Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.46.0-wmf.24 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu 0 686 8199405 8196066 2026-04-16T21:14:48Z ~2026-23559-43 292202 5,4m - 5,8m 8199405 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{iné významy}} {{Iné významy|Slovenská republika}} {{Infobox štát | Celý názov = Slovenská republika | 2. pád názvu = Slovenska | Vlajka = Flag of Slovakia.svg | Znak = Coat of Arms of Slovakia.svg | Poloha = EU-Slovakia.svg | Hymna = [[Nad Tatrou sa blýska]]<br />[[File:Nad Tatrou sa blýska.ogg|center]] (časť hymny) | Dlhý miestny názov = Slovenská republika | Krátky miestny názov = Slovensko | Hlavné mesto = [[Bratislava]] | ŠírkaSt = 48 | ŠírkaMin = 9 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 17 | DĺžkaMin = 7 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Bratislava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sabová | meno = Gabriela | autor = | odkaz na autora = | titul = Vysoké Tatry 2., Ružomberok 4., Hriňová 5. Zoznam miest podľa rozlohy prekvapí | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://cestovanie.pravda.sk/mesta/clanok/529554-vysoke-tatry-2-ruzomberok-4-hrinova-5-zoznam-miest-podla-velkosti-prekvapi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-30 | dátum prístupu = 2025-09-10 }}</ref> | Úradné jazyky = [[slovenčina]],{{#tag:ref|Zákon stanovuje, že „Orgány a právnické osoby podľa odseku 1 sú povinné prijať listinu v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, ak ide o listinu vydanú alebo overenú príslušnými orgánmi Českej republiky“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Zákon o štátnom jazyku SR – úplné znenie účinné od 1. marca 2011 |url=http://old.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva |dátum prístupu=2013-02-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130208143420/http://old.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva |dátum archivácie=2013-02-08 }}</ref> Takže v úradnom styku je prípustná aj čeština.|group=pozn.}}<ref name="Ústava SR">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čl. 6 Ústavy Slovenskej republiky | url = http://www.vlada.gov.sk/data/files/1086.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-03-03 | vydavateľ = Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, organizačný odbor | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="zákon o štátnom jazyku SR">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky | url = http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva/zkony/270/1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-03-03 | vydavateľ = | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20070630225832/http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva/zkony/270/1995 | dátum archivácie = 2007-06-30 }}</ref><ref name="zákon nár. menšín">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon č. 184/1999 Z.z. z 10. júla 1999 o používaní jazykov národnostných menšín | url = http://www.culture.gov.sk/kultura-mensin/kultra-nrodnostnch-menn/legislatva/184/1999 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-03-03 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090105174008/http://www.culture.gov.sk/kultura-mensin/kultra-nrodnostnch-menn/legislatva/184/1999 | dátum archivácie = 2009-01-05 }}</ref> | Demonym = [[Slováci|Slovák, Slovenka]] | Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br />Predseda parlamentu<br />Predseda vlády | Politickí predstavitelia = [[Peter Pellegrini]]<br />[[Richard Raši]]<br />[[Robert Fico]] | Vznik = 1993 | Susedia = [[Česko]], [[Poľsko]], [[Ukrajina]], [[Maďarsko]], [[Rakúsko]] | Rozloha = 49 035 | Poradie rozloha = 127 | Rozloha vody = 931 | Percento vody = 1,94<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2016 | url = https://www.enviroportal.sk/spravy/detail/7562 | vydavateľ = enviroportal.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Poradie odhad počtu obyvateľov = 118 | Sčítanie počtu obyvateľov = 5 449 270 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2021 | Odhad počtu obyvateľov = {{Pokles}} 5 409 407<ref name="Demografický vývoj">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Demografický vývoj v roku 2025 | url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/973bd7ac-eb08-42ef-b5d9-b227e47c01f1/!ut/p/z1/tVFNc4IwFPwtPXjMvAeBBo_BsYBVp2qpkksnIChFASWD9d83dHrpwY8e-i55b2Z3ZzcLAlYgStnmG6nyqpQ7fUfi8X3GAsd1DY7ojikGo-fF1B88mV5ow_I3wJnOhxi88hdvPrIMtGwQ1_lvIEAkparVFqIqbuSWNAXJy4zIQvVQL9Vxr920ZUqa-ijbcw_bJlWFfvuMxmsmE5LG6BDLTDMS2-s-iU2TpRZL0MiMTr5O8jVEd6GXt_J2cfDCcNR88Q0ZeNy32BjRGXs2BtwP5_0ZpcjpD-CKRqQ9sIseDAbLNk9PEJbdz-xg8ceIPsLoViu6dvM4GUw2WlmqbddHBau75DU1_zgcBNe1VqVKPxWs_qPXeh_uHXomRTYZUkvE5xN_-AJ7lvmY/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/ | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 31.03.2026 | jazyk = }}</ref> | Rok odhad počtu obyvateľov = 2025 | Hustota obyvateľstva = 111.3 | Poradie hustota = 88 | HDP = 151,03 miliardy<ref name="hdpslovensko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = International Monetary Fund: Slovak Republic | url = https://www.imf.org/external/datamapper/profile/SVK c=512,914,612,614,311,213,911,314,193,122,912,313,419,513,316,913,124,339,638,514,218,963,616,223,516,918,748,618,624,522,622,156,626,628,228,924,233,632,636,634,238,662,960,423,935,128,611,321,243,248,469,253,642,643,939,734,644,819,172,132,646,648,915,134,652,174,328,258,656,654,336,263,268,532,944,176,534,536,429,433,178,436,136,343,158,439,916,664,826,542,967,443,917,544,941,446,666,668,672,946,137,546,674,676,548,556,678,181,867,682,684,273,868,921,948,943,686,688,518,728,836,558,138,196,278,692,694,962,142,449,564,565,283,853,288,293,566,964,182,359,453,968,922,714,862,135,716,456,722,942,718,724,576,936,961,813,726,199,733,184,524,361,362,364,732,366,144,146,463,528,923,738,578,537,742,866,369,744,186,925,869,746,926,466,112,111,298,927,846,299,582,487,474,754,698,&s=NGDPD,PPPGDP,NGDPDPC,PPPPC,&sy=2010&ey=2021&ssm=0&scsm=1&scc=0&ssd=1&ssc=0&sic=1&sort=subject&ds=.&br=1 | dátum vydania = 2025 | dátum aktualizácie = 31.5.2025 | dátum prístupu = 5.5.2021 | vydavateľ = International Monetary Fund | miesto = | jazyk = Anglický }}</ref> | Rok HDP = 2025 | Poradie HDP = 59 | HDP na hlavu = 34 815<ref name="hdpslovensko"/> | Poradie HDP na hlavu = 41 | HDI = 0,880<ref name="hdislovensko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Latest Human Development Index Ranking | url = https://www.theglobaleconomy.com/Slovakia/human_development/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2023 | dátum prístupu = 31.11.2025 | vydavateľ = UNITED NATIONS DEVELOPMENT PROGRAMME | miesto = New York, New York, USA | jazyk = Anglický }}</ref> | Rok HDI = 2023 | Poradie (HDI) = 45 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[euro]] | Kód meny = EUR | Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]] | UTC posun = +1 | Letný čas = [[Stredoeurópsky letný čas|CEST/SELČ]] | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = SVK/SK | Kód motorových vozidiel = SK | Internetová doména = [[.sk]] | Smerové telefónne číslo = 421 | Poznámky = }} '''Slovensko''', dlhý tvar''' Slovenská republika''', je [[Vnútrozemský štát|vnútrozemský]] [[štát]] v [[Stredná Európa|strednej]] [[Európa|Európe]].{{#tag:ref|Podľa [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a niektorých systémov Slovensko patrí do [[východná Európa|východnej Európy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>WALLACE, W. ''The Transformation of Western Europe London'', Pinter, 1990.</ref><ref>HUNTINGTON, Samuel. ''The Clash of Civilizations''. Simon & Schuster, 1996.</ref><ref>JOHNSON, Lonnie. ''Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends''. Oxford University Press, US, 2001.</ref> Poľský historik [[Jerzy Kłoczowski]] krajinu zaraďuje medzi tzv. [[stredovýchodná Európa|stredovýchodné štáty]].|group=pozn.}} Má rozlohu {{km2|49036}} a okolo 5,8 milióna obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ščítanie obyvateľstva 2021|url=https://scitanie.sk|dátum prístupu=1.1.2021|vydavateľ=Štatistický úrad SR}}</ref> Na severozápade hraničí s [[Česko]]m, na juhozápade s [[Rakúsko]]m, na severe s [[Poľsko]]m, na východe s [[Ukrajina|Ukrajinou]] a na juhu s [[Maďarsko]]m.<ref name="mv-statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach" /> [[Geografia Slovenska|Krajina]] je prevažne hornatá, väčšinu povrchu zaberajú [[vysočina|vysočiny]]. Zo severu sem z mohutného oblúka zasahujú [[Karpaty]], na juhu sa rozprestiera [[Panónska panva]]. Hlavným a [[Zoznam miest na Slovensku|najväčším]] mestom je [[Bratislava]], úradným jazykom je [[slovenčina]]. Prvý štátny útvar [[Slovania|Slovanov]] na území dnešného Slovenska bola [[Samova ríša]] (7. storočie), neskôr vzniklo [[Nitrianske kniežatstvo]] (začiatok [[9. storočie|9. storočia]]), ktorého spojením s [[Moravské kniežatstvo|Moravským kniežatstvom]] vznikla v roku [[833]] [[Veľká Morava]]. Od polovice 10. do konca [[11. storočie|11. storočia]] sa územie Slovenska postupne začlenilo do [[Uhorsko|Uhorska]], ktoré sa v roku [[1526]] stalo súčasťou [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], od roku [[1867]] nazývanej [[Rakúsko-Uhorsko]]. Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] v roku [[1918]] bolo Slovensko súčasťou [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] až do konca roku [[1992]] (okrem obdobia [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnovej Slovenskej republiky]]). Dňa [[1. január]]a [[1993]] vznikla zánikom Česko-Slovenska samostatná Slovenská republika. [[29. marec|29. marca 2004]] Slovensko vstúpilo do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]] a [[1. máj|1. mája]] toho istého roku do [[Európska únia|Európskej únie]]. Od [[21. december|21. decembra]] [[2007]] je členom [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]] a od [[1. január|1. januára]] [[2009]] je 16. členom [[Eurozóna|Eurozóny]], oficiálnou menou sa stalo [[euro]]. Slovensko je [[Parlamentarizmus|parlamentná]] republika, presnejšie parlamentno-prezidentská republika.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Halama|meno=Ondrej|titul=Základy práva pre každého.|vydanie=1.|miesto=Žilina|rok=2020|isbn=978-80-570-2244-2|strany=31}}</ref> V hospodárstve sa vyznačuje modernizovaným [[Priemysel|priemyslom]] a rozvíjajúcim sa sektorom služieb, ktorý prevažuje v podiele tak [[Hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]], ako aj pracovnej sily. Dopravná infraštruktúra je vzhľadom na geografický profil krajiny redšie rozložená, no v súčasnosti dochádza k jej rozšíreniu a modernizácii. Z okolitých štátov má Slovensko pevné zväzky predovšetkým s [[Česko]]m, zatiaľ čo predtým konfliktné vzťahy s [[Maďarsko|Maďarskom]] sa v poslednej dobe zlepšili. Na Slovensku taktiež žije [[Maďari na Slovensku|maďarská]], rusínska a [[Rómovia na Slovensku|rómska]] menšina. Slovensko má bohatú [[Slovenská kultúra|kultúrnu tradíciu]], ako i množstvo prírodných a historických pamiatok. == Etymológia == Vznik názvu Slovensko a etnonyma Slováci je pevne spätý s existenciou [[Uhorsko|uhorského štátu]]. Tým, že sa vo väčšej miere spolu stýkali jednotlivé neslovanské národy Uhorska s pôvodnou slovenskou populáciou, došlo k vytvoreniu zárodkov slovenského povedomia. V oficiálnych prameňoch boli obyvatelia dnešného Slovenska nazývaní ''Slavus'' či ''Sclavus'', aby tak boli odlíšení od ostatných slovanských národov. Toto označenie sa prvýkrát objavilo v roku [[1029]] a potom v rôznych variantoch a jazykoch často od 15. storočia. Pri starších výskytoch podobných tvarov je sporné, či sa myslí slovanské alebo slovenské územie. Moderný slovenský tvar Slovensko je prvýkrát doložený v roku [[1675]] v žiadosti broumovského panstva, adresovanej hajtmanovi kraja v [[Uherské Hradiště|Uhorskom Hradišti]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Uhlár | meno = Vlado | titul = O pôvode názvov Slovák, Slovensko a slovenčina | periodikum = Kultúra slova | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | ročník = 26 | číslo = 8 | strany = 230{{--}}236 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1992/8/ks1992-8.pdf#page=4 | dátum prístupu = 14.4.2021 | issn = 0023-5202 }}</ref> == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Slovenska}} ''Pozri články: [[Vanniovo kráľovstvo]], [[Samova ríša]], [[Nitrianske kniežatstvo]], [[Veľká Morava]], [[Uhorsko]], [[Autonómne Slovensko]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Česko-Slovensko]], [[Slovenská ľudová republika]], [[Slovenská republika rád]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Prvá Slovenská republika]], [[Slovenská socialistická republika]], [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]]'' Slovensko síce patrí do skupiny mladších štátov Európy, ale územie krajiny má dlhú a pohnutú históriu, po ktorej zostalo množstvo pamiatok. Máloktorá európska krajina si prešla zložitejším historicko-politickým vývojom ako práve Slovensko. === Staršie dejiny === [[Súbor:Trencin-Roman2.JPG|thumb|right|Rímsky nápis na hradnej skale v [[Trenčín]]e]] Prvé známky o osídlení Slovenska pochádzajú z konca [[Paleolit|paleolitu]] približne spred 250 tis. rokov. O rozkvete ľudských spoločností na území Slovenska svedčí mnoho archeologických pamiatok ako napríklad nález lebky [[Človek neandertálsky|neandertálca]] v [[Gánovce|Gánovciach]]. Bohatšie doklady o živote prehistorických ľudí sa vzťahujú k [[Neolit|neolitu]]. Našli sa zvyšky ich obydlí, keramiky, ale aj ich duchovného života vo forme obetných darov alebo kultových predmetov akými boli pravdepodobne aj [[Venuša (soška)|venuše]] z Nitrianskeho Hrádku, [[Moravany nad Váhom|Moravian nad Váhom]] a ďalších miest. Približne 5000-4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (zachované nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa [[Domica]]). Etnická príslušnosť týchto pravekých ľudí je však nejasná. Od konca [[4. storočie pred Kr.|4. storočia pred Kr.]] prichádzajú [[Kelti]], ktorých možno považovať za prvé historicky známe [[etnikum]] na území dnešného Slovenska. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V [[1. storočie pred Kr.|1. storočí pred Kr.]] prichádzajú na Slovensko [[Dákovia]], Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry. Na prelome letopočtov sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi [[Germáni|Germánov]]. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich [[Vanniovo kráľovstvo]]. Dunaj tvoril hranicu s [[Staroveký Rím|Rímskou ríšou]]. V [[2. storočie|2. storočí]] nášho letopočtu boli na území Slovenska rozmiestnené rímske vojenské posádky. Následne sa juhozápad Slovenska stal súčasťou rímskej provincie Pannonia.<ref name=":6">{{Citácia knihy|priezvisko=LIŠČÁK|meno=V.|titul=Státy a území světa|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2009|isbn=|strany=725-728}}</ref> Koncom [[4. storočie|4. storočia]] sa začalo [[sťahovanie národov]], na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. S utváraním Slovenska a Slovákov ako národa je spojený najmä príchod Slovanov. Prvé [[Slovania|slovanské]] obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v [[5. storočie|5. storočí]]. V druhej polovici [[6. storočie|6. storočia]] sa Slovania dostali do područia kočovných kmeňov [[Avari (Stredná Ázia)|Avarov]], v prvej polovici [[7. storočie|7. storočia]] bolo miestne územie pripojené k [[Samova ríša|Samovej ríši]]. [[Súbor:Cyril a metod zilina.jpg|thumb|left|170px|Socha svätého [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] v [[Žilina|Žiline]]]] [[Súbor:Market Square of Bardejov.jpg|thumb|Stredoveké centrum [[Bardejov]]a]] Prvým štátnym útvarom na väčšine územia Slovenska bolo [[Nitrianske kniežatstvo]], ktoré sa roku [[833]] pripojilo k [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. V roku [[862]] veľkomoravský panovník [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] požiadal [[Byzantská ríša|Byzanciu]] o kresťanských misionárov, byzantský cisár [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] na Veľkú Moravu poslal misiu vedenú solúnskymi bratmi [[Konštantín Filozof|Konštantínom]] (mníšskym menom sv. Cyril) a sv. [[Metod (svätec)|Metodom]], ktorí zostavili písmo [[Hlaholika|hlaholiku]], preložili [[Biblia|Sväté písmo]], bohoslužobné texty a ďalšie knihy do [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] a pomáhali organizovať cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave. Po zániku Veľkomoravskej ríše vtedajšie územie Slovenska ovládli Maďari (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), ktorí sa v tom čase presídlili do strednej Európy. V polovici 10. storočia postupne vznikol nový feudálny štát – [[Uhorské kráľovstvo]] (Uhorsko). Založila ho síce pôvodom maďarská [[Arpádovci|dynastia Arpádovcov]], ale krajina zostávala mnohonárodnostná a mnohojazyčná, jazykom šľachty a kráľovského dvora bola [[latinčina]]. Po [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] roku [[1526]] sa Slovensko a západné Uhry stali súčasťou habsburskej ríše. V rokoch [[1540]]-[[1541]] Uhorskú nížinu obsadili Turci a juh Slovenska bol začlenený do [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]].<ref name=":6" /> [[Súbor:Siege Ersekujvar.jpg|thumb|right|Obliehanie tureckej pevnosti [[Nové Zámky]] v roku [[1685]]]] [[Súbor:Gen.Milan.Rastislav.Stefanik.Pavel.Vavrys.jpg|thumb|right|Maľba generála [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]]]] Následne po tureckej expanzii sa územie bývalého Uhorska v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. [[Kráľovské Uhorsko]]), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto [[Habsburgovci|habsburského]] štátu. [[Bratislava]] sa stala hlavným ([[1536]] – [[1784]]/[[1848]]), korunovačným ([[1563]] – [[1830]]) mestom a sídlom snemu ([[1542]] – [[1848]]) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. [[Trnava]] sa stala sídlom [[Ostrihom (mesto)|ostrihomského]] arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímskokatolíckej cirkvi. Dlho trvajúce vojny s Osmanskou ríšou na dlhšiu dobu ukončil v roku [[1711]] [[Satmársky mier]]. Najznámejším národným hrdinom, ktorého nájdeme v slovenskej mytológii z tohto obdobia, je zbojnícky kapitán [[Juraj Jánošík]] ([[1688]] – [[1713]]) z [[Terchová|Terchovej]]. Legenda hovorí, že bohatým bral a chudobným dával.<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Jánošík {{!}} Osobnosti {{!}} Terchovská sieň slávy|url=http://slavni.terchova-info.sk/osobnost/juraj-janosik/|vydavateľ=slavni.terchova-info.sk|dátum prístupu=2019-07-26}}</ref> Počas [[18. storočie|18. storočia]] začalo slovenské národné obrodenie. Obhajcom slovenských práv sa stáva kňazská inteligencia, ktorá bola rozdelená na dva prúdy: na katolíkov (na čele [[Anton Bernolák]]) a evanjelikov (hlavní predstavitelia [[Ján Kollár]] a [[Pavol Jozef Šafárik]]). Evanjelici presadzovali koncepciu slovanskej jednoty. Naopak katolíci zastávali názor, že [[Slováci]] sú svojbytný národ a potrebujú vlastný jazyk. V roku [[1787]] kodifikoval [[Anton Bernolák]] prvú spisovnú [[Slovenčina|slovenčinu]] založenú na západoslovenskom nárečí (nazývaná [[bernolákovčina]]). V polovici 19. storočia sa do popredia dostáva tzv. [[Štúrovci|štúrovská generácia]]. Roku [[1843]] kodifikoval [[Ľudovít Štúr]] spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorá je s malými úpravami používaná dodnes. Štúrovci viedli boj za slovenskú svojbytnosť a právo sebaurčenia Slovákov. V revolúcii z rokov [[1848]] – [[1849]] bolo vyhlásené [[Autonómne Slovensko]] v rámci Uhorska a Slováci sa pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchie]], čo sa im žiaľ nepodarilo a slovenská samospráva v roku [[1849]] zanikla. Najhoršiemu tlaku [[Maďarizácia|maďarizácie]] čelili Slováci po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] v rokoch [[1867]] – [[1918]]. S [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorskom]] malo Slovensko spoločný osud až do začiatku [[20. storočie|20. storočia]]. === Novodobé dejiny=== [[Súbor:Czecho-Slovakia by Peace Terms in 1920.jpg|vľavo|náhľad|Územie [[Česko-Slovensko|Československa]] podľa mierových podmienok z roku 1920]] V [[20. storočie|20. storočí]] sa situácia začala meniť. Predstavitelia slovenského a českého národa využili porážku Rakúsko-Uhorska v [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojne]]. V októbri [[1918]] spojením Slovenska, českých krajín a Podkarpatskej Rusi [[Vznik Česko-Slovenska|vzniklo]] [[Česko-Slovensko]] (Československá republika), o jej založenie sa zaslúžil aj slovenský politik [[Milan Rastislav Štefánik]]. Slováci sa k novovznikajúcemu štátu prihlásili [[Martinská deklarácia|Martinskou deklaráciou]] (30. októbra [[1918]]). Slovensko bolo po uzatvorení [[Trianonská mierová zmluva|mierovej zmluvy v Trianone]] prvýkrát vyčlenené ako samostatné územie, hoci v rámci Česko-Slovenska. Postavenie Slovenska v novom štáte však časť jeho obyvateľov a politikov neuspokojovala. Koncom [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] na Slovensku silneli separatistické tendencie.<ref name=":6" /> Od roku [[1918]] mala na Slovensku veľký vplyv katolícka [[Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku|Slovenská ľudová strana]] ([[Andrej Hlinka]]), ktorá žiadala [[Autonómia Slovenska|autonómiu Slovenska]]. Národnostné rozdiely v krajine využil nemecký diktátor [[Adolf Hitler]], ktorý najprv pripravil Česko o pohraničné územia a následne rokoval so slovenskými politikmi. Dňa 19. novembra [[1938]] bol schválený zákon o autonómii Slovenska v rámci [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Územie Slovenska bolo výrazne zmenšené v rámci [[Prvá viedenská arbitráž|1. viedenskej arbitráže]], ktorou muselo odstúpiť Maďarsku južné územia. Za týchto okolností bol pod nátlakom Nemecka nakoniec 14. marca [[1939]] vyhlásený samostatný Slovenský štát (neskôr oficiálne [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]) – jeden zo [[Satelitný štát|satelitov]] [[Nacistické Nemecko|Nacistického Nemecka]], v ktorom sa ustanovil [[Totalitarizmus|totalitný]] politický systém na čele s diktátorom [[Jozef Tiso|Jozefom Tisom]]. Slovensko počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] vystupovalo ako spojenec [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríše]]. Snaha po vlastnej štátnosti bola čoskoro prekrytá odporom voči [[Fašizmus|fašizmu]] a [[Nacizmus|nacizmu]], ktoré zostrovali perzekúciu [[Židia|židovského]] a [[Rómovia|rómskeho]] obyvateľstva. Behom [[Holokaust|holokaustu]], na ktorom sa Slovensko podieľalo vyvezením väčšiny Židov do nacistických koncentračných táborov, bolo usmrtených približne 75 000 slovenských Židov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOVÁČ|meno=D.|titul=Dějiny Slovenska|vydanie=|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|miesto=Praha|rok=2011|isbn=|strany=209}}</ref> Reakciou na vstup nemeckej armády na Slovensko vypuklo v auguste [[1944]] [[Slovenské národné povstanie]], ktorého politickým a vojenským centrom bola [[Banská Bystrica]]. Keď Nemci povstanie porazili, povstalci prešli na partizánsky spôsob boja. Na začiatku roku 1945 oslobodenie Slovenska [[Červená armáda|Červenou armádou]], armádou Rumunska a [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenským armádnym zborom]] ukončilo existenciu slovenského štátu. [[Súbor:Bratislava 1968 2.jpg|thumb|right|[[Sovietsky zväz|Sovietsky]] [[tank (vozidlo)|tank]] v [[Bratislava|Bratislave]] počas [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]], august 1968]] Po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] bolo Slovensko znovu začlenené do obnovenej [[Československá republika|Československej republiky]] (obnovená republika už zahŕňala len územie dnešného [[Česko|Česka]] a Slovenska. [[Podkarpatská Rus]] bola pričlenená k územiu [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]). Postupne sa dostalo do sféry vplyvu ZSSR medzi krajiny [[Východný blok|východného bloku]] za [[Železná opona|železnú oponu]]. Dňa [[25. február|25. februára]] [[1948]], kedy sa [[Februárový prevrat|moci ujala]] [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistická strana Československa]] (KSČ), došlo k [[znárodnenie|znárodneniu]] súkromných podnikov, slovenský roľnícky vidiek zasiahla [[kolektivizácia poľnohospodárstva]]. [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Komunistický režim]] zaviedol [[vedúca úloha strany|vedúcu úlohu KSČ]], ktorá sa potvrdzovala voľbami s jednotnou kandidátkou [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]]. Inak zmýšľajúci boli prenasledovaní [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], väznení aj [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989#Obete|popravení]]. Pre hospodárske zaostávanie a nespokojnosť s politikou komunistickej strany došlo v roku [[1968]] k významným [[Pražská jar|politickým zmenám]] politika [[Alexander Dubček|Dubčeka]]. Dňa [[21. august|21. augusta]] [[1968]] boli tieto procesy potlačené [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpádom vojsk Varšavskej zmluvy]]. Došlo k tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácii]] a nástupu [[Brežnevova doktrína|brežnevskej politiky]]. Od 1. januára [[1969]] sa ČSSR skladala z dvoch socialistických republík, [[Česká socialistická republika|ČSR]] a [[Slovenská socialistická republika|SSR]]. Slovenská socialistická republika (SSR) vznikla ústavným zákonom č. 143/1968 o československej federácii platným od 1. januára 1969 s obmedzenou suverenitou, keď isté kompetencie (najmä na na zabezpečenie spoločných potrieb a záujmov) zostali [[Československá socialistická republika|Československej socialistickej republike]] (ČSSR).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ústava 1968 | url = https://www.psp.cz/docs/texts/constitution_1968.html | vydavateľ = www.psp.cz | dátum prístupu = 2025-05-05}}</ref> V roku [[1989]] [[Nežná revolúcia]] ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom. Slovensko vzniklo [[1. január|1. januára]] [[1993]] ako jeden z nástupníckych štátov Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]], na základe ústavného zákona schváleného [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálnym zhromaždením]] ČSFR. Krajina sa začala otvárať svetu, demokratizovať a väčšmi spolupracovať s inými štátmi. Od [[19. január|19. januára]] [[1993]] je Slovensko členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], od [[29. marec|29. marca]] [[2004]] členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], od [[1. máj|1. mája]] [[2004]] členom [[Európska únia|Európskej únie]], od [[21. december|21. decembra]] [[2007]] je členom [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]] a od [[1. január|1. januára]] [[2009]] je 16. členom [[Hospodárska a menová únia (Európska únia)|Európskej menovej únie]] [[Eurozóna|eurozóny]], čím sa oficiálnou menou stalo [[euro]], ktoré vystriedalo [[Slovenská koruna|slovenskú korunu]]. == Geografia == {{Hlavný článok|Geografia Slovenska}} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Slovensko topo blank.jpg | šírka1 = 180 | popis1 = Fyzická mapa Slovenska | obrázok2 = Slovakia general relief map.svg | šírka2 = 236 | popis2 = Fyzická mapa Slovenska s popisom}} Slovenská republika sa nachádza na severnej pologuli o niečo bližšie k severnému pólu ako k rovníku. Na Slovensku sa používa [[stredoeurópsky čas]], ktorý o 1 hodinu predbieha svetový čas (čas nultého poludníka). Slovensko leží v [[Stredná Európa|Strednej Európe]], akoby v srdci Európy. Je vnútrozemským štátom, neleží na brehu mora. Najbližšie more je [[Jadranské more|Jadranské]], vzdialené približne 365 km. Slovensko hraničí s piatimi štátmi. Na východe susedí s [[Ukrajina|Ukrajinou]] ({{km|97.8|m}}), na juhu s [[Maďarsko|Maďarskom]] ({{km|654.8|m}}), na juhozápade s [[Rakúsko|Rakúskom]] ({{km|106.7|m}}), na severozápade s [[Česko|Českom]] ({{km|251.8|m}}) a na severe s [[Poľsko|Poľskom]] ({{km|541.1|m}}). Slovenské hranice väčšinou tvoria prirodzené prírodné útvary (rieky a hrebene hôr). Štátne hranice vedú aj nížinami a kotlinami, najmä na úsekoch hraníc s Maďarskom a Ukrajinou. Celková dĺžka hraníc je {{km|1652.2|m}}.<ref name="mv-statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach" /> Krajina je charakterizovaná [[Hornatina|hornatým]] reliéfom na severe a [[Nížina|nížinami]] na juhu. Všetky povrchové celky Slovenska patria do [[Panónska panva|Panónskej panvy]] a [[Karpaty|Karpát]]. Svojou územnou rozlohou 49 036 km² sa Slovensko zaraďuje medzi menšie štáty európskeho kontinentu. Tvar územia Slovenska je podlhovastý v rovnobežkovom smere (východ – západ). Slovenskom vedie hlavné európske [[rozvodie]], rozhranie území, z ktorých rieky odvádzajú vodu do dvoch morí (Baltského a Čierneho mora). === Povrch === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Belianske Tatry oct 2022.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = Panoráma [[Belianske Tatry|Belianskych Tatier]] | obrázok2 = Slovakia bratislava.jpg | šírka2 = 220 | popis2 = Rieka [[Dunaj]] v Bratislave | obrázok3 = Chvojnica hills near Unin.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = Obilné polia v [[Chvojnická pahorkatina|Chvojnickej pahorkatine]] na Záhorí | obrázok4 = Kriváň.JPG | šírka4 = 220 | popis4 = [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]], neoficiálny symbol Slovenska | obrázok5 = Oravský hrad (celkový pohled).jpg | šírka5 = 220 | popis5 = [[Oravský hrad]] | obrázok6 = Strbske pleso 2024.jpg | šírka6 = 220 | popis6 = [[Štrbské pleso]] | obrázok7 = Kremenec 005.JPG | šírka7 = 220 | popis7 = Trojhraničný stĺp (Slovensko, Poľsko, Ukrajina) na vrchu [[Kremenec (vrch v Bukovských vrchoch)|Kremenec]], najvýchodnejší bod Slovenska }} Povrch Slovenska je prevažne hornatý – pohoria a vysočiny zaberajú približne tri pätiny územia. Rozsiahle horské pásmo [[Karpaty|Karpát]] vypĺňa mnoho pohorí a kotlín. Jednotlivé skupiny pohorí sa líšia podľa vzniku a hornín, z ktorých sú zložené. Okolo stredného toku Hrona sa rozkladá skupina sopečných pohorí – [[Kremnické vrchy]], [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], [[Poľana (pohorie)|Poľana]], [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Štiavnické vrchy]] a ďalšie. Sopečného pôvodu sú aj [[Slanské vrchy|Slanské]] a [[Vihorlatské vrchy]] na východe. Pásma vrásových pohorí sa ťahajú od [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] na juhozápade cez stredné a severné Slovensko. Najvyššie sa vypínajú pohoria [[Malá Fatra]], [[Veľká Fatra]], [[Nízke Tatry]] a [[Tatry|Vysoké Tatry]]. V Tatrách sa týči najvyšší vrch Slovenska – [[Gerlachovský štít]], vysoký {{mnm|2655}} Ďalšie známe vrchy sú [[Lomnický štít]] (2632 m), symbol Slovenska [[Kriváň]] (2492 m) a [[Rysy (vrch)|Rysy]] (2499 m). Najrozsiahlejšie pohorie je [[Slovenské rudohorie]].<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=ZAŤKOVÁ|meno=M. a KOL.|titul=Geografia Európy, tercia|vydanie=1|vydavateľ=Poľana|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=|strany=29-32}}</ref> Jednotlivé pohoria oddeľujú doliny riek a kotliny. Najväčšie sú Košická, Juhoslovenská, Hornonitrianska, Turčianska, Žilinská a ďalšie. Nížiny sa rozprestierajú na juhozápade, juhu a východe. Patria do rozľahlej zníženiny [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Najväčšia a najúrodnejšia je [[Podunajská nížina]]. Jej južná časť so [[Žitný ostrov|Žitným ostrovom]], kde sú najväčšie zásoby podzemných vôd, je Podunajská rovina. Severnejšie prechádza do Podunajskej pahorkatiny rozčlenenej dolnými tokmi riek – [[Váh]], [[Nitra]], [[Žitava (rieka)|Žitava]], [[Hron]] a [[Ipeľ]]. Druhá najväčšia je [[Východoslovenská nížina]]. Pretekajú ňou viaceré rieky – [[Topľa]], [[Ondava]], [[Laborec]], [[Uh]], [[Latorica]], ktorých vody odvádza [[Bodrog]] a [[Tisa]]. Medzi Malými Karpatami a riekou Moravou leží rozlohou najmenšia [[Záhorská nížina|Záhorská nížina.]]<ref name=":1" /> [[Súbor:Koppen-Geiger Map SVK present (resized).png|vľavo|náhľad|Mapa [[Klimatické pásmo|klimatických pásiem]] Slovenska podľa Köppena]] [[Súbor:STANICA LANOVKY S OBSERVATÓRIOM.JPG|thumb|left|Meteorologická stanica na [[Lomnický štít|Lomnickom štíte]]]] === Podnebie === Na Slovensku panuje [[Mierne pásmo|mierne podnebie]] prechodného typu, s častejším striedaním vlhkého oceánskeho a suchého pevninského vzduchu (v lete horúceho, v zime studeného). Preto na území Slovenska prevládajú teplé [[Leto|letá]] a chladné vlhké [[Zima|zimy]] s veľkou oblačnosťou. Rozdiely v podnebí zapríčiňuje predovšetkým [[nadmorská výška]]. Najteplejšie a najsuchšie sú nížiny (okolo 570 mm zrážok ročne) a nižšie položené kotliny. S rastúcou nadmorskou výškou klesá teplota a viac prší a sneží. Najchladnejšie sú najvyššie pohoria, kde spadne aj najviac zrážok (Tatry vyše 2 000 mm ročne). Viac zrážok majú náveterné strany pohorí. Priemerná teplota vo vyšších polohách, najmä v [[Tatry|Tatrách]], činí okolo -4°C a naopak v nížinách sa pohybuje okolo 10°C. Čo sa týka vetra, v ročnom chode prevláda západné prúdenie. Najvyššia nameraná rýchlosť vetra bola 283 km/h ([[Skalnaté pleso]], Vysoké Tatry).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietor ako v hurikáne: V Škótsku sa očakávajú nárazy vetra až 200 km/h! | url = https://www.pocasieradar.sk/spravy-o-pocasi/vietor-ako-v-hurikane-v-skotsku-sa-ocakavaju-narazy-vetra-az-200-kmh--b21716c8-1184-4c2a-930b-66b35200df11 | vydavateľ = pocasieradar.sk | dátum vydania = 2025-01-24 | dátum prístupu = 2025-01-24 }}</ref> Na Slovensku sú tri klimatické oblasti: teplá, mierne teplá a chladná. Teplá oblasť je v nížinách a nízko položených kotlinách, približne do 350 m n. m. Mierna teplá oblasť má subkontinentálny ráz a tvoria ju časti Slovenska do 800 m n. m (nižšie pohoria a úpätia vyšších hôr). Chladná oblasť sa rozprestiera nad 800 m n. m. vo vyšších častiach pohorí. === Vodstvo === Rieky na Slovensku takmer z celého územia (96 %) patria do [[Úmorie|úmoria]] [[Čierne more|Čierneho mora]], kam ich odvádza rieka [[Dunaj]] s prítokmi. Ostatné územie odvodňuje [[Poprad (rieka)|Poprad]] s [[Dunajec|Dunajcom]] do [[Baltské more|Baltského mora]]. Najdlhšie rieky sú [[Váh]] (403 km), [[Hron]], [[Ipeľ]], [[Nitra (rieka)|Nitra]], [[Hornád]]. Najviac jazier na území Slovenska je v Tatrách (asi 200) a nazývajú sa plesá. Vznikli po ústupe ľadovca. Najväčšie a najhlbšie (53 m) je [[Veľké Hincovo pleso]], známe sú [[Štrbské pleso|Štrbské]], [[Popradské pleso|Popradské]] a [[Skalnaté pleso]]. V krajine je situovaných množstvo umelých [[Priehradná nádrž|priehradných nádrží]]. Najviac priehrad (celkom 19) je na rieke [[Váh]], kde tvoria Vážsku kaskádu. Sú to napr. [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]], [[Sĺňava]], [[Vodné dielo Kráľová|Kráľová]], [[Vodná nádrž Nosice|Nosice]] a iné. Najväčšia priehrada je [[Oravská priehrada]] s rozlohou {{km2|35}}, ďalej [[Zemplínska šírava]] a [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]]. Účel priehrad je hydroenergetický, protizáplavový, slúžia na zavlažovanie, rekreáciu alebo zásobovanie pitnou vodou. K najväčším vodným nádržiam patrí [[Gabčíkovo (vodné dielo)|Vodné dielo Gabčíkovo]] na Dunaji. V minulosti sa na Slovensku budovali [[Rybník|rybníky]] (chov rýb), [[Tajch|tajchy]] (banská činnosť) a [[klauzy]] (splavovanie dreva). ==== Podzemná voda ==== Najväčšie zásoby podzemných vôd sú v riečnych usadeninách a najmä na [[Žitný ostrov|Žitnom ostrove]]. Slovensko je bohaté na [[Minerálna voda|minerálne]] a [[Termálna voda|termálne vody]] (skoro 1 500 prameňov). Využívajú sa ako stolové vody a na liečebné účely v kúpeľoch [[Kúpele Piešťany|Piešťany]], [[Trenčianske Teplice]], [[Kúpele Sliač|Sliač]], [[Kúpele Dudince|Dudince]], [[Kúpele Bojnice|Bojnice]], [[Bardejovské Kúpele|Bardejove]] a iných. Najznámejšie stolové vody sú [[Fatra (minerálna voda)|Fatra]], [[Slatina (minerálna voda)|Slatina]], [[Salvator]], [[Cigeľka|Cígeľka]], [[Santovka (minerálna voda)|Santovka]], [[Mitická]] a [[Rajec (minerálna voda)|Rajec]]. Podzemná voda nasýtená minerálmi má aj rekreačný význam (termálne kúpaliská – [[Bešeňová]], [[Podhájska]], [[Dunajská Streda]], [[Veľký Meder]] a i.).<ref name=":1" /> === Pôdy === Pôdny kryt na území Slovenska je vďaka pestrej geologickej stavbe a členitému reliéfu veľmi rôznorodý. Pôda predstavuje rozhodujúci prírodný zdroj a jeden z hlavných prírodných potenciálov Slovenska. Z celkovej rozlohy pôdy tvorí orná pôda 39,5 %, lúky a pasienky 16,2 % a lesy 44,3 % územia. Najviac sú zastúpené hnedé lesné pôdy, v krasových oblastiach sú typické rendziny. Najúrodnejšie pôdy, černozeme a hnedozeme, nájdeme v nížinách. Problémom je ohrozenie pôd eróziou a svahovými pohybmi. Veľké sú i úbytky pôd v prospech zastavaných plôch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Regionální geografie Slovenska – elektronická učebnice|url=https://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/RGSR/ucebnice/fg/pudy.html|vydavateľ=geography.upol.cz|dátum prístupu=2019-07-12}}</ref> === Geografické zaujímavosti === ;Svetové strany * najsevernejší bod: [[Beskydok (vrch v Oravských Beskydách)|Beskydok]] (obec [[Oravská Polhora]]) na štátnej hranici (49° 37' s. z. š., 19° 28' v. z. d.) * najjužnejší bod: [[Patince]] (47° 44' s. z. š., 18° 17' v. z. d.) * najzápadnejší bod: [[Záhorská Ves]] (48° 23' s. z. š., 16° 50' v. z. d.) * najvýchodnejší bod: [[Kremenec (vrch v Bukovských vrchoch)|Kremenec]] (hraničný trojmedzník) (obec [[Nová Sedlica]]) (49° 05' s. z. š., 22° 34' v. z. d.) ;Nadmorská výška * najvyšší bod: [[Gerlachovský štít]] ({{mnm|2654.4}}) * najnižší bod: hladina rieky [[Bodrog]] pri [[Streda nad Bodrogom|Strede nad Bodrogom]] ({{mnm|94}}) ;Stredy * stred Slovenska: kóta [[Vepor|Ľubietovský Vepor]]-[[Hrb (vrch)|Hrb]] (+/− 5{{--}}{{km|10|m}}) (48° 44' s. z. š., 19° 28' v. z. dĺžky) * geometrický stred Slovenska: kóta [[Hájny grúň (1 207,7 m n. m.)]], ťažisko štátneho územia * stred Európy (zemepisný): kostol sv. Jána v [[Kremnické Bane|Kremnických Baniach]] (+/− 5{{--}}{{km|10|m}})(48° 45' s. z. š., 18° 55' v. z. d.) ;Vzdialenosti (vzdušné) * najväčšia dĺžka: {{km|428.8|m}} medzi obcami Záhorská Ves a Nová Sedlica * najkratšia šírka: {{km|77.6|m}} medzi obcami [[Orlov]] a [[Hosťovce (okres Košice-okolie)|Hosťovce]] == Geológia == {{Hlavný článok|Geológia Slovenska}} [[Súbor:Geol map.png|náhľad|Mapa geologickej stavby Slovenska]] [[Súbor:SF-IMG 0319-stoneWaterfall.jpg|náhľad|[[Šomoška (národná prírodná rezervácia)|Kamenný vodopád]] Somoška v [[Cerová vrchovina|Cerovej vrchovine]], najznámejší vulkanický útvar na Slovensku]] [[Súbor:Mineraly.sk - magnezit.jpg|thumb|Magnezit z [[Lubeník]]a, minerál patrí medzi najvýznamnejšie suroviny v súčasnosti ťažené na Slovensku]] [[Súbor:Domica Cave 22.jpg|thumb|Jaskyňa [[Domica]]]] Geologické pomery sú veľmi pestré. Územie Slovenska zaberajú z väčšej časti [[Karpaty]], ktoré na juhu lemujú nížiny [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Karpaty sa zaraďujú do [[Alpsko-himalájska sústava|alpsko-himalájskej sústavy]]. Vytvorili ju vrásnenia koncom druhohôr a v treťohorách, preto majú výraznú [[Príkrov (geológia)|príkrovovú]] stavbu. Jednotlivé pásma sú na seba nasúvané, približne smerom z juhu na sever. === Geologická stavba === Geologická stavba Slovenska je rozmanitá. Pohoria karpatského horského systému majú výraznú príkrovovú geologickú stavbu a tvoria ich rozmanité [[Kryštalinikum|kryštalinické]] aj [[usadená hornina|usadené horniny]], čím sa výrazne odlišujú od nížin Panónskej panvy (ktoré obsahujú najmä vrstvy [[Piesok|piesku]], [[Štrk|štrku]] a [[Íl|ílu]]). Na území Slovenska utvárajú [[Karpaty]] rozsiahly oblúk, ktorý možno rozdeliť na [[Západné Karpaty|Západné]] a [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východné Karpaty]]. Väčšinu povrchu zaberajú Západné Karpaty. [[Západné Karpaty]] sa tiahnu v dvoch pásmach: vonkajšom a vnútornom. Vonkajšie Karpaty tvorí najmä [[flyšové pásmo]], ktoré sa rozprestiera na severe a severozápade Slovenska. Tvoria ho prevažne hraničné pohoria, ktoré sú vybudované [[Flyš|flyšom]] (striedanie [[pieskovec|pieskovcov]], [[ílovec|ílovcov]] a [[Bridlica (sediment)|bridlíc]]). Začína [[Biele Karpaty|Bielymi Karpatami]], pokračuje cez Kysuce a Oravu na východné Slovensko až po pohorie [[Čergov (pohorie)|Čergov]]. Hranicu medzi vonkajšími a vnútornými Západnými Karpatami predstavuje [[bradlové pásmo]]. Tvoria ho odolné vápence ([[bradlo (útvar)|bradlá]]) vyčnievajúce bralnaté z menej odolných ílov a pieskovcov (napr. [[Vršatské bradlá]]). Vnútorné pásmo Západných Karpát tvorí mnoho pohorí a kotlín. Podľa stavby a vzhľadu ich možno rozdeliť do štyroch skupín: 1. jadrové pohoria, 2. sopečné pohoria, 3. Slovenské rudohorie, 4. karpatské kotliny a nížiny. [[Pásmo jadrových pohorí|Jadrové pohoria]] budujú tvrdé jadrá ([[Granit|žuly]], [[Rula|ruly]], [[Svor (hornina)|svory]]) a obalové horniny ([[Vápenec|vápence]], pieskovce a bridlice). Patria k nim pohoria [[Malé Karpaty]], [[Strážovské vrchy]], [[Súľovské vrchy]], [[Malá Fatra]], [[Veľká Fatra]], [[Chočské vrchy]], [[Nízke Tatry]] a [[Tatry]]. [[Neogénne vulkanity karpatského oblúka|Sopečné pohoria]] sa nachádzajú južnejšie od jadrových pohorí. Na ich stavbe sa podieľa najmä [[andezit]] a [[ryolit]], menej [[čadič]]. Najvýznamnejšie sopečné pohoria Slovenska sú [[Poľana]], [[Kremnické vrchy]], [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Štiavnické vrchy]] a [[Slanské vrchy]]. Slovenské rudohorie tvorí akúsi klenbu odlišného zloženia (hlavne slabo premenené horniny [[fylit]]y a [[bazalt|metabazalty]]), o ktorú sa opierajú jadrové pohoria zo severu a sopečné zo západu. K pásmu Slovenského rudohoria patria aj vápencové pohoria: [[Slovenský kras]], [[Slovenský raj]] a [[Muránska planina]]. V nich vzniklo činnosťou vody mnoho jaskýň. Pohoria Západných Karpát oddeľujú doliny a kotliny. Najväčšie sú [[Košická kotlina|Košická]], [[Juhoslovenská kotlina|Juhoslovenská]], [[Hornonitrianska kotlina|Hornonitrianska]], [[Turčianska kotlina]], [[Horehronské podolie]] a i.<ref name=":2" /> [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východné Karpaty]] sa rozprestierajú na severovýchode Slovenska. Ich vonkajšia časť ([[Nízke Beskydy]] a [[Poloniny]] – [[Bukovské vrchy]]) sa podobá na flyšové Západné Karpaty, ale má nižšie nadmorské výšky. Vnútornú časť Východných Karpát vypĺňajú sopečné [[Vihorlatské vrchy]]. === Geologický vývoj === Geologický vývoj prebiehal vo viacerých etapách dávno predtým, ako sa tu objavili v [[kvartér|štvrtohorách]] prví ľudia. V období [[paleozoikum|prvohôr]] pred asi 400 - 300 miliónmi rokov vznikli v hlbinách zeme počas tzv. [[hercýnske vrásnenie|variského/hercýnskeho vrásnenia]] premenené horniny [[rula|ruly]], [[svor]]y a [[amfibolit]]y. Miestami intrudovali variské [[granitoid]]y. Územie budúceho Slovenska vtedy tvorilo súčasť kontinentu [[Pangea]]. Do konca prvohôr bolo staré hercýnske pohorie postupne zarovnané a zmenené na rozsiahlu púšť. Začiatkom [[mezozoikum|druhohôr]] v triase prevažnú časť dnešného Slovenska zalievalo prevažne plytké more. Iba v najjužnejších oblastiach sa nachádzajú zvyšky triasovo-jurského tzv. [[Meliatsko-halstattský oceán|Meliatskeho oceánu]] (súčasť väčšieho oceánu [[Tethys (more)|Tethys]]). Na dne mora sa milióny rokov hromadili vápenaté schránky živočíchov. Na väčšine územia sa usadzovali [[vápenec|vápence]] a [[dolomit (hornina)|dolomity]]. V jure a kriede hlavne vápence. Koncom [[Mezozoikum|druhohôr]] územie budúceho Slovenska postihli rozsiahle horotvorné pohyby ([[orogenéza]] a [[tektogenéza]]). Vznikli vnútrokarpatské [[príkrov (geológia)|príkrovy]], ktoré sa sunuli smerom zo severu na juh. V mladších treťohorách sa zemská kôra rozlámala na kryhy. Z vyzdvihnutých krýh vznikli pohoria, z poklesnutých krýh vznikli [[neogénne kotliny]] a nížiny. Zasahovalo sem more [[Paratethys]]. V treťohorách vnikli na území dnešného Slovenská viaceré sopky. Vulkanická aktivita bola intenzívna hlavne na strednom a východnom Slovensku. Príkladom veľkých sopiek sú [[Štiavnický stratovulkán]], najväčšia sopka v Európe pred 15 miliónmi rokov, [[Poľana (vrch)|Poľana]], či [[Vihorlat (vrch)|Vihorlat]]. Posledná sopka, ktorá eruptovala na Slovensku, je [[Putikov vŕšok]] pri Novej Bani. Jej vek odhadujú vedci na 102 tisíc rokov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RUŽEK|meno=I. a KOL.|titul=Geografia pre 5.ročník základných škôl|vydanie=1|vydavateľ=VKÚ|miesto=Harmanec|rok=2009|isbn=|strany=41}}</ref> Horotvorný proces pokračoval od záverečnej fázy treťohôr pozvoľným dvíhaním celého priestoru. K sformovaniu dnešnej tvárnosti georeliéfu prispela i činnosť [[Štvrtohory|štvrtohorných]] ľadovcov a nadmerná [[erózia]]. Vo štvrtohorách sa objavuje [[človek]] a sopečná činnosť postupne ustáva. Slovensko sa nachádza na [[Eurázijská platňa|eurázijskej litosférickej platni]], resp. na časti označovanej [[Alcapa]]. Tektonické [[Zlom (geológia)|zlomy]], ktoré pretínajú miestne územie, nie sú v súčasnosti veľmi aktívne. Preto sa na Slovensku vyskytujú zemetrasenia pomerne zriedkavo a majú malú intenzitu.<ref name=":72" /> Celkovo sa seizmická aktivita najviac prejavuje v okolí [[Komárno|Komárna]], v oblasti [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] od [[Bratislava|Bratislavy]] po [[Vrbové]], v oblasti Horehronia východne od [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a na východnom Slovensku približne medzi [[Humenné|Humenným]] a [[Užhorod]]om. Zdrojom zemetrasení je aj oblasť severne od Tatier na poľskom území v okolí mesta [[Zakopané]].<ref>Hók, J., Kysel, R., Kováč, M., Moczo, P., Kristek, J., Kristeková, M., Šujan, M., 2016: [http://www.geologicacarpathica.com/browse-journal/volumes/67-3/article-803/ A seismic source zone model for the seismic hazard assessment of Slovakia.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190725083335/http://www.geologicacarpathica.com/browse-journal/volumes/67-3/article-803/ |date=2019-07-25 }} Geologica Carpathica, 67, 3, s. 273–288</ref> Najsilnejšie historicky doložené zemetrasenie zasiahlo Slovensko [[28. jún]]a [[1763]] pri [[Komárno|Komárne]] (pozri [[zemetrasenie v Komárne v roku 1763]]) a jeho magnitúdo bolo 5,8 (zomrelo pri ňom 63 ľudí).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najsilnejšie zemetrasenie na území Slovenska bolo 28. júna 1763 pri Komárne a zomrelo pri ňom 63 ľudí|url=https://www.sme.sk/c/2114616/najsilnejsie-zemetrasenie-na-uzemi-slovenska-bolo-28-juna-1763-pri-komarne-a-zomrelo-pri-nom-63-ludi.html|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2019-07-14|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> Slovensko je seizmicky a vulkanicky stabilná oblasť. === Nerastné bohatstvo === Ťažba [[nerastná surovina|nerastných surovín]] predstavuje jeden zo základov hutníckej výroby, chemického a stavebného priemyslu a ovplyvňuje výrazne aj ďalšie priemyselné odvetvia. V roku 2020 dosiahla hodnota ťažby nerastných surovín na Slovensku 329 miliónov €, čo predstavovalo 0,35 % [[Hrubý domáci produkt|HDP]]. V banskom priemysle bolo v roku 2020 zamestnaných 5 283 zamestnancov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Šoltés S., Kúšik D., Mižák J. & Kubač A. | odkaz na autora = | titul = NERASTNÉ SUROVINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2021 | url = https://www.geology.sk/wp-content/uploads/2024/12/SlovakMinerals_Yearbook_2021.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-11 | jazyk = sk}}</ref> Spomedzi energetických surovín sa dnes na území Slovenska ťažia [[ropa]], [[zemný plyn]], [[hnedé uhlie]] a [[lignit]]. Ťažba ropy pokrýva iba okolo 1 % a ťažba zemného plynu 3 % domácej spotreby. Ťažba hnedého uhlia pokrýva 80 % domácej spotreby, zvyšok je podobne ako celá spotreba [[čierne uhlie|čierneho uhlia]] zabezpečená dovozom z Česka. Ďalšie energetické suroviny ako [[antracit]], [[bitúmen|bitumenózne]] [[bridlica (sediment)|bridlice]] a neživičné plyny nie sú pri dnešných cenách vhodné na rentabilnú ťažbu. Ekonomicky zaujímavé zásoby [[Urán (chemický prvok)|uránu]] sa nachádzajú napr. na ložisku [[Jahodná (vrch)|Jahodná]] ([[Kurišková]]), ale k ich ťažbe zatiaľ nedošlo. Spomedzi [[ruda|rúd]] bola na Slovensku donedávna ťažená už iba [[železná ruda]] ([[siderit]]), ktorej ťažba pokrývala 11 % domácej spotreby. V priebehu leta [[2008]] však ťažba ustala. Na Slovensku sa na rozdiel od okolitých krajín nachádzajú zásoby [[antimón]]u, ktorý sa však v súčasnosti neťaží. V minulosti patrili medzi významné ložiská tohto polokovu [[Dúbrava (okres Liptovský Mikuláš)|Dúbrava]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]] a [[Pezinok]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]]. Krajina má značné zásoby [[neruda (nerast)|nerudných surovín]], z ktorých veľký význam má hlavne ťažba [[magnezit]]u, ktorý je exportovaný a predstavuje okolo 6 % svetovej ťažby tejto suroviny. Z celosvetového meradla je významná aj ťažba [[Perlit (hornina)|perlitu]] a [[skupina zeolitu|zeolit]]ov. Významným je i novo otvárané ložisko [[Talk|mastenca]] pri [[Gemerská Poloma|Gemerskej Polome]]. Medzi ostatné na Slovensku ťažené nerudné suroviny patrí [[barit]], [[bentonit]], [[kaolín]] (pokrýva asi 26 % domácej spotreby), keramické [[íl]]y, petrurgický [[bazalt]], stavebný a [[obkladový kameň]], [[dolomit (hornina)|dolomit]], [[vápenec]], [[halit|kamenná soľ]] (pokrýva asi 20 % domácej spotreby), [[anhydrit]] (pokrýva asi 45 % domácej spotreby), [[skupina živca|živce]], [[kremeň|kremenné]] [[piesok|piesky]] a ďalšie. V minulosti bola krajina významným producentom [[zlato (minerál)|zlata]], [[striebro (minerál)|striebra]], [[meď (minerál)|medi]] a ďalších rúd, ktorých ložiská sú v dnešnej dobe vyťažené. V malej miere pokračuje iba ťažba zlata v Banskej Hodruši ([[Hodruša-Hámre]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[ČTK]] | titul = Pri Hodruši našli nové ložisko zlata, s ťažbou sa má začať budúci rok | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/192116-pri-hodrusi-nasli-nove-lozisko-zlata-s-tazbou-sa-ma-zacat-buduci-rok/ | dátum vydania = 29.10.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.12.2013 | vydavateľ = spravy.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Jaskyne === Vzhľadom ku geologickej stavbe nie je divu, že sa na Slovensku nájdu rozvinuté krasové útvary, ktoré právom patria medzi veľké prírodné pozoruhodnosti. Krasová a erózna činnosť vytvorili viac než 7 500 jaskýň, pričom 13 z nich je sprístupnených verejnosti. Medzi tie najvýznamnejšie a najcennejšie patria [[Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu|jaskyne Slovenského krasu]] a [[Dobšinská ľadová jaskyňa]], ktoré boli zapísané do Zoznamu svetového dedičstva [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]]. Unikátnu hodnotu má predovšetkým [[Ochtinská aragonitová jaskyňa]], jediná svojho druhu v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jaskyne – Slovakia.travel|url=http://slovakia.travel/co-vidiet-a-robit/priroda-a-krajina/jaskyne|vydavateľ=slovakia.travel|dátum prístupu=2019-07-09}}</ref> Jaskyne svojimi pozoruhodnosťami oslovujú širokú verejnosť i odborníkov rôzneho zamerania. == Príroda == [[Súbor:Slovensky raj-Stratenska pila.jpg|náhľad|[[Stratenská píla]] v [[Národný park Slovenský raj|Národnom parku Slovenský raj]]]] [[Súbor:M.marmota latirostris in Veľká Studená dolina 2.jpg|thumb|[[Svišť vrchovský|Svišť vrchovský tatranský]]]] Slovensko sa vďaka svojim prírodných danostiam môže pochváliť nedotknutou a divokou prírodou. Geografická poloha Slovenska podmieňuje bohatstvo diverzity fauny a flóry. Na celom jeho území bolo dosiaľ popísaných viac než 11 tisíc druhov rastlín, takmer 29 tisíc živočíšnych druhov a cez tisíc druhov prvokov. Častá je i [[Endemit|endemická]] biodiverzita.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Regionální geografie Slovenska – elektronická učebnice|url=https://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/RGSR/ucebnice/fg/biota.html|vydavateľ=geography.upol.cz|dátum prístupu=2019-07-12}}</ref> === Rastlinstvo === {{hlavný článok|Rastlinstvo Slovenska}} Územie Slovenska sa rozprestiera v oblasti [[Listnatý les|listnatých]] a [[Zmiešaný les|zmiešaných lesov]] mierneho pásma. S meniacou sa nadmorskou výškou sa menia rastlinné aj živočíšne spoločenstvá, ktoré takto tvoria [[výškové stupne]] (dubový, bukový, smrekový stupeň, kosodrevina, alpínske lúky a podsnežné pásmo). Lesy pokrývajú 44,3 % územia Slovenska (2,17 milióna hektárov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prírodné bohatstvo Slovenska | url = http://www.tasr.sk/10/1307.axd?k=20080430TBB00452 | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2011 | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Až 60 % lesných porastov tvoria listnáče a 40 % ihličnany, prevládajú 60- až 100-ročné porasty. Medzi drevinami je najviac zastúpený v nížinách [[dub]], na úpätiach hôr [[Buk (rod)|buk]] a vo vyšších polohách [[Smrek (rod)|smrek]]. Približne 60 % výmery lesných pozemkov obhospodarujú štátne organizácie. Na výslnných svahoch v najteplejších oblastiach Slovenska sa vyskytujú tzv. skalné stepi a [[Lesostep|lesostepi]]. Rastie v nich veľa vzácnych druhov bylín a žijú tam i vzácne teplomilné druhy živočíchov. === Živočíšstvo === {{hlavný článok|Živočíšstvo Slovenska}} Výskyt živočíšnych druhov sa pevne viaže na príhodné typy rastlinných spoločenstiev. Na území Slovenska sa vyčleňujú živočíšne spoločenstvá stepí ([[Jarabica poľná|jarabica]], [[Zajac poľný|zajac]], [[Bažant obyčajný|bažant]], [[Hraboš poľný|hraboš]], [[Drop veľký|drop]]), listnatých lesov ([[Diviak lesný|diviak]], [[Tetrov hoľniak|tetrov]], [[Jeleň lesný|jeleň]], [[Medveď hnedý|medveď]], [[Vlk dravý|vlk]], [[Líška hrdzavá|líška]], [[Srnec lesný|srnčia zver]], [[Veverica obyčajná|veverica]], [[Jazvec lesný|jazvec]], [[rys ostrovid]]), vysokohorských polôh ([[Svišť vrchovský|svišť]], [[kamzík vrchovský|kamzík]]), vôd, močiarov a ich brehov ([[kapor]], [[Pstruh potočný|pstruh]], 6 druhov [[skokanovité|skokanov]], dva druhy [[ropuchovité|ropúch]], 6 druhov [[volavkovité|volaviek]]). Z vtákov obýva Slovensko pravidelne 10 druhov [[sovovité|sov]], 3 druhy [[jastrabovité|orlov]], 6 druhov [[jastrabovité|sokolov]], 3 druhy [[jastrabovité|myšiakov]], v jaskyniach, stromových dutinách a v budovách žije 28<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=SON Spoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku, prehľad druhov |url=http://www.netopiere.sk/netopiere/prehlad-druhov/ |dátum prístupu=2020-07-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160404225628/http://www.netopiere.sk/netopiere/prehlad-druhov/ |dátum archivácie=2016-04-04 }}</ref> rôznych druhov [[netopiere (rad)|netopierov]]. Mnoho druhov fauny sa prispôsobilo podmienkam vo viacerých spoločenstvách. Z hľadiska druhového zloženia je najpestrejšie a najpočetnejšie spoločenstvo listnatých lesov. Najmenej živočíchov sa prispôsobilo chladným vysokohorským podmienkam.<ref name=":2" /> === Ochrana prírody === Na Slovensku zabezpečuje veľkoplošnú ochranu prírody 9 [[Zoznam národných parkov na Slovensku|národných parkov]] a 14 [[Zoznam chránených krajinných oblastí na Slovensku|chránených krajinných oblastí]] (CHKO). Najstarší a rozlohou najväčší je [[Tatranský národný park]]. Medzi ďalšie národné parky sa zaraďujú [[Pieninský národný park]], [[Národný park Nízke Tatry|Nízke Tatry]], [[Národný park Slovenský raj|Slovenský raj]], [[Národný park Slovenský kras|Slovenský kras]], [[Národný park Malá Fatra|Malá Fatra]], [[Národný park Veľká Fatra|Veľká Fatra]], [[Národný park Poloniny|Poloniny]] a [[Národný park Muránska planina]]. Celkom je na Slovensku vyhlásených 1 098<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prehľad chránených území | url = http://www.sopsr.sk/web/?cl=114 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-12 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref> maloplošných chránených území, 41 [[Zoznam chránených vtáčích území na Slovensku|chránených vtáčích území]] a 642 [[Zoznam území európskeho významu na Slovensku|území európskeho významu]]. Chránené územia zaberajú asi 23 % rozlohy štátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR | url = http://uzemia.enviroportal.sk/main/list/sortColumn/Cislo/sortType/asc | dátum vydania = 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = SAŽP | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lokality Natura 2000 | url = http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&lang=sk&sec=1&cpt=1 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | miesto = | jazyk = }}</ref> V posledných rokoch narastajú environmentálne problémy. Slováci svojou činnosťou [[životné prostredie]] menia priaznivo i nepriaznivo. Na znečisťovaní ovzdušia sa najviac podieľajú tepelné elektrárne a iné vykurovacie zariadenia spaľujúce pevné palivá, hutnícky a chemický priemysel a automobilová doprava. Do vzduchu vypúšťajú zvýšené množstvo škodlivých látok. Ich pôsobením vznikajú [[Kyslý dážď|kyslé dažde]] a za bezvetria aj mestský [[smog]]. Slovenskú prírodu taktiež poškodzujú [[Víchrica|víchrice]], snehové [[kalamity]], zosuvy pôdy, [[škodcovia]], [[Požiar|požiare]], [[Povodeň|povodne]] a nepovolený výrub (dokonca aj v národných parkoch). [[Odpadová voda|Odpadové vody]] z tovární a sídlisk znečisťujú povrchové a podzemné vody. Vo všetkých mestách vznikajú problémy s odstraňovaním [[Odpad|odpadu]]. Postupne sa však robí triedený zber odpadových surovín (plastov, skla, papiera, kovov, textilu ap.) a ich opätovné spracovanie a využitie – [[recyklácia]]. Časť nespracovaných odpadov sa spaľuje, ostatné sa sústreďujú na [[Skládka odpadov|skládkach odpadov]]. <gallery> Súbor:Tatra Chamois.jpg|[[Kamzík vrchovský tatranský]] v [[Tatranský národný park|Tatranskom národnom parku]] Súbor:Pieninský národný park (49).jpg|[[Pieninský národný park]] Súbor:Low Tatras - view from Ďumbier.jpg|Pohľad na [[Nízke Tatry]] z vrchu [[Ďumbier (vrch)|Ďumbier]] Súbor:Velky Rozsutec.jpg|Vrch [[Veľký Rozsutec]] je symbolom pohoria a [[Národný park Malá Fatra|Národného parku Malá Fatra]] Súbor:Slovensky raj 02.jpg|[[Národný park Slovenský raj]] Súbor:Muránská planina, 06 – Studňa, 2019 (06).jpg|Lokalita Studňa v [[Národný park Muránska planina|Národnom parku Muránska planina]] Súbor:Ďurkovec (pohľad z Ďurkovca) 001.jpg|Výhľad z [[Ďurkovec (vrch)|Ďurkovca]] smerom do Sedla pod Ďurkovcom a na [[Pľaša (vrch)|Pľašu]] (vpravo) v [[Národný park Poloniny|Národnom parku Poloniny]] Súbor:Zádielská tiesňava (16).jpg|[[Zádielska tiesňava]] v [[Národný park Slovenský kras|Národnom parku Slovenský kras]] Súbor:Rakytov, Veľká Fatra (SVK) - southern side.jpg|Vrch [[Rakytov (vrch)|Rakytov]] v [[Národný park Veľká Fatra|Národnom parku Veľká Fatra]] </gallery> == Obyvateľstvo == {{hlavný článok|Demografia Slovenska}} [[Súbor:Slovakia demography.png|náhľad|Graf populačného vývoja v rokoch 1993 – 2010]] [[Súbor:Population density in Slovakia.png|náhľad|Hustota obyvateľstva Slovenska (2019)]] [[Súbor:Slovakia single age population pyramid 2020.png|náhľad|Veková pyramída Slovenska (2020)]] Slovensko malo k 31. decembru 2025 vyše 5,4 milióna [[Obyvateľstvo|obyvateľov]]. Od roku 2020 na Slovensku dochádza k prirodzenému úbytku obyvateľstva, čím ubudlo 51-tisíc obyvateľov. Hrubá miera pôrodnosti bola v roku 2025 na najnižšej úrovni za posledných 100 rokov a to 776 narodených detí na 100-tisíc obyvateľov. Celkový počet obyvateľov v krajine pozitívne ovplyvňuje zahraničná migrácia, v roku 2025 sa na Slovensko prisťahovalo takmer 6,4 tisíca ľudí a vysťahovalo sa vyše 4,9 tisíca osôb.<ref name="Demografický vývoj" /> Najvyšší počet obyvateľov majú kraje [[Prešovský kraj|Prešovský]], [[Košický kraj|Košický]] a [[Nitriansky kraj|Nitriansky]].<ref name="CIA" /> Najväčší úbytok obyvateľstva je v Bratislavskom, Myjavskom, Košickom, Medzilaborskom okrese a v okrese Sobrance. Najväčší prírastok obyvateľstva je na [[Spiš (región)|Spiši]], [[Orava (región)|Orave]], [[Košický región|Above]] a [[Zemplín (slovenský región)|Zemplíne]].<ref name="VCH200922">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Všeobecné charakteristiky za rok 2009|url=http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Štatistický úrad SR|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20141112202449/http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum archivácie=2014-11-12}}</ref> Územie Slovenska je nerovnomerne zaľudnené, čo súvisí najmä s prírodnými danosťami. Priemerná hustota zaľudnenia je 110 obyvateľov na km². Obyvateľstvo sa sústreďuje v husto zaľudnených mestách, ktoré sa nachádzajú v nížinách západného Slovenska (Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský kraj). Oveľa menej sú zaľudnené pohoria. Demografický vývoj silne ovplyvňuje [[migrácia (sociológia)|migrácia]]. Predovšetkým v minulosti vlny sťahovania smerovali do [[Spojené štáty|USA]], [[Česko|Česka]], [[Srbsko|Srbska]] ([[Vojvodina]]), [[Maďarsko|Maďarska]], [[Rakúsko|Rakúska]] a do niektorých ďalších krajín. Momentálne sú vo vnútornej migrácii charakteristické pohyby z východu krajiny na západ a sťahovanie obyvateľstva na krátke vzdialenosti – medzi mestom a zázemím, predovšetkým za prácou. Negatívnym fenoménom je odliv kvalifikovanej [[Pracovná sila (schopnosť)|pracovnej sily]], ktorý pretrváva v menšej miere dodnes. Veková štruktúra obyvateľov Slovenska je priaznivá. Najpočetnejšiu skupinu tvoria obyvatelia v [[Produktívny vek|produktívnom veku]] (ženy vo veku 15-59, muži vo veku 15-61). Naopak, najmenej početná je skupina predproduktívnych obyvateľov (0- až 14-roční obyvatelia), čo z dlhodobého hľadiska nie je priaznivá situácia. V krajine i naďalej rastie počet poproduktívnych obyvateľov (ženy vyše 60 rokov, muži vyše 62 rokov). Preto dochádza aj k zvyšovaniu priemerného veku obyvateľov Slovenska (38,7 rokov). Stredná dĺžka života obyvateľov pri narodení je u žien vyššia (79 rokov) ako u mužov (72 rokov). Súvisí to s kvalitným zdravotníctvom a vysokou životnou úrovňou.<ref name=":22">{{Citácia knihy|priezvisko=TOLMÁČI|meno=L. a KOL.|titul=Geografia pre 9. ročník ZŠ a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom|vydanie=2|vydavateľ=Orbis Pictus Istropolitana|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=|strany=}}</ref> === Etnické zloženie === [[Súbor:Slovakia 2011 Ethnic.png|náhľad|Etnická štruktúra obcí a miest Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku [[2011]]]] V súčasnosti je populácia na území Slovenska národnostne takmer jednotná. Z celkového počtu obyvateľstva je viac ako 83 % etnických [[Slováci|Slovákov]]. Najvýraznejšie zastúpenie majú na severe Slovenska. Po slovenskej sú najviac zastúpení obyvatelia [[Maďari na Slovensku|maďarskej]] národnosti, ktorí žijú najmä na juhu pri hraniciach s Maďarskom. Druhou najpočetnejšou menšinou sú [[Rómovia na Slovensku|Rómovia]], ktorí obývajú najmä regióny na východnom Slovensku (Spiš, Šariš a Gemer). Podiel rómskeho obyvateľstva sa postupne zvyšuje. Časť obyvateľstva na západe Slovenska sa hlási k českej, moravskej a sliezskej národnosti. Na východe a severovýchode je početne zastúpená aj rusínska a ukrajinská národnosť, na severe pri hraniciach s Poľskom poľská.<ref name=":22" /> Nemci na Slovensku, ktorí sami seba nazývali [[Karpatskí Nemci]], kedysi tvorili významnú [[Národnostná menšina|národnostnú menšinu]]. [[Nemčina|Nemecky]] hovoriace obyvateľstvo v roku 1930 tvorilo viac ako 4%. Po roku [[1945]] bolo evakuovaných a čiastočne násilne [[Deportácia|deportovaných]] 84 % Nemcov zo Slovenska (v rámci [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|Vysídlenia Nemcov z Česko-Slovenska]]), čím sa nemecká menšina (v [[2011]] sa 4 690 hlásilo k nemeckej národnosti) dostala na úroveň asi jedno promile (0,1%) obyvateľstva. {| class="wikitable sortable" ![[Národnostná menšina|Národnosť]] !2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/SR/SK0/SR|dátum prístupu=20.1.2021}}</ref> !2011<ref name="SODB2">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Štatistický úrad SR |url=http://portal.statistics.sk/ |dátum prístupu=2009-10-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140329022711/http://portal.statistics.sk/ |dátum archivácie=2014-03-29 }}</ref> !2001<ref name="SODB2" /> !1991<ref name="SODB2" /> !1980<ref name=":02">BENŽA, Mojmír a kol. ''Národnostný atlas Slovenska.'' Prešov: Dajama, 2015. 55 s. ISBN 978-80-8136-053-4.</ref> !1970<ref name=":02" /> !1961<ref name=":02" /> !1950<ref name=":02" /> !1940*<ref name=":02" /> !1930 <ref name="FORUMINST2">http://www.foruminst.sk Fórum inštitút pre výskum menšín</ref> |- |[[Slováci|Slovenská]] |4 567 547 <small>(83,82%)</small> | rowspan="2" |4 352 775 <small>(80,65%)</small> | rowspan="2" |4 614 854 <small>(85,79%)</small> | rowspan="2" |4 519 328 <small>(85,69%)</small> | rowspan="2" |4 317 010 <small>(86,49%)</small> | rowspan="2" |3 876 190 <small>(85,47%)</small> | rowspan="2" |3 560 216 <small>(85,29%)</small> | rowspan="2" |2 980 616 <small>(86,59%)</small> | rowspan="2" |2 214 475 <small>(86,25%)</small> | rowspan="2" |2 252 128 <small>(67,64%)</small> |- |<small>Slovenská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''4 623 043 <small>(84,84%)</small>''' |- |[[Česi na Slovensku|Česká]] |28 996 <small>(0,53%)</small> | rowspan="2" |30 367 <small>(0,56%)</small> | rowspan="2" |44 620 <small>(0,83%)</small> | rowspan="2" |52 884 <small>(1%)</small> | rowspan="4" |57 191 <small>(1,15%)</small> | rowspan="4" |48 140 <small>(1,06%)</small> | rowspan="4" |45 721 <small>(1,1%)</small> | rowspan="4" |40 365 <small>(1,17%)</small> | rowspan="4" |3 024 <small>(0,12%)</small> | rowspan="4" |120 926 <small>(3,63%)</small> |- |<small>Česká+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''45 711 <small>(0,84%)</small>''' |- |[[Moravania|Moravská]] |1 098 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |3 286 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |2 348 <small>(0,04%)</small> | rowspan="2" |6 037 <small>(0,11%)</small> |- |<small>Moravská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''2 049 <small>(0,04%)</small>''' |- |[[Maďari na Slovensku|Maďarská]] |422 065 <small>(7,75%)</small> | rowspan="2" |458 467 <small>(8,49%)</small> | rowspan="2" |525 280 <small>(9,76%)</small> | rowspan="2" |567 296 <small>(10,76%)</small> | rowspan="2" |559 491 <small>(11,21%)</small> | rowspan="2" |552 007 <small>(12,17%)</small> | rowspan="2" |518 782 <small>(12,43%)</small> | rowspan="2" |356 441 <small>(10,35%)</small> | rowspan="2" |46 689 <small>(1,82%)</small> | rowspan="2" |592 337 <small>(17,79%)</small> |- |<small>Maďarská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''456 154 <small>(8,37%)</small>''' |- |[[Rómovia na Slovensku|Rómska]] |67 179 <small>(1,23%)</small> | rowspan="2" |105 738 <small>(1,96%)</small> | rowspan="2" |89 920 <small>(1,67%)</small> | rowspan="2" |75 801 <small>(1,44%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |3 757 <small>(0,11%)</small> | rowspan="2" |37 096 <small>(1,44%)</small> | rowspan="2" |31 188 <small>(0,94%)</small> |- |<small>Rómska+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''156 164 <small>(2,87%)</small>''' |- |[[Rusíni na Slovensku|Rusínska]] |23 746 (0,44%) |33 482 <small>(0,62%)</small> |24 201 <small>(0,45%)</small> |17 197 <small>(0,33%)</small> | rowspan="4" |36 849 <small>(0,74%)</small> | rowspan="6" |38 959 <small>(0,86%)</small> | rowspan="6" |35 435 <small>(0,85%)</small> | rowspan="6" |48 231 <small>(1,4%)</small> | rowspan="6" |61 762 <small>(2,41%)</small> | rowspan="6" |95 359 <small>(2,86%)</small> |- |<small>Rusínska+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''63 556 <small>(1,17%)</small>''' | | | |- |[[Ukrajinci|Ukrajinská]] |9 451 <small>(0,17%)</small> | rowspan="2" |7 430 <small>(0,14%)</small> | rowspan="2" |10 814 <small>(0,2%)</small> | rowspan="2" |13 281 <small>(0,25%)</small> |- |<small>Ukrajinská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''11 037 <small>(0,20%)</small>''' |- |[[Rusi|Ruská]] |3 245 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |1 997 <small>(0,04%)</small> | rowspan="2" |1 590 <small>(0,03%)</small> | rowspan="2" |1 389 <small>(0,03%)</small> | rowspan="2" |2 411 <small>(0,05%)</small> |- |<small>Ruská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''8 116 <small>(0,15%)</small>''' |- |[[Karpatskí Nemci|Nemecká]] |3 318 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |4 690 <small>(0,09%)</small> | rowspan="2" |5 405 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |5 413 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |2 917 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |4 759 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |6 259 <small>(0,15%)</small> | rowspan="2" |5 179 <small>(0,15%)</small> | rowspan="2" |129 552 <small>(5,05%)</small> | rowspan="2" |154 821 <small>(4,65%)</small> |- |<small>Nemecká+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''8 573 <small>(0,16%)</small>''' |- |[[Poliaci|Poľská]] |3 771 <small>(0,07%)</small> | rowspan="2" |3 084 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |2 602 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |2 659 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |2 053 <small>(0,04%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |1 808 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" |7 023 <small>(0,21%)</small> |- |<small>Poľská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''5 282 <small>(0,10%)</small>''' |- |[[Chorváti na Slovensku|Chorvátska]] |967 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 022 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |890 <small>(0,02%)</small> | rowspan="4" | | rowspan="4" | | rowspan="4" | | rowspan="4" | | rowspan="4" |1 798 <small>(0,05%)</small> | rowspan="4" | | rowspan="4" |1 084 <small>(0,03%)</small> ''_{juhoslovanská}'' |- |<small>Chorvátska+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''2 001 <small>(0,04%)</small>''' |- |[[Srbi|Srbská]] |1 084 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |698 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |434 <small>(0,01%)</small> |- |<small>Srbská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 876''' |- |[[Židia na Slovensku|Židovská]] |596 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |631 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |218 <small>(0,004%)</small> | rowspan="2" |134 <small>(0,003%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |307 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |74 438 <small>(2,9%)</small> | rowspan="2" |72 678 <small>(2,18%)</small> |- |<small>Židovská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 838''' |- |[[Bulhari|Bulharská]] |1 106 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 051 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 179 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 400 <small>(0,03%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |1 798 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | |- |<small>Bulharská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 552''' |- |[[Rumuni|Rumunská]] |1 354 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |427 <small>(0,01%)</small> |- |<small>Rumunská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 746''' |- |Vietnamská |2 793 <small>(0,05%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Vietnamská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''3 282 <small>(0,06%)</small>''' | | | | | | | | | |- |Albánska |644 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Albánska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''876''' | | | | | | | | | |- |Rakúska |537 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Rakúska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 289''' | | | | | | | | | |- |Grécka |378 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Grécka+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''729''' | | | | | | | | | |- |Sliezska |117 <small>(0,0%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Sliezska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''220''' | | | | | | | | | |- |Čínska |1 207 <small>(0,02%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Čínska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 275''' | | | | | | | | | |- |Talianska |1 323 <small>(0,02%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Talianska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''2 470 <small>(0,05%)</small>''' | | | | | | | | | |- |Kórejská |303 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Kórejská+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''337''' | | | | | | | | | |- |Anglická |559 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Anglická+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 648''' | | | | | | | | | |- |Francúzska |567 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Francúzska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 237''' | | | | | | | | | |- |Turecká |413 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Turecká+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''604''' | | | | | | | | | |- |Iránska |119 <small>(0,00%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Iránska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''137''' | | | | | | | | | |- |Írska |257 <small>(0,00%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Írska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''711''' | | | | | | | | | |- |Kanadská |84 <small>(0,00%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Kanadská+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''634''' | | | | | | | | | |- |Iná |8 888 <small>(0,16%)</small> | rowspan="2" |9 852 <small>(0,18%)</small> | rowspan="2" |5 350 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |2 732 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |2 897 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |5 434 <small>(0,12%)</small> | rowspan="2" |4 503 <small>(0,11%)</small> | rowspan="2" |832 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |517 <small>(0,02%)</small> | rowspan="4" |1 822 <small>(0,05%)</small> |- |<small>Iná+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''20 152 <small>(0,37%)</small>''' |- |Nezistená |295 558 <small>(5,42%)</small> | rowspan="2" |382 493 <small>(7,09%)</small> | rowspan="2" |54 502 <small>(1,01%)</small> | rowspan="2" |8 782 <small>(0,17%)</small> | rowspan="2" |10 349 <small>(0,21%)</small> | rowspan="2" |6 549 <small>(0,14%)</small> | rowspan="2" |3 130 <small>(0,07%)</small> | rowspan="2" |1 786 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |88 072 <small>(3,43%)</small> |- |<small>Nezistená+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''331 146 <small>(6,08%)</small>''' |- |'''Spolu''' |'''5 449 270''' |'''5 397 036''' |'''5 379 455''' |'''5 274 335''' |'''4 991 168''' |'''4 535 316''' |'''4 174 046''' |'''3 442 317''' |'''2 567 555''' |'''3 329 793''' |} <small>* = územie prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] (bez územia na juhu a východe Slovenska, ktoré bolo počas [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] a [[Malá vojna (1939)|Malej vojny]] odstúpené [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]]).</small> === Jazyky === Úradným a vzdelávacím jazykom Slovenska je [[slovenčina]], ktorá patrí do skupiny [[Západoslovanské jazyky|západoslovanských jazykov]]. Kodifikácia spisovného slovenského jazyka prebehla v roku [[1843]] na základe stredoslovenského nárečia. Slovenčina používa abecedu zloženú zo 46 modifikovaných [[Latinské písmo|latinských písmen]]. Popri spisovnom jazyku sa v jednotlivých oblastiach Slovenska používajú rozličné [[Dialekt|dialekty]], čiže nárečia.<ref name=":10">{{Citácia knihy|priezvisko=KOL.|meno=|titul=Zemepis sveta: Veľká detská encyklopédia|vydanie=1|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=1997|isbn=|strany=}}</ref> Z tradičných nárečí sú najtypickejšie východoslovenské (jeho viaceré varianty), záhorácke, stredoslovenské a západoslovenské. Menšinové jazyky sa môžu používať v styku s úradmi v obciach, kde podiel obyvateľstva prevyšuje 20 %. V praxi sa to týka vyše stovky maďarských obcí, desiatky rusínskych/ukrajinských a rómskych obcí a jednej nemeckej obce. [[Súbor:Materinsky jazyk 2021.png|náhľad|Jazyková štruktúra (dominantný materinský jazyk) v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku 2021]] [[Súbor:Narodnosti 1930 2.png|náhľad|Národnostná štruktúra (dominantná národnosť) v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania v roku 1930]] [[Súbor:Jazyk 1880 slovensko.png|náhľad|Jazyková štruktúra (dominantný jazyk) v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku 1880]] [[Súbor:Linguistic structure of Slovakia.png|náhľad|Jazyková štruktúra (materinský jazyk) obcí a miest Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku [[2011]]]] [[Súbor:Slovak alphabet.png|náhľad|[[Slovenská abeceda]] sa skladá zo 46 písmen]] === Materinský jazyk === Slovenčina – '''80,7 %''', maďarčina – '''8,5 %''', rómčina – '''2,0 %''', ostatné – '''1,8 %''', nezistené – '''7,0 %'''. <small>Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.</small> {| class="wikitable sortable" !Materinský jazyk<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.portal.statistics.sk/ |dátum prístupu=2015-12-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140329022711/http://portal.statistics.sk/ |dátum archivácie=2014-03-29 }}</ref> !2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Materinský jazyk obyvateľov podľa sčítania v roku 2021|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-materinskeho-jazyka/SR/SK0/SR|dátum prístupu=3.2.2022}}</ref> !2011<ref name="SODB2" /> !2001<ref name="SODB2" /> !1910<ref name=":02" /> !1900<ref name=":02" /> !1890<ref name=":02" /> !1880<ref name=":02" /> |- |[[Slovenčina|slovenský]] |4 456 102 |4 240 453 |4 512 217 |1 688 152 |1 702 349 |1 603 642 |1 502 571 |- |[[Maďarčina|maďarský]] |462 175 |508 714 |572 929 |885 646 |749 556 |633 422 |546 458 |- |[[Rómčina|rómsky]] |100 526 |122 518 |99 448 | | | | |- |[[Rusínčina|rusínsky]] |38 679 |55 469 |54 907 |97 047 |84 559 |84 335 |78 402 |- |[[Ukrajinčina|ukrajinský]] |7 608 |5 689 |7 879 | | | | |- |[[Čeština|český]] |33 864 |35 216 |48 201 |7 947 | | | |- |[[Nemčina|nemecký]] |3 959 |5 186 |6 343 |198 387 |215 816 |228 860 |228 584 |- |[[Poľština|poľský]] |3 821 |3 119 |2 731 | | | | |- |[[Chorvátčina|chorvátsky]] |923 |1 234 |988 |3 480 |4 023 |2 787 |3 431 |- |[[Srbčina|srbský]] |1 229 |834 | |722 |180 |136 | |- |[[Rumunčina|rumunský]] |1 056 |414 | |1 905 |896 |281 |259 |- |[[Slovinčina|slovinský]] | | | |54 | |94 | |- |[[jidiš]] |273 |460 |17 | | | | |- |[[Bulharčina|bulharský]] |907 |132 | |50 | | | |- |[[Ruština|ruský]] |4 947 |2 909 | | | | | |- |[[Vietnamistika|vietnamský]] |2 905 |1 562 | | | | | |- |[[Angličtina|anglický]] |4 365 |1 447 | | | | | |- |[[posunková reč]] |1 835 |693 | | | | | |- |[[Taliančina|taliansky]] |1 465 |551 | |213 | | | |- |[[Arabčina|arabský]] |1 226 |434 | | | | | |- |[[Francúzština|francúzsky]] |828 |433 | | | | | |- |[[Albánčina|albánsky]] |678 |382 | | | | | |- |[[Španielčina|španielsky]] |1 119 |372 | | | | | |- |[[Turečtina|turecký]] |492 | | | | | | |- |[[Čínština|čínsky]] |1 434 | | | | | | |- |[[Kórejčina|kórejský]] |326 | | | | | | |- |[[Novoperzské jazyky|perzský]] |212 | | | | | | |- |[[Novogréčtina|grécky]] | |115 | | | | | |- |ostatné |3 952 |3 439 |6 735 |35 704 |29 209 |24 494 |18 455 |- |nezistené |312 364 |405 261 |66 056 | | | |83 300 |} Najčastejšie používaný jazyk v domácnosti: Slovenčina – '''73,3 %''', maďarčina – '''8,7 %''', rómčina – '''2,4 %''', ostatné – '''2,1 %''', nezistené – '''13,5 %'''. Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti: Slovenčina – '''80,4 %''', maďarčina – '''7,3 %''', ostatné – '''2,8 %''', nezistené – '''9,5 %'''. <small>Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.</small> === Náboženské zloženie === [[Súbor:Náboženské zloženie obcí 2021.png|náhľad|Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania z roku 2021]] [[Súbor:Náboženstvo 1930.png|náhľad|Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania v roku 1930]] [[Súbor:Slovakia 2011 Religion.png|thumb|Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania z roku [[2011]]]] [[Súbor:Náboženská mapa SR sčítanie 2001.png|náhľad|Náboženské zloženie obcí Slovenska, podľa sčítania z roku 2001]] [[Súbor:Catedral de San Martín, Bratislava, Eslovaquia, 2020-02-01, DD 46.jpg|thumb|[[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Katedrála svätého Martina]] v Bratislave]] [[Súbor:St Elisabeth Cathedral Kosice.jpeg|thumb|[[Dóm svätej Alžbety]] v Košiciach]] Slovensko je prevažne kresťanská krajina, najpočetnejšia skupina obyvateľstva je rímskokatolíckeho vierovyznania. Kresťania žijú takmer vo všetkých obciach Slovenska, pričom najvýraznejšie postavenie má na severe krajiny ([[Orava (región)|Orava]], [[Kysuce]]). Ostatné cirkvi sú v priestore sústredené do vybratých regiónov ([[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelická cirkev augsburského vyznania]], [[gréckokatolícka cirkev]] a [[Kalvinizmus|reformovaná kresťanská cirkev]]). Okrem týchto cirkví pôsobí na Slovensku viacero ďalších s menším počtom veriacich ([[pravoslávna cirkev]], Náboženská spoločnosť [[Jehovovi svedkovia]], [[Evanjelická cirkev metodistická]] a i.). Nepočetné minority tvoria ostatné vyznania, vrátane [[Islam|islamu]] a [[Judaizmus|judaizmu]]. Na Slovensku sa však nenachádza žiadna verejná [[mešita]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Moslimovia na Slovensku by chceli mať mešitu|url=http://spravy.pravda.sk/moslimovia-na-slovensku-by-chceli-mat-mesitu-fnp-/sk_domace.asp?c=A100811_200030_sk_domace_p09|dátum vydania=2010|dátum aktualizácie=12.7.2012|dátum prístupu=|vydavateľ=TASR|miesto=|jazyk=slovensky}}</ref> Približne štvrtina (23%) obyvateľstva sa v sčítaní v roku 2021 nehlásila k žiadnemu náboženstvu (je [[Ateizmus|bez vyznania]]). Najmenej veriacich žije v mestách, najmä na západnom Slovensku.<ref name=":22" /> Kresťania – 68,8 % (Katolíci – 59,8 %, Protestanti – 7,6 %, Pravoslávni – 0,9 %, Ostatní kresťania – 0,5 %), Bez vyznania – 23,8 %, Ostatní – 0,9 %, Nezistení – 6,5 %. <small>Údaje čerpané zo sčítania z roku 2021.</small> {| class="wikitable sortable" !Náboženské vyznanie !2021 <ref>https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/SR/SK0/SR</ref> !<small>% rozdiel</small> !2011<ref>ŠPROCHA, Branislav a kol. ''Demografický profil náboženského vyznania obyvateľstva Slovenska za posledných 100 rokov'' IN ''Populačné štúdie Slovenska 3.'' Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o.z.: Bratislava, 2014. ISBN 978-80-971715-0-6</ref> !2001 <ref name="SODB2" /> !1991<ref name="SODB2" /> !1930 <ref name="FORUMINST2" /> |- |[[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] |3 038 511{{Pokles}} |<small>-9,23%</small> |3 347 277 |3 708 120 |3 187 383 |2 384 355 |- |[[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev a.v]] |286 907{{Pokles}} |<small>-9,28%</small> |316 250 |372 858 |326 397 |400 258 |- |[[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]] |218 235{{Rast}} |<small>+5,49%</small> |206 871 |219 831 |178 733 |214 725 |- |[[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaná kresťanská cirkev]] |85 271{{Pokles}} |<small>-13,69%</small> |98 797 |109 735 |82 545 |145 829 |- |[[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávna cirkev]] |50 677{{Rast}} |<small>+3,14%</small> |49 133 |50 363 |34 376 |9 076 |- |[[Jehovovi svedkovia]] |16 416{{Pokles}} |<small>-4,68%</small> |17 222 |20 630 |10 501 |– |- |[[Metodizmus|Evanjelická cirkev metodistická]] |3 018{{Pokles}} |<small>-70,78%</small> |10 328 |7 347 |4 359 |152 |- |[[Kresťanské zbory]] |18 553{{Rast}} |<small>+140,32%</small> |7 720 |6 519 |700 |– |- |[[Apoštolská cirkev na Slovensku|Apoštolská cirkev]] |9 044{{Rast}} |<small>+55,10%</small> |5 831 |3 905 |1 116 |– |- |ostatné kresťanské cirkvi |10 811{{Rast}} |<small>+189,99%</small> |3 728 |812 |1 220 |– |- |[[Bratská jednota baptistov]] |3 883{{Rast}} |<small>+11,39%</small> |3 486 |3 562 |2 465 |1 745 |- |[[Cirkev bratská]] |3 440{{Rast}} |<small>+1,30%</small> |3 396 |3 217 |1 861 |29 |- |[[Adventisti siedmeho dňa|Cirkev adventistov siedmeho dňa]] |3 001{{Rast}} |<small>+2,95%</small> |2 915 |3 429 |1 721 |– |- |ostatné nekresťanské cirkvi | - | - |2 703{{Rast}} |2 030 |3 625 |– |- |[[budhizmus]] |6 722{{Rast}} |<small>+165,69%</small> |2 530 |1 663 |– |– |- |[[Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike|Židovské náboženské obce]] |2 007{{Rast}} |<small>+0,40%</small> |1 999 |2 310 |912 |136 737 |- |[[Islam]] |3 862{{Rast}} |<small>+99,69%</small> |1 934 |1 212 |180 |– |- |[[Starokatolícka cirkev|Starokatolícka cirkv na Slovensku]] |1778{{Rast}} |<small>+5,39%</small> |1 687 |1 733 |882 |– |- |[[Cirkev československá husitská|<small>Cirkev československá husitská</small>]] |581{{Pokles}} |<small>-67,40%</small> |1 782 |1 696 |625 |11 495 |- |[[Bahaizmus|Bahájske spoločenstvo]] |311 {{Pokles}} |<small>-70,80%</small> |1 065 |– |– |– |- |[[Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní|Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (Mormóni)]] |377 {{Pokles}} |<small>-61,21%</small> |972 |58 |91 |– |- |[[hinduizmus]] |975{{Rast}} |<small>+282,35%</small> |255 |193 |– |– |- |[[Novoapoštolská cirkev]] |73{{Pokles}} |<small>-56,02%</small> |166 |22 |188 |– |- |[[scientologizmus]] | - | - |134{{Rast}} |15 |– |– |- |[[Hnutie zjednotenia]] | - | - |63{{Rast}} |73 |– |– |- |[[Českobratrská církev evangelická|Českobratská cirkev evanjelická]] | - | - |45{{Pokles}} |169 |813 |– |- |Pohanstvo a prírodné duchovno |4 007 | - |– |– |– |– |- |iné |57 248{{Rast}} |<small>+379,42%</small> |11 941 |– |– |– |- |[[Ateizmus|bez vyznania]] |1 296 142{{Rast}} |<small>+78,69%</small> |725 362 |697 308 |515 551 |16 890 |- |nezistené |353 797{{Pokles}} |<small>-38,09%</small> |571 437 |160 598 |917 835 |– |} [[Súbor:Richnava11Slovakia11.jpg|náhľad|Rómska osada pri obci [[Richnava (okres Gelnica)|Richnava]]]] === Práca === Vyše polovice pracovne činného obyvateľstva zamestnávajú služby, viac než tretinu priemysel, poľnohospodárstvo len okolo 5 %. Pracovné miesta na Slovensku síce nie sú vzácne, ale mzdy sú nízke. Minimálna mzda pre rok 2025 predstavuje 816 [[Symbol eura|€]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Praktická pomôcka (nielen) pre mzdárov - prehľadné tabuľky týkajúce sa minimálnej mzdy 2025 | url = https://www.podnikajte.sk/pracovne-pravo-bozp/minimalna-mzda-2025-tabulka#:~:text=Minim%C3%A1lna%20mzda%20sa%20zv%C3%BD%C5%A1ila%20zo,2025%20predstavuje%20sumu%204,690%20eur. | vydavateľ = Podnikajte.sk | dátum vydania = 2025-01-22 | dátum prístupu = 2025-02-20 | jazyk = sk | meno = Silvia | priezvisko = Krišová}}</ref> Pracuje sa často na zmeny, celkom 48 hodín týždenne.{{Bez citácie}}Problémom je vo viacerých oblastiach [[nezamestnanosť]] (5,90 %<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nezamestnanosť na Slovensku 2024 | url = https://www.podporavnezamestnanosti.sk/nezamestnanost.php | vydavateľ = www.podporavnezamestnanosti.sk | dátum prístupu = 2024-06-04}}</ref> v roku [[2024]]). Vznikla po zániku mnohých priemyselných závodov, najmä strojárskych. Zároveň dochádza k prehlbovaniu rozdielu životnej úrovne vo väčších mestách a vidieckych regiónoch. === Sídla === [[Súbor:Ostrý Grúň 2013.jpg|náhľad|Vidiecke sídlo [[Ostrý Grúň]]]] Slovensko má pomerne hustú sieť osídlenia. Nachádza sa tu okolo 7 000 sídel. Tie sú zoskupené do [[Zoznam slovenských obcí a vojenských obvodov|2 890]] samostatných [[Obec (slovenská správna jednotka)|obcí]] (vrátane 3 vojenských obvodov), z nich 141 má štatút mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky|url=http://www.minv.sk/?uzemne-a-spravne-usporiadanie-sr|vydavateľ=Ministerstvo vnútra SR|dátum vydania=2013-01-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-01-09|miesto=|jazyk=}}</ref> Najväčší počet obcí tvoria vidiecke sídla (2 753 – 95 %), žije v nich menej ako polovica obyvateľstva. Z geografického hľadiska ich delíme na kompaktné vidiecke sídla ([[dedina (všeobecne)|dediny]]) a rozptýlené sídla – [[Samota (dom)|samoty]] (majú regionálne názvy ako ''kopanice'', ''lazy'', ''štále'', ''rale''). Miest na Slovensku je len [[Zoznam miest na Slovensku|141]]. Najviac miest je v Banskobystrickom samosprávnom kraji (24), v Prešovskom (23), v Žilinskom (19), v Trenčianskom (18), v Košickom a v Trnavskom (17), v Nitrianskom (16) a v Bratislavskom (7). Urbanizácia Slovenska je nižšia ako európsky priemer, postupne sa však zväčšuje. V mestách žije približne 54 % populácie.<ref name="VCH20093">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Všeobecné charakteristiky za rok 2009|url=http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Štatistický úrad SR|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20141112202449/http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum archivácie=2014-11-12}}</ref> Najväčším mestom podľa počtu obyvateľov (na základe údajov [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|ŠÚ SR]] k 31. decembru 2021) je [[Bratislava]], nasledujú [[Košice]], [[Prešov]], [[Žilina]], [[Banská Bystrica]] a [[Nitra]].<ref>{{OBZ|SK}}</ref> Podľa rozlohy dominuje [[Bratislava]], nepatrne menšie je mesto [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], tretie sú [[Košice]]. Hlavným mestom je [[Bratislava]]. <center> {| class="wikitable" ! rowspan="23" |[[Súbor:Hlavné Namestie (35096533142).jpg|165x165bod]]<br />[[Bratislava]]<br />[[Súbor:Mlynská Koszyce 1SM.jpg|165x165bod]]<br />[[Košice]]<br />[[Súbor:Towns14Slovakia194.JPG|165x165bod]]<br />[[Prešov]] !Poradie !Mesto !Kraj !Okres !Počet obyvateľov ! rowspan="23" |[[Súbor:Marianske namestie in Zilina (1).jpg|165x165bod]]<br />[[Žilina]]<br />[[Súbor:Banská Bystrica - Barbakán - Mestský hrad v Banskej Bystrici 005.jpg|165x165bod]]<br />[[Banská Bystrica]]<br />[[Súbor:Nitra - Štefánikova trieda.JPG|165x165bod]]<br />[[Nitra]] |- |1 |[[Bratislava]] |[[Bratislavský kraj]] |[[Bratislava I (okres)|Bratislava I]], [[Bratislava II (okres)|II]], [[Bratislava III (okres)|III]], [[Bratislava IV (okres)|IV]], [[Bratislava V (okres)|V]] |475 577 |- |2 |[[Košice]] |[[Košický kraj]] |[[Košice I (okres)|Košice I]], [[Košice II (okres)|II]], [[Košice III (okres)|III]], [[Košice IV (okres)|IV]] |227 458 |- |3 |[[Prešov]] |[[Prešovský kraj]] |[[Prešov (okres)|Prešov]] |83 897 |- |4 |[[Žilina]] |[[Žilinský kraj]] |[[Žilina (okres)|Žilina]] |81 940 |- |5 |[[Nitra]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Nitra (okres)|Nitra]] |77 610 |- |6 |[[Banská Bystrica]] |[[Banskobystrický kraj]] |[[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] |75 317 |- |7 |[[Trnava]] |[[Trnavský kraj]] |[[Trnava (okres)|Trnava]] |63 194 |- |8 |[[Trenčín]] |[[Trenčiansky kraj]] |[[Trenčín (okres)|Trenčín]] |54 458 |- |9 |[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] |[[Žilinský kraj]] |[[Martin (okres)|Martin]] |51 769 |- |10 |[[Poprad]] |[[Prešovský kraj]] |[[Poprad (okres)|Poprad]] |49 430 |- |11 |[[Prievidza]] |[[Trenčiansky kraj]] |[[Prievidza (okres)|Prievidza]] |44 355 |- |12 |[[Zvolen]] |[[Banskobystrický kraj]] |[[Zvolen (okres)|Zvolen]] |40 239 |- |13 |[[Považská Bystrica]] |[[Trenčiansky kraj]] |[[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]] |38 125 |- |15 |[[Nové Zámky]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] |37 270 |- |14 |[[Michalovce]] |[[Košický kraj]] |[[Michalovce (okres)|Michalovce]] |36 253 |- |16 |[[Spišská Nová Ves]] |[[Košický kraj]] |[[Spišská Nová Ves (okres)|Spišská Nová Ves]] |35 138 |- |17 |[[Komárno]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Komárno (okres)|Komárno]] |32 643 |- |19 |[[Levice (Slovensko)|Levice]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Levice (okres)|Levice]] |31 440 |- |18 |[[Humenné]] |[[Prešovský kraj]] |[[Humenné (okres)|Humenné]] |30 925 |- |20 |[[Bardejov]] |[[Prešovský kraj]] |[[Bardejov (okres)|Bardejov]] |30 579 |} </center> == Sociálna starostlivosť == [[Súbor:Tatranská Polianka - Sanatórium Dr. Guhra.jpg|thumb|Sanatórium Dr. Guhra v [[Tatranská Polianka|Tatranskej Polianke]]]] Sociálna starostlivosť vo všeobecnosti predstavuje systém, ktorého úlohou je zabezpečiť plnohodnotný život občanom štátu. Životná úroveň obyvateľov je relatívne vysoká. Štát sa neustále usiluje vytvoriť predpoklady na zlepšenie podmienok, v ktorých žijú slovenskí obyvatelia. Každý Slovák má prístup ku kvalitnej pitnej vode a základným potravinám dennej potreby.<ref name="CIA" /> Do štátom zabezpečovaných služieb patrí [[zdravotníctvo]], [[školstvo]], [[veda]] a [[výskum]]. === Zdravotníctvo === Zdravotníctvo a lekárske ošetrenie sú platené. Úroveň, vybavenie a hygiena slovenského zdravotníctva dosahuje európsky priemer. Okrem zdravotníckych zariadení, ktoré zväčša spravuje štát, zdravotnú starostlivosť poskytuje aj súkromný sektor. V rezorte zdravotníctva ústavnú starostlivosť vykonávajú [[Nemocnica|nemocnice]], [[Poliklinika|polikliniky]], sanatóriá, hospice, liečebne atď. Počet lekárov je 246 na 100 000 obyvateľov (k roku [[2016]]). Počet postelí v zdravotníckych zariadeniach je 595,8 na 100 000 obyvateľov (k roku [[2015]]). Výdaje na zdravotníctvo tvoria 8,1 % HDP.<ref name="CIA" /> [[Súbor:Univerzita Komenského.jpg|náhľad|Historická budova auly [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] na [[Šafárikovo námestie (Bratislava)|Šafárikovom námestí]]]] === Školstvo a vzdelanie === Systém školských zariadení na Slovensku utvára sieť predškolských zariadení (detské jasle a materské školy) a školských zariadení (základné, stredné a vysoké školy). Ďalšiu vzdelávaciu úlohu plnia aj rôzne ústavy, laboratóriá a ďalšie inštitúcie.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOL.|meno=|titul=Geografia pre 3.ročník gymnázií|vydanie=1|vydavateľ=VKÚ|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=|strany=112}}</ref> Vzdelávanie je poskytované bezplatne, dokonca aj v jazykoch viacerých [[Národnostná menšina|národnostných menšín]]. Výdaje na školstvo predstavujú 4,6 % HDP. [[Negramotnosť]] obyvateľstva sa pohybuje okolo 0,4%. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literacy Rate by Country 2023|url=https://worldpopulationreview.com/country-rankings/literacy-rate-by-country|vydavateľ=worldpopulationreview.com|dátum prístupu=2023-07-25}}</ref> Povinná, pôvodne 6-ročná školská dochádzka bola na území dnešného Slovenska zavedená v roku [[1868]]. V priebehu éry socializmu bola rozšírená na 10-ročnú povinnú školskú dochádzku. Sieť základných škôl je rovnomerne rozložená po celom území Slovenska a stredné školy sú prevažne v mestách. [[Základná škola|Základnú školu]] navštevujú deti od 6 (alebo 7) po 14 (alebo 15) rokov. Vysoké školstvo v roku 2010 pozostávalo z verejných (20), štátnych (3) a súkromných škôl (10). Z nich sa medzi 500 najlepšími univerzitami na svete drží dlhšie iba [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzita Komenského]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Nejedlý | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = UK sa umiestnila v rebríčku najlepších univerzít sveta | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/univerzita-komenskeho-ziskala-umiestnenie-v-rebricku-najlepsich-univerzit-sveta.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-04 | dátum prístupu = 2019-07-30 }}</ref> Medzi najlepšie hodnotené univerzity a vysoké školy v rámci východoeurópskeho regiónu (podľa hodnotenia vedeckého publikovania na internete) na Slovensku patria [[Technická univerzita v Košiciach]], [[Slovenská technická univerzita v Bratislave]], [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]] a [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]].<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Top Eastern Europe Universities|url=http://www.webometrics.info/top100_continent.asp?cont=E_Europe|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=13.7.2009|vydavateľ=webometrics.info|miesto=|jazyk=}}</ref> Na Slovensku majú pobočky aj niektoré zahraničné vysoké školy. Trendom je zvyšovanie počtu študentov vysokých škôl. V roku [[2006]] absolvovalo vysokoškolské štúdium 34 535 absolventov.<ref>Řádek, M. a kolektív, 2007: [http://www.jeneweingroup.com/dokumenty/eppp/Vysoke_skolstvo.pdf ''Vysoké školstvo na Slovensku. Realita, problém, možné riešenia.''] EPPP, 38 s.</ref> == Politika == {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Peter Pellegrini, 2024 (cropped).jpg | šírka1 = 130 | popis1 = [[Peter Pellegrini]], [[prezident Slovenskej republiky|prezident]] | obrázok2 = Robert Fico, 2023.jpg | šírka2 = 132 | popis2 = [[Robert Fico]],<br>[[predseda vlády Slovenskej republiky|predseda vlády]]}} ''Pozri aj [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]], [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021]]'' *[[Prezident Slovenskej republiky|Prezident]]: [[Peter Pellegrini]] ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]) *[[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|Predseda parlamentu]]: [[Richard Raši|Richard Raši (HLAS-SD)]] *[[Predseda vlády Slovenskej republiky|Predseda vlády]]: [[Robert Fico]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]) * Podpredsedovia parlamentu: [[Ľuboš Blaha]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]), [[Andrej Danko]] ([[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]), [[Martin Dubéci]] ([[Progresívne Slovensko|PS]]), [[Peter Žiga]] ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]) * [[Podpredseda vlády|Podpredsedovia vlády]]: [[Robert Kaliňák]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]), [[Peter Kmec]] ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]), [[Denisa Saková]] ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]), [[Tomáš Taraba]] ([[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) * Zloženie vlády: [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] * [[Opozícia (politika)|Opozičné parlamentné strany]]: [[Progresívne Slovensko|PS]], [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]] {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Bratislava, Parlament, Slovensko.jpg | šírka1 = 250 | popis1 = Budova [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] v [[Bratislava|Bratislave]] | obrázok2 = Palacio Grassalkovich, Bratislava, Eslovaquia, 2020-02-01, DD 23.jpg | šírka2 = 250 | popis2 = [[Grasalkovičov palác]] v Bratislave, sídlo prezidenta Slovenskej republiky | obrázok3 = Episcopal Summer Palace in Bratislava, in 2018.jpg | šírka3 = 250 | popis3 = [[Letný arcibiskupský palác]] v Bratislave, sídlo [[Úrad vlády Slovenskej republiky|Úradu vlády Slovenskej republiky]]}} === Politický systém === Slovenská republika je [[pluralizmus (politické strany)|pluralitná]] demokracia parlamentného typu – [[parlamentná republika]]. Presnejšie, podľa odbornej literatúry (Prusák, Jozef.: Teória práva. Bratislava: 1999, s. 137) ide o hybridnú, parlamentno-prezidentskú republiku, keďže prijala niektoré prvky prezidentskej republiky (správne súdnictvo, priama voľba prezidenta, právo veta). Krajina má povahu [[Unitárny štát|unitárneho štátu]]. Základným zákonom štátu je [[ústava]], ktorú tvorí preambula, 9 hláv a 156 článkov. Zakotvuje štruktúru a vzťahy štátnych orgánov, definuje ich právomoci a kompetencie. V druhej hlave deklaruje základné ľudské práva a slobody. [[Ústava Slovenskej republiky|Ústava SR]] bola prijatá 1.septembra [[1992]], účinnosť nadobudla 1. januára [[1993]]. Štátna moc sa rozdeľuje na: zákonodarnú moc ([[Legislatíva|legislatívu]]), výkonnú moc ([[Exekutíva|exekutívu]]) a súdnu moc ([[Justícia|justíciu]]).<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=ĎURAJKOVÁ|meno=D. a KOL.|titul=Občianska náuka pre 3. ročník gymnázií|vydanie=2|vydavateľ=SPN|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=|strany=}}</ref> Nemecká nadácia ''Bertelsmann Stiftung'' a americká organizácia ''Freedom House'' konštatovali, že sa na Slovensku konajú slobodné [[voľby]] a funguje oddelenie štátnych mocí. Podľa ich názoru ale v slovenskej spoločnosti naďalej pretrváva silná [[korupcia]].<ref name=":8" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovakia|url=https://freedomhouse.org/report/freedom-world/2011/slovakia|vydavateľ=freedomhouse.org|dátum vydania=2012-01-12|dátum prístupu=2019-07-15|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20190715131128/https://freedomhouse.org/report/freedom-world/2011/slovakia|dátum archivácie=2019-07-15}}</ref> ==== Legislatíva ==== Parlament ([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]]) je najvyšším legislatívnym orgánom štátu. Určuje normy správania všetkého, čo je v štáte. Má 150 členov – poslancov volených v demokratických [[Voľby|voľbách]], ktoré sa konajú (okrem prípadu predčasných volieb) raz za štyri roky. Volebný systém pre [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky]] je [[Pomerný volebný systém|pomerný]], výsledky volieb a prerozdelenie hlasov na poslanecké kreslá teda do veľkej miery kopírujú pomer hlasov voličov. Poslanci svoj mandát získavajú ako jednotlivci na kandidátke, nemôže im teda byť odobratý v prípade, že sa ich názory rozchádzajú s názorovou líniou strany, t. j. neexistuje tu [[imperatívny mandát]]. Slovensko má jednokomorový parlament. K jeho základným právomociam patrí uznášať sa na ústave a zákonoch, rokovať o programovom vyhlásení vlády, kontrolovať činnosť vlády, schvaľovať štátny rozpočet, voliť a odvolávať sudcov.<ref name=":0" /> ==== Exekutíva ==== [[Vláda]] sa skladá z ministrov, ktorí vzišli z politických strán, ktoré vytvorili väčšinovú [[Koalícia|koalíciu]], t. j. takú, ktorá má viac ako 75 poslancov v pléne NR SR. Na čele vlády stojí [[premiér]], ktorý nedisponuje vlastnou ministerskou agendou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Government Office of the Slovak Republic {{!}} Úrad vlády SR|url=https://www.government.gov.sk/|vydavateľ=www.government.gov.sk|dátum prístupu=2019-07-14}}</ref> Vláda je zodpovedná Národnej rade. Jej funkciou je navrhovať zákony, vydávať vládne nariadenia a stanovovať programové vyhlásenia. Pre súhlas zákonov je nutná nadpolovičná väčšina, pre zmenu ústavy 3/5 väčšina hlasov. Vládu aktuálne vedie [[Robert Fico]] za stranu [[SMER – sociálna demokracia|SMER]]. [[Prezident Slovenskej republiky]] je spolu s premiérom a predsedom parlamentu najvyšším ústavným činiteľom v krajine. Prezident je hlavou štátu a má osobitné postavenie. Je volený v priamych voľbách na 5 rokov. Funkcia prezidenta je skôr reprezentatívna. Medzi jeho právomoci patrí napríklad poverovanie budúceho premiéra zostavením vlády, ktorú následne vymenuje. Ďalej disponuje tzv. malým vetom, to značí, že môže vrátiť zákon na opätovné posúdenie [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnou radou]]. Prezident je veliteľom ozbrojených síl, okrem toho podpisuje medzinárodné zmluvy, menuje ústavných sudcov, vymenúva a odvoláva parlament, vyhlasuje referendum či udeľuje amnestiu. Súčasným prezidentom republiky je [[Peter Pellegrini]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR/TERAZ.sk | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Peter Pellegrini sa oficiálne stal novým prezidentom SR | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/online-peter-pellegrini-sa-oficialne-s/801159-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-15 | dátum prístupu = 2024-06-15}}</ref> ==== Justícia ==== Súdna moc kontroluje zákonodarnú a výkonnú moc. Podáva výklad ústavy a rieši konflikty. Súdnu moc Slovenskej republiky tvorí [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd SR]] a sústava súdov: [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšší súd SR]], krajské a okresné súdy. Najvyššiu právomoc má práve Ústavný súd, tvorený 13 sudcami menovanými prezidentom na 12 rokov. Posudzuje, či zákony a rozhodnutia vlády nie sú v rozpore s ústavou. Ďalej tiež kontroluje, či parlament a výkonné orgány dodržiavajú ústavnosť.<ref name=":0" /> Súdny systém ako celok je veľmi zaťažený, dôsledkom čoho mnohé súdne procesy trvajú nepomerne dlhú dobu. === Administratívne členenie === {{hlavný článok|Administratívne členenie Slovenska}} {{Klikacia mapa Slovenska|vloženie=náhľad{{!}}vpravo|veľkosť=330px|popis=Kraje Slovenskej republiky}} [[Súbor:Trenčiansky hrad.jpg|náhľad|Pohľad na [[Trenčiansky hrad]] a mesto [[Trenčín]]]] Administratívne členenie Slovenska sa v priebehu dejín často menilo. Napriek tomu, že určitá tradícia administratívneho členenia pretrváva, vyčlenené územné celky podliehajú zmenám. Nové územné a správne usporiadanie je výsledkom niekoľkoročného úsilia o zmenu priestorového usporiadania štátnej správy na Slovensku. Samosprávne územné celky SR sú [[Obec (slovenská správna jednotka)|obce]] a [[Vyšší územný celok|vyššie územné celky]] (VÚC, samosprávne kraje). Počet obcí nie je stabilný, vďaka územným zmenám sa mení. V posledných rokoch počas prebiehajúcej dezintegrácie obcí sa ich počet na Slovensku zvyšoval. Úspešné referendum v obci rozhodlo o územných zmenách i o zmenách názvov. Administratívne celky na Slovensku sú [[Kraj (štátna správa)|kraje]] a [[Okresy Slovenska|okresy]]. Od roku [[1996]] je Slovensko rozdelené na osem krajov a 79 okresov. Kraje sú od roku [[2002]] zároveň [[samosprávny kraj|samosprávnymi krajmi]]. Pomenovanie dostali podľa sídla kraja. {| class="wikitable" style="margin-left: auto; margin-right: auto; border: none;" ! Názov kraja ! Krajské mesto ! Populácia <small>(2019)</small><ref>{{Obyvateľstvo-SK||SOURCE}}</ref> |- | [[File:Coat of Arms of Bratislava Region.svg|x20px]] [[Bratislavský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Bratislava.svg|x20px]] [[Bratislava]] || 669 592 |- | [[File:Coat of Arms of Trnava Region.svg|x20px]] [[Trnavský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Trnava.svg|x20px]] [[Trnava]] || 564 917 |- | [[File:Coat of Arms of Nitra Region.svg|x20px]] [[Nitriansky kraj]] || [[File:Coat of Arms of Nitra.svg|x20px]] [[Nitra]] || 674 306 |- | [[File:Coat of Arms of Trenčín Region.svg|x20px]] [[Trenčiansky kraj]] || [[File:Coat of Arms of Trenčín.svg|x20px]] [[Trenčín]] || 584 569 |- | [[File:Coat of Arms of Žilina Region.svg|x20px]] [[Žilinský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Žilina.svg|x20px]] [[Žilina]] || 691 509 |- | [[File:Coat of Arms of Banská Bystrica Region.svg|x20px]] [[Banskobystrický kraj]] || [[File:Coat of Arms of Banská Bystrica.svg|x20px]] [[Banská Bystrica]] || 645 276 |- | [[File:Coat of Arms of Prešov Region.svg|x20px]] [[Prešovský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Prešov.svg|x20px]] [[Prešov]] || 826 244 |- | [[File:Coat of Arms of Košice Region.svg|x20px]] [[Košický kraj]] || [[File:Coat of Arms of Košice.svg|x20px]] [[Košice]] || 801 460 |} [[Súbor:Tourism regions of Slovakia sk- pastel version.jpg|thumb|right|[[Región cestovného ruchu|Regióny cestovného ruchu]] Slovenska]] Slovensko sa už dlho členilo na menšie územné celky, ktoré tvorili väčšinou jednotlivé kotliny, doliny alebo rôzne pohoria. V nich sa udržiavali osobité zvyky, medzi sebou sa odlišovali nárečím aj odevom (krojmi). Aj to umožňovalo, aby obyvatelia vedeli, že niekto je z nich kraja alebo z iného regiónu. Osobité, ale svojrázne územné celky boli súčasťou väčších regiónov. V rôznych obdobiach v minulosti sa nazývali [[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]], [[Komitát|komitáty]] či [[Stolica (územie)|stolice]]. Dodnes takto vyčlenené regióny používajú na svoje odlíšenie od ostatných častí Slovenska buď vžité, alebo historické označenie.<ref name=":2" /> * [[Historické župy na Slovensku]] * [[Župa (Česko-Slovensko)|Župy v Česko-Slovensku (1918–1928)]] * [[Krajinské zriadenie|Krajinské zriadenie 1928–1938 a 1945–1948]] * [[Župa (Slovenská republika 1939 – 1945)|Župy počas Slovenskej republiky (1939 – 1945)]] * [[Kraj (1949 – 1960)|Krajské zriadenie (1949–1960)]] a [[Kraj (1960 – 1990)|(1960 – 1990)]] '''Medzi známe historické regióny cestovného ruchu patria:'''<ref name=":2" /> * na východe Slovenska: [[Zemplín (slovenský región)|Zemplín]], [[Šariš (región)|Šariš]], [[Abovská župa|Abov]], [[Spiš]], [[Zamagurie]] * na severe Slovenska: [[Liptov (región)|Liptov]], [[Orava (región)|Orava]], [[Kysuce]], [[Horné Považie]] * na juhu Slovenska: [[Gemer (región)|Gemer]], [[Novohrad (región)|Novohrad]], [[Hont (slovenský región)|Hont]] a [[Malohont]], [[Pohronie]] * v strede Slovenska: [[Turiec (región)|Turiec]], [[Horehronie]], [[Horná Nitra]], [[Podpoľanie]] * na západe Slovenska: [[Záhorie]], [[Podunajsko]], [[Ponitrie]], [[Považie]], [[Tekov (región)|Tekov]] === Ozbrojené sily === {{Hlavný článok|Ozbrojené sily Slovenskej republiky}} [[Súbor:Slovak Army 5th Special Forces Regiment in Afghanistan1.jpg|thumb|upright|Príslušníci [[5. pluk špeciálneho určenia|5. pluku špeciálneho určenia]] vo východnom [[Afganistan]]e]] [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky]] (do roku 2002 Armáda Slovenskej republiky) predstavujú [[Ozbrojené sily|ozbrojenú moc]] krajiny. Slúžia predovšetkým na ochranu bezpečnosti štátu, [[sloboda|slobody]] a [[Suverenita (právo)|zvrchovanosti]]. Ich nezanedbateľným významom je pomoc pri odstraňovaní následkov [[živelná pohroma|živelných pohrôm]] alebo iných [[mimoriadna udalosť|mimoriadnych udalostí]]. Od januára 2006, keď došlo k zrušeniu [[povinná vojenská služba|povinnej vojenskej služby]] pre obdobie mieru, sú slovenské ozbrojené sily plne [[profesionálna armáda|profesionálnou armádou.]]<ref>História povinnej vojenskej služby. Obrana, 8, 2005 s. 6 – 9 [Dostupné online http://www.mod.gov.sk/data/files/373.pdf]</ref> Vek pre dobrovoľný vstup do armády je pre mužov od 18 do 30 rokov. V armáde smú slúžiť aj ženy. Organizačne sa Ozbrojené sily SR delia na [[Pozemné sily Slovenskej republiky|Pozemné]] a [[Vzdušné sily Slovenskej republiky|Vzdušné sily]]. Na ozbrojené sily Slovensko dáva ročne dlhodobo menej ako 2 % HDP (v roku 2011 asi 1,1 %).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Štátny rozpočet, Výdavky podľa funkčnej klasifikácie – Obrana | url = http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2011/#sekcia5 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 09.09.2013 | dátum prístupu = 20.09.2013 | vydavateľ = Ministerstvo financií SR | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2015 mali ozbrojené sily k dispozícii 15 996 príslušníkov ozbrojených síl a 3 967 civilných zamestnancov. [[Polícia]] je rozdelená na lokálnu a štátnu a tak ako napríklad v [[Česko|Česku]] bola silne zaťažená rozvojom kriminality v priebehu demokratizácie a liberalizácie zeme. Podľa nadácie ''Bertelsmann Stiftung'' nedochádza k ovplyvňovaniu vlády zo strany bezpečnostných síl – všetci významní politickí aktéri rešpektujú legitimitu demokratických inštitúcií.<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=BTI 2010 —|periodikum=Slovakia Country Report|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=8|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref> === Zahraničné vzťahy === Od roku 2004 je Slovensko členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[Európska únia|Európskej únie]], o tri roky neskôr sa stalo súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Taktiež za viac ako dvadsaťročnú existenciu získalo členstvo v mnohých nadnárodných spoločenstvách ako je [[Organizácia Spojených národov|Organizácia spojených národov]] (OSN), [[Svetová obchodná organizácia]] (WTO), [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]] (OECD) a [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OSCE). Vedľa toho sa slovenská vláda angažuje napr. vo Vyšehradskej štvorke, ktorá združuje vlády Poľska, Česka, Slovenska a Maďarska s cieľom presadzovania spoločných záujmov a prehlbovaním spolupráce. Zo svojich susedov udržuje Slovenská republika viac-menej korektné vzťahy s Rakúskom, Českom a Poľskom. Kedysi konfliktné vzťahy s Maďarskom sa v ostatnom čase zlepšili. Vzťahy s Ukrajinou nehrajú po dlhú dobu v slovenskej zahraničnej politike významnú úlohu. == Ekonomika == {{hlavný článok|Ekonomika Slovenska}} [[Súbor:Sky Park Bratislava.jpg|náhľad|vľavo|Panoráma [[Bratislavský downtown|Bratislavského downtownu]]]] [[Súbor:Slovakia Product Exports (2019).svg|náhľad|Štruktúra [[vývoz (obchod)|vývozu]] Slovenska z roku 2019]] Slovenská republika má trhovú ekonomiku, ekonomika krajiny je tvorená najmä službami a priemyslom, poľnohospodárstvo tvorí 4 % HDP. Patrí medzi hospodársky [[Vyspelá krajina|vyspelejšie krajiny]]. Podobne ako ostatné pridružené štáty [[Európska únia|Európskej únie]] sa snaží robiť ekonomické reformy. Po vstupe krajiny do štruktúr Európskej únie dosahuje ekonomika vďaka reformám a zahraničným investíciám najvyššie tempá rastu v regióne.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZUBRICZKÝ|meno=G.|titul=Geografia štátov sveta|vydanie=1|vydavateľ=Mapa Slovakia|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=|strany=38}}</ref> Na prelome milénia došlo k stabilizácii bankového sektora. Zákonom uznávanou menovou jednotkou je [[euro]] (€). V roku 2022 dosiahla inflácia hodnotu viac ako 14 %. [https://www.webnoviny.sk/vofinanciach/inflacia-na-slovensku-uz-atakuje-15-percent-dynamicky-rastu-najma-ceny-potravin-a-byvania-s-energiami/]<ref name="CIA" /> Ekonomika krajiny sa delí na odvetvia: poľnohospodárstvo, priemysel, doprava, obchod, služby a cestovný ruch. Ročný hrubý domáci produkt na obyvateľa činí 35 130 $ (k roku [[2018]]). Najväčší podiel na tvorbe HDP má sektor [[Služby|služieb]] (62 %) a [[priemysel]] (35 %), [[poľnohospodárstvo]] má klesajúci význam (4 %). V posledných rokoch má veľmi dôležitú pozíciu v ekonomike nevýrobná sféra a [[cestovný ruch]]. Jeden z najväčších problémov Slovenska, ktorý bude viditeľný ešte mnohé roky, sú veľké rozdiely medzi regiónmi a príliš jednostranné zameranie na automobilový priemysel. Najvýznamnejšie hospodárske centrá sú v metropolitných oblastiach [[Bratislava]] a [[Košice]] – [[Prešov]], v oblasti Považia od [[Trenčín|Trenčína]] po [[Liptovský Mikuláš]], Pohronia ([[Banská Bystrica]] – [[Zvolen]]) a regióne Podunajskej nížiny ([[Trnava]] – [[Nitra]]).<ref name=":72" /> Významné postavenie v ekonomike má [[zahraničný obchod]]. V štruktúre zahraničného obchodu prevláda vývoz nad dovozom (kladná platobná bilancia). Zo Slovenska sa vyvážajú priemyselne spracované výrobky, stroje a prepravné zariadenia (automobily). Dovážajú sa najmä priemyselné suroviny. Otvorenosť trhovej ekonomiky umožňuje spoluprácu so zahraničnými firmami. Najväčšími obchodnými partnermi Slovenska sú [[Česko]], [[Nemecko]], [[Dánsko]], [[Maďarsko]], [[Francúzsko]], [[Poľsko]], [[Rakúsko]] a iné. Celkovo je miestne hospodárstvo veľmi úspešné. === Poľnohospodárstvo === [[Súbor:Claas Lexion 670 in work.jpg|náhľad|Žatva pri obci [[Hertník]]]] Slovensko má rozvinuté [[poľnohospodárstvo]], ktoré využíva {{km2|19350}} poľnohospodárskej pôdy (39,5 % povrchu krajiny). Ešte na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] zamestnávalo 60 % obyvateľstva. V roku 2023 bolo v poľnohospodárstve zamestnaných 41,5 tis. osôb, čo predstavuje 1,6 % pracujúcich osôb na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SPRÁVA O POĽNOHOSPODÁRSTVE A POTRAVINÁRSTVE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ZA ROK 2023 | url = https://www.mpsr.sk/download.php?fID=25720 | vydavateľ = Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 20-11-2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-10 | jazyk = }}</ref> Úrodné pôdy sú vhodné pre rastlinnú výrobu. Najväčšie osevné plochy zaberajú obilniny (vyše polovice), hlavne [[pšenica]], [[kukurica]] a [[jačmeň]]. Rozširujú sa osevné plochy [[zelenina|zeleniny]], [[Strukovina|strukovín]] a [[olejnina|olejnín]] ([[Slnečnica ročná|slnečnica]], [[Kapusta repková pravá|repka olejná]]). Vo vyššie položených kotlinách sa dopestujú [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], raž a jedno alebo viacročné krmoviny. Na Slovensku má dlhodobú tradíciu ovocinárstvo a [[Zoznam vinohradníckych oblastí Slovenska|vinohradníctvo]], ktorého produkty sú známe aj v zahraničí. Väčšina [[Vinič hroznorodý|hrozna]] a iného [[Ovocie|ovocia]] sa pestuje na západnom Slovensku (Modra, Pezinok) a vo [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížine]] (Tokajská oblasť).<ref name="Némethová">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Némethová|meno=Jana|odkaz na autora=|titul=Poľnohospodárstvo Slovenska|url=http://dam.fpv.ukf.sk/pluginfile.php/675/mod_resource/content/0/polnohospodarstvo_sr.pdf|dátum vydania=2008|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=20.8.2010|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre : Fakulta prírodných vied|miesto=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160107211418/http://dam.fpv.ukf.sk/pluginfile.php/675/mod_resource/content/0/polnohospodarstvo_sr.pdf|dátum archivácie=2016-01-07}}</ref> Pôdny fond na Slovensku v roku 2022 bol 2,37 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy, z ktorej bolo 1,4 milióna ha ornej pôdy, 849-tisíc ha trvalých trávnatých porastov, 75-tisíc ha záhrad, 26-tisíc ha viníc, 18-tisíc ha ovocných sadov a 501 ha chemľníc. Medzi rokmi 2005 až 2022 klesla výmera poľnohospodárskej pôdy o 2,5 % a v klesajúcom trende je už od roku 1993.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ÚGKK SR | odkaz na autora = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | titul = Štruktúra využívania poľnohospodárskej pôdy | url = https://www.enviroportal.sk/indikator/601 | vydavateľ = enviroportal.sk | miesto = | dátum vydania = 31.12.2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-10 | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Sedlice10Slovakia31.JPG|náhľad|vľavo|Chov [[dojnica|dojníc]] pri obci [[Sedlice (okres Prešov)|Sedlice]]]] V živočíšnej výrobe sa postupne znižuje počet hospodárskych zvierat. Najvýraznejšie klesajú stavy ošípaných a hovädzieho dobytka. Chov oviec je už trvalo nízky. Najpočetnejšie sú stavy hydiny. Väčšia časť živočíšnej výroby je sústredná v nížinách, kde sa nachádzajú dostatočné zdroje krmovín. Na chov dobytka a oviec sa často využívajú aj pasienky a horské lúky. K 31. decembru 2024 sa na Slovensku chovalo 9,85 milíona kusov hydiny, z toho 2,2 miliónov sliepok, 416,6-tisíc kusov hovädzieho dobytka, 412,3-tisíc ošípaných, 276,5-tisíc oviec, 9,6-tisíc kôz, 8,1-tisíc koní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Súpis hospodárskych zvierat k 31.12.2024 | url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/35aad42e-811e-46a2-8244-429e4d2dc691/!ut/p/z1/rVJNc8IgFPwtHnJMeAE0SW-oHT-qB-tYlUuHJGioJsQETf33xU4P7Uxt7Uw5vIHH7rKwII5WiBfipLbCKF2IvV2veed5FozCbtdnAEG7D6Pxoj8bzCMfKKAnxBFPClOaDK11XIvMrXdueYwdsGWvdiJR0oFTLc3u_LlD2kKkFEs39H3p0o7AbogpdSmOJE1xmnQi_6JdJipF65vQy9_McrsNVwYDy-fvkN6ADWkwAQgngzaM2HDxGM0IAUY-AD9orK2H4KqHB4yWJyUbtCh0ldv3nf_xikNAY8RVnHtNknvg-TgMOhT7NIwwsfNLYLia9qZbKytM5qpio9HqJm1LVS-HA2c2UF0Y-WrQ6t8TtYewIiah9VfJjaxk5R0r-88yY8r6zgEHmqbxtlpv99JLdO7Ad5RM19bcVyQq8zwkZ3e3md4TyuMz2Z8mjLVab3azPsY!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/ | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-10 | jazyk = }}</ref> [[Rybolov]] má len lokálny význam, realizuje sa predovšetkým na miestnych riekach a vodných nádržiach. === Priemysel === [[Súbor:Mohi atomerőmű 2025 02.jpg|náhľad|Chladiace veže [[atómové elektrárne Mochovce|atómových elektrární]] v [[Mochovce (obec)|Mochovciach]]]] [[Súbor:Kia Sportage 4. generácia.jpg|thumb|[[Kia Sportage]], model auta vyrábaný v žilinskom závode [[Kia Motors Slovakia]]]] Priemysel je základným odvetvím hospodárstva. Rozvinul sa najmä na [[Baníctvo|baníckej ťažbe]]. Slovensko disponuje však malými zásobami [[Palivo|palív]], dovážajú sa preto z iných štátov (čierne uhlie z Česka, ropa a zemný plyn z Ruska). Viac než polovicu [[Elektrická energia|elektrickej energie]] dodávajú jadrové elektrárne ([[Jadrová elektráreň Bohunice A1|Jaslovské Bohunice]], [[Atómové elektrárne Mochovce|Mochovce]]), potom vodné (z vodných najviac [[Gabčíkovo (vodné dielo)|Gabčíkovo]] na Dunaji) a tepelné elektrárne. Hutníctvo spracúvalo aj domáce, dnes už len dovážané suroviny ([[U. S. Steel Košice|U.S. Steel Košice]], [[Železiarne Podbrezová]], hlinikárne Žiar nad Hronom – bývalé [[Závody Slovenského národného povstania|Závody SNP]]) pre potreby strojárstva.<ref name=":1" /> Nízke náklady na pracovnú silu a daňová reforma sa na začiatku [[21. storočie|21. storočia]] stali atraktívne pre zahraničných investorov, najmä z [[Automobilový priemysel|automobilového priemyslu]], ktorý má v slovenskej ekonomike výraznú pozíciu. Na Slovensku je vyrobených najviac áut na svete na jedného obyvateľa. Nachádzajú sa tu závody spoločnosti [[Volkswagen]] v Bratislave, Stupave a Martine, Stellantis [[Peugeot]]-[[Citroën]] v Trnave, [[Jaguar Land Rover Slovakia|Jaguar Land Rover]] v Nitre a [[Kia]] v Žiline. Momentálne je vo výstavbe automobilový závod [[Volvo Personvagnar|Volvo]] pri Košiciach, ktorého sériová výroba by mala začať v roku 2026. Na Slovensku sa v roku [[2011]] vyrobilo 926 555 automobilov, čo je najviac automobilov na svete v prepočte na jedného obyvateľa, konkrétne 171 áut na tisíc obyvateľov. V roku 2013 výroba mierne stúpla na približne 980 000 vozidiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=SITA|titul=Vyrobili sme takmer milión áut, na obyvateľa najviac na svete|url=http://ekonomika.sme.sk/c/7067415/vyrobili-sme-takmer-milion-aut-na-obyvatela-najviac-na-svete.html|dátum vydania=15.01.2014|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=16.01.2014|vydavateľ=sme.sk|miesto=|jazyk=}}</ref> Krajina si výrobou automobilov získala prívlastok ''Detroit Európy'' a po rozvoji ekonomiky aj ''tatranský tiger.''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hobbs|meno=Joseph J.|odkaz na autora=|titul=World Regional Geography|vydavateľ=Cengage Learning|miesto=Belmont|rok=2009|isbn=0-495-38950-1|kapitola=|strany=145|jazyk=}}</ref> Druhý najdôležitejší priemysel je [[elektrotechnický priemysel]]. Pri Nitre má továreň spoločnosť [[Foxconn Technology Group|Foxconn]], pri Galante spoločnosť [[Samsung]]. Významná je výroba strojov na strednom a hornom Považí. Najväčšie strojárske podniky sú v Bratislave (automobily), Galante (televízory a domáce spotrebiče), Poprade (vagónka, práčky), Tlmačoch (stroje pre energetiku). Najväčšie chemické závody sú v Bratislave ([[Slovnaft]], [[Istrochem]]), Šali ([[Duslo]]) a Novákoch ([[Fortischem]]). Ďalšie závody vyrábajú plasty a syntetické vlákna, lieky a gumárenské výrobky ([[Continental Matador Rubber]]). Najrovnomernejšie rozloženým priemyslom na Slovensku je [[potravinárstvo]], ktoré je zamerané prevažne na domácu spotrebu. Poľnohospodárske produkty sa spracúvajú v pekárňach, mliekarňach, mäsokombinátoch, cukrovaroch, pivovaroch či vinárskych závodoch. Dôležitú pozíciu v slovenskom hospodárstve má spracovanie [[Drevo|dreva]] (píly, drevokombináty, nábytok), výroba [[Celulóza (organická látka)|celulózy]] a [[Papier|papiera]] (Ružomberok, Žilina, Štúrovo, Harmanec). Vyváža sa mnoho surového, čiže nespracovaného dreva. Výrazný útlm zaznamenal [[Textilný priemysel|textilný]] a [[odevný priemysel]] (závody v Trenčíne a Púchove). Dôvodom je dovoz lacnejších výrobkov najmä z ázijských krajín. Do popredia sa dostávajú firmy zamerané na produkciu textílií a šitia poťahov pre automobilový priemysel (napr. v Liptovskom Mikuláši). Okrem toho je zastúpený aj [[Obuvníctvo|obuvnícky]] a [[Sklárstvo|sklársky]] priemysel.<ref name=":1" /> Do štátnej pokladnice prispievajú [[Remeslo|remeslá]] ako [[drotárstvo]], [[hrnčiarstvo]] (výroba majoliky v [[Modra|Modre]]), [[rezbárstvo]] (výroba [[Valaška|valašiek]], hudobných nástrojov), tkanie látok a pod. Mnoho artefaktov končí ako suvenír turistov. === Služby === Pre hospodárstvo Slovenska majú význam služby, ako napríklad [[bankovníctvo]] a [[finančníctvo]]. Financie a štátny rozpočet Slovenska schvaľuje každoročne parlament. Emisnou bankou je štátna banka, ktorá vykonáva zúčtovanie platieb ako medzi miestnymi organizáciami, tak voči zahraničiu. Bankový sektor pozostáva zo štátnej národnej banky a viacerých komerčných bánk. V štruktúre bankového systému na Slovensku je na čele [[Národná banka Slovenska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EuroEkonóm.sk|url=https://www.euroekonom.sk/financie/bankovnictvo-a-banky/struktura-bankoveho-systemu-na-slovensku/|dátum prístupu=2019-11-28|jazyk=sk-SK|priezvisko=admin@euroekonom.sk}}</ref> Od roku 2009 je platnou menou [[euro]] (€), deliace sa na 100 [[Cent|centov]]. Tok peňazí prebieha voľne, ale je pomerne stabilný. === Cestovný ruch === [[Súbor:Group of tourists on street in Bratislava.JPG|náhľad|vľavo|Skupina turistov v bratislavskom [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Starom Meste]]]] [[Súbor:Napoleonske kupele Piestany.JPG|náhľad|[[Kúpele Piešťany]]]] [[Súbor:Vihorlat (v zime) 046.jpg|náhľad|[[Vihorlatský prales]], lokalita [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]]]] Slovensko má pre cestovný ruch veľmi dobré predpoklady. Turistov lákajú pekné pohoria, jaskyne, jazerá, historické mestá, kúpele, hrady a zámky. Z veľkého množstva kultúrnych a prírodných pozoruhodností Slovenska je do Zoznamu [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] zapísaných sedem – dve prírodné ([[Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu|jaskyne Slovenského krasu]] a [[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy|pralesy Východných Karpát]]) a päť kultúrnych (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry [[Vlkolínec]], mestská pamiatková rezervácia [[Bardejov]], historické centrum [[Levoča]] a [[Spišský hrad]], [[Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka|drevené kostolíky slovenskej časti Karpát]], [[Banská Štiavnica]] a jej technické pamiatky jej okolia).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamiatky UNESCO na Slovensku – Slovenské dedičstvo UNESCO|url=http://www.unesco-slovakia.sk/sk/menu/pamiatky-unesco-na-slovensku|vydavateľ=www.unesco-slovakia.sk|dátum prístupu=2019-07-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20190709065748/http://www.unesco-slovakia.sk/sk/menu/pamiatky-unesco-na-slovensku|dátum archivácie=2019-07-09}}</ref> Návštevnosť však stále limituje na európske pomery o čosi nižšia kvalita služieb v niektorých regiónoch krajiny. V roku [[2013]] navštívilo Slovensko celkovo 4 048 505 osôb, z toho zahraničných bolo 169 484. Najviac zahraničných návštevníkov prichádza z [[Česko|Česka]] (asi 26 %), [[Poľsko|Poľska]] (15 %) a [[Nemecko|Nemecka]] (11 %). Medzi najnavštevovanejšie destinácie patrilo hlavné mesto, pohorie [[Tatry]] a región [[Liptov (región)|Liptov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | autor2 = KA | titul = Turistov na Slovensku pribúda | url = http://aktualne.centrum.sk/cestovanie/clanek.phtml?id=240802 | dátum vydania = 30.06.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 09.10.2011 | vydavateľ = aktualne.centrum.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Liptov vlani navštívilo skoro pol milióna turistov, najmä v lete | url = http://www.teraz.sk/regiony/liptov-vlani-navstevnost-turisti/184073-clanok.html | dátum vydania = 29.02.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Väčší rozvoj cestovného ruchu závisí od zvýšenia celkovej úrovne služieb, vrátane dopravnej infraštruktúry. V roku 2018 navštívilo Slovensko 5,6 milión turistov. Okrem toho, že najviac zahraničných turistov prichádza aj naďalej z Česka, Poľska a Nemecka, zaznamenal sa aj nárast turistov z iných krajín, napr. z [[Izrael|Izraela]] (+52%), [[Island|Islandu]] (+50%), a [[Rusko|Ruska]] (+22%).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Slovensko v minulom roku navštívilo rekordne veľa turistov|url=https://ekonomika.sme.sk/c/20833508/slovensko-v-minulom-roku-navstivilo-rekordne-vela-turistov.html|dátum vydania=24.5.2019|dátum prístupu=12.10.2019|vydavateľ=}}</ref> Slovensku má rozvinutú infraštruktúru pre pešiu turistiku. Existuje viac ako {{km|15000 }} značkovaných turistických chodníkov pre pešiu a viac ako {{km|500}} pre lyžiarsku turistiku (stav k roku [[2019]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistické značkované trasy - Klub slovenských turistov | url = http://www.kst.sk/index.php/turisticke-znakovane-trasy-organizacia-134 | vydavateľ = kst.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190923082903/http://www.kst.sk/index.php/turisticke-znakovane-trasy-organizacia-134 | dátum archivácie = 2019-09-23 }}</ref> === Veda a výskum === Veda a výskum sú na Slovensku spojené najmä so štátom financovanými [[Zoznam vysokých škôl na Slovensku|vysokými školami]], odbornými ústavmi a [[Slovenská akadémia vied|Slovenskou akadémiou vied]] (založená v roku [[1953]]). Súkromný sektor sa vo sfére vedy a výskumu zatiaľ vyskytuje v malej miere. Slovenskí vedci sú v Európe veľmi uznávaní. Všeobecne kvalitnú úroveň, porovnateľnú so svetovou majú [[Technická veda|technické odbory]] a [[fyzika]]. Výdavky na vedu a výskum napriek snahám o ich zvýšenie rastú veľmi pomaly a už niekoľko rokov sa pohybujú okolo 1 % HDP (2023). Slovensko si stanovilo cieľ do roku 2030 dosiahnuť hranicu 2 % HDP.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výdavky na výskum a vývoj stúpli, ale stále sme pod európskym priemerom – Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) | url = https://isa.gov.sk/2025/01/09/vydavky-na-vyskum-a-vyvoj-stupli-ale-stale-sme-pod-europskym-priemerom/ | dátum prístupu = 2026-04-09 | jazyk = sk-SK}}</ref> Medzi významné udalosti vo vede a výskume patrí napríklad vznik [[Slovenské čipové kompetenčné centrum|Slovenského čipového kompetenčného centra]] v roku 2025. Slovenské čipové kompetenčné centrum je súčasťou európskej iniciatívy Chips for Europe a vzniklo ako konzorcium štyroch kľúčových partnerov. Asociácie SK CHIPS, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, [[Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky|Centra vedecko-technických informácii SR]] a Slovenskej akadémie vied. Slovenský projekt bol zároveň vyhodnotený ako najlepší z celej Európy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na FEI STU sa otvorilo Slovenské čipové kompetenčné centrum | url = https://www.fei.stuba.sk/sk/verejnost-a-media/verejnost/aktuality/slovenske-cipove-kompetencne-centrum-otvara-brany-pre-buducnost-polovodicov-na-slovensku | vydavateľ = www.fei.stuba.sk | dátum prístupu = 2026-04-09 | jazyk = sk}}</ref> Prvým veľkým vedcom, ktorý sa dá považovať za slovenského, bol lekár [[Ján Jesenius|Ján Jesenský]]. Zakladateľ modernej slovenskej vzdelanosti bol osvietenec [[Matej Bel]]. Najväčšie úspechy dosiahol fyzik a vynálezca [[Aurel Stodola]], ktorý rozvinul technológiu parných turbín. Významný slovenský konštruktér bol [[Ján Bahýľ]]. K rozvoju optiky výrazne prispel [[Jozef Maximilián Petzval|Josef Maximilián Petzval]]. Na konštrukcii padáku pracoval [[Štefan Banič]]. Priekopníkom bezdrôtovej komunikácie bol [[Jozef Murgaš]]. Zo súčasných výskumníkov je významný astronóm [[Peter Kušnirák]], ktorý objavil cez 230 planétok. V Bratislave sa narodil nemecký nositeľ Nobelovej ceny za fyziku a nacistický exponent [[Filip Lenard|Philipp Lenard.]] == Doprava == [[Súbor:Križovatka Trnava.jpg|náhľad|vpravo|[[Diaľnica D1 (Slovensko)|Diaľnica D1]] pri [[Trnava|Trnave]]]] [[Súbor:ZSSK 671.001.jpg|náhľad|vpravo|[[Elektrická jednotka 671|Elektrická poschodová jednotka radu 671]] na osobnom vlaku [[Železničná spoločnosť Slovensko|Železničnej spoločnosti Slovensko]] na trati [[Žilina]] – [[Košice]]]] Slovensko bolo odpradávna križovatkou ciest medzi [[Jadranské more|Jadranským]] a [[Baltské more|Baltským morom]] a medzi [[Severné more|Severným]] a [[Čierne more|Čiernym morom]]. Prechod územím Slovenska umožňujú dôležité horské sedlá a priesmyky. Vedú nimi v súčasnosti významné európske cestné a železničné koridory, aj keď viaceré Slovensko i obchádzajú okolitými, rovinatejšími štátmi. Významná je medzinárodná plavebná dráha po [[Dunaj|Dunaji]]. Vďaka strategickej polohe vedú Slovenskom aj trasy ropovodov a plynovodov z [[Rusko|Ruska]] do [[Západná Európa|západnej Európy]].<ref name=":2" /> === Cestná doprava === Osobná aj nákladná doprava má väčšinou tranzitný charakter a uskutočňuje sa najmä po cestách. Celková dĺžka cestných komunikácií je {{km|42993|m}}. S tvrdým povrchom {{km|37533|m}} (vrátane {{km|415.5|m}} diaľnic a {{km|259|m}} rýchlostných ciest) a s nespevneným povrchom {{km|5460|m}}. Kategórie cestných komunikácií: [[Cesta I. triedy|cesty I. triedy]], [[Cesta II. triedy|cesty II. triedy]], [[Cesta III. triedy|cesty III. triedy]], rýchlostné komunikácie, diaľnice ([[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]], [[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]], [[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]], [[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]]). Cestná sieť sa v ostatnom čase rýchlo vylepšuje (výstavba diaľnic), stále však kvalitou nedosahuje požadované parametre. V štáte ešte neexistuje prepojenie diaľnicou z hlavného mesta do východnej metropoly, do Košíc. Kvalitné cestné spojenia však urýchľujú ekonomický rozvoj.<ref name=":72">{{Citácia knihy|priezvisko=TOLMÁČI|meno=L. a KOL.|titul=Geografia pre 2.ročník gymnázií|vydanie=1|vydavateľ=VKÚ|miesto=Harmanec|rok=2013|isbn=|strany=26,27}}</ref> === Železničná doprava === Železnice stoja tiež pred obdobím radikálnej modernizácie. Ich dĺžka, podobne ako u cestnej siete, je nadpriemerná. V železničnej doprave prevláda preprava tovarov nad osobnou prepravou. Na Slovensku osobnú železničnú dopravu zabezpečujú Železničná spoločnosť Slovensko ([[Železničná spoločnosť Slovensko|ZSSK]]) a súkromní dopravcovia RegioJet a Leo Expres. [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]] spravujú 3 690 kilometrov (2007)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zmluva o prevádzkovaní dráh na rok 2007 | url = http://www.zsr.sk/buxus/docs//Zmluva_o_vykone/Zmluva_o_prev_drah_2007.rtf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110722115057/http://www.zsr.sk/buxus/docs//Zmluva_o_vykone/Zmluva_o_prev_drah_2007.rtf | dátum archivácie = 2011-07-22 }}</ref> tratí normálneho, širokého a úzkeho rozchodu. Ďalej majú v správe 1 159 priecestí so signalizáciou, 8 773 výhybiek, 76 tunelov s dĺžkou {{km|43.3|m}}, 2 283 mostov s dĺžkou {{km|46.7|m}} a 2 344 železničných priecestí. Spoločnosť ŽSR je podľa zákona prevádzkovateľom dráh na území Slovenska. Na Slovensku sú štyri hlávne zriaďovacie železničné uzly: [[Bratislava]], [[Žilina]], [[Košice]] a [[Zvolen]]. Medzi ďalšie významné uzly patrí: [[Trnava]], [[Vrútky]] a [[Nové Zámky]]. Najdlhší železničný tunel na Slovensku a aj v bývalom Česko-Slovensku je [[Čremošniansky tunel]] s dĺžkou {{m|4697|m}}, ktorý sa nachádza na trati [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|ŽSR č. 170]] [[Železničná stanica Vrútky|Vrútky]] – Turčianske Teplice – Banská Bystrica – [[Železničná stanica Zvolen|Zvolen osobná stanica]]. Železničná doprava má na Slovensku dlhú tradíciu. Medzi technické pamiatky patrí [[Čiernohronská železnica]] v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] a úvraťová [[Kysucko-oravská lesná železnica]] na [[Vychylovka (Nová Bystrica)|Vychylovke]], ktorá bola v prevádzke v rokoch [[1926]] až [[1971]], dnes jej časť slúži ako turistická atrakcia. Osobitné postavenie v železničnej doprave má mesto Čierna nad Tisou (pohraničná prechodová stanica pri hraniciach s Ukrajinou, slúžiaca ako prekladisko pre nákladné vlaky). Nedostatkom železničnej dopravy je jej pomalosť a zastaralá infraštruktúra. === Vodná doprava === [[Súbor:Un-slovakia.png|náhľad|Mapa Slovenska s vyznačenými administratívnymi hranicami, mestami, cestnou a riečnou sieťou]] Vodná doprava sa na Slovensku vykonáva na riekach: [[Dunaj]] ({{km|172|m}}), [[Váh]] ({{km|78.8|m}}), [[Bodrog]] ({{km|7.8|m}}) a [[Topľa]] ({{km|20|m}}). Riečna doprava je najlacnejší a ekologicky najvýhodnejší druh dopravy, nevýhodou je pomalosť a závislosť od vodného stavu riek. Osobná vodná doprava sa využíva prevažne na rekreáciu a výlety, nákladná doprava má význam pre zahraničný obchod. Riečne prístavy sa nachádzajú v mestách [[Bratislava]] a [[Komárno]]. Na ostatných vodných plochách sa vykonáva prevažne rekreačná a technologická plavba. Z časti je realizovaný projekt [[Vážska vodná cesta|Vážskej vodnej cesty]] s medzinárodným významom, ktorá by mala prepojiť [[Dunaj]] cez [[Váh]] s [[Odra|Odrou]] a [[Visla|Vislou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Koncepcia rozvoja vodnej dopravy SR|url=http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=481|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=MDPT|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20110824043741/http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=481|dátum archivácie=2011-08-24}}</ref> Pod slovenskou vlajkou sa plaví cca 60 lodí, pričom Slovensko nevlastní žiadnu z nich. === Letecká doprava === [[Súbor:16-01-14-Flughafen Bratislava-DSCF7281.jpg|right|thumb|Lietadlá slovenských leteckých dopravcov [[Go2Sky]] a [[AirExplore]] na [[Letisko M. R. Štefánika|Letisku M. R. Štefánika]] v Bratislave]] Význam leteckej dopravy neustále narastá. Na Slovensku sa nachádza 36 [[letisko|letísk]] (z toho 20 s tvrdým povrchom).<ref name=CIA>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The World Factbook | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Central Intelligence Agency | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20200407000151/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html | dátum archivácie = 2020-04-07 }}</ref> Slovensko má celkovo 8 medzinárodných letísk, konkrétne v [[Letisko M. R. Štefánika|Bratislave]], [[Letisko Košice|Košiciach]], [[Letisko Poprad-Tatry|Poprade]], [[Letisko Sliač|Sliači]], [[Letisko Piešťany|Piešťanoch]], [[Letisko Žilina|Žiline]], [[Letisko Prievidza|Prievidzi]] a [[Letisko Nitra|Nitre]]. Najväčšie letisko na Slovensku je [[Letisko M. R. Štefánika|Letisko Milana Rastislava Štefánika]] v Bratislave. V roku 2025 prepravilo 2 438 215 cestujúcich.<ref>https://www.bts.aero/o-letisku/o-spolocnosti/profil-spolocnosti/statisticke-udaje/</ref> Letecká doprava má význam najmä v medzinárodnom styku a v cestovnom ruchu. Počet letísk podľa dĺžky vzletových a pristávacích dráh:<ref name=CIA /> * viac ako {{m|3047|m}}: 1 * od 2 438 do {{m|3047|m}}: 3 * od 1 524 do {{m|2437|m}}: 3 * od 914 do {{m|1523|m}}: 12 * menej ako {{m|914|m}}: 17 === Potrubná doprava === Potrubná doprava je orientovaná najmä na dovoz surovín z Ruska a tým je zraniteľná. Cez Slovensko prechádzajú dva [[Ropovod|ropovody]] – [[Družba (ropovod)|Družba]] ({{km|506.6|m}}) a [[Ropovod Adria|Adria]] ({{km|8.5|m}}). Krajinou taktiež prechádza plynovod [[Bratstvo (plynovod)|Bratstvo]], na ktorý je nadviazaný slovenský distribučný systém plynovodov o dĺžke vyše {{km|30560|m}}.<ref name="tzbp">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Széplaky | meno = D. | priezvisko2 = Lukáč | meno2 = L. | titul = Súčasnosť a budúcnosť tranzitnej prepravy zemného plynu na území Slovenska | url = http://www.tzbportal.sk/kurenie-voda-plyn/sucasnost-buducnost-tranzitnej-prepravy-zemneho-plynu-na-uzemi-slovenska.html | dátum vydania = 03.02.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.09.2014 | vydavateľ = tzbportal.sk | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141113005131/http://www.tzbportal.sk/kurenie-voda-plyn/sucasnost-buducnost-tranzitnej-prepravy-zemneho-plynu-na-uzemi-slovenska.html | dátum archivácie = 2014-11-13 }}</ref> K zemnému plynu má vďaka plynovodom prístup 95 % obyvateľov krajiny.<ref name="tzbp"/> Významné sú aj [[Vodovod|vodovody]], ktoré na mnohých miestach umožňujú zásobovanie obyvateľstva vodou zo vzdialených vodných nádrží. == Komunikácie == [[Súbor:Upside down Pyramid, Bratislava 03.jpg|thumb|Sídlo [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]]]] [[Súbor:stvtower.jpg|thumb|Sídlo [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] v [[Mlynská dolina|Mlynskej doline]] v Bratislave]] [[Telekomunikácie]] sa od počiatku nového tisícročia významne modernizujú a rozvíjajú, predovšetkým využitie mobilných telefónov. K roku 2009 bolo v krajine používaných celkom 5,9 miliónov mobilných telefónov a cez 4 milióny ľudí používalo [[internet]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europe :: Slovakia — The World Factbook – Central Intelligence Agency|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html|vydavateľ=www.cia.gov|dátum prístupu=2019-07-12|url archívu=https://web.archive.org/web/20200407000151/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html|dátum archivácie=2020-04-07}}</ref> Celkovo je rozšírenie týchto služieb porovnateľné s ostatnými krajinami v regióne. Na Slovensku vysiela celkom asi 40 národných, regionálnych a miestnych televíznych staníc, väčšinou v súkromnom vlastníctve. Tri celonárodné televízne programy sú vysielané pod taktovkou spoločnosti [[Rozhlas a televízia Slovenska]], ktorá vznikla v januári 2011. Má dve organizačné zložky: [[Slovenský rozhlas]] a [[Slovenská televízia|Slovenskú televíziu]], ktoré pred vznikom RTVS fungovali samostatne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov|url=http://www.rtvs.eu/index.php?r=download/file/id/1|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=3.6.2011|vydavateľ=|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20151127065352/http://www.rtvs.eu/index.php?r=download%2Ffile%2Fid%2F1|dátum archivácie=2015-11-27}}</ref> Na Slovensku funguje zhruba 20 rádiových programov. Napriek tomu je v krajine naďalej používaný [[Analógový signál|analógový]] systém, postupne sa prechádza na [[Digitálny signál|digitálne vysielanie]]. Zavádza sa tiež využitie optických vláken.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Predpokladaný harmonogram vypínania základných analógových televíznych vysielačov a zapínania vysielačov DVB T v roku 2011|url=http://www.digimedia.sk/?IDe=105034|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=3.6.2011|vydavateľ=MDVRR SR|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20120112034231/http://www.digimedia.sk/?IDe=105034|dátum archivácie=2012-01-12}}</ref> === Rozhlas === Najpočúvanejšie rádiá na Slovensku sú (2. + 3. kvartál 2017) [[Rádio Expres]] (19,25 %), [[Rádio Slovensko]] (SRo 1, 17,03 %), [[Fun rádio]] (11 %), [[Rádio Jemné]] (7,3 %), [[Europa 2|Rádio Europa 2]] (6,86 %), [[Rádio Regina]] (SRo 4, 6,26 %), [[Rádio Vlna]] (5,34 %), [[Rádio Anténa Rock]] (2,97 %), [[Rádio FM]] (SRo 3, 2,56 %) a [[Rádio Lumen]] (2,5 %).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = www.radia.sk | odkaz na autora = | titul = Počúvanosť rádií MML-TGI: 2. + 3. vlna 2017 (kĺzavé dáta) | url = https://www.radia.sk/pocuvanost/mml-tgi/vlny/2017-3 | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Verejnoprávny [[Slovenský rozhlas]] vysiela už viac ako 85 rokov a má 9 okruhov. Terestriálne vysielajú: [[Rádio Slovensko]], [[Rádio Regina]], [[Rádio Devín]], [[Rádio FM]], [[Rádio Patria]] a [[Radio Slovakia International]]. Digitálne cez internet a od roku [[2015]] aj v digitálnej sieti [[Digital Audio Broadcasting-Terrestrial|DAB+]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Maxa | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Odštartoval digitálny rozhlas. V Bratislave, s programami RTVS | periodikum = Zive.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.zive.sk/clanok/110867/odstartoval-digitalny-rozhlas-v-bratislave-s-programami-rtvs/ | issn = 1335-860X | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-15 | dátum prístupu = 2017-12-17 }}</ref> vysiela: [[Rádio Klasika]], [[Rádio Litera]] a [[Rádio Junior]]. Sídlo Slovenského rozhlasu je na Mýtnej ulici v Bratislave. === Televízia === Televízne vysielanie pokrýva celé územie Slovenska. Je zabezpečené verejnoprávnymi i súkromnými médiami s rôznym regionálnym dosahom. Od zániku Česko-slovenskej televízie vysiela na Slovensku verejnoprávna – [[Slovenská televízia]], ktorá má dva kanály [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] a [[Dvojka (RTVS)|Dvojka]]. Jednotka (do roku 2004 STV 1) vysiela od roku 1956 všeobecný program, filmy, seriály, relácie a spravodajstvo. Dvojka (do roku 2004 STV 2) vysiela od roku 1970 prevažne slovenské dokumenty, šport, programy pre deti, slovenské a nekomerčné zahraničné filmy. Trojka začala vysielať v roku 2008 ako športový kanál až do roku 2011. V roku 2019 obnovila svoje vysielanie a v súčasnosti vysiela filmy a relácie z archívu. Neskôr aj tá skončila. Roku 1996 začala vysielať aj komerčná [[TV Markíza]], ktorá je najsledovanejšou televíziou. V roku 2009 televízia spustila druhý kanál určený pre ženy s názvom [[TV Doma]]. V roku 2014 spustili tretí kanál určený pre mužov, s názvom [[TV Dajto]], ktorý nahradil televízny kanál [[TV Fooor]]. Z televízie Global vznikla v roku 2002 [[TV JOJ]], ktorá spustila vysielanie druhého okruhu [[Plus (televízna stanica)|Plus]] a v roku 2013 ďalšie dva programy [[TV WAU]] a [[TV Senzi]]. Neskôr pribudli detské kanály Ťuki TV a [[TV RiK]]. Pre Česko bol spustený program JOJ FAMILY a premiérový kanál JOJ CINEMA pre Slovensko. Okrem týchto televízií s terestriálnym vysielaním sú na Slovensku aj spravodajská televízia [[TA3]], monotematická [[TVA]] (obchodné správy), [[Nautik TV]] (pôvodne podmorský svet, v súčasnosti predovšetkým interaktívne relácie), [[Music Box]] (hudobná stanica), ako aj ďalšie miestne a lokálne televízie. Poradie televízií podľa sledovanosti (október [[2017]]): [[TV Markíza]] (19,5 %), [[TV JOJ]] (16,2 %), [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] (10,1 %), [[TV Doma]] (4 %), [[TV Dajto]] (3,1 %), [[Plus (televízna stanica)|Plus]] (3 %), [[TV WAU]] (2,8 %), [[Dvojka (RTVS)|Dvojka]] (2,2 %) a [[TA3]] (1,6 %).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Grafy a tabuľky | periodikum = medialne.etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.etrend.sk/televizia-grafy-a-tabulky.html | issn = 1337-0006 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2017-12-17 }}</ref> [[Televízia (prenos)|Televízia]] je dnes na Slovensku dôležitým spoločenským javom, je prostriedkom masovej komunikácie, má strategický význam pre hospodárstvo a zároveň má i kultúrnotvorný charakter. Pôsobí priamo na zmysly a to je jeden zo základných ukazovateľov jej komunikačnej funkcie. Ponúka svojim poslucháčom poučenie i [[Zábava (činnosť)|zábavu]], informácie, estetický zážitok, vychováva i vzdeláva. Široký záber pôsobenia televízie formuje celkový životný štýl Slovákov. Na Slovensku sa začali pravidelne vysielať televízne programy v roku [[1953]].<ref name=":3" /> === Tlač === Slovenská tlač má dlhoročnú tradíciu vo vydávaní časopisov a kníh. Vydavateľstvá a tlač plnia veľkú kultúrnu a vzdelávaciu úlohu. Zabezpečujú vydávanie novín, časopisov, kníh a ďalších tlačových materiálov. Najväčšie tlačiarne sú v Bratislave, Martine, Skalici, Komárne, Košiciach a ďalších mestách. Najčítanejšie periodiká na Slovensku sú (k roku [[2016]]):<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = im | odkaz na autora = | titul = Prieskum: Tlač, rádiá i televízie. Ktoré médiá Slováci preferujú? | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/859553-prieskum-tlac-radia-i-televizie-ktore-media-slovaci-preferuju | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-14 | dátum prístupu = 2017-12-17 }}</ref> * Denníky – [[Nový Čas]] (15 %), [[SME]] (6 %), [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] (6 %), [[Plus JEDEN DEŇ]] (5 %), [[Šport (denník)|Šport]] (4 %), [[Korzár (denník)|Korzár]] (3 %) a [[Hospodárske noviny]] (3 %). * Týždenníky – [[Plus 7 dní]] (8 %), [[Život (časopis)|Život]] (6 %), [[Nový Čas pre ženy]] (6 %), [[Báječná Žena]] (6 %), [[Eurotelevízia]] (4 %), [[Slovenka]] (4 %) a [[Katolícke noviny (1940)|Katolícke noviny]] (4 %). * Mesačníky – Záhradkár (8 %), Zdravie (7 %), Eva (5 %), EMMA (5 %), Nový čas Krížovky (4 %), Auto motor a šport (3 %) a Auto magazín (3 %). == Kultúra == {{Hlavný článok|Slovenská kultúra}} [[Súbor:Carpathian Bazaar of Tastes, Sanok 2010 97.JPG|náhľad|vľavo|[[Slováci]] v tradičných krojoch]] [[Súbor:Vlkolinec 02.jpg|náhľad|vľavo|Drevená vidiecka architektúra v dedinke [[Vlkolínec]]]] Slovensko patrí do európskeho kultúrneho regiónu. Hoci sa miestna kultúra vyvíjala súbežne s kultúrou ostatných slovanských národov, zachovala si svoju originalitu. Každý slovenský región má pestré ľudové [[zvyky a tradície]], ktoré sa viazali k životu a práci človeka. Pre všetky sú spoločné [[Kresťanstvo|kresťanské]] a v niektorých prípadoch aj predkresťanské sviatky a obrady. Najvýznamnejšie sú vianočné tradície, trojkráľové sviatky, Hromnice, veľkonočné sviatky, Všetkých svätých a i. V jednotlivých regiónoch sa pripravovali typické jedlá, nápoje, spievali sa svojrázne [[Pieseň|pesničky]] a tancovali jedinečné [[Tanec|tance]]. Aj dnes na mnohých miestach nájdeme ľudové [[Kroj|kroje]], ktoré bežne nosia hlavne starší obyvatelia. Ľudové tradície nám dnes približujú aj folklórne festivaly, napr. vo [[Východná (obec)|Východnej]], v [[Detva|Detve]], na [[Myjava (mesto)|Myjave]], v [[Zuberec|Zuberci]] a inde. [[Folklórny súbor|Folklórne súbory]] ako [[SĽUK]] či [[Lúčnica]] preslávili Slovensko nielen doma, ale aj v zahraničí.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=TOLMÁČI|meno=L. a KOL.|titul=Geografia pre 9. ročník ZŠ a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom|vydanie=2|vydavateľ=Orbis Pictus Istropolitana|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=|strany=}}</ref><ref name=":10" /> Tradičná ľudová kultúra Slovenska vychádza z kolektívnych vkusových noriem. Tie sa vyvíjali pomaly. Odovzdávali sa ústnym podaním z generácie na generáciu.<ref name=":3" /> Ústna ľudová slovesnosť má pôvod hlboko v minulosti, kedy do istej miery kompenzovala domácu písanú literatúru. S každodenným životom sa spájali [[Spev (forma)|spevy]] k rôznym príležitostiam ako boli [[Svadba|svadby]], narodenie dieťaťa, [[Pohreb|pohreby]] a oslavy sviatkov. Slovenská ľudová lyrika obsahuje junácke či milostné piesne; zaznamenané sú [[Porekadlo|porekadlá]], [[Príslovie|príslovia]] a [[Hádanka|hádanky]]. V epike sú to predovšetkým [[Rozprávka|rozprávky]] a [[Balada|balady]]. === Architektúra === [[Súbor:Bratislava, Hrad, Slovensko.jpg|náhľad|[[Bratislavský hrad]]]] [[Súbor:Bojnice Castle Slovakia.jpg|náhľad|[[Bojnický zámok]]]] Stavby sa budovali z rôznych stavebných materiálov s charakteristickou architektúrou. V hornatejších častiach Slovenska to bolo často drevo, ktorého je tam aj v súčasnosti dostatok. Stavby drevenej architektúry ([[Drevenica (dom)|drevenice]]) sú postavené ako zrub, kladením jednotlivých trámov po obvode. Strechy sa pokrývali dreveným šindľom a zdobenými štítmi. Na stavbu jednoduchších obydlí sa používala aj nepálená hlina so slamou. Takéto budovy boli typické najmä pre južné časti Slovenska, Záhorie a Považie. Hlinené stavby sa stavali technológiou "nabíjania", keď sa navozená čerstvá hlina utláčala, nabíjala kolmi medzi doskové debnenie, čím vznikli obvodové i priečne steny domu.<ref name=":3" /> Typickú architektúru jednotlivých regiónov uchovávajú pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry. Najznámejšie sú [[Veľké Leváre]], [[Brhlovce]], [[Sebechleby]], [[Čičmany]], [[Špania Dolina]], [[Vlkolínec]], [[Podbiel]] a [[Ždiar]]. Príkladom uchovávania nielen stavebných pamiatok, ale aj možností hospodárenia našich predkov sú skanzeny, múzeá v prírode. Na Slovensku je v súčasnosti 10 [[Skanzen|skanzenov]], ktoré prezentujú pamiatky ľudovej stavebnej kultúry, život ľudí a v neposlednom rade aj technické pamiatky, ktoré sa v minulosti používali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skanzeny – Poznaj Slovensko|url=https://www.poznajslovensko.sk/skanzeny|vydavateľ=www.poznajslovensko.sk|dátum prístupu=2019-11-16}}</ref> Nachádzajú sa v rôznych častiach našej vlasti: Múzeum slovenskej dediny v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] na Turci, [[Vychylovka]] na Kysuciach, [[Zuberec]] na Orave, [[Pribylina]] na Liptove, [[Svidník]] na Šariši, [[Humenné]] na Zemplíne, [[Nitra]] v Podunajsku atď.<ref name=":2" /> Na Slovensku sa nachádza tiež mnoho hradov, zámkov, kostolov, kaštieľov a ďalších kultúrnych pamiatok. Krajina má podľa niektorých zdrojov najväčšiu koncentráciu hradov na jedného obyvateľa. Pri ich výstavbe sa používal trvanlivejší kameň. Zaujímavé sú i mestské pamiatkové rezervácie, ktoré sú vo väčšine našich historických miest – [[Bratislava]], [[Banská Štiavnica]], [[Košice]], [[Bardejov]], [[Levoča]], [[Banská Bystrica]] a i. Neodmysliteľnou súčasťou slovenskej architektúry sú [[drevené kostolíky]], ktoré sa na miestnom území stavali od druhej polovice [[15. storočie|15. storočia]]. Sú obrazom vnímania náboženského života a praktizovania viery dedinských ľudí. V súčasnosti môžeme na Slovensku vidieť okolo 40 drevených kostolov. Nie všetky sú sprístupnené a niektoré z nich sú súčasťou skanzenov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Drevené kostoly – Poznaj Slovensko|url=https://www.poznajslovensko.sk/drevene-kostoly|vydavateľ=www.poznajslovensko.sk|dátum prístupu=2019-11-16}}</ref> === Výtvarné umenie === [[Súbor:Medzilaborce - Andy Warhol Museum 5.jpg|thumb|Interiér [[Múzeum moderného umenia Andyho Warhola|múzea]] [[Andy Warhol|Andyho Warhola]] v [[Medzilaborce|Medzilaborciach]]]] Korene výtvarného umenia na území Slovenska siahajú hlboko do minulosti. Najstarším umeleckým dielom sú napríklad [[Venuša (soška)|venuše]] z doby kamennej, kresby neolitických ľudí, šperky a ďalšie nájdené predmety. Najvýznamnejším stredovekým tvorcom bol [[Majster Pavol z Levoče]], tvorca najvyššieho dreveného oltára na svete, ktorý sa nachádza v levočskom [[Chrám svätého Jakuba (Levoča)|Chráme sv. Jakuba]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spišské kostely se pyšní vzácnými dřevořezbami Mistra Pavla z Levoče|url=https://www.novinky.cz/cestovani/200471-spisske-kostely-se-pysni-vzacnymi-drevorezbami-mistra-pavla-z-levoce.html|vydavateľ=Novinky.cz|dátum prístupu=2019-07-08}}</ref> Začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] začína na Slovensku tvoriť generácia orientovaná na nové umelecké postupy. Slovenský umelecký život výrazne ovplyvnil maliar [[Gustáv Mallý]] či sochár [[Ján Koniarek]]. Po prvej svetovej vojne umelci vychádzali z domácich tradícií a nové formálne poznatky využívajú ako tvárny výrazový prostriedok. Rozbiehal sa spolkový život, tvorba bola rozmanitejšia.<ref name=":3" /> Spomedzi desiatok výtvarníkov dosiahli mnohí úspechy. Priekopníkom modernistickej maľby bol [[Martin Benka]], v jeho stopách šli [[Mikuláš Galanda]], [[Ľudovít Fulla]] a [[Janko Alexy]]. Ako grafici sa preslávili [[Koloman Sokol]] či [[Albín Brunovský]] a sochár [[Arpád Račko]]. Nemožno obísť obdobie [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Jeho princípy boli do umenia násilne implantované, ale osobnosti sa s nimi vysporadúvali rôzne. Najvýznamnejším výtvarným umelcom, narodeným slovenským emigrantom v USA, bol bezpochyby zakladateľ [[Popart|pop-artu]] [[Andy Warhol]]. V roku [[1991]] bolo neďaleko rodnej dediny jeho rodičov, v meste [[Medzilaborce]], otvorené múzeum venované jeho tvorbe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Za Warholem do Medzilaborců, na konec světa|url=https://www.idnes.cz/cestovani/kolem-sveta/andy-warhol-a-medzilaborce.A130926_130355_kolem-sveta_tom|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2013-09-29|dátum prístupu=2019-07-08}}</ref> Súčasné výtvarné umenie vytvárajú stovky autorov, väčšinou absolventov bratislavskej [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej školy výtvarných umení]]. Výtvarné dianie organizuje hlavne Slovenská výtvarná únia a okrem nej i [[Spolok výtvarníkov Slovenska]] a [[Umelecká beseda slovenská (budova)|Umelecká beseda Slovenska]], ktorá nadväzuje na tradície jedného z najstarších spolkov v krajine. Možnosť prezentácie súčasného výtvarného umenia poskytuje sieť [[Galéria|galérií]] a výstavných siení. Obraz výtvarného diania na Slovensku je neobyčajne pestrý. Prelína sa v ňom úsilie niekoľkých generačných vrstiev. Kvality závesného maliarstva tak rozvíjajú príslušníci staršej generácie výtvarníkov, zatiaľ čo mladšia generácia hľadá nové možnosti výtvarnej transformácie. V oblasti súčasného umenia pôsobí napríklad [[Blažej Baláž]].<ref name=":4">{{Citácia knihy|priezvisko=HUMPHREYS|meno=R.|titul=Turistický průvodce – Slovensko|vydanie=1|vydavateľ=Jota|miesto=Brno|rok=2004|isbn=|strany=240-242}}</ref> Faktom zostáva, že umenie na Slovensku prekvitá a môže sa porovnávať so zahraničím. === Literatúra === [[Súbor:Ludovit Stur.jpg|thumb|200px|[[Ľudovít Štúr]], kodifikátor slovenského spisovného jazyka]] Slovenská literatúra má bohatú históriu, tiahnucu sa od dôb [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] prvým dielom [[Proglas (prológ)|Proglas]] od [[Konštantín Filozof|sv. Cyrila]]. Najstaršou listinnou ručne písanou pamiatkou na území Slovenska je [[Nitriansky kódex]] (1083), latinský evanjeliár. V [[Slovenská humanistická a renesančná literatúra|humanizme a renesancii]] tvorili na území dnešného Slovenska hlavne v [[Latinčina|latinčine]] a [[Čeština|češtine]]. Roku [[1784]] [[Jozef Ignác Bajza]], [[René mládenca príhody a skúsenosti]] prvý román v slovenskej literatúre napísaný v jazyku, ktorý si autor sám vytvoril na základe západoslovenského nárečia. Ďalším veľmi významným obdobím bol [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], počas ktorého sa podarilo v podstate definitívne kodifikovať spisovnú slovenčinu, ktorá sa s malými úpravami používa dodnes. Zaslúžili sa o to najmä [[štúrovci]] na čele s [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. Za základ si vybrali stredoslovenské nárečie, ktoré bolo jazykom ľudu. V romantizme tvorili slovenskí autori najmä [[Poézia|poéziu]] – [[Ján Kollár]], [[Pavol Jozef Šafárik]], [[Andrej Sládkovič]], [[Samo Chalupka]], [[Janko Kráľ]], [[Ján Botto]], [[Janko Matúška]] a i. V [[Realizmus|realizme]] sa do popredia dostala [[próza]]. Napriek tomu, [[Pavol Országh Hviezdoslav]], jeden z najznámejších slovenských básnikov, písal v tomto období poéziu. Po rozpade Uhorska nastáva pre slovenskú literatúru obdobie zvané ''slovenská moderna'', v ktorom dochádza k novému zvýrazneniu reálneho sociologického a psychologického rozmeru literatúry. Medzivojnové obdobie reagovalo na 1. svetovú vojnu v tvorbe plurality nových smerov, autori: [[Ján Smrek]], [[Laco Novomeský]], [[Jozef Cíger-Hronský]], [[Margita Figuli]], [[František Švantner]] a iní. V druhej polovici 20. storočia sa výrazne presadil [[Ladislav Mňačko]] a [[Milan Rúfus]]. Medzi súčasnú slovenskú literatúru sa radia napr. [[Jana Bodnárová]], [[Dušan Dušek]], [[Daniel Hevier]], [[Vincent Šikula]] či významný predstaviteľ detektívnej literatúry [[Dominik Dán]]. === Hudba a tanec === [[Súbor:The Pixies at Pohoda music festival 2006.jpg|thumb|Prezentácia modernej hudby na festivale [[Pohoda (festival)|Pohoda]] v [[Trenčín|Trenčíne]]]] Vývoj slovenskej hudby predstavuje tisícročný proces, bezprostredne súvisiaci s dejinnými udalosťami na Slovensku a ich kultúrno-spoločenským vývojom. K najstarším umeleckým prejavom zaraďujeme [[ľudová pieseň|ľudové piesne]], ktoré sú súčasťou obradového [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Patria sem rôzne vinše, vianočné a veľkonočné koledy, fašiangové veselice, zaklínadlá, popevky a pod. Ťažký život si slovenskí predkovia spríjemňovali spevom aj tancom. V slovenskom folklóre hovoríme o niekoľkých štýlových vrstvách ľudových piesní. Rozšírené sú piesne tzv. starej kultúry, kde zaraďujeme [[Rituál|rituálne]] [[Pieseň|piesne]] (nápevky svadobných piesní, plačky atď.), piesne roľníckej a pastierskej kultúry (napr. trávnice, žatevné piesne). Novú piesňovú kultúru reprezentujú najmä piesne s ľúbostnou a vojenskou tematikou. Typickým prvkom hudobných tradícií sú [[Viachlasný mužský spev|viachlasné mužské spevy]], ktoré sú na Slovensku jedinečné. Zaujímavými hudobnými nástrojmi Slovákov sú [[fujara]], [[ozembuch]] či [[gajdy]].<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=BEŇADIKOVÁ|meno=J. a KOL.|titul=Estetická výchova|vydanie=1|vydavateľ=SPN|miesto=|rok=1992|isbn=|strany=160}}</ref> Počiatky slovenskej modernej hudby sa datujú do obdobia povojnového [[Česko-Slovensko|Československa]] (1918). Pred hudobnými umelcami stála náročná úloha, ktorej cieľom bolo prekonať tradičnú zaostalosť krajiny i po stránke hudobného umenia. Kvôli vytvoreniu národnej novodobej hudby sa Slováci vydali cestou profesionalizácie hudobného života. Začali sa vytvárať hudobné školy, konzervatóriá a opery. Slovenský skladateľ [[Mikuláš Schneider-Trnavský]] sa zaslúžil o založenie Hudobnej a dramatickej akadémie v [[Bratislava|Bratislave]]. Postupne sa menil hudobný sloh z melodicko-harmonického na sónický, zvukovo bohatý. Najstarším predstaviteľom slovenskej hudobnej moderny bol [[Alexander Moyzes]], ktorého mladším súčasníkom bol [[Eugen Suchoň]] a [[Ján Cikker]]. K hlavným predstaviteľom modernej klasickej hudby patria [[Vladimír Godár]], [[Iris Szeghy]], [[Peter Machajdík]], [[Martin Burlas]] a [[Peter Zagar]]. Medzi priekopníkov slovenskej populárnej hudby patrili [[Gejza Dusík]] a [[František Krištof Veselý]]. Výrazne sa presadili aj operné speváčky [[Edita Gruberová]], [[Lucia Poppová]], [[Gabriela Beňačková]], z mužov [[Peter Dvorský]]. Kráľovnou česko-slovenského šansónu sa stala [[Hana Hegerová]]. V 80. rokoch 20. storočia prišla silná vlna slovenskej pop-music: [[Karol Duchoň]], [[Marika Gombitová]], [[Miroslav Žbirka]], [[Peter Nagy]], [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]], [[Pavol Hammel]], skupiny [[Elán (skupina)|Elán]] ([[Vašo Patejdl]], [[Jozef Ráž|Jožo Ráž]]), [[Team]] ([[Pavol Habera]]) či [[Tublatanka]]. Po rozpade federácie sa objavili aj nové hviezdy, ako sú speváčky [[Katarína Knechtová]], [[Kristína (speváčka)|Kristína]], [[Zuzana Smatanová]], [[Jana Kirschner]], [[Nela Pocisková]], [[Mária Čírová]], [[Simona Martausová|Sima Martausová]], spevák [[Peter Cmorik|Peter Cmorík]], [[Marián Čekovský]] alebo skupiny [[IMT Smile]], [[No Name]], [[Hex (slovenská skupina)|Hex]], [[Desmod]] a [[Horkýže Slíže]]. [[Súbor:Lucnica 0129.jpg|thumb|Umelecký [[folklórny súbor]] [[Umelecký súbor Lúčnica|Lúčnica]]]] S rôznosťou hudby súvisí i veľká rozmanitosť tancov. Tanec bol v minulosti často súčasťou náboženských obradov, ale i prostriedkom zábavy. V každej obci boli približne dve-tri tanečné [[Zábava (činnosť)|zábavy]] počas roka (tzv. "''muziky''"). Tanečný prejav je poznamenaný striedaním rýchleho, a hneď pomalého tempa. Medzi známe ľudové tance patrí [[verbunk]], [[odzemok]], palicový tanec, klobúkový tanec, zvykoslovné tance (napr. s kosou, o vienok, grošové a i.). Jedinečné sú dupavé tance – ženy často tancujú do kruhu, pre mužov je charakteristický šórový tanec v dvoch radoch oproti sebe.<ref name=":3" /> === Divadlo === [[Súbor:Bratislava ND 1.jpg|thumb|Historická budova [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]]]] Divadelné predstavenie na území Slovenska existovalo už v ranom stredoveku vo forme náboženskej drámy. Najstaršie divadelné aktivity sa viažu na činnosť ochotníckych súborov a dramatikov (napr. [[Jozef Gregor Tajovský]], [[Božena Slančíková-Timrava]]). Prvé profesionálne [[Slovenské národné divadlo|divadlo]] vzniklo v marci [[1920]] v Bratislave. Profesionálny divadelný súbor uvádzal väčšinu svojho repertoáru po česky. Slovenské hry sa v repertoári divadla vyskytovali len zriedkavo a navyše hrali ich českí herci. Skutočným prelomom v slovenskom divadelníctve bol vznik [[Činohra Slovenského národného divadla|Slovenskej činohry SND]] (1932).<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História divadelníctva na území dnešnej Slovenskej republiky|url=http://www.teraz.sk/kultura/historia-divadelnictva-sr/97794-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=1970-01-01|dátum prístupu=2019-07-08|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Po roku [[1945]] sa zaznamenal aj rozvoj regionálneho divadelného života, ktorý sa zavŕšil dobudovaním rozsiahlejšej siete profesionálnych divadiel, vrátane divadiel národnostných menšín a bábkových divadiel. Významnými osobnosťami boli [[Jozef Budský]] a [[Ján Jamnický]]. V roku [[1979]] rozhodli príslušné miesta o výstavbe novej budovy SND. Novú budovu otvorili 14. apríla [[2007]].<ref name=":5" /> Súčasnú divadelnú sieť na Slovensku vytvárajú viac ako dve desiatky stálych divadiel. V uplynulých rokoch sa začala rozvíjať i sféra nezávislých divadelných súborov. Medzi najvýznamnejšie a najdlhšie pôsobiace neštátne súbory patrí [[Radošinské naivné divadlo]] v Bratislave. V Banskej Bystrici pôsobí neštátne divadlo pre mentálne postihnutých hercov – [[Divadlo z Pasáže v Banskej Bystrici|Divadlo z Pasáže]]. === Kinematografia === Filmová tvorba na Slovensku sa ako jedna z najmladších národných kinematografií zrodila až po druhej svetovej vojne. Od konca 40. rokov 20. storočia sa prikročilo k premietaniu krátkych reportážnych a dokumentárnych filmov. Prvý slovenský film natočil [[Eduard Schreiber]] ešte pred rokom [[1910]]. Vyvrcholením Schreiberovej filmárskej činnosti sa stala hraná dobrodružná [[anekdota (zábavný príbeh)|anekdota]] zvaná ''Únos''.<ref name=":4" /> K dnešným úspechom nemalým dielom prispela nová generácia režisérov a scenáristov. [[Ján Kadár]] je prvým a dosiaľ jediným Slovákom, ktorý získal filmovú cenu [[Cena Akadémie za najlepší film|Oscar]]. K tzv. československej novej vlne patri [[Štefan Uher]]. Netradičné režisérske postupy úspešne realizuje [[Juraj Jakubisko]]. V Hollywoode sa presadil [[Ivan Reitman]], režisér mnohých populárnych komédií (''[[Krotitelia duchov]]'', ''Dvojčatá'', ''Policajt zo škôlky'', ''Junior'' a i.). V hereckej práci sú tendencie stotožniť herca s autentickým správaním človeka v životnej realite. Ešte počas éry federácie sa preslávila rada slovenských hercov: [[Marián Labuda]], [[Emília Vášáryová]], [[Milan Lasica]], [[Július Satinský]], [[Milan Kňažko]], [[Ladislav Chudík]], [[Michal Dočolomanský]], [[Jozef Kroner]], [[Štefan Kvietik]], [[Zdena Studenková]], [[Július Pántik]], [[Božidara Turzonovová]], [[Martin Huba]], [[Kamila Magálová]], [[Emil Horváth]], [[Maroš Kramár]], [[Miroslav Noga]], [[Richard Stanke]], [[Jana Oľhová]], [[Marián Geišberg]], [[Štefan Skrúcaný]], [[Jozef Vajda]] či [[Táňa Radeva]]. Po rozpade federácie na domácej scéne vynikajú televízni a divadelní herci ako [[Táňa Pauhofová|Tatiana Pauhofová]], [[Zuzana Mauréry]], [[Tomáš Maštalír]], [[Petra Polnišová]], [[Vladimír Kobielsky|Vlado Kobielsky]], [[Diana Mórová]], [[Ján Koleník]], [[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]], [[Michal Hudák]], [[Helena Krajčiová]], [[Zuzana Šebová]], [[Dano Heriban]], [[Branislav Deák]], [[Monika Hilmerová]], [[Michal Kubovčík]], [[Ján Jackuliak]], [[Lukáš Latinák]], [[Juraj Kemka]], [[Karin Haydu]], [[Marek Majeský]], [[Zuzana Porubjaková]] a iní. V zahraničných produkciách sa presadila [[Barbora Bobuľová]] a Simona Košalková, v modelingu [[Adriana Sklenaříková]]. Slovenských predkov má slávna americká herečka a filmárka [[Angelina Jolieová]]. === Kuchyňa === {{Hlavný článok|Slovenská kuchyňa}} [[Súbor:Halusky kapustnica.jpg|thumb|[[Bryndzové halušky]], [[kapustnica]] a tmavé [[pivo]] [[Zlatý Bažant]] – príklad kaloricky bohatej [[slovenská kuchyňa|slovenskej kuchyne]]]] Slovenská kuchyňa je relatívne ťažká a regionálne rôznorodá. Vidiecke obyvateľstvo sa muselo stravovať v súlade s ťažkou fyzickou prácou, aby mohlo prežiť. Impulzy dávala a dostávala od okolitých kuchýň, najmä [[Česká kuchyňa|českej]], [[Poľská kuchyňa|poľskej]], [[Rakúska kuchyňa|rakúskej]] a [[Maďarská kuchyňa|maďarskej]]. Každodenná strava sa skladá z lokálnych surovín, v minulosti sa často jedávala najmä [[obilná kaša]]. Pre severné oblasti Slovenska sú typické jedlá pastierskeho pôvodu ako [[bryndzové halušky]] a [[zemiakové placky]] na rozdiel od juhu Slovenska, kde sú zastúpené jedlá spoločné s maďarskou a rakúskou kuchyňou, ako napríklad [[guláš]], [[lečo]], [[plnená paprika]], [[viedenský rezeň]]. Najtradičnejšou polievkou na Slovensku je [[kapustnica]] vyrobená obvykle z kyslej kapusty, húb a údeného mäsa. Obľúbeným nápojom slovenských predkov bola [[žinčica]], vyrobená z ovčieho mlieka, ktorá sa pridávala k bryndzovým haluškám. Z alkoholických nápojov je najtradičnejšie červené a bielo [[víno]], [[Pivo|pivo,]] z destilátov [[slivovica]] a [[borovička (destilát)|borovička]]. Medzi slovenské výrobky patria<ref>{{PDFLink|[http://www.mpsr.sk/politikakvality/download.php?59 Zoznam výrobkov v Slovenskej republike ako chránené označenie pôvodu a chránené zemepisné označenie]}}</ref>: * syrové výrobky ako [[parenica]], [[ovčí syr]] (ovčí hrudkový syr – salašnícky, ovčí salašnícky údený syr), syrové [[Korbáčik|korbáčiky]] (oravský a zázrivský korbáčik“), [[oštiepok]], [[bryndza]], tekovský salámový syr * mäsové výrobky ako [[spišské párky]], [[špekáčiky]], liptovská saláma, lovecká saláma * pekárske výrobky ako [[skalický trdelník]], [[bratislavský rožok]] == Šport == Vzhľadom na to, že Slovensko sa nachádza v miernom podnebnom pásme, je možné vykonávať športy s letným aj zimným zameraním. V krajine sa budujú štadióny, športové siene a ihriská. Medzi populárne športy na Slovensku patria [[futbal]], [[ľadový hokej]], [[tenis]], [[atletika]], [[plávanie]], [[hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]], [[basketbal]], [[volejbal]], [[vodný slalom]], [[cyklistika]], [[nohejbal]], [[hokejbal]], [[florbal]], [[lyžovanie]], [[biatlon]] a ďalšie. === Futbal === [[Súbor:Slovakia bratislava Národný futbalový štadión.jpg|náhľad|[[Národný futbalový štadión]] v Bratislave]] [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenská národná futbalová reprezentácia]] nepatri k absolútnej svetovej, či európskej špičke, ale futbal je na Slovensku populárny. Mužský národný tím sa v rebríčku [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] najvyššie umiestnil na 14. mieste a to v auguste v roku 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovakia National Football Team: FIFA Ranking {{!}} FIFARANKING.net | url = https://en.fifaranking.net/nations/svk/ | vydavateľ = en.fifaranking.net | dátum vydania = 2022-10-06 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en}}</ref> [[Slovenský futbalový zväz]] riadi slovenský futbal a pod jeho záštitou sa organizujú oficiálne futbalové súťaže na Slovensku ako [[Niké liga]], [[2. slovenská futbalová liga|II. liga]] a ďalšie. Slovenský tím sa v roku 2010 dostal do osemfinále na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS vo futbale v Juhoafrickej republike]], a to prvýkrát v ére samostatnosti. Na [[Majstrovstvá Európy vo futbale]] sa Slovensko prvý raz kvalifikovalo na turnaj v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016.]] Druhýkrát sa slovenským reprezentantom podarilo kvalifikovať na turnaj v [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|roku 2020]]. Tretíkrát sa Slovensko na Majstrovstvá Európy kvalifikovalo na turnaj pre rok [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]. Medzi najznámejšie slovenské futbalové tímy patria [[ŠK Slovan Bratislava]], [[FC Spartak Trnava]], [[MŠK Žilina]] a [[AS Trenčín]]. Najstarší futbalový klub na Slovensku je [[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]], ktorý bol založený v roku 1898. Z futbalistov sa najviac presadili hráči ako [[Marek Hamšík]], [[Martin Škrtel]], [[Milan Škriniar]], [[Stanislav Lobotka]] a [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]. Taktiež pod vlajkou Česko-Slovenska uspela rada športovcov ([[Ján Popluhár]], [[Adolf Scherer]], [[Jozef Adamec]], [[Viliam Schrojf]], [[Titus Buberník|Titus Bubeník]], [[Ladislav Kubala]] a i.). Slovensko bude už druhýkrát usporiadateľom [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov|Majstrovstiev Európy vo futbale hráčov do 21 rokov]]. Prvýkrát Slovensko turnaj hostilo v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov 2000|2000]] a druhýkrát bude v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov 2025|2025]]. === Hokej === [[Súbor:Slovakia2010WinterOlympicscelebration2.jpg|thumb|right|[[Slovenské národné hokejové mužstvo]] oslavuje výhru v zápase proti [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsku]] na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] vo [[Vancouver]]i v [[Kanada|Kanade]]]] [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovenská národná reprezentácia v ľadovom hokeji]] má za sebou viacero úspechov (napr. zlatá medaila v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|2002]], strieborná medaila na majstrovstvách sveta v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|2000]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|2012]], bronz v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|2003]] či bronz na olympiáde [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022|v roku 2022]]). [[Slovenský zväz ľadového hokeja]] je hlavný riadiaci orgán slovenského ľadového hokeja. Slovensko má viacero oficiálnych mužských hokejových súťaží, napr. [[Tipos extraliga|Tipsport extraligu]], [[1. hokejová liga SR|1. hokejovú ligu]], zastúpený je aj ženský hokej v 1. lige žien a juniorský a dorastenecký hokej v príslušných ligách. V rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|2011]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|2019]] sa v [[Bratislava|Bratislave]] a v [[Košice|Košiciach]] uskutočnili [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]. [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1925]] sa uskutočnili na prírodných klziskách vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. Najlepším hokejistom Slovenska 20. storočia bol [[Vladimír Dzurilla]], slávni boli aj [[Jozef Golonka]], [[Vincent Lukáč]], [[Marián Šťastný]], [[Peter Šťastný]] a [[Stan Mikita]]. Titul majstra sveta v hokeji vybojovali okrem iných [[Miroslav Šatan]], [[Peter Bondra]], [[Žigmund Pálffy]] či [[Ján Lašák]], dve striebra má [[Zdeno Chára]]. Trojnásobným víťazom Stanley Cupu je [[Marián Hossa]], v NHL uspel aj [[Marián Gáborík]] a [[Pavol Demitra]]. V roku [[2022]] sa stal [[Juraj Slafkovský]] historicky prvým Slovákom, ktorého si v drafte NHL vybrali z prvého miesta. === Ostatné športy === Slovensko má dobré výsledky v tenise, v roku 2002 [[Slovenský fedcupový tím|Slovensko]] vyhralo [[Pohár federácie]]. Najlepší slovenskí tenisti sa dlhodobo pohybujú v TOP 100 svetového rebríčka (napr. [[Daniela Hantuchová]], [[Dominika Cibulková]], [[Martin Kližan]], [[Dominik Hrbatý]], kedysi [[Miloslav Mečíř]]). Centrom slovenského tenisu je [[Národné tenisové centrum (Bratislava)|Národné tenisové centrum]] v Bratislave. V posledných rokoch získava veľkú mediálnu popularitu cestná cyklistika najmä vďaka úspechom [[Peter Sagan|Petra Sagana]]. Najvýraznejšou postavou slovenskej dráhovej cyklistiky bol [[Anton Tkáč]]. Významné úspechy dosahujú aj slovenskí vodní športovci, hlavne v rýchlostnej kanoistike a vodnom slalome. Majstrovstvá vo vodnom slalome sa usporadúvajú na divokej vode v [[Bratislava – mestská časť Čunovo|Čunove]] pri Bratislave. Tri zlaté olympijské medaile majú kanoisti [[Pavol Hochschorner]] a [[Peter Hochschorner]], dve zlaté ich kolegovia [[Michal Martikán]] a [[Elena Kaliská]] a tiež [[Ladislav Škantár]] a [[Peter Škantár]] vybojovali olympijské zlato. V oblasti atletiky získal ešte za éry Československa zlatú olympijskú medailu chodec [[Jozef Pribilinec]]. Dnes výrazné úspechy v atletike dosahuje chodec [[Matej Tóth]], olympijský víťaz v chôdzi na 50 km na [[Letné olympijské hry 2016|LOH 2016]]. Na Slovensku sú veľmi obľúbené zimné športy, vrátane lyžovania. V lyžiarskom areáli Štrbského plesa sa nachádzajú dva [[Skokanský mostík|skokanské mostíky]], na ktorých sa konali [[Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach]] ([[Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach 1935|1935]], [[Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach 1970|1970]]) a viaceré [[Svetový pohár v skokoch na lyžiach|svetové poháre]]. Strediskom biatlonu je malá [[Národné biatlonové centrum Osrblie|obec Osrblie]], kde sa konali v roku 1997 [[Majstrovstvá sveta v biatlone]]. Zo zimných športov Slovensko vzorne reprezentuje lyžiarka [[Petra Vlhová]], ktorá nadviazala na úspechy slalomárky [[Veronika Velez-Zuzulová|Veroniky Velez-Zuzulovej]] a biatlonistka [[Paulína Fialková]]. Paulína so sestrou [[Ivona Fialková|Ivonou]], [[Terézia Poliaková|Teréziou Poliakovou]] a [[Veronika Machyniaková|Veronikou Machyniakovou]] tvoria biatlonový tím po ukončení kariéry šesťnásobnej medailistky z OH [[Anastasiya Kuzmina|Anastasie Kuzminovej]]. == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{reflist|2|refs= <ref name="mv-statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štatistické údaje o štátnych hraniciach | url = https://www.minv.sk/?statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-08 | miesto = Bratislava }} </ref> }} == Iné projekty == {{Projekt|q=Slovensko|commonscat=Slovakia|q_štítok=Slovensku|wikt|}} * {{wikivoyage|Slovakia|Slovensko}} == Externé odkazy == * [https://www.vlada.gov.sk/ Úrad vlády Slovenskej republiky] * [https://www.prezident.sk/ Prezident Slovenskej republiky] * [https://www.slovensko.sk/ Ústredný portál verejnej správy] * [https://slovakia.travel/ Národný portál cestovného ruchu Slovenska] {{portál|Slovensko||Politika||}} {{Koncové šablóny|{{Kraje Slovenska}}|{{Okresy Slovenska}}|{{Európa}}|{{Dejiny Slovenska}}| {{Navboxes | title = Členstvo v medzinárodných organizáciách | state = collapsed | list = {{Krajiny V4}} {{Eurozóna}} {{NATO}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{Schengenský priestor}} {{WTO}} {{OECD}} {{OBSE}} }} }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Slovensko| ]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] 7p76euhftvngicxuwu5r4drd2gcqgoa 8199411 8199405 2026-04-16T21:18:08Z ~2026-23477-10 292203 přepsal jsem nedokonalosti 8199411 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{iné významy}} {{Iné významy|Slovenská republika}} {{Infobox štát | Celý názov = Slovenská republika | 2. pád názvu = Slovenska | Vlajka = Flag of Slovakia.svg | Znak = Coat of Arms of Slovakia.svg | Poloha = EU-Slovakia.svg | Hymna = [[Nad Tatrou sa blýska]]<br />[[File:Nad Tatrou sa blýska.ogg|center]] (časť hymny) | Dlhý miestny názov = Slovenská republika | Krátky miestny názov = Slovensko | Hlavné mesto = [[Bratislava]] | ŠírkaSt = 48 | ŠírkaMin = 9 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 17 | DĺžkaMin = 7 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Bratislava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sabová | meno = Gabriela | autor = | odkaz na autora = | titul = Vysoké Tatry 2., Ružomberok 4., Hriňová 5. Zoznam miest podľa rozlohy prekvapí | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://cestovanie.pravda.sk/mesta/clanok/529554-vysoke-tatry-2-ruzomberok-4-hrinova-5-zoznam-miest-podla-velkosti-prekvapi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-30 | dátum prístupu = 2025-09-10 }}</ref> | Úradné jazyky = [[slovenčina]],{{#tag:ref|Zákon stanovuje, že „Orgány a právnické osoby podľa odseku 1 sú povinné prijať listinu v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, ak ide o listinu vydanú alebo overenú príslušnými orgánmi Českej republiky“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Zákon o štátnom jazyku SR – úplné znenie účinné od 1. marca 2011 |url=http://old.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva |dátum prístupu=2013-02-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130208143420/http://old.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva |dátum archivácie=2013-02-08 }}</ref> Takže v úradnom styku je prípustná aj čeština.|group=pozn.}}<ref name="Ústava SR">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čl. 6 Ústavy Slovenskej republiky | url = http://www.vlada.gov.sk/data/files/1086.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-03-03 | vydavateľ = Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, organizačný odbor | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="zákon o štátnom jazyku SR">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky | url = http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva/zkony/270/1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-03-03 | vydavateľ = | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20070630225832/http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva/zkony/270/1995 | dátum archivácie = 2007-06-30 }}</ref><ref name="zákon nár. menšín">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon č. 184/1999 Z.z. z 10. júla 1999 o používaní jazykov národnostných menšín | url = http://www.culture.gov.sk/kultura-mensin/kultra-nrodnostnch-menn/legislatva/184/1999 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-03-03 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090105174008/http://www.culture.gov.sk/kultura-mensin/kultra-nrodnostnch-menn/legislatva/184/1999 | dátum archivácie = 2009-01-05 }}</ref> | Demonym = [[Slováci|Slovák, Slovenka]] | Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br />Predseda parlamentu<br />Predseda vlády | Politickí predstavitelia = [[Peter Pellegrini]]<br />[[Richard Raši]]<br />[[Robert Fico]] | Vznik = 1993 | Susedia = [[Česko]], [[Poľsko]], [[Ukrajina]], [[Maďarsko]], [[Rakúsko]] | Rozloha = 49 035 | Poradie rozloha = 127 | Rozloha vody = 931 | Percento vody = 1,94<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2016 | url = https://www.enviroportal.sk/spravy/detail/7562 | vydavateľ = enviroportal.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Poradie odhad počtu obyvateľov = 118 | Sčítanie počtu obyvateľov = 5 449 270 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2021 | Odhad počtu obyvateľov = {{Pokles}} 5 409 407<ref name="Demografický vývoj">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Demografický vývoj v roku 2025 | url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/973bd7ac-eb08-42ef-b5d9-b227e47c01f1/!ut/p/z1/tVFNc4IwFPwtPXjMvAeBBo_BsYBVp2qpkksnIChFASWD9d83dHrpwY8e-i55b2Z3ZzcLAlYgStnmG6nyqpQ7fUfi8X3GAsd1DY7ojikGo-fF1B88mV5ow_I3wJnOhxi88hdvPrIMtGwQ1_lvIEAkparVFqIqbuSWNAXJy4zIQvVQL9Vxr920ZUqa-ijbcw_bJlWFfvuMxmsmE5LG6BDLTDMS2-s-iU2TpRZL0MiMTr5O8jVEd6GXt_J2cfDCcNR88Q0ZeNy32BjRGXs2BtwP5_0ZpcjpD-CKRqQ9sIseDAbLNk9PEJbdz-xg8ceIPsLoViu6dvM4GUw2WlmqbddHBau75DU1_zgcBNe1VqVKPxWs_qPXeh_uHXomRTYZUkvE5xN_-AJ7lvmY/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/ | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 31.03.2026 | jazyk = }}</ref> | Rok odhad počtu obyvateľov = 2025 | Hustota obyvateľstva = 111.3 | Poradie hustota = 88 | HDP = 151,03 miliardy<ref name="hdpslovensko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = International Monetary Fund: Slovak Republic | url = https://www.imf.org/external/datamapper/profile/SVK c=512,914,612,614,311,213,911,314,193,122,912,313,419,513,316,913,124,339,638,514,218,963,616,223,516,918,748,618,624,522,622,156,626,628,228,924,233,632,636,634,238,662,960,423,935,128,611,321,243,248,469,253,642,643,939,734,644,819,172,132,646,648,915,134,652,174,328,258,656,654,336,263,268,532,944,176,534,536,429,433,178,436,136,343,158,439,916,664,826,542,967,443,917,544,941,446,666,668,672,946,137,546,674,676,548,556,678,181,867,682,684,273,868,921,948,943,686,688,518,728,836,558,138,196,278,692,694,962,142,449,564,565,283,853,288,293,566,964,182,359,453,968,922,714,862,135,716,456,722,942,718,724,576,936,961,813,726,199,733,184,524,361,362,364,732,366,144,146,463,528,923,738,578,537,742,866,369,744,186,925,869,746,926,466,112,111,298,927,846,299,582,487,474,754,698,&s=NGDPD,PPPGDP,NGDPDPC,PPPPC,&sy=2010&ey=2021&ssm=0&scsm=1&scc=0&ssd=1&ssc=0&sic=1&sort=subject&ds=.&br=1 | dátum vydania = 2025 | dátum aktualizácie = 31.5.2025 | dátum prístupu = 5.5.2021 | vydavateľ = International Monetary Fund | miesto = | jazyk = Anglický }}</ref> | Rok HDP = 2025 | Poradie HDP = 59 | HDP na hlavu = 34 815<ref name="hdpslovensko"/> | Poradie HDP na hlavu = 41 | HDI = 0,880<ref name="hdislovensko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Latest Human Development Index Ranking | url = https://www.theglobaleconomy.com/Slovakia/human_development/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2023 | dátum prístupu = 31.11.2025 | vydavateľ = UNITED NATIONS DEVELOPMENT PROGRAMME | miesto = New York, New York, USA | jazyk = Anglický }}</ref> | Rok HDI = 2023 | Poradie (HDI) = 45 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[euro]] | Kód meny = EUR | Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]] | UTC posun = +1 | Letný čas = [[Stredoeurópsky letný čas|CEST/SELČ]] | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = SVK/SK | Kód motorových vozidiel = SK | Internetová doména = [[.sk]] | Smerové telefónne číslo = 421 | Poznámky = }} '''Slovensko''', dlhý tvar''' Slovenská republika''', je [[Vnútrozemský štát|vnútrozemský]] [[štát]] v [[Stredná Európa|strednej]] [[Európa|Európe]].{{#tag:ref|Podľa [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a niektorých systémov Slovensko patrí do [[východná Európa|východnej Európy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>WALLACE, W. ''The Transformation of Western Europe London'', Pinter, 1990.</ref><ref>HUNTINGTON, Samuel. ''The Clash of Civilizations''. Simon & Schuster, 1996.</ref><ref>JOHNSON, Lonnie. ''Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends''. Oxford University Press, US, 2001.</ref> Poľský historik [[Jerzy Kłoczowski]] krajinu zaraďuje medzi tzv. [[stredovýchodná Európa|stredovýchodné štáty]].|group=pozn.}} Má rozlohu {{km2|49036}} a okolo 5,8 milióna obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ščítanie obyvateľstva 2021|url=https://scitanie.sk|dátum prístupu=1.1.2021|vydavateľ=Štatistický úrad SR}}</ref> Na severozápade hraničí s [[Česko]]m, na juhozápade s [[Rakúsko]]m, na severe s [[Poľsko]]m, na východe s [[Ukrajina|Ukrajinou]] a na juhu s [[Maďarsko]]m.<ref name="mv-statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach" /> [[Geografia Slovenska|Krajina]] je prevažne hornatá, väčšinu povrchu zaberajú [[vysočina|vysočiny]]. Zo severu sem z mohutného oblúka zasahujú [[Karpaty]], na juhu sa rozprestiera [[Panónska panva]]. Hlavným a [[Zoznam miest na Slovensku|najväčším]] mestom je [[Bratislava]], úradným jazykom je [[slovenčina]]. Prvý štátny útvar [[Slovania|Slovanov]] na území dnešného Slovenska bola [[Samova ríša]] (7. storočie), neskôr vzniklo [[Nitrianske kniežatstvo]] (začiatok [[9. storočie|9. storočia]]), ktorého spojením s [[Moravské kniežatstvo|Moravským kniežatstvom]] vznikla v roku [[833]] [[Veľká Morava]]. Od polovice 10. do konca [[11. storočie|11. storočia]] sa územie Slovenska postupne začlenilo do [[Uhorsko|Uhorska]], ktoré sa v roku [[1526]] stalo súčasťou [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], od roku [[1867]] nazývanej [[Rakúsko-Uhorsko]]. Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] v roku [[1918]] bolo Slovensko súčasťou [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] až do konca roku [[1992]] (okrem obdobia [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnovej Slovenskej republiky]]). Dňa [[1. január]]a [[1993]] vznikla zánikom Česko-Slovenska samostatná Slovenská republika. [[29. marec|29. marca 2004]] Slovensko vstúpilo do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]] a [[1. máj|1. mája]] toho istého roku do [[Európska únia|Európskej únie]]. Od [[21. december|21. decembra]] [[2007]] je členom [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]] a od [[1. január|1. januára]] [[2009]] je 16. členom [[Eurozóna|Eurozóny]], oficiálnou menou sa stalo [[euro]]. Slovensko je [[Parlamentarizmus|parlamentná]] republika, presnejšie parlamentno-prezidentská republika.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Halama|meno=Ondrej|titul=Základy práva pre každého.|vydanie=1.|miesto=Žilina|rok=2020|isbn=978-80-570-2244-2|strany=31}}</ref> V hospodárstve sa vyznačuje modernizovaným [[Priemysel|priemyslom]] a rozvíjajúcim sa sektorom služieb, ktorý prevažuje v podiele tak [[Hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]], ako aj pracovnej sily. Dopravná infraštruktúra je vzhľadom na geografický profil krajiny redšie rozložená, no v súčasnosti dochádza k jej rozšíreniu a modernizácii. Z okolitých štátov má Slovensko pevné zväzky predovšetkým s [[Česko]]m, zatiaľ čo predtým konfliktné vzťahy s [[Maďarsko|Maďarskom]] sa v poslednej dobe zlepšili. Na Slovensku taktiež žije [[Maďari na Slovensku|maďarská]], rusínska a [[Rómovia na Slovensku|rómska]] menšina. Slovensko má bohatú [[Slovenská kultúra|kultúrnu tradíciu]], ako i množstvo prírodných a historických pamiatok. == Etymológia == Vznik názvu Slovensko a etnonyma Slováci je pevne spätý s existenciou [[Uhorsko|uhorského štátu]]. Tým, že sa vo väčšej miere spolu stýkali jednotlivé neslovanské národy Uhorska s pôvodnou slovenskou populáciou, došlo k vytvoreniu zárodkov slovenského povedomia. V oficiálnych prameňoch boli obyvatelia dnešného Slovenska nazývaní ''Slavus'' či ''Sclavus'', aby tak boli odlíšení od ostatných slovanských národov. Toto označenie sa prvýkrát objavilo v roku [[1029]] a potom v rôznych variantoch a jazykoch často od 15. storočia. Pri starších výskytoch podobných tvarov je sporné, či sa myslí slovanské alebo slovenské územie. Moderný slovenský tvar Slovensko je prvýkrát doložený v roku [[1675]] v žiadosti broumovského panstva, adresovanej hajtmanovi kraja v [[Uherské Hradiště|Uhorskom Hradišti]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Uhlár | meno = Vlado | titul = O pôvode názvov Slovák, Slovensko a slovenčina | periodikum = Kultúra slova | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | ročník = 26 | číslo = 8 | strany = 230{{--}}236 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1992/8/ks1992-8.pdf#page=4 | dátum prístupu = 14.4.2021 | issn = 0023-5202 }}</ref> == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Slovenska}} ''Pozri články: [[Vanniovo kráľovstvo]], [[Samova ríša]], [[Nitrianske kniežatstvo]], [[Veľká Morava]], [[Uhorsko]], [[Autonómne Slovensko]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Česko-Slovensko]], [[Slovenská ľudová republika]], [[Slovenská republika rád]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Prvá Slovenská republika]], [[Slovenská socialistická republika]], [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]]'' Slovensko síce patrí do skupiny mladších štátov Európy, ale územie krajiny má dlhú a pohnutú históriu, po ktorej zostalo množstvo pamiatok. Máloktorá európska krajina si prešla zložitejším historicko-politickým vývojom ako práve Slovensko. === Staršie dejiny === [[Súbor:Trencin-Roman2.JPG|thumb|right|Rímsky nápis na hradnej skale v [[Trenčín]]e]] Xtropo ma extremně malý penis a smrdí O rozkvete ľudských spoločností na území Slovenska svedčí mnoho archeologických pamiatok ako napríklad nález lebky [[Človek neandertálsky|neandertálca]] v [[Gánovce|Gánovciach]]. Bohatšie doklady o živote prehistorických ľudí sa vzťahujú k [[Neolit|neolitu]]. Našli sa zvyšky ich obydlí, keramiky, ale aj ich duchovného života vo forme obetných darov alebo kultových predmetov akými boli pravdepodobne aj [[Venuša (soška)|venuše]] z Nitrianskeho Hrádku, [[Moravany nad Váhom|Moravian nad Váhom]] a ďalších miest. Približne 5000-4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (zachované nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa [[Domica]]). Etnická príslušnosť týchto pravekých ľudí je však nejasná. Od konca [[4. storočie pred Kr.|4. storočia pred Kr.]] prichádzajú [[Kelti]], ktorých možno považovať za prvé historicky známe [[etnikum]] na území dnešného Slovenska. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V [[1. storočie pred Kr.|1. storočí pred Kr.]] prichádzajú na Slovensko [[Dákovia]], Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry. Na prelome letopočtov sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi [[Germáni|Germánov]]. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich [[Vanniovo kráľovstvo]]. Dunaj tvoril hranicu s [[Staroveký Rím|Rímskou ríšou]]. V [[2. storočie|2. storočí]] nášho letopočtu boli na území Slovenska rozmiestnené rímske vojenské posádky. Následne sa juhozápad Slovenska stal súčasťou rímskej provincie Pannonia.<ref name=":6">{{Citácia knihy|priezvisko=LIŠČÁK|meno=V.|titul=Státy a území světa|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2009|isbn=|strany=725-728}}</ref> Koncom [[4. storočie|4. storočia]] sa začalo [[sťahovanie národov]], na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. S utváraním Slovenska a Slovákov ako národa je spojený najmä príchod Slovanov. Prvé [[Slovania|slovanské]] obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v [[5. storočie|5. storočí]]. V druhej polovici [[6. storočie|6. storočia]] sa Slovania dostali do područia kočovných kmeňov [[Avari (Stredná Ázia)|Avarov]], v prvej polovici [[7. storočie|7. storočia]] bolo miestne územie pripojené k [[Samova ríša|Samovej ríši]]. [[Súbor:Cyril a metod zilina.jpg|thumb|left|170px|Socha svätého [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] v [[Žilina|Žiline]]]] [[Súbor:Market Square of Bardejov.jpg|thumb|Stredoveké centrum [[Bardejov]]a]] Prvým štátnym útvarom na väčšine územia Slovenska bolo [[Nitrianske kniežatstvo]], ktoré sa roku [[833]] pripojilo k [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. V roku [[862]] veľkomoravský panovník [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] požiadal [[Byzantská ríša|Byzanciu]] o kresťanských misionárov, byzantský cisár [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] na Veľkú Moravu poslal misiu vedenú solúnskymi bratmi [[Konštantín Filozof|Konštantínom]] (mníšskym menom sv. Cyril) a sv. [[Metod (svätec)|Metodom]], ktorí zostavili písmo [[Hlaholika|hlaholiku]], preložili [[Biblia|Sväté písmo]], bohoslužobné texty a ďalšie knihy do [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] a pomáhali organizovať cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave. Po zániku Veľkomoravskej ríše vtedajšie územie Slovenska ovládli Maďari (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), ktorí sa v tom čase presídlili do strednej Európy. V polovici 10. storočia postupne vznikol nový feudálny štát – [[Uhorské kráľovstvo]] (Uhorsko). Založila ho síce pôvodom maďarská [[Arpádovci|dynastia Arpádovcov]], ale krajina zostávala mnohonárodnostná a mnohojazyčná, jazykom šľachty a kráľovského dvora bola [[latinčina]]. Po [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] roku [[1526]] sa Slovensko a západné Uhry stali súčasťou habsburskej ríše. V rokoch [[1540]]-[[1541]] Uhorskú nížinu obsadili Turci a juh Slovenska bol začlenený do [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]].<ref name=":6" /> [[Súbor:Siege Ersekujvar.jpg|thumb|right|Obliehanie tureckej pevnosti [[Nové Zámky]] v roku [[1685]]]] [[Súbor:Gen.Milan.Rastislav.Stefanik.Pavel.Vavrys.jpg|thumb|right|Maľba generála [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]]]] Následne po tureckej expanzii sa územie bývalého Uhorska v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. [[Kráľovské Uhorsko]]), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto [[Habsburgovci|habsburského]] štátu. [[Bratislava]] sa stala hlavným ([[1536]] – [[1784]]/[[1848]]), korunovačným ([[1563]] – [[1830]]) mestom a sídlom snemu ([[1542]] – [[1848]]) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. [[Trnava]] sa stala sídlom [[Ostrihom (mesto)|ostrihomského]] arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímskokatolíckej cirkvi. Dlho trvajúce vojny s Osmanskou ríšou na dlhšiu dobu ukončil v roku [[1711]] [[Satmársky mier]]. Najznámejším národným hrdinom, ktorého nájdeme v slovenskej mytológii z tohto obdobia, je zbojnícky kapitán [[Juraj Jánošík]] ([[1688]] – [[1713]]) z [[Terchová|Terchovej]]. Legenda hovorí, že bohatým bral a chudobným dával.<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Jánošík {{!}} Osobnosti {{!}} Terchovská sieň slávy|url=http://slavni.terchova-info.sk/osobnost/juraj-janosik/|vydavateľ=slavni.terchova-info.sk|dátum prístupu=2019-07-26}}</ref> Počas [[18. storočie|18. storočia]] začalo slovenské národné obrodenie. Obhajcom slovenských práv sa stáva kňazská inteligencia, ktorá bola rozdelená na dva prúdy: na katolíkov (na čele [[Anton Bernolák]]) a evanjelikov (hlavní predstavitelia [[Ján Kollár]] a [[Pavol Jozef Šafárik]]). Evanjelici presadzovali koncepciu slovanskej jednoty. Naopak katolíci zastávali názor, že [[Slováci]] sú svojbytný národ a potrebujú vlastný jazyk. V roku [[1787]] kodifikoval [[Anton Bernolák]] prvú spisovnú [[Slovenčina|slovenčinu]] založenú na západoslovenskom nárečí (nazývaná [[bernolákovčina]]). V polovici 19. storočia sa do popredia dostáva tzv. [[Štúrovci|štúrovská generácia]]. Roku [[1843]] kodifikoval [[Ľudovít Štúr]] spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorá je s malými úpravami používaná dodnes. Štúrovci viedli boj za slovenskú svojbytnosť a právo sebaurčenia Slovákov. V revolúcii z rokov [[1848]] – [[1849]] bolo vyhlásené [[Autonómne Slovensko]] v rámci Uhorska a Slováci sa pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchie]], čo sa im žiaľ nepodarilo a slovenská samospráva v roku [[1849]] zanikla. Najhoršiemu tlaku [[Maďarizácia|maďarizácie]] čelili Slováci po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] v rokoch [[1867]] – [[1918]]. S [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorskom]] malo Slovensko spoločný osud až do začiatku [[20. storočie|20. storočia]]. === Novodobé dejiny=== [[Súbor:Czecho-Slovakia by Peace Terms in 1920.jpg|vľavo|náhľad|Územie [[Česko-Slovensko|Československa]] podľa mierových podmienok z roku 1920]] V [[20. storočie|20. storočí]] sa situácia začala meniť. Predstavitelia slovenského a českého národa využili porážku Rakúsko-Uhorska v [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojne]]. V októbri [[1918]] spojením Slovenska, českých krajín a Podkarpatskej Rusi [[Vznik Česko-Slovenska|vzniklo]] [[Česko-Slovensko]] (Československá republika), o jej založenie sa zaslúžil aj slovenský politik [[Milan Rastislav Štefánik]]. Slováci sa k novovznikajúcemu štátu prihlásili [[Martinská deklarácia|Martinskou deklaráciou]] (30. októbra [[1918]]). Slovensko bolo po uzatvorení [[Trianonská mierová zmluva|mierovej zmluvy v Trianone]] prvýkrát vyčlenené ako samostatné územie, hoci v rámci Česko-Slovenska. Postavenie Slovenska v novom štáte však časť jeho obyvateľov a politikov neuspokojovala. Koncom [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] na Slovensku silneli separatistické tendencie.<ref name=":6" /> Od roku [[1918]] mala na Slovensku veľký vplyv katolícka [[Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku|Slovenská ľudová strana]] ([[Andrej Hlinka]]), ktorá žiadala [[Autonómia Slovenska|autonómiu Slovenska]]. Národnostné rozdiely v krajine využil nemecký diktátor [[Adolf Hitler]], ktorý najprv pripravil Česko o pohraničné územia a následne rokoval so slovenskými politikmi. Dňa 19. novembra [[1938]] bol schválený zákon o autonómii Slovenska v rámci [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Územie Slovenska bolo výrazne zmenšené v rámci [[Prvá viedenská arbitráž|1. viedenskej arbitráže]], ktorou muselo odstúpiť Maďarsku južné územia. Za týchto okolností bol pod nátlakom Nemecka nakoniec 14. marca [[1939]] vyhlásený samostatný Slovenský štát (neskôr oficiálne [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]) – jeden zo [[Satelitný štát|satelitov]] [[Nacistické Nemecko|Nacistického Nemecka]], v ktorom sa ustanovil [[Totalitarizmus|totalitný]] politický systém na čele s diktátorom [[Jozef Tiso|Jozefom Tisom]]. Slovensko počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] vystupovalo ako spojenec [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríše]]. Snaha po vlastnej štátnosti bola čoskoro prekrytá odporom voči [[Fašizmus|fašizmu]] a [[Nacizmus|nacizmu]], ktoré zostrovali perzekúciu [[Židia|židovského]] a [[Rómovia|rómskeho]] obyvateľstva. Behom [[Holokaust|holokaustu]], na ktorom sa Slovensko podieľalo vyvezením väčšiny Židov do nacistických koncentračných táborov, bolo usmrtených približne 75 000 slovenských Židov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOVÁČ|meno=D.|titul=Dějiny Slovenska|vydanie=|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|miesto=Praha|rok=2011|isbn=|strany=209}}</ref> Reakciou na vstup nemeckej armády na Slovensko vypuklo v auguste [[1944]] [[Slovenské národné povstanie]], ktorého politickým a vojenským centrom bola [[Banská Bystrica]]. Keď Nemci povstanie porazili, povstalci prešli na partizánsky spôsob boja. Na začiatku roku 1945 oslobodenie Slovenska [[Červená armáda|Červenou armádou]], armádou Rumunska a [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenským armádnym zborom]] ukončilo existenciu slovenského štátu. [[Súbor:Bratislava 1968 2.jpg|thumb|right|[[Sovietsky zväz|Sovietsky]] [[tank (vozidlo)|tank]] v [[Bratislava|Bratislave]] počas [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]], august 1968]] Po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] bolo Slovensko znovu začlenené do obnovenej [[Československá republika|Československej republiky]] (obnovená republika už zahŕňala len územie dnešného [[Česko|Česka]] a Slovenska. [[Podkarpatská Rus]] bola pričlenená k územiu [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]). Postupne sa dostalo do sféry vplyvu ZSSR medzi krajiny [[Východný blok|východného bloku]] za [[Železná opona|železnú oponu]]. Dňa [[25. február|25. februára]] [[1948]], kedy sa [[Februárový prevrat|moci ujala]] [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistická strana Československa]] (KSČ), došlo k [[znárodnenie|znárodneniu]] súkromných podnikov, slovenský roľnícky vidiek zasiahla [[kolektivizácia poľnohospodárstva]]. [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Komunistický režim]] zaviedol [[vedúca úloha strany|vedúcu úlohu KSČ]], ktorá sa potvrdzovala voľbami s jednotnou kandidátkou [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]]. Inak zmýšľajúci boli prenasledovaní [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], väznení aj [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989#Obete|popravení]]. Pre hospodárske zaostávanie a nespokojnosť s politikou komunistickej strany došlo v roku [[1968]] k významným [[Pražská jar|politickým zmenám]] politika [[Alexander Dubček|Dubčeka]]. Dňa [[21. august|21. augusta]] [[1968]] boli tieto procesy potlačené [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpádom vojsk Varšavskej zmluvy]]. Došlo k tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácii]] a nástupu [[Brežnevova doktrína|brežnevskej politiky]]. Od 1. januára [[1969]] sa ČSSR skladala z dvoch socialistických republík, [[Česká socialistická republika|ČSR]] a [[Slovenská socialistická republika|SSR]]. Slovenská socialistická republika (SSR) vznikla ústavným zákonom č. 143/1968 o československej federácii platným od 1. januára 1969 s obmedzenou suverenitou, keď isté kompetencie (najmä na na zabezpečenie spoločných potrieb a záujmov) zostali [[Československá socialistická republika|Československej socialistickej republike]] (ČSSR).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ústava 1968 | url = https://www.psp.cz/docs/texts/constitution_1968.html | vydavateľ = www.psp.cz | dátum prístupu = 2025-05-05}}</ref> V roku [[1989]] [[Nežná revolúcia]] ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom. Slovensko vzniklo [[1. január|1. januára]] [[1993]] ako jeden z nástupníckych štátov Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]], na základe ústavného zákona schváleného [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálnym zhromaždením]] ČSFR. Krajina sa začala otvárať svetu, demokratizovať a väčšmi spolupracovať s inými štátmi. Od [[19. január|19. januára]] [[1993]] je Slovensko členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], od [[29. marec|29. marca]] [[2004]] členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], od [[1. máj|1. mája]] [[2004]] členom [[Európska únia|Európskej únie]], od [[21. december|21. decembra]] [[2007]] je členom [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]] a od [[1. január|1. januára]] [[2009]] je 16. členom [[Hospodárska a menová únia (Európska únia)|Európskej menovej únie]] [[Eurozóna|eurozóny]], čím sa oficiálnou menou stalo [[euro]], ktoré vystriedalo [[Slovenská koruna|slovenskú korunu]]. == Geografia == {{Hlavný článok|Geografia Slovenska}} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Slovensko topo blank.jpg | šírka1 = 180 | popis1 = Fyzická mapa Slovenska | obrázok2 = Slovakia general relief map.svg | šírka2 = 236 | popis2 = Fyzická mapa Slovenska s popisom}} Slovenská republika sa nachádza na severnej pologuli o niečo bližšie k severnému pólu ako k rovníku. Na Slovensku sa používa [[stredoeurópsky čas]], ktorý o 1 hodinu predbieha svetový čas (čas nultého poludníka). Slovensko leží v [[Stredná Európa|Strednej Európe]], akoby v srdci Európy. Je vnútrozemským štátom, neleží na brehu mora. Najbližšie more je [[Jadranské more|Jadranské]], vzdialené približne 365 km. Slovensko hraničí s piatimi štátmi. Na východe susedí s [[Ukrajina|Ukrajinou]] ({{km|97.8|m}}), na juhu s [[Maďarsko|Maďarskom]] ({{km|654.8|m}}), na juhozápade s [[Rakúsko|Rakúskom]] ({{km|106.7|m}}), na severozápade s [[Česko|Českom]] ({{km|251.8|m}}) a na severe s [[Poľsko|Poľskom]] ({{km|541.1|m}}). Slovenské hranice väčšinou tvoria prirodzené prírodné útvary (rieky a hrebene hôr). Štátne hranice vedú aj nížinami a kotlinami, najmä na úsekoch hraníc s Maďarskom a Ukrajinou. Celková dĺžka hraníc je {{km|1652.2|m}}.<ref name="mv-statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach" /> Krajina je charakterizovaná [[Hornatina|hornatým]] reliéfom na severe a [[Nížina|nížinami]] na juhu. Všetky povrchové celky Slovenska patria do [[Panónska panva|Panónskej panvy]] a [[Karpaty|Karpát]]. Svojou územnou rozlohou 49 036 km² sa Slovensko zaraďuje medzi menšie štáty európskeho kontinentu. Tvar územia Slovenska je podlhovastý v rovnobežkovom smere (východ – západ). Slovenskom vedie hlavné európske [[rozvodie]], rozhranie území, z ktorých rieky odvádzajú vodu do dvoch morí (Baltského a Čierneho mora). === Povrch === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Belianske Tatry oct 2022.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = Panoráma [[Belianske Tatry|Belianskych Tatier]] | obrázok2 = Slovakia bratislava.jpg | šírka2 = 220 | popis2 = Rieka [[Dunaj]] v Bratislave | obrázok3 = Chvojnica hills near Unin.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = Obilné polia v [[Chvojnická pahorkatina|Chvojnickej pahorkatine]] na Záhorí | obrázok4 = Kriváň.JPG | šírka4 = 220 | popis4 = [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]], neoficiálny symbol Slovenska | obrázok5 = Oravský hrad (celkový pohled).jpg | šírka5 = 220 | popis5 = [[Oravský hrad]] | obrázok6 = Strbske pleso 2024.jpg | šírka6 = 220 | popis6 = [[Štrbské pleso]] | obrázok7 = Kremenec 005.JPG | šírka7 = 220 | popis7 = Trojhraničný stĺp (Slovensko, Poľsko, Ukrajina) na vrchu [[Kremenec (vrch v Bukovských vrchoch)|Kremenec]], najvýchodnejší bod Slovenska }} Povrch Slovenska je prevažne hornatý – pohoria a vysočiny zaberajú približne tri pätiny územia. Rozsiahle horské pásmo [[Karpaty|Karpát]] vypĺňa mnoho pohorí a kotlín. Jednotlivé skupiny pohorí sa líšia podľa vzniku a hornín, z ktorých sú zložené. Okolo stredného toku Hrona sa rozkladá skupina sopečných pohorí – [[Kremnické vrchy]], [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], [[Poľana (pohorie)|Poľana]], [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Štiavnické vrchy]] a ďalšie. Sopečného pôvodu sú aj [[Slanské vrchy|Slanské]] a [[Vihorlatské vrchy]] na východe. Pásma vrásových pohorí sa ťahajú od [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] na juhozápade cez stredné a severné Slovensko. Najvyššie sa vypínajú pohoria [[Malá Fatra]], [[Veľká Fatra]], [[Nízke Tatry]] a [[Tatry|Vysoké Tatry]]. V Tatrách sa týči najvyšší vrch Slovenska – [[Gerlachovský štít]], vysoký {{mnm|2655}} Ďalšie známe vrchy sú [[Lomnický štít]] (2632 m), symbol Slovenska [[Kriváň]] (2492 m) a [[Rysy (vrch)|Rysy]] (2499 m). Najrozsiahlejšie pohorie je [[Slovenské rudohorie]].<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=ZAŤKOVÁ|meno=M. a KOL.|titul=Geografia Európy, tercia|vydanie=1|vydavateľ=Poľana|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=|strany=29-32}}</ref> Jednotlivé pohoria oddeľujú doliny riek a kotliny. Najväčšie sú Košická, Juhoslovenská, Hornonitrianska, Turčianska, Žilinská a ďalšie. Nížiny sa rozprestierajú na juhozápade, juhu a východe. Patria do rozľahlej zníženiny [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Najväčšia a najúrodnejšia je [[Podunajská nížina]]. Jej južná časť so [[Žitný ostrov|Žitným ostrovom]], kde sú najväčšie zásoby podzemných vôd, je Podunajská rovina. Severnejšie prechádza do Podunajskej pahorkatiny rozčlenenej dolnými tokmi riek – [[Váh]], [[Nitra]], [[Žitava (rieka)|Žitava]], [[Hron]] a [[Ipeľ]]. Druhá najväčšia je [[Východoslovenská nížina]]. Pretekajú ňou viaceré rieky – [[Topľa]], [[Ondava]], [[Laborec]], [[Uh]], [[Latorica]], ktorých vody odvádza [[Bodrog]] a [[Tisa]]. Medzi Malými Karpatami a riekou Moravou leží rozlohou najmenšia [[Záhorská nížina|Záhorská nížina.]]<ref name=":1" /> [[Súbor:Koppen-Geiger Map SVK present (resized).png|vľavo|náhľad|Mapa [[Klimatické pásmo|klimatických pásiem]] Slovenska podľa Köppena]] [[Súbor:STANICA LANOVKY S OBSERVATÓRIOM.JPG|thumb|left|Meteorologická stanica na [[Lomnický štít|Lomnickom štíte]]]] === Podnebie === Na Slovensku panuje [[Mierne pásmo|mierne podnebie]] prechodného typu, s častejším striedaním vlhkého oceánskeho a suchého pevninského vzduchu (v lete horúceho, v zime studeného). Preto na území Slovenska prevládajú teplé [[Leto|letá]] a chladné vlhké [[Zima|zimy]] s veľkou oblačnosťou. Rozdiely v podnebí zapríčiňuje predovšetkým [[nadmorská výška]]. Najteplejšie a najsuchšie sú nížiny (okolo 570 mm zrážok ročne) a nižšie položené kotliny. S rastúcou nadmorskou výškou klesá teplota a viac prší a sneží. Najchladnejšie sú najvyššie pohoria, kde spadne aj najviac zrážok (Tatry vyše 2 000 mm ročne). Viac zrážok majú náveterné strany pohorí. Priemerná teplota vo vyšších polohách, najmä v [[Tatry|Tatrách]], činí okolo -4°C a naopak v nížinách sa pohybuje okolo 10°C. Čo sa týka vetra, v ročnom chode prevláda západné prúdenie. Najvyššia nameraná rýchlosť vetra bola 283 km/h ([[Skalnaté pleso]], Vysoké Tatry).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietor ako v hurikáne: V Škótsku sa očakávajú nárazy vetra až 200 km/h! | url = https://www.pocasieradar.sk/spravy-o-pocasi/vietor-ako-v-hurikane-v-skotsku-sa-ocakavaju-narazy-vetra-az-200-kmh--b21716c8-1184-4c2a-930b-66b35200df11 | vydavateľ = pocasieradar.sk | dátum vydania = 2025-01-24 | dátum prístupu = 2025-01-24 }}</ref> Na Slovensku sú tri klimatické oblasti: teplá, mierne teplá a chladná. Teplá oblasť je v nížinách a nízko položených kotlinách, približne do 350 m n. m. Mierna teplá oblasť má subkontinentálny ráz a tvoria ju časti Slovenska do 800 m n. m (nižšie pohoria a úpätia vyšších hôr). Chladná oblasť sa rozprestiera nad 800 m n. m. vo vyšších častiach pohorí. === Vodstvo === Rieky na Slovensku takmer z celého územia (96 %) patria do [[Úmorie|úmoria]] [[Čierne more|Čierneho mora]], kam ich odvádza rieka [[Dunaj]] s prítokmi. Ostatné územie odvodňuje [[Poprad (rieka)|Poprad]] s [[Dunajec|Dunajcom]] do [[Baltské more|Baltského mora]]. Najdlhšie rieky sú [[Váh]] (403 km), [[Hron]], [[Ipeľ]], [[Nitra (rieka)|Nitra]], [[Hornád]]. Najviac jazier na území Slovenska je v Tatrách (asi 200) a nazývajú sa plesá. Vznikli po ústupe ľadovca. Najväčšie a najhlbšie (53 m) je [[Veľké Hincovo pleso]], známe sú [[Štrbské pleso|Štrbské]], [[Popradské pleso|Popradské]] a [[Skalnaté pleso]]. V krajine je situovaných množstvo umelých [[Priehradná nádrž|priehradných nádrží]]. Najviac priehrad (celkom 19) je na rieke [[Váh]], kde tvoria Vážsku kaskádu. Sú to napr. [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]], [[Sĺňava]], [[Vodné dielo Kráľová|Kráľová]], [[Vodná nádrž Nosice|Nosice]] a iné. Najväčšia priehrada je [[Oravská priehrada]] s rozlohou {{km2|35}}, ďalej [[Zemplínska šírava]] a [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]]. Účel priehrad je hydroenergetický, protizáplavový, slúžia na zavlažovanie, rekreáciu alebo zásobovanie pitnou vodou. K najväčším vodným nádržiam patrí [[Gabčíkovo (vodné dielo)|Vodné dielo Gabčíkovo]] na Dunaji. V minulosti sa na Slovensku budovali [[Rybník|rybníky]] (chov rýb), [[Tajch|tajchy]] (banská činnosť) a [[klauzy]] (splavovanie dreva). ==== Podzemná voda ==== Najväčšie zásoby podzemných vôd sú v riečnych usadeninách a najmä na [[Žitný ostrov|Žitnom ostrove]]. Slovensko je bohaté na [[Minerálna voda|minerálne]] a [[Termálna voda|termálne vody]] (skoro 1 500 prameňov). Využívajú sa ako stolové vody a na liečebné účely v kúpeľoch [[Kúpele Piešťany|Piešťany]], [[Trenčianske Teplice]], [[Kúpele Sliač|Sliač]], [[Kúpele Dudince|Dudince]], [[Kúpele Bojnice|Bojnice]], [[Bardejovské Kúpele|Bardejove]] a iných. Najznámejšie stolové vody sú [[Fatra (minerálna voda)|Fatra]], [[Slatina (minerálna voda)|Slatina]], [[Salvator]], [[Cigeľka|Cígeľka]], [[Santovka (minerálna voda)|Santovka]], [[Mitická]] a [[Rajec (minerálna voda)|Rajec]]. Podzemná voda nasýtená minerálmi má aj rekreačný význam (termálne kúpaliská – [[Bešeňová]], [[Podhájska]], [[Dunajská Streda]], [[Veľký Meder]] a i.).<ref name=":1" /> === Pôdy === Pôdny kryt na území Slovenska je vďaka pestrej geologickej stavbe a členitému reliéfu veľmi rôznorodý. Pôda predstavuje rozhodujúci prírodný zdroj a jeden z hlavných prírodných potenciálov Slovenska. Z celkovej rozlohy pôdy tvorí orná pôda 39,5 %, lúky a pasienky 16,2 % a lesy 44,3 % územia. Najviac sú zastúpené hnedé lesné pôdy, v krasových oblastiach sú typické rendziny. Najúrodnejšie pôdy, černozeme a hnedozeme, nájdeme v nížinách. Problémom je ohrozenie pôd eróziou a svahovými pohybmi. Veľké sú i úbytky pôd v prospech zastavaných plôch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Regionální geografie Slovenska – elektronická učebnice|url=https://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/RGSR/ucebnice/fg/pudy.html|vydavateľ=geography.upol.cz|dátum prístupu=2019-07-12}}</ref> === Geografické zaujímavosti === ;Svetové strany * najsevernejší bod: [[Beskydok (vrch v Oravských Beskydách)|Beskydok]] (obec [[Oravská Polhora]]) na štátnej hranici (49° 37' s. z. š., 19° 28' v. z. d.) * najjužnejší bod: [[Patince]] (47° 44' s. z. š., 18° 17' v. z. d.) * najzápadnejší bod: [[Záhorská Ves]] (48° 23' s. z. š., 16° 50' v. z. d.) * najvýchodnejší bod: [[Kremenec (vrch v Bukovských vrchoch)|Kremenec]] (hraničný trojmedzník) (obec [[Nová Sedlica]]) (49° 05' s. z. š., 22° 34' v. z. d.) ;Nadmorská výška * najvyšší bod: [[Gerlachovský štít]] ({{mnm|2654.4}}) * najnižší bod: hladina rieky [[Bodrog]] pri [[Streda nad Bodrogom|Strede nad Bodrogom]] ({{mnm|94}}) ;Stredy * stred Slovenska: kóta [[Vepor|Ľubietovský Vepor]]-[[Hrb (vrch)|Hrb]] (+/− 5{{--}}{{km|10|m}}) (48° 44' s. z. š., 19° 28' v. z. dĺžky) * geometrický stred Slovenska: kóta [[Hájny grúň (1 207,7 m n. m.)]], ťažisko štátneho územia * stred Európy (zemepisný): kostol sv. Jána v [[Kremnické Bane|Kremnických Baniach]] (+/− 5{{--}}{{km|10|m}})(48° 45' s. z. š., 18° 55' v. z. d.) ;Vzdialenosti (vzdušné) * najväčšia dĺžka: {{km|428.8|m}} medzi obcami Záhorská Ves a Nová Sedlica * najkratšia šírka: {{km|77.6|m}} medzi obcami [[Orlov]] a [[Hosťovce (okres Košice-okolie)|Hosťovce]] == Geológia == {{Hlavný článok|Geológia Slovenska}} [[Súbor:Geol map.png|náhľad|Mapa geologickej stavby Slovenska]] [[Súbor:SF-IMG 0319-stoneWaterfall.jpg|náhľad|[[Šomoška (národná prírodná rezervácia)|Kamenný vodopád]] Somoška v [[Cerová vrchovina|Cerovej vrchovine]], najznámejší vulkanický útvar na Slovensku]] [[Súbor:Mineraly.sk - magnezit.jpg|thumb|Magnezit z [[Lubeník]]a, minerál patrí medzi najvýznamnejšie suroviny v súčasnosti ťažené na Slovensku]] [[Súbor:Domica Cave 22.jpg|thumb|Jaskyňa [[Domica]]]] Geologické pomery sú veľmi pestré. Územie Slovenska zaberajú z väčšej časti [[Karpaty]], ktoré na juhu lemujú nížiny [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Karpaty sa zaraďujú do [[Alpsko-himalájska sústava|alpsko-himalájskej sústavy]]. Vytvorili ju vrásnenia koncom druhohôr a v treťohorách, preto majú výraznú [[Príkrov (geológia)|príkrovovú]] stavbu. Jednotlivé pásma sú na seba nasúvané, približne smerom z juhu na sever. === Geologická stavba === Geologická stavba Slovenska je rozmanitá. Pohoria karpatského horského systému majú výraznú príkrovovú geologickú stavbu a tvoria ich rozmanité [[Kryštalinikum|kryštalinické]] aj [[usadená hornina|usadené horniny]], čím sa výrazne odlišujú od nížin Panónskej panvy (ktoré obsahujú najmä vrstvy [[Piesok|piesku]], [[Štrk|štrku]] a [[Íl|ílu]]). Na území Slovenska utvárajú [[Karpaty]] rozsiahly oblúk, ktorý možno rozdeliť na [[Západné Karpaty|Západné]] a [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východné Karpaty]]. Väčšinu povrchu zaberajú Západné Karpaty. [[Západné Karpaty]] sa tiahnu v dvoch pásmach: vonkajšom a vnútornom. Vonkajšie Karpaty tvorí najmä [[flyšové pásmo]], ktoré sa rozprestiera na severe a severozápade Slovenska. Tvoria ho prevažne hraničné pohoria, ktoré sú vybudované [[Flyš|flyšom]] (striedanie [[pieskovec|pieskovcov]], [[ílovec|ílovcov]] a [[Bridlica (sediment)|bridlíc]]). Začína [[Biele Karpaty|Bielymi Karpatami]], pokračuje cez Kysuce a Oravu na východné Slovensko až po pohorie [[Čergov (pohorie)|Čergov]]. Hranicu medzi vonkajšími a vnútornými Západnými Karpatami predstavuje [[bradlové pásmo]]. Tvoria ho odolné vápence ([[bradlo (útvar)|bradlá]]) vyčnievajúce bralnaté z menej odolných ílov a pieskovcov (napr. [[Vršatské bradlá]]). Vnútorné pásmo Západných Karpát tvorí mnoho pohorí a kotlín. Podľa stavby a vzhľadu ich možno rozdeliť do štyroch skupín: 1. jadrové pohoria, 2. sopečné pohoria, 3. Slovenské rudohorie, 4. karpatské kotliny a nížiny. [[Pásmo jadrových pohorí|Jadrové pohoria]] budujú tvrdé jadrá ([[Granit|žuly]], [[Rula|ruly]], [[Svor (hornina)|svory]]) a obalové horniny ([[Vápenec|vápence]], pieskovce a bridlice). Patria k nim pohoria [[Malé Karpaty]], [[Strážovské vrchy]], [[Súľovské vrchy]], [[Malá Fatra]], [[Veľká Fatra]], [[Chočské vrchy]], [[Nízke Tatry]] a [[Tatry]]. [[Neogénne vulkanity karpatského oblúka|Sopečné pohoria]] sa nachádzajú južnejšie od jadrových pohorí. Na ich stavbe sa podieľa najmä [[andezit]] a [[ryolit]], menej [[čadič]]. Najvýznamnejšie sopečné pohoria Slovenska sú [[Poľana]], [[Kremnické vrchy]], [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Štiavnické vrchy]] a [[Slanské vrchy]]. Slovenské rudohorie tvorí akúsi klenbu odlišného zloženia (hlavne slabo premenené horniny [[fylit]]y a [[bazalt|metabazalty]]), o ktorú sa opierajú jadrové pohoria zo severu a sopečné zo západu. K pásmu Slovenského rudohoria patria aj vápencové pohoria: [[Slovenský kras]], [[Slovenský raj]] a [[Muránska planina]]. V nich vzniklo činnosťou vody mnoho jaskýň. Pohoria Západných Karpát oddeľujú doliny a kotliny. Najväčšie sú [[Košická kotlina|Košická]], [[Juhoslovenská kotlina|Juhoslovenská]], [[Hornonitrianska kotlina|Hornonitrianska]], [[Turčianska kotlina]], [[Horehronské podolie]] a i.<ref name=":2" /> [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východné Karpaty]] sa rozprestierajú na severovýchode Slovenska. Ich vonkajšia časť ([[Nízke Beskydy]] a [[Poloniny]] – [[Bukovské vrchy]]) sa podobá na flyšové Západné Karpaty, ale má nižšie nadmorské výšky. Vnútornú časť Východných Karpát vypĺňajú sopečné [[Vihorlatské vrchy]]. === Geologický vývoj === Geologický vývoj prebiehal vo viacerých etapách dávno predtým, ako sa tu objavili v [[kvartér|štvrtohorách]] prví ľudia. V období [[paleozoikum|prvohôr]] pred asi 400 - 300 miliónmi rokov vznikli v hlbinách zeme počas tzv. [[hercýnske vrásnenie|variského/hercýnskeho vrásnenia]] premenené horniny [[rula|ruly]], [[svor]]y a [[amfibolit]]y. Miestami intrudovali variské [[granitoid]]y. Územie budúceho Slovenska vtedy tvorilo súčasť kontinentu [[Pangea]]. Do konca prvohôr bolo staré hercýnske pohorie postupne zarovnané a zmenené na rozsiahlu púšť. Začiatkom [[mezozoikum|druhohôr]] v triase prevažnú časť dnešného Slovenska zalievalo prevažne plytké more. Iba v najjužnejších oblastiach sa nachádzajú zvyšky triasovo-jurského tzv. [[Meliatsko-halstattský oceán|Meliatskeho oceánu]] (súčasť väčšieho oceánu [[Tethys (more)|Tethys]]). Na dne mora sa milióny rokov hromadili vápenaté schránky živočíchov. Na väčšine územia sa usadzovali [[vápenec|vápence]] a [[dolomit (hornina)|dolomity]]. V jure a kriede hlavne vápence. Koncom [[Mezozoikum|druhohôr]] územie budúceho Slovenska postihli rozsiahle horotvorné pohyby ([[orogenéza]] a [[tektogenéza]]). Vznikli vnútrokarpatské [[príkrov (geológia)|príkrovy]], ktoré sa sunuli smerom zo severu na juh. V mladších treťohorách sa zemská kôra rozlámala na kryhy. Z vyzdvihnutých krýh vznikli pohoria, z poklesnutých krýh vznikli [[neogénne kotliny]] a nížiny. Zasahovalo sem more [[Paratethys]]. V treťohorách vnikli na území dnešného Slovenská viaceré sopky. Vulkanická aktivita bola intenzívna hlavne na strednom a východnom Slovensku. Príkladom veľkých sopiek sú [[Štiavnický stratovulkán]], najväčšia sopka v Európe pred 15 miliónmi rokov, [[Poľana (vrch)|Poľana]], či [[Vihorlat (vrch)|Vihorlat]]. Posledná sopka, ktorá eruptovala na Slovensku, je [[Putikov vŕšok]] pri Novej Bani. Jej vek odhadujú vedci na 102 tisíc rokov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RUŽEK|meno=I. a KOL.|titul=Geografia pre 5.ročník základných škôl|vydanie=1|vydavateľ=VKÚ|miesto=Harmanec|rok=2009|isbn=|strany=41}}</ref> Horotvorný proces pokračoval od záverečnej fázy treťohôr pozvoľným dvíhaním celého priestoru. K sformovaniu dnešnej tvárnosti georeliéfu prispela i činnosť [[Štvrtohory|štvrtohorných]] ľadovcov a nadmerná [[erózia]]. Vo štvrtohorách sa objavuje [[človek]] a sopečná činnosť postupne ustáva. Slovensko sa nachádza na [[Eurázijská platňa|eurázijskej litosférickej platni]], resp. na časti označovanej [[Alcapa]]. Tektonické [[Zlom (geológia)|zlomy]], ktoré pretínajú miestne územie, nie sú v súčasnosti veľmi aktívne. Preto sa na Slovensku vyskytujú zemetrasenia pomerne zriedkavo a majú malú intenzitu.<ref name=":72" /> Celkovo sa seizmická aktivita najviac prejavuje v okolí [[Komárno|Komárna]], v oblasti [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] od [[Bratislava|Bratislavy]] po [[Vrbové]], v oblasti Horehronia východne od [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a na východnom Slovensku približne medzi [[Humenné|Humenným]] a [[Užhorod]]om. Zdrojom zemetrasení je aj oblasť severne od Tatier na poľskom území v okolí mesta [[Zakopané]].<ref>Hók, J., Kysel, R., Kováč, M., Moczo, P., Kristek, J., Kristeková, M., Šujan, M., 2016: [http://www.geologicacarpathica.com/browse-journal/volumes/67-3/article-803/ A seismic source zone model for the seismic hazard assessment of Slovakia.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190725083335/http://www.geologicacarpathica.com/browse-journal/volumes/67-3/article-803/ |date=2019-07-25 }} Geologica Carpathica, 67, 3, s. 273–288</ref> Najsilnejšie historicky doložené zemetrasenie zasiahlo Slovensko [[28. jún]]a [[1763]] pri [[Komárno|Komárne]] (pozri [[zemetrasenie v Komárne v roku 1763]]) a jeho magnitúdo bolo 5,8 (zomrelo pri ňom 63 ľudí).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najsilnejšie zemetrasenie na území Slovenska bolo 28. júna 1763 pri Komárne a zomrelo pri ňom 63 ľudí|url=https://www.sme.sk/c/2114616/najsilnejsie-zemetrasenie-na-uzemi-slovenska-bolo-28-juna-1763-pri-komarne-a-zomrelo-pri-nom-63-ludi.html|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2019-07-14|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> Slovensko je seizmicky a vulkanicky stabilná oblasť. === Nerastné bohatstvo === Ťažba [[nerastná surovina|nerastných surovín]] predstavuje jeden zo základov hutníckej výroby, chemického a stavebného priemyslu a ovplyvňuje výrazne aj ďalšie priemyselné odvetvia. V roku 2020 dosiahla hodnota ťažby nerastných surovín na Slovensku 329 miliónov €, čo predstavovalo 0,35 % [[Hrubý domáci produkt|HDP]]. V banskom priemysle bolo v roku 2020 zamestnaných 5 283 zamestnancov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Šoltés S., Kúšik D., Mižák J. & Kubač A. | odkaz na autora = | titul = NERASTNÉ SUROVINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2021 | url = https://www.geology.sk/wp-content/uploads/2024/12/SlovakMinerals_Yearbook_2021.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-11 | jazyk = sk}}</ref> Spomedzi energetických surovín sa dnes na území Slovenska ťažia [[ropa]], [[zemný plyn]], [[hnedé uhlie]] a [[lignit]]. Ťažba ropy pokrýva iba okolo 1 % a ťažba zemného plynu 3 % domácej spotreby. Ťažba hnedého uhlia pokrýva 80 % domácej spotreby, zvyšok je podobne ako celá spotreba [[čierne uhlie|čierneho uhlia]] zabezpečená dovozom z Česka. Ďalšie energetické suroviny ako [[antracit]], [[bitúmen|bitumenózne]] [[bridlica (sediment)|bridlice]] a neživičné plyny nie sú pri dnešných cenách vhodné na rentabilnú ťažbu. Ekonomicky zaujímavé zásoby [[Urán (chemický prvok)|uránu]] sa nachádzajú napr. na ložisku [[Jahodná (vrch)|Jahodná]] ([[Kurišková]]), ale k ich ťažbe zatiaľ nedošlo. Spomedzi [[ruda|rúd]] bola na Slovensku donedávna ťažená už iba [[železná ruda]] ([[siderit]]), ktorej ťažba pokrývala 11 % domácej spotreby. V priebehu leta [[2008]] však ťažba ustala. Na Slovensku sa na rozdiel od okolitých krajín nachádzajú zásoby [[antimón]]u, ktorý sa však v súčasnosti neťaží. V minulosti patrili medzi významné ložiská tohto polokovu [[Dúbrava (okres Liptovský Mikuláš)|Dúbrava]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]] a [[Pezinok]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]]. Krajina má značné zásoby [[neruda (nerast)|nerudných surovín]], z ktorých veľký význam má hlavne ťažba [[magnezit]]u, ktorý je exportovaný a predstavuje okolo 6 % svetovej ťažby tejto suroviny. Z celosvetového meradla je významná aj ťažba [[Perlit (hornina)|perlitu]] a [[skupina zeolitu|zeolit]]ov. Významným je i novo otvárané ložisko [[Talk|mastenca]] pri [[Gemerská Poloma|Gemerskej Polome]]. Medzi ostatné na Slovensku ťažené nerudné suroviny patrí [[barit]], [[bentonit]], [[kaolín]] (pokrýva asi 26 % domácej spotreby), keramické [[íl]]y, petrurgický [[bazalt]], stavebný a [[obkladový kameň]], [[dolomit (hornina)|dolomit]], [[vápenec]], [[halit|kamenná soľ]] (pokrýva asi 20 % domácej spotreby), [[anhydrit]] (pokrýva asi 45 % domácej spotreby), [[skupina živca|živce]], [[kremeň|kremenné]] [[piesok|piesky]] a ďalšie. V minulosti bola krajina významným producentom [[zlato (minerál)|zlata]], [[striebro (minerál)|striebra]], [[meď (minerál)|medi]] a ďalších rúd, ktorých ložiská sú v dnešnej dobe vyťažené. V malej miere pokračuje iba ťažba zlata v Banskej Hodruši ([[Hodruša-Hámre]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[ČTK]] | titul = Pri Hodruši našli nové ložisko zlata, s ťažbou sa má začať budúci rok | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/192116-pri-hodrusi-nasli-nove-lozisko-zlata-s-tazbou-sa-ma-zacat-buduci-rok/ | dátum vydania = 29.10.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.12.2013 | vydavateľ = spravy.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Jaskyne === Vzhľadom ku geologickej stavbe nie je divu, že sa na Slovensku nájdu rozvinuté krasové útvary, ktoré právom patria medzi veľké prírodné pozoruhodnosti. Krasová a erózna činnosť vytvorili viac než 7 500 jaskýň, pričom 13 z nich je sprístupnených verejnosti. Medzi tie najvýznamnejšie a najcennejšie patria [[Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu|jaskyne Slovenského krasu]] a [[Dobšinská ľadová jaskyňa]], ktoré boli zapísané do Zoznamu svetového dedičstva [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]]. Unikátnu hodnotu má predovšetkým [[Ochtinská aragonitová jaskyňa]], jediná svojho druhu v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jaskyne – Slovakia.travel|url=http://slovakia.travel/co-vidiet-a-robit/priroda-a-krajina/jaskyne|vydavateľ=slovakia.travel|dátum prístupu=2019-07-09}}</ref> Jaskyne svojimi pozoruhodnosťami oslovujú širokú verejnosť i odborníkov rôzneho zamerania. == Príroda == [[Súbor:Slovensky raj-Stratenska pila.jpg|náhľad|[[Stratenská píla]] v [[Národný park Slovenský raj|Národnom parku Slovenský raj]]]] [[Súbor:M.marmota latirostris in Veľká Studená dolina 2.jpg|thumb|[[Svišť vrchovský|Svišť vrchovský tatranský]]]] Slovensko sa vďaka svojim prírodných danostiam môže pochváliť nedotknutou a divokou prírodou. Geografická poloha Slovenska podmieňuje bohatstvo diverzity fauny a flóry. Na celom jeho území bolo dosiaľ popísaných viac než 11 tisíc druhov rastlín, takmer 29 tisíc živočíšnych druhov a cez tisíc druhov prvokov. Častá je i [[Endemit|endemická]] biodiverzita.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Regionální geografie Slovenska – elektronická učebnice|url=https://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/RGSR/ucebnice/fg/biota.html|vydavateľ=geography.upol.cz|dátum prístupu=2019-07-12}}</ref> === Rastlinstvo === {{hlavný článok|Rastlinstvo Slovenska}} Územie Slovenska sa rozprestiera v oblasti [[Listnatý les|listnatých]] a [[Zmiešaný les|zmiešaných lesov]] mierneho pásma. S meniacou sa nadmorskou výškou sa menia rastlinné aj živočíšne spoločenstvá, ktoré takto tvoria [[výškové stupne]] (dubový, bukový, smrekový stupeň, kosodrevina, alpínske lúky a podsnežné pásmo). Lesy pokrývajú 44,3 % územia Slovenska (2,17 milióna hektárov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prírodné bohatstvo Slovenska | url = http://www.tasr.sk/10/1307.axd?k=20080430TBB00452 | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2011 | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Až 60 % lesných porastov tvoria listnáče a 40 % ihličnany, prevládajú 60- až 100-ročné porasty. Medzi drevinami je najviac zastúpený v nížinách [[dub]], na úpätiach hôr [[Buk (rod)|buk]] a vo vyšších polohách [[Smrek (rod)|smrek]]. Približne 60 % výmery lesných pozemkov obhospodarujú štátne organizácie. Na výslnných svahoch v najteplejších oblastiach Slovenska sa vyskytujú tzv. skalné stepi a [[Lesostep|lesostepi]]. Rastie v nich veľa vzácnych druhov bylín a žijú tam i vzácne teplomilné druhy živočíchov. === Živočíšstvo === {{hlavný článok|Živočíšstvo Slovenska}} Výskyt živočíšnych druhov sa pevne viaže na príhodné typy rastlinných spoločenstiev. Na území Slovenska sa vyčleňujú živočíšne spoločenstvá stepí ([[Jarabica poľná|jarabica]], [[Zajac poľný|zajac]], [[Bažant obyčajný|bažant]], [[Hraboš poľný|hraboš]], [[Drop veľký|drop]]), listnatých lesov ([[Diviak lesný|diviak]], [[Tetrov hoľniak|tetrov]], [[Jeleň lesný|jeleň]], [[Medveď hnedý|medveď]], [[Vlk dravý|vlk]], [[Líška hrdzavá|líška]], [[Srnec lesný|srnčia zver]], [[Veverica obyčajná|veverica]], [[Jazvec lesný|jazvec]], [[rys ostrovid]]), vysokohorských polôh ([[Svišť vrchovský|svišť]], [[kamzík vrchovský|kamzík]]), vôd, močiarov a ich brehov ([[kapor]], [[Pstruh potočný|pstruh]], 6 druhov [[skokanovité|skokanov]], dva druhy [[ropuchovité|ropúch]], 6 druhov [[volavkovité|volaviek]]). Z vtákov obýva Slovensko pravidelne 10 druhov [[sovovité|sov]], 3 druhy [[jastrabovité|orlov]], 6 druhov [[jastrabovité|sokolov]], 3 druhy [[jastrabovité|myšiakov]], v jaskyniach, stromových dutinách a v budovách žije 28<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=SON Spoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku, prehľad druhov |url=http://www.netopiere.sk/netopiere/prehlad-druhov/ |dátum prístupu=2020-07-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160404225628/http://www.netopiere.sk/netopiere/prehlad-druhov/ |dátum archivácie=2016-04-04 }}</ref> rôznych druhov [[netopiere (rad)|netopierov]]. Mnoho druhov fauny sa prispôsobilo podmienkam vo viacerých spoločenstvách. Z hľadiska druhového zloženia je najpestrejšie a najpočetnejšie spoločenstvo listnatých lesov. Najmenej živočíchov sa prispôsobilo chladným vysokohorským podmienkam.<ref name=":2" /> === Ochrana prírody === Na Slovensku zabezpečuje veľkoplošnú ochranu prírody 9 [[Zoznam národných parkov na Slovensku|národných parkov]] a 14 [[Zoznam chránených krajinných oblastí na Slovensku|chránených krajinných oblastí]] (CHKO). Najstarší a rozlohou najväčší je [[Tatranský národný park]]. Medzi ďalšie národné parky sa zaraďujú [[Pieninský národný park]], [[Národný park Nízke Tatry|Nízke Tatry]], [[Národný park Slovenský raj|Slovenský raj]], [[Národný park Slovenský kras|Slovenský kras]], [[Národný park Malá Fatra|Malá Fatra]], [[Národný park Veľká Fatra|Veľká Fatra]], [[Národný park Poloniny|Poloniny]] a [[Národný park Muránska planina]]. Celkom je na Slovensku vyhlásených 1 098<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prehľad chránených území | url = http://www.sopsr.sk/web/?cl=114 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-12 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref> maloplošných chránených území, 41 [[Zoznam chránených vtáčích území na Slovensku|chránených vtáčích území]] a 642 [[Zoznam území európskeho významu na Slovensku|území európskeho významu]]. Chránené územia zaberajú asi 23 % rozlohy štátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR | url = http://uzemia.enviroportal.sk/main/list/sortColumn/Cislo/sortType/asc | dátum vydania = 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = SAŽP | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lokality Natura 2000 | url = http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&lang=sk&sec=1&cpt=1 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | miesto = | jazyk = }}</ref> V posledných rokoch narastajú environmentálne problémy. Slováci svojou činnosťou [[životné prostredie]] menia priaznivo i nepriaznivo. Na znečisťovaní ovzdušia sa najviac podieľajú tepelné elektrárne a iné vykurovacie zariadenia spaľujúce pevné palivá, hutnícky a chemický priemysel a automobilová doprava. Do vzduchu vypúšťajú zvýšené množstvo škodlivých látok. Ich pôsobením vznikajú [[Kyslý dážď|kyslé dažde]] a za bezvetria aj mestský [[smog]]. Slovenskú prírodu taktiež poškodzujú [[Víchrica|víchrice]], snehové [[kalamity]], zosuvy pôdy, [[škodcovia]], [[Požiar|požiare]], [[Povodeň|povodne]] a nepovolený výrub (dokonca aj v národných parkoch). [[Odpadová voda|Odpadové vody]] z tovární a sídlisk znečisťujú povrchové a podzemné vody. Vo všetkých mestách vznikajú problémy s odstraňovaním [[Odpad|odpadu]]. Postupne sa však robí triedený zber odpadových surovín (plastov, skla, papiera, kovov, textilu ap.) a ich opätovné spracovanie a využitie – [[recyklácia]]. Časť nespracovaných odpadov sa spaľuje, ostatné sa sústreďujú na [[Skládka odpadov|skládkach odpadov]]. <gallery> Súbor:Tatra Chamois.jpg|[[Kamzík vrchovský tatranský]] v [[Tatranský národný park|Tatranskom národnom parku]] Súbor:Pieninský národný park (49).jpg|[[Pieninský národný park]] Súbor:Low Tatras - view from Ďumbier.jpg|Pohľad na [[Nízke Tatry]] z vrchu [[Ďumbier (vrch)|Ďumbier]] Súbor:Velky Rozsutec.jpg|Vrch [[Veľký Rozsutec]] je symbolom pohoria a [[Národný park Malá Fatra|Národného parku Malá Fatra]] Súbor:Slovensky raj 02.jpg|[[Národný park Slovenský raj]] Súbor:Muránská planina, 06 – Studňa, 2019 (06).jpg|Lokalita Studňa v [[Národný park Muránska planina|Národnom parku Muránska planina]] Súbor:Ďurkovec (pohľad z Ďurkovca) 001.jpg|Výhľad z [[Ďurkovec (vrch)|Ďurkovca]] smerom do Sedla pod Ďurkovcom a na [[Pľaša (vrch)|Pľašu]] (vpravo) v [[Národný park Poloniny|Národnom parku Poloniny]] Súbor:Zádielská tiesňava (16).jpg|[[Zádielska tiesňava]] v [[Národný park Slovenský kras|Národnom parku Slovenský kras]] Súbor:Rakytov, Veľká Fatra (SVK) - southern side.jpg|Vrch [[Rakytov (vrch)|Rakytov]] v [[Národný park Veľká Fatra|Národnom parku Veľká Fatra]] </gallery> == Obyvateľstvo == {{hlavný článok|Demografia Slovenska}} [[Súbor:Slovakia demography.png|náhľad|Graf populačného vývoja v rokoch 1993 – 2010]] [[Súbor:Population density in Slovakia.png|náhľad|Hustota obyvateľstva Slovenska (2019)]] [[Súbor:Slovakia single age population pyramid 2020.png|náhľad|Veková pyramída Slovenska (2020)]] Slovensko malo k 31. decembru 2025 vyše 5,4 milióna [[Obyvateľstvo|obyvateľov]]. Od roku 2020 na Slovensku dochádza k prirodzenému úbytku obyvateľstva, čím ubudlo 51-tisíc obyvateľov. Hrubá miera pôrodnosti bola v roku 2025 na najnižšej úrovni za posledných 100 rokov a to 776 narodených detí na 100-tisíc obyvateľov. Celkový počet obyvateľov v krajine pozitívne ovplyvňuje zahraničná migrácia, v roku 2025 sa na Slovensko prisťahovalo takmer 6,4 tisíca ľudí a vysťahovalo sa vyše 4,9 tisíca osôb.<ref name="Demografický vývoj" /> Najvyšší počet obyvateľov majú kraje [[Prešovský kraj|Prešovský]], [[Košický kraj|Košický]] a [[Nitriansky kraj|Nitriansky]].<ref name="CIA" /> Najväčší úbytok obyvateľstva je v Bratislavskom, Myjavskom, Košickom, Medzilaborskom okrese a v okrese Sobrance. Najväčší prírastok obyvateľstva je na [[Spiš (región)|Spiši]], [[Orava (región)|Orave]], [[Košický región|Above]] a [[Zemplín (slovenský región)|Zemplíne]].<ref name="VCH200922">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Všeobecné charakteristiky za rok 2009|url=http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Štatistický úrad SR|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20141112202449/http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum archivácie=2014-11-12}}</ref> Územie Slovenska je nerovnomerne zaľudnené, čo súvisí najmä s prírodnými danosťami. Priemerná hustota zaľudnenia je 110 obyvateľov na km². Obyvateľstvo sa sústreďuje v husto zaľudnených mestách, ktoré sa nachádzajú v nížinách západného Slovenska (Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský kraj). Oveľa menej sú zaľudnené pohoria. Demografický vývoj silne ovplyvňuje [[migrácia (sociológia)|migrácia]]. Predovšetkým v minulosti vlny sťahovania smerovali do [[Spojené štáty|USA]], [[Česko|Česka]], [[Srbsko|Srbska]] ([[Vojvodina]]), [[Maďarsko|Maďarska]], [[Rakúsko|Rakúska]] a do niektorých ďalších krajín. Momentálne sú vo vnútornej migrácii charakteristické pohyby z východu krajiny na západ a sťahovanie obyvateľstva na krátke vzdialenosti – medzi mestom a zázemím, predovšetkým za prácou. Negatívnym fenoménom je odliv kvalifikovanej [[Pracovná sila (schopnosť)|pracovnej sily]], ktorý pretrváva v menšej miere dodnes. Veková štruktúra obyvateľov Slovenska je priaznivá. Najpočetnejšiu skupinu tvoria obyvatelia v [[Produktívny vek|produktívnom veku]] (ženy vo veku 15-59, muži vo veku 15-61). Naopak, najmenej početná je skupina predproduktívnych obyvateľov (0- až 14-roční obyvatelia), čo z dlhodobého hľadiska nie je priaznivá situácia. V krajine i naďalej rastie počet poproduktívnych obyvateľov (ženy vyše 60 rokov, muži vyše 62 rokov). Preto dochádza aj k zvyšovaniu priemerného veku obyvateľov Slovenska (38,7 rokov). Stredná dĺžka života obyvateľov pri narodení je u žien vyššia (79 rokov) ako u mužov (72 rokov). Súvisí to s kvalitným zdravotníctvom a vysokou životnou úrovňou.<ref name=":22">{{Citácia knihy|priezvisko=TOLMÁČI|meno=L. a KOL.|titul=Geografia pre 9. ročník ZŠ a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom|vydanie=2|vydavateľ=Orbis Pictus Istropolitana|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=|strany=}}</ref> === Etnické zloženie === [[Súbor:Slovakia 2011 Ethnic.png|náhľad|Etnická štruktúra obcí a miest Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku [[2011]]]] V súčasnosti je populácia na území Slovenska národnostne takmer jednotná. Z celkového počtu obyvateľstva je viac ako 83 % etnických [[Slováci|Slovákov]]. Najvýraznejšie zastúpenie majú na severe Slovenska. Po slovenskej sú najviac zastúpení obyvatelia [[Maďari na Slovensku|maďarskej]] národnosti, ktorí žijú najmä na juhu pri hraniciach s Maďarskom. Druhou najpočetnejšou menšinou sú [[Rómovia na Slovensku|Rómovia]], ktorí obývajú najmä regióny na východnom Slovensku (Spiš, Šariš a Gemer). Podiel rómskeho obyvateľstva sa postupne zvyšuje. Časť obyvateľstva na západe Slovenska sa hlási k českej, moravskej a sliezskej národnosti. Na východe a severovýchode je početne zastúpená aj rusínska a ukrajinská národnosť, na severe pri hraniciach s Poľskom poľská.<ref name=":22" /> Nemci na Slovensku, ktorí sami seba nazývali [[Karpatskí Nemci]], kedysi tvorili významnú [[Národnostná menšina|národnostnú menšinu]]. [[Nemčina|Nemecky]] hovoriace obyvateľstvo v roku 1930 tvorilo viac ako 4%. Po roku [[1945]] bolo evakuovaných a čiastočne násilne [[Deportácia|deportovaných]] 84 % Nemcov zo Slovenska (v rámci [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|Vysídlenia Nemcov z Česko-Slovenska]]), čím sa nemecká menšina (v [[2011]] sa 4 690 hlásilo k nemeckej národnosti) dostala na úroveň asi jedno promile (0,1%) obyvateľstva. {| class="wikitable sortable" ![[Národnostná menšina|Národnosť]] !2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/SR/SK0/SR|dátum prístupu=20.1.2021}}</ref> !2011<ref name="SODB2">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Štatistický úrad SR |url=http://portal.statistics.sk/ |dátum prístupu=2009-10-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140329022711/http://portal.statistics.sk/ |dátum archivácie=2014-03-29 }}</ref> !2001<ref name="SODB2" /> !1991<ref name="SODB2" /> !1980<ref name=":02">BENŽA, Mojmír a kol. ''Národnostný atlas Slovenska.'' Prešov: Dajama, 2015. 55 s. ISBN 978-80-8136-053-4.</ref> !1970<ref name=":02" /> !1961<ref name=":02" /> !1950<ref name=":02" /> !1940*<ref name=":02" /> !1930 <ref name="FORUMINST2">http://www.foruminst.sk Fórum inštitút pre výskum menšín</ref> |- |[[Slováci|Slovenská]] |4 567 547 <small>(83,82%)</small> | rowspan="2" |4 352 775 <small>(80,65%)</small> | rowspan="2" |4 614 854 <small>(85,79%)</small> | rowspan="2" |4 519 328 <small>(85,69%)</small> | rowspan="2" |4 317 010 <small>(86,49%)</small> | rowspan="2" |3 876 190 <small>(85,47%)</small> | rowspan="2" |3 560 216 <small>(85,29%)</small> | rowspan="2" |2 980 616 <small>(86,59%)</small> | rowspan="2" |2 214 475 <small>(86,25%)</small> | rowspan="2" |2 252 128 <small>(67,64%)</small> |- |<small>Slovenská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''4 623 043 <small>(84,84%)</small>''' |- |[[Česi na Slovensku|Česká]] |28 996 <small>(0,53%)</small> | rowspan="2" |30 367 <small>(0,56%)</small> | rowspan="2" |44 620 <small>(0,83%)</small> | rowspan="2" |52 884 <small>(1%)</small> | rowspan="4" |57 191 <small>(1,15%)</small> | rowspan="4" |48 140 <small>(1,06%)</small> | rowspan="4" |45 721 <small>(1,1%)</small> | rowspan="4" |40 365 <small>(1,17%)</small> | rowspan="4" |3 024 <small>(0,12%)</small> | rowspan="4" |120 926 <small>(3,63%)</small> |- |<small>Česká+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''45 711 <small>(0,84%)</small>''' |- |[[Moravania|Moravská]] |1 098 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |3 286 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |2 348 <small>(0,04%)</small> | rowspan="2" |6 037 <small>(0,11%)</small> |- |<small>Moravská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''2 049 <small>(0,04%)</small>''' |- |[[Maďari na Slovensku|Maďarská]] |422 065 <small>(7,75%)</small> | rowspan="2" |458 467 <small>(8,49%)</small> | rowspan="2" |525 280 <small>(9,76%)</small> | rowspan="2" |567 296 <small>(10,76%)</small> | rowspan="2" |559 491 <small>(11,21%)</small> | rowspan="2" |552 007 <small>(12,17%)</small> | rowspan="2" |518 782 <small>(12,43%)</small> | rowspan="2" |356 441 <small>(10,35%)</small> | rowspan="2" |46 689 <small>(1,82%)</small> | rowspan="2" |592 337 <small>(17,79%)</small> |- |<small>Maďarská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''456 154 <small>(8,37%)</small>''' |- |[[Rómovia na Slovensku|Rómska]] |67 179 <small>(1,23%)</small> | rowspan="2" |105 738 <small>(1,96%)</small> | rowspan="2" |89 920 <small>(1,67%)</small> | rowspan="2" |75 801 <small>(1,44%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |3 757 <small>(0,11%)</small> | rowspan="2" |37 096 <small>(1,44%)</small> | rowspan="2" |31 188 <small>(0,94%)</small> |- |<small>Rómska+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''156 164 <small>(2,87%)</small>''' |- |[[Rusíni na Slovensku|Rusínska]] |23 746 (0,44%) |33 482 <small>(0,62%)</small> |24 201 <small>(0,45%)</small> |17 197 <small>(0,33%)</small> | rowspan="4" |36 849 <small>(0,74%)</small> | rowspan="6" |38 959 <small>(0,86%)</small> | rowspan="6" |35 435 <small>(0,85%)</small> | rowspan="6" |48 231 <small>(1,4%)</small> | rowspan="6" |61 762 <small>(2,41%)</small> | rowspan="6" |95 359 <small>(2,86%)</small> |- |<small>Rusínska+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''63 556 <small>(1,17%)</small>''' | | | |- |[[Ukrajinci|Ukrajinská]] |9 451 <small>(0,17%)</small> | rowspan="2" |7 430 <small>(0,14%)</small> | rowspan="2" |10 814 <small>(0,2%)</small> | rowspan="2" |13 281 <small>(0,25%)</small> |- |<small>Ukrajinská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''11 037 <small>(0,20%)</small>''' |- |[[Rusi|Ruská]] |3 245 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |1 997 <small>(0,04%)</small> | rowspan="2" |1 590 <small>(0,03%)</small> | rowspan="2" |1 389 <small>(0,03%)</small> | rowspan="2" |2 411 <small>(0,05%)</small> |- |<small>Ruská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''8 116 <small>(0,15%)</small>''' |- |[[Karpatskí Nemci|Nemecká]] |3 318 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |4 690 <small>(0,09%)</small> | rowspan="2" |5 405 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |5 413 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |2 917 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |4 759 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |6 259 <small>(0,15%)</small> | rowspan="2" |5 179 <small>(0,15%)</small> | rowspan="2" |129 552 <small>(5,05%)</small> | rowspan="2" |154 821 <small>(4,65%)</small> |- |<small>Nemecká+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''8 573 <small>(0,16%)</small>''' |- |[[Poliaci|Poľská]] |3 771 <small>(0,07%)</small> | rowspan="2" |3 084 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |2 602 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |2 659 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |2 053 <small>(0,04%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |1 808 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" |7 023 <small>(0,21%)</small> |- |<small>Poľská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''5 282 <small>(0,10%)</small>''' |- |[[Chorváti na Slovensku|Chorvátska]] |967 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 022 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |890 <small>(0,02%)</small> | rowspan="4" | | rowspan="4" | | rowspan="4" | | rowspan="4" | | rowspan="4" |1 798 <small>(0,05%)</small> | rowspan="4" | | rowspan="4" |1 084 <small>(0,03%)</small> ''_{juhoslovanská}'' |- |<small>Chorvátska+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''2 001 <small>(0,04%)</small>''' |- |[[Srbi|Srbská]] |1 084 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |698 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |434 <small>(0,01%)</small> |- |<small>Srbská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 876''' |- |[[Židia na Slovensku|Židovská]] |596 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |631 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |218 <small>(0,004%)</small> | rowspan="2" |134 <small>(0,003%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |307 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |74 438 <small>(2,9%)</small> | rowspan="2" |72 678 <small>(2,18%)</small> |- |<small>Židovská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 838''' |- |[[Bulhari|Bulharská]] |1 106 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 051 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 179 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 400 <small>(0,03%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |1 798 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | |- |<small>Bulharská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 552''' |- |[[Rumuni|Rumunská]] |1 354 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |427 <small>(0,01%)</small> |- |<small>Rumunská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 746''' |- |Vietnamská |2 793 <small>(0,05%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Vietnamská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''3 282 <small>(0,06%)</small>''' | | | | | | | | | |- |Albánska |644 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Albánska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''876''' | | | | | | | | | |- |Rakúska |537 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Rakúska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 289''' | | | | | | | | | |- |Grécka |378 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Grécka+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''729''' | | | | | | | | | |- |Sliezska |117 <small>(0,0%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Sliezska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''220''' | | | | | | | | | |- |Čínska |1 207 <small>(0,02%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Čínska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 275''' | | | | | | | | | |- |Talianska |1 323 <small>(0,02%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Talianska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''2 470 <small>(0,05%)</small>''' | | | | | | | | | |- |Kórejská |303 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Kórejská+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''337''' | | | | | | | | | |- |Anglická |559 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Anglická+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 648''' | | | | | | | | | |- |Francúzska |567 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Francúzska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 237''' | | | | | | | | | |- |Turecká |413 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Turecká+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''604''' | | | | | | | | | |- |Iránska |119 <small>(0,00%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Iránska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''137''' | | | | | | | | | |- |Írska |257 <small>(0,00%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Írska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''711''' | | | | | | | | | |- |Kanadská |84 <small>(0,00%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Kanadská+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''634''' | | | | | | | | | |- |Iná |8 888 <small>(0,16%)</small> | rowspan="2" |9 852 <small>(0,18%)</small> | rowspan="2" |5 350 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |2 732 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |2 897 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |5 434 <small>(0,12%)</small> | rowspan="2" |4 503 <small>(0,11%)</small> | rowspan="2" |832 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |517 <small>(0,02%)</small> | rowspan="4" |1 822 <small>(0,05%)</small> |- |<small>Iná+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''20 152 <small>(0,37%)</small>''' |- |Nezistená |295 558 <small>(5,42%)</small> | rowspan="2" |382 493 <small>(7,09%)</small> | rowspan="2" |54 502 <small>(1,01%)</small> | rowspan="2" |8 782 <small>(0,17%)</small> | rowspan="2" |10 349 <small>(0,21%)</small> | rowspan="2" |6 549 <small>(0,14%)</small> | rowspan="2" |3 130 <small>(0,07%)</small> | rowspan="2" |1 786 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |88 072 <small>(3,43%)</small> |- |<small>Nezistená+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''331 146 <small>(6,08%)</small>''' |- |'''Spolu''' |'''5 449 270''' |'''5 397 036''' |'''5 379 455''' |'''5 274 335''' |'''4 991 168''' |'''4 535 316''' |'''4 174 046''' |'''3 442 317''' |'''2 567 555''' |'''3 329 793''' |} <small>* = územie prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] (bez územia na juhu a východe Slovenska, ktoré bolo počas [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] a [[Malá vojna (1939)|Malej vojny]] odstúpené [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]]).</small> === Jazyky === Úradným a vzdelávacím jazykom Slovenska je [[slovenčina]], ktorá patrí do skupiny [[Západoslovanské jazyky|západoslovanských jazykov]]. Kodifikácia spisovného slovenského jazyka prebehla v roku [[1843]] na základe stredoslovenského nárečia. Slovenčina používa abecedu zloženú zo 46 modifikovaných [[Latinské písmo|latinských písmen]]. Popri spisovnom jazyku sa v jednotlivých oblastiach Slovenska používajú rozličné [[Dialekt|dialekty]], čiže nárečia.<ref name=":10">{{Citácia knihy|priezvisko=KOL.|meno=|titul=Zemepis sveta: Veľká detská encyklopédia|vydanie=1|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=1997|isbn=|strany=}}</ref> Z tradičných nárečí sú najtypickejšie východoslovenské (jeho viaceré varianty), záhorácke, stredoslovenské a západoslovenské. Menšinové jazyky sa môžu používať v styku s úradmi v obciach, kde podiel obyvateľstva prevyšuje 20 %. V praxi sa to týka vyše stovky maďarských obcí, desiatky rusínskych/ukrajinských a rómskych obcí a jednej nemeckej obce. [[Súbor:Materinsky jazyk 2021.png|náhľad|Jazyková štruktúra (dominantný materinský jazyk) v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku 2021]] [[Súbor:Narodnosti 1930 2.png|náhľad|Národnostná štruktúra (dominantná národnosť) v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania v roku 1930]] [[Súbor:Jazyk 1880 slovensko.png|náhľad|Jazyková štruktúra (dominantný jazyk) v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku 1880]] [[Súbor:Linguistic structure of Slovakia.png|náhľad|Jazyková štruktúra (materinský jazyk) obcí a miest Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku [[2011]]]] [[Súbor:Slovak alphabet.png|náhľad|[[Slovenská abeceda]] sa skladá zo 46 písmen]] === Materinský jazyk === Slovenčina – '''80,7 %''', maďarčina – '''8,5 %''', rómčina – '''2,0 %''', ostatné – '''1,8 %''', nezistené – '''7,0 %'''. <small>Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.</small> {| class="wikitable sortable" !Materinský jazyk<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.portal.statistics.sk/ |dátum prístupu=2015-12-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140329022711/http://portal.statistics.sk/ |dátum archivácie=2014-03-29 }}</ref> !2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Materinský jazyk obyvateľov podľa sčítania v roku 2021|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-materinskeho-jazyka/SR/SK0/SR|dátum prístupu=3.2.2022}}</ref> !2011<ref name="SODB2" /> !2001<ref name="SODB2" /> !1910<ref name=":02" /> !1900<ref name=":02" /> !1890<ref name=":02" /> !1880<ref name=":02" /> |- |[[Slovenčina|slovenský]] |4 456 102 |4 240 453 |4 512 217 |1 688 152 |1 702 349 |1 603 642 |1 502 571 |- |[[Maďarčina|maďarský]] |462 175 |508 714 |572 929 |885 646 |749 556 |633 422 |546 458 |- |[[Rómčina|rómsky]] |100 526 |122 518 |99 448 | | | | |- |[[Rusínčina|rusínsky]] |38 679 |55 469 |54 907 |97 047 |84 559 |84 335 |78 402 |- |[[Ukrajinčina|ukrajinský]] |7 608 |5 689 |7 879 | | | | |- |[[Čeština|český]] |33 864 |35 216 |48 201 |7 947 | | | |- |[[Nemčina|nemecký]] |3 959 |5 186 |6 343 |198 387 |215 816 |228 860 |228 584 |- |[[Poľština|poľský]] |3 821 |3 119 |2 731 | | | | |- |[[Chorvátčina|chorvátsky]] |923 |1 234 |988 |3 480 |4 023 |2 787 |3 431 |- |[[Srbčina|srbský]] |1 229 |834 | |722 |180 |136 | |- |[[Rumunčina|rumunský]] |1 056 |414 | |1 905 |896 |281 |259 |- |[[Slovinčina|slovinský]] | | | |54 | |94 | |- |[[jidiš]] |273 |460 |17 | | | | |- |[[Bulharčina|bulharský]] |907 |132 | |50 | | | |- |[[Ruština|ruský]] |4 947 |2 909 | | | | | |- |[[Vietnamistika|vietnamský]] |2 905 |1 562 | | | | | |- |[[Angličtina|anglický]] |4 365 |1 447 | | | | | |- |[[posunková reč]] |1 835 |693 | | | | | |- |[[Taliančina|taliansky]] |1 465 |551 | |213 | | | |- |[[Arabčina|arabský]] |1 226 |434 | | | | | |- |[[Francúzština|francúzsky]] |828 |433 | | | | | |- |[[Albánčina|albánsky]] |678 |382 | | | | | |- |[[Španielčina|španielsky]] |1 119 |372 | | | | | |- |[[Turečtina|turecký]] |492 | | | | | | |- |[[Čínština|čínsky]] |1 434 | | | | | | |- |[[Kórejčina|kórejský]] |326 | | | | | | |- |[[Novoperzské jazyky|perzský]] |212 | | | | | | |- |[[Novogréčtina|grécky]] | |115 | | | | | |- |ostatné |3 952 |3 439 |6 735 |35 704 |29 209 |24 494 |18 455 |- |nezistené |312 364 |405 261 |66 056 | | | |83 300 |} Najčastejšie používaný jazyk v domácnosti: Slovenčina – '''73,3 %''', maďarčina – '''8,7 %''', rómčina – '''2,4 %''', ostatné – '''2,1 %''', nezistené – '''13,5 %'''. Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti: Slovenčina – '''80,4 %''', maďarčina – '''7,3 %''', ostatné – '''2,8 %''', nezistené – '''9,5 %'''. <small>Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.</small> === Náboženské zloženie === [[Súbor:Náboženské zloženie obcí 2021.png|náhľad|Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania z roku 2021]] [[Súbor:Náboženstvo 1930.png|náhľad|Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania v roku 1930]] [[Súbor:Slovakia 2011 Religion.png|thumb|Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania z roku [[2011]]]] [[Súbor:Náboženská mapa SR sčítanie 2001.png|náhľad|Náboženské zloženie obcí Slovenska, podľa sčítania z roku 2001]] [[Súbor:Catedral de San Martín, Bratislava, Eslovaquia, 2020-02-01, DD 46.jpg|thumb|[[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Katedrála svätého Martina]] v Bratislave]] [[Súbor:St Elisabeth Cathedral Kosice.jpeg|thumb|[[Dóm svätej Alžbety]] v Košiciach]] Slovensko je prevažne kresťanská krajina, najpočetnejšia skupina obyvateľstva je rímskokatolíckeho vierovyznania. Kresťania žijú takmer vo všetkých obciach Slovenska, pričom najvýraznejšie postavenie má na severe krajiny ([[Orava (región)|Orava]], [[Kysuce]]). Ostatné cirkvi sú v priestore sústredené do vybratých regiónov ([[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelická cirkev augsburského vyznania]], [[gréckokatolícka cirkev]] a [[Kalvinizmus|reformovaná kresťanská cirkev]]). Okrem týchto cirkví pôsobí na Slovensku viacero ďalších s menším počtom veriacich ([[pravoslávna cirkev]], Náboženská spoločnosť [[Jehovovi svedkovia]], [[Evanjelická cirkev metodistická]] a i.). Nepočetné minority tvoria ostatné vyznania, vrátane [[Islam|islamu]] a [[Judaizmus|judaizmu]]. Na Slovensku sa však nenachádza žiadna verejná [[mešita]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Moslimovia na Slovensku by chceli mať mešitu|url=http://spravy.pravda.sk/moslimovia-na-slovensku-by-chceli-mat-mesitu-fnp-/sk_domace.asp?c=A100811_200030_sk_domace_p09|dátum vydania=2010|dátum aktualizácie=12.7.2012|dátum prístupu=|vydavateľ=TASR|miesto=|jazyk=slovensky}}</ref> Približne štvrtina (23%) obyvateľstva sa v sčítaní v roku 2021 nehlásila k žiadnemu náboženstvu (je [[Ateizmus|bez vyznania]]). Najmenej veriacich žije v mestách, najmä na západnom Slovensku.<ref name=":22" /> Kresťania – 68,8 % (Katolíci – 59,8 %, Protestanti – 7,6 %, Pravoslávni – 0,9 %, Ostatní kresťania – 0,5 %), Bez vyznania – 23,8 %, Ostatní – 0,9 %, Nezistení – 6,5 %. <small>Údaje čerpané zo sčítania z roku 2021.</small> {| class="wikitable sortable" !Náboženské vyznanie !2021 <ref>https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/SR/SK0/SR</ref> !<small>% rozdiel</small> !2011<ref>ŠPROCHA, Branislav a kol. ''Demografický profil náboženského vyznania obyvateľstva Slovenska za posledných 100 rokov'' IN ''Populačné štúdie Slovenska 3.'' Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o.z.: Bratislava, 2014. ISBN 978-80-971715-0-6</ref> !2001 <ref name="SODB2" /> !1991<ref name="SODB2" /> !1930 <ref name="FORUMINST2" /> |- |[[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] |3 038 511{{Pokles}} |<small>-9,23%</small> |3 347 277 |3 708 120 |3 187 383 |2 384 355 |- |[[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev a.v]] |286 907{{Pokles}} |<small>-9,28%</small> |316 250 |372 858 |326 397 |400 258 |- |[[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]] |218 235{{Rast}} |<small>+5,49%</small> |206 871 |219 831 |178 733 |214 725 |- |[[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaná kresťanská cirkev]] |85 271{{Pokles}} |<small>-13,69%</small> |98 797 |109 735 |82 545 |145 829 |- |[[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávna cirkev]] |50 677{{Rast}} |<small>+3,14%</small> |49 133 |50 363 |34 376 |9 076 |- |[[Jehovovi svedkovia]] |16 416{{Pokles}} |<small>-4,68%</small> |17 222 |20 630 |10 501 |– |- |[[Metodizmus|Evanjelická cirkev metodistická]] |3 018{{Pokles}} |<small>-70,78%</small> |10 328 |7 347 |4 359 |152 |- |[[Kresťanské zbory]] |18 553{{Rast}} |<small>+140,32%</small> |7 720 |6 519 |700 |– |- |[[Apoštolská cirkev na Slovensku|Apoštolská cirkev]] |9 044{{Rast}} |<small>+55,10%</small> |5 831 |3 905 |1 116 |– |- |ostatné kresťanské cirkvi |10 811{{Rast}} |<small>+189,99%</small> |3 728 |812 |1 220 |– |- |[[Bratská jednota baptistov]] |3 883{{Rast}} |<small>+11,39%</small> |3 486 |3 562 |2 465 |1 745 |- |[[Cirkev bratská]] |3 440{{Rast}} |<small>+1,30%</small> |3 396 |3 217 |1 861 |29 |- |[[Adventisti siedmeho dňa|Cirkev adventistov siedmeho dňa]] |3 001{{Rast}} |<small>+2,95%</small> |2 915 |3 429 |1 721 |– |- |ostatné nekresťanské cirkvi | - | - |2 703{{Rast}} |2 030 |3 625 |– |- |[[budhizmus]] |6 722{{Rast}} |<small>+165,69%</small> |2 530 |1 663 |– |– |- |[[Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike|Židovské náboženské obce]] |2 007{{Rast}} |<small>+0,40%</small> |1 999 |2 310 |912 |136 737 |- |[[Islam]] |3 862{{Rast}} |<small>+99,69%</small> |1 934 |1 212 |180 |– |- |[[Starokatolícka cirkev|Starokatolícka cirkv na Slovensku]] |1778{{Rast}} |<small>+5,39%</small> |1 687 |1 733 |882 |– |- |[[Cirkev československá husitská|<small>Cirkev československá husitská</small>]] |581{{Pokles}} |<small>-67,40%</small> |1 782 |1 696 |625 |11 495 |- |[[Bahaizmus|Bahájske spoločenstvo]] |311 {{Pokles}} |<small>-70,80%</small> |1 065 |– |– |– |- |[[Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní|Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (Mormóni)]] |377 {{Pokles}} |<small>-61,21%</small> |972 |58 |91 |– |- |[[hinduizmus]] |975{{Rast}} |<small>+282,35%</small> |255 |193 |– |– |- |[[Novoapoštolská cirkev]] |73{{Pokles}} |<small>-56,02%</small> |166 |22 |188 |– |- |[[scientologizmus]] | - | - |134{{Rast}} |15 |– |– |- |[[Hnutie zjednotenia]] | - | - |63{{Rast}} |73 |– |– |- |[[Českobratrská církev evangelická|Českobratská cirkev evanjelická]] | - | - |45{{Pokles}} |169 |813 |– |- |Pohanstvo a prírodné duchovno |4 007 | - |– |– |– |– |- |iné |57 248{{Rast}} |<small>+379,42%</small> |11 941 |– |– |– |- |[[Ateizmus|bez vyznania]] |1 296 142{{Rast}} |<small>+78,69%</small> |725 362 |697 308 |515 551 |16 890 |- |nezistené |353 797{{Pokles}} |<small>-38,09%</small> |571 437 |160 598 |917 835 |– |} [[Súbor:Richnava11Slovakia11.jpg|náhľad|Rómska osada pri obci [[Richnava (okres Gelnica)|Richnava]]]] === Práca === Vyše polovice pracovne činného obyvateľstva zamestnávajú služby, viac než tretinu priemysel, poľnohospodárstvo len okolo 5 %. Pracovné miesta na Slovensku síce nie sú vzácne, ale mzdy sú nízke. Minimálna mzda pre rok 2025 predstavuje 816 [[Symbol eura|€]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Praktická pomôcka (nielen) pre mzdárov - prehľadné tabuľky týkajúce sa minimálnej mzdy 2025 | url = https://www.podnikajte.sk/pracovne-pravo-bozp/minimalna-mzda-2025-tabulka#:~:text=Minim%C3%A1lna%20mzda%20sa%20zv%C3%BD%C5%A1ila%20zo,2025%20predstavuje%20sumu%204,690%20eur. | vydavateľ = Podnikajte.sk | dátum vydania = 2025-01-22 | dátum prístupu = 2025-02-20 | jazyk = sk | meno = Silvia | priezvisko = Krišová}}</ref> Pracuje sa často na zmeny, celkom 48 hodín týždenne.{{Bez citácie}}Problémom je vo viacerých oblastiach [[nezamestnanosť]] (5,90 %<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nezamestnanosť na Slovensku 2024 | url = https://www.podporavnezamestnanosti.sk/nezamestnanost.php | vydavateľ = www.podporavnezamestnanosti.sk | dátum prístupu = 2024-06-04}}</ref> v roku [[2024]]). Vznikla po zániku mnohých priemyselných závodov, najmä strojárskych. Zároveň dochádza k prehlbovaniu rozdielu životnej úrovne vo väčších mestách a vidieckych regiónoch. === Sídla === [[Súbor:Ostrý Grúň 2013.jpg|náhľad|Vidiecke sídlo [[Ostrý Grúň]]]] Slovensko má pomerne hustú sieť osídlenia. Nachádza sa tu okolo 7 000 sídel. Tie sú zoskupené do [[Zoznam slovenských obcí a vojenských obvodov|2 890]] samostatných [[Obec (slovenská správna jednotka)|obcí]] (vrátane 3 vojenských obvodov), z nich 141 má štatút mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky|url=http://www.minv.sk/?uzemne-a-spravne-usporiadanie-sr|vydavateľ=Ministerstvo vnútra SR|dátum vydania=2013-01-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-01-09|miesto=|jazyk=}}</ref> Najväčší počet obcí tvoria vidiecke sídla (2 753 – 95 %), žije v nich menej ako polovica obyvateľstva. Z geografického hľadiska ich delíme na kompaktné vidiecke sídla ([[dedina (všeobecne)|dediny]]) a rozptýlené sídla – [[Samota (dom)|samoty]] (majú regionálne názvy ako ''kopanice'', ''lazy'', ''štále'', ''rale''). Miest na Slovensku je len [[Zoznam miest na Slovensku|141]]. Najviac miest je v Banskobystrickom samosprávnom kraji (24), v Prešovskom (23), v Žilinskom (19), v Trenčianskom (18), v Košickom a v Trnavskom (17), v Nitrianskom (16) a v Bratislavskom (7). Urbanizácia Slovenska je nižšia ako európsky priemer, postupne sa však zväčšuje. V mestách žije približne 54 % populácie.<ref name="VCH20093">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Všeobecné charakteristiky za rok 2009|url=http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Štatistický úrad SR|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20141112202449/http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum archivácie=2014-11-12}}</ref> Najväčším mestom podľa počtu obyvateľov (na základe údajov [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|ŠÚ SR]] k 31. decembru 2021) je [[Bratislava]], nasledujú [[Košice]], [[Prešov]], [[Žilina]], [[Banská Bystrica]] a [[Nitra]].<ref>{{OBZ|SK}}</ref> Podľa rozlohy dominuje [[Bratislava]], nepatrne menšie je mesto [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], tretie sú [[Košice]]. Hlavným mestom je [[Bratislava]]. <center> {| class="wikitable" ! rowspan="23" |[[Súbor:Hlavné Namestie (35096533142).jpg|165x165bod]]<br />[[Bratislava]]<br />[[Súbor:Mlynská Koszyce 1SM.jpg|165x165bod]]<br />[[Košice]]<br />[[Súbor:Towns14Slovakia194.JPG|165x165bod]]<br />[[Prešov]] !Poradie !Mesto !Kraj !Okres !Počet obyvateľov ! rowspan="23" |[[Súbor:Marianske namestie in Zilina (1).jpg|165x165bod]]<br />[[Žilina]]<br />[[Súbor:Banská Bystrica - Barbakán - Mestský hrad v Banskej Bystrici 005.jpg|165x165bod]]<br />[[Banská Bystrica]]<br />[[Súbor:Nitra - Štefánikova trieda.JPG|165x165bod]]<br />[[Nitra]] |- |1 |[[Bratislava]] |[[Bratislavský kraj]] |[[Bratislava I (okres)|Bratislava I]], [[Bratislava II (okres)|II]], [[Bratislava III (okres)|III]], [[Bratislava IV (okres)|IV]], [[Bratislava V (okres)|V]] |475 577 |- |2 |[[Košice]] |[[Košický kraj]] |[[Košice I (okres)|Košice I]], [[Košice II (okres)|II]], [[Košice III (okres)|III]], [[Košice IV (okres)|IV]] |227 458 |- |3 |[[Prešov]] |[[Prešovský kraj]] |[[Prešov (okres)|Prešov]] |83 897 |- |4 |[[Žilina]] |[[Žilinský kraj]] |[[Žilina (okres)|Žilina]] |81 940 |- |5 |[[Nitra]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Nitra (okres)|Nitra]] |77 610 |- |6 |[[Banská Bystrica]] |[[Banskobystrický kraj]] |[[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] |75 317 |- |7 |[[Trnava]] |[[Trnavský kraj]] |[[Trnava (okres)|Trnava]] |63 194 |- |8 |[[Trenčín]] |[[Trenčiansky kraj]] |[[Trenčín (okres)|Trenčín]] |54 458 |- |9 |[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] |[[Žilinský kraj]] |[[Martin (okres)|Martin]] |51 769 |- |10 |[[Poprad]] |[[Prešovský kraj]] |[[Poprad (okres)|Poprad]] |49 430 |- |11 |[[Prievidza]] |[[Trenčiansky kraj]] |[[Prievidza (okres)|Prievidza]] |44 355 |- |12 |[[Zvolen]] |[[Banskobystrický kraj]] |[[Zvolen (okres)|Zvolen]] |40 239 |- |13 |[[Považská Bystrica]] |[[Trenčiansky kraj]] |[[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]] |38 125 |- |15 |[[Nové Zámky]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] |37 270 |- |14 |[[Michalovce]] |[[Košický kraj]] |[[Michalovce (okres)|Michalovce]] |36 253 |- |16 |[[Spišská Nová Ves]] |[[Košický kraj]] |[[Spišská Nová Ves (okres)|Spišská Nová Ves]] |35 138 |- |17 |[[Komárno]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Komárno (okres)|Komárno]] |32 643 |- |19 |[[Levice (Slovensko)|Levice]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Levice (okres)|Levice]] |31 440 |- |18 |[[Humenné]] |[[Prešovský kraj]] |[[Humenné (okres)|Humenné]] |30 925 |- |20 |[[Bardejov]] |[[Prešovský kraj]] |[[Bardejov (okres)|Bardejov]] |30 579 |} </center> == Sociálna starostlivosť == [[Súbor:Tatranská Polianka - Sanatórium Dr. Guhra.jpg|thumb|Sanatórium Dr. Guhra v [[Tatranská Polianka|Tatranskej Polianke]]]] Sociálna starostlivosť vo všeobecnosti predstavuje systém, ktorého úlohou je zabezpečiť plnohodnotný život občanom štátu. Životná úroveň obyvateľov je relatívne vysoká. Štát sa neustále usiluje vytvoriť predpoklady na zlepšenie podmienok, v ktorých žijú slovenskí obyvatelia. Každý Slovák má prístup ku kvalitnej pitnej vode a základným potravinám dennej potreby.<ref name="CIA" /> Do štátom zabezpečovaných služieb patrí [[zdravotníctvo]], [[školstvo]], [[veda]] a [[výskum]]. === Zdravotníctvo === Zdravotníctvo a lekárske ošetrenie sú platené. Úroveň, vybavenie a hygiena slovenského zdravotníctva dosahuje európsky priemer. Okrem zdravotníckych zariadení, ktoré zväčša spravuje štát, zdravotnú starostlivosť poskytuje aj súkromný sektor. V rezorte zdravotníctva ústavnú starostlivosť vykonávajú [[Nemocnica|nemocnice]], [[Poliklinika|polikliniky]], sanatóriá, hospice, liečebne atď. Počet lekárov je 246 na 100 000 obyvateľov (k roku [[2016]]). Počet postelí v zdravotníckych zariadeniach je 595,8 na 100 000 obyvateľov (k roku [[2015]]). Výdaje na zdravotníctvo tvoria 8,1 % HDP.<ref name="CIA" /> [[Súbor:Univerzita Komenského.jpg|náhľad|Historická budova auly [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] na [[Šafárikovo námestie (Bratislava)|Šafárikovom námestí]]]] === Školstvo a vzdelanie === Systém školských zariadení na Slovensku utvára sieť predškolských zariadení (detské jasle a materské školy) a školských zariadení (základné, stredné a vysoké školy). Ďalšiu vzdelávaciu úlohu plnia aj rôzne ústavy, laboratóriá a ďalšie inštitúcie.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOL.|meno=|titul=Geografia pre 3.ročník gymnázií|vydanie=1|vydavateľ=VKÚ|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=|strany=112}}</ref> Vzdelávanie je poskytované bezplatne, dokonca aj v jazykoch viacerých [[Národnostná menšina|národnostných menšín]]. Výdaje na školstvo predstavujú 4,6 % HDP. [[Negramotnosť]] obyvateľstva sa pohybuje okolo 0,4%. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literacy Rate by Country 2023|url=https://worldpopulationreview.com/country-rankings/literacy-rate-by-country|vydavateľ=worldpopulationreview.com|dátum prístupu=2023-07-25}}</ref> Povinná, pôvodne 6-ročná školská dochádzka bola na území dnešného Slovenska zavedená v roku [[1868]]. V priebehu éry socializmu bola rozšírená na 10-ročnú povinnú školskú dochádzku. Sieť základných škôl je rovnomerne rozložená po celom území Slovenska a stredné školy sú prevažne v mestách. [[Základná škola|Základnú školu]] navštevujú deti od 6 (alebo 7) po 14 (alebo 15) rokov. Vysoké školstvo v roku 2010 pozostávalo z verejných (20), štátnych (3) a súkromných škôl (10). Z nich sa medzi 500 najlepšími univerzitami na svete drží dlhšie iba [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzita Komenského]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Nejedlý | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = UK sa umiestnila v rebríčku najlepších univerzít sveta | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/univerzita-komenskeho-ziskala-umiestnenie-v-rebricku-najlepsich-univerzit-sveta.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-04 | dátum prístupu = 2019-07-30 }}</ref> Medzi najlepšie hodnotené univerzity a vysoké školy v rámci východoeurópskeho regiónu (podľa hodnotenia vedeckého publikovania na internete) na Slovensku patria [[Technická univerzita v Košiciach]], [[Slovenská technická univerzita v Bratislave]], [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]] a [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]].<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Top Eastern Europe Universities|url=http://www.webometrics.info/top100_continent.asp?cont=E_Europe|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=13.7.2009|vydavateľ=webometrics.info|miesto=|jazyk=}}</ref> Na Slovensku majú pobočky aj niektoré zahraničné vysoké školy. Trendom je zvyšovanie počtu študentov vysokých škôl. V roku [[2006]] absolvovalo vysokoškolské štúdium 34 535 absolventov.<ref>Řádek, M. a kolektív, 2007: [http://www.jeneweingroup.com/dokumenty/eppp/Vysoke_skolstvo.pdf ''Vysoké školstvo na Slovensku. Realita, problém, možné riešenia.''] EPPP, 38 s.</ref> == Politika == {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Peter Pellegrini, 2024 (cropped).jpg | šírka1 = 130 | popis1 = [[Peter Pellegrini]], [[prezident Slovenskej republiky|prezident]] | obrázok2 = Robert Fico, 2023.jpg | šírka2 = 132 | popis2 = [[Robert Fico]],<br>[[predseda vlády Slovenskej republiky|predseda vlády]]}} ''Pozri aj [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]], [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021]]'' *[[Prezident Slovenskej republiky|Prezident]]: [[Peter Pellegrini]] ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]) *[[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|Predseda parlamentu]]: [[Richard Raši|Richard Raši (HLAS-SD)]] *[[Predseda vlády Slovenskej republiky|Predseda vlády]]: [[Robert Fico]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]) * Podpredsedovia parlamentu: [[Ľuboš Blaha]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]), [[Andrej Danko]] ([[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]), [[Martin Dubéci]] ([[Progresívne Slovensko|PS]]), [[Peter Žiga]] ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]) * [[Podpredseda vlády|Podpredsedovia vlády]]: [[Robert Kaliňák]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]), [[Peter Kmec]] ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]), [[Denisa Saková]] ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]), [[Tomáš Taraba]] ([[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) * Zloženie vlády: [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] * [[Opozícia (politika)|Opozičné parlamentné strany]]: [[Progresívne Slovensko|PS]], [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]] {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Bratislava, Parlament, Slovensko.jpg | šírka1 = 250 | popis1 = Budova [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] v [[Bratislava|Bratislave]] | obrázok2 = Palacio Grassalkovich, Bratislava, Eslovaquia, 2020-02-01, DD 23.jpg | šírka2 = 250 | popis2 = [[Grasalkovičov palác]] v Bratislave, sídlo prezidenta Slovenskej republiky | obrázok3 = Episcopal Summer Palace in Bratislava, in 2018.jpg | šírka3 = 250 | popis3 = [[Letný arcibiskupský palác]] v Bratislave, sídlo [[Úrad vlády Slovenskej republiky|Úradu vlády Slovenskej republiky]]}} === Politický systém === Slovenská republika je [[pluralizmus (politické strany)|pluralitná]] demokracia parlamentného typu – [[parlamentná republika]]. Presnejšie, podľa odbornej literatúry (Prusák, Jozef.: Teória práva. Bratislava: 1999, s. 137) ide o hybridnú, parlamentno-prezidentskú republiku, keďže prijala niektoré prvky prezidentskej republiky (správne súdnictvo, priama voľba prezidenta, právo veta). Krajina má povahu [[Unitárny štát|unitárneho štátu]]. Základným zákonom štátu je [[ústava]], ktorú tvorí preambula, 9 hláv a 156 článkov. Zakotvuje štruktúru a vzťahy štátnych orgánov, definuje ich právomoci a kompetencie. V druhej hlave deklaruje základné ľudské práva a slobody. [[Ústava Slovenskej republiky|Ústava SR]] bola prijatá 1.septembra [[1992]], účinnosť nadobudla 1. januára [[1993]]. Štátna moc sa rozdeľuje na: zákonodarnú moc ([[Legislatíva|legislatívu]]), výkonnú moc ([[Exekutíva|exekutívu]]) a súdnu moc ([[Justícia|justíciu]]).<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=ĎURAJKOVÁ|meno=D. a KOL.|titul=Občianska náuka pre 3. ročník gymnázií|vydanie=2|vydavateľ=SPN|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=|strany=}}</ref> Nemecká nadácia ''Bertelsmann Stiftung'' a americká organizácia ''Freedom House'' konštatovali, že sa na Slovensku konajú slobodné [[voľby]] a funguje oddelenie štátnych mocí. Podľa ich názoru ale v slovenskej spoločnosti naďalej pretrváva silná [[korupcia]].<ref name=":8" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovakia|url=https://freedomhouse.org/report/freedom-world/2011/slovakia|vydavateľ=freedomhouse.org|dátum vydania=2012-01-12|dátum prístupu=2019-07-15|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20190715131128/https://freedomhouse.org/report/freedom-world/2011/slovakia|dátum archivácie=2019-07-15}}</ref> ==== Legislatíva ==== Parlament ([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]]) je najvyšším legislatívnym orgánom štátu. Určuje normy správania všetkého, čo je v štáte. Má 150 členov – poslancov volených v demokratických [[Voľby|voľbách]], ktoré sa konajú (okrem prípadu predčasných volieb) raz za štyri roky. Volebný systém pre [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky]] je [[Pomerný volebný systém|pomerný]], výsledky volieb a prerozdelenie hlasov na poslanecké kreslá teda do veľkej miery kopírujú pomer hlasov voličov. Poslanci svoj mandát získavajú ako jednotlivci na kandidátke, nemôže im teda byť odobratý v prípade, že sa ich názory rozchádzajú s názorovou líniou strany, t. j. neexistuje tu [[imperatívny mandát]]. Slovensko má jednokomorový parlament. K jeho základným právomociam patrí uznášať sa na ústave a zákonoch, rokovať o programovom vyhlásení vlády, kontrolovať činnosť vlády, schvaľovať štátny rozpočet, voliť a odvolávať sudcov.<ref name=":0" /> ==== Exekutíva ==== [[Vláda]] sa skladá z ministrov, ktorí vzišli z politických strán, ktoré vytvorili väčšinovú [[Koalícia|koalíciu]], t. j. takú, ktorá má viac ako 75 poslancov v pléne NR SR. Na čele vlády stojí [[premiér]], ktorý nedisponuje vlastnou ministerskou agendou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Government Office of the Slovak Republic {{!}} Úrad vlády SR|url=https://www.government.gov.sk/|vydavateľ=www.government.gov.sk|dátum prístupu=2019-07-14}}</ref> Vláda je zodpovedná Národnej rade. Jej funkciou je navrhovať zákony, vydávať vládne nariadenia a stanovovať programové vyhlásenia. Pre súhlas zákonov je nutná nadpolovičná väčšina, pre zmenu ústavy 3/5 väčšina hlasov. Vládu aktuálne vedie [[Robert Fico]] za stranu [[SMER – sociálna demokracia|SMER]]. [[Prezident Slovenskej republiky]] je spolu s premiérom a predsedom parlamentu najvyšším ústavným činiteľom v krajine. Prezident je hlavou štátu a má osobitné postavenie. Je volený v priamych voľbách na 5 rokov. Funkcia prezidenta je skôr reprezentatívna. Medzi jeho právomoci patrí napríklad poverovanie budúceho premiéra zostavením vlády, ktorú následne vymenuje. Ďalej disponuje tzv. malým vetom, to značí, že môže vrátiť zákon na opätovné posúdenie [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnou radou]]. Prezident je veliteľom ozbrojených síl, okrem toho podpisuje medzinárodné zmluvy, menuje ústavných sudcov, vymenúva a odvoláva parlament, vyhlasuje referendum či udeľuje amnestiu. Súčasným prezidentom republiky je [[Peter Pellegrini]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR/TERAZ.sk | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Peter Pellegrini sa oficiálne stal novým prezidentom SR | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/online-peter-pellegrini-sa-oficialne-s/801159-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-15 | dátum prístupu = 2024-06-15}}</ref> ==== Justícia ==== Súdna moc kontroluje zákonodarnú a výkonnú moc. Podáva výklad ústavy a rieši konflikty. Súdnu moc Slovenskej republiky tvorí [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd SR]] a sústava súdov: [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšší súd SR]], krajské a okresné súdy. Najvyššiu právomoc má práve Ústavný súd, tvorený 13 sudcami menovanými prezidentom na 12 rokov. Posudzuje, či zákony a rozhodnutia vlády nie sú v rozpore s ústavou. Ďalej tiež kontroluje, či parlament a výkonné orgány dodržiavajú ústavnosť.<ref name=":0" /> Súdny systém ako celok je veľmi zaťažený, dôsledkom čoho mnohé súdne procesy trvajú nepomerne dlhú dobu. === Administratívne členenie === {{hlavný článok|Administratívne členenie Slovenska}} {{Klikacia mapa Slovenska|vloženie=náhľad{{!}}vpravo|veľkosť=330px|popis=Kraje Slovenskej republiky}} [[Súbor:Trenčiansky hrad.jpg|náhľad|Pohľad na [[Trenčiansky hrad]] a mesto [[Trenčín]]]] Administratívne členenie Slovenska sa v priebehu dejín často menilo. Napriek tomu, že určitá tradícia administratívneho členenia pretrváva, vyčlenené územné celky podliehajú zmenám. Nové územné a správne usporiadanie je výsledkom niekoľkoročného úsilia o zmenu priestorového usporiadania štátnej správy na Slovensku. Samosprávne územné celky SR sú [[Obec (slovenská správna jednotka)|obce]] a [[Vyšší územný celok|vyššie územné celky]] (VÚC, samosprávne kraje). Počet obcí nie je stabilný, vďaka územným zmenám sa mení. V posledných rokoch počas prebiehajúcej dezintegrácie obcí sa ich počet na Slovensku zvyšoval. Úspešné referendum v obci rozhodlo o územných zmenách i o zmenách názvov. Administratívne celky na Slovensku sú [[Kraj (štátna správa)|kraje]] a [[Okresy Slovenska|okresy]]. Od roku [[1996]] je Slovensko rozdelené na osem krajov a 79 okresov. Kraje sú od roku [[2002]] zároveň [[samosprávny kraj|samosprávnymi krajmi]]. Pomenovanie dostali podľa sídla kraja. {| class="wikitable" style="margin-left: auto; margin-right: auto; border: none;" ! Názov kraja ! Krajské mesto ! Populácia <small>(2019)</small><ref>{{Obyvateľstvo-SK||SOURCE}}</ref> |- | [[File:Coat of Arms of Bratislava Region.svg|x20px]] [[Bratislavský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Bratislava.svg|x20px]] [[Bratislava]] || 669 592 |- | [[File:Coat of Arms of Trnava Region.svg|x20px]] [[Trnavský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Trnava.svg|x20px]] [[Trnava]] || 564 917 |- | [[File:Coat of Arms of Nitra Region.svg|x20px]] [[Nitriansky kraj]] || [[File:Coat of Arms of Nitra.svg|x20px]] [[Nitra]] || 674 306 |- | [[File:Coat of Arms of Trenčín Region.svg|x20px]] [[Trenčiansky kraj]] || [[File:Coat of Arms of Trenčín.svg|x20px]] [[Trenčín]] || 584 569 |- | [[File:Coat of Arms of Žilina Region.svg|x20px]] [[Žilinský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Žilina.svg|x20px]] [[Žilina]] || 691 509 |- | [[File:Coat of Arms of Banská Bystrica Region.svg|x20px]] [[Banskobystrický kraj]] || [[File:Coat of Arms of Banská Bystrica.svg|x20px]] [[Banská Bystrica]] || 645 276 |- | [[File:Coat of Arms of Prešov Region.svg|x20px]] [[Prešovský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Prešov.svg|x20px]] [[Prešov]] || 826 244 |- | [[File:Coat of Arms of Košice Region.svg|x20px]] [[Košický kraj]] || [[File:Coat of Arms of Košice.svg|x20px]] [[Košice]] || 801 460 |} [[Súbor:Tourism regions of Slovakia sk- pastel version.jpg|thumb|right|[[Región cestovného ruchu|Regióny cestovného ruchu]] Slovenska]] Slovensko sa už dlho členilo na menšie územné celky, ktoré tvorili väčšinou jednotlivé kotliny, doliny alebo rôzne pohoria. V nich sa udržiavali osobité zvyky, medzi sebou sa odlišovali nárečím aj odevom (krojmi). Aj to umožňovalo, aby obyvatelia vedeli, že niekto je z nich kraja alebo z iného regiónu. Osobité, ale svojrázne územné celky boli súčasťou väčších regiónov. V rôznych obdobiach v minulosti sa nazývali [[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]], [[Komitát|komitáty]] či [[Stolica (územie)|stolice]]. Dodnes takto vyčlenené regióny používajú na svoje odlíšenie od ostatných častí Slovenska buď vžité, alebo historické označenie.<ref name=":2" /> * [[Historické župy na Slovensku]] * [[Župa (Česko-Slovensko)|Župy v Česko-Slovensku (1918–1928)]] * [[Krajinské zriadenie|Krajinské zriadenie 1928–1938 a 1945–1948]] * [[Župa (Slovenská republika 1939 – 1945)|Župy počas Slovenskej republiky (1939 – 1945)]] * [[Kraj (1949 – 1960)|Krajské zriadenie (1949–1960)]] a [[Kraj (1960 – 1990)|(1960 – 1990)]] '''Medzi známe historické regióny cestovného ruchu patria:'''<ref name=":2" /> * na východe Slovenska: [[Zemplín (slovenský región)|Zemplín]], [[Šariš (región)|Šariš]], [[Abovská župa|Abov]], [[Spiš]], [[Zamagurie]] * na severe Slovenska: [[Liptov (región)|Liptov]], [[Orava (región)|Orava]], [[Kysuce]], [[Horné Považie]] * na juhu Slovenska: [[Gemer (región)|Gemer]], [[Novohrad (región)|Novohrad]], [[Hont (slovenský región)|Hont]] a [[Malohont]], [[Pohronie]] * v strede Slovenska: [[Turiec (región)|Turiec]], [[Horehronie]], [[Horná Nitra]], [[Podpoľanie]] * na západe Slovenska: [[Záhorie]], [[Podunajsko]], [[Ponitrie]], [[Považie]], [[Tekov (región)|Tekov]] === Ozbrojené sily === {{Hlavný článok|Ozbrojené sily Slovenskej republiky}} [[Súbor:Slovak Army 5th Special Forces Regiment in Afghanistan1.jpg|thumb|upright|Príslušníci [[5. pluk špeciálneho určenia|5. pluku špeciálneho určenia]] vo východnom [[Afganistan]]e]] [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky]] (do roku 2002 Armáda Slovenskej republiky) predstavujú [[Ozbrojené sily|ozbrojenú moc]] krajiny. Slúžia predovšetkým na ochranu bezpečnosti štátu, [[sloboda|slobody]] a [[Suverenita (právo)|zvrchovanosti]]. Ich nezanedbateľným významom je pomoc pri odstraňovaní následkov [[živelná pohroma|živelných pohrôm]] alebo iných [[mimoriadna udalosť|mimoriadnych udalostí]]. Od januára 2006, keď došlo k zrušeniu [[povinná vojenská služba|povinnej vojenskej služby]] pre obdobie mieru, sú slovenské ozbrojené sily plne [[profesionálna armáda|profesionálnou armádou.]]<ref>História povinnej vojenskej služby. Obrana, 8, 2005 s. 6 – 9 [Dostupné online http://www.mod.gov.sk/data/files/373.pdf]</ref> Vek pre dobrovoľný vstup do armády je pre mužov od 18 do 30 rokov. V armáde smú slúžiť aj ženy. Organizačne sa Ozbrojené sily SR delia na [[Pozemné sily Slovenskej republiky|Pozemné]] a [[Vzdušné sily Slovenskej republiky|Vzdušné sily]]. Na ozbrojené sily Slovensko dáva ročne dlhodobo menej ako 2 % HDP (v roku 2011 asi 1,1 %).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Štátny rozpočet, Výdavky podľa funkčnej klasifikácie – Obrana | url = http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2011/#sekcia5 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 09.09.2013 | dátum prístupu = 20.09.2013 | vydavateľ = Ministerstvo financií SR | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2015 mali ozbrojené sily k dispozícii 15 996 príslušníkov ozbrojených síl a 3 967 civilných zamestnancov. [[Polícia]] je rozdelená na lokálnu a štátnu a tak ako napríklad v [[Česko|Česku]] bola silne zaťažená rozvojom kriminality v priebehu demokratizácie a liberalizácie zeme. Podľa nadácie ''Bertelsmann Stiftung'' nedochádza k ovplyvňovaniu vlády zo strany bezpečnostných síl – všetci významní politickí aktéri rešpektujú legitimitu demokratických inštitúcií.<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=BTI 2010 —|periodikum=Slovakia Country Report|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=8|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref> === Zahraničné vzťahy === Od roku 2004 je Slovensko členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[Európska únia|Európskej únie]], o tri roky neskôr sa stalo súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Taktiež za viac ako dvadsaťročnú existenciu získalo členstvo v mnohých nadnárodných spoločenstvách ako je [[Organizácia Spojených národov|Organizácia spojených národov]] (OSN), [[Svetová obchodná organizácia]] (WTO), [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]] (OECD) a [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OSCE). Vedľa toho sa slovenská vláda angažuje napr. vo Vyšehradskej štvorke, ktorá združuje vlády Poľska, Česka, Slovenska a Maďarska s cieľom presadzovania spoločných záujmov a prehlbovaním spolupráce. Zo svojich susedov udržuje Slovenská republika viac-menej korektné vzťahy s Rakúskom, Českom a Poľskom. Kedysi konfliktné vzťahy s Maďarskom sa v ostatnom čase zlepšili. Vzťahy s Ukrajinou nehrajú po dlhú dobu v slovenskej zahraničnej politike významnú úlohu. == Ekonomika == {{hlavný článok|Ekonomika Slovenska}} [[Súbor:Sky Park Bratislava.jpg|náhľad|vľavo|Panoráma [[Bratislavský downtown|Bratislavského downtownu]]]] [[Súbor:Slovakia Product Exports (2019).svg|náhľad|Štruktúra [[vývoz (obchod)|vývozu]] Slovenska z roku 2019]] Slovenská republika má trhovú ekonomiku, ekonomika krajiny je tvorená najmä službami a priemyslom, poľnohospodárstvo tvorí 4 % HDP. Patrí medzi hospodársky [[Vyspelá krajina|vyspelejšie krajiny]]. Podobne ako ostatné pridružené štáty [[Európska únia|Európskej únie]] sa snaží robiť ekonomické reformy. Po vstupe krajiny do štruktúr Európskej únie dosahuje ekonomika vďaka reformám a zahraničným investíciám najvyššie tempá rastu v regióne.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZUBRICZKÝ|meno=G.|titul=Geografia štátov sveta|vydanie=1|vydavateľ=Mapa Slovakia|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=|strany=38}}</ref> Na prelome milénia došlo k stabilizácii bankového sektora. Zákonom uznávanou menovou jednotkou je [[euro]] (€). V roku 2022 dosiahla inflácia hodnotu viac ako 14 %. [https://www.webnoviny.sk/vofinanciach/inflacia-na-slovensku-uz-atakuje-15-percent-dynamicky-rastu-najma-ceny-potravin-a-byvania-s-energiami/]<ref name="CIA" /> Ekonomika krajiny sa delí na odvetvia: poľnohospodárstvo, priemysel, doprava, obchod, služby a cestovný ruch. Ročný hrubý domáci produkt na obyvateľa činí 35 130 $ (k roku [[2018]]). Najväčší podiel na tvorbe HDP má sektor [[Služby|služieb]] (62 %) a [[priemysel]] (35 %), [[poľnohospodárstvo]] má klesajúci význam (4 %). V posledných rokoch má veľmi dôležitú pozíciu v ekonomike nevýrobná sféra a [[cestovný ruch]]. Jeden z najväčších problémov Slovenska, ktorý bude viditeľný ešte mnohé roky, sú veľké rozdiely medzi regiónmi a príliš jednostranné zameranie na automobilový priemysel. Najvýznamnejšie hospodárske centrá sú v metropolitných oblastiach [[Bratislava]] a [[Košice]] – [[Prešov]], v oblasti Považia od [[Trenčín|Trenčína]] po [[Liptovský Mikuláš]], Pohronia ([[Banská Bystrica]] – [[Zvolen]]) a regióne Podunajskej nížiny ([[Trnava]] – [[Nitra]]).<ref name=":72" /> Významné postavenie v ekonomike má [[zahraničný obchod]]. V štruktúre zahraničného obchodu prevláda vývoz nad dovozom (kladná platobná bilancia). Zo Slovenska sa vyvážajú priemyselne spracované výrobky, stroje a prepravné zariadenia (automobily). Dovážajú sa najmä priemyselné suroviny. Otvorenosť trhovej ekonomiky umožňuje spoluprácu so zahraničnými firmami. Najväčšími obchodnými partnermi Slovenska sú [[Česko]], [[Nemecko]], [[Dánsko]], [[Maďarsko]], [[Francúzsko]], [[Poľsko]], [[Rakúsko]] a iné. Celkovo je miestne hospodárstvo veľmi úspešné. === Poľnohospodárstvo === [[Súbor:Claas Lexion 670 in work.jpg|náhľad|Žatva pri obci [[Hertník]]]] Slovensko má rozvinuté [[poľnohospodárstvo]], ktoré využíva {{km2|19350}} poľnohospodárskej pôdy (39,5 % povrchu krajiny). Ešte na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] zamestnávalo 60 % obyvateľstva. V roku 2023 bolo v poľnohospodárstve zamestnaných 41,5 tis. osôb, čo predstavuje 1,6 % pracujúcich osôb na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SPRÁVA O POĽNOHOSPODÁRSTVE A POTRAVINÁRSTVE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ZA ROK 2023 | url = https://www.mpsr.sk/download.php?fID=25720 | vydavateľ = Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 20-11-2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-10 | jazyk = }}</ref> Úrodné pôdy sú vhodné pre rastlinnú výrobu. Najväčšie osevné plochy zaberajú obilniny (vyše polovice), hlavne [[pšenica]], [[kukurica]] a [[jačmeň]]. Rozširujú sa osevné plochy [[zelenina|zeleniny]], [[Strukovina|strukovín]] a [[olejnina|olejnín]] ([[Slnečnica ročná|slnečnica]], [[Kapusta repková pravá|repka olejná]]). Vo vyššie položených kotlinách sa dopestujú [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], raž a jedno alebo viacročné krmoviny. Na Slovensku má dlhodobú tradíciu ovocinárstvo a [[Zoznam vinohradníckych oblastí Slovenska|vinohradníctvo]], ktorého produkty sú známe aj v zahraničí. Väčšina [[Vinič hroznorodý|hrozna]] a iného [[Ovocie|ovocia]] sa pestuje na západnom Slovensku (Modra, Pezinok) a vo [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížine]] (Tokajská oblasť).<ref name="Némethová">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Némethová|meno=Jana|odkaz na autora=|titul=Poľnohospodárstvo Slovenska|url=http://dam.fpv.ukf.sk/pluginfile.php/675/mod_resource/content/0/polnohospodarstvo_sr.pdf|dátum vydania=2008|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=20.8.2010|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre : Fakulta prírodných vied|miesto=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160107211418/http://dam.fpv.ukf.sk/pluginfile.php/675/mod_resource/content/0/polnohospodarstvo_sr.pdf|dátum archivácie=2016-01-07}}</ref> Pôdny fond na Slovensku v roku 2022 bol 2,37 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy, z ktorej bolo 1,4 milióna ha ornej pôdy, 849-tisíc ha trvalých trávnatých porastov, 75-tisíc ha záhrad, 26-tisíc ha viníc, 18-tisíc ha ovocných sadov a 501 ha chemľníc. Medzi rokmi 2005 až 2022 klesla výmera poľnohospodárskej pôdy o 2,5 % a v klesajúcom trende je už od roku 1993.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ÚGKK SR | odkaz na autora = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | titul = Štruktúra využívania poľnohospodárskej pôdy | url = https://www.enviroportal.sk/indikator/601 | vydavateľ = enviroportal.sk | miesto = | dátum vydania = 31.12.2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-10 | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Sedlice10Slovakia31.JPG|náhľad|vľavo|Chov [[dojnica|dojníc]] pri obci [[Sedlice (okres Prešov)|Sedlice]]]] V živočíšnej výrobe sa postupne znižuje počet hospodárskych zvierat. Najvýraznejšie klesajú stavy ošípaných a hovädzieho dobytka. Chov oviec je už trvalo nízky. Najpočetnejšie sú stavy hydiny. Väčšia časť živočíšnej výroby je sústredná v nížinách, kde sa nachádzajú dostatočné zdroje krmovín. Na chov dobytka a oviec sa často využívajú aj pasienky a horské lúky. K 31. decembru 2024 sa na Slovensku chovalo 9,85 milíona kusov hydiny, z toho 2,2 miliónov sliepok, 416,6-tisíc kusov hovädzieho dobytka, 412,3-tisíc ošípaných, 276,5-tisíc oviec, 9,6-tisíc kôz, 8,1-tisíc koní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Súpis hospodárskych zvierat k 31.12.2024 | url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/35aad42e-811e-46a2-8244-429e4d2dc691/!ut/p/z1/rVJNc8IgFPwtHnJMeAE0SW-oHT-qB-tYlUuHJGioJsQETf33xU4P7Uxt7Uw5vIHH7rKwII5WiBfipLbCKF2IvV2veed5FozCbtdnAEG7D6Pxoj8bzCMfKKAnxBFPClOaDK11XIvMrXdueYwdsGWvdiJR0oFTLc3u_LlD2kKkFEs39H3p0o7AbogpdSmOJE1xmnQi_6JdJipF65vQy9_McrsNVwYDy-fvkN6ADWkwAQgngzaM2HDxGM0IAUY-AD9orK2H4KqHB4yWJyUbtCh0ldv3nf_xikNAY8RVnHtNknvg-TgMOhT7NIwwsfNLYLia9qZbKytM5qpio9HqJm1LVS-HA2c2UF0Y-WrQ6t8TtYewIiah9VfJjaxk5R0r-88yY8r6zgEHmqbxtlpv99JLdO7Ad5RM19bcVyQq8zwkZ3e3md4TyuMz2Z8mjLVab3azPsY!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/ | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-10 | jazyk = }}</ref> [[Rybolov]] má len lokálny význam, realizuje sa predovšetkým na miestnych riekach a vodných nádržiach. === Priemysel === [[Súbor:Mohi atomerőmű 2025 02.jpg|náhľad|Chladiace veže [[atómové elektrárne Mochovce|atómových elektrární]] v [[Mochovce (obec)|Mochovciach]]]] [[Súbor:Kia Sportage 4. generácia.jpg|thumb|[[Kia Sportage]], model auta vyrábaný v žilinskom závode [[Kia Motors Slovakia]]]] Priemysel je základným odvetvím hospodárstva. Rozvinul sa najmä na [[Baníctvo|baníckej ťažbe]]. Slovensko disponuje však malými zásobami [[Palivo|palív]], dovážajú sa preto z iných štátov (čierne uhlie z Česka, ropa a zemný plyn z Ruska). Viac než polovicu [[Elektrická energia|elektrickej energie]] dodávajú jadrové elektrárne ([[Jadrová elektráreň Bohunice A1|Jaslovské Bohunice]], [[Atómové elektrárne Mochovce|Mochovce]]), potom vodné (z vodných najviac [[Gabčíkovo (vodné dielo)|Gabčíkovo]] na Dunaji) a tepelné elektrárne. Hutníctvo spracúvalo aj domáce, dnes už len dovážané suroviny ([[U. S. Steel Košice|U.S. Steel Košice]], [[Železiarne Podbrezová]], hlinikárne Žiar nad Hronom – bývalé [[Závody Slovenského národného povstania|Závody SNP]]) pre potreby strojárstva.<ref name=":1" /> Nízke náklady na pracovnú silu a daňová reforma sa na začiatku [[21. storočie|21. storočia]] stali atraktívne pre zahraničných investorov, najmä z [[Automobilový priemysel|automobilového priemyslu]], ktorý má v slovenskej ekonomike výraznú pozíciu. Na Slovensku je vyrobených najviac áut na svete na jedného obyvateľa. Nachádzajú sa tu závody spoločnosti [[Volkswagen]] v Bratislave, Stupave a Martine, Stellantis [[Peugeot]]-[[Citroën]] v Trnave, [[Jaguar Land Rover Slovakia|Jaguar Land Rover]] v Nitre a [[Kia]] v Žiline. Momentálne je vo výstavbe automobilový závod [[Volvo Personvagnar|Volvo]] pri Košiciach, ktorého sériová výroba by mala začať v roku 2026. Na Slovensku sa v roku [[2011]] vyrobilo 926 555 automobilov, čo je najviac automobilov na svete v prepočte na jedného obyvateľa, konkrétne 171 áut na tisíc obyvateľov. V roku 2013 výroba mierne stúpla na približne 980 000 vozidiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=SITA|titul=Vyrobili sme takmer milión áut, na obyvateľa najviac na svete|url=http://ekonomika.sme.sk/c/7067415/vyrobili-sme-takmer-milion-aut-na-obyvatela-najviac-na-svete.html|dátum vydania=15.01.2014|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=16.01.2014|vydavateľ=sme.sk|miesto=|jazyk=}}</ref> Krajina si výrobou automobilov získala prívlastok ''Detroit Európy'' a po rozvoji ekonomiky aj ''tatranský tiger.''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hobbs|meno=Joseph J.|odkaz na autora=|titul=World Regional Geography|vydavateľ=Cengage Learning|miesto=Belmont|rok=2009|isbn=0-495-38950-1|kapitola=|strany=145|jazyk=}}</ref> Druhý najdôležitejší priemysel je [[elektrotechnický priemysel]]. Pri Nitre má továreň spoločnosť [[Foxconn Technology Group|Foxconn]], pri Galante spoločnosť [[Samsung]]. Významná je výroba strojov na strednom a hornom Považí. Najväčšie strojárske podniky sú v Bratislave (automobily), Galante (televízory a domáce spotrebiče), Poprade (vagónka, práčky), Tlmačoch (stroje pre energetiku). Najväčšie chemické závody sú v Bratislave ([[Slovnaft]], [[Istrochem]]), Šali ([[Duslo]]) a Novákoch ([[Fortischem]]). Ďalšie závody vyrábajú plasty a syntetické vlákna, lieky a gumárenské výrobky ([[Continental Matador Rubber]]). Najrovnomernejšie rozloženým priemyslom na Slovensku je [[potravinárstvo]], ktoré je zamerané prevažne na domácu spotrebu. Poľnohospodárske produkty sa spracúvajú v pekárňach, mliekarňach, mäsokombinátoch, cukrovaroch, pivovaroch či vinárskych závodoch. Dôležitú pozíciu v slovenskom hospodárstve má spracovanie [[Drevo|dreva]] (píly, drevokombináty, nábytok), výroba [[Celulóza (organická látka)|celulózy]] a [[Papier|papiera]] (Ružomberok, Žilina, Štúrovo, Harmanec). Vyváža sa mnoho surového, čiže nespracovaného dreva. Výrazný útlm zaznamenal [[Textilný priemysel|textilný]] a [[odevný priemysel]] (závody v Trenčíne a Púchove). Dôvodom je dovoz lacnejších výrobkov najmä z ázijských krajín. Do popredia sa dostávajú firmy zamerané na produkciu textílií a šitia poťahov pre automobilový priemysel (napr. v Liptovskom Mikuláši). Okrem toho je zastúpený aj [[Obuvníctvo|obuvnícky]] a [[Sklárstvo|sklársky]] priemysel.<ref name=":1" /> Do štátnej pokladnice prispievajú [[Remeslo|remeslá]] ako [[drotárstvo]], [[hrnčiarstvo]] (výroba majoliky v [[Modra|Modre]]), [[rezbárstvo]] (výroba [[Valaška|valašiek]], hudobných nástrojov), tkanie látok a pod. Mnoho artefaktov končí ako suvenír turistov. === Služby === Pre hospodárstvo Slovenska majú význam služby, ako napríklad [[bankovníctvo]] a [[finančníctvo]]. Financie a štátny rozpočet Slovenska schvaľuje každoročne parlament. Emisnou bankou je štátna banka, ktorá vykonáva zúčtovanie platieb ako medzi miestnymi organizáciami, tak voči zahraničiu. Bankový sektor pozostáva zo štátnej národnej banky a viacerých komerčných bánk. V štruktúre bankového systému na Slovensku je na čele [[Národná banka Slovenska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EuroEkonóm.sk|url=https://www.euroekonom.sk/financie/bankovnictvo-a-banky/struktura-bankoveho-systemu-na-slovensku/|dátum prístupu=2019-11-28|jazyk=sk-SK|priezvisko=admin@euroekonom.sk}}</ref> Od roku 2009 je platnou menou [[euro]] (€), deliace sa na 100 [[Cent|centov]]. Tok peňazí prebieha voľne, ale je pomerne stabilný. === Cestovný ruch === [[Súbor:Group of tourists on street in Bratislava.JPG|náhľad|vľavo|Skupina turistov v bratislavskom [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Starom Meste]]]] [[Súbor:Napoleonske kupele Piestany.JPG|náhľad|[[Kúpele Piešťany]]]] [[Súbor:Vihorlat (v zime) 046.jpg|náhľad|[[Vihorlatský prales]], lokalita [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]]]] Slovensko má pre cestovný ruch veľmi dobré predpoklady. Turistov lákajú pekné pohoria, jaskyne, jazerá, historické mestá, kúpele, hrady a zámky. Z veľkého množstva kultúrnych a prírodných pozoruhodností Slovenska je do Zoznamu [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] zapísaných sedem – dve prírodné ([[Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu|jaskyne Slovenského krasu]] a [[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy|pralesy Východných Karpát]]) a päť kultúrnych (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry [[Vlkolínec]], mestská pamiatková rezervácia [[Bardejov]], historické centrum [[Levoča]] a [[Spišský hrad]], [[Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka|drevené kostolíky slovenskej časti Karpát]], [[Banská Štiavnica]] a jej technické pamiatky jej okolia).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamiatky UNESCO na Slovensku – Slovenské dedičstvo UNESCO|url=http://www.unesco-slovakia.sk/sk/menu/pamiatky-unesco-na-slovensku|vydavateľ=www.unesco-slovakia.sk|dátum prístupu=2019-07-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20190709065748/http://www.unesco-slovakia.sk/sk/menu/pamiatky-unesco-na-slovensku|dátum archivácie=2019-07-09}}</ref> Návštevnosť však stále limituje na európske pomery o čosi nižšia kvalita služieb v niektorých regiónoch krajiny. V roku [[2013]] navštívilo Slovensko celkovo 4 048 505 osôb, z toho zahraničných bolo 169 484. Najviac zahraničných návštevníkov prichádza z [[Česko|Česka]] (asi 26 %), [[Poľsko|Poľska]] (15 %) a [[Nemecko|Nemecka]] (11 %). Medzi najnavštevovanejšie destinácie patrilo hlavné mesto, pohorie [[Tatry]] a región [[Liptov (región)|Liptov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | autor2 = KA | titul = Turistov na Slovensku pribúda | url = http://aktualne.centrum.sk/cestovanie/clanek.phtml?id=240802 | dátum vydania = 30.06.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 09.10.2011 | vydavateľ = aktualne.centrum.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Liptov vlani navštívilo skoro pol milióna turistov, najmä v lete | url = http://www.teraz.sk/regiony/liptov-vlani-navstevnost-turisti/184073-clanok.html | dátum vydania = 29.02.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Väčší rozvoj cestovného ruchu závisí od zvýšenia celkovej úrovne služieb, vrátane dopravnej infraštruktúry. V roku 2018 navštívilo Slovensko 5,6 milión turistov. Okrem toho, že najviac zahraničných turistov prichádza aj naďalej z Česka, Poľska a Nemecka, zaznamenal sa aj nárast turistov z iných krajín, napr. z [[Izrael|Izraela]] (+52%), [[Island|Islandu]] (+50%), a [[Rusko|Ruska]] (+22%).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Slovensko v minulom roku navštívilo rekordne veľa turistov|url=https://ekonomika.sme.sk/c/20833508/slovensko-v-minulom-roku-navstivilo-rekordne-vela-turistov.html|dátum vydania=24.5.2019|dátum prístupu=12.10.2019|vydavateľ=}}</ref> Slovensku má rozvinutú infraštruktúru pre pešiu turistiku. Existuje viac ako {{km|15000 }} značkovaných turistických chodníkov pre pešiu a viac ako {{km|500}} pre lyžiarsku turistiku (stav k roku [[2019]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistické značkované trasy - Klub slovenských turistov | url = http://www.kst.sk/index.php/turisticke-znakovane-trasy-organizacia-134 | vydavateľ = kst.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190923082903/http://www.kst.sk/index.php/turisticke-znakovane-trasy-organizacia-134 | dátum archivácie = 2019-09-23 }}</ref> === Veda a výskum === Veda a výskum sú na Slovensku spojené najmä so štátom financovanými [[Zoznam vysokých škôl na Slovensku|vysokými školami]], odbornými ústavmi a [[Slovenská akadémia vied|Slovenskou akadémiou vied]] (založená v roku [[1953]]). Súkromný sektor sa vo sfére vedy a výskumu zatiaľ vyskytuje v malej miere. Slovenskí vedci sú v Európe veľmi uznávaní. Všeobecne kvalitnú úroveň, porovnateľnú so svetovou majú [[Technická veda|technické odbory]] a [[fyzika]]. Výdavky na vedu a výskum napriek snahám o ich zvýšenie rastú veľmi pomaly a už niekoľko rokov sa pohybujú okolo 1 % HDP (2023). Slovensko si stanovilo cieľ do roku 2030 dosiahnuť hranicu 2 % HDP.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výdavky na výskum a vývoj stúpli, ale stále sme pod európskym priemerom – Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) | url = https://isa.gov.sk/2025/01/09/vydavky-na-vyskum-a-vyvoj-stupli-ale-stale-sme-pod-europskym-priemerom/ | dátum prístupu = 2026-04-09 | jazyk = sk-SK}}</ref> Medzi významné udalosti vo vede a výskume patrí napríklad vznik [[Slovenské čipové kompetenčné centrum|Slovenského čipového kompetenčného centra]] v roku 2025. Slovenské čipové kompetenčné centrum je súčasťou európskej iniciatívy Chips for Europe a vzniklo ako konzorcium štyroch kľúčových partnerov. Asociácie SK CHIPS, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, [[Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky|Centra vedecko-technických informácii SR]] a Slovenskej akadémie vied. Slovenský projekt bol zároveň vyhodnotený ako najlepší z celej Európy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na FEI STU sa otvorilo Slovenské čipové kompetenčné centrum | url = https://www.fei.stuba.sk/sk/verejnost-a-media/verejnost/aktuality/slovenske-cipove-kompetencne-centrum-otvara-brany-pre-buducnost-polovodicov-na-slovensku | vydavateľ = www.fei.stuba.sk | dátum prístupu = 2026-04-09 | jazyk = sk}}</ref> Prvým veľkým vedcom, ktorý sa dá považovať za slovenského, bol lekár [[Ján Jesenius|Ján Jesenský]]. Zakladateľ modernej slovenskej vzdelanosti bol osvietenec [[Matej Bel]]. Najväčšie úspechy dosiahol fyzik a vynálezca [[Aurel Stodola]], ktorý rozvinul technológiu parných turbín. Významný slovenský konštruktér bol [[Ján Bahýľ]]. K rozvoju optiky výrazne prispel [[Jozef Maximilián Petzval|Josef Maximilián Petzval]]. Na konštrukcii padáku pracoval [[Štefan Banič]]. Priekopníkom bezdrôtovej komunikácie bol [[Jozef Murgaš]]. Zo súčasných výskumníkov je významný astronóm [[Peter Kušnirák]], ktorý objavil cez 230 planétok. V Bratislave sa narodil nemecký nositeľ Nobelovej ceny za fyziku a nacistický exponent [[Filip Lenard|Philipp Lenard.]] == Doprava == [[Súbor:Križovatka Trnava.jpg|náhľad|vpravo|[[Diaľnica D1 (Slovensko)|Diaľnica D1]] pri [[Trnava|Trnave]]]] [[Súbor:ZSSK 671.001.jpg|náhľad|vpravo|[[Elektrická jednotka 671|Elektrická poschodová jednotka radu 671]] na osobnom vlaku [[Železničná spoločnosť Slovensko|Železničnej spoločnosti Slovensko]] na trati [[Žilina]] – [[Košice]]]] Slovensko bolo odpradávna križovatkou ciest medzi [[Jadranské more|Jadranským]] a [[Baltské more|Baltským morom]] a medzi [[Severné more|Severným]] a [[Čierne more|Čiernym morom]]. Prechod územím Slovenska umožňujú dôležité horské sedlá a priesmyky. Vedú nimi v súčasnosti významné európske cestné a železničné koridory, aj keď viaceré Slovensko i obchádzajú okolitými, rovinatejšími štátmi. Významná je medzinárodná plavebná dráha po [[Dunaj|Dunaji]]. Vďaka strategickej polohe vedú Slovenskom aj trasy ropovodov a plynovodov z [[Rusko|Ruska]] do [[Západná Európa|západnej Európy]].<ref name=":2" /> === Cestná doprava === Osobná aj nákladná doprava má väčšinou tranzitný charakter a uskutočňuje sa najmä po cestách. Celková dĺžka cestných komunikácií je {{km|42993|m}}. S tvrdým povrchom {{km|37533|m}} (vrátane {{km|415.5|m}} diaľnic a {{km|259|m}} rýchlostných ciest) a s nespevneným povrchom {{km|5460|m}}. Kategórie cestných komunikácií: [[Cesta I. triedy|cesty I. triedy]], [[Cesta II. triedy|cesty II. triedy]], [[Cesta III. triedy|cesty III. triedy]], rýchlostné komunikácie, diaľnice ([[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]], [[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]], [[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]], [[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]]). Cestná sieť sa v ostatnom čase rýchlo vylepšuje (výstavba diaľnic), stále však kvalitou nedosahuje požadované parametre. V štáte ešte neexistuje prepojenie diaľnicou z hlavného mesta do východnej metropoly, do Košíc. Kvalitné cestné spojenia však urýchľujú ekonomický rozvoj.<ref name=":72">{{Citácia knihy|priezvisko=TOLMÁČI|meno=L. a KOL.|titul=Geografia pre 2.ročník gymnázií|vydanie=1|vydavateľ=VKÚ|miesto=Harmanec|rok=2013|isbn=|strany=26,27}}</ref> === Železničná doprava === Železnice stoja tiež pred obdobím radikálnej modernizácie. Ich dĺžka, podobne ako u cestnej siete, je nadpriemerná. V železničnej doprave prevláda preprava tovarov nad osobnou prepravou. Na Slovensku osobnú železničnú dopravu zabezpečujú Železničná spoločnosť Slovensko ([[Železničná spoločnosť Slovensko|ZSSK]]) a súkromní dopravcovia RegioJet a Leo Expres. [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]] spravujú 3 690 kilometrov (2007)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zmluva o prevádzkovaní dráh na rok 2007 | url = http://www.zsr.sk/buxus/docs//Zmluva_o_vykone/Zmluva_o_prev_drah_2007.rtf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110722115057/http://www.zsr.sk/buxus/docs//Zmluva_o_vykone/Zmluva_o_prev_drah_2007.rtf | dátum archivácie = 2011-07-22 }}</ref> tratí normálneho, širokého a úzkeho rozchodu. Ďalej majú v správe 1 159 priecestí so signalizáciou, 8 773 výhybiek, 76 tunelov s dĺžkou {{km|43.3|m}}, 2 283 mostov s dĺžkou {{km|46.7|m}} a 2 344 železničných priecestí. Spoločnosť ŽSR je podľa zákona prevádzkovateľom dráh na území Slovenska. Na Slovensku sú štyri hlávne zriaďovacie železničné uzly: [[Bratislava]], [[Žilina]], [[Košice]] a [[Zvolen]]. Medzi ďalšie významné uzly patrí: [[Trnava]], [[Vrútky]] a [[Nové Zámky]]. Najdlhší železničný tunel na Slovensku a aj v bývalom Česko-Slovensku je [[Čremošniansky tunel]] s dĺžkou {{m|4697|m}}, ktorý sa nachádza na trati [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|ŽSR č. 170]] [[Železničná stanica Vrútky|Vrútky]] – Turčianske Teplice – Banská Bystrica – [[Železničná stanica Zvolen|Zvolen osobná stanica]]. Železničná doprava má na Slovensku dlhú tradíciu. Medzi technické pamiatky patrí [[Čiernohronská železnica]] v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] a úvraťová [[Kysucko-oravská lesná železnica]] na [[Vychylovka (Nová Bystrica)|Vychylovke]], ktorá bola v prevádzke v rokoch [[1926]] až [[1971]], dnes jej časť slúži ako turistická atrakcia. Osobitné postavenie v železničnej doprave má mesto Čierna nad Tisou (pohraničná prechodová stanica pri hraniciach s Ukrajinou, slúžiaca ako prekladisko pre nákladné vlaky). Nedostatkom železničnej dopravy je jej pomalosť a zastaralá infraštruktúra. === Vodná doprava === [[Súbor:Un-slovakia.png|náhľad|Mapa Slovenska s vyznačenými administratívnymi hranicami, mestami, cestnou a riečnou sieťou]] Vodná doprava sa na Slovensku vykonáva na riekach: [[Dunaj]] ({{km|172|m}}), [[Váh]] ({{km|78.8|m}}), [[Bodrog]] ({{km|7.8|m}}) a [[Topľa]] ({{km|20|m}}). Riečna doprava je najlacnejší a ekologicky najvýhodnejší druh dopravy, nevýhodou je pomalosť a závislosť od vodného stavu riek. Osobná vodná doprava sa využíva prevažne na rekreáciu a výlety, nákladná doprava má význam pre zahraničný obchod. Riečne prístavy sa nachádzajú v mestách [[Bratislava]] a [[Komárno]]. Na ostatných vodných plochách sa vykonáva prevažne rekreačná a technologická plavba. Z časti je realizovaný projekt [[Vážska vodná cesta|Vážskej vodnej cesty]] s medzinárodným významom, ktorá by mala prepojiť [[Dunaj]] cez [[Váh]] s [[Odra|Odrou]] a [[Visla|Vislou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Koncepcia rozvoja vodnej dopravy SR|url=http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=481|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=MDPT|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20110824043741/http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=481|dátum archivácie=2011-08-24}}</ref> Pod slovenskou vlajkou sa plaví cca 60 lodí, pričom Slovensko nevlastní žiadnu z nich. === Letecká doprava === [[Súbor:16-01-14-Flughafen Bratislava-DSCF7281.jpg|right|thumb|Lietadlá slovenských leteckých dopravcov [[Go2Sky]] a [[AirExplore]] na [[Letisko M. R. Štefánika|Letisku M. R. Štefánika]] v Bratislave]] Význam leteckej dopravy neustále narastá. Na Slovensku sa nachádza 36 [[letisko|letísk]] (z toho 20 s tvrdým povrchom).<ref name=CIA>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The World Factbook | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Central Intelligence Agency | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20200407000151/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html | dátum archivácie = 2020-04-07 }}</ref> Slovensko má celkovo 8 medzinárodných letísk, konkrétne v [[Letisko M. R. Štefánika|Bratislave]], [[Letisko Košice|Košiciach]], [[Letisko Poprad-Tatry|Poprade]], [[Letisko Sliač|Sliači]], [[Letisko Piešťany|Piešťanoch]], [[Letisko Žilina|Žiline]], [[Letisko Prievidza|Prievidzi]] a [[Letisko Nitra|Nitre]]. Najväčšie letisko na Slovensku je [[Letisko M. R. Štefánika|Letisko Milana Rastislava Štefánika]] v Bratislave. V roku 2025 prepravilo 2 438 215 cestujúcich.<ref>https://www.bts.aero/o-letisku/o-spolocnosti/profil-spolocnosti/statisticke-udaje/</ref> Letecká doprava má význam najmä v medzinárodnom styku a v cestovnom ruchu. Počet letísk podľa dĺžky vzletových a pristávacích dráh:<ref name=CIA /> * viac ako {{m|3047|m}}: 1 * od 2 438 do {{m|3047|m}}: 3 * od 1 524 do {{m|2437|m}}: 3 * od 914 do {{m|1523|m}}: 12 * menej ako {{m|914|m}}: 17 === Potrubná doprava === Potrubná doprava je orientovaná najmä na dovoz surovín z Ruska a tým je zraniteľná. Cez Slovensko prechádzajú dva [[Ropovod|ropovody]] – [[Družba (ropovod)|Družba]] ({{km|506.6|m}}) a [[Ropovod Adria|Adria]] ({{km|8.5|m}}). Krajinou taktiež prechádza plynovod [[Bratstvo (plynovod)|Bratstvo]], na ktorý je nadviazaný slovenský distribučný systém plynovodov o dĺžke vyše {{km|30560|m}}.<ref name="tzbp">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Széplaky | meno = D. | priezvisko2 = Lukáč | meno2 = L. | titul = Súčasnosť a budúcnosť tranzitnej prepravy zemného plynu na území Slovenska | url = http://www.tzbportal.sk/kurenie-voda-plyn/sucasnost-buducnost-tranzitnej-prepravy-zemneho-plynu-na-uzemi-slovenska.html | dátum vydania = 03.02.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.09.2014 | vydavateľ = tzbportal.sk | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141113005131/http://www.tzbportal.sk/kurenie-voda-plyn/sucasnost-buducnost-tranzitnej-prepravy-zemneho-plynu-na-uzemi-slovenska.html | dátum archivácie = 2014-11-13 }}</ref> K zemnému plynu má vďaka plynovodom prístup 95 % obyvateľov krajiny.<ref name="tzbp"/> Významné sú aj [[Vodovod|vodovody]], ktoré na mnohých miestach umožňujú zásobovanie obyvateľstva vodou zo vzdialených vodných nádrží. == Komunikácie == [[Súbor:Upside down Pyramid, Bratislava 03.jpg|thumb|Sídlo [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]]]] [[Súbor:stvtower.jpg|thumb|Sídlo [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] v [[Mlynská dolina|Mlynskej doline]] v Bratislave]] [[Telekomunikácie]] sa od počiatku nového tisícročia významne modernizujú a rozvíjajú, predovšetkým využitie mobilných telefónov. K roku 2009 bolo v krajine používaných celkom 5,9 miliónov mobilných telefónov a cez 4 milióny ľudí používalo [[internet]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europe :: Slovakia — The World Factbook – Central Intelligence Agency|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html|vydavateľ=www.cia.gov|dátum prístupu=2019-07-12|url archívu=https://web.archive.org/web/20200407000151/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html|dátum archivácie=2020-04-07}}</ref> Celkovo je rozšírenie týchto služieb porovnateľné s ostatnými krajinami v regióne. Na Slovensku vysiela celkom asi 40 národných, regionálnych a miestnych televíznych staníc, väčšinou v súkromnom vlastníctve. Tri celonárodné televízne programy sú vysielané pod taktovkou spoločnosti [[Rozhlas a televízia Slovenska]], ktorá vznikla v januári 2011. Má dve organizačné zložky: [[Slovenský rozhlas]] a [[Slovenská televízia|Slovenskú televíziu]], ktoré pred vznikom RTVS fungovali samostatne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov|url=http://www.rtvs.eu/index.php?r=download/file/id/1|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=3.6.2011|vydavateľ=|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20151127065352/http://www.rtvs.eu/index.php?r=download%2Ffile%2Fid%2F1|dátum archivácie=2015-11-27}}</ref> Na Slovensku funguje zhruba 20 rádiových programov. Napriek tomu je v krajine naďalej používaný [[Analógový signál|analógový]] systém, postupne sa prechádza na [[Digitálny signál|digitálne vysielanie]]. Zavádza sa tiež využitie optických vláken.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Predpokladaný harmonogram vypínania základných analógových televíznych vysielačov a zapínania vysielačov DVB T v roku 2011|url=http://www.digimedia.sk/?IDe=105034|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=3.6.2011|vydavateľ=MDVRR SR|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20120112034231/http://www.digimedia.sk/?IDe=105034|dátum archivácie=2012-01-12}}</ref> === Rozhlas === Najpočúvanejšie rádiá na Slovensku sú (2. + 3. kvartál 2017) [[Rádio Expres]] (19,25 %), [[Rádio Slovensko]] (SRo 1, 17,03 %), [[Fun rádio]] (11 %), [[Rádio Jemné]] (7,3 %), [[Europa 2|Rádio Europa 2]] (6,86 %), [[Rádio Regina]] (SRo 4, 6,26 %), [[Rádio Vlna]] (5,34 %), [[Rádio Anténa Rock]] (2,97 %), [[Rádio FM]] (SRo 3, 2,56 %) a [[Rádio Lumen]] (2,5 %).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = www.radia.sk | odkaz na autora = | titul = Počúvanosť rádií MML-TGI: 2. + 3. vlna 2017 (kĺzavé dáta) | url = https://www.radia.sk/pocuvanost/mml-tgi/vlny/2017-3 | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Verejnoprávny [[Slovenský rozhlas]] vysiela už viac ako 85 rokov a má 9 okruhov. Terestriálne vysielajú: [[Rádio Slovensko]], [[Rádio Regina]], [[Rádio Devín]], [[Rádio FM]], [[Rádio Patria]] a [[Radio Slovakia International]]. Digitálne cez internet a od roku [[2015]] aj v digitálnej sieti [[Digital Audio Broadcasting-Terrestrial|DAB+]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Maxa | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Odštartoval digitálny rozhlas. V Bratislave, s programami RTVS | periodikum = Zive.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.zive.sk/clanok/110867/odstartoval-digitalny-rozhlas-v-bratislave-s-programami-rtvs/ | issn = 1335-860X | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-15 | dátum prístupu = 2017-12-17 }}</ref> vysiela: [[Rádio Klasika]], [[Rádio Litera]] a [[Rádio Junior]]. Sídlo Slovenského rozhlasu je na Mýtnej ulici v Bratislave. === Televízia === Televízne vysielanie pokrýva celé územie Slovenska. Je zabezpečené verejnoprávnymi i súkromnými médiami s rôznym regionálnym dosahom. Od zániku Česko-slovenskej televízie vysiela na Slovensku verejnoprávna – [[Slovenská televízia]], ktorá má dva kanály [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] a [[Dvojka (RTVS)|Dvojka]]. Jednotka (do roku 2004 STV 1) vysiela od roku 1956 všeobecný program, filmy, seriály, relácie a spravodajstvo. Dvojka (do roku 2004 STV 2) vysiela od roku 1970 prevažne slovenské dokumenty, šport, programy pre deti, slovenské a nekomerčné zahraničné filmy. Trojka začala vysielať v roku 2008 ako športový kanál až do roku 2011. V roku 2019 obnovila svoje vysielanie a v súčasnosti vysiela filmy a relácie z archívu. Neskôr aj tá skončila. Roku 1996 začala vysielať aj komerčná [[TV Markíza]], ktorá je najsledovanejšou televíziou. V roku 2009 televízia spustila druhý kanál určený pre ženy s názvom [[TV Doma]]. V roku 2014 spustili tretí kanál určený pre mužov, s názvom [[TV Dajto]], ktorý nahradil televízny kanál [[TV Fooor]]. Z televízie Global vznikla v roku 2002 [[TV JOJ]], ktorá spustila vysielanie druhého okruhu [[Plus (televízna stanica)|Plus]] a v roku 2013 ďalšie dva programy [[TV WAU]] a [[TV Senzi]]. Neskôr pribudli detské kanály Ťuki TV a [[TV RiK]]. Pre Česko bol spustený program JOJ FAMILY a premiérový kanál JOJ CINEMA pre Slovensko. Okrem týchto televízií s terestriálnym vysielaním sú na Slovensku aj spravodajská televízia [[TA3]], monotematická [[TVA]] (obchodné správy), [[Nautik TV]] (pôvodne podmorský svet, v súčasnosti predovšetkým interaktívne relácie), [[Music Box]] (hudobná stanica), ako aj ďalšie miestne a lokálne televízie. Poradie televízií podľa sledovanosti (október [[2017]]): [[TV Markíza]] (19,5 %), [[TV JOJ]] (16,2 %), [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] (10,1 %), [[TV Doma]] (4 %), [[TV Dajto]] (3,1 %), [[Plus (televízna stanica)|Plus]] (3 %), [[TV WAU]] (2,8 %), [[Dvojka (RTVS)|Dvojka]] (2,2 %) a [[TA3]] (1,6 %).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Grafy a tabuľky | periodikum = medialne.etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.etrend.sk/televizia-grafy-a-tabulky.html | issn = 1337-0006 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2017-12-17 }}</ref> [[Televízia (prenos)|Televízia]] je dnes na Slovensku dôležitým spoločenským javom, je prostriedkom masovej komunikácie, má strategický význam pre hospodárstvo a zároveň má i kultúrnotvorný charakter. Pôsobí priamo na zmysly a to je jeden zo základných ukazovateľov jej komunikačnej funkcie. Ponúka svojim poslucháčom poučenie i [[Zábava (činnosť)|zábavu]], informácie, estetický zážitok, vychováva i vzdeláva. Široký záber pôsobenia televízie formuje celkový životný štýl Slovákov. Na Slovensku sa začali pravidelne vysielať televízne programy v roku [[1953]].<ref name=":3" /> === Tlač === Slovenská tlač má dlhoročnú tradíciu vo vydávaní časopisov a kníh. Vydavateľstvá a tlač plnia veľkú kultúrnu a vzdelávaciu úlohu. Zabezpečujú vydávanie novín, časopisov, kníh a ďalších tlačových materiálov. Najväčšie tlačiarne sú v Bratislave, Martine, Skalici, Komárne, Košiciach a ďalších mestách. Najčítanejšie periodiká na Slovensku sú (k roku [[2016]]):<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = im | odkaz na autora = | titul = Prieskum: Tlač, rádiá i televízie. Ktoré médiá Slováci preferujú? | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/859553-prieskum-tlac-radia-i-televizie-ktore-media-slovaci-preferuju | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-14 | dátum prístupu = 2017-12-17 }}</ref> * Denníky – [[Nový Čas]] (15 %), [[SME]] (6 %), [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] (6 %), [[Plus JEDEN DEŇ]] (5 %), [[Šport (denník)|Šport]] (4 %), [[Korzár (denník)|Korzár]] (3 %) a [[Hospodárske noviny]] (3 %). * Týždenníky – [[Plus 7 dní]] (8 %), [[Život (časopis)|Život]] (6 %), [[Nový Čas pre ženy]] (6 %), [[Báječná Žena]] (6 %), [[Eurotelevízia]] (4 %), [[Slovenka]] (4 %) a [[Katolícke noviny (1940)|Katolícke noviny]] (4 %). * Mesačníky – Záhradkár (8 %), Zdravie (7 %), Eva (5 %), EMMA (5 %), Nový čas Krížovky (4 %), Auto motor a šport (3 %) a Auto magazín (3 %). == Kultúra == {{Hlavný článok|Slovenská kultúra}} [[Súbor:Carpathian Bazaar of Tastes, Sanok 2010 97.JPG|náhľad|vľavo|[[Slováci]] v tradičných krojoch]] [[Súbor:Vlkolinec 02.jpg|náhľad|vľavo|Drevená vidiecka architektúra v dedinke [[Vlkolínec]]]] Slovensko patrí do európskeho kultúrneho regiónu. Hoci sa miestna kultúra vyvíjala súbežne s kultúrou ostatných slovanských národov, zachovala si svoju originalitu. Každý slovenský región má pestré ľudové [[zvyky a tradície]], ktoré sa viazali k životu a práci človeka. Pre všetky sú spoločné [[Kresťanstvo|kresťanské]] a v niektorých prípadoch aj predkresťanské sviatky a obrady. Najvýznamnejšie sú vianočné tradície, trojkráľové sviatky, Hromnice, veľkonočné sviatky, Všetkých svätých a i. V jednotlivých regiónoch sa pripravovali typické jedlá, nápoje, spievali sa svojrázne [[Pieseň|pesničky]] a tancovali jedinečné [[Tanec|tance]]. Aj dnes na mnohých miestach nájdeme ľudové [[Kroj|kroje]], ktoré bežne nosia hlavne starší obyvatelia. Ľudové tradície nám dnes približujú aj folklórne festivaly, napr. vo [[Východná (obec)|Východnej]], v [[Detva|Detve]], na [[Myjava (mesto)|Myjave]], v [[Zuberec|Zuberci]] a inde. [[Folklórny súbor|Folklórne súbory]] ako [[SĽUK]] či [[Lúčnica]] preslávili Slovensko nielen doma, ale aj v zahraničí.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=TOLMÁČI|meno=L. a KOL.|titul=Geografia pre 9. ročník ZŠ a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom|vydanie=2|vydavateľ=Orbis Pictus Istropolitana|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=|strany=}}</ref><ref name=":10" /> Tradičná ľudová kultúra Slovenska vychádza z kolektívnych vkusových noriem. Tie sa vyvíjali pomaly. Odovzdávali sa ústnym podaním z generácie na generáciu.<ref name=":3" /> Ústna ľudová slovesnosť má pôvod hlboko v minulosti, kedy do istej miery kompenzovala domácu písanú literatúru. S každodenným životom sa spájali [[Spev (forma)|spevy]] k rôznym príležitostiam ako boli [[Svadba|svadby]], narodenie dieťaťa, [[Pohreb|pohreby]] a oslavy sviatkov. Slovenská ľudová lyrika obsahuje junácke či milostné piesne; zaznamenané sú [[Porekadlo|porekadlá]], [[Príslovie|príslovia]] a [[Hádanka|hádanky]]. V epike sú to predovšetkým [[Rozprávka|rozprávky]] a [[Balada|balady]]. === Architektúra === [[Súbor:Bratislava, Hrad, Slovensko.jpg|náhľad|[[Bratislavský hrad]]]] [[Súbor:Bojnice Castle Slovakia.jpg|náhľad|[[Bojnický zámok]]]] Stavby sa budovali z rôznych stavebných materiálov s charakteristickou architektúrou. V hornatejších častiach Slovenska to bolo často drevo, ktorého je tam aj v súčasnosti dostatok. Stavby drevenej architektúry ([[Drevenica (dom)|drevenice]]) sú postavené ako zrub, kladením jednotlivých trámov po obvode. Strechy sa pokrývali dreveným šindľom a zdobenými štítmi. Na stavbu jednoduchších obydlí sa používala aj nepálená hlina so slamou. Takéto budovy boli typické najmä pre južné časti Slovenska, Záhorie a Považie. Hlinené stavby sa stavali technológiou "nabíjania", keď sa navozená čerstvá hlina utláčala, nabíjala kolmi medzi doskové debnenie, čím vznikli obvodové i priečne steny domu.<ref name=":3" /> Typickú architektúru jednotlivých regiónov uchovávajú pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry. Najznámejšie sú [[Veľké Leváre]], [[Brhlovce]], [[Sebechleby]], [[Čičmany]], [[Špania Dolina]], [[Vlkolínec]], [[Podbiel]] a [[Ždiar]]. Príkladom uchovávania nielen stavebných pamiatok, ale aj možností hospodárenia našich predkov sú skanzeny, múzeá v prírode. Na Slovensku je v súčasnosti 10 [[Skanzen|skanzenov]], ktoré prezentujú pamiatky ľudovej stavebnej kultúry, život ľudí a v neposlednom rade aj technické pamiatky, ktoré sa v minulosti používali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skanzeny – Poznaj Slovensko|url=https://www.poznajslovensko.sk/skanzeny|vydavateľ=www.poznajslovensko.sk|dátum prístupu=2019-11-16}}</ref> Nachádzajú sa v rôznych častiach našej vlasti: Múzeum slovenskej dediny v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] na Turci, [[Vychylovka]] na Kysuciach, [[Zuberec]] na Orave, [[Pribylina]] na Liptove, [[Svidník]] na Šariši, [[Humenné]] na Zemplíne, [[Nitra]] v Podunajsku atď.<ref name=":2" /> Na Slovensku sa nachádza tiež mnoho hradov, zámkov, kostolov, kaštieľov a ďalších kultúrnych pamiatok. Krajina má podľa niektorých zdrojov najväčšiu koncentráciu hradov na jedného obyvateľa. Pri ich výstavbe sa používal trvanlivejší kameň. Zaujímavé sú i mestské pamiatkové rezervácie, ktoré sú vo väčšine našich historických miest – [[Bratislava]], [[Banská Štiavnica]], [[Košice]], [[Bardejov]], [[Levoča]], [[Banská Bystrica]] a i. Neodmysliteľnou súčasťou slovenskej architektúry sú [[drevené kostolíky]], ktoré sa na miestnom území stavali od druhej polovice [[15. storočie|15. storočia]]. Sú obrazom vnímania náboženského života a praktizovania viery dedinských ľudí. V súčasnosti môžeme na Slovensku vidieť okolo 40 drevených kostolov. Nie všetky sú sprístupnené a niektoré z nich sú súčasťou skanzenov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Drevené kostoly – Poznaj Slovensko|url=https://www.poznajslovensko.sk/drevene-kostoly|vydavateľ=www.poznajslovensko.sk|dátum prístupu=2019-11-16}}</ref> === Výtvarné umenie === [[Súbor:Medzilaborce - Andy Warhol Museum 5.jpg|thumb|Interiér [[Múzeum moderného umenia Andyho Warhola|múzea]] [[Andy Warhol|Andyho Warhola]] v [[Medzilaborce|Medzilaborciach]]]] Korene výtvarného umenia na území Slovenska siahajú hlboko do minulosti. Najstarším umeleckým dielom sú napríklad [[Venuša (soška)|venuše]] z doby kamennej, kresby neolitických ľudí, šperky a ďalšie nájdené predmety. Najvýznamnejším stredovekým tvorcom bol [[Majster Pavol z Levoče]], tvorca najvyššieho dreveného oltára na svete, ktorý sa nachádza v levočskom [[Chrám svätého Jakuba (Levoča)|Chráme sv. Jakuba]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spišské kostely se pyšní vzácnými dřevořezbami Mistra Pavla z Levoče|url=https://www.novinky.cz/cestovani/200471-spisske-kostely-se-pysni-vzacnymi-drevorezbami-mistra-pavla-z-levoce.html|vydavateľ=Novinky.cz|dátum prístupu=2019-07-08}}</ref> Začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] začína na Slovensku tvoriť generácia orientovaná na nové umelecké postupy. Slovenský umelecký život výrazne ovplyvnil maliar [[Gustáv Mallý]] či sochár [[Ján Koniarek]]. Po prvej svetovej vojne umelci vychádzali z domácich tradícií a nové formálne poznatky využívajú ako tvárny výrazový prostriedok. Rozbiehal sa spolkový život, tvorba bola rozmanitejšia.<ref name=":3" /> Spomedzi desiatok výtvarníkov dosiahli mnohí úspechy. Priekopníkom modernistickej maľby bol [[Martin Benka]], v jeho stopách šli [[Mikuláš Galanda]], [[Ľudovít Fulla]] a [[Janko Alexy]]. Ako grafici sa preslávili [[Koloman Sokol]] či [[Albín Brunovský]] a sochár [[Arpád Račko]]. Nemožno obísť obdobie [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Jeho princípy boli do umenia násilne implantované, ale osobnosti sa s nimi vysporadúvali rôzne. Najvýznamnejším výtvarným umelcom, narodeným slovenským emigrantom v USA, bol bezpochyby zakladateľ [[Popart|pop-artu]] [[Andy Warhol]]. V roku [[1991]] bolo neďaleko rodnej dediny jeho rodičov, v meste [[Medzilaborce]], otvorené múzeum venované jeho tvorbe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Za Warholem do Medzilaborců, na konec světa|url=https://www.idnes.cz/cestovani/kolem-sveta/andy-warhol-a-medzilaborce.A130926_130355_kolem-sveta_tom|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2013-09-29|dátum prístupu=2019-07-08}}</ref> Súčasné výtvarné umenie vytvárajú stovky autorov, väčšinou absolventov bratislavskej [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej školy výtvarných umení]]. Výtvarné dianie organizuje hlavne Slovenská výtvarná únia a okrem nej i [[Spolok výtvarníkov Slovenska]] a [[Umelecká beseda slovenská (budova)|Umelecká beseda Slovenska]], ktorá nadväzuje na tradície jedného z najstarších spolkov v krajine. Možnosť prezentácie súčasného výtvarného umenia poskytuje sieť [[Galéria|galérií]] a výstavných siení. Obraz výtvarného diania na Slovensku je neobyčajne pestrý. Prelína sa v ňom úsilie niekoľkých generačných vrstiev. Kvality závesného maliarstva tak rozvíjajú príslušníci staršej generácie výtvarníkov, zatiaľ čo mladšia generácia hľadá nové možnosti výtvarnej transformácie. V oblasti súčasného umenia pôsobí napríklad [[Blažej Baláž]].<ref name=":4">{{Citácia knihy|priezvisko=HUMPHREYS|meno=R.|titul=Turistický průvodce – Slovensko|vydanie=1|vydavateľ=Jota|miesto=Brno|rok=2004|isbn=|strany=240-242}}</ref> Faktom zostáva, že umenie na Slovensku prekvitá a môže sa porovnávať so zahraničím. === Literatúra === [[Súbor:Ludovit Stur.jpg|thumb|200px|[[Ľudovít Štúr]], kodifikátor slovenského spisovného jazyka]] Slovenská literatúra má bohatú históriu, tiahnucu sa od dôb [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] prvým dielom [[Proglas (prológ)|Proglas]] od [[Konštantín Filozof|sv. Cyrila]]. Najstaršou listinnou ručne písanou pamiatkou na území Slovenska je [[Nitriansky kódex]] (1083), latinský evanjeliár. V [[Slovenská humanistická a renesančná literatúra|humanizme a renesancii]] tvorili na území dnešného Slovenska hlavne v [[Latinčina|latinčine]] a [[Čeština|češtine]]. Roku [[1784]] [[Jozef Ignác Bajza]], [[René mládenca príhody a skúsenosti]] prvý román v slovenskej literatúre napísaný v jazyku, ktorý si autor sám vytvoril na základe západoslovenského nárečia. Ďalším veľmi významným obdobím bol [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], počas ktorého sa podarilo v podstate definitívne kodifikovať spisovnú slovenčinu, ktorá sa s malými úpravami používa dodnes. Zaslúžili sa o to najmä [[štúrovci]] na čele s [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. Za základ si vybrali stredoslovenské nárečie, ktoré bolo jazykom ľudu. V romantizme tvorili slovenskí autori najmä [[Poézia|poéziu]] – [[Ján Kollár]], [[Pavol Jozef Šafárik]], [[Andrej Sládkovič]], [[Samo Chalupka]], [[Janko Kráľ]], [[Ján Botto]], [[Janko Matúška]] a i. V [[Realizmus|realizme]] sa do popredia dostala [[próza]]. Napriek tomu, [[Pavol Országh Hviezdoslav]], jeden z najznámejších slovenských básnikov, písal v tomto období poéziu. Po rozpade Uhorska nastáva pre slovenskú literatúru obdobie zvané ''slovenská moderna'', v ktorom dochádza k novému zvýrazneniu reálneho sociologického a psychologického rozmeru literatúry. Medzivojnové obdobie reagovalo na 1. svetovú vojnu v tvorbe plurality nových smerov, autori: [[Ján Smrek]], [[Laco Novomeský]], [[Jozef Cíger-Hronský]], [[Margita Figuli]], [[František Švantner]] a iní. V druhej polovici 20. storočia sa výrazne presadil [[Ladislav Mňačko]] a [[Milan Rúfus]]. Medzi súčasnú slovenskú literatúru sa radia napr. [[Jana Bodnárová]], [[Dušan Dušek]], [[Daniel Hevier]], [[Vincent Šikula]] či významný predstaviteľ detektívnej literatúry [[Dominik Dán]]. === Hudba a tanec === [[Súbor:The Pixies at Pohoda music festival 2006.jpg|thumb|Prezentácia modernej hudby na festivale [[Pohoda (festival)|Pohoda]] v [[Trenčín|Trenčíne]]]] Vývoj slovenskej hudby predstavuje tisícročný proces, bezprostredne súvisiaci s dejinnými udalosťami na Slovensku a ich kultúrno-spoločenským vývojom. K najstarším umeleckým prejavom zaraďujeme [[ľudová pieseň|ľudové piesne]], ktoré sú súčasťou obradového [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Patria sem rôzne vinše, vianočné a veľkonočné koledy, fašiangové veselice, zaklínadlá, popevky a pod. Ťažký život si slovenskí predkovia spríjemňovali spevom aj tancom. V slovenskom folklóre hovoríme o niekoľkých štýlových vrstvách ľudových piesní. Rozšírené sú piesne tzv. starej kultúry, kde zaraďujeme [[Rituál|rituálne]] [[Pieseň|piesne]] (nápevky svadobných piesní, plačky atď.), piesne roľníckej a pastierskej kultúry (napr. trávnice, žatevné piesne). Novú piesňovú kultúru reprezentujú najmä piesne s ľúbostnou a vojenskou tematikou. Typickým prvkom hudobných tradícií sú [[Viachlasný mužský spev|viachlasné mužské spevy]], ktoré sú na Slovensku jedinečné. Zaujímavými hudobnými nástrojmi Slovákov sú [[fujara]], [[ozembuch]] či [[gajdy]].<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=BEŇADIKOVÁ|meno=J. a KOL.|titul=Estetická výchova|vydanie=1|vydavateľ=SPN|miesto=|rok=1992|isbn=|strany=160}}</ref> Počiatky slovenskej modernej hudby sa datujú do obdobia povojnového [[Česko-Slovensko|Československa]] (1918). Pred hudobnými umelcami stála náročná úloha, ktorej cieľom bolo prekonať tradičnú zaostalosť krajiny i po stránke hudobného umenia. Kvôli vytvoreniu národnej novodobej hudby sa Slováci vydali cestou profesionalizácie hudobného života. Začali sa vytvárať hudobné školy, konzervatóriá a opery. Slovenský skladateľ [[Mikuláš Schneider-Trnavský]] sa zaslúžil o založenie Hudobnej a dramatickej akadémie v [[Bratislava|Bratislave]]. Postupne sa menil hudobný sloh z melodicko-harmonického na sónický, zvukovo bohatý. Najstarším predstaviteľom slovenskej hudobnej moderny bol [[Alexander Moyzes]], ktorého mladším súčasníkom bol [[Eugen Suchoň]] a [[Ján Cikker]]. K hlavným predstaviteľom modernej klasickej hudby patria [[Vladimír Godár]], [[Iris Szeghy]], [[Peter Machajdík]], [[Martin Burlas]] a [[Peter Zagar]]. Medzi priekopníkov slovenskej populárnej hudby patrili [[Gejza Dusík]] a [[František Krištof Veselý]]. Výrazne sa presadili aj operné speváčky [[Edita Gruberová]], [[Lucia Poppová]], [[Gabriela Beňačková]], z mužov [[Peter Dvorský]]. Kráľovnou česko-slovenského šansónu sa stala [[Hana Hegerová]]. V 80. rokoch 20. storočia prišla silná vlna slovenskej pop-music: [[Karol Duchoň]], [[Marika Gombitová]], [[Miroslav Žbirka]], [[Peter Nagy]], [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]], [[Pavol Hammel]], skupiny [[Elán (skupina)|Elán]] ([[Vašo Patejdl]], [[Jozef Ráž|Jožo Ráž]]), [[Team]] ([[Pavol Habera]]) či [[Tublatanka]]. Po rozpade federácie sa objavili aj nové hviezdy, ako sú speváčky [[Katarína Knechtová]], [[Kristína (speváčka)|Kristína]], [[Zuzana Smatanová]], [[Jana Kirschner]], [[Nela Pocisková]], [[Mária Čírová]], [[Simona Martausová|Sima Martausová]], spevák [[Peter Cmorik|Peter Cmorík]], [[Marián Čekovský]] alebo skupiny [[IMT Smile]], [[No Name]], [[Hex (slovenská skupina)|Hex]], [[Desmod]] a [[Horkýže Slíže]]. [[Súbor:Lucnica 0129.jpg|thumb|Umelecký [[folklórny súbor]] [[Umelecký súbor Lúčnica|Lúčnica]]]] S rôznosťou hudby súvisí i veľká rozmanitosť tancov. Tanec bol v minulosti často súčasťou náboženských obradov, ale i prostriedkom zábavy. V každej obci boli približne dve-tri tanečné [[Zábava (činnosť)|zábavy]] počas roka (tzv. "''muziky''"). Tanečný prejav je poznamenaný striedaním rýchleho, a hneď pomalého tempa. Medzi známe ľudové tance patrí [[verbunk]], [[odzemok]], palicový tanec, klobúkový tanec, zvykoslovné tance (napr. s kosou, o vienok, grošové a i.). Jedinečné sú dupavé tance – ženy často tancujú do kruhu, pre mužov je charakteristický šórový tanec v dvoch radoch oproti sebe.<ref name=":3" /> === Divadlo === [[Súbor:Bratislava ND 1.jpg|thumb|Historická budova [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]]]] Divadelné predstavenie na území Slovenska existovalo už v ranom stredoveku vo forme náboženskej drámy. Najstaršie divadelné aktivity sa viažu na činnosť ochotníckych súborov a dramatikov (napr. [[Jozef Gregor Tajovský]], [[Božena Slančíková-Timrava]]). Prvé profesionálne [[Slovenské národné divadlo|divadlo]] vzniklo v marci [[1920]] v Bratislave. Profesionálny divadelný súbor uvádzal väčšinu svojho repertoáru po česky. Slovenské hry sa v repertoári divadla vyskytovali len zriedkavo a navyše hrali ich českí herci. Skutočným prelomom v slovenskom divadelníctve bol vznik [[Činohra Slovenského národného divadla|Slovenskej činohry SND]] (1932).<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História divadelníctva na území dnešnej Slovenskej republiky|url=http://www.teraz.sk/kultura/historia-divadelnictva-sr/97794-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=1970-01-01|dátum prístupu=2019-07-08|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Po roku [[1945]] sa zaznamenal aj rozvoj regionálneho divadelného života, ktorý sa zavŕšil dobudovaním rozsiahlejšej siete profesionálnych divadiel, vrátane divadiel národnostných menšín a bábkových divadiel. Významnými osobnosťami boli [[Jozef Budský]] a [[Ján Jamnický]]. V roku [[1979]] rozhodli príslušné miesta o výstavbe novej budovy SND. Novú budovu otvorili 14. apríla [[2007]].<ref name=":5" /> Súčasnú divadelnú sieť na Slovensku vytvárajú viac ako dve desiatky stálych divadiel. V uplynulých rokoch sa začala rozvíjať i sféra nezávislých divadelných súborov. Medzi najvýznamnejšie a najdlhšie pôsobiace neštátne súbory patrí [[Radošinské naivné divadlo]] v Bratislave. V Banskej Bystrici pôsobí neštátne divadlo pre mentálne postihnutých hercov – [[Divadlo z Pasáže v Banskej Bystrici|Divadlo z Pasáže]]. === Kinematografia === Filmová tvorba na Slovensku sa ako jedna z najmladších národných kinematografií zrodila až po druhej svetovej vojne. Od konca 40. rokov 20. storočia sa prikročilo k premietaniu krátkych reportážnych a dokumentárnych filmov. Prvý slovenský film natočil [[Eduard Schreiber]] ešte pred rokom [[1910]]. Vyvrcholením Schreiberovej filmárskej činnosti sa stala hraná dobrodružná [[anekdota (zábavný príbeh)|anekdota]] zvaná ''Únos''.<ref name=":4" /> K dnešným úspechom nemalým dielom prispela nová generácia režisérov a scenáristov. [[Ján Kadár]] je prvým a dosiaľ jediným Slovákom, ktorý získal filmovú cenu [[Cena Akadémie za najlepší film|Oscar]]. K tzv. československej novej vlne patri [[Štefan Uher]]. Netradičné režisérske postupy úspešne realizuje [[Juraj Jakubisko]]. V Hollywoode sa presadil [[Ivan Reitman]], režisér mnohých populárnych komédií (''[[Krotitelia duchov]]'', ''Dvojčatá'', ''Policajt zo škôlky'', ''Junior'' a i.). V hereckej práci sú tendencie stotožniť herca s autentickým správaním človeka v životnej realite. Ešte počas éry federácie sa preslávila rada slovenských hercov: [[Marián Labuda]], [[Emília Vášáryová]], [[Milan Lasica]], [[Július Satinský]], [[Milan Kňažko]], [[Ladislav Chudík]], [[Michal Dočolomanský]], [[Jozef Kroner]], [[Štefan Kvietik]], [[Zdena Studenková]], [[Július Pántik]], [[Božidara Turzonovová]], [[Martin Huba]], [[Kamila Magálová]], [[Emil Horváth]], [[Maroš Kramár]], [[Miroslav Noga]], [[Richard Stanke]], [[Jana Oľhová]], [[Marián Geišberg]], [[Štefan Skrúcaný]], [[Jozef Vajda]] či [[Táňa Radeva]]. Po rozpade federácie na domácej scéne vynikajú televízni a divadelní herci ako [[Táňa Pauhofová|Tatiana Pauhofová]], [[Zuzana Mauréry]], [[Tomáš Maštalír]], [[Petra Polnišová]], [[Vladimír Kobielsky|Vlado Kobielsky]], [[Diana Mórová]], [[Ján Koleník]], [[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]], [[Michal Hudák]], [[Helena Krajčiová]], [[Zuzana Šebová]], [[Dano Heriban]], [[Branislav Deák]], [[Monika Hilmerová]], [[Michal Kubovčík]], [[Ján Jackuliak]], [[Lukáš Latinák]], [[Juraj Kemka]], [[Karin Haydu]], [[Marek Majeský]], [[Zuzana Porubjaková]] a iní. V zahraničných produkciách sa presadila [[Barbora Bobuľová]] a Simona Košalková, v modelingu [[Adriana Sklenaříková]]. Slovenských predkov má slávna americká herečka a filmárka [[Angelina Jolieová]]. === Kuchyňa === {{Hlavný článok|Slovenská kuchyňa}} [[Súbor:Halusky kapustnica.jpg|thumb|[[Bryndzové halušky]], [[kapustnica]] a tmavé [[pivo]] [[Zlatý Bažant]] – príklad kaloricky bohatej [[slovenská kuchyňa|slovenskej kuchyne]]]] Slovenská kuchyňa je relatívne ťažká a regionálne rôznorodá. Vidiecke obyvateľstvo sa muselo stravovať v súlade s ťažkou fyzickou prácou, aby mohlo prežiť. Impulzy dávala a dostávala od okolitých kuchýň, najmä [[Česká kuchyňa|českej]], [[Poľská kuchyňa|poľskej]], [[Rakúska kuchyňa|rakúskej]] a [[Maďarská kuchyňa|maďarskej]]. Každodenná strava sa skladá z lokálnych surovín, v minulosti sa často jedávala najmä [[obilná kaša]]. Pre severné oblasti Slovenska sú typické jedlá pastierskeho pôvodu ako [[bryndzové halušky]] a [[zemiakové placky]] na rozdiel od juhu Slovenska, kde sú zastúpené jedlá spoločné s maďarskou a rakúskou kuchyňou, ako napríklad [[guláš]], [[lečo]], [[plnená paprika]], [[viedenský rezeň]]. Najtradičnejšou polievkou na Slovensku je [[kapustnica]] vyrobená obvykle z kyslej kapusty, húb a údeného mäsa. Obľúbeným nápojom slovenských predkov bola [[žinčica]], vyrobená z ovčieho mlieka, ktorá sa pridávala k bryndzovým haluškám. Z alkoholických nápojov je najtradičnejšie červené a bielo [[víno]], [[Pivo|pivo,]] z destilátov [[slivovica]] a [[borovička (destilát)|borovička]]. Medzi slovenské výrobky patria<ref>{{PDFLink|[http://www.mpsr.sk/politikakvality/download.php?59 Zoznam výrobkov v Slovenskej republike ako chránené označenie pôvodu a chránené zemepisné označenie]}}</ref>: * syrové výrobky ako [[parenica]], [[ovčí syr]] (ovčí hrudkový syr – salašnícky, ovčí salašnícky údený syr), syrové [[Korbáčik|korbáčiky]] (oravský a zázrivský korbáčik“), [[oštiepok]], [[bryndza]], tekovský salámový syr * mäsové výrobky ako [[spišské párky]], [[špekáčiky]], liptovská saláma, lovecká saláma * pekárske výrobky ako [[skalický trdelník]], [[bratislavský rožok]] == Šport == Vzhľadom na to, že Slovensko sa nachádza v miernom podnebnom pásme, je možné vykonávať športy s letným aj zimným zameraním. V krajine sa budujú štadióny, športové siene a ihriská. Medzi populárne športy na Slovensku patria [[futbal]], [[ľadový hokej]], [[tenis]], [[atletika]], [[plávanie]], [[hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]], [[basketbal]], [[volejbal]], [[vodný slalom]], [[cyklistika]], [[nohejbal]], [[hokejbal]], [[florbal]], [[lyžovanie]], [[biatlon]] a ďalšie. === Futbal === [[Súbor:Slovakia bratislava Národný futbalový štadión.jpg|náhľad|[[Národný futbalový štadión]] v Bratislave]] [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenská národná futbalová reprezentácia]] nepatri k absolútnej svetovej, či európskej špičke, ale futbal je na Slovensku populárny. Mužský národný tím sa v rebríčku [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] najvyššie umiestnil na 14. mieste a to v auguste v roku 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovakia National Football Team: FIFA Ranking {{!}} FIFARANKING.net | url = https://en.fifaranking.net/nations/svk/ | vydavateľ = en.fifaranking.net | dátum vydania = 2022-10-06 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en}}</ref> [[Slovenský futbalový zväz]] riadi slovenský futbal a pod jeho záštitou sa organizujú oficiálne futbalové súťaže na Slovensku ako [[Niké liga]], [[2. slovenská futbalová liga|II. liga]] a ďalšie. Slovenský tím sa v roku 2010 dostal do osemfinále na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS vo futbale v Juhoafrickej republike]], a to prvýkrát v ére samostatnosti. Na [[Majstrovstvá Európy vo futbale]] sa Slovensko prvý raz kvalifikovalo na turnaj v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016.]] Druhýkrát sa slovenským reprezentantom podarilo kvalifikovať na turnaj v [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|roku 2020]]. Tretíkrát sa Slovensko na Majstrovstvá Európy kvalifikovalo na turnaj pre rok [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]. Medzi najznámejšie slovenské futbalové tímy patria [[ŠK Slovan Bratislava]], [[FC Spartak Trnava]], [[MŠK Žilina]] a [[AS Trenčín]]. Najstarší futbalový klub na Slovensku je [[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]], ktorý bol založený v roku 1898. Z futbalistov sa najviac presadili hráči ako [[Marek Hamšík]], [[Martin Škrtel]], [[Milan Škriniar]], [[Stanislav Lobotka]] a [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]. Taktiež pod vlajkou Česko-Slovenska uspela rada športovcov ([[Ján Popluhár]], [[Adolf Scherer]], [[Jozef Adamec]], [[Viliam Schrojf]], [[Titus Buberník|Titus Bubeník]], [[Ladislav Kubala]] a i.). Slovensko bude už druhýkrát usporiadateľom [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov|Majstrovstiev Európy vo futbale hráčov do 21 rokov]]. Prvýkrát Slovensko turnaj hostilo v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov 2000|2000]] a druhýkrát bude v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov 2025|2025]]. === Hokej === [[Súbor:Slovakia2010WinterOlympicscelebration2.jpg|thumb|right|[[Slovenské národné hokejové mužstvo]] oslavuje výhru v zápase proti [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsku]] na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] vo [[Vancouver]]i v [[Kanada|Kanade]]]] [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovenská národná reprezentácia v ľadovom hokeji]] má za sebou viacero úspechov (napr. zlatá medaila v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|2002]], strieborná medaila na majstrovstvách sveta v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|2000]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|2012]], bronz v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|2003]] či bronz na olympiáde [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022|v roku 2022]]). [[Slovenský zväz ľadového hokeja]] je hlavný riadiaci orgán slovenského ľadového hokeja. Slovensko má viacero oficiálnych mužských hokejových súťaží, napr. [[Tipos extraliga|Tipsport extraligu]], [[1. hokejová liga SR|1. hokejovú ligu]], zastúpený je aj ženský hokej v 1. lige žien a juniorský a dorastenecký hokej v príslušných ligách. V rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|2011]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|2019]] sa v [[Bratislava|Bratislave]] a v [[Košice|Košiciach]] uskutočnili [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]. [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1925]] sa uskutočnili na prírodných klziskách vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. Najlepším hokejistom Slovenska 20. storočia bol [[Vladimír Dzurilla]], slávni boli aj [[Jozef Golonka]], [[Vincent Lukáč]], [[Marián Šťastný]], [[Peter Šťastný]] a [[Stan Mikita]]. Titul majstra sveta v hokeji vybojovali okrem iných [[Miroslav Šatan]], [[Peter Bondra]], [[Žigmund Pálffy]] či [[Ján Lašák]], dve striebra má [[Zdeno Chára]]. Trojnásobným víťazom Stanley Cupu je [[Marián Hossa]], v NHL uspel aj [[Marián Gáborík]] a [[Pavol Demitra]]. V roku [[2022]] sa stal [[Juraj Slafkovský]] historicky prvým Slovákom, ktorého si v drafte NHL vybrali z prvého miesta. === Ostatné športy === Slovensko má dobré výsledky v tenise, v roku 2002 [[Slovenský fedcupový tím|Slovensko]] vyhralo [[Pohár federácie]]. Najlepší slovenskí tenisti sa dlhodobo pohybujú v TOP 100 svetového rebríčka (napr. [[Daniela Hantuchová]], [[Dominika Cibulková]], [[Martin Kližan]], [[Dominik Hrbatý]], kedysi [[Miloslav Mečíř]]). Centrom slovenského tenisu je [[Národné tenisové centrum (Bratislava)|Národné tenisové centrum]] v Bratislave. V posledných rokoch získava veľkú mediálnu popularitu cestná cyklistika najmä vďaka úspechom [[Peter Sagan|Petra Sagana]]. Najvýraznejšou postavou slovenskej dráhovej cyklistiky bol [[Anton Tkáč]]. Významné úspechy dosahujú aj slovenskí vodní športovci, hlavne v rýchlostnej kanoistike a vodnom slalome. Majstrovstvá vo vodnom slalome sa usporadúvajú na divokej vode v [[Bratislava – mestská časť Čunovo|Čunove]] pri Bratislave. Tri zlaté olympijské medaile majú kanoisti [[Pavol Hochschorner]] a [[Peter Hochschorner]], dve zlaté ich kolegovia [[Michal Martikán]] a [[Elena Kaliská]] a tiež [[Ladislav Škantár]] a [[Peter Škantár]] vybojovali olympijské zlato. V oblasti atletiky získal ešte za éry Československa zlatú olympijskú medailu chodec [[Jozef Pribilinec]]. Dnes výrazné úspechy v atletike dosahuje chodec [[Matej Tóth]], olympijský víťaz v chôdzi na 50 km na [[Letné olympijské hry 2016|LOH 2016]]. Na Slovensku sú veľmi obľúbené zimné športy, vrátane lyžovania. V lyžiarskom areáli Štrbského plesa sa nachádzajú dva [[Skokanský mostík|skokanské mostíky]], na ktorých sa konali [[Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach]] ([[Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach 1935|1935]], [[Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach 1970|1970]]) a viaceré [[Svetový pohár v skokoch na lyžiach|svetové poháre]]. Strediskom biatlonu je malá [[Národné biatlonové centrum Osrblie|obec Osrblie]], kde sa konali v roku 1997 [[Majstrovstvá sveta v biatlone]]. Zo zimných športov Slovensko vzorne reprezentuje lyžiarka [[Petra Vlhová]], ktorá nadviazala na úspechy slalomárky [[Veronika Velez-Zuzulová|Veroniky Velez-Zuzulovej]] a biatlonistka [[Paulína Fialková]]. Paulína so sestrou [[Ivona Fialková|Ivonou]], [[Terézia Poliaková|Teréziou Poliakovou]] a [[Veronika Machyniaková|Veronikou Machyniakovou]] tvoria biatlonový tím po ukončení kariéry šesťnásobnej medailistky z OH [[Anastasiya Kuzmina|Anastasie Kuzminovej]]. == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{reflist|2|refs= <ref name="mv-statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štatistické údaje o štátnych hraniciach | url = https://www.minv.sk/?statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-08 | miesto = Bratislava }} </ref> }} == Iné projekty == {{Projekt|q=Slovensko|commonscat=Slovakia|q_štítok=Slovensku|wikt|}} * {{wikivoyage|Slovakia|Slovensko}} == Externé odkazy == * [https://www.vlada.gov.sk/ Úrad vlády Slovenskej republiky] * [https://www.prezident.sk/ Prezident Slovenskej republiky] * [https://www.slovensko.sk/ Ústredný portál verejnej správy] * [https://slovakia.travel/ Národný portál cestovného ruchu Slovenska] {{portál|Slovensko||Politika||}} {{Koncové šablóny|{{Kraje Slovenska}}|{{Okresy Slovenska}}|{{Európa}}|{{Dejiny Slovenska}}| {{Navboxes | title = Členstvo v medzinárodných organizáciách | state = collapsed | list = {{Krajiny V4}} {{Eurozóna}} {{NATO}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{Schengenský priestor}} {{WTO}} {{OECD}} {{OBSE}} }} }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Slovensko| ]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] 5ka86m021hltyv3583emip4j4cjmmgr 8199414 8199411 2026-04-16T21:19:15Z ~2026-23559-43 292202 /* Staršie dejiny */ 8199414 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{iné významy}} {{Iné významy|Slovenská republika}} {{Infobox štát | Celý názov = Slovenská republika | 2. pád názvu = Slovenska | Vlajka = Flag of Slovakia.svg | Znak = Coat of Arms of Slovakia.svg | Poloha = EU-Slovakia.svg | Hymna = [[Nad Tatrou sa blýska]]<br />[[File:Nad Tatrou sa blýska.ogg|center]] (časť hymny) | Dlhý miestny názov = Slovenská republika | Krátky miestny názov = Slovensko | Hlavné mesto = [[Bratislava]] | ŠírkaSt = 48 | ŠírkaMin = 9 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 17 | DĺžkaMin = 7 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Bratislava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sabová | meno = Gabriela | autor = | odkaz na autora = | titul = Vysoké Tatry 2., Ružomberok 4., Hriňová 5. Zoznam miest podľa rozlohy prekvapí | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://cestovanie.pravda.sk/mesta/clanok/529554-vysoke-tatry-2-ruzomberok-4-hrinova-5-zoznam-miest-podla-velkosti-prekvapi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-30 | dátum prístupu = 2025-09-10 }}</ref> | Úradné jazyky = [[slovenčina]],{{#tag:ref|Zákon stanovuje, že „Orgány a právnické osoby podľa odseku 1 sú povinné prijať listinu v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, ak ide o listinu vydanú alebo overenú príslušnými orgánmi Českej republiky“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Zákon o štátnom jazyku SR – úplné znenie účinné od 1. marca 2011 |url=http://old.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva |dátum prístupu=2013-02-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130208143420/http://old.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva |dátum archivácie=2013-02-08 }}</ref> Takže v úradnom styku je prípustná aj čeština.|group=pozn.}}<ref name="Ústava SR">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čl. 6 Ústavy Slovenskej republiky | url = http://www.vlada.gov.sk/data/files/1086.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-03-03 | vydavateľ = Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, organizačný odbor | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="zákon o štátnom jazyku SR">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky | url = http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva/zkony/270/1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-03-03 | vydavateľ = | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20070630225832/http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva/zkony/270/1995 | dátum archivácie = 2007-06-30 }}</ref><ref name="zákon nár. menšín">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon č. 184/1999 Z.z. z 10. júla 1999 o používaní jazykov národnostných menšín | url = http://www.culture.gov.sk/kultura-mensin/kultra-nrodnostnch-menn/legislatva/184/1999 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-03-03 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090105174008/http://www.culture.gov.sk/kultura-mensin/kultra-nrodnostnch-menn/legislatva/184/1999 | dátum archivácie = 2009-01-05 }}</ref> | Demonym = [[Slováci|Slovák, Slovenka]] | Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br />Predseda parlamentu<br />Predseda vlády | Politickí predstavitelia = [[Peter Pellegrini]]<br />[[Richard Raši]]<br />[[Robert Fico]] | Vznik = 1993 | Susedia = [[Česko]], [[Poľsko]], [[Ukrajina]], [[Maďarsko]], [[Rakúsko]] | Rozloha = 49 035 | Poradie rozloha = 127 | Rozloha vody = 931 | Percento vody = 1,94<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2016 | url = https://www.enviroportal.sk/spravy/detail/7562 | vydavateľ = enviroportal.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Poradie odhad počtu obyvateľov = 118 | Sčítanie počtu obyvateľov = 5 449 270 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2021 | Odhad počtu obyvateľov = {{Pokles}} 5 409 407<ref name="Demografický vývoj">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Demografický vývoj v roku 2025 | url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/973bd7ac-eb08-42ef-b5d9-b227e47c01f1/!ut/p/z1/tVFNc4IwFPwtPXjMvAeBBo_BsYBVp2qpkksnIChFASWD9d83dHrpwY8e-i55b2Z3ZzcLAlYgStnmG6nyqpQ7fUfi8X3GAsd1DY7ojikGo-fF1B88mV5ow_I3wJnOhxi88hdvPrIMtGwQ1_lvIEAkparVFqIqbuSWNAXJy4zIQvVQL9Vxr920ZUqa-ijbcw_bJlWFfvuMxmsmE5LG6BDLTDMS2-s-iU2TpRZL0MiMTr5O8jVEd6GXt_J2cfDCcNR88Q0ZeNy32BjRGXs2BtwP5_0ZpcjpD-CKRqQ9sIseDAbLNk9PEJbdz-xg8ceIPsLoViu6dvM4GUw2WlmqbddHBau75DU1_zgcBNe1VqVKPxWs_qPXeh_uHXomRTYZUkvE5xN_-AJ7lvmY/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/ | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 31.03.2026 | jazyk = }}</ref> | Rok odhad počtu obyvateľov = 2025 | Hustota obyvateľstva = 111.3 | Poradie hustota = 88 | HDP = 151,03 miliardy<ref name="hdpslovensko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = International Monetary Fund: Slovak Republic | url = https://www.imf.org/external/datamapper/profile/SVK c=512,914,612,614,311,213,911,314,193,122,912,313,419,513,316,913,124,339,638,514,218,963,616,223,516,918,748,618,624,522,622,156,626,628,228,924,233,632,636,634,238,662,960,423,935,128,611,321,243,248,469,253,642,643,939,734,644,819,172,132,646,648,915,134,652,174,328,258,656,654,336,263,268,532,944,176,534,536,429,433,178,436,136,343,158,439,916,664,826,542,967,443,917,544,941,446,666,668,672,946,137,546,674,676,548,556,678,181,867,682,684,273,868,921,948,943,686,688,518,728,836,558,138,196,278,692,694,962,142,449,564,565,283,853,288,293,566,964,182,359,453,968,922,714,862,135,716,456,722,942,718,724,576,936,961,813,726,199,733,184,524,361,362,364,732,366,144,146,463,528,923,738,578,537,742,866,369,744,186,925,869,746,926,466,112,111,298,927,846,299,582,487,474,754,698,&s=NGDPD,PPPGDP,NGDPDPC,PPPPC,&sy=2010&ey=2021&ssm=0&scsm=1&scc=0&ssd=1&ssc=0&sic=1&sort=subject&ds=.&br=1 | dátum vydania = 2025 | dátum aktualizácie = 31.5.2025 | dátum prístupu = 5.5.2021 | vydavateľ = International Monetary Fund | miesto = | jazyk = Anglický }}</ref> | Rok HDP = 2025 | Poradie HDP = 59 | HDP na hlavu = 34 815<ref name="hdpslovensko"/> | Poradie HDP na hlavu = 41 | HDI = 0,880<ref name="hdislovensko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Latest Human Development Index Ranking | url = https://www.theglobaleconomy.com/Slovakia/human_development/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2023 | dátum prístupu = 31.11.2025 | vydavateľ = UNITED NATIONS DEVELOPMENT PROGRAMME | miesto = New York, New York, USA | jazyk = Anglický }}</ref> | Rok HDI = 2023 | Poradie (HDI) = 45 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[euro]] | Kód meny = EUR | Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]] | UTC posun = +1 | Letný čas = [[Stredoeurópsky letný čas|CEST/SELČ]] | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = SVK/SK | Kód motorových vozidiel = SK | Internetová doména = [[.sk]] | Smerové telefónne číslo = 421 | Poznámky = }} '''Slovensko''', dlhý tvar''' Slovenská republika''', je [[Vnútrozemský štát|vnútrozemský]] [[štát]] v [[Stredná Európa|strednej]] [[Európa|Európe]].{{#tag:ref|Podľa [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a niektorých systémov Slovensko patrí do [[východná Európa|východnej Európy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>WALLACE, W. ''The Transformation of Western Europe London'', Pinter, 1990.</ref><ref>HUNTINGTON, Samuel. ''The Clash of Civilizations''. Simon & Schuster, 1996.</ref><ref>JOHNSON, Lonnie. ''Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends''. Oxford University Press, US, 2001.</ref> Poľský historik [[Jerzy Kłoczowski]] krajinu zaraďuje medzi tzv. [[stredovýchodná Európa|stredovýchodné štáty]].|group=pozn.}} Má rozlohu {{km2|49036}} a okolo 5,8 milióna obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ščítanie obyvateľstva 2021|url=https://scitanie.sk|dátum prístupu=1.1.2021|vydavateľ=Štatistický úrad SR}}</ref> Na severozápade hraničí s [[Česko]]m, na juhozápade s [[Rakúsko]]m, na severe s [[Poľsko]]m, na východe s [[Ukrajina|Ukrajinou]] a na juhu s [[Maďarsko]]m.<ref name="mv-statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach" /> [[Geografia Slovenska|Krajina]] je prevažne hornatá, väčšinu povrchu zaberajú [[vysočina|vysočiny]]. Zo severu sem z mohutného oblúka zasahujú [[Karpaty]], na juhu sa rozprestiera [[Panónska panva]]. Hlavným a [[Zoznam miest na Slovensku|najväčším]] mestom je [[Bratislava]], úradným jazykom je [[slovenčina]]. Prvý štátny útvar [[Slovania|Slovanov]] na území dnešného Slovenska bola [[Samova ríša]] (7. storočie), neskôr vzniklo [[Nitrianske kniežatstvo]] (začiatok [[9. storočie|9. storočia]]), ktorého spojením s [[Moravské kniežatstvo|Moravským kniežatstvom]] vznikla v roku [[833]] [[Veľká Morava]]. Od polovice 10. do konca [[11. storočie|11. storočia]] sa územie Slovenska postupne začlenilo do [[Uhorsko|Uhorska]], ktoré sa v roku [[1526]] stalo súčasťou [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], od roku [[1867]] nazývanej [[Rakúsko-Uhorsko]]. Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] v roku [[1918]] bolo Slovensko súčasťou [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] až do konca roku [[1992]] (okrem obdobia [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnovej Slovenskej republiky]]). Dňa [[1. január]]a [[1993]] vznikla zánikom Česko-Slovenska samostatná Slovenská republika. [[29. marec|29. marca 2004]] Slovensko vstúpilo do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]] a [[1. máj|1. mája]] toho istého roku do [[Európska únia|Európskej únie]]. Od [[21. december|21. decembra]] [[2007]] je členom [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]] a od [[1. január|1. januára]] [[2009]] je 16. členom [[Eurozóna|Eurozóny]], oficiálnou menou sa stalo [[euro]]. Slovensko je [[Parlamentarizmus|parlamentná]] republika, presnejšie parlamentno-prezidentská republika.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Halama|meno=Ondrej|titul=Základy práva pre každého.|vydanie=1.|miesto=Žilina|rok=2020|isbn=978-80-570-2244-2|strany=31}}</ref> V hospodárstve sa vyznačuje modernizovaným [[Priemysel|priemyslom]] a rozvíjajúcim sa sektorom služieb, ktorý prevažuje v podiele tak [[Hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]], ako aj pracovnej sily. Dopravná infraštruktúra je vzhľadom na geografický profil krajiny redšie rozložená, no v súčasnosti dochádza k jej rozšíreniu a modernizácii. Z okolitých štátov má Slovensko pevné zväzky predovšetkým s [[Česko]]m, zatiaľ čo predtým konfliktné vzťahy s [[Maďarsko|Maďarskom]] sa v poslednej dobe zlepšili. Na Slovensku taktiež žije [[Maďari na Slovensku|maďarská]], rusínska a [[Rómovia na Slovensku|rómska]] menšina. Slovensko má bohatú [[Slovenská kultúra|kultúrnu tradíciu]], ako i množstvo prírodných a historických pamiatok. == Etymológia == Vznik názvu Slovensko a etnonyma Slováci je pevne spätý s existenciou [[Uhorsko|uhorského štátu]]. Tým, že sa vo väčšej miere spolu stýkali jednotlivé neslovanské národy Uhorska s pôvodnou slovenskou populáciou, došlo k vytvoreniu zárodkov slovenského povedomia. V oficiálnych prameňoch boli obyvatelia dnešného Slovenska nazývaní ''Slavus'' či ''Sclavus'', aby tak boli odlíšení od ostatných slovanských národov. Toto označenie sa prvýkrát objavilo v roku [[1029]] a potom v rôznych variantoch a jazykoch často od 15. storočia. Pri starších výskytoch podobných tvarov je sporné, či sa myslí slovanské alebo slovenské územie. Moderný slovenský tvar Slovensko je prvýkrát doložený v roku [[1675]] v žiadosti broumovského panstva, adresovanej hajtmanovi kraja v [[Uherské Hradiště|Uhorskom Hradišti]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Uhlár | meno = Vlado | titul = O pôvode názvov Slovák, Slovensko a slovenčina | periodikum = Kultúra slova | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | ročník = 26 | číslo = 8 | strany = 230{{--}}236 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1992/8/ks1992-8.pdf#page=4 | dátum prístupu = 14.4.2021 | issn = 0023-5202 }}</ref> == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Slovenska}} ''Pozri články: [[Vanniovo kráľovstvo]], [[Samova ríša]], [[Nitrianske kniežatstvo]], [[Veľká Morava]], [[Uhorsko]], [[Autonómne Slovensko]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Česko-Slovensko]], [[Slovenská ľudová republika]], [[Slovenská republika rád]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Prvá Slovenská republika]], [[Slovenská socialistická republika]], [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]]'' Slovensko síce patrí do skupiny mladších štátov Európy, ale územie krajiny má dlhú a pohnutú históriu, po ktorej zostalo množstvo pamiatok. Máloktorá európska krajina si prešla zložitejším historicko-politickým vývojom ako práve Slovensko. === Staršie dejiny === [[Súbor:Trencin-Roman2.JPG|thumb|right|Rímsky nápis na hradnej skale v [[Trenčín]]e]] Dogin ma velky ego O rozkvete ľudských spoločností na území Slovenska svedčí mnoho archeologických pamiatok ako napríklad nález lebky [[Človek neandertálsky|neandertálca]] v [[Gánovce|Gánovciach]]. Bohatšie doklady o živote prehistorických ľudí sa vzťahujú k [[Neolit|neolitu]]. Našli sa zvyšky ich obydlí, keramiky, ale aj ich duchovného života vo forme obetných darov alebo kultových predmetov akými boli pravdepodobne aj [[Venuša (soška)|venuše]] z Nitrianskeho Hrádku, [[Moravany nad Váhom|Moravian nad Váhom]] a ďalších miest. Približne 5000-4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (zachované nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa [[Domica]]). Etnická príslušnosť týchto pravekých ľudí je však nejasná. Od konca [[4. storočie pred Kr.|4. storočia pred Kr.]] prichádzajú [[Kelti]], ktorých možno považovať za prvé historicky známe [[etnikum]] na území dnešného Slovenska. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V [[1. storočie pred Kr.|1. storočí pred Kr.]] prichádzajú na Slovensko [[Dákovia]], Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry. Na prelome letopočtov sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi [[Germáni|Germánov]]. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich [[Vanniovo kráľovstvo]]. Dunaj tvoril hranicu s [[Staroveký Rím|Rímskou ríšou]]. V [[2. storočie|2. storočí]] nášho letopočtu boli na území Slovenska rozmiestnené rímske vojenské posádky. Následne sa juhozápad Slovenska stal súčasťou rímskej provincie Pannonia.<ref name=":6">{{Citácia knihy|priezvisko=LIŠČÁK|meno=V.|titul=Státy a území světa|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2009|isbn=|strany=725-728}}</ref> Koncom [[4. storočie|4. storočia]] sa začalo [[sťahovanie národov]], na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. S utváraním Slovenska a Slovákov ako národa je spojený najmä príchod Slovanov. Prvé [[Slovania|slovanské]] obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v [[5. storočie|5. storočí]]. V druhej polovici [[6. storočie|6. storočia]] sa Slovania dostali do područia kočovných kmeňov [[Avari (Stredná Ázia)|Avarov]], v prvej polovici [[7. storočie|7. storočia]] bolo miestne územie pripojené k [[Samova ríša|Samovej ríši]]. [[Súbor:Cyril a metod zilina.jpg|thumb|left|170px|Socha svätého [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] v [[Žilina|Žiline]]]] [[Súbor:Market Square of Bardejov.jpg|thumb|Stredoveké centrum [[Bardejov]]a]] Prvým štátnym útvarom na väčšine územia Slovenska bolo [[Nitrianske kniežatstvo]], ktoré sa roku [[833]] pripojilo k [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. V roku [[862]] veľkomoravský panovník [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] požiadal [[Byzantská ríša|Byzanciu]] o kresťanských misionárov, byzantský cisár [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] na Veľkú Moravu poslal misiu vedenú solúnskymi bratmi [[Konštantín Filozof|Konštantínom]] (mníšskym menom sv. Cyril) a sv. [[Metod (svätec)|Metodom]], ktorí zostavili písmo [[Hlaholika|hlaholiku]], preložili [[Biblia|Sväté písmo]], bohoslužobné texty a ďalšie knihy do [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] a pomáhali organizovať cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave. Po zániku Veľkomoravskej ríše vtedajšie územie Slovenska ovládli Maďari (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), ktorí sa v tom čase presídlili do strednej Európy. V polovici 10. storočia postupne vznikol nový feudálny štát – [[Uhorské kráľovstvo]] (Uhorsko). Založila ho síce pôvodom maďarská [[Arpádovci|dynastia Arpádovcov]], ale krajina zostávala mnohonárodnostná a mnohojazyčná, jazykom šľachty a kráľovského dvora bola [[latinčina]]. Po [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] roku [[1526]] sa Slovensko a západné Uhry stali súčasťou habsburskej ríše. V rokoch [[1540]]-[[1541]] Uhorskú nížinu obsadili Turci a juh Slovenska bol začlenený do [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]].<ref name=":6" /> [[Súbor:Siege Ersekujvar.jpg|thumb|right|Obliehanie tureckej pevnosti [[Nové Zámky]] v roku [[1685]]]] [[Súbor:Gen.Milan.Rastislav.Stefanik.Pavel.Vavrys.jpg|thumb|right|Maľba generála [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]]]] Následne po tureckej expanzii sa územie bývalého Uhorska v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. [[Kráľovské Uhorsko]]), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto [[Habsburgovci|habsburského]] štátu. [[Bratislava]] sa stala hlavným ([[1536]] – [[1784]]/[[1848]]), korunovačným ([[1563]] – [[1830]]) mestom a sídlom snemu ([[1542]] – [[1848]]) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. [[Trnava]] sa stala sídlom [[Ostrihom (mesto)|ostrihomského]] arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímskokatolíckej cirkvi. Dlho trvajúce vojny s Osmanskou ríšou na dlhšiu dobu ukončil v roku [[1711]] [[Satmársky mier]]. Najznámejším národným hrdinom, ktorého nájdeme v slovenskej mytológii z tohto obdobia, je zbojnícky kapitán [[Juraj Jánošík]] ([[1688]] – [[1713]]) z [[Terchová|Terchovej]]. Legenda hovorí, že bohatým bral a chudobným dával.<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Jánošík {{!}} Osobnosti {{!}} Terchovská sieň slávy|url=http://slavni.terchova-info.sk/osobnost/juraj-janosik/|vydavateľ=slavni.terchova-info.sk|dátum prístupu=2019-07-26}}</ref> Počas [[18. storočie|18. storočia]] začalo slovenské národné obrodenie. Obhajcom slovenských práv sa stáva kňazská inteligencia, ktorá bola rozdelená na dva prúdy: na katolíkov (na čele [[Anton Bernolák]]) a evanjelikov (hlavní predstavitelia [[Ján Kollár]] a [[Pavol Jozef Šafárik]]). Evanjelici presadzovali koncepciu slovanskej jednoty. Naopak katolíci zastávali názor, že [[Slováci]] sú svojbytný národ a potrebujú vlastný jazyk. V roku [[1787]] kodifikoval [[Anton Bernolák]] prvú spisovnú [[Slovenčina|slovenčinu]] založenú na západoslovenskom nárečí (nazývaná [[bernolákovčina]]). V polovici 19. storočia sa do popredia dostáva tzv. [[Štúrovci|štúrovská generácia]]. Roku [[1843]] kodifikoval [[Ľudovít Štúr]] spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorá je s malými úpravami používaná dodnes. Štúrovci viedli boj za slovenskú svojbytnosť a právo sebaurčenia Slovákov. V revolúcii z rokov [[1848]] – [[1849]] bolo vyhlásené [[Autonómne Slovensko]] v rámci Uhorska a Slováci sa pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchie]], čo sa im žiaľ nepodarilo a slovenská samospráva v roku [[1849]] zanikla. Najhoršiemu tlaku [[Maďarizácia|maďarizácie]] čelili Slováci po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] v rokoch [[1867]] – [[1918]]. S [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorskom]] malo Slovensko spoločný osud až do začiatku [[20. storočie|20. storočia]]. === Novodobé dejiny=== [[Súbor:Czecho-Slovakia by Peace Terms in 1920.jpg|vľavo|náhľad|Územie [[Česko-Slovensko|Československa]] podľa mierových podmienok z roku 1920]] V [[20. storočie|20. storočí]] sa situácia začala meniť. Predstavitelia slovenského a českého národa využili porážku Rakúsko-Uhorska v [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojne]]. V októbri [[1918]] spojením Slovenska, českých krajín a Podkarpatskej Rusi [[Vznik Česko-Slovenska|vzniklo]] [[Česko-Slovensko]] (Československá republika), o jej založenie sa zaslúžil aj slovenský politik [[Milan Rastislav Štefánik]]. Slováci sa k novovznikajúcemu štátu prihlásili [[Martinská deklarácia|Martinskou deklaráciou]] (30. októbra [[1918]]). Slovensko bolo po uzatvorení [[Trianonská mierová zmluva|mierovej zmluvy v Trianone]] prvýkrát vyčlenené ako samostatné územie, hoci v rámci Česko-Slovenska. Postavenie Slovenska v novom štáte však časť jeho obyvateľov a politikov neuspokojovala. Koncom [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] na Slovensku silneli separatistické tendencie.<ref name=":6" /> Od roku [[1918]] mala na Slovensku veľký vplyv katolícka [[Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku|Slovenská ľudová strana]] ([[Andrej Hlinka]]), ktorá žiadala [[Autonómia Slovenska|autonómiu Slovenska]]. Národnostné rozdiely v krajine využil nemecký diktátor [[Adolf Hitler]], ktorý najprv pripravil Česko o pohraničné územia a následne rokoval so slovenskými politikmi. Dňa 19. novembra [[1938]] bol schválený zákon o autonómii Slovenska v rámci [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Územie Slovenska bolo výrazne zmenšené v rámci [[Prvá viedenská arbitráž|1. viedenskej arbitráže]], ktorou muselo odstúpiť Maďarsku južné územia. Za týchto okolností bol pod nátlakom Nemecka nakoniec 14. marca [[1939]] vyhlásený samostatný Slovenský štát (neskôr oficiálne [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]) – jeden zo [[Satelitný štát|satelitov]] [[Nacistické Nemecko|Nacistického Nemecka]], v ktorom sa ustanovil [[Totalitarizmus|totalitný]] politický systém na čele s diktátorom [[Jozef Tiso|Jozefom Tisom]]. Slovensko počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] vystupovalo ako spojenec [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríše]]. Snaha po vlastnej štátnosti bola čoskoro prekrytá odporom voči [[Fašizmus|fašizmu]] a [[Nacizmus|nacizmu]], ktoré zostrovali perzekúciu [[Židia|židovského]] a [[Rómovia|rómskeho]] obyvateľstva. Behom [[Holokaust|holokaustu]], na ktorom sa Slovensko podieľalo vyvezením väčšiny Židov do nacistických koncentračných táborov, bolo usmrtených približne 75 000 slovenských Židov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOVÁČ|meno=D.|titul=Dějiny Slovenska|vydanie=|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|miesto=Praha|rok=2011|isbn=|strany=209}}</ref> Reakciou na vstup nemeckej armády na Slovensko vypuklo v auguste [[1944]] [[Slovenské národné povstanie]], ktorého politickým a vojenským centrom bola [[Banská Bystrica]]. Keď Nemci povstanie porazili, povstalci prešli na partizánsky spôsob boja. Na začiatku roku 1945 oslobodenie Slovenska [[Červená armáda|Červenou armádou]], armádou Rumunska a [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenským armádnym zborom]] ukončilo existenciu slovenského štátu. [[Súbor:Bratislava 1968 2.jpg|thumb|right|[[Sovietsky zväz|Sovietsky]] [[tank (vozidlo)|tank]] v [[Bratislava|Bratislave]] počas [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]], august 1968]] Po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] bolo Slovensko znovu začlenené do obnovenej [[Československá republika|Československej republiky]] (obnovená republika už zahŕňala len územie dnešného [[Česko|Česka]] a Slovenska. [[Podkarpatská Rus]] bola pričlenená k územiu [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]). Postupne sa dostalo do sféry vplyvu ZSSR medzi krajiny [[Východný blok|východného bloku]] za [[Železná opona|železnú oponu]]. Dňa [[25. február|25. februára]] [[1948]], kedy sa [[Februárový prevrat|moci ujala]] [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistická strana Československa]] (KSČ), došlo k [[znárodnenie|znárodneniu]] súkromných podnikov, slovenský roľnícky vidiek zasiahla [[kolektivizácia poľnohospodárstva]]. [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Komunistický režim]] zaviedol [[vedúca úloha strany|vedúcu úlohu KSČ]], ktorá sa potvrdzovala voľbami s jednotnou kandidátkou [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]]. Inak zmýšľajúci boli prenasledovaní [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], väznení aj [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989#Obete|popravení]]. Pre hospodárske zaostávanie a nespokojnosť s politikou komunistickej strany došlo v roku [[1968]] k významným [[Pražská jar|politickým zmenám]] politika [[Alexander Dubček|Dubčeka]]. Dňa [[21. august|21. augusta]] [[1968]] boli tieto procesy potlačené [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpádom vojsk Varšavskej zmluvy]]. Došlo k tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácii]] a nástupu [[Brežnevova doktrína|brežnevskej politiky]]. Od 1. januára [[1969]] sa ČSSR skladala z dvoch socialistických republík, [[Česká socialistická republika|ČSR]] a [[Slovenská socialistická republika|SSR]]. Slovenská socialistická republika (SSR) vznikla ústavným zákonom č. 143/1968 o československej federácii platným od 1. januára 1969 s obmedzenou suverenitou, keď isté kompetencie (najmä na na zabezpečenie spoločných potrieb a záujmov) zostali [[Československá socialistická republika|Československej socialistickej republike]] (ČSSR).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ústava 1968 | url = https://www.psp.cz/docs/texts/constitution_1968.html | vydavateľ = www.psp.cz | dátum prístupu = 2025-05-05}}</ref> V roku [[1989]] [[Nežná revolúcia]] ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom. Slovensko vzniklo [[1. január|1. januára]] [[1993]] ako jeden z nástupníckych štátov Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]], na základe ústavného zákona schváleného [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálnym zhromaždením]] ČSFR. Krajina sa začala otvárať svetu, demokratizovať a väčšmi spolupracovať s inými štátmi. Od [[19. január|19. januára]] [[1993]] je Slovensko členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], od [[29. marec|29. marca]] [[2004]] členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], od [[1. máj|1. mája]] [[2004]] členom [[Európska únia|Európskej únie]], od [[21. december|21. decembra]] [[2007]] je členom [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]] a od [[1. január|1. januára]] [[2009]] je 16. členom [[Hospodárska a menová únia (Európska únia)|Európskej menovej únie]] [[Eurozóna|eurozóny]], čím sa oficiálnou menou stalo [[euro]], ktoré vystriedalo [[Slovenská koruna|slovenskú korunu]]. == Geografia == {{Hlavný článok|Geografia Slovenska}} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Slovensko topo blank.jpg | šírka1 = 180 | popis1 = Fyzická mapa Slovenska | obrázok2 = Slovakia general relief map.svg | šírka2 = 236 | popis2 = Fyzická mapa Slovenska s popisom}} Slovenská republika sa nachádza na severnej pologuli o niečo bližšie k severnému pólu ako k rovníku. Na Slovensku sa používa [[stredoeurópsky čas]], ktorý o 1 hodinu predbieha svetový čas (čas nultého poludníka). Slovensko leží v [[Stredná Európa|Strednej Európe]], akoby v srdci Európy. Je vnútrozemským štátom, neleží na brehu mora. Najbližšie more je [[Jadranské more|Jadranské]], vzdialené približne 365 km. Slovensko hraničí s piatimi štátmi. Na východe susedí s [[Ukrajina|Ukrajinou]] ({{km|97.8|m}}), na juhu s [[Maďarsko|Maďarskom]] ({{km|654.8|m}}), na juhozápade s [[Rakúsko|Rakúskom]] ({{km|106.7|m}}), na severozápade s [[Česko|Českom]] ({{km|251.8|m}}) a na severe s [[Poľsko|Poľskom]] ({{km|541.1|m}}). Slovenské hranice väčšinou tvoria prirodzené prírodné útvary (rieky a hrebene hôr). Štátne hranice vedú aj nížinami a kotlinami, najmä na úsekoch hraníc s Maďarskom a Ukrajinou. Celková dĺžka hraníc je {{km|1652.2|m}}.<ref name="mv-statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach" /> Krajina je charakterizovaná [[Hornatina|hornatým]] reliéfom na severe a [[Nížina|nížinami]] na juhu. Všetky povrchové celky Slovenska patria do [[Panónska panva|Panónskej panvy]] a [[Karpaty|Karpát]]. Svojou územnou rozlohou 49 036 km² sa Slovensko zaraďuje medzi menšie štáty európskeho kontinentu. Tvar územia Slovenska je podlhovastý v rovnobežkovom smere (východ – západ). Slovenskom vedie hlavné európske [[rozvodie]], rozhranie území, z ktorých rieky odvádzajú vodu do dvoch morí (Baltského a Čierneho mora). === Povrch === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Belianske Tatry oct 2022.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = Panoráma [[Belianske Tatry|Belianskych Tatier]] | obrázok2 = Slovakia bratislava.jpg | šírka2 = 220 | popis2 = Rieka [[Dunaj]] v Bratislave | obrázok3 = Chvojnica hills near Unin.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = Obilné polia v [[Chvojnická pahorkatina|Chvojnickej pahorkatine]] na Záhorí | obrázok4 = Kriváň.JPG | šírka4 = 220 | popis4 = [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]], neoficiálny symbol Slovenska | obrázok5 = Oravský hrad (celkový pohled).jpg | šírka5 = 220 | popis5 = [[Oravský hrad]] | obrázok6 = Strbske pleso 2024.jpg | šírka6 = 220 | popis6 = [[Štrbské pleso]] | obrázok7 = Kremenec 005.JPG | šírka7 = 220 | popis7 = Trojhraničný stĺp (Slovensko, Poľsko, Ukrajina) na vrchu [[Kremenec (vrch v Bukovských vrchoch)|Kremenec]], najvýchodnejší bod Slovenska }} Povrch Slovenska je prevažne hornatý – pohoria a vysočiny zaberajú približne tri pätiny územia. Rozsiahle horské pásmo [[Karpaty|Karpát]] vypĺňa mnoho pohorí a kotlín. Jednotlivé skupiny pohorí sa líšia podľa vzniku a hornín, z ktorých sú zložené. Okolo stredného toku Hrona sa rozkladá skupina sopečných pohorí – [[Kremnické vrchy]], [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], [[Poľana (pohorie)|Poľana]], [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Štiavnické vrchy]] a ďalšie. Sopečného pôvodu sú aj [[Slanské vrchy|Slanské]] a [[Vihorlatské vrchy]] na východe. Pásma vrásových pohorí sa ťahajú od [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] na juhozápade cez stredné a severné Slovensko. Najvyššie sa vypínajú pohoria [[Malá Fatra]], [[Veľká Fatra]], [[Nízke Tatry]] a [[Tatry|Vysoké Tatry]]. V Tatrách sa týči najvyšší vrch Slovenska – [[Gerlachovský štít]], vysoký {{mnm|2655}} Ďalšie známe vrchy sú [[Lomnický štít]] (2632 m), symbol Slovenska [[Kriváň]] (2492 m) a [[Rysy (vrch)|Rysy]] (2499 m). Najrozsiahlejšie pohorie je [[Slovenské rudohorie]].<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=ZAŤKOVÁ|meno=M. a KOL.|titul=Geografia Európy, tercia|vydanie=1|vydavateľ=Poľana|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=|strany=29-32}}</ref> Jednotlivé pohoria oddeľujú doliny riek a kotliny. Najväčšie sú Košická, Juhoslovenská, Hornonitrianska, Turčianska, Žilinská a ďalšie. Nížiny sa rozprestierajú na juhozápade, juhu a východe. Patria do rozľahlej zníženiny [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Najväčšia a najúrodnejšia je [[Podunajská nížina]]. Jej južná časť so [[Žitný ostrov|Žitným ostrovom]], kde sú najväčšie zásoby podzemných vôd, je Podunajská rovina. Severnejšie prechádza do Podunajskej pahorkatiny rozčlenenej dolnými tokmi riek – [[Váh]], [[Nitra]], [[Žitava (rieka)|Žitava]], [[Hron]] a [[Ipeľ]]. Druhá najväčšia je [[Východoslovenská nížina]]. Pretekajú ňou viaceré rieky – [[Topľa]], [[Ondava]], [[Laborec]], [[Uh]], [[Latorica]], ktorých vody odvádza [[Bodrog]] a [[Tisa]]. Medzi Malými Karpatami a riekou Moravou leží rozlohou najmenšia [[Záhorská nížina|Záhorská nížina.]]<ref name=":1" /> [[Súbor:Koppen-Geiger Map SVK present (resized).png|vľavo|náhľad|Mapa [[Klimatické pásmo|klimatických pásiem]] Slovenska podľa Köppena]] [[Súbor:STANICA LANOVKY S OBSERVATÓRIOM.JPG|thumb|left|Meteorologická stanica na [[Lomnický štít|Lomnickom štíte]]]] === Podnebie === Na Slovensku panuje [[Mierne pásmo|mierne podnebie]] prechodného typu, s častejším striedaním vlhkého oceánskeho a suchého pevninského vzduchu (v lete horúceho, v zime studeného). Preto na území Slovenska prevládajú teplé [[Leto|letá]] a chladné vlhké [[Zima|zimy]] s veľkou oblačnosťou. Rozdiely v podnebí zapríčiňuje predovšetkým [[nadmorská výška]]. Najteplejšie a najsuchšie sú nížiny (okolo 570 mm zrážok ročne) a nižšie položené kotliny. S rastúcou nadmorskou výškou klesá teplota a viac prší a sneží. Najchladnejšie sú najvyššie pohoria, kde spadne aj najviac zrážok (Tatry vyše 2 000 mm ročne). Viac zrážok majú náveterné strany pohorí. Priemerná teplota vo vyšších polohách, najmä v [[Tatry|Tatrách]], činí okolo -4°C a naopak v nížinách sa pohybuje okolo 10°C. Čo sa týka vetra, v ročnom chode prevláda západné prúdenie. Najvyššia nameraná rýchlosť vetra bola 283 km/h ([[Skalnaté pleso]], Vysoké Tatry).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietor ako v hurikáne: V Škótsku sa očakávajú nárazy vetra až 200 km/h! | url = https://www.pocasieradar.sk/spravy-o-pocasi/vietor-ako-v-hurikane-v-skotsku-sa-ocakavaju-narazy-vetra-az-200-kmh--b21716c8-1184-4c2a-930b-66b35200df11 | vydavateľ = pocasieradar.sk | dátum vydania = 2025-01-24 | dátum prístupu = 2025-01-24 }}</ref> Na Slovensku sú tri klimatické oblasti: teplá, mierne teplá a chladná. Teplá oblasť je v nížinách a nízko položených kotlinách, približne do 350 m n. m. Mierna teplá oblasť má subkontinentálny ráz a tvoria ju časti Slovenska do 800 m n. m (nižšie pohoria a úpätia vyšších hôr). Chladná oblasť sa rozprestiera nad 800 m n. m. vo vyšších častiach pohorí. === Vodstvo === Rieky na Slovensku takmer z celého územia (96 %) patria do [[Úmorie|úmoria]] [[Čierne more|Čierneho mora]], kam ich odvádza rieka [[Dunaj]] s prítokmi. Ostatné územie odvodňuje [[Poprad (rieka)|Poprad]] s [[Dunajec|Dunajcom]] do [[Baltské more|Baltského mora]]. Najdlhšie rieky sú [[Váh]] (403 km), [[Hron]], [[Ipeľ]], [[Nitra (rieka)|Nitra]], [[Hornád]]. Najviac jazier na území Slovenska je v Tatrách (asi 200) a nazývajú sa plesá. Vznikli po ústupe ľadovca. Najväčšie a najhlbšie (53 m) je [[Veľké Hincovo pleso]], známe sú [[Štrbské pleso|Štrbské]], [[Popradské pleso|Popradské]] a [[Skalnaté pleso]]. V krajine je situovaných množstvo umelých [[Priehradná nádrž|priehradných nádrží]]. Najviac priehrad (celkom 19) je na rieke [[Váh]], kde tvoria Vážsku kaskádu. Sú to napr. [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]], [[Sĺňava]], [[Vodné dielo Kráľová|Kráľová]], [[Vodná nádrž Nosice|Nosice]] a iné. Najväčšia priehrada je [[Oravská priehrada]] s rozlohou {{km2|35}}, ďalej [[Zemplínska šírava]] a [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]]. Účel priehrad je hydroenergetický, protizáplavový, slúžia na zavlažovanie, rekreáciu alebo zásobovanie pitnou vodou. K najväčším vodným nádržiam patrí [[Gabčíkovo (vodné dielo)|Vodné dielo Gabčíkovo]] na Dunaji. V minulosti sa na Slovensku budovali [[Rybník|rybníky]] (chov rýb), [[Tajch|tajchy]] (banská činnosť) a [[klauzy]] (splavovanie dreva). ==== Podzemná voda ==== Najväčšie zásoby podzemných vôd sú v riečnych usadeninách a najmä na [[Žitný ostrov|Žitnom ostrove]]. Slovensko je bohaté na [[Minerálna voda|minerálne]] a [[Termálna voda|termálne vody]] (skoro 1 500 prameňov). Využívajú sa ako stolové vody a na liečebné účely v kúpeľoch [[Kúpele Piešťany|Piešťany]], [[Trenčianske Teplice]], [[Kúpele Sliač|Sliač]], [[Kúpele Dudince|Dudince]], [[Kúpele Bojnice|Bojnice]], [[Bardejovské Kúpele|Bardejove]] a iných. Najznámejšie stolové vody sú [[Fatra (minerálna voda)|Fatra]], [[Slatina (minerálna voda)|Slatina]], [[Salvator]], [[Cigeľka|Cígeľka]], [[Santovka (minerálna voda)|Santovka]], [[Mitická]] a [[Rajec (minerálna voda)|Rajec]]. Podzemná voda nasýtená minerálmi má aj rekreačný význam (termálne kúpaliská – [[Bešeňová]], [[Podhájska]], [[Dunajská Streda]], [[Veľký Meder]] a i.).<ref name=":1" /> === Pôdy === Pôdny kryt na území Slovenska je vďaka pestrej geologickej stavbe a členitému reliéfu veľmi rôznorodý. Pôda predstavuje rozhodujúci prírodný zdroj a jeden z hlavných prírodných potenciálov Slovenska. Z celkovej rozlohy pôdy tvorí orná pôda 39,5 %, lúky a pasienky 16,2 % a lesy 44,3 % územia. Najviac sú zastúpené hnedé lesné pôdy, v krasových oblastiach sú typické rendziny. Najúrodnejšie pôdy, černozeme a hnedozeme, nájdeme v nížinách. Problémom je ohrozenie pôd eróziou a svahovými pohybmi. Veľké sú i úbytky pôd v prospech zastavaných plôch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Regionální geografie Slovenska – elektronická učebnice|url=https://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/RGSR/ucebnice/fg/pudy.html|vydavateľ=geography.upol.cz|dátum prístupu=2019-07-12}}</ref> === Geografické zaujímavosti === ;Svetové strany * najsevernejší bod: [[Beskydok (vrch v Oravských Beskydách)|Beskydok]] (obec [[Oravská Polhora]]) na štátnej hranici (49° 37' s. z. š., 19° 28' v. z. d.) * najjužnejší bod: [[Patince]] (47° 44' s. z. š., 18° 17' v. z. d.) * najzápadnejší bod: [[Záhorská Ves]] (48° 23' s. z. š., 16° 50' v. z. d.) * najvýchodnejší bod: [[Kremenec (vrch v Bukovských vrchoch)|Kremenec]] (hraničný trojmedzník) (obec [[Nová Sedlica]]) (49° 05' s. z. š., 22° 34' v. z. d.) ;Nadmorská výška * najvyšší bod: [[Gerlachovský štít]] ({{mnm|2654.4}}) * najnižší bod: hladina rieky [[Bodrog]] pri [[Streda nad Bodrogom|Strede nad Bodrogom]] ({{mnm|94}}) ;Stredy * stred Slovenska: kóta [[Vepor|Ľubietovský Vepor]]-[[Hrb (vrch)|Hrb]] (+/− 5{{--}}{{km|10|m}}) (48° 44' s. z. š., 19° 28' v. z. dĺžky) * geometrický stred Slovenska: kóta [[Hájny grúň (1 207,7 m n. m.)]], ťažisko štátneho územia * stred Európy (zemepisný): kostol sv. Jána v [[Kremnické Bane|Kremnických Baniach]] (+/− 5{{--}}{{km|10|m}})(48° 45' s. z. š., 18° 55' v. z. d.) ;Vzdialenosti (vzdušné) * najväčšia dĺžka: {{km|428.8|m}} medzi obcami Záhorská Ves a Nová Sedlica * najkratšia šírka: {{km|77.6|m}} medzi obcami [[Orlov]] a [[Hosťovce (okres Košice-okolie)|Hosťovce]] == Geológia == {{Hlavný článok|Geológia Slovenska}} [[Súbor:Geol map.png|náhľad|Mapa geologickej stavby Slovenska]] [[Súbor:SF-IMG 0319-stoneWaterfall.jpg|náhľad|[[Šomoška (národná prírodná rezervácia)|Kamenný vodopád]] Somoška v [[Cerová vrchovina|Cerovej vrchovine]], najznámejší vulkanický útvar na Slovensku]] [[Súbor:Mineraly.sk - magnezit.jpg|thumb|Magnezit z [[Lubeník]]a, minerál patrí medzi najvýznamnejšie suroviny v súčasnosti ťažené na Slovensku]] [[Súbor:Domica Cave 22.jpg|thumb|Jaskyňa [[Domica]]]] Geologické pomery sú veľmi pestré. Územie Slovenska zaberajú z väčšej časti [[Karpaty]], ktoré na juhu lemujú nížiny [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Karpaty sa zaraďujú do [[Alpsko-himalájska sústava|alpsko-himalájskej sústavy]]. Vytvorili ju vrásnenia koncom druhohôr a v treťohorách, preto majú výraznú [[Príkrov (geológia)|príkrovovú]] stavbu. Jednotlivé pásma sú na seba nasúvané, približne smerom z juhu na sever. === Geologická stavba === Geologická stavba Slovenska je rozmanitá. Pohoria karpatského horského systému majú výraznú príkrovovú geologickú stavbu a tvoria ich rozmanité [[Kryštalinikum|kryštalinické]] aj [[usadená hornina|usadené horniny]], čím sa výrazne odlišujú od nížin Panónskej panvy (ktoré obsahujú najmä vrstvy [[Piesok|piesku]], [[Štrk|štrku]] a [[Íl|ílu]]). Na území Slovenska utvárajú [[Karpaty]] rozsiahly oblúk, ktorý možno rozdeliť na [[Západné Karpaty|Západné]] a [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východné Karpaty]]. Väčšinu povrchu zaberajú Západné Karpaty. [[Západné Karpaty]] sa tiahnu v dvoch pásmach: vonkajšom a vnútornom. Vonkajšie Karpaty tvorí najmä [[flyšové pásmo]], ktoré sa rozprestiera na severe a severozápade Slovenska. Tvoria ho prevažne hraničné pohoria, ktoré sú vybudované [[Flyš|flyšom]] (striedanie [[pieskovec|pieskovcov]], [[ílovec|ílovcov]] a [[Bridlica (sediment)|bridlíc]]). Začína [[Biele Karpaty|Bielymi Karpatami]], pokračuje cez Kysuce a Oravu na východné Slovensko až po pohorie [[Čergov (pohorie)|Čergov]]. Hranicu medzi vonkajšími a vnútornými Západnými Karpatami predstavuje [[bradlové pásmo]]. Tvoria ho odolné vápence ([[bradlo (útvar)|bradlá]]) vyčnievajúce bralnaté z menej odolných ílov a pieskovcov (napr. [[Vršatské bradlá]]). Vnútorné pásmo Západných Karpát tvorí mnoho pohorí a kotlín. Podľa stavby a vzhľadu ich možno rozdeliť do štyroch skupín: 1. jadrové pohoria, 2. sopečné pohoria, 3. Slovenské rudohorie, 4. karpatské kotliny a nížiny. [[Pásmo jadrových pohorí|Jadrové pohoria]] budujú tvrdé jadrá ([[Granit|žuly]], [[Rula|ruly]], [[Svor (hornina)|svory]]) a obalové horniny ([[Vápenec|vápence]], pieskovce a bridlice). Patria k nim pohoria [[Malé Karpaty]], [[Strážovské vrchy]], [[Súľovské vrchy]], [[Malá Fatra]], [[Veľká Fatra]], [[Chočské vrchy]], [[Nízke Tatry]] a [[Tatry]]. [[Neogénne vulkanity karpatského oblúka|Sopečné pohoria]] sa nachádzajú južnejšie od jadrových pohorí. Na ich stavbe sa podieľa najmä [[andezit]] a [[ryolit]], menej [[čadič]]. Najvýznamnejšie sopečné pohoria Slovenska sú [[Poľana]], [[Kremnické vrchy]], [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Štiavnické vrchy]] a [[Slanské vrchy]]. Slovenské rudohorie tvorí akúsi klenbu odlišného zloženia (hlavne slabo premenené horniny [[fylit]]y a [[bazalt|metabazalty]]), o ktorú sa opierajú jadrové pohoria zo severu a sopečné zo západu. K pásmu Slovenského rudohoria patria aj vápencové pohoria: [[Slovenský kras]], [[Slovenský raj]] a [[Muránska planina]]. V nich vzniklo činnosťou vody mnoho jaskýň. Pohoria Západných Karpát oddeľujú doliny a kotliny. Najväčšie sú [[Košická kotlina|Košická]], [[Juhoslovenská kotlina|Juhoslovenská]], [[Hornonitrianska kotlina|Hornonitrianska]], [[Turčianska kotlina]], [[Horehronské podolie]] a i.<ref name=":2" /> [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východné Karpaty]] sa rozprestierajú na severovýchode Slovenska. Ich vonkajšia časť ([[Nízke Beskydy]] a [[Poloniny]] – [[Bukovské vrchy]]) sa podobá na flyšové Západné Karpaty, ale má nižšie nadmorské výšky. Vnútornú časť Východných Karpát vypĺňajú sopečné [[Vihorlatské vrchy]]. === Geologický vývoj === Geologický vývoj prebiehal vo viacerých etapách dávno predtým, ako sa tu objavili v [[kvartér|štvrtohorách]] prví ľudia. V období [[paleozoikum|prvohôr]] pred asi 400 - 300 miliónmi rokov vznikli v hlbinách zeme počas tzv. [[hercýnske vrásnenie|variského/hercýnskeho vrásnenia]] premenené horniny [[rula|ruly]], [[svor]]y a [[amfibolit]]y. Miestami intrudovali variské [[granitoid]]y. Územie budúceho Slovenska vtedy tvorilo súčasť kontinentu [[Pangea]]. Do konca prvohôr bolo staré hercýnske pohorie postupne zarovnané a zmenené na rozsiahlu púšť. Začiatkom [[mezozoikum|druhohôr]] v triase prevažnú časť dnešného Slovenska zalievalo prevažne plytké more. Iba v najjužnejších oblastiach sa nachádzajú zvyšky triasovo-jurského tzv. [[Meliatsko-halstattský oceán|Meliatskeho oceánu]] (súčasť väčšieho oceánu [[Tethys (more)|Tethys]]). Na dne mora sa milióny rokov hromadili vápenaté schránky živočíchov. Na väčšine územia sa usadzovali [[vápenec|vápence]] a [[dolomit (hornina)|dolomity]]. V jure a kriede hlavne vápence. Koncom [[Mezozoikum|druhohôr]] územie budúceho Slovenska postihli rozsiahle horotvorné pohyby ([[orogenéza]] a [[tektogenéza]]). Vznikli vnútrokarpatské [[príkrov (geológia)|príkrovy]], ktoré sa sunuli smerom zo severu na juh. V mladších treťohorách sa zemská kôra rozlámala na kryhy. Z vyzdvihnutých krýh vznikli pohoria, z poklesnutých krýh vznikli [[neogénne kotliny]] a nížiny. Zasahovalo sem more [[Paratethys]]. V treťohorách vnikli na území dnešného Slovenská viaceré sopky. Vulkanická aktivita bola intenzívna hlavne na strednom a východnom Slovensku. Príkladom veľkých sopiek sú [[Štiavnický stratovulkán]], najväčšia sopka v Európe pred 15 miliónmi rokov, [[Poľana (vrch)|Poľana]], či [[Vihorlat (vrch)|Vihorlat]]. Posledná sopka, ktorá eruptovala na Slovensku, je [[Putikov vŕšok]] pri Novej Bani. Jej vek odhadujú vedci na 102 tisíc rokov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RUŽEK|meno=I. a KOL.|titul=Geografia pre 5.ročník základných škôl|vydanie=1|vydavateľ=VKÚ|miesto=Harmanec|rok=2009|isbn=|strany=41}}</ref> Horotvorný proces pokračoval od záverečnej fázy treťohôr pozvoľným dvíhaním celého priestoru. K sformovaniu dnešnej tvárnosti georeliéfu prispela i činnosť [[Štvrtohory|štvrtohorných]] ľadovcov a nadmerná [[erózia]]. Vo štvrtohorách sa objavuje [[človek]] a sopečná činnosť postupne ustáva. Slovensko sa nachádza na [[Eurázijská platňa|eurázijskej litosférickej platni]], resp. na časti označovanej [[Alcapa]]. Tektonické [[Zlom (geológia)|zlomy]], ktoré pretínajú miestne územie, nie sú v súčasnosti veľmi aktívne. Preto sa na Slovensku vyskytujú zemetrasenia pomerne zriedkavo a majú malú intenzitu.<ref name=":72" /> Celkovo sa seizmická aktivita najviac prejavuje v okolí [[Komárno|Komárna]], v oblasti [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] od [[Bratislava|Bratislavy]] po [[Vrbové]], v oblasti Horehronia východne od [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a na východnom Slovensku približne medzi [[Humenné|Humenným]] a [[Užhorod]]om. Zdrojom zemetrasení je aj oblasť severne od Tatier na poľskom území v okolí mesta [[Zakopané]].<ref>Hók, J., Kysel, R., Kováč, M., Moczo, P., Kristek, J., Kristeková, M., Šujan, M., 2016: [http://www.geologicacarpathica.com/browse-journal/volumes/67-3/article-803/ A seismic source zone model for the seismic hazard assessment of Slovakia.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190725083335/http://www.geologicacarpathica.com/browse-journal/volumes/67-3/article-803/ |date=2019-07-25 }} Geologica Carpathica, 67, 3, s. 273–288</ref> Najsilnejšie historicky doložené zemetrasenie zasiahlo Slovensko [[28. jún]]a [[1763]] pri [[Komárno|Komárne]] (pozri [[zemetrasenie v Komárne v roku 1763]]) a jeho magnitúdo bolo 5,8 (zomrelo pri ňom 63 ľudí).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najsilnejšie zemetrasenie na území Slovenska bolo 28. júna 1763 pri Komárne a zomrelo pri ňom 63 ľudí|url=https://www.sme.sk/c/2114616/najsilnejsie-zemetrasenie-na-uzemi-slovenska-bolo-28-juna-1763-pri-komarne-a-zomrelo-pri-nom-63-ludi.html|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2019-07-14|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> Slovensko je seizmicky a vulkanicky stabilná oblasť. === Nerastné bohatstvo === Ťažba [[nerastná surovina|nerastných surovín]] predstavuje jeden zo základov hutníckej výroby, chemického a stavebného priemyslu a ovplyvňuje výrazne aj ďalšie priemyselné odvetvia. V roku 2020 dosiahla hodnota ťažby nerastných surovín na Slovensku 329 miliónov €, čo predstavovalo 0,35 % [[Hrubý domáci produkt|HDP]]. V banskom priemysle bolo v roku 2020 zamestnaných 5 283 zamestnancov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Šoltés S., Kúšik D., Mižák J. & Kubač A. | odkaz na autora = | titul = NERASTNÉ SUROVINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2021 | url = https://www.geology.sk/wp-content/uploads/2024/12/SlovakMinerals_Yearbook_2021.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-11 | jazyk = sk}}</ref> Spomedzi energetických surovín sa dnes na území Slovenska ťažia [[ropa]], [[zemný plyn]], [[hnedé uhlie]] a [[lignit]]. Ťažba ropy pokrýva iba okolo 1 % a ťažba zemného plynu 3 % domácej spotreby. Ťažba hnedého uhlia pokrýva 80 % domácej spotreby, zvyšok je podobne ako celá spotreba [[čierne uhlie|čierneho uhlia]] zabezpečená dovozom z Česka. Ďalšie energetické suroviny ako [[antracit]], [[bitúmen|bitumenózne]] [[bridlica (sediment)|bridlice]] a neživičné plyny nie sú pri dnešných cenách vhodné na rentabilnú ťažbu. Ekonomicky zaujímavé zásoby [[Urán (chemický prvok)|uránu]] sa nachádzajú napr. na ložisku [[Jahodná (vrch)|Jahodná]] ([[Kurišková]]), ale k ich ťažbe zatiaľ nedošlo. Spomedzi [[ruda|rúd]] bola na Slovensku donedávna ťažená už iba [[železná ruda]] ([[siderit]]), ktorej ťažba pokrývala 11 % domácej spotreby. V priebehu leta [[2008]] však ťažba ustala. Na Slovensku sa na rozdiel od okolitých krajín nachádzajú zásoby [[antimón]]u, ktorý sa však v súčasnosti neťaží. V minulosti patrili medzi významné ložiská tohto polokovu [[Dúbrava (okres Liptovský Mikuláš)|Dúbrava]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]] a [[Pezinok]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]]. Krajina má značné zásoby [[neruda (nerast)|nerudných surovín]], z ktorých veľký význam má hlavne ťažba [[magnezit]]u, ktorý je exportovaný a predstavuje okolo 6 % svetovej ťažby tejto suroviny. Z celosvetového meradla je významná aj ťažba [[Perlit (hornina)|perlitu]] a [[skupina zeolitu|zeolit]]ov. Významným je i novo otvárané ložisko [[Talk|mastenca]] pri [[Gemerská Poloma|Gemerskej Polome]]. Medzi ostatné na Slovensku ťažené nerudné suroviny patrí [[barit]], [[bentonit]], [[kaolín]] (pokrýva asi 26 % domácej spotreby), keramické [[íl]]y, petrurgický [[bazalt]], stavebný a [[obkladový kameň]], [[dolomit (hornina)|dolomit]], [[vápenec]], [[halit|kamenná soľ]] (pokrýva asi 20 % domácej spotreby), [[anhydrit]] (pokrýva asi 45 % domácej spotreby), [[skupina živca|živce]], [[kremeň|kremenné]] [[piesok|piesky]] a ďalšie. V minulosti bola krajina významným producentom [[zlato (minerál)|zlata]], [[striebro (minerál)|striebra]], [[meď (minerál)|medi]] a ďalších rúd, ktorých ložiská sú v dnešnej dobe vyťažené. V malej miere pokračuje iba ťažba zlata v Banskej Hodruši ([[Hodruša-Hámre]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[ČTK]] | titul = Pri Hodruši našli nové ložisko zlata, s ťažbou sa má začať budúci rok | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/192116-pri-hodrusi-nasli-nove-lozisko-zlata-s-tazbou-sa-ma-zacat-buduci-rok/ | dátum vydania = 29.10.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.12.2013 | vydavateľ = spravy.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Jaskyne === Vzhľadom ku geologickej stavbe nie je divu, že sa na Slovensku nájdu rozvinuté krasové útvary, ktoré právom patria medzi veľké prírodné pozoruhodnosti. Krasová a erózna činnosť vytvorili viac než 7 500 jaskýň, pričom 13 z nich je sprístupnených verejnosti. Medzi tie najvýznamnejšie a najcennejšie patria [[Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu|jaskyne Slovenského krasu]] a [[Dobšinská ľadová jaskyňa]], ktoré boli zapísané do Zoznamu svetového dedičstva [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]]. Unikátnu hodnotu má predovšetkým [[Ochtinská aragonitová jaskyňa]], jediná svojho druhu v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jaskyne – Slovakia.travel|url=http://slovakia.travel/co-vidiet-a-robit/priroda-a-krajina/jaskyne|vydavateľ=slovakia.travel|dátum prístupu=2019-07-09}}</ref> Jaskyne svojimi pozoruhodnosťami oslovujú širokú verejnosť i odborníkov rôzneho zamerania. == Príroda == [[Súbor:Slovensky raj-Stratenska pila.jpg|náhľad|[[Stratenská píla]] v [[Národný park Slovenský raj|Národnom parku Slovenský raj]]]] [[Súbor:M.marmota latirostris in Veľká Studená dolina 2.jpg|thumb|[[Svišť vrchovský|Svišť vrchovský tatranský]]]] Slovensko sa vďaka svojim prírodných danostiam môže pochváliť nedotknutou a divokou prírodou. Geografická poloha Slovenska podmieňuje bohatstvo diverzity fauny a flóry. Na celom jeho území bolo dosiaľ popísaných viac než 11 tisíc druhov rastlín, takmer 29 tisíc živočíšnych druhov a cez tisíc druhov prvokov. Častá je i [[Endemit|endemická]] biodiverzita.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Regionální geografie Slovenska – elektronická učebnice|url=https://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/RGSR/ucebnice/fg/biota.html|vydavateľ=geography.upol.cz|dátum prístupu=2019-07-12}}</ref> === Rastlinstvo === {{hlavný článok|Rastlinstvo Slovenska}} Územie Slovenska sa rozprestiera v oblasti [[Listnatý les|listnatých]] a [[Zmiešaný les|zmiešaných lesov]] mierneho pásma. S meniacou sa nadmorskou výškou sa menia rastlinné aj živočíšne spoločenstvá, ktoré takto tvoria [[výškové stupne]] (dubový, bukový, smrekový stupeň, kosodrevina, alpínske lúky a podsnežné pásmo). Lesy pokrývajú 44,3 % územia Slovenska (2,17 milióna hektárov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prírodné bohatstvo Slovenska | url = http://www.tasr.sk/10/1307.axd?k=20080430TBB00452 | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2011 | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Až 60 % lesných porastov tvoria listnáče a 40 % ihličnany, prevládajú 60- až 100-ročné porasty. Medzi drevinami je najviac zastúpený v nížinách [[dub]], na úpätiach hôr [[Buk (rod)|buk]] a vo vyšších polohách [[Smrek (rod)|smrek]]. Približne 60 % výmery lesných pozemkov obhospodarujú štátne organizácie. Na výslnných svahoch v najteplejších oblastiach Slovenska sa vyskytujú tzv. skalné stepi a [[Lesostep|lesostepi]]. Rastie v nich veľa vzácnych druhov bylín a žijú tam i vzácne teplomilné druhy živočíchov. === Živočíšstvo === {{hlavný článok|Živočíšstvo Slovenska}} Výskyt živočíšnych druhov sa pevne viaže na príhodné typy rastlinných spoločenstiev. Na území Slovenska sa vyčleňujú živočíšne spoločenstvá stepí ([[Jarabica poľná|jarabica]], [[Zajac poľný|zajac]], [[Bažant obyčajný|bažant]], [[Hraboš poľný|hraboš]], [[Drop veľký|drop]]), listnatých lesov ([[Diviak lesný|diviak]], [[Tetrov hoľniak|tetrov]], [[Jeleň lesný|jeleň]], [[Medveď hnedý|medveď]], [[Vlk dravý|vlk]], [[Líška hrdzavá|líška]], [[Srnec lesný|srnčia zver]], [[Veverica obyčajná|veverica]], [[Jazvec lesný|jazvec]], [[rys ostrovid]]), vysokohorských polôh ([[Svišť vrchovský|svišť]], [[kamzík vrchovský|kamzík]]), vôd, močiarov a ich brehov ([[kapor]], [[Pstruh potočný|pstruh]], 6 druhov [[skokanovité|skokanov]], dva druhy [[ropuchovité|ropúch]], 6 druhov [[volavkovité|volaviek]]). Z vtákov obýva Slovensko pravidelne 10 druhov [[sovovité|sov]], 3 druhy [[jastrabovité|orlov]], 6 druhov [[jastrabovité|sokolov]], 3 druhy [[jastrabovité|myšiakov]], v jaskyniach, stromových dutinách a v budovách žije 28<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=SON Spoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku, prehľad druhov |url=http://www.netopiere.sk/netopiere/prehlad-druhov/ |dátum prístupu=2020-07-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160404225628/http://www.netopiere.sk/netopiere/prehlad-druhov/ |dátum archivácie=2016-04-04 }}</ref> rôznych druhov [[netopiere (rad)|netopierov]]. Mnoho druhov fauny sa prispôsobilo podmienkam vo viacerých spoločenstvách. Z hľadiska druhového zloženia je najpestrejšie a najpočetnejšie spoločenstvo listnatých lesov. Najmenej živočíchov sa prispôsobilo chladným vysokohorským podmienkam.<ref name=":2" /> === Ochrana prírody === Na Slovensku zabezpečuje veľkoplošnú ochranu prírody 9 [[Zoznam národných parkov na Slovensku|národných parkov]] a 14 [[Zoznam chránených krajinných oblastí na Slovensku|chránených krajinných oblastí]] (CHKO). Najstarší a rozlohou najväčší je [[Tatranský národný park]]. Medzi ďalšie národné parky sa zaraďujú [[Pieninský národný park]], [[Národný park Nízke Tatry|Nízke Tatry]], [[Národný park Slovenský raj|Slovenský raj]], [[Národný park Slovenský kras|Slovenský kras]], [[Národný park Malá Fatra|Malá Fatra]], [[Národný park Veľká Fatra|Veľká Fatra]], [[Národný park Poloniny|Poloniny]] a [[Národný park Muránska planina]]. Celkom je na Slovensku vyhlásených 1 098<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prehľad chránených území | url = http://www.sopsr.sk/web/?cl=114 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-12 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref> maloplošných chránených území, 41 [[Zoznam chránených vtáčích území na Slovensku|chránených vtáčích území]] a 642 [[Zoznam území európskeho významu na Slovensku|území európskeho významu]]. Chránené územia zaberajú asi 23 % rozlohy štátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR | url = http://uzemia.enviroportal.sk/main/list/sortColumn/Cislo/sortType/asc | dátum vydania = 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = SAŽP | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lokality Natura 2000 | url = http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&lang=sk&sec=1&cpt=1 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | miesto = | jazyk = }}</ref> V posledných rokoch narastajú environmentálne problémy. Slováci svojou činnosťou [[životné prostredie]] menia priaznivo i nepriaznivo. Na znečisťovaní ovzdušia sa najviac podieľajú tepelné elektrárne a iné vykurovacie zariadenia spaľujúce pevné palivá, hutnícky a chemický priemysel a automobilová doprava. Do vzduchu vypúšťajú zvýšené množstvo škodlivých látok. Ich pôsobením vznikajú [[Kyslý dážď|kyslé dažde]] a za bezvetria aj mestský [[smog]]. Slovenskú prírodu taktiež poškodzujú [[Víchrica|víchrice]], snehové [[kalamity]], zosuvy pôdy, [[škodcovia]], [[Požiar|požiare]], [[Povodeň|povodne]] a nepovolený výrub (dokonca aj v národných parkoch). [[Odpadová voda|Odpadové vody]] z tovární a sídlisk znečisťujú povrchové a podzemné vody. Vo všetkých mestách vznikajú problémy s odstraňovaním [[Odpad|odpadu]]. Postupne sa však robí triedený zber odpadových surovín (plastov, skla, papiera, kovov, textilu ap.) a ich opätovné spracovanie a využitie – [[recyklácia]]. Časť nespracovaných odpadov sa spaľuje, ostatné sa sústreďujú na [[Skládka odpadov|skládkach odpadov]]. <gallery> Súbor:Tatra Chamois.jpg|[[Kamzík vrchovský tatranský]] v [[Tatranský národný park|Tatranskom národnom parku]] Súbor:Pieninský národný park (49).jpg|[[Pieninský národný park]] Súbor:Low Tatras - view from Ďumbier.jpg|Pohľad na [[Nízke Tatry]] z vrchu [[Ďumbier (vrch)|Ďumbier]] Súbor:Velky Rozsutec.jpg|Vrch [[Veľký Rozsutec]] je symbolom pohoria a [[Národný park Malá Fatra|Národného parku Malá Fatra]] Súbor:Slovensky raj 02.jpg|[[Národný park Slovenský raj]] Súbor:Muránská planina, 06 – Studňa, 2019 (06).jpg|Lokalita Studňa v [[Národný park Muránska planina|Národnom parku Muránska planina]] Súbor:Ďurkovec (pohľad z Ďurkovca) 001.jpg|Výhľad z [[Ďurkovec (vrch)|Ďurkovca]] smerom do Sedla pod Ďurkovcom a na [[Pľaša (vrch)|Pľašu]] (vpravo) v [[Národný park Poloniny|Národnom parku Poloniny]] Súbor:Zádielská tiesňava (16).jpg|[[Zádielska tiesňava]] v [[Národný park Slovenský kras|Národnom parku Slovenský kras]] Súbor:Rakytov, Veľká Fatra (SVK) - southern side.jpg|Vrch [[Rakytov (vrch)|Rakytov]] v [[Národný park Veľká Fatra|Národnom parku Veľká Fatra]] </gallery> == Obyvateľstvo == {{hlavný článok|Demografia Slovenska}} [[Súbor:Slovakia demography.png|náhľad|Graf populačného vývoja v rokoch 1993 – 2010]] [[Súbor:Population density in Slovakia.png|náhľad|Hustota obyvateľstva Slovenska (2019)]] [[Súbor:Slovakia single age population pyramid 2020.png|náhľad|Veková pyramída Slovenska (2020)]] Slovensko malo k 31. decembru 2025 vyše 5,4 milióna [[Obyvateľstvo|obyvateľov]]. Od roku 2020 na Slovensku dochádza k prirodzenému úbytku obyvateľstva, čím ubudlo 51-tisíc obyvateľov. Hrubá miera pôrodnosti bola v roku 2025 na najnižšej úrovni za posledných 100 rokov a to 776 narodených detí na 100-tisíc obyvateľov. Celkový počet obyvateľov v krajine pozitívne ovplyvňuje zahraničná migrácia, v roku 2025 sa na Slovensko prisťahovalo takmer 6,4 tisíca ľudí a vysťahovalo sa vyše 4,9 tisíca osôb.<ref name="Demografický vývoj" /> Najvyšší počet obyvateľov majú kraje [[Prešovský kraj|Prešovský]], [[Košický kraj|Košický]] a [[Nitriansky kraj|Nitriansky]].<ref name="CIA" /> Najväčší úbytok obyvateľstva je v Bratislavskom, Myjavskom, Košickom, Medzilaborskom okrese a v okrese Sobrance. Najväčší prírastok obyvateľstva je na [[Spiš (región)|Spiši]], [[Orava (región)|Orave]], [[Košický región|Above]] a [[Zemplín (slovenský región)|Zemplíne]].<ref name="VCH200922">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Všeobecné charakteristiky za rok 2009|url=http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Štatistický úrad SR|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20141112202449/http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum archivácie=2014-11-12}}</ref> Územie Slovenska je nerovnomerne zaľudnené, čo súvisí najmä s prírodnými danosťami. Priemerná hustota zaľudnenia je 110 obyvateľov na km². Obyvateľstvo sa sústreďuje v husto zaľudnených mestách, ktoré sa nachádzajú v nížinách západného Slovenska (Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský kraj). Oveľa menej sú zaľudnené pohoria. Demografický vývoj silne ovplyvňuje [[migrácia (sociológia)|migrácia]]. Predovšetkým v minulosti vlny sťahovania smerovali do [[Spojené štáty|USA]], [[Česko|Česka]], [[Srbsko|Srbska]] ([[Vojvodina]]), [[Maďarsko|Maďarska]], [[Rakúsko|Rakúska]] a do niektorých ďalších krajín. Momentálne sú vo vnútornej migrácii charakteristické pohyby z východu krajiny na západ a sťahovanie obyvateľstva na krátke vzdialenosti – medzi mestom a zázemím, predovšetkým za prácou. Negatívnym fenoménom je odliv kvalifikovanej [[Pracovná sila (schopnosť)|pracovnej sily]], ktorý pretrváva v menšej miere dodnes. Veková štruktúra obyvateľov Slovenska je priaznivá. Najpočetnejšiu skupinu tvoria obyvatelia v [[Produktívny vek|produktívnom veku]] (ženy vo veku 15-59, muži vo veku 15-61). Naopak, najmenej početná je skupina predproduktívnych obyvateľov (0- až 14-roční obyvatelia), čo z dlhodobého hľadiska nie je priaznivá situácia. V krajine i naďalej rastie počet poproduktívnych obyvateľov (ženy vyše 60 rokov, muži vyše 62 rokov). Preto dochádza aj k zvyšovaniu priemerného veku obyvateľov Slovenska (38,7 rokov). Stredná dĺžka života obyvateľov pri narodení je u žien vyššia (79 rokov) ako u mužov (72 rokov). Súvisí to s kvalitným zdravotníctvom a vysokou životnou úrovňou.<ref name=":22">{{Citácia knihy|priezvisko=TOLMÁČI|meno=L. a KOL.|titul=Geografia pre 9. ročník ZŠ a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom|vydanie=2|vydavateľ=Orbis Pictus Istropolitana|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=|strany=}}</ref> === Etnické zloženie === [[Súbor:Slovakia 2011 Ethnic.png|náhľad|Etnická štruktúra obcí a miest Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku [[2011]]]] V súčasnosti je populácia na území Slovenska národnostne takmer jednotná. Z celkového počtu obyvateľstva je viac ako 83 % etnických [[Slováci|Slovákov]]. Najvýraznejšie zastúpenie majú na severe Slovenska. Po slovenskej sú najviac zastúpení obyvatelia [[Maďari na Slovensku|maďarskej]] národnosti, ktorí žijú najmä na juhu pri hraniciach s Maďarskom. Druhou najpočetnejšou menšinou sú [[Rómovia na Slovensku|Rómovia]], ktorí obývajú najmä regióny na východnom Slovensku (Spiš, Šariš a Gemer). Podiel rómskeho obyvateľstva sa postupne zvyšuje. Časť obyvateľstva na západe Slovenska sa hlási k českej, moravskej a sliezskej národnosti. Na východe a severovýchode je početne zastúpená aj rusínska a ukrajinská národnosť, na severe pri hraniciach s Poľskom poľská.<ref name=":22" /> Nemci na Slovensku, ktorí sami seba nazývali [[Karpatskí Nemci]], kedysi tvorili významnú [[Národnostná menšina|národnostnú menšinu]]. [[Nemčina|Nemecky]] hovoriace obyvateľstvo v roku 1930 tvorilo viac ako 4%. Po roku [[1945]] bolo evakuovaných a čiastočne násilne [[Deportácia|deportovaných]] 84 % Nemcov zo Slovenska (v rámci [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|Vysídlenia Nemcov z Česko-Slovenska]]), čím sa nemecká menšina (v [[2011]] sa 4 690 hlásilo k nemeckej národnosti) dostala na úroveň asi jedno promile (0,1%) obyvateľstva. {| class="wikitable sortable" ![[Národnostná menšina|Národnosť]] !2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/SR/SK0/SR|dátum prístupu=20.1.2021}}</ref> !2011<ref name="SODB2">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Štatistický úrad SR |url=http://portal.statistics.sk/ |dátum prístupu=2009-10-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140329022711/http://portal.statistics.sk/ |dátum archivácie=2014-03-29 }}</ref> !2001<ref name="SODB2" /> !1991<ref name="SODB2" /> !1980<ref name=":02">BENŽA, Mojmír a kol. ''Národnostný atlas Slovenska.'' Prešov: Dajama, 2015. 55 s. ISBN 978-80-8136-053-4.</ref> !1970<ref name=":02" /> !1961<ref name=":02" /> !1950<ref name=":02" /> !1940*<ref name=":02" /> !1930 <ref name="FORUMINST2">http://www.foruminst.sk Fórum inštitút pre výskum menšín</ref> |- |[[Slováci|Slovenská]] |4 567 547 <small>(83,82%)</small> | rowspan="2" |4 352 775 <small>(80,65%)</small> | rowspan="2" |4 614 854 <small>(85,79%)</small> | rowspan="2" |4 519 328 <small>(85,69%)</small> | rowspan="2" |4 317 010 <small>(86,49%)</small> | rowspan="2" |3 876 190 <small>(85,47%)</small> | rowspan="2" |3 560 216 <small>(85,29%)</small> | rowspan="2" |2 980 616 <small>(86,59%)</small> | rowspan="2" |2 214 475 <small>(86,25%)</small> | rowspan="2" |2 252 128 <small>(67,64%)</small> |- |<small>Slovenská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''4 623 043 <small>(84,84%)</small>''' |- |[[Česi na Slovensku|Česká]] |28 996 <small>(0,53%)</small> | rowspan="2" |30 367 <small>(0,56%)</small> | rowspan="2" |44 620 <small>(0,83%)</small> | rowspan="2" |52 884 <small>(1%)</small> | rowspan="4" |57 191 <small>(1,15%)</small> | rowspan="4" |48 140 <small>(1,06%)</small> | rowspan="4" |45 721 <small>(1,1%)</small> | rowspan="4" |40 365 <small>(1,17%)</small> | rowspan="4" |3 024 <small>(0,12%)</small> | rowspan="4" |120 926 <small>(3,63%)</small> |- |<small>Česká+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''45 711 <small>(0,84%)</small>''' |- |[[Moravania|Moravská]] |1 098 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |3 286 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |2 348 <small>(0,04%)</small> | rowspan="2" |6 037 <small>(0,11%)</small> |- |<small>Moravská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''2 049 <small>(0,04%)</small>''' |- |[[Maďari na Slovensku|Maďarská]] |422 065 <small>(7,75%)</small> | rowspan="2" |458 467 <small>(8,49%)</small> | rowspan="2" |525 280 <small>(9,76%)</small> | rowspan="2" |567 296 <small>(10,76%)</small> | rowspan="2" |559 491 <small>(11,21%)</small> | rowspan="2" |552 007 <small>(12,17%)</small> | rowspan="2" |518 782 <small>(12,43%)</small> | rowspan="2" |356 441 <small>(10,35%)</small> | rowspan="2" |46 689 <small>(1,82%)</small> | rowspan="2" |592 337 <small>(17,79%)</small> |- |<small>Maďarská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''456 154 <small>(8,37%)</small>''' |- |[[Rómovia na Slovensku|Rómska]] |67 179 <small>(1,23%)</small> | rowspan="2" |105 738 <small>(1,96%)</small> | rowspan="2" |89 920 <small>(1,67%)</small> | rowspan="2" |75 801 <small>(1,44%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |3 757 <small>(0,11%)</small> | rowspan="2" |37 096 <small>(1,44%)</small> | rowspan="2" |31 188 <small>(0,94%)</small> |- |<small>Rómska+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''156 164 <small>(2,87%)</small>''' |- |[[Rusíni na Slovensku|Rusínska]] |23 746 (0,44%) |33 482 <small>(0,62%)</small> |24 201 <small>(0,45%)</small> |17 197 <small>(0,33%)</small> | rowspan="4" |36 849 <small>(0,74%)</small> | rowspan="6" |38 959 <small>(0,86%)</small> | rowspan="6" |35 435 <small>(0,85%)</small> | rowspan="6" |48 231 <small>(1,4%)</small> | rowspan="6" |61 762 <small>(2,41%)</small> | rowspan="6" |95 359 <small>(2,86%)</small> |- |<small>Rusínska+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''63 556 <small>(1,17%)</small>''' | | | |- |[[Ukrajinci|Ukrajinská]] |9 451 <small>(0,17%)</small> | rowspan="2" |7 430 <small>(0,14%)</small> | rowspan="2" |10 814 <small>(0,2%)</small> | rowspan="2" |13 281 <small>(0,25%)</small> |- |<small>Ukrajinská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''11 037 <small>(0,20%)</small>''' |- |[[Rusi|Ruská]] |3 245 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |1 997 <small>(0,04%)</small> | rowspan="2" |1 590 <small>(0,03%)</small> | rowspan="2" |1 389 <small>(0,03%)</small> | rowspan="2" |2 411 <small>(0,05%)</small> |- |<small>Ruská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''8 116 <small>(0,15%)</small>''' |- |[[Karpatskí Nemci|Nemecká]] |3 318 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |4 690 <small>(0,09%)</small> | rowspan="2" |5 405 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |5 413 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |2 917 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |4 759 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |6 259 <small>(0,15%)</small> | rowspan="2" |5 179 <small>(0,15%)</small> | rowspan="2" |129 552 <small>(5,05%)</small> | rowspan="2" |154 821 <small>(4,65%)</small> |- |<small>Nemecká+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''8 573 <small>(0,16%)</small>''' |- |[[Poliaci|Poľská]] |3 771 <small>(0,07%)</small> | rowspan="2" |3 084 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |2 602 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |2 659 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |2 053 <small>(0,04%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |1 808 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" |7 023 <small>(0,21%)</small> |- |<small>Poľská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''5 282 <small>(0,10%)</small>''' |- |[[Chorváti na Slovensku|Chorvátska]] |967 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 022 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |890 <small>(0,02%)</small> | rowspan="4" | | rowspan="4" | | rowspan="4" | | rowspan="4" | | rowspan="4" |1 798 <small>(0,05%)</small> | rowspan="4" | | rowspan="4" |1 084 <small>(0,03%)</small> ''_{juhoslovanská}'' |- |<small>Chorvátska+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''2 001 <small>(0,04%)</small>''' |- |[[Srbi|Srbská]] |1 084 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |698 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |434 <small>(0,01%)</small> |- |<small>Srbská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 876''' |- |[[Židia na Slovensku|Židovská]] |596 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |631 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |218 <small>(0,004%)</small> | rowspan="2" |134 <small>(0,003%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |307 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |74 438 <small>(2,9%)</small> | rowspan="2" |72 678 <small>(2,18%)</small> |- |<small>Židovská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 838''' |- |[[Bulhari|Bulharská]] |1 106 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 051 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 179 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 400 <small>(0,03%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |1 798 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | |- |<small>Bulharská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 552''' |- |[[Rumuni|Rumunská]] |1 354 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |427 <small>(0,01%)</small> |- |<small>Rumunská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 746''' |- |Vietnamská |2 793 <small>(0,05%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Vietnamská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''3 282 <small>(0,06%)</small>''' | | | | | | | | | |- |Albánska |644 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Albánska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''876''' | | | | | | | | | |- |Rakúska |537 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Rakúska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 289''' | | | | | | | | | |- |Grécka |378 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Grécka+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''729''' | | | | | | | | | |- |Sliezska |117 <small>(0,0%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Sliezska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''220''' | | | | | | | | | |- |Čínska |1 207 <small>(0,02%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Čínska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 275''' | | | | | | | | | |- |Talianska |1 323 <small>(0,02%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Talianska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''2 470 <small>(0,05%)</small>''' | | | | | | | | | |- |Kórejská |303 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Kórejská+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''337''' | | | | | | | | | |- |Anglická |559 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Anglická+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 648''' | | | | | | | | | |- |Francúzska |567 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Francúzska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 237''' | | | | | | | | | |- |Turecká |413 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Turecká+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''604''' | | | | | | | | | |- |Iránska |119 <small>(0,00%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Iránska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''137''' | | | | | | | | | |- |Írska |257 <small>(0,00%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Írska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''711''' | | | | | | | | | |- |Kanadská |84 <small>(0,00%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Kanadská+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''634''' | | | | | | | | | |- |Iná |8 888 <small>(0,16%)</small> | rowspan="2" |9 852 <small>(0,18%)</small> | rowspan="2" |5 350 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |2 732 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |2 897 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |5 434 <small>(0,12%)</small> | rowspan="2" |4 503 <small>(0,11%)</small> | rowspan="2" |832 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |517 <small>(0,02%)</small> | rowspan="4" |1 822 <small>(0,05%)</small> |- |<small>Iná+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''20 152 <small>(0,37%)</small>''' |- |Nezistená |295 558 <small>(5,42%)</small> | rowspan="2" |382 493 <small>(7,09%)</small> | rowspan="2" |54 502 <small>(1,01%)</small> | rowspan="2" |8 782 <small>(0,17%)</small> | rowspan="2" |10 349 <small>(0,21%)</small> | rowspan="2" |6 549 <small>(0,14%)</small> | rowspan="2" |3 130 <small>(0,07%)</small> | rowspan="2" |1 786 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |88 072 <small>(3,43%)</small> |- |<small>Nezistená+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''331 146 <small>(6,08%)</small>''' |- |'''Spolu''' |'''5 449 270''' |'''5 397 036''' |'''5 379 455''' |'''5 274 335''' |'''4 991 168''' |'''4 535 316''' |'''4 174 046''' |'''3 442 317''' |'''2 567 555''' |'''3 329 793''' |} <small>* = územie prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] (bez územia na juhu a východe Slovenska, ktoré bolo počas [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] a [[Malá vojna (1939)|Malej vojny]] odstúpené [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]]).</small> === Jazyky === Úradným a vzdelávacím jazykom Slovenska je [[slovenčina]], ktorá patrí do skupiny [[Západoslovanské jazyky|západoslovanských jazykov]]. Kodifikácia spisovného slovenského jazyka prebehla v roku [[1843]] na základe stredoslovenského nárečia. Slovenčina používa abecedu zloženú zo 46 modifikovaných [[Latinské písmo|latinských písmen]]. Popri spisovnom jazyku sa v jednotlivých oblastiach Slovenska používajú rozličné [[Dialekt|dialekty]], čiže nárečia.<ref name=":10">{{Citácia knihy|priezvisko=KOL.|meno=|titul=Zemepis sveta: Veľká detská encyklopédia|vydanie=1|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=1997|isbn=|strany=}}</ref> Z tradičných nárečí sú najtypickejšie východoslovenské (jeho viaceré varianty), záhorácke, stredoslovenské a západoslovenské. Menšinové jazyky sa môžu používať v styku s úradmi v obciach, kde podiel obyvateľstva prevyšuje 20 %. V praxi sa to týka vyše stovky maďarských obcí, desiatky rusínskych/ukrajinských a rómskych obcí a jednej nemeckej obce. [[Súbor:Materinsky jazyk 2021.png|náhľad|Jazyková štruktúra (dominantný materinský jazyk) v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku 2021]] [[Súbor:Narodnosti 1930 2.png|náhľad|Národnostná štruktúra (dominantná národnosť) v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania v roku 1930]] [[Súbor:Jazyk 1880 slovensko.png|náhľad|Jazyková štruktúra (dominantný jazyk) v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku 1880]] [[Súbor:Linguistic structure of Slovakia.png|náhľad|Jazyková štruktúra (materinský jazyk) obcí a miest Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku [[2011]]]] [[Súbor:Slovak alphabet.png|náhľad|[[Slovenská abeceda]] sa skladá zo 46 písmen]] === Materinský jazyk === Slovenčina – '''80,7 %''', maďarčina – '''8,5 %''', rómčina – '''2,0 %''', ostatné – '''1,8 %''', nezistené – '''7,0 %'''. <small>Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.</small> {| class="wikitable sortable" !Materinský jazyk<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.portal.statistics.sk/ |dátum prístupu=2015-12-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140329022711/http://portal.statistics.sk/ |dátum archivácie=2014-03-29 }}</ref> !2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Materinský jazyk obyvateľov podľa sčítania v roku 2021|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-materinskeho-jazyka/SR/SK0/SR|dátum prístupu=3.2.2022}}</ref> !2011<ref name="SODB2" /> !2001<ref name="SODB2" /> !1910<ref name=":02" /> !1900<ref name=":02" /> !1890<ref name=":02" /> !1880<ref name=":02" /> |- |[[Slovenčina|slovenský]] |4 456 102 |4 240 453 |4 512 217 |1 688 152 |1 702 349 |1 603 642 |1 502 571 |- |[[Maďarčina|maďarský]] |462 175 |508 714 |572 929 |885 646 |749 556 |633 422 |546 458 |- |[[Rómčina|rómsky]] |100 526 |122 518 |99 448 | | | | |- |[[Rusínčina|rusínsky]] |38 679 |55 469 |54 907 |97 047 |84 559 |84 335 |78 402 |- |[[Ukrajinčina|ukrajinský]] |7 608 |5 689 |7 879 | | | | |- |[[Čeština|český]] |33 864 |35 216 |48 201 |7 947 | | | |- |[[Nemčina|nemecký]] |3 959 |5 186 |6 343 |198 387 |215 816 |228 860 |228 584 |- |[[Poľština|poľský]] |3 821 |3 119 |2 731 | | | | |- |[[Chorvátčina|chorvátsky]] |923 |1 234 |988 |3 480 |4 023 |2 787 |3 431 |- |[[Srbčina|srbský]] |1 229 |834 | |722 |180 |136 | |- |[[Rumunčina|rumunský]] |1 056 |414 | |1 905 |896 |281 |259 |- |[[Slovinčina|slovinský]] | | | |54 | |94 | |- |[[jidiš]] |273 |460 |17 | | | | |- |[[Bulharčina|bulharský]] |907 |132 | |50 | | | |- |[[Ruština|ruský]] |4 947 |2 909 | | | | | |- |[[Vietnamistika|vietnamský]] |2 905 |1 562 | | | | | |- |[[Angličtina|anglický]] |4 365 |1 447 | | | | | |- |[[posunková reč]] |1 835 |693 | | | | | |- |[[Taliančina|taliansky]] |1 465 |551 | |213 | | | |- |[[Arabčina|arabský]] |1 226 |434 | | | | | |- |[[Francúzština|francúzsky]] |828 |433 | | | | | |- |[[Albánčina|albánsky]] |678 |382 | | | | | |- |[[Španielčina|španielsky]] |1 119 |372 | | | | | |- |[[Turečtina|turecký]] |492 | | | | | | |- |[[Čínština|čínsky]] |1 434 | | | | | | |- |[[Kórejčina|kórejský]] |326 | | | | | | |- |[[Novoperzské jazyky|perzský]] |212 | | | | | | |- |[[Novogréčtina|grécky]] | |115 | | | | | |- |ostatné |3 952 |3 439 |6 735 |35 704 |29 209 |24 494 |18 455 |- |nezistené |312 364 |405 261 |66 056 | | | |83 300 |} Najčastejšie používaný jazyk v domácnosti: Slovenčina – '''73,3 %''', maďarčina – '''8,7 %''', rómčina – '''2,4 %''', ostatné – '''2,1 %''', nezistené – '''13,5 %'''. Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti: Slovenčina – '''80,4 %''', maďarčina – '''7,3 %''', ostatné – '''2,8 %''', nezistené – '''9,5 %'''. <small>Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.</small> === Náboženské zloženie === [[Súbor:Náboženské zloženie obcí 2021.png|náhľad|Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania z roku 2021]] [[Súbor:Náboženstvo 1930.png|náhľad|Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania v roku 1930]] [[Súbor:Slovakia 2011 Religion.png|thumb|Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania z roku [[2011]]]] [[Súbor:Náboženská mapa SR sčítanie 2001.png|náhľad|Náboženské zloženie obcí Slovenska, podľa sčítania z roku 2001]] [[Súbor:Catedral de San Martín, Bratislava, Eslovaquia, 2020-02-01, DD 46.jpg|thumb|[[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Katedrála svätého Martina]] v Bratislave]] [[Súbor:St Elisabeth Cathedral Kosice.jpeg|thumb|[[Dóm svätej Alžbety]] v Košiciach]] Slovensko je prevažne kresťanská krajina, najpočetnejšia skupina obyvateľstva je rímskokatolíckeho vierovyznania. Kresťania žijú takmer vo všetkých obciach Slovenska, pričom najvýraznejšie postavenie má na severe krajiny ([[Orava (región)|Orava]], [[Kysuce]]). Ostatné cirkvi sú v priestore sústredené do vybratých regiónov ([[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelická cirkev augsburského vyznania]], [[gréckokatolícka cirkev]] a [[Kalvinizmus|reformovaná kresťanská cirkev]]). Okrem týchto cirkví pôsobí na Slovensku viacero ďalších s menším počtom veriacich ([[pravoslávna cirkev]], Náboženská spoločnosť [[Jehovovi svedkovia]], [[Evanjelická cirkev metodistická]] a i.). Nepočetné minority tvoria ostatné vyznania, vrátane [[Islam|islamu]] a [[Judaizmus|judaizmu]]. Na Slovensku sa však nenachádza žiadna verejná [[mešita]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Moslimovia na Slovensku by chceli mať mešitu|url=http://spravy.pravda.sk/moslimovia-na-slovensku-by-chceli-mat-mesitu-fnp-/sk_domace.asp?c=A100811_200030_sk_domace_p09|dátum vydania=2010|dátum aktualizácie=12.7.2012|dátum prístupu=|vydavateľ=TASR|miesto=|jazyk=slovensky}}</ref> Približne štvrtina (23%) obyvateľstva sa v sčítaní v roku 2021 nehlásila k žiadnemu náboženstvu (je [[Ateizmus|bez vyznania]]). Najmenej veriacich žije v mestách, najmä na západnom Slovensku.<ref name=":22" /> Kresťania – 68,8 % (Katolíci – 59,8 %, Protestanti – 7,6 %, Pravoslávni – 0,9 %, Ostatní kresťania – 0,5 %), Bez vyznania – 23,8 %, Ostatní – 0,9 %, Nezistení – 6,5 %. <small>Údaje čerpané zo sčítania z roku 2021.</small> {| class="wikitable sortable" !Náboženské vyznanie !2021 <ref>https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/SR/SK0/SR</ref> !<small>% rozdiel</small> !2011<ref>ŠPROCHA, Branislav a kol. ''Demografický profil náboženského vyznania obyvateľstva Slovenska za posledných 100 rokov'' IN ''Populačné štúdie Slovenska 3.'' Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o.z.: Bratislava, 2014. ISBN 978-80-971715-0-6</ref> !2001 <ref name="SODB2" /> !1991<ref name="SODB2" /> !1930 <ref name="FORUMINST2" /> |- |[[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] |3 038 511{{Pokles}} |<small>-9,23%</small> |3 347 277 |3 708 120 |3 187 383 |2 384 355 |- |[[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev a.v]] |286 907{{Pokles}} |<small>-9,28%</small> |316 250 |372 858 |326 397 |400 258 |- |[[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]] |218 235{{Rast}} |<small>+5,49%</small> |206 871 |219 831 |178 733 |214 725 |- |[[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaná kresťanská cirkev]] |85 271{{Pokles}} |<small>-13,69%</small> |98 797 |109 735 |82 545 |145 829 |- |[[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávna cirkev]] |50 677{{Rast}} |<small>+3,14%</small> |49 133 |50 363 |34 376 |9 076 |- |[[Jehovovi svedkovia]] |16 416{{Pokles}} |<small>-4,68%</small> |17 222 |20 630 |10 501 |– |- |[[Metodizmus|Evanjelická cirkev metodistická]] |3 018{{Pokles}} |<small>-70,78%</small> |10 328 |7 347 |4 359 |152 |- |[[Kresťanské zbory]] |18 553{{Rast}} |<small>+140,32%</small> |7 720 |6 519 |700 |– |- |[[Apoštolská cirkev na Slovensku|Apoštolská cirkev]] |9 044{{Rast}} |<small>+55,10%</small> |5 831 |3 905 |1 116 |– |- |ostatné kresťanské cirkvi |10 811{{Rast}} |<small>+189,99%</small> |3 728 |812 |1 220 |– |- |[[Bratská jednota baptistov]] |3 883{{Rast}} |<small>+11,39%</small> |3 486 |3 562 |2 465 |1 745 |- |[[Cirkev bratská]] |3 440{{Rast}} |<small>+1,30%</small> |3 396 |3 217 |1 861 |29 |- |[[Adventisti siedmeho dňa|Cirkev adventistov siedmeho dňa]] |3 001{{Rast}} |<small>+2,95%</small> |2 915 |3 429 |1 721 |– |- |ostatné nekresťanské cirkvi | - | - |2 703{{Rast}} |2 030 |3 625 |– |- |[[budhizmus]] |6 722{{Rast}} |<small>+165,69%</small> |2 530 |1 663 |– |– |- |[[Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike|Židovské náboženské obce]] |2 007{{Rast}} |<small>+0,40%</small> |1 999 |2 310 |912 |136 737 |- |[[Islam]] |3 862{{Rast}} |<small>+99,69%</small> |1 934 |1 212 |180 |– |- |[[Starokatolícka cirkev|Starokatolícka cirkv na Slovensku]] |1778{{Rast}} |<small>+5,39%</small> |1 687 |1 733 |882 |– |- |[[Cirkev československá husitská|<small>Cirkev československá husitská</small>]] |581{{Pokles}} |<small>-67,40%</small> |1 782 |1 696 |625 |11 495 |- |[[Bahaizmus|Bahájske spoločenstvo]] |311 {{Pokles}} |<small>-70,80%</small> |1 065 |– |– |– |- |[[Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní|Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (Mormóni)]] |377 {{Pokles}} |<small>-61,21%</small> |972 |58 |91 |– |- |[[hinduizmus]] |975{{Rast}} |<small>+282,35%</small> |255 |193 |– |– |- |[[Novoapoštolská cirkev]] |73{{Pokles}} |<small>-56,02%</small> |166 |22 |188 |– |- |[[scientologizmus]] | - | - |134{{Rast}} |15 |– |– |- |[[Hnutie zjednotenia]] | - | - |63{{Rast}} |73 |– |– |- |[[Českobratrská církev evangelická|Českobratská cirkev evanjelická]] | - | - |45{{Pokles}} |169 |813 |– |- |Pohanstvo a prírodné duchovno |4 007 | - |– |– |– |– |- |iné |57 248{{Rast}} |<small>+379,42%</small> |11 941 |– |– |– |- |[[Ateizmus|bez vyznania]] |1 296 142{{Rast}} |<small>+78,69%</small> |725 362 |697 308 |515 551 |16 890 |- |nezistené |353 797{{Pokles}} |<small>-38,09%</small> |571 437 |160 598 |917 835 |– |} [[Súbor:Richnava11Slovakia11.jpg|náhľad|Rómska osada pri obci [[Richnava (okres Gelnica)|Richnava]]]] === Práca === Vyše polovice pracovne činného obyvateľstva zamestnávajú služby, viac než tretinu priemysel, poľnohospodárstvo len okolo 5 %. Pracovné miesta na Slovensku síce nie sú vzácne, ale mzdy sú nízke. Minimálna mzda pre rok 2025 predstavuje 816 [[Symbol eura|€]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Praktická pomôcka (nielen) pre mzdárov - prehľadné tabuľky týkajúce sa minimálnej mzdy 2025 | url = https://www.podnikajte.sk/pracovne-pravo-bozp/minimalna-mzda-2025-tabulka#:~:text=Minim%C3%A1lna%20mzda%20sa%20zv%C3%BD%C5%A1ila%20zo,2025%20predstavuje%20sumu%204,690%20eur. | vydavateľ = Podnikajte.sk | dátum vydania = 2025-01-22 | dátum prístupu = 2025-02-20 | jazyk = sk | meno = Silvia | priezvisko = Krišová}}</ref> Pracuje sa často na zmeny, celkom 48 hodín týždenne.{{Bez citácie}}Problémom je vo viacerých oblastiach [[nezamestnanosť]] (5,90 %<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nezamestnanosť na Slovensku 2024 | url = https://www.podporavnezamestnanosti.sk/nezamestnanost.php | vydavateľ = www.podporavnezamestnanosti.sk | dátum prístupu = 2024-06-04}}</ref> v roku [[2024]]). Vznikla po zániku mnohých priemyselných závodov, najmä strojárskych. Zároveň dochádza k prehlbovaniu rozdielu životnej úrovne vo väčších mestách a vidieckych regiónoch. === Sídla === [[Súbor:Ostrý Grúň 2013.jpg|náhľad|Vidiecke sídlo [[Ostrý Grúň]]]] Slovensko má pomerne hustú sieť osídlenia. Nachádza sa tu okolo 7 000 sídel. Tie sú zoskupené do [[Zoznam slovenských obcí a vojenských obvodov|2 890]] samostatných [[Obec (slovenská správna jednotka)|obcí]] (vrátane 3 vojenských obvodov), z nich 141 má štatút mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky|url=http://www.minv.sk/?uzemne-a-spravne-usporiadanie-sr|vydavateľ=Ministerstvo vnútra SR|dátum vydania=2013-01-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-01-09|miesto=|jazyk=}}</ref> Najväčší počet obcí tvoria vidiecke sídla (2 753 – 95 %), žije v nich menej ako polovica obyvateľstva. Z geografického hľadiska ich delíme na kompaktné vidiecke sídla ([[dedina (všeobecne)|dediny]]) a rozptýlené sídla – [[Samota (dom)|samoty]] (majú regionálne názvy ako ''kopanice'', ''lazy'', ''štále'', ''rale''). Miest na Slovensku je len [[Zoznam miest na Slovensku|141]]. Najviac miest je v Banskobystrickom samosprávnom kraji (24), v Prešovskom (23), v Žilinskom (19), v Trenčianskom (18), v Košickom a v Trnavskom (17), v Nitrianskom (16) a v Bratislavskom (7). Urbanizácia Slovenska je nižšia ako európsky priemer, postupne sa však zväčšuje. V mestách žije približne 54 % populácie.<ref name="VCH20093">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Všeobecné charakteristiky za rok 2009|url=http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Štatistický úrad SR|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20141112202449/http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum archivácie=2014-11-12}}</ref> Najväčším mestom podľa počtu obyvateľov (na základe údajov [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|ŠÚ SR]] k 31. decembru 2021) je [[Bratislava]], nasledujú [[Košice]], [[Prešov]], [[Žilina]], [[Banská Bystrica]] a [[Nitra]].<ref>{{OBZ|SK}}</ref> Podľa rozlohy dominuje [[Bratislava]], nepatrne menšie je mesto [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], tretie sú [[Košice]]. Hlavným mestom je [[Bratislava]]. <center> {| class="wikitable" ! rowspan="23" |[[Súbor:Hlavné Namestie (35096533142).jpg|165x165bod]]<br />[[Bratislava]]<br />[[Súbor:Mlynská Koszyce 1SM.jpg|165x165bod]]<br />[[Košice]]<br />[[Súbor:Towns14Slovakia194.JPG|165x165bod]]<br />[[Prešov]] !Poradie !Mesto !Kraj !Okres !Počet obyvateľov ! rowspan="23" |[[Súbor:Marianske namestie in Zilina (1).jpg|165x165bod]]<br />[[Žilina]]<br />[[Súbor:Banská Bystrica - Barbakán - Mestský hrad v Banskej Bystrici 005.jpg|165x165bod]]<br />[[Banská Bystrica]]<br />[[Súbor:Nitra - Štefánikova trieda.JPG|165x165bod]]<br />[[Nitra]] |- |1 |[[Bratislava]] |[[Bratislavský kraj]] |[[Bratislava I (okres)|Bratislava I]], [[Bratislava II (okres)|II]], [[Bratislava III (okres)|III]], [[Bratislava IV (okres)|IV]], [[Bratislava V (okres)|V]] |475 577 |- |2 |[[Košice]] |[[Košický kraj]] |[[Košice I (okres)|Košice I]], [[Košice II (okres)|II]], [[Košice III (okres)|III]], [[Košice IV (okres)|IV]] |227 458 |- |3 |[[Prešov]] |[[Prešovský kraj]] |[[Prešov (okres)|Prešov]] |83 897 |- |4 |[[Žilina]] |[[Žilinský kraj]] |[[Žilina (okres)|Žilina]] |81 940 |- |5 |[[Nitra]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Nitra (okres)|Nitra]] |77 610 |- |6 |[[Banská Bystrica]] |[[Banskobystrický kraj]] |[[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] |75 317 |- |7 |[[Trnava]] |[[Trnavský kraj]] |[[Trnava (okres)|Trnava]] |63 194 |- |8 |[[Trenčín]] |[[Trenčiansky kraj]] |[[Trenčín (okres)|Trenčín]] |54 458 |- |9 |[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] |[[Žilinský kraj]] |[[Martin (okres)|Martin]] |51 769 |- |10 |[[Poprad]] |[[Prešovský kraj]] |[[Poprad (okres)|Poprad]] |49 430 |- |11 |[[Prievidza]] |[[Trenčiansky kraj]] |[[Prievidza (okres)|Prievidza]] |44 355 |- |12 |[[Zvolen]] |[[Banskobystrický kraj]] |[[Zvolen (okres)|Zvolen]] |40 239 |- |13 |[[Považská Bystrica]] |[[Trenčiansky kraj]] |[[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]] |38 125 |- |15 |[[Nové Zámky]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] |37 270 |- |14 |[[Michalovce]] |[[Košický kraj]] |[[Michalovce (okres)|Michalovce]] |36 253 |- |16 |[[Spišská Nová Ves]] |[[Košický kraj]] |[[Spišská Nová Ves (okres)|Spišská Nová Ves]] |35 138 |- |17 |[[Komárno]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Komárno (okres)|Komárno]] |32 643 |- |19 |[[Levice (Slovensko)|Levice]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Levice (okres)|Levice]] |31 440 |- |18 |[[Humenné]] |[[Prešovský kraj]] |[[Humenné (okres)|Humenné]] |30 925 |- |20 |[[Bardejov]] |[[Prešovský kraj]] |[[Bardejov (okres)|Bardejov]] |30 579 |} </center> == Sociálna starostlivosť == [[Súbor:Tatranská Polianka - Sanatórium Dr. Guhra.jpg|thumb|Sanatórium Dr. Guhra v [[Tatranská Polianka|Tatranskej Polianke]]]] Sociálna starostlivosť vo všeobecnosti predstavuje systém, ktorého úlohou je zabezpečiť plnohodnotný život občanom štátu. Životná úroveň obyvateľov je relatívne vysoká. Štát sa neustále usiluje vytvoriť predpoklady na zlepšenie podmienok, v ktorých žijú slovenskí obyvatelia. Každý Slovák má prístup ku kvalitnej pitnej vode a základným potravinám dennej potreby.<ref name="CIA" /> Do štátom zabezpečovaných služieb patrí [[zdravotníctvo]], [[školstvo]], [[veda]] a [[výskum]]. === Zdravotníctvo === Zdravotníctvo a lekárske ošetrenie sú platené. Úroveň, vybavenie a hygiena slovenského zdravotníctva dosahuje európsky priemer. Okrem zdravotníckych zariadení, ktoré zväčša spravuje štát, zdravotnú starostlivosť poskytuje aj súkromný sektor. V rezorte zdravotníctva ústavnú starostlivosť vykonávajú [[Nemocnica|nemocnice]], [[Poliklinika|polikliniky]], sanatóriá, hospice, liečebne atď. Počet lekárov je 246 na 100 000 obyvateľov (k roku [[2016]]). Počet postelí v zdravotníckych zariadeniach je 595,8 na 100 000 obyvateľov (k roku [[2015]]). Výdaje na zdravotníctvo tvoria 8,1 % HDP.<ref name="CIA" /> [[Súbor:Univerzita Komenského.jpg|náhľad|Historická budova auly [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] na [[Šafárikovo námestie (Bratislava)|Šafárikovom námestí]]]] === Školstvo a vzdelanie === Systém školských zariadení na Slovensku utvára sieť predškolských zariadení (detské jasle a materské školy) a školských zariadení (základné, stredné a vysoké školy). Ďalšiu vzdelávaciu úlohu plnia aj rôzne ústavy, laboratóriá a ďalšie inštitúcie.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOL.|meno=|titul=Geografia pre 3.ročník gymnázií|vydanie=1|vydavateľ=VKÚ|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=|strany=112}}</ref> Vzdelávanie je poskytované bezplatne, dokonca aj v jazykoch viacerých [[Národnostná menšina|národnostných menšín]]. Výdaje na školstvo predstavujú 4,6 % HDP. [[Negramotnosť]] obyvateľstva sa pohybuje okolo 0,4%. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literacy Rate by Country 2023|url=https://worldpopulationreview.com/country-rankings/literacy-rate-by-country|vydavateľ=worldpopulationreview.com|dátum prístupu=2023-07-25}}</ref> Povinná, pôvodne 6-ročná školská dochádzka bola na území dnešného Slovenska zavedená v roku [[1868]]. V priebehu éry socializmu bola rozšírená na 10-ročnú povinnú školskú dochádzku. Sieť základných škôl je rovnomerne rozložená po celom území Slovenska a stredné školy sú prevažne v mestách. [[Základná škola|Základnú školu]] navštevujú deti od 6 (alebo 7) po 14 (alebo 15) rokov. Vysoké školstvo v roku 2010 pozostávalo z verejných (20), štátnych (3) a súkromných škôl (10). Z nich sa medzi 500 najlepšími univerzitami na svete drží dlhšie iba [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzita Komenského]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Nejedlý | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = UK sa umiestnila v rebríčku najlepších univerzít sveta | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/univerzita-komenskeho-ziskala-umiestnenie-v-rebricku-najlepsich-univerzit-sveta.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-04 | dátum prístupu = 2019-07-30 }}</ref> Medzi najlepšie hodnotené univerzity a vysoké školy v rámci východoeurópskeho regiónu (podľa hodnotenia vedeckého publikovania na internete) na Slovensku patria [[Technická univerzita v Košiciach]], [[Slovenská technická univerzita v Bratislave]], [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]] a [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]].<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Top Eastern Europe Universities|url=http://www.webometrics.info/top100_continent.asp?cont=E_Europe|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=13.7.2009|vydavateľ=webometrics.info|miesto=|jazyk=}}</ref> Na Slovensku majú pobočky aj niektoré zahraničné vysoké školy. Trendom je zvyšovanie počtu študentov vysokých škôl. V roku [[2006]] absolvovalo vysokoškolské štúdium 34 535 absolventov.<ref>Řádek, M. a kolektív, 2007: [http://www.jeneweingroup.com/dokumenty/eppp/Vysoke_skolstvo.pdf ''Vysoké školstvo na Slovensku. Realita, problém, možné riešenia.''] EPPP, 38 s.</ref> == Politika == {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Peter Pellegrini, 2024 (cropped).jpg | šírka1 = 130 | popis1 = [[Peter Pellegrini]], [[prezident Slovenskej republiky|prezident]] | obrázok2 = Robert Fico, 2023.jpg | šírka2 = 132 | popis2 = [[Robert Fico]],<br>[[predseda vlády Slovenskej republiky|predseda vlády]]}} ''Pozri aj [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]], [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021]]'' *[[Prezident Slovenskej republiky|Prezident]]: [[Peter Pellegrini]] ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]) *[[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|Predseda parlamentu]]: [[Richard Raši|Richard Raši (HLAS-SD)]] *[[Predseda vlády Slovenskej republiky|Predseda vlády]]: [[Robert Fico]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]) * Podpredsedovia parlamentu: [[Ľuboš Blaha]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]), [[Andrej Danko]] ([[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]), [[Martin Dubéci]] ([[Progresívne Slovensko|PS]]), [[Peter Žiga]] ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]) * [[Podpredseda vlády|Podpredsedovia vlády]]: [[Robert Kaliňák]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]), [[Peter Kmec]] ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]), [[Denisa Saková]] ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]), [[Tomáš Taraba]] ([[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) * Zloženie vlády: [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] * [[Opozícia (politika)|Opozičné parlamentné strany]]: [[Progresívne Slovensko|PS]], [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]] {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Bratislava, Parlament, Slovensko.jpg | šírka1 = 250 | popis1 = Budova [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] v [[Bratislava|Bratislave]] | obrázok2 = Palacio Grassalkovich, Bratislava, Eslovaquia, 2020-02-01, DD 23.jpg | šírka2 = 250 | popis2 = [[Grasalkovičov palác]] v Bratislave, sídlo prezidenta Slovenskej republiky | obrázok3 = Episcopal Summer Palace in Bratislava, in 2018.jpg | šírka3 = 250 | popis3 = [[Letný arcibiskupský palác]] v Bratislave, sídlo [[Úrad vlády Slovenskej republiky|Úradu vlády Slovenskej republiky]]}} === Politický systém === Slovenská republika je [[pluralizmus (politické strany)|pluralitná]] demokracia parlamentného typu – [[parlamentná republika]]. Presnejšie, podľa odbornej literatúry (Prusák, Jozef.: Teória práva. Bratislava: 1999, s. 137) ide o hybridnú, parlamentno-prezidentskú republiku, keďže prijala niektoré prvky prezidentskej republiky (správne súdnictvo, priama voľba prezidenta, právo veta). Krajina má povahu [[Unitárny štát|unitárneho štátu]]. Základným zákonom štátu je [[ústava]], ktorú tvorí preambula, 9 hláv a 156 článkov. Zakotvuje štruktúru a vzťahy štátnych orgánov, definuje ich právomoci a kompetencie. V druhej hlave deklaruje základné ľudské práva a slobody. [[Ústava Slovenskej republiky|Ústava SR]] bola prijatá 1.septembra [[1992]], účinnosť nadobudla 1. januára [[1993]]. Štátna moc sa rozdeľuje na: zákonodarnú moc ([[Legislatíva|legislatívu]]), výkonnú moc ([[Exekutíva|exekutívu]]) a súdnu moc ([[Justícia|justíciu]]).<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=ĎURAJKOVÁ|meno=D. a KOL.|titul=Občianska náuka pre 3. ročník gymnázií|vydanie=2|vydavateľ=SPN|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=|strany=}}</ref> Nemecká nadácia ''Bertelsmann Stiftung'' a americká organizácia ''Freedom House'' konštatovali, že sa na Slovensku konajú slobodné [[voľby]] a funguje oddelenie štátnych mocí. Podľa ich názoru ale v slovenskej spoločnosti naďalej pretrváva silná [[korupcia]].<ref name=":8" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovakia|url=https://freedomhouse.org/report/freedom-world/2011/slovakia|vydavateľ=freedomhouse.org|dátum vydania=2012-01-12|dátum prístupu=2019-07-15|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20190715131128/https://freedomhouse.org/report/freedom-world/2011/slovakia|dátum archivácie=2019-07-15}}</ref> ==== Legislatíva ==== Parlament ([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]]) je najvyšším legislatívnym orgánom štátu. Určuje normy správania všetkého, čo je v štáte. Má 150 členov – poslancov volených v demokratických [[Voľby|voľbách]], ktoré sa konajú (okrem prípadu predčasných volieb) raz za štyri roky. Volebný systém pre [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky]] je [[Pomerný volebný systém|pomerný]], výsledky volieb a prerozdelenie hlasov na poslanecké kreslá teda do veľkej miery kopírujú pomer hlasov voličov. Poslanci svoj mandát získavajú ako jednotlivci na kandidátke, nemôže im teda byť odobratý v prípade, že sa ich názory rozchádzajú s názorovou líniou strany, t. j. neexistuje tu [[imperatívny mandát]]. Slovensko má jednokomorový parlament. K jeho základným právomociam patrí uznášať sa na ústave a zákonoch, rokovať o programovom vyhlásení vlády, kontrolovať činnosť vlády, schvaľovať štátny rozpočet, voliť a odvolávať sudcov.<ref name=":0" /> ==== Exekutíva ==== [[Vláda]] sa skladá z ministrov, ktorí vzišli z politických strán, ktoré vytvorili väčšinovú [[Koalícia|koalíciu]], t. j. takú, ktorá má viac ako 75 poslancov v pléne NR SR. Na čele vlády stojí [[premiér]], ktorý nedisponuje vlastnou ministerskou agendou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Government Office of the Slovak Republic {{!}} Úrad vlády SR|url=https://www.government.gov.sk/|vydavateľ=www.government.gov.sk|dátum prístupu=2019-07-14}}</ref> Vláda je zodpovedná Národnej rade. Jej funkciou je navrhovať zákony, vydávať vládne nariadenia a stanovovať programové vyhlásenia. Pre súhlas zákonov je nutná nadpolovičná väčšina, pre zmenu ústavy 3/5 väčšina hlasov. Vládu aktuálne vedie [[Robert Fico]] za stranu [[SMER – sociálna demokracia|SMER]]. [[Prezident Slovenskej republiky]] je spolu s premiérom a predsedom parlamentu najvyšším ústavným činiteľom v krajine. Prezident je hlavou štátu a má osobitné postavenie. Je volený v priamych voľbách na 5 rokov. Funkcia prezidenta je skôr reprezentatívna. Medzi jeho právomoci patrí napríklad poverovanie budúceho premiéra zostavením vlády, ktorú následne vymenuje. Ďalej disponuje tzv. malým vetom, to značí, že môže vrátiť zákon na opätovné posúdenie [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnou radou]]. Prezident je veliteľom ozbrojených síl, okrem toho podpisuje medzinárodné zmluvy, menuje ústavných sudcov, vymenúva a odvoláva parlament, vyhlasuje referendum či udeľuje amnestiu. Súčasným prezidentom republiky je [[Peter Pellegrini]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR/TERAZ.sk | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Peter Pellegrini sa oficiálne stal novým prezidentom SR | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/online-peter-pellegrini-sa-oficialne-s/801159-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-15 | dátum prístupu = 2024-06-15}}</ref> ==== Justícia ==== Súdna moc kontroluje zákonodarnú a výkonnú moc. Podáva výklad ústavy a rieši konflikty. Súdnu moc Slovenskej republiky tvorí [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd SR]] a sústava súdov: [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšší súd SR]], krajské a okresné súdy. Najvyššiu právomoc má práve Ústavný súd, tvorený 13 sudcami menovanými prezidentom na 12 rokov. Posudzuje, či zákony a rozhodnutia vlády nie sú v rozpore s ústavou. Ďalej tiež kontroluje, či parlament a výkonné orgány dodržiavajú ústavnosť.<ref name=":0" /> Súdny systém ako celok je veľmi zaťažený, dôsledkom čoho mnohé súdne procesy trvajú nepomerne dlhú dobu. === Administratívne členenie === {{hlavný článok|Administratívne členenie Slovenska}} {{Klikacia mapa Slovenska|vloženie=náhľad{{!}}vpravo|veľkosť=330px|popis=Kraje Slovenskej republiky}} [[Súbor:Trenčiansky hrad.jpg|náhľad|Pohľad na [[Trenčiansky hrad]] a mesto [[Trenčín]]]] Administratívne členenie Slovenska sa v priebehu dejín často menilo. Napriek tomu, že určitá tradícia administratívneho členenia pretrváva, vyčlenené územné celky podliehajú zmenám. Nové územné a správne usporiadanie je výsledkom niekoľkoročného úsilia o zmenu priestorového usporiadania štátnej správy na Slovensku. Samosprávne územné celky SR sú [[Obec (slovenská správna jednotka)|obce]] a [[Vyšší územný celok|vyššie územné celky]] (VÚC, samosprávne kraje). Počet obcí nie je stabilný, vďaka územným zmenám sa mení. V posledných rokoch počas prebiehajúcej dezintegrácie obcí sa ich počet na Slovensku zvyšoval. Úspešné referendum v obci rozhodlo o územných zmenách i o zmenách názvov. Administratívne celky na Slovensku sú [[Kraj (štátna správa)|kraje]] a [[Okresy Slovenska|okresy]]. Od roku [[1996]] je Slovensko rozdelené na osem krajov a 79 okresov. Kraje sú od roku [[2002]] zároveň [[samosprávny kraj|samosprávnymi krajmi]]. Pomenovanie dostali podľa sídla kraja. {| class="wikitable" style="margin-left: auto; margin-right: auto; border: none;" ! Názov kraja ! Krajské mesto ! Populácia <small>(2019)</small><ref>{{Obyvateľstvo-SK||SOURCE}}</ref> |- | [[File:Coat of Arms of Bratislava Region.svg|x20px]] [[Bratislavský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Bratislava.svg|x20px]] [[Bratislava]] || 669 592 |- | [[File:Coat of Arms of Trnava Region.svg|x20px]] [[Trnavský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Trnava.svg|x20px]] [[Trnava]] || 564 917 |- | [[File:Coat of Arms of Nitra Region.svg|x20px]] [[Nitriansky kraj]] || [[File:Coat of Arms of Nitra.svg|x20px]] [[Nitra]] || 674 306 |- | [[File:Coat of Arms of Trenčín Region.svg|x20px]] [[Trenčiansky kraj]] || [[File:Coat of Arms of Trenčín.svg|x20px]] [[Trenčín]] || 584 569 |- | [[File:Coat of Arms of Žilina Region.svg|x20px]] [[Žilinský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Žilina.svg|x20px]] [[Žilina]] || 691 509 |- | [[File:Coat of Arms of Banská Bystrica Region.svg|x20px]] [[Banskobystrický kraj]] || [[File:Coat of Arms of Banská Bystrica.svg|x20px]] [[Banská Bystrica]] || 645 276 |- | [[File:Coat of Arms of Prešov Region.svg|x20px]] [[Prešovský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Prešov.svg|x20px]] [[Prešov]] || 826 244 |- | [[File:Coat of Arms of Košice Region.svg|x20px]] [[Košický kraj]] || [[File:Coat of Arms of Košice.svg|x20px]] [[Košice]] || 801 460 |} [[Súbor:Tourism regions of Slovakia sk- pastel version.jpg|thumb|right|[[Región cestovného ruchu|Regióny cestovného ruchu]] Slovenska]] Slovensko sa už dlho členilo na menšie územné celky, ktoré tvorili väčšinou jednotlivé kotliny, doliny alebo rôzne pohoria. V nich sa udržiavali osobité zvyky, medzi sebou sa odlišovali nárečím aj odevom (krojmi). Aj to umožňovalo, aby obyvatelia vedeli, že niekto je z nich kraja alebo z iného regiónu. Osobité, ale svojrázne územné celky boli súčasťou väčších regiónov. V rôznych obdobiach v minulosti sa nazývali [[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]], [[Komitát|komitáty]] či [[Stolica (územie)|stolice]]. Dodnes takto vyčlenené regióny používajú na svoje odlíšenie od ostatných častí Slovenska buď vžité, alebo historické označenie.<ref name=":2" /> * [[Historické župy na Slovensku]] * [[Župa (Česko-Slovensko)|Župy v Česko-Slovensku (1918–1928)]] * [[Krajinské zriadenie|Krajinské zriadenie 1928–1938 a 1945–1948]] * [[Župa (Slovenská republika 1939 – 1945)|Župy počas Slovenskej republiky (1939 – 1945)]] * [[Kraj (1949 – 1960)|Krajské zriadenie (1949–1960)]] a [[Kraj (1960 – 1990)|(1960 – 1990)]] '''Medzi známe historické regióny cestovného ruchu patria:'''<ref name=":2" /> * na východe Slovenska: [[Zemplín (slovenský región)|Zemplín]], [[Šariš (región)|Šariš]], [[Abovská župa|Abov]], [[Spiš]], [[Zamagurie]] * na severe Slovenska: [[Liptov (región)|Liptov]], [[Orava (región)|Orava]], [[Kysuce]], [[Horné Považie]] * na juhu Slovenska: [[Gemer (región)|Gemer]], [[Novohrad (región)|Novohrad]], [[Hont (slovenský región)|Hont]] a [[Malohont]], [[Pohronie]] * v strede Slovenska: [[Turiec (región)|Turiec]], [[Horehronie]], [[Horná Nitra]], [[Podpoľanie]] * na západe Slovenska: [[Záhorie]], [[Podunajsko]], [[Ponitrie]], [[Považie]], [[Tekov (región)|Tekov]] === Ozbrojené sily === {{Hlavný článok|Ozbrojené sily Slovenskej republiky}} [[Súbor:Slovak Army 5th Special Forces Regiment in Afghanistan1.jpg|thumb|upright|Príslušníci [[5. pluk špeciálneho určenia|5. pluku špeciálneho určenia]] vo východnom [[Afganistan]]e]] [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky]] (do roku 2002 Armáda Slovenskej republiky) predstavujú [[Ozbrojené sily|ozbrojenú moc]] krajiny. Slúžia predovšetkým na ochranu bezpečnosti štátu, [[sloboda|slobody]] a [[Suverenita (právo)|zvrchovanosti]]. Ich nezanedbateľným významom je pomoc pri odstraňovaní následkov [[živelná pohroma|živelných pohrôm]] alebo iných [[mimoriadna udalosť|mimoriadnych udalostí]]. Od januára 2006, keď došlo k zrušeniu [[povinná vojenská služba|povinnej vojenskej služby]] pre obdobie mieru, sú slovenské ozbrojené sily plne [[profesionálna armáda|profesionálnou armádou.]]<ref>História povinnej vojenskej služby. Obrana, 8, 2005 s. 6 – 9 [Dostupné online http://www.mod.gov.sk/data/files/373.pdf]</ref> Vek pre dobrovoľný vstup do armády je pre mužov od 18 do 30 rokov. V armáde smú slúžiť aj ženy. Organizačne sa Ozbrojené sily SR delia na [[Pozemné sily Slovenskej republiky|Pozemné]] a [[Vzdušné sily Slovenskej republiky|Vzdušné sily]]. Na ozbrojené sily Slovensko dáva ročne dlhodobo menej ako 2 % HDP (v roku 2011 asi 1,1 %).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Štátny rozpočet, Výdavky podľa funkčnej klasifikácie – Obrana | url = http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2011/#sekcia5 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 09.09.2013 | dátum prístupu = 20.09.2013 | vydavateľ = Ministerstvo financií SR | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2015 mali ozbrojené sily k dispozícii 15 996 príslušníkov ozbrojených síl a 3 967 civilných zamestnancov. [[Polícia]] je rozdelená na lokálnu a štátnu a tak ako napríklad v [[Česko|Česku]] bola silne zaťažená rozvojom kriminality v priebehu demokratizácie a liberalizácie zeme. Podľa nadácie ''Bertelsmann Stiftung'' nedochádza k ovplyvňovaniu vlády zo strany bezpečnostných síl – všetci významní politickí aktéri rešpektujú legitimitu demokratických inštitúcií.<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=BTI 2010 —|periodikum=Slovakia Country Report|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=8|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref> === Zahraničné vzťahy === Od roku 2004 je Slovensko členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[Európska únia|Európskej únie]], o tri roky neskôr sa stalo súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Taktiež za viac ako dvadsaťročnú existenciu získalo členstvo v mnohých nadnárodných spoločenstvách ako je [[Organizácia Spojených národov|Organizácia spojených národov]] (OSN), [[Svetová obchodná organizácia]] (WTO), [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]] (OECD) a [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OSCE). Vedľa toho sa slovenská vláda angažuje napr. vo Vyšehradskej štvorke, ktorá združuje vlády Poľska, Česka, Slovenska a Maďarska s cieľom presadzovania spoločných záujmov a prehlbovaním spolupráce. Zo svojich susedov udržuje Slovenská republika viac-menej korektné vzťahy s Rakúskom, Českom a Poľskom. Kedysi konfliktné vzťahy s Maďarskom sa v ostatnom čase zlepšili. Vzťahy s Ukrajinou nehrajú po dlhú dobu v slovenskej zahraničnej politike významnú úlohu. == Ekonomika == {{hlavný článok|Ekonomika Slovenska}} [[Súbor:Sky Park Bratislava.jpg|náhľad|vľavo|Panoráma [[Bratislavský downtown|Bratislavského downtownu]]]] [[Súbor:Slovakia Product Exports (2019).svg|náhľad|Štruktúra [[vývoz (obchod)|vývozu]] Slovenska z roku 2019]] Slovenská republika má trhovú ekonomiku, ekonomika krajiny je tvorená najmä službami a priemyslom, poľnohospodárstvo tvorí 4 % HDP. Patrí medzi hospodársky [[Vyspelá krajina|vyspelejšie krajiny]]. Podobne ako ostatné pridružené štáty [[Európska únia|Európskej únie]] sa snaží robiť ekonomické reformy. Po vstupe krajiny do štruktúr Európskej únie dosahuje ekonomika vďaka reformám a zahraničným investíciám najvyššie tempá rastu v regióne.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZUBRICZKÝ|meno=G.|titul=Geografia štátov sveta|vydanie=1|vydavateľ=Mapa Slovakia|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=|strany=38}}</ref> Na prelome milénia došlo k stabilizácii bankového sektora. Zákonom uznávanou menovou jednotkou je [[euro]] (€). V roku 2022 dosiahla inflácia hodnotu viac ako 14 %. [https://www.webnoviny.sk/vofinanciach/inflacia-na-slovensku-uz-atakuje-15-percent-dynamicky-rastu-najma-ceny-potravin-a-byvania-s-energiami/]<ref name="CIA" /> Ekonomika krajiny sa delí na odvetvia: poľnohospodárstvo, priemysel, doprava, obchod, služby a cestovný ruch. Ročný hrubý domáci produkt na obyvateľa činí 35 130 $ (k roku [[2018]]). Najväčší podiel na tvorbe HDP má sektor [[Služby|služieb]] (62 %) a [[priemysel]] (35 %), [[poľnohospodárstvo]] má klesajúci význam (4 %). V posledných rokoch má veľmi dôležitú pozíciu v ekonomike nevýrobná sféra a [[cestovný ruch]]. Jeden z najväčších problémov Slovenska, ktorý bude viditeľný ešte mnohé roky, sú veľké rozdiely medzi regiónmi a príliš jednostranné zameranie na automobilový priemysel. Najvýznamnejšie hospodárske centrá sú v metropolitných oblastiach [[Bratislava]] a [[Košice]] – [[Prešov]], v oblasti Považia od [[Trenčín|Trenčína]] po [[Liptovský Mikuláš]], Pohronia ([[Banská Bystrica]] – [[Zvolen]]) a regióne Podunajskej nížiny ([[Trnava]] – [[Nitra]]).<ref name=":72" /> Významné postavenie v ekonomike má [[zahraničný obchod]]. V štruktúre zahraničného obchodu prevláda vývoz nad dovozom (kladná platobná bilancia). Zo Slovenska sa vyvážajú priemyselne spracované výrobky, stroje a prepravné zariadenia (automobily). Dovážajú sa najmä priemyselné suroviny. Otvorenosť trhovej ekonomiky umožňuje spoluprácu so zahraničnými firmami. Najväčšími obchodnými partnermi Slovenska sú [[Česko]], [[Nemecko]], [[Dánsko]], [[Maďarsko]], [[Francúzsko]], [[Poľsko]], [[Rakúsko]] a iné. Celkovo je miestne hospodárstvo veľmi úspešné. === Poľnohospodárstvo === [[Súbor:Claas Lexion 670 in work.jpg|náhľad|Žatva pri obci [[Hertník]]]] Slovensko má rozvinuté [[poľnohospodárstvo]], ktoré využíva {{km2|19350}} poľnohospodárskej pôdy (39,5 % povrchu krajiny). Ešte na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] zamestnávalo 60 % obyvateľstva. V roku 2023 bolo v poľnohospodárstve zamestnaných 41,5 tis. osôb, čo predstavuje 1,6 % pracujúcich osôb na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SPRÁVA O POĽNOHOSPODÁRSTVE A POTRAVINÁRSTVE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ZA ROK 2023 | url = https://www.mpsr.sk/download.php?fID=25720 | vydavateľ = Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 20-11-2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-10 | jazyk = }}</ref> Úrodné pôdy sú vhodné pre rastlinnú výrobu. Najväčšie osevné plochy zaberajú obilniny (vyše polovice), hlavne [[pšenica]], [[kukurica]] a [[jačmeň]]. Rozširujú sa osevné plochy [[zelenina|zeleniny]], [[Strukovina|strukovín]] a [[olejnina|olejnín]] ([[Slnečnica ročná|slnečnica]], [[Kapusta repková pravá|repka olejná]]). Vo vyššie položených kotlinách sa dopestujú [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], raž a jedno alebo viacročné krmoviny. Na Slovensku má dlhodobú tradíciu ovocinárstvo a [[Zoznam vinohradníckych oblastí Slovenska|vinohradníctvo]], ktorého produkty sú známe aj v zahraničí. Väčšina [[Vinič hroznorodý|hrozna]] a iného [[Ovocie|ovocia]] sa pestuje na západnom Slovensku (Modra, Pezinok) a vo [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížine]] (Tokajská oblasť).<ref name="Némethová">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Némethová|meno=Jana|odkaz na autora=|titul=Poľnohospodárstvo Slovenska|url=http://dam.fpv.ukf.sk/pluginfile.php/675/mod_resource/content/0/polnohospodarstvo_sr.pdf|dátum vydania=2008|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=20.8.2010|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre : Fakulta prírodných vied|miesto=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160107211418/http://dam.fpv.ukf.sk/pluginfile.php/675/mod_resource/content/0/polnohospodarstvo_sr.pdf|dátum archivácie=2016-01-07}}</ref> Pôdny fond na Slovensku v roku 2022 bol 2,37 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy, z ktorej bolo 1,4 milióna ha ornej pôdy, 849-tisíc ha trvalých trávnatých porastov, 75-tisíc ha záhrad, 26-tisíc ha viníc, 18-tisíc ha ovocných sadov a 501 ha chemľníc. Medzi rokmi 2005 až 2022 klesla výmera poľnohospodárskej pôdy o 2,5 % a v klesajúcom trende je už od roku 1993.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ÚGKK SR | odkaz na autora = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | titul = Štruktúra využívania poľnohospodárskej pôdy | url = https://www.enviroportal.sk/indikator/601 | vydavateľ = enviroportal.sk | miesto = | dátum vydania = 31.12.2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-10 | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Sedlice10Slovakia31.JPG|náhľad|vľavo|Chov [[dojnica|dojníc]] pri obci [[Sedlice (okres Prešov)|Sedlice]]]] V živočíšnej výrobe sa postupne znižuje počet hospodárskych zvierat. Najvýraznejšie klesajú stavy ošípaných a hovädzieho dobytka. Chov oviec je už trvalo nízky. Najpočetnejšie sú stavy hydiny. Väčšia časť živočíšnej výroby je sústredná v nížinách, kde sa nachádzajú dostatočné zdroje krmovín. Na chov dobytka a oviec sa často využívajú aj pasienky a horské lúky. K 31. decembru 2024 sa na Slovensku chovalo 9,85 milíona kusov hydiny, z toho 2,2 miliónov sliepok, 416,6-tisíc kusov hovädzieho dobytka, 412,3-tisíc ošípaných, 276,5-tisíc oviec, 9,6-tisíc kôz, 8,1-tisíc koní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Súpis hospodárskych zvierat k 31.12.2024 | url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/35aad42e-811e-46a2-8244-429e4d2dc691/!ut/p/z1/rVJNc8IgFPwtHnJMeAE0SW-oHT-qB-tYlUuHJGioJsQETf33xU4P7Uxt7Uw5vIHH7rKwII5WiBfipLbCKF2IvV2veed5FozCbtdnAEG7D6Pxoj8bzCMfKKAnxBFPClOaDK11XIvMrXdueYwdsGWvdiJR0oFTLc3u_LlD2kKkFEs39H3p0o7AbogpdSmOJE1xmnQi_6JdJipF65vQy9_McrsNVwYDy-fvkN6ADWkwAQgngzaM2HDxGM0IAUY-AD9orK2H4KqHB4yWJyUbtCh0ldv3nf_xikNAY8RVnHtNknvg-TgMOhT7NIwwsfNLYLia9qZbKytM5qpio9HqJm1LVS-HA2c2UF0Y-WrQ6t8TtYewIiah9VfJjaxk5R0r-88yY8r6zgEHmqbxtlpv99JLdO7Ad5RM19bcVyQq8zwkZ3e3md4TyuMz2Z8mjLVab3azPsY!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/ | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-10 | jazyk = }}</ref> [[Rybolov]] má len lokálny význam, realizuje sa predovšetkým na miestnych riekach a vodných nádržiach. === Priemysel === [[Súbor:Mohi atomerőmű 2025 02.jpg|náhľad|Chladiace veže [[atómové elektrárne Mochovce|atómových elektrární]] v [[Mochovce (obec)|Mochovciach]]]] [[Súbor:Kia Sportage 4. generácia.jpg|thumb|[[Kia Sportage]], model auta vyrábaný v žilinskom závode [[Kia Motors Slovakia]]]] Priemysel je základným odvetvím hospodárstva. Rozvinul sa najmä na [[Baníctvo|baníckej ťažbe]]. Slovensko disponuje však malými zásobami [[Palivo|palív]], dovážajú sa preto z iných štátov (čierne uhlie z Česka, ropa a zemný plyn z Ruska). Viac než polovicu [[Elektrická energia|elektrickej energie]] dodávajú jadrové elektrárne ([[Jadrová elektráreň Bohunice A1|Jaslovské Bohunice]], [[Atómové elektrárne Mochovce|Mochovce]]), potom vodné (z vodných najviac [[Gabčíkovo (vodné dielo)|Gabčíkovo]] na Dunaji) a tepelné elektrárne. Hutníctvo spracúvalo aj domáce, dnes už len dovážané suroviny ([[U. S. Steel Košice|U.S. Steel Košice]], [[Železiarne Podbrezová]], hlinikárne Žiar nad Hronom – bývalé [[Závody Slovenského národného povstania|Závody SNP]]) pre potreby strojárstva.<ref name=":1" /> Nízke náklady na pracovnú silu a daňová reforma sa na začiatku [[21. storočie|21. storočia]] stali atraktívne pre zahraničných investorov, najmä z [[Automobilový priemysel|automobilového priemyslu]], ktorý má v slovenskej ekonomike výraznú pozíciu. Na Slovensku je vyrobených najviac áut na svete na jedného obyvateľa. Nachádzajú sa tu závody spoločnosti [[Volkswagen]] v Bratislave, Stupave a Martine, Stellantis [[Peugeot]]-[[Citroën]] v Trnave, [[Jaguar Land Rover Slovakia|Jaguar Land Rover]] v Nitre a [[Kia]] v Žiline. Momentálne je vo výstavbe automobilový závod [[Volvo Personvagnar|Volvo]] pri Košiciach, ktorého sériová výroba by mala začať v roku 2026. Na Slovensku sa v roku [[2011]] vyrobilo 926 555 automobilov, čo je najviac automobilov na svete v prepočte na jedného obyvateľa, konkrétne 171 áut na tisíc obyvateľov. V roku 2013 výroba mierne stúpla na približne 980 000 vozidiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=SITA|titul=Vyrobili sme takmer milión áut, na obyvateľa najviac na svete|url=http://ekonomika.sme.sk/c/7067415/vyrobili-sme-takmer-milion-aut-na-obyvatela-najviac-na-svete.html|dátum vydania=15.01.2014|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=16.01.2014|vydavateľ=sme.sk|miesto=|jazyk=}}</ref> Krajina si výrobou automobilov získala prívlastok ''Detroit Európy'' a po rozvoji ekonomiky aj ''tatranský tiger.''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hobbs|meno=Joseph J.|odkaz na autora=|titul=World Regional Geography|vydavateľ=Cengage Learning|miesto=Belmont|rok=2009|isbn=0-495-38950-1|kapitola=|strany=145|jazyk=}}</ref> Druhý najdôležitejší priemysel je [[elektrotechnický priemysel]]. Pri Nitre má továreň spoločnosť [[Foxconn Technology Group|Foxconn]], pri Galante spoločnosť [[Samsung]]. Významná je výroba strojov na strednom a hornom Považí. Najväčšie strojárske podniky sú v Bratislave (automobily), Galante (televízory a domáce spotrebiče), Poprade (vagónka, práčky), Tlmačoch (stroje pre energetiku). Najväčšie chemické závody sú v Bratislave ([[Slovnaft]], [[Istrochem]]), Šali ([[Duslo]]) a Novákoch ([[Fortischem]]). Ďalšie závody vyrábajú plasty a syntetické vlákna, lieky a gumárenské výrobky ([[Continental Matador Rubber]]). Najrovnomernejšie rozloženým priemyslom na Slovensku je [[potravinárstvo]], ktoré je zamerané prevažne na domácu spotrebu. Poľnohospodárske produkty sa spracúvajú v pekárňach, mliekarňach, mäsokombinátoch, cukrovaroch, pivovaroch či vinárskych závodoch. Dôležitú pozíciu v slovenskom hospodárstve má spracovanie [[Drevo|dreva]] (píly, drevokombináty, nábytok), výroba [[Celulóza (organická látka)|celulózy]] a [[Papier|papiera]] (Ružomberok, Žilina, Štúrovo, Harmanec). Vyváža sa mnoho surového, čiže nespracovaného dreva. Výrazný útlm zaznamenal [[Textilný priemysel|textilný]] a [[odevný priemysel]] (závody v Trenčíne a Púchove). Dôvodom je dovoz lacnejších výrobkov najmä z ázijských krajín. Do popredia sa dostávajú firmy zamerané na produkciu textílií a šitia poťahov pre automobilový priemysel (napr. v Liptovskom Mikuláši). Okrem toho je zastúpený aj [[Obuvníctvo|obuvnícky]] a [[Sklárstvo|sklársky]] priemysel.<ref name=":1" /> Do štátnej pokladnice prispievajú [[Remeslo|remeslá]] ako [[drotárstvo]], [[hrnčiarstvo]] (výroba majoliky v [[Modra|Modre]]), [[rezbárstvo]] (výroba [[Valaška|valašiek]], hudobných nástrojov), tkanie látok a pod. Mnoho artefaktov končí ako suvenír turistov. === Služby === Pre hospodárstvo Slovenska majú význam služby, ako napríklad [[bankovníctvo]] a [[finančníctvo]]. Financie a štátny rozpočet Slovenska schvaľuje každoročne parlament. Emisnou bankou je štátna banka, ktorá vykonáva zúčtovanie platieb ako medzi miestnymi organizáciami, tak voči zahraničiu. Bankový sektor pozostáva zo štátnej národnej banky a viacerých komerčných bánk. V štruktúre bankového systému na Slovensku je na čele [[Národná banka Slovenska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EuroEkonóm.sk|url=https://www.euroekonom.sk/financie/bankovnictvo-a-banky/struktura-bankoveho-systemu-na-slovensku/|dátum prístupu=2019-11-28|jazyk=sk-SK|priezvisko=admin@euroekonom.sk}}</ref> Od roku 2009 je platnou menou [[euro]] (€), deliace sa na 100 [[Cent|centov]]. Tok peňazí prebieha voľne, ale je pomerne stabilný. === Cestovný ruch === [[Súbor:Group of tourists on street in Bratislava.JPG|náhľad|vľavo|Skupina turistov v bratislavskom [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Starom Meste]]]] [[Súbor:Napoleonske kupele Piestany.JPG|náhľad|[[Kúpele Piešťany]]]] [[Súbor:Vihorlat (v zime) 046.jpg|náhľad|[[Vihorlatský prales]], lokalita [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]]]] Slovensko má pre cestovný ruch veľmi dobré predpoklady. Turistov lákajú pekné pohoria, jaskyne, jazerá, historické mestá, kúpele, hrady a zámky. Z veľkého množstva kultúrnych a prírodných pozoruhodností Slovenska je do Zoznamu [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] zapísaných sedem – dve prírodné ([[Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu|jaskyne Slovenského krasu]] a [[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy|pralesy Východných Karpát]]) a päť kultúrnych (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry [[Vlkolínec]], mestská pamiatková rezervácia [[Bardejov]], historické centrum [[Levoča]] a [[Spišský hrad]], [[Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka|drevené kostolíky slovenskej časti Karpát]], [[Banská Štiavnica]] a jej technické pamiatky jej okolia).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamiatky UNESCO na Slovensku – Slovenské dedičstvo UNESCO|url=http://www.unesco-slovakia.sk/sk/menu/pamiatky-unesco-na-slovensku|vydavateľ=www.unesco-slovakia.sk|dátum prístupu=2019-07-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20190709065748/http://www.unesco-slovakia.sk/sk/menu/pamiatky-unesco-na-slovensku|dátum archivácie=2019-07-09}}</ref> Návštevnosť však stále limituje na európske pomery o čosi nižšia kvalita služieb v niektorých regiónoch krajiny. V roku [[2013]] navštívilo Slovensko celkovo 4 048 505 osôb, z toho zahraničných bolo 169 484. Najviac zahraničných návštevníkov prichádza z [[Česko|Česka]] (asi 26 %), [[Poľsko|Poľska]] (15 %) a [[Nemecko|Nemecka]] (11 %). Medzi najnavštevovanejšie destinácie patrilo hlavné mesto, pohorie [[Tatry]] a región [[Liptov (región)|Liptov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | autor2 = KA | titul = Turistov na Slovensku pribúda | url = http://aktualne.centrum.sk/cestovanie/clanek.phtml?id=240802 | dátum vydania = 30.06.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 09.10.2011 | vydavateľ = aktualne.centrum.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Liptov vlani navštívilo skoro pol milióna turistov, najmä v lete | url = http://www.teraz.sk/regiony/liptov-vlani-navstevnost-turisti/184073-clanok.html | dátum vydania = 29.02.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Väčší rozvoj cestovného ruchu závisí od zvýšenia celkovej úrovne služieb, vrátane dopravnej infraštruktúry. V roku 2018 navštívilo Slovensko 5,6 milión turistov. Okrem toho, že najviac zahraničných turistov prichádza aj naďalej z Česka, Poľska a Nemecka, zaznamenal sa aj nárast turistov z iných krajín, napr. z [[Izrael|Izraela]] (+52%), [[Island|Islandu]] (+50%), a [[Rusko|Ruska]] (+22%).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Slovensko v minulom roku navštívilo rekordne veľa turistov|url=https://ekonomika.sme.sk/c/20833508/slovensko-v-minulom-roku-navstivilo-rekordne-vela-turistov.html|dátum vydania=24.5.2019|dátum prístupu=12.10.2019|vydavateľ=}}</ref> Slovensku má rozvinutú infraštruktúru pre pešiu turistiku. Existuje viac ako {{km|15000 }} značkovaných turistických chodníkov pre pešiu a viac ako {{km|500}} pre lyžiarsku turistiku (stav k roku [[2019]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistické značkované trasy - Klub slovenských turistov | url = http://www.kst.sk/index.php/turisticke-znakovane-trasy-organizacia-134 | vydavateľ = kst.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190923082903/http://www.kst.sk/index.php/turisticke-znakovane-trasy-organizacia-134 | dátum archivácie = 2019-09-23 }}</ref> === Veda a výskum === Veda a výskum sú na Slovensku spojené najmä so štátom financovanými [[Zoznam vysokých škôl na Slovensku|vysokými školami]], odbornými ústavmi a [[Slovenská akadémia vied|Slovenskou akadémiou vied]] (založená v roku [[1953]]). Súkromný sektor sa vo sfére vedy a výskumu zatiaľ vyskytuje v malej miere. Slovenskí vedci sú v Európe veľmi uznávaní. Všeobecne kvalitnú úroveň, porovnateľnú so svetovou majú [[Technická veda|technické odbory]] a [[fyzika]]. Výdavky na vedu a výskum napriek snahám o ich zvýšenie rastú veľmi pomaly a už niekoľko rokov sa pohybujú okolo 1 % HDP (2023). Slovensko si stanovilo cieľ do roku 2030 dosiahnuť hranicu 2 % HDP.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výdavky na výskum a vývoj stúpli, ale stále sme pod európskym priemerom – Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) | url = https://isa.gov.sk/2025/01/09/vydavky-na-vyskum-a-vyvoj-stupli-ale-stale-sme-pod-europskym-priemerom/ | dátum prístupu = 2026-04-09 | jazyk = sk-SK}}</ref> Medzi významné udalosti vo vede a výskume patrí napríklad vznik [[Slovenské čipové kompetenčné centrum|Slovenského čipového kompetenčného centra]] v roku 2025. Slovenské čipové kompetenčné centrum je súčasťou európskej iniciatívy Chips for Europe a vzniklo ako konzorcium štyroch kľúčových partnerov. Asociácie SK CHIPS, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, [[Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky|Centra vedecko-technických informácii SR]] a Slovenskej akadémie vied. Slovenský projekt bol zároveň vyhodnotený ako najlepší z celej Európy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na FEI STU sa otvorilo Slovenské čipové kompetenčné centrum | url = https://www.fei.stuba.sk/sk/verejnost-a-media/verejnost/aktuality/slovenske-cipove-kompetencne-centrum-otvara-brany-pre-buducnost-polovodicov-na-slovensku | vydavateľ = www.fei.stuba.sk | dátum prístupu = 2026-04-09 | jazyk = sk}}</ref> Prvým veľkým vedcom, ktorý sa dá považovať za slovenského, bol lekár [[Ján Jesenius|Ján Jesenský]]. Zakladateľ modernej slovenskej vzdelanosti bol osvietenec [[Matej Bel]]. Najväčšie úspechy dosiahol fyzik a vynálezca [[Aurel Stodola]], ktorý rozvinul technológiu parných turbín. Významný slovenský konštruktér bol [[Ján Bahýľ]]. K rozvoju optiky výrazne prispel [[Jozef Maximilián Petzval|Josef Maximilián Petzval]]. Na konštrukcii padáku pracoval [[Štefan Banič]]. Priekopníkom bezdrôtovej komunikácie bol [[Jozef Murgaš]]. Zo súčasných výskumníkov je významný astronóm [[Peter Kušnirák]], ktorý objavil cez 230 planétok. V Bratislave sa narodil nemecký nositeľ Nobelovej ceny za fyziku a nacistický exponent [[Filip Lenard|Philipp Lenard.]] == Doprava == [[Súbor:Križovatka Trnava.jpg|náhľad|vpravo|[[Diaľnica D1 (Slovensko)|Diaľnica D1]] pri [[Trnava|Trnave]]]] [[Súbor:ZSSK 671.001.jpg|náhľad|vpravo|[[Elektrická jednotka 671|Elektrická poschodová jednotka radu 671]] na osobnom vlaku [[Železničná spoločnosť Slovensko|Železničnej spoločnosti Slovensko]] na trati [[Žilina]] – [[Košice]]]] Slovensko bolo odpradávna križovatkou ciest medzi [[Jadranské more|Jadranským]] a [[Baltské more|Baltským morom]] a medzi [[Severné more|Severným]] a [[Čierne more|Čiernym morom]]. Prechod územím Slovenska umožňujú dôležité horské sedlá a priesmyky. Vedú nimi v súčasnosti významné európske cestné a železničné koridory, aj keď viaceré Slovensko i obchádzajú okolitými, rovinatejšími štátmi. Významná je medzinárodná plavebná dráha po [[Dunaj|Dunaji]]. Vďaka strategickej polohe vedú Slovenskom aj trasy ropovodov a plynovodov z [[Rusko|Ruska]] do [[Západná Európa|západnej Európy]].<ref name=":2" /> === Cestná doprava === Osobná aj nákladná doprava má väčšinou tranzitný charakter a uskutočňuje sa najmä po cestách. Celková dĺžka cestných komunikácií je {{km|42993|m}}. S tvrdým povrchom {{km|37533|m}} (vrátane {{km|415.5|m}} diaľnic a {{km|259|m}} rýchlostných ciest) a s nespevneným povrchom {{km|5460|m}}. Kategórie cestných komunikácií: [[Cesta I. triedy|cesty I. triedy]], [[Cesta II. triedy|cesty II. triedy]], [[Cesta III. triedy|cesty III. triedy]], rýchlostné komunikácie, diaľnice ([[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]], [[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]], [[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]], [[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]]). Cestná sieť sa v ostatnom čase rýchlo vylepšuje (výstavba diaľnic), stále však kvalitou nedosahuje požadované parametre. V štáte ešte neexistuje prepojenie diaľnicou z hlavného mesta do východnej metropoly, do Košíc. Kvalitné cestné spojenia však urýchľujú ekonomický rozvoj.<ref name=":72">{{Citácia knihy|priezvisko=TOLMÁČI|meno=L. a KOL.|titul=Geografia pre 2.ročník gymnázií|vydanie=1|vydavateľ=VKÚ|miesto=Harmanec|rok=2013|isbn=|strany=26,27}}</ref> === Železničná doprava === Železnice stoja tiež pred obdobím radikálnej modernizácie. Ich dĺžka, podobne ako u cestnej siete, je nadpriemerná. V železničnej doprave prevláda preprava tovarov nad osobnou prepravou. Na Slovensku osobnú železničnú dopravu zabezpečujú Železničná spoločnosť Slovensko ([[Železničná spoločnosť Slovensko|ZSSK]]) a súkromní dopravcovia RegioJet a Leo Expres. [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]] spravujú 3 690 kilometrov (2007)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zmluva o prevádzkovaní dráh na rok 2007 | url = http://www.zsr.sk/buxus/docs//Zmluva_o_vykone/Zmluva_o_prev_drah_2007.rtf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110722115057/http://www.zsr.sk/buxus/docs//Zmluva_o_vykone/Zmluva_o_prev_drah_2007.rtf | dátum archivácie = 2011-07-22 }}</ref> tratí normálneho, širokého a úzkeho rozchodu. Ďalej majú v správe 1 159 priecestí so signalizáciou, 8 773 výhybiek, 76 tunelov s dĺžkou {{km|43.3|m}}, 2 283 mostov s dĺžkou {{km|46.7|m}} a 2 344 železničných priecestí. Spoločnosť ŽSR je podľa zákona prevádzkovateľom dráh na území Slovenska. Na Slovensku sú štyri hlávne zriaďovacie železničné uzly: [[Bratislava]], [[Žilina]], [[Košice]] a [[Zvolen]]. Medzi ďalšie významné uzly patrí: [[Trnava]], [[Vrútky]] a [[Nové Zámky]]. Najdlhší železničný tunel na Slovensku a aj v bývalom Česko-Slovensku je [[Čremošniansky tunel]] s dĺžkou {{m|4697|m}}, ktorý sa nachádza na trati [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|ŽSR č. 170]] [[Železničná stanica Vrútky|Vrútky]] – Turčianske Teplice – Banská Bystrica – [[Železničná stanica Zvolen|Zvolen osobná stanica]]. Železničná doprava má na Slovensku dlhú tradíciu. Medzi technické pamiatky patrí [[Čiernohronská železnica]] v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] a úvraťová [[Kysucko-oravská lesná železnica]] na [[Vychylovka (Nová Bystrica)|Vychylovke]], ktorá bola v prevádzke v rokoch [[1926]] až [[1971]], dnes jej časť slúži ako turistická atrakcia. Osobitné postavenie v železničnej doprave má mesto Čierna nad Tisou (pohraničná prechodová stanica pri hraniciach s Ukrajinou, slúžiaca ako prekladisko pre nákladné vlaky). Nedostatkom železničnej dopravy je jej pomalosť a zastaralá infraštruktúra. === Vodná doprava === [[Súbor:Un-slovakia.png|náhľad|Mapa Slovenska s vyznačenými administratívnymi hranicami, mestami, cestnou a riečnou sieťou]] Vodná doprava sa na Slovensku vykonáva na riekach: [[Dunaj]] ({{km|172|m}}), [[Váh]] ({{km|78.8|m}}), [[Bodrog]] ({{km|7.8|m}}) a [[Topľa]] ({{km|20|m}}). Riečna doprava je najlacnejší a ekologicky najvýhodnejší druh dopravy, nevýhodou je pomalosť a závislosť od vodného stavu riek. Osobná vodná doprava sa využíva prevažne na rekreáciu a výlety, nákladná doprava má význam pre zahraničný obchod. Riečne prístavy sa nachádzajú v mestách [[Bratislava]] a [[Komárno]]. Na ostatných vodných plochách sa vykonáva prevažne rekreačná a technologická plavba. Z časti je realizovaný projekt [[Vážska vodná cesta|Vážskej vodnej cesty]] s medzinárodným významom, ktorá by mala prepojiť [[Dunaj]] cez [[Váh]] s [[Odra|Odrou]] a [[Visla|Vislou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Koncepcia rozvoja vodnej dopravy SR|url=http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=481|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=MDPT|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20110824043741/http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=481|dátum archivácie=2011-08-24}}</ref> Pod slovenskou vlajkou sa plaví cca 60 lodí, pričom Slovensko nevlastní žiadnu z nich. === Letecká doprava === [[Súbor:16-01-14-Flughafen Bratislava-DSCF7281.jpg|right|thumb|Lietadlá slovenských leteckých dopravcov [[Go2Sky]] a [[AirExplore]] na [[Letisko M. R. Štefánika|Letisku M. R. Štefánika]] v Bratislave]] Význam leteckej dopravy neustále narastá. Na Slovensku sa nachádza 36 [[letisko|letísk]] (z toho 20 s tvrdým povrchom).<ref name=CIA>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The World Factbook | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Central Intelligence Agency | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20200407000151/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html | dátum archivácie = 2020-04-07 }}</ref> Slovensko má celkovo 8 medzinárodných letísk, konkrétne v [[Letisko M. R. Štefánika|Bratislave]], [[Letisko Košice|Košiciach]], [[Letisko Poprad-Tatry|Poprade]], [[Letisko Sliač|Sliači]], [[Letisko Piešťany|Piešťanoch]], [[Letisko Žilina|Žiline]], [[Letisko Prievidza|Prievidzi]] a [[Letisko Nitra|Nitre]]. Najväčšie letisko na Slovensku je [[Letisko M. R. Štefánika|Letisko Milana Rastislava Štefánika]] v Bratislave. V roku 2025 prepravilo 2 438 215 cestujúcich.<ref>https://www.bts.aero/o-letisku/o-spolocnosti/profil-spolocnosti/statisticke-udaje/</ref> Letecká doprava má význam najmä v medzinárodnom styku a v cestovnom ruchu. Počet letísk podľa dĺžky vzletových a pristávacích dráh:<ref name=CIA /> * viac ako {{m|3047|m}}: 1 * od 2 438 do {{m|3047|m}}: 3 * od 1 524 do {{m|2437|m}}: 3 * od 914 do {{m|1523|m}}: 12 * menej ako {{m|914|m}}: 17 === Potrubná doprava === Potrubná doprava je orientovaná najmä na dovoz surovín z Ruska a tým je zraniteľná. Cez Slovensko prechádzajú dva [[Ropovod|ropovody]] – [[Družba (ropovod)|Družba]] ({{km|506.6|m}}) a [[Ropovod Adria|Adria]] ({{km|8.5|m}}). Krajinou taktiež prechádza plynovod [[Bratstvo (plynovod)|Bratstvo]], na ktorý je nadviazaný slovenský distribučný systém plynovodov o dĺžke vyše {{km|30560|m}}.<ref name="tzbp">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Széplaky | meno = D. | priezvisko2 = Lukáč | meno2 = L. | titul = Súčasnosť a budúcnosť tranzitnej prepravy zemného plynu na území Slovenska | url = http://www.tzbportal.sk/kurenie-voda-plyn/sucasnost-buducnost-tranzitnej-prepravy-zemneho-plynu-na-uzemi-slovenska.html | dátum vydania = 03.02.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.09.2014 | vydavateľ = tzbportal.sk | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141113005131/http://www.tzbportal.sk/kurenie-voda-plyn/sucasnost-buducnost-tranzitnej-prepravy-zemneho-plynu-na-uzemi-slovenska.html | dátum archivácie = 2014-11-13 }}</ref> K zemnému plynu má vďaka plynovodom prístup 95 % obyvateľov krajiny.<ref name="tzbp"/> Významné sú aj [[Vodovod|vodovody]], ktoré na mnohých miestach umožňujú zásobovanie obyvateľstva vodou zo vzdialených vodných nádrží. == Komunikácie == [[Súbor:Upside down Pyramid, Bratislava 03.jpg|thumb|Sídlo [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]]]] [[Súbor:stvtower.jpg|thumb|Sídlo [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] v [[Mlynská dolina|Mlynskej doline]] v Bratislave]] [[Telekomunikácie]] sa od počiatku nového tisícročia významne modernizujú a rozvíjajú, predovšetkým využitie mobilných telefónov. K roku 2009 bolo v krajine používaných celkom 5,9 miliónov mobilných telefónov a cez 4 milióny ľudí používalo [[internet]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europe :: Slovakia — The World Factbook – Central Intelligence Agency|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html|vydavateľ=www.cia.gov|dátum prístupu=2019-07-12|url archívu=https://web.archive.org/web/20200407000151/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html|dátum archivácie=2020-04-07}}</ref> Celkovo je rozšírenie týchto služieb porovnateľné s ostatnými krajinami v regióne. Na Slovensku vysiela celkom asi 40 národných, regionálnych a miestnych televíznych staníc, väčšinou v súkromnom vlastníctve. Tri celonárodné televízne programy sú vysielané pod taktovkou spoločnosti [[Rozhlas a televízia Slovenska]], ktorá vznikla v januári 2011. Má dve organizačné zložky: [[Slovenský rozhlas]] a [[Slovenská televízia|Slovenskú televíziu]], ktoré pred vznikom RTVS fungovali samostatne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov|url=http://www.rtvs.eu/index.php?r=download/file/id/1|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=3.6.2011|vydavateľ=|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20151127065352/http://www.rtvs.eu/index.php?r=download%2Ffile%2Fid%2F1|dátum archivácie=2015-11-27}}</ref> Na Slovensku funguje zhruba 20 rádiových programov. Napriek tomu je v krajine naďalej používaný [[Analógový signál|analógový]] systém, postupne sa prechádza na [[Digitálny signál|digitálne vysielanie]]. Zavádza sa tiež využitie optických vláken.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Predpokladaný harmonogram vypínania základných analógových televíznych vysielačov a zapínania vysielačov DVB T v roku 2011|url=http://www.digimedia.sk/?IDe=105034|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=3.6.2011|vydavateľ=MDVRR SR|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20120112034231/http://www.digimedia.sk/?IDe=105034|dátum archivácie=2012-01-12}}</ref> === Rozhlas === Najpočúvanejšie rádiá na Slovensku sú (2. + 3. kvartál 2017) [[Rádio Expres]] (19,25 %), [[Rádio Slovensko]] (SRo 1, 17,03 %), [[Fun rádio]] (11 %), [[Rádio Jemné]] (7,3 %), [[Europa 2|Rádio Europa 2]] (6,86 %), [[Rádio Regina]] (SRo 4, 6,26 %), [[Rádio Vlna]] (5,34 %), [[Rádio Anténa Rock]] (2,97 %), [[Rádio FM]] (SRo 3, 2,56 %) a [[Rádio Lumen]] (2,5 %).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = www.radia.sk | odkaz na autora = | titul = Počúvanosť rádií MML-TGI: 2. + 3. vlna 2017 (kĺzavé dáta) | url = https://www.radia.sk/pocuvanost/mml-tgi/vlny/2017-3 | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Verejnoprávny [[Slovenský rozhlas]] vysiela už viac ako 85 rokov a má 9 okruhov. Terestriálne vysielajú: [[Rádio Slovensko]], [[Rádio Regina]], [[Rádio Devín]], [[Rádio FM]], [[Rádio Patria]] a [[Radio Slovakia International]]. Digitálne cez internet a od roku [[2015]] aj v digitálnej sieti [[Digital Audio Broadcasting-Terrestrial|DAB+]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Maxa | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Odštartoval digitálny rozhlas. V Bratislave, s programami RTVS | periodikum = Zive.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.zive.sk/clanok/110867/odstartoval-digitalny-rozhlas-v-bratislave-s-programami-rtvs/ | issn = 1335-860X | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-15 | dátum prístupu = 2017-12-17 }}</ref> vysiela: [[Rádio Klasika]], [[Rádio Litera]] a [[Rádio Junior]]. Sídlo Slovenského rozhlasu je na Mýtnej ulici v Bratislave. === Televízia === Televízne vysielanie pokrýva celé územie Slovenska. Je zabezpečené verejnoprávnymi i súkromnými médiami s rôznym regionálnym dosahom. Od zániku Česko-slovenskej televízie vysiela na Slovensku verejnoprávna – [[Slovenská televízia]], ktorá má dva kanály [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] a [[Dvojka (RTVS)|Dvojka]]. Jednotka (do roku 2004 STV 1) vysiela od roku 1956 všeobecný program, filmy, seriály, relácie a spravodajstvo. Dvojka (do roku 2004 STV 2) vysiela od roku 1970 prevažne slovenské dokumenty, šport, programy pre deti, slovenské a nekomerčné zahraničné filmy. Trojka začala vysielať v roku 2008 ako športový kanál až do roku 2011. V roku 2019 obnovila svoje vysielanie a v súčasnosti vysiela filmy a relácie z archívu. Neskôr aj tá skončila. Roku 1996 začala vysielať aj komerčná [[TV Markíza]], ktorá je najsledovanejšou televíziou. V roku 2009 televízia spustila druhý kanál určený pre ženy s názvom [[TV Doma]]. V roku 2014 spustili tretí kanál určený pre mužov, s názvom [[TV Dajto]], ktorý nahradil televízny kanál [[TV Fooor]]. Z televízie Global vznikla v roku 2002 [[TV JOJ]], ktorá spustila vysielanie druhého okruhu [[Plus (televízna stanica)|Plus]] a v roku 2013 ďalšie dva programy [[TV WAU]] a [[TV Senzi]]. Neskôr pribudli detské kanály Ťuki TV a [[TV RiK]]. Pre Česko bol spustený program JOJ FAMILY a premiérový kanál JOJ CINEMA pre Slovensko. Okrem týchto televízií s terestriálnym vysielaním sú na Slovensku aj spravodajská televízia [[TA3]], monotematická [[TVA]] (obchodné správy), [[Nautik TV]] (pôvodne podmorský svet, v súčasnosti predovšetkým interaktívne relácie), [[Music Box]] (hudobná stanica), ako aj ďalšie miestne a lokálne televízie. Poradie televízií podľa sledovanosti (október [[2017]]): [[TV Markíza]] (19,5 %), [[TV JOJ]] (16,2 %), [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] (10,1 %), [[TV Doma]] (4 %), [[TV Dajto]] (3,1 %), [[Plus (televízna stanica)|Plus]] (3 %), [[TV WAU]] (2,8 %), [[Dvojka (RTVS)|Dvojka]] (2,2 %) a [[TA3]] (1,6 %).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Grafy a tabuľky | periodikum = medialne.etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.etrend.sk/televizia-grafy-a-tabulky.html | issn = 1337-0006 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2017-12-17 }}</ref> [[Televízia (prenos)|Televízia]] je dnes na Slovensku dôležitým spoločenským javom, je prostriedkom masovej komunikácie, má strategický význam pre hospodárstvo a zároveň má i kultúrnotvorný charakter. Pôsobí priamo na zmysly a to je jeden zo základných ukazovateľov jej komunikačnej funkcie. Ponúka svojim poslucháčom poučenie i [[Zábava (činnosť)|zábavu]], informácie, estetický zážitok, vychováva i vzdeláva. Široký záber pôsobenia televízie formuje celkový životný štýl Slovákov. Na Slovensku sa začali pravidelne vysielať televízne programy v roku [[1953]].<ref name=":3" /> === Tlač === Slovenská tlač má dlhoročnú tradíciu vo vydávaní časopisov a kníh. Vydavateľstvá a tlač plnia veľkú kultúrnu a vzdelávaciu úlohu. Zabezpečujú vydávanie novín, časopisov, kníh a ďalších tlačových materiálov. Najväčšie tlačiarne sú v Bratislave, Martine, Skalici, Komárne, Košiciach a ďalších mestách. Najčítanejšie periodiká na Slovensku sú (k roku [[2016]]):<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = im | odkaz na autora = | titul = Prieskum: Tlač, rádiá i televízie. Ktoré médiá Slováci preferujú? | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/859553-prieskum-tlac-radia-i-televizie-ktore-media-slovaci-preferuju | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-14 | dátum prístupu = 2017-12-17 }}</ref> * Denníky – [[Nový Čas]] (15 %), [[SME]] (6 %), [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] (6 %), [[Plus JEDEN DEŇ]] (5 %), [[Šport (denník)|Šport]] (4 %), [[Korzár (denník)|Korzár]] (3 %) a [[Hospodárske noviny]] (3 %). * Týždenníky – [[Plus 7 dní]] (8 %), [[Život (časopis)|Život]] (6 %), [[Nový Čas pre ženy]] (6 %), [[Báječná Žena]] (6 %), [[Eurotelevízia]] (4 %), [[Slovenka]] (4 %) a [[Katolícke noviny (1940)|Katolícke noviny]] (4 %). * Mesačníky – Záhradkár (8 %), Zdravie (7 %), Eva (5 %), EMMA (5 %), Nový čas Krížovky (4 %), Auto motor a šport (3 %) a Auto magazín (3 %). == Kultúra == {{Hlavný článok|Slovenská kultúra}} [[Súbor:Carpathian Bazaar of Tastes, Sanok 2010 97.JPG|náhľad|vľavo|[[Slováci]] v tradičných krojoch]] [[Súbor:Vlkolinec 02.jpg|náhľad|vľavo|Drevená vidiecka architektúra v dedinke [[Vlkolínec]]]] Slovensko patrí do európskeho kultúrneho regiónu. Hoci sa miestna kultúra vyvíjala súbežne s kultúrou ostatných slovanských národov, zachovala si svoju originalitu. Každý slovenský región má pestré ľudové [[zvyky a tradície]], ktoré sa viazali k životu a práci človeka. Pre všetky sú spoločné [[Kresťanstvo|kresťanské]] a v niektorých prípadoch aj predkresťanské sviatky a obrady. Najvýznamnejšie sú vianočné tradície, trojkráľové sviatky, Hromnice, veľkonočné sviatky, Všetkých svätých a i. V jednotlivých regiónoch sa pripravovali typické jedlá, nápoje, spievali sa svojrázne [[Pieseň|pesničky]] a tancovali jedinečné [[Tanec|tance]]. Aj dnes na mnohých miestach nájdeme ľudové [[Kroj|kroje]], ktoré bežne nosia hlavne starší obyvatelia. Ľudové tradície nám dnes približujú aj folklórne festivaly, napr. vo [[Východná (obec)|Východnej]], v [[Detva|Detve]], na [[Myjava (mesto)|Myjave]], v [[Zuberec|Zuberci]] a inde. [[Folklórny súbor|Folklórne súbory]] ako [[SĽUK]] či [[Lúčnica]] preslávili Slovensko nielen doma, ale aj v zahraničí.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=TOLMÁČI|meno=L. a KOL.|titul=Geografia pre 9. ročník ZŠ a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom|vydanie=2|vydavateľ=Orbis Pictus Istropolitana|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=|strany=}}</ref><ref name=":10" /> Tradičná ľudová kultúra Slovenska vychádza z kolektívnych vkusových noriem. Tie sa vyvíjali pomaly. Odovzdávali sa ústnym podaním z generácie na generáciu.<ref name=":3" /> Ústna ľudová slovesnosť má pôvod hlboko v minulosti, kedy do istej miery kompenzovala domácu písanú literatúru. S každodenným životom sa spájali [[Spev (forma)|spevy]] k rôznym príležitostiam ako boli [[Svadba|svadby]], narodenie dieťaťa, [[Pohreb|pohreby]] a oslavy sviatkov. Slovenská ľudová lyrika obsahuje junácke či milostné piesne; zaznamenané sú [[Porekadlo|porekadlá]], [[Príslovie|príslovia]] a [[Hádanka|hádanky]]. V epike sú to predovšetkým [[Rozprávka|rozprávky]] a [[Balada|balady]]. === Architektúra === [[Súbor:Bratislava, Hrad, Slovensko.jpg|náhľad|[[Bratislavský hrad]]]] [[Súbor:Bojnice Castle Slovakia.jpg|náhľad|[[Bojnický zámok]]]] Stavby sa budovali z rôznych stavebných materiálov s charakteristickou architektúrou. V hornatejších častiach Slovenska to bolo často drevo, ktorého je tam aj v súčasnosti dostatok. Stavby drevenej architektúry ([[Drevenica (dom)|drevenice]]) sú postavené ako zrub, kladením jednotlivých trámov po obvode. Strechy sa pokrývali dreveným šindľom a zdobenými štítmi. Na stavbu jednoduchších obydlí sa používala aj nepálená hlina so slamou. Takéto budovy boli typické najmä pre južné časti Slovenska, Záhorie a Považie. Hlinené stavby sa stavali technológiou "nabíjania", keď sa navozená čerstvá hlina utláčala, nabíjala kolmi medzi doskové debnenie, čím vznikli obvodové i priečne steny domu.<ref name=":3" /> Typickú architektúru jednotlivých regiónov uchovávajú pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry. Najznámejšie sú [[Veľké Leváre]], [[Brhlovce]], [[Sebechleby]], [[Čičmany]], [[Špania Dolina]], [[Vlkolínec]], [[Podbiel]] a [[Ždiar]]. Príkladom uchovávania nielen stavebných pamiatok, ale aj možností hospodárenia našich predkov sú skanzeny, múzeá v prírode. Na Slovensku je v súčasnosti 10 [[Skanzen|skanzenov]], ktoré prezentujú pamiatky ľudovej stavebnej kultúry, život ľudí a v neposlednom rade aj technické pamiatky, ktoré sa v minulosti používali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skanzeny – Poznaj Slovensko|url=https://www.poznajslovensko.sk/skanzeny|vydavateľ=www.poznajslovensko.sk|dátum prístupu=2019-11-16}}</ref> Nachádzajú sa v rôznych častiach našej vlasti: Múzeum slovenskej dediny v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] na Turci, [[Vychylovka]] na Kysuciach, [[Zuberec]] na Orave, [[Pribylina]] na Liptove, [[Svidník]] na Šariši, [[Humenné]] na Zemplíne, [[Nitra]] v Podunajsku atď.<ref name=":2" /> Na Slovensku sa nachádza tiež mnoho hradov, zámkov, kostolov, kaštieľov a ďalších kultúrnych pamiatok. Krajina má podľa niektorých zdrojov najväčšiu koncentráciu hradov na jedného obyvateľa. Pri ich výstavbe sa používal trvanlivejší kameň. Zaujímavé sú i mestské pamiatkové rezervácie, ktoré sú vo väčšine našich historických miest – [[Bratislava]], [[Banská Štiavnica]], [[Košice]], [[Bardejov]], [[Levoča]], [[Banská Bystrica]] a i. Neodmysliteľnou súčasťou slovenskej architektúry sú [[drevené kostolíky]], ktoré sa na miestnom území stavali od druhej polovice [[15. storočie|15. storočia]]. Sú obrazom vnímania náboženského života a praktizovania viery dedinských ľudí. V súčasnosti môžeme na Slovensku vidieť okolo 40 drevených kostolov. Nie všetky sú sprístupnené a niektoré z nich sú súčasťou skanzenov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Drevené kostoly – Poznaj Slovensko|url=https://www.poznajslovensko.sk/drevene-kostoly|vydavateľ=www.poznajslovensko.sk|dátum prístupu=2019-11-16}}</ref> === Výtvarné umenie === [[Súbor:Medzilaborce - Andy Warhol Museum 5.jpg|thumb|Interiér [[Múzeum moderného umenia Andyho Warhola|múzea]] [[Andy Warhol|Andyho Warhola]] v [[Medzilaborce|Medzilaborciach]]]] Korene výtvarného umenia na území Slovenska siahajú hlboko do minulosti. Najstarším umeleckým dielom sú napríklad [[Venuša (soška)|venuše]] z doby kamennej, kresby neolitických ľudí, šperky a ďalšie nájdené predmety. Najvýznamnejším stredovekým tvorcom bol [[Majster Pavol z Levoče]], tvorca najvyššieho dreveného oltára na svete, ktorý sa nachádza v levočskom [[Chrám svätého Jakuba (Levoča)|Chráme sv. Jakuba]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spišské kostely se pyšní vzácnými dřevořezbami Mistra Pavla z Levoče|url=https://www.novinky.cz/cestovani/200471-spisske-kostely-se-pysni-vzacnymi-drevorezbami-mistra-pavla-z-levoce.html|vydavateľ=Novinky.cz|dátum prístupu=2019-07-08}}</ref> Začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] začína na Slovensku tvoriť generácia orientovaná na nové umelecké postupy. Slovenský umelecký život výrazne ovplyvnil maliar [[Gustáv Mallý]] či sochár [[Ján Koniarek]]. Po prvej svetovej vojne umelci vychádzali z domácich tradícií a nové formálne poznatky využívajú ako tvárny výrazový prostriedok. Rozbiehal sa spolkový život, tvorba bola rozmanitejšia.<ref name=":3" /> Spomedzi desiatok výtvarníkov dosiahli mnohí úspechy. Priekopníkom modernistickej maľby bol [[Martin Benka]], v jeho stopách šli [[Mikuláš Galanda]], [[Ľudovít Fulla]] a [[Janko Alexy]]. Ako grafici sa preslávili [[Koloman Sokol]] či [[Albín Brunovský]] a sochár [[Arpád Račko]]. Nemožno obísť obdobie [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Jeho princípy boli do umenia násilne implantované, ale osobnosti sa s nimi vysporadúvali rôzne. Najvýznamnejším výtvarným umelcom, narodeným slovenským emigrantom v USA, bol bezpochyby zakladateľ [[Popart|pop-artu]] [[Andy Warhol]]. V roku [[1991]] bolo neďaleko rodnej dediny jeho rodičov, v meste [[Medzilaborce]], otvorené múzeum venované jeho tvorbe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Za Warholem do Medzilaborců, na konec světa|url=https://www.idnes.cz/cestovani/kolem-sveta/andy-warhol-a-medzilaborce.A130926_130355_kolem-sveta_tom|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2013-09-29|dátum prístupu=2019-07-08}}</ref> Súčasné výtvarné umenie vytvárajú stovky autorov, väčšinou absolventov bratislavskej [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej školy výtvarných umení]]. Výtvarné dianie organizuje hlavne Slovenská výtvarná únia a okrem nej i [[Spolok výtvarníkov Slovenska]] a [[Umelecká beseda slovenská (budova)|Umelecká beseda Slovenska]], ktorá nadväzuje na tradície jedného z najstarších spolkov v krajine. Možnosť prezentácie súčasného výtvarného umenia poskytuje sieť [[Galéria|galérií]] a výstavných siení. Obraz výtvarného diania na Slovensku je neobyčajne pestrý. Prelína sa v ňom úsilie niekoľkých generačných vrstiev. Kvality závesného maliarstva tak rozvíjajú príslušníci staršej generácie výtvarníkov, zatiaľ čo mladšia generácia hľadá nové možnosti výtvarnej transformácie. V oblasti súčasného umenia pôsobí napríklad [[Blažej Baláž]].<ref name=":4">{{Citácia knihy|priezvisko=HUMPHREYS|meno=R.|titul=Turistický průvodce – Slovensko|vydanie=1|vydavateľ=Jota|miesto=Brno|rok=2004|isbn=|strany=240-242}}</ref> Faktom zostáva, že umenie na Slovensku prekvitá a môže sa porovnávať so zahraničím. === Literatúra === [[Súbor:Ludovit Stur.jpg|thumb|200px|[[Ľudovít Štúr]], kodifikátor slovenského spisovného jazyka]] Slovenská literatúra má bohatú históriu, tiahnucu sa od dôb [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] prvým dielom [[Proglas (prológ)|Proglas]] od [[Konštantín Filozof|sv. Cyrila]]. Najstaršou listinnou ručne písanou pamiatkou na území Slovenska je [[Nitriansky kódex]] (1083), latinský evanjeliár. V [[Slovenská humanistická a renesančná literatúra|humanizme a renesancii]] tvorili na území dnešného Slovenska hlavne v [[Latinčina|latinčine]] a [[Čeština|češtine]]. Roku [[1784]] [[Jozef Ignác Bajza]], [[René mládenca príhody a skúsenosti]] prvý román v slovenskej literatúre napísaný v jazyku, ktorý si autor sám vytvoril na základe západoslovenského nárečia. Ďalším veľmi významným obdobím bol [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], počas ktorého sa podarilo v podstate definitívne kodifikovať spisovnú slovenčinu, ktorá sa s malými úpravami používa dodnes. Zaslúžili sa o to najmä [[štúrovci]] na čele s [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. Za základ si vybrali stredoslovenské nárečie, ktoré bolo jazykom ľudu. V romantizme tvorili slovenskí autori najmä [[Poézia|poéziu]] – [[Ján Kollár]], [[Pavol Jozef Šafárik]], [[Andrej Sládkovič]], [[Samo Chalupka]], [[Janko Kráľ]], [[Ján Botto]], [[Janko Matúška]] a i. V [[Realizmus|realizme]] sa do popredia dostala [[próza]]. Napriek tomu, [[Pavol Országh Hviezdoslav]], jeden z najznámejších slovenských básnikov, písal v tomto období poéziu. Po rozpade Uhorska nastáva pre slovenskú literatúru obdobie zvané ''slovenská moderna'', v ktorom dochádza k novému zvýrazneniu reálneho sociologického a psychologického rozmeru literatúry. Medzivojnové obdobie reagovalo na 1. svetovú vojnu v tvorbe plurality nových smerov, autori: [[Ján Smrek]], [[Laco Novomeský]], [[Jozef Cíger-Hronský]], [[Margita Figuli]], [[František Švantner]] a iní. V druhej polovici 20. storočia sa výrazne presadil [[Ladislav Mňačko]] a [[Milan Rúfus]]. Medzi súčasnú slovenskú literatúru sa radia napr. [[Jana Bodnárová]], [[Dušan Dušek]], [[Daniel Hevier]], [[Vincent Šikula]] či významný predstaviteľ detektívnej literatúry [[Dominik Dán]]. === Hudba a tanec === [[Súbor:The Pixies at Pohoda music festival 2006.jpg|thumb|Prezentácia modernej hudby na festivale [[Pohoda (festival)|Pohoda]] v [[Trenčín|Trenčíne]]]] Vývoj slovenskej hudby predstavuje tisícročný proces, bezprostredne súvisiaci s dejinnými udalosťami na Slovensku a ich kultúrno-spoločenským vývojom. K najstarším umeleckým prejavom zaraďujeme [[ľudová pieseň|ľudové piesne]], ktoré sú súčasťou obradového [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Patria sem rôzne vinše, vianočné a veľkonočné koledy, fašiangové veselice, zaklínadlá, popevky a pod. Ťažký život si slovenskí predkovia spríjemňovali spevom aj tancom. V slovenskom folklóre hovoríme o niekoľkých štýlových vrstvách ľudových piesní. Rozšírené sú piesne tzv. starej kultúry, kde zaraďujeme [[Rituál|rituálne]] [[Pieseň|piesne]] (nápevky svadobných piesní, plačky atď.), piesne roľníckej a pastierskej kultúry (napr. trávnice, žatevné piesne). Novú piesňovú kultúru reprezentujú najmä piesne s ľúbostnou a vojenskou tematikou. Typickým prvkom hudobných tradícií sú [[Viachlasný mužský spev|viachlasné mužské spevy]], ktoré sú na Slovensku jedinečné. Zaujímavými hudobnými nástrojmi Slovákov sú [[fujara]], [[ozembuch]] či [[gajdy]].<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=BEŇADIKOVÁ|meno=J. a KOL.|titul=Estetická výchova|vydanie=1|vydavateľ=SPN|miesto=|rok=1992|isbn=|strany=160}}</ref> Počiatky slovenskej modernej hudby sa datujú do obdobia povojnového [[Česko-Slovensko|Československa]] (1918). Pred hudobnými umelcami stála náročná úloha, ktorej cieľom bolo prekonať tradičnú zaostalosť krajiny i po stránke hudobného umenia. Kvôli vytvoreniu národnej novodobej hudby sa Slováci vydali cestou profesionalizácie hudobného života. Začali sa vytvárať hudobné školy, konzervatóriá a opery. Slovenský skladateľ [[Mikuláš Schneider-Trnavský]] sa zaslúžil o založenie Hudobnej a dramatickej akadémie v [[Bratislava|Bratislave]]. Postupne sa menil hudobný sloh z melodicko-harmonického na sónický, zvukovo bohatý. Najstarším predstaviteľom slovenskej hudobnej moderny bol [[Alexander Moyzes]], ktorého mladším súčasníkom bol [[Eugen Suchoň]] a [[Ján Cikker]]. K hlavným predstaviteľom modernej klasickej hudby patria [[Vladimír Godár]], [[Iris Szeghy]], [[Peter Machajdík]], [[Martin Burlas]] a [[Peter Zagar]]. Medzi priekopníkov slovenskej populárnej hudby patrili [[Gejza Dusík]] a [[František Krištof Veselý]]. Výrazne sa presadili aj operné speváčky [[Edita Gruberová]], [[Lucia Poppová]], [[Gabriela Beňačková]], z mužov [[Peter Dvorský]]. Kráľovnou česko-slovenského šansónu sa stala [[Hana Hegerová]]. V 80. rokoch 20. storočia prišla silná vlna slovenskej pop-music: [[Karol Duchoň]], [[Marika Gombitová]], [[Miroslav Žbirka]], [[Peter Nagy]], [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]], [[Pavol Hammel]], skupiny [[Elán (skupina)|Elán]] ([[Vašo Patejdl]], [[Jozef Ráž|Jožo Ráž]]), [[Team]] ([[Pavol Habera]]) či [[Tublatanka]]. Po rozpade federácie sa objavili aj nové hviezdy, ako sú speváčky [[Katarína Knechtová]], [[Kristína (speváčka)|Kristína]], [[Zuzana Smatanová]], [[Jana Kirschner]], [[Nela Pocisková]], [[Mária Čírová]], [[Simona Martausová|Sima Martausová]], spevák [[Peter Cmorik|Peter Cmorík]], [[Marián Čekovský]] alebo skupiny [[IMT Smile]], [[No Name]], [[Hex (slovenská skupina)|Hex]], [[Desmod]] a [[Horkýže Slíže]]. [[Súbor:Lucnica 0129.jpg|thumb|Umelecký [[folklórny súbor]] [[Umelecký súbor Lúčnica|Lúčnica]]]] S rôznosťou hudby súvisí i veľká rozmanitosť tancov. Tanec bol v minulosti často súčasťou náboženských obradov, ale i prostriedkom zábavy. V každej obci boli približne dve-tri tanečné [[Zábava (činnosť)|zábavy]] počas roka (tzv. "''muziky''"). Tanečný prejav je poznamenaný striedaním rýchleho, a hneď pomalého tempa. Medzi známe ľudové tance patrí [[verbunk]], [[odzemok]], palicový tanec, klobúkový tanec, zvykoslovné tance (napr. s kosou, o vienok, grošové a i.). Jedinečné sú dupavé tance – ženy často tancujú do kruhu, pre mužov je charakteristický šórový tanec v dvoch radoch oproti sebe.<ref name=":3" /> === Divadlo === [[Súbor:Bratislava ND 1.jpg|thumb|Historická budova [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]]]] Divadelné predstavenie na území Slovenska existovalo už v ranom stredoveku vo forme náboženskej drámy. Najstaršie divadelné aktivity sa viažu na činnosť ochotníckych súborov a dramatikov (napr. [[Jozef Gregor Tajovský]], [[Božena Slančíková-Timrava]]). Prvé profesionálne [[Slovenské národné divadlo|divadlo]] vzniklo v marci [[1920]] v Bratislave. Profesionálny divadelný súbor uvádzal väčšinu svojho repertoáru po česky. Slovenské hry sa v repertoári divadla vyskytovali len zriedkavo a navyše hrali ich českí herci. Skutočným prelomom v slovenskom divadelníctve bol vznik [[Činohra Slovenského národného divadla|Slovenskej činohry SND]] (1932).<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História divadelníctva na území dnešnej Slovenskej republiky|url=http://www.teraz.sk/kultura/historia-divadelnictva-sr/97794-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=1970-01-01|dátum prístupu=2019-07-08|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Po roku [[1945]] sa zaznamenal aj rozvoj regionálneho divadelného života, ktorý sa zavŕšil dobudovaním rozsiahlejšej siete profesionálnych divadiel, vrátane divadiel národnostných menšín a bábkových divadiel. Významnými osobnosťami boli [[Jozef Budský]] a [[Ján Jamnický]]. V roku [[1979]] rozhodli príslušné miesta o výstavbe novej budovy SND. Novú budovu otvorili 14. apríla [[2007]].<ref name=":5" /> Súčasnú divadelnú sieť na Slovensku vytvárajú viac ako dve desiatky stálych divadiel. V uplynulých rokoch sa začala rozvíjať i sféra nezávislých divadelných súborov. Medzi najvýznamnejšie a najdlhšie pôsobiace neštátne súbory patrí [[Radošinské naivné divadlo]] v Bratislave. V Banskej Bystrici pôsobí neštátne divadlo pre mentálne postihnutých hercov – [[Divadlo z Pasáže v Banskej Bystrici|Divadlo z Pasáže]]. === Kinematografia === Filmová tvorba na Slovensku sa ako jedna z najmladších národných kinematografií zrodila až po druhej svetovej vojne. Od konca 40. rokov 20. storočia sa prikročilo k premietaniu krátkych reportážnych a dokumentárnych filmov. Prvý slovenský film natočil [[Eduard Schreiber]] ešte pred rokom [[1910]]. Vyvrcholením Schreiberovej filmárskej činnosti sa stala hraná dobrodružná [[anekdota (zábavný príbeh)|anekdota]] zvaná ''Únos''.<ref name=":4" /> K dnešným úspechom nemalým dielom prispela nová generácia režisérov a scenáristov. [[Ján Kadár]] je prvým a dosiaľ jediným Slovákom, ktorý získal filmovú cenu [[Cena Akadémie za najlepší film|Oscar]]. K tzv. československej novej vlne patri [[Štefan Uher]]. Netradičné režisérske postupy úspešne realizuje [[Juraj Jakubisko]]. V Hollywoode sa presadil [[Ivan Reitman]], režisér mnohých populárnych komédií (''[[Krotitelia duchov]]'', ''Dvojčatá'', ''Policajt zo škôlky'', ''Junior'' a i.). V hereckej práci sú tendencie stotožniť herca s autentickým správaním človeka v životnej realite. Ešte počas éry federácie sa preslávila rada slovenských hercov: [[Marián Labuda]], [[Emília Vášáryová]], [[Milan Lasica]], [[Július Satinský]], [[Milan Kňažko]], [[Ladislav Chudík]], [[Michal Dočolomanský]], [[Jozef Kroner]], [[Štefan Kvietik]], [[Zdena Studenková]], [[Július Pántik]], [[Božidara Turzonovová]], [[Martin Huba]], [[Kamila Magálová]], [[Emil Horváth]], [[Maroš Kramár]], [[Miroslav Noga]], [[Richard Stanke]], [[Jana Oľhová]], [[Marián Geišberg]], [[Štefan Skrúcaný]], [[Jozef Vajda]] či [[Táňa Radeva]]. Po rozpade federácie na domácej scéne vynikajú televízni a divadelní herci ako [[Táňa Pauhofová|Tatiana Pauhofová]], [[Zuzana Mauréry]], [[Tomáš Maštalír]], [[Petra Polnišová]], [[Vladimír Kobielsky|Vlado Kobielsky]], [[Diana Mórová]], [[Ján Koleník]], [[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]], [[Michal Hudák]], [[Helena Krajčiová]], [[Zuzana Šebová]], [[Dano Heriban]], [[Branislav Deák]], [[Monika Hilmerová]], [[Michal Kubovčík]], [[Ján Jackuliak]], [[Lukáš Latinák]], [[Juraj Kemka]], [[Karin Haydu]], [[Marek Majeský]], [[Zuzana Porubjaková]] a iní. V zahraničných produkciách sa presadila [[Barbora Bobuľová]] a Simona Košalková, v modelingu [[Adriana Sklenaříková]]. Slovenských predkov má slávna americká herečka a filmárka [[Angelina Jolieová]]. === Kuchyňa === {{Hlavný článok|Slovenská kuchyňa}} [[Súbor:Halusky kapustnica.jpg|thumb|[[Bryndzové halušky]], [[kapustnica]] a tmavé [[pivo]] [[Zlatý Bažant]] – príklad kaloricky bohatej [[slovenská kuchyňa|slovenskej kuchyne]]]] Slovenská kuchyňa je relatívne ťažká a regionálne rôznorodá. Vidiecke obyvateľstvo sa muselo stravovať v súlade s ťažkou fyzickou prácou, aby mohlo prežiť. Impulzy dávala a dostávala od okolitých kuchýň, najmä [[Česká kuchyňa|českej]], [[Poľská kuchyňa|poľskej]], [[Rakúska kuchyňa|rakúskej]] a [[Maďarská kuchyňa|maďarskej]]. Každodenná strava sa skladá z lokálnych surovín, v minulosti sa často jedávala najmä [[obilná kaša]]. Pre severné oblasti Slovenska sú typické jedlá pastierskeho pôvodu ako [[bryndzové halušky]] a [[zemiakové placky]] na rozdiel od juhu Slovenska, kde sú zastúpené jedlá spoločné s maďarskou a rakúskou kuchyňou, ako napríklad [[guláš]], [[lečo]], [[plnená paprika]], [[viedenský rezeň]]. Najtradičnejšou polievkou na Slovensku je [[kapustnica]] vyrobená obvykle z kyslej kapusty, húb a údeného mäsa. Obľúbeným nápojom slovenských predkov bola [[žinčica]], vyrobená z ovčieho mlieka, ktorá sa pridávala k bryndzovým haluškám. Z alkoholických nápojov je najtradičnejšie červené a bielo [[víno]], [[Pivo|pivo,]] z destilátov [[slivovica]] a [[borovička (destilát)|borovička]]. Medzi slovenské výrobky patria<ref>{{PDFLink|[http://www.mpsr.sk/politikakvality/download.php?59 Zoznam výrobkov v Slovenskej republike ako chránené označenie pôvodu a chránené zemepisné označenie]}}</ref>: * syrové výrobky ako [[parenica]], [[ovčí syr]] (ovčí hrudkový syr – salašnícky, ovčí salašnícky údený syr), syrové [[Korbáčik|korbáčiky]] (oravský a zázrivský korbáčik“), [[oštiepok]], [[bryndza]], tekovský salámový syr * mäsové výrobky ako [[spišské párky]], [[špekáčiky]], liptovská saláma, lovecká saláma * pekárske výrobky ako [[skalický trdelník]], [[bratislavský rožok]] == Šport == Vzhľadom na to, že Slovensko sa nachádza v miernom podnebnom pásme, je možné vykonávať športy s letným aj zimným zameraním. V krajine sa budujú štadióny, športové siene a ihriská. Medzi populárne športy na Slovensku patria [[futbal]], [[ľadový hokej]], [[tenis]], [[atletika]], [[plávanie]], [[hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]], [[basketbal]], [[volejbal]], [[vodný slalom]], [[cyklistika]], [[nohejbal]], [[hokejbal]], [[florbal]], [[lyžovanie]], [[biatlon]] a ďalšie. === Futbal === [[Súbor:Slovakia bratislava Národný futbalový štadión.jpg|náhľad|[[Národný futbalový štadión]] v Bratislave]] [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenská národná futbalová reprezentácia]] nepatri k absolútnej svetovej, či európskej špičke, ale futbal je na Slovensku populárny. Mužský národný tím sa v rebríčku [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] najvyššie umiestnil na 14. mieste a to v auguste v roku 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovakia National Football Team: FIFA Ranking {{!}} FIFARANKING.net | url = https://en.fifaranking.net/nations/svk/ | vydavateľ = en.fifaranking.net | dátum vydania = 2022-10-06 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en}}</ref> [[Slovenský futbalový zväz]] riadi slovenský futbal a pod jeho záštitou sa organizujú oficiálne futbalové súťaže na Slovensku ako [[Niké liga]], [[2. slovenská futbalová liga|II. liga]] a ďalšie. Slovenský tím sa v roku 2010 dostal do osemfinále na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS vo futbale v Juhoafrickej republike]], a to prvýkrát v ére samostatnosti. Na [[Majstrovstvá Európy vo futbale]] sa Slovensko prvý raz kvalifikovalo na turnaj v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016.]] Druhýkrát sa slovenským reprezentantom podarilo kvalifikovať na turnaj v [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|roku 2020]]. Tretíkrát sa Slovensko na Majstrovstvá Európy kvalifikovalo na turnaj pre rok [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]. Medzi najznámejšie slovenské futbalové tímy patria [[ŠK Slovan Bratislava]], [[FC Spartak Trnava]], [[MŠK Žilina]] a [[AS Trenčín]]. Najstarší futbalový klub na Slovensku je [[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]], ktorý bol založený v roku 1898. Z futbalistov sa najviac presadili hráči ako [[Marek Hamšík]], [[Martin Škrtel]], [[Milan Škriniar]], [[Stanislav Lobotka]] a [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]. Taktiež pod vlajkou Česko-Slovenska uspela rada športovcov ([[Ján Popluhár]], [[Adolf Scherer]], [[Jozef Adamec]], [[Viliam Schrojf]], [[Titus Buberník|Titus Bubeník]], [[Ladislav Kubala]] a i.). Slovensko bude už druhýkrát usporiadateľom [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov|Majstrovstiev Európy vo futbale hráčov do 21 rokov]]. Prvýkrát Slovensko turnaj hostilo v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov 2000|2000]] a druhýkrát bude v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov 2025|2025]]. === Hokej === [[Súbor:Slovakia2010WinterOlympicscelebration2.jpg|thumb|right|[[Slovenské národné hokejové mužstvo]] oslavuje výhru v zápase proti [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsku]] na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] vo [[Vancouver]]i v [[Kanada|Kanade]]]] [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovenská národná reprezentácia v ľadovom hokeji]] má za sebou viacero úspechov (napr. zlatá medaila v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|2002]], strieborná medaila na majstrovstvách sveta v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|2000]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|2012]], bronz v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|2003]] či bronz na olympiáde [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022|v roku 2022]]). [[Slovenský zväz ľadového hokeja]] je hlavný riadiaci orgán slovenského ľadového hokeja. Slovensko má viacero oficiálnych mužských hokejových súťaží, napr. [[Tipos extraliga|Tipsport extraligu]], [[1. hokejová liga SR|1. hokejovú ligu]], zastúpený je aj ženský hokej v 1. lige žien a juniorský a dorastenecký hokej v príslušných ligách. V rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|2011]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|2019]] sa v [[Bratislava|Bratislave]] a v [[Košice|Košiciach]] uskutočnili [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]. [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1925]] sa uskutočnili na prírodných klziskách vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. Najlepším hokejistom Slovenska 20. storočia bol [[Vladimír Dzurilla]], slávni boli aj [[Jozef Golonka]], [[Vincent Lukáč]], [[Marián Šťastný]], [[Peter Šťastný]] a [[Stan Mikita]]. Titul majstra sveta v hokeji vybojovali okrem iných [[Miroslav Šatan]], [[Peter Bondra]], [[Žigmund Pálffy]] či [[Ján Lašák]], dve striebra má [[Zdeno Chára]]. Trojnásobným víťazom Stanley Cupu je [[Marián Hossa]], v NHL uspel aj [[Marián Gáborík]] a [[Pavol Demitra]]. V roku [[2022]] sa stal [[Juraj Slafkovský]] historicky prvým Slovákom, ktorého si v drafte NHL vybrali z prvého miesta. === Ostatné športy === Slovensko má dobré výsledky v tenise, v roku 2002 [[Slovenský fedcupový tím|Slovensko]] vyhralo [[Pohár federácie]]. Najlepší slovenskí tenisti sa dlhodobo pohybujú v TOP 100 svetového rebríčka (napr. [[Daniela Hantuchová]], [[Dominika Cibulková]], [[Martin Kližan]], [[Dominik Hrbatý]], kedysi [[Miloslav Mečíř]]). Centrom slovenského tenisu je [[Národné tenisové centrum (Bratislava)|Národné tenisové centrum]] v Bratislave. V posledných rokoch získava veľkú mediálnu popularitu cestná cyklistika najmä vďaka úspechom [[Peter Sagan|Petra Sagana]]. Najvýraznejšou postavou slovenskej dráhovej cyklistiky bol [[Anton Tkáč]]. Významné úspechy dosahujú aj slovenskí vodní športovci, hlavne v rýchlostnej kanoistike a vodnom slalome. Majstrovstvá vo vodnom slalome sa usporadúvajú na divokej vode v [[Bratislava – mestská časť Čunovo|Čunove]] pri Bratislave. Tri zlaté olympijské medaile majú kanoisti [[Pavol Hochschorner]] a [[Peter Hochschorner]], dve zlaté ich kolegovia [[Michal Martikán]] a [[Elena Kaliská]] a tiež [[Ladislav Škantár]] a [[Peter Škantár]] vybojovali olympijské zlato. V oblasti atletiky získal ešte za éry Československa zlatú olympijskú medailu chodec [[Jozef Pribilinec]]. Dnes výrazné úspechy v atletike dosahuje chodec [[Matej Tóth]], olympijský víťaz v chôdzi na 50 km na [[Letné olympijské hry 2016|LOH 2016]]. Na Slovensku sú veľmi obľúbené zimné športy, vrátane lyžovania. V lyžiarskom areáli Štrbského plesa sa nachádzajú dva [[Skokanský mostík|skokanské mostíky]], na ktorých sa konali [[Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach]] ([[Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach 1935|1935]], [[Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach 1970|1970]]) a viaceré [[Svetový pohár v skokoch na lyžiach|svetové poháre]]. Strediskom biatlonu je malá [[Národné biatlonové centrum Osrblie|obec Osrblie]], kde sa konali v roku 1997 [[Majstrovstvá sveta v biatlone]]. Zo zimných športov Slovensko vzorne reprezentuje lyžiarka [[Petra Vlhová]], ktorá nadviazala na úspechy slalomárky [[Veronika Velez-Zuzulová|Veroniky Velez-Zuzulovej]] a biatlonistka [[Paulína Fialková]]. Paulína so sestrou [[Ivona Fialková|Ivonou]], [[Terézia Poliaková|Teréziou Poliakovou]] a [[Veronika Machyniaková|Veronikou Machyniakovou]] tvoria biatlonový tím po ukončení kariéry šesťnásobnej medailistky z OH [[Anastasiya Kuzmina|Anastasie Kuzminovej]]. == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{reflist|2|refs= <ref name="mv-statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štatistické údaje o štátnych hraniciach | url = https://www.minv.sk/?statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-08 | miesto = Bratislava }} </ref> }} == Iné projekty == {{Projekt|q=Slovensko|commonscat=Slovakia|q_štítok=Slovensku|wikt|}} * {{wikivoyage|Slovakia|Slovensko}} == Externé odkazy == * [https://www.vlada.gov.sk/ Úrad vlády Slovenskej republiky] * [https://www.prezident.sk/ Prezident Slovenskej republiky] * [https://www.slovensko.sk/ Ústredný portál verejnej správy] * [https://slovakia.travel/ Národný portál cestovného ruchu Slovenska] {{portál|Slovensko||Politika||}} {{Koncové šablóny|{{Kraje Slovenska}}|{{Okresy Slovenska}}|{{Európa}}|{{Dejiny Slovenska}}| {{Navboxes | title = Členstvo v medzinárodných organizáciách | state = collapsed | list = {{Krajiny V4}} {{Eurozóna}} {{NATO}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{Schengenský priestor}} {{WTO}} {{OECD}} {{OBSE}} }} }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Slovensko| ]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] ftiy3vtx4g37r4q1et2h8ifl86og214 8199424 8199414 2026-04-16T21:38:44Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-23559-43|~2026-23559-43]] ([[User_talk:~2026-23559-43|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-23477-10 8199411 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{iné významy}} {{Iné významy|Slovenská republika}} {{Infobox štát | Celý názov = Slovenská republika | 2. pád názvu = Slovenska | Vlajka = Flag of Slovakia.svg | Znak = Coat of Arms of Slovakia.svg | Poloha = EU-Slovakia.svg | Hymna = [[Nad Tatrou sa blýska]]<br />[[File:Nad Tatrou sa blýska.ogg|center]] (časť hymny) | Dlhý miestny názov = Slovenská republika | Krátky miestny názov = Slovensko | Hlavné mesto = [[Bratislava]] | ŠírkaSt = 48 | ŠírkaMin = 9 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 17 | DĺžkaMin = 7 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Bratislava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sabová | meno = Gabriela | autor = | odkaz na autora = | titul = Vysoké Tatry 2., Ružomberok 4., Hriňová 5. Zoznam miest podľa rozlohy prekvapí | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://cestovanie.pravda.sk/mesta/clanok/529554-vysoke-tatry-2-ruzomberok-4-hrinova-5-zoznam-miest-podla-velkosti-prekvapi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-30 | dátum prístupu = 2025-09-10 }}</ref> | Úradné jazyky = [[slovenčina]],{{#tag:ref|Zákon stanovuje, že „Orgány a právnické osoby podľa odseku 1 sú povinné prijať listinu v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, ak ide o listinu vydanú alebo overenú príslušnými orgánmi Českej republiky“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Zákon o štátnom jazyku SR – úplné znenie účinné od 1. marca 2011 |url=http://old.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva |dátum prístupu=2013-02-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130208143420/http://old.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva |dátum archivácie=2013-02-08 }}</ref> Takže v úradnom styku je prípustná aj čeština.|group=pozn.}}<ref name="Ústava SR">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čl. 6 Ústavy Slovenskej republiky | url = http://www.vlada.gov.sk/data/files/1086.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-03-03 | vydavateľ = Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, organizačný odbor | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="zákon o štátnom jazyku SR">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky | url = http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva/zkony/270/1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-03-03 | vydavateľ = | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20070630225832/http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva/zkony/270/1995 | dátum archivácie = 2007-06-30 }}</ref><ref name="zákon nár. menšín">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon č. 184/1999 Z.z. z 10. júla 1999 o používaní jazykov národnostných menšín | url = http://www.culture.gov.sk/kultura-mensin/kultra-nrodnostnch-menn/legislatva/184/1999 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-03-03 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090105174008/http://www.culture.gov.sk/kultura-mensin/kultra-nrodnostnch-menn/legislatva/184/1999 | dátum archivácie = 2009-01-05 }}</ref> | Demonym = [[Slováci|Slovák, Slovenka]] | Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br />Predseda parlamentu<br />Predseda vlády | Politickí predstavitelia = [[Peter Pellegrini]]<br />[[Richard Raši]]<br />[[Robert Fico]] | Vznik = 1993 | Susedia = [[Česko]], [[Poľsko]], [[Ukrajina]], [[Maďarsko]], [[Rakúsko]] | Rozloha = 49 035 | Poradie rozloha = 127 | Rozloha vody = 931 | Percento vody = 1,94<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2016 | url = https://www.enviroportal.sk/spravy/detail/7562 | vydavateľ = enviroportal.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Poradie odhad počtu obyvateľov = 118 | Sčítanie počtu obyvateľov = 5 449 270 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2021 | Odhad počtu obyvateľov = {{Pokles}} 5 409 407<ref name="Demografický vývoj">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Demografický vývoj v roku 2025 | url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/973bd7ac-eb08-42ef-b5d9-b227e47c01f1/!ut/p/z1/tVFNc4IwFPwtPXjMvAeBBo_BsYBVp2qpkksnIChFASWD9d83dHrpwY8e-i55b2Z3ZzcLAlYgStnmG6nyqpQ7fUfi8X3GAsd1DY7ojikGo-fF1B88mV5ow_I3wJnOhxi88hdvPrIMtGwQ1_lvIEAkparVFqIqbuSWNAXJy4zIQvVQL9Vxr920ZUqa-ijbcw_bJlWFfvuMxmsmE5LG6BDLTDMS2-s-iU2TpRZL0MiMTr5O8jVEd6GXt_J2cfDCcNR88Q0ZeNy32BjRGXs2BtwP5_0ZpcjpD-CKRqQ9sIseDAbLNk9PEJbdz-xg8ceIPsLoViu6dvM4GUw2WlmqbddHBau75DU1_zgcBNe1VqVKPxWs_qPXeh_uHXomRTYZUkvE5xN_-AJ7lvmY/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/ | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 31.03.2026 | jazyk = }}</ref> | Rok odhad počtu obyvateľov = 2025 | Hustota obyvateľstva = 111.3 | Poradie hustota = 88 | HDP = 151,03 miliardy<ref name="hdpslovensko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = International Monetary Fund: Slovak Republic | url = https://www.imf.org/external/datamapper/profile/SVK c=512,914,612,614,311,213,911,314,193,122,912,313,419,513,316,913,124,339,638,514,218,963,616,223,516,918,748,618,624,522,622,156,626,628,228,924,233,632,636,634,238,662,960,423,935,128,611,321,243,248,469,253,642,643,939,734,644,819,172,132,646,648,915,134,652,174,328,258,656,654,336,263,268,532,944,176,534,536,429,433,178,436,136,343,158,439,916,664,826,542,967,443,917,544,941,446,666,668,672,946,137,546,674,676,548,556,678,181,867,682,684,273,868,921,948,943,686,688,518,728,836,558,138,196,278,692,694,962,142,449,564,565,283,853,288,293,566,964,182,359,453,968,922,714,862,135,716,456,722,942,718,724,576,936,961,813,726,199,733,184,524,361,362,364,732,366,144,146,463,528,923,738,578,537,742,866,369,744,186,925,869,746,926,466,112,111,298,927,846,299,582,487,474,754,698,&s=NGDPD,PPPGDP,NGDPDPC,PPPPC,&sy=2010&ey=2021&ssm=0&scsm=1&scc=0&ssd=1&ssc=0&sic=1&sort=subject&ds=.&br=1 | dátum vydania = 2025 | dátum aktualizácie = 31.5.2025 | dátum prístupu = 5.5.2021 | vydavateľ = International Monetary Fund | miesto = | jazyk = Anglický }}</ref> | Rok HDP = 2025 | Poradie HDP = 59 | HDP na hlavu = 34 815<ref name="hdpslovensko"/> | Poradie HDP na hlavu = 41 | HDI = 0,880<ref name="hdislovensko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Latest Human Development Index Ranking | url = https://www.theglobaleconomy.com/Slovakia/human_development/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2023 | dátum prístupu = 31.11.2025 | vydavateľ = UNITED NATIONS DEVELOPMENT PROGRAMME | miesto = New York, New York, USA | jazyk = Anglický }}</ref> | Rok HDI = 2023 | Poradie (HDI) = 45 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[euro]] | Kód meny = EUR | Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]] | UTC posun = +1 | Letný čas = [[Stredoeurópsky letný čas|CEST/SELČ]] | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = SVK/SK | Kód motorových vozidiel = SK | Internetová doména = [[.sk]] | Smerové telefónne číslo = 421 | Poznámky = }} '''Slovensko''', dlhý tvar''' Slovenská republika''', je [[Vnútrozemský štát|vnútrozemský]] [[štát]] v [[Stredná Európa|strednej]] [[Európa|Európe]].{{#tag:ref|Podľa [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a niektorých systémov Slovensko patrí do [[východná Európa|východnej Európy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>WALLACE, W. ''The Transformation of Western Europe London'', Pinter, 1990.</ref><ref>HUNTINGTON, Samuel. ''The Clash of Civilizations''. Simon & Schuster, 1996.</ref><ref>JOHNSON, Lonnie. ''Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends''. Oxford University Press, US, 2001.</ref> Poľský historik [[Jerzy Kłoczowski]] krajinu zaraďuje medzi tzv. [[stredovýchodná Európa|stredovýchodné štáty]].|group=pozn.}} Má rozlohu {{km2|49036}} a okolo 5,8 milióna obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ščítanie obyvateľstva 2021|url=https://scitanie.sk|dátum prístupu=1.1.2021|vydavateľ=Štatistický úrad SR}}</ref> Na severozápade hraničí s [[Česko]]m, na juhozápade s [[Rakúsko]]m, na severe s [[Poľsko]]m, na východe s [[Ukrajina|Ukrajinou]] a na juhu s [[Maďarsko]]m.<ref name="mv-statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach" /> [[Geografia Slovenska|Krajina]] je prevažne hornatá, väčšinu povrchu zaberajú [[vysočina|vysočiny]]. Zo severu sem z mohutného oblúka zasahujú [[Karpaty]], na juhu sa rozprestiera [[Panónska panva]]. Hlavným a [[Zoznam miest na Slovensku|najväčším]] mestom je [[Bratislava]], úradným jazykom je [[slovenčina]]. Prvý štátny útvar [[Slovania|Slovanov]] na území dnešného Slovenska bola [[Samova ríša]] (7. storočie), neskôr vzniklo [[Nitrianske kniežatstvo]] (začiatok [[9. storočie|9. storočia]]), ktorého spojením s [[Moravské kniežatstvo|Moravským kniežatstvom]] vznikla v roku [[833]] [[Veľká Morava]]. Od polovice 10. do konca [[11. storočie|11. storočia]] sa územie Slovenska postupne začlenilo do [[Uhorsko|Uhorska]], ktoré sa v roku [[1526]] stalo súčasťou [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], od roku [[1867]] nazývanej [[Rakúsko-Uhorsko]]. Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] v roku [[1918]] bolo Slovensko súčasťou [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] až do konca roku [[1992]] (okrem obdobia [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnovej Slovenskej republiky]]). Dňa [[1. január]]a [[1993]] vznikla zánikom Česko-Slovenska samostatná Slovenská republika. [[29. marec|29. marca 2004]] Slovensko vstúpilo do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]] a [[1. máj|1. mája]] toho istého roku do [[Európska únia|Európskej únie]]. Od [[21. december|21. decembra]] [[2007]] je členom [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]] a od [[1. január|1. januára]] [[2009]] je 16. členom [[Eurozóna|Eurozóny]], oficiálnou menou sa stalo [[euro]]. Slovensko je [[Parlamentarizmus|parlamentná]] republika, presnejšie parlamentno-prezidentská republika.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Halama|meno=Ondrej|titul=Základy práva pre každého.|vydanie=1.|miesto=Žilina|rok=2020|isbn=978-80-570-2244-2|strany=31}}</ref> V hospodárstve sa vyznačuje modernizovaným [[Priemysel|priemyslom]] a rozvíjajúcim sa sektorom služieb, ktorý prevažuje v podiele tak [[Hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]], ako aj pracovnej sily. Dopravná infraštruktúra je vzhľadom na geografický profil krajiny redšie rozložená, no v súčasnosti dochádza k jej rozšíreniu a modernizácii. Z okolitých štátov má Slovensko pevné zväzky predovšetkým s [[Česko]]m, zatiaľ čo predtým konfliktné vzťahy s [[Maďarsko|Maďarskom]] sa v poslednej dobe zlepšili. Na Slovensku taktiež žije [[Maďari na Slovensku|maďarská]], rusínska a [[Rómovia na Slovensku|rómska]] menšina. Slovensko má bohatú [[Slovenská kultúra|kultúrnu tradíciu]], ako i množstvo prírodných a historických pamiatok. == Etymológia == Vznik názvu Slovensko a etnonyma Slováci je pevne spätý s existenciou [[Uhorsko|uhorského štátu]]. Tým, že sa vo väčšej miere spolu stýkali jednotlivé neslovanské národy Uhorska s pôvodnou slovenskou populáciou, došlo k vytvoreniu zárodkov slovenského povedomia. V oficiálnych prameňoch boli obyvatelia dnešného Slovenska nazývaní ''Slavus'' či ''Sclavus'', aby tak boli odlíšení od ostatných slovanských národov. Toto označenie sa prvýkrát objavilo v roku [[1029]] a potom v rôznych variantoch a jazykoch často od 15. storočia. Pri starších výskytoch podobných tvarov je sporné, či sa myslí slovanské alebo slovenské územie. Moderný slovenský tvar Slovensko je prvýkrát doložený v roku [[1675]] v žiadosti broumovského panstva, adresovanej hajtmanovi kraja v [[Uherské Hradiště|Uhorskom Hradišti]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Uhlár | meno = Vlado | titul = O pôvode názvov Slovák, Slovensko a slovenčina | periodikum = Kultúra slova | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | ročník = 26 | číslo = 8 | strany = 230{{--}}236 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1992/8/ks1992-8.pdf#page=4 | dátum prístupu = 14.4.2021 | issn = 0023-5202 }}</ref> == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Slovenska}} ''Pozri články: [[Vanniovo kráľovstvo]], [[Samova ríša]], [[Nitrianske kniežatstvo]], [[Veľká Morava]], [[Uhorsko]], [[Autonómne Slovensko]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Česko-Slovensko]], [[Slovenská ľudová republika]], [[Slovenská republika rád]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Prvá Slovenská republika]], [[Slovenská socialistická republika]], [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]]'' Slovensko síce patrí do skupiny mladších štátov Európy, ale územie krajiny má dlhú a pohnutú históriu, po ktorej zostalo množstvo pamiatok. Máloktorá európska krajina si prešla zložitejším historicko-politickým vývojom ako práve Slovensko. === Staršie dejiny === [[Súbor:Trencin-Roman2.JPG|thumb|right|Rímsky nápis na hradnej skale v [[Trenčín]]e]] Xtropo ma extremně malý penis a smrdí O rozkvete ľudských spoločností na území Slovenska svedčí mnoho archeologických pamiatok ako napríklad nález lebky [[Človek neandertálsky|neandertálca]] v [[Gánovce|Gánovciach]]. Bohatšie doklady o živote prehistorických ľudí sa vzťahujú k [[Neolit|neolitu]]. Našli sa zvyšky ich obydlí, keramiky, ale aj ich duchovného života vo forme obetných darov alebo kultových predmetov akými boli pravdepodobne aj [[Venuša (soška)|venuše]] z Nitrianskeho Hrádku, [[Moravany nad Váhom|Moravian nad Váhom]] a ďalších miest. Približne 5000-4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (zachované nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa [[Domica]]). Etnická príslušnosť týchto pravekých ľudí je však nejasná. Od konca [[4. storočie pred Kr.|4. storočia pred Kr.]] prichádzajú [[Kelti]], ktorých možno považovať za prvé historicky známe [[etnikum]] na území dnešného Slovenska. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V [[1. storočie pred Kr.|1. storočí pred Kr.]] prichádzajú na Slovensko [[Dákovia]], Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry. Na prelome letopočtov sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi [[Germáni|Germánov]]. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich [[Vanniovo kráľovstvo]]. Dunaj tvoril hranicu s [[Staroveký Rím|Rímskou ríšou]]. V [[2. storočie|2. storočí]] nášho letopočtu boli na území Slovenska rozmiestnené rímske vojenské posádky. Následne sa juhozápad Slovenska stal súčasťou rímskej provincie Pannonia.<ref name=":6">{{Citácia knihy|priezvisko=LIŠČÁK|meno=V.|titul=Státy a území světa|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2009|isbn=|strany=725-728}}</ref> Koncom [[4. storočie|4. storočia]] sa začalo [[sťahovanie národov]], na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. S utváraním Slovenska a Slovákov ako národa je spojený najmä príchod Slovanov. Prvé [[Slovania|slovanské]] obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v [[5. storočie|5. storočí]]. V druhej polovici [[6. storočie|6. storočia]] sa Slovania dostali do područia kočovných kmeňov [[Avari (Stredná Ázia)|Avarov]], v prvej polovici [[7. storočie|7. storočia]] bolo miestne územie pripojené k [[Samova ríša|Samovej ríši]]. [[Súbor:Cyril a metod zilina.jpg|thumb|left|170px|Socha svätého [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] v [[Žilina|Žiline]]]] [[Súbor:Market Square of Bardejov.jpg|thumb|Stredoveké centrum [[Bardejov]]a]] Prvým štátnym útvarom na väčšine územia Slovenska bolo [[Nitrianske kniežatstvo]], ktoré sa roku [[833]] pripojilo k [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. V roku [[862]] veľkomoravský panovník [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] požiadal [[Byzantská ríša|Byzanciu]] o kresťanských misionárov, byzantský cisár [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] na Veľkú Moravu poslal misiu vedenú solúnskymi bratmi [[Konštantín Filozof|Konštantínom]] (mníšskym menom sv. Cyril) a sv. [[Metod (svätec)|Metodom]], ktorí zostavili písmo [[Hlaholika|hlaholiku]], preložili [[Biblia|Sväté písmo]], bohoslužobné texty a ďalšie knihy do [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] a pomáhali organizovať cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave. Po zániku Veľkomoravskej ríše vtedajšie územie Slovenska ovládli Maďari (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), ktorí sa v tom čase presídlili do strednej Európy. V polovici 10. storočia postupne vznikol nový feudálny štát – [[Uhorské kráľovstvo]] (Uhorsko). Založila ho síce pôvodom maďarská [[Arpádovci|dynastia Arpádovcov]], ale krajina zostávala mnohonárodnostná a mnohojazyčná, jazykom šľachty a kráľovského dvora bola [[latinčina]]. Po [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] roku [[1526]] sa Slovensko a západné Uhry stali súčasťou habsburskej ríše. V rokoch [[1540]]-[[1541]] Uhorskú nížinu obsadili Turci a juh Slovenska bol začlenený do [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]].<ref name=":6" /> [[Súbor:Siege Ersekujvar.jpg|thumb|right|Obliehanie tureckej pevnosti [[Nové Zámky]] v roku [[1685]]]] [[Súbor:Gen.Milan.Rastislav.Stefanik.Pavel.Vavrys.jpg|thumb|right|Maľba generála [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]]]] Následne po tureckej expanzii sa územie bývalého Uhorska v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. [[Kráľovské Uhorsko]]), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto [[Habsburgovci|habsburského]] štátu. [[Bratislava]] sa stala hlavným ([[1536]] – [[1784]]/[[1848]]), korunovačným ([[1563]] – [[1830]]) mestom a sídlom snemu ([[1542]] – [[1848]]) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. [[Trnava]] sa stala sídlom [[Ostrihom (mesto)|ostrihomského]] arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímskokatolíckej cirkvi. Dlho trvajúce vojny s Osmanskou ríšou na dlhšiu dobu ukončil v roku [[1711]] [[Satmársky mier]]. Najznámejším národným hrdinom, ktorého nájdeme v slovenskej mytológii z tohto obdobia, je zbojnícky kapitán [[Juraj Jánošík]] ([[1688]] – [[1713]]) z [[Terchová|Terchovej]]. Legenda hovorí, že bohatým bral a chudobným dával.<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Jánošík {{!}} Osobnosti {{!}} Terchovská sieň slávy|url=http://slavni.terchova-info.sk/osobnost/juraj-janosik/|vydavateľ=slavni.terchova-info.sk|dátum prístupu=2019-07-26}}</ref> Počas [[18. storočie|18. storočia]] začalo slovenské národné obrodenie. Obhajcom slovenských práv sa stáva kňazská inteligencia, ktorá bola rozdelená na dva prúdy: na katolíkov (na čele [[Anton Bernolák]]) a evanjelikov (hlavní predstavitelia [[Ján Kollár]] a [[Pavol Jozef Šafárik]]). Evanjelici presadzovali koncepciu slovanskej jednoty. Naopak katolíci zastávali názor, že [[Slováci]] sú svojbytný národ a potrebujú vlastný jazyk. V roku [[1787]] kodifikoval [[Anton Bernolák]] prvú spisovnú [[Slovenčina|slovenčinu]] založenú na západoslovenskom nárečí (nazývaná [[bernolákovčina]]). V polovici 19. storočia sa do popredia dostáva tzv. [[Štúrovci|štúrovská generácia]]. Roku [[1843]] kodifikoval [[Ľudovít Štúr]] spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorá je s malými úpravami používaná dodnes. Štúrovci viedli boj za slovenskú svojbytnosť a právo sebaurčenia Slovákov. V revolúcii z rokov [[1848]] – [[1849]] bolo vyhlásené [[Autonómne Slovensko]] v rámci Uhorska a Slováci sa pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchie]], čo sa im žiaľ nepodarilo a slovenská samospráva v roku [[1849]] zanikla. Najhoršiemu tlaku [[Maďarizácia|maďarizácie]] čelili Slováci po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] v rokoch [[1867]] – [[1918]]. S [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorskom]] malo Slovensko spoločný osud až do začiatku [[20. storočie|20. storočia]]. === Novodobé dejiny=== [[Súbor:Czecho-Slovakia by Peace Terms in 1920.jpg|vľavo|náhľad|Územie [[Česko-Slovensko|Československa]] podľa mierových podmienok z roku 1920]] V [[20. storočie|20. storočí]] sa situácia začala meniť. Predstavitelia slovenského a českého národa využili porážku Rakúsko-Uhorska v [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojne]]. V októbri [[1918]] spojením Slovenska, českých krajín a Podkarpatskej Rusi [[Vznik Česko-Slovenska|vzniklo]] [[Česko-Slovensko]] (Československá republika), o jej založenie sa zaslúžil aj slovenský politik [[Milan Rastislav Štefánik]]. Slováci sa k novovznikajúcemu štátu prihlásili [[Martinská deklarácia|Martinskou deklaráciou]] (30. októbra [[1918]]). Slovensko bolo po uzatvorení [[Trianonská mierová zmluva|mierovej zmluvy v Trianone]] prvýkrát vyčlenené ako samostatné územie, hoci v rámci Česko-Slovenska. Postavenie Slovenska v novom štáte však časť jeho obyvateľov a politikov neuspokojovala. Koncom [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] na Slovensku silneli separatistické tendencie.<ref name=":6" /> Od roku [[1918]] mala na Slovensku veľký vplyv katolícka [[Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku|Slovenská ľudová strana]] ([[Andrej Hlinka]]), ktorá žiadala [[Autonómia Slovenska|autonómiu Slovenska]]. Národnostné rozdiely v krajine využil nemecký diktátor [[Adolf Hitler]], ktorý najprv pripravil Česko o pohraničné územia a následne rokoval so slovenskými politikmi. Dňa 19. novembra [[1938]] bol schválený zákon o autonómii Slovenska v rámci [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Územie Slovenska bolo výrazne zmenšené v rámci [[Prvá viedenská arbitráž|1. viedenskej arbitráže]], ktorou muselo odstúpiť Maďarsku južné územia. Za týchto okolností bol pod nátlakom Nemecka nakoniec 14. marca [[1939]] vyhlásený samostatný Slovenský štát (neskôr oficiálne [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]) – jeden zo [[Satelitný štát|satelitov]] [[Nacistické Nemecko|Nacistického Nemecka]], v ktorom sa ustanovil [[Totalitarizmus|totalitný]] politický systém na čele s diktátorom [[Jozef Tiso|Jozefom Tisom]]. Slovensko počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] vystupovalo ako spojenec [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríše]]. Snaha po vlastnej štátnosti bola čoskoro prekrytá odporom voči [[Fašizmus|fašizmu]] a [[Nacizmus|nacizmu]], ktoré zostrovali perzekúciu [[Židia|židovského]] a [[Rómovia|rómskeho]] obyvateľstva. Behom [[Holokaust|holokaustu]], na ktorom sa Slovensko podieľalo vyvezením väčšiny Židov do nacistických koncentračných táborov, bolo usmrtených približne 75 000 slovenských Židov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOVÁČ|meno=D.|titul=Dějiny Slovenska|vydanie=|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|miesto=Praha|rok=2011|isbn=|strany=209}}</ref> Reakciou na vstup nemeckej armády na Slovensko vypuklo v auguste [[1944]] [[Slovenské národné povstanie]], ktorého politickým a vojenským centrom bola [[Banská Bystrica]]. Keď Nemci povstanie porazili, povstalci prešli na partizánsky spôsob boja. Na začiatku roku 1945 oslobodenie Slovenska [[Červená armáda|Červenou armádou]], armádou Rumunska a [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenským armádnym zborom]] ukončilo existenciu slovenského štátu. [[Súbor:Bratislava 1968 2.jpg|thumb|right|[[Sovietsky zväz|Sovietsky]] [[tank (vozidlo)|tank]] v [[Bratislava|Bratislave]] počas [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]], august 1968]] Po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] bolo Slovensko znovu začlenené do obnovenej [[Československá republika|Československej republiky]] (obnovená republika už zahŕňala len územie dnešného [[Česko|Česka]] a Slovenska. [[Podkarpatská Rus]] bola pričlenená k územiu [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]). Postupne sa dostalo do sféry vplyvu ZSSR medzi krajiny [[Východný blok|východného bloku]] za [[Železná opona|železnú oponu]]. Dňa [[25. február|25. februára]] [[1948]], kedy sa [[Februárový prevrat|moci ujala]] [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistická strana Československa]] (KSČ), došlo k [[znárodnenie|znárodneniu]] súkromných podnikov, slovenský roľnícky vidiek zasiahla [[kolektivizácia poľnohospodárstva]]. [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Komunistický režim]] zaviedol [[vedúca úloha strany|vedúcu úlohu KSČ]], ktorá sa potvrdzovala voľbami s jednotnou kandidátkou [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]]. Inak zmýšľajúci boli prenasledovaní [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], väznení aj [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989#Obete|popravení]]. Pre hospodárske zaostávanie a nespokojnosť s politikou komunistickej strany došlo v roku [[1968]] k významným [[Pražská jar|politickým zmenám]] politika [[Alexander Dubček|Dubčeka]]. Dňa [[21. august|21. augusta]] [[1968]] boli tieto procesy potlačené [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpádom vojsk Varšavskej zmluvy]]. Došlo k tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácii]] a nástupu [[Brežnevova doktrína|brežnevskej politiky]]. Od 1. januára [[1969]] sa ČSSR skladala z dvoch socialistických republík, [[Česká socialistická republika|ČSR]] a [[Slovenská socialistická republika|SSR]]. Slovenská socialistická republika (SSR) vznikla ústavným zákonom č. 143/1968 o československej federácii platným od 1. januára 1969 s obmedzenou suverenitou, keď isté kompetencie (najmä na na zabezpečenie spoločných potrieb a záujmov) zostali [[Československá socialistická republika|Československej socialistickej republike]] (ČSSR).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ústava 1968 | url = https://www.psp.cz/docs/texts/constitution_1968.html | vydavateľ = www.psp.cz | dátum prístupu = 2025-05-05}}</ref> V roku [[1989]] [[Nežná revolúcia]] ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom. Slovensko vzniklo [[1. január|1. januára]] [[1993]] ako jeden z nástupníckych štátov Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]], na základe ústavného zákona schváleného [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálnym zhromaždením]] ČSFR. Krajina sa začala otvárať svetu, demokratizovať a väčšmi spolupracovať s inými štátmi. Od [[19. január|19. januára]] [[1993]] je Slovensko členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], od [[29. marec|29. marca]] [[2004]] členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], od [[1. máj|1. mája]] [[2004]] členom [[Európska únia|Európskej únie]], od [[21. december|21. decembra]] [[2007]] je členom [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]] a od [[1. január|1. januára]] [[2009]] je 16. členom [[Hospodárska a menová únia (Európska únia)|Európskej menovej únie]] [[Eurozóna|eurozóny]], čím sa oficiálnou menou stalo [[euro]], ktoré vystriedalo [[Slovenská koruna|slovenskú korunu]]. == Geografia == {{Hlavný článok|Geografia Slovenska}} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Slovensko topo blank.jpg | šírka1 = 180 | popis1 = Fyzická mapa Slovenska | obrázok2 = Slovakia general relief map.svg | šírka2 = 236 | popis2 = Fyzická mapa Slovenska s popisom}} Slovenská republika sa nachádza na severnej pologuli o niečo bližšie k severnému pólu ako k rovníku. Na Slovensku sa používa [[stredoeurópsky čas]], ktorý o 1 hodinu predbieha svetový čas (čas nultého poludníka). Slovensko leží v [[Stredná Európa|Strednej Európe]], akoby v srdci Európy. Je vnútrozemským štátom, neleží na brehu mora. Najbližšie more je [[Jadranské more|Jadranské]], vzdialené približne 365 km. Slovensko hraničí s piatimi štátmi. Na východe susedí s [[Ukrajina|Ukrajinou]] ({{km|97.8|m}}), na juhu s [[Maďarsko|Maďarskom]] ({{km|654.8|m}}), na juhozápade s [[Rakúsko|Rakúskom]] ({{km|106.7|m}}), na severozápade s [[Česko|Českom]] ({{km|251.8|m}}) a na severe s [[Poľsko|Poľskom]] ({{km|541.1|m}}). Slovenské hranice väčšinou tvoria prirodzené prírodné útvary (rieky a hrebene hôr). Štátne hranice vedú aj nížinami a kotlinami, najmä na úsekoch hraníc s Maďarskom a Ukrajinou. Celková dĺžka hraníc je {{km|1652.2|m}}.<ref name="mv-statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach" /> Krajina je charakterizovaná [[Hornatina|hornatým]] reliéfom na severe a [[Nížina|nížinami]] na juhu. Všetky povrchové celky Slovenska patria do [[Panónska panva|Panónskej panvy]] a [[Karpaty|Karpát]]. Svojou územnou rozlohou 49 036 km² sa Slovensko zaraďuje medzi menšie štáty európskeho kontinentu. Tvar územia Slovenska je podlhovastý v rovnobežkovom smere (východ – západ). Slovenskom vedie hlavné európske [[rozvodie]], rozhranie území, z ktorých rieky odvádzajú vodu do dvoch morí (Baltského a Čierneho mora). === Povrch === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Belianske Tatry oct 2022.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = Panoráma [[Belianske Tatry|Belianskych Tatier]] | obrázok2 = Slovakia bratislava.jpg | šírka2 = 220 | popis2 = Rieka [[Dunaj]] v Bratislave | obrázok3 = Chvojnica hills near Unin.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = Obilné polia v [[Chvojnická pahorkatina|Chvojnickej pahorkatine]] na Záhorí | obrázok4 = Kriváň.JPG | šírka4 = 220 | popis4 = [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]], neoficiálny symbol Slovenska | obrázok5 = Oravský hrad (celkový pohled).jpg | šírka5 = 220 | popis5 = [[Oravský hrad]] | obrázok6 = Strbske pleso 2024.jpg | šírka6 = 220 | popis6 = [[Štrbské pleso]] | obrázok7 = Kremenec 005.JPG | šírka7 = 220 | popis7 = Trojhraničný stĺp (Slovensko, Poľsko, Ukrajina) na vrchu [[Kremenec (vrch v Bukovských vrchoch)|Kremenec]], najvýchodnejší bod Slovenska }} Povrch Slovenska je prevažne hornatý – pohoria a vysočiny zaberajú približne tri pätiny územia. Rozsiahle horské pásmo [[Karpaty|Karpát]] vypĺňa mnoho pohorí a kotlín. Jednotlivé skupiny pohorí sa líšia podľa vzniku a hornín, z ktorých sú zložené. Okolo stredného toku Hrona sa rozkladá skupina sopečných pohorí – [[Kremnické vrchy]], [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], [[Poľana (pohorie)|Poľana]], [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Štiavnické vrchy]] a ďalšie. Sopečného pôvodu sú aj [[Slanské vrchy|Slanské]] a [[Vihorlatské vrchy]] na východe. Pásma vrásových pohorí sa ťahajú od [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] na juhozápade cez stredné a severné Slovensko. Najvyššie sa vypínajú pohoria [[Malá Fatra]], [[Veľká Fatra]], [[Nízke Tatry]] a [[Tatry|Vysoké Tatry]]. V Tatrách sa týči najvyšší vrch Slovenska – [[Gerlachovský štít]], vysoký {{mnm|2655}} Ďalšie známe vrchy sú [[Lomnický štít]] (2632 m), symbol Slovenska [[Kriváň]] (2492 m) a [[Rysy (vrch)|Rysy]] (2499 m). Najrozsiahlejšie pohorie je [[Slovenské rudohorie]].<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=ZAŤKOVÁ|meno=M. a KOL.|titul=Geografia Európy, tercia|vydanie=1|vydavateľ=Poľana|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=|strany=29-32}}</ref> Jednotlivé pohoria oddeľujú doliny riek a kotliny. Najväčšie sú Košická, Juhoslovenská, Hornonitrianska, Turčianska, Žilinská a ďalšie. Nížiny sa rozprestierajú na juhozápade, juhu a východe. Patria do rozľahlej zníženiny [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Najväčšia a najúrodnejšia je [[Podunajská nížina]]. Jej južná časť so [[Žitný ostrov|Žitným ostrovom]], kde sú najväčšie zásoby podzemných vôd, je Podunajská rovina. Severnejšie prechádza do Podunajskej pahorkatiny rozčlenenej dolnými tokmi riek – [[Váh]], [[Nitra]], [[Žitava (rieka)|Žitava]], [[Hron]] a [[Ipeľ]]. Druhá najväčšia je [[Východoslovenská nížina]]. Pretekajú ňou viaceré rieky – [[Topľa]], [[Ondava]], [[Laborec]], [[Uh]], [[Latorica]], ktorých vody odvádza [[Bodrog]] a [[Tisa]]. Medzi Malými Karpatami a riekou Moravou leží rozlohou najmenšia [[Záhorská nížina|Záhorská nížina.]]<ref name=":1" /> [[Súbor:Koppen-Geiger Map SVK present (resized).png|vľavo|náhľad|Mapa [[Klimatické pásmo|klimatických pásiem]] Slovenska podľa Köppena]] [[Súbor:STANICA LANOVKY S OBSERVATÓRIOM.JPG|thumb|left|Meteorologická stanica na [[Lomnický štít|Lomnickom štíte]]]] === Podnebie === Na Slovensku panuje [[Mierne pásmo|mierne podnebie]] prechodného typu, s častejším striedaním vlhkého oceánskeho a suchého pevninského vzduchu (v lete horúceho, v zime studeného). Preto na území Slovenska prevládajú teplé [[Leto|letá]] a chladné vlhké [[Zima|zimy]] s veľkou oblačnosťou. Rozdiely v podnebí zapríčiňuje predovšetkým [[nadmorská výška]]. Najteplejšie a najsuchšie sú nížiny (okolo 570 mm zrážok ročne) a nižšie položené kotliny. S rastúcou nadmorskou výškou klesá teplota a viac prší a sneží. Najchladnejšie sú najvyššie pohoria, kde spadne aj najviac zrážok (Tatry vyše 2 000 mm ročne). Viac zrážok majú náveterné strany pohorí. Priemerná teplota vo vyšších polohách, najmä v [[Tatry|Tatrách]], činí okolo -4°C a naopak v nížinách sa pohybuje okolo 10°C. Čo sa týka vetra, v ročnom chode prevláda západné prúdenie. Najvyššia nameraná rýchlosť vetra bola 283 km/h ([[Skalnaté pleso]], Vysoké Tatry).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietor ako v hurikáne: V Škótsku sa očakávajú nárazy vetra až 200 km/h! | url = https://www.pocasieradar.sk/spravy-o-pocasi/vietor-ako-v-hurikane-v-skotsku-sa-ocakavaju-narazy-vetra-az-200-kmh--b21716c8-1184-4c2a-930b-66b35200df11 | vydavateľ = pocasieradar.sk | dátum vydania = 2025-01-24 | dátum prístupu = 2025-01-24 }}</ref> Na Slovensku sú tri klimatické oblasti: teplá, mierne teplá a chladná. Teplá oblasť je v nížinách a nízko položených kotlinách, približne do 350 m n. m. Mierna teplá oblasť má subkontinentálny ráz a tvoria ju časti Slovenska do 800 m n. m (nižšie pohoria a úpätia vyšších hôr). Chladná oblasť sa rozprestiera nad 800 m n. m. vo vyšších častiach pohorí. === Vodstvo === Rieky na Slovensku takmer z celého územia (96 %) patria do [[Úmorie|úmoria]] [[Čierne more|Čierneho mora]], kam ich odvádza rieka [[Dunaj]] s prítokmi. Ostatné územie odvodňuje [[Poprad (rieka)|Poprad]] s [[Dunajec|Dunajcom]] do [[Baltské more|Baltského mora]]. Najdlhšie rieky sú [[Váh]] (403 km), [[Hron]], [[Ipeľ]], [[Nitra (rieka)|Nitra]], [[Hornád]]. Najviac jazier na území Slovenska je v Tatrách (asi 200) a nazývajú sa plesá. Vznikli po ústupe ľadovca. Najväčšie a najhlbšie (53 m) je [[Veľké Hincovo pleso]], známe sú [[Štrbské pleso|Štrbské]], [[Popradské pleso|Popradské]] a [[Skalnaté pleso]]. V krajine je situovaných množstvo umelých [[Priehradná nádrž|priehradných nádrží]]. Najviac priehrad (celkom 19) je na rieke [[Váh]], kde tvoria Vážsku kaskádu. Sú to napr. [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]], [[Sĺňava]], [[Vodné dielo Kráľová|Kráľová]], [[Vodná nádrž Nosice|Nosice]] a iné. Najväčšia priehrada je [[Oravská priehrada]] s rozlohou {{km2|35}}, ďalej [[Zemplínska šírava]] a [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]]. Účel priehrad je hydroenergetický, protizáplavový, slúžia na zavlažovanie, rekreáciu alebo zásobovanie pitnou vodou. K najväčším vodným nádržiam patrí [[Gabčíkovo (vodné dielo)|Vodné dielo Gabčíkovo]] na Dunaji. V minulosti sa na Slovensku budovali [[Rybník|rybníky]] (chov rýb), [[Tajch|tajchy]] (banská činnosť) a [[klauzy]] (splavovanie dreva). ==== Podzemná voda ==== Najväčšie zásoby podzemných vôd sú v riečnych usadeninách a najmä na [[Žitný ostrov|Žitnom ostrove]]. Slovensko je bohaté na [[Minerálna voda|minerálne]] a [[Termálna voda|termálne vody]] (skoro 1 500 prameňov). Využívajú sa ako stolové vody a na liečebné účely v kúpeľoch [[Kúpele Piešťany|Piešťany]], [[Trenčianske Teplice]], [[Kúpele Sliač|Sliač]], [[Kúpele Dudince|Dudince]], [[Kúpele Bojnice|Bojnice]], [[Bardejovské Kúpele|Bardejove]] a iných. Najznámejšie stolové vody sú [[Fatra (minerálna voda)|Fatra]], [[Slatina (minerálna voda)|Slatina]], [[Salvator]], [[Cigeľka|Cígeľka]], [[Santovka (minerálna voda)|Santovka]], [[Mitická]] a [[Rajec (minerálna voda)|Rajec]]. Podzemná voda nasýtená minerálmi má aj rekreačný význam (termálne kúpaliská – [[Bešeňová]], [[Podhájska]], [[Dunajská Streda]], [[Veľký Meder]] a i.).<ref name=":1" /> === Pôdy === Pôdny kryt na území Slovenska je vďaka pestrej geologickej stavbe a členitému reliéfu veľmi rôznorodý. Pôda predstavuje rozhodujúci prírodný zdroj a jeden z hlavných prírodných potenciálov Slovenska. Z celkovej rozlohy pôdy tvorí orná pôda 39,5 %, lúky a pasienky 16,2 % a lesy 44,3 % územia. Najviac sú zastúpené hnedé lesné pôdy, v krasových oblastiach sú typické rendziny. Najúrodnejšie pôdy, černozeme a hnedozeme, nájdeme v nížinách. Problémom je ohrozenie pôd eróziou a svahovými pohybmi. Veľké sú i úbytky pôd v prospech zastavaných plôch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Regionální geografie Slovenska – elektronická učebnice|url=https://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/RGSR/ucebnice/fg/pudy.html|vydavateľ=geography.upol.cz|dátum prístupu=2019-07-12}}</ref> === Geografické zaujímavosti === ;Svetové strany * najsevernejší bod: [[Beskydok (vrch v Oravských Beskydách)|Beskydok]] (obec [[Oravská Polhora]]) na štátnej hranici (49° 37' s. z. š., 19° 28' v. z. d.) * najjužnejší bod: [[Patince]] (47° 44' s. z. š., 18° 17' v. z. d.) * najzápadnejší bod: [[Záhorská Ves]] (48° 23' s. z. š., 16° 50' v. z. d.) * najvýchodnejší bod: [[Kremenec (vrch v Bukovských vrchoch)|Kremenec]] (hraničný trojmedzník) (obec [[Nová Sedlica]]) (49° 05' s. z. š., 22° 34' v. z. d.) ;Nadmorská výška * najvyšší bod: [[Gerlachovský štít]] ({{mnm|2654.4}}) * najnižší bod: hladina rieky [[Bodrog]] pri [[Streda nad Bodrogom|Strede nad Bodrogom]] ({{mnm|94}}) ;Stredy * stred Slovenska: kóta [[Vepor|Ľubietovský Vepor]]-[[Hrb (vrch)|Hrb]] (+/− 5{{--}}{{km|10|m}}) (48° 44' s. z. š., 19° 28' v. z. dĺžky) * geometrický stred Slovenska: kóta [[Hájny grúň (1 207,7 m n. m.)]], ťažisko štátneho územia * stred Európy (zemepisný): kostol sv. Jána v [[Kremnické Bane|Kremnických Baniach]] (+/− 5{{--}}{{km|10|m}})(48° 45' s. z. š., 18° 55' v. z. d.) ;Vzdialenosti (vzdušné) * najväčšia dĺžka: {{km|428.8|m}} medzi obcami Záhorská Ves a Nová Sedlica * najkratšia šírka: {{km|77.6|m}} medzi obcami [[Orlov]] a [[Hosťovce (okres Košice-okolie)|Hosťovce]] == Geológia == {{Hlavný článok|Geológia Slovenska}} [[Súbor:Geol map.png|náhľad|Mapa geologickej stavby Slovenska]] [[Súbor:SF-IMG 0319-stoneWaterfall.jpg|náhľad|[[Šomoška (národná prírodná rezervácia)|Kamenný vodopád]] Somoška v [[Cerová vrchovina|Cerovej vrchovine]], najznámejší vulkanický útvar na Slovensku]] [[Súbor:Mineraly.sk - magnezit.jpg|thumb|Magnezit z [[Lubeník]]a, minerál patrí medzi najvýznamnejšie suroviny v súčasnosti ťažené na Slovensku]] [[Súbor:Domica Cave 22.jpg|thumb|Jaskyňa [[Domica]]]] Geologické pomery sú veľmi pestré. Územie Slovenska zaberajú z väčšej časti [[Karpaty]], ktoré na juhu lemujú nížiny [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Karpaty sa zaraďujú do [[Alpsko-himalájska sústava|alpsko-himalájskej sústavy]]. Vytvorili ju vrásnenia koncom druhohôr a v treťohorách, preto majú výraznú [[Príkrov (geológia)|príkrovovú]] stavbu. Jednotlivé pásma sú na seba nasúvané, približne smerom z juhu na sever. === Geologická stavba === Geologická stavba Slovenska je rozmanitá. Pohoria karpatského horského systému majú výraznú príkrovovú geologickú stavbu a tvoria ich rozmanité [[Kryštalinikum|kryštalinické]] aj [[usadená hornina|usadené horniny]], čím sa výrazne odlišujú od nížin Panónskej panvy (ktoré obsahujú najmä vrstvy [[Piesok|piesku]], [[Štrk|štrku]] a [[Íl|ílu]]). Na území Slovenska utvárajú [[Karpaty]] rozsiahly oblúk, ktorý možno rozdeliť na [[Západné Karpaty|Západné]] a [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východné Karpaty]]. Väčšinu povrchu zaberajú Západné Karpaty. [[Západné Karpaty]] sa tiahnu v dvoch pásmach: vonkajšom a vnútornom. Vonkajšie Karpaty tvorí najmä [[flyšové pásmo]], ktoré sa rozprestiera na severe a severozápade Slovenska. Tvoria ho prevažne hraničné pohoria, ktoré sú vybudované [[Flyš|flyšom]] (striedanie [[pieskovec|pieskovcov]], [[ílovec|ílovcov]] a [[Bridlica (sediment)|bridlíc]]). Začína [[Biele Karpaty|Bielymi Karpatami]], pokračuje cez Kysuce a Oravu na východné Slovensko až po pohorie [[Čergov (pohorie)|Čergov]]. Hranicu medzi vonkajšími a vnútornými Západnými Karpatami predstavuje [[bradlové pásmo]]. Tvoria ho odolné vápence ([[bradlo (útvar)|bradlá]]) vyčnievajúce bralnaté z menej odolných ílov a pieskovcov (napr. [[Vršatské bradlá]]). Vnútorné pásmo Západných Karpát tvorí mnoho pohorí a kotlín. Podľa stavby a vzhľadu ich možno rozdeliť do štyroch skupín: 1. jadrové pohoria, 2. sopečné pohoria, 3. Slovenské rudohorie, 4. karpatské kotliny a nížiny. [[Pásmo jadrových pohorí|Jadrové pohoria]] budujú tvrdé jadrá ([[Granit|žuly]], [[Rula|ruly]], [[Svor (hornina)|svory]]) a obalové horniny ([[Vápenec|vápence]], pieskovce a bridlice). Patria k nim pohoria [[Malé Karpaty]], [[Strážovské vrchy]], [[Súľovské vrchy]], [[Malá Fatra]], [[Veľká Fatra]], [[Chočské vrchy]], [[Nízke Tatry]] a [[Tatry]]. [[Neogénne vulkanity karpatského oblúka|Sopečné pohoria]] sa nachádzajú južnejšie od jadrových pohorí. Na ich stavbe sa podieľa najmä [[andezit]] a [[ryolit]], menej [[čadič]]. Najvýznamnejšie sopečné pohoria Slovenska sú [[Poľana]], [[Kremnické vrchy]], [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Štiavnické vrchy]] a [[Slanské vrchy]]. Slovenské rudohorie tvorí akúsi klenbu odlišného zloženia (hlavne slabo premenené horniny [[fylit]]y a [[bazalt|metabazalty]]), o ktorú sa opierajú jadrové pohoria zo severu a sopečné zo západu. K pásmu Slovenského rudohoria patria aj vápencové pohoria: [[Slovenský kras]], [[Slovenský raj]] a [[Muránska planina]]. V nich vzniklo činnosťou vody mnoho jaskýň. Pohoria Západných Karpát oddeľujú doliny a kotliny. Najväčšie sú [[Košická kotlina|Košická]], [[Juhoslovenská kotlina|Juhoslovenská]], [[Hornonitrianska kotlina|Hornonitrianska]], [[Turčianska kotlina]], [[Horehronské podolie]] a i.<ref name=":2" /> [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východné Karpaty]] sa rozprestierajú na severovýchode Slovenska. Ich vonkajšia časť ([[Nízke Beskydy]] a [[Poloniny]] – [[Bukovské vrchy]]) sa podobá na flyšové Západné Karpaty, ale má nižšie nadmorské výšky. Vnútornú časť Východných Karpát vypĺňajú sopečné [[Vihorlatské vrchy]]. === Geologický vývoj === Geologický vývoj prebiehal vo viacerých etapách dávno predtým, ako sa tu objavili v [[kvartér|štvrtohorách]] prví ľudia. V období [[paleozoikum|prvohôr]] pred asi 400 - 300 miliónmi rokov vznikli v hlbinách zeme počas tzv. [[hercýnske vrásnenie|variského/hercýnskeho vrásnenia]] premenené horniny [[rula|ruly]], [[svor]]y a [[amfibolit]]y. Miestami intrudovali variské [[granitoid]]y. Územie budúceho Slovenska vtedy tvorilo súčasť kontinentu [[Pangea]]. Do konca prvohôr bolo staré hercýnske pohorie postupne zarovnané a zmenené na rozsiahlu púšť. Začiatkom [[mezozoikum|druhohôr]] v triase prevažnú časť dnešného Slovenska zalievalo prevažne plytké more. Iba v najjužnejších oblastiach sa nachádzajú zvyšky triasovo-jurského tzv. [[Meliatsko-halstattský oceán|Meliatskeho oceánu]] (súčasť väčšieho oceánu [[Tethys (more)|Tethys]]). Na dne mora sa milióny rokov hromadili vápenaté schránky živočíchov. Na väčšine územia sa usadzovali [[vápenec|vápence]] a [[dolomit (hornina)|dolomity]]. V jure a kriede hlavne vápence. Koncom [[Mezozoikum|druhohôr]] územie budúceho Slovenska postihli rozsiahle horotvorné pohyby ([[orogenéza]] a [[tektogenéza]]). Vznikli vnútrokarpatské [[príkrov (geológia)|príkrovy]], ktoré sa sunuli smerom zo severu na juh. V mladších treťohorách sa zemská kôra rozlámala na kryhy. Z vyzdvihnutých krýh vznikli pohoria, z poklesnutých krýh vznikli [[neogénne kotliny]] a nížiny. Zasahovalo sem more [[Paratethys]]. V treťohorách vnikli na území dnešného Slovenská viaceré sopky. Vulkanická aktivita bola intenzívna hlavne na strednom a východnom Slovensku. Príkladom veľkých sopiek sú [[Štiavnický stratovulkán]], najväčšia sopka v Európe pred 15 miliónmi rokov, [[Poľana (vrch)|Poľana]], či [[Vihorlat (vrch)|Vihorlat]]. Posledná sopka, ktorá eruptovala na Slovensku, je [[Putikov vŕšok]] pri Novej Bani. Jej vek odhadujú vedci na 102 tisíc rokov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RUŽEK|meno=I. a KOL.|titul=Geografia pre 5.ročník základných škôl|vydanie=1|vydavateľ=VKÚ|miesto=Harmanec|rok=2009|isbn=|strany=41}}</ref> Horotvorný proces pokračoval od záverečnej fázy treťohôr pozvoľným dvíhaním celého priestoru. K sformovaniu dnešnej tvárnosti georeliéfu prispela i činnosť [[Štvrtohory|štvrtohorných]] ľadovcov a nadmerná [[erózia]]. Vo štvrtohorách sa objavuje [[človek]] a sopečná činnosť postupne ustáva. Slovensko sa nachádza na [[Eurázijská platňa|eurázijskej litosférickej platni]], resp. na časti označovanej [[Alcapa]]. Tektonické [[Zlom (geológia)|zlomy]], ktoré pretínajú miestne územie, nie sú v súčasnosti veľmi aktívne. Preto sa na Slovensku vyskytujú zemetrasenia pomerne zriedkavo a majú malú intenzitu.<ref name=":72" /> Celkovo sa seizmická aktivita najviac prejavuje v okolí [[Komárno|Komárna]], v oblasti [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] od [[Bratislava|Bratislavy]] po [[Vrbové]], v oblasti Horehronia východne od [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a na východnom Slovensku približne medzi [[Humenné|Humenným]] a [[Užhorod]]om. Zdrojom zemetrasení je aj oblasť severne od Tatier na poľskom území v okolí mesta [[Zakopané]].<ref>Hók, J., Kysel, R., Kováč, M., Moczo, P., Kristek, J., Kristeková, M., Šujan, M., 2016: [http://www.geologicacarpathica.com/browse-journal/volumes/67-3/article-803/ A seismic source zone model for the seismic hazard assessment of Slovakia.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190725083335/http://www.geologicacarpathica.com/browse-journal/volumes/67-3/article-803/ |date=2019-07-25 }} Geologica Carpathica, 67, 3, s. 273–288</ref> Najsilnejšie historicky doložené zemetrasenie zasiahlo Slovensko [[28. jún]]a [[1763]] pri [[Komárno|Komárne]] (pozri [[zemetrasenie v Komárne v roku 1763]]) a jeho magnitúdo bolo 5,8 (zomrelo pri ňom 63 ľudí).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najsilnejšie zemetrasenie na území Slovenska bolo 28. júna 1763 pri Komárne a zomrelo pri ňom 63 ľudí|url=https://www.sme.sk/c/2114616/najsilnejsie-zemetrasenie-na-uzemi-slovenska-bolo-28-juna-1763-pri-komarne-a-zomrelo-pri-nom-63-ludi.html|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2019-07-14|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> Slovensko je seizmicky a vulkanicky stabilná oblasť. === Nerastné bohatstvo === Ťažba [[nerastná surovina|nerastných surovín]] predstavuje jeden zo základov hutníckej výroby, chemického a stavebného priemyslu a ovplyvňuje výrazne aj ďalšie priemyselné odvetvia. V roku 2020 dosiahla hodnota ťažby nerastných surovín na Slovensku 329 miliónov €, čo predstavovalo 0,35 % [[Hrubý domáci produkt|HDP]]. V banskom priemysle bolo v roku 2020 zamestnaných 5 283 zamestnancov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Šoltés S., Kúšik D., Mižák J. & Kubač A. | odkaz na autora = | titul = NERASTNÉ SUROVINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2021 | url = https://www.geology.sk/wp-content/uploads/2024/12/SlovakMinerals_Yearbook_2021.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-11 | jazyk = sk}}</ref> Spomedzi energetických surovín sa dnes na území Slovenska ťažia [[ropa]], [[zemný plyn]], [[hnedé uhlie]] a [[lignit]]. Ťažba ropy pokrýva iba okolo 1 % a ťažba zemného plynu 3 % domácej spotreby. Ťažba hnedého uhlia pokrýva 80 % domácej spotreby, zvyšok je podobne ako celá spotreba [[čierne uhlie|čierneho uhlia]] zabezpečená dovozom z Česka. Ďalšie energetické suroviny ako [[antracit]], [[bitúmen|bitumenózne]] [[bridlica (sediment)|bridlice]] a neživičné plyny nie sú pri dnešných cenách vhodné na rentabilnú ťažbu. Ekonomicky zaujímavé zásoby [[Urán (chemický prvok)|uránu]] sa nachádzajú napr. na ložisku [[Jahodná (vrch)|Jahodná]] ([[Kurišková]]), ale k ich ťažbe zatiaľ nedošlo. Spomedzi [[ruda|rúd]] bola na Slovensku donedávna ťažená už iba [[železná ruda]] ([[siderit]]), ktorej ťažba pokrývala 11 % domácej spotreby. V priebehu leta [[2008]] však ťažba ustala. Na Slovensku sa na rozdiel od okolitých krajín nachádzajú zásoby [[antimón]]u, ktorý sa však v súčasnosti neťaží. V minulosti patrili medzi významné ložiská tohto polokovu [[Dúbrava (okres Liptovský Mikuláš)|Dúbrava]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]] a [[Pezinok]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]]. Krajina má značné zásoby [[neruda (nerast)|nerudných surovín]], z ktorých veľký význam má hlavne ťažba [[magnezit]]u, ktorý je exportovaný a predstavuje okolo 6 % svetovej ťažby tejto suroviny. Z celosvetového meradla je významná aj ťažba [[Perlit (hornina)|perlitu]] a [[skupina zeolitu|zeolit]]ov. Významným je i novo otvárané ložisko [[Talk|mastenca]] pri [[Gemerská Poloma|Gemerskej Polome]]. Medzi ostatné na Slovensku ťažené nerudné suroviny patrí [[barit]], [[bentonit]], [[kaolín]] (pokrýva asi 26 % domácej spotreby), keramické [[íl]]y, petrurgický [[bazalt]], stavebný a [[obkladový kameň]], [[dolomit (hornina)|dolomit]], [[vápenec]], [[halit|kamenná soľ]] (pokrýva asi 20 % domácej spotreby), [[anhydrit]] (pokrýva asi 45 % domácej spotreby), [[skupina živca|živce]], [[kremeň|kremenné]] [[piesok|piesky]] a ďalšie. V minulosti bola krajina významným producentom [[zlato (minerál)|zlata]], [[striebro (minerál)|striebra]], [[meď (minerál)|medi]] a ďalších rúd, ktorých ložiská sú v dnešnej dobe vyťažené. V malej miere pokračuje iba ťažba zlata v Banskej Hodruši ([[Hodruša-Hámre]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[ČTK]] | titul = Pri Hodruši našli nové ložisko zlata, s ťažbou sa má začať budúci rok | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/192116-pri-hodrusi-nasli-nove-lozisko-zlata-s-tazbou-sa-ma-zacat-buduci-rok/ | dátum vydania = 29.10.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.12.2013 | vydavateľ = spravy.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Jaskyne === Vzhľadom ku geologickej stavbe nie je divu, že sa na Slovensku nájdu rozvinuté krasové útvary, ktoré právom patria medzi veľké prírodné pozoruhodnosti. Krasová a erózna činnosť vytvorili viac než 7 500 jaskýň, pričom 13 z nich je sprístupnených verejnosti. Medzi tie najvýznamnejšie a najcennejšie patria [[Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu|jaskyne Slovenského krasu]] a [[Dobšinská ľadová jaskyňa]], ktoré boli zapísané do Zoznamu svetového dedičstva [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]]. Unikátnu hodnotu má predovšetkým [[Ochtinská aragonitová jaskyňa]], jediná svojho druhu v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jaskyne – Slovakia.travel|url=http://slovakia.travel/co-vidiet-a-robit/priroda-a-krajina/jaskyne|vydavateľ=slovakia.travel|dátum prístupu=2019-07-09}}</ref> Jaskyne svojimi pozoruhodnosťami oslovujú širokú verejnosť i odborníkov rôzneho zamerania. == Príroda == [[Súbor:Slovensky raj-Stratenska pila.jpg|náhľad|[[Stratenská píla]] v [[Národný park Slovenský raj|Národnom parku Slovenský raj]]]] [[Súbor:M.marmota latirostris in Veľká Studená dolina 2.jpg|thumb|[[Svišť vrchovský|Svišť vrchovský tatranský]]]] Slovensko sa vďaka svojim prírodných danostiam môže pochváliť nedotknutou a divokou prírodou. Geografická poloha Slovenska podmieňuje bohatstvo diverzity fauny a flóry. Na celom jeho území bolo dosiaľ popísaných viac než 11 tisíc druhov rastlín, takmer 29 tisíc živočíšnych druhov a cez tisíc druhov prvokov. Častá je i [[Endemit|endemická]] biodiverzita.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Regionální geografie Slovenska – elektronická učebnice|url=https://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/RGSR/ucebnice/fg/biota.html|vydavateľ=geography.upol.cz|dátum prístupu=2019-07-12}}</ref> === Rastlinstvo === {{hlavný článok|Rastlinstvo Slovenska}} Územie Slovenska sa rozprestiera v oblasti [[Listnatý les|listnatých]] a [[Zmiešaný les|zmiešaných lesov]] mierneho pásma. S meniacou sa nadmorskou výškou sa menia rastlinné aj živočíšne spoločenstvá, ktoré takto tvoria [[výškové stupne]] (dubový, bukový, smrekový stupeň, kosodrevina, alpínske lúky a podsnežné pásmo). Lesy pokrývajú 44,3 % územia Slovenska (2,17 milióna hektárov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prírodné bohatstvo Slovenska | url = http://www.tasr.sk/10/1307.axd?k=20080430TBB00452 | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2011 | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Až 60 % lesných porastov tvoria listnáče a 40 % ihličnany, prevládajú 60- až 100-ročné porasty. Medzi drevinami je najviac zastúpený v nížinách [[dub]], na úpätiach hôr [[Buk (rod)|buk]] a vo vyšších polohách [[Smrek (rod)|smrek]]. Približne 60 % výmery lesných pozemkov obhospodarujú štátne organizácie. Na výslnných svahoch v najteplejších oblastiach Slovenska sa vyskytujú tzv. skalné stepi a [[Lesostep|lesostepi]]. Rastie v nich veľa vzácnych druhov bylín a žijú tam i vzácne teplomilné druhy živočíchov. === Živočíšstvo === {{hlavný článok|Živočíšstvo Slovenska}} Výskyt živočíšnych druhov sa pevne viaže na príhodné typy rastlinných spoločenstiev. Na území Slovenska sa vyčleňujú živočíšne spoločenstvá stepí ([[Jarabica poľná|jarabica]], [[Zajac poľný|zajac]], [[Bažant obyčajný|bažant]], [[Hraboš poľný|hraboš]], [[Drop veľký|drop]]), listnatých lesov ([[Diviak lesný|diviak]], [[Tetrov hoľniak|tetrov]], [[Jeleň lesný|jeleň]], [[Medveď hnedý|medveď]], [[Vlk dravý|vlk]], [[Líška hrdzavá|líška]], [[Srnec lesný|srnčia zver]], [[Veverica obyčajná|veverica]], [[Jazvec lesný|jazvec]], [[rys ostrovid]]), vysokohorských polôh ([[Svišť vrchovský|svišť]], [[kamzík vrchovský|kamzík]]), vôd, močiarov a ich brehov ([[kapor]], [[Pstruh potočný|pstruh]], 6 druhov [[skokanovité|skokanov]], dva druhy [[ropuchovité|ropúch]], 6 druhov [[volavkovité|volaviek]]). Z vtákov obýva Slovensko pravidelne 10 druhov [[sovovité|sov]], 3 druhy [[jastrabovité|orlov]], 6 druhov [[jastrabovité|sokolov]], 3 druhy [[jastrabovité|myšiakov]], v jaskyniach, stromových dutinách a v budovách žije 28<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=SON Spoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku, prehľad druhov |url=http://www.netopiere.sk/netopiere/prehlad-druhov/ |dátum prístupu=2020-07-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160404225628/http://www.netopiere.sk/netopiere/prehlad-druhov/ |dátum archivácie=2016-04-04 }}</ref> rôznych druhov [[netopiere (rad)|netopierov]]. Mnoho druhov fauny sa prispôsobilo podmienkam vo viacerých spoločenstvách. Z hľadiska druhového zloženia je najpestrejšie a najpočetnejšie spoločenstvo listnatých lesov. Najmenej živočíchov sa prispôsobilo chladným vysokohorským podmienkam.<ref name=":2" /> === Ochrana prírody === Na Slovensku zabezpečuje veľkoplošnú ochranu prírody 9 [[Zoznam národných parkov na Slovensku|národných parkov]] a 14 [[Zoznam chránených krajinných oblastí na Slovensku|chránených krajinných oblastí]] (CHKO). Najstarší a rozlohou najväčší je [[Tatranský národný park]]. Medzi ďalšie národné parky sa zaraďujú [[Pieninský národný park]], [[Národný park Nízke Tatry|Nízke Tatry]], [[Národný park Slovenský raj|Slovenský raj]], [[Národný park Slovenský kras|Slovenský kras]], [[Národný park Malá Fatra|Malá Fatra]], [[Národný park Veľká Fatra|Veľká Fatra]], [[Národný park Poloniny|Poloniny]] a [[Národný park Muránska planina]]. Celkom je na Slovensku vyhlásených 1 098<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prehľad chránených území | url = http://www.sopsr.sk/web/?cl=114 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-12 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref> maloplošných chránených území, 41 [[Zoznam chránených vtáčích území na Slovensku|chránených vtáčích území]] a 642 [[Zoznam území európskeho významu na Slovensku|území európskeho významu]]. Chránené územia zaberajú asi 23 % rozlohy štátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR | url = http://uzemia.enviroportal.sk/main/list/sortColumn/Cislo/sortType/asc | dátum vydania = 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = SAŽP | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lokality Natura 2000 | url = http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&lang=sk&sec=1&cpt=1 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | miesto = | jazyk = }}</ref> V posledných rokoch narastajú environmentálne problémy. Slováci svojou činnosťou [[životné prostredie]] menia priaznivo i nepriaznivo. Na znečisťovaní ovzdušia sa najviac podieľajú tepelné elektrárne a iné vykurovacie zariadenia spaľujúce pevné palivá, hutnícky a chemický priemysel a automobilová doprava. Do vzduchu vypúšťajú zvýšené množstvo škodlivých látok. Ich pôsobením vznikajú [[Kyslý dážď|kyslé dažde]] a za bezvetria aj mestský [[smog]]. Slovenskú prírodu taktiež poškodzujú [[Víchrica|víchrice]], snehové [[kalamity]], zosuvy pôdy, [[škodcovia]], [[Požiar|požiare]], [[Povodeň|povodne]] a nepovolený výrub (dokonca aj v národných parkoch). [[Odpadová voda|Odpadové vody]] z tovární a sídlisk znečisťujú povrchové a podzemné vody. Vo všetkých mestách vznikajú problémy s odstraňovaním [[Odpad|odpadu]]. Postupne sa však robí triedený zber odpadových surovín (plastov, skla, papiera, kovov, textilu ap.) a ich opätovné spracovanie a využitie – [[recyklácia]]. Časť nespracovaných odpadov sa spaľuje, ostatné sa sústreďujú na [[Skládka odpadov|skládkach odpadov]]. <gallery> Súbor:Tatra Chamois.jpg|[[Kamzík vrchovský tatranský]] v [[Tatranský národný park|Tatranskom národnom parku]] Súbor:Pieninský národný park (49).jpg|[[Pieninský národný park]] Súbor:Low Tatras - view from Ďumbier.jpg|Pohľad na [[Nízke Tatry]] z vrchu [[Ďumbier (vrch)|Ďumbier]] Súbor:Velky Rozsutec.jpg|Vrch [[Veľký Rozsutec]] je symbolom pohoria a [[Národný park Malá Fatra|Národného parku Malá Fatra]] Súbor:Slovensky raj 02.jpg|[[Národný park Slovenský raj]] Súbor:Muránská planina, 06 – Studňa, 2019 (06).jpg|Lokalita Studňa v [[Národný park Muránska planina|Národnom parku Muránska planina]] Súbor:Ďurkovec (pohľad z Ďurkovca) 001.jpg|Výhľad z [[Ďurkovec (vrch)|Ďurkovca]] smerom do Sedla pod Ďurkovcom a na [[Pľaša (vrch)|Pľašu]] (vpravo) v [[Národný park Poloniny|Národnom parku Poloniny]] Súbor:Zádielská tiesňava (16).jpg|[[Zádielska tiesňava]] v [[Národný park Slovenský kras|Národnom parku Slovenský kras]] Súbor:Rakytov, Veľká Fatra (SVK) - southern side.jpg|Vrch [[Rakytov (vrch)|Rakytov]] v [[Národný park Veľká Fatra|Národnom parku Veľká Fatra]] </gallery> == Obyvateľstvo == {{hlavný článok|Demografia Slovenska}} [[Súbor:Slovakia demography.png|náhľad|Graf populačného vývoja v rokoch 1993 – 2010]] [[Súbor:Population density in Slovakia.png|náhľad|Hustota obyvateľstva Slovenska (2019)]] [[Súbor:Slovakia single age population pyramid 2020.png|náhľad|Veková pyramída Slovenska (2020)]] Slovensko malo k 31. decembru 2025 vyše 5,4 milióna [[Obyvateľstvo|obyvateľov]]. Od roku 2020 na Slovensku dochádza k prirodzenému úbytku obyvateľstva, čím ubudlo 51-tisíc obyvateľov. Hrubá miera pôrodnosti bola v roku 2025 na najnižšej úrovni za posledných 100 rokov a to 776 narodených detí na 100-tisíc obyvateľov. Celkový počet obyvateľov v krajine pozitívne ovplyvňuje zahraničná migrácia, v roku 2025 sa na Slovensko prisťahovalo takmer 6,4 tisíca ľudí a vysťahovalo sa vyše 4,9 tisíca osôb.<ref name="Demografický vývoj" /> Najvyšší počet obyvateľov majú kraje [[Prešovský kraj|Prešovský]], [[Košický kraj|Košický]] a [[Nitriansky kraj|Nitriansky]].<ref name="CIA" /> Najväčší úbytok obyvateľstva je v Bratislavskom, Myjavskom, Košickom, Medzilaborskom okrese a v okrese Sobrance. Najväčší prírastok obyvateľstva je na [[Spiš (región)|Spiši]], [[Orava (región)|Orave]], [[Košický región|Above]] a [[Zemplín (slovenský región)|Zemplíne]].<ref name="VCH200922">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Všeobecné charakteristiky za rok 2009|url=http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Štatistický úrad SR|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20141112202449/http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum archivácie=2014-11-12}}</ref> Územie Slovenska je nerovnomerne zaľudnené, čo súvisí najmä s prírodnými danosťami. Priemerná hustota zaľudnenia je 110 obyvateľov na km². Obyvateľstvo sa sústreďuje v husto zaľudnených mestách, ktoré sa nachádzajú v nížinách západného Slovenska (Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský kraj). Oveľa menej sú zaľudnené pohoria. Demografický vývoj silne ovplyvňuje [[migrácia (sociológia)|migrácia]]. Predovšetkým v minulosti vlny sťahovania smerovali do [[Spojené štáty|USA]], [[Česko|Česka]], [[Srbsko|Srbska]] ([[Vojvodina]]), [[Maďarsko|Maďarska]], [[Rakúsko|Rakúska]] a do niektorých ďalších krajín. Momentálne sú vo vnútornej migrácii charakteristické pohyby z východu krajiny na západ a sťahovanie obyvateľstva na krátke vzdialenosti – medzi mestom a zázemím, predovšetkým za prácou. Negatívnym fenoménom je odliv kvalifikovanej [[Pracovná sila (schopnosť)|pracovnej sily]], ktorý pretrváva v menšej miere dodnes. Veková štruktúra obyvateľov Slovenska je priaznivá. Najpočetnejšiu skupinu tvoria obyvatelia v [[Produktívny vek|produktívnom veku]] (ženy vo veku 15-59, muži vo veku 15-61). Naopak, najmenej početná je skupina predproduktívnych obyvateľov (0- až 14-roční obyvatelia), čo z dlhodobého hľadiska nie je priaznivá situácia. V krajine i naďalej rastie počet poproduktívnych obyvateľov (ženy vyše 60 rokov, muži vyše 62 rokov). Preto dochádza aj k zvyšovaniu priemerného veku obyvateľov Slovenska (38,7 rokov). Stredná dĺžka života obyvateľov pri narodení je u žien vyššia (79 rokov) ako u mužov (72 rokov). Súvisí to s kvalitným zdravotníctvom a vysokou životnou úrovňou.<ref name=":22">{{Citácia knihy|priezvisko=TOLMÁČI|meno=L. a KOL.|titul=Geografia pre 9. ročník ZŠ a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom|vydanie=2|vydavateľ=Orbis Pictus Istropolitana|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=|strany=}}</ref> === Etnické zloženie === [[Súbor:Slovakia 2011 Ethnic.png|náhľad|Etnická štruktúra obcí a miest Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku [[2011]]]] V súčasnosti je populácia na území Slovenska národnostne takmer jednotná. Z celkového počtu obyvateľstva je viac ako 83 % etnických [[Slováci|Slovákov]]. Najvýraznejšie zastúpenie majú na severe Slovenska. Po slovenskej sú najviac zastúpení obyvatelia [[Maďari na Slovensku|maďarskej]] národnosti, ktorí žijú najmä na juhu pri hraniciach s Maďarskom. Druhou najpočetnejšou menšinou sú [[Rómovia na Slovensku|Rómovia]], ktorí obývajú najmä regióny na východnom Slovensku (Spiš, Šariš a Gemer). Podiel rómskeho obyvateľstva sa postupne zvyšuje. Časť obyvateľstva na západe Slovenska sa hlási k českej, moravskej a sliezskej národnosti. Na východe a severovýchode je početne zastúpená aj rusínska a ukrajinská národnosť, na severe pri hraniciach s Poľskom poľská.<ref name=":22" /> Nemci na Slovensku, ktorí sami seba nazývali [[Karpatskí Nemci]], kedysi tvorili významnú [[Národnostná menšina|národnostnú menšinu]]. [[Nemčina|Nemecky]] hovoriace obyvateľstvo v roku 1930 tvorilo viac ako 4%. Po roku [[1945]] bolo evakuovaných a čiastočne násilne [[Deportácia|deportovaných]] 84 % Nemcov zo Slovenska (v rámci [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|Vysídlenia Nemcov z Česko-Slovenska]]), čím sa nemecká menšina (v [[2011]] sa 4 690 hlásilo k nemeckej národnosti) dostala na úroveň asi jedno promile (0,1%) obyvateľstva. {| class="wikitable sortable" ![[Národnostná menšina|Národnosť]] !2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/SR/SK0/SR|dátum prístupu=20.1.2021}}</ref> !2011<ref name="SODB2">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Štatistický úrad SR |url=http://portal.statistics.sk/ |dátum prístupu=2009-10-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140329022711/http://portal.statistics.sk/ |dátum archivácie=2014-03-29 }}</ref> !2001<ref name="SODB2" /> !1991<ref name="SODB2" /> !1980<ref name=":02">BENŽA, Mojmír a kol. ''Národnostný atlas Slovenska.'' Prešov: Dajama, 2015. 55 s. ISBN 978-80-8136-053-4.</ref> !1970<ref name=":02" /> !1961<ref name=":02" /> !1950<ref name=":02" /> !1940*<ref name=":02" /> !1930 <ref name="FORUMINST2">http://www.foruminst.sk Fórum inštitút pre výskum menšín</ref> |- |[[Slováci|Slovenská]] |4 567 547 <small>(83,82%)</small> | rowspan="2" |4 352 775 <small>(80,65%)</small> | rowspan="2" |4 614 854 <small>(85,79%)</small> | rowspan="2" |4 519 328 <small>(85,69%)</small> | rowspan="2" |4 317 010 <small>(86,49%)</small> | rowspan="2" |3 876 190 <small>(85,47%)</small> | rowspan="2" |3 560 216 <small>(85,29%)</small> | rowspan="2" |2 980 616 <small>(86,59%)</small> | rowspan="2" |2 214 475 <small>(86,25%)</small> | rowspan="2" |2 252 128 <small>(67,64%)</small> |- |<small>Slovenská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''4 623 043 <small>(84,84%)</small>''' |- |[[Česi na Slovensku|Česká]] |28 996 <small>(0,53%)</small> | rowspan="2" |30 367 <small>(0,56%)</small> | rowspan="2" |44 620 <small>(0,83%)</small> | rowspan="2" |52 884 <small>(1%)</small> | rowspan="4" |57 191 <small>(1,15%)</small> | rowspan="4" |48 140 <small>(1,06%)</small> | rowspan="4" |45 721 <small>(1,1%)</small> | rowspan="4" |40 365 <small>(1,17%)</small> | rowspan="4" |3 024 <small>(0,12%)</small> | rowspan="4" |120 926 <small>(3,63%)</small> |- |<small>Česká+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''45 711 <small>(0,84%)</small>''' |- |[[Moravania|Moravská]] |1 098 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |3 286 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |2 348 <small>(0,04%)</small> | rowspan="2" |6 037 <small>(0,11%)</small> |- |<small>Moravská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''2 049 <small>(0,04%)</small>''' |- |[[Maďari na Slovensku|Maďarská]] |422 065 <small>(7,75%)</small> | rowspan="2" |458 467 <small>(8,49%)</small> | rowspan="2" |525 280 <small>(9,76%)</small> | rowspan="2" |567 296 <small>(10,76%)</small> | rowspan="2" |559 491 <small>(11,21%)</small> | rowspan="2" |552 007 <small>(12,17%)</small> | rowspan="2" |518 782 <small>(12,43%)</small> | rowspan="2" |356 441 <small>(10,35%)</small> | rowspan="2" |46 689 <small>(1,82%)</small> | rowspan="2" |592 337 <small>(17,79%)</small> |- |<small>Maďarská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''456 154 <small>(8,37%)</small>''' |- |[[Rómovia na Slovensku|Rómska]] |67 179 <small>(1,23%)</small> | rowspan="2" |105 738 <small>(1,96%)</small> | rowspan="2" |89 920 <small>(1,67%)</small> | rowspan="2" |75 801 <small>(1,44%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |3 757 <small>(0,11%)</small> | rowspan="2" |37 096 <small>(1,44%)</small> | rowspan="2" |31 188 <small>(0,94%)</small> |- |<small>Rómska+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''156 164 <small>(2,87%)</small>''' |- |[[Rusíni na Slovensku|Rusínska]] |23 746 (0,44%) |33 482 <small>(0,62%)</small> |24 201 <small>(0,45%)</small> |17 197 <small>(0,33%)</small> | rowspan="4" |36 849 <small>(0,74%)</small> | rowspan="6" |38 959 <small>(0,86%)</small> | rowspan="6" |35 435 <small>(0,85%)</small> | rowspan="6" |48 231 <small>(1,4%)</small> | rowspan="6" |61 762 <small>(2,41%)</small> | rowspan="6" |95 359 <small>(2,86%)</small> |- |<small>Rusínska+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''63 556 <small>(1,17%)</small>''' | | | |- |[[Ukrajinci|Ukrajinská]] |9 451 <small>(0,17%)</small> | rowspan="2" |7 430 <small>(0,14%)</small> | rowspan="2" |10 814 <small>(0,2%)</small> | rowspan="2" |13 281 <small>(0,25%)</small> |- |<small>Ukrajinská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''11 037 <small>(0,20%)</small>''' |- |[[Rusi|Ruská]] |3 245 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |1 997 <small>(0,04%)</small> | rowspan="2" |1 590 <small>(0,03%)</small> | rowspan="2" |1 389 <small>(0,03%)</small> | rowspan="2" |2 411 <small>(0,05%)</small> |- |<small>Ruská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''8 116 <small>(0,15%)</small>''' |- |[[Karpatskí Nemci|Nemecká]] |3 318 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |4 690 <small>(0,09%)</small> | rowspan="2" |5 405 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |5 413 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |2 917 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |4 759 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |6 259 <small>(0,15%)</small> | rowspan="2" |5 179 <small>(0,15%)</small> | rowspan="2" |129 552 <small>(5,05%)</small> | rowspan="2" |154 821 <small>(4,65%)</small> |- |<small>Nemecká+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''8 573 <small>(0,16%)</small>''' |- |[[Poliaci|Poľská]] |3 771 <small>(0,07%)</small> | rowspan="2" |3 084 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |2 602 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |2 659 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |2 053 <small>(0,04%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |1 808 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" |7 023 <small>(0,21%)</small> |- |<small>Poľská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''5 282 <small>(0,10%)</small>''' |- |[[Chorváti na Slovensku|Chorvátska]] |967 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 022 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |890 <small>(0,02%)</small> | rowspan="4" | | rowspan="4" | | rowspan="4" | | rowspan="4" | | rowspan="4" |1 798 <small>(0,05%)</small> | rowspan="4" | | rowspan="4" |1 084 <small>(0,03%)</small> ''_{juhoslovanská}'' |- |<small>Chorvátska+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''2 001 <small>(0,04%)</small>''' |- |[[Srbi|Srbská]] |1 084 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |698 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |434 <small>(0,01%)</small> |- |<small>Srbská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 876''' |- |[[Židia na Slovensku|Židovská]] |596 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |631 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |218 <small>(0,004%)</small> | rowspan="2" |134 <small>(0,003%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |307 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |74 438 <small>(2,9%)</small> | rowspan="2" |72 678 <small>(2,18%)</small> |- |<small>Židovská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 838''' |- |[[Bulhari|Bulharská]] |1 106 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 051 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 179 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 400 <small>(0,03%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |1 798 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | |- |<small>Bulharská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 552''' |- |[[Rumuni|Rumunská]] |1 354 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |427 <small>(0,01%)</small> |- |<small>Rumunská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 746''' |- |Vietnamská |2 793 <small>(0,05%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Vietnamská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''3 282 <small>(0,06%)</small>''' | | | | | | | | | |- |Albánska |644 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Albánska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''876''' | | | | | | | | | |- |Rakúska |537 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Rakúska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 289''' | | | | | | | | | |- |Grécka |378 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Grécka+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''729''' | | | | | | | | | |- |Sliezska |117 <small>(0,0%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Sliezska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''220''' | | | | | | | | | |- |Čínska |1 207 <small>(0,02%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Čínska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 275''' | | | | | | | | | |- |Talianska |1 323 <small>(0,02%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Talianska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''2 470 <small>(0,05%)</small>''' | | | | | | | | | |- |Kórejská |303 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Kórejská+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''337''' | | | | | | | | | |- |Anglická |559 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Anglická+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 648''' | | | | | | | | | |- |Francúzska |567 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Francúzska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 237''' | | | | | | | | | |- |Turecká |413 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Turecká+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''604''' | | | | | | | | | |- |Iránska |119 <small>(0,00%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Iránska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''137''' | | | | | | | | | |- |Írska |257 <small>(0,00%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Írska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''711''' | | | | | | | | | |- |Kanadská |84 <small>(0,00%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Kanadská+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''634''' | | | | | | | | | |- |Iná |8 888 <small>(0,16%)</small> | rowspan="2" |9 852 <small>(0,18%)</small> | rowspan="2" |5 350 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |2 732 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |2 897 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |5 434 <small>(0,12%)</small> | rowspan="2" |4 503 <small>(0,11%)</small> | rowspan="2" |832 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |517 <small>(0,02%)</small> | rowspan="4" |1 822 <small>(0,05%)</small> |- |<small>Iná+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''20 152 <small>(0,37%)</small>''' |- |Nezistená |295 558 <small>(5,42%)</small> | rowspan="2" |382 493 <small>(7,09%)</small> | rowspan="2" |54 502 <small>(1,01%)</small> | rowspan="2" |8 782 <small>(0,17%)</small> | rowspan="2" |10 349 <small>(0,21%)</small> | rowspan="2" |6 549 <small>(0,14%)</small> | rowspan="2" |3 130 <small>(0,07%)</small> | rowspan="2" |1 786 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |88 072 <small>(3,43%)</small> |- |<small>Nezistená+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''331 146 <small>(6,08%)</small>''' |- |'''Spolu''' |'''5 449 270''' |'''5 397 036''' |'''5 379 455''' |'''5 274 335''' |'''4 991 168''' |'''4 535 316''' |'''4 174 046''' |'''3 442 317''' |'''2 567 555''' |'''3 329 793''' |} <small>* = územie prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] (bez územia na juhu a východe Slovenska, ktoré bolo počas [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] a [[Malá vojna (1939)|Malej vojny]] odstúpené [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]]).</small> === Jazyky === Úradným a vzdelávacím jazykom Slovenska je [[slovenčina]], ktorá patrí do skupiny [[Západoslovanské jazyky|západoslovanských jazykov]]. Kodifikácia spisovného slovenského jazyka prebehla v roku [[1843]] na základe stredoslovenského nárečia. Slovenčina používa abecedu zloženú zo 46 modifikovaných [[Latinské písmo|latinských písmen]]. Popri spisovnom jazyku sa v jednotlivých oblastiach Slovenska používajú rozličné [[Dialekt|dialekty]], čiže nárečia.<ref name=":10">{{Citácia knihy|priezvisko=KOL.|meno=|titul=Zemepis sveta: Veľká detská encyklopédia|vydanie=1|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=1997|isbn=|strany=}}</ref> Z tradičných nárečí sú najtypickejšie východoslovenské (jeho viaceré varianty), záhorácke, stredoslovenské a západoslovenské. Menšinové jazyky sa môžu používať v styku s úradmi v obciach, kde podiel obyvateľstva prevyšuje 20 %. V praxi sa to týka vyše stovky maďarských obcí, desiatky rusínskych/ukrajinských a rómskych obcí a jednej nemeckej obce. [[Súbor:Materinsky jazyk 2021.png|náhľad|Jazyková štruktúra (dominantný materinský jazyk) v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku 2021]] [[Súbor:Narodnosti 1930 2.png|náhľad|Národnostná štruktúra (dominantná národnosť) v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania v roku 1930]] [[Súbor:Jazyk 1880 slovensko.png|náhľad|Jazyková štruktúra (dominantný jazyk) v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku 1880]] [[Súbor:Linguistic structure of Slovakia.png|náhľad|Jazyková štruktúra (materinský jazyk) obcí a miest Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku [[2011]]]] [[Súbor:Slovak alphabet.png|náhľad|[[Slovenská abeceda]] sa skladá zo 46 písmen]] === Materinský jazyk === Slovenčina – '''80,7 %''', maďarčina – '''8,5 %''', rómčina – '''2,0 %''', ostatné – '''1,8 %''', nezistené – '''7,0 %'''. <small>Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.</small> {| class="wikitable sortable" !Materinský jazyk<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.portal.statistics.sk/ |dátum prístupu=2015-12-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140329022711/http://portal.statistics.sk/ |dátum archivácie=2014-03-29 }}</ref> !2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Materinský jazyk obyvateľov podľa sčítania v roku 2021|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-materinskeho-jazyka/SR/SK0/SR|dátum prístupu=3.2.2022}}</ref> !2011<ref name="SODB2" /> !2001<ref name="SODB2" /> !1910<ref name=":02" /> !1900<ref name=":02" /> !1890<ref name=":02" /> !1880<ref name=":02" /> |- |[[Slovenčina|slovenský]] |4 456 102 |4 240 453 |4 512 217 |1 688 152 |1 702 349 |1 603 642 |1 502 571 |- |[[Maďarčina|maďarský]] |462 175 |508 714 |572 929 |885 646 |749 556 |633 422 |546 458 |- |[[Rómčina|rómsky]] |100 526 |122 518 |99 448 | | | | |- |[[Rusínčina|rusínsky]] |38 679 |55 469 |54 907 |97 047 |84 559 |84 335 |78 402 |- |[[Ukrajinčina|ukrajinský]] |7 608 |5 689 |7 879 | | | | |- |[[Čeština|český]] |33 864 |35 216 |48 201 |7 947 | | | |- |[[Nemčina|nemecký]] |3 959 |5 186 |6 343 |198 387 |215 816 |228 860 |228 584 |- |[[Poľština|poľský]] |3 821 |3 119 |2 731 | | | | |- |[[Chorvátčina|chorvátsky]] |923 |1 234 |988 |3 480 |4 023 |2 787 |3 431 |- |[[Srbčina|srbský]] |1 229 |834 | |722 |180 |136 | |- |[[Rumunčina|rumunský]] |1 056 |414 | |1 905 |896 |281 |259 |- |[[Slovinčina|slovinský]] | | | |54 | |94 | |- |[[jidiš]] |273 |460 |17 | | | | |- |[[Bulharčina|bulharský]] |907 |132 | |50 | | | |- |[[Ruština|ruský]] |4 947 |2 909 | | | | | |- |[[Vietnamistika|vietnamský]] |2 905 |1 562 | | | | | |- |[[Angličtina|anglický]] |4 365 |1 447 | | | | | |- |[[posunková reč]] |1 835 |693 | | | | | |- |[[Taliančina|taliansky]] |1 465 |551 | |213 | | | |- |[[Arabčina|arabský]] |1 226 |434 | | | | | |- |[[Francúzština|francúzsky]] |828 |433 | | | | | |- |[[Albánčina|albánsky]] |678 |382 | | | | | |- |[[Španielčina|španielsky]] |1 119 |372 | | | | | |- |[[Turečtina|turecký]] |492 | | | | | | |- |[[Čínština|čínsky]] |1 434 | | | | | | |- |[[Kórejčina|kórejský]] |326 | | | | | | |- |[[Novoperzské jazyky|perzský]] |212 | | | | | | |- |[[Novogréčtina|grécky]] | |115 | | | | | |- |ostatné |3 952 |3 439 |6 735 |35 704 |29 209 |24 494 |18 455 |- |nezistené |312 364 |405 261 |66 056 | | | |83 300 |} Najčastejšie používaný jazyk v domácnosti: Slovenčina – '''73,3 %''', maďarčina – '''8,7 %''', rómčina – '''2,4 %''', ostatné – '''2,1 %''', nezistené – '''13,5 %'''. Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti: Slovenčina – '''80,4 %''', maďarčina – '''7,3 %''', ostatné – '''2,8 %''', nezistené – '''9,5 %'''. <small>Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.</small> === Náboženské zloženie === [[Súbor:Náboženské zloženie obcí 2021.png|náhľad|Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania z roku 2021]] [[Súbor:Náboženstvo 1930.png|náhľad|Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania v roku 1930]] [[Súbor:Slovakia 2011 Religion.png|thumb|Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania z roku [[2011]]]] [[Súbor:Náboženská mapa SR sčítanie 2001.png|náhľad|Náboženské zloženie obcí Slovenska, podľa sčítania z roku 2001]] [[Súbor:Catedral de San Martín, Bratislava, Eslovaquia, 2020-02-01, DD 46.jpg|thumb|[[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Katedrála svätého Martina]] v Bratislave]] [[Súbor:St Elisabeth Cathedral Kosice.jpeg|thumb|[[Dóm svätej Alžbety]] v Košiciach]] Slovensko je prevažne kresťanská krajina, najpočetnejšia skupina obyvateľstva je rímskokatolíckeho vierovyznania. Kresťania žijú takmer vo všetkých obciach Slovenska, pričom najvýraznejšie postavenie má na severe krajiny ([[Orava (región)|Orava]], [[Kysuce]]). Ostatné cirkvi sú v priestore sústredené do vybratých regiónov ([[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelická cirkev augsburského vyznania]], [[gréckokatolícka cirkev]] a [[Kalvinizmus|reformovaná kresťanská cirkev]]). Okrem týchto cirkví pôsobí na Slovensku viacero ďalších s menším počtom veriacich ([[pravoslávna cirkev]], Náboženská spoločnosť [[Jehovovi svedkovia]], [[Evanjelická cirkev metodistická]] a i.). Nepočetné minority tvoria ostatné vyznania, vrátane [[Islam|islamu]] a [[Judaizmus|judaizmu]]. Na Slovensku sa však nenachádza žiadna verejná [[mešita]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Moslimovia na Slovensku by chceli mať mešitu|url=http://spravy.pravda.sk/moslimovia-na-slovensku-by-chceli-mat-mesitu-fnp-/sk_domace.asp?c=A100811_200030_sk_domace_p09|dátum vydania=2010|dátum aktualizácie=12.7.2012|dátum prístupu=|vydavateľ=TASR|miesto=|jazyk=slovensky}}</ref> Približne štvrtina (23%) obyvateľstva sa v sčítaní v roku 2021 nehlásila k žiadnemu náboženstvu (je [[Ateizmus|bez vyznania]]). Najmenej veriacich žije v mestách, najmä na západnom Slovensku.<ref name=":22" /> Kresťania – 68,8 % (Katolíci – 59,8 %, Protestanti – 7,6 %, Pravoslávni – 0,9 %, Ostatní kresťania – 0,5 %), Bez vyznania – 23,8 %, Ostatní – 0,9 %, Nezistení – 6,5 %. <small>Údaje čerpané zo sčítania z roku 2021.</small> {| class="wikitable sortable" !Náboženské vyznanie !2021 <ref>https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/SR/SK0/SR</ref> !<small>% rozdiel</small> !2011<ref>ŠPROCHA, Branislav a kol. ''Demografický profil náboženského vyznania obyvateľstva Slovenska za posledných 100 rokov'' IN ''Populačné štúdie Slovenska 3.'' Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o.z.: Bratislava, 2014. ISBN 978-80-971715-0-6</ref> !2001 <ref name="SODB2" /> !1991<ref name="SODB2" /> !1930 <ref name="FORUMINST2" /> |- |[[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] |3 038 511{{Pokles}} |<small>-9,23%</small> |3 347 277 |3 708 120 |3 187 383 |2 384 355 |- |[[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev a.v]] |286 907{{Pokles}} |<small>-9,28%</small> |316 250 |372 858 |326 397 |400 258 |- |[[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]] |218 235{{Rast}} |<small>+5,49%</small> |206 871 |219 831 |178 733 |214 725 |- |[[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaná kresťanská cirkev]] |85 271{{Pokles}} |<small>-13,69%</small> |98 797 |109 735 |82 545 |145 829 |- |[[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávna cirkev]] |50 677{{Rast}} |<small>+3,14%</small> |49 133 |50 363 |34 376 |9 076 |- |[[Jehovovi svedkovia]] |16 416{{Pokles}} |<small>-4,68%</small> |17 222 |20 630 |10 501 |– |- |[[Metodizmus|Evanjelická cirkev metodistická]] |3 018{{Pokles}} |<small>-70,78%</small> |10 328 |7 347 |4 359 |152 |- |[[Kresťanské zbory]] |18 553{{Rast}} |<small>+140,32%</small> |7 720 |6 519 |700 |– |- |[[Apoštolská cirkev na Slovensku|Apoštolská cirkev]] |9 044{{Rast}} |<small>+55,10%</small> |5 831 |3 905 |1 116 |– |- |ostatné kresťanské cirkvi |10 811{{Rast}} |<small>+189,99%</small> |3 728 |812 |1 220 |– |- |[[Bratská jednota baptistov]] |3 883{{Rast}} |<small>+11,39%</small> |3 486 |3 562 |2 465 |1 745 |- |[[Cirkev bratská]] |3 440{{Rast}} |<small>+1,30%</small> |3 396 |3 217 |1 861 |29 |- |[[Adventisti siedmeho dňa|Cirkev adventistov siedmeho dňa]] |3 001{{Rast}} |<small>+2,95%</small> |2 915 |3 429 |1 721 |– |- |ostatné nekresťanské cirkvi | - | - |2 703{{Rast}} |2 030 |3 625 |– |- |[[budhizmus]] |6 722{{Rast}} |<small>+165,69%</small> |2 530 |1 663 |– |– |- |[[Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike|Židovské náboženské obce]] |2 007{{Rast}} |<small>+0,40%</small> |1 999 |2 310 |912 |136 737 |- |[[Islam]] |3 862{{Rast}} |<small>+99,69%</small> |1 934 |1 212 |180 |– |- |[[Starokatolícka cirkev|Starokatolícka cirkv na Slovensku]] |1778{{Rast}} |<small>+5,39%</small> |1 687 |1 733 |882 |– |- |[[Cirkev československá husitská|<small>Cirkev československá husitská</small>]] |581{{Pokles}} |<small>-67,40%</small> |1 782 |1 696 |625 |11 495 |- |[[Bahaizmus|Bahájske spoločenstvo]] |311 {{Pokles}} |<small>-70,80%</small> |1 065 |– |– |– |- |[[Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní|Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (Mormóni)]] |377 {{Pokles}} |<small>-61,21%</small> |972 |58 |91 |– |- |[[hinduizmus]] |975{{Rast}} |<small>+282,35%</small> |255 |193 |– |– |- |[[Novoapoštolská cirkev]] |73{{Pokles}} |<small>-56,02%</small> |166 |22 |188 |– |- |[[scientologizmus]] | - | - |134{{Rast}} |15 |– |– |- |[[Hnutie zjednotenia]] | - | - |63{{Rast}} |73 |– |– |- |[[Českobratrská církev evangelická|Českobratská cirkev evanjelická]] | - | - |45{{Pokles}} |169 |813 |– |- |Pohanstvo a prírodné duchovno |4 007 | - |– |– |– |– |- |iné |57 248{{Rast}} |<small>+379,42%</small> |11 941 |– |– |– |- |[[Ateizmus|bez vyznania]] |1 296 142{{Rast}} |<small>+78,69%</small> |725 362 |697 308 |515 551 |16 890 |- |nezistené |353 797{{Pokles}} |<small>-38,09%</small> |571 437 |160 598 |917 835 |– |} [[Súbor:Richnava11Slovakia11.jpg|náhľad|Rómska osada pri obci [[Richnava (okres Gelnica)|Richnava]]]] === Práca === Vyše polovice pracovne činného obyvateľstva zamestnávajú služby, viac než tretinu priemysel, poľnohospodárstvo len okolo 5 %. Pracovné miesta na Slovensku síce nie sú vzácne, ale mzdy sú nízke. Minimálna mzda pre rok 2025 predstavuje 816 [[Symbol eura|€]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Praktická pomôcka (nielen) pre mzdárov - prehľadné tabuľky týkajúce sa minimálnej mzdy 2025 | url = https://www.podnikajte.sk/pracovne-pravo-bozp/minimalna-mzda-2025-tabulka#:~:text=Minim%C3%A1lna%20mzda%20sa%20zv%C3%BD%C5%A1ila%20zo,2025%20predstavuje%20sumu%204,690%20eur. | vydavateľ = Podnikajte.sk | dátum vydania = 2025-01-22 | dátum prístupu = 2025-02-20 | jazyk = sk | meno = Silvia | priezvisko = Krišová}}</ref> Pracuje sa často na zmeny, celkom 48 hodín týždenne.{{Bez citácie}}Problémom je vo viacerých oblastiach [[nezamestnanosť]] (5,90 %<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nezamestnanosť na Slovensku 2024 | url = https://www.podporavnezamestnanosti.sk/nezamestnanost.php | vydavateľ = www.podporavnezamestnanosti.sk | dátum prístupu = 2024-06-04}}</ref> v roku [[2024]]). Vznikla po zániku mnohých priemyselných závodov, najmä strojárskych. Zároveň dochádza k prehlbovaniu rozdielu životnej úrovne vo väčších mestách a vidieckych regiónoch. === Sídla === [[Súbor:Ostrý Grúň 2013.jpg|náhľad|Vidiecke sídlo [[Ostrý Grúň]]]] Slovensko má pomerne hustú sieť osídlenia. Nachádza sa tu okolo 7 000 sídel. Tie sú zoskupené do [[Zoznam slovenských obcí a vojenských obvodov|2 890]] samostatných [[Obec (slovenská správna jednotka)|obcí]] (vrátane 3 vojenských obvodov), z nich 141 má štatút mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky|url=http://www.minv.sk/?uzemne-a-spravne-usporiadanie-sr|vydavateľ=Ministerstvo vnútra SR|dátum vydania=2013-01-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-01-09|miesto=|jazyk=}}</ref> Najväčší počet obcí tvoria vidiecke sídla (2 753 – 95 %), žije v nich menej ako polovica obyvateľstva. Z geografického hľadiska ich delíme na kompaktné vidiecke sídla ([[dedina (všeobecne)|dediny]]) a rozptýlené sídla – [[Samota (dom)|samoty]] (majú regionálne názvy ako ''kopanice'', ''lazy'', ''štále'', ''rale''). Miest na Slovensku je len [[Zoznam miest na Slovensku|141]]. Najviac miest je v Banskobystrickom samosprávnom kraji (24), v Prešovskom (23), v Žilinskom (19), v Trenčianskom (18), v Košickom a v Trnavskom (17), v Nitrianskom (16) a v Bratislavskom (7). Urbanizácia Slovenska je nižšia ako európsky priemer, postupne sa však zväčšuje. V mestách žije približne 54 % populácie.<ref name="VCH20093">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Všeobecné charakteristiky za rok 2009|url=http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Štatistický úrad SR|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20141112202449/http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum archivácie=2014-11-12}}</ref> Najväčším mestom podľa počtu obyvateľov (na základe údajov [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|ŠÚ SR]] k 31. decembru 2021) je [[Bratislava]], nasledujú [[Košice]], [[Prešov]], [[Žilina]], [[Banská Bystrica]] a [[Nitra]].<ref>{{OBZ|SK}}</ref> Podľa rozlohy dominuje [[Bratislava]], nepatrne menšie je mesto [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], tretie sú [[Košice]]. Hlavným mestom je [[Bratislava]]. <center> {| class="wikitable" ! rowspan="23" |[[Súbor:Hlavné Namestie (35096533142).jpg|165x165bod]]<br />[[Bratislava]]<br />[[Súbor:Mlynská Koszyce 1SM.jpg|165x165bod]]<br />[[Košice]]<br />[[Súbor:Towns14Slovakia194.JPG|165x165bod]]<br />[[Prešov]] !Poradie !Mesto !Kraj !Okres !Počet obyvateľov ! rowspan="23" |[[Súbor:Marianske namestie in Zilina (1).jpg|165x165bod]]<br />[[Žilina]]<br />[[Súbor:Banská Bystrica - Barbakán - Mestský hrad v Banskej Bystrici 005.jpg|165x165bod]]<br />[[Banská Bystrica]]<br />[[Súbor:Nitra - Štefánikova trieda.JPG|165x165bod]]<br />[[Nitra]] |- |1 |[[Bratislava]] |[[Bratislavský kraj]] |[[Bratislava I (okres)|Bratislava I]], [[Bratislava II (okres)|II]], [[Bratislava III (okres)|III]], [[Bratislava IV (okres)|IV]], [[Bratislava V (okres)|V]] |475 577 |- |2 |[[Košice]] |[[Košický kraj]] |[[Košice I (okres)|Košice I]], [[Košice II (okres)|II]], [[Košice III (okres)|III]], [[Košice IV (okres)|IV]] |227 458 |- |3 |[[Prešov]] |[[Prešovský kraj]] |[[Prešov (okres)|Prešov]] |83 897 |- |4 |[[Žilina]] |[[Žilinský kraj]] |[[Žilina (okres)|Žilina]] |81 940 |- |5 |[[Nitra]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Nitra (okres)|Nitra]] |77 610 |- |6 |[[Banská Bystrica]] |[[Banskobystrický kraj]] |[[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] |75 317 |- |7 |[[Trnava]] |[[Trnavský kraj]] |[[Trnava (okres)|Trnava]] |63 194 |- |8 |[[Trenčín]] |[[Trenčiansky kraj]] |[[Trenčín (okres)|Trenčín]] |54 458 |- |9 |[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] |[[Žilinský kraj]] |[[Martin (okres)|Martin]] |51 769 |- |10 |[[Poprad]] |[[Prešovský kraj]] |[[Poprad (okres)|Poprad]] |49 430 |- |11 |[[Prievidza]] |[[Trenčiansky kraj]] |[[Prievidza (okres)|Prievidza]] |44 355 |- |12 |[[Zvolen]] |[[Banskobystrický kraj]] |[[Zvolen (okres)|Zvolen]] |40 239 |- |13 |[[Považská Bystrica]] |[[Trenčiansky kraj]] |[[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]] |38 125 |- |15 |[[Nové Zámky]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] |37 270 |- |14 |[[Michalovce]] |[[Košický kraj]] |[[Michalovce (okres)|Michalovce]] |36 253 |- |16 |[[Spišská Nová Ves]] |[[Košický kraj]] |[[Spišská Nová Ves (okres)|Spišská Nová Ves]] |35 138 |- |17 |[[Komárno]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Komárno (okres)|Komárno]] |32 643 |- |19 |[[Levice (Slovensko)|Levice]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Levice (okres)|Levice]] |31 440 |- |18 |[[Humenné]] |[[Prešovský kraj]] |[[Humenné (okres)|Humenné]] |30 925 |- |20 |[[Bardejov]] |[[Prešovský kraj]] |[[Bardejov (okres)|Bardejov]] |30 579 |} </center> == Sociálna starostlivosť == [[Súbor:Tatranská Polianka - Sanatórium Dr. Guhra.jpg|thumb|Sanatórium Dr. Guhra v [[Tatranská Polianka|Tatranskej Polianke]]]] Sociálna starostlivosť vo všeobecnosti predstavuje systém, ktorého úlohou je zabezpečiť plnohodnotný život občanom štátu. Životná úroveň obyvateľov je relatívne vysoká. Štát sa neustále usiluje vytvoriť predpoklady na zlepšenie podmienok, v ktorých žijú slovenskí obyvatelia. Každý Slovák má prístup ku kvalitnej pitnej vode a základným potravinám dennej potreby.<ref name="CIA" /> Do štátom zabezpečovaných služieb patrí [[zdravotníctvo]], [[školstvo]], [[veda]] a [[výskum]]. === Zdravotníctvo === Zdravotníctvo a lekárske ošetrenie sú platené. Úroveň, vybavenie a hygiena slovenského zdravotníctva dosahuje európsky priemer. Okrem zdravotníckych zariadení, ktoré zväčša spravuje štát, zdravotnú starostlivosť poskytuje aj súkromný sektor. V rezorte zdravotníctva ústavnú starostlivosť vykonávajú [[Nemocnica|nemocnice]], [[Poliklinika|polikliniky]], sanatóriá, hospice, liečebne atď. Počet lekárov je 246 na 100 000 obyvateľov (k roku [[2016]]). Počet postelí v zdravotníckych zariadeniach je 595,8 na 100 000 obyvateľov (k roku [[2015]]). Výdaje na zdravotníctvo tvoria 8,1 % HDP.<ref name="CIA" /> [[Súbor:Univerzita Komenského.jpg|náhľad|Historická budova auly [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] na [[Šafárikovo námestie (Bratislava)|Šafárikovom námestí]]]] === Školstvo a vzdelanie === Systém školských zariadení na Slovensku utvára sieť predškolských zariadení (detské jasle a materské školy) a školských zariadení (základné, stredné a vysoké školy). Ďalšiu vzdelávaciu úlohu plnia aj rôzne ústavy, laboratóriá a ďalšie inštitúcie.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOL.|meno=|titul=Geografia pre 3.ročník gymnázií|vydanie=1|vydavateľ=VKÚ|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=|strany=112}}</ref> Vzdelávanie je poskytované bezplatne, dokonca aj v jazykoch viacerých [[Národnostná menšina|národnostných menšín]]. Výdaje na školstvo predstavujú 4,6 % HDP. [[Negramotnosť]] obyvateľstva sa pohybuje okolo 0,4%. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literacy Rate by Country 2023|url=https://worldpopulationreview.com/country-rankings/literacy-rate-by-country|vydavateľ=worldpopulationreview.com|dátum prístupu=2023-07-25}}</ref> Povinná, pôvodne 6-ročná školská dochádzka bola na území dnešného Slovenska zavedená v roku [[1868]]. V priebehu éry socializmu bola rozšírená na 10-ročnú povinnú školskú dochádzku. Sieť základných škôl je rovnomerne rozložená po celom území Slovenska a stredné školy sú prevažne v mestách. [[Základná škola|Základnú školu]] navštevujú deti od 6 (alebo 7) po 14 (alebo 15) rokov. Vysoké školstvo v roku 2010 pozostávalo z verejných (20), štátnych (3) a súkromných škôl (10). Z nich sa medzi 500 najlepšími univerzitami na svete drží dlhšie iba [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzita Komenského]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Nejedlý | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = UK sa umiestnila v rebríčku najlepších univerzít sveta | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/univerzita-komenskeho-ziskala-umiestnenie-v-rebricku-najlepsich-univerzit-sveta.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-04 | dátum prístupu = 2019-07-30 }}</ref> Medzi najlepšie hodnotené univerzity a vysoké školy v rámci východoeurópskeho regiónu (podľa hodnotenia vedeckého publikovania na internete) na Slovensku patria [[Technická univerzita v Košiciach]], [[Slovenská technická univerzita v Bratislave]], [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]] a [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]].<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Top Eastern Europe Universities|url=http://www.webometrics.info/top100_continent.asp?cont=E_Europe|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=13.7.2009|vydavateľ=webometrics.info|miesto=|jazyk=}}</ref> Na Slovensku majú pobočky aj niektoré zahraničné vysoké školy. Trendom je zvyšovanie počtu študentov vysokých škôl. V roku [[2006]] absolvovalo vysokoškolské štúdium 34 535 absolventov.<ref>Řádek, M. a kolektív, 2007: [http://www.jeneweingroup.com/dokumenty/eppp/Vysoke_skolstvo.pdf ''Vysoké školstvo na Slovensku. Realita, problém, možné riešenia.''] EPPP, 38 s.</ref> == Politika == {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Peter Pellegrini, 2024 (cropped).jpg | šírka1 = 130 | popis1 = [[Peter Pellegrini]], [[prezident Slovenskej republiky|prezident]] | obrázok2 = Robert Fico, 2023.jpg | šírka2 = 132 | popis2 = [[Robert Fico]],<br>[[predseda vlády Slovenskej republiky|predseda vlády]]}} ''Pozri aj [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]], [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021]]'' *[[Prezident Slovenskej republiky|Prezident]]: [[Peter Pellegrini]] ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]) *[[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|Predseda parlamentu]]: [[Richard Raši|Richard Raši (HLAS-SD)]] *[[Predseda vlády Slovenskej republiky|Predseda vlády]]: [[Robert Fico]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]) * Podpredsedovia parlamentu: [[Ľuboš Blaha]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]), [[Andrej Danko]] ([[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]), [[Martin Dubéci]] ([[Progresívne Slovensko|PS]]), [[Peter Žiga]] ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]) * [[Podpredseda vlády|Podpredsedovia vlády]]: [[Robert Kaliňák]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]), [[Peter Kmec]] ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]), [[Denisa Saková]] ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]), [[Tomáš Taraba]] ([[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) * Zloženie vlády: [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] * [[Opozícia (politika)|Opozičné parlamentné strany]]: [[Progresívne Slovensko|PS]], [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]] {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Bratislava, Parlament, Slovensko.jpg | šírka1 = 250 | popis1 = Budova [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] v [[Bratislava|Bratislave]] | obrázok2 = Palacio Grassalkovich, Bratislava, Eslovaquia, 2020-02-01, DD 23.jpg | šírka2 = 250 | popis2 = [[Grasalkovičov palác]] v Bratislave, sídlo prezidenta Slovenskej republiky | obrázok3 = Episcopal Summer Palace in Bratislava, in 2018.jpg | šírka3 = 250 | popis3 = [[Letný arcibiskupský palác]] v Bratislave, sídlo [[Úrad vlády Slovenskej republiky|Úradu vlády Slovenskej republiky]]}} === Politický systém === Slovenská republika je [[pluralizmus (politické strany)|pluralitná]] demokracia parlamentného typu – [[parlamentná republika]]. Presnejšie, podľa odbornej literatúry (Prusák, Jozef.: Teória práva. Bratislava: 1999, s. 137) ide o hybridnú, parlamentno-prezidentskú republiku, keďže prijala niektoré prvky prezidentskej republiky (správne súdnictvo, priama voľba prezidenta, právo veta). Krajina má povahu [[Unitárny štát|unitárneho štátu]]. Základným zákonom štátu je [[ústava]], ktorú tvorí preambula, 9 hláv a 156 článkov. Zakotvuje štruktúru a vzťahy štátnych orgánov, definuje ich právomoci a kompetencie. V druhej hlave deklaruje základné ľudské práva a slobody. [[Ústava Slovenskej republiky|Ústava SR]] bola prijatá 1.septembra [[1992]], účinnosť nadobudla 1. januára [[1993]]. Štátna moc sa rozdeľuje na: zákonodarnú moc ([[Legislatíva|legislatívu]]), výkonnú moc ([[Exekutíva|exekutívu]]) a súdnu moc ([[Justícia|justíciu]]).<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=ĎURAJKOVÁ|meno=D. a KOL.|titul=Občianska náuka pre 3. ročník gymnázií|vydanie=2|vydavateľ=SPN|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=|strany=}}</ref> Nemecká nadácia ''Bertelsmann Stiftung'' a americká organizácia ''Freedom House'' konštatovali, že sa na Slovensku konajú slobodné [[voľby]] a funguje oddelenie štátnych mocí. Podľa ich názoru ale v slovenskej spoločnosti naďalej pretrváva silná [[korupcia]].<ref name=":8" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovakia|url=https://freedomhouse.org/report/freedom-world/2011/slovakia|vydavateľ=freedomhouse.org|dátum vydania=2012-01-12|dátum prístupu=2019-07-15|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20190715131128/https://freedomhouse.org/report/freedom-world/2011/slovakia|dátum archivácie=2019-07-15}}</ref> ==== Legislatíva ==== Parlament ([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]]) je najvyšším legislatívnym orgánom štátu. Určuje normy správania všetkého, čo je v štáte. Má 150 členov – poslancov volených v demokratických [[Voľby|voľbách]], ktoré sa konajú (okrem prípadu predčasných volieb) raz za štyri roky. Volebný systém pre [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky]] je [[Pomerný volebný systém|pomerný]], výsledky volieb a prerozdelenie hlasov na poslanecké kreslá teda do veľkej miery kopírujú pomer hlasov voličov. Poslanci svoj mandát získavajú ako jednotlivci na kandidátke, nemôže im teda byť odobratý v prípade, že sa ich názory rozchádzajú s názorovou líniou strany, t. j. neexistuje tu [[imperatívny mandát]]. Slovensko má jednokomorový parlament. K jeho základným právomociam patrí uznášať sa na ústave a zákonoch, rokovať o programovom vyhlásení vlády, kontrolovať činnosť vlády, schvaľovať štátny rozpočet, voliť a odvolávať sudcov.<ref name=":0" /> ==== Exekutíva ==== [[Vláda]] sa skladá z ministrov, ktorí vzišli z politických strán, ktoré vytvorili väčšinovú [[Koalícia|koalíciu]], t. j. takú, ktorá má viac ako 75 poslancov v pléne NR SR. Na čele vlády stojí [[premiér]], ktorý nedisponuje vlastnou ministerskou agendou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Government Office of the Slovak Republic {{!}} Úrad vlády SR|url=https://www.government.gov.sk/|vydavateľ=www.government.gov.sk|dátum prístupu=2019-07-14}}</ref> Vláda je zodpovedná Národnej rade. Jej funkciou je navrhovať zákony, vydávať vládne nariadenia a stanovovať programové vyhlásenia. Pre súhlas zákonov je nutná nadpolovičná väčšina, pre zmenu ústavy 3/5 väčšina hlasov. Vládu aktuálne vedie [[Robert Fico]] za stranu [[SMER – sociálna demokracia|SMER]]. [[Prezident Slovenskej republiky]] je spolu s premiérom a predsedom parlamentu najvyšším ústavným činiteľom v krajine. Prezident je hlavou štátu a má osobitné postavenie. Je volený v priamych voľbách na 5 rokov. Funkcia prezidenta je skôr reprezentatívna. Medzi jeho právomoci patrí napríklad poverovanie budúceho premiéra zostavením vlády, ktorú následne vymenuje. Ďalej disponuje tzv. malým vetom, to značí, že môže vrátiť zákon na opätovné posúdenie [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnou radou]]. Prezident je veliteľom ozbrojených síl, okrem toho podpisuje medzinárodné zmluvy, menuje ústavných sudcov, vymenúva a odvoláva parlament, vyhlasuje referendum či udeľuje amnestiu. Súčasným prezidentom republiky je [[Peter Pellegrini]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR/TERAZ.sk | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Peter Pellegrini sa oficiálne stal novým prezidentom SR | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/online-peter-pellegrini-sa-oficialne-s/801159-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-15 | dátum prístupu = 2024-06-15}}</ref> ==== Justícia ==== Súdna moc kontroluje zákonodarnú a výkonnú moc. Podáva výklad ústavy a rieši konflikty. Súdnu moc Slovenskej republiky tvorí [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd SR]] a sústava súdov: [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšší súd SR]], krajské a okresné súdy. Najvyššiu právomoc má práve Ústavný súd, tvorený 13 sudcami menovanými prezidentom na 12 rokov. Posudzuje, či zákony a rozhodnutia vlády nie sú v rozpore s ústavou. Ďalej tiež kontroluje, či parlament a výkonné orgány dodržiavajú ústavnosť.<ref name=":0" /> Súdny systém ako celok je veľmi zaťažený, dôsledkom čoho mnohé súdne procesy trvajú nepomerne dlhú dobu. === Administratívne členenie === {{hlavný článok|Administratívne členenie Slovenska}} {{Klikacia mapa Slovenska|vloženie=náhľad{{!}}vpravo|veľkosť=330px|popis=Kraje Slovenskej republiky}} [[Súbor:Trenčiansky hrad.jpg|náhľad|Pohľad na [[Trenčiansky hrad]] a mesto [[Trenčín]]]] Administratívne členenie Slovenska sa v priebehu dejín často menilo. Napriek tomu, že určitá tradícia administratívneho členenia pretrváva, vyčlenené územné celky podliehajú zmenám. Nové územné a správne usporiadanie je výsledkom niekoľkoročného úsilia o zmenu priestorového usporiadania štátnej správy na Slovensku. Samosprávne územné celky SR sú [[Obec (slovenská správna jednotka)|obce]] a [[Vyšší územný celok|vyššie územné celky]] (VÚC, samosprávne kraje). Počet obcí nie je stabilný, vďaka územným zmenám sa mení. V posledných rokoch počas prebiehajúcej dezintegrácie obcí sa ich počet na Slovensku zvyšoval. Úspešné referendum v obci rozhodlo o územných zmenách i o zmenách názvov. Administratívne celky na Slovensku sú [[Kraj (štátna správa)|kraje]] a [[Okresy Slovenska|okresy]]. Od roku [[1996]] je Slovensko rozdelené na osem krajov a 79 okresov. Kraje sú od roku [[2002]] zároveň [[samosprávny kraj|samosprávnymi krajmi]]. Pomenovanie dostali podľa sídla kraja. {| class="wikitable" style="margin-left: auto; margin-right: auto; border: none;" ! Názov kraja ! Krajské mesto ! Populácia <small>(2019)</small><ref>{{Obyvateľstvo-SK||SOURCE}}</ref> |- | [[File:Coat of Arms of Bratislava Region.svg|x20px]] [[Bratislavský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Bratislava.svg|x20px]] [[Bratislava]] || 669 592 |- | [[File:Coat of Arms of Trnava Region.svg|x20px]] [[Trnavský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Trnava.svg|x20px]] [[Trnava]] || 564 917 |- | [[File:Coat of Arms of Nitra Region.svg|x20px]] [[Nitriansky kraj]] || [[File:Coat of Arms of Nitra.svg|x20px]] [[Nitra]] || 674 306 |- | [[File:Coat of Arms of Trenčín Region.svg|x20px]] [[Trenčiansky kraj]] || [[File:Coat of Arms of Trenčín.svg|x20px]] [[Trenčín]] || 584 569 |- | [[File:Coat of Arms of Žilina Region.svg|x20px]] [[Žilinský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Žilina.svg|x20px]] [[Žilina]] || 691 509 |- | [[File:Coat of Arms of Banská Bystrica Region.svg|x20px]] [[Banskobystrický kraj]] || [[File:Coat of Arms of Banská Bystrica.svg|x20px]] [[Banská Bystrica]] || 645 276 |- | [[File:Coat of Arms of Prešov Region.svg|x20px]] [[Prešovský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Prešov.svg|x20px]] [[Prešov]] || 826 244 |- | [[File:Coat of Arms of Košice Region.svg|x20px]] [[Košický kraj]] || [[File:Coat of Arms of Košice.svg|x20px]] [[Košice]] || 801 460 |} [[Súbor:Tourism regions of Slovakia sk- pastel version.jpg|thumb|right|[[Región cestovného ruchu|Regióny cestovného ruchu]] Slovenska]] Slovensko sa už dlho členilo na menšie územné celky, ktoré tvorili väčšinou jednotlivé kotliny, doliny alebo rôzne pohoria. V nich sa udržiavali osobité zvyky, medzi sebou sa odlišovali nárečím aj odevom (krojmi). Aj to umožňovalo, aby obyvatelia vedeli, že niekto je z nich kraja alebo z iného regiónu. Osobité, ale svojrázne územné celky boli súčasťou väčších regiónov. V rôznych obdobiach v minulosti sa nazývali [[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]], [[Komitát|komitáty]] či [[Stolica (územie)|stolice]]. Dodnes takto vyčlenené regióny používajú na svoje odlíšenie od ostatných častí Slovenska buď vžité, alebo historické označenie.<ref name=":2" /> * [[Historické župy na Slovensku]] * [[Župa (Česko-Slovensko)|Župy v Česko-Slovensku (1918–1928)]] * [[Krajinské zriadenie|Krajinské zriadenie 1928–1938 a 1945–1948]] * [[Župa (Slovenská republika 1939 – 1945)|Župy počas Slovenskej republiky (1939 – 1945)]] * [[Kraj (1949 – 1960)|Krajské zriadenie (1949–1960)]] a [[Kraj (1960 – 1990)|(1960 – 1990)]] '''Medzi známe historické regióny cestovného ruchu patria:'''<ref name=":2" /> * na východe Slovenska: [[Zemplín (slovenský región)|Zemplín]], [[Šariš (región)|Šariš]], [[Abovská župa|Abov]], [[Spiš]], [[Zamagurie]] * na severe Slovenska: [[Liptov (región)|Liptov]], [[Orava (región)|Orava]], [[Kysuce]], [[Horné Považie]] * na juhu Slovenska: [[Gemer (región)|Gemer]], [[Novohrad (región)|Novohrad]], [[Hont (slovenský región)|Hont]] a [[Malohont]], [[Pohronie]] * v strede Slovenska: [[Turiec (región)|Turiec]], [[Horehronie]], [[Horná Nitra]], [[Podpoľanie]] * na západe Slovenska: [[Záhorie]], [[Podunajsko]], [[Ponitrie]], [[Považie]], [[Tekov (región)|Tekov]] === Ozbrojené sily === {{Hlavný článok|Ozbrojené sily Slovenskej republiky}} [[Súbor:Slovak Army 5th Special Forces Regiment in Afghanistan1.jpg|thumb|upright|Príslušníci [[5. pluk špeciálneho určenia|5. pluku špeciálneho určenia]] vo východnom [[Afganistan]]e]] [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky]] (do roku 2002 Armáda Slovenskej republiky) predstavujú [[Ozbrojené sily|ozbrojenú moc]] krajiny. Slúžia predovšetkým na ochranu bezpečnosti štátu, [[sloboda|slobody]] a [[Suverenita (právo)|zvrchovanosti]]. Ich nezanedbateľným významom je pomoc pri odstraňovaní následkov [[živelná pohroma|živelných pohrôm]] alebo iných [[mimoriadna udalosť|mimoriadnych udalostí]]. Od januára 2006, keď došlo k zrušeniu [[povinná vojenská služba|povinnej vojenskej služby]] pre obdobie mieru, sú slovenské ozbrojené sily plne [[profesionálna armáda|profesionálnou armádou.]]<ref>História povinnej vojenskej služby. Obrana, 8, 2005 s. 6 – 9 [Dostupné online http://www.mod.gov.sk/data/files/373.pdf]</ref> Vek pre dobrovoľný vstup do armády je pre mužov od 18 do 30 rokov. V armáde smú slúžiť aj ženy. Organizačne sa Ozbrojené sily SR delia na [[Pozemné sily Slovenskej republiky|Pozemné]] a [[Vzdušné sily Slovenskej republiky|Vzdušné sily]]. Na ozbrojené sily Slovensko dáva ročne dlhodobo menej ako 2 % HDP (v roku 2011 asi 1,1 %).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Štátny rozpočet, Výdavky podľa funkčnej klasifikácie – Obrana | url = http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2011/#sekcia5 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 09.09.2013 | dátum prístupu = 20.09.2013 | vydavateľ = Ministerstvo financií SR | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2015 mali ozbrojené sily k dispozícii 15 996 príslušníkov ozbrojených síl a 3 967 civilných zamestnancov. [[Polícia]] je rozdelená na lokálnu a štátnu a tak ako napríklad v [[Česko|Česku]] bola silne zaťažená rozvojom kriminality v priebehu demokratizácie a liberalizácie zeme. Podľa nadácie ''Bertelsmann Stiftung'' nedochádza k ovplyvňovaniu vlády zo strany bezpečnostných síl – všetci významní politickí aktéri rešpektujú legitimitu demokratických inštitúcií.<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=BTI 2010 —|periodikum=Slovakia Country Report|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=8|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref> === Zahraničné vzťahy === Od roku 2004 je Slovensko členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[Európska únia|Európskej únie]], o tri roky neskôr sa stalo súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Taktiež za viac ako dvadsaťročnú existenciu získalo členstvo v mnohých nadnárodných spoločenstvách ako je [[Organizácia Spojených národov|Organizácia spojených národov]] (OSN), [[Svetová obchodná organizácia]] (WTO), [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]] (OECD) a [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OSCE). Vedľa toho sa slovenská vláda angažuje napr. vo Vyšehradskej štvorke, ktorá združuje vlády Poľska, Česka, Slovenska a Maďarska s cieľom presadzovania spoločných záujmov a prehlbovaním spolupráce. Zo svojich susedov udržuje Slovenská republika viac-menej korektné vzťahy s Rakúskom, Českom a Poľskom. Kedysi konfliktné vzťahy s Maďarskom sa v ostatnom čase zlepšili. Vzťahy s Ukrajinou nehrajú po dlhú dobu v slovenskej zahraničnej politike významnú úlohu. == Ekonomika == {{hlavný článok|Ekonomika Slovenska}} [[Súbor:Sky Park Bratislava.jpg|náhľad|vľavo|Panoráma [[Bratislavský downtown|Bratislavského downtownu]]]] [[Súbor:Slovakia Product Exports (2019).svg|náhľad|Štruktúra [[vývoz (obchod)|vývozu]] Slovenska z roku 2019]] Slovenská republika má trhovú ekonomiku, ekonomika krajiny je tvorená najmä službami a priemyslom, poľnohospodárstvo tvorí 4 % HDP. Patrí medzi hospodársky [[Vyspelá krajina|vyspelejšie krajiny]]. Podobne ako ostatné pridružené štáty [[Európska únia|Európskej únie]] sa snaží robiť ekonomické reformy. Po vstupe krajiny do štruktúr Európskej únie dosahuje ekonomika vďaka reformám a zahraničným investíciám najvyššie tempá rastu v regióne.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZUBRICZKÝ|meno=G.|titul=Geografia štátov sveta|vydanie=1|vydavateľ=Mapa Slovakia|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=|strany=38}}</ref> Na prelome milénia došlo k stabilizácii bankového sektora. Zákonom uznávanou menovou jednotkou je [[euro]] (€). V roku 2022 dosiahla inflácia hodnotu viac ako 14 %. [https://www.webnoviny.sk/vofinanciach/inflacia-na-slovensku-uz-atakuje-15-percent-dynamicky-rastu-najma-ceny-potravin-a-byvania-s-energiami/]<ref name="CIA" /> Ekonomika krajiny sa delí na odvetvia: poľnohospodárstvo, priemysel, doprava, obchod, služby a cestovný ruch. Ročný hrubý domáci produkt na obyvateľa činí 35 130 $ (k roku [[2018]]). Najväčší podiel na tvorbe HDP má sektor [[Služby|služieb]] (62 %) a [[priemysel]] (35 %), [[poľnohospodárstvo]] má klesajúci význam (4 %). V posledných rokoch má veľmi dôležitú pozíciu v ekonomike nevýrobná sféra a [[cestovný ruch]]. Jeden z najväčších problémov Slovenska, ktorý bude viditeľný ešte mnohé roky, sú veľké rozdiely medzi regiónmi a príliš jednostranné zameranie na automobilový priemysel. Najvýznamnejšie hospodárske centrá sú v metropolitných oblastiach [[Bratislava]] a [[Košice]] – [[Prešov]], v oblasti Považia od [[Trenčín|Trenčína]] po [[Liptovský Mikuláš]], Pohronia ([[Banská Bystrica]] – [[Zvolen]]) a regióne Podunajskej nížiny ([[Trnava]] – [[Nitra]]).<ref name=":72" /> Významné postavenie v ekonomike má [[zahraničný obchod]]. V štruktúre zahraničného obchodu prevláda vývoz nad dovozom (kladná platobná bilancia). Zo Slovenska sa vyvážajú priemyselne spracované výrobky, stroje a prepravné zariadenia (automobily). Dovážajú sa najmä priemyselné suroviny. Otvorenosť trhovej ekonomiky umožňuje spoluprácu so zahraničnými firmami. Najväčšími obchodnými partnermi Slovenska sú [[Česko]], [[Nemecko]], [[Dánsko]], [[Maďarsko]], [[Francúzsko]], [[Poľsko]], [[Rakúsko]] a iné. Celkovo je miestne hospodárstvo veľmi úspešné. === Poľnohospodárstvo === [[Súbor:Claas Lexion 670 in work.jpg|náhľad|Žatva pri obci [[Hertník]]]] Slovensko má rozvinuté [[poľnohospodárstvo]], ktoré využíva {{km2|19350}} poľnohospodárskej pôdy (39,5 % povrchu krajiny). Ešte na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] zamestnávalo 60 % obyvateľstva. V roku 2023 bolo v poľnohospodárstve zamestnaných 41,5 tis. osôb, čo predstavuje 1,6 % pracujúcich osôb na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SPRÁVA O POĽNOHOSPODÁRSTVE A POTRAVINÁRSTVE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ZA ROK 2023 | url = https://www.mpsr.sk/download.php?fID=25720 | vydavateľ = Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 20-11-2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-10 | jazyk = }}</ref> Úrodné pôdy sú vhodné pre rastlinnú výrobu. Najväčšie osevné plochy zaberajú obilniny (vyše polovice), hlavne [[pšenica]], [[kukurica]] a [[jačmeň]]. Rozširujú sa osevné plochy [[zelenina|zeleniny]], [[Strukovina|strukovín]] a [[olejnina|olejnín]] ([[Slnečnica ročná|slnečnica]], [[Kapusta repková pravá|repka olejná]]). Vo vyššie položených kotlinách sa dopestujú [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], raž a jedno alebo viacročné krmoviny. Na Slovensku má dlhodobú tradíciu ovocinárstvo a [[Zoznam vinohradníckych oblastí Slovenska|vinohradníctvo]], ktorého produkty sú známe aj v zahraničí. Väčšina [[Vinič hroznorodý|hrozna]] a iného [[Ovocie|ovocia]] sa pestuje na západnom Slovensku (Modra, Pezinok) a vo [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížine]] (Tokajská oblasť).<ref name="Némethová">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Némethová|meno=Jana|odkaz na autora=|titul=Poľnohospodárstvo Slovenska|url=http://dam.fpv.ukf.sk/pluginfile.php/675/mod_resource/content/0/polnohospodarstvo_sr.pdf|dátum vydania=2008|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=20.8.2010|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre : Fakulta prírodných vied|miesto=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160107211418/http://dam.fpv.ukf.sk/pluginfile.php/675/mod_resource/content/0/polnohospodarstvo_sr.pdf|dátum archivácie=2016-01-07}}</ref> Pôdny fond na Slovensku v roku 2022 bol 2,37 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy, z ktorej bolo 1,4 milióna ha ornej pôdy, 849-tisíc ha trvalých trávnatých porastov, 75-tisíc ha záhrad, 26-tisíc ha viníc, 18-tisíc ha ovocných sadov a 501 ha chemľníc. Medzi rokmi 2005 až 2022 klesla výmera poľnohospodárskej pôdy o 2,5 % a v klesajúcom trende je už od roku 1993.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ÚGKK SR | odkaz na autora = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | titul = Štruktúra využívania poľnohospodárskej pôdy | url = https://www.enviroportal.sk/indikator/601 | vydavateľ = enviroportal.sk | miesto = | dátum vydania = 31.12.2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-10 | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Sedlice10Slovakia31.JPG|náhľad|vľavo|Chov [[dojnica|dojníc]] pri obci [[Sedlice (okres Prešov)|Sedlice]]]] V živočíšnej výrobe sa postupne znižuje počet hospodárskych zvierat. Najvýraznejšie klesajú stavy ošípaných a hovädzieho dobytka. Chov oviec je už trvalo nízky. Najpočetnejšie sú stavy hydiny. Väčšia časť živočíšnej výroby je sústredná v nížinách, kde sa nachádzajú dostatočné zdroje krmovín. Na chov dobytka a oviec sa často využívajú aj pasienky a horské lúky. K 31. decembru 2024 sa na Slovensku chovalo 9,85 milíona kusov hydiny, z toho 2,2 miliónov sliepok, 416,6-tisíc kusov hovädzieho dobytka, 412,3-tisíc ošípaných, 276,5-tisíc oviec, 9,6-tisíc kôz, 8,1-tisíc koní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Súpis hospodárskych zvierat k 31.12.2024 | url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/35aad42e-811e-46a2-8244-429e4d2dc691/!ut/p/z1/rVJNc8IgFPwtHnJMeAE0SW-oHT-qB-tYlUuHJGioJsQETf33xU4P7Uxt7Uw5vIHH7rKwII5WiBfipLbCKF2IvV2veed5FozCbtdnAEG7D6Pxoj8bzCMfKKAnxBFPClOaDK11XIvMrXdueYwdsGWvdiJR0oFTLc3u_LlD2kKkFEs39H3p0o7AbogpdSmOJE1xmnQi_6JdJipF65vQy9_McrsNVwYDy-fvkN6ADWkwAQgngzaM2HDxGM0IAUY-AD9orK2H4KqHB4yWJyUbtCh0ldv3nf_xikNAY8RVnHtNknvg-TgMOhT7NIwwsfNLYLia9qZbKytM5qpio9HqJm1LVS-HA2c2UF0Y-WrQ6t8TtYewIiah9VfJjaxk5R0r-88yY8r6zgEHmqbxtlpv99JLdO7Ad5RM19bcVyQq8zwkZ3e3md4TyuMz2Z8mjLVab3azPsY!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/ | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-10 | jazyk = }}</ref> [[Rybolov]] má len lokálny význam, realizuje sa predovšetkým na miestnych riekach a vodných nádržiach. === Priemysel === [[Súbor:Mohi atomerőmű 2025 02.jpg|náhľad|Chladiace veže [[atómové elektrárne Mochovce|atómových elektrární]] v [[Mochovce (obec)|Mochovciach]]]] [[Súbor:Kia Sportage 4. generácia.jpg|thumb|[[Kia Sportage]], model auta vyrábaný v žilinskom závode [[Kia Motors Slovakia]]]] Priemysel je základným odvetvím hospodárstva. Rozvinul sa najmä na [[Baníctvo|baníckej ťažbe]]. Slovensko disponuje však malými zásobami [[Palivo|palív]], dovážajú sa preto z iných štátov (čierne uhlie z Česka, ropa a zemný plyn z Ruska). Viac než polovicu [[Elektrická energia|elektrickej energie]] dodávajú jadrové elektrárne ([[Jadrová elektráreň Bohunice A1|Jaslovské Bohunice]], [[Atómové elektrárne Mochovce|Mochovce]]), potom vodné (z vodných najviac [[Gabčíkovo (vodné dielo)|Gabčíkovo]] na Dunaji) a tepelné elektrárne. Hutníctvo spracúvalo aj domáce, dnes už len dovážané suroviny ([[U. S. Steel Košice|U.S. Steel Košice]], [[Železiarne Podbrezová]], hlinikárne Žiar nad Hronom – bývalé [[Závody Slovenského národného povstania|Závody SNP]]) pre potreby strojárstva.<ref name=":1" /> Nízke náklady na pracovnú silu a daňová reforma sa na začiatku [[21. storočie|21. storočia]] stali atraktívne pre zahraničných investorov, najmä z [[Automobilový priemysel|automobilového priemyslu]], ktorý má v slovenskej ekonomike výraznú pozíciu. Na Slovensku je vyrobených najviac áut na svete na jedného obyvateľa. Nachádzajú sa tu závody spoločnosti [[Volkswagen]] v Bratislave, Stupave a Martine, Stellantis [[Peugeot]]-[[Citroën]] v Trnave, [[Jaguar Land Rover Slovakia|Jaguar Land Rover]] v Nitre a [[Kia]] v Žiline. Momentálne je vo výstavbe automobilový závod [[Volvo Personvagnar|Volvo]] pri Košiciach, ktorého sériová výroba by mala začať v roku 2026. Na Slovensku sa v roku [[2011]] vyrobilo 926 555 automobilov, čo je najviac automobilov na svete v prepočte na jedného obyvateľa, konkrétne 171 áut na tisíc obyvateľov. V roku 2013 výroba mierne stúpla na približne 980 000 vozidiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=SITA|titul=Vyrobili sme takmer milión áut, na obyvateľa najviac na svete|url=http://ekonomika.sme.sk/c/7067415/vyrobili-sme-takmer-milion-aut-na-obyvatela-najviac-na-svete.html|dátum vydania=15.01.2014|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=16.01.2014|vydavateľ=sme.sk|miesto=|jazyk=}}</ref> Krajina si výrobou automobilov získala prívlastok ''Detroit Európy'' a po rozvoji ekonomiky aj ''tatranský tiger.''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hobbs|meno=Joseph J.|odkaz na autora=|titul=World Regional Geography|vydavateľ=Cengage Learning|miesto=Belmont|rok=2009|isbn=0-495-38950-1|kapitola=|strany=145|jazyk=}}</ref> Druhý najdôležitejší priemysel je [[elektrotechnický priemysel]]. Pri Nitre má továreň spoločnosť [[Foxconn Technology Group|Foxconn]], pri Galante spoločnosť [[Samsung]]. Významná je výroba strojov na strednom a hornom Považí. Najväčšie strojárske podniky sú v Bratislave (automobily), Galante (televízory a domáce spotrebiče), Poprade (vagónka, práčky), Tlmačoch (stroje pre energetiku). Najväčšie chemické závody sú v Bratislave ([[Slovnaft]], [[Istrochem]]), Šali ([[Duslo]]) a Novákoch ([[Fortischem]]). Ďalšie závody vyrábajú plasty a syntetické vlákna, lieky a gumárenské výrobky ([[Continental Matador Rubber]]). Najrovnomernejšie rozloženým priemyslom na Slovensku je [[potravinárstvo]], ktoré je zamerané prevažne na domácu spotrebu. Poľnohospodárske produkty sa spracúvajú v pekárňach, mliekarňach, mäsokombinátoch, cukrovaroch, pivovaroch či vinárskych závodoch. Dôležitú pozíciu v slovenskom hospodárstve má spracovanie [[Drevo|dreva]] (píly, drevokombináty, nábytok), výroba [[Celulóza (organická látka)|celulózy]] a [[Papier|papiera]] (Ružomberok, Žilina, Štúrovo, Harmanec). Vyváža sa mnoho surového, čiže nespracovaného dreva. Výrazný útlm zaznamenal [[Textilný priemysel|textilný]] a [[odevný priemysel]] (závody v Trenčíne a Púchove). Dôvodom je dovoz lacnejších výrobkov najmä z ázijských krajín. Do popredia sa dostávajú firmy zamerané na produkciu textílií a šitia poťahov pre automobilový priemysel (napr. v Liptovskom Mikuláši). Okrem toho je zastúpený aj [[Obuvníctvo|obuvnícky]] a [[Sklárstvo|sklársky]] priemysel.<ref name=":1" /> Do štátnej pokladnice prispievajú [[Remeslo|remeslá]] ako [[drotárstvo]], [[hrnčiarstvo]] (výroba majoliky v [[Modra|Modre]]), [[rezbárstvo]] (výroba [[Valaška|valašiek]], hudobných nástrojov), tkanie látok a pod. Mnoho artefaktov končí ako suvenír turistov. === Služby === Pre hospodárstvo Slovenska majú význam služby, ako napríklad [[bankovníctvo]] a [[finančníctvo]]. Financie a štátny rozpočet Slovenska schvaľuje každoročne parlament. Emisnou bankou je štátna banka, ktorá vykonáva zúčtovanie platieb ako medzi miestnymi organizáciami, tak voči zahraničiu. Bankový sektor pozostáva zo štátnej národnej banky a viacerých komerčných bánk. V štruktúre bankového systému na Slovensku je na čele [[Národná banka Slovenska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EuroEkonóm.sk|url=https://www.euroekonom.sk/financie/bankovnictvo-a-banky/struktura-bankoveho-systemu-na-slovensku/|dátum prístupu=2019-11-28|jazyk=sk-SK|priezvisko=admin@euroekonom.sk}}</ref> Od roku 2009 je platnou menou [[euro]] (€), deliace sa na 100 [[Cent|centov]]. Tok peňazí prebieha voľne, ale je pomerne stabilný. === Cestovný ruch === [[Súbor:Group of tourists on street in Bratislava.JPG|náhľad|vľavo|Skupina turistov v bratislavskom [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Starom Meste]]]] [[Súbor:Napoleonske kupele Piestany.JPG|náhľad|[[Kúpele Piešťany]]]] [[Súbor:Vihorlat (v zime) 046.jpg|náhľad|[[Vihorlatský prales]], lokalita [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]]]] Slovensko má pre cestovný ruch veľmi dobré predpoklady. Turistov lákajú pekné pohoria, jaskyne, jazerá, historické mestá, kúpele, hrady a zámky. Z veľkého množstva kultúrnych a prírodných pozoruhodností Slovenska je do Zoznamu [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] zapísaných sedem – dve prírodné ([[Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu|jaskyne Slovenského krasu]] a [[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy|pralesy Východných Karpát]]) a päť kultúrnych (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry [[Vlkolínec]], mestská pamiatková rezervácia [[Bardejov]], historické centrum [[Levoča]] a [[Spišský hrad]], [[Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka|drevené kostolíky slovenskej časti Karpát]], [[Banská Štiavnica]] a jej technické pamiatky jej okolia).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamiatky UNESCO na Slovensku – Slovenské dedičstvo UNESCO|url=http://www.unesco-slovakia.sk/sk/menu/pamiatky-unesco-na-slovensku|vydavateľ=www.unesco-slovakia.sk|dátum prístupu=2019-07-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20190709065748/http://www.unesco-slovakia.sk/sk/menu/pamiatky-unesco-na-slovensku|dátum archivácie=2019-07-09}}</ref> Návštevnosť však stále limituje na európske pomery o čosi nižšia kvalita služieb v niektorých regiónoch krajiny. V roku [[2013]] navštívilo Slovensko celkovo 4 048 505 osôb, z toho zahraničných bolo 169 484. Najviac zahraničných návštevníkov prichádza z [[Česko|Česka]] (asi 26 %), [[Poľsko|Poľska]] (15 %) a [[Nemecko|Nemecka]] (11 %). Medzi najnavštevovanejšie destinácie patrilo hlavné mesto, pohorie [[Tatry]] a región [[Liptov (región)|Liptov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | autor2 = KA | titul = Turistov na Slovensku pribúda | url = http://aktualne.centrum.sk/cestovanie/clanek.phtml?id=240802 | dátum vydania = 30.06.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 09.10.2011 | vydavateľ = aktualne.centrum.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Liptov vlani navštívilo skoro pol milióna turistov, najmä v lete | url = http://www.teraz.sk/regiony/liptov-vlani-navstevnost-turisti/184073-clanok.html | dátum vydania = 29.02.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Väčší rozvoj cestovného ruchu závisí od zvýšenia celkovej úrovne služieb, vrátane dopravnej infraštruktúry. V roku 2018 navštívilo Slovensko 5,6 milión turistov. Okrem toho, že najviac zahraničných turistov prichádza aj naďalej z Česka, Poľska a Nemecka, zaznamenal sa aj nárast turistov z iných krajín, napr. z [[Izrael|Izraela]] (+52%), [[Island|Islandu]] (+50%), a [[Rusko|Ruska]] (+22%).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Slovensko v minulom roku navštívilo rekordne veľa turistov|url=https://ekonomika.sme.sk/c/20833508/slovensko-v-minulom-roku-navstivilo-rekordne-vela-turistov.html|dátum vydania=24.5.2019|dátum prístupu=12.10.2019|vydavateľ=}}</ref> Slovensku má rozvinutú infraštruktúru pre pešiu turistiku. Existuje viac ako {{km|15000 }} značkovaných turistických chodníkov pre pešiu a viac ako {{km|500}} pre lyžiarsku turistiku (stav k roku [[2019]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistické značkované trasy - Klub slovenských turistov | url = http://www.kst.sk/index.php/turisticke-znakovane-trasy-organizacia-134 | vydavateľ = kst.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190923082903/http://www.kst.sk/index.php/turisticke-znakovane-trasy-organizacia-134 | dátum archivácie = 2019-09-23 }}</ref> === Veda a výskum === Veda a výskum sú na Slovensku spojené najmä so štátom financovanými [[Zoznam vysokých škôl na Slovensku|vysokými školami]], odbornými ústavmi a [[Slovenská akadémia vied|Slovenskou akadémiou vied]] (založená v roku [[1953]]). Súkromný sektor sa vo sfére vedy a výskumu zatiaľ vyskytuje v malej miere. Slovenskí vedci sú v Európe veľmi uznávaní. Všeobecne kvalitnú úroveň, porovnateľnú so svetovou majú [[Technická veda|technické odbory]] a [[fyzika]]. Výdavky na vedu a výskum napriek snahám o ich zvýšenie rastú veľmi pomaly a už niekoľko rokov sa pohybujú okolo 1 % HDP (2023). Slovensko si stanovilo cieľ do roku 2030 dosiahnuť hranicu 2 % HDP.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výdavky na výskum a vývoj stúpli, ale stále sme pod európskym priemerom – Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) | url = https://isa.gov.sk/2025/01/09/vydavky-na-vyskum-a-vyvoj-stupli-ale-stale-sme-pod-europskym-priemerom/ | dátum prístupu = 2026-04-09 | jazyk = sk-SK}}</ref> Medzi významné udalosti vo vede a výskume patrí napríklad vznik [[Slovenské čipové kompetenčné centrum|Slovenského čipového kompetenčného centra]] v roku 2025. Slovenské čipové kompetenčné centrum je súčasťou európskej iniciatívy Chips for Europe a vzniklo ako konzorcium štyroch kľúčových partnerov. Asociácie SK CHIPS, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, [[Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky|Centra vedecko-technických informácii SR]] a Slovenskej akadémie vied. Slovenský projekt bol zároveň vyhodnotený ako najlepší z celej Európy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na FEI STU sa otvorilo Slovenské čipové kompetenčné centrum | url = https://www.fei.stuba.sk/sk/verejnost-a-media/verejnost/aktuality/slovenske-cipove-kompetencne-centrum-otvara-brany-pre-buducnost-polovodicov-na-slovensku | vydavateľ = www.fei.stuba.sk | dátum prístupu = 2026-04-09 | jazyk = sk}}</ref> Prvým veľkým vedcom, ktorý sa dá považovať za slovenského, bol lekár [[Ján Jesenius|Ján Jesenský]]. Zakladateľ modernej slovenskej vzdelanosti bol osvietenec [[Matej Bel]]. Najväčšie úspechy dosiahol fyzik a vynálezca [[Aurel Stodola]], ktorý rozvinul technológiu parných turbín. Významný slovenský konštruktér bol [[Ján Bahýľ]]. K rozvoju optiky výrazne prispel [[Jozef Maximilián Petzval|Josef Maximilián Petzval]]. Na konštrukcii padáku pracoval [[Štefan Banič]]. Priekopníkom bezdrôtovej komunikácie bol [[Jozef Murgaš]]. Zo súčasných výskumníkov je významný astronóm [[Peter Kušnirák]], ktorý objavil cez 230 planétok. V Bratislave sa narodil nemecký nositeľ Nobelovej ceny za fyziku a nacistický exponent [[Filip Lenard|Philipp Lenard.]] == Doprava == [[Súbor:Križovatka Trnava.jpg|náhľad|vpravo|[[Diaľnica D1 (Slovensko)|Diaľnica D1]] pri [[Trnava|Trnave]]]] [[Súbor:ZSSK 671.001.jpg|náhľad|vpravo|[[Elektrická jednotka 671|Elektrická poschodová jednotka radu 671]] na osobnom vlaku [[Železničná spoločnosť Slovensko|Železničnej spoločnosti Slovensko]] na trati [[Žilina]] – [[Košice]]]] Slovensko bolo odpradávna križovatkou ciest medzi [[Jadranské more|Jadranským]] a [[Baltské more|Baltským morom]] a medzi [[Severné more|Severným]] a [[Čierne more|Čiernym morom]]. Prechod územím Slovenska umožňujú dôležité horské sedlá a priesmyky. Vedú nimi v súčasnosti významné európske cestné a železničné koridory, aj keď viaceré Slovensko i obchádzajú okolitými, rovinatejšími štátmi. Významná je medzinárodná plavebná dráha po [[Dunaj|Dunaji]]. Vďaka strategickej polohe vedú Slovenskom aj trasy ropovodov a plynovodov z [[Rusko|Ruska]] do [[Západná Európa|západnej Európy]].<ref name=":2" /> === Cestná doprava === Osobná aj nákladná doprava má väčšinou tranzitný charakter a uskutočňuje sa najmä po cestách. Celková dĺžka cestných komunikácií je {{km|42993|m}}. S tvrdým povrchom {{km|37533|m}} (vrátane {{km|415.5|m}} diaľnic a {{km|259|m}} rýchlostných ciest) a s nespevneným povrchom {{km|5460|m}}. Kategórie cestných komunikácií: [[Cesta I. triedy|cesty I. triedy]], [[Cesta II. triedy|cesty II. triedy]], [[Cesta III. triedy|cesty III. triedy]], rýchlostné komunikácie, diaľnice ([[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]], [[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]], [[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]], [[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]]). Cestná sieť sa v ostatnom čase rýchlo vylepšuje (výstavba diaľnic), stále však kvalitou nedosahuje požadované parametre. V štáte ešte neexistuje prepojenie diaľnicou z hlavného mesta do východnej metropoly, do Košíc. Kvalitné cestné spojenia však urýchľujú ekonomický rozvoj.<ref name=":72">{{Citácia knihy|priezvisko=TOLMÁČI|meno=L. a KOL.|titul=Geografia pre 2.ročník gymnázií|vydanie=1|vydavateľ=VKÚ|miesto=Harmanec|rok=2013|isbn=|strany=26,27}}</ref> === Železničná doprava === Železnice stoja tiež pred obdobím radikálnej modernizácie. Ich dĺžka, podobne ako u cestnej siete, je nadpriemerná. V železničnej doprave prevláda preprava tovarov nad osobnou prepravou. Na Slovensku osobnú železničnú dopravu zabezpečujú Železničná spoločnosť Slovensko ([[Železničná spoločnosť Slovensko|ZSSK]]) a súkromní dopravcovia RegioJet a Leo Expres. [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]] spravujú 3 690 kilometrov (2007)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zmluva o prevádzkovaní dráh na rok 2007 | url = http://www.zsr.sk/buxus/docs//Zmluva_o_vykone/Zmluva_o_prev_drah_2007.rtf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110722115057/http://www.zsr.sk/buxus/docs//Zmluva_o_vykone/Zmluva_o_prev_drah_2007.rtf | dátum archivácie = 2011-07-22 }}</ref> tratí normálneho, širokého a úzkeho rozchodu. Ďalej majú v správe 1 159 priecestí so signalizáciou, 8 773 výhybiek, 76 tunelov s dĺžkou {{km|43.3|m}}, 2 283 mostov s dĺžkou {{km|46.7|m}} a 2 344 železničných priecestí. Spoločnosť ŽSR je podľa zákona prevádzkovateľom dráh na území Slovenska. Na Slovensku sú štyri hlávne zriaďovacie železničné uzly: [[Bratislava]], [[Žilina]], [[Košice]] a [[Zvolen]]. Medzi ďalšie významné uzly patrí: [[Trnava]], [[Vrútky]] a [[Nové Zámky]]. Najdlhší železničný tunel na Slovensku a aj v bývalom Česko-Slovensku je [[Čremošniansky tunel]] s dĺžkou {{m|4697|m}}, ktorý sa nachádza na trati [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|ŽSR č. 170]] [[Železničná stanica Vrútky|Vrútky]] – Turčianske Teplice – Banská Bystrica – [[Železničná stanica Zvolen|Zvolen osobná stanica]]. Železničná doprava má na Slovensku dlhú tradíciu. Medzi technické pamiatky patrí [[Čiernohronská železnica]] v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] a úvraťová [[Kysucko-oravská lesná železnica]] na [[Vychylovka (Nová Bystrica)|Vychylovke]], ktorá bola v prevádzke v rokoch [[1926]] až [[1971]], dnes jej časť slúži ako turistická atrakcia. Osobitné postavenie v železničnej doprave má mesto Čierna nad Tisou (pohraničná prechodová stanica pri hraniciach s Ukrajinou, slúžiaca ako prekladisko pre nákladné vlaky). Nedostatkom železničnej dopravy je jej pomalosť a zastaralá infraštruktúra. === Vodná doprava === [[Súbor:Un-slovakia.png|náhľad|Mapa Slovenska s vyznačenými administratívnymi hranicami, mestami, cestnou a riečnou sieťou]] Vodná doprava sa na Slovensku vykonáva na riekach: [[Dunaj]] ({{km|172|m}}), [[Váh]] ({{km|78.8|m}}), [[Bodrog]] ({{km|7.8|m}}) a [[Topľa]] ({{km|20|m}}). Riečna doprava je najlacnejší a ekologicky najvýhodnejší druh dopravy, nevýhodou je pomalosť a závislosť od vodného stavu riek. Osobná vodná doprava sa využíva prevažne na rekreáciu a výlety, nákladná doprava má význam pre zahraničný obchod. Riečne prístavy sa nachádzajú v mestách [[Bratislava]] a [[Komárno]]. Na ostatných vodných plochách sa vykonáva prevažne rekreačná a technologická plavba. Z časti je realizovaný projekt [[Vážska vodná cesta|Vážskej vodnej cesty]] s medzinárodným významom, ktorá by mala prepojiť [[Dunaj]] cez [[Váh]] s [[Odra|Odrou]] a [[Visla|Vislou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Koncepcia rozvoja vodnej dopravy SR|url=http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=481|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=MDPT|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20110824043741/http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=481|dátum archivácie=2011-08-24}}</ref> Pod slovenskou vlajkou sa plaví cca 60 lodí, pričom Slovensko nevlastní žiadnu z nich. === Letecká doprava === [[Súbor:16-01-14-Flughafen Bratislava-DSCF7281.jpg|right|thumb|Lietadlá slovenských leteckých dopravcov [[Go2Sky]] a [[AirExplore]] na [[Letisko M. R. Štefánika|Letisku M. R. Štefánika]] v Bratislave]] Význam leteckej dopravy neustále narastá. Na Slovensku sa nachádza 36 [[letisko|letísk]] (z toho 20 s tvrdým povrchom).<ref name=CIA>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The World Factbook | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Central Intelligence Agency | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20200407000151/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html | dátum archivácie = 2020-04-07 }}</ref> Slovensko má celkovo 8 medzinárodných letísk, konkrétne v [[Letisko M. R. Štefánika|Bratislave]], [[Letisko Košice|Košiciach]], [[Letisko Poprad-Tatry|Poprade]], [[Letisko Sliač|Sliači]], [[Letisko Piešťany|Piešťanoch]], [[Letisko Žilina|Žiline]], [[Letisko Prievidza|Prievidzi]] a [[Letisko Nitra|Nitre]]. Najväčšie letisko na Slovensku je [[Letisko M. R. Štefánika|Letisko Milana Rastislava Štefánika]] v Bratislave. V roku 2025 prepravilo 2 438 215 cestujúcich.<ref>https://www.bts.aero/o-letisku/o-spolocnosti/profil-spolocnosti/statisticke-udaje/</ref> Letecká doprava má význam najmä v medzinárodnom styku a v cestovnom ruchu. Počet letísk podľa dĺžky vzletových a pristávacích dráh:<ref name=CIA /> * viac ako {{m|3047|m}}: 1 * od 2 438 do {{m|3047|m}}: 3 * od 1 524 do {{m|2437|m}}: 3 * od 914 do {{m|1523|m}}: 12 * menej ako {{m|914|m}}: 17 === Potrubná doprava === Potrubná doprava je orientovaná najmä na dovoz surovín z Ruska a tým je zraniteľná. Cez Slovensko prechádzajú dva [[Ropovod|ropovody]] – [[Družba (ropovod)|Družba]] ({{km|506.6|m}}) a [[Ropovod Adria|Adria]] ({{km|8.5|m}}). Krajinou taktiež prechádza plynovod [[Bratstvo (plynovod)|Bratstvo]], na ktorý je nadviazaný slovenský distribučný systém plynovodov o dĺžke vyše {{km|30560|m}}.<ref name="tzbp">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Széplaky | meno = D. | priezvisko2 = Lukáč | meno2 = L. | titul = Súčasnosť a budúcnosť tranzitnej prepravy zemného plynu na území Slovenska | url = http://www.tzbportal.sk/kurenie-voda-plyn/sucasnost-buducnost-tranzitnej-prepravy-zemneho-plynu-na-uzemi-slovenska.html | dátum vydania = 03.02.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.09.2014 | vydavateľ = tzbportal.sk | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141113005131/http://www.tzbportal.sk/kurenie-voda-plyn/sucasnost-buducnost-tranzitnej-prepravy-zemneho-plynu-na-uzemi-slovenska.html | dátum archivácie = 2014-11-13 }}</ref> K zemnému plynu má vďaka plynovodom prístup 95 % obyvateľov krajiny.<ref name="tzbp"/> Významné sú aj [[Vodovod|vodovody]], ktoré na mnohých miestach umožňujú zásobovanie obyvateľstva vodou zo vzdialených vodných nádrží. == Komunikácie == [[Súbor:Upside down Pyramid, Bratislava 03.jpg|thumb|Sídlo [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]]]] [[Súbor:stvtower.jpg|thumb|Sídlo [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] v [[Mlynská dolina|Mlynskej doline]] v Bratislave]] [[Telekomunikácie]] sa od počiatku nového tisícročia významne modernizujú a rozvíjajú, predovšetkým využitie mobilných telefónov. K roku 2009 bolo v krajine používaných celkom 5,9 miliónov mobilných telefónov a cez 4 milióny ľudí používalo [[internet]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europe :: Slovakia — The World Factbook – Central Intelligence Agency|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html|vydavateľ=www.cia.gov|dátum prístupu=2019-07-12|url archívu=https://web.archive.org/web/20200407000151/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html|dátum archivácie=2020-04-07}}</ref> Celkovo je rozšírenie týchto služieb porovnateľné s ostatnými krajinami v regióne. Na Slovensku vysiela celkom asi 40 národných, regionálnych a miestnych televíznych staníc, väčšinou v súkromnom vlastníctve. Tri celonárodné televízne programy sú vysielané pod taktovkou spoločnosti [[Rozhlas a televízia Slovenska]], ktorá vznikla v januári 2011. Má dve organizačné zložky: [[Slovenský rozhlas]] a [[Slovenská televízia|Slovenskú televíziu]], ktoré pred vznikom RTVS fungovali samostatne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov|url=http://www.rtvs.eu/index.php?r=download/file/id/1|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=3.6.2011|vydavateľ=|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20151127065352/http://www.rtvs.eu/index.php?r=download%2Ffile%2Fid%2F1|dátum archivácie=2015-11-27}}</ref> Na Slovensku funguje zhruba 20 rádiových programov. Napriek tomu je v krajine naďalej používaný [[Analógový signál|analógový]] systém, postupne sa prechádza na [[Digitálny signál|digitálne vysielanie]]. Zavádza sa tiež využitie optických vláken.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Predpokladaný harmonogram vypínania základných analógových televíznych vysielačov a zapínania vysielačov DVB T v roku 2011|url=http://www.digimedia.sk/?IDe=105034|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=3.6.2011|vydavateľ=MDVRR SR|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20120112034231/http://www.digimedia.sk/?IDe=105034|dátum archivácie=2012-01-12}}</ref> === Rozhlas === Najpočúvanejšie rádiá na Slovensku sú (2. + 3. kvartál 2017) [[Rádio Expres]] (19,25 %), [[Rádio Slovensko]] (SRo 1, 17,03 %), [[Fun rádio]] (11 %), [[Rádio Jemné]] (7,3 %), [[Europa 2|Rádio Europa 2]] (6,86 %), [[Rádio Regina]] (SRo 4, 6,26 %), [[Rádio Vlna]] (5,34 %), [[Rádio Anténa Rock]] (2,97 %), [[Rádio FM]] (SRo 3, 2,56 %) a [[Rádio Lumen]] (2,5 %).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = www.radia.sk | odkaz na autora = | titul = Počúvanosť rádií MML-TGI: 2. + 3. vlna 2017 (kĺzavé dáta) | url = https://www.radia.sk/pocuvanost/mml-tgi/vlny/2017-3 | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Verejnoprávny [[Slovenský rozhlas]] vysiela už viac ako 85 rokov a má 9 okruhov. Terestriálne vysielajú: [[Rádio Slovensko]], [[Rádio Regina]], [[Rádio Devín]], [[Rádio FM]], [[Rádio Patria]] a [[Radio Slovakia International]]. Digitálne cez internet a od roku [[2015]] aj v digitálnej sieti [[Digital Audio Broadcasting-Terrestrial|DAB+]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Maxa | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Odštartoval digitálny rozhlas. V Bratislave, s programami RTVS | periodikum = Zive.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.zive.sk/clanok/110867/odstartoval-digitalny-rozhlas-v-bratislave-s-programami-rtvs/ | issn = 1335-860X | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-15 | dátum prístupu = 2017-12-17 }}</ref> vysiela: [[Rádio Klasika]], [[Rádio Litera]] a [[Rádio Junior]]. Sídlo Slovenského rozhlasu je na Mýtnej ulici v Bratislave. === Televízia === Televízne vysielanie pokrýva celé územie Slovenska. Je zabezpečené verejnoprávnymi i súkromnými médiami s rôznym regionálnym dosahom. Od zániku Česko-slovenskej televízie vysiela na Slovensku verejnoprávna – [[Slovenská televízia]], ktorá má dva kanály [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] a [[Dvojka (RTVS)|Dvojka]]. Jednotka (do roku 2004 STV 1) vysiela od roku 1956 všeobecný program, filmy, seriály, relácie a spravodajstvo. Dvojka (do roku 2004 STV 2) vysiela od roku 1970 prevažne slovenské dokumenty, šport, programy pre deti, slovenské a nekomerčné zahraničné filmy. Trojka začala vysielať v roku 2008 ako športový kanál až do roku 2011. V roku 2019 obnovila svoje vysielanie a v súčasnosti vysiela filmy a relácie z archívu. Neskôr aj tá skončila. Roku 1996 začala vysielať aj komerčná [[TV Markíza]], ktorá je najsledovanejšou televíziou. V roku 2009 televízia spustila druhý kanál určený pre ženy s názvom [[TV Doma]]. V roku 2014 spustili tretí kanál určený pre mužov, s názvom [[TV Dajto]], ktorý nahradil televízny kanál [[TV Fooor]]. Z televízie Global vznikla v roku 2002 [[TV JOJ]], ktorá spustila vysielanie druhého okruhu [[Plus (televízna stanica)|Plus]] a v roku 2013 ďalšie dva programy [[TV WAU]] a [[TV Senzi]]. Neskôr pribudli detské kanály Ťuki TV a [[TV RiK]]. Pre Česko bol spustený program JOJ FAMILY a premiérový kanál JOJ CINEMA pre Slovensko. Okrem týchto televízií s terestriálnym vysielaním sú na Slovensku aj spravodajská televízia [[TA3]], monotematická [[TVA]] (obchodné správy), [[Nautik TV]] (pôvodne podmorský svet, v súčasnosti predovšetkým interaktívne relácie), [[Music Box]] (hudobná stanica), ako aj ďalšie miestne a lokálne televízie. Poradie televízií podľa sledovanosti (október [[2017]]): [[TV Markíza]] (19,5 %), [[TV JOJ]] (16,2 %), [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] (10,1 %), [[TV Doma]] (4 %), [[TV Dajto]] (3,1 %), [[Plus (televízna stanica)|Plus]] (3 %), [[TV WAU]] (2,8 %), [[Dvojka (RTVS)|Dvojka]] (2,2 %) a [[TA3]] (1,6 %).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Grafy a tabuľky | periodikum = medialne.etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.etrend.sk/televizia-grafy-a-tabulky.html | issn = 1337-0006 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2017-12-17 }}</ref> [[Televízia (prenos)|Televízia]] je dnes na Slovensku dôležitým spoločenským javom, je prostriedkom masovej komunikácie, má strategický význam pre hospodárstvo a zároveň má i kultúrnotvorný charakter. Pôsobí priamo na zmysly a to je jeden zo základných ukazovateľov jej komunikačnej funkcie. Ponúka svojim poslucháčom poučenie i [[Zábava (činnosť)|zábavu]], informácie, estetický zážitok, vychováva i vzdeláva. Široký záber pôsobenia televízie formuje celkový životný štýl Slovákov. Na Slovensku sa začali pravidelne vysielať televízne programy v roku [[1953]].<ref name=":3" /> === Tlač === Slovenská tlač má dlhoročnú tradíciu vo vydávaní časopisov a kníh. Vydavateľstvá a tlač plnia veľkú kultúrnu a vzdelávaciu úlohu. Zabezpečujú vydávanie novín, časopisov, kníh a ďalších tlačových materiálov. Najväčšie tlačiarne sú v Bratislave, Martine, Skalici, Komárne, Košiciach a ďalších mestách. Najčítanejšie periodiká na Slovensku sú (k roku [[2016]]):<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = im | odkaz na autora = | titul = Prieskum: Tlač, rádiá i televízie. Ktoré médiá Slováci preferujú? | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/859553-prieskum-tlac-radia-i-televizie-ktore-media-slovaci-preferuju | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-14 | dátum prístupu = 2017-12-17 }}</ref> * Denníky – [[Nový Čas]] (15 %), [[SME]] (6 %), [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] (6 %), [[Plus JEDEN DEŇ]] (5 %), [[Šport (denník)|Šport]] (4 %), [[Korzár (denník)|Korzár]] (3 %) a [[Hospodárske noviny]] (3 %). * Týždenníky – [[Plus 7 dní]] (8 %), [[Život (časopis)|Život]] (6 %), [[Nový Čas pre ženy]] (6 %), [[Báječná Žena]] (6 %), [[Eurotelevízia]] (4 %), [[Slovenka]] (4 %) a [[Katolícke noviny (1940)|Katolícke noviny]] (4 %). * Mesačníky – Záhradkár (8 %), Zdravie (7 %), Eva (5 %), EMMA (5 %), Nový čas Krížovky (4 %), Auto motor a šport (3 %) a Auto magazín (3 %). == Kultúra == {{Hlavný článok|Slovenská kultúra}} [[Súbor:Carpathian Bazaar of Tastes, Sanok 2010 97.JPG|náhľad|vľavo|[[Slováci]] v tradičných krojoch]] [[Súbor:Vlkolinec 02.jpg|náhľad|vľavo|Drevená vidiecka architektúra v dedinke [[Vlkolínec]]]] Slovensko patrí do európskeho kultúrneho regiónu. Hoci sa miestna kultúra vyvíjala súbežne s kultúrou ostatných slovanských národov, zachovala si svoju originalitu. Každý slovenský región má pestré ľudové [[zvyky a tradície]], ktoré sa viazali k životu a práci človeka. Pre všetky sú spoločné [[Kresťanstvo|kresťanské]] a v niektorých prípadoch aj predkresťanské sviatky a obrady. Najvýznamnejšie sú vianočné tradície, trojkráľové sviatky, Hromnice, veľkonočné sviatky, Všetkých svätých a i. V jednotlivých regiónoch sa pripravovali typické jedlá, nápoje, spievali sa svojrázne [[Pieseň|pesničky]] a tancovali jedinečné [[Tanec|tance]]. Aj dnes na mnohých miestach nájdeme ľudové [[Kroj|kroje]], ktoré bežne nosia hlavne starší obyvatelia. Ľudové tradície nám dnes približujú aj folklórne festivaly, napr. vo [[Východná (obec)|Východnej]], v [[Detva|Detve]], na [[Myjava (mesto)|Myjave]], v [[Zuberec|Zuberci]] a inde. [[Folklórny súbor|Folklórne súbory]] ako [[SĽUK]] či [[Lúčnica]] preslávili Slovensko nielen doma, ale aj v zahraničí.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=TOLMÁČI|meno=L. a KOL.|titul=Geografia pre 9. ročník ZŠ a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom|vydanie=2|vydavateľ=Orbis Pictus Istropolitana|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=|strany=}}</ref><ref name=":10" /> Tradičná ľudová kultúra Slovenska vychádza z kolektívnych vkusových noriem. Tie sa vyvíjali pomaly. Odovzdávali sa ústnym podaním z generácie na generáciu.<ref name=":3" /> Ústna ľudová slovesnosť má pôvod hlboko v minulosti, kedy do istej miery kompenzovala domácu písanú literatúru. S každodenným životom sa spájali [[Spev (forma)|spevy]] k rôznym príležitostiam ako boli [[Svadba|svadby]], narodenie dieťaťa, [[Pohreb|pohreby]] a oslavy sviatkov. Slovenská ľudová lyrika obsahuje junácke či milostné piesne; zaznamenané sú [[Porekadlo|porekadlá]], [[Príslovie|príslovia]] a [[Hádanka|hádanky]]. V epike sú to predovšetkým [[Rozprávka|rozprávky]] a [[Balada|balady]]. === Architektúra === [[Súbor:Bratislava, Hrad, Slovensko.jpg|náhľad|[[Bratislavský hrad]]]] [[Súbor:Bojnice Castle Slovakia.jpg|náhľad|[[Bojnický zámok]]]] Stavby sa budovali z rôznych stavebných materiálov s charakteristickou architektúrou. V hornatejších častiach Slovenska to bolo často drevo, ktorého je tam aj v súčasnosti dostatok. Stavby drevenej architektúry ([[Drevenica (dom)|drevenice]]) sú postavené ako zrub, kladením jednotlivých trámov po obvode. Strechy sa pokrývali dreveným šindľom a zdobenými štítmi. Na stavbu jednoduchších obydlí sa používala aj nepálená hlina so slamou. Takéto budovy boli typické najmä pre južné časti Slovenska, Záhorie a Považie. Hlinené stavby sa stavali technológiou "nabíjania", keď sa navozená čerstvá hlina utláčala, nabíjala kolmi medzi doskové debnenie, čím vznikli obvodové i priečne steny domu.<ref name=":3" /> Typickú architektúru jednotlivých regiónov uchovávajú pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry. Najznámejšie sú [[Veľké Leváre]], [[Brhlovce]], [[Sebechleby]], [[Čičmany]], [[Špania Dolina]], [[Vlkolínec]], [[Podbiel]] a [[Ždiar]]. Príkladom uchovávania nielen stavebných pamiatok, ale aj možností hospodárenia našich predkov sú skanzeny, múzeá v prírode. Na Slovensku je v súčasnosti 10 [[Skanzen|skanzenov]], ktoré prezentujú pamiatky ľudovej stavebnej kultúry, život ľudí a v neposlednom rade aj technické pamiatky, ktoré sa v minulosti používali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skanzeny – Poznaj Slovensko|url=https://www.poznajslovensko.sk/skanzeny|vydavateľ=www.poznajslovensko.sk|dátum prístupu=2019-11-16}}</ref> Nachádzajú sa v rôznych častiach našej vlasti: Múzeum slovenskej dediny v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] na Turci, [[Vychylovka]] na Kysuciach, [[Zuberec]] na Orave, [[Pribylina]] na Liptove, [[Svidník]] na Šariši, [[Humenné]] na Zemplíne, [[Nitra]] v Podunajsku atď.<ref name=":2" /> Na Slovensku sa nachádza tiež mnoho hradov, zámkov, kostolov, kaštieľov a ďalších kultúrnych pamiatok. Krajina má podľa niektorých zdrojov najväčšiu koncentráciu hradov na jedného obyvateľa. Pri ich výstavbe sa používal trvanlivejší kameň. Zaujímavé sú i mestské pamiatkové rezervácie, ktoré sú vo väčšine našich historických miest – [[Bratislava]], [[Banská Štiavnica]], [[Košice]], [[Bardejov]], [[Levoča]], [[Banská Bystrica]] a i. Neodmysliteľnou súčasťou slovenskej architektúry sú [[drevené kostolíky]], ktoré sa na miestnom území stavali od druhej polovice [[15. storočie|15. storočia]]. Sú obrazom vnímania náboženského života a praktizovania viery dedinských ľudí. V súčasnosti môžeme na Slovensku vidieť okolo 40 drevených kostolov. Nie všetky sú sprístupnené a niektoré z nich sú súčasťou skanzenov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Drevené kostoly – Poznaj Slovensko|url=https://www.poznajslovensko.sk/drevene-kostoly|vydavateľ=www.poznajslovensko.sk|dátum prístupu=2019-11-16}}</ref> === Výtvarné umenie === [[Súbor:Medzilaborce - Andy Warhol Museum 5.jpg|thumb|Interiér [[Múzeum moderného umenia Andyho Warhola|múzea]] [[Andy Warhol|Andyho Warhola]] v [[Medzilaborce|Medzilaborciach]]]] Korene výtvarného umenia na území Slovenska siahajú hlboko do minulosti. Najstarším umeleckým dielom sú napríklad [[Venuša (soška)|venuše]] z doby kamennej, kresby neolitických ľudí, šperky a ďalšie nájdené predmety. Najvýznamnejším stredovekým tvorcom bol [[Majster Pavol z Levoče]], tvorca najvyššieho dreveného oltára na svete, ktorý sa nachádza v levočskom [[Chrám svätého Jakuba (Levoča)|Chráme sv. Jakuba]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spišské kostely se pyšní vzácnými dřevořezbami Mistra Pavla z Levoče|url=https://www.novinky.cz/cestovani/200471-spisske-kostely-se-pysni-vzacnymi-drevorezbami-mistra-pavla-z-levoce.html|vydavateľ=Novinky.cz|dátum prístupu=2019-07-08}}</ref> Začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] začína na Slovensku tvoriť generácia orientovaná na nové umelecké postupy. Slovenský umelecký život výrazne ovplyvnil maliar [[Gustáv Mallý]] či sochár [[Ján Koniarek]]. Po prvej svetovej vojne umelci vychádzali z domácich tradícií a nové formálne poznatky využívajú ako tvárny výrazový prostriedok. Rozbiehal sa spolkový život, tvorba bola rozmanitejšia.<ref name=":3" /> Spomedzi desiatok výtvarníkov dosiahli mnohí úspechy. Priekopníkom modernistickej maľby bol [[Martin Benka]], v jeho stopách šli [[Mikuláš Galanda]], [[Ľudovít Fulla]] a [[Janko Alexy]]. Ako grafici sa preslávili [[Koloman Sokol]] či [[Albín Brunovský]] a sochár [[Arpád Račko]]. Nemožno obísť obdobie [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Jeho princípy boli do umenia násilne implantované, ale osobnosti sa s nimi vysporadúvali rôzne. Najvýznamnejším výtvarným umelcom, narodeným slovenským emigrantom v USA, bol bezpochyby zakladateľ [[Popart|pop-artu]] [[Andy Warhol]]. V roku [[1991]] bolo neďaleko rodnej dediny jeho rodičov, v meste [[Medzilaborce]], otvorené múzeum venované jeho tvorbe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Za Warholem do Medzilaborců, na konec světa|url=https://www.idnes.cz/cestovani/kolem-sveta/andy-warhol-a-medzilaborce.A130926_130355_kolem-sveta_tom|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2013-09-29|dátum prístupu=2019-07-08}}</ref> Súčasné výtvarné umenie vytvárajú stovky autorov, väčšinou absolventov bratislavskej [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej školy výtvarných umení]]. Výtvarné dianie organizuje hlavne Slovenská výtvarná únia a okrem nej i [[Spolok výtvarníkov Slovenska]] a [[Umelecká beseda slovenská (budova)|Umelecká beseda Slovenska]], ktorá nadväzuje na tradície jedného z najstarších spolkov v krajine. Možnosť prezentácie súčasného výtvarného umenia poskytuje sieť [[Galéria|galérií]] a výstavných siení. Obraz výtvarného diania na Slovensku je neobyčajne pestrý. Prelína sa v ňom úsilie niekoľkých generačných vrstiev. Kvality závesného maliarstva tak rozvíjajú príslušníci staršej generácie výtvarníkov, zatiaľ čo mladšia generácia hľadá nové možnosti výtvarnej transformácie. V oblasti súčasného umenia pôsobí napríklad [[Blažej Baláž]].<ref name=":4">{{Citácia knihy|priezvisko=HUMPHREYS|meno=R.|titul=Turistický průvodce – Slovensko|vydanie=1|vydavateľ=Jota|miesto=Brno|rok=2004|isbn=|strany=240-242}}</ref> Faktom zostáva, že umenie na Slovensku prekvitá a môže sa porovnávať so zahraničím. === Literatúra === [[Súbor:Ludovit Stur.jpg|thumb|200px|[[Ľudovít Štúr]], kodifikátor slovenského spisovného jazyka]] Slovenská literatúra má bohatú históriu, tiahnucu sa od dôb [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] prvým dielom [[Proglas (prológ)|Proglas]] od [[Konštantín Filozof|sv. Cyrila]]. Najstaršou listinnou ručne písanou pamiatkou na území Slovenska je [[Nitriansky kódex]] (1083), latinský evanjeliár. V [[Slovenská humanistická a renesančná literatúra|humanizme a renesancii]] tvorili na území dnešného Slovenska hlavne v [[Latinčina|latinčine]] a [[Čeština|češtine]]. Roku [[1784]] [[Jozef Ignác Bajza]], [[René mládenca príhody a skúsenosti]] prvý román v slovenskej literatúre napísaný v jazyku, ktorý si autor sám vytvoril na základe západoslovenského nárečia. Ďalším veľmi významným obdobím bol [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], počas ktorého sa podarilo v podstate definitívne kodifikovať spisovnú slovenčinu, ktorá sa s malými úpravami používa dodnes. Zaslúžili sa o to najmä [[štúrovci]] na čele s [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. Za základ si vybrali stredoslovenské nárečie, ktoré bolo jazykom ľudu. V romantizme tvorili slovenskí autori najmä [[Poézia|poéziu]] – [[Ján Kollár]], [[Pavol Jozef Šafárik]], [[Andrej Sládkovič]], [[Samo Chalupka]], [[Janko Kráľ]], [[Ján Botto]], [[Janko Matúška]] a i. V [[Realizmus|realizme]] sa do popredia dostala [[próza]]. Napriek tomu, [[Pavol Országh Hviezdoslav]], jeden z najznámejších slovenských básnikov, písal v tomto období poéziu. Po rozpade Uhorska nastáva pre slovenskú literatúru obdobie zvané ''slovenská moderna'', v ktorom dochádza k novému zvýrazneniu reálneho sociologického a psychologického rozmeru literatúry. Medzivojnové obdobie reagovalo na 1. svetovú vojnu v tvorbe plurality nových smerov, autori: [[Ján Smrek]], [[Laco Novomeský]], [[Jozef Cíger-Hronský]], [[Margita Figuli]], [[František Švantner]] a iní. V druhej polovici 20. storočia sa výrazne presadil [[Ladislav Mňačko]] a [[Milan Rúfus]]. Medzi súčasnú slovenskú literatúru sa radia napr. [[Jana Bodnárová]], [[Dušan Dušek]], [[Daniel Hevier]], [[Vincent Šikula]] či významný predstaviteľ detektívnej literatúry [[Dominik Dán]]. === Hudba a tanec === [[Súbor:The Pixies at Pohoda music festival 2006.jpg|thumb|Prezentácia modernej hudby na festivale [[Pohoda (festival)|Pohoda]] v [[Trenčín|Trenčíne]]]] Vývoj slovenskej hudby predstavuje tisícročný proces, bezprostredne súvisiaci s dejinnými udalosťami na Slovensku a ich kultúrno-spoločenským vývojom. K najstarším umeleckým prejavom zaraďujeme [[ľudová pieseň|ľudové piesne]], ktoré sú súčasťou obradového [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Patria sem rôzne vinše, vianočné a veľkonočné koledy, fašiangové veselice, zaklínadlá, popevky a pod. Ťažký život si slovenskí predkovia spríjemňovali spevom aj tancom. V slovenskom folklóre hovoríme o niekoľkých štýlových vrstvách ľudových piesní. Rozšírené sú piesne tzv. starej kultúry, kde zaraďujeme [[Rituál|rituálne]] [[Pieseň|piesne]] (nápevky svadobných piesní, plačky atď.), piesne roľníckej a pastierskej kultúry (napr. trávnice, žatevné piesne). Novú piesňovú kultúru reprezentujú najmä piesne s ľúbostnou a vojenskou tematikou. Typickým prvkom hudobných tradícií sú [[Viachlasný mužský spev|viachlasné mužské spevy]], ktoré sú na Slovensku jedinečné. Zaujímavými hudobnými nástrojmi Slovákov sú [[fujara]], [[ozembuch]] či [[gajdy]].<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=BEŇADIKOVÁ|meno=J. a KOL.|titul=Estetická výchova|vydanie=1|vydavateľ=SPN|miesto=|rok=1992|isbn=|strany=160}}</ref> Počiatky slovenskej modernej hudby sa datujú do obdobia povojnového [[Česko-Slovensko|Československa]] (1918). Pred hudobnými umelcami stála náročná úloha, ktorej cieľom bolo prekonať tradičnú zaostalosť krajiny i po stránke hudobného umenia. Kvôli vytvoreniu národnej novodobej hudby sa Slováci vydali cestou profesionalizácie hudobného života. Začali sa vytvárať hudobné školy, konzervatóriá a opery. Slovenský skladateľ [[Mikuláš Schneider-Trnavský]] sa zaslúžil o založenie Hudobnej a dramatickej akadémie v [[Bratislava|Bratislave]]. Postupne sa menil hudobný sloh z melodicko-harmonického na sónický, zvukovo bohatý. Najstarším predstaviteľom slovenskej hudobnej moderny bol [[Alexander Moyzes]], ktorého mladším súčasníkom bol [[Eugen Suchoň]] a [[Ján Cikker]]. K hlavným predstaviteľom modernej klasickej hudby patria [[Vladimír Godár]], [[Iris Szeghy]], [[Peter Machajdík]], [[Martin Burlas]] a [[Peter Zagar]]. Medzi priekopníkov slovenskej populárnej hudby patrili [[Gejza Dusík]] a [[František Krištof Veselý]]. Výrazne sa presadili aj operné speváčky [[Edita Gruberová]], [[Lucia Poppová]], [[Gabriela Beňačková]], z mužov [[Peter Dvorský]]. Kráľovnou česko-slovenského šansónu sa stala [[Hana Hegerová]]. V 80. rokoch 20. storočia prišla silná vlna slovenskej pop-music: [[Karol Duchoň]], [[Marika Gombitová]], [[Miroslav Žbirka]], [[Peter Nagy]], [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]], [[Pavol Hammel]], skupiny [[Elán (skupina)|Elán]] ([[Vašo Patejdl]], [[Jozef Ráž|Jožo Ráž]]), [[Team]] ([[Pavol Habera]]) či [[Tublatanka]]. Po rozpade federácie sa objavili aj nové hviezdy, ako sú speváčky [[Katarína Knechtová]], [[Kristína (speváčka)|Kristína]], [[Zuzana Smatanová]], [[Jana Kirschner]], [[Nela Pocisková]], [[Mária Čírová]], [[Simona Martausová|Sima Martausová]], spevák [[Peter Cmorik|Peter Cmorík]], [[Marián Čekovský]] alebo skupiny [[IMT Smile]], [[No Name]], [[Hex (slovenská skupina)|Hex]], [[Desmod]] a [[Horkýže Slíže]]. [[Súbor:Lucnica 0129.jpg|thumb|Umelecký [[folklórny súbor]] [[Umelecký súbor Lúčnica|Lúčnica]]]] S rôznosťou hudby súvisí i veľká rozmanitosť tancov. Tanec bol v minulosti často súčasťou náboženských obradov, ale i prostriedkom zábavy. V každej obci boli približne dve-tri tanečné [[Zábava (činnosť)|zábavy]] počas roka (tzv. "''muziky''"). Tanečný prejav je poznamenaný striedaním rýchleho, a hneď pomalého tempa. Medzi známe ľudové tance patrí [[verbunk]], [[odzemok]], palicový tanec, klobúkový tanec, zvykoslovné tance (napr. s kosou, o vienok, grošové a i.). Jedinečné sú dupavé tance – ženy často tancujú do kruhu, pre mužov je charakteristický šórový tanec v dvoch radoch oproti sebe.<ref name=":3" /> === Divadlo === [[Súbor:Bratislava ND 1.jpg|thumb|Historická budova [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]]]] Divadelné predstavenie na území Slovenska existovalo už v ranom stredoveku vo forme náboženskej drámy. Najstaršie divadelné aktivity sa viažu na činnosť ochotníckych súborov a dramatikov (napr. [[Jozef Gregor Tajovský]], [[Božena Slančíková-Timrava]]). Prvé profesionálne [[Slovenské národné divadlo|divadlo]] vzniklo v marci [[1920]] v Bratislave. Profesionálny divadelný súbor uvádzal väčšinu svojho repertoáru po česky. Slovenské hry sa v repertoári divadla vyskytovali len zriedkavo a navyše hrali ich českí herci. Skutočným prelomom v slovenskom divadelníctve bol vznik [[Činohra Slovenského národného divadla|Slovenskej činohry SND]] (1932).<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História divadelníctva na území dnešnej Slovenskej republiky|url=http://www.teraz.sk/kultura/historia-divadelnictva-sr/97794-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=1970-01-01|dátum prístupu=2019-07-08|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Po roku [[1945]] sa zaznamenal aj rozvoj regionálneho divadelného života, ktorý sa zavŕšil dobudovaním rozsiahlejšej siete profesionálnych divadiel, vrátane divadiel národnostných menšín a bábkových divadiel. Významnými osobnosťami boli [[Jozef Budský]] a [[Ján Jamnický]]. V roku [[1979]] rozhodli príslušné miesta o výstavbe novej budovy SND. Novú budovu otvorili 14. apríla [[2007]].<ref name=":5" /> Súčasnú divadelnú sieť na Slovensku vytvárajú viac ako dve desiatky stálych divadiel. V uplynulých rokoch sa začala rozvíjať i sféra nezávislých divadelných súborov. Medzi najvýznamnejšie a najdlhšie pôsobiace neštátne súbory patrí [[Radošinské naivné divadlo]] v Bratislave. V Banskej Bystrici pôsobí neštátne divadlo pre mentálne postihnutých hercov – [[Divadlo z Pasáže v Banskej Bystrici|Divadlo z Pasáže]]. === Kinematografia === Filmová tvorba na Slovensku sa ako jedna z najmladších národných kinematografií zrodila až po druhej svetovej vojne. Od konca 40. rokov 20. storočia sa prikročilo k premietaniu krátkych reportážnych a dokumentárnych filmov. Prvý slovenský film natočil [[Eduard Schreiber]] ešte pred rokom [[1910]]. Vyvrcholením Schreiberovej filmárskej činnosti sa stala hraná dobrodružná [[anekdota (zábavný príbeh)|anekdota]] zvaná ''Únos''.<ref name=":4" /> K dnešným úspechom nemalým dielom prispela nová generácia režisérov a scenáristov. [[Ján Kadár]] je prvým a dosiaľ jediným Slovákom, ktorý získal filmovú cenu [[Cena Akadémie za najlepší film|Oscar]]. K tzv. československej novej vlne patri [[Štefan Uher]]. Netradičné režisérske postupy úspešne realizuje [[Juraj Jakubisko]]. V Hollywoode sa presadil [[Ivan Reitman]], režisér mnohých populárnych komédií (''[[Krotitelia duchov]]'', ''Dvojčatá'', ''Policajt zo škôlky'', ''Junior'' a i.). V hereckej práci sú tendencie stotožniť herca s autentickým správaním človeka v životnej realite. Ešte počas éry federácie sa preslávila rada slovenských hercov: [[Marián Labuda]], [[Emília Vášáryová]], [[Milan Lasica]], [[Július Satinský]], [[Milan Kňažko]], [[Ladislav Chudík]], [[Michal Dočolomanský]], [[Jozef Kroner]], [[Štefan Kvietik]], [[Zdena Studenková]], [[Július Pántik]], [[Božidara Turzonovová]], [[Martin Huba]], [[Kamila Magálová]], [[Emil Horváth]], [[Maroš Kramár]], [[Miroslav Noga]], [[Richard Stanke]], [[Jana Oľhová]], [[Marián Geišberg]], [[Štefan Skrúcaný]], [[Jozef Vajda]] či [[Táňa Radeva]]. Po rozpade federácie na domácej scéne vynikajú televízni a divadelní herci ako [[Táňa Pauhofová|Tatiana Pauhofová]], [[Zuzana Mauréry]], [[Tomáš Maštalír]], [[Petra Polnišová]], [[Vladimír Kobielsky|Vlado Kobielsky]], [[Diana Mórová]], [[Ján Koleník]], [[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]], [[Michal Hudák]], [[Helena Krajčiová]], [[Zuzana Šebová]], [[Dano Heriban]], [[Branislav Deák]], [[Monika Hilmerová]], [[Michal Kubovčík]], [[Ján Jackuliak]], [[Lukáš Latinák]], [[Juraj Kemka]], [[Karin Haydu]], [[Marek Majeský]], [[Zuzana Porubjaková]] a iní. V zahraničných produkciách sa presadila [[Barbora Bobuľová]] a Simona Košalková, v modelingu [[Adriana Sklenaříková]]. Slovenských predkov má slávna americká herečka a filmárka [[Angelina Jolieová]]. === Kuchyňa === {{Hlavný článok|Slovenská kuchyňa}} [[Súbor:Halusky kapustnica.jpg|thumb|[[Bryndzové halušky]], [[kapustnica]] a tmavé [[pivo]] [[Zlatý Bažant]] – príklad kaloricky bohatej [[slovenská kuchyňa|slovenskej kuchyne]]]] Slovenská kuchyňa je relatívne ťažká a regionálne rôznorodá. Vidiecke obyvateľstvo sa muselo stravovať v súlade s ťažkou fyzickou prácou, aby mohlo prežiť. Impulzy dávala a dostávala od okolitých kuchýň, najmä [[Česká kuchyňa|českej]], [[Poľská kuchyňa|poľskej]], [[Rakúska kuchyňa|rakúskej]] a [[Maďarská kuchyňa|maďarskej]]. Každodenná strava sa skladá z lokálnych surovín, v minulosti sa často jedávala najmä [[obilná kaša]]. Pre severné oblasti Slovenska sú typické jedlá pastierskeho pôvodu ako [[bryndzové halušky]] a [[zemiakové placky]] na rozdiel od juhu Slovenska, kde sú zastúpené jedlá spoločné s maďarskou a rakúskou kuchyňou, ako napríklad [[guláš]], [[lečo]], [[plnená paprika]], [[viedenský rezeň]]. Najtradičnejšou polievkou na Slovensku je [[kapustnica]] vyrobená obvykle z kyslej kapusty, húb a údeného mäsa. Obľúbeným nápojom slovenských predkov bola [[žinčica]], vyrobená z ovčieho mlieka, ktorá sa pridávala k bryndzovým haluškám. Z alkoholických nápojov je najtradičnejšie červené a bielo [[víno]], [[Pivo|pivo,]] z destilátov [[slivovica]] a [[borovička (destilát)|borovička]]. Medzi slovenské výrobky patria<ref>{{PDFLink|[http://www.mpsr.sk/politikakvality/download.php?59 Zoznam výrobkov v Slovenskej republike ako chránené označenie pôvodu a chránené zemepisné označenie]}}</ref>: * syrové výrobky ako [[parenica]], [[ovčí syr]] (ovčí hrudkový syr – salašnícky, ovčí salašnícky údený syr), syrové [[Korbáčik|korbáčiky]] (oravský a zázrivský korbáčik“), [[oštiepok]], [[bryndza]], tekovský salámový syr * mäsové výrobky ako [[spišské párky]], [[špekáčiky]], liptovská saláma, lovecká saláma * pekárske výrobky ako [[skalický trdelník]], [[bratislavský rožok]] == Šport == Vzhľadom na to, že Slovensko sa nachádza v miernom podnebnom pásme, je možné vykonávať športy s letným aj zimným zameraním. V krajine sa budujú štadióny, športové siene a ihriská. Medzi populárne športy na Slovensku patria [[futbal]], [[ľadový hokej]], [[tenis]], [[atletika]], [[plávanie]], [[hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]], [[basketbal]], [[volejbal]], [[vodný slalom]], [[cyklistika]], [[nohejbal]], [[hokejbal]], [[florbal]], [[lyžovanie]], [[biatlon]] a ďalšie. === Futbal === [[Súbor:Slovakia bratislava Národný futbalový štadión.jpg|náhľad|[[Národný futbalový štadión]] v Bratislave]] [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenská národná futbalová reprezentácia]] nepatri k absolútnej svetovej, či európskej špičke, ale futbal je na Slovensku populárny. Mužský národný tím sa v rebríčku [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] najvyššie umiestnil na 14. mieste a to v auguste v roku 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovakia National Football Team: FIFA Ranking {{!}} FIFARANKING.net | url = https://en.fifaranking.net/nations/svk/ | vydavateľ = en.fifaranking.net | dátum vydania = 2022-10-06 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en}}</ref> [[Slovenský futbalový zväz]] riadi slovenský futbal a pod jeho záštitou sa organizujú oficiálne futbalové súťaže na Slovensku ako [[Niké liga]], [[2. slovenská futbalová liga|II. liga]] a ďalšie. Slovenský tím sa v roku 2010 dostal do osemfinále na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS vo futbale v Juhoafrickej republike]], a to prvýkrát v ére samostatnosti. Na [[Majstrovstvá Európy vo futbale]] sa Slovensko prvý raz kvalifikovalo na turnaj v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016.]] Druhýkrát sa slovenským reprezentantom podarilo kvalifikovať na turnaj v [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|roku 2020]]. Tretíkrát sa Slovensko na Majstrovstvá Európy kvalifikovalo na turnaj pre rok [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]. Medzi najznámejšie slovenské futbalové tímy patria [[ŠK Slovan Bratislava]], [[FC Spartak Trnava]], [[MŠK Žilina]] a [[AS Trenčín]]. Najstarší futbalový klub na Slovensku je [[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]], ktorý bol založený v roku 1898. Z futbalistov sa najviac presadili hráči ako [[Marek Hamšík]], [[Martin Škrtel]], [[Milan Škriniar]], [[Stanislav Lobotka]] a [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]. Taktiež pod vlajkou Česko-Slovenska uspela rada športovcov ([[Ján Popluhár]], [[Adolf Scherer]], [[Jozef Adamec]], [[Viliam Schrojf]], [[Titus Buberník|Titus Bubeník]], [[Ladislav Kubala]] a i.). Slovensko bude už druhýkrát usporiadateľom [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov|Majstrovstiev Európy vo futbale hráčov do 21 rokov]]. Prvýkrát Slovensko turnaj hostilo v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov 2000|2000]] a druhýkrát bude v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov 2025|2025]]. === Hokej === [[Súbor:Slovakia2010WinterOlympicscelebration2.jpg|thumb|right|[[Slovenské národné hokejové mužstvo]] oslavuje výhru v zápase proti [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsku]] na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] vo [[Vancouver]]i v [[Kanada|Kanade]]]] [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovenská národná reprezentácia v ľadovom hokeji]] má za sebou viacero úspechov (napr. zlatá medaila v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|2002]], strieborná medaila na majstrovstvách sveta v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|2000]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|2012]], bronz v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|2003]] či bronz na olympiáde [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022|v roku 2022]]). [[Slovenský zväz ľadového hokeja]] je hlavný riadiaci orgán slovenského ľadového hokeja. Slovensko má viacero oficiálnych mužských hokejových súťaží, napr. [[Tipos extraliga|Tipsport extraligu]], [[1. hokejová liga SR|1. hokejovú ligu]], zastúpený je aj ženský hokej v 1. lige žien a juniorský a dorastenecký hokej v príslušných ligách. V rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|2011]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|2019]] sa v [[Bratislava|Bratislave]] a v [[Košice|Košiciach]] uskutočnili [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]. [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1925]] sa uskutočnili na prírodných klziskách vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. Najlepším hokejistom Slovenska 20. storočia bol [[Vladimír Dzurilla]], slávni boli aj [[Jozef Golonka]], [[Vincent Lukáč]], [[Marián Šťastný]], [[Peter Šťastný]] a [[Stan Mikita]]. Titul majstra sveta v hokeji vybojovali okrem iných [[Miroslav Šatan]], [[Peter Bondra]], [[Žigmund Pálffy]] či [[Ján Lašák]], dve striebra má [[Zdeno Chára]]. Trojnásobným víťazom Stanley Cupu je [[Marián Hossa]], v NHL uspel aj [[Marián Gáborík]] a [[Pavol Demitra]]. V roku [[2022]] sa stal [[Juraj Slafkovský]] historicky prvým Slovákom, ktorého si v drafte NHL vybrali z prvého miesta. === Ostatné športy === Slovensko má dobré výsledky v tenise, v roku 2002 [[Slovenský fedcupový tím|Slovensko]] vyhralo [[Pohár federácie]]. Najlepší slovenskí tenisti sa dlhodobo pohybujú v TOP 100 svetového rebríčka (napr. [[Daniela Hantuchová]], [[Dominika Cibulková]], [[Martin Kližan]], [[Dominik Hrbatý]], kedysi [[Miloslav Mečíř]]). Centrom slovenského tenisu je [[Národné tenisové centrum (Bratislava)|Národné tenisové centrum]] v Bratislave. V posledných rokoch získava veľkú mediálnu popularitu cestná cyklistika najmä vďaka úspechom [[Peter Sagan|Petra Sagana]]. Najvýraznejšou postavou slovenskej dráhovej cyklistiky bol [[Anton Tkáč]]. Významné úspechy dosahujú aj slovenskí vodní športovci, hlavne v rýchlostnej kanoistike a vodnom slalome. Majstrovstvá vo vodnom slalome sa usporadúvajú na divokej vode v [[Bratislava – mestská časť Čunovo|Čunove]] pri Bratislave. Tri zlaté olympijské medaile majú kanoisti [[Pavol Hochschorner]] a [[Peter Hochschorner]], dve zlaté ich kolegovia [[Michal Martikán]] a [[Elena Kaliská]] a tiež [[Ladislav Škantár]] a [[Peter Škantár]] vybojovali olympijské zlato. V oblasti atletiky získal ešte za éry Československa zlatú olympijskú medailu chodec [[Jozef Pribilinec]]. Dnes výrazné úspechy v atletike dosahuje chodec [[Matej Tóth]], olympijský víťaz v chôdzi na 50 km na [[Letné olympijské hry 2016|LOH 2016]]. Na Slovensku sú veľmi obľúbené zimné športy, vrátane lyžovania. V lyžiarskom areáli Štrbského plesa sa nachádzajú dva [[Skokanský mostík|skokanské mostíky]], na ktorých sa konali [[Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach]] ([[Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach 1935|1935]], [[Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach 1970|1970]]) a viaceré [[Svetový pohár v skokoch na lyžiach|svetové poháre]]. Strediskom biatlonu je malá [[Národné biatlonové centrum Osrblie|obec Osrblie]], kde sa konali v roku 1997 [[Majstrovstvá sveta v biatlone]]. Zo zimných športov Slovensko vzorne reprezentuje lyžiarka [[Petra Vlhová]], ktorá nadviazala na úspechy slalomárky [[Veronika Velez-Zuzulová|Veroniky Velez-Zuzulovej]] a biatlonistka [[Paulína Fialková]]. Paulína so sestrou [[Ivona Fialková|Ivonou]], [[Terézia Poliaková|Teréziou Poliakovou]] a [[Veronika Machyniaková|Veronikou Machyniakovou]] tvoria biatlonový tím po ukončení kariéry šesťnásobnej medailistky z OH [[Anastasiya Kuzmina|Anastasie Kuzminovej]]. == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{reflist|2|refs= <ref name="mv-statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štatistické údaje o štátnych hraniciach | url = https://www.minv.sk/?statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-08 | miesto = Bratislava }} </ref> }} == Iné projekty == {{Projekt|q=Slovensko|commonscat=Slovakia|q_štítok=Slovensku|wikt|}} * {{wikivoyage|Slovakia|Slovensko}} == Externé odkazy == * [https://www.vlada.gov.sk/ Úrad vlády Slovenskej republiky] * [https://www.prezident.sk/ Prezident Slovenskej republiky] * [https://www.slovensko.sk/ Ústredný portál verejnej správy] * [https://slovakia.travel/ Národný portál cestovného ruchu Slovenska] {{portál|Slovensko||Politika||}} {{Koncové šablóny|{{Kraje Slovenska}}|{{Okresy Slovenska}}|{{Európa}}|{{Dejiny Slovenska}}| {{Navboxes | title = Členstvo v medzinárodných organizáciách | state = collapsed | list = {{Krajiny V4}} {{Eurozóna}} {{NATO}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{Schengenský priestor}} {{WTO}} {{OECD}} {{OBSE}} }} }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Slovensko| ]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] 5ka86m021hltyv3583emip4j4cjmmgr 8199426 8199424 2026-04-16T21:39:54Z Fillos X. 212061 8199426 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{iné významy}} {{Iné významy|Slovenská republika}} {{Infobox štát | Celý názov = Slovenská republika | 2. pád názvu = Slovenska | Vlajka = Flag of Slovakia.svg | Znak = Coat of Arms of Slovakia.svg | Poloha = EU-Slovakia.svg | Hymna = [[Nad Tatrou sa blýska]]<br />[[File:Nad Tatrou sa blýska.ogg|center]] (časť hymny) | Dlhý miestny názov = Slovenská republika | Krátky miestny názov = Slovensko | Hlavné mesto = [[Bratislava]] | ŠírkaSt = 48 | ŠírkaMin = 9 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 17 | DĺžkaMin = 7 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Bratislava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sabová | meno = Gabriela | autor = | odkaz na autora = | titul = Vysoké Tatry 2., Ružomberok 4., Hriňová 5. Zoznam miest podľa rozlohy prekvapí | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://cestovanie.pravda.sk/mesta/clanok/529554-vysoke-tatry-2-ruzomberok-4-hrinova-5-zoznam-miest-podla-velkosti-prekvapi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-30 | dátum prístupu = 2025-09-10 }}</ref> | Úradné jazyky = [[slovenčina]],{{#tag:ref|Zákon stanovuje, že „Orgány a právnické osoby podľa odseku 1 sú povinné prijať listinu v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, ak ide o listinu vydanú alebo overenú príslušnými orgánmi Českej republiky“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Zákon o štátnom jazyku SR – úplné znenie účinné od 1. marca 2011 |url=http://old.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva |dátum prístupu=2013-02-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130208143420/http://old.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva |dátum archivácie=2013-02-08 }}</ref> Takže v úradnom styku je prípustná aj čeština.|group=pozn.}}<ref name="Ústava SR">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čl. 6 Ústavy Slovenskej republiky | url = http://www.vlada.gov.sk/data/files/1086.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-03-03 | vydavateľ = Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, organizačný odbor | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="zákon o štátnom jazyku SR">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky | url = http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva/zkony/270/1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-03-03 | vydavateľ = | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20070630225832/http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva/zkony/270/1995 | dátum archivácie = 2007-06-30 }}</ref><ref name="zákon nár. menšín">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon č. 184/1999 Z.z. z 10. júla 1999 o používaní jazykov národnostných menšín | url = http://www.culture.gov.sk/kultura-mensin/kultra-nrodnostnch-menn/legislatva/184/1999 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-03-03 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090105174008/http://www.culture.gov.sk/kultura-mensin/kultra-nrodnostnch-menn/legislatva/184/1999 | dátum archivácie = 2009-01-05 }}</ref> | Demonym = [[Slováci|Slovák, Slovenka]] | Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br />Predseda parlamentu<br />Predseda vlády | Politickí predstavitelia = [[Peter Pellegrini]]<br />[[Richard Raši]]<br />[[Robert Fico]] | Vznik = 1993 | Susedia = [[Česko]], [[Poľsko]], [[Ukrajina]], [[Maďarsko]], [[Rakúsko]] | Rozloha = 49 035 | Poradie rozloha = 127 | Rozloha vody = 931 | Percento vody = 1,94<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2016 | url = https://www.enviroportal.sk/spravy/detail/7562 | vydavateľ = enviroportal.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Poradie odhad počtu obyvateľov = 118 | Sčítanie počtu obyvateľov = 5 449 270 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2021 | Odhad počtu obyvateľov = {{Pokles}} 5 409 407<ref name="Demografický vývoj">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Demografický vývoj v roku 2025 | url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/973bd7ac-eb08-42ef-b5d9-b227e47c01f1/!ut/p/z1/tVFNc4IwFPwtPXjMvAeBBo_BsYBVp2qpkksnIChFASWD9d83dHrpwY8e-i55b2Z3ZzcLAlYgStnmG6nyqpQ7fUfi8X3GAsd1DY7ojikGo-fF1B88mV5ow_I3wJnOhxi88hdvPrIMtGwQ1_lvIEAkparVFqIqbuSWNAXJy4zIQvVQL9Vxr920ZUqa-ijbcw_bJlWFfvuMxmsmE5LG6BDLTDMS2-s-iU2TpRZL0MiMTr5O8jVEd6GXt_J2cfDCcNR88Q0ZeNy32BjRGXs2BtwP5_0ZpcjpD-CKRqQ9sIseDAbLNk9PEJbdz-xg8ceIPsLoViu6dvM4GUw2WlmqbddHBau75DU1_zgcBNe1VqVKPxWs_qPXeh_uHXomRTYZUkvE5xN_-AJ7lvmY/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/ | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 31.03.2026 | jazyk = }}</ref> | Rok odhad počtu obyvateľov = 2025 | Hustota obyvateľstva = 111.3 | Poradie hustota = 88 | HDP = 151,03 miliardy<ref name="hdpslovensko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = International Monetary Fund: Slovak Republic | url = https://www.imf.org/external/datamapper/profile/SVK c=512,914,612,614,311,213,911,314,193,122,912,313,419,513,316,913,124,339,638,514,218,963,616,223,516,918,748,618,624,522,622,156,626,628,228,924,233,632,636,634,238,662,960,423,935,128,611,321,243,248,469,253,642,643,939,734,644,819,172,132,646,648,915,134,652,174,328,258,656,654,336,263,268,532,944,176,534,536,429,433,178,436,136,343,158,439,916,664,826,542,967,443,917,544,941,446,666,668,672,946,137,546,674,676,548,556,678,181,867,682,684,273,868,921,948,943,686,688,518,728,836,558,138,196,278,692,694,962,142,449,564,565,283,853,288,293,566,964,182,359,453,968,922,714,862,135,716,456,722,942,718,724,576,936,961,813,726,199,733,184,524,361,362,364,732,366,144,146,463,528,923,738,578,537,742,866,369,744,186,925,869,746,926,466,112,111,298,927,846,299,582,487,474,754,698,&s=NGDPD,PPPGDP,NGDPDPC,PPPPC,&sy=2010&ey=2021&ssm=0&scsm=1&scc=0&ssd=1&ssc=0&sic=1&sort=subject&ds=.&br=1 | dátum vydania = 2025 | dátum aktualizácie = 31.5.2025 | dátum prístupu = 5.5.2021 | vydavateľ = International Monetary Fund | miesto = | jazyk = Anglický }}</ref> | Rok HDP = 2025 | Poradie HDP = 59 | HDP na hlavu = 34 815<ref name="hdpslovensko"/> | Poradie HDP na hlavu = 41 | HDI = 0,880<ref name="hdislovensko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Latest Human Development Index Ranking | url = https://www.theglobaleconomy.com/Slovakia/human_development/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2023 | dátum prístupu = 31.11.2025 | vydavateľ = UNITED NATIONS DEVELOPMENT PROGRAMME | miesto = New York, New York, USA | jazyk = Anglický }}</ref> | Rok HDI = 2023 | Poradie (HDI) = 45 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[euro]] | Kód meny = EUR | Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]] | UTC posun = +1 | Letný čas = [[Stredoeurópsky letný čas|CEST/SELČ]] | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = SVK/SK | Kód motorových vozidiel = SK | Internetová doména = [[.sk]] | Smerové telefónne číslo = 421 | Poznámky = }} '''Slovensko''', dlhý tvar''' Slovenská republika''', je [[Vnútrozemský štát|vnútrozemský]] [[štát]] v [[Stredná Európa|strednej]] [[Európa|Európe]].{{#tag:ref|Podľa [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a niektorých systémov Slovensko patrí do [[východná Európa|východnej Európy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>WALLACE, W. ''The Transformation of Western Europe London'', Pinter, 1990.</ref><ref>HUNTINGTON, Samuel. ''The Clash of Civilizations''. Simon & Schuster, 1996.</ref><ref>JOHNSON, Lonnie. ''Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends''. Oxford University Press, US, 2001.</ref> Poľský historik [[Jerzy Kłoczowski]] krajinu zaraďuje medzi tzv. [[stredovýchodná Európa|stredovýchodné štáty]].|group=pozn.}} Má rozlohu {{km2|49036}} a okolo 5,4 milióna obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ščítanie obyvateľstva 2021|url=https://scitanie.sk|dátum prístupu=1.1.2021|vydavateľ=Štatistický úrad SR}}</ref> Na severozápade hraničí s [[Česko]]m, na juhozápade s [[Rakúsko]]m, na severe s [[Poľsko]]m, na východe s [[Ukrajina|Ukrajinou]] a na juhu s [[Maďarsko]]m.<ref name="mv-statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach" /> [[Geografia Slovenska|Krajina]] je prevažne hornatá, väčšinu povrchu zaberajú [[vysočina|vysočiny]]. Zo severu sem z mohutného oblúka zasahujú [[Karpaty]], na juhu sa rozprestiera [[Panónska panva]]. Hlavným a [[Zoznam miest na Slovensku|najväčším]] mestom je [[Bratislava]], úradným jazykom je [[slovenčina]]. Prvý štátny útvar [[Slovania|Slovanov]] na území dnešného Slovenska bola [[Samova ríša]] (7. storočie), neskôr vzniklo [[Nitrianske kniežatstvo]] (začiatok [[9. storočie|9. storočia]]), ktorého spojením s [[Moravské kniežatstvo|Moravským kniežatstvom]] vznikla v roku [[833]] [[Veľká Morava]]. Od polovice 10. do konca [[11. storočie|11. storočia]] sa územie Slovenska postupne začlenilo do [[Uhorsko|Uhorska]], ktoré sa v roku [[1526]] stalo súčasťou [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], od roku [[1867]] nazývanej [[Rakúsko-Uhorsko]]. Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] v roku [[1918]] bolo Slovensko súčasťou [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] až do konca roku [[1992]] (okrem obdobia [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnovej Slovenskej republiky]]). Dňa [[1. január]]a [[1993]] vznikla zánikom Česko-Slovenska samostatná Slovenská republika. [[29. marec|29. marca 2004]] Slovensko vstúpilo do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]] a [[1. máj|1. mája]] toho istého roku do [[Európska únia|Európskej únie]]. Od [[21. december|21. decembra]] [[2007]] je členom [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]] a od [[1. január|1. januára]] [[2009]] je 16. členom [[Eurozóna|Eurozóny]], oficiálnou menou sa stalo [[euro]]. Slovensko je [[Parlamentarizmus|parlamentná]] republika, presnejšie parlamentno-prezidentská republika.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Halama|meno=Ondrej|titul=Základy práva pre každého.|vydanie=1.|miesto=Žilina|rok=2020|isbn=978-80-570-2244-2|strany=31}}</ref> V hospodárstve sa vyznačuje modernizovaným [[Priemysel|priemyslom]] a rozvíjajúcim sa sektorom služieb, ktorý prevažuje v podiele tak [[Hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]], ako aj pracovnej sily. Dopravná infraštruktúra je vzhľadom na geografický profil krajiny redšie rozložená, no v súčasnosti dochádza k jej rozšíreniu a modernizácii. Z okolitých štátov má Slovensko pevné zväzky predovšetkým s [[Česko]]m, zatiaľ čo predtým konfliktné vzťahy s [[Maďarsko|Maďarskom]] sa v poslednej dobe zlepšili. Na Slovensku taktiež žije [[Maďari na Slovensku|maďarská]], rusínska a [[Rómovia na Slovensku|rómska]] menšina. Slovensko má bohatú [[Slovenská kultúra|kultúrnu tradíciu]], ako i množstvo prírodných a historických pamiatok. == Etymológia == Vznik názvu Slovensko a etnonyma Slováci je pevne spätý s existenciou [[Uhorsko|uhorského štátu]]. Tým, že sa vo väčšej miere spolu stýkali jednotlivé neslovanské národy Uhorska s pôvodnou slovenskou populáciou, došlo k vytvoreniu zárodkov slovenského povedomia. V oficiálnych prameňoch boli obyvatelia dnešného Slovenska nazývaní ''Slavus'' či ''Sclavus'', aby tak boli odlíšení od ostatných slovanských národov. Toto označenie sa prvýkrát objavilo v roku [[1029]] a potom v rôznych variantoch a jazykoch často od 15. storočia. Pri starších výskytoch podobných tvarov je sporné, či sa myslí slovanské alebo slovenské územie. Moderný slovenský tvar Slovensko je prvýkrát doložený v roku [[1675]] v žiadosti broumovského panstva, adresovanej hajtmanovi kraja v [[Uherské Hradiště|Uhorskom Hradišti]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Uhlár | meno = Vlado | titul = O pôvode názvov Slovák, Slovensko a slovenčina | periodikum = Kultúra slova | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | ročník = 26 | číslo = 8 | strany = 230{{--}}236 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1992/8/ks1992-8.pdf#page=4 | dátum prístupu = 14.4.2021 | issn = 0023-5202 }}</ref> == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Slovenska}} ''Pozri články: [[Vanniovo kráľovstvo]], [[Samova ríša]], [[Nitrianske kniežatstvo]], [[Veľká Morava]], [[Uhorsko]], [[Autonómne Slovensko]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Česko-Slovensko]], [[Slovenská ľudová republika]], [[Slovenská republika rád]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Prvá Slovenská republika]], [[Slovenská socialistická republika]], [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]]'' Slovensko síce patrí do skupiny mladších štátov Európy, ale územie krajiny má dlhú a pohnutú históriu, po ktorej zostalo množstvo pamiatok. Máloktorá európska krajina si prešla zložitejším historicko-politickým vývojom ako práve Slovensko. === Staršie dejiny === [[Súbor:Trencin-Roman2.JPG|thumb|right|Rímsky nápis na hradnej skale v [[Trenčín]]e]] Prvé známky o osídlení Slovenska pochádzajú z konca [[Paleolit|paleolitu]] približne spred 250 tis. rokov. O rozkvete ľudských spoločností na území Slovenska svedčí mnoho archeologických pamiatok ako napríklad nález lebky [[Človek neandertálsky|neandertálca]] v [[Gánovce|Gánovciach]]. Bohatšie doklady o živote prehistorických ľudí sa vzťahujú k [[Neolit|neolitu]]. Našli sa zvyšky ich obydlí, keramiky, ale aj ich duchovného života vo forme obetných darov alebo kultových predmetov akými boli pravdepodobne aj [[Venuša (soška)|venuše]] z Nitrianskeho Hrádku, [[Moravany nad Váhom|Moravian nad Váhom]] a ďalších miest. Približne 5000-4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (zachované nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa [[Domica]]). Etnická príslušnosť týchto pravekých ľudí je však nejasná. Od konca [[4. storočie pred Kr.|4. storočia pred Kr.]] prichádzajú [[Kelti]], ktorých možno považovať za prvé historicky známe [[etnikum]] na území dnešného Slovenska. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V [[1. storočie pred Kr.|1. storočí pred Kr.]] prichádzajú na Slovensko [[Dákovia]], Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry. Na prelome letopočtov sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi [[Germáni|Germánov]]. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich [[Vanniovo kráľovstvo]]. Dunaj tvoril hranicu s [[Staroveký Rím|Rímskou ríšou]]. V [[2. storočie|2. storočí]] nášho letopočtu boli na území Slovenska rozmiestnené rímske vojenské posádky. Následne sa juhozápad Slovenska stal súčasťou rímskej provincie Pannonia.<ref name=":6">{{Citácia knihy|priezvisko=LIŠČÁK|meno=V.|titul=Státy a území světa|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2009|isbn=|strany=725-728}}</ref> Koncom [[4. storočie|4. storočia]] sa začalo [[sťahovanie národov]], na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. S utváraním Slovenska a Slovákov ako národa je spojený najmä príchod Slovanov. Prvé [[Slovania|slovanské]] obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v [[5. storočie|5. storočí]]. V druhej polovici [[6. storočie|6. storočia]] sa Slovania dostali do područia kočovných kmeňov [[Avari (Stredná Ázia)|Avarov]], v prvej polovici [[7. storočie|7. storočia]] bolo miestne územie pripojené k [[Samova ríša|Samovej ríši]]. [[Súbor:Cyril a metod zilina.jpg|thumb|left|170px|Socha svätého [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] v [[Žilina|Žiline]]]] [[Súbor:Market Square of Bardejov.jpg|thumb|Stredoveké centrum [[Bardejov]]a]] Prvým štátnym útvarom na väčšine územia Slovenska bolo [[Nitrianske kniežatstvo]], ktoré sa roku [[833]] pripojilo k [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. V roku [[862]] veľkomoravský panovník [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] požiadal [[Byzantská ríša|Byzanciu]] o kresťanských misionárov, byzantský cisár [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] na Veľkú Moravu poslal misiu vedenú solúnskymi bratmi [[Konštantín Filozof|Konštantínom]] (mníšskym menom sv. Cyril) a sv. [[Metod (svätec)|Metodom]], ktorí zostavili písmo [[Hlaholika|hlaholiku]], preložili [[Biblia|Sväté písmo]], bohoslužobné texty a ďalšie knihy do [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] a pomáhali organizovať cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave. Po zániku Veľkomoravskej ríše vtedajšie územie Slovenska ovládli Maďari (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), ktorí sa v tom čase presídlili do strednej Európy. V polovici 10. storočia postupne vznikol nový feudálny štát – [[Uhorské kráľovstvo]] (Uhorsko). Založila ho síce pôvodom maďarská [[Arpádovci|dynastia Arpádovcov]], ale krajina zostávala mnohonárodnostná a mnohojazyčná, jazykom šľachty a kráľovského dvora bola [[latinčina]]. Po [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] roku [[1526]] sa Slovensko a západné Uhry stali súčasťou habsburskej ríše. V rokoch [[1540]]-[[1541]] Uhorskú nížinu obsadili Turci a juh Slovenska bol začlenený do [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]].<ref name=":6" /> [[Súbor:Siege Ersekujvar.jpg|thumb|right|Obliehanie tureckej pevnosti [[Nové Zámky]] v roku [[1685]]]] [[Súbor:Gen.Milan.Rastislav.Stefanik.Pavel.Vavrys.jpg|thumb|right|Maľba generála [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]]]] Následne po tureckej expanzii sa územie bývalého Uhorska v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. [[Kráľovské Uhorsko]]), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto [[Habsburgovci|habsburského]] štátu. [[Bratislava]] sa stala hlavným ([[1536]] – [[1784]]/[[1848]]), korunovačným ([[1563]] – [[1830]]) mestom a sídlom snemu ([[1542]] – [[1848]]) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. [[Trnava]] sa stala sídlom [[Ostrihom (mesto)|ostrihomského]] arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímskokatolíckej cirkvi. Dlho trvajúce vojny s Osmanskou ríšou na dlhšiu dobu ukončil v roku [[1711]] [[Satmársky mier]]. Najznámejším národným hrdinom, ktorého nájdeme v slovenskej mytológii z tohto obdobia, je zbojnícky kapitán [[Juraj Jánošík]] ([[1688]] – [[1713]]) z [[Terchová|Terchovej]]. Legenda hovorí, že bohatým bral a chudobným dával.<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Jánošík {{!}} Osobnosti {{!}} Terchovská sieň slávy|url=http://slavni.terchova-info.sk/osobnost/juraj-janosik/|vydavateľ=slavni.terchova-info.sk|dátum prístupu=2019-07-26}}</ref> Počas [[18. storočie|18. storočia]] začalo slovenské národné obrodenie. Obhajcom slovenských práv sa stáva kňazská inteligencia, ktorá bola rozdelená na dva prúdy: na katolíkov (na čele [[Anton Bernolák]]) a evanjelikov (hlavní predstavitelia [[Ján Kollár]] a [[Pavol Jozef Šafárik]]). Evanjelici presadzovali koncepciu slovanskej jednoty. Naopak katolíci zastávali názor, že [[Slováci]] sú svojbytný národ a potrebujú vlastný jazyk. V roku [[1787]] kodifikoval [[Anton Bernolák]] prvú spisovnú [[Slovenčina|slovenčinu]] založenú na západoslovenskom nárečí (nazývaná [[bernolákovčina]]). V polovici 19. storočia sa do popredia dostáva tzv. [[Štúrovci|štúrovská generácia]]. Roku [[1843]] kodifikoval [[Ľudovít Štúr]] spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorá je s malými úpravami používaná dodnes. Štúrovci viedli boj za slovenskú svojbytnosť a právo sebaurčenia Slovákov. V revolúcii z rokov [[1848]] – [[1849]] bolo vyhlásené [[Autonómne Slovensko]] v rámci Uhorska a Slováci sa pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchie]], čo sa im žiaľ nepodarilo a slovenská samospráva v roku [[1849]] zanikla. Najhoršiemu tlaku [[Maďarizácia|maďarizácie]] čelili Slováci po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] v rokoch [[1867]] – [[1918]]. S [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorskom]] malo Slovensko spoločný osud až do začiatku [[20. storočie|20. storočia]]. === Novodobé dejiny=== [[Súbor:Czecho-Slovakia by Peace Terms in 1920.jpg|vľavo|náhľad|Územie [[Česko-Slovensko|Československa]] podľa mierových podmienok z roku 1920]] V [[20. storočie|20. storočí]] sa situácia začala meniť. Predstavitelia slovenského a českého národa využili porážku Rakúsko-Uhorska v [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojne]]. V októbri [[1918]] spojením Slovenska, českých krajín a Podkarpatskej Rusi [[Vznik Česko-Slovenska|vzniklo]] [[Česko-Slovensko]] (Československá republika), o jej založenie sa zaslúžil aj slovenský politik [[Milan Rastislav Štefánik]]. Slováci sa k novovznikajúcemu štátu prihlásili [[Martinská deklarácia|Martinskou deklaráciou]] (30. októbra [[1918]]). Slovensko bolo po uzatvorení [[Trianonská mierová zmluva|mierovej zmluvy v Trianone]] prvýkrát vyčlenené ako samostatné územie, hoci v rámci Česko-Slovenska. Postavenie Slovenska v novom štáte však časť jeho obyvateľov a politikov neuspokojovala. Koncom [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] na Slovensku silneli separatistické tendencie.<ref name=":6" /> Od roku [[1918]] mala na Slovensku veľký vplyv katolícka [[Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku|Slovenská ľudová strana]] ([[Andrej Hlinka]]), ktorá žiadala [[Autonómia Slovenska|autonómiu Slovenska]]. Národnostné rozdiely v krajine využil nemecký diktátor [[Adolf Hitler]], ktorý najprv pripravil Česko o pohraničné územia a následne rokoval so slovenskými politikmi. Dňa 19. novembra [[1938]] bol schválený zákon o autonómii Slovenska v rámci [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Územie Slovenska bolo výrazne zmenšené v rámci [[Prvá viedenská arbitráž|1. viedenskej arbitráže]], ktorou muselo odstúpiť Maďarsku južné územia. Za týchto okolností bol pod nátlakom Nemecka nakoniec 14. marca [[1939]] vyhlásený samostatný Slovenský štát (neskôr oficiálne [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]) – jeden zo [[Satelitný štát|satelitov]] [[Nacistické Nemecko|Nacistického Nemecka]], v ktorom sa ustanovil [[Totalitarizmus|totalitný]] politický systém na čele s diktátorom [[Jozef Tiso|Jozefom Tisom]]. Slovensko počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] vystupovalo ako spojenec [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríše]]. Snaha po vlastnej štátnosti bola čoskoro prekrytá odporom voči [[Fašizmus|fašizmu]] a [[Nacizmus|nacizmu]], ktoré zostrovali perzekúciu [[Židia|židovského]] a [[Rómovia|rómskeho]] obyvateľstva. Behom [[Holokaust|holokaustu]], na ktorom sa Slovensko podieľalo vyvezením väčšiny Židov do nacistických koncentračných táborov, bolo usmrtených približne 75 000 slovenských Židov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOVÁČ|meno=D.|titul=Dějiny Slovenska|vydanie=|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|miesto=Praha|rok=2011|isbn=|strany=209}}</ref> Reakciou na vstup nemeckej armády na Slovensko vypuklo v auguste [[1944]] [[Slovenské národné povstanie]], ktorého politickým a vojenským centrom bola [[Banská Bystrica]]. Keď Nemci povstanie porazili, povstalci prešli na partizánsky spôsob boja. Na začiatku roku 1945 oslobodenie Slovenska [[Červená armáda|Červenou armádou]], armádou Rumunska a [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenským armádnym zborom]] ukončilo existenciu slovenského štátu. [[Súbor:Bratislava 1968 2.jpg|thumb|right|[[Sovietsky zväz|Sovietsky]] [[tank (vozidlo)|tank]] v [[Bratislava|Bratislave]] počas [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]], august 1968]] Po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] bolo Slovensko znovu začlenené do obnovenej [[Československá republika|Československej republiky]] (obnovená republika už zahŕňala len územie dnešného [[Česko|Česka]] a Slovenska. [[Podkarpatská Rus]] bola pričlenená k územiu [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]). Postupne sa dostalo do sféry vplyvu ZSSR medzi krajiny [[Východný blok|východného bloku]] za [[Železná opona|železnú oponu]]. Dňa [[25. február|25. februára]] [[1948]], kedy sa [[Februárový prevrat|moci ujala]] [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistická strana Československa]] (KSČ), došlo k [[znárodnenie|znárodneniu]] súkromných podnikov, slovenský roľnícky vidiek zasiahla [[kolektivizácia poľnohospodárstva]]. [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Komunistický režim]] zaviedol [[vedúca úloha strany|vedúcu úlohu KSČ]], ktorá sa potvrdzovala voľbami s jednotnou kandidátkou [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]]. Inak zmýšľajúci boli prenasledovaní [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], väznení aj [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989#Obete|popravení]]. Pre hospodárske zaostávanie a nespokojnosť s politikou komunistickej strany došlo v roku [[1968]] k významným [[Pražská jar|politickým zmenám]] politika [[Alexander Dubček|Dubčeka]]. Dňa [[21. august|21. augusta]] [[1968]] boli tieto procesy potlačené [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpádom vojsk Varšavskej zmluvy]]. Došlo k tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácii]] a nástupu [[Brežnevova doktrína|brežnevskej politiky]]. Od 1. januára [[1969]] sa ČSSR skladala z dvoch socialistických republík, [[Česká socialistická republika|ČSR]] a [[Slovenská socialistická republika|SSR]]. Slovenská socialistická republika (SSR) vznikla ústavným zákonom č. 143/1968 o československej federácii platným od 1. januára 1969 s obmedzenou suverenitou, keď isté kompetencie (najmä na na zabezpečenie spoločných potrieb a záujmov) zostali [[Československá socialistická republika|Československej socialistickej republike]] (ČSSR).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ústava 1968 | url = https://www.psp.cz/docs/texts/constitution_1968.html | vydavateľ = www.psp.cz | dátum prístupu = 2025-05-05}}</ref> V roku [[1989]] [[Nežná revolúcia]] ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom. Slovensko vzniklo [[1. január|1. januára]] [[1993]] ako jeden z nástupníckych štátov Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]], na základe ústavného zákona schváleného [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálnym zhromaždením]] ČSFR. Krajina sa začala otvárať svetu, demokratizovať a väčšmi spolupracovať s inými štátmi. Od [[19. január|19. januára]] [[1993]] je Slovensko členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], od [[29. marec|29. marca]] [[2004]] členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], od [[1. máj|1. mája]] [[2004]] členom [[Európska únia|Európskej únie]], od [[21. december|21. decembra]] [[2007]] je členom [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]] a od [[1. január|1. januára]] [[2009]] je 16. členom [[Hospodárska a menová únia (Európska únia)|Európskej menovej únie]] [[Eurozóna|eurozóny]], čím sa oficiálnou menou stalo [[euro]], ktoré vystriedalo [[Slovenská koruna|slovenskú korunu]]. == Geografia == {{Hlavný článok|Geografia Slovenska}} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Slovensko topo blank.jpg | šírka1 = 180 | popis1 = Fyzická mapa Slovenska | obrázok2 = Slovakia general relief map.svg | šírka2 = 236 | popis2 = Fyzická mapa Slovenska s popisom}} Slovenská republika sa nachádza na severnej pologuli o niečo bližšie k severnému pólu ako k rovníku. Na Slovensku sa používa [[stredoeurópsky čas]], ktorý o 1 hodinu predbieha svetový čas (čas nultého poludníka). Slovensko leží v [[Stredná Európa|Strednej Európe]], akoby v srdci Európy. Je vnútrozemským štátom, neleží na brehu mora. Najbližšie more je [[Jadranské more|Jadranské]], vzdialené približne 365 km. Slovensko hraničí s piatimi štátmi. Na východe susedí s [[Ukrajina|Ukrajinou]] ({{km|97.8|m}}), na juhu s [[Maďarsko|Maďarskom]] ({{km|654.8|m}}), na juhozápade s [[Rakúsko|Rakúskom]] ({{km|106.7|m}}), na severozápade s [[Česko|Českom]] ({{km|251.8|m}}) a na severe s [[Poľsko|Poľskom]] ({{km|541.1|m}}). Slovenské hranice väčšinou tvoria prirodzené prírodné útvary (rieky a hrebene hôr). Štátne hranice vedú aj nížinami a kotlinami, najmä na úsekoch hraníc s Maďarskom a Ukrajinou. Celková dĺžka hraníc je {{km|1652.2|m}}.<ref name="mv-statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach" /> Krajina je charakterizovaná [[Hornatina|hornatým]] reliéfom na severe a [[Nížina|nížinami]] na juhu. Všetky povrchové celky Slovenska patria do [[Panónska panva|Panónskej panvy]] a [[Karpaty|Karpát]]. Svojou územnou rozlohou 49 036 km² sa Slovensko zaraďuje medzi menšie štáty európskeho kontinentu. Tvar územia Slovenska je podlhovastý v rovnobežkovom smere (východ – západ). Slovenskom vedie hlavné európske [[rozvodie]], rozhranie území, z ktorých rieky odvádzajú vodu do dvoch morí (Baltského a Čierneho mora). === Povrch === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Belianske Tatry oct 2022.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = Panoráma [[Belianske Tatry|Belianskych Tatier]] | obrázok2 = Slovakia bratislava.jpg | šírka2 = 220 | popis2 = Rieka [[Dunaj]] v Bratislave | obrázok3 = Chvojnica hills near Unin.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = Obilné polia v [[Chvojnická pahorkatina|Chvojnickej pahorkatine]] na Záhorí | obrázok4 = Kriváň.JPG | šírka4 = 220 | popis4 = [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]], neoficiálny symbol Slovenska | obrázok5 = Oravský hrad (celkový pohled).jpg | šírka5 = 220 | popis5 = [[Oravský hrad]] | obrázok6 = Strbske pleso 2024.jpg | šírka6 = 220 | popis6 = [[Štrbské pleso]] | obrázok7 = Kremenec 005.JPG | šírka7 = 220 | popis7 = Trojhraničný stĺp (Slovensko, Poľsko, Ukrajina) na vrchu [[Kremenec (vrch v Bukovských vrchoch)|Kremenec]], najvýchodnejší bod Slovenska }} Povrch Slovenska je prevažne hornatý – pohoria a vysočiny zaberajú približne tri pätiny územia. Rozsiahle horské pásmo [[Karpaty|Karpát]] vypĺňa mnoho pohorí a kotlín. Jednotlivé skupiny pohorí sa líšia podľa vzniku a hornín, z ktorých sú zložené. Okolo stredného toku Hrona sa rozkladá skupina sopečných pohorí – [[Kremnické vrchy]], [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], [[Poľana (pohorie)|Poľana]], [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Štiavnické vrchy]] a ďalšie. Sopečného pôvodu sú aj [[Slanské vrchy|Slanské]] a [[Vihorlatské vrchy]] na východe. Pásma vrásových pohorí sa ťahajú od [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] na juhozápade cez stredné a severné Slovensko. Najvyššie sa vypínajú pohoria [[Malá Fatra]], [[Veľká Fatra]], [[Nízke Tatry]] a [[Tatry|Vysoké Tatry]]. V Tatrách sa týči najvyšší vrch Slovenska – [[Gerlachovský štít]], vysoký {{mnm|2655}} Ďalšie známe vrchy sú [[Lomnický štít]] (2632 m), symbol Slovenska [[Kriváň]] (2492 m) a [[Rysy (vrch)|Rysy]] (2499 m). Najrozsiahlejšie pohorie je [[Slovenské rudohorie]].<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=ZAŤKOVÁ|meno=M. a KOL.|titul=Geografia Európy, tercia|vydanie=1|vydavateľ=Poľana|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=|strany=29-32}}</ref> Jednotlivé pohoria oddeľujú doliny riek a kotliny. Najväčšie sú Košická, Juhoslovenská, Hornonitrianska, Turčianska, Žilinská a ďalšie. Nížiny sa rozprestierajú na juhozápade, juhu a východe. Patria do rozľahlej zníženiny [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Najväčšia a najúrodnejšia je [[Podunajská nížina]]. Jej južná časť so [[Žitný ostrov|Žitným ostrovom]], kde sú najväčšie zásoby podzemných vôd, je Podunajská rovina. Severnejšie prechádza do Podunajskej pahorkatiny rozčlenenej dolnými tokmi riek – [[Váh]], [[Nitra]], [[Žitava (rieka)|Žitava]], [[Hron]] a [[Ipeľ]]. Druhá najväčšia je [[Východoslovenská nížina]]. Pretekajú ňou viaceré rieky – [[Topľa]], [[Ondava]], [[Laborec]], [[Uh]], [[Latorica]], ktorých vody odvádza [[Bodrog]] a [[Tisa]]. Medzi Malými Karpatami a riekou Moravou leží rozlohou najmenšia [[Záhorská nížina|Záhorská nížina.]]<ref name=":1" /> [[Súbor:Koppen-Geiger Map SVK present (resized).png|vľavo|náhľad|Mapa [[Klimatické pásmo|klimatických pásiem]] Slovenska podľa Köppena]] [[Súbor:STANICA LANOVKY S OBSERVATÓRIOM.JPG|thumb|left|Meteorologická stanica na [[Lomnický štít|Lomnickom štíte]]]] === Podnebie === Na Slovensku panuje [[Mierne pásmo|mierne podnebie]] prechodného typu, s častejším striedaním vlhkého oceánskeho a suchého pevninského vzduchu (v lete horúceho, v zime studeného). Preto na území Slovenska prevládajú teplé [[Leto|letá]] a chladné vlhké [[Zima|zimy]] s veľkou oblačnosťou. Rozdiely v podnebí zapríčiňuje predovšetkým [[nadmorská výška]]. Najteplejšie a najsuchšie sú nížiny (okolo 570 mm zrážok ročne) a nižšie položené kotliny. S rastúcou nadmorskou výškou klesá teplota a viac prší a sneží. Najchladnejšie sú najvyššie pohoria, kde spadne aj najviac zrážok (Tatry vyše 2 000 mm ročne). Viac zrážok majú náveterné strany pohorí. Priemerná teplota vo vyšších polohách, najmä v [[Tatry|Tatrách]], činí okolo -4°C a naopak v nížinách sa pohybuje okolo 10°C. Čo sa týka vetra, v ročnom chode prevláda západné prúdenie. Najvyššia nameraná rýchlosť vetra bola 283 km/h ([[Skalnaté pleso]], Vysoké Tatry).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietor ako v hurikáne: V Škótsku sa očakávajú nárazy vetra až 200 km/h! | url = https://www.pocasieradar.sk/spravy-o-pocasi/vietor-ako-v-hurikane-v-skotsku-sa-ocakavaju-narazy-vetra-az-200-kmh--b21716c8-1184-4c2a-930b-66b35200df11 | vydavateľ = pocasieradar.sk | dátum vydania = 2025-01-24 | dátum prístupu = 2025-01-24 }}</ref> Na Slovensku sú tri klimatické oblasti: teplá, mierne teplá a chladná. Teplá oblasť je v nížinách a nízko položených kotlinách, približne do 350 m n. m. Mierna teplá oblasť má subkontinentálny ráz a tvoria ju časti Slovenska do 800 m n. m (nižšie pohoria a úpätia vyšších hôr). Chladná oblasť sa rozprestiera nad 800 m n. m. vo vyšších častiach pohorí. === Vodstvo === Rieky na Slovensku takmer z celého územia (96 %) patria do [[Úmorie|úmoria]] [[Čierne more|Čierneho mora]], kam ich odvádza rieka [[Dunaj]] s prítokmi. Ostatné územie odvodňuje [[Poprad (rieka)|Poprad]] s [[Dunajec|Dunajcom]] do [[Baltské more|Baltského mora]]. Najdlhšie rieky sú [[Váh]] (403 km), [[Hron]], [[Ipeľ]], [[Nitra (rieka)|Nitra]], [[Hornád]]. Najviac jazier na území Slovenska je v Tatrách (asi 200) a nazývajú sa plesá. Vznikli po ústupe ľadovca. Najväčšie a najhlbšie (53 m) je [[Veľké Hincovo pleso]], známe sú [[Štrbské pleso|Štrbské]], [[Popradské pleso|Popradské]] a [[Skalnaté pleso]]. V krajine je situovaných množstvo umelých [[Priehradná nádrž|priehradných nádrží]]. Najviac priehrad (celkom 19) je na rieke [[Váh]], kde tvoria Vážsku kaskádu. Sú to napr. [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]], [[Sĺňava]], [[Vodné dielo Kráľová|Kráľová]], [[Vodná nádrž Nosice|Nosice]] a iné. Najväčšia priehrada je [[Oravská priehrada]] s rozlohou {{km2|35}}, ďalej [[Zemplínska šírava]] a [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]]. Účel priehrad je hydroenergetický, protizáplavový, slúžia na zavlažovanie, rekreáciu alebo zásobovanie pitnou vodou. K najväčším vodným nádržiam patrí [[Gabčíkovo (vodné dielo)|Vodné dielo Gabčíkovo]] na Dunaji. V minulosti sa na Slovensku budovali [[Rybník|rybníky]] (chov rýb), [[Tajch|tajchy]] (banská činnosť) a [[klauzy]] (splavovanie dreva). ==== Podzemná voda ==== Najväčšie zásoby podzemných vôd sú v riečnych usadeninách a najmä na [[Žitný ostrov|Žitnom ostrove]]. Slovensko je bohaté na [[Minerálna voda|minerálne]] a [[Termálna voda|termálne vody]] (skoro 1 500 prameňov). Využívajú sa ako stolové vody a na liečebné účely v kúpeľoch [[Kúpele Piešťany|Piešťany]], [[Trenčianske Teplice]], [[Kúpele Sliač|Sliač]], [[Kúpele Dudince|Dudince]], [[Kúpele Bojnice|Bojnice]], [[Bardejovské Kúpele|Bardejove]] a iných. Najznámejšie stolové vody sú [[Fatra (minerálna voda)|Fatra]], [[Slatina (minerálna voda)|Slatina]], [[Salvator]], [[Cigeľka|Cígeľka]], [[Santovka (minerálna voda)|Santovka]], [[Mitická]] a [[Rajec (minerálna voda)|Rajec]]. Podzemná voda nasýtená minerálmi má aj rekreačný význam (termálne kúpaliská – [[Bešeňová]], [[Podhájska]], [[Dunajská Streda]], [[Veľký Meder]] a i.).<ref name=":1" /> === Pôdy === Pôdny kryt na území Slovenska je vďaka pestrej geologickej stavbe a členitému reliéfu veľmi rôznorodý. Pôda predstavuje rozhodujúci prírodný zdroj a jeden z hlavných prírodných potenciálov Slovenska. Z celkovej rozlohy pôdy tvorí orná pôda 39,5 %, lúky a pasienky 16,2 % a lesy 44,3 % územia. Najviac sú zastúpené hnedé lesné pôdy, v krasových oblastiach sú typické rendziny. Najúrodnejšie pôdy, černozeme a hnedozeme, nájdeme v nížinách. Problémom je ohrozenie pôd eróziou a svahovými pohybmi. Veľké sú i úbytky pôd v prospech zastavaných plôch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Regionální geografie Slovenska – elektronická učebnice|url=https://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/RGSR/ucebnice/fg/pudy.html|vydavateľ=geography.upol.cz|dátum prístupu=2019-07-12}}</ref> === Geografické zaujímavosti === ;Svetové strany * najsevernejší bod: [[Beskydok (vrch v Oravských Beskydách)|Beskydok]] (obec [[Oravská Polhora]]) na štátnej hranici (49° 37' s. z. š., 19° 28' v. z. d.) * najjužnejší bod: [[Patince]] (47° 44' s. z. š., 18° 17' v. z. d.) * najzápadnejší bod: [[Záhorská Ves]] (48° 23' s. z. š., 16° 50' v. z. d.) * najvýchodnejší bod: [[Kremenec (vrch v Bukovských vrchoch)|Kremenec]] (hraničný trojmedzník) (obec [[Nová Sedlica]]) (49° 05' s. z. š., 22° 34' v. z. d.) ;Nadmorská výška * najvyšší bod: [[Gerlachovský štít]] ({{mnm|2654.4}}) * najnižší bod: hladina rieky [[Bodrog]] pri [[Streda nad Bodrogom|Strede nad Bodrogom]] ({{mnm|94}}) ;Stredy * stred Slovenska: kóta [[Vepor|Ľubietovský Vepor]]-[[Hrb (vrch)|Hrb]] (+/− 5{{--}}{{km|10|m}}) (48° 44' s. z. š., 19° 28' v. z. dĺžky) * geometrický stred Slovenska: kóta [[Hájny grúň (1 207,7 m n. m.)]], ťažisko štátneho územia * stred Európy (zemepisný): kostol sv. Jána v [[Kremnické Bane|Kremnických Baniach]] (+/− 5{{--}}{{km|10|m}})(48° 45' s. z. š., 18° 55' v. z. d.) ;Vzdialenosti (vzdušné) * najväčšia dĺžka: {{km|428.8|m}} medzi obcami Záhorská Ves a Nová Sedlica * najkratšia šírka: {{km|77.6|m}} medzi obcami [[Orlov]] a [[Hosťovce (okres Košice-okolie)|Hosťovce]] == Geológia == {{Hlavný článok|Geológia Slovenska}} [[Súbor:Geol map.png|náhľad|Mapa geologickej stavby Slovenska]] [[Súbor:SF-IMG 0319-stoneWaterfall.jpg|náhľad|[[Šomoška (národná prírodná rezervácia)|Kamenný vodopád]] Somoška v [[Cerová vrchovina|Cerovej vrchovine]], najznámejší vulkanický útvar na Slovensku]] [[Súbor:Mineraly.sk - magnezit.jpg|thumb|Magnezit z [[Lubeník]]a, minerál patrí medzi najvýznamnejšie suroviny v súčasnosti ťažené na Slovensku]] [[Súbor:Domica Cave 22.jpg|thumb|Jaskyňa [[Domica]]]] Geologické pomery sú veľmi pestré. Územie Slovenska zaberajú z väčšej časti [[Karpaty]], ktoré na juhu lemujú nížiny [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Karpaty sa zaraďujú do [[Alpsko-himalájska sústava|alpsko-himalájskej sústavy]]. Vytvorili ju vrásnenia koncom druhohôr a v treťohorách, preto majú výraznú [[Príkrov (geológia)|príkrovovú]] stavbu. Jednotlivé pásma sú na seba nasúvané, približne smerom z juhu na sever. === Geologická stavba === Geologická stavba Slovenska je rozmanitá. Pohoria karpatského horského systému majú výraznú príkrovovú geologickú stavbu a tvoria ich rozmanité [[Kryštalinikum|kryštalinické]] aj [[usadená hornina|usadené horniny]], čím sa výrazne odlišujú od nížin Panónskej panvy (ktoré obsahujú najmä vrstvy [[Piesok|piesku]], [[Štrk|štrku]] a [[Íl|ílu]]). Na území Slovenska utvárajú [[Karpaty]] rozsiahly oblúk, ktorý možno rozdeliť na [[Západné Karpaty|Západné]] a [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východné Karpaty]]. Väčšinu povrchu zaberajú Západné Karpaty. [[Západné Karpaty]] sa tiahnu v dvoch pásmach: vonkajšom a vnútornom. Vonkajšie Karpaty tvorí najmä [[flyšové pásmo]], ktoré sa rozprestiera na severe a severozápade Slovenska. Tvoria ho prevažne hraničné pohoria, ktoré sú vybudované [[Flyš|flyšom]] (striedanie [[pieskovec|pieskovcov]], [[ílovec|ílovcov]] a [[Bridlica (sediment)|bridlíc]]). Začína [[Biele Karpaty|Bielymi Karpatami]], pokračuje cez Kysuce a Oravu na východné Slovensko až po pohorie [[Čergov (pohorie)|Čergov]]. Hranicu medzi vonkajšími a vnútornými Západnými Karpatami predstavuje [[bradlové pásmo]]. Tvoria ho odolné vápence ([[bradlo (útvar)|bradlá]]) vyčnievajúce bralnaté z menej odolných ílov a pieskovcov (napr. [[Vršatské bradlá]]). Vnútorné pásmo Západných Karpát tvorí mnoho pohorí a kotlín. Podľa stavby a vzhľadu ich možno rozdeliť do štyroch skupín: 1. jadrové pohoria, 2. sopečné pohoria, 3. Slovenské rudohorie, 4. karpatské kotliny a nížiny. [[Pásmo jadrových pohorí|Jadrové pohoria]] budujú tvrdé jadrá ([[Granit|žuly]], [[Rula|ruly]], [[Svor (hornina)|svory]]) a obalové horniny ([[Vápenec|vápence]], pieskovce a bridlice). Patria k nim pohoria [[Malé Karpaty]], [[Strážovské vrchy]], [[Súľovské vrchy]], [[Malá Fatra]], [[Veľká Fatra]], [[Chočské vrchy]], [[Nízke Tatry]] a [[Tatry]]. [[Neogénne vulkanity karpatského oblúka|Sopečné pohoria]] sa nachádzajú južnejšie od jadrových pohorí. Na ich stavbe sa podieľa najmä [[andezit]] a [[ryolit]], menej [[čadič]]. Najvýznamnejšie sopečné pohoria Slovenska sú [[Poľana]], [[Kremnické vrchy]], [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Štiavnické vrchy]] a [[Slanské vrchy]]. Slovenské rudohorie tvorí akúsi klenbu odlišného zloženia (hlavne slabo premenené horniny [[fylit]]y a [[bazalt|metabazalty]]), o ktorú sa opierajú jadrové pohoria zo severu a sopečné zo západu. K pásmu Slovenského rudohoria patria aj vápencové pohoria: [[Slovenský kras]], [[Slovenský raj]] a [[Muránska planina]]. V nich vzniklo činnosťou vody mnoho jaskýň. Pohoria Západných Karpát oddeľujú doliny a kotliny. Najväčšie sú [[Košická kotlina|Košická]], [[Juhoslovenská kotlina|Juhoslovenská]], [[Hornonitrianska kotlina|Hornonitrianska]], [[Turčianska kotlina]], [[Horehronské podolie]] a i.<ref name=":2" /> [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východné Karpaty]] sa rozprestierajú na severovýchode Slovenska. Ich vonkajšia časť ([[Nízke Beskydy]] a [[Poloniny]] – [[Bukovské vrchy]]) sa podobá na flyšové Západné Karpaty, ale má nižšie nadmorské výšky. Vnútornú časť Východných Karpát vypĺňajú sopečné [[Vihorlatské vrchy]]. === Geologický vývoj === Geologický vývoj prebiehal vo viacerých etapách dávno predtým, ako sa tu objavili v [[kvartér|štvrtohorách]] prví ľudia. V období [[paleozoikum|prvohôr]] pred asi 400 - 300 miliónmi rokov vznikli v hlbinách zeme počas tzv. [[hercýnske vrásnenie|variského/hercýnskeho vrásnenia]] premenené horniny [[rula|ruly]], [[svor]]y a [[amfibolit]]y. Miestami intrudovali variské [[granitoid]]y. Územie budúceho Slovenska vtedy tvorilo súčasť kontinentu [[Pangea]]. Do konca prvohôr bolo staré hercýnske pohorie postupne zarovnané a zmenené na rozsiahlu púšť. Začiatkom [[mezozoikum|druhohôr]] v triase prevažnú časť dnešného Slovenska zalievalo prevažne plytké more. Iba v najjužnejších oblastiach sa nachádzajú zvyšky triasovo-jurského tzv. [[Meliatsko-halstattský oceán|Meliatskeho oceánu]] (súčasť väčšieho oceánu [[Tethys (more)|Tethys]]). Na dne mora sa milióny rokov hromadili vápenaté schránky živočíchov. Na väčšine územia sa usadzovali [[vápenec|vápence]] a [[dolomit (hornina)|dolomity]]. V jure a kriede hlavne vápence. Koncom [[Mezozoikum|druhohôr]] územie budúceho Slovenska postihli rozsiahle horotvorné pohyby ([[orogenéza]] a [[tektogenéza]]). Vznikli vnútrokarpatské [[príkrov (geológia)|príkrovy]], ktoré sa sunuli smerom zo severu na juh. V mladších treťohorách sa zemská kôra rozlámala na kryhy. Z vyzdvihnutých krýh vznikli pohoria, z poklesnutých krýh vznikli [[neogénne kotliny]] a nížiny. Zasahovalo sem more [[Paratethys]]. V treťohorách vnikli na území dnešného Slovenská viaceré sopky. Vulkanická aktivita bola intenzívna hlavne na strednom a východnom Slovensku. Príkladom veľkých sopiek sú [[Štiavnický stratovulkán]], najväčšia sopka v Európe pred 15 miliónmi rokov, [[Poľana (vrch)|Poľana]], či [[Vihorlat (vrch)|Vihorlat]]. Posledná sopka, ktorá eruptovala na Slovensku, je [[Putikov vŕšok]] pri Novej Bani. Jej vek odhadujú vedci na 102 tisíc rokov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RUŽEK|meno=I. a KOL.|titul=Geografia pre 5.ročník základných škôl|vydanie=1|vydavateľ=VKÚ|miesto=Harmanec|rok=2009|isbn=|strany=41}}</ref> Horotvorný proces pokračoval od záverečnej fázy treťohôr pozvoľným dvíhaním celého priestoru. K sformovaniu dnešnej tvárnosti georeliéfu prispela i činnosť [[Štvrtohory|štvrtohorných]] ľadovcov a nadmerná [[erózia]]. Vo štvrtohorách sa objavuje [[človek]] a sopečná činnosť postupne ustáva. Slovensko sa nachádza na [[Eurázijská platňa|eurázijskej litosférickej platni]], resp. na časti označovanej [[Alcapa]]. Tektonické [[Zlom (geológia)|zlomy]], ktoré pretínajú miestne územie, nie sú v súčasnosti veľmi aktívne. Preto sa na Slovensku vyskytujú zemetrasenia pomerne zriedkavo a majú malú intenzitu.<ref name=":72" /> Celkovo sa seizmická aktivita najviac prejavuje v okolí [[Komárno|Komárna]], v oblasti [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] od [[Bratislava|Bratislavy]] po [[Vrbové]], v oblasti Horehronia východne od [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a na východnom Slovensku približne medzi [[Humenné|Humenným]] a [[Užhorod]]om. Zdrojom zemetrasení je aj oblasť severne od Tatier na poľskom území v okolí mesta [[Zakopané]].<ref>Hók, J., Kysel, R., Kováč, M., Moczo, P., Kristek, J., Kristeková, M., Šujan, M., 2016: [http://www.geologicacarpathica.com/browse-journal/volumes/67-3/article-803/ A seismic source zone model for the seismic hazard assessment of Slovakia.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190725083335/http://www.geologicacarpathica.com/browse-journal/volumes/67-3/article-803/ |date=2019-07-25 }} Geologica Carpathica, 67, 3, s. 273–288</ref> Najsilnejšie historicky doložené zemetrasenie zasiahlo Slovensko [[28. jún]]a [[1763]] pri [[Komárno|Komárne]] (pozri [[zemetrasenie v Komárne v roku 1763]]) a jeho magnitúdo bolo 5,8 (zomrelo pri ňom 63 ľudí).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najsilnejšie zemetrasenie na území Slovenska bolo 28. júna 1763 pri Komárne a zomrelo pri ňom 63 ľudí|url=https://www.sme.sk/c/2114616/najsilnejsie-zemetrasenie-na-uzemi-slovenska-bolo-28-juna-1763-pri-komarne-a-zomrelo-pri-nom-63-ludi.html|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2019-07-14|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> Slovensko je seizmicky a vulkanicky stabilná oblasť. === Nerastné bohatstvo === Ťažba [[nerastná surovina|nerastných surovín]] predstavuje jeden zo základov hutníckej výroby, chemického a stavebného priemyslu a ovplyvňuje výrazne aj ďalšie priemyselné odvetvia. V roku 2020 dosiahla hodnota ťažby nerastných surovín na Slovensku 329 miliónov €, čo predstavovalo 0,35 % [[Hrubý domáci produkt|HDP]]. V banskom priemysle bolo v roku 2020 zamestnaných 5 283 zamestnancov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Šoltés S., Kúšik D., Mižák J. & Kubač A. | odkaz na autora = | titul = NERASTNÉ SUROVINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2021 | url = https://www.geology.sk/wp-content/uploads/2024/12/SlovakMinerals_Yearbook_2021.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-11 | jazyk = sk}}</ref> Spomedzi energetických surovín sa dnes na území Slovenska ťažia [[ropa]], [[zemný plyn]], [[hnedé uhlie]] a [[lignit]]. Ťažba ropy pokrýva iba okolo 1 % a ťažba zemného plynu 3 % domácej spotreby. Ťažba hnedého uhlia pokrýva 80 % domácej spotreby, zvyšok je podobne ako celá spotreba [[čierne uhlie|čierneho uhlia]] zabezpečená dovozom z Česka. Ďalšie energetické suroviny ako [[antracit]], [[bitúmen|bitumenózne]] [[bridlica (sediment)|bridlice]] a neživičné plyny nie sú pri dnešných cenách vhodné na rentabilnú ťažbu. Ekonomicky zaujímavé zásoby [[Urán (chemický prvok)|uránu]] sa nachádzajú napr. na ložisku [[Jahodná (vrch)|Jahodná]] ([[Kurišková]]), ale k ich ťažbe zatiaľ nedošlo. Spomedzi [[ruda|rúd]] bola na Slovensku donedávna ťažená už iba [[železná ruda]] ([[siderit]]), ktorej ťažba pokrývala 11 % domácej spotreby. V priebehu leta [[2008]] však ťažba ustala. Na Slovensku sa na rozdiel od okolitých krajín nachádzajú zásoby [[antimón]]u, ktorý sa však v súčasnosti neťaží. V minulosti patrili medzi významné ložiská tohto polokovu [[Dúbrava (okres Liptovský Mikuláš)|Dúbrava]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]] a [[Pezinok]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]]. Krajina má značné zásoby [[neruda (nerast)|nerudných surovín]], z ktorých veľký význam má hlavne ťažba [[magnezit]]u, ktorý je exportovaný a predstavuje okolo 6 % svetovej ťažby tejto suroviny. Z celosvetového meradla je významná aj ťažba [[Perlit (hornina)|perlitu]] a [[skupina zeolitu|zeolit]]ov. Významným je i novo otvárané ložisko [[Talk|mastenca]] pri [[Gemerská Poloma|Gemerskej Polome]]. Medzi ostatné na Slovensku ťažené nerudné suroviny patrí [[barit]], [[bentonit]], [[kaolín]] (pokrýva asi 26 % domácej spotreby), keramické [[íl]]y, petrurgický [[bazalt]], stavebný a [[obkladový kameň]], [[dolomit (hornina)|dolomit]], [[vápenec]], [[halit|kamenná soľ]] (pokrýva asi 20 % domácej spotreby), [[anhydrit]] (pokrýva asi 45 % domácej spotreby), [[skupina živca|živce]], [[kremeň|kremenné]] [[piesok|piesky]] a ďalšie. V minulosti bola krajina významným producentom [[zlato (minerál)|zlata]], [[striebro (minerál)|striebra]], [[meď (minerál)|medi]] a ďalších rúd, ktorých ložiská sú v dnešnej dobe vyťažené. V malej miere pokračuje iba ťažba zlata v Banskej Hodruši ([[Hodruša-Hámre]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[ČTK]] | titul = Pri Hodruši našli nové ložisko zlata, s ťažbou sa má začať budúci rok | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/192116-pri-hodrusi-nasli-nove-lozisko-zlata-s-tazbou-sa-ma-zacat-buduci-rok/ | dátum vydania = 29.10.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.12.2013 | vydavateľ = spravy.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Jaskyne === Vzhľadom ku geologickej stavbe nie je divu, že sa na Slovensku nájdu rozvinuté krasové útvary, ktoré právom patria medzi veľké prírodné pozoruhodnosti. Krasová a erózna činnosť vytvorili viac než 7 500 jaskýň, pričom 13 z nich je sprístupnených verejnosti. Medzi tie najvýznamnejšie a najcennejšie patria [[Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu|jaskyne Slovenského krasu]] a [[Dobšinská ľadová jaskyňa]], ktoré boli zapísané do Zoznamu svetového dedičstva [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]]. Unikátnu hodnotu má predovšetkým [[Ochtinská aragonitová jaskyňa]], jediná svojho druhu v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jaskyne – Slovakia.travel|url=http://slovakia.travel/co-vidiet-a-robit/priroda-a-krajina/jaskyne|vydavateľ=slovakia.travel|dátum prístupu=2019-07-09}}</ref> Jaskyne svojimi pozoruhodnosťami oslovujú širokú verejnosť i odborníkov rôzneho zamerania. == Príroda == [[Súbor:Slovensky raj-Stratenska pila.jpg|náhľad|[[Stratenská píla]] v [[Národný park Slovenský raj|Národnom parku Slovenský raj]]]] [[Súbor:M.marmota latirostris in Veľká Studená dolina 2.jpg|thumb|[[Svišť vrchovský|Svišť vrchovský tatranský]]]] Slovensko sa vďaka svojim prírodných danostiam môže pochváliť nedotknutou a divokou prírodou. Geografická poloha Slovenska podmieňuje bohatstvo diverzity fauny a flóry. Na celom jeho území bolo dosiaľ popísaných viac než 11 tisíc druhov rastlín, takmer 29 tisíc živočíšnych druhov a cez tisíc druhov prvokov. Častá je i [[Endemit|endemická]] biodiverzita.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Regionální geografie Slovenska – elektronická učebnice|url=https://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/RGSR/ucebnice/fg/biota.html|vydavateľ=geography.upol.cz|dátum prístupu=2019-07-12}}</ref> === Rastlinstvo === {{hlavný článok|Rastlinstvo Slovenska}} Územie Slovenska sa rozprestiera v oblasti [[Listnatý les|listnatých]] a [[Zmiešaný les|zmiešaných lesov]] mierneho pásma. S meniacou sa nadmorskou výškou sa menia rastlinné aj živočíšne spoločenstvá, ktoré takto tvoria [[výškové stupne]] (dubový, bukový, smrekový stupeň, kosodrevina, alpínske lúky a podsnežné pásmo). Lesy pokrývajú 44,3 % územia Slovenska (2,17 milióna hektárov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prírodné bohatstvo Slovenska | url = http://www.tasr.sk/10/1307.axd?k=20080430TBB00452 | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2011 | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Až 60 % lesných porastov tvoria listnáče a 40 % ihličnany, prevládajú 60- až 100-ročné porasty. Medzi drevinami je najviac zastúpený v nížinách [[dub]], na úpätiach hôr [[Buk (rod)|buk]] a vo vyšších polohách [[Smrek (rod)|smrek]]. Približne 60 % výmery lesných pozemkov obhospodarujú štátne organizácie. Na výslnných svahoch v najteplejších oblastiach Slovenska sa vyskytujú tzv. skalné stepi a [[Lesostep|lesostepi]]. Rastie v nich veľa vzácnych druhov bylín a žijú tam i vzácne teplomilné druhy živočíchov. === Živočíšstvo === {{hlavný článok|Živočíšstvo Slovenska}} Výskyt živočíšnych druhov sa pevne viaže na príhodné typy rastlinných spoločenstiev. Na území Slovenska sa vyčleňujú živočíšne spoločenstvá stepí ([[Jarabica poľná|jarabica]], [[Zajac poľný|zajac]], [[Bažant obyčajný|bažant]], [[Hraboš poľný|hraboš]], [[Drop veľký|drop]]), listnatých lesov ([[Diviak lesný|diviak]], [[Tetrov hoľniak|tetrov]], [[Jeleň lesný|jeleň]], [[Medveď hnedý|medveď]], [[Vlk dravý|vlk]], [[Líška hrdzavá|líška]], [[Srnec lesný|srnčia zver]], [[Veverica obyčajná|veverica]], [[Jazvec lesný|jazvec]], [[rys ostrovid]]), vysokohorských polôh ([[Svišť vrchovský|svišť]], [[kamzík vrchovský|kamzík]]), vôd, močiarov a ich brehov ([[kapor]], [[Pstruh potočný|pstruh]], 6 druhov [[skokanovité|skokanov]], dva druhy [[ropuchovité|ropúch]], 6 druhov [[volavkovité|volaviek]]). Z vtákov obýva Slovensko pravidelne 10 druhov [[sovovité|sov]], 3 druhy [[jastrabovité|orlov]], 6 druhov [[jastrabovité|sokolov]], 3 druhy [[jastrabovité|myšiakov]], v jaskyniach, stromových dutinách a v budovách žije 28<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=SON Spoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku, prehľad druhov |url=http://www.netopiere.sk/netopiere/prehlad-druhov/ |dátum prístupu=2020-07-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160404225628/http://www.netopiere.sk/netopiere/prehlad-druhov/ |dátum archivácie=2016-04-04 }}</ref> rôznych druhov [[netopiere (rad)|netopierov]]. Mnoho druhov fauny sa prispôsobilo podmienkam vo viacerých spoločenstvách. Z hľadiska druhového zloženia je najpestrejšie a najpočetnejšie spoločenstvo listnatých lesov. Najmenej živočíchov sa prispôsobilo chladným vysokohorským podmienkam.<ref name=":2" /> === Ochrana prírody === Na Slovensku zabezpečuje veľkoplošnú ochranu prírody 9 [[Zoznam národných parkov na Slovensku|národných parkov]] a 14 [[Zoznam chránených krajinných oblastí na Slovensku|chránených krajinných oblastí]] (CHKO). Najstarší a rozlohou najväčší je [[Tatranský národný park]]. Medzi ďalšie národné parky sa zaraďujú [[Pieninský národný park]], [[Národný park Nízke Tatry|Nízke Tatry]], [[Národný park Slovenský raj|Slovenský raj]], [[Národný park Slovenský kras|Slovenský kras]], [[Národný park Malá Fatra|Malá Fatra]], [[Národný park Veľká Fatra|Veľká Fatra]], [[Národný park Poloniny|Poloniny]] a [[Národný park Muránska planina]]. Celkom je na Slovensku vyhlásených 1 098<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prehľad chránených území | url = http://www.sopsr.sk/web/?cl=114 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-12 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref> maloplošných chránených území, 41 [[Zoznam chránených vtáčích území na Slovensku|chránených vtáčích území]] a 642 [[Zoznam území európskeho významu na Slovensku|území európskeho významu]]. Chránené územia zaberajú asi 23 % rozlohy štátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR | url = http://uzemia.enviroportal.sk/main/list/sortColumn/Cislo/sortType/asc | dátum vydania = 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = SAŽP | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lokality Natura 2000 | url = http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&lang=sk&sec=1&cpt=1 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | miesto = | jazyk = }}</ref> V posledných rokoch narastajú environmentálne problémy. Slováci svojou činnosťou [[životné prostredie]] menia priaznivo i nepriaznivo. Na znečisťovaní ovzdušia sa najviac podieľajú tepelné elektrárne a iné vykurovacie zariadenia spaľujúce pevné palivá, hutnícky a chemický priemysel a automobilová doprava. Do vzduchu vypúšťajú zvýšené množstvo škodlivých látok. Ich pôsobením vznikajú [[Kyslý dážď|kyslé dažde]] a za bezvetria aj mestský [[smog]]. Slovenskú prírodu taktiež poškodzujú [[Víchrica|víchrice]], snehové [[kalamity]], zosuvy pôdy, [[škodcovia]], [[Požiar|požiare]], [[Povodeň|povodne]] a nepovolený výrub (dokonca aj v národných parkoch). [[Odpadová voda|Odpadové vody]] z tovární a sídlisk znečisťujú povrchové a podzemné vody. Vo všetkých mestách vznikajú problémy s odstraňovaním [[Odpad|odpadu]]. Postupne sa však robí triedený zber odpadových surovín (plastov, skla, papiera, kovov, textilu ap.) a ich opätovné spracovanie a využitie – [[recyklácia]]. Časť nespracovaných odpadov sa spaľuje, ostatné sa sústreďujú na [[Skládka odpadov|skládkach odpadov]]. <gallery> Súbor:Tatra Chamois.jpg|[[Kamzík vrchovský tatranský]] v [[Tatranský národný park|Tatranskom národnom parku]] Súbor:Pieninský národný park (49).jpg|[[Pieninský národný park]] Súbor:Low Tatras - view from Ďumbier.jpg|Pohľad na [[Nízke Tatry]] z vrchu [[Ďumbier (vrch)|Ďumbier]] Súbor:Velky Rozsutec.jpg|Vrch [[Veľký Rozsutec]] je symbolom pohoria a [[Národný park Malá Fatra|Národného parku Malá Fatra]] Súbor:Slovensky raj 02.jpg|[[Národný park Slovenský raj]] Súbor:Muránská planina, 06 – Studňa, 2019 (06).jpg|Lokalita Studňa v [[Národný park Muránska planina|Národnom parku Muránska planina]] Súbor:Ďurkovec (pohľad z Ďurkovca) 001.jpg|Výhľad z [[Ďurkovec (vrch)|Ďurkovca]] smerom do Sedla pod Ďurkovcom a na [[Pľaša (vrch)|Pľašu]] (vpravo) v [[Národný park Poloniny|Národnom parku Poloniny]] Súbor:Zádielská tiesňava (16).jpg|[[Zádielska tiesňava]] v [[Národný park Slovenský kras|Národnom parku Slovenský kras]] Súbor:Rakytov, Veľká Fatra (SVK) - southern side.jpg|Vrch [[Rakytov (vrch)|Rakytov]] v [[Národný park Veľká Fatra|Národnom parku Veľká Fatra]] </gallery> == Obyvateľstvo == {{hlavný článok|Demografia Slovenska}} [[Súbor:Slovakia demography.png|náhľad|Graf populačného vývoja v rokoch 1993 – 2010]] [[Súbor:Population density in Slovakia.png|náhľad|Hustota obyvateľstva Slovenska (2019)]] [[Súbor:Slovakia single age population pyramid 2020.png|náhľad|Veková pyramída Slovenska (2020)]] Slovensko malo k 31. decembru 2025 vyše 5,4 milióna [[Obyvateľstvo|obyvateľov]]. Od roku 2020 na Slovensku dochádza k prirodzenému úbytku obyvateľstva, čím ubudlo 51-tisíc obyvateľov. Hrubá miera pôrodnosti bola v roku 2025 na najnižšej úrovni za posledných 100 rokov a to 776 narodených detí na 100-tisíc obyvateľov. Celkový počet obyvateľov v krajine pozitívne ovplyvňuje zahraničná migrácia, v roku 2025 sa na Slovensko prisťahovalo takmer 6,4 tisíca ľudí a vysťahovalo sa vyše 4,9 tisíca osôb.<ref name="Demografický vývoj" /> Najvyšší počet obyvateľov majú kraje [[Prešovský kraj|Prešovský]], [[Košický kraj|Košický]] a [[Nitriansky kraj|Nitriansky]].<ref name="CIA" /> Najväčší úbytok obyvateľstva je v Bratislavskom, Myjavskom, Košickom, Medzilaborskom okrese a v okrese Sobrance. Najväčší prírastok obyvateľstva je na [[Spiš (región)|Spiši]], [[Orava (región)|Orave]], [[Košický región|Above]] a [[Zemplín (slovenský región)|Zemplíne]].<ref name="VCH200922">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Všeobecné charakteristiky za rok 2009|url=http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Štatistický úrad SR|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20141112202449/http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum archivácie=2014-11-12}}</ref> Územie Slovenska je nerovnomerne zaľudnené, čo súvisí najmä s prírodnými danosťami. Priemerná hustota zaľudnenia je 110 obyvateľov na km². Obyvateľstvo sa sústreďuje v husto zaľudnených mestách, ktoré sa nachádzajú v nížinách západného Slovenska (Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský kraj). Oveľa menej sú zaľudnené pohoria. Demografický vývoj silne ovplyvňuje [[migrácia (sociológia)|migrácia]]. Predovšetkým v minulosti vlny sťahovania smerovali do [[Spojené štáty|USA]], [[Česko|Česka]], [[Srbsko|Srbska]] ([[Vojvodina]]), [[Maďarsko|Maďarska]], [[Rakúsko|Rakúska]] a do niektorých ďalších krajín. Momentálne sú vo vnútornej migrácii charakteristické pohyby z východu krajiny na západ a sťahovanie obyvateľstva na krátke vzdialenosti – medzi mestom a zázemím, predovšetkým za prácou. Negatívnym fenoménom je odliv kvalifikovanej [[Pracovná sila (schopnosť)|pracovnej sily]], ktorý pretrváva v menšej miere dodnes. Veková štruktúra obyvateľov Slovenska je priaznivá. Najpočetnejšiu skupinu tvoria obyvatelia v [[Produktívny vek|produktívnom veku]] (ženy vo veku 15-59, muži vo veku 15-61). Naopak, najmenej početná je skupina predproduktívnych obyvateľov (0- až 14-roční obyvatelia), čo z dlhodobého hľadiska nie je priaznivá situácia. V krajine i naďalej rastie počet poproduktívnych obyvateľov (ženy vyše 60 rokov, muži vyše 62 rokov). Preto dochádza aj k zvyšovaniu priemerného veku obyvateľov Slovenska (38,7 rokov). Stredná dĺžka života obyvateľov pri narodení je u žien vyššia (79 rokov) ako u mužov (72 rokov). Súvisí to s kvalitným zdravotníctvom a vysokou životnou úrovňou.<ref name=":22">{{Citácia knihy|priezvisko=TOLMÁČI|meno=L. a KOL.|titul=Geografia pre 9. ročník ZŠ a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom|vydanie=2|vydavateľ=Orbis Pictus Istropolitana|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=|strany=}}</ref> === Etnické zloženie === [[Súbor:Slovakia 2011 Ethnic.png|náhľad|Etnická štruktúra obcí a miest Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku [[2011]]]] V súčasnosti je populácia na území Slovenska národnostne takmer jednotná. Z celkového počtu obyvateľstva je viac ako 83 % etnických [[Slováci|Slovákov]]. Najvýraznejšie zastúpenie majú na severe Slovenska. Po slovenskej sú najviac zastúpení obyvatelia [[Maďari na Slovensku|maďarskej]] národnosti, ktorí žijú najmä na juhu pri hraniciach s Maďarskom. Druhou najpočetnejšou menšinou sú [[Rómovia na Slovensku|Rómovia]], ktorí obývajú najmä regióny na východnom Slovensku (Spiš, Šariš a Gemer). Podiel rómskeho obyvateľstva sa postupne zvyšuje. Časť obyvateľstva na západe Slovenska sa hlási k českej, moravskej a sliezskej národnosti. Na východe a severovýchode je početne zastúpená aj rusínska a ukrajinská národnosť, na severe pri hraniciach s Poľskom poľská.<ref name=":22" /> Nemci na Slovensku, ktorí sami seba nazývali [[Karpatskí Nemci]], kedysi tvorili významnú [[Národnostná menšina|národnostnú menšinu]]. [[Nemčina|Nemecky]] hovoriace obyvateľstvo v roku 1930 tvorilo viac ako 4%. Po roku [[1945]] bolo evakuovaných a čiastočne násilne [[Deportácia|deportovaných]] 84 % Nemcov zo Slovenska (v rámci [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|Vysídlenia Nemcov z Česko-Slovenska]]), čím sa nemecká menšina (v [[2011]] sa 4 690 hlásilo k nemeckej národnosti) dostala na úroveň asi jedno promile (0,1%) obyvateľstva. {| class="wikitable sortable" ![[Národnostná menšina|Národnosť]] !2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/SR/SK0/SR|dátum prístupu=20.1.2021}}</ref> !2011<ref name="SODB2">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Štatistický úrad SR |url=http://portal.statistics.sk/ |dátum prístupu=2009-10-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140329022711/http://portal.statistics.sk/ |dátum archivácie=2014-03-29 }}</ref> !2001<ref name="SODB2" /> !1991<ref name="SODB2" /> !1980<ref name=":02">BENŽA, Mojmír a kol. ''Národnostný atlas Slovenska.'' Prešov: Dajama, 2015. 55 s. ISBN 978-80-8136-053-4.</ref> !1970<ref name=":02" /> !1961<ref name=":02" /> !1950<ref name=":02" /> !1940*<ref name=":02" /> !1930 <ref name="FORUMINST2">http://www.foruminst.sk Fórum inštitút pre výskum menšín</ref> |- |[[Slováci|Slovenská]] |4 567 547 <small>(83,82%)</small> | rowspan="2" |4 352 775 <small>(80,65%)</small> | rowspan="2" |4 614 854 <small>(85,79%)</small> | rowspan="2" |4 519 328 <small>(85,69%)</small> | rowspan="2" |4 317 010 <small>(86,49%)</small> | rowspan="2" |3 876 190 <small>(85,47%)</small> | rowspan="2" |3 560 216 <small>(85,29%)</small> | rowspan="2" |2 980 616 <small>(86,59%)</small> | rowspan="2" |2 214 475 <small>(86,25%)</small> | rowspan="2" |2 252 128 <small>(67,64%)</small> |- |<small>Slovenská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''4 623 043 <small>(84,84%)</small>''' |- |[[Česi na Slovensku|Česká]] |28 996 <small>(0,53%)</small> | rowspan="2" |30 367 <small>(0,56%)</small> | rowspan="2" |44 620 <small>(0,83%)</small> | rowspan="2" |52 884 <small>(1%)</small> | rowspan="4" |57 191 <small>(1,15%)</small> | rowspan="4" |48 140 <small>(1,06%)</small> | rowspan="4" |45 721 <small>(1,1%)</small> | rowspan="4" |40 365 <small>(1,17%)</small> | rowspan="4" |3 024 <small>(0,12%)</small> | rowspan="4" |120 926 <small>(3,63%)</small> |- |<small>Česká+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''45 711 <small>(0,84%)</small>''' |- |[[Moravania|Moravská]] |1 098 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |3 286 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |2 348 <small>(0,04%)</small> | rowspan="2" |6 037 <small>(0,11%)</small> |- |<small>Moravská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''2 049 <small>(0,04%)</small>''' |- |[[Maďari na Slovensku|Maďarská]] |422 065 <small>(7,75%)</small> | rowspan="2" |458 467 <small>(8,49%)</small> | rowspan="2" |525 280 <small>(9,76%)</small> | rowspan="2" |567 296 <small>(10,76%)</small> | rowspan="2" |559 491 <small>(11,21%)</small> | rowspan="2" |552 007 <small>(12,17%)</small> | rowspan="2" |518 782 <small>(12,43%)</small> | rowspan="2" |356 441 <small>(10,35%)</small> | rowspan="2" |46 689 <small>(1,82%)</small> | rowspan="2" |592 337 <small>(17,79%)</small> |- |<small>Maďarská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''456 154 <small>(8,37%)</small>''' |- |[[Rómovia na Slovensku|Rómska]] |67 179 <small>(1,23%)</small> | rowspan="2" |105 738 <small>(1,96%)</small> | rowspan="2" |89 920 <small>(1,67%)</small> | rowspan="2" |75 801 <small>(1,44%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |3 757 <small>(0,11%)</small> | rowspan="2" |37 096 <small>(1,44%)</small> | rowspan="2" |31 188 <small>(0,94%)</small> |- |<small>Rómska+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''156 164 <small>(2,87%)</small>''' |- |[[Rusíni na Slovensku|Rusínska]] |23 746 (0,44%) |33 482 <small>(0,62%)</small> |24 201 <small>(0,45%)</small> |17 197 <small>(0,33%)</small> | rowspan="4" |36 849 <small>(0,74%)</small> | rowspan="6" |38 959 <small>(0,86%)</small> | rowspan="6" |35 435 <small>(0,85%)</small> | rowspan="6" |48 231 <small>(1,4%)</small> | rowspan="6" |61 762 <small>(2,41%)</small> | rowspan="6" |95 359 <small>(2,86%)</small> |- |<small>Rusínska+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''63 556 <small>(1,17%)</small>''' | | | |- |[[Ukrajinci|Ukrajinská]] |9 451 <small>(0,17%)</small> | rowspan="2" |7 430 <small>(0,14%)</small> | rowspan="2" |10 814 <small>(0,2%)</small> | rowspan="2" |13 281 <small>(0,25%)</small> |- |<small>Ukrajinská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''11 037 <small>(0,20%)</small>''' |- |[[Rusi|Ruská]] |3 245 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |1 997 <small>(0,04%)</small> | rowspan="2" |1 590 <small>(0,03%)</small> | rowspan="2" |1 389 <small>(0,03%)</small> | rowspan="2" |2 411 <small>(0,05%)</small> |- |<small>Ruská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''8 116 <small>(0,15%)</small>''' |- |[[Karpatskí Nemci|Nemecká]] |3 318 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |4 690 <small>(0,09%)</small> | rowspan="2" |5 405 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |5 413 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |2 917 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |4 759 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |6 259 <small>(0,15%)</small> | rowspan="2" |5 179 <small>(0,15%)</small> | rowspan="2" |129 552 <small>(5,05%)</small> | rowspan="2" |154 821 <small>(4,65%)</small> |- |<small>Nemecká+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''8 573 <small>(0,16%)</small>''' |- |[[Poliaci|Poľská]] |3 771 <small>(0,07%)</small> | rowspan="2" |3 084 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |2 602 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |2 659 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |2 053 <small>(0,04%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |1 808 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" |7 023 <small>(0,21%)</small> |- |<small>Poľská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''5 282 <small>(0,10%)</small>''' |- |[[Chorváti na Slovensku|Chorvátska]] |967 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 022 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |890 <small>(0,02%)</small> | rowspan="4" | | rowspan="4" | | rowspan="4" | | rowspan="4" | | rowspan="4" |1 798 <small>(0,05%)</small> | rowspan="4" | | rowspan="4" |1 084 <small>(0,03%)</small> ''_{juhoslovanská}'' |- |<small>Chorvátska+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''2 001 <small>(0,04%)</small>''' |- |[[Srbi|Srbská]] |1 084 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |698 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |434 <small>(0,01%)</small> |- |<small>Srbská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 876''' |- |[[Židia na Slovensku|Židovská]] |596 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |631 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |218 <small>(0,004%)</small> | rowspan="2" |134 <small>(0,003%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |307 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |74 438 <small>(2,9%)</small> | rowspan="2" |72 678 <small>(2,18%)</small> |- |<small>Židovská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 838''' |- |[[Bulhari|Bulharská]] |1 106 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 051 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 179 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 400 <small>(0,03%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |1 798 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | |- |<small>Bulharská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 552''' |- |[[Rumuni|Rumunská]] |1 354 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |427 <small>(0,01%)</small> |- |<small>Rumunská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 746''' |- |Vietnamská |2 793 <small>(0,05%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Vietnamská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''3 282 <small>(0,06%)</small>''' | | | | | | | | | |- |Albánska |644 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Albánska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''876''' | | | | | | | | | |- |Rakúska |537 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Rakúska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 289''' | | | | | | | | | |- |Grécka |378 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Grécka+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''729''' | | | | | | | | | |- |Sliezska |117 <small>(0,0%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Sliezska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''220''' | | | | | | | | | |- |Čínska |1 207 <small>(0,02%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Čínska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 275''' | | | | | | | | | |- |Talianska |1 323 <small>(0,02%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Talianska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''2 470 <small>(0,05%)</small>''' | | | | | | | | | |- |Kórejská |303 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Kórejská+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''337''' | | | | | | | | | |- |Anglická |559 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Anglická+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 648''' | | | | | | | | | |- |Francúzska |567 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Francúzska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 237''' | | | | | | | | | |- |Turecká |413 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Turecká+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''604''' | | | | | | | | | |- |Iránska |119 <small>(0,00%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Iránska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''137''' | | | | | | | | | |- |Írska |257 <small>(0,00%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Írska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''711''' | | | | | | | | | |- |Kanadská |84 <small>(0,00%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Kanadská+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''634''' | | | | | | | | | |- |Iná |8 888 <small>(0,16%)</small> | rowspan="2" |9 852 <small>(0,18%)</small> | rowspan="2" |5 350 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |2 732 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |2 897 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |5 434 <small>(0,12%)</small> | rowspan="2" |4 503 <small>(0,11%)</small> | rowspan="2" |832 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |517 <small>(0,02%)</small> | rowspan="4" |1 822 <small>(0,05%)</small> |- |<small>Iná+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''20 152 <small>(0,37%)</small>''' |- |Nezistená |295 558 <small>(5,42%)</small> | rowspan="2" |382 493 <small>(7,09%)</small> | rowspan="2" |54 502 <small>(1,01%)</small> | rowspan="2" |8 782 <small>(0,17%)</small> | rowspan="2" |10 349 <small>(0,21%)</small> | rowspan="2" |6 549 <small>(0,14%)</small> | rowspan="2" |3 130 <small>(0,07%)</small> | rowspan="2" |1 786 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |88 072 <small>(3,43%)</small> |- |<small>Nezistená+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''331 146 <small>(6,08%)</small>''' |- |'''Spolu''' |'''5 449 270''' |'''5 397 036''' |'''5 379 455''' |'''5 274 335''' |'''4 991 168''' |'''4 535 316''' |'''4 174 046''' |'''3 442 317''' |'''2 567 555''' |'''3 329 793''' |} <small>* = územie prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] (bez územia na juhu a východe Slovenska, ktoré bolo počas [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] a [[Malá vojna (1939)|Malej vojny]] odstúpené [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]]).</small> === Jazyky === Úradným a vzdelávacím jazykom Slovenska je [[slovenčina]], ktorá patrí do skupiny [[Západoslovanské jazyky|západoslovanských jazykov]]. Kodifikácia spisovného slovenského jazyka prebehla v roku [[1843]] na základe stredoslovenského nárečia. Slovenčina používa abecedu zloženú zo 46 modifikovaných [[Latinské písmo|latinských písmen]]. Popri spisovnom jazyku sa v jednotlivých oblastiach Slovenska používajú rozličné [[Dialekt|dialekty]], čiže nárečia.<ref name=":10">{{Citácia knihy|priezvisko=KOL.|meno=|titul=Zemepis sveta: Veľká detská encyklopédia|vydanie=1|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=1997|isbn=|strany=}}</ref> Z tradičných nárečí sú najtypickejšie východoslovenské (jeho viaceré varianty), záhorácke, stredoslovenské a západoslovenské. Menšinové jazyky sa môžu používať v styku s úradmi v obciach, kde podiel obyvateľstva prevyšuje 20 %. V praxi sa to týka vyše stovky maďarských obcí, desiatky rusínskych/ukrajinských a rómskych obcí a jednej nemeckej obce. [[Súbor:Materinsky jazyk 2021.png|náhľad|Jazyková štruktúra (dominantný materinský jazyk) v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku 2021]] [[Súbor:Narodnosti 1930 2.png|náhľad|Národnostná štruktúra (dominantná národnosť) v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania v roku 1930]] [[Súbor:Jazyk 1880 slovensko.png|náhľad|Jazyková štruktúra (dominantný jazyk) v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku 1880]] [[Súbor:Linguistic structure of Slovakia.png|náhľad|Jazyková štruktúra (materinský jazyk) obcí a miest Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku [[2011]]]] [[Súbor:Slovak alphabet.png|náhľad|[[Slovenská abeceda]] sa skladá zo 46 písmen]] === Materinský jazyk === Slovenčina – '''80,7 %''', maďarčina – '''8,5 %''', rómčina – '''2,0 %''', ostatné – '''1,8 %''', nezistené – '''7,0 %'''. <small>Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.</small> {| class="wikitable sortable" !Materinský jazyk<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.portal.statistics.sk/ |dátum prístupu=2015-12-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140329022711/http://portal.statistics.sk/ |dátum archivácie=2014-03-29 }}</ref> !2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Materinský jazyk obyvateľov podľa sčítania v roku 2021|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-materinskeho-jazyka/SR/SK0/SR|dátum prístupu=3.2.2022}}</ref> !2011<ref name="SODB2" /> !2001<ref name="SODB2" /> !1910<ref name=":02" /> !1900<ref name=":02" /> !1890<ref name=":02" /> !1880<ref name=":02" /> |- |[[Slovenčina|slovenský]] |4 456 102 |4 240 453 |4 512 217 |1 688 152 |1 702 349 |1 603 642 |1 502 571 |- |[[Maďarčina|maďarský]] |462 175 |508 714 |572 929 |885 646 |749 556 |633 422 |546 458 |- |[[Rómčina|rómsky]] |100 526 |122 518 |99 448 | | | | |- |[[Rusínčina|rusínsky]] |38 679 |55 469 |54 907 |97 047 |84 559 |84 335 |78 402 |- |[[Ukrajinčina|ukrajinský]] |7 608 |5 689 |7 879 | | | | |- |[[Čeština|český]] |33 864 |35 216 |48 201 |7 947 | | | |- |[[Nemčina|nemecký]] |3 959 |5 186 |6 343 |198 387 |215 816 |228 860 |228 584 |- |[[Poľština|poľský]] |3 821 |3 119 |2 731 | | | | |- |[[Chorvátčina|chorvátsky]] |923 |1 234 |988 |3 480 |4 023 |2 787 |3 431 |- |[[Srbčina|srbský]] |1 229 |834 | |722 |180 |136 | |- |[[Rumunčina|rumunský]] |1 056 |414 | |1 905 |896 |281 |259 |- |[[Slovinčina|slovinský]] | | | |54 | |94 | |- |[[jidiš]] |273 |460 |17 | | | | |- |[[Bulharčina|bulharský]] |907 |132 | |50 | | | |- |[[Ruština|ruský]] |4 947 |2 909 | | | | | |- |[[Vietnamistika|vietnamský]] |2 905 |1 562 | | | | | |- |[[Angličtina|anglický]] |4 365 |1 447 | | | | | |- |[[posunková reč]] |1 835 |693 | | | | | |- |[[Taliančina|taliansky]] |1 465 |551 | |213 | | | |- |[[Arabčina|arabský]] |1 226 |434 | | | | | |- |[[Francúzština|francúzsky]] |828 |433 | | | | | |- |[[Albánčina|albánsky]] |678 |382 | | | | | |- |[[Španielčina|španielsky]] |1 119 |372 | | | | | |- |[[Turečtina|turecký]] |492 | | | | | | |- |[[Čínština|čínsky]] |1 434 | | | | | | |- |[[Kórejčina|kórejský]] |326 | | | | | | |- |[[Novoperzské jazyky|perzský]] |212 | | | | | | |- |[[Novogréčtina|grécky]] | |115 | | | | | |- |ostatné |3 952 |3 439 |6 735 |35 704 |29 209 |24 494 |18 455 |- |nezistené |312 364 |405 261 |66 056 | | | |83 300 |} Najčastejšie používaný jazyk v domácnosti: Slovenčina – '''73,3 %''', maďarčina – '''8,7 %''', rómčina – '''2,4 %''', ostatné – '''2,1 %''', nezistené – '''13,5 %'''. Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti: Slovenčina – '''80,4 %''', maďarčina – '''7,3 %''', ostatné – '''2,8 %''', nezistené – '''9,5 %'''. <small>Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.</small> === Náboženské zloženie === [[Súbor:Náboženské zloženie obcí 2021.png|náhľad|Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania z roku 2021]] [[Súbor:Náboženstvo 1930.png|náhľad|Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania v roku 1930]] [[Súbor:Slovakia 2011 Religion.png|thumb|Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania z roku [[2011]]]] [[Súbor:Náboženská mapa SR sčítanie 2001.png|náhľad|Náboženské zloženie obcí Slovenska, podľa sčítania z roku 2001]] [[Súbor:Catedral de San Martín, Bratislava, Eslovaquia, 2020-02-01, DD 46.jpg|thumb|[[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Katedrála svätého Martina]] v Bratislave]] [[Súbor:St Elisabeth Cathedral Kosice.jpeg|thumb|[[Dóm svätej Alžbety]] v Košiciach]] Slovensko je prevažne kresťanská krajina, najpočetnejšia skupina obyvateľstva je rímskokatolíckeho vierovyznania. Kresťania žijú takmer vo všetkých obciach Slovenska, pričom najvýraznejšie postavenie má na severe krajiny ([[Orava (región)|Orava]], [[Kysuce]]). Ostatné cirkvi sú v priestore sústredené do vybratých regiónov ([[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelická cirkev augsburského vyznania]], [[gréckokatolícka cirkev]] a [[Kalvinizmus|reformovaná kresťanská cirkev]]). Okrem týchto cirkví pôsobí na Slovensku viacero ďalších s menším počtom veriacich ([[pravoslávna cirkev]], Náboženská spoločnosť [[Jehovovi svedkovia]], [[Evanjelická cirkev metodistická]] a i.). Nepočetné minority tvoria ostatné vyznania, vrátane [[Islam|islamu]] a [[Judaizmus|judaizmu]]. Na Slovensku sa však nenachádza žiadna verejná [[mešita]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Moslimovia na Slovensku by chceli mať mešitu|url=http://spravy.pravda.sk/moslimovia-na-slovensku-by-chceli-mat-mesitu-fnp-/sk_domace.asp?c=A100811_200030_sk_domace_p09|dátum vydania=2010|dátum aktualizácie=12.7.2012|dátum prístupu=|vydavateľ=TASR|miesto=|jazyk=slovensky}}</ref> Približne štvrtina (23%) obyvateľstva sa v sčítaní v roku 2021 nehlásila k žiadnemu náboženstvu (je [[Ateizmus|bez vyznania]]). Najmenej veriacich žije v mestách, najmä na západnom Slovensku.<ref name=":22" /> Kresťania – 68,8 % (Katolíci – 59,8 %, Protestanti – 7,6 %, Pravoslávni – 0,9 %, Ostatní kresťania – 0,5 %), Bez vyznania – 23,8 %, Ostatní – 0,9 %, Nezistení – 6,5 %. <small>Údaje čerpané zo sčítania z roku 2021.</small> {| class="wikitable sortable" !Náboženské vyznanie !2021 <ref>https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/SR/SK0/SR</ref> !<small>% rozdiel</small> !2011<ref>ŠPROCHA, Branislav a kol. ''Demografický profil náboženského vyznania obyvateľstva Slovenska za posledných 100 rokov'' IN ''Populačné štúdie Slovenska 3.'' Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o.z.: Bratislava, 2014. ISBN 978-80-971715-0-6</ref> !2001 <ref name="SODB2" /> !1991<ref name="SODB2" /> !1930 <ref name="FORUMINST2" /> |- |[[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] |3 038 511{{Pokles}} |<small>-9,23%</small> |3 347 277 |3 708 120 |3 187 383 |2 384 355 |- |[[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev a.v]] |286 907{{Pokles}} |<small>-9,28%</small> |316 250 |372 858 |326 397 |400 258 |- |[[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]] |218 235{{Rast}} |<small>+5,49%</small> |206 871 |219 831 |178 733 |214 725 |- |[[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaná kresťanská cirkev]] |85 271{{Pokles}} |<small>-13,69%</small> |98 797 |109 735 |82 545 |145 829 |- |[[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávna cirkev]] |50 677{{Rast}} |<small>+3,14%</small> |49 133 |50 363 |34 376 |9 076 |- |[[Jehovovi svedkovia]] |16 416{{Pokles}} |<small>-4,68%</small> |17 222 |20 630 |10 501 |– |- |[[Metodizmus|Evanjelická cirkev metodistická]] |3 018{{Pokles}} |<small>-70,78%</small> |10 328 |7 347 |4 359 |152 |- |[[Kresťanské zbory]] |18 553{{Rast}} |<small>+140,32%</small> |7 720 |6 519 |700 |– |- |[[Apoštolská cirkev na Slovensku|Apoštolská cirkev]] |9 044{{Rast}} |<small>+55,10%</small> |5 831 |3 905 |1 116 |– |- |ostatné kresťanské cirkvi |10 811{{Rast}} |<small>+189,99%</small> |3 728 |812 |1 220 |– |- |[[Bratská jednota baptistov]] |3 883{{Rast}} |<small>+11,39%</small> |3 486 |3 562 |2 465 |1 745 |- |[[Cirkev bratská]] |3 440{{Rast}} |<small>+1,30%</small> |3 396 |3 217 |1 861 |29 |- |[[Adventisti siedmeho dňa|Cirkev adventistov siedmeho dňa]] |3 001{{Rast}} |<small>+2,95%</small> |2 915 |3 429 |1 721 |– |- |ostatné nekresťanské cirkvi | - | - |2 703{{Rast}} |2 030 |3 625 |– |- |[[budhizmus]] |6 722{{Rast}} |<small>+165,69%</small> |2 530 |1 663 |– |– |- |[[Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike|Židovské náboženské obce]] |2 007{{Rast}} |<small>+0,40%</small> |1 999 |2 310 |912 |136 737 |- |[[Islam]] |3 862{{Rast}} |<small>+99,69%</small> |1 934 |1 212 |180 |– |- |[[Starokatolícka cirkev|Starokatolícka cirkv na Slovensku]] |1778{{Rast}} |<small>+5,39%</small> |1 687 |1 733 |882 |– |- |[[Cirkev československá husitská|<small>Cirkev československá husitská</small>]] |581{{Pokles}} |<small>-67,40%</small> |1 782 |1 696 |625 |11 495 |- |[[Bahaizmus|Bahájske spoločenstvo]] |311 {{Pokles}} |<small>-70,80%</small> |1 065 |– |– |– |- |[[Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní|Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (Mormóni)]] |377 {{Pokles}} |<small>-61,21%</small> |972 |58 |91 |– |- |[[hinduizmus]] |975{{Rast}} |<small>+282,35%</small> |255 |193 |– |– |- |[[Novoapoštolská cirkev]] |73{{Pokles}} |<small>-56,02%</small> |166 |22 |188 |– |- |[[scientologizmus]] | - | - |134{{Rast}} |15 |– |– |- |[[Hnutie zjednotenia]] | - | - |63{{Rast}} |73 |– |– |- |[[Českobratrská církev evangelická|Českobratská cirkev evanjelická]] | - | - |45{{Pokles}} |169 |813 |– |- |Pohanstvo a prírodné duchovno |4 007 | - |– |– |– |– |- |iné |57 248{{Rast}} |<small>+379,42%</small> |11 941 |– |– |– |- |[[Ateizmus|bez vyznania]] |1 296 142{{Rast}} |<small>+78,69%</small> |725 362 |697 308 |515 551 |16 890 |- |nezistené |353 797{{Pokles}} |<small>-38,09%</small> |571 437 |160 598 |917 835 |– |} [[Súbor:Richnava11Slovakia11.jpg|náhľad|Rómska osada pri obci [[Richnava (okres Gelnica)|Richnava]]]] === Práca === Vyše polovice pracovne činného obyvateľstva zamestnávajú služby, viac než tretinu priemysel, poľnohospodárstvo len okolo 5 %. Pracovné miesta na Slovensku síce nie sú vzácne, ale mzdy sú nízke. Minimálna mzda pre rok 2025 predstavuje 816 [[Symbol eura|€]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Praktická pomôcka (nielen) pre mzdárov - prehľadné tabuľky týkajúce sa minimálnej mzdy 2025 | url = https://www.podnikajte.sk/pracovne-pravo-bozp/minimalna-mzda-2025-tabulka#:~:text=Minim%C3%A1lna%20mzda%20sa%20zv%C3%BD%C5%A1ila%20zo,2025%20predstavuje%20sumu%204,690%20eur. | vydavateľ = Podnikajte.sk | dátum vydania = 2025-01-22 | dátum prístupu = 2025-02-20 | jazyk = sk | meno = Silvia | priezvisko = Krišová}}</ref> Pracuje sa často na zmeny, celkom 48 hodín týždenne.{{Bez citácie}}Problémom je vo viacerých oblastiach [[nezamestnanosť]] (5,90 %<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nezamestnanosť na Slovensku 2024 | url = https://www.podporavnezamestnanosti.sk/nezamestnanost.php | vydavateľ = www.podporavnezamestnanosti.sk | dátum prístupu = 2024-06-04}}</ref> v roku [[2024]]). Vznikla po zániku mnohých priemyselných závodov, najmä strojárskych. Zároveň dochádza k prehlbovaniu rozdielu životnej úrovne vo väčších mestách a vidieckych regiónoch. === Sídla === [[Súbor:Ostrý Grúň 2013.jpg|náhľad|Vidiecke sídlo [[Ostrý Grúň]]]] Slovensko má pomerne hustú sieť osídlenia. Nachádza sa tu okolo 7 000 sídel. Tie sú zoskupené do [[Zoznam slovenských obcí a vojenských obvodov|2 890]] samostatných [[Obec (slovenská správna jednotka)|obcí]] (vrátane 3 vojenských obvodov), z nich 141 má štatút mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky|url=http://www.minv.sk/?uzemne-a-spravne-usporiadanie-sr|vydavateľ=Ministerstvo vnútra SR|dátum vydania=2013-01-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-01-09|miesto=|jazyk=}}</ref> Najväčší počet obcí tvoria vidiecke sídla (2 753 – 95 %), žije v nich menej ako polovica obyvateľstva. Z geografického hľadiska ich delíme na kompaktné vidiecke sídla ([[dedina (všeobecne)|dediny]]) a rozptýlené sídla – [[Samota (dom)|samoty]] (majú regionálne názvy ako ''kopanice'', ''lazy'', ''štále'', ''rale''). Miest na Slovensku je len [[Zoznam miest na Slovensku|141]]. Najviac miest je v Banskobystrickom samosprávnom kraji (24), v Prešovskom (23), v Žilinskom (19), v Trenčianskom (18), v Košickom a v Trnavskom (17), v Nitrianskom (16) a v Bratislavskom (7). Urbanizácia Slovenska je nižšia ako európsky priemer, postupne sa však zväčšuje. V mestách žije približne 54 % populácie.<ref name="VCH20093">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Všeobecné charakteristiky za rok 2009|url=http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Štatistický úrad SR|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20141112202449/http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum archivácie=2014-11-12}}</ref> Najväčším mestom podľa počtu obyvateľov (na základe údajov [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|ŠÚ SR]] k 31. decembru 2021) je [[Bratislava]], nasledujú [[Košice]], [[Prešov]], [[Žilina]], [[Banská Bystrica]] a [[Nitra]].<ref>{{OBZ|SK}}</ref> Podľa rozlohy dominuje [[Bratislava]], nepatrne menšie je mesto [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], tretie sú [[Košice]]. Hlavným mestom je [[Bratislava]]. <center> {| class="wikitable" ! rowspan="23" |[[Súbor:Hlavné Namestie (35096533142).jpg|165x165bod]]<br />[[Bratislava]]<br />[[Súbor:Mlynská Koszyce 1SM.jpg|165x165bod]]<br />[[Košice]]<br />[[Súbor:Towns14Slovakia194.JPG|165x165bod]]<br />[[Prešov]] !Poradie !Mesto !Kraj !Okres !Počet obyvateľov ! rowspan="23" |[[Súbor:Marianske namestie in Zilina (1).jpg|165x165bod]]<br />[[Žilina]]<br />[[Súbor:Banská Bystrica - Barbakán - Mestský hrad v Banskej Bystrici 005.jpg|165x165bod]]<br />[[Banská Bystrica]]<br />[[Súbor:Nitra - Štefánikova trieda.JPG|165x165bod]]<br />[[Nitra]] |- |1 |[[Bratislava]] |[[Bratislavský kraj]] |[[Bratislava I (okres)|Bratislava I]], [[Bratislava II (okres)|II]], [[Bratislava III (okres)|III]], [[Bratislava IV (okres)|IV]], [[Bratislava V (okres)|V]] |475 577 |- |2 |[[Košice]] |[[Košický kraj]] |[[Košice I (okres)|Košice I]], [[Košice II (okres)|II]], [[Košice III (okres)|III]], [[Košice IV (okres)|IV]] |227 458 |- |3 |[[Prešov]] |[[Prešovský kraj]] |[[Prešov (okres)|Prešov]] |83 897 |- |4 |[[Žilina]] |[[Žilinský kraj]] |[[Žilina (okres)|Žilina]] |81 940 |- |5 |[[Nitra]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Nitra (okres)|Nitra]] |77 610 |- |6 |[[Banská Bystrica]] |[[Banskobystrický kraj]] |[[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] |75 317 |- |7 |[[Trnava]] |[[Trnavský kraj]] |[[Trnava (okres)|Trnava]] |63 194 |- |8 |[[Trenčín]] |[[Trenčiansky kraj]] |[[Trenčín (okres)|Trenčín]] |54 458 |- |9 |[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] |[[Žilinský kraj]] |[[Martin (okres)|Martin]] |51 769 |- |10 |[[Poprad]] |[[Prešovský kraj]] |[[Poprad (okres)|Poprad]] |49 430 |- |11 |[[Prievidza]] |[[Trenčiansky kraj]] |[[Prievidza (okres)|Prievidza]] |44 355 |- |12 |[[Zvolen]] |[[Banskobystrický kraj]] |[[Zvolen (okres)|Zvolen]] |40 239 |- |13 |[[Považská Bystrica]] |[[Trenčiansky kraj]] |[[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]] |38 125 |- |15 |[[Nové Zámky]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] |37 270 |- |14 |[[Michalovce]] |[[Košický kraj]] |[[Michalovce (okres)|Michalovce]] |36 253 |- |16 |[[Spišská Nová Ves]] |[[Košický kraj]] |[[Spišská Nová Ves (okres)|Spišská Nová Ves]] |35 138 |- |17 |[[Komárno]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Komárno (okres)|Komárno]] |32 643 |- |19 |[[Levice (Slovensko)|Levice]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Levice (okres)|Levice]] |31 440 |- |18 |[[Humenné]] |[[Prešovský kraj]] |[[Humenné (okres)|Humenné]] |30 925 |- |20 |[[Bardejov]] |[[Prešovský kraj]] |[[Bardejov (okres)|Bardejov]] |30 579 |} </center> == Sociálna starostlivosť == [[Súbor:Tatranská Polianka - Sanatórium Dr. Guhra.jpg|thumb|Sanatórium Dr. Guhra v [[Tatranská Polianka|Tatranskej Polianke]]]] Sociálna starostlivosť vo všeobecnosti predstavuje systém, ktorého úlohou je zabezpečiť plnohodnotný život občanom štátu. Životná úroveň obyvateľov je relatívne vysoká. Štát sa neustále usiluje vytvoriť predpoklady na zlepšenie podmienok, v ktorých žijú slovenskí obyvatelia. Každý Slovák má prístup ku kvalitnej pitnej vode a základným potravinám dennej potreby.<ref name="CIA" /> Do štátom zabezpečovaných služieb patrí [[zdravotníctvo]], [[školstvo]], [[veda]] a [[výskum]]. === Zdravotníctvo === Zdravotníctvo a lekárske ošetrenie sú platené. Úroveň, vybavenie a hygiena slovenského zdravotníctva dosahuje európsky priemer. Okrem zdravotníckych zariadení, ktoré zväčša spravuje štát, zdravotnú starostlivosť poskytuje aj súkromný sektor. V rezorte zdravotníctva ústavnú starostlivosť vykonávajú [[Nemocnica|nemocnice]], [[Poliklinika|polikliniky]], sanatóriá, hospice, liečebne atď. Počet lekárov je 246 na 100 000 obyvateľov (k roku [[2016]]). Počet postelí v zdravotníckych zariadeniach je 595,8 na 100 000 obyvateľov (k roku [[2015]]). Výdaje na zdravotníctvo tvoria 8,1 % HDP.<ref name="CIA" /> [[Súbor:Univerzita Komenského.jpg|náhľad|Historická budova auly [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] na [[Šafárikovo námestie (Bratislava)|Šafárikovom námestí]]]] === Školstvo a vzdelanie === Systém školských zariadení na Slovensku utvára sieť predškolských zariadení (detské jasle a materské školy) a školských zariadení (základné, stredné a vysoké školy). Ďalšiu vzdelávaciu úlohu plnia aj rôzne ústavy, laboratóriá a ďalšie inštitúcie.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOL.|meno=|titul=Geografia pre 3.ročník gymnázií|vydanie=1|vydavateľ=VKÚ|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=|strany=112}}</ref> Vzdelávanie je poskytované bezplatne, dokonca aj v jazykoch viacerých [[Národnostná menšina|národnostných menšín]]. Výdaje na školstvo predstavujú 4,6 % HDP. [[Negramotnosť]] obyvateľstva sa pohybuje okolo 0,4%. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literacy Rate by Country 2023|url=https://worldpopulationreview.com/country-rankings/literacy-rate-by-country|vydavateľ=worldpopulationreview.com|dátum prístupu=2023-07-25}}</ref> Povinná, pôvodne 6-ročná školská dochádzka bola na území dnešného Slovenska zavedená v roku [[1868]]. V priebehu éry socializmu bola rozšírená na 10-ročnú povinnú školskú dochádzku. Sieť základných škôl je rovnomerne rozložená po celom území Slovenska a stredné školy sú prevažne v mestách. [[Základná škola|Základnú školu]] navštevujú deti od 6 (alebo 7) po 14 (alebo 15) rokov. Vysoké školstvo v roku 2010 pozostávalo z verejných (20), štátnych (3) a súkromných škôl (10). Z nich sa medzi 500 najlepšími univerzitami na svete drží dlhšie iba [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzita Komenského]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Nejedlý | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = UK sa umiestnila v rebríčku najlepších univerzít sveta | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/univerzita-komenskeho-ziskala-umiestnenie-v-rebricku-najlepsich-univerzit-sveta.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-04 | dátum prístupu = 2019-07-30 }}</ref> Medzi najlepšie hodnotené univerzity a vysoké školy v rámci východoeurópskeho regiónu (podľa hodnotenia vedeckého publikovania na internete) na Slovensku patria [[Technická univerzita v Košiciach]], [[Slovenská technická univerzita v Bratislave]], [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]] a [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]].<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Top Eastern Europe Universities|url=http://www.webometrics.info/top100_continent.asp?cont=E_Europe|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=13.7.2009|vydavateľ=webometrics.info|miesto=|jazyk=}}</ref> Na Slovensku majú pobočky aj niektoré zahraničné vysoké školy. Trendom je zvyšovanie počtu študentov vysokých škôl. V roku [[2006]] absolvovalo vysokoškolské štúdium 34 535 absolventov.<ref>Řádek, M. a kolektív, 2007: [http://www.jeneweingroup.com/dokumenty/eppp/Vysoke_skolstvo.pdf ''Vysoké školstvo na Slovensku. Realita, problém, možné riešenia.''] EPPP, 38 s.</ref> == Politika == {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Peter Pellegrini, 2024 (cropped).jpg | šírka1 = 130 | popis1 = [[Peter Pellegrini]], [[prezident Slovenskej republiky|prezident]] | obrázok2 = Robert Fico, 2023.jpg | šírka2 = 132 | popis2 = [[Robert Fico]],<br>[[predseda vlády Slovenskej republiky|predseda vlády]]}} ''Pozri aj [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]], [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021]]'' *[[Prezident Slovenskej republiky|Prezident]]: [[Peter Pellegrini]] ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]) *[[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|Predseda parlamentu]]: [[Richard Raši|Richard Raši (HLAS-SD)]] *[[Predseda vlády Slovenskej republiky|Predseda vlády]]: [[Robert Fico]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]) * Podpredsedovia parlamentu: [[Ľuboš Blaha]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]), [[Andrej Danko]] ([[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]), [[Martin Dubéci]] ([[Progresívne Slovensko|PS]]), [[Peter Žiga]] ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]) * [[Podpredseda vlády|Podpredsedovia vlády]]: [[Robert Kaliňák]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]), [[Peter Kmec]] ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]), [[Denisa Saková]] ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]), [[Tomáš Taraba]] ([[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) * Zloženie vlády: [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] * [[Opozícia (politika)|Opozičné parlamentné strany]]: [[Progresívne Slovensko|PS]], [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]] {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Bratislava, Parlament, Slovensko.jpg | šírka1 = 250 | popis1 = Budova [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] v [[Bratislava|Bratislave]] | obrázok2 = Palacio Grassalkovich, Bratislava, Eslovaquia, 2020-02-01, DD 23.jpg | šírka2 = 250 | popis2 = [[Grasalkovičov palác]] v Bratislave, sídlo prezidenta Slovenskej republiky | obrázok3 = Episcopal Summer Palace in Bratislava, in 2018.jpg | šírka3 = 250 | popis3 = [[Letný arcibiskupský palác]] v Bratislave, sídlo [[Úrad vlády Slovenskej republiky|Úradu vlády Slovenskej republiky]]}} === Politický systém === Slovenská republika je [[pluralizmus (politické strany)|pluralitná]] demokracia parlamentného typu – [[parlamentná republika]]. Presnejšie, podľa odbornej literatúry (Prusák, Jozef.: Teória práva. Bratislava: 1999, s. 137) ide o hybridnú, parlamentno-prezidentskú republiku, keďže prijala niektoré prvky prezidentskej republiky (správne súdnictvo, priama voľba prezidenta, právo veta). Krajina má povahu [[Unitárny štát|unitárneho štátu]]. Základným zákonom štátu je [[ústava]], ktorú tvorí preambula, 9 hláv a 156 článkov. Zakotvuje štruktúru a vzťahy štátnych orgánov, definuje ich právomoci a kompetencie. V druhej hlave deklaruje základné ľudské práva a slobody. [[Ústava Slovenskej republiky|Ústava SR]] bola prijatá 1.septembra [[1992]], účinnosť nadobudla 1. januára [[1993]]. Štátna moc sa rozdeľuje na: zákonodarnú moc ([[Legislatíva|legislatívu]]), výkonnú moc ([[Exekutíva|exekutívu]]) a súdnu moc ([[Justícia|justíciu]]).<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=ĎURAJKOVÁ|meno=D. a KOL.|titul=Občianska náuka pre 3. ročník gymnázií|vydanie=2|vydavateľ=SPN|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=|strany=}}</ref> Nemecká nadácia ''Bertelsmann Stiftung'' a americká organizácia ''Freedom House'' konštatovali, že sa na Slovensku konajú slobodné [[voľby]] a funguje oddelenie štátnych mocí. Podľa ich názoru ale v slovenskej spoločnosti naďalej pretrváva silná [[korupcia]].<ref name=":8" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovakia|url=https://freedomhouse.org/report/freedom-world/2011/slovakia|vydavateľ=freedomhouse.org|dátum vydania=2012-01-12|dátum prístupu=2019-07-15|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20190715131128/https://freedomhouse.org/report/freedom-world/2011/slovakia|dátum archivácie=2019-07-15}}</ref> ==== Legislatíva ==== Parlament ([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]]) je najvyšším legislatívnym orgánom štátu. Určuje normy správania všetkého, čo je v štáte. Má 150 členov – poslancov volených v demokratických [[Voľby|voľbách]], ktoré sa konajú (okrem prípadu predčasných volieb) raz za štyri roky. Volebný systém pre [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky]] je [[Pomerný volebný systém|pomerný]], výsledky volieb a prerozdelenie hlasov na poslanecké kreslá teda do veľkej miery kopírujú pomer hlasov voličov. Poslanci svoj mandát získavajú ako jednotlivci na kandidátke, nemôže im teda byť odobratý v prípade, že sa ich názory rozchádzajú s názorovou líniou strany, t. j. neexistuje tu [[imperatívny mandát]]. Slovensko má jednokomorový parlament. K jeho základným právomociam patrí uznášať sa na ústave a zákonoch, rokovať o programovom vyhlásení vlády, kontrolovať činnosť vlády, schvaľovať štátny rozpočet, voliť a odvolávať sudcov.<ref name=":0" /> ==== Exekutíva ==== [[Vláda]] sa skladá z ministrov, ktorí vzišli z politických strán, ktoré vytvorili väčšinovú [[Koalícia|koalíciu]], t. j. takú, ktorá má viac ako 75 poslancov v pléne NR SR. Na čele vlády stojí [[premiér]], ktorý nedisponuje vlastnou ministerskou agendou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Government Office of the Slovak Republic {{!}} Úrad vlády SR|url=https://www.government.gov.sk/|vydavateľ=www.government.gov.sk|dátum prístupu=2019-07-14}}</ref> Vláda je zodpovedná Národnej rade. Jej funkciou je navrhovať zákony, vydávať vládne nariadenia a stanovovať programové vyhlásenia. Pre súhlas zákonov je nutná nadpolovičná väčšina, pre zmenu ústavy 3/5 väčšina hlasov. Vládu aktuálne vedie [[Robert Fico]] za stranu [[SMER – sociálna demokracia|SMER]]. [[Prezident Slovenskej republiky]] je spolu s premiérom a predsedom parlamentu najvyšším ústavným činiteľom v krajine. Prezident je hlavou štátu a má osobitné postavenie. Je volený v priamych voľbách na 5 rokov. Funkcia prezidenta je skôr reprezentatívna. Medzi jeho právomoci patrí napríklad poverovanie budúceho premiéra zostavením vlády, ktorú následne vymenuje. Ďalej disponuje tzv. malým vetom, to značí, že môže vrátiť zákon na opätovné posúdenie [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnou radou]]. Prezident je veliteľom ozbrojených síl, okrem toho podpisuje medzinárodné zmluvy, menuje ústavných sudcov, vymenúva a odvoláva parlament, vyhlasuje referendum či udeľuje amnestiu. Súčasným prezidentom republiky je [[Peter Pellegrini]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR/TERAZ.sk | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Peter Pellegrini sa oficiálne stal novým prezidentom SR | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/online-peter-pellegrini-sa-oficialne-s/801159-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-15 | dátum prístupu = 2024-06-15}}</ref> ==== Justícia ==== Súdna moc kontroluje zákonodarnú a výkonnú moc. Podáva výklad ústavy a rieši konflikty. Súdnu moc Slovenskej republiky tvorí [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd SR]] a sústava súdov: [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšší súd SR]], krajské a okresné súdy. Najvyššiu právomoc má práve Ústavný súd, tvorený 13 sudcami menovanými prezidentom na 12 rokov. Posudzuje, či zákony a rozhodnutia vlády nie sú v rozpore s ústavou. Ďalej tiež kontroluje, či parlament a výkonné orgány dodržiavajú ústavnosť.<ref name=":0" /> Súdny systém ako celok je veľmi zaťažený, dôsledkom čoho mnohé súdne procesy trvajú nepomerne dlhú dobu. === Administratívne členenie === {{hlavný článok|Administratívne členenie Slovenska}} {{Klikacia mapa Slovenska|vloženie=náhľad{{!}}vpravo|veľkosť=330px|popis=Kraje Slovenskej republiky}} [[Súbor:Trenčiansky hrad.jpg|náhľad|Pohľad na [[Trenčiansky hrad]] a mesto [[Trenčín]]]] Administratívne členenie Slovenska sa v priebehu dejín často menilo. Napriek tomu, že určitá tradícia administratívneho členenia pretrváva, vyčlenené územné celky podliehajú zmenám. Nové územné a správne usporiadanie je výsledkom niekoľkoročného úsilia o zmenu priestorového usporiadania štátnej správy na Slovensku. Samosprávne územné celky SR sú [[Obec (slovenská správna jednotka)|obce]] a [[Vyšší územný celok|vyššie územné celky]] (VÚC, samosprávne kraje). Počet obcí nie je stabilný, vďaka územným zmenám sa mení. V posledných rokoch počas prebiehajúcej dezintegrácie obcí sa ich počet na Slovensku zvyšoval. Úspešné referendum v obci rozhodlo o územných zmenách i o zmenách názvov. Administratívne celky na Slovensku sú [[Kraj (štátna správa)|kraje]] a [[Okresy Slovenska|okresy]]. Od roku [[1996]] je Slovensko rozdelené na osem krajov a 79 okresov. Kraje sú od roku [[2002]] zároveň [[samosprávny kraj|samosprávnymi krajmi]]. Pomenovanie dostali podľa sídla kraja. {| class="wikitable" style="margin-left: auto; margin-right: auto; border: none;" ! Názov kraja ! Krajské mesto ! Populácia <small>(2019)</small><ref>{{Obyvateľstvo-SK||SOURCE}}</ref> |- | [[File:Coat of Arms of Bratislava Region.svg|x20px]] [[Bratislavský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Bratislava.svg|x20px]] [[Bratislava]] || 669 592 |- | [[File:Coat of Arms of Trnava Region.svg|x20px]] [[Trnavský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Trnava.svg|x20px]] [[Trnava]] || 564 917 |- | [[File:Coat of Arms of Nitra Region.svg|x20px]] [[Nitriansky kraj]] || [[File:Coat of Arms of Nitra.svg|x20px]] [[Nitra]] || 674 306 |- | [[File:Coat of Arms of Trenčín Region.svg|x20px]] [[Trenčiansky kraj]] || [[File:Coat of Arms of Trenčín.svg|x20px]] [[Trenčín]] || 584 569 |- | [[File:Coat of Arms of Žilina Region.svg|x20px]] [[Žilinský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Žilina.svg|x20px]] [[Žilina]] || 691 509 |- | [[File:Coat of Arms of Banská Bystrica Region.svg|x20px]] [[Banskobystrický kraj]] || [[File:Coat of Arms of Banská Bystrica.svg|x20px]] [[Banská Bystrica]] || 645 276 |- | [[File:Coat of Arms of Prešov Region.svg|x20px]] [[Prešovský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Prešov.svg|x20px]] [[Prešov]] || 826 244 |- | [[File:Coat of Arms of Košice Region.svg|x20px]] [[Košický kraj]] || [[File:Coat of Arms of Košice.svg|x20px]] [[Košice]] || 801 460 |} [[Súbor:Tourism regions of Slovakia sk- pastel version.jpg|thumb|right|[[Región cestovného ruchu|Regióny cestovného ruchu]] Slovenska]] Slovensko sa už dlho členilo na menšie územné celky, ktoré tvorili väčšinou jednotlivé kotliny, doliny alebo rôzne pohoria. V nich sa udržiavali osobité zvyky, medzi sebou sa odlišovali nárečím aj odevom (krojmi). Aj to umožňovalo, aby obyvatelia vedeli, že niekto je z nich kraja alebo z iného regiónu. Osobité, ale svojrázne územné celky boli súčasťou väčších regiónov. V rôznych obdobiach v minulosti sa nazývali [[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]], [[Komitát|komitáty]] či [[Stolica (územie)|stolice]]. Dodnes takto vyčlenené regióny používajú na svoje odlíšenie od ostatných častí Slovenska buď vžité, alebo historické označenie.<ref name=":2" /> * [[Historické župy na Slovensku]] * [[Župa (Česko-Slovensko)|Župy v Česko-Slovensku (1918–1928)]] * [[Krajinské zriadenie|Krajinské zriadenie 1928–1938 a 1945–1948]] * [[Župa (Slovenská republika 1939 – 1945)|Župy počas Slovenskej republiky (1939 – 1945)]] * [[Kraj (1949 – 1960)|Krajské zriadenie (1949–1960)]] a [[Kraj (1960 – 1990)|(1960 – 1990)]] '''Medzi známe historické regióny cestovného ruchu patria:'''<ref name=":2" /> * na východe Slovenska: [[Zemplín (slovenský región)|Zemplín]], [[Šariš (región)|Šariš]], [[Abovská župa|Abov]], [[Spiš]], [[Zamagurie]] * na severe Slovenska: [[Liptov (región)|Liptov]], [[Orava (región)|Orava]], [[Kysuce]], [[Horné Považie]] * na juhu Slovenska: [[Gemer (región)|Gemer]], [[Novohrad (región)|Novohrad]], [[Hont (slovenský región)|Hont]] a [[Malohont]], [[Pohronie]] * v strede Slovenska: [[Turiec (región)|Turiec]], [[Horehronie]], [[Horná Nitra]], [[Podpoľanie]] * na západe Slovenska: [[Záhorie]], [[Podunajsko]], [[Ponitrie]], [[Považie]], [[Tekov (región)|Tekov]] === Ozbrojené sily === {{Hlavný článok|Ozbrojené sily Slovenskej republiky}} [[Súbor:Slovak Army 5th Special Forces Regiment in Afghanistan1.jpg|thumb|upright|Príslušníci [[5. pluk špeciálneho určenia|5. pluku špeciálneho určenia]] vo východnom [[Afganistan]]e]] [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky]] (do roku 2002 Armáda Slovenskej republiky) predstavujú [[Ozbrojené sily|ozbrojenú moc]] krajiny. Slúžia predovšetkým na ochranu bezpečnosti štátu, [[sloboda|slobody]] a [[Suverenita (právo)|zvrchovanosti]]. Ich nezanedbateľným významom je pomoc pri odstraňovaní následkov [[živelná pohroma|živelných pohrôm]] alebo iných [[mimoriadna udalosť|mimoriadnych udalostí]]. Od januára 2006, keď došlo k zrušeniu [[povinná vojenská služba|povinnej vojenskej služby]] pre obdobie mieru, sú slovenské ozbrojené sily plne [[profesionálna armáda|profesionálnou armádou.]]<ref>História povinnej vojenskej služby. Obrana, 8, 2005 s. 6 – 9 [Dostupné online http://www.mod.gov.sk/data/files/373.pdf]</ref> Vek pre dobrovoľný vstup do armády je pre mužov od 18 do 30 rokov. V armáde smú slúžiť aj ženy. Organizačne sa Ozbrojené sily SR delia na [[Pozemné sily Slovenskej republiky|Pozemné]] a [[Vzdušné sily Slovenskej republiky|Vzdušné sily]]. Na ozbrojené sily Slovensko dáva ročne dlhodobo menej ako 2 % HDP (v roku 2011 asi 1,1 %).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Štátny rozpočet, Výdavky podľa funkčnej klasifikácie – Obrana | url = http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2011/#sekcia5 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 09.09.2013 | dátum prístupu = 20.09.2013 | vydavateľ = Ministerstvo financií SR | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2015 mali ozbrojené sily k dispozícii 15 996 príslušníkov ozbrojených síl a 3 967 civilných zamestnancov. [[Polícia]] je rozdelená na lokálnu a štátnu a tak ako napríklad v [[Česko|Česku]] bola silne zaťažená rozvojom kriminality v priebehu demokratizácie a liberalizácie zeme. Podľa nadácie ''Bertelsmann Stiftung'' nedochádza k ovplyvňovaniu vlády zo strany bezpečnostných síl – všetci významní politickí aktéri rešpektujú legitimitu demokratických inštitúcií.<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=BTI 2010 —|periodikum=Slovakia Country Report|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=8|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref> === Zahraničné vzťahy === Od roku 2004 je Slovensko členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[Európska únia|Európskej únie]], o tri roky neskôr sa stalo súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Taktiež za viac ako dvadsaťročnú existenciu získalo členstvo v mnohých nadnárodných spoločenstvách ako je [[Organizácia Spojených národov|Organizácia spojených národov]] (OSN), [[Svetová obchodná organizácia]] (WTO), [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]] (OECD) a [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OSCE). Vedľa toho sa slovenská vláda angažuje napr. vo Vyšehradskej štvorke, ktorá združuje vlády Poľska, Česka, Slovenska a Maďarska s cieľom presadzovania spoločných záujmov a prehlbovaním spolupráce. Zo svojich susedov udržuje Slovenská republika viac-menej korektné vzťahy s Rakúskom, Českom a Poľskom. Kedysi konfliktné vzťahy s Maďarskom sa v ostatnom čase zlepšili. Vzťahy s Ukrajinou nehrajú po dlhú dobu v slovenskej zahraničnej politike významnú úlohu. == Ekonomika == {{hlavný článok|Ekonomika Slovenska}} [[Súbor:Sky Park Bratislava.jpg|náhľad|vľavo|Panoráma [[Bratislavský downtown|Bratislavského downtownu]]]] [[Súbor:Slovakia Product Exports (2019).svg|náhľad|Štruktúra [[vývoz (obchod)|vývozu]] Slovenska z roku 2019]] Slovenská republika má trhovú ekonomiku, ekonomika krajiny je tvorená najmä službami a priemyslom, poľnohospodárstvo tvorí 4 % HDP. Patrí medzi hospodársky [[Vyspelá krajina|vyspelejšie krajiny]]. Podobne ako ostatné pridružené štáty [[Európska únia|Európskej únie]] sa snaží robiť ekonomické reformy. Po vstupe krajiny do štruktúr Európskej únie dosahuje ekonomika vďaka reformám a zahraničným investíciám najvyššie tempá rastu v regióne.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZUBRICZKÝ|meno=G.|titul=Geografia štátov sveta|vydanie=1|vydavateľ=Mapa Slovakia|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=|strany=38}}</ref> Na prelome milénia došlo k stabilizácii bankového sektora. Zákonom uznávanou menovou jednotkou je [[euro]] (€). V roku 2022 dosiahla inflácia hodnotu viac ako 14 %. [https://www.webnoviny.sk/vofinanciach/inflacia-na-slovensku-uz-atakuje-15-percent-dynamicky-rastu-najma-ceny-potravin-a-byvania-s-energiami/]<ref name="CIA" /> Ekonomika krajiny sa delí na odvetvia: poľnohospodárstvo, priemysel, doprava, obchod, služby a cestovný ruch. Ročný hrubý domáci produkt na obyvateľa činí 35 130 $ (k roku [[2018]]). Najväčší podiel na tvorbe HDP má sektor [[Služby|služieb]] (62 %) a [[priemysel]] (35 %), [[poľnohospodárstvo]] má klesajúci význam (4 %). V posledných rokoch má veľmi dôležitú pozíciu v ekonomike nevýrobná sféra a [[cestovný ruch]]. Jeden z najväčších problémov Slovenska, ktorý bude viditeľný ešte mnohé roky, sú veľké rozdiely medzi regiónmi a príliš jednostranné zameranie na automobilový priemysel. Najvýznamnejšie hospodárske centrá sú v metropolitných oblastiach [[Bratislava]] a [[Košice]] – [[Prešov]], v oblasti Považia od [[Trenčín|Trenčína]] po [[Liptovský Mikuláš]], Pohronia ([[Banská Bystrica]] – [[Zvolen]]) a regióne Podunajskej nížiny ([[Trnava]] – [[Nitra]]).<ref name=":72" /> Významné postavenie v ekonomike má [[zahraničný obchod]]. V štruktúre zahraničného obchodu prevláda vývoz nad dovozom (kladná platobná bilancia). Zo Slovenska sa vyvážajú priemyselne spracované výrobky, stroje a prepravné zariadenia (automobily). Dovážajú sa najmä priemyselné suroviny. Otvorenosť trhovej ekonomiky umožňuje spoluprácu so zahraničnými firmami. Najväčšími obchodnými partnermi Slovenska sú [[Česko]], [[Nemecko]], [[Dánsko]], [[Maďarsko]], [[Francúzsko]], [[Poľsko]], [[Rakúsko]] a iné. Celkovo je miestne hospodárstvo veľmi úspešné. === Poľnohospodárstvo === [[Súbor:Claas Lexion 670 in work.jpg|náhľad|Žatva pri obci [[Hertník]]]] Slovensko má rozvinuté [[poľnohospodárstvo]], ktoré využíva {{km2|19350}} poľnohospodárskej pôdy (39,5 % povrchu krajiny). Ešte na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] zamestnávalo 60 % obyvateľstva. V roku 2023 bolo v poľnohospodárstve zamestnaných 41,5 tis. osôb, čo predstavuje 1,6 % pracujúcich osôb na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SPRÁVA O POĽNOHOSPODÁRSTVE A POTRAVINÁRSTVE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ZA ROK 2023 | url = https://www.mpsr.sk/download.php?fID=25720 | vydavateľ = Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 20-11-2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-10 | jazyk = }}</ref> Úrodné pôdy sú vhodné pre rastlinnú výrobu. Najväčšie osevné plochy zaberajú obilniny (vyše polovice), hlavne [[pšenica]], [[kukurica]] a [[jačmeň]]. Rozširujú sa osevné plochy [[zelenina|zeleniny]], [[Strukovina|strukovín]] a [[olejnina|olejnín]] ([[Slnečnica ročná|slnečnica]], [[Kapusta repková pravá|repka olejná]]). Vo vyššie položených kotlinách sa dopestujú [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], raž a jedno alebo viacročné krmoviny. Na Slovensku má dlhodobú tradíciu ovocinárstvo a [[Zoznam vinohradníckych oblastí Slovenska|vinohradníctvo]], ktorého produkty sú známe aj v zahraničí. Väčšina [[Vinič hroznorodý|hrozna]] a iného [[Ovocie|ovocia]] sa pestuje na západnom Slovensku (Modra, Pezinok) a vo [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížine]] (Tokajská oblasť).<ref name="Némethová">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Némethová|meno=Jana|odkaz na autora=|titul=Poľnohospodárstvo Slovenska|url=http://dam.fpv.ukf.sk/pluginfile.php/675/mod_resource/content/0/polnohospodarstvo_sr.pdf|dátum vydania=2008|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=20.8.2010|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre : Fakulta prírodných vied|miesto=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160107211418/http://dam.fpv.ukf.sk/pluginfile.php/675/mod_resource/content/0/polnohospodarstvo_sr.pdf|dátum archivácie=2016-01-07}}</ref> Pôdny fond na Slovensku v roku 2022 bol 2,37 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy, z ktorej bolo 1,4 milióna ha ornej pôdy, 849-tisíc ha trvalých trávnatých porastov, 75-tisíc ha záhrad, 26-tisíc ha viníc, 18-tisíc ha ovocných sadov a 501 ha chemľníc. Medzi rokmi 2005 až 2022 klesla výmera poľnohospodárskej pôdy o 2,5 % a v klesajúcom trende je už od roku 1993.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ÚGKK SR | odkaz na autora = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | titul = Štruktúra využívania poľnohospodárskej pôdy | url = https://www.enviroportal.sk/indikator/601 | vydavateľ = enviroportal.sk | miesto = | dátum vydania = 31.12.2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-10 | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Sedlice10Slovakia31.JPG|náhľad|vľavo|Chov [[dojnica|dojníc]] pri obci [[Sedlice (okres Prešov)|Sedlice]]]] V živočíšnej výrobe sa postupne znižuje počet hospodárskych zvierat. Najvýraznejšie klesajú stavy ošípaných a hovädzieho dobytka. Chov oviec je už trvalo nízky. Najpočetnejšie sú stavy hydiny. Väčšia časť živočíšnej výroby je sústredná v nížinách, kde sa nachádzajú dostatočné zdroje krmovín. Na chov dobytka a oviec sa často využívajú aj pasienky a horské lúky. K 31. decembru 2024 sa na Slovensku chovalo 9,85 milíona kusov hydiny, z toho 2,2 miliónov sliepok, 416,6-tisíc kusov hovädzieho dobytka, 412,3-tisíc ošípaných, 276,5-tisíc oviec, 9,6-tisíc kôz, 8,1-tisíc koní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Súpis hospodárskych zvierat k 31.12.2024 | url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/35aad42e-811e-46a2-8244-429e4d2dc691/!ut/p/z1/rVJNc8IgFPwtHnJMeAE0SW-oHT-qB-tYlUuHJGioJsQETf33xU4P7Uxt7Uw5vIHH7rKwII5WiBfipLbCKF2IvV2veed5FozCbtdnAEG7D6Pxoj8bzCMfKKAnxBFPClOaDK11XIvMrXdueYwdsGWvdiJR0oFTLc3u_LlD2kKkFEs39H3p0o7AbogpdSmOJE1xmnQi_6JdJipF65vQy9_McrsNVwYDy-fvkN6ADWkwAQgngzaM2HDxGM0IAUY-AD9orK2H4KqHB4yWJyUbtCh0ldv3nf_xikNAY8RVnHtNknvg-TgMOhT7NIwwsfNLYLia9qZbKytM5qpio9HqJm1LVS-HA2c2UF0Y-WrQ6t8TtYewIiah9VfJjaxk5R0r-88yY8r6zgEHmqbxtlpv99JLdO7Ad5RM19bcVyQq8zwkZ3e3md4TyuMz2Z8mjLVab3azPsY!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/ | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-10 | jazyk = }}</ref> [[Rybolov]] má len lokálny význam, realizuje sa predovšetkým na miestnych riekach a vodných nádržiach. === Priemysel === [[Súbor:Mohi atomerőmű 2025 02.jpg|náhľad|Chladiace veže [[atómové elektrárne Mochovce|atómových elektrární]] v [[Mochovce (obec)|Mochovciach]]]] [[Súbor:Kia Sportage 4. generácia.jpg|thumb|[[Kia Sportage]], model auta vyrábaný v žilinskom závode [[Kia Motors Slovakia]]]] Priemysel je základným odvetvím hospodárstva. Rozvinul sa najmä na [[Baníctvo|baníckej ťažbe]]. Slovensko disponuje však malými zásobami [[Palivo|palív]], dovážajú sa preto z iných štátov (čierne uhlie z Česka, ropa a zemný plyn z Ruska). Viac než polovicu [[Elektrická energia|elektrickej energie]] dodávajú jadrové elektrárne ([[Jadrová elektráreň Bohunice A1|Jaslovské Bohunice]], [[Atómové elektrárne Mochovce|Mochovce]]), potom vodné (z vodných najviac [[Gabčíkovo (vodné dielo)|Gabčíkovo]] na Dunaji) a tepelné elektrárne. Hutníctvo spracúvalo aj domáce, dnes už len dovážané suroviny ([[U. S. Steel Košice|U.S. Steel Košice]], [[Železiarne Podbrezová]], hlinikárne Žiar nad Hronom – bývalé [[Závody Slovenského národného povstania|Závody SNP]]) pre potreby strojárstva.<ref name=":1" /> Nízke náklady na pracovnú silu a daňová reforma sa na začiatku [[21. storočie|21. storočia]] stali atraktívne pre zahraničných investorov, najmä z [[Automobilový priemysel|automobilového priemyslu]], ktorý má v slovenskej ekonomike výraznú pozíciu. Na Slovensku je vyrobených najviac áut na svete na jedného obyvateľa. Nachádzajú sa tu závody spoločnosti [[Volkswagen]] v Bratislave, Stupave a Martine, Stellantis [[Peugeot]]-[[Citroën]] v Trnave, [[Jaguar Land Rover Slovakia|Jaguar Land Rover]] v Nitre a [[Kia]] v Žiline. Momentálne je vo výstavbe automobilový závod [[Volvo Personvagnar|Volvo]] pri Košiciach, ktorého sériová výroba by mala začať v roku 2026. Na Slovensku sa v roku [[2011]] vyrobilo 926 555 automobilov, čo je najviac automobilov na svete v prepočte na jedného obyvateľa, konkrétne 171 áut na tisíc obyvateľov. V roku 2013 výroba mierne stúpla na približne 980 000 vozidiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=SITA|titul=Vyrobili sme takmer milión áut, na obyvateľa najviac na svete|url=http://ekonomika.sme.sk/c/7067415/vyrobili-sme-takmer-milion-aut-na-obyvatela-najviac-na-svete.html|dátum vydania=15.01.2014|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=16.01.2014|vydavateľ=sme.sk|miesto=|jazyk=}}</ref> Krajina si výrobou automobilov získala prívlastok ''Detroit Európy'' a po rozvoji ekonomiky aj ''tatranský tiger.''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hobbs|meno=Joseph J.|odkaz na autora=|titul=World Regional Geography|vydavateľ=Cengage Learning|miesto=Belmont|rok=2009|isbn=0-495-38950-1|kapitola=|strany=145|jazyk=}}</ref> Druhý najdôležitejší priemysel je [[elektrotechnický priemysel]]. Pri Nitre má továreň spoločnosť [[Foxconn Technology Group|Foxconn]], pri Galante spoločnosť [[Samsung]]. Významná je výroba strojov na strednom a hornom Považí. Najväčšie strojárske podniky sú v Bratislave (automobily), Galante (televízory a domáce spotrebiče), Poprade (vagónka, práčky), Tlmačoch (stroje pre energetiku). Najväčšie chemické závody sú v Bratislave ([[Slovnaft]], [[Istrochem]]), Šali ([[Duslo]]) a Novákoch ([[Fortischem]]). Ďalšie závody vyrábajú plasty a syntetické vlákna, lieky a gumárenské výrobky ([[Continental Matador Rubber]]). Najrovnomernejšie rozloženým priemyslom na Slovensku je [[potravinárstvo]], ktoré je zamerané prevažne na domácu spotrebu. Poľnohospodárske produkty sa spracúvajú v pekárňach, mliekarňach, mäsokombinátoch, cukrovaroch, pivovaroch či vinárskych závodoch. Dôležitú pozíciu v slovenskom hospodárstve má spracovanie [[Drevo|dreva]] (píly, drevokombináty, nábytok), výroba [[Celulóza (organická látka)|celulózy]] a [[Papier|papiera]] (Ružomberok, Žilina, Štúrovo, Harmanec). Vyváža sa mnoho surového, čiže nespracovaného dreva. Výrazný útlm zaznamenal [[Textilný priemysel|textilný]] a [[odevný priemysel]] (závody v Trenčíne a Púchove). Dôvodom je dovoz lacnejších výrobkov najmä z ázijských krajín. Do popredia sa dostávajú firmy zamerané na produkciu textílií a šitia poťahov pre automobilový priemysel (napr. v Liptovskom Mikuláši). Okrem toho je zastúpený aj [[Obuvníctvo|obuvnícky]] a [[Sklárstvo|sklársky]] priemysel.<ref name=":1" /> Do štátnej pokladnice prispievajú [[Remeslo|remeslá]] ako [[drotárstvo]], [[hrnčiarstvo]] (výroba majoliky v [[Modra|Modre]]), [[rezbárstvo]] (výroba [[Valaška|valašiek]], hudobných nástrojov), tkanie látok a pod. Mnoho artefaktov končí ako suvenír turistov. === Služby === Pre hospodárstvo Slovenska majú význam služby, ako napríklad [[bankovníctvo]] a [[finančníctvo]]. Financie a štátny rozpočet Slovenska schvaľuje každoročne parlament. Emisnou bankou je štátna banka, ktorá vykonáva zúčtovanie platieb ako medzi miestnymi organizáciami, tak voči zahraničiu. Bankový sektor pozostáva zo štátnej národnej banky a viacerých komerčných bánk. V štruktúre bankového systému na Slovensku je na čele [[Národná banka Slovenska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EuroEkonóm.sk|url=https://www.euroekonom.sk/financie/bankovnictvo-a-banky/struktura-bankoveho-systemu-na-slovensku/|dátum prístupu=2019-11-28|jazyk=sk-SK|priezvisko=admin@euroekonom.sk}}</ref> Od roku 2009 je platnou menou [[euro]] (€), deliace sa na 100 [[Cent|centov]]. Tok peňazí prebieha voľne, ale je pomerne stabilný. === Cestovný ruch === [[Súbor:Group of tourists on street in Bratislava.JPG|náhľad|vľavo|Skupina turistov v bratislavskom [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Starom Meste]]]] [[Súbor:Napoleonske kupele Piestany.JPG|náhľad|[[Kúpele Piešťany]]]] [[Súbor:Vihorlat (v zime) 046.jpg|náhľad|[[Vihorlatský prales]], lokalita [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]]]] Slovensko má pre cestovný ruch veľmi dobré predpoklady. Turistov lákajú pekné pohoria, jaskyne, jazerá, historické mestá, kúpele, hrady a zámky. Z veľkého množstva kultúrnych a prírodných pozoruhodností Slovenska je do Zoznamu [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] zapísaných sedem – dve prírodné ([[Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu|jaskyne Slovenského krasu]] a [[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy|pralesy Východných Karpát]]) a päť kultúrnych (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry [[Vlkolínec]], mestská pamiatková rezervácia [[Bardejov]], historické centrum [[Levoča]] a [[Spišský hrad]], [[Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka|drevené kostolíky slovenskej časti Karpát]], [[Banská Štiavnica]] a jej technické pamiatky jej okolia).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamiatky UNESCO na Slovensku – Slovenské dedičstvo UNESCO|url=http://www.unesco-slovakia.sk/sk/menu/pamiatky-unesco-na-slovensku|vydavateľ=www.unesco-slovakia.sk|dátum prístupu=2019-07-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20190709065748/http://www.unesco-slovakia.sk/sk/menu/pamiatky-unesco-na-slovensku|dátum archivácie=2019-07-09}}</ref> Návštevnosť však stále limituje na európske pomery o čosi nižšia kvalita služieb v niektorých regiónoch krajiny. V roku [[2013]] navštívilo Slovensko celkovo 4 048 505 osôb, z toho zahraničných bolo 169 484. Najviac zahraničných návštevníkov prichádza z [[Česko|Česka]] (asi 26 %), [[Poľsko|Poľska]] (15 %) a [[Nemecko|Nemecka]] (11 %). Medzi najnavštevovanejšie destinácie patrilo hlavné mesto, pohorie [[Tatry]] a región [[Liptov (región)|Liptov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | autor2 = KA | titul = Turistov na Slovensku pribúda | url = http://aktualne.centrum.sk/cestovanie/clanek.phtml?id=240802 | dátum vydania = 30.06.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 09.10.2011 | vydavateľ = aktualne.centrum.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Liptov vlani navštívilo skoro pol milióna turistov, najmä v lete | url = http://www.teraz.sk/regiony/liptov-vlani-navstevnost-turisti/184073-clanok.html | dátum vydania = 29.02.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Väčší rozvoj cestovného ruchu závisí od zvýšenia celkovej úrovne služieb, vrátane dopravnej infraštruktúry. V roku 2018 navštívilo Slovensko 5,6 milión turistov. Okrem toho, že najviac zahraničných turistov prichádza aj naďalej z Česka, Poľska a Nemecka, zaznamenal sa aj nárast turistov z iných krajín, napr. z [[Izrael|Izraela]] (+52%), [[Island|Islandu]] (+50%), a [[Rusko|Ruska]] (+22%).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Slovensko v minulom roku navštívilo rekordne veľa turistov|url=https://ekonomika.sme.sk/c/20833508/slovensko-v-minulom-roku-navstivilo-rekordne-vela-turistov.html|dátum vydania=24.5.2019|dátum prístupu=12.10.2019|vydavateľ=}}</ref> Slovensku má rozvinutú infraštruktúru pre pešiu turistiku. Existuje viac ako {{km|15000 }} značkovaných turistických chodníkov pre pešiu a viac ako {{km|500}} pre lyžiarsku turistiku (stav k roku [[2019]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistické značkované trasy - Klub slovenských turistov | url = http://www.kst.sk/index.php/turisticke-znakovane-trasy-organizacia-134 | vydavateľ = kst.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190923082903/http://www.kst.sk/index.php/turisticke-znakovane-trasy-organizacia-134 | dátum archivácie = 2019-09-23 }}</ref> === Veda a výskum === Veda a výskum sú na Slovensku spojené najmä so štátom financovanými [[Zoznam vysokých škôl na Slovensku|vysokými školami]], odbornými ústavmi a [[Slovenská akadémia vied|Slovenskou akadémiou vied]] (založená v roku [[1953]]). Súkromný sektor sa vo sfére vedy a výskumu zatiaľ vyskytuje v malej miere. Slovenskí vedci sú v Európe veľmi uznávaní. Všeobecne kvalitnú úroveň, porovnateľnú so svetovou majú [[Technická veda|technické odbory]] a [[fyzika]]. Výdavky na vedu a výskum napriek snahám o ich zvýšenie rastú veľmi pomaly a už niekoľko rokov sa pohybujú okolo 1 % HDP (2023). Slovensko si stanovilo cieľ do roku 2030 dosiahnuť hranicu 2 % HDP.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výdavky na výskum a vývoj stúpli, ale stále sme pod európskym priemerom – Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) | url = https://isa.gov.sk/2025/01/09/vydavky-na-vyskum-a-vyvoj-stupli-ale-stale-sme-pod-europskym-priemerom/ | dátum prístupu = 2026-04-09 | jazyk = sk-SK}}</ref> Medzi významné udalosti vo vede a výskume patrí napríklad vznik [[Slovenské čipové kompetenčné centrum|Slovenského čipového kompetenčného centra]] v roku 2025. Slovenské čipové kompetenčné centrum je súčasťou európskej iniciatívy Chips for Europe a vzniklo ako konzorcium štyroch kľúčových partnerov. Asociácie SK CHIPS, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, [[Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky|Centra vedecko-technických informácii SR]] a Slovenskej akadémie vied. Slovenský projekt bol zároveň vyhodnotený ako najlepší z celej Európy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na FEI STU sa otvorilo Slovenské čipové kompetenčné centrum | url = https://www.fei.stuba.sk/sk/verejnost-a-media/verejnost/aktuality/slovenske-cipove-kompetencne-centrum-otvara-brany-pre-buducnost-polovodicov-na-slovensku | vydavateľ = www.fei.stuba.sk | dátum prístupu = 2026-04-09 | jazyk = sk}}</ref> Prvým veľkým vedcom, ktorý sa dá považovať za slovenského, bol lekár [[Ján Jesenius|Ján Jesenský]]. Zakladateľ modernej slovenskej vzdelanosti bol osvietenec [[Matej Bel]]. Najväčšie úspechy dosiahol fyzik a vynálezca [[Aurel Stodola]], ktorý rozvinul technológiu parných turbín. Významný slovenský konštruktér bol [[Ján Bahýľ]]. K rozvoju optiky výrazne prispel [[Jozef Maximilián Petzval|Josef Maximilián Petzval]]. Na konštrukcii padáku pracoval [[Štefan Banič]]. Priekopníkom bezdrôtovej komunikácie bol [[Jozef Murgaš]]. Zo súčasných výskumníkov je významný astronóm [[Peter Kušnirák]], ktorý objavil cez 230 planétok. V Bratislave sa narodil nemecký nositeľ Nobelovej ceny za fyziku a nacistický exponent [[Filip Lenard|Philipp Lenard.]] == Doprava == [[Súbor:Križovatka Trnava.jpg|náhľad|vpravo|[[Diaľnica D1 (Slovensko)|Diaľnica D1]] pri [[Trnava|Trnave]]]] [[Súbor:ZSSK 671.001.jpg|náhľad|vpravo|[[Elektrická jednotka 671|Elektrická poschodová jednotka radu 671]] na osobnom vlaku [[Železničná spoločnosť Slovensko|Železničnej spoločnosti Slovensko]] na trati [[Žilina]] – [[Košice]]]] Slovensko bolo odpradávna križovatkou ciest medzi [[Jadranské more|Jadranským]] a [[Baltské more|Baltským morom]] a medzi [[Severné more|Severným]] a [[Čierne more|Čiernym morom]]. Prechod územím Slovenska umožňujú dôležité horské sedlá a priesmyky. Vedú nimi v súčasnosti významné európske cestné a železničné koridory, aj keď viaceré Slovensko i obchádzajú okolitými, rovinatejšími štátmi. Významná je medzinárodná plavebná dráha po [[Dunaj|Dunaji]]. Vďaka strategickej polohe vedú Slovenskom aj trasy ropovodov a plynovodov z [[Rusko|Ruska]] do [[Západná Európa|západnej Európy]].<ref name=":2" /> === Cestná doprava === Osobná aj nákladná doprava má väčšinou tranzitný charakter a uskutočňuje sa najmä po cestách. Celková dĺžka cestných komunikácií je {{km|42993|m}}. S tvrdým povrchom {{km|37533|m}} (vrátane {{km|415.5|m}} diaľnic a {{km|259|m}} rýchlostných ciest) a s nespevneným povrchom {{km|5460|m}}. Kategórie cestných komunikácií: [[Cesta I. triedy|cesty I. triedy]], [[Cesta II. triedy|cesty II. triedy]], [[Cesta III. triedy|cesty III. triedy]], rýchlostné komunikácie, diaľnice ([[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]], [[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]], [[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]], [[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]]). Cestná sieť sa v ostatnom čase rýchlo vylepšuje (výstavba diaľnic), stále však kvalitou nedosahuje požadované parametre. V štáte ešte neexistuje prepojenie diaľnicou z hlavného mesta do východnej metropoly, do Košíc. Kvalitné cestné spojenia však urýchľujú ekonomický rozvoj.<ref name=":72">{{Citácia knihy|priezvisko=TOLMÁČI|meno=L. a KOL.|titul=Geografia pre 2.ročník gymnázií|vydanie=1|vydavateľ=VKÚ|miesto=Harmanec|rok=2013|isbn=|strany=26,27}}</ref> === Železničná doprava === Železnice stoja tiež pred obdobím radikálnej modernizácie. Ich dĺžka, podobne ako u cestnej siete, je nadpriemerná. V železničnej doprave prevláda preprava tovarov nad osobnou prepravou. Na Slovensku osobnú železničnú dopravu zabezpečujú Železničná spoločnosť Slovensko ([[Železničná spoločnosť Slovensko|ZSSK]]) a súkromní dopravcovia RegioJet a Leo Expres. [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]] spravujú 3 690 kilometrov (2007)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zmluva o prevádzkovaní dráh na rok 2007 | url = http://www.zsr.sk/buxus/docs//Zmluva_o_vykone/Zmluva_o_prev_drah_2007.rtf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110722115057/http://www.zsr.sk/buxus/docs//Zmluva_o_vykone/Zmluva_o_prev_drah_2007.rtf | dátum archivácie = 2011-07-22 }}</ref> tratí normálneho, širokého a úzkeho rozchodu. Ďalej majú v správe 1 159 priecestí so signalizáciou, 8 773 výhybiek, 76 tunelov s dĺžkou {{km|43.3|m}}, 2 283 mostov s dĺžkou {{km|46.7|m}} a 2 344 železničných priecestí. Spoločnosť ŽSR je podľa zákona prevádzkovateľom dráh na území Slovenska. Na Slovensku sú štyri hlávne zriaďovacie železničné uzly: [[Bratislava]], [[Žilina]], [[Košice]] a [[Zvolen]]. Medzi ďalšie významné uzly patrí: [[Trnava]], [[Vrútky]] a [[Nové Zámky]]. Najdlhší železničný tunel na Slovensku a aj v bývalom Česko-Slovensku je [[Čremošniansky tunel]] s dĺžkou {{m|4697|m}}, ktorý sa nachádza na trati [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|ŽSR č. 170]] [[Železničná stanica Vrútky|Vrútky]] – Turčianske Teplice – Banská Bystrica – [[Železničná stanica Zvolen|Zvolen osobná stanica]]. Železničná doprava má na Slovensku dlhú tradíciu. Medzi technické pamiatky patrí [[Čiernohronská železnica]] v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] a úvraťová [[Kysucko-oravská lesná železnica]] na [[Vychylovka (Nová Bystrica)|Vychylovke]], ktorá bola v prevádzke v rokoch [[1926]] až [[1971]], dnes jej časť slúži ako turistická atrakcia. Osobitné postavenie v železničnej doprave má mesto Čierna nad Tisou (pohraničná prechodová stanica pri hraniciach s Ukrajinou, slúžiaca ako prekladisko pre nákladné vlaky). Nedostatkom železničnej dopravy je jej pomalosť a zastaralá infraštruktúra. === Vodná doprava === [[Súbor:Un-slovakia.png|náhľad|Mapa Slovenska s vyznačenými administratívnymi hranicami, mestami, cestnou a riečnou sieťou]] Vodná doprava sa na Slovensku vykonáva na riekach: [[Dunaj]] ({{km|172|m}}), [[Váh]] ({{km|78.8|m}}), [[Bodrog]] ({{km|7.8|m}}) a [[Topľa]] ({{km|20|m}}). Riečna doprava je najlacnejší a ekologicky najvýhodnejší druh dopravy, nevýhodou je pomalosť a závislosť od vodného stavu riek. Osobná vodná doprava sa využíva prevažne na rekreáciu a výlety, nákladná doprava má význam pre zahraničný obchod. Riečne prístavy sa nachádzajú v mestách [[Bratislava]] a [[Komárno]]. Na ostatných vodných plochách sa vykonáva prevažne rekreačná a technologická plavba. Z časti je realizovaný projekt [[Vážska vodná cesta|Vážskej vodnej cesty]] s medzinárodným významom, ktorá by mala prepojiť [[Dunaj]] cez [[Váh]] s [[Odra|Odrou]] a [[Visla|Vislou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Koncepcia rozvoja vodnej dopravy SR|url=http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=481|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=MDPT|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20110824043741/http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=481|dátum archivácie=2011-08-24}}</ref> Pod slovenskou vlajkou sa plaví cca 60 lodí, pričom Slovensko nevlastní žiadnu z nich. === Letecká doprava === [[Súbor:16-01-14-Flughafen Bratislava-DSCF7281.jpg|right|thumb|Lietadlá slovenských leteckých dopravcov [[Go2Sky]] a [[AirExplore]] na [[Letisko M. R. Štefánika|Letisku M. R. Štefánika]] v Bratislave]] Význam leteckej dopravy neustále narastá. Na Slovensku sa nachádza 36 [[letisko|letísk]] (z toho 20 s tvrdým povrchom).<ref name=CIA>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The World Factbook | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Central Intelligence Agency | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20200407000151/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html | dátum archivácie = 2020-04-07 }}</ref> Slovensko má celkovo 8 medzinárodných letísk, konkrétne v [[Letisko M. R. Štefánika|Bratislave]], [[Letisko Košice|Košiciach]], [[Letisko Poprad-Tatry|Poprade]], [[Letisko Sliač|Sliači]], [[Letisko Piešťany|Piešťanoch]], [[Letisko Žilina|Žiline]], [[Letisko Prievidza|Prievidzi]] a [[Letisko Nitra|Nitre]]. Najväčšie letisko na Slovensku je [[Letisko M. R. Štefánika|Letisko Milana Rastislava Štefánika]] v Bratislave. V roku 2025 prepravilo 2 438 215 cestujúcich.<ref>https://www.bts.aero/o-letisku/o-spolocnosti/profil-spolocnosti/statisticke-udaje/</ref> Letecká doprava má význam najmä v medzinárodnom styku a v cestovnom ruchu. Počet letísk podľa dĺžky vzletových a pristávacích dráh:<ref name=CIA /> * viac ako {{m|3047|m}}: 1 * od 2 438 do {{m|3047|m}}: 3 * od 1 524 do {{m|2437|m}}: 3 * od 914 do {{m|1523|m}}: 12 * menej ako {{m|914|m}}: 17 === Potrubná doprava === Potrubná doprava je orientovaná najmä na dovoz surovín z Ruska a tým je zraniteľná. Cez Slovensko prechádzajú dva [[Ropovod|ropovody]] – [[Družba (ropovod)|Družba]] ({{km|506.6|m}}) a [[Ropovod Adria|Adria]] ({{km|8.5|m}}). Krajinou taktiež prechádza plynovod [[Bratstvo (plynovod)|Bratstvo]], na ktorý je nadviazaný slovenský distribučný systém plynovodov o dĺžke vyše {{km|30560|m}}.<ref name="tzbp">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Széplaky | meno = D. | priezvisko2 = Lukáč | meno2 = L. | titul = Súčasnosť a budúcnosť tranzitnej prepravy zemného plynu na území Slovenska | url = http://www.tzbportal.sk/kurenie-voda-plyn/sucasnost-buducnost-tranzitnej-prepravy-zemneho-plynu-na-uzemi-slovenska.html | dátum vydania = 03.02.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.09.2014 | vydavateľ = tzbportal.sk | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141113005131/http://www.tzbportal.sk/kurenie-voda-plyn/sucasnost-buducnost-tranzitnej-prepravy-zemneho-plynu-na-uzemi-slovenska.html | dátum archivácie = 2014-11-13 }}</ref> K zemnému plynu má vďaka plynovodom prístup 95 % obyvateľov krajiny.<ref name="tzbp"/> Významné sú aj [[Vodovod|vodovody]], ktoré na mnohých miestach umožňujú zásobovanie obyvateľstva vodou zo vzdialených vodných nádrží. == Komunikácie == [[Súbor:Upside down Pyramid, Bratislava 03.jpg|thumb|Sídlo [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]]]] [[Súbor:stvtower.jpg|thumb|Sídlo [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] v [[Mlynská dolina|Mlynskej doline]] v Bratislave]] [[Telekomunikácie]] sa od počiatku nového tisícročia významne modernizujú a rozvíjajú, predovšetkým využitie mobilných telefónov. K roku 2009 bolo v krajine používaných celkom 5,9 miliónov mobilných telefónov a cez 4 milióny ľudí používalo [[internet]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europe :: Slovakia — The World Factbook – Central Intelligence Agency|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html|vydavateľ=www.cia.gov|dátum prístupu=2019-07-12|url archívu=https://web.archive.org/web/20200407000151/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html|dátum archivácie=2020-04-07}}</ref> Celkovo je rozšírenie týchto služieb porovnateľné s ostatnými krajinami v regióne. Na Slovensku vysiela celkom asi 40 národných, regionálnych a miestnych televíznych staníc, väčšinou v súkromnom vlastníctve. Tri celonárodné televízne programy sú vysielané pod taktovkou spoločnosti [[Rozhlas a televízia Slovenska]], ktorá vznikla v januári 2011. Má dve organizačné zložky: [[Slovenský rozhlas]] a [[Slovenská televízia|Slovenskú televíziu]], ktoré pred vznikom RTVS fungovali samostatne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov|url=http://www.rtvs.eu/index.php?r=download/file/id/1|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=3.6.2011|vydavateľ=|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20151127065352/http://www.rtvs.eu/index.php?r=download%2Ffile%2Fid%2F1|dátum archivácie=2015-11-27}}</ref> Na Slovensku funguje zhruba 20 rádiových programov. Napriek tomu je v krajine naďalej používaný [[Analógový signál|analógový]] systém, postupne sa prechádza na [[Digitálny signál|digitálne vysielanie]]. Zavádza sa tiež využitie optických vláken.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Predpokladaný harmonogram vypínania základných analógových televíznych vysielačov a zapínania vysielačov DVB T v roku 2011|url=http://www.digimedia.sk/?IDe=105034|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=3.6.2011|vydavateľ=MDVRR SR|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20120112034231/http://www.digimedia.sk/?IDe=105034|dátum archivácie=2012-01-12}}</ref> === Rozhlas === Najpočúvanejšie rádiá na Slovensku sú (2. + 3. kvartál 2017) [[Rádio Expres]] (19,25 %), [[Rádio Slovensko]] (SRo 1, 17,03 %), [[Fun rádio]] (11 %), [[Rádio Jemné]] (7,3 %), [[Europa 2|Rádio Europa 2]] (6,86 %), [[Rádio Regina]] (SRo 4, 6,26 %), [[Rádio Vlna]] (5,34 %), [[Rádio Anténa Rock]] (2,97 %), [[Rádio FM]] (SRo 3, 2,56 %) a [[Rádio Lumen]] (2,5 %).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = www.radia.sk | odkaz na autora = | titul = Počúvanosť rádií MML-TGI: 2. + 3. vlna 2017 (kĺzavé dáta) | url = https://www.radia.sk/pocuvanost/mml-tgi/vlny/2017-3 | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Verejnoprávny [[Slovenský rozhlas]] vysiela už viac ako 85 rokov a má 9 okruhov. Terestriálne vysielajú: [[Rádio Slovensko]], [[Rádio Regina]], [[Rádio Devín]], [[Rádio FM]], [[Rádio Patria]] a [[Radio Slovakia International]]. Digitálne cez internet a od roku [[2015]] aj v digitálnej sieti [[Digital Audio Broadcasting-Terrestrial|DAB+]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Maxa | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Odštartoval digitálny rozhlas. V Bratislave, s programami RTVS | periodikum = Zive.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.zive.sk/clanok/110867/odstartoval-digitalny-rozhlas-v-bratislave-s-programami-rtvs/ | issn = 1335-860X | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-15 | dátum prístupu = 2017-12-17 }}</ref> vysiela: [[Rádio Klasika]], [[Rádio Litera]] a [[Rádio Junior]]. Sídlo Slovenského rozhlasu je na Mýtnej ulici v Bratislave. === Televízia === Televízne vysielanie pokrýva celé územie Slovenska. Je zabezpečené verejnoprávnymi i súkromnými médiami s rôznym regionálnym dosahom. Od zániku Česko-slovenskej televízie vysiela na Slovensku verejnoprávna – [[Slovenská televízia]], ktorá má dva kanály [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] a [[Dvojka (RTVS)|Dvojka]]. Jednotka (do roku 2004 STV 1) vysiela od roku 1956 všeobecný program, filmy, seriály, relácie a spravodajstvo. Dvojka (do roku 2004 STV 2) vysiela od roku 1970 prevažne slovenské dokumenty, šport, programy pre deti, slovenské a nekomerčné zahraničné filmy. Trojka začala vysielať v roku 2008 ako športový kanál až do roku 2011. V roku 2019 obnovila svoje vysielanie a v súčasnosti vysiela filmy a relácie z archívu. Neskôr aj tá skončila. Roku 1996 začala vysielať aj komerčná [[TV Markíza]], ktorá je najsledovanejšou televíziou. V roku 2009 televízia spustila druhý kanál určený pre ženy s názvom [[TV Doma]]. V roku 2014 spustili tretí kanál určený pre mužov, s názvom [[TV Dajto]], ktorý nahradil televízny kanál [[TV Fooor]]. Z televízie Global vznikla v roku 2002 [[TV JOJ]], ktorá spustila vysielanie druhého okruhu [[Plus (televízna stanica)|Plus]] a v roku 2013 ďalšie dva programy [[TV WAU]] a [[TV Senzi]]. Neskôr pribudli detské kanály Ťuki TV a [[TV RiK]]. Pre Česko bol spustený program JOJ FAMILY a premiérový kanál JOJ CINEMA pre Slovensko. Okrem týchto televízií s terestriálnym vysielaním sú na Slovensku aj spravodajská televízia [[TA3]], monotematická [[TVA]] (obchodné správy), [[Nautik TV]] (pôvodne podmorský svet, v súčasnosti predovšetkým interaktívne relácie), [[Music Box]] (hudobná stanica), ako aj ďalšie miestne a lokálne televízie. Poradie televízií podľa sledovanosti (október [[2017]]): [[TV Markíza]] (19,5 %), [[TV JOJ]] (16,2 %), [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] (10,1 %), [[TV Doma]] (4 %), [[TV Dajto]] (3,1 %), [[Plus (televízna stanica)|Plus]] (3 %), [[TV WAU]] (2,8 %), [[Dvojka (RTVS)|Dvojka]] (2,2 %) a [[TA3]] (1,6 %).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Grafy a tabuľky | periodikum = medialne.etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.etrend.sk/televizia-grafy-a-tabulky.html | issn = 1337-0006 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2017-12-17 }}</ref> [[Televízia (prenos)|Televízia]] je dnes na Slovensku dôležitým spoločenským javom, je prostriedkom masovej komunikácie, má strategický význam pre hospodárstvo a zároveň má i kultúrnotvorný charakter. Pôsobí priamo na zmysly a to je jeden zo základných ukazovateľov jej komunikačnej funkcie. Ponúka svojim poslucháčom poučenie i [[Zábava (činnosť)|zábavu]], informácie, estetický zážitok, vychováva i vzdeláva. Široký záber pôsobenia televízie formuje celkový životný štýl Slovákov. Na Slovensku sa začali pravidelne vysielať televízne programy v roku [[1953]].<ref name=":3" /> === Tlač === Slovenská tlač má dlhoročnú tradíciu vo vydávaní časopisov a kníh. Vydavateľstvá a tlač plnia veľkú kultúrnu a vzdelávaciu úlohu. Zabezpečujú vydávanie novín, časopisov, kníh a ďalších tlačových materiálov. Najväčšie tlačiarne sú v Bratislave, Martine, Skalici, Komárne, Košiciach a ďalších mestách. Najčítanejšie periodiká na Slovensku sú (k roku [[2016]]):<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = im | odkaz na autora = | titul = Prieskum: Tlač, rádiá i televízie. Ktoré médiá Slováci preferujú? | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/859553-prieskum-tlac-radia-i-televizie-ktore-media-slovaci-preferuju | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-14 | dátum prístupu = 2017-12-17 }}</ref> * Denníky – [[Nový Čas]] (15 %), [[SME]] (6 %), [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] (6 %), [[Plus JEDEN DEŇ]] (5 %), [[Šport (denník)|Šport]] (4 %), [[Korzár (denník)|Korzár]] (3 %) a [[Hospodárske noviny]] (3 %). * Týždenníky – [[Plus 7 dní]] (8 %), [[Život (časopis)|Život]] (6 %), [[Nový Čas pre ženy]] (6 %), [[Báječná Žena]] (6 %), [[Eurotelevízia]] (4 %), [[Slovenka]] (4 %) a [[Katolícke noviny (1940)|Katolícke noviny]] (4 %). * Mesačníky – Záhradkár (8 %), Zdravie (7 %), Eva (5 %), EMMA (5 %), Nový čas Krížovky (4 %), Auto motor a šport (3 %) a Auto magazín (3 %). == Kultúra == {{Hlavný článok|Slovenská kultúra}} [[Súbor:Carpathian Bazaar of Tastes, Sanok 2010 97.JPG|náhľad|vľavo|[[Slováci]] v tradičných krojoch]] [[Súbor:Vlkolinec 02.jpg|náhľad|vľavo|Drevená vidiecka architektúra v dedinke [[Vlkolínec]]]] Slovensko patrí do európskeho kultúrneho regiónu. Hoci sa miestna kultúra vyvíjala súbežne s kultúrou ostatných slovanských národov, zachovala si svoju originalitu. Každý slovenský región má pestré ľudové [[zvyky a tradície]], ktoré sa viazali k životu a práci človeka. Pre všetky sú spoločné [[Kresťanstvo|kresťanské]] a v niektorých prípadoch aj predkresťanské sviatky a obrady. Najvýznamnejšie sú vianočné tradície, trojkráľové sviatky, Hromnice, veľkonočné sviatky, Všetkých svätých a i. V jednotlivých regiónoch sa pripravovali typické jedlá, nápoje, spievali sa svojrázne [[Pieseň|pesničky]] a tancovali jedinečné [[Tanec|tance]]. Aj dnes na mnohých miestach nájdeme ľudové [[Kroj|kroje]], ktoré bežne nosia hlavne starší obyvatelia. Ľudové tradície nám dnes približujú aj folklórne festivaly, napr. vo [[Východná (obec)|Východnej]], v [[Detva|Detve]], na [[Myjava (mesto)|Myjave]], v [[Zuberec|Zuberci]] a inde. [[Folklórny súbor|Folklórne súbory]] ako [[SĽUK]] či [[Lúčnica]] preslávili Slovensko nielen doma, ale aj v zahraničí.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=TOLMÁČI|meno=L. a KOL.|titul=Geografia pre 9. ročník ZŠ a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom|vydanie=2|vydavateľ=Orbis Pictus Istropolitana|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=|strany=}}</ref><ref name=":10" /> Tradičná ľudová kultúra Slovenska vychádza z kolektívnych vkusových noriem. Tie sa vyvíjali pomaly. Odovzdávali sa ústnym podaním z generácie na generáciu.<ref name=":3" /> Ústna ľudová slovesnosť má pôvod hlboko v minulosti, kedy do istej miery kompenzovala domácu písanú literatúru. S každodenným životom sa spájali [[Spev (forma)|spevy]] k rôznym príležitostiam ako boli [[Svadba|svadby]], narodenie dieťaťa, [[Pohreb|pohreby]] a oslavy sviatkov. Slovenská ľudová lyrika obsahuje junácke či milostné piesne; zaznamenané sú [[Porekadlo|porekadlá]], [[Príslovie|príslovia]] a [[Hádanka|hádanky]]. V epike sú to predovšetkým [[Rozprávka|rozprávky]] a [[Balada|balady]]. === Architektúra === [[Súbor:Bratislava, Hrad, Slovensko.jpg|náhľad|[[Bratislavský hrad]]]] [[Súbor:Bojnice Castle Slovakia.jpg|náhľad|[[Bojnický zámok]]]] Stavby sa budovali z rôznych stavebných materiálov s charakteristickou architektúrou. V hornatejších častiach Slovenska to bolo často drevo, ktorého je tam aj v súčasnosti dostatok. Stavby drevenej architektúry ([[Drevenica (dom)|drevenice]]) sú postavené ako zrub, kladením jednotlivých trámov po obvode. Strechy sa pokrývali dreveným šindľom a zdobenými štítmi. Na stavbu jednoduchších obydlí sa používala aj nepálená hlina so slamou. Takéto budovy boli typické najmä pre južné časti Slovenska, Záhorie a Považie. Hlinené stavby sa stavali technológiou "nabíjania", keď sa navozená čerstvá hlina utláčala, nabíjala kolmi medzi doskové debnenie, čím vznikli obvodové i priečne steny domu.<ref name=":3" /> Typickú architektúru jednotlivých regiónov uchovávajú pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry. Najznámejšie sú [[Veľké Leváre]], [[Brhlovce]], [[Sebechleby]], [[Čičmany]], [[Špania Dolina]], [[Vlkolínec]], [[Podbiel]] a [[Ždiar]]. Príkladom uchovávania nielen stavebných pamiatok, ale aj možností hospodárenia našich predkov sú skanzeny, múzeá v prírode. Na Slovensku je v súčasnosti 10 [[Skanzen|skanzenov]], ktoré prezentujú pamiatky ľudovej stavebnej kultúry, život ľudí a v neposlednom rade aj technické pamiatky, ktoré sa v minulosti používali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skanzeny – Poznaj Slovensko|url=https://www.poznajslovensko.sk/skanzeny|vydavateľ=www.poznajslovensko.sk|dátum prístupu=2019-11-16}}</ref> Nachádzajú sa v rôznych častiach našej vlasti: Múzeum slovenskej dediny v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] na Turci, [[Vychylovka]] na Kysuciach, [[Zuberec]] na Orave, [[Pribylina]] na Liptove, [[Svidník]] na Šariši, [[Humenné]] na Zemplíne, [[Nitra]] v Podunajsku atď.<ref name=":2" /> Na Slovensku sa nachádza tiež mnoho hradov, zámkov, kostolov, kaštieľov a ďalších kultúrnych pamiatok. Krajina má podľa niektorých zdrojov najväčšiu koncentráciu hradov na jedného obyvateľa. Pri ich výstavbe sa používal trvanlivejší kameň. Zaujímavé sú i mestské pamiatkové rezervácie, ktoré sú vo väčšine našich historických miest – [[Bratislava]], [[Banská Štiavnica]], [[Košice]], [[Bardejov]], [[Levoča]], [[Banská Bystrica]] a i. Neodmysliteľnou súčasťou slovenskej architektúry sú [[drevené kostolíky]], ktoré sa na miestnom území stavali od druhej polovice [[15. storočie|15. storočia]]. Sú obrazom vnímania náboženského života a praktizovania viery dedinských ľudí. V súčasnosti môžeme na Slovensku vidieť okolo 40 drevených kostolov. Nie všetky sú sprístupnené a niektoré z nich sú súčasťou skanzenov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Drevené kostoly – Poznaj Slovensko|url=https://www.poznajslovensko.sk/drevene-kostoly|vydavateľ=www.poznajslovensko.sk|dátum prístupu=2019-11-16}}</ref> === Výtvarné umenie === [[Súbor:Medzilaborce - Andy Warhol Museum 5.jpg|thumb|Interiér [[Múzeum moderného umenia Andyho Warhola|múzea]] [[Andy Warhol|Andyho Warhola]] v [[Medzilaborce|Medzilaborciach]]]] Korene výtvarného umenia na území Slovenska siahajú hlboko do minulosti. Najstarším umeleckým dielom sú napríklad [[Venuša (soška)|venuše]] z doby kamennej, kresby neolitických ľudí, šperky a ďalšie nájdené predmety. Najvýznamnejším stredovekým tvorcom bol [[Majster Pavol z Levoče]], tvorca najvyššieho dreveného oltára na svete, ktorý sa nachádza v levočskom [[Chrám svätého Jakuba (Levoča)|Chráme sv. Jakuba]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spišské kostely se pyšní vzácnými dřevořezbami Mistra Pavla z Levoče|url=https://www.novinky.cz/cestovani/200471-spisske-kostely-se-pysni-vzacnymi-drevorezbami-mistra-pavla-z-levoce.html|vydavateľ=Novinky.cz|dátum prístupu=2019-07-08}}</ref> Začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] začína na Slovensku tvoriť generácia orientovaná na nové umelecké postupy. Slovenský umelecký život výrazne ovplyvnil maliar [[Gustáv Mallý]] či sochár [[Ján Koniarek]]. Po prvej svetovej vojne umelci vychádzali z domácich tradícií a nové formálne poznatky využívajú ako tvárny výrazový prostriedok. Rozbiehal sa spolkový život, tvorba bola rozmanitejšia.<ref name=":3" /> Spomedzi desiatok výtvarníkov dosiahli mnohí úspechy. Priekopníkom modernistickej maľby bol [[Martin Benka]], v jeho stopách šli [[Mikuláš Galanda]], [[Ľudovít Fulla]] a [[Janko Alexy]]. Ako grafici sa preslávili [[Koloman Sokol]] či [[Albín Brunovský]] a sochár [[Arpád Račko]]. Nemožno obísť obdobie [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Jeho princípy boli do umenia násilne implantované, ale osobnosti sa s nimi vysporadúvali rôzne. Najvýznamnejším výtvarným umelcom, narodeným slovenským emigrantom v USA, bol bezpochyby zakladateľ [[Popart|pop-artu]] [[Andy Warhol]]. V roku [[1991]] bolo neďaleko rodnej dediny jeho rodičov, v meste [[Medzilaborce]], otvorené múzeum venované jeho tvorbe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Za Warholem do Medzilaborců, na konec světa|url=https://www.idnes.cz/cestovani/kolem-sveta/andy-warhol-a-medzilaborce.A130926_130355_kolem-sveta_tom|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2013-09-29|dátum prístupu=2019-07-08}}</ref> Súčasné výtvarné umenie vytvárajú stovky autorov, väčšinou absolventov bratislavskej [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej školy výtvarných umení]]. Výtvarné dianie organizuje hlavne Slovenská výtvarná únia a okrem nej i [[Spolok výtvarníkov Slovenska]] a [[Umelecká beseda slovenská (budova)|Umelecká beseda Slovenska]], ktorá nadväzuje na tradície jedného z najstarších spolkov v krajine. Možnosť prezentácie súčasného výtvarného umenia poskytuje sieť [[Galéria|galérií]] a výstavných siení. Obraz výtvarného diania na Slovensku je neobyčajne pestrý. Prelína sa v ňom úsilie niekoľkých generačných vrstiev. Kvality závesného maliarstva tak rozvíjajú príslušníci staršej generácie výtvarníkov, zatiaľ čo mladšia generácia hľadá nové možnosti výtvarnej transformácie. V oblasti súčasného umenia pôsobí napríklad [[Blažej Baláž]].<ref name=":4">{{Citácia knihy|priezvisko=HUMPHREYS|meno=R.|titul=Turistický průvodce – Slovensko|vydanie=1|vydavateľ=Jota|miesto=Brno|rok=2004|isbn=|strany=240-242}}</ref> Faktom zostáva, že umenie na Slovensku prekvitá a môže sa porovnávať so zahraničím. === Literatúra === [[Súbor:Ludovit Stur.jpg|thumb|200px|[[Ľudovít Štúr]], kodifikátor slovenského spisovného jazyka]] Slovenská literatúra má bohatú históriu, tiahnucu sa od dôb [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] prvým dielom [[Proglas (prológ)|Proglas]] od [[Konštantín Filozof|sv. Cyrila]]. Najstaršou listinnou ručne písanou pamiatkou na území Slovenska je [[Nitriansky kódex]] (1083), latinský evanjeliár. V [[Slovenská humanistická a renesančná literatúra|humanizme a renesancii]] tvorili na území dnešného Slovenska hlavne v [[Latinčina|latinčine]] a [[Čeština|češtine]]. Roku [[1784]] [[Jozef Ignác Bajza]], [[René mládenca príhody a skúsenosti]] prvý román v slovenskej literatúre napísaný v jazyku, ktorý si autor sám vytvoril na základe západoslovenského nárečia. Ďalším veľmi významným obdobím bol [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], počas ktorého sa podarilo v podstate definitívne kodifikovať spisovnú slovenčinu, ktorá sa s malými úpravami používa dodnes. Zaslúžili sa o to najmä [[štúrovci]] na čele s [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. Za základ si vybrali stredoslovenské nárečie, ktoré bolo jazykom ľudu. V romantizme tvorili slovenskí autori najmä [[Poézia|poéziu]] – [[Ján Kollár]], [[Pavol Jozef Šafárik]], [[Andrej Sládkovič]], [[Samo Chalupka]], [[Janko Kráľ]], [[Ján Botto]], [[Janko Matúška]] a i. V [[Realizmus|realizme]] sa do popredia dostala [[próza]]. Napriek tomu, [[Pavol Országh Hviezdoslav]], jeden z najznámejších slovenských básnikov, písal v tomto období poéziu. Po rozpade Uhorska nastáva pre slovenskú literatúru obdobie zvané ''slovenská moderna'', v ktorom dochádza k novému zvýrazneniu reálneho sociologického a psychologického rozmeru literatúry. Medzivojnové obdobie reagovalo na 1. svetovú vojnu v tvorbe plurality nových smerov, autori: [[Ján Smrek]], [[Laco Novomeský]], [[Jozef Cíger-Hronský]], [[Margita Figuli]], [[František Švantner]] a iní. V druhej polovici 20. storočia sa výrazne presadil [[Ladislav Mňačko]] a [[Milan Rúfus]]. Medzi súčasnú slovenskú literatúru sa radia napr. [[Jana Bodnárová]], [[Dušan Dušek]], [[Daniel Hevier]], [[Vincent Šikula]] či významný predstaviteľ detektívnej literatúry [[Dominik Dán]]. === Hudba a tanec === [[Súbor:The Pixies at Pohoda music festival 2006.jpg|thumb|Prezentácia modernej hudby na festivale [[Pohoda (festival)|Pohoda]] v [[Trenčín|Trenčíne]]]] Vývoj slovenskej hudby predstavuje tisícročný proces, bezprostredne súvisiaci s dejinnými udalosťami na Slovensku a ich kultúrno-spoločenským vývojom. K najstarším umeleckým prejavom zaraďujeme [[ľudová pieseň|ľudové piesne]], ktoré sú súčasťou obradového [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Patria sem rôzne vinše, vianočné a veľkonočné koledy, fašiangové veselice, zaklínadlá, popevky a pod. Ťažký život si slovenskí predkovia spríjemňovali spevom aj tancom. V slovenskom folklóre hovoríme o niekoľkých štýlových vrstvách ľudových piesní. Rozšírené sú piesne tzv. starej kultúry, kde zaraďujeme [[Rituál|rituálne]] [[Pieseň|piesne]] (nápevky svadobných piesní, plačky atď.), piesne roľníckej a pastierskej kultúry (napr. trávnice, žatevné piesne). Novú piesňovú kultúru reprezentujú najmä piesne s ľúbostnou a vojenskou tematikou. Typickým prvkom hudobných tradícií sú [[Viachlasný mužský spev|viachlasné mužské spevy]], ktoré sú na Slovensku jedinečné. Zaujímavými hudobnými nástrojmi Slovákov sú [[fujara]], [[ozembuch]] či [[gajdy]].<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=BEŇADIKOVÁ|meno=J. a KOL.|titul=Estetická výchova|vydanie=1|vydavateľ=SPN|miesto=|rok=1992|isbn=|strany=160}}</ref> Počiatky slovenskej modernej hudby sa datujú do obdobia povojnového [[Česko-Slovensko|Československa]] (1918). Pred hudobnými umelcami stála náročná úloha, ktorej cieľom bolo prekonať tradičnú zaostalosť krajiny i po stránke hudobného umenia. Kvôli vytvoreniu národnej novodobej hudby sa Slováci vydali cestou profesionalizácie hudobného života. Začali sa vytvárať hudobné školy, konzervatóriá a opery. Slovenský skladateľ [[Mikuláš Schneider-Trnavský]] sa zaslúžil o založenie Hudobnej a dramatickej akadémie v [[Bratislava|Bratislave]]. Postupne sa menil hudobný sloh z melodicko-harmonického na sónický, zvukovo bohatý. Najstarším predstaviteľom slovenskej hudobnej moderny bol [[Alexander Moyzes]], ktorého mladším súčasníkom bol [[Eugen Suchoň]] a [[Ján Cikker]]. K hlavným predstaviteľom modernej klasickej hudby patria [[Vladimír Godár]], [[Iris Szeghy]], [[Peter Machajdík]], [[Martin Burlas]] a [[Peter Zagar]]. Medzi priekopníkov slovenskej populárnej hudby patrili [[Gejza Dusík]] a [[František Krištof Veselý]]. Výrazne sa presadili aj operné speváčky [[Edita Gruberová]], [[Lucia Poppová]], [[Gabriela Beňačková]], z mužov [[Peter Dvorský]]. Kráľovnou česko-slovenského šansónu sa stala [[Hana Hegerová]]. V 80. rokoch 20. storočia prišla silná vlna slovenskej pop-music: [[Karol Duchoň]], [[Marika Gombitová]], [[Miroslav Žbirka]], [[Peter Nagy]], [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]], [[Pavol Hammel]], skupiny [[Elán (skupina)|Elán]] ([[Vašo Patejdl]], [[Jozef Ráž|Jožo Ráž]]), [[Team]] ([[Pavol Habera]]) či [[Tublatanka]]. Po rozpade federácie sa objavili aj nové hviezdy, ako sú speváčky [[Katarína Knechtová]], [[Kristína (speváčka)|Kristína]], [[Zuzana Smatanová]], [[Jana Kirschner]], [[Nela Pocisková]], [[Mária Čírová]], [[Simona Martausová|Sima Martausová]], spevák [[Peter Cmorik|Peter Cmorík]], [[Marián Čekovský]] alebo skupiny [[IMT Smile]], [[No Name]], [[Hex (slovenská skupina)|Hex]], [[Desmod]] a [[Horkýže Slíže]]. [[Súbor:Lucnica 0129.jpg|thumb|Umelecký [[folklórny súbor]] [[Umelecký súbor Lúčnica|Lúčnica]]]] S rôznosťou hudby súvisí i veľká rozmanitosť tancov. Tanec bol v minulosti často súčasťou náboženských obradov, ale i prostriedkom zábavy. V každej obci boli približne dve-tri tanečné [[Zábava (činnosť)|zábavy]] počas roka (tzv. "''muziky''"). Tanečný prejav je poznamenaný striedaním rýchleho, a hneď pomalého tempa. Medzi známe ľudové tance patrí [[verbunk]], [[odzemok]], palicový tanec, klobúkový tanec, zvykoslovné tance (napr. s kosou, o vienok, grošové a i.). Jedinečné sú dupavé tance – ženy často tancujú do kruhu, pre mužov je charakteristický šórový tanec v dvoch radoch oproti sebe.<ref name=":3" /> === Divadlo === [[Súbor:Bratislava ND 1.jpg|thumb|Historická budova [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]]]] Divadelné predstavenie na území Slovenska existovalo už v ranom stredoveku vo forme náboženskej drámy. Najstaršie divadelné aktivity sa viažu na činnosť ochotníckych súborov a dramatikov (napr. [[Jozef Gregor Tajovský]], [[Božena Slančíková-Timrava]]). Prvé profesionálne [[Slovenské národné divadlo|divadlo]] vzniklo v marci [[1920]] v Bratislave. Profesionálny divadelný súbor uvádzal väčšinu svojho repertoáru po česky. Slovenské hry sa v repertoári divadla vyskytovali len zriedkavo a navyše hrali ich českí herci. Skutočným prelomom v slovenskom divadelníctve bol vznik [[Činohra Slovenského národného divadla|Slovenskej činohry SND]] (1932).<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História divadelníctva na území dnešnej Slovenskej republiky|url=http://www.teraz.sk/kultura/historia-divadelnictva-sr/97794-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=1970-01-01|dátum prístupu=2019-07-08|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Po roku [[1945]] sa zaznamenal aj rozvoj regionálneho divadelného života, ktorý sa zavŕšil dobudovaním rozsiahlejšej siete profesionálnych divadiel, vrátane divadiel národnostných menšín a bábkových divadiel. Významnými osobnosťami boli [[Jozef Budský]] a [[Ján Jamnický]]. V roku [[1979]] rozhodli príslušné miesta o výstavbe novej budovy SND. Novú budovu otvorili 14. apríla [[2007]].<ref name=":5" /> Súčasnú divadelnú sieť na Slovensku vytvárajú viac ako dve desiatky stálych divadiel. V uplynulých rokoch sa začala rozvíjať i sféra nezávislých divadelných súborov. Medzi najvýznamnejšie a najdlhšie pôsobiace neštátne súbory patrí [[Radošinské naivné divadlo]] v Bratislave. V Banskej Bystrici pôsobí neštátne divadlo pre mentálne postihnutých hercov – [[Divadlo z Pasáže v Banskej Bystrici|Divadlo z Pasáže]]. === Kinematografia === Filmová tvorba na Slovensku sa ako jedna z najmladších národných kinematografií zrodila až po druhej svetovej vojne. Od konca 40. rokov 20. storočia sa prikročilo k premietaniu krátkych reportážnych a dokumentárnych filmov. Prvý slovenský film natočil [[Eduard Schreiber]] ešte pred rokom [[1910]]. Vyvrcholením Schreiberovej filmárskej činnosti sa stala hraná dobrodružná [[anekdota (zábavný príbeh)|anekdota]] zvaná ''Únos''.<ref name=":4" /> K dnešným úspechom nemalým dielom prispela nová generácia režisérov a scenáristov. [[Ján Kadár]] je prvým a dosiaľ jediným Slovákom, ktorý získal filmovú cenu [[Cena Akadémie za najlepší film|Oscar]]. K tzv. československej novej vlne patri [[Štefan Uher]]. Netradičné režisérske postupy úspešne realizuje [[Juraj Jakubisko]]. V Hollywoode sa presadil [[Ivan Reitman]], režisér mnohých populárnych komédií (''[[Krotitelia duchov]]'', ''Dvojčatá'', ''Policajt zo škôlky'', ''Junior'' a i.). V hereckej práci sú tendencie stotožniť herca s autentickým správaním človeka v životnej realite. Ešte počas éry federácie sa preslávila rada slovenských hercov: [[Marián Labuda]], [[Emília Vášáryová]], [[Milan Lasica]], [[Július Satinský]], [[Milan Kňažko]], [[Ladislav Chudík]], [[Michal Dočolomanský]], [[Jozef Kroner]], [[Štefan Kvietik]], [[Zdena Studenková]], [[Július Pántik]], [[Božidara Turzonovová]], [[Martin Huba]], [[Kamila Magálová]], [[Emil Horváth]], [[Maroš Kramár]], [[Miroslav Noga]], [[Richard Stanke]], [[Jana Oľhová]], [[Marián Geišberg]], [[Štefan Skrúcaný]], [[Jozef Vajda]] či [[Táňa Radeva]]. Po rozpade federácie na domácej scéne vynikajú televízni a divadelní herci ako [[Táňa Pauhofová|Tatiana Pauhofová]], [[Zuzana Mauréry]], [[Tomáš Maštalír]], [[Petra Polnišová]], [[Vladimír Kobielsky|Vlado Kobielsky]], [[Diana Mórová]], [[Ján Koleník]], [[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]], [[Michal Hudák]], [[Helena Krajčiová]], [[Zuzana Šebová]], [[Dano Heriban]], [[Branislav Deák]], [[Monika Hilmerová]], [[Michal Kubovčík]], [[Ján Jackuliak]], [[Lukáš Latinák]], [[Juraj Kemka]], [[Karin Haydu]], [[Marek Majeský]], [[Zuzana Porubjaková]] a iní. V zahraničných produkciách sa presadila [[Barbora Bobuľová]] a Simona Košalková, v modelingu [[Adriana Sklenaříková]]. Slovenských predkov má slávna americká herečka a filmárka [[Angelina Jolieová]]. === Kuchyňa === {{Hlavný článok|Slovenská kuchyňa}} [[Súbor:Halusky kapustnica.jpg|thumb|[[Bryndzové halušky]], [[kapustnica]] a tmavé [[pivo]] [[Zlatý Bažant]] – príklad kaloricky bohatej [[slovenská kuchyňa|slovenskej kuchyne]]]] Slovenská kuchyňa je relatívne ťažká a regionálne rôznorodá. Vidiecke obyvateľstvo sa muselo stravovať v súlade s ťažkou fyzickou prácou, aby mohlo prežiť. Impulzy dávala a dostávala od okolitých kuchýň, najmä [[Česká kuchyňa|českej]], [[Poľská kuchyňa|poľskej]], [[Rakúska kuchyňa|rakúskej]] a [[Maďarská kuchyňa|maďarskej]]. Každodenná strava sa skladá z lokálnych surovín, v minulosti sa často jedávala najmä [[obilná kaša]]. Pre severné oblasti Slovenska sú typické jedlá pastierskeho pôvodu ako [[bryndzové halušky]] a [[zemiakové placky]] na rozdiel od juhu Slovenska, kde sú zastúpené jedlá spoločné s maďarskou a rakúskou kuchyňou, ako napríklad [[guláš]], [[lečo]], [[plnená paprika]], [[viedenský rezeň]]. Najtradičnejšou polievkou na Slovensku je [[kapustnica]] vyrobená obvykle z kyslej kapusty, húb a údeného mäsa. Obľúbeným nápojom slovenských predkov bola [[žinčica]], vyrobená z ovčieho mlieka, ktorá sa pridávala k bryndzovým haluškám. Z alkoholických nápojov je najtradičnejšie červené a bielo [[víno]], [[Pivo|pivo,]] z destilátov [[slivovica]] a [[borovička (destilát)|borovička]]. Medzi slovenské výrobky patria<ref>{{PDFLink|[http://www.mpsr.sk/politikakvality/download.php?59 Zoznam výrobkov v Slovenskej republike ako chránené označenie pôvodu a chránené zemepisné označenie]}}</ref>: * syrové výrobky ako [[parenica]], [[ovčí syr]] (ovčí hrudkový syr – salašnícky, ovčí salašnícky údený syr), syrové [[Korbáčik|korbáčiky]] (oravský a zázrivský korbáčik“), [[oštiepok]], [[bryndza]], tekovský salámový syr * mäsové výrobky ako [[spišské párky]], [[špekáčiky]], liptovská saláma, lovecká saláma * pekárske výrobky ako [[skalický trdelník]], [[bratislavský rožok]] == Šport == Vzhľadom na to, že Slovensko sa nachádza v miernom podnebnom pásme, je možné vykonávať športy s letným aj zimným zameraním. V krajine sa budujú štadióny, športové siene a ihriská. Medzi populárne športy na Slovensku patria [[futbal]], [[ľadový hokej]], [[tenis]], [[atletika]], [[plávanie]], [[hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]], [[basketbal]], [[volejbal]], [[vodný slalom]], [[cyklistika]], [[nohejbal]], [[hokejbal]], [[florbal]], [[lyžovanie]], [[biatlon]] a ďalšie. === Futbal === [[Súbor:Slovakia bratislava Národný futbalový štadión.jpg|náhľad|[[Národný futbalový štadión]] v Bratislave]] [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenská národná futbalová reprezentácia]] nepatri k absolútnej svetovej, či európskej špičke, ale futbal je na Slovensku populárny. Mužský národný tím sa v rebríčku [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] najvyššie umiestnil na 14. mieste a to v auguste v roku 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovakia National Football Team: FIFA Ranking {{!}} FIFARANKING.net | url = https://en.fifaranking.net/nations/svk/ | vydavateľ = en.fifaranking.net | dátum vydania = 2022-10-06 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en}}</ref> [[Slovenský futbalový zväz]] riadi slovenský futbal a pod jeho záštitou sa organizujú oficiálne futbalové súťaže na Slovensku ako [[Niké liga]], [[2. slovenská futbalová liga|II. liga]] a ďalšie. Slovenský tím sa v roku 2010 dostal do osemfinále na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS vo futbale v Juhoafrickej republike]], a to prvýkrát v ére samostatnosti. Na [[Majstrovstvá Európy vo futbale]] sa Slovensko prvý raz kvalifikovalo na turnaj v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016.]] Druhýkrát sa slovenským reprezentantom podarilo kvalifikovať na turnaj v [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|roku 2020]]. Tretíkrát sa Slovensko na Majstrovstvá Európy kvalifikovalo na turnaj pre rok [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]. Medzi najznámejšie slovenské futbalové tímy patria [[ŠK Slovan Bratislava]], [[FC Spartak Trnava]], [[MŠK Žilina]] a [[AS Trenčín]]. Najstarší futbalový klub na Slovensku je [[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]], ktorý bol založený v roku 1898. Z futbalistov sa najviac presadili hráči ako [[Marek Hamšík]], [[Martin Škrtel]], [[Milan Škriniar]], [[Stanislav Lobotka]] a [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]. Taktiež pod vlajkou Česko-Slovenska uspela rada športovcov ([[Ján Popluhár]], [[Adolf Scherer]], [[Jozef Adamec]], [[Viliam Schrojf]], [[Titus Buberník|Titus Bubeník]], [[Ladislav Kubala]] a i.). Slovensko bude už druhýkrát usporiadateľom [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov|Majstrovstiev Európy vo futbale hráčov do 21 rokov]]. Prvýkrát Slovensko turnaj hostilo v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov 2000|2000]] a druhýkrát bude v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov 2025|2025]]. === Hokej === [[Súbor:Slovakia2010WinterOlympicscelebration2.jpg|thumb|right|[[Slovenské národné hokejové mužstvo]] oslavuje výhru v zápase proti [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsku]] na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] vo [[Vancouver]]i v [[Kanada|Kanade]]]] [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovenská národná reprezentácia v ľadovom hokeji]] má za sebou viacero úspechov (napr. zlatá medaila v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|2002]], strieborná medaila na majstrovstvách sveta v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|2000]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|2012]], bronz v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|2003]] či bronz na olympiáde [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022|v roku 2022]]). [[Slovenský zväz ľadového hokeja]] je hlavný riadiaci orgán slovenského ľadového hokeja. Slovensko má viacero oficiálnych mužských hokejových súťaží, napr. [[Tipos extraliga|Tipsport extraligu]], [[1. hokejová liga SR|1. hokejovú ligu]], zastúpený je aj ženský hokej v 1. lige žien a juniorský a dorastenecký hokej v príslušných ligách. V rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|2011]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|2019]] sa v [[Bratislava|Bratislave]] a v [[Košice|Košiciach]] uskutočnili [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]. [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1925]] sa uskutočnili na prírodných klziskách vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. Najlepším hokejistom Slovenska 20. storočia bol [[Vladimír Dzurilla]], slávni boli aj [[Jozef Golonka]], [[Vincent Lukáč]], [[Marián Šťastný]], [[Peter Šťastný]] a [[Stan Mikita]]. Titul majstra sveta v hokeji vybojovali okrem iných [[Miroslav Šatan]], [[Peter Bondra]], [[Žigmund Pálffy]] či [[Ján Lašák]], dve striebra má [[Zdeno Chára]]. Trojnásobným víťazom Stanley Cupu je [[Marián Hossa]], v NHL uspel aj [[Marián Gáborík]] a [[Pavol Demitra]]. V roku [[2022]] sa stal [[Juraj Slafkovský]] historicky prvým Slovákom, ktorého si v drafte NHL vybrali z prvého miesta. === Ostatné športy === Slovensko má dobré výsledky v tenise, v roku 2002 [[Slovenský fedcupový tím|Slovensko]] vyhralo [[Pohár federácie]]. Najlepší slovenskí tenisti sa dlhodobo pohybujú v TOP 100 svetového rebríčka (napr. [[Daniela Hantuchová]], [[Dominika Cibulková]], [[Martin Kližan]], [[Dominik Hrbatý]], kedysi [[Miloslav Mečíř]]). Centrom slovenského tenisu je [[Národné tenisové centrum (Bratislava)|Národné tenisové centrum]] v Bratislave. V posledných rokoch získava veľkú mediálnu popularitu cestná cyklistika najmä vďaka úspechom [[Peter Sagan|Petra Sagana]]. Najvýraznejšou postavou slovenskej dráhovej cyklistiky bol [[Anton Tkáč]]. Významné úspechy dosahujú aj slovenskí vodní športovci, hlavne v rýchlostnej kanoistike a vodnom slalome. Majstrovstvá vo vodnom slalome sa usporadúvajú na divokej vode v [[Bratislava – mestská časť Čunovo|Čunove]] pri Bratislave. Tri zlaté olympijské medaile majú kanoisti [[Pavol Hochschorner]] a [[Peter Hochschorner]], dve zlaté ich kolegovia [[Michal Martikán]] a [[Elena Kaliská]] a tiež [[Ladislav Škantár]] a [[Peter Škantár]] vybojovali olympijské zlato. V oblasti atletiky získal ešte za éry Československa zlatú olympijskú medailu chodec [[Jozef Pribilinec]]. Dnes výrazné úspechy v atletike dosahuje chodec [[Matej Tóth]], olympijský víťaz v chôdzi na 50 km na [[Letné olympijské hry 2016|LOH 2016]]. Na Slovensku sú veľmi obľúbené zimné športy, vrátane lyžovania. V lyžiarskom areáli Štrbského plesa sa nachádzajú dva [[Skokanský mostík|skokanské mostíky]], na ktorých sa konali [[Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach]] ([[Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach 1935|1935]], [[Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach 1970|1970]]) a viaceré [[Svetový pohár v skokoch na lyžiach|svetové poháre]]. Strediskom biatlonu je malá [[Národné biatlonové centrum Osrblie|obec Osrblie]], kde sa konali v roku 1997 [[Majstrovstvá sveta v biatlone]]. Zo zimných športov Slovensko vzorne reprezentuje lyžiarka [[Petra Vlhová]], ktorá nadviazala na úspechy slalomárky [[Veronika Velez-Zuzulová|Veroniky Velez-Zuzulovej]] a biatlonistka [[Paulína Fialková]]. Paulína so sestrou [[Ivona Fialková|Ivonou]], [[Terézia Poliaková|Teréziou Poliakovou]] a [[Veronika Machyniaková|Veronikou Machyniakovou]] tvoria biatlonový tím po ukončení kariéry šesťnásobnej medailistky z OH [[Anastasiya Kuzmina|Anastasie Kuzminovej]]. == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{reflist|2|refs= <ref name="mv-statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štatistické údaje o štátnych hraniciach | url = https://www.minv.sk/?statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-08 | miesto = Bratislava }} </ref> }} == Iné projekty == {{Projekt|q=Slovensko|commonscat=Slovakia|q_štítok=Slovensku|wikt|}} * {{wikivoyage|Slovakia|Slovensko}} == Externé odkazy == * [https://www.vlada.gov.sk/ Úrad vlády Slovenskej republiky] * [https://www.prezident.sk/ Prezident Slovenskej republiky] * [https://www.slovensko.sk/ Ústredný portál verejnej správy] * [https://slovakia.travel/ Národný portál cestovného ruchu Slovenska] {{portál|Slovensko||Politika||}} {{Koncové šablóny|{{Kraje Slovenska}}|{{Okresy Slovenska}}|{{Európa}}|{{Dejiny Slovenska}}| {{Navboxes | title = Členstvo v medzinárodných organizáciách | state = collapsed | list = {{Krajiny V4}} {{Eurozóna}} {{NATO}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{Schengenský priestor}} {{WTO}} {{OECD}} {{OBSE}} }} }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Slovensko| ]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] 2cliip5fc6ugwsrqpx0f7n5k36moi0u 1 1056 8199275 8199063 2026-04-16T17:36:29Z MelchiorSK 157187 8199275 wikitext text/x-wiki Vitajte na diskusnej stránke k [[Hlavná stránka|Hlavnej stránke]]. Tu môžete vyjadriť svoj názor na vzhľad a obsah Hlavnej stránky. Skôr, ako to však spravíte, prosíme pozrite si komentáre uvedené nižšie, či už daná vec nebola riešená. Ak áno, pridajte svoj názor do patričnej sekcie. Ak nie, založte sekciu novú. Staršie diskusie sa nachádzajú v [[Diskusia:Hlavná stránka/Archív1|archíve1]], [[Diskusia:Hlavná stránka/Archív2|archíve2]], [[Diskusia:Hlavná stránka/Archív3|archíve3]], [[Diskusia:Hlavná stránka/Archív4|archíve4]] a [[Diskusia:Hlavná stránka/Archív5|archíve5]]. Pozor! Táto stránka slúži len na diskusiu o [[Hlavná stránka|hlavnej stránke]]. Na diskusiu o Wikipédii, ktorá sa priamo netýka hlavnej stránky, prosím, použite [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviareň]]. == Pridanie sekcie == Ahojte. Napadlo mi po vzore [[:it:Template:Pagina_principale/Chi_fa_Wikipedia|IT]] či [[:fr:Modèle:Accueil/Communauté|FR]] Wikipédie či by sa dala doplniť nová statická sekcia o redaktorskej základni na [[Hlavná stránka|Hlavnú stránku]]. Umiestnila by sa v článku na pravej strane pri konci (viď tabuľka) príp. podľa potreby i inde na pravej strane. Navrhovaný názov by mohol byť v duchu [[Šablóna:Redaktorská základňa|Redaktorská základňa]] (príp. aj iné názvy ako Wikipediáni či redaktori). Pre nástrelovú verziu linkujem [[Redaktor:Fillos X./Redaktorská základňa]]. Privítam spätnú väzbu a názory na danú vec. {| class="wikitable" |+ ! colspan="2" |<center>Hlavná stránka</center> |- | colspan="2" |<center>Úvod</center> |- |<center>Denné udalosti</center> |<center>Portály</center> |- |<center>Aktuality</center> |<center>Kategórie</center> |- |<center>Odporúčaný článok</center> |<center>Cudzojazyčné Wikipédie</center> |- |<center>Vedeli ste, že...</center> |<center>O projekte</center> |- |<center>Obrázok týždňa</center> |<center>[[Redaktor:Fillos X./Redaktorská základňa|Redaktorská základňa]] (doteraz prázdne miesto) </center> |- | colspan="2" |<center>Ďalšie projekty</center> |} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:14, 11. apríl 2026 (UTC) :Nemám silný názor. Upravil by som ten text do niečoho pútavejšieho, ale inak... ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:32, 11. apríl 2026 (UTC) ::Ok môžem, ale nechcem aby to bolo ako Nový čas či Topky... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:34, 11. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK}} Čo si som upravil, obsah rubriky by som ale už nedával dlhší (ako súč. 5 viet). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:21, 11. apríl 2026 (UTC) :ahojte, nemám na to vyhranený názor akoby to malo presne vyzerať, ale určite užitočná sekcia. --[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 18:53, 15. apríl 2026 (UTC) V kóde by sa pridalo: <pre> <!---------- REDAKTORSKÁ ZÁKLADŇA ----------> | height="5px" | |- | <div style="position:relative;"> [[Súbor:Greenbg_right.png|280px|right|link=]] <div style="font-size:115%; position:absolute; right:45px; top:0px;">'''Redaktorská základňa'''</div> <div style="position:absolute; right:10px; top:2px;">[[Súbor:Aboutme1.png|26px|link=]]</div></div> |- | style="background:#f5fffa; font-size:90%;" | {| style="background:none;" |- | {{Šablóna:Redaktorská základňa}} |} </pre> Otázne je ešte akú zvoliť ikonu (zatiaľ je využitá [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Aboutme1.png táto]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:21, 11. apríl 2026 (UTC) :Môže byť. (celý návrh)--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:26, 11. apríl 2026 (UTC) Rovnako nemám vyhranený názor za ani proti. Ale heslovito k jednotlivým aspektom: * HP je síce dosť preplácaná, obzvlášť na mobilné pomery; krátka sekcia tohto typu už ale asi ničomu neublíži * rozsahom určite skôr [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8196537 pôvodná] než [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8196666 predĺžená] verzia, nemá zmysel robiť z toho vatovitý traktát * vhodnejšie než úvod ''„[[Slovenská Wikipédia|Slovenská komunita]] Wikipédie [sa skladá ...]“'' (odhadujem že doslovne prevzatý zo [https://it-wikipedia-org.translate.goog/wiki/Template:Pagina_principale/Chi_fa_Wikipedia?_x_tr_sl=auto&_x_tr_tl=sk&_x_tr_hl=en&_x_tr_pto=wapp strojového GT prekladu itwiki]; v [https://it.wikipedia.org/wiki/Template:Pagina_principale/Chi_fa_Wikipedia origináli] to ale tak formulované nie je a trebárs DeepL to prekladá príčetnejšie) je zrejme ''„Komunita [[Slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédie]] [sa skladá ...]“''. Významovo nejde o to isté, sú aj Slováci participujúci primárne/výhradne na inojazyčných wiki. * počet registrovaných použ. je hausnumero bez hlbšej výpovednej hodnoty. Jedine snáď z PR pohľadu je zaujímavé tým, že je relatívne vysoké. * formulácie typu ''„Redaktori tvoria spolupracujúcu komunitu, v ktorej všetci členovia, aj vďaka príslušným diskusným fóram, koordinujú svoje úsilie pri úprave a vytváraní článkov.“'' považujem za vlezlý patetický junk bez súvisu s realitou, navyše trochu nasilu ohnutý tak, aby z neho šli wikilinkovať príslušné interné texty. Znova: z PR pohľadu je to asi nejak akceptovateľné, znieslo by to ale aj suchší/vecnejší štýl (návrhy alternatívnych formulácií by asi veci prospeli). Môžem to prípadne zapracovať do draftu HP, final by ale zrejme mal prejsť hlasovaním. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:21, 11. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] V bodoch: :* mne to napr. v mobile ukazuje pekne (ako používam ten najnovší Vektor + web pre PC) dokonca pozadie farebne aj lepšie. :* OK :* napravím :* je to oficiálne zaznamenávaná hodnota :* beriem :Draft myslíš [[Redaktor:Teslaton/Hlavná stránka]]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:16, 11. apríl 2026 (UTC) ::Nemyslím, že by takáto úprava mala prechádzať hlasovaním. Feedback sa už získava, netreba zbytočne formalizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:23, 11. apríl 2026 (UTC) :::Nejde o ''„formalizovanie“'', ide o to, že kvórum pri hlasovaní funguje ako určitá poistka voči vtákovínám bez reálneho dopytu. Ak sa vyjadrí 10+ ľudí už v diskusii, väčšina podporne, nemám problém s jeho vypustením. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:15, 13. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Každopádne som to fixol a skrátil na 3 vety [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3AFillos_X.%2FRedaktorsk%C3%A1_z%C3%A1klad%C5%88a&diff=8197884&oldid=8196666] (preformulovávať ešte môžeme), nerád by som ale už súč. stav informatívne „ohryzoval“. Stránku som zatiaľ ešte nepresúval na [[Šablóna:Redaktorská základňa|Redaktorská základňa]]. To hlasovanie by malo byť v tejto diskusii, či inde? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:13, 13. apríl 2026 (UTC) ::Vypustil by som slovo „všetci“. Nevieme na 100% kto dostáva peniaze (alebo na Wikipédiu pridáva ako súčasť pracovných povinností). ::Ad Teslaton: Zas sa netreba tváriť, že bežne diskutuje 20 ľudí a z toho 10 by mali návrh podporiť. Treba to brať v kontexte. Tento návrh je pomerne neškodný, v podstate kozmetický.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:46, 13. apríl 2026 (UTC) : Za mňa môže byť. Nemám k predkladanému návrhu pripomienky.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 17:36, 16. apríl 2026 (UTC) 8be17fjdvurtc98x16qukusvva0s607 8199280 8199275 2026-04-16T18:00:00Z Scholastikos 174170 8199280 wikitext text/x-wiki Vitajte na diskusnej stránke k [[Hlavná stránka|Hlavnej stránke]]. Tu môžete vyjadriť svoj názor na vzhľad a obsah Hlavnej stránky. Skôr, ako to však spravíte, prosíme pozrite si komentáre uvedené nižšie, či už daná vec nebola riešená. Ak áno, pridajte svoj názor do patričnej sekcie. Ak nie, založte sekciu novú. Staršie diskusie sa nachádzajú v [[Diskusia:Hlavná stránka/Archív1|archíve1]], [[Diskusia:Hlavná stránka/Archív2|archíve2]], [[Diskusia:Hlavná stránka/Archív3|archíve3]], [[Diskusia:Hlavná stránka/Archív4|archíve4]] a [[Diskusia:Hlavná stránka/Archív5|archíve5]]. Pozor! Táto stránka slúži len na diskusiu o [[Hlavná stránka|hlavnej stránke]]. Na diskusiu o Wikipédii, ktorá sa priamo netýka hlavnej stránky, prosím, použite [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviareň]]. == Pridanie sekcie == Ahojte. Napadlo mi po vzore [[:it:Template:Pagina_principale/Chi_fa_Wikipedia|IT]] či [[:fr:Modèle:Accueil/Communauté|FR]] Wikipédie či by sa dala doplniť nová statická sekcia o redaktorskej základni na [[Hlavná stránka|Hlavnú stránku]]. Umiestnila by sa v článku na pravej strane pri konci (viď tabuľka) príp. podľa potreby i inde na pravej strane. Navrhovaný názov by mohol byť v duchu [[Šablóna:Redaktorská základňa|Redaktorská základňa]] (príp. aj iné názvy ako Wikipediáni či redaktori). Pre nástrelovú verziu linkujem [[Redaktor:Fillos X./Redaktorská základňa]]. Privítam spätnú väzbu a názory na danú vec. {| class="wikitable" |+ ! colspan="2" |<center>Hlavná stránka</center> |- | colspan="2" |<center>Úvod</center> |- |<center>Denné udalosti</center> |<center>Portály</center> |- |<center>Aktuality</center> |<center>Kategórie</center> |- |<center>Odporúčaný článok</center> |<center>Cudzojazyčné Wikipédie</center> |- |<center>Vedeli ste, že...</center> |<center>O projekte</center> |- |<center>Obrázok týždňa</center> |<center>[[Redaktor:Fillos X./Redaktorská základňa|Redaktorská základňa]] (doteraz prázdne miesto) </center> |- | colspan="2" |<center>Ďalšie projekty</center> |} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:14, 11. apríl 2026 (UTC) :Nemám silný názor. Upravil by som ten text do niečoho pútavejšieho, ale inak... ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:32, 11. apríl 2026 (UTC) ::Ok môžem, ale nechcem aby to bolo ako Nový čas či Topky... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:34, 11. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|KormiSK}} Čo si som upravil, obsah rubriky by som ale už nedával dlhší (ako súč. 5 viet). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:21, 11. apríl 2026 (UTC) :ahojte, nemám na to vyhranený názor akoby to malo presne vyzerať, ale určite užitočná sekcia. --[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 18:53, 15. apríl 2026 (UTC) V kóde by sa pridalo: <pre> <!---------- REDAKTORSKÁ ZÁKLADŇA ----------> | height="5px" | |- | <div style="position:relative;"> [[Súbor:Greenbg_right.png|280px|right|link=]] <div style="font-size:115%; position:absolute; right:45px; top:0px;">'''Redaktorská základňa'''</div> <div style="position:absolute; right:10px; top:2px;">[[Súbor:Aboutme1.png|26px|link=]]</div></div> |- | style="background:#f5fffa; font-size:90%;" | {| style="background:none;" |- | {{Šablóna:Redaktorská základňa}} |} </pre> Otázne je ešte akú zvoliť ikonu (zatiaľ je využitá [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Aboutme1.png táto]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:21, 11. apríl 2026 (UTC) :Môže byť. (celý návrh)--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:26, 11. apríl 2026 (UTC) Rovnako nemám vyhranený názor za ani proti. Ale heslovito k jednotlivým aspektom: * HP je síce dosť preplácaná, obzvlášť na mobilné pomery; krátka sekcia tohto typu už ale asi ničomu neublíži * rozsahom určite skôr [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8196537 pôvodná] než [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8196666 predĺžená] verzia, nemá zmysel robiť z toho vatovitý traktát * vhodnejšie než úvod ''„[[Slovenská Wikipédia|Slovenská komunita]] Wikipédie [sa skladá ...]“'' (odhadujem že doslovne prevzatý zo [https://it-wikipedia-org.translate.goog/wiki/Template:Pagina_principale/Chi_fa_Wikipedia?_x_tr_sl=auto&_x_tr_tl=sk&_x_tr_hl=en&_x_tr_pto=wapp strojového GT prekladu itwiki]; v [https://it.wikipedia.org/wiki/Template:Pagina_principale/Chi_fa_Wikipedia origináli] to ale tak formulované nie je a trebárs DeepL to prekladá príčetnejšie) je zrejme ''„Komunita [[Slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédie]] [sa skladá ...]“''. Významovo nejde o to isté, sú aj Slováci participujúci primárne/výhradne na inojazyčných wiki. * počet registrovaných použ. je hausnumero bez hlbšej výpovednej hodnoty. Jedine snáď z PR pohľadu je zaujímavé tým, že je relatívne vysoké. * formulácie typu ''„Redaktori tvoria spolupracujúcu komunitu, v ktorej všetci členovia, aj vďaka príslušným diskusným fóram, koordinujú svoje úsilie pri úprave a vytváraní článkov.“'' považujem za vlezlý patetický junk bez súvisu s realitou, navyše trochu nasilu ohnutý tak, aby z neho šli wikilinkovať príslušné interné texty. Znova: z PR pohľadu je to asi nejak akceptovateľné, znieslo by to ale aj suchší/vecnejší štýl (návrhy alternatívnych formulácií by asi veci prospeli). Môžem to prípadne zapracovať do draftu HP, final by ale zrejme mal prejsť hlasovaním. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:21, 11. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] V bodoch: :* mne to napr. v mobile ukazuje pekne (ako používam ten najnovší Vektor + web pre PC) dokonca pozadie farebne aj lepšie. :* OK :* napravím :* je to oficiálne zaznamenávaná hodnota :* beriem :Draft myslíš [[Redaktor:Teslaton/Hlavná stránka]]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:16, 11. apríl 2026 (UTC) ::Nemyslím, že by takáto úprava mala prechádzať hlasovaním. Feedback sa už získava, netreba zbytočne formalizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:23, 11. apríl 2026 (UTC) :::Nejde o ''„formalizovanie“'', ide o to, že kvórum pri hlasovaní funguje ako určitá poistka voči vtákovínám bez reálneho dopytu. Ak sa vyjadrí 10+ ľudí už v diskusii, väčšina podporne, nemám problém s jeho vypustením. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:15, 13. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Každopádne som to fixol a skrátil na 3 vety [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3AFillos_X.%2FRedaktorsk%C3%A1_z%C3%A1klad%C5%88a&diff=8197884&oldid=8196666] (preformulovávať ešte môžeme), nerád by som ale už súč. stav informatívne „ohryzoval“. Stránku som zatiaľ ešte nepresúval na [[Šablóna:Redaktorská základňa|Redaktorská základňa]]. To hlasovanie by malo byť v tejto diskusii, či inde? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:13, 13. apríl 2026 (UTC) ::Vypustil by som slovo „všetci“. Nevieme na 100% kto dostáva peniaze (alebo na Wikipédiu pridáva ako súčasť pracovných povinností). ::Ad Teslaton: Zas sa netreba tváriť, že bežne diskutuje 20 ľudí a z toho 10 by mali návrh podporiť. Treba to brať v kontexte. Tento návrh je pomerne neškodný, v podstate kozmetický.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:46, 13. apríl 2026 (UTC) : Za mňa môže byť. Nemám k predkladanému návrhu pripomienky.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 17:36, 16. apríl 2026 (UTC) : Mne osobne to príde vcelku zbytočné. A trošku aj zavádzajúce. Súhlasím najmä s poslednými dvomi Teslatonovými bodmi o vysokom počte formálne registrovaných užívateľov a trochu úsmevnej dlhšej vete o spolupráci (keďže spravidla sa tu na článkoch nespolupracuje a diskusia má spravidla útočný charakter v zhrnutiach :) ). Veta „''väčšina prispievateľov využíva redaktorské kontá''“ neviem, či je empiricky overená.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 18:00, 16. apríl 2026 (UTC) mezbuhtpmlkregx1aihczxcsqtpyt16 0 1993 8199463 8084626 2026-04-17T07:00:03Z ~2026-23517-46 292214 8199463 wikitext text/x-wiki {{Operačné systémy}} '''Microsoft Windows''' je názov pre sériu niekoľkých rodín [[operačný systém|operačných systémov]] od spoločnosti [[Microsoft]]. Microsoft prvýkrát uviedol pod názvom Windows operačné prostredie v novembri [[1985]] ako nadstavbu pre operačný systém [[MS-DOS]] v snahe odpovedať na narastajúcu popularitu [[grafické používateľské rozhranie|grafických používateľských rozhraní]]. Microsoft Windows časom získal dominantné postavenie na celosvetovom trhu [[osobný počítač|osobných počítačov]]. V Decembri [[2021]] bol podiel OS Windows okolo 74%<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Desktop OS market share|url=https://www.statista.com/statistics/218089/global-market-share-of-windows-7/|vydavateľ=Statista|dátum prístupu=2022-05-02|jazyk=en}}</ref>. Aktuálna klientská verzia operačného systému Windows je [[Windows 11]]; aktuálna verzia pre servery je Windows Server [[2025]]. Herné konzoly firmy Microsoft [[Xbox One]] a [[Xbox Series X]] používajú vlastný operačný systém postavený na platforme Windows<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Xbox One Architecture Finally Explained - Runs OS 'Virtually Indistinguishable' from Windows 8|url=https://wccftech.com/xbox-one-architecture-explained-runs-windows-8-virtually-indistinguishable/|dátum vydania=2014-04-20|dátum prístupu=2022-05-02|jazyk=en-US|meno=Usman|priezvisko=Pirzada}}</ref>. == Operačné systémy Microsoft Windows == Samotný pojem ''Windows'' sa používa ako súhrnný termín pre niekoľko generácií produktov, ktoré je možné zaradiť do nasledujúcich kategórií: * '''16-bitové operačné prostredia'''. Napriek tomu, že sa často pod nimi myslia len [[grafické používateľské rozhranie|grafické používateľské rozhrania]] alebo [[desktop]]y, a to väčšinou preto, lebo pre služby systému súborov používajú MS-DOS, [[16-bit]]ové systémy Windows už majú svoj vlastný vykonávateľný formát súborov a poskytujú vlastné ovládače zariadení (grafika, tlačiareň, myš, klávesnica a zvuk). Čo je však podstatnejšie, už od samotného počiatku dovoľovali používateľovi (nepreemptívne) spúšťať viacero aplikácií naraz, niečo, čo jeho konkurenti ako [[GEM]] neponúkali. Naostatok implementujú komplexnú softvérovú virtuálnu pamäťovú schému založenú na segmentoch, ktorá dovoľuje aplikáciam používať viac ako 640 KB pamäte a prípadne používať i viac pamäte, aká je fyzicky prístupná: segmenty s kódom a zdroje sú načítavané do pamäte a následne uvoľňované hneď ako sa prestanú používať alebo začne byť nedostatok pamäte. Príklady týchto systémov sú [[Windows 1.0]] (1985) a [[Windows 2.0]] (1987) a ich blízky príbuzný ''Windows/286'' * '''Hybridné 16/[[32-bit]]ové operačné prostredia'''. ''Windows/386'' prišiel s 32-bitovým [[Jadro (informatika)|jadrom]] bežiacim v chránenom režime a monitorom [[virtuálny stroj|virtuálneho stroja]]. Počas behu systému Windows poskytoval virtualizáciu zariadení pre diskový [[radič (počítač)|radič]], zobrazovaciu (grafickú) kartu, klávesnicu, myš, časovač a radič [[prerušenie|prerušení]]. Toto prinieslo z pohľadu používateľa možnosť preemptívneho behu viacerých prostredí MS-DOS v separátnych oknách (grafické aplikácie pre systém MS-DOS vyžadovali prepnutie do režimu plnej obrazovky). Natívne aplikácie pre Windows však boli stále plánované kooperatívne v rámci jedného takého prostredia v reálnom móde. [[Windows 3.0]] (1990) a [[Windows 3.1]] (1992) zdokonalili návrh, hlavne vďaka [[virtuálna pamäť|virtuálnej pamäti]] a ovládačom virtuálnych zariadení ([[VxD]]), ktoré im dovolili zdieľať ľubovoľné zariadenia medzi DOS oknami. Čo je však dôležitejšie, aplikácie pre Windows mohli teraz bežať v 16-bitovom chránenom režime (keď Windows bežal v štandardnom alebo rozšírenom móde 386), ktorý im dával prístup k niekoľkým megabajtom pamäti a odstránil nutnosť použitia softvérovej schémy virtuálnej pamäti. Stále však bežali v tom istom adresovom priestore, kde segmentovaná pamäť poskytovala istý stupeň ochrany, a boli plánované kooperatívne (nepreemptívne). Spoločnosť Microsoft pre Windows 3.0 takisto prepísala kritické operácie z [[Programovací jazyk C|jazyka C]] do [[jazyk symbolických inštrukcií|jazyka symbolických inštrukcií]] (asemblera), čo túto verziu v porovnaní s jeho predchodcami zrýchlilo a zmenšilo jej pamäťové nároky. * '''Hybridné 16/32-bitové operačné systémy'''. S príchodom 32-bitového súborového systému vo Windows 3.11 sa systém Windows mohol konečne zbaviť závislosti na systéme DOS pre správu súborov. Toto bola príležitosť pre uvedenie dlhých názvov súborov vo [[Windows 95]], redukujúc tak úlohu systému DOS na zavádzač (boot loader). MS-DOS sa teraz balil ako súčasť systému Windows, čo čiastočne umožnilo, aby jeho aplikácie pracovali s dlhými názvami súborov. Najdôležitejšou novinkou však bola možnosť preemptívne spúšťať 32-bitové viacvláknové grafické aplikácie. Boli uvoľnené tri finálne vydania systému Windows 95 (prvé v roku 1995, potom následné vydania s opravami chýb v roku 1996 a 1997, ktoré boli však uvoľnené len ako OEM a pridali niektoré vlastnosti navyše, ako napr. podporu [[FAT32]]). Ďalšia verzia tohto operačného systému spločnosti Microsoft bol [[Windows 98]], ktorý mal dve vydania (prvé v roku 1998 a druhé v roku 1999). Táto verzia bola vývojovým vylepšením verzie Windows 95 podobne ako Windows 3.1 bol vylepšením Windows 3.0. V roku 2000 spoločnosť Microsoft uvoľnila [[Windows ME]], ktoré používalo tie isté základné časti ako Windows 98 SE, ale s vizuálnym vzhľadom verzie Windows 2000. V porovnaní s predchádzajúcimi verziami len veľmi málo ľudí prešlo na túto verziu. V tomto čase už totiž väčšina pokročilých používateľov prešla na rodinu Windows NT. * '''32-bitové operačné systémy''' pôvodne navrhované a cielené ako výkonné a robustné biznis operačné systémy so žiadnym dedičstvom z čias systému DOS. Prvá verzia bol systém [[Windows NT]] 3.1 (1993, očíslovaný 3.1 v súlade s verziou Windows 3.1), ktorá bola nasledovaná NT 3.51 a NT 4.0 (ktoré prinieslo grafické rozhranie z Windows 95). Spoločnosť Microsoft sa potom rozhodla skombinovať svoje spotrebiteľské a biznis operačné systémy. Prvý pokus bol [[Windows 2000]], avšak tento zámer sa nenaplnil a Windows 2000 bol uvoľnený znova ako biznis systém, pokiaľ systém Windows ME bol uvoľnený, aby zaplnil medzeru v spotrebiteľskom sektore. Tesnejšie spojenie priniesol [[Windows XP]], ktorý konečne úplne zavrhol DOS do minulosti. Biznis požiadavky boli následne adresované systémom [[Windows 2003]]. Nasledujúca verzia [[Windows Vista]] už definitívne zavŕši túto integráciu. Operačný systém [[Windows CE]] určený pre mobilné a vstavané zariadenia je tiež pravý 32-bitový operačný systém. * '''[[64-bit]]ové operačné systémy''', najnovšia kategória pre architektúru [[IA-64|Intel 64-bit]] a [[AMD64]]. Do 64-bitovej rodiny systémov Windows patrí: ** [[Windows XP 64]] ** [[Windows Server 2003]] ** 64-bitové edície [[Windows Vista]], [[Windows Server 2008]], [[Windows 7]], [[Windows 8]] [[Windows 8.1]] [[Windows 10]] a [[Windows 11]]. == Rozhranie == Najviditeľnejší rys ostatných verzií systému Windows (od Windows 95 a NT 4.0) je tzv. pracovná plocha (desktop) a typické [[používateľské rozhranie]] (shell), ktoré sú podobné prostrediu „Workplace Shell“ uvedenom pre operačný systém [[OS/2]] 2.0 v roku 1992 od spoločnosti [[IBM]], čo je objektovo-orientované grafické používateľské rozhranie (GUI) bežiace na [[OS/2]] [[Presentation Manager]]. Rozhranie systému Windows však umožnilo obrovskú zmenu v spôsobe, akým ľudia a počítače navzájom komunikujú. Aj ľudia, ktorí majú len veľmi málo skúseností s počítačmi, dokážu vykonávať veľmi veľa úloh, a to aj vrátane tých zložitejších. Systém Windows XP uviedol nový vizuálny štýl prezývaný „Luna“, ktorý upravil klasický štýl Windows na viac grafický a príťažlivejší. Používatelia si môžu stále zvoliť starý vizuálny štýl z Windows 95/2000. Moderné operačné systémy sa musia v dnešných časoch vysporiadať s ohromných nárastom menej pokročilých používateľov pri súčasnej väčšej zložitosti a sile. V záujme pritiahnuť a uľahčiť používanie systému takýmto používateľom, mnohé nastavenia operačného systému sa robia prostredníctvom grafického rozhrania, čo niektorí používatelia vnímajú ako príliš veľké izolovanie od samotného počítača, následkom čoho je ťažšie kontrolovať a nastavovať niektoré systémové položky. Toto však vždy bol väčší či menší problém pri všetkých operačných systémoch s grafickým používateľským rozhraním (GUI) a podľa definície v menšej miere pri všetkých operačných systémoch vôbec. Napriek tomu však ostatné verzie systému Microsoft Windows umožňujú nastavovať veľké množstvo parametrov buď prostredníctvom [[príkazový riadok|príkazového riadku]] alebo programovo pomocou [[skriptovanie|skriptovania]]. == Popularita == V súčasnosti sa odhaduje, že až viac ako 90% všetkých osobných počítačov má nainštalovanú niektorú verziu systému Microsoft Windows. Windows dosiahol túto enormnú penetráciu trhu čiastočne vďaka dominancii operačného systému [[MS-DOS]] v minulosti, čiastočne taktiež z dôvodu, že je primárnou platformou populárneho balíka [[Microsoft Office]]. Windows prichádza dnes predinštalovaný na väčšine počítačov (ako tzv. [[OEM]] edícia), čo z neho robí prvotnú voľbu pre používateľov. Väčšina zákazníkov, ktorí chcú používať iný operačný systém, nezmaže Windows a alternatívny systém nainštaluje po jeho boku. == Bezpečnosť == Počas mnohých rokov bola práve bezpečnosť systémov rodiny Windows dôležitou otázkou. Väčšina dnešných operačných systémov bola navrhnutá s veľkým zreteľom na bezpečnosť vo viacpoužívateľských a/alebo sieťových prostrediach. Windows, hlavne jeho spotrebiteľské verzie (Windows 16 bit, Windows 95/98/ME), však boli pôvodne navrhované pre ľahké používanie na jednom počítači bez sieťového pripojenia a nemali bezpečnostné prvky zabudované natívne. V kombinácii s občasným chybným kódom (ako napr. pretečenia zásobníkov či dátových oblastí) a hlavne s obrovskou popularitou a enormným množstvom používateľov, sa systémy Windows stávajú úspešnými terčami rôznych [[počítačový červ|červov]] a [[počítačový vírus|vírusov]]. Príkladom je [[Červ Blaster]] z augusta 2003. Spoločnosť Microsoft pripustila isté bezpečnostné problémy na prelome tisícročia a (podľa tlačových vyhlásení) teraz považuje bezpečnosť za prioritu číslo jeden. V porovnaní s unixovými systémami však stále ešte existujú v oblasti bezpečnosti značné rezervy. Microsoft uvoľňuje bezpečnostné updaty (tzv. záplaty) cez vlastnú službu Windows Update približne raz za mesiac, pričom kritické update sú dostupné, prirodzene, v kratších intervaloch. Na systémoch Windows 2000 a XP môžu byť updaty automaticky stiahnuté a nainštalované, pokiaľ sa používateľ tak rozhodne. V roku 2001 prišla spoločnosť Microsoft s novou iniciatívou týkajúcou sa bezpečnosti, ktorú nazvala [[Palladium]]. Neskôr bola premenovaná na „Next Generation Secure Computing Base“. Palladium je systém, ktorý dovoľuje programu overiť si, že je nemodifikovaný, a že beží na „dôveryhodnom“ hardvéri s „dôveryhodnými“ ovládačmi a „dôveryhodnou“ architektúrou. Toto, aspoň teoreticky, umožňuje, aby [[softvér]] bežal na nemodifikovanom softvéri a hardvéri. Palladium má špecifické použitie v [[DRM]] systémoch. Ako vedľajší efekt bude odmietnutie prístupu „nedôveryhodným“ operačným systémom na hardvérovej úrovni, čo pravdepodobne poškodí napr. veľa distribúcii operačného systému Linux, keďže nanešťastie neexistuje „jeden správny“ Linux, ktorý by mohol byť certifikovaný (aj keď sa predpokladá, že hlavné veľké distribúcie certifikované budú). Ďalším problémom môže byť, že veľa používateľov považuje možnosť prispôsobiť si systém za jednu z jeho najväčších výhod. Niektorí konšpirační teoretici sa už nechali počuť, že za snahou presadiť systém Palladium, sa skrýva tajný dôvod, avšak je veľmi nepravdepodobné, že by Microsoft bránil dodávateľom systémov [[Linux (operačný systém)|Linux]] ako napr. [[Red Hat, Inc.|Red Hat]] ich systémy certifikovať. == Aktuálne verzie systému Windows == * [[Windows CE]] pre vstavané a mobilné zariadenia ** [[Pocket PC]] pre [[Personal Digital Assistant|PDA]] ** [[Smartphone]] pre [[mobilný telefón|mobilné telefóny]] ** [[Handheld PC]] pre [[sub-notebook|počítače do dlane]] (sub-notebooky) ** [[Portable Media Center]] pre [[digitálne prehrávače multimédií]] * [[Windows XP]] pre osobné počítače a notebooky ** [[Windows XP Home]] pre osobné počítače a notebooky v domácnostiach ** [[Windows XP Professional]] pre biznis a pokročilých používateľov *** [[Windows XP Tablet PC Edition]] pre [[notebook]]y s [[dotyková obrazovka|dotykovými obrazovkami]] *** [[Windows XP Media Center Edition]] pre osobné počítače a notebooky s dôrazom na zvuk, video, a schopnosťou [[osobný vidorekordér|PVR]] * [[Windows Server 2003]] pre servery ** Web Server pre základné webové služby (do dvoch procesorov) ** Standard Server pre webové služby, malé databázy a obsluhu emailových služieb (do štyroch procesorov) ** Enterprise Server pre stredné databázy a emailové servery (do osem procesorov) ** Datacenter Server pre veľké databázové servery (do 32 procesorov) * [[Windows XP Embedded]] pre vstavané systémy * [[Windows Vista]] pre osobné počítače a notebooky ** [[Windows Vista Home Basic]] pre základnú domácu prácu s počítačom ** [[Windows Vista Home Premium]] jednoduchšie používanie, bezpečnosť a zábavu pre váš počítač v domácnosti a na cestách ** [[Windows Vista Business]] pre firmu ** [[Windows Vista Ultimate]] Všetko, čo ponúkajú predchádzajúce verzie, plus niečo navyše * [[Windows Server 2008]] pre servery ** [[Windows Web Server Server 2008]] určený hlavne pre webové servery ** [[Windows Server 2008 Standard]] ** [[Windows Server 2008 Enterprise]] to isté ako Standard len s licenciou pre 4 virtuálne systémy ** [[Windows Server 2008 Datacenter]] určené pre veľké dátové centrá. Bez obmedzení na množstvo virtuálnych systémov. No priamo súvisí s hardware-om, na ktorom sa ma prevádzkovať. (Napríklad pre každé [[centrálny procesor|CPU]] je potrebné mať jednú licenciu a pod). ** [[Windows Server 2008 for Itanium-based Systems]] určené pre stroje postavené na [[IA-64]] architektúre. * [[Windows 7]] * [[Windows 8]] * [[Windows 10]] * Windows Server 2019 == Predchádzajúce verzie systému Windows == * Založené na DOS ** [[Windows 1.0]] (vydaný v [[1985]]) ** [[Windows 2.0]] (vydaný v [[1987]]) ** [[Windows 3.0]] (vydaný v [[1990]]) ** [[Windows 3.1]] (vydaný v [[1992]]) ** [[Windows 95]] (vydaný v [[1995]]) ** [[Windows 98]] (vydaný v [[1998]]) ** [[Windows 98|Windows 98 Second edition]] (vydaný v [[1999]]) ** [[Windows Me|Windows Edícia Millennium (Me)]] (vydaný v [[2000]]) * Založené na jadre NT ** [[Windows NT 3.1]] (vydaný v [[1993]]) ** [[Windows NT 3.5]] (vydaný v [[1994]]) ** [[Windows NT 3.51]] (vydaný v [[1995]]) ** [[Windows NT 4.0]] (vydaný v [[1996]]) - posledná verzia, ktorá bola aj edícii pre architektúry [[RISC]] ako napr. [[DEC Alpha]], [[Architektúra MIPS|MIPS]] a [[PowerPC]]. Neskoršie verzie boli sústredené hlavne na hardvér založený na architektúre x86 a hlavne ako serverové operačné systémy na rade IA-64. ** [[Windows 2000]] (vydaný v [[1999]]) ** [[Windows XP]] (vydaný v [[2001]] - aktuálne verzie sú uvedené vyššie) ** [[Windows Server 2003]] (vydaný v [[2003]]) ** [[Windows Vista Enterprise]] (dostupný od decembra 2006) ** [[Windows Vista]] (vydaný v [[2007]]) ** [[Windows 7]] (vydaný v [[2009]]) ** [[Windows 8]] (vydaný v [[2012]]) ** [[Windows 8.1]] (vydaný v 2013) ** [[Windows 10]] (vydaný v 2015) ** Windows 11 (vydaný v 2021) == Pozri aj == * [[História systému Microsoft Windows]] * [[Windows NT]] * [[Windows Server]] * [[Microsoft Corporation|Microsoft]] * [[Windows API]] * [[Windows Media]] * [[Internet Explorer]] * [[Windows Explorer]] * [[Hardware]] ** [[WinHEC]] ** [[VGASAVE]] * Ďalšie verzie systému Windows ** [[Windows Vista]] ** [[Windows Blackcomb]] * Iné operačné systémy ** [[Zoznam operačných systémov]] ** [[OS Advocacy]] ** [[Linux (operačný systém)|Linux]] ** [[Unix]] ** [[BeOS]] ** [[Mac OS X]] ** [[GEM]] * [[OS-tan]]: A recent minor Japanese [[Internet phenomenon]] involves the use of Windows personified as the OS-tan characters. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Microsoft Windows}} == Externé odkazy == * [http://www.microsoft.com/Windows/default.mspx www.microsoft.com/Windows] - oficiálna stránka OS Windows * [http://www.windows-help-desk.com/ návody pre Microsoft Windows] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050303090719/http://www.windows-help-desk.com/ |date=2005-03-03 }} [[Kategória:Microsoft Windows| ]] [[Kategória:Operačné systémy firmy Microsoft]] dqffrtu1sdnkmpbastbnmwr106v15mx 0 3981 8199344 8160536 2026-04-16T20:40:52Z Jetam2 30982 názov štandardne 8199344 wikitext text/x-wiki {{Pozri|jej hlavnom meste|San Salvador (Salvádor)|krajine}} {{Infobox štát | Celý názov = Salvádorská republika | 2. pád názvu = Salvádora | Vlajka = Flag of El Salvador.svg | Znak = Coat of arms of El Salvador.svg | Poloha = LocationElSalvador.svg | Motto = Dios, Unión, Libertad<br />(Boh, Jednota, Sloboda) | Hymna = [[Himno Nacional de El Salvador]]<br />(Národná hymna Salvádoru) | Dlhý miestny názov = República de El Salvador | Krátky miestny názov = El Salvador | Hlavné mesto = [[San Salvador]] | ŠírkaSt = 13 | ŠírkaMin = 40 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 89 | DĺžkaMin = 10 | DĺžkaVZ = z | Najväčšie mesto = [[San Salvador]] | Úradné jazyky = [[španielčina]], [[aztéčtina]] (nahuatl) | Štátne zriadenie = [[Prezidentská republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Viceprezident]] | Politickí predstavitelia = [[Nayib Bukele]] | Vznik = [[15. september]] [[1821]] (od Španielska)<br />[[13. apríl]] [[1839]] (zánik [[Stredoamerická konfederácia|Stredoamerickej konfederácie]]) | Susedia = [[Guatemala (štát)|Guatemala]], [[Honduras]] | Rozloha = 21 041 | Poradie rozloha = 148 | Rozloha vody = | Percento vody = 1,5 | Odhad počtu obyvateľov = 6 344 722 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2016 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 99 | Sčítanie počtu obyvateľov = | Rok sčítanie počtu obyvateľov = | Hustota obyvateľstva = 303,1 | Poradie hustota =47 | HDP = 28,986 mld. | Rok HDP = 2015 | Poradie HDP =? | HDP na hlavu = 8 668 | Poradie HDP na hlavu =? | HDI = | Rok HDI = | Poradie (HDI) =? | Kategória HDI = | Mena = [[americký dolár]], [[Bitcoin]] (od 7. septembra 2021) | Kód meny = USD, BTC | Časové pásmo = | UTC posun = | Letný čas = | UTC posun leto = | Medzinárodný kód = SLV /SV | Kód motorových vozidiel = ES | Internetová doména =.sv | Smerové telefónne číslo = 503 | Poznámky = ¹ [[Americký dolár]] je hlavná mena, ktorá sa používa v bežnom styku. Nahradil [[salvádorský colón]], ktorý už nie je v obehu od roku 2001. }} '''Salvádor''', dlhý tvar '''Salvádorská republika'''<ref name="G"/> {{vjz|spa''República de El Salvador''}} je štát v [[Stredná Amerika|Strednej Amerike]], ktorý sa nachádza pri pobreží [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Na severozápade susedí s [[Guatemala (štát)|Guatemalou]] a na severovýchode s [[Honduras]]om. S počtom obyvateľov viac ako 6 miliónov na rozlohe {{km|21041|m}}² je s hustotou 303,1 obyvateľov na km² najhustejšie zaľudnenou krajinou v [[Amerika (svetadiel)|Amerike]]. == Názov == Normovaný názov je '''Salvádor'''<ref name="G">[https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/salvador.pdf]</ref>, zriedkavo: ''El Salvador''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kusý | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Rosenbaum | meno2 = Karol | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Slovenské pohl'ady | vydanie = | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = | rok = 2005 | počet strán = 1004 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 86| jazyk = }}</ref>; od cca. 50. rokov 20. stor. do roku 1991 aj: ''Salvador''; cca. do 40. rokov 20. stor. len: ''Salvador'' alebo ''San Salvador'' alebo ''El Salvador'' <ref name="Jacko">JACKO, J. Pravopis zemepisných názvov Salvádor, San Salvador, Salvador. In: Kultúra slova č. 8, 1985, S. 376-377 [https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1985/6/sr1985-6-lq.pdf]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kačala | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 1991 | počet strán = 535 | url = | isbn = 80-224-0080-7 | kapitola = | strany =358 | jazyk = }}</ref><ref>heslo Salvador a mapa Severná a Stredná Amerika (v hesle Amerika). . In: {{Citácia knihy| editori = [[Pavel Bujnák]]| titul = Slovenský náučný slovník| odkaz na titul = Slovenský náučný slovník| zväzok = I. A{{--}}D| miesto = Bratislava; Praha| vydavateľ = Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský| rok = 1932| počet strán = 344| strany = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Národný kalendár na ... rok ... | vydanie = | vydavateľ = Tlačou a nákladom Kníhtlačiarne účastinárskej spoločnosti | miesto = | rok = 1931 | počet strán = 774 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 132| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Committee | meno = Slovak Liberation | autor = | odkaz na autora = | titul = Právo Slovákov na samostatnosť vo svetle dokumentov: Biela kniha | vydanie = | vydavateľ = Slovenský Oslobodzovací Výbor | miesto = | rok = 1954 | počet strán = 1008 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 176| jazyk = }}</ref><ref>Drobnosti. In: Slovenské noviny 21. apríla 1873, S. 3</ref>. Španielsky názov ''El Salvador'' znamená doslova „Spasiteľ“), dlhý tvar '''Salvádorská republika'''<ref name=G/> == Geografia == Salvádor je jedinou krajinou v Strednej Amerike, ktorá nemá pobrežie na [[Karibské more|Karibskom mori]]. Povrch krajiny je zväčša hornatý, s úzkou pobrežnou nížinou a centrálnou náhornou planinou. Salvádor je známy svojimi [[sopka]]mi, spomedzi ktorých sú najznámejšie [[Santa Ana (sopka)|Ilamatepec]] (v departmente [[Santa Ana (department, Salvádor)|Santa Ana]]), [[San Vicente (sopka)|Chichontepec]] ([[San Vicente (department)|San Vicente]]), [[San Salvador (sopka)|San Salvador]] ([[San Salvador (department, Salvádor)|San Salvador]]), [[San Miguel (sopka)|Chaparrastique]] ([[San Miguel (department)|San Miguel]]) a [[Izalco (sopka)|Izalco]]. Podnebie v Salvádore je celý rok takmer rovnaké. Od pobrežia často fúka vietor, ktorý prináša vlahu a teplo do vnútrozemia. Priemerné ročné teploty dosahujú takmer 25&nbsp;°C. Najchladnejší mesiac je december a január, najteplejší apríl. Ročný priemer zrážok je {{mm|1823|m}}. V Salvádore sú dve ročné obdobia: suché (november až apríl) a dažďové (máj až október). V období od júna do novembra zasahujú nad územie krajiny [[Hurikán|cyklóny]] z Karibskej oblasti. Vtedy sa môžu vyskytovať záplavy. Najničivejšie [[uragán]]y v Salvádore boli: Fifi (1974), Gilbert (1988), Andrew (1992), Mitch (1998), Stan (2005) a Félix (2007). == Dejiny == V predkolumbovskom období bolo dnešné územie štátu osídlené rôznymi [[Indiáni|indiánskymi etnikami]]. Najväčším štátnym útvarom na jeho pôde bolo kráľovstvo [[Cuzcatlán]]. [[Španieli]] do Salvádoru prišli z Guatemaly v roku [[1524]]. V koloniálnej ére bola krajina spravovaná z [[Guatemala (mesto)|Guatemaly]]. Prvé povstania za nezávislosť sa začali v roku [[1811]]. Salvádor sa stal nezávislým od [[Španielsko|Španielska]] v roku [[1821]] a prestal byť súčasťou [[Stredoamerická únia|Stredoamerickej únie]] v roku [[1839]]. Po jej rozpade nastalo obdobie občianskych nepokojov, ktoré trvalo až do roku [[1871]]. V tomto období sa začala pestovať [[káva]]. V roku [[1931]] sa dostal k moci vojenským prevratom generál [[Maximiliano Hernández Martínez]] a o rok armáda potlačila rozsiahle roľnícke povstanie na západe krajiny, pričom zahynuli tisíce osôb. Hoci po generálnom štrajku v roku [[1944]] bol generál Martínez zvrhnutý, pokračovalo obdobie autoritárskych režimov, ktoré sa skončilo až v roku [[1982]] zvolením ustanovujúceho [[parlament]]u. V roku [[1984]] sa konali prvé demokratické voľby [[prezident]]a. Medzitým v roku [[1969]] sa odohrala krátka vojna s [[Honduras]]om, ktorá je známa aj ako "Stohodinová vojna" alebo nesprávne ako [[Futbalová vojna]]. Dôvodom bola snaha Hondurasu o pozemkovú reformu, ktorá by zvýhodňovala iba jeho občanov; to donútilo tisícky [[Salvádorčania|Salvádorčanov]] usídlených v Hondurase vrátiť sa domov, lebo boli vyvlastnení. Salvádor reagoval vyhlásením vojny Hondurasu. V sedemdesiatych rokoch pokles cien kávy na svetových trhoch a neustále volebné podvody vojenských vlád viedli k napätej situácii v krajine, ktorá vyvrcholila v roku 1980 zavraždením [[arcibiskup]]a zo [[San Salvador]]u, [[Óscar Arnulfo Romero|Óscara Arnulfa Romera]]. Tieto udalosti viedli k [[Salvádorská občianska vojna|občianskej vojne]], ktorá trvala 12 rokov (1980 – 1992), ktorá stála viac ako 70 000 životov. 16. januára 1992 ľavicové guerrilly a pravicová vláda vtedajšieho prezidenta [[Alfredo Cristiani|Alfreda Cristianiho]] podpísali mierovú dohodu v Chapultepecu v [[Mexiko|Mexiku]]. V prezidentských voľbách v marci [[2009]] zvíťazil [[Ľavica (politika)|ľavicovo]] orientovaný kandidát [[Carlos Mauricio Funes]]. == Demografia == Etnické zloženie obyvateľstva tvoria z 90 % [[mestic]]i, z 9 % [[belosi]] a z 1 % [[Indiáni]]. Väčšina obyvateľov je španielskeho pôvodu. Ako v jedinej stredoamerickej krajine tu nežijú potomkovia čiernych [[Afričania|Afričanov]]. Navyše, v roku [[1930]] generál Martínez vydal rasistický zákon, ktorým sa zakazuje, aby sa tu usídlili. To isté platilo pre [[Malajci|Malajcov]], [[Rómovia|Rómov]] a [[Arabi|Arabov]]. Takmer 80 % obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania a takmer 20 % patrí k rôznym protestantským denomináciám. V zahraničí žijú asi 3 milióny Salvádorčanov, najmä v USA, ale aj v [[Kanada|Kanade]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Austrália (štát)|Austrálii]] a [[Švédsko|Švédsku]]. == Územné členenie == Salvádor sa delí na 14 [[department]]ov v troch zónach (západná, stredná a východná). Každý department má na čele guvernéra menovaného prezidentom. == Ekonomika == Po podpise mierovej dohody v Chapultepecu zaznamenávala ekonomika mierny, ale trvalý rast. Od 1. januára 2001 sa americký [[dolár]] stal platidlom rovnocenným domácemu [[colón]]u, ktorý postupne ako platidlo v obchodnej praxi zanikol. Rastie podiel výroby a služieb na výkonnosti ekonomiky, a to na úkor pestovania kávy. Hlavné priemyselné odvetvia sú potravinárstvo, petrochémia, chémia, textilný a nábytkársky priemysel. Salvádor podpísal dohodu o voľnom obchode s [[Spojené štáty|USA]], [[Stredná Amerika|Strednou Amerikou]] a [[Dominikánska republika|Dominikánskou republikou]] (CAFTA), ako aj s [[Mexiko]]m, [[Čile]], [[Tchajwan]]om, [[Kolumbia|Kolumbiou]] a [[Panama|Panamou]]. Najväčším zdrojom príjmov do štátneho rozpočtu je [[DPH]], ktorej sadzba je od roku 1995 13%. [[Dolarizácia]] ekonomiky spôsobila pokles úrokových sadzieb. Finančné agentúry ako Moody´s dávajú vyššie hodnotenie ekonomiky v [[Latinská Amerika|Latinskej Amerike]] iba Čile a Mexiku. Salvádorské investície je možné nájsť v celej Strednej Amerike. Významným zdrojom vylepšujúcim zahraničnoobchodné saldo sú aj úspory, ktoré zasielajú krajania pracujúci v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] svojim príbuzným. Medziročná [[inflácia]] je menšia ako 10% a export stále rastie. == Slováci, ktorí tu pôsobili == * [[Anton Figura]] (* [[1909]]{{--}}† [[1996]]){{--}} rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], misionár (misionárom bol 64 rokov; Kuba, Haiti, Dominikánska republika).<ref>KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 235 - 236.</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=El Salvador}}. {{Severná Amerika}} {{Krajiny strednej Ameriky}} {{WTO}} [[Kategória:Salvádor| ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Strednej Amerike]] [[Kategória:Štáty v Severnej Amerike]] 8s9cz1ocaw33ld5jqir0e4l0hu9z1ae 0 4384 8199191 8154359 2026-04-16T13:51:12Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8199191 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Jean-Luc Godard |Portrét = Jean-Luc Godard at Berkeley, 1968 (1).jpg |Popis osoby = francúzsky filmový režisér |Dátum narodenia = {{dn|1930|12|03}} |Miesto narodenia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] |Dátum úmrtia = {{duv|2022|09|13|1930|12|03}} |Miesto úmrtia = [[Rolle]], [[Švajčiarsko]] | Podpis = Jean Luc Godard Signature.svg |}} '''Jean-Luc Godard''' (* [[3. december]], [[1930]], [[Paríž]], [[Francúzsko]] – † [[13. september]] [[2022]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Benediktová | meno = Jana | titul = Zemřel režisér a guru nové vlny Jean-Luc Godard | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum_vydania = 2022-09-13 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/kultura/3529012-zemrel-reziser-a-guru-nove-vlny-jean-luc-godard | dátum_prístupu = 2022-09-13}}</ref>, [[Rolle VD]], [[Švajčiarsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor=Keystone ATS |url=https://www.lfm.ch/actualite/culture/le-cineaste-jean-luc-godard-est-decede-a-lage-de-91-ans/ |titul=Le cinéaste Jean-Luc Godard est décédé à l'âge de 91 ans |dátum vydania=2022-09-13 |jazyk=fr |dátum_prístupu=2022-09-13 |dátum prístupu=2022-09-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220913100959/https://www.lfm.ch/actualite/culture/le-cineaste-jean-luc-godard-est-decede-a-lage-de-91-ans/ |dátum archivácie=2022-09-13 }}</ref>) bol francúzsky [[filmový režisér]], scenárista a producent. Jeden z najvplyvnejších členov ''Nouvelle Vague'' alebo „[[Francúzska nová vlna|Francúzskej novej vlny]]“. == Filmografia (dlhometrážne filmy) == * 1959: '''[[Na konci s dychom]]''' (À bout de souffle) * 1960: '''[[Vojačik]]''' (Le Petit Soldat) * 1961: '''[[Žena je žena]]''' (Une femme est une femme) * 1962: Les Sept Péchés capitaux (Sedem smrteľných hriechov) (poviedka La Paresse) * 1962: '''[[Žiť svoj život]]''' (Vivre sa vie) * 1963: '''[[Rogopag]]''' (poviedka Il nuovo mondo) * 1963: Les Carabiniers (Karabinieri) * 1963: '''[[Pohŕdanie]]''' (Le Mépris) * 1964: Bande à part (Parta sama pre seba) * 1964: Les plus belles escrqueries du monde (Najkrajšie podvody sveta) – pov. Le Grand Escroc (Veľký podvodník) * 1964: '''[[Vydatá žena]]''' (Une femme mariée) * 1965: '''[[Alphaville]]''' (Alphaville, Une étrange aventure de Lemmy Caution) * 1965: Paris vu par… (poviedka Montparnasse-Levallois) * 1965: '''[[Bláznivý Petríček]]''' (Pierrot le fou) * 1966: Masculin, féminin (Mužský rod, ženský rod) * 1966: Made in U.S.A. * 1967: 2 ou 3 choses que je sais d'elle (Dve, či tri veci, ktoré o nej viem) * 1967: Le Plus Vieux Métier du monde (Najstaršie povolanie sveta) (poviedka Anticipation, ou l'amour en l'an 2000) * 1967: La Chinoise (Číňanka) * 1967: '''[[Ďaleko od Vietnamu]]''' (Loin du Vietnam) (časť Caméra-œil), dokumentárny * 1967: Week end * 1968: Sympathy for the Devil, dokumentárny * 1968: Un film comme les autres * 1968: Le Gai Savoir * 1968: Amore e Rabbia (Láska a zúrivosť) (poviedka L'Amour) * 1969: Le Vent d'est * 1970: Vladimir et Rosa * 1970: Pravda, dokumentárny * 1970: Lotte in Italia * 1970: British Sounds, dokumentárny * 1972: One P.M., dokumentárny * 1972: Tout va bien (Všetko je v poriadku) * 1972: Letter to Jane, dokumentárny * 1975: Numéro deux * 1976: Ici et ailleurs (Tu a kdesi inde), dokumentárny * 1978: Comment ça va ? (Ako sa darí?), dokumentárny * 1980: Sauve qui peut (la vie) (Záchraň, kto môžeš (život)) * 1982: Passion (Vášeň) * 1983: Prénom Carmen (Meno: Carmen) * 1985: Je vous salue, Marie (Pozdravujem vás, Mária) * 1985: Détective (Detektív) * 1986: Soft and Hard * 1987: Soigne ta droite (Chráň si pravačku) * 1987: King Lear (Kráľ Lear) * 1987: Aria (Aria) (časť Armide) * 1990: Nouvelle Vague * 1991: Allemagne 90 neuf zéro (Nemecko rok 90 deväť nula) * 1993: Hélas pour moi (Bohužiaľ pre mňa) * 1993: Les enfants jouent à la Russie, dokumentárny * 1995: JLG/JLG - Autoportrait de décembre, dokumentárny * 1995: Deux fois cinquante ans de cinéma français, dokumentárny * 1996: For Ever Mozart * 1998: The Old Place, dokumentárny * 2001: Éloge de l’amour (Velebenie lásky) * 2002: '''[[Ďalších desať minút II.]]''' (Ten Minutes Older: The Cello), (časť Dans le noir du temps) * 2004: Notre musique (Naša muzika) {{Poznámka pre filmografiu}} == Literatúra == * Dixon, Wheeler Winston. ''The Films of Jean-Luc Godard''. Albany: State University of New York Press, 1997. * Godard, Jean-Luc: ''The Future(s) of Film''. Three Interviews 2000/01. Bern - Berlin: Verlag Gachnang & Springer, 2002. ISBN 978-3-906127-62-0 * [http://www.cameraobscura.wz.cz/godard Godard, Jean-Luc: ''Příběh(y) filmu'' (Camera obscura, Příbram, 2006)] ISBN 80-903678-2-8 * Loshitzky, Yosefa. ''The Radical Faces of Godard and Bertolucci''. * MacCabe, Colin. 1980. ''Godard: Images, Sounds, Politics''. London: Macmillan. * Morrey, Douglas. 2005. ''Jean-Luc Godard''. Manchester: Manchester University Press. ISBN 0-7190-6759-6 * Silverman, Kaja and Farocki, Harun. 1998. ''Speaking About Godard''. New York: New York University Press. * Sterrit, David. 1999. ''The Films of Jean-Luc Godard: Seeing the Invisible''. Cambridge: Cambridge University Press. * Temple, Michael and Williams, James S. (eds). 2000. ''The Cinema alone: Essays on the Work of Jean-Luc Godard 1985-2000''. Amsterdam: Amsterdam University Press. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Richard | meno = Blech | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Svet filmových režisérov]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1968 | isbn = | doi = | edícia = | kapitola = Jean-Luc Godard Majster napätia a hrôzy | strany = 264 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }} == Pozri aj == * [[Obávaný]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový|Francúzsko|Francúzsky|Ľudia|Biografický}} * {{imdb meno|id=0000419|meno=Jean-Luc Godard}} * {{csfd meno|id=3614|meno=Jean-Luc Godard}} * {{Čfn osoba|id=19116|meno=Jean-Luc Godard}} * [http://www.fdb.cz/lidi/19116-jean-luc-godard.html Jean-Luc Godard na FDb.cz] * [http://www.osobnosti.cz/jean-luc-godard.php Jean-Luc Godard na Osobnosti.cz] * [http://www.blisty.cz/art/23211.html Jean-Luc Godard: „Kinematografie je mrtvá“] {{Biografický výhonok}} {{Čestný César}} {{Predstavitelia Francúzskej novej vlny}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Godard, Jean-Luc}} [[Kategória:Francúzski filmoví režiséri]] [[Kategória:Francúzski scenáristi]] [[Kategória:Francúzski producenti]] [[Kategória:Držitelia Čestného Césara]] [[Kategória:Držitelia Oscara za celoživotné dielo]] [[Kategória:Úmrtia asistovanou samovraždou]] [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] 8bb111e7zjtofp2kriyoxtmrf7nd8sn 0 5990 8199300 8189754 2026-04-16T19:13:31Z ~2026-54666-6 284165 8199300 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} [[Súbor:Euro sign.svg|thumb|120px|Značka používaná pre euro]] {{Euromince}} '''Euro''' ([[ISO 4217]] kód '''EUR'''; numerický kód '''978'''; obvyklá značka '''€''') je mena a [[Peňažná jednotka|menová jednotka]]. Je oficiálnou menou v 21 z 27&nbsp;krajín [[Európska únia|Európskej únie]] (takzvanej [[eurozóna|eurozóne]]) a v šiestich krajinách mimo EÚ. V ďalších štyroch krajinách a v dvoch menových priestoroch je pevný výmenný kurz k euru. Je to po [[Americký dolár|americkom dolári]] druhá najdôležitejšia mena v [[Medzinárodný menový systém|medzinárodnom menovom systéme]]. Menovú politiku tvorí [[Európska centrálna banka]] sídliaca vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]]. Od [[1. január]]a 2009 je euro oficiálnou menou [[Slovensko|Slovenska]]. Koruny sa zaň začali vymieňať 8. júla 2008 v konverznom kurze 30,1260&nbsp;Sk/€. == História == === Prípravy na euro === Prípravy na euro sa začali viac než desaťročie od začiatku jeho uvedenia do obehu. Príprava na Európsku menovú úniu sa dá rozdeliť na tri etapy. V prvej od 1. júla 1990 do konca roka 1993 sa odstraňovali prekážky cezhraničného pohybu kapitálu v krajinách Európskeho spoločenstva. Zároveň sa upevňovala spolupráca centrálnych bánk. Počas rokov 1994 a 1998 sa vytvorili a schválili konvergenčné kritériá a v máji 1998 bolo odsúhlasené samotné euro. Vznik Európskej menovej únie 1. januára 1999 začal tretiu fázu, používania eura v bezhotovostnom styku, voči doterajším menám začal platiť pevný kurz. K tomuto dňu tiež začala činnosť [[Európska centrálna banka]] ako tvorca menovej politiky.<ref name=101p4142>{{Citácia knihy | titul = 101 otázek o Evropské unii |vydanie=2 | vydavateľ = Informační kancelář Evropského parlamentu | miesto = Praha |rok=2010 | početstrán=59 | kapitola = Co je Evropská menová unie (EMU)? |strany=41–42}}</ref> 1. januára 2026 sa euro stalo platidlom v Bulharsku, nahradilo [[bulharský lev]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bulgaria introduces the euro | url = https://www.ecb.europa.eu/press/pr/date/2026/html/ecb.pr260101~c830245e42.en.html | vydavateľ = Európska centrálna banka | miesto = | dátum vydania = 2026-01-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}</ref> {{Hlavný článok|Zavedenie eura}} {{Hlavný článok|Deň zavedenia eura}} == Prehľad štátov používajúcich euro a štátov s menami naviazanými na euro == {| class="wikitable" |- ! Skupina krajín !! Počet&nbsp;obyvateľov<br />v miliónoch !! Štát, územie |- | Členské štáty [[eurozóna|eurozóny]] |style=text-align:center | 333 || [[Belgicko]], [[Bulharsko]], [[Chorvátsko]], [[Cyprus]], [[Estónsko]], [[Fínsko]], [[Francúzsko]], [[Grécko]], [[Holandsko]], [[Írsko]], [[Litva]], [[Lotyšsko]], [[Luxembursko]], [[Malta]], [[Nemecko]], [[Portugalsko]], [[Rakúsko]], [[Slovensko]], [[Slovinsko]], [[Španielsko]], [[Taliansko]] |- | Európske štáty a územia mimo eurozóny používajúce euro |style=text-align:center | 3,0 || [[Akrotíri a Dekéleia]], [[Andorra]], [[Čierna Hora]], [[Kosovo]], [[Monako]], [[San Maríno]], [[Vatikán]] |- | Mimoeurópske územia členov eurozóny, ktoré nie sú súčasťou EÚ, používajúce euro |style=text-align:center | 0,2 || [[Clippertonov ostrov]], [[Francúzske južné a antarktické územie]], [[Mayotte]], [[Saint-Pierre a Miquelon]] |- | Štáty EÚ s menami naviazanými na euro (pevne alebo s fluktuačným pásmom) |style=text-align:center | 13 || [[Dánsko]] |- | Európske štáty mimo EÚ s menou pevne naviazanou na euro |style=text-align:center | 3,9 || [[Bosna a Hercegovina]] |- | Africké krajiny používajúce [[CFA frank]] |style=text-align:center | 129,6 || [[Benin]], [[Burkina Faso]], [[Čad]], [[Gabon]], [[Guinea-Bissau]], [[Kamerun]], [[Mali]], [[Niger]], [[Pobrežie Slonoviny]], [[Kongo (Brazzaville)|Kongo]], [[Rovníková Guinea]], [[Senegal]], [[Stredoafrická republika]], [[Togo]] |- | Územia v Tichom oceáne používajúce [[CFP frank]] |style=text-align:center | 0,5 || [[Francúzska Polynézia]], [[Nová Kaledónia]], [[Wallis a Futuna]] |- | Ostatné krajiny s menami pevne naviazanými na euro |style=text-align:center | 1,2 || [[Kapverdy]], [[Komory]] |- ! Spolu || 488 || 45 štátov a 8 území |} == Jednotlivé skupiny podrobnejšie == === Eurozóna === {{Hlavný článok|Eurozóna}} [[Súbor:La2-euro.jpg|thumb|upright=.6|Symbol eura vo Frankfurte]] [[Súbor:European Central Bank 041107.jpg|thumb|upright=.6|Európska centrálna banka]] [[Súbor:NBS final euro.jpg|thumb|upright=.6|[[Národná banka Slovenska (budova)|Budova Národnej banky Slovenska]] propagujúca Euro]] [[Obrázok:DOLLAR AND EURO IN THE WORLD.svg|thumb|upright=1.4|Použitie dolára a eura vo svete: {{legend|#00F|2=euro}} {{legend|#59F|2=mena viazaná na euro}} {{legend|#080|2=americký dolár}} {{legend|#9F5|2=mena viazaná na americký dolár}} ]] {| class="wikitable sortable" style=text-align:center |- !colspan=6 style=font-size:125% |Prepočítacie koeficienty bývalých národných mien členov eurozóny k euru |- !Mena !! Skrat&shy;ka !! <small>Prepo&shy;čítací koefi&shy;cient k euru</small> !! Koeficient stanovený dňa !! Zave&shy;denie eura<br /><small>(1. jan.)</small>!! Euro&shy;zóna |- |style=text-align:left |{{minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsky šiling]] | '''ATS''' || 13,7603 || 31. 12. 1998 || 1999|| [[Rakúsko]] |- |style=text-align:left |{{minivlajka|Belgicko}} [[Belgický frank]] | '''BEF''' || 40,3399 || 31. 12. 1998 || 1999 || [[Belgicko]] |- |style=text-align:left |{{minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharský lev]] | '''BGN''' || 1,95583 || 8. 7. 2025 || 2026 || [[Bulharsko]] |- |style=text-align:left |{{minivlajka|Cyprus}} [[Cyperská libra]] | '''CYP''' ||0,585274 || 10. 7. 2007 || 2008 || [[Cyprus]] |- |style=text-align:left |{{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecká marka]] | '''DEM''' || 1,95583 || 31. 12. 1998 || 1999 || [[Nemecko]] |- |style=text-align:left |{{minivlajka|Španielsko}} [[Španielska peseta]] | '''ESP''' || 166,386 || 31. 12. 1998 || 1999 || [[Španielsko]] |- |style=text-align:left |{{minivlajka|Estónsko}} [[Estónska koruna]] | '''EEK''' || 15,6466 || 13. 7. 2010 || 2011 || [[Estónsko]] |- |style=text-align:left |{{minivlajka|Fínsko}} [[Markka|Fínska marka]] | '''FIM''' || 5,94573 || 31. 12. 1998 || 1999 || [[Fínsko]] |- |style=text-align:left |{{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsky frank]] | '''FRF''' || 6,55957 || 31. 12. 1998 || 1999 || [[Francúzsko]] |- |style=text-align:left |{{minivlajka|Grécko}} [[Drachma (novoveké Grécko)|Grécka drachma]] | '''GRD''' || 340,750 || 19. 6. 2000 || 2001 || [[Grécko]] |- |style=text-align:left |{{minivlajka|Croatia}} [[Chorvátska kuna]] | '''HRK''' || 7.53450 || 12. 7. 2022 || 2023 || [[Chorvátsko]] |- |style=text-align:left |{{minivlajka|Írsko}} [[Írska libra]] | '''IEP''' ||0,787564 || 31. 12. 1998 || 1999 || [[Írsko]] |- |style=text-align:left |{{minivlajka|Taliansko}} [[Talianska líra]] | '''ITL''' || 1936,27 || 31. 12. 1998 || 1999 || [[Taliansko]] |- |style=text-align:left |{{minivlajka|Litva}} [[Litovský litas]] | '''LTL''' || 3.45280 || 23. 7. 2014 || 2015 || [[Litva]] |- |style=text-align:left |{{minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšský lats]] | '''LVL''' ||0,702804 || 9. 7. 2013 || 2014 || [[Lotyšsko]] |- |style=text-align:left |{{minivlajka|Luxembursko}} [[Luxemburský frank]] | '''LUF''' || 40,3399 || 31. 12. 1998 || 1999 || [[Luxembursko|Luxem&shy;bursko]] |- |style=text-align:left |{{minivlajka|Malta}} [[Maltská líra]] | '''MTL''' ||0,429300 || 10. 7. 2007 || 2008 || [[Malta]] |- |style=text-align:left |{{minivlajka|Holandsko}} [[Holandský gulden]] | '''NLG''' || 2,20371 || 31. 12. 1998 || 1999 || [[Holandsko]] |- |style=text-align:left |{{minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalské escudo]] | '''PTE''' || 200,482 || 31. 12. 1998 || 1999 || [[Portugalsko]] |- |style=text-align:left |{{minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinský toliar]] | '''SIT''' || 239,640 || 11. 7. 2006 || 2007 || [[Slovinsko]] |- |style=text-align:left |{{minivlajka|Slovensko}} [[Slovenská koruna]] | '''SKK''' || 30,1260 || 8. 7. 2008 || 2009 || [[Slovensko]] |} === Oficiálni používatelia mimo eurozóny === Štáty, ktoré mali [[Menová únia|menovú úniu]] s členmi eurozóny (Francúzskom a Talianskom), a ktoré takisto zaviedli euro ako zákonnú menu: * [[Monako]] * [[San Maríno]] * [[Vatikán]] * [[Andorra]] === Jednostranní používatelia === Jednostranne bez dohody s EÚ euro zaviedli: * [[Čierna Hora]] * [[Kosovo]] Nemajú právo raziť mince. === Územia členov eurozóny, ktoré nie sú súčasťou EÚ, ale oficiálne používajú euro === Dohody s EÚ o používaní eura majú uzatvorené aj francúzske územia [[Mayotte]] a [[Saint-Pierre a Miquelon]], ktoré nie sú súčasťou Európskej únie ani eurozóny. Tieto územia nemôžu vydávať euromince so svojou vlastnou rubovou stranou. Bez dohody s EÚ sa euro ako mena používa v dvoch neobývaných francúzskych zámorských územiach, v zámorskom teritóriu [[Francúzske južné a antarktické územie]] a v súkromnom vlastníctve Francúzska [[Clippertonov ostrov]], ako aj na britských základniach [[Akrotíri a Dekéleia]] na Cypre. === Štáty a územia s menami naviazanými na euro === {{Hlavný článok|Meny naviazané na euro}} [[Dánsko]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Communiqué on Bulgaria|url=https://www.ecb.europa.eu/press/pr/date/2020/html/ecb.pr200710~4aa5e3565a.en.html|dátum=2020-07-10|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=en|meno=European Central|priezvisko=Bank|periodikum=ECB}}</ref>sú členmi európskeho mechanizmu výmenných kurzov ([[ERM&nbsp;II]]). Krajiny zapojené do ERM&nbsp;II musia kurzy svojich mien udržiavať v povolenom fluktuačnom pásme ± 15 % od stanoveného stredného kurzu, tzv. centrálnej parity k euru, Dánsko musí dodržiavať užšie fluktuačné pásmo ± 2,25 %. Minimálne dvojročné zotrvanie v ERM&nbsp;II, pri ktorom je dodržiavané povolené fluktuačné pásmo pohybu kurzu a nedôjde k devalvácii centrálnej parity, je pritom jednou z podmienok vstupu krajiny do eurozóny. [[Bosna a Hercegovina]] má svoju menu konvertibilná marka naviazanú na euro od 22. júna 1999. [[Kapverdy]] a [[Komory]] majú svoje meny [[kapverdské escudo]] a [[komorský frank]] pevne naviazané na euro od 1. januára 1999. 14 krajín strednej a západnej Afriky ([[Čad]], [[Benin]], [[Burkina Faso]], [[Gabon]], [[Guinea-Bissau]], [[Kamerun]], [[Kongo (Brazzaville)|Kongo]], [[Mali]], [[Niger]], [[Pobrežie Slonoviny]], [[Rovníková Guinea]], [[Senegal]], [[Stredoafrická republika]] a [[Togo]]) používa [[CFA frank]], ktorý bol predtým naviazaný v pevnom pomere na francúzsky frank. Od 1. januára 1999 je CFA frank pevne naviazaný na euro. [[Francúzska Polynézia]], [[Nová Kaledónia]] a [[Wallis a Futuna]] sú územia Francúzska, ale nie sú súčasťou Európskej únie. Používajú [[CFP frank]], ktorý bol rovnako ako CFA frank predtým v pevnom kurze naviazaný na francúzsky frank. Od 1. januára 1999 je CFP frank pevne naviazaný na euro. == Plánovaní členovia eurozóny == [[Súbor:Eurozone main map.svg|thumb|upright=1.2|Krajiny Eurozóny od roku 2023]] * [[Maďarsko]], [[Poľsko]]: termín prijatia meny zatiaľ neurčený * [[Rumunsko]]: prejavilo záujem o vstup == Bankovky a mince == {{Hlavný článok|eurobankovky}} {{Hlavný článok|euromince}} Od roku 2013 je do obehu uvádzaná nová séria eurobankoviek, nazvanej Európa. Do obehu vo všetkých 17&nbsp;štátoch sa ako prvá dostala od 2. mája 2013 bankovka nominálnej hodnoty 5&nbsp;€.<ref name=novebankovky>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oznámenie zavedenia série Európa 8. novembra 2012 | url = http://www.nove-eurobankovky.eu/Novinky-a-udalosti/Udalosti/Oznamenie-zavedenia-serie-Europa-8.-november-2012| dátum vydania = 08.11.2012 | dátum prístupu = 20.01.2013 | vydavateľ = Európska centrálna banka | miesto = Frankfurt nad Mohanom}}</ref> == Výhody jednotnej meny == Od [[1. január]]a 2002 sa vo všetkých štátoch Európskej menovej únie začali postupne zavádzať bankovky a mince novej jednotnej meny – euro. Dovtedajšie meny jednotlivých štátov sa začali postupne sťahovať z obehu. V praxi to znamenalo, že banky a veľké obchodné spoločnosti vydávali zásadne eurá. Podobne aj obchodníci prijímali pôvodné peniaze, ale vydávali v eurách. Od 1. januára 2002 sa už všetky bezhotovostné transakcie uskutočňujú v tejto mene. Firmy sídliace v eurozóne používajú od tohto dňa výlučne euro, do eura sa prekonvertovali aj všetky aktíva aj štátne vklady. Od 1. januára 2002 je možné vyberať eurá aj z bankomatov. Výmena národných mien za euro nebola riadená centrálne, každý štát si vypracoval vlastný plán výmeny. Národné meny bolo možné vymeniť aj po skončení trvania ich platnosti, ktorú si väčšina štátov stanovila na [[28. február]] 2002. Zavedenie spoločnej meny zjednotilo finančné trhy členských štátov EÚ a postupne sa vytvára spoločný finančný trh únie. Euro bude vzhľadom na dôveryhodnosť rozsiahleho európskeho finančného trhu stabilnejšie a odolnejšie voči špekuláciám ako boli národné meny jednotlivých členských štátov EÚ. Výhodou zavedenia spoločnej meny pri obchodovaní na finančných trhoch je aj štandardizácia obchodovania a vylúčenie kurzového rizika v dlhodobých zmluvách v rámci subjektov z členských štátov EMÚ. Zavedením spoločnej meny vznikol aj jeden z najväčších akciových trhov sveta. Trendy, ktoré by sa mali v budúcnosti ešte viac prehlbovať: * Investori orientovaní na medzinárodné trhy môžu investovať bez väčších obáv z kurzového rizika * Národné stratégie v investovaní budú nahradené nadnárodným a sektorovým prístupom * Obrat a likvidita akciových trhov sa zvýši. Zavedenie a všestranné použitie eura v praxi odstraňuje aj menové hranice medzi štátmi a vytvára nové možnosti platobných systémov. === Výhody eura pre podnikateľov === * Zníženie nákladov pri konvertovaní eura * Odstránenie kurzového rizika * Možnosť vedenia jedného účtu pre všetkých partnerov eurozóny * Vyjadrenie cien aj v eure – jednoduché porovnanie. === Historický vývoj kurzu euro/USD, euro/švajčiarsky frank === <gallery widths=250 heights=150> EurUsd.png|Priebeh kurzu eura voči americkému doláru od roku 1999 do januára 2015 EURCHF Kurs.png|Priebeh kurzu eura voči švajčiarskemu franku </gallery> === Výhody eura pre spotrebiteľov === Jednotná mena je prínosom pre cestujúcich, ktorí nemusia pri prechádzaní z krajiny do krajiny meniť peniaze, a strácať tak percentá pri každej transakcii. Platby a preprava tovaru v rámci členských krajín EÚ sú rýchlejšie, spoľahlivejšie a lacnejšie. Obchodníkom i spotrebiteľom priniesol prechod na euro viac istoty aj čo sa týka ceny, za ktorú sa tovar predáva. Nová mena mala vplyv aj na zvýšenie konkurencie na jednotnom trhu. Z hľadiska ochrany spotrebiteľov pri prechode na novú menu prijala Európska rada nariadenie, ktoré okrem iného nedovolilo zneužiť prechod na euro na zmenu zmluvných podmienok, či odstúpenie od zmluvy. Nariadenie stanovilo aj presné pravidlá na zaokrúhľovanie smerom nadol aj nahor pri výmene národných platidiel za eurá a centy a za záväzné výmenné kurzy určilo kurzy platné k 1. januáru 1999. Krajiny eurozóny pre spotrebiteľov od roku 1999 zaviedli paralelné označovanie cien tovaru v národnej mene a v euro. == Jazykové použitie == {{Hlavný článok|Jazykové verzie eura}} Podľa európskych predpisov sa v nominatíve jednotného čísla vo všetkých úradných či štátnych jazykoch krajín EÚ má používať tvar "euro". V ostatných prípadoch používanie názvu "euro" úplne podlieha pravidlám úradných či štátnych jazykov členských štátov EÚ. [[Jazykové verzie eura]]. Podľa pravidiel slovenského jazyka (primárne z kodifikačných príručiek [[Krátky slovník slovenského jazyka]], [[Príručka slovenského pravopisu]] a [[Morfológia slovenského jazyka]]) je euro slovo ohybné, stredného rodu, skloňované podľa štandardného vzoru mesto, vyslovuje sa ako tri slabiky: e-u-ro. Okrem toho má euro medzinárodnú skratku "EUR" podľa normy ISO, (nezáväznú) značku € a na Slovensku (nezáväznú) skratku Eur. Názov meny Euro sa tiež dostal do slovenského slangu, kde Slováci používajú hovorovo alebo slangovo '''éčko, ečko, evri, euri, evry, efri, euráč, euroš, eurák, eurík, eurka, eurko, eurček, euráčik, ojro, očko, jurko, juráš, jurášik, jurík, juroš, juroška'''<ref> {{Citácia periodika |priezvisko = Považaj |meno = Matej |autor= |odkaz na autora= |spoluautori= |titul= Používanie názvu euro a odvodeniny od tohto názvu |periodikum = Kultúra slova |odkaz na periodikum = Kultúra slova |rok = 2009 |mesiac= |ročník= 43 |číslo = 2 |strany= 65-70 |url = http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2009/2/ks2009-2.pdf |dátum prístupu = 2014-10-17 |issn = 0023-5202 }}</ref><ref>[https://www.sme.sk/c/4257220/eurace-ci-jurose-aj-takto-uz-slovaci-premenovali-eura.html]</ref>) == Galéria == <gallery mode=nolines widths=250 heights=150> Euro coins and banknotes.jpg|Euromince a eurobankovky Euro banknotes.png|Eurobankovky Slovak euro calculator2.JPG|Slovenská eurokalkulačka používaná počas prechodu na euro </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Euro}} == Externé odkazy == * [http://www.euromena.sk/Generalny_zakon_o_eure_a_komentar_a_vyhlasky/11216c Zákon o zavedení eura s komentárom, dôvodovou správou a vykonávacími vyhláškami]{{Nedostupný zdroj|date=november 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=1615 Euro v slovenčine]{{Nedostupný zdroj|date=november 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.kurz-euro.sk/ Európa a Slovensko - Euro] * [http://www.eurobilltracker.com/ Sledujte vaše eurobankovky] * [http://www.naeuro.sk Euro, euro kalkulačka, mena euro na Slovensku a aké hrozby a príležitosti skrýva] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090116213658/http://www.naeuro.sk/ |date=2009-01-16 }} * [http://www.bis-ans-ende-der-welt.net/Europa-B.htm Eurobankovky] {{deu icon}} {{eng icon}} {{Eurozóna}} {{Euro}} {{MenyEÚ}} {{Meny Európy}} [[Kategória:Euro| ]] [[Kategória:Meny v Európe]] [[Kategória:Európska únia]] [[Kategória:Symboly Európskej únie]] 789n4skmln3bhjz3lsivw112nrmvzpm 0 11048 8199140 8179168 2026-04-16T12:08:08Z Jetam2 30982 mínus slovenské Svetové dedičstvo (mimo záberu článku) 8199140 wikitext text/x-wiki {{Infobox OSN | meno = United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization<br />Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru | obrázok = Flag of UNESCO.svg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | typ organizácie = Špecializovaná agentúra | skratka = UNESCO | hlava organizácie ={{minivlajka|Francúzsko}} [[Audrey Azoulay]] | stav = aktívna | založené = 16. november 1945<ref>[http://unesdoc.unesco.org/images/0014/001473/147330E.pdf Brožúra UNESCO v pdf formáte]</ref> | ústredie = {{minivlajka|Francúzsko}} [[Paríž]], [[Francúzsko]] | web = [http://www.unesco.org/ www.unesco.org] | rodičovská organizácia = | poznámky = }} '''Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru''' alebo '''Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru''' ({{V jazyku|eng|United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization}}, skratka '''UNESCO''') je medzinárodná organizácia systému [[Organizácia Spojených národov|OSN]], ktorá má mandát na rozvoj [[Vzdelávanie|vzdelávacieho]], [[Veda|vedeckého]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] potenciálu svetového spoločenstva. Stála pri zrode ''Európskeho strediska pre jadrový výskum'' alebo ''Medzinárodného strediska pre štúdium konzervácie a reštaurovania pamiatok''. Pomohla pri vzniku medzivládnych programov v oblasti [[hydrológia|hydrológie]], [[oceánografia|oceánografie]], [[geológia|geológie]] a [[životné prostredie|životného prostredia]]. Pod patronátom UNESCO vznikol rad medzinárodných dohovorov vzťahujúcich sa na autorské práva, ochranu pamiatok a iné. Vzhľadom na nesúhlas s vtedajšími cieľmi, administratívou a neefektívnou prácou vystúpili v roku [[1984]] z UNESCO [[Spojené štáty|USA]]. V roku [[1985]] ich nasledovalo [[Spojené kráľovstvo]] a v roku [[1986]] [[Singapur]]. Postup týchto krajín mal vážne následky na finančnú situáciu tejto svetovej organizácie. Spojené kráľovstvo obnovilo členstvo v UNESCO v roku [[1997]] a USA v roku [[2003]]. Slovensko získalo členstvo v UNESCO [[9. február]]a [[1993]] ([[Česko-Slovensko]] bolo zakladajúcim členom UNESCO). == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Eng icon}} * [http://ngo-db.unesco.org/ Databáza organizácií udržujúcich oficiálne vzťahy s UNESCO] (en, fr) {{Organizácia Spojených národov}} [[Kategória:UNESCO]] [[Kategória:Špecializované agentúry OSN]] [[Kategória:Organizácie založené v 1945]] r5yi44poedjryl9jgfxtasawy05crih 0 11375 8199192 8154370 2026-04-16T13:52:28Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8199192 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alfred Hitchcock | Portrét = Hitchcock, Alfred 02.jpg | Veľkosť obrázka = 230px | Popis osoby = anglický filmový režisér | Dátum narodenia = [[13. august]] [[1899]] | Miesto narodenia = [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1980|4|29|1899|8|13}} | Miesto úmrtia = [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]| | Portál1 = Spojené kráľovstvo }} [[Sir]] '''Alfred Joseph Hitchcock''', [[Rad britského impéria|KBE]] (* [[13. august]] [[1899]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] – † [[29. apríl]] [[1980]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]) bol [[Anglicko|anglický]] filmový [[režisér]]. Bol inovátorom v oblasti trileru a hororu. Patrí medzi najvýznamnejších režisérov všetkých čias. Často sa mu hovorí aj „Majster napätia“. == Filmografia == === Nemé filmy === * [[1925]] Bludisko lásky (The Pleasure Garden) * [[1926]] Skalný orol (The Mountain Eagle) * [[1926]] Príšerný hosť (The Lodger: A Story of the London Fog) * [[1927]] Na šikmej ploche (Downhill) * [[1927]] Žena so zlou povesťou (Easy Virtue) * [[1927]] Svetový šampión (The Ring) * [[1928]] Farmárova žena (The Farmer's Wife) * [[1928]] Rozmary bohatej ženy (Champagne) * [[1929]] …a neuveď nás do pokušenia (The Manxman) === Zvukové filmy === * [[1929]] Jej spoveď (Blackmail) * [[1930]] Juno a páv (Juno and the Paycock) * [[1930]] Proces Mary Baringovej (Murder!) * [[1931]] Boj na nôž (The Skin Game) * [[1932]] Číslo sedemnásť (Number Seventeen) * [[1932]] Bohatí a cudzí (Rich and Strange) * [[1933]] Viedenské valčíky (Waltzes from Vienna) * [[1934]] Muž, ktorý vedel príliš veľa (The Man Who Knew Too Much) * [[1935]] Tridsaťdeväť stupňov (The 39 Steps) * [[1936]] Štyria vyzvedači (Secret Agent) * [[1936]] Sabotáž (Sabotage) * [[1937]] Mladý a nevinný (Young and Innocent) * [[1938]] Zmiznutie starej dámy (The Lady Vanishes) * [[1939]] Hostinec Jamajka (Jamaica Inn) * [[1940]] [[Rebecca]] * [[1940]] Zahraničný dopisovateľ (Foreign Correspondent) * [[1941]] Pán Smith s manželkou (Mr. And Mrs. Smith) * [[1941]] [[Podozrenie]] (Suspicion) * [[1942]] Sabotér (Saboteur) * [[1943]] [[Ani tieň podozrenia]] (Shadow of a Doubt) * [[1944]] Záchranný čln (Lifeboat) * [[1945]] [[Rozdvojená duša]] (Spellbound) * [[1946]] Povestný muž (Notorious) * [[1948]] Prípad Paradineová (The Paradine Case) * [[1948]] Povraz (Rope) * [[1949]] Pod obratníkom Kozorožca (Under Capricorn) * [[1950]] [[Tréma]] (Stage Fright) * [[1951]] Cudzinci vo vlaku (Strangers on a Train) * [[1953]] Spovedám sa (I Confess) * [[1954]] Vražda na objednávku (Dial „M“ for Murder) * [[1954]] [[Okno do dvora]] (Rear Window) * [[1955]] Chyťte zlodeja (To Catch a Thief) * [[1955]] [[Problémy s Harrym]] (The Trouble With Harry) * [[1956]] Muž, ktorý vedel príliš veľa (The Man Who Knew Too Much) * [[1957]] Nepravý muž (The Wrong Man) * [[1958]] [[Vertigo (film)|Vertigo]] (Vertigo) * [[1959]] [[Na sever severozápadnou linkou]] (North by Northwest) * [[1960]] [[Psycho (film z roku 1960)|Psycho]] * [[1963]] [[Vtáci (film)|Vtáci]] (The Birds) * [[1964]] [[Marnie (film)|Marnie]] * [[1966]] Roztrhnutá opona (Torn Curtain) * [[1969]] [[Topaz]] * [[1972]] Besnenie (Frenzy) * [[1976]] Rodinné sprisahanie (Family Plot) == Ocenenie == * 1973, [[Grand Master Award]] == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Richard | meno = Blech | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Svet filmových režisérov]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1968 | isbn = | doi = | edícia = | kapitola = Alfred Hitchcock Symbióza umení | strany = 264 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }} == Pozri aj == * [[Hitchcock (film)]] == Iné projekty == {{Projekt|q|commonscat=Alfred Hitchcock}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0000033|meno=Alfred Hitchcock}} * {{Csfd meno|id=2935|meno=Alfred Hitchcock}} {{Biografický výhonok}} {{Držitelia ceny Cecil B. DeMille Award}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hitchcock, Alfred Joseph}} [[Kategória:Britskí filmoví režiséri]] [[Kategória:Hollywoodsky chodník slávy]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]] [[Kategória:Osobnosti z Londýna]] baz6nh8gfkmoylwrclhala4rxc4p76a 0 13069 8199342 8161235 2026-04-16T20:37:19Z Auto-épreuve 128612 8199342 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = Palace and Park of Versailles |názov = Zámok Versailles |obrázok = Chateau-de-versailles-cour.jpg |titulok = Jadro zámku s Mramorovým dvorom |štát = {{minivlajka|Francúzsko|w}} |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = i, ii, vi |ID = 83 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|Európa a Severná Amerika]] |súradnice = {{Coord|48|48|15.85|S|2|7|23.38|V|region:FR|display=inline,title}} |rok = 1979 |zasadnutie = |dodatky = drobné dodatky v 2007 |ohrozenie = }} '''Zámok vo Versailles''' (po [[francúzština|francúzsky]] ''Château de Versailles'', vyslov: šato d versaj) je významný [[Zámok (stavba)|zámok]] v meste [[Versailles]] pri [[Paríž]]i, ktorý vznikol v čase vrcholu kráľovskej moci vo [[Francúzsko|Francúzsku]], ako symbol absolutistickej monarchie. S prestávkou za vlády regenta [[Filip II. Orleánsky|Filipa II. Orleánskeho]] bol zámok od roku [[1682]] až do [[Veľká francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] (1789) sídlom kráľovského dvora a vlády Francúzska. Versailles je jedným z najväčších palácov Európy a je považovaný za vrchol zámockej architektúry v Európe.<ref name="Barock133">Rolf Tomann (Hrsg.): ''Die Kunst des Barock''. Könemann, s. 133.</ref> Viaceré európske paláce sa snažili byť akousi kópiou Versailles ([[Petergof (palác)|Petergof]], [[Schönbrunn]], [[Eszterháza]] a pod.). == Dejiny == * Zač. [[17. storočie|17. stor]].: Versailles bola malá dedina, obklopená močarinami a lesmi plnými zveri, kam [[Ľudovít XIII.]] chodil na lov * [[1624]]: [[Ľudovít XIII.]] tu kúpil pozemok, na ktorom dal postaviť vidiecke sídlo (poľovnícky dom) * [[1631]]: [[Jean-François de Gondi]], biskup parížsky, previedol na Ľudovíta XIII. panstvo Versailles a [[Philibert Leroy]] v rokoch 1631{{--}}1634 kráľovi prestaval vidiecke sídlo na poľovnícky zámoček (dnes jadro paláca okolo Mramorového dvora) * [[1661]]: [[Ľudovít XIV.]] (Kráľ Slnko) sa stal kráľom a ihneď (v snahe vyhnúť sa búriacemu sa Parížu a kvôli spomienkam na poľovnícke výlety do tejto oblasti) dal upraviť areál tak, aby sa tu mohli vytvoriť záhrady pre rôzne slávnosti * [[1668]]{{--}}[[1710]]: zámok sa podobá stavenisku – rôzne prestavby a úpravy * [[1662]]{{--}}1670: [[Louis Le Vau]] mierne rozšíril starý zámok, vznikli fasády v talianskom štýle; [[André Le Nôtre]] upravil záhrady (aj neskôr) – na sústavu kanálov, fontán a pod. si privolal talianskych bratov [[Francine]] * [[1661]]{{--}}[[1683]]: [[Charles Le Brun]] viedol prácu maliarov, sochárov, dekoratérov a pod. * od r. [[1664]]: konali sa tu prvé hýrivé slávnosti * [[1668]]: Ľudovít XIV. kúpil susednú dedinu [[Trianon]] (vedľa parku), ktorú pričlenil k panstvu Versailles a dal zbúrať; roku 1670 tu dal postaviť zámok Porcelánový Trianon; roku 1687 bol tento zámok nahradený dnešným zámkom [[Veľký Trianon]] * 1678{{--}}[[1708]]: [[Jules Hardouin Mansart]] podstatne rozšíril zámok: pridal dnešné dve krídla paláca (severné a južné) * [[1680]]: vznik slávnej Zrkadlovej siene (Galerie des Glaces), ktorá nahradila terasu spájajúcu spálne kráľa a kráľovnej * [[1682]]: zámok sa stáva sídlom kráľovského dvora, ktorý sa sem presťahoval; ešte o dva roky neskôr tu však stále pracovalo 22 000 robotníkov, 6 000 koní a pod. na stavebných prácach; [[Ľudovít XIV.]] vykonal zmeny najmä na zariadení interiéru * [[1688]]: zámok prakticky hotový; jeho údržba stála asi 25 % vládnych príjmov Francúzska * [[1710]]: vysvätenie kaplnky * [[1715]]{{--}}1722: za vlády regenta Filipa Orleánskeho [[Ľudovít XV.]] dočasne sídli vo [[Vincennes]] * [[1736]]: otvorenie Herkulovej siene * [[1761]] – [[1768]]: pri Veľkom Trianone vznikol zámoček [[Malý Trianon]] * 1770{{--}}1772: A. – J. Gabriel vykonal menšie úpravy najmä hlavného zámku – konkrétne prístavba budovy Opery * [[1783]]: podpísaný [[Versaillský mier (1783)|Versaillský mier]] ukončujúci [[Americká revolúcia|Americkú revolúciu]] * [[1783]]{{--}}[[1786]]: stavba tzv. Osady kráľovnej – kvázi-dediny z 12 domov pri [[Trianon]]e s dedinským výzorom, ale luxusným interiérom pre [[Mária Antoinetta|Máriu Antoinettu]] * [[1789]] (zač. Franc. revolúcie): [[5. máj]]a otvorenie generálnych stavov; 6. októbra povstalci zaútočili na zámok a donútili kráľovskú rodinu presťahovať sa do [[Paríž]]a; odvtedy v zámku nebývali králi; počas revolúcie bolo rozkradnuté zariadenie, záhrada bola zanedbaná, budovy slúžili rôznym účelom * [[1806]]{{--}}1810: [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]] dal zámok zreštaurovať, znova zariadiť a dal úplne prestavať [[Veľký Trianon]] a [[Malý Trianon]] * [[1814]]{{--}}[[1824]]: [[Ľudovít XVIII.]] pokračoval v reštaurovaní, najmä spální kráľa a kráľovnej; jeho nástupca Karol X. reštaurovanie ukončil * [[1830]]: po júlovej revolúcii, ktorá zvrhla [[Karol X. (Francúzsko)|Karola X.]], sa zámok znova zanedbáva * [[1833]]{{--}}1837: občiansky kráľ [[Ľudovít Filip Orleánsky]] zachránil zámok pred zbúraním, dal ho prestavať a z vlastných prostriedkov tam (1838) otvoril múzeum venované „všetkým víťazstvám Francúzska“ * [[1870]]{{--}}1871: zámok Versailles je dočasne hlavné sídlo nemeckej armády prusko-francúzskej vojne (1870{{--}}1871); v januári 1871 je tu vyhlásené Nemecké cisárstvo * [[1920]]: [[Trianonský mier]] podpísaný na zámku [[Veľký Trianon]] * po prvej a [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]: pokračuje reštaurovanie a údržba financované o. i. Američanom J. D. Rockefellerom a Akadémiou krásnych umení; zostáva ešte skompletizovať systém fontán, ktorý hoci už teraz vyzerá impozantne, ešte nezodpovedá stavu v 18. storočí == Opis areálu == Po príchode od [[rýchlodráha|rýchlodráhy]] návštevník postupne uvidí: === Zámok === Samotný zámok má tieto časti: vľavo ''Južné krídlo'', v strede ''Kráľovské nádvorie'', vpravo ''Severné krídlo'', úplne vpravo ''Opera'', za Kráľovským nádvorím ''Mramorový dvor'' obklopený ''jadrom zámku'', ktoré sa končí ''Zrkadlovou sieňou''. Jadro zámku má pôdorys v tvare písmena U. Jadrom zámku bola kráľova spálňa s oblokmi vedúcimi do štvorcového dvora (Mramorový dvor), kam sa schádza francúzska šľachta pri kráľovom rannom „lever“ (vstávanie). Do kráľovej spálne sa prechádzalo cez bohato zdobené spálne. Najpriestrannejšia miestnosť jadra zámku (vzadu, tam kde začína záhrada) je ''Zrkadlová sieň'', ktorú roku 1678 postavil Mansart. Je {{m|79|m}} dlhá a je zaklenutá klenbou, s bohatou maliarskou kresbou. Obloky na jednej strane zodpovedajú zrkadlám na stene oproti, „zažali tisíce svetiel, ktoré sa odrážali v zrkadlách a na briliantoch gavalierov a dám“. Fasáda zámku obrátená do nádvoria má typické prvky architektúry zo začiatku 17. stor.: striedanie tehál a otesaného kameňa a končisté strechy. Nádvorie so sochami, kde sa konali divadelné predstavenia. Úplne odlišne pôsobí fasáda obrátená do záhrady. Prvé poschodie členia pilastre a rytmicky vystupujúce portiky, najvyššie poschodie je s malými polkruhovitými oknami. Prísne horizontálna strecha celého zámku urážala oko súčasníkov, privyknutých na strmé francúzske strechy. Zlé jazyky tvrdili, že zámok pripomína dom, ktorého horné poschodie zhorelo. Výrazne horizontálna strecha umožňovala lepšie spojenie zámku s parkom a celým zámockým komplexom. === Záhrada (park) === Versailleský park za budovou zámku je neoddeliteľne spätý so zámkom. Jeho krása spočíva najmä v tom, že je veľmi prehľadný a pomerne súmerný. Z hornej zámockej terasy sa rád díval Ľudovít XIV. Najvýraznejšia časť parku sa rozprestiera pozdĺž hlavnej osi zámku tvoriacej predĺženie cesty vedúcej z Paríža do Versailles. Pozdĺž hlavnej osi vedie najprv z hlavnej terasy schodisko dole k Latoninej fontáne, za ktorou nasleduje Kráľovská aleja lemovaná stromami a ukončená slávnym Apolónovým vodometom (s pozlátenou sochou [[Apolón]]a). Pozdĺž hlavnej osi nasleduje tzv. Veľký kanál (obrovský „bazén“ v tvare kríža), ktorý vzadu už takmer splýva s horizontom. Napravo od Veľkého kanála sa nachádza komplex Trianon (pozri dole). Napravo a naľavo od hlavnej osi záhrady sa nachádzajú rôzne fontány, hájiky a minizáhradky. Versailleský zámok a park neoživovali iba húfy dvoranov, obyvateľov zámku, na výzdobu a oživenie použili stavitelia aj rozsiahlu sochársku výzdobu. Na každom kroku sa stretneme so sochami hermami a s vázami ozdobenými reliéfmi. Celá plastická výzdoba je venovaná jedinému tematickému okruhu takmer ako v gotických katedrálach. Oslava kráľa, ktorý si sám zvolil prímeno kráľ Slnko, sa tu premieňa na oslavu mladosti a krásy boha Apolóna; raz odpočíva v chladivej jaskyni obklopený nymfami, inokedy sa vynára vo svojom voze z vody hladiny. === Trianon === Úplne vzadu, napravo od Veľkého kanála je: zámok ''[[Veľký Trianon]]'', zámok ''[[Malý Trianon]]'', zámok ''Francúzsky pavilón'', ''Belvedere'', ''„Chrám“ lásky'' a tzv. ''Veľké jazero'' obklopené tzv. ''Osadou kráľovnej'' (umelá dedina z pôvodne 12 domov – ''Dom kráľovnej, Mlyn, Gazdovstvo'' a pod.). K dejinám pozri hore roky 1668, 1761 – 1768 a 1783 – 1786. Do Veľkého Trianonu sa pôvodne uchýlil kráľ, keď ho unavil rušný život v zámku. Palác je prízemný, stredný otvorený portikus pripomína stĺpovú sieň optického peristylu. Asymetrická záhradná fasáda zodpovedá požiadavke spojenia stavby s okolím tak, aby ju nezatláčala a dodáva stavbe prívetivejší vzhľad. Od obdobia renesancie to bol prvý pokus oživiť krásu klasickej polychrómie. == Galéria == <gallery> Obrázok:PalaisVersailles.JPG|Exteriér zámku Obrázok:Versailles, Chapelle royale.jpg|Kráľovská kaplnka v hlavnom zámku Obrázok:Versailles, chambre du roi.jpg|Komnata kráľa Obrázok:Chateau Versailles Galerie des Glaces.jpg|Zrkadlová sieň Obrázok:Orangerie.jpg|Oranžéria v záhrade Obrázok:GrandTrianon1.JPG|Veľký Trianon Obrázok:Grand Trianon7.JPG|Veľký Trianon Súbor:Parc chateau versailles.jpg|Park </gallery> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.offrench.net/photos/gallery-8_location-84.php Zámok vo Versailles-fotografie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071030071752/http://www.offrench.net/photos/gallery-8_location-84.php |date=2007-10-30 }} * [http://www.chateauversailles.fr/ Oficiálna stránka] {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} {{Svetové dedičstvo - Francúzsko}} [[Kategória:Barokové stavby vo Francúzsku]] [[Kategória:Hrady a zámky vo Francúzsku|Versailles]] [[Kategória:Parky vo Francúzsku]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva vo Francúzsku]] [[Kategória:Historické pamiatky vo Francúzsku]] [[Kategória:Versailles]] [[Kategória:Stavby v departemente Yvelines]] [[Kategória:Zámok Versailles| ]] [[Kategória:Športoviská na Letných olympijských hrách 2024]] rh79kvtm543b2s4ftzc7dq5vb9fg6qh 0 14038 8199310 8196712 2026-04-16T19:30:57Z Ziv 201445 ([[c:GR|GR]]) [[File:Michelangelo Merisi da Caravaggio, Saint John the Baptist (Youth with a Ram) (c. 1602, WGA04112).jpg]] → [[File:Michelangelo Merisi da Caravaggio, Saint John the Baptist (Youth with a Ram) (c. 1602, Yorck Project).jpg]] → File replacement: Update to a version with more pixels ([[c:c:GR]]) 8199310 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Michelangelo Merisi da Caravaggio | Portrét = Bild-Ottavio Leoni, Caravaggio.jpg | Popis = [[Ottavio Leoni]], ''Portrét Caravaggia'', okolo 1621, červená a biela krieda na modrom papieri, [[Biblioteca Marucelliana]], [[Florencia]] | Veľkosť obrázka = 230px | Dátum narodenia = [[29. september]] [[1571]] | Miesto narodenia = [[Caravaggio (mesto)|Caravaggio]], [[Milánske vojvodstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1610|7|18|1571|9|29}} | Miesto úmrtia = [[Porto Ercole]], [[Pápežský štát]]| | Portál1 = Umenie | Portál2 = Taliansko }} '''Caravaggio''', vl. menom '''Michelangelo Merisi''' (* [[29. september]] [[1571]], [[Caravaggio (mesto)|Caravaggio]] – † [[18. júl]] [[1610]], [[Porto Ercole]]) bol [[Taliansko|taliansky]] [[barok]]ový maliar, jedna z najvýznamnejších osobností svetového maliarstva. == Rané detstvo a mladosť == Narodil sa v malom mestečku Caravaggio neďaleko [[Miláno|Milána]] v južnej [[Lombardia|Lombardii]], Fermovi Merisimu, správcovi rodiny [[Sforzovci|Sforzovcov]], a jeho druhej manželke Lucii Aratoriovej. O jeho narodení neexistuje žiaden záznam, ani v Miláne ani v Caravaggiu, maliar však prijal meno svojho rodného mesta. Čoskoro po jeho narodení sa rodina presťahovala do Milána, kde mal jeho otec, architekt a stavebný majster, väčšie možnosti uplatnenia. Tu prežil Michelangelo svoje najranejšie detstvo. V októbri 1577 zomrel na následky moru Michelangelov otec i starý otec. Matka sa s Michelangelom a jeho súrodencami presťahovala späť do Caravaggia. Po získaní základného vzdelania sa mladý Caravaggio začal v Miláne v roku 1584 učiť maliarom v dielni renomovaného umelca [[Simone Peterzano|Simoneho Peterzana]]. Tu získal nadaný mladík dôkladné vzdelanie renesančného umelca. Prvý raz sa dostal do styku s dielom veľkého [[Leonardo da Vinci|Leonarda]]. Mladý umelec v Peterzanovej dielni začal spoznávať novovznikajúci maliarsky štýl, ktorý postupne predchádzajúci, [[Renesancia|renesančný]], vytláčal. == Začiatok umeleckej dráhy == [[Obrázok:Caravaggio - I Musici.jpg|left|thumb|220px|''Muzicírujúci chlapci'', okolo 1595 – 1596, olej na plátne, [[Metropolitan Museum of Art]], [[New York (mesto)|New York]]. Na obraze sa sám autor spodobnil; je to chlapec v pozadí napravo]]V roku 1588 dielňu opustil a stal sa slobodným umelcom. O rok nato zomrela i jeho matka a Caravaggio po vybavení pozostalosti opustil rodné mesto, do ktorého sa už nikdy nevrátil. Jeho novým pôsobiskom sa stal [[Rím]]. Medzi rokmi 1591 – 1592 pricestoval do Ríma, ktorý bol považovaný za kultúrne a duchovné centrum vtedajšieho sveta. Aby si zabezpečil živobytie prijal zamestnanie u miestneho maliara menom Lorenzi. Tu zrejme vytvoril niekoľko obrazov, ktoré však nie sú známe. Po období pretĺkania sa a lacných objednávok talent mladého umelca objavil prvý významnejší mecenáš, prelát Pandolfo Pucci. Caravaggiova umelecká tvorba tu dostala nový impulz v podobe slobodného výberu námetov. Už na počiatku pobytu v prelátovom dome vznikol obraz ''Chlapec uhryznutý jaštericou''. Do tohto obdobia spadá vznik viacerých obrazov, na ktorých hlavnými postavami sú mladí krásni chlapci – ''Chlapec šúpajúci ovocie'', ''Chlapec a váza s ružami'', ''[[Lutnista (Caravaggio)|Lutnista]]'' a ''Muzicírujúci chlapci'', na ktorom je možno vidieť maliarov prvý známy autoportrét; je to chlapec v pozadí napravo, pričom prítomnosť okrídleného amora možno chápať ako narážku na Caravaggiovu údajnú homosexualitu. [[Obrázok:Caravaggio - Boy Bitten by a Lizard.jpg|right|thumb|200px|''Chlapec uhryznutý jaštericou'', okolo 1595, olej na plátne, [[Národná galéria (Londýn)|Národná galéria]], [[Londýn]]]]Dôležitý zlomový moment v Caravaggiovej tvorbe nastal na prelome rokov 1593 – 1594. V tomto čase opustil Pucciho dom a vzápätí nato vážne ochorel. Iba zásluhou osobitnej starostlivosti sa po takmer polročnom pobyte v nemocnici z choroby vyliečil. Choroba našla odozvu v niektorých jeho dielach; najznámejším z nich sa stal ''Chorý Bakchus'', pravdepodobne druhý umelcov autoportrét. Dielo vzniklo v ateliéri [[Cavalier d'Arpino|Cavaliera d'Arpino]], veľmi populárneho umelca, známeho okrem maliarstva i v literárnych kruhoch (bol členom združenia ''Accademia degli Insensati'', kam patril napr. aj kardinál Maffeo Barberini, neskorší pápež [[Urban VIII.]]). V d'Arpinovom ateliéri sa Caravaggio spoznal z francúzskym maliarom [[Valentin de Boulogne|Valentinom de Boulogne]], vďaka ktorému vznikli prvé z Caravaggiových veľkých prác: ''Bakchus'', ''Veštkyňa'' a na objednávku Valentinovho významného zákazníka a zberateľa umenia, kardinála [[Francesco Maria del Monte|Francesca Mariu del Monte]] prvý umelcov náboženský obraz ''Stigmatizácia svätého Františka''. Táto práca, považovaná za dielo hodné zrelého umelca, sa stala skutočným odrazovým mostíkom ku kariére veľkého maliara. Pre niektorých historikov umenia znamená ''Stigmatizácia svätého Františka'' začiatok [[barok]]a vo výtvarnom umení. == Zrelým umelcom == Kardinál del Monte, v ktorého [[Palazzo Madama|paláci]] na námestí [[Piazza Navona]] býval, sa stal na ďalšie obdobie významným Caravaggiovým mecenášom. Hneď na začiatku pobytu v kardinálovom dome vznikol slávny obraz ''Kôš s ovocím'', zátišie známe zachytením optického klamu: predný okraj košíka presahuje cez hranu stola. Dielo sa stalo akýmsi predobrazom neskoršej realisticky zachytenej maľby v Caravaggiovom podaní. [[Obrázok:Madonna di Loreto-Caravaggio (c.1604-6).jpg|right|thumb|170px|''Loretánska Madona'', 1604 – 1605, olej na plátne, [[Bazilika Sant'Agostino]], [[Rím]]. Obraz sa stretol rovnakou mierou s obdivom ako s neúprosným odporom]]Významnú skupinu diel, pochádzajúcich z tohto obdobia, tvoria náboženské obrazy: ''Obrátenie Márie Magdalény'', ''Judita a Holofernes'' a ''Svätá Katarína Alexandrijská''. Tieto diela možno považovať za prvé obrazy naznačujúce ústup od všeobecne zaužívaných konvencií v zobrazení postáv svätcov – pre postavy Márie Magdalény, Judity i svätej Kataríny umelcovi poslúžilo ako model dievča z ulice. Roky na prelome 16. a 17. storočia boli obdobím vzniku Caravaggiových najvýznamnejších diel. Išlo v prevažnej miere o diela s náboženskou tématikou: ''Odpočinok na úteku do Egypta'', ''[[Umučenie svätého Matúša]]'', ''[[Povolanie svätého Matúša]]'', ''Matúš s anjelom'', ''Večera v Emauzách'', ''[[Ukrižovanie svätého Petra]]'', ''[[Obrátenie svätého Pavla]]'', ''Kladenie Krista do hrobu'' a ''[[Smrť Panny Márie (Caravaggio)|Smrť Panny Márie]]''. Z námetovo odlišných diel tohto obdobia je známy napr. jeho ''[[Víťazný Amor]]''. Caravaggiov rímsky pobyt znamenal okrem zrodu svetoznámych diel obdobie, v ktorom bola umelcova rastúca sláva mnohokrát konfrontovaná s jeho divokou a tvrdohlavou povahou. V roku 1604 musel kvôli obžalobe na istý čas opustiť Rím a uchýliť sa do [[Janov (Taliansko)|Janova]]. Až po stiahnutí obžaloby sa mohol vrátiť do Ríma, kde pokračoval v rozpracovaných dielach. Dokončil ''Loretánsku Madonu'', obraz vyvolávajúci rovnako nadšenie ako opovrhnutie. V postave Panny Márie, stvárnenej v prostom sedliackom postoji, zadávatelia spoznali tvár prostého dievčaťa z námestia [[Piazza Navona]]. Tá istá dievčina stála Caravaggiovi modelom pri obraze ''[[Madona s hadom]]''. Jeden z najrebelskejších obrazov znamenal zlom v jeho doterajšej kariére. Dielo, ktoré malo pôvodne zdobiť jednu z kaplniek [[Bazilika svätého Petra|svätopeterskej baziliky]] bolo pre údajné bohorúhačstvo odmietnuté. Caravaggio sa, ako už mnoho ráz predtým, začal venovať nočným potulkám spojenými s výtržnosťami. Pri jednej z nich prišlo k usmrteniu strážnika kontrolujúceho nočný poriadok, z čoho bol Caravagio obvinený a uväznený. Vďaka priateľom sa mu podarilo z väzenia ujsť. Týmto činom sa však Caravaggio dostal na zoznam hľadaných zločincov. Na úteku sa stihol zapliesť do bitky a okrem toho pri akejsi pouličnej hre obvinil protihráča z podvodu. Pri následnej potýčke bol umelcov protihráč smrteľne zranený. Caravaggio utiekol. Následok nenechal na seba dlho čakať. Okamžite bol na neho vydaný zatykač a súčasne bol odsúdený na smrť. Ba čo viac, bol daný do kliatby, čo znamenalo, že každý člen stráže mohol kedykoľvek vykonať rozsudok. Pre Caravaggia záchrana znamenala útek na územie mimo dosahu rímskej právnej moci. Bol bez prostriedkov, oslabený a s podlomeným zdravím. Do Ríma sa už nikdy nevrátil. Neustále sa skrývajúci, no dúfajúci v triumfálny návrat, súčasne však znechutený, rozložený nenávisťou, chorobou a hrozbou smrti sa chystal vytvoriť poslednú časť svojho geniálneho diela. == Neapol, Malta, Sicília == Už pri odchode z Ríma patril k najvýznamnejším maliarom v meste. Jeho prvé kroky smerovali do [[Neapol]]a, kde sa schovával v rodine svojho priateľa. Napriek nepriaznivému osudu i tu maľoval, čím rástli rady jeho obdivovateľov. Prvá objednávka nenechala na seba dlho čakať. Pre bohatého obchodníka namaľoval oltárny obraz ''Ružencová Madona''. Okrem neho počas neapolského pobytu vznikli diela ''Sedem skutkov milosrdenstva'' a ''Bičovanie Krista''. V júli 1607 však náhle pobyt v Neapole ukončil a nastúpil na loď smerujúcu na [[Malta|Maltu]]. Po príchode na ostrov si svojím umením takmer okamžite získal priazeň [[Rád maltézskych rytierov|maltézskych rytierov]], predovšetkým však ich veľmajstra Alofa de Wignacourta. 14. júla 1608 sám bol pasovaný za maltézskeho rytiera. Napriek sľubne vyzerajúcim vyhliadkam na bezstarostný život sa už o tri mesiace po prijatí titulu dostal do hádky s nadriadeným za čo bol okamžite uväznený. 1. decembra bol ako „skazený a škodlivý člen“ z rádu vylúčený. Počas pomerne krátkeho maltského obdobia Caravaggio vytvoril štyri diela: ''[[Sťatie Jána Krstiteľa]]'', druhú verziu ''Večere v Emauzách'', ''Spiaceho Amora'' a ''Portrét Alofa de Wignacourt'', rádového veľmajstra. [[Obrázok:David with the Head of Goliath-Caravaggio (1610).jpg|left|thumb|180px|''Dávid s hlavou Goliáša'', 1609 – 1610, olej na plátne, [[Galleria Borghese]], [[Rím]]]]Z Malty, kde sa mu podarilo ujsť z väzenia, sa dostal na [[Sicília|Sicíliu]] a usadil sa v [[Syrakúzy|Syrakúzach]]. Napriek tomu, že ho sprevádzala povesť zločinca na úteku, na Sicílii ho čakalo vrelé prijatie. Sláva významného umelca ho predbehla a každý chcel vidieť muža, považovaného za najlepšieho maliara v Taliansku. Jeho prvou zákazkou v Syrakúzach bol obraz ''Pohreb svätej Lucie'' pre miestny kostol. Na prelome rokov 1608 – 1609 mesto opustil a odišiel do [[Messina|Messiny]], kde krátko po svojom príchode dostal zákazku na obraz ''Vzkriesenie Lazara''. Ani tu neostal dlho; jeho ďalšou zastávkou bolo [[Palermo]]. Koncom leta roku 1609 sa opäť vrátil do Neapola dúfajúc v oslobodzujúci rozsudok pápežskej moci. Caravaggiov pobyt tu bol veľmi krátky a veľkú časť z neho zabrala rekonvalescencia po predchádzajúcom napadnutí, ktorému bol vystavený. Z tohto obdobia sú najznámejšími dve diela – ''Ján Krstiteľ'' a slávny obraz ''Dávid s hlavou Goliáša'', kde v odrezanej obrovej hlave umelec zvečnil svoj autoportrét. V lete 1610 dorazil do Neapola posol s pápežským omilostením a Caravaggio sa mohol vrátiť do Ríma. S niekoľkými obrazmi určenými pre kardinála [[Scipione Borghese|Borgheseho]] nastúpil na loď smerujúcu na sever. Ale všetkým príkoriam nebolo konca. Po priplávaní do [[Porto Ercole]], od Ríma neveľmi vzdialeného prístavu, Caravaggio vystúpil na breh, kde bol veliteľom miestnej pevnosti zatknutý a uväznený. Išlo zrejme o omyl, no loď medzitým odplávala. Po prepustení z väzenia vyslabnutý a chorý maliar zúfalo hľadal loď, ktorou by pokračoval ďalej. No zachvátila ho horúčka, ktorej pravdepodobne podľahol. == Zhodnotenie diela == [[Obrázok:Caravaggio - La Flagellazione di Cristo.jpg|right|thumb|180px|''Bičovanie Krista'', 1607, olej na plátne, [[Museo di Capodimonte]], [[Neapol]]]]Caravaggiov výtvarný štýl patrí medzi najradikálnejšie umelecké prejavy v maliarstve. Jeho život, sprevádzaný výtržnosťami a svármi našiel odraz i v jeho obrazoch. Všeobecne možno povedať, že Caravaggio je najtajomnejším a najrevolučnejším maliarom v dejinách umenia. Takmer každý jeho obraz znamenal škandál. Svojím dielom Caravaggio rúcal všeobecne zaužívané konvencie. Či išlo o zátišia s ovocím a kvetinami, s umelecky vyprofilovanými mladíkmi, alebo šlo o veľkoplošné náboženské obrazy – v každom z nich je badať umelcov odklon od doteraz prísne zaužívaných výtvarných konvencií. Caravaggio odmietal predstavy o zobrazovaní postáv podľa dobových zvyklostí. Každodenný život obyčajných ľudí nachádzal odraz i v jeho dielach. Postavy sú krásne ale i škaredé – úplne ako bežní ľudia v jeho okolí. Divák tak pri pohľade na jeho diela získava predstavu o maliarovom najintímnejšom pohľade na okolitý život. Presne toto platí i o jeho dielach s náboženskou tematikou. Vo svojej revolučnosti zašiel až tak ďaleko, že svätcom prepožičiaval tváre žijúcich ľudí. Tým šiel priamo proti protireformačnému predpisu, zakotvenému v tzv. obrazovom dekréte [[Tridentský koncil|tridentského koncilu]] (z roku 1563), ktorý zakazoval, pod hrozbou exkomunikácie, prepožičiavať postavám svätcov vzhľad žijúcich ľudí. Existuje názor, že na jednom zo svojich obrazov dal Panne Márii tvár svojej družky, rovnako ako na ďalších obrazoch bolo možné v postavách svätíc spoznať dievčatá z ulice. Prejavy osobitého náhľadu na tak citlivú záležitosť, akou bolo výtvarné spodobnenie svätých, hraničiace v niektorých prípadoch až s bohorúhačstvom, vyvolalo v najvyšších cirkevných kruhoch vlnu pobúrenia. Napriek týmto skutočnostiam dielo tohto nekonvenčného umelca našlo svojich nasledovníkov a jeho odkaz nachádzame najmä v obrazoch realistických maliarov. [[Obrázok:Baco, por Caravaggio.jpg|left|thumb|180px|''Bakchus'', 1596 – 1597, olej na plátne, [[Galleria degli Uffizi]], [[Florencia]]]]Zdesenie, ktoré vyvolávali jeho obrazy, však zmenou spoločenskej klímy pominulo, rovnako ako spomienka na ich autora. Caravaggio postupne zapadol do zabudnutia a museli prejsť tri storočia, než sa mu dostalo spravodlivé ocenenie. Na konci 19. storočia sa umelecká verejnosť opäť stretáva s jeho menom, ale do všeobecného povedomia sa dostal až v prvej tretine nasledujúceho storočia zásluhou výtvarného historika [[Roberto Longhi|Roberta Longhiho]]: ''„Hovorí sa o Michelangelovi z Caravaggia… Zabudlo sa ale, že bez neho by nebolo Riberu, Vermeera, alebo Rembrandta. A Delacroix, Courbet a Manet by boli maľovali inak“''. Až vtedy prišlo k pochopeniu skutočného rozmeru Caravaggiovej umeleckej tvorby. So znovuobjavením Caravaggia rástol záujem o zhliadnutie jeho diel. Už krátko po druhej svetovej vojne sa konala v [[Miláno|milánskom]] [[Kráľovský palác (Miláno)|Palazzo Reale]] výstava ''Mostra del Caravaggio e di Caravaggeschi'' (''Výstava Caravaggia a Caravaggistov''), ktorej úspech prekonal všetky očakávania. V roku 1985 sa v [[Metropolitan Museum of Art]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] uskutočnila výstava ''The Age of Caravaggio'' a o niečo neskôr výstava ''Le siècle du Caravage dans les Collections Françaises'' (''Caravaggiovo storočie vo francúzskych zbierkach'') v [[Paríž]]i. Zatiaľ poslednú prezentáciu Caravaggiových diel poskytla rímska výstava s jednoduchým názvom ''Caravaggio'' v prvej polovici roku 2010, pri príležitosti 400-tého výročia umelcovej smrti. == Odkaz Caravaggiovej tvorby == Caravaggiova tvorba našla odraz v dielach mnohých umelcov. Predovšetkým to bola skupina maliarov označovaná ako [[caravaggisti]]; medzi prvých patrili napr. [[Giovanni Baglione]], [[Mario Minniti]] či [[Orazio Gentileschi]], ďalšími mladšími následovníkmi boli [[Carlo Saraceni]], [[Bartolomeo Manfredi]], [[Orazio Borgianni]] a [[Artemisia Gentileschiová]], dcéra Orazia Gentileschiho. Vplyv Caravaggiovho diela prekonal aj hranice krajiny a zasiahol tvorbu maliarov v [[holandsko]]m [[Utrecht]]e (hlavným predstaviteľom utrechtských caravaggistov bol [[Hendrick ter Brugghen]]) a v [[Španielsko|Španielsku]]; v neposlednom rade vplyv Caravaggiovho šerosvitu možno vidieť v dielach [[Peter Paul Rubens|Rubensa]], [[Jan Vermeer|Vermeera]], [[Rembrandt]]a, [[Diego Rodríguez de Silva y Velázquez|Velásqueza]] a ďalších. == Výber z tvorby == <gallery> Obrázok:Young Sick Bacchus-Caravaggio (1593).jpg|''Chorý Bakchus'', 1593 – 1594, olej na plátne, [[Galleria Borghese]], [[Rím]] Obrázok:Caravaggio - I bari.jpg|''Falošní hráči'', 1594 – 1596, olej na plátne, [[Kimbell Art Museum]], [[Fort Worth]] Obrázok:CarvaggioWadsworthHartford.jpg|''Stigmatizácia svätého Františka'', okolo 1595, olej na plátne, [[Wadsworth Athenaeum]], [[Hartford (Connecticut)]] Obrázok:1596 Caravaggio, The Lute Player New York.jpg|''[[Lutnista (Caravaggio)|Lutnista]]'', 1595, olej na plátne, [[Ermitáž]], [[Petrohrad|Sankt Peterburg]] Obrázok:Rest on the Flight into Egypt-Caravaggio (c.1597).jpg|''Odpočinok na úteku do Egypta'', 1596 – 1597, olej na plátne, [[Galleria Doria-Pamphilj]], [[Rím]] Obrázok:Caravaggio - Canestra di frutta.jpg|''Kôš s ovocím'', okolo 1598 – 1599, olej na plátne, [[Pinacoteca Ambrosiana]], [[Miláno]] Obrázok:Michelangelo Caravaggio 060.jpg|''Svätá Katarína Alexandrijská'', okolo 1598, olej na plátne, [[Museo Thyssen-Bornemisza]], [[Madrid]] Obrázok:Martha and Mary Magdalene-Caravaggio (c.1599).jpg|''Obrátenie Márie Magdalény'', okolo 1598, olej na plátne, [[Detroit Institute of Arts]], [[Detroit]] Obrázok:Caravaggio - Giuditta e Oloferne (ca. 1599).jpg|''Judita a Holofernes'', 1599, olej na plátne, [[Galleria Nazionale d'Arte Antica]], [[Rím]] Obrázok:Caravaggio — The Calling of Saint Matthew.jpg|''[[Povolanie svätého Matúša]]'', 1599 – 1600, olej na plátne, [[Kostol San Luigi dei Francesi]], [[Rím]] Obrázok:Michelangelo Merisi da Caravaggio, Saint John the Baptist (Youth with a Ram) (c. 1602, Yorck Project).jpg|''Ján Krstiteľ'', 1599 – 1600, olej na plátne, [[Kapitolské múzeá]], [[Rím]] Obrázok:Supper at Emmaus-Caravaggio (1601).jpg|''Večera v Emauzách'', 1601, olej na plátne, [[Národná galéria (Londýn)|Národná galéria]], [[Londýn]] Obrázok:Crucifixion of Saint Peter-Caravaggio (c.1600).jpg|''[[Ukrižovanie svätého Petra (Caravaggio)|Ukrižovanie svätého Petra]]'', 1601, olej na plátne, [[Bazilika Santa Maria del Popolo]], [[Rím]] Obrázok:Caravaggio - Cupid as Victor - Google Art Project.jpg|''[[Víťazný Amor]]'', 1601 – 1602, olej na plátne, [[Berlínske štátne múzeá]], [[Berlín]] Obrázok:The Crowning with Thorns-Caravaggio (1602).jpg|''Korunovanie tŕním'', 1602 – 1604, olej na plátne, [[Umeleckohistorické múzeum (Viedeň)|Umeleckohistorické múzeum]], [[Viedeň]] Obrázok:Caravaggio - La Deposizione di Cristo.jpg|''Ukladanie Krista do hrobu'', 1602 – 1603, olej na plátne, [[Vatikánske múzeá]], [[Vatikán]] Obrázok:Sacrifice of Isaac-Caravaggio (Uffizi).jpg|''Obetovanie Izáka'', 1603, olej na plátne, [[Galleria degli Uffizi]], [[Florencia]] Obrázok:Madonna and Child with St. Anne-Caravaggio (c. 1605-6).jpg|''[[Madona s hadom]]'', 1605 – 1606, olej na plátne, [[Galleria Borghese]], [[Rím]] Obrázok:Saint Jerome Writing-Caravaggio (1605-6).jpg|''Píšúci Hieroným'', okolo 1606, [[Galleria Borghese]], [[Rím]] Obrázok:Caravaggio - La Morte della Vergine.jpg|''[[Smrť Panny Márie (Caravaggio)|Smrť Panny Márie]]'', okolo 1606, olej na plátne, [[Musée du Louvre]], [[Paríž]] </gallery> == Literatúra == * HINTZEN-BOHLEN, Brigitte: ''Řím - umění a architektura.'' Praha : Slovart, 2008. 626 s. ISBN 978-80-7391-061-7 * JAVORKOVÁ, Jarmila: Michelangelo Merisi da Caravaggio : Maliar, ktorému jeho talent zachránil život. In: ''Historická revue'', roč. XXXI, 2020, č. 1, s. 54 {{--}} 59. * LAMBERT, Gilles: ''Caravaggio : 1571 - 1610.'' Praha : Slovart {{--}} Köln : Taschen, 2005. 96 s. ISBN 80-7209-750-4 * LANGDON, Helen: ''Caravaggio.'' Praha : BB art, 2002. 354 s. ISBN 80-7257-898-7 * STUKENBROCK, Christiane {{--}} TÖPPER, Barbara: ''1000 mistrovských děl evropského malířství 1300 - 1850.'' Praha : Slovart, 2008. 1008 s. ISBN 978-80-7391-129-4 == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Michelangelo Merisi da Caravaggio}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Caravaggio}} [[Kategória:Caravaggio| ]] [[Kategória:Talianski maliari]] [[Kategória:Barokoví maliari]] [[Kategória:Osobnosti na talianskych bankovkách]] qy4v9rgq2madwzy1l8blkpakw5g0maa 0 19826 8199170 8199135 2026-04-16T13:09:37Z Alygator 2174 /* Ženy v heavy metale */ 8199170 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} {{Infobox Hudobný žáner |Názov=Heavy metal |color=#bb0022 |bgcolor=white |Obrázok= Motorhead-IMG 6368.jpg |Veľkosť obrázka= |Popis obrázka= [[Lemmy Kilmister|Lemmy]] zo skupiny [[Motörhead]], ktorý svojou hudbou položil základy heavymetalového žánru.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Blake|meno=Mark|dátum=Marec 2016|titul=Lemmy: 1945-2015|url=http://www.qthemusic.com/13703/david-bowie-q356/|periodikum=Q Magazine|vydavateľ=Bauer|číslo=356|strany=8–10}}</ref> |Pôvod v štýloch=[[Blues-rock]]<br />[[Psychedelický rock]]<br />[[garage rock|Garážový rock]]<ref name="garage rock">„Garážový rock a psychedelická hudba podnietili taktiež niektoré (zdanlivo) intelektuálnejšie štýly heavy metalu 70. a 80. rokov“ {{Citácia knihy|autor=Hicks, Micheal.|strany=8|rok=2000|titul=Sixties Rock: Garage, Psychedelic, and Other Satisfactions|vydanie=2.|vydavateľ=University of Illinois Press, 2000|isbn=0252069153}}</ref> |Kultúrne pozadie čas=Koniec 60. rokov |Kultúrne pozadie krajina= [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Spojené štáty|USA]] |Typické nástroje=[[Elektrická gitara]] – [[Basová gitara]] – [[Bicie]] – [[Klávesové nástroje|Klávesy]] (občas) |Všeobecná popularita=Celosvetová, vrchol dosiahla v 80. rokoch |Podštýly=[[Black metal]] – [[Death metal]] – [[Doom metal]] – [[Glam metal]] – [[Gotický metal]] – [[Groove metal]] – [[Power metal]] – [[Speed metal]] – [[Stoner metal]] – [[Thrash metal]] – [[Tradičný heavy metal]]<br />([[Zoznam štýlov heavy metalu|kompletný zoznam]]) |Zmes štýlov=[[Alternatívny metal]] – [[Avantgardný metal]] – [[Crustcore|Crust punk]] – [[Drone metal]] – [[Folk metal]] – [[Funk metal]] – [[Grindcore]] – [[Grunge]] – [[Industriálny metal]] – [[Kresťanský metal]] – [[Metalcore]] – [[Neoklasický metal]] – [[Nu metal]] – [[Progresívny metal]] – [[Rap metal]] – [[Sludge metal]] – [[Symfonický metal]] – [[Viking metal]] |Regionálne scény=[[Gothenburg metal|Gothenburg]] – [[Nová vlna britského heavy metalu|Británia]] – [[Bay Area thrash metal|Bay Area]] – [[Florida death metal|Florida]] |Iné témy=[[Heavymetalová móda|Móda]] – [[Zoznam heavymetalových hudobných skupín|Skupiny]] - [[Hard rock]] - [[Heavymetalová subkultúra]] }} '''Heavy metal''' alebo '''metal''' je druh [[rock]]ovej hudby,<ref>Du Noyer (2003), str. 96; Weinstein (2000), str. 11 – 13</ref> ktorý sa ako vymedzený [[hudobný žáner|hudobný štýl]] objavil na prelome [[60. roky 20. storočia|60.]] a [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].<ref>Weinstein (2000), str. 14</ref> Korene má v [[hard rock|hardrockových]] kapelách, ktoré kombinovaním [[blues]] a [[rock]]u vytvorili nový hudobný štýl, charakteristický používaním [[Elektrická gitara|elektrických gitár]] a [[bicie|bicích]], a takisto hlasitým a skresleným zvukom. Podľa servera Allmusic.com, „zo všetkých nespočetných foriem [[rock and roll]]u, heavy metal je najextrémnejší, či už z hľadiska hlasitosti, mužnosti alebo [[Teatrálnosť|teatrálnosti]].“ Existuje množstvo variácií heavy metalu, no všetky sa opierajú o hlučné, skreslené gitary, opakujúce sa riffy a jednoduché, rytmické tempo. Priekopníci heavy metalu ako [[Led Zeppelin]], [[Black Sabbath]] a [[Deep Purple]] si vybudovali rozsiahlu poslucháčsku základňu, a to i napriek nepriazni kritiky, ako sa to už v histórii žánru nezriedka stáva. V polovici [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] britská kapela [[Judas Priest]] pomohla vycibriť žáner pominutím väčšiny [[blues]]ových prvkov. Kapely Novej vlny britského heavy metalu ([[Nová vlna britského heavy metalu|NWOBHM]]), napr. [[Iron Maiden]] a [[Motörhead]], držiac sa tejto cesty, vniesli do žánru útlocitnosť [[punk rock]]u a kládli dôraz na zvyšovanie rýchlosti. Už od svojich počiatkov mal heavy metal veľkú základňu [[fanúšik]]ov, ktorí sú známi ako ''metalisti'' či ''metláci''. V polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] sa dostali do popredia kapely ako [[Mötley Crüe]], ktoré spadali do [[pop rock|popom]] ovplyvneného žánru nazývaného [[glam metal]]. V [[underground]]e sa vytvorili nové, extrémnejšie, agresívnejšie štýly: [[thrash metal]] priniesli do hlavného prúdu kapely typu [[Metallica]] a [[Megadeth]], zatiaľ čo ostatné štýly ako [[death metal]] a [[black metal]] zostali aj naďalej záležitosťou [[Subkultúra|umeleckého podzemia]].Začiatkom 90.rokov sa dostal do popredia nový subžáner komerčne najúspešnejšieho thrash metalu groove metal s prelomovou Panterou ktorá je považovaná za akúsi predzvesť rap metalu a nu metalu.Od polovice [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] získavajú ohlas nové štýly ako [[nu metal]] (majúci prvky [[funk]]u a [[hip hop]]u) a [[metalcore]] (zlievajú sa v ňom [[extrémny metal]] a [[hardcore punk]]). Tieto nové štýly posunuli hranice tohto žánru. Pojem '''heavy metal''' možno chápať v niekoľkých významoch:<ref>Weinstein (2000), str. 7-8</ref> * 1. v '''pôvodnom význame''' možno heavy metal používať ako synonymum pre [[hard rock]] * 2. v '''užšom zmysle''' predstavuje [[tradičný heavy metal]], ktorý sa od hard rocku odlišuje eliminovaním bluesového vplyvu * 3. v '''širšom zmysle''' predstavuje heavy metal (čiže skrátene metal) celý hudobný žáner, vrátane všetkých jeho odnoží; tento článok pojem heavy metal používa v tomto, širšom zmysle == Charakteristické znaky == [[Súbor:Retro Jet Orestes Di Vruno - Efectos Cluster's Official guitar.jpg|thumb|Elektrická gitara je neodmysliteľnou súčasťou heavy metalu, ako i rockovej hudby vôbec.]] Medzi zvyčajné charakteristiky heavy metalu patria: hlasité skreslené gitary, rázne rytmy, hutný zvuk bicích a živelné vokály. Niektoré štýly ale majú svoje vlastné charakteristické znaky. Jon Pareles, kritik [[New York Times]], píše: „v spletitom svete populárnej hudby je heavy metal hlavnou odnožou hard rocku—menej synkopickou, menej bluesovou, väčšmi naklonenou showmenstvu a hrubej sile.“<ref name="JP">Pareles, Jon. [http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=940DE2DB113DF933A25754C0A96E948260&sec=&spon=&pagewanted=all "Heavy Metal, Weighty Words"] ''New York Times'', [[10. júl]]a [[1988]]. Prístup: [[14. november|14. novembra]] [[2007]].</ref> V žiadnej metalovej kapele nesmie chýbať gitarista, [[basgitara|basgitarista]], bubeník a spevák, ktorý môže byť zároveň aj inštrumentalista. Často sa využívajú i klávesové nástroje,<ref name="W25">Weinstein (2000), str. 25</ref> no najdôležitejší je skreslený gitarový zvuk, ktorý nie je vraj výsledkom inovácie, ale obmedzených možností doby. Medzi prvými metalovými zoskupeniami boli obľúbené ohlušujúce, skreslené [[Hammond organ|Hammondove organy]] a občas aj [[melotron]]. Tieto nástroje v 80. rokoch nahradili elektronické klávesové [[syntetizátor]]y. V dnešnej dobe sa syntetizátory používajú v štýloch ako [[progresívny metal]], [[power metal]] a [[symfonický metal]], ale svoje uplatnenie nájdu aj v iných metalových subžánroch. Niektoré [[nu metal]]ové kapely obľubujú prvky [[hip hop]]u: scratch a rôzne zvukové efekty. [[Súbor:Judas Priest Retribution 2005 Tour.jpg|thumb|Skupina [[Judas Priest]] počas vystúpenia (2005).]] Zosilňovačmi zvýraznená akustická sila [[Elektrická gitara|elektrickej gitary]] mala v dejinách žánru podstatnú úlohu.<ref name="W23">Weinstein (2000), str. 23</ref> Pri hre na gitaru sa často využíva tzv. „efekt-pedál“ spolu s elektrónkovým zosilňovačom, čím sa vytvorí hutný, mocný, „ťažký“ zvuk. Na počiatku 70. rokov niektoré populárne skupiny začali hrávať s dvoma gitaristami. Predné miesto medzi týmito skupinami zastávajú [[Judas Priest]] a [[Iron Maiden]], u ktorých si dvaja alebo traja gitaristi medzi sebou delia funkcie sólovej a rytmickej gitary. Ústrednou zložkou heavy metalu je gitarové sólo, forma kadencie. Zložité sóla a riffy sú neoddeliteľnou súčasťou heavy metalu. Sweeping (hranie brnkadlom), tapping (klepkanie) a iné pokročilé techniky, umožňujúce razantnú hru, sú hojne využívané hráčmi; virtuozita nie je cudzia mnohým metalovým štýlom. Vedúca úloha gitary v heavy metale sa obyčajne dostáva do konfliktu s tradičnou rolou „frontmana“ alebo s rolou vokalistu ako lídra kapely, čím vzniká medzi nimi napätie, ktoré má za následok „priateľské súperenie“.<ref name="W25"/> V heavy metale sa od spevu vyžaduje, aby sa nedostával do popredia pred celkový sound kapely. Keďže metalové korene siahajú ku kultúre [[hippies]], vyžaduje sa, aby sa pri speve „city dávali jasne najavo“, čím sa dosahuje autenticita prejavu.<ref>Weinstein (2000), str. 26</ref> Kritik Simon Frith tvrdí, že „tón hlasu“ metalového speváka má prednosť pred obsahom textu.<ref>Cited in Weinstein (2000), str. 26</ref> V metalovej hudbe sa využíva široká škála spevu: operné vokály [[Rob Halford|Roba Halforda]] z Judas Priest a [[Bruce Dickinson|Brucea Dickinsona]] z Iron Maiden, chrapľavé hlasy [[Lemmy]]ho z [[Motörhead]] a [[James Hetfield|Jamesa Hetfielda]] z [[Metallica|Metallicy]], priamočiare škrekľavé a vrčavé vokály Tomasa Lindberga z [[At the Gates]], flegmatické diabolské vokály blackmetalových spevákov ako napríklad [[Attila Csihar|Attilu Csihara]] z kapely [[Mayhem]]. [[Súbor:Bruce Dickinson perfoming.jpg|thumb|left|Angličan Bruce Dickinson z [[Iron Maiden]] patrí medzi „najlepších heavymetalových spevákov“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thetoptens.com/metal-hard-rock-vocalists|titul=Greatest Heavy Metal/Hard Rock Vocalists|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika|periodikum=OC Weekly|priezvisko=Distefano|meno=Alex|url=http://www.ocweekly.com/music/the-10-best-high-pitched-metal-singers-6584456|titul=The 10 Best High-Pitched Metal Singers|dátum=11. jún 2015|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Who Are The 10 Most High-Pitched Singers In Heavy Metal And Hard Rock?|url=http://www.vh1.com/news/53106/metals-most-high-pitched-singers/|vydavateľ=[[VH1]]|meno=Benjamin|priezvisko=Smith|dátum=6. apríl 2014|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref>]] [[Súbor:MarshallStack_Slayer.jpg|thumb|Stena zo [[zosilňovač]]ov Marshall patriaca zosnulému gitaristovi kapely Slayer, Jeffovi Hannemanovi.]] Osobitá úloha [[basová gitara|basgitary]] je takisto podstatnou zložkou metalového zvuku; súhra basgitary a sólovej gitary je dôležitým prvkom.<ref name="uao">uao. [http://blogcritics.org/archives/2006/02/19/130239.php "Sunday Morning Playlist: Heavy Metal"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080601052851/http://blogcritics.org/archives/2006/02/19/130239.php |date=2008-06-01 }}. ''Blogcritics Magazine'', [[19. február]]a [[2006]]. Prístup: [[16. november|16. novembra]] [[2007]].</ref> Basová gitara umožňuje hrať v nízkych tónoch, ktoré vytvárajú charakteristický „ťažký“ zvuk.<ref name="W24">Weinstein (2000), str. 24</ref> Metalové basové linky sa hodne rôznia v komplexnosti, od „pedálového tónu“ (na rôzne [[akord]]y sa používa len jeden tón) ako základu, až po zdvojené komplexné riffy a tzv. „lick“ (krátka fráza počas sóla), spoločne so sólovou alebo rytmickou gitarou. V niektorých kapelách stojí basa na čelnom mieste<ref name="uao"/> – postup spopularizovaný [[Cliff Burton|Cliffom Burtonom]] ([[Metallica]]) v prvej polovici 80. rokov.<ref>[http://www.bassplayer.com/article/the-king-metal/Feb-05/164 "Cliff Burton's Legendary Career: The King of Metal Bass"] ''Bass Player'', Február 2005. Prístup: [[13. november|13. novembra]] [[2007]].</ref> Metaloví basisti neraz uprednostňujú brnkadlá pred prstami, čím sa ich prejav stáva mohutnejším a jasnejším. Niektorí hudobníci, hrajúci na tzv. „shred gitare“, využívajú sweeping (hranie brnkadlom) a tapping (klepkanie). V poniektorých štýloch, ako napr. thrash a death metal, môže byť skreslenie basy dosiahnuté pomocou „efekt pedálov“, ktoré dodávajú hudbe hutnejší, ťažší zvuk. Numetaloví a deathmetaloví basisti neraz používajú päť- alebo šesťstrunovú basgitaru (alebo rozladený nástroj) s rozšíreným zvukovým rozsahom. Podstata metalového bubnovania spočíva vo vytvorení hlasitého, konštantného búšenia využitím trojitého efektu rýchlosti, energie a precíznosti.<ref>Dawson, Michael. [http://www.moderndrummer.com/updatefull/200001503 "Chris Adler: More Than Meets The Eye"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081217021425/http://www.moderndrummer.com/updatefull/200001503 |date=2008-12-17 }} ''Modern Drummer Online''. Prístup: [[13. november|13. novembra]] [[2007]].</ref> Metalové bubnovanie vyžaduje mimoriadnu dávku trpezlivosti a hráči si musia vypestovať neobyčajnú schopnosť rýchlosti, koordinácie a obratnosti, aby dokázali zahrať komplikované skladby.<ref name="Berry">Berry a Gianni (2003), str. 85</ref> Jednou z charakteristických techník bubnovania je tzv. „cymbal choke“, ktorá spočíva v utlmení činelov rukou, čím sa dosiahne tzv. zvuková explózia.<ref name="W24"/> Heavymetalová súprava bicích je zvyčajne oveľa väčšia, než tomu býva v iných rockových štýloch. V niektorých prípadoch dokonca obrovská sústava bicích zacláňa celé pódium.<ref>Burgess, Mick.[http://www.metalexpressradio.com/menu.php?main=reviews&id=2230 "Dream Theater (Live)"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100618151145/http://www.metalexpressradio.com/menu.php?main=reviews&id=2230 |date=2010-06-18 }} ''Metal Express Radio'', [[9. jún]]a [[2007]]. Prístup: [[13. november|13. novembra]] [[2007]].</ref> Popri zvyčajných bicích nástrojoch v súprave (tom-tom, basový bubon, malý bubon, hi-hat činel, činely crash a ride) sa používajú takisto dvojpedálové bicie, prídavné tom-tomy a množstvo prídavných činelov (splash činely a extra crash činely) a mnohé iné inštrumenty, napr. kravské zvonce. [[Súbor:Tama Artstar Custom.jpg|thumb|Bicia súprava patriaca [[Dave Lombardo|Davovi Lombardovi]], známeho predovšetkým z pôsobenia v kapelách Slayer a [[Testament (skupina)|Testament]].]] Neodmysliteľnou súčasťou živých vystúpení je hluk – „zvukový masaker“, ako ho charakterizuje Deena Weinstein.<ref name="W23"/> Jeffrey Arnett sa vo svojej knihe ''Metalheads'' o heavy metale zmieňuje ako o „zmyslovom ekvivalente vojny.“<ref>Arnett (1996), str. 14</ref> Kráčajúc v stopách [[Jimi Hendrix|Jimiho Hendrixa]] a [[The Who]], priekopníci heavy metalu ako napr. [[Blue Cheer]] zaviedli nové štandardy ohľadne hlasitosti. Ako vraví Dickie Peterson z Blue Cheer: „Vedeli sme len to, že chceme intenzívnejšiu muziku.“<ref name=vdqxbw>Walser (1993), str. 9</ref> Paul Sutcliffe píše o koncerte Motörhead roku 1977 takto: „predovšetkým neúmerná hlasitosť sa pripočítava na vrub kapele, keď sa bavíme o ich vplyve.“<ref>Podľa: Waksman, Steve. [https://archive.is/20120529012657/www.echo.ucla.edu/volume6-issue2/waksman/waksman3.html "Metal, Punk, and Motörhead: Generic Crossover in the Heart of the Punk Explosion"] ''Echo: A Music-Centered Journal'' 6.2 (jeseň 2004). Prístup: [[15. november|15. novembra]] [[2007]]</ref> To isté tvrdí aj Weinstein, keď vraví, že [[melódia]] je ústredným prvkom [[populárna hudba|populárnej hudby]], [[house music|house]] sa zameriava na rytmiku, a heavy metalu tróni energický zvuk, farba hlasu a hlasitosť. Vraví, že hluk má za úlohu „vtiahnuť poslucháča do zvuku“ a poskytnúť „injekciu mladistvej živosti.“<ref name="W23"/> Upriameniu sa na hlučnosť sa vysmieva rockový pseudo-dokument ''Hrá skupina Spinal Tap'', v ktorom istý metalový gitarista tvrdí, že má aparatúru nastavenú „až na jedenásť“. === Hudobný jazyk === ==== Rytmus a tempo ==== Heavy metal je typický energickým tempom a razantnosťou. Množstvo heavymetalových skladieb charakterizujú krátke dvojnotové alebo trojnotové akordy – zložené predovšetkým z osminových a šestnástinových nôt. Tieto akordy bývajú obyčajne prednášané pomocou [[staccato]]vého útoku vytvoreného použitím gitarovej techniky zvanej „palm muting“.<ref>"Master of Rhythm: The Importance of Tone and Right-hand Technique," ''Guitar Legends'', Apríl 1997, str. 99</ref> Strohé, prudké a izolované rytmické časti sa spájajú do rytmických fráz s osobitou, často trhavou štruktúrou. Tieto frázy slúžia za základ rytmických sprievodov a melodických figúr zvaných riffy, ktoré majú za následok „chytľavosť“ piesní. V heavymetalových piesňach sa používajú dlhšie rytmické figúry, ako napr. celá nota, alebo štvrťová nota s bodkou, či dlhšie akordy v pomalých „power baladách“. Tempo v ranom heavy metale bolo náchylné k pomalosti až ťažkopádnosti.<ref name="W24"/> Ale koncom 70. rokov rozmanité tempá začali byť živou súčasťou žánru. Metalové tempá prvej dekády 21. storočia sa pohybujú v rozmedzí od pomalých baladických temp (štvrtinová nota = 60 [[BPM|úderov za minútu]]), až po extrémne rýchle tempá, tzv. „blast beaty“ (štvrtinová nota = 350 úderov za minútu). ==== Harmónia ==== Typickým výrazovým prostriedkom heavy metalu sú „power akordy“, zvané aj „silové akordy“.<ref>Walser (1993), str. 2</ref> Z technického hľadiska je „silový akord“ pomerne jednoduchý: ide o [[Interval (hudba)|súzvuk dvoch tónov]], základného tónu a [[kvinta|kvinty]]. Súzvuk kvinty sa veľmi často ešte dopĺňa o [[Oktáva|oktávu]], pre dosiahnutie plnšieho zvuku. Napriek tomu, že čistá kvinta je najčastejším základom „power akordu“, „silové akordy“ bývajú často zložené aj z iných tónov, ako sú napríklad [[malá tercia]], [[veľká tercia]], [[kvarta|čistá kvarta]], [[znížená kvinta]], alebo [[malá sexta]]. Ďalším znakom je ich jednoznačná harmonická priezračnosť a čitateľnosť – a to aj pri skreslenom tóne. Dvojhmaty sa väčšinou hrajú tak, že ukazováčik vždy drží určitý pražec a prstenník zároveň stláča na tenšej strune o dva pražce vyšší tón. Dvojhmaty sú výhodné tým, že prstoklad je vždy rovnaký, ale môžeme ho posunovať kdekoľvek po hmatníku. Pridaním ďalšieho prstu sa získa menej používaný trojhmat. ==== Typické harmonické vzťahy ==== Heavy metal sa zakladá na riffoch. Riffy sa zväčša tvoria pomocou troch základných harmonických zložiek, a to týchto: modálna harmónia, tritón plus chromatizmus a pedálový tón. ===== Modálna harmónia ===== V tradičnom heavy metale sa zavše využívajú modálne stupnice, predovšetkým eolský a frýgický módus.<ref>Walser (1993), str. 46</ref> To znamená, že žáner využíva modálne akordové progresie ako je napr. eolská progresia I-VI-VII, I-VII-(VI) prípadne I-VI-IV-VII, alebo tiež frýgické progresie, ktoré zahŕňajú vzťahy medzi I a ♭II (napríklad I-♭II-I, I-♭II-III, alebo I-♭II-VII). Príklady využitia eolského módu: * [[Judas Priest]] – „Breaking the Law“ (hlavný riff I-VI-VII) * [[Iron Maiden]] – „Hallowed Be Thy Name“ (hlavný riff I-VI-VII) * [[Accept]] – „Princess of the Dawn“ (hlavný riff I-VI-VII) Príklady využitia frýgického módu: * [[Mercyful Fate]] – „Gypsy“ (hlavný riff I-♭II-I-VI-V) * [[Megadeth]] – „Symphony of Destruction“ (hlavný riff ♭II-I) * [[Sodom]] – „Remember the Fallen“ (intro + hlavný riff, na konci ktorého sa uplatňuje frýgická kadencia: I-♭II-III) ===== Tritonus a chromatika ===== [[Súbor:Black sabbath transcription.png|500px|náhľad|vpravo|Príklad harmonickej progresie s tritonusom G-C# v hlavnom riffe piesne „Black Sabbath“]] Tritonus a chromatika sa v heavy metale používajú v množstve akordových progresií.<ref>Marshall, Wolf. "Power Lord—Climbing Chords, Evil Tritones, Giant Callouses," ''Guitar Legends'', Apríl 1997, str. 29</ref><ref name="MH">Dunn, Sam (2005). "[http://www.metalhistory.com Metal: A Headbanger's Journey]". Warner Home Video (2006). Prístup: [[19. marec|19. marca]] [[2007]]</ref> Tritón, skupina troch celých tónov za sebou, nebol v stredovekom, prísnom harmonickom štýle povolený. To viedlo mníchov k tomu, aby ho prezývali ''diabolus in musica''.<ref>Prvý pokus zakázať tento interval suvísí zrejme s rozvojom hexachordu, ktorý zaviedol Guido z Arezza (990 – 1050). Ide o rad šiestich po sebe idúcich diatonických tónov s poltónovým intervalom uprostred. Od tých čias až po koniec renesancie bol tritón, prezývaný ‚diabolus in musica‘, považovaný za nestály interval a odmietaný kvôli svojej ľubozvučnosti. (Sadie, Stanley [1980]. "Tritone", in ''The New Grove Dictionary of Music and Musicians'', 1. vydanie MacMillan, str. 154 – 5. ISBN 0-333-23111-2. Pozri aj Arnold, Denis [1983]. "Tritone", in ''The New Oxford Companion to Music, Zväzok 1: A-J''. Oxford University Press. ISBN 0-19-311316-3). V období [[Baroková hudba|baroka]] a klasicizmu sa povolil s podmienkou, že bude správne rozvedený. Ale až v období [[Romantizmus (hudba)|romantizmu]] a súdobej vážnej hudby ho začali skladatelia naplno využívať, spolu s jeho negatívnou „diabolskou“ povesťou.</ref> Podobne ako v stredoveku, aj v modernej západnej kultúre sa tritonus chápe ako niečo „diabolské“. V heavy metale má tritonus nezastupiteľné miesto pri gitarových sólach a riffoch – príkladom je začiatok piesne „Black Sabbath“. ===== Pedálový tón ===== V heavy metale sa ako harmonický základ hojne využíva pedálový tón. Ide o hlboký permanentný tón, počas ktorého sa vyskytuje aspoň jeden cudzí (to jest disharmonický) súzvuk.<ref>Kennedy (1985), "Pedal Point," str. 540</ref> Heavymetalové riffy sa spravidla zakladajú na nepretržitom opakovaní tónu, ktorý sa hrá na najhrubších (čiže najnižších) strunách basovej či rytmickej gitary – zvyčajne ide o struny E, A alebo D.<ref>V black metale sa pedálový tón využíva iba zriedka ako súčasť gitarového riffu, skôr sa využíva pri hre na basu.</ref> Inak povedané, jednoduchý basový tón—najčastejšie nízke tóny E alebo A—sa sústavne opakuje, a medzitým sa postupne hrajú rôzne akordy, vrátane akordov, ktoré zvyčajne nezahŕňajú onen basový tón, čím sa vytvára zdanie napätia. Príkladom je úvodný riff piesne „You've Got Another Thing Comin'” od Judas Priest, kde jedna gitara hrá pedálový tón v F# a druhá gitara hrá akordy. ==== Vplyv vážnej hudby ==== [[Súbor:Ritchie Blackmore 1977.jpg|thumb|left|[[Ritchie Blackmore]], zakladateľ skupín [[Deep Purple]] a [[Rainbow]], ktorého gitarová hra bola ovplyvnená klasickou hudbou.]] Podľa Roberta Walsera, popri blues a R&B, „heavy metal ovplyvňujú vo veľkej miere už od počiatkov žánru rôzne hudobné štýly známe pod spoločným názvom „[[klasická hudba]]“. Tvrdí, že medzi najlepších metalových hráčov patria gitaristi, ktorí sa venovali aj štúdiu vážnej hudby. Osvojením a adaptovaním predlôh z vážnej hudby položili základ novému druhu gitarovej virtuozity a zmenám v harmonickom a melodickom jazyku heavy metalu.<ref>Walser (1993), str. 58</ref> Väčšina hudobných prvkov, osvojených heavymetalovými muzikantmi, má pôvod v [[barok]]u, [[klasicizmus|klasicizme]] a [[romantizmus|romantizme]]. [[Ritchie Blackmore]], gitarista z [[Deep Purple]] a [[Rainbow]] a [[Uli Jon Roth]], gitarista zo [[Scorpions]], už počiatkom 70. rokov experimentovali s hudobnými figúrami vypožičanými z vážnej hudby. Počas 80. rokov sa gitaristi [[Randy Rhoads]] a [[Yngwie Malmsteen]] nechali inšpirovať barokovými a neskoršie taktiež klasicistickými hudobnými formami. Následne sa stali vzorom pre neoklasicistických metalových hráčov, ku ktorým patria napríklad [[Michael Romeo]], [[Michael Angelo Batio]] a [[Tony MacAlpine]]. I keď množstvo metalových muzikantov tvrdí, že sa nechali inšpirovať skladateľmi vážnej hudby, heavy metal nenadväzuje priamo na vážnu hudbu.<ref>Na historickú vážnu hudbu priamo nadväzuje [[súdobá vážna hudba]].</ref> Vážna a tvrdá hudba vznikli na základe odlišných kultúrnych tradícií a skúseností: vážna hudba nadväzuje na tradíciu umeleckej hudby, zatiaľ čo metal na tradíciu [[populárna hudba|populárnej hudby]]. Muzikológovia Nicolas Cook a Nicola Dibben k tomu poznamenávajú, že „analýza populárnej hudby často ukáže vplyv umeleckých tradícií“. Príkladom je Walserove spojenie heavy metalu s filozofiou a dokonca aj s vonkajšími prejavmi [[Romantizmus (hudba)|romantizmu]] 19. storočia. Bolo by ale, mylné tvrdiť, že blues, rock, heavy metal, [[Rap (hudba)|rap]] či tanečná hudba sa priamo odvíjajú od „umeleckej hudby“.<ref>Pozri Cook a Dibben (2001), str. 56</ref> Výpožičky heavy metalu z vážnej hudby sa týkajú predovšetkým motívov, melódií a stupníc, a nie komplikovaných zložiek, ako sú [[kontrapunkt]], [[polyfónia]] či klasické štrukturálne schémy. Heavymetalové kapely, včítane [[Progresívny metal|progresívnych]] a [[Neoklasický metal|neoklasických]] kapiel, sa zvyčajne nesnažia dodržiavať kompozičné a estetické požiadavky vážnej hudby. === Motívy textov === Sex, násilie a mystika patria medzi najbežnejšie témy heavymetalových textov. Heavy metal, podobne ako [[blues]], v ktorom má korene, obsahuje často sexuálny podtón – počnúc podmanivými nahrávkami [[Led Zeppelin]] a končiac súčasnou numetalovou tvorbou, ktorej nie sú cudzie otvorené sexuálne narážky.<ref>Weinstein (1991), str. 36</ref> S rastúcou obľubou thrash metalu v 80. rokoch sa čoraz väčšie množstvo metalových piesní začalo zaoberať vojnou, politikou a sociálnymi otázkami. Romantika a baladickosť patria medzi zvyčajné motívy gothic a doom metalu, ako aj nu metalu, ktorý sa okrem toho zaoberá problémami dospievajúcej mládeže. Niektoré štýly, napr. melodický death metal, progresívny metal a black metal, obľubujú filozofickú tematiku, zatiaľ čo textová stránka extrémnejších odnoží death metalu a grindcoru pozostáva výlučne z útočného, neľudského a často nerozumného obsahu. [[Súbor:King Diamond live 2006 Moscow 02.jpg|thumb|[[King Diamond (hudobná skupina)|King Diamond]] sa preslávili písaním koncepčných textov s hororovou tematikou.]] Neoddeliteľnou súčasťou tohto druhu hudby sú podivné, fantastické texty, vyvolávajúce rozptýlenie. Napríklad texty kapely Iron Maiden často v sebe nesú znaky bájoslovia, krásnej literatúry a poézie; k takýmto piesňam patrí napr. „Rime of the Ancient Mariner“ („Pieseň o starom námorníkovi“), založená na rovnomennej básni [[Samuel Taylor Coleridge|Samuela Taylora Coleridga]]. Medzi ďalšie ukážkové príklady patria: „The Wizard“ od [[Black Sabbath]], „The Conjuring“ a „Five Magics“ od [[Megadeth]] a „Dreamer Deceiver“ od [[Judas Priest]]. Ďalší interpreti sa vo svojich textoch zameriavajú na vojnu, nukleárnu skazu, [[životné prostredie]] a [[politika|politické]] či [[náboženstvo|náboženské]] problémy. Vzorovými príkladmi sú piesne ako „[[War Pigs]]“ od [[Black Sabbath]], „Killer of Giants“ od [[Ozzy Osbourne|Ozzyho Osbourna]], “…And Justice for All” od [[Metallica|Metallicy]], „2 Minutes to Midnight“ od [[Iron Maiden]], „Balls to the Wall“ od [[Accept]] a „Peace Sells“ od Megadeth. Motív smrti, zastávajúci popredné miesto v heavy metale, sa objavuje v textoch takých rozdielnych kapiel ako Black Sabbath, [[Slayer]], či [[W.A.S.P.]] [[Power metal|Powermetalové]] kapely, ktorých textové a hudobné motívy sú zväčša pompézne a optimistické, potvrdzujú výnimku tohto temného pravidla. Mnohé powermetalové skupiny, napríklad [[Manowar]], tvrdia, že metal by mal byť inšpirujúcou a optimistickou hudbou. Tematika heavy metalu čelí už dlhé roky ostrej kritike. Podľa Jona Parelesa „ústredný motív heavy metalu je jednoduchý a skutočne univerzálny. Chrochtaním, stonaním a povznesenými textami vyzdvihuje… nespútanú zábavu… Jadro muziky je upäté a pevne dané.“<ref name="JP"/> Hudobní kritici často považujú metalové texty za nezrelé a otrepané a v mnohých prípadoch zastávajúce sa mizogýnie a okultizmu. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] členovia organizácie „Parents Music Resource Center“ („Združenie rodičov na kontrolu hudby“) usporiadali veľkú kampaň proti populárnej hudbe. Žiadali Kongres, aby obmedzil hudobný priemysel, keďže ich poburovali urážlivé – predovšetkým heavymetalové – texty. V roku [[1990]] musela kapela [[Judas Priest]] čeliť obžalobe, ktorú proti nim vzniesli rodičia dvoch mládencov, ktorí sa údajne pred piatimi rokmi zavraždili potom, ako si vypočuli podprahové posolstvo v piesni spomenutých muzikantov, ktoré znelo „do it“ („urob to“). Prípad si získal veľkú pozornosť verejnosti, ale hudobníci boli napokon uznaní za nevinných.<ref>Pozri napr. Ewing a McCann (2006), str. 104 – 113</ref> === Vizuálne prvky === {{Hlavný článok|Heavymetalová móda}} Neoddeliteľnou súčasťou populárnej hudby je aj vizuálna stránka, čo platí aj pre heavy metal. Obaly albumov, vystúpenia na pódiu, kostýmy kapely, logá a [[videoklip]]y sú takmer rovnako dôležité, ako hudba samotná, no len zriedkakedy sú prednejšie než hudobná tvorba.<ref>Weinstein (2000), str. 27</ref> Z každého diela je teda možné získať množstvo dojmov; heavy metal z hľadiska umeleckej formy je veľmi široký pojem, keďže mu nedominuje len jeden vyjadrovací prostriedok. Kým maľba má vizuálnu podobu, symfónia zvukovú, v metalových kapelách sa zvuková podoba spája s vizuálnou (obal albumu, vystúpenie na pódiu, oblečenie atď.). Niektoré rané heavymetalové zoskupenia, napr. [[Alice Cooper]], získali popularitu nielen vďaka svojej hudbe, ale prispeli k nej aj ich vystúpenia na pódiu a hanlivé správanie muzikantov.<ref>Van Zoonen (2005), str. 40.</ref> Dlhočizné vlasy sú, podľa Weinsteina, „najvýraznejším poznávacím prvkom metalovej módy.“<ref>Weinstein (2000), str. 129</ref> Heavy metal prevzal túto črtu pôvodne z kultúry hippies. V 80. a 90. rokoch heavymetalové háro „symbolizovalo nenávisť, odpor a rozčarovanie generácie, ktorá sa očividne necíti nikde doma,“ tvrdí novinár Nader Rahman. Dlhé vlasy dodali členom metalovej komunity „silu nevyhnutnú na to, aby sa mohli búriť napospol proti ničomu.“<ref>Rahman, Nader. [http://www.thedailystar.net/magazine/2006/07/04/musings.htm "Hair Today Gone Tomorrow"]. ''Star Weekend Magazine'', [[28. júl]] [[2006]]. Prístup: [[20. november|20. novembra]] [[2007]].</ref> [[Súbor:Metalisti.jpg|left|thumb|Džínsová bunda s nášivkami a čierne tričko s motívom obľúbenej hudobnej skupiny patria medzi typické prvky metalovej módy.]] Klasická metalová rovnošata pozostáva z modrých džínsov, čierneho trička, topánok a čiernej koženej alebo džínsovej bundy. Tričká bývajú zväčša ozdobené logami alebo kresbami predstavujúcimi milovanú metalovú kapelu.<ref>Weinstein (2000), str. 127</ref> V polovici 70. rokov sa zásluhou [[Judas Priest]] a [[Motörhead]] ujala medzi heavymetalistami kožená móda a motorkárska kultúra.<ref name="Covach">Covach, John.[http://www2.wwnorton.com/college/music/rockhistory/outlines/ch12.htm "Heavy Metal, Rap, and the Rise of Alternative Rock (1982–1992)"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120604211738/http://www.wwnorton.com/college/music/rockhistory/outlines/ch12.htm |date=2012-06-04 }} ''What's That Sound? An Introduction to Rock and its History'' (W. W. Norton). Prístup: [[16. november|16. novembra]] [[2007]].</ref><ref>{{cite news| url=http://members.firstinter.net/markster/KILLINGMACHINE.html| title=Hell Bent for Leather/Killing Machine Info Page| publisher=Judas Priest Info Pages}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080919112534/http://members.firstinter.net/markster/KILLINGMACHINE.html |date=2008-09-19 }}</ref> Počas 80. rokov mali na metalovú módu značný vplyv [[punk rock]], [[gothic rock]], ako aj [[horor]]ové filmy.<ref name="Umelec">Pospiszyl, Tomáš. [http://www.divus.cz/umelec/en/pages/umelec.php?id=13&roc=2001&cis=1 "Heavy Metal"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080603034818/http://www.divus.cz/umelec/en/pages/umelec.php?id=13&roc=2001&cis=1 |date=2008-06-03 }}. ''Umelec'', Január 2001. Prístup: [[20. november|20. novembra]] [[2007]].</ref> Predovšetkým [[glam metal|glammetalové]] kapely onoho obdobia si zakladali na vzhľade a osobnom štýle. Potrpeli si na dlhé, farbené, natupírované vlasy (z toho dôvodu prezývka „[[hair metal]]“, hair = vlasy), líčenie, vyfintené kostýmy a doplnky ako čelenky a bižutéria.<ref>Thompson (2007), str. 135; Blush, Steven. [http://feralhouse.com/press/mini_sites/american_hair_metal/excerpts.php "''American Hair Metal''—Excerpts: Selected Images and Quotes"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101022091538/http://feralhouse.com/press/mini_sites/american_hair_metal/excerpts.php |date=2010-10-22 }}. FeralHouse.com. Prístup: [[25. november|25. novembra]], [[2007]].</ref> Prepracované kostýmy, vlasy a mejkap sú populárne takisto aj u skupín (mnohokrát nemetalových) japonského hnutia „[[visual kei]]“, ktorému položila základ kapela [[X Japan]] koncom 80. rokov.<ref>{{cite web|author=Strauss, Neil| url=http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=9D00EFD7103DF93BA25755C0A96E958260&sec=&spon=&pagewanted=all| title=The Pop Life: End of a Life, End of an Era|date=1998-06-18| work=New York Times|accessdate=2008-05-09}}</ref> === Fyzické gestá === [[Súbor:Metsatöll at Tuska 2006.jpg|náhľad|Fanúšikovia vystierajúci ruky zakončené klasickým metalovým „paroháčom“ počas koncertu estónskej heavymetalovej skupiny [[Metsatöll]], 2006.]] Pri živých vystúpeniach metaloví hudobníci obľubujú [[headbanging]], pri ktorom sa hádže hlavou zo strany na stranu do rytmu hudby. Vizuálne je to efektívne, keď má človek dlhé vlasy. „Paroháč“, široko rozšírené gesto, spopularizoval vokalista [[Ronnie James Dio]] počas účinkovania v kapelách [[Black Sabbath]] a [[Dio]].<ref name="MH"/> [[Gene Simmons]] zo skupiny [[Kiss]] tvrdí, že to on bol prvý, ktorý urobil toto gesto počas koncertu.<ref>Appleford, Steve. "[http://www.mk-magazine.com/news/archives/000929.php Odyssey of the Devil Horns]". ''MK Magazine'', [[9. september|9. septembra]] [[2004]]. Prístup: [[31. marec|31. marca]] [[2007]].</ref> Návštevníci metalových koncertov netancujú v bežnom slova zmysle; Deena Weinstein tvrdí, že to môže byť následkom toho, že publikum býva prevažne mužské a zväčša heterosexuálne. Rozlišuje predovšetkým dva telesné pohyby, ktoré majú byť náhradou za tanec: metlenie a sácanie, ktoré je jednak výrazom porozumenia, jednak rytmickým gestom.<ref>Weinstein, str. 130</ref> Obľúbeným „tancom“ poslucháčov metalu, či už doma alebo na koncerte, je predstieranie hry na gitaru (angl. „air guitar“).<ref>Weinstein, str. 95</ref> Medzi ďalšie obľúbené činnosti divákov patria: skákanie do obecenstva (stage diving), surfovanie v dave (crowd surfing), tlačenie a postrkovanie v chaotických šarvátkach (moshing) a „paroháč“. === Heavymetalová subkultúra === {{Hlavný článok|Heavymetalová subkultúra}} [[Súbor:Metalhead Kids.jpg|thumb|left|Mladí fanúšikovia heavymetalovej hudby.]] Deena Weinstein tvrdí, že silná, uzavretá, prevažne mužská subkultúra umožnila heavy metalu vytrvať na výslní podstatne dlhšiu dobu, než sa to podarilo mnohým iným rockovým žánrom.<ref>Weinstein, str. 103, 7, 8, 104</ref> Metalové poslucháčstvo pozostáva zväčša z mladých pracujúcich belochov mužského pohlavia. Napriek tomu je táto skupina tolerantná aj voči tým, ktorí stoja mimo „tvrdého jadra“ subkultúry, v prípade ak sa držia nepísaného metalového zákona, čo sa oblečenia, vzhľadu a správania týka.<ref>Weinstein, str. 102, 112</ref> K prejavom spolupatričnosti so subkultúrou patria nielen návštevy koncertov a spoločná móda, ale aj prispievanie do metalových časopisov a v poslednej dobe tiež príspevky na web stránky.<ref>Weinstein, str. 181, 207, 294</ref> Heavymetalovej scéne, ktorá má vlastné nepísané zákony týkajúce sa autenticity, prischla prezývka „odcudzená subkultúra“ („subculture of alienation“).<ref name="JQS">"Three profiles of heavy metal fans: A taste for sensation and a subculture of alienation." In ''Journal Qualitative Sociology''. Publisher Springer Netherlands. ISSN 0162-0436 (Tlačená verzia) 1573-7837 (Online verzia). Zväzok 16, číslo 4 / December 1993. Strany 423 – 443</ref> Podľa tohto zákona musia byť muzikanti bezvýhradne oddaní muzike a subkultúre, ktorá ich podporuje, nesmú sa uchádzať o pozornosť médií a nikdy nesmú „zradiť“.<ref>Weinstein, str. 46, 60, 154, 273</ref> A od fanúšikov sa zase vyžaduje „odpor voči systému a odluka od spoločnosti.“<ref>Weinstein, str. 166</ref> Hudobník a filmár [[Rob Zombie]] poznamenáva, že „väčšina deciek, ktoré chodia na moje koncerty, vyzerá, že majú naozaj veľkú predstavivosť a množstvo tvorivej energie, s ktorými nevedia čo si majú počať“, a že metal je „outsiderská muzika pre outsiderov. Nikto nechce byť čudákom; proste sa ním tak nejako stanete. Proste tak nejako to je, avšak v metale máte všetky tie čudné decká na jednom mieste“.<ref name="Sam Dunn">Dunn, "Metal: A Headbanger's Journey" B000EGEJIY (2006)</ref> Ľudia zaoberajúci sa metalom i oddaní fanúšikovia skupín, ktoré mali značný podiel na vzniku metalu, majú sklon považovať niektorých interpretov (a tiež niektorých fanúšikov) za tzv. „pozérov“, čiže ľudí, ktorí predstierajú príslušnosť k subkultúre, ale nevedia nič o histórii, textoch ani posolstvách skupín, ktorých muziku počúvajú.<ref name="JQS"/><ref>Arnett, Jeffrey Jensen (1996). ''Metalheads: Heavy Metal Music and Adolescent Alienation''</ref> == Etymológia == Pôvod pojmu ''heavy metal'' vo vzťahu k hudbe je neurčitý. Pomenovanie „''heavy metal''“ (''ťažký kov'') sa po celé stáročia používal v [[chémia|chémii]] a [[hutníctvo|hutníctve]]. V novodobej populárnej kultúre použil tento výraz ako jeden z prvých americký [[Beat generation|beatnik]] [[William S. Burroughs]] vo svojej novele ''Hebká mašinka'' (''The Soft Machine'', [[1962]]) a takisto vo svojej ďalšej knihe ''Nova Express'' ([[1964]]); ''heavy metal'' tu používa ako synonymum pre návykové drogy: „So svojimi nemocami a drogami vyvolávajúcimi orgazmus a so svojimi asexuálnymi, parazitickými formami života – národ heavymetalistov z Uránu obostretý chladným, modrým oparom vyparených bankoviek – a hmyzí ľudia z Minraudu so svojou metalovou muzikou.“ <ref>[[William S. Burroughs|Burroughs, William S]]. "[http://www.efn.org/~dredmond/PP3.html Nova Express] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070414232023/http://www.efn.org/~dredmond/PP3.html |date=2007-04-14 }}". New York: Grove Press, 1964. str. 112</ref> [[Ian Christe]], heavymetalový historik, opisuje význam jednotlivých slov v [[slang]]u [[hippies]]: slovom „heavy“ sa „popisovalo čokoľvek, čo malo silnú či opojnú atmosféru“, „metal“ označuje ťažké duševné rozpoloženie.<ref>Christe (2005), str. 22</ref> V slangu [[Beat generation|beatnikov]] sa výraz „''heavy''“ vo význame „''vážny''“ používal už nejakú dobu predtým a takisto aj vo vzťahu k „''tvrdej hudbe''“ (heavy music), čiže pomalšej, hlasitejšej variácii štandardného popu. Debutový album [[Iron Butterfly]], vydaný začiatkom roka 1968, niesol názov „Heavy“. Prvé zdokumentované použitie výrazu ''heavy metal'' sa objavilo toho istého roku v piesni „Born to Be Wild“ od [[Steppenwolf]], poukazujúc na motocykel:<ref>Walser (1993), str. 8</ref> „I like smoke and lightning/Heavy metal thunder/Racin' with the wind/And the feelin' that I'm under.” („Mám rád dym a blesk/burácanie ťažkého kovu/preteky s vetrom/a pocit, že podlieham“). Ďalšiu spornú hypotézu o pôvode heavy metalu priniesol v roku [[1995]] „Chas“ Chandler, bývalý manažér [[Jimi Hendrix]]'s Experience, v rozhovore pre reláciu „''Rock and Roll''“, ktorú vysielala televízna stanica PBS. Hovorí, že „''…heavy metal je pojem, ktorý má pôvod v článku [[New York Times]], ktorý sa týkal vystúpenia Jimiho Hendrixa''“ a tvrdí, že autor opisoval Jimiho Hendrixa „''…akoby počúval ťažký kov (heavy metal) padajúci z nebies''“. Ale hodnovernosť tohto tvrdenia je otázna. Prvé zdokumentované použitie výrazu „''heavy metal''“ ako označenia štýlu rockovej hudby sa objavilo v recenzii [[Mike Saunders|Mikea Saundersa]]. [[12. novembra]] [[1970]] v časopise ''[[Rolling Stone]]'' hodnotil album vydaný predošlého roku britskou kapelou [[Humble Pie]]: „Humble Pie svojím americkým debutom ''As Safe As Yesterday Is'' dokázali, že nuda môže mať mnoho podôb. Predviedli sa ako hlasitá, nemelodická, sračková rocková kapela, ťažkopádna ako ťažký kov (heavy metal), s hrmotnými a ohlušujúcim časťami, ktoré hovoria za všetko. Nemožno povedať, že by všetky piesne boli zlé…ale v podstate stoja za hovno.“ Ich album pomenovaný „Humble Pie“ charakterizoval ako „nič nové pod slnkom, len to isté heavymetalové hovno, o ktoré nik ani nezakopne.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Humble Pie: "Town and Country" (review)|autor=Saunders, Mike|vydavateľ=Rolling Stone|dátum vydania=1970-11-12|url=http://www.rollingstone.com/artists/humblepie/albums/album/158628/review/5944670/town_and_country|dátum prístupu=2007-12-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20071130055912/http://www.rollingstone.com/artists/humblepie/albums/album/158628/review/5944670/town_and_country|dátum archivácie=2007-11-30}}</ref> V recenzii albumu ''Kingdom Come'' od [[Sir Lord Baltimore]], ktorá bola publikovaná v máji 1971 v časopise ''Creem'', Saunders píše: „Zdá sa, že Sir Lord Baltimore majú naštudované všetky heavymetalové triky.“ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sir Lord Baltimore's "Kingdom Come" (review)|autor=Saunders, Mike|vydavateľ=Creem|dátum vydania=Máj 1971|url=http://www.creemmagazine.com/_site/BeatGoesOn/SirLordBaltimore/KingdomCome001.html|dátum prístupu=2007-03-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20070308145737/http://www.creemmagazine.com/_site/BeatGoesOn/SirLordBaltimore/KingdomCome001.html|dátum archivácie=2007-03-08}}</ref> Kritik časopisu ''Creem'' [[Lester Bangs]] je známy tým, že počiatkom 70. rokov spopularizoval výraz „heavy metal“, kedy recenzoval kapely ako Led Zeppelin a Black Sabbath.<ref>Weinstein (1991), str. 19</ref> V 70. rokoch určití kritici používali výraz ''heavy metal'' viac-menej automaticky v hanlivom zmysle. Roku 1979 popredný hudobný kritik [[John Rockwell]] z ''New York Times'' charakterizoval štýl, ktorý nazýval „heavy metal rock“ ako „brutálne agresívnu hudbu, ktorá sa zväčša hrá pre nadrogovaných ľudí“ <ref>Rockwell, John. ''New York Times'', [[4. február]] [[1979]], str. D22</ref> a v inom článku ako „rokenrol dovedený do krajnosti, obľúbený u bielych výrastkov.“ <ref>Rockwell, John. ''New York Times'', [[13. august]] [[1979]], str. C16</ref> Pojmy „heavy metal“ a „[[hard rock]]“ často označujú rovnaký typ muziky, predovšetkým keď sa hovorí o kapelách [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]], kedy sa tieto dva pojmy často vzájomne zamieňali.<ref>Du Noyer (2003), str. 96, 78</ref> Napríklad kniha ''Rolling Stone Encyclopedia of Rock & Roll'' z roku 1983 obsahuje takúto pasáž: „[[Aerosmith]], známy svojím agresívnym hardrockovým štýlom, založeným na bluese, patrili medzi najvýznamnejšie heavymetalové skupiny polovice sedemdesiatych rokov.“<ref>Pareles and Romanowski (1983), str. 4</ref> V dnešnej dobe by už asi sotva ktosi charakterizoval klasickú tvorbu Aerosmith, jasne odkazujúcu na tradičný [[rokenrol]], ako „heavy metal“. Dokonca aj niektoré kapely, ktoré stáli pri zrode tohto žánru, napr. Led Zeppelin a Deep Purple, nebývajú súčasnou metalovou komunitou považované za heavymetalové kapely. == História == === Korene: polovica 60. rokov === [[Súbor:Cream on Fanclub 1968.png|thumb|right|Cream v holandskej televíznej relácii Fanclub v roku 1968.]] [[Spojené štáty|Americké]] [[blues]] bolo veľmi obľúbené a malo veľký vplyv na prvých [[Spojené kráľovstvo|britských]] rockerov; kapely ako [[Rolling Stones]] a [[The Yardbirds]] nahrali [[coververzia|cover-verzie]] mnohých klasických bluesových skladieb, občas zrýchľujúc tempo a využívajúc [[elektrická gitara|elektrické gitary]] namiesto pôvodných [[Akustická gitara|akustických]] (podobné adaptácie blues a inej „''čiernej hudby''“ vytvorili základ pôvodného [[rock and roll]]u). Britské bluesovo orientované kapely (a nimi ovplyvnené americké kapely) pri svojich hudobných experimentoch vytvorili zvuk, ktorý sa neskoršie stal charakteristickým rysom heavy metalu: základom bol hlasitý, skreslený gitarový zvuk, postavený na silových akordoch.<ref name=vdqxbw /> Do širšieho povedomia dostali tento štýl v roku 1964 [[The Kinks]] svojou piesňou „You Really Got Me“.<ref>Weinstein (1991), str. 18; Walser (1993), str. 9</ref> K tomuto novému gitarovému zvuku významne prispela nová generácia zosilňovačov so [[spätná väzba|spätnou väzbou]].<ref>Wilkerson (2006), str. 19.</ref> Zatiaľ čo [[blues-rock]]ový štýl bicích bol jednoduchý, bicie v heavy metale boli mohutnejšie, komplexnejšie a hlasnejšie a k tomu sa pridával čoraz hlasitejší zvuk elektrickej gitary.<ref name=Walser10>Walser (1993), str. 10</ref> Speváci zmenili techniku spevu a boli čoraz závislejší na zosilňovaní zvuku; taktiež využívali nové štylistické a dramatické postupy. Súbežne s tým sa zvyšovala úroveň nahrávacej techniky, čím sa umožnil plnohodnotný záznam tejto tvrdej muziky. Spojením blues-rocku a psychedelického rocku sa vytvorila takmer celá pôvodná podstata heavy metalu.<ref>Weinstein (1991), str. 16</ref> Jednou z najvýznamnejších kapiel, ktoré definovali hranice žánru, bolo rockové trio [[Cream]]. Ich mohutný, hutný zvuk je kombináciou [[Eric Clapton|Claptonovej]] bluesovej gitary, silného [[Jack Bruce|Bruceovho]] hlasu a jeho dynamickej hry na basovú gitaru a [[džez]]om ovplyvnených rytmov bubeníka [[Ginger Baker|Gingera Bakera]].<ref>Charlton (2003), str. 232 – 33</ref> O ich prvých dvoch platniach, ''[[Fresh Cream]]'' (1966) a ''[[Disraeli Gears]]'' (1967), sa vraví, že významne ovplyvnili celý budúci žáner. Debutový album ''[[Are You Experienced]]'' (1967) od Jimi Hendrix Experience, mal takisto nemalý vplyv na metal. Hendrixovu gitarovú virtuozitu sa snažili napodobiť mnohí metaloví gitaristi; najúspešnejší šláger albumu, „Purple Haze“, sa neraz považuje za prvý heavymetalový hit.<ref name=vdqxbw /> === Počiatky: koniec 60. rokov a začiatok 70. rokov === {{Pozri aj|Tradičný heavy metal}} [[Súbor:John Kay of Steppenwolf (1970's).jpg|thumb|upright|right|John Kay z kapely [[Steppenwolf (hudobná skupina)|Steppenwolf]].]] Názory ohľadne toho, ktorá bola prvá heavymetalová kapela, sa rôznia. Väčšinou sa za prvé metalové kapely považujú buď [[Led Zeppelin]] alebo [[Black Sabbath]]; americkí glosátori sa väčšinou prikláňajú k Led Zeppelin, britskí komentátori preferujú Black Sabbath, niektorí však dávajú rovnakú zásluhu obom skupinám. Niektorí komentátori, poväčšine americkí, uvádzajú aj ďalšie skupiny ako [[Iron Butterfly]], [[Steppenwolf (hudobná skupina)|Steppenwolf]] či [[Blue Cheer]].<ref>Weinstein (2000), str. 14–15.</ref> V roku 1968 sa počal utvárať zvuk, ktorý sa neskoršie stal známy ako heavy metal. V januári toho roku sa na debutovom albume sanfranciskej kapely [[Blue Cheer]] s názvom ''Vincebus Eruptum'' objavila [[coververzia]] známeho hitu „Summertime Blues“ od [[Eddie Cochran|Eddieho Cochrana]]. Táto skladba je vo všeobecnosti považovaná za prvú heavymetalovú nahrávku.<ref>McCleary (2004), str. 240, 506.</ref> V tom mesiaci vyšiel taktiež album [[Steppenwolf (album)|Steppenwolf]] od [[Steppenwolf|rovnomennej kapely]], ktorý obsahoval aj pieseň „Born to Be Wild“, zmieňujúcu sa o „heavy metale“. V júli t. r. sa na svetlo sveta dostali ďalšie dve nahrávky, ktoré sa zapísali do dejín: „Think About It“ od The Yardbirds (B-strana ich posledného singlu), kde gitarista [[Jimmy Page]] uviedol metalový zvuk, neskoršie ohromne populárny; a horúci kandidát na prvý heavymetalový album vôbec: ''[[In-A-Gadda-Da-Vida]]'' od [[Iron Butterfly]] s rovnomennou 17-minútovou titulnou skladbou. V auguste t. r. [[The Beatles]] svojím singlom „Revolution“ vytvorili nový štandard pre skreslenie, používané pri najúspešnejších hitoch. [[Jeff Beck Group]], ktorých líder predtým zastával miesto gitaristu v The Yardbirds, vydali svoj debutový album v tom istom mesiaci: ''Truth'' obsahoval jedny z „najžeravejších, najostrejších, najpriamočiarejších humorných zvukov všetkých čias,“ čím pripravil pôdu pre novú generáciu metalových gitaristov.<ref>Gene Santoro, citovaný v Carson (2001), str. 86.</ref> V októbri debutovala živou nahrávkou Pageova nová kapela [[Led Zeppelin]]. V novembri kapela [[Love Sculpture]], kde bol gitaristom [[Dave Edmunds]], vydala album ''Blues Helping'', na ktorom predstavila hrmotavú, agresívnu verziu [[Aram Iľjič Chačaturjan|Chačaturjanovej]] piesne „Šabľový tanec“. Beatlesácky tzv. ''Biely album'', ktorý takisto vyšiel t. m., obsahoval „Helter Skelter“ – skladbu, ktorá sa stala jednou z najhlučnejších piesní vydanou takou významnou kapelou.<ref>Blake (1997), str. 143</ref> [[Súbor:Hindenburg_burning.jpg|left|thumb|Na obálke prvého albumu Led Zeppelin bol vyobrazený výbuch vzducholode [[Hindenburg (vzducholoď)|Hindenburg]] roku 1937.]] V januári 1969 Led Zeppelin vydali [[Led Zeppelin (album)|rovnomenný debutový album]], ktorý sa vzápätí umiestnil na 10. mieste v [[Billboard 200|albumovom rebríčku]] amerického hudobného týždenníka ''[[Billboard]]''. V júli sa konal Atlanta Pop Festival, kde vystupoval Zeppelin a taktiež rockové trio [[Grand Funk Railroad]] inšpirované skupinou Cream. Ďalšie Creamom inšpirované zoskupovanie – [[Leslie West]] – vydalo t. m. album ''Mountain'', obsahujúci tvrdé blues-rockové gitary a škrekľavé vokály. V auguste sa táto skupina – medzitým premenovaná na [[Mountain]] – zúčastnila na [[Woodstock Music and Art Fair|Woodstocku]], kde hrala vyše hodiny.<ref>Aj keď sa v súčasnosti skôr radí do žánru „hard rock“, ich oficiálny debutový album, ''Mountain Climbing'' (1970), sa umiestnil na 85. priečke v rebríčku „100 najlepších metalových albumov“, ktorý zostavil roku 1989 časopis ''Hit Parader''. ''Survival'' (1971) od Grand Funk Railroad sa umiestnil na 72. priečke (Walser [1993], str. 174).</ref> Debutový album Grand Funk Railroad s názvom ''[[On Time]]'' vyšiel takisto t. m. Na jeseň zaznamenal fenomenálny úspech ''[[Led Zeppelin II]]'' a singel „Whole Lotta Love“ sa dostal na 4. priečku v rebríčku populárnej hudby časopisu ''Billboard''. Metalová revolúcia sa práve začala. [[Súbor:LedZeppelinmontage.jpg|thumb|Led Zeppelin (v smere hodinových ručičiek: [[Jimmy Page]], [[John Bonham]], [[Robert Plant]], [[John Paul Jones]].]] Led Zeppelin definovali kľúčové prvky nového žánru. Prispeli k tomu Pageova značne skreslená gitarová hra a [[Robert Plant|Plantove]] dramatické, srdcervúce vokály.<ref>Charlton (2003), str. 239</ref> Pri konštituovaní žánru boli práve tak dôležité aj kapely, u ktorých bol väčšmi v obľube stabilnejší, „rýdzejší“ heavymetalový sound. S tohto pohľadu boli kľúčovými nahrávky od [[Black Sabbath]] (''[[Black Sabbath (album)|Black Sabbath]]'' a ''[[Paranoid]]'') a [[Deep Purple]] (''[[Deep Purple in Rock]]'').<ref name=Walser10 /> Black Sabbath vyvinuli mimoriadne tvrdý sound. Sčasti má na tom zásluhu pracovná nehoda, ktorá sa prihodila [[Tony Iommi|Tonymu Iommimu]] v roku 1966. Keďže nebol schopný normálnej hry, musel preladiť svoju gitaru, aby mu hra nespôsobovala takú bolesť a musel sa spoliehať na silové akordy, kvôli ich pomerne jednoduchému prstokladu.<ref>di Perna, Alan. „The History of Hard Rock: The 70's.” ''Guitar World''. Marec 2001.</ref> Deep Purple v prvých rokoch nemali vyhranený štýl, ale počnúc rokom 1969 sa kapela, vedená vokalistom [[Ian Gillan|Ianom Gillanom]] a gitaristom [[Ritchie Blackmore|Ritchiem Blackmorom]], začala uberať smerom k novovznikajúcemu heavymetalovému štýlu.<ref>Charlton (2003), str. 241</ref> V roku 1970 bodovali vo významných britských hitparádach Black Sabbath s piesňou „[[Paranoid (pieseň)|Paranoid]]“ a Deep Purple s „Black Night“. Taktiež tri ďalšie britské kapely vydali toho roku svoje debutové albumy, ktoré sa niesli v duchu heavy metalu: ''Very 'eavy… Very 'umble'' od [[Uriah Heep]], ''UFO 1'' od [[UFO (skupina)|UFO]] a ''Sacrifice'' od [[Black Widow]]. Aj keď ich štýl sa zvyčajne nepovažuje za heavy metal, [[Wishbone Ash]] zaviedli do praxe štýl dvoch gitár – rytmickej a sólovej, čím inšpirovali mnohé budúce metalové kapely. Okultná tematika a obrazotvornosť kapiel Black Sabbath, Uriah Heep a Black Widow mali taktiež podstatný vplyv; Led Zeppelin začali klásť dôraz na podobné prvky od svojho [[Led Zeppelin IV|štvrtého albumu]], vydaného roku 1971. [[Súbor:Black Sabbath (1970).jpg|vľavo|náhľad|180px|Pôvodná zostava [[Black Sabbath]] ([[1970]]).]] Na druhom brehu Atlantiku určovala kurz Grand Funk Railroad, „komerčne najúspešnejšia americká heavymetalová kapela od roku 1970 až do svojho rozpadu roku 1976 uviedla do praxe nový výraz, ktorý bol v sedemdesiatych rokoch synonymom úspechu: sústavné koncertovanie.“<ref>Pareles a Romanowski (1983), str. 225</ref> Ďalšími metalovými kapelami z USA boli [[Dust]] (prvá platňa 1971), [[Blue Öyster Cult]] ([[Blue Öyster Cult (album)|1972]]) a skupina [[Kiss (skupina)|Kiss]] ([[Kiss (album)|1974]]). V [[Nemecko|Nemecku]] debutovala v roku 1972 albumom ''[[Lonesome Crow]]'' kapela [[Scorpions]]. [[Ritchie Blackmore|Blackmore]], ktorého virtuozita sa prejavila na albume Deep Purple ''[[Machine Head (album)|Machine Head]]'' (1972), opustil skupinu v roku 1975 a založil kapelu [[Rainbow]]. Tieto kapely si získali priazeň publika neustálym koncertovaním a svojím stále sa zlepšujúcim šoumenstvom.<ref name=Walser10 /> Spornou otázkou zostáva, či tvorbu týchto a ďalších priekopníckych kapiel možno považovať vskutku za „heavy metal“, či proste len za „hard rock“. Tie, majúce bližšie k bluesovým koreňom či zakladajúce si na melodike v súčasnosti zväčša spadajú do druhej kategórie. Vynikajúcim príkladom sú [[AC/DC]], ktorí debutovali roku 1975 albumom ''High Voltage''. Encyklopédia ''Rolling Stone'' z roku 1983 píše o „austrálskej heavymetalovej kapele AC/DC…“<ref>Pareles a Romanowski (1983), str. 1</ref> Rockový historik Clinton Walker tvrdí, že „nazývať AC/DC heavymetalovou kapelou bolo nepresné v rokoch sedemdesiatych a nič sa na tom nezmenilo ani v súčasnosti…. Boli rokenrolovou kapelou, ktorá skrátka hrala tak tvrdo, ako sa to vyžadovalo v metale.“<ref>Walker (2001), str. 297</ref> Nejde tu len o otázku definícií, ale taktiež o to, že treba jasne rozlišovať medzi samotným štýlom a tým, k čomu sa hlásia fanúšikovia. Ian Christe píše, ako sa Ozzy Osbourne stal „hovorcom šialenosti rockových hviezd a získal bezvýhradnú oddanosť heavymetalových zatratencov.“<ref>Christe (2005), str. 69</ref> [[Súbor:Phil-Lynott Thin Lizzy.jpg|thumb|upright|right|[[Brian Robertson (gitarista)|Brian Robertson]], [[Phil Lynott]], [[Scott Gorham]] zo skupiny [[Thin Lizzy]] počas živého vystúpenia v rámci turné Bad Reputation, 24. novembra 1977.]] Britská kapela Judas Priest, debutujúca albumom ''Rocka Rolla'' v roku 1974, je po Black Sabbath ďalšou kapelou, ktorú treba brať do úvahy. Christe píše o tom, ako Black Sabbath <blockquote> „… ponúkli poslucháčom niečo viac než tri akordy a dobrú show – ale ich obecenstvo chcelo pátrať ďalej po zvukoch s podobným účinkom. V polovici 70. rokov bolo možné metalovú estetiku vystopovať ako bájnu beštiu v náladovej base a zložitých zdvojených gitarách Thin Lizzy, v javiskovej štylizácii Alice Coopera, v excelujúcej gitare a pompéznych vokáloch Queen a hrmotných stredovekých námetoch Rainbow. Potom ale, nasledujúc Sabbath, vyrazili z Birminghamu Judas Priest, aby tieto rozličné najsvetlejšie miesta hardrockovej zvukovej palety spojili a zosilnili. Po prvýkrát sa z heavy metalu stal žáner sám o sebe.“<ref>Christe (2005), str. 31 – 32</ref> </blockquote> Napriek tomu, že sa ani jeden album Judas Priest až do 80. rokov nedostal do rebríčka 40 najlepších albumov v USA, kapela býva pokladaná za nasledovníka sabbathovského heavy metalu. Používajúc dve gitary, prudké tempá a čistejší kovový zvuk pozbavený bluesových vplyvov, vytvorili štandard, ktorým sa riadilo nespočetné množstvo budúcich skupín.<ref>Walser (1993), str. 6</ref> Heavy metal síce získaval stále väčšiu popularitu, no kritici túto muziku nemali príliš v láske. Nepáčilo sa im síce, že heavy metal prevzal zo show biznisu rôzne obchodnícke triky (vizuálna stránka prejavu a pod.)<ref name=Walser11>Walser (1993), str. 11</ref>, no najväčšie námietky mali k bezmyšlienkovitosti hudobného a textového ponímania: v recenzii albumu Black Sabbath, ktorú napísal počiatkom 70. rokov popredný hudobný kritik [[Robert Christgau]], sa metal popisuje ako „pošmúrne a dekadentné…nedôvtipné, necudné ožobračovanie.“<ref>Christgau (1981), str. 49</ref> === Stredný prúd: koniec 70. rokov a začiatok 80. rokov === [[Súbor:Iron Maiden - bass and guitars 30nov2006.jpg|náhľad|vpravo|200px|[[Iron Maiden]] patrili medzi čelných predstaviteľov Novej vlny britského heavy metalu, inšpirovanej punk rockom.]] V polovici 70. rokov sa objavil [[punk rock]], ktorý sa vyvinul ako reakcia jednak na modernú meštiacku spoločnosť, jednak na rokenrol akoby vyrobený na montážnej linke (a teda i heavy metal) tých čias. Koncom 70. rokov predaj heavymetalových nahrávok prudko klesol, predovšetkým na úkor punku, [[disco|disca]] a komerčného rocku.<ref name=Walser11 /> Keďže významné vydavateľstvá sa orientovali na punk, množstvo novších britských heavymetalových kapiel nachádzalo inšpiráciu práve v agresivite, energickom zvuku, v nízkej zvukovej kvalite a v postoji „Urob si sám“. Undergroundové metalové kapely sa rozhodli vziať všetko do vlastných rúk a založiť nezávislé špecializované vydavateľstvá.<ref>Christe (2005), str. 44</ref> Ako sa hnutie šírilo, zavedené britské hudobné týždenníky ako ''Sounds'' a ''New Musical Express'' začali javiť záujem o metalové kapely. Geoff Burton, ktorý písal pre ''Sounds'', spopularizoval termín „[[Nová vlna britského heavy metalu|New Wave of British Heavy Metal]]“, ktorý sa obvykle skracoval do akronymu NWOBHM.<ref>Christe (2005), str. 45</ref> Kapely NWOBHM [[Iron Maiden]], [[Motörhead]], [[Saxon]], [[Diamond Head]] a [[Def Leppard]] dali heavy metalu nový dych. Nasledujúc príklad Judas Priest zhutnili zvuk, obmedzili bluesové vplyvy a potrpeli si väčšmi na rýchle tempá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Judas Priest"|autor=Erlewine, Stephen Thomas a Greg Prato|vydavateľ=All Music Guide|date=|url=http://www.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&searchlink=JUDAS|PRIEST&sql=11:kifrxqe5ldse~T1|dátum prístupu=2007-04-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Genre—New Wave of British Heavy Metal|author=|vydavateľ=All Music Guide|date=|url=http://www.allmusic.com/explore/style/new-wave-of-british-heavy-metal-d7760|dátum prístupu=2007-03-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20101017194613/http://www.allmusic.com/explore/style/new-wave-of-british-heavy-metal-d7760|dátum archivácie=2010-10-17}}</ref> V roku 1980 sa albumy Iron Maiden, Motörhead a Saxon dostali do prvej desiatky najlepších britských albumov, čím NWOBHM prenikla do stredného prúdu. O rok neskôr sa Motörhead stali prvou kapelou z onoho hnutia, ktorá sa s albumom ''[[No Sleep 'til Hammersmith]]'' dostala na vrchol britských rebríčkov. Ďalšie kapely NWOBHM, napr. Diamond Head a [[Venom]], mali taktiež nemalú zásluhu na vývoji metalu, i keď nedosiahli taký komerčný úspech.<ref>Weinstein (1991), str. 44</ref> Prvá generácia metalových kapiel sa pomaly vytrácala zo scény. Deep Purple sa rozpadli zanedlho po tom, čo Blackmore v roku 1975 opustil kapelu a Led Zeppelin skončili v roku 1980. [[Los Angeles|Losangeleskí]] [[Van Halen]], ktorí predskakovali na koncerte Black Sabbath, strhávali pozornosť na úkor starnúcich muzikantov.<ref>Christe (2005), str. 37</ref> [[Eddie Van Halen]] sa stal jedným z najoslnivejších metalových virtuózov onoho obdobia. Podľa Christeho „jeho technika hry na gitaru bola dokonalá a parádne sóla ako ‚[[Eruption (skladba)|Eruption]]‘ vyniesli heavymetalovú gitaru na úplný vrchol“.<ref>Christe (2005), str. 62</ref> Medzi povestných virtuózov sa zaradili tiež muzikanti [[Randy Rhoads]] a [[Yngwie Malmsteen]], ktorých mená sa spájajú so štýlom v súčasnosti známom ako „neoklasický metal“. Na čele interpretov inšpirovaných vážnou hudbou boli Blackmore a člen Scorpions [[Uli Jon Roth]]. Táto nová generácia mala v obľube používanie klasicistických gitár s nylonovými strunami – činil tak napríklad Rhoads v piesni „Dee“ na nahrávke ''[[Blizzard of Ozz]]'' (1980), debutovom albume bývalého speváka Black Sabbath [[Ozzy Osbourne|Ozzyho Osbourna]]. V druhej polovici 70. rokov sa metalová scéna, povzbudená úspechom Van Halenovcov, počala rozvíjať v južnej Kalifornii, predovšetkým v oblasti Los Angeles. V kluboch na Sunset Strip v Los Angeles majú korene kapely ako [[Quiet Riot]], [[Ratt]], [[Mötley Crüe]] a [[W.A.S.P.]], ktoré sa nechali inšpirovať tradičným heavy metalom počiatku 70. rokov<ref>Rivadavia, Eduardo. "[http://www.allmusic.com/artist/quiet-riot-p5209 Quiet Riot]". All Music Guide. Prístup: [[25. marec|25. marca]], [[2007]]; Neely, Kim "[http://www.rollingstone.com/artists/ratt/albums/album/211449/review/5946112/detonator Ratt] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071002050205/http://www.rollingstone.com/artists/ratt/albums/album/211449/review/5946112/detonator |date=2007-10-02 }}". Rolling Stone. Prístup: [[3. apríl]]a [[2007]]; Barry Weber & Greg Prato. "[http://www.allmusic.com/artist/mtley-cre-p4964 Mötley Crüe]". All Music Guide. Prístup: [[3. apríl]]a [[2007]]; Dolas, Yiannis. "[http://www.rockpages.gr/interviews/wasp2004-en.htm Blackie Lawless Interview] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080501142629/http://www.rockpages.gr/interviews/wasp2004-en.htm |date=2008-05-01 }}" Rockpages. Prístup: [[3. apríl]]a [[2007]]</ref> a od [[glam rock|glamrockových]] zoskupení typu [[Alice Cooper]] a Kiss si vypožičali divadelné prvky (a občas aj obľubu líčenia).<ref>Christe (2005), str. 68 – 69</ref> Glam metal sa vyznačuje [[Hedonizmus|hedonistickými]] textami a živelným správaním. Po hudobnej stránke ho charakterizujú rýchle gitarové sóla, hymnické refrény a melodickosť viac-menej inšpirovaná popom. Glammetalové hnutie sa, spolu s kapelami typu Twisted Sister, stalo hlavnou silou v metale a rockovej hudbe ako takej. Po úspechu NWOBHM a po prelomovom albume Judas Priest ''[[British Steel]]'' (1980) sa na počiatku 80. rokov heavy metal stával stále obľúbenejší. Prítomnosť na [[Music Television|MTV]] mala obrovský vplyv na propagáciu hudobných skupín a v mnohých prípadoch pomohla znásobiť predaj nahrávok.<ref>Christe (2005), str. 91</ref> Videoklipy Def Leppard k albumu ''Pyromania'' (1983) urobili z kapely hviezdy prvej kategórie a Quiet Riot sa stali prvou tamojšou heavymetalovou kapelou, ktorej sa podarilo dostať na vrchol rebríčka ''Billboard'' s piesňou ''Metal Health'' (1983). Nemenej dôležitým pri rozširovaní poslucháčskej základne sa ukázal „US Festival“ konaný v Kalifornii v roku 1983. Na tomto trojdňovom festivale bol jeden deň venovaný čisto len heavymetalovému žánru, ktorý tu zastupovali Ozzy Osbourne, Van Halen, Scorpions, Mötley Crüe, Judas Priest a iní, a ktorému sa podarilo pritiahnuť najväčšiu pozornosť publika.<ref>Weinstein (1991), str. 45</ref> Medzi rokmi 1983 a 1984 vzrástla predajnosť heavymetalových nahrávok z 8 na 20 percent všetkých nahrávok predaných v USA.<ref>Walser (1993), str. 12</ref> Viacero popredných odborných časopisov zasvätených žánru začalo svoju činnosť. Patrili k nim napríklad ''[[Kerrang!]]'' (založený 1981) a ''[[Metal Hammer]]'' (1984). V roku 1985 ''Billboard'' vyhlásil, že „metal rozšíril svoju divácku základňu. Metalová muzika už nie je výhradnou doménou výrastkov mužského pohlavia. Metalové poslucháčstvo sa rozšírilo o starších (vysokoškolákov), mladších (mladších žiakov) a ženy.“<ref>Walser (1993), str. 12 – 13, 182, 35</ref> V polovici 80. rokov mal najväčšie zastúpenie v rebríčkoch, hudobných televíziách a na koncertných šnúrach glam metal. K hlavným predstaviteľom patria skupiny [[Warrant]] z L.A., skupiny z východného pobrežia ako [[Poison]], [[Cinderella]], či nemenej obľúbené kapely Mötley Crüe a Ratt. Štylistickú medzeru medzi hard rockom a glam metalom zaplnila skupina [[Bon Jovi]] z New Jersey, ktorá dosiahla nesmiernu popularitu vďaka svojmu tretiemu albumu ''[[Slippery When Wet]]'' (1986). V roku 1987 začala MTV vysielať reláciu ''Headbanger's Ball'', zasvätenú výlučne heavymetalovým videoklipom. Metalová komunita sa rozdelila na dva hlavné tábory, na priaznivcov komerčného zvuku a na prívržencov undergroundu pohŕdajúcich populárnym štýlom, ktorému nadávali „lite metal“ alebo „hair metal.“<ref>Walser (1993), str. 14; Christe (2005), str. 181</ref> Skupine [[Guns N’ Roses]] sa podarilo získať pozornosť fanúšikov rôznych štýlov. Na rozdiel od glammetalových kapiel tej doby boli oveľa surovejší a jedovatejší. Po nesmiernom úspechu ich debutovej platne ''[[Appetite for Destruction]]'' (1987) „sa skupina Guns N’ Roses stala cieľom, na ktorý sa zameral všetok ďalší metal počas nasledujúcej dekády.“<ref>Christe (2005), str. 176 – 177</ref> Rok nato sa z tej istej losangelskej hardrockovej klubovej scény vynorila kapela [[Jane's Addiction]] s debutom ''Nothing's Shocking''. Časopis ''Rolling Stone'' vyhlásil, že „Jane's Addiction sú právoplatným dedičom odkazu Led Zeppelin, keďže im dosiaľ žiadna kapela nebola taká verná.“<ref>{{cite web|title=Jane's Addiction: ''Nothing's Shocking''|author=Steve Pond|publisher=''Rolling Stone''|date=1988-10-20|url=http://www.rollingstone.com/artists/janesaddiction/albums/album/119704/review/5942383/nothings_shocking|accessdate=2007-05-01|archiveurl=https://web.archive.org/web/20071002080218/http://www.rollingstone.com/artists/janesaddiction/albums/album/119704/review/5942383/nothings_shocking|archivedate=2007-10-02}}</ref> Bola jednou z prvých kapiel spájaných z „[[alternatívny metal|alternatívnym metalom]]“, ktorý sa dostal do popredia počas 90. rokov. Popularitu glam metalu medzičasom udržiavali nové kapely ako newyorskí Winger alebo Skid Row z New Jersey.<ref name="Covach"/> === Metal v umeleckom podzemí: od 80. rokov === Počas 80. rokov sa vyvinulo množstvo [[Zoznam štýlov heavy metalu|heavymetalových štýlov]] mimo komerčného stredného prúdu.<ref>Weinstein (1991), str. 21</ref> Mapovaniu spletitého sveta undergroundového metalu sa venovalo viacero ľudí, v prvom rade editori hudobného serveru Allmusic a taktiež kritik Garry Sharpe-Young. V Sharpe-Youngovej niekoľkozväzkovej encyklopédii je metal rozdelený do piatich hlavných kategórií: [[thrash metal]], [[death metal]], [[black metal]], [[power metal]], plus spríbuznené štýly [[doom metal|doom]] a [[gothic metal]]. ==== Thrash metal ==== {{Hlavný článok|Thrash metal}} [[Súbor:Slayer,_The_Fields_of_Rock,_2007.jpg|thumb|left|Slayer patrili medzi najosobitejšie, najvplyvnejšie a najextrémnejšie thrashmetalové kapely 80. rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allmusic.com/artist/slayer-mn0000022124/biography|titul=Slayer biography|priezvisko=Huey|meno=Steve|dátum prístupu=2016-03-20|vydavateľ=Allmusic}}</ref>]] Thrash metal sa zrodil počiatkom 80. rokov. Podobne ako jeho najbližší príbuzný – [[speed metal]] – taktiež thrash vykazuje veľký vplyv [[hardcore punk|hardcoreu]] a Novej vlny britského heavy metalu.<ref name="GTM">[http://www.allmusic.com/explore/style/d373 "Genre—Thrash Metal"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120402095522/http://www.allmusic.com/explore/style/d373 |date=2012-04-02 }}. All Music Guide. Prístup: 3. marca 2007.</ref> Najvýznamnejšia scéna v Spojených štátoch, odkiaľ thrash pochádza, sa nachádzala v oblasti sanfranciského zálivu (konkrétne [[Bay Area]]). Thrashové kapely vyvinuli nový sound, ktorý sa vyznačoval väčšou rýchlosťou a agresivitou v porovnaní s pôvodným heavy metalom i v porovnaní s jeho nasledovníkom – glam metalom.<ref name="GTM"/> Väčšinou sa tu prelínajú nízke gitarové riffy s hlavnou shredovou gitarou. Texty poväčšine rozoberajú [[Nihilizmus|nihilistický]] náhľad na svet, alebo sa zaoberajú spoločenskými problémami, využívajúc pri tom drsný, neslušný jazyk. Charakterizovali ho slovnými spojeniami ako „skazená mestská muzika“ či „belošský bratanec rapu“.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 26</ref> Thrash spopularizovala tzv. „Veľká thrashová štvorka“: [[Anthrax]], [[Megadeth]], [[Metallica]] a [[Slayer]].<ref>Walser (1993), str.14</ref> [[Kreator]], [[Sodom]] a [[Destruction]], tri nemecké kapely, najväčšmi prispeli k tomu, že sa tento štýl dostal do Európy. Nemenej dôležité boli taktiež kapely Testament zo San Francisca, Exodus z New Jersey a brazílska [[Sepultura]]. Aj keď thrash pochádza z undergroundu (a v prvých desiatich rokoch bol viac-menej len undergroundovým fenoménom), niektorým skupinám sa podarilo získať aj komerčné publikum. Metallice sa v roku 1986 podarilo dostať medzi 40 najlepších albumov v hitparáde ''Billboard'' s albumom ''[[Master of Puppets]]'' a dva roky nato s albumom ''[[…And Justice for All (album)|…And Justice for All]]'' dobyli šieste miesto; albumy kapiel Megadeth a Anthrax mali tiež albumy na vrchole rebríčka.<ref>[https://web.archive.org/web/20070929225341/http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Albums&model.vnuArtistId=5199&model.vnuAlbumId=758988 "Metallica—Artist Chart History"]; [https://web.archive.org/web/20070929144156/http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Albums&model.vnuArtistId=5179&model.vnuAlbumId=933608 "Megadeth—Artist Chart History"]; [https://web.archive.org/web/20070929204614/http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Albums&model.vnuArtistId=3982&model.vnuAlbumId=728383 "Anthrax—Artist Chart History"]. Billboard.com. Prístup:o [[7. apríl]]a [[2007]].</ref> Slayer si síce nevydobyli takú popularitu ako zvyšok Veľkej štvorky, no napriek tomu vydali jeden zo smerodajných albumov žánru: časopis ''[[Kerrang!]]'' označil album ''[[Reign in Blood]]'' (1986) za „najtvrdší album všetkých čias.“<ref name="Lostprophets scoop rock honours">{{cite web| title = Lostprophets scoop rock honours | publisher = BBC News | date = 25-08-2006| url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/5282780.stm| accessdate = 10-01-2007}}</ref> O dve desaťročia neskôr ho zas magazín ''Metal Hammer'' vyhlásil za najlepší album za posledných dvadsať rokov.<ref name="Golden Gods Awards Winners">{{cite web| title = Golden Gods Awards Winners| publisher = Metal Hammer| date = 13-06-2006| url = http://www.metalhammer.co.uk/news/article/?id=44410| accessdate = 10-01-2007}}</ref> Slayer si získal, na svoju škodu, poslucháčstvo z radov krajne pravicových skinheadov, keďže vo svojich textoch sa zaoberá násilím a nacizmom.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 30; O'Neil (2001), str. 164</ref> Začiatkom 90. rokov thrash dosiahol nevídaný úspech, čím dal novú tvár komerčnému metalu.<ref>Walser (1993), str. 15</ref> „Čierny album“ od Metallicy sa umiestnil na prvom mieste v rebríčku ''Billboard'', ''[[Countdown to Extinction]]'' od Megadeth (1992) na druhom, Anthrax a Slayer sa dostali do prvej desiatky a albumy lokálnych kapiel ako Testament a Sepultura sa dostali do prvej stovky. ==== Death metal ==== {{Hlavný článok|Death metal}} [[Súbor:Chuck Schuldiner.jpg|náhľad|120px|vľavo|[[Chuck Schuldiner]] z kapely [[Death]], „všeobecne považovaný za otca death metalu“<ref>Rivadavia, Eduardo. [http://wc09.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=11:3iftxqe5ld6e~T1 "Death—Biography"]. All Music Guide. Prístup: [[23. november|23. novembra]] [[2007]].</ref>]] Thrash sa zanedlho začal vyvíjať a vyčlenili sa z neho extrémnejšie metalové štýly. Ako tvrdí MTV News, „muzika kapely Slayer bola priamo zodpovedná za vzostup death metalu“.<ref>[http://www.mtv.com/bands/m/metal/greatest_metal_bands/071406/index7.jhtml The Greatest Metal Bands of All Time—Slayer] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060718224746/http://www.mtv.com/bands/m/metal/greatest_metal_bands/071406/index7.jhtml |date=2006-07-18 }}. MTVNews.com. Prístup: [[27. február]]a [[2008]].</ref> Venom, kapela z [[Nová vlna britského heavy metalu|NWOBHM]], mala taktiež zásluhu na rozvoji štýlu. Rúhanie sa a satanizmus, prvky uplatňované u podobných kapiel, si našli miesto takisto v severoamerických i európskych deathmetalových kapelách. K prvotným skupinám štýlu patria floridskí [[Death]] a kalifornskí [[Possessed]]. Vraví sa, že označenie „death metal“ pochádza od týchto kapiel; Possessed vydali roku 1984 demo ''Death Metal'' a na ich debutovom albume ''Seven Churches'' (1985) sa objavila skladba s názvom „Death Metal“. Death metal zužitkoval rýchlosť a agresivitu thrashu i hardcoreu, k tomu pridal texty inšpirované nízkorozpočtovými hororovými filmami „zetkovej“ kategórie a [[satanizmus|satanizmom]].<ref name="LOC27">Moynihan, Søderlind (1998), str. 27</ref> Spev sa vyznačuje ponurosťou, hrdelnosťou a hlbokým škriekaním, „smrteľným škripotom“<ref name="VS">Van Schaik, Mark. [http://www.emptywords.org/SK04-2000.htm "Extreme Metal Drumming"] ''Slagwerkkrant'', Marec/Apríl 2000. Prístup: [[15. november|15. novembra]] [[2007]].</ref> a inými nezvyčajnými technikami.<ref name="Genre—Death Metal/Black Metal">"[http://www.allmusic.com/explore/style/death-metal-d384 Genre—Death Metal/Black Metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111213121810/http://www.allmusic.com/explore/style/death-metal-d384 |date=2011-12-13 }}". [[Allmusic]]. Prístup: [[27. február]]a [[2007]].</ref> Hlboký, agresívny vokálny štýl dopĺňajú podladené, mimoriadne skreslené gitary<ref name="LOC27"/><ref name="VS"/>, neuveriteľne rýchle bicie (obyčajne dvojpedálové) a mohutná „zvuková stena“ vytvorená z blast beatov. Príznačné sú takisto frekventované zmeny tempa a taktu a [[synkopa]]. Death metal, podobne ako thrash, odmieta vyumelkovanosť pôvodných metalových štýlov a namiesto toho si potrpí na všedný štýl odievania: roztrhané džínsy a tuctové kožené bundy.<ref name="MS28">Moynihan, Søderlind (1998), str. 28</ref> Jednou z mála výnimiek je Glen Benton z kapely [[Deicide]], ktorý máva pri vystúpeniach obrátený kríž na čele a nosieva brnenie. [[Morbid Angel]] si prisvojili neofašistickú symboliku.<ref name="MS28"/> Tieto dve kapely, spolu s Death a [[Obituary]], patria medzi najvýznamnejšie skupiny na hlavnej deathmetalovej scéne, ktorá povstala na Floride v polovici 80. rokov. V Spojenom kráľovstve sa z [[anarcho-punk]]ového hnutia vyčlenil podobný štýl zvaný [[grindcore]], zastupovaný skupinami ako [[Napalm Death]] a [[Extreme Noise Terror]].<ref name="LOC27"/> Počala sa taktiež rozvíjať rozsiahla škandinávska deathmetalová scéna, reprezentovaná kapelami [[Entombed]] a [[Dismember]]. Popri tom sa zrodil [[Melodic death metal|melodický death metal]], kde medzi čelných predstaviteľov patria Švédi [[In Flames]] a [[Dark Tranquillity]] a Fíni [[Children of Bodom]] a [[Kalmah]]. ==== Black metal ==== {{Hlavný článok|Black metal}} Prvá vlna black metalu sa objavila v prvej polovici 80. rokov, kedy začali tento štýl hrať kapely ako Venom (Veľká Británia), [[Mercyful Fate]] (Dánsko), Hellhammer a [[Celtic Frost]] (Švajčiarsko) a [[Bathory (hudobná skupina)|Bathory]] (Švédsko). Koncom 80. rokov stáli na čele druhej vlny skupiny ako [[Mayhem (Nórsko)|Mayhem]], [[Burzum]] a [[Emperor (Nórsko)|Emperor]].<ref>Christe (2005), str. 281</ref> Pre black metal je síce špecifická rôznorodosť štýlu a kvality prevedenia, no napriek tomu má väčšina kapiel niekoľko spoločných čŕt: škrekľavé a vrčavé vokály, veľmi skreslené gitary využívajúce tremolovanie (tremolo picking), „temnú atmosféru“<ref name="Genre—Death Metal/Black Metal"/> a zámerne nekvalitný zvuk s okolitými zvukmi a šumami.<ref name="Jurek">Jurek, Thom. [http://wm06.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:jxfwxq8rldfe "Striborg: ''Nefaria''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. All Music Guide. Prístup: 15. novembra 2007</ref> Napriek tomu, že tematika satanizmu má v black metale najväčšie zastúpenie, mnohé kapely sa nechali inšpirovať taktiež starovekým [[pohanstvo]]m, čím podporovali návrat k predkresťanským hodnotám.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 212</ref> Mnohé blackmetalové skupiny takisto „experimentujú s prvkami všetkých mysliteľných foriem metalu, folku, elektroniky a avantgardy.“<ref name="VS"/> Bubeník Fenriz zo skupiny [[Darkthrone]] vysvetľuje, že „je to o produkcii, textoch, o tom ako sa obliekajú a o záväzku urobiť odporný, surový, ponurý materiál. Nespájal ich spoločný sound.“<ref name="Campion">Campion, Chris. [http://observer.guardian.co.uk/omm/story/0,,1415240,00.html#article_continue "In the Face of Death"]. ''The Observer'' (UK), [[20. február]]a [[2005]]. Prístup: [[4. apríl]]a [[2007]].</ref> [[Súbor:Varg Vikernes.jpg|thumb|[[Varg Vikernes]] zo skupiny Burzum bol v roku 1994 usvedčený z vraždy Euronyma.]] Predovšetkým medzi škandinávskymi skupinami ako Mayhem či [[Immortal]] začal byť v 90. rokoch populárny tzv. „corpse paint“, čiže „mŕtvolné líčenie“, kedy sa členovia skupiny líčili ako mŕtvoly, lebky či duchovia. Bathory položili základ pre viking a folk metal a vďaka Immortal si väčšiu pozornosť získali blast beaty. Na začiatku 90. rokov mali blackmetaloví vandali v Nórsku na svedomí značné násilnosti.<ref>Christe (2003), str. 284 – 285</ref> Členovia skupín Mayhem a Burzum boli zakladateľmi spolku ''Inner Circle'', ktorý je zodpovedný za vypálenie množstva drevených nórskych kostolíkov. Narastajúci záujem o death metal spôsobil, že black metal si začal získavať podporu škandinávskeho metalového undergroundu, ponajprv v Nórsku, i napriek odmietavým postojom zo strany samotných blackmetalistov.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 31 – 32</ref> Spevák skupiny [[Gorgoroth]] Gaahl vraví: „black metal sa nikdy nepokúšal získať fanúšikov…. Mali sme spoločného nepriateľa, a to kresťanstvo, socializmus, a vlastne čokoľvek spoločné s demokraciou.“<ref name="Campion"/> Asi od roku 1992 sa postupne začínali vytvárať blackmetalové scény i v krajinách mimo Škandinávie, napr. v Nemecku, Francúzsku či Poľsku.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 271, 321, 326</ref> Násilie tejto scény zasiahlo svoje vlastné základy skoro ráno 10. augusta 1993, kedy zakladateľa skupiny Mayhem [[Øystein Aarseth|Euronymousa]] ubodal na smrť [[Varg Vikernes]] zo skupiny Burzum (pre Mayhem však nahrával basovú linku pre debutový album). Tento prípad si získal značnú pozornosť médií.<ref name="Campion"/> V polovici 90. rokov, kedy mnohí ľudia zo scény začali pociťovať stagnáciu žánru,<ref>Vikernes, Varg. "[http://www.burzum.org/eng/library/a_burzum_story06.shtml A Burzum Story: Part VI—The Music]". Burzum.org, July 2005; "[http://www.anus.com/metal/about/metal/black_metal_death.html Is Black Metal Dead?] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070310215756/http://www.anus.com/metal/about/metal/black_metal_death.html |date=2007-03-10 }}". ''Dark Legions Archive''. Prístup: [[4. apríl]]a [[2007]].</ref> niektoré prominentné kapely ako Burzum či Beherit začali začleňovať do svojej tvorby prvky ambientu či symfonického metalu ([[Tiamat]], Samael).<ref>[http://www.allmusic.com/explore/style/symphonic-black-metal-d11957 Genre—Symphonic Black Metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111231161055/http://allmusic.com/explore/style/symphonic-black-metal-d11957 |date=2011-12-31 }}. All Music Guide. Prístup: [[9. apríl]]a [[2007]].</ref> Nórska skupina [[Dimmu Borgir]] priblížila koncom 90. rokov black metal bližšie k strednému prúdu populárnej hudby.<ref>Tepedelen, Adam. [http://www.rollingstone.com/artists/dimmuborgir/articles/story/5935933/dimmu_borgirs_death_cult "Dimmu Borgir's 'Death Cult'"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071031005254/http://www.rollingstone.com/artists/dimmuborgir/articles/story/5935933/dimmu_borgirs_death_cult |date=2007-10-31 }}. ''Rolling Stone'', [[7. november|7. novembra]] [[2003]]. Prístup: [[10. september|10. septembra]] [[2007]].</ref> Zásluhu na spopularizovaní žánru majú taktiež Angličania [[Cradle of Filth]], časopisom ''[[Metal Hammer]]'' vyhlásení za najúspešnejšiu metalovú kapelu od doby Iron Maiden.<ref>Bennett, J. [http://www.decibelmagazine.com/features/jun2007/dimmuborgir.aspx "Dimmu Borgir"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070515040459/http://www.decibelmagazine.com/features/jun2007/dimmuborgir.aspx |date=2007-05-15 }}. ''Decibel'', June 2007. Prístup: [[10. september|10. septembra]] [[2007]].</ref> V súčasnosti patria medzi miláčikov kritiky švédski tradicionalisti [[Watain]],<ref>Begrand, Adrien. [http://www.popmatters.com/pm/music/reviews/42007/watain-sworn-to-the-dark/ "Watain: ''Sworn to the Dark''"]. ''PopMatters'', [[19. jún]], [[2007]]; Harris, Chris, and Jon Wiederhorn. [http://www.mtv.com/news/articles/1550858/20070125/shadows_fall.jhtml "Metal File: Watain, Shadows Fall, Furze & More News That Rules"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080412144421/http://www.mtv.com/news/articles/1550858/20070125/shadows_fall.jhtml |date=2008-04-12 }}. MTV.com, [[26. január]], [[2007]]. Prístup: [[10. september|10. septembra]], [[2007]].</ref> francúzski experimentátori [[Deathspell Omega]],<ref>Freeman, Phil. [http://www.villagevoice.com/music/0736,freeman,77696,22.html "Deathspell Omega's ''Fas—Ite, Maledicti, In Ignem Aeternum''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. ''Village Voice'', [[4. september|4. septembra]] [[2007]]; Jurek, Thom. [http://wm05.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:fnfixzt5ldde "Deathspell Omega: ''Fas—Ite, Maledicti, In Ignem Aeternum''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. All Music Guide. Prístup: [[10. september|10. septembra]] [[2007]]</ref> a americký one-man-band [[Xasthur]].<ref>Stosuy, Brandon. [https://web.archive.org/web/20071024132507/http://www.pitchforkmedia.com/article/record_review/38838-subliminal-genocide "Xasthur: ''Subliminal Genocide''"]. ''Pitchfork'', [[10. október|10. októbra]] [[2006]]; Rivadavia, Eduardo. [http://wm05.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:acfwxqedldae "Xasthur: ''Subliminal Genocide''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. All Music Guide. Prístup: [[10. september|10. septembra]], [[2007]]</ref> ==== Power metal ==== {{Hlavný článok|Power metal}} [[Súbor:Hammerfall group.jpg|vľavo|náhľad|160px|[[HammerFall]] po absolvovaní koncertu v talianskom Miláne roku 2005.]] Powermetalová scéna vznikla v 90. rokoch na protest proti príkrosti death a black metalu.<ref name="Genre - Power Metal">"[http://www.allmusic.com/explore/style/d11959 Genre - Power Metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111229033524/http://www.allmusic.com/explore/style/d11959 |date=2011-12-29 }}". [[All Music Guide]]. Prístup: [[20. marec|20. marca]] [[2007]].</ref> Napriek tomu, že v Severnej Amerike sa power metal držal viac-menej v undergrounde, v Európe, Japonsku a v Južnej Amerike sa tešil obrovskej obľube. V power metale stojí na prvom mieste vzletná, epická melodika a tematika, ktorá „apeluje na poslucháčov zmysel pre udatnosť a krásu.“<ref>Christe (2005), str. 381</ref> Základy tohto soundu položila v polovici 80. rokov nemecká skupina [[Helloween]], ktorá skĺbila power riffy, melodiku, vysoký, „čistý“ spev kapiel ako Judas Priest a Iron Maiden s rýchlosťou a energiou thrashu, „vytvoriac tak zvuk, ktorý dnes poznáme pod menom power metal.“<ref>"[http://www.allmusic.com/artist/helloween-p4471 Helloween - Biography]". [[All Music Guide]]. Prístup: [[8. apríl]]a [[2007]].</ref> V USA patrili medzi priekopníkov štýlu newyorské skupiny [[Manowar]] a [[Virgin Steele]]. Fošňa ''Rising Force'' od [[Yngwie Malmsteen|Yngwieho Malmsteena]] mala nemalú zásluhu na spopularizovaní pekelne rýchleho gitarového štýlu, známeho ako „shredding“, a jeho pričinením sa tiež ujal metal s prvkami vážnej hudby. Tieto zdokonalenia mali veľký vplyv na power metal. Sound tradičnejších powermetalistov, ako sú [[HammerFall]] zo Švédska, [[DragonForce]] z Anglicka a [[Iced Earth]] z Floridy, je spätý s klasickým štýlom [[Nová vlna britského heavy metalu|NWOBHM]].<ref>See, e.g., Reesman, Bryan. [http://wc02.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:gbfpxquhld0e "HammerFall: ''Glory to the Brave''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. Allmusic; Henderson, Alex. [http://wc02.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:wnfrxquald6e "DragonForce: ''Sonic Firestorm''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. Allmusic. Prístup: [[11. november|11. novembra]] [[2007]]</ref> Mnohé powermetalové skupiny používajú klávesistov, niekedy tiež spolupracujú so symfonickými orchestrami či opernými spevákmi a speváčkami, čím dodávajú tejto hudbe [[Power metal#Symfonický power metal|„symfonický“ ráz]]. K takýmto kapelám patria [[Kamelot (metalová skupina)|Kamelot]] z Floridy, [[Nightwish]] z Fínska, [[Rhapsody of Fire]] z Talianska a Catharsis z Ruska. Power metal má silnú divácku základňu jednak v Japonsku, jednak v Južnej Amerike, kde sa tešia popularite skupiny ako Angra z Brazílie či Rata Blanca z Argentíny. Blízkym príbuzným power metalu je [[progresívny metal]], ktorý si osvojil komplexný kompozičný prístup skupín ako [[Rush (skupina)|Rush]] alebo [[King Crimson]]. Priekopníkmi tohto štýlu sú americké kapely Queensrÿche, Fates Warning a [[Dream Theater]]. K predstaviteľom fúzie power a prog-metalu patria Symphony X z New Jersey, ktorých gitarista Michael Romeo je jedným z najuznávanejších shred gitaristov poslednej doby.<ref name="Genre - Progressive Metal">"[http://www.allmusic.com/explore/style/progressive-metal-d2952 Genre - Progressive Metal]". [[All Music Guide]]. Prístup: [[20. marec|20. marca]], [[2007]].</ref> ==== Doom a gothic metal ==== {{Hlavný článok|Doom metal|Gotický metal}} Ako pomaly sa pohybujúci protiklad typického heavy metalu sa v polovici 80. rokov zrodila nová metalová odnož – doom metal – udržovaná nažive kapelami ako Saint Vitus, The Obsessed, Trouble či [[Candlemass]]. Po hudobnej i textovej stránke vychádza prevažne z ranej tvorby Black Sabbath<ref>Christe (2005), str. 354</ref> a ich súčasníkov [[Blue Cheer]], Pentagram a Black Widow.<ref name="DoomM">"[http://www.doom-metal.com/history.html The History of Doom metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100829042657/http://www.doom-metal.com/history.html |date=2010-08-29 }}". doom-metal.com. Prístup: [[21. marec|21. marca]] [[2007]].</ref> Doom a jeho odnože pomohla definovať taktiež skupina [[The Melvins]].<ref>Begrand, Adrien. "[http://www.popmatters.com/columns/begrand/060215.shtml Blood and Thunder: The Profits of Doom]". [[15. február]], [[2006]]. PopMatters.com. Prístup: [[8. apríl]]a [[2007]].</ref> Zatiaľ čo väčšina heavymetalových štýlov preferuje rýchlejšie tempá a technickú dokonalosť, doom metal sa vyznačuje pomalším tempom, hutnými tónmi, ponurosťou, melanchóliou ako aj atmosférickosťou, využívanou však i v iných metalových odnožiach.<ref name="NYT1">Wray, John. "[http://www.nytimes.com/2006/05/28/magazine/28artmetal.html?ei=5090&en=68f0bcd99797d7a3&ex=1306468800&partner=rssuserland&emc=rss&pagewanted=all Heady Metal]". ''New York Times'', [[28. máj]]a [[2006]]. Prístup: [[21. marec|21. marca]] [[2007]].</ref> Debutový album anglickej skupiny [[Cathedral]] s názvom ''Forest of Equilibrium'' (1991) pomohol vyvolať novú doommetalovú vlnu. Skupiny [[Paradise Lost]], [[My Dying Bride]], [[Anathema]] a ich zmes doom a death metalu majú zásluhu na rozvoji európskeho gothic metalu<ref>Sharpe-Young (2007), str. 246, 275; pozri aj Stéphane Leguay, "Metal Gothique" in ''Carnets Noirs'', éditions E-dite, 3e édition, 2006, ISBN 2-84608-176-X</ref>, zastupovaného napr. nórskymi kapelami [[Theatre of Tragedy]] a [[Tristania]], a ktorý využíva rôzne druhy spevu a viacero spevákov či speváčok. V USA uviedli tento štýl newyorčania [[Type O Negative]].<ref>Sharpe-Young (2007), str. 275</ref> Gothicmetalové skupiny, predovšetkým [[Therion]] zo Švédska, primiešavali do svojej tvorby orchestrálne prvky. Následkom toho sa vytvorilo podhubie, z ktorého vzišli [[Symfonický metal|symfometalové]] skupiny ako [[Virgin Black]] z Austrálie, [[Nightwish]] z Fínska, či [[Within Temptation]] a [[After Forever]] z Holandska. Koncom 80. rokov sa na metalovej scéne zjavila nová odnož menom [[sludge metal]], ktorá miesila dovedna [[hardcore punk|hardcore]] a [[doom metal|doom]]. V New Orleans, kde sa nachádza najvýznamnejšia scéna, patrili medzi vedúce kapely [[Eyehategod]] a [[Crowbar]]. Na samom počiatku nasledujúceho desaťročia vyvolali kalifornské kapely [[Kyuss]] a [[Sleep]], inšpirované staršími doommetalovými kapelami, vlnu [[stoner metal]]u,<ref>Christe (2005), str. 356</ref> zatiaľ čo v Seattli skupina [[Earth]] pomohla vytvoriť ďalšiu doomovú odnož zvanú drone metal.<ref>Jackowiak, Jason. "[http://www.splendidezine.com/review.html?reviewid=1125311580560974 Hex: Or Printing in the Infernal Method] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080927052955/http://www.splendidezine.com/review.html?reviewid=1125311580560974 |date=2008-09-27 }}". Splendid Magazine, September 2005. Prístup: [[21. marec|21. marca]] [[2007]].</ref> Koniec 90. rokov sa niesol v znamení nových kapiel, ako napr. [[Goatsnake]] (klasický stoner/doom) a [[Sunn O)))]] (zmes doom, drone a dark ambient metalu), obe pochádzajúce z oblasti Los Angeles. ''New York Times'' prirovnal ich tvorbu k „indickému raga v ohnisku zemetrasenia“.<ref name="NYT1"/> === Nové fúzie: 90. roky a prvá dekáda 21. storočia === {{Hlavný článok|Alternatívny metal|Nu metal}} Na počiatku 90. rokov začali grungeové kapely na čele s Nirvanou vytláčať komerčný metal do ústrania, čím sa vytváral priestor pre nástup [[Alternatívny rock|alternatívneho rocku]].<ref>Christe (2005), str. 314 – 316; Weinstein (1991), str. 278</ref> Grunge bol síce ovplyvnený heavymetalovým soundom, ale odmietal výstrelky komerčných metalistov, ich „nablýskané a virtuózne sóla“ či dychtivosť po účinkovaní na [[Music Television|MTV]].<ref name="Covach"/> [[Súbor:Pantera_1987-2003_lineup.jpg|thumb|Pantera patrila v prvej polovici 90. rokov medzi popredné metalové spolky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pantera biography|priezvisko=Birchmeier|meno=Jason|vydavateľ=Allmusic|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref>]] Obľuba glam metalu klesala nielen následkom úspechu grungeových skupín,<ref>Christe (2005), str. 240</ref> ale tiež zásluhou narastajúcej popularity Metallicou a thrashom ovplyvneného [[groove metal]]u, ktorý vytvorili kapely [[Pantera]] a [[White Zombie]].<ref>Birchmeier, Jason. "[http://www.allmusic.com/artist/pantera-p5099 Pantera]". Allmusic.com. Prístup: [[19. marec|19. marca]] [[2007]].</ref> Niektorým novým skupinám sa podarilo dosiahnuť komerčný úspech; napr. album ''Far Beyond Driven'' od Pantery bodoval v roku 1994 v rebríčku ''Billboard'', ale „v bezvýrazných očiach mainstreamu bol metal už po smrti.“<ref>Christe (2005), str. 314</ref> Niektoré kapely sa snažili prispôsobiť novým podmienkam. V roku 1996 vystupovala na festivale Lollapalooza skupina Metallica, ktorej členovia si nechali predtým ostrihať vlasy. Niet sa čo diviť, že po tomto kroku „sa dostavili už dlhšiu dobu sa hromadiace reakcie a odklon publika.“<ref>Christe (2005), str. 321</ref> Ale nemožno poprieť fakt, že „koncom 90. rokov bola Metallica pravdepodobne najpopulárnejšou modernou rockovou skupinou na svete.“<ref>Christe (2005), str. 331</ref> Podobne ako Jane’s Addiction, tak isto aj mnohé iné populárne hudobné skupiny 90. rokov, majúce korene v heavy metale, spadajú do nesúrodého hudobného smeru nazývaného „alternatívny metal“.<ref name="alternativemetal">{{cite web|title=Genre—Alternative Metal|author=|publisher=[[All Music Guide]]|date=|url=http://www.allmusic.com/explore/style/alternative-metal-d2697|accessdate=2007-03-26}}</ref> Pod týmto názvom sa skrýva široké spektrum kapiel, ktoré vnášali do metalu prvky mnohých iných hudobných štýlov. Pod pojem „alternatívny metal“ sa zahŕňa taktiež grungeová kapela [[Alice in Chains]], či rôzne cross-overové kapely, napr: [[Faith No More]] (alternatívny rock s prvkami punku, [[funk]]u, metalu a [[hip hop (hudba)|hip hopu]]), Primus (prvky funku, punku, [[thrash metal]]u a experimentálnej hudby), [[Tool (hudobná skupina)|Tool]] (metal zmiešaný s [[progresívny rock|progresívnym rockom]]), [[Ministry]] (metal plus industriálna hudba), Marilyn Manson (uberal sa podobným smerom, ale navyše využíval šokový efekt spopularizovaný Alicom Cooperom). Napriek tomu, že alternatívni metalisti nevytvárali jednoliatu scénu, spájala ich ochota experimentovať s metalom, ako aj odpor k vyčačkanému glam metalu (čo neplatí o Marylin Manson a White Zombie, ktorí sa takisto spájajú s alternatívnym metalom).<ref name="alternativemetal"/> Zlátanina štýlov a soundov reprezentovala „farbistý výsledok metalu a spolu s ním sa postavili tvárou v tvár okolitému svetu.“<ref>Christe (2005), str. 236</ref> Približne v druhej polovici 90. rokov sa odrazu začalo hovoriť o oživení metalu v USA, vychádzajúcom z vlny alternatívneho metalu.<ref>Christe (2005), str. 333</ref> Kapely ako [[P.O.D.]], [[Korn (metalová skupina)|Korn]], [[Papa Roach]], [[Limp Bizkit]], [[Slipknot]] a [[Linkin Park]], ktorým prischla prezývka „nu metal“, dali dohromady nový hudobný štýl, ktorý sa kolísal medzi rytmami death metalu a hip hopu. Zmes surových gitár, [[Rap (hudba)|rapových]] vokálov a zvukových trikov dokázala, že sa „všekultúrny metal môže oplatiť.“<ref>Christe (2005), str. 338</ref> K tomu, že si nu metal získal priazeň komerčného publika, dopomohli predovšetkým dve skutočnosti: prítomnosť na MTV a putovný festival Ozzyho Osbourna „[[Ozzfest]]“, prvýkrát uvedený v roku 1996, vďaka ktorému sa začalo medzi novinármi povrávať o obrode heavy metalu.<ref>Christe (2005), str. 335</ref> V roku 1996 vyšiel album ''Life Is Peachy'' od Korn, aby sa vzápätí stal prvým numetalovým albumom, ktorému sa podarilo dostať do hitparády top 10. Dva roky nato sa ich ďalší štúdiový počin ''Follow the Leader'' umiestnil dokonca na prvom mieste. V roku 1999 ''Billboard'' uviedol, že v USA je viac než 500 špecializovaných metalových rozhlasových relácií, čo je temer trojnásobok v porovnaní s rokom 1989.<ref>Christe (2005), str. 353</ref> Napriek obrovskej popularite nu metalu, metalisti ho nedokázali v plnej miere uznať.<ref>Christe (2005), str. 341</ref> Niekedy okolo roku 2003 nu metal a jemu spriaznené štýly dosiahli vrchol popularity a postupne sa začali vytrácať do úzadia, i keď niektoré skupiny, napr. [[System of a Down]], si naďalej udržovali značný vplyv.<ref>{{cite web | last = D'angelo | first = Joe | title = Nu Metal Meltdown | publisher = MTV.com | date = 2003-01-24 | url = http://www.mtv.com/bands/m/metal_meltdown/news_feature_030124/index.jhtml | accessdate = 2007-03-28 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20070208190614/http://www.mtv.com/bands/m/metal_meltdown/news_feature_030124/index.jhtml | archivedate = 2007-02-08 }}</ref> === Najnovšie trendy: 2005 - súčasnosť === [[Súbor:Masters of Rock 2007 - Children of Bodom - 08.jpg|náhľad|[[Children of Bodom]] naživo na festivale Masters of Rock v roku 2007]] Ani v novom miléniu nestráca metal nič zo svojej popularity, predovšetkým v kontinentálnej Európe. V novom tisícročí sa Škandinávia stáva oblasťou chrliacou novátorské a úspešné kapely, zatiaľ čo v Belgicku, Holandsku a predovšetkým Nemecku má metal najväčší odbyt.<ref>K. Kahn-Harris, ''Extreme Metal: Music and Culture on the Edge'' (Oxford: Berg, 2007), ISBN 1-84520-399-2, str. 86 a 116.</ref> Medzi zabehané metalové kapely, ktoré dokázali umiestniť hneď niekoľko albumov do nemeckých rebríčkov top 20 v rokoch 2003 – 2008, sa zaradili fínski [[Children of Bodom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finland's Children Of Bodom Debut At #22 On Billboard Chart With New Album, 'Blooddrunk' | url = http://www.guitarplayer.com/article/finland--39;s/April-2008/35205 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Guitar Player | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiVCU59l archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110503203329/http://www.guitarplayer.com/article/finland--39;s/April-2008/35205 | dátum archivácie = 2011-05-03 }}</ref>, nórski Dimmu Borgir<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chartverfolgung / Dimmu Borgir / Long play | url = http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Dimmu+Borgir/?type=longplay | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = music line.de | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiVpMP9i archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160309200130/http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/dimmu%20borgir?type=longplay | dátum archivácie = 2016-03-09 }}</ref>, Nemci [[Blind Guardian]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chartverfolgung / Blind Guardian / Long play | url = http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Blind+Guardian/?type=longplay | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = music line.de | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiWICFm3 archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161222235444/http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Blind%20Guardian/?type=longplay | dátum archivácie = 2016-12-22 }}</ref> a švédski [[HammerFall]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chartverfolgung / Hammer Fall / Long play | url = http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/HAMMERFALL/?type=longplay | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = music line.de | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiYWL3qD archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161225145733/http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/HammerFall/?type=longplay | dátum archivácie = 2016-12-25 }}</ref> V polovici desaťročia sa [[metalcore]], zmes extrémneho metalu a [[hardcore punk]]u <ref>Weinstein (2000), str. 288; Christe (2005), str. 372</ref>, ukazuje ako silný komerčný hráč. Korene má v štýle [[crossover thrash]], ktorý v polovici 80. rokov rozvinuli kapely typu [[Suicidal Tendencies]], [[Dirty Rotten Imbeciles]] a [[Stormtroopers of Death]]. <ref>Christe (2005), str. 184</ref> V priebehu 90. rokov sa metalcore držal prevažne v podzemí; <ref>Christe (2005), str. 184.</ref> medzi rané kapely patria [[Earth Crisis]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Shai Hulud, interview with Punknews.org - 05/28/08 |url=http://www.ruleeverymoment.com/media/interviews/interview.php?id=43 |dátum prístupu=2012-02-17 |poznámka=As far as coining the term 'metalcore' or coining a sound, I don’t think we did. There were bands before Shai Hulud started that my friends and I were referring to as 'metalcore'. Bands like Burn, Deadguy, Earth Crisis, even Integrity. |url archívu=https://web.archive.org/web/20160304091843/http://www.ruleeverymoment.com/media/interviews/interview.php?id=43 |dátum archivácie=2016-03-04 }}</ref> <ref name="am">Mudrian, Albert (2000). ''Choosing Death: The Improbable History of Death Metal and Grindcore''. Feral House. ISBN 1-932595-04-X. str. 222-223</ref><ref name=ig>Ian Glasper, ''Terrorizer'' č. 171, jún 2008, str. 78, "here the term (metalcore) is used in its original context, referencing the likes of Strife, Earth Crisis, and Integrity (...)"</ref>, [[Converge]] <ref name=am/> [[Hatebreed]]<ref name=ig/><ref name="rh">Ross Haenfler, ''Straight Edge: Clean-living Youth, Hardcore Punk, and Social Change'', Rutgers University Press. ISBN 0-8135-3852-1 str. 87-88</ref>, [[Hatebreed]] a [[Shai Hulud]]. <ref name=killyour>{{cite web |title=Kill Your Stereo - Reviews: Shai Hulud - Misanthropy Pure |url=http://www.killyourstereo.com/reviews/169/shai-hulud-misanthropy-pure/ |accessdate=2012-02-17 |quote=Shai Hulud, a name that is synonymous (in heavy music circles at least) with intelligent, provocative and most importantly unique metallic hardcore. The band’s earliest release is widely credited with influencing an entire generation of musicians |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120327210110/http://www.killyourstereo.com/reviews/169/shai-hulud-misanthropy-pure/ |archivedate=2012-03-27 }}</ref><ref>Mason, Stewart. [http://www.allmusic.com/artist/p202929 Shai Hulud at Allmusic]. Prístup: 17. február 2012. "A positively themed metalcore band with some [[Straight edge|straight-edge]] and [[Christianity|Christian]] leanings, the influential Shai Hulud have maintained a strong band identity since their original formation in the mid-'90s".</ref> Okolo roku 2004 bol už melodický metalcore, ovplyvnený taktiež [[melodický death metal|melodickým death metalom]], natoľko populárny, že nahrávky The End of Heartache od [[Killswitch Engage]] a [[The War Within]] od [[Shadows Fall]] sa dostali na 21. a 20. miesto v albumovej hitparáde Billboard. <ref>{{cite web|title=Killswitch Engage|author=|publisher=[[Roadrunner Records]]|date=|url=http://www.roadrunnerrecords.com/artists/KillswitchEngage/bio.aspx/|accessdate=2007-03-17|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070303115902/http://www.roadrunnerrecords.com/artists/KillswitchEngage/bio.aspx|archivedate=2007-03-03}} {{cite web|title=Shadows Fall|author=|publisher=[[Atlantic Records]]|date=|url=http://www.atlanticrecords.com/shadowsfall/about/|accessdate=2007-03-17|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070927013557/http://www.atlanticrecords.com/shadowsfall/about/|archivedate=2007-09-27}}</ref> [[Súbor:BulletForMyValentine2006.PNG|thumb|right|220px|[[Bullet for My Valentine]] patria medzi popredné kapely na [[metalcore]]ovej scéne.]] Fever, tretí štúdiový album waleskej skupiny [[Bullet for My Valentine]], sa umiestnil na tretej priečke v rebríčku [[Billboard 200]] a na prvých priečkach v rebríčkoch [[Billboard]] [[Alternatívny rock|Alternative]] a Billboard [[Rock]], čím sa stal najúspešnejším albumom v histórii skupiny.<ref name="Fever-Top3">{{cite web|url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=139610|title=BULLET FOR MY VALENTINE's ''Fever'' Cracks U.S. Top 3|publisher= [[Roadrunner Records]]|work=[[Blabbermouth.net]]|date=2010-05-05|accessdate= 2010-05-10}}</ref> V posledných rokoch sa metalcorové kapely tešia stále väčšej pozornosti na Ozzfeste a [[Download Festival]]e. V roku 2006 sa dostáva do rebríčka Billboard top 10 groovemetalová skupina [[Lamb of God]] s nahrávkou Sacrament. Úspech týchto a iných skupín, ku ktorým patrí napr. [[Mastodon (skupina)|Mastodon]] (zmes progresívneho a sludge metalu) alebo [[Trivum]] (metalcore/thrash metal), mal za následok, že sa začalo povrávať o obrode amerického metalu, poniektorými kritikmi prezývanej „Nová vlna amerického heavy metalu“.<ref>Sharpe-Young, Garry, ''New Wave of American Heavy Metal'' [http://books.google.com/books?id=uIIf03bGyAAC&pg=PP10&dq=nwoahm&ei=a7ohSNGYCrW2iQGP95nFDQ&sig=yhEpvA_dhNF6I5YwMJACJGRA3XY#PPP10,M1 (link)]. {{cite web |author=Edward, James |title=The Ghosts of Glam Metal Past |url=http://www.lotfp.com/content.php?editorialid=64 |publisher=Lamentations of the Flame Princess |accessdate=2008-04-27 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20121016090303/http://www.lotfp.com/content.php?editorialid=64 |archivedate=2012-10-16 }} {{cite web| url = http://www.popmatters.com/columns/begrand/051014.shtml| publisher = Popmatters| title = Blood and Thunder: Regeneration| author = Begrand, Adrien| accessdate = 2008-05-14}}</ref> Z metalcoru vychádza tiež [[mathcore]], rytmicky komplikovanejší a progresívnejší štýl, ktorý priniesli na svetlo sveta kapely ako [[The Dillinger Escape Plan]], [[Converge]], či [[Protest the Hero]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Stewart-Panko|meno=Kevin|titul=The Decade in Noisecore|periodikum=Terrorizer|číslo=75|mesiac=Február|rok=2000|strany=22–23}}</ref> Hlavnou črtou mathcoru je využívanie netradičných taktov, čím sa rytmicky veľmi ponáša na [[free jazz]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kahn-Harris|meno=Keith|titul=Extreme Metal|vydavateľ=Berg Publishers|rok=2007|isbn=1-84520-399-2|strany=4|poznámka=Contemporary grindcore bands such as The Dillinger Escape Plan ... have developed [[Experimentálny metal|avant-garde]] versions of the genre incorporating frequent time signature changes and complex sounds that at times recall free jazz.}}</ref> Názov „retro metal“ sa v angličtine používa v súvislosti so skupinami hrajúcimi v štýle skupín ako [[The Sword]] (Texas, USA), [[High on Fire]] (Kalifornia, USA), [[Witchcraft (hudobná skupina)|Witchcraft]]<ref name=AMAgeofWinters>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rivadavia | meno = E. | odkaz na autora = | titul = The Sword: Age of Winters | url = http://www.allmusic.com/album/age-of-winters-r820095/review | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Allmusic | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wXocRYKR archív] 2011-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> (Švédsko) či [[Wolfmother]] <ref name=AMAgeofWinters/><ref name="WRS">[http://www.rollingstone.com/artists/wolfmother Wolfmother]. ''Rolling Stone'', 18. apríl 2006. Prístup: 31. marec 2007. {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070308152431/http://www.rollingstone.com/artists/wolfmother |date=2007-03-08 }}</ref> (Austrália). Album skupiny The Sword ''Age of Winters'' (2006) je silno inšpirovaný prácou Black Sabbath a Pentagram-u <ref name=Begrand2006>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Begrand | meno = A. | odkaz na autora = | titul = The Sword: Age of Winters | url = http://www.popmatters.com/pm/review/the_sword_age_of_winters | dátum vydania = 2006-02-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pop Matters | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wXjhNrXn archív] 2011-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>; Witchcraft do svojej hudby zakomponovali prvky [[folk rock]]u a psychedelického rocku;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rivadavia | meno =E. | odkaz na autora = | titul = Witchcraft | url = http://www.allmusic.com/artist/witchcraft-p391961/biography | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Allmusic | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wXpTw2ug archív] 2011-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> a [[Wolfmother (album)|rovnomenný debutový album]] kapely Wolfmother sa vyznačuje „organmi v štýle Deep Purple“, „akordovými riffami hodnými Jimmyho Pagea“ a zavýjaním speváka Andrewa Stockdalea, „na ktoré Robert Plant nemá“. "<ref name="WRS"/> Skladba „Woman“ z tohoto albumu získala v roku 2007 cenu Grammy za [[Grammy Award for Best Hard Rock Performance|najlepší hardrockový výkon]], zatiaľ čo „Eyes of the Insane“ od Slayer získala cenu v kategórii najlepší metalový výkon. V roku 2008 Slayer dostal opäť Grammy za najlepší metalový výkon, tentoraz za skladbu „Final Six“. Metallice sa dostalo tejto pocty v roku 2009 za skladbu „My Apocalypse“. Medzi ďalšie udalosti v metalovom svete možno zaradiť nedávne vzkriesenie thrash metalu, či nedávny zrod ‚djent‘ scény. Djent vznikol po roku 2010 ako odnož regulárneho [[Progresívny metal|progresívneho metalu]].<ref name="secrets">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bowcott|meno=Nick|titul=Meshuggah Share the Secrets of Their Sound|url=http://www.guitarworld.com/meshuggah-share-secrets-their-sound|autor=[[Guitar World]]|vydavateľ=[[Future US]]}} (26. jún 2011)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Angle|meno=Brad|titul=Interview: Meshuggah Guitarist Fredrik Thordendal Answers Reader Questions|url=http://www.guitarworld.com/interview-meshuggah-guitarist-fredrik-thordendal-answers-reader-questions|autor=[[Guitar World]]|vydavateľ=[[Future US]]}} (23. júl 2011)</ref> Vyznačuje sa progresívnou, rytmickou a technickou komplexnosťou, značne skreslenými gitarami, palm mutingom, synkopickými riffmi<ref name=Guardian>[http://www.guardian.co.uk/music/2011/mar/03/djent-metal-geeks "Djent, the metal geek's microgenre"]. ''The Guardian''. 3. marec 2011</ref> a [[virtuóz]]nymi gitarovými sólami.<ref name="secrets"/> Medzi ďalšie typické črty patrí rozsiahle používanie sedem-, osem- a deväť-strunových gitár.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kennelty|meno=Greg|titul=Here's Why Everyone Needs To Stop Complaining About Extended Range Guitars|url=http://www.metalinjection.net/editorials/heres-why-everyone-needs-to-stop-complaining-about-extended-range-guitars|vydavateľ=Metal Injection}}</ref> Medzi djentové skupiny sa zaraďujú [[Meshuggah]], Sikth, TesseracT<ref name=Concealingfate>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rivadavia|meno=Eduardo|titul=Concealing Fate|url=http://www.allmusic.com/album/concealing-fate-r2166510|autor=[[Allmusic]]|vydavateľ=[[Rovi Corporation]]}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TesseracT Unveil New Video|url=http://www.guitarworld.com/tesseract-unveil-new-video|autor=[[Guitar World]]|vydavateľ=[[Future US]]|dátum prístupu=2011-10-17}} (16. marec 2011)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rivadavia|meno=Eduardo|titul=One|url=http://www.allmusic.com/album/one-r2139772/review|autor=[[Allmusic]]|vydavateľ=[[Rovi Corporation]]}}</ref> a Textures.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bland|meno=Ben|titul=Textures – Dualism (Album Review)|url=http://www.stereoboard.com/content/view/168090/9|vydavateľ=Stereoboard.com}} (3. október 2011)</ref> == Ženy v heavy metale == [[Obrázok:Frozen Crown (23) - 52849994682.jpg|thumb|right|upright=1|Giada Etro zo skupiny Frozen Crown (''vľavo'') a Federica Lanna zo skupiny Volturian (''vpravo'') počas spoločného vystúpenia.]] [[Obrázok:Voice of Baceprot op het Valkhof Festival 2022 03.jpg|thumb|Indonézska čisto ženská skupina Voice of Baceprot na festivale Valkhof 2022.]] Už od úplných počiatkov žánru sa v heavy metale angažujú aj ženy. Veľkú zásluhu na tomto angažmáne mala Esther „Jinx“ Dawsonová, speváčka a líderka skupiny Coven, keď na konci 60. rokov 20. storočia uviedla do metalovej kultúry „[[Rohatá ruka|gesto paroháča]]“, a to súbežne s raným využívaním satanských motívov v rockovej hudbe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |dátum=2021-08-18 |titul=The Forgotten Mother of Metal Music and Birth of the "Devil's Horns" |url=https://atomicredhead.com/2021/08/18/the-forgotten-mother-of-metal-music-and-birth-of-the-devils-horns/ |dátum prístupu =2023-06-15 |vydavateľ=Atomic Redhead |jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Cooper |meno=Leonie |dátum=2021-02-22 |titul=The Unsung: Jinx Dawson invented rock's devil horns – but a man took all the credit |url=https://thefortyfive.com/opinion/jinx-dawson-coven/ |dátum prístupu =2023-06-15 |vydavateľ=The Forty-Five |jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Trapp |meno=Philip|dátum=2021-04-21 |titul=Where Did Metal's 'Devil Horns' Hand Gesture Really Come From? |url=https://loudwire.com/where-did-metal-devil-horns-hand-come-from/ |dátum prístupu=2023-06-15 |vydavateľ=Loudwire |jazyk=en}}</ref> Ďalší míľnik nastal v 70. rokoch, keď sa v roku 1973 sformovala skupina Genesis, predchodkyňa skupiny Vixen. V roku 1978, počas vzostupu [[Nová vlna britského heavy metalu|novej vlny britského heavy metalu]], vznikla skupina [[Girlschool]], ktorá v roku 1980 spolupracovala so skupinou [[Motörhead]] pod pseudonymom Headgirl. Počnúc rokom 1982 zaznamenala [[Doro Pesch]], prezývaná „Metalová kráľovná“, veľký úspech v celej Európe (inšpirovala vznik ďalších metalových kapiel s frontmankami, ako napríklad španielskej Santa v roku 1983),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Bomb |meno=Cherry |dátum=2019-12-16 |titul=Forget Santa Claus! Bang Your Head to 80s Spanish Metal Demons SANTA |url=https://metalinjection.net/editorials/back-in-the-day/forget-santa-claus-bang-your-head-to-80s-spanish-metal-demons-santa |access-date=2023-04-04 |vydavateľ=Metal Injection |jazyk=en-US}}</ref> pričom viedla nemeckú kapelu [[Warlock]], než začala svoju sólovú kariéru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=BraveWords |titul=DORO – The Queen Of Metal Documentary 2021 Streaming |url=https://bravewords.com/news/doro-the-queen-of-metal-documentary-2021-streaming |dátum prístupu =2023-04-04 |vydavateľ=bravewords.com |dátum=2021-09-29 |jazyk }}</ref> V roku 1983 debutovala ďalšia priekopníčka heavy metalu, Mari Hamada, ktorá bola v Japonsku veľmi úspešná od 80. rokov až do začiatku 21. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Yusuke |priezvisko=Tsuruta |dátum=2023-06-22 |titul=Mari Hamada's Outlook on Life, Death Reflected in New Heavy Metal Album |url=https://japannews.yomiuri.co.jp/culture/music/20230622-117617/ |dátum prístupu =2024-01-19 |vydavateľ=japannews.yomiuri.co.jp |jazyk=en}}</ref> V tom istom roku sa [[Lita Fordová]] vydala na úspešnú sólovú metalovú kariéru po pôsobení v krátkodobej čisto ženskej rockovej kapele [[The Runaways]] v druhej polovici 70. rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biography.com/people/lita-ford-17169494|titul=Lita Ford|vydavateľ=Biography|jazyk=en-us|dátum prístupu =2018-03-26|url archívu =https://web.archive.org/web/20180323060710/https://www.biography.com/people/lita-ford-17169494|dátum archivácie=2018-03-23|url-status=dead}}</ref> Leather Leone, ktorá debutovala v roku 1985 ako hlavná speváčka americkej kapely Chastain, bola priekopníčkou v oblasti [[Power metal|powermetalového]] spevu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Leather |url=https://www.metal.it/group.aspx/15868/leather/ |dátum prístupu=2024-05-16 |vydavateľ=www.metal.it}}</ref> V roku 1986 vydala svoj prvý album nemecká thrashmetalová kapela Holy Moses, na čele ktorej stála priekopníčka growlingu Sabina Classen.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Lawson |meno=Dom |dátum=2020-09-25 |titul=Holy Moses revolutionised the 80s thrash scene. Why don't more people know about them? |url=https://www.loudersound.com/features/holy-moses-revolutionised-the-80s-thrash-scene-why-dont-more-people-know-about-them |dátum prístupu=2023-04-04 |vydavateľ=Louder |jazyk=en}}</ref> Basistka kapely [[Bolt Thrower]], Jo Bench, bola už od svojho vstupu do kapely v roku 1987 inšpiráciou pre ďalšie hudobníčky, ktoré sa rozhodli hrať metal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Kelly |meno=Kim |dátum=2016-09-22 |titul=No Guts, No Glory: How Bolt Thrower's Jo Bench Inspired a Generation of Metal Musicians |url=https://www.vice.com/en/article/no-guts-no-glory-how-bolt-throwers-jo-bench-inspired-a-generation-of-metal-musicians/ |dátum prístupu=2024-05-16 |vydavateľ=Vice |jazyk=en}}</ref> Medzi ďalšie ženy hrajúce na nástroje v metalovom, dominantne mužskom prostredí, patrili dcéra [[Shirley Jane Templová|Shirley Temple]], Lori Black ([[The Melvins]]), Kate Reddy z krishnacoreovej kapely 108 a Kim Deal ([[Pixies]]). V roku 1994 sa [[Liv Kristine]] pripojila k nórskej [[Gotický metal|gothic metalovej]] kapele [[Theatre of Tragedy]], kde svojím „anjelským“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.napalmrecords.com/band/?bandID=40&alphabetID=21 |titul=Artists – LIv Kristine |vydavateľ=[[Napalm Records]] |dátum=2012 |dátum prístupu =2014-04-16 |url archívu =https://web.archive.org/web/20140416174541/http://www.napalmrecords.com/band/?bandID=40&alphabetID=21 |dátum archivácie=2014-04-16 |url-status=dead }}</ref> čistým ženským spevom kontrastovala s mužským deathmetalovým [[Death growl|hrdelným spevom]]. V roku 1996 vznikla fínska kapela [[Nightwish]], v ktorej spievala [[Tarja Turunen]]. Nasledovali ďalšie ženy na čele heavymetalových kapiel, ako napríklad [[Halestorm]], [[In This Moment]], [[Within Temptation]], [[Arch Enemy]] a [[Epica]]. Liv Kristine sa objavila v titulnej skladbe albumu ''[[Nymphetamine]]'' kapely [[Cradle of Filth]] z roku 2004, ktorý bol nominovaný na [[Cena Grammy za najlepší metalový výkon|cenu Grammy 2004 v kategórii Najlepší metalový výkon]].<ref name="usatoday">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.usatoday.com/life/music/news/2004-12-07-grammy-nominee-list_x.htm |titul=usatoday.com – Grammy Award Nominees in Top Categories |dátum=2004-07-12 |vydavateľ=[[USA Today]] |Dátum prístupu=2012-09-07}}</ref> V roku 2013 vyhrala skupina Halestorm cenu Grammy v kombinovanej kategórii Najlepší hardrockový/metalový výkon za skladbu „Love Bites (So Do I)“.<ref name="usatoday" /> V roku 2021 boli v kategórii Najlepší metalový výkon nominované skupiny In This Moment, Code Orange a Poppy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Pasbani|meno=Robert|dátum=2020-11-24|titul=Here Are The Nominees For Best Metal Performance at the 2021 GRAMMYs|url=https://metalinjection.net/metal-in-the-mainstream/here-are-the-nominees-for-best-metal-performance-at-the-2021-grammys|Dátum prístupu=2021-01-15|vydavateľ=Metal Injection|language=en-US}}</ref> Najvýznamnejšou z týchto formácií so speváčkou na čele bola v 90. a 2000. rokoch americká skupina [[Evanescence]], na čele ktorej stála speváčka [[Amy Lee]]. Hudobný štýl tejto kapely sa dá opísať ako gotický alternatívny metal kombinovaný s hard rockom a prvkami vážnej hudby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |dátum=2017-11-17 |titul=The story of Evanescence so far |url=https://www.loudersound.com/features/the-story-of-evanescence-so-far |Dátum prístupu=2023-06-23 |vydavateľ=[[Metal Hammer]] |jazyk=en}}</ref> Ich prvý album ''[[Fallen (Evanescence)|Fallen]]'', vydaný v roku 2003, prerazil na scéne [[Populárna hudba|populárnej hudby]] a stal sa celosvetovým fenoménom;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Baltin |meno=Steve |titul=Evanescence Thank Fans With New Box Set |url=https://www.forbes.com/sites/stevebaltin/2016/10/12/evanescence-thank-fans-with-new-box-set/ |Dátum prístupu=2023-06-23 |vydavateľ=[[Forbes]] |jazyk=en}}</ref> kapele vyniesol dve [[Grammy Award|ceny Grammy]] a na krátky čas katapultoval Lee na úroveň slávy podobnú tej, akú mali vtedajšie popové hviezdy ako [[Christina Aguilera]], [[Avril Lavigne]] či [[Beyoncé]].<ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Spanos |meno=Brittany |dátum=2020-11-16 |titul=Evanescence's Amy Lee Gets Back to Life |url=https://www.rollingstone.com/music/music-features/evanescence-amy-lee-interview-bitter-truth-1088593/ |Dátum prístupu=2023-06-23 |periodikum=Rolling Stone |jazyk=en-US}}</ref> Hoci ich neskoršie albumy nemali podobný dopad, Evanescence sú stále jednou z komerčne najúspešnejších metalových skupín 21. storočia, s viac ako 30 miliónmi predaných albumov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Fooks |meno=Todd |dátum=2022-08-19 |titul=The Top 25 Best Selling Hard Rock + Metal Artists of All Time |url=https://loudwire.com/top-25-best-selling-rock-metal-artists/ |Dátum prístupu=2025-05-03 |vydavateľ=Loudwire |jazyk=en}}</ref> V rokoch 2010-2019 nastal v Japonsku boom čisto ženských metalových kapiel, ako napríklad Destrose, Aldious, Mary's Blood, Cyntia a Lovebites.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The DESTROSE Connection ~The Prologue~ | vydavateľ = JaME | url = https://www.jame-world.com/en/article/136224-the-destrose-connection-the-prologue.html| dátum=2016-03-17| Dátum prístupu=2019-08-31}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul = 浜田麻里からLOVEBITESまでーーガールズHR/HM、波乱万丈の30年史 | url = https://realsound.jp/2017/11/post-125465.html |dátum=2017-11-7|vydavateľ= Real Sound | jazyk=ja|Dátum prístupu=2019-08-31}}</ref> Komerčný úspech dosiahla skupina [[Babymetal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |dátum=2021-05-23 |titul=Meet Babymetal: The Japanese Band That Is Breaking Grounds For Women In Heavy Metal |url=https://www.hercampus.com/school/casper-libero/meet-babymetal-japanese-band-breaking-grounds-women-heavy-metal/ |Dátum prístupu=2023-06-23 |vydavateľ=www.hercampus.com |jazyk=en-US}}</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * Arnold, Denis (1983). "Consecutive Intervals," in ''[[The Oxford Companion to Music|The New Oxford Companion to Music]]'', zväzok 1: A-J. Oxford University Press. ISBN 0-19-311316-3 * Arnett, Jeffrey Jensen (1996). ''Metalheads: Heavy Metal Music and Adolescent Alienation''. Westview Press. ISBN 0-8133-2813-6 * Berelian, Essi (2005). '' Rough Guide to Heavy Metal''. Rough Guides. Foreword by Bruce Dickinson of Iron Maiden. ISBN 1-84353-415-0 * Berry, Mick a Jason Gianni (2003). ''The Drummer's Bible: How to Play Every Drum Style from Afro-Cuban to Zydeco.'' See Sharp Press. ISBN 1-884365-32-9 * Blake, Andrew (1997). ''The Land Without Music: Music, Culture and Society in Twentieth-century Britain''. Manchester University Press. ISBN 0-7190-4299-2 * Carson, Annette (2001). ''Jeff Beck: Crazy Fingers''. Backbeat Books. ISBN 0-87930-632-7 * Charlton, Katherine (2003). ''Rock Music Styles: A History''. McGraw Hill. ISBN 0-07-249555-3 * Christe, Ian (2005). ''Heavy metal: ďáblův hlas: kompletní historie pro znalce''. BB art. ISBN 80-7341-477-5 * Christgau, Robert (1981). "''[[Master of Reality]]'' (1971) [review]," in ''Christgau's Record Guide''. Ticknor & Fields. ISBN 0-89919-026-X * Cook, Nicholas – Nicola Dibben (2001). "Musicological Approaches to Emotion," in ''Music and Emotion''. Oxford University Press. ISBN 0-19-263188-8 * Du Noyer, Paul (ed.) (2003). ''The Illustrated Encyclopedia of Music''. Flame Tree. ISBN 1-904041-70-1 * Ewing, Charles Patrick – Joseph T. McCann (2006). ''Minds on Trial: Great Cases in Law and Psychology''. Oxford University Press. ISBN 0-19-518176-X * Kennedy, Michael (1985). ''The Oxford Dictionary of Music''. Oxford University Press. ISBN 0-19-311333-3 * Laborecký, Jozef (1997). ''[[Hudobný terminologický slovník (Laborecký)|Hudobný terminologický slovník]]''. Slovenské pedagogické nakladateľstvo. ISBN 80-08-01037-1 * McCleary, John Bassett (2004). ''The Hippie Dictionary: A Cultural Encyclopedia of the 1960s and 1970s''. Ten Speed Press. ISBN 1-58008-547-4 * McMichael, Joe (2004). ''The Who Concert File''. Omnibus Press. ISBN 1-84449-009-2 * Moynihan, Michael – Dirik Søderlind (1998). ''Lords of Chaos'' (2nd ed.). Feral House. ISBN 0-922915-94-6 * Leguay, Stéphane (2006). "Metal Gothique," in ''Carnets Noirs'', éditions E-dite, 3rd edition, ISBN 2-84608-176-X * O'Neil, Robert M. (2001). ''The First Amendment and Civil Liability''. Indiana University Press. ISBN 0-253-34033-0 * Pareles, Jon – Patricia Romanowski (eds.) (1983). ''The Rolling Stone Encyclopedia of Rock & Roll''. Rolling Stone Press/Summit Books. ISBN 0-671-44071-3 * Sadie, Stanley (1980). "Consecutive Fifth, Consecutive Octaves," in ''[[The New Grove Dictionary of Music and Musicians]]'' (1. vydanie). MacMillan. ISBN 0-333-23111-2 * Schonbrun, Marc (2006). ''The Everything Guitar Chords Book''. Adams Media. ISBN 1-59337-529-8 * Sharpe-Young, Garry (2007). ''Metal: The Definitive Guide''. Jawbone Press. ISBN 978-1-906002-01-5 * Thompson, Graham (2007). ''American Culture in the 1980s''. Edinburgh University Press. ISBN 0-7486-1910-0 * Walser, Robert (1993). ''Running with the Devil: Power, Gender, and Madness in Heavy Metal Music''. Wesleyan University Press. ISBN 0-8195-6260-2 * Van Zoonen, Liesbet (2005). ''Entertaining The Citizen: When Politics and Popular Culture Converge''. Rowan & Littlefield. ISBN 0-7425-2906-1 * Weinstein, Deena (1991). ''Heavy Metal: A Cultural Sociology''. Lexington. ISBN 0-669-21837-5. Revidované vydanie: (2000). ''Heavy Metal: The Music and its Culture''. Da Capo. ISBN 0-306-80970-2 * Wilkerson, Mark Ian (2006). ''Amazing Journey: The Life of Pete Townshend''. Bad News Press. ISBN 1-4116-7700-5 == Pozri aj == * [[Zoznam štýlov heavy metalu]] * [[Zoznam heavymetalových skupín|Zoznam metalových skupín]] * [[Zoznam skupín hrajúcich symfonický metal]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Metal (Music)}} == Externé odkazy == * [http://metalopolis.net Metalopolis] – Česko-Slovenský, nielen metalový, portál * [http://www.metal-archives.com Encyclopaedia Metallum] – databáza metalových skupín * [http://www.allmusic.com/explore/style/heavy-metal-d655 Allmusic.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101109192331/http://allmusic.com/explore/style/heavy-metal-d655 |date=2010-11-09 }} – položka o heavy metale na Allmusic.com * [http://www.thegauntlet.com/ The Gauntlet] – množstvo informácií o metalových kapelách, rozhovory, recenzie, novinky, fotografie a veľa iného == Zdroj == {{Preklad|jazyk=en|článok=Heavy metal music}} {{Heavy metal}} {{rock}} [[Kategória:Heavy metal| ]] [[Kategória:Populárna hudba]] [[Kategória:Rock]] ny5kbiqj9e4ujt6vxv4jbyenluofztf 8199178 8199170 2026-04-16T13:27:09Z Alygator 2174 /* Ženy v heavy metale */ 8199178 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} {{Infobox Hudobný žáner |Názov=Heavy metal |color=#bb0022 |bgcolor=white |Obrázok= Motorhead-IMG 6368.jpg |Veľkosť obrázka= |Popis obrázka= [[Lemmy Kilmister|Lemmy]] zo skupiny [[Motörhead]], ktorý svojou hudbou položil základy heavymetalového žánru.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Blake|meno=Mark|dátum=Marec 2016|titul=Lemmy: 1945-2015|url=http://www.qthemusic.com/13703/david-bowie-q356/|periodikum=Q Magazine|vydavateľ=Bauer|číslo=356|strany=8–10}}</ref> |Pôvod v štýloch=[[Blues-rock]]<br />[[Psychedelický rock]]<br />[[garage rock|Garážový rock]]<ref name="garage rock">„Garážový rock a psychedelická hudba podnietili taktiež niektoré (zdanlivo) intelektuálnejšie štýly heavy metalu 70. a 80. rokov“ {{Citácia knihy|autor=Hicks, Micheal.|strany=8|rok=2000|titul=Sixties Rock: Garage, Psychedelic, and Other Satisfactions|vydanie=2.|vydavateľ=University of Illinois Press, 2000|isbn=0252069153}}</ref> |Kultúrne pozadie čas=Koniec 60. rokov |Kultúrne pozadie krajina= [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Spojené štáty|USA]] |Typické nástroje=[[Elektrická gitara]] – [[Basová gitara]] – [[Bicie]] – [[Klávesové nástroje|Klávesy]] (občas) |Všeobecná popularita=Celosvetová, vrchol dosiahla v 80. rokoch |Podštýly=[[Black metal]] – [[Death metal]] – [[Doom metal]] – [[Glam metal]] – [[Gotický metal]] – [[Groove metal]] – [[Power metal]] – [[Speed metal]] – [[Stoner metal]] – [[Thrash metal]] – [[Tradičný heavy metal]]<br />([[Zoznam štýlov heavy metalu|kompletný zoznam]]) |Zmes štýlov=[[Alternatívny metal]] – [[Avantgardný metal]] – [[Crustcore|Crust punk]] – [[Drone metal]] – [[Folk metal]] – [[Funk metal]] – [[Grindcore]] – [[Grunge]] – [[Industriálny metal]] – [[Kresťanský metal]] – [[Metalcore]] – [[Neoklasický metal]] – [[Nu metal]] – [[Progresívny metal]] – [[Rap metal]] – [[Sludge metal]] – [[Symfonický metal]] – [[Viking metal]] |Regionálne scény=[[Gothenburg metal|Gothenburg]] – [[Nová vlna britského heavy metalu|Británia]] – [[Bay Area thrash metal|Bay Area]] – [[Florida death metal|Florida]] |Iné témy=[[Heavymetalová móda|Móda]] – [[Zoznam heavymetalových hudobných skupín|Skupiny]] - [[Hard rock]] - [[Heavymetalová subkultúra]] }} '''Heavy metal''' alebo '''metal''' je druh [[rock]]ovej hudby,<ref>Du Noyer (2003), str. 96; Weinstein (2000), str. 11 – 13</ref> ktorý sa ako vymedzený [[hudobný žáner|hudobný štýl]] objavil na prelome [[60. roky 20. storočia|60.]] a [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].<ref>Weinstein (2000), str. 14</ref> Korene má v [[hard rock|hardrockových]] kapelách, ktoré kombinovaním [[blues]] a [[rock]]u vytvorili nový hudobný štýl, charakteristický používaním [[Elektrická gitara|elektrických gitár]] a [[bicie|bicích]], a takisto hlasitým a skresleným zvukom. Podľa servera Allmusic.com, „zo všetkých nespočetných foriem [[rock and roll]]u, heavy metal je najextrémnejší, či už z hľadiska hlasitosti, mužnosti alebo [[Teatrálnosť|teatrálnosti]].“ Existuje množstvo variácií heavy metalu, no všetky sa opierajú o hlučné, skreslené gitary, opakujúce sa riffy a jednoduché, rytmické tempo. Priekopníci heavy metalu ako [[Led Zeppelin]], [[Black Sabbath]] a [[Deep Purple]] si vybudovali rozsiahlu poslucháčsku základňu, a to i napriek nepriazni kritiky, ako sa to už v histórii žánru nezriedka stáva. V polovici [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] britská kapela [[Judas Priest]] pomohla vycibriť žáner pominutím väčšiny [[blues]]ových prvkov. Kapely Novej vlny britského heavy metalu ([[Nová vlna britského heavy metalu|NWOBHM]]), napr. [[Iron Maiden]] a [[Motörhead]], držiac sa tejto cesty, vniesli do žánru útlocitnosť [[punk rock]]u a kládli dôraz na zvyšovanie rýchlosti. Už od svojich počiatkov mal heavy metal veľkú základňu [[fanúšik]]ov, ktorí sú známi ako ''metalisti'' či ''metláci''. V polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] sa dostali do popredia kapely ako [[Mötley Crüe]], ktoré spadali do [[pop rock|popom]] ovplyvneného žánru nazývaného [[glam metal]]. V [[underground]]e sa vytvorili nové, extrémnejšie, agresívnejšie štýly: [[thrash metal]] priniesli do hlavného prúdu kapely typu [[Metallica]] a [[Megadeth]], zatiaľ čo ostatné štýly ako [[death metal]] a [[black metal]] zostali aj naďalej záležitosťou [[Subkultúra|umeleckého podzemia]].Začiatkom 90.rokov sa dostal do popredia nový subžáner komerčne najúspešnejšieho thrash metalu groove metal s prelomovou Panterou ktorá je považovaná za akúsi predzvesť rap metalu a nu metalu.Od polovice [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] získavajú ohlas nové štýly ako [[nu metal]] (majúci prvky [[funk]]u a [[hip hop]]u) a [[metalcore]] (zlievajú sa v ňom [[extrémny metal]] a [[hardcore punk]]). Tieto nové štýly posunuli hranice tohto žánru. Pojem '''heavy metal''' možno chápať v niekoľkých významoch:<ref>Weinstein (2000), str. 7-8</ref> * 1. v '''pôvodnom význame''' možno heavy metal používať ako synonymum pre [[hard rock]] * 2. v '''užšom zmysle''' predstavuje [[tradičný heavy metal]], ktorý sa od hard rocku odlišuje eliminovaním bluesového vplyvu * 3. v '''širšom zmysle''' predstavuje heavy metal (čiže skrátene metal) celý hudobný žáner, vrátane všetkých jeho odnoží; tento článok pojem heavy metal používa v tomto, širšom zmysle == Charakteristické znaky == [[Súbor:Retro Jet Orestes Di Vruno - Efectos Cluster's Official guitar.jpg|thumb|Elektrická gitara je neodmysliteľnou súčasťou heavy metalu, ako i rockovej hudby vôbec.]] Medzi zvyčajné charakteristiky heavy metalu patria: hlasité skreslené gitary, rázne rytmy, hutný zvuk bicích a živelné vokály. Niektoré štýly ale majú svoje vlastné charakteristické znaky. Jon Pareles, kritik [[New York Times]], píše: „v spletitom svete populárnej hudby je heavy metal hlavnou odnožou hard rocku—menej synkopickou, menej bluesovou, väčšmi naklonenou showmenstvu a hrubej sile.“<ref name="JP">Pareles, Jon. [http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=940DE2DB113DF933A25754C0A96E948260&sec=&spon=&pagewanted=all "Heavy Metal, Weighty Words"] ''New York Times'', [[10. júl]]a [[1988]]. Prístup: [[14. november|14. novembra]] [[2007]].</ref> V žiadnej metalovej kapele nesmie chýbať gitarista, [[basgitara|basgitarista]], bubeník a spevák, ktorý môže byť zároveň aj inštrumentalista. Často sa využívajú i klávesové nástroje,<ref name="W25">Weinstein (2000), str. 25</ref> no najdôležitejší je skreslený gitarový zvuk, ktorý nie je vraj výsledkom inovácie, ale obmedzených možností doby. Medzi prvými metalovými zoskupeniami boli obľúbené ohlušujúce, skreslené [[Hammond organ|Hammondove organy]] a občas aj [[melotron]]. Tieto nástroje v 80. rokoch nahradili elektronické klávesové [[syntetizátor]]y. V dnešnej dobe sa syntetizátory používajú v štýloch ako [[progresívny metal]], [[power metal]] a [[symfonický metal]], ale svoje uplatnenie nájdu aj v iných metalových subžánroch. Niektoré [[nu metal]]ové kapely obľubujú prvky [[hip hop]]u: scratch a rôzne zvukové efekty. [[Súbor:Judas Priest Retribution 2005 Tour.jpg|thumb|Skupina [[Judas Priest]] počas vystúpenia (2005).]] Zosilňovačmi zvýraznená akustická sila [[Elektrická gitara|elektrickej gitary]] mala v dejinách žánru podstatnú úlohu.<ref name="W23">Weinstein (2000), str. 23</ref> Pri hre na gitaru sa často využíva tzv. „efekt-pedál“ spolu s elektrónkovým zosilňovačom, čím sa vytvorí hutný, mocný, „ťažký“ zvuk. Na počiatku 70. rokov niektoré populárne skupiny začali hrávať s dvoma gitaristami. Predné miesto medzi týmito skupinami zastávajú [[Judas Priest]] a [[Iron Maiden]], u ktorých si dvaja alebo traja gitaristi medzi sebou delia funkcie sólovej a rytmickej gitary. Ústrednou zložkou heavy metalu je gitarové sólo, forma kadencie. Zložité sóla a riffy sú neoddeliteľnou súčasťou heavy metalu. Sweeping (hranie brnkadlom), tapping (klepkanie) a iné pokročilé techniky, umožňujúce razantnú hru, sú hojne využívané hráčmi; virtuozita nie je cudzia mnohým metalovým štýlom. Vedúca úloha gitary v heavy metale sa obyčajne dostáva do konfliktu s tradičnou rolou „frontmana“ alebo s rolou vokalistu ako lídra kapely, čím vzniká medzi nimi napätie, ktoré má za následok „priateľské súperenie“.<ref name="W25"/> V heavy metale sa od spevu vyžaduje, aby sa nedostával do popredia pred celkový sound kapely. Keďže metalové korene siahajú ku kultúre [[hippies]], vyžaduje sa, aby sa pri speve „city dávali jasne najavo“, čím sa dosahuje autenticita prejavu.<ref>Weinstein (2000), str. 26</ref> Kritik Simon Frith tvrdí, že „tón hlasu“ metalového speváka má prednosť pred obsahom textu.<ref>Cited in Weinstein (2000), str. 26</ref> V metalovej hudbe sa využíva široká škála spevu: operné vokály [[Rob Halford|Roba Halforda]] z Judas Priest a [[Bruce Dickinson|Brucea Dickinsona]] z Iron Maiden, chrapľavé hlasy [[Lemmy]]ho z [[Motörhead]] a [[James Hetfield|Jamesa Hetfielda]] z [[Metallica|Metallicy]], priamočiare škrekľavé a vrčavé vokály Tomasa Lindberga z [[At the Gates]], flegmatické diabolské vokály blackmetalových spevákov ako napríklad [[Attila Csihar|Attilu Csihara]] z kapely [[Mayhem]]. [[Súbor:Bruce Dickinson perfoming.jpg|thumb|left|Angličan Bruce Dickinson z [[Iron Maiden]] patrí medzi „najlepších heavymetalových spevákov“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thetoptens.com/metal-hard-rock-vocalists|titul=Greatest Heavy Metal/Hard Rock Vocalists|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika|periodikum=OC Weekly|priezvisko=Distefano|meno=Alex|url=http://www.ocweekly.com/music/the-10-best-high-pitched-metal-singers-6584456|titul=The 10 Best High-Pitched Metal Singers|dátum=11. jún 2015|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Who Are The 10 Most High-Pitched Singers In Heavy Metal And Hard Rock?|url=http://www.vh1.com/news/53106/metals-most-high-pitched-singers/|vydavateľ=[[VH1]]|meno=Benjamin|priezvisko=Smith|dátum=6. apríl 2014|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref>]] [[Súbor:MarshallStack_Slayer.jpg|thumb|Stena zo [[zosilňovač]]ov Marshall patriaca zosnulému gitaristovi kapely Slayer, Jeffovi Hannemanovi.]] Osobitá úloha [[basová gitara|basgitary]] je takisto podstatnou zložkou metalového zvuku; súhra basgitary a sólovej gitary je dôležitým prvkom.<ref name="uao">uao. [http://blogcritics.org/archives/2006/02/19/130239.php "Sunday Morning Playlist: Heavy Metal"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080601052851/http://blogcritics.org/archives/2006/02/19/130239.php |date=2008-06-01 }}. ''Blogcritics Magazine'', [[19. február]]a [[2006]]. Prístup: [[16. november|16. novembra]] [[2007]].</ref> Basová gitara umožňuje hrať v nízkych tónoch, ktoré vytvárajú charakteristický „ťažký“ zvuk.<ref name="W24">Weinstein (2000), str. 24</ref> Metalové basové linky sa hodne rôznia v komplexnosti, od „pedálového tónu“ (na rôzne [[akord]]y sa používa len jeden tón) ako základu, až po zdvojené komplexné riffy a tzv. „lick“ (krátka fráza počas sóla), spoločne so sólovou alebo rytmickou gitarou. V niektorých kapelách stojí basa na čelnom mieste<ref name="uao"/> – postup spopularizovaný [[Cliff Burton|Cliffom Burtonom]] ([[Metallica]]) v prvej polovici 80. rokov.<ref>[http://www.bassplayer.com/article/the-king-metal/Feb-05/164 "Cliff Burton's Legendary Career: The King of Metal Bass"] ''Bass Player'', Február 2005. Prístup: [[13. november|13. novembra]] [[2007]].</ref> Metaloví basisti neraz uprednostňujú brnkadlá pred prstami, čím sa ich prejav stáva mohutnejším a jasnejším. Niektorí hudobníci, hrajúci na tzv. „shred gitare“, využívajú sweeping (hranie brnkadlom) a tapping (klepkanie). V poniektorých štýloch, ako napr. thrash a death metal, môže byť skreslenie basy dosiahnuté pomocou „efekt pedálov“, ktoré dodávajú hudbe hutnejší, ťažší zvuk. Numetaloví a deathmetaloví basisti neraz používajú päť- alebo šesťstrunovú basgitaru (alebo rozladený nástroj) s rozšíreným zvukovým rozsahom. Podstata metalového bubnovania spočíva vo vytvorení hlasitého, konštantného búšenia využitím trojitého efektu rýchlosti, energie a precíznosti.<ref>Dawson, Michael. [http://www.moderndrummer.com/updatefull/200001503 "Chris Adler: More Than Meets The Eye"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081217021425/http://www.moderndrummer.com/updatefull/200001503 |date=2008-12-17 }} ''Modern Drummer Online''. Prístup: [[13. november|13. novembra]] [[2007]].</ref> Metalové bubnovanie vyžaduje mimoriadnu dávku trpezlivosti a hráči si musia vypestovať neobyčajnú schopnosť rýchlosti, koordinácie a obratnosti, aby dokázali zahrať komplikované skladby.<ref name="Berry">Berry a Gianni (2003), str. 85</ref> Jednou z charakteristických techník bubnovania je tzv. „cymbal choke“, ktorá spočíva v utlmení činelov rukou, čím sa dosiahne tzv. zvuková explózia.<ref name="W24"/> Heavymetalová súprava bicích je zvyčajne oveľa väčšia, než tomu býva v iných rockových štýloch. V niektorých prípadoch dokonca obrovská sústava bicích zacláňa celé pódium.<ref>Burgess, Mick.[http://www.metalexpressradio.com/menu.php?main=reviews&id=2230 "Dream Theater (Live)"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100618151145/http://www.metalexpressradio.com/menu.php?main=reviews&id=2230 |date=2010-06-18 }} ''Metal Express Radio'', [[9. jún]]a [[2007]]. Prístup: [[13. november|13. novembra]] [[2007]].</ref> Popri zvyčajných bicích nástrojoch v súprave (tom-tom, basový bubon, malý bubon, hi-hat činel, činely crash a ride) sa používajú takisto dvojpedálové bicie, prídavné tom-tomy a množstvo prídavných činelov (splash činely a extra crash činely) a mnohé iné inštrumenty, napr. kravské zvonce. [[Súbor:Tama Artstar Custom.jpg|thumb|Bicia súprava patriaca [[Dave Lombardo|Davovi Lombardovi]], známeho predovšetkým z pôsobenia v kapelách Slayer a [[Testament (skupina)|Testament]].]] Neodmysliteľnou súčasťou živých vystúpení je hluk – „zvukový masaker“, ako ho charakterizuje Deena Weinstein.<ref name="W23"/> Jeffrey Arnett sa vo svojej knihe ''Metalheads'' o heavy metale zmieňuje ako o „zmyslovom ekvivalente vojny.“<ref>Arnett (1996), str. 14</ref> Kráčajúc v stopách [[Jimi Hendrix|Jimiho Hendrixa]] a [[The Who]], priekopníci heavy metalu ako napr. [[Blue Cheer]] zaviedli nové štandardy ohľadne hlasitosti. Ako vraví Dickie Peterson z Blue Cheer: „Vedeli sme len to, že chceme intenzívnejšiu muziku.“<ref name=vdqxbw>Walser (1993), str. 9</ref> Paul Sutcliffe píše o koncerte Motörhead roku 1977 takto: „predovšetkým neúmerná hlasitosť sa pripočítava na vrub kapele, keď sa bavíme o ich vplyve.“<ref>Podľa: Waksman, Steve. [https://archive.is/20120529012657/www.echo.ucla.edu/volume6-issue2/waksman/waksman3.html "Metal, Punk, and Motörhead: Generic Crossover in the Heart of the Punk Explosion"] ''Echo: A Music-Centered Journal'' 6.2 (jeseň 2004). Prístup: [[15. november|15. novembra]] [[2007]]</ref> To isté tvrdí aj Weinstein, keď vraví, že [[melódia]] je ústredným prvkom [[populárna hudba|populárnej hudby]], [[house music|house]] sa zameriava na rytmiku, a heavy metalu tróni energický zvuk, farba hlasu a hlasitosť. Vraví, že hluk má za úlohu „vtiahnuť poslucháča do zvuku“ a poskytnúť „injekciu mladistvej živosti.“<ref name="W23"/> Upriameniu sa na hlučnosť sa vysmieva rockový pseudo-dokument ''Hrá skupina Spinal Tap'', v ktorom istý metalový gitarista tvrdí, že má aparatúru nastavenú „až na jedenásť“. === Hudobný jazyk === ==== Rytmus a tempo ==== Heavy metal je typický energickým tempom a razantnosťou. Množstvo heavymetalových skladieb charakterizujú krátke dvojnotové alebo trojnotové akordy – zložené predovšetkým z osminových a šestnástinových nôt. Tieto akordy bývajú obyčajne prednášané pomocou [[staccato]]vého útoku vytvoreného použitím gitarovej techniky zvanej „palm muting“.<ref>"Master of Rhythm: The Importance of Tone and Right-hand Technique," ''Guitar Legends'', Apríl 1997, str. 99</ref> Strohé, prudké a izolované rytmické časti sa spájajú do rytmických fráz s osobitou, často trhavou štruktúrou. Tieto frázy slúžia za základ rytmických sprievodov a melodických figúr zvaných riffy, ktoré majú za následok „chytľavosť“ piesní. V heavymetalových piesňach sa používajú dlhšie rytmické figúry, ako napr. celá nota, alebo štvrťová nota s bodkou, či dlhšie akordy v pomalých „power baladách“. Tempo v ranom heavy metale bolo náchylné k pomalosti až ťažkopádnosti.<ref name="W24"/> Ale koncom 70. rokov rozmanité tempá začali byť živou súčasťou žánru. Metalové tempá prvej dekády 21. storočia sa pohybujú v rozmedzí od pomalých baladických temp (štvrtinová nota = 60 [[BPM|úderov za minútu]]), až po extrémne rýchle tempá, tzv. „blast beaty“ (štvrtinová nota = 350 úderov za minútu). ==== Harmónia ==== Typickým výrazovým prostriedkom heavy metalu sú „power akordy“, zvané aj „silové akordy“.<ref>Walser (1993), str. 2</ref> Z technického hľadiska je „silový akord“ pomerne jednoduchý: ide o [[Interval (hudba)|súzvuk dvoch tónov]], základného tónu a [[kvinta|kvinty]]. Súzvuk kvinty sa veľmi často ešte dopĺňa o [[Oktáva|oktávu]], pre dosiahnutie plnšieho zvuku. Napriek tomu, že čistá kvinta je najčastejším základom „power akordu“, „silové akordy“ bývajú často zložené aj z iných tónov, ako sú napríklad [[malá tercia]], [[veľká tercia]], [[kvarta|čistá kvarta]], [[znížená kvinta]], alebo [[malá sexta]]. Ďalším znakom je ich jednoznačná harmonická priezračnosť a čitateľnosť – a to aj pri skreslenom tóne. Dvojhmaty sa väčšinou hrajú tak, že ukazováčik vždy drží určitý pražec a prstenník zároveň stláča na tenšej strune o dva pražce vyšší tón. Dvojhmaty sú výhodné tým, že prstoklad je vždy rovnaký, ale môžeme ho posunovať kdekoľvek po hmatníku. Pridaním ďalšieho prstu sa získa menej používaný trojhmat. ==== Typické harmonické vzťahy ==== Heavy metal sa zakladá na riffoch. Riffy sa zväčša tvoria pomocou troch základných harmonických zložiek, a to týchto: modálna harmónia, tritón plus chromatizmus a pedálový tón. ===== Modálna harmónia ===== V tradičnom heavy metale sa zavše využívajú modálne stupnice, predovšetkým eolský a frýgický módus.<ref>Walser (1993), str. 46</ref> To znamená, že žáner využíva modálne akordové progresie ako je napr. eolská progresia I-VI-VII, I-VII-(VI) prípadne I-VI-IV-VII, alebo tiež frýgické progresie, ktoré zahŕňajú vzťahy medzi I a ♭II (napríklad I-♭II-I, I-♭II-III, alebo I-♭II-VII). Príklady využitia eolského módu: * [[Judas Priest]] – „Breaking the Law“ (hlavný riff I-VI-VII) * [[Iron Maiden]] – „Hallowed Be Thy Name“ (hlavný riff I-VI-VII) * [[Accept]] – „Princess of the Dawn“ (hlavný riff I-VI-VII) Príklady využitia frýgického módu: * [[Mercyful Fate]] – „Gypsy“ (hlavný riff I-♭II-I-VI-V) * [[Megadeth]] – „Symphony of Destruction“ (hlavný riff ♭II-I) * [[Sodom]] – „Remember the Fallen“ (intro + hlavný riff, na konci ktorého sa uplatňuje frýgická kadencia: I-♭II-III) ===== Tritonus a chromatika ===== [[Súbor:Black sabbath transcription.png|500px|náhľad|vpravo|Príklad harmonickej progresie s tritonusom G-C# v hlavnom riffe piesne „Black Sabbath“]] Tritonus a chromatika sa v heavy metale používajú v množstve akordových progresií.<ref>Marshall, Wolf. "Power Lord—Climbing Chords, Evil Tritones, Giant Callouses," ''Guitar Legends'', Apríl 1997, str. 29</ref><ref name="MH">Dunn, Sam (2005). "[http://www.metalhistory.com Metal: A Headbanger's Journey]". Warner Home Video (2006). Prístup: [[19. marec|19. marca]] [[2007]]</ref> Tritón, skupina troch celých tónov za sebou, nebol v stredovekom, prísnom harmonickom štýle povolený. To viedlo mníchov k tomu, aby ho prezývali ''diabolus in musica''.<ref>Prvý pokus zakázať tento interval suvísí zrejme s rozvojom hexachordu, ktorý zaviedol Guido z Arezza (990 – 1050). Ide o rad šiestich po sebe idúcich diatonických tónov s poltónovým intervalom uprostred. Od tých čias až po koniec renesancie bol tritón, prezývaný ‚diabolus in musica‘, považovaný za nestály interval a odmietaný kvôli svojej ľubozvučnosti. (Sadie, Stanley [1980]. "Tritone", in ''The New Grove Dictionary of Music and Musicians'', 1. vydanie MacMillan, str. 154 – 5. ISBN 0-333-23111-2. Pozri aj Arnold, Denis [1983]. "Tritone", in ''The New Oxford Companion to Music, Zväzok 1: A-J''. Oxford University Press. ISBN 0-19-311316-3). V období [[Baroková hudba|baroka]] a klasicizmu sa povolil s podmienkou, že bude správne rozvedený. Ale až v období [[Romantizmus (hudba)|romantizmu]] a súdobej vážnej hudby ho začali skladatelia naplno využívať, spolu s jeho negatívnou „diabolskou“ povesťou.</ref> Podobne ako v stredoveku, aj v modernej západnej kultúre sa tritonus chápe ako niečo „diabolské“. V heavy metale má tritonus nezastupiteľné miesto pri gitarových sólach a riffoch – príkladom je začiatok piesne „Black Sabbath“. ===== Pedálový tón ===== V heavy metale sa ako harmonický základ hojne využíva pedálový tón. Ide o hlboký permanentný tón, počas ktorého sa vyskytuje aspoň jeden cudzí (to jest disharmonický) súzvuk.<ref>Kennedy (1985), "Pedal Point," str. 540</ref> Heavymetalové riffy sa spravidla zakladajú na nepretržitom opakovaní tónu, ktorý sa hrá na najhrubších (čiže najnižších) strunách basovej či rytmickej gitary – zvyčajne ide o struny E, A alebo D.<ref>V black metale sa pedálový tón využíva iba zriedka ako súčasť gitarového riffu, skôr sa využíva pri hre na basu.</ref> Inak povedané, jednoduchý basový tón—najčastejšie nízke tóny E alebo A—sa sústavne opakuje, a medzitým sa postupne hrajú rôzne akordy, vrátane akordov, ktoré zvyčajne nezahŕňajú onen basový tón, čím sa vytvára zdanie napätia. Príkladom je úvodný riff piesne „You've Got Another Thing Comin'” od Judas Priest, kde jedna gitara hrá pedálový tón v F# a druhá gitara hrá akordy. ==== Vplyv vážnej hudby ==== [[Súbor:Ritchie Blackmore 1977.jpg|thumb|left|[[Ritchie Blackmore]], zakladateľ skupín [[Deep Purple]] a [[Rainbow]], ktorého gitarová hra bola ovplyvnená klasickou hudbou.]] Podľa Roberta Walsera, popri blues a R&B, „heavy metal ovplyvňujú vo veľkej miere už od počiatkov žánru rôzne hudobné štýly známe pod spoločným názvom „[[klasická hudba]]“. Tvrdí, že medzi najlepších metalových hráčov patria gitaristi, ktorí sa venovali aj štúdiu vážnej hudby. Osvojením a adaptovaním predlôh z vážnej hudby položili základ novému druhu gitarovej virtuozity a zmenám v harmonickom a melodickom jazyku heavy metalu.<ref>Walser (1993), str. 58</ref> Väčšina hudobných prvkov, osvojených heavymetalovými muzikantmi, má pôvod v [[barok]]u, [[klasicizmus|klasicizme]] a [[romantizmus|romantizme]]. [[Ritchie Blackmore]], gitarista z [[Deep Purple]] a [[Rainbow]] a [[Uli Jon Roth]], gitarista zo [[Scorpions]], už počiatkom 70. rokov experimentovali s hudobnými figúrami vypožičanými z vážnej hudby. Počas 80. rokov sa gitaristi [[Randy Rhoads]] a [[Yngwie Malmsteen]] nechali inšpirovať barokovými a neskoršie taktiež klasicistickými hudobnými formami. Následne sa stali vzorom pre neoklasicistických metalových hráčov, ku ktorým patria napríklad [[Michael Romeo]], [[Michael Angelo Batio]] a [[Tony MacAlpine]]. I keď množstvo metalových muzikantov tvrdí, že sa nechali inšpirovať skladateľmi vážnej hudby, heavy metal nenadväzuje priamo na vážnu hudbu.<ref>Na historickú vážnu hudbu priamo nadväzuje [[súdobá vážna hudba]].</ref> Vážna a tvrdá hudba vznikli na základe odlišných kultúrnych tradícií a skúseností: vážna hudba nadväzuje na tradíciu umeleckej hudby, zatiaľ čo metal na tradíciu [[populárna hudba|populárnej hudby]]. Muzikológovia Nicolas Cook a Nicola Dibben k tomu poznamenávajú, že „analýza populárnej hudby často ukáže vplyv umeleckých tradícií“. Príkladom je Walserove spojenie heavy metalu s filozofiou a dokonca aj s vonkajšími prejavmi [[Romantizmus (hudba)|romantizmu]] 19. storočia. Bolo by ale, mylné tvrdiť, že blues, rock, heavy metal, [[Rap (hudba)|rap]] či tanečná hudba sa priamo odvíjajú od „umeleckej hudby“.<ref>Pozri Cook a Dibben (2001), str. 56</ref> Výpožičky heavy metalu z vážnej hudby sa týkajú predovšetkým motívov, melódií a stupníc, a nie komplikovaných zložiek, ako sú [[kontrapunkt]], [[polyfónia]] či klasické štrukturálne schémy. Heavymetalové kapely, včítane [[Progresívny metal|progresívnych]] a [[Neoklasický metal|neoklasických]] kapiel, sa zvyčajne nesnažia dodržiavať kompozičné a estetické požiadavky vážnej hudby. === Motívy textov === Sex, násilie a mystika patria medzi najbežnejšie témy heavymetalových textov. Heavy metal, podobne ako [[blues]], v ktorom má korene, obsahuje často sexuálny podtón – počnúc podmanivými nahrávkami [[Led Zeppelin]] a končiac súčasnou numetalovou tvorbou, ktorej nie sú cudzie otvorené sexuálne narážky.<ref>Weinstein (1991), str. 36</ref> S rastúcou obľubou thrash metalu v 80. rokoch sa čoraz väčšie množstvo metalových piesní začalo zaoberať vojnou, politikou a sociálnymi otázkami. Romantika a baladickosť patria medzi zvyčajné motívy gothic a doom metalu, ako aj nu metalu, ktorý sa okrem toho zaoberá problémami dospievajúcej mládeže. Niektoré štýly, napr. melodický death metal, progresívny metal a black metal, obľubujú filozofickú tematiku, zatiaľ čo textová stránka extrémnejších odnoží death metalu a grindcoru pozostáva výlučne z útočného, neľudského a často nerozumného obsahu. [[Súbor:King Diamond live 2006 Moscow 02.jpg|thumb|[[King Diamond (hudobná skupina)|King Diamond]] sa preslávili písaním koncepčných textov s hororovou tematikou.]] Neoddeliteľnou súčasťou tohto druhu hudby sú podivné, fantastické texty, vyvolávajúce rozptýlenie. Napríklad texty kapely Iron Maiden často v sebe nesú znaky bájoslovia, krásnej literatúry a poézie; k takýmto piesňam patrí napr. „Rime of the Ancient Mariner“ („Pieseň o starom námorníkovi“), založená na rovnomennej básni [[Samuel Taylor Coleridge|Samuela Taylora Coleridga]]. Medzi ďalšie ukážkové príklady patria: „The Wizard“ od [[Black Sabbath]], „The Conjuring“ a „Five Magics“ od [[Megadeth]] a „Dreamer Deceiver“ od [[Judas Priest]]. Ďalší interpreti sa vo svojich textoch zameriavajú na vojnu, nukleárnu skazu, [[životné prostredie]] a [[politika|politické]] či [[náboženstvo|náboženské]] problémy. Vzorovými príkladmi sú piesne ako „[[War Pigs]]“ od [[Black Sabbath]], „Killer of Giants“ od [[Ozzy Osbourne|Ozzyho Osbourna]], “…And Justice for All” od [[Metallica|Metallicy]], „2 Minutes to Midnight“ od [[Iron Maiden]], „Balls to the Wall“ od [[Accept]] a „Peace Sells“ od Megadeth. Motív smrti, zastávajúci popredné miesto v heavy metale, sa objavuje v textoch takých rozdielnych kapiel ako Black Sabbath, [[Slayer]], či [[W.A.S.P.]] [[Power metal|Powermetalové]] kapely, ktorých textové a hudobné motívy sú zväčša pompézne a optimistické, potvrdzujú výnimku tohto temného pravidla. Mnohé powermetalové skupiny, napríklad [[Manowar]], tvrdia, že metal by mal byť inšpirujúcou a optimistickou hudbou. Tematika heavy metalu čelí už dlhé roky ostrej kritike. Podľa Jona Parelesa „ústredný motív heavy metalu je jednoduchý a skutočne univerzálny. Chrochtaním, stonaním a povznesenými textami vyzdvihuje… nespútanú zábavu… Jadro muziky je upäté a pevne dané.“<ref name="JP"/> Hudobní kritici často považujú metalové texty za nezrelé a otrepané a v mnohých prípadoch zastávajúce sa mizogýnie a okultizmu. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] členovia organizácie „Parents Music Resource Center“ („Združenie rodičov na kontrolu hudby“) usporiadali veľkú kampaň proti populárnej hudbe. Žiadali Kongres, aby obmedzil hudobný priemysel, keďže ich poburovali urážlivé – predovšetkým heavymetalové – texty. V roku [[1990]] musela kapela [[Judas Priest]] čeliť obžalobe, ktorú proti nim vzniesli rodičia dvoch mládencov, ktorí sa údajne pred piatimi rokmi zavraždili potom, ako si vypočuli podprahové posolstvo v piesni spomenutých muzikantov, ktoré znelo „do it“ („urob to“). Prípad si získal veľkú pozornosť verejnosti, ale hudobníci boli napokon uznaní za nevinných.<ref>Pozri napr. Ewing a McCann (2006), str. 104 – 113</ref> === Vizuálne prvky === {{Hlavný článok|Heavymetalová móda}} Neoddeliteľnou súčasťou populárnej hudby je aj vizuálna stránka, čo platí aj pre heavy metal. Obaly albumov, vystúpenia na pódiu, kostýmy kapely, logá a [[videoklip]]y sú takmer rovnako dôležité, ako hudba samotná, no len zriedkakedy sú prednejšie než hudobná tvorba.<ref>Weinstein (2000), str. 27</ref> Z každého diela je teda možné získať množstvo dojmov; heavy metal z hľadiska umeleckej formy je veľmi široký pojem, keďže mu nedominuje len jeden vyjadrovací prostriedok. Kým maľba má vizuálnu podobu, symfónia zvukovú, v metalových kapelách sa zvuková podoba spája s vizuálnou (obal albumu, vystúpenie na pódiu, oblečenie atď.). Niektoré rané heavymetalové zoskupenia, napr. [[Alice Cooper]], získali popularitu nielen vďaka svojej hudbe, ale prispeli k nej aj ich vystúpenia na pódiu a hanlivé správanie muzikantov.<ref>Van Zoonen (2005), str. 40.</ref> Dlhočizné vlasy sú, podľa Weinsteina, „najvýraznejším poznávacím prvkom metalovej módy.“<ref>Weinstein (2000), str. 129</ref> Heavy metal prevzal túto črtu pôvodne z kultúry hippies. V 80. a 90. rokoch heavymetalové háro „symbolizovalo nenávisť, odpor a rozčarovanie generácie, ktorá sa očividne necíti nikde doma,“ tvrdí novinár Nader Rahman. Dlhé vlasy dodali členom metalovej komunity „silu nevyhnutnú na to, aby sa mohli búriť napospol proti ničomu.“<ref>Rahman, Nader. [http://www.thedailystar.net/magazine/2006/07/04/musings.htm "Hair Today Gone Tomorrow"]. ''Star Weekend Magazine'', [[28. júl]] [[2006]]. Prístup: [[20. november|20. novembra]] [[2007]].</ref> [[Súbor:Metalisti.jpg|left|thumb|Džínsová bunda s nášivkami a čierne tričko s motívom obľúbenej hudobnej skupiny patria medzi typické prvky metalovej módy.]] Klasická metalová rovnošata pozostáva z modrých džínsov, čierneho trička, topánok a čiernej koženej alebo džínsovej bundy. Tričká bývajú zväčša ozdobené logami alebo kresbami predstavujúcimi milovanú metalovú kapelu.<ref>Weinstein (2000), str. 127</ref> V polovici 70. rokov sa zásluhou [[Judas Priest]] a [[Motörhead]] ujala medzi heavymetalistami kožená móda a motorkárska kultúra.<ref name="Covach">Covach, John.[http://www2.wwnorton.com/college/music/rockhistory/outlines/ch12.htm "Heavy Metal, Rap, and the Rise of Alternative Rock (1982–1992)"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120604211738/http://www.wwnorton.com/college/music/rockhistory/outlines/ch12.htm |date=2012-06-04 }} ''What's That Sound? An Introduction to Rock and its History'' (W. W. Norton). Prístup: [[16. november|16. novembra]] [[2007]].</ref><ref>{{cite news| url=http://members.firstinter.net/markster/KILLINGMACHINE.html| title=Hell Bent for Leather/Killing Machine Info Page| publisher=Judas Priest Info Pages}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080919112534/http://members.firstinter.net/markster/KILLINGMACHINE.html |date=2008-09-19 }}</ref> Počas 80. rokov mali na metalovú módu značný vplyv [[punk rock]], [[gothic rock]], ako aj [[horor]]ové filmy.<ref name="Umelec">Pospiszyl, Tomáš. [http://www.divus.cz/umelec/en/pages/umelec.php?id=13&roc=2001&cis=1 "Heavy Metal"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080603034818/http://www.divus.cz/umelec/en/pages/umelec.php?id=13&roc=2001&cis=1 |date=2008-06-03 }}. ''Umelec'', Január 2001. Prístup: [[20. november|20. novembra]] [[2007]].</ref> Predovšetkým [[glam metal|glammetalové]] kapely onoho obdobia si zakladali na vzhľade a osobnom štýle. Potrpeli si na dlhé, farbené, natupírované vlasy (z toho dôvodu prezývka „[[hair metal]]“, hair = vlasy), líčenie, vyfintené kostýmy a doplnky ako čelenky a bižutéria.<ref>Thompson (2007), str. 135; Blush, Steven. [http://feralhouse.com/press/mini_sites/american_hair_metal/excerpts.php "''American Hair Metal''—Excerpts: Selected Images and Quotes"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101022091538/http://feralhouse.com/press/mini_sites/american_hair_metal/excerpts.php |date=2010-10-22 }}. FeralHouse.com. Prístup: [[25. november|25. novembra]], [[2007]].</ref> Prepracované kostýmy, vlasy a mejkap sú populárne takisto aj u skupín (mnohokrát nemetalových) japonského hnutia „[[visual kei]]“, ktorému položila základ kapela [[X Japan]] koncom 80. rokov.<ref>{{cite web|author=Strauss, Neil| url=http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=9D00EFD7103DF93BA25755C0A96E958260&sec=&spon=&pagewanted=all| title=The Pop Life: End of a Life, End of an Era|date=1998-06-18| work=New York Times|accessdate=2008-05-09}}</ref> === Fyzické gestá === [[Súbor:Metsatöll at Tuska 2006.jpg|náhľad|Fanúšikovia vystierajúci ruky zakončené klasickým metalovým „paroháčom“ počas koncertu estónskej heavymetalovej skupiny [[Metsatöll]], 2006.]] Pri živých vystúpeniach metaloví hudobníci obľubujú [[headbanging]], pri ktorom sa hádže hlavou zo strany na stranu do rytmu hudby. Vizuálne je to efektívne, keď má človek dlhé vlasy. „Paroháč“, široko rozšírené gesto, spopularizoval vokalista [[Ronnie James Dio]] počas účinkovania v kapelách [[Black Sabbath]] a [[Dio]].<ref name="MH"/> [[Gene Simmons]] zo skupiny [[Kiss]] tvrdí, že to on bol prvý, ktorý urobil toto gesto počas koncertu.<ref>Appleford, Steve. "[http://www.mk-magazine.com/news/archives/000929.php Odyssey of the Devil Horns]". ''MK Magazine'', [[9. september|9. septembra]] [[2004]]. Prístup: [[31. marec|31. marca]] [[2007]].</ref> Návštevníci metalových koncertov netancujú v bežnom slova zmysle; Deena Weinstein tvrdí, že to môže byť následkom toho, že publikum býva prevažne mužské a zväčša heterosexuálne. Rozlišuje predovšetkým dva telesné pohyby, ktoré majú byť náhradou za tanec: metlenie a sácanie, ktoré je jednak výrazom porozumenia, jednak rytmickým gestom.<ref>Weinstein, str. 130</ref> Obľúbeným „tancom“ poslucháčov metalu, či už doma alebo na koncerte, je predstieranie hry na gitaru (angl. „air guitar“).<ref>Weinstein, str. 95</ref> Medzi ďalšie obľúbené činnosti divákov patria: skákanie do obecenstva (stage diving), surfovanie v dave (crowd surfing), tlačenie a postrkovanie v chaotických šarvátkach (moshing) a „paroháč“. === Heavymetalová subkultúra === {{Hlavný článok|Heavymetalová subkultúra}} [[Súbor:Metalhead Kids.jpg|thumb|left|Mladí fanúšikovia heavymetalovej hudby.]] Deena Weinstein tvrdí, že silná, uzavretá, prevažne mužská subkultúra umožnila heavy metalu vytrvať na výslní podstatne dlhšiu dobu, než sa to podarilo mnohým iným rockovým žánrom.<ref>Weinstein, str. 103, 7, 8, 104</ref> Metalové poslucháčstvo pozostáva zväčša z mladých pracujúcich belochov mužského pohlavia. Napriek tomu je táto skupina tolerantná aj voči tým, ktorí stoja mimo „tvrdého jadra“ subkultúry, v prípade ak sa držia nepísaného metalového zákona, čo sa oblečenia, vzhľadu a správania týka.<ref>Weinstein, str. 102, 112</ref> K prejavom spolupatričnosti so subkultúrou patria nielen návštevy koncertov a spoločná móda, ale aj prispievanie do metalových časopisov a v poslednej dobe tiež príspevky na web stránky.<ref>Weinstein, str. 181, 207, 294</ref> Heavymetalovej scéne, ktorá má vlastné nepísané zákony týkajúce sa autenticity, prischla prezývka „odcudzená subkultúra“ („subculture of alienation“).<ref name="JQS">"Three profiles of heavy metal fans: A taste for sensation and a subculture of alienation." In ''Journal Qualitative Sociology''. Publisher Springer Netherlands. ISSN 0162-0436 (Tlačená verzia) 1573-7837 (Online verzia). Zväzok 16, číslo 4 / December 1993. Strany 423 – 443</ref> Podľa tohto zákona musia byť muzikanti bezvýhradne oddaní muzike a subkultúre, ktorá ich podporuje, nesmú sa uchádzať o pozornosť médií a nikdy nesmú „zradiť“.<ref>Weinstein, str. 46, 60, 154, 273</ref> A od fanúšikov sa zase vyžaduje „odpor voči systému a odluka od spoločnosti.“<ref>Weinstein, str. 166</ref> Hudobník a filmár [[Rob Zombie]] poznamenáva, že „väčšina deciek, ktoré chodia na moje koncerty, vyzerá, že majú naozaj veľkú predstavivosť a množstvo tvorivej energie, s ktorými nevedia čo si majú počať“, a že metal je „outsiderská muzika pre outsiderov. Nikto nechce byť čudákom; proste sa ním tak nejako stanete. Proste tak nejako to je, avšak v metale máte všetky tie čudné decká na jednom mieste“.<ref name="Sam Dunn">Dunn, "Metal: A Headbanger's Journey" B000EGEJIY (2006)</ref> Ľudia zaoberajúci sa metalom i oddaní fanúšikovia skupín, ktoré mali značný podiel na vzniku metalu, majú sklon považovať niektorých interpretov (a tiež niektorých fanúšikov) za tzv. „pozérov“, čiže ľudí, ktorí predstierajú príslušnosť k subkultúre, ale nevedia nič o histórii, textoch ani posolstvách skupín, ktorých muziku počúvajú.<ref name="JQS"/><ref>Arnett, Jeffrey Jensen (1996). ''Metalheads: Heavy Metal Music and Adolescent Alienation''</ref> == Etymológia == Pôvod pojmu ''heavy metal'' vo vzťahu k hudbe je neurčitý. Pomenovanie „''heavy metal''“ (''ťažký kov'') sa po celé stáročia používal v [[chémia|chémii]] a [[hutníctvo|hutníctve]]. V novodobej populárnej kultúre použil tento výraz ako jeden z prvých americký [[Beat generation|beatnik]] [[William S. Burroughs]] vo svojej novele ''Hebká mašinka'' (''The Soft Machine'', [[1962]]) a takisto vo svojej ďalšej knihe ''Nova Express'' ([[1964]]); ''heavy metal'' tu používa ako synonymum pre návykové drogy: „So svojimi nemocami a drogami vyvolávajúcimi orgazmus a so svojimi asexuálnymi, parazitickými formami života – národ heavymetalistov z Uránu obostretý chladným, modrým oparom vyparených bankoviek – a hmyzí ľudia z Minraudu so svojou metalovou muzikou.“ <ref>[[William S. Burroughs|Burroughs, William S]]. "[http://www.efn.org/~dredmond/PP3.html Nova Express] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070414232023/http://www.efn.org/~dredmond/PP3.html |date=2007-04-14 }}". New York: Grove Press, 1964. str. 112</ref> [[Ian Christe]], heavymetalový historik, opisuje význam jednotlivých slov v [[slang]]u [[hippies]]: slovom „heavy“ sa „popisovalo čokoľvek, čo malo silnú či opojnú atmosféru“, „metal“ označuje ťažké duševné rozpoloženie.<ref>Christe (2005), str. 22</ref> V slangu [[Beat generation|beatnikov]] sa výraz „''heavy''“ vo význame „''vážny''“ používal už nejakú dobu predtým a takisto aj vo vzťahu k „''tvrdej hudbe''“ (heavy music), čiže pomalšej, hlasitejšej variácii štandardného popu. Debutový album [[Iron Butterfly]], vydaný začiatkom roka 1968, niesol názov „Heavy“. Prvé zdokumentované použitie výrazu ''heavy metal'' sa objavilo toho istého roku v piesni „Born to Be Wild“ od [[Steppenwolf]], poukazujúc na motocykel:<ref>Walser (1993), str. 8</ref> „I like smoke and lightning/Heavy metal thunder/Racin' with the wind/And the feelin' that I'm under.” („Mám rád dym a blesk/burácanie ťažkého kovu/preteky s vetrom/a pocit, že podlieham“). Ďalšiu spornú hypotézu o pôvode heavy metalu priniesol v roku [[1995]] „Chas“ Chandler, bývalý manažér [[Jimi Hendrix]]'s Experience, v rozhovore pre reláciu „''Rock and Roll''“, ktorú vysielala televízna stanica PBS. Hovorí, že „''…heavy metal je pojem, ktorý má pôvod v článku [[New York Times]], ktorý sa týkal vystúpenia Jimiho Hendrixa''“ a tvrdí, že autor opisoval Jimiho Hendrixa „''…akoby počúval ťažký kov (heavy metal) padajúci z nebies''“. Ale hodnovernosť tohto tvrdenia je otázna. Prvé zdokumentované použitie výrazu „''heavy metal''“ ako označenia štýlu rockovej hudby sa objavilo v recenzii [[Mike Saunders|Mikea Saundersa]]. [[12. novembra]] [[1970]] v časopise ''[[Rolling Stone]]'' hodnotil album vydaný predošlého roku britskou kapelou [[Humble Pie]]: „Humble Pie svojím americkým debutom ''As Safe As Yesterday Is'' dokázali, že nuda môže mať mnoho podôb. Predviedli sa ako hlasitá, nemelodická, sračková rocková kapela, ťažkopádna ako ťažký kov (heavy metal), s hrmotnými a ohlušujúcim časťami, ktoré hovoria za všetko. Nemožno povedať, že by všetky piesne boli zlé…ale v podstate stoja za hovno.“ Ich album pomenovaný „Humble Pie“ charakterizoval ako „nič nové pod slnkom, len to isté heavymetalové hovno, o ktoré nik ani nezakopne.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Humble Pie: "Town and Country" (review)|autor=Saunders, Mike|vydavateľ=Rolling Stone|dátum vydania=1970-11-12|url=http://www.rollingstone.com/artists/humblepie/albums/album/158628/review/5944670/town_and_country|dátum prístupu=2007-12-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20071130055912/http://www.rollingstone.com/artists/humblepie/albums/album/158628/review/5944670/town_and_country|dátum archivácie=2007-11-30}}</ref> V recenzii albumu ''Kingdom Come'' od [[Sir Lord Baltimore]], ktorá bola publikovaná v máji 1971 v časopise ''Creem'', Saunders píše: „Zdá sa, že Sir Lord Baltimore majú naštudované všetky heavymetalové triky.“ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sir Lord Baltimore's "Kingdom Come" (review)|autor=Saunders, Mike|vydavateľ=Creem|dátum vydania=Máj 1971|url=http://www.creemmagazine.com/_site/BeatGoesOn/SirLordBaltimore/KingdomCome001.html|dátum prístupu=2007-03-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20070308145737/http://www.creemmagazine.com/_site/BeatGoesOn/SirLordBaltimore/KingdomCome001.html|dátum archivácie=2007-03-08}}</ref> Kritik časopisu ''Creem'' [[Lester Bangs]] je známy tým, že počiatkom 70. rokov spopularizoval výraz „heavy metal“, kedy recenzoval kapely ako Led Zeppelin a Black Sabbath.<ref>Weinstein (1991), str. 19</ref> V 70. rokoch určití kritici používali výraz ''heavy metal'' viac-menej automaticky v hanlivom zmysle. Roku 1979 popredný hudobný kritik [[John Rockwell]] z ''New York Times'' charakterizoval štýl, ktorý nazýval „heavy metal rock“ ako „brutálne agresívnu hudbu, ktorá sa zväčša hrá pre nadrogovaných ľudí“ <ref>Rockwell, John. ''New York Times'', [[4. február]] [[1979]], str. D22</ref> a v inom článku ako „rokenrol dovedený do krajnosti, obľúbený u bielych výrastkov.“ <ref>Rockwell, John. ''New York Times'', [[13. august]] [[1979]], str. C16</ref> Pojmy „heavy metal“ a „[[hard rock]]“ často označujú rovnaký typ muziky, predovšetkým keď sa hovorí o kapelách [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]], kedy sa tieto dva pojmy často vzájomne zamieňali.<ref>Du Noyer (2003), str. 96, 78</ref> Napríklad kniha ''Rolling Stone Encyclopedia of Rock & Roll'' z roku 1983 obsahuje takúto pasáž: „[[Aerosmith]], známy svojím agresívnym hardrockovým štýlom, založeným na bluese, patrili medzi najvýznamnejšie heavymetalové skupiny polovice sedemdesiatych rokov.“<ref>Pareles and Romanowski (1983), str. 4</ref> V dnešnej dobe by už asi sotva ktosi charakterizoval klasickú tvorbu Aerosmith, jasne odkazujúcu na tradičný [[rokenrol]], ako „heavy metal“. Dokonca aj niektoré kapely, ktoré stáli pri zrode tohto žánru, napr. Led Zeppelin a Deep Purple, nebývajú súčasnou metalovou komunitou považované za heavymetalové kapely. == História == === Korene: polovica 60. rokov === [[Súbor:Cream on Fanclub 1968.png|thumb|right|Cream v holandskej televíznej relácii Fanclub v roku 1968.]] [[Spojené štáty|Americké]] [[blues]] bolo veľmi obľúbené a malo veľký vplyv na prvých [[Spojené kráľovstvo|britských]] rockerov; kapely ako [[Rolling Stones]] a [[The Yardbirds]] nahrali [[coververzia|cover-verzie]] mnohých klasických bluesových skladieb, občas zrýchľujúc tempo a využívajúc [[elektrická gitara|elektrické gitary]] namiesto pôvodných [[Akustická gitara|akustických]] (podobné adaptácie blues a inej „''čiernej hudby''“ vytvorili základ pôvodného [[rock and roll]]u). Britské bluesovo orientované kapely (a nimi ovplyvnené americké kapely) pri svojich hudobných experimentoch vytvorili zvuk, ktorý sa neskoršie stal charakteristickým rysom heavy metalu: základom bol hlasitý, skreslený gitarový zvuk, postavený na silových akordoch.<ref name=vdqxbw /> Do širšieho povedomia dostali tento štýl v roku 1964 [[The Kinks]] svojou piesňou „You Really Got Me“.<ref>Weinstein (1991), str. 18; Walser (1993), str. 9</ref> K tomuto novému gitarovému zvuku významne prispela nová generácia zosilňovačov so [[spätná väzba|spätnou väzbou]].<ref>Wilkerson (2006), str. 19.</ref> Zatiaľ čo [[blues-rock]]ový štýl bicích bol jednoduchý, bicie v heavy metale boli mohutnejšie, komplexnejšie a hlasnejšie a k tomu sa pridával čoraz hlasitejší zvuk elektrickej gitary.<ref name=Walser10>Walser (1993), str. 10</ref> Speváci zmenili techniku spevu a boli čoraz závislejší na zosilňovaní zvuku; taktiež využívali nové štylistické a dramatické postupy. Súbežne s tým sa zvyšovala úroveň nahrávacej techniky, čím sa umožnil plnohodnotný záznam tejto tvrdej muziky. Spojením blues-rocku a psychedelického rocku sa vytvorila takmer celá pôvodná podstata heavy metalu.<ref>Weinstein (1991), str. 16</ref> Jednou z najvýznamnejších kapiel, ktoré definovali hranice žánru, bolo rockové trio [[Cream]]. Ich mohutný, hutný zvuk je kombináciou [[Eric Clapton|Claptonovej]] bluesovej gitary, silného [[Jack Bruce|Bruceovho]] hlasu a jeho dynamickej hry na basovú gitaru a [[džez]]om ovplyvnených rytmov bubeníka [[Ginger Baker|Gingera Bakera]].<ref>Charlton (2003), str. 232 – 33</ref> O ich prvých dvoch platniach, ''[[Fresh Cream]]'' (1966) a ''[[Disraeli Gears]]'' (1967), sa vraví, že významne ovplyvnili celý budúci žáner. Debutový album ''[[Are You Experienced]]'' (1967) od Jimi Hendrix Experience, mal takisto nemalý vplyv na metal. Hendrixovu gitarovú virtuozitu sa snažili napodobiť mnohí metaloví gitaristi; najúspešnejší šláger albumu, „Purple Haze“, sa neraz považuje za prvý heavymetalový hit.<ref name=vdqxbw /> === Počiatky: koniec 60. rokov a začiatok 70. rokov === {{Pozri aj|Tradičný heavy metal}} [[Súbor:John Kay of Steppenwolf (1970's).jpg|thumb|upright|right|John Kay z kapely [[Steppenwolf (hudobná skupina)|Steppenwolf]].]] Názory ohľadne toho, ktorá bola prvá heavymetalová kapela, sa rôznia. Väčšinou sa za prvé metalové kapely považujú buď [[Led Zeppelin]] alebo [[Black Sabbath]]; americkí glosátori sa väčšinou prikláňajú k Led Zeppelin, britskí komentátori preferujú Black Sabbath, niektorí však dávajú rovnakú zásluhu obom skupinám. Niektorí komentátori, poväčšine americkí, uvádzajú aj ďalšie skupiny ako [[Iron Butterfly]], [[Steppenwolf (hudobná skupina)|Steppenwolf]] či [[Blue Cheer]].<ref>Weinstein (2000), str. 14–15.</ref> V roku 1968 sa počal utvárať zvuk, ktorý sa neskoršie stal známy ako heavy metal. V januári toho roku sa na debutovom albume sanfranciskej kapely [[Blue Cheer]] s názvom ''Vincebus Eruptum'' objavila [[coververzia]] známeho hitu „Summertime Blues“ od [[Eddie Cochran|Eddieho Cochrana]]. Táto skladba je vo všeobecnosti považovaná za prvú heavymetalovú nahrávku.<ref>McCleary (2004), str. 240, 506.</ref> V tom mesiaci vyšiel taktiež album [[Steppenwolf (album)|Steppenwolf]] od [[Steppenwolf|rovnomennej kapely]], ktorý obsahoval aj pieseň „Born to Be Wild“, zmieňujúcu sa o „heavy metale“. V júli t. r. sa na svetlo sveta dostali ďalšie dve nahrávky, ktoré sa zapísali do dejín: „Think About It“ od The Yardbirds (B-strana ich posledného singlu), kde gitarista [[Jimmy Page]] uviedol metalový zvuk, neskoršie ohromne populárny; a horúci kandidát na prvý heavymetalový album vôbec: ''[[In-A-Gadda-Da-Vida]]'' od [[Iron Butterfly]] s rovnomennou 17-minútovou titulnou skladbou. V auguste t. r. [[The Beatles]] svojím singlom „Revolution“ vytvorili nový štandard pre skreslenie, používané pri najúspešnejších hitoch. [[Jeff Beck Group]], ktorých líder predtým zastával miesto gitaristu v The Yardbirds, vydali svoj debutový album v tom istom mesiaci: ''Truth'' obsahoval jedny z „najžeravejších, najostrejších, najpriamočiarejších humorných zvukov všetkých čias,“ čím pripravil pôdu pre novú generáciu metalových gitaristov.<ref>Gene Santoro, citovaný v Carson (2001), str. 86.</ref> V októbri debutovala živou nahrávkou Pageova nová kapela [[Led Zeppelin]]. V novembri kapela [[Love Sculpture]], kde bol gitaristom [[Dave Edmunds]], vydala album ''Blues Helping'', na ktorom predstavila hrmotavú, agresívnu verziu [[Aram Iľjič Chačaturjan|Chačaturjanovej]] piesne „Šabľový tanec“. Beatlesácky tzv. ''Biely album'', ktorý takisto vyšiel t. m., obsahoval „Helter Skelter“ – skladbu, ktorá sa stala jednou z najhlučnejších piesní vydanou takou významnou kapelou.<ref>Blake (1997), str. 143</ref> [[Súbor:Hindenburg_burning.jpg|left|thumb|Na obálke prvého albumu Led Zeppelin bol vyobrazený výbuch vzducholode [[Hindenburg (vzducholoď)|Hindenburg]] roku 1937.]] V januári 1969 Led Zeppelin vydali [[Led Zeppelin (album)|rovnomenný debutový album]], ktorý sa vzápätí umiestnil na 10. mieste v [[Billboard 200|albumovom rebríčku]] amerického hudobného týždenníka ''[[Billboard]]''. V júli sa konal Atlanta Pop Festival, kde vystupoval Zeppelin a taktiež rockové trio [[Grand Funk Railroad]] inšpirované skupinou Cream. Ďalšie Creamom inšpirované zoskupovanie – [[Leslie West]] – vydalo t. m. album ''Mountain'', obsahujúci tvrdé blues-rockové gitary a škrekľavé vokály. V auguste sa táto skupina – medzitým premenovaná na [[Mountain]] – zúčastnila na [[Woodstock Music and Art Fair|Woodstocku]], kde hrala vyše hodiny.<ref>Aj keď sa v súčasnosti skôr radí do žánru „hard rock“, ich oficiálny debutový album, ''Mountain Climbing'' (1970), sa umiestnil na 85. priečke v rebríčku „100 najlepších metalových albumov“, ktorý zostavil roku 1989 časopis ''Hit Parader''. ''Survival'' (1971) od Grand Funk Railroad sa umiestnil na 72. priečke (Walser [1993], str. 174).</ref> Debutový album Grand Funk Railroad s názvom ''[[On Time]]'' vyšiel takisto t. m. Na jeseň zaznamenal fenomenálny úspech ''[[Led Zeppelin II]]'' a singel „Whole Lotta Love“ sa dostal na 4. priečku v rebríčku populárnej hudby časopisu ''Billboard''. Metalová revolúcia sa práve začala. [[Súbor:LedZeppelinmontage.jpg|thumb|Led Zeppelin (v smere hodinových ručičiek: [[Jimmy Page]], [[John Bonham]], [[Robert Plant]], [[John Paul Jones]].]] Led Zeppelin definovali kľúčové prvky nového žánru. Prispeli k tomu Pageova značne skreslená gitarová hra a [[Robert Plant|Plantove]] dramatické, srdcervúce vokály.<ref>Charlton (2003), str. 239</ref> Pri konštituovaní žánru boli práve tak dôležité aj kapely, u ktorých bol väčšmi v obľube stabilnejší, „rýdzejší“ heavymetalový sound. S tohto pohľadu boli kľúčovými nahrávky od [[Black Sabbath]] (''[[Black Sabbath (album)|Black Sabbath]]'' a ''[[Paranoid]]'') a [[Deep Purple]] (''[[Deep Purple in Rock]]'').<ref name=Walser10 /> Black Sabbath vyvinuli mimoriadne tvrdý sound. Sčasti má na tom zásluhu pracovná nehoda, ktorá sa prihodila [[Tony Iommi|Tonymu Iommimu]] v roku 1966. Keďže nebol schopný normálnej hry, musel preladiť svoju gitaru, aby mu hra nespôsobovala takú bolesť a musel sa spoliehať na silové akordy, kvôli ich pomerne jednoduchému prstokladu.<ref>di Perna, Alan. „The History of Hard Rock: The 70's.” ''Guitar World''. Marec 2001.</ref> Deep Purple v prvých rokoch nemali vyhranený štýl, ale počnúc rokom 1969 sa kapela, vedená vokalistom [[Ian Gillan|Ianom Gillanom]] a gitaristom [[Ritchie Blackmore|Ritchiem Blackmorom]], začala uberať smerom k novovznikajúcemu heavymetalovému štýlu.<ref>Charlton (2003), str. 241</ref> V roku 1970 bodovali vo významných britských hitparádach Black Sabbath s piesňou „[[Paranoid (pieseň)|Paranoid]]“ a Deep Purple s „Black Night“. Taktiež tri ďalšie britské kapely vydali toho roku svoje debutové albumy, ktoré sa niesli v duchu heavy metalu: ''Very 'eavy… Very 'umble'' od [[Uriah Heep]], ''UFO 1'' od [[UFO (skupina)|UFO]] a ''Sacrifice'' od [[Black Widow]]. Aj keď ich štýl sa zvyčajne nepovažuje za heavy metal, [[Wishbone Ash]] zaviedli do praxe štýl dvoch gitár – rytmickej a sólovej, čím inšpirovali mnohé budúce metalové kapely. Okultná tematika a obrazotvornosť kapiel Black Sabbath, Uriah Heep a Black Widow mali taktiež podstatný vplyv; Led Zeppelin začali klásť dôraz na podobné prvky od svojho [[Led Zeppelin IV|štvrtého albumu]], vydaného roku 1971. [[Súbor:Black Sabbath (1970).jpg|vľavo|náhľad|180px|Pôvodná zostava [[Black Sabbath]] ([[1970]]).]] Na druhom brehu Atlantiku určovala kurz Grand Funk Railroad, „komerčne najúspešnejšia americká heavymetalová kapela od roku 1970 až do svojho rozpadu roku 1976 uviedla do praxe nový výraz, ktorý bol v sedemdesiatych rokoch synonymom úspechu: sústavné koncertovanie.“<ref>Pareles a Romanowski (1983), str. 225</ref> Ďalšími metalovými kapelami z USA boli [[Dust]] (prvá platňa 1971), [[Blue Öyster Cult]] ([[Blue Öyster Cult (album)|1972]]) a skupina [[Kiss (skupina)|Kiss]] ([[Kiss (album)|1974]]). V [[Nemecko|Nemecku]] debutovala v roku 1972 albumom ''[[Lonesome Crow]]'' kapela [[Scorpions]]. [[Ritchie Blackmore|Blackmore]], ktorého virtuozita sa prejavila na albume Deep Purple ''[[Machine Head (album)|Machine Head]]'' (1972), opustil skupinu v roku 1975 a založil kapelu [[Rainbow]]. Tieto kapely si získali priazeň publika neustálym koncertovaním a svojím stále sa zlepšujúcim šoumenstvom.<ref name=Walser10 /> Spornou otázkou zostáva, či tvorbu týchto a ďalších priekopníckych kapiel možno považovať vskutku za „heavy metal“, či proste len za „hard rock“. Tie, majúce bližšie k bluesovým koreňom či zakladajúce si na melodike v súčasnosti zväčša spadajú do druhej kategórie. Vynikajúcim príkladom sú [[AC/DC]], ktorí debutovali roku 1975 albumom ''High Voltage''. Encyklopédia ''Rolling Stone'' z roku 1983 píše o „austrálskej heavymetalovej kapele AC/DC…“<ref>Pareles a Romanowski (1983), str. 1</ref> Rockový historik Clinton Walker tvrdí, že „nazývať AC/DC heavymetalovou kapelou bolo nepresné v rokoch sedemdesiatych a nič sa na tom nezmenilo ani v súčasnosti…. Boli rokenrolovou kapelou, ktorá skrátka hrala tak tvrdo, ako sa to vyžadovalo v metale.“<ref>Walker (2001), str. 297</ref> Nejde tu len o otázku definícií, ale taktiež o to, že treba jasne rozlišovať medzi samotným štýlom a tým, k čomu sa hlásia fanúšikovia. Ian Christe píše, ako sa Ozzy Osbourne stal „hovorcom šialenosti rockových hviezd a získal bezvýhradnú oddanosť heavymetalových zatratencov.“<ref>Christe (2005), str. 69</ref> [[Súbor:Phil-Lynott Thin Lizzy.jpg|thumb|upright|right|[[Brian Robertson (gitarista)|Brian Robertson]], [[Phil Lynott]], [[Scott Gorham]] zo skupiny [[Thin Lizzy]] počas živého vystúpenia v rámci turné Bad Reputation, 24. novembra 1977.]] Britská kapela Judas Priest, debutujúca albumom ''Rocka Rolla'' v roku 1974, je po Black Sabbath ďalšou kapelou, ktorú treba brať do úvahy. Christe píše o tom, ako Black Sabbath <blockquote> „… ponúkli poslucháčom niečo viac než tri akordy a dobrú show – ale ich obecenstvo chcelo pátrať ďalej po zvukoch s podobným účinkom. V polovici 70. rokov bolo možné metalovú estetiku vystopovať ako bájnu beštiu v náladovej base a zložitých zdvojených gitarách Thin Lizzy, v javiskovej štylizácii Alice Coopera, v excelujúcej gitare a pompéznych vokáloch Queen a hrmotných stredovekých námetoch Rainbow. Potom ale, nasledujúc Sabbath, vyrazili z Birminghamu Judas Priest, aby tieto rozličné najsvetlejšie miesta hardrockovej zvukovej palety spojili a zosilnili. Po prvýkrát sa z heavy metalu stal žáner sám o sebe.“<ref>Christe (2005), str. 31 – 32</ref> </blockquote> Napriek tomu, že sa ani jeden album Judas Priest až do 80. rokov nedostal do rebríčka 40 najlepších albumov v USA, kapela býva pokladaná za nasledovníka sabbathovského heavy metalu. Používajúc dve gitary, prudké tempá a čistejší kovový zvuk pozbavený bluesových vplyvov, vytvorili štandard, ktorým sa riadilo nespočetné množstvo budúcich skupín.<ref>Walser (1993), str. 6</ref> Heavy metal síce získaval stále väčšiu popularitu, no kritici túto muziku nemali príliš v láske. Nepáčilo sa im síce, že heavy metal prevzal zo show biznisu rôzne obchodnícke triky (vizuálna stránka prejavu a pod.)<ref name=Walser11>Walser (1993), str. 11</ref>, no najväčšie námietky mali k bezmyšlienkovitosti hudobného a textového ponímania: v recenzii albumu Black Sabbath, ktorú napísal počiatkom 70. rokov popredný hudobný kritik [[Robert Christgau]], sa metal popisuje ako „pošmúrne a dekadentné…nedôvtipné, necudné ožobračovanie.“<ref>Christgau (1981), str. 49</ref> === Stredný prúd: koniec 70. rokov a začiatok 80. rokov === [[Súbor:Iron Maiden - bass and guitars 30nov2006.jpg|náhľad|vpravo|200px|[[Iron Maiden]] patrili medzi čelných predstaviteľov Novej vlny britského heavy metalu, inšpirovanej punk rockom.]] V polovici 70. rokov sa objavil [[punk rock]], ktorý sa vyvinul ako reakcia jednak na modernú meštiacku spoločnosť, jednak na rokenrol akoby vyrobený na montážnej linke (a teda i heavy metal) tých čias. Koncom 70. rokov predaj heavymetalových nahrávok prudko klesol, predovšetkým na úkor punku, [[disco|disca]] a komerčného rocku.<ref name=Walser11 /> Keďže významné vydavateľstvá sa orientovali na punk, množstvo novších britských heavymetalových kapiel nachádzalo inšpiráciu práve v agresivite, energickom zvuku, v nízkej zvukovej kvalite a v postoji „Urob si sám“. Undergroundové metalové kapely sa rozhodli vziať všetko do vlastných rúk a založiť nezávislé špecializované vydavateľstvá.<ref>Christe (2005), str. 44</ref> Ako sa hnutie šírilo, zavedené britské hudobné týždenníky ako ''Sounds'' a ''New Musical Express'' začali javiť záujem o metalové kapely. Geoff Burton, ktorý písal pre ''Sounds'', spopularizoval termín „[[Nová vlna britského heavy metalu|New Wave of British Heavy Metal]]“, ktorý sa obvykle skracoval do akronymu NWOBHM.<ref>Christe (2005), str. 45</ref> Kapely NWOBHM [[Iron Maiden]], [[Motörhead]], [[Saxon]], [[Diamond Head]] a [[Def Leppard]] dali heavy metalu nový dych. Nasledujúc príklad Judas Priest zhutnili zvuk, obmedzili bluesové vplyvy a potrpeli si väčšmi na rýchle tempá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Judas Priest"|autor=Erlewine, Stephen Thomas a Greg Prato|vydavateľ=All Music Guide|date=|url=http://www.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&searchlink=JUDAS|PRIEST&sql=11:kifrxqe5ldse~T1|dátum prístupu=2007-04-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Genre—New Wave of British Heavy Metal|author=|vydavateľ=All Music Guide|date=|url=http://www.allmusic.com/explore/style/new-wave-of-british-heavy-metal-d7760|dátum prístupu=2007-03-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20101017194613/http://www.allmusic.com/explore/style/new-wave-of-british-heavy-metal-d7760|dátum archivácie=2010-10-17}}</ref> V roku 1980 sa albumy Iron Maiden, Motörhead a Saxon dostali do prvej desiatky najlepších britských albumov, čím NWOBHM prenikla do stredného prúdu. O rok neskôr sa Motörhead stali prvou kapelou z onoho hnutia, ktorá sa s albumom ''[[No Sleep 'til Hammersmith]]'' dostala na vrchol britských rebríčkov. Ďalšie kapely NWOBHM, napr. Diamond Head a [[Venom]], mali taktiež nemalú zásluhu na vývoji metalu, i keď nedosiahli taký komerčný úspech.<ref>Weinstein (1991), str. 44</ref> Prvá generácia metalových kapiel sa pomaly vytrácala zo scény. Deep Purple sa rozpadli zanedlho po tom, čo Blackmore v roku 1975 opustil kapelu a Led Zeppelin skončili v roku 1980. [[Los Angeles|Losangeleskí]] [[Van Halen]], ktorí predskakovali na koncerte Black Sabbath, strhávali pozornosť na úkor starnúcich muzikantov.<ref>Christe (2005), str. 37</ref> [[Eddie Van Halen]] sa stal jedným z najoslnivejších metalových virtuózov onoho obdobia. Podľa Christeho „jeho technika hry na gitaru bola dokonalá a parádne sóla ako ‚[[Eruption (skladba)|Eruption]]‘ vyniesli heavymetalovú gitaru na úplný vrchol“.<ref>Christe (2005), str. 62</ref> Medzi povestných virtuózov sa zaradili tiež muzikanti [[Randy Rhoads]] a [[Yngwie Malmsteen]], ktorých mená sa spájajú so štýlom v súčasnosti známom ako „neoklasický metal“. Na čele interpretov inšpirovaných vážnou hudbou boli Blackmore a člen Scorpions [[Uli Jon Roth]]. Táto nová generácia mala v obľube používanie klasicistických gitár s nylonovými strunami – činil tak napríklad Rhoads v piesni „Dee“ na nahrávke ''[[Blizzard of Ozz]]'' (1980), debutovom albume bývalého speváka Black Sabbath [[Ozzy Osbourne|Ozzyho Osbourna]]. V druhej polovici 70. rokov sa metalová scéna, povzbudená úspechom Van Halenovcov, počala rozvíjať v južnej Kalifornii, predovšetkým v oblasti Los Angeles. V kluboch na Sunset Strip v Los Angeles majú korene kapely ako [[Quiet Riot]], [[Ratt]], [[Mötley Crüe]] a [[W.A.S.P.]], ktoré sa nechali inšpirovať tradičným heavy metalom počiatku 70. rokov<ref>Rivadavia, Eduardo. "[http://www.allmusic.com/artist/quiet-riot-p5209 Quiet Riot]". All Music Guide. Prístup: [[25. marec|25. marca]], [[2007]]; Neely, Kim "[http://www.rollingstone.com/artists/ratt/albums/album/211449/review/5946112/detonator Ratt] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071002050205/http://www.rollingstone.com/artists/ratt/albums/album/211449/review/5946112/detonator |date=2007-10-02 }}". Rolling Stone. Prístup: [[3. apríl]]a [[2007]]; Barry Weber & Greg Prato. "[http://www.allmusic.com/artist/mtley-cre-p4964 Mötley Crüe]". All Music Guide. Prístup: [[3. apríl]]a [[2007]]; Dolas, Yiannis. "[http://www.rockpages.gr/interviews/wasp2004-en.htm Blackie Lawless Interview] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080501142629/http://www.rockpages.gr/interviews/wasp2004-en.htm |date=2008-05-01 }}" Rockpages. Prístup: [[3. apríl]]a [[2007]]</ref> a od [[glam rock|glamrockových]] zoskupení typu [[Alice Cooper]] a Kiss si vypožičali divadelné prvky (a občas aj obľubu líčenia).<ref>Christe (2005), str. 68 – 69</ref> Glam metal sa vyznačuje [[Hedonizmus|hedonistickými]] textami a živelným správaním. Po hudobnej stránke ho charakterizujú rýchle gitarové sóla, hymnické refrény a melodickosť viac-menej inšpirovaná popom. Glammetalové hnutie sa, spolu s kapelami typu Twisted Sister, stalo hlavnou silou v metale a rockovej hudbe ako takej. Po úspechu NWOBHM a po prelomovom albume Judas Priest ''[[British Steel]]'' (1980) sa na počiatku 80. rokov heavy metal stával stále obľúbenejší. Prítomnosť na [[Music Television|MTV]] mala obrovský vplyv na propagáciu hudobných skupín a v mnohých prípadoch pomohla znásobiť predaj nahrávok.<ref>Christe (2005), str. 91</ref> Videoklipy Def Leppard k albumu ''Pyromania'' (1983) urobili z kapely hviezdy prvej kategórie a Quiet Riot sa stali prvou tamojšou heavymetalovou kapelou, ktorej sa podarilo dostať na vrchol rebríčka ''Billboard'' s piesňou ''Metal Health'' (1983). Nemenej dôležitým pri rozširovaní poslucháčskej základne sa ukázal „US Festival“ konaný v Kalifornii v roku 1983. Na tomto trojdňovom festivale bol jeden deň venovaný čisto len heavymetalovému žánru, ktorý tu zastupovali Ozzy Osbourne, Van Halen, Scorpions, Mötley Crüe, Judas Priest a iní, a ktorému sa podarilo pritiahnuť najväčšiu pozornosť publika.<ref>Weinstein (1991), str. 45</ref> Medzi rokmi 1983 a 1984 vzrástla predajnosť heavymetalových nahrávok z 8 na 20 percent všetkých nahrávok predaných v USA.<ref>Walser (1993), str. 12</ref> Viacero popredných odborných časopisov zasvätených žánru začalo svoju činnosť. Patrili k nim napríklad ''[[Kerrang!]]'' (založený 1981) a ''[[Metal Hammer]]'' (1984). V roku 1985 ''Billboard'' vyhlásil, že „metal rozšíril svoju divácku základňu. Metalová muzika už nie je výhradnou doménou výrastkov mužského pohlavia. Metalové poslucháčstvo sa rozšírilo o starších (vysokoškolákov), mladších (mladších žiakov) a ženy.“<ref>Walser (1993), str. 12 – 13, 182, 35</ref> V polovici 80. rokov mal najväčšie zastúpenie v rebríčkoch, hudobných televíziách a na koncertných šnúrach glam metal. K hlavným predstaviteľom patria skupiny [[Warrant]] z L.A., skupiny z východného pobrežia ako [[Poison]], [[Cinderella]], či nemenej obľúbené kapely Mötley Crüe a Ratt. Štylistickú medzeru medzi hard rockom a glam metalom zaplnila skupina [[Bon Jovi]] z New Jersey, ktorá dosiahla nesmiernu popularitu vďaka svojmu tretiemu albumu ''[[Slippery When Wet]]'' (1986). V roku 1987 začala MTV vysielať reláciu ''Headbanger's Ball'', zasvätenú výlučne heavymetalovým videoklipom. Metalová komunita sa rozdelila na dva hlavné tábory, na priaznivcov komerčného zvuku a na prívržencov undergroundu pohŕdajúcich populárnym štýlom, ktorému nadávali „lite metal“ alebo „hair metal.“<ref>Walser (1993), str. 14; Christe (2005), str. 181</ref> Skupine [[Guns N’ Roses]] sa podarilo získať pozornosť fanúšikov rôznych štýlov. Na rozdiel od glammetalových kapiel tej doby boli oveľa surovejší a jedovatejší. Po nesmiernom úspechu ich debutovej platne ''[[Appetite for Destruction]]'' (1987) „sa skupina Guns N’ Roses stala cieľom, na ktorý sa zameral všetok ďalší metal počas nasledujúcej dekády.“<ref>Christe (2005), str. 176 – 177</ref> Rok nato sa z tej istej losangelskej hardrockovej klubovej scény vynorila kapela [[Jane's Addiction]] s debutom ''Nothing's Shocking''. Časopis ''Rolling Stone'' vyhlásil, že „Jane's Addiction sú právoplatným dedičom odkazu Led Zeppelin, keďže im dosiaľ žiadna kapela nebola taká verná.“<ref>{{cite web|title=Jane's Addiction: ''Nothing's Shocking''|author=Steve Pond|publisher=''Rolling Stone''|date=1988-10-20|url=http://www.rollingstone.com/artists/janesaddiction/albums/album/119704/review/5942383/nothings_shocking|accessdate=2007-05-01|archiveurl=https://web.archive.org/web/20071002080218/http://www.rollingstone.com/artists/janesaddiction/albums/album/119704/review/5942383/nothings_shocking|archivedate=2007-10-02}}</ref> Bola jednou z prvých kapiel spájaných z „[[alternatívny metal|alternatívnym metalom]]“, ktorý sa dostal do popredia počas 90. rokov. Popularitu glam metalu medzičasom udržiavali nové kapely ako newyorskí Winger alebo Skid Row z New Jersey.<ref name="Covach"/> === Metal v umeleckom podzemí: od 80. rokov === Počas 80. rokov sa vyvinulo množstvo [[Zoznam štýlov heavy metalu|heavymetalových štýlov]] mimo komerčného stredného prúdu.<ref>Weinstein (1991), str. 21</ref> Mapovaniu spletitého sveta undergroundového metalu sa venovalo viacero ľudí, v prvom rade editori hudobného serveru Allmusic a taktiež kritik Garry Sharpe-Young. V Sharpe-Youngovej niekoľkozväzkovej encyklopédii je metal rozdelený do piatich hlavných kategórií: [[thrash metal]], [[death metal]], [[black metal]], [[power metal]], plus spríbuznené štýly [[doom metal|doom]] a [[gothic metal]]. ==== Thrash metal ==== {{Hlavný článok|Thrash metal}} [[Súbor:Slayer,_The_Fields_of_Rock,_2007.jpg|thumb|left|Slayer patrili medzi najosobitejšie, najvplyvnejšie a najextrémnejšie thrashmetalové kapely 80. rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allmusic.com/artist/slayer-mn0000022124/biography|titul=Slayer biography|priezvisko=Huey|meno=Steve|dátum prístupu=2016-03-20|vydavateľ=Allmusic}}</ref>]] Thrash metal sa zrodil počiatkom 80. rokov. Podobne ako jeho najbližší príbuzný – [[speed metal]] – taktiež thrash vykazuje veľký vplyv [[hardcore punk|hardcoreu]] a Novej vlny britského heavy metalu.<ref name="GTM">[http://www.allmusic.com/explore/style/d373 "Genre—Thrash Metal"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120402095522/http://www.allmusic.com/explore/style/d373 |date=2012-04-02 }}. All Music Guide. Prístup: 3. marca 2007.</ref> Najvýznamnejšia scéna v Spojených štátoch, odkiaľ thrash pochádza, sa nachádzala v oblasti sanfranciského zálivu (konkrétne [[Bay Area]]). Thrashové kapely vyvinuli nový sound, ktorý sa vyznačoval väčšou rýchlosťou a agresivitou v porovnaní s pôvodným heavy metalom i v porovnaní s jeho nasledovníkom – glam metalom.<ref name="GTM"/> Väčšinou sa tu prelínajú nízke gitarové riffy s hlavnou shredovou gitarou. Texty poväčšine rozoberajú [[Nihilizmus|nihilistický]] náhľad na svet, alebo sa zaoberajú spoločenskými problémami, využívajúc pri tom drsný, neslušný jazyk. Charakterizovali ho slovnými spojeniami ako „skazená mestská muzika“ či „belošský bratanec rapu“.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 26</ref> Thrash spopularizovala tzv. „Veľká thrashová štvorka“: [[Anthrax]], [[Megadeth]], [[Metallica]] a [[Slayer]].<ref>Walser (1993), str.14</ref> [[Kreator]], [[Sodom]] a [[Destruction]], tri nemecké kapely, najväčšmi prispeli k tomu, že sa tento štýl dostal do Európy. Nemenej dôležité boli taktiež kapely Testament zo San Francisca, Exodus z New Jersey a brazílska [[Sepultura]]. Aj keď thrash pochádza z undergroundu (a v prvých desiatich rokoch bol viac-menej len undergroundovým fenoménom), niektorým skupinám sa podarilo získať aj komerčné publikum. Metallice sa v roku 1986 podarilo dostať medzi 40 najlepších albumov v hitparáde ''Billboard'' s albumom ''[[Master of Puppets]]'' a dva roky nato s albumom ''[[…And Justice for All (album)|…And Justice for All]]'' dobyli šieste miesto; albumy kapiel Megadeth a Anthrax mali tiež albumy na vrchole rebríčka.<ref>[https://web.archive.org/web/20070929225341/http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Albums&model.vnuArtistId=5199&model.vnuAlbumId=758988 "Metallica—Artist Chart History"]; [https://web.archive.org/web/20070929144156/http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Albums&model.vnuArtistId=5179&model.vnuAlbumId=933608 "Megadeth—Artist Chart History"]; [https://web.archive.org/web/20070929204614/http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Albums&model.vnuArtistId=3982&model.vnuAlbumId=728383 "Anthrax—Artist Chart History"]. Billboard.com. Prístup:o [[7. apríl]]a [[2007]].</ref> Slayer si síce nevydobyli takú popularitu ako zvyšok Veľkej štvorky, no napriek tomu vydali jeden zo smerodajných albumov žánru: časopis ''[[Kerrang!]]'' označil album ''[[Reign in Blood]]'' (1986) za „najtvrdší album všetkých čias.“<ref name="Lostprophets scoop rock honours">{{cite web| title = Lostprophets scoop rock honours | publisher = BBC News | date = 25-08-2006| url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/5282780.stm| accessdate = 10-01-2007}}</ref> O dve desaťročia neskôr ho zas magazín ''Metal Hammer'' vyhlásil za najlepší album za posledných dvadsať rokov.<ref name="Golden Gods Awards Winners">{{cite web| title = Golden Gods Awards Winners| publisher = Metal Hammer| date = 13-06-2006| url = http://www.metalhammer.co.uk/news/article/?id=44410| accessdate = 10-01-2007}}</ref> Slayer si získal, na svoju škodu, poslucháčstvo z radov krajne pravicových skinheadov, keďže vo svojich textoch sa zaoberá násilím a nacizmom.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 30; O'Neil (2001), str. 164</ref> Začiatkom 90. rokov thrash dosiahol nevídaný úspech, čím dal novú tvár komerčnému metalu.<ref>Walser (1993), str. 15</ref> „Čierny album“ od Metallicy sa umiestnil na prvom mieste v rebríčku ''Billboard'', ''[[Countdown to Extinction]]'' od Megadeth (1992) na druhom, Anthrax a Slayer sa dostali do prvej desiatky a albumy lokálnych kapiel ako Testament a Sepultura sa dostali do prvej stovky. ==== Death metal ==== {{Hlavný článok|Death metal}} [[Súbor:Chuck Schuldiner.jpg|náhľad|120px|vľavo|[[Chuck Schuldiner]] z kapely [[Death]], „všeobecne považovaný za otca death metalu“<ref>Rivadavia, Eduardo. [http://wc09.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=11:3iftxqe5ld6e~T1 "Death—Biography"]. All Music Guide. Prístup: [[23. november|23. novembra]] [[2007]].</ref>]] Thrash sa zanedlho začal vyvíjať a vyčlenili sa z neho extrémnejšie metalové štýly. Ako tvrdí MTV News, „muzika kapely Slayer bola priamo zodpovedná za vzostup death metalu“.<ref>[http://www.mtv.com/bands/m/metal/greatest_metal_bands/071406/index7.jhtml The Greatest Metal Bands of All Time—Slayer] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060718224746/http://www.mtv.com/bands/m/metal/greatest_metal_bands/071406/index7.jhtml |date=2006-07-18 }}. MTVNews.com. Prístup: [[27. február]]a [[2008]].</ref> Venom, kapela z [[Nová vlna britského heavy metalu|NWOBHM]], mala taktiež zásluhu na rozvoji štýlu. Rúhanie sa a satanizmus, prvky uplatňované u podobných kapiel, si našli miesto takisto v severoamerických i európskych deathmetalových kapelách. K prvotným skupinám štýlu patria floridskí [[Death]] a kalifornskí [[Possessed]]. Vraví sa, že označenie „death metal“ pochádza od týchto kapiel; Possessed vydali roku 1984 demo ''Death Metal'' a na ich debutovom albume ''Seven Churches'' (1985) sa objavila skladba s názvom „Death Metal“. Death metal zužitkoval rýchlosť a agresivitu thrashu i hardcoreu, k tomu pridal texty inšpirované nízkorozpočtovými hororovými filmami „zetkovej“ kategórie a [[satanizmus|satanizmom]].<ref name="LOC27">Moynihan, Søderlind (1998), str. 27</ref> Spev sa vyznačuje ponurosťou, hrdelnosťou a hlbokým škriekaním, „smrteľným škripotom“<ref name="VS">Van Schaik, Mark. [http://www.emptywords.org/SK04-2000.htm "Extreme Metal Drumming"] ''Slagwerkkrant'', Marec/Apríl 2000. Prístup: [[15. november|15. novembra]] [[2007]].</ref> a inými nezvyčajnými technikami.<ref name="Genre—Death Metal/Black Metal">"[http://www.allmusic.com/explore/style/death-metal-d384 Genre—Death Metal/Black Metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111213121810/http://www.allmusic.com/explore/style/death-metal-d384 |date=2011-12-13 }}". [[Allmusic]]. Prístup: [[27. február]]a [[2007]].</ref> Hlboký, agresívny vokálny štýl dopĺňajú podladené, mimoriadne skreslené gitary<ref name="LOC27"/><ref name="VS"/>, neuveriteľne rýchle bicie (obyčajne dvojpedálové) a mohutná „zvuková stena“ vytvorená z blast beatov. Príznačné sú takisto frekventované zmeny tempa a taktu a [[synkopa]]. Death metal, podobne ako thrash, odmieta vyumelkovanosť pôvodných metalových štýlov a namiesto toho si potrpí na všedný štýl odievania: roztrhané džínsy a tuctové kožené bundy.<ref name="MS28">Moynihan, Søderlind (1998), str. 28</ref> Jednou z mála výnimiek je Glen Benton z kapely [[Deicide]], ktorý máva pri vystúpeniach obrátený kríž na čele a nosieva brnenie. [[Morbid Angel]] si prisvojili neofašistickú symboliku.<ref name="MS28"/> Tieto dve kapely, spolu s Death a [[Obituary]], patria medzi najvýznamnejšie skupiny na hlavnej deathmetalovej scéne, ktorá povstala na Floride v polovici 80. rokov. V Spojenom kráľovstve sa z [[anarcho-punk]]ového hnutia vyčlenil podobný štýl zvaný [[grindcore]], zastupovaný skupinami ako [[Napalm Death]] a [[Extreme Noise Terror]].<ref name="LOC27"/> Počala sa taktiež rozvíjať rozsiahla škandinávska deathmetalová scéna, reprezentovaná kapelami [[Entombed]] a [[Dismember]]. Popri tom sa zrodil [[Melodic death metal|melodický death metal]], kde medzi čelných predstaviteľov patria Švédi [[In Flames]] a [[Dark Tranquillity]] a Fíni [[Children of Bodom]] a [[Kalmah]]. ==== Black metal ==== {{Hlavný článok|Black metal}} Prvá vlna black metalu sa objavila v prvej polovici 80. rokov, kedy začali tento štýl hrať kapely ako Venom (Veľká Británia), [[Mercyful Fate]] (Dánsko), Hellhammer a [[Celtic Frost]] (Švajčiarsko) a [[Bathory (hudobná skupina)|Bathory]] (Švédsko). Koncom 80. rokov stáli na čele druhej vlny skupiny ako [[Mayhem (Nórsko)|Mayhem]], [[Burzum]] a [[Emperor (Nórsko)|Emperor]].<ref>Christe (2005), str. 281</ref> Pre black metal je síce špecifická rôznorodosť štýlu a kvality prevedenia, no napriek tomu má väčšina kapiel niekoľko spoločných čŕt: škrekľavé a vrčavé vokály, veľmi skreslené gitary využívajúce tremolovanie (tremolo picking), „temnú atmosféru“<ref name="Genre—Death Metal/Black Metal"/> a zámerne nekvalitný zvuk s okolitými zvukmi a šumami.<ref name="Jurek">Jurek, Thom. [http://wm06.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:jxfwxq8rldfe "Striborg: ''Nefaria''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. All Music Guide. Prístup: 15. novembra 2007</ref> Napriek tomu, že tematika satanizmu má v black metale najväčšie zastúpenie, mnohé kapely sa nechali inšpirovať taktiež starovekým [[pohanstvo]]m, čím podporovali návrat k predkresťanským hodnotám.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 212</ref> Mnohé blackmetalové skupiny takisto „experimentujú s prvkami všetkých mysliteľných foriem metalu, folku, elektroniky a avantgardy.“<ref name="VS"/> Bubeník Fenriz zo skupiny [[Darkthrone]] vysvetľuje, že „je to o produkcii, textoch, o tom ako sa obliekajú a o záväzku urobiť odporný, surový, ponurý materiál. Nespájal ich spoločný sound.“<ref name="Campion">Campion, Chris. [http://observer.guardian.co.uk/omm/story/0,,1415240,00.html#article_continue "In the Face of Death"]. ''The Observer'' (UK), [[20. február]]a [[2005]]. Prístup: [[4. apríl]]a [[2007]].</ref> [[Súbor:Varg Vikernes.jpg|thumb|[[Varg Vikernes]] zo skupiny Burzum bol v roku 1994 usvedčený z vraždy Euronyma.]] Predovšetkým medzi škandinávskymi skupinami ako Mayhem či [[Immortal]] začal byť v 90. rokoch populárny tzv. „corpse paint“, čiže „mŕtvolné líčenie“, kedy sa členovia skupiny líčili ako mŕtvoly, lebky či duchovia. Bathory položili základ pre viking a folk metal a vďaka Immortal si väčšiu pozornosť získali blast beaty. Na začiatku 90. rokov mali blackmetaloví vandali v Nórsku na svedomí značné násilnosti.<ref>Christe (2003), str. 284 – 285</ref> Členovia skupín Mayhem a Burzum boli zakladateľmi spolku ''Inner Circle'', ktorý je zodpovedný za vypálenie množstva drevených nórskych kostolíkov. Narastajúci záujem o death metal spôsobil, že black metal si začal získavať podporu škandinávskeho metalového undergroundu, ponajprv v Nórsku, i napriek odmietavým postojom zo strany samotných blackmetalistov.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 31 – 32</ref> Spevák skupiny [[Gorgoroth]] Gaahl vraví: „black metal sa nikdy nepokúšal získať fanúšikov…. Mali sme spoločného nepriateľa, a to kresťanstvo, socializmus, a vlastne čokoľvek spoločné s demokraciou.“<ref name="Campion"/> Asi od roku 1992 sa postupne začínali vytvárať blackmetalové scény i v krajinách mimo Škandinávie, napr. v Nemecku, Francúzsku či Poľsku.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 271, 321, 326</ref> Násilie tejto scény zasiahlo svoje vlastné základy skoro ráno 10. augusta 1993, kedy zakladateľa skupiny Mayhem [[Øystein Aarseth|Euronymousa]] ubodal na smrť [[Varg Vikernes]] zo skupiny Burzum (pre Mayhem však nahrával basovú linku pre debutový album). Tento prípad si získal značnú pozornosť médií.<ref name="Campion"/> V polovici 90. rokov, kedy mnohí ľudia zo scény začali pociťovať stagnáciu žánru,<ref>Vikernes, Varg. "[http://www.burzum.org/eng/library/a_burzum_story06.shtml A Burzum Story: Part VI—The Music]". Burzum.org, July 2005; "[http://www.anus.com/metal/about/metal/black_metal_death.html Is Black Metal Dead?] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070310215756/http://www.anus.com/metal/about/metal/black_metal_death.html |date=2007-03-10 }}". ''Dark Legions Archive''. Prístup: [[4. apríl]]a [[2007]].</ref> niektoré prominentné kapely ako Burzum či Beherit začali začleňovať do svojej tvorby prvky ambientu či symfonického metalu ([[Tiamat]], Samael).<ref>[http://www.allmusic.com/explore/style/symphonic-black-metal-d11957 Genre—Symphonic Black Metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111231161055/http://allmusic.com/explore/style/symphonic-black-metal-d11957 |date=2011-12-31 }}. All Music Guide. Prístup: [[9. apríl]]a [[2007]].</ref> Nórska skupina [[Dimmu Borgir]] priblížila koncom 90. rokov black metal bližšie k strednému prúdu populárnej hudby.<ref>Tepedelen, Adam. [http://www.rollingstone.com/artists/dimmuborgir/articles/story/5935933/dimmu_borgirs_death_cult "Dimmu Borgir's 'Death Cult'"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071031005254/http://www.rollingstone.com/artists/dimmuborgir/articles/story/5935933/dimmu_borgirs_death_cult |date=2007-10-31 }}. ''Rolling Stone'', [[7. november|7. novembra]] [[2003]]. Prístup: [[10. september|10. septembra]] [[2007]].</ref> Zásluhu na spopularizovaní žánru majú taktiež Angličania [[Cradle of Filth]], časopisom ''[[Metal Hammer]]'' vyhlásení za najúspešnejšiu metalovú kapelu od doby Iron Maiden.<ref>Bennett, J. [http://www.decibelmagazine.com/features/jun2007/dimmuborgir.aspx "Dimmu Borgir"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070515040459/http://www.decibelmagazine.com/features/jun2007/dimmuborgir.aspx |date=2007-05-15 }}. ''Decibel'', June 2007. Prístup: [[10. september|10. septembra]] [[2007]].</ref> V súčasnosti patria medzi miláčikov kritiky švédski tradicionalisti [[Watain]],<ref>Begrand, Adrien. [http://www.popmatters.com/pm/music/reviews/42007/watain-sworn-to-the-dark/ "Watain: ''Sworn to the Dark''"]. ''PopMatters'', [[19. jún]], [[2007]]; Harris, Chris, and Jon Wiederhorn. [http://www.mtv.com/news/articles/1550858/20070125/shadows_fall.jhtml "Metal File: Watain, Shadows Fall, Furze & More News That Rules"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080412144421/http://www.mtv.com/news/articles/1550858/20070125/shadows_fall.jhtml |date=2008-04-12 }}. MTV.com, [[26. január]], [[2007]]. Prístup: [[10. september|10. septembra]], [[2007]].</ref> francúzski experimentátori [[Deathspell Omega]],<ref>Freeman, Phil. [http://www.villagevoice.com/music/0736,freeman,77696,22.html "Deathspell Omega's ''Fas—Ite, Maledicti, In Ignem Aeternum''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. ''Village Voice'', [[4. september|4. septembra]] [[2007]]; Jurek, Thom. [http://wm05.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:fnfixzt5ldde "Deathspell Omega: ''Fas—Ite, Maledicti, In Ignem Aeternum''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. All Music Guide. Prístup: [[10. september|10. septembra]] [[2007]]</ref> a americký one-man-band [[Xasthur]].<ref>Stosuy, Brandon. [https://web.archive.org/web/20071024132507/http://www.pitchforkmedia.com/article/record_review/38838-subliminal-genocide "Xasthur: ''Subliminal Genocide''"]. ''Pitchfork'', [[10. október|10. októbra]] [[2006]]; Rivadavia, Eduardo. [http://wm05.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:acfwxqedldae "Xasthur: ''Subliminal Genocide''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. All Music Guide. Prístup: [[10. september|10. septembra]], [[2007]]</ref> ==== Power metal ==== {{Hlavný článok|Power metal}} [[Súbor:Hammerfall group.jpg|vľavo|náhľad|160px|[[HammerFall]] po absolvovaní koncertu v talianskom Miláne roku 2005.]] Powermetalová scéna vznikla v 90. rokoch na protest proti príkrosti death a black metalu.<ref name="Genre - Power Metal">"[http://www.allmusic.com/explore/style/d11959 Genre - Power Metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111229033524/http://www.allmusic.com/explore/style/d11959 |date=2011-12-29 }}". [[All Music Guide]]. Prístup: [[20. marec|20. marca]] [[2007]].</ref> Napriek tomu, že v Severnej Amerike sa power metal držal viac-menej v undergrounde, v Európe, Japonsku a v Južnej Amerike sa tešil obrovskej obľube. V power metale stojí na prvom mieste vzletná, epická melodika a tematika, ktorá „apeluje na poslucháčov zmysel pre udatnosť a krásu.“<ref>Christe (2005), str. 381</ref> Základy tohto soundu položila v polovici 80. rokov nemecká skupina [[Helloween]], ktorá skĺbila power riffy, melodiku, vysoký, „čistý“ spev kapiel ako Judas Priest a Iron Maiden s rýchlosťou a energiou thrashu, „vytvoriac tak zvuk, ktorý dnes poznáme pod menom power metal.“<ref>"[http://www.allmusic.com/artist/helloween-p4471 Helloween - Biography]". [[All Music Guide]]. Prístup: [[8. apríl]]a [[2007]].</ref> V USA patrili medzi priekopníkov štýlu newyorské skupiny [[Manowar]] a [[Virgin Steele]]. Fošňa ''Rising Force'' od [[Yngwie Malmsteen|Yngwieho Malmsteena]] mala nemalú zásluhu na spopularizovaní pekelne rýchleho gitarového štýlu, známeho ako „shredding“, a jeho pričinením sa tiež ujal metal s prvkami vážnej hudby. Tieto zdokonalenia mali veľký vplyv na power metal. Sound tradičnejších powermetalistov, ako sú [[HammerFall]] zo Švédska, [[DragonForce]] z Anglicka a [[Iced Earth]] z Floridy, je spätý s klasickým štýlom [[Nová vlna britského heavy metalu|NWOBHM]].<ref>See, e.g., Reesman, Bryan. [http://wc02.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:gbfpxquhld0e "HammerFall: ''Glory to the Brave''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. Allmusic; Henderson, Alex. [http://wc02.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:wnfrxquald6e "DragonForce: ''Sonic Firestorm''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. Allmusic. Prístup: [[11. november|11. novembra]] [[2007]]</ref> Mnohé powermetalové skupiny používajú klávesistov, niekedy tiež spolupracujú so symfonickými orchestrami či opernými spevákmi a speváčkami, čím dodávajú tejto hudbe [[Power metal#Symfonický power metal|„symfonický“ ráz]]. K takýmto kapelám patria [[Kamelot (metalová skupina)|Kamelot]] z Floridy, [[Nightwish]] z Fínska, [[Rhapsody of Fire]] z Talianska a Catharsis z Ruska. Power metal má silnú divácku základňu jednak v Japonsku, jednak v Južnej Amerike, kde sa tešia popularite skupiny ako Angra z Brazílie či Rata Blanca z Argentíny. Blízkym príbuzným power metalu je [[progresívny metal]], ktorý si osvojil komplexný kompozičný prístup skupín ako [[Rush (skupina)|Rush]] alebo [[King Crimson]]. Priekopníkmi tohto štýlu sú americké kapely Queensrÿche, Fates Warning a [[Dream Theater]]. K predstaviteľom fúzie power a prog-metalu patria Symphony X z New Jersey, ktorých gitarista Michael Romeo je jedným z najuznávanejších shred gitaristov poslednej doby.<ref name="Genre - Progressive Metal">"[http://www.allmusic.com/explore/style/progressive-metal-d2952 Genre - Progressive Metal]". [[All Music Guide]]. Prístup: [[20. marec|20. marca]], [[2007]].</ref> ==== Doom a gothic metal ==== {{Hlavný článok|Doom metal|Gotický metal}} Ako pomaly sa pohybujúci protiklad typického heavy metalu sa v polovici 80. rokov zrodila nová metalová odnož – doom metal – udržovaná nažive kapelami ako Saint Vitus, The Obsessed, Trouble či [[Candlemass]]. Po hudobnej i textovej stránke vychádza prevažne z ranej tvorby Black Sabbath<ref>Christe (2005), str. 354</ref> a ich súčasníkov [[Blue Cheer]], Pentagram a Black Widow.<ref name="DoomM">"[http://www.doom-metal.com/history.html The History of Doom metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100829042657/http://www.doom-metal.com/history.html |date=2010-08-29 }}". doom-metal.com. Prístup: [[21. marec|21. marca]] [[2007]].</ref> Doom a jeho odnože pomohla definovať taktiež skupina [[The Melvins]].<ref>Begrand, Adrien. "[http://www.popmatters.com/columns/begrand/060215.shtml Blood and Thunder: The Profits of Doom]". [[15. február]], [[2006]]. PopMatters.com. Prístup: [[8. apríl]]a [[2007]].</ref> Zatiaľ čo väčšina heavymetalových štýlov preferuje rýchlejšie tempá a technickú dokonalosť, doom metal sa vyznačuje pomalším tempom, hutnými tónmi, ponurosťou, melanchóliou ako aj atmosférickosťou, využívanou však i v iných metalových odnožiach.<ref name="NYT1">Wray, John. "[http://www.nytimes.com/2006/05/28/magazine/28artmetal.html?ei=5090&en=68f0bcd99797d7a3&ex=1306468800&partner=rssuserland&emc=rss&pagewanted=all Heady Metal]". ''New York Times'', [[28. máj]]a [[2006]]. Prístup: [[21. marec|21. marca]] [[2007]].</ref> Debutový album anglickej skupiny [[Cathedral]] s názvom ''Forest of Equilibrium'' (1991) pomohol vyvolať novú doommetalovú vlnu. Skupiny [[Paradise Lost]], [[My Dying Bride]], [[Anathema]] a ich zmes doom a death metalu majú zásluhu na rozvoji európskeho gothic metalu<ref>Sharpe-Young (2007), str. 246, 275; pozri aj Stéphane Leguay, "Metal Gothique" in ''Carnets Noirs'', éditions E-dite, 3e édition, 2006, ISBN 2-84608-176-X</ref>, zastupovaného napr. nórskymi kapelami [[Theatre of Tragedy]] a [[Tristania]], a ktorý využíva rôzne druhy spevu a viacero spevákov či speváčok. V USA uviedli tento štýl newyorčania [[Type O Negative]].<ref>Sharpe-Young (2007), str. 275</ref> Gothicmetalové skupiny, predovšetkým [[Therion]] zo Švédska, primiešavali do svojej tvorby orchestrálne prvky. Následkom toho sa vytvorilo podhubie, z ktorého vzišli [[Symfonický metal|symfometalové]] skupiny ako [[Virgin Black]] z Austrálie, [[Nightwish]] z Fínska, či [[Within Temptation]] a [[After Forever]] z Holandska. Koncom 80. rokov sa na metalovej scéne zjavila nová odnož menom [[sludge metal]], ktorá miesila dovedna [[hardcore punk|hardcore]] a [[doom metal|doom]]. V New Orleans, kde sa nachádza najvýznamnejšia scéna, patrili medzi vedúce kapely [[Eyehategod]] a [[Crowbar]]. Na samom počiatku nasledujúceho desaťročia vyvolali kalifornské kapely [[Kyuss]] a [[Sleep]], inšpirované staršími doommetalovými kapelami, vlnu [[stoner metal]]u,<ref>Christe (2005), str. 356</ref> zatiaľ čo v Seattli skupina [[Earth]] pomohla vytvoriť ďalšiu doomovú odnož zvanú drone metal.<ref>Jackowiak, Jason. "[http://www.splendidezine.com/review.html?reviewid=1125311580560974 Hex: Or Printing in the Infernal Method] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080927052955/http://www.splendidezine.com/review.html?reviewid=1125311580560974 |date=2008-09-27 }}". Splendid Magazine, September 2005. Prístup: [[21. marec|21. marca]] [[2007]].</ref> Koniec 90. rokov sa niesol v znamení nových kapiel, ako napr. [[Goatsnake]] (klasický stoner/doom) a [[Sunn O)))]] (zmes doom, drone a dark ambient metalu), obe pochádzajúce z oblasti Los Angeles. ''New York Times'' prirovnal ich tvorbu k „indickému raga v ohnisku zemetrasenia“.<ref name="NYT1"/> === Nové fúzie: 90. roky a prvá dekáda 21. storočia === {{Hlavný článok|Alternatívny metal|Nu metal}} Na počiatku 90. rokov začali grungeové kapely na čele s Nirvanou vytláčať komerčný metal do ústrania, čím sa vytváral priestor pre nástup [[Alternatívny rock|alternatívneho rocku]].<ref>Christe (2005), str. 314 – 316; Weinstein (1991), str. 278</ref> Grunge bol síce ovplyvnený heavymetalovým soundom, ale odmietal výstrelky komerčných metalistov, ich „nablýskané a virtuózne sóla“ či dychtivosť po účinkovaní na [[Music Television|MTV]].<ref name="Covach"/> [[Súbor:Pantera_1987-2003_lineup.jpg|thumb|Pantera patrila v prvej polovici 90. rokov medzi popredné metalové spolky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pantera biography|priezvisko=Birchmeier|meno=Jason|vydavateľ=Allmusic|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref>]] Obľuba glam metalu klesala nielen následkom úspechu grungeových skupín,<ref>Christe (2005), str. 240</ref> ale tiež zásluhou narastajúcej popularity Metallicou a thrashom ovplyvneného [[groove metal]]u, ktorý vytvorili kapely [[Pantera]] a [[White Zombie]].<ref>Birchmeier, Jason. "[http://www.allmusic.com/artist/pantera-p5099 Pantera]". Allmusic.com. Prístup: [[19. marec|19. marca]] [[2007]].</ref> Niektorým novým skupinám sa podarilo dosiahnuť komerčný úspech; napr. album ''Far Beyond Driven'' od Pantery bodoval v roku 1994 v rebríčku ''Billboard'', ale „v bezvýrazných očiach mainstreamu bol metal už po smrti.“<ref>Christe (2005), str. 314</ref> Niektoré kapely sa snažili prispôsobiť novým podmienkam. V roku 1996 vystupovala na festivale Lollapalooza skupina Metallica, ktorej členovia si nechali predtým ostrihať vlasy. Niet sa čo diviť, že po tomto kroku „sa dostavili už dlhšiu dobu sa hromadiace reakcie a odklon publika.“<ref>Christe (2005), str. 321</ref> Ale nemožno poprieť fakt, že „koncom 90. rokov bola Metallica pravdepodobne najpopulárnejšou modernou rockovou skupinou na svete.“<ref>Christe (2005), str. 331</ref> Podobne ako Jane’s Addiction, tak isto aj mnohé iné populárne hudobné skupiny 90. rokov, majúce korene v heavy metale, spadajú do nesúrodého hudobného smeru nazývaného „alternatívny metal“.<ref name="alternativemetal">{{cite web|title=Genre—Alternative Metal|author=|publisher=[[All Music Guide]]|date=|url=http://www.allmusic.com/explore/style/alternative-metal-d2697|accessdate=2007-03-26}}</ref> Pod týmto názvom sa skrýva široké spektrum kapiel, ktoré vnášali do metalu prvky mnohých iných hudobných štýlov. Pod pojem „alternatívny metal“ sa zahŕňa taktiež grungeová kapela [[Alice in Chains]], či rôzne cross-overové kapely, napr: [[Faith No More]] (alternatívny rock s prvkami punku, [[funk]]u, metalu a [[hip hop (hudba)|hip hopu]]), Primus (prvky funku, punku, [[thrash metal]]u a experimentálnej hudby), [[Tool (hudobná skupina)|Tool]] (metal zmiešaný s [[progresívny rock|progresívnym rockom]]), [[Ministry]] (metal plus industriálna hudba), Marilyn Manson (uberal sa podobným smerom, ale navyše využíval šokový efekt spopularizovaný Alicom Cooperom). Napriek tomu, že alternatívni metalisti nevytvárali jednoliatu scénu, spájala ich ochota experimentovať s metalom, ako aj odpor k vyčačkanému glam metalu (čo neplatí o Marylin Manson a White Zombie, ktorí sa takisto spájajú s alternatívnym metalom).<ref name="alternativemetal"/> Zlátanina štýlov a soundov reprezentovala „farbistý výsledok metalu a spolu s ním sa postavili tvárou v tvár okolitému svetu.“<ref>Christe (2005), str. 236</ref> Približne v druhej polovici 90. rokov sa odrazu začalo hovoriť o oživení metalu v USA, vychádzajúcom z vlny alternatívneho metalu.<ref>Christe (2005), str. 333</ref> Kapely ako [[P.O.D.]], [[Korn (metalová skupina)|Korn]], [[Papa Roach]], [[Limp Bizkit]], [[Slipknot]] a [[Linkin Park]], ktorým prischla prezývka „nu metal“, dali dohromady nový hudobný štýl, ktorý sa kolísal medzi rytmami death metalu a hip hopu. Zmes surových gitár, [[Rap (hudba)|rapových]] vokálov a zvukových trikov dokázala, že sa „všekultúrny metal môže oplatiť.“<ref>Christe (2005), str. 338</ref> K tomu, že si nu metal získal priazeň komerčného publika, dopomohli predovšetkým dve skutočnosti: prítomnosť na MTV a putovný festival Ozzyho Osbourna „[[Ozzfest]]“, prvýkrát uvedený v roku 1996, vďaka ktorému sa začalo medzi novinármi povrávať o obrode heavy metalu.<ref>Christe (2005), str. 335</ref> V roku 1996 vyšiel album ''Life Is Peachy'' od Korn, aby sa vzápätí stal prvým numetalovým albumom, ktorému sa podarilo dostať do hitparády top 10. Dva roky nato sa ich ďalší štúdiový počin ''Follow the Leader'' umiestnil dokonca na prvom mieste. V roku 1999 ''Billboard'' uviedol, že v USA je viac než 500 špecializovaných metalových rozhlasových relácií, čo je temer trojnásobok v porovnaní s rokom 1989.<ref>Christe (2005), str. 353</ref> Napriek obrovskej popularite nu metalu, metalisti ho nedokázali v plnej miere uznať.<ref>Christe (2005), str. 341</ref> Niekedy okolo roku 2003 nu metal a jemu spriaznené štýly dosiahli vrchol popularity a postupne sa začali vytrácať do úzadia, i keď niektoré skupiny, napr. [[System of a Down]], si naďalej udržovali značný vplyv.<ref>{{cite web | last = D'angelo | first = Joe | title = Nu Metal Meltdown | publisher = MTV.com | date = 2003-01-24 | url = http://www.mtv.com/bands/m/metal_meltdown/news_feature_030124/index.jhtml | accessdate = 2007-03-28 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20070208190614/http://www.mtv.com/bands/m/metal_meltdown/news_feature_030124/index.jhtml | archivedate = 2007-02-08 }}</ref> === Najnovšie trendy: 2005 - súčasnosť === [[Súbor:Masters of Rock 2007 - Children of Bodom - 08.jpg|náhľad|[[Children of Bodom]] naživo na festivale Masters of Rock v roku 2007]] Ani v novom miléniu nestráca metal nič zo svojej popularity, predovšetkým v kontinentálnej Európe. V novom tisícročí sa Škandinávia stáva oblasťou chrliacou novátorské a úspešné kapely, zatiaľ čo v Belgicku, Holandsku a predovšetkým Nemecku má metal najväčší odbyt.<ref>K. Kahn-Harris, ''Extreme Metal: Music and Culture on the Edge'' (Oxford: Berg, 2007), ISBN 1-84520-399-2, str. 86 a 116.</ref> Medzi zabehané metalové kapely, ktoré dokázali umiestniť hneď niekoľko albumov do nemeckých rebríčkov top 20 v rokoch 2003 – 2008, sa zaradili fínski [[Children of Bodom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finland's Children Of Bodom Debut At #22 On Billboard Chart With New Album, 'Blooddrunk' | url = http://www.guitarplayer.com/article/finland--39;s/April-2008/35205 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Guitar Player | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiVCU59l archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110503203329/http://www.guitarplayer.com/article/finland--39;s/April-2008/35205 | dátum archivácie = 2011-05-03 }}</ref>, nórski Dimmu Borgir<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chartverfolgung / Dimmu Borgir / Long play | url = http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Dimmu+Borgir/?type=longplay | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = music line.de | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiVpMP9i archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160309200130/http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/dimmu%20borgir?type=longplay | dátum archivácie = 2016-03-09 }}</ref>, Nemci [[Blind Guardian]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chartverfolgung / Blind Guardian / Long play | url = http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Blind+Guardian/?type=longplay | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = music line.de | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiWICFm3 archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161222235444/http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Blind%20Guardian/?type=longplay | dátum archivácie = 2016-12-22 }}</ref> a švédski [[HammerFall]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chartverfolgung / Hammer Fall / Long play | url = http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/HAMMERFALL/?type=longplay | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = music line.de | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiYWL3qD archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161225145733/http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/HammerFall/?type=longplay | dátum archivácie = 2016-12-25 }}</ref> V polovici desaťročia sa [[metalcore]], zmes extrémneho metalu a [[hardcore punk]]u <ref>Weinstein (2000), str. 288; Christe (2005), str. 372</ref>, ukazuje ako silný komerčný hráč. Korene má v štýle [[crossover thrash]], ktorý v polovici 80. rokov rozvinuli kapely typu [[Suicidal Tendencies]], [[Dirty Rotten Imbeciles]] a [[Stormtroopers of Death]]. <ref>Christe (2005), str. 184</ref> V priebehu 90. rokov sa metalcore držal prevažne v podzemí; <ref>Christe (2005), str. 184.</ref> medzi rané kapely patria [[Earth Crisis]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Shai Hulud, interview with Punknews.org - 05/28/08 |url=http://www.ruleeverymoment.com/media/interviews/interview.php?id=43 |dátum prístupu=2012-02-17 |poznámka=As far as coining the term 'metalcore' or coining a sound, I don’t think we did. There were bands before Shai Hulud started that my friends and I were referring to as 'metalcore'. Bands like Burn, Deadguy, Earth Crisis, even Integrity. |url archívu=https://web.archive.org/web/20160304091843/http://www.ruleeverymoment.com/media/interviews/interview.php?id=43 |dátum archivácie=2016-03-04 }}</ref> <ref name="am">Mudrian, Albert (2000). ''Choosing Death: The Improbable History of Death Metal and Grindcore''. Feral House. ISBN 1-932595-04-X. str. 222-223</ref><ref name=ig>Ian Glasper, ''Terrorizer'' č. 171, jún 2008, str. 78, "here the term (metalcore) is used in its original context, referencing the likes of Strife, Earth Crisis, and Integrity (...)"</ref>, [[Converge]] <ref name=am/> [[Hatebreed]]<ref name=ig/><ref name="rh">Ross Haenfler, ''Straight Edge: Clean-living Youth, Hardcore Punk, and Social Change'', Rutgers University Press. ISBN 0-8135-3852-1 str. 87-88</ref>, [[Hatebreed]] a [[Shai Hulud]]. <ref name=killyour>{{cite web |title=Kill Your Stereo - Reviews: Shai Hulud - Misanthropy Pure |url=http://www.killyourstereo.com/reviews/169/shai-hulud-misanthropy-pure/ |accessdate=2012-02-17 |quote=Shai Hulud, a name that is synonymous (in heavy music circles at least) with intelligent, provocative and most importantly unique metallic hardcore. The band’s earliest release is widely credited with influencing an entire generation of musicians |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120327210110/http://www.killyourstereo.com/reviews/169/shai-hulud-misanthropy-pure/ |archivedate=2012-03-27 }}</ref><ref>Mason, Stewart. [http://www.allmusic.com/artist/p202929 Shai Hulud at Allmusic]. Prístup: 17. február 2012. "A positively themed metalcore band with some [[Straight edge|straight-edge]] and [[Christianity|Christian]] leanings, the influential Shai Hulud have maintained a strong band identity since their original formation in the mid-'90s".</ref> Okolo roku 2004 bol už melodický metalcore, ovplyvnený taktiež [[melodický death metal|melodickým death metalom]], natoľko populárny, že nahrávky The End of Heartache od [[Killswitch Engage]] a [[The War Within]] od [[Shadows Fall]] sa dostali na 21. a 20. miesto v albumovej hitparáde Billboard. <ref>{{cite web|title=Killswitch Engage|author=|publisher=[[Roadrunner Records]]|date=|url=http://www.roadrunnerrecords.com/artists/KillswitchEngage/bio.aspx/|accessdate=2007-03-17|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070303115902/http://www.roadrunnerrecords.com/artists/KillswitchEngage/bio.aspx|archivedate=2007-03-03}} {{cite web|title=Shadows Fall|author=|publisher=[[Atlantic Records]]|date=|url=http://www.atlanticrecords.com/shadowsfall/about/|accessdate=2007-03-17|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070927013557/http://www.atlanticrecords.com/shadowsfall/about/|archivedate=2007-09-27}}</ref> [[Súbor:BulletForMyValentine2006.PNG|thumb|right|220px|[[Bullet for My Valentine]] patria medzi popredné kapely na [[metalcore]]ovej scéne.]] Fever, tretí štúdiový album waleskej skupiny [[Bullet for My Valentine]], sa umiestnil na tretej priečke v rebríčku [[Billboard 200]] a na prvých priečkach v rebríčkoch [[Billboard]] [[Alternatívny rock|Alternative]] a Billboard [[Rock]], čím sa stal najúspešnejším albumom v histórii skupiny.<ref name="Fever-Top3">{{cite web|url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=139610|title=BULLET FOR MY VALENTINE's ''Fever'' Cracks U.S. Top 3|publisher= [[Roadrunner Records]]|work=[[Blabbermouth.net]]|date=2010-05-05|accessdate= 2010-05-10}}</ref> V posledných rokoch sa metalcorové kapely tešia stále väčšej pozornosti na Ozzfeste a [[Download Festival]]e. V roku 2006 sa dostáva do rebríčka Billboard top 10 groovemetalová skupina [[Lamb of God]] s nahrávkou Sacrament. Úspech týchto a iných skupín, ku ktorým patrí napr. [[Mastodon (skupina)|Mastodon]] (zmes progresívneho a sludge metalu) alebo [[Trivum]] (metalcore/thrash metal), mal za následok, že sa začalo povrávať o obrode amerického metalu, poniektorými kritikmi prezývanej „Nová vlna amerického heavy metalu“.<ref>Sharpe-Young, Garry, ''New Wave of American Heavy Metal'' [http://books.google.com/books?id=uIIf03bGyAAC&pg=PP10&dq=nwoahm&ei=a7ohSNGYCrW2iQGP95nFDQ&sig=yhEpvA_dhNF6I5YwMJACJGRA3XY#PPP10,M1 (link)]. {{cite web |author=Edward, James |title=The Ghosts of Glam Metal Past |url=http://www.lotfp.com/content.php?editorialid=64 |publisher=Lamentations of the Flame Princess |accessdate=2008-04-27 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20121016090303/http://www.lotfp.com/content.php?editorialid=64 |archivedate=2012-10-16 }} {{cite web| url = http://www.popmatters.com/columns/begrand/051014.shtml| publisher = Popmatters| title = Blood and Thunder: Regeneration| author = Begrand, Adrien| accessdate = 2008-05-14}}</ref> Z metalcoru vychádza tiež [[mathcore]], rytmicky komplikovanejší a progresívnejší štýl, ktorý priniesli na svetlo sveta kapely ako [[The Dillinger Escape Plan]], [[Converge]], či [[Protest the Hero]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Stewart-Panko|meno=Kevin|titul=The Decade in Noisecore|periodikum=Terrorizer|číslo=75|mesiac=Február|rok=2000|strany=22–23}}</ref> Hlavnou črtou mathcoru je využívanie netradičných taktov, čím sa rytmicky veľmi ponáša na [[free jazz]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kahn-Harris|meno=Keith|titul=Extreme Metal|vydavateľ=Berg Publishers|rok=2007|isbn=1-84520-399-2|strany=4|poznámka=Contemporary grindcore bands such as The Dillinger Escape Plan ... have developed [[Experimentálny metal|avant-garde]] versions of the genre incorporating frequent time signature changes and complex sounds that at times recall free jazz.}}</ref> Názov „retro metal“ sa v angličtine používa v súvislosti so skupinami hrajúcimi v štýle skupín ako [[The Sword]] (Texas, USA), [[High on Fire]] (Kalifornia, USA), [[Witchcraft (hudobná skupina)|Witchcraft]]<ref name=AMAgeofWinters>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rivadavia | meno = E. | odkaz na autora = | titul = The Sword: Age of Winters | url = http://www.allmusic.com/album/age-of-winters-r820095/review | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Allmusic | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wXocRYKR archív] 2011-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> (Švédsko) či [[Wolfmother]] <ref name=AMAgeofWinters/><ref name="WRS">[http://www.rollingstone.com/artists/wolfmother Wolfmother]. ''Rolling Stone'', 18. apríl 2006. Prístup: 31. marec 2007. {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070308152431/http://www.rollingstone.com/artists/wolfmother |date=2007-03-08 }}</ref> (Austrália). Album skupiny The Sword ''Age of Winters'' (2006) je silno inšpirovaný prácou Black Sabbath a Pentagram-u <ref name=Begrand2006>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Begrand | meno = A. | odkaz na autora = | titul = The Sword: Age of Winters | url = http://www.popmatters.com/pm/review/the_sword_age_of_winters | dátum vydania = 2006-02-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pop Matters | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wXjhNrXn archív] 2011-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>; Witchcraft do svojej hudby zakomponovali prvky [[folk rock]]u a psychedelického rocku;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rivadavia | meno =E. | odkaz na autora = | titul = Witchcraft | url = http://www.allmusic.com/artist/witchcraft-p391961/biography | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Allmusic | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wXpTw2ug archív] 2011-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> a [[Wolfmother (album)|rovnomenný debutový album]] kapely Wolfmother sa vyznačuje „organmi v štýle Deep Purple“, „akordovými riffami hodnými Jimmyho Pagea“ a zavýjaním speváka Andrewa Stockdalea, „na ktoré Robert Plant nemá“. "<ref name="WRS"/> Skladba „Woman“ z tohoto albumu získala v roku 2007 cenu Grammy za [[Grammy Award for Best Hard Rock Performance|najlepší hardrockový výkon]], zatiaľ čo „Eyes of the Insane“ od Slayer získala cenu v kategórii najlepší metalový výkon. V roku 2008 Slayer dostal opäť Grammy za najlepší metalový výkon, tentoraz za skladbu „Final Six“. Metallice sa dostalo tejto pocty v roku 2009 za skladbu „My Apocalypse“. Medzi ďalšie udalosti v metalovom svete možno zaradiť nedávne vzkriesenie thrash metalu, či nedávny zrod ‚djent‘ scény. Djent vznikol po roku 2010 ako odnož regulárneho [[Progresívny metal|progresívneho metalu]].<ref name="secrets">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bowcott|meno=Nick|titul=Meshuggah Share the Secrets of Their Sound|url=http://www.guitarworld.com/meshuggah-share-secrets-their-sound|autor=[[Guitar World]]|vydavateľ=[[Future US]]}} (26. jún 2011)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Angle|meno=Brad|titul=Interview: Meshuggah Guitarist Fredrik Thordendal Answers Reader Questions|url=http://www.guitarworld.com/interview-meshuggah-guitarist-fredrik-thordendal-answers-reader-questions|autor=[[Guitar World]]|vydavateľ=[[Future US]]}} (23. júl 2011)</ref> Vyznačuje sa progresívnou, rytmickou a technickou komplexnosťou, značne skreslenými gitarami, palm mutingom, synkopickými riffmi<ref name=Guardian>[http://www.guardian.co.uk/music/2011/mar/03/djent-metal-geeks "Djent, the metal geek's microgenre"]. ''The Guardian''. 3. marec 2011</ref> a [[virtuóz]]nymi gitarovými sólami.<ref name="secrets"/> Medzi ďalšie typické črty patrí rozsiahle používanie sedem-, osem- a deväť-strunových gitár.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kennelty|meno=Greg|titul=Here's Why Everyone Needs To Stop Complaining About Extended Range Guitars|url=http://www.metalinjection.net/editorials/heres-why-everyone-needs-to-stop-complaining-about-extended-range-guitars|vydavateľ=Metal Injection}}</ref> Medzi djentové skupiny sa zaraďujú [[Meshuggah]], Sikth, TesseracT<ref name=Concealingfate>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rivadavia|meno=Eduardo|titul=Concealing Fate|url=http://www.allmusic.com/album/concealing-fate-r2166510|autor=[[Allmusic]]|vydavateľ=[[Rovi Corporation]]}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TesseracT Unveil New Video|url=http://www.guitarworld.com/tesseract-unveil-new-video|autor=[[Guitar World]]|vydavateľ=[[Future US]]|dátum prístupu=2011-10-17}} (16. marec 2011)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rivadavia|meno=Eduardo|titul=One|url=http://www.allmusic.com/album/one-r2139772/review|autor=[[Allmusic]]|vydavateľ=[[Rovi Corporation]]}}</ref> a Textures.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bland|meno=Ben|titul=Textures – Dualism (Album Review)|url=http://www.stereoboard.com/content/view/168090/9|vydavateľ=Stereoboard.com}} (3. október 2011)</ref> == Ženy v heavy metale == [[Obrázok:Frozen Crown (23) - 52849994682.jpg|thumb|right|upright=1|Giada Etro zo skupiny Frozen Crown (''vľavo'') a Federica Lanna zo skupiny Volturian (''vpravo'') počas spoločného vystúpenia.]] [[Obrázok:Voice of Baceprot op het Valkhof Festival 2022 03.jpg|thumb|Indonézska čisto ženská skupina Voice of Baceprot na festivale Valkhof 2022.]] Už od úplných počiatkov žánru sa v heavy metale angažujú aj ženy. Veľkú zásluhu na tomto angažmáne mala Esther „Jinx“ Dawsonová, speváčka a líderka skupiny Coven, keď na konci 60. rokov 20. storočia uviedla do metalovej kultúry „[[Rohatá ruka|gesto paroháča]]“, a to súbežne s raným využívaním satanských motívov v rockovej hudbe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |dátum=2021-08-18 |titul=The Forgotten Mother of Metal Music and Birth of the "Devil's Horns" |url=https://atomicredhead.com/2021/08/18/the-forgotten-mother-of-metal-music-and-birth-of-the-devils-horns/ |dátum prístupu =2023-06-15 |vydavateľ=Atomic Redhead |jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Cooper |meno=Leonie |dátum=2021-02-22 |titul=The Unsung: Jinx Dawson invented rock's devil horns – but a man took all the credit |url=https://thefortyfive.com/opinion/jinx-dawson-coven/ |dátum prístupu =2023-06-15 |vydavateľ=The Forty-Five |jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Trapp |meno=Philip|dátum=2021-04-21 |titul=Where Did Metal's 'Devil Horns' Hand Gesture Really Come From? |url=https://loudwire.com/where-did-metal-devil-horns-hand-come-from/ |dátum prístupu=2023-06-15 |vydavateľ=Loudwire |jazyk=en}}</ref> Ďalší míľnik nastal v 70. rokoch, keď sa v roku 1973 sformovala skupina Genesis, predchodkyňa skupiny Vixen. V roku 1978, počas vzostupu [[Nová vlna britského heavy metalu|novej vlny britského heavy metalu]], vznikla skupina [[Girlschool]], ktorá v roku 1980 spolupracovala so skupinou [[Motörhead]] pod pseudonymom Headgirl. Počnúc rokom 1982 zaznamenala [[Doro Pesch]], prezývaná „Metalová kráľovná“, veľký úspech v celej Európe (inšpirovala vznik ďalších metalových kapiel s frontmankami, ako napríklad španielskej Santa v roku 1983),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Bomb |meno=Cherry |dátum=2019-12-16 |titul=Forget Santa Claus! Bang Your Head to 80s Spanish Metal Demons SANTA |url=https://metalinjection.net/editorials/back-in-the-day/forget-santa-claus-bang-your-head-to-80s-spanish-metal-demons-santa |access-date=2023-04-04 |vydavateľ=Metal Injection |jazyk=en-US}}</ref> pričom viedla nemeckú kapelu [[Warlock]], než začala svoju sólovú kariéru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=BraveWords |titul=DORO – The Queen Of Metal Documentary 2021 Streaming |url=https://bravewords.com/news/doro-the-queen-of-metal-documentary-2021-streaming |dátum prístupu =2023-04-04 |vydavateľ=bravewords.com |dátum=2021-09-29 |jazyk }}</ref> V roku 1983 debutovala ďalšia priekopníčka heavy metalu, Mari Hamada, ktorá bola v Japonsku veľmi úspešná od 80. rokov až do začiatku 21. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Yusuke |priezvisko=Tsuruta |dátum=2023-06-22 |titul=Mari Hamada's Outlook on Life, Death Reflected in New Heavy Metal Album |url=https://japannews.yomiuri.co.jp/culture/music/20230622-117617/ |dátum prístupu =2024-01-19 |vydavateľ=japannews.yomiuri.co.jp |jazyk=en}}</ref> V tom istom roku sa [[Lita Fordová]] vydala na úspešnú sólovú metalovú kariéru po pôsobení v krátkodobej čisto ženskej rockovej kapele [[The Runaways]] v druhej polovici 70. rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biography.com/people/lita-ford-17169494|titul=Lita Ford|vydavateľ=Biography|jazyk=en-us|dátum prístupu =2018-03-26|url archívu =https://web.archive.org/web/20180323060710/https://www.biography.com/people/lita-ford-17169494|dátum archivácie=2018-03-23|url-status=dead}}</ref> Leather Leone, ktorá debutovala v roku 1985 ako hlavná speváčka americkej kapely Chastain, bola priekopníčkou v oblasti [[Power metal|powermetalového]] spevu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Leather |url=https://www.metal.it/group.aspx/15868/leather/ |dátum prístupu=2024-05-16 |vydavateľ=www.metal.it}}</ref> V roku 1986 vydala svoj prvý album nemecká thrashmetalová kapela Holy Moses, na čele ktorej stála priekopníčka growlingu Sabina Classen.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Lawson |meno=Dom |dátum=2020-09-25 |titul=Holy Moses revolutionised the 80s thrash scene. Why don't more people know about them? |url=https://www.loudersound.com/features/holy-moses-revolutionised-the-80s-thrash-scene-why-dont-more-people-know-about-them |dátum prístupu=2023-04-04 |vydavateľ=Louder |jazyk=en}}</ref> Basistka kapely [[Bolt Thrower]], Jo Bench, bola už od svojho vstupu do kapely v roku 1987 inšpiráciou pre ďalšie hudobníčky, ktoré sa rozhodli hrať metal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Kelly |meno=Kim |dátum=2016-09-22 |titul=No Guts, No Glory: How Bolt Thrower's Jo Bench Inspired a Generation of Metal Musicians |url=https://www.vice.com/en/article/no-guts-no-glory-how-bolt-throwers-jo-bench-inspired-a-generation-of-metal-musicians/ |dátum prístupu=2024-05-16 |vydavateľ=Vice |jazyk=en}}</ref> Medzi ďalšie ženy hrajúce na nástroje v metalovom, dominantne mužskom prostredí, patrili dcéra [[Shirley Jane Templová|Shirley Temple]], Lori Black ([[The Melvins]]), Kate Reddy z krishnacoreovej kapely 108 a Kim Deal ([[Pixies]]). V roku 1994 sa [[Liv Kristine]] pripojila k nórskej [[Gotický metal|gothic metalovej]] kapele [[Theatre of Tragedy]], kde svojím „anjelským“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.napalmrecords.com/band/?bandID=40&alphabetID=21 |titul=Artists – LIv Kristine |vydavateľ=[[Napalm Records]] |dátum=2012 |dátum prístupu =2014-04-16 |url archívu =https://web.archive.org/web/20140416174541/http://www.napalmrecords.com/band/?bandID=40&alphabetID=21 |dátum archivácie=2014-04-16 |url-status=dead }}</ref> čistým ženským spevom kontrastovala s mužským deathmetalovým [[Death growl|hrdelným spevom]]. V roku 1996 vznikla fínska kapela [[Nightwish]], v ktorej spievala [[Tarja Turunen]]. Nasledovali ďalšie ženy na čele heavymetalových kapiel, ako napríklad [[Halestorm]], [[In This Moment]], [[Within Temptation]], [[Arch Enemy]] a [[Epica]]. Liv Kristine sa objavila v titulnej skladbe albumu ''[[Nymphetamine]]'' kapely [[Cradle of Filth]] z roku 2004, ktorý bol nominovaný na [[Cena Grammy za najlepší metalový výkon|cenu Grammy 2004 v kategórii Najlepší metalový výkon]].<ref name="usatoday">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.usatoday.com/life/music/news/2004-12-07-grammy-nominee-list_x.htm |titul=usatoday.com – Grammy Award Nominees in Top Categories |dátum=2004-07-12 |vydavateľ=[[USA Today]] |Dátum prístupu=2012-09-07}}</ref> V roku 2013 vyhrala skupina Halestorm cenu Grammy v kombinovanej kategórii Najlepší hardrockový/metalový výkon za skladbu „Love Bites (So Do I)“.<ref name="usatoday" /> V roku 2021 boli v kategórii Najlepší metalový výkon nominované skupiny In This Moment, Code Orange a Poppy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Pasbani|meno=Robert|dátum=2020-11-24|titul=Here Are The Nominees For Best Metal Performance at the 2021 GRAMMYs|url=https://metalinjection.net/metal-in-the-mainstream/here-are-the-nominees-for-best-metal-performance-at-the-2021-grammys|Dátum prístupu=2021-01-15|vydavateľ=Metal Injection|language=en-US}}</ref> Najvýznamnejšou z týchto formácií so speváčkou na čele bola v 90. a 2000. rokoch americká skupina [[Evanescence]], na čele ktorej stála speváčka [[Amy Lee]]. Hudobný štýl tejto kapely sa dá opísať ako gotický alternatívny metal kombinovaný s hard rockom a prvkami vážnej hudby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |dátum=2017-11-17 |titul=The story of Evanescence so far |url=https://www.loudersound.com/features/the-story-of-evanescence-so-far |Dátum prístupu=2023-06-23 |vydavateľ=[[Metal Hammer]] |jazyk=en}}</ref> Ich prvý album ''[[Fallen (Evanescence)|Fallen]]'', vydaný v roku 2003, prerazil na scéne [[Populárna hudba|populárnej hudby]] a stal sa celosvetovým fenoménom;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Baltin |meno=Steve |titul=Evanescence Thank Fans With New Box Set |url=https://www.forbes.com/sites/stevebaltin/2016/10/12/evanescence-thank-fans-with-new-box-set/ |Dátum prístupu=2023-06-23 |vydavateľ=[[Forbes]] |jazyk=en}}</ref> kapele vyniesol dve [[Grammy Award|ceny Grammy]] a na krátky čas katapultoval Lee na úroveň slávy podobnú tej, akú mali vtedajšie popové hviezdy ako [[Christina Aguilera]], [[Avril Lavigne]] či [[Beyoncé]].<ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Spanos |meno=Brittany |dátum=2020-11-16 |titul=Evanescence's Amy Lee Gets Back to Life |url=https://www.rollingstone.com/music/music-features/evanescence-amy-lee-interview-bitter-truth-1088593/ |Dátum prístupu=2023-06-23 |periodikum=Rolling Stone |jazyk=en-US}}</ref> Hoci ich neskoršie albumy nemali podobný dopad, Evanescence sú stále jednou z komerčne najúspešnejších metalových skupín 21. storočia, s viac ako 30 miliónmi predaných albumov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Fooks |meno=Todd |dátum=2022-08-19 |titul=The Top 25 Best Selling Hard Rock + Metal Artists of All Time |url=https://loudwire.com/top-25-best-selling-rock-metal-artists/ |Dátum prístupu=2025-05-03 |vydavateľ=Loudwire |jazyk=en}}</ref> V rokoch 2010-2019 nastal v Japonsku boom čisto ženských metalových kapiel, ako napríklad Destrose, Aldious, Mary's Blood, Cyntia a Lovebites.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The DESTROSE Connection ~The Prologue~ | vydavateľ = JaME | url = https://www.jame-world.com/en/article/136224-the-destrose-connection-the-prologue.html| dátum=2016-03-17| Dátum prístupu=2019-08-31}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul = 浜田麻里からLOVEBITESまでーーガールズHR/HM、波乱万丈の30年史 | url = https://realsound.jp/2017/11/post-125465.html |dátum=2017-11-7|vydavateľ= Real Sound | jazyk=ja|Dátum prístupu=2019-08-31}}</ref> Komerčný úspech dosiahla skupina [[Babymetal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |dátum=2021-05-23 |titul=Meet Babymetal: The Japanese Band That Is Breaking Grounds For Women In Heavy Metal |url=https://www.hercampus.com/school/casper-libero/meet-babymetal-japanese-band-breaking-grounds-women-heavy-metal/ |Dátum prístupu=2023-06-23 |vydavateľ=www.hercampus.com |jazyk=en-US}}</ref> Ženy ako Gaby Hoffmannová a [[Sharon Osbournová]] zastávali dôležité manažérske pozície v zákulisí. V roku 1981 pomohla Hoffmannová Donovi Dokkenovi získať jeho prvú nahrávaciu zmluvu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.michaelwagener.com/html/bio.html|titul=Michael Wagener's Biography|vydavateľ=www.michaelwagener.com|Dátum prístupu=2018-03-21}}</ref> v tom istom roku sa stala manažérkou kapely [[Accept]] a pod pseudonymom „Deaffy“ napísala skladby pre viacero štúdiových albumov tejto kapely. Spevák [[Mark Tornillo]] uviedol, že Hoffmannová mala stále určitý vplyv na skladanie piesní aj na ich novších albumoch.<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.blabbermouth.net/news/accepts-mark-tornillo-says-fans-can-expect-a-little-more-diversity-on-blind-rage/|titul=ACCEPT's MARK TORNILLO Says Fans Can Expect 'A Little More Diversity' On 'Blind Rage'|dátum=2014-04-04|periodikum=BLABBERMOUTH.NET|Dátum prístupu=2018-03-23|jazyk=en-US}}</ref> Osbourneová, manželka a manažérka [[Ozzy Osbourne|Ozzyho Osbournea]], založila hudobný festival [[Ozzfest]] a manažovala niekoľko kapiel a umelcov, ako napríklad Motörhead, [[Coal Chamber]], [[the Smashing Pumpkins]], [[Electric Light Orchestra]], Lita Ford či [[Queen (skupina)|Queen]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Interview: Sharon Osbourne|url=https://www.theguardian.com/friday_review/story/0,3605,495951,00.html|vydavateľ=The Guardian|Dátum prístupu=2018-03-21}}</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * Arnold, Denis (1983). "Consecutive Intervals," in ''[[The Oxford Companion to Music|The New Oxford Companion to Music]]'', zväzok 1: A-J. Oxford University Press. ISBN 0-19-311316-3 * Arnett, Jeffrey Jensen (1996). ''Metalheads: Heavy Metal Music and Adolescent Alienation''. Westview Press. ISBN 0-8133-2813-6 * Berelian, Essi (2005). '' Rough Guide to Heavy Metal''. Rough Guides. Foreword by Bruce Dickinson of Iron Maiden. ISBN 1-84353-415-0 * Berry, Mick a Jason Gianni (2003). ''The Drummer's Bible: How to Play Every Drum Style from Afro-Cuban to Zydeco.'' See Sharp Press. ISBN 1-884365-32-9 * Blake, Andrew (1997). ''The Land Without Music: Music, Culture and Society in Twentieth-century Britain''. Manchester University Press. ISBN 0-7190-4299-2 * Carson, Annette (2001). ''Jeff Beck: Crazy Fingers''. Backbeat Books. ISBN 0-87930-632-7 * Charlton, Katherine (2003). ''Rock Music Styles: A History''. McGraw Hill. ISBN 0-07-249555-3 * Christe, Ian (2005). ''Heavy metal: ďáblův hlas: kompletní historie pro znalce''. BB art. ISBN 80-7341-477-5 * Christgau, Robert (1981). "''[[Master of Reality]]'' (1971) [review]," in ''Christgau's Record Guide''. Ticknor & Fields. ISBN 0-89919-026-X * Cook, Nicholas – Nicola Dibben (2001). "Musicological Approaches to Emotion," in ''Music and Emotion''. Oxford University Press. ISBN 0-19-263188-8 * Du Noyer, Paul (ed.) (2003). ''The Illustrated Encyclopedia of Music''. Flame Tree. ISBN 1-904041-70-1 * Ewing, Charles Patrick – Joseph T. McCann (2006). ''Minds on Trial: Great Cases in Law and Psychology''. Oxford University Press. ISBN 0-19-518176-X * Kennedy, Michael (1985). ''The Oxford Dictionary of Music''. Oxford University Press. ISBN 0-19-311333-3 * Laborecký, Jozef (1997). ''[[Hudobný terminologický slovník (Laborecký)|Hudobný terminologický slovník]]''. Slovenské pedagogické nakladateľstvo. ISBN 80-08-01037-1 * McCleary, John Bassett (2004). ''The Hippie Dictionary: A Cultural Encyclopedia of the 1960s and 1970s''. Ten Speed Press. ISBN 1-58008-547-4 * McMichael, Joe (2004). ''The Who Concert File''. Omnibus Press. ISBN 1-84449-009-2 * Moynihan, Michael – Dirik Søderlind (1998). ''Lords of Chaos'' (2nd ed.). Feral House. ISBN 0-922915-94-6 * Leguay, Stéphane (2006). "Metal Gothique," in ''Carnets Noirs'', éditions E-dite, 3rd edition, ISBN 2-84608-176-X * O'Neil, Robert M. (2001). ''The First Amendment and Civil Liability''. Indiana University Press. ISBN 0-253-34033-0 * Pareles, Jon – Patricia Romanowski (eds.) (1983). ''The Rolling Stone Encyclopedia of Rock & Roll''. Rolling Stone Press/Summit Books. ISBN 0-671-44071-3 * Sadie, Stanley (1980). "Consecutive Fifth, Consecutive Octaves," in ''[[The New Grove Dictionary of Music and Musicians]]'' (1. vydanie). MacMillan. ISBN 0-333-23111-2 * Schonbrun, Marc (2006). ''The Everything Guitar Chords Book''. Adams Media. ISBN 1-59337-529-8 * Sharpe-Young, Garry (2007). ''Metal: The Definitive Guide''. Jawbone Press. ISBN 978-1-906002-01-5 * Thompson, Graham (2007). ''American Culture in the 1980s''. Edinburgh University Press. ISBN 0-7486-1910-0 * Walser, Robert (1993). ''Running with the Devil: Power, Gender, and Madness in Heavy Metal Music''. Wesleyan University Press. ISBN 0-8195-6260-2 * Van Zoonen, Liesbet (2005). ''Entertaining The Citizen: When Politics and Popular Culture Converge''. Rowan & Littlefield. ISBN 0-7425-2906-1 * Weinstein, Deena (1991). ''Heavy Metal: A Cultural Sociology''. Lexington. ISBN 0-669-21837-5. Revidované vydanie: (2000). ''Heavy Metal: The Music and its Culture''. Da Capo. ISBN 0-306-80970-2 * Wilkerson, Mark Ian (2006). ''Amazing Journey: The Life of Pete Townshend''. Bad News Press. ISBN 1-4116-7700-5 == Pozri aj == * [[Zoznam štýlov heavy metalu]] * [[Zoznam heavymetalových skupín|Zoznam metalových skupín]] * [[Zoznam skupín hrajúcich symfonický metal]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Metal (Music)}} == Externé odkazy == * [http://metalopolis.net Metalopolis] – Česko-Slovenský, nielen metalový, portál * [http://www.metal-archives.com Encyclopaedia Metallum] – databáza metalových skupín * [http://www.allmusic.com/explore/style/heavy-metal-d655 Allmusic.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101109192331/http://allmusic.com/explore/style/heavy-metal-d655 |date=2010-11-09 }} – položka o heavy metale na Allmusic.com * [http://www.thegauntlet.com/ The Gauntlet] – množstvo informácií o metalových kapelách, rozhovory, recenzie, novinky, fotografie a veľa iného == Zdroj == {{Preklad|jazyk=en|článok=Heavy metal music}} {{Heavy metal}} {{rock}} [[Kategória:Heavy metal| ]] [[Kategória:Populárna hudba]] [[Kategória:Rock]] oellc56exxgbtphmrfd0uou74api6oc 8199465 8199178 2026-04-17T07:04:58Z Alygator 2174 /* Ženy v heavy metale */ Obvinenia zo sexizmu 8199465 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} {{Infobox Hudobný žáner |Názov=Heavy metal |color=#bb0022 |bgcolor=white |Obrázok= Motorhead-IMG 6368.jpg |Veľkosť obrázka= |Popis obrázka= [[Lemmy Kilmister|Lemmy]] zo skupiny [[Motörhead]], ktorý svojou hudbou položil základy heavymetalového žánru.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Blake|meno=Mark|dátum=Marec 2016|titul=Lemmy: 1945-2015|url=http://www.qthemusic.com/13703/david-bowie-q356/|periodikum=Q Magazine|vydavateľ=Bauer|číslo=356|strany=8–10}}</ref> |Pôvod v štýloch=[[Blues-rock]]<br />[[Psychedelický rock]]<br />[[garage rock|Garážový rock]]<ref name="garage rock">„Garážový rock a psychedelická hudba podnietili taktiež niektoré (zdanlivo) intelektuálnejšie štýly heavy metalu 70. a 80. rokov“ {{Citácia knihy|autor=Hicks, Micheal.|strany=8|rok=2000|titul=Sixties Rock: Garage, Psychedelic, and Other Satisfactions|vydanie=2.|vydavateľ=University of Illinois Press, 2000|isbn=0252069153}}</ref> |Kultúrne pozadie čas=Koniec 60. rokov |Kultúrne pozadie krajina= [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Spojené štáty|USA]] |Typické nástroje=[[Elektrická gitara]] – [[Basová gitara]] – [[Bicie]] – [[Klávesové nástroje|Klávesy]] (občas) |Všeobecná popularita=Celosvetová, vrchol dosiahla v 80. rokoch |Podštýly=[[Black metal]] – [[Death metal]] – [[Doom metal]] – [[Glam metal]] – [[Gotický metal]] – [[Groove metal]] – [[Power metal]] – [[Speed metal]] – [[Stoner metal]] – [[Thrash metal]] – [[Tradičný heavy metal]]<br />([[Zoznam štýlov heavy metalu|kompletný zoznam]]) |Zmes štýlov=[[Alternatívny metal]] – [[Avantgardný metal]] – [[Crustcore|Crust punk]] – [[Drone metal]] – [[Folk metal]] – [[Funk metal]] – [[Grindcore]] – [[Grunge]] – [[Industriálny metal]] – [[Kresťanský metal]] – [[Metalcore]] – [[Neoklasický metal]] – [[Nu metal]] – [[Progresívny metal]] – [[Rap metal]] – [[Sludge metal]] – [[Symfonický metal]] – [[Viking metal]] |Regionálne scény=[[Gothenburg metal|Gothenburg]] – [[Nová vlna britského heavy metalu|Británia]] – [[Bay Area thrash metal|Bay Area]] – [[Florida death metal|Florida]] |Iné témy=[[Heavymetalová móda|Móda]] – [[Zoznam heavymetalových hudobných skupín|Skupiny]] - [[Hard rock]] - [[Heavymetalová subkultúra]] }} '''Heavy metal''' alebo '''metal''' je druh [[rock]]ovej hudby,<ref>Du Noyer (2003), str. 96; Weinstein (2000), str. 11 – 13</ref> ktorý sa ako vymedzený [[hudobný žáner|hudobný štýl]] objavil na prelome [[60. roky 20. storočia|60.]] a [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].<ref>Weinstein (2000), str. 14</ref> Korene má v [[hard rock|hardrockových]] kapelách, ktoré kombinovaním [[blues]] a [[rock]]u vytvorili nový hudobný štýl, charakteristický používaním [[Elektrická gitara|elektrických gitár]] a [[bicie|bicích]], a takisto hlasitým a skresleným zvukom. Podľa servera Allmusic.com, „zo všetkých nespočetných foriem [[rock and roll]]u, heavy metal je najextrémnejší, či už z hľadiska hlasitosti, mužnosti alebo [[Teatrálnosť|teatrálnosti]].“ Existuje množstvo variácií heavy metalu, no všetky sa opierajú o hlučné, skreslené gitary, opakujúce sa riffy a jednoduché, rytmické tempo. Priekopníci heavy metalu ako [[Led Zeppelin]], [[Black Sabbath]] a [[Deep Purple]] si vybudovali rozsiahlu poslucháčsku základňu, a to i napriek nepriazni kritiky, ako sa to už v histórii žánru nezriedka stáva. V polovici [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] britská kapela [[Judas Priest]] pomohla vycibriť žáner pominutím väčšiny [[blues]]ových prvkov. Kapely Novej vlny britského heavy metalu ([[Nová vlna britského heavy metalu|NWOBHM]]), napr. [[Iron Maiden]] a [[Motörhead]], držiac sa tejto cesty, vniesli do žánru útlocitnosť [[punk rock]]u a kládli dôraz na zvyšovanie rýchlosti. Už od svojich počiatkov mal heavy metal veľkú základňu [[fanúšik]]ov, ktorí sú známi ako ''metalisti'' či ''metláci''. V polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] sa dostali do popredia kapely ako [[Mötley Crüe]], ktoré spadali do [[pop rock|popom]] ovplyvneného žánru nazývaného [[glam metal]]. V [[underground]]e sa vytvorili nové, extrémnejšie, agresívnejšie štýly: [[thrash metal]] priniesli do hlavného prúdu kapely typu [[Metallica]] a [[Megadeth]], zatiaľ čo ostatné štýly ako [[death metal]] a [[black metal]] zostali aj naďalej záležitosťou [[Subkultúra|umeleckého podzemia]].Začiatkom 90.rokov sa dostal do popredia nový subžáner komerčne najúspešnejšieho thrash metalu groove metal s prelomovou Panterou ktorá je považovaná za akúsi predzvesť rap metalu a nu metalu.Od polovice [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] získavajú ohlas nové štýly ako [[nu metal]] (majúci prvky [[funk]]u a [[hip hop]]u) a [[metalcore]] (zlievajú sa v ňom [[extrémny metal]] a [[hardcore punk]]). Tieto nové štýly posunuli hranice tohto žánru. Pojem '''heavy metal''' možno chápať v niekoľkých významoch:<ref>Weinstein (2000), str. 7-8</ref> * 1. v '''pôvodnom význame''' možno heavy metal používať ako synonymum pre [[hard rock]] * 2. v '''užšom zmysle''' predstavuje [[tradičný heavy metal]], ktorý sa od hard rocku odlišuje eliminovaním bluesového vplyvu * 3. v '''širšom zmysle''' predstavuje heavy metal (čiže skrátene metal) celý hudobný žáner, vrátane všetkých jeho odnoží; tento článok pojem heavy metal používa v tomto, širšom zmysle == Charakteristické znaky == [[Súbor:Retro Jet Orestes Di Vruno - Efectos Cluster's Official guitar.jpg|thumb|Elektrická gitara je neodmysliteľnou súčasťou heavy metalu, ako i rockovej hudby vôbec.]] Medzi zvyčajné charakteristiky heavy metalu patria: hlasité skreslené gitary, rázne rytmy, hutný zvuk bicích a živelné vokály. Niektoré štýly ale majú svoje vlastné charakteristické znaky. Jon Pareles, kritik [[New York Times]], píše: „v spletitom svete populárnej hudby je heavy metal hlavnou odnožou hard rocku—menej synkopickou, menej bluesovou, väčšmi naklonenou showmenstvu a hrubej sile.“<ref name="JP">Pareles, Jon. [http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=940DE2DB113DF933A25754C0A96E948260&sec=&spon=&pagewanted=all "Heavy Metal, Weighty Words"] ''New York Times'', [[10. júl]]a [[1988]]. Prístup: [[14. november|14. novembra]] [[2007]].</ref> V žiadnej metalovej kapele nesmie chýbať gitarista, [[basgitara|basgitarista]], bubeník a spevák, ktorý môže byť zároveň aj inštrumentalista. Často sa využívajú i klávesové nástroje,<ref name="W25">Weinstein (2000), str. 25</ref> no najdôležitejší je skreslený gitarový zvuk, ktorý nie je vraj výsledkom inovácie, ale obmedzených možností doby. Medzi prvými metalovými zoskupeniami boli obľúbené ohlušujúce, skreslené [[Hammond organ|Hammondove organy]] a občas aj [[melotron]]. Tieto nástroje v 80. rokoch nahradili elektronické klávesové [[syntetizátor]]y. V dnešnej dobe sa syntetizátory používajú v štýloch ako [[progresívny metal]], [[power metal]] a [[symfonický metal]], ale svoje uplatnenie nájdu aj v iných metalových subžánroch. Niektoré [[nu metal]]ové kapely obľubujú prvky [[hip hop]]u: scratch a rôzne zvukové efekty. [[Súbor:Judas Priest Retribution 2005 Tour.jpg|thumb|Skupina [[Judas Priest]] počas vystúpenia (2005).]] Zosilňovačmi zvýraznená akustická sila [[Elektrická gitara|elektrickej gitary]] mala v dejinách žánru podstatnú úlohu.<ref name="W23">Weinstein (2000), str. 23</ref> Pri hre na gitaru sa často využíva tzv. „efekt-pedál“ spolu s elektrónkovým zosilňovačom, čím sa vytvorí hutný, mocný, „ťažký“ zvuk. Na počiatku 70. rokov niektoré populárne skupiny začali hrávať s dvoma gitaristami. Predné miesto medzi týmito skupinami zastávajú [[Judas Priest]] a [[Iron Maiden]], u ktorých si dvaja alebo traja gitaristi medzi sebou delia funkcie sólovej a rytmickej gitary. Ústrednou zložkou heavy metalu je gitarové sólo, forma kadencie. Zložité sóla a riffy sú neoddeliteľnou súčasťou heavy metalu. Sweeping (hranie brnkadlom), tapping (klepkanie) a iné pokročilé techniky, umožňujúce razantnú hru, sú hojne využívané hráčmi; virtuozita nie je cudzia mnohým metalovým štýlom. Vedúca úloha gitary v heavy metale sa obyčajne dostáva do konfliktu s tradičnou rolou „frontmana“ alebo s rolou vokalistu ako lídra kapely, čím vzniká medzi nimi napätie, ktoré má za následok „priateľské súperenie“.<ref name="W25"/> V heavy metale sa od spevu vyžaduje, aby sa nedostával do popredia pred celkový sound kapely. Keďže metalové korene siahajú ku kultúre [[hippies]], vyžaduje sa, aby sa pri speve „city dávali jasne najavo“, čím sa dosahuje autenticita prejavu.<ref>Weinstein (2000), str. 26</ref> Kritik Simon Frith tvrdí, že „tón hlasu“ metalového speváka má prednosť pred obsahom textu.<ref>Cited in Weinstein (2000), str. 26</ref> V metalovej hudbe sa využíva široká škála spevu: operné vokály [[Rob Halford|Roba Halforda]] z Judas Priest a [[Bruce Dickinson|Brucea Dickinsona]] z Iron Maiden, chrapľavé hlasy [[Lemmy]]ho z [[Motörhead]] a [[James Hetfield|Jamesa Hetfielda]] z [[Metallica|Metallicy]], priamočiare škrekľavé a vrčavé vokály Tomasa Lindberga z [[At the Gates]], flegmatické diabolské vokály blackmetalových spevákov ako napríklad [[Attila Csihar|Attilu Csihara]] z kapely [[Mayhem]]. [[Súbor:Bruce Dickinson perfoming.jpg|thumb|left|Angličan Bruce Dickinson z [[Iron Maiden]] patrí medzi „najlepších heavymetalových spevákov“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thetoptens.com/metal-hard-rock-vocalists|titul=Greatest Heavy Metal/Hard Rock Vocalists|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika|periodikum=OC Weekly|priezvisko=Distefano|meno=Alex|url=http://www.ocweekly.com/music/the-10-best-high-pitched-metal-singers-6584456|titul=The 10 Best High-Pitched Metal Singers|dátum=11. jún 2015|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Who Are The 10 Most High-Pitched Singers In Heavy Metal And Hard Rock?|url=http://www.vh1.com/news/53106/metals-most-high-pitched-singers/|vydavateľ=[[VH1]]|meno=Benjamin|priezvisko=Smith|dátum=6. apríl 2014|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref>]] [[Súbor:MarshallStack_Slayer.jpg|thumb|Stena zo [[zosilňovač]]ov Marshall patriaca zosnulému gitaristovi kapely Slayer, Jeffovi Hannemanovi.]] Osobitá úloha [[basová gitara|basgitary]] je takisto podstatnou zložkou metalového zvuku; súhra basgitary a sólovej gitary je dôležitým prvkom.<ref name="uao">uao. [http://blogcritics.org/archives/2006/02/19/130239.php "Sunday Morning Playlist: Heavy Metal"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080601052851/http://blogcritics.org/archives/2006/02/19/130239.php |date=2008-06-01 }}. ''Blogcritics Magazine'', [[19. február]]a [[2006]]. Prístup: [[16. november|16. novembra]] [[2007]].</ref> Basová gitara umožňuje hrať v nízkych tónoch, ktoré vytvárajú charakteristický „ťažký“ zvuk.<ref name="W24">Weinstein (2000), str. 24</ref> Metalové basové linky sa hodne rôznia v komplexnosti, od „pedálového tónu“ (na rôzne [[akord]]y sa používa len jeden tón) ako základu, až po zdvojené komplexné riffy a tzv. „lick“ (krátka fráza počas sóla), spoločne so sólovou alebo rytmickou gitarou. V niektorých kapelách stojí basa na čelnom mieste<ref name="uao"/> – postup spopularizovaný [[Cliff Burton|Cliffom Burtonom]] ([[Metallica]]) v prvej polovici 80. rokov.<ref>[http://www.bassplayer.com/article/the-king-metal/Feb-05/164 "Cliff Burton's Legendary Career: The King of Metal Bass"] ''Bass Player'', Február 2005. Prístup: [[13. november|13. novembra]] [[2007]].</ref> Metaloví basisti neraz uprednostňujú brnkadlá pred prstami, čím sa ich prejav stáva mohutnejším a jasnejším. Niektorí hudobníci, hrajúci na tzv. „shred gitare“, využívajú sweeping (hranie brnkadlom) a tapping (klepkanie). V poniektorých štýloch, ako napr. thrash a death metal, môže byť skreslenie basy dosiahnuté pomocou „efekt pedálov“, ktoré dodávajú hudbe hutnejší, ťažší zvuk. Numetaloví a deathmetaloví basisti neraz používajú päť- alebo šesťstrunovú basgitaru (alebo rozladený nástroj) s rozšíreným zvukovým rozsahom. Podstata metalového bubnovania spočíva vo vytvorení hlasitého, konštantného búšenia využitím trojitého efektu rýchlosti, energie a precíznosti.<ref>Dawson, Michael. [http://www.moderndrummer.com/updatefull/200001503 "Chris Adler: More Than Meets The Eye"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081217021425/http://www.moderndrummer.com/updatefull/200001503 |date=2008-12-17 }} ''Modern Drummer Online''. Prístup: [[13. november|13. novembra]] [[2007]].</ref> Metalové bubnovanie vyžaduje mimoriadnu dávku trpezlivosti a hráči si musia vypestovať neobyčajnú schopnosť rýchlosti, koordinácie a obratnosti, aby dokázali zahrať komplikované skladby.<ref name="Berry">Berry a Gianni (2003), str. 85</ref> Jednou z charakteristických techník bubnovania je tzv. „cymbal choke“, ktorá spočíva v utlmení činelov rukou, čím sa dosiahne tzv. zvuková explózia.<ref name="W24"/> Heavymetalová súprava bicích je zvyčajne oveľa väčšia, než tomu býva v iných rockových štýloch. V niektorých prípadoch dokonca obrovská sústava bicích zacláňa celé pódium.<ref>Burgess, Mick.[http://www.metalexpressradio.com/menu.php?main=reviews&id=2230 "Dream Theater (Live)"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100618151145/http://www.metalexpressradio.com/menu.php?main=reviews&id=2230 |date=2010-06-18 }} ''Metal Express Radio'', [[9. jún]]a [[2007]]. Prístup: [[13. november|13. novembra]] [[2007]].</ref> Popri zvyčajných bicích nástrojoch v súprave (tom-tom, basový bubon, malý bubon, hi-hat činel, činely crash a ride) sa používajú takisto dvojpedálové bicie, prídavné tom-tomy a množstvo prídavných činelov (splash činely a extra crash činely) a mnohé iné inštrumenty, napr. kravské zvonce. [[Súbor:Tama Artstar Custom.jpg|thumb|Bicia súprava patriaca [[Dave Lombardo|Davovi Lombardovi]], známeho predovšetkým z pôsobenia v kapelách Slayer a [[Testament (skupina)|Testament]].]] Neodmysliteľnou súčasťou živých vystúpení je hluk – „zvukový masaker“, ako ho charakterizuje Deena Weinstein.<ref name="W23"/> Jeffrey Arnett sa vo svojej knihe ''Metalheads'' o heavy metale zmieňuje ako o „zmyslovom ekvivalente vojny.“<ref>Arnett (1996), str. 14</ref> Kráčajúc v stopách [[Jimi Hendrix|Jimiho Hendrixa]] a [[The Who]], priekopníci heavy metalu ako napr. [[Blue Cheer]] zaviedli nové štandardy ohľadne hlasitosti. Ako vraví Dickie Peterson z Blue Cheer: „Vedeli sme len to, že chceme intenzívnejšiu muziku.“<ref name=vdqxbw>Walser (1993), str. 9</ref> Paul Sutcliffe píše o koncerte Motörhead roku 1977 takto: „predovšetkým neúmerná hlasitosť sa pripočítava na vrub kapele, keď sa bavíme o ich vplyve.“<ref>Podľa: Waksman, Steve. [https://archive.is/20120529012657/www.echo.ucla.edu/volume6-issue2/waksman/waksman3.html "Metal, Punk, and Motörhead: Generic Crossover in the Heart of the Punk Explosion"] ''Echo: A Music-Centered Journal'' 6.2 (jeseň 2004). Prístup: [[15. november|15. novembra]] [[2007]]</ref> To isté tvrdí aj Weinstein, keď vraví, že [[melódia]] je ústredným prvkom [[populárna hudba|populárnej hudby]], [[house music|house]] sa zameriava na rytmiku, a heavy metalu tróni energický zvuk, farba hlasu a hlasitosť. Vraví, že hluk má za úlohu „vtiahnuť poslucháča do zvuku“ a poskytnúť „injekciu mladistvej živosti.“<ref name="W23"/> Upriameniu sa na hlučnosť sa vysmieva rockový pseudo-dokument ''Hrá skupina Spinal Tap'', v ktorom istý metalový gitarista tvrdí, že má aparatúru nastavenú „až na jedenásť“. === Hudobný jazyk === ==== Rytmus a tempo ==== Heavy metal je typický energickým tempom a razantnosťou. Množstvo heavymetalových skladieb charakterizujú krátke dvojnotové alebo trojnotové akordy – zložené predovšetkým z osminových a šestnástinových nôt. Tieto akordy bývajú obyčajne prednášané pomocou [[staccato]]vého útoku vytvoreného použitím gitarovej techniky zvanej „palm muting“.<ref>"Master of Rhythm: The Importance of Tone and Right-hand Technique," ''Guitar Legends'', Apríl 1997, str. 99</ref> Strohé, prudké a izolované rytmické časti sa spájajú do rytmických fráz s osobitou, často trhavou štruktúrou. Tieto frázy slúžia za základ rytmických sprievodov a melodických figúr zvaných riffy, ktoré majú za následok „chytľavosť“ piesní. V heavymetalových piesňach sa používajú dlhšie rytmické figúry, ako napr. celá nota, alebo štvrťová nota s bodkou, či dlhšie akordy v pomalých „power baladách“. Tempo v ranom heavy metale bolo náchylné k pomalosti až ťažkopádnosti.<ref name="W24"/> Ale koncom 70. rokov rozmanité tempá začali byť živou súčasťou žánru. Metalové tempá prvej dekády 21. storočia sa pohybujú v rozmedzí od pomalých baladických temp (štvrtinová nota = 60 [[BPM|úderov za minútu]]), až po extrémne rýchle tempá, tzv. „blast beaty“ (štvrtinová nota = 350 úderov za minútu). ==== Harmónia ==== Typickým výrazovým prostriedkom heavy metalu sú „power akordy“, zvané aj „silové akordy“.<ref>Walser (1993), str. 2</ref> Z technického hľadiska je „silový akord“ pomerne jednoduchý: ide o [[Interval (hudba)|súzvuk dvoch tónov]], základného tónu a [[kvinta|kvinty]]. Súzvuk kvinty sa veľmi často ešte dopĺňa o [[Oktáva|oktávu]], pre dosiahnutie plnšieho zvuku. Napriek tomu, že čistá kvinta je najčastejším základom „power akordu“, „silové akordy“ bývajú často zložené aj z iných tónov, ako sú napríklad [[malá tercia]], [[veľká tercia]], [[kvarta|čistá kvarta]], [[znížená kvinta]], alebo [[malá sexta]]. Ďalším znakom je ich jednoznačná harmonická priezračnosť a čitateľnosť – a to aj pri skreslenom tóne. Dvojhmaty sa väčšinou hrajú tak, že ukazováčik vždy drží určitý pražec a prstenník zároveň stláča na tenšej strune o dva pražce vyšší tón. Dvojhmaty sú výhodné tým, že prstoklad je vždy rovnaký, ale môžeme ho posunovať kdekoľvek po hmatníku. Pridaním ďalšieho prstu sa získa menej používaný trojhmat. ==== Typické harmonické vzťahy ==== Heavy metal sa zakladá na riffoch. Riffy sa zväčša tvoria pomocou troch základných harmonických zložiek, a to týchto: modálna harmónia, tritón plus chromatizmus a pedálový tón. ===== Modálna harmónia ===== V tradičnom heavy metale sa zavše využívajú modálne stupnice, predovšetkým eolský a frýgický módus.<ref>Walser (1993), str. 46</ref> To znamená, že žáner využíva modálne akordové progresie ako je napr. eolská progresia I-VI-VII, I-VII-(VI) prípadne I-VI-IV-VII, alebo tiež frýgické progresie, ktoré zahŕňajú vzťahy medzi I a ♭II (napríklad I-♭II-I, I-♭II-III, alebo I-♭II-VII). Príklady využitia eolského módu: * [[Judas Priest]] – „Breaking the Law“ (hlavný riff I-VI-VII) * [[Iron Maiden]] – „Hallowed Be Thy Name“ (hlavný riff I-VI-VII) * [[Accept]] – „Princess of the Dawn“ (hlavný riff I-VI-VII) Príklady využitia frýgického módu: * [[Mercyful Fate]] – „Gypsy“ (hlavný riff I-♭II-I-VI-V) * [[Megadeth]] – „Symphony of Destruction“ (hlavný riff ♭II-I) * [[Sodom]] – „Remember the Fallen“ (intro + hlavný riff, na konci ktorého sa uplatňuje frýgická kadencia: I-♭II-III) ===== Tritonus a chromatika ===== [[Súbor:Black sabbath transcription.png|500px|náhľad|vpravo|Príklad harmonickej progresie s tritonusom G-C# v hlavnom riffe piesne „Black Sabbath“]] Tritonus a chromatika sa v heavy metale používajú v množstve akordových progresií.<ref>Marshall, Wolf. "Power Lord—Climbing Chords, Evil Tritones, Giant Callouses," ''Guitar Legends'', Apríl 1997, str. 29</ref><ref name="MH">Dunn, Sam (2005). "[http://www.metalhistory.com Metal: A Headbanger's Journey]". Warner Home Video (2006). Prístup: [[19. marec|19. marca]] [[2007]]</ref> Tritón, skupina troch celých tónov za sebou, nebol v stredovekom, prísnom harmonickom štýle povolený. To viedlo mníchov k tomu, aby ho prezývali ''diabolus in musica''.<ref>Prvý pokus zakázať tento interval suvísí zrejme s rozvojom hexachordu, ktorý zaviedol Guido z Arezza (990 – 1050). Ide o rad šiestich po sebe idúcich diatonických tónov s poltónovým intervalom uprostred. Od tých čias až po koniec renesancie bol tritón, prezývaný ‚diabolus in musica‘, považovaný za nestály interval a odmietaný kvôli svojej ľubozvučnosti. (Sadie, Stanley [1980]. "Tritone", in ''The New Grove Dictionary of Music and Musicians'', 1. vydanie MacMillan, str. 154 – 5. ISBN 0-333-23111-2. Pozri aj Arnold, Denis [1983]. "Tritone", in ''The New Oxford Companion to Music, Zväzok 1: A-J''. Oxford University Press. ISBN 0-19-311316-3). V období [[Baroková hudba|baroka]] a klasicizmu sa povolil s podmienkou, že bude správne rozvedený. Ale až v období [[Romantizmus (hudba)|romantizmu]] a súdobej vážnej hudby ho začali skladatelia naplno využívať, spolu s jeho negatívnou „diabolskou“ povesťou.</ref> Podobne ako v stredoveku, aj v modernej západnej kultúre sa tritonus chápe ako niečo „diabolské“. V heavy metale má tritonus nezastupiteľné miesto pri gitarových sólach a riffoch – príkladom je začiatok piesne „Black Sabbath“. ===== Pedálový tón ===== V heavy metale sa ako harmonický základ hojne využíva pedálový tón. Ide o hlboký permanentný tón, počas ktorého sa vyskytuje aspoň jeden cudzí (to jest disharmonický) súzvuk.<ref>Kennedy (1985), "Pedal Point," str. 540</ref> Heavymetalové riffy sa spravidla zakladajú na nepretržitom opakovaní tónu, ktorý sa hrá na najhrubších (čiže najnižších) strunách basovej či rytmickej gitary – zvyčajne ide o struny E, A alebo D.<ref>V black metale sa pedálový tón využíva iba zriedka ako súčasť gitarového riffu, skôr sa využíva pri hre na basu.</ref> Inak povedané, jednoduchý basový tón—najčastejšie nízke tóny E alebo A—sa sústavne opakuje, a medzitým sa postupne hrajú rôzne akordy, vrátane akordov, ktoré zvyčajne nezahŕňajú onen basový tón, čím sa vytvára zdanie napätia. Príkladom je úvodný riff piesne „You've Got Another Thing Comin'” od Judas Priest, kde jedna gitara hrá pedálový tón v F# a druhá gitara hrá akordy. ==== Vplyv vážnej hudby ==== [[Súbor:Ritchie Blackmore 1977.jpg|thumb|left|[[Ritchie Blackmore]], zakladateľ skupín [[Deep Purple]] a [[Rainbow]], ktorého gitarová hra bola ovplyvnená klasickou hudbou.]] Podľa Roberta Walsera, popri blues a R&B, „heavy metal ovplyvňujú vo veľkej miere už od počiatkov žánru rôzne hudobné štýly známe pod spoločným názvom „[[klasická hudba]]“. Tvrdí, že medzi najlepších metalových hráčov patria gitaristi, ktorí sa venovali aj štúdiu vážnej hudby. Osvojením a adaptovaním predlôh z vážnej hudby položili základ novému druhu gitarovej virtuozity a zmenám v harmonickom a melodickom jazyku heavy metalu.<ref>Walser (1993), str. 58</ref> Väčšina hudobných prvkov, osvojených heavymetalovými muzikantmi, má pôvod v [[barok]]u, [[klasicizmus|klasicizme]] a [[romantizmus|romantizme]]. [[Ritchie Blackmore]], gitarista z [[Deep Purple]] a [[Rainbow]] a [[Uli Jon Roth]], gitarista zo [[Scorpions]], už počiatkom 70. rokov experimentovali s hudobnými figúrami vypožičanými z vážnej hudby. Počas 80. rokov sa gitaristi [[Randy Rhoads]] a [[Yngwie Malmsteen]] nechali inšpirovať barokovými a neskoršie taktiež klasicistickými hudobnými formami. Následne sa stali vzorom pre neoklasicistických metalových hráčov, ku ktorým patria napríklad [[Michael Romeo]], [[Michael Angelo Batio]] a [[Tony MacAlpine]]. I keď množstvo metalových muzikantov tvrdí, že sa nechali inšpirovať skladateľmi vážnej hudby, heavy metal nenadväzuje priamo na vážnu hudbu.<ref>Na historickú vážnu hudbu priamo nadväzuje [[súdobá vážna hudba]].</ref> Vážna a tvrdá hudba vznikli na základe odlišných kultúrnych tradícií a skúseností: vážna hudba nadväzuje na tradíciu umeleckej hudby, zatiaľ čo metal na tradíciu [[populárna hudba|populárnej hudby]]. Muzikológovia Nicolas Cook a Nicola Dibben k tomu poznamenávajú, že „analýza populárnej hudby často ukáže vplyv umeleckých tradícií“. Príkladom je Walserove spojenie heavy metalu s filozofiou a dokonca aj s vonkajšími prejavmi [[Romantizmus (hudba)|romantizmu]] 19. storočia. Bolo by ale, mylné tvrdiť, že blues, rock, heavy metal, [[Rap (hudba)|rap]] či tanečná hudba sa priamo odvíjajú od „umeleckej hudby“.<ref>Pozri Cook a Dibben (2001), str. 56</ref> Výpožičky heavy metalu z vážnej hudby sa týkajú predovšetkým motívov, melódií a stupníc, a nie komplikovaných zložiek, ako sú [[kontrapunkt]], [[polyfónia]] či klasické štrukturálne schémy. Heavymetalové kapely, včítane [[Progresívny metal|progresívnych]] a [[Neoklasický metal|neoklasických]] kapiel, sa zvyčajne nesnažia dodržiavať kompozičné a estetické požiadavky vážnej hudby. === Motívy textov === Sex, násilie a mystika patria medzi najbežnejšie témy heavymetalových textov. Heavy metal, podobne ako [[blues]], v ktorom má korene, obsahuje často sexuálny podtón – počnúc podmanivými nahrávkami [[Led Zeppelin]] a končiac súčasnou numetalovou tvorbou, ktorej nie sú cudzie otvorené sexuálne narážky.<ref>Weinstein (1991), str. 36</ref> S rastúcou obľubou thrash metalu v 80. rokoch sa čoraz väčšie množstvo metalových piesní začalo zaoberať vojnou, politikou a sociálnymi otázkami. Romantika a baladickosť patria medzi zvyčajné motívy gothic a doom metalu, ako aj nu metalu, ktorý sa okrem toho zaoberá problémami dospievajúcej mládeže. Niektoré štýly, napr. melodický death metal, progresívny metal a black metal, obľubujú filozofickú tematiku, zatiaľ čo textová stránka extrémnejších odnoží death metalu a grindcoru pozostáva výlučne z útočného, neľudského a často nerozumného obsahu. [[Súbor:King Diamond live 2006 Moscow 02.jpg|thumb|[[King Diamond (hudobná skupina)|King Diamond]] sa preslávili písaním koncepčných textov s hororovou tematikou.]] Neoddeliteľnou súčasťou tohto druhu hudby sú podivné, fantastické texty, vyvolávajúce rozptýlenie. Napríklad texty kapely Iron Maiden často v sebe nesú znaky bájoslovia, krásnej literatúry a poézie; k takýmto piesňam patrí napr. „Rime of the Ancient Mariner“ („Pieseň o starom námorníkovi“), založená na rovnomennej básni [[Samuel Taylor Coleridge|Samuela Taylora Coleridga]]. Medzi ďalšie ukážkové príklady patria: „The Wizard“ od [[Black Sabbath]], „The Conjuring“ a „Five Magics“ od [[Megadeth]] a „Dreamer Deceiver“ od [[Judas Priest]]. Ďalší interpreti sa vo svojich textoch zameriavajú na vojnu, nukleárnu skazu, [[životné prostredie]] a [[politika|politické]] či [[náboženstvo|náboženské]] problémy. Vzorovými príkladmi sú piesne ako „[[War Pigs]]“ od [[Black Sabbath]], „Killer of Giants“ od [[Ozzy Osbourne|Ozzyho Osbourna]], “…And Justice for All” od [[Metallica|Metallicy]], „2 Minutes to Midnight“ od [[Iron Maiden]], „Balls to the Wall“ od [[Accept]] a „Peace Sells“ od Megadeth. Motív smrti, zastávajúci popredné miesto v heavy metale, sa objavuje v textoch takých rozdielnych kapiel ako Black Sabbath, [[Slayer]], či [[W.A.S.P.]] [[Power metal|Powermetalové]] kapely, ktorých textové a hudobné motívy sú zväčša pompézne a optimistické, potvrdzujú výnimku tohto temného pravidla. Mnohé powermetalové skupiny, napríklad [[Manowar]], tvrdia, že metal by mal byť inšpirujúcou a optimistickou hudbou. Tematika heavy metalu čelí už dlhé roky ostrej kritike. Podľa Jona Parelesa „ústredný motív heavy metalu je jednoduchý a skutočne univerzálny. Chrochtaním, stonaním a povznesenými textami vyzdvihuje… nespútanú zábavu… Jadro muziky je upäté a pevne dané.“<ref name="JP"/> Hudobní kritici často považujú metalové texty za nezrelé a otrepané a v mnohých prípadoch zastávajúce sa mizogýnie a okultizmu. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] členovia organizácie „Parents Music Resource Center“ („Združenie rodičov na kontrolu hudby“) usporiadali veľkú kampaň proti populárnej hudbe. Žiadali Kongres, aby obmedzil hudobný priemysel, keďže ich poburovali urážlivé – predovšetkým heavymetalové – texty. V roku [[1990]] musela kapela [[Judas Priest]] čeliť obžalobe, ktorú proti nim vzniesli rodičia dvoch mládencov, ktorí sa údajne pred piatimi rokmi zavraždili potom, ako si vypočuli podprahové posolstvo v piesni spomenutých muzikantov, ktoré znelo „do it“ („urob to“). Prípad si získal veľkú pozornosť verejnosti, ale hudobníci boli napokon uznaní za nevinných.<ref>Pozri napr. Ewing a McCann (2006), str. 104 – 113</ref> === Vizuálne prvky === {{Hlavný článok|Heavymetalová móda}} Neoddeliteľnou súčasťou populárnej hudby je aj vizuálna stránka, čo platí aj pre heavy metal. Obaly albumov, vystúpenia na pódiu, kostýmy kapely, logá a [[videoklip]]y sú takmer rovnako dôležité, ako hudba samotná, no len zriedkakedy sú prednejšie než hudobná tvorba.<ref>Weinstein (2000), str. 27</ref> Z každého diela je teda možné získať množstvo dojmov; heavy metal z hľadiska umeleckej formy je veľmi široký pojem, keďže mu nedominuje len jeden vyjadrovací prostriedok. Kým maľba má vizuálnu podobu, symfónia zvukovú, v metalových kapelách sa zvuková podoba spája s vizuálnou (obal albumu, vystúpenie na pódiu, oblečenie atď.). Niektoré rané heavymetalové zoskupenia, napr. [[Alice Cooper]], získali popularitu nielen vďaka svojej hudbe, ale prispeli k nej aj ich vystúpenia na pódiu a hanlivé správanie muzikantov.<ref>Van Zoonen (2005), str. 40.</ref> Dlhočizné vlasy sú, podľa Weinsteina, „najvýraznejším poznávacím prvkom metalovej módy.“<ref>Weinstein (2000), str. 129</ref> Heavy metal prevzal túto črtu pôvodne z kultúry hippies. V 80. a 90. rokoch heavymetalové háro „symbolizovalo nenávisť, odpor a rozčarovanie generácie, ktorá sa očividne necíti nikde doma,“ tvrdí novinár Nader Rahman. Dlhé vlasy dodali členom metalovej komunity „silu nevyhnutnú na to, aby sa mohli búriť napospol proti ničomu.“<ref>Rahman, Nader. [http://www.thedailystar.net/magazine/2006/07/04/musings.htm "Hair Today Gone Tomorrow"]. ''Star Weekend Magazine'', [[28. júl]] [[2006]]. Prístup: [[20. november|20. novembra]] [[2007]].</ref> [[Súbor:Metalisti.jpg|left|thumb|Džínsová bunda s nášivkami a čierne tričko s motívom obľúbenej hudobnej skupiny patria medzi typické prvky metalovej módy.]] Klasická metalová rovnošata pozostáva z modrých džínsov, čierneho trička, topánok a čiernej koženej alebo džínsovej bundy. Tričká bývajú zväčša ozdobené logami alebo kresbami predstavujúcimi milovanú metalovú kapelu.<ref>Weinstein (2000), str. 127</ref> V polovici 70. rokov sa zásluhou [[Judas Priest]] a [[Motörhead]] ujala medzi heavymetalistami kožená móda a motorkárska kultúra.<ref name="Covach">Covach, John.[http://www2.wwnorton.com/college/music/rockhistory/outlines/ch12.htm "Heavy Metal, Rap, and the Rise of Alternative Rock (1982–1992)"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120604211738/http://www.wwnorton.com/college/music/rockhistory/outlines/ch12.htm |date=2012-06-04 }} ''What's That Sound? An Introduction to Rock and its History'' (W. W. Norton). Prístup: [[16. november|16. novembra]] [[2007]].</ref><ref>{{cite news| url=http://members.firstinter.net/markster/KILLINGMACHINE.html| title=Hell Bent for Leather/Killing Machine Info Page| publisher=Judas Priest Info Pages}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080919112534/http://members.firstinter.net/markster/KILLINGMACHINE.html |date=2008-09-19 }}</ref> Počas 80. rokov mali na metalovú módu značný vplyv [[punk rock]], [[gothic rock]], ako aj [[horor]]ové filmy.<ref name="Umelec">Pospiszyl, Tomáš. [http://www.divus.cz/umelec/en/pages/umelec.php?id=13&roc=2001&cis=1 "Heavy Metal"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080603034818/http://www.divus.cz/umelec/en/pages/umelec.php?id=13&roc=2001&cis=1 |date=2008-06-03 }}. ''Umelec'', Január 2001. Prístup: [[20. november|20. novembra]] [[2007]].</ref> Predovšetkým [[glam metal|glammetalové]] kapely onoho obdobia si zakladali na vzhľade a osobnom štýle. Potrpeli si na dlhé, farbené, natupírované vlasy (z toho dôvodu prezývka „[[hair metal]]“, hair = vlasy), líčenie, vyfintené kostýmy a doplnky ako čelenky a bižutéria.<ref>Thompson (2007), str. 135; Blush, Steven. [http://feralhouse.com/press/mini_sites/american_hair_metal/excerpts.php "''American Hair Metal''—Excerpts: Selected Images and Quotes"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101022091538/http://feralhouse.com/press/mini_sites/american_hair_metal/excerpts.php |date=2010-10-22 }}. FeralHouse.com. Prístup: [[25. november|25. novembra]], [[2007]].</ref> Prepracované kostýmy, vlasy a mejkap sú populárne takisto aj u skupín (mnohokrát nemetalových) japonského hnutia „[[visual kei]]“, ktorému položila základ kapela [[X Japan]] koncom 80. rokov.<ref>{{cite web|author=Strauss, Neil| url=http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=9D00EFD7103DF93BA25755C0A96E958260&sec=&spon=&pagewanted=all| title=The Pop Life: End of a Life, End of an Era|date=1998-06-18| work=New York Times|accessdate=2008-05-09}}</ref> === Fyzické gestá === [[Súbor:Metsatöll at Tuska 2006.jpg|náhľad|Fanúšikovia vystierajúci ruky zakončené klasickým metalovým „paroháčom“ počas koncertu estónskej heavymetalovej skupiny [[Metsatöll]], 2006.]] Pri živých vystúpeniach metaloví hudobníci obľubujú [[headbanging]], pri ktorom sa hádže hlavou zo strany na stranu do rytmu hudby. Vizuálne je to efektívne, keď má človek dlhé vlasy. „Paroháč“, široko rozšírené gesto, spopularizoval vokalista [[Ronnie James Dio]] počas účinkovania v kapelách [[Black Sabbath]] a [[Dio]].<ref name="MH"/> [[Gene Simmons]] zo skupiny [[Kiss]] tvrdí, že to on bol prvý, ktorý urobil toto gesto počas koncertu.<ref>Appleford, Steve. "[http://www.mk-magazine.com/news/archives/000929.php Odyssey of the Devil Horns]". ''MK Magazine'', [[9. september|9. septembra]] [[2004]]. Prístup: [[31. marec|31. marca]] [[2007]].</ref> Návštevníci metalových koncertov netancujú v bežnom slova zmysle; Deena Weinstein tvrdí, že to môže byť následkom toho, že publikum býva prevažne mužské a zväčša heterosexuálne. Rozlišuje predovšetkým dva telesné pohyby, ktoré majú byť náhradou za tanec: metlenie a sácanie, ktoré je jednak výrazom porozumenia, jednak rytmickým gestom.<ref>Weinstein, str. 130</ref> Obľúbeným „tancom“ poslucháčov metalu, či už doma alebo na koncerte, je predstieranie hry na gitaru (angl. „air guitar“).<ref>Weinstein, str. 95</ref> Medzi ďalšie obľúbené činnosti divákov patria: skákanie do obecenstva (stage diving), surfovanie v dave (crowd surfing), tlačenie a postrkovanie v chaotických šarvátkach (moshing) a „paroháč“. === Heavymetalová subkultúra === {{Hlavný článok|Heavymetalová subkultúra}} [[Súbor:Metalhead Kids.jpg|thumb|left|Mladí fanúšikovia heavymetalovej hudby.]] Deena Weinstein tvrdí, že silná, uzavretá, prevažne mužská subkultúra umožnila heavy metalu vytrvať na výslní podstatne dlhšiu dobu, než sa to podarilo mnohým iným rockovým žánrom.<ref>Weinstein, str. 103, 7, 8, 104</ref> Metalové poslucháčstvo pozostáva zväčša z mladých pracujúcich belochov mužského pohlavia. Napriek tomu je táto skupina tolerantná aj voči tým, ktorí stoja mimo „tvrdého jadra“ subkultúry, v prípade ak sa držia nepísaného metalového zákona, čo sa oblečenia, vzhľadu a správania týka.<ref>Weinstein, str. 102, 112</ref> K prejavom spolupatričnosti so subkultúrou patria nielen návštevy koncertov a spoločná móda, ale aj prispievanie do metalových časopisov a v poslednej dobe tiež príspevky na web stránky.<ref>Weinstein, str. 181, 207, 294</ref> Heavymetalovej scéne, ktorá má vlastné nepísané zákony týkajúce sa autenticity, prischla prezývka „odcudzená subkultúra“ („subculture of alienation“).<ref name="JQS">"Three profiles of heavy metal fans: A taste for sensation and a subculture of alienation." In ''Journal Qualitative Sociology''. Publisher Springer Netherlands. ISSN 0162-0436 (Tlačená verzia) 1573-7837 (Online verzia). Zväzok 16, číslo 4 / December 1993. Strany 423 – 443</ref> Podľa tohto zákona musia byť muzikanti bezvýhradne oddaní muzike a subkultúre, ktorá ich podporuje, nesmú sa uchádzať o pozornosť médií a nikdy nesmú „zradiť“.<ref>Weinstein, str. 46, 60, 154, 273</ref> A od fanúšikov sa zase vyžaduje „odpor voči systému a odluka od spoločnosti.“<ref>Weinstein, str. 166</ref> Hudobník a filmár [[Rob Zombie]] poznamenáva, že „väčšina deciek, ktoré chodia na moje koncerty, vyzerá, že majú naozaj veľkú predstavivosť a množstvo tvorivej energie, s ktorými nevedia čo si majú počať“, a že metal je „outsiderská muzika pre outsiderov. Nikto nechce byť čudákom; proste sa ním tak nejako stanete. Proste tak nejako to je, avšak v metale máte všetky tie čudné decká na jednom mieste“.<ref name="Sam Dunn">Dunn, "Metal: A Headbanger's Journey" B000EGEJIY (2006)</ref> Ľudia zaoberajúci sa metalom i oddaní fanúšikovia skupín, ktoré mali značný podiel na vzniku metalu, majú sklon považovať niektorých interpretov (a tiež niektorých fanúšikov) za tzv. „pozérov“, čiže ľudí, ktorí predstierajú príslušnosť k subkultúre, ale nevedia nič o histórii, textoch ani posolstvách skupín, ktorých muziku počúvajú.<ref name="JQS"/><ref>Arnett, Jeffrey Jensen (1996). ''Metalheads: Heavy Metal Music and Adolescent Alienation''</ref> == Etymológia == Pôvod pojmu ''heavy metal'' vo vzťahu k hudbe je neurčitý. Pomenovanie „''heavy metal''“ (''ťažký kov'') sa po celé stáročia používal v [[chémia|chémii]] a [[hutníctvo|hutníctve]]. V novodobej populárnej kultúre použil tento výraz ako jeden z prvých americký [[Beat generation|beatnik]] [[William S. Burroughs]] vo svojej novele ''Hebká mašinka'' (''The Soft Machine'', [[1962]]) a takisto vo svojej ďalšej knihe ''Nova Express'' ([[1964]]); ''heavy metal'' tu používa ako synonymum pre návykové drogy: „So svojimi nemocami a drogami vyvolávajúcimi orgazmus a so svojimi asexuálnymi, parazitickými formami života – národ heavymetalistov z Uránu obostretý chladným, modrým oparom vyparených bankoviek – a hmyzí ľudia z Minraudu so svojou metalovou muzikou.“ <ref>[[William S. Burroughs|Burroughs, William S]]. "[http://www.efn.org/~dredmond/PP3.html Nova Express] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070414232023/http://www.efn.org/~dredmond/PP3.html |date=2007-04-14 }}". New York: Grove Press, 1964. str. 112</ref> [[Ian Christe]], heavymetalový historik, opisuje význam jednotlivých slov v [[slang]]u [[hippies]]: slovom „heavy“ sa „popisovalo čokoľvek, čo malo silnú či opojnú atmosféru“, „metal“ označuje ťažké duševné rozpoloženie.<ref>Christe (2005), str. 22</ref> V slangu [[Beat generation|beatnikov]] sa výraz „''heavy''“ vo význame „''vážny''“ používal už nejakú dobu predtým a takisto aj vo vzťahu k „''tvrdej hudbe''“ (heavy music), čiže pomalšej, hlasitejšej variácii štandardného popu. Debutový album [[Iron Butterfly]], vydaný začiatkom roka 1968, niesol názov „Heavy“. Prvé zdokumentované použitie výrazu ''heavy metal'' sa objavilo toho istého roku v piesni „Born to Be Wild“ od [[Steppenwolf]], poukazujúc na motocykel:<ref>Walser (1993), str. 8</ref> „I like smoke and lightning/Heavy metal thunder/Racin' with the wind/And the feelin' that I'm under.” („Mám rád dym a blesk/burácanie ťažkého kovu/preteky s vetrom/a pocit, že podlieham“). Ďalšiu spornú hypotézu o pôvode heavy metalu priniesol v roku [[1995]] „Chas“ Chandler, bývalý manažér [[Jimi Hendrix]]'s Experience, v rozhovore pre reláciu „''Rock and Roll''“, ktorú vysielala televízna stanica PBS. Hovorí, že „''…heavy metal je pojem, ktorý má pôvod v článku [[New York Times]], ktorý sa týkal vystúpenia Jimiho Hendrixa''“ a tvrdí, že autor opisoval Jimiho Hendrixa „''…akoby počúval ťažký kov (heavy metal) padajúci z nebies''“. Ale hodnovernosť tohto tvrdenia je otázna. Prvé zdokumentované použitie výrazu „''heavy metal''“ ako označenia štýlu rockovej hudby sa objavilo v recenzii [[Mike Saunders|Mikea Saundersa]]. [[12. novembra]] [[1970]] v časopise ''[[Rolling Stone]]'' hodnotil album vydaný predošlého roku britskou kapelou [[Humble Pie]]: „Humble Pie svojím americkým debutom ''As Safe As Yesterday Is'' dokázali, že nuda môže mať mnoho podôb. Predviedli sa ako hlasitá, nemelodická, sračková rocková kapela, ťažkopádna ako ťažký kov (heavy metal), s hrmotnými a ohlušujúcim časťami, ktoré hovoria za všetko. Nemožno povedať, že by všetky piesne boli zlé…ale v podstate stoja za hovno.“ Ich album pomenovaný „Humble Pie“ charakterizoval ako „nič nové pod slnkom, len to isté heavymetalové hovno, o ktoré nik ani nezakopne.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Humble Pie: "Town and Country" (review)|autor=Saunders, Mike|vydavateľ=Rolling Stone|dátum vydania=1970-11-12|url=http://www.rollingstone.com/artists/humblepie/albums/album/158628/review/5944670/town_and_country|dátum prístupu=2007-12-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20071130055912/http://www.rollingstone.com/artists/humblepie/albums/album/158628/review/5944670/town_and_country|dátum archivácie=2007-11-30}}</ref> V recenzii albumu ''Kingdom Come'' od [[Sir Lord Baltimore]], ktorá bola publikovaná v máji 1971 v časopise ''Creem'', Saunders píše: „Zdá sa, že Sir Lord Baltimore majú naštudované všetky heavymetalové triky.“ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sir Lord Baltimore's "Kingdom Come" (review)|autor=Saunders, Mike|vydavateľ=Creem|dátum vydania=Máj 1971|url=http://www.creemmagazine.com/_site/BeatGoesOn/SirLordBaltimore/KingdomCome001.html|dátum prístupu=2007-03-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20070308145737/http://www.creemmagazine.com/_site/BeatGoesOn/SirLordBaltimore/KingdomCome001.html|dátum archivácie=2007-03-08}}</ref> Kritik časopisu ''Creem'' [[Lester Bangs]] je známy tým, že počiatkom 70. rokov spopularizoval výraz „heavy metal“, kedy recenzoval kapely ako Led Zeppelin a Black Sabbath.<ref>Weinstein (1991), str. 19</ref> V 70. rokoch určití kritici používali výraz ''heavy metal'' viac-menej automaticky v hanlivom zmysle. Roku 1979 popredný hudobný kritik [[John Rockwell]] z ''New York Times'' charakterizoval štýl, ktorý nazýval „heavy metal rock“ ako „brutálne agresívnu hudbu, ktorá sa zväčša hrá pre nadrogovaných ľudí“ <ref>Rockwell, John. ''New York Times'', [[4. február]] [[1979]], str. D22</ref> a v inom článku ako „rokenrol dovedený do krajnosti, obľúbený u bielych výrastkov.“ <ref>Rockwell, John. ''New York Times'', [[13. august]] [[1979]], str. C16</ref> Pojmy „heavy metal“ a „[[hard rock]]“ často označujú rovnaký typ muziky, predovšetkým keď sa hovorí o kapelách [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]], kedy sa tieto dva pojmy často vzájomne zamieňali.<ref>Du Noyer (2003), str. 96, 78</ref> Napríklad kniha ''Rolling Stone Encyclopedia of Rock & Roll'' z roku 1983 obsahuje takúto pasáž: „[[Aerosmith]], známy svojím agresívnym hardrockovým štýlom, založeným na bluese, patrili medzi najvýznamnejšie heavymetalové skupiny polovice sedemdesiatych rokov.“<ref>Pareles and Romanowski (1983), str. 4</ref> V dnešnej dobe by už asi sotva ktosi charakterizoval klasickú tvorbu Aerosmith, jasne odkazujúcu na tradičný [[rokenrol]], ako „heavy metal“. Dokonca aj niektoré kapely, ktoré stáli pri zrode tohto žánru, napr. Led Zeppelin a Deep Purple, nebývajú súčasnou metalovou komunitou považované za heavymetalové kapely. == História == === Korene: polovica 60. rokov === [[Súbor:Cream on Fanclub 1968.png|thumb|right|Cream v holandskej televíznej relácii Fanclub v roku 1968.]] [[Spojené štáty|Americké]] [[blues]] bolo veľmi obľúbené a malo veľký vplyv na prvých [[Spojené kráľovstvo|britských]] rockerov; kapely ako [[Rolling Stones]] a [[The Yardbirds]] nahrali [[coververzia|cover-verzie]] mnohých klasických bluesových skladieb, občas zrýchľujúc tempo a využívajúc [[elektrická gitara|elektrické gitary]] namiesto pôvodných [[Akustická gitara|akustických]] (podobné adaptácie blues a inej „''čiernej hudby''“ vytvorili základ pôvodného [[rock and roll]]u). Britské bluesovo orientované kapely (a nimi ovplyvnené americké kapely) pri svojich hudobných experimentoch vytvorili zvuk, ktorý sa neskoršie stal charakteristickým rysom heavy metalu: základom bol hlasitý, skreslený gitarový zvuk, postavený na silových akordoch.<ref name=vdqxbw /> Do širšieho povedomia dostali tento štýl v roku 1964 [[The Kinks]] svojou piesňou „You Really Got Me“.<ref>Weinstein (1991), str. 18; Walser (1993), str. 9</ref> K tomuto novému gitarovému zvuku významne prispela nová generácia zosilňovačov so [[spätná väzba|spätnou väzbou]].<ref>Wilkerson (2006), str. 19.</ref> Zatiaľ čo [[blues-rock]]ový štýl bicích bol jednoduchý, bicie v heavy metale boli mohutnejšie, komplexnejšie a hlasnejšie a k tomu sa pridával čoraz hlasitejší zvuk elektrickej gitary.<ref name=Walser10>Walser (1993), str. 10</ref> Speváci zmenili techniku spevu a boli čoraz závislejší na zosilňovaní zvuku; taktiež využívali nové štylistické a dramatické postupy. Súbežne s tým sa zvyšovala úroveň nahrávacej techniky, čím sa umožnil plnohodnotný záznam tejto tvrdej muziky. Spojením blues-rocku a psychedelického rocku sa vytvorila takmer celá pôvodná podstata heavy metalu.<ref>Weinstein (1991), str. 16</ref> Jednou z najvýznamnejších kapiel, ktoré definovali hranice žánru, bolo rockové trio [[Cream]]. Ich mohutný, hutný zvuk je kombináciou [[Eric Clapton|Claptonovej]] bluesovej gitary, silného [[Jack Bruce|Bruceovho]] hlasu a jeho dynamickej hry na basovú gitaru a [[džez]]om ovplyvnených rytmov bubeníka [[Ginger Baker|Gingera Bakera]].<ref>Charlton (2003), str. 232 – 33</ref> O ich prvých dvoch platniach, ''[[Fresh Cream]]'' (1966) a ''[[Disraeli Gears]]'' (1967), sa vraví, že významne ovplyvnili celý budúci žáner. Debutový album ''[[Are You Experienced]]'' (1967) od Jimi Hendrix Experience, mal takisto nemalý vplyv na metal. Hendrixovu gitarovú virtuozitu sa snažili napodobiť mnohí metaloví gitaristi; najúspešnejší šláger albumu, „Purple Haze“, sa neraz považuje za prvý heavymetalový hit.<ref name=vdqxbw /> === Počiatky: koniec 60. rokov a začiatok 70. rokov === {{Pozri aj|Tradičný heavy metal}} [[Súbor:John Kay of Steppenwolf (1970's).jpg|thumb|upright|right|John Kay z kapely [[Steppenwolf (hudobná skupina)|Steppenwolf]].]] Názory ohľadne toho, ktorá bola prvá heavymetalová kapela, sa rôznia. Väčšinou sa za prvé metalové kapely považujú buď [[Led Zeppelin]] alebo [[Black Sabbath]]; americkí glosátori sa väčšinou prikláňajú k Led Zeppelin, britskí komentátori preferujú Black Sabbath, niektorí však dávajú rovnakú zásluhu obom skupinám. Niektorí komentátori, poväčšine americkí, uvádzajú aj ďalšie skupiny ako [[Iron Butterfly]], [[Steppenwolf (hudobná skupina)|Steppenwolf]] či [[Blue Cheer]].<ref>Weinstein (2000), str. 14–15.</ref> V roku 1968 sa počal utvárať zvuk, ktorý sa neskoršie stal známy ako heavy metal. V januári toho roku sa na debutovom albume sanfranciskej kapely [[Blue Cheer]] s názvom ''Vincebus Eruptum'' objavila [[coververzia]] známeho hitu „Summertime Blues“ od [[Eddie Cochran|Eddieho Cochrana]]. Táto skladba je vo všeobecnosti považovaná za prvú heavymetalovú nahrávku.<ref>McCleary (2004), str. 240, 506.</ref> V tom mesiaci vyšiel taktiež album [[Steppenwolf (album)|Steppenwolf]] od [[Steppenwolf|rovnomennej kapely]], ktorý obsahoval aj pieseň „Born to Be Wild“, zmieňujúcu sa o „heavy metale“. V júli t. r. sa na svetlo sveta dostali ďalšie dve nahrávky, ktoré sa zapísali do dejín: „Think About It“ od The Yardbirds (B-strana ich posledného singlu), kde gitarista [[Jimmy Page]] uviedol metalový zvuk, neskoršie ohromne populárny; a horúci kandidát na prvý heavymetalový album vôbec: ''[[In-A-Gadda-Da-Vida]]'' od [[Iron Butterfly]] s rovnomennou 17-minútovou titulnou skladbou. V auguste t. r. [[The Beatles]] svojím singlom „Revolution“ vytvorili nový štandard pre skreslenie, používané pri najúspešnejších hitoch. [[Jeff Beck Group]], ktorých líder predtým zastával miesto gitaristu v The Yardbirds, vydali svoj debutový album v tom istom mesiaci: ''Truth'' obsahoval jedny z „najžeravejších, najostrejších, najpriamočiarejších humorných zvukov všetkých čias,“ čím pripravil pôdu pre novú generáciu metalových gitaristov.<ref>Gene Santoro, citovaný v Carson (2001), str. 86.</ref> V októbri debutovala živou nahrávkou Pageova nová kapela [[Led Zeppelin]]. V novembri kapela [[Love Sculpture]], kde bol gitaristom [[Dave Edmunds]], vydala album ''Blues Helping'', na ktorom predstavila hrmotavú, agresívnu verziu [[Aram Iľjič Chačaturjan|Chačaturjanovej]] piesne „Šabľový tanec“. Beatlesácky tzv. ''Biely album'', ktorý takisto vyšiel t. m., obsahoval „Helter Skelter“ – skladbu, ktorá sa stala jednou z najhlučnejších piesní vydanou takou významnou kapelou.<ref>Blake (1997), str. 143</ref> [[Súbor:Hindenburg_burning.jpg|left|thumb|Na obálke prvého albumu Led Zeppelin bol vyobrazený výbuch vzducholode [[Hindenburg (vzducholoď)|Hindenburg]] roku 1937.]] V januári 1969 Led Zeppelin vydali [[Led Zeppelin (album)|rovnomenný debutový album]], ktorý sa vzápätí umiestnil na 10. mieste v [[Billboard 200|albumovom rebríčku]] amerického hudobného týždenníka ''[[Billboard]]''. V júli sa konal Atlanta Pop Festival, kde vystupoval Zeppelin a taktiež rockové trio [[Grand Funk Railroad]] inšpirované skupinou Cream. Ďalšie Creamom inšpirované zoskupovanie – [[Leslie West]] – vydalo t. m. album ''Mountain'', obsahujúci tvrdé blues-rockové gitary a škrekľavé vokály. V auguste sa táto skupina – medzitým premenovaná na [[Mountain]] – zúčastnila na [[Woodstock Music and Art Fair|Woodstocku]], kde hrala vyše hodiny.<ref>Aj keď sa v súčasnosti skôr radí do žánru „hard rock“, ich oficiálny debutový album, ''Mountain Climbing'' (1970), sa umiestnil na 85. priečke v rebríčku „100 najlepších metalových albumov“, ktorý zostavil roku 1989 časopis ''Hit Parader''. ''Survival'' (1971) od Grand Funk Railroad sa umiestnil na 72. priečke (Walser [1993], str. 174).</ref> Debutový album Grand Funk Railroad s názvom ''[[On Time]]'' vyšiel takisto t. m. Na jeseň zaznamenal fenomenálny úspech ''[[Led Zeppelin II]]'' a singel „Whole Lotta Love“ sa dostal na 4. priečku v rebríčku populárnej hudby časopisu ''Billboard''. Metalová revolúcia sa práve začala. [[Súbor:LedZeppelinmontage.jpg|thumb|Led Zeppelin (v smere hodinových ručičiek: [[Jimmy Page]], [[John Bonham]], [[Robert Plant]], [[John Paul Jones]].]] Led Zeppelin definovali kľúčové prvky nového žánru. Prispeli k tomu Pageova značne skreslená gitarová hra a [[Robert Plant|Plantove]] dramatické, srdcervúce vokály.<ref>Charlton (2003), str. 239</ref> Pri konštituovaní žánru boli práve tak dôležité aj kapely, u ktorých bol väčšmi v obľube stabilnejší, „rýdzejší“ heavymetalový sound. S tohto pohľadu boli kľúčovými nahrávky od [[Black Sabbath]] (''[[Black Sabbath (album)|Black Sabbath]]'' a ''[[Paranoid]]'') a [[Deep Purple]] (''[[Deep Purple in Rock]]'').<ref name=Walser10 /> Black Sabbath vyvinuli mimoriadne tvrdý sound. Sčasti má na tom zásluhu pracovná nehoda, ktorá sa prihodila [[Tony Iommi|Tonymu Iommimu]] v roku 1966. Keďže nebol schopný normálnej hry, musel preladiť svoju gitaru, aby mu hra nespôsobovala takú bolesť a musel sa spoliehať na silové akordy, kvôli ich pomerne jednoduchému prstokladu.<ref>di Perna, Alan. „The History of Hard Rock: The 70's.” ''Guitar World''. Marec 2001.</ref> Deep Purple v prvých rokoch nemali vyhranený štýl, ale počnúc rokom 1969 sa kapela, vedená vokalistom [[Ian Gillan|Ianom Gillanom]] a gitaristom [[Ritchie Blackmore|Ritchiem Blackmorom]], začala uberať smerom k novovznikajúcemu heavymetalovému štýlu.<ref>Charlton (2003), str. 241</ref> V roku 1970 bodovali vo významných britských hitparádach Black Sabbath s piesňou „[[Paranoid (pieseň)|Paranoid]]“ a Deep Purple s „Black Night“. Taktiež tri ďalšie britské kapely vydali toho roku svoje debutové albumy, ktoré sa niesli v duchu heavy metalu: ''Very 'eavy… Very 'umble'' od [[Uriah Heep]], ''UFO 1'' od [[UFO (skupina)|UFO]] a ''Sacrifice'' od [[Black Widow]]. Aj keď ich štýl sa zvyčajne nepovažuje za heavy metal, [[Wishbone Ash]] zaviedli do praxe štýl dvoch gitár – rytmickej a sólovej, čím inšpirovali mnohé budúce metalové kapely. Okultná tematika a obrazotvornosť kapiel Black Sabbath, Uriah Heep a Black Widow mali taktiež podstatný vplyv; Led Zeppelin začali klásť dôraz na podobné prvky od svojho [[Led Zeppelin IV|štvrtého albumu]], vydaného roku 1971. [[Súbor:Black Sabbath (1970).jpg|vľavo|náhľad|180px|Pôvodná zostava [[Black Sabbath]] ([[1970]]).]] Na druhom brehu Atlantiku určovala kurz Grand Funk Railroad, „komerčne najúspešnejšia americká heavymetalová kapela od roku 1970 až do svojho rozpadu roku 1976 uviedla do praxe nový výraz, ktorý bol v sedemdesiatych rokoch synonymom úspechu: sústavné koncertovanie.“<ref>Pareles a Romanowski (1983), str. 225</ref> Ďalšími metalovými kapelami z USA boli [[Dust]] (prvá platňa 1971), [[Blue Öyster Cult]] ([[Blue Öyster Cult (album)|1972]]) a skupina [[Kiss (skupina)|Kiss]] ([[Kiss (album)|1974]]). V [[Nemecko|Nemecku]] debutovala v roku 1972 albumom ''[[Lonesome Crow]]'' kapela [[Scorpions]]. [[Ritchie Blackmore|Blackmore]], ktorého virtuozita sa prejavila na albume Deep Purple ''[[Machine Head (album)|Machine Head]]'' (1972), opustil skupinu v roku 1975 a založil kapelu [[Rainbow]]. Tieto kapely si získali priazeň publika neustálym koncertovaním a svojím stále sa zlepšujúcim šoumenstvom.<ref name=Walser10 /> Spornou otázkou zostáva, či tvorbu týchto a ďalších priekopníckych kapiel možno považovať vskutku za „heavy metal“, či proste len za „hard rock“. Tie, majúce bližšie k bluesovým koreňom či zakladajúce si na melodike v súčasnosti zväčša spadajú do druhej kategórie. Vynikajúcim príkladom sú [[AC/DC]], ktorí debutovali roku 1975 albumom ''High Voltage''. Encyklopédia ''Rolling Stone'' z roku 1983 píše o „austrálskej heavymetalovej kapele AC/DC…“<ref>Pareles a Romanowski (1983), str. 1</ref> Rockový historik Clinton Walker tvrdí, že „nazývať AC/DC heavymetalovou kapelou bolo nepresné v rokoch sedemdesiatych a nič sa na tom nezmenilo ani v súčasnosti…. Boli rokenrolovou kapelou, ktorá skrátka hrala tak tvrdo, ako sa to vyžadovalo v metale.“<ref>Walker (2001), str. 297</ref> Nejde tu len o otázku definícií, ale taktiež o to, že treba jasne rozlišovať medzi samotným štýlom a tým, k čomu sa hlásia fanúšikovia. Ian Christe píše, ako sa Ozzy Osbourne stal „hovorcom šialenosti rockových hviezd a získal bezvýhradnú oddanosť heavymetalových zatratencov.“<ref>Christe (2005), str. 69</ref> [[Súbor:Phil-Lynott Thin Lizzy.jpg|thumb|upright|right|[[Brian Robertson (gitarista)|Brian Robertson]], [[Phil Lynott]], [[Scott Gorham]] zo skupiny [[Thin Lizzy]] počas živého vystúpenia v rámci turné Bad Reputation, 24. novembra 1977.]] Britská kapela Judas Priest, debutujúca albumom ''Rocka Rolla'' v roku 1974, je po Black Sabbath ďalšou kapelou, ktorú treba brať do úvahy. Christe píše o tom, ako Black Sabbath <blockquote> „… ponúkli poslucháčom niečo viac než tri akordy a dobrú show – ale ich obecenstvo chcelo pátrať ďalej po zvukoch s podobným účinkom. V polovici 70. rokov bolo možné metalovú estetiku vystopovať ako bájnu beštiu v náladovej base a zložitých zdvojených gitarách Thin Lizzy, v javiskovej štylizácii Alice Coopera, v excelujúcej gitare a pompéznych vokáloch Queen a hrmotných stredovekých námetoch Rainbow. Potom ale, nasledujúc Sabbath, vyrazili z Birminghamu Judas Priest, aby tieto rozličné najsvetlejšie miesta hardrockovej zvukovej palety spojili a zosilnili. Po prvýkrát sa z heavy metalu stal žáner sám o sebe.“<ref>Christe (2005), str. 31 – 32</ref> </blockquote> Napriek tomu, že sa ani jeden album Judas Priest až do 80. rokov nedostal do rebríčka 40 najlepších albumov v USA, kapela býva pokladaná za nasledovníka sabbathovského heavy metalu. Používajúc dve gitary, prudké tempá a čistejší kovový zvuk pozbavený bluesových vplyvov, vytvorili štandard, ktorým sa riadilo nespočetné množstvo budúcich skupín.<ref>Walser (1993), str. 6</ref> Heavy metal síce získaval stále väčšiu popularitu, no kritici túto muziku nemali príliš v láske. Nepáčilo sa im síce, že heavy metal prevzal zo show biznisu rôzne obchodnícke triky (vizuálna stránka prejavu a pod.)<ref name=Walser11>Walser (1993), str. 11</ref>, no najväčšie námietky mali k bezmyšlienkovitosti hudobného a textového ponímania: v recenzii albumu Black Sabbath, ktorú napísal počiatkom 70. rokov popredný hudobný kritik [[Robert Christgau]], sa metal popisuje ako „pošmúrne a dekadentné…nedôvtipné, necudné ožobračovanie.“<ref>Christgau (1981), str. 49</ref> === Stredný prúd: koniec 70. rokov a začiatok 80. rokov === [[Súbor:Iron Maiden - bass and guitars 30nov2006.jpg|náhľad|vpravo|200px|[[Iron Maiden]] patrili medzi čelných predstaviteľov Novej vlny britského heavy metalu, inšpirovanej punk rockom.]] V polovici 70. rokov sa objavil [[punk rock]], ktorý sa vyvinul ako reakcia jednak na modernú meštiacku spoločnosť, jednak na rokenrol akoby vyrobený na montážnej linke (a teda i heavy metal) tých čias. Koncom 70. rokov predaj heavymetalových nahrávok prudko klesol, predovšetkým na úkor punku, [[disco|disca]] a komerčného rocku.<ref name=Walser11 /> Keďže významné vydavateľstvá sa orientovali na punk, množstvo novších britských heavymetalových kapiel nachádzalo inšpiráciu práve v agresivite, energickom zvuku, v nízkej zvukovej kvalite a v postoji „Urob si sám“. Undergroundové metalové kapely sa rozhodli vziať všetko do vlastných rúk a založiť nezávislé špecializované vydavateľstvá.<ref>Christe (2005), str. 44</ref> Ako sa hnutie šírilo, zavedené britské hudobné týždenníky ako ''Sounds'' a ''New Musical Express'' začali javiť záujem o metalové kapely. Geoff Burton, ktorý písal pre ''Sounds'', spopularizoval termín „[[Nová vlna britského heavy metalu|New Wave of British Heavy Metal]]“, ktorý sa obvykle skracoval do akronymu NWOBHM.<ref>Christe (2005), str. 45</ref> Kapely NWOBHM [[Iron Maiden]], [[Motörhead]], [[Saxon]], [[Diamond Head]] a [[Def Leppard]] dali heavy metalu nový dych. Nasledujúc príklad Judas Priest zhutnili zvuk, obmedzili bluesové vplyvy a potrpeli si väčšmi na rýchle tempá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Judas Priest"|autor=Erlewine, Stephen Thomas a Greg Prato|vydavateľ=All Music Guide|date=|url=http://www.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&searchlink=JUDAS|PRIEST&sql=11:kifrxqe5ldse~T1|dátum prístupu=2007-04-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Genre—New Wave of British Heavy Metal|author=|vydavateľ=All Music Guide|date=|url=http://www.allmusic.com/explore/style/new-wave-of-british-heavy-metal-d7760|dátum prístupu=2007-03-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20101017194613/http://www.allmusic.com/explore/style/new-wave-of-british-heavy-metal-d7760|dátum archivácie=2010-10-17}}</ref> V roku 1980 sa albumy Iron Maiden, Motörhead a Saxon dostali do prvej desiatky najlepších britských albumov, čím NWOBHM prenikla do stredného prúdu. O rok neskôr sa Motörhead stali prvou kapelou z onoho hnutia, ktorá sa s albumom ''[[No Sleep 'til Hammersmith]]'' dostala na vrchol britských rebríčkov. Ďalšie kapely NWOBHM, napr. Diamond Head a [[Venom]], mali taktiež nemalú zásluhu na vývoji metalu, i keď nedosiahli taký komerčný úspech.<ref>Weinstein (1991), str. 44</ref> Prvá generácia metalových kapiel sa pomaly vytrácala zo scény. Deep Purple sa rozpadli zanedlho po tom, čo Blackmore v roku 1975 opustil kapelu a Led Zeppelin skončili v roku 1980. [[Los Angeles|Losangeleskí]] [[Van Halen]], ktorí predskakovali na koncerte Black Sabbath, strhávali pozornosť na úkor starnúcich muzikantov.<ref>Christe (2005), str. 37</ref> [[Eddie Van Halen]] sa stal jedným z najoslnivejších metalových virtuózov onoho obdobia. Podľa Christeho „jeho technika hry na gitaru bola dokonalá a parádne sóla ako ‚[[Eruption (skladba)|Eruption]]‘ vyniesli heavymetalovú gitaru na úplný vrchol“.<ref>Christe (2005), str. 62</ref> Medzi povestných virtuózov sa zaradili tiež muzikanti [[Randy Rhoads]] a [[Yngwie Malmsteen]], ktorých mená sa spájajú so štýlom v súčasnosti známom ako „neoklasický metal“. Na čele interpretov inšpirovaných vážnou hudbou boli Blackmore a člen Scorpions [[Uli Jon Roth]]. Táto nová generácia mala v obľube používanie klasicistických gitár s nylonovými strunami – činil tak napríklad Rhoads v piesni „Dee“ na nahrávke ''[[Blizzard of Ozz]]'' (1980), debutovom albume bývalého speváka Black Sabbath [[Ozzy Osbourne|Ozzyho Osbourna]]. V druhej polovici 70. rokov sa metalová scéna, povzbudená úspechom Van Halenovcov, počala rozvíjať v južnej Kalifornii, predovšetkým v oblasti Los Angeles. V kluboch na Sunset Strip v Los Angeles majú korene kapely ako [[Quiet Riot]], [[Ratt]], [[Mötley Crüe]] a [[W.A.S.P.]], ktoré sa nechali inšpirovať tradičným heavy metalom počiatku 70. rokov<ref>Rivadavia, Eduardo. "[http://www.allmusic.com/artist/quiet-riot-p5209 Quiet Riot]". All Music Guide. Prístup: [[25. marec|25. marca]], [[2007]]; Neely, Kim "[http://www.rollingstone.com/artists/ratt/albums/album/211449/review/5946112/detonator Ratt] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071002050205/http://www.rollingstone.com/artists/ratt/albums/album/211449/review/5946112/detonator |date=2007-10-02 }}". Rolling Stone. Prístup: [[3. apríl]]a [[2007]]; Barry Weber & Greg Prato. "[http://www.allmusic.com/artist/mtley-cre-p4964 Mötley Crüe]". All Music Guide. Prístup: [[3. apríl]]a [[2007]]; Dolas, Yiannis. "[http://www.rockpages.gr/interviews/wasp2004-en.htm Blackie Lawless Interview] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080501142629/http://www.rockpages.gr/interviews/wasp2004-en.htm |date=2008-05-01 }}" Rockpages. Prístup: [[3. apríl]]a [[2007]]</ref> a od [[glam rock|glamrockových]] zoskupení typu [[Alice Cooper]] a Kiss si vypožičali divadelné prvky (a občas aj obľubu líčenia).<ref>Christe (2005), str. 68 – 69</ref> Glam metal sa vyznačuje [[Hedonizmus|hedonistickými]] textami a živelným správaním. Po hudobnej stránke ho charakterizujú rýchle gitarové sóla, hymnické refrény a melodickosť viac-menej inšpirovaná popom. Glammetalové hnutie sa, spolu s kapelami typu Twisted Sister, stalo hlavnou silou v metale a rockovej hudbe ako takej. Po úspechu NWOBHM a po prelomovom albume Judas Priest ''[[British Steel]]'' (1980) sa na počiatku 80. rokov heavy metal stával stále obľúbenejší. Prítomnosť na [[Music Television|MTV]] mala obrovský vplyv na propagáciu hudobných skupín a v mnohých prípadoch pomohla znásobiť predaj nahrávok.<ref>Christe (2005), str. 91</ref> Videoklipy Def Leppard k albumu ''Pyromania'' (1983) urobili z kapely hviezdy prvej kategórie a Quiet Riot sa stali prvou tamojšou heavymetalovou kapelou, ktorej sa podarilo dostať na vrchol rebríčka ''Billboard'' s piesňou ''Metal Health'' (1983). Nemenej dôležitým pri rozširovaní poslucháčskej základne sa ukázal „US Festival“ konaný v Kalifornii v roku 1983. Na tomto trojdňovom festivale bol jeden deň venovaný čisto len heavymetalovému žánru, ktorý tu zastupovali Ozzy Osbourne, Van Halen, Scorpions, Mötley Crüe, Judas Priest a iní, a ktorému sa podarilo pritiahnuť najväčšiu pozornosť publika.<ref>Weinstein (1991), str. 45</ref> Medzi rokmi 1983 a 1984 vzrástla predajnosť heavymetalových nahrávok z 8 na 20 percent všetkých nahrávok predaných v USA.<ref>Walser (1993), str. 12</ref> Viacero popredných odborných časopisov zasvätených žánru začalo svoju činnosť. Patrili k nim napríklad ''[[Kerrang!]]'' (založený 1981) a ''[[Metal Hammer]]'' (1984). V roku 1985 ''Billboard'' vyhlásil, že „metal rozšíril svoju divácku základňu. Metalová muzika už nie je výhradnou doménou výrastkov mužského pohlavia. Metalové poslucháčstvo sa rozšírilo o starších (vysokoškolákov), mladších (mladších žiakov) a ženy.“<ref>Walser (1993), str. 12 – 13, 182, 35</ref> V polovici 80. rokov mal najväčšie zastúpenie v rebríčkoch, hudobných televíziách a na koncertných šnúrach glam metal. K hlavným predstaviteľom patria skupiny [[Warrant]] z L.A., skupiny z východného pobrežia ako [[Poison]], [[Cinderella]], či nemenej obľúbené kapely Mötley Crüe a Ratt. Štylistickú medzeru medzi hard rockom a glam metalom zaplnila skupina [[Bon Jovi]] z New Jersey, ktorá dosiahla nesmiernu popularitu vďaka svojmu tretiemu albumu ''[[Slippery When Wet]]'' (1986). V roku 1987 začala MTV vysielať reláciu ''Headbanger's Ball'', zasvätenú výlučne heavymetalovým videoklipom. Metalová komunita sa rozdelila na dva hlavné tábory, na priaznivcov komerčného zvuku a na prívržencov undergroundu pohŕdajúcich populárnym štýlom, ktorému nadávali „lite metal“ alebo „hair metal.“<ref>Walser (1993), str. 14; Christe (2005), str. 181</ref> Skupine [[Guns N’ Roses]] sa podarilo získať pozornosť fanúšikov rôznych štýlov. Na rozdiel od glammetalových kapiel tej doby boli oveľa surovejší a jedovatejší. Po nesmiernom úspechu ich debutovej platne ''[[Appetite for Destruction]]'' (1987) „sa skupina Guns N’ Roses stala cieľom, na ktorý sa zameral všetok ďalší metal počas nasledujúcej dekády.“<ref>Christe (2005), str. 176 – 177</ref> Rok nato sa z tej istej losangelskej hardrockovej klubovej scény vynorila kapela [[Jane's Addiction]] s debutom ''Nothing's Shocking''. Časopis ''Rolling Stone'' vyhlásil, že „Jane's Addiction sú právoplatným dedičom odkazu Led Zeppelin, keďže im dosiaľ žiadna kapela nebola taká verná.“<ref>{{cite web|title=Jane's Addiction: ''Nothing's Shocking''|author=Steve Pond|publisher=''Rolling Stone''|date=1988-10-20|url=http://www.rollingstone.com/artists/janesaddiction/albums/album/119704/review/5942383/nothings_shocking|accessdate=2007-05-01|archiveurl=https://web.archive.org/web/20071002080218/http://www.rollingstone.com/artists/janesaddiction/albums/album/119704/review/5942383/nothings_shocking|archivedate=2007-10-02}}</ref> Bola jednou z prvých kapiel spájaných z „[[alternatívny metal|alternatívnym metalom]]“, ktorý sa dostal do popredia počas 90. rokov. Popularitu glam metalu medzičasom udržiavali nové kapely ako newyorskí Winger alebo Skid Row z New Jersey.<ref name="Covach"/> === Metal v umeleckom podzemí: od 80. rokov === Počas 80. rokov sa vyvinulo množstvo [[Zoznam štýlov heavy metalu|heavymetalových štýlov]] mimo komerčného stredného prúdu.<ref>Weinstein (1991), str. 21</ref> Mapovaniu spletitého sveta undergroundového metalu sa venovalo viacero ľudí, v prvom rade editori hudobného serveru Allmusic a taktiež kritik Garry Sharpe-Young. V Sharpe-Youngovej niekoľkozväzkovej encyklopédii je metal rozdelený do piatich hlavných kategórií: [[thrash metal]], [[death metal]], [[black metal]], [[power metal]], plus spríbuznené štýly [[doom metal|doom]] a [[gothic metal]]. ==== Thrash metal ==== {{Hlavný článok|Thrash metal}} [[Súbor:Slayer,_The_Fields_of_Rock,_2007.jpg|thumb|left|Slayer patrili medzi najosobitejšie, najvplyvnejšie a najextrémnejšie thrashmetalové kapely 80. rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allmusic.com/artist/slayer-mn0000022124/biography|titul=Slayer biography|priezvisko=Huey|meno=Steve|dátum prístupu=2016-03-20|vydavateľ=Allmusic}}</ref>]] Thrash metal sa zrodil počiatkom 80. rokov. Podobne ako jeho najbližší príbuzný – [[speed metal]] – taktiež thrash vykazuje veľký vplyv [[hardcore punk|hardcoreu]] a Novej vlny britského heavy metalu.<ref name="GTM">[http://www.allmusic.com/explore/style/d373 "Genre—Thrash Metal"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120402095522/http://www.allmusic.com/explore/style/d373 |date=2012-04-02 }}. All Music Guide. Prístup: 3. marca 2007.</ref> Najvýznamnejšia scéna v Spojených štátoch, odkiaľ thrash pochádza, sa nachádzala v oblasti sanfranciského zálivu (konkrétne [[Bay Area]]). Thrashové kapely vyvinuli nový sound, ktorý sa vyznačoval väčšou rýchlosťou a agresivitou v porovnaní s pôvodným heavy metalom i v porovnaní s jeho nasledovníkom – glam metalom.<ref name="GTM"/> Väčšinou sa tu prelínajú nízke gitarové riffy s hlavnou shredovou gitarou. Texty poväčšine rozoberajú [[Nihilizmus|nihilistický]] náhľad na svet, alebo sa zaoberajú spoločenskými problémami, využívajúc pri tom drsný, neslušný jazyk. Charakterizovali ho slovnými spojeniami ako „skazená mestská muzika“ či „belošský bratanec rapu“.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 26</ref> Thrash spopularizovala tzv. „Veľká thrashová štvorka“: [[Anthrax]], [[Megadeth]], [[Metallica]] a [[Slayer]].<ref>Walser (1993), str.14</ref> [[Kreator]], [[Sodom]] a [[Destruction]], tri nemecké kapely, najväčšmi prispeli k tomu, že sa tento štýl dostal do Európy. Nemenej dôležité boli taktiež kapely Testament zo San Francisca, Exodus z New Jersey a brazílska [[Sepultura]]. Aj keď thrash pochádza z undergroundu (a v prvých desiatich rokoch bol viac-menej len undergroundovým fenoménom), niektorým skupinám sa podarilo získať aj komerčné publikum. Metallice sa v roku 1986 podarilo dostať medzi 40 najlepších albumov v hitparáde ''Billboard'' s albumom ''[[Master of Puppets]]'' a dva roky nato s albumom ''[[…And Justice for All (album)|…And Justice for All]]'' dobyli šieste miesto; albumy kapiel Megadeth a Anthrax mali tiež albumy na vrchole rebríčka.<ref>[https://web.archive.org/web/20070929225341/http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Albums&model.vnuArtistId=5199&model.vnuAlbumId=758988 "Metallica—Artist Chart History"]; [https://web.archive.org/web/20070929144156/http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Albums&model.vnuArtistId=5179&model.vnuAlbumId=933608 "Megadeth—Artist Chart History"]; [https://web.archive.org/web/20070929204614/http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Albums&model.vnuArtistId=3982&model.vnuAlbumId=728383 "Anthrax—Artist Chart History"]. Billboard.com. Prístup:o [[7. apríl]]a [[2007]].</ref> Slayer si síce nevydobyli takú popularitu ako zvyšok Veľkej štvorky, no napriek tomu vydali jeden zo smerodajných albumov žánru: časopis ''[[Kerrang!]]'' označil album ''[[Reign in Blood]]'' (1986) za „najtvrdší album všetkých čias.“<ref name="Lostprophets scoop rock honours">{{cite web| title = Lostprophets scoop rock honours | publisher = BBC News | date = 25-08-2006| url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/5282780.stm| accessdate = 10-01-2007}}</ref> O dve desaťročia neskôr ho zas magazín ''Metal Hammer'' vyhlásil za najlepší album za posledných dvadsať rokov.<ref name="Golden Gods Awards Winners">{{cite web| title = Golden Gods Awards Winners| publisher = Metal Hammer| date = 13-06-2006| url = http://www.metalhammer.co.uk/news/article/?id=44410| accessdate = 10-01-2007}}</ref> Slayer si získal, na svoju škodu, poslucháčstvo z radov krajne pravicových skinheadov, keďže vo svojich textoch sa zaoberá násilím a nacizmom.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 30; O'Neil (2001), str. 164</ref> Začiatkom 90. rokov thrash dosiahol nevídaný úspech, čím dal novú tvár komerčnému metalu.<ref>Walser (1993), str. 15</ref> „Čierny album“ od Metallicy sa umiestnil na prvom mieste v rebríčku ''Billboard'', ''[[Countdown to Extinction]]'' od Megadeth (1992) na druhom, Anthrax a Slayer sa dostali do prvej desiatky a albumy lokálnych kapiel ako Testament a Sepultura sa dostali do prvej stovky. ==== Death metal ==== {{Hlavný článok|Death metal}} [[Súbor:Chuck Schuldiner.jpg|náhľad|120px|vľavo|[[Chuck Schuldiner]] z kapely [[Death]], „všeobecne považovaný za otca death metalu“<ref>Rivadavia, Eduardo. [http://wc09.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=11:3iftxqe5ld6e~T1 "Death—Biography"]. All Music Guide. Prístup: [[23. november|23. novembra]] [[2007]].</ref>]] Thrash sa zanedlho začal vyvíjať a vyčlenili sa z neho extrémnejšie metalové štýly. Ako tvrdí MTV News, „muzika kapely Slayer bola priamo zodpovedná za vzostup death metalu“.<ref>[http://www.mtv.com/bands/m/metal/greatest_metal_bands/071406/index7.jhtml The Greatest Metal Bands of All Time—Slayer] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060718224746/http://www.mtv.com/bands/m/metal/greatest_metal_bands/071406/index7.jhtml |date=2006-07-18 }}. MTVNews.com. Prístup: [[27. február]]a [[2008]].</ref> Venom, kapela z [[Nová vlna britského heavy metalu|NWOBHM]], mala taktiež zásluhu na rozvoji štýlu. Rúhanie sa a satanizmus, prvky uplatňované u podobných kapiel, si našli miesto takisto v severoamerických i európskych deathmetalových kapelách. K prvotným skupinám štýlu patria floridskí [[Death]] a kalifornskí [[Possessed]]. Vraví sa, že označenie „death metal“ pochádza od týchto kapiel; Possessed vydali roku 1984 demo ''Death Metal'' a na ich debutovom albume ''Seven Churches'' (1985) sa objavila skladba s názvom „Death Metal“. Death metal zužitkoval rýchlosť a agresivitu thrashu i hardcoreu, k tomu pridal texty inšpirované nízkorozpočtovými hororovými filmami „zetkovej“ kategórie a [[satanizmus|satanizmom]].<ref name="LOC27">Moynihan, Søderlind (1998), str. 27</ref> Spev sa vyznačuje ponurosťou, hrdelnosťou a hlbokým škriekaním, „smrteľným škripotom“<ref name="VS">Van Schaik, Mark. [http://www.emptywords.org/SK04-2000.htm "Extreme Metal Drumming"] ''Slagwerkkrant'', Marec/Apríl 2000. Prístup: [[15. november|15. novembra]] [[2007]].</ref> a inými nezvyčajnými technikami.<ref name="Genre—Death Metal/Black Metal">"[http://www.allmusic.com/explore/style/death-metal-d384 Genre—Death Metal/Black Metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111213121810/http://www.allmusic.com/explore/style/death-metal-d384 |date=2011-12-13 }}". [[Allmusic]]. Prístup: [[27. február]]a [[2007]].</ref> Hlboký, agresívny vokálny štýl dopĺňajú podladené, mimoriadne skreslené gitary<ref name="LOC27"/><ref name="VS"/>, neuveriteľne rýchle bicie (obyčajne dvojpedálové) a mohutná „zvuková stena“ vytvorená z blast beatov. Príznačné sú takisto frekventované zmeny tempa a taktu a [[synkopa]]. Death metal, podobne ako thrash, odmieta vyumelkovanosť pôvodných metalových štýlov a namiesto toho si potrpí na všedný štýl odievania: roztrhané džínsy a tuctové kožené bundy.<ref name="MS28">Moynihan, Søderlind (1998), str. 28</ref> Jednou z mála výnimiek je Glen Benton z kapely [[Deicide]], ktorý máva pri vystúpeniach obrátený kríž na čele a nosieva brnenie. [[Morbid Angel]] si prisvojili neofašistickú symboliku.<ref name="MS28"/> Tieto dve kapely, spolu s Death a [[Obituary]], patria medzi najvýznamnejšie skupiny na hlavnej deathmetalovej scéne, ktorá povstala na Floride v polovici 80. rokov. V Spojenom kráľovstve sa z [[anarcho-punk]]ového hnutia vyčlenil podobný štýl zvaný [[grindcore]], zastupovaný skupinami ako [[Napalm Death]] a [[Extreme Noise Terror]].<ref name="LOC27"/> Počala sa taktiež rozvíjať rozsiahla škandinávska deathmetalová scéna, reprezentovaná kapelami [[Entombed]] a [[Dismember]]. Popri tom sa zrodil [[Melodic death metal|melodický death metal]], kde medzi čelných predstaviteľov patria Švédi [[In Flames]] a [[Dark Tranquillity]] a Fíni [[Children of Bodom]] a [[Kalmah]]. ==== Black metal ==== {{Hlavný článok|Black metal}} Prvá vlna black metalu sa objavila v prvej polovici 80. rokov, kedy začali tento štýl hrať kapely ako Venom (Veľká Británia), [[Mercyful Fate]] (Dánsko), Hellhammer a [[Celtic Frost]] (Švajčiarsko) a [[Bathory (hudobná skupina)|Bathory]] (Švédsko). Koncom 80. rokov stáli na čele druhej vlny skupiny ako [[Mayhem (Nórsko)|Mayhem]], [[Burzum]] a [[Emperor (Nórsko)|Emperor]].<ref>Christe (2005), str. 281</ref> Pre black metal je síce špecifická rôznorodosť štýlu a kvality prevedenia, no napriek tomu má väčšina kapiel niekoľko spoločných čŕt: škrekľavé a vrčavé vokály, veľmi skreslené gitary využívajúce tremolovanie (tremolo picking), „temnú atmosféru“<ref name="Genre—Death Metal/Black Metal"/> a zámerne nekvalitný zvuk s okolitými zvukmi a šumami.<ref name="Jurek">Jurek, Thom. [http://wm06.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:jxfwxq8rldfe "Striborg: ''Nefaria''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. All Music Guide. Prístup: 15. novembra 2007</ref> Napriek tomu, že tematika satanizmu má v black metale najväčšie zastúpenie, mnohé kapely sa nechali inšpirovať taktiež starovekým [[pohanstvo]]m, čím podporovali návrat k predkresťanským hodnotám.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 212</ref> Mnohé blackmetalové skupiny takisto „experimentujú s prvkami všetkých mysliteľných foriem metalu, folku, elektroniky a avantgardy.“<ref name="VS"/> Bubeník Fenriz zo skupiny [[Darkthrone]] vysvetľuje, že „je to o produkcii, textoch, o tom ako sa obliekajú a o záväzku urobiť odporný, surový, ponurý materiál. Nespájal ich spoločný sound.“<ref name="Campion">Campion, Chris. [http://observer.guardian.co.uk/omm/story/0,,1415240,00.html#article_continue "In the Face of Death"]. ''The Observer'' (UK), [[20. február]]a [[2005]]. Prístup: [[4. apríl]]a [[2007]].</ref> [[Súbor:Varg Vikernes.jpg|thumb|[[Varg Vikernes]] zo skupiny Burzum bol v roku 1994 usvedčený z vraždy Euronyma.]] Predovšetkým medzi škandinávskymi skupinami ako Mayhem či [[Immortal]] začal byť v 90. rokoch populárny tzv. „corpse paint“, čiže „mŕtvolné líčenie“, kedy sa členovia skupiny líčili ako mŕtvoly, lebky či duchovia. Bathory položili základ pre viking a folk metal a vďaka Immortal si väčšiu pozornosť získali blast beaty. Na začiatku 90. rokov mali blackmetaloví vandali v Nórsku na svedomí značné násilnosti.<ref>Christe (2003), str. 284 – 285</ref> Členovia skupín Mayhem a Burzum boli zakladateľmi spolku ''Inner Circle'', ktorý je zodpovedný za vypálenie množstva drevených nórskych kostolíkov. Narastajúci záujem o death metal spôsobil, že black metal si začal získavať podporu škandinávskeho metalového undergroundu, ponajprv v Nórsku, i napriek odmietavým postojom zo strany samotných blackmetalistov.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 31 – 32</ref> Spevák skupiny [[Gorgoroth]] Gaahl vraví: „black metal sa nikdy nepokúšal získať fanúšikov…. Mali sme spoločného nepriateľa, a to kresťanstvo, socializmus, a vlastne čokoľvek spoločné s demokraciou.“<ref name="Campion"/> Asi od roku 1992 sa postupne začínali vytvárať blackmetalové scény i v krajinách mimo Škandinávie, napr. v Nemecku, Francúzsku či Poľsku.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 271, 321, 326</ref> Násilie tejto scény zasiahlo svoje vlastné základy skoro ráno 10. augusta 1993, kedy zakladateľa skupiny Mayhem [[Øystein Aarseth|Euronymousa]] ubodal na smrť [[Varg Vikernes]] zo skupiny Burzum (pre Mayhem však nahrával basovú linku pre debutový album). Tento prípad si získal značnú pozornosť médií.<ref name="Campion"/> V polovici 90. rokov, kedy mnohí ľudia zo scény začali pociťovať stagnáciu žánru,<ref>Vikernes, Varg. "[http://www.burzum.org/eng/library/a_burzum_story06.shtml A Burzum Story: Part VI—The Music]". Burzum.org, July 2005; "[http://www.anus.com/metal/about/metal/black_metal_death.html Is Black Metal Dead?] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070310215756/http://www.anus.com/metal/about/metal/black_metal_death.html |date=2007-03-10 }}". ''Dark Legions Archive''. Prístup: [[4. apríl]]a [[2007]].</ref> niektoré prominentné kapely ako Burzum či Beherit začali začleňovať do svojej tvorby prvky ambientu či symfonického metalu ([[Tiamat]], Samael).<ref>[http://www.allmusic.com/explore/style/symphonic-black-metal-d11957 Genre—Symphonic Black Metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111231161055/http://allmusic.com/explore/style/symphonic-black-metal-d11957 |date=2011-12-31 }}. All Music Guide. Prístup: [[9. apríl]]a [[2007]].</ref> Nórska skupina [[Dimmu Borgir]] priblížila koncom 90. rokov black metal bližšie k strednému prúdu populárnej hudby.<ref>Tepedelen, Adam. [http://www.rollingstone.com/artists/dimmuborgir/articles/story/5935933/dimmu_borgirs_death_cult "Dimmu Borgir's 'Death Cult'"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071031005254/http://www.rollingstone.com/artists/dimmuborgir/articles/story/5935933/dimmu_borgirs_death_cult |date=2007-10-31 }}. ''Rolling Stone'', [[7. november|7. novembra]] [[2003]]. Prístup: [[10. september|10. septembra]] [[2007]].</ref> Zásluhu na spopularizovaní žánru majú taktiež Angličania [[Cradle of Filth]], časopisom ''[[Metal Hammer]]'' vyhlásení za najúspešnejšiu metalovú kapelu od doby Iron Maiden.<ref>Bennett, J. [http://www.decibelmagazine.com/features/jun2007/dimmuborgir.aspx "Dimmu Borgir"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070515040459/http://www.decibelmagazine.com/features/jun2007/dimmuborgir.aspx |date=2007-05-15 }}. ''Decibel'', June 2007. Prístup: [[10. september|10. septembra]] [[2007]].</ref> V súčasnosti patria medzi miláčikov kritiky švédski tradicionalisti [[Watain]],<ref>Begrand, Adrien. [http://www.popmatters.com/pm/music/reviews/42007/watain-sworn-to-the-dark/ "Watain: ''Sworn to the Dark''"]. ''PopMatters'', [[19. jún]], [[2007]]; Harris, Chris, and Jon Wiederhorn. [http://www.mtv.com/news/articles/1550858/20070125/shadows_fall.jhtml "Metal File: Watain, Shadows Fall, Furze & More News That Rules"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080412144421/http://www.mtv.com/news/articles/1550858/20070125/shadows_fall.jhtml |date=2008-04-12 }}. MTV.com, [[26. január]], [[2007]]. Prístup: [[10. september|10. septembra]], [[2007]].</ref> francúzski experimentátori [[Deathspell Omega]],<ref>Freeman, Phil. [http://www.villagevoice.com/music/0736,freeman,77696,22.html "Deathspell Omega's ''Fas—Ite, Maledicti, In Ignem Aeternum''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. ''Village Voice'', [[4. september|4. septembra]] [[2007]]; Jurek, Thom. [http://wm05.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:fnfixzt5ldde "Deathspell Omega: ''Fas—Ite, Maledicti, In Ignem Aeternum''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. All Music Guide. Prístup: [[10. september|10. septembra]] [[2007]]</ref> a americký one-man-band [[Xasthur]].<ref>Stosuy, Brandon. [https://web.archive.org/web/20071024132507/http://www.pitchforkmedia.com/article/record_review/38838-subliminal-genocide "Xasthur: ''Subliminal Genocide''"]. ''Pitchfork'', [[10. október|10. októbra]] [[2006]]; Rivadavia, Eduardo. [http://wm05.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:acfwxqedldae "Xasthur: ''Subliminal Genocide''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. All Music Guide. Prístup: [[10. september|10. septembra]], [[2007]]</ref> ==== Power metal ==== {{Hlavný článok|Power metal}} [[Súbor:Hammerfall group.jpg|vľavo|náhľad|160px|[[HammerFall]] po absolvovaní koncertu v talianskom Miláne roku 2005.]] Powermetalová scéna vznikla v 90. rokoch na protest proti príkrosti death a black metalu.<ref name="Genre - Power Metal">"[http://www.allmusic.com/explore/style/d11959 Genre - Power Metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111229033524/http://www.allmusic.com/explore/style/d11959 |date=2011-12-29 }}". [[All Music Guide]]. Prístup: [[20. marec|20. marca]] [[2007]].</ref> Napriek tomu, že v Severnej Amerike sa power metal držal viac-menej v undergrounde, v Európe, Japonsku a v Južnej Amerike sa tešil obrovskej obľube. V power metale stojí na prvom mieste vzletná, epická melodika a tematika, ktorá „apeluje na poslucháčov zmysel pre udatnosť a krásu.“<ref>Christe (2005), str. 381</ref> Základy tohto soundu položila v polovici 80. rokov nemecká skupina [[Helloween]], ktorá skĺbila power riffy, melodiku, vysoký, „čistý“ spev kapiel ako Judas Priest a Iron Maiden s rýchlosťou a energiou thrashu, „vytvoriac tak zvuk, ktorý dnes poznáme pod menom power metal.“<ref>"[http://www.allmusic.com/artist/helloween-p4471 Helloween - Biography]". [[All Music Guide]]. Prístup: [[8. apríl]]a [[2007]].</ref> V USA patrili medzi priekopníkov štýlu newyorské skupiny [[Manowar]] a [[Virgin Steele]]. Fošňa ''Rising Force'' od [[Yngwie Malmsteen|Yngwieho Malmsteena]] mala nemalú zásluhu na spopularizovaní pekelne rýchleho gitarového štýlu, známeho ako „shredding“, a jeho pričinením sa tiež ujal metal s prvkami vážnej hudby. Tieto zdokonalenia mali veľký vplyv na power metal. Sound tradičnejších powermetalistov, ako sú [[HammerFall]] zo Švédska, [[DragonForce]] z Anglicka a [[Iced Earth]] z Floridy, je spätý s klasickým štýlom [[Nová vlna britského heavy metalu|NWOBHM]].<ref>See, e.g., Reesman, Bryan. [http://wc02.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:gbfpxquhld0e "HammerFall: ''Glory to the Brave''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. Allmusic; Henderson, Alex. [http://wc02.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:wnfrxquald6e "DragonForce: ''Sonic Firestorm''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. Allmusic. Prístup: [[11. november|11. novembra]] [[2007]]</ref> Mnohé powermetalové skupiny používajú klávesistov, niekedy tiež spolupracujú so symfonickými orchestrami či opernými spevákmi a speváčkami, čím dodávajú tejto hudbe [[Power metal#Symfonický power metal|„symfonický“ ráz]]. K takýmto kapelám patria [[Kamelot (metalová skupina)|Kamelot]] z Floridy, [[Nightwish]] z Fínska, [[Rhapsody of Fire]] z Talianska a Catharsis z Ruska. Power metal má silnú divácku základňu jednak v Japonsku, jednak v Južnej Amerike, kde sa tešia popularite skupiny ako Angra z Brazílie či Rata Blanca z Argentíny. Blízkym príbuzným power metalu je [[progresívny metal]], ktorý si osvojil komplexný kompozičný prístup skupín ako [[Rush (skupina)|Rush]] alebo [[King Crimson]]. Priekopníkmi tohto štýlu sú americké kapely Queensrÿche, Fates Warning a [[Dream Theater]]. K predstaviteľom fúzie power a prog-metalu patria Symphony X z New Jersey, ktorých gitarista Michael Romeo je jedným z najuznávanejších shred gitaristov poslednej doby.<ref name="Genre - Progressive Metal">"[http://www.allmusic.com/explore/style/progressive-metal-d2952 Genre - Progressive Metal]". [[All Music Guide]]. Prístup: [[20. marec|20. marca]], [[2007]].</ref> ==== Doom a gothic metal ==== {{Hlavný článok|Doom metal|Gotický metal}} Ako pomaly sa pohybujúci protiklad typického heavy metalu sa v polovici 80. rokov zrodila nová metalová odnož – doom metal – udržovaná nažive kapelami ako Saint Vitus, The Obsessed, Trouble či [[Candlemass]]. Po hudobnej i textovej stránke vychádza prevažne z ranej tvorby Black Sabbath<ref>Christe (2005), str. 354</ref> a ich súčasníkov [[Blue Cheer]], Pentagram a Black Widow.<ref name="DoomM">"[http://www.doom-metal.com/history.html The History of Doom metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100829042657/http://www.doom-metal.com/history.html |date=2010-08-29 }}". doom-metal.com. Prístup: [[21. marec|21. marca]] [[2007]].</ref> Doom a jeho odnože pomohla definovať taktiež skupina [[The Melvins]].<ref>Begrand, Adrien. "[http://www.popmatters.com/columns/begrand/060215.shtml Blood and Thunder: The Profits of Doom]". [[15. február]], [[2006]]. PopMatters.com. Prístup: [[8. apríl]]a [[2007]].</ref> Zatiaľ čo väčšina heavymetalových štýlov preferuje rýchlejšie tempá a technickú dokonalosť, doom metal sa vyznačuje pomalším tempom, hutnými tónmi, ponurosťou, melanchóliou ako aj atmosférickosťou, využívanou však i v iných metalových odnožiach.<ref name="NYT1">Wray, John. "[http://www.nytimes.com/2006/05/28/magazine/28artmetal.html?ei=5090&en=68f0bcd99797d7a3&ex=1306468800&partner=rssuserland&emc=rss&pagewanted=all Heady Metal]". ''New York Times'', [[28. máj]]a [[2006]]. Prístup: [[21. marec|21. marca]] [[2007]].</ref> Debutový album anglickej skupiny [[Cathedral]] s názvom ''Forest of Equilibrium'' (1991) pomohol vyvolať novú doommetalovú vlnu. Skupiny [[Paradise Lost]], [[My Dying Bride]], [[Anathema]] a ich zmes doom a death metalu majú zásluhu na rozvoji európskeho gothic metalu<ref>Sharpe-Young (2007), str. 246, 275; pozri aj Stéphane Leguay, "Metal Gothique" in ''Carnets Noirs'', éditions E-dite, 3e édition, 2006, ISBN 2-84608-176-X</ref>, zastupovaného napr. nórskymi kapelami [[Theatre of Tragedy]] a [[Tristania]], a ktorý využíva rôzne druhy spevu a viacero spevákov či speváčok. V USA uviedli tento štýl newyorčania [[Type O Negative]].<ref>Sharpe-Young (2007), str. 275</ref> Gothicmetalové skupiny, predovšetkým [[Therion]] zo Švédska, primiešavali do svojej tvorby orchestrálne prvky. Následkom toho sa vytvorilo podhubie, z ktorého vzišli [[Symfonický metal|symfometalové]] skupiny ako [[Virgin Black]] z Austrálie, [[Nightwish]] z Fínska, či [[Within Temptation]] a [[After Forever]] z Holandska. Koncom 80. rokov sa na metalovej scéne zjavila nová odnož menom [[sludge metal]], ktorá miesila dovedna [[hardcore punk|hardcore]] a [[doom metal|doom]]. V New Orleans, kde sa nachádza najvýznamnejšia scéna, patrili medzi vedúce kapely [[Eyehategod]] a [[Crowbar]]. Na samom počiatku nasledujúceho desaťročia vyvolali kalifornské kapely [[Kyuss]] a [[Sleep]], inšpirované staršími doommetalovými kapelami, vlnu [[stoner metal]]u,<ref>Christe (2005), str. 356</ref> zatiaľ čo v Seattli skupina [[Earth]] pomohla vytvoriť ďalšiu doomovú odnož zvanú drone metal.<ref>Jackowiak, Jason. "[http://www.splendidezine.com/review.html?reviewid=1125311580560974 Hex: Or Printing in the Infernal Method] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080927052955/http://www.splendidezine.com/review.html?reviewid=1125311580560974 |date=2008-09-27 }}". Splendid Magazine, September 2005. Prístup: [[21. marec|21. marca]] [[2007]].</ref> Koniec 90. rokov sa niesol v znamení nových kapiel, ako napr. [[Goatsnake]] (klasický stoner/doom) a [[Sunn O)))]] (zmes doom, drone a dark ambient metalu), obe pochádzajúce z oblasti Los Angeles. ''New York Times'' prirovnal ich tvorbu k „indickému raga v ohnisku zemetrasenia“.<ref name="NYT1"/> === Nové fúzie: 90. roky a prvá dekáda 21. storočia === {{Hlavný článok|Alternatívny metal|Nu metal}} Na počiatku 90. rokov začali grungeové kapely na čele s Nirvanou vytláčať komerčný metal do ústrania, čím sa vytváral priestor pre nástup [[Alternatívny rock|alternatívneho rocku]].<ref>Christe (2005), str. 314 – 316; Weinstein (1991), str. 278</ref> Grunge bol síce ovplyvnený heavymetalovým soundom, ale odmietal výstrelky komerčných metalistov, ich „nablýskané a virtuózne sóla“ či dychtivosť po účinkovaní na [[Music Television|MTV]].<ref name="Covach"/> [[Súbor:Pantera_1987-2003_lineup.jpg|thumb|Pantera patrila v prvej polovici 90. rokov medzi popredné metalové spolky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pantera biography|priezvisko=Birchmeier|meno=Jason|vydavateľ=Allmusic|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref>]] Obľuba glam metalu klesala nielen následkom úspechu grungeových skupín,<ref>Christe (2005), str. 240</ref> ale tiež zásluhou narastajúcej popularity Metallicou a thrashom ovplyvneného [[groove metal]]u, ktorý vytvorili kapely [[Pantera]] a [[White Zombie]].<ref>Birchmeier, Jason. "[http://www.allmusic.com/artist/pantera-p5099 Pantera]". Allmusic.com. Prístup: [[19. marec|19. marca]] [[2007]].</ref> Niektorým novým skupinám sa podarilo dosiahnuť komerčný úspech; napr. album ''Far Beyond Driven'' od Pantery bodoval v roku 1994 v rebríčku ''Billboard'', ale „v bezvýrazných očiach mainstreamu bol metal už po smrti.“<ref>Christe (2005), str. 314</ref> Niektoré kapely sa snažili prispôsobiť novým podmienkam. V roku 1996 vystupovala na festivale Lollapalooza skupina Metallica, ktorej členovia si nechali predtým ostrihať vlasy. Niet sa čo diviť, že po tomto kroku „sa dostavili už dlhšiu dobu sa hromadiace reakcie a odklon publika.“<ref>Christe (2005), str. 321</ref> Ale nemožno poprieť fakt, že „koncom 90. rokov bola Metallica pravdepodobne najpopulárnejšou modernou rockovou skupinou na svete.“<ref>Christe (2005), str. 331</ref> Podobne ako Jane’s Addiction, tak isto aj mnohé iné populárne hudobné skupiny 90. rokov, majúce korene v heavy metale, spadajú do nesúrodého hudobného smeru nazývaného „alternatívny metal“.<ref name="alternativemetal">{{cite web|title=Genre—Alternative Metal|author=|publisher=[[All Music Guide]]|date=|url=http://www.allmusic.com/explore/style/alternative-metal-d2697|accessdate=2007-03-26}}</ref> Pod týmto názvom sa skrýva široké spektrum kapiel, ktoré vnášali do metalu prvky mnohých iných hudobných štýlov. Pod pojem „alternatívny metal“ sa zahŕňa taktiež grungeová kapela [[Alice in Chains]], či rôzne cross-overové kapely, napr: [[Faith No More]] (alternatívny rock s prvkami punku, [[funk]]u, metalu a [[hip hop (hudba)|hip hopu]]), Primus (prvky funku, punku, [[thrash metal]]u a experimentálnej hudby), [[Tool (hudobná skupina)|Tool]] (metal zmiešaný s [[progresívny rock|progresívnym rockom]]), [[Ministry]] (metal plus industriálna hudba), Marilyn Manson (uberal sa podobným smerom, ale navyše využíval šokový efekt spopularizovaný Alicom Cooperom). Napriek tomu, že alternatívni metalisti nevytvárali jednoliatu scénu, spájala ich ochota experimentovať s metalom, ako aj odpor k vyčačkanému glam metalu (čo neplatí o Marylin Manson a White Zombie, ktorí sa takisto spájajú s alternatívnym metalom).<ref name="alternativemetal"/> Zlátanina štýlov a soundov reprezentovala „farbistý výsledok metalu a spolu s ním sa postavili tvárou v tvár okolitému svetu.“<ref>Christe (2005), str. 236</ref> Približne v druhej polovici 90. rokov sa odrazu začalo hovoriť o oživení metalu v USA, vychádzajúcom z vlny alternatívneho metalu.<ref>Christe (2005), str. 333</ref> Kapely ako [[P.O.D.]], [[Korn (metalová skupina)|Korn]], [[Papa Roach]], [[Limp Bizkit]], [[Slipknot]] a [[Linkin Park]], ktorým prischla prezývka „nu metal“, dali dohromady nový hudobný štýl, ktorý sa kolísal medzi rytmami death metalu a hip hopu. Zmes surových gitár, [[Rap (hudba)|rapových]] vokálov a zvukových trikov dokázala, že sa „všekultúrny metal môže oplatiť.“<ref>Christe (2005), str. 338</ref> K tomu, že si nu metal získal priazeň komerčného publika, dopomohli predovšetkým dve skutočnosti: prítomnosť na MTV a putovný festival Ozzyho Osbourna „[[Ozzfest]]“, prvýkrát uvedený v roku 1996, vďaka ktorému sa začalo medzi novinármi povrávať o obrode heavy metalu.<ref>Christe (2005), str. 335</ref> V roku 1996 vyšiel album ''Life Is Peachy'' od Korn, aby sa vzápätí stal prvým numetalovým albumom, ktorému sa podarilo dostať do hitparády top 10. Dva roky nato sa ich ďalší štúdiový počin ''Follow the Leader'' umiestnil dokonca na prvom mieste. V roku 1999 ''Billboard'' uviedol, že v USA je viac než 500 špecializovaných metalových rozhlasových relácií, čo je temer trojnásobok v porovnaní s rokom 1989.<ref>Christe (2005), str. 353</ref> Napriek obrovskej popularite nu metalu, metalisti ho nedokázali v plnej miere uznať.<ref>Christe (2005), str. 341</ref> Niekedy okolo roku 2003 nu metal a jemu spriaznené štýly dosiahli vrchol popularity a postupne sa začali vytrácať do úzadia, i keď niektoré skupiny, napr. [[System of a Down]], si naďalej udržovali značný vplyv.<ref>{{cite web | last = D'angelo | first = Joe | title = Nu Metal Meltdown | publisher = MTV.com | date = 2003-01-24 | url = http://www.mtv.com/bands/m/metal_meltdown/news_feature_030124/index.jhtml | accessdate = 2007-03-28 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20070208190614/http://www.mtv.com/bands/m/metal_meltdown/news_feature_030124/index.jhtml | archivedate = 2007-02-08 }}</ref> === Najnovšie trendy: 2005 - súčasnosť === [[Súbor:Masters of Rock 2007 - Children of Bodom - 08.jpg|náhľad|[[Children of Bodom]] naživo na festivale Masters of Rock v roku 2007]] Ani v novom miléniu nestráca metal nič zo svojej popularity, predovšetkým v kontinentálnej Európe. V novom tisícročí sa Škandinávia stáva oblasťou chrliacou novátorské a úspešné kapely, zatiaľ čo v Belgicku, Holandsku a predovšetkým Nemecku má metal najväčší odbyt.<ref>K. Kahn-Harris, ''Extreme Metal: Music and Culture on the Edge'' (Oxford: Berg, 2007), ISBN 1-84520-399-2, str. 86 a 116.</ref> Medzi zabehané metalové kapely, ktoré dokázali umiestniť hneď niekoľko albumov do nemeckých rebríčkov top 20 v rokoch 2003 – 2008, sa zaradili fínski [[Children of Bodom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finland's Children Of Bodom Debut At #22 On Billboard Chart With New Album, 'Blooddrunk' | url = http://www.guitarplayer.com/article/finland--39;s/April-2008/35205 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Guitar Player | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiVCU59l archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110503203329/http://www.guitarplayer.com/article/finland--39;s/April-2008/35205 | dátum archivácie = 2011-05-03 }}</ref>, nórski Dimmu Borgir<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chartverfolgung / Dimmu Borgir / Long play | url = http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Dimmu+Borgir/?type=longplay | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = music line.de | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiVpMP9i archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160309200130/http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/dimmu%20borgir?type=longplay | dátum archivácie = 2016-03-09 }}</ref>, Nemci [[Blind Guardian]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chartverfolgung / Blind Guardian / Long play | url = http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Blind+Guardian/?type=longplay | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = music line.de | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiWICFm3 archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161222235444/http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Blind%20Guardian/?type=longplay | dátum archivácie = 2016-12-22 }}</ref> a švédski [[HammerFall]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chartverfolgung / Hammer Fall / Long play | url = http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/HAMMERFALL/?type=longplay | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = music line.de | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiYWL3qD archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161225145733/http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/HammerFall/?type=longplay | dátum archivácie = 2016-12-25 }}</ref> V polovici desaťročia sa [[metalcore]], zmes extrémneho metalu a [[hardcore punk]]u <ref>Weinstein (2000), str. 288; Christe (2005), str. 372</ref>, ukazuje ako silný komerčný hráč. Korene má v štýle [[crossover thrash]], ktorý v polovici 80. rokov rozvinuli kapely typu [[Suicidal Tendencies]], [[Dirty Rotten Imbeciles]] a [[Stormtroopers of Death]]. <ref>Christe (2005), str. 184</ref> V priebehu 90. rokov sa metalcore držal prevažne v podzemí; <ref>Christe (2005), str. 184.</ref> medzi rané kapely patria [[Earth Crisis]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Shai Hulud, interview with Punknews.org - 05/28/08 |url=http://www.ruleeverymoment.com/media/interviews/interview.php?id=43 |dátum prístupu=2012-02-17 |poznámka=As far as coining the term 'metalcore' or coining a sound, I don’t think we did. There were bands before Shai Hulud started that my friends and I were referring to as 'metalcore'. Bands like Burn, Deadguy, Earth Crisis, even Integrity. |url archívu=https://web.archive.org/web/20160304091843/http://www.ruleeverymoment.com/media/interviews/interview.php?id=43 |dátum archivácie=2016-03-04 }}</ref> <ref name="am">Mudrian, Albert (2000). ''Choosing Death: The Improbable History of Death Metal and Grindcore''. Feral House. ISBN 1-932595-04-X. str. 222-223</ref><ref name=ig>Ian Glasper, ''Terrorizer'' č. 171, jún 2008, str. 78, "here the term (metalcore) is used in its original context, referencing the likes of Strife, Earth Crisis, and Integrity (...)"</ref>, [[Converge]] <ref name=am/> [[Hatebreed]]<ref name=ig/><ref name="rh">Ross Haenfler, ''Straight Edge: Clean-living Youth, Hardcore Punk, and Social Change'', Rutgers University Press. ISBN 0-8135-3852-1 str. 87-88</ref>, [[Hatebreed]] a [[Shai Hulud]]. <ref name=killyour>{{cite web |title=Kill Your Stereo - Reviews: Shai Hulud - Misanthropy Pure |url=http://www.killyourstereo.com/reviews/169/shai-hulud-misanthropy-pure/ |accessdate=2012-02-17 |quote=Shai Hulud, a name that is synonymous (in heavy music circles at least) with intelligent, provocative and most importantly unique metallic hardcore. The band’s earliest release is widely credited with influencing an entire generation of musicians |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120327210110/http://www.killyourstereo.com/reviews/169/shai-hulud-misanthropy-pure/ |archivedate=2012-03-27 }}</ref><ref>Mason, Stewart. [http://www.allmusic.com/artist/p202929 Shai Hulud at Allmusic]. Prístup: 17. február 2012. "A positively themed metalcore band with some [[Straight edge|straight-edge]] and [[Christianity|Christian]] leanings, the influential Shai Hulud have maintained a strong band identity since their original formation in the mid-'90s".</ref> Okolo roku 2004 bol už melodický metalcore, ovplyvnený taktiež [[melodický death metal|melodickým death metalom]], natoľko populárny, že nahrávky The End of Heartache od [[Killswitch Engage]] a [[The War Within]] od [[Shadows Fall]] sa dostali na 21. a 20. miesto v albumovej hitparáde Billboard. <ref>{{cite web|title=Killswitch Engage|author=|publisher=[[Roadrunner Records]]|date=|url=http://www.roadrunnerrecords.com/artists/KillswitchEngage/bio.aspx/|accessdate=2007-03-17|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070303115902/http://www.roadrunnerrecords.com/artists/KillswitchEngage/bio.aspx|archivedate=2007-03-03}} {{cite web|title=Shadows Fall|author=|publisher=[[Atlantic Records]]|date=|url=http://www.atlanticrecords.com/shadowsfall/about/|accessdate=2007-03-17|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070927013557/http://www.atlanticrecords.com/shadowsfall/about/|archivedate=2007-09-27}}</ref> [[Súbor:BulletForMyValentine2006.PNG|thumb|right|220px|[[Bullet for My Valentine]] patria medzi popredné kapely na [[metalcore]]ovej scéne.]] Fever, tretí štúdiový album waleskej skupiny [[Bullet for My Valentine]], sa umiestnil na tretej priečke v rebríčku [[Billboard 200]] a na prvých priečkach v rebríčkoch [[Billboard]] [[Alternatívny rock|Alternative]] a Billboard [[Rock]], čím sa stal najúspešnejším albumom v histórii skupiny.<ref name="Fever-Top3">{{cite web|url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=139610|title=BULLET FOR MY VALENTINE's ''Fever'' Cracks U.S. Top 3|publisher= [[Roadrunner Records]]|work=[[Blabbermouth.net]]|date=2010-05-05|accessdate= 2010-05-10}}</ref> V posledných rokoch sa metalcorové kapely tešia stále väčšej pozornosti na Ozzfeste a [[Download Festival]]e. V roku 2006 sa dostáva do rebríčka Billboard top 10 groovemetalová skupina [[Lamb of God]] s nahrávkou Sacrament. Úspech týchto a iných skupín, ku ktorým patrí napr. [[Mastodon (skupina)|Mastodon]] (zmes progresívneho a sludge metalu) alebo [[Trivum]] (metalcore/thrash metal), mal za následok, že sa začalo povrávať o obrode amerického metalu, poniektorými kritikmi prezývanej „Nová vlna amerického heavy metalu“.<ref>Sharpe-Young, Garry, ''New Wave of American Heavy Metal'' [http://books.google.com/books?id=uIIf03bGyAAC&pg=PP10&dq=nwoahm&ei=a7ohSNGYCrW2iQGP95nFDQ&sig=yhEpvA_dhNF6I5YwMJACJGRA3XY#PPP10,M1 (link)]. {{cite web |author=Edward, James |title=The Ghosts of Glam Metal Past |url=http://www.lotfp.com/content.php?editorialid=64 |publisher=Lamentations of the Flame Princess |accessdate=2008-04-27 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20121016090303/http://www.lotfp.com/content.php?editorialid=64 |archivedate=2012-10-16 }} {{cite web| url = http://www.popmatters.com/columns/begrand/051014.shtml| publisher = Popmatters| title = Blood and Thunder: Regeneration| author = Begrand, Adrien| accessdate = 2008-05-14}}</ref> Z metalcoru vychádza tiež [[mathcore]], rytmicky komplikovanejší a progresívnejší štýl, ktorý priniesli na svetlo sveta kapely ako [[The Dillinger Escape Plan]], [[Converge]], či [[Protest the Hero]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Stewart-Panko|meno=Kevin|titul=The Decade in Noisecore|periodikum=Terrorizer|číslo=75|mesiac=Február|rok=2000|strany=22–23}}</ref> Hlavnou črtou mathcoru je využívanie netradičných taktov, čím sa rytmicky veľmi ponáša na [[free jazz]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kahn-Harris|meno=Keith|titul=Extreme Metal|vydavateľ=Berg Publishers|rok=2007|isbn=1-84520-399-2|strany=4|poznámka=Contemporary grindcore bands such as The Dillinger Escape Plan ... have developed [[Experimentálny metal|avant-garde]] versions of the genre incorporating frequent time signature changes and complex sounds that at times recall free jazz.}}</ref> Názov „retro metal“ sa v angličtine používa v súvislosti so skupinami hrajúcimi v štýle skupín ako [[The Sword]] (Texas, USA), [[High on Fire]] (Kalifornia, USA), [[Witchcraft (hudobná skupina)|Witchcraft]]<ref name=AMAgeofWinters>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rivadavia | meno = E. | odkaz na autora = | titul = The Sword: Age of Winters | url = http://www.allmusic.com/album/age-of-winters-r820095/review | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Allmusic | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wXocRYKR archív] 2011-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> (Švédsko) či [[Wolfmother]] <ref name=AMAgeofWinters/><ref name="WRS">[http://www.rollingstone.com/artists/wolfmother Wolfmother]. ''Rolling Stone'', 18. apríl 2006. Prístup: 31. marec 2007. {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070308152431/http://www.rollingstone.com/artists/wolfmother |date=2007-03-08 }}</ref> (Austrália). Album skupiny The Sword ''Age of Winters'' (2006) je silno inšpirovaný prácou Black Sabbath a Pentagram-u <ref name=Begrand2006>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Begrand | meno = A. | odkaz na autora = | titul = The Sword: Age of Winters | url = http://www.popmatters.com/pm/review/the_sword_age_of_winters | dátum vydania = 2006-02-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pop Matters | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wXjhNrXn archív] 2011-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>; Witchcraft do svojej hudby zakomponovali prvky [[folk rock]]u a psychedelického rocku;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rivadavia | meno =E. | odkaz na autora = | titul = Witchcraft | url = http://www.allmusic.com/artist/witchcraft-p391961/biography | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Allmusic | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wXpTw2ug archív] 2011-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> a [[Wolfmother (album)|rovnomenný debutový album]] kapely Wolfmother sa vyznačuje „organmi v štýle Deep Purple“, „akordovými riffami hodnými Jimmyho Pagea“ a zavýjaním speváka Andrewa Stockdalea, „na ktoré Robert Plant nemá“. "<ref name="WRS"/> Skladba „Woman“ z tohoto albumu získala v roku 2007 cenu Grammy za [[Grammy Award for Best Hard Rock Performance|najlepší hardrockový výkon]], zatiaľ čo „Eyes of the Insane“ od Slayer získala cenu v kategórii najlepší metalový výkon. V roku 2008 Slayer dostal opäť Grammy za najlepší metalový výkon, tentoraz za skladbu „Final Six“. Metallice sa dostalo tejto pocty v roku 2009 za skladbu „My Apocalypse“. Medzi ďalšie udalosti v metalovom svete možno zaradiť nedávne vzkriesenie thrash metalu, či nedávny zrod ‚djent‘ scény. Djent vznikol po roku 2010 ako odnož regulárneho [[Progresívny metal|progresívneho metalu]].<ref name="secrets">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bowcott|meno=Nick|titul=Meshuggah Share the Secrets of Their Sound|url=http://www.guitarworld.com/meshuggah-share-secrets-their-sound|autor=[[Guitar World]]|vydavateľ=[[Future US]]}} (26. jún 2011)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Angle|meno=Brad|titul=Interview: Meshuggah Guitarist Fredrik Thordendal Answers Reader Questions|url=http://www.guitarworld.com/interview-meshuggah-guitarist-fredrik-thordendal-answers-reader-questions|autor=[[Guitar World]]|vydavateľ=[[Future US]]}} (23. júl 2011)</ref> Vyznačuje sa progresívnou, rytmickou a technickou komplexnosťou, značne skreslenými gitarami, palm mutingom, synkopickými riffmi<ref name=Guardian>[http://www.guardian.co.uk/music/2011/mar/03/djent-metal-geeks "Djent, the metal geek's microgenre"]. ''The Guardian''. 3. marec 2011</ref> a [[virtuóz]]nymi gitarovými sólami.<ref name="secrets"/> Medzi ďalšie typické črty patrí rozsiahle používanie sedem-, osem- a deväť-strunových gitár.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kennelty|meno=Greg|titul=Here's Why Everyone Needs To Stop Complaining About Extended Range Guitars|url=http://www.metalinjection.net/editorials/heres-why-everyone-needs-to-stop-complaining-about-extended-range-guitars|vydavateľ=Metal Injection}}</ref> Medzi djentové skupiny sa zaraďujú [[Meshuggah]], Sikth, TesseracT<ref name=Concealingfate>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rivadavia|meno=Eduardo|titul=Concealing Fate|url=http://www.allmusic.com/album/concealing-fate-r2166510|autor=[[Allmusic]]|vydavateľ=[[Rovi Corporation]]}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TesseracT Unveil New Video|url=http://www.guitarworld.com/tesseract-unveil-new-video|autor=[[Guitar World]]|vydavateľ=[[Future US]]|dátum prístupu=2011-10-17}} (16. marec 2011)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rivadavia|meno=Eduardo|titul=One|url=http://www.allmusic.com/album/one-r2139772/review|autor=[[Allmusic]]|vydavateľ=[[Rovi Corporation]]}}</ref> a Textures.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bland|meno=Ben|titul=Textures – Dualism (Album Review)|url=http://www.stereoboard.com/content/view/168090/9|vydavateľ=Stereoboard.com}} (3. október 2011)</ref> == Ženy v heavy metale == [[Obrázok:Frozen Crown (23) - 52849994682.jpg|thumb|right|upright=1|Giada Etro zo skupiny Frozen Crown (''vľavo'') a Federica Lanna zo skupiny Volturian (''vpravo'') počas spoločného vystúpenia.]] [[Obrázok:Voice of Baceprot op het Valkhof Festival 2022 03.jpg|thumb|Indonézska čisto ženská skupina Voice of Baceprot na festivale Valkhof 2022.]] Už od úplných počiatkov žánru sa v heavy metale angažujú aj ženy. Veľkú zásluhu na tomto angažmáne mala Esther „Jinx“ Dawsonová, speváčka a líderka skupiny Coven, keď na konci 60. rokov 20. storočia uviedla do metalovej kultúry „[[Rohatá ruka|gesto paroháča]]“, a to súbežne s raným využívaním satanských motívov v rockovej hudbe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |dátum=2021-08-18 |titul=The Forgotten Mother of Metal Music and Birth of the "Devil's Horns" |url=https://atomicredhead.com/2021/08/18/the-forgotten-mother-of-metal-music-and-birth-of-the-devils-horns/ |dátum prístupu =2023-06-15 |vydavateľ=Atomic Redhead |jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Cooper |meno=Leonie |dátum=2021-02-22 |titul=The Unsung: Jinx Dawson invented rock's devil horns – but a man took all the credit |url=https://thefortyfive.com/opinion/jinx-dawson-coven/ |dátum prístupu =2023-06-15 |vydavateľ=The Forty-Five |jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Trapp |meno=Philip|dátum=2021-04-21 |titul=Where Did Metal's 'Devil Horns' Hand Gesture Really Come From? |url=https://loudwire.com/where-did-metal-devil-horns-hand-come-from/ |dátum prístupu=2023-06-15 |vydavateľ=Loudwire |jazyk=en}}</ref> Ďalší míľnik nastal v 70. rokoch, keď sa v roku 1973 sformovala skupina Genesis, predchodkyňa skupiny Vixen. V roku 1978, počas vzostupu [[Nová vlna britského heavy metalu|novej vlny britského heavy metalu]], vznikla skupina [[Girlschool]], ktorá v roku 1980 spolupracovala so skupinou [[Motörhead]] pod pseudonymom Headgirl. Počnúc rokom 1982 zaznamenala [[Doro Pesch]], prezývaná „Metalová kráľovná“, veľký úspech v celej Európe (inšpirovala vznik ďalších metalových kapiel s frontmankami, ako napríklad španielskej Santa v roku 1983),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Bomb |meno=Cherry |dátum=2019-12-16 |titul=Forget Santa Claus! Bang Your Head to 80s Spanish Metal Demons SANTA |url=https://metalinjection.net/editorials/back-in-the-day/forget-santa-claus-bang-your-head-to-80s-spanish-metal-demons-santa |access-date=2023-04-04 |vydavateľ=Metal Injection |jazyk=en-US}}</ref> pričom viedla nemeckú kapelu [[Warlock]], než začala svoju sólovú kariéru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=BraveWords |titul=DORO – The Queen Of Metal Documentary 2021 Streaming |url=https://bravewords.com/news/doro-the-queen-of-metal-documentary-2021-streaming |dátum prístupu =2023-04-04 |vydavateľ=bravewords.com |dátum=2021-09-29 |jazyk }}</ref> V roku 1983 debutovala ďalšia priekopníčka heavy metalu, Mari Hamada, ktorá bola v Japonsku veľmi úspešná od 80. rokov až do začiatku 21. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Yusuke |priezvisko=Tsuruta |dátum=2023-06-22 |titul=Mari Hamada's Outlook on Life, Death Reflected in New Heavy Metal Album |url=https://japannews.yomiuri.co.jp/culture/music/20230622-117617/ |dátum prístupu =2024-01-19 |vydavateľ=japannews.yomiuri.co.jp |jazyk=en}}</ref> V tom istom roku sa [[Lita Fordová]] vydala na úspešnú sólovú metalovú kariéru po pôsobení v krátkodobej čisto ženskej rockovej kapele [[The Runaways]] v druhej polovici 70. rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biography.com/people/lita-ford-17169494|titul=Lita Ford|vydavateľ=Biography|jazyk=en-us|dátum prístupu =2018-03-26|url archívu =https://web.archive.org/web/20180323060710/https://www.biography.com/people/lita-ford-17169494|dátum archivácie=2018-03-23|url-status=dead}}</ref> Leather Leone, ktorá debutovala v roku 1985 ako hlavná speváčka americkej kapely Chastain, bola priekopníčkou v oblasti [[Power metal|powermetalového]] spevu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Leather |url=https://www.metal.it/group.aspx/15868/leather/ |dátum prístupu=2024-05-16 |vydavateľ=www.metal.it}}</ref> V roku 1986 vydala svoj prvý album nemecká thrashmetalová kapela Holy Moses, na čele ktorej stála priekopníčka growlingu Sabina Classen.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Lawson |meno=Dom |dátum=2020-09-25 |titul=Holy Moses revolutionised the 80s thrash scene. Why don't more people know about them? |url=https://www.loudersound.com/features/holy-moses-revolutionised-the-80s-thrash-scene-why-dont-more-people-know-about-them |dátum prístupu=2023-04-04 |vydavateľ=Louder |jazyk=en}}</ref> Basistka kapely [[Bolt Thrower]], Jo Bench, bola už od svojho vstupu do kapely v roku 1987 inšpiráciou pre ďalšie hudobníčky, ktoré sa rozhodli hrať metal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Kelly |meno=Kim |dátum=2016-09-22 |titul=No Guts, No Glory: How Bolt Thrower's Jo Bench Inspired a Generation of Metal Musicians |url=https://www.vice.com/en/article/no-guts-no-glory-how-bolt-throwers-jo-bench-inspired-a-generation-of-metal-musicians/ |dátum prístupu=2024-05-16 |vydavateľ=Vice |jazyk=en}}</ref> Medzi ďalšie ženy hrajúce na nástroje v metalovom, dominantne mužskom prostredí, patrili dcéra [[Shirley Jane Templová|Shirley Temple]], Lori Black ([[The Melvins]]), Kate Reddy z krishnacoreovej kapely 108 a Kim Deal ([[Pixies]]). V roku 1994 sa [[Liv Kristine]] pripojila k nórskej [[Gotický metal|gothic metalovej]] kapele [[Theatre of Tragedy]], kde svojím „anjelským“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.napalmrecords.com/band/?bandID=40&alphabetID=21 |titul=Artists – LIv Kristine |vydavateľ=[[Napalm Records]] |dátum=2012 |dátum prístupu =2014-04-16 |url archívu =https://web.archive.org/web/20140416174541/http://www.napalmrecords.com/band/?bandID=40&alphabetID=21 |dátum archivácie=2014-04-16 |url-status=dead }}</ref> čistým ženským spevom kontrastovala s mužským deathmetalovým [[Death growl|hrdelným spevom]]. V roku 1996 vznikla fínska kapela [[Nightwish]], v ktorej spievala [[Tarja Turunen]]. Nasledovali ďalšie ženy na čele heavymetalových kapiel, ako napríklad [[Halestorm]], [[In This Moment]], [[Within Temptation]], [[Arch Enemy]] a [[Epica]]. Liv Kristine sa objavila v titulnej skladbe albumu ''[[Nymphetamine]]'' kapely [[Cradle of Filth]] z roku 2004, ktorý bol nominovaný na [[Cena Grammy za najlepší metalový výkon|cenu Grammy 2004 v kategórii Najlepší metalový výkon]].<ref name="usatoday">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.usatoday.com/life/music/news/2004-12-07-grammy-nominee-list_x.htm |titul=usatoday.com – Grammy Award Nominees in Top Categories |dátum=2004-07-12 |vydavateľ=[[USA Today]] |Dátum prístupu=2012-09-07}}</ref> V roku 2013 vyhrala skupina Halestorm cenu Grammy v kombinovanej kategórii Najlepší hardrockový/metalový výkon za skladbu „Love Bites (So Do I)“.<ref name="usatoday" /> V roku 2021 boli v kategórii Najlepší metalový výkon nominované skupiny In This Moment, Code Orange a Poppy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Pasbani|meno=Robert|dátum=2020-11-24|titul=Here Are The Nominees For Best Metal Performance at the 2021 GRAMMYs|url=https://metalinjection.net/metal-in-the-mainstream/here-are-the-nominees-for-best-metal-performance-at-the-2021-grammys|Dátum prístupu=2021-01-15|vydavateľ=Metal Injection|language=en-US}}</ref> Najvýznamnejšou z týchto formácií so speváčkou na čele bola v 90. a 2000. rokoch americká skupina [[Evanescence]], na čele ktorej stála speváčka [[Amy Lee]]. Hudobný štýl tejto kapely sa dá opísať ako gotický alternatívny metal kombinovaný s hard rockom a prvkami vážnej hudby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |dátum=2017-11-17 |titul=The story of Evanescence so far |url=https://www.loudersound.com/features/the-story-of-evanescence-so-far |Dátum prístupu=2023-06-23 |vydavateľ=[[Metal Hammer]] |jazyk=en}}</ref> Ich prvý album ''[[Fallen (Evanescence)|Fallen]]'', vydaný v roku 2003, prerazil na scéne [[Populárna hudba|populárnej hudby]] a stal sa celosvetovým fenoménom;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Baltin |meno=Steve |titul=Evanescence Thank Fans With New Box Set |url=https://www.forbes.com/sites/stevebaltin/2016/10/12/evanescence-thank-fans-with-new-box-set/ |Dátum prístupu=2023-06-23 |vydavateľ=[[Forbes]] |jazyk=en}}</ref> kapele vyniesol dve [[Grammy Award|ceny Grammy]] a na krátky čas katapultoval Lee na úroveň slávy podobnú tej, akú mali vtedajšie popové hviezdy ako [[Christina Aguilera]], [[Avril Lavigne]] či [[Beyoncé]].<ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Spanos |meno=Brittany |dátum=2020-11-16 |titul=Evanescence's Amy Lee Gets Back to Life |url=https://www.rollingstone.com/music/music-features/evanescence-amy-lee-interview-bitter-truth-1088593/ |Dátum prístupu=2023-06-23 |periodikum=Rolling Stone |jazyk=en-US}}</ref> Hoci ich neskoršie albumy nemali podobný dopad, Evanescence sú stále jednou z komerčne najúspešnejších metalových skupín 21. storočia, s viac ako 30 miliónmi predaných albumov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Fooks |meno=Todd |dátum=2022-08-19 |titul=The Top 25 Best Selling Hard Rock + Metal Artists of All Time |url=https://loudwire.com/top-25-best-selling-rock-metal-artists/ |Dátum prístupu=2025-05-03 |vydavateľ=Loudwire |jazyk=en}}</ref> V rokoch 2010-2019 nastal v Japonsku boom čisto ženských metalových kapiel, ako napríklad Destrose, Aldious, Mary's Blood, Cyntia a Lovebites.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The DESTROSE Connection ~The Prologue~ | vydavateľ = JaME | url = https://www.jame-world.com/en/article/136224-the-destrose-connection-the-prologue.html| dátum=2016-03-17| Dátum prístupu=2019-08-31}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul = 浜田麻里からLOVEBITESまでーーガールズHR/HM、波乱万丈の30年史 | url = https://realsound.jp/2017/11/post-125465.html |dátum=2017-11-7|vydavateľ= Real Sound | jazyk=ja|Dátum prístupu=2019-08-31}}</ref> Komerčný úspech dosiahla skupina [[Babymetal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |dátum=2021-05-23 |titul=Meet Babymetal: The Japanese Band That Is Breaking Grounds For Women In Heavy Metal |url=https://www.hercampus.com/school/casper-libero/meet-babymetal-japanese-band-breaking-grounds-women-heavy-metal/ |Dátum prístupu=2023-06-23 |vydavateľ=www.hercampus.com |jazyk=en-US}}</ref> Ženy ako Gaby Hoffmannová a [[Sharon Osbournová]] zastávali dôležité manažérske pozície v zákulisí. V roku 1981 pomohla Hoffmannová Donovi Dokkenovi získať jeho prvú nahrávaciu zmluvu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.michaelwagener.com/html/bio.html|titul=Michael Wagener's Biography|vydavateľ=www.michaelwagener.com|Dátum prístupu=2018-03-21}}</ref> v tom istom roku sa stala manažérkou kapely [[Accept]] a pod pseudonymom „Deaffy“ napísala skladby pre viacero štúdiových albumov tejto kapely. Spevák [[Mark Tornillo]] uviedol, že Hoffmannová mala stále určitý vplyv na skladanie piesní aj na ich novších albumoch.<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.blabbermouth.net/news/accepts-mark-tornillo-says-fans-can-expect-a-little-more-diversity-on-blind-rage/|titul=ACCEPT's MARK TORNILLO Says Fans Can Expect 'A Little More Diversity' On 'Blind Rage'|dátum=2014-04-04|periodikum=BLABBERMOUTH.NET|Dátum prístupu=2018-03-23|jazyk=en-US}}</ref> Osbourneová, manželka a manažérka [[Ozzy Osbourne|Ozzyho Osbournea]], založila hudobný festival [[Ozzfest]] a manažovala niekoľko kapiel a umelcov, ako napríklad Motörhead, [[Coal Chamber]], [[the Smashing Pumpkins]], [[Electric Light Orchestra]], Lita Ford či [[Queen (skupina)|Queen]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Interview: Sharon Osbourne|url=https://www.theguardian.com/friday_review/story/0,3605,495951,00.html|vydavateľ=The Guardian|Dátum prístupu=2018-03-21}}</ref> === Obvinenia zo sexizmu === Populárne médiá a akademická obec už roky vyčítajú heavy metalu sexizmus a nenávisť voči ženám. V 80. rokoch si americké konzervatívne skupiny, ako Parents Music Resource Center (PMRC) a Parent Teacher Association (PTA), osvojili feministické názory ohľadom násilia voči ženám, poukazujúc tak na rétoriku a obrazotvornosť metalu.<ref name="Hill">{{Citácia knihy|priezvisko=Hill|meno=Rosemary Lucy|rok=2016|kapitola=Metal and Sexism|url kapitoly=https://www.researchgate.net/publication/309760064|Dátum prístupu=2020-02-15|titul=Gender, Metal and the Media|strany=133–158|isbn=978-1-137-55440-6}}</ref> Ako v roku 2001 uviedol [[Robert Christgau]], metal spolu s hip-hopom spôsobil, že „reflexívny a násilný sexizmus... je v hudbe bežný“.<ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Dansby|meno=Andrew|dátum=2001-02-16|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/critic-christgau-wraps-the-90s-249682/|titul=Critic Christgau Wraps the '90s|periodikum=[[Rolling Stone]]|Dátum prístupu=2020-02-11}}</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * Arnold, Denis (1983). "Consecutive Intervals," in ''[[The Oxford Companion to Music|The New Oxford Companion to Music]]'', zväzok 1: A-J. Oxford University Press. ISBN 0-19-311316-3 * Arnett, Jeffrey Jensen (1996). ''Metalheads: Heavy Metal Music and Adolescent Alienation''. Westview Press. ISBN 0-8133-2813-6 * Berelian, Essi (2005). '' Rough Guide to Heavy Metal''. Rough Guides. Foreword by Bruce Dickinson of Iron Maiden. ISBN 1-84353-415-0 * Berry, Mick a Jason Gianni (2003). ''The Drummer's Bible: How to Play Every Drum Style from Afro-Cuban to Zydeco.'' See Sharp Press. ISBN 1-884365-32-9 * Blake, Andrew (1997). ''The Land Without Music: Music, Culture and Society in Twentieth-century Britain''. Manchester University Press. ISBN 0-7190-4299-2 * Carson, Annette (2001). ''Jeff Beck: Crazy Fingers''. Backbeat Books. ISBN 0-87930-632-7 * Charlton, Katherine (2003). ''Rock Music Styles: A History''. McGraw Hill. ISBN 0-07-249555-3 * Christe, Ian (2005). ''Heavy metal: ďáblův hlas: kompletní historie pro znalce''. BB art. ISBN 80-7341-477-5 * Christgau, Robert (1981). "''[[Master of Reality]]'' (1971) [review]," in ''Christgau's Record Guide''. Ticknor & Fields. ISBN 0-89919-026-X * Cook, Nicholas – Nicola Dibben (2001). "Musicological Approaches to Emotion," in ''Music and Emotion''. Oxford University Press. ISBN 0-19-263188-8 * Du Noyer, Paul (ed.) (2003). ''The Illustrated Encyclopedia of Music''. Flame Tree. ISBN 1-904041-70-1 * Ewing, Charles Patrick – Joseph T. McCann (2006). ''Minds on Trial: Great Cases in Law and Psychology''. Oxford University Press. ISBN 0-19-518176-X * Kennedy, Michael (1985). ''The Oxford Dictionary of Music''. Oxford University Press. ISBN 0-19-311333-3 * Laborecký, Jozef (1997). ''[[Hudobný terminologický slovník (Laborecký)|Hudobný terminologický slovník]]''. Slovenské pedagogické nakladateľstvo. ISBN 80-08-01037-1 * McCleary, John Bassett (2004). ''The Hippie Dictionary: A Cultural Encyclopedia of the 1960s and 1970s''. Ten Speed Press. ISBN 1-58008-547-4 * McMichael, Joe (2004). ''The Who Concert File''. Omnibus Press. ISBN 1-84449-009-2 * Moynihan, Michael – Dirik Søderlind (1998). ''Lords of Chaos'' (2nd ed.). Feral House. ISBN 0-922915-94-6 * Leguay, Stéphane (2006). "Metal Gothique," in ''Carnets Noirs'', éditions E-dite, 3rd edition, ISBN 2-84608-176-X * O'Neil, Robert M. (2001). ''The First Amendment and Civil Liability''. Indiana University Press. ISBN 0-253-34033-0 * Pareles, Jon – Patricia Romanowski (eds.) (1983). ''The Rolling Stone Encyclopedia of Rock & Roll''. Rolling Stone Press/Summit Books. ISBN 0-671-44071-3 * Sadie, Stanley (1980). "Consecutive Fifth, Consecutive Octaves," in ''[[The New Grove Dictionary of Music and Musicians]]'' (1. vydanie). MacMillan. ISBN 0-333-23111-2 * Schonbrun, Marc (2006). ''The Everything Guitar Chords Book''. Adams Media. ISBN 1-59337-529-8 * Sharpe-Young, Garry (2007). ''Metal: The Definitive Guide''. Jawbone Press. ISBN 978-1-906002-01-5 * Thompson, Graham (2007). ''American Culture in the 1980s''. Edinburgh University Press. ISBN 0-7486-1910-0 * Walser, Robert (1993). ''Running with the Devil: Power, Gender, and Madness in Heavy Metal Music''. Wesleyan University Press. ISBN 0-8195-6260-2 * Van Zoonen, Liesbet (2005). ''Entertaining The Citizen: When Politics and Popular Culture Converge''. Rowan & Littlefield. ISBN 0-7425-2906-1 * Weinstein, Deena (1991). ''Heavy Metal: A Cultural Sociology''. Lexington. ISBN 0-669-21837-5. Revidované vydanie: (2000). ''Heavy Metal: The Music and its Culture''. Da Capo. ISBN 0-306-80970-2 * Wilkerson, Mark Ian (2006). ''Amazing Journey: The Life of Pete Townshend''. Bad News Press. ISBN 1-4116-7700-5 == Pozri aj == * [[Zoznam štýlov heavy metalu]] * [[Zoznam heavymetalových skupín|Zoznam metalových skupín]] * [[Zoznam skupín hrajúcich symfonický metal]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Metal (Music)}} == Externé odkazy == * [http://metalopolis.net Metalopolis] – Česko-Slovenský, nielen metalový, portál * [http://www.metal-archives.com Encyclopaedia Metallum] – databáza metalových skupín * [http://www.allmusic.com/explore/style/heavy-metal-d655 Allmusic.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101109192331/http://allmusic.com/explore/style/heavy-metal-d655 |date=2010-11-09 }} – položka o heavy metale na Allmusic.com * [http://www.thegauntlet.com/ The Gauntlet] – množstvo informácií o metalových kapelách, rozhovory, recenzie, novinky, fotografie a veľa iného == Zdroj == {{Preklad|jazyk=en|článok=Heavy metal music}} {{Heavy metal}} {{rock}} [[Kategória:Heavy metal| ]] [[Kategória:Populárna hudba]] [[Kategória:Rock]] rkzf917frizpitn8a6aol27j5jszb1j 8199467 8199465 2026-04-17T07:26:52Z Alygator 2174 /* Obvinenia zo sexizmu */ 8199467 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} {{Infobox Hudobný žáner |Názov=Heavy metal |color=#bb0022 |bgcolor=white |Obrázok= Motorhead-IMG 6368.jpg |Veľkosť obrázka= |Popis obrázka= [[Lemmy Kilmister|Lemmy]] zo skupiny [[Motörhead]], ktorý svojou hudbou položil základy heavymetalového žánru.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Blake|meno=Mark|dátum=Marec 2016|titul=Lemmy: 1945-2015|url=http://www.qthemusic.com/13703/david-bowie-q356/|periodikum=Q Magazine|vydavateľ=Bauer|číslo=356|strany=8–10}}</ref> |Pôvod v štýloch=[[Blues-rock]]<br />[[Psychedelický rock]]<br />[[garage rock|Garážový rock]]<ref name="garage rock">„Garážový rock a psychedelická hudba podnietili taktiež niektoré (zdanlivo) intelektuálnejšie štýly heavy metalu 70. a 80. rokov“ {{Citácia knihy|autor=Hicks, Micheal.|strany=8|rok=2000|titul=Sixties Rock: Garage, Psychedelic, and Other Satisfactions|vydanie=2.|vydavateľ=University of Illinois Press, 2000|isbn=0252069153}}</ref> |Kultúrne pozadie čas=Koniec 60. rokov |Kultúrne pozadie krajina= [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Spojené štáty|USA]] |Typické nástroje=[[Elektrická gitara]] – [[Basová gitara]] – [[Bicie]] – [[Klávesové nástroje|Klávesy]] (občas) |Všeobecná popularita=Celosvetová, vrchol dosiahla v 80. rokoch |Podštýly=[[Black metal]] – [[Death metal]] – [[Doom metal]] – [[Glam metal]] – [[Gotický metal]] – [[Groove metal]] – [[Power metal]] – [[Speed metal]] – [[Stoner metal]] – [[Thrash metal]] – [[Tradičný heavy metal]]<br />([[Zoznam štýlov heavy metalu|kompletný zoznam]]) |Zmes štýlov=[[Alternatívny metal]] – [[Avantgardný metal]] – [[Crustcore|Crust punk]] – [[Drone metal]] – [[Folk metal]] – [[Funk metal]] – [[Grindcore]] – [[Grunge]] – [[Industriálny metal]] – [[Kresťanský metal]] – [[Metalcore]] – [[Neoklasický metal]] – [[Nu metal]] – [[Progresívny metal]] – [[Rap metal]] – [[Sludge metal]] – [[Symfonický metal]] – [[Viking metal]] |Regionálne scény=[[Gothenburg metal|Gothenburg]] – [[Nová vlna britského heavy metalu|Británia]] – [[Bay Area thrash metal|Bay Area]] – [[Florida death metal|Florida]] |Iné témy=[[Heavymetalová móda|Móda]] – [[Zoznam heavymetalových hudobných skupín|Skupiny]] - [[Hard rock]] - [[Heavymetalová subkultúra]] }} '''Heavy metal''' alebo '''metal''' je druh [[rock]]ovej hudby,<ref>Du Noyer (2003), str. 96; Weinstein (2000), str. 11 – 13</ref> ktorý sa ako vymedzený [[hudobný žáner|hudobný štýl]] objavil na prelome [[60. roky 20. storočia|60.]] a [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].<ref>Weinstein (2000), str. 14</ref> Korene má v [[hard rock|hardrockových]] kapelách, ktoré kombinovaním [[blues]] a [[rock]]u vytvorili nový hudobný štýl, charakteristický používaním [[Elektrická gitara|elektrických gitár]] a [[bicie|bicích]], a takisto hlasitým a skresleným zvukom. Podľa servera Allmusic.com, „zo všetkých nespočetných foriem [[rock and roll]]u, heavy metal je najextrémnejší, či už z hľadiska hlasitosti, mužnosti alebo [[Teatrálnosť|teatrálnosti]].“ Existuje množstvo variácií heavy metalu, no všetky sa opierajú o hlučné, skreslené gitary, opakujúce sa riffy a jednoduché, rytmické tempo. Priekopníci heavy metalu ako [[Led Zeppelin]], [[Black Sabbath]] a [[Deep Purple]] si vybudovali rozsiahlu poslucháčsku základňu, a to i napriek nepriazni kritiky, ako sa to už v histórii žánru nezriedka stáva. V polovici [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] britská kapela [[Judas Priest]] pomohla vycibriť žáner pominutím väčšiny [[blues]]ových prvkov. Kapely Novej vlny britského heavy metalu ([[Nová vlna britského heavy metalu|NWOBHM]]), napr. [[Iron Maiden]] a [[Motörhead]], držiac sa tejto cesty, vniesli do žánru útlocitnosť [[punk rock]]u a kládli dôraz na zvyšovanie rýchlosti. Už od svojich počiatkov mal heavy metal veľkú základňu [[fanúšik]]ov, ktorí sú známi ako ''metalisti'' či ''metláci''. V polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] sa dostali do popredia kapely ako [[Mötley Crüe]], ktoré spadali do [[pop rock|popom]] ovplyvneného žánru nazývaného [[glam metal]]. V [[underground]]e sa vytvorili nové, extrémnejšie, agresívnejšie štýly: [[thrash metal]] priniesli do hlavného prúdu kapely typu [[Metallica]] a [[Megadeth]], zatiaľ čo ostatné štýly ako [[death metal]] a [[black metal]] zostali aj naďalej záležitosťou [[Subkultúra|umeleckého podzemia]].Začiatkom 90.rokov sa dostal do popredia nový subžáner komerčne najúspešnejšieho thrash metalu groove metal s prelomovou Panterou ktorá je považovaná za akúsi predzvesť rap metalu a nu metalu.Od polovice [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] získavajú ohlas nové štýly ako [[nu metal]] (majúci prvky [[funk]]u a [[hip hop]]u) a [[metalcore]] (zlievajú sa v ňom [[extrémny metal]] a [[hardcore punk]]). Tieto nové štýly posunuli hranice tohto žánru. Pojem '''heavy metal''' možno chápať v niekoľkých významoch:<ref>Weinstein (2000), str. 7-8</ref> * 1. v '''pôvodnom význame''' možno heavy metal používať ako synonymum pre [[hard rock]] * 2. v '''užšom zmysle''' predstavuje [[tradičný heavy metal]], ktorý sa od hard rocku odlišuje eliminovaním bluesového vplyvu * 3. v '''širšom zmysle''' predstavuje heavy metal (čiže skrátene metal) celý hudobný žáner, vrátane všetkých jeho odnoží; tento článok pojem heavy metal používa v tomto, širšom zmysle == Charakteristické znaky == [[Súbor:Retro Jet Orestes Di Vruno - Efectos Cluster's Official guitar.jpg|thumb|Elektrická gitara je neodmysliteľnou súčasťou heavy metalu, ako i rockovej hudby vôbec.]] Medzi zvyčajné charakteristiky heavy metalu patria: hlasité skreslené gitary, rázne rytmy, hutný zvuk bicích a živelné vokály. Niektoré štýly ale majú svoje vlastné charakteristické znaky. Jon Pareles, kritik [[New York Times]], píše: „v spletitom svete populárnej hudby je heavy metal hlavnou odnožou hard rocku—menej synkopickou, menej bluesovou, väčšmi naklonenou showmenstvu a hrubej sile.“<ref name="JP">Pareles, Jon. [http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=940DE2DB113DF933A25754C0A96E948260&sec=&spon=&pagewanted=all "Heavy Metal, Weighty Words"] ''New York Times'', [[10. júl]]a [[1988]]. Prístup: [[14. november|14. novembra]] [[2007]].</ref> V žiadnej metalovej kapele nesmie chýbať gitarista, [[basgitara|basgitarista]], bubeník a spevák, ktorý môže byť zároveň aj inštrumentalista. Často sa využívajú i klávesové nástroje,<ref name="W25">Weinstein (2000), str. 25</ref> no najdôležitejší je skreslený gitarový zvuk, ktorý nie je vraj výsledkom inovácie, ale obmedzených možností doby. Medzi prvými metalovými zoskupeniami boli obľúbené ohlušujúce, skreslené [[Hammond organ|Hammondove organy]] a občas aj [[melotron]]. Tieto nástroje v 80. rokoch nahradili elektronické klávesové [[syntetizátor]]y. V dnešnej dobe sa syntetizátory používajú v štýloch ako [[progresívny metal]], [[power metal]] a [[symfonický metal]], ale svoje uplatnenie nájdu aj v iných metalových subžánroch. Niektoré [[nu metal]]ové kapely obľubujú prvky [[hip hop]]u: scratch a rôzne zvukové efekty. [[Súbor:Judas Priest Retribution 2005 Tour.jpg|thumb|Skupina [[Judas Priest]] počas vystúpenia (2005).]] Zosilňovačmi zvýraznená akustická sila [[Elektrická gitara|elektrickej gitary]] mala v dejinách žánru podstatnú úlohu.<ref name="W23">Weinstein (2000), str. 23</ref> Pri hre na gitaru sa často využíva tzv. „efekt-pedál“ spolu s elektrónkovým zosilňovačom, čím sa vytvorí hutný, mocný, „ťažký“ zvuk. Na počiatku 70. rokov niektoré populárne skupiny začali hrávať s dvoma gitaristami. Predné miesto medzi týmito skupinami zastávajú [[Judas Priest]] a [[Iron Maiden]], u ktorých si dvaja alebo traja gitaristi medzi sebou delia funkcie sólovej a rytmickej gitary. Ústrednou zložkou heavy metalu je gitarové sólo, forma kadencie. Zložité sóla a riffy sú neoddeliteľnou súčasťou heavy metalu. Sweeping (hranie brnkadlom), tapping (klepkanie) a iné pokročilé techniky, umožňujúce razantnú hru, sú hojne využívané hráčmi; virtuozita nie je cudzia mnohým metalovým štýlom. Vedúca úloha gitary v heavy metale sa obyčajne dostáva do konfliktu s tradičnou rolou „frontmana“ alebo s rolou vokalistu ako lídra kapely, čím vzniká medzi nimi napätie, ktoré má za následok „priateľské súperenie“.<ref name="W25"/> V heavy metale sa od spevu vyžaduje, aby sa nedostával do popredia pred celkový sound kapely. Keďže metalové korene siahajú ku kultúre [[hippies]], vyžaduje sa, aby sa pri speve „city dávali jasne najavo“, čím sa dosahuje autenticita prejavu.<ref>Weinstein (2000), str. 26</ref> Kritik Simon Frith tvrdí, že „tón hlasu“ metalového speváka má prednosť pred obsahom textu.<ref>Cited in Weinstein (2000), str. 26</ref> V metalovej hudbe sa využíva široká škála spevu: operné vokály [[Rob Halford|Roba Halforda]] z Judas Priest a [[Bruce Dickinson|Brucea Dickinsona]] z Iron Maiden, chrapľavé hlasy [[Lemmy]]ho z [[Motörhead]] a [[James Hetfield|Jamesa Hetfielda]] z [[Metallica|Metallicy]], priamočiare škrekľavé a vrčavé vokály Tomasa Lindberga z [[At the Gates]], flegmatické diabolské vokály blackmetalových spevákov ako napríklad [[Attila Csihar|Attilu Csihara]] z kapely [[Mayhem]]. [[Súbor:Bruce Dickinson perfoming.jpg|thumb|left|Angličan Bruce Dickinson z [[Iron Maiden]] patrí medzi „najlepších heavymetalových spevákov“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thetoptens.com/metal-hard-rock-vocalists|titul=Greatest Heavy Metal/Hard Rock Vocalists|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika|periodikum=OC Weekly|priezvisko=Distefano|meno=Alex|url=http://www.ocweekly.com/music/the-10-best-high-pitched-metal-singers-6584456|titul=The 10 Best High-Pitched Metal Singers|dátum=11. jún 2015|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Who Are The 10 Most High-Pitched Singers In Heavy Metal And Hard Rock?|url=http://www.vh1.com/news/53106/metals-most-high-pitched-singers/|vydavateľ=[[VH1]]|meno=Benjamin|priezvisko=Smith|dátum=6. apríl 2014|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref>]] [[Súbor:MarshallStack_Slayer.jpg|thumb|Stena zo [[zosilňovač]]ov Marshall patriaca zosnulému gitaristovi kapely Slayer, Jeffovi Hannemanovi.]] Osobitá úloha [[basová gitara|basgitary]] je takisto podstatnou zložkou metalového zvuku; súhra basgitary a sólovej gitary je dôležitým prvkom.<ref name="uao">uao. [http://blogcritics.org/archives/2006/02/19/130239.php "Sunday Morning Playlist: Heavy Metal"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080601052851/http://blogcritics.org/archives/2006/02/19/130239.php |date=2008-06-01 }}. ''Blogcritics Magazine'', [[19. február]]a [[2006]]. Prístup: [[16. november|16. novembra]] [[2007]].</ref> Basová gitara umožňuje hrať v nízkych tónoch, ktoré vytvárajú charakteristický „ťažký“ zvuk.<ref name="W24">Weinstein (2000), str. 24</ref> Metalové basové linky sa hodne rôznia v komplexnosti, od „pedálového tónu“ (na rôzne [[akord]]y sa používa len jeden tón) ako základu, až po zdvojené komplexné riffy a tzv. „lick“ (krátka fráza počas sóla), spoločne so sólovou alebo rytmickou gitarou. V niektorých kapelách stojí basa na čelnom mieste<ref name="uao"/> – postup spopularizovaný [[Cliff Burton|Cliffom Burtonom]] ([[Metallica]]) v prvej polovici 80. rokov.<ref>[http://www.bassplayer.com/article/the-king-metal/Feb-05/164 "Cliff Burton's Legendary Career: The King of Metal Bass"] ''Bass Player'', Február 2005. Prístup: [[13. november|13. novembra]] [[2007]].</ref> Metaloví basisti neraz uprednostňujú brnkadlá pred prstami, čím sa ich prejav stáva mohutnejším a jasnejším. Niektorí hudobníci, hrajúci na tzv. „shred gitare“, využívajú sweeping (hranie brnkadlom) a tapping (klepkanie). V poniektorých štýloch, ako napr. thrash a death metal, môže byť skreslenie basy dosiahnuté pomocou „efekt pedálov“, ktoré dodávajú hudbe hutnejší, ťažší zvuk. Numetaloví a deathmetaloví basisti neraz používajú päť- alebo šesťstrunovú basgitaru (alebo rozladený nástroj) s rozšíreným zvukovým rozsahom. Podstata metalového bubnovania spočíva vo vytvorení hlasitého, konštantného búšenia využitím trojitého efektu rýchlosti, energie a precíznosti.<ref>Dawson, Michael. [http://www.moderndrummer.com/updatefull/200001503 "Chris Adler: More Than Meets The Eye"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081217021425/http://www.moderndrummer.com/updatefull/200001503 |date=2008-12-17 }} ''Modern Drummer Online''. Prístup: [[13. november|13. novembra]] [[2007]].</ref> Metalové bubnovanie vyžaduje mimoriadnu dávku trpezlivosti a hráči si musia vypestovať neobyčajnú schopnosť rýchlosti, koordinácie a obratnosti, aby dokázali zahrať komplikované skladby.<ref name="Berry">Berry a Gianni (2003), str. 85</ref> Jednou z charakteristických techník bubnovania je tzv. „cymbal choke“, ktorá spočíva v utlmení činelov rukou, čím sa dosiahne tzv. zvuková explózia.<ref name="W24"/> Heavymetalová súprava bicích je zvyčajne oveľa väčšia, než tomu býva v iných rockových štýloch. V niektorých prípadoch dokonca obrovská sústava bicích zacláňa celé pódium.<ref>Burgess, Mick.[http://www.metalexpressradio.com/menu.php?main=reviews&id=2230 "Dream Theater (Live)"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100618151145/http://www.metalexpressradio.com/menu.php?main=reviews&id=2230 |date=2010-06-18 }} ''Metal Express Radio'', [[9. jún]]a [[2007]]. Prístup: [[13. november|13. novembra]] [[2007]].</ref> Popri zvyčajných bicích nástrojoch v súprave (tom-tom, basový bubon, malý bubon, hi-hat činel, činely crash a ride) sa používajú takisto dvojpedálové bicie, prídavné tom-tomy a množstvo prídavných činelov (splash činely a extra crash činely) a mnohé iné inštrumenty, napr. kravské zvonce. [[Súbor:Tama Artstar Custom.jpg|thumb|Bicia súprava patriaca [[Dave Lombardo|Davovi Lombardovi]], známeho predovšetkým z pôsobenia v kapelách Slayer a [[Testament (skupina)|Testament]].]] Neodmysliteľnou súčasťou živých vystúpení je hluk – „zvukový masaker“, ako ho charakterizuje Deena Weinstein.<ref name="W23"/> Jeffrey Arnett sa vo svojej knihe ''Metalheads'' o heavy metale zmieňuje ako o „zmyslovom ekvivalente vojny.“<ref>Arnett (1996), str. 14</ref> Kráčajúc v stopách [[Jimi Hendrix|Jimiho Hendrixa]] a [[The Who]], priekopníci heavy metalu ako napr. [[Blue Cheer]] zaviedli nové štandardy ohľadne hlasitosti. Ako vraví Dickie Peterson z Blue Cheer: „Vedeli sme len to, že chceme intenzívnejšiu muziku.“<ref name=vdqxbw>Walser (1993), str. 9</ref> Paul Sutcliffe píše o koncerte Motörhead roku 1977 takto: „predovšetkým neúmerná hlasitosť sa pripočítava na vrub kapele, keď sa bavíme o ich vplyve.“<ref>Podľa: Waksman, Steve. [https://archive.is/20120529012657/www.echo.ucla.edu/volume6-issue2/waksman/waksman3.html "Metal, Punk, and Motörhead: Generic Crossover in the Heart of the Punk Explosion"] ''Echo: A Music-Centered Journal'' 6.2 (jeseň 2004). Prístup: [[15. november|15. novembra]] [[2007]]</ref> To isté tvrdí aj Weinstein, keď vraví, že [[melódia]] je ústredným prvkom [[populárna hudba|populárnej hudby]], [[house music|house]] sa zameriava na rytmiku, a heavy metalu tróni energický zvuk, farba hlasu a hlasitosť. Vraví, že hluk má za úlohu „vtiahnuť poslucháča do zvuku“ a poskytnúť „injekciu mladistvej živosti.“<ref name="W23"/> Upriameniu sa na hlučnosť sa vysmieva rockový pseudo-dokument ''Hrá skupina Spinal Tap'', v ktorom istý metalový gitarista tvrdí, že má aparatúru nastavenú „až na jedenásť“. === Hudobný jazyk === ==== Rytmus a tempo ==== Heavy metal je typický energickým tempom a razantnosťou. Množstvo heavymetalových skladieb charakterizujú krátke dvojnotové alebo trojnotové akordy – zložené predovšetkým z osminových a šestnástinových nôt. Tieto akordy bývajú obyčajne prednášané pomocou [[staccato]]vého útoku vytvoreného použitím gitarovej techniky zvanej „palm muting“.<ref>"Master of Rhythm: The Importance of Tone and Right-hand Technique," ''Guitar Legends'', Apríl 1997, str. 99</ref> Strohé, prudké a izolované rytmické časti sa spájajú do rytmických fráz s osobitou, často trhavou štruktúrou. Tieto frázy slúžia za základ rytmických sprievodov a melodických figúr zvaných riffy, ktoré majú za následok „chytľavosť“ piesní. V heavymetalových piesňach sa používajú dlhšie rytmické figúry, ako napr. celá nota, alebo štvrťová nota s bodkou, či dlhšie akordy v pomalých „power baladách“. Tempo v ranom heavy metale bolo náchylné k pomalosti až ťažkopádnosti.<ref name="W24"/> Ale koncom 70. rokov rozmanité tempá začali byť živou súčasťou žánru. Metalové tempá prvej dekády 21. storočia sa pohybujú v rozmedzí od pomalých baladických temp (štvrtinová nota = 60 [[BPM|úderov za minútu]]), až po extrémne rýchle tempá, tzv. „blast beaty“ (štvrtinová nota = 350 úderov za minútu). ==== Harmónia ==== Typickým výrazovým prostriedkom heavy metalu sú „power akordy“, zvané aj „silové akordy“.<ref>Walser (1993), str. 2</ref> Z technického hľadiska je „silový akord“ pomerne jednoduchý: ide o [[Interval (hudba)|súzvuk dvoch tónov]], základného tónu a [[kvinta|kvinty]]. Súzvuk kvinty sa veľmi často ešte dopĺňa o [[Oktáva|oktávu]], pre dosiahnutie plnšieho zvuku. Napriek tomu, že čistá kvinta je najčastejším základom „power akordu“, „silové akordy“ bývajú často zložené aj z iných tónov, ako sú napríklad [[malá tercia]], [[veľká tercia]], [[kvarta|čistá kvarta]], [[znížená kvinta]], alebo [[malá sexta]]. Ďalším znakom je ich jednoznačná harmonická priezračnosť a čitateľnosť – a to aj pri skreslenom tóne. Dvojhmaty sa väčšinou hrajú tak, že ukazováčik vždy drží určitý pražec a prstenník zároveň stláča na tenšej strune o dva pražce vyšší tón. Dvojhmaty sú výhodné tým, že prstoklad je vždy rovnaký, ale môžeme ho posunovať kdekoľvek po hmatníku. Pridaním ďalšieho prstu sa získa menej používaný trojhmat. ==== Typické harmonické vzťahy ==== Heavy metal sa zakladá na riffoch. Riffy sa zväčša tvoria pomocou troch základných harmonických zložiek, a to týchto: modálna harmónia, tritón plus chromatizmus a pedálový tón. ===== Modálna harmónia ===== V tradičnom heavy metale sa zavše využívajú modálne stupnice, predovšetkým eolský a frýgický módus.<ref>Walser (1993), str. 46</ref> To znamená, že žáner využíva modálne akordové progresie ako je napr. eolská progresia I-VI-VII, I-VII-(VI) prípadne I-VI-IV-VII, alebo tiež frýgické progresie, ktoré zahŕňajú vzťahy medzi I a ♭II (napríklad I-♭II-I, I-♭II-III, alebo I-♭II-VII). Príklady využitia eolského módu: * [[Judas Priest]] – „Breaking the Law“ (hlavný riff I-VI-VII) * [[Iron Maiden]] – „Hallowed Be Thy Name“ (hlavný riff I-VI-VII) * [[Accept]] – „Princess of the Dawn“ (hlavný riff I-VI-VII) Príklady využitia frýgického módu: * [[Mercyful Fate]] – „Gypsy“ (hlavný riff I-♭II-I-VI-V) * [[Megadeth]] – „Symphony of Destruction“ (hlavný riff ♭II-I) * [[Sodom]] – „Remember the Fallen“ (intro + hlavný riff, na konci ktorého sa uplatňuje frýgická kadencia: I-♭II-III) ===== Tritonus a chromatika ===== [[Súbor:Black sabbath transcription.png|500px|náhľad|vpravo|Príklad harmonickej progresie s tritonusom G-C# v hlavnom riffe piesne „Black Sabbath“]] Tritonus a chromatika sa v heavy metale používajú v množstve akordových progresií.<ref>Marshall, Wolf. "Power Lord—Climbing Chords, Evil Tritones, Giant Callouses," ''Guitar Legends'', Apríl 1997, str. 29</ref><ref name="MH">Dunn, Sam (2005). "[http://www.metalhistory.com Metal: A Headbanger's Journey]". Warner Home Video (2006). Prístup: [[19. marec|19. marca]] [[2007]]</ref> Tritón, skupina troch celých tónov za sebou, nebol v stredovekom, prísnom harmonickom štýle povolený. To viedlo mníchov k tomu, aby ho prezývali ''diabolus in musica''.<ref>Prvý pokus zakázať tento interval suvísí zrejme s rozvojom hexachordu, ktorý zaviedol Guido z Arezza (990 – 1050). Ide o rad šiestich po sebe idúcich diatonických tónov s poltónovým intervalom uprostred. Od tých čias až po koniec renesancie bol tritón, prezývaný ‚diabolus in musica‘, považovaný za nestály interval a odmietaný kvôli svojej ľubozvučnosti. (Sadie, Stanley [1980]. "Tritone", in ''The New Grove Dictionary of Music and Musicians'', 1. vydanie MacMillan, str. 154 – 5. ISBN 0-333-23111-2. Pozri aj Arnold, Denis [1983]. "Tritone", in ''The New Oxford Companion to Music, Zväzok 1: A-J''. Oxford University Press. ISBN 0-19-311316-3). V období [[Baroková hudba|baroka]] a klasicizmu sa povolil s podmienkou, že bude správne rozvedený. Ale až v období [[Romantizmus (hudba)|romantizmu]] a súdobej vážnej hudby ho začali skladatelia naplno využívať, spolu s jeho negatívnou „diabolskou“ povesťou.</ref> Podobne ako v stredoveku, aj v modernej západnej kultúre sa tritonus chápe ako niečo „diabolské“. V heavy metale má tritonus nezastupiteľné miesto pri gitarových sólach a riffoch – príkladom je začiatok piesne „Black Sabbath“. ===== Pedálový tón ===== V heavy metale sa ako harmonický základ hojne využíva pedálový tón. Ide o hlboký permanentný tón, počas ktorého sa vyskytuje aspoň jeden cudzí (to jest disharmonický) súzvuk.<ref>Kennedy (1985), "Pedal Point," str. 540</ref> Heavymetalové riffy sa spravidla zakladajú na nepretržitom opakovaní tónu, ktorý sa hrá na najhrubších (čiže najnižších) strunách basovej či rytmickej gitary – zvyčajne ide o struny E, A alebo D.<ref>V black metale sa pedálový tón využíva iba zriedka ako súčasť gitarového riffu, skôr sa využíva pri hre na basu.</ref> Inak povedané, jednoduchý basový tón—najčastejšie nízke tóny E alebo A—sa sústavne opakuje, a medzitým sa postupne hrajú rôzne akordy, vrátane akordov, ktoré zvyčajne nezahŕňajú onen basový tón, čím sa vytvára zdanie napätia. Príkladom je úvodný riff piesne „You've Got Another Thing Comin'” od Judas Priest, kde jedna gitara hrá pedálový tón v F# a druhá gitara hrá akordy. ==== Vplyv vážnej hudby ==== [[Súbor:Ritchie Blackmore 1977.jpg|thumb|left|[[Ritchie Blackmore]], zakladateľ skupín [[Deep Purple]] a [[Rainbow]], ktorého gitarová hra bola ovplyvnená klasickou hudbou.]] Podľa Roberta Walsera, popri blues a R&B, „heavy metal ovplyvňujú vo veľkej miere už od počiatkov žánru rôzne hudobné štýly známe pod spoločným názvom „[[klasická hudba]]“. Tvrdí, že medzi najlepších metalových hráčov patria gitaristi, ktorí sa venovali aj štúdiu vážnej hudby. Osvojením a adaptovaním predlôh z vážnej hudby položili základ novému druhu gitarovej virtuozity a zmenám v harmonickom a melodickom jazyku heavy metalu.<ref>Walser (1993), str. 58</ref> Väčšina hudobných prvkov, osvojených heavymetalovými muzikantmi, má pôvod v [[barok]]u, [[klasicizmus|klasicizme]] a [[romantizmus|romantizme]]. [[Ritchie Blackmore]], gitarista z [[Deep Purple]] a [[Rainbow]] a [[Uli Jon Roth]], gitarista zo [[Scorpions]], už počiatkom 70. rokov experimentovali s hudobnými figúrami vypožičanými z vážnej hudby. Počas 80. rokov sa gitaristi [[Randy Rhoads]] a [[Yngwie Malmsteen]] nechali inšpirovať barokovými a neskoršie taktiež klasicistickými hudobnými formami. Následne sa stali vzorom pre neoklasicistických metalových hráčov, ku ktorým patria napríklad [[Michael Romeo]], [[Michael Angelo Batio]] a [[Tony MacAlpine]]. I keď množstvo metalových muzikantov tvrdí, že sa nechali inšpirovať skladateľmi vážnej hudby, heavy metal nenadväzuje priamo na vážnu hudbu.<ref>Na historickú vážnu hudbu priamo nadväzuje [[súdobá vážna hudba]].</ref> Vážna a tvrdá hudba vznikli na základe odlišných kultúrnych tradícií a skúseností: vážna hudba nadväzuje na tradíciu umeleckej hudby, zatiaľ čo metal na tradíciu [[populárna hudba|populárnej hudby]]. Muzikológovia Nicolas Cook a Nicola Dibben k tomu poznamenávajú, že „analýza populárnej hudby často ukáže vplyv umeleckých tradícií“. Príkladom je Walserove spojenie heavy metalu s filozofiou a dokonca aj s vonkajšími prejavmi [[Romantizmus (hudba)|romantizmu]] 19. storočia. Bolo by ale, mylné tvrdiť, že blues, rock, heavy metal, [[Rap (hudba)|rap]] či tanečná hudba sa priamo odvíjajú od „umeleckej hudby“.<ref>Pozri Cook a Dibben (2001), str. 56</ref> Výpožičky heavy metalu z vážnej hudby sa týkajú predovšetkým motívov, melódií a stupníc, a nie komplikovaných zložiek, ako sú [[kontrapunkt]], [[polyfónia]] či klasické štrukturálne schémy. Heavymetalové kapely, včítane [[Progresívny metal|progresívnych]] a [[Neoklasický metal|neoklasických]] kapiel, sa zvyčajne nesnažia dodržiavať kompozičné a estetické požiadavky vážnej hudby. === Motívy textov === Sex, násilie a mystika patria medzi najbežnejšie témy heavymetalových textov. Heavy metal, podobne ako [[blues]], v ktorom má korene, obsahuje často sexuálny podtón – počnúc podmanivými nahrávkami [[Led Zeppelin]] a končiac súčasnou numetalovou tvorbou, ktorej nie sú cudzie otvorené sexuálne narážky.<ref>Weinstein (1991), str. 36</ref> S rastúcou obľubou thrash metalu v 80. rokoch sa čoraz väčšie množstvo metalových piesní začalo zaoberať vojnou, politikou a sociálnymi otázkami. Romantika a baladickosť patria medzi zvyčajné motívy gothic a doom metalu, ako aj nu metalu, ktorý sa okrem toho zaoberá problémami dospievajúcej mládeže. Niektoré štýly, napr. melodický death metal, progresívny metal a black metal, obľubujú filozofickú tematiku, zatiaľ čo textová stránka extrémnejších odnoží death metalu a grindcoru pozostáva výlučne z útočného, neľudského a často nerozumného obsahu. [[Súbor:King Diamond live 2006 Moscow 02.jpg|thumb|[[King Diamond (hudobná skupina)|King Diamond]] sa preslávili písaním koncepčných textov s hororovou tematikou.]] Neoddeliteľnou súčasťou tohto druhu hudby sú podivné, fantastické texty, vyvolávajúce rozptýlenie. Napríklad texty kapely Iron Maiden často v sebe nesú znaky bájoslovia, krásnej literatúry a poézie; k takýmto piesňam patrí napr. „Rime of the Ancient Mariner“ („Pieseň o starom námorníkovi“), založená na rovnomennej básni [[Samuel Taylor Coleridge|Samuela Taylora Coleridga]]. Medzi ďalšie ukážkové príklady patria: „The Wizard“ od [[Black Sabbath]], „The Conjuring“ a „Five Magics“ od [[Megadeth]] a „Dreamer Deceiver“ od [[Judas Priest]]. Ďalší interpreti sa vo svojich textoch zameriavajú na vojnu, nukleárnu skazu, [[životné prostredie]] a [[politika|politické]] či [[náboženstvo|náboženské]] problémy. Vzorovými príkladmi sú piesne ako „[[War Pigs]]“ od [[Black Sabbath]], „Killer of Giants“ od [[Ozzy Osbourne|Ozzyho Osbourna]], “…And Justice for All” od [[Metallica|Metallicy]], „2 Minutes to Midnight“ od [[Iron Maiden]], „Balls to the Wall“ od [[Accept]] a „Peace Sells“ od Megadeth. Motív smrti, zastávajúci popredné miesto v heavy metale, sa objavuje v textoch takých rozdielnych kapiel ako Black Sabbath, [[Slayer]], či [[W.A.S.P.]] [[Power metal|Powermetalové]] kapely, ktorých textové a hudobné motívy sú zväčša pompézne a optimistické, potvrdzujú výnimku tohto temného pravidla. Mnohé powermetalové skupiny, napríklad [[Manowar]], tvrdia, že metal by mal byť inšpirujúcou a optimistickou hudbou. Tematika heavy metalu čelí už dlhé roky ostrej kritike. Podľa Jona Parelesa „ústredný motív heavy metalu je jednoduchý a skutočne univerzálny. Chrochtaním, stonaním a povznesenými textami vyzdvihuje… nespútanú zábavu… Jadro muziky je upäté a pevne dané.“<ref name="JP"/> Hudobní kritici často považujú metalové texty za nezrelé a otrepané a v mnohých prípadoch zastávajúce sa mizogýnie a okultizmu. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] členovia organizácie „Parents Music Resource Center“ („Združenie rodičov na kontrolu hudby“) usporiadali veľkú kampaň proti populárnej hudbe. Žiadali Kongres, aby obmedzil hudobný priemysel, keďže ich poburovali urážlivé – predovšetkým heavymetalové – texty. V roku [[1990]] musela kapela [[Judas Priest]] čeliť obžalobe, ktorú proti nim vzniesli rodičia dvoch mládencov, ktorí sa údajne pred piatimi rokmi zavraždili potom, ako si vypočuli podprahové posolstvo v piesni spomenutých muzikantov, ktoré znelo „do it“ („urob to“). Prípad si získal veľkú pozornosť verejnosti, ale hudobníci boli napokon uznaní za nevinných.<ref>Pozri napr. Ewing a McCann (2006), str. 104 – 113</ref> === Vizuálne prvky === {{Hlavný článok|Heavymetalová móda}} Neoddeliteľnou súčasťou populárnej hudby je aj vizuálna stránka, čo platí aj pre heavy metal. Obaly albumov, vystúpenia na pódiu, kostýmy kapely, logá a [[videoklip]]y sú takmer rovnako dôležité, ako hudba samotná, no len zriedkakedy sú prednejšie než hudobná tvorba.<ref>Weinstein (2000), str. 27</ref> Z každého diela je teda možné získať množstvo dojmov; heavy metal z hľadiska umeleckej formy je veľmi široký pojem, keďže mu nedominuje len jeden vyjadrovací prostriedok. Kým maľba má vizuálnu podobu, symfónia zvukovú, v metalových kapelách sa zvuková podoba spája s vizuálnou (obal albumu, vystúpenie na pódiu, oblečenie atď.). Niektoré rané heavymetalové zoskupenia, napr. [[Alice Cooper]], získali popularitu nielen vďaka svojej hudbe, ale prispeli k nej aj ich vystúpenia na pódiu a hanlivé správanie muzikantov.<ref>Van Zoonen (2005), str. 40.</ref> Dlhočizné vlasy sú, podľa Weinsteina, „najvýraznejším poznávacím prvkom metalovej módy.“<ref>Weinstein (2000), str. 129</ref> Heavy metal prevzal túto črtu pôvodne z kultúry hippies. V 80. a 90. rokoch heavymetalové háro „symbolizovalo nenávisť, odpor a rozčarovanie generácie, ktorá sa očividne necíti nikde doma,“ tvrdí novinár Nader Rahman. Dlhé vlasy dodali členom metalovej komunity „silu nevyhnutnú na to, aby sa mohli búriť napospol proti ničomu.“<ref>Rahman, Nader. [http://www.thedailystar.net/magazine/2006/07/04/musings.htm "Hair Today Gone Tomorrow"]. ''Star Weekend Magazine'', [[28. júl]] [[2006]]. Prístup: [[20. november|20. novembra]] [[2007]].</ref> [[Súbor:Metalisti.jpg|left|thumb|Džínsová bunda s nášivkami a čierne tričko s motívom obľúbenej hudobnej skupiny patria medzi typické prvky metalovej módy.]] Klasická metalová rovnošata pozostáva z modrých džínsov, čierneho trička, topánok a čiernej koženej alebo džínsovej bundy. Tričká bývajú zväčša ozdobené logami alebo kresbami predstavujúcimi milovanú metalovú kapelu.<ref>Weinstein (2000), str. 127</ref> V polovici 70. rokov sa zásluhou [[Judas Priest]] a [[Motörhead]] ujala medzi heavymetalistami kožená móda a motorkárska kultúra.<ref name="Covach">Covach, John.[http://www2.wwnorton.com/college/music/rockhistory/outlines/ch12.htm "Heavy Metal, Rap, and the Rise of Alternative Rock (1982–1992)"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120604211738/http://www.wwnorton.com/college/music/rockhistory/outlines/ch12.htm |date=2012-06-04 }} ''What's That Sound? An Introduction to Rock and its History'' (W. W. Norton). Prístup: [[16. november|16. novembra]] [[2007]].</ref><ref>{{cite news| url=http://members.firstinter.net/markster/KILLINGMACHINE.html| title=Hell Bent for Leather/Killing Machine Info Page| publisher=Judas Priest Info Pages}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080919112534/http://members.firstinter.net/markster/KILLINGMACHINE.html |date=2008-09-19 }}</ref> Počas 80. rokov mali na metalovú módu značný vplyv [[punk rock]], [[gothic rock]], ako aj [[horor]]ové filmy.<ref name="Umelec">Pospiszyl, Tomáš. [http://www.divus.cz/umelec/en/pages/umelec.php?id=13&roc=2001&cis=1 "Heavy Metal"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080603034818/http://www.divus.cz/umelec/en/pages/umelec.php?id=13&roc=2001&cis=1 |date=2008-06-03 }}. ''Umelec'', Január 2001. Prístup: [[20. november|20. novembra]] [[2007]].</ref> Predovšetkým [[glam metal|glammetalové]] kapely onoho obdobia si zakladali na vzhľade a osobnom štýle. Potrpeli si na dlhé, farbené, natupírované vlasy (z toho dôvodu prezývka „[[hair metal]]“, hair = vlasy), líčenie, vyfintené kostýmy a doplnky ako čelenky a bižutéria.<ref>Thompson (2007), str. 135; Blush, Steven. [http://feralhouse.com/press/mini_sites/american_hair_metal/excerpts.php "''American Hair Metal''—Excerpts: Selected Images and Quotes"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101022091538/http://feralhouse.com/press/mini_sites/american_hair_metal/excerpts.php |date=2010-10-22 }}. FeralHouse.com. Prístup: [[25. november|25. novembra]], [[2007]].</ref> Prepracované kostýmy, vlasy a mejkap sú populárne takisto aj u skupín (mnohokrát nemetalových) japonského hnutia „[[visual kei]]“, ktorému položila základ kapela [[X Japan]] koncom 80. rokov.<ref>{{cite web|author=Strauss, Neil| url=http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=9D00EFD7103DF93BA25755C0A96E958260&sec=&spon=&pagewanted=all| title=The Pop Life: End of a Life, End of an Era|date=1998-06-18| work=New York Times|accessdate=2008-05-09}}</ref> === Fyzické gestá === [[Súbor:Metsatöll at Tuska 2006.jpg|náhľad|Fanúšikovia vystierajúci ruky zakončené klasickým metalovým „paroháčom“ počas koncertu estónskej heavymetalovej skupiny [[Metsatöll]], 2006.]] Pri živých vystúpeniach metaloví hudobníci obľubujú [[headbanging]], pri ktorom sa hádže hlavou zo strany na stranu do rytmu hudby. Vizuálne je to efektívne, keď má človek dlhé vlasy. „Paroháč“, široko rozšírené gesto, spopularizoval vokalista [[Ronnie James Dio]] počas účinkovania v kapelách [[Black Sabbath]] a [[Dio]].<ref name="MH"/> [[Gene Simmons]] zo skupiny [[Kiss]] tvrdí, že to on bol prvý, ktorý urobil toto gesto počas koncertu.<ref>Appleford, Steve. "[http://www.mk-magazine.com/news/archives/000929.php Odyssey of the Devil Horns]". ''MK Magazine'', [[9. september|9. septembra]] [[2004]]. Prístup: [[31. marec|31. marca]] [[2007]].</ref> Návštevníci metalových koncertov netancujú v bežnom slova zmysle; Deena Weinstein tvrdí, že to môže byť následkom toho, že publikum býva prevažne mužské a zväčša heterosexuálne. Rozlišuje predovšetkým dva telesné pohyby, ktoré majú byť náhradou za tanec: metlenie a sácanie, ktoré je jednak výrazom porozumenia, jednak rytmickým gestom.<ref>Weinstein, str. 130</ref> Obľúbeným „tancom“ poslucháčov metalu, či už doma alebo na koncerte, je predstieranie hry na gitaru (angl. „air guitar“).<ref>Weinstein, str. 95</ref> Medzi ďalšie obľúbené činnosti divákov patria: skákanie do obecenstva (stage diving), surfovanie v dave (crowd surfing), tlačenie a postrkovanie v chaotických šarvátkach (moshing) a „paroháč“. === Heavymetalová subkultúra === {{Hlavný článok|Heavymetalová subkultúra}} [[Súbor:Metalhead Kids.jpg|thumb|left|Mladí fanúšikovia heavymetalovej hudby.]] Deena Weinstein tvrdí, že silná, uzavretá, prevažne mužská subkultúra umožnila heavy metalu vytrvať na výslní podstatne dlhšiu dobu, než sa to podarilo mnohým iným rockovým žánrom.<ref>Weinstein, str. 103, 7, 8, 104</ref> Metalové poslucháčstvo pozostáva zväčša z mladých pracujúcich belochov mužského pohlavia. Napriek tomu je táto skupina tolerantná aj voči tým, ktorí stoja mimo „tvrdého jadra“ subkultúry, v prípade ak sa držia nepísaného metalového zákona, čo sa oblečenia, vzhľadu a správania týka.<ref>Weinstein, str. 102, 112</ref> K prejavom spolupatričnosti so subkultúrou patria nielen návštevy koncertov a spoločná móda, ale aj prispievanie do metalových časopisov a v poslednej dobe tiež príspevky na web stránky.<ref>Weinstein, str. 181, 207, 294</ref> Heavymetalovej scéne, ktorá má vlastné nepísané zákony týkajúce sa autenticity, prischla prezývka „odcudzená subkultúra“ („subculture of alienation“).<ref name="JQS">"Three profiles of heavy metal fans: A taste for sensation and a subculture of alienation." In ''Journal Qualitative Sociology''. Publisher Springer Netherlands. ISSN 0162-0436 (Tlačená verzia) 1573-7837 (Online verzia). Zväzok 16, číslo 4 / December 1993. Strany 423 – 443</ref> Podľa tohto zákona musia byť muzikanti bezvýhradne oddaní muzike a subkultúre, ktorá ich podporuje, nesmú sa uchádzať o pozornosť médií a nikdy nesmú „zradiť“.<ref>Weinstein, str. 46, 60, 154, 273</ref> A od fanúšikov sa zase vyžaduje „odpor voči systému a odluka od spoločnosti.“<ref>Weinstein, str. 166</ref> Hudobník a filmár [[Rob Zombie]] poznamenáva, že „väčšina deciek, ktoré chodia na moje koncerty, vyzerá, že majú naozaj veľkú predstavivosť a množstvo tvorivej energie, s ktorými nevedia čo si majú počať“, a že metal je „outsiderská muzika pre outsiderov. Nikto nechce byť čudákom; proste sa ním tak nejako stanete. Proste tak nejako to je, avšak v metale máte všetky tie čudné decká na jednom mieste“.<ref name="Sam Dunn">Dunn, "Metal: A Headbanger's Journey" B000EGEJIY (2006)</ref> Ľudia zaoberajúci sa metalom i oddaní fanúšikovia skupín, ktoré mali značný podiel na vzniku metalu, majú sklon považovať niektorých interpretov (a tiež niektorých fanúšikov) za tzv. „pozérov“, čiže ľudí, ktorí predstierajú príslušnosť k subkultúre, ale nevedia nič o histórii, textoch ani posolstvách skupín, ktorých muziku počúvajú.<ref name="JQS"/><ref>Arnett, Jeffrey Jensen (1996). ''Metalheads: Heavy Metal Music and Adolescent Alienation''</ref> == Etymológia == Pôvod pojmu ''heavy metal'' vo vzťahu k hudbe je neurčitý. Pomenovanie „''heavy metal''“ (''ťažký kov'') sa po celé stáročia používal v [[chémia|chémii]] a [[hutníctvo|hutníctve]]. V novodobej populárnej kultúre použil tento výraz ako jeden z prvých americký [[Beat generation|beatnik]] [[William S. Burroughs]] vo svojej novele ''Hebká mašinka'' (''The Soft Machine'', [[1962]]) a takisto vo svojej ďalšej knihe ''Nova Express'' ([[1964]]); ''heavy metal'' tu používa ako synonymum pre návykové drogy: „So svojimi nemocami a drogami vyvolávajúcimi orgazmus a so svojimi asexuálnymi, parazitickými formami života – národ heavymetalistov z Uránu obostretý chladným, modrým oparom vyparených bankoviek – a hmyzí ľudia z Minraudu so svojou metalovou muzikou.“ <ref>[[William S. Burroughs|Burroughs, William S]]. "[http://www.efn.org/~dredmond/PP3.html Nova Express] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070414232023/http://www.efn.org/~dredmond/PP3.html |date=2007-04-14 }}". New York: Grove Press, 1964. str. 112</ref> [[Ian Christe]], heavymetalový historik, opisuje význam jednotlivých slov v [[slang]]u [[hippies]]: slovom „heavy“ sa „popisovalo čokoľvek, čo malo silnú či opojnú atmosféru“, „metal“ označuje ťažké duševné rozpoloženie.<ref>Christe (2005), str. 22</ref> V slangu [[Beat generation|beatnikov]] sa výraz „''heavy''“ vo význame „''vážny''“ používal už nejakú dobu predtým a takisto aj vo vzťahu k „''tvrdej hudbe''“ (heavy music), čiže pomalšej, hlasitejšej variácii štandardného popu. Debutový album [[Iron Butterfly]], vydaný začiatkom roka 1968, niesol názov „Heavy“. Prvé zdokumentované použitie výrazu ''heavy metal'' sa objavilo toho istého roku v piesni „Born to Be Wild“ od [[Steppenwolf]], poukazujúc na motocykel:<ref>Walser (1993), str. 8</ref> „I like smoke and lightning/Heavy metal thunder/Racin' with the wind/And the feelin' that I'm under.” („Mám rád dym a blesk/burácanie ťažkého kovu/preteky s vetrom/a pocit, že podlieham“). Ďalšiu spornú hypotézu o pôvode heavy metalu priniesol v roku [[1995]] „Chas“ Chandler, bývalý manažér [[Jimi Hendrix]]'s Experience, v rozhovore pre reláciu „''Rock and Roll''“, ktorú vysielala televízna stanica PBS. Hovorí, že „''…heavy metal je pojem, ktorý má pôvod v článku [[New York Times]], ktorý sa týkal vystúpenia Jimiho Hendrixa''“ a tvrdí, že autor opisoval Jimiho Hendrixa „''…akoby počúval ťažký kov (heavy metal) padajúci z nebies''“. Ale hodnovernosť tohto tvrdenia je otázna. Prvé zdokumentované použitie výrazu „''heavy metal''“ ako označenia štýlu rockovej hudby sa objavilo v recenzii [[Mike Saunders|Mikea Saundersa]]. [[12. novembra]] [[1970]] v časopise ''[[Rolling Stone]]'' hodnotil album vydaný predošlého roku britskou kapelou [[Humble Pie]]: „Humble Pie svojím americkým debutom ''As Safe As Yesterday Is'' dokázali, že nuda môže mať mnoho podôb. Predviedli sa ako hlasitá, nemelodická, sračková rocková kapela, ťažkopádna ako ťažký kov (heavy metal), s hrmotnými a ohlušujúcim časťami, ktoré hovoria za všetko. Nemožno povedať, že by všetky piesne boli zlé…ale v podstate stoja za hovno.“ Ich album pomenovaný „Humble Pie“ charakterizoval ako „nič nové pod slnkom, len to isté heavymetalové hovno, o ktoré nik ani nezakopne.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Humble Pie: "Town and Country" (review)|autor=Saunders, Mike|vydavateľ=Rolling Stone|dátum vydania=1970-11-12|url=http://www.rollingstone.com/artists/humblepie/albums/album/158628/review/5944670/town_and_country|dátum prístupu=2007-12-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20071130055912/http://www.rollingstone.com/artists/humblepie/albums/album/158628/review/5944670/town_and_country|dátum archivácie=2007-11-30}}</ref> V recenzii albumu ''Kingdom Come'' od [[Sir Lord Baltimore]], ktorá bola publikovaná v máji 1971 v časopise ''Creem'', Saunders píše: „Zdá sa, že Sir Lord Baltimore majú naštudované všetky heavymetalové triky.“ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sir Lord Baltimore's "Kingdom Come" (review)|autor=Saunders, Mike|vydavateľ=Creem|dátum vydania=Máj 1971|url=http://www.creemmagazine.com/_site/BeatGoesOn/SirLordBaltimore/KingdomCome001.html|dátum prístupu=2007-03-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20070308145737/http://www.creemmagazine.com/_site/BeatGoesOn/SirLordBaltimore/KingdomCome001.html|dátum archivácie=2007-03-08}}</ref> Kritik časopisu ''Creem'' [[Lester Bangs]] je známy tým, že počiatkom 70. rokov spopularizoval výraz „heavy metal“, kedy recenzoval kapely ako Led Zeppelin a Black Sabbath.<ref>Weinstein (1991), str. 19</ref> V 70. rokoch určití kritici používali výraz ''heavy metal'' viac-menej automaticky v hanlivom zmysle. Roku 1979 popredný hudobný kritik [[John Rockwell]] z ''New York Times'' charakterizoval štýl, ktorý nazýval „heavy metal rock“ ako „brutálne agresívnu hudbu, ktorá sa zväčša hrá pre nadrogovaných ľudí“ <ref>Rockwell, John. ''New York Times'', [[4. február]] [[1979]], str. D22</ref> a v inom článku ako „rokenrol dovedený do krajnosti, obľúbený u bielych výrastkov.“ <ref>Rockwell, John. ''New York Times'', [[13. august]] [[1979]], str. C16</ref> Pojmy „heavy metal“ a „[[hard rock]]“ často označujú rovnaký typ muziky, predovšetkým keď sa hovorí o kapelách [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]], kedy sa tieto dva pojmy často vzájomne zamieňali.<ref>Du Noyer (2003), str. 96, 78</ref> Napríklad kniha ''Rolling Stone Encyclopedia of Rock & Roll'' z roku 1983 obsahuje takúto pasáž: „[[Aerosmith]], známy svojím agresívnym hardrockovým štýlom, založeným na bluese, patrili medzi najvýznamnejšie heavymetalové skupiny polovice sedemdesiatych rokov.“<ref>Pareles and Romanowski (1983), str. 4</ref> V dnešnej dobe by už asi sotva ktosi charakterizoval klasickú tvorbu Aerosmith, jasne odkazujúcu na tradičný [[rokenrol]], ako „heavy metal“. Dokonca aj niektoré kapely, ktoré stáli pri zrode tohto žánru, napr. Led Zeppelin a Deep Purple, nebývajú súčasnou metalovou komunitou považované za heavymetalové kapely. == História == === Korene: polovica 60. rokov === [[Súbor:Cream on Fanclub 1968.png|thumb|right|Cream v holandskej televíznej relácii Fanclub v roku 1968.]] [[Spojené štáty|Americké]] [[blues]] bolo veľmi obľúbené a malo veľký vplyv na prvých [[Spojené kráľovstvo|britských]] rockerov; kapely ako [[Rolling Stones]] a [[The Yardbirds]] nahrali [[coververzia|cover-verzie]] mnohých klasických bluesových skladieb, občas zrýchľujúc tempo a využívajúc [[elektrická gitara|elektrické gitary]] namiesto pôvodných [[Akustická gitara|akustických]] (podobné adaptácie blues a inej „''čiernej hudby''“ vytvorili základ pôvodného [[rock and roll]]u). Britské bluesovo orientované kapely (a nimi ovplyvnené americké kapely) pri svojich hudobných experimentoch vytvorili zvuk, ktorý sa neskoršie stal charakteristickým rysom heavy metalu: základom bol hlasitý, skreslený gitarový zvuk, postavený na silových akordoch.<ref name=vdqxbw /> Do širšieho povedomia dostali tento štýl v roku 1964 [[The Kinks]] svojou piesňou „You Really Got Me“.<ref>Weinstein (1991), str. 18; Walser (1993), str. 9</ref> K tomuto novému gitarovému zvuku významne prispela nová generácia zosilňovačov so [[spätná väzba|spätnou väzbou]].<ref>Wilkerson (2006), str. 19.</ref> Zatiaľ čo [[blues-rock]]ový štýl bicích bol jednoduchý, bicie v heavy metale boli mohutnejšie, komplexnejšie a hlasnejšie a k tomu sa pridával čoraz hlasitejší zvuk elektrickej gitary.<ref name=Walser10>Walser (1993), str. 10</ref> Speváci zmenili techniku spevu a boli čoraz závislejší na zosilňovaní zvuku; taktiež využívali nové štylistické a dramatické postupy. Súbežne s tým sa zvyšovala úroveň nahrávacej techniky, čím sa umožnil plnohodnotný záznam tejto tvrdej muziky. Spojením blues-rocku a psychedelického rocku sa vytvorila takmer celá pôvodná podstata heavy metalu.<ref>Weinstein (1991), str. 16</ref> Jednou z najvýznamnejších kapiel, ktoré definovali hranice žánru, bolo rockové trio [[Cream]]. Ich mohutný, hutný zvuk je kombináciou [[Eric Clapton|Claptonovej]] bluesovej gitary, silného [[Jack Bruce|Bruceovho]] hlasu a jeho dynamickej hry na basovú gitaru a [[džez]]om ovplyvnených rytmov bubeníka [[Ginger Baker|Gingera Bakera]].<ref>Charlton (2003), str. 232 – 33</ref> O ich prvých dvoch platniach, ''[[Fresh Cream]]'' (1966) a ''[[Disraeli Gears]]'' (1967), sa vraví, že významne ovplyvnili celý budúci žáner. Debutový album ''[[Are You Experienced]]'' (1967) od Jimi Hendrix Experience, mal takisto nemalý vplyv na metal. Hendrixovu gitarovú virtuozitu sa snažili napodobiť mnohí metaloví gitaristi; najúspešnejší šláger albumu, „Purple Haze“, sa neraz považuje za prvý heavymetalový hit.<ref name=vdqxbw /> === Počiatky: koniec 60. rokov a začiatok 70. rokov === {{Pozri aj|Tradičný heavy metal}} [[Súbor:John Kay of Steppenwolf (1970's).jpg|thumb|upright|right|John Kay z kapely [[Steppenwolf (hudobná skupina)|Steppenwolf]].]] Názory ohľadne toho, ktorá bola prvá heavymetalová kapela, sa rôznia. Väčšinou sa za prvé metalové kapely považujú buď [[Led Zeppelin]] alebo [[Black Sabbath]]; americkí glosátori sa väčšinou prikláňajú k Led Zeppelin, britskí komentátori preferujú Black Sabbath, niektorí však dávajú rovnakú zásluhu obom skupinám. Niektorí komentátori, poväčšine americkí, uvádzajú aj ďalšie skupiny ako [[Iron Butterfly]], [[Steppenwolf (hudobná skupina)|Steppenwolf]] či [[Blue Cheer]].<ref>Weinstein (2000), str. 14–15.</ref> V roku 1968 sa počal utvárať zvuk, ktorý sa neskoršie stal známy ako heavy metal. V januári toho roku sa na debutovom albume sanfranciskej kapely [[Blue Cheer]] s názvom ''Vincebus Eruptum'' objavila [[coververzia]] známeho hitu „Summertime Blues“ od [[Eddie Cochran|Eddieho Cochrana]]. Táto skladba je vo všeobecnosti považovaná za prvú heavymetalovú nahrávku.<ref>McCleary (2004), str. 240, 506.</ref> V tom mesiaci vyšiel taktiež album [[Steppenwolf (album)|Steppenwolf]] od [[Steppenwolf|rovnomennej kapely]], ktorý obsahoval aj pieseň „Born to Be Wild“, zmieňujúcu sa o „heavy metale“. V júli t. r. sa na svetlo sveta dostali ďalšie dve nahrávky, ktoré sa zapísali do dejín: „Think About It“ od The Yardbirds (B-strana ich posledného singlu), kde gitarista [[Jimmy Page]] uviedol metalový zvuk, neskoršie ohromne populárny; a horúci kandidát na prvý heavymetalový album vôbec: ''[[In-A-Gadda-Da-Vida]]'' od [[Iron Butterfly]] s rovnomennou 17-minútovou titulnou skladbou. V auguste t. r. [[The Beatles]] svojím singlom „Revolution“ vytvorili nový štandard pre skreslenie, používané pri najúspešnejších hitoch. [[Jeff Beck Group]], ktorých líder predtým zastával miesto gitaristu v The Yardbirds, vydali svoj debutový album v tom istom mesiaci: ''Truth'' obsahoval jedny z „najžeravejších, najostrejších, najpriamočiarejších humorných zvukov všetkých čias,“ čím pripravil pôdu pre novú generáciu metalových gitaristov.<ref>Gene Santoro, citovaný v Carson (2001), str. 86.</ref> V októbri debutovala živou nahrávkou Pageova nová kapela [[Led Zeppelin]]. V novembri kapela [[Love Sculpture]], kde bol gitaristom [[Dave Edmunds]], vydala album ''Blues Helping'', na ktorom predstavila hrmotavú, agresívnu verziu [[Aram Iľjič Chačaturjan|Chačaturjanovej]] piesne „Šabľový tanec“. Beatlesácky tzv. ''Biely album'', ktorý takisto vyšiel t. m., obsahoval „Helter Skelter“ – skladbu, ktorá sa stala jednou z najhlučnejších piesní vydanou takou významnou kapelou.<ref>Blake (1997), str. 143</ref> [[Súbor:Hindenburg_burning.jpg|left|thumb|Na obálke prvého albumu Led Zeppelin bol vyobrazený výbuch vzducholode [[Hindenburg (vzducholoď)|Hindenburg]] roku 1937.]] V januári 1969 Led Zeppelin vydali [[Led Zeppelin (album)|rovnomenný debutový album]], ktorý sa vzápätí umiestnil na 10. mieste v [[Billboard 200|albumovom rebríčku]] amerického hudobného týždenníka ''[[Billboard]]''. V júli sa konal Atlanta Pop Festival, kde vystupoval Zeppelin a taktiež rockové trio [[Grand Funk Railroad]] inšpirované skupinou Cream. Ďalšie Creamom inšpirované zoskupovanie – [[Leslie West]] – vydalo t. m. album ''Mountain'', obsahujúci tvrdé blues-rockové gitary a škrekľavé vokály. V auguste sa táto skupina – medzitým premenovaná na [[Mountain]] – zúčastnila na [[Woodstock Music and Art Fair|Woodstocku]], kde hrala vyše hodiny.<ref>Aj keď sa v súčasnosti skôr radí do žánru „hard rock“, ich oficiálny debutový album, ''Mountain Climbing'' (1970), sa umiestnil na 85. priečke v rebríčku „100 najlepších metalových albumov“, ktorý zostavil roku 1989 časopis ''Hit Parader''. ''Survival'' (1971) od Grand Funk Railroad sa umiestnil na 72. priečke (Walser [1993], str. 174).</ref> Debutový album Grand Funk Railroad s názvom ''[[On Time]]'' vyšiel takisto t. m. Na jeseň zaznamenal fenomenálny úspech ''[[Led Zeppelin II]]'' a singel „Whole Lotta Love“ sa dostal na 4. priečku v rebríčku populárnej hudby časopisu ''Billboard''. Metalová revolúcia sa práve začala. [[Súbor:LedZeppelinmontage.jpg|thumb|Led Zeppelin (v smere hodinových ručičiek: [[Jimmy Page]], [[John Bonham]], [[Robert Plant]], [[John Paul Jones]].]] Led Zeppelin definovali kľúčové prvky nového žánru. Prispeli k tomu Pageova značne skreslená gitarová hra a [[Robert Plant|Plantove]] dramatické, srdcervúce vokály.<ref>Charlton (2003), str. 239</ref> Pri konštituovaní žánru boli práve tak dôležité aj kapely, u ktorých bol väčšmi v obľube stabilnejší, „rýdzejší“ heavymetalový sound. S tohto pohľadu boli kľúčovými nahrávky od [[Black Sabbath]] (''[[Black Sabbath (album)|Black Sabbath]]'' a ''[[Paranoid]]'') a [[Deep Purple]] (''[[Deep Purple in Rock]]'').<ref name=Walser10 /> Black Sabbath vyvinuli mimoriadne tvrdý sound. Sčasti má na tom zásluhu pracovná nehoda, ktorá sa prihodila [[Tony Iommi|Tonymu Iommimu]] v roku 1966. Keďže nebol schopný normálnej hry, musel preladiť svoju gitaru, aby mu hra nespôsobovala takú bolesť a musel sa spoliehať na silové akordy, kvôli ich pomerne jednoduchému prstokladu.<ref>di Perna, Alan. „The History of Hard Rock: The 70's.” ''Guitar World''. Marec 2001.</ref> Deep Purple v prvých rokoch nemali vyhranený štýl, ale počnúc rokom 1969 sa kapela, vedená vokalistom [[Ian Gillan|Ianom Gillanom]] a gitaristom [[Ritchie Blackmore|Ritchiem Blackmorom]], začala uberať smerom k novovznikajúcemu heavymetalovému štýlu.<ref>Charlton (2003), str. 241</ref> V roku 1970 bodovali vo významných britských hitparádach Black Sabbath s piesňou „[[Paranoid (pieseň)|Paranoid]]“ a Deep Purple s „Black Night“. Taktiež tri ďalšie britské kapely vydali toho roku svoje debutové albumy, ktoré sa niesli v duchu heavy metalu: ''Very 'eavy… Very 'umble'' od [[Uriah Heep]], ''UFO 1'' od [[UFO (skupina)|UFO]] a ''Sacrifice'' od [[Black Widow]]. Aj keď ich štýl sa zvyčajne nepovažuje za heavy metal, [[Wishbone Ash]] zaviedli do praxe štýl dvoch gitár – rytmickej a sólovej, čím inšpirovali mnohé budúce metalové kapely. Okultná tematika a obrazotvornosť kapiel Black Sabbath, Uriah Heep a Black Widow mali taktiež podstatný vplyv; Led Zeppelin začali klásť dôraz na podobné prvky od svojho [[Led Zeppelin IV|štvrtého albumu]], vydaného roku 1971. [[Súbor:Black Sabbath (1970).jpg|vľavo|náhľad|180px|Pôvodná zostava [[Black Sabbath]] ([[1970]]).]] Na druhom brehu Atlantiku určovala kurz Grand Funk Railroad, „komerčne najúspešnejšia americká heavymetalová kapela od roku 1970 až do svojho rozpadu roku 1976 uviedla do praxe nový výraz, ktorý bol v sedemdesiatych rokoch synonymom úspechu: sústavné koncertovanie.“<ref>Pareles a Romanowski (1983), str. 225</ref> Ďalšími metalovými kapelami z USA boli [[Dust]] (prvá platňa 1971), [[Blue Öyster Cult]] ([[Blue Öyster Cult (album)|1972]]) a skupina [[Kiss (skupina)|Kiss]] ([[Kiss (album)|1974]]). V [[Nemecko|Nemecku]] debutovala v roku 1972 albumom ''[[Lonesome Crow]]'' kapela [[Scorpions]]. [[Ritchie Blackmore|Blackmore]], ktorého virtuozita sa prejavila na albume Deep Purple ''[[Machine Head (album)|Machine Head]]'' (1972), opustil skupinu v roku 1975 a založil kapelu [[Rainbow]]. Tieto kapely si získali priazeň publika neustálym koncertovaním a svojím stále sa zlepšujúcim šoumenstvom.<ref name=Walser10 /> Spornou otázkou zostáva, či tvorbu týchto a ďalších priekopníckych kapiel možno považovať vskutku za „heavy metal“, či proste len za „hard rock“. Tie, majúce bližšie k bluesovým koreňom či zakladajúce si na melodike v súčasnosti zväčša spadajú do druhej kategórie. Vynikajúcim príkladom sú [[AC/DC]], ktorí debutovali roku 1975 albumom ''High Voltage''. Encyklopédia ''Rolling Stone'' z roku 1983 píše o „austrálskej heavymetalovej kapele AC/DC…“<ref>Pareles a Romanowski (1983), str. 1</ref> Rockový historik Clinton Walker tvrdí, že „nazývať AC/DC heavymetalovou kapelou bolo nepresné v rokoch sedemdesiatych a nič sa na tom nezmenilo ani v súčasnosti…. Boli rokenrolovou kapelou, ktorá skrátka hrala tak tvrdo, ako sa to vyžadovalo v metale.“<ref>Walker (2001), str. 297</ref> Nejde tu len o otázku definícií, ale taktiež o to, že treba jasne rozlišovať medzi samotným štýlom a tým, k čomu sa hlásia fanúšikovia. Ian Christe píše, ako sa Ozzy Osbourne stal „hovorcom šialenosti rockových hviezd a získal bezvýhradnú oddanosť heavymetalových zatratencov.“<ref>Christe (2005), str. 69</ref> [[Súbor:Phil-Lynott Thin Lizzy.jpg|thumb|upright|right|[[Brian Robertson (gitarista)|Brian Robertson]], [[Phil Lynott]], [[Scott Gorham]] zo skupiny [[Thin Lizzy]] počas živého vystúpenia v rámci turné Bad Reputation, 24. novembra 1977.]] Britská kapela Judas Priest, debutujúca albumom ''Rocka Rolla'' v roku 1974, je po Black Sabbath ďalšou kapelou, ktorú treba brať do úvahy. Christe píše o tom, ako Black Sabbath <blockquote> „… ponúkli poslucháčom niečo viac než tri akordy a dobrú show – ale ich obecenstvo chcelo pátrať ďalej po zvukoch s podobným účinkom. V polovici 70. rokov bolo možné metalovú estetiku vystopovať ako bájnu beštiu v náladovej base a zložitých zdvojených gitarách Thin Lizzy, v javiskovej štylizácii Alice Coopera, v excelujúcej gitare a pompéznych vokáloch Queen a hrmotných stredovekých námetoch Rainbow. Potom ale, nasledujúc Sabbath, vyrazili z Birminghamu Judas Priest, aby tieto rozličné najsvetlejšie miesta hardrockovej zvukovej palety spojili a zosilnili. Po prvýkrát sa z heavy metalu stal žáner sám o sebe.“<ref>Christe (2005), str. 31 – 32</ref> </blockquote> Napriek tomu, že sa ani jeden album Judas Priest až do 80. rokov nedostal do rebríčka 40 najlepších albumov v USA, kapela býva pokladaná za nasledovníka sabbathovského heavy metalu. Používajúc dve gitary, prudké tempá a čistejší kovový zvuk pozbavený bluesových vplyvov, vytvorili štandard, ktorým sa riadilo nespočetné množstvo budúcich skupín.<ref>Walser (1993), str. 6</ref> Heavy metal síce získaval stále väčšiu popularitu, no kritici túto muziku nemali príliš v láske. Nepáčilo sa im síce, že heavy metal prevzal zo show biznisu rôzne obchodnícke triky (vizuálna stránka prejavu a pod.)<ref name=Walser11>Walser (1993), str. 11</ref>, no najväčšie námietky mali k bezmyšlienkovitosti hudobného a textového ponímania: v recenzii albumu Black Sabbath, ktorú napísal počiatkom 70. rokov popredný hudobný kritik [[Robert Christgau]], sa metal popisuje ako „pošmúrne a dekadentné…nedôvtipné, necudné ožobračovanie.“<ref>Christgau (1981), str. 49</ref> === Stredný prúd: koniec 70. rokov a začiatok 80. rokov === [[Súbor:Iron Maiden - bass and guitars 30nov2006.jpg|náhľad|vpravo|200px|[[Iron Maiden]] patrili medzi čelných predstaviteľov Novej vlny britského heavy metalu, inšpirovanej punk rockom.]] V polovici 70. rokov sa objavil [[punk rock]], ktorý sa vyvinul ako reakcia jednak na modernú meštiacku spoločnosť, jednak na rokenrol akoby vyrobený na montážnej linke (a teda i heavy metal) tých čias. Koncom 70. rokov predaj heavymetalových nahrávok prudko klesol, predovšetkým na úkor punku, [[disco|disca]] a komerčného rocku.<ref name=Walser11 /> Keďže významné vydavateľstvá sa orientovali na punk, množstvo novších britských heavymetalových kapiel nachádzalo inšpiráciu práve v agresivite, energickom zvuku, v nízkej zvukovej kvalite a v postoji „Urob si sám“. Undergroundové metalové kapely sa rozhodli vziať všetko do vlastných rúk a založiť nezávislé špecializované vydavateľstvá.<ref>Christe (2005), str. 44</ref> Ako sa hnutie šírilo, zavedené britské hudobné týždenníky ako ''Sounds'' a ''New Musical Express'' začali javiť záujem o metalové kapely. Geoff Burton, ktorý písal pre ''Sounds'', spopularizoval termín „[[Nová vlna britského heavy metalu|New Wave of British Heavy Metal]]“, ktorý sa obvykle skracoval do akronymu NWOBHM.<ref>Christe (2005), str. 45</ref> Kapely NWOBHM [[Iron Maiden]], [[Motörhead]], [[Saxon]], [[Diamond Head]] a [[Def Leppard]] dali heavy metalu nový dych. Nasledujúc príklad Judas Priest zhutnili zvuk, obmedzili bluesové vplyvy a potrpeli si väčšmi na rýchle tempá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Judas Priest"|autor=Erlewine, Stephen Thomas a Greg Prato|vydavateľ=All Music Guide|date=|url=http://www.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&searchlink=JUDAS|PRIEST&sql=11:kifrxqe5ldse~T1|dátum prístupu=2007-04-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Genre—New Wave of British Heavy Metal|author=|vydavateľ=All Music Guide|date=|url=http://www.allmusic.com/explore/style/new-wave-of-british-heavy-metal-d7760|dátum prístupu=2007-03-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20101017194613/http://www.allmusic.com/explore/style/new-wave-of-british-heavy-metal-d7760|dátum archivácie=2010-10-17}}</ref> V roku 1980 sa albumy Iron Maiden, Motörhead a Saxon dostali do prvej desiatky najlepších britských albumov, čím NWOBHM prenikla do stredného prúdu. O rok neskôr sa Motörhead stali prvou kapelou z onoho hnutia, ktorá sa s albumom ''[[No Sleep 'til Hammersmith]]'' dostala na vrchol britských rebríčkov. Ďalšie kapely NWOBHM, napr. Diamond Head a [[Venom]], mali taktiež nemalú zásluhu na vývoji metalu, i keď nedosiahli taký komerčný úspech.<ref>Weinstein (1991), str. 44</ref> Prvá generácia metalových kapiel sa pomaly vytrácala zo scény. Deep Purple sa rozpadli zanedlho po tom, čo Blackmore v roku 1975 opustil kapelu a Led Zeppelin skončili v roku 1980. [[Los Angeles|Losangeleskí]] [[Van Halen]], ktorí predskakovali na koncerte Black Sabbath, strhávali pozornosť na úkor starnúcich muzikantov.<ref>Christe (2005), str. 37</ref> [[Eddie Van Halen]] sa stal jedným z najoslnivejších metalových virtuózov onoho obdobia. Podľa Christeho „jeho technika hry na gitaru bola dokonalá a parádne sóla ako ‚[[Eruption (skladba)|Eruption]]‘ vyniesli heavymetalovú gitaru na úplný vrchol“.<ref>Christe (2005), str. 62</ref> Medzi povestných virtuózov sa zaradili tiež muzikanti [[Randy Rhoads]] a [[Yngwie Malmsteen]], ktorých mená sa spájajú so štýlom v súčasnosti známom ako „neoklasický metal“. Na čele interpretov inšpirovaných vážnou hudbou boli Blackmore a člen Scorpions [[Uli Jon Roth]]. Táto nová generácia mala v obľube používanie klasicistických gitár s nylonovými strunami – činil tak napríklad Rhoads v piesni „Dee“ na nahrávke ''[[Blizzard of Ozz]]'' (1980), debutovom albume bývalého speváka Black Sabbath [[Ozzy Osbourne|Ozzyho Osbourna]]. V druhej polovici 70. rokov sa metalová scéna, povzbudená úspechom Van Halenovcov, počala rozvíjať v južnej Kalifornii, predovšetkým v oblasti Los Angeles. V kluboch na Sunset Strip v Los Angeles majú korene kapely ako [[Quiet Riot]], [[Ratt]], [[Mötley Crüe]] a [[W.A.S.P.]], ktoré sa nechali inšpirovať tradičným heavy metalom počiatku 70. rokov<ref>Rivadavia, Eduardo. "[http://www.allmusic.com/artist/quiet-riot-p5209 Quiet Riot]". All Music Guide. Prístup: [[25. marec|25. marca]], [[2007]]; Neely, Kim "[http://www.rollingstone.com/artists/ratt/albums/album/211449/review/5946112/detonator Ratt] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071002050205/http://www.rollingstone.com/artists/ratt/albums/album/211449/review/5946112/detonator |date=2007-10-02 }}". Rolling Stone. Prístup: [[3. apríl]]a [[2007]]; Barry Weber & Greg Prato. "[http://www.allmusic.com/artist/mtley-cre-p4964 Mötley Crüe]". All Music Guide. Prístup: [[3. apríl]]a [[2007]]; Dolas, Yiannis. "[http://www.rockpages.gr/interviews/wasp2004-en.htm Blackie Lawless Interview] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080501142629/http://www.rockpages.gr/interviews/wasp2004-en.htm |date=2008-05-01 }}" Rockpages. Prístup: [[3. apríl]]a [[2007]]</ref> a od [[glam rock|glamrockových]] zoskupení typu [[Alice Cooper]] a Kiss si vypožičali divadelné prvky (a občas aj obľubu líčenia).<ref>Christe (2005), str. 68 – 69</ref> Glam metal sa vyznačuje [[Hedonizmus|hedonistickými]] textami a živelným správaním. Po hudobnej stránke ho charakterizujú rýchle gitarové sóla, hymnické refrény a melodickosť viac-menej inšpirovaná popom. Glammetalové hnutie sa, spolu s kapelami typu Twisted Sister, stalo hlavnou silou v metale a rockovej hudbe ako takej. Po úspechu NWOBHM a po prelomovom albume Judas Priest ''[[British Steel]]'' (1980) sa na počiatku 80. rokov heavy metal stával stále obľúbenejší. Prítomnosť na [[Music Television|MTV]] mala obrovský vplyv na propagáciu hudobných skupín a v mnohých prípadoch pomohla znásobiť predaj nahrávok.<ref>Christe (2005), str. 91</ref> Videoklipy Def Leppard k albumu ''Pyromania'' (1983) urobili z kapely hviezdy prvej kategórie a Quiet Riot sa stali prvou tamojšou heavymetalovou kapelou, ktorej sa podarilo dostať na vrchol rebríčka ''Billboard'' s piesňou ''Metal Health'' (1983). Nemenej dôležitým pri rozširovaní poslucháčskej základne sa ukázal „US Festival“ konaný v Kalifornii v roku 1983. Na tomto trojdňovom festivale bol jeden deň venovaný čisto len heavymetalovému žánru, ktorý tu zastupovali Ozzy Osbourne, Van Halen, Scorpions, Mötley Crüe, Judas Priest a iní, a ktorému sa podarilo pritiahnuť najväčšiu pozornosť publika.<ref>Weinstein (1991), str. 45</ref> Medzi rokmi 1983 a 1984 vzrástla predajnosť heavymetalových nahrávok z 8 na 20 percent všetkých nahrávok predaných v USA.<ref>Walser (1993), str. 12</ref> Viacero popredných odborných časopisov zasvätených žánru začalo svoju činnosť. Patrili k nim napríklad ''[[Kerrang!]]'' (založený 1981) a ''[[Metal Hammer]]'' (1984). V roku 1985 ''Billboard'' vyhlásil, že „metal rozšíril svoju divácku základňu. Metalová muzika už nie je výhradnou doménou výrastkov mužského pohlavia. Metalové poslucháčstvo sa rozšírilo o starších (vysokoškolákov), mladších (mladších žiakov) a ženy.“<ref>Walser (1993), str. 12 – 13, 182, 35</ref> V polovici 80. rokov mal najväčšie zastúpenie v rebríčkoch, hudobných televíziách a na koncertných šnúrach glam metal. K hlavným predstaviteľom patria skupiny [[Warrant]] z L.A., skupiny z východného pobrežia ako [[Poison]], [[Cinderella]], či nemenej obľúbené kapely Mötley Crüe a Ratt. Štylistickú medzeru medzi hard rockom a glam metalom zaplnila skupina [[Bon Jovi]] z New Jersey, ktorá dosiahla nesmiernu popularitu vďaka svojmu tretiemu albumu ''[[Slippery When Wet]]'' (1986). V roku 1987 začala MTV vysielať reláciu ''Headbanger's Ball'', zasvätenú výlučne heavymetalovým videoklipom. Metalová komunita sa rozdelila na dva hlavné tábory, na priaznivcov komerčného zvuku a na prívržencov undergroundu pohŕdajúcich populárnym štýlom, ktorému nadávali „lite metal“ alebo „hair metal.“<ref>Walser (1993), str. 14; Christe (2005), str. 181</ref> Skupine [[Guns N’ Roses]] sa podarilo získať pozornosť fanúšikov rôznych štýlov. Na rozdiel od glammetalových kapiel tej doby boli oveľa surovejší a jedovatejší. Po nesmiernom úspechu ich debutovej platne ''[[Appetite for Destruction]]'' (1987) „sa skupina Guns N’ Roses stala cieľom, na ktorý sa zameral všetok ďalší metal počas nasledujúcej dekády.“<ref>Christe (2005), str. 176 – 177</ref> Rok nato sa z tej istej losangelskej hardrockovej klubovej scény vynorila kapela [[Jane's Addiction]] s debutom ''Nothing's Shocking''. Časopis ''Rolling Stone'' vyhlásil, že „Jane's Addiction sú právoplatným dedičom odkazu Led Zeppelin, keďže im dosiaľ žiadna kapela nebola taká verná.“<ref>{{cite web|title=Jane's Addiction: ''Nothing's Shocking''|author=Steve Pond|publisher=''Rolling Stone''|date=1988-10-20|url=http://www.rollingstone.com/artists/janesaddiction/albums/album/119704/review/5942383/nothings_shocking|accessdate=2007-05-01|archiveurl=https://web.archive.org/web/20071002080218/http://www.rollingstone.com/artists/janesaddiction/albums/album/119704/review/5942383/nothings_shocking|archivedate=2007-10-02}}</ref> Bola jednou z prvých kapiel spájaných z „[[alternatívny metal|alternatívnym metalom]]“, ktorý sa dostal do popredia počas 90. rokov. Popularitu glam metalu medzičasom udržiavali nové kapely ako newyorskí Winger alebo Skid Row z New Jersey.<ref name="Covach"/> === Metal v umeleckom podzemí: od 80. rokov === Počas 80. rokov sa vyvinulo množstvo [[Zoznam štýlov heavy metalu|heavymetalových štýlov]] mimo komerčného stredného prúdu.<ref>Weinstein (1991), str. 21</ref> Mapovaniu spletitého sveta undergroundového metalu sa venovalo viacero ľudí, v prvom rade editori hudobného serveru Allmusic a taktiež kritik Garry Sharpe-Young. V Sharpe-Youngovej niekoľkozväzkovej encyklopédii je metal rozdelený do piatich hlavných kategórií: [[thrash metal]], [[death metal]], [[black metal]], [[power metal]], plus spríbuznené štýly [[doom metal|doom]] a [[gothic metal]]. ==== Thrash metal ==== {{Hlavný článok|Thrash metal}} [[Súbor:Slayer,_The_Fields_of_Rock,_2007.jpg|thumb|left|Slayer patrili medzi najosobitejšie, najvplyvnejšie a najextrémnejšie thrashmetalové kapely 80. rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allmusic.com/artist/slayer-mn0000022124/biography|titul=Slayer biography|priezvisko=Huey|meno=Steve|dátum prístupu=2016-03-20|vydavateľ=Allmusic}}</ref>]] Thrash metal sa zrodil počiatkom 80. rokov. Podobne ako jeho najbližší príbuzný – [[speed metal]] – taktiež thrash vykazuje veľký vplyv [[hardcore punk|hardcoreu]] a Novej vlny britského heavy metalu.<ref name="GTM">[http://www.allmusic.com/explore/style/d373 "Genre—Thrash Metal"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120402095522/http://www.allmusic.com/explore/style/d373 |date=2012-04-02 }}. All Music Guide. Prístup: 3. marca 2007.</ref> Najvýznamnejšia scéna v Spojených štátoch, odkiaľ thrash pochádza, sa nachádzala v oblasti sanfranciského zálivu (konkrétne [[Bay Area]]). Thrashové kapely vyvinuli nový sound, ktorý sa vyznačoval väčšou rýchlosťou a agresivitou v porovnaní s pôvodným heavy metalom i v porovnaní s jeho nasledovníkom – glam metalom.<ref name="GTM"/> Väčšinou sa tu prelínajú nízke gitarové riffy s hlavnou shredovou gitarou. Texty poväčšine rozoberajú [[Nihilizmus|nihilistický]] náhľad na svet, alebo sa zaoberajú spoločenskými problémami, využívajúc pri tom drsný, neslušný jazyk. Charakterizovali ho slovnými spojeniami ako „skazená mestská muzika“ či „belošský bratanec rapu“.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 26</ref> Thrash spopularizovala tzv. „Veľká thrashová štvorka“: [[Anthrax]], [[Megadeth]], [[Metallica]] a [[Slayer]].<ref>Walser (1993), str.14</ref> [[Kreator]], [[Sodom]] a [[Destruction]], tri nemecké kapely, najväčšmi prispeli k tomu, že sa tento štýl dostal do Európy. Nemenej dôležité boli taktiež kapely Testament zo San Francisca, Exodus z New Jersey a brazílska [[Sepultura]]. Aj keď thrash pochádza z undergroundu (a v prvých desiatich rokoch bol viac-menej len undergroundovým fenoménom), niektorým skupinám sa podarilo získať aj komerčné publikum. Metallice sa v roku 1986 podarilo dostať medzi 40 najlepších albumov v hitparáde ''Billboard'' s albumom ''[[Master of Puppets]]'' a dva roky nato s albumom ''[[…And Justice for All (album)|…And Justice for All]]'' dobyli šieste miesto; albumy kapiel Megadeth a Anthrax mali tiež albumy na vrchole rebríčka.<ref>[https://web.archive.org/web/20070929225341/http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Albums&model.vnuArtistId=5199&model.vnuAlbumId=758988 "Metallica—Artist Chart History"]; [https://web.archive.org/web/20070929144156/http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Albums&model.vnuArtistId=5179&model.vnuAlbumId=933608 "Megadeth—Artist Chart History"]; [https://web.archive.org/web/20070929204614/http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Albums&model.vnuArtistId=3982&model.vnuAlbumId=728383 "Anthrax—Artist Chart History"]. Billboard.com. Prístup:o [[7. apríl]]a [[2007]].</ref> Slayer si síce nevydobyli takú popularitu ako zvyšok Veľkej štvorky, no napriek tomu vydali jeden zo smerodajných albumov žánru: časopis ''[[Kerrang!]]'' označil album ''[[Reign in Blood]]'' (1986) za „najtvrdší album všetkých čias.“<ref name="Lostprophets scoop rock honours">{{cite web| title = Lostprophets scoop rock honours | publisher = BBC News | date = 25-08-2006| url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/5282780.stm| accessdate = 10-01-2007}}</ref> O dve desaťročia neskôr ho zas magazín ''Metal Hammer'' vyhlásil za najlepší album za posledných dvadsať rokov.<ref name="Golden Gods Awards Winners">{{cite web| title = Golden Gods Awards Winners| publisher = Metal Hammer| date = 13-06-2006| url = http://www.metalhammer.co.uk/news/article/?id=44410| accessdate = 10-01-2007}}</ref> Slayer si získal, na svoju škodu, poslucháčstvo z radov krajne pravicových skinheadov, keďže vo svojich textoch sa zaoberá násilím a nacizmom.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 30; O'Neil (2001), str. 164</ref> Začiatkom 90. rokov thrash dosiahol nevídaný úspech, čím dal novú tvár komerčnému metalu.<ref>Walser (1993), str. 15</ref> „Čierny album“ od Metallicy sa umiestnil na prvom mieste v rebríčku ''Billboard'', ''[[Countdown to Extinction]]'' od Megadeth (1992) na druhom, Anthrax a Slayer sa dostali do prvej desiatky a albumy lokálnych kapiel ako Testament a Sepultura sa dostali do prvej stovky. ==== Death metal ==== {{Hlavný článok|Death metal}} [[Súbor:Chuck Schuldiner.jpg|náhľad|120px|vľavo|[[Chuck Schuldiner]] z kapely [[Death]], „všeobecne považovaný za otca death metalu“<ref>Rivadavia, Eduardo. [http://wc09.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=11:3iftxqe5ld6e~T1 "Death—Biography"]. All Music Guide. Prístup: [[23. november|23. novembra]] [[2007]].</ref>]] Thrash sa zanedlho začal vyvíjať a vyčlenili sa z neho extrémnejšie metalové štýly. Ako tvrdí MTV News, „muzika kapely Slayer bola priamo zodpovedná za vzostup death metalu“.<ref>[http://www.mtv.com/bands/m/metal/greatest_metal_bands/071406/index7.jhtml The Greatest Metal Bands of All Time—Slayer] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060718224746/http://www.mtv.com/bands/m/metal/greatest_metal_bands/071406/index7.jhtml |date=2006-07-18 }}. MTVNews.com. Prístup: [[27. február]]a [[2008]].</ref> Venom, kapela z [[Nová vlna britského heavy metalu|NWOBHM]], mala taktiež zásluhu na rozvoji štýlu. Rúhanie sa a satanizmus, prvky uplatňované u podobných kapiel, si našli miesto takisto v severoamerických i európskych deathmetalových kapelách. K prvotným skupinám štýlu patria floridskí [[Death]] a kalifornskí [[Possessed]]. Vraví sa, že označenie „death metal“ pochádza od týchto kapiel; Possessed vydali roku 1984 demo ''Death Metal'' a na ich debutovom albume ''Seven Churches'' (1985) sa objavila skladba s názvom „Death Metal“. Death metal zužitkoval rýchlosť a agresivitu thrashu i hardcoreu, k tomu pridal texty inšpirované nízkorozpočtovými hororovými filmami „zetkovej“ kategórie a [[satanizmus|satanizmom]].<ref name="LOC27">Moynihan, Søderlind (1998), str. 27</ref> Spev sa vyznačuje ponurosťou, hrdelnosťou a hlbokým škriekaním, „smrteľným škripotom“<ref name="VS">Van Schaik, Mark. [http://www.emptywords.org/SK04-2000.htm "Extreme Metal Drumming"] ''Slagwerkkrant'', Marec/Apríl 2000. Prístup: [[15. november|15. novembra]] [[2007]].</ref> a inými nezvyčajnými technikami.<ref name="Genre—Death Metal/Black Metal">"[http://www.allmusic.com/explore/style/death-metal-d384 Genre—Death Metal/Black Metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111213121810/http://www.allmusic.com/explore/style/death-metal-d384 |date=2011-12-13 }}". [[Allmusic]]. Prístup: [[27. február]]a [[2007]].</ref> Hlboký, agresívny vokálny štýl dopĺňajú podladené, mimoriadne skreslené gitary<ref name="LOC27"/><ref name="VS"/>, neuveriteľne rýchle bicie (obyčajne dvojpedálové) a mohutná „zvuková stena“ vytvorená z blast beatov. Príznačné sú takisto frekventované zmeny tempa a taktu a [[synkopa]]. Death metal, podobne ako thrash, odmieta vyumelkovanosť pôvodných metalových štýlov a namiesto toho si potrpí na všedný štýl odievania: roztrhané džínsy a tuctové kožené bundy.<ref name="MS28">Moynihan, Søderlind (1998), str. 28</ref> Jednou z mála výnimiek je Glen Benton z kapely [[Deicide]], ktorý máva pri vystúpeniach obrátený kríž na čele a nosieva brnenie. [[Morbid Angel]] si prisvojili neofašistickú symboliku.<ref name="MS28"/> Tieto dve kapely, spolu s Death a [[Obituary]], patria medzi najvýznamnejšie skupiny na hlavnej deathmetalovej scéne, ktorá povstala na Floride v polovici 80. rokov. V Spojenom kráľovstve sa z [[anarcho-punk]]ového hnutia vyčlenil podobný štýl zvaný [[grindcore]], zastupovaný skupinami ako [[Napalm Death]] a [[Extreme Noise Terror]].<ref name="LOC27"/> Počala sa taktiež rozvíjať rozsiahla škandinávska deathmetalová scéna, reprezentovaná kapelami [[Entombed]] a [[Dismember]]. Popri tom sa zrodil [[Melodic death metal|melodický death metal]], kde medzi čelných predstaviteľov patria Švédi [[In Flames]] a [[Dark Tranquillity]] a Fíni [[Children of Bodom]] a [[Kalmah]]. ==== Black metal ==== {{Hlavný článok|Black metal}} Prvá vlna black metalu sa objavila v prvej polovici 80. rokov, kedy začali tento štýl hrať kapely ako Venom (Veľká Británia), [[Mercyful Fate]] (Dánsko), Hellhammer a [[Celtic Frost]] (Švajčiarsko) a [[Bathory (hudobná skupina)|Bathory]] (Švédsko). Koncom 80. rokov stáli na čele druhej vlny skupiny ako [[Mayhem (Nórsko)|Mayhem]], [[Burzum]] a [[Emperor (Nórsko)|Emperor]].<ref>Christe (2005), str. 281</ref> Pre black metal je síce špecifická rôznorodosť štýlu a kvality prevedenia, no napriek tomu má väčšina kapiel niekoľko spoločných čŕt: škrekľavé a vrčavé vokály, veľmi skreslené gitary využívajúce tremolovanie (tremolo picking), „temnú atmosféru“<ref name="Genre—Death Metal/Black Metal"/> a zámerne nekvalitný zvuk s okolitými zvukmi a šumami.<ref name="Jurek">Jurek, Thom. [http://wm06.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:jxfwxq8rldfe "Striborg: ''Nefaria''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. All Music Guide. Prístup: 15. novembra 2007</ref> Napriek tomu, že tematika satanizmu má v black metale najväčšie zastúpenie, mnohé kapely sa nechali inšpirovať taktiež starovekým [[pohanstvo]]m, čím podporovali návrat k predkresťanským hodnotám.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 212</ref> Mnohé blackmetalové skupiny takisto „experimentujú s prvkami všetkých mysliteľných foriem metalu, folku, elektroniky a avantgardy.“<ref name="VS"/> Bubeník Fenriz zo skupiny [[Darkthrone]] vysvetľuje, že „je to o produkcii, textoch, o tom ako sa obliekajú a o záväzku urobiť odporný, surový, ponurý materiál. Nespájal ich spoločný sound.“<ref name="Campion">Campion, Chris. [http://observer.guardian.co.uk/omm/story/0,,1415240,00.html#article_continue "In the Face of Death"]. ''The Observer'' (UK), [[20. február]]a [[2005]]. Prístup: [[4. apríl]]a [[2007]].</ref> [[Súbor:Varg Vikernes.jpg|thumb|[[Varg Vikernes]] zo skupiny Burzum bol v roku 1994 usvedčený z vraždy Euronyma.]] Predovšetkým medzi škandinávskymi skupinami ako Mayhem či [[Immortal]] začal byť v 90. rokoch populárny tzv. „corpse paint“, čiže „mŕtvolné líčenie“, kedy sa členovia skupiny líčili ako mŕtvoly, lebky či duchovia. Bathory položili základ pre viking a folk metal a vďaka Immortal si väčšiu pozornosť získali blast beaty. Na začiatku 90. rokov mali blackmetaloví vandali v Nórsku na svedomí značné násilnosti.<ref>Christe (2003), str. 284 – 285</ref> Členovia skupín Mayhem a Burzum boli zakladateľmi spolku ''Inner Circle'', ktorý je zodpovedný za vypálenie množstva drevených nórskych kostolíkov. Narastajúci záujem o death metal spôsobil, že black metal si začal získavať podporu škandinávskeho metalového undergroundu, ponajprv v Nórsku, i napriek odmietavým postojom zo strany samotných blackmetalistov.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 31 – 32</ref> Spevák skupiny [[Gorgoroth]] Gaahl vraví: „black metal sa nikdy nepokúšal získať fanúšikov…. Mali sme spoločného nepriateľa, a to kresťanstvo, socializmus, a vlastne čokoľvek spoločné s demokraciou.“<ref name="Campion"/> Asi od roku 1992 sa postupne začínali vytvárať blackmetalové scény i v krajinách mimo Škandinávie, napr. v Nemecku, Francúzsku či Poľsku.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 271, 321, 326</ref> Násilie tejto scény zasiahlo svoje vlastné základy skoro ráno 10. augusta 1993, kedy zakladateľa skupiny Mayhem [[Øystein Aarseth|Euronymousa]] ubodal na smrť [[Varg Vikernes]] zo skupiny Burzum (pre Mayhem však nahrával basovú linku pre debutový album). Tento prípad si získal značnú pozornosť médií.<ref name="Campion"/> V polovici 90. rokov, kedy mnohí ľudia zo scény začali pociťovať stagnáciu žánru,<ref>Vikernes, Varg. "[http://www.burzum.org/eng/library/a_burzum_story06.shtml A Burzum Story: Part VI—The Music]". Burzum.org, July 2005; "[http://www.anus.com/metal/about/metal/black_metal_death.html Is Black Metal Dead?] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070310215756/http://www.anus.com/metal/about/metal/black_metal_death.html |date=2007-03-10 }}". ''Dark Legions Archive''. Prístup: [[4. apríl]]a [[2007]].</ref> niektoré prominentné kapely ako Burzum či Beherit začali začleňovať do svojej tvorby prvky ambientu či symfonického metalu ([[Tiamat]], Samael).<ref>[http://www.allmusic.com/explore/style/symphonic-black-metal-d11957 Genre—Symphonic Black Metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111231161055/http://allmusic.com/explore/style/symphonic-black-metal-d11957 |date=2011-12-31 }}. All Music Guide. Prístup: [[9. apríl]]a [[2007]].</ref> Nórska skupina [[Dimmu Borgir]] priblížila koncom 90. rokov black metal bližšie k strednému prúdu populárnej hudby.<ref>Tepedelen, Adam. [http://www.rollingstone.com/artists/dimmuborgir/articles/story/5935933/dimmu_borgirs_death_cult "Dimmu Borgir's 'Death Cult'"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071031005254/http://www.rollingstone.com/artists/dimmuborgir/articles/story/5935933/dimmu_borgirs_death_cult |date=2007-10-31 }}. ''Rolling Stone'', [[7. november|7. novembra]] [[2003]]. Prístup: [[10. september|10. septembra]] [[2007]].</ref> Zásluhu na spopularizovaní žánru majú taktiež Angličania [[Cradle of Filth]], časopisom ''[[Metal Hammer]]'' vyhlásení za najúspešnejšiu metalovú kapelu od doby Iron Maiden.<ref>Bennett, J. [http://www.decibelmagazine.com/features/jun2007/dimmuborgir.aspx "Dimmu Borgir"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070515040459/http://www.decibelmagazine.com/features/jun2007/dimmuborgir.aspx |date=2007-05-15 }}. ''Decibel'', June 2007. Prístup: [[10. september|10. septembra]] [[2007]].</ref> V súčasnosti patria medzi miláčikov kritiky švédski tradicionalisti [[Watain]],<ref>Begrand, Adrien. [http://www.popmatters.com/pm/music/reviews/42007/watain-sworn-to-the-dark/ "Watain: ''Sworn to the Dark''"]. ''PopMatters'', [[19. jún]], [[2007]]; Harris, Chris, and Jon Wiederhorn. [http://www.mtv.com/news/articles/1550858/20070125/shadows_fall.jhtml "Metal File: Watain, Shadows Fall, Furze & More News That Rules"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080412144421/http://www.mtv.com/news/articles/1550858/20070125/shadows_fall.jhtml |date=2008-04-12 }}. MTV.com, [[26. január]], [[2007]]. Prístup: [[10. september|10. septembra]], [[2007]].</ref> francúzski experimentátori [[Deathspell Omega]],<ref>Freeman, Phil. [http://www.villagevoice.com/music/0736,freeman,77696,22.html "Deathspell Omega's ''Fas—Ite, Maledicti, In Ignem Aeternum''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. ''Village Voice'', [[4. september|4. septembra]] [[2007]]; Jurek, Thom. [http://wm05.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:fnfixzt5ldde "Deathspell Omega: ''Fas—Ite, Maledicti, In Ignem Aeternum''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. All Music Guide. Prístup: [[10. september|10. septembra]] [[2007]]</ref> a americký one-man-band [[Xasthur]].<ref>Stosuy, Brandon. [https://web.archive.org/web/20071024132507/http://www.pitchforkmedia.com/article/record_review/38838-subliminal-genocide "Xasthur: ''Subliminal Genocide''"]. ''Pitchfork'', [[10. október|10. októbra]] [[2006]]; Rivadavia, Eduardo. [http://wm05.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:acfwxqedldae "Xasthur: ''Subliminal Genocide''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. All Music Guide. Prístup: [[10. september|10. septembra]], [[2007]]</ref> ==== Power metal ==== {{Hlavný článok|Power metal}} [[Súbor:Hammerfall group.jpg|vľavo|náhľad|160px|[[HammerFall]] po absolvovaní koncertu v talianskom Miláne roku 2005.]] Powermetalová scéna vznikla v 90. rokoch na protest proti príkrosti death a black metalu.<ref name="Genre - Power Metal">"[http://www.allmusic.com/explore/style/d11959 Genre - Power Metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111229033524/http://www.allmusic.com/explore/style/d11959 |date=2011-12-29 }}". [[All Music Guide]]. Prístup: [[20. marec|20. marca]] [[2007]].</ref> Napriek tomu, že v Severnej Amerike sa power metal držal viac-menej v undergrounde, v Európe, Japonsku a v Južnej Amerike sa tešil obrovskej obľube. V power metale stojí na prvom mieste vzletná, epická melodika a tematika, ktorá „apeluje na poslucháčov zmysel pre udatnosť a krásu.“<ref>Christe (2005), str. 381</ref> Základy tohto soundu položila v polovici 80. rokov nemecká skupina [[Helloween]], ktorá skĺbila power riffy, melodiku, vysoký, „čistý“ spev kapiel ako Judas Priest a Iron Maiden s rýchlosťou a energiou thrashu, „vytvoriac tak zvuk, ktorý dnes poznáme pod menom power metal.“<ref>"[http://www.allmusic.com/artist/helloween-p4471 Helloween - Biography]". [[All Music Guide]]. Prístup: [[8. apríl]]a [[2007]].</ref> V USA patrili medzi priekopníkov štýlu newyorské skupiny [[Manowar]] a [[Virgin Steele]]. Fošňa ''Rising Force'' od [[Yngwie Malmsteen|Yngwieho Malmsteena]] mala nemalú zásluhu na spopularizovaní pekelne rýchleho gitarového štýlu, známeho ako „shredding“, a jeho pričinením sa tiež ujal metal s prvkami vážnej hudby. Tieto zdokonalenia mali veľký vplyv na power metal. Sound tradičnejších powermetalistov, ako sú [[HammerFall]] zo Švédska, [[DragonForce]] z Anglicka a [[Iced Earth]] z Floridy, je spätý s klasickým štýlom [[Nová vlna britského heavy metalu|NWOBHM]].<ref>See, e.g., Reesman, Bryan. [http://wc02.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:gbfpxquhld0e "HammerFall: ''Glory to the Brave''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. Allmusic; Henderson, Alex. [http://wc02.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:wnfrxquald6e "DragonForce: ''Sonic Firestorm''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. Allmusic. Prístup: [[11. november|11. novembra]] [[2007]]</ref> Mnohé powermetalové skupiny používajú klávesistov, niekedy tiež spolupracujú so symfonickými orchestrami či opernými spevákmi a speváčkami, čím dodávajú tejto hudbe [[Power metal#Symfonický power metal|„symfonický“ ráz]]. K takýmto kapelám patria [[Kamelot (metalová skupina)|Kamelot]] z Floridy, [[Nightwish]] z Fínska, [[Rhapsody of Fire]] z Talianska a Catharsis z Ruska. Power metal má silnú divácku základňu jednak v Japonsku, jednak v Južnej Amerike, kde sa tešia popularite skupiny ako Angra z Brazílie či Rata Blanca z Argentíny. Blízkym príbuzným power metalu je [[progresívny metal]], ktorý si osvojil komplexný kompozičný prístup skupín ako [[Rush (skupina)|Rush]] alebo [[King Crimson]]. Priekopníkmi tohto štýlu sú americké kapely Queensrÿche, Fates Warning a [[Dream Theater]]. K predstaviteľom fúzie power a prog-metalu patria Symphony X z New Jersey, ktorých gitarista Michael Romeo je jedným z najuznávanejších shred gitaristov poslednej doby.<ref name="Genre - Progressive Metal">"[http://www.allmusic.com/explore/style/progressive-metal-d2952 Genre - Progressive Metal]". [[All Music Guide]]. Prístup: [[20. marec|20. marca]], [[2007]].</ref> ==== Doom a gothic metal ==== {{Hlavný článok|Doom metal|Gotický metal}} Ako pomaly sa pohybujúci protiklad typického heavy metalu sa v polovici 80. rokov zrodila nová metalová odnož – doom metal – udržovaná nažive kapelami ako Saint Vitus, The Obsessed, Trouble či [[Candlemass]]. Po hudobnej i textovej stránke vychádza prevažne z ranej tvorby Black Sabbath<ref>Christe (2005), str. 354</ref> a ich súčasníkov [[Blue Cheer]], Pentagram a Black Widow.<ref name="DoomM">"[http://www.doom-metal.com/history.html The History of Doom metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100829042657/http://www.doom-metal.com/history.html |date=2010-08-29 }}". doom-metal.com. Prístup: [[21. marec|21. marca]] [[2007]].</ref> Doom a jeho odnože pomohla definovať taktiež skupina [[The Melvins]].<ref>Begrand, Adrien. "[http://www.popmatters.com/columns/begrand/060215.shtml Blood and Thunder: The Profits of Doom]". [[15. február]], [[2006]]. PopMatters.com. Prístup: [[8. apríl]]a [[2007]].</ref> Zatiaľ čo väčšina heavymetalových štýlov preferuje rýchlejšie tempá a technickú dokonalosť, doom metal sa vyznačuje pomalším tempom, hutnými tónmi, ponurosťou, melanchóliou ako aj atmosférickosťou, využívanou však i v iných metalových odnožiach.<ref name="NYT1">Wray, John. "[http://www.nytimes.com/2006/05/28/magazine/28artmetal.html?ei=5090&en=68f0bcd99797d7a3&ex=1306468800&partner=rssuserland&emc=rss&pagewanted=all Heady Metal]". ''New York Times'', [[28. máj]]a [[2006]]. Prístup: [[21. marec|21. marca]] [[2007]].</ref> Debutový album anglickej skupiny [[Cathedral]] s názvom ''Forest of Equilibrium'' (1991) pomohol vyvolať novú doommetalovú vlnu. Skupiny [[Paradise Lost]], [[My Dying Bride]], [[Anathema]] a ich zmes doom a death metalu majú zásluhu na rozvoji európskeho gothic metalu<ref>Sharpe-Young (2007), str. 246, 275; pozri aj Stéphane Leguay, "Metal Gothique" in ''Carnets Noirs'', éditions E-dite, 3e édition, 2006, ISBN 2-84608-176-X</ref>, zastupovaného napr. nórskymi kapelami [[Theatre of Tragedy]] a [[Tristania]], a ktorý využíva rôzne druhy spevu a viacero spevákov či speváčok. V USA uviedli tento štýl newyorčania [[Type O Negative]].<ref>Sharpe-Young (2007), str. 275</ref> Gothicmetalové skupiny, predovšetkým [[Therion]] zo Švédska, primiešavali do svojej tvorby orchestrálne prvky. Následkom toho sa vytvorilo podhubie, z ktorého vzišli [[Symfonický metal|symfometalové]] skupiny ako [[Virgin Black]] z Austrálie, [[Nightwish]] z Fínska, či [[Within Temptation]] a [[After Forever]] z Holandska. Koncom 80. rokov sa na metalovej scéne zjavila nová odnož menom [[sludge metal]], ktorá miesila dovedna [[hardcore punk|hardcore]] a [[doom metal|doom]]. V New Orleans, kde sa nachádza najvýznamnejšia scéna, patrili medzi vedúce kapely [[Eyehategod]] a [[Crowbar]]. Na samom počiatku nasledujúceho desaťročia vyvolali kalifornské kapely [[Kyuss]] a [[Sleep]], inšpirované staršími doommetalovými kapelami, vlnu [[stoner metal]]u,<ref>Christe (2005), str. 356</ref> zatiaľ čo v Seattli skupina [[Earth]] pomohla vytvoriť ďalšiu doomovú odnož zvanú drone metal.<ref>Jackowiak, Jason. "[http://www.splendidezine.com/review.html?reviewid=1125311580560974 Hex: Or Printing in the Infernal Method] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080927052955/http://www.splendidezine.com/review.html?reviewid=1125311580560974 |date=2008-09-27 }}". Splendid Magazine, September 2005. Prístup: [[21. marec|21. marca]] [[2007]].</ref> Koniec 90. rokov sa niesol v znamení nových kapiel, ako napr. [[Goatsnake]] (klasický stoner/doom) a [[Sunn O)))]] (zmes doom, drone a dark ambient metalu), obe pochádzajúce z oblasti Los Angeles. ''New York Times'' prirovnal ich tvorbu k „indickému raga v ohnisku zemetrasenia“.<ref name="NYT1"/> === Nové fúzie: 90. roky a prvá dekáda 21. storočia === {{Hlavný článok|Alternatívny metal|Nu metal}} Na počiatku 90. rokov začali grungeové kapely na čele s Nirvanou vytláčať komerčný metal do ústrania, čím sa vytváral priestor pre nástup [[Alternatívny rock|alternatívneho rocku]].<ref>Christe (2005), str. 314 – 316; Weinstein (1991), str. 278</ref> Grunge bol síce ovplyvnený heavymetalovým soundom, ale odmietal výstrelky komerčných metalistov, ich „nablýskané a virtuózne sóla“ či dychtivosť po účinkovaní na [[Music Television|MTV]].<ref name="Covach"/> [[Súbor:Pantera_1987-2003_lineup.jpg|thumb|Pantera patrila v prvej polovici 90. rokov medzi popredné metalové spolky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pantera biography|priezvisko=Birchmeier|meno=Jason|vydavateľ=Allmusic|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref>]] Obľuba glam metalu klesala nielen následkom úspechu grungeových skupín,<ref>Christe (2005), str. 240</ref> ale tiež zásluhou narastajúcej popularity Metallicou a thrashom ovplyvneného [[groove metal]]u, ktorý vytvorili kapely [[Pantera]] a [[White Zombie]].<ref>Birchmeier, Jason. "[http://www.allmusic.com/artist/pantera-p5099 Pantera]". Allmusic.com. Prístup: [[19. marec|19. marca]] [[2007]].</ref> Niektorým novým skupinám sa podarilo dosiahnuť komerčný úspech; napr. album ''Far Beyond Driven'' od Pantery bodoval v roku 1994 v rebríčku ''Billboard'', ale „v bezvýrazných očiach mainstreamu bol metal už po smrti.“<ref>Christe (2005), str. 314</ref> Niektoré kapely sa snažili prispôsobiť novým podmienkam. V roku 1996 vystupovala na festivale Lollapalooza skupina Metallica, ktorej členovia si nechali predtým ostrihať vlasy. Niet sa čo diviť, že po tomto kroku „sa dostavili už dlhšiu dobu sa hromadiace reakcie a odklon publika.“<ref>Christe (2005), str. 321</ref> Ale nemožno poprieť fakt, že „koncom 90. rokov bola Metallica pravdepodobne najpopulárnejšou modernou rockovou skupinou na svete.“<ref>Christe (2005), str. 331</ref> Podobne ako Jane’s Addiction, tak isto aj mnohé iné populárne hudobné skupiny 90. rokov, majúce korene v heavy metale, spadajú do nesúrodého hudobného smeru nazývaného „alternatívny metal“.<ref name="alternativemetal">{{cite web|title=Genre—Alternative Metal|author=|publisher=[[All Music Guide]]|date=|url=http://www.allmusic.com/explore/style/alternative-metal-d2697|accessdate=2007-03-26}}</ref> Pod týmto názvom sa skrýva široké spektrum kapiel, ktoré vnášali do metalu prvky mnohých iných hudobných štýlov. Pod pojem „alternatívny metal“ sa zahŕňa taktiež grungeová kapela [[Alice in Chains]], či rôzne cross-overové kapely, napr: [[Faith No More]] (alternatívny rock s prvkami punku, [[funk]]u, metalu a [[hip hop (hudba)|hip hopu]]), Primus (prvky funku, punku, [[thrash metal]]u a experimentálnej hudby), [[Tool (hudobná skupina)|Tool]] (metal zmiešaný s [[progresívny rock|progresívnym rockom]]), [[Ministry]] (metal plus industriálna hudba), Marilyn Manson (uberal sa podobným smerom, ale navyše využíval šokový efekt spopularizovaný Alicom Cooperom). Napriek tomu, že alternatívni metalisti nevytvárali jednoliatu scénu, spájala ich ochota experimentovať s metalom, ako aj odpor k vyčačkanému glam metalu (čo neplatí o Marylin Manson a White Zombie, ktorí sa takisto spájajú s alternatívnym metalom).<ref name="alternativemetal"/> Zlátanina štýlov a soundov reprezentovala „farbistý výsledok metalu a spolu s ním sa postavili tvárou v tvár okolitému svetu.“<ref>Christe (2005), str. 236</ref> Približne v druhej polovici 90. rokov sa odrazu začalo hovoriť o oživení metalu v USA, vychádzajúcom z vlny alternatívneho metalu.<ref>Christe (2005), str. 333</ref> Kapely ako [[P.O.D.]], [[Korn (metalová skupina)|Korn]], [[Papa Roach]], [[Limp Bizkit]], [[Slipknot]] a [[Linkin Park]], ktorým prischla prezývka „nu metal“, dali dohromady nový hudobný štýl, ktorý sa kolísal medzi rytmami death metalu a hip hopu. Zmes surových gitár, [[Rap (hudba)|rapových]] vokálov a zvukových trikov dokázala, že sa „všekultúrny metal môže oplatiť.“<ref>Christe (2005), str. 338</ref> K tomu, že si nu metal získal priazeň komerčného publika, dopomohli predovšetkým dve skutočnosti: prítomnosť na MTV a putovný festival Ozzyho Osbourna „[[Ozzfest]]“, prvýkrát uvedený v roku 1996, vďaka ktorému sa začalo medzi novinármi povrávať o obrode heavy metalu.<ref>Christe (2005), str. 335</ref> V roku 1996 vyšiel album ''Life Is Peachy'' od Korn, aby sa vzápätí stal prvým numetalovým albumom, ktorému sa podarilo dostať do hitparády top 10. Dva roky nato sa ich ďalší štúdiový počin ''Follow the Leader'' umiestnil dokonca na prvom mieste. V roku 1999 ''Billboard'' uviedol, že v USA je viac než 500 špecializovaných metalových rozhlasových relácií, čo je temer trojnásobok v porovnaní s rokom 1989.<ref>Christe (2005), str. 353</ref> Napriek obrovskej popularite nu metalu, metalisti ho nedokázali v plnej miere uznať.<ref>Christe (2005), str. 341</ref> Niekedy okolo roku 2003 nu metal a jemu spriaznené štýly dosiahli vrchol popularity a postupne sa začali vytrácať do úzadia, i keď niektoré skupiny, napr. [[System of a Down]], si naďalej udržovali značný vplyv.<ref>{{cite web | last = D'angelo | first = Joe | title = Nu Metal Meltdown | publisher = MTV.com | date = 2003-01-24 | url = http://www.mtv.com/bands/m/metal_meltdown/news_feature_030124/index.jhtml | accessdate = 2007-03-28 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20070208190614/http://www.mtv.com/bands/m/metal_meltdown/news_feature_030124/index.jhtml | archivedate = 2007-02-08 }}</ref> === Najnovšie trendy: 2005 - súčasnosť === [[Súbor:Masters of Rock 2007 - Children of Bodom - 08.jpg|náhľad|[[Children of Bodom]] naživo na festivale Masters of Rock v roku 2007]] Ani v novom miléniu nestráca metal nič zo svojej popularity, predovšetkým v kontinentálnej Európe. V novom tisícročí sa Škandinávia stáva oblasťou chrliacou novátorské a úspešné kapely, zatiaľ čo v Belgicku, Holandsku a predovšetkým Nemecku má metal najväčší odbyt.<ref>K. Kahn-Harris, ''Extreme Metal: Music and Culture on the Edge'' (Oxford: Berg, 2007), ISBN 1-84520-399-2, str. 86 a 116.</ref> Medzi zabehané metalové kapely, ktoré dokázali umiestniť hneď niekoľko albumov do nemeckých rebríčkov top 20 v rokoch 2003 – 2008, sa zaradili fínski [[Children of Bodom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finland's Children Of Bodom Debut At #22 On Billboard Chart With New Album, 'Blooddrunk' | url = http://www.guitarplayer.com/article/finland--39;s/April-2008/35205 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Guitar Player | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiVCU59l archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110503203329/http://www.guitarplayer.com/article/finland--39;s/April-2008/35205 | dátum archivácie = 2011-05-03 }}</ref>, nórski Dimmu Borgir<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chartverfolgung / Dimmu Borgir / Long play | url = http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Dimmu+Borgir/?type=longplay | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = music line.de | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiVpMP9i archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160309200130/http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/dimmu%20borgir?type=longplay | dátum archivácie = 2016-03-09 }}</ref>, Nemci [[Blind Guardian]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chartverfolgung / Blind Guardian / Long play | url = http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Blind+Guardian/?type=longplay | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = music line.de | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiWICFm3 archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161222235444/http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Blind%20Guardian/?type=longplay | dátum archivácie = 2016-12-22 }}</ref> a švédski [[HammerFall]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chartverfolgung / Hammer Fall / Long play | url = http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/HAMMERFALL/?type=longplay | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = music line.de | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiYWL3qD archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161225145733/http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/HammerFall/?type=longplay | dátum archivácie = 2016-12-25 }}</ref> V polovici desaťročia sa [[metalcore]], zmes extrémneho metalu a [[hardcore punk]]u <ref>Weinstein (2000), str. 288; Christe (2005), str. 372</ref>, ukazuje ako silný komerčný hráč. Korene má v štýle [[crossover thrash]], ktorý v polovici 80. rokov rozvinuli kapely typu [[Suicidal Tendencies]], [[Dirty Rotten Imbeciles]] a [[Stormtroopers of Death]]. <ref>Christe (2005), str. 184</ref> V priebehu 90. rokov sa metalcore držal prevažne v podzemí; <ref>Christe (2005), str. 184.</ref> medzi rané kapely patria [[Earth Crisis]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Shai Hulud, interview with Punknews.org - 05/28/08 |url=http://www.ruleeverymoment.com/media/interviews/interview.php?id=43 |dátum prístupu=2012-02-17 |poznámka=As far as coining the term 'metalcore' or coining a sound, I don’t think we did. There were bands before Shai Hulud started that my friends and I were referring to as 'metalcore'. Bands like Burn, Deadguy, Earth Crisis, even Integrity. |url archívu=https://web.archive.org/web/20160304091843/http://www.ruleeverymoment.com/media/interviews/interview.php?id=43 |dátum archivácie=2016-03-04 }}</ref> <ref name="am">Mudrian, Albert (2000). ''Choosing Death: The Improbable History of Death Metal and Grindcore''. Feral House. ISBN 1-932595-04-X. str. 222-223</ref><ref name=ig>Ian Glasper, ''Terrorizer'' č. 171, jún 2008, str. 78, "here the term (metalcore) is used in its original context, referencing the likes of Strife, Earth Crisis, and Integrity (...)"</ref>, [[Converge]] <ref name=am/> [[Hatebreed]]<ref name=ig/><ref name="rh">Ross Haenfler, ''Straight Edge: Clean-living Youth, Hardcore Punk, and Social Change'', Rutgers University Press. ISBN 0-8135-3852-1 str. 87-88</ref>, [[Hatebreed]] a [[Shai Hulud]]. <ref name=killyour>{{cite web |title=Kill Your Stereo - Reviews: Shai Hulud - Misanthropy Pure |url=http://www.killyourstereo.com/reviews/169/shai-hulud-misanthropy-pure/ |accessdate=2012-02-17 |quote=Shai Hulud, a name that is synonymous (in heavy music circles at least) with intelligent, provocative and most importantly unique metallic hardcore. The band’s earliest release is widely credited with influencing an entire generation of musicians |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120327210110/http://www.killyourstereo.com/reviews/169/shai-hulud-misanthropy-pure/ |archivedate=2012-03-27 }}</ref><ref>Mason, Stewart. [http://www.allmusic.com/artist/p202929 Shai Hulud at Allmusic]. Prístup: 17. február 2012. "A positively themed metalcore band with some [[Straight edge|straight-edge]] and [[Christianity|Christian]] leanings, the influential Shai Hulud have maintained a strong band identity since their original formation in the mid-'90s".</ref> Okolo roku 2004 bol už melodický metalcore, ovplyvnený taktiež [[melodický death metal|melodickým death metalom]], natoľko populárny, že nahrávky The End of Heartache od [[Killswitch Engage]] a [[The War Within]] od [[Shadows Fall]] sa dostali na 21. a 20. miesto v albumovej hitparáde Billboard. <ref>{{cite web|title=Killswitch Engage|author=|publisher=[[Roadrunner Records]]|date=|url=http://www.roadrunnerrecords.com/artists/KillswitchEngage/bio.aspx/|accessdate=2007-03-17|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070303115902/http://www.roadrunnerrecords.com/artists/KillswitchEngage/bio.aspx|archivedate=2007-03-03}} {{cite web|title=Shadows Fall|author=|publisher=[[Atlantic Records]]|date=|url=http://www.atlanticrecords.com/shadowsfall/about/|accessdate=2007-03-17|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070927013557/http://www.atlanticrecords.com/shadowsfall/about/|archivedate=2007-09-27}}</ref> [[Súbor:BulletForMyValentine2006.PNG|thumb|right|220px|[[Bullet for My Valentine]] patria medzi popredné kapely na [[metalcore]]ovej scéne.]] Fever, tretí štúdiový album waleskej skupiny [[Bullet for My Valentine]], sa umiestnil na tretej priečke v rebríčku [[Billboard 200]] a na prvých priečkach v rebríčkoch [[Billboard]] [[Alternatívny rock|Alternative]] a Billboard [[Rock]], čím sa stal najúspešnejším albumom v histórii skupiny.<ref name="Fever-Top3">{{cite web|url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=139610|title=BULLET FOR MY VALENTINE's ''Fever'' Cracks U.S. Top 3|publisher= [[Roadrunner Records]]|work=[[Blabbermouth.net]]|date=2010-05-05|accessdate= 2010-05-10}}</ref> V posledných rokoch sa metalcorové kapely tešia stále väčšej pozornosti na Ozzfeste a [[Download Festival]]e. V roku 2006 sa dostáva do rebríčka Billboard top 10 groovemetalová skupina [[Lamb of God]] s nahrávkou Sacrament. Úspech týchto a iných skupín, ku ktorým patrí napr. [[Mastodon (skupina)|Mastodon]] (zmes progresívneho a sludge metalu) alebo [[Trivum]] (metalcore/thrash metal), mal za následok, že sa začalo povrávať o obrode amerického metalu, poniektorými kritikmi prezývanej „Nová vlna amerického heavy metalu“.<ref>Sharpe-Young, Garry, ''New Wave of American Heavy Metal'' [http://books.google.com/books?id=uIIf03bGyAAC&pg=PP10&dq=nwoahm&ei=a7ohSNGYCrW2iQGP95nFDQ&sig=yhEpvA_dhNF6I5YwMJACJGRA3XY#PPP10,M1 (link)]. {{cite web |author=Edward, James |title=The Ghosts of Glam Metal Past |url=http://www.lotfp.com/content.php?editorialid=64 |publisher=Lamentations of the Flame Princess |accessdate=2008-04-27 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20121016090303/http://www.lotfp.com/content.php?editorialid=64 |archivedate=2012-10-16 }} {{cite web| url = http://www.popmatters.com/columns/begrand/051014.shtml| publisher = Popmatters| title = Blood and Thunder: Regeneration| author = Begrand, Adrien| accessdate = 2008-05-14}}</ref> Z metalcoru vychádza tiež [[mathcore]], rytmicky komplikovanejší a progresívnejší štýl, ktorý priniesli na svetlo sveta kapely ako [[The Dillinger Escape Plan]], [[Converge]], či [[Protest the Hero]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Stewart-Panko|meno=Kevin|titul=The Decade in Noisecore|periodikum=Terrorizer|číslo=75|mesiac=Február|rok=2000|strany=22–23}}</ref> Hlavnou črtou mathcoru je využívanie netradičných taktov, čím sa rytmicky veľmi ponáša na [[free jazz]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kahn-Harris|meno=Keith|titul=Extreme Metal|vydavateľ=Berg Publishers|rok=2007|isbn=1-84520-399-2|strany=4|poznámka=Contemporary grindcore bands such as The Dillinger Escape Plan ... have developed [[Experimentálny metal|avant-garde]] versions of the genre incorporating frequent time signature changes and complex sounds that at times recall free jazz.}}</ref> Názov „retro metal“ sa v angličtine používa v súvislosti so skupinami hrajúcimi v štýle skupín ako [[The Sword]] (Texas, USA), [[High on Fire]] (Kalifornia, USA), [[Witchcraft (hudobná skupina)|Witchcraft]]<ref name=AMAgeofWinters>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rivadavia | meno = E. | odkaz na autora = | titul = The Sword: Age of Winters | url = http://www.allmusic.com/album/age-of-winters-r820095/review | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Allmusic | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wXocRYKR archív] 2011-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> (Švédsko) či [[Wolfmother]] <ref name=AMAgeofWinters/><ref name="WRS">[http://www.rollingstone.com/artists/wolfmother Wolfmother]. ''Rolling Stone'', 18. apríl 2006. Prístup: 31. marec 2007. {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070308152431/http://www.rollingstone.com/artists/wolfmother |date=2007-03-08 }}</ref> (Austrália). Album skupiny The Sword ''Age of Winters'' (2006) je silno inšpirovaný prácou Black Sabbath a Pentagram-u <ref name=Begrand2006>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Begrand | meno = A. | odkaz na autora = | titul = The Sword: Age of Winters | url = http://www.popmatters.com/pm/review/the_sword_age_of_winters | dátum vydania = 2006-02-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pop Matters | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wXjhNrXn archív] 2011-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>; Witchcraft do svojej hudby zakomponovali prvky [[folk rock]]u a psychedelického rocku;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rivadavia | meno =E. | odkaz na autora = | titul = Witchcraft | url = http://www.allmusic.com/artist/witchcraft-p391961/biography | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Allmusic | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wXpTw2ug archív] 2011-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> a [[Wolfmother (album)|rovnomenný debutový album]] kapely Wolfmother sa vyznačuje „organmi v štýle Deep Purple“, „akordovými riffami hodnými Jimmyho Pagea“ a zavýjaním speváka Andrewa Stockdalea, „na ktoré Robert Plant nemá“. "<ref name="WRS"/> Skladba „Woman“ z tohoto albumu získala v roku 2007 cenu Grammy za [[Grammy Award for Best Hard Rock Performance|najlepší hardrockový výkon]], zatiaľ čo „Eyes of the Insane“ od Slayer získala cenu v kategórii najlepší metalový výkon. V roku 2008 Slayer dostal opäť Grammy za najlepší metalový výkon, tentoraz za skladbu „Final Six“. Metallice sa dostalo tejto pocty v roku 2009 za skladbu „My Apocalypse“. Medzi ďalšie udalosti v metalovom svete možno zaradiť nedávne vzkriesenie thrash metalu, či nedávny zrod ‚djent‘ scény. Djent vznikol po roku 2010 ako odnož regulárneho [[Progresívny metal|progresívneho metalu]].<ref name="secrets">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bowcott|meno=Nick|titul=Meshuggah Share the Secrets of Their Sound|url=http://www.guitarworld.com/meshuggah-share-secrets-their-sound|autor=[[Guitar World]]|vydavateľ=[[Future US]]}} (26. jún 2011)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Angle|meno=Brad|titul=Interview: Meshuggah Guitarist Fredrik Thordendal Answers Reader Questions|url=http://www.guitarworld.com/interview-meshuggah-guitarist-fredrik-thordendal-answers-reader-questions|autor=[[Guitar World]]|vydavateľ=[[Future US]]}} (23. júl 2011)</ref> Vyznačuje sa progresívnou, rytmickou a technickou komplexnosťou, značne skreslenými gitarami, palm mutingom, synkopickými riffmi<ref name=Guardian>[http://www.guardian.co.uk/music/2011/mar/03/djent-metal-geeks "Djent, the metal geek's microgenre"]. ''The Guardian''. 3. marec 2011</ref> a [[virtuóz]]nymi gitarovými sólami.<ref name="secrets"/> Medzi ďalšie typické črty patrí rozsiahle používanie sedem-, osem- a deväť-strunových gitár.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kennelty|meno=Greg|titul=Here's Why Everyone Needs To Stop Complaining About Extended Range Guitars|url=http://www.metalinjection.net/editorials/heres-why-everyone-needs-to-stop-complaining-about-extended-range-guitars|vydavateľ=Metal Injection}}</ref> Medzi djentové skupiny sa zaraďujú [[Meshuggah]], Sikth, TesseracT<ref name=Concealingfate>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rivadavia|meno=Eduardo|titul=Concealing Fate|url=http://www.allmusic.com/album/concealing-fate-r2166510|autor=[[Allmusic]]|vydavateľ=[[Rovi Corporation]]}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TesseracT Unveil New Video|url=http://www.guitarworld.com/tesseract-unveil-new-video|autor=[[Guitar World]]|vydavateľ=[[Future US]]|dátum prístupu=2011-10-17}} (16. marec 2011)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rivadavia|meno=Eduardo|titul=One|url=http://www.allmusic.com/album/one-r2139772/review|autor=[[Allmusic]]|vydavateľ=[[Rovi Corporation]]}}</ref> a Textures.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bland|meno=Ben|titul=Textures – Dualism (Album Review)|url=http://www.stereoboard.com/content/view/168090/9|vydavateľ=Stereoboard.com}} (3. október 2011)</ref> == Ženy v heavy metale == [[Obrázok:Frozen Crown (23) - 52849994682.jpg|thumb|right|upright=1|Giada Etro zo skupiny Frozen Crown (''vľavo'') a Federica Lanna zo skupiny Volturian (''vpravo'') počas spoločného vystúpenia.]] [[Obrázok:Voice of Baceprot op het Valkhof Festival 2022 03.jpg|thumb|Indonézska čisto ženská skupina Voice of Baceprot na festivale Valkhof 2022.]] Už od úplných počiatkov žánru sa v heavy metale angažujú aj ženy. Veľkú zásluhu na tomto angažmáne mala Esther „Jinx“ Dawsonová, speváčka a líderka skupiny Coven, keď na konci 60. rokov 20. storočia uviedla do metalovej kultúry „[[Rohatá ruka|gesto paroháča]]“, a to súbežne s raným využívaním satanských motívov v rockovej hudbe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |dátum=2021-08-18 |titul=The Forgotten Mother of Metal Music and Birth of the "Devil's Horns" |url=https://atomicredhead.com/2021/08/18/the-forgotten-mother-of-metal-music-and-birth-of-the-devils-horns/ |dátum prístupu =2023-06-15 |vydavateľ=Atomic Redhead |jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Cooper |meno=Leonie |dátum=2021-02-22 |titul=The Unsung: Jinx Dawson invented rock's devil horns – but a man took all the credit |url=https://thefortyfive.com/opinion/jinx-dawson-coven/ |dátum prístupu =2023-06-15 |vydavateľ=The Forty-Five |jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Trapp |meno=Philip|dátum=2021-04-21 |titul=Where Did Metal's 'Devil Horns' Hand Gesture Really Come From? |url=https://loudwire.com/where-did-metal-devil-horns-hand-come-from/ |dátum prístupu=2023-06-15 |vydavateľ=Loudwire |jazyk=en}}</ref> Ďalší míľnik nastal v 70. rokoch, keď sa v roku 1973 sformovala skupina Genesis, predchodkyňa skupiny Vixen. V roku 1978, počas vzostupu [[Nová vlna britského heavy metalu|novej vlny britského heavy metalu]], vznikla skupina [[Girlschool]], ktorá v roku 1980 spolupracovala so skupinou [[Motörhead]] pod pseudonymom Headgirl. Počnúc rokom 1982 zaznamenala [[Doro Pesch]], prezývaná „Metalová kráľovná“, veľký úspech v celej Európe (inšpirovala vznik ďalších metalových kapiel s frontmankami, ako napríklad španielskej Santa v roku 1983),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Bomb |meno=Cherry |dátum=2019-12-16 |titul=Forget Santa Claus! Bang Your Head to 80s Spanish Metal Demons SANTA |url=https://metalinjection.net/editorials/back-in-the-day/forget-santa-claus-bang-your-head-to-80s-spanish-metal-demons-santa |access-date=2023-04-04 |vydavateľ=Metal Injection |jazyk=en-US}}</ref> pričom viedla nemeckú kapelu [[Warlock]], než začala svoju sólovú kariéru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=BraveWords |titul=DORO – The Queen Of Metal Documentary 2021 Streaming |url=https://bravewords.com/news/doro-the-queen-of-metal-documentary-2021-streaming |dátum prístupu =2023-04-04 |vydavateľ=bravewords.com |dátum=2021-09-29 |jazyk }}</ref> V roku 1983 debutovala ďalšia priekopníčka heavy metalu, Mari Hamada, ktorá bola v Japonsku veľmi úspešná od 80. rokov až do začiatku 21. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Yusuke |priezvisko=Tsuruta |dátum=2023-06-22 |titul=Mari Hamada's Outlook on Life, Death Reflected in New Heavy Metal Album |url=https://japannews.yomiuri.co.jp/culture/music/20230622-117617/ |dátum prístupu =2024-01-19 |vydavateľ=japannews.yomiuri.co.jp |jazyk=en}}</ref> V tom istom roku sa [[Lita Fordová]] vydala na úspešnú sólovú metalovú kariéru po pôsobení v krátkodobej čisto ženskej rockovej kapele [[The Runaways]] v druhej polovici 70. rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biography.com/people/lita-ford-17169494|titul=Lita Ford|vydavateľ=Biography|jazyk=en-us|dátum prístupu =2018-03-26|url archívu =https://web.archive.org/web/20180323060710/https://www.biography.com/people/lita-ford-17169494|dátum archivácie=2018-03-23|url-status=dead}}</ref> Leather Leone, ktorá debutovala v roku 1985 ako hlavná speváčka americkej kapely Chastain, bola priekopníčkou v oblasti [[Power metal|powermetalového]] spevu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Leather |url=https://www.metal.it/group.aspx/15868/leather/ |dátum prístupu=2024-05-16 |vydavateľ=www.metal.it}}</ref> V roku 1986 vydala svoj prvý album nemecká thrashmetalová kapela Holy Moses, na čele ktorej stála priekopníčka growlingu Sabina Classen.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Lawson |meno=Dom |dátum=2020-09-25 |titul=Holy Moses revolutionised the 80s thrash scene. Why don't more people know about them? |url=https://www.loudersound.com/features/holy-moses-revolutionised-the-80s-thrash-scene-why-dont-more-people-know-about-them |dátum prístupu=2023-04-04 |vydavateľ=Louder |jazyk=en}}</ref> Basistka kapely [[Bolt Thrower]], Jo Bench, bola už od svojho vstupu do kapely v roku 1987 inšpiráciou pre ďalšie hudobníčky, ktoré sa rozhodli hrať metal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Kelly |meno=Kim |dátum=2016-09-22 |titul=No Guts, No Glory: How Bolt Thrower's Jo Bench Inspired a Generation of Metal Musicians |url=https://www.vice.com/en/article/no-guts-no-glory-how-bolt-throwers-jo-bench-inspired-a-generation-of-metal-musicians/ |dátum prístupu=2024-05-16 |vydavateľ=Vice |jazyk=en}}</ref> Medzi ďalšie ženy hrajúce na nástroje v metalovom, dominantne mužskom prostredí, patrili dcéra [[Shirley Jane Templová|Shirley Temple]], Lori Black ([[The Melvins]]), Kate Reddy z krishnacoreovej kapely 108 a Kim Deal ([[Pixies]]). V roku 1994 sa [[Liv Kristine]] pripojila k nórskej [[Gotický metal|gothic metalovej]] kapele [[Theatre of Tragedy]], kde svojím „anjelským“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.napalmrecords.com/band/?bandID=40&alphabetID=21 |titul=Artists – LIv Kristine |vydavateľ=[[Napalm Records]] |dátum=2012 |dátum prístupu =2014-04-16 |url archívu =https://web.archive.org/web/20140416174541/http://www.napalmrecords.com/band/?bandID=40&alphabetID=21 |dátum archivácie=2014-04-16 |url-status=dead }}</ref> čistým ženským spevom kontrastovala s mužským deathmetalovým [[Death growl|hrdelným spevom]]. V roku 1996 vznikla fínska kapela [[Nightwish]], v ktorej spievala [[Tarja Turunen]]. Nasledovali ďalšie ženy na čele heavymetalových kapiel, ako napríklad [[Halestorm]], [[In This Moment]], [[Within Temptation]], [[Arch Enemy]] a [[Epica]]. Liv Kristine sa objavila v titulnej skladbe albumu ''[[Nymphetamine]]'' kapely [[Cradle of Filth]] z roku 2004, ktorý bol nominovaný na [[Cena Grammy za najlepší metalový výkon|cenu Grammy 2004 v kategórii Najlepší metalový výkon]].<ref name="usatoday">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.usatoday.com/life/music/news/2004-12-07-grammy-nominee-list_x.htm |titul=usatoday.com – Grammy Award Nominees in Top Categories |dátum=2004-07-12 |vydavateľ=[[USA Today]] |Dátum prístupu=2012-09-07}}</ref> V roku 2013 vyhrala skupina Halestorm cenu Grammy v kombinovanej kategórii Najlepší hardrockový/metalový výkon za skladbu „Love Bites (So Do I)“.<ref name="usatoday" /> V roku 2021 boli v kategórii Najlepší metalový výkon nominované skupiny In This Moment, Code Orange a Poppy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Pasbani|meno=Robert|dátum=2020-11-24|titul=Here Are The Nominees For Best Metal Performance at the 2021 GRAMMYs|url=https://metalinjection.net/metal-in-the-mainstream/here-are-the-nominees-for-best-metal-performance-at-the-2021-grammys|Dátum prístupu=2021-01-15|vydavateľ=Metal Injection|language=en-US}}</ref> Najvýznamnejšou z týchto formácií so speváčkou na čele bola v 90. a 2000. rokoch americká skupina [[Evanescence]], na čele ktorej stála speváčka [[Amy Lee]]. Hudobný štýl tejto kapely sa dá opísať ako gotický alternatívny metal kombinovaný s hard rockom a prvkami vážnej hudby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |dátum=2017-11-17 |titul=The story of Evanescence so far |url=https://www.loudersound.com/features/the-story-of-evanescence-so-far |Dátum prístupu=2023-06-23 |vydavateľ=[[Metal Hammer]] |jazyk=en}}</ref> Ich prvý album ''[[Fallen (Evanescence)|Fallen]]'', vydaný v roku 2003, prerazil na scéne [[Populárna hudba|populárnej hudby]] a stal sa celosvetovým fenoménom;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Baltin |meno=Steve |titul=Evanescence Thank Fans With New Box Set |url=https://www.forbes.com/sites/stevebaltin/2016/10/12/evanescence-thank-fans-with-new-box-set/ |Dátum prístupu=2023-06-23 |vydavateľ=[[Forbes]] |jazyk=en}}</ref> kapele vyniesol dve [[Grammy Award|ceny Grammy]] a na krátky čas katapultoval Lee na úroveň slávy podobnú tej, akú mali vtedajšie popové hviezdy ako [[Christina Aguilera]], [[Avril Lavigne]] či [[Beyoncé]].<ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Spanos |meno=Brittany |dátum=2020-11-16 |titul=Evanescence's Amy Lee Gets Back to Life |url=https://www.rollingstone.com/music/music-features/evanescence-amy-lee-interview-bitter-truth-1088593/ |Dátum prístupu=2023-06-23 |periodikum=Rolling Stone |jazyk=en-US}}</ref> Hoci ich neskoršie albumy nemali podobný dopad, Evanescence sú stále jednou z komerčne najúspešnejších metalových skupín 21. storočia, s viac ako 30 miliónmi predaných albumov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Fooks |meno=Todd |dátum=2022-08-19 |titul=The Top 25 Best Selling Hard Rock + Metal Artists of All Time |url=https://loudwire.com/top-25-best-selling-rock-metal-artists/ |Dátum prístupu=2025-05-03 |vydavateľ=Loudwire |jazyk=en}}</ref> V rokoch 2010-2019 nastal v Japonsku boom čisto ženských metalových kapiel, ako napríklad Destrose, Aldious, Mary's Blood, Cyntia a Lovebites.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The DESTROSE Connection ~The Prologue~ | vydavateľ = JaME | url = https://www.jame-world.com/en/article/136224-the-destrose-connection-the-prologue.html| dátum=2016-03-17| Dátum prístupu=2019-08-31}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul = 浜田麻里からLOVEBITESまでーーガールズHR/HM、波乱万丈の30年史 | url = https://realsound.jp/2017/11/post-125465.html |dátum=2017-11-7|vydavateľ= Real Sound | jazyk=ja|Dátum prístupu=2019-08-31}}</ref> Komerčný úspech dosiahla skupina [[Babymetal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |dátum=2021-05-23 |titul=Meet Babymetal: The Japanese Band That Is Breaking Grounds For Women In Heavy Metal |url=https://www.hercampus.com/school/casper-libero/meet-babymetal-japanese-band-breaking-grounds-women-heavy-metal/ |Dátum prístupu=2023-06-23 |vydavateľ=www.hercampus.com |jazyk=en-US}}</ref> Ženy ako Gaby Hoffmannová a [[Sharon Osbournová]] zastávali dôležité manažérske pozície v zákulisí. V roku 1981 pomohla Hoffmannová Donovi Dokkenovi získať jeho prvú nahrávaciu zmluvu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.michaelwagener.com/html/bio.html|titul=Michael Wagener's Biography|vydavateľ=www.michaelwagener.com|Dátum prístupu=2018-03-21}}</ref> v tom istom roku sa stala manažérkou kapely [[Accept]] a pod pseudonymom „Deaffy“ napísala skladby pre viacero štúdiových albumov tejto kapely. Spevák [[Mark Tornillo]] uviedol, že Hoffmannová mala stále určitý vplyv na skladanie piesní aj na ich novších albumoch.<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.blabbermouth.net/news/accepts-mark-tornillo-says-fans-can-expect-a-little-more-diversity-on-blind-rage/|titul=ACCEPT's MARK TORNILLO Says Fans Can Expect 'A Little More Diversity' On 'Blind Rage'|dátum=2014-04-04|periodikum=BLABBERMOUTH.NET|Dátum prístupu=2018-03-23|jazyk=en-US}}</ref> Osbourneová, manželka a manažérka [[Ozzy Osbourne|Ozzyho Osbournea]], založila hudobný festival [[Ozzfest]] a manažovala niekoľko kapiel a umelcov, ako napríklad Motörhead, [[Coal Chamber]], [[the Smashing Pumpkins]], [[Electric Light Orchestra]], Lita Ford či [[Queen (skupina)|Queen]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Interview: Sharon Osbourne|url=https://www.theguardian.com/friday_review/story/0,3605,495951,00.html|vydavateľ=The Guardian|Dátum prístupu=2018-03-21}}</ref> === Obvinenia zo sexizmu === Populárne médiá a akademická obec už roky vyčítajú heavy metalu sexizmus a nenávisť voči ženám. V 80. rokoch si americké konzervatívne skupiny, ako Parents Music Resource Center (PMRC) a Parent Teacher Association (PTA), osvojili feministické názory ohľadom násilia voči ženám, poukazujúc tak na rétoriku a obrazotvornosť metalu.<ref name="Hill">{{Citácia knihy|priezvisko=Hill|meno=Rosemary Lucy|rok=2016|kapitola=Metal and Sexism|url kapitoly=https://www.researchgate.net/publication/309760064|Dátum prístupu=2020-02-15|titul=Gender, Metal and the Media|strany=133–158|isbn=978-1-137-55440-6}}</ref> Ako v roku 2001 uviedol [[Robert Christgau]], metal spolu s hip-hopom spôsobil, že „reflexívny a násilný sexizmus... je v hudbe bežný“.<ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Dansby|meno=Andrew|dátum=2001-02-16|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/critic-christgau-wraps-the-90s-249682/|titul=Critic Christgau Wraps the '90s|periodikum=[[Rolling Stone]]|Dátum prístupu=2020-02-11}}</ref> V reakcii na takéto tvrdenia sa diskusie v metalovej tlači zamerali na definovanie sexizmu a jeho zasadenie do kontextu. Hill tvrdí, že „pochopiť, čo sa považuje za sexizmus, je zložité a vyžaduje si kritické uvažovanie zo strany fanúšikov, ak je sexizmus vnímaný ako normálny“. Na základe svojho vlastného výskumu, vrátane rozhovorov s britskými fanúšičkami, zistila, že metal im ponúka príležitosť cítiť sa oslobodené a bezrodové, hoci sú súčasťou kultúry, ktorá ženy vo veľkej miere opomína.<ref name="Hill"/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * Arnold, Denis (1983). "Consecutive Intervals," in ''[[The Oxford Companion to Music|The New Oxford Companion to Music]]'', zväzok 1: A-J. Oxford University Press. ISBN 0-19-311316-3 * Arnett, Jeffrey Jensen (1996). ''Metalheads: Heavy Metal Music and Adolescent Alienation''. Westview Press. ISBN 0-8133-2813-6 * Berelian, Essi (2005). '' Rough Guide to Heavy Metal''. Rough Guides. Foreword by Bruce Dickinson of Iron Maiden. ISBN 1-84353-415-0 * Berry, Mick a Jason Gianni (2003). ''The Drummer's Bible: How to Play Every Drum Style from Afro-Cuban to Zydeco.'' See Sharp Press. ISBN 1-884365-32-9 * Blake, Andrew (1997). ''The Land Without Music: Music, Culture and Society in Twentieth-century Britain''. Manchester University Press. ISBN 0-7190-4299-2 * Carson, Annette (2001). ''Jeff Beck: Crazy Fingers''. Backbeat Books. ISBN 0-87930-632-7 * Charlton, Katherine (2003). ''Rock Music Styles: A History''. McGraw Hill. ISBN 0-07-249555-3 * Christe, Ian (2005). ''Heavy metal: ďáblův hlas: kompletní historie pro znalce''. BB art. ISBN 80-7341-477-5 * Christgau, Robert (1981). "''[[Master of Reality]]'' (1971) [review]," in ''Christgau's Record Guide''. Ticknor & Fields. ISBN 0-89919-026-X * Cook, Nicholas – Nicola Dibben (2001). "Musicological Approaches to Emotion," in ''Music and Emotion''. Oxford University Press. ISBN 0-19-263188-8 * Du Noyer, Paul (ed.) (2003). ''The Illustrated Encyclopedia of Music''. Flame Tree. ISBN 1-904041-70-1 * Ewing, Charles Patrick – Joseph T. McCann (2006). ''Minds on Trial: Great Cases in Law and Psychology''. Oxford University Press. ISBN 0-19-518176-X * Kennedy, Michael (1985). ''The Oxford Dictionary of Music''. Oxford University Press. ISBN 0-19-311333-3 * Laborecký, Jozef (1997). ''[[Hudobný terminologický slovník (Laborecký)|Hudobný terminologický slovník]]''. Slovenské pedagogické nakladateľstvo. ISBN 80-08-01037-1 * McCleary, John Bassett (2004). ''The Hippie Dictionary: A Cultural Encyclopedia of the 1960s and 1970s''. Ten Speed Press. ISBN 1-58008-547-4 * McMichael, Joe (2004). ''The Who Concert File''. Omnibus Press. ISBN 1-84449-009-2 * Moynihan, Michael – Dirik Søderlind (1998). ''Lords of Chaos'' (2nd ed.). Feral House. ISBN 0-922915-94-6 * Leguay, Stéphane (2006). "Metal Gothique," in ''Carnets Noirs'', éditions E-dite, 3rd edition, ISBN 2-84608-176-X * O'Neil, Robert M. (2001). ''The First Amendment and Civil Liability''. Indiana University Press. ISBN 0-253-34033-0 * Pareles, Jon – Patricia Romanowski (eds.) (1983). ''The Rolling Stone Encyclopedia of Rock & Roll''. Rolling Stone Press/Summit Books. ISBN 0-671-44071-3 * Sadie, Stanley (1980). "Consecutive Fifth, Consecutive Octaves," in ''[[The New Grove Dictionary of Music and Musicians]]'' (1. vydanie). MacMillan. ISBN 0-333-23111-2 * Schonbrun, Marc (2006). ''The Everything Guitar Chords Book''. Adams Media. ISBN 1-59337-529-8 * Sharpe-Young, Garry (2007). ''Metal: The Definitive Guide''. Jawbone Press. ISBN 978-1-906002-01-5 * Thompson, Graham (2007). ''American Culture in the 1980s''. Edinburgh University Press. ISBN 0-7486-1910-0 * Walser, Robert (1993). ''Running with the Devil: Power, Gender, and Madness in Heavy Metal Music''. Wesleyan University Press. ISBN 0-8195-6260-2 * Van Zoonen, Liesbet (2005). ''Entertaining The Citizen: When Politics and Popular Culture Converge''. Rowan & Littlefield. ISBN 0-7425-2906-1 * Weinstein, Deena (1991). ''Heavy Metal: A Cultural Sociology''. Lexington. ISBN 0-669-21837-5. Revidované vydanie: (2000). ''Heavy Metal: The Music and its Culture''. Da Capo. ISBN 0-306-80970-2 * Wilkerson, Mark Ian (2006). ''Amazing Journey: The Life of Pete Townshend''. Bad News Press. ISBN 1-4116-7700-5 == Pozri aj == * [[Zoznam štýlov heavy metalu]] * [[Zoznam heavymetalových skupín|Zoznam metalových skupín]] * [[Zoznam skupín hrajúcich symfonický metal]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Metal (Music)}} == Externé odkazy == * [http://metalopolis.net Metalopolis] – Česko-Slovenský, nielen metalový, portál * [http://www.metal-archives.com Encyclopaedia Metallum] – databáza metalových skupín * [http://www.allmusic.com/explore/style/heavy-metal-d655 Allmusic.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101109192331/http://allmusic.com/explore/style/heavy-metal-d655 |date=2010-11-09 }} – položka o heavy metale na Allmusic.com * [http://www.thegauntlet.com/ The Gauntlet] – množstvo informácií o metalových kapelách, rozhovory, recenzie, novinky, fotografie a veľa iného == Zdroj == {{Preklad|jazyk=en|článok=Heavy metal music}} {{Heavy metal}} {{rock}} [[Kategória:Heavy metal| ]] [[Kategória:Populárna hudba]] [[Kategória:Rock]] cezgcgzccf265i051p9imalr7qsxn0e 8199470 8199467 2026-04-17T07:38:44Z Alygator 2174 /* Obvinenia zo sexizmu */ 8199470 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} {{Infobox Hudobný žáner |Názov=Heavy metal |color=#bb0022 |bgcolor=white |Obrázok= Motorhead-IMG 6368.jpg |Veľkosť obrázka= |Popis obrázka= [[Lemmy Kilmister|Lemmy]] zo skupiny [[Motörhead]], ktorý svojou hudbou položil základy heavymetalového žánru.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Blake|meno=Mark|dátum=Marec 2016|titul=Lemmy: 1945-2015|url=http://www.qthemusic.com/13703/david-bowie-q356/|periodikum=Q Magazine|vydavateľ=Bauer|číslo=356|strany=8–10}}</ref> |Pôvod v štýloch=[[Blues-rock]]<br />[[Psychedelický rock]]<br />[[garage rock|Garážový rock]]<ref name="garage rock">„Garážový rock a psychedelická hudba podnietili taktiež niektoré (zdanlivo) intelektuálnejšie štýly heavy metalu 70. a 80. rokov“ {{Citácia knihy|autor=Hicks, Micheal.|strany=8|rok=2000|titul=Sixties Rock: Garage, Psychedelic, and Other Satisfactions|vydanie=2.|vydavateľ=University of Illinois Press, 2000|isbn=0252069153}}</ref> |Kultúrne pozadie čas=Koniec 60. rokov |Kultúrne pozadie krajina= [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Spojené štáty|USA]] |Typické nástroje=[[Elektrická gitara]] – [[Basová gitara]] – [[Bicie]] – [[Klávesové nástroje|Klávesy]] (občas) |Všeobecná popularita=Celosvetová, vrchol dosiahla v 80. rokoch |Podštýly=[[Black metal]] – [[Death metal]] – [[Doom metal]] – [[Glam metal]] – [[Gotický metal]] – [[Groove metal]] – [[Power metal]] – [[Speed metal]] – [[Stoner metal]] – [[Thrash metal]] – [[Tradičný heavy metal]]<br />([[Zoznam štýlov heavy metalu|kompletný zoznam]]) |Zmes štýlov=[[Alternatívny metal]] – [[Avantgardný metal]] – [[Crustcore|Crust punk]] – [[Drone metal]] – [[Folk metal]] – [[Funk metal]] – [[Grindcore]] – [[Grunge]] – [[Industriálny metal]] – [[Kresťanský metal]] – [[Metalcore]] – [[Neoklasický metal]] – [[Nu metal]] – [[Progresívny metal]] – [[Rap metal]] – [[Sludge metal]] – [[Symfonický metal]] – [[Viking metal]] |Regionálne scény=[[Gothenburg metal|Gothenburg]] – [[Nová vlna britského heavy metalu|Británia]] – [[Bay Area thrash metal|Bay Area]] – [[Florida death metal|Florida]] |Iné témy=[[Heavymetalová móda|Móda]] – [[Zoznam heavymetalových hudobných skupín|Skupiny]] - [[Hard rock]] - [[Heavymetalová subkultúra]] }} '''Heavy metal''' alebo '''metal''' je druh [[rock]]ovej hudby,<ref>Du Noyer (2003), str. 96; Weinstein (2000), str. 11 – 13</ref> ktorý sa ako vymedzený [[hudobný žáner|hudobný štýl]] objavil na prelome [[60. roky 20. storočia|60.]] a [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].<ref>Weinstein (2000), str. 14</ref> Korene má v [[hard rock|hardrockových]] kapelách, ktoré kombinovaním [[blues]] a [[rock]]u vytvorili nový hudobný štýl, charakteristický používaním [[Elektrická gitara|elektrických gitár]] a [[bicie|bicích]], a takisto hlasitým a skresleným zvukom. Podľa servera Allmusic.com, „zo všetkých nespočetných foriem [[rock and roll]]u, heavy metal je najextrémnejší, či už z hľadiska hlasitosti, mužnosti alebo [[Teatrálnosť|teatrálnosti]].“ Existuje množstvo variácií heavy metalu, no všetky sa opierajú o hlučné, skreslené gitary, opakujúce sa riffy a jednoduché, rytmické tempo. Priekopníci heavy metalu ako [[Led Zeppelin]], [[Black Sabbath]] a [[Deep Purple]] si vybudovali rozsiahlu poslucháčsku základňu, a to i napriek nepriazni kritiky, ako sa to už v histórii žánru nezriedka stáva. V polovici [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] britská kapela [[Judas Priest]] pomohla vycibriť žáner pominutím väčšiny [[blues]]ových prvkov. Kapely Novej vlny britského heavy metalu ([[Nová vlna britského heavy metalu|NWOBHM]]), napr. [[Iron Maiden]] a [[Motörhead]], držiac sa tejto cesty, vniesli do žánru útlocitnosť [[punk rock]]u a kládli dôraz na zvyšovanie rýchlosti. Už od svojich počiatkov mal heavy metal veľkú základňu [[fanúšik]]ov, ktorí sú známi ako ''metalisti'' či ''metláci''. V polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] sa dostali do popredia kapely ako [[Mötley Crüe]], ktoré spadali do [[pop rock|popom]] ovplyvneného žánru nazývaného [[glam metal]]. V [[underground]]e sa vytvorili nové, extrémnejšie, agresívnejšie štýly: [[thrash metal]] priniesli do hlavného prúdu kapely typu [[Metallica]] a [[Megadeth]], zatiaľ čo ostatné štýly ako [[death metal]] a [[black metal]] zostali aj naďalej záležitosťou [[Subkultúra|umeleckého podzemia]].Začiatkom 90.rokov sa dostal do popredia nový subžáner komerčne najúspešnejšieho thrash metalu groove metal s prelomovou Panterou ktorá je považovaná za akúsi predzvesť rap metalu a nu metalu.Od polovice [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] získavajú ohlas nové štýly ako [[nu metal]] (majúci prvky [[funk]]u a [[hip hop]]u) a [[metalcore]] (zlievajú sa v ňom [[extrémny metal]] a [[hardcore punk]]). Tieto nové štýly posunuli hranice tohto žánru. Pojem '''heavy metal''' možno chápať v niekoľkých významoch:<ref>Weinstein (2000), str. 7-8</ref> * 1. v '''pôvodnom význame''' možno heavy metal používať ako synonymum pre [[hard rock]] * 2. v '''užšom zmysle''' predstavuje [[tradičný heavy metal]], ktorý sa od hard rocku odlišuje eliminovaním bluesového vplyvu * 3. v '''širšom zmysle''' predstavuje heavy metal (čiže skrátene metal) celý hudobný žáner, vrátane všetkých jeho odnoží; tento článok pojem heavy metal používa v tomto, širšom zmysle == Charakteristické znaky == [[Súbor:Retro Jet Orestes Di Vruno - Efectos Cluster's Official guitar.jpg|thumb|Elektrická gitara je neodmysliteľnou súčasťou heavy metalu, ako i rockovej hudby vôbec.]] Medzi zvyčajné charakteristiky heavy metalu patria: hlasité skreslené gitary, rázne rytmy, hutný zvuk bicích a živelné vokály. Niektoré štýly ale majú svoje vlastné charakteristické znaky. Jon Pareles, kritik [[New York Times]], píše: „v spletitom svete populárnej hudby je heavy metal hlavnou odnožou hard rocku—menej synkopickou, menej bluesovou, väčšmi naklonenou showmenstvu a hrubej sile.“<ref name="JP">Pareles, Jon. [http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=940DE2DB113DF933A25754C0A96E948260&sec=&spon=&pagewanted=all "Heavy Metal, Weighty Words"] ''New York Times'', [[10. júl]]a [[1988]]. Prístup: [[14. november|14. novembra]] [[2007]].</ref> V žiadnej metalovej kapele nesmie chýbať gitarista, [[basgitara|basgitarista]], bubeník a spevák, ktorý môže byť zároveň aj inštrumentalista. Často sa využívajú i klávesové nástroje,<ref name="W25">Weinstein (2000), str. 25</ref> no najdôležitejší je skreslený gitarový zvuk, ktorý nie je vraj výsledkom inovácie, ale obmedzených možností doby. Medzi prvými metalovými zoskupeniami boli obľúbené ohlušujúce, skreslené [[Hammond organ|Hammondove organy]] a občas aj [[melotron]]. Tieto nástroje v 80. rokoch nahradili elektronické klávesové [[syntetizátor]]y. V dnešnej dobe sa syntetizátory používajú v štýloch ako [[progresívny metal]], [[power metal]] a [[symfonický metal]], ale svoje uplatnenie nájdu aj v iných metalových subžánroch. Niektoré [[nu metal]]ové kapely obľubujú prvky [[hip hop]]u: scratch a rôzne zvukové efekty. [[Súbor:Judas Priest Retribution 2005 Tour.jpg|thumb|Skupina [[Judas Priest]] počas vystúpenia (2005).]] Zosilňovačmi zvýraznená akustická sila [[Elektrická gitara|elektrickej gitary]] mala v dejinách žánru podstatnú úlohu.<ref name="W23">Weinstein (2000), str. 23</ref> Pri hre na gitaru sa často využíva tzv. „efekt-pedál“ spolu s elektrónkovým zosilňovačom, čím sa vytvorí hutný, mocný, „ťažký“ zvuk. Na počiatku 70. rokov niektoré populárne skupiny začali hrávať s dvoma gitaristami. Predné miesto medzi týmito skupinami zastávajú [[Judas Priest]] a [[Iron Maiden]], u ktorých si dvaja alebo traja gitaristi medzi sebou delia funkcie sólovej a rytmickej gitary. Ústrednou zložkou heavy metalu je gitarové sólo, forma kadencie. Zložité sóla a riffy sú neoddeliteľnou súčasťou heavy metalu. Sweeping (hranie brnkadlom), tapping (klepkanie) a iné pokročilé techniky, umožňujúce razantnú hru, sú hojne využívané hráčmi; virtuozita nie je cudzia mnohým metalovým štýlom. Vedúca úloha gitary v heavy metale sa obyčajne dostáva do konfliktu s tradičnou rolou „frontmana“ alebo s rolou vokalistu ako lídra kapely, čím vzniká medzi nimi napätie, ktoré má za následok „priateľské súperenie“.<ref name="W25"/> V heavy metale sa od spevu vyžaduje, aby sa nedostával do popredia pred celkový sound kapely. Keďže metalové korene siahajú ku kultúre [[hippies]], vyžaduje sa, aby sa pri speve „city dávali jasne najavo“, čím sa dosahuje autenticita prejavu.<ref>Weinstein (2000), str. 26</ref> Kritik Simon Frith tvrdí, že „tón hlasu“ metalového speváka má prednosť pred obsahom textu.<ref>Cited in Weinstein (2000), str. 26</ref> V metalovej hudbe sa využíva široká škála spevu: operné vokály [[Rob Halford|Roba Halforda]] z Judas Priest a [[Bruce Dickinson|Brucea Dickinsona]] z Iron Maiden, chrapľavé hlasy [[Lemmy]]ho z [[Motörhead]] a [[James Hetfield|Jamesa Hetfielda]] z [[Metallica|Metallicy]], priamočiare škrekľavé a vrčavé vokály Tomasa Lindberga z [[At the Gates]], flegmatické diabolské vokály blackmetalových spevákov ako napríklad [[Attila Csihar|Attilu Csihara]] z kapely [[Mayhem]]. [[Súbor:Bruce Dickinson perfoming.jpg|thumb|left|Angličan Bruce Dickinson z [[Iron Maiden]] patrí medzi „najlepších heavymetalových spevákov“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thetoptens.com/metal-hard-rock-vocalists|titul=Greatest Heavy Metal/Hard Rock Vocalists|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika|periodikum=OC Weekly|priezvisko=Distefano|meno=Alex|url=http://www.ocweekly.com/music/the-10-best-high-pitched-metal-singers-6584456|titul=The 10 Best High-Pitched Metal Singers|dátum=11. jún 2015|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Who Are The 10 Most High-Pitched Singers In Heavy Metal And Hard Rock?|url=http://www.vh1.com/news/53106/metals-most-high-pitched-singers/|vydavateľ=[[VH1]]|meno=Benjamin|priezvisko=Smith|dátum=6. apríl 2014|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref>]] [[Súbor:MarshallStack_Slayer.jpg|thumb|Stena zo [[zosilňovač]]ov Marshall patriaca zosnulému gitaristovi kapely Slayer, Jeffovi Hannemanovi.]] Osobitá úloha [[basová gitara|basgitary]] je takisto podstatnou zložkou metalového zvuku; súhra basgitary a sólovej gitary je dôležitým prvkom.<ref name="uao">uao. [http://blogcritics.org/archives/2006/02/19/130239.php "Sunday Morning Playlist: Heavy Metal"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080601052851/http://blogcritics.org/archives/2006/02/19/130239.php |date=2008-06-01 }}. ''Blogcritics Magazine'', [[19. február]]a [[2006]]. Prístup: [[16. november|16. novembra]] [[2007]].</ref> Basová gitara umožňuje hrať v nízkych tónoch, ktoré vytvárajú charakteristický „ťažký“ zvuk.<ref name="W24">Weinstein (2000), str. 24</ref> Metalové basové linky sa hodne rôznia v komplexnosti, od „pedálového tónu“ (na rôzne [[akord]]y sa používa len jeden tón) ako základu, až po zdvojené komplexné riffy a tzv. „lick“ (krátka fráza počas sóla), spoločne so sólovou alebo rytmickou gitarou. V niektorých kapelách stojí basa na čelnom mieste<ref name="uao"/> – postup spopularizovaný [[Cliff Burton|Cliffom Burtonom]] ([[Metallica]]) v prvej polovici 80. rokov.<ref>[http://www.bassplayer.com/article/the-king-metal/Feb-05/164 "Cliff Burton's Legendary Career: The King of Metal Bass"] ''Bass Player'', Február 2005. Prístup: [[13. november|13. novembra]] [[2007]].</ref> Metaloví basisti neraz uprednostňujú brnkadlá pred prstami, čím sa ich prejav stáva mohutnejším a jasnejším. Niektorí hudobníci, hrajúci na tzv. „shred gitare“, využívajú sweeping (hranie brnkadlom) a tapping (klepkanie). V poniektorých štýloch, ako napr. thrash a death metal, môže byť skreslenie basy dosiahnuté pomocou „efekt pedálov“, ktoré dodávajú hudbe hutnejší, ťažší zvuk. Numetaloví a deathmetaloví basisti neraz používajú päť- alebo šesťstrunovú basgitaru (alebo rozladený nástroj) s rozšíreným zvukovým rozsahom. Podstata metalového bubnovania spočíva vo vytvorení hlasitého, konštantného búšenia využitím trojitého efektu rýchlosti, energie a precíznosti.<ref>Dawson, Michael. [http://www.moderndrummer.com/updatefull/200001503 "Chris Adler: More Than Meets The Eye"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081217021425/http://www.moderndrummer.com/updatefull/200001503 |date=2008-12-17 }} ''Modern Drummer Online''. Prístup: [[13. november|13. novembra]] [[2007]].</ref> Metalové bubnovanie vyžaduje mimoriadnu dávku trpezlivosti a hráči si musia vypestovať neobyčajnú schopnosť rýchlosti, koordinácie a obratnosti, aby dokázali zahrať komplikované skladby.<ref name="Berry">Berry a Gianni (2003), str. 85</ref> Jednou z charakteristických techník bubnovania je tzv. „cymbal choke“, ktorá spočíva v utlmení činelov rukou, čím sa dosiahne tzv. zvuková explózia.<ref name="W24"/> Heavymetalová súprava bicích je zvyčajne oveľa väčšia, než tomu býva v iných rockových štýloch. V niektorých prípadoch dokonca obrovská sústava bicích zacláňa celé pódium.<ref>Burgess, Mick.[http://www.metalexpressradio.com/menu.php?main=reviews&id=2230 "Dream Theater (Live)"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100618151145/http://www.metalexpressradio.com/menu.php?main=reviews&id=2230 |date=2010-06-18 }} ''Metal Express Radio'', [[9. jún]]a [[2007]]. Prístup: [[13. november|13. novembra]] [[2007]].</ref> Popri zvyčajných bicích nástrojoch v súprave (tom-tom, basový bubon, malý bubon, hi-hat činel, činely crash a ride) sa používajú takisto dvojpedálové bicie, prídavné tom-tomy a množstvo prídavných činelov (splash činely a extra crash činely) a mnohé iné inštrumenty, napr. kravské zvonce. [[Súbor:Tama Artstar Custom.jpg|thumb|Bicia súprava patriaca [[Dave Lombardo|Davovi Lombardovi]], známeho predovšetkým z pôsobenia v kapelách Slayer a [[Testament (skupina)|Testament]].]] Neodmysliteľnou súčasťou živých vystúpení je hluk – „zvukový masaker“, ako ho charakterizuje Deena Weinstein.<ref name="W23"/> Jeffrey Arnett sa vo svojej knihe ''Metalheads'' o heavy metale zmieňuje ako o „zmyslovom ekvivalente vojny.“<ref>Arnett (1996), str. 14</ref> Kráčajúc v stopách [[Jimi Hendrix|Jimiho Hendrixa]] a [[The Who]], priekopníci heavy metalu ako napr. [[Blue Cheer]] zaviedli nové štandardy ohľadne hlasitosti. Ako vraví Dickie Peterson z Blue Cheer: „Vedeli sme len to, že chceme intenzívnejšiu muziku.“<ref name=vdqxbw>Walser (1993), str. 9</ref> Paul Sutcliffe píše o koncerte Motörhead roku 1977 takto: „predovšetkým neúmerná hlasitosť sa pripočítava na vrub kapele, keď sa bavíme o ich vplyve.“<ref>Podľa: Waksman, Steve. [https://archive.is/20120529012657/www.echo.ucla.edu/volume6-issue2/waksman/waksman3.html "Metal, Punk, and Motörhead: Generic Crossover in the Heart of the Punk Explosion"] ''Echo: A Music-Centered Journal'' 6.2 (jeseň 2004). Prístup: [[15. november|15. novembra]] [[2007]]</ref> To isté tvrdí aj Weinstein, keď vraví, že [[melódia]] je ústredným prvkom [[populárna hudba|populárnej hudby]], [[house music|house]] sa zameriava na rytmiku, a heavy metalu tróni energický zvuk, farba hlasu a hlasitosť. Vraví, že hluk má za úlohu „vtiahnuť poslucháča do zvuku“ a poskytnúť „injekciu mladistvej živosti.“<ref name="W23"/> Upriameniu sa na hlučnosť sa vysmieva rockový pseudo-dokument ''Hrá skupina Spinal Tap'', v ktorom istý metalový gitarista tvrdí, že má aparatúru nastavenú „až na jedenásť“. === Hudobný jazyk === ==== Rytmus a tempo ==== Heavy metal je typický energickým tempom a razantnosťou. Množstvo heavymetalových skladieb charakterizujú krátke dvojnotové alebo trojnotové akordy – zložené predovšetkým z osminových a šestnástinových nôt. Tieto akordy bývajú obyčajne prednášané pomocou [[staccato]]vého útoku vytvoreného použitím gitarovej techniky zvanej „palm muting“.<ref>"Master of Rhythm: The Importance of Tone and Right-hand Technique," ''Guitar Legends'', Apríl 1997, str. 99</ref> Strohé, prudké a izolované rytmické časti sa spájajú do rytmických fráz s osobitou, často trhavou štruktúrou. Tieto frázy slúžia za základ rytmických sprievodov a melodických figúr zvaných riffy, ktoré majú za následok „chytľavosť“ piesní. V heavymetalových piesňach sa používajú dlhšie rytmické figúry, ako napr. celá nota, alebo štvrťová nota s bodkou, či dlhšie akordy v pomalých „power baladách“. Tempo v ranom heavy metale bolo náchylné k pomalosti až ťažkopádnosti.<ref name="W24"/> Ale koncom 70. rokov rozmanité tempá začali byť živou súčasťou žánru. Metalové tempá prvej dekády 21. storočia sa pohybujú v rozmedzí od pomalých baladických temp (štvrtinová nota = 60 [[BPM|úderov za minútu]]), až po extrémne rýchle tempá, tzv. „blast beaty“ (štvrtinová nota = 350 úderov za minútu). ==== Harmónia ==== Typickým výrazovým prostriedkom heavy metalu sú „power akordy“, zvané aj „silové akordy“.<ref>Walser (1993), str. 2</ref> Z technického hľadiska je „silový akord“ pomerne jednoduchý: ide o [[Interval (hudba)|súzvuk dvoch tónov]], základného tónu a [[kvinta|kvinty]]. Súzvuk kvinty sa veľmi často ešte dopĺňa o [[Oktáva|oktávu]], pre dosiahnutie plnšieho zvuku. Napriek tomu, že čistá kvinta je najčastejším základom „power akordu“, „silové akordy“ bývajú často zložené aj z iných tónov, ako sú napríklad [[malá tercia]], [[veľká tercia]], [[kvarta|čistá kvarta]], [[znížená kvinta]], alebo [[malá sexta]]. Ďalším znakom je ich jednoznačná harmonická priezračnosť a čitateľnosť – a to aj pri skreslenom tóne. Dvojhmaty sa väčšinou hrajú tak, že ukazováčik vždy drží určitý pražec a prstenník zároveň stláča na tenšej strune o dva pražce vyšší tón. Dvojhmaty sú výhodné tým, že prstoklad je vždy rovnaký, ale môžeme ho posunovať kdekoľvek po hmatníku. Pridaním ďalšieho prstu sa získa menej používaný trojhmat. ==== Typické harmonické vzťahy ==== Heavy metal sa zakladá na riffoch. Riffy sa zväčša tvoria pomocou troch základných harmonických zložiek, a to týchto: modálna harmónia, tritón plus chromatizmus a pedálový tón. ===== Modálna harmónia ===== V tradičnom heavy metale sa zavše využívajú modálne stupnice, predovšetkým eolský a frýgický módus.<ref>Walser (1993), str. 46</ref> To znamená, že žáner využíva modálne akordové progresie ako je napr. eolská progresia I-VI-VII, I-VII-(VI) prípadne I-VI-IV-VII, alebo tiež frýgické progresie, ktoré zahŕňajú vzťahy medzi I a ♭II (napríklad I-♭II-I, I-♭II-III, alebo I-♭II-VII). Príklady využitia eolského módu: * [[Judas Priest]] – „Breaking the Law“ (hlavný riff I-VI-VII) * [[Iron Maiden]] – „Hallowed Be Thy Name“ (hlavný riff I-VI-VII) * [[Accept]] – „Princess of the Dawn“ (hlavný riff I-VI-VII) Príklady využitia frýgického módu: * [[Mercyful Fate]] – „Gypsy“ (hlavný riff I-♭II-I-VI-V) * [[Megadeth]] – „Symphony of Destruction“ (hlavný riff ♭II-I) * [[Sodom]] – „Remember the Fallen“ (intro + hlavný riff, na konci ktorého sa uplatňuje frýgická kadencia: I-♭II-III) ===== Tritonus a chromatika ===== [[Súbor:Black sabbath transcription.png|500px|náhľad|vpravo|Príklad harmonickej progresie s tritonusom G-C# v hlavnom riffe piesne „Black Sabbath“]] Tritonus a chromatika sa v heavy metale používajú v množstve akordových progresií.<ref>Marshall, Wolf. "Power Lord—Climbing Chords, Evil Tritones, Giant Callouses," ''Guitar Legends'', Apríl 1997, str. 29</ref><ref name="MH">Dunn, Sam (2005). "[http://www.metalhistory.com Metal: A Headbanger's Journey]". Warner Home Video (2006). Prístup: [[19. marec|19. marca]] [[2007]]</ref> Tritón, skupina troch celých tónov za sebou, nebol v stredovekom, prísnom harmonickom štýle povolený. To viedlo mníchov k tomu, aby ho prezývali ''diabolus in musica''.<ref>Prvý pokus zakázať tento interval suvísí zrejme s rozvojom hexachordu, ktorý zaviedol Guido z Arezza (990 – 1050). Ide o rad šiestich po sebe idúcich diatonických tónov s poltónovým intervalom uprostred. Od tých čias až po koniec renesancie bol tritón, prezývaný ‚diabolus in musica‘, považovaný za nestály interval a odmietaný kvôli svojej ľubozvučnosti. (Sadie, Stanley [1980]. "Tritone", in ''The New Grove Dictionary of Music and Musicians'', 1. vydanie MacMillan, str. 154 – 5. ISBN 0-333-23111-2. Pozri aj Arnold, Denis [1983]. "Tritone", in ''The New Oxford Companion to Music, Zväzok 1: A-J''. Oxford University Press. ISBN 0-19-311316-3). V období [[Baroková hudba|baroka]] a klasicizmu sa povolil s podmienkou, že bude správne rozvedený. Ale až v období [[Romantizmus (hudba)|romantizmu]] a súdobej vážnej hudby ho začali skladatelia naplno využívať, spolu s jeho negatívnou „diabolskou“ povesťou.</ref> Podobne ako v stredoveku, aj v modernej západnej kultúre sa tritonus chápe ako niečo „diabolské“. V heavy metale má tritonus nezastupiteľné miesto pri gitarových sólach a riffoch – príkladom je začiatok piesne „Black Sabbath“. ===== Pedálový tón ===== V heavy metale sa ako harmonický základ hojne využíva pedálový tón. Ide o hlboký permanentný tón, počas ktorého sa vyskytuje aspoň jeden cudzí (to jest disharmonický) súzvuk.<ref>Kennedy (1985), "Pedal Point," str. 540</ref> Heavymetalové riffy sa spravidla zakladajú na nepretržitom opakovaní tónu, ktorý sa hrá na najhrubších (čiže najnižších) strunách basovej či rytmickej gitary – zvyčajne ide o struny E, A alebo D.<ref>V black metale sa pedálový tón využíva iba zriedka ako súčasť gitarového riffu, skôr sa využíva pri hre na basu.</ref> Inak povedané, jednoduchý basový tón—najčastejšie nízke tóny E alebo A—sa sústavne opakuje, a medzitým sa postupne hrajú rôzne akordy, vrátane akordov, ktoré zvyčajne nezahŕňajú onen basový tón, čím sa vytvára zdanie napätia. Príkladom je úvodný riff piesne „You've Got Another Thing Comin'” od Judas Priest, kde jedna gitara hrá pedálový tón v F# a druhá gitara hrá akordy. ==== Vplyv vážnej hudby ==== [[Súbor:Ritchie Blackmore 1977.jpg|thumb|left|[[Ritchie Blackmore]], zakladateľ skupín [[Deep Purple]] a [[Rainbow]], ktorého gitarová hra bola ovplyvnená klasickou hudbou.]] Podľa Roberta Walsera, popri blues a R&B, „heavy metal ovplyvňujú vo veľkej miere už od počiatkov žánru rôzne hudobné štýly známe pod spoločným názvom „[[klasická hudba]]“. Tvrdí, že medzi najlepších metalových hráčov patria gitaristi, ktorí sa venovali aj štúdiu vážnej hudby. Osvojením a adaptovaním predlôh z vážnej hudby položili základ novému druhu gitarovej virtuozity a zmenám v harmonickom a melodickom jazyku heavy metalu.<ref>Walser (1993), str. 58</ref> Väčšina hudobných prvkov, osvojených heavymetalovými muzikantmi, má pôvod v [[barok]]u, [[klasicizmus|klasicizme]] a [[romantizmus|romantizme]]. [[Ritchie Blackmore]], gitarista z [[Deep Purple]] a [[Rainbow]] a [[Uli Jon Roth]], gitarista zo [[Scorpions]], už počiatkom 70. rokov experimentovali s hudobnými figúrami vypožičanými z vážnej hudby. Počas 80. rokov sa gitaristi [[Randy Rhoads]] a [[Yngwie Malmsteen]] nechali inšpirovať barokovými a neskoršie taktiež klasicistickými hudobnými formami. Následne sa stali vzorom pre neoklasicistických metalových hráčov, ku ktorým patria napríklad [[Michael Romeo]], [[Michael Angelo Batio]] a [[Tony MacAlpine]]. I keď množstvo metalových muzikantov tvrdí, že sa nechali inšpirovať skladateľmi vážnej hudby, heavy metal nenadväzuje priamo na vážnu hudbu.<ref>Na historickú vážnu hudbu priamo nadväzuje [[súdobá vážna hudba]].</ref> Vážna a tvrdá hudba vznikli na základe odlišných kultúrnych tradícií a skúseností: vážna hudba nadväzuje na tradíciu umeleckej hudby, zatiaľ čo metal na tradíciu [[populárna hudba|populárnej hudby]]. Muzikológovia Nicolas Cook a Nicola Dibben k tomu poznamenávajú, že „analýza populárnej hudby často ukáže vplyv umeleckých tradícií“. Príkladom je Walserove spojenie heavy metalu s filozofiou a dokonca aj s vonkajšími prejavmi [[Romantizmus (hudba)|romantizmu]] 19. storočia. Bolo by ale, mylné tvrdiť, že blues, rock, heavy metal, [[Rap (hudba)|rap]] či tanečná hudba sa priamo odvíjajú od „umeleckej hudby“.<ref>Pozri Cook a Dibben (2001), str. 56</ref> Výpožičky heavy metalu z vážnej hudby sa týkajú predovšetkým motívov, melódií a stupníc, a nie komplikovaných zložiek, ako sú [[kontrapunkt]], [[polyfónia]] či klasické štrukturálne schémy. Heavymetalové kapely, včítane [[Progresívny metal|progresívnych]] a [[Neoklasický metal|neoklasických]] kapiel, sa zvyčajne nesnažia dodržiavať kompozičné a estetické požiadavky vážnej hudby. === Motívy textov === Sex, násilie a mystika patria medzi najbežnejšie témy heavymetalových textov. Heavy metal, podobne ako [[blues]], v ktorom má korene, obsahuje často sexuálny podtón – počnúc podmanivými nahrávkami [[Led Zeppelin]] a končiac súčasnou numetalovou tvorbou, ktorej nie sú cudzie otvorené sexuálne narážky.<ref>Weinstein (1991), str. 36</ref> S rastúcou obľubou thrash metalu v 80. rokoch sa čoraz väčšie množstvo metalových piesní začalo zaoberať vojnou, politikou a sociálnymi otázkami. Romantika a baladickosť patria medzi zvyčajné motívy gothic a doom metalu, ako aj nu metalu, ktorý sa okrem toho zaoberá problémami dospievajúcej mládeže. Niektoré štýly, napr. melodický death metal, progresívny metal a black metal, obľubujú filozofickú tematiku, zatiaľ čo textová stránka extrémnejších odnoží death metalu a grindcoru pozostáva výlučne z útočného, neľudského a často nerozumného obsahu. [[Súbor:King Diamond live 2006 Moscow 02.jpg|thumb|[[King Diamond (hudobná skupina)|King Diamond]] sa preslávili písaním koncepčných textov s hororovou tematikou.]] Neoddeliteľnou súčasťou tohto druhu hudby sú podivné, fantastické texty, vyvolávajúce rozptýlenie. Napríklad texty kapely Iron Maiden často v sebe nesú znaky bájoslovia, krásnej literatúry a poézie; k takýmto piesňam patrí napr. „Rime of the Ancient Mariner“ („Pieseň o starom námorníkovi“), založená na rovnomennej básni [[Samuel Taylor Coleridge|Samuela Taylora Coleridga]]. Medzi ďalšie ukážkové príklady patria: „The Wizard“ od [[Black Sabbath]], „The Conjuring“ a „Five Magics“ od [[Megadeth]] a „Dreamer Deceiver“ od [[Judas Priest]]. Ďalší interpreti sa vo svojich textoch zameriavajú na vojnu, nukleárnu skazu, [[životné prostredie]] a [[politika|politické]] či [[náboženstvo|náboženské]] problémy. Vzorovými príkladmi sú piesne ako „[[War Pigs]]“ od [[Black Sabbath]], „Killer of Giants“ od [[Ozzy Osbourne|Ozzyho Osbourna]], “…And Justice for All” od [[Metallica|Metallicy]], „2 Minutes to Midnight“ od [[Iron Maiden]], „Balls to the Wall“ od [[Accept]] a „Peace Sells“ od Megadeth. Motív smrti, zastávajúci popredné miesto v heavy metale, sa objavuje v textoch takých rozdielnych kapiel ako Black Sabbath, [[Slayer]], či [[W.A.S.P.]] [[Power metal|Powermetalové]] kapely, ktorých textové a hudobné motívy sú zväčša pompézne a optimistické, potvrdzujú výnimku tohto temného pravidla. Mnohé powermetalové skupiny, napríklad [[Manowar]], tvrdia, že metal by mal byť inšpirujúcou a optimistickou hudbou. Tematika heavy metalu čelí už dlhé roky ostrej kritike. Podľa Jona Parelesa „ústredný motív heavy metalu je jednoduchý a skutočne univerzálny. Chrochtaním, stonaním a povznesenými textami vyzdvihuje… nespútanú zábavu… Jadro muziky je upäté a pevne dané.“<ref name="JP"/> Hudobní kritici často považujú metalové texty za nezrelé a otrepané a v mnohých prípadoch zastávajúce sa mizogýnie a okultizmu. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] členovia organizácie „Parents Music Resource Center“ („Združenie rodičov na kontrolu hudby“) usporiadali veľkú kampaň proti populárnej hudbe. Žiadali Kongres, aby obmedzil hudobný priemysel, keďže ich poburovali urážlivé – predovšetkým heavymetalové – texty. V roku [[1990]] musela kapela [[Judas Priest]] čeliť obžalobe, ktorú proti nim vzniesli rodičia dvoch mládencov, ktorí sa údajne pred piatimi rokmi zavraždili potom, ako si vypočuli podprahové posolstvo v piesni spomenutých muzikantov, ktoré znelo „do it“ („urob to“). Prípad si získal veľkú pozornosť verejnosti, ale hudobníci boli napokon uznaní za nevinných.<ref>Pozri napr. Ewing a McCann (2006), str. 104 – 113</ref> === Vizuálne prvky === {{Hlavný článok|Heavymetalová móda}} Neoddeliteľnou súčasťou populárnej hudby je aj vizuálna stránka, čo platí aj pre heavy metal. Obaly albumov, vystúpenia na pódiu, kostýmy kapely, logá a [[videoklip]]y sú takmer rovnako dôležité, ako hudba samotná, no len zriedkakedy sú prednejšie než hudobná tvorba.<ref>Weinstein (2000), str. 27</ref> Z každého diela je teda možné získať množstvo dojmov; heavy metal z hľadiska umeleckej formy je veľmi široký pojem, keďže mu nedominuje len jeden vyjadrovací prostriedok. Kým maľba má vizuálnu podobu, symfónia zvukovú, v metalových kapelách sa zvuková podoba spája s vizuálnou (obal albumu, vystúpenie na pódiu, oblečenie atď.). Niektoré rané heavymetalové zoskupenia, napr. [[Alice Cooper]], získali popularitu nielen vďaka svojej hudbe, ale prispeli k nej aj ich vystúpenia na pódiu a hanlivé správanie muzikantov.<ref>Van Zoonen (2005), str. 40.</ref> Dlhočizné vlasy sú, podľa Weinsteina, „najvýraznejším poznávacím prvkom metalovej módy.“<ref>Weinstein (2000), str. 129</ref> Heavy metal prevzal túto črtu pôvodne z kultúry hippies. V 80. a 90. rokoch heavymetalové háro „symbolizovalo nenávisť, odpor a rozčarovanie generácie, ktorá sa očividne necíti nikde doma,“ tvrdí novinár Nader Rahman. Dlhé vlasy dodali členom metalovej komunity „silu nevyhnutnú na to, aby sa mohli búriť napospol proti ničomu.“<ref>Rahman, Nader. [http://www.thedailystar.net/magazine/2006/07/04/musings.htm "Hair Today Gone Tomorrow"]. ''Star Weekend Magazine'', [[28. júl]] [[2006]]. Prístup: [[20. november|20. novembra]] [[2007]].</ref> [[Súbor:Metalisti.jpg|left|thumb|Džínsová bunda s nášivkami a čierne tričko s motívom obľúbenej hudobnej skupiny patria medzi typické prvky metalovej módy.]] Klasická metalová rovnošata pozostáva z modrých džínsov, čierneho trička, topánok a čiernej koženej alebo džínsovej bundy. Tričká bývajú zväčša ozdobené logami alebo kresbami predstavujúcimi milovanú metalovú kapelu.<ref>Weinstein (2000), str. 127</ref> V polovici 70. rokov sa zásluhou [[Judas Priest]] a [[Motörhead]] ujala medzi heavymetalistami kožená móda a motorkárska kultúra.<ref name="Covach">Covach, John.[http://www2.wwnorton.com/college/music/rockhistory/outlines/ch12.htm "Heavy Metal, Rap, and the Rise of Alternative Rock (1982–1992)"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120604211738/http://www.wwnorton.com/college/music/rockhistory/outlines/ch12.htm |date=2012-06-04 }} ''What's That Sound? An Introduction to Rock and its History'' (W. W. Norton). Prístup: [[16. november|16. novembra]] [[2007]].</ref><ref>{{cite news| url=http://members.firstinter.net/markster/KILLINGMACHINE.html| title=Hell Bent for Leather/Killing Machine Info Page| publisher=Judas Priest Info Pages}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080919112534/http://members.firstinter.net/markster/KILLINGMACHINE.html |date=2008-09-19 }}</ref> Počas 80. rokov mali na metalovú módu značný vplyv [[punk rock]], [[gothic rock]], ako aj [[horor]]ové filmy.<ref name="Umelec">Pospiszyl, Tomáš. [http://www.divus.cz/umelec/en/pages/umelec.php?id=13&roc=2001&cis=1 "Heavy Metal"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080603034818/http://www.divus.cz/umelec/en/pages/umelec.php?id=13&roc=2001&cis=1 |date=2008-06-03 }}. ''Umelec'', Január 2001. Prístup: [[20. november|20. novembra]] [[2007]].</ref> Predovšetkým [[glam metal|glammetalové]] kapely onoho obdobia si zakladali na vzhľade a osobnom štýle. Potrpeli si na dlhé, farbené, natupírované vlasy (z toho dôvodu prezývka „[[hair metal]]“, hair = vlasy), líčenie, vyfintené kostýmy a doplnky ako čelenky a bižutéria.<ref>Thompson (2007), str. 135; Blush, Steven. [http://feralhouse.com/press/mini_sites/american_hair_metal/excerpts.php "''American Hair Metal''—Excerpts: Selected Images and Quotes"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101022091538/http://feralhouse.com/press/mini_sites/american_hair_metal/excerpts.php |date=2010-10-22 }}. FeralHouse.com. Prístup: [[25. november|25. novembra]], [[2007]].</ref> Prepracované kostýmy, vlasy a mejkap sú populárne takisto aj u skupín (mnohokrát nemetalových) japonského hnutia „[[visual kei]]“, ktorému položila základ kapela [[X Japan]] koncom 80. rokov.<ref>{{cite web|author=Strauss, Neil| url=http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=9D00EFD7103DF93BA25755C0A96E958260&sec=&spon=&pagewanted=all| title=The Pop Life: End of a Life, End of an Era|date=1998-06-18| work=New York Times|accessdate=2008-05-09}}</ref> === Fyzické gestá === [[Súbor:Metsatöll at Tuska 2006.jpg|náhľad|Fanúšikovia vystierajúci ruky zakončené klasickým metalovým „paroháčom“ počas koncertu estónskej heavymetalovej skupiny [[Metsatöll]], 2006.]] Pri živých vystúpeniach metaloví hudobníci obľubujú [[headbanging]], pri ktorom sa hádže hlavou zo strany na stranu do rytmu hudby. Vizuálne je to efektívne, keď má človek dlhé vlasy. „Paroháč“, široko rozšírené gesto, spopularizoval vokalista [[Ronnie James Dio]] počas účinkovania v kapelách [[Black Sabbath]] a [[Dio]].<ref name="MH"/> [[Gene Simmons]] zo skupiny [[Kiss]] tvrdí, že to on bol prvý, ktorý urobil toto gesto počas koncertu.<ref>Appleford, Steve. "[http://www.mk-magazine.com/news/archives/000929.php Odyssey of the Devil Horns]". ''MK Magazine'', [[9. september|9. septembra]] [[2004]]. Prístup: [[31. marec|31. marca]] [[2007]].</ref> Návštevníci metalových koncertov netancujú v bežnom slova zmysle; Deena Weinstein tvrdí, že to môže byť následkom toho, že publikum býva prevažne mužské a zväčša heterosexuálne. Rozlišuje predovšetkým dva telesné pohyby, ktoré majú byť náhradou za tanec: metlenie a sácanie, ktoré je jednak výrazom porozumenia, jednak rytmickým gestom.<ref>Weinstein, str. 130</ref> Obľúbeným „tancom“ poslucháčov metalu, či už doma alebo na koncerte, je predstieranie hry na gitaru (angl. „air guitar“).<ref>Weinstein, str. 95</ref> Medzi ďalšie obľúbené činnosti divákov patria: skákanie do obecenstva (stage diving), surfovanie v dave (crowd surfing), tlačenie a postrkovanie v chaotických šarvátkach (moshing) a „paroháč“. === Heavymetalová subkultúra === {{Hlavný článok|Heavymetalová subkultúra}} [[Súbor:Metalhead Kids.jpg|thumb|left|Mladí fanúšikovia heavymetalovej hudby.]] Deena Weinstein tvrdí, že silná, uzavretá, prevažne mužská subkultúra umožnila heavy metalu vytrvať na výslní podstatne dlhšiu dobu, než sa to podarilo mnohým iným rockovým žánrom.<ref>Weinstein, str. 103, 7, 8, 104</ref> Metalové poslucháčstvo pozostáva zväčša z mladých pracujúcich belochov mužského pohlavia. Napriek tomu je táto skupina tolerantná aj voči tým, ktorí stoja mimo „tvrdého jadra“ subkultúry, v prípade ak sa držia nepísaného metalového zákona, čo sa oblečenia, vzhľadu a správania týka.<ref>Weinstein, str. 102, 112</ref> K prejavom spolupatričnosti so subkultúrou patria nielen návštevy koncertov a spoločná móda, ale aj prispievanie do metalových časopisov a v poslednej dobe tiež príspevky na web stránky.<ref>Weinstein, str. 181, 207, 294</ref> Heavymetalovej scéne, ktorá má vlastné nepísané zákony týkajúce sa autenticity, prischla prezývka „odcudzená subkultúra“ („subculture of alienation“).<ref name="JQS">"Three profiles of heavy metal fans: A taste for sensation and a subculture of alienation." In ''Journal Qualitative Sociology''. Publisher Springer Netherlands. ISSN 0162-0436 (Tlačená verzia) 1573-7837 (Online verzia). Zväzok 16, číslo 4 / December 1993. Strany 423 – 443</ref> Podľa tohto zákona musia byť muzikanti bezvýhradne oddaní muzike a subkultúre, ktorá ich podporuje, nesmú sa uchádzať o pozornosť médií a nikdy nesmú „zradiť“.<ref>Weinstein, str. 46, 60, 154, 273</ref> A od fanúšikov sa zase vyžaduje „odpor voči systému a odluka od spoločnosti.“<ref>Weinstein, str. 166</ref> Hudobník a filmár [[Rob Zombie]] poznamenáva, že „väčšina deciek, ktoré chodia na moje koncerty, vyzerá, že majú naozaj veľkú predstavivosť a množstvo tvorivej energie, s ktorými nevedia čo si majú počať“, a že metal je „outsiderská muzika pre outsiderov. Nikto nechce byť čudákom; proste sa ním tak nejako stanete. Proste tak nejako to je, avšak v metale máte všetky tie čudné decká na jednom mieste“.<ref name="Sam Dunn">Dunn, "Metal: A Headbanger's Journey" B000EGEJIY (2006)</ref> Ľudia zaoberajúci sa metalom i oddaní fanúšikovia skupín, ktoré mali značný podiel na vzniku metalu, majú sklon považovať niektorých interpretov (a tiež niektorých fanúšikov) za tzv. „pozérov“, čiže ľudí, ktorí predstierajú príslušnosť k subkultúre, ale nevedia nič o histórii, textoch ani posolstvách skupín, ktorých muziku počúvajú.<ref name="JQS"/><ref>Arnett, Jeffrey Jensen (1996). ''Metalheads: Heavy Metal Music and Adolescent Alienation''</ref> == Etymológia == Pôvod pojmu ''heavy metal'' vo vzťahu k hudbe je neurčitý. Pomenovanie „''heavy metal''“ (''ťažký kov'') sa po celé stáročia používal v [[chémia|chémii]] a [[hutníctvo|hutníctve]]. V novodobej populárnej kultúre použil tento výraz ako jeden z prvých americký [[Beat generation|beatnik]] [[William S. Burroughs]] vo svojej novele ''Hebká mašinka'' (''The Soft Machine'', [[1962]]) a takisto vo svojej ďalšej knihe ''Nova Express'' ([[1964]]); ''heavy metal'' tu používa ako synonymum pre návykové drogy: „So svojimi nemocami a drogami vyvolávajúcimi orgazmus a so svojimi asexuálnymi, parazitickými formami života – národ heavymetalistov z Uránu obostretý chladným, modrým oparom vyparených bankoviek – a hmyzí ľudia z Minraudu so svojou metalovou muzikou.“ <ref>[[William S. Burroughs|Burroughs, William S]]. "[http://www.efn.org/~dredmond/PP3.html Nova Express] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070414232023/http://www.efn.org/~dredmond/PP3.html |date=2007-04-14 }}". New York: Grove Press, 1964. str. 112</ref> [[Ian Christe]], heavymetalový historik, opisuje význam jednotlivých slov v [[slang]]u [[hippies]]: slovom „heavy“ sa „popisovalo čokoľvek, čo malo silnú či opojnú atmosféru“, „metal“ označuje ťažké duševné rozpoloženie.<ref>Christe (2005), str. 22</ref> V slangu [[Beat generation|beatnikov]] sa výraz „''heavy''“ vo význame „''vážny''“ používal už nejakú dobu predtým a takisto aj vo vzťahu k „''tvrdej hudbe''“ (heavy music), čiže pomalšej, hlasitejšej variácii štandardného popu. Debutový album [[Iron Butterfly]], vydaný začiatkom roka 1968, niesol názov „Heavy“. Prvé zdokumentované použitie výrazu ''heavy metal'' sa objavilo toho istého roku v piesni „Born to Be Wild“ od [[Steppenwolf]], poukazujúc na motocykel:<ref>Walser (1993), str. 8</ref> „I like smoke and lightning/Heavy metal thunder/Racin' with the wind/And the feelin' that I'm under.” („Mám rád dym a blesk/burácanie ťažkého kovu/preteky s vetrom/a pocit, že podlieham“). Ďalšiu spornú hypotézu o pôvode heavy metalu priniesol v roku [[1995]] „Chas“ Chandler, bývalý manažér [[Jimi Hendrix]]'s Experience, v rozhovore pre reláciu „''Rock and Roll''“, ktorú vysielala televízna stanica PBS. Hovorí, že „''…heavy metal je pojem, ktorý má pôvod v článku [[New York Times]], ktorý sa týkal vystúpenia Jimiho Hendrixa''“ a tvrdí, že autor opisoval Jimiho Hendrixa „''…akoby počúval ťažký kov (heavy metal) padajúci z nebies''“. Ale hodnovernosť tohto tvrdenia je otázna. Prvé zdokumentované použitie výrazu „''heavy metal''“ ako označenia štýlu rockovej hudby sa objavilo v recenzii [[Mike Saunders|Mikea Saundersa]]. [[12. novembra]] [[1970]] v časopise ''[[Rolling Stone]]'' hodnotil album vydaný predošlého roku britskou kapelou [[Humble Pie]]: „Humble Pie svojím americkým debutom ''As Safe As Yesterday Is'' dokázali, že nuda môže mať mnoho podôb. Predviedli sa ako hlasitá, nemelodická, sračková rocková kapela, ťažkopádna ako ťažký kov (heavy metal), s hrmotnými a ohlušujúcim časťami, ktoré hovoria za všetko. Nemožno povedať, že by všetky piesne boli zlé…ale v podstate stoja za hovno.“ Ich album pomenovaný „Humble Pie“ charakterizoval ako „nič nové pod slnkom, len to isté heavymetalové hovno, o ktoré nik ani nezakopne.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Humble Pie: "Town and Country" (review)|autor=Saunders, Mike|vydavateľ=Rolling Stone|dátum vydania=1970-11-12|url=http://www.rollingstone.com/artists/humblepie/albums/album/158628/review/5944670/town_and_country|dátum prístupu=2007-12-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20071130055912/http://www.rollingstone.com/artists/humblepie/albums/album/158628/review/5944670/town_and_country|dátum archivácie=2007-11-30}}</ref> V recenzii albumu ''Kingdom Come'' od [[Sir Lord Baltimore]], ktorá bola publikovaná v máji 1971 v časopise ''Creem'', Saunders píše: „Zdá sa, že Sir Lord Baltimore majú naštudované všetky heavymetalové triky.“ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sir Lord Baltimore's "Kingdom Come" (review)|autor=Saunders, Mike|vydavateľ=Creem|dátum vydania=Máj 1971|url=http://www.creemmagazine.com/_site/BeatGoesOn/SirLordBaltimore/KingdomCome001.html|dátum prístupu=2007-03-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20070308145737/http://www.creemmagazine.com/_site/BeatGoesOn/SirLordBaltimore/KingdomCome001.html|dátum archivácie=2007-03-08}}</ref> Kritik časopisu ''Creem'' [[Lester Bangs]] je známy tým, že počiatkom 70. rokov spopularizoval výraz „heavy metal“, kedy recenzoval kapely ako Led Zeppelin a Black Sabbath.<ref>Weinstein (1991), str. 19</ref> V 70. rokoch určití kritici používali výraz ''heavy metal'' viac-menej automaticky v hanlivom zmysle. Roku 1979 popredný hudobný kritik [[John Rockwell]] z ''New York Times'' charakterizoval štýl, ktorý nazýval „heavy metal rock“ ako „brutálne agresívnu hudbu, ktorá sa zväčša hrá pre nadrogovaných ľudí“ <ref>Rockwell, John. ''New York Times'', [[4. február]] [[1979]], str. D22</ref> a v inom článku ako „rokenrol dovedený do krajnosti, obľúbený u bielych výrastkov.“ <ref>Rockwell, John. ''New York Times'', [[13. august]] [[1979]], str. C16</ref> Pojmy „heavy metal“ a „[[hard rock]]“ často označujú rovnaký typ muziky, predovšetkým keď sa hovorí o kapelách [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]], kedy sa tieto dva pojmy často vzájomne zamieňali.<ref>Du Noyer (2003), str. 96, 78</ref> Napríklad kniha ''Rolling Stone Encyclopedia of Rock & Roll'' z roku 1983 obsahuje takúto pasáž: „[[Aerosmith]], známy svojím agresívnym hardrockovým štýlom, založeným na bluese, patrili medzi najvýznamnejšie heavymetalové skupiny polovice sedemdesiatych rokov.“<ref>Pareles and Romanowski (1983), str. 4</ref> V dnešnej dobe by už asi sotva ktosi charakterizoval klasickú tvorbu Aerosmith, jasne odkazujúcu na tradičný [[rokenrol]], ako „heavy metal“. Dokonca aj niektoré kapely, ktoré stáli pri zrode tohto žánru, napr. Led Zeppelin a Deep Purple, nebývajú súčasnou metalovou komunitou považované za heavymetalové kapely. == História == === Korene: polovica 60. rokov === [[Súbor:Cream on Fanclub 1968.png|thumb|right|Cream v holandskej televíznej relácii Fanclub v roku 1968.]] [[Spojené štáty|Americké]] [[blues]] bolo veľmi obľúbené a malo veľký vplyv na prvých [[Spojené kráľovstvo|britských]] rockerov; kapely ako [[Rolling Stones]] a [[The Yardbirds]] nahrali [[coververzia|cover-verzie]] mnohých klasických bluesových skladieb, občas zrýchľujúc tempo a využívajúc [[elektrická gitara|elektrické gitary]] namiesto pôvodných [[Akustická gitara|akustických]] (podobné adaptácie blues a inej „''čiernej hudby''“ vytvorili základ pôvodného [[rock and roll]]u). Britské bluesovo orientované kapely (a nimi ovplyvnené americké kapely) pri svojich hudobných experimentoch vytvorili zvuk, ktorý sa neskoršie stal charakteristickým rysom heavy metalu: základom bol hlasitý, skreslený gitarový zvuk, postavený na silových akordoch.<ref name=vdqxbw /> Do širšieho povedomia dostali tento štýl v roku 1964 [[The Kinks]] svojou piesňou „You Really Got Me“.<ref>Weinstein (1991), str. 18; Walser (1993), str. 9</ref> K tomuto novému gitarovému zvuku významne prispela nová generácia zosilňovačov so [[spätná väzba|spätnou väzbou]].<ref>Wilkerson (2006), str. 19.</ref> Zatiaľ čo [[blues-rock]]ový štýl bicích bol jednoduchý, bicie v heavy metale boli mohutnejšie, komplexnejšie a hlasnejšie a k tomu sa pridával čoraz hlasitejší zvuk elektrickej gitary.<ref name=Walser10>Walser (1993), str. 10</ref> Speváci zmenili techniku spevu a boli čoraz závislejší na zosilňovaní zvuku; taktiež využívali nové štylistické a dramatické postupy. Súbežne s tým sa zvyšovala úroveň nahrávacej techniky, čím sa umožnil plnohodnotný záznam tejto tvrdej muziky. Spojením blues-rocku a psychedelického rocku sa vytvorila takmer celá pôvodná podstata heavy metalu.<ref>Weinstein (1991), str. 16</ref> Jednou z najvýznamnejších kapiel, ktoré definovali hranice žánru, bolo rockové trio [[Cream]]. Ich mohutný, hutný zvuk je kombináciou [[Eric Clapton|Claptonovej]] bluesovej gitary, silného [[Jack Bruce|Bruceovho]] hlasu a jeho dynamickej hry na basovú gitaru a [[džez]]om ovplyvnených rytmov bubeníka [[Ginger Baker|Gingera Bakera]].<ref>Charlton (2003), str. 232 – 33</ref> O ich prvých dvoch platniach, ''[[Fresh Cream]]'' (1966) a ''[[Disraeli Gears]]'' (1967), sa vraví, že významne ovplyvnili celý budúci žáner. Debutový album ''[[Are You Experienced]]'' (1967) od Jimi Hendrix Experience, mal takisto nemalý vplyv na metal. Hendrixovu gitarovú virtuozitu sa snažili napodobiť mnohí metaloví gitaristi; najúspešnejší šláger albumu, „Purple Haze“, sa neraz považuje za prvý heavymetalový hit.<ref name=vdqxbw /> === Počiatky: koniec 60. rokov a začiatok 70. rokov === {{Pozri aj|Tradičný heavy metal}} [[Súbor:John Kay of Steppenwolf (1970's).jpg|thumb|upright|right|John Kay z kapely [[Steppenwolf (hudobná skupina)|Steppenwolf]].]] Názory ohľadne toho, ktorá bola prvá heavymetalová kapela, sa rôznia. Väčšinou sa za prvé metalové kapely považujú buď [[Led Zeppelin]] alebo [[Black Sabbath]]; americkí glosátori sa väčšinou prikláňajú k Led Zeppelin, britskí komentátori preferujú Black Sabbath, niektorí však dávajú rovnakú zásluhu obom skupinám. Niektorí komentátori, poväčšine americkí, uvádzajú aj ďalšie skupiny ako [[Iron Butterfly]], [[Steppenwolf (hudobná skupina)|Steppenwolf]] či [[Blue Cheer]].<ref>Weinstein (2000), str. 14–15.</ref> V roku 1968 sa počal utvárať zvuk, ktorý sa neskoršie stal známy ako heavy metal. V januári toho roku sa na debutovom albume sanfranciskej kapely [[Blue Cheer]] s názvom ''Vincebus Eruptum'' objavila [[coververzia]] známeho hitu „Summertime Blues“ od [[Eddie Cochran|Eddieho Cochrana]]. Táto skladba je vo všeobecnosti považovaná za prvú heavymetalovú nahrávku.<ref>McCleary (2004), str. 240, 506.</ref> V tom mesiaci vyšiel taktiež album [[Steppenwolf (album)|Steppenwolf]] od [[Steppenwolf|rovnomennej kapely]], ktorý obsahoval aj pieseň „Born to Be Wild“, zmieňujúcu sa o „heavy metale“. V júli t. r. sa na svetlo sveta dostali ďalšie dve nahrávky, ktoré sa zapísali do dejín: „Think About It“ od The Yardbirds (B-strana ich posledného singlu), kde gitarista [[Jimmy Page]] uviedol metalový zvuk, neskoršie ohromne populárny; a horúci kandidát na prvý heavymetalový album vôbec: ''[[In-A-Gadda-Da-Vida]]'' od [[Iron Butterfly]] s rovnomennou 17-minútovou titulnou skladbou. V auguste t. r. [[The Beatles]] svojím singlom „Revolution“ vytvorili nový štandard pre skreslenie, používané pri najúspešnejších hitoch. [[Jeff Beck Group]], ktorých líder predtým zastával miesto gitaristu v The Yardbirds, vydali svoj debutový album v tom istom mesiaci: ''Truth'' obsahoval jedny z „najžeravejších, najostrejších, najpriamočiarejších humorných zvukov všetkých čias,“ čím pripravil pôdu pre novú generáciu metalových gitaristov.<ref>Gene Santoro, citovaný v Carson (2001), str. 86.</ref> V októbri debutovala živou nahrávkou Pageova nová kapela [[Led Zeppelin]]. V novembri kapela [[Love Sculpture]], kde bol gitaristom [[Dave Edmunds]], vydala album ''Blues Helping'', na ktorom predstavila hrmotavú, agresívnu verziu [[Aram Iľjič Chačaturjan|Chačaturjanovej]] piesne „Šabľový tanec“. Beatlesácky tzv. ''Biely album'', ktorý takisto vyšiel t. m., obsahoval „Helter Skelter“ – skladbu, ktorá sa stala jednou z najhlučnejších piesní vydanou takou významnou kapelou.<ref>Blake (1997), str. 143</ref> [[Súbor:Hindenburg_burning.jpg|left|thumb|Na obálke prvého albumu Led Zeppelin bol vyobrazený výbuch vzducholode [[Hindenburg (vzducholoď)|Hindenburg]] roku 1937.]] V januári 1969 Led Zeppelin vydali [[Led Zeppelin (album)|rovnomenný debutový album]], ktorý sa vzápätí umiestnil na 10. mieste v [[Billboard 200|albumovom rebríčku]] amerického hudobného týždenníka ''[[Billboard]]''. V júli sa konal Atlanta Pop Festival, kde vystupoval Zeppelin a taktiež rockové trio [[Grand Funk Railroad]] inšpirované skupinou Cream. Ďalšie Creamom inšpirované zoskupovanie – [[Leslie West]] – vydalo t. m. album ''Mountain'', obsahujúci tvrdé blues-rockové gitary a škrekľavé vokály. V auguste sa táto skupina – medzitým premenovaná na [[Mountain]] – zúčastnila na [[Woodstock Music and Art Fair|Woodstocku]], kde hrala vyše hodiny.<ref>Aj keď sa v súčasnosti skôr radí do žánru „hard rock“, ich oficiálny debutový album, ''Mountain Climbing'' (1970), sa umiestnil na 85. priečke v rebríčku „100 najlepších metalových albumov“, ktorý zostavil roku 1989 časopis ''Hit Parader''. ''Survival'' (1971) od Grand Funk Railroad sa umiestnil na 72. priečke (Walser [1993], str. 174).</ref> Debutový album Grand Funk Railroad s názvom ''[[On Time]]'' vyšiel takisto t. m. Na jeseň zaznamenal fenomenálny úspech ''[[Led Zeppelin II]]'' a singel „Whole Lotta Love“ sa dostal na 4. priečku v rebríčku populárnej hudby časopisu ''Billboard''. Metalová revolúcia sa práve začala. [[Súbor:LedZeppelinmontage.jpg|thumb|Led Zeppelin (v smere hodinových ručičiek: [[Jimmy Page]], [[John Bonham]], [[Robert Plant]], [[John Paul Jones]].]] Led Zeppelin definovali kľúčové prvky nového žánru. Prispeli k tomu Pageova značne skreslená gitarová hra a [[Robert Plant|Plantove]] dramatické, srdcervúce vokály.<ref>Charlton (2003), str. 239</ref> Pri konštituovaní žánru boli práve tak dôležité aj kapely, u ktorých bol väčšmi v obľube stabilnejší, „rýdzejší“ heavymetalový sound. S tohto pohľadu boli kľúčovými nahrávky od [[Black Sabbath]] (''[[Black Sabbath (album)|Black Sabbath]]'' a ''[[Paranoid]]'') a [[Deep Purple]] (''[[Deep Purple in Rock]]'').<ref name=Walser10 /> Black Sabbath vyvinuli mimoriadne tvrdý sound. Sčasti má na tom zásluhu pracovná nehoda, ktorá sa prihodila [[Tony Iommi|Tonymu Iommimu]] v roku 1966. Keďže nebol schopný normálnej hry, musel preladiť svoju gitaru, aby mu hra nespôsobovala takú bolesť a musel sa spoliehať na silové akordy, kvôli ich pomerne jednoduchému prstokladu.<ref>di Perna, Alan. „The History of Hard Rock: The 70's.” ''Guitar World''. Marec 2001.</ref> Deep Purple v prvých rokoch nemali vyhranený štýl, ale počnúc rokom 1969 sa kapela, vedená vokalistom [[Ian Gillan|Ianom Gillanom]] a gitaristom [[Ritchie Blackmore|Ritchiem Blackmorom]], začala uberať smerom k novovznikajúcemu heavymetalovému štýlu.<ref>Charlton (2003), str. 241</ref> V roku 1970 bodovali vo významných britských hitparádach Black Sabbath s piesňou „[[Paranoid (pieseň)|Paranoid]]“ a Deep Purple s „Black Night“. Taktiež tri ďalšie britské kapely vydali toho roku svoje debutové albumy, ktoré sa niesli v duchu heavy metalu: ''Very 'eavy… Very 'umble'' od [[Uriah Heep]], ''UFO 1'' od [[UFO (skupina)|UFO]] a ''Sacrifice'' od [[Black Widow]]. Aj keď ich štýl sa zvyčajne nepovažuje za heavy metal, [[Wishbone Ash]] zaviedli do praxe štýl dvoch gitár – rytmickej a sólovej, čím inšpirovali mnohé budúce metalové kapely. Okultná tematika a obrazotvornosť kapiel Black Sabbath, Uriah Heep a Black Widow mali taktiež podstatný vplyv; Led Zeppelin začali klásť dôraz na podobné prvky od svojho [[Led Zeppelin IV|štvrtého albumu]], vydaného roku 1971. [[Súbor:Black Sabbath (1970).jpg|vľavo|náhľad|180px|Pôvodná zostava [[Black Sabbath]] ([[1970]]).]] Na druhom brehu Atlantiku určovala kurz Grand Funk Railroad, „komerčne najúspešnejšia americká heavymetalová kapela od roku 1970 až do svojho rozpadu roku 1976 uviedla do praxe nový výraz, ktorý bol v sedemdesiatych rokoch synonymom úspechu: sústavné koncertovanie.“<ref>Pareles a Romanowski (1983), str. 225</ref> Ďalšími metalovými kapelami z USA boli [[Dust]] (prvá platňa 1971), [[Blue Öyster Cult]] ([[Blue Öyster Cult (album)|1972]]) a skupina [[Kiss (skupina)|Kiss]] ([[Kiss (album)|1974]]). V [[Nemecko|Nemecku]] debutovala v roku 1972 albumom ''[[Lonesome Crow]]'' kapela [[Scorpions]]. [[Ritchie Blackmore|Blackmore]], ktorého virtuozita sa prejavila na albume Deep Purple ''[[Machine Head (album)|Machine Head]]'' (1972), opustil skupinu v roku 1975 a založil kapelu [[Rainbow]]. Tieto kapely si získali priazeň publika neustálym koncertovaním a svojím stále sa zlepšujúcim šoumenstvom.<ref name=Walser10 /> Spornou otázkou zostáva, či tvorbu týchto a ďalších priekopníckych kapiel možno považovať vskutku za „heavy metal“, či proste len za „hard rock“. Tie, majúce bližšie k bluesovým koreňom či zakladajúce si na melodike v súčasnosti zväčša spadajú do druhej kategórie. Vynikajúcim príkladom sú [[AC/DC]], ktorí debutovali roku 1975 albumom ''High Voltage''. Encyklopédia ''Rolling Stone'' z roku 1983 píše o „austrálskej heavymetalovej kapele AC/DC…“<ref>Pareles a Romanowski (1983), str. 1</ref> Rockový historik Clinton Walker tvrdí, že „nazývať AC/DC heavymetalovou kapelou bolo nepresné v rokoch sedemdesiatych a nič sa na tom nezmenilo ani v súčasnosti…. Boli rokenrolovou kapelou, ktorá skrátka hrala tak tvrdo, ako sa to vyžadovalo v metale.“<ref>Walker (2001), str. 297</ref> Nejde tu len o otázku definícií, ale taktiež o to, že treba jasne rozlišovať medzi samotným štýlom a tým, k čomu sa hlásia fanúšikovia. Ian Christe píše, ako sa Ozzy Osbourne stal „hovorcom šialenosti rockových hviezd a získal bezvýhradnú oddanosť heavymetalových zatratencov.“<ref>Christe (2005), str. 69</ref> [[Súbor:Phil-Lynott Thin Lizzy.jpg|thumb|upright|right|[[Brian Robertson (gitarista)|Brian Robertson]], [[Phil Lynott]], [[Scott Gorham]] zo skupiny [[Thin Lizzy]] počas živého vystúpenia v rámci turné Bad Reputation, 24. novembra 1977.]] Britská kapela Judas Priest, debutujúca albumom ''Rocka Rolla'' v roku 1974, je po Black Sabbath ďalšou kapelou, ktorú treba brať do úvahy. Christe píše o tom, ako Black Sabbath <blockquote> „… ponúkli poslucháčom niečo viac než tri akordy a dobrú show – ale ich obecenstvo chcelo pátrať ďalej po zvukoch s podobným účinkom. V polovici 70. rokov bolo možné metalovú estetiku vystopovať ako bájnu beštiu v náladovej base a zložitých zdvojených gitarách Thin Lizzy, v javiskovej štylizácii Alice Coopera, v excelujúcej gitare a pompéznych vokáloch Queen a hrmotných stredovekých námetoch Rainbow. Potom ale, nasledujúc Sabbath, vyrazili z Birminghamu Judas Priest, aby tieto rozličné najsvetlejšie miesta hardrockovej zvukovej palety spojili a zosilnili. Po prvýkrát sa z heavy metalu stal žáner sám o sebe.“<ref>Christe (2005), str. 31 – 32</ref> </blockquote> Napriek tomu, že sa ani jeden album Judas Priest až do 80. rokov nedostal do rebríčka 40 najlepších albumov v USA, kapela býva pokladaná za nasledovníka sabbathovského heavy metalu. Používajúc dve gitary, prudké tempá a čistejší kovový zvuk pozbavený bluesových vplyvov, vytvorili štandard, ktorým sa riadilo nespočetné množstvo budúcich skupín.<ref>Walser (1993), str. 6</ref> Heavy metal síce získaval stále väčšiu popularitu, no kritici túto muziku nemali príliš v láske. Nepáčilo sa im síce, že heavy metal prevzal zo show biznisu rôzne obchodnícke triky (vizuálna stránka prejavu a pod.)<ref name=Walser11>Walser (1993), str. 11</ref>, no najväčšie námietky mali k bezmyšlienkovitosti hudobného a textového ponímania: v recenzii albumu Black Sabbath, ktorú napísal počiatkom 70. rokov popredný hudobný kritik [[Robert Christgau]], sa metal popisuje ako „pošmúrne a dekadentné…nedôvtipné, necudné ožobračovanie.“<ref>Christgau (1981), str. 49</ref> === Stredný prúd: koniec 70. rokov a začiatok 80. rokov === [[Súbor:Iron Maiden - bass and guitars 30nov2006.jpg|náhľad|vpravo|200px|[[Iron Maiden]] patrili medzi čelných predstaviteľov Novej vlny britského heavy metalu, inšpirovanej punk rockom.]] V polovici 70. rokov sa objavil [[punk rock]], ktorý sa vyvinul ako reakcia jednak na modernú meštiacku spoločnosť, jednak na rokenrol akoby vyrobený na montážnej linke (a teda i heavy metal) tých čias. Koncom 70. rokov predaj heavymetalových nahrávok prudko klesol, predovšetkým na úkor punku, [[disco|disca]] a komerčného rocku.<ref name=Walser11 /> Keďže významné vydavateľstvá sa orientovali na punk, množstvo novších britských heavymetalových kapiel nachádzalo inšpiráciu práve v agresivite, energickom zvuku, v nízkej zvukovej kvalite a v postoji „Urob si sám“. Undergroundové metalové kapely sa rozhodli vziať všetko do vlastných rúk a založiť nezávislé špecializované vydavateľstvá.<ref>Christe (2005), str. 44</ref> Ako sa hnutie šírilo, zavedené britské hudobné týždenníky ako ''Sounds'' a ''New Musical Express'' začali javiť záujem o metalové kapely. Geoff Burton, ktorý písal pre ''Sounds'', spopularizoval termín „[[Nová vlna britského heavy metalu|New Wave of British Heavy Metal]]“, ktorý sa obvykle skracoval do akronymu NWOBHM.<ref>Christe (2005), str. 45</ref> Kapely NWOBHM [[Iron Maiden]], [[Motörhead]], [[Saxon]], [[Diamond Head]] a [[Def Leppard]] dali heavy metalu nový dych. Nasledujúc príklad Judas Priest zhutnili zvuk, obmedzili bluesové vplyvy a potrpeli si väčšmi na rýchle tempá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Judas Priest"|autor=Erlewine, Stephen Thomas a Greg Prato|vydavateľ=All Music Guide|date=|url=http://www.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&searchlink=JUDAS|PRIEST&sql=11:kifrxqe5ldse~T1|dátum prístupu=2007-04-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Genre—New Wave of British Heavy Metal|author=|vydavateľ=All Music Guide|date=|url=http://www.allmusic.com/explore/style/new-wave-of-british-heavy-metal-d7760|dátum prístupu=2007-03-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20101017194613/http://www.allmusic.com/explore/style/new-wave-of-british-heavy-metal-d7760|dátum archivácie=2010-10-17}}</ref> V roku 1980 sa albumy Iron Maiden, Motörhead a Saxon dostali do prvej desiatky najlepších britských albumov, čím NWOBHM prenikla do stredného prúdu. O rok neskôr sa Motörhead stali prvou kapelou z onoho hnutia, ktorá sa s albumom ''[[No Sleep 'til Hammersmith]]'' dostala na vrchol britských rebríčkov. Ďalšie kapely NWOBHM, napr. Diamond Head a [[Venom]], mali taktiež nemalú zásluhu na vývoji metalu, i keď nedosiahli taký komerčný úspech.<ref>Weinstein (1991), str. 44</ref> Prvá generácia metalových kapiel sa pomaly vytrácala zo scény. Deep Purple sa rozpadli zanedlho po tom, čo Blackmore v roku 1975 opustil kapelu a Led Zeppelin skončili v roku 1980. [[Los Angeles|Losangeleskí]] [[Van Halen]], ktorí predskakovali na koncerte Black Sabbath, strhávali pozornosť na úkor starnúcich muzikantov.<ref>Christe (2005), str. 37</ref> [[Eddie Van Halen]] sa stal jedným z najoslnivejších metalových virtuózov onoho obdobia. Podľa Christeho „jeho technika hry na gitaru bola dokonalá a parádne sóla ako ‚[[Eruption (skladba)|Eruption]]‘ vyniesli heavymetalovú gitaru na úplný vrchol“.<ref>Christe (2005), str. 62</ref> Medzi povestných virtuózov sa zaradili tiež muzikanti [[Randy Rhoads]] a [[Yngwie Malmsteen]], ktorých mená sa spájajú so štýlom v súčasnosti známom ako „neoklasický metal“. Na čele interpretov inšpirovaných vážnou hudbou boli Blackmore a člen Scorpions [[Uli Jon Roth]]. Táto nová generácia mala v obľube používanie klasicistických gitár s nylonovými strunami – činil tak napríklad Rhoads v piesni „Dee“ na nahrávke ''[[Blizzard of Ozz]]'' (1980), debutovom albume bývalého speváka Black Sabbath [[Ozzy Osbourne|Ozzyho Osbourna]]. V druhej polovici 70. rokov sa metalová scéna, povzbudená úspechom Van Halenovcov, počala rozvíjať v južnej Kalifornii, predovšetkým v oblasti Los Angeles. V kluboch na Sunset Strip v Los Angeles majú korene kapely ako [[Quiet Riot]], [[Ratt]], [[Mötley Crüe]] a [[W.A.S.P.]], ktoré sa nechali inšpirovať tradičným heavy metalom počiatku 70. rokov<ref>Rivadavia, Eduardo. "[http://www.allmusic.com/artist/quiet-riot-p5209 Quiet Riot]". All Music Guide. Prístup: [[25. marec|25. marca]], [[2007]]; Neely, Kim "[http://www.rollingstone.com/artists/ratt/albums/album/211449/review/5946112/detonator Ratt] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071002050205/http://www.rollingstone.com/artists/ratt/albums/album/211449/review/5946112/detonator |date=2007-10-02 }}". Rolling Stone. Prístup: [[3. apríl]]a [[2007]]; Barry Weber & Greg Prato. "[http://www.allmusic.com/artist/mtley-cre-p4964 Mötley Crüe]". All Music Guide. Prístup: [[3. apríl]]a [[2007]]; Dolas, Yiannis. "[http://www.rockpages.gr/interviews/wasp2004-en.htm Blackie Lawless Interview] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080501142629/http://www.rockpages.gr/interviews/wasp2004-en.htm |date=2008-05-01 }}" Rockpages. Prístup: [[3. apríl]]a [[2007]]</ref> a od [[glam rock|glamrockových]] zoskupení typu [[Alice Cooper]] a Kiss si vypožičali divadelné prvky (a občas aj obľubu líčenia).<ref>Christe (2005), str. 68 – 69</ref> Glam metal sa vyznačuje [[Hedonizmus|hedonistickými]] textami a živelným správaním. Po hudobnej stránke ho charakterizujú rýchle gitarové sóla, hymnické refrény a melodickosť viac-menej inšpirovaná popom. Glammetalové hnutie sa, spolu s kapelami typu Twisted Sister, stalo hlavnou silou v metale a rockovej hudbe ako takej. Po úspechu NWOBHM a po prelomovom albume Judas Priest ''[[British Steel]]'' (1980) sa na počiatku 80. rokov heavy metal stával stále obľúbenejší. Prítomnosť na [[Music Television|MTV]] mala obrovský vplyv na propagáciu hudobných skupín a v mnohých prípadoch pomohla znásobiť predaj nahrávok.<ref>Christe (2005), str. 91</ref> Videoklipy Def Leppard k albumu ''Pyromania'' (1983) urobili z kapely hviezdy prvej kategórie a Quiet Riot sa stali prvou tamojšou heavymetalovou kapelou, ktorej sa podarilo dostať na vrchol rebríčka ''Billboard'' s piesňou ''Metal Health'' (1983). Nemenej dôležitým pri rozširovaní poslucháčskej základne sa ukázal „US Festival“ konaný v Kalifornii v roku 1983. Na tomto trojdňovom festivale bol jeden deň venovaný čisto len heavymetalovému žánru, ktorý tu zastupovali Ozzy Osbourne, Van Halen, Scorpions, Mötley Crüe, Judas Priest a iní, a ktorému sa podarilo pritiahnuť najväčšiu pozornosť publika.<ref>Weinstein (1991), str. 45</ref> Medzi rokmi 1983 a 1984 vzrástla predajnosť heavymetalových nahrávok z 8 na 20 percent všetkých nahrávok predaných v USA.<ref>Walser (1993), str. 12</ref> Viacero popredných odborných časopisov zasvätených žánru začalo svoju činnosť. Patrili k nim napríklad ''[[Kerrang!]]'' (založený 1981) a ''[[Metal Hammer]]'' (1984). V roku 1985 ''Billboard'' vyhlásil, že „metal rozšíril svoju divácku základňu. Metalová muzika už nie je výhradnou doménou výrastkov mužského pohlavia. Metalové poslucháčstvo sa rozšírilo o starších (vysokoškolákov), mladších (mladších žiakov) a ženy.“<ref>Walser (1993), str. 12 – 13, 182, 35</ref> V polovici 80. rokov mal najväčšie zastúpenie v rebríčkoch, hudobných televíziách a na koncertných šnúrach glam metal. K hlavným predstaviteľom patria skupiny [[Warrant]] z L.A., skupiny z východného pobrežia ako [[Poison]], [[Cinderella]], či nemenej obľúbené kapely Mötley Crüe a Ratt. Štylistickú medzeru medzi hard rockom a glam metalom zaplnila skupina [[Bon Jovi]] z New Jersey, ktorá dosiahla nesmiernu popularitu vďaka svojmu tretiemu albumu ''[[Slippery When Wet]]'' (1986). V roku 1987 začala MTV vysielať reláciu ''Headbanger's Ball'', zasvätenú výlučne heavymetalovým videoklipom. Metalová komunita sa rozdelila na dva hlavné tábory, na priaznivcov komerčného zvuku a na prívržencov undergroundu pohŕdajúcich populárnym štýlom, ktorému nadávali „lite metal“ alebo „hair metal.“<ref>Walser (1993), str. 14; Christe (2005), str. 181</ref> Skupine [[Guns N’ Roses]] sa podarilo získať pozornosť fanúšikov rôznych štýlov. Na rozdiel od glammetalových kapiel tej doby boli oveľa surovejší a jedovatejší. Po nesmiernom úspechu ich debutovej platne ''[[Appetite for Destruction]]'' (1987) „sa skupina Guns N’ Roses stala cieľom, na ktorý sa zameral všetok ďalší metal počas nasledujúcej dekády.“<ref>Christe (2005), str. 176 – 177</ref> Rok nato sa z tej istej losangelskej hardrockovej klubovej scény vynorila kapela [[Jane's Addiction]] s debutom ''Nothing's Shocking''. Časopis ''Rolling Stone'' vyhlásil, že „Jane's Addiction sú právoplatným dedičom odkazu Led Zeppelin, keďže im dosiaľ žiadna kapela nebola taká verná.“<ref>{{cite web|title=Jane's Addiction: ''Nothing's Shocking''|author=Steve Pond|publisher=''Rolling Stone''|date=1988-10-20|url=http://www.rollingstone.com/artists/janesaddiction/albums/album/119704/review/5942383/nothings_shocking|accessdate=2007-05-01|archiveurl=https://web.archive.org/web/20071002080218/http://www.rollingstone.com/artists/janesaddiction/albums/album/119704/review/5942383/nothings_shocking|archivedate=2007-10-02}}</ref> Bola jednou z prvých kapiel spájaných z „[[alternatívny metal|alternatívnym metalom]]“, ktorý sa dostal do popredia počas 90. rokov. Popularitu glam metalu medzičasom udržiavali nové kapely ako newyorskí Winger alebo Skid Row z New Jersey.<ref name="Covach"/> === Metal v umeleckom podzemí: od 80. rokov === Počas 80. rokov sa vyvinulo množstvo [[Zoznam štýlov heavy metalu|heavymetalových štýlov]] mimo komerčného stredného prúdu.<ref>Weinstein (1991), str. 21</ref> Mapovaniu spletitého sveta undergroundového metalu sa venovalo viacero ľudí, v prvom rade editori hudobného serveru Allmusic a taktiež kritik Garry Sharpe-Young. V Sharpe-Youngovej niekoľkozväzkovej encyklopédii je metal rozdelený do piatich hlavných kategórií: [[thrash metal]], [[death metal]], [[black metal]], [[power metal]], plus spríbuznené štýly [[doom metal|doom]] a [[gothic metal]]. ==== Thrash metal ==== {{Hlavný článok|Thrash metal}} [[Súbor:Slayer,_The_Fields_of_Rock,_2007.jpg|thumb|left|Slayer patrili medzi najosobitejšie, najvplyvnejšie a najextrémnejšie thrashmetalové kapely 80. rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allmusic.com/artist/slayer-mn0000022124/biography|titul=Slayer biography|priezvisko=Huey|meno=Steve|dátum prístupu=2016-03-20|vydavateľ=Allmusic}}</ref>]] Thrash metal sa zrodil počiatkom 80. rokov. Podobne ako jeho najbližší príbuzný – [[speed metal]] – taktiež thrash vykazuje veľký vplyv [[hardcore punk|hardcoreu]] a Novej vlny britského heavy metalu.<ref name="GTM">[http://www.allmusic.com/explore/style/d373 "Genre—Thrash Metal"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120402095522/http://www.allmusic.com/explore/style/d373 |date=2012-04-02 }}. All Music Guide. Prístup: 3. marca 2007.</ref> Najvýznamnejšia scéna v Spojených štátoch, odkiaľ thrash pochádza, sa nachádzala v oblasti sanfranciského zálivu (konkrétne [[Bay Area]]). Thrashové kapely vyvinuli nový sound, ktorý sa vyznačoval väčšou rýchlosťou a agresivitou v porovnaní s pôvodným heavy metalom i v porovnaní s jeho nasledovníkom – glam metalom.<ref name="GTM"/> Väčšinou sa tu prelínajú nízke gitarové riffy s hlavnou shredovou gitarou. Texty poväčšine rozoberajú [[Nihilizmus|nihilistický]] náhľad na svet, alebo sa zaoberajú spoločenskými problémami, využívajúc pri tom drsný, neslušný jazyk. Charakterizovali ho slovnými spojeniami ako „skazená mestská muzika“ či „belošský bratanec rapu“.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 26</ref> Thrash spopularizovala tzv. „Veľká thrashová štvorka“: [[Anthrax]], [[Megadeth]], [[Metallica]] a [[Slayer]].<ref>Walser (1993), str.14</ref> [[Kreator]], [[Sodom]] a [[Destruction]], tri nemecké kapely, najväčšmi prispeli k tomu, že sa tento štýl dostal do Európy. Nemenej dôležité boli taktiež kapely Testament zo San Francisca, Exodus z New Jersey a brazílska [[Sepultura]]. Aj keď thrash pochádza z undergroundu (a v prvých desiatich rokoch bol viac-menej len undergroundovým fenoménom), niektorým skupinám sa podarilo získať aj komerčné publikum. Metallice sa v roku 1986 podarilo dostať medzi 40 najlepších albumov v hitparáde ''Billboard'' s albumom ''[[Master of Puppets]]'' a dva roky nato s albumom ''[[…And Justice for All (album)|…And Justice for All]]'' dobyli šieste miesto; albumy kapiel Megadeth a Anthrax mali tiež albumy na vrchole rebríčka.<ref>[https://web.archive.org/web/20070929225341/http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Albums&model.vnuArtistId=5199&model.vnuAlbumId=758988 "Metallica—Artist Chart History"]; [https://web.archive.org/web/20070929144156/http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Albums&model.vnuArtistId=5179&model.vnuAlbumId=933608 "Megadeth—Artist Chart History"]; [https://web.archive.org/web/20070929204614/http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Albums&model.vnuArtistId=3982&model.vnuAlbumId=728383 "Anthrax—Artist Chart History"]. Billboard.com. Prístup:o [[7. apríl]]a [[2007]].</ref> Slayer si síce nevydobyli takú popularitu ako zvyšok Veľkej štvorky, no napriek tomu vydali jeden zo smerodajných albumov žánru: časopis ''[[Kerrang!]]'' označil album ''[[Reign in Blood]]'' (1986) za „najtvrdší album všetkých čias.“<ref name="Lostprophets scoop rock honours">{{cite web| title = Lostprophets scoop rock honours | publisher = BBC News | date = 25-08-2006| url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/5282780.stm| accessdate = 10-01-2007}}</ref> O dve desaťročia neskôr ho zas magazín ''Metal Hammer'' vyhlásil za najlepší album za posledných dvadsať rokov.<ref name="Golden Gods Awards Winners">{{cite web| title = Golden Gods Awards Winners| publisher = Metal Hammer| date = 13-06-2006| url = http://www.metalhammer.co.uk/news/article/?id=44410| accessdate = 10-01-2007}}</ref> Slayer si získal, na svoju škodu, poslucháčstvo z radov krajne pravicových skinheadov, keďže vo svojich textoch sa zaoberá násilím a nacizmom.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 30; O'Neil (2001), str. 164</ref> Začiatkom 90. rokov thrash dosiahol nevídaný úspech, čím dal novú tvár komerčnému metalu.<ref>Walser (1993), str. 15</ref> „Čierny album“ od Metallicy sa umiestnil na prvom mieste v rebríčku ''Billboard'', ''[[Countdown to Extinction]]'' od Megadeth (1992) na druhom, Anthrax a Slayer sa dostali do prvej desiatky a albumy lokálnych kapiel ako Testament a Sepultura sa dostali do prvej stovky. ==== Death metal ==== {{Hlavný článok|Death metal}} [[Súbor:Chuck Schuldiner.jpg|náhľad|120px|vľavo|[[Chuck Schuldiner]] z kapely [[Death]], „všeobecne považovaný za otca death metalu“<ref>Rivadavia, Eduardo. [http://wc09.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=11:3iftxqe5ld6e~T1 "Death—Biography"]. All Music Guide. Prístup: [[23. november|23. novembra]] [[2007]].</ref>]] Thrash sa zanedlho začal vyvíjať a vyčlenili sa z neho extrémnejšie metalové štýly. Ako tvrdí MTV News, „muzika kapely Slayer bola priamo zodpovedná za vzostup death metalu“.<ref>[http://www.mtv.com/bands/m/metal/greatest_metal_bands/071406/index7.jhtml The Greatest Metal Bands of All Time—Slayer] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060718224746/http://www.mtv.com/bands/m/metal/greatest_metal_bands/071406/index7.jhtml |date=2006-07-18 }}. MTVNews.com. Prístup: [[27. február]]a [[2008]].</ref> Venom, kapela z [[Nová vlna britského heavy metalu|NWOBHM]], mala taktiež zásluhu na rozvoji štýlu. Rúhanie sa a satanizmus, prvky uplatňované u podobných kapiel, si našli miesto takisto v severoamerických i európskych deathmetalových kapelách. K prvotným skupinám štýlu patria floridskí [[Death]] a kalifornskí [[Possessed]]. Vraví sa, že označenie „death metal“ pochádza od týchto kapiel; Possessed vydali roku 1984 demo ''Death Metal'' a na ich debutovom albume ''Seven Churches'' (1985) sa objavila skladba s názvom „Death Metal“. Death metal zužitkoval rýchlosť a agresivitu thrashu i hardcoreu, k tomu pridal texty inšpirované nízkorozpočtovými hororovými filmami „zetkovej“ kategórie a [[satanizmus|satanizmom]].<ref name="LOC27">Moynihan, Søderlind (1998), str. 27</ref> Spev sa vyznačuje ponurosťou, hrdelnosťou a hlbokým škriekaním, „smrteľným škripotom“<ref name="VS">Van Schaik, Mark. [http://www.emptywords.org/SK04-2000.htm "Extreme Metal Drumming"] ''Slagwerkkrant'', Marec/Apríl 2000. Prístup: [[15. november|15. novembra]] [[2007]].</ref> a inými nezvyčajnými technikami.<ref name="Genre—Death Metal/Black Metal">"[http://www.allmusic.com/explore/style/death-metal-d384 Genre—Death Metal/Black Metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111213121810/http://www.allmusic.com/explore/style/death-metal-d384 |date=2011-12-13 }}". [[Allmusic]]. Prístup: [[27. február]]a [[2007]].</ref> Hlboký, agresívny vokálny štýl dopĺňajú podladené, mimoriadne skreslené gitary<ref name="LOC27"/><ref name="VS"/>, neuveriteľne rýchle bicie (obyčajne dvojpedálové) a mohutná „zvuková stena“ vytvorená z blast beatov. Príznačné sú takisto frekventované zmeny tempa a taktu a [[synkopa]]. Death metal, podobne ako thrash, odmieta vyumelkovanosť pôvodných metalových štýlov a namiesto toho si potrpí na všedný štýl odievania: roztrhané džínsy a tuctové kožené bundy.<ref name="MS28">Moynihan, Søderlind (1998), str. 28</ref> Jednou z mála výnimiek je Glen Benton z kapely [[Deicide]], ktorý máva pri vystúpeniach obrátený kríž na čele a nosieva brnenie. [[Morbid Angel]] si prisvojili neofašistickú symboliku.<ref name="MS28"/> Tieto dve kapely, spolu s Death a [[Obituary]], patria medzi najvýznamnejšie skupiny na hlavnej deathmetalovej scéne, ktorá povstala na Floride v polovici 80. rokov. V Spojenom kráľovstve sa z [[anarcho-punk]]ového hnutia vyčlenil podobný štýl zvaný [[grindcore]], zastupovaný skupinami ako [[Napalm Death]] a [[Extreme Noise Terror]].<ref name="LOC27"/> Počala sa taktiež rozvíjať rozsiahla škandinávska deathmetalová scéna, reprezentovaná kapelami [[Entombed]] a [[Dismember]]. Popri tom sa zrodil [[Melodic death metal|melodický death metal]], kde medzi čelných predstaviteľov patria Švédi [[In Flames]] a [[Dark Tranquillity]] a Fíni [[Children of Bodom]] a [[Kalmah]]. ==== Black metal ==== {{Hlavný článok|Black metal}} Prvá vlna black metalu sa objavila v prvej polovici 80. rokov, kedy začali tento štýl hrať kapely ako Venom (Veľká Británia), [[Mercyful Fate]] (Dánsko), Hellhammer a [[Celtic Frost]] (Švajčiarsko) a [[Bathory (hudobná skupina)|Bathory]] (Švédsko). Koncom 80. rokov stáli na čele druhej vlny skupiny ako [[Mayhem (Nórsko)|Mayhem]], [[Burzum]] a [[Emperor (Nórsko)|Emperor]].<ref>Christe (2005), str. 281</ref> Pre black metal je síce špecifická rôznorodosť štýlu a kvality prevedenia, no napriek tomu má väčšina kapiel niekoľko spoločných čŕt: škrekľavé a vrčavé vokály, veľmi skreslené gitary využívajúce tremolovanie (tremolo picking), „temnú atmosféru“<ref name="Genre—Death Metal/Black Metal"/> a zámerne nekvalitný zvuk s okolitými zvukmi a šumami.<ref name="Jurek">Jurek, Thom. [http://wm06.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:jxfwxq8rldfe "Striborg: ''Nefaria''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. All Music Guide. Prístup: 15. novembra 2007</ref> Napriek tomu, že tematika satanizmu má v black metale najväčšie zastúpenie, mnohé kapely sa nechali inšpirovať taktiež starovekým [[pohanstvo]]m, čím podporovali návrat k predkresťanským hodnotám.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 212</ref> Mnohé blackmetalové skupiny takisto „experimentujú s prvkami všetkých mysliteľných foriem metalu, folku, elektroniky a avantgardy.“<ref name="VS"/> Bubeník Fenriz zo skupiny [[Darkthrone]] vysvetľuje, že „je to o produkcii, textoch, o tom ako sa obliekajú a o záväzku urobiť odporný, surový, ponurý materiál. Nespájal ich spoločný sound.“<ref name="Campion">Campion, Chris. [http://observer.guardian.co.uk/omm/story/0,,1415240,00.html#article_continue "In the Face of Death"]. ''The Observer'' (UK), [[20. február]]a [[2005]]. Prístup: [[4. apríl]]a [[2007]].</ref> [[Súbor:Varg Vikernes.jpg|thumb|[[Varg Vikernes]] zo skupiny Burzum bol v roku 1994 usvedčený z vraždy Euronyma.]] Predovšetkým medzi škandinávskymi skupinami ako Mayhem či [[Immortal]] začal byť v 90. rokoch populárny tzv. „corpse paint“, čiže „mŕtvolné líčenie“, kedy sa členovia skupiny líčili ako mŕtvoly, lebky či duchovia. Bathory položili základ pre viking a folk metal a vďaka Immortal si väčšiu pozornosť získali blast beaty. Na začiatku 90. rokov mali blackmetaloví vandali v Nórsku na svedomí značné násilnosti.<ref>Christe (2003), str. 284 – 285</ref> Členovia skupín Mayhem a Burzum boli zakladateľmi spolku ''Inner Circle'', ktorý je zodpovedný za vypálenie množstva drevených nórskych kostolíkov. Narastajúci záujem o death metal spôsobil, že black metal si začal získavať podporu škandinávskeho metalového undergroundu, ponajprv v Nórsku, i napriek odmietavým postojom zo strany samotných blackmetalistov.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 31 – 32</ref> Spevák skupiny [[Gorgoroth]] Gaahl vraví: „black metal sa nikdy nepokúšal získať fanúšikov…. Mali sme spoločného nepriateľa, a to kresťanstvo, socializmus, a vlastne čokoľvek spoločné s demokraciou.“<ref name="Campion"/> Asi od roku 1992 sa postupne začínali vytvárať blackmetalové scény i v krajinách mimo Škandinávie, napr. v Nemecku, Francúzsku či Poľsku.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 271, 321, 326</ref> Násilie tejto scény zasiahlo svoje vlastné základy skoro ráno 10. augusta 1993, kedy zakladateľa skupiny Mayhem [[Øystein Aarseth|Euronymousa]] ubodal na smrť [[Varg Vikernes]] zo skupiny Burzum (pre Mayhem však nahrával basovú linku pre debutový album). Tento prípad si získal značnú pozornosť médií.<ref name="Campion"/> V polovici 90. rokov, kedy mnohí ľudia zo scény začali pociťovať stagnáciu žánru,<ref>Vikernes, Varg. "[http://www.burzum.org/eng/library/a_burzum_story06.shtml A Burzum Story: Part VI—The Music]". Burzum.org, July 2005; "[http://www.anus.com/metal/about/metal/black_metal_death.html Is Black Metal Dead?] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070310215756/http://www.anus.com/metal/about/metal/black_metal_death.html |date=2007-03-10 }}". ''Dark Legions Archive''. Prístup: [[4. apríl]]a [[2007]].</ref> niektoré prominentné kapely ako Burzum či Beherit začali začleňovať do svojej tvorby prvky ambientu či symfonického metalu ([[Tiamat]], Samael).<ref>[http://www.allmusic.com/explore/style/symphonic-black-metal-d11957 Genre—Symphonic Black Metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111231161055/http://allmusic.com/explore/style/symphonic-black-metal-d11957 |date=2011-12-31 }}. All Music Guide. Prístup: [[9. apríl]]a [[2007]].</ref> Nórska skupina [[Dimmu Borgir]] priblížila koncom 90. rokov black metal bližšie k strednému prúdu populárnej hudby.<ref>Tepedelen, Adam. [http://www.rollingstone.com/artists/dimmuborgir/articles/story/5935933/dimmu_borgirs_death_cult "Dimmu Borgir's 'Death Cult'"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071031005254/http://www.rollingstone.com/artists/dimmuborgir/articles/story/5935933/dimmu_borgirs_death_cult |date=2007-10-31 }}. ''Rolling Stone'', [[7. november|7. novembra]] [[2003]]. Prístup: [[10. september|10. septembra]] [[2007]].</ref> Zásluhu na spopularizovaní žánru majú taktiež Angličania [[Cradle of Filth]], časopisom ''[[Metal Hammer]]'' vyhlásení za najúspešnejšiu metalovú kapelu od doby Iron Maiden.<ref>Bennett, J. [http://www.decibelmagazine.com/features/jun2007/dimmuborgir.aspx "Dimmu Borgir"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070515040459/http://www.decibelmagazine.com/features/jun2007/dimmuborgir.aspx |date=2007-05-15 }}. ''Decibel'', June 2007. Prístup: [[10. september|10. septembra]] [[2007]].</ref> V súčasnosti patria medzi miláčikov kritiky švédski tradicionalisti [[Watain]],<ref>Begrand, Adrien. [http://www.popmatters.com/pm/music/reviews/42007/watain-sworn-to-the-dark/ "Watain: ''Sworn to the Dark''"]. ''PopMatters'', [[19. jún]], [[2007]]; Harris, Chris, and Jon Wiederhorn. [http://www.mtv.com/news/articles/1550858/20070125/shadows_fall.jhtml "Metal File: Watain, Shadows Fall, Furze & More News That Rules"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080412144421/http://www.mtv.com/news/articles/1550858/20070125/shadows_fall.jhtml |date=2008-04-12 }}. MTV.com, [[26. január]], [[2007]]. Prístup: [[10. september|10. septembra]], [[2007]].</ref> francúzski experimentátori [[Deathspell Omega]],<ref>Freeman, Phil. [http://www.villagevoice.com/music/0736,freeman,77696,22.html "Deathspell Omega's ''Fas—Ite, Maledicti, In Ignem Aeternum''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. ''Village Voice'', [[4. september|4. septembra]] [[2007]]; Jurek, Thom. [http://wm05.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:fnfixzt5ldde "Deathspell Omega: ''Fas—Ite, Maledicti, In Ignem Aeternum''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. All Music Guide. Prístup: [[10. september|10. septembra]] [[2007]]</ref> a americký one-man-band [[Xasthur]].<ref>Stosuy, Brandon. [https://web.archive.org/web/20071024132507/http://www.pitchforkmedia.com/article/record_review/38838-subliminal-genocide "Xasthur: ''Subliminal Genocide''"]. ''Pitchfork'', [[10. október|10. októbra]] [[2006]]; Rivadavia, Eduardo. [http://wm05.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:acfwxqedldae "Xasthur: ''Subliminal Genocide''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. All Music Guide. Prístup: [[10. september|10. septembra]], [[2007]]</ref> ==== Power metal ==== {{Hlavný článok|Power metal}} [[Súbor:Hammerfall group.jpg|vľavo|náhľad|160px|[[HammerFall]] po absolvovaní koncertu v talianskom Miláne roku 2005.]] Powermetalová scéna vznikla v 90. rokoch na protest proti príkrosti death a black metalu.<ref name="Genre - Power Metal">"[http://www.allmusic.com/explore/style/d11959 Genre - Power Metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111229033524/http://www.allmusic.com/explore/style/d11959 |date=2011-12-29 }}". [[All Music Guide]]. Prístup: [[20. marec|20. marca]] [[2007]].</ref> Napriek tomu, že v Severnej Amerike sa power metal držal viac-menej v undergrounde, v Európe, Japonsku a v Južnej Amerike sa tešil obrovskej obľube. V power metale stojí na prvom mieste vzletná, epická melodika a tematika, ktorá „apeluje na poslucháčov zmysel pre udatnosť a krásu.“<ref>Christe (2005), str. 381</ref> Základy tohto soundu položila v polovici 80. rokov nemecká skupina [[Helloween]], ktorá skĺbila power riffy, melodiku, vysoký, „čistý“ spev kapiel ako Judas Priest a Iron Maiden s rýchlosťou a energiou thrashu, „vytvoriac tak zvuk, ktorý dnes poznáme pod menom power metal.“<ref>"[http://www.allmusic.com/artist/helloween-p4471 Helloween - Biography]". [[All Music Guide]]. Prístup: [[8. apríl]]a [[2007]].</ref> V USA patrili medzi priekopníkov štýlu newyorské skupiny [[Manowar]] a [[Virgin Steele]]. Fošňa ''Rising Force'' od [[Yngwie Malmsteen|Yngwieho Malmsteena]] mala nemalú zásluhu na spopularizovaní pekelne rýchleho gitarového štýlu, známeho ako „shredding“, a jeho pričinením sa tiež ujal metal s prvkami vážnej hudby. Tieto zdokonalenia mali veľký vplyv na power metal. Sound tradičnejších powermetalistov, ako sú [[HammerFall]] zo Švédska, [[DragonForce]] z Anglicka a [[Iced Earth]] z Floridy, je spätý s klasickým štýlom [[Nová vlna britského heavy metalu|NWOBHM]].<ref>See, e.g., Reesman, Bryan. [http://wc02.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:gbfpxquhld0e "HammerFall: ''Glory to the Brave''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. Allmusic; Henderson, Alex. [http://wc02.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:wnfrxquald6e "DragonForce: ''Sonic Firestorm''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. Allmusic. Prístup: [[11. november|11. novembra]] [[2007]]</ref> Mnohé powermetalové skupiny používajú klávesistov, niekedy tiež spolupracujú so symfonickými orchestrami či opernými spevákmi a speváčkami, čím dodávajú tejto hudbe [[Power metal#Symfonický power metal|„symfonický“ ráz]]. K takýmto kapelám patria [[Kamelot (metalová skupina)|Kamelot]] z Floridy, [[Nightwish]] z Fínska, [[Rhapsody of Fire]] z Talianska a Catharsis z Ruska. Power metal má silnú divácku základňu jednak v Japonsku, jednak v Južnej Amerike, kde sa tešia popularite skupiny ako Angra z Brazílie či Rata Blanca z Argentíny. Blízkym príbuzným power metalu je [[progresívny metal]], ktorý si osvojil komplexný kompozičný prístup skupín ako [[Rush (skupina)|Rush]] alebo [[King Crimson]]. Priekopníkmi tohto štýlu sú americké kapely Queensrÿche, Fates Warning a [[Dream Theater]]. K predstaviteľom fúzie power a prog-metalu patria Symphony X z New Jersey, ktorých gitarista Michael Romeo je jedným z najuznávanejších shred gitaristov poslednej doby.<ref name="Genre - Progressive Metal">"[http://www.allmusic.com/explore/style/progressive-metal-d2952 Genre - Progressive Metal]". [[All Music Guide]]. Prístup: [[20. marec|20. marca]], [[2007]].</ref> ==== Doom a gothic metal ==== {{Hlavný článok|Doom metal|Gotický metal}} Ako pomaly sa pohybujúci protiklad typického heavy metalu sa v polovici 80. rokov zrodila nová metalová odnož – doom metal – udržovaná nažive kapelami ako Saint Vitus, The Obsessed, Trouble či [[Candlemass]]. Po hudobnej i textovej stránke vychádza prevažne z ranej tvorby Black Sabbath<ref>Christe (2005), str. 354</ref> a ich súčasníkov [[Blue Cheer]], Pentagram a Black Widow.<ref name="DoomM">"[http://www.doom-metal.com/history.html The History of Doom metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100829042657/http://www.doom-metal.com/history.html |date=2010-08-29 }}". doom-metal.com. Prístup: [[21. marec|21. marca]] [[2007]].</ref> Doom a jeho odnože pomohla definovať taktiež skupina [[The Melvins]].<ref>Begrand, Adrien. "[http://www.popmatters.com/columns/begrand/060215.shtml Blood and Thunder: The Profits of Doom]". [[15. február]], [[2006]]. PopMatters.com. Prístup: [[8. apríl]]a [[2007]].</ref> Zatiaľ čo väčšina heavymetalových štýlov preferuje rýchlejšie tempá a technickú dokonalosť, doom metal sa vyznačuje pomalším tempom, hutnými tónmi, ponurosťou, melanchóliou ako aj atmosférickosťou, využívanou však i v iných metalových odnožiach.<ref name="NYT1">Wray, John. "[http://www.nytimes.com/2006/05/28/magazine/28artmetal.html?ei=5090&en=68f0bcd99797d7a3&ex=1306468800&partner=rssuserland&emc=rss&pagewanted=all Heady Metal]". ''New York Times'', [[28. máj]]a [[2006]]. Prístup: [[21. marec|21. marca]] [[2007]].</ref> Debutový album anglickej skupiny [[Cathedral]] s názvom ''Forest of Equilibrium'' (1991) pomohol vyvolať novú doommetalovú vlnu. Skupiny [[Paradise Lost]], [[My Dying Bride]], [[Anathema]] a ich zmes doom a death metalu majú zásluhu na rozvoji európskeho gothic metalu<ref>Sharpe-Young (2007), str. 246, 275; pozri aj Stéphane Leguay, "Metal Gothique" in ''Carnets Noirs'', éditions E-dite, 3e édition, 2006, ISBN 2-84608-176-X</ref>, zastupovaného napr. nórskymi kapelami [[Theatre of Tragedy]] a [[Tristania]], a ktorý využíva rôzne druhy spevu a viacero spevákov či speváčok. V USA uviedli tento štýl newyorčania [[Type O Negative]].<ref>Sharpe-Young (2007), str. 275</ref> Gothicmetalové skupiny, predovšetkým [[Therion]] zo Švédska, primiešavali do svojej tvorby orchestrálne prvky. Následkom toho sa vytvorilo podhubie, z ktorého vzišli [[Symfonický metal|symfometalové]] skupiny ako [[Virgin Black]] z Austrálie, [[Nightwish]] z Fínska, či [[Within Temptation]] a [[After Forever]] z Holandska. Koncom 80. rokov sa na metalovej scéne zjavila nová odnož menom [[sludge metal]], ktorá miesila dovedna [[hardcore punk|hardcore]] a [[doom metal|doom]]. V New Orleans, kde sa nachádza najvýznamnejšia scéna, patrili medzi vedúce kapely [[Eyehategod]] a [[Crowbar]]. Na samom počiatku nasledujúceho desaťročia vyvolali kalifornské kapely [[Kyuss]] a [[Sleep]], inšpirované staršími doommetalovými kapelami, vlnu [[stoner metal]]u,<ref>Christe (2005), str. 356</ref> zatiaľ čo v Seattli skupina [[Earth]] pomohla vytvoriť ďalšiu doomovú odnož zvanú drone metal.<ref>Jackowiak, Jason. "[http://www.splendidezine.com/review.html?reviewid=1125311580560974 Hex: Or Printing in the Infernal Method] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080927052955/http://www.splendidezine.com/review.html?reviewid=1125311580560974 |date=2008-09-27 }}". Splendid Magazine, September 2005. Prístup: [[21. marec|21. marca]] [[2007]].</ref> Koniec 90. rokov sa niesol v znamení nových kapiel, ako napr. [[Goatsnake]] (klasický stoner/doom) a [[Sunn O)))]] (zmes doom, drone a dark ambient metalu), obe pochádzajúce z oblasti Los Angeles. ''New York Times'' prirovnal ich tvorbu k „indickému raga v ohnisku zemetrasenia“.<ref name="NYT1"/> === Nové fúzie: 90. roky a prvá dekáda 21. storočia === {{Hlavný článok|Alternatívny metal|Nu metal}} Na počiatku 90. rokov začali grungeové kapely na čele s Nirvanou vytláčať komerčný metal do ústrania, čím sa vytváral priestor pre nástup [[Alternatívny rock|alternatívneho rocku]].<ref>Christe (2005), str. 314 – 316; Weinstein (1991), str. 278</ref> Grunge bol síce ovplyvnený heavymetalovým soundom, ale odmietal výstrelky komerčných metalistov, ich „nablýskané a virtuózne sóla“ či dychtivosť po účinkovaní na [[Music Television|MTV]].<ref name="Covach"/> [[Súbor:Pantera_1987-2003_lineup.jpg|thumb|Pantera patrila v prvej polovici 90. rokov medzi popredné metalové spolky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pantera biography|priezvisko=Birchmeier|meno=Jason|vydavateľ=Allmusic|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref>]] Obľuba glam metalu klesala nielen následkom úspechu grungeových skupín,<ref>Christe (2005), str. 240</ref> ale tiež zásluhou narastajúcej popularity Metallicou a thrashom ovplyvneného [[groove metal]]u, ktorý vytvorili kapely [[Pantera]] a [[White Zombie]].<ref>Birchmeier, Jason. "[http://www.allmusic.com/artist/pantera-p5099 Pantera]". Allmusic.com. Prístup: [[19. marec|19. marca]] [[2007]].</ref> Niektorým novým skupinám sa podarilo dosiahnuť komerčný úspech; napr. album ''Far Beyond Driven'' od Pantery bodoval v roku 1994 v rebríčku ''Billboard'', ale „v bezvýrazných očiach mainstreamu bol metal už po smrti.“<ref>Christe (2005), str. 314</ref> Niektoré kapely sa snažili prispôsobiť novým podmienkam. V roku 1996 vystupovala na festivale Lollapalooza skupina Metallica, ktorej členovia si nechali predtým ostrihať vlasy. Niet sa čo diviť, že po tomto kroku „sa dostavili už dlhšiu dobu sa hromadiace reakcie a odklon publika.“<ref>Christe (2005), str. 321</ref> Ale nemožno poprieť fakt, že „koncom 90. rokov bola Metallica pravdepodobne najpopulárnejšou modernou rockovou skupinou na svete.“<ref>Christe (2005), str. 331</ref> Podobne ako Jane’s Addiction, tak isto aj mnohé iné populárne hudobné skupiny 90. rokov, majúce korene v heavy metale, spadajú do nesúrodého hudobného smeru nazývaného „alternatívny metal“.<ref name="alternativemetal">{{cite web|title=Genre—Alternative Metal|author=|publisher=[[All Music Guide]]|date=|url=http://www.allmusic.com/explore/style/alternative-metal-d2697|accessdate=2007-03-26}}</ref> Pod týmto názvom sa skrýva široké spektrum kapiel, ktoré vnášali do metalu prvky mnohých iných hudobných štýlov. Pod pojem „alternatívny metal“ sa zahŕňa taktiež grungeová kapela [[Alice in Chains]], či rôzne cross-overové kapely, napr: [[Faith No More]] (alternatívny rock s prvkami punku, [[funk]]u, metalu a [[hip hop (hudba)|hip hopu]]), Primus (prvky funku, punku, [[thrash metal]]u a experimentálnej hudby), [[Tool (hudobná skupina)|Tool]] (metal zmiešaný s [[progresívny rock|progresívnym rockom]]), [[Ministry]] (metal plus industriálna hudba), Marilyn Manson (uberal sa podobným smerom, ale navyše využíval šokový efekt spopularizovaný Alicom Cooperom). Napriek tomu, že alternatívni metalisti nevytvárali jednoliatu scénu, spájala ich ochota experimentovať s metalom, ako aj odpor k vyčačkanému glam metalu (čo neplatí o Marylin Manson a White Zombie, ktorí sa takisto spájajú s alternatívnym metalom).<ref name="alternativemetal"/> Zlátanina štýlov a soundov reprezentovala „farbistý výsledok metalu a spolu s ním sa postavili tvárou v tvár okolitému svetu.“<ref>Christe (2005), str. 236</ref> Približne v druhej polovici 90. rokov sa odrazu začalo hovoriť o oživení metalu v USA, vychádzajúcom z vlny alternatívneho metalu.<ref>Christe (2005), str. 333</ref> Kapely ako [[P.O.D.]], [[Korn (metalová skupina)|Korn]], [[Papa Roach]], [[Limp Bizkit]], [[Slipknot]] a [[Linkin Park]], ktorým prischla prezývka „nu metal“, dali dohromady nový hudobný štýl, ktorý sa kolísal medzi rytmami death metalu a hip hopu. Zmes surových gitár, [[Rap (hudba)|rapových]] vokálov a zvukových trikov dokázala, že sa „všekultúrny metal môže oplatiť.“<ref>Christe (2005), str. 338</ref> K tomu, že si nu metal získal priazeň komerčného publika, dopomohli predovšetkým dve skutočnosti: prítomnosť na MTV a putovný festival Ozzyho Osbourna „[[Ozzfest]]“, prvýkrát uvedený v roku 1996, vďaka ktorému sa začalo medzi novinármi povrávať o obrode heavy metalu.<ref>Christe (2005), str. 335</ref> V roku 1996 vyšiel album ''Life Is Peachy'' od Korn, aby sa vzápätí stal prvým numetalovým albumom, ktorému sa podarilo dostať do hitparády top 10. Dva roky nato sa ich ďalší štúdiový počin ''Follow the Leader'' umiestnil dokonca na prvom mieste. V roku 1999 ''Billboard'' uviedol, že v USA je viac než 500 špecializovaných metalových rozhlasových relácií, čo je temer trojnásobok v porovnaní s rokom 1989.<ref>Christe (2005), str. 353</ref> Napriek obrovskej popularite nu metalu, metalisti ho nedokázali v plnej miere uznať.<ref>Christe (2005), str. 341</ref> Niekedy okolo roku 2003 nu metal a jemu spriaznené štýly dosiahli vrchol popularity a postupne sa začali vytrácať do úzadia, i keď niektoré skupiny, napr. [[System of a Down]], si naďalej udržovali značný vplyv.<ref>{{cite web | last = D'angelo | first = Joe | title = Nu Metal Meltdown | publisher = MTV.com | date = 2003-01-24 | url = http://www.mtv.com/bands/m/metal_meltdown/news_feature_030124/index.jhtml | accessdate = 2007-03-28 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20070208190614/http://www.mtv.com/bands/m/metal_meltdown/news_feature_030124/index.jhtml | archivedate = 2007-02-08 }}</ref> === Najnovšie trendy: 2005 - súčasnosť === [[Súbor:Masters of Rock 2007 - Children of Bodom - 08.jpg|náhľad|[[Children of Bodom]] naživo na festivale Masters of Rock v roku 2007]] Ani v novom miléniu nestráca metal nič zo svojej popularity, predovšetkým v kontinentálnej Európe. V novom tisícročí sa Škandinávia stáva oblasťou chrliacou novátorské a úspešné kapely, zatiaľ čo v Belgicku, Holandsku a predovšetkým Nemecku má metal najväčší odbyt.<ref>K. Kahn-Harris, ''Extreme Metal: Music and Culture on the Edge'' (Oxford: Berg, 2007), ISBN 1-84520-399-2, str. 86 a 116.</ref> Medzi zabehané metalové kapely, ktoré dokázali umiestniť hneď niekoľko albumov do nemeckých rebríčkov top 20 v rokoch 2003 – 2008, sa zaradili fínski [[Children of Bodom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finland's Children Of Bodom Debut At #22 On Billboard Chart With New Album, 'Blooddrunk' | url = http://www.guitarplayer.com/article/finland--39;s/April-2008/35205 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Guitar Player | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiVCU59l archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110503203329/http://www.guitarplayer.com/article/finland--39;s/April-2008/35205 | dátum archivácie = 2011-05-03 }}</ref>, nórski Dimmu Borgir<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chartverfolgung / Dimmu Borgir / Long play | url = http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Dimmu+Borgir/?type=longplay | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = music line.de | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiVpMP9i archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160309200130/http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/dimmu%20borgir?type=longplay | dátum archivácie = 2016-03-09 }}</ref>, Nemci [[Blind Guardian]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chartverfolgung / Blind Guardian / Long play | url = http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Blind+Guardian/?type=longplay | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = music line.de | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiWICFm3 archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161222235444/http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Blind%20Guardian/?type=longplay | dátum archivácie = 2016-12-22 }}</ref> a švédski [[HammerFall]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chartverfolgung / Hammer Fall / Long play | url = http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/HAMMERFALL/?type=longplay | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = music line.de | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiYWL3qD archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161225145733/http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/HammerFall/?type=longplay | dátum archivácie = 2016-12-25 }}</ref> V polovici desaťročia sa [[metalcore]], zmes extrémneho metalu a [[hardcore punk]]u <ref>Weinstein (2000), str. 288; Christe (2005), str. 372</ref>, ukazuje ako silný komerčný hráč. Korene má v štýle [[crossover thrash]], ktorý v polovici 80. rokov rozvinuli kapely typu [[Suicidal Tendencies]], [[Dirty Rotten Imbeciles]] a [[Stormtroopers of Death]]. <ref>Christe (2005), str. 184</ref> V priebehu 90. rokov sa metalcore držal prevažne v podzemí; <ref>Christe (2005), str. 184.</ref> medzi rané kapely patria [[Earth Crisis]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Shai Hulud, interview with Punknews.org - 05/28/08 |url=http://www.ruleeverymoment.com/media/interviews/interview.php?id=43 |dátum prístupu=2012-02-17 |poznámka=As far as coining the term 'metalcore' or coining a sound, I don’t think we did. There were bands before Shai Hulud started that my friends and I were referring to as 'metalcore'. Bands like Burn, Deadguy, Earth Crisis, even Integrity. |url archívu=https://web.archive.org/web/20160304091843/http://www.ruleeverymoment.com/media/interviews/interview.php?id=43 |dátum archivácie=2016-03-04 }}</ref> <ref name="am">Mudrian, Albert (2000). ''Choosing Death: The Improbable History of Death Metal and Grindcore''. Feral House. ISBN 1-932595-04-X. str. 222-223</ref><ref name=ig>Ian Glasper, ''Terrorizer'' č. 171, jún 2008, str. 78, "here the term (metalcore) is used in its original context, referencing the likes of Strife, Earth Crisis, and Integrity (...)"</ref>, [[Converge]] <ref name=am/> [[Hatebreed]]<ref name=ig/><ref name="rh">Ross Haenfler, ''Straight Edge: Clean-living Youth, Hardcore Punk, and Social Change'', Rutgers University Press. ISBN 0-8135-3852-1 str. 87-88</ref>, [[Hatebreed]] a [[Shai Hulud]]. <ref name=killyour>{{cite web |title=Kill Your Stereo - Reviews: Shai Hulud - Misanthropy Pure |url=http://www.killyourstereo.com/reviews/169/shai-hulud-misanthropy-pure/ |accessdate=2012-02-17 |quote=Shai Hulud, a name that is synonymous (in heavy music circles at least) with intelligent, provocative and most importantly unique metallic hardcore. The band’s earliest release is widely credited with influencing an entire generation of musicians |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120327210110/http://www.killyourstereo.com/reviews/169/shai-hulud-misanthropy-pure/ |archivedate=2012-03-27 }}</ref><ref>Mason, Stewart. [http://www.allmusic.com/artist/p202929 Shai Hulud at Allmusic]. Prístup: 17. február 2012. "A positively themed metalcore band with some [[Straight edge|straight-edge]] and [[Christianity|Christian]] leanings, the influential Shai Hulud have maintained a strong band identity since their original formation in the mid-'90s".</ref> Okolo roku 2004 bol už melodický metalcore, ovplyvnený taktiež [[melodický death metal|melodickým death metalom]], natoľko populárny, že nahrávky The End of Heartache od [[Killswitch Engage]] a [[The War Within]] od [[Shadows Fall]] sa dostali na 21. a 20. miesto v albumovej hitparáde Billboard. <ref>{{cite web|title=Killswitch Engage|author=|publisher=[[Roadrunner Records]]|date=|url=http://www.roadrunnerrecords.com/artists/KillswitchEngage/bio.aspx/|accessdate=2007-03-17|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070303115902/http://www.roadrunnerrecords.com/artists/KillswitchEngage/bio.aspx|archivedate=2007-03-03}} {{cite web|title=Shadows Fall|author=|publisher=[[Atlantic Records]]|date=|url=http://www.atlanticrecords.com/shadowsfall/about/|accessdate=2007-03-17|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070927013557/http://www.atlanticrecords.com/shadowsfall/about/|archivedate=2007-09-27}}</ref> [[Súbor:BulletForMyValentine2006.PNG|thumb|right|220px|[[Bullet for My Valentine]] patria medzi popredné kapely na [[metalcore]]ovej scéne.]] Fever, tretí štúdiový album waleskej skupiny [[Bullet for My Valentine]], sa umiestnil na tretej priečke v rebríčku [[Billboard 200]] a na prvých priečkach v rebríčkoch [[Billboard]] [[Alternatívny rock|Alternative]] a Billboard [[Rock]], čím sa stal najúspešnejším albumom v histórii skupiny.<ref name="Fever-Top3">{{cite web|url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=139610|title=BULLET FOR MY VALENTINE's ''Fever'' Cracks U.S. Top 3|publisher= [[Roadrunner Records]]|work=[[Blabbermouth.net]]|date=2010-05-05|accessdate= 2010-05-10}}</ref> V posledných rokoch sa metalcorové kapely tešia stále väčšej pozornosti na Ozzfeste a [[Download Festival]]e. V roku 2006 sa dostáva do rebríčka Billboard top 10 groovemetalová skupina [[Lamb of God]] s nahrávkou Sacrament. Úspech týchto a iných skupín, ku ktorým patrí napr. [[Mastodon (skupina)|Mastodon]] (zmes progresívneho a sludge metalu) alebo [[Trivum]] (metalcore/thrash metal), mal za následok, že sa začalo povrávať o obrode amerického metalu, poniektorými kritikmi prezývanej „Nová vlna amerického heavy metalu“.<ref>Sharpe-Young, Garry, ''New Wave of American Heavy Metal'' [http://books.google.com/books?id=uIIf03bGyAAC&pg=PP10&dq=nwoahm&ei=a7ohSNGYCrW2iQGP95nFDQ&sig=yhEpvA_dhNF6I5YwMJACJGRA3XY#PPP10,M1 (link)]. {{cite web |author=Edward, James |title=The Ghosts of Glam Metal Past |url=http://www.lotfp.com/content.php?editorialid=64 |publisher=Lamentations of the Flame Princess |accessdate=2008-04-27 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20121016090303/http://www.lotfp.com/content.php?editorialid=64 |archivedate=2012-10-16 }} {{cite web| url = http://www.popmatters.com/columns/begrand/051014.shtml| publisher = Popmatters| title = Blood and Thunder: Regeneration| author = Begrand, Adrien| accessdate = 2008-05-14}}</ref> Z metalcoru vychádza tiež [[mathcore]], rytmicky komplikovanejší a progresívnejší štýl, ktorý priniesli na svetlo sveta kapely ako [[The Dillinger Escape Plan]], [[Converge]], či [[Protest the Hero]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Stewart-Panko|meno=Kevin|titul=The Decade in Noisecore|periodikum=Terrorizer|číslo=75|mesiac=Február|rok=2000|strany=22–23}}</ref> Hlavnou črtou mathcoru je využívanie netradičných taktov, čím sa rytmicky veľmi ponáša na [[free jazz]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kahn-Harris|meno=Keith|titul=Extreme Metal|vydavateľ=Berg Publishers|rok=2007|isbn=1-84520-399-2|strany=4|poznámka=Contemporary grindcore bands such as The Dillinger Escape Plan ... have developed [[Experimentálny metal|avant-garde]] versions of the genre incorporating frequent time signature changes and complex sounds that at times recall free jazz.}}</ref> Názov „retro metal“ sa v angličtine používa v súvislosti so skupinami hrajúcimi v štýle skupín ako [[The Sword]] (Texas, USA), [[High on Fire]] (Kalifornia, USA), [[Witchcraft (hudobná skupina)|Witchcraft]]<ref name=AMAgeofWinters>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rivadavia | meno = E. | odkaz na autora = | titul = The Sword: Age of Winters | url = http://www.allmusic.com/album/age-of-winters-r820095/review | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Allmusic | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wXocRYKR archív] 2011-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> (Švédsko) či [[Wolfmother]] <ref name=AMAgeofWinters/><ref name="WRS">[http://www.rollingstone.com/artists/wolfmother Wolfmother]. ''Rolling Stone'', 18. apríl 2006. Prístup: 31. marec 2007. {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070308152431/http://www.rollingstone.com/artists/wolfmother |date=2007-03-08 }}</ref> (Austrália). Album skupiny The Sword ''Age of Winters'' (2006) je silno inšpirovaný prácou Black Sabbath a Pentagram-u <ref name=Begrand2006>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Begrand | meno = A. | odkaz na autora = | titul = The Sword: Age of Winters | url = http://www.popmatters.com/pm/review/the_sword_age_of_winters | dátum vydania = 2006-02-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pop Matters | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wXjhNrXn archív] 2011-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>; Witchcraft do svojej hudby zakomponovali prvky [[folk rock]]u a psychedelického rocku;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rivadavia | meno =E. | odkaz na autora = | titul = Witchcraft | url = http://www.allmusic.com/artist/witchcraft-p391961/biography | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Allmusic | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wXpTw2ug archív] 2011-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> a [[Wolfmother (album)|rovnomenný debutový album]] kapely Wolfmother sa vyznačuje „organmi v štýle Deep Purple“, „akordovými riffami hodnými Jimmyho Pagea“ a zavýjaním speváka Andrewa Stockdalea, „na ktoré Robert Plant nemá“. "<ref name="WRS"/> Skladba „Woman“ z tohoto albumu získala v roku 2007 cenu Grammy za [[Grammy Award for Best Hard Rock Performance|najlepší hardrockový výkon]], zatiaľ čo „Eyes of the Insane“ od Slayer získala cenu v kategórii najlepší metalový výkon. V roku 2008 Slayer dostal opäť Grammy za najlepší metalový výkon, tentoraz za skladbu „Final Six“. Metallice sa dostalo tejto pocty v roku 2009 za skladbu „My Apocalypse“. Medzi ďalšie udalosti v metalovom svete možno zaradiť nedávne vzkriesenie thrash metalu, či nedávny zrod ‚djent‘ scény. Djent vznikol po roku 2010 ako odnož regulárneho [[Progresívny metal|progresívneho metalu]].<ref name="secrets">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bowcott|meno=Nick|titul=Meshuggah Share the Secrets of Their Sound|url=http://www.guitarworld.com/meshuggah-share-secrets-their-sound|autor=[[Guitar World]]|vydavateľ=[[Future US]]}} (26. jún 2011)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Angle|meno=Brad|titul=Interview: Meshuggah Guitarist Fredrik Thordendal Answers Reader Questions|url=http://www.guitarworld.com/interview-meshuggah-guitarist-fredrik-thordendal-answers-reader-questions|autor=[[Guitar World]]|vydavateľ=[[Future US]]}} (23. júl 2011)</ref> Vyznačuje sa progresívnou, rytmickou a technickou komplexnosťou, značne skreslenými gitarami, palm mutingom, synkopickými riffmi<ref name=Guardian>[http://www.guardian.co.uk/music/2011/mar/03/djent-metal-geeks "Djent, the metal geek's microgenre"]. ''The Guardian''. 3. marec 2011</ref> a [[virtuóz]]nymi gitarovými sólami.<ref name="secrets"/> Medzi ďalšie typické črty patrí rozsiahle používanie sedem-, osem- a deväť-strunových gitár.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kennelty|meno=Greg|titul=Here's Why Everyone Needs To Stop Complaining About Extended Range Guitars|url=http://www.metalinjection.net/editorials/heres-why-everyone-needs-to-stop-complaining-about-extended-range-guitars|vydavateľ=Metal Injection}}</ref> Medzi djentové skupiny sa zaraďujú [[Meshuggah]], Sikth, TesseracT<ref name=Concealingfate>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rivadavia|meno=Eduardo|titul=Concealing Fate|url=http://www.allmusic.com/album/concealing-fate-r2166510|autor=[[Allmusic]]|vydavateľ=[[Rovi Corporation]]}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TesseracT Unveil New Video|url=http://www.guitarworld.com/tesseract-unveil-new-video|autor=[[Guitar World]]|vydavateľ=[[Future US]]|dátum prístupu=2011-10-17}} (16. marec 2011)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rivadavia|meno=Eduardo|titul=One|url=http://www.allmusic.com/album/one-r2139772/review|autor=[[Allmusic]]|vydavateľ=[[Rovi Corporation]]}}</ref> a Textures.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bland|meno=Ben|titul=Textures – Dualism (Album Review)|url=http://www.stereoboard.com/content/view/168090/9|vydavateľ=Stereoboard.com}} (3. október 2011)</ref> == Ženy v heavy metale == [[Obrázok:Frozen Crown (23) - 52849994682.jpg|thumb|right|upright=1|Giada Etro zo skupiny Frozen Crown (''vľavo'') a Federica Lanna zo skupiny Volturian (''vpravo'') počas spoločného vystúpenia.]] [[Obrázok:Voice of Baceprot op het Valkhof Festival 2022 03.jpg|thumb|Indonézska čisto ženská skupina Voice of Baceprot na festivale Valkhof 2022.]] Už od úplných počiatkov žánru sa v heavy metale angažujú aj ženy. Veľkú zásluhu na tomto angažmáne mala Esther „Jinx“ Dawsonová, speváčka a líderka skupiny Coven, keď na konci 60. rokov 20. storočia uviedla do metalovej kultúry „[[Rohatá ruka|gesto paroháča]]“, a to súbežne s raným využívaním satanských motívov v rockovej hudbe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |dátum=2021-08-18 |titul=The Forgotten Mother of Metal Music and Birth of the "Devil's Horns" |url=https://atomicredhead.com/2021/08/18/the-forgotten-mother-of-metal-music-and-birth-of-the-devils-horns/ |dátum prístupu =2023-06-15 |vydavateľ=Atomic Redhead |jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Cooper |meno=Leonie |dátum=2021-02-22 |titul=The Unsung: Jinx Dawson invented rock's devil horns – but a man took all the credit |url=https://thefortyfive.com/opinion/jinx-dawson-coven/ |dátum prístupu =2023-06-15 |vydavateľ=The Forty-Five |jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Trapp |meno=Philip|dátum=2021-04-21 |titul=Where Did Metal's 'Devil Horns' Hand Gesture Really Come From? |url=https://loudwire.com/where-did-metal-devil-horns-hand-come-from/ |dátum prístupu=2023-06-15 |vydavateľ=Loudwire |jazyk=en}}</ref> Ďalší míľnik nastal v 70. rokoch, keď sa v roku 1973 sformovala skupina Genesis, predchodkyňa skupiny Vixen. V roku 1978, počas vzostupu [[Nová vlna britského heavy metalu|novej vlny britského heavy metalu]], vznikla skupina [[Girlschool]], ktorá v roku 1980 spolupracovala so skupinou [[Motörhead]] pod pseudonymom Headgirl. Počnúc rokom 1982 zaznamenala [[Doro Pesch]], prezývaná „Metalová kráľovná“, veľký úspech v celej Európe (inšpirovala vznik ďalších metalových kapiel s frontmankami, ako napríklad španielskej Santa v roku 1983),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Bomb |meno=Cherry |dátum=2019-12-16 |titul=Forget Santa Claus! Bang Your Head to 80s Spanish Metal Demons SANTA |url=https://metalinjection.net/editorials/back-in-the-day/forget-santa-claus-bang-your-head-to-80s-spanish-metal-demons-santa |access-date=2023-04-04 |vydavateľ=Metal Injection |jazyk=en-US}}</ref> pričom viedla nemeckú kapelu [[Warlock]], než začala svoju sólovú kariéru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=BraveWords |titul=DORO – The Queen Of Metal Documentary 2021 Streaming |url=https://bravewords.com/news/doro-the-queen-of-metal-documentary-2021-streaming |dátum prístupu =2023-04-04 |vydavateľ=bravewords.com |dátum=2021-09-29 |jazyk }}</ref> V roku 1983 debutovala ďalšia priekopníčka heavy metalu, Mari Hamada, ktorá bola v Japonsku veľmi úspešná od 80. rokov až do začiatku 21. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Yusuke |priezvisko=Tsuruta |dátum=2023-06-22 |titul=Mari Hamada's Outlook on Life, Death Reflected in New Heavy Metal Album |url=https://japannews.yomiuri.co.jp/culture/music/20230622-117617/ |dátum prístupu =2024-01-19 |vydavateľ=japannews.yomiuri.co.jp |jazyk=en}}</ref> V tom istom roku sa [[Lita Fordová]] vydala na úspešnú sólovú metalovú kariéru po pôsobení v krátkodobej čisto ženskej rockovej kapele [[The Runaways]] v druhej polovici 70. rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biography.com/people/lita-ford-17169494|titul=Lita Ford|vydavateľ=Biography|jazyk=en-us|dátum prístupu =2018-03-26|url archívu =https://web.archive.org/web/20180323060710/https://www.biography.com/people/lita-ford-17169494|dátum archivácie=2018-03-23|url-status=dead}}</ref> Leather Leone, ktorá debutovala v roku 1985 ako hlavná speváčka americkej kapely Chastain, bola priekopníčkou v oblasti [[Power metal|powermetalového]] spevu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Leather |url=https://www.metal.it/group.aspx/15868/leather/ |dátum prístupu=2024-05-16 |vydavateľ=www.metal.it}}</ref> V roku 1986 vydala svoj prvý album nemecká thrashmetalová kapela Holy Moses, na čele ktorej stála priekopníčka growlingu Sabina Classen.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Lawson |meno=Dom |dátum=2020-09-25 |titul=Holy Moses revolutionised the 80s thrash scene. Why don't more people know about them? |url=https://www.loudersound.com/features/holy-moses-revolutionised-the-80s-thrash-scene-why-dont-more-people-know-about-them |dátum prístupu=2023-04-04 |vydavateľ=Louder |jazyk=en}}</ref> Basistka kapely [[Bolt Thrower]], Jo Bench, bola už od svojho vstupu do kapely v roku 1987 inšpiráciou pre ďalšie hudobníčky, ktoré sa rozhodli hrať metal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Kelly |meno=Kim |dátum=2016-09-22 |titul=No Guts, No Glory: How Bolt Thrower's Jo Bench Inspired a Generation of Metal Musicians |url=https://www.vice.com/en/article/no-guts-no-glory-how-bolt-throwers-jo-bench-inspired-a-generation-of-metal-musicians/ |dátum prístupu=2024-05-16 |vydavateľ=Vice |jazyk=en}}</ref> Medzi ďalšie ženy hrajúce na nástroje v metalovom, dominantne mužskom prostredí, patrili dcéra [[Shirley Jane Templová|Shirley Temple]], Lori Black ([[The Melvins]]), Kate Reddy z krishnacoreovej kapely 108 a Kim Deal ([[Pixies]]). V roku 1994 sa [[Liv Kristine]] pripojila k nórskej [[Gotický metal|gothic metalovej]] kapele [[Theatre of Tragedy]], kde svojím „anjelským“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.napalmrecords.com/band/?bandID=40&alphabetID=21 |titul=Artists – LIv Kristine |vydavateľ=[[Napalm Records]] |dátum=2012 |dátum prístupu =2014-04-16 |url archívu =https://web.archive.org/web/20140416174541/http://www.napalmrecords.com/band/?bandID=40&alphabetID=21 |dátum archivácie=2014-04-16 |url-status=dead }}</ref> čistým ženským spevom kontrastovala s mužským deathmetalovým [[Death growl|hrdelným spevom]]. V roku 1996 vznikla fínska kapela [[Nightwish]], v ktorej spievala [[Tarja Turunen]]. Nasledovali ďalšie ženy na čele heavymetalových kapiel, ako napríklad [[Halestorm]], [[In This Moment]], [[Within Temptation]], [[Arch Enemy]] a [[Epica]]. Liv Kristine sa objavila v titulnej skladbe albumu ''[[Nymphetamine]]'' kapely [[Cradle of Filth]] z roku 2004, ktorý bol nominovaný na [[Cena Grammy za najlepší metalový výkon|cenu Grammy 2004 v kategórii Najlepší metalový výkon]].<ref name="usatoday">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.usatoday.com/life/music/news/2004-12-07-grammy-nominee-list_x.htm |titul=usatoday.com – Grammy Award Nominees in Top Categories |dátum=2004-07-12 |vydavateľ=[[USA Today]] |Dátum prístupu=2012-09-07}}</ref> V roku 2013 vyhrala skupina Halestorm cenu Grammy v kombinovanej kategórii Najlepší hardrockový/metalový výkon za skladbu „Love Bites (So Do I)“.<ref name="usatoday" /> V roku 2021 boli v kategórii Najlepší metalový výkon nominované skupiny In This Moment, Code Orange a Poppy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Pasbani|meno=Robert|dátum=2020-11-24|titul=Here Are The Nominees For Best Metal Performance at the 2021 GRAMMYs|url=https://metalinjection.net/metal-in-the-mainstream/here-are-the-nominees-for-best-metal-performance-at-the-2021-grammys|Dátum prístupu=2021-01-15|vydavateľ=Metal Injection|language=en-US}}</ref> Najvýznamnejšou z týchto formácií so speváčkou na čele bola v 90. a 2000. rokoch americká skupina [[Evanescence]], na čele ktorej stála speváčka [[Amy Lee]]. Hudobný štýl tejto kapely sa dá opísať ako gotický alternatívny metal kombinovaný s hard rockom a prvkami vážnej hudby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |dátum=2017-11-17 |titul=The story of Evanescence so far |url=https://www.loudersound.com/features/the-story-of-evanescence-so-far |Dátum prístupu=2023-06-23 |vydavateľ=[[Metal Hammer]] |jazyk=en}}</ref> Ich prvý album ''[[Fallen (Evanescence)|Fallen]]'', vydaný v roku 2003, prerazil na scéne [[Populárna hudba|populárnej hudby]] a stal sa celosvetovým fenoménom;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Baltin |meno=Steve |titul=Evanescence Thank Fans With New Box Set |url=https://www.forbes.com/sites/stevebaltin/2016/10/12/evanescence-thank-fans-with-new-box-set/ |Dátum prístupu=2023-06-23 |vydavateľ=[[Forbes]] |jazyk=en}}</ref> kapele vyniesol dve [[Grammy Award|ceny Grammy]] a na krátky čas katapultoval Lee na úroveň slávy podobnú tej, akú mali vtedajšie popové hviezdy ako [[Christina Aguilera]], [[Avril Lavigne]] či [[Beyoncé]].<ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Spanos |meno=Brittany |dátum=2020-11-16 |titul=Evanescence's Amy Lee Gets Back to Life |url=https://www.rollingstone.com/music/music-features/evanescence-amy-lee-interview-bitter-truth-1088593/ |Dátum prístupu=2023-06-23 |periodikum=Rolling Stone |jazyk=en-US}}</ref> Hoci ich neskoršie albumy nemali podobný dopad, Evanescence sú stále jednou z komerčne najúspešnejších metalových skupín 21. storočia, s viac ako 30 miliónmi predaných albumov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Fooks |meno=Todd |dátum=2022-08-19 |titul=The Top 25 Best Selling Hard Rock + Metal Artists of All Time |url=https://loudwire.com/top-25-best-selling-rock-metal-artists/ |Dátum prístupu=2025-05-03 |vydavateľ=Loudwire |jazyk=en}}</ref> V rokoch 2010-2019 nastal v Japonsku boom čisto ženských metalových kapiel, ako napríklad Destrose, Aldious, Mary's Blood, Cyntia a Lovebites.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The DESTROSE Connection ~The Prologue~ | vydavateľ = JaME | url = https://www.jame-world.com/en/article/136224-the-destrose-connection-the-prologue.html| dátum=2016-03-17| Dátum prístupu=2019-08-31}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul = 浜田麻里からLOVEBITESまでーーガールズHR/HM、波乱万丈の30年史 | url = https://realsound.jp/2017/11/post-125465.html |dátum=2017-11-7|vydavateľ= Real Sound | jazyk=ja|Dátum prístupu=2019-08-31}}</ref> Komerčný úspech dosiahla skupina [[Babymetal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |dátum=2021-05-23 |titul=Meet Babymetal: The Japanese Band That Is Breaking Grounds For Women In Heavy Metal |url=https://www.hercampus.com/school/casper-libero/meet-babymetal-japanese-band-breaking-grounds-women-heavy-metal/ |Dátum prístupu=2023-06-23 |vydavateľ=www.hercampus.com |jazyk=en-US}}</ref> Ženy ako Gaby Hoffmannová a [[Sharon Osbournová]] zastávali dôležité manažérske pozície v zákulisí. V roku 1981 pomohla Hoffmannová Donovi Dokkenovi získať jeho prvú nahrávaciu zmluvu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.michaelwagener.com/html/bio.html|titul=Michael Wagener's Biography|vydavateľ=www.michaelwagener.com|Dátum prístupu=2018-03-21}}</ref> v tom istom roku sa stala manažérkou kapely [[Accept]] a pod pseudonymom „Deaffy“ napísala skladby pre viacero štúdiových albumov tejto kapely. Spevák [[Mark Tornillo]] uviedol, že Hoffmannová mala stále určitý vplyv na skladanie piesní aj na ich novších albumoch.<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.blabbermouth.net/news/accepts-mark-tornillo-says-fans-can-expect-a-little-more-diversity-on-blind-rage/|titul=ACCEPT's MARK TORNILLO Says Fans Can Expect 'A Little More Diversity' On 'Blind Rage'|dátum=2014-04-04|periodikum=BLABBERMOUTH.NET|Dátum prístupu=2018-03-23|jazyk=en-US}}</ref> Osbourneová, manželka a manažérka [[Ozzy Osbourne|Ozzyho Osbournea]], založila hudobný festival [[Ozzfest]] a manažovala niekoľko kapiel a umelcov, ako napríklad Motörhead, [[Coal Chamber]], [[the Smashing Pumpkins]], [[Electric Light Orchestra]], Lita Ford či [[Queen (skupina)|Queen]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Interview: Sharon Osbourne|url=https://www.theguardian.com/friday_review/story/0,3605,495951,00.html|vydavateľ=The Guardian|Dátum prístupu=2018-03-21}}</ref> === Obvinenia zo sexizmu === Populárne médiá a akademická obec už roky vyčítajú heavy metalu sexizmus a nenávisť voči ženám. V 80. rokoch si americké konzervatívne skupiny, ako Parents Music Resource Center (PMRC) a Parent Teacher Association (PTA), osvojili feministické názory ohľadom násilia voči ženám, poukazujúc tak na rétoriku a obrazotvornosť metalu.<ref name="Hill">{{Citácia knihy|priezvisko=Hill|meno=Rosemary Lucy|rok=2016|kapitola=Metal and Sexism|url kapitoly=https://www.researchgate.net/publication/309760064|Dátum prístupu=2020-02-15|titul=Gender, Metal and the Media|strany=133–158|isbn=978-1-137-55440-6}}</ref> Ako v roku 2001 uviedol [[Robert Christgau]], metal spolu s hip-hopom spôsobil, že „reflexívny a násilný sexizmus... je v hudbe bežný“.<ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Dansby|meno=Andrew|dátum=2001-02-16|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/critic-christgau-wraps-the-90s-249682/|titul=Critic Christgau Wraps the '90s|periodikum=[[Rolling Stone]]|Dátum prístupu=2020-02-11}}</ref> V reakcii na takéto tvrdenia sa diskusie v metalovej tlači zamerali na definovanie sexizmu a jeho zasadenie do kontextu. Hill tvrdí, že „pochopiť, čo sa považuje za sexizmus, je zložité a vyžaduje si kritické uvažovanie zo strany fanúšikov, ak je sexizmus vnímaný ako normálny“. Na základe svojho vlastného výskumu, vrátane rozhovorov s britskými fanúšičkami, zistila, že metal im ponúka príležitosť cítiť sa oslobodené a bezrodové, hoci sú súčasťou kultúry, ktorá ženy vo veľkej miere opomína.<ref name="Hill"/> V roku 2018 uverejnila redaktorka časopisu ''Metal Hammer'' Eleanor Goodman článok s názvom „Má metal problém so sexizmom?“, v ktorom rozhovormi s veteránmi hudobného priemyslu a umelcami rozoberala ťažkú situáciu žien v metalovej scéne. Niektorí hovorili o tom, ako bolo v minulosti ťažké získať si profesionálny rešpekt od mužských kolegov. Medzi respondentmi bola aj Wendy Dio, ktorá pred sobášom s metalovým umelcom [[Ronnie James Dio|Ronnim Jamesom Diom]] a predtým, ako sa stala jeho manažérkou, pracovala v hudobnom priemysle v oblasti vydavateľstva, organizovania koncertov a právnych záležitostí. Povedala, že po sobáši s Diom sa jej profesionálna reputácia zredukovala na úlohu manželky a jej kompetentnosť bola spochybňovaná. Gloria Cavalera, bývalá manažérka kapely [[Sepultura]] a manželka bývalého frontmana kapely [[Max Cavalera|Maxa Cavaleru]], povedala, že od roku 1996 dostávala od fanúšikov nenávistné listy plné misogýnie a vyhrážky smrťou a že „ženy musia znášať veľa sračiek. Či si myslia, že tá celá vec s #MeToo začala len teraz? To sa deje už od čias obrázkov jaskynných ľudí, ktorí ťahajú dievčatá za vlasy.“<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Goodman|meno=Eleanor|dátum=2018-02-12|url=https://www.loudersound.com/features/does-metal-have-a-sexism-problem|title=Does Metal Have a Sexism Problem?|periodikum=[[Metal Hammer]]|dátum prístupu =2020-02-15}}</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * Arnold, Denis (1983). "Consecutive Intervals," in ''[[The Oxford Companion to Music|The New Oxford Companion to Music]]'', zväzok 1: A-J. Oxford University Press. ISBN 0-19-311316-3 * Arnett, Jeffrey Jensen (1996). ''Metalheads: Heavy Metal Music and Adolescent Alienation''. Westview Press. ISBN 0-8133-2813-6 * Berelian, Essi (2005). '' Rough Guide to Heavy Metal''. Rough Guides. Foreword by Bruce Dickinson of Iron Maiden. ISBN 1-84353-415-0 * Berry, Mick a Jason Gianni (2003). ''The Drummer's Bible: How to Play Every Drum Style from Afro-Cuban to Zydeco.'' See Sharp Press. ISBN 1-884365-32-9 * Blake, Andrew (1997). ''The Land Without Music: Music, Culture and Society in Twentieth-century Britain''. Manchester University Press. ISBN 0-7190-4299-2 * Carson, Annette (2001). ''Jeff Beck: Crazy Fingers''. Backbeat Books. ISBN 0-87930-632-7 * Charlton, Katherine (2003). ''Rock Music Styles: A History''. McGraw Hill. ISBN 0-07-249555-3 * Christe, Ian (2005). ''Heavy metal: ďáblův hlas: kompletní historie pro znalce''. BB art. ISBN 80-7341-477-5 * Christgau, Robert (1981). "''[[Master of Reality]]'' (1971) [review]," in ''Christgau's Record Guide''. Ticknor & Fields. ISBN 0-89919-026-X * Cook, Nicholas – Nicola Dibben (2001). "Musicological Approaches to Emotion," in ''Music and Emotion''. Oxford University Press. ISBN 0-19-263188-8 * Du Noyer, Paul (ed.) (2003). ''The Illustrated Encyclopedia of Music''. Flame Tree. ISBN 1-904041-70-1 * Ewing, Charles Patrick – Joseph T. McCann (2006). ''Minds on Trial: Great Cases in Law and Psychology''. Oxford University Press. ISBN 0-19-518176-X * Kennedy, Michael (1985). ''The Oxford Dictionary of Music''. Oxford University Press. ISBN 0-19-311333-3 * Laborecký, Jozef (1997). ''[[Hudobný terminologický slovník (Laborecký)|Hudobný terminologický slovník]]''. Slovenské pedagogické nakladateľstvo. ISBN 80-08-01037-1 * McCleary, John Bassett (2004). ''The Hippie Dictionary: A Cultural Encyclopedia of the 1960s and 1970s''. Ten Speed Press. ISBN 1-58008-547-4 * McMichael, Joe (2004). ''The Who Concert File''. Omnibus Press. ISBN 1-84449-009-2 * Moynihan, Michael – Dirik Søderlind (1998). ''Lords of Chaos'' (2nd ed.). Feral House. ISBN 0-922915-94-6 * Leguay, Stéphane (2006). "Metal Gothique," in ''Carnets Noirs'', éditions E-dite, 3rd edition, ISBN 2-84608-176-X * O'Neil, Robert M. (2001). ''The First Amendment and Civil Liability''. Indiana University Press. ISBN 0-253-34033-0 * Pareles, Jon – Patricia Romanowski (eds.) (1983). ''The Rolling Stone Encyclopedia of Rock & Roll''. Rolling Stone Press/Summit Books. ISBN 0-671-44071-3 * Sadie, Stanley (1980). "Consecutive Fifth, Consecutive Octaves," in ''[[The New Grove Dictionary of Music and Musicians]]'' (1. vydanie). MacMillan. ISBN 0-333-23111-2 * Schonbrun, Marc (2006). ''The Everything Guitar Chords Book''. Adams Media. ISBN 1-59337-529-8 * Sharpe-Young, Garry (2007). ''Metal: The Definitive Guide''. Jawbone Press. ISBN 978-1-906002-01-5 * Thompson, Graham (2007). ''American Culture in the 1980s''. Edinburgh University Press. ISBN 0-7486-1910-0 * Walser, Robert (1993). ''Running with the Devil: Power, Gender, and Madness in Heavy Metal Music''. Wesleyan University Press. ISBN 0-8195-6260-2 * Van Zoonen, Liesbet (2005). ''Entertaining The Citizen: When Politics and Popular Culture Converge''. Rowan & Littlefield. ISBN 0-7425-2906-1 * Weinstein, Deena (1991). ''Heavy Metal: A Cultural Sociology''. Lexington. ISBN 0-669-21837-5. Revidované vydanie: (2000). ''Heavy Metal: The Music and its Culture''. Da Capo. ISBN 0-306-80970-2 * Wilkerson, Mark Ian (2006). ''Amazing Journey: The Life of Pete Townshend''. Bad News Press. ISBN 1-4116-7700-5 == Pozri aj == * [[Zoznam štýlov heavy metalu]] * [[Zoznam heavymetalových skupín|Zoznam metalových skupín]] * [[Zoznam skupín hrajúcich symfonický metal]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Metal (Music)}} == Externé odkazy == * [http://metalopolis.net Metalopolis] – Česko-Slovenský, nielen metalový, portál * [http://www.metal-archives.com Encyclopaedia Metallum] – databáza metalových skupín * [http://www.allmusic.com/explore/style/heavy-metal-d655 Allmusic.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101109192331/http://allmusic.com/explore/style/heavy-metal-d655 |date=2010-11-09 }} – položka o heavy metale na Allmusic.com * [http://www.thegauntlet.com/ The Gauntlet] – množstvo informácií o metalových kapelách, rozhovory, recenzie, novinky, fotografie a veľa iného == Zdroj == {{Preklad|jazyk=en|článok=Heavy metal music}} {{Heavy metal}} {{rock}} [[Kategória:Heavy metal| ]] [[Kategória:Populárna hudba]] [[Kategória:Rock]] j9sp2dbohbzuk8oksp2tnki6ybrcoci 8199476 8199470 2026-04-17T07:53:33Z Alygator 2174 /* Najnovšie trendy: 2005 - súčasnosť */ 8199476 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} {{Infobox Hudobný žáner |Názov=Heavy metal |color=#bb0022 |bgcolor=white |Obrázok= Motorhead-IMG 6368.jpg |Veľkosť obrázka= |Popis obrázka= [[Lemmy Kilmister|Lemmy]] zo skupiny [[Motörhead]], ktorý svojou hudbou položil základy heavymetalového žánru.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Blake|meno=Mark|dátum=Marec 2016|titul=Lemmy: 1945-2015|url=http://www.qthemusic.com/13703/david-bowie-q356/|periodikum=Q Magazine|vydavateľ=Bauer|číslo=356|strany=8–10}}</ref> |Pôvod v štýloch=[[Blues-rock]]<br />[[Psychedelický rock]]<br />[[garage rock|Garážový rock]]<ref name="garage rock">„Garážový rock a psychedelická hudba podnietili taktiež niektoré (zdanlivo) intelektuálnejšie štýly heavy metalu 70. a 80. rokov“ {{Citácia knihy|autor=Hicks, Micheal.|strany=8|rok=2000|titul=Sixties Rock: Garage, Psychedelic, and Other Satisfactions|vydanie=2.|vydavateľ=University of Illinois Press, 2000|isbn=0252069153}}</ref> |Kultúrne pozadie čas=Koniec 60. rokov |Kultúrne pozadie krajina= [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Spojené štáty|USA]] |Typické nástroje=[[Elektrická gitara]] – [[Basová gitara]] – [[Bicie]] – [[Klávesové nástroje|Klávesy]] (občas) |Všeobecná popularita=Celosvetová, vrchol dosiahla v 80. rokoch |Podštýly=[[Black metal]] – [[Death metal]] – [[Doom metal]] – [[Glam metal]] – [[Gotický metal]] – [[Groove metal]] – [[Power metal]] – [[Speed metal]] – [[Stoner metal]] – [[Thrash metal]] – [[Tradičný heavy metal]]<br />([[Zoznam štýlov heavy metalu|kompletný zoznam]]) |Zmes štýlov=[[Alternatívny metal]] – [[Avantgardný metal]] – [[Crustcore|Crust punk]] – [[Drone metal]] – [[Folk metal]] – [[Funk metal]] – [[Grindcore]] – [[Grunge]] – [[Industriálny metal]] – [[Kresťanský metal]] – [[Metalcore]] – [[Neoklasický metal]] – [[Nu metal]] – [[Progresívny metal]] – [[Rap metal]] – [[Sludge metal]] – [[Symfonický metal]] – [[Viking metal]] |Regionálne scény=[[Gothenburg metal|Gothenburg]] – [[Nová vlna britského heavy metalu|Británia]] – [[Bay Area thrash metal|Bay Area]] – [[Florida death metal|Florida]] |Iné témy=[[Heavymetalová móda|Móda]] – [[Zoznam heavymetalových hudobných skupín|Skupiny]] - [[Hard rock]] - [[Heavymetalová subkultúra]] }} '''Heavy metal''' alebo '''metal''' je druh [[rock]]ovej hudby,<ref>Du Noyer (2003), str. 96; Weinstein (2000), str. 11 – 13</ref> ktorý sa ako vymedzený [[hudobný žáner|hudobný štýl]] objavil na prelome [[60. roky 20. storočia|60.]] a [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].<ref>Weinstein (2000), str. 14</ref> Korene má v [[hard rock|hardrockových]] kapelách, ktoré kombinovaním [[blues]] a [[rock]]u vytvorili nový hudobný štýl, charakteristický používaním [[Elektrická gitara|elektrických gitár]] a [[bicie|bicích]], a takisto hlasitým a skresleným zvukom. Podľa servera Allmusic.com, „zo všetkých nespočetných foriem [[rock and roll]]u, heavy metal je najextrémnejší, či už z hľadiska hlasitosti, mužnosti alebo [[Teatrálnosť|teatrálnosti]].“ Existuje množstvo variácií heavy metalu, no všetky sa opierajú o hlučné, skreslené gitary, opakujúce sa riffy a jednoduché, rytmické tempo. Priekopníci heavy metalu ako [[Led Zeppelin]], [[Black Sabbath]] a [[Deep Purple]] si vybudovali rozsiahlu poslucháčsku základňu, a to i napriek nepriazni kritiky, ako sa to už v histórii žánru nezriedka stáva. V polovici [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] britská kapela [[Judas Priest]] pomohla vycibriť žáner pominutím väčšiny [[blues]]ových prvkov. Kapely Novej vlny britského heavy metalu ([[Nová vlna britského heavy metalu|NWOBHM]]), napr. [[Iron Maiden]] a [[Motörhead]], držiac sa tejto cesty, vniesli do žánru útlocitnosť [[punk rock]]u a kládli dôraz na zvyšovanie rýchlosti. Už od svojich počiatkov mal heavy metal veľkú základňu [[fanúšik]]ov, ktorí sú známi ako ''metalisti'' či ''metláci''. V polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] sa dostali do popredia kapely ako [[Mötley Crüe]], ktoré spadali do [[pop rock|popom]] ovplyvneného žánru nazývaného [[glam metal]]. V [[underground]]e sa vytvorili nové, extrémnejšie, agresívnejšie štýly: [[thrash metal]] priniesli do hlavného prúdu kapely typu [[Metallica]] a [[Megadeth]], zatiaľ čo ostatné štýly ako [[death metal]] a [[black metal]] zostali aj naďalej záležitosťou [[Subkultúra|umeleckého podzemia]].Začiatkom 90.rokov sa dostal do popredia nový subžáner komerčne najúspešnejšieho thrash metalu groove metal s prelomovou Panterou ktorá je považovaná za akúsi predzvesť rap metalu a nu metalu.Od polovice [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] získavajú ohlas nové štýly ako [[nu metal]] (majúci prvky [[funk]]u a [[hip hop]]u) a [[metalcore]] (zlievajú sa v ňom [[extrémny metal]] a [[hardcore punk]]). Tieto nové štýly posunuli hranice tohto žánru. Pojem '''heavy metal''' možno chápať v niekoľkých významoch:<ref>Weinstein (2000), str. 7-8</ref> * 1. v '''pôvodnom význame''' možno heavy metal používať ako synonymum pre [[hard rock]] * 2. v '''užšom zmysle''' predstavuje [[tradičný heavy metal]], ktorý sa od hard rocku odlišuje eliminovaním bluesového vplyvu * 3. v '''širšom zmysle''' predstavuje heavy metal (čiže skrátene metal) celý hudobný žáner, vrátane všetkých jeho odnoží; tento článok pojem heavy metal používa v tomto, širšom zmysle == Charakteristické znaky == [[Súbor:Retro Jet Orestes Di Vruno - Efectos Cluster's Official guitar.jpg|thumb|Elektrická gitara je neodmysliteľnou súčasťou heavy metalu, ako i rockovej hudby vôbec.]] Medzi zvyčajné charakteristiky heavy metalu patria: hlasité skreslené gitary, rázne rytmy, hutný zvuk bicích a živelné vokály. Niektoré štýly ale majú svoje vlastné charakteristické znaky. Jon Pareles, kritik [[New York Times]], píše: „v spletitom svete populárnej hudby je heavy metal hlavnou odnožou hard rocku—menej synkopickou, menej bluesovou, väčšmi naklonenou showmenstvu a hrubej sile.“<ref name="JP">Pareles, Jon. [http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=940DE2DB113DF933A25754C0A96E948260&sec=&spon=&pagewanted=all "Heavy Metal, Weighty Words"] ''New York Times'', [[10. júl]]a [[1988]]. Prístup: [[14. november|14. novembra]] [[2007]].</ref> V žiadnej metalovej kapele nesmie chýbať gitarista, [[basgitara|basgitarista]], bubeník a spevák, ktorý môže byť zároveň aj inštrumentalista. Často sa využívajú i klávesové nástroje,<ref name="W25">Weinstein (2000), str. 25</ref> no najdôležitejší je skreslený gitarový zvuk, ktorý nie je vraj výsledkom inovácie, ale obmedzených možností doby. Medzi prvými metalovými zoskupeniami boli obľúbené ohlušujúce, skreslené [[Hammond organ|Hammondove organy]] a občas aj [[melotron]]. Tieto nástroje v 80. rokoch nahradili elektronické klávesové [[syntetizátor]]y. V dnešnej dobe sa syntetizátory používajú v štýloch ako [[progresívny metal]], [[power metal]] a [[symfonický metal]], ale svoje uplatnenie nájdu aj v iných metalových subžánroch. Niektoré [[nu metal]]ové kapely obľubujú prvky [[hip hop]]u: scratch a rôzne zvukové efekty. [[Súbor:Judas Priest Retribution 2005 Tour.jpg|thumb|Skupina [[Judas Priest]] počas vystúpenia (2005).]] Zosilňovačmi zvýraznená akustická sila [[Elektrická gitara|elektrickej gitary]] mala v dejinách žánru podstatnú úlohu.<ref name="W23">Weinstein (2000), str. 23</ref> Pri hre na gitaru sa často využíva tzv. „efekt-pedál“ spolu s elektrónkovým zosilňovačom, čím sa vytvorí hutný, mocný, „ťažký“ zvuk. Na počiatku 70. rokov niektoré populárne skupiny začali hrávať s dvoma gitaristami. Predné miesto medzi týmito skupinami zastávajú [[Judas Priest]] a [[Iron Maiden]], u ktorých si dvaja alebo traja gitaristi medzi sebou delia funkcie sólovej a rytmickej gitary. Ústrednou zložkou heavy metalu je gitarové sólo, forma kadencie. Zložité sóla a riffy sú neoddeliteľnou súčasťou heavy metalu. Sweeping (hranie brnkadlom), tapping (klepkanie) a iné pokročilé techniky, umožňujúce razantnú hru, sú hojne využívané hráčmi; virtuozita nie je cudzia mnohým metalovým štýlom. Vedúca úloha gitary v heavy metale sa obyčajne dostáva do konfliktu s tradičnou rolou „frontmana“ alebo s rolou vokalistu ako lídra kapely, čím vzniká medzi nimi napätie, ktoré má za následok „priateľské súperenie“.<ref name="W25"/> V heavy metale sa od spevu vyžaduje, aby sa nedostával do popredia pred celkový sound kapely. Keďže metalové korene siahajú ku kultúre [[hippies]], vyžaduje sa, aby sa pri speve „city dávali jasne najavo“, čím sa dosahuje autenticita prejavu.<ref>Weinstein (2000), str. 26</ref> Kritik Simon Frith tvrdí, že „tón hlasu“ metalového speváka má prednosť pred obsahom textu.<ref>Cited in Weinstein (2000), str. 26</ref> V metalovej hudbe sa využíva široká škála spevu: operné vokály [[Rob Halford|Roba Halforda]] z Judas Priest a [[Bruce Dickinson|Brucea Dickinsona]] z Iron Maiden, chrapľavé hlasy [[Lemmy]]ho z [[Motörhead]] a [[James Hetfield|Jamesa Hetfielda]] z [[Metallica|Metallicy]], priamočiare škrekľavé a vrčavé vokály Tomasa Lindberga z [[At the Gates]], flegmatické diabolské vokály blackmetalových spevákov ako napríklad [[Attila Csihar|Attilu Csihara]] z kapely [[Mayhem]]. [[Súbor:Bruce Dickinson perfoming.jpg|thumb|left|Angličan Bruce Dickinson z [[Iron Maiden]] patrí medzi „najlepších heavymetalových spevákov“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thetoptens.com/metal-hard-rock-vocalists|titul=Greatest Heavy Metal/Hard Rock Vocalists|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika|periodikum=OC Weekly|priezvisko=Distefano|meno=Alex|url=http://www.ocweekly.com/music/the-10-best-high-pitched-metal-singers-6584456|titul=The 10 Best High-Pitched Metal Singers|dátum=11. jún 2015|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Who Are The 10 Most High-Pitched Singers In Heavy Metal And Hard Rock?|url=http://www.vh1.com/news/53106/metals-most-high-pitched-singers/|vydavateľ=[[VH1]]|meno=Benjamin|priezvisko=Smith|dátum=6. apríl 2014|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref>]] [[Súbor:MarshallStack_Slayer.jpg|thumb|Stena zo [[zosilňovač]]ov Marshall patriaca zosnulému gitaristovi kapely Slayer, Jeffovi Hannemanovi.]] Osobitá úloha [[basová gitara|basgitary]] je takisto podstatnou zložkou metalového zvuku; súhra basgitary a sólovej gitary je dôležitým prvkom.<ref name="uao">uao. [http://blogcritics.org/archives/2006/02/19/130239.php "Sunday Morning Playlist: Heavy Metal"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080601052851/http://blogcritics.org/archives/2006/02/19/130239.php |date=2008-06-01 }}. ''Blogcritics Magazine'', [[19. február]]a [[2006]]. Prístup: [[16. november|16. novembra]] [[2007]].</ref> Basová gitara umožňuje hrať v nízkych tónoch, ktoré vytvárajú charakteristický „ťažký“ zvuk.<ref name="W24">Weinstein (2000), str. 24</ref> Metalové basové linky sa hodne rôznia v komplexnosti, od „pedálového tónu“ (na rôzne [[akord]]y sa používa len jeden tón) ako základu, až po zdvojené komplexné riffy a tzv. „lick“ (krátka fráza počas sóla), spoločne so sólovou alebo rytmickou gitarou. V niektorých kapelách stojí basa na čelnom mieste<ref name="uao"/> – postup spopularizovaný [[Cliff Burton|Cliffom Burtonom]] ([[Metallica]]) v prvej polovici 80. rokov.<ref>[http://www.bassplayer.com/article/the-king-metal/Feb-05/164 "Cliff Burton's Legendary Career: The King of Metal Bass"] ''Bass Player'', Február 2005. Prístup: [[13. november|13. novembra]] [[2007]].</ref> Metaloví basisti neraz uprednostňujú brnkadlá pred prstami, čím sa ich prejav stáva mohutnejším a jasnejším. Niektorí hudobníci, hrajúci na tzv. „shred gitare“, využívajú sweeping (hranie brnkadlom) a tapping (klepkanie). V poniektorých štýloch, ako napr. thrash a death metal, môže byť skreslenie basy dosiahnuté pomocou „efekt pedálov“, ktoré dodávajú hudbe hutnejší, ťažší zvuk. Numetaloví a deathmetaloví basisti neraz používajú päť- alebo šesťstrunovú basgitaru (alebo rozladený nástroj) s rozšíreným zvukovým rozsahom. Podstata metalového bubnovania spočíva vo vytvorení hlasitého, konštantného búšenia využitím trojitého efektu rýchlosti, energie a precíznosti.<ref>Dawson, Michael. [http://www.moderndrummer.com/updatefull/200001503 "Chris Adler: More Than Meets The Eye"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081217021425/http://www.moderndrummer.com/updatefull/200001503 |date=2008-12-17 }} ''Modern Drummer Online''. Prístup: [[13. november|13. novembra]] [[2007]].</ref> Metalové bubnovanie vyžaduje mimoriadnu dávku trpezlivosti a hráči si musia vypestovať neobyčajnú schopnosť rýchlosti, koordinácie a obratnosti, aby dokázali zahrať komplikované skladby.<ref name="Berry">Berry a Gianni (2003), str. 85</ref> Jednou z charakteristických techník bubnovania je tzv. „cymbal choke“, ktorá spočíva v utlmení činelov rukou, čím sa dosiahne tzv. zvuková explózia.<ref name="W24"/> Heavymetalová súprava bicích je zvyčajne oveľa väčšia, než tomu býva v iných rockových štýloch. V niektorých prípadoch dokonca obrovská sústava bicích zacláňa celé pódium.<ref>Burgess, Mick.[http://www.metalexpressradio.com/menu.php?main=reviews&id=2230 "Dream Theater (Live)"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100618151145/http://www.metalexpressradio.com/menu.php?main=reviews&id=2230 |date=2010-06-18 }} ''Metal Express Radio'', [[9. jún]]a [[2007]]. Prístup: [[13. november|13. novembra]] [[2007]].</ref> Popri zvyčajných bicích nástrojoch v súprave (tom-tom, basový bubon, malý bubon, hi-hat činel, činely crash a ride) sa používajú takisto dvojpedálové bicie, prídavné tom-tomy a množstvo prídavných činelov (splash činely a extra crash činely) a mnohé iné inštrumenty, napr. kravské zvonce. [[Súbor:Tama Artstar Custom.jpg|thumb|Bicia súprava patriaca [[Dave Lombardo|Davovi Lombardovi]], známeho predovšetkým z pôsobenia v kapelách Slayer a [[Testament (skupina)|Testament]].]] Neodmysliteľnou súčasťou živých vystúpení je hluk – „zvukový masaker“, ako ho charakterizuje Deena Weinstein.<ref name="W23"/> Jeffrey Arnett sa vo svojej knihe ''Metalheads'' o heavy metale zmieňuje ako o „zmyslovom ekvivalente vojny.“<ref>Arnett (1996), str. 14</ref> Kráčajúc v stopách [[Jimi Hendrix|Jimiho Hendrixa]] a [[The Who]], priekopníci heavy metalu ako napr. [[Blue Cheer]] zaviedli nové štandardy ohľadne hlasitosti. Ako vraví Dickie Peterson z Blue Cheer: „Vedeli sme len to, že chceme intenzívnejšiu muziku.“<ref name=vdqxbw>Walser (1993), str. 9</ref> Paul Sutcliffe píše o koncerte Motörhead roku 1977 takto: „predovšetkým neúmerná hlasitosť sa pripočítava na vrub kapele, keď sa bavíme o ich vplyve.“<ref>Podľa: Waksman, Steve. [https://archive.is/20120529012657/www.echo.ucla.edu/volume6-issue2/waksman/waksman3.html "Metal, Punk, and Motörhead: Generic Crossover in the Heart of the Punk Explosion"] ''Echo: A Music-Centered Journal'' 6.2 (jeseň 2004). Prístup: [[15. november|15. novembra]] [[2007]]</ref> To isté tvrdí aj Weinstein, keď vraví, že [[melódia]] je ústredným prvkom [[populárna hudba|populárnej hudby]], [[house music|house]] sa zameriava na rytmiku, a heavy metalu tróni energický zvuk, farba hlasu a hlasitosť. Vraví, že hluk má za úlohu „vtiahnuť poslucháča do zvuku“ a poskytnúť „injekciu mladistvej živosti.“<ref name="W23"/> Upriameniu sa na hlučnosť sa vysmieva rockový pseudo-dokument ''Hrá skupina Spinal Tap'', v ktorom istý metalový gitarista tvrdí, že má aparatúru nastavenú „až na jedenásť“. === Hudobný jazyk === ==== Rytmus a tempo ==== Heavy metal je typický energickým tempom a razantnosťou. Množstvo heavymetalových skladieb charakterizujú krátke dvojnotové alebo trojnotové akordy – zložené predovšetkým z osminových a šestnástinových nôt. Tieto akordy bývajú obyčajne prednášané pomocou [[staccato]]vého útoku vytvoreného použitím gitarovej techniky zvanej „palm muting“.<ref>"Master of Rhythm: The Importance of Tone and Right-hand Technique," ''Guitar Legends'', Apríl 1997, str. 99</ref> Strohé, prudké a izolované rytmické časti sa spájajú do rytmických fráz s osobitou, často trhavou štruktúrou. Tieto frázy slúžia za základ rytmických sprievodov a melodických figúr zvaných riffy, ktoré majú za následok „chytľavosť“ piesní. V heavymetalových piesňach sa používajú dlhšie rytmické figúry, ako napr. celá nota, alebo štvrťová nota s bodkou, či dlhšie akordy v pomalých „power baladách“. Tempo v ranom heavy metale bolo náchylné k pomalosti až ťažkopádnosti.<ref name="W24"/> Ale koncom 70. rokov rozmanité tempá začali byť živou súčasťou žánru. Metalové tempá prvej dekády 21. storočia sa pohybujú v rozmedzí od pomalých baladických temp (štvrtinová nota = 60 [[BPM|úderov za minútu]]), až po extrémne rýchle tempá, tzv. „blast beaty“ (štvrtinová nota = 350 úderov za minútu). ==== Harmónia ==== Typickým výrazovým prostriedkom heavy metalu sú „power akordy“, zvané aj „silové akordy“.<ref>Walser (1993), str. 2</ref> Z technického hľadiska je „silový akord“ pomerne jednoduchý: ide o [[Interval (hudba)|súzvuk dvoch tónov]], základného tónu a [[kvinta|kvinty]]. Súzvuk kvinty sa veľmi často ešte dopĺňa o [[Oktáva|oktávu]], pre dosiahnutie plnšieho zvuku. Napriek tomu, že čistá kvinta je najčastejším základom „power akordu“, „silové akordy“ bývajú často zložené aj z iných tónov, ako sú napríklad [[malá tercia]], [[veľká tercia]], [[kvarta|čistá kvarta]], [[znížená kvinta]], alebo [[malá sexta]]. Ďalším znakom je ich jednoznačná harmonická priezračnosť a čitateľnosť – a to aj pri skreslenom tóne. Dvojhmaty sa väčšinou hrajú tak, že ukazováčik vždy drží určitý pražec a prstenník zároveň stláča na tenšej strune o dva pražce vyšší tón. Dvojhmaty sú výhodné tým, že prstoklad je vždy rovnaký, ale môžeme ho posunovať kdekoľvek po hmatníku. Pridaním ďalšieho prstu sa získa menej používaný trojhmat. ==== Typické harmonické vzťahy ==== Heavy metal sa zakladá na riffoch. Riffy sa zväčša tvoria pomocou troch základných harmonických zložiek, a to týchto: modálna harmónia, tritón plus chromatizmus a pedálový tón. ===== Modálna harmónia ===== V tradičnom heavy metale sa zavše využívajú modálne stupnice, predovšetkým eolský a frýgický módus.<ref>Walser (1993), str. 46</ref> To znamená, že žáner využíva modálne akordové progresie ako je napr. eolská progresia I-VI-VII, I-VII-(VI) prípadne I-VI-IV-VII, alebo tiež frýgické progresie, ktoré zahŕňajú vzťahy medzi I a ♭II (napríklad I-♭II-I, I-♭II-III, alebo I-♭II-VII). Príklady využitia eolského módu: * [[Judas Priest]] – „Breaking the Law“ (hlavný riff I-VI-VII) * [[Iron Maiden]] – „Hallowed Be Thy Name“ (hlavný riff I-VI-VII) * [[Accept]] – „Princess of the Dawn“ (hlavný riff I-VI-VII) Príklady využitia frýgického módu: * [[Mercyful Fate]] – „Gypsy“ (hlavný riff I-♭II-I-VI-V) * [[Megadeth]] – „Symphony of Destruction“ (hlavný riff ♭II-I) * [[Sodom]] – „Remember the Fallen“ (intro + hlavný riff, na konci ktorého sa uplatňuje frýgická kadencia: I-♭II-III) ===== Tritonus a chromatika ===== [[Súbor:Black sabbath transcription.png|500px|náhľad|vpravo|Príklad harmonickej progresie s tritonusom G-C# v hlavnom riffe piesne „Black Sabbath“]] Tritonus a chromatika sa v heavy metale používajú v množstve akordových progresií.<ref>Marshall, Wolf. "Power Lord—Climbing Chords, Evil Tritones, Giant Callouses," ''Guitar Legends'', Apríl 1997, str. 29</ref><ref name="MH">Dunn, Sam (2005). "[http://www.metalhistory.com Metal: A Headbanger's Journey]". Warner Home Video (2006). Prístup: [[19. marec|19. marca]] [[2007]]</ref> Tritón, skupina troch celých tónov za sebou, nebol v stredovekom, prísnom harmonickom štýle povolený. To viedlo mníchov k tomu, aby ho prezývali ''diabolus in musica''.<ref>Prvý pokus zakázať tento interval suvísí zrejme s rozvojom hexachordu, ktorý zaviedol Guido z Arezza (990 – 1050). Ide o rad šiestich po sebe idúcich diatonických tónov s poltónovým intervalom uprostred. Od tých čias až po koniec renesancie bol tritón, prezývaný ‚diabolus in musica‘, považovaný za nestály interval a odmietaný kvôli svojej ľubozvučnosti. (Sadie, Stanley [1980]. "Tritone", in ''The New Grove Dictionary of Music and Musicians'', 1. vydanie MacMillan, str. 154 – 5. ISBN 0-333-23111-2. Pozri aj Arnold, Denis [1983]. "Tritone", in ''The New Oxford Companion to Music, Zväzok 1: A-J''. Oxford University Press. ISBN 0-19-311316-3). V období [[Baroková hudba|baroka]] a klasicizmu sa povolil s podmienkou, že bude správne rozvedený. Ale až v období [[Romantizmus (hudba)|romantizmu]] a súdobej vážnej hudby ho začali skladatelia naplno využívať, spolu s jeho negatívnou „diabolskou“ povesťou.</ref> Podobne ako v stredoveku, aj v modernej západnej kultúre sa tritonus chápe ako niečo „diabolské“. V heavy metale má tritonus nezastupiteľné miesto pri gitarových sólach a riffoch – príkladom je začiatok piesne „Black Sabbath“. ===== Pedálový tón ===== V heavy metale sa ako harmonický základ hojne využíva pedálový tón. Ide o hlboký permanentný tón, počas ktorého sa vyskytuje aspoň jeden cudzí (to jest disharmonický) súzvuk.<ref>Kennedy (1985), "Pedal Point," str. 540</ref> Heavymetalové riffy sa spravidla zakladajú na nepretržitom opakovaní tónu, ktorý sa hrá na najhrubších (čiže najnižších) strunách basovej či rytmickej gitary – zvyčajne ide o struny E, A alebo D.<ref>V black metale sa pedálový tón využíva iba zriedka ako súčasť gitarového riffu, skôr sa využíva pri hre na basu.</ref> Inak povedané, jednoduchý basový tón—najčastejšie nízke tóny E alebo A—sa sústavne opakuje, a medzitým sa postupne hrajú rôzne akordy, vrátane akordov, ktoré zvyčajne nezahŕňajú onen basový tón, čím sa vytvára zdanie napätia. Príkladom je úvodný riff piesne „You've Got Another Thing Comin'” od Judas Priest, kde jedna gitara hrá pedálový tón v F# a druhá gitara hrá akordy. ==== Vplyv vážnej hudby ==== [[Súbor:Ritchie Blackmore 1977.jpg|thumb|left|[[Ritchie Blackmore]], zakladateľ skupín [[Deep Purple]] a [[Rainbow]], ktorého gitarová hra bola ovplyvnená klasickou hudbou.]] Podľa Roberta Walsera, popri blues a R&B, „heavy metal ovplyvňujú vo veľkej miere už od počiatkov žánru rôzne hudobné štýly známe pod spoločným názvom „[[klasická hudba]]“. Tvrdí, že medzi najlepších metalových hráčov patria gitaristi, ktorí sa venovali aj štúdiu vážnej hudby. Osvojením a adaptovaním predlôh z vážnej hudby položili základ novému druhu gitarovej virtuozity a zmenám v harmonickom a melodickom jazyku heavy metalu.<ref>Walser (1993), str. 58</ref> Väčšina hudobných prvkov, osvojených heavymetalovými muzikantmi, má pôvod v [[barok]]u, [[klasicizmus|klasicizme]] a [[romantizmus|romantizme]]. [[Ritchie Blackmore]], gitarista z [[Deep Purple]] a [[Rainbow]] a [[Uli Jon Roth]], gitarista zo [[Scorpions]], už počiatkom 70. rokov experimentovali s hudobnými figúrami vypožičanými z vážnej hudby. Počas 80. rokov sa gitaristi [[Randy Rhoads]] a [[Yngwie Malmsteen]] nechali inšpirovať barokovými a neskoršie taktiež klasicistickými hudobnými formami. Následne sa stali vzorom pre neoklasicistických metalových hráčov, ku ktorým patria napríklad [[Michael Romeo]], [[Michael Angelo Batio]] a [[Tony MacAlpine]]. I keď množstvo metalových muzikantov tvrdí, že sa nechali inšpirovať skladateľmi vážnej hudby, heavy metal nenadväzuje priamo na vážnu hudbu.<ref>Na historickú vážnu hudbu priamo nadväzuje [[súdobá vážna hudba]].</ref> Vážna a tvrdá hudba vznikli na základe odlišných kultúrnych tradícií a skúseností: vážna hudba nadväzuje na tradíciu umeleckej hudby, zatiaľ čo metal na tradíciu [[populárna hudba|populárnej hudby]]. Muzikológovia Nicolas Cook a Nicola Dibben k tomu poznamenávajú, že „analýza populárnej hudby často ukáže vplyv umeleckých tradícií“. Príkladom je Walserove spojenie heavy metalu s filozofiou a dokonca aj s vonkajšími prejavmi [[Romantizmus (hudba)|romantizmu]] 19. storočia. Bolo by ale, mylné tvrdiť, že blues, rock, heavy metal, [[Rap (hudba)|rap]] či tanečná hudba sa priamo odvíjajú od „umeleckej hudby“.<ref>Pozri Cook a Dibben (2001), str. 56</ref> Výpožičky heavy metalu z vážnej hudby sa týkajú predovšetkým motívov, melódií a stupníc, a nie komplikovaných zložiek, ako sú [[kontrapunkt]], [[polyfónia]] či klasické štrukturálne schémy. Heavymetalové kapely, včítane [[Progresívny metal|progresívnych]] a [[Neoklasický metal|neoklasických]] kapiel, sa zvyčajne nesnažia dodržiavať kompozičné a estetické požiadavky vážnej hudby. === Motívy textov === Sex, násilie a mystika patria medzi najbežnejšie témy heavymetalových textov. Heavy metal, podobne ako [[blues]], v ktorom má korene, obsahuje často sexuálny podtón – počnúc podmanivými nahrávkami [[Led Zeppelin]] a končiac súčasnou numetalovou tvorbou, ktorej nie sú cudzie otvorené sexuálne narážky.<ref>Weinstein (1991), str. 36</ref> S rastúcou obľubou thrash metalu v 80. rokoch sa čoraz väčšie množstvo metalových piesní začalo zaoberať vojnou, politikou a sociálnymi otázkami. Romantika a baladickosť patria medzi zvyčajné motívy gothic a doom metalu, ako aj nu metalu, ktorý sa okrem toho zaoberá problémami dospievajúcej mládeže. Niektoré štýly, napr. melodický death metal, progresívny metal a black metal, obľubujú filozofickú tematiku, zatiaľ čo textová stránka extrémnejších odnoží death metalu a grindcoru pozostáva výlučne z útočného, neľudského a často nerozumného obsahu. [[Súbor:King Diamond live 2006 Moscow 02.jpg|thumb|[[King Diamond (hudobná skupina)|King Diamond]] sa preslávili písaním koncepčných textov s hororovou tematikou.]] Neoddeliteľnou súčasťou tohto druhu hudby sú podivné, fantastické texty, vyvolávajúce rozptýlenie. Napríklad texty kapely Iron Maiden často v sebe nesú znaky bájoslovia, krásnej literatúry a poézie; k takýmto piesňam patrí napr. „Rime of the Ancient Mariner“ („Pieseň o starom námorníkovi“), založená na rovnomennej básni [[Samuel Taylor Coleridge|Samuela Taylora Coleridga]]. Medzi ďalšie ukážkové príklady patria: „The Wizard“ od [[Black Sabbath]], „The Conjuring“ a „Five Magics“ od [[Megadeth]] a „Dreamer Deceiver“ od [[Judas Priest]]. Ďalší interpreti sa vo svojich textoch zameriavajú na vojnu, nukleárnu skazu, [[životné prostredie]] a [[politika|politické]] či [[náboženstvo|náboženské]] problémy. Vzorovými príkladmi sú piesne ako „[[War Pigs]]“ od [[Black Sabbath]], „Killer of Giants“ od [[Ozzy Osbourne|Ozzyho Osbourna]], “…And Justice for All” od [[Metallica|Metallicy]], „2 Minutes to Midnight“ od [[Iron Maiden]], „Balls to the Wall“ od [[Accept]] a „Peace Sells“ od Megadeth. Motív smrti, zastávajúci popredné miesto v heavy metale, sa objavuje v textoch takých rozdielnych kapiel ako Black Sabbath, [[Slayer]], či [[W.A.S.P.]] [[Power metal|Powermetalové]] kapely, ktorých textové a hudobné motívy sú zväčša pompézne a optimistické, potvrdzujú výnimku tohto temného pravidla. Mnohé powermetalové skupiny, napríklad [[Manowar]], tvrdia, že metal by mal byť inšpirujúcou a optimistickou hudbou. Tematika heavy metalu čelí už dlhé roky ostrej kritike. Podľa Jona Parelesa „ústredný motív heavy metalu je jednoduchý a skutočne univerzálny. Chrochtaním, stonaním a povznesenými textami vyzdvihuje… nespútanú zábavu… Jadro muziky je upäté a pevne dané.“<ref name="JP"/> Hudobní kritici často považujú metalové texty za nezrelé a otrepané a v mnohých prípadoch zastávajúce sa mizogýnie a okultizmu. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] členovia organizácie „Parents Music Resource Center“ („Združenie rodičov na kontrolu hudby“) usporiadali veľkú kampaň proti populárnej hudbe. Žiadali Kongres, aby obmedzil hudobný priemysel, keďže ich poburovali urážlivé – predovšetkým heavymetalové – texty. V roku [[1990]] musela kapela [[Judas Priest]] čeliť obžalobe, ktorú proti nim vzniesli rodičia dvoch mládencov, ktorí sa údajne pred piatimi rokmi zavraždili potom, ako si vypočuli podprahové posolstvo v piesni spomenutých muzikantov, ktoré znelo „do it“ („urob to“). Prípad si získal veľkú pozornosť verejnosti, ale hudobníci boli napokon uznaní za nevinných.<ref>Pozri napr. Ewing a McCann (2006), str. 104 – 113</ref> === Vizuálne prvky === {{Hlavný článok|Heavymetalová móda}} Neoddeliteľnou súčasťou populárnej hudby je aj vizuálna stránka, čo platí aj pre heavy metal. Obaly albumov, vystúpenia na pódiu, kostýmy kapely, logá a [[videoklip]]y sú takmer rovnako dôležité, ako hudba samotná, no len zriedkakedy sú prednejšie než hudobná tvorba.<ref>Weinstein (2000), str. 27</ref> Z každého diela je teda možné získať množstvo dojmov; heavy metal z hľadiska umeleckej formy je veľmi široký pojem, keďže mu nedominuje len jeden vyjadrovací prostriedok. Kým maľba má vizuálnu podobu, symfónia zvukovú, v metalových kapelách sa zvuková podoba spája s vizuálnou (obal albumu, vystúpenie na pódiu, oblečenie atď.). Niektoré rané heavymetalové zoskupenia, napr. [[Alice Cooper]], získali popularitu nielen vďaka svojej hudbe, ale prispeli k nej aj ich vystúpenia na pódiu a hanlivé správanie muzikantov.<ref>Van Zoonen (2005), str. 40.</ref> Dlhočizné vlasy sú, podľa Weinsteina, „najvýraznejším poznávacím prvkom metalovej módy.“<ref>Weinstein (2000), str. 129</ref> Heavy metal prevzal túto črtu pôvodne z kultúry hippies. V 80. a 90. rokoch heavymetalové háro „symbolizovalo nenávisť, odpor a rozčarovanie generácie, ktorá sa očividne necíti nikde doma,“ tvrdí novinár Nader Rahman. Dlhé vlasy dodali členom metalovej komunity „silu nevyhnutnú na to, aby sa mohli búriť napospol proti ničomu.“<ref>Rahman, Nader. [http://www.thedailystar.net/magazine/2006/07/04/musings.htm "Hair Today Gone Tomorrow"]. ''Star Weekend Magazine'', [[28. júl]] [[2006]]. Prístup: [[20. november|20. novembra]] [[2007]].</ref> [[Súbor:Metalisti.jpg|left|thumb|Džínsová bunda s nášivkami a čierne tričko s motívom obľúbenej hudobnej skupiny patria medzi typické prvky metalovej módy.]] Klasická metalová rovnošata pozostáva z modrých džínsov, čierneho trička, topánok a čiernej koženej alebo džínsovej bundy. Tričká bývajú zväčša ozdobené logami alebo kresbami predstavujúcimi milovanú metalovú kapelu.<ref>Weinstein (2000), str. 127</ref> V polovici 70. rokov sa zásluhou [[Judas Priest]] a [[Motörhead]] ujala medzi heavymetalistami kožená móda a motorkárska kultúra.<ref name="Covach">Covach, John.[http://www2.wwnorton.com/college/music/rockhistory/outlines/ch12.htm "Heavy Metal, Rap, and the Rise of Alternative Rock (1982–1992)"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120604211738/http://www.wwnorton.com/college/music/rockhistory/outlines/ch12.htm |date=2012-06-04 }} ''What's That Sound? An Introduction to Rock and its History'' (W. W. Norton). Prístup: [[16. november|16. novembra]] [[2007]].</ref><ref>{{cite news| url=http://members.firstinter.net/markster/KILLINGMACHINE.html| title=Hell Bent for Leather/Killing Machine Info Page| publisher=Judas Priest Info Pages}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080919112534/http://members.firstinter.net/markster/KILLINGMACHINE.html |date=2008-09-19 }}</ref> Počas 80. rokov mali na metalovú módu značný vplyv [[punk rock]], [[gothic rock]], ako aj [[horor]]ové filmy.<ref name="Umelec">Pospiszyl, Tomáš. [http://www.divus.cz/umelec/en/pages/umelec.php?id=13&roc=2001&cis=1 "Heavy Metal"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080603034818/http://www.divus.cz/umelec/en/pages/umelec.php?id=13&roc=2001&cis=1 |date=2008-06-03 }}. ''Umelec'', Január 2001. Prístup: [[20. november|20. novembra]] [[2007]].</ref> Predovšetkým [[glam metal|glammetalové]] kapely onoho obdobia si zakladali na vzhľade a osobnom štýle. Potrpeli si na dlhé, farbené, natupírované vlasy (z toho dôvodu prezývka „[[hair metal]]“, hair = vlasy), líčenie, vyfintené kostýmy a doplnky ako čelenky a bižutéria.<ref>Thompson (2007), str. 135; Blush, Steven. [http://feralhouse.com/press/mini_sites/american_hair_metal/excerpts.php "''American Hair Metal''—Excerpts: Selected Images and Quotes"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101022091538/http://feralhouse.com/press/mini_sites/american_hair_metal/excerpts.php |date=2010-10-22 }}. FeralHouse.com. Prístup: [[25. november|25. novembra]], [[2007]].</ref> Prepracované kostýmy, vlasy a mejkap sú populárne takisto aj u skupín (mnohokrát nemetalových) japonského hnutia „[[visual kei]]“, ktorému položila základ kapela [[X Japan]] koncom 80. rokov.<ref>{{cite web|author=Strauss, Neil| url=http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=9D00EFD7103DF93BA25755C0A96E958260&sec=&spon=&pagewanted=all| title=The Pop Life: End of a Life, End of an Era|date=1998-06-18| work=New York Times|accessdate=2008-05-09}}</ref> === Fyzické gestá === [[Súbor:Metsatöll at Tuska 2006.jpg|náhľad|Fanúšikovia vystierajúci ruky zakončené klasickým metalovým „paroháčom“ počas koncertu estónskej heavymetalovej skupiny [[Metsatöll]], 2006.]] Pri živých vystúpeniach metaloví hudobníci obľubujú [[headbanging]], pri ktorom sa hádže hlavou zo strany na stranu do rytmu hudby. Vizuálne je to efektívne, keď má človek dlhé vlasy. „Paroháč“, široko rozšírené gesto, spopularizoval vokalista [[Ronnie James Dio]] počas účinkovania v kapelách [[Black Sabbath]] a [[Dio]].<ref name="MH"/> [[Gene Simmons]] zo skupiny [[Kiss]] tvrdí, že to on bol prvý, ktorý urobil toto gesto počas koncertu.<ref>Appleford, Steve. "[http://www.mk-magazine.com/news/archives/000929.php Odyssey of the Devil Horns]". ''MK Magazine'', [[9. september|9. septembra]] [[2004]]. Prístup: [[31. marec|31. marca]] [[2007]].</ref> Návštevníci metalových koncertov netancujú v bežnom slova zmysle; Deena Weinstein tvrdí, že to môže byť následkom toho, že publikum býva prevažne mužské a zväčša heterosexuálne. Rozlišuje predovšetkým dva telesné pohyby, ktoré majú byť náhradou za tanec: metlenie a sácanie, ktoré je jednak výrazom porozumenia, jednak rytmickým gestom.<ref>Weinstein, str. 130</ref> Obľúbeným „tancom“ poslucháčov metalu, či už doma alebo na koncerte, je predstieranie hry na gitaru (angl. „air guitar“).<ref>Weinstein, str. 95</ref> Medzi ďalšie obľúbené činnosti divákov patria: skákanie do obecenstva (stage diving), surfovanie v dave (crowd surfing), tlačenie a postrkovanie v chaotických šarvátkach (moshing) a „paroháč“. === Heavymetalová subkultúra === {{Hlavný článok|Heavymetalová subkultúra}} [[Súbor:Metalhead Kids.jpg|thumb|left|Mladí fanúšikovia heavymetalovej hudby.]] Deena Weinstein tvrdí, že silná, uzavretá, prevažne mužská subkultúra umožnila heavy metalu vytrvať na výslní podstatne dlhšiu dobu, než sa to podarilo mnohým iným rockovým žánrom.<ref>Weinstein, str. 103, 7, 8, 104</ref> Metalové poslucháčstvo pozostáva zväčša z mladých pracujúcich belochov mužského pohlavia. Napriek tomu je táto skupina tolerantná aj voči tým, ktorí stoja mimo „tvrdého jadra“ subkultúry, v prípade ak sa držia nepísaného metalového zákona, čo sa oblečenia, vzhľadu a správania týka.<ref>Weinstein, str. 102, 112</ref> K prejavom spolupatričnosti so subkultúrou patria nielen návštevy koncertov a spoločná móda, ale aj prispievanie do metalových časopisov a v poslednej dobe tiež príspevky na web stránky.<ref>Weinstein, str. 181, 207, 294</ref> Heavymetalovej scéne, ktorá má vlastné nepísané zákony týkajúce sa autenticity, prischla prezývka „odcudzená subkultúra“ („subculture of alienation“).<ref name="JQS">"Three profiles of heavy metal fans: A taste for sensation and a subculture of alienation." In ''Journal Qualitative Sociology''. Publisher Springer Netherlands. ISSN 0162-0436 (Tlačená verzia) 1573-7837 (Online verzia). Zväzok 16, číslo 4 / December 1993. Strany 423 – 443</ref> Podľa tohto zákona musia byť muzikanti bezvýhradne oddaní muzike a subkultúre, ktorá ich podporuje, nesmú sa uchádzať o pozornosť médií a nikdy nesmú „zradiť“.<ref>Weinstein, str. 46, 60, 154, 273</ref> A od fanúšikov sa zase vyžaduje „odpor voči systému a odluka od spoločnosti.“<ref>Weinstein, str. 166</ref> Hudobník a filmár [[Rob Zombie]] poznamenáva, že „väčšina deciek, ktoré chodia na moje koncerty, vyzerá, že majú naozaj veľkú predstavivosť a množstvo tvorivej energie, s ktorými nevedia čo si majú počať“, a že metal je „outsiderská muzika pre outsiderov. Nikto nechce byť čudákom; proste sa ním tak nejako stanete. Proste tak nejako to je, avšak v metale máte všetky tie čudné decká na jednom mieste“.<ref name="Sam Dunn">Dunn, "Metal: A Headbanger's Journey" B000EGEJIY (2006)</ref> Ľudia zaoberajúci sa metalom i oddaní fanúšikovia skupín, ktoré mali značný podiel na vzniku metalu, majú sklon považovať niektorých interpretov (a tiež niektorých fanúšikov) za tzv. „pozérov“, čiže ľudí, ktorí predstierajú príslušnosť k subkultúre, ale nevedia nič o histórii, textoch ani posolstvách skupín, ktorých muziku počúvajú.<ref name="JQS"/><ref>Arnett, Jeffrey Jensen (1996). ''Metalheads: Heavy Metal Music and Adolescent Alienation''</ref> == Etymológia == Pôvod pojmu ''heavy metal'' vo vzťahu k hudbe je neurčitý. Pomenovanie „''heavy metal''“ (''ťažký kov'') sa po celé stáročia používal v [[chémia|chémii]] a [[hutníctvo|hutníctve]]. V novodobej populárnej kultúre použil tento výraz ako jeden z prvých americký [[Beat generation|beatnik]] [[William S. Burroughs]] vo svojej novele ''Hebká mašinka'' (''The Soft Machine'', [[1962]]) a takisto vo svojej ďalšej knihe ''Nova Express'' ([[1964]]); ''heavy metal'' tu používa ako synonymum pre návykové drogy: „So svojimi nemocami a drogami vyvolávajúcimi orgazmus a so svojimi asexuálnymi, parazitickými formami života – národ heavymetalistov z Uránu obostretý chladným, modrým oparom vyparených bankoviek – a hmyzí ľudia z Minraudu so svojou metalovou muzikou.“ <ref>[[William S. Burroughs|Burroughs, William S]]. "[http://www.efn.org/~dredmond/PP3.html Nova Express] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070414232023/http://www.efn.org/~dredmond/PP3.html |date=2007-04-14 }}". New York: Grove Press, 1964. str. 112</ref> [[Ian Christe]], heavymetalový historik, opisuje význam jednotlivých slov v [[slang]]u [[hippies]]: slovom „heavy“ sa „popisovalo čokoľvek, čo malo silnú či opojnú atmosféru“, „metal“ označuje ťažké duševné rozpoloženie.<ref>Christe (2005), str. 22</ref> V slangu [[Beat generation|beatnikov]] sa výraz „''heavy''“ vo význame „''vážny''“ používal už nejakú dobu predtým a takisto aj vo vzťahu k „''tvrdej hudbe''“ (heavy music), čiže pomalšej, hlasitejšej variácii štandardného popu. Debutový album [[Iron Butterfly]], vydaný začiatkom roka 1968, niesol názov „Heavy“. Prvé zdokumentované použitie výrazu ''heavy metal'' sa objavilo toho istého roku v piesni „Born to Be Wild“ od [[Steppenwolf]], poukazujúc na motocykel:<ref>Walser (1993), str. 8</ref> „I like smoke and lightning/Heavy metal thunder/Racin' with the wind/And the feelin' that I'm under.” („Mám rád dym a blesk/burácanie ťažkého kovu/preteky s vetrom/a pocit, že podlieham“). Ďalšiu spornú hypotézu o pôvode heavy metalu priniesol v roku [[1995]] „Chas“ Chandler, bývalý manažér [[Jimi Hendrix]]'s Experience, v rozhovore pre reláciu „''Rock and Roll''“, ktorú vysielala televízna stanica PBS. Hovorí, že „''…heavy metal je pojem, ktorý má pôvod v článku [[New York Times]], ktorý sa týkal vystúpenia Jimiho Hendrixa''“ a tvrdí, že autor opisoval Jimiho Hendrixa „''…akoby počúval ťažký kov (heavy metal) padajúci z nebies''“. Ale hodnovernosť tohto tvrdenia je otázna. Prvé zdokumentované použitie výrazu „''heavy metal''“ ako označenia štýlu rockovej hudby sa objavilo v recenzii [[Mike Saunders|Mikea Saundersa]]. [[12. novembra]] [[1970]] v časopise ''[[Rolling Stone]]'' hodnotil album vydaný predošlého roku britskou kapelou [[Humble Pie]]: „Humble Pie svojím americkým debutom ''As Safe As Yesterday Is'' dokázali, že nuda môže mať mnoho podôb. Predviedli sa ako hlasitá, nemelodická, sračková rocková kapela, ťažkopádna ako ťažký kov (heavy metal), s hrmotnými a ohlušujúcim časťami, ktoré hovoria za všetko. Nemožno povedať, že by všetky piesne boli zlé…ale v podstate stoja za hovno.“ Ich album pomenovaný „Humble Pie“ charakterizoval ako „nič nové pod slnkom, len to isté heavymetalové hovno, o ktoré nik ani nezakopne.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Humble Pie: "Town and Country" (review)|autor=Saunders, Mike|vydavateľ=Rolling Stone|dátum vydania=1970-11-12|url=http://www.rollingstone.com/artists/humblepie/albums/album/158628/review/5944670/town_and_country|dátum prístupu=2007-12-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20071130055912/http://www.rollingstone.com/artists/humblepie/albums/album/158628/review/5944670/town_and_country|dátum archivácie=2007-11-30}}</ref> V recenzii albumu ''Kingdom Come'' od [[Sir Lord Baltimore]], ktorá bola publikovaná v máji 1971 v časopise ''Creem'', Saunders píše: „Zdá sa, že Sir Lord Baltimore majú naštudované všetky heavymetalové triky.“ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sir Lord Baltimore's "Kingdom Come" (review)|autor=Saunders, Mike|vydavateľ=Creem|dátum vydania=Máj 1971|url=http://www.creemmagazine.com/_site/BeatGoesOn/SirLordBaltimore/KingdomCome001.html|dátum prístupu=2007-03-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20070308145737/http://www.creemmagazine.com/_site/BeatGoesOn/SirLordBaltimore/KingdomCome001.html|dátum archivácie=2007-03-08}}</ref> Kritik časopisu ''Creem'' [[Lester Bangs]] je známy tým, že počiatkom 70. rokov spopularizoval výraz „heavy metal“, kedy recenzoval kapely ako Led Zeppelin a Black Sabbath.<ref>Weinstein (1991), str. 19</ref> V 70. rokoch určití kritici používali výraz ''heavy metal'' viac-menej automaticky v hanlivom zmysle. Roku 1979 popredný hudobný kritik [[John Rockwell]] z ''New York Times'' charakterizoval štýl, ktorý nazýval „heavy metal rock“ ako „brutálne agresívnu hudbu, ktorá sa zväčša hrá pre nadrogovaných ľudí“ <ref>Rockwell, John. ''New York Times'', [[4. február]] [[1979]], str. D22</ref> a v inom článku ako „rokenrol dovedený do krajnosti, obľúbený u bielych výrastkov.“ <ref>Rockwell, John. ''New York Times'', [[13. august]] [[1979]], str. C16</ref> Pojmy „heavy metal“ a „[[hard rock]]“ často označujú rovnaký typ muziky, predovšetkým keď sa hovorí o kapelách [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]], kedy sa tieto dva pojmy často vzájomne zamieňali.<ref>Du Noyer (2003), str. 96, 78</ref> Napríklad kniha ''Rolling Stone Encyclopedia of Rock & Roll'' z roku 1983 obsahuje takúto pasáž: „[[Aerosmith]], známy svojím agresívnym hardrockovým štýlom, založeným na bluese, patrili medzi najvýznamnejšie heavymetalové skupiny polovice sedemdesiatych rokov.“<ref>Pareles and Romanowski (1983), str. 4</ref> V dnešnej dobe by už asi sotva ktosi charakterizoval klasickú tvorbu Aerosmith, jasne odkazujúcu na tradičný [[rokenrol]], ako „heavy metal“. Dokonca aj niektoré kapely, ktoré stáli pri zrode tohto žánru, napr. Led Zeppelin a Deep Purple, nebývajú súčasnou metalovou komunitou považované za heavymetalové kapely. == História == === Korene: polovica 60. rokov === [[Súbor:Cream on Fanclub 1968.png|thumb|right|Cream v holandskej televíznej relácii Fanclub v roku 1968.]] [[Spojené štáty|Americké]] [[blues]] bolo veľmi obľúbené a malo veľký vplyv na prvých [[Spojené kráľovstvo|britských]] rockerov; kapely ako [[Rolling Stones]] a [[The Yardbirds]] nahrali [[coververzia|cover-verzie]] mnohých klasických bluesových skladieb, občas zrýchľujúc tempo a využívajúc [[elektrická gitara|elektrické gitary]] namiesto pôvodných [[Akustická gitara|akustických]] (podobné adaptácie blues a inej „''čiernej hudby''“ vytvorili základ pôvodného [[rock and roll]]u). Britské bluesovo orientované kapely (a nimi ovplyvnené americké kapely) pri svojich hudobných experimentoch vytvorili zvuk, ktorý sa neskoršie stal charakteristickým rysom heavy metalu: základom bol hlasitý, skreslený gitarový zvuk, postavený na silových akordoch.<ref name=vdqxbw /> Do širšieho povedomia dostali tento štýl v roku 1964 [[The Kinks]] svojou piesňou „You Really Got Me“.<ref>Weinstein (1991), str. 18; Walser (1993), str. 9</ref> K tomuto novému gitarovému zvuku významne prispela nová generácia zosilňovačov so [[spätná väzba|spätnou väzbou]].<ref>Wilkerson (2006), str. 19.</ref> Zatiaľ čo [[blues-rock]]ový štýl bicích bol jednoduchý, bicie v heavy metale boli mohutnejšie, komplexnejšie a hlasnejšie a k tomu sa pridával čoraz hlasitejší zvuk elektrickej gitary.<ref name=Walser10>Walser (1993), str. 10</ref> Speváci zmenili techniku spevu a boli čoraz závislejší na zosilňovaní zvuku; taktiež využívali nové štylistické a dramatické postupy. Súbežne s tým sa zvyšovala úroveň nahrávacej techniky, čím sa umožnil plnohodnotný záznam tejto tvrdej muziky. Spojením blues-rocku a psychedelického rocku sa vytvorila takmer celá pôvodná podstata heavy metalu.<ref>Weinstein (1991), str. 16</ref> Jednou z najvýznamnejších kapiel, ktoré definovali hranice žánru, bolo rockové trio [[Cream]]. Ich mohutný, hutný zvuk je kombináciou [[Eric Clapton|Claptonovej]] bluesovej gitary, silného [[Jack Bruce|Bruceovho]] hlasu a jeho dynamickej hry na basovú gitaru a [[džez]]om ovplyvnených rytmov bubeníka [[Ginger Baker|Gingera Bakera]].<ref>Charlton (2003), str. 232 – 33</ref> O ich prvých dvoch platniach, ''[[Fresh Cream]]'' (1966) a ''[[Disraeli Gears]]'' (1967), sa vraví, že významne ovplyvnili celý budúci žáner. Debutový album ''[[Are You Experienced]]'' (1967) od Jimi Hendrix Experience, mal takisto nemalý vplyv na metal. Hendrixovu gitarovú virtuozitu sa snažili napodobiť mnohí metaloví gitaristi; najúspešnejší šláger albumu, „Purple Haze“, sa neraz považuje za prvý heavymetalový hit.<ref name=vdqxbw /> === Počiatky: koniec 60. rokov a začiatok 70. rokov === {{Pozri aj|Tradičný heavy metal}} [[Súbor:John Kay of Steppenwolf (1970's).jpg|thumb|upright|right|John Kay z kapely [[Steppenwolf (hudobná skupina)|Steppenwolf]].]] Názory ohľadne toho, ktorá bola prvá heavymetalová kapela, sa rôznia. Väčšinou sa za prvé metalové kapely považujú buď [[Led Zeppelin]] alebo [[Black Sabbath]]; americkí glosátori sa väčšinou prikláňajú k Led Zeppelin, britskí komentátori preferujú Black Sabbath, niektorí však dávajú rovnakú zásluhu obom skupinám. Niektorí komentátori, poväčšine americkí, uvádzajú aj ďalšie skupiny ako [[Iron Butterfly]], [[Steppenwolf (hudobná skupina)|Steppenwolf]] či [[Blue Cheer]].<ref>Weinstein (2000), str. 14–15.</ref> V roku 1968 sa počal utvárať zvuk, ktorý sa neskoršie stal známy ako heavy metal. V januári toho roku sa na debutovom albume sanfranciskej kapely [[Blue Cheer]] s názvom ''Vincebus Eruptum'' objavila [[coververzia]] známeho hitu „Summertime Blues“ od [[Eddie Cochran|Eddieho Cochrana]]. Táto skladba je vo všeobecnosti považovaná za prvú heavymetalovú nahrávku.<ref>McCleary (2004), str. 240, 506.</ref> V tom mesiaci vyšiel taktiež album [[Steppenwolf (album)|Steppenwolf]] od [[Steppenwolf|rovnomennej kapely]], ktorý obsahoval aj pieseň „Born to Be Wild“, zmieňujúcu sa o „heavy metale“. V júli t. r. sa na svetlo sveta dostali ďalšie dve nahrávky, ktoré sa zapísali do dejín: „Think About It“ od The Yardbirds (B-strana ich posledného singlu), kde gitarista [[Jimmy Page]] uviedol metalový zvuk, neskoršie ohromne populárny; a horúci kandidát na prvý heavymetalový album vôbec: ''[[In-A-Gadda-Da-Vida]]'' od [[Iron Butterfly]] s rovnomennou 17-minútovou titulnou skladbou. V auguste t. r. [[The Beatles]] svojím singlom „Revolution“ vytvorili nový štandard pre skreslenie, používané pri najúspešnejších hitoch. [[Jeff Beck Group]], ktorých líder predtým zastával miesto gitaristu v The Yardbirds, vydali svoj debutový album v tom istom mesiaci: ''Truth'' obsahoval jedny z „najžeravejších, najostrejších, najpriamočiarejších humorných zvukov všetkých čias,“ čím pripravil pôdu pre novú generáciu metalových gitaristov.<ref>Gene Santoro, citovaný v Carson (2001), str. 86.</ref> V októbri debutovala živou nahrávkou Pageova nová kapela [[Led Zeppelin]]. V novembri kapela [[Love Sculpture]], kde bol gitaristom [[Dave Edmunds]], vydala album ''Blues Helping'', na ktorom predstavila hrmotavú, agresívnu verziu [[Aram Iľjič Chačaturjan|Chačaturjanovej]] piesne „Šabľový tanec“. Beatlesácky tzv. ''Biely album'', ktorý takisto vyšiel t. m., obsahoval „Helter Skelter“ – skladbu, ktorá sa stala jednou z najhlučnejších piesní vydanou takou významnou kapelou.<ref>Blake (1997), str. 143</ref> [[Súbor:Hindenburg_burning.jpg|left|thumb|Na obálke prvého albumu Led Zeppelin bol vyobrazený výbuch vzducholode [[Hindenburg (vzducholoď)|Hindenburg]] roku 1937.]] V januári 1969 Led Zeppelin vydali [[Led Zeppelin (album)|rovnomenný debutový album]], ktorý sa vzápätí umiestnil na 10. mieste v [[Billboard 200|albumovom rebríčku]] amerického hudobného týždenníka ''[[Billboard]]''. V júli sa konal Atlanta Pop Festival, kde vystupoval Zeppelin a taktiež rockové trio [[Grand Funk Railroad]] inšpirované skupinou Cream. Ďalšie Creamom inšpirované zoskupovanie – [[Leslie West]] – vydalo t. m. album ''Mountain'', obsahujúci tvrdé blues-rockové gitary a škrekľavé vokály. V auguste sa táto skupina – medzitým premenovaná na [[Mountain]] – zúčastnila na [[Woodstock Music and Art Fair|Woodstocku]], kde hrala vyše hodiny.<ref>Aj keď sa v súčasnosti skôr radí do žánru „hard rock“, ich oficiálny debutový album, ''Mountain Climbing'' (1970), sa umiestnil na 85. priečke v rebríčku „100 najlepších metalových albumov“, ktorý zostavil roku 1989 časopis ''Hit Parader''. ''Survival'' (1971) od Grand Funk Railroad sa umiestnil na 72. priečke (Walser [1993], str. 174).</ref> Debutový album Grand Funk Railroad s názvom ''[[On Time]]'' vyšiel takisto t. m. Na jeseň zaznamenal fenomenálny úspech ''[[Led Zeppelin II]]'' a singel „Whole Lotta Love“ sa dostal na 4. priečku v rebríčku populárnej hudby časopisu ''Billboard''. Metalová revolúcia sa práve začala. [[Súbor:LedZeppelinmontage.jpg|thumb|Led Zeppelin (v smere hodinových ručičiek: [[Jimmy Page]], [[John Bonham]], [[Robert Plant]], [[John Paul Jones]].]] Led Zeppelin definovali kľúčové prvky nového žánru. Prispeli k tomu Pageova značne skreslená gitarová hra a [[Robert Plant|Plantove]] dramatické, srdcervúce vokály.<ref>Charlton (2003), str. 239</ref> Pri konštituovaní žánru boli práve tak dôležité aj kapely, u ktorých bol väčšmi v obľube stabilnejší, „rýdzejší“ heavymetalový sound. S tohto pohľadu boli kľúčovými nahrávky od [[Black Sabbath]] (''[[Black Sabbath (album)|Black Sabbath]]'' a ''[[Paranoid]]'') a [[Deep Purple]] (''[[Deep Purple in Rock]]'').<ref name=Walser10 /> Black Sabbath vyvinuli mimoriadne tvrdý sound. Sčasti má na tom zásluhu pracovná nehoda, ktorá sa prihodila [[Tony Iommi|Tonymu Iommimu]] v roku 1966. Keďže nebol schopný normálnej hry, musel preladiť svoju gitaru, aby mu hra nespôsobovala takú bolesť a musel sa spoliehať na silové akordy, kvôli ich pomerne jednoduchému prstokladu.<ref>di Perna, Alan. „The History of Hard Rock: The 70's.” ''Guitar World''. Marec 2001.</ref> Deep Purple v prvých rokoch nemali vyhranený štýl, ale počnúc rokom 1969 sa kapela, vedená vokalistom [[Ian Gillan|Ianom Gillanom]] a gitaristom [[Ritchie Blackmore|Ritchiem Blackmorom]], začala uberať smerom k novovznikajúcemu heavymetalovému štýlu.<ref>Charlton (2003), str. 241</ref> V roku 1970 bodovali vo významných britských hitparádach Black Sabbath s piesňou „[[Paranoid (pieseň)|Paranoid]]“ a Deep Purple s „Black Night“. Taktiež tri ďalšie britské kapely vydali toho roku svoje debutové albumy, ktoré sa niesli v duchu heavy metalu: ''Very 'eavy… Very 'umble'' od [[Uriah Heep]], ''UFO 1'' od [[UFO (skupina)|UFO]] a ''Sacrifice'' od [[Black Widow]]. Aj keď ich štýl sa zvyčajne nepovažuje za heavy metal, [[Wishbone Ash]] zaviedli do praxe štýl dvoch gitár – rytmickej a sólovej, čím inšpirovali mnohé budúce metalové kapely. Okultná tematika a obrazotvornosť kapiel Black Sabbath, Uriah Heep a Black Widow mali taktiež podstatný vplyv; Led Zeppelin začali klásť dôraz na podobné prvky od svojho [[Led Zeppelin IV|štvrtého albumu]], vydaného roku 1971. [[Súbor:Black Sabbath (1970).jpg|vľavo|náhľad|180px|Pôvodná zostava [[Black Sabbath]] ([[1970]]).]] Na druhom brehu Atlantiku určovala kurz Grand Funk Railroad, „komerčne najúspešnejšia americká heavymetalová kapela od roku 1970 až do svojho rozpadu roku 1976 uviedla do praxe nový výraz, ktorý bol v sedemdesiatych rokoch synonymom úspechu: sústavné koncertovanie.“<ref>Pareles a Romanowski (1983), str. 225</ref> Ďalšími metalovými kapelami z USA boli [[Dust]] (prvá platňa 1971), [[Blue Öyster Cult]] ([[Blue Öyster Cult (album)|1972]]) a skupina [[Kiss (skupina)|Kiss]] ([[Kiss (album)|1974]]). V [[Nemecko|Nemecku]] debutovala v roku 1972 albumom ''[[Lonesome Crow]]'' kapela [[Scorpions]]. [[Ritchie Blackmore|Blackmore]], ktorého virtuozita sa prejavila na albume Deep Purple ''[[Machine Head (album)|Machine Head]]'' (1972), opustil skupinu v roku 1975 a založil kapelu [[Rainbow]]. Tieto kapely si získali priazeň publika neustálym koncertovaním a svojím stále sa zlepšujúcim šoumenstvom.<ref name=Walser10 /> Spornou otázkou zostáva, či tvorbu týchto a ďalších priekopníckych kapiel možno považovať vskutku za „heavy metal“, či proste len za „hard rock“. Tie, majúce bližšie k bluesovým koreňom či zakladajúce si na melodike v súčasnosti zväčša spadajú do druhej kategórie. Vynikajúcim príkladom sú [[AC/DC]], ktorí debutovali roku 1975 albumom ''High Voltage''. Encyklopédia ''Rolling Stone'' z roku 1983 píše o „austrálskej heavymetalovej kapele AC/DC…“<ref>Pareles a Romanowski (1983), str. 1</ref> Rockový historik Clinton Walker tvrdí, že „nazývať AC/DC heavymetalovou kapelou bolo nepresné v rokoch sedemdesiatych a nič sa na tom nezmenilo ani v súčasnosti…. Boli rokenrolovou kapelou, ktorá skrátka hrala tak tvrdo, ako sa to vyžadovalo v metale.“<ref>Walker (2001), str. 297</ref> Nejde tu len o otázku definícií, ale taktiež o to, že treba jasne rozlišovať medzi samotným štýlom a tým, k čomu sa hlásia fanúšikovia. Ian Christe píše, ako sa Ozzy Osbourne stal „hovorcom šialenosti rockových hviezd a získal bezvýhradnú oddanosť heavymetalových zatratencov.“<ref>Christe (2005), str. 69</ref> [[Súbor:Phil-Lynott Thin Lizzy.jpg|thumb|upright|right|[[Brian Robertson (gitarista)|Brian Robertson]], [[Phil Lynott]], [[Scott Gorham]] zo skupiny [[Thin Lizzy]] počas živého vystúpenia v rámci turné Bad Reputation, 24. novembra 1977.]] Britská kapela Judas Priest, debutujúca albumom ''Rocka Rolla'' v roku 1974, je po Black Sabbath ďalšou kapelou, ktorú treba brať do úvahy. Christe píše o tom, ako Black Sabbath <blockquote> „… ponúkli poslucháčom niečo viac než tri akordy a dobrú show – ale ich obecenstvo chcelo pátrať ďalej po zvukoch s podobným účinkom. V polovici 70. rokov bolo možné metalovú estetiku vystopovať ako bájnu beštiu v náladovej base a zložitých zdvojených gitarách Thin Lizzy, v javiskovej štylizácii Alice Coopera, v excelujúcej gitare a pompéznych vokáloch Queen a hrmotných stredovekých námetoch Rainbow. Potom ale, nasledujúc Sabbath, vyrazili z Birminghamu Judas Priest, aby tieto rozličné najsvetlejšie miesta hardrockovej zvukovej palety spojili a zosilnili. Po prvýkrát sa z heavy metalu stal žáner sám o sebe.“<ref>Christe (2005), str. 31 – 32</ref> </blockquote> Napriek tomu, že sa ani jeden album Judas Priest až do 80. rokov nedostal do rebríčka 40 najlepších albumov v USA, kapela býva pokladaná za nasledovníka sabbathovského heavy metalu. Používajúc dve gitary, prudké tempá a čistejší kovový zvuk pozbavený bluesových vplyvov, vytvorili štandard, ktorým sa riadilo nespočetné množstvo budúcich skupín.<ref>Walser (1993), str. 6</ref> Heavy metal síce získaval stále väčšiu popularitu, no kritici túto muziku nemali príliš v láske. Nepáčilo sa im síce, že heavy metal prevzal zo show biznisu rôzne obchodnícke triky (vizuálna stránka prejavu a pod.)<ref name=Walser11>Walser (1993), str. 11</ref>, no najväčšie námietky mali k bezmyšlienkovitosti hudobného a textového ponímania: v recenzii albumu Black Sabbath, ktorú napísal počiatkom 70. rokov popredný hudobný kritik [[Robert Christgau]], sa metal popisuje ako „pošmúrne a dekadentné…nedôvtipné, necudné ožobračovanie.“<ref>Christgau (1981), str. 49</ref> === Stredný prúd: koniec 70. rokov a začiatok 80. rokov === [[Súbor:Iron Maiden - bass and guitars 30nov2006.jpg|náhľad|vpravo|200px|[[Iron Maiden]] patrili medzi čelných predstaviteľov Novej vlny britského heavy metalu, inšpirovanej punk rockom.]] V polovici 70. rokov sa objavil [[punk rock]], ktorý sa vyvinul ako reakcia jednak na modernú meštiacku spoločnosť, jednak na rokenrol akoby vyrobený na montážnej linke (a teda i heavy metal) tých čias. Koncom 70. rokov predaj heavymetalových nahrávok prudko klesol, predovšetkým na úkor punku, [[disco|disca]] a komerčného rocku.<ref name=Walser11 /> Keďže významné vydavateľstvá sa orientovali na punk, množstvo novších britských heavymetalových kapiel nachádzalo inšpiráciu práve v agresivite, energickom zvuku, v nízkej zvukovej kvalite a v postoji „Urob si sám“. Undergroundové metalové kapely sa rozhodli vziať všetko do vlastných rúk a založiť nezávislé špecializované vydavateľstvá.<ref>Christe (2005), str. 44</ref> Ako sa hnutie šírilo, zavedené britské hudobné týždenníky ako ''Sounds'' a ''New Musical Express'' začali javiť záujem o metalové kapely. Geoff Burton, ktorý písal pre ''Sounds'', spopularizoval termín „[[Nová vlna britského heavy metalu|New Wave of British Heavy Metal]]“, ktorý sa obvykle skracoval do akronymu NWOBHM.<ref>Christe (2005), str. 45</ref> Kapely NWOBHM [[Iron Maiden]], [[Motörhead]], [[Saxon]], [[Diamond Head]] a [[Def Leppard]] dali heavy metalu nový dych. Nasledujúc príklad Judas Priest zhutnili zvuk, obmedzili bluesové vplyvy a potrpeli si väčšmi na rýchle tempá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Judas Priest"|autor=Erlewine, Stephen Thomas a Greg Prato|vydavateľ=All Music Guide|date=|url=http://www.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&searchlink=JUDAS|PRIEST&sql=11:kifrxqe5ldse~T1|dátum prístupu=2007-04-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Genre—New Wave of British Heavy Metal|author=|vydavateľ=All Music Guide|date=|url=http://www.allmusic.com/explore/style/new-wave-of-british-heavy-metal-d7760|dátum prístupu=2007-03-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20101017194613/http://www.allmusic.com/explore/style/new-wave-of-british-heavy-metal-d7760|dátum archivácie=2010-10-17}}</ref> V roku 1980 sa albumy Iron Maiden, Motörhead a Saxon dostali do prvej desiatky najlepších britských albumov, čím NWOBHM prenikla do stredného prúdu. O rok neskôr sa Motörhead stali prvou kapelou z onoho hnutia, ktorá sa s albumom ''[[No Sleep 'til Hammersmith]]'' dostala na vrchol britských rebríčkov. Ďalšie kapely NWOBHM, napr. Diamond Head a [[Venom]], mali taktiež nemalú zásluhu na vývoji metalu, i keď nedosiahli taký komerčný úspech.<ref>Weinstein (1991), str. 44</ref> Prvá generácia metalových kapiel sa pomaly vytrácala zo scény. Deep Purple sa rozpadli zanedlho po tom, čo Blackmore v roku 1975 opustil kapelu a Led Zeppelin skončili v roku 1980. [[Los Angeles|Losangeleskí]] [[Van Halen]], ktorí predskakovali na koncerte Black Sabbath, strhávali pozornosť na úkor starnúcich muzikantov.<ref>Christe (2005), str. 37</ref> [[Eddie Van Halen]] sa stal jedným z najoslnivejších metalových virtuózov onoho obdobia. Podľa Christeho „jeho technika hry na gitaru bola dokonalá a parádne sóla ako ‚[[Eruption (skladba)|Eruption]]‘ vyniesli heavymetalovú gitaru na úplný vrchol“.<ref>Christe (2005), str. 62</ref> Medzi povestných virtuózov sa zaradili tiež muzikanti [[Randy Rhoads]] a [[Yngwie Malmsteen]], ktorých mená sa spájajú so štýlom v súčasnosti známom ako „neoklasický metal“. Na čele interpretov inšpirovaných vážnou hudbou boli Blackmore a člen Scorpions [[Uli Jon Roth]]. Táto nová generácia mala v obľube používanie klasicistických gitár s nylonovými strunami – činil tak napríklad Rhoads v piesni „Dee“ na nahrávke ''[[Blizzard of Ozz]]'' (1980), debutovom albume bývalého speváka Black Sabbath [[Ozzy Osbourne|Ozzyho Osbourna]]. V druhej polovici 70. rokov sa metalová scéna, povzbudená úspechom Van Halenovcov, počala rozvíjať v južnej Kalifornii, predovšetkým v oblasti Los Angeles. V kluboch na Sunset Strip v Los Angeles majú korene kapely ako [[Quiet Riot]], [[Ratt]], [[Mötley Crüe]] a [[W.A.S.P.]], ktoré sa nechali inšpirovať tradičným heavy metalom počiatku 70. rokov<ref>Rivadavia, Eduardo. "[http://www.allmusic.com/artist/quiet-riot-p5209 Quiet Riot]". All Music Guide. Prístup: [[25. marec|25. marca]], [[2007]]; Neely, Kim "[http://www.rollingstone.com/artists/ratt/albums/album/211449/review/5946112/detonator Ratt] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071002050205/http://www.rollingstone.com/artists/ratt/albums/album/211449/review/5946112/detonator |date=2007-10-02 }}". Rolling Stone. Prístup: [[3. apríl]]a [[2007]]; Barry Weber & Greg Prato. "[http://www.allmusic.com/artist/mtley-cre-p4964 Mötley Crüe]". All Music Guide. Prístup: [[3. apríl]]a [[2007]]; Dolas, Yiannis. "[http://www.rockpages.gr/interviews/wasp2004-en.htm Blackie Lawless Interview] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080501142629/http://www.rockpages.gr/interviews/wasp2004-en.htm |date=2008-05-01 }}" Rockpages. Prístup: [[3. apríl]]a [[2007]]</ref> a od [[glam rock|glamrockových]] zoskupení typu [[Alice Cooper]] a Kiss si vypožičali divadelné prvky (a občas aj obľubu líčenia).<ref>Christe (2005), str. 68 – 69</ref> Glam metal sa vyznačuje [[Hedonizmus|hedonistickými]] textami a živelným správaním. Po hudobnej stránke ho charakterizujú rýchle gitarové sóla, hymnické refrény a melodickosť viac-menej inšpirovaná popom. Glammetalové hnutie sa, spolu s kapelami typu Twisted Sister, stalo hlavnou silou v metale a rockovej hudbe ako takej. Po úspechu NWOBHM a po prelomovom albume Judas Priest ''[[British Steel]]'' (1980) sa na počiatku 80. rokov heavy metal stával stále obľúbenejší. Prítomnosť na [[Music Television|MTV]] mala obrovský vplyv na propagáciu hudobných skupín a v mnohých prípadoch pomohla znásobiť predaj nahrávok.<ref>Christe (2005), str. 91</ref> Videoklipy Def Leppard k albumu ''Pyromania'' (1983) urobili z kapely hviezdy prvej kategórie a Quiet Riot sa stali prvou tamojšou heavymetalovou kapelou, ktorej sa podarilo dostať na vrchol rebríčka ''Billboard'' s piesňou ''Metal Health'' (1983). Nemenej dôležitým pri rozširovaní poslucháčskej základne sa ukázal „US Festival“ konaný v Kalifornii v roku 1983. Na tomto trojdňovom festivale bol jeden deň venovaný čisto len heavymetalovému žánru, ktorý tu zastupovali Ozzy Osbourne, Van Halen, Scorpions, Mötley Crüe, Judas Priest a iní, a ktorému sa podarilo pritiahnuť najväčšiu pozornosť publika.<ref>Weinstein (1991), str. 45</ref> Medzi rokmi 1983 a 1984 vzrástla predajnosť heavymetalových nahrávok z 8 na 20 percent všetkých nahrávok predaných v USA.<ref>Walser (1993), str. 12</ref> Viacero popredných odborných časopisov zasvätených žánru začalo svoju činnosť. Patrili k nim napríklad ''[[Kerrang!]]'' (založený 1981) a ''[[Metal Hammer]]'' (1984). V roku 1985 ''Billboard'' vyhlásil, že „metal rozšíril svoju divácku základňu. Metalová muzika už nie je výhradnou doménou výrastkov mužského pohlavia. Metalové poslucháčstvo sa rozšírilo o starších (vysokoškolákov), mladších (mladších žiakov) a ženy.“<ref>Walser (1993), str. 12 – 13, 182, 35</ref> V polovici 80. rokov mal najväčšie zastúpenie v rebríčkoch, hudobných televíziách a na koncertných šnúrach glam metal. K hlavným predstaviteľom patria skupiny [[Warrant]] z L.A., skupiny z východného pobrežia ako [[Poison]], [[Cinderella]], či nemenej obľúbené kapely Mötley Crüe a Ratt. Štylistickú medzeru medzi hard rockom a glam metalom zaplnila skupina [[Bon Jovi]] z New Jersey, ktorá dosiahla nesmiernu popularitu vďaka svojmu tretiemu albumu ''[[Slippery When Wet]]'' (1986). V roku 1987 začala MTV vysielať reláciu ''Headbanger's Ball'', zasvätenú výlučne heavymetalovým videoklipom. Metalová komunita sa rozdelila na dva hlavné tábory, na priaznivcov komerčného zvuku a na prívržencov undergroundu pohŕdajúcich populárnym štýlom, ktorému nadávali „lite metal“ alebo „hair metal.“<ref>Walser (1993), str. 14; Christe (2005), str. 181</ref> Skupine [[Guns N’ Roses]] sa podarilo získať pozornosť fanúšikov rôznych štýlov. Na rozdiel od glammetalových kapiel tej doby boli oveľa surovejší a jedovatejší. Po nesmiernom úspechu ich debutovej platne ''[[Appetite for Destruction]]'' (1987) „sa skupina Guns N’ Roses stala cieľom, na ktorý sa zameral všetok ďalší metal počas nasledujúcej dekády.“<ref>Christe (2005), str. 176 – 177</ref> Rok nato sa z tej istej losangelskej hardrockovej klubovej scény vynorila kapela [[Jane's Addiction]] s debutom ''Nothing's Shocking''. Časopis ''Rolling Stone'' vyhlásil, že „Jane's Addiction sú právoplatným dedičom odkazu Led Zeppelin, keďže im dosiaľ žiadna kapela nebola taká verná.“<ref>{{cite web|title=Jane's Addiction: ''Nothing's Shocking''|author=Steve Pond|publisher=''Rolling Stone''|date=1988-10-20|url=http://www.rollingstone.com/artists/janesaddiction/albums/album/119704/review/5942383/nothings_shocking|accessdate=2007-05-01|archiveurl=https://web.archive.org/web/20071002080218/http://www.rollingstone.com/artists/janesaddiction/albums/album/119704/review/5942383/nothings_shocking|archivedate=2007-10-02}}</ref> Bola jednou z prvých kapiel spájaných z „[[alternatívny metal|alternatívnym metalom]]“, ktorý sa dostal do popredia počas 90. rokov. Popularitu glam metalu medzičasom udržiavali nové kapely ako newyorskí Winger alebo Skid Row z New Jersey.<ref name="Covach"/> === Metal v umeleckom podzemí: od 80. rokov === Počas 80. rokov sa vyvinulo množstvo [[Zoznam štýlov heavy metalu|heavymetalových štýlov]] mimo komerčného stredného prúdu.<ref>Weinstein (1991), str. 21</ref> Mapovaniu spletitého sveta undergroundového metalu sa venovalo viacero ľudí, v prvom rade editori hudobného serveru Allmusic a taktiež kritik Garry Sharpe-Young. V Sharpe-Youngovej niekoľkozväzkovej encyklopédii je metal rozdelený do piatich hlavných kategórií: [[thrash metal]], [[death metal]], [[black metal]], [[power metal]], plus spríbuznené štýly [[doom metal|doom]] a [[gothic metal]]. ==== Thrash metal ==== {{Hlavný článok|Thrash metal}} [[Súbor:Slayer,_The_Fields_of_Rock,_2007.jpg|thumb|left|Slayer patrili medzi najosobitejšie, najvplyvnejšie a najextrémnejšie thrashmetalové kapely 80. rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.allmusic.com/artist/slayer-mn0000022124/biography|titul=Slayer biography|priezvisko=Huey|meno=Steve|dátum prístupu=2016-03-20|vydavateľ=Allmusic}}</ref>]] Thrash metal sa zrodil počiatkom 80. rokov. Podobne ako jeho najbližší príbuzný – [[speed metal]] – taktiež thrash vykazuje veľký vplyv [[hardcore punk|hardcoreu]] a Novej vlny britského heavy metalu.<ref name="GTM">[http://www.allmusic.com/explore/style/d373 "Genre—Thrash Metal"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120402095522/http://www.allmusic.com/explore/style/d373 |date=2012-04-02 }}. All Music Guide. Prístup: 3. marca 2007.</ref> Najvýznamnejšia scéna v Spojených štátoch, odkiaľ thrash pochádza, sa nachádzala v oblasti sanfranciského zálivu (konkrétne [[Bay Area]]). Thrashové kapely vyvinuli nový sound, ktorý sa vyznačoval väčšou rýchlosťou a agresivitou v porovnaní s pôvodným heavy metalom i v porovnaní s jeho nasledovníkom – glam metalom.<ref name="GTM"/> Väčšinou sa tu prelínajú nízke gitarové riffy s hlavnou shredovou gitarou. Texty poväčšine rozoberajú [[Nihilizmus|nihilistický]] náhľad na svet, alebo sa zaoberajú spoločenskými problémami, využívajúc pri tom drsný, neslušný jazyk. Charakterizovali ho slovnými spojeniami ako „skazená mestská muzika“ či „belošský bratanec rapu“.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 26</ref> Thrash spopularizovala tzv. „Veľká thrashová štvorka“: [[Anthrax]], [[Megadeth]], [[Metallica]] a [[Slayer]].<ref>Walser (1993), str.14</ref> [[Kreator]], [[Sodom]] a [[Destruction]], tri nemecké kapely, najväčšmi prispeli k tomu, že sa tento štýl dostal do Európy. Nemenej dôležité boli taktiež kapely Testament zo San Francisca, Exodus z New Jersey a brazílska [[Sepultura]]. Aj keď thrash pochádza z undergroundu (a v prvých desiatich rokoch bol viac-menej len undergroundovým fenoménom), niektorým skupinám sa podarilo získať aj komerčné publikum. Metallice sa v roku 1986 podarilo dostať medzi 40 najlepších albumov v hitparáde ''Billboard'' s albumom ''[[Master of Puppets]]'' a dva roky nato s albumom ''[[…And Justice for All (album)|…And Justice for All]]'' dobyli šieste miesto; albumy kapiel Megadeth a Anthrax mali tiež albumy na vrchole rebríčka.<ref>[https://web.archive.org/web/20070929225341/http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Albums&model.vnuArtistId=5199&model.vnuAlbumId=758988 "Metallica—Artist Chart History"]; [https://web.archive.org/web/20070929144156/http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Albums&model.vnuArtistId=5179&model.vnuAlbumId=933608 "Megadeth—Artist Chart History"]; [https://web.archive.org/web/20070929204614/http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Albums&model.vnuArtistId=3982&model.vnuAlbumId=728383 "Anthrax—Artist Chart History"]. Billboard.com. Prístup:o [[7. apríl]]a [[2007]].</ref> Slayer si síce nevydobyli takú popularitu ako zvyšok Veľkej štvorky, no napriek tomu vydali jeden zo smerodajných albumov žánru: časopis ''[[Kerrang!]]'' označil album ''[[Reign in Blood]]'' (1986) za „najtvrdší album všetkých čias.“<ref name="Lostprophets scoop rock honours">{{cite web| title = Lostprophets scoop rock honours | publisher = BBC News | date = 25-08-2006| url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/5282780.stm| accessdate = 10-01-2007}}</ref> O dve desaťročia neskôr ho zas magazín ''Metal Hammer'' vyhlásil za najlepší album za posledných dvadsať rokov.<ref name="Golden Gods Awards Winners">{{cite web| title = Golden Gods Awards Winners| publisher = Metal Hammer| date = 13-06-2006| url = http://www.metalhammer.co.uk/news/article/?id=44410| accessdate = 10-01-2007}}</ref> Slayer si získal, na svoju škodu, poslucháčstvo z radov krajne pravicových skinheadov, keďže vo svojich textoch sa zaoberá násilím a nacizmom.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 30; O'Neil (2001), str. 164</ref> Začiatkom 90. rokov thrash dosiahol nevídaný úspech, čím dal novú tvár komerčnému metalu.<ref>Walser (1993), str. 15</ref> „Čierny album“ od Metallicy sa umiestnil na prvom mieste v rebríčku ''Billboard'', ''[[Countdown to Extinction]]'' od Megadeth (1992) na druhom, Anthrax a Slayer sa dostali do prvej desiatky a albumy lokálnych kapiel ako Testament a Sepultura sa dostali do prvej stovky. ==== Death metal ==== {{Hlavný článok|Death metal}} [[Súbor:Chuck Schuldiner.jpg|náhľad|120px|vľavo|[[Chuck Schuldiner]] z kapely [[Death]], „všeobecne považovaný za otca death metalu“<ref>Rivadavia, Eduardo. [http://wc09.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=11:3iftxqe5ld6e~T1 "Death—Biography"]. All Music Guide. Prístup: [[23. november|23. novembra]] [[2007]].</ref>]] Thrash sa zanedlho začal vyvíjať a vyčlenili sa z neho extrémnejšie metalové štýly. Ako tvrdí MTV News, „muzika kapely Slayer bola priamo zodpovedná za vzostup death metalu“.<ref>[http://www.mtv.com/bands/m/metal/greatest_metal_bands/071406/index7.jhtml The Greatest Metal Bands of All Time—Slayer] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060718224746/http://www.mtv.com/bands/m/metal/greatest_metal_bands/071406/index7.jhtml |date=2006-07-18 }}. MTVNews.com. Prístup: [[27. február]]a [[2008]].</ref> Venom, kapela z [[Nová vlna britského heavy metalu|NWOBHM]], mala taktiež zásluhu na rozvoji štýlu. Rúhanie sa a satanizmus, prvky uplatňované u podobných kapiel, si našli miesto takisto v severoamerických i európskych deathmetalových kapelách. K prvotným skupinám štýlu patria floridskí [[Death]] a kalifornskí [[Possessed]]. Vraví sa, že označenie „death metal“ pochádza od týchto kapiel; Possessed vydali roku 1984 demo ''Death Metal'' a na ich debutovom albume ''Seven Churches'' (1985) sa objavila skladba s názvom „Death Metal“. Death metal zužitkoval rýchlosť a agresivitu thrashu i hardcoreu, k tomu pridal texty inšpirované nízkorozpočtovými hororovými filmami „zetkovej“ kategórie a [[satanizmus|satanizmom]].<ref name="LOC27">Moynihan, Søderlind (1998), str. 27</ref> Spev sa vyznačuje ponurosťou, hrdelnosťou a hlbokým škriekaním, „smrteľným škripotom“<ref name="VS">Van Schaik, Mark. [http://www.emptywords.org/SK04-2000.htm "Extreme Metal Drumming"] ''Slagwerkkrant'', Marec/Apríl 2000. Prístup: [[15. november|15. novembra]] [[2007]].</ref> a inými nezvyčajnými technikami.<ref name="Genre—Death Metal/Black Metal">"[http://www.allmusic.com/explore/style/death-metal-d384 Genre—Death Metal/Black Metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111213121810/http://www.allmusic.com/explore/style/death-metal-d384 |date=2011-12-13 }}". [[Allmusic]]. Prístup: [[27. február]]a [[2007]].</ref> Hlboký, agresívny vokálny štýl dopĺňajú podladené, mimoriadne skreslené gitary<ref name="LOC27"/><ref name="VS"/>, neuveriteľne rýchle bicie (obyčajne dvojpedálové) a mohutná „zvuková stena“ vytvorená z blast beatov. Príznačné sú takisto frekventované zmeny tempa a taktu a [[synkopa]]. Death metal, podobne ako thrash, odmieta vyumelkovanosť pôvodných metalových štýlov a namiesto toho si potrpí na všedný štýl odievania: roztrhané džínsy a tuctové kožené bundy.<ref name="MS28">Moynihan, Søderlind (1998), str. 28</ref> Jednou z mála výnimiek je Glen Benton z kapely [[Deicide]], ktorý máva pri vystúpeniach obrátený kríž na čele a nosieva brnenie. [[Morbid Angel]] si prisvojili neofašistickú symboliku.<ref name="MS28"/> Tieto dve kapely, spolu s Death a [[Obituary]], patria medzi najvýznamnejšie skupiny na hlavnej deathmetalovej scéne, ktorá povstala na Floride v polovici 80. rokov. V Spojenom kráľovstve sa z [[anarcho-punk]]ového hnutia vyčlenil podobný štýl zvaný [[grindcore]], zastupovaný skupinami ako [[Napalm Death]] a [[Extreme Noise Terror]].<ref name="LOC27"/> Počala sa taktiež rozvíjať rozsiahla škandinávska deathmetalová scéna, reprezentovaná kapelami [[Entombed]] a [[Dismember]]. Popri tom sa zrodil [[Melodic death metal|melodický death metal]], kde medzi čelných predstaviteľov patria Švédi [[In Flames]] a [[Dark Tranquillity]] a Fíni [[Children of Bodom]] a [[Kalmah]]. ==== Black metal ==== {{Hlavný článok|Black metal}} Prvá vlna black metalu sa objavila v prvej polovici 80. rokov, kedy začali tento štýl hrať kapely ako Venom (Veľká Británia), [[Mercyful Fate]] (Dánsko), Hellhammer a [[Celtic Frost]] (Švajčiarsko) a [[Bathory (hudobná skupina)|Bathory]] (Švédsko). Koncom 80. rokov stáli na čele druhej vlny skupiny ako [[Mayhem (Nórsko)|Mayhem]], [[Burzum]] a [[Emperor (Nórsko)|Emperor]].<ref>Christe (2005), str. 281</ref> Pre black metal je síce špecifická rôznorodosť štýlu a kvality prevedenia, no napriek tomu má väčšina kapiel niekoľko spoločných čŕt: škrekľavé a vrčavé vokály, veľmi skreslené gitary využívajúce tremolovanie (tremolo picking), „temnú atmosféru“<ref name="Genre—Death Metal/Black Metal"/> a zámerne nekvalitný zvuk s okolitými zvukmi a šumami.<ref name="Jurek">Jurek, Thom. [http://wm06.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:jxfwxq8rldfe "Striborg: ''Nefaria''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. All Music Guide. Prístup: 15. novembra 2007</ref> Napriek tomu, že tematika satanizmu má v black metale najväčšie zastúpenie, mnohé kapely sa nechali inšpirovať taktiež starovekým [[pohanstvo]]m, čím podporovali návrat k predkresťanským hodnotám.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 212</ref> Mnohé blackmetalové skupiny takisto „experimentujú s prvkami všetkých mysliteľných foriem metalu, folku, elektroniky a avantgardy.“<ref name="VS"/> Bubeník Fenriz zo skupiny [[Darkthrone]] vysvetľuje, že „je to o produkcii, textoch, o tom ako sa obliekajú a o záväzku urobiť odporný, surový, ponurý materiál. Nespájal ich spoločný sound.“<ref name="Campion">Campion, Chris. [http://observer.guardian.co.uk/omm/story/0,,1415240,00.html#article_continue "In the Face of Death"]. ''The Observer'' (UK), [[20. február]]a [[2005]]. Prístup: [[4. apríl]]a [[2007]].</ref> [[Súbor:Varg Vikernes.jpg|thumb|[[Varg Vikernes]] zo skupiny Burzum bol v roku 1994 usvedčený z vraždy Euronyma.]] Predovšetkým medzi škandinávskymi skupinami ako Mayhem či [[Immortal]] začal byť v 90. rokoch populárny tzv. „corpse paint“, čiže „mŕtvolné líčenie“, kedy sa členovia skupiny líčili ako mŕtvoly, lebky či duchovia. Bathory položili základ pre viking a folk metal a vďaka Immortal si väčšiu pozornosť získali blast beaty. Na začiatku 90. rokov mali blackmetaloví vandali v Nórsku na svedomí značné násilnosti.<ref>Christe (2003), str. 284 – 285</ref> Členovia skupín Mayhem a Burzum boli zakladateľmi spolku ''Inner Circle'', ktorý je zodpovedný za vypálenie množstva drevených nórskych kostolíkov. Narastajúci záujem o death metal spôsobil, že black metal si začal získavať podporu škandinávskeho metalového undergroundu, ponajprv v Nórsku, i napriek odmietavým postojom zo strany samotných blackmetalistov.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 31 – 32</ref> Spevák skupiny [[Gorgoroth]] Gaahl vraví: „black metal sa nikdy nepokúšal získať fanúšikov…. Mali sme spoločného nepriateľa, a to kresťanstvo, socializmus, a vlastne čokoľvek spoločné s demokraciou.“<ref name="Campion"/> Asi od roku 1992 sa postupne začínali vytvárať blackmetalové scény i v krajinách mimo Škandinávie, napr. v Nemecku, Francúzsku či Poľsku.<ref>Moynihan, Søderlind (1998), str. 271, 321, 326</ref> Násilie tejto scény zasiahlo svoje vlastné základy skoro ráno 10. augusta 1993, kedy zakladateľa skupiny Mayhem [[Øystein Aarseth|Euronymousa]] ubodal na smrť [[Varg Vikernes]] zo skupiny Burzum (pre Mayhem však nahrával basovú linku pre debutový album). Tento prípad si získal značnú pozornosť médií.<ref name="Campion"/> V polovici 90. rokov, kedy mnohí ľudia zo scény začali pociťovať stagnáciu žánru,<ref>Vikernes, Varg. "[http://www.burzum.org/eng/library/a_burzum_story06.shtml A Burzum Story: Part VI—The Music]". Burzum.org, July 2005; "[http://www.anus.com/metal/about/metal/black_metal_death.html Is Black Metal Dead?] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070310215756/http://www.anus.com/metal/about/metal/black_metal_death.html |date=2007-03-10 }}". ''Dark Legions Archive''. Prístup: [[4. apríl]]a [[2007]].</ref> niektoré prominentné kapely ako Burzum či Beherit začali začleňovať do svojej tvorby prvky ambientu či symfonického metalu ([[Tiamat]], Samael).<ref>[http://www.allmusic.com/explore/style/symphonic-black-metal-d11957 Genre—Symphonic Black Metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111231161055/http://allmusic.com/explore/style/symphonic-black-metal-d11957 |date=2011-12-31 }}. All Music Guide. Prístup: [[9. apríl]]a [[2007]].</ref> Nórska skupina [[Dimmu Borgir]] priblížila koncom 90. rokov black metal bližšie k strednému prúdu populárnej hudby.<ref>Tepedelen, Adam. [http://www.rollingstone.com/artists/dimmuborgir/articles/story/5935933/dimmu_borgirs_death_cult "Dimmu Borgir's 'Death Cult'"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071031005254/http://www.rollingstone.com/artists/dimmuborgir/articles/story/5935933/dimmu_borgirs_death_cult |date=2007-10-31 }}. ''Rolling Stone'', [[7. november|7. novembra]] [[2003]]. Prístup: [[10. september|10. septembra]] [[2007]].</ref> Zásluhu na spopularizovaní žánru majú taktiež Angličania [[Cradle of Filth]], časopisom ''[[Metal Hammer]]'' vyhlásení za najúspešnejšiu metalovú kapelu od doby Iron Maiden.<ref>Bennett, J. [http://www.decibelmagazine.com/features/jun2007/dimmuborgir.aspx "Dimmu Borgir"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070515040459/http://www.decibelmagazine.com/features/jun2007/dimmuborgir.aspx |date=2007-05-15 }}. ''Decibel'', June 2007. Prístup: [[10. september|10. septembra]] [[2007]].</ref> V súčasnosti patria medzi miláčikov kritiky švédski tradicionalisti [[Watain]],<ref>Begrand, Adrien. [http://www.popmatters.com/pm/music/reviews/42007/watain-sworn-to-the-dark/ "Watain: ''Sworn to the Dark''"]. ''PopMatters'', [[19. jún]], [[2007]]; Harris, Chris, and Jon Wiederhorn. [http://www.mtv.com/news/articles/1550858/20070125/shadows_fall.jhtml "Metal File: Watain, Shadows Fall, Furze & More News That Rules"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080412144421/http://www.mtv.com/news/articles/1550858/20070125/shadows_fall.jhtml |date=2008-04-12 }}. MTV.com, [[26. január]], [[2007]]. Prístup: [[10. september|10. septembra]], [[2007]].</ref> francúzski experimentátori [[Deathspell Omega]],<ref>Freeman, Phil. [http://www.villagevoice.com/music/0736,freeman,77696,22.html "Deathspell Omega's ''Fas—Ite, Maledicti, In Ignem Aeternum''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. ''Village Voice'', [[4. september|4. septembra]] [[2007]]; Jurek, Thom. [http://wm05.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:fnfixzt5ldde "Deathspell Omega: ''Fas—Ite, Maledicti, In Ignem Aeternum''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. All Music Guide. Prístup: [[10. september|10. septembra]] [[2007]]</ref> a americký one-man-band [[Xasthur]].<ref>Stosuy, Brandon. [https://web.archive.org/web/20071024132507/http://www.pitchforkmedia.com/article/record_review/38838-subliminal-genocide "Xasthur: ''Subliminal Genocide''"]. ''Pitchfork'', [[10. október|10. októbra]] [[2006]]; Rivadavia, Eduardo. [http://wm05.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:acfwxqedldae "Xasthur: ''Subliminal Genocide''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. All Music Guide. Prístup: [[10. september|10. septembra]], [[2007]]</ref> ==== Power metal ==== {{Hlavný článok|Power metal}} [[Súbor:Hammerfall group.jpg|vľavo|náhľad|160px|[[HammerFall]] po absolvovaní koncertu v talianskom Miláne roku 2005.]] Powermetalová scéna vznikla v 90. rokoch na protest proti príkrosti death a black metalu.<ref name="Genre - Power Metal">"[http://www.allmusic.com/explore/style/d11959 Genre - Power Metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111229033524/http://www.allmusic.com/explore/style/d11959 |date=2011-12-29 }}". [[All Music Guide]]. Prístup: [[20. marec|20. marca]] [[2007]].</ref> Napriek tomu, že v Severnej Amerike sa power metal držal viac-menej v undergrounde, v Európe, Japonsku a v Južnej Amerike sa tešil obrovskej obľube. V power metale stojí na prvom mieste vzletná, epická melodika a tematika, ktorá „apeluje na poslucháčov zmysel pre udatnosť a krásu.“<ref>Christe (2005), str. 381</ref> Základy tohto soundu položila v polovici 80. rokov nemecká skupina [[Helloween]], ktorá skĺbila power riffy, melodiku, vysoký, „čistý“ spev kapiel ako Judas Priest a Iron Maiden s rýchlosťou a energiou thrashu, „vytvoriac tak zvuk, ktorý dnes poznáme pod menom power metal.“<ref>"[http://www.allmusic.com/artist/helloween-p4471 Helloween - Biography]". [[All Music Guide]]. Prístup: [[8. apríl]]a [[2007]].</ref> V USA patrili medzi priekopníkov štýlu newyorské skupiny [[Manowar]] a [[Virgin Steele]]. Fošňa ''Rising Force'' od [[Yngwie Malmsteen|Yngwieho Malmsteena]] mala nemalú zásluhu na spopularizovaní pekelne rýchleho gitarového štýlu, známeho ako „shredding“, a jeho pričinením sa tiež ujal metal s prvkami vážnej hudby. Tieto zdokonalenia mali veľký vplyv na power metal. Sound tradičnejších powermetalistov, ako sú [[HammerFall]] zo Švédska, [[DragonForce]] z Anglicka a [[Iced Earth]] z Floridy, je spätý s klasickým štýlom [[Nová vlna britského heavy metalu|NWOBHM]].<ref>See, e.g., Reesman, Bryan. [http://wc02.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:gbfpxquhld0e "HammerFall: ''Glory to the Brave''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. Allmusic; Henderson, Alex. [http://wc02.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=10:wnfrxquald6e "DragonForce: ''Sonic Firestorm''"]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. Allmusic. Prístup: [[11. november|11. novembra]] [[2007]]</ref> Mnohé powermetalové skupiny používajú klávesistov, niekedy tiež spolupracujú so symfonickými orchestrami či opernými spevákmi a speváčkami, čím dodávajú tejto hudbe [[Power metal#Symfonický power metal|„symfonický“ ráz]]. K takýmto kapelám patria [[Kamelot (metalová skupina)|Kamelot]] z Floridy, [[Nightwish]] z Fínska, [[Rhapsody of Fire]] z Talianska a Catharsis z Ruska. Power metal má silnú divácku základňu jednak v Japonsku, jednak v Južnej Amerike, kde sa tešia popularite skupiny ako Angra z Brazílie či Rata Blanca z Argentíny. Blízkym príbuzným power metalu je [[progresívny metal]], ktorý si osvojil komplexný kompozičný prístup skupín ako [[Rush (skupina)|Rush]] alebo [[King Crimson]]. Priekopníkmi tohto štýlu sú americké kapely Queensrÿche, Fates Warning a [[Dream Theater]]. K predstaviteľom fúzie power a prog-metalu patria Symphony X z New Jersey, ktorých gitarista Michael Romeo je jedným z najuznávanejších shred gitaristov poslednej doby.<ref name="Genre - Progressive Metal">"[http://www.allmusic.com/explore/style/progressive-metal-d2952 Genre - Progressive Metal]". [[All Music Guide]]. Prístup: [[20. marec|20. marca]], [[2007]].</ref> ==== Doom a gothic metal ==== {{Hlavný článok|Doom metal|Gotický metal}} Ako pomaly sa pohybujúci protiklad typického heavy metalu sa v polovici 80. rokov zrodila nová metalová odnož – doom metal – udržovaná nažive kapelami ako Saint Vitus, The Obsessed, Trouble či [[Candlemass]]. Po hudobnej i textovej stránke vychádza prevažne z ranej tvorby Black Sabbath<ref>Christe (2005), str. 354</ref> a ich súčasníkov [[Blue Cheer]], Pentagram a Black Widow.<ref name="DoomM">"[http://www.doom-metal.com/history.html The History of Doom metal] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100829042657/http://www.doom-metal.com/history.html |date=2010-08-29 }}". doom-metal.com. Prístup: [[21. marec|21. marca]] [[2007]].</ref> Doom a jeho odnože pomohla definovať taktiež skupina [[The Melvins]].<ref>Begrand, Adrien. "[http://www.popmatters.com/columns/begrand/060215.shtml Blood and Thunder: The Profits of Doom]". [[15. február]], [[2006]]. PopMatters.com. Prístup: [[8. apríl]]a [[2007]].</ref> Zatiaľ čo väčšina heavymetalových štýlov preferuje rýchlejšie tempá a technickú dokonalosť, doom metal sa vyznačuje pomalším tempom, hutnými tónmi, ponurosťou, melanchóliou ako aj atmosférickosťou, využívanou však i v iných metalových odnožiach.<ref name="NYT1">Wray, John. "[http://www.nytimes.com/2006/05/28/magazine/28artmetal.html?ei=5090&en=68f0bcd99797d7a3&ex=1306468800&partner=rssuserland&emc=rss&pagewanted=all Heady Metal]". ''New York Times'', [[28. máj]]a [[2006]]. Prístup: [[21. marec|21. marca]] [[2007]].</ref> Debutový album anglickej skupiny [[Cathedral]] s názvom ''Forest of Equilibrium'' (1991) pomohol vyvolať novú doommetalovú vlnu. Skupiny [[Paradise Lost]], [[My Dying Bride]], [[Anathema]] a ich zmes doom a death metalu majú zásluhu na rozvoji európskeho gothic metalu<ref>Sharpe-Young (2007), str. 246, 275; pozri aj Stéphane Leguay, "Metal Gothique" in ''Carnets Noirs'', éditions E-dite, 3e édition, 2006, ISBN 2-84608-176-X</ref>, zastupovaného napr. nórskymi kapelami [[Theatre of Tragedy]] a [[Tristania]], a ktorý využíva rôzne druhy spevu a viacero spevákov či speváčok. V USA uviedli tento štýl newyorčania [[Type O Negative]].<ref>Sharpe-Young (2007), str. 275</ref> Gothicmetalové skupiny, predovšetkým [[Therion]] zo Švédska, primiešavali do svojej tvorby orchestrálne prvky. Následkom toho sa vytvorilo podhubie, z ktorého vzišli [[Symfonický metal|symfometalové]] skupiny ako [[Virgin Black]] z Austrálie, [[Nightwish]] z Fínska, či [[Within Temptation]] a [[After Forever]] z Holandska. Koncom 80. rokov sa na metalovej scéne zjavila nová odnož menom [[sludge metal]], ktorá miesila dovedna [[hardcore punk|hardcore]] a [[doom metal|doom]]. V New Orleans, kde sa nachádza najvýznamnejšia scéna, patrili medzi vedúce kapely [[Eyehategod]] a [[Crowbar]]. Na samom počiatku nasledujúceho desaťročia vyvolali kalifornské kapely [[Kyuss]] a [[Sleep]], inšpirované staršími doommetalovými kapelami, vlnu [[stoner metal]]u,<ref>Christe (2005), str. 356</ref> zatiaľ čo v Seattli skupina [[Earth]] pomohla vytvoriť ďalšiu doomovú odnož zvanú drone metal.<ref>Jackowiak, Jason. "[http://www.splendidezine.com/review.html?reviewid=1125311580560974 Hex: Or Printing in the Infernal Method] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080927052955/http://www.splendidezine.com/review.html?reviewid=1125311580560974 |date=2008-09-27 }}". Splendid Magazine, September 2005. Prístup: [[21. marec|21. marca]] [[2007]].</ref> Koniec 90. rokov sa niesol v znamení nových kapiel, ako napr. [[Goatsnake]] (klasický stoner/doom) a [[Sunn O)))]] (zmes doom, drone a dark ambient metalu), obe pochádzajúce z oblasti Los Angeles. ''New York Times'' prirovnal ich tvorbu k „indickému raga v ohnisku zemetrasenia“.<ref name="NYT1"/> === Nové fúzie: 90. roky a prvá dekáda 21. storočia === {{Hlavný článok|Alternatívny metal|Nu metal}} Na počiatku 90. rokov začali grungeové kapely na čele s Nirvanou vytláčať komerčný metal do ústrania, čím sa vytváral priestor pre nástup [[Alternatívny rock|alternatívneho rocku]].<ref>Christe (2005), str. 314 – 316; Weinstein (1991), str. 278</ref> Grunge bol síce ovplyvnený heavymetalovým soundom, ale odmietal výstrelky komerčných metalistov, ich „nablýskané a virtuózne sóla“ či dychtivosť po účinkovaní na [[Music Television|MTV]].<ref name="Covach"/> [[Súbor:Pantera_1987-2003_lineup.jpg|thumb|Pantera patrila v prvej polovici 90. rokov medzi popredné metalové spolky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pantera biography|priezvisko=Birchmeier|meno=Jason|vydavateľ=Allmusic|dátum prístupu=2016-03-20}}</ref>]] Obľuba glam metalu klesala nielen následkom úspechu grungeových skupín,<ref>Christe (2005), str. 240</ref> ale tiež zásluhou narastajúcej popularity Metallicou a thrashom ovplyvneného [[groove metal]]u, ktorý vytvorili kapely [[Pantera]] a [[White Zombie]].<ref>Birchmeier, Jason. "[http://www.allmusic.com/artist/pantera-p5099 Pantera]". Allmusic.com. Prístup: [[19. marec|19. marca]] [[2007]].</ref> Niektorým novým skupinám sa podarilo dosiahnuť komerčný úspech; napr. album ''Far Beyond Driven'' od Pantery bodoval v roku 1994 v rebríčku ''Billboard'', ale „v bezvýrazných očiach mainstreamu bol metal už po smrti.“<ref>Christe (2005), str. 314</ref> Niektoré kapely sa snažili prispôsobiť novým podmienkam. V roku 1996 vystupovala na festivale Lollapalooza skupina Metallica, ktorej členovia si nechali predtým ostrihať vlasy. Niet sa čo diviť, že po tomto kroku „sa dostavili už dlhšiu dobu sa hromadiace reakcie a odklon publika.“<ref>Christe (2005), str. 321</ref> Ale nemožno poprieť fakt, že „koncom 90. rokov bola Metallica pravdepodobne najpopulárnejšou modernou rockovou skupinou na svete.“<ref>Christe (2005), str. 331</ref> Podobne ako Jane’s Addiction, tak isto aj mnohé iné populárne hudobné skupiny 90. rokov, majúce korene v heavy metale, spadajú do nesúrodého hudobného smeru nazývaného „alternatívny metal“.<ref name="alternativemetal">{{cite web|title=Genre—Alternative Metal|author=|publisher=[[All Music Guide]]|date=|url=http://www.allmusic.com/explore/style/alternative-metal-d2697|accessdate=2007-03-26}}</ref> Pod týmto názvom sa skrýva široké spektrum kapiel, ktoré vnášali do metalu prvky mnohých iných hudobných štýlov. Pod pojem „alternatívny metal“ sa zahŕňa taktiež grungeová kapela [[Alice in Chains]], či rôzne cross-overové kapely, napr: [[Faith No More]] (alternatívny rock s prvkami punku, [[funk]]u, metalu a [[hip hop (hudba)|hip hopu]]), Primus (prvky funku, punku, [[thrash metal]]u a experimentálnej hudby), [[Tool (hudobná skupina)|Tool]] (metal zmiešaný s [[progresívny rock|progresívnym rockom]]), [[Ministry]] (metal plus industriálna hudba), Marilyn Manson (uberal sa podobným smerom, ale navyše využíval šokový efekt spopularizovaný Alicom Cooperom). Napriek tomu, že alternatívni metalisti nevytvárali jednoliatu scénu, spájala ich ochota experimentovať s metalom, ako aj odpor k vyčačkanému glam metalu (čo neplatí o Marylin Manson a White Zombie, ktorí sa takisto spájajú s alternatívnym metalom).<ref name="alternativemetal"/> Zlátanina štýlov a soundov reprezentovala „farbistý výsledok metalu a spolu s ním sa postavili tvárou v tvár okolitému svetu.“<ref>Christe (2005), str. 236</ref> Približne v druhej polovici 90. rokov sa odrazu začalo hovoriť o oživení metalu v USA, vychádzajúcom z vlny alternatívneho metalu.<ref>Christe (2005), str. 333</ref> Kapely ako [[P.O.D.]], [[Korn (metalová skupina)|Korn]], [[Papa Roach]], [[Limp Bizkit]], [[Slipknot]] a [[Linkin Park]], ktorým prischla prezývka „nu metal“, dali dohromady nový hudobný štýl, ktorý sa kolísal medzi rytmami death metalu a hip hopu. Zmes surových gitár, [[Rap (hudba)|rapových]] vokálov a zvukových trikov dokázala, že sa „všekultúrny metal môže oplatiť.“<ref>Christe (2005), str. 338</ref> K tomu, že si nu metal získal priazeň komerčného publika, dopomohli predovšetkým dve skutočnosti: prítomnosť na MTV a putovný festival Ozzyho Osbourna „[[Ozzfest]]“, prvýkrát uvedený v roku 1996, vďaka ktorému sa začalo medzi novinármi povrávať o obrode heavy metalu.<ref>Christe (2005), str. 335</ref> V roku 1996 vyšiel album ''Life Is Peachy'' od Korn, aby sa vzápätí stal prvým numetalovým albumom, ktorému sa podarilo dostať do hitparády top 10. Dva roky nato sa ich ďalší štúdiový počin ''Follow the Leader'' umiestnil dokonca na prvom mieste. V roku 1999 ''Billboard'' uviedol, že v USA je viac než 500 špecializovaných metalových rozhlasových relácií, čo je temer trojnásobok v porovnaní s rokom 1989.<ref>Christe (2005), str. 353</ref> Napriek obrovskej popularite nu metalu, metalisti ho nedokázali v plnej miere uznať.<ref>Christe (2005), str. 341</ref> Niekedy okolo roku 2003 nu metal a jemu spriaznené štýly dosiahli vrchol popularity a postupne sa začali vytrácať do úzadia, i keď niektoré skupiny, napr. [[System of a Down]], si naďalej udržovali značný vplyv.<ref>{{cite web | last = D'angelo | first = Joe | title = Nu Metal Meltdown | publisher = MTV.com | date = 2003-01-24 | url = http://www.mtv.com/bands/m/metal_meltdown/news_feature_030124/index.jhtml | accessdate = 2007-03-28 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20070208190614/http://www.mtv.com/bands/m/metal_meltdown/news_feature_030124/index.jhtml | archivedate = 2007-02-08 }}</ref> === Najnovšie trendy: 2005 - súčasnosť === [[Súbor:Masters of Rock 2007 - Children of Bodom - 08.jpg|náhľad|[[Children of Bodom]] naživo na festivale Masters of Rock v roku 2007]] Ani v novom miléniu nestráca metal nič zo svojej popularity, predovšetkým v kontinentálnej Európe. V novom tisícročí sa Škandinávia stáva oblasťou chrliacou novátorské a úspešné kapely, zatiaľ čo v Belgicku, Holandsku a predovšetkým Nemecku má metal najväčší odbyt.<ref>K. Kahn-Harris, ''Extreme Metal: Music and Culture on the Edge'' (Oxford: Berg, 2007), ISBN 1-84520-399-2, str. 86 a 116.</ref> Medzi zabehané metalové kapely, ktoré dokázali umiestniť hneď niekoľko albumov do nemeckých rebríčkov top 20 v rokoch 2003 – 2008, sa zaradili fínski [[Children of Bodom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finland's Children Of Bodom Debut At #22 On Billboard Chart With New Album, 'Blooddrunk' | url = http://www.guitarplayer.com/article/finland--39;s/April-2008/35205 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Guitar Player | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiVCU59l archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110503203329/http://www.guitarplayer.com/article/finland--39;s/April-2008/35205 | dátum archivácie = 2011-05-03 }}</ref>, nórski Dimmu Borgir<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chartverfolgung / Dimmu Borgir / Long play | url = http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Dimmu+Borgir/?type=longplay | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = music line.de | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiVpMP9i archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160309200130/http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/dimmu%20borgir?type=longplay | dátum archivácie = 2016-03-09 }}</ref>, Nemci [[Blind Guardian]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chartverfolgung / Blind Guardian / Long play | url = http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Blind+Guardian/?type=longplay | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = music line.de | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiWICFm3 archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161222235444/http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Blind%20Guardian/?type=longplay | dátum archivácie = 2016-12-22 }}</ref> a švédski [[HammerFall]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chartverfolgung / Hammer Fall / Long play | url = http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/HAMMERFALL/?type=longplay | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = music line.de | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wiYWL3qD archív] 23. február 2011 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161225145733/http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/HammerFall/?type=longplay | dátum archivácie = 2016-12-25 }}</ref> V polovici desaťročia sa [[metalcore]], zmes extrémneho metalu a [[hardcore punk]]u <ref>Weinstein (2000), str. 288; Christe (2005), str. 372</ref>, ukazuje ako silný komerčný hráč. Korene má v štýle [[crossover thrash]], ktorý v polovici 80. rokov rozvinuli kapely typu [[Suicidal Tendencies]], [[Dirty Rotten Imbeciles]] a [[Stormtroopers of Death]]. <ref>Christe (2005), str. 184</ref> V priebehu 90. rokov sa metalcore držal prevažne v podzemí; <ref>Christe (2005), str. 184.</ref> medzi rané kapely patria [[Earth Crisis]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Shai Hulud, interview with Punknews.org - 05/28/08 |url=http://www.ruleeverymoment.com/media/interviews/interview.php?id=43 |dátum prístupu=2012-02-17 |poznámka=As far as coining the term 'metalcore' or coining a sound, I don’t think we did. There were bands before Shai Hulud started that my friends and I were referring to as 'metalcore'. Bands like Burn, Deadguy, Earth Crisis, even Integrity. |url archívu=https://web.archive.org/web/20160304091843/http://www.ruleeverymoment.com/media/interviews/interview.php?id=43 |dátum archivácie=2016-03-04 }}</ref> <ref name="am">Mudrian, Albert (2000). ''Choosing Death: The Improbable History of Death Metal and Grindcore''. Feral House. ISBN 1-932595-04-X. str. 222-223</ref><ref name=ig>Ian Glasper, ''Terrorizer'' č. 171, jún 2008, str. 78, "here the term (metalcore) is used in its original context, referencing the likes of Strife, Earth Crisis, and Integrity (...)"</ref>, [[Converge]] <ref name=am/> [[Hatebreed]]<ref name=ig/><ref name="rh">Ross Haenfler, ''Straight Edge: Clean-living Youth, Hardcore Punk, and Social Change'', Rutgers University Press. ISBN 0-8135-3852-1 str. 87-88</ref>, [[Hatebreed]] a [[Shai Hulud]]. <ref name=killyour>{{cite web |title=Kill Your Stereo - Reviews: Shai Hulud - Misanthropy Pure |url=http://www.killyourstereo.com/reviews/169/shai-hulud-misanthropy-pure/ |accessdate=2012-02-17 |quote=Shai Hulud, a name that is synonymous (in heavy music circles at least) with intelligent, provocative and most importantly unique metallic hardcore. The band’s earliest release is widely credited with influencing an entire generation of musicians |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120327210110/http://www.killyourstereo.com/reviews/169/shai-hulud-misanthropy-pure/ |archivedate=2012-03-27 }}</ref><ref>Mason, Stewart. [http://www.allmusic.com/artist/p202929 Shai Hulud at Allmusic]. Prístup: 17. február 2012. "A positively themed metalcore band with some [[Straight edge|straight-edge]] and [[Christianity|Christian]] leanings, the influential Shai Hulud have maintained a strong band identity since their original formation in the mid-'90s".</ref> Okolo roku 2004 bol už melodický metalcore, ovplyvnený taktiež [[melodický death metal|melodickým death metalom]], natoľko populárny, že nahrávky The End of Heartache od [[Killswitch Engage]] a [[The War Within]] od [[Shadows Fall]] sa dostali na 21. a 20. miesto v albumovej hitparáde Billboard. <ref>{{cite web|title=Killswitch Engage|author=|publisher=[[Roadrunner Records]]|date=|url=http://www.roadrunnerrecords.com/artists/KillswitchEngage/bio.aspx/|accessdate=2007-03-17|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070303115902/http://www.roadrunnerrecords.com/artists/KillswitchEngage/bio.aspx|archivedate=2007-03-03}} {{cite web|title=Shadows Fall|author=|publisher=[[Atlantic Records]]|date=|url=http://www.atlanticrecords.com/shadowsfall/about/|accessdate=2007-03-17|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070927013557/http://www.atlanticrecords.com/shadowsfall/about/|archivedate=2007-09-27}}</ref> [[Súbor:BulletForMyValentine2006.PNG|thumb|right|220px|[[Bullet for My Valentine]] patria medzi popredné kapely na [[metalcore]]ovej scéne.]] Fever, tretí štúdiový album waleskej skupiny [[Bullet for My Valentine]], sa umiestnil na tretej priečke v rebríčku [[Billboard 200]] a na prvých priečkach v rebríčkoch [[Billboard]] [[Alternatívny rock|Alternative]] a Billboard [[Rock]], čím sa stal najúspešnejším albumom v histórii skupiny.<ref name="Fever-Top3">{{cite web|url=http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=139610|title=BULLET FOR MY VALENTINE's ''Fever'' Cracks U.S. Top 3|publisher= [[Roadrunner Records]]|work=[[Blabbermouth.net]]|date=2010-05-05|accessdate= 2010-05-10}}</ref> V posledných rokoch sa metalcorové kapely tešia stále väčšej pozornosti na Ozzfeste a [[Download Festival]]e. V roku 2006 sa dostáva do rebríčka Billboard top 10 groovemetalová skupina [[Lamb of God]] s nahrávkou Sacrament. Úspech týchto a iných skupín, ku ktorým patrí napr. [[Mastodon (skupina)|Mastodon]] (zmes progresívneho a sludge metalu) alebo [[Trivum]] (metalcore/thrash metal), mal za následok, že sa začalo povrávať o obrode amerického metalu, poniektorými kritikmi prezývanej „Nová vlna amerického heavy metalu“.<ref>Sharpe-Young, Garry, ''New Wave of American Heavy Metal'' [http://books.google.com/books?id=uIIf03bGyAAC&pg=PP10&dq=nwoahm&ei=a7ohSNGYCrW2iQGP95nFDQ&sig=yhEpvA_dhNF6I5YwMJACJGRA3XY#PPP10,M1 (link)]. {{cite web |author=Edward, James |title=The Ghosts of Glam Metal Past |url=http://www.lotfp.com/content.php?editorialid=64 |publisher=Lamentations of the Flame Princess |accessdate=2008-04-27 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20121016090303/http://www.lotfp.com/content.php?editorialid=64 |archivedate=2012-10-16 }} {{cite web| url = http://www.popmatters.com/columns/begrand/051014.shtml| publisher = Popmatters| title = Blood and Thunder: Regeneration| author = Begrand, Adrien| accessdate = 2008-05-14}}</ref> Z metalcoru vychádza tiež [[mathcore]], rytmicky komplikovanejší a progresívnejší štýl, ktorý priniesli na svetlo sveta kapely ako [[The Dillinger Escape Plan]], [[Converge]], či [[Protest the Hero]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Stewart-Panko|meno=Kevin|titul=The Decade in Noisecore|periodikum=Terrorizer|číslo=75|mesiac=Február|rok=2000|strany=22–23}}</ref> Hlavnou črtou mathcoru je využívanie netradičných taktov, čím sa rytmicky veľmi ponáša na [[free jazz]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kahn-Harris|meno=Keith|titul=Extreme Metal|vydavateľ=Berg Publishers|rok=2007|isbn=1-84520-399-2|strany=4|poznámka=Contemporary grindcore bands such as The Dillinger Escape Plan ... have developed [[Experimentálny metal|avant-garde]] versions of the genre incorporating frequent time signature changes and complex sounds that at times recall free jazz.}}</ref> Názov „retro metal“ sa v angličtine používa v súvislosti so skupinami hrajúcimi v štýle skupín ako [[The Sword]] (Texas, USA), [[High on Fire]] (Kalifornia, USA), [[Witchcraft (hudobná skupina)|Witchcraft]]<ref name=AMAgeofWinters>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rivadavia | meno = E. | odkaz na autora = | titul = The Sword: Age of Winters | url = http://www.allmusic.com/album/age-of-winters-r820095/review | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Allmusic | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wXocRYKR archív] 2011-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> (Švédsko) či [[Wolfmother]] <ref name=AMAgeofWinters/><ref name="WRS">[http://www.rollingstone.com/artists/wolfmother Wolfmother]. ''Rolling Stone'', 18. apríl 2006. Prístup: 31. marec 2007. {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070308152431/http://www.rollingstone.com/artists/wolfmother |date=2007-03-08 }}</ref> (Austrália). Album skupiny The Sword ''Age of Winters'' (2006) je silno inšpirovaný prácou Black Sabbath a Pentagram-u <ref name=Begrand2006>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Begrand | meno = A. | odkaz na autora = | titul = The Sword: Age of Winters | url = http://www.popmatters.com/pm/review/the_sword_age_of_winters | dátum vydania = 2006-02-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pop Matters | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wXjhNrXn archív] 2011-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>; Witchcraft do svojej hudby zakomponovali prvky [[folk rock]]u a psychedelického rocku;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rivadavia | meno =E. | odkaz na autora = | titul = Witchcraft | url = http://www.allmusic.com/artist/witchcraft-p391961/biography | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Allmusic | poznámka = [http://www.webcitation.org/5wXpTw2ug archív] 2011-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> a [[Wolfmother (album)|rovnomenný debutový album]] kapely Wolfmother sa vyznačuje „organmi v štýle Deep Purple“, „akordovými riffami hodnými Jimmyho Pagea“ a zavýjaním speváka Andrewa Stockdalea, „na ktoré Robert Plant nemá“. "<ref name="WRS"/> Skladba „Woman“ z tohoto albumu získala v roku 2007 cenu Grammy za [[Grammy Award for Best Hard Rock Performance|najlepší hardrockový výkon]], zatiaľ čo „Eyes of the Insane“ od Slayer získala cenu v kategórii najlepší metalový výkon. V roku 2008 Slayer dostal opäť Grammy za najlepší metalový výkon, tentoraz za skladbu „Final Six“. Metallice sa dostalo tejto pocty v roku 2009 za skladbu „My Apocalypse“. Medzi ďalšie udalosti v metalovom svete začiatkom milénia možno zaradiť vzkriesenie thrash metalu, či zrod ‚djent‘ scény. Djent vznikol po roku 2010 ako odnož regulárneho [[Progresívny metal|progresívneho metalu]].<ref name="secrets">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bowcott|meno=Nick|titul=Meshuggah Share the Secrets of Their Sound|url=http://www.guitarworld.com/meshuggah-share-secrets-their-sound|autor=[[Guitar World]]|vydavateľ=[[Future US]]}} (26. jún 2011)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Angle|meno=Brad|titul=Interview: Meshuggah Guitarist Fredrik Thordendal Answers Reader Questions|url=http://www.guitarworld.com/interview-meshuggah-guitarist-fredrik-thordendal-answers-reader-questions|autor=[[Guitar World]]|vydavateľ=[[Future US]]}} (23. júl 2011)</ref> Vyznačuje sa progresívnou, rytmickou a technickou komplexnosťou, značne skreslenými gitarami, palm mutingom, synkopickými riffmi<ref name=Guardian>[http://www.guardian.co.uk/music/2011/mar/03/djent-metal-geeks "Djent, the metal geek's microgenre"]. ''The Guardian''. 3. marec 2011</ref> a [[virtuóz]]nymi gitarovými sólami.<ref name="secrets"/> Medzi ďalšie typické črty patrí rozsiahle používanie sedem-, osem- a deväť-strunových gitár.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kennelty|meno=Greg|titul=Here's Why Everyone Needs To Stop Complaining About Extended Range Guitars|url=http://www.metalinjection.net/editorials/heres-why-everyone-needs-to-stop-complaining-about-extended-range-guitars|vydavateľ=Metal Injection}}</ref> Medzi djentové skupiny sa zaraďujú [[Meshuggah]], Sikth, TesseracT<ref name=Concealingfate>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rivadavia|meno=Eduardo|titul=Concealing Fate|url=http://www.allmusic.com/album/concealing-fate-r2166510|autor=[[Allmusic]]|vydavateľ=[[Rovi Corporation]]}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TesseracT Unveil New Video|url=http://www.guitarworld.com/tesseract-unveil-new-video|autor=[[Guitar World]]|vydavateľ=[[Future US]]|dátum prístupu=2011-10-17}} (16. marec 2011)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rivadavia|meno=Eduardo|titul=One|url=http://www.allmusic.com/album/one-r2139772/review|autor=[[Allmusic]]|vydavateľ=[[Rovi Corporation]]}}</ref> a Textures.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bland|meno=Ben|titul=Textures – Dualism (Album Review)|url=http://www.stereoboard.com/content/view/168090/9|vydavateľ=Stereoboard.com}} (3. október 2011)</ref> == Ženy v heavy metale == [[Obrázok:Frozen Crown (23) - 52849994682.jpg|thumb|right|upright=1|Giada Etro zo skupiny Frozen Crown (''vľavo'') a Federica Lanna zo skupiny Volturian (''vpravo'') počas spoločného vystúpenia.]] [[Obrázok:Voice of Baceprot op het Valkhof Festival 2022 03.jpg|thumb|Indonézska čisto ženská skupina Voice of Baceprot na festivale Valkhof 2022.]] Už od úplných počiatkov žánru sa v heavy metale angažujú aj ženy. Veľkú zásluhu na tomto angažmáne mala Esther „Jinx“ Dawsonová, speváčka a líderka skupiny Coven, keď na konci 60. rokov 20. storočia uviedla do metalovej kultúry „[[Rohatá ruka|gesto paroháča]]“, a to súbežne s raným využívaním satanských motívov v rockovej hudbe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |dátum=2021-08-18 |titul=The Forgotten Mother of Metal Music and Birth of the "Devil's Horns" |url=https://atomicredhead.com/2021/08/18/the-forgotten-mother-of-metal-music-and-birth-of-the-devils-horns/ |dátum prístupu =2023-06-15 |vydavateľ=Atomic Redhead |jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Cooper |meno=Leonie |dátum=2021-02-22 |titul=The Unsung: Jinx Dawson invented rock's devil horns – but a man took all the credit |url=https://thefortyfive.com/opinion/jinx-dawson-coven/ |dátum prístupu =2023-06-15 |vydavateľ=The Forty-Five |jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Trapp |meno=Philip|dátum=2021-04-21 |titul=Where Did Metal's 'Devil Horns' Hand Gesture Really Come From? |url=https://loudwire.com/where-did-metal-devil-horns-hand-come-from/ |dátum prístupu=2023-06-15 |vydavateľ=Loudwire |jazyk=en}}</ref> Ďalší míľnik nastal v 70. rokoch, keď sa v roku 1973 sformovala skupina Genesis, predchodkyňa skupiny Vixen. V roku 1978, počas vzostupu [[Nová vlna britského heavy metalu|novej vlny britského heavy metalu]], vznikla skupina [[Girlschool]], ktorá v roku 1980 spolupracovala so skupinou [[Motörhead]] pod pseudonymom Headgirl. Počnúc rokom 1982 zaznamenala [[Doro Pesch]], prezývaná „Metalová kráľovná“, veľký úspech v celej Európe (inšpirovala vznik ďalších metalových kapiel s frontmankami, ako napríklad španielskej Santa v roku 1983),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Bomb |meno=Cherry |dátum=2019-12-16 |titul=Forget Santa Claus! Bang Your Head to 80s Spanish Metal Demons SANTA |url=https://metalinjection.net/editorials/back-in-the-day/forget-santa-claus-bang-your-head-to-80s-spanish-metal-demons-santa |access-date=2023-04-04 |vydavateľ=Metal Injection |jazyk=en-US}}</ref> pričom viedla nemeckú kapelu [[Warlock]], než začala svoju sólovú kariéru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=BraveWords |titul=DORO – The Queen Of Metal Documentary 2021 Streaming |url=https://bravewords.com/news/doro-the-queen-of-metal-documentary-2021-streaming |dátum prístupu =2023-04-04 |vydavateľ=bravewords.com |dátum=2021-09-29 |jazyk }}</ref> V roku 1983 debutovala ďalšia priekopníčka heavy metalu, Mari Hamada, ktorá bola v Japonsku veľmi úspešná od 80. rokov až do začiatku 21. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Yusuke |priezvisko=Tsuruta |dátum=2023-06-22 |titul=Mari Hamada's Outlook on Life, Death Reflected in New Heavy Metal Album |url=https://japannews.yomiuri.co.jp/culture/music/20230622-117617/ |dátum prístupu =2024-01-19 |vydavateľ=japannews.yomiuri.co.jp |jazyk=en}}</ref> V tom istom roku sa [[Lita Fordová]] vydala na úspešnú sólovú metalovú kariéru po pôsobení v krátkodobej čisto ženskej rockovej kapele [[The Runaways]] v druhej polovici 70. rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biography.com/people/lita-ford-17169494|titul=Lita Ford|vydavateľ=Biography|jazyk=en-us|dátum prístupu =2018-03-26|url archívu =https://web.archive.org/web/20180323060710/https://www.biography.com/people/lita-ford-17169494|dátum archivácie=2018-03-23|url-status=dead}}</ref> Leather Leone, ktorá debutovala v roku 1985 ako hlavná speváčka americkej kapely Chastain, bola priekopníčkou v oblasti [[Power metal|powermetalového]] spevu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Leather |url=https://www.metal.it/group.aspx/15868/leather/ |dátum prístupu=2024-05-16 |vydavateľ=www.metal.it}}</ref> V roku 1986 vydala svoj prvý album nemecká thrashmetalová kapela Holy Moses, na čele ktorej stála priekopníčka growlingu Sabina Classen.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Lawson |meno=Dom |dátum=2020-09-25 |titul=Holy Moses revolutionised the 80s thrash scene. Why don't more people know about them? |url=https://www.loudersound.com/features/holy-moses-revolutionised-the-80s-thrash-scene-why-dont-more-people-know-about-them |dátum prístupu=2023-04-04 |vydavateľ=Louder |jazyk=en}}</ref> Basistka kapely [[Bolt Thrower]], Jo Bench, bola už od svojho vstupu do kapely v roku 1987 inšpiráciou pre ďalšie hudobníčky, ktoré sa rozhodli hrať metal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Kelly |meno=Kim |dátum=2016-09-22 |titul=No Guts, No Glory: How Bolt Thrower's Jo Bench Inspired a Generation of Metal Musicians |url=https://www.vice.com/en/article/no-guts-no-glory-how-bolt-throwers-jo-bench-inspired-a-generation-of-metal-musicians/ |dátum prístupu=2024-05-16 |vydavateľ=Vice |jazyk=en}}</ref> Medzi ďalšie ženy hrajúce na nástroje v metalovom, dominantne mužskom prostredí, patrili dcéra [[Shirley Jane Templová|Shirley Temple]], Lori Black ([[The Melvins]]), Kate Reddy z krishnacoreovej kapely 108 a Kim Deal ([[Pixies]]). V roku 1994 sa [[Liv Kristine]] pripojila k nórskej [[Gotický metal|gothic metalovej]] kapele [[Theatre of Tragedy]], kde svojím „anjelským“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.napalmrecords.com/band/?bandID=40&alphabetID=21 |titul=Artists – LIv Kristine |vydavateľ=[[Napalm Records]] |dátum=2012 |dátum prístupu =2014-04-16 |url archívu =https://web.archive.org/web/20140416174541/http://www.napalmrecords.com/band/?bandID=40&alphabetID=21 |dátum archivácie=2014-04-16 |url-status=dead }}</ref> čistým ženským spevom kontrastovala s mužským deathmetalovým [[Death growl|hrdelným spevom]]. V roku 1996 vznikla fínska kapela [[Nightwish]], v ktorej spievala [[Tarja Turunen]]. Nasledovali ďalšie ženy na čele heavymetalových kapiel, ako napríklad [[Halestorm]], [[In This Moment]], [[Within Temptation]], [[Arch Enemy]] a [[Epica]]. Liv Kristine sa objavila v titulnej skladbe albumu ''[[Nymphetamine]]'' kapely [[Cradle of Filth]] z roku 2004, ktorý bol nominovaný na [[Cena Grammy za najlepší metalový výkon|cenu Grammy 2004 v kategórii Najlepší metalový výkon]].<ref name="usatoday">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.usatoday.com/life/music/news/2004-12-07-grammy-nominee-list_x.htm |titul=usatoday.com – Grammy Award Nominees in Top Categories |dátum=2004-07-12 |vydavateľ=[[USA Today]] |Dátum prístupu=2012-09-07}}</ref> V roku 2013 vyhrala skupina Halestorm cenu Grammy v kombinovanej kategórii Najlepší hardrockový/metalový výkon za skladbu „Love Bites (So Do I)“.<ref name="usatoday" /> V roku 2021 boli v kategórii Najlepší metalový výkon nominované skupiny In This Moment, Code Orange a Poppy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Pasbani|meno=Robert|dátum=2020-11-24|titul=Here Are The Nominees For Best Metal Performance at the 2021 GRAMMYs|url=https://metalinjection.net/metal-in-the-mainstream/here-are-the-nominees-for-best-metal-performance-at-the-2021-grammys|Dátum prístupu=2021-01-15|vydavateľ=Metal Injection|language=en-US}}</ref> Najvýznamnejšou z týchto formácií so speváčkou na čele bola v 90. a 2000. rokoch americká skupina [[Evanescence]], na čele ktorej stála speváčka [[Amy Lee]]. Hudobný štýl tejto kapely sa dá opísať ako gotický alternatívny metal kombinovaný s hard rockom a prvkami vážnej hudby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |dátum=2017-11-17 |titul=The story of Evanescence so far |url=https://www.loudersound.com/features/the-story-of-evanescence-so-far |Dátum prístupu=2023-06-23 |vydavateľ=[[Metal Hammer]] |jazyk=en}}</ref> Ich prvý album ''[[Fallen (Evanescence)|Fallen]]'', vydaný v roku 2003, prerazil na scéne [[Populárna hudba|populárnej hudby]] a stal sa celosvetovým fenoménom;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Baltin |meno=Steve |titul=Evanescence Thank Fans With New Box Set |url=https://www.forbes.com/sites/stevebaltin/2016/10/12/evanescence-thank-fans-with-new-box-set/ |Dátum prístupu=2023-06-23 |vydavateľ=[[Forbes]] |jazyk=en}}</ref> kapele vyniesol dve [[Grammy Award|ceny Grammy]] a na krátky čas katapultoval Lee na úroveň slávy podobnú tej, akú mali vtedajšie popové hviezdy ako [[Christina Aguilera]], [[Avril Lavigne]] či [[Beyoncé]].<ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Spanos |meno=Brittany |dátum=2020-11-16 |titul=Evanescence's Amy Lee Gets Back to Life |url=https://www.rollingstone.com/music/music-features/evanescence-amy-lee-interview-bitter-truth-1088593/ |Dátum prístupu=2023-06-23 |periodikum=Rolling Stone |jazyk=en-US}}</ref> Hoci ich neskoršie albumy nemali podobný dopad, Evanescence sú stále jednou z komerčne najúspešnejších metalových skupín 21. storočia, s viac ako 30 miliónmi predaných albumov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Fooks |meno=Todd |dátum=2022-08-19 |titul=The Top 25 Best Selling Hard Rock + Metal Artists of All Time |url=https://loudwire.com/top-25-best-selling-rock-metal-artists/ |Dátum prístupu=2025-05-03 |vydavateľ=Loudwire |jazyk=en}}</ref> V rokoch 2010-2019 nastal v Japonsku boom čisto ženských metalových kapiel, ako napríklad Destrose, Aldious, Mary's Blood, Cyntia a Lovebites.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The DESTROSE Connection ~The Prologue~ | vydavateľ = JaME | url = https://www.jame-world.com/en/article/136224-the-destrose-connection-the-prologue.html| dátum=2016-03-17| Dátum prístupu=2019-08-31}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul = 浜田麻里からLOVEBITESまでーーガールズHR/HM、波乱万丈の30年史 | url = https://realsound.jp/2017/11/post-125465.html |dátum=2017-11-7|vydavateľ= Real Sound | jazyk=ja|Dátum prístupu=2019-08-31}}</ref> Komerčný úspech dosiahla skupina [[Babymetal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |dátum=2021-05-23 |titul=Meet Babymetal: The Japanese Band That Is Breaking Grounds For Women In Heavy Metal |url=https://www.hercampus.com/school/casper-libero/meet-babymetal-japanese-band-breaking-grounds-women-heavy-metal/ |Dátum prístupu=2023-06-23 |vydavateľ=www.hercampus.com |jazyk=en-US}}</ref> Ženy ako Gaby Hoffmannová a [[Sharon Osbournová]] zastávali dôležité manažérske pozície v zákulisí. V roku 1981 pomohla Hoffmannová Donovi Dokkenovi získať jeho prvú nahrávaciu zmluvu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.michaelwagener.com/html/bio.html|titul=Michael Wagener's Biography|vydavateľ=www.michaelwagener.com|Dátum prístupu=2018-03-21}}</ref> v tom istom roku sa stala manažérkou kapely [[Accept]] a pod pseudonymom „Deaffy“ napísala skladby pre viacero štúdiových albumov tejto kapely. Spevák [[Mark Tornillo]] uviedol, že Hoffmannová mala stále určitý vplyv na skladanie piesní aj na ich novších albumoch.<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.blabbermouth.net/news/accepts-mark-tornillo-says-fans-can-expect-a-little-more-diversity-on-blind-rage/|titul=ACCEPT's MARK TORNILLO Says Fans Can Expect 'A Little More Diversity' On 'Blind Rage'|dátum=2014-04-04|periodikum=BLABBERMOUTH.NET|Dátum prístupu=2018-03-23|jazyk=en-US}}</ref> Osbourneová, manželka a manažérka [[Ozzy Osbourne|Ozzyho Osbournea]], založila hudobný festival [[Ozzfest]] a manažovala niekoľko kapiel a umelcov, ako napríklad Motörhead, [[Coal Chamber]], [[the Smashing Pumpkins]], [[Electric Light Orchestra]], Lita Ford či [[Queen (skupina)|Queen]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Interview: Sharon Osbourne|url=https://www.theguardian.com/friday_review/story/0,3605,495951,00.html|vydavateľ=The Guardian|Dátum prístupu=2018-03-21}}</ref> === Obvinenia zo sexizmu === Populárne médiá a akademická obec už roky vyčítajú heavy metalu sexizmus a nenávisť voči ženám. V 80. rokoch si americké konzervatívne skupiny, ako Parents Music Resource Center (PMRC) a Parent Teacher Association (PTA), osvojili feministické názory ohľadom násilia voči ženám, poukazujúc tak na rétoriku a obrazotvornosť metalu.<ref name="Hill">{{Citácia knihy|priezvisko=Hill|meno=Rosemary Lucy|rok=2016|kapitola=Metal and Sexism|url kapitoly=https://www.researchgate.net/publication/309760064|Dátum prístupu=2020-02-15|titul=Gender, Metal and the Media|strany=133–158|isbn=978-1-137-55440-6}}</ref> Ako v roku 2001 uviedol [[Robert Christgau]], metal spolu s hip-hopom spôsobil, že „reflexívny a násilný sexizmus... je v hudbe bežný“.<ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Dansby|meno=Andrew|dátum=2001-02-16|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/critic-christgau-wraps-the-90s-249682/|titul=Critic Christgau Wraps the '90s|periodikum=[[Rolling Stone]]|Dátum prístupu=2020-02-11}}</ref> V reakcii na takéto tvrdenia sa diskusie v metalovej tlači zamerali na definovanie sexizmu a jeho zasadenie do kontextu. Hill tvrdí, že „pochopiť, čo sa považuje za sexizmus, je zložité a vyžaduje si kritické uvažovanie zo strany fanúšikov, ak je sexizmus vnímaný ako normálny“. Na základe svojho vlastného výskumu, vrátane rozhovorov s britskými fanúšičkami, zistila, že metal im ponúka príležitosť cítiť sa oslobodené a bezrodové, hoci sú súčasťou kultúry, ktorá ženy vo veľkej miere opomína.<ref name="Hill"/> V roku 2018 uverejnila redaktorka časopisu ''Metal Hammer'' Eleanor Goodman článok s názvom „Má metal problém so sexizmom?“, v ktorom rozhovormi s veteránmi hudobného priemyslu a umelcami rozoberala ťažkú situáciu žien v metalovej scéne. Niektorí hovorili o tom, ako bolo v minulosti ťažké získať si profesionálny rešpekt od mužských kolegov. Medzi respondentmi bola aj Wendy Dio, ktorá pred sobášom s metalovým umelcom [[Ronnie James Dio|Ronnim Jamesom Diom]] a predtým, ako sa stala jeho manažérkou, pracovala v hudobnom priemysle v oblasti vydavateľstva, organizovania koncertov a právnych záležitostí. Povedala, že po sobáši s Diom sa jej profesionálna reputácia zredukovala na úlohu manželky a jej kompetentnosť bola spochybňovaná. Gloria Cavalera, bývalá manažérka kapely [[Sepultura]] a manželka bývalého frontmana kapely [[Max Cavalera|Maxa Cavaleru]], povedala, že od roku 1996 dostávala od fanúšikov nenávistné listy plné misogýnie a vyhrážky smrťou a že „ženy musia znášať veľa sračiek. Či si myslia, že tá celá vec s #MeToo začala len teraz? To sa deje už od čias obrázkov jaskynných ľudí, ktorí ťahajú dievčatá za vlasy.“<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Goodman|meno=Eleanor|dátum=2018-02-12|url=https://www.loudersound.com/features/does-metal-have-a-sexism-problem|title=Does Metal Have a Sexism Problem?|periodikum=[[Metal Hammer]]|dátum prístupu =2020-02-15}}</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * Arnold, Denis (1983). "Consecutive Intervals," in ''[[The Oxford Companion to Music|The New Oxford Companion to Music]]'', zväzok 1: A-J. Oxford University Press. ISBN 0-19-311316-3 * Arnett, Jeffrey Jensen (1996). ''Metalheads: Heavy Metal Music and Adolescent Alienation''. Westview Press. ISBN 0-8133-2813-6 * Berelian, Essi (2005). '' Rough Guide to Heavy Metal''. Rough Guides. Foreword by Bruce Dickinson of Iron Maiden. ISBN 1-84353-415-0 * Berry, Mick a Jason Gianni (2003). ''The Drummer's Bible: How to Play Every Drum Style from Afro-Cuban to Zydeco.'' See Sharp Press. ISBN 1-884365-32-9 * Blake, Andrew (1997). ''The Land Without Music: Music, Culture and Society in Twentieth-century Britain''. Manchester University Press. ISBN 0-7190-4299-2 * Carson, Annette (2001). ''Jeff Beck: Crazy Fingers''. Backbeat Books. ISBN 0-87930-632-7 * Charlton, Katherine (2003). ''Rock Music Styles: A History''. McGraw Hill. ISBN 0-07-249555-3 * Christe, Ian (2005). ''Heavy metal: ďáblův hlas: kompletní historie pro znalce''. BB art. ISBN 80-7341-477-5 * Christgau, Robert (1981). "''[[Master of Reality]]'' (1971) [review]," in ''Christgau's Record Guide''. Ticknor & Fields. ISBN 0-89919-026-X * Cook, Nicholas – Nicola Dibben (2001). "Musicological Approaches to Emotion," in ''Music and Emotion''. Oxford University Press. ISBN 0-19-263188-8 * Du Noyer, Paul (ed.) (2003). ''The Illustrated Encyclopedia of Music''. Flame Tree. ISBN 1-904041-70-1 * Ewing, Charles Patrick – Joseph T. McCann (2006). ''Minds on Trial: Great Cases in Law and Psychology''. Oxford University Press. ISBN 0-19-518176-X * Kennedy, Michael (1985). ''The Oxford Dictionary of Music''. Oxford University Press. ISBN 0-19-311333-3 * Laborecký, Jozef (1997). ''[[Hudobný terminologický slovník (Laborecký)|Hudobný terminologický slovník]]''. Slovenské pedagogické nakladateľstvo. ISBN 80-08-01037-1 * McCleary, John Bassett (2004). ''The Hippie Dictionary: A Cultural Encyclopedia of the 1960s and 1970s''. Ten Speed Press. ISBN 1-58008-547-4 * McMichael, Joe (2004). ''The Who Concert File''. Omnibus Press. ISBN 1-84449-009-2 * Moynihan, Michael – Dirik Søderlind (1998). ''Lords of Chaos'' (2nd ed.). Feral House. ISBN 0-922915-94-6 * Leguay, Stéphane (2006). "Metal Gothique," in ''Carnets Noirs'', éditions E-dite, 3rd edition, ISBN 2-84608-176-X * O'Neil, Robert M. (2001). ''The First Amendment and Civil Liability''. Indiana University Press. ISBN 0-253-34033-0 * Pareles, Jon – Patricia Romanowski (eds.) (1983). ''The Rolling Stone Encyclopedia of Rock & Roll''. Rolling Stone Press/Summit Books. ISBN 0-671-44071-3 * Sadie, Stanley (1980). "Consecutive Fifth, Consecutive Octaves," in ''[[The New Grove Dictionary of Music and Musicians]]'' (1. vydanie). MacMillan. ISBN 0-333-23111-2 * Schonbrun, Marc (2006). ''The Everything Guitar Chords Book''. Adams Media. ISBN 1-59337-529-8 * Sharpe-Young, Garry (2007). ''Metal: The Definitive Guide''. Jawbone Press. ISBN 978-1-906002-01-5 * Thompson, Graham (2007). ''American Culture in the 1980s''. Edinburgh University Press. ISBN 0-7486-1910-0 * Walser, Robert (1993). ''Running with the Devil: Power, Gender, and Madness in Heavy Metal Music''. Wesleyan University Press. ISBN 0-8195-6260-2 * Van Zoonen, Liesbet (2005). ''Entertaining The Citizen: When Politics and Popular Culture Converge''. Rowan & Littlefield. ISBN 0-7425-2906-1 * Weinstein, Deena (1991). ''Heavy Metal: A Cultural Sociology''. Lexington. ISBN 0-669-21837-5. Revidované vydanie: (2000). ''Heavy Metal: The Music and its Culture''. Da Capo. ISBN 0-306-80970-2 * Wilkerson, Mark Ian (2006). ''Amazing Journey: The Life of Pete Townshend''. Bad News Press. ISBN 1-4116-7700-5 == Pozri aj == * [[Zoznam štýlov heavy metalu]] * [[Zoznam heavymetalových skupín|Zoznam metalových skupín]] * [[Zoznam skupín hrajúcich symfonický metal]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Metal (Music)}} == Externé odkazy == * [http://metalopolis.net Metalopolis] – Česko-Slovenský, nielen metalový, portál * [http://www.metal-archives.com Encyclopaedia Metallum] – databáza metalových skupín * [http://www.allmusic.com/explore/style/heavy-metal-d655 Allmusic.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101109192331/http://allmusic.com/explore/style/heavy-metal-d655 |date=2010-11-09 }} – položka o heavy metale na Allmusic.com * [http://www.thegauntlet.com/ The Gauntlet] – množstvo informácií o metalových kapelách, rozhovory, recenzie, novinky, fotografie a veľa iného == Zdroj == {{Preklad|jazyk=en|článok=Heavy metal music}} {{Heavy metal}} {{rock}} [[Kategória:Heavy metal| ]] [[Kategória:Populárna hudba]] [[Kategória:Rock]] rn0wdvundr6g5pb61z6wrga74f6bo73 0 23011 8199146 8198736 2026-04-16T12:21:34Z Jetam2 30982 /* Zoznam lokalít Svetového dedičstva */ mínus Severná Am, duplicita 8199146 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Welterbe.svg|thumb|Logo Svetového dedičstva UNESCO]] [[Súbor:Gizeh Cheops BW 1.jpg|thumb|Lokalita #86: [[Egyptské pyramídy]] v Gíze ([[Egypt]])]] [[Súbor:Liberty-statue-from-below.jpg|thumb|Lokalita #307: [[Socha slobody]] ([[Spojené štáty]])]] [[Súbor:GreatWall6.jpg|thumb|Lokalita #438: [[Veľký čínsky múr]] ([[Čína]])]] [[Súbor:Sankt_Petersburg_Auferstehungskirche_2005_a.jpg|thumb|Lokalita #540: Historické centrum mesta [[Petrohrad]] ([[Rusko]])]] Lokalita '''Svetové dedičstvo UNESCO''' je špecifická lokalita, ktorá bola navrhnutá, ako kandidát medzinárodného programu svetového dedičstva spravovaného [[UNESCO]]. Cieľom programu je katalogizovať a zachovať kultúrne a prírodné miesta mimoriadneho významu ako spoločné dedičstvo ľudstva. Vybrané lokality môžu po splnení určitých podmienok získať prostriedky z Fondu svetového dedičstva. Program bol založený na základe Dohody o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva prijatej na konferencii UNESCO [[16. november|16. novembra]] [[1972]] , ktorá sa uskutočnila v Paríži. Zoznam obsahuje 1007 lokalít, z toho 779 kultúrnych, 197 prírodných a 31 zmiešaných lokalít nachádzajúcich sa v 161 štátoch (stav v roku 2014). == Definícia lokality == === Kultúrne Dedičstvo === Definícia lokality kultúrneho dedičstva zahŕňa: * '''monumenty''': architektonické diela, diela monumentálnych skulptúr a malieb, archeologické nálezy, nápisy, jaskynné obydlia a kombinácie prvkov, ktoré sú výnimočnou univerzálnou hodnotou z pohľadu histórie, umenia, alebo vedy; * '''skupiny budov''': skupiny samostatných alebo spojených budov ktoré, kvôli ich architektúre, homogenite alebo miestu v krajine majú výnimočnú univerzálnu hodnotu z pohľadu histórie, umenia, alebo vedy; * '''náleziská''': diela človeka, alebo kombinácia prírodných a ľudských diel a miesta vrátane archeologických nálezísk, ktoré majú výnimočnú univerzálnu hodnotu z historického, estetického, etnologického alebo antropologického hľadiska. === Prírodné dedičstvo === Prírodné dedičstva zahŕňa: * '''prírodné prvky''' pozostávajúce z fyzických a biologických útvarov alebo skupín takých útvarov, ktoré majú výnimočnú univerzálnu hodnotu z estetického alebo vedeckého pohľadu; * '''geologické a fyziografické útvary''' a presne vymedzené územia, ktoré vytvárajú biotop ohrozených druhov zvierat a rastlín výnimočnej univerzálnej hodnoty z pohľadu vedy a ochrany; * '''prírodné náleziská''' presne vymedzených prírodných území výnimočnej univerzálnej hodnoty z pohľadu vedy, ochrany alebo prírodných krás.<ref>[http://whc.unesco.org/archive/convention-en.pdf Convention Concerni of the World Cultural and Natural Heritage] UNESCO {{eng icon}}</ref> == Kritériá výberu == Pôvodne boli kritériá pre zápis do Zoznamu rozdelené do dvoch kategórií podľa toho, či išlo o kultúrnu – kritériá (i) až (vi), alebo prírodnú pamiatku – kritériá (i) až (iv). Neskôr Výbor svetového dedičstva rozhodol, že tieto kritériá sa zlúčia. Výnimočná hodnota sa lokalite prisudzuje vtedy, ak spĺňa jedno alebo viacero z týchto kritérií: * '''(i)''' reprezentuje dielo (výtvor) ľudského tvorivého ducha; * '''(ii)''' predstavuje dôležitú vzájomnú výmenu (prienik) ľudských hodnôt, presahujúcu čas alebo pokrývajúcu kultúrnu oblasť sveta vo vývoji architektúry alebo technológie, pamiatkového umenia, plánovania miest alebo vzhľadu krajiny; * '''(iii)''' prináša výnimočnosť alebo aspoň výnimočné svedectvo o kultúrnej tradícii alebo civilizácii, ktorá je živá alebo už zanikla; * '''(iv)''' je výnimočným príkladom typu budovy, architektonického alebo technologického súboru alebo krajiny, ktorá predstavuje významnú etapu (významné etapy) ľudskej histórie; * '''(v)''' je výnimočným príkladom tradičného ľudského osídlenia, využitia pôdy alebo mora, ktorý reprezentuje danú kultúru (alebo kultúry), alebo ľudskú interakciu s prostredím, najmä ak sa lokalita stala zraniteľnou v dôsledku vplyvu nezvratných zmien. * '''(vi)''' je priamo alebo sprostredkovane spojená s udalosťami alebo životnými tradíciami, s ideami alebo vierovyznaniami, s umeleckými a literárnymi prácami výnimočného univerzálneho významu. (Výbor sa domnieva, že toto kritérium by malo byť prednostne používané pri súčasnom aplikovaní iného kritéria); * '''(vii)''' obsahuje mimoriadne prírodné úkazy alebo oblasti výnimočnej prírodnej krásy a estetickej dôležitosti; * '''(viii)''' je výnimočným príkladom reprezentujúcim dôležité etapy vývoja Zeme, vrátane dokladov života, dôležitých geologických procesov prebiehajúcich vo vývoji charakteru terénu alebo je významným geomorfologickým či fyziografickým útvarom; * '''(ix)''' je výnimočným príkladom reprezentujúcim významné prebiehajúce ekologické a biologické procesy vývoja a rozvoja pevniny, sladkých vôd, prímorských a morských ekosystémov a skupín rastlín a živočíchov; * '''(x)''' obsahuje najdôležitejšie a podstatné prírodné prostredia pre zachovanie biologickej rozmanitosti [[in situ]] vrátane tých, ktoré obsahujú ohrozené druhy výnimočnej univerzálnej hodnoty z pohľadu vedy alebo ich ochrany. == Zoznam lokalít Svetového dedičstva == * [[Lokality Svetového dedičstva v Afrike]] * [[Lokality Svetového dedičstva v Ázii a Pacifiku]] * [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike]] * [[Lokality Svetového dedičstva v Latinskej Amerike a Karibiku]] == Lokality Svetového dedičstva na Slovensku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Pamiatky na zozname svetového dedičstva |url=http://www.unesco.sk/Pamiatky-na-zozname-svetoveho-dedicstva |vydavateľ=www.unesco.sk |dátum prístupu=2020-12-18 |jazyk=sk |priezvisko=forbestclients.com}}</ref> == === Kultúrne dedičstvo === * [[Banská Štiavnica]] a technické pamiatky okolia (1993) *[[Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia]] ([[Spišská Kapitula]], [[Spišské Podhradie]], [[Kostol Ducha Svätého (Žehra)|Kostol svätého Ducha]] v [[Žehra|Žehre]], [[Dreveník]]) (1993, rozšírené v roku 2009) *Rezervácia ľudovej architektúry [[Vlkolínec]] (1993) *Historické jadro mesta [[Bardejov]] (2000) * [[Drevené kostoly v slovenskej časti Karpát|Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka]] (2008) *#[[Hervartov]] {{--}} rímskokatolícky [[kostol svätého Františka z Assisi (Hervartov)|kostol svätého Františka z Assisi]] (č. 1273-001) *# [[Tvrdošín]] {{--}} rímskokatolícky [[kostol Všetkých svätých (Tvrdošín)|kostol Všetkých svätých]] (č. 1273-002) *# [[Kežmarok]] {{--}} evanjelický [[artikulárny kostol|artikulárny]] [[kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|kostol Najsvätejšej Trojice]] (č. 1273-003) *# [[Leštiny]] {{--}} evanjelický [[drevený artikulárny kostol (Leštiny)|drevený artikulárny kostol]] (č. 1273-004) *# [[Hronsek]] {{--}} evanjelický [[drevený artikulárny kostol (Hronsek)|drevený artikulárny kostol]] (č. 1273-005) *# [[Hronsek]] {{--}} zvonica dreveného artikulárneho kostola (č. 1273-006) *# [[Bodružal]] {{--}} gréckokatolícky [[chrám svätého Mikuláša (Bodružal)|chrám svätého Mikuláša]] (č. 1273-007) *# [[Ladomirová]] {{--}} gréckokatolícky [[chrám svätého Michala archanjela (Ladomirová)]] (č. 1273-008) *# [[Ruská Bystrá]] {{--}} gréckokatolícky [[chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša (Ruská Bystrá)]] (č. 1273-009) * Limes Romanus – rímske antické pamiatky na strednom Dunaji (spoločná lokalita s Nemeckom a Rakúskom) (2021) === Prírodné dedičstvo === * [[Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu|Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu]], z nich sprístupnené: [[Domica]], [[Gombasecká jaskyňa]], [[Jasovská jaskyňa]], tiež [[Ochtinská aragonitová jaskyňa]] a [[Dobšinská ľadová jaskyňa]] (spoločná lokalita s Maďarskom) (1995) *[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]] (spoločná lokalita s Nemeckom, Ukrajinou, Rakúskom, Albánskom, Belgickom, Bulharskom, Chorvátskom, Talianskom, Rumunskom, Slovinskom a Španielskom) (2011, rozšírené v roku 2017) *# [[Havešová]] *# [[Národná prírodná rezervácia Rožok|Rožok]] *# [[Stužica]] *# [[Vihorlatský prales]] {{LocMap+|Slovensko|relief=1|width=900|float=center|caption=Pamiatky svetového dedičstva UNESCO na Slovensku<br />[[File:Red_pog.svg|7xpx]] Kultúrne pamiatky<br />[[File:Brown_pog.svg|7xpx]] [[Drevené kostoly v slovenskej časti Karpát]]<br />[[File:Green_pog.svg|7xpx]] [[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]<br /> [[File:Steel_pog.svg|7xpx]] [[Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu]] |places= {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=27|lon_deg=18|lon_min=53|label=[[Banská Štiavnica]]}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=49|lat_min=02|lon_deg=19|lon_min=16|label=[[Vlkolínec]]|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=49|lat_min=17|lon_deg=21|lon_min=16|label=[[Bardejov]]|position=top}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=49|lat_min=01.27|lon_deg=20|lon_min=35.48|label=[[Levoča]]|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=49|lat_min=0.003|lon_deg=20|lon_min=46.115|label=[[Spišský hrad]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=49|lat_min=0.04|lon_deg=20|lon_min=44.46|label=[[Spišská kapitula]]|position=top}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=58.71|lon_deg=20|lon_min=47.65|label=[[Žehra]]|position=bottom}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=59.06|lon_deg=20|lon_min=46.32|label=[[Dreveník]]|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=52.1|lon_deg=20|lon_min=18.3|label=[[Dobšinská ľadová jaskyňa|Dobšiná]]|mark=Steel_pog.svg|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=28.7|lon_deg=20|lon_min=28.2|label=[[Domica]]|mark=Steel_pog.svg|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=33.8|lon_deg=20|lon_min=28|label=[[Gombasecká jaskyňa|Gombasek]]|mark=Steel_pog.svg|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=37.1|lon_deg=20|lon_min=35.3|label=[[Krásnohorská jaskyňa|Krásnohorská j.]]|mark=Steel_pog.svg|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=32.95|lon_deg=20|lon_min=30.3|label=[[Silická ľadnica|Silica]]|mark=Steel_pog.svg|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=39|lon_deg=20|lon_min=18|label=[[Ochtinská aragonitová jaskyňa|Ochtiná]]|mark=Steel_pog.svg|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=49|lat_min=00|lon_deg=22|lon_min=20|label=[[Havešová]]|mark=Green_pog.svg|position=top}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=49|lat_min=05|lon_deg=22|lon_min=32|label=[[Stužica]]|mark=Green_pog.svg|position=top}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=58.6|lon_deg=22|lon_min=27.9|label=[[Národná prírodná rezervácia Rožok|Rožok]]|mark=Green_pog.svg|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=55.75|lon_deg=22|lon_min=11.4|label=[[Vihorlatský prales]]|mark=Green_pog.svg|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=49|lat_min=14.8|lon_deg=21|lon_min=12.2|label=[[Kostol svätého Františka z Assisi (Hervartov)|Hervartov]]|position=bottom|mark=Brown_pog.svg}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=49|lat_min=20.2|lon_deg=19|lon_min=33.5|label=[[Kostol Všetkých svätých (Tvrdošín)|Tvrdošín]]|position=left|mark=Brown_pog.svg}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=49|lat_min=8|lon_deg=20|lon_min=25.7|label=[[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Kežmarok]]|position=top|mark=Brown_pog.svg}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=49|lat_min=11.8|lon_deg=19|lon_min=20.95|label=[[Drevený artikulárny kostol (Leštiny)|Leštiny]]|position=left|mark=Brown_pog.svg}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=38.9|lon_deg=19|lon_min=9.3|label=[[Drevený artikulárny kostol (Hronsek)|Hronsek]]|position=left|mark=Brown_pog.svg}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=49|lat_min=21.3|lon_deg=21|lon_min=42.4|label=[[Chrám svätého Mikuláša (Bodružal)|Bodružal]]|position=top|mark=Brown_pog.svg}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=49|lat_min=19.7|lon_deg=21|lon_min=37.6|label=[[Chrám svätého Michala archanjela (Ladomirová)|Ladomirová]]|position=bottom|mark=Brown_pog.svg}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=51.4|lon_deg=22|lon_min=18|label=[[Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša|R. Bystrá]]|position=bottom|mark=Brown_pog.svg}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=3.4|lon_deg=17|lon_min=9|label=[[Bratislava - Rusovce]]}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=47|lat_min=44.7|lon_deg=18|lon_min=12|label=[[Iža]]|position=top}} }} == Lokality v Predbežnom zozname – kandidáti na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO<ref>http://whc.unesco.org/en/statesparties/sk</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Lokality na zápis do ZSD |url=http://www.unesco.sk/Lokality-na-zapis-do-ZSD |vydavateľ=www.unesco.sk |dátum prístupu=2020-12-18 |jazyk=sk |priezvisko=forbestclients.com}}</ref> == === Kultúrne dedičstvo === * [[Stredoveké nástenné maľby|Gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami]] (1995) * Koncept šošovkovitého historického jadra mesta [[Košice#Stavby|Košice]] (2002) * [[Mauzóleum Chatama Sofera|Pamätník Chatama Sófera]] (2002) * Pamiatky Veľkej Moravy: Slovanské hradište v [[Mikulčice|Mikulčiciach]] a [[Kostol svätej Margity Antiochijskej (Kopčany)|Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch]] (spoločná nominácia s [[Česko|Českom]]) (2007) * [[Fortifikačný systém mesta Komárno|Pevnostný systém na sútoku riek Dunaja a Váhu v Komárne – Komárome]] (2002) * [[Tokajská vinohradnícka oblasť]], súbor vinohradníckych pivníc (2002) === Prírodné dedičstvo === * [[Herliansky gejzír|Gejzír v Herľanoch]] (2002) * [[Kras#Krasové oblasti na Slovensku a vo svete|Krasové doliny Slovenska]] (na základe výberu rôznych typov krasových dolín rozšírenie a dopracovanie  nominačného projektu Rokliny [[Slovenský raj|Slovenského raja]], predloženého 26.6.1997) (2002) * Lúky a pasienky Slovenska (2002) * Mykoflóra [[Bukovské vrchy|Bukovských vrchov]] (2002) * Prírodné rezervácie Tatier (predpokladaný spoločný návrh s [[Poľsko|Poľskom]]) === Zmiešané dedičstvo === * Dunajská prírodná a kultúrna krajina (predpokladaný spoločný návrh s Českom, Rakúskom a Maďarskom) == Nehmotné kultúrne dedičstvo na Slovensku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Nehmotné kultúrne dedičstvo SR |url=http://www.unesco.sk/nehmotne-kulturne-dedicstvo-SR |vydavateľ=www.unesco.sk |dátum prístupu=2020-12-18 |jazyk=sk |priezvisko=forbestclients.com}}</ref> == * [[Fujara]]{{--}}hudobný nástroj a jeho hudba (2008) * Terchovská muzika (2013) * Gajdošská kultúra (2015) * Bábkarstvo na Slovensku a v Česku (2016) * Horehronský viachlasný spev (2017) * [[Modrotlač]] (2018) * [[Drotárstvo]] (2019) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=World Heritage Sites in Slovakia}} == Externé odkazy == * [http://www.unesco-slovakia.sk/sk/menu/titulka Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150713000151/http://www.unesco-slovakia.sk/sk/menu/titulka |date=2015-07-13 }} – oficiálna stránka * [http://whc.unesco.org UNESCO World Heritage Sites] – oficiálna stránka * [http://whc.unesco.org/pg.cfm?cid=31 List of UNESCO World Heritage Sites] – oficiálna stránka * [http://www.world-heritage-tour.org WHTour] * [http://www.vrheritage.org VRheritage.org] * [http://www.thesalmons.org/lynn/world.heritage.html UNESCO World Heritage List] - kompletný zoznam s odkazmi {{Svetové dedičstvo}} [[Kategória:UNESCO]] oem624v4xr450nsbb6cthcguk7922s4 8199173 8199146 2026-04-16T13:18:02Z Jetam2 30982 /* Zoznam lokalít Svetového dedičstva */ + arabské štáty 8199173 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Welterbe.svg|thumb|Logo Svetového dedičstva UNESCO]] [[Súbor:Gizeh Cheops BW 1.jpg|thumb|Lokalita #86: [[Egyptské pyramídy]] v Gíze ([[Egypt]])]] [[Súbor:Liberty-statue-from-below.jpg|thumb|Lokalita #307: [[Socha slobody]] ([[Spojené štáty]])]] [[Súbor:GreatWall6.jpg|thumb|Lokalita #438: [[Veľký čínsky múr]] ([[Čína]])]] [[Súbor:Sankt_Petersburg_Auferstehungskirche_2005_a.jpg|thumb|Lokalita #540: Historické centrum mesta [[Petrohrad]] ([[Rusko]])]] Lokalita '''Svetové dedičstvo UNESCO''' je špecifická lokalita, ktorá bola navrhnutá, ako kandidát medzinárodného programu svetového dedičstva spravovaného [[UNESCO]]. Cieľom programu je katalogizovať a zachovať kultúrne a prírodné miesta mimoriadneho významu ako spoločné dedičstvo ľudstva. Vybrané lokality môžu po splnení určitých podmienok získať prostriedky z Fondu svetového dedičstva. Program bol založený na základe Dohody o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva prijatej na konferencii UNESCO [[16. november|16. novembra]] [[1972]] , ktorá sa uskutočnila v Paríži. Zoznam obsahuje 1007 lokalít, z toho 779 kultúrnych, 197 prírodných a 31 zmiešaných lokalít nachádzajúcich sa v 161 štátoch (stav v roku 2014). == Definícia lokality == === Kultúrne Dedičstvo === Definícia lokality kultúrneho dedičstva zahŕňa: * '''monumenty''': architektonické diela, diela monumentálnych skulptúr a malieb, archeologické nálezy, nápisy, jaskynné obydlia a kombinácie prvkov, ktoré sú výnimočnou univerzálnou hodnotou z pohľadu histórie, umenia, alebo vedy; * '''skupiny budov''': skupiny samostatných alebo spojených budov ktoré, kvôli ich architektúre, homogenite alebo miestu v krajine majú výnimočnú univerzálnu hodnotu z pohľadu histórie, umenia, alebo vedy; * '''náleziská''': diela človeka, alebo kombinácia prírodných a ľudských diel a miesta vrátane archeologických nálezísk, ktoré majú výnimočnú univerzálnu hodnotu z historického, estetického, etnologického alebo antropologického hľadiska. === Prírodné dedičstvo === Prírodné dedičstva zahŕňa: * '''prírodné prvky''' pozostávajúce z fyzických a biologických útvarov alebo skupín takých útvarov, ktoré majú výnimočnú univerzálnu hodnotu z estetického alebo vedeckého pohľadu; * '''geologické a fyziografické útvary''' a presne vymedzené územia, ktoré vytvárajú biotop ohrozených druhov zvierat a rastlín výnimočnej univerzálnej hodnoty z pohľadu vedy a ochrany; * '''prírodné náleziská''' presne vymedzených prírodných území výnimočnej univerzálnej hodnoty z pohľadu vedy, ochrany alebo prírodných krás.<ref>[http://whc.unesco.org/archive/convention-en.pdf Convention Concerni of the World Cultural and Natural Heritage] UNESCO {{eng icon}}</ref> == Kritériá výberu == Pôvodne boli kritériá pre zápis do Zoznamu rozdelené do dvoch kategórií podľa toho, či išlo o kultúrnu – kritériá (i) až (vi), alebo prírodnú pamiatku – kritériá (i) až (iv). Neskôr Výbor svetového dedičstva rozhodol, že tieto kritériá sa zlúčia. Výnimočná hodnota sa lokalite prisudzuje vtedy, ak spĺňa jedno alebo viacero z týchto kritérií: * '''(i)''' reprezentuje dielo (výtvor) ľudského tvorivého ducha; * '''(ii)''' predstavuje dôležitú vzájomnú výmenu (prienik) ľudských hodnôt, presahujúcu čas alebo pokrývajúcu kultúrnu oblasť sveta vo vývoji architektúry alebo technológie, pamiatkového umenia, plánovania miest alebo vzhľadu krajiny; * '''(iii)''' prináša výnimočnosť alebo aspoň výnimočné svedectvo o kultúrnej tradícii alebo civilizácii, ktorá je živá alebo už zanikla; * '''(iv)''' je výnimočným príkladom typu budovy, architektonického alebo technologického súboru alebo krajiny, ktorá predstavuje významnú etapu (významné etapy) ľudskej histórie; * '''(v)''' je výnimočným príkladom tradičného ľudského osídlenia, využitia pôdy alebo mora, ktorý reprezentuje danú kultúru (alebo kultúry), alebo ľudskú interakciu s prostredím, najmä ak sa lokalita stala zraniteľnou v dôsledku vplyvu nezvratných zmien. * '''(vi)''' je priamo alebo sprostredkovane spojená s udalosťami alebo životnými tradíciami, s ideami alebo vierovyznaniami, s umeleckými a literárnymi prácami výnimočného univerzálneho významu. (Výbor sa domnieva, že toto kritérium by malo byť prednostne používané pri súčasnom aplikovaní iného kritéria); * '''(vii)''' obsahuje mimoriadne prírodné úkazy alebo oblasti výnimočnej prírodnej krásy a estetickej dôležitosti; * '''(viii)''' je výnimočným príkladom reprezentujúcim dôležité etapy vývoja Zeme, vrátane dokladov života, dôležitých geologických procesov prebiehajúcich vo vývoji charakteru terénu alebo je významným geomorfologickým či fyziografickým útvarom; * '''(ix)''' je výnimočným príkladom reprezentujúcim významné prebiehajúce ekologické a biologické procesy vývoja a rozvoja pevniny, sladkých vôd, prímorských a morských ekosystémov a skupín rastlín a živočíchov; * '''(x)''' obsahuje najdôležitejšie a podstatné prírodné prostredia pre zachovanie biologickej rozmanitosti [[in situ]] vrátane tých, ktoré obsahujú ohrozené druhy výnimočnej univerzálnej hodnoty z pohľadu vedy alebo ich ochrany. == Zoznam lokalít Svetového dedičstva == * [[Lokality Svetového dedičstva v Afrike]] * [[Lokality Svetového dedičstva v arabských štátoch]] * [[Lokality Svetového dedičstva v Ázii a Pacifiku]] * [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike]] * [[Lokality Svetového dedičstva v Latinskej Amerike a Karibiku]] == Lokality Svetového dedičstva na Slovensku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Pamiatky na zozname svetového dedičstva |url=http://www.unesco.sk/Pamiatky-na-zozname-svetoveho-dedicstva |vydavateľ=www.unesco.sk |dátum prístupu=2020-12-18 |jazyk=sk |priezvisko=forbestclients.com}}</ref> == === Kultúrne dedičstvo === * [[Banská Štiavnica]] a technické pamiatky okolia (1993) *[[Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia]] ([[Spišská Kapitula]], [[Spišské Podhradie]], [[Kostol Ducha Svätého (Žehra)|Kostol svätého Ducha]] v [[Žehra|Žehre]], [[Dreveník]]) (1993, rozšírené v roku 2009) *Rezervácia ľudovej architektúry [[Vlkolínec]] (1993) *Historické jadro mesta [[Bardejov]] (2000) * [[Drevené kostoly v slovenskej časti Karpát|Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka]] (2008) *#[[Hervartov]] {{--}} rímskokatolícky [[kostol svätého Františka z Assisi (Hervartov)|kostol svätého Františka z Assisi]] (č. 1273-001) *# [[Tvrdošín]] {{--}} rímskokatolícky [[kostol Všetkých svätých (Tvrdošín)|kostol Všetkých svätých]] (č. 1273-002) *# [[Kežmarok]] {{--}} evanjelický [[artikulárny kostol|artikulárny]] [[kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|kostol Najsvätejšej Trojice]] (č. 1273-003) *# [[Leštiny]] {{--}} evanjelický [[drevený artikulárny kostol (Leštiny)|drevený artikulárny kostol]] (č. 1273-004) *# [[Hronsek]] {{--}} evanjelický [[drevený artikulárny kostol (Hronsek)|drevený artikulárny kostol]] (č. 1273-005) *# [[Hronsek]] {{--}} zvonica dreveného artikulárneho kostola (č. 1273-006) *# [[Bodružal]] {{--}} gréckokatolícky [[chrám svätého Mikuláša (Bodružal)|chrám svätého Mikuláša]] (č. 1273-007) *# [[Ladomirová]] {{--}} gréckokatolícky [[chrám svätého Michala archanjela (Ladomirová)]] (č. 1273-008) *# [[Ruská Bystrá]] {{--}} gréckokatolícky [[chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša (Ruská Bystrá)]] (č. 1273-009) * Limes Romanus – rímske antické pamiatky na strednom Dunaji (spoločná lokalita s Nemeckom a Rakúskom) (2021) === Prírodné dedičstvo === * [[Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu|Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu]], z nich sprístupnené: [[Domica]], [[Gombasecká jaskyňa]], [[Jasovská jaskyňa]], tiež [[Ochtinská aragonitová jaskyňa]] a [[Dobšinská ľadová jaskyňa]] (spoločná lokalita s Maďarskom) (1995) *[[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]] (spoločná lokalita s Nemeckom, Ukrajinou, Rakúskom, Albánskom, Belgickom, Bulharskom, Chorvátskom, Talianskom, Rumunskom, Slovinskom a Španielskom) (2011, rozšírené v roku 2017) *# [[Havešová]] *# [[Národná prírodná rezervácia Rožok|Rožok]] *# [[Stužica]] *# [[Vihorlatský prales]] {{LocMap+|Slovensko|relief=1|width=900|float=center|caption=Pamiatky svetového dedičstva UNESCO na Slovensku<br />[[File:Red_pog.svg|7xpx]] Kultúrne pamiatky<br />[[File:Brown_pog.svg|7xpx]] [[Drevené kostoly v slovenskej časti Karpát]]<br />[[File:Green_pog.svg|7xpx]] [[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy]]<br /> [[File:Steel_pog.svg|7xpx]] [[Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu]] |places= {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=27|lon_deg=18|lon_min=53|label=[[Banská Štiavnica]]}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=49|lat_min=02|lon_deg=19|lon_min=16|label=[[Vlkolínec]]|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=49|lat_min=17|lon_deg=21|lon_min=16|label=[[Bardejov]]|position=top}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=49|lat_min=01.27|lon_deg=20|lon_min=35.48|label=[[Levoča]]|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=49|lat_min=0.003|lon_deg=20|lon_min=46.115|label=[[Spišský hrad]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=49|lat_min=0.04|lon_deg=20|lon_min=44.46|label=[[Spišská kapitula]]|position=top}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=58.71|lon_deg=20|lon_min=47.65|label=[[Žehra]]|position=bottom}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=59.06|lon_deg=20|lon_min=46.32|label=[[Dreveník]]|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=52.1|lon_deg=20|lon_min=18.3|label=[[Dobšinská ľadová jaskyňa|Dobšiná]]|mark=Steel_pog.svg|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=28.7|lon_deg=20|lon_min=28.2|label=[[Domica]]|mark=Steel_pog.svg|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=33.8|lon_deg=20|lon_min=28|label=[[Gombasecká jaskyňa|Gombasek]]|mark=Steel_pog.svg|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=37.1|lon_deg=20|lon_min=35.3|label=[[Krásnohorská jaskyňa|Krásnohorská j.]]|mark=Steel_pog.svg|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=32.95|lon_deg=20|lon_min=30.3|label=[[Silická ľadnica|Silica]]|mark=Steel_pog.svg|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=39|lon_deg=20|lon_min=18|label=[[Ochtinská aragonitová jaskyňa|Ochtiná]]|mark=Steel_pog.svg|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=49|lat_min=00|lon_deg=22|lon_min=20|label=[[Havešová]]|mark=Green_pog.svg|position=top}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=49|lat_min=05|lon_deg=22|lon_min=32|label=[[Stužica]]|mark=Green_pog.svg|position=top}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=58.6|lon_deg=22|lon_min=27.9|label=[[Národná prírodná rezervácia Rožok|Rožok]]|mark=Green_pog.svg|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=55.75|lon_deg=22|lon_min=11.4|label=[[Vihorlatský prales]]|mark=Green_pog.svg|position=left}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=49|lat_min=14.8|lon_deg=21|lon_min=12.2|label=[[Kostol svätého Františka z Assisi (Hervartov)|Hervartov]]|position=bottom|mark=Brown_pog.svg}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=49|lat_min=20.2|lon_deg=19|lon_min=33.5|label=[[Kostol Všetkých svätých (Tvrdošín)|Tvrdošín]]|position=left|mark=Brown_pog.svg}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=49|lat_min=8|lon_deg=20|lon_min=25.7|label=[[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Kežmarok]]|position=top|mark=Brown_pog.svg}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=49|lat_min=11.8|lon_deg=19|lon_min=20.95|label=[[Drevený artikulárny kostol (Leštiny)|Leštiny]]|position=left|mark=Brown_pog.svg}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=38.9|lon_deg=19|lon_min=9.3|label=[[Drevený artikulárny kostol (Hronsek)|Hronsek]]|position=left|mark=Brown_pog.svg}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=49|lat_min=21.3|lon_deg=21|lon_min=42.4|label=[[Chrám svätého Mikuláša (Bodružal)|Bodružal]]|position=top|mark=Brown_pog.svg}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=49|lat_min=19.7|lon_deg=21|lon_min=37.6|label=[[Chrám svätého Michala archanjela (Ladomirová)|Ladomirová]]|position=bottom|mark=Brown_pog.svg}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=51.4|lon_deg=22|lon_min=18|label=[[Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša|R. Bystrá]]|position=bottom|mark=Brown_pog.svg}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=48|lat_min=3.4|lon_deg=17|lon_min=9|label=[[Bratislava - Rusovce]]}} {{LocMap~|Slovensko|marksize=8|lat_deg=47|lat_min=44.7|lon_deg=18|lon_min=12|label=[[Iža]]|position=top}} }} == Lokality v Predbežnom zozname – kandidáti na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO<ref>http://whc.unesco.org/en/statesparties/sk</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Lokality na zápis do ZSD |url=http://www.unesco.sk/Lokality-na-zapis-do-ZSD |vydavateľ=www.unesco.sk |dátum prístupu=2020-12-18 |jazyk=sk |priezvisko=forbestclients.com}}</ref> == === Kultúrne dedičstvo === * [[Stredoveké nástenné maľby|Gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami]] (1995) * Koncept šošovkovitého historického jadra mesta [[Košice#Stavby|Košice]] (2002) * [[Mauzóleum Chatama Sofera|Pamätník Chatama Sófera]] (2002) * Pamiatky Veľkej Moravy: Slovanské hradište v [[Mikulčice|Mikulčiciach]] a [[Kostol svätej Margity Antiochijskej (Kopčany)|Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch]] (spoločná nominácia s [[Česko|Českom]]) (2007) * [[Fortifikačný systém mesta Komárno|Pevnostný systém na sútoku riek Dunaja a Váhu v Komárne – Komárome]] (2002) * [[Tokajská vinohradnícka oblasť]], súbor vinohradníckych pivníc (2002) === Prírodné dedičstvo === * [[Herliansky gejzír|Gejzír v Herľanoch]] (2002) * [[Kras#Krasové oblasti na Slovensku a vo svete|Krasové doliny Slovenska]] (na základe výberu rôznych typov krasových dolín rozšírenie a dopracovanie  nominačného projektu Rokliny [[Slovenský raj|Slovenského raja]], predloženého 26.6.1997) (2002) * Lúky a pasienky Slovenska (2002) * Mykoflóra [[Bukovské vrchy|Bukovských vrchov]] (2002) * Prírodné rezervácie Tatier (predpokladaný spoločný návrh s [[Poľsko|Poľskom]]) === Zmiešané dedičstvo === * Dunajská prírodná a kultúrna krajina (predpokladaný spoločný návrh s Českom, Rakúskom a Maďarskom) == Nehmotné kultúrne dedičstvo na Slovensku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Nehmotné kultúrne dedičstvo SR |url=http://www.unesco.sk/nehmotne-kulturne-dedicstvo-SR |vydavateľ=www.unesco.sk |dátum prístupu=2020-12-18 |jazyk=sk |priezvisko=forbestclients.com}}</ref> == * [[Fujara]]{{--}}hudobný nástroj a jeho hudba (2008) * Terchovská muzika (2013) * Gajdošská kultúra (2015) * Bábkarstvo na Slovensku a v Česku (2016) * Horehronský viachlasný spev (2017) * [[Modrotlač]] (2018) * [[Drotárstvo]] (2019) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=World Heritage Sites in Slovakia}} == Externé odkazy == * [http://www.unesco-slovakia.sk/sk/menu/titulka Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150713000151/http://www.unesco-slovakia.sk/sk/menu/titulka |date=2015-07-13 }} – oficiálna stránka * [http://whc.unesco.org UNESCO World Heritage Sites] – oficiálna stránka * [http://whc.unesco.org/pg.cfm?cid=31 List of UNESCO World Heritage Sites] – oficiálna stránka * [http://www.world-heritage-tour.org WHTour] * [http://www.vrheritage.org VRheritage.org] * [http://www.thesalmons.org/lynn/world.heritage.html UNESCO World Heritage List] - kompletný zoznam s odkazmi {{Svetové dedičstvo}} [[Kategória:UNESCO]] 295puyoazg84dpqh0dzfqaw5r6v4ynp 0 25135 8199317 8198418 2026-04-16T19:50:51Z ~2026-20335-96 290941 8199317 wikitext text/x-wiki {{Rok2|-47}} <!-- ==Udalosti== --> == Narodenia == * [[Ptolemaios XV.]] (* 47 pred Kr. – † 23. august 30 pred Kr.), posledný faraón starovekého Egypta z dynastie Ptolemaiovcov. == Úmrtia == * [[Ptolemaios XIII.]] (* cca 62/61 pred Kr. – † 13. január 47 pred Kr.), egyptský faraón z dynastie Ptolemaiovcov. [[Kategória:47 pred Kr.| ]] [[Kategória:Roky| -9953]] szxfa5v0y00onc38ers59kto3lpqv5r 0 25949 8199351 8164900 2026-04-16T20:48:31Z Pe3kZA 39673 /* Dejiny */ wl. 8199351 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Staré Hory | Iné názvy = | Obrázok = Slovakia Stare Hory 1.JPG | Popis obrázku = Bazilika Navštívenia Panny Márie | Znak = Staré Hory CoA.svg | Vlajka = Stare hory-banska bystrica-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Banská Bystrica | Región = Horehronie | Časti = | Rieka = [[Starohorský potok (prítok Bystrice)|Starohorský potok]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.839047 | Zemepisná dĺžka = 19.114853 | Nadmorská výška = 480 | Prvá zmienka = [[1536]] | Starosta = Marián Gajdoš<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 976 02 | Kód = 509019 | EČV = BB | Predvoľba = +421-48 | Adresa = Staré Hory 317 | E-mail = info@starehory.sk | Telefón = 048/4199202 | Fax = 048/4199202 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.starehory.sk | Commons = Staré Hory | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Staré Hory''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Banská Bystrica|Banská Bystrica]]. == Polohopis == Ležia v údolí [[Starohorský potok (prítok Bystrice)|Starohorského potoka]] v [[Starohorské vrchy|Starohorských vrchoch]]<ref name=VKUSH>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 100 Okolie Banskej Bystrice – Donovaly (8. vydanie, 2025) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-100-okolie-banskej-bystrice-donovaly-8-vydanie-2025/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-05 }}</ref>, severne od [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Sú deliacou líniou medzi Starohorskými vrchmi a Veľkou Fatrou. Obcou prechádza medzinárodná cesta [[Európska cesta 77|E 77]] v trase [[Cesta I. triedy 59 (Slovensko)|cesty I/59]]. Zo Starých Hôr odbočuje cesta do [[Turecká (obec)|Tureckej]]. Nachádza sa tu aj skalný prírodný výtvor [[Majerova skala]]. == Dejiny == Obec sa prvýkrát spomína ako sídlo v roku [[1517]], dokladá to písomná správa k baníckemu povstaniu pod názvom Antiquam Montem. Pozostáva z osád [[Horný Jelenec]], [[Dolný Jelenec]], [[Valentová (Motyčky)|Valentová]], [[Rybô]] a [[Polkanová]], roztrúsených po dolinách. Osady vznikli v 14.-15. storočí, buď pri baniach alebo uhliskách, pracujúcich pre miestnu hutu. Baníctvo tu zaniklo v [[19. storočie|19. storočí]]. Podrobnejšie informácie o baníctve, lesníctve, poľovníctve i čipkárstve sú zaznamenané v kronike obce. Z obce je možné peši sa dostať na [[Špania Dolina|Španiu Dolinu]] a to baníckou štôlňou z roku [[1614]]. Kedysi tu bol aj lyžiarsky vlek, ale ten bol zrušený. [[Súbor:Staré Hory - cesta.jpg|thumb|left|[[Cesta I. triedy 59 (Slovensko)|Cesta I/59]] na Starých Horách]] Staré Hory sú na Slovensku známe ako katolícke pútnické miesto s históriou pútí, siahajúcou do 15. storočia, dominantným pôvodne gotickým [[Bazilika Navštívenia Panny Márie (Staré Hory)|kostolom Navštívenia Panny Márie]]. Nachádzajú sa tu aj ďalšie cirkevné stavby: Kaplnka Svätej Anny, matky Panny Márie, z roku 1794. Krížová cesta aj s kaplnkou Svätej trojice z 19. storočia. Na mieste údajného zjavenia v 15. storočí, v údolí nazývanom Studnička, sa nachádza prameň a tiež kaplnka so sochou Panny Márie z kararského mramoru, ktoré sú hojne navštevované pútnikmi. Ďalšia Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie je na vrchole kalvárskeho vrchu pri obecnej škole. V roku [[1780]] udelil pápež [[Pius VI.]] možnosť celoročne získavať úplné odpustky všetkým pútnikom, ktorí prídu do baziliky na Starých Horách a splnia obvyklé podmienky ([[spoveď]], prijatie [[Eucharistia|Eucharistie]] a modlitba na úmysel [[Pápež|Svätého Otca]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Biskup Chovanec: Prosme Máriu, aby nám dala silu mať trpezlivosť so slabosťami | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20240819035 | vydavateľ = www.tkkbs.sk | dátum prístupu = 2024-08-20}}</ref> [[Súbor:Koniec oktobra 1944 stare hory na donovaly.jpg|náhľad|Tanky povstaleckej útočnej vozby ustupujú cez Staré Hory na Donovaly. [[27. október]] [[1944]]]] Počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] na konci októbra 1944 viedla cez Staré Hory ústupová cesta, po ktorej na [[Donovaly]] ustupovali tisíce povstaleckých vojakov, ale aj obyčajných ľudí, ktorí sa nechceli dať zajať nemeckými okupačnými jednotkami. Odohrali sa tu viaceré tragické vojnové udalosti. Občania aktívne pomáhali partizánom aj povstaleckému vojsku. Sídlila tu poľná povstalecká nemocnica i štáb partizánskej brigády. Obec oslobodili vojaci rumunskej armády, ktorí boli súčasťou druhého ukrajinského frontu dňa [[4. máj]]a [[1945]]. Po piatich volebných obdobiach Jána Kováča je od [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|roku 2018]] starostom Ing. Marián Gajdoš. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Bazilika Navštívenia Panny Márie (Staré Hory)|Bazilika Navštívenia Panny Márie]], [[rímskokatolícky]] farský kostol, trojloďová [[gotika|gotická]] stavba s poygonálnym ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov [[1448]]–[[1499]]. V presbytériu kostola sa dochovala pôvodná gotická rebrová [[klenba]]. V roku [[1722]] nasledovala [[barok|baroková]] úprava a v roku [[1850]] [[klasicizmus|klasicistická]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=9786 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Súčasťou zariadenia kostola je socha madony zo [[16. storočie|16. storočia]] a hodnotná [[rokoko|rokoková]] [[kazateľnica]]. Z hlavnej fasády vystupuje [[rizalit]] lemovaný [[pilaster|pilstrami]] a ukončený trojuholníkovým štítom s [[tympanón|tympanónom]]. Veža kostola je ukončená barokovou helmicou s laternou. <gallery> Church in Staré Hory.jpg|Bazilika Navštívenia Panny Márie “BasilicaWMPStareHory13Slovakia4.JPG “BasilicaWMPStareHory13Slovakia8.JPG “BasilicaWMPStareHory13Slovakia.JPG|Detail veže baziliky “BasilicaWMPStareHory13Slovakia1.JPG|Detail portálu “BasilicaWMPStareHory13Slovakia2.JPG|Pohľad do presbytéria </gallery> == Doprava== Obcou vedie [[Cesta I. triedy 59 (Slovensko)|cesta I/59]] medzi [[Zvolen]]om a [[Ružomberok|Ružomberkom]], čo prináša pre obyvateľov a návštevníkov dobrú dopravnú dostupnosť. Starými Horami prechádzajú spoje z Banskej Bystrice do Ružomberka, no tiež spoje, smerujúce zo severu a východu cez Banskú Bystricu na [[Nitra|Nitru]] a [[Bratislava|Bratislavu]]. Viaceré z týchto spojov stoja aj na Starých Horách. == Šport == [[Futbal]]ový klub FK Sokol Staré Hory je v 2. futbalovej triede. Každoročne sa tu koná dedinský zápas Horná proti Dolnej, kde nastúpi Horná časť dediny proti Dolnej. == Ocenenia == {{Ocenenie vypálená obec|2020}} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Staré Hory]] * [[Slovenská mariánska cesta]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [http://www.najkrajsikraj.sk/stare-hory/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Obce okresu Banská Bystrica}} [[Kategória:Staré Hory| ]] [[Kategória:Obce okresu Banská Bystrica]] [[Kategória:Banské sídla na Slovensku]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] 58g8spfm1h5312lokbbpdrlmccw4qd5 0 26467 8199480 8152242 2026-04-17T08:19:49Z Shallov 216537 Niektoré ideológie sa opakovali, politické zaradenie strany bolo nepresné 8199480 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať}} {{Súradnice|48.141709|17.116613|format=dms|display=title}} {{Infobox Politická strana |Názov = Slovenská národná strana |Logo strany = Logo Slovenskej národnej strany.png |Skratka = SNS |Založenie = [[7. marec]] [[1990]] |Rozpustenie = |Predseda = [[Andrej Danko]] |Predsedníčka = |Podpredseda = [[Milan Garaj]]<br>[[Dagmar Kramplová]]<br>[[Ján Krišanda]]<br>[[Zdenko Čambal]]<br>[[Mário Maruška]]<br>[[Peter Pamula]]<br>[[Janka Beňáková Tulisová]]<br>[[Milan Staňo]] |Prezident = |Najviac poslancov = 22 ''(NR SR 1990)'' <br> 1 ''(EP 2009)'' |Poslancov = {{Infobox politická strana/mandáty|5|150|hex=#062751}} <br> 0 ([[Európsky parlament|EP]]) |Volebný výsledok = {{rast}} 5,62% [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|(NR SR 2023)]] <br> 1,90 % [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|(EP 2024)]] |Iné1 názov = |Iné1 = |Iné2 názov = |Iné2 = |Iné3 názov = Počet členov |Iné3 = {{pokles}} 2 199 <small>(31.12.2024)</small><ref name="vs2022">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa | url = minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2024/VS24r_SNS.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> |Mládežnícka = [[Mládež SNS]] |Ideológie = [[nacionalizmus|ultranacionalizmus]]<br>[[národný konzervativizmus]]<br>[[populizmus (politika)|pravicový populizmus]] |Skupina EP = |Európska strana = [[Európa slobody a demokracie]] |Medzinárodné = |Materská strana =[[Slovenská národná strana (historická)|SNS (1871)]] |Sídlo = Šafárikovo nám.3 <br /> 814 99 Bratislava |Noviny = |Farby = {{colorbox|#062751}} <br /> [[Modrá]] |Web = [http://www.sns.sk www.sns.sk] |Politické spektrum=[[Pravica (politika)|pravica]] až [[Pravicový extrémizmus|krajná pravica]]}} [[Súbor:Šafárikovo námestie 3.jpg|náhľad|Sídlo na Šafárikovom námestí 3 v Bratislave]] '''Slovenská národná strana''' (skratka: '''SNS''') je krajne pravicová<ref>{{Citácia periodika|titul=No school of hard knocks: education policies and ideologies of Slovak far-right parties|url=https://doi.org/10.1080/14782804.2024.2302050|periodikum=Journal of Contemporary European Studies|dátum=2025-01-02|dátum prístupu=2025-11-20|ročník=33|číslo=1|strany=75–89|issn=1478-2804|doi=10.1080/14782804.2024.2302050|meno=Tomáš|priezvisko=Nociar|meno2=Pavol|priezvisko2=Struhár}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Transformations of Populism in Europe and the Americas : History and Recent Tendencies|url=http://www.bloomsburycollections.com/book/transformations-of-populism-in-europe-and-the-americas-history-and-recent-tendencies|vydavateľ=Bloomsbury Academic|rok=2016|isbn=978-1-4742-2524-3|doi=10.5040/9781474225243.ch-016|poznámka=DOI: 10.5040/9781474225243}}</ref> parlamentná<ref>{{Citácia Harvard|Priezvisko=Nordsieck|Meno=Wolfram|Rok=c2012|Príspevok=Slovakia|URLPríspevku=http://www.parties-and-elections.eu/slovakia.html|Titul=Parties and Elections in Europe|DátumPrístupu=2015-07-21}}</ref> [[politická strana]] pôsobiaca na [[Slovensko|Slovensku]]. Bola založená [[7. marec|7. marca]] [[1990]] a hlási sa k myšlienkovému odkazu historickej [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]] pôsobiacej v rokoch [[1871]]{{--}}[[1938]]. Predsedom je od roku [[2012]] [[Andrej Danko]]. == História strany == Ustanovujúci snem strany SNS sa konal [[19. mája]] [[1990]] v [[Žilina|Žiline]]. Definuje sa ako národne orientovaná, [[Konzervativizmus|konzervatívna]], stredo-pravá strana opierajúca sa o európsky-kresťanský hodnotový systém. Jej piliere sú tri rovnako ako slová v názve: národný, [[Kresťanstvo|kresťanský]] a [[Sociálna politika|sociálny]]. Prvým predsedom strany sa stal [[Víťazoslav Moric|Viťazoslav Moric]]. Ten bol predsedom do septembra 1990, kedy sa svojej funkcie vzdal a 23. marca [[1991]] bol spolu so zmenou stanov strany za predsedu zvolený [[Jozef Prokeš]]. === Volebné obdobie 1990 {{--}} 1992 === Vo [[Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1990|voľbách do Slovenskej národnej rady v roku 1990]] strana získala 470 984 hlasov (13,94 %) a skončila s 22 kreslami v SNR na treťom mieste. SNS bola v opozícii. <ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=RUSNAKOVA|meno=Lucia|titul=Kedy vznikla SNS?|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|dátum=2018-03-17|url=https://hnonline.sk/focus/politika-s-spolocnost/1712824-kedy-vznikla-sns|dátum prístupu=2024-11-02}}</ref> === Volebné obdobie 1992 {{--}} 1994 === V ďalších [[Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1992|voľbách do SNR v roku 1992]] SNS získala 244 527 hlasov (7,93 %), ktoré znamenali 15 kresiel v SNR. [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] spolu s SNS zostavila [[Vláda Slovenskej republiky od 24. júna 1992 do 15. marca 1994|druhú vládu Vladimíra Mečiara]]. SNS získala [[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|ministerstvo hospodárstva]] ([[Ľudovít Černák]]), neskôr ministerstvo školstva ([[Jaroslav Paška]]) a 2 kreslá podpredsedov vlády pre Jozefa Prokeša a [[Marián Andel|Mariána Andela]]. Na IV. sneme SNS sa predsedom stal vtedajší minister hospodárstva Ľudovít Černák, ktorý zaviazal ministrov, vedenie a poslanecký klub zastaviť prenikanie maďarskej [[Iredentizmus|iredenty]] a násilnú [[Maďarizácia|maďarizáciu]] [[Slováci|Slovákov]] a názvov na juhu [[Slovensko|Slovenska]].<ref name=":1" /> === Volebné obdobie 1994 {{--}} 1998 === V roku [[1994]] vystriedal Černáka na poste predsedu SNS [[Ján Slota]]. V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1994|predčasných parlamentných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1994]] SNS obsadila siedme miesto a s 5,40 % sa tesne dostala do [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]]. Strana bola s 9 poslancami súčasťou [[Vláda Slovenskej republiky od 13. decembra 1994 do 30. októbra 1998|tretej vlády Vladimíra Mečiara]] spolu s HZDS, [[Roľnícka strana Slovenska|RSS]] a [[Združenie robotníkov Slovenska|ZRS]]. SNS získala 2 ministerstvá. [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministrom obrany]] sa stal [[Ján Sitek]] a ministerkou školstva bola [[Eva Slavkovská]]. Podpredsedom NR SR za SNS bol Marián Andel. Politickej opozícii premiér Mečiar po voľbách odkázal: „Je po voľbách, zvyknite si!“. Tento výrok charakterizoval celé nasledovné obdobie, kedy takmer všetku moc v štáte uchvátila vtedajšia vládna koalícia. Ministerke Slavkovskej sa pripisujú viaceré nacionalistické či protimaďarské kroky. Ministerstvo podporilo v školách knihu Dejiny Slovenska a Slovákov (1945-1993) od [[Milan Stanislav Ďurica|Milana S. Ďuricu]]. Jeho prácu viacerí historici úplne odmietajú. Kniha ospravedlňuje [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenský štát]] a úlohu [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] či spochybňuje [[Slovenské národné povstanie]]. Proti knihe vystúpil [[Historický ústav Slovenskej akadémie vied|Historický ústav]] [[Slovenská akadémia vied|SAV]], a keďže sa kniha financovala z európskych peňazí, kauza sa dostala až na medzinárodnú úroveň. Spor sa skončil až tým, že ministerstvo na naliehanie Únie neodporučilo knihu používať na školách. Ďalší prešľap ministerky voči našim Maďarom bol v podobe dvojjazyčných vysvedčení. Ministerka stopla ich vydávanie v školách s vyučovacím jazykom maďarským, čo spôsobilo protesty rodičov aj pedagógov.<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=RUSNAKOVA|meno=Lucia|titul=Aké protimaďarské názory odzneli za jeho líderstva?|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|dátum=2018-03-17|url=https://hnonline.sk/focus/politika-s-spolocnost/1712830-ake-protimadarske-nazory-odzneli-za-jeho-liderstva|dátum prístupu=2024-11-02}}</ref> === Volebné obdobie 1998 {{--}} 2002 === Prelomové [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|parlamentné voľby v roku 1998]] stranu poslali do opozície. SNS s 304 839 hlasmi, ktoré predstavovali 9,07 % a 14 mandátmi skončila piata. Práve z tohto obdobia pochádza viacero vyjadrení Jána Slotu, ktoré sú často považované za kontroverzné. Snáď najznámejším je jeho vyhlásenie „my pôjdeme do tankoch a zrovnáme Budapešť“, ktoré zaznelo na mítingu [[HZDS]] [[5. marec|5. marca]] [[1999]]. Kritizovaný býva aj pre arogantné správanie na verejnosti alebo hrubé vyjadrovanie sa o svojich oponentoch.<ref>{{Citácia knihy|titul=Ján Slota|url=https://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Slota|rok=2024-10-18|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7931944}}</ref> Slotove začiatky sprevádzali viaceré nezhody, pre rozpory vo vedení ho v roku 1999 z postu lídra odvolali pre opakované zlyhania pri verejnom obstarávaní. Postu sa vtedy zhostila [[Anna Belousovová|Anna Malíková]], dnes Belousovová. Udalosti na seba nenechali dlho čakať a Slota ponížený svojím zosadením siahol po možnosti vytvoriť si svoju novú stranu, tentokrát P-SNS ako [[Pravá Slovenská národná strana (2001 – 2005)|Pravú slovenskú národnú stranu]].<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=RUSNAKOVA|meno=Lucia|titul=Aký rozkol v strane sprevádzal Slotu?|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|dátum=2018-03-17|url=https://hnonline.sk/focus/politika-s-spolocnost/1712826-aky-rozkol-v-strane-sprevadzal-slotu|dátum prístupu=2024-11-02}}</ref> === Volebné obdobie 2002 {{--}} 2006 === Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002|voľbách do NR SR v roku 2002]] obe "Slovenské národné strany" pohoreli. SNS s 3,33 % a Slotova Pravá SNS s 3,65 % a do parlamentu sa nedostali. SNS si v roku 2003 zmenila svojho predsedu a nastúpil [[Peter Súlovský]]. Tento rok priniesol aj opätovné zmierenie národniarov. Slota sa stal opäť predsedom s Belousovovou ako podpredsedníčkou. Heslo snemu „zabudnime na vzájomné sváry a nezhody, pred nami je nová budúcnosť“ sa teda naplnilo. „Je to symbolické. Pred pár rokmi sa v tejto miestnosti začali rozkoly v našej strane. Ukázalo sa, že to bola hrubá chyba,“ povedal Slota, uviedli v správe o sneme [[MY Žilinské noviny|Žilinské noviny]].<ref name=":3" /> === Volebné obdobie 2006 {{--}} 2010 === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|parlamentných voľbách v roku 2006]] SNS získala 11,73 % hlasov, čím predbehla svojho rivala [[Strana maďarskej koalície|SMK]] o 0,05 % a spolu so stranami [[SMER]] a [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|ĽS-HZDS]] sa stala vládnou stranou v [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|prvej vláde Roberta Fica]]. SNS pripadli 3 ministerstvá a 7 štátnych tajomníkov. Minister školstva sa stal [[Ján Mikolaj]], ministrami výstavby a regionálneho rozvoja sa postupne stali [[Marian Janušek]], [[Igor Štefanov]] a neskôr bol vedením poverený Ján Mikolaj a ministrami životného prostredia sa postupne stali [[Jaroslav Izák]], [[Ján Chrbet]], poverený Ján Mikolaj, [[Viliam Turský]] a 28. augusta 2009 rezort pripadol [[SMER – sociálna demokracia|SMERu]]. Spor v roku 2008 vyvolala maďarská vlastiveda a dejepisná čítanka. Ministerstvo školstva z nej vymazalo maďarské názvy a tie slovenské skloňovalo v maďarskom texte tak, že podľa jazykovedcov išlo o gramatické nezmysly. S riešením však nesúhlasila ani SMK a žiadala také vydávania ako za predchádzajúcej vlády. Slota vtedy obviňoval SMK, že organizuje občianske protesty: „Len kvôli tomu, že maďarské nápisy nie sú hneď vedľa slovenských, ale až na konci učebnice. Vyzýva doslovne k občianskym nepokojom, čo je podľa nás triviálne a umelo nafúknuté.“<ref name=":2" /> V roku 2007 varoval Slota pred snahou maďarských politikov oddeliť juh Slovenska od zvyšku krajiny, ako príklad na zastrašenie uvádzal [[Kosovo]]. „Keď nebude na Slovensku prijatý taký úzus, že všetci obyvatelia Slovenska ho budú akceptovať ako svoju vlasť, tak dovtedy na Slovensku nebude pokoj,“ vyjadril sa vtedy pre ČTK.<ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=RUSNAKOVA|meno=Lucia|titul=Čím zarezonoval Slota?|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|dátum=2018-03-17|url=https://hnonline.sk/focus/politika-s-spolocnost/1712832-cim-zarezonoval-slota|dátum prístupu=2024-11-02}}</ref> Do pamäti sa zapísali aj Slotove výroky o spájaní Maďarov a Rómov, ako tých neprospešných pre Slovákov, do jedného vreca: „My si prajeme, nech sa trebárs aj všetci Cigáni prihlásia k maďarskej národnosti a potom všetci spoločne nech prejdú cez Dunaj a máme po probléme aj v cigánskej, aj v maďarskej otázke,“ povedal Slota v roku 2011. Urážal aj predsedu SMK [[József Berényi|Józsefa Berényiho]], ktorého vyzýval, aby po získaní maďarského občianstva vrátil to slovenské. Neskoršieho predsedu SMK [[Pál Csáky|Pála Csákyho]] prirovnal v diskusii televízie [[TA3]] v roku 2007 k zhnitému lajnu. Maďarskú ministerku nazval zase strapatou pani či chuderou. Ďalším obvineniam čelil aj za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Odmietavo vystupoval aj proti homosexuálom, pamätné je aj vulgárne vynadanie policajtke, ktorá nechcela pustiť jeho šoféra do garáže parlamentu. V obľube nemal ani Malíkovú. Za šoférovanie pod vplyvom alkoholu dostal v roku 2016 podmienku, na konte mal viaceré opilecké prešľapy.<ref name=":4" /> === Volebné obdobie 2010 {{--}} 2012 === Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|voľbách do NR SR v roku 2010]] sa SNS veľmi tesne s 5,08 % hlasov dostala do parlamentu a skončila s 9 poslancami v opozícii. V roku 2011 dáva strane svoje zbohom Anna Belousovová a neskôr zakladá aj svoju stranu [[Alternatíva pre Slovensko|Národ a spravodlivosť]]. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=RUSNAKOVA|meno=Lucia|titul=Aké bolo pôsobenie SNS v parlamente?|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|dátum=2018-03-17|url=https://hnonline.sk/focus/politika-s-spolocnost/1712835-ake-bolo-posobenie-sns-v-parlamente|dátum prístupu=2024-11-02}}</ref> === Volebné obdobie 2012 {{--}} 2016 === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|predčasných parlamentných voľbách]] v roku 2012 sa SNS so ziskom 4,55% hlasov nedostala do parlamentu. Predseda Ján Slota sa ďalej o predsedníctvo neuchádzal a predsedom sa 6. 10. 2012 stal [[Andrej Danko]]. Čestným predsedom strany sa stal Slota, v roku 2013 ho však delegáti vylúčili ako výsledok disciplinárneho konania pre nehospodárne nakladanie s majetkom SNS, čím ohrozil jej existenciu. „Niekto, kto vylučuje, musí mať aj dôvod k tomu, aby vylučoval. A tento dôvod tam nie je,“ reagoval vtedy Slota. Do strany sa v roku 2014 vrátil aj bývalý poslanec a zakladateľ strany [[Anton Hrnko]]. Pod Dankovým vedením vidno tendenciu zmierovania sa s Maďarmi. V roku 2015 vyzval [[Béla Bugár|Bugára]], aby jeho strana riešila problémy, ktoré ľudí na Slovensku skutočne trápia a nevyťahoval kauzy z minulosti. Odkazoval pritom na Bugárove výroky na tému [[Dekréty prezidenta republiky|Benešových dekrétov]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=RUSNAKOVA|meno=Lucia|titul=Čo priniesol Danko?|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|dátum=2018-03-17|url=https://hnonline.sk/focus/politika-s-spolocnost/1712837-co-priniesol-danko|dátum prístupu=2024-11-02}}</ref> === Volebné obdobie 2016{{--}}2020 === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v marci 2016]] sa SNS pod vedením [[Andrej Danko|Andreja Danka]] vrátila do parlamentu. Strana skončila so ziskom 8,64 % hlasov na 4. mieste a získala 15 poslancov. Vstúpila do koalície ([[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretej vlády Roberta Fica]]) so stranami [[SMER-SD]], [[MOST-HÍD]] a [[#SIEŤ]]. Predseda Danko sa stal predsedom parlamentu, strana tiež získala tri ministerstvá{{--}}[[Gabriela Matečná]] sa stala ministerkou pôdohospodárstva, [[Peter Plavčan]] ministrom školstva, vedy a výskumu a [[Peter Gajdoš]] ministrom obrany. Peter Plavčan z postu ministra odstúpil kvôli kauze eurofondov v auguste 2017, nahradila ho [[Martina Lubyová]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gehrerová | meno = Ria | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Plavčan odchádza, profesor s neistým úsmevom médiám ukázal svoju zraniteľnosť aj čierny opasok | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/854788/peter-plavcan-odchadza-profesor-s-neistym-usmevom-mediam-ukazal-svoju-zranitelnost-aj-cierny-opasok/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-08-17 | dátum prístupu = 2020-02-17 }}</ref> Rovnakí ministri zasadli aj do [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|vlády Petra Pellegriniho]], ktorá vznikla po podaní demisie tretej vlády Roberta Fica v marci 2018. V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnych voľbách]] SNS uspela, keď získala po SMERe druhý najväčší počet mandátov starostov (160) a tretí najväčší počet poslancov obecných zastupiteľstiev (1678), viac mali iba SMER-SD a [[KDH]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = A. Danko: Ďakujem štruktúram SNS za historický úspech v komunálnych voľbách | url = https://www.sns.sk/a-danko-dakujem-strukturam-sns-za-historicky-uspech-v-komunalnych-volbach/ | vydavateľ = sns.sk | dátum vydania = 2018-11-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Strana nepostavila žiadneho kandidáta do prezidentských volieb v roku 2019, hoci spočiatku sa uvažovalo o Andrejovi Dankovi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, lm | odkaz na autora = | titul = Danko nebude kandidovať za prezidenta. SNS nepostaví do volieb nikoho | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/1880716-danko-nebude-kandidovat-za-prezidenta-sns-nepostavi-do-volieb-nikoho | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-01-27 | dátum prístupu = 2020-02-17 }}</ref> SNS neuspela pri pokuse o návrat do [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách v máji 2019]], kedy získala len 4,09 % hlasov. Na jeseň v roku 2019 SNS najprv ohlásila politickú spoluprácu so stranou [[KDŽP]] a spísali ''Memorandum za život a vlasť'', tá však nakoniec pristúpila na kandidátku strany [[ĽSNS]] a SNS do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|nadchádzajúcich parlamentných volieb]] vstupovala samostatne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = SNS podpísalo memorandum s KDŽP | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/47275/sns-podpisalo-memorandum-s-kdzp | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-20 | dátum prístupu = 2020-02-17 }}</ref> Volebným heslom strany bolo "So srdcom za rodinu, za vlasť". Lídrom kandidátky sa stal predseda Danko, z druhého a tretieho miesta poslanci NR SR [[Jaroslav Paška]] a [[Eva Smolíková]]. 17. februára 2020 vydal bývalý predseda strany Ján Slota vyhlásenie, že SNS sa spoluprácou s maďarskou stranou v koalícii stratila pod vedením "kapitána Danku" národný a kresťanský charakter a že odporúča voličom aj členom SNS vo voľbách voliť stranu [[VLASŤ]] [[Štefan Harabin|Štefana Harabina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = peb | odkaz na autora = | titul = Slota varuje vo videu pred Dankom. Ľuďom odporúča, aby volili Harabina | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2020/2095383-slota-varuje-vo-videu-pred-dankom-ludom-odporuca-aby-volili-harabina | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-17 | dátum prístupu = 2020-02-17 }}</ref> === Volebné obdobie 2020{{--}}2023 === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách vo februári 2020]] získala SNS len 3,16 % hlasov, čo bol najhorší výsledok v dejinách strany, a do parlamentu sa nedostala. V nadväznosti na neúspech ohlásil odstúpenie predseda strany Andrej Danko. V apríli Danko vyhlásil, že za predsedu opätovne nebude kandidovať, nakoniec kandidatúru ohlásil, jeho protikandidátom bol [[Anton Hrnko]].<ref name="ria">{{Citácia periodika | priezvisko = Gehrerová | meno = Ria | autor = | odkaz na autora = | titul = Danko zostáva predsedom SNS. Hrnko plánuje odchod z politiky | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2037217/andrej-danko-zostava-predsedom-sns-hoci-uvazoval-o-odchode-z-politiky/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-12 | dátum prístupu = 2020-10-22 }}</ref> Na sneme SNS v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]] 12. septembra 2020 bol Danko opäť zvolený do funkcie predsedu, keď porazil Hrnka v pomere hlasov 88 ku 27.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Štenclová | meno = Eva | autor = | odkaz na autora = | titul = Danko je opäť predsedom SNS. Rafaj hovorí o kolektívnej samovražde | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/562674-hrnko-alebo-danko-sns-si-voli-noveho-predsedu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-12 | dátum prístupu = 2020-10-22 }}</ref> Hrnko následne ohlásil odchod zo strany.<ref name="ria"/> === Volebné obdobie 2023{{--}}2027 === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|predčasných voľbách v roku 2023]] získala SNS 5.62 % (166,995) hlasov a pripadlo jej tak 10 poslaneckých mandátov. Zmena poradia na základe počtu preferenčných hlasov spôsobila, že jediným riadne zvoleným poslancom za SNS sa stal jej predseda [[Andrej Danko]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/10/zo-sns-bude-v-parlamente-iba-andrej-danko-politicka-kultura-prerazi-nove-dno-mysli-si-politolog-stefancik/ | vydavateľ = spravy.rtvs.sk | dátum prístupu = 2024-10-02 | titul = Zo SNS bude v parlamente iba Andrej Danko.}}</ref>. Zoznam riadne zvolených poslancov a ich poradie je nižšie. {| class="wikitable" !# !Meno !Subjekt !Hlasy |- |1 |[[Andrej Danko]] |SNS |68,726 |- |2 |[[Tomáš Taraba]] |[[ŽIVOT – národná strana]] |63,883 |- |3 |[[Rudolf Huliak]] |[[NÁRODNÁ KOALÍCIA / NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI|NK/NEKA]] |58,875 |- |4 |[[Martina Šimkovičová]] |bez príslušnosti |27,615 |- |5 |[[Roman Michelko]] |bez príslušnosti |25,872 |- |6 |[[Ivan Ševčík]] |[[NÁRODNÁ KOALÍCIA / NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI|NK/NEKA]] |25,639 |- |7 |[[Filip Kuffa]] |[[ŽIVOT – národná strana]] |22,664 |- |8 |[[Štefan Kuffa]] |[[ŽIVOT – národná strana]] |21,159 |- |9 |[[Peter Kotlár]] |bez príslušnosti |13,252 |- |10 |[[Pavel Ľupták]] |[[NÁRODNÁ KOALÍCIA / NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI|NK/NEKA]] |13,046 |} Rozhodnutím predsedu NR SR z 25. októbra 2023 si poslanci Taraba, Šimkovičová, FIlip Kuffa a Štefan Kuffa mandát neuplatňujú z dôvodu vymenovania do funkcií a tak získali mandát z pozície náhradníka: [[Milan Garaj]] (SNS), [[Dagmar Kramplová]] (SNS), [[Karol Farkašovský]] (SNS) a [[Adam Lučanský]] ([[Slovenský PATRIOT]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do klubu SNS nastúpia ako náhradníci | url = https://standard.sk/480761/do-klubu-sns-nastupia-ako-nahradnici | dátum prístupu = 2024-10-02 | jazyk = sk-SK}}</ref> 22. októbra [[2024 PT5|2024]] Rudolf Huliak oznámil, že on a ďalší dvaja poslanci z [[NK/NEKA]] končia v poslaneckom klube SNS.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/10/traja-poslanci-na-cele-s-rudolfom-huliakom-opustaju-klub-sns/ | vydavateľ = spravy.rtvs.sk | dátum prístupu = 2024-11-26}}</ref> 25. novembra 2024 [[koaličná rada]] (za účasti Andreja Danka) skonštatovala, že koalícia disponuje väčšinou v parlamente a koalícia bude rokovať s „huliakovcami, len ak sa vrátia do klubu SNS“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Koaličná rada podmienila rokovanie o požiadavkách huliakovcov ich návratom do klubu | url = https://domov.sme.sk/c/23416112/koalicna-rada-podmienila-rokovanie-o-poziadavkach-huliakovcov-ich-navratom-do-klubu.html | vydavateľ = TASR, SITA | dátum prístupu = 2024-11-26 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref> 25. januára 2025 boli z koaličnej strany [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] vylúčení dvaja poslanci a to [[Samuel Migaľ]] a [[Radomír Šalitroš]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Z Hlasu-SD vylúčili poslancov Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša | url = https://www.noviny.sk/politika/1016372-z-hlasu-sd-vylucili-poslancov-samuela-migala-a-radomira-salitrosa | vydavateľ = www.noviny.sk | dátum vydania = 2025-01-24 | dátum prístupu = 2025-02-12 | jazyk = sk}}</ref>, 4. februára 2025 na tlačovej konferencii vyhlásili poslanci [[NK/NEKA]], že do strany pribudol odídenec zo strany [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] [[Roman Malatinec]],<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Problémy v koalícii: Roman Malatinec prešiel k Rudolfovi Huliakovi. Koalícia nemala 76 hlasov | url = https://www.aktuality.sk/clanok/UM9ygmO/problemy-v-koalicii-roman-malatinec-presiel-k-rudolfovi-huliakovi-koalicia-nemala-76-hlasov/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2025-02-04 | dátum prístupu = 2025-02-12 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref> Rudolf Huliak tak vďaka štyrom hlasom, ktorými disponuje, získal blokačnú menšinu, keďže bez týchto poslancov nemá vládna koalícia 76 poslancov na vytvorenie väčšiny.<ref name=":5" /> 11. februára 2025 oznámil predseda vlády, že dáva SNS a [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] posledných 6 dní aby zabezpečili vládnej koalícii stálu a stabilnú väčšinu v parlamente, inak prídu o niektoré ministerstvá, ktoré obsadili po voľbách. Chýba Vám cit, reagoval Andrej Danko v otvorenom liste premiérovi. „Prosím Vás, neútočte do strán SNS a ani Hlas – SD. Toto už nie je našou zodpovednosťou. Ste premiér a veľmi dobre viete, kto ich zlomil, ovláda a získal na svoju stranu. Riešte to s tými ľuďmi, nie útokmi do nás a strašením verejnosti s voľbami.“ Napísal Danko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fico dal Hlasu a SNS ultimátum, hrozí výmenou ministrov. Chýba Vám empatia a cit, reagoval Danko v liste | url = https://domov.sme.sk/c/23448839/fico-dal-hlasu-a-sns-ultimatum-ak-sa-nedohodnu-zacne-sam-vymienat-ministrov.html | vydavateľ = Petit Press a.s. | dátum prístupu = 2025-02-12 | jazyk = sk | meno = Michal | priezvisko = Katuška}}</ref> Po uplnynutí lehoty bolo strane SNS odobraté [[Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky]], politický vplyv nad ním prebrala strana [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]]. Jej nominantom na ministra sa stal Rudolf Huliak, výmenou za čo [[NK/NEKA]] deklarovala podporu vláde. Náhradníkom za Rudolfa Huliaka sa stal [[Miroslav Radačovský]] ([[Slovenský PATRIOT]]). == Vedenie strany == === Súčasné vedenie === {| class="wikitable" !Pozícia !Meno |- |Predseda |[[Andrej Danko]] |- |Podpredseda |[[Milan Garaj]] |- |Podpredsedníčka |[[Dagmar Kramplová]] |- |Podpredseda |[[Ján Krišanda]] |- |Podpredseda |[[Zdenko Čambal]] |- |Podpredseda |[[Mário Maruška]] |- |Podpredseda |[[Peter Pamula]] |- |Podpredsedníčka |[[Janka Beňáková Tulisová]] |- |Podpredseda |[[Milan Staňo]] |- |Predseda poslaneckého klubu |[[Roman Michelko]] |- |Ústredný tajomník |[[Stanislav Kmec]] |} === Predsedovia SNS === {| class="wikitable" !# !Meno !Od !Do |- |1. |[[Víťazoslav Moric]] |19. 05. 1990 |23. 03. 1991 |- |2. |[[Jozef Prokeš]] |23. 03. 1991 |10. 10. 1992 |- |3. |[[Ľudovít Černák]] |10. 10. 1992 |19. 02. 1994 |- |4. |[[Ján Slota]] |19. 02. 1994 |25. 09. 1999 |- |5. |[[Anna Belousovová|Anna Malíková]] |25. 09. 1999 |31. 05. 2003 |- |6. |[[Peter Súlovský]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=&copy;TASR 2003|odkaz na autora=|titul=Na sneme SNS sa lídrom strany stal P. Súlovský|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/885848/na-sneme-sns-sa-lidrom-strany-stal-p-sulovsky.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2003-05-03|dátum prístupu=2023-10-12}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Od vzniku Slovenskej národnej strany uplynulo 145 rokov|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/snem-sns-145-vyrocie-strany/202334-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2016-06-18|dátum prístupu=2023-10-12}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=SITA|odkaz na autora=|titul=Právoplatným predsedom SNS je Súlovský|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/145077-pravoplatnym-predsedom-sns-je-sulovsky/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2004-01-08|dátum prístupu=2023-10-12}}</ref> |03. 05. 2003 |min. január 2004 |- |7. |[[Ján Slota]] |31. 05. 2003 |6. 10. 2012 |- |8. |[[Andrej Danko]]<ref>{{cite web|url=http://hnonline.sk/slovensko/c1-57795020-slota-uz-nie-je-sefom-narodniarov|title=Slota už nie je šéfom národniarov|publisher=hnonline.sk|date=6. október 2012}}</ref> |6. 10. 2012 |súčasnosť |} == Volebné výsledky a preferencie == === Federálne zhromaždenie - Snemovňa ľudu (slovenská časť) === {| class="wikitable" |+ !Rok !Hlasy !% !+/- % !Mandáty !+/- !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Federálneho zhromaždenia v Česko-Slovensku v roku 1990|1990]] |372 035 |10,95 |Nová |{{Infobox politická strana/mandáty|6|49|hex=#062751}} |Nová |4. |Opozícia |- |[[Voľby do Federálneho zhromaždenia v Česko-Slovensku v roku 1992|1992]] |290 249 |9,39 | -1,56 |{{Infobox politická strana/mandáty|6|51|hex=#062751}} |0 |3. |Koalícia, resp. podpora koalície |} === Federálne zhromaždenie - Snemovňa národov (slovenská časť) === {| class="wikitable" !Rok !Hlasy !% !+/- % !Mandáty !+/- !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Federálneho zhromaždenia v Česko-Slovensku v roku 1990|1990]] |387 393 |11,45 |Nová |{{Infobox politická strana/mandáty|9|75|hex=#062751}} |Nová |4. |Opozícia |- |[[Voľby do Federálneho zhromaždenia v Česko-Slovensku v roku 1992|1992]] |288 864 |9,35 | -2,10 |{{Infobox politická strana/mandáty|9|75|hex=#062751}} |0 |3. |Koalícia, resp. podpora koalície |} === Slovenská národná rada === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Hlasy ! % !+/- % ! Mandáty !'''+/-''' ! Poradie ! Postavenie |- | [[Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1990|1990]] | align="right" | 470,984 | align="right" | 13,94 | ''Nová'' | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|22|150|hex=#062751}} | ''Nová'' | {{Bezzmeny}} 3. | style="background:#ffd9d9" | Opozícia |- | rowspan="2" | [[Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1992|1992]] | rowspan="2" align="right" | 244,527 | rowspan="2" align="right" | 7,93 | rowspan="2" |{{Pokles}}6,01 | rowspan="2" align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|15|150|hex=#062751}} | rowspan="2" |{{Pokles}}7 | rowspan="2" |{{Pokles}}4. | style="background:#e6ffd9" | [[Vláda Slovenskej republiky od 24. júna 1992 do 15. marca 1994|Koalícia - Mečiar II.]] (do 15. marca 1994) |- | style="background:#ffd9d9" | Opozícia (od 15. marca 1994) |} === Národná rada Slovenskej republiky === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Hlasy ! % !+/- % ! Mandáty !'''+/-''' ! Poradie ! Postavenie |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1994|1994]] | align="right" | 155,359 | align="right" | 5,40 |{{Pokles}}2,53 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|9|150|hex=#062751}} |{{Pokles}}6 |{{Pokles}}7. | style="background:#e6ffd9" | [[Vláda Slovenskej republiky od 13. decembra 1994 do 30. októbra 1998|Koalícia - Mečiar III.]] |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|1998]] | align="right" | 304,839 | align="right" | 9,07 |{{Rast}}3,67 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|14|150|hex=#062751}} |{{Rast}}5 |{{Rast}}5. | style="background:#ffd9d9" | Opozícia |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002|2002]] | align="right" | 95,633 | align="right" | 3,32 |{{Pokles}}5,75 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|0|150|hex=#062751}} |{{Pokles}}14 |{{Pokles}}9. | style="background:Lightgray" | Mimo parlament |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|2006]] | align="right" | 270,230 | align="right" | 11,73 |{{Rast}}8,41 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|20|150|hex=#062751}} |{{Rast}}20 |{{Rast}}3. | style="background:#e6ffd9" | [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|Koalícia - Fico I.]] |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|2010]] | align="right" | 128,490 | align="right" | 5,07 |{{Pokles}}6,66 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|9|150|hex=#062751}} |{{Pokles}}11 |{{Pokles}}6. | style="background:#ffd9d9" | Opozícia |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|2012]] | align="right" | 116,420 | align="right" | 4,55 |{{Pokles}}0,52 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|0|150|hex=#062751}} |{{Pokles}}9 |{{Pokles}}7. | style="background:Lightgray" | Mimo parlament |- | rowspan="2" | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|2016]] | rowspan="2" align="right" | 225,386 | rowspan="2" align="right" | 8,64 | rowspan="2" |{{Rast}}4,09 | rowspan="2" align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|15|150|hex=#062751}} | rowspan="2" |{{Rast}}15 | rowspan="2" |{{Rast}}4. | style="background:#e6ffd9" | [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|Koalícia - Fico III.]] (2016 - 2018) |- | style="background:#e6ffd9" | [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|Koalícia - Pellegrini]] (2018 - 2020) |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|2020]] | align="right" | 91,171 | align="right" | 3,16 |{{Pokles}}5,48 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|0|150|hex=#062751}} |{{Pokles}}15 |{{Pokles}}10. | style="background:Lightgray" | Mimo parlament |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] | align="right" | 166,995 | align="right" | 5,62 |{{rast}}2,46 | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|10|150|hex=#062751}} |{{rast}}10 |{{rast}}7. | style="background:#e6ffd9" | [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Koalícia - Fico IV.]] |} === Európsky parlament === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Hlasy ! % !Mandáty ! Poradie ! Postavenie |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|2004]] | align="right" | 14,150 | align="right" | 2,01 |{{Infobox politická strana/mandáty|0|14|hex=#062751}} | {{Bezzmeny}} 9. | style="background:Lightgray" | Mimo parlament |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|2009]] | align="right" | 45,960 | align="right" | 5,55 |{{Infobox politická strana/mandáty|1|13|hex=#062751}} | {{Rast}}6. | style="background:#e6ffd9" | Účasť vo frakcii EFD |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|2014]] | align="right" | 20,244 | align="right" | 3,61 |{{Infobox politická strana/mandáty|0|13|hex=#062751}} | {{Pokles}}10. | style="background:Lightgray" | Mimo parlament |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019]] | align="right" | 40,330 | align="right" | 4,09 |{{Infobox politická strana/mandáty|0|14|hex=#062751}} | {{Rast}}8. | style="background:Lightgray" | Mimo parlament |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|2024]] | align="right" | 28,102 | align="right" | 1,90 |{{Infobox politická strana/mandáty|0|15|hex=#062751}} | {{Pokles}}10. | style="background:Lightgray" | Mimo parlament |} === Komunálne voľby === {| class="wikitable" |+ !Rok !Podiel zvolených starostov a primátorov v % !Podiel zvolených poslancov v zastupiteľstvách v % |- |[[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 1990|1990]] |1,6 |3,2 |- |[[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 1994|1994]] |2,1 |3,8 |- |[[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 1998|1998]] |3,9 |6,0 |- |[[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2002|2002]] |1,3 |3,1 |- |[[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2006|2006]] |2,9 |5,5 |- |[[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2010|2010]] |2,1 |4,5 |- |[[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014|2014]] |1,4 |4,1 |- |[[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|2018]] |5,5 |8,1 |- |[[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2022|2022]] |1,5 |3,4 |} === Volebné preferencie - agentúra Focus === {{#chart:SNS Opinion polls.chart}} === Volebné preferencie - agentúra AKO === {{#chart:SNS Opinion polls2.chart}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[:Kategória:Politici SNS (1990)|Politici SNS (1990)]] == Externé odkazy == * [http://www.sns.sk oficiálna stránka strany] * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152976 SNS v registri strán MV SR] {{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}} {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:Slovenská národná strana (1990)| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Nacionalistické strany]] h7i11b5x60cx3aewblg7im9cjrpi3ik 0 30578 8199302 8181933 2026-04-16T19:15:01Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor MMoqed.JPG bol odstránený, pretože ho Infrogmation na Commons zmazal. 8199302 wikitext text/x-wiki {{Infobox Atentát |meno = Útoky z 11. septembra 2001 |foto = [[Súbor:September 11 Photo Montage.jpg|250px]] |titulok = Zvrchu zľava: záber na horiace veže [[World Trade Center (1973 – 2001)|Svetového obchodného centra]]; zrútená časť [[Pentagón (USA)|Pentagónu]]; [[2 World Trade Center|veža č. 2]] WTC v momente nárazu [[Let United Airlines 175|letu 175]]; hasič volá o pomoc na mieste trosiek budov WTC; objavený motor [[Let United Airlines 93|letu 93]]; kolízia [[Let American Airlines 77|letu 77]] s Pentagónom zachytená troma zábermi [[priemyselná televízia|priemyselnej televízie]] |dátum = utorok [[11. september|11. septembra]] [[2001]]<br />08:46 – 10:28 (východoamerického letného času – UTC-4) |obdobie = [[súčasné dejiny]] |miesto = [[World Trade Center (1973 – 2001)|World Trade Center]], [[New York (mesto)|New York]]<br />{{coord|40|42|42|S|74|00|45|Z}}<br />[[Pentagón (USA)|Pentagón]], [[Arlington County (Virgínia)|Arlington County]], [[Virgínia]]<br />{{Súradnice|38.871|-77.0582}}<br />obec [[Shanksville (Pensylvánia)|Shanksville]], [[Pensylvánia]]<br />{{Súradnice|40.0508|-78.9048}} |dôsledky = únosy lietadiel, masová vražda, samovražedné útoky, 2 996 mŕtvych (2 977 obetí + 19 teroristov) a okolo 25 000 zranených |pravpach = [[al-Káida]] pod vedením [[Usáma bin Ládin|Usámu bin Ládina]] |zbraň = 4 civilné [[dopravné lietadlo|dopravné lietadlá]] }} '''Útoky z 11. septembra 2001''', v USA aj '''9/11''', boli sériou koordinovaných [[teroristický útok|teroristických útokov]], ktoré sa udiali v [[Spojené štáty|USA]] v [[utorok]] [[11. september|11. septembra]] [[2001]]. Podľa oficiálneho vyšetrovania: * Štyri komerčné lietadlá unieslo devätnásť mužov z militantnej [[islam]]skej organizácie [[al-Káida]].<ref name="SecCounc">{{cite web|title=Security Council Condemns, 'In Strongest Terms', Terrorist Attacks on the United States|publisher=United Nations|date=September 12, 2001|url=http://www.un.org/News/Press/docs/2001/SC7143.doc.htm|accessdate=September 11, 2006|quote=The Security Council today, following what it called yesterday’s "horrifying terrorist attacks" in New York, Washington, D.C., and Pennsylvania, unequivocally condemned those acts, and expressed its deepest sympathy and condolences to the victims and their families and to the people and Government of the United States.}}</ref><ref name="cbc-2004">{{cite news | title = Bin Laden claims responsibility for 9/11 | publisher = CBC News | date= October 29, 2004 | url = http://www.cbc.ca/world/story/2004/10/29/binladen_message041029.html | accessdate = January 11, 2009 |quote=al-Qaeda leader Osama bin Laden appeared in a new message aired on an Arabic TV station Friday night, for the first time claiming direct responsibility for the 2001 attacks against the United States.}}</ref> * Dve lietadlá narazili do [[World Trade Center (1973 – 2001)|Twin Towers]] Svetového obchodného centra v [[New York (mesto)|New Yorku]], čím spôsobili pád obidvoch veží. * Tretie lietadlo narazilo do západného krídla budovy vedenia Ministerstva obrany USA – [[Pentagón (USA)|Pentagónu]] vo [[Virgínia|Virgínii]]. * [[Let United Airlines 93|Štvrté lietadlo]] spadlo v [[Pensylvánia|Pensylvánii]] neďaleko mesta [[Shanksville]], po tom, čo sa niektorí pasažieri a členovia posádky pokúsili dostať lietadlo od teroristov pod svoju kontrolu. Nikto na palube týchto lietadiel neprežil. * Útoky si vyžiadali okolo 25 000 zranených a 2 977 obetí (+ 19 teroristov).<ref>{{cite news |title=War Casualties Pass 9/11 Death Toll |url=http://www.cbsnews.com/stories/2006/09/22/terror/main2035427.shtml |work= |publisher=[[CBS News]] |date=September 22, 2006 |accessdate=September 24, 2008 }}</ref> K obetiam patrili väčšinou civilisti z viac ako 70 krajín sveta.<ref name="countries_deaths">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = A list of the 77 countries whose citizens died as a result of the attacks on September 11, 2001 | url = http://www.interpol.int/public/ICPO/speeches/20020911List77Countries.asp | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = U.S. Department of State, Office of International Information Programs | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110528170021/http://www.interpol.int/Public/ICPO/speeches/20020911List77Countries.asp | dátum archivácie = 2011-05-28 }}</ref> Spojené štáty odpovedali na útoky tzv. Vojnou proti terorizmu. Zaútočili na [[Afganistan]], aby zosadili [[Taliban]], ktorý al-Káidu priamo podporoval. Takisto prijali zákon o patriotizme (USA PATRIOT Act). Mnohé ďalšie krajiny taktiež posilnili svoju protiteroristickú legislatívu a rozšírili právomoci mocenských zložiek. Niektoré burzy cenných papierov zostali zatvorené celý týždeň po útoku a po otvorení zaznamenali enormné straty, hlavne čo sa týka akcií leteckých spoločností a poisťovní. Zničenie kancelárskych priestorov cenených na miliardy dolárov spôsobilo vážne škody ekonomike Dolného [[Manhattan]]u. Poškodený Pentagón bol do roka zrekonštruovaný; pripojený bol k nemu pamätník. Začala sa tiež rekonštrukcia World Trade Center. V roku 2006 bola dokončená stavba novej výškovej budovy na mieste, kde pred tým stála 7 World Trade Center. Budova [[1 World Trade Center]] bola slávnostne otvorená 3. novembra 2014. So svojou výškou 541,3 metrov sa stala jednou z najvyšších budov v severnej Amerike. 8. novembra 2009 sa začalo s výstavbou pamätníka Flight 93 National Memorial, ktorého prvá fáza bola dokončená na desiate výročie útokov, 11. septembra 2011. Celý pamätník bol dokončený 10. septembra 2015. == Chronológia udalostí == [[Súbor:Flight paths of hijacked planes-September 11 attacks.jpg|thumb|290px|Trasy letov štyroch unesených lietadiel, ktoré boli použité k teroristickým útokom 11. septembra 2001]] [[Súbor:World Trade Center, NY - 2001-09-11 - Debris Impact Areas.svg|thumb|Schéma útokov na WTC]] * '''7:59''' lietadlo spoločnosti [[American Airlines]] let č. 11 štartuje z Bostonu do Los Angeles (na palube 81 pasažierov, 2 piloti, 9-členná obsluha; typ stroja – Boeing 767-200ER) * '''8:10''' lietadlo spoločnosti American Airlines let č. 77 štartuje z [[Washington (D.C.)|Washingtonu]] do Los Angeles (na palube 58 pasažierov, 2 piloti, 4-členná obsluha; typ stroja – Boeing 757-200) * '''8:14''' lietadlo spoločnosti [[United Airlines]] [[Let United Airlines 175|let č. 175]] štartuje z [[Boston (Massachusetts)|Bostonu]] do [[Los Angeles]] (na palube 56 pasažierov, 2 piloti, 7-členná obsluha; typ stroja – [[Boeing 767|Boeing 767-200]]) *'''8:42''' lietadlo spoločnosti United Airlines [[Let United Airlines 93|let č. 93]] štartuje so 40-minútovým meškaním z [[Newark (New Jersey)|Newarku]] do [[San Francisco|San Francisca]] (na palube 38 pasažierov, 2 piloti, 5-členná obsluha; typ stroja – [[Boeing 757|Boeing 757-200]]) * '''8:46''' lietadlo letu 11 vráža do severnej veže [[World Trade Center (1973 - 2001)|Svetového obchodného centra]] (WTC) v [[New York (mesto)|New Yorku]] rýchlosťou {{km|790|m}}/h medzi poschodia 94 až 98, ihneď zničí niekoľko bočných nosných konštrukcií a vybuchne väčšina leteckého paliva v nádržiach * '''9:03''' lietadlo letu 175 vráža do južnej veže WTC ([[Federálny úrad USA pre letectvo]] s okamžitou platnosťou uzatvára všetky letiská v New Yorku) * '''9:15''' Starosta New Yorku [[Rudy Giuliani]] hovorí s médiami a tvrdí, že WTC sa zrúti * '''9:21''' všetky tunely a mosty v New Yorku sú uzavreté * '''9:25''' Federálny úrad USA pre letectvo navádza všetky vnútroštátne linky na okamžité pristátia * '''9:29''' prvé potvrdené správy naznačujú minimálne 6 obetí a aspoň 1 000 zranených * '''9:37''' lietadlo letu č. 77 sa zrútilo na [[Pentagón (USA)|Pentagón]] * '''9:48''' evakuácia [[Biely dom|Bieleho domu]] a sídla [[Kongres USA|Kongresu USA]] * '''9:49''' všetky letiská v USA uzatvorené * '''9:58''' operátor záchranného telefónneho systému je informovaný pasažierom letu č. 93 o unesení lietadla * '''9:59''' V dôsledku rozsiahlych požiarov oslabené a obhorené poschodie spadne na druhé, vznikne reťazová reakcia a južná veža WTC sa zrúti * '''10:03''' pád lietadla letu č. 93 do polí Pensylvánie {{km|120|m}} južne od Pittsburghu po tom, ako sa pasažieri na palube proti teroristom vzbúrili, aby zachránili životy iným (podľa špekulácií bolo zostrelené vojenským letectvom [[Spojené štáty|USA]]; evakuácia sídla [[OSN]] a centrály [[NATO]] v [[Brusel]]i; uzavreté všetky hraničné priechody s [[Mexiko]]m) * '''10:10''' masívna časť jednej z piatich hrán Pentagónu sa zrúti * '''10:25''' objavuje sa informácia, že pred Ministerstvom zahraničných vecí [[Spojené štáty|USA]] explodovala nálož (žiadny zranený) * '''10:29''' severná veža WTC sa zrúti; Dolný Manhattan je ponorený do hustého dymu a prachu * '''14:00''' ukončené všetky finančné operácie na akciových trhoch v [[Spojené štáty|USA]] * '''14:21''' armáda USA rozmiestňuje v okolí New Yorku a Washingtonu D.C. raketový protiletecký systém * '''14:40''' prvá tlačová konferencia po katastrofe vedená starostom New Yorku [[Rudolph Giuliani|Rudolphom Giulianim]] * '''16:25''' hlavné akciové trhy v USA potvrdzujú zastavenie obchodovania aj pre nasledujúci deň * '''17:20''' Budova WTC č. 7 (47 poschodí) sa v dôsledku rozsiahlych požiarov zrúti k zemi (budovy v okolí bývalého WTC stále v plameňoch; miesto bývalého WTC sa nazýva [[Ground Zero]] resp. Bod Nula) * '''20:30''' [[prezident]] USA [[George W. Bush]] prednáša v televízii svoj prejav k národu {{Viaceré obrázky | zarovnanie = center | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = N334AA B767-223ER American MAN 08APR01 (6839074488).jpg | šírka1 = 219 | popis1 = [[Boeing 767|Boeing 767-200ER]] (N334AA) [[American Airlines]], ktorý uniesli teroristi pri [[Let American Airlines 11|lete č. 11]] a ich pilot s ním potom narazil do veže č. 1 WTC | obrázok2 = Boeing 767-222, United Airlines AN0188143.jpg | šírka2 = 197 | popis2 = Boeing 767-200 (N612UA) United Airlines, ktorý po únose pri [[Let United Airlines 175|lete č. 175]] narazil do veže č. 2 WTC | obrázok3 = Boeing 757-223 - American Airlines - N644AA (1999).jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Boeing 757|Boeing 757-200]] (N644AA) American Airlines, ktorý bol unesený pri [[Let American Airlines 77|lete č. 77]] a následne použitý k útoku na [[Pentagón (USA)|Pentagón]] | obrázok4 = N591UA.jpg | šírka4 = 230 | popis4 = Boeing 757-200 (N591UA) United Airlines unesený pri [[Let United Airlines 93|lete č. 93]]. Na fotografii je len tri dni pred únosom}} == Únoscovia lietadiel == * '''Let American Airlines 11''' uniesli '''[[Muhammad ’Attá as-Sajjid|Muhammad ’Attá]]''' (pilot), [[Abd al-Azíz al-ʿUmárí]], [[Vá’il aš-Šahrí]], [[Walíd aš-Šahrí]], [[Sátam as-Sukámí]]. * '''Let United Airlines 175''' uniesli '''[[Marwán aš-Šeḥhí]]''' (pilot), [[Fájiž Baní Ḥammád]], [[Muhannad aš-Šahrí]], [[Ḥamza al-Ḡámidí]], [[Aḥmad al-Ḡámidí]]. * '''Let American Airlines 77''' uniesli '''[[Hání Ḥandžúr]]''' (pilot), [[Chálid al-Mihdhar]], [[Mádžid Mukajid]], [[Nawáf al-Ḥazmí]], [[Sálim al-Ḥazmí]]. * '''Let United Airlines 93''' uniesli '''[[Zijád Džarráḥ]]''' (pilot), [[Aḥmad al-Ḥaznawí]], [[Aḥmad an-Námí]], [[Sa’íd al-Ḡámidí]]. === Fotografie únoscov === <center> <gallery> Súbor:Mohamed Atta.jpg|{{EGY}} Najväčší vinník: Muhammad ’Attá (pilot) Súbor:Abdulaziz al-Omari.png|{{SAU}} Abd al-Azíz al-ʿUmárí Súbor:Wailalshehri.jpg|{{SAU}} Vá’il aš-Šahrí Súbor:Waleedalshehri.jpg|{{SAU}} Walíd aš-Šahrí Súbor:Satam al-Suqami - FBI release.jpg|{{SAU}} Sátam as-Sukámí Súbor:Marwan al-Shehhi.jpg|{{UAE}} Marwán aš-Šeḥhí (pilot) Súbor:FBanihammad.JPG|{{UAE}} Fájiž Baní Ḥammád Súbor:Mohand al-Shehri.jpg|{{SAU}} Muhannad aš-Šahrí Súbor:Hamza al-Ghamdi.jpg|{{SAU}} Ḥamza al-Ḡámidí Súbor:Ahmed al-ghamdi 3.jpg|{{SAU}} Aḥmad al-Ḡámidí Súbor:HHanjour0.JPG|{{SAU}} Hání Ḥandžúr (pilot) Súbor:Khalid al-mihdhar 2.jpg|{{SAU}} Chálid al-Mihdhar Súbor:Nawaf al-Hazmi.jpg|{{SAU}} Nawáf al-Ḥazmí Súbor:Salem al-Hazmi 2.jpg|{{SAU}} Sálim al-Ḥazmí Súbor:Ziad Jarrah, 2001.jpg|{{LBN}} Zijád Džarráḥ (pilot) Súbor:Ahmed al-Haznawi 2.jpg|{{SAU}} Aḥmad al-Ḥaznawí Súbor:Al-Nami.png|{{SAU}} Aḥmad an-Námí Súbor:SAlghamdi.JPG|{{SAU}} Sa’íd al-Ḡámidí </gallery> </center> == Dôvody zrútenia veží == [[Súbor:September 11 2001 just collapsed.jpg|thumb|Pohľad na WTC krátko po zrútení veže č. 1]] [[Terorizmus|Teroristi]] uniesli a použili ako zbraň veľké dopravné lietadlá typu Boeing 767 a 757, ktoré boli v čase štartu plne natankované, pretože vyrazili z východného pobrežia Spojených štátov (z Bostonu) a ich cieľom malo byť až Los Angeles na západnom pobreží. <!-- strana 4. THE 9/11 COMMISSION REPORT [http://www.gpo.gov/fdsys/pkg/GPO-911REPORT/pdf/GPO-911REPORT.pdf 11400 galónov](43532litrov) --> === Analýza === Ako prvá bola zasiahnutá v blízkosti 95. podlažia Severná veža (Tower #1). O čosi neskôr bola zasiahnutá Južná veža (Tower #2) v blízkosti 80. podlažia. Videozáznamy potvrdzujú, že pri nárazoch bolo zničených hneď niekoľko externých skriňových stĺpov na viacerých poschodiach. Takisto sa na niekoľkých poschodiach poškodili kľúčové podporné systémy a prvky konštrukcie jadra. Následná [[explózia]] asi 37 850 litrov leteckého paliva zničila ďalšie stĺpy na protiľahlých stranách a pravdepodobne narušila aj vnútornú statiku [[mrakodrap]]ov.<ref name="parkyn">PARKYN, N.: ''Sedemdesiat zázrakov architektúry. Úžasné stavby a príbeh ich vzniku''. Bratislava : Vydavateľstvo SLOVART, spol. s. r. o., 2003, s. 190. ISBN 80-7145-764-7</ref> Požiar leteckého paliva dosahujúci teplotu 650 až 1000 °C<ref name=":0">http://www.nist.gov/manuscript-publication-search.cfm?pub_id=101356</ref><ref name=":1">http://www.nist.gov/el/disasterstudies/wtc/faqs_wtctowers.cfm</ref> počas nasledujúcej hodiny fatálne poškodil kľúčovú konštrukciu, ktorá držala poschodia veží spolu nad a pod sebou.<ref name="parkyn" /> [[Oceľ]] začína mäknúť už pri 700°C<ref name=":0" />, preto nosné konštrukcie budov povolili a stratili svoju nosnú funkciu, hoci určite nemožno hovoriť o ich úplnom roztavení. Následne došlo k „reťazovej reakcii“ hnanej tiažovými silami, keď poschodia nad miestom zrážky postupne klesali a narážali na poschodia pod miestom zrážky, čo možno vysvetliť aj enormnou [[hmotnosť]]ou častí veží nad miestami nárazov. Veže WTC sa takto poskladali ako domčeky z karát,<ref name="parkyn" /> pričom ich zrútenie na okolité budovy spôsobilo ďalšie rozsiahle požiare, ktoré priviedli k pádu zrejme aj osudnú Budovu WTC č. 7. Stavební inžinieri sa zhodujú v tom, že konštrukcia budov bola veľmi silná a dobre zrealizovaná, pretože aj vďaka tomu vydržali mrakodrapy ešte hodinu po náraze stáť, a tým zachránili tisíce životov iniciovanou evakuáciou. Kolaps budov sa však pre nich stal istým prekvapením, no mnohí z nich pripúšťajú, že rozhodujúcou príčinou zrútenia bol jednak požiar príliš veľkého množstva leteckého paliva, a jednak príliš silná intenzita zrážky dopravných lietadiel s budovami. == Zničenie WTC ako poistná udalosť == Vo vyšetrovacej správe [[FBI]] sa uvádza, že teroristi mali k dispozícii na útoky na americké ciele polmiliónový rozpočet. Sumu približne 500-tisíc [[USD]] odoslali z [[Nemecko|Nemecka]] na účet jedného z teroristov. Odhaduje sa, že teroristi spôsobili škody len v [[New York (mesto)|New Yorku]] za vyše 40 miliárd dolárov. V tejto sume je už zahrnuté vyčistenie zbúraniska, prebudovanie podzemných chodieb a metra. Keďže v New Yorku a konkrétne vo [[World Trade Center (1973 - 2001)|WTC]] sídlilo niekoľko spoločností s celosvetovou pôsobnosťou, dosah tragických udalostí sa pomerne rýchlo premietol aj do oblasti financií, najmä však do poisťovníctva. Poisťovne sa obávali, že náhrada škôd dosiahne miliardy dolárov. Hodnota ich akcií vrátane akcií [[Generali]], [[Munich Re.]], [[Allianz]] a [[Swiss Re.]], v reakcii na správy o útoku prudko klesla. Odvoz 1,3 milióna ton železa, betónu a ostatného znehodnoteného materiálu a vyčistenie miesta, kde stáli „[[World Trade Center (1973 - 2001)|dvojičky]]”, stálo 7 miliárd USD. Stavitelia veže mali dostať od poisťovne len 1,5 miliardy dolárov, čo je len o niečo viac, ako boli náklady na postavenie centra v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]]. Tie dosiahli 1,3 miliardy dolárov. „Dvojičky” boli pred pádom ohodnotené na 5 miliárd. == Dôsledky útokov == [[Súbor:Dust covered 911 victims.jpg|thumb|Dvojica preživších pokrytá prachom po zrútení veží WTC]] [[Súbor:WTC-remnant highres.jpg|thumb|Hasič pozoruje zvyšky južnej veže]] Náhly a prekvapivý útok teroristov na ciele v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] ponoril na niekoľko mesiacov svet do strachu a obáv. Už si nikto nemohol byť ničím istý, stať sa môže čokoľvek. Američania boli náhle olúpení o falošný pocit bezpečia a nedotknuteľnosti svojej krajiny. Zakúsili pravý teror, dokonca vo svojej dosiaľ najtragickejšej podobe. === Zhrnutie === Ciele, ktoré sa teroristom podarilo zničiť alebo zasiahnuť, neboli vôbec vybrané náhodne. [[World Trade Center (1973 - 2001)|Svetové obchodné centrum]] sa stalo obeťou svojho ikonického postavenia na večnej panoráme [[Manhattan]]u, ktorá reprezentuje ekonomicky vyspelé USA. [[Pentagón (USA)|Pentagón]] ako sídlo [[Ministerstvo obrany USA|Ministerstva obrany USA]], a tým ako hlavné veliteľstvo ozbrojených síl, pôsobilo a pôsobí i naďalej ako symbol vojenskej sily krajiny, ktorú radikálni [[islam]]skí [[terorizmus|teroristi]] z duše nenávidia tak, ako i [[Izrael]]. Je veľmi pravdepodobné, že lietadlo letu č. 93 malo zasiahnuť tretí dominantný sektor americkej spoločnosti. Po úderoch na ekonomický a vojenský sektor sa hlásil ako strategický cieľ práve sektor politický. Už len špekuláciami dostaneme odpoveď, do akej miery prispeli k záchrane politických objektov a najmä ľudí v nich či v okolí ([[Biely dom]], [[Kongres USA|Kapitol]] a pod.) samotní pasažieri, ktorí sa voči štyrom únoscom postavili, a do akej miery americké vojenské [[letectvo]], ktoré malo lietadlo ako vražednú zbraň zostreliť. Každopádne teroristický útok, ktorého katastrofálny obraz doslova obletel celý svet, si odniesol do [[história|histórie]] nezvratný podiel na rozsiahlych dôsledkoch, a to v takmer každej oblasti ľudského života. Útoky spojili rivalov, ovplyvnili počínanie politikov, zasiahli do štátnych rozpočtov, zanechali ťažké stopy v ekonomike USA i sveta, určili smerovanie dejín na najbližšie roky, naplnili novým zmyslom [[NATO|Severoatlantickú alianciu]], inšpirovali mnohých umelcov, stvorili nové počítačové hry, ukázali ľuďom sveta, čo to znamená pravý terorizmus. Najhlbšie a zároveň najbrutálnejšie zasiahli samotné rodiny, blízkych a priateľov tisícok mŕtvych, ktoré si krutým a obzvlášť násilným spôsobom vynútili. === Bezpečnosť === Po celom civilizovanom svete sa začali prijímať výrazné opatrenia, ktoré mali obmedziť priestor pre teroristov. Zasadali rôzne branno-bezpečnostné výbory a porady [[vláda|vlád]] jednotlivých krajín. Výsledkom tohto úsilia na medzinárodnej scéne bol vznik veľkého napätia a obáv. Vlády štátov sa nebránili využívať pri boji s terorizmom aj svoje armády. Útoky mali najvýraznejší dopad na bezpečnostný status, prirodzene, v Spojených štátoch. Administratíva amerického prezidenta [[George W. Bush|Georga W. Busha]], ktorý nastúpil do úradu iba v [[január]]i [[2001]], prijala rozsiahly systém opatrení a bezpečnostných obmedzení. Uviedla do praxe 5-člennú stupnicu, podľa ktorej sú občania USA informovaní o aktuálnom stave ohrozenia. USA postupne zavádzali čoraz viac obmedzení najmä v styku so zahraničnými návštevníkmi. Administratíva začala považovať za nutné brať na letiskách odtlačky prstov, zbierať fotografie prichádzajúcich turistov a pod. V nadväznosti na vojny v [[Vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)|Afganistane]] a v [[Tretia vojna v Perzskom zálive|Iraku]] sa USA začali čoraz viac barikádovať a protiteroristické opatrenia naberali viac a viac na svojom význame a na svojej moci ovplyvňovať a zasahovať často veľmi nepríjemne do životov mnohých ľudí, nevynímajúc samotných Američanov. Bushova administratíva zriadila tiež [[Ministerstvo vnútornej bezpečnosti USA|Ministerstvo vnútornej bezpečnosti]] (United States Department of Homeland Security), Centrum zhromažďovania údajov o hrozbe, Centrum pre skríning terorizmu a Správu pre bezpečnosť v doprave. Federálny úrad pre vyšetrovanie ([[FBI]]) začal považovať boj s terorizmom za najvyššiu prioritu, rozšíril bojové skupiny a tiež sa pokúša zdokonaliť komunikáciu so [[Central Intelligence Agency|CIA]]. Ústredná spravodajská služba ([[Central Intelligence Agency|CIA]]) obnovila viaceré tajné operácie a zamerala sa na výučbu cudzích jazykov. === Politické dôsledky === [[Súbor:Bush Ground Zero.jpg|thumb|right|Dňa 14. septembra 2001 [[George W. Bush]] odkázal záchranným tímom pracujúcim na [[Ground Zero]] v [[New York (mesto)|New Yorku]]: ''„Počujem Vás. Celý svet Vás počuje. A ľudia, ktorí zhodili tieto budovy budú čoskoro počuť o nás.“'']] Priamym dôsledkom teroristických útokov bola reakcia vlády USA, ktorej bezprostredné gesto sa dá charakterizovať intenzívnym hľadaním ''uchopiteľného'' vinníka. Keďže tajné služby viacerých krajín nepochybovali o vplyve teroristickej siete [[al-Káida]], jediným priestorom pre vojenskú odvetu Spojených štátov sa náhle stal Afganistan, na ktorého území al-Káida, vedená [[Usáma bin Ládin|Usámom bin Ládinom]], cvičila svojich oddaných bojovníkov vo vládou podporovaných táboroch. [[7. október|7. októbra]] [[2001]] [[Spojené štáty|USA]] podnikli prvú leteckú ofenzívu a následný vpád do tejto [[islam]]skej krajiny (''Pozri'' [[Vojna v Afganistane (2001 – 2021)]]). Inými politickými dôsledkami katastrofy z 11. septembra bolo vítané oteplenie vzťahov [[Rusko|Ruska]] a USA. Ruský prezident [[Vladimir Putin]] veľmi obratne využil tragédiu a osobným prejavom sympatií či spolupatričnosti sa zaslúžil o rozvoj priateľských vzťahov. Tiež [[George W. Bush|Bush]] mohol počítať s pochopením Putina pre vojnu proti [[Taliban]]u. Vítaným dôsledkom sa stalo i naplnenie cieľov [[NATO]] novým nádychom, ba až novým zmyslom. Severoatlantická aliancia sa opäť zomkla, tentokrát proti terorizmu a snažila sa uplatniť prvýkrát v histórii článok 5 o pomoci spojencov napadnutému členovi paktu. === Reakcie svetových vodcov === [[Súbor:Vladimir Putin in the United States 13-16 November 2001-54.jpg|thumb|[[Rusko|Ruský]] [[prezident Ruskej federácie|prezident]] [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] s manželkou Ľudmilou si v chráme [[ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej cirkvi]] v New Yorku uctieva pamiatku obetí útokov, 16. november 2001]] Reakcie svetových vodcov vyjadrovali veľmi podobné pocity. Pre kráľovnú [[Alžbeta II.|Alžbetu II.]] boli útoky neuveriteľným a totálnym šokom, pre [[pápež]]a [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] nevýslovným hororom. Generálny tajomník [[OSN]] [[Kofi Annan]] vyjadril presvedčenie, že sa to dotklo všetkých v jeho pôsobnosti a pre všetkých je to traumatizujúca, strašná tragédia. Pre [[Česko|českého]] prezidenta [[Václav Havel|Václava Havla]] to bolo hrozným varovaním pre civilizáciu, ktoré nás vyzýva mobilizovať a prevziať zodpovednosť za tento svet. [[Francúzsko|Francúzsky]] prezident [[Jacques Chirac]] presvedčoval, že Francúzi úplne cítia s americkým ľudom. Britský premiér [[Tony Blair]] zase poukázal na tento masový terorizmus ako na nové zlo v dnešnom svete. [[Taliansko|Taliansky]] premiér [[Silvio Berlusconi]] sa neobával vyzvať na konfrontáciu s teroristami, prezident [[Vladimir Putin|Putin]] ako prvý volá medzinárodné spoločenstvo po zjednotení úsilia v [[boj proti terorizmu|boji proti terorizmu]]. [[Japonsko|Japonský]] ministerský líder [[Džuničiró Koizumi]] povedal, že takýto druh terorizmu nebude nikdy odpustený, vysoký predstaviteľ [[EÚ]] pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku [[Javier Solana]] ubezpečoval, že Európska únia bude pevne a plne stáť za Spojenými štátmi, [[Afganistan|afganský]] minister zahraničných vecí Wakil Ahmed Muttawakil po útokoch vravel, že Taliban odsudzoval a aj teraz odsudzuje akýkoľvek [[terorizmus]] v akejkoľvek forme. V [[Irak|irackom]] rozhlase sa však objavili vyjadrenia, ktoré útoky označili za operáciu storočia, ktorú si USA zaslúžili kvôli svojim zločinom proti ľudskosti. Naproti tomu [[Kuba|kubánska]] vláda nazvala katastrofu americkou národnou tragédiou.<ref>''Reakcie svetových vodcov'' preložené a zosumarizované z [http://www.september11news.com/InternationalReaction.htm http://www.september11news.com/InternationalReaction.htm]</ref> === Škody na Pentagóne === [[Súbor:Aerial view of the Pentagon during rescue operations post-September 11 attack.JPEG|thumb|Škody na [[Pentagón (USA)|Pentagóne]] po náraze lietadla Boeing 757-200 letu American Airlines č. 77, 14. september 2001]] Škody na Pentagóne sú predovšetkým v podobe poškodenia troch z jeho piatich hrán, pričom približne {{m2|109878}} vnútornej plochy bolo poškodených a {{m2|21989}} bolo priamo zničených kolapsom poschodí. Na západnej strane Pentagónu sa pádom lietadla vytvorila obrovská sečná rana v dráhe letu {{m|27|m}} široká a {{m|9|m}} hlboká. Náprava škôd a obnova činnosti v zničenej či poškodenej oblasti stála 501 miliónov dolárov. === Ekonomický dopad === Ekonomický dopad teroristických útokov na ciele v [[Spojené štáty|USA]] bol už v prvých dňoch zrejmý. Analytici sa však zhodujú v tom, že útoky nemohli výrazne zasiahnuť ekonomiku Spojených štátov, v ktorých pracuje množstvo peňazí v objeme 5 až 10 biliárd amerických dolárov, pretože toto hospodárstvo je priveľmi diverzifikované a decentralizované, aby rana na jednom poli jej pôsobnosti odhalila jej slabosť. Touto slabosťou a zároveň najmocnejšou silou americkej ekonomiky je vôľa a záujmy radového spotrebiteľa, ktoré sa útokmi príliš nenarušili. Podľa štúdií napriek tomu, že 70 % Američanov po 11. septembri očakávalo a predpokladalo, že by sa v krátkej či strednodobej budúcnosti mohol veľký teroristický čin zopakovať, 56 % si myslelo, že ich krajina je na správnej ceste a 52 % k tomu pridalo aj presvedčenie, že finančná situácia ich rodín sa v roku 2002 zlepší. Negatívny ekonomický dopad je predovšetkým v podobe rýchlejšie rastúcej ceny ropy na svetových trhoch, obrovské straty na príjmoch amerických leteckých spoločností, kolaps cestovného ruchu v [[Európa|Európe]] zo strachu cestovať lietadlom a neuveriteľne vysoký a rokmi rastúci deficit štátneho rozpočtu USA, ktorý vytvára priestor pre masívnu infláciu, a tým aj postupný pád hodnoty dolára voči euru v priebehu roka [[2002]] a [[2003]], a tiež podporujúci recesiu národného hospodárstva stúpajúcou nezamestnanosťou. V roku 2001 prišlo o prácu vyše 1 milión Američanov, pričom množstvo vytvorených pracovných príležitostí túto hranicu ani zďaleka neprekročilo. V [[december|decembri]] [[2001]] dosiahla nezamestnanosť až hodnotu 5,8 %, čo je najviac za ostatných 6 rokov. === Výdavky štátneho rozpočtu USA === Rozpočet [[George W. Bush|Bushovej]] administratívy sa rozhodol venovať 15 miliárd USD na domáce bezpečnostné programy a [[Biely dom]] vyčlenil v rámci svojej fiškálnej politiky pre rok 2002 na bezpečnosť 34 miliárd dolárov. Podľa [[Ministerstvo obrany USA|Ministerstva obrany USA]] samotné vojenské operácie v Afganistane stáli približne 2,9 miliardy dolárov a 1,8 miliárd stála ochrana amerických miest Národnou gardou počas vojny. Kompenzácia strát amerických leteckých spoločností, ktoré niekoľko dní nemohli lietať, a kompenzácia strát pre rodiny a pozostalých obetí tragédie bola rozvrhnutá vo výške 13,6 miliárd dolárov v rokoch 2001 až 2006. Z prvého balíka peňazí, ktoré [[Kongres USA|Kongres]] poskytol americkému prezidentovi bezprostredne po 11. septembri pre [[boj s terorizmom]] (40 miliárd USD), Biely dom vyčlenil pre obranu 17 miliárd, 11 miliárd pridelil mestu New York a 10 miliárd sa venovalo domácej bezpečnosti. === Psychologický dopad === Psychologický dopad teroristických útokov je tiež očividný. Boli vypracované dômyselné štúdie amerických psychológov, ktorí priznávajú, že Newyorčania podliehajú po septembrových udalostiach roka 2001 dvakrát častejšie [[depresia|depresiám]] než bežní Američania. U mnohých bol diagnostikovaný [[posttraumatický stres]], ktorý psychológia vo svojej dnešnej podobe spoznala v podstate až ako následok [[vojna vo Vietname|vojny vo Vietname]]. Podľa hĺbkových štúdií až 13 % obyvateľov New Yorku prežilo v deň tragédie akútnu paniku a záchvat strachu, pocit ohrozenia vlastnej existencie, čo potvrdzuje aj Newyorská akadémia medicíny. 10% obyvateľov v súvislosti s tragédiou pociťovalo depresiu, mnohí trpeli vážnou insomniou. == Štatistika počtu obetí == [[Súbor:911 victims.jpg|thumb|Fotografie obetí útokov z 11. septembra (na obrázku chýbajú portréty 92 obetí a teroristov)]] Tisíce nevinných ľudských životov je najväčšia a najtragickejšia obeť celého systému útokov na ciele v USA v utorok [[11. september|11. septembra]] [[2001]]. Počet obetí teroristických útokov dosiahol 2 999 ľudí, pričom 19 samovražedných únoscov nie je v databáze zahrnutých. Pri útoku na budovy WTC 1 a WTC 2 celkovo zahynulo 2 753 ľudí.<ref name=":1" /> Smrť v budovách WTC našlo spolu 2 629 ľudí, v Pentagóne zahynulo presne 125 ľudí. Obete v unesených lietadlách sa štatisticky evidujú v počte 87 pre let č. 11, 59 pre let č. 77, 40 pre let č. 93 a 59 pre let č. 175. V dôsledku celej tragédie zahynulo štatisticky 343 požiarnikov, 60 príslušníkov polície a 70 civilných zamestnancov Pentagónu. Autority, ktorým bola zverená neľahká identifikácia tiel, pracovali s vyše 12-tisícmi pozostatkov, niektoré veľké iba ako úlomok kosti či zubu. Technika preverovania [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] sa v mnohých prípadoch nedala vôbec použiť, pretože tieto pozostatky mali často DNA silne poškodenú.<ref name=":1" /> == Čo nahradilo WTC? == [[Súbor:Lower Manhattan from Jersey City September 2020 HDR panorama (cropped).jpg|thumb|Zrekonštruované [[World Trade Center (2001 – súčasnosť)|Svetové obchodné centrum]], september 2020]] === Nový komplex výškových budov === Vo [[február]]i [[2003]] spoločnosť Lower Manhattan Development Corporation, ktorú poveril guvernér štátu [[New York (štát)|New York]] [[George E. Pataki]], aby viedla práce v [[Ground Zero|Bode Nula]] a koordinovala úsilie vrátiť život do oblasti WTC, rozhodla, že zničený komplex nahradí zrealizované dielo architekta [[Daniel Libeskind|Daniela Libeskinda]]. Ten vyhral nákladnú súťaž projektov, ktoré by mali WTC nahradiť. === Charakteristika novej výstavby === [[Daniel Libeskind|Libeskind]] navrhol, aby sa na veľkej ploche [[Ground Zero|Bodu Nula]] (viac než 60 tisíc m²) postavil okrem kultúrneho centra, veľkého pamätníka a visutej záhrady gigantický mrakodrap – Veža slobody – vysoký symbolických 1776 stôp (angl. ''[[Freedom Tower]]''; výška {{m|541.3|m}}). V roku [[1776]] totiž USA nastúpili cestu nezávislosti. Je to jeden z najvyšších mrakodrapov na svete. V [[júl]]i [[2003]] bol povolaný za hlavného architekta [[David Childs]], pričom [[Daniel Libeskind|Libeskind]] zostal poverený projektovaním vo všeobecnosti naďalej. Výsledok ich spoločnej práce sa verejnosti predstavil v [[december|decembri]] 2003. Náklady odhadli na 1,5 miliardy amerických dolárov. Práce na celom systéme nového komplexu by mali pokračovať do roku [[2024]]. === Pamätník obetí === [[Súbor:WTCmemorialJune2012.png|thumb|[[National September 11 Memorial & Museum|Národný pamätník a múzeum 11. septembra]]]] Víťaznými projektmi pre stavbu pamätníka obetí sa stali diela architektov Michaela Arada a Petera Walkera. Ich práca s názvom ''Reflecting Absence'' (Odrážajúc neprítomnosť) počíta s vytvorením presne na miestach, kde stáli veže [[World Trade Center (1973 - 2001)|WTC]], dvoch nie príliš hlbokých „nádrží,“ zodpovedajúcich veľkosti strán veží na pôdoryse (63 x {{m|63|m}}). V týchto nádržiach, obklopených listnatými stromami, budú po vnútorných stranách inštalované mená všetkých obetí, ktorí vo [[World Trade Center (1973 - 2001)|WTC]] zahynuli [[11. september|11. septembra]] [[2001]] ako i pri teroristickom útoku [[26. február]]a [[1993]] (6 osôb). Pamätník má navždy odrážať stav absencie a pocitu straty blízkych, ako i samotných budov WTC. Do súťaže sa zapojilo viac ako 5 000 projektov. Víťazná práca sa začala realizovať v roku 2006. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=September 11 attacks}} == Externé odkazy == * [http://www.valka.cz/newdesign/v900/clanek_12228.html Chronológia udalostí vedúcich od operácie Bojinka až po útoky z 11. septembra 2001] {{ces icon}} * [http://technet.idnes.cz/naraz-letadla-muze-mrakodrap-ustat-ale-wtc-nemelo-sanci-pim-/tec_technika.asp?c=A071013_001816_tec_technika_pka Článok na iDnes.cz, pojednávajúci o.i. o príčine pádu oboch mrakodrapov WTC] {{ces icon}} * {{Citácia periodika |meno=Zdeněk P |priezvisko=Bažant |meno2=Yong |priezvisko2=Zhou |mesiac=január |rok=2002 |titul=Why Did the World Trade Center Collapse?—Simple Analysis |periodikum=Journal of Engineering Mechanics |ročník=128 |číslo=1 |strany=2–6 |doi=10.1061/(ASCE)0733-9399(2002)128:1(2) |url=http://www.civil.northwestern.edu/people/bazant/PDFs/Papers/405.pdf |jazyk=po anglicky|issn=0733-9399}} == Zdroj == {{preklad|en|September 11 attacks|359000315}} [[Kategória:Teroristické útoky]] [[Kategória:11. september]] [[Kategória:Katastrofy v 2001]] [[Kategória:Al-Káida]] [[Kategória:Spojené štáty americké]] [[Kategória:Masakre v USA]] [[Kategória:Katastrofy v USA]] [[Kategória:New York (mesto)]] [[Kategória:2001 v USA]] joat98q8x8sdh6gtzry1jn17oljlbad 0 31445 8199496 8113890 2026-04-17T11:26:08Z Feriontly17x17x7 228747 akt., ib 8199496 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = MŠK Púchov | obrázok = | celýnázov = Mestský športový klub Púchov | prezývka = | založený = [[1920]] | štadión = [[Mestský štadión Púchov]] | kapacita = 6 080 | predseda = | tréner = {{SVK}} Patrik Mynář | liga = [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]] | sezóna = [[2. slovenská futbalová liga 2024/2025|2024/25]] | pozícia = 5. miesto | vzor_lp1=_thinwhiteborder | vzor_t1=_blackstripes2 with black bordered diagonal top | vzor_pp1=_thinwhiteborder | ľavéplece1=000000 | telo1=E00000 | pravéplece1=000000 | trenírky1=000000 | ponožky1=E00000 | vzor_t2=_ecv08a | vzor_tr2= | ľavéplece2=FFFFFF | telo2=FFFFFF | pravéplece2=FFFFFF | trenírky2=FFFFFF | ponožky2=FFFFFF }} '''MŠK Púchov''' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbalový klub]] z mesta [[Púchov]]. Do roku [[2006]] mal názov ''FK Matador Púchov'' (do roku 1992 ''TJ Gumárne 1. mája Púchov''). == História oddielu == Prvý futbalový klub v Púchove bol založený v roku [[1920]]. Podľa bulletinu TJ Gumárne Púchov sa prvý futbalový zápas uskutočnil v Púchove v roku 1921. Púchov v ňom zvíťazil nad mužstvom z [[Pruské]]ho v pomere 2:1. Rozkvet futbalu však nastáva až po druhej svetovej vojne. V rokoch [[1950]] a [[1963]] sa Púchov prebojoval do II. ligy, neskôr strávil niekoľko ročníkov v III. lige. V rokoch [[1974]]{{--}}[[1986]] (s výnimkou sezóny [[1982]]/[[1983|83]]) pôsobilo mužstvo pod názvom TJ Gumárne 1. mája Púchov vo vtedajšej SNL (po 1. lige druhá najvyššia futbalová súťaž spolu s ČNL v ČSSR). Po vzniku samostatného Slovenska pôsobil Púchov v II. lige, v sezóne [[1997]]/[[1998|98]] obsadil 3. miesto s 10-bodovým odstupom za postupujúcou [[FC Nitra|Nitrou]] a [[MFK Dubnica|Dubnicou]], o rok nato 4. priečku. Ročník [[1999]]/[[2000|00]] bol pre Púchovský futbal najúspešnejší v dovtedajšej 80-ročnej histórii – futbalový klub (pod názvom ŠK Matador) triumfoval v 18-člennej II. lige s dvojbodovým odstupom pred [[NCHZ Nováky]], čím sa pre nastávajúcu sezónu stal účastníkom najvyššej súťaže (v tej dobe [[Mars superliga]]). V premiérovej sezóne obsadili futbalisti Matadoru 6. miesto. Zároveň sa Púchov prebojoval zásluhou Fair-play súťaže do prvého kola [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]], proti nemeckému klubu [[SC Freiburg]]. Po nepriaznivých výsledkoch 0:0 a 1:2 sa Púchov v tomto kole zo súťaže vypadol. Nasledujúci rok klub zaznamenal historický úspech, keď za majstrovskou [[MŠK Žilina|Žilinou]] skončil s odstupom 7 bodov na 2. priečke, vďaka čomu v si sezóne [[2002]]/[[2003|03]] opäť vybojoval účasť v Pohári UEFA – v predkole vyradil kazašský klub [[FC Atyrau]] (0:0, 2:0), v 1. kole však prehral s [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (0:6, 1:4). V roku [[2002]] sa ŠK Matador stal po prvýkrát finalistom [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]], keď postúpil postupne cez [[Petrochema Dubová|Petrochemu Dubová]] (1. kolo, 4:2), [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] (2.kolo, 3:0), [[FC Čaňa]] (štvrťfinále, 5:1) a [[MŠK Žilina]] (semifinále, 1:0 a 2:0). Vo finálovom zápase sa klub stretol v [[Považská Bystrica|Považskej Bystrici]] s mužstvom [[FC Senec|VTJ Koba Senec]], ktorému po nerozhodnom výsledku 1:1 podľahol v penaltovom rozstrele 4:2. V nasledujúcom ročníku 1. ligy obsadilo mužstvo 5. priečku, v domácej pohárovej súťaži sa však opäť prebojovalo až do finále – 1. kolo [[DAC Dunajská Streda|DAC D.Streda]] (2:0), 2. kolo [[MFK Košice|1.FC Košice]] (3:0), štvrťfinále [[Tatran Prešov]] (3:0) a semifinále Petrochema Dubová (2:2, 1:1). Vo finálovom zápase Slovenského pohára 2003 v [[Topoľčany|Topoľčanoch]] zvíťazil Púchov nad Slovanom Bratislava 2:1 gólmi Perniša a Brešku. V Pohári UEFA [[2003]]/[[2004|04]] porazili futbalisti Matadoru v predkole gruzínsky [[FC Sioni Bolnisi]] (3:0, 3:0), v 1.kole sa slovenský zástupca stretol so španielskym veľkoklubom [[FC Barcelona]]. Po domácej remíze 1:1 prehralo mužstvo vonku 0:8 a vypadlo z Pohára UEFA.<ref>{{cite web|url=http://www.profutbal.sk/spravy/?clanok=15947|title=Púchov v utorok do Barcelony so skromnými ambíciami|publisher=profutbal.sk|date=13. október 2003|accessdate=2010-05-02|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304203146/http://www.profutbal.sk/spravy/?clanok=15947|archivedate=2016-03-04}}</ref> Domáci zápas sa odohral na Štadióne A. Malatinského v Trnave. Po sérii úspechov postihla klub kríza – v sezóne [[2003]]/[[2004|04]] obsadil až 9. priečku, čím zachránil príslušnosť v najvyššej súťaži s 10-bodovým náskokom na úkor zostupujúceho bratislavského Slovana. V pohári vypadol Matador už v 2. kole s druholigovou [[FK Slovan Duslo Šaľa|Šaľou]]. Nasledujúcu sezónu priniesli stabilizované výsledky konečné 6. miesto, v Slovenskom pohári Púchov opäť vypadol v 2. kole s [[MFK Rimavská Sobota|Rimavskou Sobotou]]. Záchranárske práce postihli klub aj v ročníku [[2005]]/[[2006|06]], keď o poslednú priečku bojoval najmä s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]]. V kľúčovom zápase jari podľahol na domácom trávniku Interu 0:1. Púchov so štvorbodovou stratou na predposledné 9. miesto opustil po šiestich sezónach Corgoň ligu. Vypadnutie z najvyššej súťaže sprevádzala strata sponzora, spoločnosti ([[Matador (spoločnosť)|Matador]]), masívny výpredaj hráčov a finančné ťažkosti. Aj preto sa FK Púchov odhlásil z II. ligy a v ročníku [[2006]]/[[2007|07]] štartoval po reorganizácii súťaží v II. lige západ (tretia najvyššia súťaž). V ročníku 2008/2009 postúpil FK Púchov do 2. najvyššej súťaže, keď vyhral na štadióne Dúbravky 0:2 a zabezpečil si 7-bodový náskok pred druhými Vráblami. V sezóne 2010/2011 skončil FK Púchov s 22 bodmi na poslednom mieste v I. lige a zostúpil spolu s predposledným [[FK Slovan Duslo Šaľa]] do [[II. slovenská futbalová liga|II. ligy]]. V sezóne 2018/2019 skončil MŠK Púchov na druhom mieste v 3. lige Západ a TJ Kovo Beluša nevyužila možnosť postupu do 2. ligy, tak možnosť prináležala Púchovu, ktorý ju využil. Mládežnícky tím Púchova hrá od roku [[1962]] v dorasteneckej lige. === Historické názvy klubu === * 1920 – Športový klub Púchov * 1945 – ŠK Rolný Púchov * 1948 – Sokol Makyta Púchov * 1956 – TJ Iskra Púchov * 1968 – TJ Gumárne 1.mája Púchov * 1993 – ŠK Matador Púchov * 2003 – FK Matador Púchov * 2007 – FK Púchov * 2013 - MŠK Púchov === Míľniky športovej histórie === * [[1999]]/[[2000]] – ''víťaz II. ligy'' (v súčasnosti nesie názov [[I. slovenská futbalová liga mužov|I.liga]]) a postup do [[Corgoň liga|Corgoň ligy]] * [[2001]] – 1. kolo [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]] prostredníctvom [[fair-play]] súťaže ** ''(11. 9. 2001) Matador Púchov – [[SC Freiburg]] {{minivlajka|Nemecko}} 0:0'' ** ''(27. 09. 2001) [[SC Freiburg]] {{minivlajka|Nemecko}} – Matador Púchov 0:0'' * [[2001]]/[[2002]] – [[Corgoň liga]] – ''2. miesto'' * [[2002]] – [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]- ''účasť vo finále'' ** ''VTJ Koba Senec – Matador Púchov 1:1 po predĺžení (1:1, 0:0), na pok. kopy 4:2, odohrané v Považskej Bystrici'' * [[2002]] – účasť v 1. kole [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]] ** ''(17. 9. 2002) [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] {{minivlajka|Francúzsko}} – Matador Púchov 6:0 (2:0)'' ** ''(03. 10. 2002) Matador Púchov – [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] {{minivlajka|Francúzsko}} 1:4 (1:2)'' * [[2003]] – Slovenský pohár – ''víťaz'' ** ''Matador Púchov – Slovan Bratislava 2:1 po predĺžení – odohrané v Topoľčanoch'' * [[2003]] – účasť v 1. kole [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]] ** ''(25. 09. 2003) Matador Púchov – [[FC Barcelona]] {{minivlajka|Španielsko}} 1:1 (0:0)'' ** ''(15. 10. 2003) [[FC Barcelona]] {{minivlajka|Španielsko}} – Matador Púchov 8:0 (3:0)'' * [[2004]] – účasť v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] * [[2008]]/[[2009]] – ''víťaz'' [[II. slovenská futbalová liga|II. ligy]] a postup do [[I. slovenská futbalová liga mužov|I. ligy]] * 2009 – prvé miesto po jesennej časti [[I. slovenská futbalová liga mužov|I. ligy]] === Známi hráči === * {{minivlajka|Slovensko}} [[František Chovanec (1944)|František Chovanec]] * {{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|Česko}} [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] * {{minivlajka|Slovensko}} Jozef Tománek * {{minivlajka|Slovensko}} Štefan Tománek * {{minivlajka|Slovensko}} Jozef Bajza * {{minivlajka|Slovensko}} Milan Bagín * {{minivlajka|Slovensko}} Milan Luhový * {{minivlajka|Slovensko}} [[Ľubomír Luhový]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Ivan Kozák]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Mário Breška]] * {{minivlajka|Česko}} [[Tomáš Bernady]] * {{minivlajka|Srbsko}} [[Almir Gegić]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Radoslav Kunzo]] * {{minivlajka|Stredoafrická republika}} [[Ali Lembakoali]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Jozef Mužlay]] * {{minivlajka|Slovensko}}Ľubomír Talda * {{minivlajka|Slovensko}} [[Zdeno Štrba]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Pavol Vavrík]] * {{SVK}} [[Peter Mičič]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Kornel Saláta]] * {{minivlajka|Benin}} [[Salomon Wisdom]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Pavol Vavrík]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Patrik Mráz]] * {{Minivlajka|Slovensko}} Peter Majerník * {{minivlajka|Slovensko}} Milan Jambor * {{minivlajka|Slovensko}} Peter Čvirik * {{minivlajka|Slovensko}} Marek Bakoš == Tréneri == === Slovenská II. liga po roku 1993 === * 1993/94 – A. Richtárik * 1994/95 – V. Hrivnák * 1995/96 – V. Hrivnák, J. Zigo * 1996/97 – Š. Tománek * 1997/98 – Š. Tománek * 1998/99 – J. Šuran * 1999/00 – J. Šuran === [[Mars superliga]] === * 2000/01 – J. Šuran * 2001/02 – J. Šuran * 2002/03 – J. Šuran, {{minivlajka|Česko}}F. Komňacký === [[Corgoň liga]] === * 2003/04 – Š. Zaťko, M. Lešický * 2004/05 – {{minivlajka|Česko}}[[Pavel Vrba (futbalový tréner)|P. Vrba]], as. trénera: Ján Jozefovič === [[II. slovenská futbalová liga|II.liga skupina západ]] === * 2006/07 – Stanislav Mráz, as. trénera: Peter Luhový * 2007/08 – Pavol Strapáč, as. trénera: Jaroslav Vágner * 2008/09 – Pavol Strapáč,as. trénera: Jaroslav Vágner === [[I. slovenská futbalová liga mužov]] === * 2009/10 – Pavol Strapáč, as. trénera: Jaroslav Vágner === [[II. slovenská futbalová liga|II.liga skupina západ]] === * 2010/11 – Jaroslav Vágner, as. trénera: Ľubomír Talda * 2011/12 – Jaroslav Vágner, as. trénera: Ľubomír Talda === [[4. liga|IV. slovenská futbalová liga mužov Severozápad]] === * 2012/13 – Stanislav Mráz, as. trénera: == Štadión == * Názov: Mestský štadion Púchov * Celková kapacita: 6614 miest (5963 miest na sedenie). === História štadióna === * 1953 – začiatok výstavby futbalového štadióna * 1957 – 1. mája Slávnostné otvorenie štadióna * 1958 – začala výstavba hlavnej tribúny * 1960 – hlavná tribúna v prevádzke * 2000 – prekrytie atletickej škvárovej dráhy okolo hracej plochy trávou * 2001 – zvýšenie niektorých sektorov, takmer celá kapacita štadióna je na sedenie (90%) * 2001 – nová výsledková svetelná tabuľa == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.fkpuchov.com Oficiálna stránka klubu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130423052241/http://fkpuchov.com/ |date=2013-04-23 }} * [http://futbal.sme.sk/c/1109159/futbal-puchov-senzacne-remizoval-s-barcelonou-11.html Remíza s FC Barcelona] {{Púchov}} {{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:FK Púchov| ]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Puchov]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1920]] 82c5hfwtvpcnvygsbvi8m0gwyyj3p25 0 33268 8199203 8125594 2026-04-16T14:17:09Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8199203 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Stanislav Szomolányi | Rodné meno = | Portrét = | Veľkosť obrázka = | Popis = slovenský kameraman | Dátum narodenia = {{dnv|1935|1|14}} | Miesto narodenia = [[Bánovce nad Bebravou]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení|Filmová fakulta Akadémie múzických umení v Prahe]] | Profesia = [[kameraman]] | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Manžel = | Manželka = | Deti = | Rodičia = | Partner = | Partnerka = | Príbuzní = }} '''Stanislav Szomolányi''' (* [[14. január]] [[1935]], [[Bánovce nad Bebravou]]) je slovenský kameraman. == Životopis == Na gymnázium chodil do [[Topoľčany|Topoľčian]], kde sa spolu s bratom - dvojčaťom venovali fotografovaniu a stavaniu modelov lietadiel. Pôvodne chcel ísť študovať techniku, no nakoniec sa rozhodol pre filmovú školu v Prahe.<ref name=":0" /> Roku 1953 ho zobrali na [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|Filmovú a televíznu fakultu Akadémie múzických umení]]. Štúdium ukončil roku 1958.<ref name="smerozhovor" /> Od roku 1974 vyučoval na [[Vysoká škola múzických umení|Vysokej škole múzických umení]], v roku 1991 tam založil Katedru kamerovej tvorby. Je členom [[Asociácia slovenských kameramanov|Asociácie slovenských kameramanov]] (ASK).<ref name=smerozhovor>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kopcsayová | meno = Iris | odkaz na autora = | titul = Kameraman Stanislav Szomolányi: Dôležité je príbehovo myslieť | url = http://kultura.sme.sk/c/5197922/kameraman-stanislav-szomolanyi-dolezite-je-pribehovo-mysliet.html | dátum vydania = 21.1.2010| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.03.2012 | vydavateľ = [[Denník SME]]| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> == Ocenenia == Roku 2005 mu prezident [[Ivan Gašparovič]] udelil štátne vyznamenanie [[Pribinov kríž|Pribinov kríž III. triedy]] za významné zásluhy o kultúrny rozvoj [[Slovensko|Slovenskej republiky]] v oblasti kinematografie. Roku 2006 sa stal nositeľom Národnej filmovej ceny [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]] za celoživotné dielo. Roku 2010 si prevzal na [[MFF Art Film|medzinárodnom filmovom festivale Art Film Fest]] v [[Trenčianske Teplice|Trenčianskych Tepliciach]] ocenenie [[Zlatá kamera]] a roku 2020 získal cenu [[Igric (súťaž)|Igric]] za celoživotný prínos pre slovenskú kinematografiu v oblasti filmovej a televíznej kamery.<ref name=":0">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Stanislav Szomolányi, majster filmovej kamery, oslavuje 90 rokov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/stanislav-szomolanyi-majster-filmovej/848858-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-01-14 | dátum prístupu = 2025-01-14 }}</ref> == Filmografia == * 1962: [[Slnko v sieti (film)|Slnko v sieti]] * 1964: [[Organ]] * 1964: [[Pre mňa nehrá blues]] * 1966: [[Panna zázračnica]] * 1967: [[Tri dcéry]] * 1969: [[Génius]] * 1970: [[Rekviem za rytierov]] * 1971: [[Keby som mal pušku]] * 1972: [[Javor a Juliana]] * 1973: [[Dolina]] * 1974: [[Veľká noc a veľký deň]] * 1975: [[Horúčka]] * 1976: [[Keby som mal dievča]] * 1976: [[Pozor, ide Jozefína!]] * 1977: '''[[Penelopa (film)|Penelopa]]''' * 1978: '''[[Zlaté časy]]''' * 1979: [[A pobežím až na kraj sveta]] * 1979: [[Kamarátky]] * 1981: [[Kosenie Jastrabej lúky]] * 1981: '''[[Nevera po slovensky]]''' * 1982: '''[[Pásla kone na betóne]]''' * 1982: [[Popolvár najväčší na svete]], s V. Rosincom * 1982: [[Smrť pána Golužu]] * 1983: [[Mŕtvi učia živých]] * 1984: [[Falošný princ]] * 1984: [[O sláve a tráve]] * 1986: [[Šiesta veta]] * 1989: '''[[Právo na minulosť]]''' * 1995: '''[[… kone na betóne]]''' == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Richard | meno = Blech | odkaz na autora = Richard Blech | titul = Kameraman Stanislav Szomolányi | vydanie = 1 | vydavateľ = Slovenská filmová a televízna akadémia v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom | miesto = | rok = 2005 | isbn = 80-85187-40-X | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 180 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }} {{Biografický výhonok}} {{Slnko v sieti za Celoživotný prínos slovenskej kinematografii}}{{Igric za Celoživotné dielo}}{{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Szomolányi, Stanislav}} [[Kategória:Slovenskí kameramani]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Osobnosti z Bánoviec nad Bebravou]] [[Kategória:Držitelia Slnka v sieti]] [[Kategória:Čestní členovia SFTA]] [[Kategória:Absolventi Akadémie múzických umení v Prahe]] [[Kategória:Vyučujúci na Vysokej škole múzických umení v Bratislave]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža III. triedy]] [[Kategória:Držitelia ceny Igric]] mq8vq0io50c85y35vrcchbcnz00iifw 0 39542 8199184 7960688 2026-04-16T13:35:00Z Jetam2 30982 preklep 8199184 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Durínsky slobodný štát | native_name = Freistaat Thüringen | other_name = | category = [[krajina (Nemecko)|Spolková krajina]] <!-- *** Image *** --> | image = Luftbild.jpg | image_caption = Letecký záber hlavného mesta Erfurt | image_compl = {{Klikacia mapa Nemecka|krajina=Durínsko}} <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Thuringia.svg | symbol = Coat of arms of Thuringia.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Nemecko | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = | histregion = | district = | commune = | municipality = | capital = Erfurt <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = | lat_m = | lat_s = | lat_NS = | long_d = | long_m = | long_s = | long_EW = | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 16172.14 <!-- *** Population *** --> | population = 2 261 236 | population_date = 31.3.2009 | population_density = 140 <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = [[Mario Voigt]] | mayor_type = Premiér | mayor_party = [[CDU]] <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = DE-TH | code1_type = Kód ISO <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Thuringia | statistics = | website = [http://www.thüringen.de/ thüringen.de] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Durínsko''' (nem. ''Thüringen''), dlhý tvar '''Durínsky slobodný štát''' (alebo ''Slobodný štát Durínsko''; {{v jazyku|deu|Freistaat Thüringen}}), je [[krajina (Nemecko)|spolková krajina]] v strede [[Nemecko|Nemecka]] s rozlohou 16 175 km² a 2,5 mil. obyvateľmi. Na východe a juhovýchode hraničí so [[Sasko]]m (265 km), na severe a severovýchode so [[Sasko-Anhaltsko|Saskom-Anhaltskom]] (296 km), na severozápade s [[Dolné Sasko|Dolným Saskom]] (112 km), na západe s [[Hesensko]]m (270 km), na juhu s [[Bavorsko]]m (381 km). Najväčšia vzdialenosť zo severu na juh je 160 km, od západu na východu potom 198 km. Hlavné mesto je [[Erfurt]]. [[Súbor:Thuringische staaten1890.jpg|thumb|left|Mapa Durínskych štátov [[1890]]]] Durínskom prechádzajú [[diaľnica|diaľnice]] [[Diaľnica A4 (Nemecko)|A4]], [[Diaľnica A9 (Nemecko)|A9]], [[Diaľnica A38 (Nemecko)|A38]], [[Diaľnica A71 (Nemecko)|A71]] a [[Diaľnica A73 (Nemecko)|A73]]. Na A4 ležia poeticky ako „na nejakom perlovom náhrdelníku“ od západu na východ [[mesto|mestá]] [[Eisenach]], [[Gotha]], [[Erfurt]], [[Weimar]], [[Jena]] a [[Gera]]. Vďaka svojmu lesnému bohatstvu sa Durínsko nazýva ''„Zeleným srdcom Nemecka"''. K najdôležitejším durínskym riekam patria [[Sála (rieka)|Sála]] ''(Saale)'', [[Ilm]], [[Werra]], [[Unstrut]] a [[Biely Halštrov]] ''(Weiße Elster)'' . Juhu Durínska dominuje pohorie [[Durínsky les]] ''(Thüringer Wald)'', prechádzajúci krajinou od Eisenachu k [[Sonneberg]]u. Severne od neho sa rozkladá [[Durínska panva]] ''(Thüringer Becken)''. Na Durínsky les nadväzuje na východe Durínska bridlicová vrchovina ''(Thüringer Schiefergebirge)''. Zo severu zasahuje do Durínska pohorie [[Harz]]. K ďalším horám a pohoriam patria [[Rhön]], [[Dün]], [[Kyffhäuser]] a [[Hainich]]. Najvyššou durínskou horou je [[Große Beerberg]] ''(982,9 m)''. Najnižšie miesto v Durínsku (114 m) sa nachádza pri meste [[Wiehe]]. ==Náboženstvo== Od čias [[Reformácia|protestantskej reformácie]] bol najväčším náboženstvom na území Durínska [[Luteranizmus]]. Katolícka väčšina sa dodnes zachovala v oblasti Eichsfeld, kforá je známa svojou vysokou religiozitou. Počas komunistického obdobia boli členovia v cirkvi zo strany štátnu výrazne diskriminovaní a v súčasnosti viac ako polovica obyvateľstva krajiny nie je členom žiadnej Cirkvi. Najväčšími cirkvami podľa členskej základne v roku 2009 bol Luteranizmus, ku ktorému sa hlási 24 % a Katolicizmus ku ktorému sa hlási 7,8 %. 68,2 % Durínčanov nie sú členmi žiadnej Cirkvi. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Thuringia|wikt=Durínsko}} == Externé odkazy == * [http://www.thueringen.de/ Oficiálny web Slobodného štátu Durínsko] {{deu icon}} {{Nemecký výhonok}} {{Nemecké spolkové krajiny}} [[Kategória:Durínsko| ]] bnzvet96fbpmua7u38uyny5vmp5nfeh 8199185 8199184 2026-04-16T13:35:51Z Jetam2 30982 wl 8199185 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Durínsky slobodný štát | native_name = Freistaat Thüringen | other_name = | category = [[krajina (Nemecko)|Spolková krajina]] <!-- *** Image *** --> | image = Luftbild.jpg | image_caption = Letecký záber hlavného mesta Erfurt | image_compl = {{Klikacia mapa Nemecka|krajina=Durínsko}} <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Thuringia.svg | symbol = Coat of arms of Thuringia.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Nemecko | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = | histregion = | district = | commune = | municipality = | capital = Erfurt <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = | lat_m = | lat_s = | lat_NS = | long_d = | long_m = | long_s = | long_EW = | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 16172.14 <!-- *** Population *** --> | population = 2 261 236 | population_date = 31.3.2009 | population_density = 140 <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = [[Mario Voigt]] | mayor_type = Premiér | mayor_party = [[CDU]] <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = DE-TH | code1_type = Kód ISO <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Thuringia | statistics = | website = [http://www.thüringen.de/ thüringen.de] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Durínsko''' (nem. ''Thüringen''), dlhý tvar '''Durínsky slobodný štát''' (alebo ''Slobodný štát Durínsko''; {{v jazyku|deu|Freistaat Thüringen}}), je [[krajina (Nemecko)|spolková krajina]] v strede [[Nemecko|Nemecka]] s rozlohou 16 175 km² a 2,5 mil. obyvateľmi. Na východe a juhovýchode hraničí so [[Sasko]]m (265 km), na severe a severovýchode so [[Sasko-Anhaltsko|Saskom-Anhaltskom]] (296 km), na severozápade s [[Dolné Sasko|Dolným Saskom]] (112 km), na západe s [[Hesensko]]m (270 km), na juhu s [[Bavorsko]]m (381 km). Najväčšia vzdialenosť zo severu na juh je 160 km, od západu na východu potom 198 km. Hlavné mesto je [[Erfurt]]. [[Súbor:Thuringische staaten1890.jpg|thumb|left|Mapa Durínskych štátov [[1890]]]] Durínskom prechádzajú [[diaľnica|diaľnice]] [[Diaľnica A4 (Nemecko)|A4]], [[Diaľnica A9 (Nemecko)|A9]], [[Diaľnica A38 (Nemecko)|A38]], [[Diaľnica A71 (Nemecko)|A71]] a [[Diaľnica A73 (Nemecko)|A73]]. Na A4 ležia poeticky ako „na nejakom perlovom náhrdelníku“ od západu na východ [[mesto|mestá]] [[Eisenach]], [[Gotha]], [[Erfurt]], [[Weimar]], [[Jena]] a [[Gera]]. Vďaka svojmu lesnému bohatstvu sa Durínsko nazýva ''„Zeleným srdcom Nemecka"''. K najdôležitejším durínskym riekam patria [[Sála (rieka)|Sála]] ''(Saale)'', [[Ilm]], [[Werra]], [[Unstrut]] a [[Biely Halštrov]] ''(Weiße Elster)'' . Juhu Durínska dominuje pohorie [[Durínsky les]] ''(Thüringer Wald)'', prechádzajúci krajinou od Eisenachu k [[Sonneberg]]u. Severne od neho sa rozkladá [[Durínska panva]] ''(Thüringer Becken)''. Na Durínsky les nadväzuje na východe Durínska bridlicová vrchovina ''(Thüringer Schiefergebirge)''. Zo severu zasahuje do Durínska pohorie [[Harz (pohorie)|Harz]]. K ďalším horám a pohoriam patria [[Rhön]], [[Dün]], [[Kyffhäuser]] a [[Hainich]]. Najvyššou durínskou horou je [[Große Beerberg]] ''(982,9 m)''. Najnižšie miesto v Durínsku (114 m) sa nachádza pri meste [[Wiehe]]. ==Náboženstvo== Od čias [[Reformácia|protestantskej reformácie]] bol najväčším náboženstvom na území Durínska [[Luteranizmus]]. Katolícka väčšina sa dodnes zachovala v oblasti Eichsfeld, kforá je známa svojou vysokou religiozitou. Počas komunistického obdobia boli členovia v cirkvi zo strany štátnu výrazne diskriminovaní a v súčasnosti viac ako polovica obyvateľstva krajiny nie je členom žiadnej Cirkvi. Najväčšími cirkvami podľa členskej základne v roku 2009 bol Luteranizmus, ku ktorému sa hlási 24 % a Katolicizmus ku ktorému sa hlási 7,8 %. 68,2 % Durínčanov nie sú členmi žiadnej Cirkvi. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Thuringia|wikt=Durínsko}} == Externé odkazy == * [http://www.thueringen.de/ Oficiálny web Slobodného štátu Durínsko] {{deu icon}} {{Nemecký výhonok}} {{Nemecké spolkové krajiny}} [[Kategória:Durínsko| ]] s2c8v5ymo3occqaivczh642bytedegv 0 44899 8199269 8194940 2026-04-16T16:59:08Z Peter 51345 269569 8199269 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať}} {{Infobox národný hokejový tím | Meno = Slovenské národné hokejové mužstvo | Logo = Coat of arms of Slovakia.svg | Logo veľkosť = | komentár = [[Štátny znak Slovenska]] na dresoch | Prezývky = ''Repre'', ''Chlapci'', ''Naši Chlapci'' | Asociácia = [[Slovenský zväz ľadového hokeja]] | Generálny manažér = {{SVK}} [[Miroslav Šatan]] | Tréner = {{SVK}} [[Vladimír Országh]] | Asistenti trénera = {{SVK}} [[Peter Frühauf]]<br />{{SVK}} [[Ján Pardavý]]<br />{{SVK}} [[Andrej Podkonický]] | Kapitán = {{SVK}} [[Tomáš Tatar]] | Najviac zápasov = {{SVK}} [[Dominik Graňák]] (184) | Najlepší strelec = {{SVK}} [[Miroslav Šatan]] (85) | Najproduktívnejší hráč = {{SVK}} [[Miroslav Šatan]] (162) | Domáci štadión = [[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]] | IIHF kód = SVK | IIHF miesto = 9. | IIHF max = 3. | IIHF max dátum = 2004 | IIHF min = 11. | IIHF min dátum = 2017 | Tímové farby = {{box farby|#ffffff}} {{box farby|#3a4d92}} {{box farby|#a21e24}} | Dresy = [[File:Slovakia national ice hockey team jerseys 2022 IHWC.png|200px]] | Prvý zápas = {{SVK|lh|2}} 2–2 {{FRA|lh|1}} <br><small> ([[Rouen]], [[Francúzsko]] – 12. február 1993)</small> | Najvyššia výhra = {{SVK|lh|2}} 20–0 {{BGR|lh|1}} <br><small> ([[Poprad]], [[Slovensko]] – 18. marec 1994)</small> | Najvyššia prehra = {{CZE|lh|2}} 8–0 {{SVK|lh|1}} <br><small> ([[Kloten]], [[Švajčiarsko]] – 2. máj 2009)</small> | Účasti na MS = 29 | MS prvá účasť = 1996 | MS najlepšie = [[Image:Gold medal with cup.svg|16px]] ''Zlato'': 1 ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|2002]]) | MS medaily = [[Image:Gold medal with cup.svg|16px]] 1 [[Image:Silver medal with cup.svg|16px]] 2 [[Image:Bronze medal with cup.svg|16px]] 1 | Iný názov = | Iný účasti = | Iný prvá účasť = | Iný najlepšie = | Iný2 názov = | Iný2 účasti = | Iný2 prvá účasť = | Iný2 najlepšie = | Iný3 názov = | Iný3 účasti = | Iný3 prvá účasť = | Iný3 najlepšie = | Iný4 názov = | Iný4 účasti = | Iný4 prvá účasť = | Iný4 najlepšie = | ZOH účasti = 9 | ZOH prvá účasť = 1994 | ZOH najlepšie = [[Image:Bronze medal.svg|16px]] 3. miesto ([[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|2022]]) | ZOH medaily = [[Image:Gold medal.svg|16px]] 0 [[Image:Silver medal.svg|16px]] 0 [[Image:Bronze medal.svg|16px]] 1 | Štatistika = 397–317–49 }} '''Slovenské národné hokejové mužstvo''' patrí medzi reprezentačné [[ľadový hokej|hokejové]] mužstvá v elitnej top divízii [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|majstrovstiev sveta]]. Vzniklo v roku [[1993]] po rozpade [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] z bývalej [[Česko-slovenské národné hokejové mužstvo|Česko-slovenskej hokejovej reprezentácie]]. Direktoriát IIHF určil ako nasledovníka česko-slovenskej reprezentácie v A kategórii majstrovstiev sveta [[České národné hokejové mužstvo|český tím]], preto bola slovenská reprezentácia zaradená do skupiny C1 majstrovstiev sveta. V nasledujúcich rokoch si slovenský tím postupne vybojoval postup do elitnej A kategórie, kde od roku [[1996]] nepretržite pôsobí. Na MS 2025 hlavného trénera Craiga Ramsaya kvôli zdravotným problémom, nahradil [[Vladimír Országh]], ktorý sa v lete 2025 stal právoplatným hlavným trénerom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tréner Craig Ramsay nepovedie Slovensko na MS v hokeji 2025 | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/craig-ramsay-nebude-trener-slovenska-na-ms-v-hokeji-2025-2025042215075724769 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2025-04-22 | dátum prístupu = 2025-06-25 | priezvisko = Šport.sk}}</ref> K najväčším úspechom reprezentácie patrí zisk zlatej medaily z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|Majstrovstiev sveta 2002]] vo [[Švédsko|švédskom]] [[Göteborg|Göteborgu]] a tretie miesto na [[Zimné olympijské hry 2022|Zimných olympijských hrách 2022]] v Pekingu. == Zápasová bilancia == {{Hlavný článok|Zoznam zápasov slovenského národného hokejového mužstva}} {| class="wikitable" |- ! Sezóna !! Zápasy !! Výhry !! Remízy !! Prehry !! Skóre |- align="center" | 1939/40 | 3 | 0 | 0 | 3 | 1:17 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 1940/41 | 6 | 4 | 0 | 2 | 17:11 |- align="center" | 1942/43 | 1 | 0 | 0 | 1 | 2:10 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 1943/44 | 1 | 0 | 1 | 0 | 1:1 |} Odohrané zápasy v Slovenskom štáte počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]. {| class="wikitable" |- ! Sezóna !! Zápasy !! Výhry !! Remízy !! Prehry !! Skóre |- align="center" | 1992/93 | 5 | 2 | 1 | 2 | 20:17 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 1993/94 | 37 | 24 | 8 | 5 | 229:78 |- align="center" | 1994/95 | 25 | 17 | 2 | 6 | 132:64 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 1995/96 | 16 | 9 | 2 | 5 | 61:43 |- align="center" | 1996/97 | 24 | 8 | 3 | 13 | 74:88 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 1997/98 | 24 | 12 | 3 | 9 | 83:59 |- align="center" | 1998/99 | 24 | 10 | 5 | 9 | 71:63 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 1999/00 | 29 | 16 | 6 | 7 | 100:70 |- align="center" | 2000/01 | 23 | 10 | 0 | 13 | 63:65 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2001/02 | 29 | 16 | 3 | 10 | 99:75 |- align="center" | 2002/03 | 24 | 14 | 3 | 7 | 83:54 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2003/04 | 26 | 15 | 5 | 6 | 85:46 |- align="center" | 2004/05 | 32 | 16 | 3 | 13 | 83:76 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2005/06 | 28 | 15 | 4 | 9 | 92:58 |- align="center" | 2006/07 | 22 | 12 | 0 | 10 | 65:53 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2007/08 | 17 | 9 | 0 | 8 | 51:40 |- align="center" | 2008/09 | 21 | 9 | 0 | 12 | 53:62 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2009/10 | 25 | 11 | 0 | 14 | 63:70 |- align="center" | 2010/11 | 21 | 11 | 0 | 10 | 61:47 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2011/12 | 25 | 14 | 0 | 11 | 70:59 |- align="center" | 2012/13 | 23 | 9 | 0 | 14 | 52:62 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2013/14 | 24 | 10 | 0 | 14 | 54:69 |- align="center" | 2014/15 | 22 | 8 | 0 | 14 | 55:56 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2015/16 | 22 | 10 | 0 | 12 | 50:58 |- align="center" | 2016/17 | 24 | 12 | 0 | 12 | 56:60 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2017/18 | 28 | 15 | 0 | 13 | 67:64 |- align="center" | 2018/19 | 23 | 12 | 0 | 11 | 64:48 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2019/20 | 7 | 3 | 0 | 4 | 16:21 |- align="center" | 2020/21 | 16 | 9 | 0 | 7 | 32:39 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2021/22 | 29 | 18 | 0 | 11 | 90:66 |- align="center" | 2022/23 | 22 | 8 | 0 | 14 | 56:58 |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | 2023/24 | 23 | 14 | 0 | 9 | 89:69 |- align="center" | 2024/25 | 25 | 15 | 0 | 10 | 68:57 |- align="center" |2025/26 |11 |7 |0 |4 |39:34 |- align="center" bgcolor="#C0FFFF" | '''spolu''' | '''777''' | '''404''' | '''49''' | '''329''' | '''2435:1970''' |} Do štatistiky nie je započítaný neoficiálny zápas ale sú započítané zápasy SR B-tímu alebo Olympijského tímu do 23 rokov. Sezóna 2019/2020 nebola dokončená kvôli ([[COVID-19]]). {| class="wikitable" |- ! Roky !! Zápasy !! Výhry !! Remízy !! Prehry !! Skóre |- align="center" | 2015-2017 | 11 | 4 | 0 | 7 | 24:26 |} Odohrané zápasy SR B-tím alebo Olympijský tím do 23 rokov. {| class="wikitable" |- ! Sezóna !! Zápasy !! Výhry !! Remízy !! Prehry !! Skóre |- align="center" | 1941/42 | 2 | 1 | 1 | 0 | 7:3 |- align="center" | 1948/49 | 1 | 0 | 0 | 1 | 4:6 |} Odohrané neoficiálne zápasy v Slovenskom štáte počas 2. svetovej vojny a povojnovom období. == Galéria dresov reprezentácie == {| class="wikitable" width="40%" |- style="font-weight:bold; background:#ddd;" |align="center"|'''ZOH 1994''' ||align="center"|'''MS 1994 (C)''' ||align="center"|'''MS 1995 (B)''' ||align="center"|'''1996 − 1997''' ||align="center"|'''1998 − 2000''' |- | align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 1994 (WOG).png|200px]] || align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 1994 (WC).png|200px]] || align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 1995.png|200px]] || align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 1996.png|200px]] || align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 1998.png|200px]] |} {| class="wikitable" width="40%" |- style="font-weight:bold; background:#ddd;" |align="center"|'''2001 − 2004''' ||align="center"|'''SP 2004''' ||align="center"|'''MS 2005''' ||align="center"|'''ZOH, MS 2006''' ||align="center"|'''2007 − 2008''' |- | align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 2001.png|200px]] || align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 2004 (WCH).png|200px]] || align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 2005.png|200px]] || align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 2006.png|200px]] || align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 2007.png|200px]] |} {| class="wikitable" width="40%" |- style="font-weight:bold; background:#ddd;" | align="center"|'''2009 − 2013''' ||align="center"|'''2014 − 2017''' ||align="center"|'''ZOH 2018''' ||align="center"|'''MS 2019 (pôvodný návrh)'''||align="center"|'''2019 − 2021''' |- | align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 2009.png|200px]] || align="center"|[[File:Slovak national team jerseys 2014.png|200px]] || align="center"|[[File:Slovakia national ice hockey team jerseys 2018 (WOG).png|200px]] || align="center"|[[File:Slovakia national ice hockey team jerseys 2019 IHWC.png|200px]] || align="center"|[[File:Slovakia national ice hockey team jerseys 2021 IHWC.png|200px]] |} {| class="wikitable" width="40%" |- style="font-weight:bold; background:#ddd;" | align="center" |'''ZOH 2022''' ||align="center"|'''2022 − súčasnosť''' |- | align="center" |[[File:Slovakia national ice hockey team jerseys 2022 (WOG).png|200px]] || align="center"|[[File:Slovakia national ice hockey team jerseys 2022 IHWC.png|200px]] |} == Účasť na vrcholových podujatiach == === Účasť na majstrovstvách sveta nižších kategórií === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Miesto konania ! Umiestnenie ! Kapitán ! Hlavný tréner ! Asistenti trénera ! Súpiska |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994#Majstrovstv.C3.A1 sveta skupina C1|MS C 1994]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} ([[Poprad]], [[Spišská Nová Ves]]) | 1. miesto (celkovo 21. miesto) | [[Miroslav Marcinko]] | [[Július Šupler]] | [[František Hossa]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1994|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995#Majstrovstv.C3.A1 sveta Skupina B|MS B 1995]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} ([[Bratislava]]) | 1. miesto (celkovo 13. miesto) | [[Peter Šťastný]] na posledný zápas bol kapitánom [[Oto Haščák]] | [[Július Šupler]] | [[František Hossa]], [[Ján Selvek]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1995|Súpiska]] |} === Účasť na majstrovstvách sveta A-kategórie === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Miesto konania ! Umiestnenie ! Kapitán ! Hlavný tréner ! Asistenti trénera ! Súpiska |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS 1996]] | {{minivlajka|Rakúsko|w}} ([[Viedeň]]) | 10. miesto | [[Oto Haščák]] | [[Július Šupler]] | [[František Hossa]], [[Ján Selvek]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1996|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS 1997]] | {{minivlajka|Fínsko|w}} ([[Helsinki]], [[Tampere]], [[Turku]]) | 9. miesto | [[Zdeno Cíger]] | [[Jozef Golonka]] | [[Vincent Lukáč]], [[Dušan Žiška]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1997|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS 1998]] | {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} ([[Zürich]], [[Bazilej]]) | 7. miesto | [[Zdeno Cíger]] | [[Ján Šterbák]] | [[František Hossa]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1998|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS 1999]] | {{minivlajka|Nórsko|w}} ([[Oslo]], [[Hamar]], [[Lillehammer]]) | 7. miesto | [[Zdeno Cíger]] | [[Ján Šterbák]] | [[František Hossa]], [[Ján Starší]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1999|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS 2000]] | {{minivlajka|Rusko|w}} ([[Petrohrad]]) | '''{{strieborná medaila}}''' | [[Miroslav Šatan]] | [[Ján Filc]] | [[Ernest Bokroš]], [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2000|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS 2001]] | {{minivlajka|Nemecko|w}} ([[Hannover]], [[Kolín nad Rýnom]], [[Norimberg]]) | 7. miesto | [[Zdeno Chára]] | [[Ján Filc]] | [[Ernest Bokroš]], [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2001|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS 2002]] | {{minivlajka|Švédsko|w}} ([[Göteborg]], [[Jönköping]], [[Karlstad]]) | '''{{zlatá medaila}}''' | [[Miroslav Šatan]] | [[Ján Filc]] | [[Ernest Bokroš]], [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2002|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS 2003]] | {{minivlajka|Fínsko|w}} ([[Helsinki]], [[Tampere]], [[Turku]]) | '''{{bronzová medaila}}''' | [[Miroslav Šatan]] | [[František Hossa]] | [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]], [[Ján Šterbák]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2003|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS 2004]] | {{minivlajka|Česko|w}} ([[Praha]], [[Ostrava]]) | 4. miesto | [[Miroslav Šatan]] | [[František Hossa]] | [[Ľubomír Pokovič]], [[Róbert Švehla]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2004|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS 2005]] | {{minivlajka|Rakúsko|w}} ([[Viedeň]], [[Innsbruck]]) | 5. miesto | [[Miroslav Šatan]] | [[František Hossa]] | [[Ľubomír Pokovič]], [[Róbert Švehla]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2005|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS 2006]] | {{minivlajka|Lotyšsko|w}} ([[Riga]]) | 8. miesto | [[Marián Hossa]] | [[František Hossa]] | [[Ján Jaško]], [[Jerguš Bača]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2006|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS 2007]] | {{minivlajka|Rusko|w}} ([[Moskva]], [[Mytišči]]) | 6. miesto | [[Miroslav Šatan]] | [[Július Šupler]] | [[Miroslav Miklošovič]], [[Zdeno Cíger]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2007|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS 2008]] | {{minivlajka|Kanada|w}} ([[Quebec (mesto)|Quebec]], [[Halifax (Nové Škótsko)|Halifax]]) | 13. miesto | [[Róbert Petrovický]] | [[Július Šupler]] | [[Miroslav Miklošovič]], [[Peter Oremus (tréner)|Peter Oremus]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2008|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS 2009]] | {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} ([[Bern (mesto)|Bern]], [[Zürich]]) | 10. miesto | [[Ľuboš Bartečko]] | [[Ján Filc]] | [[František Hossa]], [[Ľubomír Pokovič]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2009|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS 2010]] | {{minivlajka|Nemecko|w}} ([[Kolín nad Rýnom]], [[Mannheim]]) | 12. miesto | [[Richard Lintner]] | [[Glen Hanlon]] | [[František Hossa]], [[Ľubomír Pokovič]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2010|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS 2011]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} ([[Bratislava]], [[Košice]]) | 10. miesto | [[Pavol Demitra]] | [[Glen Hanlon]] | [[František Hossa]], [[Ľubomír Pokovič]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2011|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS 2012]] | {{minivlajka|Fínsko|w}} ([[Helsinki]]) {{minivlajka|Švédsko|w}} ([[Štokholm]]) | '''{{strieborná medaila}}''' | [[Zdeno Chára]] | [[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek]] | [[Jerguš Bača]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2012|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS 2013]] | {{minivlajka|Švédsko|w}} ([[Štokholm]]) {{minivlajka|Fínsko|w}} ([[Helsinki]]) | 8. miesto | [[Miroslav Šatan]] | [[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek]] | [[Peter Oremus (tréner)|Peter Oremus]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2013|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS 2014]] | {{minivlajka|Bielorusko|w}} ([[Minsk]]) | 9. miesto | [[Miroslav Šatan]] | [[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek]] | [[Peter Oremus (tréner)|Peter Oremus]], [[Vladimír Országh]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2014|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS 2015]] | {{minivlajka|Česko|w}} ([[Praha]], [[Ostrava]]) | 9. miesto | [[Tomáš Kopecký]] proti Nórsku bol kapitánom [[Marián Gáborík]] | [[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek]] | [[Peter Oremus (tréner)|Peter Oremus]], [[Vladimír Országh]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2015|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS 2016]] | {{minivlajka|Rusko|w}} ([[Moskva]], [[Petrohrad]]) | 9. miesto | [[Andrej Sekera]] | [[Zdeno Cíger]] | [[Miroslav Miklošovič]], [[Ernest Bokroš]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2016|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS 2017]] | {{minivlajka|Nemecko|w}} ([[Kolín nad Rýnom]]) {{minivlajka|Francúzsko|w}} ([[Paríž]]) | 14. miesto | [[Vladimír Dravecký]] | [[Zdeno Cíger]] | [[Miroslav Miklošovič]], [[Július Šupler]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2017|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS 2018]] | {{minivlajka|Dánsko|w}} ([[Kodaň]], [[Herning]]) | 9. miesto | [[Andrej Sekera]] | [[Craig Ramsay]] | [[Vladimír Országh]], [[Róbert Petrovický]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2018|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS 2019]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} ([[Bratislava]], [[Košice]]) | 9. miesto | [[Andrej Sekera]] na posledný zápas bol kapitánom [[Ladislav Nagy]] | [[Craig Ramsay]] | [[Michal Handzuš]], [[Róbert Petrovický]], [[Andrej Podkonický]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2019|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|MS 2020]] | {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} ([[Zürich]], [[Lausanne]]) | colspan="5" | zrušené kvôli pandémii ([[COVID-19]]) |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS 2021]] | {{minivlajka|Lotyšsko|w}} ([[Riga]]) | 8. miesto | [[Marek Ďaloga]] proti Česku bol kapitánom [[Peter Cehlárik]] | [[Craig Ramsay]] | [[Michal Handzuš]], [[Ján Pardavý]], [[Andrej Podkonický]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2021|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS 2022]] | {{minivlajka|Fínsko|w}} ([[Helsinki]], [[Tampere]]) | 8. miesto | [[Tomáš Tatar]] | [[Craig Ramsay]] | [[Ján Pardavý]], [[Andrej Podkonický]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2022|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS 2023]] | {{minivlajka|Fínsko|w}} ([[Tampere]]) {{minivlajka|Lotyšsko|w}} ([[Riga]]) | 9. miesto | [[Marek Hrivík]] | [[Craig Ramsay]] | [[Peter Frühauf]], [[Ján Pardavý]], [[Andrej Podkonický]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2023|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS 2024]] | {{minivlajka|Česko|w}} ([[Praha]], [[Ostrava]]) | 7. miesto | [[Tomáš Tatar]] | [[Craig Ramsay]] | [[Peter Frühauf]], [[Ján Pardavý]], [[Róbert Petrovický]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2024|Súpiska]] |- | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS 2025]] | {{minivlajka|Švédsko|w}} ([[Štokholm]]) {{minivlajka|Dánsko|w}} ([[Herning]]) |11. miesto | [[Matúš Sukeľ]] | [[Vladimír Országh]] | [[Peter Frühauf]], [[Róbert Petrovický]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2025|Súpiska]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|MS 2026]] |{{SUI|w}} ([[Zürich]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]) | | |[[Vladimír Országh]] |[[Peter Frühauf]], [[Ján Pardavý]] |[[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2026|Súpiska]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2027|MS 2027]] |{{GER|w}} ([[Dusseldorf]], [[Mannheim]]) | | | | |[[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2027|Súpiska]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2028|MS 2028]] |{{FRA|w}} ([[Paríž]], [[Lyon]]) | | | | |[[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2028|Súpiska]] |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2029|MS 2029]] |{{SVK|w}} ([[Bratislava]], [[Košice]]) | | | | |[[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2029|Súpiska]] |} <timeline> ImageSize = width:900 height:70 PlotArea = left:20 right:20 bottom:30 top:10 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/1993 till:01/07/2013 ScaleMajor = unit:year increment:1 start:1993 Colors = id:elite value:rgb(0.4,0.6,1) id:1 value:rgb(0.5,0.8,0.5) id:1b value:rgb(0.6,0.9,0.6) id:2 value:rgb(0.9,0.9,0.3) id:2b value:rgb(1,1,0.4) id:3 value:rgb(0.9,0.7,0.1) id:4 value:rgb(0.9,0.1,0.1) id:champ value:rgb(0.8,0.8,0.6) PlotData= bar:Position width:16 color:white align:center from:01/07/1993 till:01/07/1994 shift:(0,-4) text:21 from:01/07/1994 till:01/07/1995 shift:(0,-4) text:13 from:01/07/1995 till:01/07/1996 shift:(0,-4) text:10 from:01/07/1996 till:01/07/1997 shift:(0,-4) text:9 from:01/07/1997 till:01/07/1998 shift:(0,-4) text:7 from:01/07/1998 till:01/07/1999 shift:(0,-4) text:7 from:01/07/1999 till:01/07/2000 shift:(0,-4) text:2 from:01/07/2000 till:01/07/2001 shift:(0,-4) text:7 from:01/07/2001 till:01/07/2002 shift:(0,-4) text:1 from:01/07/2002 till:01/07/2003 shift:(0,-4) text:3 from:01/07/2003 till:01/07/2004 shift:(0,-4) text:4 from:01/07/2004 till:01/07/2005 shift:(0,-4) text:5 from:01/07/2005 till:01/07/2006 shift:(0,-4) text:8 from:01/07/2006 till:01/07/2007 shift:(0,-4) text:6 from:01/07/2007 till:01/07/2008 shift:(0,-4) text:13 from:01/07/2008 till:01/07/2009 shift:(0,-4) text:10 from:01/07/2009 till:01/07/2010 shift:(0,-4) text:12 from:01/07/2010 till:01/07/2011 shift:(0,-4) text:10 from:01/07/2011 till:01/07/2012 shift:(0,-4) text:2 from:01/07/2012 till:01/07/2013 shift:(0,-4) text:8 from:01/07/1993 till:01/07/1994 color:3 shift:(0,13) text: "C" from:01/01/1994 till:01/07/1995 color:2 shift:(0,13) text: "B" from:01/01/1995 till:01/07/2000 color:1 shift:(0,13) text: "A.Skupina" from:01/01/2000 till:01/07/2013 color:1 shift:(0,13) text: "Top Divízia" </timeline> <timeline> ImageSize = width:900 height:70 PlotArea = left:20 right:20 bottom:30 top:10 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/2013 till:01/07/2033 ScaleMajor = unit:year increment:1 start:2013 Colors = id:elite value:rgb(0.4,0.6,1) id:1 value:rgb(0.5,0.8,0.5) id:1b value:rgb(0.6,0.9,0.6) id:2 value:rgb(0.9,0.9,0.3) id:2b value:rgb(1,1,0.4) id:3 value:rgb(0.9,0.7,0.1) id:4 value:rgb(0.9,0.1,0.1) id:champ value:rgb(0.8,0.8,0.6) PlotData= bar:Position width:16 color:white align:center from:01/07/2013 till:01/07/2014 shift:(0,-4) text:9 from:01/07/2014 till:01/07/2015 shift:(0,-4) text:9 from:01/07/2015 till:01/07/2016 shift:(0,-4) text:9 from:01/07/2016 till:01/07/2017 shift:(0,-4) text:14 from:01/07/2017 till:01/07/2018 shift:(0,-4) text:9 from:01/07/2018 till:01/07/2019 shift:(0,-4) text:9 from:01/07/2019 till:01/07/2020 shift:(0,-4) text:– from:01/07/2020 till:01/07/2021 shift:(0,-4) text:8 from:01/07/2021 till:01/07/2022 shift:(0,-4) text:8 from:01/07/2022 till:01/07/2023 shift:(0,-4) text:9 from:01/07/2023 till:01/07/2024 shift:(0,-4) text:7 from:01/07/2024 till:01/07/2025 shift:(0,-4) text:11 from:01/07/2025 till:01/07/2026 shift:(0,-4) text:? from:01/07/2026 till:01/07/2027 shift:(0,-4) text:? from:01/07/2027 till:01/07/2028 shift:(0,-4) text:? from:01/07/2028 till:01/07/2029 shift:(0,-4) text:? from:01/07/2029 till:01/07/2030 shift:(0,-4) text:? from:01/07/2030 till:01/07/2031 shift:(0,-4) text:? from:01/07/2031 till:01/07/2032 shift:(0,-4) text:? from:01/07/2032 till:01/07/2033 shift:(0,-4) text:? from:01/07/2013 till:01/07/2026 color:1 shift:(0,13) text: "Top Divízia" </timeline> === Účasť na ZOH === [[Súbor:Slovakia ice hockey team 2002.jpg|thumb|Slovenské národné hokejové mužstvo počas kvalifikačného turnaja na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002 – mužský turnaj|ZOH 2002]] v [[Salt Lake City]] v [[Spojené štáty|USA]]]] [[Súbor:Slovakia2010WinterOlympicscelebration2.jpg|thumb|Slovenské národné hokejové mužstvo na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] vo [[Vancouver]]i v [[Kanada|Kanade]]]] {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Miesto konania ! Umiestnenie ! Kapitán ! Hlavný tréner ! Asistenti trénera ! Súpiska |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1994|ZOH 1994]] | {{minivlajka|Nórsko|w}} ([[Lillehammer]]) | 6. miesto | [[Peter Šťastný]] | [[Július Šupler]] | [[František Hossa]], [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 1994|Súpiska]] |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998|ZOH 1998]]^* | {{minivlajka|Japonsko|w}} ([[Nagano]]) | 10. miesto | [[Zdeno Cíger]] | [[Ján Šterbák]] | [[František Hossa]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 1998|Súpiska]] |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|ZOH 2002]]^* | {{minivlajka|USA|w}} ([[Salt Lake City]]) | 13. miesto | [[Miroslav Šatan]] | [[Ján Filc]] | [[Ernest Bokroš]], [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2002|Súpiska]] |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – mužský turnaj|ZOH 2006]] | {{minivlajka|Taliansko|w}} ([[Turín]]) | 5. miesto | [[Pavol Demitra]] | [[František Hossa]] | [[Ján Jaško]], [[Jerguš Bača]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2006|Súpiska]] |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] | {{minivlajka|Kanada|w}} ([[Vancouver]]) | 4. miesto | [[Zdeno Chára]] | [[Ján Filc]] | [[František Hossa]], [[Ľubomír Pokovič]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2010|Súpiska]] |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2014]] | {{minivlajka|Rusko|w}} ([[Soči]]) | 11. miesto | [[Zdeno Chára]] | [[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek]] | [[Peter Oremus (tréner)|Peter Oremus]], [[Vladimír Országh]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2014|Súpiska]] |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|ZOH 2018]] | {{minivlajka|Kórejská republika|w}} ([[Pchjongčchang]]) | 11. miesto | [[Tomáš Surový]] | [[Craig Ramsay]] | [[Vladimír Országh]], [[Ján Lašák]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2018|Súpiska]] |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] | {{minivlajka|Čína|w}} ([[Peking]]) | [[Image:Bronze medal.svg|16px]] '''Bronz''' | [[Marek Hrivík]] | [[Craig Ramsay]] | [[Ján Pardavý]], [[Andrej Podkonický]], [[Ján Lašák]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2022|Súpiska]] |- | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026|ZOH 2026]] | {{minivlajka|Taliansko|w}} ([[Miláno]], [[Cortina d'Ampezzo]]) |4. miesto |[[Tomáš Tatar]] |[[Vladimír Országh]] | | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2026|Súpiska]] |} <timeline> ImageSize = width:900 height:70 PlotArea = left:20 right:20 bottom:30 top:10 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/1993 till:01/01/2013 ScaleMajor = unit:year increment:1 start:1993 Colors = id:elite value:rgb(0.4,0.6,1) id:1 value:rgb(0.5,0.8,0.5) id:1b value:rgb(0.6,0.9,0.6) id:2 value:rgb(0.9,0.9,0.3) id:2b value:rgb(1,1,0.4) id:3 value:rgb(0.9,0.7,0.1) id:4 value:rgb(0.9,0.1,0.1) id:champ value:rgb(0.8,0.8,0.6) PlotData= bar:Position width:15 color:white align:center from:01/01/1993 till:31/12/1993 shift:(0,-4) text:. from:01/01/1994 till:31/12/1994 shift:(0,-4) text:6 from:01/01/1995 till:31/12/1995 shift:(0,-4) text:. from:01/01/1996 till:31/12/1996 shift:(0,-4) text:. from:01/01/1997 till:31/12/1997 shift:(0,-4) text:. from:01/01/1998 till:31/12/1998 shift:(0,-4) text:10 from:01/01/1999 till:31/12/1999 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2000 till:31/12/2000 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2001 till:31/12/2001 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2002 till:31/12/2002 shift:(0,-4) text:13 from:01/01/2003 till:31/12/2003 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2004 till:31/12/2004 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2005 till:31/12/2005 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2006 till:31/12/2006 shift:(0,-4) text:5 from:01/01/2007 till:31/12/2007 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2008 till:31/12/2008 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2009 till:31/12/2009 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2010 till:31/12/2010 shift:(0,-4) text:4 from:01/01/2011 till:31/12/2011 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2012 till:31/12/2012 shift:(0,-4) text:. from:01/01/1993 till:31/12/2012 color:1 shift:(0,13) text: "Olympiáda 1994 - 2010" </timeline> <timeline> ImageSize = width:900 height:70 PlotArea = left:20 right:20 bottom:30 top:10 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/2013 till:01/01/2033 ScaleMajor = unit:year increment:1 start:2013 Colors = id:elite value:rgb(0.4,0.6,1) id:1 value:rgb(0.5,0.8,0.5) id:1b value:rgb(0.6,0.9,0.6) id:2 value:rgb(0.9,0.9,0.3) id:2b value:rgb(1,1,0.4) id:3 value:rgb(0.9,0.7,0.1) id:4 value:rgb(0.9,0.1,0.1) id:champ value:rgb(0.8,0.8,0.6) PlotData= bar:Position width:15 color:white align:center from:01/01/2013 till:31/12/2013 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2014 till:31/12/2014 shift:(0,-4) text:11 from:01/01/2015 till:31/12/2015 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2016 till:31/12/2016 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2017 till:31/12/2017 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2018 till:31/12/2018 shift:(0,-4) text:10 from:01/01/2019 till:31/12/2019 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2020 till:31/12/2020 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2021 till:31/12/2021 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2022 till:31/12/2022 shift:(0,-4) text:3 from:01/01/2023 till:31/12/2023 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2024 till:31/12/2024 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2025 till:31/12/2025 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2026 till:31/12/2026 shift:(0,-4) text:4 from:01/01/2027 till:31/12/2027 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2028 till:31/12/2028 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2029 till:31/12/2029 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2030 till:31/12/2030 shift:(0,-4) text:? from:01/01/2031 till:31/12/2031 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2032 till:31/12/2032 shift:(0,-4) text:. from:01/01/2013 till:31/12/2032 color:1 shift:(0,13) text: "Olympiáda 2014 - 2030" </timeline> ^*Slovenské národné hokejové mužstvo sa nekvalifikovalo na záverečný turnaj ZOH, konečné poradie je určené na základe výsledkov kvalifikačného turnaja. === Svetový pohár === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Miesto konania ! Umiestnenie ! Kapitán ! Hlavný tréner ! Asistenti trénera ! Súpiska |- | [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 1996|SP 1996]] | {{minivlajka|Kanada|w}} ([[Montreal]]) | 7. miesto | [[Peter Bondra]] | [[Jozef Golonka]] | [[Vincent Lukáč]], [[Dušan Žiška]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na SP 1996|Súpiska]] |- | [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2004|SP 2004]] | {{minivlajka|Kanada|w}} ([[Toronto]]) | 8. miesto | [[Miroslav Šatan]] | [[Ján Filc]] | [[František Hossa]], [[Ľubomír Pokovič]], [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo na SP 2004|Súpiska]] |} <timeline> ImageSize = width:900 height:70 PlotArea = left:20 right:20 bottom:30 top:10 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/1993 till:31/12/2013 ScaleMajor = unit:year increment:1 start:1993 Colors = id:elite value:rgb(0.4,0.6,1) id:1 value:rgb(0.5,0.8,0.5) id:1b value:rgb(0.6,0.9,0.6) id:2 value:rgb(0.9,0.9,0.3) id:2b value:rgb(1,1,0.4) id:3 value:rgb(0.9,0.7,0.1) id:4 value:rgb(0.9,0.1,0.1) id:champ value:rgb(0.8,0.8,0.6) PlotData= bar:Position width:15 color:white align:center from:01/01/1996 till:31/12/1996 shift:(0,-4) text:7 from:01/01/2004 till:31/12/2004 shift:(0,-4) text:8 from:01/01/1993 till:01/01/1996 from:01/01/1996 till:31/12/2004 color:1 shift:(0,13) text: "Svetový Pohár" </timeline> === Reprezentační tréneri === ==== Reprezentační tréneri Slovenska v rokoch [[1940]]{{--}}[[1943]] ==== {| class="wikitable" border="1" |- ! Poradie ! Roky ! tréner ! asistenti trénera ! od reprezentačných turnajov ! do reprezentačných turnajov |- |1. | 1940{{--}}1942 | {{minivlajka|Kanada}} [[Bobby Bell]] | neboli | [[1. február]] [[1940]] | 4. február 1940 |- |2. | 1943 | {{minivlajka|Česko}} [[Josef Maleček]] | neboli | [[14. február]] [[1943]] | [[14. február]] [[1943]] |} ==== Reprezentační tréneri Slovenska od roku [[1993]] ==== {| class="wikitable" border="1" |- ! Poradie ! Roky ! tréner ! asistenti trénera ! od reprezentačných turnajov ! do reprezentačných turnajov |- |1. | 1993{{--}}1996 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Július Šupler]] | [[Dušan Žiška]] len v sezóne 1992/1993, [[František Hossa]] od sezóny 1993/1994 [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] bol na ZOH 1994, [[Ján Selvek]] od MS B 1995 | [[12. február]] [[1993]] | [[29. apríl]] [[1996]] |- |2. | 1996{{--}}1997 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Jozef Golonka]] | [[Vincent Lukáč]] a [[Dušan Žiška]] | [[18. august]] [[1996]] | [[10. máj]] [[1997]] |- |3. | 1997{{--}}1999 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Šterbák]] | [[František Hossa]] a [[Ján Starší]] bol na MS 1999 | [[7. november]] [[1997]] | [[10. máj]] [[1999]] |- |4. | 1999{{--}}2002 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Filc]] | [[Ernest Bokroš]] a [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] | [[31. august]] [[1999]] | [[11. máj]] [[2002]] |- |5. | [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2004|SP 2004]] | {{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Filc]] | [[František Hossa]] a [[Ľubomír Pokovič]] a [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] | [[22. august]] [[2004]] | [[8. september]] [[2004]] |- |6. | 2002{{--}}2003 | {{minivlajka|Slovensko}} [[František Hossa]] | [[Vladimír Šťastný (tréner)|Vladimír Šťastný]] a [[Ján Šterbák]] | [[5. november]] [[2002]] | [[10. máj]] [[2003]] |- |7. | 2003{{--}}2006 | {{minivlajka|Slovensko}} [[František Hossa]] | [[Ľubomír Pokovič]] a [[Róbert Švehla]] v sezóne 2005/2006 boli [[Ján Jaško]], [[Jerguš Bača]] a [[Branislav Šajban]] len zápase 9. februára 2006 | [[5. november]] [[2003]] | [[17. máj]] [[2006]] |- |8. | 2006{{--}}2008 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Július Šupler]] | v sezóne 2006/2007 boli [[Miroslav Miklošovič]], [[Zdeno Cíger]] v sezóne 2007/2008 boli [[Miroslav Miklošovič]], [[Peter Oremus (tréner)|Peter Oremus]] | [[3. september]] [[2006]] | [[10. máj]] [[2008]] |- |9. | 2008{{--}}2010 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Filc]] | [[František Hossa]] a [[Ľubomír Pokovič]] | [[4. november]] [[2008]] | [[27. február]] [[2010]] |- |10. | 2010{{--}}2011 | {{minivlajka|Kanada}} [[Glen Hanlon]] | [[František Hossa]] a [[Ľubomír Pokovič]] | [[16. apríl]] [[2010]] | [[9. máj]] [[2011]] |- |11. | 2011{{--}}2015 | {{minivlajka|Česko}} [[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek]] | [[Peter Oremus (tréner)|Peter Oremus]] 2011-2015, [[Jerguš Bača]] bol na MS 2012 a [[Vladimír Országh]] od sezóny 2013/2014 | [[11. november]] [[2011]] | [[12. máj]] [[2015]] |- |12. | 2015{{--}}2017 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Zdeno Cíger]] | [[Miroslav Miklošovič]] a [[Ernest Bokroš]] do 2. marca 2017 a [[Július Šupler]] od prípravy pred MS 2017 | [[6. november]] [[2015]] | [[16. máj]] [[2017]] |- |13. | 2017{{--}}2025 | {{minivlajka|Kanada}} [[Craig Ramsay]] | v sezóne 2017/2018 [[Vladimír Országh]], okrem neho pomáhali aj [[Michal Handzuš]], [[Ľubomír Višňovský]] a [[Ján Lašák]] a od prípravy pred MS 2018 [[Róbert Petrovický]] v sezóne 2018/2019 [[Róbert Petrovický]], okrem neho pomáhali aj [[Ján Pardavý]], [[Ivan Droppa]], [[Andrej Podkonický]] a [[Michal Handzuš]] (obaja boli asistenti na MS 2019) v sezóne 2019/2020 [[Ján Pardavý]] a [[Andrej Podkonický]], od februára 2020 aj [[Vladimír Országh]] a [[Róbert Petrovický]] do konca sezóny v sezóne 2020/2021 [[Michal Handzuš]], [[Ján Pardavý]] a [[Boris Žabka]] a od MS 2021 aj [[Andrej Podkonický]] v sezóne 2021/2022 [[Ján Pardavý]], [[Andrej Podkonický]], [[Róbert Petrovický]], [[Peter Frühauf]] a [[Ján Lašák]] v sezóne 2022/2023 [[Peter Frühauf]], [[Andrej Podkonický]], [[Ján Pardavý]] v sezóne 2023/2024 [[Peter Frühauf]], [[Róbert Petrovický]], [[Ján Pardavý]] v sezóne 2024/2025 [[Peter Frühauf]], [[Róbert Petrovický]] | [[23. august]] [[2017]] | [[31. marec]] [[2025]] |- |14. | 2025{{--}} | {{minivlajka|Slovensko}} [[Vladimír Országh]] | v sezóne 2024/2025 [[Peter Frühauf]], [[Róbert Petrovický]] | [[1. apríl]] [[2025]] | |} === Generálni manažéri slovenskej reprezentácie od roku [[1992]] === {| class="wikitable" border="1" |- ! Poradie ! Roky ! Generálny manažér |- |1. | december 1992{{--}}december 1997 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Dušan Pašek]] |- |2. | december 1997{{--}}jún 1999 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Pavol Macko]] |- |3. | jún 1999{{--}}február 2002 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Igor Nemeček]] |- |4. | február 2002{{--}}marec 2006 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Šťastný]] |- |5. | marec 2006{{--}}apríl 2007 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Igor Nemeček]] |- |6. | apríl 2007{{--}}október 2007 | {{minivlajka|Slovensko}} [[František Hossa]] |- |7. | október 2007{{--}}máj 2011 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Bondra]] |- |8. | september 2011{{--}}jún 2015 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Oto Sýkora]] |- |9. | september 2015{{--}}jún 2017 | {{minivlajka|Slovensko}} [[Róbert Švehla]] |- |10. | júl 2017{{--}}? | {{minivlajka|Slovensko}} [[Miroslav Šatan]] |} === Kapitáni slovenskej hokejovej reprezentácie na majstrovstvách sveta, olympijských hrách a Svetových pohároch === * '''10×''' – [[Miroslav Šatan#Reprezentacie|Miroslav Šatan]] ('''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|MS 2000]]''', [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|ZOH 2002]], '''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|MS 2002]]''', '''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS 2003]]''', [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS 2004]], [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2004|SP 2004]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS 2005]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS 2007]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|MS 2013]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|MS 2014]]) * '''4×''' – [[Zdeno Cíger#Reprezentacie|Zdeno Cíger]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|MS 1997]], [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998|ZOH 1998]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|MS 1998]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|MS 1999]]) * '''4×''' – [[Zdeno Chára#Reprezentacie|Zdeno Chára]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|MS 2001]], [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]], '''[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS 2012]]''' a [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2014]]) * '''3×''' – [[Andrej Sekera#Reprezentacie|Andrej Sekera]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|MS 2016]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|MS 2018]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS 2019]]) * '''3x''' – [[Tomáš Tatar#Reprezentacie|Tomáš Tatar]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|MS 2022]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|MS 2024]], [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2026]]) * '''2×''' – [[Peter Šťastný#Reprezentacie|Peter Šťastný]] ([[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1994|ZOH 1994]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS 1995]]) * '''2×''' – [[Oto Haščák#Reprezentacie|Oto Haščák]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|MS 1996]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|MS 1995]] – iba na zápas proti Rumunsku) * '''2×''' – [[Pavol Demitra#Reprezentacie|Pavol Demitra]] ([[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – mužský turnaj|ZOH 2006]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|MS 2011]]) * '''2×''' – [[Marek Hrivík#Reprezentacie|Marek Hrivík]] ([[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ZOH 2022]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|MS 2023]]) * '''1×''' – [[Miroslav Marcinko#Reprezentacie|Miroslav Marcinko]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|MS 1994]]) * '''1×''' – [[Peter Bondra#Reprezentacie|Peter Bondra]] ([[Svetový pohár v ľadovom hokeji 1996|SP 1996]]) * '''1×''' – [[Marián Hossa#Reprezentacie|Marián Hossa]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS 2006]]) * '''1×''' – [[Róbert Petrovický#Reprezentacie|Róbert Petrovický]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS 2008]]) * '''1×''' – [[Ľuboš Bartečko#Reprezentacie|Ľuboš Bartečko]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS 2009]]) * '''1×''' – [[Richard Lintner#Reprezentacie|Richard Lintner]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS 2010]]) * '''1×''' – [[Tomáš Kopecký#Reprezentacie|Tomáš Kopecký]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS 2015]]) * '''1×''' – [[Marián Gáborík#Reprezentacie|Marián Gáborík]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|MS 2015]] – iba na zápas proti Nórsku) * '''1×''' – [[Vladimír Dravecký#Reprezentacie|Vladimír Dravecký]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|MS 2017]]) * '''1×''' – [[Tomáš Surový#Reprezentacie|Tomáš Surový]] ([[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|ZOH 2018]]) * '''1×''' – [[Ladislav Nagy#Reprezentacie|Ladislav Nagy]] (na posledný zápas [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|MS 2019]]) * '''1×''' – [[Marek Ďaloga#Reprezentacie|Marek Ďaloga]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS 2021]]) * '''1×''' – [[Peter Cehlárik#Reprezentacie|Peter Cehlárik]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|MS 2021]] – iba na zápas proti Česku) * '''1x''' – Matúš Sukeľ ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|MS 2025]]) == Reprezentační rekordéri == {{Hlavný článok|Zoznam slovenských hokejových reprezentantov}} === Podľa počtu štartov === Aktualizované k [[12. december|12. decembru]] po zápase s Lotyšskom na Kaufland Cupe 2025 v Banskej Bystrici. Prehľad hokejistov Slovenska (od roku [[1940]]) podľa počtu odohratých reprezentačných zápasov s dvojkrížom na hrudi. Slovenská reprezentácia odohrala dokopy 769 oficiálnych zápasov. Nastúpilo v nich dokopy 532 hokejistov z toho 34 hráčov odohralo v reprezentácii sto a viac zápasov. {| class="wikitable" border="1" |- ! Poradie ! Meno ! Rok narodenia ! Zápasy ! Góly ! Reprezentácia od - do |- | 1. | '''[[Dominik Graňák]]''' | 1983 | '''194''' | 10 | 2003 - 2020 |- | 2. | '''[[Miroslav Šatan]]''' | 1974 | '''183''' | 86 | 1993 - 2014 |- | 3. | '''[[Martin Štrbák (hokejista)|Martin Štrbák]]''' | 1975 | '''162''' | 13 | 1995 - 2011 |- | 4. | '''[[Ľubomír Sekeráš]]''' | 1968 | '''152''' | 29 | 1993 - 2001 |- | 5. | '''[[Peter Pucher]]''' | 1974 | '''144''' | 23 | 1995 - 2005 |- | 6. | '''[[Tomáš Starosta]]''' | 1981 | '''144''' | 6 | 2002 - 2018 |- | 7. | '''[[Ľubomír Višňovský]]''' | 1976 | '''141''' | 18 | 1994 - 2011 |- | 8. | '''[[Richard Kapuš]]''' | 1973 | '''136''' | 16 | 1993 - 2007 |- | 9. | [[Libor Hudáček]] | 1990 | '''133''' | 32 | 2010 - súčasnosť |- | 10. | '''[[Stanislav Jasečko]]''' | 1972 | '''128''' | 9 | 1993 - 2000 |- | 11. | '''[[Branko Radivojevič]]''' | 1980 | '''124''' | 21 | 2003 - 2014 |- | 12. | '''[[Ladislav Čierny]]''' | 1974 | '''123''' | 11 | 1994 - 2007 |- | 13. | '''[[Ladislav Nagy]]''' | 1979 | '''122''' | 37 | 2001 - 2019 |- | 14. | '''[[Tomáš Surový]]''' | 1981 | '''122''' | 22 | 2000 - 2018 |- | 15. | '''[[Ján Pardavý]]''' | 1971 | '''120''' | 45 | 1996 - 2006 |- | 16. | [[Peter Čerešňák]] | 1993 | '''120''' | 9 | 2013 - súčasnosť |- | 17. | '''[[Vlastimil Plavucha]]''' | 1968 | '''119''' | 44 | 1993 - 2001 |- | 18. | '''[[Michal Sersen]]''' | 1985 | '''119''' | 9 | 2007 - 2019 |- | 19. | '''[[Jozef Daňo (hokejista)|Jozef Daňo]]''' | 1968 | '''117''' | 45 | 1993 - 2000 |- | 20. | '''[[Branislav Jánoš]]''' | 1971 | '''117''' | 37 | 1993 - 2000 |- | 21. | '''[[Ivan Švarný]]''' | 1984 | '''116''' | 4 | 2006 - 2017 |- | 22. | '''[[Marcel Hossa]]''' | 1981 | '''113''' | 27 | 2004 - 2014 |- | 23. | '''[[Roman Kukumberg]]''' | 1980 | '''113''' | 22 | 2002 - 2015 |- | 24. | [[Marek Ďaloga]] | 1989 | '''112''' | 11 | 2010 - súčasnosť |- | 25. | '''[[Ľubomír Kolník]]''' | 1968 | '''109''' | 59 | 1993 - 1999 |- | 26. | '''[[Zdeno Cíger]]''' | 1969 | '''108''' | 34 | 1993 - 2003 |- | 27. | '''[[Ľubomír Bartečko]]''' | 1976 | '''107''' | 22 | 2000 - 2011 |- | 28. | '''[[Jozef Stümpel]]''' | 1972 | '''106''' | 22 | 1993 - 2013 |- | 29. | '''[[Richard Lintner]]''' | 1977 | '''105''' | 14 | 2001 - 2011 |- | 30. | '''[[René Vydarený]]''' | 1981 | '''105''' | 5 | 2005 - 2014 |- | 31. | [[Adam Jánošík]] | 1992 | '''103''' | 4 | 2014 - súčasnosť |- | 32. | '''[[Peter Podhradský]]''' | 1979 | '''102''' | 10 | 1999 - 2015 |- | 33. | '''[[Michel Miklík]]''' | 1982 | '''100''' | 25 | 2007 - 2018 |- | 34. | '''[[Róbert Petrovický]]''' | 1973 | '''100''' | 28 | 1993 - 2008 |} Pozn: '''Hrubým písmom''' sú označení tí hráči, ktorí už ukončili reprezentačnú kariéru. === Podľa počtu gólov === Aktualizované k [[12. december|12. decembru]] po zápase s Lotyšskom na Kaufland Cupe 2025 v Banskej Bystrici (pri rovnakom počte gólov rozhoduje o poradí nižší počet zápasov). Prehľad hokejistov Slovenska (od roku [[1940]]) podľa počtu odohratých reprezentačných zápasov. Celkovo sa v drese s dvojkrížom predstavilo doteraz 532 hokejistov, z ktorých sa do streleckých listín zapísalo 291 hráčov. Viac ako 10 gólov v národnom drese strelilo 71 hokejistov, len 27 reprezentantov sa tešilo viac ako 20-krát zo streleného gólu. {| class="wikitable" border="1" |- ! Poradie ! Meno ! Rok narodenia ! Zápasy ! Góly ! Reprezentácia od - do |- | 1. | '''[[Miroslav Šatan]]''' | 1974 | 183 | '''86''' | 1993 - 2014 |- | 2. | '''[[Ľubomír Kolník]]''' | 1968 | 109 | '''59''' | 1993 - 1999 |- | 3. | '''[[Jozef Daňo (hokejista)|Jozef Daňo]]''' | 1968 | 117 | '''45''' | 1993 - 2000 |- | - | '''[[Ján Pardavý]]''' | 1971 | 120 | '''45''' | 1996 - 2006 |- | 5. | '''[[Vlastimil Plavucha]]''' | 1968 | 119 | '''44''' | 1993 - 2001 |- | 6. | '''[[Marián Hossa]]''' | 1979 | 88 | '''39''' | 1997 - 2014 |- | 7. | '''[[Žigmund Pálffy]]''' | 1972 | 74 | '''37''' | 1993 - 2010 |- | - | '''[[Branislav Jánoš]]''' | 1971 | 117 | '''37''' | 1993 - 2000 |- | - | '''[[Ladislav Nagy]]''' | 1979 | 122 | '''37''' | 2001 - 2019 |- | 10. | '''[[Peter Bondra]]''' | 1968 | 47 | '''35''' | 1993 - 2006 |- | 11. | '''[[Zdeno Cíger]]''' | 1969 | 108 | '''34''' | 1993 - 2003 |- | 12. | [[Libor Hudáček]] | 1990 | 133 | '''32''' | 2010 - súčasnosť |- | 13. | '''[[Marián Gáborík]]''' | 1982 | 73 | '''30''' | 1999 - 2015 |- | 14. | [[Peter Cehlárik]] | 1995 | 67 | '''29''' | 2015 - súčasnosť |- | - | '''[[Ľubomír Sekeráš]]''' | 1968 | 152 | '''29''' | 1993 - 2001 |- | 16. | '''[[Róbert Petrovický]]''' | 1973 | 100 | '''28''' | 1993 - 2008 |- | 17. | '''[[Pavol Demitra]]''' † | 1974 | 77 | '''27''' | 1996 - 2011 |- | - | '''[[Marcel Hossa]]''' | 1981 | 113 | '''27''' | 2004 - 2014 |- | 19. | '''[[Michel Miklík]]''' | 1982 | 100 | '''25''' | 2007 - 2018 |- | 20. | '''[[Roman Kontšek]]''' | 1970 | 66 | '''23''' | 1993 - 1998 |- | - | '''[[Peter Bartoš (hokejista)|Peter Bartoš]]''' | 1973 | 92 | '''23''' | 1993 - 2001 |- | - | '''[[Peter Pucher]]''' | 1974 | 144 | '''23''' | 1995 - 2005 |- | 23. | '''[[Jozef Stümpel]]''' | 1972 | 106 | '''22''' | 1993 - 2013 |- | - | '''[[Ľubomír Bartečko]]''' | 1976 | 107 | '''22''' | 2000 - 2011 |- | - | '''[[Roman Kukumberg]]''' | 1980 | 113 | '''22''' | 2002 - 2015 |- | - | '''[[Tomáš Surový]]''' | 1981 | 122 | '''22''' | 2000 - 2018 |- | 27. | '''[[Branko Radivojevič]]''' | 1980 | 124 | '''21''' | 2003 - 2014 |- | 28. | '''[[Peter Šťastný]]''' | 1956 | 31 | '''20''' | 1993 - 1995 |- | - | '''[[René Pucher]]''' | 1970 | 84 | '''20''' | 1993 - 1999 |- | - | '''[[Milan Bartovič]]''' | 1981 | 88 | '''20''' | 2006 - 2015 |- |} Pozn: '''Hrubým písmom''' sú označení tí hráči, ktorí už ukončili reprezentačnú kariéru. == Štadióny == [[Súbor:Ondrej nepela arena 2019 1.jpg|thumb|[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]] v [[Bratislava|Bratislave]]]] ''Aktualizované k [[12. december|12. decembru]] [[2025]]'' Domovským stánkom Slovenskej hokejovej reprezentácie je [[Zimný štadión Ondreja Nepelu]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Reprezentačné zápasy boli odohrané aj na iných štadiónoch ako sú [[Steel Aréna]] v [[Košice|Košiciach]], [[Zimný štadión Pavla Demitru]] v [[Trenčín|Trenčíne]], [[Zimný štadión mesta Poprad]] v [[Poprad|Poprade]] a ďalších. V štatistikách sú započítané aj zápasy z 2. svetovej vojny za Slovenského štátu. {| class="wikitable" border="1" |- ! Poradie ! Mesto ! Štadión ! Počet zápasov ! Prvý zápas ! Zatiaľ posledný zápas |- | 1. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Bratislava]] | [[Zimný štadión Ondreja Nepelu]] | '''65''' | [[9. február]] [[1941]] | [[1. september]] [[2024]] |- | 2. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Piešťany]] | [[Zimný štadión Piešťany|Easton aréna]] | '''27''' | [[1. november]] [[1994]] | [[17. apríl]] [[2025]] |- | 3. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Trenčín]] | [[Zimný štadión Pavla Demitru]] | '''25''' | [[22. august]] [[1993]] | [[26. apríl]] [[2024]] |- | 4. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Košice]] | [[Steel Aréna|Steel aréna]] | '''21''' | [[24. apríl]] [[2007]] | [[9. február]] [[2023]] |- | 5. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Poprad]] | [[Zimný štadión mesta Poprad]] | '''19''' | [[18. marec]] [[1994]] | [[13. december]] [[2024]] |- | 6. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] | [[Max Aréna|Hant Aréna]] | '''11''' | [[17. apríl]] [[1997]] | [[28. apríl]] [[2016]] |- | 7. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Žilina]] | [[Tipsport aréna (Žilina)|Tipsport aréna]] | '''11''' | [[12. apríl]] [[1999]] | [[3. máj]] [[2024]] |- | 8. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Zvolen]] | [[Zimný štadión Zvolen]] | '''11''' | [[1. apríl]] [[1995]] | [[3. máj]] [[2025]] |- | 9. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Nitra]] | [[Nitra aréna]] | '''10''' | [[28. august]] [[1994]] | [[27. apríl]] [[2019]] |- | 10. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Spišská Nová Ves]] | [[Spiš aréna]] | '''9''' | [[19. marec]] [[1994]] | [[21. apríl]] [[2022]] |- | 11. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Prievidza]] | [[Zimný štadión Prievidza]] | '''7''' | [[10. marec]] [[1994]] | [[3. apríl]] [[2003]] |- | 12. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Banská Bystrica]] | [[Zimný štadión Banská Bystrica]] | '''6''' | [[5. február]] [[2015]] | [[12. december]] [[2025]] |- | 13. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Liptovský Mikuláš]] | [[SE aréna]] | '''4''' | [[11. apríl]] [[1999]] | [[19. apríl]] [[2001]] |- | 14. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] | [[Zimný štadión Martin]] | '''3''' | [[11. apríl]] [[2001]] | [[10. apríl]] [[2002]] |- | 15. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Trnava]] | [[Zimný štadión Trnava]] | '''3''' | [[31. október]] [[1994]] | [[12. december]] [[1999]] |- | 16. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Michalovce]] | [[Zimný štadión Michalovce]] | '''3''' | [[20. apríl]] [[2018]] | [[8. február]] [[2023]] |- | 17. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Humenné]] | [[Zimný štadión Humenné]] | '''2''' | [[11. apríl]] [[2024]] | [[12. apríl]] [[2024]] |- | 18. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Senica]] | [[Zimný štadión Senica]] | '''1''' | [[6. február]] [[1994]] | [[6. február]] [[1994]] |- | 19. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Nové Zámky]] | [[Zimný štadión Nové Zámky]] | '''1''' | [[9. február]] [[2017]] | [[9. február]] [[2017]] |- | 20. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Topoľčany]] | [[Zimný štadión Topoľčany]] | '''1''' | [[4. apríl]] [[2019]] | [[4. apríl]] [[2019]] |} == Slovensko proti ostatným krajinám (SLOVENSKO verzus SVET) == ''Stav k [[21. február|21. februáru]] [[2026]]'' V priloženej tabuľke uvádzame bilanciu reprezentačného družstva Slovenska so všetkými súpermi, s ktorými sa stretlo v rokoch [[1940]] - [[1943]] a od [[1. januára]] [[1993]] až po súčasnosť. Prvé číslo znamená celkový počet vzájomných zápasov, druhé počet slovenských víťazstiev (v riadnom hracom čase, predĺžení, resp. sam. nájazdoch), nasledujú remízy, prehry (v riadnom hracom čase, predĺžení, resp. sam. nájazdoch) a napokon celkové skóre. {| class="sortable wikitable" |- ! Súper ! Zápasy ! Výhry ! Remízy ! Prehry ! skóre |- style="background:#ccffcc;" | {{BLR|lh|1}} | 37 | 23 | 1 | 13 | 105:73 |- style="background:#ccffcc;" | {{minivlajka|Rumunsko}} [[Bukurešť|Bukurešť (Rumunsko)]] | 1 | 1 | 0 | 0 | 2:0 |- style="background:#ccffcc;" | {{BUL|lh|1}} | 1 | 1 | 0 | 0 | 20:0 |- style="background:#ffcccc;" | {{minivlajka|Protektorát Čechy a Morava}} [[České národné hokejové mužstvo|Čechy a Morava]] | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:12 |- style="background:#ffcccc;" | {{CZE|lh|1}} | 75 | 15 | 7 | 55 | 154:263 |- style="background:#ccffcc;" | {{DEN|lh|1}} | 24 | 17 | 0 | 7 | 93:48 |- style="background:#ffcccc;" | {{FIN|lh|1}} | 41 | 8 | 3 | 30 | 77:132 |- style="background:#ffcccc;" | {{minivlajka|Fínsko}} [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko (olymp.)]] | 1 | 1 | 0 | 1 | 6:4 |- style="background:#ccffcc;" | {{FRA|lh|1}} | 39 | 30 | 3 | 6 | 166:69 |- style="background:#ccffcc;" | {{NED|lh|1}} | 2 | 2 | 0 | 0 | 24:4 |- style="background:#ccffcc;" | {{CRO|lh|1}} | 1 | 1 | 0 | 0 | 6:1 |- style="background:#ccffcc;" | {{JPN|lh|1}} | 5 | 5 | 0 | 0 | 39:12 |- style="background:#ccffcc;" | {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné hokejové mužstvo|Juhoslávia]] | 1 | 1 | 0 | 0 | 4:1 |- style="background:#ffcccc;" | {{CAN|lh|1}} | 56 | 23 | 4 | 29 | 171:175 |- style="background:#ccffcc;" | {{KAZ|lh|1}} | 13 | 10 | 1 | 2 | 58:25 |- style="background:#ccffcc;" | {{KOR|lh|1}} | 1 | 1 | 0 | 0 | 2:1 |- style="background:#ccffcc;" | {{LVA|lh|1}} | 40 | 26 | 3 | 11 | 129:82 |- style="background:#ccffcc;" | {{HUN|lh|1}} | 9 | 7 | 0 | 2 | 57:22 |- style="background:#ccffcc;" | {{DEU|lh|1}} | 86 | 47 | 1 | 38 | 227:199 |- style="background:#ccffcc;" | {{NOR|lh|1}} | 39 | 28 | 2 | 9 | 149:75 |- style="background:#ccffcc;" | {{Minivlajka|MOV}} [[Ruské národné hokejové mužstvo|Olympijskí športovci z Ruska]] | 1 | 1 | 0 | 0 | 3:2 |- style="background:#ccffcc;" | {{POL|lh|1}} | 11 | 9 | 1 | 1 | 58:18 |- style="background:#ccffcc;" | {{AUT|lh|1}} | 47 | 36 | 2 | 9 | 177:80 |- style="background:#ccffcc;" | {{ROU|lh|1}} | 4 | 4 | 0 | 0 | 39:3 |- style="background:#ffcccc;" | {{RUS|lh|1}} | 44 | 12 | 5 | 27 | 104:134 |- style="background:#ccffcc;" | {{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko B]] | 3 | 2 | 0 | 1 | 11:10 |- style="background:#ccffcc;" | {{Minivlajka|MOV}}[[Ruské národné hokejové mužstvo|ROC (Ruský olympijský výbor)]] | 1 | 1 | 0 | 0 | 3:1 |- style="background:#ccffcc;" | {{SVN|lh|1}} | 15 | 12 | 0 | 3 | 53:24 |- style="background:#ffcccc;" | {{CHE|lh|1}} | 81 | 33 | 7 | 41 | 202:192 |- | {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko "B"]] | 1 | 0 | 1 | 0 | 1:1 |- style="background:#ffcccc;" | {{SWE|lh|1}} | 44 | 11 | 3 | 30 | 94:150 |- style="background:#ffcccc;" | {{minivlajka|Švédsko}} [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko (Viking.)]] | 2 | 0 | 0 | 2 | 5:8 |- style="background:#ccffcc;" | {{ITA|lh|1}} | 20 | 15 | 1 | 4 | 81:46 |- style="background:#ccffcc;" | {{UKR|lh|1}} | 10 | 9 | 1 | 0 | 49:18 |- style="background:#ffcccc;" | {{minivlajka|USA}} [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]] | 33 | 12 | 3 | 18 | 78:115 |- style="background:#ccffcc;" | {{GBR|lh|1}} | 5 | 5 | 0 | 0 | 29:7 |- style="background:#ffcccc;" | {{minivlajka|Rakúsko}} [[Wiener EG|Wiener EG (Rakúsko)]] | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:2 |- | '''Spolu''' | '''788''' | '''404''' | '''49''' | '''337''' | '''2453:1981''' |} == Zaujímavosti == * Prvý zápas v rokoch [[1940]]–[[1943]] - 1. 2. 1940 - {{minivlajka|Protektorát Čechy a Morava}} [[Protektorát Čechy a Morava|Čechy a Morava]] 12:0 {{minivlajka|Slovensko (1939-1945)}} * Prvý gól v rokoch [[1940]]–[[1943]] - 2. 2. 1940 - [[Anton Luther]] * Prvý zápas v novodobej histórii - 12. 2. 1993 - {{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzske národné hokejové mužstvo|Francúzsko]] 2:2 {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko * Prvý gól v novodobej histórii - 12. 2. 1993 - [[Vlastimil Plavucha]] * Najdlhšia séria víťazstiev - 10x (8. 4. 1995 - 31.8.1995) * Najdlhšia séria bez prehry - 14x (23. 3. 1993 - 17.12.1993) * Najdlhšia séria bez víťazstva - 10x (8. 5. 2004 - 11.11.2004) * Najdlhšia séria prehier - 6x (25. 8. 1996 - 1. 11. 1996) * Najvyššie víťazstvá v dejinách samostatného [[Slovensko|Slovenska]]: **{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''20:0''' Bulharsko {{minivlajka|Bulharsko}} <small>([[18. marec]] [[1994]], [[Poprad]])</small> ** {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''14:0''' Francúzsko {{minivlajka|Francúzsko}} <small>([[22. august]] [[1993]], [[Trenčín]])</small> **{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''15:1''' Maďarsko {{minivlajka|Maďarsko}} <small>([[10. marec]] [[1994]], [[Prievidza]])</small> ** {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''14:1''' Rumunsko {{minivlajka|Rumunsko}} <small>([[31. október]] [[1994]], [[Trnava]])</small> **{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''11:0''' [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] {{minivlajka|Kanada}}<small>([[27. december]] [[1993]], [[St. Gervais]], [[Kanada]])</small> * Najvyššie prehry v dejinách samostatného Slovenska: ** {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''0:8''' [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] {{minivlajka|Česko}} ** {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''0:8''' [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] {{minivlajka|Kanada}} ** {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''2:9''' [[Národné hokejové mužstvo USA|Spojené štáty]] {{minivlajka|USA}} ** {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''0:7''' Česko {{minivlajka|Česko}} ** {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko '''1:8''' [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsko]] {{minivlajka|Švajčiarsko}} * [[24. marec|24. marc]]a [[2010]] bol prvýkrát v histórii Slovenska vymenovaný zahraničný tréner hokejovej reprezentácie, Kanaďan [[Glen Hanlon]], ktorého [[17. august]]a [[2011]] vystriedal Čech [[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek st.]]. Tréner Vůjtek viedol Slovensko od roku 2012 po koniec MS 2015 v Česku. [[18. august]]a [[2015]] Výkonný výbor SZĽH zvolil za trénera [[Zdeno Cíger|Zdena Cígera]] s nástupom do funkcie od [[1. september|1. septembra]] [[2015]] a vo funkcii skončil [[15. jún|15. júna]] [[2017]]. [[9. august]]a [[2017]] bol Výkonným výborom SZĽH zvolený za trénera Kanaďan [[Craig Ramsay]]. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Česko-slovenské národné hokejové mužstvo]] * [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov]] * [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov]] * [[Hokejista roka]] == Externé odkazy == * [https://www.hockeyslovakia.sk/sk/ Oficiálna stránka slovenského hokeja] {{slk icon}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo}} {{Hokejové reprezentácie}} {{Slovenské národné družstvá}} [[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo| ]] [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] [[Kategória:Národné hokejové mužstvá]] [[Kategória:Slovenské národné družstvá|Ľadový hokej]] h2y6686gfvtrqn7sua7s1gcls4n31mm 0 46487 8199289 8004086 2026-04-16T18:46:46Z ~2026-23593-22 292187 8199289 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Dire Straits | Obrázok = Dire straits 22101985 23 800.jpg | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = [[Obrázok:Flag of the United Kingdom.svg|20px]] [[Obrázok:Flag of England.svg|20px|border]] [[Newcastle upon Tyne]], [[Anglicko]] | Žáner = [[Rock]]<br>[[Classic rock]]<br>[[Country rock]] | Roky pôsobenia = 1977 – 1995 | Hudobný vydavateľ = [[Phonogram Records|Phonogram]]<br>[[Vertigo Records|Vertigo]]<br>[[Warner Bros. Records|Warner Bros.]] (U.S.) | Webstránka = | Členovia skupiny = [[Mark Knopfler]]<br>[[John Illsley]]<br>[[Alan Clark]]<br>[[Guy Fletcher]] | Bývalí členovia = [[David Knopfler]]<br>[[Pick Withers]]<br>[[Hal Lindes]]<br>[[Terry Williams]]<br>[[Jack Sonni]]<br>[[Omar Hakim]] }} [[Obrázok:MarkKnopfler 060528 P5280036a jm.JPG|thumb|Frontman skupiny Mark Knopfler]] '''Dire Straits''' boli [[Spojené kráľovstvo|britská]] [[rock and roll|rocková skupina]], sformovaná v roku [[1977]] frontmanom [[Mark Knopfler|Markom Knopflerom]] ([[gitara]] a [[spev]]), jeho bratom [[David Knopfler|Davidom Knopflerom]] ([[gitara]]), [[John Illsley|Johnom Illsleym]] ([[basgitara]]) a [[Pick Withers|Pickom Withersom]] ([[bicie]]) ku ktorým sa pridal manažér [[Ed Bicknell]]. Hoci bola skupina utvorená v časoch, kedy vládol [[punk rock]], Dire Straits tvorili podľa zásad „tradičného“ rocku, i keď s okliešteným zvukom, ktorý bol príťažlivý pre poslucháčov presýtených nadmernou produkciou „štadiónového rocku“. O [[Mark Knopfler|Markovi Knopflerovi]] sa v časoch začiatku skupiny hovorilo, že žiadal manažérov krčiem, aby znížili výkon zosilňovačov tak, aby sa zákazníci mohli medzi sebou rozprávať, aj keď skupina hrala. Napriek tomuto skromnému prístupu k [[rock and roll]]u sa Dire Straits stali veľmi populárnymi. Ich najznámejšie pesničky sú „[[Sultans of Swing]]“, „Romeo and Juliet“, „Money for Nothing“, „Tunnel of Love“, „[[Walk of Life]]“ a „Brothers in Arms“. == História == Dire Straits nahrali a vydali svoj prvý samostatný album s rovnomenným názvom v [[1978]], ktorý síce nevyvolal veľký ohlas, ale singel „Sultans of Swing“, vydaný o päť mesiacov neskôr sa stal nečakane hitom a predaj albumu vzrástol. Čoskoro ho nasledoval druhý album ''[[Communiqué (album)|Communiqué]]'' v roku 1979. Oba albumy sú charakterizované prirodzeným zvukom a boli nahrané v pôvodnom zložení kapely s bratmi Knopflerovcami, Illsleym a Withersom. Počas nahrávania tretieho albumu ''[[Making Movies]]'' David Knopfler 25. júla 1980 po nezhodách najmä s bratom kapelu opustil. Album bol nahrávaný v New Yorku (Power Station) a predstavil [[klavirista|klaviristu]] [[Roy Bittan|Roya Bittana]] (zo skupiny [[Bruce Springsteen|Bruca Springsteena]]). Druhú gitaru hral na albume Sid McGinnis. Album naznačil posun ku komplexnejšiemu aranžmán a produkcii, ktoré už pokračovali počas ich celej karéry. Pred nastávajúcim turné On Location tour (október 1980 – júl 1981) prišli do kapely dvaja noví členovia. Gitarista [[Hal Lindes]] (ako náhrada za Davida Knopflera), ktorý v kapele zotrval do nahrávania Brothers in Arms (1985). Novým členom na klávesoch sa stal [[Alan Clark]], ktorý v nej zotrval až do konca (1992).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Timeline {{!}} DireStraits.com|url=https://www.direstraits.com/about/|vydavateľ=www.direstraits.com|dátum prístupu=2023-01-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20230128095618/https://www.direstraits.com/about/|dátum archivácie=2023-01-28}}</ref> V septembri 1982 skupina vydala album [[Love Over Gold]], v ktorom boli naplno rozvinuté rozsiahle melodické gitarovo-klávesové aranžmány, hlboko vykreslená nálada a atmosféra. Album obsahuje len 5 skladieb. Najdlhšia skladba [[Telegraph Road]] trvá 14:18 a najkratšia [[Industrial Disease]] trvá 5:50. Album obsahuje aj [[Private Investigations]], ktorá sa stala obľúbenou pesničkou v rádiu a stala sa číslom 2 v UK hitparáde. Po nahraní albumu skupinu opustil druhý pôvodný člen Pick Withers (bicie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dire Straits FAQ Listing - Version 1.1|url=https://www.superseventies.com/faq_direstraits.html|vydavateľ=www.superseventies.com|dátum prístupu=2023-01-02}}</ref> Posledné dva koncerty (22.7. a 23.7.1983) turné Love over Gold boli nafilmované a nahrané. Kapela ich vydala ako živý dvojalbum s názvom [[Alchemy Live]] v roku 1984. Na bicích hrá už [[Terry Williams]]. Album obsahuje fantastické verzie skladieb z predošlých štúdiových albumov, ktoré sa prirodzene počas predošlých rokov koncertovaní vyvinuli do dlhých prepracovaných kompozícií. Album zachytáva kapelu vo fantastickej kondícii, kde sa jednotliví členovia skvele dopĺňajú a takmer každý okamih je hraný do dokonalosti. Skladby sú plné Knopflerových gitarových sól, Clarkových klávesov (na druhých klávesoch hral na turné Tommy Mandel) a podporené skvelým výkonom Terryho Williamsa za bicími. Populárnou pesničkou sa stala live verzia [[Sultans of Swing]], kde kapela naplno rozbalila svoje umenie. Pesnička trvá 10:47, oproti pôvodnej štúdiovej verzii je predĺžená o 5 minút.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=[Review] Dire Straits: Alchemy (1984)|url=https://progrography.com/dire-straits/review-dire-straits-alchemy-1984/|vydavateľ=Progrography|dátum vydania=2019-02-19|dátum prístupu=2023-01-02|jazyk=en-US|meno=Dave|priezvisko=Connolly}}</ref> V [[1985]] vydaný album ''[[Brothers in Arms]]'' sa stal medzinárodným hitom a podnietil produkciu niekoľkých singlov vrátane hitu „[[Money for Nothing]]“, ktorý bol prvým videoklipom vysielaným na [[MTV]] v [[Spojené kráľovstvo|Británii]]. Komerčnému úspechu ''Brothers in Arms'' veľmi pomohlo aj to, že to bol prvý plne digitálne nahraný a produkovaný album dostupný na (vtedy) novom formáte [[CD]], čo pre užívateľov novej technológie z neho robilo „povinný“ album vo veľmi obmedzenej škále hudby vtedy dostupnej na [[CD]]. Navyše nový formát ponúkol vynikajúci priestor na prezentáciu [[Mark Knopfler|Knopflerových]] precíznych produkčných schopností z predchádzajúcich albumov, čo viedlo mnohých priaznivcov ku kúpe všetkých ich nahrávok. Vďaka tomu spolu s úspešným vystúpením na [[Live Aid]] sa Dire Straits stali najpredávanejšou skupinou sveta v polovici [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]]. Popularita skupiny prekročila hranice [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[Spojené štáty|USA]]: v mnohých častiach sveta ako [[India]], [[Juhovýchodná Ázia]] a [[Afrika]], sa Dire Straits stali jednou z dobre známych a obdivovaných skupín. Aj keď už po úspechu „[[Sultans of Swing]]“ malo Dire Straits slušnú základňu fanúšikov, mnohí ľudia poukazujú na to, že až vystúpenie na [[Live Aid]] s pesničkou „Money For Nothing“ bol zlomový moment v kariére Dire Straits. Bol to zriedkavý čas, keď Dire Straits hrali túto pesničku spolu so [[Sting]]om. Toto predstavenie bolo považované za zlatý klinec [[Live Aid]] a odštartovalo medzinárodný úspech piesne a skupiny. Po tomto úspechu nasledovalo dlhé obdobie nečinnosti. Počas nasledujúcich šiestich rokov vydali len zbierku hitov a jednu živú nahrávku. Posledný štúdiový album skupiny ''[[On Every Street]]'' bol vydaný v [[1991]], vyvolal zmiešané ohlasy kritikov a mal primeraný úspech. [[Mark Knopfler]] sa neskôr začal venovať sólovým projektom a soundtrackom k filmom. Členovia Dire Straits sa rozhodli skupinu v [[1995]] po vydaní ''Live at the BBC'' rozpustiť a všetkých deväť sa vydalo na sólovú dráhu. Zloženie skupiny sa počas rokov menilo. Stálymi členmi boli len Mark Knopfler a John Illsley. Knopfler zostal základnou hybnou silou skupiny a napísal väčšinu jej piesní. Najlepší z albumov ''Sultans of Swing'' obsahoval len dve piesne ktoré nezložil Knopfler sám: „Money for Nothing,“ zloženú spolu so [[Sting]]om, a „Tunnel of Love“, ktorá obsahovala inštrumentálne časti založené na hudbe z muzikálu''[[Carousel]]''. V pesničke „The Bug“ z ''[[On Every Street]]'' spieva [[Vince Gill]], ktorý neprijal pozvanie na pridanie sa ku kapele nastálo. == Členovia Dire Straits == * [[Mark Knopfler]] – spev, gitara * [[John Illsley]] – basgitara, spev * [[David Knopfler]] – gitara, klávesy (1977 – 1980) * [[Pick Withers]] – bicie (1977 – 1982) * [[Alan Clark]] – klávesy (1980 – do konca) * [[Hal Lindes]] – gitara (1980 – 1985) * [[Terry Williams]] – bicie (1982 – 1988) * [[Guy Fletcher]] – klávesy (1984 – do konca) * [[Jack Sonni]] – gitara (1985 – 1986) == Diskografia == === Hlavné albumy === * [[1978]] ''[[Dire Straits (album)|Dire Straits]]'' (predaj v USA: 2 mil.) * [[1979]] ''[[Communiqué]]'' (predaj v USA: 0,5 mil.) * [[1980]] ''[[Making Movies]]'' (predaj v USA: 1 mil.) * [[1982]] ''[[Love Over Gold]]'' (predaj v USA: 0.5 mil.) * [[1983]] ''[[ExtendedancEPlay]]'' * [[1985]] ''[[Brothers in Arms]]'' (predaj v USA: 9 mil., predaj vo svete: 25 mil.) * [[1991]] ''[[On Every Street]]'' (predaj v USA: 1 mil.) === Živé nahrávky === * [[1984]] ''[[Alchemy: Dire Straits Live|Alchemy]]'' (predaj v USA: 0.5mil.) (naživo v [[Londýn]]e) * [[1993]] ''[[On The Night]]'' * [[1995]] ''Live at the BBC'' === Kompilácie === * [[1988]] ''Money for Nothing'' (predaj v USA: 1 mil.) * [[1998]] ''Sultans of Swing: The Very Best of Dire Straits'' (aj na DVD) * [[2005]] ''The Best of Dire Straits & Mark Knopfler: Private Investigations'' === Najúspešnejšie single === * „[[Sultans of Swing]]“ (1979) #8 UK; #4 US * „Lady Writer“ (1979) #51 UK * „Romeo and Juliet“ (1981) #8 UK * „Skateaway“ (1981) #37 UK * „Private Investigations“ (1982) #2 UK * „Twisting by the Pool“ (1983) #14 UK * „So Far Away“ (1985) #20 UK; #19 US * „[[Money for Nothing]]“ (1985) #1 UK; #2 US * „[[Brothers in Arms]]“ (1985) #16 UK * „[[Walk of Life]]“ (1986) #2 UK; #7 US * „Your Latest Trick“ (1986) #26 UK * „Calling Elvis“ (1991) #21 UK * „Encores EP“ (1993) #31 UK == Pozri aj == * [[Mark Knopfler]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Dire Straits}} == Externé odkazy == * [http://www.mark-knopfler.com Mark Knopfler's official website] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160118170956/http://www.mark-knopfler.com/ |date=2016-01-18 }} * [http://www.knopfler.com David Knopfler's official website] * [http://www.hallindes.com/ Hal Lindes' official website] * [http://www.guyfletcher.co.uk/ Guy Fletcher's official website] [[Kategória:Dire Straits| ]] [[Kategória:Britské rockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1977]] [[Kategória:Hudobné skupiny ukončené v roku 1995]] [[Kategória:Interpreti Warner Bros. Records]] iqbet69w8hv3efl4ecsml79rmcmzn6y 8199312 8199289 2026-04-16T19:36:09Z DurMar12 181423 Upravený infobox, pridané a upravené wikilinky, pridaný externý odkaz 8199312 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Dire Straits | Obrázok = Dire straits 22101985 23 800.jpg | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = [[Obrázok:Flag of the United Kingdom.svg|20px]] [[Obrázok:Flag of England.svg|20px|border]] [[Newcastle upon Tyne]], [[Anglicko]] | Žáner = [[Rock]]<br>[[Classic rock]]<br>[[Country rock]] | Roky pôsobenia = 1977 – 1995 | Hudobný vydavateľ = [[Phonogram Records|Phonogram]]<br>[[Vertigo Records|Vertigo]]<br>[[Warner Bros. Records|Warner Bros.]] (U.S.) | Webstránka = | Členovia skupiny = [[Mark Knopfler]]<br>[[John Illsley]]<br>[[Alan Clark]]<br>[[Guy Fletcher]] | Bývalí členovia = [[David Knopfler]]<br>[[Pick Withers]]<br>[[Hal Lindes]]<br>[[Terry Williams]]<br>[[Jack Sonni]]<br>[[Omar Hakim]] |Portál 1 = Spojené kráľovstvo }} [[Obrázok:MarkKnopfler 060528 P5280036a jm.JPG|thumb|Frontman skupiny Mark Knopfler]] '''Dire Straits''' boli [[Spojené kráľovstvo|britská]] [[rock and roll|rocková skupina]], sformovaná v roku [[1977]] frontmanom [[Mark Knopfler|Markom Knopflerom]] ([[gitara]] a [[spev (hudba)|spev]]), jeho bratom [[David Knopfler|Davidom Knopflerom]] ([[gitara]]), [[John Illsley|Johnom Illsleym]] ([[basgitara]]) a [[Pick Withers|Pickom Withersom]] ([[bicie]]) ku ktorým sa pridal manažér [[Ed Bicknell]]. Hoci bola skupina utvorená v časoch, kedy vládol [[punk rock]], Dire Straits tvorili podľa zásad „tradičného“ rocku, i keď s okliešteným zvukom, ktorý bol príťažlivý pre poslucháčov presýtených nadmernou produkciou „štadiónového rocku“. O [[Mark Knopfler|Markovi Knopflerovi]] sa v časoch začiatku skupiny hovorilo, že žiadal manažérov krčiem, aby znížili výkon zosilňovačov tak, aby sa zákazníci mohli medzi sebou rozprávať, aj keď skupina hrala. Napriek tomuto skromnému prístupu k [[rock and roll]]u sa Dire Straits stali veľmi populárnymi. Ich najznámejšie pesničky sú „[[Sultans of Swing]]“, „Romeo and Juliet“, „Money for Nothing“, „Tunnel of Love“, „[[Walk of Life]]“ a „Brothers in Arms“. == História == Dire Straits nahrali a vydali svoj prvý samostatný [[Hudobný album|album]] s rovnomenným názvom v [[1978]], ktorý síce nevyvolal veľký ohlas, ale [[Singel (hudba)|singel]] „Sultans of Swing“, vydaný o päť mesiacov neskôr sa stal nečakane [[Šláger|hitom]] a predaj albumu vzrástol. Čoskoro ho nasledoval druhý album ''[[Communiqué (album)|Communiqué]]'' v roku 1979. Oba albumy sú charakterizované prirodzeným zvukom a boli nahrané v pôvodnom zložení kapely s bratmi Knopflerovcami, Illsleym a Withersom. Počas nahrávania tretieho albumu ''[[Making Movies]]'' David Knopfler 25. júla 1980 po nezhodách najmä s bratom kapelu opustil. Album bol nahrávaný v New Yorku (Power Station) a predstavil [[klavirista|klaviristu]] [[Roy Bittan|Roya Bittana]] (zo skupiny [[Bruce Springsteen|Bruca Springsteena]]). Druhú gitaru hral na albume Sid McGinnis. Album naznačil posun ku komplexnejšiemu aranžmán a produkcii, ktoré už pokračovali počas ich celej karéry. Pred nastávajúcim turné On Location tour (október 1980 – júl 1981) prišli do kapely dvaja noví členovia. Gitarista [[Hal Lindes]] (ako náhrada za Davida Knopflera), ktorý v kapele zotrval do nahrávania Brothers in Arms (1985). Novým členom na klávesoch sa stal [[Alan Clark]], ktorý v nej zotrval až do konca (1992).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Timeline {{!}} DireStraits.com|url=https://www.direstraits.com/about/|vydavateľ=www.direstraits.com|dátum prístupu=2023-01-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20230128095618/https://www.direstraits.com/about/|dátum archivácie=2023-01-28}}</ref> V septembri 1982 skupina vydala album [[Love Over Gold]], v ktorom boli naplno rozvinuté rozsiahle melodické gitarovo-klávesové [[Aranžmán (hudba)|aranžmány]], hlboko vykreslená nálada a atmosféra. Album obsahuje len 5 skladieb. Najdlhšia skladba [[Telegraph Road]] trvá 14:18 a najkratšia [[Industrial Disease]] trvá 5:50. Album obsahuje aj [[Private Investigations]], ktorá sa stala obľúbenou pesničkou v rádiu a stala sa číslom 2 v UK [[Hitparáda|hitparáde]]. Po nahraní albumu skupinu opustil druhý pôvodný člen Pick Withers (bicie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dire Straits FAQ Listing - Version 1.1|url=https://www.superseventies.com/faq_direstraits.html|vydavateľ=www.superseventies.com|dátum prístupu=2023-01-02}}</ref> Posledné dva koncerty (22.7. a 23.7.1983) turné Love over Gold boli nafilmované a nahrané. Kapela ich vydala ako živý dvojalbum s názvom [[Alchemy Live]] v roku 1984. Na bicích hrá už [[Terry Williams]]. Album obsahuje fantastické verzie skladieb z predošlých štúdiových albumov, ktoré sa prirodzene počas predošlých rokov koncertovaní vyvinuli do dlhých prepracovaných kompozícií. Album zachytáva kapelu vo fantastickej kondícii, kde sa jednotliví členovia skvele dopĺňajú a takmer každý okamih je hraný do dokonalosti. Skladby sú plné Knopflerových gitarových sól, Clarkových klávesov (na druhých klávesoch hral na turné Tommy Mandel) a podporené skvelým výkonom Terryho Williamsa za bicími. Populárnou pesničkou sa stala live verzia [[Sultans of Swing]], kde kapela naplno rozbalila svoje umenie. Pesnička trvá 10:47, oproti pôvodnej štúdiovej verzii je predĺžená o 5 minút.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=[Review] Dire Straits: Alchemy (1984)|url=https://progrography.com/dire-straits/review-dire-straits-alchemy-1984/|vydavateľ=Progrography|dátum vydania=2019-02-19|dátum prístupu=2023-01-02|jazyk=en-US|meno=Dave|priezvisko=Connolly}}</ref> V [[1985]] vydaný album ''[[Brothers in Arms]]'' sa stal medzinárodným hitom a podnietil produkciu niekoľkých singlov vrátane hitu „[[Money for Nothing]]“, ktorý bol prvým [[videoklip]]om vysielaným na [[MTV (televízna stanica)|MTV]] v [[Spojené kráľovstvo|Británii]]. Komerčnému úspechu ''Brothers in Arms'' veľmi pomohlo aj to, že to bol prvý plne digitálne nahraný a produkovaný album dostupný na (vtedy) novom formáte [[Kompaktný disk|CD]], čo pre užívateľov novej technológie z neho robilo „povinný“ album vo veľmi obmedzenej škále hudby vtedy dostupnej na CD. Navyše nový formát ponúkol vynikajúci priestor na prezentáciu [[Mark Knopfler|Knopflerových]] precíznych produkčných schopností z predchádzajúcich albumov, čo viedlo mnohých priaznivcov ku kúpe všetkých ich nahrávok. Vďaka tomu spolu s úspešným vystúpením na [[Live Aid]] sa Dire Straits stali najpredávanejšou skupinou sveta v polovici [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]]. Popularita skupiny prekročila hranice [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[Spojené štáty|USA]]: v mnohých častiach sveta ako [[India]], [[Juhovýchodná Ázia]] a [[Afrika]], sa Dire Straits stali jednou z dobre známych a obdivovaných skupín. Aj keď už po úspechu „[[Sultans of Swing]]“ malo Dire Straits slušnú základňu fanúšikov, mnohí ľudia poukazujú na to, že až vystúpenie na [[Live Aid]] s pesničkou „Money For Nothing“ bol zlomový moment v kariére Dire Straits. Bol to zriedkavý čas, keď Dire Straits hrali túto pesničku spolu so [[Sting]]om. Toto predstavenie bolo považované za zlatý klinec [[Live Aid]] a odštartovalo medzinárodný úspech piesne a skupiny. Po tomto úspechu nasledovalo dlhé obdobie nečinnosti. Počas nasledujúcich šiestich rokov vydali len zbierku hitov a jednu živú nahrávku. Posledný štúdiový album skupiny ''[[On Every Street]]'' bol vydaný v [[1991]], vyvolal zmiešané ohlasy kritikov a mal primeraný úspech. [[Mark Knopfler]] sa neskôr začal venovať sólovým projektom a [[soundtrack]]om k filmom. Členovia Dire Straits sa rozhodli skupinu v [[1995]] po vydaní ''Live at the BBC'' rozpustiť a všetkých deväť sa vydalo na sólovú dráhu. Zloženie skupiny sa počas rokov menilo. Stálymi členmi boli len Mark Knopfler a John Illsley. Knopfler zostal základnou hybnou silou skupiny a napísal väčšinu jej piesní. Najlepší z albumov ''Sultans of Swing'' obsahoval len dve piesne ktoré nezložil Knopfler sám: „Money for Nothing,“ zloženú spolu so [[Sting]]om, a „Tunnel of Love“, ktorá obsahovala inštrumentálne časti založené na hudbe z muzikálu ''[[Carousel]]''. V pesničke „The Bug“ z ''[[On Every Street]]'' spieva [[Vince Gill]], ktorý neprijal pozvanie na pridanie sa ku kapele nastálo. == Členovia Dire Straits == * [[Mark Knopfler]] – spev, gitara * [[John Illsley]] – basgitara, spev * [[David Knopfler]] – gitara, klávesy (1977 – 1980) * [[Pick Withers]] – bicie (1977 – 1982) * [[Alan Clark]] – klávesy (1980 – do konca) * [[Hal Lindes]] – gitara (1980 – 1985) * [[Terry Williams]] – bicie (1982 – 1988) * [[Guy Fletcher]] – klávesy (1984 – do konca) * [[Jack Sonni]] – gitara (1985 – 1986) == Diskografia == === Hlavné albumy === * [[1978]] ''[[Dire Straits (album)|Dire Straits]]'' (predaj v USA: 2 mil.) * [[1979]] ''[[Communiqué]]'' (predaj v USA: 0,5 mil.) * [[1980]] ''[[Making Movies]]'' (predaj v USA: 1 mil.) * [[1982]] ''[[Love Over Gold]]'' (predaj v USA: 0.5 mil.) * [[1983]] ''[[ExtendedancEPlay]]'' * [[1985]] ''[[Brothers in Arms]]'' (predaj v USA: 9 mil., predaj vo svete: 25 mil.) * [[1991]] ''[[On Every Street]]'' (predaj v USA: 1 mil.) === Živé nahrávky === * [[1984]] ''[[Alchemy: Dire Straits Live|Alchemy]]'' (predaj v USA: 0.5mil.) (naživo v [[Londýn]]e) * [[1993]] ''[[On The Night]]'' * [[1995]] ''Live at the BBC'' === Kompilácie === * [[1988]] ''Money for Nothing'' (predaj v USA: 1 mil.) * [[1998]] ''Sultans of Swing: The Very Best of Dire Straits'' (aj na DVD) * [[2005]] ''The Best of Dire Straits & Mark Knopfler: Private Investigations'' === Najúspešnejšie single === * „[[Sultans of Swing]]“ (1979) #8 UK; #4 US * „Lady Writer“ (1979) #51 UK * „Romeo and Juliet“ (1981) #8 UK * „Skateaway“ (1981) #37 UK * „Private Investigations“ (1982) #2 UK * „Twisting by the Pool“ (1983) #14 UK * „So Far Away“ (1985) #20 UK; #19 US * „[[Money for Nothing]]“ (1985) #1 UK; #2 US * „[[Brothers in Arms]]“ (1985) #16 UK * „[[Walk of Life]]“ (1986) #2 UK; #7 US * „Your Latest Trick“ (1986) #26 UK * „Calling Elvis“ (1991) #21 UK * „Encores EP“ (1993) #31 UK == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Mark Knopfler]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Eng icon}} * [http://www.mark-knopfler.com Mark Knopfler's official website] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160118170956/http://www.mark-knopfler.com/ |date=2016-01-18 }} * [http://www.knopfler.com David Knopfler's official website] * [http://www.hallindes.com/ Hal Lindes' official website] * [http://www.guyfletcher.co.uk/ Guy Fletcher's official website] [[Kategória:Dire Straits| ]] [[Kategória:Britské rockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1977]] [[Kategória:Hudobné skupiny ukončené v roku 1995]] [[Kategória:Interpreti Warner Bros. Records]] towqyl3gr0gb6k3xzymfqunnbn2zu7e 0 49326 8199244 8158437 2026-04-16T15:39:37Z Polandball 143 289450 nové informácie 8199244 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Ján Pardavý | Portrét = | Veľkosť obrázka = | Štátna príslušnosť = Slovensko | Popis = [[Slovensko|slovenský]] [[ľadový hokej|hokejista]] | Dátum narodenia = {{dnv|1971|9|8}} | Miesto narodenia = [[Trenčín]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Rok1 = 1990 | Rok2 = | Pozícia = pravé krídlo | Streľba = pravou rukou | Bývalé tímy = [[Étoile noire de Strasbourg|Štrasburg]]<br/> [[HC ’05 iClinic Banská Bystrica|Banská Bystrica]]<br/> [[CHK Lokomotiv (Jaroslavľ)|Lokomotiv Jaroslavľ]]<br/> [[Modo Hockey]]<br/> [[HC Orli Znojmo]]<br/> [[HPK Hämeenlinna]]<br/> [[Djurgårdens IF Hockey]]<br/> [[VHK Vsetín]]<br/> [[Dukla Trenčín]] | Výška = 182 | Váha = 95 | Prezývka = }} {{olympijská účasť}} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila súťaž| [[Česko-slovenská hokejová liga]] </center>}} {{minivlajka|Československo}} {{Infobox-medaila farba|3||<center> [[Česko-slovenská hokejová liga 1990/1991|1990/91]] – [[Dukla Trenčín]] </center>|}} {{Infobox-medaila farba|1||<center> [[Česko-slovenská hokejová liga 1991/1992|1991/92]] – [[Dukla Trenčín]] </center>|}} {{Infobox-medaila farba|3||<center> [[Česko-slovenská hokejová liga 1992/1993|1992/93]] – [[Dukla Trenčín]] </center>|}} {{Infobox-medaila súťaž| [[Slovenská hokejová extraliga]] </center>}} {{minivlajka|SVK}} {{Infobox-medaila farba|1||<center> [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1993/1994|1993/94]] – [[HK Dukla Trenčín]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|2||<center> [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1994/1995|1994/95]] – [[HK Dukla Trenčín]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|2||<center> [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1995/1996|1995/96]] – [[HK Dukla Trenčín]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|1||<center> [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1996/1997|1996/97]] – [[HK Dukla Trenčín]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|2||<center> [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2006/2007|2006/07]] – [[HK Dukla Trenčín]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|3||<center> [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2011/2012|2011/12]] – [[HK Dukla Trenčín]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž| [[Česká hokejová extraliga]] </center>}} {{minivlajka|Česko}} {{Infobox-medaila farba|3||<center> 1999/00 – [[VHK Vsetín|Vsetín]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|1||<center> 2000/01– [[VHK Vsetín|Vsetín]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž| [[SM-liiga]] </center>}} {{minivlajka|Fínsko}} {{Infobox-medaila farba|3||<center> 2002/03 – [[HPK Hämeenlinna]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž| [[2. hokejová liga (Slovensko)]]}} {{minivlajka|SVK}} {{Infobox-medaila farba|1|| [[2. hokejová liga (Slovensko) 2016/2017|2016/17]] - [[MHK Dubnica nad Váhom]]|}} {{Infobox koniec}} '''Ján Pardavý''' (* [[8. september]] [[1971]], [[Trenčín]]) je bývalý slovenský [[Ľadový hokej|hokejový]] útočník. Momentálne pôsobí pri slovenskej hokejovej reprezentácii ako asistent trénera. == Klubový hokej == S hokejom začínal v [[Dukla Trenčín|Dukle Trenčín]], debut v [[Česko-slovenská hokejová liga|česko-slovenskej lige]] zaznamenal v sezóne [[1990]]/[[1991|91]]. Počas niekoľkoročného pôsobenia v klube patril k najproduktívnejším útočníkom. V ročníku [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1996/1997|1996/97]] dosiahol v 53 zápasoch 42 gólov a 44 asistencií. Od sezóny [[1999]]/[[2000|00]] pôsobil v zahraničných kluboch – [[Vsetínská hokejová|Vsetíne]], Djurgaardene, [[HC Znojmo|Znojme]], [[MoDo Hockey]]. Ročník [[2006]]/[[2007|07]] začal v Dukle Trenčín, v novembri ho angažoval [[Ruská hokejová superliga|ruský]] klub [[Lokomotiv Jaroslavľ]]. Hoci podpísal zmluvu do konca sezóny, odohral za mužstvo len štyri zápasy a vrátil sa do Trenčína, kde sa opätovne zaradil medzi opory v útoku. Jeho klub dosiahol finále play-off, v ktorom podľahol [[HC Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]]. S vedením sa dohodol na predĺžení kontraktu o ďalší rok. <ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Pardavý aj v nasledujúcej sezóne v drese Dukly Trenčín | periodikum = hokej.sk | dátum = 27.7.2007 | url = http://www.hokej.sk/spravy/?clanok=49462 | 6 = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Pred sezónou 2008/09 prestúpil do klubu [[HC Banská Bystrica]]. Od sezóny 2010/11 do sezóny 2012/13 hral opäť za Duklu Trenčín. Od sezóny 2013/14 hrá vo [[Ligue Magnus|francúzskej lige]] za Štrasburg. Sezóna 2016/17 bola pre Jána Pardavého prvou v pozícii hlavného trénera. Stal sa trénerom klubu [[MHK Dubnica nad Váhom]] v 2. hokejovej lige SR. S klubom vyhral 2. ligu seniorov postúpil do Budiš 1. hokejovej ligy SR. Počas sezóny viedol aj mužstvo Západu vo výbere hviezd 2. hokejovej ligy, kde jeho mužstvo vyhralo nad výberom Východu. Ján Pardavý je najproduktívnejším hráčom a najlepším strelcom aj najlepším nahrávačom v histórii Dukly Trenčín<ref name="Dukla Trenčín">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Najproduktívnejším hráčom v histórii Dukly stále Ján Pardavý|url=https://hkduklatrencin.sk/najproduktivnejsim-hracom-v-historii-dukly-stale-jan-pardavy|dátum vydania=|dátum prístupu=2026-02-02|vydavateľ=hkduklatrencin.sk|miesto=|jazyk=}}</ref> a tiež (spolu s [[Jozef Daňo (hokejista)|Jozefom Daňom]]) historicky tretím najlepším strelcom [[Slovenské národné hokejové mužstvo#Podľa počtu gólov|v slovenskej reprezentácii]]. === Klubová štatistika === {|bgcolor="#ffdead" cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="font-size: 100%; text-align: center; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;" |- bgcolor="#ffdead" !rowspan="2"| Sezóna ||rowspan="2"|Klub ||rowspan="2"|Liga ! colspan="6" | Základná časť ! align="center" colspan="6" | Play-off |- align=center bgcolor=#ffdead !&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||TM||+/-||&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||&nbsp;TM&nbsp;||+/- |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[1990]]/[[1991|91]] |[[Dukla Trenčín]] |[[Česko-slovenská hokejová liga|ČSHL]] |1 |0 |0 |0 |0 | | | | | | | |- ALIGN="center" |[[1991]]/[[1992|92]] |[[Dukla Trenčín]] |[[Česko-slovenská hokejová liga|ČSHL]] |7 |0 |1 |1 |2 | | | | | | | |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[1992]]/[[1993|93]] |[[Dukla Trenčín]] |[[Česko-slovenská hokejová liga|ČSHL]] |30 |4 |5 |9 |16 | | | | | | | |- ALIGN="center" |[[1993]]/[[1994|94]] |[[Dukla Trenčín]] |[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |42 |17 |6 |23 |36 | | | | | | | |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[1994]]/[[1995|95]] |[[Dukla Trenčín]] |[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |31 |19 |7 |26 |8 | |9 |10 |2 |12 |14 | |- ALIGN="center" |[[1995]]/[[1996|96]] |[[Dukla Trenčín]] |[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |46 |15 |14 |29 |143 | +11 | | | | | | |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[1996]]/[[1997|97]] |[[Dukla Trenčín]] |[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |53 |42 |44 |86 |60 | +47 | | | | | | |- ALIGN="center" |[[1997]]/[[1998|98]] |[[Dukla Trenčín]] |[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |37 |14 |17 |31 |54 | -6 | | | | | | |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | |[[Dukla Trenčín]] |[[Európska hokejová liga|EHL]] |3 |2 |5 |4 | | | | | | | | |- ALIGN="center" |[[1998]]/[[1999|99]] |[[Dukla Trenčín]] |[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |44 |19 |27 |46 |75 | +12 | | | | | | |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[1999]]/[[2000|00]] |[[HC Vsetín]] |[[Česká hokejová extraliga|ČE]] |52 |25 |27 |52 |67 | +24 |9 |3 |6 |9 |22 | +6 |- ALIGN="center" |[[2000]]/[[2001|01]] |[[HC Vsetín]] |[[Česká hokejová extraliga|ČE]] |46 |12 |25 |37 |46 | +18 |14 |10 |2 |12 |14 | +9 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2001]]/[[2002|02]] |[[Djurgårdens IF]] |[[Elitserien]] |47 |12 |11 |23 |70 | +5 |5 |0 |0 |0 |4 | -3 |- ALIGN="center" |[[2002]]/[[2003|03]] |[[HPK Hämeenlinna]] |[[SM-liiga]] |52 |17 |27 |44 |69 | +25 |13 |1 |1 |2 |12 | +4 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2003]]/[[2004|04]] |[[HC Znojemští Orli]] |[[Česká hokejová extraliga|ČE]] |51 |13 |15 |28 |62 | -5 |7 |1 |1 |2 |8 | -4 |- ALIGN="center" |[[2004]]/[[2005|05]] |[[HC Znojemští Orli]] |[[Česká hokejová extraliga|ČE]] |18 |5 |4 |9 |41 | -4 | | | | | | |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | |[[Dukla Trenčín]] |[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |23 |9 |15 |24 |83 | +13 |3 |4 |1 |5 |16 | +6 |- ALIGN="center" | |[[Dukla Trenčín]] |[[EPM]] |2 |0 |0 |0 |12 | -1 | | | | | | |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2005]]/[[2006|06]] |[[MoDo Hockey]] |[[Elitserien]] |47 |8 |14 |22 |36 | +2 |5 |1 |2 |3 |6 | -2 |-ALIGN="center" |[[2006]]/[[2007|07]] |[[Dukla Trenčín]] |[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |41 |19 |16 |35 |50 | +38 |14 |6 |7 |13 |22 | +11 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | |[[Lokomotiv Jaroslavľ]] |[[Ruská hokejová superliga|RHS]] |4 |1 |0 |1 |0 | +1 | | | | | | |- ALIGN="center" |[[2007]]/[[2008|08]] |[[Dukla Trenčín]] |[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |50 |13 |24 |37 |126 | +18 |13 |3 |10 |13 |39 | +5 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2008]]/[[2009|09]] |[[HC Banská Bystrica]] |[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |56 |17 |29 |46 |103 | +1 |5 |1 |3 |4 |2 | +2 |- ALIGN="center" |[[2009]]/[[2010|10]] |[[HC Banská Bystrica]] |[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |45 |27 |28 |55 |12 | +29 |6 |3 |3 |6 |14 | +4 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2010]]/[[2011|11]] |[[Dukla Trenčín]] |[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |53 |14 |32 |46 |34 | +15 |9 |2 |1 |3 |6 | -1 |- ALIGN="center" |[[2011]]/[[2012|12]] |[[Dukla Trenčín]] |[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |39 |9 |18 |27 |32 | +5 |10 |1 |8 |9 |4 | +2 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2012]]/[[2013|13]] |[[Dukla Trenčín]] |[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |49 |14 |18 |42 |41 | +19 |4 |0 |0 |0 |2 | -2 |- |[[2013]]/[[2014|14]] |[[Étoile noire de Strasbourg|Štrasburg]] |[[Ligue Magnus|FL]] |26 |19 |26 |45 |20 |4 |4 |0 |1 |1 |4 | -3 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[2014]]/[[2015|15]] |[[Étoile noire de Strasbourg|Štrasburg]] |[[Ligue Magnus|FL]] |26 |8 |17 |25 |8 | -10 |5 |0 |4 |4 |4 |4 |- |[[2015]]/[[2016|16]] |[[Étoile noire de Strasbourg|Štrasburg]] |[[Ligue Magnus|FL]] |22 |10 |15 |25 |6 | -4 | | | | | | |} == Reprezentácia == {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{SVK|lh|1}}}} {{Infobox-medaila šport|Mužský [[ľadový hokej]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|Petrohrad 2000]]</center>|}} {{Infobox koniec}} V [[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenskej reprezentácii]] odohral '''120''' zápasov, strelil '''45''' gólov. Reprezentoval na piatich svetových šampionátoch v rade ([[1997]]{{--}}[[2001]]), ako aj [[Zimné olympijské hry 1998|ZOH 1998]] a [[ZOH 2002]]. === Štatistika na významných podujatiach === {|bgcolor="#ffdead" cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="font-size: 110%; text-align: center; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;" |- bgcolor="#ffdead" !rowspan="2"| Podujatie |- align=center bgcolor=#ffdead !&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||TM||+/-||Miesto |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[MS v ľadovom hokeji 1997|MS 1997]] ||8||3||1||4||8||||9. |- ALIGN="center |[[Zimné olympijské hry 1998|ZOH 1998]] ||4||1||0||1||0||-1||10. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[MS v ľadovom hokeji 1998|MS 1998]] ||8||2||2||4||6||||7. |- ALIGN="center" |[[MS v ľadovom hokeji 1999|MS 1999]] ||6||1||0||1||4||||7. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[MS v ľadovom hokeji 2000|MS 2000]] ||9||3||4||7||4||-1||2. |- ALIGN="center" |[[MS v ľadovom hokeji 2001|MS 2001]] ||7||0||1||1||10||-2||7. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Zimné olympijské hry |ZOH 2002]] ||4||2||1||3||14||-1||13. |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Ihdb hokej|id=56968|meno=Ján Pardavý}} * [http://www.eliteprospects.com/player.php?player=86 Ján Pardavý] na [http://www.eliteprospects.com/ eliteprospects.com] {{HK Dukla Trenčín – majster Česko-Slovenska v ľadovom hokeji 1991/92}}{{HK Dukla Trenčín – majster Slovenska v ľadovom hokeji 1993/94}}{{HK Dukla Trenčín – majster Slovenska v ľadovom hokeji 1996/97}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1997}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1998}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1999}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2000}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2001}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 1998}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2002}}{{Hokejový výhonok}} {{DEFAULTSORT:Pardavý, Ján}} [[Kategória:Slovenskí hokejisti]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] [[Kategória:Hráči Dukly Trenčín]] [[Kategória:Hráči HC Banská Bystrica]] [[Kategória:Hráči HC Vsetín]] [[Kategória:Hráči Lokomotiv Jaroslavľ]] [[Kategória:Slovenskí športoví spolukomentátori]] [[Kategória:Osobnosti z Trenčína]] [[Kategória:Hráči Djurgårdens IF]] [[Kategória:Hráči HPK Hämeenlinna]] [[Kategória:Hráči HC Znojemští Orli]] [[Kategória:Hráči Modo Hockey]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1997]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1998]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 1999]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2000]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2001]] [[Kategória:Slovenskí hokejoví útočníci]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 1998]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2002]] koqmqdxhmv1ie7cpiqa6icdifcva25j 0 49383 8199305 8199123 2026-04-16T19:19:19Z ~2026-20335-96 290941 8199305 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Andrej Podkonický | Portrét = | Veľkosť obrázka = | Štátna príslušnosť = Slovensko | Popis = slovenský hokejista | Dátum narodenia = {{dnv|1978|5|9}} | Miesto narodenia = [[Zvolen]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Rok1 = 1994 | Rok2 = 2015 | Pozícia = ľavé krídlo | Streľba = ľavou rukou | Výška = 184 | Váha = 95 | Prezývka = | Draft = 196. celkovo, [[NHL draft (1996)|1996]]<br>[[St. Louis Blues]] | Hral za =[[HKm Zvolen]]<br>[[Florida Panthers]]<br>[[HIFK]]<br>[[HC Slovan Bratislava]]<br>[[Iserlohn Roosters]]<br>[[Washington Capitals]]<br>[[Bílí Tygři Liberec]]<br>[[HC Kometa Brno]]<br>[[BK Mladá Boleslav]] }} '''Andrej Podkonický''' (* [[9. máj]] [[1978]], [[Zvolen]]) je bývalý slovenský [[ľadový hokej|hokejový]] útočník a hokejový tréner. == Klubový hokej == V roku [[1996]] bol draftovaný klubom [[St. Louis Blues]] v 8. kole zo 196. miesta. V [[NHL]] odohral spolu 8 zápasov za kluby [[Florida Panthers]] a [[Washington Capitals]]. Od sezóny [[2004]]/[[2005|05]] pôsobil v [[Česká hokejová extraliga|českom]] klube [[Bílí Tygři Liberec]]. Ročník [[2007]]/[[2008|08]] začal v ruskom superligovom mužstve [[Viťaz Čechov]], pred koncom základnej časti sa vrátil do Liberca. === Klubová štatistika === {|bgcolor="#ffdead" cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="font-size: 95%; text-align: center; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;" |- bgcolor="#ffdead" !rowspan="2"| Sezóna ||rowspan="2"|Klub ||rowspan="2"|Liga ! colspan="6" | Základná časť ! align="center" colspan="6" | Play-off |- align=center bgcolor=#ffdead !&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||TM||+/-||&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||&nbsp;B&nbsp;||&nbsp;TM&nbsp;||+/- |- align=center |1994/95 ||[[HKm Zvolen]] B ||[[1. SHL]] ||17||0||4||4||6|||||||||||||| |- align=center bgcolor=#e0e0e0 |1995/96 ||[[HKm Zvolen]] B ||1. SHL ||32||11||9||20||22||+13|||||||||||| |- align=center |1996/97 ||[[Portland Buckaroos]] ||[[WHL]] ||71||25||46||71||127||||6||1||1||2||8|| |- align=center bgcolor=#e0e0e0 |1997/98 ||Portland Buckaroos ||WHL ||64||30||44||74||81||||16||4||12||16||20|| |- align=center |1998/99 ||[[Worcester IceCats]] ||[[AHL]] ||61||19||24||43||52||0||4||0||0||0||4|| |- align=center bgcolor=#e0e0e0 |1999/00 ||Worcester Ice Cats ||AHL ||16||2||23||5||15||-3|||||||||||| |- align=center |2000/01 ||[[Florida Panthers]] ||[[NHL]] ||6||1||0||1||2||0|||||||||||| |- align=center bgcolor=#e0e0e0 |||[[Louisville Panthers]] ||AHL ||41||6||10||16||33||-12|||||||||||| |- align=center |2001/02 ||[[HIFK Helsinki]] ||[[SM-liiga]] ||6||1||0||1||2||0|||||||||||| |- align=center bgcolor=#e0e0e0 |||[[HC Slovan Bratislava]] ||[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] ||16||11||2||13||2||+6|||||||||||| |- align=center |2002/03 ||[[Iserlohn Roosters]] ||[[Deutsche Eishockey Liga|DEL]] ||52||18||15||33||54||+4|||||||||||| |- align=center bgcolor=#e0e0e0 |2003/04 ||[[Washington Capitals]] ||[[NHL]] ||2||0||0||0||0||-1|||||||||||| |- align=center |||[[Portland Pirates]] ||AHL ||56||12||14||26||31||+3|||||||||||| |- align=center bgcolor=#e0e0e0 |2004/05 ||[[Bílí Tygři Liberec]] ||[[Česká hokejová extraliga|ČHE]] ||24||9||4||13||16||+5||10||4||3||7||4||+3 |- align=center |2005/06 ||Bílí Tygři Liberec ||ČHE ||39||11||26||37||76||+17||5||1||2||3||16||0 |- align=center bgcolor=#e0e0e0 |2006/07 ||Bílí Tygři Liberec ||ČHE ||49||11||12||23||140||+13||12||3||2||5||32||-4 |- align=center |2007/08 ||[[Viťaz Čechov]] ||[[Ruská hokejová superliga|RHS]] ||37||6||4||10||57||-15|||||||||||| |- align=center bgcolor=#e0e0e0 |||Bílí Tygři Liberec ||ČE ||5||1||0||1||2||-4||9||2||1||3||8||+6 |- align=center |2008/09 ||Bílí Tygři Liberec ||ČHE ||51||14||23||37||75||+23||3||0||0||0||2||-1 |- align=center bgcolor=#e0e0e0 |||[[HC Benátky nad Jizerou]] ||1. ČHL ||1||0||1||1||0||+2|||||||||||| |- align=center bgcolor=#e0e0e0 |} == Reprezentácia == V [[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenskej reprezentácii]] odohral '''37''' zápasov, strelil '''8''' gólov. === [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS 2007]]=== Tréner [[Július Šupler]] ho nominoval ako náhradníka na svetový šampionát v [[Rusko|Rusku]]. === [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS 2008]]=== Bol členom reprezentácie na majstrovstvách sveta v [[Kanada|Kanade]]. Slovensko nepostúpilo zo základnej skupiny po prehrách s [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemeckom]] a [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínskom]]. V zápasoch o udržanie zdolalo [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] 5:1 a 4:3 (po samostatných nájazdoch). Podkonický skóroval v prvom zápase proti Slovinsku. Slovensko obsadilo 13. miesto. {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2008}} === Reprezentačná štatistika === {|!bgcolor="#f7f8ff" cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="font-size: 95%; text-align: center; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;" |- bgcolor="#ffdead" !rowspan="1"| ! colspan="8" | |- align=center bgcolor=#ffdead !Podujatie||&nbsp;Z&nbsp;||&nbsp;G&nbsp;||&nbsp;A&nbsp;||Body||TM||+/-||Str.||Miesto |- align=center |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS 2008]] |5||1||1||2||2||0||14||13. |} ''(štatistické údaje v článku sú z 11. apríla 2009)'' == Externé odkazy == * {{Hokejové odkazy}} {{Hokejový výhonok}} {{DEFAULTSORT:Podkonický, Andrej}} [[Kategória:Slovenskí hokejisti]] [[Kategória:Slovenskí hokejoví útočníci]] [[Kategória:Slovenskí hokejoví tréneri]] [[Kategória:Hráči Florida Panthers]] [[Kategória:Hráči Washington Capitals]] [[Kategória:Hráči Viťaz Čechov]] [[Kategória:Hráči HC Slovan Bratislava]] [[Kategória:Hráči BK Mladá Boleslav]] [[Kategória:Hráči HKm Zvolen]] [[Kategória:Hráči Kometa Brno]] [[Kategória:Hráči Bílí Tygři Liberec]] [[Kategória:Hokejisti IFK Helsinki]] [[Kategória:Hráči Worcester IceCats]] [[Kategória:Hráči Portland Pirates]] [[Kategória:Slovenskí hokejisti draftovaní NHL]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom St. Louis Blues]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2007]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2008]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2010]] [[Kategória:Osobnosti zo Zvolena]] bdttgbxy6x5a27gqbii08fsrxritrln 0 51952 8199274 8085329 2026-04-16T17:25:21Z ~2026-23550-14 292182 8199274 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Postovy TAZ.jpg|náhľad|Automobil TAZ 1500 slúžiaci Slovenskej pošte]] [[Súbor:Taz 1500 vonvorne-CN.jpg|náhľad|Automobil TAZ 1500 mikrobus]] '''TAZ 1500''' bol úžitkový automobil vyrábaný v Trnavských automobilových závodoch v rôznych modifikáciách. == História == Začal sa vyrábať v roku [[1968]] pod názvom [[Škoda 1203]] v [[česko]]m [[Vrchlabí]], v roku [[1973]] bola časť výroby presunutá do [[TAZ|Trnavských automobilových závodov]] (od roku [[1981]] celá výroba). Až v TAZ bola podrobená sérii moderznizácií - úprava karosérie, motor 1,5 litra, kotúčové brdy, päťstupňová prevodovka,... Pre neschopnosť a neochotu vtedajších [[ČSSR|československých]] štruktúr nahradiť nedokonalú Š 1203 modernými dodávkami z [[BAZ|VMV]] (''M8'' a ''[[BAZ MNA|MNA 900]]''), alebo samotnej [[TAZ]] (''TAZ FV I''/''TAZ FVII'') , vyrábal sa až do roku [[1999]], dokonca i po tomto čase produkcia tohto archaického automobilu celkom neskončila, keď v kusovej výrobe krátku dobu (na zákazku) pokračovala malá česká firma ''Ocelot''. == Zaujímavosti == Okrem nevyhnutných modernizácií vyplývajúcich zo sprísňovania predpisov EHK a zmien vo výrobe príslušenstva pre AZNP, sa na [[Slovensko|Slovensku]] uskutočnili dva pokusy spraviť zo [[Škoda 1203|Škody 1203]] auto. Dizajnér [[Milan Bíroš]] z [[BAZ|VMV BAZ]] navrhol koncom 80. rokov vydarenú modernizáciu exteriéru a hlavne interiéru. Zrealizovaný bol jeden prototyp valníka TAZ s upraveným podvozkom. Milan Bíroš zrealizoval aj ideový návrh na radikálnejšiu úpravu exteriéru, zodpovedajúcu 90. rokom. Druhý bol návrh dizajnéra [[Štefan Klein|Štefana Kleina]] pre vtedajší TAZ Sipox. Výrazne faceliftovaný exteriér dopĺňal aj prepracovaný podvozok. Zrealizované boli 3 prototypy - TAZ 1900 valník a TAZ 1500Ki, mikrobus a sanitka so zvýšenou strechou. V roku 1970 vyvinuli v TAZ úžitkový automobil pre agrosektor (resp. automobil s vyššou priechodnosťou terénom) s názvom [[TAZ Kamzík]]. Do sériovej výroby sa nedostal. V roku 1973 predstavil Volkswagen prototyp úžitkového automobilu EA489, ktorý nezaprie podobnosť s Kamzíkom. V roku 1975 ho mierne pozmenený zaviedol do výroby ako Basistransporter. [[File:TAZ-1900D-Bus Dolní-Kalná-P1040401.jpg|náhľad|TAZ 1500 BUS modernizovaný (design Štefan Klein)]] == Použitie == Automobil bol používaný v rozmanitých oblastiach, existovali verzie: sanitka, dodávka, valník, mikrobus. Z dôvodu morálnej zastaranosti (už v čase jeho vzniku ako Škoda 1203) a nekonkurencieschopnosti pomerne rýchlo vymizol zo slovenských ciest. == Technické detaily == * Hmotnosť: {{kg|1170}} * Maximálna rýchlosť: 105 - 115 km/h * pohon na zadné kolesá * motor umiestnený vpredu, benzínový 1,43l / dieslový 1,9l * štvorstupňová prevodovka, neskôr päťstupňová * vyhotovenie valník, van, kombi, mikrobus, izoterma == Pozri aj == * [[Trnavské automobilové závody]] * [[Bratislavské automobilové závody]] * [[Tatra 603 MB / 603 NP|Tatra Bratislava]] * [[BAZ MNA]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Škoda 1203 and TAZ 1500}} == Externé odkazy == * [http://veteran.auto.cz/clanek/588/skoda-1203-raz-dva-tri-petactyricet História modelu] {{Škoda Auto}} {{Škoda Auto 2}} [[Kategória:Úžitkové automobily]] [[Kategória:Dodávkové automobily]] [[Kategória:Trnavské automobilové závody]] ilkmrp5m9ua36z7kxooib2hb79wu29w 0 53686 8199197 8048508 2026-04-16T13:59:35Z ~2026-23377-76 292170 8199197 wikitext text/x-wiki {{Dôležitý výhonok}} [[Súbor:Cloud forest Ecuador.jpg|náhľad|Dažďový les v [[Ekvádor]]e]] '''Dažďový les''' alebo '''dažďový prales''' je označenie pre [[Listnatý les|listnaté lesy]] (prakticky ide vždy o '''zelené dažďové lesy'''), v ktorých nie je [[obdobie sucha]], a ktoré rastú v tepelne priaznivých podmienkach, konkrétne v [[Tropické pásmo|tropickom]] (''tropický dažďový les''), [[Subtropické pásmo|subtropickom]] (''subtropický dažďový les'') alebo čiastočne aj v [[Mierne pásmo|miernom pásme]] (''dažďový les mierneho pásma''). == Výskyt == Ďaždové pralesy sa vyskytujú od tropického pásma až po mierne pásmo: * v trópoch v mnohých oblastiach (najväčšie sú [[Amazonský dažďový les]] a [[Konžský dažďový les]]) * v subtrópoch v juhovýchodnej [[Ázia|Ázii]], východnej [[Austrália (svetadiel)|Austrálii]], na severnom ostrove [[Nový Zéland|Nového Zélandu]], juhovýchodnej [[Južná Afrika (región)|Južnej Afrike]] a v juhovýchodnej [[Brazília|Brazílii]] * v miernom pásme v južnom [[Čile]], v západnej [[Tasmánia|Tasmánii]], na južnom ostrove Nového Zélandu, v regióne tzv. Northwest Pacific v [[USA]] a na juhozápadnom pobreží [[Kanada|Kanady]] a Ázie. [[Súbor:800px-tropical wet forests.png|Hlavný výskyt v tropickej oblasti|thumb]] [[Súbor:Temperate rainforest map.svg|Hlavný výskyt v subtropickom a miernom pásme|thumb]] Charakteristické sú porasty stromov [[Machy|machmi]] a [[Lišajník|lišajníkmi]] a na zemi rast [[Papraďorasty (vrátane plavúňorastov)|papradí]]. == Tropický dažďový prales == Tropický dažďový prales je veľmi bohatý na druhy – obsahuje až vyše 100 druhov stromov na [[hektár]]. V tropickom dažďovom lese žije najmenej 50 % všetkých druhov živočíchov a zvierat Zeme, pričom ani zďaleka ešte nie sú všetky známe a každý deň v dôsledku ničenia týchto lesov mnohé druhy vyhynú. Tropický dažďový prales sa nachádza prevažne v [[rozvojová krajina|rozvojových krajinách]]. V roku 1990 pokrýval asi 7 miliónov km² povrchu Zeme, pričom rovnaké množstvo bolo zničené počas predchádzajúcich 30 rokov.{{chýba citácia}} Má zo všetkých ekosystémov najväčšiu [[Biomasa (biológia)|biomasu]].{{chýba citácia}} Veľkým ekologickým problémom je prudké znižovanie plochy týchto lesov z ekonomických dôvodov (odlesňovanie). To má vplyv na atmosférickú cirkuláciu kyslíka, ohrozuje to takmer všetky svetové živočíšne a rastlinné druhy, spôsobuje eróziu pôdy a ďalšie problémy. '''<big>Živočišstvo</big>''' Dažďové pralesy sú domovom pre viac ako dve tretiny všetkých známych druhov živočíchov na Zemi. Vyznačujú sa obrovskou biodiverzitou, kde zvieratá ako opice, papagáje, leňochy, mravčiare, anakondy a rôzne druhy hmyzu obývajú najmä koruny stromov. Hustý les poskytuje úkryt a dostatok potravy pre živočíchy. Napriek tomu, že predstavujú len 2 % celkového povrchu zeme. Mnohé druhy sú prispôsobené maskovaniu, splývajúc s prostredím.Tropické dažďové lesy sú kľúčové pre prežitie tohto obrovského množstva živočíšnych druhov. === Vodstvo === V dažďových pralesoch majú rieky vždy veľa vody. Tečú tam najvodnatejšie rieky na Zemi – napríklad Amazonka a Kongo. Rieky majú kalnú vodu. Vytvárajú v nej zásoby vody. === Rastlinstvo === Rastliny rastú v poschodiach až do výšky 70 metrov. Sú veľmi pestré a husté. Tropické dažďové pralesy obsahujú najväčší počet rastlín a živočíchov na Zemi, mnohé z nich ostávajú neobjavené. Rastú v nich aj [[Popínavá rastlina|popínavé rastliny]] (liany). Len Amazonský dažďový prales produkuje okolo 9 % všetkého kyslíka, ktorý vzniká na Zemi a 16 % kyslíka na povrchu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zimmer | meno = Katarina | autor = | odkaz na autora = | titul = Why the Amazon doesn’t really produce 20% of the world’s oxygen | url = https://www.nationalgeographic.com/environment/article/why-amazon-doesnt-produce-20-percent-worlds-oxygen | vydavateľ = nationalgeographic.com | dátum vydania = 2019-08-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Obyvateľstvo === Moderná civilizácia prenikla už i do dažďových pralesov. Pestuje sa v nich [[Kokosovník|palma kokosová]], [[banánovník]], [[kávovník]], [[olivovník]], [[cukrová trstina]], [[ryža]] a iné plodiny, ťaží sa v nich [[mahagón]]. Lokálne však v tropických pralesoch stále žijú [[Kmeň (etnografia)|kmene]], ktoré neudržiavajú trvalé styky s vonkajším svetom. Zriedkavo sa nájdu aj také, ktoré nepoznajú modernú civilizáciu vôbec. Nie je zriedkavosťou, že ich príslušníci žijú na úrovni [[pravek]]ých ľudí, nepoužívajú [[kov]]y, žijú v rodovom zriadení a živia sa ako [[lovec|lovci]] a [[zberač]]i. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Forests}} [[Kategória:Lesy]] [[Kategória:Pralesy]] [[Kategória:Biogeografia]] [[Kategória:Vegetačné pásma]] {{Portál|Biológia|3=Vedy o Zemi}} qkr4cu3s2wem1so21czabz2c21ekxrf 8199239 8199197 2026-04-16T15:28:06Z ~2026-23377-76 292170 8199239 wikitext text/x-wiki {{Dôležitý výhonok}} [[Súbor:Cloud forest Ecuador.jpg|náhľad|Dažďový les v [[Ekvádor]]e]] '''Dažďový les''' alebo '''dažďový prales''' je označenie pre [[Listnatý les|listnaté lesy]] (prakticky ide vždy o '''zelené dažďové lesy'''), v ktorých nie je [[obdobie sucha]], a ktoré rastú v tepelne priaznivých podmienkach, konkrétne v [[Tropické pásmo|tropickom]] (''tropický dažďový les''), [[Subtropické pásmo|subtropickom]] (''subtropický dažďový les'') alebo čiastočne aj v [[Mierne pásmo|miernom pásme]] (''dažďový les mierneho pásma''). == Výskyt == Ďaždové pralesy sa vyskytujú od tropického pásma až po mierne pásmo: * v trópoch v mnohých oblastiach (najväčšie sú [[Amazonský dažďový les]] a [[Konžský dažďový les]]) * v subtrópoch v juhovýchodnej [[Ázia|Ázii]], východnej [[Austrália (svetadiel)|Austrálii]], na severnom ostrove [[Nový Zéland|Nového Zélandu]], juhovýchodnej [[Južná Afrika (región)|Južnej Afrike]] a v juhovýchodnej [[Brazília|Brazílii]] * v miernom pásme v južnom [[Čile]], v západnej [[Tasmánia|Tasmánii]], na južnom ostrove Nového Zélandu, v regióne tzv. Northwest Pacific v [[USA]] a na juhozápadnom pobreží [[Kanada|Kanady]] a Ázie. [[Súbor:800px-tropical wet forests.png|Hlavný výskyt v tropickej oblasti|thumb]] [[Súbor:Temperate rainforest map.svg|Hlavný výskyt v subtropickom a miernom pásme|thumb]] Charakteristické sú porasty stromov [[Machy|machmi]] a [[Lišajník|lišajníkmi]] a na zemi rast [[Papraďorasty (vrátane plavúňorastov)|papradí]]. == Tropický dažďový prales == Tropický dažďový prales je veľmi bohatý na druhy – obsahuje až vyše 100 druhov stromov na [[hektár]]. V tropickom dažďovom lese žije najmenej 50 % všetkých druhov živočíchov a zvierat Zeme, pričom ani zďaleka ešte nie sú všetky známe a každý deň v dôsledku ničenia týchto lesov mnohé druhy vyhynú. Tropický dažďový prales sa nachádza prevažne v [[rozvojová krajina|rozvojových krajinách]]. V roku 1990 pokrýval asi 7 miliónov km² povrchu Zeme, pričom rovnaké množstvo bolo zničené počas predchádzajúcich 30 rokov.{{chýba citácia}} Má zo všetkých ekosystémov najväčšiu [[Biomasa (biológia)|biomasu]].{{chýba citácia}} Veľkým ekologickým problémom je prudké znižovanie plochy týchto lesov z ekonomických dôvodov (odlesňovanie). To má vplyv na atmosférickú cirkuláciu kyslíka, ohrozuje to takmer všetky svetové živočíšne a rastlinné druhy, spôsobuje eróziu pôdy a ďalšie problémy. ==== '''<big>Živočišstvo</big>''' ==== Dažďové pralesy sú domovom pre viac ako dve tretiny všetkých známych druhov živočíchov na Zemi. Vyznačujú sa obrovskou biodiverzitou, kde zvieratá ako opice, papagáje, leňochy, mravčiare, anakondy a rôzne druhy hmyzu obývajú najmä koruny stromov. Hustý les poskytuje úkryt a dostatok potravy pre živočíchy. Napriek tomu, že predstavujú len 2 % celkového povrchu zeme. Mnohé druhy sú prispôsobené maskovaniu, splývajúc s prostredím.Tropické dažďové lesy sú kľúčové pre prežitie tohto obrovského množstva živočíšnych druhov. === Vodstvo === V dažďových pralesoch majú rieky vždy veľa vody. Tečú tam najvodnatejšie rieky na Zemi – napríklad Amazonka a Kongo. Rieky majú kalnú vodu. Vytvárajú v nej zásoby vody. === Rastlinstvo === Rastliny rastú v poschodiach až do výšky 70 metrov. Sú veľmi pestré a husté. Tropické dažďové pralesy obsahujú najväčší počet rastlín a živočíchov na Zemi, mnohé z nich ostávajú neobjavené. Rastú v nich aj [[Popínavá rastlina|popínavé rastliny]] (liany). Len Amazonský dažďový prales produkuje okolo 9 % všetkého kyslíka, ktorý vzniká na Zemi a 16 % kyslíka na povrchu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zimmer | meno = Katarina | autor = | odkaz na autora = | titul = Why the Amazon doesn’t really produce 20% of the world’s oxygen | url = https://www.nationalgeographic.com/environment/article/why-amazon-doesnt-produce-20-percent-worlds-oxygen | vydavateľ = nationalgeographic.com | dátum vydania = 2019-08-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Obyvateľstvo === Moderná civilizácia prenikla už i do dažďových pralesov. Pestuje sa v nich [[Kokosovník|palma kokosová]], [[banánovník]], [[kávovník]], [[olivovník]], [[cukrová trstina]], [[ryža]] a iné plodiny, ťaží sa v nich [[mahagón]]. Lokálne však v tropických pralesoch stále žijú [[Kmeň (etnografia)|kmene]], ktoré neudržiavajú trvalé styky s vonkajším svetom. Zriedkavo sa nájdu aj také, ktoré nepoznajú modernú civilizáciu vôbec. Nie je zriedkavosťou, že ich príslušníci žijú na úrovni [[pravek]]ých ľudí, nepoužívajú [[kov]]y, žijú v rodovom zriadení a živia sa ako [[lovec|lovci]] a [[zberač]]i. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Forests}} [[Kategória:Lesy]] [[Kategória:Pralesy]] [[Kategória:Biogeografia]] [[Kategória:Vegetačné pásma]] {{Portál|Biológia|3=Vedy o Zemi}} 035hiedcmf7cq2di3oxuec4toh0pqfb 8199242 8199239 2026-04-16T15:30:41Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-23377-76|~2026-23377-76]] ([[User_talk:~2026-23377-76|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA 7848207 wikitext text/x-wiki {{Dôležitý výhonok}} [[Súbor:Cloud forest Ecuador.jpg|náhľad|Dažďový les v [[Ekvádor]]e]] '''Dažďový les''' alebo '''dažďový prales''' je označenie pre [[Listnatý les|listnaté lesy]] (prakticky ide vždy o '''zelené dažďové lesy'''), v ktorých nie je [[obdobie sucha]], a ktoré rastú v tepelne priaznivých podmienkach, konkrétne v [[Tropické pásmo|tropickom]] (''tropický dažďový les''), [[Subtropické pásmo|subtropickom]] (''subtropický dažďový les'') alebo čiastočne aj v [[Mierne pásmo|miernom pásme]] (''dažďový les mierneho pásma''). == Výskyt == Ďaždové pralesy sa vyskytujú od tropického pásma až po mierne pásmo: * v trópoch v mnohých oblastiach (najväčšie sú [[Amazonský dažďový les]] a [[Konžský dažďový les]]) * v subtrópoch v juhovýchodnej [[Ázia|Ázii]], východnej [[Austrália (svetadiel)|Austrálii]], na severnom ostrove [[Nový Zéland|Nového Zélandu]], juhovýchodnej [[Južná Afrika (región)|Južnej Afrike]] a v juhovýchodnej [[Brazília|Brazílii]] * v miernom pásme v južnom [[Čile]], v západnej [[Tasmánia|Tasmánii]], na južnom ostrove Nového Zélandu, v regióne tzv. Northwest Pacific v [[USA]] a na juhozápadnom pobreží [[Kanada|Kanady]] a Ázie. [[Súbor:800px-tropical wet forests.png|Hlavný výskyt v tropickej oblasti|thumb]] [[Súbor:Temperate rainforest map.svg|Hlavný výskyt v subtropickom a miernom pásme|thumb]] Charakteristické sú porasty stromov [[Machy|machmi]] a [[Lišajník|lišajníkmi]] a na zemi rast [[Papraďorasty (vrátane plavúňorastov)|papradí]]. == Tropický dažďový prales == Tropický dažďový prales je veľmi bohatý na druhy – obsahuje až vyše 100 druhov stromov na [[hektár]]. V tropickom dažďovom lese žije najmenej 50 % všetkých druhov živočíchov a zvierat Zeme, pričom ani zďaleka ešte nie sú všetky známe a každý deň v dôsledku ničenia týchto lesov mnohé druhy vyhynú. Tropický dažďový prales sa nachádza prevažne v [[rozvojová krajina|rozvojových krajinách]]. V roku 1990 pokrýval asi 7 miliónov km² povrchu Zeme, pričom rovnaké množstvo bolo zničené počas predchádzajúcich 30 rokov.{{chýba citácia}} Má zo všetkých ekosystémov najväčšiu [[Biomasa (biológia)|biomasu]].{{chýba citácia}} Veľkým ekologickým problémom je prudké znižovanie plochy týchto lesov z ekonomických dôvodov (odlesňovanie). To má vplyv na atmosférickú cirkuláciu kyslíka, ohrozuje to takmer všetky svetové živočíšne a rastlinné druhy, spôsobuje eróziu pôdy a ďalšie problémy. === Vodstvo === V dažďových pralesoch majú rieky vždy veľa vody. Tečú tam najvodnatejšie rieky na Zemi – napríklad Amazonka a Kongo. Rieky majú kalnú vodu. Vytvárajú v nej zásoby vody. === Rastlinstvo === Rastliny rastú v poschodiach až do výšky 70 metrov. Sú veľmi pestré a husté. Tropické dažďové pralesy obsahujú najväčší počet rastlín a živočíchov na Zemi, mnohé z nich ostávajú neobjavené. Rastú v nich aj [[Popínavá rastlina|popínavé rastliny]] (liany). Len Amazonský dažďový prales produkuje okolo 9 % všetkého kyslíka, ktorý vzniká na Zemi a 16 % kyslíka na povrchu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zimmer | meno = Katarina | autor = | odkaz na autora = | titul = Why the Amazon doesn’t really produce 20% of the world’s oxygen | url = https://www.nationalgeographic.com/environment/article/why-amazon-doesnt-produce-20-percent-worlds-oxygen | vydavateľ = nationalgeographic.com | dátum vydania = 2019-08-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Obyvateľstvo === Moderná civilizácia prenikla už i do dažďových pralesov. Pestuje sa v nich [[Kokosovník|palma kokosová]], [[banánovník]], [[kávovník]], [[olivovník]], [[cukrová trstina]], [[ryža]] a iné plodiny, ťaží sa v nich [[mahagón]]. Lokálne však v tropických pralesoch stále žijú [[Kmeň (etnografia)|kmene]], ktoré neudržiavajú trvalé styky s vonkajším svetom. Zriedkavo sa nájdu aj také, ktoré nepoznajú modernú civilizáciu vôbec. Nie je zriedkavosťou, že ich príslušníci žijú na úrovni [[pravek]]ých ľudí, nepoužívajú [[kov]]y, žijú v rodovom zriadení a živia sa ako [[lovec|lovci]] a [[zberač]]i. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Forests}} [[Kategória:Lesy]] [[Kategória:Pralesy]] [[Kategória:Biogeografia]] [[Kategória:Vegetačné pásma]] {{Portál|Biológia|3=Vedy o Zemi}} 9h4yt72offksmubhhooywkybxnzjjhj 8199256 8199242 2026-04-16T15:53:47Z ~2026-23377-76 292170 8199256 wikitext text/x-wiki {{Dôležitý výhonok}} [[Súbor:Cloud forest Ecuador.jpg|náhľad|Dažďový les v [[Ekvádor]]e]] '''Dažďový les''' alebo '''dažďový prales''' je označenie pre [[Listnatý les|listnaté lesy]] (prakticky ide vždy o '''zelené dažďové lesy'''), v ktorých nie je [[obdobie sucha]], a ktoré rastú v tepelne priaznivých podmienkach, konkrétne v [[Tropické pásmo|tropickom]] (''tropický dažďový les''), [[Subtropické pásmo|subtropickom]] (''subtropický dažďový les'') alebo čiastočne aj v [[Mierne pásmo|miernom pásme]] (''dažďový les mierneho pásma''). == Výskyt == Ďaždové pralesy sa vyskytujú od tropického pásma až po mierne pásmo: * v trópoch v mnohých oblastiach (najväčšie sú [[Amazonský dažďový les]] a [[Konžský dažďový les]]) * v subtrópoch v juhovýchodnej [[Ázia|Ázii]], východnej [[Austrália (svetadiel)|Austrálii]], na severnom ostrove [[Nový Zéland|Nového Zélandu]], juhovýchodnej [[Južná Afrika (región)|Južnej Afrike]] a v juhovýchodnej [[Brazília|Brazílii]] * v miernom pásme v južnom [[Čile]], v západnej [[Tasmánia|Tasmánii]], na južnom ostrove Nového Zélandu, v regióne tzv. Northwest Pacific v [[USA]] a na juhozápadnom pobreží [[Kanada|Kanady]] a Ázie. [[Súbor:800px-tropical wet forests.png|Hlavný výskyt v tropickej oblasti|thumb]] [[Súbor:Temperate rainforest map.svg|Hlavný výskyt v subtropickom a miernom pásme|thumb]] Charakteristické sú porasty stromov [[Machy|machmi]] a [[Lišajník|lišajníkmi]] a na zemi rast [[Papraďorasty (vrátane plavúňorastov)|papradí]]. == Tropický dažďový prales == Tropický dažďový prales je veľmi bohatý na druhy – obsahuje až vyše 100 druhov stromov na [[hektár]]. V tropickom dažďovom lese žije najmenej 50 % všetkých druhov živočíchov a zvierat Zeme, pričom ani zďaleka ešte nie sú všetky známe a každý deň v dôsledku ničenia týchto lesov mnohé druhy vyhynú. Tropický dažďový prales sa nachádza prevažne v [[rozvojová krajina|rozvojových krajinách]]. V roku 1990 pokrýval asi 7 miliónov km² povrchu Zeme, pričom rovnaké množstvo bolo zničené počas predchádzajúcich 30 rokov.{{chýba citácia}} Má zo všetkých ekosystémov najväčšiu [[Biomasa (biológia)|biomasu]].{{chýba citácia}} Veľkým ekologickým problémom je prudké znižovanie plochy týchto lesov z ekonomických dôvodov (odlesňovanie). To má vplyv na atmosférickú cirkuláciu kyslíka, ohrozuje to takmer všetky svetové živočíšne a rastlinné druhy, spôsobuje eróziu pôdy a ďalšie problémy. === Vodstvo === V dažďových pralesoch majú rieky vždy veľa vody. Tečú tam najvodnatejšie rieky na Zemi – napríklad Amazonka a Kongo. Rieky majú kalnú vodu. Vytvárajú v nej zásoby vody. === Rastlinstvo === Rastliny rastú v poschodiach až do výšky 70 metrov. Sú veľmi pestré a husté. Tropické dažďové pralesy obsahujú najväčší počet rastlín a živočíchov na Zemi, mnohé z nich ostávajú neobjavené. Rastú v nich aj [[Popínavá rastlina|popínavé rastliny]] (liany). Len Amazonský dažďový prales produkuje okolo 9 % všetkého kyslíka, ktorý vzniká na Zemi a 16 % kyslíka na povrchu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zimmer | meno = Katarina | autor = | odkaz na autora = | titul = Why the Amazon doesn’t really produce 20% of the world’s oxygen | url = https://www.nationalgeographic.com/environment/article/why-amazon-doesnt-produce-20-percent-worlds-oxygen | vydavateľ = nationalgeographic.com | dátum vydania = 2019-08-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Obyvateľstvo === === <small>Moderná civilizácia prenikla už i do dažďových pralesov. Pestuje sa v nich [[Kokosovník|palma kokosová]], [[banánovník]], [[kávovník]], [[olivovník]], [[cukrová trstina]], [[ryža]] a iné plodiny, ťaží sa v nich [[mahagón]]. Lokálne však v tropických pralesoch stále žijú [[Kmeň (etnografia)|kmene]], ktoré neudržiavajú trvalé styky s vonkajším svetom. Zriedkavo sa nájdu aj také, ktoré nepoznajú modernú civilizáciu vôbec. Nie je zriedkavosťou, že ich príslušníci žijú na úrovni [[pravek]]ých ľudí, nepoužívajú [[kov]]y, žijú v rodovom zriadení a živia sa ako [[lovec|lovci]] a [[zberač]]i.</small> === ====== '''<big>Zauimavost</big>''' ====== Ľudia už zničili takmer polovicu pôvodného lesného porastu na svete. Podľa výpočtov vyrúbeme každých šesť sekúnd plochu s veľkosťou futbalového ihriska. Ak budeme dažďové pralesy ničiť touto rýchlosťou aj naďalej, každých desať rokov vyhynie približne 5 až 10 percent živočíšnych druhov, ktoré tam žijú.Dažďový prales pomáha bojovať proti globálnemu otepľovaniu. Keď rastliny rastú, sekvestrujú atmosférický uhlík vo svojich tkanivách prostredníctvom fotosyntézy. Keďže sú dažďové pralesy plné veľkých stromov a iných rastlín, ukladajú v sebe obrovské množstvo uhlíka. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Forests}} [[Kategória:Lesy]] [[Kategória:Pralesy]] [[Kategória:Biogeografia]] [[Kategória:Vegetačné pásma]] {{Portál|Biológia|3=Vedy o Zemi}} eijclqxf3nj1poxxmw3hdfmpe7pb5bj 8199260 8199256 2026-04-16T16:12:14Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-23377-76|~2026-23377-76]] ([[User_talk:~2026-23377-76|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 7848207 wikitext text/x-wiki {{Dôležitý výhonok}} [[Súbor:Cloud forest Ecuador.jpg|náhľad|Dažďový les v [[Ekvádor]]e]] '''Dažďový les''' alebo '''dažďový prales''' je označenie pre [[Listnatý les|listnaté lesy]] (prakticky ide vždy o '''zelené dažďové lesy'''), v ktorých nie je [[obdobie sucha]], a ktoré rastú v tepelne priaznivých podmienkach, konkrétne v [[Tropické pásmo|tropickom]] (''tropický dažďový les''), [[Subtropické pásmo|subtropickom]] (''subtropický dažďový les'') alebo čiastočne aj v [[Mierne pásmo|miernom pásme]] (''dažďový les mierneho pásma''). == Výskyt == Ďaždové pralesy sa vyskytujú od tropického pásma až po mierne pásmo: * v trópoch v mnohých oblastiach (najväčšie sú [[Amazonský dažďový les]] a [[Konžský dažďový les]]) * v subtrópoch v juhovýchodnej [[Ázia|Ázii]], východnej [[Austrália (svetadiel)|Austrálii]], na severnom ostrove [[Nový Zéland|Nového Zélandu]], juhovýchodnej [[Južná Afrika (región)|Južnej Afrike]] a v juhovýchodnej [[Brazília|Brazílii]] * v miernom pásme v južnom [[Čile]], v západnej [[Tasmánia|Tasmánii]], na južnom ostrove Nového Zélandu, v regióne tzv. Northwest Pacific v [[USA]] a na juhozápadnom pobreží [[Kanada|Kanady]] a Ázie. [[Súbor:800px-tropical wet forests.png|Hlavný výskyt v tropickej oblasti|thumb]] [[Súbor:Temperate rainforest map.svg|Hlavný výskyt v subtropickom a miernom pásme|thumb]] Charakteristické sú porasty stromov [[Machy|machmi]] a [[Lišajník|lišajníkmi]] a na zemi rast [[Papraďorasty (vrátane plavúňorastov)|papradí]]. == Tropický dažďový prales == Tropický dažďový prales je veľmi bohatý na druhy – obsahuje až vyše 100 druhov stromov na [[hektár]]. V tropickom dažďovom lese žije najmenej 50 % všetkých druhov živočíchov a zvierat Zeme, pričom ani zďaleka ešte nie sú všetky známe a každý deň v dôsledku ničenia týchto lesov mnohé druhy vyhynú. Tropický dažďový prales sa nachádza prevažne v [[rozvojová krajina|rozvojových krajinách]]. V roku 1990 pokrýval asi 7 miliónov km² povrchu Zeme, pričom rovnaké množstvo bolo zničené počas predchádzajúcich 30 rokov.{{chýba citácia}} Má zo všetkých ekosystémov najväčšiu [[Biomasa (biológia)|biomasu]].{{chýba citácia}} Veľkým ekologickým problémom je prudké znižovanie plochy týchto lesov z ekonomických dôvodov (odlesňovanie). To má vplyv na atmosférickú cirkuláciu kyslíka, ohrozuje to takmer všetky svetové živočíšne a rastlinné druhy, spôsobuje eróziu pôdy a ďalšie problémy. === Vodstvo === V dažďových pralesoch majú rieky vždy veľa vody. Tečú tam najvodnatejšie rieky na Zemi – napríklad Amazonka a Kongo. Rieky majú kalnú vodu. Vytvárajú v nej zásoby vody. === Rastlinstvo === Rastliny rastú v poschodiach až do výšky 70 metrov. Sú veľmi pestré a husté. Tropické dažďové pralesy obsahujú najväčší počet rastlín a živočíchov na Zemi, mnohé z nich ostávajú neobjavené. Rastú v nich aj [[Popínavá rastlina|popínavé rastliny]] (liany). Len Amazonský dažďový prales produkuje okolo 9 % všetkého kyslíka, ktorý vzniká na Zemi a 16 % kyslíka na povrchu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zimmer | meno = Katarina | autor = | odkaz na autora = | titul = Why the Amazon doesn’t really produce 20% of the world’s oxygen | url = https://www.nationalgeographic.com/environment/article/why-amazon-doesnt-produce-20-percent-worlds-oxygen | vydavateľ = nationalgeographic.com | dátum vydania = 2019-08-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Obyvateľstvo === Moderná civilizácia prenikla už i do dažďových pralesov. Pestuje sa v nich [[Kokosovník|palma kokosová]], [[banánovník]], [[kávovník]], [[olivovník]], [[cukrová trstina]], [[ryža]] a iné plodiny, ťaží sa v nich [[mahagón]]. Lokálne však v tropických pralesoch stále žijú [[Kmeň (etnografia)|kmene]], ktoré neudržiavajú trvalé styky s vonkajším svetom. Zriedkavo sa nájdu aj také, ktoré nepoznajú modernú civilizáciu vôbec. Nie je zriedkavosťou, že ich príslušníci žijú na úrovni [[pravek]]ých ľudí, nepoužívajú [[kov]]y, žijú v rodovom zriadení a živia sa ako [[lovec|lovci]] a [[zberač]]i. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Forests}} [[Kategória:Lesy]] [[Kategória:Pralesy]] [[Kategória:Biogeografia]] [[Kategória:Vegetačné pásma]] {{Portál|Biológia|3=Vedy o Zemi}} 9h4yt72offksmubhhooywkybxnzjjhj 0 57902 8199180 7981220 2026-04-16T13:30:54Z Jetam2 30982 /* Známe osobnosti */ aktualizácia 8199180 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Whc}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Weimar | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Stadtansicht Weimar mit Schlosss & Herderkirche.jpg | image_caption = Pohľad na Weimar <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flagge Weimar.svg | symbol = DEU Weimar COA.svg|200px <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Nemecko | country_flag = 1 | state = Durínsko | state_type = Spolková krajina | region = | region_type = | histregion = | district = | district_type = | municipality = Weimar | municipality_type = [[Mesto bez okresu]] <!-- *** Family *** --> | part = | road = [[Diaľnica A4 (Nemecko)|A 4]] | road_type = Diaľnica | building = | river = [[Ilm]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 208 | lat_d = 50 | lat_m = 59 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 11 | long_m = 20 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = region:DE_type:city | highest = [[Ettersberg]] | highest_elevation = 477.8 | highest_lat_d = 51 | highest_lat_m = 1 | highest_lat_s = 57 | highest_lat_NS = S | highest_long_d = 11 | highest_long_m = 16 | highest_long_s = 26 | highest_long_EW = V | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = S | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = V <!-- *** Dimensions *** --> | area = 84.26 <!-- *** Population *** --> | population = 65233 | population_date = 31. 12. 200 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = 899 | established_type = Prvá pís. zmienka | mayor = Peter Kleine | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 99401 – 99441 | area_code = <small>+49</small>(0) 3634 / (0) 36453 <small>(Taubach)</small> | area_code_type = Tel. predvoľba | code = 16 0 55 000 | code1 = WE | code1_type = [[Nemecké evidenčné číslo vozidla|EČV]] <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = [[Bauhaus]] | whs_year = 1996 | whs_number = 729 | whs_region = 4 | whs_criteria = ii, iv, vi <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Germany location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta Weimar v rámci Nemecka | map_locator = Nemecko | map1 = Thuringia WE.svg | map1_background = | map1_caption = Poloha mesta Weimar v rámci spolkovej krajiny Durínsko | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = 13 <!-- *** Websites *** --> | commons = Weimar | statistics = | website = [http://www.weimar.de www.weimar.de] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Weimar''' je mesto v nemeckom [[Durínsko|Durínsku]] na rieke [[Ilm]]. Leží {{km|25|m}} od mesta [[Erfurt]]. Má asi 64 000 obyvateľov. Mesto je známe aj manufaktúrnou výrobou porcelánu. Od roku [[1998]] je historická časť Weimaru zapísaná na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zozname svetového dedičstva]] [[UNESCO]]. == História == Na prelome 18. a 19. storočia sa stal Weimar centrom nemeckého spoločenského a duchovného života. Bolo to vďaka súčasnému pôsobeniu [[Johann Wolfgang von Goethe|Goetheho]] a [[Friedrich Schiller|Schillera]] na vojvodskom dvore. Vo Weimare bola vyhlásená [[Weimarská republika]]. Pred a počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bolo mesto baštou [[NSDAP]], v blízkosti mesta bol vybudovaný [[koncentračný tábor]] [[Buchenwald]]. == Známe osobnosti == * [[Johann Sebastian Bach]] (* [[1685]] – † [[1750]]), barokový hudobný skladateľ, organista a čembalista * [[Carl Philipp Emanuel Bach]] (* [[1714]] – † [[1788]]), druhý najstarší syn Johanna Sebastiana Bacha, čembalista, hudobný skladateľ a pedagóg * [[Christoph Martin Wieland]] (* [[1733]] – † [[1813]]), osvietenský spisovateľ, prekladateľ a vydavateľ * [[Johann Gottfried Herder]] (* [[1744]] – † [[1803]]), spisovateľ, filozof a protestantský kazateľ * [[Johann Wolfgang von Goethe]] (* [[1749]] – † [[1832]]), básnik, dramatik, humanista, vedec, politik a mysliteľ * [[Friedrich Schiller]] (* [[1759]] – † [[1805]]), spisovateľ, básnik, dramatik a prekladateľ * [[Johann Nepomuk Hummel]] (* [[1778]] – † [[1837]]), rakúsky hudobný skladateľ, klavirista, kapelník a pedagóg * [[Arthur Schopenhauer]] (* [[1788]] – † [[1860]]), filozof * [[Adam Mickiewicz]] (* [[1798]] – † [[1855]]), poľský spisovateľ * [[Franz Liszt]] (* [[1811]] – † [[1886]]), uhorský klavírny virtuóz a hudobný skladateľ * [[Augusta Sasko-Weimarsko-Eisenašská]] (* [[1811]] – † [[1890]]), [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|pruská]] kráľovná a [[Nemecko|nemecká]] cisárovná * [[Richard Wagner]] (* [[1813]] – † [[1883]]), hudobný skladateľ a dirigent * [[Carl Zeiss]] (* [[1816]] – † [[1888]]), priemyselník a optik * [[Friedrich Nietzsche]] (* [[1844]] – † [[1900]]), filozof a klasický filológ * [[Rudolf Steiner]] (* [[1861]] – † [[1925]]), rakúsky filozof, literárny kritik, pedagóg, umelec, dramatik, sociálny mysliteľ a ezoterik * [[Henry Van de Velde]] (* [[1863]] – † [[1957]]), belgický maliar, návrhár a architekt * [[Richard Strauss]] (* [[1864]] – † [[1949]]), hudobný skladateľ a dirigent * [[Paul Klee]] (* [[1879]] – † [[1940]]), švajčiarsky moderný maliar, grafik a ilustrátor * [[Walter Gropius]] (* [[1883]] – † [[1969]]), architekt * [[László Moholy-Nagy]] (* [[1895]] – † [[1946]]), maďarský maliar a fotograf * [[Herbert Kroemer]] (* [[1928]] – † [[2024]), fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] == Partnerské mestá == * {{flagicon|France}} [[Blois]], [[Francúzsko]], [[1995]] * {{flagicon|Germany}} [[Fulda]], [[Nemecko]] * {{flagicon|FIN}} [[Hämeenlinna]], [[Fínsko]], [[1970]] * {{flagicon|ITA}} [[Siena (mesto)|Siena]], [[Taliansko]], [[1994]] * {{flagicon|Germany}} [[Trier]], [[Nemecko]], [[1987]] == Pozri aj == * [[Weimarská republika]] * [[Weimarská ústava]] * [[Weimar (Lahn)]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Weimar}} == Externé odkazy == * [http://www.weimar.de/en/ Webová stránka mesta] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120120234244/http://www.weimar.de/en/ |date=2012-01-20 }} * [http://www.augentier.de/kusa/index_en.php Umelecké galérie Weimare] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20041010040651/http://www.augentier.de/kusa/index_en.php |date=2004-10-10 }} * [http://www.Mythos-Ginkgo.de Ginkgo Múzeum, Weimar] * [http://www.nationaltheater-weimar.de Nemecké Národné divadlo vo Weimare] {{nemecký výhonok}} {{Svetové dedičstvo - Nemecko}} {{Európske hlavné mesto kultúry}} [[Kategória:Weimar| ]] [[Kategória:Mestá v Durínsku]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Nemecku]] [[Kategória:Európske hlavné mestá kultúry]] pue4fio9rv2f1yawkvzdehu3xu80k5p 8199182 8199180 2026-04-16T13:31:10Z Jetam2 30982 /* Známe osobnosti */ opr 8199182 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Whc}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Weimar | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Stadtansicht Weimar mit Schlosss & Herderkirche.jpg | image_caption = Pohľad na Weimar <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flagge Weimar.svg | symbol = DEU Weimar COA.svg|200px <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Nemecko | country_flag = 1 | state = Durínsko | state_type = Spolková krajina | region = | region_type = | histregion = | district = | district_type = | municipality = Weimar | municipality_type = [[Mesto bez okresu]] <!-- *** Family *** --> | part = | road = [[Diaľnica A4 (Nemecko)|A 4]] | road_type = Diaľnica | building = | river = [[Ilm]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 208 | lat_d = 50 | lat_m = 59 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 11 | long_m = 20 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = region:DE_type:city | highest = [[Ettersberg]] | highest_elevation = 477.8 | highest_lat_d = 51 | highest_lat_m = 1 | highest_lat_s = 57 | highest_lat_NS = S | highest_long_d = 11 | highest_long_m = 16 | highest_long_s = 26 | highest_long_EW = V | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = S | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = V <!-- *** Dimensions *** --> | area = 84.26 <!-- *** Population *** --> | population = 65233 | population_date = 31. 12. 200 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = 899 | established_type = Prvá pís. zmienka | mayor = Peter Kleine | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 99401 – 99441 | area_code = <small>+49</small>(0) 3634 / (0) 36453 <small>(Taubach)</small> | area_code_type = Tel. predvoľba | code = 16 0 55 000 | code1 = WE | code1_type = [[Nemecké evidenčné číslo vozidla|EČV]] <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = [[Bauhaus]] | whs_year = 1996 | whs_number = 729 | whs_region = 4 | whs_criteria = ii, iv, vi <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Germany location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta Weimar v rámci Nemecka | map_locator = Nemecko | map1 = Thuringia WE.svg | map1_background = | map1_caption = Poloha mesta Weimar v rámci spolkovej krajiny Durínsko | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = 13 <!-- *** Websites *** --> | commons = Weimar | statistics = | website = [http://www.weimar.de www.weimar.de] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Weimar''' je mesto v nemeckom [[Durínsko|Durínsku]] na rieke [[Ilm]]. Leží {{km|25|m}} od mesta [[Erfurt]]. Má asi 64 000 obyvateľov. Mesto je známe aj manufaktúrnou výrobou porcelánu. Od roku [[1998]] je historická časť Weimaru zapísaná na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zozname svetového dedičstva]] [[UNESCO]]. == História == Na prelome 18. a 19. storočia sa stal Weimar centrom nemeckého spoločenského a duchovného života. Bolo to vďaka súčasnému pôsobeniu [[Johann Wolfgang von Goethe|Goetheho]] a [[Friedrich Schiller|Schillera]] na vojvodskom dvore. Vo Weimare bola vyhlásená [[Weimarská republika]]. Pred a počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bolo mesto baštou [[NSDAP]], v blízkosti mesta bol vybudovaný [[koncentračný tábor]] [[Buchenwald]]. == Známe osobnosti == * [[Johann Sebastian Bach]] (* [[1685]] – † [[1750]]), barokový hudobný skladateľ, organista a čembalista * [[Carl Philipp Emanuel Bach]] (* [[1714]] – † [[1788]]), druhý najstarší syn Johanna Sebastiana Bacha, čembalista, hudobný skladateľ a pedagóg * [[Christoph Martin Wieland]] (* [[1733]] – † [[1813]]), osvietenský spisovateľ, prekladateľ a vydavateľ * [[Johann Gottfried Herder]] (* [[1744]] – † [[1803]]), spisovateľ, filozof a protestantský kazateľ * [[Johann Wolfgang von Goethe]] (* [[1749]] – † [[1832]]), básnik, dramatik, humanista, vedec, politik a mysliteľ * [[Friedrich Schiller]] (* [[1759]] – † [[1805]]), spisovateľ, básnik, dramatik a prekladateľ * [[Johann Nepomuk Hummel]] (* [[1778]] – † [[1837]]), rakúsky hudobný skladateľ, klavirista, kapelník a pedagóg * [[Arthur Schopenhauer]] (* [[1788]] – † [[1860]]), filozof * [[Adam Mickiewicz]] (* [[1798]] – † [[1855]]), poľský spisovateľ * [[Franz Liszt]] (* [[1811]] – † [[1886]]), uhorský klavírny virtuóz a hudobný skladateľ * [[Augusta Sasko-Weimarsko-Eisenašská]] (* [[1811]] – † [[1890]]), [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|pruská]] kráľovná a [[Nemecko|nemecká]] cisárovná * [[Richard Wagner]] (* [[1813]] – † [[1883]]), hudobný skladateľ a dirigent * [[Carl Zeiss]] (* [[1816]] – † [[1888]]), priemyselník a optik * [[Friedrich Nietzsche]] (* [[1844]] – † [[1900]]), filozof a klasický filológ * [[Rudolf Steiner]] (* [[1861]] – † [[1925]]), rakúsky filozof, literárny kritik, pedagóg, umelec, dramatik, sociálny mysliteľ a ezoterik * [[Henry Van de Velde]] (* [[1863]] – † [[1957]]), belgický maliar, návrhár a architekt * [[Richard Strauss]] (* [[1864]] – † [[1949]]), hudobný skladateľ a dirigent * [[Paul Klee]] (* [[1879]] – † [[1940]]), švajčiarsky moderný maliar, grafik a ilustrátor * [[Walter Gropius]] (* [[1883]] – † [[1969]]), architekt * [[László Moholy-Nagy]] (* [[1895]] – † [[1946]]), maďarský maliar a fotograf * [[Herbert Kroemer]] (* [[1928]] – † [[2024]]), fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] == Partnerské mestá == * {{flagicon|France}} [[Blois]], [[Francúzsko]], [[1995]] * {{flagicon|Germany}} [[Fulda]], [[Nemecko]] * {{flagicon|FIN}} [[Hämeenlinna]], [[Fínsko]], [[1970]] * {{flagicon|ITA}} [[Siena (mesto)|Siena]], [[Taliansko]], [[1994]] * {{flagicon|Germany}} [[Trier]], [[Nemecko]], [[1987]] == Pozri aj == * [[Weimarská republika]] * [[Weimarská ústava]] * [[Weimar (Lahn)]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Weimar}} == Externé odkazy == * [http://www.weimar.de/en/ Webová stránka mesta] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120120234244/http://www.weimar.de/en/ |date=2012-01-20 }} * [http://www.augentier.de/kusa/index_en.php Umelecké galérie Weimare] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20041010040651/http://www.augentier.de/kusa/index_en.php |date=2004-10-10 }} * [http://www.Mythos-Ginkgo.de Ginkgo Múzeum, Weimar] * [http://www.nationaltheater-weimar.de Nemecké Národné divadlo vo Weimare] {{nemecký výhonok}} {{Svetové dedičstvo - Nemecko}} {{Európske hlavné mesto kultúry}} [[Kategória:Weimar| ]] [[Kategória:Mestá v Durínsku]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Nemecku]] [[Kategória:Európske hlavné mestá kultúry]] 9b3d94eez1voynoel3aoosbsv14iu9h 0 60828 8199497 8190368 2026-04-17T11:32:21Z Pe3kZA 39673 /* Pozri aj */ dopl. 8199497 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = TATRA TRUCKS, a. s. | Logo spoločnosti = Logo 1227177195.jpg | Veľkosť loga = 130px | Právna forma = [[akciová spoločnosť]] | Odvetvie = automobilový priemysel | Založená = [[1850]]<br />1897 ako výrobca osobných automobilov [[Präsident]] | Zakladateľ = [[Ignaz Schustala (starší)|Ignác Šustala]] | Sídlo = [[Kopřivnice]] | Štát sídla = Česko | Pôvod = | Vedenie = [[Pavel Lazar]] | Územný rozsah = | Priemysel = [[Automobilový priemysel|Automobilový]] | Produkcia = [[Automobil]]y, [[Nákladný automobil|Nákladné automobily]], [[Vagón]]y, [[Vozeň|Vozne]] | Zisk = | Prevádzkový príjem = 27 mld [[Česká koruna (mena)|Kč]] (2017) | Člen skupiny =[[Czechoslovak Group]] | Počet zamestnancov = 1350 (2017) | Divízie = | Dcérske spoločnosti = TATRA METALURGIE a.s. | Vlastník = 65 % NIKA Development, a. s. (súčasť Czechoslovak Group), 35 % PROMET TOOLS a.s. <small>(od marca 2013)</small> | Slogan spoločnosti = Tatra vás dostane dál | Domáca stránka = [http://www.tatra.cz www.tatra.cz] |IČO=01482840}} [[Súbor:Tatra (Automobil) logo.svg|náhľad|logo]] '''Tatra, a. s.''' (predtým "Nesselsdorfer Wagenbau-Fabriks-Gesellschaft") je tretia najstaršia existujúca továreň, ktorá začala sériovo vyrábať osobné [[automobil]]y v roku 1897 ako prvá v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]].<!-- a približne tretia na svete po Daimler a Peogeot --> Výroba osobných automobilov bola ukončená v roku 1999. Najznámejšia časť podniku sú závody ''Tatra Kopřivnice'' zamerané na výrobu automobilov a motorov, kde spoločnosť vyrába predovšetkým terénne nákladné vozidlá s pohonmi [[Pohon 4 × 4|4x4]], [[Pohon 6 × 6|6x6]], [[Pohon 8 × 8|8x8]], [[Pohon 10 × 10|10x10]] a [[Pohon 12 × 12|12x12]]. Majiteľom tejto časti Tatry (TATRA TRUCKS a.s.) je od roku 2017 globálny holding [[Czechoslovak Group]]. Na Slovensku bol od 50. rokov minulého storočia umiestnený závod Tatry v [[Bánovce nad Bebravou|Bánovciach nad Bebravou]], ktorý skončil s výrobou automobilov Tatra v 90. rokoch a v súčasnosti vyrába vlastné nákladné automobily AKTIS. <!-- po privatizácii Jozef_Majský firmou SIpox --><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výroba nákladných vozidiel Tatra sa vracia na Slovensko|url=https://ekonomika.sme.sk/c/22693768/vyroba-nakladnych-vozidiel-tatra-sa-vracia-na-slovensko.html|vydavateľ=Petit Press|dátum prístupu=2021-07-01|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> == História == [[Súbor:Ignac Sustala memorial plaque.jpg|right|thumb|Pamätná tabuľa [[Ignaz Schustala (starší)|Ignáca Schustalu]] v Múzeu Fojtství v [[Kopřivnice|Kopřivnici]].]] Spoločnosť vznikla v roku [[1850]] v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] (Nesselsdorf) ako malá rodinná firma založená sudetonemeckým podnikateľom [[Ignaz Schustala (starší)|Ignácom Schustalom]] (česky Ignácom Šustalom)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Historie a milníky: Tatra.cz|url=https://www.tatra.cz/o-spolecnosti/historie-tatry/historie-a-milniky/|vydavateľ=www.tatra.cz|dátum prístupu=2021-07-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20210723231024/https://www.tatra.cz/o-spolecnosti/historie-tatry/historie-a-milniky/|dátum archivácie=2021-07-23}}</ref>. Náplňou firmy bola najprv výroba [[kočiar]]ov a [[brička|bričiek]]. Ťažisko produkcie sa neskôr presunulo do výroby železničných prípojných a motorových vozidiel. Prvé vagóny boli vyrobené v roku [[1882]]. [[Súbor:PresidentFirstCar.jpg|náhľad|vľavo|[[Präsident (automobilová značka)|Präsident]] (1897)]] [[Súbor:Tatra 12.JPG|náhľad|Tatra 12 (1929)]] V krátkej dobe sa započalo aj s automobilovou výrobou. V roku [[1897]] to bol prvý osobný automobil „[[Präsident]]“, v roku [[1898]] prvý nákladný automobil s nosnosťou 2,5 tony. Zo začiatku boli používané motory [[Daimler-Benz|Benz]], neskôr motory vlastnej konštrukcie. Automobilová výroba sa stala neskôr dominantnou. Za zmenou pôvodného názvu automobilky '''Nesselsdorfer Wagenbau-Fabriks-Gesellschaft''' boli testy brzdovej sústavy vozidla [[Nesselsdorf U|NW U]] v roku 1919 v Tatrách. Po zdolaní náročnej trasy zo Štrby do Tatranskej Lomnice, bolo rozhodnuté o premenovaní firmy na '''Tatra''' a vozidla na [[Nesselsdorf U|Tatra 10]]. Zvláštnou kapitolou v dejinách závodu bola aj [[Lietadlá Tatra|letecká výroba]], ktorá začala v roku [[1934]] založením leteckého oddelenia. Najprv to bola licenčná výroba (motory T-100 lic. Hirth) pre [[lietadlo|lietadlá]] T-131, neskôr aj vlastné konštrukcie. Medzi svetovými vojnami krátku dobu závod vyrábal aj chladiacu techniku pod značkou Tatra-Ate. Najvýznamnejšou etapou v histórii závodu sa stala automobilová výroba. Továreň je známa ako výrobca nákladných vozidiel originálnej technickej koncepcie, ako aj svojimi vzduchom chladenými motormi. Takzvaná "[[Tatrovácka koncepcia|tatrovácka koncepcia]]" sa prvýkrát objavila vo výrobe v roku [[1923]], keď ju využil konštruktér rakúskej národnosti [[Hans Ledwinka]] pre automobil [[Tatra 11]]. Táto koncepcia je charakterizovaná nezávislým zavesením kolies pomocou výkyvných polonáprav s bezkĺbovým prenosom hnacieho momentu a nosným chrbticovým rámom kruhového prierezu, na ktorý je v prednej časti uchytený vzduchom chladený spaľovací motor. Táto konštrukčná schéma sa používa v modernizovanej podobe dodnes u ťažkých nákladných automobilov určených prevažne pre jazdu v náročnom teréne. [[Súbor:Tatra_77.jpg|náhľad|Tatra 77 (1933)]] V roku [[1933]] Tatra vyrobila prvý automobil s aerodynamickou karosériou (prototyp ľudového vozidla [[Tatra V570|V570]]) a ako prvej na svete je jej priznané aj spustenie sériovej výroby automobilov s aerodynamickou karosériou ([[Tatra 77]]). Otcom myšlienky výroby aerodynamických limuzín s karosériou tvarovanou podľa patentu švajčiarskeho konštruktéra maďarskej národnosti [[Paul Jaray|Paula Jaraya]] a so vzduchom chladeným V8 motorom v zadnej časti karosérie bol nadaný mladý konštruktér [[Erich Übelacker]]. Osobné automobily so vzduchom chladeným motorom v zadnej časti karosérie vyrábala Tatra až do ukončenia výroby osobných automobilov ([[Tatra 700]] v roku [[1998]]). Medzníkom vo výrobe úžitkových automobilov sa stala [[Tatra 111|T-111]] (1942), ktorá sa stala predobrazom nákladných vozidiel Tatra až do dnešných dní. V súčasnosti sa spoločnosť zameriava na výrobu ťažkých nákladných automobilov s pohonom všetkých náprav, určených predovšetkým pre využitie v sťažených podmienkach ([[Tatra 815|T-815-7]] a [[Tatra Phoenix]]) s komponentami koncernu Paccar (kabíny, motory, prevodovky,...). == Tatra na Rallye Dakar == [[Súbor:Lopraisova Tatra.JPG|náhľad|vľavo|Lopraisova Tatra 815]] Nákladné automobily Tatra sa vo svete preslávili aj vďaka úspechom na najťažšej rallye sveta - [[Rallye Dakar]]. Zaslúžil sa o to najmä legendárny pilot [[Karel Loprais]], ktorý zo 17. štartov na tejto súťaži, 6x vyhral, 5x došiel na druhom mieste a 1x bol tretí. Ako najúspešnejší účastník pretekov v kategórii kamiónov si v roku [[1994]] vyslúžil prezývku '''Monsieur Dakar'''. Po zranení Karla Lopraisa v ročníku 2006 ho v roku 2007 za volantom Tatry vystriedal jeho synovec Aleš Loprais, ktorý hneď pri svojom premiérovom štarte na tejto rallye získal 3. miesto v konečnom poradí v kategórii kamiónov. Najúspešnejší piloti za volantom Tatry: [[Karel Loprais]] (6x zlato, 5x striebro, 1x bronz), [[Tomáš Tomeček]] (1x striebro - 2003, 1x bronz - 1999), [[Vlastimil Buchtyár]] (1x bronz - 1995), [[Ladislav Fajtl]] (1x bronz - 1996), [[Martin Kahánek]] (1x bronz - 1990), [[Milan Kořený]] (1x bronz - 1998), [[Aleš Loprais]] (1x bronz - 2007). == O Tatre == === Závody === * Tatra Kopřivnice (nákladné automobily, osobné automobily, spaľovacie motory) * Tatra Příbor (pobočný závod - hlavne osobné automobily) * Tatra Smíchov Praha ([[Trolejbusy Tatra|trolejbusy]] a železničné vagóny, neskôr [[Električky Tatra|električky]]) - neskôr závod ČKD TATRA - výroba električiek * Tatra Studénka (pobočný závod - železničné vozidlá, [[Lietadlá Tatra|letecká výroba]]) * Tatra Bratislava (vývojové pracovisko, konštrukcia - osobné automobily - vývoj, úpravy; nákladné automobily - modernizácia, špeciálne úpravy) * Tatra Bánovce nad Bebravou (pobočný závod, hlavne nákladné automobily - sklápače, valníky, ramenové nakladače, lesovozy, špeciálne verzie ako napríklad letiskové ťahače a vojenské podvozky a výroba náprav a nosných rúr) * Tatra Stropkov (pobočný závod, výroba komponentov) * Tatra Čadca (pobočný závod, výroba komponentov - napríklad riadenie, prídavné prevody, ozubenie, montáž vybraných typov motorov) * Tatra Nový Jičín (pobočný závod, výroba komponentov - rámov, výfukových a sacích potrubí, korieb, finalizácia niektorých veryií nákladných aut, predovšetkým civilných a vojenských valníkov) == Modely automobilov Tatra == [[Súbor:Tatra 87 front (Foto Hilarmont).JPG|thumb|Tatra 87]] [[Súbor:Tatra603.jpg|thumb|Tatra 2-603]] === Osobné automobily === * [[Präsident]] ([[1897]]) * [[Tatra 11]] * [[Tatra 57]] * [[Tatra 75]] * [[Tatra 17]] * [[Tatra 70]] * [[Tatra 80]] * [[Tatra V570]] * [[Tatra 77]] * [[Tatra 87]] * [[Tatra 97]] * [[Tatra 600]] Tatraplan * [[Tatra 603]] * [[Tatra 613]] * [[Tatra Prezident]] * [[Tatra 700]] === Športové automobily === [[Súbor:Tatra 607, Baujahr 1950 - 1989-08-05.jpg|thumb|Tatra 607 (1950) na okruhu Nürburgring (1989)]] * [[Tatra 601]] - Tatraplan Monte Carlo * [[Tatra 602]] - Tatraplan Sport * [[Tatra 607]] - Monopost * [[Tatra Delfín]] * [[MTX Tatra V8]] ([[1991]]) === Úžitkové automobily === * [[Tatra 201]] * [[Tatra 603 MB / 603 NP]] * [[Tatra Beta]] === Nákladné automobily === [[Súbor:Lkw-tatra-813.jpg|thumb|Tatra 813]] * [[Tatra TL 4]] * [[Tatra 81]] * [[Tatra 111]] * [[Tatra 128]] * [[Tatra 138]] * [[Tatra 141]] * [[Tatra 148]] * [[Tatra Phoenix|Tatra 158 Phoenix]] * [[Tatra 163|Tatra 163 Jamal]] * [[Tatra 805]] * [[Tatra 810]] * [[Tatra 813]] * [[Tatra 815]] * [[Tatra 816 Force]] * [[Tatra 817]] === [[Trolejbusy Tatra]] === * Tatra 86, Tatra 400, Tatra 401, Tatra 402, Tatra 403 == Koľajové vozidlá Tatra == [[Súbor:M290 002 Valasske Klobouky 16-10-2021.jpg|thumb|Slovenská strela]] === Železničné vozidlá === * [[Slovenská strela]] * [[M120.4]] * [[M131.1]] * [[M140.1]] * [[M240.0]] * [[M152.0]] ;[[Električky Tatra]] == [[Lietadlá Tatra]] == [[Súbor:Tatra 101.2.JPG|thumb|Tatra 101.2]] * Tatra 131, Tatra 126, Tatra 001, Tatra 101, Tatra 201, Tatra 301 == Chladiaca technika == * [[Tatra-Ate]] == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Expedícia Lambaréné]] * [[Tatra okolo sveta]] * [[Múzeum nákladných automobilov Tatra]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Tatra vehicles}} == Externé odkazy == * [http://www.tatraklub.sk Tatra Auto Klub Slovakia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170703014214/http://www.tatraklub.sk/ |date=2017-07-03 }} * [http://www.tatra.cz Tatra A.S, oficiálna stránka] * [http://www.tatraportal.com www.tatraportal.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210913101156/https://tatraportal.com/ |date=2021-09-13 }} * [http://www.aviators.cz/ História lietadiel TATRA] (cs) {{Tatra}} [[Kategória:Tatra (podnik)| ]] [[Kategória:České automobilky]] [[Kategória:Výrobcovia motorových vozidiel v ČSSR]] [[Kategória:Czechoslovak Group]] la6wkw1nccgxda8tqe59z1i99gaq8fy 0 68110 8199187 8088212 2026-04-16T13:42:50Z ~2026-23533-22 292167 ok 8199187 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bluete-Schema.svg|thumb|Zobrazenie kvetu: 1 – kvetná stopka, 2 – kvetné lôžko, 3 – kvetný obal, 4 – tyčinky, 5 – piestik]] [[Súbor:Passionfruit flower07.jpg|thumb|Passiflora caerulea L]] '''Kvet''' je [[orgán]] rastlín v podobe skrátenej stonky (letorastu), na ktorej je prisadnutý súbor premenených (cudzím slovom metamorfovaných) listov slúžiacich na [[pohlavné rozmnožovanie]]. V užšom zmysle sa o kvete hovorí len u [[krytosemenné rastliny|krytosemenných rastlín]]. Kvety obsahujú rastlinné [[reprodukčné orgány]], ktorých konečnou funkciou je [[oplodnenie|produkcia]] [[semeno (rastlina)|semien]], ktoré predstavujú nasledujúcu [[generácia|generáciu]] týchto rastlín. Spomínané „premenené [[list]]y“ sú listy počas [[evolúcie]] premenené tak, aby mohli účelne a efektívne plniť svoju funkciu. Súbor kvetov na spoločnej stonke sa nazýva [[súkvetie]]. Grafické znázornenie stavby kvetu je [[kvetný diagram]]. Najmenší kvet má ''[[Wolffia]]'' (asi {{mm|0.5|m}}), najväčší ''[[Rafflesia]]'' (až 1 meter veľký). Zo stredoeurópskych druhov má najväčší kvet asi [[lekno]] (až vyše {{cm|10|m}}). == Funkcie kvetu == * opelenie – je zaistené umiestnením kvetov na stonke ich farebnosťou alebo stavbou * ochrana – chráni rozmnožovacie ústroje a v nich pohlavné bunky * vývoj – zabezpečuje vývoj semena * oživenie – oplodnenie iného telesa == Časti == [[Súbor:Mature flower diagram-cs.svg|náhľad|Stavba kvetu]] * [[plodolisty]] (gyneceum) s vajíčkami [samičia časť kvetu] ** u niektorých nahosemenných rastlín: plodolisty sú ploché, vajíčka nahé ** u všetkých krytosemenných rastlín: plodolisty sú zrastené v [[piestik]], ktorý ma vajíčka vnútri; časti piestika: *** [[semenník (botanika)|semenník]] *** [[čnelka]] *** [[blizna]] * [[tyčinka (rastlina)|tyčinky]] (andreceum) [samčia časť kvetu]; časti tyčinky u krytosemenných rastlín sú: ** [[nitka]] ** [[spájadlo]] ** [[peľnica]] – má 4 [[peľová komôrka|peľové komôrky]], v ktorých vznikajú [[peľ|peľové zrnká]], a ktoré sa v čase zrelosti spájajú do [[peľový vačok|peľových vačkov]] * [[kvetný obal:]] ** nerozlíšený kvetný obal = [[okvetie]] (''perigon'') ** rozlíšený kvetný obal: [[koruna (lístky kvetu)|koruna]] (''corolla''; korunné lupienky) a [[Kalich (botanika)|kalich]] (''calyx''; kališné lístky) * [[kvetné lôžko]] * [[kvetná stopka]] == Druhy kvetov == [[Súbor:Flower poster.jpg|náhľad|Kvety (v niektorých prípadoch združené do [[Súkvetie|súkvetí]])]] Podľa zoskupení: * [[jednotlivý kvet]] ** [[koncový kvet]] ** [[pazušný kvet]] * [[súkvetie]] ** [[jednoduché súkvetie]] *** [[strapcovité súkvetie]] *** [[vrcholíkovité súkvetie]] ** [[zložené súkvetie]] Podľa pohlavia: * [[obojpohlavný kvet]] ([[monoklinický kvet]]) – má aj tyčinky aj piestik * [[jednopohlavný kvet]] ([[diklinický kvet]]) – má len tyčinky alebo len piestik ** [[samčí kvet]] ([[tyčinkový kvet]]) ** [[samičí kvet]] ([[piestikový kvet]]) Podľa umiestnenia kvetných častí na kvetnom lôžku: * [[acyklický kvet]] – umiestnené v skrutkovici * [[hemicyklický kvet]] – spolovice v kruhoch, spolovice v skrutkovici * [[cyklický kvet]] – v kruhoch == Druhy rastlín s jednopohlavnými kvetmi == * [[jednodomá rastlina]] = samčí jednopohlavný kvet aj samičí jednopohlavný kvet je na jednom jedincovi * [[dvojdomá rastlina]] = samčí jednopohlavný kvet je na jednom jedincovi, samičí na inom jedincovi (borievka, vŕby) == Pozri aj == * [[Koreň (botanika)|Koreň]] * [[Stonka]] * [[List (botanika)|List]] * [[Kvitnutie]] * [[Svätá Dorota]] – patrónka kvetinárov, záhradníkov, botanikov, … == Iné projekty == {{projekt|q=Kvet|commons=Flower}} [[Kategória:Kvet| ]] [[Kategória:Generatívne orgány]] 4qs0nz6ldsaxuv6i1ljzmuzoywvnvwi 8199433 8199187 2026-04-16T21:45:48Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-23533-22|~2026-23533-22]] ([[User_talk:~2026-23533-22|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Dušan Kreheľ 8088212 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bluete-Schema.svg|thumb|Zobrazenie kvetu: 1 – kvetná stopka, 2 – kvetné lôžko, 3 – kvetný obal, 4 – tyčinky, 5 – piestik]] [[Súbor:Passionfruit flower07.jpg|thumb|Passiflora caerulea L]] '''Kvet''' (po latinsky ''anthos'', ''flos'') je [[orgán]] rastlín (papradí a všetkých zložitejších rastlín) v podobe skrátenej stonky (letorastu), na ktorej je prisadnutý súbor premenených (cudzím slovom metamorfovaných) listov slúžiacich na [[pohlavné rozmnožovanie]]. V užšom zmysle sa o kvete hovorí len u [[krytosemenné rastliny|krytosemenných rastlín]]. Kvety obsahujú rastlinné [[reprodukčné orgány]], ktorých konečnou funkciou je [[oplodnenie|produkcia]] [[semeno (rastlina)|semien]], ktoré predstavujú nasledujúcu [[generácia|generáciu]] týchto rastlín. Spomínané „premenené [[list]]y“ sú listy počas [[evolúcie]] premenené tak, aby mohli účelne a efektívne plniť svoju funkciu. Súbor kvetov na spoločnej stonke sa nazýva [[súkvetie]]. Grafické znázornenie stavby kvetu je [[kvetný diagram]]. Najmenší kvet má ''[[Wolffia]]'' (asi {{mm|0.5|m}}), najväčší ''[[Rafflesia]]'' (až 1 meter veľký). Zo stredoeurópskych druhov má najväčší kvet asi [[lekno]] (až vyše {{cm|10|m}}). == Funkcie kvetu == * opelenie – je zaistené umiestnením kvetov na stonke ich farebnosťou alebo stavbou * ochrana – chráni rozmnožovacie ústroje a v nich pohlavné bunky * vývoj – zabezpečuje vývoj semena * oživenie – oplodnenie iného telesa == Časti == [[Súbor:Mature flower diagram-cs.svg|náhľad|Stavba kvetu]] * [[plodolisty]] (gyneceum) s vajíčkami [samičia časť kvetu] ** u niektorých nahosemenných rastlín: plodolisty sú ploché, vajíčka nahé ** u všetkých krytosemenných rastlín: plodolisty sú zrastené v [[piestik]], ktorý ma vajíčka vnútri; časti piestika: *** [[semenník (botanika)|semenník]] *** [[čnelka]] *** [[blizna]] * [[tyčinka (rastlina)|tyčinky]] (andreceum) [samčia časť kvetu]; časti tyčinky u krytosemenných rastlín sú: ** [[nitka]] ** [[spájadlo]] ** [[peľnica]] – má 4 [[peľová komôrka|peľové komôrky]], v ktorých vznikajú [[peľ|peľové zrnká]], a ktoré sa v čase zrelosti spájajú do [[peľový vačok|peľových vačkov]] * [[kvetný obal:]] ** nerozlíšený kvetný obal = [[okvetie]] (''perigon'') ** rozlíšený kvetný obal: [[koruna (lístky kvetu)|koruna]] (''corolla''; korunné lupienky) a [[Kalich (botanika)|kalich]] (''calyx''; kališné lístky) * [[kvetné lôžko]] * [[kvetná stopka]] == Druhy kvetov == [[Súbor:Flower poster.jpg|náhľad|Kvety (v niektorých prípadoch združené do [[Súkvetie|súkvetí]])]] Podľa zoskupení: * [[jednotlivý kvet]] ** [[koncový kvet]] ** [[pazušný kvet]] * [[súkvetie]] ** [[jednoduché súkvetie]] *** [[strapcovité súkvetie]] *** [[vrcholíkovité súkvetie]] ** [[zložené súkvetie]] Podľa pohlavia: * [[obojpohlavný kvet]] ([[monoklinický kvet]]) – má aj tyčinky aj piestik * [[jednopohlavný kvet]] ([[diklinický kvet]]) – má len tyčinky alebo len piestik ** [[samčí kvet]] ([[tyčinkový kvet]]) ** [[samičí kvet]] ([[piestikový kvet]]) Podľa umiestnenia kvetných častí na kvetnom lôžku: * [[acyklický kvet]] – umiestnené v skrutkovici * [[hemicyklický kvet]] – spolovice v kruhoch, spolovice v skrutkovici * [[cyklický kvet]] – v kruhoch == Druhy rastlín s jednopohlavnými kvetmi == * [[jednodomá rastlina]] = samčí jednopohlavný kvet aj samičí jednopohlavný kvet je na jednom jedincovi * [[dvojdomá rastlina]] = samčí jednopohlavný kvet je na jednom jedincovi, samičí na inom jedincovi (borievka, vŕby) == Pozri aj == * [[Koreň (botanika)|Koreň]] * [[Stonka]] * [[List (botanika)|List]] * [[Kvitnutie]] * [[Svätá Dorota]] – patrónka kvetinárov, záhradníkov, botanikov, … == Iné projekty == {{projekt|q=Kvet|commons=Flower}} [[Kategória:Kvet| ]] [[Kategória:Generatívne orgány]] odosqtdj0u83mia7c9ahv52oozo1qj9 0 75503 8199481 8104972 2026-04-17T08:34:17Z Shallov 216537 /* Likvidácia obce */ jazyk nevhodný pre encyklopédiiu 8199481 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.559252|18.852882|type:city|format=dms|display=title}} [[Súbor:Opatovce-maketa.jpg|náhľad|Maketa obce Horné Opatovce]] [[Súbor:KostolHO.JPG|náhľad|Kostol Sv. Vavrinca v Horných Opatovciach]] [[Súbor:Horné Opatovce - zaniknutý cintorín 2.jpg|náhľad|Pôvodný cintorín obce]] '''Horné Opatovce''' je zaniknutá [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] v [[Žiarska kotlina|Žiarskej kotline]]. Obec sa nachádzala pod výbežkom [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchov]], južne od mesta [[Žiar nad Hronom]]. == Historické názvy obce == Od roku [[1253]] ''Apatj'' ([[latinčina|latinsky]] ''terra Apathy de Grana''), od roku [[1332]] ''Epati'', od roku [[1335]] ''Maior Apati'' ([[slovenčina|slovensky]] ''Veľké Opatovce''), [[1773]] ''Horne Opatowcze'' ([[maďarčina|maďarsky]] sa nazývali ''Felső-Apáthi'', [[nemčina|nemecky]] ''Apelsdorf an der Gran''), [[1786]] ''Felschő-Apáthi'', ''Horne Opatowce'', [[1808]] ''Felső-Apáthi'', ''Viészka-Apáthi'', ''Opatdorf'', ''Horní Opátowce'', [[1863]]–[[1913]] ''Felsőapáti'', [[1920]]–[[1969|69]] ''Horné Opatovce''. Na území bývalých Horných Opatoviec sa nachádzalo sídlisko a pohrebisko [[Lužická kultúra|lužickej kultúry]] z mladšej [[Bronzová doba|doby bronzovej]], ktoré je významné z historického hľadiska. == Demografia == [[Súbor:Divadelny subor.jpg|náhľad|Divadelný súbor v Horných Opatovciach]] Prví obyvatelia novozaloženej podhorskej osady boli poľovníci a poľnohospodári. Neskôr sa venovali aj [[pltníctvo|pltníctvu]], furmanke a obchodu. V období [[socializmus|socializmu]] sa veľká časť preorientovala na robotnícky stav. Na životy obyvateľov vplývalo mnoho negatívnych javov, počnúc lúpežnými vpádmi [[Šášovský hrad|šášovských]] kastelánov na obec cez [[Turci|turecké]] nájazdy, drancovanie povstaleckými i cisárskymi vojskami v [[17. storočie|17.]] a [[18. storočie|18. storočí]], mnohé požiare v obci, v [[20. storočie|20. storočí]] obete [[Prvá svetová vojna|1.]] a [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] a vysťahovalectvo za prácou. I napriek tomu bola obec v širokom okolí známa ako kultúrna a tvorivá komunita. [[Slovensko|Slovensku]] dala v oblasti duchovného života viacero kňazov i rehoľných sestier. Miestni duchovní sú známi aj v širšom kontexte slovenských dejín ([[Július Plošic]], [[Martin Húska]], ...). Divadelníci z obce získali prvenstvo v celoslovenskej súťaži. Úspešný bol i hasičský zbor a futbalisti. Rušný bol spoločenský život, [[folklór]] a zvyky. Známy bol prvý vodovod, mlyn i pivovar v okolí. V roku [[1720]] mala obec 53 daňovníkov, mlyn, krčmu a mäsiara. V roku [[1828]] 116 domov a 815 obyvateľov. Pred zánikom mala obec 228 domov a 1 380 obyvateľov. == Kostol sv. Vavrinca == Bol postavený približne v 13. storočí. Pôvodne to bol [[gotika|gotický]] kostol s priľahlým [[cintorín]]om. V rokoch 1910-1911 bol z dôvodu malej kapacity prestavaný na návrh architekta S.Zachara do súčasnej podoby. Veža je pôvodná, z roku [[1717]]. V súčasnosti chátra. [[Súbor:Kostol sv. Vavrinca v Horných Opatovciach.JPG|náhľad|Horné Opatovce]] == Richtári obce == Dedinskí richtári boli volení obecnou pospolitosťou (v novoveku volili z troch kandidátov navrhnutých zemepánom). Zodpovedali sa však hornoopatovskému zemepánovi - [[biskup|biskupovi]]. Na starosti mali správu obce, súdnictvo obce, správu odvodov poddanských dávok, desiatku a deviatku, ako aj štátnych daní. * [[1779]], [[1790]] - Tomáš Ambruš Ambrušeje (* [[16. október]] [[1743]], Horné Opatovce - † [[1802]], Horné Opatovce) * [[1811]] - Ján Ambruš Jamricheje (* [[17. jún]] [[1773]], Horné Opatovce - † [[1814]], Horné Opatovce) * [[1827]] - Juraj Demeter Baráteje (* [[12. apríl]] [[1773]], Horné Opatovce - † [[1827]], Horné Opatovce) * [[1829]] - Michal Mokroš Šebianeje (* [[7. september]] [[1794]], Horné Opatovce - † [[1836]], Horné Opatovce) * [[1853]], [[1856]], [[1861]] - Jozef Denko Krajčeje (* [[18. január]] [[1818]], Horné Opatovce - † [[1880]], Horné Opatovce) * [[1859]] - Jozef Finka Finkeje (* [[31. december]] [[1825]], Horné Opatovce - † [[1888]], Horné Opatovce) * [[1868]] - Michal Marko Markeje (* [[28. august]] [[1819]], Horné Opatovce - † [[1868]], Horné Opatovce) * [[1922]] - Tomáš Hrmo * [[1926]] - Ján Libo * [[1928]] - Vojtech Mečiar * Vojtech Hlinka == Župní sudcovia so sídlom v obci == *''Imrich Frankner'' - sudca (jurasor) v [[Tekovská župa (Uhorsko)|Tekovskej župe]]. Do roku [[1823]] sídlil v obci, v stoličnom dome č. 34, ktorý si župa prenajala od panstva obce ([[biskup|biskupa]]). V roku [[1824]] ho na poste župného sudcu vystriedal Florián Šimoni. *''Florián Šimoni'' - sudca (jurasor) v [[Tekovská župa (Uhorsko)|Tekovskej župe]]. V rokoch ([[1824]]-[[1827]]) sídlil v obci, v stoličnom dome č. 34, ktorý si župa prenajala od panstva obce ([[biskup|biskupa]]). Na poste župného sudcu tak vystriedal Imricha Franknera. *''Ľudovít Belházy'' - sudca (jurasor) v [[Tekovská župa (Uhorsko)|Tekovskej župe]]. V rokoch ([[1866]]-[[1867]]) sídlil v obci, v stoličnom dome č. 34, ktorý si župa prenajala od panstva obce ([[biskup|biskupa]]). *''Ignác Šimoni'' - sudca (jurasor) a [[tútor]] v [[Tekovská župa (Uhorsko)|Tekovskej župe]]. Do roku [[1878]] sídlil v obci, v prenajatom dome č. 1 u Finku. V roku [[1879]] ho nahradil nový župný sudca Anton Truska. *''Anton Truska'' - sudca (jurasor) a [[tútor]] v [[Tekovská župa (Uhorsko)|Tekovskej župe]]. V rokoch ([[1879]]-[[1888]]) sídlil v obci, v prenajatom dome č. 1 u Finku. == Likvidácia obce == [[Súbor:Mapa HO.JPG|náhľad|Mapa Horných Opatoviec]] Po výstavbe [[Závody Slovenského národného povstania|Závodu SNP]] severne od obce v roku 1953 sa v nasledujúcich rokoch ukázalo, že pri výrobe [[hliník|hliníka]] vznikajú zdraviu škodlivé plyny a [[Imisia (životné prostredie)|imisie]] [[Popol|popolčekov]], ktoré obsahujú [[oxid uhoľnatý]], [[oxid siričitý]] , [[fluorovodík]] a zlúčeniny [[Fluór|fluóru]], [[ortuť|ortuti]] a [[arzén]]u, ktorých koncentrácia v priestoroch [[elektrolýza|elektrolýzy]] vysoko prekračovala prípustnú normu. Škodlivé plyny unikali do širšieho nepriaznivo pôsobili na dobytok a vegetáciu. V obci Horné Opatovce, bolo postihnutých 90 % dobytka a vyhynuli včely. Komisia [[Slovenská akadémia vied|SAV]], ktorá bola poverená preskúmať tento problém v liste [[Karol Bacílek|Karolovi Bacílekovi]], [[Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa|prvému tajomníkovi]] [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV KSS]], z 21. mája 1956 odporúčala v záujme zdravia obyvateľstva, aby sa uvažovalo o presťahovaní obce Horné Opatovce na vzdialenejšie miesto od závodu.<ref name="aop">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Michal Barnovský | odkaz na autora = | titul = Industrializácia Slovenska a životné prostredie v období komunistického režimu | url = https://aop.vse.cz/pdfs/aop/2007/07/02.pdf | vydavateľ = Acta oeconomica Pragensia: vědecký časopis Vysoké školy ekonomické v Praze | miesto = | dátum vydania = 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-15 | jazyk = }}</ref> Tento problém vláda [[Československá socialistická republika|Československej socialistickej republiky]] najprv riešila na základe uznesenia č. 188 z 9. marca 1960, ktorým sa zriadil v okolí závodu účelový štátny majetok na pozemkoch postihnutých exhalátmi a pozmenil sa sortiment pestovaných poľnohospodárskych rastlín. Ďalšia vyhláška vlády č. 18 Zb. z 26. februára 1963 už nariadila vysťahovanie obyvateľom a likvidáciu obce k [[31. júl]]u [[1969]].<ref name="aop"/> Toho roku bolo územie obce pričlenené k [[Žiar nad Hronom|Žiaru nad Hronom]]. Exodus 1 380 obyvateľov z 228 domov trval takmer 10 rokov, ľudia sa sťahovali podľa skromných náhrad za domy a podľa zamestnania najmä do Žiaru nad Hronom a [[Hliník nad Hronom|Hliníka nad Hronom]], ale i do [[Bratislava|Bratislavy]], [[Piešťany|Piešťan]], [[Košice|Košíc]] a [[Praha|Prahy]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Štenclová | meno = Eva | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Horné Opatovce zničila výroba hliníka | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/526989-horne-opatovce-znicila-vyroba-hlinika/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-25 | dátum prístupu = 2025-10-15 }}</ref> Poslednou pamiatkou na obec je Kostol svätého Vavrinca, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = STVR | odkaz na autora = | titul = Tragický zánik obce: Horné Opatovce sú známe ako slovenský Černobyľ. Prvé ochoreli kravy, vysťahovať sa napokon museli všetci | url = https://spravy.stvr.sk/2025/07/obec-horne-opatovce-zanikla-v-dosledku-ekologickej-katastrofy-obec-museli-v-50-rokoch-vystahovat/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-07-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-15 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty== {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.ohrozenekostoly.sk/db/databaza/%C5%BEiar-nad-hronom-horn%C3%A9-opatovce Horné Opatovce - kostol sv. Vavrinca (www.ohrozenekostoly.sk)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131003041357/http://www.ohrozenekostoly.sk/db/databaza/%C5%BEiar-nad-hronom-horn%C3%A9-opatovce |date=2013-10-03 }} *[https://domov.sme.sk/c/22184910/dobre-rano-najprv-umreli-vcely-potom-stromy-aky-bol-zanik-hornych-opatoviec.html Dobré ráno: Rýchla smrť Horných Opatoviec. Ako katastrofa vyhnala ľudí? (www.sme.sk)] == Zdroje == * Jozef Košta: ''Tam boli Horné Opatovce'', obec Hliník nad Hronom 1997. * [[Peter Ratkoš]]: ''Dejiny Žiaru nad Hronom'', Osveta Martin, 1978. * PhDr. Milan Majtán, DrSc.: ''Názvy obcí Slovenskej republiky'', Veda Bratislava 1998. {{Žiar nad Hronom}} [[Kategória:Slovenské obce zaniknuté vysídlením]] [[Kategória:Žiar nad Hronom]] 2t57t9dt46df5rnyajv9r9d6999nmv2 0 80318 8199390 7990840 2026-04-16T21:09:09Z Auto-épreuve 128612 8199390 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Bitka pri Megide |súčasť= dobyvateľského ťaženia [[Thutmose III.|Thutmoseho III.]] |obrázok= Amarna.JPG |text k obr= Poloha [[Megido|Megida]] na satelitnej mape súčasného [[Izrael]]a. |dátum= pravdepodobne [[9. máj]] roku [[1457 pred Kr.]] |miesto= pri meste [[Megido]] v oblasti [[Emek Jizreel]] |casus= |územie= Ovládnutie mesta [[Megido]] |výsledok= Víťazstvo [[Egypt]]a |protivník1= [[Egypt]] |protivník2= [[Kanaán]] |velitel1= [[Thutmose III.]] |velitel2= kráľ [[Kadeš]]a |sila1= 10 000 mužov a bojových vozov |sila2= neznáma |straty1= neznáme |straty2= 340 zajatcov, inak neznáme, mesto bolo ušetrené |straty3= |poznámky= [[Zoznam bitiek pred rokom 601]] }} '''Bitka pri Megide''' alebo '''bitka pri Megidde''' bol vojenský konflikt medzi [[egypt]]skými vojskami, na čele s [[faraón]]om [[Thutmose III.|Thutmosem III.]] a veľkou [[kanán]]skou koalíciou pod vedením kráľa [[Kadeš]]a. Je prvou známou bitkou dejín ľudstva, o ktorej existujú relatívne hodnoverné informácie. Presný dátum bitky dodnes nie je jednoznačne určený. [[Egyptológia|Egyptológmi]] najviac akceptovaný údaj je [[9. máj]] roku [[1457 pred Kr.]], hoci niektoré ďalšie práce datujú konflikt do roku [[1482 pred Kr.|1482]] alebo [[1479 pred Kr.]] Bitka pri Megide skončila víťazstvom Egypta a zvyšky rozprášeného kanánskeho vojska utiekli do bezpečia hradieb mesta [[Megido]]. Ich prenasledovanie následne viedlo k zdĺhavému obliehaniu Megida. Všetky podrobnosti konfliktu pochádzajú z egyptských zdrojov – hlavne z [[egyptské hieroglyfické písmo|hieroglyfických]] nápisov v Sieni kroník Amonovho chrámu v [[Karnak]]u, ktorých autorom bol vojenský pisár Tjaneni (Tžaneni?). == Kanaánitská vzbura == Na konci vlády kráľovnej [[Hatšepsovet]] sa pokúsili miestni vládcovia v oblasti súčasnej [[Sýria|Sýrie]] zbaviť nadvlády Egypta. Kanaánci sa zjednotili a spojili s kráľovstvom [[Mitanni]] na brehoch rieky [[Eufrat]]. Hnacou silou za touto vzburou bol kráľ [[Kadeš]]a. Mohutné opevnenia Kadeša boli zárukou bezpečnosti kráľa aj mesta. Kráľ Megida, ktoré bolo rovnako dobre opevnené, sa k vzbure pridal. Po smrti svojej tety sa novým faraónom stal Thutmose III., ktorý sa musel so vzburou čo najskôr vysporiadať. Megido totiž ležalo na juhozápadnom okraji [[Emek Jizreel]], tesne za pohorím [[Karmel]] a kontrolovalo tak obchodnú cestu medzi Egyptom a [[Mezopotámia|Mezopotámiou]]. Pre svoju vynikajúcu strategickú polohu bolo toto sídlo počas histórie miestom [[Bitka pri Megide|mnohých bitiek]]. == Egyptská odpoveď == [[Thutmose III.]] zhromaždil armádu [[bojový voz|bojových vozov]] a [[pechota|pechoty]], ktorá mala 10 000 mužov. Armáda sa zhromaždila v hraničnej pevnosti [[Tjaru]] (v gréčtine známa ako ''[[Sile]]'') a o 10 dní neskôr dorazila do mesta [[Gaza (mesto)|Gaza]], ktoré bolo oddané Egyptu. Po jednodňovom odpočinku pokračovala do vzdialeného mesta [[Jehem]], kam dorazila za ďalších 11 dní. Odtiaľto vyslal faraón prieskumníkov, aby obhliadli terén. Aby mohla armáda pokračovať ďalej na sever, musela prekročiť pohorie [[Karmel (pohorie)|Karmel]]. Za ním ležalo mesto a pevnosť Megiddo, kde sa zhromaždili sily vzbúrencov. Z Jehemu do Megida viedli tri možné cesty. Severná cesta – cez [[Zefti]] – a južná cesta – cez [[Taanach]] – umožňovali bezpečný prístup do Jezraelského údolia. Stredná cesta – cez [[Aruna|Arunu]] – bola riskantná; viedla úzkou roklinou a vojaci sa mohli po nej pohybovať iba v rade za sebou. Ak by na konci rokliny čakal protivník, boli by faraónovi vojaci ľahkou korisťou. Velitelia preto odporúčali jednu z dvoch bezpečnejších ciest. Napriek tomu sa Thutmose III. rozhodol riskovať priamu cestu do Megida. Sám Thutmose viedol svojich mužov do útoku na mesto Aruna. Bolo len slabo chránené a rýchly útok nepriateľských obrancov rozprášil. Jeho armáda potom pokračovala ďalej a bez odporu vstúpila do údolia. Vzbúrenci nechali veľké oddiely pechoty strážiť dve z pravdepodobnejších prístupových ciest k mestu a cestu, ktorou sa vydala faraónova armáda, nechali úplne bez ochrany. Tak získali Egypťania voľný prístup priamo k Megidu a veľké časti nepriateľskej armády nechali ďaleko na severe a juhu za sebou. == Bitka a obliehanie == Faraón svoju šancu rozpoznal. Vztýčil tábor a pod rúškom noci zoradil svoje sily v blízkosti nepriateľa. Nasledujúce ráno zaútočil. Vzbúrenci boli rozostavení na vyvýšenine pri pevnosti. Egyptské línie boli usporiadané do konkávnej formácie, ktorá ohrozovala obe krídla protivníka. Faraón viedol útok zo stredu. Kombinácia postavenia a počtu, spolu s včasným, odvážnym útokom, zlomili odhodlanie rebelov a ich línie sa prakticky okamžite rozpadli. Tí, ktorí boli v blízkosti mesta, utiekli za jeho hradby, kde sa následne opevnili. Egyptskí vojaci sa pustili do drancovania protivníkovho tábora. Chaos, ktorý pri tom vznikol, poskytol dostatok času roztrúseným silám rebelov, vrátane kráľov Kadeša a Megida, aby sa mohli pridať k obrancom mesta. Faraón tak prišiel o možnosť rýchleho dobytia mesta. Egypťania mesto obľahli. Zároveň vyslali vojenské jednotky do krajiny vzbúrencov a rýchlo v nej obnovili nadvládu Egypta. Mesto však ešte nejaký čas vzdorovalo – podľa niektorých odhadov až 7 mesiacov. Víťazná armáda si domov priviedla 340 zajatcov, 2 041 kobýl, 191 žriebät, 6 žrebcov, 924 bojových vozov, 200 sád [[brnenie|brnení]], 502 [[luk]]ov, 1929 kusov dobytka, 22 500 oviec a kráľovské brnenie, bojový voz a stanové podpery kráľa Megida. Mesto a obyvatelia boli ušetrení. == Výsledok bitky == Vďaka tejto výprave sa rozšírilo územie Egypta. [[Thutmose III.]] požadoval od porazených kráľov, aby každý z nich vyslal svojho syna na egyptský dvor. Tam obaja dostali egyptské vzdelanie. Neskôr, keď sa vrátili do svojich domovov, obaja vládli k spokojnosti Egypta. Víťazstvo nad Megidom bolo však len začiatkom pacifikácie [[Palestína|Palestíny]] a [[Sýria|Sýrie]]. Až po viacerých ďalších vojenských výpravách, organizovaných prakticky každoročne, bola vzbura definitívne potlačená. == Zdroje == * Donald B Redford: ''Wars in Syria and Palestine of Thutmose III'', 2003, Vydavateľ: E J Brill, ISBN 90-04-12989-8 * Richard Ernest Dupuy, Trevor N. Dupuy: ''The encyclopedia of military history from 3500 B.C. to the present'', 1993, Vydavateľ: Harper & Row, ISBN 0-06-011139-9 == Externé odkazy == * [http://www.hillsdale.edu/personal/stewart/war/Classical/Egypt/1469-Megiddo-Egypt.htm Egyptský opis bitky pri Megide] * [http://www.reshafim.org.il/ad/egypt/megiddobattle.htm Moderný opis bitky pri Megide] * [http://www.meritneith.de/thutmosis_militaer.htm ''Thutmose III. - Napoleon starovekého Egypta'' (v nemčine)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050222115640/http://www.meritneith.de/thutmosis_militaer.htm |date=2005-02-22 }} * [http://www.touregypt.net/featurestories/megiddo.htm ''Bitka pri Megide'' od Troya Foxa] {{DEFAULTSORT:Megiddo (15. storočie pred Kr.)}} [[Kategória:15. storočie pred Kr.]] [[Kategória:Bitky v Izraeli]] [[Kategória:Bitky Kanaáncov]] [[Kategória:Bitky Egypťanov]] [[Kategória:Obliehania v Egypte]] [[Kategória:Dejiny Kanaánu]] fgjp4cy2u2fu5wkjis06qu92ovgvbs7 0 81136 8199363 8106447 2026-04-16T20:57:57Z Auto-épreuve 128612 8199363 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Bitka pri Kadeši |súčasť= egyptsko-chetitských vojen |obrázok= Ramses II at Kadesh.jpg |text k obr= Ramesse II. v bitke pri Kadeši (reliéf v [[Abú Sumbul (archeologická lokalita)|Abú Simbel]]) |dátum= [[1274 pred Kr.]] |miesto= na rieke [[Orontes]] pri meste [[Kadeš]] |casus= |územie= Bez veľkých zmien, Chetiti získali späť [[Amurru]] |výsledok= Taktické víťazstvo Chetitov, strategická remíza. |protivník1= [[Egypt]] |protivník2= [[Chetitská ríša]] |velitel1= [[Ramesse II.]] |velitel2= [[Muvatalliš]] |sila1= cca 2 000 bojových vozov a 16 000 pešiakov |sila2= cca 3 000 bojových vozov a cca 20 000 pešiakov (nezapojení) |straty1= Neznáme (výrazne vyššie) |straty2= Neznáme (výrazne nižšie) |straty3= |poznámky= [[Zoznam bitiek pred rokom 601]] }} '''Bitka pri Kadeši''' alebo '''bitka pri Kádeši''' sa odohrala medzi [[staroveký Egypt|starovekým Egyptom]] a [[Chetitská ríša|Chetitskou ríšou]] vládcu [[Muvatalliš]]a pri rieke [[Orontes]] v oblasti súčasnej [[Sýria|Sýrie]]. Datuje sa do roku [[1274 pred Kr.]], počas vlády [[Ramesse II.|Ramesseho II.]] ([[1279 pred Kr.|1279]] – [[1213 pred Kr.]]). Bola to pravdepodobne najväčšia bitka [[bojový voz|bojových vozov]] v histórii ľudstva: bojovalo ich tu približne 5 000, plus 9 000 členov [[pechota|pechoty]]. == Pozadie == Počas vlády [[18. dynastia Egypta|18.]] a [[19. dynastia Egypta|19. dynastie]] boli [[Egypt|Egypťania]] postupne vytlačovaní z povodia rieky Orontes ("horný retnu") do oblasti v okolí rieky [[Jordán (rieka)|Jordán]] ("džadi"). Počas vlády [[Amenhotep I.|Amenhotepa I.]] začala ríša [[Mitanni]] expanziu do Sýrie. Práve na úkor tejto ríše egyptské územie zasahovalo počas vlády [[Thutmose I.|Thutmoseho I.]] až k rieke [[Eufrat]], pravdepodobne niekde do oblasti mesta [[Mari]] v severnej Sýrii. Na začiatku tohto obdobia boli [[Chetiti]] stále len voľným zoskupením kupeckých štátov. [[Kadeš]] bol pravdepodobne silnejší nepriateľ, uplatňujúci svoj vplyv ďaleko na juhu až v oblasti mesta [[Megiddo]]. [[Amenhotep II.]], syn a regent [[Thutmose III.|Thutmoseho III.]], proti Kadešu bojoval pred aj po otcovej smrti (v roku [[1425 pred Kr.]]). Mnoho vojenských výprav Egypta v období 1400 – 1300 pred Kr. do tejto oblasti svedčí o permanentných nepokojoch a celkovej destabilizácii regiónu djadi. Okrem výnimky počas panovania [[Thutmose IV.|Thutmoseho IV.]] a [[Amenhotep III.|Amenhotepa III.]], Egypt naďalej strácal svoj vplyv v severovýchodnej Sýrii na úkor ríše Mitanni a v oblasti pohoria Hermon na úkor Kadeša. Amarnské listy (el-amarnská korešpondencia) rozprávajú príbeh o úpadku egyptského vplyvu v tomto regióne za vlády [[Amenofis IV.|Amenofisa IV.]] (''Achnatona''). Po Amenofisovi IV. pokračoval v ťažení [[Haremheb]] a po ňom [[Ramesse I.]], prvý faraón 19. dynastie. Jeho syn, [[Seti I.]], bol takisto vynikajúci vojenský veliteľ a pokúsil sa o návrat Egypta do čias slávy a moci starých faraónov. Nápisy v [[Karnak]]u opisujú detaily jeho výprav do Sýrie a Palestíny. Vzal so sebou 20 000 mužov a znovu obsadil opustené egyptské pevnosti a opevnené mestá. Uzavrel mier s Chetitmi, získal kontrolu nad okolitým pobrežím [[Stredozemné more|Stredozemného mora]] a pokračoval v boji s banditmi v [[Palestína|Palestíne]]. Druhá výprava ho zaviedla do Kadeša, kde víťazstvo jeho a jeho syna a dediča [[Ramesse II.|Ramesseho II.]] (ktorý sa na výprave zúčastnil s ním) pripomína stéla. == Bitka == Faraón Ramesse II. a chetitský kráľ sa stretli v Kadeši, v severnej Sýrii v horách, kde pramení rieka Orontes. Táto bitka sa odohrala v máji [[1274 pred Kr.]], v piatom roku Ramzesovej vlády. Bola vyvrcholením jeho ťaženia na sever, do ktorého sa pustil pred rokom, a ktoré viedlo k obsadeniu Berúty a a [[Amurru (územie)|Amurru]]. Priebeh bitky je – až na malé výnimky – známy len z pohľadu Egypťanov. Ramesse II. dal zaznamenať mená spojencov Chetitov, ktorí proti nemu bojovali; boli medzi nimi aj nasledovné mená: * ''Pi-da-sa'', meno spojené s mestom [[Pédasos (Tróas)|Pédasos]] v oblasti [[Mýsia]] regiónu [[Tróas]], južne od [[Trója|Tróje]], * ''Da-ar-d (a)-an-ja'', meno spojené s mestom [[Dardania]] v regióne Tróas, * ''Ma-sa'', meno spojené s juhozápadnou [[Anatólia|Anatóliou]], * ''Qa-r (a)-qi-sa'', meno spojené s regiónom [[Kária]] v oblasti Anatólie, * ''Ru-ka'', meno spojené s regiónom Lukka/[[Lýkia]] * ''Arzawa'', meno spojené s regiónom [[Arzava]] v západnej Anatólii (Zdroj: ''Barnett 1975'', 359 – 62; Breasted 1906, 3:123ff.; Gardiner 1961, 262ff.). [http://www1.shore.net/~whittet/Kadesh.htm <small>Zdroj</small>]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Bitka sa odohrala v čase a na mieste, ktoré reprezentovalo patovú situáciu medzi mocou [[Chetiti|Chetitov]] a mocou [[19. dynastia Egypta|19-tej dynastie]] [[Dejiny Egypta|Starovekého Egypta]]. Obidve ríše sa stretli na svojich najvzdialenejších hraniciach, v miestach, ktoré sú dnes Sýriou. Chetiti, usídlení v meste [[Karchemiš]], boli nahnevaní zbehnutím [[Amoriti|Amoritov]] k Egyptu (kráľ Bentišina z Amurru poslal formálny list kráľovi Chetitov o svojom prestupe k Egyptu) a chceli ich dostať späť pod svoj vplyv; na druhej strane chceli Egypťania svojho nového vazala chrániť. [[Súbor:Hittite Empire.png|300px|thumb|[[Chetitská ríša]] (červená) a Egypt (zelená) – sféry vplyvu sa prekrývajú v Kadeši]] Údaje o sile jednotlivých armád sa rozchádzajú; okrem čísel uvedených vyššie v tabuľke sa udávajú i podstatne vyššie počty: 47 500 mužov na strane Muvatalliho proti 41-tisícovej armáde Ramzesa II. [http://www.hittites.info/history.aspx?text=history%2fMiddle+Late+Empire.htm <small>Zdroj</small>] Egyptská armáda spočiatku postupovala pozdĺž pobrežia Palestíny. Po vstupe do južnej Sýrie Ramzes svoju armádu rozdelil, pravdepodobne aby zabezpečil prístav Sumur. Následne plánoval znovu spojiť svoje vojsko v Kadeši. Medzitým sa hlavná časť egyptskej armády obrátila do vnútrozemia a postupovala k mestu. Pozostávala zo štyroch „divízií“, pomenovaných podľa jedného z bohov Egypta; [[Amón]], [[Ré]], [[Ptah]] a [[Sutech|Set]]. Na breh rieky Orontes dorazili z východu, v mieste brodu Šabtuna, približne 8 míľ južne od mesta Kadeš. Tu urobil Ramzes chybu a podcenil význam dôkladného prieskumu širokej oblasti pred pochodujúcou armádou. Nemajúc ani tušenia o tom, že kráľ Chetitov [[Muvatalli]], ktorý zhromaždil i vojakov viacerých svojich spojencov, <!-- (napríklad [[Rimisharrinaa]], kráľa [[Aleppo|Aleppa]]) – zatiaľ to neviem overiť, preto len ako pozn-->rozostavil svoju armádu za kopcom v severovýchodnej časti [[Kadeš]]a. Ramzes sa domnieval, že jeho protivník je v Aleppe a pravdu sa dozvedel až od dvoch zajatých nepriateľských prieskumníkov – bohužiaľ preňho až potom, čo s „divíziou“ Amón prebrodil rieku s cieľom sa urýchlene utáboriť severozápadne od mesta. Okamžite vyslal poslov, aby urýchlil príchod „divízii“ [[Ptah]] a [[Sutech|Set]] svojej armády, ktoré boli stále ešte ďaleko na opačnej strane rieky. Skôr ako sa mu ich však podarilo privolať, zaútočilo na divíziu [[Ré]], ktorá sa práve brodila cez rieku a bola na útok úplne nepripravená, 2500 Muvatalliových bojových vozov. Naplno sa uplatnila jeho inovácia v spôsobe boja, kedy namiesto dvoch, mali jeho vozy troch vojakov, ktorí vzájomne dokonale spolupracovali. Vojaci sa rozpŕchli a bojové vozy Chetitov sa rozvinuli pozdĺž rieky. Tu narazili na faraónov tábor a „divíziu“ [[Amón]]. Tá bola takisto rýchlo rozprášená a ponechala faraóna s malou jednotkou obrancov napospas nepriateľovi. Egypťania ustúpili a Ramzes sám len tesne unikol zajatiu, najmä vďaka zásahu vojenského kontingentu Amoritov, ktorý mu nečakane dorazil na pomoc. <br />Amoriti zaútočili na nekryté krídlo Chetitov. Muvatalli na to reagoval zapojením ďalšej tisícky bojových vozov. Egypťania sa však preskupili a po niekoľkých útokoch vytlačili nepriateľa až k brehom rieky. Chetitské bojové vozy sa v tomto okamihu stiahli späť za rieku Orontes, aby sa pripojili k pechote a vozy Egypťanov ich neboli schopné cez rieku prenasledovať. Ku koncu dňa ale dorazila konečne aj „divízia“ Ptah, ktorá posilnila ich rady. Nasledujúci deň sa konali už len menšie potýčky. Muvatalli nemal záujem na rozsiahlom útoku a následnom územnom ťažení, šlo mu len o posilnenie svojich južných hraníc a potrestanie amoritského kráľa. Požiadal preto o prímerie a Ramzes rýchlo súhlasil. == Dozvuky == Aj keď neskôr obe strany označovali bitku za svoje víťazstvo, Ramesseho vojaci utrpeli veľké straty a Ramesse tak nebol schopný obsadiť žiadne nové územie. Na druhej strane chetitský kráľ pokračoval úspešne vo svojom ťažení na juh až k Apa (Ape). Kadeš zostal v jeho rukách a [[Amurru (územie)|Amurru]] bolo znovu obsadené Chetitmi. Následná strata prestíže viedla k viacerým revoltám v rámci egyptského impéria a Ramesse nemohol pokračovať v boji proti Chetitom až do roku [[1269 pred Kr.]] Vojenské konflikty ukončila mierová zmluva v roku [[1258 pred Kr.]], v 21. roku vlády [[Ramesse II.|Ramesseho II.]], s novým kráľom Chetitskej ríše [[Chattušili III.|Chattušilim III.]] Zmluvný zväzok bol vyrytý na striebornú tabuľku; zachovali sa jej hlinené kópie. Zväčšenina tejto tabuľky visí na stene sídla [[OSN]] ako pocta jednej z najstarších mierových zmlúv. Egyptská verzia sa zachovala na [[papyrus]]e. == Externé odkazy == [[Súbor:Kadesh.jpg|thumb|Kadešská mierová zmluva – exponát [[istanbul]]ského Múzea archeológie]] * [http://www.reshafim.org.il/ad/egypt/egyptian-hittite-peace-treaty.htm Koniec egyptsko-chetitského nepriateľstva] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090918060118/http://www.reshafim.org.il/ad/egypt/egyptian-hittite-peace-treaty.htm |date=2009-09-18 }} * [http://www.reshafim.org.il/ad/egypt/ramses-hattusili-treaty.htm Chetitská verzia mierovej zmluvy z roku 1258 pred Kr.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110608080809/http://www.reshafim.org.il/ad/egypt/ramses-hattusili-treaty.htm |date=2011-06-08 }} * [http://touregypt.net/battleofkadesh.htm Egyptské záznamy o bitke pri Kadeši] * [http://www.hittites.info/history.aspx?text=history%2fMiddle+Late+Empire.htm Bitka pri Kadeši v kontexte dejín Chetitov] == Odporúčaná literatúra == * ''Qadesh 1300 B.C.'', Clash of the Warrior Kings, Mark Healy; Osprey Campaign Series #22, Osprey Publishing, 1993. [[Kategória:Bitky v Sýrii|Kadeš]] [[Kategória:Chetitská ríša]] [[Kategória:Bitky Chetitov|Kadeš]] [[Kategória:Bitky Egypťanov|Kadeš]] 9pvpgu95kmbvym29mak72mnotcgj2k9 0 82113 8199379 5272228 2026-04-16T21:04:26Z Auto-épreuve 128612 8199379 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Bitka pri Megide (609 pred Kr.) |súčasť= |obrázok= |text k obr= |dátum=[[609 pred Kr.]] |miesto=[[Megido]] |casus= |územie= |výsledok=víťazstvo [[Egypt]]a |protivník1=[[Egypt]] |protivník2=[[Judské kráľovstvo]] |velitel1=[[Necho II.]] |velitel2=[[Joziáš]]† |sila1=neznáma |sila2=neznáma |straty1=neznáme |straty2=neznáme |straty3= |poznámky=[[Zoznam bitiek pred rokom 601]] }} '''Bitka pri Megide''' alebo '''bitka pri Megidde''' bola vojenská konfrontácia medzi silami [[Egypt|starovekého Egypta]] a [[Judsko|Judského kráľovstva]], ktorá sa odohrala v roku [[609 pred Kr.]]. Egypt pod vedením [[Necho II.|Necha II.]] spolu s [[Novoasýrska ríša|Asýriou]] bojoval proti [[Novobabylonská ríša|Babylončanom]]. Egypťania, ktorí sa ponáhľali na pomoc svojim asýrskym spojencom, boli zastavení na ''Via Maris'' pri [[Megido|Megide]] armádou Judského kráľovstva, vedenou jeho kráľom [[Joziáš]]om. Egypťania zvíťazili a Joziáš v boji zahynul. Napriek tomu však Egypt nakoniec nebol schopný zabrániť víťazstvu Novobabylonskej ríše nad Asýrčanmi o 4 roky neskôr, v tzv. [[bitka pri Karchemiši|bitke pri meste Karchemiš]]. {{DEFAULTSORT:Megiddo (609 pred Kr.)}} [[Kategória:Dejiny Izraela]] [[Kategória:Bitky v Izraeli]] [[Kategória:Bitky Egypťanov]] [[Kategória:Bitky Židov]] [[Kategória:Bitky Asýrčanov]] [[Kategória:Bitky Babylončanov]] [[Kategória:Bitky v Egypte]] h3n207xzmyepb9001yzouif7qi5iydi 14 84494 8199245 5462701 2026-04-16T15:41:02Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Narodenia v 9. storočí]] pomocou použitia HotCat 8199245 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|830s births}} [[Kategória:30. roky 9. storočia]] [[Kategória:Narodenia v 9. storočí]] 9d6l8bxglhqdw3cd9ljr9238ass47yh 14 84496 8199247 5462769 2026-04-16T15:41:30Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Narodenia v 9. storočí]] pomocou použitia HotCat 8199247 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|860s births}} [[Kategória:60. roky 9. storočia]] [[Kategória:Narodenia v 9. storočí]] tw2bbi22vdv715nth3xr45zvom8acc3 14 84516 8199246 5462748 2026-04-16T15:41:22Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Narodenia v 9. storočí]] pomocou použitia HotCat 8199246 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|850s births}} [[Kategória:50. roky 9. storočia]] [[Kategória:Narodenia v 9. storočí]] 5c977slxsj4sjin9ckys4sikflpqn6a 14 84526 8199248 5462815 2026-04-16T15:41:46Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Narodenia v 9. storočí]] pomocou použitia HotCat 8199248 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|880s births}} [[Kategória:80. roky 9. storočia]] [[Kategória:Narodenia v 9. storočí]] ktrff5pyu52mmzf433y4xj4wtzkosvj 0 91024 8199352 8003025 2026-04-16T20:48:43Z Auto-épreuve 128612 8199352 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} [[Obrázok:Pieter Bruegel the Elder - The Tower of Babel (Vienna) - Google Art Project - edited.jpg|thumb|300px|[[Babylonská veža (Babylon)|Babylonská veža]], [[Pieter Brueghel]], [[1563]]]] '''Babylon''' (-slovenský kodifikovaný tvar; v slov. prekladoch [[Biblia|Biblie]]: '''Bábel'''; po česky, po grécky a nesprávne po slovensky ''Babylón''; zahraničné varianty mena pozri nižšie) bolo [[mesto]] v starovekej [[Mezopotámia|Mezopotámii]] pri rieke [[Eufrat]], centrum [[Babylonia|Babylonie]]. Jeho ruiny ležia 88 kilometrov južne od [[Bagdad]]u pri meste [[Al-Hilla]] pri [[Eufrat]]e. Zrúcaniny Babylonu odhalili v rokoch [[1898]] až [[1917]], dnes sú čiastočne zreštaurované, napríklad [[Ištarina brána]], [[Cesta procesií]], babylonský [[zikkurat]] (pravdepodobne [[Babylonská veža (Babylon)|Babylonská veža]]), chrámy a paláce. ==Mená <ref>Babylon in: Ebeling, E. et al.: Reallexikon der Assyriologie, Erster Band, 1928</ref><ref>[http://books.google.sk/books?id=Zw0TQ1MrhOkC&pg=PA253&dq=%22Babilla%22+babylon&hl=sk&sa=X&ei=UGFGUdyhGqOE4gSjq4DADw&ved=0CEoQ6AEwBg#v=onepage&q=%22Babilla%22%20babylon&f=false George, A. R.: Babylonian Topographical Texts, 1992]</ref>== *po latinsky ''Babylon'' [vyslov: Babylón] *po starogrécky Βαβυλών - ''Babylón'' / Βαβιλών - ''Babilón'' *po hebrejsky בָּבֶל - prepis podľa tiberiadskej výslovnosti: ''Bável'' [vyslov: bóvel] *po arabsky بابل - ''Bábil'' *po staroperzsky ''Bábirus'' *po akkadsky: ** ''ba₇-ba₇^ki'' (sporné, či ide o názov Babylonu; išlo by o zápis toponymu *Bab(b)ar či *Bab(b)al) ** ''Ka-dingir / Ka-dingir^ki / Kadingirra(k) / Kadingirra^(ki)''/Kadingir-ma - doslova "brána Boha" (Ka-dingir je najstarší nesporný tvar mena mesta) ** ''Báb-ilí''/ ''Báb-ilim''/''Bábilu''/ ''^uruBáb-ilí^meš''/''Ba-bi(-i)-lu''/''Ba-bi(-i)-li''/''Ba-bi-lam''/ ''Ba-bi-lim'' / ''Ba-ab-i-li'' a veľa ďalších obmien - doslova "brána Boha" (možno pochádza z pôvodného predakkadského a predsemitského tvaru *Bábil) ** ''Bábiláni'' - doslova: "brána bohov" ** ''Pan?-ba-li/Pa-an-ba-li/Pa-an-ba-lum^(ki)/Pa-am-ba-li/Ba-ba-lim/Ba-ba-lam'' (názvy z kassitského obdobia) ** ''Gišgalla'' - doslova: "dvere" ** ''Tintir^(ki)'' - doslova "háj života" (Tintir je aj názov jednej štvrti Babylonu) ** ''E / E^ki - doslova: "kanálové mesto" ** ''Šuanna'' - doslova: "ruka nebies" (toto je aj názov jednej štvrti Babylonu) ** ''Šiš-ku'' == Architektúra mesta == Vykopávky pochádzajú najmä z obdobia novobabylonskej ríše. Vtedy mesto vyzeralo takto: Mesto obklopovali mohutné hradby z tehál (vonkajšie boli 6,5 m široké, vnútorné boli 4 m hrubé, priestor medzi nimi široký 7 m vypĺňala voda). Hradby mali brány zasvätené rôznym bohom (napríklad Ištarina brána, dnes v Berlíne), brány chránili bašty. Do Ištarinej brány ústila Cesta procesií (16 m široká cesta) pokrytá pálenými tehlami a farebnou polevou s maľbami a reliéfmi. Neďaleko Ištarinej brány stál zikkurat [[Etemenanki]] (Babylonská veža), ktorý zničil Kýros Veľký pri dobýjaní Babylonu. Je to stupňovitá pyramída so štvorcovou základňou a hranou 90 m a 7 poschodiami, vysoká 90 m. Vedľa nej kedysi stál chrám zasvätený [[Marduk]]ovi (Esangilovi) so zlatou sochou tohto boha na tróne ([[Hérodotos|Herodotos]] udáva, že mohla vážiť 20 ton). Okrem toho vedľa Ištarinej brány stáli tzv. [[Semiramidine visuté záhrady]]. Medzi Cestou procesií a Eufratom napokon stál palác, v ktorom kedysi babylonskí panovníci uchovávali cennosti... == Dejiny == {{hlavný článok|Babylonia}} Založený bol asi v 2. polovici 3. tis. pred Kr. (predpokladáme, že môže byť aj starší, lebo nižšie vrstvy sú dnes zaplavené). Hlavným mestom sa stal až za [[Chammu-rabi]]ho. Počas druhej (strednej) babylonskej dynastie ([[1595 pred Kr.]] – [[1157 pred Kr.]]). Počas nej bol Babylon najväčšie mesto na svete. Po jej páde nastalo obdobie zmätkov a politického vákua. Väčšinou bol Babylon pod [[Asýria|asýrskou]] nadvládou. V rokoch [[689 pred Kr.]] – [[678 pred Kr.]] bol vypálený. Trocha neskôr mala [[Novobabylonská ríša]] opäť centrum v Babylone. Bol tu jeden zo 7 divov sveta: [[Semiramidine visuté záhrady]]. V roku [[539 pred Kr.]] mesto dobyl Peržan [[Kýros II. Veľký]], čím vyvrátil Novobabylonskú ríšu. Babylon sa stal hlavným mestom najbohatšej satrapie [[Staroperzská ríša|Perzskej ríše]]. V roku [[331 pred Kr.]] Babylon dobyl [[Alexander Veľký]]. Mesto ho veľmi prekvapilo a vedomý si jeho významu a polohy v rámci svojej ríše z neho urobil svoje budúce sídlo. V roku [[323 pred Kr.]] tu po návrate z výpravy na východ zomrel. Po boji diadochov sa mesto najprv stalo centrom seleukovského kráľovstva ([[312 pred Kr.]] – [[64 pred Kr.]]). Význam Babylonu skončil vybudovaním Seleukeie na Tigride. V roku [[130 pred Kr.]] bol Babylon vypálený a obyvateľstvo odvlečené do [[Média|Médie]]. Vypálením Seleukeie v roku [[165]] po Kr. končí v Mezopotámii [[helenizmus]]. Pri budovaní [[Bagdad]]u sa použil materiál z oboch miest. ==Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Babylon| ]] [[Kategória:Babylonia]] [[Kategória:Zaniknuté mestá v Iraku]] [[Kategória:Archeologické lokality v Iraku]] [[Kategória:Biblické miesta]] 18dyfntpakjo30vjh40cnwz2j7c0rmh 0 92275 8199460 8114032 2026-04-17T06:48:20Z Lydulienka 291960 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|1|0 */ 8199460 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Michelangelo's David - right view 2.jpg|náhľad|[[Dávid (Michelangelo)|Socha Dávida]]]] '''Umelecké dielo''' je [[dielový umelecký výtvor]], opisový umelecký výtvor - tvarovo fixovaný umelecký výtvor, ktorý je výsledkom zvláštnych umeleckých tvorivých schopností [[autor]]ov. Umelecké diela sú jednak hmotné výtvarné diela spravidla odborne školených výtvarníkov (maliarov, sochárov, architektov, umeleckých fotografov a pod.), t. j. obrazy, rytiny, lepty, drevoryty, umelecké fotografie a filmy, sochy a rôzne plastiky, ale i celé stavby vytvorené ako umelecký unikát (originál) alebo v niekoľkých málo replikách (tzv. autorské kópie), jednak umelecké diela, ktoré v dôsledku svojej zvláštnej povahy vyžadujú, aby boli pre účely spoločenskej spotreby buď rozmnožené tlačou, ako sú slovesné diela umelecké všetkého druhu ([[próza]], básnické diela, drámy), alebo prednesené alebo predvedené výkonnými umelcami (na hudobných nástrojoch, spevácky, herecky, alebo tancom), ako sú hudobné diela nástrojové i vokálne, hudobnodramatické a dramatické diela, pantomímy, choreografické diela ([[balet]]) a pod.; ide teda o diela spisovateľov, skladateľov a choreografov. Vedľa profesionálne vytváraných umeleckých diel sa uznáva umelecká hodnota aj pri dielach amatérskych, vytváraných neškolenými jednotlivcami zo záľuby. Zvláštnym druhom umeleckých diel sú diela užitého umenia, ktoré sa od ostatných umeleckých diel odlišujú svojím určením pre technické, najmä priemyselné využitie. Zatiaľ čo umelecké dielo výtvarné plní svoj kultúrny účel svoju podstatou ako originál, je dielo užitého umenia už pri vytvorení určené ako predloha pre ozdobenie alebo doplnok iného výsledku ľudskej činnosti, slúžiaceho iným než estetickým potrebám spoločnosti. Takými dielami užitého umenia sú napr. umelecké vzory pre tlač na textílie alebo pretkanie látok, pre keramiku, kovovýrobu, výrobu z dreva alebo iných hmôt, ornamenty a plastiky pre výzdobu budov a pod. Do oblasti užitého umenia patrí aj ľudová umelecká výroba, pracujúca na podklade ľudovej umeleckej tradície, a umelecké remeslá, vytvárajúce diela podľa predlohy alebo návrhu. Konečný [[výrobok]] pri dielach užitého umenia nie je originál vytvorený autorom, ale rozmnoženina vyrobená remeselníkom alebo priemyslovo. Umelecký výkon realizuje reprodukčný umelec predvedením literárneho, hudobného, tanečného alebo pantomimického diela, pričom svojím osobitým poňatím diela dáva prednesu diela zvláštny tvorivý charakter svojimi individuálnymi umeleckými schopnosťami. Tak je to pri výkonoch dramatických umelcov, recitátorov, spevákov a hudobníkov, tanečníkov, mimických a estrádnych umelcov, artistov a podobne. ==Umelecké dielo podľa Albrechta== Podľa [[Ján Albrecht|Jána Albrechta]] je umelecké dielo prejav realizácie a komunikácie [[umeleckosť|umeleckosti]]. ==Umelecké dielo podľa Aristotela== Umelecké dielo je uzavretý a sebestačný celok ktorý sa skladá z častí, ktoré musia byť vo vzťahu k celku úmerné, proporčné. Krása umeleckého diela tkvie v tom, že to je jednota v mnohosti; celistvosť pôsobiaca prirodzeným dojmom, pri ktorej máme pocit, že jednotlivé časti musia byť práve také, aké sú, a nie iné. Ak by sme totiž mali pri vnímaní umeleckého diela dojem, že niektorú jeho časť treba zmeniť, alebo že je dokonca zbytočná, pochybovali by sme o jeho pravdivosti, cítili by sme, že je narušená jeho krása. V umeleckom diele sa všetko presadzuje ako prirodzená nevyhnutnosť. ==Umelecké dielo podľa U. Eca == Umelecké dielo je dvojznačný oznam, pluralita označovaných (signifié), koexistujúcich s jediným označujúcim (signifians). == Iné projekty == {{projekt|q=Umelecké dielo}} == Externé odkazy == {{Portál|Umenie|Umelecký}} * {{filit|fvd/dielo_umelecke.html}} [[Kategória:Umenie]] 7aw76tjt4wju8e3xvg5zz97nlwx6tib 0 100364 8199172 7359887 2026-04-16T13:13:39Z Martin Jediny 92865 J.Bečvář 8199172 wikitext text/x-wiki '''Jadrová reakcia''' je [[vzájomné pôsobenie]] [[jadro atómu|jadier atómov]], alebo jadier atómov a [[elementárna častica|elementárnych častíc]] za vzniku nových jadier a častíc. == Účinný prierez == {{Main|Účinný prierez}} Aby prišlo k interakcii častíc, musia sa k sebe častice dostatočne priblížiť. Čím väčší je [[účinný prierez]]<ref name="je">{{Citácia knihy|priezvisko=Bečvář|meno=Josef|titul=Jaderné elektrárny|vydanie=1.|vydavateľ=SNTL, ALFA|miesto=Bratislava|rok=1978|strany=636}}(účinný prierez s.69, pravdepodobnosť interakcie Tab. 2.3 ) </ref>, tým pravdepodobnejšie k interakcii dôjde. Pri ostreľovaní terča časticami sa používa na vyjadrenie účinného prierezu jednotka plochy na jednu časticu (mimo [[SI|systém IS]]) — [[Barn]] (symbol '''''b'''''). '''''1&nbsp;b = 10^-28&nbsp;m²''''' === Energia interakcie === Každý [[Izotop|izotop]] može mať rôzny účinný prierez pre rôzne energie narážajúcich častíc. Napríklad pre štiepenie atómu U²³⁵ má [[Urán (chemický prvok)|urán]] pre tepelné [[neutrón]]y 366x väčší účinný prierez ako pre rýchle neutróny.<ref name="je"/> === Efekt interakcie === Aj zrážka rovnakého izotopu s časticou ravnakej energie môže končiť s rôznymi výsledkami, s pravidla so štatistickou pravdepodobnosťou. Napríklad U²³⁵ má pre tepelné neutróny 5x väčší účinný prierez pre pravdepodobnosť štiepenia, ako pre pravdepodobnosť pružného ropzptylu.<ref name="je"/> == Externé odkazy == * {{filit|fvr/reakcia_jadrova.html}} == Referencie == <references /> {{Fyzikálny výhonok}} [[Kategória:Atómová fyzika]] odz9jsngxgmsfk5se9lgwuoptmnznyf 8199261 8199172 2026-04-16T16:18:41Z Martin Jediny 92865 Druhy 8199261 wikitext text/x-wiki '''Jadrová reakcia''' je [[vzájomné pôsobenie]] [[jadro atómu|jadier atómov]], alebo jadier atómov a [[elementárna častica|elementárnych častíc]] za vzniku nových jadier a častíc. == Druhy jadrových reakcií == === Jadrová fúzia === {{Main|Jadrová fúzia}} Fúzia je spájanie dvoch alebo viac atómových jadier za vzniku jedného alebo viacerých rôznych atómových jadier a iných častíc. Príkladom prirodzenej fúzie je [[protón-protónový cyklus]] cyklus prebiehajúci v [[Jadro Slnka|jadre Slnka]]. '''p⁺&nbsp; + &nbsp; p⁺&nbsp; →&nbsp; {{su|b=1|p=2|a=r}}D &nbsp;+ e⁺ + ν_e + 0.42 MeV''' === Štiepenie jadra atómu === {{Main|Štiepenie jadra atómu}} [[File:Nuclear fission reaction.svg|thumb|Štiepenie uránu 235.]] Napríklad pri štiepení jadra [[Urán-235|²³⁵U]] pomalým neutrónom najprv jadro prijme neutrón a zmení sa na excitovaný atóm ²³⁶U, ktorý sa s pravdepodobnosťou 85% vo veľmi krátkom čase rozpadne na dve nerovnké časti a dva až tri, v priemere 2,6 neutrónu.<ref name="je"/> === Rádioaktívny rozpad === {{Main|Rádioaktívny rozpad}} Rádioaktívny rozpad ja premena rádioaktívneho atómu, pričom dôjde k jeho rozpadu, alebo aspoň k vyžiareniu fotónu, alebo častice. == Interakcia bez jadrovej reakcie == Interakciou bez jadrovej reakcie je napríklad rozptyl častíc, alebo pružný odraz, kde nedochádza ku zmene jadier a častíc, avšak môže dôjsť k prerozdeleniu energií. Napríklad náraz neutrónu na [[Moderátor (reaktor)|moderátor]] v jadrovom reaktore. == Účinný prierez == {{Main|Účinný prierez}} Aby prišlo k interakcii častíc, musia sa k sebe častice dostatočne priblížiť. Čím väčší je [[účinný prierez]]<ref name="je">{{Citácia knihy|priezvisko=Bečvář|meno=Josef|titul=Jaderné elektrárny|vydanie=1.|vydavateľ=SNTL, ALFA|miesto=Bratislava|rok=1978|strany=636}}(účinný prierez s.69, pravdepodobnosť interakcie Tab. 2.3, štiepenie ²³⁵U str.52 ) </ref>, tým pravdepodobnejšie k interakcii dôjde. Pri ostreľovaní terča časticami sa používa na vyjadrenie účinného prierezu jednotka plochy na jednu časticu (mimo [[SI|systém IS]]) — [[Barn]] (symbol '''''b'''''). '''''1&nbsp;b = 10^-28&nbsp;m²''''' === Energia interakcie === Každý [[Izotop|izotop]] može mať rôzny účinný prierez pre rôzne energie narážajúcich častíc. Napríklad pre štiepenie atómu U²³⁵ má [[Urán (chemický prvok)|urán]] pre tepelné [[neutrón]]y 366x väčší účinný prierez ako pre rýchle neutróny.<ref name="je"/> === Efekt interakcie === Aj zrážka rovnakého izotopu s časticou ravnakej energie môže končiť s rôznymi výsledkami, s pravidla so štatistickou pravdepodobnosťou. Napríklad U²³⁵ má pre tepelné neutróny 5x väčší účinný prierez pre pravdepodobnosť štiepenia, ako pre pravdepodobnosť pružného ropzptylu.<ref name="je"/> == Externé odkazy == * {{filit|fvr/reakcia_jadrova.html}} == Referencie == <references /> {{Fyzikálny výhonok}} [[Kategória:Atómová fyzika]] 1dply0a115196f112gwo1owruzzu6r7 0 105538 8199193 7844316 2026-04-16T13:54:18Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8199193 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť| Meno = Akira Kurosawa | Portrét = Akirakurosawa-onthesetof7samurai-1953-page88.jpg| Popis = japonský filmový režisér | Dátum narodenia = [[23. marec]] [[1910]] | Miesto narodenia = Omori, [[Tokio]], [[Japonsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1998|9|6|1910|3|23}} | Miesto úmrtia = Setagaja, [[Tokio]], [[Japonsko]] | }} '''Akira Kurosawa''' ({{jpn|黒澤 明}}, * [[23. marec]] [[1910]], Omori, [[Tokio]], [[Japonsko]] – † [[6. september]] [[1998]], Setagaja, [[Tokio]]) bol známy japonský filmový režisér a scénarista. Kurosawa v jeho mene písaná znakmi 黒澤 by sa dala preložiť ako čierna bažina. V roku [[1954]] stvoril legendárny [[film]] ''[[Sedem samurajov]]'', ktorý je považovaný za jeho najväčšie a najslávnejšie dielo. Podľa tohto filmu bola neskôr natočená americká verzia príbehu, ''[[Sedem statočných]]''. Medzi jeho ďalšie významné filmy patria napríklad sugestívne ''[[Sny Akiru Kurosawu]]'' a ''[[Rašomon]]'', ktorý je zložený zo štyroch rozprávaní rovnakého príbehu rôznymi ľuďmi. Jeho obľúbeným hercom bol [[Toširo Mifune]], ktorého často obsadzoval do hlavných hereckých úloh. == Filmografia == === Réžijná === * 1943 - ''Veľká legenda Judo'' * 1946 - ''Neľutujme svojej mladosti'' * 1948 - ''Opitý anjel'' * 1949 - ''Túlavý pes'' * 1950 - ''Rašomon'' * 1950 - ''Škandál'' * 1951 - ''Idiot'' * 1952 - ''[[Žiť]] (Ikiru)'' * 1954 - ''[[Sedem samurajov]]'' * 1955 - ''Žijem v strachu'' * 1957 - ''[[Krvavý trón]]'' * 1957 - ''Na dne'' * 1958 - ''Traja zločinci v skrytej pevnosti'' * 1960 - ''Zlý chlap spí dobre'' * 1961 - ''Telesná stráž'' * 1962 - ''Odvážni muži'' * 1963 - ''Nebo a peklo'' * 1965 - ''Červenofúz'' * 1970 - ''Dodesukaden'' * 1975 - ''Dersu Uzala'' * 1980 - ''Kagemuša'' * 1985 - ''Ran'' * 1990 - ''Sny Akiru Kurosawu'' * 1991 - ''Augustová rapsódia'' * 1993 - ''Madadayo'' === Herecká === * 1972 - ''75 Years of Cinema Museum'' * 1985 - ''A.K. == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Richard | meno = Blech | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Svet filmových režisérov]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1968 | isbn = | doi = | edícia = | kapitola = Akira Kurosawa Kompromitovanie hrdinstva? | strany = 264 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0000041|meno=Akira Kurosawa}} * [http://www.odaha.com/odaha.php?f=akira-kurosawa-filmografie Akira Kurosawa] - filmografia, kritika diela * [http://akirakurosawa.info/ Akira Kurosawa News and Information] {{Cena BAFTA za najlepšiu réžiu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kurosawa, Akira}} [[Kategória:Držitelia Oscara za celoživotné dielo]] [[Kategória:Držitelia Césara]] [[Kategória:Držitelia ceny BAFTA za najlepšiu réžiu]] [[Kategória:Japonskí filmoví režiséri]] [[Kategória:Japonskí producenti]] [[Kategória:Osobnosti z Tokia]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky]] bpw4luxanogtgf4rljcn5gj2ym4xikm 0 108245 8199201 7916562 2026-04-16T14:08:48Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8199201 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} '''Hollywood''' je časť mesta [[Los Angeles]] v americkom štáte [[Kalifornia]]. Nachádza sa západo-severozápadne od stredu mesta. Nachádzajú sa tu svetoznáme filmové štúdia, vďaka čomu je názov Hollywood považovaný za [[synonymum]] amerického [[Filmový priemysel|filmového priemyslu]]. == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Richard | meno = Blech | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Panoráma svetovej kinematografie]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1965 | isbn = | doi = | edícia = | kapitola = Od Hollywoodu po New York | strany = 312 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }} == Pozri aj == * [[Bollywood]] * [[Nollywood]] * [[Hollywoodsky chodník slávy]] == Iné projekty == {{Portál|Film|Filmový}} {{projekt|commons=Category:Hollywood}} {{Výhonok USA}} [[Kategória:Los Angeles]] 4uhswlok8rx28yqccfz3rec3um0w2yn 0 161928 8199291 7960279 2026-04-16T18:50:15Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Busty]] pomocou použitia HotCat 8199291 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Gaius_Julius_Caesar_(100-44_BC).JPG|náhľad|Busta Gaia Julia Caesara]] [[Súbor:Franz Xaver Messerschmidt Charakterkopf 2.jpg|náhľad|Charakterová hlava ("Heraklit" autor [[Franz Xaver Messerschmidt|F.X.Messerschmidt]])]] '''Busta''' ''([[latinčina|lat]]. bustum, [[taliančina|tal]]. busto)'' je [[sochárstvo|sochárske]] znázornenie hornej časti človeka (hlava, ramená a hruď), či už vo voľnej priestorovej [[plastika|plastike]], alebo v [[reliéf]]nom, plošnejšom podaní. Dáva vyniknúť individualite stvárneného jedinca. Býva vytvorená spravidla z mramoru, bronzu, alebo z iného trvanlivého materiálu, prípadne aj z dreva. == Dejiny == Pôvodne termín pre poprsie, podobizeň zomrelého na náhrobkoch. Typ sochárskeho polofigurálneho portrétu. Isté náznaky k buste nachádzame už v egyptskom a gréckom sochárstve. Najvýznamnejšie podnety však poskytovalo [[etruské umenie]] portrétnych hláv a polofigúr na náhrobkoch a neskoršie plastiky rímskeho obdobia vychádzajúce z rímskeho kultu predkov. Figurálne relikviáre a konzolové figúry stredoveku (v neskororománskom a gotickom období) boli ďalšou etapou vo vývoji tohoto typu, pričom osobitné miesto patrí v tejto súvislosti triforiovým (trojdielne arkádové okno) parléřovským bustám v [[Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtecha|katedrále sv. Víta]] na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]] (1375-85). [[Antické umenie]] busty našlo znovu uplatnenie v talianskej [[renesancia|renesancii]] ([[Donatello]], [[Michelangelo Buonarroti|Michelangelo]], [[Benvenuto Cellini|Cellini]] a iní). Nové dramatickejšie podoby nadobudlo portrétne umenie a poňatie busty v baroku (Bernini, Algardi, Coyzevox, Houdon, Schlütter, Permoser a iní.). Pozoruhodný je cyklus charakterových hláv bratislavského sochára [[Franz Xaver Messerschmidt|F. X. Messerschmidta]] (po roku [[1777]]). Veľký rozvoj umenia portrétu a busty nastáva v 19. a 20. storočí. == Zaujímavosti == Najväčšiou bustou na svete je pamätník [[Karl Marx|Karla Marxa]] v nemeckom meste [[Kamenica (mesto v Nemecku)|Chemnitz]] s výškou 7,1m. == Busty na Slovensku == <gallery> Súbor:Sučany, busta Milana Hodžu na podstavci, námestie SNP.jpg|Busta Milana Hodžu na Námestí SNP v Sučanoch Súbor:Busta Aničky Jurkovičovej v Aleji národných dejateľov pri Matici slovenskej.jpg|Busta Aničky Jurkovičovej v Aleji národných dejateľov pri Matici slovenskej v Martine Súbor:Emil Belluš - busta.jpg|Busta Emila Belluša v Piešťanoch Súbor:Brezová pod Bradlom - busta Jána Papánka.jpg|Busta Jána Papánka v Brezovej pod Bradlom Súbor:Liptovský Hrádok - busta Milana Rastislava Štefánika - 2019.jpg|Busta generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Hrádku Busta Samuela Zocha, Župné námestie, Bratislava.jpg|Busta Samuela Zocha na Župnom námestí v Bratislave Súbor:Busta Jiřího Krohu v Novej Dubnici.jpg|Busta Jiřího Krohu na Mierovom námestí v Novej Dubnici Súbor:Trenčín - Karol Brančík.jpg|Busta Karola Brančíka v Trenčíne Súbor:Karol Duchoň Galanta 2016.jpg|Busta Karla Duchoňa v Galante </gallery> == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Sochárstvo]] [[Kategória:Sochy]] [[Kategória:Busty| ]] 7998kk2zg82ujbw41ucy4agzmcsedd9 0 166671 8199258 8177687 2026-04-16T16:03:46Z Polandball 143 289450 nové informácie 8199258 wikitext text/x-wiki {{Infobox národný hokejový tím | Meno = | Logo = Coat_of_Arms_of_Slovenia.svg | Logo veľkosť = 125px | komentár = [[Štátny znak Slovinska]] | Prezývky = ''Risi (Rysy)'' | Asociácia = [[Slovinský zväz ľadového hokeja]] | Generálny manažér = {{SVN}} [[Diko Stevic]] | Tréner = {{SVN}} [[Matjaž Kopitar]] | Asistenti trénera = {{SVN}} [[Nik Zupančič]]<br />{{SVN}} [[Dejan Kontrec]] | Kapitán = [[Tomaž Razingar]] | Najviac zápasov = [[Robert Ciglenečki]] (159) | Najlepší strelec = [[Tomaž Vnuk]] (171) | Najproduktívnejší hráč = | Domáci štadión = | IIHF kód = SLO | IIHF miesto = 19. | IIHF max = 13. | IIHF max dátum = 2002 | IIHF min = 19. | IIHF min dátum = 2010 | Tímové farby = {{box farby|#3a4d92}} {{box farby|#9acc5d}} {{box farby|#ffffff}} | Dresy = [[Súbor:Slovenia national ice hockey team jerseys 2023 IHWC.png|180px]] | Prvý zápas = {{AUT|lh|1}} 1:0 {{SVN|lh|2}} <br><small> ([[Klagenfurt am Wörthersee]], [[Rakúsko]] – 20. marca 1992)</small> | Najvyššia výhra = {{SVN|lh|1}} 29:0 {{RSA|lh|2}} <br><small> ([[Ľubľana]], [[Slovinsko]] – 15. marca 1993)</small> | Najvyššia prehra = {{FIN|lh|1}} 12:0 {{SVN|lh|2}} <br><small> ([[Tampere]], [[Fínsko]] – 20. apríl 2003)</small> | Účasti na MS = 18 | MS prvá účasť = 1993 | MS najlepšie = ''13. miesto'' ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|2002]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|2004]]) | MS medaily = | Iný názov = | Iný účasti = | Iný prvá účasť = | Iný najlepšie = | Iný2 názov = | Iný2 účasti = | Iný2 prvá účasť = | Iný2 najlepšie = | Iný3 názov = | Iný3 účasti = | Iný3 prvá účasť = | Iný3 najlepšie = | Iný4 názov = | Iný4 účasti = | Iný4 prvá účasť = | Iný4 najlepšie = | ZOH účasti = | ZOH prvá účasť = | ZOH najlepšie = | ZOH medaily = | Štatistika = }} '''Slovinské národné hokejové mužstvo''' patrí medzi reprezentačné [[ľadový hokej|hokejové]] mužstvá [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|majstrovstiev sveta]]. Do A-kategórie sa vrátili v roku 2007, po tom čo v apríli 2007 vyhrali skupinu B I. divízie. Súčasným hlavným trénerom je [[Matjaž Kopitar]]. == Slávni hráči == * [[Anže Kopitar]] * [[Robert Kristan]] * [[Jan Urbas]] * [[Jan Mursak]] * [[Rok Tičar]] * [[Robert Sabolic]] * [[Ziga Jeglič]] * [[Ziga Pance]] == Reprezentační tréneri == * {{SVN}} Edo Terglav (2023 - súčasnosť) * {{SVN}} Ivo Jan (2018 - 2019) * {{FIN}} Kari Savolainen (2017 - 2018) * {{SVN}} Nik Zupančič (2015 - 2017) * {{SVN}} Matjaž Kopitar (2011 - 2015), (2019 - 2023) * {{USA}} John Harrington (2009 - 2010) * {{SWE}} Mats Waltin (2008) * {{USA}} Ted Sator (2007) * {{CZE}} František Výborný (2006) * {{FIN}} Kari Savolainen (2004 - 2005) * {{SVN}} Matjaž Sekelj (2001 - 2003) * {{SVN}} Rudi Hiti (2000) * {{SVN}} Pavle Kavčič (1997 - 1999) * {{RUS}} [[Vladimir Krikunov]] (1995 - 1996) * {{SVN}} Rudi Hiti (1992 - 1994) == Historické výsledky == '''Zimné olympijské hry''': * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|2002]] - nekvalifikovali sa * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006|2006]] - nekvalifikovali sa * [[Zimné olympijské hry 2010|2010]] - nekvalifikovali sa * [[Zimné olympijské hry 2014|2014]] - 7. miesto * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|2018]] - 9. miesto * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|2022]] - nekvalifikovali sa * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|2026]] - nekvalifikovali sa '''Majstrovstvá sveta''': * [[1930]] - [[1992]] - nezúčastnili sa * [[1993]] - 20. miesto (4. miesto v C kategórii) * [[1994]] - 25. miesto (5. miesto v C kategórii) * [[1995]] - 27. miesto (7. miesto v C kategórii) * [[1996]] - 23. miesto (3. miesto v C kategórii) * [[1997]] - 22. miesto (2. miesto v C kategórii) * [[1998]] - 18. miesto (2. miesto v B kategórii) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|1999]] - 21. miesto (5. miesto v B kategórii) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|2000]] - 23. miesto (7. miesto v B kategórii) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|2001]] - 17. miesto (víťaz „B“ skupiny I. divízie) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|2002]] - 13. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|2003]] - 15. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|2004]] - 17. miesto (víťaz „B“ skupiny I. divízie) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|2005]] - 13. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|2006]] - 16. mieste * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|2007]] - 17. miestp (víťaz „B“ skupiny I. divízie) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|2008]] - 15. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|2009]] - 19. miesto (2. v „A“ skupine I. divízie) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|2010]] - 18. miesto (víťaz „B“ skupiny I. divízie) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|2011]] - 16. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012 – I. divízia|2012]] - 17. mieste (víťaz „B“ skupiny I. divízie) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|2013]] - 16. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014 – I. divízia|2014]] - 17. mieste (víťaz „A“ skupiny I. divízie) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|2015]] - 16. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016 – I. divízia|2016]] - 17. miesto (víťaz „A“ skupiny I. divízie) *[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|2017]] - 15. miesto *[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|2018]] - 21. miesto (5. v divízii I.A) *[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|2019]] - 20. miesto (4. v divízii I.A) *2020 - COVID-19 *2021 - COVID-19 *[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|2022]] - 17. miesto (víťaz I.A divízie) *[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|2023]] - 16. miesto (zostup do I.A) *[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|2024]] - 18. miesto (2. miesto v I.A divízii) *[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|2025]] - 13. miesto {{Hokejové reprezentácie}} *[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018 - I.divízia|2018]] - 21. miesto (5. miesto v „A“ skupiny I.divízie) [[Kategória:Národné hokejové mužstvá]] [[Kategória:Ľadový hokej v Slovinsku]] [[Kategória:Slovinské národné družstvá|Ľadový hokej]] tch5984h9wws1gntwlbqxlhjcfz7l8r 8199259 8199258 2026-04-16T16:10:43Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Polandball 143|Polandball 143]] ([[User_talk:Polandball 143|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ASSEMBLESK 8177687 wikitext text/x-wiki {{Infobox národný hokejový tím | Meno = | Logo = Coat_of_Arms_of_Slovenia.svg | Logo veľkosť = 125px | komentár = [[Štátny znak Slovinska]] | Prezývky = | Asociácia = [[Slovinský zväz ľadového hokeja]] | Generálny manažér = {{SVN}} [[Diko Stevic]] | Tréner = {{SVN}} [[Matjaž Kopitar]] | Asistenti trénera = {{SVN}} [[Nik Zupančič]]<br />{{SVN}} [[Dejan Kontrec]] | Kapitán = [[Tomaž Razingar]] | Najviac zápasov = [[Robert Ciglenečki]] (159) | Najlepší strelec = [[Tomaž Vnuk]] (171) | Najproduktívnejší hráč = | Domáci štadión = | IIHF kód = SLO | IIHF miesto = 19. | IIHF max = 13. | IIHF max dátum = 2002 | IIHF min = 19. | IIHF min dátum = 2010 | Tímové farby = {{box farby|#3a4d92}} {{box farby|#9acc5d}} {{box farby|#ffffff}} | Dresy = [[Súbor:Slovenia national ice hockey team jerseys 2023 IHWC.png|180px]] | Prvý zápas = {{AUT|lh|1}} 1:0 {{SVN|lh|2}} <br><small> ([[Klagenfurt am Wörthersee]], [[Rakúsko]] – 20. marca 1992)</small> | Najvyššia výhra = {{SVN|lh|1}} 29:0 {{RSA|lh|2}} <br><small> ([[Ľubľana]], [[Slovinsko]] – 15. marca 1993)</small> | Najvyššia prehra = {{FIN|lh|1}} 12:0 {{SVN|lh|2}} <br><small> ([[Tampere]], [[Fínsko]] – 20. apríl 2003)</small> | Účasti na MS = 18 | MS prvá účasť = 1993 | MS najlepšie = ''13. miesto'' ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|2002]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|2004]]) | MS medaily = | Iný názov = | Iný účasti = | Iný prvá účasť = | Iný najlepšie = | Iný2 názov = | Iný2 účasti = | Iný2 prvá účasť = | Iný2 najlepšie = | Iný3 názov = | Iný3 účasti = | Iný3 prvá účasť = | Iný3 najlepšie = | Iný4 názov = | Iný4 účasti = | Iný4 prvá účasť = | Iný4 najlepšie = | ZOH účasti = | ZOH prvá účasť = | ZOH najlepšie = | ZOH medaily = | Štatistika = }} '''Slovinské národné hokejové mužstvo''' patrí medzi reprezentačné [[ľadový hokej|hokejové]] mužstvá [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|majstrovstiev sveta]]. Do A-kategórie sa vrátili v roku 2007, po tom čo v apríli 2007 vyhrali skupinu B I. divízie. Súčasným hlavným trénerom je [[Matjaž Kopitar]]. == Slávni hráči == * [[Anže Kopitar]] * [[Robert Kristan]] * [[Jan Urbas]] * [[Jan Mursak]] * [[Rok Tičar]] * [[Robert Sabolic]] * [[Ziga Jeglič]] * [[Ziga Pance]] == Reprezentační tréneri == * {{SVN}} Edo Terglav (2023 - súčasnosť) * {{SVN}} Ivo Jan (2018 - 2019) * {{FIN}} Kari Savolainen (2017 - 2018) * {{SVN}} Nik Zupančič (2015 - 2017) * {{SVN}} Matjaž Kopitar (2011 - 2015), (2019 - 2023) * {{USA}} John Harrington (2009 - 2010) * {{SWE}} Mats Waltin (2008) * {{USA}} Ted Sator (2007) * {{CZE}} František Výborný (2006) * {{FIN}} Kari Savolainen (2004 - 2005) * {{SVN}} Matjaž Sekelj (2001 - 2003) * {{SVN}} Rudi Hiti (2000) * {{SVN}} Pavle Kavčič (1997 - 1999) * {{RUS}} [[Vladimir Krikunov]] (1995 - 1996) * {{SVN}} Rudi Hiti (1992 - 1994) == Historické výsledky == '''Zimné olympijské hry''': * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|2002]] - nekvalifikovali sa * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006|2006]] - nekvalifikovali sa * [[Zimné olympijské hry 2010|2010]] - nekvalifikovali sa * [[Zimné olympijské hry 2014|2014]] - 7. miesto * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|2018]] - 9. miesto * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|2022]] - nekvalifikovali sa * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|2026]] - nekvalifikovali sa '''Majstrovstvá sveta''': * [[1930]] - [[1992]] - nezúčastnili sa * [[1993]] - 20. miesto (4. miesto v C kategórii) * [[1994]] - 25. miesto (5. miesto v C kategórii) * [[1995]] - 27. miesto (7. miesto v C kategórii) * [[1996]] - 23. miesto (3. miesto v C kategórii) * [[1997]] - 22. miesto (2. miesto v C kategórii) * [[1998]] - 18. miesto (2. miesto v B kategórii) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|1999]] - 21. miesto (5. miesto v B kategórii) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|2000]] - 23. miesto (7. miesto v B kategórii) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|2001]] - 17. miesto (víťaz „B“ skupiny I. divízie) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|2002]] - 13. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|2003]] - 15. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|2004]] - 17. miesto (víťaz „B“ skupiny I. divízie) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|2005]] - 13. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|2006]] - 16. mieste * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|2007]] - 17. miestp (víťaz „B“ skupiny I. divízie) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|2008]] - 15. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|2009]] - 19. miesto (2. v „A“ skupine I. divízie) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|2010]] - 18. miesto (víťaz „B“ skupiny I. divízie) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|2011]] - 16. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012 – I. divízia|2012]] - 17. mieste (víťaz „B“ skupiny I. divízie) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|2013]] - 16. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014 – I. divízia|2014]] - 17. mieste (víťaz „A“ skupiny I. divízie) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|2015]] - 16. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016 – I. divízia|2016]] - 17. miesto (víťaz „A“ skupiny I. divízie) *[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|2017]] - 15. miesto *[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|2018]] - 21. miesto (5. v divízii I.A) *[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|2019]] - 20. miesto (4. v divízii I.A) *2020 - COVID-19 *2021 - COVID-19 *[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|2022]] - 17. miesto (víťaz I.A divízie) *[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|2023]] - 16. miesto (zostup do I.A) *[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|2024]] - 18. miesto (2. miesto v I.A divízii) *[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|2025]] - 13. miesto {{Hokejové reprezentácie}} *[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018 - I.divízia|2018]] - 21. miesto (5. miesto v „A“ skupiny I.divízie) [[Kategória:Národné hokejové mužstvá]] [[Kategória:Ľadový hokej v Slovinsku]] [[Kategória:Slovinské národné družstvá|Ľadový hokej]] 6txajwb7yioamziebzgh2qxqo0t2d9d 0 167239 8199190 7864196 2026-04-16T13:50:01Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8199190 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Federico Fellini |Portrét = Federico Fellini NYWTS 2.jpg |Popis = taliansky režisér a scenárista |Dátum narodenia = [[20. január]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Rimini]], [[Taliansko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1993|10|31|1920|1|20}} |Miesto úmrtia = [[Rím]] [[Taliansko]] |}} '''Federico Fellini''' (* [[20. január]] [[1920]], [[Rimini]], [[Taliansko]] – † [[31. október]] [[1993]], [[Rím]]) bol taliansky filmový [[režisér]] a [[scenárista]]. Získal štyroch Oscarov v kategórii „Najlepší zahraničný film“. V roku 1993 dostal Oscara „ako uznanie jeho filmových schopností, ktoré ohurovali a zabávali divákov po celom svete“. Je považovaný za jedného z najväčších umelcov v dejinách [[film]]u. == Detstvo a mladosť == Felliniho otec bol obchodným cestujúcim a matka ženou v domácnosti. Vo svojich 12 rokoch Federico utiekol od rodičov a pridal sa do potulného [[cirkus]]u, avšak po mesiaci ho [[polícia]] priviedla naspäť. Chýbali mu dobrodružstvá i veľký svet, a preto sa mladý Fellini nezaujímal príliš o školu. Po jej ukončení (v roku [[1938]]) opustil Rimini a vydal sa do [[Florencia|Florencie]]. Zamestnával sa tam písaním poviedok a kreslením [[karikatúra|karikatúr]] do satirického časopisu. Následne sa presunul do [[Rím]]a, kde poznal Alda Fabriziho – komika, pre ktorého napísal neskoršie sériu humoristických monológov a rádiových skečov. Vystupovala v nich mladučká herečka [[Giulietta Masinová]]; onedlho sa spoznali a v roku [[1942]] sa vzali. Tento filmár sa preslávil originálnou a nezameniteľnou víziou, ktorú charakterizujú bizarné, farebné postavy aj udalosti. Vďaka priateľstvu s talianskym hercom Aldom Fabrizim sa Fellini dostal k divadlu a v [[40. roky 20. storočia|40. rokoch]] pracoval ako scenárista pre rozhlas aj film. Za jeho prvý veľký film sa obvykle označuje ''Cesta'' (''La Strada'', 1954), ktorá získala [[Academy Awards|Oscara]] ako najlepší zahraničný film. Vrcholné obdobie jeho tvorby odštartoval ''Sladký život'' (''La dolce vita'', 1960). V 70. rokoch začali kritici Felliniho obviňovať, že imituje sám seba. Niektoré jeho filmy z tých čias skutočne pripomínajú vyblednuté obrazy snímok z ranej tvorby. Farbistý a nostalgický spomienkový film ''[[Amarcord]]'' (1974) zaznamenal obrovský úspech a zabezpečil Fellinimu štvrtého Oscara. == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Richard | meno = Blech | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Svet filmových režisérov]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1968 | isbn = | doi = | edícia = | kapitola = Federico Fellini Permanentný provokatér | strany = 264 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }} == Iné projekty == {{projekt|q=Federico Fellini|commons=Category:Federico Fellini}} {{Režisérsky výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Fellini Federico}} [[Kategória:Talianski filmoví režiséri]] [[Kategória:Talianski filmoví scenáristi]] [[Kategória:Držitelia Oscara za celoživotné dielo]] [[Kategória:Držitelia ceny Donatellov David]] [[Kategória:Osobnosti z Rimini]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky]] [[Kategória:Členovia Académie des beaux-arts]] pd8cmw9fr5rm5mpj60gplujqqlykwzr 0 169911 8199412 7966982 2026-04-16T21:18:17Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú 8199412 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Popovice | typ = obec | znak = Popovice znak.png | vlajka = Popovice vlajka.png | obrázok = Popovice - kostel.JPG | popis = | ob.roz.pôs = Benešov | pov.ob = Benešov | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 435 | zemepisná šírka = 49,6969444 | zemepisná dĺžka = 14,7427778 | rozloha = 11,72 | prvá zmienka = | starosta = František Páv | PSČ = 257 01 až 257 03 | početč = 6 | početzsj = 4 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0201 532649 | adresa = Popovice 78<br />257 01 Postupice | email = popovice@chopos.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.chopos.cz | commons = Popovice (Benešov District) }} '''Popovice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Benešov|Benešov]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 286 obyvateľov, z toho 143 mužov a 143 žien, pričom priemerný vek v obci bol 43,1 roka (muži 44,1 roka, ženy 42,1 roka). == Dejiny == [[Prvá písomná zmienka]] o obci pochádza z roku [[1295]]. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Popovice (Benešov District)}} == Externé odkazy == * [http://www.chopos.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Benešov}} [[Kategória:Obce okresu Benešov]] 0eyig9rspg5i41xx05vyeps7oaez9h2 0 170134 8199451 7771758 2026-04-17T05:25:12Z Akul59 168826 Ext, odkazy, autoritné údaje, starosta, wikilinka 8199451 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Přelíc | typ = obec | znak = Přelíc CoA CZ.svg | vlajka = Flag of Přelíc CZ.svg | obrázok = Prelic.jpg | popis = Přelíc od juhovýchodu | ob.roz.pôs = Slaný | pov.ob = Slaný | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 289 | zemepisná šírka = 50,207222 | zemepisná dĺžka = 14,039722 | rozloha = 3,79 | prvá zmienka = 1352 | starosta = Miroslava Grígerová | PSČ = 273 05 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0203 532771 | adresa = Přelíc 119<br />27305 Smečno | email = ouprelic@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.ouprelic.cz | commons = Přelíc }} '''Přelíc''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Kladno|okrese Kladno]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 369 obyvateľov, z toho 182 mužov a 187 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,5 roka (muži 40,5 roka, ženy 40,5 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Přelíc}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{český výhonok}} {{Obce okresu Kladno}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Obce okresu Kladno]] c0caes808e3b6a0nmk5u5t75u5w6vek 0 175202 8199413 6465627 2026-04-16T21:18:58Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8199413 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Karlovice | typ = obec | znak = Karlovice (Semily) CoA CZ.jpg | vlajka = Karlovice CZ flag.gif | obrázok = Karlovice (okres Semily), pohled do vsi od Sedmihorek.JPG | popis = <!-- Pohled od Sedmihorek --> | ob.roz.pôs = Turnov | pov.ob = Turnov | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 284 | zemepisná šírka = 50,562222 | zemepisná dĺžka = 15,213889 | rozloha = 10,20 | prvá zmienka = | starosta = Vlasta Špačková | PSČ = 511 01 | početč = 5 | početzsj = 5 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0514 577219 | adresa = Obecní úřad Karlovice<br />Karlovice čp. 12<br />511 01 Turnov | email = karlovice@craj.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.karlovice-sedmihorky.cz | commons = Karlovice (Semily District) }} '''Karlovice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Semily|Semily]] v [[Liberecký kraj|Libereckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 743 obyvateľov, z toho 382 mužov a 361 žien, pričom priemerný vek v obci bol 42,4 roka (muži 40,7 roka, ženy 44,3 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Karlovice (Semily District)}} == Externé odkazy == * [http://www.karlovice-sedmihorky.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Semily}} [[Kategória:Karlovice (okres Semily)| ]] [[Kategória:Obce okresu Semily]] ilo7dpnlqjphkoff7xuprvdasx7wty8 0 175779 8199343 5335542 2026-04-16T20:38:12Z Pe3kZA 39673 dopl. 8199343 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Kvasiny | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Kvasiny from air K1-1.jpg | popis = Letecký pohľad | ob.roz.pôs = Rychnov nad Kněžnou | pov.ob = Rychnov nad Kněžnou | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 343 | zemepisná šírka = 50,212500 | zemepisná dĺžka = 16,262222 | rozloha = 6,65 | prvá zmienka = 1544 | starosta = Ing. Ivan Ešpandr | PSČ = 517 02 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0524 576425 | adresa = Kvasiny 81<br />51702 Kvasiny | email = podatelna@obec-kvasiny.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obec-kvasiny.cz | commons = Kvasiny }} '''Kvasiny''' sú [[obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Rychnov nad Kněžnou|Rychnov nad Kněžnou]] v [[Královohradecký kraj|Královohradeckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 1 469 obyvateľov, z toho 805 mužov a 664 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,2 roka (muži 38,7 roka, ženy 41,9 roka). == Dejiny == Na území obce začal v priestoroch vtedajšej píly v roku [[1934]] konštruktér [[František Janeček]] vyrábať karosérie pre automobil [[Jawa 700]]. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] sa prevádzka stala súčasťou vtedajších [[AZNP|Automobilových závodov, n.p.]] (výrobca automobilov Škoda), ktoré tu začali vyrábať rôzne modely.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Milde.cz | odkaz na autora = | titul = Škoda v Kvasinách slaví 80 let - Historie - Autokaleidoskop | url = https://www.autokaleidoskop.cz/Historie/Skoda-v-Kvasinach-slavi-80-let/ | vydavateľ = autokaleidoskop.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-14 | jazyk = }}</ref> Významne rozširovať a modernizovať sa podnik začal v roku 2001 so zahájením výroby [[Škoda Superb|Škody Superb]]. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kvasiny}} == Externé odkazy == * [http://www.obec-kvasiny.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Rychnov nad Kněžnou}} [[Kategória:Obce okresu Rychnov nad Kněžnou]] nng70wotjriwp5h9khll57vimcdihh4 0 177473 8199372 8077549 2026-04-16T21:01:12Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8199372 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Police | typ = obec | znak = Znak obce Police u Třebíče.jpg | vlajka = Police TR flag.svg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Moravské Budějovice | pov.ob = Jemnice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 445 | zemepisná šírka = 48,965000 | zemepisná dĺžka = 15,628611 | rozloha = 5,94 | prvá zmienka = 1343 | starosta = Karel Janoušek | PSČ = 675 34 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0634 591394 | adresa = Police 1<br />67534 Police u Jemnice | email = police.ou@quick.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obec-police.cz | commons = Police (Třebíč District) }} '''Police''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Třebíč|Třebíč]] v kraji [[Kraj Vysočina|Vysočina]]. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 357 obyvateľov, z toho 183 mužov a 174 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,8 roka (muži 40,8 roka, ženy 42,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Police (Třebíč District)}} == Externé odkazy == * [http://www.obec-police.cz Oficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130505101225/http://obec-police.cz/ |date=2013-05-05 }} {{český výhonok}} {{Obce okresu Třebíč}} [[Kategória:Obce okresu Třebíč]] 41s1mhb5w6ehlt81zyodf84na2t8047 0 177518 8199369 8021317 2026-04-16T21:00:33Z Lalina 22926 + 8199369 wikitext text/x-wiki '''Police''' môže byť: * české mesto, pozri [[Police (okres Třebíč)]] * česká obec, pozri [[Police (okres Vsetín)]] * poľské mesto, pozri [[Police (Poľsko)]] * hudobná skupina, pozri [[The Police]] {{Rozlišovacia stránka}} e7sn7lowtulugutbpv0vd0aru3shlv6 8199374 8199369 2026-04-16T21:02:28Z Lalina 22926 mesto ani náhodou 8199374 wikitext text/x-wiki '''Police''' môže byť: * česká obec ** [[Police (okres Třebíč)]] ** [[Police (okres Vsetín)]] * poľské mesto [[Police (Poľsko)]] * hudobná skupina [[The Police]] {{Rozlišovacia stránka}} 6iifzvd1n1urw9wzvhpwvbqcwdz56dh 0 178569 8199401 8100682 2026-04-16T21:13:29Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8199401 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Pohořelice | typ = mesto | znak = Pohořelice (okres Brno-venkov) znak.jpg | vlajka = Pohořelice (okres Brno-venkov) vlajka.jpg | obrázok = Pohorelice namesti Svobody.jpg | popis = Námestie | ob.roz.pôs = Pohořelice | pov.ob = Pohořelice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 181 | zemepisná šírka = 48,981111 | zemepisná dĺžka = 16,524167 | najvyšší bod = | najvyšší bod výška = | najvyšší bod šírka = | najvyšší bod dĺžka = | najnižší bod = | najnižší bod výška = | najnižší bod šírka = | najnižší bod dĺžka = | rozloha = 43,04 | prvá zmienka = | starosta = Miroslav Novák | PSČ = 691 23 | početč = 3 | početzsj = 4 | početk = 3 | NUTS5 = CZ0643 584801 | adresa = Městský úřad Pohořelice<br />Brněnská 2<br />691 23 Pohořelice | email = podatelna@pohorelice.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.pohorelice.cz | commons = Pohořelice (Brno-Country District) }} '''Pohořelice''' sú [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Brno-venkov|Brno-venkov]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 4 640 obyvateľov, z toho 2 300 mužov a 2 340 žien, pričom priemerný vek v meste bol 41,2 roka (muži 39,7 roka, ženy 42,6 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam miest v Česku]] * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Pohořelice (Brno-Country District)}} == Externé odkazy == * [http://www.pohorelice.cz Oficiálna stránka mesta] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Brno-venkov}} [[Kategória:Pohořelice (okres Brno-venkov)| ]] [[Kategória:Mestá v Česku]] [[Kategória:Obce okresu Brno-venkov]] kde5oczw780kd77rws9r0u42uc3jezr 0 178586 8199407 8113612 2026-04-16T21:16:01Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ wl 8199407 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Velké Bílovice | typ = mesto | znak = Coat of arms of Velke Bilovice.jpeg | vlajka = Velké Bílovice vlajka.jpg | obrázok = Kostel Narození panny Marie.JPG | popis = Kostol Narodenia Panny Márie | ob.roz.pôs = Břeclav | pov.ob = Břeclav | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 176 | zemepisná šírka = 48,849167 | zemepisná dĺžka = 16,892222 | najvyšší bod = | najvyšší bod výška = | najvyšší bod šírka = | najvyšší bod dĺžka = | najnižší bod = | najnižší bod výška = | najnižší bod šírka = | najnižší bod dĺžka = | rozloha = 25,73 | prvá zmienka = 1306 <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Oficiální stránky města - Dějiny Velkých Bílovic |url=http://www.velkebilovice.cz/mesto/historie/dejiny-velkych-bilovic/_zobraz=dejiny-velkych-bilovic |dátum prístupu=2016-10-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170827173542/http://www.velkebilovice.cz/mesto/historie/dejiny-velkych-bilovic/_zobraz=dejiny-velkych-bilovic |dátum archivácie=2017-08-27 }}</ref> | starosta = Lenka Grofová (2019) | PSČ = 691 02 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0644 584983 | adresa = Městský úřad Velké Bílovice<br />nám. Osvoboditelů 570<br />691 02 Velké Bílovice | email = podatelna@velkebilovice.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.velkebilovice.cz | commons = Velké Bílovice }} [[File:Velke Bilovice kaple.JPG|thumb|240px|Kaplnka na kopci obklopená vinohradmi.]] '''Velké Bílovice''' sú [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Břeclav|okrese Břeclav]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom kraji]]. Žije tu viac ako 3 900 obyvateľov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Český statistický úřad: Počet obyvatel v obcích k 1.1.2019 |url=https://www.czso.cz/documents/10180/91917344/13007219.pdf/deb188e2-72b4-4047-97e8-ae7975719db4 |dátum prístupu=2019-08-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190804230704/https://www.czso.cz/documents/10180/91917344/13007219.pdf/deb188e2-72b4-4047-97e8-ae7975719db4 |dátum archivácie=2019-08-04 }}</ref>. Mesto patrí k mikroregiónu [[Lednicko-valtický areál]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Mikroregion Lednicko-valtický areál - Velké Bílovice |url=http://www.lva.cz/cs/obce/velke-bilovice/ |dátum prístupu=2016-10-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20161012052234/http://www.lva.cz/cs/obce/velke-bilovice/ |dátum archivácie=2016-10-12 }}</ref>. Prvé osídlenie tejto lokality je doložené už z [[Neolit|neolitu]], prvá písomná zmienka pochádza z roku 1306<ref name=":0"/>, na mesto boli Velké Bílovice povýšené v roku 2001<ref>[http://www.denik.cz/jihomoravsky-kraj/patnact-let-jsou-velke-bilovice-a-lanzhot-mesty-lide-jsou-za-to-radi-ale-v-20160619.html Denik.cz - Patnáct let jsou vinařské Velké Bílovice městem. Vesnický ráz ale zůstává.]</ref>. Velké Bílovice sú tradičnou [[Vinohradníctvo|vinárskou]] obcou, čo tiež dokladajú vinárske atribúty na znaku a vlajke. V súčasnej dobe sú vôbec najväčšou [[Vinohradníctvo|vinárskou]] obcou v Česku, s viac ako 760 [[Hektár|ha]] plochy registrovaných [[Vinohrad|vinohradov]] <ref>[http://eagri.cz/public/web/file/644471/SVZ___Vino_2019.pdf Situační a výhledová zpráva réva vinná a víno 2019 (strana 83)]</ref>. == Príroda a okolie == [[File:Velke Bilovice celkove.JPG|thumb|240px|Pohľad na Velké Bílovice od severu od kaplnky. V diaľke je vidieť 10 km vzdialenú [[Břeclav]].]] Predovšetkým severne a východne od mesta sa nachádza veľké množstvo [[Vinohrad|vinohradov]] a okolo 650 vínnych [[Pivnica|pivníc]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Oficiální stránky města Velké Bílovice - Město - Obecné údaje |url=http://www.velkebilovice.cz/mesto/obecne-udaje |dátum prístupu=2017-08-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170609003140/http://www.velkebilovice.cz/mesto/obecne-udaje |dátum archivácie=2017-06-09 }}</ref> v 40 pomenovaných pivničných uličkách<ref>[http://www.velkebilovice.com/pro-media-uzitecne-info/sklepni-ulicky Spolek Velkobílovičtí vinaři - Sklepní uličky]</ref> tvoriacich samostatné [[Vinohradníctvo|vinárske]] "mestečko"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Naučně-poznávací stezka mezi vinicemi Velkých Bílovic |url=http://www.velkebilovice.cz/turistika/vylety-na-kole |dátum prístupu=2017-08-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170608235815/http://www.velkebilovice.cz/turistika/vylety-na-kole |dátum archivácie=2017-06-08 }}</ref>. Dominantou mesta je kopec Hradištěk s [[Kaplnka|kaplnkou]], ktorý sa nachádza severne od mesta medzi [[Vinohrad|vinohradmi]]. Kaplnka na vrchole kopca je zasvätená štyrom svätým: [[Urban I.|sv. Urbanovi]], [[Cyril a Metod|sv. Cyrilovi a Metodovi]] a [[Václav I. (české knieža)|sv. Václavovi]].<ref>[http://www.kudyznudy.cz/aktivity-a-akce/aktivity/kaplicka-na-hradistku-ve-velkych-bilovicich.aspx Kudyznudy.cz - Kaplička na Hradišťku ve Velkých Bílovicích]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Oficiální stránky města - Kaplička na Hradišťku |url=http://www.velkebilovice.cz/mesto/historie/pamatky-ve-velkych-bilovicich/_zobraz=kaplicka-na-hradistku |dátum prístupu=2017-08-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170827173350/http://www.velkebilovice.cz/mesto/historie/pamatky-ve-velkych-bilovicich/_zobraz=kaplicka-na-hradistku |dátum archivácie=2017-08-27 }}</ref> V blízkosti Velkých Bílovic sa nachádzajú [[Rybník (vodná plocha)|rybníky]] Šísary a Velký Bílovec vhodné najmä na [[Rekreačný rybolov|rybárčenie]]. Juhozápadne od mesta, za [[Podivín|Podivínom]], sa nachádza Prírodný park Niva Dyje a [[Lednicko-valtický areál]], ďalej na západ potom [[Chránená krajinná oblasť Pálava|CHKO Pálava]] a [[Vodné dielo Nové Mlýny]]. ''Pozri aj: [[Zoznam pivničných uličiek vo Velkých Bíloviciach]]'' == Názov == Velké Bílovice sa nazývajú veľké z toho dôvodu, že patrili k najväčším dedinám na bývalom [[Břeclav|břeclavskom]] panstve Lichtenštajnovcov<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kordiovský|meno=Emil|priezvisko2=Danihelka|meno2=Jiří|titul=Brána do kraje : Průvodce obcemi okresu Břeclav|vydania=1|vydavateľ=Regionální muzeum Mikulov|miesto=Mikulov|rok=1999|strán=255|isbn=80-85088-08-8}}</ref>. Samotný názov Bílovice pochádza buď od mena mýtického zakladateľa Biela (Bíla) a znamená dedina ľudí Bielových<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kolektiv autorů|titul=O rodné obci dávné i současné: Čejkovice, Velké Bílovice, Kobylí.|vydania=1|vydavateľ=Obec Čejkovice|miesto=Čejkovice|rok=2003|strán=255|isbn=80-239-2572-5}}</ref> alebo názov vznikol z mena prvého písomne doloženého vlastníka obce Siegfrieda Sirotka (siroty) nesprávnym prekladom z [[Nemčina|nemčiny]] slova ''Waise'' - sirota ako ''weisse'' - biely<ref name=":0" />. == Dejiny == Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1306, keď po smrti Siegfrieda Sirotka prešla obec na Tobiáša (Dobeša) z Bechyně. Potom sa tu vystriedalo mnoho majiteľov, medzi nimi napríklad aj Páni z Kunštátu a Poděbrad. V rokoch 1416-1524 bola obec prvýkrát vo vlastníctve rodu Lichtenštajnovcov. Od roku 1532 až do [[Bitka na Bielej hore|Bitky na Bielej hore]] v roku 1620 patrila obec [[Žerotínovci|Žerotínovcom]]. V tejto dobe sa v Bílovicích usadili [[Habáni]] a členovia [[Jednota bratská|Jednoty bratskej]]. Habáni tu svoju kolóniu založili v roku 1545<ref>[http://gameo.org/index.php?title=Billowitz_Hutterite_Colony_(Moravia) Billowitz Hutterite Colony (Moravia)] (anglicky)</ref>. Žerotínovci dali miestnú stredovekú [[Tvrdza|tvrdzu]] prestavať na renesančný [[kaštieľ]] a v roku 1564 postavili kostol pre [[Jednota bratská|Jednotu bratskú]]. Pretože tunajšie Žerotínovci patrili k jedným z [[Morava (región)|moravských]] vodcov [[České stavovské povstanie|českého stavovského povstania]] proti [[Habsburgovci|Habsburgovcom]], museli po [[Bitka na Bielej hore|Bitke na Bielej hore]] emigrovať a ich majetok bol skonfiškovaný. [[Habáni]] a členovia [[Jednota bratská|Jednoty bratskej]] boli potom z [[Morava (región)|Moravy]] vyhnaní na [[Slovensko]]. Od roku 1638 až do roku 1848 sú Bílovice opäť súčasťou panstva Lichtenštajnovcov. Tí tiež dali v rokoch 1764-1765 na mieste pôvodného [[Jednota bratská|bratského]] kostola postaviť kostol [[Latinská cirkev|katolícky]] – terajší kostol Narodenia Panny Márie. Začiatkom 20. storočia odchádza mnoho miestnych obyvateľov do Spojených štátov, Kanady a Argentíny. V Argentíne v [[Chaco (argentínska provincia)|provincii Chaco]] prisťahovalci z Velkých Bílovic založili tradíciu pestovania [[Bavlna|bavlny]]. [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|V čase socializmu]] tu vzniklo jedno z najväčších a najznámejších [[Jednotné roľnícke družstvo|družstiev]] v [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Československu]] – [[Jednotné roľnícke družstvo|JZD]] Mír Velké Bílovice, ktoré slúžilo predstaviteľom štátu aj ako ukážka fungujúceho družstevníctva v [[Československá socialistická republika|ČSSR]]. Z tohto dôvodu sem tiež prichádzali významné štátne návštevy. Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] družstvo zaniklo, z toho je vidieť, že tu [[Družstvo (ekonómia)|myšlienka družstevníctva]] hlboké korene nezapustilia. Všetci sa vrátili späť k súkromnému poľnohospodárstvu<ref name=":0" />. == Pamiatky == * ''Habánské sklepy (Habánske [[Pivnica|pivnice]])'' – Najväčší z nich bola postavená okolo roku 1614 [[Habáni|Habánmi]] a nachádza sa smerom na [[Čejkovice (okres Hodonín)|Čejkovice]] v blízkosti rybníka Velký Bílovec. V súčasnej dobe je vo vlastníctve spoločnosti Habánské sklepy s.r.o., ktorá sa zaoberá výrobou a predajom [[Víno|vína]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Oficiální stránky města - Habánské sklepy |url=http://www.velkebilovice.cz/mesto/historie/pamatky-ve-velkych-bilovicich/_zobraz=habanske-sklepy |dátum prístupu=2017-08-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170827173032/http://www.velkebilovice.cz/mesto/historie/pamatky-ve-velkych-bilovicich/_zobraz=habanske-sklepy |dátum archivácie=2017-08-27 }}</ref>. * ''Tvrdza'' – Prvýkrát sa spomína až v roku 1417, ale ako už vojnami poničená. Neskôr bola obnovená a v polovici 16. storočia [[Renesančná architektúra|renesančne]] prestavaná [[Žerotínovci|Žerotínovcami]]. V 18. storočí bola [[tvrdza]] upravená pre hospodárske účely. V súčasnej dobe je [[tvrdza]] v súkromnom vlastníctve a pre verejnosť neprístupná<ref>[http://www.hrady.cz/?OID=9839 Hrady.cz - tvrz Velké Bílovice]</ref><ref>[http://www.soupispamatek.cz/arl-kcz/cs/detail-kcz_un_auth-0006205-Tvrz-Velke-Bilovice/ Soupis památek - tvrz Velké Bílovice]</ref>. * ''Kostol Narodenia Panny Márie'' – Postavený v rokoch 1764-1765 v [[Baroková architektúra|barokovom štýle]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Oficiální stránky města - Farní kostel |url=http://www.velkebilovice.cz/mesto/historie/pamatky-ve-velkych-bilovicich/_zobraz=farni-kostel |dátum prístupu=2017-08-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170827173521/http://www.velkebilovice.cz/mesto/historie/pamatky-ve-velkych-bilovicich/_zobraz=farni-kostel |dátum archivácie=2017-08-27 }}</ref>. * ''Mestské vlastivedné múzeum'' – Tu môžete vidieť miestne archeologické nálezy, miestne [[Kroj|kroje]], staré poľnohospodárske nástroje a ďalšie zaujímavosti spojené s históriou mesta<ref>[https://web.archive.org/web/20170729003607/http://www.velkebilovice.cz/kultura/mestske-muzeum Městské vlastivědné muzeum] (archivovaný stav zo 29. júla 2017)</ref>. == Kultúra a slávnosti == * ''Hody'' – Vôbec najväčší ľudová slávnosť vo Velkých Bíloviciach. Hody začínajú zvyčajne prvú nedeľu po [[Narodenie presvätej Bohorodičky|sviatku Narodenia Panny Márie]] (8. septembra), patrónky miestneho kostola, a pokračujú až do utorka. V sobotu pred hody sa ručne stavia hodový [[Máj (symbolický strom)|máj]]<ref>[http://www.novinky.cz/cestovani/380616-znamou-vinarskou-obec-ozdobila-tricetimetrova-majka.html?source=FBS Novinky.cz - Známou vinařskou obec ozdobila třicetimetrová májka]</ref><ref>[https://breclavsky.denik.cz/zpravy_region/necekane-problemy-maju-ve-velkych-bilovicich-nakonec-postavil-jerab-20170910.html Denik.cz - Nečekané problémy: máju ve Velkých Bílovicích nakonec postavil jeřáb]</ref>. Hlavná slávnosť prebieha v nedeľu, kedy veľa návštevníkov aj z ďaleka prichádza obdivovať najmä [[Kroj|krojovaný]] sprievod, ktorého sa každoročne zúčastňuje viac ako 70 [[Kroj|krojovaných]] párov. V centre mesta hrá každý hodový deň až do noci [[dychová hudba]] k tancu i počúvaniu. Súčasťou hodové slávnosti je tiež veľa kolotočov, stánkov a atrakcií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=TRADIČNÍ KROJOVANÉ HODY |url=http://www.velkebilovice.cz/cs/turista/slavnosti-ve-velkych-bilovicich/tradicni-krojovane-hody.html |dátum prístupu=2019-08-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180822222504/http://www.velkebilovice.cz/cs/turista/slavnosti-ve-velkych-bilovicich/tradicni-krojovane-hody.html |dátum archivácie=2018-08-22 }}</ref> V roku 2019 sa hody konajú od nedele 8. septembra do utorka 10. septembra<ref>[https://www.facebook.com/events/velk%C3%A9-b%C3%ADlovice-jihomoravk%C3%BD-kraj-czech-republic/tradi%C4%8Dn%C3%AD-krojovan%C3%A9-hody-velk%C3%A9-b%C3%ADlovice-2019/2299860520080304/ Tradiční krojované hody Velké Bílovice 2019]</ref>. * ''Ze sklepa do sklepa (Z pivnice do pivnice)'' – Tradičné putovanie za [[Víno|vínom]] medzi vínnymi [[Pivnica|pivnicami]], kedy viac ako 50 miestnych vinárov otvorí v jeden deň svoje pivnice pre návštevníkov. Je zabezpečená autobusová doprava medzi pivnicami a sprievodný program s [[Dychová hudba|dychovou]] a [[Cimbal|cimbalovou]] muzikou. Putovanie sa koná v sobotu na prelome marca a apríla. V roku 2020 sa uskutoční 4. apríla<ref>[https://www.velkobilovictivinari.cz/akce/ze-sklepa-do-sklepa Ze sklepa do sklepa 2020]</ref>. * ''Za vinařem do Velkých Bílovic (Za vinárom do Velkých Bílovic)'' – Ďalšie putovanie za [[Víno|vínom]], ale tentoraz trvajúce celých 19 týždňov. Začína koncom apríla a trvá až do začiatku septembra (v roku 2020 od 23. apríla do 2. septembra). Prvých 9 týždňov (vedľajšia sezóna) majú otvorené svoje [[Pivnica|pivnice]] 3 rôzne miestne vinárstva a nasledujúcich 10 týždňov (hlavná sezóna) 5 rôznych vinárstev. Vinárstva sa mení vždy po týždni vo štvrtok. Postupne otvorí svoje pivnice návštevníkom až 50 rôznych miestnych vinárstev<ref>[https://www.velkobilovictivinari.cz/akce/za-vinarem-do-velkych-bilovic Za vinařem do Velkých Bílovic 2020]</ref>. * ''Výstava vín'' – Ochutnávka [[Víno|vín]] nielen miestnych vinárov, ale tiež vinárov z blízkeho i vzdialeného okolia Velkých Bílovic. Koná sa v miestnom Kultúrnom dome zvyčajne v sobotu na prelome apríla a mája. Roku 2019 sa koná 11. mája.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Výstava vín Víno 66,6 a nic víc |url=https://www.velkobilovictivinari.cz/aktuality/aktuality-archiv?start=1 |dátum prístupu=2019-08-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200925095429/https://www.velkobilovictivinari.cz/aktuality/aktuality-archiv?start=1 |dátum archivácie=2020-09-25 }}</ref><ref>[https://www.velkobilovictivinari.cz/akce/vystava-vin Oblastní výstava vín 2019]</ref> *''Letní slavnost autentických vín (Letná slávnosť autentických vín)'' – Ochutnávka vín miestnych vinárov vyrobených autentickými postupy. Zvyčajne sa koná posledný týždeň v júli.<ref>[https://www.julyrendezvous.com/ julyrendezvous.com]</ref><ref>[https://www.facebook.com/julyrendezvous/?eid=ARDS1r0_txN-Ix9vk-trso7vMRez6op-sK_0tHNCFdUOcBBQ-PDSRY194Jpw3fC7jLZb3UXG7W3dYzwZ Letní slavnost autentických vín]</ref> * ''Svatomartinská slavnost (Svätomartinská slávnosť)'' – Slávnosť spojená s príchodom [[Martin Toursky|svätého Martina]] na koni a následnú ochutnávkou mladých a Svätomartinských [[Víno|vín]] tohto ročníka. V rámci kultúrneho programu zahrá [[Dychová hudba|dychová]] aj [[Cimbal|cimbalová]] muzika a zaspievajú mužácké zbory. Zvyčajne sa koná najbližšiu sobotu po 11. novembri (sviatok sv. Martina). V roku 2019 sa koná 16. novembra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Svatomartinská slavnost |url=http://www.velkebilovice.cz/cs/turista/slavnosti-ve-velkych-bilovicich/svatomartinska-slavnost.html |dátum prístupu=2019-08-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180717213147/http://www.velkebilovice.cz/cs/turista/slavnosti-ve-velkych-bilovicich/svatomartinska-slavnost.html |dátum archivácie=2018-07-17 }}</ref><ref>[https://breclavsky.denik.cz/zpravy_region/svaty-martin-privezl-mlade-vino-ve-velkych-bilovicich-lidem-zazpivali-muzaci-20171112.html Svatý Martin přivezl mladé víno. Ve Velkých Bílovicích lidem zazpívali mužáci.]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Svatomartinská Slavnost na Púrynkách 2019 |url=https://www.velkobilovictivinari.cz/aktuality/aktuality-archiv/343-svatomartinska-slavnost-na-purynkach-2019 |dátum prístupu=2019-11-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20191109185837/https://www.velkobilovictivinari.cz/aktuality/aktuality-archiv/343-svatomartinska-slavnost-na-purynkach-2019 |dátum archivácie=2019-11-09 }}</ref> * ''Soutěž ve vaření [[Kapustnica|zelňačky]] (Súťaž vo varení [[Kapustnica|kapustnice]])'' – Viac ako 30 súťažných družstiev, miestnych i cezpoľných, súťažia o to, kto uvarí najlepší [[Kapustnica|kapustnicu]]. Zároveň sa súťaží sa koná tiež adventný jarmok. Súťaž sa koná v sobotu, 1 alebo 2 týždne po Svätomartinské slávnosti. V roku 2019 sa koná 23. novembra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=SOUTĚŽ VE VAŘENÍ ZELŇAČKY |url=http://www.velkebilovice.cz/cs/turista/slavnosti-ve-velkych-bilovicich/soutez-ve-vareni-zelnacky.html |dátum prístupu=2019-08-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180717213008/http://www.velkebilovice.cz/cs/turista/slavnosti-ve-velkych-bilovicich/soutez-ve-vareni-zelnacky.html |dátum archivácie=2018-07-17 }}</ref><ref>[https://breclavsky.denik.cz/zpravy_region/z-kapusty-bruch-tlusty-velke-bilovice-provonely-zelnacky-nejlepsi-meli-slivaci-20181125.html Z kapusty břuch tlustý. Velké Bílovice provoněly zelňačky, nejlepší měli Sliváci.]</ref> == Športové podujatia == ''Vinařský maraton (Vinársky maratón)'' – Bežecký závod pre všetkých organizovaný spolkom Báječné ženy v běhu. Beží sa [[Maratón (beh)|maratón]] aj polmaratón. Trasa vedie medzi vínnymi [[Pivnica|pivnicami]] a [[Vinohrad|vinohradmi]], prevažne po cyklotrasách, medzi obcami Velké Bílovice, [[Čejkovice (okres Hodonín)|Čejkovice]] a [[Vrbice (okres Břeclav)|Vrbice]]. Ďalej sa beží nesúťažný rodinný beh  s 1,5 km dlhou trasou. Závod sa koná poslednú sobotu v októbri. V roku 2019 sa koná 26. októbra.<ref>[http://www.vinarskymaraton.cz/ Vinařský maraton]</ref><ref>[https://www.facebook.com/vinarskymaraton/ Vinařský maraton]</ref> == Doprava == Juhozápadne od mesta prebieha trasa [[Diaľnica D2 (Česko)|diaľnice D2]] s výjazdom na 41. kilometri na Velké Bílovice a [[Podivín]]. Najbližšia železničná stanica sa nachádza v 3 km vzdialenom [[Podivín|Podivíne]]. == Obyvateľstvo == === Vývoj počtu obyvateľov === <timeline> Colors= id:lightgrey value:gray(0.9) id:darkgrey value:gray(0.7) id:sfondo value:rgb(1,1,1) id:barra value:rgb(0.6,0.7,0.8) id:cobar value:rgb(0.2,0.7,0.8) id:cobar2 value:rgb(0.6,0.9,0.6) ImageSize = width:750 height:300 PlotArea = left:50 bottom:50 top:30 right:30 DateFormat = x.y Period = from:0 till:4000 TimeAxis = orientation:vertical AlignBars = justify ScaleMajor = gridcolor:darkgrey increment:1000 start:0 ScaleMinor = gridcolor:lightgrey increment:1000 start:0 BackgroundColors = canvas:sfondo BarData= bar:1869 text: 1869 bar:1880 text: 1880 bar:1890 text: 1890 bar:1900 text: 1900 bar:1910 text: 1910 bar:1921 text: 1921 bar:1930 text: 1930 bar:1950 text: 1950 bar:1961 text: 1961 bar:1970 text: 1970 bar:1980 text: 1980 bar:1991 text: 1991 bar:2001 text: 2001 bar:2011 text: 2011 bar:2019 text: 2019 PlotData= color:cobar width:25 align:left bar:1869 from:0 till: 1977 bar:1880 from:0 till: 2285 bar:1890 from:0 till: 2570 bar:1900 from:0 till: 2764 bar:1910 from:0 till: 2881 bar:1921 from:0 till: 3140 bar:1930 from:0 till: 3138 bar:1950 from:0 till: 3206 bar:1961 from:0 till: 3623 bar:1970 from:0 till: 3669 bar:1980 from:0 till: 3903 bar:1991 from:0 till: 3811 bar:2001 from:0 till: 3800 bar:2011 from:0 till: 3852 bar:2019 color:cobar2 from:0 till: 3907 PlotData= bar:1869 at: 1977 fontsize:S text: 1977 shift:(-10,5) bar:1880 at: 2285 fontsize:S text: 2285 shift:(-10,5) bar:1890 at: 2570 fontsize:S text: 2570 shift:(-10,5) bar:1900 at: 2764 fontsize:S text: 2764 shift:(-10,5) bar:1910 at: 2881 fontsize:S text: 2881 shift:(-10,5) bar:1921 at: 3140 fontsize:S text: 3140 shift:(-10,5) bar:1930 at: 3138 fontsize:S text: 3138 shift:(-10,5) bar:1950 at: 3206 fontsize:S text: 3206 shift:(-10,5) bar:1961 at: 3623 fontsize:S text: 3623 shift:(-10,5) bar:1970 at: 3669 fontsize:S text: 3669 shift:(-10,5) bar:1980 at: 3903 fontsize:S text: 3903 shift:(-10,5) bar:1991 at: 3811 fontsize:S text: 3811 shift:(-10,5) bar:2001 at: 3800 fontsize:S text: 3800 shift:(-10,5) bar:2011 at: 3852 fontsize:S text: 3852 shift:(-10,5) bar:2019 at: 3903 fontsize:S text: 3907 shift:(-10,5) TextData= fontsize:S pos:(20,20) text:"Zdroj: Český statistický úřad - Počet obyvatel a domů podle výsledků sčítání od roku 1869, Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2019" </timeline> == Miestna samospráva == Od roku 2018 je starostkou Lenka Grofová (Nezávislí kandidáti).<ref>[https://breclavsky.denik.cz/zpravy_region/velke-bilovice-povede-opet-zena-koncici-starostka-vlkova-zustane-v-rade-20181019.html Velké Bílovice povede opět žena. Končící starostka Vlková zůstane v radě]</ref> Zastupiteľstvo mesta má 15 členov (8 za Nezávislí kandidáti, 4 za Združenie nestraníkov pre mesto a 3 za koalíciu strán [[KDU-ČSL]] a [[TOP 09]]).<ref>[https://volby.idnes.cz/komunalni-volby-2018.aspx?t=vysledky-obec&o=11&o2=CZ0644&o3=584983&obec=velke-bilovice iDnes.cz - Volby do zastupitelstev obcí 2018]</ref> == Osobnosti == * Libor Zapletal (1920–1944), vojak a príslušník výsadku Bivouac, popravený v [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausene]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Libor Zapletal :: KVH MZ|url=http://kvhmz.webnode.cz/osobnosti-valecnych-dejin-v-zizkove/libor-zapletal/|dátum prístupu=2017-08-23|vydavateľ=kvhmz.webnode.cz}}</ref> == Partnerské obce a mestá == {| style="width:100%;" |- | style="width:33%; vertical-align:top;"| * [[Šenkvice]], {{Flagicon|Slovensko}}Slovensko * [[Nyírpazony]], {{Flagicon|Maďarsko}}Maďarsko * Hrvatska Kostajnica, {{Flagicon|Chorvátsko}}Chorvátsko<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Oficiální stránky města - Town Twinning |url=http://www.velkebilovice.cz/kultura/town-twinning/ |dátum prístupu=2017-08-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170827170302/http://www.velkebilovice.cz/kultura/town-twinning/ |dátum archivácie=2017-08-27 }}</ref> |} == Velké Bílovice vo filme == Velké Bílovice sú už dlho obľúbeným miestom filmárov k natáčanie filmov s [[Vinohradníctvo|vinárskou]] tematikou. Natáčala sa tu veľká časť trilógie "''Víno''": ''Bouřlivé víno'' (1976)<ref>[http://www.filmovamista.cz/1776-Bourlive-vino Bouřlivé víno (1976) - Filmová místa]</ref>, ''Zralé víno'' (1981)<ref>[http://www.filmovamista.cz/1077-Zrale-vino Zralé víno (1981) - Filmová místa]</ref> a ''Mladé víno'' (1986)<ref>[http://www.filmovamista.cz/1090-Mlade-vino Mladé víno (1986) - Filmová místa]</ref>. Natáčalo sa tu tiež mnoho scénok filmu ''Bobule'' (2008)<ref>[http://www.filmovamista.cz/325-Bobule Bobule (2008) - Filmová místa]</ref>. == Fotogaléria == {| |[[File:Velke Bilovice kostel Kánová.JPG|thumb|240px|Pohľad na Velké Bílovice od severovýchodu.]] |[[File:Velke Bilovice kaple3.JPG|thumb|240px|Cesta medzi vinohradmi smerom ku kaplnke.]] |[[File:Velke Bilovice vinohrad3.JPG|thumb|240px|Na ceste ku kaplnke, pohľad smerom na sever. V diaľke je vidieť dedina [[Vrbice (okres Břeclav)|Vrbice]].]] |} == Referencie == {{Referencie|2}} *{{preklad|cs|Velké Bílovice|15019332}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://www.velkobilovictivinari.cz/ Stránky spolku Velkobílovičtí vinaři] * [https://web.archive.org/web/20170729003607/http://www.velkebilovice.cz/kultura/mestske-muzeum Mestské múzeum] {{Obce okresu Břeclav}} [[Kategória:Velké Bílovice]] [[Kategória:Mestá v Česku]] [[Kategória:Obce okresu Břeclav]] qo6qobqmkr4yhddqa125hx4booilkwp 0 178723 8199400 5679498 2026-04-16T21:12:52Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú 8199400 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Medlovice | typ = obec | znak = Coa_Czech_Town_Medlovice.svg | vlajka = Medlovice.svg | obrázok = Kaple svatého Františka s Assisi.jpg | popis = <!-- Kaple svatého Františka z Assisi (2008) --> | ob.roz.pôs = Vyškov | pov.ob = Ivanovice na Hané | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 214 | zemepisná šírka = 49,277500 | zemepisná dĺžka = 17,096389 | rozloha = 3,6 | prvá zmienka = 1390 | starosta = Bohuslav Klemsa | PSČ = 682 01 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0646 550141 | adresa = Medlovice 12<br />68201 Vyškov 1 | email = medlovice@quick.cz | mapa = Medlovice mapa.png | popis mapy = | web = www.medlovice.cz | commons = Medlovice (Vyškov District) }} '''Medlovice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Vyškov|Vyškov]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 334 obyvateľov, z toho 156 mužov a 178 žien, pričom priemerný vek v obci bol 38,6 roka (muži 36,9 roka, ženy 40,0 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Medlovice (Vyškov District)}} == Externé odkazy == * [http://www.medlovice.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Vyškov}} [[Kategória:Obce okresu Vyškov]] bbiwps1forgb7c6li0l21k3d7pvu9m2 0 178963 8199409 5306698 2026-04-16T21:17:43Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú! 8199409 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Popovice (okres Brno-venkov) | typ = obec | znak = Popovice (okres Brno-venkov) znak.jpg | vlajka = Popovice (okres Brno-venkov) vlajka.jpg | obrázok = Popovice (Brno-venkov).jpg | popis = <!-- Popovice, hlavní ulice --> | ob.roz.pôs = Židlochovice | pov.ob = Židlochovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 189 | zemepisná šírka = 49,102778 | zemepisná dĺžka = 16,608889 | rozloha = 2,61 | prvá zmienka = 1048 | starosta = Ing. Jiří Bednář | PSČ = 664 61 | početč = 1 | početzsj = | početk = 1 | NUTS5 = CZ0643 583651 | adresa = Popovice 2<br />66461 Rajhrad | email = ou.popovice@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obecpopovice.cz | commons = Popovice (Brno-Country District) }} '''Popovice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Brno-venkov|Brno-venkov]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 358 obyvateľov, z toho 174 mužov a 184 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,0 roka (muži 42,2 roka, ženy 40,0 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Popovice (Brno-Country District)}} == Externé odkazy == * [http://www.obecpopovice.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Brno-venkov}} [[Kategória:Obce okresu Brno-venkov]] bbac9a2q5q9iu8tlk73bwlclmqy5pve 0 179293 8199408 7893813 2026-04-16T21:16:30Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú! 8199408 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Bílovice-Lutotín | typ = obec | znak = Bílovice-Lutotín znak.jpg | vlajka = Bílovice-Lutotín vlajka.jpg | obrázok = Kaple na návsi v Bílovicích, Bílovice-Lutotín, okres Prostějov.jpg | popis = <!-- Kaple na návsi v Bílovicích --> | ob.roz.pôs = Prostějov | pov.ob = Prostějov | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 249 | zemepisná šírka = 49,516389 | zemepisná dĺžka = 17,022778 | rozloha = 6,87 | prvá zmienka = | starosta = Jan Toman | PSČ = 798 41 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0713 589276 | adresa = Bílovice 39<br />Bílovice-Lutotín<br />79841 Kostelec na Hané | email = obeclutotin@seznam.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.bilovice-lutotin.wgz.cz | commons = Bílovice-Lutotín }} '''Bílovice-Lutotín''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Prostějov|Prostějov]] v [[Olomoucký kraj|Olomouckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 508 obyvateľov, z toho 262 mužov a 246 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,7 roka (muži 40,0 roka, ženy 41,5 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Bílovice-Lutotín}} == Externé odkazy == * [http://www.bilovice-lutotin.wgz.cz Oficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120307015005/http://www.bilovice-lutotin.wgz.cz/ |date=2012-03-07 }} {{český výhonok}} {{Obce okresu Prostějov}} [[Kategória:Obce okresu Prostějov]] o215m2vlacu51281sr1uze7sdombzoo 0 179582 8199376 5307361 2026-04-16T21:03:33Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8199376 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Komárno (okres Kroměříž) | typ = obec | znak = Komárno (Kroměříž District) CoA.png | vlajka = Flag of Komárno (okres Kroměříž).svg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Bystřice pod Hostýnem | pov.ob = Bystřice pod Hostýnem | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 368 | zemepisná šírka = 49,436111 | zemepisná dĺžka = 17,778889 | rozloha = 1,97 | prvá zmienka = 1317 | starosta = Milan Šindelek | PSČ = 768 71 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0721 588598 | adresa = Komárno 49<br />76871 Rajnochovice | email = komarno@knet.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.komarno.cz | commons = Komárno (Kroměříž District) }} '''Komárno''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Kroměříž|Kroměříž]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 301 obyvateľov, z toho 143 mužov a 158 žien, pričom priemerný vek v obci bol 44,2 roka (muži 43,4 roka, ženy 44,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Komárno (Kroměříž District)}} == Externé odkazy == * [http://www.komarno.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Kroměříž}} [[Kategória:Obce okresu Kroměříž]] smuta1qibby5ixdgi2zrwvgr2ums0ym 0 179596 8199406 5307384 2026-04-16T21:15:30Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú 8199406 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Bílovice | typ = obec | znak = Bílovický znak.jpg | vlajka = Bílovice, vlajka.jpg | obrázok = Bílovice(UH)-kostel.jpg | popis = <!-- Bílovice-kostel --> | ob.roz.pôs = Uherské Hradiště | pov.ob = Uherské Hradiště | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 194 | zemepisná šírka = 49,100000 | zemepisná dĺžka = 17,552500 | rozloha = 6,56 | prvá zmienka = 1256 | starosta = Petr Fusek | PSČ = 687 12 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0722 592030 | adresa = Bílovice 70<br />68712 Bílovice u Uher.Hradiště | email = bilovice@uh.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.bilovice.cz | commons = Bílovice (Uherské Hradiště District) }} '''Bílovice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Uherské Hradiště|Uherské Hradiště]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 1 817 obyvateľov, z toho 896 mužov a 921 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,0 roka (muži 38,0 roka, ženy 40,0 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Bílovice (Uherské Hradiště District)}} == Externé odkazy == * [http://www.bilovice.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Uherské Hradiště}} [[Kategória:Obce okresu Uherské Hradiště]] re96gzjvhyd2wrtdhhmiplai8tbxz4q 0 179598 8199392 5307390 2026-04-16T21:09:39Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8199392 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Boršice | typ = obec | znak = Boršice, znak.jpg | vlajka = Boršice, vlajka.jpg | obrázok = Boršice, centrum.jpg | popis = <!-- Hlavní křižovatka, vlevo obecní úřad, v pozadí kostel svatého Václava --> | ob.roz.pôs = Uherské Hradiště | pov.ob = Uherské Hradiště | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 212 | zemepisná šírka = 49,062500 | zemepisná dĺžka = 17,350000 | rozloha = 9,79 | prvá zmienka = 1202 | starosta = Ing. Roman Jílek | PSČ = 687 09 | početč = 1 | početzsj = | početk = 1 | NUTS5 = CZ0722 592064 | adresa = Boršice 304<br />687 09 Boršice u Buchlovic | email = ou.borsice@uh.cz | mapa = | popis mapy = | web = borsice.cz | commons = Boršice }} '''Boršice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Uherské Hradiště|Uherské Hradiště]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 2 209 obyvateľov, z toho 1 085 mužov a 1 124 žien, pričom priemerný vek v obci bol 42,0 roka (muži 40,0 roka, ženy 43,9 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Boršice}} == Externé odkazy == * [http://borsice.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Uherské Hradiště}} [[Kategória:Obce okresu Uherské Hradiště]] a953d837ukpp26k4i5ld64du3gi2pk5 0 179600 8199393 8108370 2026-04-16T21:10:16Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú 8199393 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Boršice u Blatnice | typ = obec | znak = | vlajka = Boršice u Blatnice, vlajka.jpg | obrázok = Boršice u Blatnice.jpg | popis = <!-- Boršice u Blatnice --> | ob.roz.pôs = Uherské Hradiště | pov.ob = Uherské Hradiště | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 298 | zemepisná šírka = 48,928333 | zemepisná dĺžka = 17,573889 | rozloha = 11,61 | prvá zmienka = | starosta = Bohuslav Vávra | PSČ = 687 63 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0722 592056 | adresa = Boršice u Blatnice 157<br />68763 Boršice u Blatnice | email = borsice.blatnice@tiscali.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obecborsiceublatnice.cz | commons = Boršice u Blatnice }} '''Boršice u Blatnice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Uherské Hradiště|okrese Uherské Hradiště]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 834 obyvateľov, z toho 416 mužov a 418 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,7 roka (muži 39,8 roka, ženy 41,6 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Boršice u Blatnice}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{český výhonok}} {{Obce okresu Uherské Hradiště}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Obce okresu Uherské Hradiště]] jjqvechob4pil6wk7k8sd9fzggfvwy8 0 179601 8199381 5307397 2026-04-16T21:05:14Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8199381 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Břestek | typ = obec | znak = Brestek CoA CZ.jpg | vlajka = Brestek Flag CZ.jpg | obrázok = Břestek, č.p. 157.jpg | popis = <!-- Památkově chráněný dům č. p. 157 --> | ob.roz.pôs = Uherské Hradiště | pov.ob = Uherské Hradiště | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 238 | zemepisná šírka = 49,093889 | zemepisná dĺžka = 17,355278 | rozloha = 14,18 | prvá zmienka = 1131 | starosta = RNDr. Jindřich Krušina | PSČ = 687 07 až 687 08 | početč = 1 | početzsj = 2 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0722 592072 | adresa = Břestek 300<br />68708 Buchlovice | email = brestek@quick.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.brestek.cz | commons = Břestek }} '''Břestek''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Uherské Hradiště|Uherské Hradiště]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 793 obyvateľov, z toho 388 mužov a 405 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,6 roka (muži 40,2 roka, ženy 42,9 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Břestek}} == Externé odkazy == * [http://www.brestek.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Uherské Hradiště}} [[Kategória:Obce okresu Uherské Hradiště]] i34i657s1q5lacwwujzq33g4qrkirk2 0 179603 8199382 5307400 2026-04-16T21:05:33Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8199382 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Březolupy | typ = obec | znak = Březolupy CoA.jpg | vlajka = Brezolupy-vlajka.png | obrázok = Březolupy, kostel.jpg | popis = <!-- Březolupy, náves s kostelem --> | ob.roz.pôs = Uherské Hradiště | pov.ob = Uherské Hradiště | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 212 | zemepisná šírka = 49,123056 | zemepisná dĺžka = 17,579722 | rozloha = 15,79 | prvá zmienka = 1261 | starosta = Ing. Petr Kukla | PSČ = 687 13 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0722 592081 | adresa = Březolupy 90<br />68713 Březolupy | email = obec@brezolupy.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.brezolupy.cz | commons = Březolupy }} '''Březolupy''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Uherské Hradiště|Uherské Hradiště]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 1 698 obyvateľov, z toho 851 mužov a 847 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,8 roka (muži 38,5 roka, ženy 43,1 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Březolupy}} == Externé odkazy == * [http://www.brezolupy.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Uherské Hradiště}} [[Kategória:Obce okresu Uherské Hradiště]] 5grp0zdqdc6y8twflb7njr3oc8bhsfq 0 179607 8199383 5307411 2026-04-16T21:05:46Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8199383 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Bystřice pod Lopeníkem | typ = obec | znak = Bystřice pod Lopeníkem znak.jpg | vlajka = Bystřice pod Lopeníkem, vlajka.jpg | obrázok = Bystřice pod Lopeníkem, zvonice.jpg | popis = <!-- Bystřice pod Lopeníkem, zvonice --> | ob.roz.pôs = Uherský Brod | pov.ob = Uherský Brod | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 365 | zemepisná šírka = 48,969167 | zemepisná dĺžka = 17,771111 | rozloha = 13,42 | prvá zmienka = 1405 | starosta = Mgr. Viktor Machala | PSČ = 687 55 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0722 592111 | adresa = Bystřice pod Lopeníkem 262<br />68755 Bystřice pod Lopeníkem | email = obec.bystrice@quick.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.bystricepodlopenikem.cz | commons = Bystřice pod Lopeníkem }} '''Bystřice pod Lopeníkem''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Uherské Hradiště|Uherské Hradiště]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 804 obyvateľov, z toho 405 mužov a 399 žien, pričom priemerný vek v obci bol 43,8 roka (muži 41,3 roka, ženy 46,4 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Bystřice pod Lopeníkem}} == Externé odkazy == * [http://www.bystricepodlopenikem.cz Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Uherské Hradiště}} [[Kategória:Obce okresu Uherské Hradiště]] civjjdlea4s1rb8rpdma9nm9j87qd9x 0 179609 8199386 5924123 2026-04-16T21:06:52Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8199386 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Dolní Němčí | typ = obec | znak =Dolní_Němčí_znak.png | vlajka =Dolní_Němčí_vlajka.png | obrázok = Dolní Němčí, kostel.jpg | popis = <!-- Kostel sv.Filipa a Jakuba --> | ob.roz.pôs = Uherský Brod | pov.ob = Uherský Brod | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 256 | zemepisná šírka = 48,968611 | zemepisná dĺžka = 17,584167 | rozloha = 9,91 | prvá zmienka = 1358 | starosta = Ing. František Hajdůch | PSČ = 687 62 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0722 592145 | adresa = Nivnická 82<br />68762 Dolní Němčí | email = info@dolni-nemci.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.dolni-nemci.cz | commons = Dolní Němčí }} '''Dolní Němčí''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Uherské Hradiště|Uherské Hradiště]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 3 038 obyvateľov, z toho 1 483 mužov a 1 555 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,6 roka (muži 38,7 roka, ženy 42,4 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Dolní Němčí}} == Externé odkazy == * [http://www.dolni-nemci.cz Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Uherské Hradiště}} [[Kategória:Obce okresu Uherské Hradiště]] kp3kj00aqk0ye9tlw91fvtqywo0lie9 0 179610 8199384 5307419 2026-04-16T21:06:12Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8199384 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Horní Němčí | typ = obec | znak = Znak obce Horní Němčí.gif | vlajka = Vlajka obce Horní Němčí.gif | obrázok = Horní Němčí, kostel.jpg | popis = <!-- Kostel svatého Petra a Pavla --> | ob.roz.pôs = Uherský Brod | pov.ob = Uherský Brod | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 334 | zemepisná šírka = 48,927500 | zemepisná dĺžka = 17,632500 | rozloha = 18,05 | prvá zmienka = 1358 | starosta = Lumír Kreisl | PSČ = 687 64 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0722 592188 | adresa = Horní Němčí 160<br />68764 Horní Němčí | email = obec@horninemci.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.horninemci.cz | commons = Horní Němčí }} '''Horní Němčí''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Uherské Hradiště|Uherské Hradiště]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 849 obyvateľov, z toho 415 mužov a 434 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,2 roka (muži 39,2 roka, ženy 43,0 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Horní Němčí}} == Externé odkazy == * [http://www.horninemci.cz Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Uherské Hradiště}} [[Kategória:Obce okresu Uherské Hradiště]] 3fkg2e66gllkejpjy2skb1siw4zeabc 0 179611 8199387 5307423 2026-04-16T21:07:04Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8199387 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Hostějov | typ = obec | znak = Hostějov, znak.jpg | vlajka = Hostějov, vlajka.jpg | obrázok = Hostějov, tabule.jpg | popis = <!-- Příjezd do obce, bezprostředně za tabulí je náves. --> | ob.roz.pôs = Uherské Hradiště | pov.ob = Uherské Hradiště | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 345 | zemepisná šírka = 49,037778 | zemepisná dĺžka = 17,257778 | rozloha = 0,94 | prvá zmienka = 1371 | starosta = Antonie Vaculíková | PSČ = 687 41 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0722 592196 | adresa = Hostějov 3<br />68741 Medlovice | email = | mapa = | popis mapy = | web = www.hostejov.cz | commons = Hostějov }} '''Hostějov''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Uherské Hradiště|Uherské Hradiště]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 32 obyvateľov, z toho 19 mužov a 13 žien, pričom priemerný vek v obci bol 43,5 roka (muži 42,0 roka, ženy 45,6 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Hostějov}} == Externé odkazy == * [http://www.hostejov.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Uherské Hradiště}} [[Kategória:Obce okresu Uherské Hradiště]] ayydxe8d9rhetbmyftf6acctd11q8ar 0 179613 8199395 5307429 2026-04-16T21:11:06Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú 8199395 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Hradčovice | typ = obec | znak = Hradčovice znak.gif | vlajka = Hradčovice, vlajka.jpg | obrázok = Hradcovice - Kostel Vsech svatych.jpg | popis = <!-- Kostel Všech svatých --> | ob.roz.pôs = Uherský Brod | pov.ob = Uherský Brod | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 198 | zemepisná šírka = 49,057778 | zemepisná dĺžka = 17,577778 | rozloha = 9,26 | prvá zmienka = 1247 | starosta = Jan Popelka | PSČ = 687 33 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0722 592200 | adresa = Hradčovice 168<br />68733 Hradčovice | email = obec@hradcovice.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.hradcovice.cz | commons = Hradčovice }} '''Hradčovice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Uherské Hradiště|Uherské Hradiště]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 1 011 obyvateľov, z toho 500 mužov a 511 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,5 roka (muži 38,0 roka, ženy 42,9 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Hradčovice}} == Externé odkazy == * [http://www.hradcovice.cz Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Uherské Hradiště}} [[Kategória:Obce okresu Uherské Hradiště]] 61xmrdvsq7p9j0ygrzotvax6t1pc90n 0 179617 8199365 5307446 2026-04-16T20:58:18Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8199365 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Kněžpole | typ = obec | znak = Znak Kněžpole.jpg | vlajka = Prapor Kněžpole.jpg | obrázok = Kněžpole.jpg | popis = <!-- Kněžpole --> | ob.roz.pôs = Uherské Hradiště | pov.ob = Uherské Hradiště | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 180 | zemepisná šírka = 49,096944 | zemepisná dĺžka = 17,514722 | rozloha = 9,29 | prvá zmienka = 1220 | starosta = Mgr. Petr Knot | PSČ = 687 12 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0722 592269 | adresa = Kněžpole 125<br />68712 Bílovice u Uherského Hradiště | email = obec@knezpole.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.knezpole.cz | commons = Kněžpole }} '''Kněžpole''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Uherské Hradiště|Uherské Hradiště]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 1 109 obyvateľov, z toho 562 mužov a 547 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,0 roka (muži 38,0 roka, ženy 42,0 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kněžpole}} == Externé odkazy == * [http://www.knezpole.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Uherské Hradiště}} [[Kategória:Obce okresu Uherské Hradiště]] c6mxqu2dc7go0pfngyo6typef0aqu82 0 179619 8199367 5307453 2026-04-16T20:58:42Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8199367 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Korytná | typ = obec | znak = Znak obce Korytná.gif | vlajka = Prapor obce Korytná.jpg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Uherský Brod | pov.ob = Uherský Brod | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 240 | zemepisná šírka = 48,936667 | zemepisná dĺžka = 17,672778 | rozloha = 12,78 | prvá zmienka = 1331 | starosta = Vladimír Janča | PSČ = 687 52 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0722 592285 | adresa = Korytná 297<br />68752 Korytná | email = | mapa = | popis mapy = | web = www.korytna.cz | commons = Korytná }} '''Korytná''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Uherské Hradiště|Uherské Hradiště]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 983 obyvateľov, z toho 486 mužov a 497 žien, pričom priemerný vek v obci bol 42,8 roka (muži 40,4 roka, ženy 45,2 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Korytná}} == Externé odkazy == * [http://www.korytna.cz Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Uherské Hradiště}} [[Kategória:Obce okresu Uherské Hradiště]] 7wildbhr8utvheusn5jde5s3jk5phf9 0 179621 8199368 5307461 2026-04-16T20:58:56Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8199368 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Košíky | typ = obec | znak = Košíky, znak.jpg | vlajka = Košíky, vlajka.jpg | obrázok = Košíky-centrum.jpg | popis = <!-- Košíky-centrum --> | ob.roz.pôs = Uherské Hradiště | pov.ob = Uherské Hradiště | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 278 | zemepisná šírka = 49,156667 | zemepisná dĺžka = 17,417222 | rozloha = 10,19 | prvá zmienka = 1618 | starosta = Mgr. Jaroslav Šlechta | PSČ = 687 04 | početč = 1 | početzsj = 3 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0722 592307 | adresa = Košíky 172<br />687 04 Traplice | email = ou@kosiky.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.oukosiky.cz | commons = Košíky }} '''Košíky''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Uherské Hradiště|Uherské Hradiště]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 421 obyvateľov, z toho 214 mužov a 207 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,7 roka (muži 38,9 roka, ženy 42,6 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Košíky}} == Externé odkazy == * [http://www.oukosiky.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Uherské Hradiště}} [[Kategória:Obce okresu Uherské Hradiště]] cv2tvun064e9hrsbxb2ngobsq0ina1g 0 179622 8199396 5307464 2026-04-16T21:11:28Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú 8199396 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Kudlovice | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Kudlovice-náves.jpg | popis = <!-- Kudlovice-náves se zvonicí --> | ob.roz.pôs = Uherské Hradiště | pov.ob = Uherské Hradiště | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 203 | zemepisná šírka = 49,136389 | zemepisná dĺžka = 17,451944 | rozloha = 7,76 | prvá zmienka = 1372 | starosta = Zdeněk Jabůrek | PSČ = 687 03 | početč = 1 | početzsj = 2 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0722 592323 | adresa = Kudlovice 39<br />68703 Babice u Uher.Hradiště | email = kudlovice@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.kudlovice.cz | commons = Kudlovice }} '''Kudlovice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Uherské Hradiště|Uherské Hradiště]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 960 obyvateľov, z toho 470 mužov a 490 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,2 roka (muži 38,6 roka, ženy 39,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kudlovice}} == Externé odkazy == * [http://www.kudlovice.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Uherské Hradiště}} [[Kategória:Obce okresu Uherské Hradiště]] drl9ndsf6qck68qphdax9elmjf03241 0 179625 8199399 5307474 2026-04-16T21:12:39Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú 8199399 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Medlovice | typ = obec | znak = Medlovice UH CZ CoA.gif | vlajka = Medlovice UH CZ flag.gif | obrázok = Medlovice - hospoda.jpg | popis = <!-- Medlovice - hospoda --> | ob.roz.pôs = Uherské Hradiště | pov.ob = Uherské Hradiště | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 320 | zemepisná šírka = 49,053611 | zemepisná dĺžka = 17,275278 | rozloha = 2,91 | prvá zmienka = | starosta = Miroslava Náplavová | PSČ = 687 41 | početč = 1 | početzsj = 2 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0722 592366 | adresa = Medlovice 140<br />68741 Medlovice | email = obecmedlovice@razdva.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obecmedlovice.cz | commons = Medlovice (Uherské Hradiště District) }} '''Medlovice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Uherské Hradiště|Uherské Hradiště]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 473 obyvateľov, z toho 247 mužov a 226 žien, pričom priemerný vek v obci bol 37,6 roka (muži 35,5 roka, ženy 39,9 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Medlovice (Uherské Hradiště District)}} == Externé odkazy == * [http://www.obecmedlovice.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Uherské Hradiště}} [[Kategória:Obce okresu Uherské Hradiště]] b0abivkp6ylq3juro1pz36dfvdk1t7x 0 179674 8199410 5307359 2026-04-16T21:18:00Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú! 8199410 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Popovice | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Popovice (UH), OÚ.jpg | popis = Obecný úrad | ob.roz.pôs = Uherské Hradiště | pov.ob = Uherské Hradiště | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 263 | zemepisná šírka = 49,052222 | zemepisná dĺžka = 17,526944 | rozloha = 8,59 | prvá zmienka = 1220 | starosta = Jitka Nováková | PSČ = 686 04 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0722 592528 | adresa = Popovice 303<br />68604 Kunovice | email = oupopovice@sendme.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.popovice.cz | commons = Popovice (Uherské Hradiště District) }} '''Popovice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Uherské Hradiště|Uherské Hradiště]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 1 056 obyvateľov, z toho 507 mužov a 549 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,4 roka (muži 39,1 roka, ženy 43,5 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Popovice (Uherské Hradiště District)}} == Externé odkazy == * [http://www.popovice.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Uherské Hradiště}} [[Kategória:Obce okresu Uherské Hradiště]] oyo4kgsnfk43mtsrei5msdohkfqgtp6 0 179677 8199377 5307370 2026-04-16T21:03:58Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8199377 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Stupava | typ = obec | znak = Stupava znak.GIF | vlajka = Stupava prapor.jpg | obrázok = Stupava_-_kostel_svatého_Klimenta_2.jpg | popis = Kostol sv. Klementa | ob.roz.pôs = Uherské Hradiště | pov.ob = Uherské Hradiště | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 345 | zemepisná šírka = 49,1213889 | zemepisná dĺžka = 17,2494444 | rozloha = 7,1 | prvá zmienka = | starosta = Anna Muchová | PSČ = 686 01 až 686 02 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0722 592633 | adresa = Stupava 47<br />68601 Stupava | email = stupava@uh.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obec-stupava.cz | commons = Stupava (Uherské Hradiště District) }} '''Stupava''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Uherské Hradiště|Uherské Hradiště]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 145 obyvateľov, z toho 77 mužov a 68 žien, pričom priemerný vek v obci bol 47,7 roka (muži 46,2 roka, ženy 49,4 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Stupava (Uherské Hradiště District)}} == Externé odkazy == * [http://www.obec-stupava.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Uherské Hradiště}} [[Kategória:Obce okresu Uherské Hradiště]] ibkx1alcc5gdagq9wt5qz68hq3wkeqh 0 179704 8199364 5307445 2026-04-16T20:58:04Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8199364 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Leskovec | typ = obec | znak = Coat of Arm Leskovec.svg | vlajka = Flag of Leskovec.svg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Vsetín | pov.ob = Vsetín | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 375 | zemepisná šírka = 49,289167 | zemepisná dĺžka = 18,003333 | rozloha = 9,85 | prvá zmienka = 1361 | starosta = Ing. Jana Šťastná | PSČ = 756 11 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0723 544264 | adresa = Leskovec 67<br />75611 Valašská Polanka | email = obecleskovec@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.leskovec.cz | commons = }} '''Leskovec''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Vsetín|Vsetín]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 671 obyvateľov, z toho 336 mužov a 335 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,8 roka (muži 39,1 roka, ženy 42,4 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Externé odkazy == * [http://www.leskovec.cz Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Vsetín}} [[Kategória:Obce okresu Vsetín]] po4yhc3fc37xfgytt80om3vlhga65xl 0 179716 8199370 5307482 2026-04-16T21:00:47Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8199370 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Police | typ = obec | znak = Znak Police.jpg | vlajka = Prapor Police.jpg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Valašské Meziříčí | pov.ob = Valašské Meziříčí | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 415 | zemepisná šírka = 49,451667 | zemepisná dĺžka = 17,866667 | rozloha = 13,22 | prvá zmienka = 1383 | starosta = Karel Hlavica | PSČ = 756 44 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0723 544621 | adresa = Police 142<br />75645 Branky na Moravě | email = oupolice@telecom.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obecpolice.cz | commons = Police (Vsetín District) }} '''Police''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Vsetín|Vsetín]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 574 obyvateľov, z toho 287 mužov a 287 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,8 roka (muži 38,4 roka, ženy 41,2 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Police (Vsetín District)}} == Externé odkazy == * [http://www.obecpolice.cz Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Vsetín}} [[Kategória:Obce okresu Vsetín]] s4qalf2hke89gnzfunkup1x181trcgv 0 179769 8199416 5307356 2026-04-16T21:19:53Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú! 8199416 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Karlovice | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Karlovice (ZL), zastávka.jpg | popis = <!-- Autobusová zastávka a kaple --> | ob.roz.pôs = Zlín | pov.ob = Zlín | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 315 | zemepisná šírka = 49,177222 | zemepisná dĺžka = 17,584167 | rozloha = 2,07 | prvá zmienka = 1768 | starosta = Lubomír Řehůřek | PSČ = 763 02 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0724 587052 | adresa = Karlovice 47<br />76302 Zlín 4 | email = | mapa = | popis mapy = | web = www.obeckarlovice.cz | commons = Karlovice (Zlín District) }} '''Karlovice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Zlín|Zlín]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 238 obyvateľov, z toho 111 mužov a 127 žien, pričom priemerný vek v obci bol 42,7 roka (muži 40,6 roka, ženy 44,6 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Karlovice (Zlín District)}} == Externé odkazy == * [http://www.obeckarlovice.cz Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Zlín}} [[Kategória:Obce okresu Zlín]] g1ag3ugc31mtdmw6n3b6l153xvxgiun 0 179774 8199378 5307375 2026-04-16T21:04:20Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8199378 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Lhotsko | typ = obec | znak = Lhotsko-znak.jpg | vlajka = Lhotsko-vlajka.svg | obrázok = Lhotsko.jpg | popis = <!-- Průjezd obcí: úzká silnice s ostrými zatáčkami --> | ob.roz.pôs = Vizovice | pov.ob = Vizovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 363 | zemepisná šírka = 49,213333 | zemepisná dĺžka = 17,881111 | rozloha = 2,95 | prvá zmienka = | starosta = Jana Horčicová | PSČ = 763 12 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0724 549550 | adresa = Lhotsko 57<br />763 12 Vizovice | email = starosta@obeclhotsko.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obeclhotsko.cz | commons = Lhotsko }} '''Lhotsko''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Zlín|Zlín]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 248 obyvateľov, z toho 133 mužov a 115 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,6 roka (muži 37,2 roka, ženy 44,6 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lhotsko}} == Externé odkazy == * [http://www.obeclhotsko.cz Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Zlín}} [[Kategória:Obce okresu Zlín]] etpjeo2varu38xjtsxum5o0p3inlho9 0 179777 8199391 5307385 2026-04-16T21:09:18Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú 8199391 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Ludkovice | typ = obec | znak = CoA of Ludkovice.svg | vlajka = Flag of Ludkovice.svg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Luhačovice | pov.ob = Luhačovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 267 | zemepisná šírka = 49,116111 | zemepisná dĺžka = 17,729167 | rozloha = 11,85 | prvá zmienka = | starosta = Stanislav Bartoš | PSČ = 763 41 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0724 585441 | adresa = Ludkovice 44<br />76341 Biskupice u Luhačovic | email = ludkovice@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.ludkovice.cz | commons = Ludkovice }} '''Ludkovice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Zlín|Zlín]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 705 obyvateľov, z toho 351 mužov a 354 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,1 roka (muži 38,5 roka, ženy 41,7 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Ludkovice}} == Externé odkazy == * [http://www.ludkovice.cz Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Zlín}} [[Kategória:Obce okresu Zlín]] k1pprd08lnkr7pg26x40yqhmriifiyf 0 179780 8199380 5307393 2026-04-16T21:04:57Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8199380 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Lutonina | typ = obec | znak = Znak Lutonina.jpg | vlajka = Flag of Lutonina.svg | obrázok = Lutonina, Lutoninka Creek.jpg | popis = <!-- Potok Lutoninka v Lutonině --> | ob.roz.pôs = Vizovice | pov.ob = Vizovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 329 | zemepisná šírka = 49,243889 | zemepisná dĺžka = 17,892222 | rozloha = 6,13 | prvá zmienka = 1261 | starosta = Vítězslav Zicha | PSČ = 763 12 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0724 585483 | adresa = Lutonina 114<br />76312 Vizovice | email = lutonina@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = antee.cz/lutonina/ | commons = Lutonina }} '''Lutonina''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Zlín|Zlín]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 392 obyvateľov, z toho 187 mužov a 205 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,3 roka (muži 40,2 roka, ženy 42,3 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lutonina}} == Externé odkazy == * [http://antee.cz/lutonina/ Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Zlín}} [[Kategória:Obce okresu Zlín]] h4n3ci6byfb58zpwjdmoixj56q1jc9o 0 179781 8199389 5307396 2026-04-16T21:08:22Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8199389 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Machová | typ = obec | znak = Machznak.gif | vlajka = Machprap.gif | obrázok = Machová, hlavní ulice.jpg | popis = <!-- Machová, hlavní ulice --> | ob.roz.pôs = Zlín | pov.ob = Zlín | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 245 | zemepisná šírka = 49,2527778 | zemepisná dĺžka = 17,5452778 | rozloha = 3,15 | prvá zmienka = 1397 | starosta = MVDr. František Václavík | PSČ = 763 01 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0724 585491 | adresa = Machová 120<br />76301 Mysločovice | email = ou-machova@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obecmachova.cz | commons = Machová }} '''Machová''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Zlín|Zlín]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 565 obyvateľov, z toho 280 mužov a 285 žien, pričom priemerný vek v obci bol 38,7 roka (muži 37,1 roka, ženy 40,2 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Machová}} == Externé odkazy == * [http://www.obecmachova.cz Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Zlín}} [[Kategória:Obce okresu Zlín]] sy600gijcgddppyhn3bj28zn25m4im9 0 179782 8199394 5307399 2026-04-16T21:10:32Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú 8199394 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Mysločovice | typ = obec | znak = Mysloznak.jpg | vlajka = Mysloprapor.jpg | obrázok = Mysločovice.jpg | popis = <!-- Mysločovice --> | ob.roz.pôs = Zlín | pov.ob = Zlín | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 210 | zemepisná šírka = 49,259444 | zemepisná dĺžka = 17,566111 | rozloha = 3,59 | prvá zmienka = 1397 | starosta = Pavel Žák | PSČ = 763 01 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0724 585505 | adresa = Mysločovice 21<br />76301 Mysločovice | email = oumyslocovice@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = myslocovice.cz | commons = Mysločovice }} '''Mysločovice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Zlín|Zlín]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 608 obyvateľov, z toho 296 mužov a 312 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,8 roka (muži 40,4 roka, ženy 41,2 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Mysločovice}} == Externé odkazy == * [http://myslocovice.cz Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Zlín}} [[Kategória:Obce okresu Zlín]] 97jarcv3sogpfxqvyh2b3xutlph6dxh 0 179790 8199404 5307418 2026-04-16T21:14:35Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú 8199404 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Oldřichovice | typ = obec | znak = CoA of Oldřichovice.svg | vlajka = Flag of Oldřichovice.svg | obrázok = Oldřichovice (ZL), kostel.jpg | popis = Oldřichovice, kostol | ob.roz.pôs = Otrokovice | pov.ob = Napajedla | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 270 | zemepisná šírka = 49,179167 | zemepisná dĺžka = 17,565833 | rozloha = 2,73 | prvá zmienka = 1362 | starosta = Marie Bártková | PSČ = 763 61 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0724 549444 | adresa = Oldřichovice 86<br />76361 Napajedla | email = ou@oldrichovice.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.oldrichovice.cz | commons = Oldřichovice (Zlín District) }} '''Oldřichovice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Zlín|Zlín]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 398 obyvateľov, z toho 204 mužov a 194 žien, pričom priemerný vek v obci bol 38,0 roka (muži 37,5 roka, ženy 38,6 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Oldřichovice (Zlín District)}} == Externé odkazy == * [http://www.oldrichovice.cz Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Zlín}} [[Kategória:Obce okresu Zlín]] kz3thh61vn13pn5e3mz5sx8r5pb9l83 0 179796 8199388 5307434 2026-04-16T21:07:22Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8199388 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Podkopná Lhota | typ = obec | znak = CoA Podkopná Lhota.svg | vlajka = Flag of Podkopná Lhota.svg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Vizovice | pov.ob = Vizovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 405 | zemepisná šírka = 49,312778 | zemepisná dĺžka = 17,824722 | rozloha = 4,82 | prvá zmienka = 1644 | starosta = Lubomír Minařík | PSČ = 763 18 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0724 585611 | adresa = Podkopná Lhota 37<br />76318 Trnava u Zlína | email = podkopnalhota@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = podkopnalhota.cz | commons = Podkopná Lhota }} '''Podkopná Lhota''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Zlín|Zlín]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 324 obyvateľov, z toho 177 mužov a 147 žien, pričom priemerný vek v obci bol 44,3 roka (muži 40,7 roka, ženy 48,7 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Podkopná Lhota}} == Externé odkazy == * [http://podkopnalhota.cz Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Zlín}} [[Kategória:Obce okresu Zlín]] gir9t7x4p23bmrirxlmrlkh6gajxos7 0 179797 8199402 5307439 2026-04-16T21:13:46Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú 8199402 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Pohořelice | typ = obec | znak = Pohořelice znak.gif | vlajka = Pohořelice vlajka.jpg | obrázok = Pohořelice (ZL), kostel a zámek.jpg | popis = <!-- Kostel sv.Jiljí a zámek --> | ob.roz.pôs = Otrokovice | pov.ob = Napajedla | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 252 | zemepisná šírka = 49,175000 | zemepisná dĺžka = 17,544444 | rozloha = 5,87 | prvá zmienka = 1255 | starosta = Jaroslav Němeček | PSČ = 763 61 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0724 549461 | adresa = Školní 35<br />Pohořelice<br />76361 Napajedla | email = pohorelice@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obecpohorelice.cz | commons = Pohořelice (Zlín District) }} '''Pohořelice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Zlín|Zlín]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 846 obyvateľov, z toho 413 mužov a 433 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,6 roka (muži 39,5 roka, ženy 43,6 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Pohořelice (Zlín District)}} == Externé odkazy == * [http://www.obecpohorelice.cz Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Zlín}} [[Kategória:Obce okresu Zlín]] pzmtbideojfu0xsqwe47uukirxbsk0y 0 179800 8199366 5307450 2026-04-16T20:58:30Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8199366 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Provodov | typ = obec | znak = CoA of Provodov.svg | vlajka = Flag of Provodov.svg | obrázok = Malenisko1.JPG | popis = Kostol Panny Márie Snežnej | ob.roz.pôs = Zlín | pov.ob = Zlín | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 380 | zemepisná šírka = 49,166111 | zemepisná dĺžka = 17,749444 | rozloha = 11,95 | prvá zmienka = 1412 | starosta = Ing. Marek Prachař | PSČ = 763 45 | početč = 1 | početzsj = 2 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0724 585661 | adresa = Provodov 233<br />76345 Březůvky | email = provodov@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.provodov.cz | commons = Provodov }} '''Provodov''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Zlín|Zlín]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 767 obyvateľov, z toho 376 mužov a 391 žien, pričom priemerný vek v obci bol 42,3 roka (muži 41,9 roka, ženy 42,6 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Provodov}} == Externé odkazy == * [http://www.provodov.cz Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Zlín}} [[Kategória:Obce okresu Zlín]] 0ehsf7jcpp61z52juuo718d2ogwzcv4 0 179805 8199397 5307467 2026-04-16T21:11:46Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú 8199397 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Sazovice | typ = obec | znak = Sazoviceznak.jpg | vlajka = Sazoviceprapor.jpg | obrázok = Sazovice, zvonice.jpg | popis = <!-- Hlavní ulice se zvonicí --> | ob.roz.pôs = Zlín | pov.ob = Zlín | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 207 | zemepisná šírka = 49,239167 | zemepisná dĺžka = 17,568611 | rozloha = 3,92 | prvá zmienka = 1362 | starosta = Edita Hrbáčková | PSČ = 763 01 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0724 585726 | adresa = Sazovice 180<br />76301 Mysločovice | email = obec_sazovice@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.sazovice.cz | commons = Sazovice }} '''Sazovice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Zlín|Zlín]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 726 obyvateľov, z toho 352 mužov a 374 žien, pričom priemerný vek v obci bol 38,4 roka (muži 37,5 roka, ženy 39,3 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Sazovice}} == Externé odkazy == * [http://www.sazovice.cz Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Zlín}} [[Kategória:Obce okresu Zlín]] tvpe2whc7ujbd3ip2yfcew9cvfcbxmr 0 179806 8199398 5307472 2026-04-16T21:12:00Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú 8199398 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Sehradice | typ = obec | znak = CoA Sehradice.svg | vlajka = Flag of Sehradice.svg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Luhačovice | pov.ob = Luhačovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 316 | zemepisná šírka = 49,148333 | zemepisná dĺžka = 17,833056 | rozloha = 9,09 | prvá zmienka = | starosta = Silvie Pospíšilová | PSČ = 763 23 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0724 585734 | adresa = Sehradice 64<br />76323 Dolní Lhota u Luhačovic | email = obec.sehradice@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.sehradice.cz | commons = Sehradice }} '''Sehradice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Zlín|Zlín]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 737 obyvateľov, z toho 360 mužov a 377 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,3 roka (muži 40,3 roka, ženy 42,2 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Sehradice}} == Externé odkazy == * [http://www.sehradice.cz Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Zlín}} [[Kategória:Obce okresu Zlín]] s8c13iv4aey08kcuo55uus8fb13rzcw 0 179864 8199415 6465626 2026-04-16T21:19:26Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ sú! 8199415 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Karlovice | typ = obec | znak = Karlovice Bruntál CoA.jpg | vlajka = Karlovice Bruntál flag.jpg | obrázok = Karlovice.jpg | popis = <!-- Karlovice --> | ob.roz.pôs = Bruntál | pov.ob = Vrbno pod Pradědem | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 480 | zemepisná šírka = 50,105556 | zemepisná dĺžka = 17,445556 | rozloha = 21,6 | prvá zmienka = | starosta = Jana Helekalová | PSČ = 793 26 | početč = 2 | početzsj = 4 | početk = 3 | NUTS5 = CZ0801 597481 | adresa = Karlovice 138<br />793 23 Karlovice | email = podatelna@karlovice.eu | mapa = | popis mapy = | web = www.karlovice.eu | commons = Karlovice (Bruntál District) }} '''Karlovice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Bruntál|Bruntál]] v [[Moravskosliezsky kraj|Moravskosliezskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 1 089 obyvateľov, z toho 556 mužov a 533 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,1 roka (muži 39,4 roka, ženy 42,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Karlovice (Bruntál District)}} == Externé odkazy == * [http://www.karlovice.eu Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Bruntál}} [[Kategória:Karlovice (okres Bruntál)| ]] [[Kategória:Obce okresu Bruntál]] 4pidqslks2rxssgwgjm7bn8jwc3ttsx 0 185750 8199490 8042876 2026-04-17T11:19:38Z Pelex 2483 dopl., upr., kat. 8199490 wikitext text/x-wiki '''Spartakovci''' (nem. Spartakusbund), prekladané aj ako Spartakova liga Spartakov zväz bola [[Ľavica (politika)|ľavicová]] revolučná skupina organizovaná v Nemecku počas [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]] a bezprostredne po nej.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Priestland | meno = David | autor = | odkaz na autora = | titul = The Red Flag (A History of Communism) | vydanie = | vydavateľ = Grove Press | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 675 | url = | isbn = 978-0-8021-1924-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Založili ju v auguste 1914 ako Medzinárodnú skupinu [[Rosa Luxemburgová]], [[Karl Liebknecht]], Clara Zetkin a ďalší členovia Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), ktorí neboli spokojní s oficiálnou politikou strany na podporu vojny. V roku 1916 sa premenovala na Skupinu Spartakus a v roku 1917 sa pripojila k Nezávislej sociálnodemokratickej strane Nemecka (USPD), ktorá sa od SPD oddelila ako jej ľavicová frakcia. Toto proletárske hnutie nieslo meno podľa rímskeho rebela a otroka [[Spartakus|Spartaka]]. Neskôr sa stala jadrom nemeckej komunistickej strany. == Referencie == {{Referencie}} {{politický výhonok}} [[Kategória:Politika v Nemecku]] ahtex8cl9led8py0j3rp1c37nv2691u 0 197860 8199196 7864692 2026-04-16T13:57:00Z ~2026-23533-91 292169 Doplnené stručné spresnenie v úvode o rozsahu a vývoji jednotlivých radov Xeon, aby článok lepšie vysvetľoval ich postavenie a praktické využitie. 8199196 wikitext text/x-wiki '''Xeon''' je označenie viacerých rodín [[procesor]]ov [[Intel]] architektúry [[x86]], dvojprocesorových a multiprocesorových konfugurácií na jednej základnej doske určených na iné ako domáce použitie v serveroch a pracovných staniciach, v blade servroch a vložených systémoch. Značka Xeon sa používa po niekoľko generácií x86 a [[x86-64]] procesorov. Majú obyčajne väčšiu kapacitu vyrovnávacej pamäte ako ich desktopové verzie. Verzie architektúry [[IA-64]] sa nazývajú [[Itanium]]. Označenie Xeon sa v priebehu rokov používalo pre viacero generácií a produktových radov, ktoré sa líšili počtom jadier, podporou viacprocesorových konfigurácií aj zameraním na servery a profesionálne pracovné stanice. Prehľad týchto radov pomáha lepšie pochopiť vývoj platformy a jej praktické nasadenie. == Zoznam procesorov == === Štvorjadrové === {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" |- ! Xeon || sSpec || C2Q || sSpec || Clock (GHz) || PCG || FSB × 4 (MHz) || Násobič || L2 Cache (MB) || L2 clock (GHz) || Pätica || Proces (nm) || Stepping || CPU ID || TDP (W) || Term. Špec. (°C) || VID (V) |- | X5482 || SLANZ || QX9775 || SLANY || 3.20 || || 1600 || 8 || 12 || 3.2 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 150 || 70 || 0.95 – 1.225 |- | || || QX9770 || SLAWM || 3.20 || 05B || 1600 || 8 || 12 || 3.2 || LGA775 || 45 || C1 || 10677h || 136 || 55.5 || 0.85 – 1.3625 |- | X5460 || SLANP || || || 3.16 || || 1333 || 9.5 || 12 || 3.16 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 120 || 70 || 0.95 – 1.225 |- | || || QX6850 || SLAFN || 3.00 || 05B || 1333 || 9 || 8 || 3 || LGA775 || 65 || G0 || 06FBh || 130 || 64.5 || 0.85 – 1.5 |- | E5472 || SLANR || || || 3.00 || || 1600 || 7.5 || 12 || 3 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 80 || 67 || 0.95 – 1.225 |- | E5450 || SLANQ || || || 3.00 || || 1333 || 9 || 12 || 3 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 80 || 67 || 0.95 – 1.225 |- | X5450 || SLASB || || || 3.00 || || 1333 || 9 || 12 || 3 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 120 || 70 || 0.95 – 1.225 |- | X5365 || SLAED || || || 3.00 || || 1333 || 9 || 8 || 3 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 120 || 63 || 1.35 |- | || || QX9650 || SLAN3 || 3.00 || 05B || 1333 || 9 || 12 || 3 || LGA775 || 45 || C0 || 10676h || 130 || 64.5 || 0.85 – 1.3625 |- | || || QX6800 || SL9UK || 2.93 || || 1066 || 11 || 8 || 2.93 || LGA775 || 65 || B3 || 06F7h || 130 || 54.8 || 0.85 – 1.5 |- | || || QX6800 || SLACP || 2.93 || 05B || 1066 || 11 || 8 || 2.93 || LGA775 || 65 || G0 || 06FBh || 130 || 64.5 || 0.85 – 1.5 |- | X3360 || SLAWZ || || || 2.83 || || 1333 || 8.5 || 12 || 2.83 || LGA775 || 45 || C1 || 10676h || 95 || 71 || 0.962 – 1.237 |- | E5440 || SLANS || || || 2.83 || || 1333 || 8.5 || 12 || 2.83 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 80 || 67 || 0.95 – 1.225 |- | || || Q9550 || SLAWQ || 2.83 || 05A || 1333 || 8.5 || 12 || 2.83 || LGA775 || 45 || C1 || 10677h || 95 || 71.4 || 0.85 – 1.3625 |- | E5462 || SLANT || || || 2.80 || || 1600 || 7 || 12 || 2.80 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 80 || 67 || 0.95 – 1.225 |- | X3350 || SLAX2 || || || 2.66 || || 1333 || 8 || 12 || 2.66 || LGA775 || 45 || C1 || 10676h || 95 || 71 || 1.212 |- | X5355 || SLAEG || || || 2.66 || || 1333 || 8 || 8 || 2.66 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 120 || 63 || 1.200 – 1.350 |- | X5355 || SLAC4 || || || 2.66 || || 1333 || 8 || 8 || 2.66 || LGA771 || 65 || B3 || 06F7h || 120 || 70 || |- | X5355 || SL9YM || || || 2.66 || || 1333 || 8 || 8 || 2.66 || LGA771 || 65 || B3 || 06F7h || 120 || 65 || 1.162 – 1.200 |- | E5430 || SLANU || || || 2.66 || || 1333 || 8 || 12 || 2.66 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 80 || 67 || 0.95 – 1.225 |- | || || QX6700 || SL9UL || 2.66 || 05B || 1066 || 10 || 8 || 2.66 || LGA775 || 65 || B3 || 06F7h || 130 || 65 || 0.85 – 1.5 |- | X3230 || SLACS || Q6700 || SLACQ || 2.66 || 05A || 1066 || 10 || 8 || 2.66 || LGA775 || 65 || G0 || 06FBh || 100 || 85 || 1.1 – 1.372 |- | || || Q9450 || SLAWR || 2.66 || 05A || 1333 || 8 || 12 || 2.66 || LGA775 || 45 || C1 || 10677h || 95 || 71.4 || 0.85 – 1.3625 |- | E5420 || SLANV || || || 2.50 || || 1333 || 7.5 || 12 || 2.5 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 80 || 67 || 0.95 – 1.225 |- | || || Q9300 || SLAWE || 2.50 || 05A || 1333 || 7.5 || 6 || 2.5 || LGA775 || 45 || M1 || 10677h || 95 || 71.4 || 0.85 – 1.3625 |- | X3220 || SL9UP || Q6600 || SL9UM || 2.40 || 05B || 1066 || 9 || 8 || 2.4 || LGA775 || 65 || B3 || 06F7h || 105 || 62.2 || 1.1 – 1.372 |- | X3220 || SLACT || Q6600 || SLACR || 2.40 || 05A || 1066 || 9 || 8 || 2.4 || LGA775 || 65 || G0 || 06FBh || 100 || 85 || 1.1 – 1.372 |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" |- !Xeon || sSpec || C2Q || sSpec || Clock (GHz) || PCG || FSB × 4 (MHz) || Násobič || L2 Cache (MB) || L2 clock (GHz) || Pätica || Proces (nm) || Stepping || CPU ID || TDP (W) || Term. Špec. (°C) || VID (V) |- | E5410 || SLAN || || || 2.33 || || 1333 || 7 || 12 || 2.33 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 80 || 67 || 0.95 – 1.225 |- | L5410 || SLAP4 || || || 2.33 || || 1333 || 7 || 12 || 2.33 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 50 || 57 || 1.35 |- | E5345 || SLAEJ || || || 2.33 || || 1333 || 7 || 8 || 2.33 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 80 || 66 || 1.187 – 1.325 |- | E5345 || SLAC5 || || || 2.33 || || 1333 || 7 || 8 || 2.33 || LGA771 || 65 || B3 || 06F7h || 80 || 66 || |- | E5345 || SL9YL || || || 2.33 || || 1333 || 7 || 8 || 2.33 || LGA771 || 65 || B3 || 06F7h || 80 || 65 || 1.162 – 1.200 |- | X3210 || SL9UQ || || || 2.13 || 05B || 1066 || 8 || 8 || 2.4 || LGA775 || 65 || B3 || 06F7h || 105 || 62.2 || 1.1 – 1.372 |- | E5335 || SLAC7 || || || 2.00 || || 1333 || 6 || 8 || 2 || LGA771 || 65 || B3 || 06F7h || 80 || 66 || |- | E5335 || SLAEK || || || 2.00 || || 1333 || 6 || 8 || 2 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 80 || 66 || 1.187 – 1.325 |- | L5335 || SLAEN || || || 2.00 || || 1333 || 6 || 8 || 2 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 50 || 60 || 1.187 – 1.325 |- | E5405 || SLAP2 || || || 2.00 || || 1333 || 6 || 12 || 2 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 80 || 67 || 0.95 – 1.225 |- | E5320 || SL9MV || || || 1.86 || || 1066 || 7 || 8 || 1.86 || LGA771 || 65 || B3 || 06F7h || 80 || 65 || 1.5 |- | E5320 || SLAEL || || || 1.86 || || 1066 || 7 || 8 || 1.86 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 80 || 66 || 1.187 – 1.325 |- | E5320 || SLAC8 || || || 1.86 || || 1066 || 7 || 8 || 1.86 || LGA771 || 65 || B3 || 06F7h || 80 || 66 || |- | L5320 || SLA4Q || || || 1.86 || || 1066 || 7 || 8 || 1.86 || LGA771 || 65 || B3 || 06F7h || 50 || 60 || |- | L5320 || SLAEP || || || 1.86 || || 1066 || 7 || 8 || 1.86 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 50 || 60 || 1.100 – 1.250 |- | L5320 || SLAC9 || || || 1.86 || || 1066 || 7 || 8 || 1.86 || LGA771 || 65 || B3 || 06F7h || 50 || 60 || 1.100 – 1.325 |} === Dvojjadrové === {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" |- !Xeon || sSpec || C2D || sSpec || Clock (GHz) || PCG || FSB × 4 (MHz) || Násobič || L2 Cache (MB) || L2 clock (GHz) || Pätica || Proces (nm) || Stepping || CPU ID || TDP (W) || Term. Špec. (°C) || VID (V) |- | 5080 || SL968 || || || 3.73 || || 1066 || 14 || 4 || 3.73 || LGA771 || 65 || C1 || 0F64h || 130 || 78 || 1.25 – 1.4 |- | 5070 || SL969 || || || 3.46 || || 1066 || 13 || 4 || 3.46 || LGA771 || 65 || C1 || 0F64h || 130 || 78 || 1.25 – 1.4 |- | X5272 || SLANH || || || 3.40 || || 1600 || 8.5 || 6 || 3.4 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 80 || 66 || 0.95 – 1.2125 |- | X5260 || SLANJ || || || 3.33 || || 1333 || 10 || 6 || 3.33 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 80 || 66 || 0.95 – 1.2125 |- | 5063 || SL96B || || || 3.20 || || 1066 || 12 || 4 || 3.2 || LGA771 || 65 || C1 || 0F64h || 95 || 68 || 1.075 – 1.350 |- | 5060 || SL96A || || || 3.20 || || 1066 || 12 || 4 || 3.2 || LGA771 || 65 || C1 || 0F64h || 130 || 78 || 1.25 – 1.4 |- | || || E8500 || SLAPK || 3.16 || 06 || 1333 || 9.5 || 6 || 3.16 || LGA775 || 45 || C0 || 10676h || 65 || 72.4 || 0.85 – 1.3625 |- | E3110 || SLAPM || E8400 || SLAPL || 3.00 || 06 || 1333 || 9 || 6 || 3 || LGA775 || 45 || C0 || 10676h || 65 || 72.4 || 0.956 – 1.225 |- | 5160 || SL9RT || || || 3.00 || || 1333 || 9 || 4 || 3 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 80 || 56.5 || |- | 5160 || SLABS || || || 3.00 || || 1333 || 9 || 4 || 3 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 80 || 65 || |- | 5160 || SLAG9 || || || 3.00 || || 1333 || 9 || 4 || 3 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 65 || 65 || 1.275 |- | 5050 || SL96C || || || 3.00 || || 667 || 18 || 4 || 3 || LGA771 || 65 || C1 || 0F64h || 95 || 68 || 1.25 – 1.4 |- | 3085 || SLAA2 || E6850 || SLA9U || 3.00 || 06 || 1333 || 9 || 4 || 3 || FC-LGA6 || 65 || G0 || 06FBh || 65 || 72 || 0.85 – 1.5 |- | 3080 || || X6800 || SL9S5 || 2.93 || 05B || 1066 || 11 || 4 || 2.93 || LGA775 || 65 || B2 || 06F6h || 75 || 60.4 || 0.85 – 1.5 |- | 5040 || SL96D || || || 2.83 || || 667 || 17 || 4 || 2.83 || LGA771 || 65 || C1 || 0F64h || 95 || 68 || 1.075 – 1.350 |- | 5150 || SLABM || || || 2.66 || || 1333 || 8 || 4 || 2.66 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 65 || |- | 5150 || SLAGA || || || 2.66 || || 1333 || 8 || 4 || 2.66 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 65 || 65 || 1.275 |- | 5150 || SL9RU || || || 2.66 || || 1333 || 8 || 4 || 2.66 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 65 || |- | 5030 || SL96E || || || 2.66 || || 667 || 16 || 4 || 2.66 || LGA771 || 65 || C1 || 0F64h || 95 || 68 || 1.25 – 1.4 |- | 3070 || SL9ZC || E6700 || SL9ZF || 2.66 || 06 || 1066 || 10 || 4 || 2.66 || LGA775 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 60.1 || 0.85 – 1.5 |- | 3075 || SLAA3 || E6750 || SLA9 || 2.66 || 06 || 1333 || 8 || 4 || 2.66 || FC-LGA6 || 65 || G0 || 06FBh || 65 || 72 || 0.85 – 1.5 |- | || || E8200 || SLAPP || 2.66 || 06 || 1333 || 8 || 6 || 2.66 || LGA775 || 45 || C0 || 10676h || 65 || 72.4 || 0.85 – 1.3625 |- | || || E8190 || SLAQR || 2.66 || 05A || 1333 || 8 || 6 || 2.66 || LGA775 || 45 || C0 || 10676h || 65 || 72.4 || 0.85 – 1.3625 |- | 5020 || SL96F || || || 2.50 || || 667 || 15 || 4 || 2.5 || LGA771 || 65 || C1 || 0F64h || 95 || 68 || 1.25 – 1.4 |- | L5420 || SLARP || || || 2.50 || || 1333 || 7.5 || 12 || 2.5 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 50 || 57 || 1.35 |- | 3060 || SLACD || E6600 || SL9ZL || 2.40 || 06 || 1066 || 9 || 4 || 2.4 || LGA775 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 60.1 || 0.85 – 1.5 |- | 3060 || SL9TZ || E6600 || SL9S8 || 2.40 || 06 || 1066 || 9 || 4 || 2.4 || LGA775 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 60.1 || 0.85 – 1.5 |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" |- !Xeon || sSpec || C2D || sSpec || Clock (GHz) || PCG || FSB × 4 (MHz) || Násobič || L2 Cache (MB) || L2 clock (GHz) || Pätica || Proces (nm) || Stepping || CPU ID || TDP (W) || Term. Špec. (°C) || VID (V) |- | 5148 || SLAG4 || || || 2.33 || || 1333 || 7 || 4 || 2.33 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 40 || 58 || 1.150 – 1.250 |- | 5148 || SLABH || || || 2.33 || || 1333 || 7 || 4 || 2.33 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 40 || 58 || 1.150 – 1.250 |- | 5148 || SL9RR || || || 2.33 || || 1333 || 7 || 4 || 2.33 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 40 || 65 || 1.150 – 1.250 |- | 5140 || SLAGB || || || 2.33 || || 1333 || 7 || 4 || 2.33 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 65 || 65 || 1.275 |- | 5140 || SLABN || || || 2.33 || || 1333 || 7 || 4 || 2.33 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 65 || |- | 5140 || SL9R || || || 2.33 || || 1333 || 7 || 4 || 2.33 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 65 || |- | 3065 || SLAA9 || E6550 || SLA9X || 2.33 || 06 || 1333 || 7 || 4 || 2.33 || LGA775 || 65 || G0 || 06FBh || 65 || 72 || 0.85 – 1.3625 |- | 3050 || SL9VS || || || 2.13 || || 1066 || 8 || 2 || 2.13 || LGA775 || 65 || L2 || 06F2h || 65 || 60 || 1.225 – 1.325 |- | 3050 || SL9TY || E6400 || SL9S9 || 2.13 || 06 || 1066 || 8 || 2 || 2.13 || LGA775 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 60 || 0.85 – 1.5 |- | 3050 || SLABZ || E6400 || SL9T9 || 2.13 || 06 || 1066 || 8 || 2 || 2.13 || LGA775 || 65 || L2 || 06F2h || 65 || 60 || 0.962 – 1.312 |- | 5138 || SLAG3 || || || 2.13 || || 1066 || 8 || 4 || 2.13 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 35 || 65 || 1.150 – 1.212 |- | 5138 || SL9RN || || || 2.13 || || 1066 || 8 || 4 || 2.13 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 35 || 70.8 || 1.150 – 1.212 |- | 3055 || || E6420 || SLA4T || 2.13 || 06 || 1066 || 8 || 4 || 2.13 || LGA775 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 60.1 || 0.85 – 1.5 |- | 5130 || SLAGC || || || 2.00 || || 1333 || 6 || 4 || 2 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 65 || 65 || 1.275 |- | 5130 || SLABP || || || 2.00 || || 1333 || 6 || 4 || 2 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 65 || |- | 5130 || SL9RX || || || 2.00 || || 1333 || 6 || 4 || 2 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 65 || |- | 3040 || SL9T || E6300 || SL9SA || 1.86 || 06 || 1066 || 7 || 2 || 1.86 || LGA775 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 60 || 0.962 – 1.312 |- | 3040 || SLAC2 || E6300 || SL9TA || 1.86 || 06 || 1066 || 7 || 2 || 1.86 || LGA775 || 65 || L2 || 06F2h || 65 || 60 || 0.962 – 1.312 |- | 3040 || SL9VT || || || 1.86 || || 1066 || 7 || 2 || 1.86 || LGA775 || 65 || L2 || 06F2h || 65 || 60 || 1.225 – 1.325 |- | 5120 || SL9RY || || || 1.86 || || 1066 || 7 || 4 || 1.86 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 65 || |- | 5120 || SLABQ || || || 1.86 || || 1066 || 7 || 4 || 1.86 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 65 || |- | 5120 || SLAGD || || || 1.86 || || 1066 || 7 || 4 || 1.86 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 65 || 65 || 1.275 |- | 5128 || SLAG6 || || || 1.86 || || 1066 || 7 || 4 || 1.86 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 40 || 58 || 1.150 – 1.250 |- | 5128 || SL9XA || || || 1.86 || || 1066 || 7 || 4 || 1.86 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 40 || 58 || 1.150 – 1.250 |} == Pozri aj == [[Súbor:Intel xeon dp.jpg|right|thumb|Xeon]] * [[Intel Core 2]] == Externé odkazy == * [https://xeonlive.ru/protsessory/linejki-protsessorov-intel-xeon-vse-serii-platformy-funktsii-kharakteristiki-testy-i-prakticheskij-vybor Prehľad radov procesorov Intel Xeon a ich generácií] * [http://www.intel.com/products/server/processors/index.htm Server Processors at the Intel website] * [http://developer.intel.com/products/processor_number/chart/core2duo.htm Intel®Core™2 Duo Processor Numbers] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070815133247/http://developer.intel.com/products/processor_number/chart/core2duo.htm |date=2007-08-15 }} * [http://www.hothardware.com/Articles/Intel_Wolfdale_and_Yorkfield_Performance_Penryn/ Intel Penryn Architecture and Performance Preview] * [http://balusc.xs4all.nl/srv/har-cpu-int-c2.php Overview of Core 2 Duo CPUs] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060617025855/http://balusc.xs4all.nl/srv/har-cpu-int-c2.php |date=2006-06-17 }} * [http://www.intel.com/technology/itj/2006/volume10issue02/index.htm Intel Centrino Duo Mobile Technology papers] * [http://www.chotocheeta.com/2007/08/23/how-to-over-clock-basic-over-clocking-guide-for-core-2-duo Basic Guide to Over Clock Intel Core 2 Duo] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071214182658/http://www.chotocheeta.com/2007/08/23/how-to-over-clock-basic-over-clocking-guide-for-core-2-duo/ |date=2007-12-14 }} == Referencie == * http://processorfinder.intel.com/List.aspx?ProcFam=2558&sSpec=&OrdCode= * http://processorfinder.intel.com/List.aspx?ProcFam=2774&sSpec=&OrdCode= * http://processorfinder.intel.com/List.aspx?ProcFam=2559&sSpec=&OrdCode= * http://processorfinder.intel.com/List.aspx?ProcFam=2841&sSpec=&OrdCode= * http://processorfinder.intel.com/List.aspx?ProcFam=528&sSpec=&OrdCode= {{Procesory Intel}} [[Kategória:Procesory Intel]] [[Kategória:Intel]] [[Kategória:Mikroprocesory]] mnm8ltez58idxgtuba1l6ef8gw0idyo 8199311 8199196 2026-04-16T19:33:11Z ~2026-20335-96 290941 spam 8199311 wikitext text/x-wiki '''Xeon''' je označenie viacerých rodín [[procesor]]ov [[Intel]] architektúry [[x86]], dvojprocesorových a multiprocesorových konfugurácií na jednej základnej doske určených na iné ako domáce použitie v serveroch a pracovných staniciach, v blade servroch a vložených systémoch. Značka Xeon sa používa po niekoľko generácií x86 a [[x86-64]] procesorov. Majú obyčajne väčšiu kapacitu vyrovnávacej pamäte ako ich desktopové verzie. Verzie architektúry [[IA-64]] sa nazývajú [[Itanium]]. Označenie Xeon sa v priebehu rokov používalo pre viacero generácií a produktových radov, ktoré sa líšili počtom jadier, podporou viacprocesorových konfigurácií aj zameraním na servery a profesionálne pracovné stanice. Prehľad týchto radov pomáha lepšie pochopiť vývoj platformy a jej praktické nasadenie. == Zoznam procesorov == === Štvorjadrové === {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" |- ! Xeon || sSpec || C2Q || sSpec || Clock (GHz) || PCG || FSB × 4 (MHz) || Násobič || L2 Cache (MB) || L2 clock (GHz) || Pätica || Proces (nm) || Stepping || CPU ID || TDP (W) || Term. Špec. (°C) || VID (V) |- | X5482 || SLANZ || QX9775 || SLANY || 3.20 || || 1600 || 8 || 12 || 3.2 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 150 || 70 || 0.95 – 1.225 |- | || || QX9770 || SLAWM || 3.20 || 05B || 1600 || 8 || 12 || 3.2 || LGA775 || 45 || C1 || 10677h || 136 || 55.5 || 0.85 – 1.3625 |- | X5460 || SLANP || || || 3.16 || || 1333 || 9.5 || 12 || 3.16 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 120 || 70 || 0.95 – 1.225 |- | || || QX6850 || SLAFN || 3.00 || 05B || 1333 || 9 || 8 || 3 || LGA775 || 65 || G0 || 06FBh || 130 || 64.5 || 0.85 – 1.5 |- | E5472 || SLANR || || || 3.00 || || 1600 || 7.5 || 12 || 3 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 80 || 67 || 0.95 – 1.225 |- | E5450 || SLANQ || || || 3.00 || || 1333 || 9 || 12 || 3 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 80 || 67 || 0.95 – 1.225 |- | X5450 || SLASB || || || 3.00 || || 1333 || 9 || 12 || 3 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 120 || 70 || 0.95 – 1.225 |- | X5365 || SLAED || || || 3.00 || || 1333 || 9 || 8 || 3 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 120 || 63 || 1.35 |- | || || QX9650 || SLAN3 || 3.00 || 05B || 1333 || 9 || 12 || 3 || LGA775 || 45 || C0 || 10676h || 130 || 64.5 || 0.85 – 1.3625 |- | || || QX6800 || SL9UK || 2.93 || || 1066 || 11 || 8 || 2.93 || LGA775 || 65 || B3 || 06F7h || 130 || 54.8 || 0.85 – 1.5 |- | || || QX6800 || SLACP || 2.93 || 05B || 1066 || 11 || 8 || 2.93 || LGA775 || 65 || G0 || 06FBh || 130 || 64.5 || 0.85 – 1.5 |- | X3360 || SLAWZ || || || 2.83 || || 1333 || 8.5 || 12 || 2.83 || LGA775 || 45 || C1 || 10676h || 95 || 71 || 0.962 – 1.237 |- | E5440 || SLANS || || || 2.83 || || 1333 || 8.5 || 12 || 2.83 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 80 || 67 || 0.95 – 1.225 |- | || || Q9550 || SLAWQ || 2.83 || 05A || 1333 || 8.5 || 12 || 2.83 || LGA775 || 45 || C1 || 10677h || 95 || 71.4 || 0.85 – 1.3625 |- | E5462 || SLANT || || || 2.80 || || 1600 || 7 || 12 || 2.80 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 80 || 67 || 0.95 – 1.225 |- | X3350 || SLAX2 || || || 2.66 || || 1333 || 8 || 12 || 2.66 || LGA775 || 45 || C1 || 10676h || 95 || 71 || 1.212 |- | X5355 || SLAEG || || || 2.66 || || 1333 || 8 || 8 || 2.66 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 120 || 63 || 1.200 – 1.350 |- | X5355 || SLAC4 || || || 2.66 || || 1333 || 8 || 8 || 2.66 || LGA771 || 65 || B3 || 06F7h || 120 || 70 || |- | X5355 || SL9YM || || || 2.66 || || 1333 || 8 || 8 || 2.66 || LGA771 || 65 || B3 || 06F7h || 120 || 65 || 1.162 – 1.200 |- | E5430 || SLANU || || || 2.66 || || 1333 || 8 || 12 || 2.66 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 80 || 67 || 0.95 – 1.225 |- | || || QX6700 || SL9UL || 2.66 || 05B || 1066 || 10 || 8 || 2.66 || LGA775 || 65 || B3 || 06F7h || 130 || 65 || 0.85 – 1.5 |- | X3230 || SLACS || Q6700 || SLACQ || 2.66 || 05A || 1066 || 10 || 8 || 2.66 || LGA775 || 65 || G0 || 06FBh || 100 || 85 || 1.1 – 1.372 |- | || || Q9450 || SLAWR || 2.66 || 05A || 1333 || 8 || 12 || 2.66 || LGA775 || 45 || C1 || 10677h || 95 || 71.4 || 0.85 – 1.3625 |- | E5420 || SLANV || || || 2.50 || || 1333 || 7.5 || 12 || 2.5 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 80 || 67 || 0.95 – 1.225 |- | || || Q9300 || SLAWE || 2.50 || 05A || 1333 || 7.5 || 6 || 2.5 || LGA775 || 45 || M1 || 10677h || 95 || 71.4 || 0.85 – 1.3625 |- | X3220 || SL9UP || Q6600 || SL9UM || 2.40 || 05B || 1066 || 9 || 8 || 2.4 || LGA775 || 65 || B3 || 06F7h || 105 || 62.2 || 1.1 – 1.372 |- | X3220 || SLACT || Q6600 || SLACR || 2.40 || 05A || 1066 || 9 || 8 || 2.4 || LGA775 || 65 || G0 || 06FBh || 100 || 85 || 1.1 – 1.372 |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" |- !Xeon || sSpec || C2Q || sSpec || Clock (GHz) || PCG || FSB × 4 (MHz) || Násobič || L2 Cache (MB) || L2 clock (GHz) || Pätica || Proces (nm) || Stepping || CPU ID || TDP (W) || Term. Špec. (°C) || VID (V) |- | E5410 || SLAN || || || 2.33 || || 1333 || 7 || 12 || 2.33 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 80 || 67 || 0.95 – 1.225 |- | L5410 || SLAP4 || || || 2.33 || || 1333 || 7 || 12 || 2.33 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 50 || 57 || 1.35 |- | E5345 || SLAEJ || || || 2.33 || || 1333 || 7 || 8 || 2.33 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 80 || 66 || 1.187 – 1.325 |- | E5345 || SLAC5 || || || 2.33 || || 1333 || 7 || 8 || 2.33 || LGA771 || 65 || B3 || 06F7h || 80 || 66 || |- | E5345 || SL9YL || || || 2.33 || || 1333 || 7 || 8 || 2.33 || LGA771 || 65 || B3 || 06F7h || 80 || 65 || 1.162 – 1.200 |- | X3210 || SL9UQ || || || 2.13 || 05B || 1066 || 8 || 8 || 2.4 || LGA775 || 65 || B3 || 06F7h || 105 || 62.2 || 1.1 – 1.372 |- | E5335 || SLAC7 || || || 2.00 || || 1333 || 6 || 8 || 2 || LGA771 || 65 || B3 || 06F7h || 80 || 66 || |- | E5335 || SLAEK || || || 2.00 || || 1333 || 6 || 8 || 2 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 80 || 66 || 1.187 – 1.325 |- | L5335 || SLAEN || || || 2.00 || || 1333 || 6 || 8 || 2 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 50 || 60 || 1.187 – 1.325 |- | E5405 || SLAP2 || || || 2.00 || || 1333 || 6 || 12 || 2 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 80 || 67 || 0.95 – 1.225 |- | E5320 || SL9MV || || || 1.86 || || 1066 || 7 || 8 || 1.86 || LGA771 || 65 || B3 || 06F7h || 80 || 65 || 1.5 |- | E5320 || SLAEL || || || 1.86 || || 1066 || 7 || 8 || 1.86 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 80 || 66 || 1.187 – 1.325 |- | E5320 || SLAC8 || || || 1.86 || || 1066 || 7 || 8 || 1.86 || LGA771 || 65 || B3 || 06F7h || 80 || 66 || |- | L5320 || SLA4Q || || || 1.86 || || 1066 || 7 || 8 || 1.86 || LGA771 || 65 || B3 || 06F7h || 50 || 60 || |- | L5320 || SLAEP || || || 1.86 || || 1066 || 7 || 8 || 1.86 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 50 || 60 || 1.100 – 1.250 |- | L5320 || SLAC9 || || || 1.86 || || 1066 || 7 || 8 || 1.86 || LGA771 || 65 || B3 || 06F7h || 50 || 60 || 1.100 – 1.325 |} === Dvojjadrové === {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" |- !Xeon || sSpec || C2D || sSpec || Clock (GHz) || PCG || FSB × 4 (MHz) || Násobič || L2 Cache (MB) || L2 clock (GHz) || Pätica || Proces (nm) || Stepping || CPU ID || TDP (W) || Term. Špec. (°C) || VID (V) |- | 5080 || SL968 || || || 3.73 || || 1066 || 14 || 4 || 3.73 || LGA771 || 65 || C1 || 0F64h || 130 || 78 || 1.25 – 1.4 |- | 5070 || SL969 || || || 3.46 || || 1066 || 13 || 4 || 3.46 || LGA771 || 65 || C1 || 0F64h || 130 || 78 || 1.25 – 1.4 |- | X5272 || SLANH || || || 3.40 || || 1600 || 8.5 || 6 || 3.4 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 80 || 66 || 0.95 – 1.2125 |- | X5260 || SLANJ || || || 3.33 || || 1333 || 10 || 6 || 3.33 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 80 || 66 || 0.95 – 1.2125 |- | 5063 || SL96B || || || 3.20 || || 1066 || 12 || 4 || 3.2 || LGA771 || 65 || C1 || 0F64h || 95 || 68 || 1.075 – 1.350 |- | 5060 || SL96A || || || 3.20 || || 1066 || 12 || 4 || 3.2 || LGA771 || 65 || C1 || 0F64h || 130 || 78 || 1.25 – 1.4 |- | || || E8500 || SLAPK || 3.16 || 06 || 1333 || 9.5 || 6 || 3.16 || LGA775 || 45 || C0 || 10676h || 65 || 72.4 || 0.85 – 1.3625 |- | E3110 || SLAPM || E8400 || SLAPL || 3.00 || 06 || 1333 || 9 || 6 || 3 || LGA775 || 45 || C0 || 10676h || 65 || 72.4 || 0.956 – 1.225 |- | 5160 || SL9RT || || || 3.00 || || 1333 || 9 || 4 || 3 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 80 || 56.5 || |- | 5160 || SLABS || || || 3.00 || || 1333 || 9 || 4 || 3 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 80 || 65 || |- | 5160 || SLAG9 || || || 3.00 || || 1333 || 9 || 4 || 3 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 65 || 65 || 1.275 |- | 5050 || SL96C || || || 3.00 || || 667 || 18 || 4 || 3 || LGA771 || 65 || C1 || 0F64h || 95 || 68 || 1.25 – 1.4 |- | 3085 || SLAA2 || E6850 || SLA9U || 3.00 || 06 || 1333 || 9 || 4 || 3 || FC-LGA6 || 65 || G0 || 06FBh || 65 || 72 || 0.85 – 1.5 |- | 3080 || || X6800 || SL9S5 || 2.93 || 05B || 1066 || 11 || 4 || 2.93 || LGA775 || 65 || B2 || 06F6h || 75 || 60.4 || 0.85 – 1.5 |- | 5040 || SL96D || || || 2.83 || || 667 || 17 || 4 || 2.83 || LGA771 || 65 || C1 || 0F64h || 95 || 68 || 1.075 – 1.350 |- | 5150 || SLABM || || || 2.66 || || 1333 || 8 || 4 || 2.66 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 65 || |- | 5150 || SLAGA || || || 2.66 || || 1333 || 8 || 4 || 2.66 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 65 || 65 || 1.275 |- | 5150 || SL9RU || || || 2.66 || || 1333 || 8 || 4 || 2.66 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 65 || |- | 5030 || SL96E || || || 2.66 || || 667 || 16 || 4 || 2.66 || LGA771 || 65 || C1 || 0F64h || 95 || 68 || 1.25 – 1.4 |- | 3070 || SL9ZC || E6700 || SL9ZF || 2.66 || 06 || 1066 || 10 || 4 || 2.66 || LGA775 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 60.1 || 0.85 – 1.5 |- | 3075 || SLAA3 || E6750 || SLA9 || 2.66 || 06 || 1333 || 8 || 4 || 2.66 || FC-LGA6 || 65 || G0 || 06FBh || 65 || 72 || 0.85 – 1.5 |- | || || E8200 || SLAPP || 2.66 || 06 || 1333 || 8 || 6 || 2.66 || LGA775 || 45 || C0 || 10676h || 65 || 72.4 || 0.85 – 1.3625 |- | || || E8190 || SLAQR || 2.66 || 05A || 1333 || 8 || 6 || 2.66 || LGA775 || 45 || C0 || 10676h || 65 || 72.4 || 0.85 – 1.3625 |- | 5020 || SL96F || || || 2.50 || || 667 || 15 || 4 || 2.5 || LGA771 || 65 || C1 || 0F64h || 95 || 68 || 1.25 – 1.4 |- | L5420 || SLARP || || || 2.50 || || 1333 || 7.5 || 12 || 2.5 || LGA771 || 45 || C0 || 10676h || 50 || 57 || 1.35 |- | 3060 || SLACD || E6600 || SL9ZL || 2.40 || 06 || 1066 || 9 || 4 || 2.4 || LGA775 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 60.1 || 0.85 – 1.5 |- | 3060 || SL9TZ || E6600 || SL9S8 || 2.40 || 06 || 1066 || 9 || 4 || 2.4 || LGA775 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 60.1 || 0.85 – 1.5 |} {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" |- !Xeon || sSpec || C2D || sSpec || Clock (GHz) || PCG || FSB × 4 (MHz) || Násobič || L2 Cache (MB) || L2 clock (GHz) || Pätica || Proces (nm) || Stepping || CPU ID || TDP (W) || Term. Špec. (°C) || VID (V) |- | 5148 || SLAG4 || || || 2.33 || || 1333 || 7 || 4 || 2.33 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 40 || 58 || 1.150 – 1.250 |- | 5148 || SLABH || || || 2.33 || || 1333 || 7 || 4 || 2.33 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 40 || 58 || 1.150 – 1.250 |- | 5148 || SL9RR || || || 2.33 || || 1333 || 7 || 4 || 2.33 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 40 || 65 || 1.150 – 1.250 |- | 5140 || SLAGB || || || 2.33 || || 1333 || 7 || 4 || 2.33 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 65 || 65 || 1.275 |- | 5140 || SLABN || || || 2.33 || || 1333 || 7 || 4 || 2.33 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 65 || |- | 5140 || SL9R || || || 2.33 || || 1333 || 7 || 4 || 2.33 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 65 || |- | 3065 || SLAA9 || E6550 || SLA9X || 2.33 || 06 || 1333 || 7 || 4 || 2.33 || LGA775 || 65 || G0 || 06FBh || 65 || 72 || 0.85 – 1.3625 |- | 3050 || SL9VS || || || 2.13 || || 1066 || 8 || 2 || 2.13 || LGA775 || 65 || L2 || 06F2h || 65 || 60 || 1.225 – 1.325 |- | 3050 || SL9TY || E6400 || SL9S9 || 2.13 || 06 || 1066 || 8 || 2 || 2.13 || LGA775 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 60 || 0.85 – 1.5 |- | 3050 || SLABZ || E6400 || SL9T9 || 2.13 || 06 || 1066 || 8 || 2 || 2.13 || LGA775 || 65 || L2 || 06F2h || 65 || 60 || 0.962 – 1.312 |- | 5138 || SLAG3 || || || 2.13 || || 1066 || 8 || 4 || 2.13 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 35 || 65 || 1.150 – 1.212 |- | 5138 || SL9RN || || || 2.13 || || 1066 || 8 || 4 || 2.13 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 35 || 70.8 || 1.150 – 1.212 |- | 3055 || || E6420 || SLA4T || 2.13 || 06 || 1066 || 8 || 4 || 2.13 || LGA775 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 60.1 || 0.85 – 1.5 |- | 5130 || SLAGC || || || 2.00 || || 1333 || 6 || 4 || 2 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 65 || 65 || 1.275 |- | 5130 || SLABP || || || 2.00 || || 1333 || 6 || 4 || 2 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 65 || |- | 5130 || SL9RX || || || 2.00 || || 1333 || 6 || 4 || 2 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 65 || |- | 3040 || SL9T || E6300 || SL9SA || 1.86 || 06 || 1066 || 7 || 2 || 1.86 || LGA775 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 60 || 0.962 – 1.312 |- | 3040 || SLAC2 || E6300 || SL9TA || 1.86 || 06 || 1066 || 7 || 2 || 1.86 || LGA775 || 65 || L2 || 06F2h || 65 || 60 || 0.962 – 1.312 |- | 3040 || SL9VT || || || 1.86 || || 1066 || 7 || 2 || 1.86 || LGA775 || 65 || L2 || 06F2h || 65 || 60 || 1.225 – 1.325 |- | 5120 || SL9RY || || || 1.86 || || 1066 || 7 || 4 || 1.86 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 65 || |- | 5120 || SLABQ || || || 1.86 || || 1066 || 7 || 4 || 1.86 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 65 || 65 || |- | 5120 || SLAGD || || || 1.86 || || 1066 || 7 || 4 || 1.86 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 65 || 65 || 1.275 |- | 5128 || SLAG6 || || || 1.86 || || 1066 || 7 || 4 || 1.86 || LGA771 || 65 || G0 || 06FBh || 40 || 58 || 1.150 – 1.250 |- | 5128 || SL9XA || || || 1.86 || || 1066 || 7 || 4 || 1.86 || LGA771 || 65 || B2 || 06F6h || 40 || 58 || 1.150 – 1.250 |} == Pozri aj == [[Súbor:Intel xeon dp.jpg|right|thumb|Xeon]] * [[Intel Core 2]] == Externé odkazy == * [http://www.intel.com/products/server/processors/index.htm Server Processors at the Intel website] * [http://developer.intel.com/products/processor_number/chart/core2duo.htm Intel®Core™2 Duo Processor Numbers] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070815133247/http://developer.intel.com/products/processor_number/chart/core2duo.htm |date=2007-08-15 }} * [http://www.hothardware.com/Articles/Intel_Wolfdale_and_Yorkfield_Performance_Penryn/ Intel Penryn Architecture and Performance Preview] * [http://balusc.xs4all.nl/srv/har-cpu-int-c2.php Overview of Core 2 Duo CPUs] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060617025855/http://balusc.xs4all.nl/srv/har-cpu-int-c2.php |date=2006-06-17 }} * [http://www.intel.com/technology/itj/2006/volume10issue02/index.htm Intel Centrino Duo Mobile Technology papers] * [http://www.chotocheeta.com/2007/08/23/how-to-over-clock-basic-over-clocking-guide-for-core-2-duo Basic Guide to Over Clock Intel Core 2 Duo] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071214182658/http://www.chotocheeta.com/2007/08/23/how-to-over-clock-basic-over-clocking-guide-for-core-2-duo/ |date=2007-12-14 }} == Referencie == * http://processorfinder.intel.com/List.aspx?ProcFam=2558&sSpec=&OrdCode= * http://processorfinder.intel.com/List.aspx?ProcFam=2774&sSpec=&OrdCode= * http://processorfinder.intel.com/List.aspx?ProcFam=2559&sSpec=&OrdCode= * http://processorfinder.intel.com/List.aspx?ProcFam=2841&sSpec=&OrdCode= * http://processorfinder.intel.com/List.aspx?ProcFam=528&sSpec=&OrdCode= {{Procesory Intel}} [[Kategória:Procesory Intel]] [[Kategória:Intel]] [[Kategória:Mikroprocesory]] 2t720sdl6sh22hfb850kubzjntk0ddg 14 198292 8199437 5311976 2026-04-16T21:50:42Z Jetam2 30982 {{Všetky súradnice}} 8199437 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Salvádor]] [[Kategória:Geografia podľa štátu|Salvádor]] e8zk0eayjarfyth0aa2mteykfomldc3 0 207176 8199240 8190246 2026-04-16T15:28:33Z ~2026-23400-26 292178 Goby 8199240 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Desert <!-- *** Name section *** --> | name = Gobi | native_name = Говь, 戈壁 | category = Púšť <!-- *** Image *** --> | image = Bayanzag.jpg <!-- *** Country etc. *** --> | country = Mongolsko | country1 = Čína | country_flag = 1 <!-- *** Geography *** --> | area = 1295000 | length = 1500 | length_orientation = JV/SZ | width = 800 | width_orientation = S/J <!-- *** Map section *** --> | map = GobiDessertReliefMap.jpg <!-- *** Websites *** --> | commons = Gobi Desert | commons_label = Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme púšť Gobi }} '''Goby'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|mon|''Говь - Gowj''}}, {{vjz|zho|戈壁 - Kepi}}, [[pchinjin]]: ''Gēbì'') je [[púšť]] v južnom [[Mongolsko|Mongolsku]] a severnej [[Čína|Číne]]. S celkovou rozlohou {{km2|1295000}} je to najväčšia púšť v [[Ázia|Ázii]] a štvrtá najväčšia na svete. Zo severozápadu je ohraničená pohorím [[Altaj]] a pastvinami Mongolska a z juhu [[Tibetská náhorná plošina|tibetskou náhornou plošinou]]. == Geografia == Gobi zaberá asi 30 % plochy Mongolska a tiahne sa v oblúku dlhom približne {{km|1500|m}} od juhovýchodných výbežkov pohoria [[Altaj]] až k hraniciam [[Mandžusko|Mandžuska]] na východe. Severnú hranicu tvorí pohorie [[Jablonový chrbát]] a južnú [[Tibetská náhorná plošina]] a čínske nížiny. Priemerná nadmorská výška je približne {{m|1000|m}} a prevažná väčšina povrchu púšte je pokrytá skalami, nie [[Piesok|pieskom]] (piesočné [[Duna|duny]] zaberajú len 3 % celkového povrchu púšte). == Podnebie == Gobi je studená púšť. Teplotné výkyvy sú od −40&nbsp;°C v zime do 45&nbsp;°C v letných mesiacoch. Ide tak o najväčšie teplotné výkyvy spomedzi všetkých púšti na Zemi.<ref name="čeman">{{Citácia knihy | priezvisko = Čeman | meno = Róbert | odkaz na autora = | titul = Neživá príroda | odkaz na titul = Neživá príroda (kniha) | vydavateľ = MAPA Slovakia Bratislava | miesto = Bratislava | rok = 1999 | isbn = 80-967723-9-2 | vydanie = 1 | strany = }}</ref> Ročný úhrn zrážok predstavuje len {{mm|194|m}}, tienenie má na svedomí [[Tibetská náhorná plošina]]. V [[Kenozoikum|druhohorách]] bola oblasť Gobi bohatá na život, čo dokladajú početné nálezy [[Fosília|fosílií]] [[Dinosaury|dinosaurov]] v mongolskej časti. Koncom [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] došlo ku kolízii [[India|Indického subkontinentu]] s Áziou, následkom čoho [[Orogenéza|vyvrásnili]] [[Himaláje]] a klíma v oblasti sa radikálne zmenila. == Fauna a flóra == Napriek púštnym podmienkam je v oblasti Gobi značná [[diverzita]] života. Niektoré časti boli vyhlásené za národné parky. V púšti Gobi žije vzácny [[leopard snežný]], [[kozorožec horský]], [[kôň przewalského]]. Častým porastom sú rôzne druhy stepných [[Lipnicovité|tráv]]. Ku Gobi sa viaže legenda o červovi [[Olgoj chorchoj]], ktorý má dĺžku asi {{m|1.5|m}} a dokáže zabiť aj človeka. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 31.03.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Gobi Desert|štítok=púšť Gobi}}. [[Kategória:Púšte Mongolska]] [[Kategória:Púšte Číny]] 0kl56yo6xqvwatk1ot27rrl9uov9s8f 8199241 8199240 2026-04-16T15:29:08Z Saroj 150249 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-23400-26|~2026-23400-26]] ([[User_talk:~2026-23400-26|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ 8190246 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Desert <!-- *** Name section *** --> | name = Gobi | native_name = Говь, 戈壁 | category = Púšť <!-- *** Image *** --> | image = Bayanzag.jpg <!-- *** Country etc. *** --> | country = Mongolsko | country1 = Čína | country_flag = 1 <!-- *** Geography *** --> | area = 1295000 | length = 1500 | length_orientation = JV/SZ | width = 800 | width_orientation = S/J <!-- *** Map section *** --> | map = GobiDessertReliefMap.jpg <!-- *** Websites *** --> | commons = Gobi Desert | commons_label = Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme púšť Gobi }} '''Gobi'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|mon|''Говь - Gowj''}}, {{vjz|zho|戈壁 - Kepi}}, [[pchinjin]]: ''Gēbì'') je [[púšť]] v južnom [[Mongolsko|Mongolsku]] a severnej [[Čína|Číne]]. S celkovou rozlohou {{km2|1295000}} je to najväčšia púšť v [[Ázia|Ázii]] a štvrtá najväčšia na svete. Zo severozápadu je ohraničená pohorím [[Altaj]] a pastvinami Mongolska a z juhu [[Tibetská náhorná plošina|tibetskou náhornou plošinou]]. == Geografia == Gobi zaberá asi 30 % plochy Mongolska a tiahne sa v oblúku dlhom približne {{km|1500|m}} od juhovýchodných výbežkov pohoria [[Altaj]] až k hraniciam [[Mandžusko|Mandžuska]] na východe. Severnú hranicu tvorí pohorie [[Jablonový chrbát]] a južnú [[Tibetská náhorná plošina]] a čínske nížiny. Priemerná nadmorská výška je približne {{m|1000|m}} a prevažná väčšina povrchu púšte je pokrytá skalami, nie [[Piesok|pieskom]] (piesočné [[Duna|duny]] zaberajú len 3 % celkového povrchu púšte). == Podnebie == Gobi je studená púšť. Teplotné výkyvy sú od −40&nbsp;°C v zime do 45&nbsp;°C v letných mesiacoch. Ide tak o najväčšie teplotné výkyvy spomedzi všetkých púšti na Zemi.<ref name="čeman">{{Citácia knihy | priezvisko = Čeman | meno = Róbert | odkaz na autora = | titul = Neživá príroda | odkaz na titul = Neživá príroda (kniha) | vydavateľ = MAPA Slovakia Bratislava | miesto = Bratislava | rok = 1999 | isbn = 80-967723-9-2 | vydanie = 1 | strany = }}</ref> Ročný úhrn zrážok predstavuje len {{mm|194|m}}, tienenie má na svedomí [[Tibetská náhorná plošina]]. V [[Kenozoikum|druhohorách]] bola oblasť Gobi bohatá na život, čo dokladajú početné nálezy [[Fosília|fosílií]] [[Dinosaury|dinosaurov]] v mongolskej časti. Koncom [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] došlo ku kolízii [[India|Indického subkontinentu]] s Áziou, následkom čoho [[Orogenéza|vyvrásnili]] [[Himaláje]] a klíma v oblasti sa radikálne zmenila. == Fauna a flóra == Napriek púštnym podmienkam je v oblasti Gobi značná [[diverzita]] života. Niektoré časti boli vyhlásené za národné parky. V púšti Gobi žije vzácny [[leopard snežný]], [[kozorožec horský]], [[kôň przewalského]]. Častým porastom sú rôzne druhy stepných [[Lipnicovité|tráv]]. Ku Gobi sa viaže legenda o červovi [[Olgoj chorchoj]], ktorý má dĺžku asi {{m|1.5|m}} a dokáže zabiť aj človeka. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 31.03.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Gobi Desert|štítok=púšť Gobi}}. [[Kategória:Púšte Mongolska]] [[Kategória:Púšte Číny]] 41xcsmsgkcxme0iphgfu6f90vmi55rq 0 215044 8199499 7088247 2026-04-17T11:54:22Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8199499 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rakúska obec | názov = Eggendorf im Traunkreis | rozloha = 9 | obyvateľov = 751 | obrázok = Eggendorf_im_Traunkreis_20200915.jpg | erb = Wappen at eggendorf im traunkreis.png | krajina = [[Horné Rakúsko]] | okres = [[Linz-vidiek]] | PSČ = 4622 | kód = 41004 | lat_deg = 48| lat_min = 8| lat_sec = 0| lon_deg = 14| lon_min = 9| lon_sec = 0| }} '''Eggendorf im Traunkreis''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Rakúsko|Rakúsku]] v spolkovej krajine [[Horné Rakúsko]] v okrese [[Linz-vidiek]]. Žije tu {{OBP|AT|41004}} obyvateľov ({{OBD|AT|41004}}). == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Eggendorf im Traunkreis}} == Externé odkazy == * [http://www.eggendorf.at/system/web/default.aspx/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090906190003/http://www.eggendorf.at/system/web/default.aspx |date=2009-09-06 }} {{Rakúsky výhonok}} {{obce okresu Linz-vidiek}} [[Kategória:Obce okresu Linz-vidiek]] ie3jrshf74wzapzzc9hlhp9n8fxmf81 0 223548 8199346 8014169 2026-04-16T20:45:00Z Auto-épreuve 128612 8199346 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Charles Le Brun | Portrét = Le brun.jpg | Popis osoby = francúzsky maliar a teoretik umenia | Dátum narodenia = [[24. február]] [[1619]] | Miesto narodenia = [[Paríž]], [[Francúzske kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1690|2|22|1619|2|24}} | Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzske kráľovstvo]] | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = Umenie }} '''Charles Le Brun''' (* [[24. február]] [[1619]], [[Paríž]], [[Francúzske kráľovstvo]] – † [[22. február]] [[1690]], Paríž) bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[maliar (umelec)|maliar]] a teoretik umenia, jeden z najdominantnejších umelcov [[17. storočie|17. storočia]] vo Francúzsku. Vďaka tomu, že upútal pozornosť [[Pierre Séguier|kancelára Séguiera]], dostal sa s jeho pomocou už ako 7-ročný do ateliéra [[Simon Vouet|Simona Voueta]] a bol tiež žiakom [[François Perrier|Françoisa Perriera]]. Ako 15-ročný získal objednávku od kardinála [[Armand Jean du Plessis de Richelieu|Richelieu]], ktorá mu umožnila ukázať svoje schopnosti, neskôr pôsobil štyri roky v ateliéri [[Nicolas Poussin|Nicolasa Poussina]] v [[Rím]]e a po návrate do Paríža v roku [[1646]] získal mnoho patrónov, z ktorých bol najdôležitejší asi [[Nicolas Fouquet]], pre ktorého namaľoval veľký portrét [[Anna Habsburská (1601 – 1666)|Anny Rakúskej]]. Vďaka kardinálovi [[Jules Mazarin|Mazarinovi]] sa spolupodieľal ako maliar (rovnako ako architekt [[Louis Le Vau]] a záhradný architekt [[André le Nôtre]]) na výstavbe zámku vo [[Versailles]]. == Galéria == <gallery> File:Louis XIV Equestrian Portrait.jpg|''Ľudovít XIV. jazdecký portrét'', olej na plátne, [[Musée des Beaux-Arts (Tournai)|Musée des Beaux-Arts]], [[Tournai]] File:Charles Le Brun - Entry of Alexander into Babylon.JPG|''Príjazd Alexandra do Babylonu'', okolo 1664, olej na plátne, Louvre File:Louis-xiv-lebrunl.jpg|''Portrét Ľudovíta XIV.'', 1661 File:Charles Le Brun - Les reines de Perse aux pieds d'Alexandre dit aussi la tente de Darius - Google Art Project.jpg|''Kráľovné Perzie pri nohách Alexandra'', tiež ''Dareiov stan'' File:Charles Le Brun - Daedalus and Icarus - WGA12535.jpg| ''Daidalos a Ikaros'', cca 1645 File:The Descent from the Cross LACMA M.2004.239.jpg|''Snímanie z kríža'', koncom 1640 File:Lebrun-testelin-louvre.jpg|''Portrét maliara Louisa Testelina'', okolo 1650, olej na plátne, Louvre File:Le-Brun-Chute-Dijon.jpg|''Vojna v nebi, Pád rebelujúcich anjelov'', po 1680, olej na plátne, [[Musée des Beaux-Arts (Dijon)|Musée des Beaux-Arts]], [[Dijon]] File:Lebrun Louis1668.jpg|''Ľudovít XIV. jazdecký portrét'', 1668, olej na plátne, [[Musée de la Chartreuse]], [[Douai]] File:Charles Le Brun 001.jpg|''Apoteóza Ľudovíta XIV.'', 1677, olej na plátne, [[Magyar Szépmüvészeti Muzeum]], [[Budapešť]] </gallery> == Iné projekty == {{projekt}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Brun, Charles Le}} [[Kategória:Barokoví maliari]] [[Kategória:Francúzski maliari]] [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] [[Kategória:Vyučujúci na École nationale supérieure des beaux-arts]] [[Kategória:Dvorní maliari]] m9emc6898p0bn329dkoaqn1cj2ma92m 0 227002 8199158 7461887 2026-04-16T12:49:31Z Scholastikos 174170 + 8199158 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Bohumil Chmelík | pseudonym = | popis osoby = slovenský zubný lekár, vysokoškolský pedagóg a politik | obrázok = | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = {{dnv|1938|08|12}} | miesto narodenia = [[Trnava]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|1938|08|12}} --> | miesto úmrtia = | národnosť = [[Slováci|slovenská]] | štátna príslušnosť = Slovensko | alma mater = Lekárska fakulta Palackého univerzity v [[Olomouc]]i | zamestnanie = [[Zubný lekár|zubár]], riaditeľ nemocnice, [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitný profesor]] | rodičia = | príbuzní = | súrodenci = | manželka = | partnerka = | deti = | vzťahy = | žáner = odborná a vedecká literatúra, básnické zbierky, divadelná hra | obdobie = 20. a 21. storočie | téma = | hnutie = slovenská oftalmológia | debut = | významné práce = ''V šere ticha'' (2003); ''Sedem textov'' (2008) a divadelná hra ''Záhrada spomienok Jána Koniarka'' (2007) | významné ocenenia = Cena mesta Trnava (2004); Cena Antona Srholca (2019); [[doctor honoris causa]] [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity v Trnave]] (2026) | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = Slovensko | portál2 = }} [[Doctor honoris causa|Dr.h.c.]] [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] '''Bohumil Chmelík''', [[Doktor (PhD.)|PhD.]] (* [[12. august]] [[1938]], [[Trnava]]) je [[slovensko|slovenský]] [[zubný lekár]], [[spisovateľ]], [[vysokoškolský pedagóg]] a bývalý [[politik]]. V roku [[2004]] získal za významnú činnosť v rozvoji kultúry mesta Trnava Cenu mesta Trnava. V roku 2019 získal [[Cena Antona Srholca|Cenu Antona Srholca]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cena slobody Antona Srholca: Laureáti | url = https://cenaantonasrholca.sk/laureati/ | vydavateľ = Cena Antona Srholca | miesto = | dátum vydania = 2023-01-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = }}</ref> 16. apríla [[2026]] mu bol [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskou univerzitou v Trnave]] udelený titul ''[[Zoznam držiteľov čestných doktorátov Trnavskej univerzity v Trnave|doctor honoris causa]]'' „''za jeho dlhoročný a mimoriadny prínos k rozvoju zdravotníctva, vysokoškolského vzdelávania, verejnej správy, kultúry a občianskej spoločnosti''.“<ref name="TT">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udelili sme čestný doktorát prof. Bohumilovi Chmelíkovi | url = https://www.truni.sk/news/udelili-sme-cestny-doktorat-prof-bohumilovi-chmelikovi | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = }}</ref> == Život == Narodil sa v auguste [[1938]] v [[Trnava|Trnave]].<ref name="TT" /> V roku [[1961]] absolvoval štúdium v odbore [[zubné lekárstvo|stomatológia]] na Lekárskej fakulte Palackého univerzity v [[Olomouc]]i. Následne pôsobil ako [[zubné lekárstvo|zubár]] a neskôr ako riaditeľ nemocnice v [[Trnava|Trnave]].<ref name="TT" /> Je členom [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratického hnutia]]. Vo voľbách [[5. jún|5.]] a [[6. jún]]a [[1992]] bol zvolený za poslanca [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] za KDH a po premenovaní Slovenskej národnej rady na [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnú radu Slovenskej republiky]] bol poslancom do roku [[1994]]. V rokoch 1992 až 1994 bol tiež predsedom parlamentného Výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci.<ref name="TT" /> V roku 1996 bol menovaný [[docent]]om v odbore [[verejné zdravotníctvo]]. Habilitačnú prácu napísal na tému ''Strategický manažment a manažment kvality v nemocniciach''. V roku 2003 bol prezidentom [[Rudolf Schuster|Rudolfom Schusterom]] menovaný za profesora v odbore „verejné zdravotníctvo“.<ref name="TT" /> Dlhé roky pôsobil aj ako komunálny politik a opakovane bol členom mestského zastupiteľstva mesta [[Trnava]]. Pre volebné obdobie [[2005]]{{--}}[[2009]] bol zvolený za člena zastupiteľstva [[Trnavský samosprávny kraj|Trnavského samosprávneho kraja]] za koalíciu [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]-[[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]].<ref name="TT" /> V roku [[2009]] bol opätovne zvolený za poslanca zastupiteľstva [[Trnavský samosprávny kraj|Trnavského samosprávneho kraja]].<ref name="TT" /> Pedagogicky pôsobil na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]], pričom sa dlhodobo venoval aj zdravotníckemu [[Manažment (činnosť)|manažmentu]]. V rokoch 1994 až 2006 pôsobil dokonca ako vedúci Katedry zdravotníckeho manažmentu.<ref name="TT" /> == Dielo == Bohumil Chmelík je okrem odborných publikácií činný aj literárne. Tvoriť začal už v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]], keď sa orientoval na experimentálnu poéziu a kresbu. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] však s tvorbou dočasne prestal, keďže sa v dôsledku [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] výrazne obmedzili možnosti publikovať slobodnú tvorbu.<ref name=":0" /> V roku [[2003]] mu vyšla zbierka básní ''V šere ticha''. V roku [[2008]] mu vyšla zbierka ''Sedem textov'' a v roku [[2007]] divadelná hra ''Záhrada spomienok Jána Koniarika''.<ref name="TT" /> V oblasti kultúry sa dlhodobo zoberá tvorbou [[Ján Koniarek|Jána Koniarka]]. Občianske združenie [[Trnavské fórum '89]], kde je predsedom sa stalo spoluvydavateľom monografie ''Sochár Ján Koniarek'' (2007). Spolu s autorom podstatnej časti fotografií tejto monografie, trnavským fotografom, vysokoškolským pedagógom a členom Trnavského fóra '89 [[Štefan Blažo|Štefanom Blažom]], propaguje život a dielo [[Ján Koniarek|Jána Koniarka]]. == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Chmelík, Bohumil}} [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Slovenskí stomatológovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí dramatici]] [[Kategória:Slovenskí vedeckí spisovatelia]] [[Kategória:Politici KDH]] [[Kategória:Poslanci Trnavského samosprávneho kraja]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave]] [[Kategória:Držitelia čestných doktorátov Trnavskej univerzity v Trnave]] ecb7w0esmnew95podfvnkjw68ufa869 0 235042 8199138 6090393 2026-04-16T12:06:44Z Peko 208 /* Zloženie indexu */ aktualizácia 8199138 wikitext text/x-wiki '''SAX''' (skr. zo '''S'''lovenský '''a'''kciový inde'''x''') je oficiálny [[akciový index]] [[Burza cenných papierov v Bratislave|Burzy cenných papierov v Bratislave]]. Je to [[kapitálovo vážený index]] založený na porovnaní trhovej kapitalizácie vybraného súboru akcií s trhovou kapitalizáciou toho istého súboru akcií k referenčnému dňu. Je to index, ktorý odráža celkovú zmenu majetku spojenú s investovaním do akcií, ktoré sú zaradené do indexu. Zahŕňa zmeny cien a tiež aj dividendové príjmy a príjmy, ktoré súvisia so zmenami veľkosti akciového kapitálu. Počiatočná hodnota indexu je 100 bodov a viaže sa ku dňu [[14. septembra]] [[1993]]. == Zloženie indexu == * [[Biotika]], a.s. * [[Tatry mountain resorts]], a.s. * [[Tatra banka]], a.s. * [[VIPO]], a.s. * [[GEVORKYAN]], a.s. * [[D O L K A M Šuja]], a.s.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Váhy SAX k: 31. 03. 2026 | url = https://www.bsse.sk/bcpb/indexy/vahy-sax-k-dd-mm-rrrr/ | vydavateľ = Burza cenných papierov v Bratislave | dátum vydania = 2026-03-31 }}</ref> == Externé odkazy == * [http://www.bsse.sk/obchodovanie/indexy/IndexSAX.aspx IndexSAX] {{ekonomický výhonok}} {{Index SAX}} [[Kategória:Ekonomika na Slovensku]] [[Kategória:Burzové indexy]] oh2xo2j8c5te59wgn8f7jkudo9j30pz 8199141 8199138 2026-04-16T12:09:32Z Peko 208 +referenice, -ext.odkazy (link nefunguje) 8199141 wikitext text/x-wiki '''SAX''' (skr. zo '''S'''lovenský '''a'''kciový inde'''x''') je oficiálny [[akciový index]] [[Burza cenných papierov v Bratislave|Burzy cenných papierov v Bratislave]]. Je to [[kapitálovo vážený index]] založený na porovnaní trhovej kapitalizácie vybraného súboru akcií s trhovou kapitalizáciou toho istého súboru akcií k referenčnému dňu. Je to index, ktorý odráža celkovú zmenu majetku spojenú s investovaním do akcií, ktoré sú zaradené do indexu. Zahŕňa zmeny cien a tiež aj dividendové príjmy a príjmy, ktoré súvisia so zmenami veľkosti akciového kapitálu. Počiatočná hodnota indexu je 100 bodov a viaže sa ku dňu [[14. septembra]] [[1993]]. == Zloženie indexu == * [[Biotika]], a.s. * [[Tatry mountain resorts]], a.s. * [[Tatra banka]], a.s. * [[VIPO]], a.s. * [[GEVORKYAN]], a.s. * [[D O L K A M Šuja]], a.s.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Váhy SAX k: 31. 03. 2026 | url = https://www.bsse.sk/bcpb/indexy/vahy-sax-k-dd-mm-rrrr/ | vydavateľ = Burza cenných papierov v Bratislave | dátum vydania = 2026-03-31 }}</ref> == Referencie == <references/> {{Index SAX}} {{ekonomický výhonok}} [[Kategória:Ekonomika na Slovensku]] [[Kategória:Burzové indexy]] 4lydpchpytlotxi3t771ihvdkkqsx1x 10 258723 8199498 8198321 2026-04-17T11:42:52Z Pe3kZA 39673 wl. 8199498 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Vodné toky v povodí Malého Dunaja (2. časť) |nadpis = Vodné toky v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]] (od Chotárneho kanála po ústie do Váhu) |zoznam1 = * [[Akovský kanál]] * [[Asódsky kanál]] * [[Bahno (prítok Čiližského potoka)|Bahno]] * [[Báčsky kanál]] * [[Batonský kanál]] * [[Belský kanál]] * [[Biely kanál]] * [[Blatné (kanál)|Blatné]] * [[Bočný kanál (prítok Obecného kanála)|Bočný kanál]] * [[Bočný Bufiansky kanál]] * '''[[Boheľovský kanál]]''' * [[Bufiansky kanál]] * [[Býčí kanál]] * [[Cegejský kanál]] * '''[[Čiližský potok]]''' * [[Dubovský kanál]] * [[Dvorský kanál]] * [[Farské (kanál)|Farské]] * [[Gabčíkovo-Ňárad]] * [[Hanský kanál]] * [[Hetménsky kanál]] * [[Horný diel]] * [[Horný kanál (prítok Kolárovského kanála, Kolárovo)]] * [[Horný kanál (prítok Kolárovského kanála, Kráľov Brod)]] * '''[[Chotárny kanál]]''' * '''[[Jurová-Veľký Meder]]''' * [[Kačonka]] * [[Kačonský kanál]] * '''[[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)|Kolárovský kanál]]''' * [[Kotlibský kanál]] * [[Kračany-Boheľov]] * [[Krátky kanál]] * [[Líščí kanál]] * [[Mačonský kanál]] * [[Majerský kanál]] * [[Malobelský kanál]] * [[Malý Topoľový kanál]] * [[Milinovský kanál]] * [[Neded-Vlčany]] * [[Novolúcky kanál]] * [[Obecný kanál]] * [[Pastúšsky kanál]] * [[Pastvinový kanál]] * [[Predný kanál]] * [[Selický kanál]] * [[Slaništský kanál]] * '''[[Stará Čierna voda]]''' * [[Starozemský kanál]] * [[Studiensky kanál]] * [[Šajbiarsky kanál]] * [[Šaliansky kanál]] * [[Šípový kanál]] * [[Topoľový kanál]] * [[Vlčiansky kanál]] * [[Vrakúnsky kanál]] * [[Vrakúň-Padáň]] * [[Vranie-Kotliba]] * [[Zemiansky kanál]] * [[Žihársky kanál]] * [[Žihľavový kanál]] |zoznam2 = ;Súvisiace šablóny :[[Šablóna:Vodné toky v povodí Malého Dunaja (1. časť)|Vodné toky v povodí Malého Dunaja (1. časť)]] :[[Šablóna:Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody|Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody]] :[[Šablóna:Vodné toky v povodí Váhu (9. časť)|Vodné toky v povodí Váhu (9. časť)]] }}<noinclude> [[Kategória:Šablóny povodí na Slovensku|Malý Dunaj (2. časť)]] </noinclude> clv5u0zfzwgntpk0ho3dt5zntmru3ww 10 268869 8199208 7978721 2026-04-16T14:37:36Z MartinHeavy 292155 zmena foto 8199208 wikitext text/x-wiki == Použitie == <pre> {{Infobox Hudobný umelec | Meno = | Obrázok = {{File:008lubica-cekovska-2024©Photo-by-Nelya-Agdeeva-1-e1725437733417.jpg|thumb|Lubica Cekovska}} | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Celé meno = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} --> | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Alma mater = | Pôsobenie = | Žáner = | Hrá na nástrojoch = | Typ hlasu = | Roky pôsobenia = | Manžel = | Manželka = | Priateľ = | Priateľka = | Deti = | Rodičia = | Súrodenci = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} </pre> <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude> <includeonly> <!-- Kategórie a interwiki odkazy --> [[Kategória:Hudobné infobox šablóny|Umelec]] [[Kategória:Infobox šablóny ľudí|Hudobný umelec]] </includeonly> 80901ireh60i5n9y8ihvj5v3z34hgpb 8199210 8199208 2026-04-16T14:42:06Z MartinHeavy 292155 foto 8199210 wikitext text/x-wiki == Použitie == <pre> {{Infobox Hudobný umelec | Meno = | Obrázok = [[File:008lubica-cekovska-2024©Photo-by-Nelya-Agdeeva-1-e1725437733417.jpg|thumb|Lubica Cekovska]] | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Celé meno = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} --> | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Alma mater = | Pôsobenie = | Žáner = | Hrá na nástrojoch = | Typ hlasu = | Roky pôsobenia = | Manžel = | Manželka = | Priateľ = | Priateľka = | Deti = | Rodičia = | Súrodenci = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} </pre> <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude> <includeonly> <!-- Kategórie a interwiki odkazy --> [[Kategória:Hudobné infobox šablóny|Umelec]] [[Kategória:Infobox šablóny ľudí|Hudobný umelec]] </includeonly> s1sbkzxj7o8hmi78bcv3m08065e9pyj 8199211 8199210 2026-04-16T14:42:49Z MartinHeavy 292155 meno 8199211 wikitext text/x-wiki == Použitie == <pre> {{Infobox Hudobný umelec | Meno = {{Ľubica Čekovská}} | Obrázok = [[File:008lubica-cekovska-2024©Photo-by-Nelya-Agdeeva-1-e1725437733417.jpg|thumb|Lubica Cekovska]] | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Celé meno = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} --> | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Alma mater = | Pôsobenie = | Žáner = | Hrá na nástrojoch = | Typ hlasu = | Roky pôsobenia = | Manžel = | Manželka = | Priateľ = | Priateľka = | Deti = | Rodičia = | Súrodenci = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} </pre> <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude> <includeonly> <!-- Kategórie a interwiki odkazy --> [[Kategória:Hudobné infobox šablóny|Umelec]] [[Kategória:Infobox šablóny ľudí|Hudobný umelec]] </includeonly> rku8q8dm71axucb3pzc7kn80xp7846c 8199214 8199211 2026-04-16T14:45:41Z MartinHeavy 292155 foto 8199214 wikitext text/x-wiki == Použitie == <pre> {{Infobox Hudobný umelec | Meno = {{Ľubica Čekovská}} | Obrázok = {{[[File:008lubica-cekovska-2024©Photo-by-Nelya-Agdeeva-1-e1725437733417.jpg|thumb|Lubica Cekovska]]}} | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Celé meno = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} --> | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Alma mater = | Pôsobenie = | Žáner = | Hrá na nástrojoch = | Typ hlasu = | Roky pôsobenia = | Manžel = | Manželka = | Priateľ = | Priateľka = | Deti = | Rodičia = | Súrodenci = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} </pre> <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude> <includeonly> <!-- Kategórie a interwiki odkazy --> [[Kategória:Hudobné infobox šablóny|Umelec]] [[Kategória:Infobox šablóny ľudí|Hudobný umelec]] </includeonly> 1xeqd2skv9mcyu1ydj5o2304ylvry8c 8199226 8199214 2026-04-16T15:04:30Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/MartinHeavy|MartinHeavy]] ([[User_talk:MartinHeavy|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Teslaton 7920372 wikitext text/x-wiki == Použitie == <pre> {{Infobox Hudobný umelec | Meno = | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Celé meno = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} --> | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Alma mater = | Pôsobenie = | Žáner = | Hrá na nástrojoch = | Typ hlasu = | Roky pôsobenia = | Manžel = | Manželka = | Priateľ = | Priateľka = | Deti = | Rodičia = | Súrodenci = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} </pre> <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude> <includeonly> <!-- Kategórie a interwiki odkazy --> [[Kategória:Hudobné infobox šablóny|Umelec]] [[Kategória:Infobox šablóny ľudí|Hudobný umelec]] </includeonly> 2du7ivg5801p1q73f5i5asx6dmijt8p 0 272534 8199281 7981837 2026-04-16T18:03:15Z Pe3kZA 39673 /* Súčasné využitie trate */ form. 8199281 wikitext text/x-wiki {{Infobox železničná trať | trať = Bratislava – Štúrovo | obrázok = Bratislava - Sturovo.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | číslo = 130 | prevádzkovateľ = [[ŽSR]] | dĺžka = 149 km | rozchod = 1435 mm | počet koľají = 2 | traťová trieda = D4 | napájacia sústava = 25 kV 50 Hz | v úseku = v celom úseku | maximálny sklon = | minimálny radius = | maximálna rýchlosť = 140 | stanice = {{BS-start}} {{BS|STR|||[[Železničná trať Bratislava – Marchegg|smer Marchegg]], smer [[Železničná trať Bratislava – Břeclav|smer Břeclav]]}} {{BS|ACC|54,36|[[Bratislava hlavná stanica]]|}} {{BS2|BS2+l|BS2+r|||}} {{BS2|KRZo|STRr|||[[Železničná trať Bratislava – Hegyeshalom|smer Hegyeshalom]]}} {{BS2|BS2l|BS2c3|||}} {{BS|HST|58,96|[[Železničná zastávka Bratislava-Vinohrady|Bratislava-Vinohrady]]}} {{BS2|BS2+l|BS2+r|||}} {{BS2|KRZo|ABZql+l|||[[Železničná trať Bratislava – Žilina|smer Žilina]]}} {{BS2|BS2l|BS2r|||}} {{BS|BHF|64,03|[[Železničná stanica Bratislava-Vajnory|Bratislava-Vajnory]]}} {{BS|hKRZWae|||[[Šúrsky kanál]]|}} {{BS|HST|68,02|[[Ivanka pri Dunaji]]}} {{BS|BHF|71,54|[[Bernolákovo]]}} {{BS|HST|75,80|[[Veľký Biel]]}} {{BS|BHF|79,77|[[Senec]]}} {{BS|HST|82,90|[[Reca]]}} {{BS|HST|89,54|[[Pusté Úľany]]}} {{BS|BHF|96,12|[[Sládkovičovo]]}} {{BS|BHF|103,05|[[Železničná stanica Galanta|Galanta]]}} {{BS|ABZg+l|||[[Železničná trať 133 (Slovensko)|smer Leopoldov]]}} {{BS|HST|108,92|[[Topoľnica]]}} {{BS|BHF|114,94|[[Železničná stanica Šaľa|Šaľa]]}} {{BS|ABZgr|||[[Železničná trať Šaľa – Neded|smer Neded]]}} {{BS|hKRZWae|||[[Váh]] |}} {{BS|BHF|119,62|[[Železničná stanica Trnovec nad Váhom|Trnovec nad Váhom]]|}} {{BS|HST|126,77|[[Jatov]]|}} {{BS|BHF|130,72|[[Tvrdošovce]]|}} {{BS|BHF|135,40|[[Železničná stanica Palárikovo|Palárikovo]]|}} {{BS|ABZgl|||odbočka smer [[Šurany]]}} {{BS|HSTACC|139,09|[[Palárikovo|Ľudovítov]]|}} {{BS|ABZg+l|||[[Železničná trať Nové Zámky – Prievidza|smer Prievidza]], [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|smer Zvolen]], [[Železničná trať Nové Zámky – Zlaté Moravce|smer Zlaté Moravce]]}} {{BS|ACC|145,39|[[Železničná stanica Nové Zámky|Nové Zámky]]}} {{BS|ABZgr|||[[Železničná trať Nové Zámky – Komárom|smer Komárom]]}} {{BS|BHF|151,85|[[Dvory nad Žitavou]]|}} {{BS|BHF|157,88|[[Pribeta]]|}} {{BS|BHF|165,42|[[Strekov]]|}} {{BS|HST|171,16|[[Nová Vieska]]|}} {{BS|BHF|175,23|[[Gbelce]]|}} {{BS|BHF|183,07|[[Mužla]]|}} {{BS|BHF|189,58|[[Železničná stanica Štúrovo|Štúrovo]]}} {{BS|ABZgl|||smer [[Budapešť]], [[Železničná trať Štúrovo – Levice|smer Levice]]}} }} |} '''Železničná trať Bratislava – Štúrovo''' (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 130 ''' '''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Železničná trať číslo 130|url=https://www.zeleznicne.info/view.php?nazevclanku=trat-130-bratislava-hl-st-szob-mav-palarikovo-surany&cisloclanku=2007090049/}}</ref>) je elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája [[Bratislava|Bratislavu]] a [[Štúrovo]] a pokračuje na [[Budapešť]]. Trať je súčasťou [[Paneurópske dopravné koridory|Paneurópskeho dopravného koridoru]] č. 4., spájajúceho [[Drážďany]] a [[Istanbul]]. == Dejiny == Trať Bratislava – Štúrovo patrí ku kľúčovým úsekom v sieti [[ŽSR]]. Od sprevádzkovania [[16. december|16. decembra]] [[1850]] patrila k najstarším a najdôležitejším tratiam v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]], no i v strednej [[Európa|Európe]], pretože spájala [[Viedeň]] a [[Budapešť]]. Železnica z mesta [[Marchegg]] bola do Bratislavy dokončená už [[10. august]]a [[1848]] a od roku [[1846]] bol v prevádzke i maďarský úsek z Budapešti po [[Vác]]. Prepojenie sa budovalo juhom Slovenska a vytvorilo spojnicu dvoch najdôležitejších miest monarchie. Druhá koľaj pribudla do roku [[1904]] a elektrická trakcia v roku 1969. == Súčasné využitie trate == Trať je v Bratislave napojená na [[Železničná trať Bratislava – Břeclav|trať č. 110]] ako aj na iné trate. Medzinárodné spoje EC/EN prichádzajú z Nemecka (Berlín, Hamburg) Česka (Praha, Brno) a Poľska (Varšava, Katowice) a pokračujú do Budapešti v dvojhodinovom takte. Vnútroštátne rýchliky [[Železničná spoločnosť Slovensko|Železničnej spoločnosti Slovensko]] využívajú najmä úsek po [[Nové Zámky]] kde končia, alebo po Palárikovo, odkiaľ pokračujú taktiež v dvojhodinovom takte po [[Železničná_trať_Nové_Zámky_–_Zvolen|trati č. 150]] do [[Zvolen|Zvolena]], [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] či [[Košice|Košíc]]. V rámci [[Integrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji|Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji]] boli zavedené vlakové linky S60 – Bratislava – Senec – Galanta, R60 – Bratislava – Senec – Galanta, a S65 – Bratislava Nové Mesto – Senec – Galanta kde väčšina vlakov jazdí do stanice [[Bratislava hlavná stanica|Bratislava hlavná stanica]].<ref name=medzi>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= Integrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji | url = https://www.zssk.sk/integrovany-dopravny-system/bratislavsky-kraj/ | vydavateľ = ZSSK.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Vlaky jazdia v hodinovom, resp. v dopravnej špičke v polhodinovom takte. Trať je využívaná aj pre potreby nákladnej dopravy, o.i. rafinériou Slovnaft a spoločnosťou Duslo. Na väčšine trate je traťová rýchlosť 120 km/h, pričom v úsekoch železničných staníc je obmedzená na 100 km/h, okrem staníc Pribeta, Strekov a Mužla s traťovou rýchlosťou 120 km/h.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul= ŽSR: Tabuľky dopravných pomerov trate č. 130 |url= https://www.zsr.sk/files/sps/Doprava/Tabulky-tratovych-pomerov/Aktualne-TTP/TTP-120-A-Szob-HU-Sturovo-Bratislava-hl-st-36z.pdf/ |dátum prístupu= 2024-01-27 |url archívu= https://web.archive.org/web/20240120170105/https://www.zsr.sk/files/sps/Doprava/Tabulky-tratovych-pomerov/Aktualne-TTP/TTP-120-A-Szob-HU-Sturovo-Bratislava-hl-st-36z.pdf |dátum archivácie= 2024-01-20 }}</ref> == Modernizácia trate == V deväťdesiatych rokoch minulého storočia bol zmodernizovaný úsek Senec - Sládkovičovo v dĺžke cca. 15 km na traťovú rýchlosť 140 km/h. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=K-report, český dopravní server|url=https://www.k-report.net/koridory/histori2.htm/|dátum prístupu=2024-01-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20230102084418/https://www.k-report.net/koridory/histori2.htm|dátum archivácie=2023-01-02}}</ref> V roku 2021 boli vyhlásené verejné obstarávania na traťové úseky Nové Zámky - Palárikovo v dĺžke cca. 8 km <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Verejná súťaž:ŽST Nové Zámky – ŽST Palárikovo, rekonštrukcia koľaje č. 1 a č. 2|url= https://www.verejnesutaze.sk/tender/uvo/8409/}}</ref> a Trnovec nad Váhom - Tvrdošovce v dĺžke cca. 10 km. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Verejná súťaž: ŽST Trnovec nad Váhom – ŽST Tvrdošovce, rekonštrukcia koľaje č. 1 a koľaje č. 2|url=https://www.verejnesutaze.sk/tender/uvo/10005/}}</ref> Komplexná rekonštrukcia prebehla od konca roku 2022 po koniec roku 2023. Traťová rýchlosť sa zvýšila na 140 km/h, konštrukčne však železničný zvršok, spodok, trolej umožňuje budúce zavedenie rýchlosti do 160 km/h. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ASB.sk:Komplexná rekonštrukcia Trnovec nad Váhom – Tvrdošovce|url=https://www.asb.sk/stavebnictvo/inzinierske-stavby/trnovec-nad-vahom-tvrdosovcev/}}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V roku 2022 boli v železničnej stanici Dvory nad Žitavou zmodernizované výhybky. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SITA: Železnice obnovia infraštruktúru v Dvoroch nad Žitavou, vysúťažená zmluvná cena je vyššia oproti pôvodnej|url=https://sita.sk/nasadoprava/zeleznice-obnovia-infrastrukturu-v-dvoroch-nad-zitavou-vysutazena-zmluvna-cena-je-vyssia-oproti-povodnej/}}</ref> == Úseky trate == Trať sa podľa [[Cestovný_poriadok#Železničný cestovný poriadok|KCP]] [[ŽSR]] skladá z úsekov: * Železničná trať Szob – Štúrovo (130/6) * Železničná trať Štúrovo – Bratislava (hlavná stanica) * Železničná trať Šurany – Palárikovo (130/5) * Železničná trať odb. Močiar – [[Železničná stanica Bratislava predmestie|BA predmestie]] (130/3) – [[Železničná stanica Bratislava-Nové Mesto|BA-N. Mesto (1962)]] (130/1) == Zoznam staníc a zastávok == * [[Bratislava hlavná stanica]] – križovatka s traťou [[Železničná trať 100 (Slovensko)|100 (BA – DNV – Marchegg (ÖBB))]], [[Železničná trať 110 (Slovensko)|110 (BA – Kúty – Břeclav)]], [[Železničná trať 120 (Slovensko)|120 (BA – Žilina)]], [[Železničná trať 132 (Slovensko)|132 (BA – Rajka)]] a [[Železničná trať 607 (Slovensko)|607 (BA hl. stanica – Nové mesto)]] * [[Železničná zastávka Bratislava-Vinohrady|Bratislava-Vinohrady]] * [[Železničná stanica Bratislava-Vajnory|Bratislava-Vajnory]] * [[Ivanka pri Dunaji]] * [[Bernolákovo]] * [[Veľký Biel]] * [[Senec]] * [[Reca]] * [[Pusté Úľany]] * [[Sládkovičovo]] * [[Galanta]] – križovatka s traťou [[Železničná trať 133 (Slovensko)|133 (Leopoldov – Galanta)]] * [[Topoľnica]] * [[Šaľa]] – križovatka s traťou [[Železničná trať Šaľa – Neded|134 (Šaľa – Neded)]] * [[Trnovec nad Váhom]] * [[Jatov]] * [[Tvrdošovce]] * [[Palárikovo]] * [[Palárikovo|Ľudovítov]] * [[Železničná stanica Nové Zámky|Nové Zámky]] – križovatka s traťou [[Železničná trať Nové Zámky – Komárom|135 (N. Zámky – Komárno)]], [[Železničná trať 140 (Slovensko)|140 (N. Zámky – Prievidza)]], [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|150 (N. Zámky – Zvolen)]] a [[Železničná trať 151 (Slovensko)|151 (N. Zámky – Zlaté Moravce)]] * [[Dvory nad Žitavou]] * [[Pribeta]] * [[Strekov]] * [[Nová Vieska]] * [[Gbelce]] * [[Mužla]] * [[Železničná stanica Štúrovo|Štúrovo]] – križovatka s traťou [[Železničná trať 152 (Slovensko)|152 (Štúrovo – Levice)]] * [[Szob]] [[MÁV]] [70 MÁV] === Odbočka Palárikovo – Šurany === * [[Palárikovo]] * [[Šurany]] – križovatka s traťou [[Železničná trať 140 (Slovensko)|140 (N. Zámky – Prievidza)]], [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|150 (N. Zámky – Zvolen)]] a [[Železničná trať 151 (Slovensko)|151 (N. Zámky – Zlaté Moravce)]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam železničných tratí na Slovensku]] * [[Dejiny železníc na Slovensku]] * [[Železničný uzol Bratislava]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Railway line 130 (Slovakia)}} == Externé odkazy == * [http://rail.sk/arp/slovakia/history/h130-4.htm Železničná trať Štúrovo – Bratislava hlavná stanica] - podrobné informácie na Rail.sk * [http://www.slovakrail.sk/sk/preprava-osob/tratove-poriadky.html ŽSR cestovné poriadky podľa trate] * [https://www.youtube.com/watch?v=qfEgh9uDQZE Video z trate] == Zdroj == * [http://www.vlaky.net/servis/trat.asp?id=19 www.vlaky.net] {{Železničná trať 130 (Slovensko)}} {{Železničná infraštruktúra na Slovensku}} {{Súradnice|47.959938|18.268429|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Železničné trate na Slovensku|Bratislava – Štúrovo]] [[Kategória:Železnica v Bratislave]] [[Kategória:Doprava v okrese Senec]] [[Kategória:Doprava v okrese Galanta]] [[Kategória:Doprava v okrese Šaľa]] [[Kategória:Doprava v okrese Nové Zámky]] o607c11iia0pybr235tbn3b369x8zi7 0 285919 8199177 7893401 2026-04-16T13:25:58Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Washington D.C.]]; pridaná [[Kategória:Stavby vo Washingtone D.C.]] pomocou použitia HotCat 8199177 wikitext text/x-wiki {{Geo|38_53_22_N_77_2_7_W|38° 53′ 22″ s.š., 77° 02′ 07″ z.d.}} [[Súbor:Washington Monument 2022.jpg|náhľad|Washington Monument]] '''Washington Monument''' je [[obelisk]] vo [[Washington D.C.|Washingtone D.C.]]. Bol postavený na pamiatku prvého prezidenta USA [[George Washington|Georgea Washingtona]]. Osovo stojí pred „zrkadlovým bazénom“ a [[Lincolnov pamätník|Lincolnovým pamätníkom]]. Je vysoký 169 m. Je postavený z [[mramor]]u, [[žula|žuly]] a [[pieskovec|pieskovca]] a je ukončený 2,85 kg hliníkovým vrcholom. Táto kamenná stavba je najvyššou stavbou na svete bez [[oceľ]]ovej výstuže, najvyššou kamennou stavbou a najvyššou stavbou v meste Washington D.C. Základný kameň bol položený [[4. júl]]a [[1848]], pamätník bol dokončený [[6. december|6. decembra]] [[1884]] a slávnostne odhalený [[21. február]]a [[1885]]. Po dokončení bol najvyššou stavbou na svete a výškou tak prekonal [[Kolínsky dóm]]. Obelisk mal štatút najvyššej stavby do roku [[1889]], keď bola jeho výška prekonaná [[Eiffelova veža|Eiffelovou vežou]]. == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Washington Monument}} {{s-start}} {{s-ach|rec}} {{s-pred|pred=[[Kolínsky dóm]]<br />157&nbsp;m}} {{s-teraz|teraz=[[Zoznam najvyšších stavieb na svete|Najvyššia stavba sveta]] |roky='''Washington Monument'''<br />1884-1889<br />169&nbsp;m}} {{s-potom|potom=[[Eiffelova veža]]<br />312&nbsp;m}} {{s-end}} [[Kategória:Obelisky]] [[Kategória:Pamätníky v USA]] [[Kategória:Stavby vo Washingtone D.C.]] [[Kategória:Architektúra z 1885]] rgrqfwco116kmizy89cs7v0u5c1qv8l 0 286242 8199243 8199012 2026-04-16T15:36:28Z ~2026-23492-52 292179 Telenovely 8199243 wikitext text/x-wiki {{Na revíziu}} {{Infobox Televízna stanica | názov = Markíza Doma | logo = Markíza Doma (2022).svg | popis = Logo TV Doma od [[10. august]]a [[2022]] | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | oblasť vysielania =Slovensko | vysielací jazyk = [[slovenčina]] | typ = súkromná | riaditeľ = [[Peter Gažík]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Novým generálnym riaditeľom a konateľom TV Markíza sa od 1. septembra 2023 stane Peter Gažík|url=https://tvnoviny.sk/domace/clanok/849137-novym-generalnym-riaditelom-a-konatelom-tv-markiza-sa-od-1-septembra-2023-stane-peter-gazik|vydavateľ=TV Markíza|dátum vydania=2023-07-18|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=sk}}</ref> | premiéra = [[31. august]] [[2009]], [[9:00]] | derniéra = | program = programy pre mladých aktívnych ľudí | motto = | slogan = ''Doma ťa čaká pohoda.<br>Doma ťa čaká láska.'' | formát obrazu = 16:9, 4:3 | príjem = DVB-T, DVB-S, kábloví a IPTV operátori | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = Markíza - Slovakia, spol. s.r.o. ([[Central European Media Enterprises|CME]]) | sesterské stanice = [[TV Markíza|Markíza]]<br>[[Dajto]]<br>[[Markíza KRIMI|Markíza Krimi]]<br>[[Markíza Klasik]]<br>[[Markíza International]] | webstránka = [http://www.markiza.sk/doma www.markiza.sk/doma] | poznámky = }} [[Súbor:Faxx.logo 7 jpg.jpg|náhľad|Sídlo TV Doma v [[Záhorská Bystrica|Záhorskej Bystrici]] v [[Bratislava|Bratislave]]]] '''Doma''' je druhý televízny okruh skupiny [[TV Markíza|Markíza]] programovo zameraný na cieľovú skupinu mladých aktívnych ľudí vo veku 12 – 54 rokov. Doma vysiela [[deň|24 hodín]] denne. V súčasnosti (2025) ju môže prostredníctvom satelitu a IPTV sietí sledovať viac ako 50% z 5,4 miliónového obyvateľstva krajiny. V [[DVB-T]] vysielaní bola Doma súčasťou [[2. multiplex|2. (komerčného) multiplexu]], po niekoľkomesačnej odmlke sa [[19. jún]]a [[2017]] jej vysielanie objavilo vo [[4. multiplex]]e<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Maxa|meno=Filip|autor=|odkaz na autora=|titul=ČT1 a ČT2 Towercom cez anténu spoplatní. Zo základu vyradí aj erotiku|periodikum=Zive.sk|odkaz na periodikum=|url=http://www.zive.sk/clanok/125245/ct1-a-ct2-towercom-cez-antenu-spoplatni-zo-zakladu-vyradi-aj-erotiku|issn=1335-860X|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2017-05-20|dátum prístupu=2017-05-20}}</ref>. V roku [[2014]] bola Doma 4. až 5. najsledovanejšou televíziou na Slovensku so sledovanosťou 4 – 6 %. == Latinskoamerické telenovely == * {{MEX}} [[Cigánky]] (''Gitanas'', vysielané: 5. júna 2017 – 6. október 2017) * {{MEX}} [[Čaro lásky]] (''Sortilegio'', vysielané: 12. apríl 2010 – 16. august 2010, 10. júl 2013 – 13. november 2013) * {{MEX}} [[Čistá láska]] (''Destilando amor'', vysielané: 1. február 2011 – 22. júl 2011, 30. júl 2012 – 14. december 2012) * {{ARG}} [[Divoký anjel]] (''Muñeca brava'', vysielané: 18. júl 2022 – 27. január 2023, 2. máj 2025 - 6. november 2025) * {{COL}}{{USA}} [[Doňa Barbara]] (''Doña Bárbara'', vysielané: 22. október 2010 – 15. júl 2011, 7. január 2014 – 6. august 2014) * {{MEX}} [[Esmeralda]] (''Esmeralda'', vysielané: 4. december 2017 – 22. marec 2018, 29. jún 2020 – 23. október 2020, 2. február 2026 - 12. máj 2026) * {{MEX}} [[Keď budeš moja]] (''Cuando seas mía'', vysielané: 3. december 2009 – 2. apríl 2010, 13. február 2012 – 14. december 2012, 7. január 2014 – 20. jún 2014, 1. august 2016 – 20. január 2017, 19. marec 2018 – 31. august 2018, 13. máj 2026 -) * {{USA}}{{COL}}{{ESP}} [[Kráľovná juhu (telenovela)|Kráľovná juhu]] (''La reina del sur'', vysielané: 6. júl 2015 – 27. august 2015) * {{COL}} [[La Tormenta: Pokušenie lásky]] (''La Tormenta'', vysielané: 7. jún 2010 – 21. október 2010, 4. jún 2012 – 18. apríl 2013) * {{MEX}} [[Macocha (telenovela)|Macocha]] (''La madrastra'', vysielané: 31. august 2009 – 12. február 2010, 2. apríl 2012 – 14. september 2012) * {{MEX}} [[Medzi láskou a nenávisťou]] (''Entre el amor y el odio'', vysielané: 16. september 2010 – 31. január 2011, 12. marec 2014 – 1. september 2014) * {{COL}}{{USA}} [[Mladí, krásni, skazení]] (''Niños ricos, pobres padres'', vysielané: 30. apríl 2012 – 2. november 2012, 28. júl 2014 – 12. november 2014) * {{MEX}} [[More lásky]] (''Mar de amor'', vysielané: 10. august 2015 – 18. december 2015, 2. máj 2016 – 23. august 2016) * {{COL}} [[Naučím ťa milovať]] (''Te voy a enseñar a querer'', vysielané: 15. február 2010 – 13. august 2010) * {{MEX}} [[Nespútaný anjel]] (''Cuidado con el ángel'', vysielané: 17. august 2010 – 28. júl 2011, 14. november 2013 – 14. máj 2014) * {{MEX}} [[Nezlomná Valentína]] (''Soy tu dueña'', vysielané: 4. január 2016 – 1. apríl 2016, 24. august 2016 – 30. november 2016) * {{USA}} [[Nezvestná (telenovela)|Nezvestná]] (''¿Dónde está Elisa?'', vysielané: 15. máj 2014 – 5. september 2014, 18. máj 2015 – 24. júl 2015) * {{MEX}} [[Osudové stretnutie]] (''Alborada'', vysielané: 31. august 2009 – 1. január 2010) * {{USA}} [[Pravá tvár vášne]] (''El rostro de Analía'', vysielané: 4. január 2010 – 18. november 2010) * {{ARG}} [[Rany z lásky]] (''Sos mi vida'', vysielané: 14. jún 2010 – 2. máj 2011, 10. október 2023 – 26. marec 2024, 5. január 2026 -) * {{MEX}} [[Rebeli (seriál)|Rebeli]] (''Rebelde'', vysielané: 31. august 2009 – 14. február 2011, 23. august 2011 – 21. jún 2012 ''(1. séria)'', 31. máj 2013 – 17. január 2014 ''(2. a 3. séria))'' * {{MEX}} [[Rebeli na strednej]] (''Camaleones'', vysielané: 15. február 2011 – 22. august 2011, 20. január 2014 – 25. júl 2014) * {{MEX}} [[Rodinná kliatba]] (''Mi pecado'', vysielané: 8. september 2011 – 16. február 2012, 2. marec 2015 – 15. máj 2015) * {{MEX}} [[Rosalinda]] (''Rosalinda'', vysielané: 15. august 2023 – 9. október 2023, - 7. november 2025 - 16. január 2026) * {{MEX}} [[Sila osudu]] (''La fuerza del destino'', vysielané: 1. jún 2015 – 7. august 2015, 18. február 2016 – 29. apríl 2016) * {{COL}} [[Skrytá vášeň (kolumbijská telenovela)|Skrytá vášeň]] (''Pasión de gavilanes'', vysielané: 31. august 2009 – 2. december 2009, 25. júl 2011 – 9. február 2012, 12. január 2013 – 18. júl 2013, 8. september 2014 – 30. január 2015, 23. január 2017 – 2. jún 2017, 30. január 2023 – 16. jún 2023, 10. september 2024 – 31. január 2025) * {{COL}} [[Skrytá vášeň – Príbeh pokračuje]] (''Pasión de gavilanes'', vysielané: 19. jún 2023 – 14. august 2023, 3. február 2025 – 31. marec 2025) * {{MEX}} [[Súboj vášní]] (''Duelo de pasiones'', vysielané: 5. apríl 2010 – 4. jún 2010) * {{MEX}} [[Teresa (telenovela)|Teresa]] (''Teresa'', vysielané: 22. apríl 2013 – 30. september 2013, 27. júl 2015 – 9. november 2015) * {{MEX}} [[Tri sestry (telenovela)|Tri sestry]] (''Tres veces Ana'', vysielané: 11. september 2017 – 8. december 2017, 11. január 2021 – 9. apríl 2021) * {{USA}} [[Túžba tela]] (''El cuerpo del deseo'', vysielané: 1. marec 2010 – 15. september 2010, 14. august 2013 – 11. marec 2014, 2. apríl 2024 – 9. júl 2024, ?? jún 2026 -) * {{USA}} [[V náručí diabla]] (''Más sabe el diablo'', vysielané: 22. november 2010 – 7. september 2011, 2. marec 2015 – 25. november 2015) * {{USA}}{{COL}} [[Viktória (telenovela)|Viktória]] (''Victoria'', vysielané: 31. august 2009 – 25. máj 2010, 5. november 2012 – 30. máj 2013) * {{MEX}} [[Víťazstvo lásky]] (''Triunfo del amor'', vysielané: 2. február 2015 – 29. máj 2015, 4. apríl 2016 – 29. júl 2016) * {{COL}}{{USA}} [[Vojna Monteovcov]] (''Los herederos del Monte'', vysielané: 30. september 2013 – 3. január 2014, 10. november 2015 – 17. február 2016) * {{COL}}{{USA}} [[Vôňa vášne]] (''Café con aroma de mujer'', vysielané: 10. júl 2024 – 9. september 2024) * {{MEX}} [[Zakázaná vášeň]] (''Amor en custodia'', vysielané: 28. január 2013 – 13. august 2013, 4. marec 2014 – 13. september 2014) * {{MEX}} [[Právo na lásku]] (''El privilegio de amar'', vysielané: 1. jún 2026 -) * {{VEN}} {{USA}} [[Rebeca (telenovela)|Rebeca]] (''Rebeca'', vysielané: plánované -) * {{ARG}} [[Sladká Lucia]] (''Cabecita'', vysielané: plánované -) * {{ARG}} [[Yago]] (''Yago, pasión morena'', vysielané: plánované -) * {{VEN}} [[Záhadná žena]] (''Mujer secreta'', vysielané: plánované -) * {{MEX}} [[Daniela (telenovela)|Daniela]] (''Daniela'', vysielané: plánované -) * {{MEX}} [[Labyrinty vášne]] (''Laberintos de pasión'', vysielané: plánované -) * {{ARG}} [[Mária (telenovela)|Mária]] (''María de nadie'', vysielané: plánované -) * {{COL}} [[Odplata (telenovela)|Odplata]] (''La venganza'', vysielané: plánované -) * {{ARG}} [[Milady]] (''Milady, la historia continúa'', vysielané: plánované -) == Legendárne Turecké Telenovely a Ďalšie == {| class="wikitable sortable" ="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed" |+ !Názov seriálu !Premiéra !2. vysielanie !3. vysielanie !4. vysielanie !5. vysielanie |- |{{ROU}} [[Regina: Kráľovná cigánskych sŕdc]] (''Regina'') |31. august 2009 – 9. apríl 2010 |6. január 2014 – 15. august 2014 | | | |- |{{ROU}} [[Cigánske srdce]] (''Inimă de Tigan'') |18. júl 2011 – 1. jún 2012 |1. jún 2026 - | | | |- |{{HRV}} [[Larina voľba]] (''Larin izbor'') |28. máj 2012 – 21. júl 2013 |17. august 2015 – 23. december 2015 |3. jún 2019 – 23. august 2019 ''(1. séria)'' | | |- |{{IND}} [[Indická nevesta]] (''Saraswatichandra'') |8. február 2016 – 22. december 2016 |16. júl 2018 – 15. február 2019 | | | |- |{{IND}} [[Sandhya – svetlo môjho života]] (''Diya Aur Baati Hum'') |2. január 2017 – 15. september 2017 ''(1. – 6. séria)'' |27. apríl 2020 – 23. december 2020 ''(1. – 6. séria)'' | | | |- |{{TUR}} [[Tisíc a jedna noc (seriál)|Tisíc a jedna noc]] (''Binbir Gece'') |12. marec 2011 – 3. december 2011 |7. január 2013 – 30. august 2013 |18. august 2014 – 19. december 2014 |11. január 2016 – 8. september 2016 |1. jún 2026 - |- |{{TUR}} [[Slzy Bosporu]] (''Elveda Derken'') |12. apríl 2011 – 17. august 2011 |22. júl 2013 – 21. december 2013 | | | |- |{{TUR}} [[V objatí hodvábu]] (''Gümüş'') |2. august 2011 – 5. apríl 2012 |2. september 2013 – 24. jún 2014 | | | |- |{{TUR}} [[Sultán (seriál)|Sultán]] (''Muhteşem Yüzyıl'') |2. január 2012 – 14. september 2012 ''(1. a 2. séria)'' 11. marec 2013 – 14. november 2013 ''(3. séria)'' |10. január 2015 – 16. júl 2016 ''(1. – 3. séria)'' | | | |- |{{TUR}} [[Ezel]] (''Ezel'') |10. apríl 2012 – 3. december 2012 |7. apríl 2014 – 6. august 2014 | | | |- |{{TUR}} [[Láska a trest (seriál)|Láska a trest]] (''Aşk ve Ceza'') |21. január 2013 – 30. máj 2013 |7. august 2014 – 31. október 2014 | | | |- |{{TUR}} [[Perla Orientu]] (''Asi'') |3. jún 2013 – 6. február 2014 |15. september 2014 – 27. február 2015 | | | |- |{{TUR}} [[Sila (seriál)|Sila]] (''Sıla'') |5. august 2013 – 27. marec 2014 |4. január 2016 – 27. júl 2016 | | | |- |{{TUR}} [[Fatmagül]] (''Fatmagül'ün Suçu Ne?'') |31. marec 2014 – 14. august 2014 |22. máj 2017 – 21. december 2017 | | | |- |{{TUR}} [[Feriha]] (''Adını Feriha Koydum''; ''Emir'in Yolu'') |18. august 2014 – 29. január 2015 |2. január 2018 – 12. júl 2018 |1. jún 2026 | | |- |{{TUR}} [[Zakázaná láska]] (''Aşk-ı Memnu'') |2. február 2015 – 24. jún 2015 |12. september 2016 – 8. máj 2017 | | | |- |{{TUR}} [[Dila]] (''Dila Hanım'') |3. august 2015 – 26. november 2015 |16. júl 2018 – 31. január 2019 | | | |- |{{TUR}} [[Láska na druhý pokus]] (''Aşk Yeniden'') |11. január 2016 – 18. február 2016 ''(1. séria)'' 10. júl 2017 – 21. december 2017 ''(2. séria)'' |5. jún 2017 – 6. júl 2017 ''(1. séria) '' |1. január 2019 – 20. jún 2019 ''(1. a 2. séria)'' | | |- |{{TUR}} [[Kúsok zo mňa]] (''Kaderimin Yazıldığı Gün'') |22. február 2016 – 29. jún 2016 |10. február 2020 – 18. jún 2020 | | | |- |{{TUR}} [[Vymenené životy]] (''Paramparça'') |1. august 2016 – 22. máj 2017 |20. máj 2019 – 6. február 2020 | | | |- |{{TUR}} [[Nekonečná láska]] (''Kara Sevda'') |3. apríl 2017 – 13. júl 2017 ''(1. séria)'' 21. august 2017 – 21. december 2017 ''(2. séria)'' |4. február 2019 – 16. august 2019 ''(1. a 2. séria)'' | | | |- |{{TUR}} [[Matky a dcéry]] (''Anne'') |2. január 2018 – 15. marec 2018 |22. jún 2020 – 3. september 2020 | | | |- |{{TUR}} [[Nikdy ťa neopustím]] (''Asla Vazgeçmem'') |19. marec 2018 – 8. august 2018 |7. september 2020 – 17. február 2021 | | | |- |{{TUR}} [[Neželaná nevesta]] (''İstanbullu Gelin'') |13. august 2018 – 7. február 2019 ''(1. a 2. séria)'' 1. júl 2019 – 19. december 2019 ''(3. séria)'' |7. jún 2021 – 3. marec 2022 ''(1. – 3. séria)'' | | | |- |{{TUR}} [[Sladká pomsta]] (''Tatlı İntikam'') |3. september 2018 – 26. október 2018 |29. marec 2021 – 3. jún 2021 | | | |- |{{TUR}} [[Šťastie mojich detí]] (''Babam ve Ailesi'') |11. február 2019 – 14. marec 2019 |22. február 2021 – 25. marec 2021 | | | |- |{{TUR}} [[Sila ženy]] (''Kadın'') |18. marec 2019 – 5. november 2019 ''(1. a 2. séria)'' |7. marec 2022 – 29. júl 2022 ''(1. a 2. séria)'' |1. jún 2026 - | | |- |{{TUR}} [[Moja malá princezná]] (''Kızım'') |7. január 2020 – 26. marec 2020 |1. august 2022 – 4. október 2022 | | | |- |{{TUR}} [[Cennet]] (''Cennet'in Gözyaşları'') |30. marec 2020 – 12. október 2020 |5. október 2022 – 23. december 2022 | | | |- |{{TUR}} [[Statočný a krásna]] (''Cesur ve Güzel'') |31. august 2020 – 7. december 2020 |2. január 2023 – 13. marec 2023 | | | |- |{{TUR}} [[Spútaný motýľ]] (''Hercai'') |4. január 2021 – 16. august 2021 |14. marec 2023 – 8. september 2023 | | | |- |{{TUR}} [[Meryem]] (''Meryem'') |7. jún 2021 – 12. november 2021 |11. september 2023 – 14. november 2023 | | | |- |{{TUR}} [[Dve tváre Istanbulu]] (''Zalim Istanbul'') |17. august 2021 – 13. december 2021 |15. november 2023 – 23. február 2024 | | | |- |{{TUR}} [[Láska na prenájom]] (''Sen Çal Kapımı'') |3. január 2022 – 23. jún 2022 |6. január 2025 - 1. máj 2025 | | | |- |{{TUR}} [[S hlavou v oblakoch]] (''Erkenci Kuş'') |18. apríl 2022 – 23. august 2022 |26. február 2024 – 19. jún 2024 | | | |- |{{TUR}} [[Zachránené životy]] (''Sen Anlat Karadeniz'') |27. jún 2022 – 23. február 2023 |5 január 2026 - 29. máj 2026 | | | |- |{{TUR}} [[Láska, rozum, pomsta]] (''Aşk Mantık İntikam'') |24. august 2022 – 7. november 2022 |20. jún 2024 – 3. september 2024 | | | |- |{{TUR}} [[Veľvyslancova dcéra]] (''Sefirin Kızı'') |27. február 2023 – 1. júl 2023 |4. september 2024 – 20. december 2024 | | | |- |{{TUR}} [[Krajšia ako ty]] (''Senden Daha Güzel'') |3. júl 2023 – 31. júl 2023 |1. apríl - 2025 - 1. máj 2025 | | | |- |{{TUR}} [[V hre je láska]] (''Kiralık Aşk'') |1. august 2023 – 19. december 2023 |2. máj 2025 - 19. september 2025 | | | |- |{{TUR}} [[Nauč ma milovať]] (''Ya çok Seversen'') |1. január 2024 - 26. január 2025 |19. január 2026 - 13. február 2026 | | |- |{{TUR}} [[Nedodržaný sľub]] (''Evlilik Hakkında Her Şey'') |29. január 2024 – 12. apríl 2024 |16. február 2026 - 29. apríl 2026 | | | |- |{{TUR}} [[Keď kvitne láska]] (''Kiraz Mevsimi'') |15. apríl 2024 – 2. august 2024 |30. apríl 2026 - | | | |- |{{TUR}} [[Dcéry pani Fazilet]] (''Fazilet Hanım ve Kızları'') |5. august 2024 – 3. december 2024 | | | | |- |{{TUR}} [[Príbeh našej rodiny]] (''Bizim Hikaye'') |6. január 2025 - 28. máj 2025 |plánované | | |- |{{TUR}} [[Materinská láska]] (''Canim Annem'') |29. máj 2025 - 26. august 2025 ''(1. Séria)'' | | | | |- |{{TUR}} [[Zradená]] (''Sadakatsiz'') |26. august 2025 - 8 december 2025 | | | | |- |{{TUR}} [[Neskrotné srdce]] ''(Yabani'') |22. september 2025 - 2. február 2026 | | | | |- |{{TUR}} [[Leyla]] ''(Leyla: Hayat Aşk Adalet'') |5. január 2026 - 1. apríl 2026 | | | | |- |{{TUR}} [[Nebezpečná známosť]] (''Iyilik'') |7. apríl 2026 - 27. máj 2026 | | | | |} == Európske a ázijské seriály == * {{DEU}} [[Júlia: Cesty za šťastím]] (''Julia: Wege zum Glück'') * {{ROU}} [[Aniela: Príbeh zakázanej lásky]] (''Aniela'') * {{RUS}} [[Úbohá Nasťa]] (''Бедная Настя'') * {{RUS}} [[Máša]] (''Дopoƨaя Maшa Бepeзuнa'') * {{ITA}}{{ESP}} [[Dáma v závoji]] (''La Dama Velata'') * {{ESP}} [[Velvet]] (''Velvet'') * {{ESP}} [[Zakázaná láska (španielsky seriál)|Zakázaná láska]] (''Lo que escondían sus ojos'') == Slovenské seriály == * {{SVK}} [[Búrlivé víno]] * {{SVK}} [[Druhý dych]] * {{SVK}} [[Horúca krv]] * {{SVK}} [[Chlapi neplačú]] * {{SVK}} [[Kukučka (seriál)|Kukučka]] * {{SVK}} [[Ordinácia v ružovej záhrade]] * {{SVK}} [[Oteckovia]] * {{SVK}} [[Priateľky]] * {{SVK}} [[Červené pásky]] == Americké seriály a sitcomy == * {{USA}} [[Krok za krokom]] (''Step by Step'') * {{USA}} [[Priatelia (seriál)|Priatelia]] (''Friends'') * {{USA}} [[Frasier]] (''Frasier'') * {{USA}} [[Dobrý doktor]] (''The Good Doctor'') * {{USA}} [[Chicago Med]] (''Chicago Med'') * {{USA}} [[Chicago Fire]] (''Chicago Fire'') * {{USA}} [[New Amsterdam]] (''New Amsterdam'') * {{USA}} [[Bull: Sudný špecialista]] (''Bull'') * {{USA}} [[Pán a jeho plán]] (''Man with a Plan'') * {{USA}} [[Znovu 20]] (''Younger'') == Referencie == {{Referencie}} {{Slovenské televízne stanice}} [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku|Doma]] [[Kategória:TV Markíza|Doma]] [[Kategória:Vzniklo v 2009]] h56bxwmdmyd5kiiwbf3723ai30zuv8r 0 306871 8199204 8199125 2026-04-16T14:27:20Z MartinHeavy 292155 8199204 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ľubica Čekovská | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1975|3|16}} | Miesto narodenia = [[Humenné]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Pôsobenie = [[hudobný skladateľ|skladateľka]], [[klavír|klaviristka]] | Žáner = [[klasická hudba]], [[džez]], | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Marián Čekovský]], [[Bratislava Hot Serenaders]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ =[[Bärenreiter]] | Webstránka =https://cekovskalubica.com }} [[Docent|doc.]] '''Ľubica Čekovská''' (* [[16. marec]] [[1975]], [[Humenné]]) je slovenská [[hudobný skladateľ|skladateľka]], aranžérka a [[klavír|klaviristka]]. Vyštudovala hudobnú teóriu a kompozíciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Neskôr pokračovala v postgraduálnom štúdiu na Kráľovskej hudobnej akadémii v Londýne. Je zastupovaná renomovaným vydavateľstvom Baerenreiter v Nemecku. Je držiteľkou mnohých ocenení doma i v zahraničí. Komponuje aj filmovú a divadelnú hudbu. (“Kruté radosti”, “Rukojemník”, “Dubček”, “Zakliata jaskyňa” či dokumentárne filmy. == Zo života == Jej diela boli uvedené na dôležitých festivaloch súčasnej hudby. V roku 2009 bola jej kompozícia „Turbulence“ vybraná na festival ISCM New Music Days vo Švédsku. V tom istom roku si Slovenské národné divadlo objednalo jej prvú operu „Dorian Gray“, ktorá mala úspešnú premiéru v roku 2013, a táto premiéra bola súčasťou ISCM World Music Days na Slovensku. V roku 2010/2011 bola rezidenčným skladateľom „Composer in residence“ v Gere v Nemecku pri orchestri Philharmonisches Orchestra Altenburg-Gera. V auguste 2020 mala na festivale v Bregenzi premiéru jej druhá opera – buffa „Impresario Dotcom“ Fassung Bregenz. V roku 2022, dielo s veľkým ohlasom zarezonovalo na doskách SND v Bratislave. == Ocenenia == * [[1999]] Elsie Owen Prize of the Royal Academy of Music * [[1999]] Cuthberth Nunn Composition Prize of the Royal Academy of Music – dielo ''Fragment a elégia op. 4'' * [[2000]] Leverhulme Award * [[2000]] Mosco Carner Award – dielo ''Turbulence'' * [[2004]] [[Cena Jána Levoslava Bellu]] – dielo ''Klavírny koncert'' == Diskografia, kompilácie == * ''Works for Trumpet and Organ – [[Ján Vladimír Michalko]] a [[Juraj Bartoš (hudobník)|Juraj Bartoš]]'' – Diskant, CD * [[2001]] ''Seven Through Five – Societa Rigata'' -, CD * [[2005]] ''Melos Ethos Ensemble'' – Hudobné centrum HC, CD * [[2005]] ''Passing Impressions'' – Hevhetia, CD * [[2006]] ''Visions – Slovak Music for Cello and Accordion'' – Diskant, CD * [[2007]] ''Cellomania'' – Pavlík Records, CD == Ďalšie diela == * 2013 Soundtrack ku hre ''The Mandate'' == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|141716}} * [https://cekovskalubica.com Oficiálna stránka] * [http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 Profil na stránkach Hudobného centra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100415034900/http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 |date=2010-04-15 }} * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=2016 Ľubica Salamon-Čekovská na osobnosti.sk] {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čekovská, Ľubica}} [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Osobnosti z Humenného]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Levoslava Bellu]] rkaeu0nhgwptjdxb1sjqk8wv9fl5uzv 8199206 8199204 2026-04-16T14:35:57Z MartinHeavy 292155 8199206 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ľubica Čekovská | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1975|3|16}} | Miesto narodenia = [[Humenné]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Pôsobenie = [[hudobný skladateľ|skladateľka]], [[klavír|klaviristka]] | Žáner = [[klasická hudba]], [[džez]], | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Marián Čekovský]], [[Bratislava Hot Serenaders]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ =[[Bärenreiter]] | Webstránka =https://cekovskalubica.com |Obrázok=[[File:008lubica-cekovska-2024©Photo-by-Nelya-Agdeeva-1-e1725437733417.jpg|thumb|Lubica Cekovska]]}} [[Docent|doc.]] '''Ľubica Čekovská''' (* [[16. marec]] [[1975]], [[Humenné]]) je slovenská [[hudobný skladateľ|skladateľka]], aranžérka a [[klavír|klaviristka]]. Vyštudovala hudobnú teóriu a kompozíciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Neskôr pokračovala v postgraduálnom štúdiu na Kráľovskej hudobnej akadémii v Londýne. Je zastupovaná renomovaným vydavateľstvom Baerenreiter v Nemecku. Je držiteľkou mnohých ocenení doma i v zahraničí. Komponuje aj filmovú a divadelnú hudbu. (“Kruté radosti”, “Rukojemník”, “Dubček”, “Zakliata jaskyňa” či dokumentárne filmy. == Zo života == Jej diela boli uvedené na dôležitých festivaloch súčasnej hudby. V roku 2009 bola jej kompozícia „Turbulence“ vybraná na festival ISCM New Music Days vo Švédsku. V tom istom roku si Slovenské národné divadlo objednalo jej prvú operu „Dorian Gray“, ktorá mala úspešnú premiéru v roku 2013, a táto premiéra bola súčasťou ISCM World Music Days na Slovensku. V roku 2010/2011 bola rezidenčným skladateľom „Composer in residence“ v Gere v Nemecku pri orchestri Philharmonisches Orchestra Altenburg-Gera. V auguste 2020 mala na festivale v Bregenzi premiéru jej druhá opera – buffa „Impresario Dotcom“ Fassung Bregenz. V roku 2022, dielo s veľkým ohlasom zarezonovalo na doskách SND v Bratislave. == Ocenenia == * [[1999]] Elsie Owen Prize of the Royal Academy of Music * [[1999]] Cuthberth Nunn Composition Prize of the Royal Academy of Music – dielo ''Fragment a elégia op. 4'' * [[2000]] Leverhulme Award * [[2000]] Mosco Carner Award – dielo ''Turbulence'' * [[2004]] [[Cena Jána Levoslava Bellu]] – dielo ''Klavírny koncert'' == Diskografia, kompilácie == * ''Works for Trumpet and Organ – [[Ján Vladimír Michalko]] a [[Juraj Bartoš (hudobník)|Juraj Bartoš]]'' – Diskant, CD * [[2001]] ''Seven Through Five – Societa Rigata'' -, CD * [[2005]] ''Melos Ethos Ensemble'' – Hudobné centrum HC, CD * [[2005]] ''Passing Impressions'' – Hevhetia, CD * [[2006]] ''Visions – Slovak Music for Cello and Accordion'' – Diskant, CD * [[2007]] ''Cellomania'' – Pavlík Records, CD == Ďalšie diela == * 2013 Soundtrack ku hre ''The Mandate'' == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|141716}} * [https://cekovskalubica.com Oficiálna stránka] * [http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 Profil na stránkach Hudobného centra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100415034900/http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 |date=2010-04-15 }} * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=2016 Ľubica Salamon-Čekovská na osobnosti.sk] {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čekovská, Ľubica}} [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Osobnosti z Humenného]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Levoslava Bellu]] lnhsfca63kxvo03bamfgpmu260yjzc0 8199212 8199206 2026-04-16T14:43:57Z MartinHeavy 292155 8199212 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ľubica Čekovská | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1975|3|16}} | Miesto narodenia = [[Humenné]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Pôsobenie = [[hudobný skladateľ|skladateľka]], [[klavír|klaviristka]] | Žáner = [[klasická hudba]], [[džez]], | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Marián Čekovský]], [[Bratislava Hot Serenaders]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ =[[Bärenreiter]] | Webstránka =https://cekovskalubica.com }} [[Docent|doc.]] '''Ľubica Čekovská''' (* [[16. marec]] [[1975]], [[Humenné]]) je slovenská [[hudobný skladateľ|skladateľka]], aranžérka a [[klavír|klaviristka]]. Vyštudovala hudobnú teóriu a kompozíciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Neskôr pokračovala v postgraduálnom štúdiu na Kráľovskej hudobnej akadémii v Londýne. Je zastupovaná renomovaným vydavateľstvom Baerenreiter v Nemecku. Je držiteľkou mnohých ocenení doma i v zahraničí. Komponuje aj filmovú a divadelnú hudbu. (“Kruté radosti”, “Rukojemník”, “Dubček”, “Zakliata jaskyňa” či dokumentárne filmy. == Zo života == Jej diela boli uvedené na dôležitých festivaloch súčasnej hudby. V roku 2009 bola jej kompozícia „Turbulence“ vybraná na festival ISCM New Music Days vo Švédsku. V tom istom roku si Slovenské národné divadlo objednalo jej prvú operu „Dorian Gray“, ktorá mala úspešnú premiéru v roku 2013, a táto premiéra bola súčasťou ISCM World Music Days na Slovensku. V roku 2010/2011 bola rezidenčným skladateľom „Composer in residence“ v Gere v Nemecku pri orchestri Philharmonisches Orchestra Altenburg-Gera. V auguste 2020 mala na festivale v Bregenzi premiéru jej druhá opera – buffa „Impresario Dotcom“ Fassung Bregenz. V roku 2022, dielo s veľkým ohlasom zarezonovalo na doskách SND v Bratislave. == Ocenenia == * [[1999]] Elsie Owen Prize of the Royal Academy of Music * [[1999]] Cuthberth Nunn Composition Prize of the Royal Academy of Music – dielo ''Fragment a elégia op. 4'' * [[2000]] Leverhulme Award * [[2000]] Mosco Carner Award – dielo ''Turbulence'' * [[2004]] [[Cena Jána Levoslava Bellu]] – dielo ''Klavírny koncert'' == Diskografia, kompilácie == * ''Works for Trumpet and Organ – [[Ján Vladimír Michalko]] a [[Juraj Bartoš (hudobník)|Juraj Bartoš]]'' – Diskant, CD * [[2001]] ''Seven Through Five – Societa Rigata'' -, CD * [[2005]] ''Melos Ethos Ensemble'' – Hudobné centrum HC, CD * [[2005]] ''Passing Impressions'' – Hevhetia, CD * [[2006]] ''Visions – Slovak Music for Cello and Accordion'' – Diskant, CD * [[2007]] ''Cellomania'' – Pavlík Records, CD == Ďalšie diela == * 2013 Soundtrack ku hre ''The Mandate'' == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|141716}} * [https://cekovskalubica.com Oficiálna stránka] * [http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 Profil na stránkach Hudobného centra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100415034900/http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 |date=2010-04-15 }} * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=2016 Ľubica Salamon-Čekovská na osobnosti.sk] {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čekovská, Ľubica}} [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Osobnosti z Humenného]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Levoslava Bellu]] rkaeu0nhgwptjdxb1sjqk8wv9fl5uzv 8199213 8199212 2026-04-16T14:44:50Z MartinHeavy 292155 zmeny 8199213 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = [[Ľubica Čekovská]] | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1975|3|16}} | Miesto narodenia = [[Humenné]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Pôsobenie = [[hudobný skladateľ|skladateľka]], [[klavír|klaviristka]] | Žáner = [[klasická hudba]], [[džez]], | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Marián Čekovský]], [[Bratislava Hot Serenaders]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ =[[Bärenreiter]] | Webstránka =[[https://cekovskalubica.com ]] }} [[Docent|doc.]] '''Ľubica Čekovská''' (* [[16. marec]] [[1975]], [[Humenné]]) je slovenská [[hudobný skladateľ|skladateľka]], aranžérka a [[klavír|klaviristka]]. Vyštudovala hudobnú teóriu a kompozíciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Neskôr pokračovala v postgraduálnom štúdiu na Kráľovskej hudobnej akadémii v Londýne. Je zastupovaná renomovaným vydavateľstvom Baerenreiter v Nemecku. Je držiteľkou mnohých ocenení doma i v zahraničí. Komponuje aj filmovú a divadelnú hudbu. (“Kruté radosti”, “Rukojemník”, “Dubček”, “Zakliata jaskyňa” či dokumentárne filmy. == Zo života == Jej diela boli uvedené na dôležitých festivaloch súčasnej hudby. V roku 2009 bola jej kompozícia „Turbulence“ vybraná na festival ISCM New Music Days vo Švédsku. V tom istom roku si Slovenské národné divadlo objednalo jej prvú operu „Dorian Gray“, ktorá mala úspešnú premiéru v roku 2013, a táto premiéra bola súčasťou ISCM World Music Days na Slovensku. V roku 2010/2011 bola rezidenčným skladateľom „Composer in residence“ v Gere v Nemecku pri orchestri Philharmonisches Orchestra Altenburg-Gera. V auguste 2020 mala na festivale v Bregenzi premiéru jej druhá opera – buffa „Impresario Dotcom“ Fassung Bregenz. V roku 2022, dielo s veľkým ohlasom zarezonovalo na doskách SND v Bratislave. == Ocenenia == * [[1999]] Elsie Owen Prize of the Royal Academy of Music * [[1999]] Cuthberth Nunn Composition Prize of the Royal Academy of Music – dielo ''Fragment a elégia op. 4'' * [[2000]] Leverhulme Award * [[2000]] Mosco Carner Award – dielo ''Turbulence'' * [[2004]] [[Cena Jána Levoslava Bellu]] – dielo ''Klavírny koncert'' == Diskografia, kompilácie == * ''Works for Trumpet and Organ – [[Ján Vladimír Michalko]] a [[Juraj Bartoš (hudobník)|Juraj Bartoš]]'' – Diskant, CD * [[2001]] ''Seven Through Five – Societa Rigata'' -, CD * [[2005]] ''Melos Ethos Ensemble'' – Hudobné centrum HC, CD * [[2005]] ''Passing Impressions'' – Hevhetia, CD * [[2006]] ''Visions – Slovak Music for Cello and Accordion'' – Diskant, CD * [[2007]] ''Cellomania'' – Pavlík Records, CD == Ďalšie diela == * 2013 Soundtrack ku hre ''The Mandate'' == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|141716}} * [https://cekovskalubica.com Oficiálna stránka] * [http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 Profil na stránkach Hudobného centra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100415034900/http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 |date=2010-04-15 }} * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=2016 Ľubica Salamon-Čekovská na osobnosti.sk] {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čekovská, Ľubica}} [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Osobnosti z Humenného]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Levoslava Bellu]] mvgam2pjjyaurj7pzcmrwky7fahy69u 8199216 8199213 2026-04-16T14:46:39Z MartinHeavy 292155 8199216 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = [[Ľubica Čekovská]] | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1975|3|16}} | Miesto narodenia = [[Humenné]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Pôsobenie = [[hudobný skladateľ|skladateľka]], [[klavír|klaviristka]] | Žáner = [[klasická hudba]], [[džez]], | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Marián Čekovský]], [[Bratislava Hot Serenaders]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ =[[Bärenreiter]] | Webstránka =[[https://cekovskalubica.com ]] |Obrázok={{[[File:008lubica-cekovska-2024©Photo-by-Nelya-Agdeeva-1-e1725437733417.jpg|thumb|Lubica Cekovska]]}}}} [[Docent|doc.]] '''Ľubica Čekovská''' (* [[16. marec]] [[1975]], [[Humenné]]) je slovenská [[hudobný skladateľ|skladateľka]], aranžérka a [[klavír|klaviristka]]. Vyštudovala hudobnú teóriu a kompozíciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Neskôr pokračovala v postgraduálnom štúdiu na Kráľovskej hudobnej akadémii v Londýne. Je zastupovaná renomovaným vydavateľstvom Baerenreiter v Nemecku. Je držiteľkou mnohých ocenení doma i v zahraničí. Komponuje aj filmovú a divadelnú hudbu. (“Kruté radosti”, “Rukojemník”, “Dubček”, “Zakliata jaskyňa” či dokumentárne filmy. == Zo života == Jej diela boli uvedené na dôležitých festivaloch súčasnej hudby. V roku 2009 bola jej kompozícia „Turbulence“ vybraná na festival ISCM New Music Days vo Švédsku. V tom istom roku si Slovenské národné divadlo objednalo jej prvú operu „Dorian Gray“, ktorá mala úspešnú premiéru v roku 2013, a táto premiéra bola súčasťou ISCM World Music Days na Slovensku. V roku 2010/2011 bola rezidenčným skladateľom „Composer in residence“ v Gere v Nemecku pri orchestri Philharmonisches Orchestra Altenburg-Gera. V auguste 2020 mala na festivale v Bregenzi premiéru jej druhá opera – buffa „Impresario Dotcom“ Fassung Bregenz. V roku 2022, dielo s veľkým ohlasom zarezonovalo na doskách SND v Bratislave. == Ocenenia == * [[1999]] Elsie Owen Prize of the Royal Academy of Music * [[1999]] Cuthberth Nunn Composition Prize of the Royal Academy of Music – dielo ''Fragment a elégia op. 4'' * [[2000]] Leverhulme Award * [[2000]] Mosco Carner Award – dielo ''Turbulence'' * [[2004]] [[Cena Jána Levoslava Bellu]] – dielo ''Klavírny koncert'' == Diskografia, kompilácie == * ''Works for Trumpet and Organ – [[Ján Vladimír Michalko]] a [[Juraj Bartoš (hudobník)|Juraj Bartoš]]'' – Diskant, CD * [[2001]] ''Seven Through Five – Societa Rigata'' -, CD * [[2005]] ''Melos Ethos Ensemble'' – Hudobné centrum HC, CD * [[2005]] ''Passing Impressions'' – Hevhetia, CD * [[2006]] ''Visions – Slovak Music for Cello and Accordion'' – Diskant, CD * [[2007]] ''Cellomania'' – Pavlík Records, CD == Ďalšie diela == * 2013 Soundtrack ku hre ''The Mandate'' == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|141716}} * [https://cekovskalubica.com Oficiálna stránka] * [http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 Profil na stránkach Hudobného centra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100415034900/http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 |date=2010-04-15 }} * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=2016 Ľubica Salamon-Čekovská na osobnosti.sk] {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čekovská, Ľubica}} [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Osobnosti z Humenného]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Levoslava Bellu]] bagyv8g8xr1ctke4byivclqod7uynll 8199218 8199216 2026-04-16T14:47:50Z MartinHeavy 292155 8199218 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = [[Ľubica Čekovská]] | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1975|3|16}} | Miesto narodenia = [[Humenné]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Pôsobenie = [[hudobný skladateľ|skladateľka]], [[klavír|klaviristka]] | Žáner = [[klasická hudba]], [[džez]], | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Marián Čekovský]], [[Bratislava Hot Serenaders]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ =[[Bärenreiter]] | Webstránka =https://cekovskalubica.com |Obrázok=[[File:008lubica-cekovska-2024©Photo-by-Nelya-Agdeeva-1-e1725437733417.jpg|thumb|Lubica Cekovska]]}} [[Docent|doc.]] '''Ľubica Čekovská''' (* [[16. marec]] [[1975]], [[Humenné]]) je slovenská [[hudobný skladateľ|skladateľka]], aranžérka a [[klavír|klaviristka]]. Vyštudovala hudobnú teóriu a kompozíciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Neskôr pokračovala v postgraduálnom štúdiu na Kráľovskej hudobnej akadémii v Londýne. Je zastupovaná renomovaným vydavateľstvom Baerenreiter v Nemecku. Je držiteľkou mnohých ocenení doma i v zahraničí. Komponuje aj filmovú a divadelnú hudbu. (“Kruté radosti”, “Rukojemník”, “Dubček”, “Zakliata jaskyňa” či dokumentárne filmy. == Zo života == Jej diela boli uvedené na dôležitých festivaloch súčasnej hudby. V roku 2009 bola jej kompozícia „Turbulence“ vybraná na festival ISCM New Music Days vo Švédsku. V tom istom roku si Slovenské národné divadlo objednalo jej prvú operu „Dorian Gray“, ktorá mala úspešnú premiéru v roku 2013, a táto premiéra bola súčasťou ISCM World Music Days na Slovensku. V roku 2010/2011 bola rezidenčným skladateľom „Composer in residence“ v Gere v Nemecku pri orchestri Philharmonisches Orchestra Altenburg-Gera. V auguste 2020 mala na festivale v Bregenzi premiéru jej druhá opera – buffa „Impresario Dotcom“ Fassung Bregenz. V roku 2022, dielo s veľkým ohlasom zarezonovalo na doskách SND v Bratislave. == Ocenenia == * [[1999]] Elsie Owen Prize of the Royal Academy of Music * [[1999]] Cuthberth Nunn Composition Prize of the Royal Academy of Music – dielo ''Fragment a elégia op. 4'' * [[2000]] Leverhulme Award * [[2000]] Mosco Carner Award – dielo ''Turbulence'' * [[2004]] [[Cena Jána Levoslava Bellu]] – dielo ''Klavírny koncert'' == Diskografia, kompilácie == * ''Works for Trumpet and Organ – [[Ján Vladimír Michalko]] a [[Juraj Bartoš (hudobník)|Juraj Bartoš]]'' – Diskant, CD * [[2001]] ''Seven Through Five – Societa Rigata'' -, CD * [[2005]] ''Melos Ethos Ensemble'' – Hudobné centrum HC, CD * [[2005]] ''Passing Impressions'' – Hevhetia, CD * [[2006]] ''Visions – Slovak Music for Cello and Accordion'' – Diskant, CD * [[2007]] ''Cellomania'' – Pavlík Records, CD == Ďalšie diela == * 2013 Soundtrack ku hre ''The Mandate'' == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|141716}} * [https://cekovskalubica.com Oficiálna stránka] * [http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 Profil na stránkach Hudobného centra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100415034900/http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 |date=2010-04-15 }} * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=2016 Ľubica Salamon-Čekovská na osobnosti.sk] {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čekovská, Ľubica}} [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Osobnosti z Humenného]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Levoslava Bellu]] nivc18t7256mjjlj3i0vdstw414gv3r 8199306 8199218 2026-04-16T19:22:03Z ~2026-20335-96 290941 8199306 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ľubica Čekovská | Obrázok = 008lubica-cekovska-2024©Photo-by-Nelya-Agdeeva-1-e1725437733417.jpg | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1975|3|16}} | Miesto narodenia = [[Humenné]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Pôsobenie = [[hudobný skladateľ|skladateľka]], [[klavír|klaviristka]] | Žáner = [[klasická hudba]], [[džez]], | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Marián Čekovský]], [[Bratislava Hot Serenaders]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Bärenreiter]] | Webstránka = {{url|https://cekovskalubica.com}} }} [[Docent|doc.]] '''Ľubica Čekovská''' (* [[16. marec]] [[1975]], [[Humenné]]) je slovenská [[hudobný skladateľ|skladateľka]], aranžérka a [[klavír|klaviristka]]. Vyštudovala hudobnú teóriu a kompozíciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Neskôr pokračovala v postgraduálnom štúdiu na Kráľovskej hudobnej akadémii v Londýne. Je zastupovaná renomovaným vydavateľstvom Baerenreiter v Nemecku. Je držiteľkou mnohých ocenení doma i v zahraničí. Komponuje aj filmovú a divadelnú hudbu. (“Kruté radosti”, “Rukojemník”, “Dubček”, “Zakliata jaskyňa” či dokumentárne filmy. == Zo života == Jej diela boli uvedené na dôležitých festivaloch súčasnej hudby. V roku 2009 bola jej kompozícia „Turbulence“ vybraná na festival ISCM New Music Days vo Švédsku. V tom istom roku si Slovenské národné divadlo objednalo jej prvú operu „Dorian Gray“, ktorá mala úspešnú premiéru v roku 2013, a táto premiéra bola súčasťou ISCM World Music Days na Slovensku. V roku 2010/2011 bola rezidenčným skladateľom „Composer in residence“ v Gere v Nemecku pri orchestri Philharmonisches Orchestra Altenburg-Gera. V auguste 2020 mala na festivale v Bregenzi premiéru jej druhá opera – buffa „Impresario Dotcom“ Fassung Bregenz. V roku 2022, dielo s veľkým ohlasom zarezonovalo na doskách SND v Bratislave. == Ocenenia == * [[1999]] Elsie Owen Prize of the Royal Academy of Music * [[1999]] Cuthberth Nunn Composition Prize of the Royal Academy of Music – dielo ''Fragment a elégia op. 4'' * [[2000]] Leverhulme Award * [[2000]] Mosco Carner Award – dielo ''Turbulence'' * [[2004]] [[Cena Jána Levoslava Bellu]] – dielo ''Klavírny koncert'' == Diskografia, kompilácie == * ''Works for Trumpet and Organ – [[Ján Vladimír Michalko]] a [[Juraj Bartoš (hudobník)|Juraj Bartoš]]'' – Diskant, CD * [[2001]] ''Seven Through Five – Societa Rigata'' -, CD * [[2005]] ''Melos Ethos Ensemble'' – Hudobné centrum HC, CD * [[2005]] ''Passing Impressions'' – Hevhetia, CD * [[2006]] ''Visions – Slovak Music for Cello and Accordion'' – Diskant, CD * [[2007]] ''Cellomania'' – Pavlík Records, CD == Ďalšie diela == * 2013 Soundtrack ku hre ''The Mandate'' == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|141716}} * [https://cekovskalubica.com Oficiálna stránka] * [http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 Profil na stránkach Hudobného centra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100415034900/http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 |date=2010-04-15 }} * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=2016 Ľubica Salamon-Čekovská na osobnosti.sk] {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čekovská, Ľubica}} [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Osobnosti z Humenného]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Levoslava Bellu]] gd7by9nh98n560k931v66hpyyxekue7 8199307 8199306 2026-04-16T19:22:27Z ~2026-20335-96 290941 8199307 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ľubica Čekovská | Obrázok = 008lubica-cekovska-2024©Photo-by-Nelya-Agdeeva-1-e1725437733417.jpg | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1975|3|16}} | Miesto narodenia = [[Humenné]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Pôsobenie = [[hudobný skladateľ|skladateľka]], [[klavír|klaviristka]] | Žáner = [[klasická hudba]], [[džez]], | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Marián Čekovský]], [[Bratislava Hot Serenaders]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Bärenreiter]] | Webstránka = {{url|https://cekovskalubica.com}} }} [[Docent|doc.]] '''Ľubica Čekovská''' (* [[16. marec]] [[1975]], [[Humenné]]) je slovenská [[hudobný skladateľ|skladateľka]], aranžérka a [[klavír|klaviristka]]. Vyštudovala hudobnú teóriu a kompozíciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Neskôr pokračovala v postgraduálnom štúdiu na Kráľovskej hudobnej akadémii v Londýne. Je zastupovaná renomovaným vydavateľstvom Baerenreiter v Nemecku. Je držiteľkou mnohých ocenení doma i v zahraničí. Komponuje aj filmovú a divadelnú hudbu. (“Kruté radosti”, “Rukojemník”, “Dubček”, “Zakliata jaskyňa” či dokumentárne filmy. == Zo života == Jej diela boli uvedené na dôležitých festivaloch súčasnej hudby. V roku 2009 bola jej kompozícia „Turbulence“ vybraná na festival ISCM New Music Days vo Švédsku. V tom istom roku si Slovenské národné divadlo objednalo jej prvú operu „Dorian Gray“, ktorá mala úspešnú premiéru v roku 2013, a táto premiéra bola súčasťou ISCM World Music Days na Slovensku. V roku 2010/2011 bola rezidenčným skladateľom „Composer in residence“ v Gere v Nemecku pri orchestri Philharmonisches Orchestra Altenburg-Gera. V auguste 2020 mala na festivale v Bregenzi premiéru jej druhá opera – buffa „Impresario Dotcom“ Fassung Bregenz. V roku 2022, dielo s veľkým ohlasom zarezonovalo na doskách SND v Bratislave. == Ocenenia == * [[1999]] Elsie Owen Prize of the Royal Academy of Music * [[1999]] Cuthberth Nunn Composition Prize of the Royal Academy of Music – dielo ''Fragment a elégia op. 4'' * [[2000]] Leverhulme Award * [[2000]] Mosco Carner Award – dielo ''Turbulence'' * [[2004]] [[Cena Jána Levoslava Bellu]] – dielo ''Klavírny koncert'' == Diskografia, kompilácie == * ''Works for Trumpet and Organ – [[Ján Vladimír Michalko]] a [[Juraj Bartoš (hudobník)|Juraj Bartoš]]'' – Diskant, CD * [[2001]] ''Seven Through Five – Societa Rigata'' -, CD * [[2005]] ''Melos Ethos Ensemble'' – Hudobné centrum HC, CD * [[2005]] ''Passing Impressions'' – Hevhetia, CD * [[2006]] ''Visions – Slovak Music for Cello and Accordion'' – Diskant, CD * [[2007]] ''Cellomania'' – Pavlík Records, CD == Ďalšie diela == * 2013 Soundtrack ku hre ''The Mandate'' == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|141716}} * [https://cekovskalubica.com Oficiálna stránka] * [http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 Profil na stránkach Hudobného centra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100415034900/http://www.hc.sk/src/skladatel.php?lg=sk&oid=228 |date=2010-04-15 }} * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=2016 Ľubica Salamon-Čekovská na osobnosti.sk] {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čekovská, Ľubica}} [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Osobnosti z Humenného]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Levoslava Bellu]] c49idz8t4h0sdhm4d1k9rfk2kkdrk42 10 328548 8199139 7409612 2026-04-16T12:07:41Z Peko 208 aktualizácia 8199139 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Index SAX |nadpis = Firmy v [[SAX (index)|indexe SAX]] {{Minivlajka|Slovensko}} |zoznam1 = * [[Biotika]] * [[Tatry mountain resorts]] * [[Tatra banka]] * [[VIPO]] * [[GEVORKYAN]] * [[D O L K A M Šuja]] }}<noinclude>[[Kategória:Šablóny Slovenska]]</noinclude> gdu2utfuim9b0zo6o2xm4v570ysmdg5 0 331541 8199209 8101324 2026-04-16T14:40:57Z ~2026-23340-20 292174 /* Výhľady */ Utulna par rokov dozadu vyhorela 8199209 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Horná lúka | obrázok = Horná lúka, sever.jpg | popis = Vrchol zo severnej strany | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | región1 = | okres = [[Žilina (okres)|Žilina]] | okres1 = [[Martin (okres)|Martin]] | okres2 = | obec = [[Kunerad]] | obec1 = [[Trebostovo]] | obec2 = [[Bystrička (okres Martin)|Bystrička]] | pohorie = [[Malá Fatra]] | podcelok = [[Lúčanská Fatra]] | časť = [[Lúčanské Veterné hole]] | povodie = [[Rajčanka]] | povodie1 = [[Turiec (prítok Váhu)|Turiec]] | nadmorská výška = 1299.4<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 110 Malá Fatra – Vrátna (8. vydanie, 2024) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-08 | jazyk = }}</ref> | význačnosť = | zemepisná šírka = 49.0649 | zemepisná dĺžka = 18.7847 | hornina = | orogenéza = alpínske vrásnenie | najľahší výstup = po {{turistická značka|zelená}} značke z obce [[Kunerad]] alebo [[Bystrička (okres Martin)|Bystrička]] | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = Horná lúka (Malá Fatra) | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Žilinského kraja | lokátor1 = Žilinský kraj }} '''Horná lúka''' ({{mnm|1299.4|w}}<ref>Malá Fatra-Vrátna, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec</ref>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] na hlavnom hrebeni [[Lúčanská Malá Fatra|Lúčanskej Malej Fatry]]. Nachádza sa medzi [[Veterné (vrchol)|Veterným]] a [[Kopa (vrch v Malej Fatre, Kunerad)|Kopou]], približne {{Km|8|m|w}} západne od [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=18.7847&y=49.06488&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Lokalitou prechádza [[Medzinárodná diaľková turistická trasa E3]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://mapy.dennikn.sk/?katalog=15 | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-01 | dátum prístupu = 2023-01-29 }}</ref> == Poloha == Nachádza sa v južnej polovici [[Malá Fatra|pohoria]], v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Lúčanská Fatra]] a jej časti [[Lúčanské Veterné hole]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-11| miesto = Bratislava }}</ref> Vrch leží v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]], na hranici okresov [[Žilina (okres)|Žilina]] a [[Martin (okres)|Martin]] a zasahuje na katastrálne územia obcí [[Kunerad]], [[Trebostovo]] a [[Bystrička (okres Martin)|Bystrička]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-11 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220627113557/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf | dátum archivácie = 2022-06-27 }}</ref> Horná lúka sa nachádza juhozápadne od najatraktívnejšej časti, nazývanej [[Martinské hole]]. Severovýchodne na hrebeni susedí [[Veterné (vrchol)|Veterné]] ({{Mnm|1442}}), juhozápadne pokračuje hrebeň k vrchu [[Kopa (vrch v Malej Fatre, Kunerad)|Kopa]] ({{Mnm|1232}}) a východne ležia [[Humience]] ({{Mnm|1398}}).<ref name="mapa"/> == Opis == Vrch je súčasťou hlavného hrebeňa, ktorý vedie juhozápadno-severovýchodným smerom. Vrcholová časť je pokrytá miestami riedkym lesným porastom, čo umožňuje obmedzený výhľad, východné svahy vrcholu sú odlesnené výraznejšie. Západné a severné svahy odvodňujú prítoky [[Kuneradský potok|Kuneradského potoka]], východné svahy prítoky [[Bystrička (prítok Turca)|Bystričky]] a južné časti sú pramennou oblasťou [[Trebostovský potok|Trebostovského potoka]].<ref name="mapa"/> === Výhľady === Vďaka nadmorskej výške je z vrcholovej časti ďaleký výhľad. Severný smer obmedzuje mohutný masív [[Veľká lúka (Malá Fatra)|Veľkej lúky]] ({{Mnm|1476}}), východný zasa sčasti [[Humience]] ({{Mnm|1398}}). Dobre pozorovateľná je južná časť [[Zoznam vrcholov v Malej Fatre|Lúčanskej Fatry]] i [[Rajecká kotlina]]. Pri vhodných podmienkach je pozorovateľná časť [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]] a [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]], pohorie [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], [[Strážovské vrchy]] a nezriedka aj [[Moravsko-sliezske Beskydy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=49.0652&lng=18.7847&azi=312&zoom=5&ele=1286&cfg=r&date=2020-06-23T08:39Z | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == * po {{turistická značka|červená}} značke hlavným hrebeňom po [[Medzinárodná diaľková turistická trasa E3|trase E3]]: ** zo severovýchodu z [[Veterné (vrchol)|Veterného]] ({{Mnm|1442}}) ** z juhozápadu z vrchu [[Kopa (vrch v Malej Fatre, Kunerad)|Kopa]] ({{Mnm|1232}}) * po {{turistická značka|zelená}} značke: ** od [[Kuneradský zámok|Kuneradského zámku]] cez [[Svitačová dolina|Svitačovú dolinu]] ** z [[Bystrička (okres Martin)|Bystričky]] cez ''Turatínske sedlo'' * po {{turistická značka|modrá}} značke z [[Trebostovo|Trebostova]]<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Lúčanská Fatra]] * [[Zoznam vrcholov v Malej Fatre]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Horná lúka (Malá Fatra)}} == Externé odkazy == * [https://mapy.hiking.sk/?x=18.7847&y=49.06488&ref=permalink Poloha na turistickej mape] == Zdroj == *{{Citácia knihy | titul = Autoatlas Českej republiky a Slovenskej republiky 1 : 100 000 | vydanie = | rok = 1998 | vydavateľ = [[VKÚ]], akciová spoločnosť | miesto = [[Harmanec (obec)|Harmanec]] | isbn = | dátum_prístupu = | strany = 25 }} {{Malá Fatra}} [[Kategória:Vrchy v Lúčanskej Fatre]] [[Kategória:Vrchy v Malej Fatre]] [[Kategória:Tisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Žilina]] [[Kategória:Vrchy v okrese Martin]] suc4ec9alh7gwayvifkvj56y8qx63ji 0 364737 8199283 8062908 2026-04-16T18:12:28Z Jetam2 30982 /* Konfederácie */ prelep 8199283 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia | ŠtýlTela = | Názov = Medzinárodná plavecká federácia | ŠtýlNázvu = | Obrázok = World_Aquatics_logo_horizontal_2.svg | ŠírkaObrázku = | AltTextObrázku = | KomentárObrázku = | ŠtýlKomentáruObrázku = | ŠtýlHlavičiek = | ŠtýlPopisov = | ŠtýlDát = | Mapa = World Map FINA.svg | ŠírkaMapy = | AltTextMapy = | KomentárMapy = | Mapa2 = | OficiálnyNázov = | KrátkyNázov = '''World Aquatics''' | Motto = | Predchodca = | Nasledovník = | Vznik = [[19. júl]] [[1978]] | Zánik = | Typ = športová organizácia | PrávnePostavenie = | Zameranie = [[Súbor:Swimming pictogram.svg|25px|plávanie]] [[Súbor:Water polo pictogram.svg|25px|vodné pólo]] [[Súbor:Synchronized swimming pictogram.svg|25px|synchronizované plávanie]] [[Súbor:Diving pictogram.svg|25px|skoky do vody]] [[Súbor:High Diving pictogram.svg|25px|high diving]] [[Súbor:Open water swimming pictogram.svg|25px|diaľkové plávanie]] | Ústredie = | Miesto = {{CHE}} [[Lausanne]] | Súradnice = | OblasťPôsobenia = svet | Členstvo = 208 členských federácií | RokovacíJazyk = [[angličtina]] | TitulLídra = Prezident | MenoLídra = {{KWT}} [[Husain Al-Musallam]] | KľúčovíĽudia = | HlavnýOrgán = | RodičovskáOrganizacia = | Vzťah = | Rozpočet = | OrganizačnáZložka = | Dobrobolníci = | Webstránka = {{url|http://www.worldaquatics.com/}} | PredchádzajúciNázov = | Poznámka = | Portál = }} [[Súbor:Fina logo.jpg|náhľad|Predchádzajúce logo FINA]] '''Medzinárodná plavecká federácia''' ({{Vjz|eng|'''World Aquatics'''}}, predtým {{Vjz|fra|''Fédération Internationale de Natation''}}, skr. ''FINA'') je medzinárodná športová organizácia, ktorá združuje plavecké športy a národné federácie plaveckých športov. Vznikla v roku [[1908]] a sídli v [[Lausanne]], vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]]. Je členom [[Medzinárodný olympijský výbor|Medzinárodného olympijského výboru]] a v roku 2023 mala 208 členov. Plavecké športy, ktoré združuje: * [[plávanie]] * [[vodné pólo]] * [[skoky do vody]] * [[synchronizované plávanie]] * [[diaľkové plávanie]] * [[high diving]] == História == Federácia bola pod názvom FINA založená [[19. júl]]a [[1908]] ôsmimi zakladajúcimi členmi: [[Belgicko]], [[Dánsko]], [[Fínsko]], [[Francúzsko]], [[Maďarsko]], [[Nemecko]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Švédsko]]. [[Česko-Slovensko]] bolo prijaté v roku [[1919]] (zrušené v roku [[1992]]) a osamostatnené [[Slovensko]] v roku [[1993]]. Organizácia bola v roku 2022 pri príležitosti schválenia novej internej ústavy premenovaná na ''World Aquatics''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = International Swimming Federation to be renamed World Aquatics as new constitution approved | url = https://www.insidethegames.biz/articles/1131538/fina-renamed-world-aquatics | dátum vydania = 2022-12-12 | dátum prístupu = 2024-08-14 | vydavateľ = insidethegames.biz | jazyk = po anglicky }}</ref> Zmena má slúžiť k jednoduchšej identifikácii organizácie a je jednou z reforiem, ktoré Medzinárodná federácia zaviedla. === Nárast počtu členov === * 1908: 8 * 1928: 38 * 1958: 75 * 1988: 109 * 2000: 174 * 2008: 197 * 2011: 202 * 2015: 208 * 2017: 209 * 2023: 208<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Members | url = https://www.worldaquatics.com/members/national-federations?region=all&country= | dátum vydania = | dátum prístupu = 2024-08-14 | vydavateľ = World Aquatics | jazyk = po anglicky }}</ref> == Konfederácie == 208 členských federácií (v roku 2011) je rozčlenených do 5 kontinentálnych konfederácií: {| class="wikitable" |- ! Kontinent !! Názov konfederácie !! pôvodny názov !! Vznik!! Sídlo !! Počet členov |- | ''Afrika'' || [[Africká plavecká konfederácia]] || Africa Aquatics (CANA) || 1978|| [[Doornfontein]] || align=center|52 |- | ''Amerika'' || [[Americká plavecká únia]]|| PanAm Aquatics (ASUA) || 1948|| [[Colorado Springs]] || align=center|45 |- | ''Ázia'' || [[Ázijská plavecká federácia]] || Asia Aquatics (AASF) || 1978|| [[Kuvajt (mesto)|Kuvajt]] || align=center|44 |- | ''Európa''|| [[Európska plavecká liga]]|| Europe Aquatics (LEN) || 1927|| [[Nyon]] || align=center|52 |- | ''Oceánia''|| [[Oceánska plavecká asociácia]]|| Oceania Aquatics (OSA) || 1991|| [[Auckland]] || align=center|15 |} == Podujatia == Federácia organizuje jedny [[Plavecké majstrovstvá sveta|majstrovstvá sveta]], na ktorých je zastúpený každý z piatich plaveckých športov, ako aj majstrovstvá sveta či vrcholové podujatia jednotlivých športov. ;Majstrovstvá sveta Ide o mamutie plavecké podujatie, ktoré sa od roku 2001 koná s 2-ročnou periodicitou, a je zastúpené všetkými piatimi športami. ;Majstrovstvá v jednotlivých plaveckých športoch * ''Plávanie'': [[Majstrovstvá sveta v plávaní ({{m|25|m}})]] – každé 2 roky * ''Vodné pólo'': [[Svetová liga vo vodnom póle]] – každoročne * ''Skoky do vody'': [[Svetová séria v skokoch do vody]] – každoročne * ''Diaľkové plávanie'': [[Otvorené majstrovstvá sveta v diaľkovom plávaní]] – každoročne * ''Synchronizované plávanie'': [[Svetová trofej v synchronizovanom plávaní]] – každoročne ;Ostatné vrcholné podujatia * ''Svetový pohár'': World Cups: v plávaní, synchronizovanom plávaní, skokoch do vody, diaľkovom plávaní a [[Svetový pohár vo vodnom póle|vodnom póle]] * ''Grand Prix'': v skokoch do vody a diaľkovom plávaní (na {{km|10|m}}) * ''Majstrovstvá sveta juniorov'': v plávaní, skokoch do vody, synchronizovanom plávaní, [[Majstrovstvá sveta juniorov vo vodnom póle|vodnom póle]] a od 2012 aj v diaľkovom plávaní * ''Rozvojový pohár'': [[Rozvojový pohár FINA vo vodnom póle|vo vodnom póle]] – každé 2 roky == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.worldaquatics.com/ Oficiálna stránka Medzinárodnej plaveckej federácie] {{eng icon}} {{Medzinárodné vodné pólo}} {{Majstrovstvá sveta vo vodnom póle}} [[Kategória:Vodné športy]] [[Kategória:Plávanie]] [[Kategória:Vodné pólo]] [[Kategória:Medzinárodné športové organizácie|Plávanie]] [[Kategória:Plavecké organizácie]] [[Kategória:Organizácie založené v 1908]] tte1lnzpmpz1d1a44ss7gkkbk98faue 8199284 8199283 2026-04-16T18:14:43Z Jetam2 30982 +[[Kategória:Skoky do vody]]; +[[Kategória:Synchronizované plávanie]] pomocou použitia HotCat 8199284 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia | ŠtýlTela = | Názov = Medzinárodná plavecká federácia | ŠtýlNázvu = | Obrázok = World_Aquatics_logo_horizontal_2.svg | ŠírkaObrázku = | AltTextObrázku = | KomentárObrázku = | ŠtýlKomentáruObrázku = | ŠtýlHlavičiek = | ŠtýlPopisov = | ŠtýlDát = | Mapa = World Map FINA.svg | ŠírkaMapy = | AltTextMapy = | KomentárMapy = | Mapa2 = | OficiálnyNázov = | KrátkyNázov = '''World Aquatics''' | Motto = | Predchodca = | Nasledovník = | Vznik = [[19. júl]] [[1978]] | Zánik = | Typ = športová organizácia | PrávnePostavenie = | Zameranie = [[Súbor:Swimming pictogram.svg|25px|plávanie]] [[Súbor:Water polo pictogram.svg|25px|vodné pólo]] [[Súbor:Synchronized swimming pictogram.svg|25px|synchronizované plávanie]] [[Súbor:Diving pictogram.svg|25px|skoky do vody]] [[Súbor:High Diving pictogram.svg|25px|high diving]] [[Súbor:Open water swimming pictogram.svg|25px|diaľkové plávanie]] | Ústredie = | Miesto = {{CHE}} [[Lausanne]] | Súradnice = | OblasťPôsobenia = svet | Členstvo = 208 členských federácií | RokovacíJazyk = [[angličtina]] | TitulLídra = Prezident | MenoLídra = {{KWT}} [[Husain Al-Musallam]] | KľúčovíĽudia = | HlavnýOrgán = | RodičovskáOrganizacia = | Vzťah = | Rozpočet = | OrganizačnáZložka = | Dobrobolníci = | Webstránka = {{url|http://www.worldaquatics.com/}} | PredchádzajúciNázov = | Poznámka = | Portál = }} [[Súbor:Fina logo.jpg|náhľad|Predchádzajúce logo FINA]] '''Medzinárodná plavecká federácia''' ({{Vjz|eng|'''World Aquatics'''}}, predtým {{Vjz|fra|''Fédération Internationale de Natation''}}, skr. ''FINA'') je medzinárodná športová organizácia, ktorá združuje plavecké športy a národné federácie plaveckých športov. Vznikla v roku [[1908]] a sídli v [[Lausanne]], vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]]. Je členom [[Medzinárodný olympijský výbor|Medzinárodného olympijského výboru]] a v roku 2023 mala 208 členov. Plavecké športy, ktoré združuje: * [[plávanie]] * [[vodné pólo]] * [[skoky do vody]] * [[synchronizované plávanie]] * [[diaľkové plávanie]] * [[high diving]] == História == Federácia bola pod názvom FINA založená [[19. júl]]a [[1908]] ôsmimi zakladajúcimi členmi: [[Belgicko]], [[Dánsko]], [[Fínsko]], [[Francúzsko]], [[Maďarsko]], [[Nemecko]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Švédsko]]. [[Česko-Slovensko]] bolo prijaté v roku [[1919]] (zrušené v roku [[1992]]) a osamostatnené [[Slovensko]] v roku [[1993]]. Organizácia bola v roku 2022 pri príležitosti schválenia novej internej ústavy premenovaná na ''World Aquatics''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = International Swimming Federation to be renamed World Aquatics as new constitution approved | url = https://www.insidethegames.biz/articles/1131538/fina-renamed-world-aquatics | dátum vydania = 2022-12-12 | dátum prístupu = 2024-08-14 | vydavateľ = insidethegames.biz | jazyk = po anglicky }}</ref> Zmena má slúžiť k jednoduchšej identifikácii organizácie a je jednou z reforiem, ktoré Medzinárodná federácia zaviedla. === Nárast počtu členov === * 1908: 8 * 1928: 38 * 1958: 75 * 1988: 109 * 2000: 174 * 2008: 197 * 2011: 202 * 2015: 208 * 2017: 209 * 2023: 208<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Members | url = https://www.worldaquatics.com/members/national-federations?region=all&country= | dátum vydania = | dátum prístupu = 2024-08-14 | vydavateľ = World Aquatics | jazyk = po anglicky }}</ref> == Konfederácie == 208 členských federácií (v roku 2011) je rozčlenených do 5 kontinentálnych konfederácií: {| class="wikitable" |- ! Kontinent !! Názov konfederácie !! pôvodny názov !! Vznik!! Sídlo !! Počet členov |- | ''Afrika'' || [[Africká plavecká konfederácia]] || Africa Aquatics (CANA) || 1978|| [[Doornfontein]] || align=center|52 |- | ''Amerika'' || [[Americká plavecká únia]]|| PanAm Aquatics (ASUA) || 1948|| [[Colorado Springs]] || align=center|45 |- | ''Ázia'' || [[Ázijská plavecká federácia]] || Asia Aquatics (AASF) || 1978|| [[Kuvajt (mesto)|Kuvajt]] || align=center|44 |- | ''Európa''|| [[Európska plavecká liga]]|| Europe Aquatics (LEN) || 1927|| [[Nyon]] || align=center|52 |- | ''Oceánia''|| [[Oceánska plavecká asociácia]]|| Oceania Aquatics (OSA) || 1991|| [[Auckland]] || align=center|15 |} == Podujatia == Federácia organizuje jedny [[Plavecké majstrovstvá sveta|majstrovstvá sveta]], na ktorých je zastúpený každý z piatich plaveckých športov, ako aj majstrovstvá sveta či vrcholové podujatia jednotlivých športov. ;Majstrovstvá sveta Ide o mamutie plavecké podujatie, ktoré sa od roku 2001 koná s 2-ročnou periodicitou, a je zastúpené všetkými piatimi športami. ;Majstrovstvá v jednotlivých plaveckých športoch * ''Plávanie'': [[Majstrovstvá sveta v plávaní ({{m|25|m}})]] – každé 2 roky * ''Vodné pólo'': [[Svetová liga vo vodnom póle]] – každoročne * ''Skoky do vody'': [[Svetová séria v skokoch do vody]] – každoročne * ''Diaľkové plávanie'': [[Otvorené majstrovstvá sveta v diaľkovom plávaní]] – každoročne * ''Synchronizované plávanie'': [[Svetová trofej v synchronizovanom plávaní]] – každoročne ;Ostatné vrcholné podujatia * ''Svetový pohár'': World Cups: v plávaní, synchronizovanom plávaní, skokoch do vody, diaľkovom plávaní a [[Svetový pohár vo vodnom póle|vodnom póle]] * ''Grand Prix'': v skokoch do vody a diaľkovom plávaní (na {{km|10|m}}) * ''Majstrovstvá sveta juniorov'': v plávaní, skokoch do vody, synchronizovanom plávaní, [[Majstrovstvá sveta juniorov vo vodnom póle|vodnom póle]] a od 2012 aj v diaľkovom plávaní * ''Rozvojový pohár'': [[Rozvojový pohár FINA vo vodnom póle|vo vodnom póle]] – každé 2 roky == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.worldaquatics.com/ Oficiálna stránka Medzinárodnej plaveckej federácie] {{eng icon}} {{Medzinárodné vodné pólo}} {{Majstrovstvá sveta vo vodnom póle}} [[Kategória:Vodné športy]] [[Kategória:Plávanie]] [[Kategória:Vodné pólo]] [[Kategória:Medzinárodné športové organizácie|Plávanie]] [[Kategória:Plavecké organizácie]] [[Kategória:Organizácie založené v 1908]] [[Kategória:Skoky do vody]] [[Kategória:Synchronizované plávanie]] nfzia07adu0xbho0ff8h4w6si3134p6 0 370899 8199466 8115253 2026-04-17T07:08:14Z Joyef 292216 z vedeckych dovodov 8199466 wikitext text/x-wiki '''NPN tranzistor''' sipka ven. {{elektronický výhonok}} [[Kategória:Tranzistory]] p6tjrd3mwfx7sat03zow661e4m0tp6n 8199468 8199466 2026-04-17T07:34:47Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Joyef|Joyef]] ([[User_talk:Joyef|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od TeslaBot 8115253 wikitext text/x-wiki '''NPN tranzistor''' je druh [[tranzistor (polovodičová súčiastka)|tranzistora]], ktorý obsahuje dva [[polovodič]]e typu N a jeden typu P. Ako z názvu vyplýva, polovodiče sú usporiadané tak, že dva polovodiče typu N obklopujú polovodič typu P. Takýto tranzistor potom funguje podobne ako dve dióda|diódy otočené smerom od seba (-|◄-►|-). {{elektronický výhonok}} [[Kategória:Tranzistory]] pcmnv5uvp7dc9znkbx0wv6fs4nd41dn 0 383944 8199198 8132869 2026-04-16T14:00:17Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8199198 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Andrzej Witold Wajda | Rodné meno = | Popis osoby = poľský režisér | Portrét = 2008.04.22. Andrzej Wajda by Kubik 01.JPG | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1926|3|6}} | Miesto narodenia = [[Suwałki]], [[Poľsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2016|10|9|1926|3|6}} | Miesto úmrtia = [[Varšava]], [[Poľsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = [[1951]]{{--}}[[2016]] | Manželka = | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Film | Portál2 = | Portál3 = }} '''Andrzej Witold Wajda''' (* [[6. marec]] [[1926]], [[Suwałki]], [[Poľsko]] – † [[9. október]] [[2016]], [[Varšava]])<ref name="wyborcza-umrtie" /><ref name="tasr-umrtie" /> bol poľský filmový a divadelný režisér, spolutvorca poľskej filmovej školy, senátor (1989{{--}}1991). Držiteľ [[Academy Awards|Oscara]] (2000) a ''[[Rad Bieleho orla|Radu Bieleho orla]]'' (2011). == Život == Narodil sa v roku [[1926]] v meste [[Suwałki]], kde prežil detstvo. V rokoch [[1946]]{{--}}[[1949]] študoval maliarstvo na Akadémii krásnych umení v [[Krakov]]e. Po ukončení štúdií v rokoch 1949{{--}}1954 študoval réžiu na Vysokej filmovej škole v [[Lodž]]i. Už prvé filmy z druhej polovice [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] priniesli autorovi medzinárodné uznanie. Námety pre svoje diela čerpá predovšetkým z dejín ([[druhá svetová vojna]], okupácia Poľska). Niektoré filmy vznikli na námety klasických diel poľskej literatúry (''Popoly'' od Stefana Żeromskeho, ''Pomsta'' od Aleksandra Fredra). V roku [[2000]] získal Čestnú cenu Akadémie (Oscara) za celoživotné dielo. == Filmografia == * 1950 Zlý chlapec (Zły chłopiec) * 1952 Keď spíš (Kiedy ty spisz) * 1954 Nepozvaní hostia (Pokolenie) * 1955 Idem k slnku (Idę do słońca) * 1957 Kanály (Kanał) * 1958 Popol a diamant (Popioł i diament) * 1960 Nevinní čarodejníci * 1961 Samson * 1961 Sibirska Ledi Makbet * 1962 Láska v dvadsiatich rokoch * 1965 Popoly (Popioły) * 1969 Všetko na predaj (Wszystko na sprzedaż) * 1970 Krajina po bitke (Krajobraz po bitwie) * 1970 Brezový háj (Brzezina) * 1973 Svadba (Wesele) * 1975 Zasľúbená krajina (Ziemia obiecana) * 1976 Hranica tieňa (Smuga cienia) * 1976 Človek z mramoru (Człowiek z marmuru) * 1978 Bez umŕtvenia (Bez znieczulenia) * 1979 Slečny z Vlčian (Panny z Wilka) * 1980 Dirigent * 1981 Človek zo železa (Człowiek z żelaza) * 1983 ''[[Danton (film z roku 1983)|Danton]]'' * 1983 Eine Liebe in Deutschland * 1986 Kronika ľúbostných nehôd (Kronika wypadków miłosnych) * 1988 Besi (Biesy) * 1990 Korczak * 1993 Prsteň s orlom v korune (Pierścionek z orłem w koronie) * 1994 Nastasja * 1995 Veľký týždeň (Wielki tydzień) * 1996 Slečna Nikdo (Panna Nikt) * 1999 Pan Tadeáš (Pan Tadeusz) * 2002 Pomsta (Zemsta) * 2007 ''[[Katyň (film)|Katyň]]'' * 2009 Puškvorec (Tatarak) * 2013 Wałęsa: človek nádeje (Wałęsa: Człowiek z nadziei) * 2016 Powidoki == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="wyborcza-umrtie">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Andrzej Wajda nie żyje. Warszawskie miejsca związane z reżyserem | periodikum = warszawa.wyborcza.pl | odkaz na periodikum = Gazeta Wyborcza | url = http://warszawa.wyborcza.pl/warszawa/1,34862,20814179,andrzej-wajda-nie-zyje-warszawskie-miejsca-zwiazane-z-rezyserem.html | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2016-10-10 | dátum prístupu = 2016-10-10 }} </ref> <ref name="tasr-umrtie">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zomrel poľský režisér Andrzej Wajda | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/kultura/zomrel-polsky-reziser-andrzej-wajda/221825-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-10-10 | dátum prístupu = 2016-10-10 }} </ref> }} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Richard | meno = Blech | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Svet filmových režisérov]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1968 | isbn = | doi = | edícia = | kapitola = Andrzej Wajda | strany = 264 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|2176}} * {{imdb meno|0906667}} == Zdroj == {{preklad|cs|Andrzej Wajda|7820342|pl|Andrzej Wajda|29562420}} {{Čestný César}} {{César za najlepšiu réžiu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Wajda, Andrzej}} [[Kategória:Poľskí filmoví režiséri]] [[Kategória:Poľskí filmoví scenáristi]] [[Kategória:Poľskí filmoví producenti]] [[Kategória:Laureáti Radu vychádzajúceho slnka]] [[Kategória:Držitelia Oscara za celoživotné dielo]] [[Kategória:Držitelia Čestného Césara]] [[Kategória:Držitelia Césara za najlepšiu réžiu]] [[Kategória:Držitelia Radu Priateľstva]] [[Kategória:Držitelia ceny BAFTA]] [[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]] [[Kategória:Nositelia Radu kríža zeme Panny Márie]] [[Kategória:Členovia Académie des beaux-arts]] [[Kategória:Nositelia Radu troch hviezd]] [[Kategória:Nositelia Záslužného radu Maďarskej republiky]] [[Kategória:Nositelia Radu bielej orlice]] 7hnz0x7rh436haaism18rzm8z7ktm43 0 419099 8199440 7687194 2026-04-16T21:58:27Z Rajmund Noga 285053 Rozšírenie 8199440 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Amettes | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason Amettes.svg | vlajka = | obrázok = BJLABRE3.jpg | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Nord-Pas-de-Calais]] | departement = [[Pas-de-Calais]] | obvod = Béthune | kantón = Auchel | rieka = | starosta = | lat_deg = 50 | lat_min = 31 | lat_sec = 51 | lat_SJ = S | lon_deg = 2 | lon_min = 23 | lon_sec = 33 | lon_VZ = V | rozloha = 6.82 | najvyšší bod = 121 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 62 | najnižší bod názov= | PSČ = 62260 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 62029 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Amettes''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Pas-de-Calais]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Nord-Pas-de-Calais]]. V obci sa v roku [[1748]] narodil [[Benedikt Jozef Labré]], pútnik, [[Kresťanská mystika|mystik]], [[svätec]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|6.82}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|121}} a najnižší bod {{mnm|62 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|62029}} ({{OBD|FR|62029}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=62029 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 62029}} == Referencie == <references /> == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Pas-de-Calais]] {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Pas-de-Calais]] ek84dczjs4qhsfw66x5zagynp7dl5su 2 436917 8199320 8198677 2026-04-16T19:52:27Z TeslaBot 71954 /* František (pápež) */ nová sekcia 8199320 wikitext text/x-wiki __NOINDEX__ <div style="margin: 1.5em 0; border-top: 1px solid #AAAAAA; border-bottom: 1px solid #AAAAAA; font-size:85%;"> Archív: <span style="white-space: nowrap">2012: [[/2012-05|05]] [[/2012-06|06]] [[/2012-07|07]] [[/2012-08|08]] [[/2012-09|09]] [[/2012-10|10]] [[/2012-11|11]] [[/2012-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2013: [[/2013-01|01]] [[/2013-02|02]] [[/2013-03|03]] [[/2013-04|04]] [[/2013-05|05]] [[/2013-06|06]] [[/2013-07|07]] [[/2013-08|08]] [[/2013-09|09]] [[/2013-10|10]] [[/2013-11|11]] [[/2013-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2014: [[/2014-01|01]] [[/2014-02|02]] [[/2014-03|03]] [[/2014-04|04]] [[/2014-05|05]] [[/2014-06|06]] [[/2014-07|07]] [[/2014-08|08]] [[/2014-09|09]] [[/2014-10|10]] [[/2014-11|11]] [[/2014-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2015: [[/2015-01|01]] [[/2015-02|02]] [[/2015-03|03]] [[/2015-04|04]] [[/2015-05|05]] [[/2015-06|06]] [[/2015-07|07]] [[/2015-08|08]] [[/2015-09|09]] [[/2015-10|10]] [[/2015-11|11]] [[/2015-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2016: [[/2016-01|01]] [[/2016-02|02]] [[/2016-03|03]] [[/2016-04|04]] [[/2016-05|05]] [[/2016-06|06]] [[/2016-07|07]] [[/2016-08|08]] [[/2016-09|09]] [[/2016-10|10]] [[/2016-11|11]] [[/2016-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2017: [[/2017-01|01]] [[/2017-02|02]] [[/2017-03|03]] [[/2017-04|04]] [[/2017-05|05]] [[/2017-06|06]] [[/2017-07|07]] [[/2017-08|08]] [[/2017-09|09]] [[/2017-10|10]] [[/2017-11|11]] [[/2017-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2018: [[/2018-01|01]] [[/2018-02|02]] [[/2018-03|03]] [[/2018-04|04]] [[/2018-05|05]] [[/2018-06|06]] [[/2018-07|07]] [[/2018-08|08]] [[/2018-09|09]] [[/2018-10|10]] [[/2018-11|11]] [[/2018-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2019: [[/2019-01|01]] [[/2019-02|02]] [[/2019-03|03]] [[/2019-04|04]] [[/2019-05|05]] [[/2019-06|06]] [[/2019-07|07]] [[/2019-08|08]] [[/2019-09|09]] [[/2019-10|10]] [[/2019-11|11]] [[/2019-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2020: <span style="color: #AAA">01 02 03 04 05 06 07</span> [[/2020-08|08]] [[/2020-09|09]] [[/2020-10|10]] [[/2020-11|11]] [[/2020-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2021: [[/2021-01|01]] [[/2021-02|02]] [[/2021-03|03]] [[/2021-04|04]] [[/2021-05|05]] [[/2021-06|06]] [[/2021-07|07]] [[/2021-08|08]] [[/2021-09|09]] [[/2021-10|10]] [[/2021-11|11]] [[/2021-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2022: [[/2022-01|01]] [[/2022-02|02]] [[/2022-03|03]] [[/2022-04|04]] [[/2022-05|05]] [[/2022-06|06]] [[/2022-07|07]] [[/2022-08|08]] [[/2022-09|09]] [[/2022-10|10]] [[/2022-11|11]] [[/2022-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2023: [[/2023-01|01]] [[/2023-02|02]] [[/2023-03|03]] [[/2023-04|04]] [[/2023-05|05]] [[/2023-06|06]] [[/2023-07|07]] [[/2023-08|08]] [[/2023-09|09]] [[/2023-10|10]] [[/2023-11|11]] [[/2023-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2024: [[/2024-01|01]] [[/2024-02|02]] [[/2024-03|03]] [[/2024-04|04]] [[/2024-05|05]] [[/2024-06|06]] [[/2024-07|07]] [[/2024-08|08]] [[/2024-09|09]] [[/2024-10|10]] [[/2024-11|11]] [[/2024-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2025: [[/2025-01|01]] [[/2025-02|02]] [[/2025-03|03]] [[/2025-04|04]] [[/2025-05|05]] [[/2025-06|06]] [[/2025-07|07]] [[/2025-08|08]] [[/2025-09|09]] [[/2025-10|10]] [[/2025-11|11]] [[/2025-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2026: [[/2026-01|01]] [[/2026-02|02]] <!-- [[/2026-03|03]] [[/2026-04|04]] [[/2026-05|05]] [[/2026-06|06]] [[/2026-07|07]] [[/2026-08|08]] [[/2026-09|09]] [[/2026-10|10]] [[/2026-11|11]] [[/2026-12|12]] --></span> </div> == [[Chladniačik]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&diff=8173858&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Chladniačik]]; 11:56, {{dátum|2026-03-01}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 28933 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-13339-30|~2026-13339-30]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-13339-30|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-13339-30|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox živočíchy||Názov=rybárik riečny|Obrázok=Kingfisher India.jpg|Titulok=rybárik riečny (India)|Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}(global<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/22683027/89575948 IUCN Red list 2020.2. Prístup 29. októbra 2020.]</ref>, na [[Slovensko|Slovensku]]<ref name="SOS2014" />)|Ríša po slovensky=[[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|Podríša po slovensky=[[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Pol…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&oldid=8173858 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V posledných rokoch nebol u jeho populácie, ktorá má zhruba 600 000 párov, zaznamenaný pokles vyšší ako 30 % a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20posledn%C3%BDch%20rokoch%20nebol%20u%20jeho%20popul%C3%A1cie%2C%20ktor%C3%A1%20m%C3%A1%20zhruba%20600%20000%20p%C3%A1rov%2C%20zaznamenan%C3%BD%20pokles%20vy%C5%A1%C5%A1%C3%AD%20ako%2030%20%25%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://agika.szm.com/Vtakroka2011.htm agika.szm.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8173858&url=http%3A%2F%2Fagika.szm.com%2FVtakroka2011.htm podobnosť 96 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://agika.szm.com/Vtakroka2011.htm<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chladniačik<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-13339-30}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-13339-30] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:58, 1. marec 2026 (UTC)</div> == [[Veľká západná schizma]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&diff=8175576&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Veľká západná schizma]]; 11:56, {{dátum|2026-03-04}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 25847 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-14012-84|~2026-14012-84]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-14012-84|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-14012-84|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „ == Ako k tomu všetkému došlo == [[Konkláve]] vo [[Vatikán|Vatikáne]] (1378) po smrti pápeža [[Gregor IX. (pápež)|Gregora XI.]] bolo prvým, ktoré sa v Ríme usporiadalo od r. 1303. Pápeži sídlili približne 70 rokov v [[Avignon|Avignone]] kvôli politickým nepokojom. [[Konkláve]] sa konalo uprostred scén nebývalého rozruchu. Od kedy sa [[Francúzsko]] za posledných 70 rokov stalo domovom pápežov, rímsky dav obklopujúci [[konkláve]] bol doc…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&oldid=8175576 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Medzitým sa na protipápeža Benedikt XIII. (avignonský nárokovateľ) obrátil cisár Žigmund a požiadal ho, aby odstúpil.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Medzit%C3%BDm%20sa%20na%20protip%C3%A1pe%C5%BEa%20Benedikt%20XIII.%20%28avignonsk%C3%BD%20n%C3%A1rokovate%C4%BE%29%20obr%C3%A1til%20cis%C3%A1r%20%C5%BDigmund%20a%20po%C5%BEiadal%20ho%2C%20aby%20odst%C3%BApil.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/ vatikankatolicky.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8175576&url=https%3A%2F%2Fvatikankatolicky.com%2Fvelka-zapadna-schizma%2F podobnosť 99 %]) * „'''''Táto procedúra sa uznala a na 14. slávnostnom zasadnutí 4. júla 1415 jeho kardinál Ján Dominici prečítal jeho bulu zvolávajúcu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22T%C3%A1to%20proced%C3%BAra%20sa%20uznala%20a%20na%2014.%20sl%C3%A1vnostnom%20zasadnut%C3%AD%204.%20j%C3%BAla%201415%20jeho%20kardin%C3%A1l%20J%C3%A1n%20Dominici%20pre%C4%8D%C3%ADtal%20jeho%20bulu%20zvol%C3%A1vaj%C3%BAcu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/ vatikankatolicky.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8175576&url=https%3A%2F%2Fvatikankatolicky.com%2Fvelka-zapadna-schizma%2F podobnosť 99 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Veľká západná schizma<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-14012-84}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-14012-84] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:58, 4. marec 2026 (UTC)</div> == [[Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&diff=8177128&oldid=6479243 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)]]; 11:36, {{dátum|2026-03-07}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4504 - 2397 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-14685-02|~2026-14685-02]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-14685-02|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-14685-02|príspevky]]) ''(<nowiki>rožšírenie stránky, výmena starých údajov za nové</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&oldid=8177128 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&oldid=6479243 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Existencia školy v Záhorskej Bystrici sa predpokladá už v druhej polovici 16. storočia, keď sem začali prichádzať Chorváti.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Existencia%20%C5%A1koly%20v%20Z%C3%A1horskej%20Bystrici%20sa%20predpoklad%C3%A1%20u%C5%BE%20v%20druhej%20polovici%2016.%20storo%C4%8Dia%2C%20ke%C4%8F%20sem%20za%C4%8Dali%20prich%C3%A1dza%C5%A5%20Chorv%C3%A1ti.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''V roku 1929 bola šesťtriedna rímskokatolícka škola pretransformovaná na Obecnú ľudovú školu a od 1.9.1930 sa vyučovalo v šesťtriednej Obecnej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201929%20bola%20%C5%A1es%C5%A5triedna%20r%C3%ADmskokatol%C3%ADcka%20%C5%A1kola%20pretransformovan%C3%A1%20na%20Obecn%C3%BA%20%C4%BEudov%C3%BA%20%C5%A1kolu%20a%20od%201.9.1930%20sa%20vyu%C4%8Dovalo%20v%20%C5%A1es%C5%A5triednej%20Obecnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.sk/?page_id=76 zshargasova.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.sk%2F%3Fpage_id%3D76 podobnosť 87 %]), [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''V roku 1751 zemepán Leopold Pálffy kúpil a daroval cirkvi Gartnerov dom ako novú faru a do starej fary sa'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201751%20zemep%C3%A1n%20Leopold%20P%C3%A1lffy%20k%C3%BApil%20a%20daroval%20cirkvi%20Gartnerov%20dom%20ako%20nov%C3%BA%20faru%20a%20do%20starej%20fary%20sa%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''Plány novej školy mala obec už v roku 1878, ale výraznejšie aktivity spojené s novou školou nastali až po príchode'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pl%C3%A1ny%20novej%20%C5%A1koly%20mala%20obec%20u%C5%BE%20v%20roku%201878%2C%20ale%20v%C3%BDraznej%C5%A1ie%20aktivity%20spojen%C3%A9%20s%20novou%20%C5%A1kolou%20nastali%20a%C5%BE%20po%20pr%C3%ADchode%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.sk/?page_id=76 zshargasova.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.sk%2F%3Fpage_id%3D76 podobnosť 87 %]), [https://zshargasova.edupage.org/a/historia-skoly zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Fa%2Fhistoria-skoly podobnosť 87 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://zshargasova.edupage.org/text4/?, https://zshargasova.sk/?page_id=76<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-14685-02}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-14685-02] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:38, 7. marec 2026 (UTC)</div> == [[Výtrusníky]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&diff=8179270&oldid=8179118 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Výtrusníky]]; 14:12, {{dátum|2026-03-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 18689 - 9678 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-12290-58|~2026-12290-58]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-12290-58|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-12290-58|príspevky]]) ''()''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&oldid=8179270 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&oldid=8179118 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''The Demise of a Phylum of Protists: Phylogeny of Myxozoa and Other Parasitic Cnidaria.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22The%20Demise%20of%20a%20Phylum%20of%20Protists%3A%20Phylogeny%20of%20Myxozoa%20and%20Other%20Parasitic%20Cnidaria.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8544072/ pubmed.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fpubmed.ncbi.nlm.nih.gov%2F8544072%2F podobnosť 0 %]), [https://www.jstor.org/stable/pdf/3284049.pdf jstor.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fwww.jstor.org%2Fstable%2Fpdf%2F3284049.pdf podobnosť 0 %]), [https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC230068/ pmc.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fpmc.ncbi.nlm.nih.gov%2Farticles%2FPMC230068%2F podobnosť 0 %]), [https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0959803096900046 sciencedirect.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fwww.sciencedirect.com%2Fscience%2Farticle%2Fabs%2Fpii%2FS0959803096900046 podobnosť 0 %]), [https://scholar.google.com/citations?user=xyk_C_YAAAAJ&hl=en scholar.google.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fscholar.google.com%2Fcitations%3Fuser%3Dxyk_C_YAAAAJ%26hl%3Den podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8544072/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Výtrusníky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-12290-58}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-12290-58] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 14:14, 11. marec 2026 (UTC)</div> == [[Katedra železničnej dopravy]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&diff=8179786&oldid=8179781 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Katedra železničnej dopravy]]; 13:50, {{dátum|2026-03-12}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9409 - 7338 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-15870-89|~2026-15870-89]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15870-89|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-15870-89|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Referencie */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&oldid=8179786 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&oldid=8179781 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Počas týchto troch rokov boli realizované stavebné úpravy ako dopravného laboratória, tak aj priľahlých odborných učební, v ktorých prebiehala výučba'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%C4%8Das%20t%C3%BDchto%20troch%20rokov%20boli%20realizovan%C3%A9%20stavebn%C3%A9%20%C3%BApravy%20ako%20dopravn%C3%A9ho%20laborat%C3%B3ria%2C%20tak%20aj%20pri%C4%BEahl%C3%BDch%20odborn%C3%BDch%20u%C4%8Debn%C3%AD%2C%20v%20ktor%C3%BDch%20prebiehala%20v%C3%BDu%C4%8Dba%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''Katedra železničnej dopravy disponuje moderným špecializovaným dopravným laboratóriom, ktoré je z hľadiska technického a technologického vybavenia jedinečným zariadením svojho druhu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy%20disponuje%20modern%C3%BDm%20%C5%A1pecializovan%C3%BDm%20dopravn%C3%BDm%20laborat%C3%B3riom%2C%20ktor%C3%A9%20je%20z%20h%C4%BEadiska%20technick%C3%A9ho%20a%20technologick%C3%A9ho%20vybavenia%20jedine%C4%8Dn%C3%BDm%20zariaden%C3%ADm%20svojho%20druhu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''Z pôvodného modelového koľajiska sa demontovalo 5 dopravní, odpojilo 100 výhybiek, 350 návestidiel, 650 svoriek a približne 1000 m káblov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Z%20p%C3%B4vodn%C3%A9ho%20modelov%C3%A9ho%20ko%C4%BEajiska%20sa%20demontovalo%205%20dopravn%C3%AD%2C%20odpojilo%20100%20v%C3%BDhybiek%2C%20350%20n%C3%A1vestidiel%2C%20650%20svoriek%20a%20pribli%C5%BEne%201000%20m%20k%C3%A1blov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''V súčasnosti v dopravnom laboratóriu je 6 dopravní na hlavnom okruhu a 3 dopravne na diaľkovo riadenej trati.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20s%C3%BA%C4%8Dasnosti%20v%20dopravnom%20laborat%C3%B3riu%20je%206%20dopravn%C3%AD%20na%20hlavnom%20okruhu%20a%203%20dopravne%20na%20dia%C4%BEkovo%20riadenej%20trati.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Katedra železničnej dopravy<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-15870-89}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-15870-89] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 13:52, 12. marec 2026 (UTC)</div> == [[Žandárstvo]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&diff=8179836&oldid=8112134 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Žandárstvo]]; 16:00, {{dátum|2026-03-12}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6792 - 5348 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-15741-01|~2026-15741-01]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15741-01|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-15741-01|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Súčasnosť */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&oldid=8179836 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&oldid=8112134 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22o%20niektor%C3%BDch%20opatreniach%20na%20zv%C3%BD%C5%A1enie%20odolnosti%20Slovenskej%20republiky%20v%20oblasti%20obrany%20a%20bezpe%C4%8Dnosti%2C%20o%20brannej%20povinnosti%20a%20o%20zmene%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10182 nrsr.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FDefault.aspx%3Fsid%3Dzakony%2Fzakon%26MasterID%3D10182 podobnosť 16 %]), [https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/5 slov-lex.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.slov-lex.sk%2Felegislativa%2Flegislativne-procesy%2FSK%2FLP%2F2025%2F5 podobnosť 0 %]), [https://www.epi.sk/zz/2025-150 epi.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.epi.sk%2Fzz%2F2025-150 podobnosť 37 %]), [https://www.mod.gov.sk/zakony-v-posobnosti-ministerstva-obrany-slovenskej-republiky/ mod.gov.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.mod.gov.sk%2Fzakony-v-posobnosti-ministerstva-obrany-slovenskej-republiky%2F podobnosť 16 %]), [https://www.minv.sk/?okresne-urady-klientske-centra&urad=21&odbor=5&sekcia=uradna-tabula minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fokresne-urady-klientske-centra%26urad%3D21%26odbor%3D5%26sekcia%3Duradna-tabula podobnosť 17 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10182<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Žandárstvo<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-15741-01}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-15741-01] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 16:02, 12. marec 2026 (UTC)</div> == [[Alojz Přidal]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&diff=8180205&oldid=8180203 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Alojz Přidal]]; 06:18, {{dátum|2026-03-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4146 - 3100 }} }})</span> . . [[Redaktor:Alojzko|Alojzko]] ([[Diskusia s redaktorom:Alojzko|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Alojzko|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Život */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&oldid=8180205 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&oldid=8180203 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''problematiku BOZP, jadrovej a radiačnej bezpečnosti a požiarnej ochrany v JE V-2.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22problematiku%20BOZP%2C%20jadrovej%20a%20radia%C4%8Dnej%20bezpe%C4%8Dnosti%20a%20po%C5%BEiarnej%20ochrany%20v%20JE%20V-2.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf nuclear.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180205&url=https%3A%2F%2Fwww.nuclear.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F09%2FKto-je-kto-10_2023.pdf podobnosť]) * „'''''Od roku 2016 do roku 2018 vykonával funkciu špecialistu v jadrovom zariadení JAVYS'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Od%20roku%202016%20do%20roku%202018%20vykon%C3%A1val%20funkciu%20%C5%A1pecialistu%20v%20jadrovom%20zariaden%C3%AD%20JAVYS%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf nuclear.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180205&url=https%3A%2F%2Fwww.nuclear.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F09%2FKto-je-kto-10_2023.pdf podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Alojz Přidal<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Alojzko}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Alojzko] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 06:20, 13. marec 2026 (UTC)</div> == [[Stanislav Harangozó]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&diff=8180294&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Stanislav Harangozó]]; 11:05, {{dátum|2026-03-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4119 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Matica slovenská|Matica slovenská]] ([[Diskusia s redaktorom:Matica slovenská|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Matica slovenská|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Stanislav Harangozó | Rodné meno = | Popis osoby = [[Slovensko|slovenský]] [[Maliar (umelec)|maliar]] | Portrét = Stanislav Harangozó vystavuje v Matici slovenskej, Liptovský Mikuláš.jpg | Dátum narodenia = [[4. máj]] [[1895]] | Miesto narodenia = [[Turčianske Teplice]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1938|6|5|1895|5|4}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], Slovensko | B…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&oldid=8180294 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V rokoch 1990 – 2020 pôsobil na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20rokoch%201990%20%E2%80%93%202020%20p%C3%B4sobil%20na%20Pedagogickej%20fakulte%20Univerzity%20Komensk%C3%A9ho%20v%20Bratislave.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.harangozo.sk/ harangozo.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180294&url=https%3A%2F%2Fwww.harangozo.sk%2F podobnosť 28 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.harangozo.sk/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Stanislav Harangozó<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Matica slovenská}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Matica slovenská] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:06, 13. marec 2026 (UTC)</div> == [[Eutrofizácia]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&diff=8181066&oldid=7703292 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Eutrofizácia]]; 18:22, {{dátum|2026-03-14}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6857 - 1435 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-16130-56|~2026-16130-56]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-16130-56|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-16130-56|príspevky]]) ''(<nowiki>Obohatenie článku</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&oldid=8181066 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&oldid=7703292 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Hoci väčšina najhorších prípadov eutrofizácie je spôsobená ľudskou činnosťou, niekedy k nej dochádza prirodzene.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Hoci%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1ina%20najhor%C5%A1%C3%ADch%20pr%C3%ADpadov%20eutrofiz%C3%A1cie%20je%20sp%C3%B4soben%C3%A1%20%C4%BEudskou%20%C4%8Dinnos%C5%A5ou%2C%20niekedy%20k%20nej%20doch%C3%A1dza%20prirodzene.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) * „'''''Problém zmierniť pomáhajú aj lepšie zariadenia na čistenie odpadových vôd a regulácie septikov, ktoré výrazne znižujú únik živín, čo vedie'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Probl%C3%A9m%20zmierni%C5%A5%20pom%C3%A1haj%C3%BA%20aj%20lep%C5%A1ie%20zariadenia%20na%20%C4%8Distenie%20odpadov%C3%BDch%20v%C3%B4d%20a%20regul%C3%A1cie%20septikov%2C%20ktor%C3%A9%20v%C3%BDrazne%20zni%C5%BEuj%C3%BA%20%C3%BAnik%20%C5%BEiv%C3%ADn%2C%20%C4%8Do%20vedie%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) * „'''''V niektorých oblastiach ide o jediný zdroj životného príjmu a tiež potravy.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20niektor%C3%BDch%20oblastiach%20ide%20o%20jedin%C3%BD%20zdroj%20%C5%BEivotn%C3%A9ho%20pr%C3%ADjmu%20a%20tie%C5%BE%20potravy.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Eutrofizácia<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-16130-56}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-16130-56] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:24, 14. marec 2026 (UTC)</div> == [[Ladislav Hanus]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&diff=8183189&oldid=8135880 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Ladislav Hanus]]; 15:00, {{dátum|2026-03-18}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 24389 - 22167 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-17117-24|~2026-17117-24]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-17117-24|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-17117-24|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Dočasné podľahnutie nacistickému pokušeniu */ doplnenie iného pohľadu od S. Trizuljaka</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&oldid=8183189 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&oldid=8135880 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''... fašistická radikalizácia sa týkala politiky, ale kresťanská kultúra žila vo veľkej miere svojím vlastným životom.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22...%20fa%C5%A1istick%C3%A1%20radikaliz%C3%A1cia%20sa%20t%C3%BDkala%20politiky%2C%20ale%20kres%C5%A5ansk%C3%A1%20kult%C3%BAra%20%C5%BEila%20vo%20ve%C4%BEkej%20miere%20svoj%C3%ADm%20vlastn%C3%BDm%20%C5%BEivotom.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) * „'''''Hanus sa ako reformista snažil hľadať styčnú plochu s rôznymi nekatolíckymi tradíciami, ideológiami a postavami, obhajoval Dostojevského, polemizoval o diele'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Hanus%20sa%20ako%20reformista%20sna%C5%BEil%20h%C4%BEada%C5%A5%20sty%C4%8Dn%C3%BA%20plochu%20s%20r%C3%B4znymi%20nekatol%C3%ADckymi%20trad%C3%ADciami%2C%20ideol%C3%B3giami%20a%20postavami%2C%20obhajoval%20Dostojevsk%C3%A9ho%2C%20polemizoval%20o%20diele%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) * „'''''Kontextom týchto úvah boli celoeurópske diskusie katolíckych intelektuálov o vyčerpanosti medzivojnového poriadku, nestabilite parlamentného modelu Weimarskej republiky, veľkej hospodárskej kríze'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Kontextom%20t%C3%BDchto%20%C3%BAvah%20boli%20celoeur%C3%B3pske%20diskusie%20katol%C3%ADckych%20intelektu%C3%A1lov%20o%20vy%C4%8Derpanosti%20medzivojnov%C3%A9ho%20poriadku%2C%20nestabilite%20parlamentn%C3%A9ho%20modelu%20Weimarskej%20republiky%2C%20ve%C4%BEkej%20hospod%C3%A1rskej%20kr%C3%ADze%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ladislav Hanus<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-17117-24}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-17117-24] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:02, 18. marec 2026 (UTC)</div> == [[Augustín Roškoványi]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&diff=8183641&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Augustín Roškoványi]]; 12:01, {{dátum|2026-03-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9168 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-17346-95|~2026-17346-95]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-17346-95|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-17346-95|príspevky]]) ''(<nowiki>vypísanie článku o Augustínovi Roskovanyim</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&oldid=8183641 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''1846 ho pápež Pius IX. prijal na audiencii a obdaroval zlatým medailónom Nepoškvrneného počatia Panny Márie ako prejav uznania za'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%221846%20ho%20p%C3%A1pe%C5%BE%20Pius%20IX.%20prijal%20na%20audiencii%20a%20obdaroval%20zlat%C3%BDm%20medail%C3%B3nom%20Nepo%C5%A1kvrnen%C3%A9ho%20po%C4%8Datia%20Panny%20M%C3%A1rie%20ako%20prejav%20uznania%20za%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_26?pcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_nemethy_26%3Fpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 92 %]) * „'''''Pri svojej všestrannej činnosti nezabúdal ani na miesto svojho detstva a v Rožkovanoch dal v r.1858 vybudovať kostol zasvätený sv.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pri%20svojej%20v%C5%A1estrannej%20%C4%8Dinnosti%20nezab%C3%BAdal%20ani%20na%20miesto%20svojho%20detstva%20a%20v%20Ro%C5%BEkovanoch%20dal%20v%20r.1858%20vybudova%C5%A5%20kostol%20zasv%C3%A4ten%C3%BD%20sv.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]) * „'''''Na podporu študentov založil v Nitre základinu štyridsaťtisíc forintov, každoročne stravoval 40 gymnazistov (okrem klerikov), založil aj základinu na pomoc'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Na%20podporu%20%C5%A1tudentov%20zalo%C5%BEil%20v%20Nitre%20z%C3%A1kladinu%20%C5%A1tyridsa%C5%A5tis%C3%ADc%20forintov%2C%20ka%C5%BEdoro%C4%8Dne%20stravoval%2040%20gymnazistov%20%28okrem%20klerikov%29%2C%20zalo%C5%BEil%20aj%20z%C3%A1kladinu%20na%20pomoc%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]) * „'''''Jeho pastierske listy sú písané v duchu úprimnej starostlivosti o zverený ľud.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jeho%20pastierske%20listy%20s%C3%BA%20p%C3%ADsan%C3%A9%20v%20duchu%20%C3%BAprimnej%20starostlivosti%20o%20zveren%C3%BD%20%C4%BEud.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_26?pcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_nemethy_26%3Fpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 92 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Augustín Roškoványi<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-17346-95}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-17346-95] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:02, 19. marec 2026 (UTC)</div> == [[Dočasná vláda francúzskej republiky]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&diff=8184374&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Dočasná vláda francúzskej republiky]]; 15:01, {{dátum|2026-03-20}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3016 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LogoMakerAKDK|LogoMakerAKDK]] ([[Diskusia s redaktorom:LogoMakerAKDK|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LogoMakerAKDK|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorené prekladom stránky „[[:cs:Special:Redirect/revision/25324048|Prozatímní vláda Francouzské republiky]]“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&oldid=8184374 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Po oslobodení Paríža 25. augusta 1944 sa presunula späť do hlavného mesta a 9. septembra 1944 ustanovila novú vládu \"národnej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20osloboden%C3%AD%20Par%C3%AD%C5%BEa%2025.%20augusta%201944%20sa%20presunula%20sp%C3%A4%C5%A5%20do%20hlavn%C3%A9ho%20mesta%20a%209.%20septembra%201944%20ustanovila%20nov%C3%BA%20vl%C3%A1du%20%5C%22n%C3%A1rodnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf upn.gov.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.upn.gov.sk%2Fpublikacie_web%2Fzbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf podobnosť]), [https://www.stvr.org/media/a542/file/item/sk/0000/juraj-vyboh2.358.pdf?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTAAAR0cClOq5JqGBsQXLPem-SMcOHuqF9wWVTHYudJ7UPaXPp9ybKzo8MNtt7k_aem_AfNe7QwkoxqtYV55dwPdxjYBAauBnINbkwzdyB-I0iii6Nj97Vgh5s6F0Os82VDPe7blwvzAdBpbs531jUSiqdyP stvr.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.stvr.org%2Fmedia%2Fa542%2Ffile%2Fitem%2Fsk%2F0000%2Fjuraj-vyboh2.358.pdf%3Ffbclid%3DIwZXh0bgNhZW0CMTAAAR0cClOq5JqGBsQXLPem-SMcOHuqF9wWVTHYudJ7UPaXPp9ybKzo8MNtt7k_aem_AfNe7QwkoxqtYV55dwPdxjYBAauBnINbkwzdyB-I0iii6Nj97Vgh5s6F0Os82VDPe7blwvzAdBpbs531jUSiqdyP podobnosť]), [https://www.vhu.sk/data/files/568.pdf vhu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.vhu.sk%2Fdata%2Ffiles%2F568.pdf podobnosť]), [https://www.forumhistoriae.sk/sites/default/files/varsavske1.pdf forumhistoriae.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.forumhistoriae.sk%2Fsites%2Fdefault%2Ffiles%2Fvarsavske1.pdf podobnosť]), [https://koreny.neocities.org/0007-Turzovania-1+2SV-sum2-7.pdf koreny.neocities.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fkoreny.neocities.org%2F0007-Turzovania-1%2B2SV-sum2-7.pdf podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Dočasná vláda francúzskej republiky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LogoMakerAKDK}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom LogoMakerAKDK] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:02, 20. marec 2026 (UTC)</div> == [[Chuck Norris]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&diff=8186029&oldid=8185366 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Chuck Norris]]; 21:38, {{dátum|2026-03-23}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 19237 - 15835 }} }})</span> . . [[Redaktor:Jadrovy chemik|Jadrovy chemik]] ([[Diskusia s redaktorom:Jadrovy chemik|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Jadrovy chemik|príspevky]]) ''(<nowiki>+ pseudofakty a citacie</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&oldid=8186029 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&oldid=8185366 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Keď ide strašidlo spať, každú noc sa pozerá pod posteľ, či tam nie je Chuck Norris.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ke%C4%8F%20ide%20stra%C5%A1idlo%20spa%C5%A5%2C%20ka%C5%BEd%C3%BA%20noc%20sa%20pozer%C3%A1%20pod%20poste%C4%BE%2C%20%C4%8Di%20tam%20nie%20je%20Chuck%20Norris.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/popular/?page=3 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2Fpopular%2F%3Fpage%3D3 podobnosť 0 %]), [https://www.modrykonik.sk/blog/marselay/message/na-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9/ modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblog%2Fmarselay%2Fmessage%2Fna-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9%2F podobnosť 78 %]), [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22147881&scrollto=first modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22147881%26scrollto%3Dfirst podobnosť 0 %]) * „'''''Chuckova brada je taká hustá, že v nej žijú tri rodiny orlov a jeden nezvestný prieskumník.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Chuckova%20brada%20je%20tak%C3%A1%20hust%C3%A1%2C%20%C5%BEe%20v%20nej%20%C5%BEij%C3%BA%20tri%20rodiny%20orlov%20a%20jeden%20nezvestn%C3%BD%20prieskumn%C3%ADk.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22159601 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22159601 podobnosť 0 %]), [https://www.modrykonik.sk/blog/marselay/message/na-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9/ modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblog%2Fmarselay%2Fmessage%2Fna-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9%2F podobnosť 78 %]) * „'''''Teória evolúcie neexistuje, existuje iba zoznam živočíšnych druhov, ktoré nechal Chuck Norris prežiť.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Te%C3%B3ria%20evol%C3%BAcie%20neexistuje%2C%20existuje%20iba%20zoznam%20%C5%BEivo%C4%8D%C3%AD%C5%A1nych%20druhov%2C%20ktor%C3%A9%20nechal%20Chuck%20Norris%20pre%C5%BEi%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22157383 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22157383 podobnosť 0 %]), [https://chuck-norris.szm.com/ chuck-norris.szm.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fchuck-norris.szm.com%2F podobnosť 12 %]), [https://tera.poradna.net/questions/1886078-vtip-pro-odlehceni-iv tera.poradna.net] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Ftera.poradna.net%2Fquestions%2F1886078-vtip-pro-odlehceni-iv podobnosť 12 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.modrykonik.sk/blogs/popular/?page=3, https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22159601, https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22157383<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chuck Norris<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Jadrovy chemik}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Jadrovy chemik] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 21:40, 23. marec 2026 (UTC)</div> == [[Dolný Vadičov]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&diff=8187469&oldid=8180224 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Dolný Vadičov]]; 10:18, {{dátum|2026-03-26}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9653 - 7345 }} }})</span> . . [[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Miroslav Gajdoš|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Kultúra */Zdroj Kysucké povesti</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&oldid=8187469 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&oldid=8180224 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Keď sa prach rozptýlil, dedinčania uvideli na mieste, kde kedysi stála jaskyňa prekrásne lúky snežienok.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ke%C4%8F%20sa%20prach%20rozpt%C3%BDlil%2C%20dedin%C4%8Dania%20uvideli%20na%20mieste%2C%20kde%20kedysi%20st%C3%A1la%20jasky%C5%88a%20prekr%C3%A1sne%20l%C3%BAky%20sne%C5%BEienok.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … * „'''''V úzkej doline potoka ktorý pramení za Ladoňhorou, ich zo skalnej jaskyne tajne sledoval černokňažník Ladoň.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20%C3%BAzkej%20doline%20potoka%20ktor%C3%BD%20pramen%C3%AD%20za%20Lado%C5%88horou%2C%20ich%20zo%20skalnej%20jaskyne%20tajne%20sledoval%20%C4%8Dernok%C5%88a%C5%BEn%C3%ADk%20Lado%C5%88.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … * „'''''Celá jaskyňa sa zatriasla a skalné bralo v ktorom bol Ladoň usadený sa začalo rúcať.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Cel%C3%A1%20jasky%C5%88a%20sa%20zatriasla%20a%20skaln%C3%A9%20bralo%20v%20ktorom%20bol%20Lado%C5%88%20usaden%C3%BD%20sa%20za%C4%8Dalo%20r%C3%BAca%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162475294291891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162475294291891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), … * „'''''Dedina zosmutnela, kde hľadať taký kvet v čase, keď už aj posledné listie zhnilo na zemi.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Dedina%20zosmutnela%2C%20kde%20h%C4%BEada%C5%A5%20tak%C3%BD%20kvet%20v%20%C4%8Dase%2C%20ke%C4%8F%20u%C5%BE%20aj%20posledn%C3%A9%20listie%20zhnilo%20na%20zemi.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161976620646891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161976620646891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Dolný Vadičov<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Miroslav Gajdoš}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Miroslav Gajdoš] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:20, 26. marec 2026 (UTC)</div> == [[Zuzana Znášiková Martinková]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&diff=8187891&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Zuzana Znášiková Martinková]]; 15:20, {{dátum|2026-03-27}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 1441 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:HarryDusanko|HarryDusanko]] ([[Diskusia s redaktorom:HarryDusanko|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/HarryDusanko|príspevky]]) ''(<nowiki>výroba stránky o slávnej herečke</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&oldid=8187891 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Funguje ako herečka na voľnej nohe a je možné vidieť ju v komických a dramatických rolách.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Funguje%20ako%20here%C4%8Dka%20na%20vo%C4%BEnej%20nohe%20a%20je%20mo%C5%BEn%C3%A9%20vidie%C5%A5%20ju%20v%20komick%C3%BDch%20a%20dramatick%C3%BDch%20rol%C3%A1ch.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Po štyridsiatke sa znova presťahovala na Slovensko, kde okrem divadla (SND, Gunagu, La Komika, Ady loď...) nanovo rozbehla svoju televíznu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20%C5%A1tyridsiatke%20sa%20znova%20pres%C5%A5ahovala%20na%20Slovensko%2C%20kde%20okrem%20divadla%20%28SND%2C%20Gunagu%2C%20La%20Komika%2C%20Ady%20lo%C4%8F...%29%20nanovo%20rozbehla%20svoju%20telev%C3%ADznu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Po návrate na Slovensko na počiatku 90. rokov sa stala dôležitou súčasťou Trnavského divadla, kde stvárnila množstvo hlavných i vedľajších'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20n%C3%A1vrate%20na%20Slovensko%20na%20po%C4%8Diatku%2090.%20rokov%20sa%20stala%20d%C3%B4le%C5%BEitou%20s%C3%BA%C4%8Das%C5%A5ou%20Trnavsk%C3%A9ho%20divadla%2C%20kde%20stv%C3%A1rnila%20mno%C5%BEstvo%20hlavn%C3%BDch%20i%20ved%C4%BEaj%C5%A1%C3%ADch%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.sk/tvorca/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografia/ csfd.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.sk%2Ftvorca%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografia%2F podobnosť 0 %]), [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Zuzana Znášiková Martinková<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:HarryDusanko}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom HarryDusanko] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:22, 27. marec 2026 (UTC)</div> == [[Riccardo Paternò di Montecupo]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&diff=8188254&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Riccardo Paternò di Montecupo]]; 06:12, {{dátum|2026-03-28}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3771 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Radoslav70|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Politik | Meno = Riccardo Paternò di Montecupo | Rodné meno = | Popis osoby = taliansky ekonóm a akademik | Portrét = Riccardo Paternò di Montecupo.png | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = Hlavný kancelár|Hlavný kancelár Maltézskeho…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&oldid=8188254 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Pôsobil ako zástupca pozorovateľa misie Maltézskeho rádu pri Organizácii Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22P%C3%B4sobil%20ako%20z%C3%A1stupca%20pozorovate%C4%BEa%20misie%20Malt%C3%A9zskeho%20r%C3%A1du%20pri%20Organiz%C3%A1cii%20Spojen%C3%BDch%20n%C3%A1rodov%20pre%20v%C3%BD%C5%BEivu%20a%20po%C4%BEnohospod%C3%A1rstvo%20%28FAO%29.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/26362279410023100/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F26362279410023100%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/24770252632559127/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F24770252632559127%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/9247483168595991/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F9247483168595991%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/24978708625046859/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F24978708625046859%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/2984798824864488/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F2984798824864488%2F podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/26362279410023100/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Riccardo Paternò di Montecupo<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Radoslav70}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Radoslav70] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 06:14, 28. marec 2026 (UTC)</div> == [[Otužovanie detí školského veku]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&diff=8189883&oldid=8154553 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Otužovanie detí školského veku]]; 19:36, {{dátum|2026-03-30}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 15803 - 9729 }} }})</span> . . [[Redaktor:Oto Zapletal|Oto Zapletal]] ([[Diskusia s redaktorom:Oto Zapletal|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Oto Zapletal|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridaný text o mladých vodných záchranároch.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&oldid=8189883 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&oldid=8154553 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Každý má svoji komfortní zónu jinde a nejdůležitější je, že děti překonaly samy sebe.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ka%C5%BEd%C3%BD%20m%C3%A1%20svoji%20komfortn%C3%AD%20z%C3%B3nu%20jinde%20a%20nejd%C5%AFle%C5%BEit%C4%9Bj%C5%A1%C3%AD%20je%2C%20%C5%BEe%20d%C4%9Bti%20p%C5%99ekonaly%20samy%20sebe.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html ceskokrumlovsky.denik.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8189883&url=https%3A%2F%2Fceskokrumlovsky.denik.cz%2Fzpravy_region%2Fv-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html podobnosť 69 %]) * „'''''Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22D%C3%ADky%20mraziv%C3%A9%20noci%20se%20na%20hladin%C4%9B%20vytvo%C5%99ila%20centimetrov%C3%A1%20krusta%2C%20instrukto%C5%99i%20si%20museli%20pom%C3%A1hat%20sekerou.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html ceskokrumlovsky.denik.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8189883&url=https%3A%2F%2Fceskokrumlovsky.denik.cz%2Fzpravy_region%2Fv-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html podobnosť 69 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Otužovanie detí školského veku<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Oto Zapletal}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Oto Zapletal] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:38, 30. marec 2026 (UTC)</div> == [[Ptolemaios VI.]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&diff=8191133&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Ptolemaios VI.]]; 04:04, {{dátum|2026-04-02}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 21240 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Luppus|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios VI. Filométor | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Ptolemaeus VI.jpg | popis obrázku = Strieborná tetradrachma s portrétom Ptolemaia VI. (cca 162/161 pred Kr.) | panovanie = [[180 pred Kr.]] – [[164 pred Kr.]]<br />[[163 pred Kr.]] – [[145 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios V.]] | nástupca = Ptolemaios VIII. Euerge…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&oldid=8191133 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Jeho narodenie bolo úzko späté s náboženským kultom, čo odráža aj jeho Horovo meno, v ktorom je označovaný za \"dvojča'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jeho%20narodenie%20bolo%20%C3%BAzko%20sp%C3%A4t%C3%A9%20s%20n%C3%A1bo%C5%BEensk%C3%BDm%20kultom%2C%20%C4%8Do%20odr%C3%A1%C5%BEa%20aj%20jeho%20Horovo%20meno%2C%20v%20ktorom%20je%20ozna%C4%8Dovan%C3%BD%20za%20%5C%22dvoj%C4%8Da%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zborniky.e-slovak.sk/SAS_42_2013.pdf zborniky.e-slovak.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8191133&url=https%3A%2F%2Fzborniky.e-slovak.sk%2FSAS_42_2013.pdf podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://zborniky.e-slovak.sk/SAS_42_2013.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ptolemaios VI.<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Luppus}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Luppus] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 04:06, 2. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Vodná nádrž pod Bukovcom]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&diff=8193265&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Vodná nádrž pod Bukovcom]]; 10:48, {{dátum|2026-04-05}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4529 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LoverofBattle12|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie úplne novej stránky pod názvom ,, Vodná nádrž pod Bukovcom" v rámci stránky ,, Ida (rieka)".</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&oldid=8193265 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Vodná nádrž Pod Bukovcom je rybárskym revírom v užívaní Slovenského rybárskeho zväzu.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20Pod%20Bukovcom%20je%20ryb%C3%A1rskym%20rev%C3%ADrom%20v%20u%C5%BE%C3%ADvan%C3%AD%20Slovensk%C3%A9ho%20ryb%C3%A1rskeho%20zv%C3%A4zu.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://draciastopa.sk/vodna-nadrz-pod-bukovcom/ draciastopa.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8193265&url=https%3A%2F%2Fdraciastopa.sk%2Fvodna-nadrz-pod-bukovcom%2F podobnosť 18 %]), [https://www.keturist.sk/info/vodna-nadrz-pod-bukovcom/ keturist.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8193265&url=https%3A%2F%2Fwww.keturist.sk%2Finfo%2Fvodna-nadrz-pod-bukovcom%2F podobnosť 49 %]) * „'''''Okrem toho v okolitých bukových a zmiešaných lesoch je množstvo chodníkov a lesných cestičiek pre turistiku a cyklotúry.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Okrem%20toho%20v%20okolit%C3%BDch%20bukov%C3%BDch%20a%20zmie%C5%A1an%C3%BDch%20lesoch%20je%20mno%C5%BEstvo%20chodn%C3%ADkov%20a%20lesn%C3%BDch%20cesti%C4%8Diek%20pre%20turistiku%20a%20cyklot%C3%BAry.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.haravara.sk/atrakcie/vodna-nadrz-bukovec-rekreacne-stredisko-viktoria/ haravara.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8193265&url=https%3A%2F%2Fwww.haravara.sk%2Fatrakcie%2Fvodna-nadrz-bukovec-rekreacne-stredisko-viktoria%2F podobnosť 30 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://draciastopa.sk/vodna-nadrz-pod-bukovcom/, https://www.haravara.sk/atrakcie/vodna-nadrz-bukovec-rekreacne-stredisko-viktoria/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vodná nádrž pod Bukovcom<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LoverofBattle12}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom LoverofBattle12] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:50, 5. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Pavel babušík]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&diff=8194248&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Pavel babušík]]; 23:06, {{dátum|2026-04-06}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3384 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:GIGN82|GIGN82]] ([[Diskusia s redaktorom:GIGN82|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/GIGN82|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie stránky pre prof. Ing. Pavla Babušíka CSc., Dr.h.c.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&oldid=8194248 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''2003 - Animal sciences and biotechnologies faculty council, Temešvár, Rumunsko (titul Dr.h.c)'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%222003%20-%20Animal%20sciences%20and%20biotechnologies%20faculty%20council%2C%20Teme%C5%A1v%C3%A1r%2C%20Rumunsko%20%28titul%20Dr.h.c%29%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://www.auraclinic.cz/cs/article/?catID=449 auraclinic.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8194248&url=http%3A%2F%2Fwww.auraclinic.cz%2Fcs%2Farticle%2F%3FcatID%3D449 podobnosť 21 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://www.auraclinic.cz/cs/article/?catID=449<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Pavel babušík<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:GIGN82}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom GIGN82] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 23:08, 6. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Megantrop (Sangiran)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&diff=8196398&oldid=8196217 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Megantrop (Sangiran)]]; 01:35, {{dátum|2026-04-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 33848 - 30104 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-18083-46|~2026-18083-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-18083-46|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-18083-46|príspevky]]) ''()''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&oldid=8196398 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&oldid=8196217 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Submitted to the Faculty of Graduate Studies in Partial Fulfillment of the Requirements for the Degree of MASTER OF ARTS.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Submitted%20to%20the%20Faculty%20of%20Graduate%20Studies%20in%20Partial%20Fulfillment%20of%20the%20Requirements%20for%20the%20Degree%20of%20MASTER%20OF%20ARTS.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://winnspace.uwinnipeg.ca/handle/10680/36 winnspace.uwinnipeg.ca] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fwinnspace.uwinnipeg.ca%2Fhandle%2F10680%2F36 podobnosť 0 %]), [https://www.researchgate.net/publication/46150317_Ucwaningo_ngesakhiwo_sangaphandle_ezinkondlweni_zika_-_EL_Mhlanga researchgate.net] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fwww.researchgate.net%2Fpublication%2F46150317_Ucwaningo_ngesakhiwo_sangaphandle_ezinkondlweni_zika_-_EL_Mhlanga podobnosť 0 %]), [https://winnspace.uwinnipeg.ca/handle/10680/2221?locale-attribute=en winnspace.uwinnipeg.ca] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fwinnspace.uwinnipeg.ca%2Fhandle%2F10680%2F2221%3Flocale-attribute%3Den podobnosť 0 %]), [https://ucalgary.scholaris.ca/server/api/core/bitstreams/d5a29758-e29b-46b2-bb28-723ebffa68c6/content ucalgary.scholaris.ca] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fucalgary.scholaris.ca%2Fserver%2Fapi%2Fcore%2Fbitstreams%2Fd5a29758-e29b-46b2-bb28-723ebffa68c6%2Fcontent podobnosť 0 %]), [https://journals.rudn.ru/international-relations/article/view/14763 journals.rudn.ru] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fjournals.rudn.ru%2Finternational-relations%2Farticle%2Fview%2F14763 podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://winnspace.uwinnipeg.ca/handle/10680/36<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Megantrop (Sangiran)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-18083-46}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-18083-46] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 01:36, 11. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Vladimír Feľbaba]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&diff=8196846&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Vladimír Feľbaba]]; 23:17, {{dátum|2026-04-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3071 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:PravoJeUmenie|PravoJeUmenie]] ([[Diskusia s redaktorom:PravoJeUmenie|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/PravoJeUmenie|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba je slovenský advokát, komunálny politik a bývalý viceprimátor mesta Prešov. Narodil sa 24.10.1989 v Prešove. '''Vzdelanie''' V roku 2014 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde nadobudol titul Mgr. V roku 2018 úspešne zložil rigoróznu skúšku na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a bol mu udelený titul JUDr. Absolvoval aj štúdium Politológie, a v súčasnosti…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&oldid=8196846 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Absolvoval aj štúdium Politológie, a v súčasnosti je doktorandom na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Absolvoval%20aj%20%C5%A1t%C3%BAdium%20Politol%C3%B3gie%2C%20a%20v%20s%C3%BA%C4%8Dasnosti%20je%20doktorandom%20na%20Pr%C3%A1vnickej%20fakulte%20Univerzity%20Karlovej%20v%20Prahe.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ddadsstornala.sk/aktuality/advokat-v-presove-na-rozvod/ ddadsstornala.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196846&url=https%3A%2F%2Fddadsstornala.sk%2Faktuality%2Fadvokat-v-presove-na-rozvod%2F podobnosť 33 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://ddadsstornala.sk/aktuality/advokat-v-presove-na-rozvod/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vladimír Feľbaba<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:PravoJeUmenie}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom PravoJeUmenie] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 23:18, 11. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Németh Pál]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&diff=8198676&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Németh Pál]]; 11:16, {{dátum|2026-04-15}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 2205 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Németh Gergely (Epres)|Németh Gergely (Epres)]] ([[Diskusia s redaktorom:Németh Gergely (Epres)|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Németh Gergely (Epres)|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „Pavol Németh sa narodil v roku 1939 vo Vojtechovciach, čo je dnes časť obce Nový Život. Svoj život zasvätil učiteľstvu s trénerstvom. Kariéru začal ako učiteľ v Topoľníkoch, kde neskôr založil ženský hádzanársky klub. Trénerské vzdelanie získal v Bratislave a v Prahe. Hádzanú v Topoľníkoch vybudoval od nuly. V roku 1968 založil tím dorasteniek a v roku 1972 tím žien. S dorastenkami získal titul slovenského aj československého…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&oldid=8198676 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Predovšetkým sezóna 1977/78 priniesla obrovský úspech, keď ženy z Topoľníkov obsadili na finálovom turnaji Slovenského pohára druhé miesto, vďaka čomu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Predov%C5%A1etk%C3%BDm%20sez%C3%B3na%201977%2F78%20priniesla%20obrovsk%C3%BD%20%C3%BAspech%2C%20ke%C4%8F%20%C5%BEeny%20z%20Topo%C4%BEn%C3%ADkov%20obsadili%20na%20fin%C3%A1lovom%20turnaji%20Slovensk%C3%A9ho%20poh%C3%A1ra%20druh%C3%A9%20miesto%2C%20v%C4%8Faka%20%C4%8Domu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]) * „'''''Pavol Németh sa narodil v roku 1939 vo Vojtechovciach, čo je dnes časť obce Nový Život.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pavol%20N%C3%A9meth%20sa%20narodil%20v%20roku%201939%20vo%20Vojtechovciach%2C%20%C4%8Do%20je%20dnes%20%C4%8Das%C5%A5%20obce%20Nov%C3%BD%20%C5%BDivot.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]), [https://sportnet.sme.sk/spravy/hadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener/ sportnet.sme.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fsportnet.sme.sk%2Fspravy%2Fhadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener%2F podobnosť 37 %]) * „'''''V sezóne 1978/79 Topoľníky postúpili do prvej československej ligy, kde štyrikrát získali striebro a dvakrát bronz.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20sez%C3%B3ne%201978%2F79%20Topo%C4%BEn%C3%ADky%20post%C3%BApili%20do%20prvej%20%C4%8Deskoslovenskej%20ligy%2C%20kde%20%C5%A1tyrikr%C3%A1t%20z%C3%ADskali%20striebro%20a%20dvakr%C3%A1t%20bronz.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sportnet.sme.sk/spravy/hadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener/ sportnet.sme.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fsportnet.sme.sk%2Fspravy%2Fhadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener%2F podobnosť 37 %]), [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]) * „'''''V sezóne 1984/85 trénoval Pavol Németh Partizánske a tešil sa z ďalšieho československého titulu.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20sez%C3%B3ne%201984%2F85%20tr%C3%A9noval%20Pavol%20N%C3%A9meth%20Partiz%C3%A1nske%20a%20te%C5%A1il%20sa%20z%20%C4%8Fal%C5%A1ieho%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho%20titulu.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove-<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Németh Pál<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Németh Gergely (Epres)}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Németh Gergely (Epres)] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:18, 15. apríl 2026 (UTC)</div> == [[František (pápež)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&diff=8199319&oldid=8199318 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[František (pápež)]]; 19:51, {{dátum|2026-04-16}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 180118 - 176443 }} }})</span> . . [[Redaktor:Teterqa|Teterqa]] ([[Diskusia s redaktorom:Teterqa|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Teterqa|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvořeno překladem sekce „Death“ ze stránky „[[:en:Special:Redirect/revision/1348563756|Pope Francis]]“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&oldid=8199319 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&oldid=8199318 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''The suffering that has marked the final part of my life, I offer to the Lord, for peace in the'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22The%20suffering%20that%20has%20marked%20the%20final%20part%20of%20my%20life%2C%20I%20offer%20to%20the%20Lord%2C%20for%20peace%20in%20the%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/FriarCesco/posts/pope-francis-requested-not-to-be-buried-at-the-vatican-where-other-popes-were-bu/1244256334375001/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FFriarCesco%2Fposts%2Fpope-francis-requested-not-to-be-buried-at-the-vatican-where-other-popes-were-bu%2F1244256334375001%2F podobnosť]), [https://ewtnvatican.com/articles/full-text-here-is-pope-francis-testament-5043 ewtnvatican.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fewtnvatican.com%2Farticles%2Ffull-text-here-is-pope-francis-testament-5043 podobnosť 30 %]), [https://www.facebook.com/usccb/posts/guided-by-mary-pope-francis-found-his-final-resting-place-in-the-marian-basilica/1103627655140847/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fusccb%2Fposts%2Fguided-by-mary-pope-francis-found-his-final-resting-place-in-the-marian-basilica%2F1103627655140847%2F podobnosť 30 %]), [https://catholictt.org/2025/04/24/pope-francis-lived-the-beatitudes/ catholictt.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fcatholictt.org%2F2025%2F04%2F24%2Fpope-francis-lived-the-beatitudes%2F podobnosť 18 %]), [https://www.ncregister.com/cna/full-text-here-is-pope-francis-testament ncregister.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fwww.ncregister.com%2Fcna%2Ffull-text-here-is-pope-francis-testament podobnosť 30 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/FriarCesco/posts/pope-francis-requested-not-to-be-buried-at-the-vatican-where-other-popes-were-bu/1244256334375001/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>František (pápež)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Teterqa}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Teterqa] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:52, 16. apríl 2026 (UTC)</div> s9xjrtcom3sqv8kvx842cjrpfap6a3v 0 445291 8199183 7313951 2026-04-16T13:33:29Z Dušan Kreheľ 52078 /* Dormancia u živočichov */ typo 8199183 wikitext text/x-wiki '''Dormancia''' (z [[latinčina|lat.]] ''dormans'', spiaci) je súhrnné označenie pre prechodné zastavenie alebo obmedzenie [[fyziológia|fyziologických]] procesov v [[živý organizmus|živých organizmoch]]. Hlavný význam je v úspore energie, ktorá pomáha organizmu nepriaznivé obdobie prežiť. Môže byť vyvolaná [[genetika|geneticky]] ale aj vonkajšími vplyvmi, hlavne nepriaznivým počasím. == Dormancia u živočichov == * '''Hibernácia''' teda zimovanie je obmedzenie fyziologických procesov a fyzickej aktivity v nepriaznivom [[ročné obdobie|ročnom období]]. Je buďto vynútená vonkajšími okolnosťami, alebo nastáva vnútorným riadením. Živočích sa na ňu typicky pripravuje hromadením [[tuk]]u v tele. Hibernácia znamená mnoho významných zmien, vrátane obmedzenia [[Látková premena|metabolizmu]], zníženie [[srdce|srdcového]] [[tep]]u a [[telesná teplota|telesnej teploty]], aby živočích šetril energiu a prežil obdobie nedostatku [[potrava|potravy]]. * '''Diapauza''' znamená zastavenie vývoja [[zárodok|zárodkov]] v nepriaznivom období, napríklad cez zimu alebo v období sucha. Je bežná pri [[hmyz]]e ale aj pri mnohých [[cicavec|cicavcov]], kde pozdržia vývoj zárodku, aby sa mláďa narodilo až na jar. [[Ikra|Ikry]] annuálnych [[halančík]]ov prečkávajú v diapauze obdobie sucha. Diapauza je riadená geneticky. * '''Estivácia''' sa podobá hibernácii, lenže nastáva v horúcom lete, keď živočícha ohrozuje nedostatok vody (napríklad pri [[slimák]]och). == Dormancia u rastlín == Dormancia u rastlín znamená preventívne zastavenie rastu v nepriaznivom období roku. Je riadená biologickými „hodinami“ a reaguje na teplotu, skrátený slnečný svit alebo nízke vodné [[zrážky]]. * '''Vernalizácia''' je dormancia rastlín, ktorú možno na dlhú dobu potlačiť napríklad umelým osvetlením. Pokiaľ sa však dormancia potlačuje príliš dlho, rastlina uhynie. * '''Dormancia semien''' znamená inhibíciu [[klíčenie|klíčenia]], aj keď sú pre ne vhodné podmienky. Zahŕňa jednak vnútornú (genetickú) inhibíciu klíčenia, jednak vonkajšiu inhibíciu nepriedušnou kúrou. == Dormancia vírusov == Dormancia vírusov rodu [[Herpesvirus]] spôsobuje, že môžu zostať neaktívne v [[bunka|bunkách]] ľudského tela, čo sa niekedy nazýva latencia. Táto latencia napríklad vírusu [[HIV]] sa avšak nesmie zamieňať s klinickou latenciou ako skrytou počiatočnou fázou choroby. == Literatúra == * S. Rozsypal, ''Přehled biologie''. Praha: Scientia 1994, str. 248n. == Pozri aj == * [[Hibernácia]] == Zdroj == {{Preklad|cs|Dormance|8382629}} [[Kategória:Fyziológia rastlín]] [[Kategória:Zvieracia fyziológia]] 9dluflc1dqyb7miq8zong9zgag5xv59 0 453922 8199176 7902149 2026-04-16T13:22:44Z Jetam2 30982 /* {{minivlajka|Líbya|w}} */ wl 8199176 wikitext text/x-wiki '''Lokality Svetového dedičstva v ohrození''' sú lokality [[svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva]] [[UNESCO]] ktorým hrozí akútne nebezpečenstvo zániku. Toto nebezpečenstvo môže mať veľmi rôznorodý pôvod, ide o hrozbu zničenia pamiatok napr. v dôsledku vojnového konfliktu, ohrozenia rozsiahlymi verejnými či súkromnými projektami rýchleho urbanistického či turistického rozvoja, hrozbu v podobe povodní a ďalších prírodných katastrof, drancovania a pod. K 4. júlu [[2019]] bolo na zozname svetového dedičstva v ohrození 53 položiek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = List of World Heritage in Danger | url = http://whc.unesco.org/en/danger/ | dátum prístupu = 2018-06-30 | vydavateľ = UNESCO Wold Heritage Centre | jazyk = anglicky }}</ref> V nasledujúcom zozname je pri každej položke uvedená krajina, slovenský názov lokality, oficiálny anglický názov podľa zoznamu [[UNESCO]], dôvod zaradenia na zoznam svetového dedičstva v ohrození a odkaz na podrobnejšie informácie na stránkach UNESCO. Číslo v odkaze je súčasne číslo pod ktorým je lokalita vedená v zozname svetového dedičstva. {{SHORTTOC}} == {{minivlajka|Afganistan|w}} == # '''[[Minaret Jam|Minaret a archeologické pozostatky v Jam]]'''<br />'' Minaret and Archaeological Remains of Jam''<br />Lokalita je ohrozená vojenskými akciami a rozmiestnenými [[Mína (výbušná nálož)|nástražnými mínami]].<br />2002<br /> http://whc.unesco.org/en/list/211 # '''[[Darreh-je Bámján]]'''<br />''Cultural Landscape and Archaeological Remains of the Bamiyan Valley''<br />Lokalita je opustená a ohrozená vojenskými akciami. Časť lokality je neprístupná s ohľadom na rozmiestnenie nástražných mín. Stav malieb v jaskyniach sa prudko zhoršuje. V roku 2001 tu islamskí radikáli zničili dve obrovské sochy Budhu.<br />2003<br /> http://whc.unesco.org/en/list/ == {{minivlajka|Bolívia|w}} == * '''[[Potosí]]'''<br />''City of Potosí''<br />Pokračujúca nekontrolovaná ťažba v hore Cerro Rico. <br />2014 <br /> http://whc.unesco.org/en/list/420 == {{minivlajka|Egypt|w}} == * '''[[Abú Míná]]'''<br />''Abu Mena''<br />Rozsiahly zavodňovací program rozvoja poľnohospodárstva financovaný Svetovou bankou dramaticky zvýšil hladinu spodnej vody. Ílovitá pôda sa stáva tekutou a dochádza k zrúteniu stavieb. Krypta Abú Míná bola pre verejnosť uzavretá.<br />2001<br /> http://whc.unesco.org/en/list/90 == {{minivlajka|Guinea|w}} == * '''[[Prísne chránená prírodná rezervácia Mont Nimba]]'''<br />''Mount Nimba Strict Nature Reserve''<br />Rezervácia je ohrozená prílivom utečencov z oblastí vojnových konfliktov, ktorí vypaľujú lesy a lovia zver.<br />1981, 1992<br /> http://whc.unesco.org/en/list/155 == {{Flagicon|Honduras}} [[Honduras]] == * '''[[Río Plátano]]'''<br />''Río Plátano Biosphere Reserve''<br />Biosférická rezervácia v oblasti tropického dažďového lesa.<br />1982 <br /> http://whc.unesco.org/en/list/196 == {{minivlajka|Indonézia|w}} == *'''[[Tropický dažďový prales Sumatry]]'''<br />''Tropical Rainforest Heritage of Sumatra''<br />Tri národné parky: Gunung Leuser, Kerinci Seblat a Bukit Basrisan.<br />2004<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1167 == {{minivlajka|Irak|w}} == # '''[[Aššur]]'''<br />''Ashur (Qal'at Sherqat)''<br />Na rieke Tigris je plánovaná výstavba priehrady, ktorá by zatopila značnú časť lokality.<br />2003<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1130 # '''[[Samarra|Archeologická oblasť Samary]]'''<br />''Samarra Archaeological City''<br />Vykopávky mocnej islamskej metropoly z obdobia Abbásovskej ríše pozdĺž rieky Tigris v dĺžke {{km|41|m}} a šírke 4 – {{km|8|m}}. 80 % lokality nie je dosiaľ preskúmaných.<br />2007 # '''[[Hatra]]'''<br />''Hatra''<br />Opevnenie mesta je svedectvom o moci Partskej ríše.<br />1985<br /> [http://whc.unesco.org/en/list/277 World heritage list 277] == {{minivlajka|Jemen|w}} == * '''[[Zabíd (mesto)|Zabíd]]'''<br />''Historic Town of Zabid''<br />Historické budovy sú búrané a nahradzované novými stavbami. Stav zachovaných budov sa rýchlo zhoršuje.<br />2000<br /> http://whc.unesco.org/en/list/611 * '''[[Šibám]]'''<br />''Old Walled City of Shibam''<br />Opevnené mesto zo 16. storočia je typické svojimi vežovými stavbami.<br />1982<br /> [http://whc.unesco.org/en/list/192 World heritage list 192] * '''[[Saná]]'''<br />''Old City of Sana'a ''<br />Mesto staré 2 500 rokov, v 7. storočí hlavné centrum šírenia islamu.<br />1986<br /> [http://whc.unesco.org/en/list/385 World heritage list 385] * '''Pamiatky starovekého [[Sabejci|Sabejského kráľovstvá]] v [[Marib]]u'''<br />''Landmarks of the Ancient Kingdom of Saba, Marib''<br />2023<br />https://whc.unesco.org/en/list/1700 == {{minivlajka|Jordánsko|w}} == * '''[[Jeruzalem]] (navrhnutý Jordánskom)'''<br />''Jeruzalem - Old City of Jerusalem and its Walls''<br />Pamiatky sú ohrozené rozsiahlou výstavbou v okolí a nadmerným turistickým ruchom.<br />1982<br /> http://whc.unesco.org/en/list/148 == {{Flagicon|Keňa}} [[Keňa]]== * '''Národné parky v okolí jazera [[Turkana (jazero)|Turkana]]'''<br />''Lake Turkana National Parks''<br />Ohrozenie vyplýva najmä z vodnej nádrže Gibe III.<br />2018<br /> http://whc.unesco.org/en/list/801 == {{minivlajka|Konžská demokratická republika|w}} == # '''[[Národný park Garamba]]'''<br />''Garamba National Park''<br />Pytliactvom je ohrozená populácia vzácnych bielych nosorožcov.<br />1996<br /> http://whc.unesco.org/en/list/136 # '''[[Národný park Virunga]]'''<br />''Virunga National Park''<br />Okrem ohrozenia v dôsledku vojnových konfliktov niekoľkonásobne vzrástol počet obyvateľov v okolí Edwardovho jazera, ktorí vypaľujú lesy a lovia zver. Horské gorily žijúce vo vysokých nadmorských výškach zatiaľ ohrozené nie sú.<br />1994<br /> http://whc.unesco.org/en/list/63 # '''[[Národný park Kahuzi-Biega]]'''<br />''Kahuzi-Biega National Park''<br />Rezervácia je ohrozená prílivom utečencov z oblastí vojnových konfliktov, ktorí vypaľujú lesy a lovia zver.<br />1997<br /> http://whc.unesco.org/en/list/137 # '''[[Prírodná rezervácia Okapi]] '''<br />''Okapi Wildlife Reserve''<br />Podobná situácia ako v rezervácii Okapi.<br />1997<br /> http://whc.unesco.org/en/list/718 == {{Flagicon|Libanon}} Libanon == * '''Medzinárodné [[výstavisko Rašida Karama]] v [[Tripolis (Libanon)|Tripolis]]e'''<br />''Rachid Karami International Fair-Tripoli''<br />Nedokončený výstavný areál navrhnutý architektom [[Oscar Niemeyer|Oscarom Niemeyerom]]<br />2023<br>https://whc.unesco.org/en/list/1702 == {{minivlajka|Líbya|w}} == # '''[[Kyréné (Líbya)|Kyréna]]'''<br />''Archaeological Site of Cyrene ''<br />Antické mesto, grécke a rímske pamiatky.<br />1982<br /> [http://whc.unesco.org/en/list/190 World heritage list 190] # '''[[Leptis Magna]]'''<br />''Archaeological Site of Leptis Magna''<br />Kedysi významné rímske mesto.<br />1982<br /> [http://whc.unesco.org/en/list/183 World heritage list 183] # '''[[Sabráta]]'''<br />''Archaeological Site of Sabratha''<br />Dávne obchodné stredisko Feničanov prestavané Rimanmi.<br />1982<br /> [http://whc.unesco.org/en/list/184 World heritage list 184] # '''Lokality skalného umenia v [[Tadrárt]]e'''<br />''Rock-Art Sites of Tadrart Acacus''<br />Prehistorické osídlenie a tisíce skalných malieb.<br />1985<br /> [http://whc.unesco.org/en/list/287 World heritage list 287] # '''Staré mesto [[Gadámis]]u'''<br />''Old Town of Ghadames''<br />„Perla púšte“ - jedno z najstarších obchodných centier, príklad tradičného osídlenia.<br />1986<br /> [http://whc.unesco.org/en/list/362 World heritage list 362] == {{minivlajka|Madagaskar|w}} == * '''Dažďové pralesy [[Atsinanana]] '''<br />''Rainforests of the Atsinanana'''<br />Šesť národných parkov, ktoré chránia pralesy dôležité pre uchovanie endemických druhov madagaskarskej fauny a flóry. <br />2007<br />http://whc.unesco.org/en/list/1257 == {{minivlajka|Mali}} [[Mali]] == # '''Staré Mesto v [[Djenné]]'''<br />''Old Towns of Djenné''<br />Mesto staré viac ako 2 000 rokov, stredisko obchodu a jedno z duchovných centier islamu.<br />1988<br /> http://whc.unesco.org/en/list/116 # '''[[Timbuktu (mesto)|Timbuktu]]'''<br />''Timbuktu ''<br />Duchovné centrum šírenia islamu, má celý rad islamských pamiatok.<br />1988<br /> http://whc.unesco.org/en/list/119 # '''Hrobka [[Askia]]'''<br />''Tomb of Askia''<br />17 metrov vysokú pyramídovú stavbu dal postaviť r. 1495 Askia Mohamed, vládca ríše Songhai, v jej hlavnom meste Gao.<br />2004<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1139 == {{minivlajka|Mexiko|w}} == * '''[[Ostrovy a chránené oblasti v Kalifornskom zálive]]'''<br />''Islands and Protected Areas of the Gulf of California ''<br />244 ostrovov, ktoré sú považované za prírodné laboratórium. Žije tu mnoho endemických druhov.<br />2005 <br /> http://whc.unesco.org/en/list/1182 == {{Flagicon|Mikronézia}} [[Mikronézia (štát)|Mikronézia]] == * '''[[Nan Madol]] - ceremoniálne centrum východnej Mikronézie '''<br />''Nan Madol: Ceremonial Centre of Eastern Micronesia'''<br />Nan Madol bol zhruba do roku 1500 obradným a politickým strediskom Saudeleurskej dynastie.<br />2016<br />http://whc.unesco.org/en/list/1503 == {{minivlajka|Niger|w}} == * '''Prírodné rezervácie [[Aïr]] a [[Ténéré]]'''<br />''Air and Ténéré Natural Reserves ''<br />Ohrozené plánovanou stavbou priehrady na rieke Mékrou a ťažbou fosfátov.<br />1992<br /> http://whc.unesco.org/en/list/573 == {{minivlajka|Palestína|w}} == # '''Zem olivovníkov a vinnej révy – Kultúrna krajina južného Jeruzalema, [[Battir]]'''<br />''Land of Olives and Vines – Cultural Landscape of Southern Jerusalem, Battir''<br />Systém zavlažovania terasovitých poličiek v hospodársky využívaných údoliach.<br />2014<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1487 # '''Staré mesto [[Hebron]]u'''<br />''Hebron/Al-Khalil Old Town''<br />Historické mesto s bohatou históriou a architektúrou.<br />2017<br />http://whc.unesco.org/en/list/1565 # '''[[Kláštor svätého Hilariona]]/Tell Umm Amer'''<br />''Saint Hilarion Monastery/ Tell Umm Amer''<br />Pozostatky kresťanského kláštora z 5. storočia, ktorý patrí k najstarším, najväčším a najzložitejším na Blízkom východe.<br />2024<br />http://whc.unesco.org/en/list/1749 == {{minivlajka|Panama|w}} == * '''[[Portobelo a San Lorenzo]]'''<br />''Fortifications on the Caribbean Side of Panama: Portobelo-San Lorenzo''<br />Španielske pevnosti zo 17. – 18. storočia sú príklady vojenskej architektúry.<br />1980<br /> http://whc.unesco.org/en/list/135 == {{minivlajka|Peru|w}} == * '''[[Chan Chan]]'''<br />''Chan Chan Archaelogical Zone ''<br />Rýchlo pokračujúca prírodná erózia vetrom a dažďom predbieha tempo konzervačných prác.<br />1986 <br /> http://whc.unesco.org/en/list/366 == {{minivlajka|Pobrežie Slonoviny|w}} == * '''[[Prísne chránená prírodná rezervácia Mont Nimba]]'''<br />''Mount Nimba Strict Nature Reserve''<br />Medzinárodná spoločnosť požiadala o udelenie licencie na ťažbu železnej rudy. Rezervácia je ohrozená aj prílivom utečencov z Guineje.<br />1992<br /> http://whc.unesco.org/en/list/155 == {{minivlajka|Rakúsko|w}} == * '''[[Viedeň]]'''<br />''Historic Centre of Vienna''<br /> Necitlivá novodobá výstavba v blízkosti či priamo v historickom centre mesta.<br />2017 <br /> http://whc.unesco.org/en/list/1033 == {{Flagicon|Rumunsko}} [[Rumunsko]] == * '''DBanská oblasť [[Roșia Montană]]'''<br />''Roșia Montană Mining Landscape''<br /> Zámer potenciálneho obnovenia ťažby minerálov.<br />2021 <br /> http://whc.unesco.org/en/list/1552 == {{minivlajka|Spojené štáty|w}} == * '''[[Everglades]]'''<br />''Everglades National Park ''<br />Národný park, ktorý chráni ekosystém zaplavovaných nížin na Floride.<br />1979<br /> http://whc.unesco.org/en/list/76 == {{minivlajka|Srbsko|w}} == * '''[[Stredoveké monumenty v Kosove]]'''<br />''Medieval Monuments in Kosovo''<br />Stredoveké byzantské chrámy stoja na úpätí pohoria [[Prokletije]] v západnej časti provincie [[Kosovo]].<br />2004<br /> http://whc.unesco.org/en/list/724 == {{minivlajka|Stredoafrická republika|w}} == * '''[[Manovo-Gounda St Floris]]'''<br />''Manovo-Gounda St Floris National Park''<br />V oblasti operujú ťažko ozbrojení pytliaci. Štyria zamestnanci parku boli zastrelení a plánované rozvojové projekty zastavené.<br />1997<br /> http://whc.unesco.org/en/list/475 == {{minivlajka|Sýria|w}} == # '''[[Damask]]'''<br />''Ancient City of Damascus''<br />Jedno z najstarších miest na Strednom východe.<br />1979<br /> [http://whc.unesco.org/en/list/20 World heritage list 20] # '''[[Bosra]]'''<br />''Ancient City of Bosra''<br />Mesto bývalo zástavkou karaván na ceste do Mekky. Dochovalo sa rímske divadlo, rano kresťanské ruiny a niekoľko mešít.<br />1980<br /> [http://whc.unesco.org/en/list/22 World heritage list 22] # '''[[Palmýra]]'''<br />''Site of Palmyra''<br />Oáza v púšti a zvyšky starovekého veľkomesta.<br />1980<br /> [http://whc.unesco.org/en/list/23 World heritage list 23] # '''[[Aleppo]]'''<br />''Ancient City of Aleppo''<br />Križovatka obchodných ciest. Prevažujú islamské pamiatky.<br />1986<br /> [http://whc.unesco.org/en/list/21 World heritage list 21] # '''[[Krak des Chevaliers]] a [[Kal’a Saláh ad-Dín (Sýria)|Kal’a Saláh ad-Dín]]'''<br />''Crac des Chevaliers and Qal’at Salah El-Din''<br />Dva hrady z obdobia križiackych vojen. <br />2006<br /> [http://whc.unesco.org/en/list/1229 World heritage list 1229] # '''[[Starobylé dediny v severnej Sýrii]]'''<br />''Ancient Villages of Northern Syria''<br />Dediny boli opustené medzi 8. a 10. storočím, zachovalý príklad dedinských obydlí za neskorého staroveku a obdobia Byzantskej ríše.<br />2011<br />[http://whc.unesco.org/en/list/1348 World heritage list 1348] == {{minivlajka|Šalamúnove ostrovy|w}} == * '''[[Rennell|Východný Rennell]]'''<br />''East Rennell''<br />Prírodná rezervácia s jazerom Tegano.<br />1998<br /> http://whc.unesco.org/en/list/854 == {{minivlajka|Tanzánia|w}} == * '''[[Selousova rezervácia]]'''<br />''Selous Game Reserve''<br />Rezervácia zvierat, územie takmer nedotknuté človekom.<br />1982<br /> http://whc.unesco.org/en/list/199 == {{minivlajka|Ukrajina|w}} == # '''Historické centrum [[Odesa|Odesy]]'''<br />''The Historic Centre of Odesa''<br />Odesa bola vyhlásená za svetové dedičstvo v naliehavom jednaní v januári 2023 a umiestnená priamo na zoznam svetového dedičstva v ohrození z dôvodu ohrozenia vojnou.<br />2023<br /> https://whc.unesco.org/en/list/1703 # '''[[Kyjev]]: [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]] a [[Kyjevsko-pečerská lavra]]'''<br />''Kiev: Saint-Sophia Cathedral and Related Monastic Buildings, Kiev-Pechersk Lavra''<br />Ohrozené vojnou.<br />1990<br /> http://whc.unesco.org/en/list/527 # '''Historické centrum [[Ľvov]]a'''<br />''L'viv – the Ensemble of the Historic Centre''<br /> Ohrozené vojnou.<br />1998<br /> http://whc.unesco.org/en/list/865 == {{minivlajka|Uzbekistan|w}} == * '''[[Shahrisabz|Historické centrum Shahrisabzu]]'''<br />''Historic Centre of Shakhrisyabz''<br />Historické centrum Shahrisabzu z 15. stor.<br />2000<br /> http://whc.unesco.org/en/list/885 == {{minivlajka|Venezuela|w}} == * '''[[Coro]] s prístavom'''<br />''Coro and its Port''<br />Jediný zachovaný príklad miešania miestnych a európskych tradícií.<br />1993 <br /> http://whc.unesco.org/en/list/658 == Vyškrtnuté pamiatky == Niektoré pamiatky zo zoznamu svetového dedičstva v ohrození boli z rôznych dôvodov vyškrtnuté. V zátvorkách sú uvedené roky v ktorých boli na zozname ohrozených zapísané: {{stĺpce|2| * [[Kotor (mesto v Čiernej Hore)|Kotor]], [[Čierna Hora]] (1979{{--}}2003) * [[Národná vtáčia rezervácia Djoudj]], [[Senegal]] (1984{{--}}1988) * [[Ngorongoro]], [[Tanzánia]] (1984{{--}}1989) * [[Národný park Garamba]], [[Konžská demokratická republika]] (1984{{--}}1992) * [[Abomey|Kráľovské paláce v Abomey]], [[Benin]] (1985{{--}}2007) * [[Kal'a Bahlá]], [[Omán]] (1988{{--}}2004) * [[Soľná baňa Wieliczka]], [[Poľsko]] (1989{{--}}1998) * [[Timbuktu (mesto)|Timbuktu]], [[Mali]] (1990{{--}}2005) * [[Dubrovník]], [[Chorvátsko]] (1991{{--}}1998) * [[Národný park Plitvické jazerá]], Chorvátsko (1992{{--}}1997) * [[Prírodná rezervácia Srebarna]], [[Bulharsko]] (1992{{--}}2003) * [[Angkór (komplex stavieb)|Angkór]], [[Kambodža]] (1992{{--}}2004) * [[Národný park Sangay]], [[Ekvádor]] (1992{{--}}2005) * [[Národný park Manás]], [[India]] (1992{{--}}2011) * [[Národný park Everglades]], [[Spojené štáty|USA]] (1993{{--}}2007) * [[Rezervácia oryxa arabského]], [[Omán]] (1994{{--}}2007) * [[Yellowstonský národný park]], USA (1995{{--}}2003) * [[Národný park Al-Aškal]], [[Tunisko]] (1996{{--}}2006) * [[Río Plátano]], [[Honduras]] (1996{{--}}2007) * [[Butrint]], [[Albánsko]] (1997{{--}}2005) * [[Národný park Iguaçu]], [[Brazília]] (1999{{--}}2001) * [[Rwenzori|Národný park Rwenzori]], [[Uganda]] (1999{{--}}2004) * [[Hampe]], [[India]] (1999{{--}}2006) * [[Národný park Sämén]], [[Etiópia]] (1999{{--}}2017) * [[Národný park Salonga]], [[Konžská demokratická republika]] (1999{{--}}2021) * [[Národná vtáčia rezervácia Djoudj]], [[Senegal]] (2000{{--}}2006) * [[Šalimarove záhrady]] a [[Láhaurská pevnosť]], [[Pakistan]] (2000{{--}}2012) * [[Ryžové terasy v Kabundukan ng Cordillera]], [[Filipíny]] (2001{{--}}2012) * [[Tipasa]], [[Alžírsko]] (2002{{--}}2006) * [[Káthmándu upatjaká]], [[Nepál]] (2003{{--}}2007) * [[İçəri Şəhər|Staré mesto Baku]] – [[Palác širvánšáhov]] a [[Panenská veža]], [[Azerbajdžan]] (2003{{--}}2009) * [[Národný park Comoé]], [[Pobrežie Slonoviny]] (2003{{--}}2017) * [[Kolínsky dóm]], [[Nemecko]] (2004{{--}}2006) * [[Labské údolie v Drážďanoch]], Nemecko (2004{{--}}2009) * [[Bam (mesto)|Bam]] a jeho kultúrna krajina, [[Irán]] (2004{{--}}2013) * [[Kilwa Kisiwani]] a [[Songo Mnara]], [[Tanzánia]] (2004{{--}}2014) * [[Liverpool]] – námorné obchodné centrum, [[Spojené kráľovstvo]] (2004{{--}}2021) * [[Bane na liadok Humberstone a Santa Laura]], [[Čile]] (2005{{--}}2019) * [[Galapágy]], [[Ekvádor]] (2007{{--}}2010) * [[Národný park Los Katios]], [[Kolumbia]] (2009{{--}}2015) * Historické pamiatky v [[Mccheta|Mcchete]], [[Gruzínsko]] (2009{{--}}2016) * [[Belize Barrier Reef]], [[Belize]] (2009{{--}}2018) * [[Katedrála Bagrati]] a [[monastier Gelati]], [[Gruzínsko]] (2010{{--}}2017) * [[Hrobky bugandských kráľov v Kasubi]], [[Uganda]] (2010{{--}}2023) * [[Betlehem (sídlo)]] – miesto narodenia Ježiša Krista – [[Chrám Narodenia Pána]] a pútnická cesta, [[Palestína (štát)|Palestína]] (2012{{--}}2019) * [[Národný park Niokolo-Koba]], Senegal (2007{{--}}2024) }} Zo Zoznamu svetového dedičstva boli úplne vyškrtnuté len tri pamiatky: [[Labské údolie v Drážďanoch]], Nemecko (2004{{--}}2009), [[Rezervácia oryxa arabského]], Omán (1994{{--}}2007) a [[Liverpool]] – námorné obchodné centrum, [[Spojené kráľovstvo]] (2004{{--}}2021).<ref>{{Citácia periodika | titul = UNESCO World Heritage Centre - World Heritage List | url = http://whc.unesco.org/en/list/?order=property&delisted=1 | periodikum = UNESCO World Heritage Centre | datum prístupu = 2023-09-21 | jazyk = en}}</ref> Gruzínska pamiatka „[[katedrála Bagrati]] a [[monastier Gelati]]“ bola na zoznamu dedičstva v ohrození v rokoch 2010–2017, v roku 2017 bola katedrála Bagrati z pamiatok UNESCO vyradená a monastier Gelati je už mimo ohrozenia. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://whc.unesco.org/en/danger/ Seznam světového dědictví v ohrožení UNESCO] == Zdroj == {{Preklad|cs|Seznam světového dědictví v ohrožení|9062455}} {{Svetové dedičstvo}} [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v ohrození| ]] 0x5no9t4uvaqk5vgw0g57zf63alxqi8 0 467973 8199457 5620034 2026-04-17T06:41:40Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Stavby v Dolnom Sasku]] pomocou použitia HotCat 8199457 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Building <!-- *** Heading *** --> | name = Marinefunksendestelle Rhauderfehn | native_name = | other_name = | category = vojenský vysielač <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Marinesender DHO38 Längstwellensender der Marine.jpg | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Nemecko | country_flag = 1 | state = Dolné Sasko | region = | district = Landkreis Leer | district1 = | municipality = Rhauderfehn <!-- *** Family *** --> | range = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 4 | prominence = | lat_d = 53.082 | long_d = 7.616 | coordinates_type = dim:2000_region:DE-NI_type:landmark <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = | ascent = | ascent_date = <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Nemecka | map_locator = Nemecko <!-- *** Website *** --> | website = | commons = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Marinefunksendestelle Rhauderfehn''' v oficiálnych zdrojoch [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] známy ako '''NATO VLF / MSK Marinefunksendestelle Rhauderfehn''' ({{mnm|4}}) je vysielacia stanica s ôsmimi stožiarmi vysokými 352,8 metrov. Nachádza sa na rozhraní okresov [[Cloppenburg]] und [[Leer]] v [[Dolné Sasko|Dolnom Sasku]] v [[Nemecko|Nemecku]]. DH038 je jej volací znak. Používa sa na komunikáciu s ponorkami [[Nemecké námorníctvo|Nemeckého námorníctva]] a iných námorných síl NATO. DH038 vysiela od roku 1982 na vlnovej dĺžke 23,4 [[Hertz (jednotka)|kHz]] s výkonom do 800 [[Watt (jednotka)|kW]]. DH038 používa dáždnikovú anténu z 8 oceľových tubulárnych stožiarov s výškou 352,8 metra. Každý z nich stojí na trojmetrovom keramickom izolátore, ktoré izolujú napätie až do 300 [[Volt|kV]]. Stožiare sú tiež vybavené valcovitými tlmičmi proti kmitaniu pre lepšie odolávanie búrkam. Vysielač umožňuje vysielať signály ponorkám celosvetovo až do hĺbky približne 30 metrov. == Externé odkazy == * {{Structurae|id=s0012017|title=Sendemasten Marinefunkstelle Saterland-Ramsloh}} * [http://skyscraperpage.com/diagrams/?b45289 ] * [http://maps.google.com/maps?t=k&om=0&ll=53.081859,7.616358&spn=0.021911,0.058537 Satelitné obrázky na Google Maps] == Zdroj == {{Preklad| jazyk = en | článok = VLF transmitter DHO38| revízia = 521394532| jazyk2 = de| článok2 = Marinefunksendestelle Rhauderfehn| revízia2 = 113055173}} [[Kategória:Veže v Nemecku]] [[Kategória:Architektúra z 1982]] [[Kategória:Stavby v Dolnom Sasku]] ct5jmdi4tfq99jutzcjg1vqe5z4ij0o 8199458 8199457 2026-04-17T06:42:11Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Nemecké námorníctvo]] pomocou použitia HotCat 8199458 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Building <!-- *** Heading *** --> | name = Marinefunksendestelle Rhauderfehn | native_name = | other_name = | category = vojenský vysielač <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Marinesender DHO38 Längstwellensender der Marine.jpg | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Nemecko | country_flag = 1 | state = Dolné Sasko | region = | district = Landkreis Leer | district1 = | municipality = Rhauderfehn <!-- *** Family *** --> | range = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 4 | prominence = | lat_d = 53.082 | long_d = 7.616 | coordinates_type = dim:2000_region:DE-NI_type:landmark <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = | ascent = | ascent_date = <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Nemecka | map_locator = Nemecko <!-- *** Website *** --> | website = | commons = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Marinefunksendestelle Rhauderfehn''' v oficiálnych zdrojoch [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] známy ako '''NATO VLF / MSK Marinefunksendestelle Rhauderfehn''' ({{mnm|4}}) je vysielacia stanica s ôsmimi stožiarmi vysokými 352,8 metrov. Nachádza sa na rozhraní okresov [[Cloppenburg]] und [[Leer]] v [[Dolné Sasko|Dolnom Sasku]] v [[Nemecko|Nemecku]]. DH038 je jej volací znak. Používa sa na komunikáciu s ponorkami [[Nemecké námorníctvo|Nemeckého námorníctva]] a iných námorných síl NATO. DH038 vysiela od roku 1982 na vlnovej dĺžke 23,4 [[Hertz (jednotka)|kHz]] s výkonom do 800 [[Watt (jednotka)|kW]]. DH038 používa dáždnikovú anténu z 8 oceľových tubulárnych stožiarov s výškou 352,8 metra. Každý z nich stojí na trojmetrovom keramickom izolátore, ktoré izolujú napätie až do 300 [[Volt|kV]]. Stožiare sú tiež vybavené valcovitými tlmičmi proti kmitaniu pre lepšie odolávanie búrkam. Vysielač umožňuje vysielať signály ponorkám celosvetovo až do hĺbky približne 30 metrov. == Externé odkazy == * {{Structurae|id=s0012017|title=Sendemasten Marinefunkstelle Saterland-Ramsloh}} * [http://skyscraperpage.com/diagrams/?b45289 ] * [http://maps.google.com/maps?t=k&om=0&ll=53.081859,7.616358&spn=0.021911,0.058537 Satelitné obrázky na Google Maps] == Zdroj == {{Preklad| jazyk = en | článok = VLF transmitter DHO38| revízia = 521394532| jazyk2 = de| článok2 = Marinefunksendestelle Rhauderfehn| revízia2 = 113055173}} [[Kategória:Veže v Nemecku]] [[Kategória:Architektúra z 1982]] [[Kategória:Stavby v Dolnom Sasku]] [[Kategória:Nemecké námorníctvo]] e4w86h3jn6pqoqaz911l50tse091d2o 0 476156 8199318 8192942 2026-04-16T19:50:49Z Teterqa 292192 Vytvořeno překladem sekce „Death“ ze stránky „[[:en:Special:Redirect/revision/1348563756|Pope Francis]]“ 8199318 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = pápež | zvolené meno = František | zvolené meno originálne = Franciscus | meno = František | meno originálne = Jorge Mario Bergoglio | meno v inom jazyku = | kód jazyka = <!-- ak sa zadá musí byť v ISO kód jazyka hun: maďarčina, deu: nemčina, ... --> | rodné meno = | aktuálny titul = <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> | portrét = Pope Francis Korea Haemi Castle 19.jpg | popis portrétu = Pápež František v roku 2019 | podpis = FirmaPapaFrancisco.svg | erb = Coat of arms of Franciscus.svg | štít erbu = <!-- meno obrázku na commons, ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra "typ" a "typ dodatok" --> | dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> | heslo = Miserando atque eligendo | heslo po slovensky = „Poľutovaniahodný, ale vyvolený“ | štát pôsobenia = | dátum narodenia = [[17. december]] [[1936]] | miesto narodenia = [[Buenos Aires]], [[Argentína]] | dátum úmrtia = {{dúv|2025|04|21|1936|12|17}} | miesto úmrtia = [[Dom svätej Marty]], [[Vatikán]] | dátum pohrebu = [[26. apríl]] [[2025]] | miesto pohrebu = [[Bazilika Santa Maria Maggiore]], [[Rím]] | alma mater = | 1. funkcia = Pápež | 1. funkcia - obdobie = [[13. marec]] [[2013]]{{--}}[[21. apríl]] [[2025]] | 1. funkcia - predchodca = [[Benedikt XVI.]] | 1. funkcia - nástupca = [[Lev XIV.]] | 2. funkcia = prefekt [[Dikastérium pre evanjelizáciu |Dikastéria pre evanjelizáciu]] | 2. funkcia - obdobie = [[5. júna]] [[2022]]{{--}}[[21. apríl]] [[2025]] | 2. funkcia - predchodca = [[Luis Antonio Tagle]] | 2. funkcia - nástupca = [[Lev XIV.]] | funkcie = * buenosaireský arcibiskup<br />[[28. február]] [[1998]]{{--}}[[13. marec]] [[2013]] * buenosaireský arcibiskup koadjútor <br />([[3. jún]] [[1997]]{{--}}[[28. február]] [[1998]]) * buenosaireský pomocný biskup <br />([[27. jún]] [[1992]]{{--}}[[3. jún]] [[1997]]) * provinciál [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]]<br />v Argentíne ([[1973]]{{--}}[[1979]]) * predseda argentínskej biskupskej konferencie ([[2005]]{{--}}[[2011]]) | cirkev = rkc | rítus = | rehoľa = sj | vstup do rehole dátum = {{dv|1958|03|11|1936|12|17}} | večné sľuby dátum = {{dv|1973|04|22|1936|12|17}} | diakonát dátum = <!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{dv|1969|12|13|1936|12|17}} | kňazské svätenie miesto = [[Buenos Aires]] | kňazské svätenie svätiteľ = [[Ramón José Castellano]] | kňazský svätiteľ funkcia = emeritný arcibiskup córdobský | inkardinácia = Arcidiecéza Buenos Aires | menovanie dátum = {{dv|1992|05|20|1936|12|17}} | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | biskupské svätenie dátum = {{dv|1992|06|27|1936|12|17}} | biskupské svätenie miesto = [[Buenos Aires]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Antonio Quarracino]] | biskupský svätiteľ funkcia = arcibiskup buenosaireský | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Ubaldo Calabresi]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = apoštolský nuncius v Argentíne | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Emilio Ogñénovich]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = biskup mercedeský | kardinál dátum = {{dv|2001|02|21|1936|12|17}} | kardinál menujúci = Ján Pavol II. | kardinálsky stupeň = kardinál-kňaz | titulárny kostol = San Roberto Bellarmino | pontifikát dátum = {{dv|2013|03|13|1936|12|17}} | intronizácia dátum = {{dv|2013|03|19|1936|12|17}} | poradie pápež = 266 | blahorečenie dátum = | blahorečil = | blahorečenie miesto = | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = | svätec v cirkvách = | patrón = | atribúty = | portál1 = | portál2 = | portál3 = }} '''František''' ({{vjz|lat|''Franciscus''}}), vlastným menom '''Jorge Mario Bergoglio,''' [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] (* [[17. december]] [[1936]], [[Buenos Aires]], [[Argentína]] {{--}} † [[21. apríl]] [[2025]], [[Dom svätej Marty]], [[Vatikán]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dnes ráno pápež František odišiel do domu Otca | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2025-04/dnes-rano-papez-frantisek-odisiel-do-domu-otca.html | dátum vydania = 2025-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = Vatican News | miesto = | jazyk = sk }}</ref>) bol [[Zoznam pápežov|266.]] [[pápež]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]], rímsky biskup a panovník štátu [[Vatikán]] zvolený v [[konkláve]] dňa [[13. marec|13. marca]] [[2013]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | titul = Minúta po minúte: Novým pápežom je kardinál Bergoglio z Argentíny | url = http://www.sme.sk/c/6732101/minuta-po-minute-novym-papezom-je-kardinal-bergoglio-z-argentiny.html | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = SME}}</ref> Bol prvým pápežom pochádzajúcim z [[Amerika (svetadiel)|amerického]] svetadielu (z [[Argentína|Argentíny]]), prvým pápežom, ktorý vzišiel z [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskej]] rehole, prvým pápežom z južnej pologule a po viac ako 1270 rokoch od smrti [[Gregor III. (pápež)|Gregora III.]] prvým pápežom modernej doby, ktorý sa nenarodil v [[Európa|Európe]].<ref name="TKKBS-zvolenie">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätým Otcom sa stal argentínsky kardinál Jorge Bergoglio SJ|url=http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130313070|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2013-03-20}}</ref> Podľa Františkových vlastných slov mal byť jeho pontifikát krátky.<ref name=":4">https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/papezem-budu-asi-pet-let-rekl-frantisek.A150313_151929_zahranicni_ert</ref> Narodil sa v [[Buenos Aires]] v [[Argentína|Argentíne]]. Za [[Katolícky kňaz|katolíckeho kňaza]] bol vysvätený v roku [[1969]]. Medzi rokmi [[1973]] až [[1979]] pôsobil ako provinciál [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] v Argentíne. V roku [[1998]] sa stal biskupom buenosaireským a za [[kardinál]]a ho vymenoval [[Ján Pavol II.]] v roku [[2001]]. Cirkev v [[Argentína|Argentíne]] viedol aj počas nepokojov v Argentíne v [[December 2001|decembri]] [[2001]]. Vlády [[Néstor Kirchner|Néstora Kirchnera]] a [[Cristina Fernándezová Kirchnerová|Cristiny Fernándezovej Kirchnerovej]] ho považovali za svojho politického rivala. Po rezignácii pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] dňa [[28. február]]a [[2013]] konkláve zvolilo [[13. marec|13. marca]] [[2013]] kardinála Bergoglia za nového pápeža. Zvolil si meno ''František'' na počesť svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]]. Pápež František bol známy pre svoju pokoru, dôraz na Božie Milosrdenstvo, záujem o [[Chudoba|chudobných]] a odhodlanie viesť [[medzináboženský dialóg]]. Bol uznávaný za to, že mal menej formálny vzťah k úradu pápeža než jeho predchodcovia, napríklad, že sa rozhodol radšej žiť v [[Dom svätej Marty|Dome svätej Marty]], než aby obýval [[pápežský apartmán]] v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]], ako to robili predchádzajúci pápeži. Zastával názor, že Cirkev by mala byť viac otvorená. Nepodporoval neovládaný [[kapitalizmus]], [[marxizmus]], alebo marxistické verzie [[Teológia oslobodenia|Teológie oslobodenia]]. František sa držal tradičných cirkevných pohľadov v otázkach [[Interrupcia|interrupcií]], [[Manželstvo|manželstva]], vysvätení žien za kňazov a [[celibát]]u.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pápež rozhodol proti vysväteniu ženatých mužov v Amazonskej oblasti | url = https://svet.sme.sk/c/22324357/papez-rozhodol-proti-vysvateniu-zenatych-muzov-v-amazonskej-oblasti.html?ref=terazbox_sme | dátum vydania = 2020-02-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20-02-12 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = Slovenský }}</ref> Vystupoval proti [[Konzumerizmus|konzumizmu]] a podporoval snahy o zvrátenie klimatickej zmeny, na čo sa zameral v [[Encyklika|encyklike]] ''[[Laudato si’]]''. V medzinárodnej [[Diplomacia|diplomacii]] sa pričinil o dočasné úplné znovuobnovenie diplomatických stykov medzi [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] a [[Kuba|Kubou]] a podporoval prípady migrantov počas európskej a stredoamerickej migračnej krízy. Od roku 2018 bol známy ako kritik neo-[[Nacionalizmus|nacionalizmu]]. Čelil otvorenej kritike, najmä z kruhov teologických [[Konzervativizmus|konzervatívcov]], kvôli svojmu konaniu v niektorých otázkach, napríklad keď publikáciou ''[[Amoris laetitia]]'' ({{VJZ|slk}}Radosť lásky) pripustil možnosť niektorým občiansky rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom pristúpiť k Sviatosti [[Eucharistia|Eucharistie]], alebo svojmu konaniu v otázke údajného krytia sexuálnych škandálov duchovných, proti ktorému však vydal apoštolský list [[motu proprio]] s názvom ''[[Vos estis lux mundi]]''. Pápež sa stal [[Person of the Year|osobnosťou roka 2013 časopisu ''Time'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Časopis Time zvolil Svätého Otca Františka za Osobnosť roka|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131211036|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-12-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Time magazine names Pope Francis its ‘Person of the Year’|url=http://www.washingtonpost.com/blogs/on-leadership/wp/2013/12/11/time-magazine-names-pope-francis-the-person-of-the-year/|vydavateľ=The Washington Post|dátum vydania=2013-12-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> == Pôvod a mladosť == === Rodina === Jorge Mario Bergoglio sa narodil v [[Buenos Aires]] ako najstarší z piatich detí [[Taliani|talianskych]] prisťahovalcov z kraja [[Piemont]]. Jeho otec [[Mário José Bergoglio]] sa narodil v obci Portacomaro v severnom Taliansku. Pred nastupujúcim fašizmom odišiel v roku [[1928]] do [[Argentína|Argentíny]], kde pracoval ako železničný pracovník.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rice-Oxley | meno = Mark | titul = Pope Francis: the humble pontiff with practical approach to poverty | url = http://www.guardian.co.uk/world/2013/mar/13/jorge-mario-bergoglio-pope-poverty | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = Guardian | jazyk = po anglicky }}</ref> Jeho manželkou sa [[12. december|12. decembra]] [[1935]] stala [[Regina Mária Sívori]]. Okrem Jorgeho Maria mali aj tieto deti: Alberto Horacio, Oscar Adrian, Marta Regina a Mária Elena. V súčasnosti (2021) má pápež už len jedinú žijúcu sestru Máriu Elenu. [[Súbor:Jorge Mario Bergoglio attended a salesian school between 1948 and 1949.jpg|náhľad|Mladý Bergoglio študoval v saleziánskej škole, na fotografii štvrtý zľava v strednom rade]] Bergogliovi dvaja prasynovci, Antonio a Jozef, zahynuli pri dopravnej nehode. Jeho neter [[Cristina Bergogliová]] je maliarka žijúca v španielskom Madride. === Detstvo a mládežnícke roky === Svoje detské roky prežil v mestskej časti [[Flores (Buenos Aires)|Flores]] na predmestí Buenos Aires. Rehoľné sestry z [[Argentína|Argentíny]] na neho spomínajú ako na neposedného nezbedníka, vraj bol ''malý čertík,'' tak ako každý iný chlapec. U sestier bol obľúbený a so sestrou Dolores ho spájalo blízke [[Priateľ|priateľstvo]], v jej posledných dňoch ju pravidelne navštevoval a po jej úmrtí strávil celú noc v slzách a odmietal jesť a piť. Vo veku 21 rokov bola mladému Bergogliovi odoperovaná horná časť pravej strany [[pľúca|pľúc]]. Trpel totiž život ohrozujúcim zápalom pľúc spojeným s troma cystami. V knižnom rozhovore ''El Jesuita,'' ktorý v roku [[2010]] vydali novinári [[Sergio Rubín]] a [[Francesca Ambrogettiová]], uvádza, že ako mládežník rád tancoval [[Tango (tanec)|tango]]. Mal rád klasickú literatúru a jeho najobľúbenejším filmom je dánska dráma ''[[Babettina hostina]]''. Bergoglio v roku [[2010]] v rozhovore priznal, že ako dvanásťročný sa usiloval o isté dievča, Amáliu, svoju rovesníčku, a pomýšľal na svadbu. V liste jej vtedy napísal, že je pre neho jediná a že ak si ju nevezme za ženu, stane sa kňazom. List ilustroval obrázkom domu s červenou strechou, v ktorom by spolu žili. Amáliin otec svojej dcére vzťah zakázal, a preto na ten list ani neodpovedala. Samotná [[Amália Demonte]] príbeh zo svojho detstva po rokoch potvrdila v rozhovore pre anglický denník [[The Daily Telegraph]]. Otec ju mal udrieť, keď chcela Jorgemu odpísať. Rodičia jej potom bránili v akomkoľvek ďalšom kontakte s ním. Ona sama v tom čase ešte zamilovanosť nepoznala. Na nevinnom a čistom vzťahu medzi dvoma deťmi nemala hlava [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]] čo skrývať. V šiestom ročníku navštevoval ''Wilfrid Barón de los Santos Ángeles'', školu [[Saleziáni Don Bosca|Saleziánov Don Bosca]], v [[Ramos Mejía]] v [[Buenos Aires (provincia)|Provincii Buenos Aires]]. ==== Chemické vzdelanie a prvé zamestnanie ==== Navštevoval strednú odbornú školu s technickým zameraním ''Escuela Técnica Industrial N° 27 [[Hipólito Yrigoyen]],'' ktorá niesla meno po bývalom prezidentovi [[Argentína|Argentíny]]. Školu ukončil s diplomom chemickej techniky (nie magisterským titulom, ako nesprávne informujú niektoré médiá). S týmto vzdelaním strávil niekoľko rokov pracujúc v oddelení pre jedlá ''Laboratória Hickethier-Bachmann.'' Tam pracoval pod vedením [[Esther Ballestrinová|Esther Ballestrinovej]]. Predtým než pracoval ako chemický technik, bol tiež zamestnaný ako vyhadzovač z baru či umývač dlážky. === Záľuby === Bergoglio je celoživotným fanúšikom futbalového klubu [[Club Atlético San Lorenzo de Almagro|San Lorenzo de Almagro]]. Je fanúšikom filmov Tity Merellovej, neorealizmu a tanca tango, s citom pre tradičnú hudbu Argentíny a Uruguaja známu ako ''[[milonga]]''. == Jezuita == === Povolanie === Mladý Jorge Mario Bergoglio objavil svoje povolanie do kňazského stavu počas toho, ako bol na ceste osláviť ''Deň jari,'' populárny sviatok, ktorý v [[Argentína|Argentíne]] slávia najmä mladí, pretože je v ten istý deň ako ''Deň študentov'', kedy majú všetci študenti školské voľno. Prechádzal okolo kostola a pristúpil k [[Spoveď|spovedi]], počas ktorej ho veľmi inšpiroval [[kňaz]], ktorý ho spovedal. Bergoglio študoval za kňaza v ''Arcidiecéznom seminári Nepoškvrneného počatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]]'' vo [[Villa Devoto]] (časť [[Buenos Aires]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rocca|meno=Francis X.|titul=Cardinal Jorge Bergoglio: a profile|url=http://www.catholicherald.co.uk/news/2013/03/13/cardinal-bergoglio-profile/|dátum vydania=2013-03-13|dátum prístupu=2013-03-13|vydavateľ=Catholic Herald|jazyk=po anglicky}}</ref> Po troch rokoch štúdia Bergoglio vstúpil ako [[Noviciát|novic]] do [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] dňa [[11. marec|11. marca]] [[1958]]. Bergoglio priznal, že ako seminaristovi sa mu páčila jedna slečna a trocha zapochyboval o pokračovaní v štúdiu v seminári. Ako jezuitský novic študoval [[humanitné vedy]] v [[Santiago (Čile)|Santiagu]] v [[Čile]]. Po svojom noviciáte v [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] sa Bergoglio oficiálne stal Jezuitom [[12. marec|12. marca]] [[1960]], kedy zložil sľuby ''chudoby, čistoty a poslušnosti''. V roku [[1960]], Bergoglio získal certifikát z filozofie z [[Colegio Máximo San José]] v San Miguel. V rokoch [[1964]] a [[1965]] učil literatúru a psychológiu na ''Colegio de la Inmaculada'' (stredná škola) v provincii Santa Fe v [[Argentína|Argentíne]], a roku [[1966]] učil rovnaké predmety na „Colegio del Salvador“ v [[Buenos Aires]]. === Kňaz === V roku [[1967]] dokončil štúdium teológie. Po dvoch rokoch aprobácie prijal kňazskú vysviacku, ktorú mu udelil arcibiskup [[Ramón José Castellano]], dňa [[13. december|13. decembra]] [[1969]]. Slúžil ako špirituál novicov v tamojšej provincii a stal sa profesorom [[Teológia|teológie]]. Bergoglio dokončil finálnu fázu duchovnej prípravy ako jezuita v [[Alcalá de Henares]] v [[Španielsko|Španielsku]] a [[22. apríl]]a [[1973]] zložil slávnostné sľuby zahŕňajúce aj štvrtý sľub poslušnosti pápežovi v tom, čo sa vzťahuje na špecifické misie. V júli toho roku bol na šesť rokov do roku [[1979]] menovaný za [[Provinciál|provinciála]] jezuitov v [[Argentína|Argentíne]]. Krátko po svojom menovaní za provinciála vykonal púť do Jeruzalema, avšak musel sa vrátiť skôr, pretože vypukla [[Jomkipurská vojna|piata arabsko-izraelská vojna]]. Keď roku [[1980]] už nepôsobil ako jezuitský provinciál, bol menovaný za rektora ''Filozofickej a teologickej fakulty San Miguel'', kde sám študoval. Predtým, ako sa ujal funkcie, strávil prvé tri mesiace roku 1980 v Írsku, aby sa naučil angličtinu. Zdržiaval sa v Jezuitskom centre na [[Milltown Institute of Theology and Philosophy]] v [[Dublin|Dubline]]. Vo funkcii rektora slúžil až do roku [[1986]]. Neskôr strávil niekoľko mesiacov na škole filozofie a teológie [[Philosophisch-Theologische Hochschule Sankt Georgen|Sankt Georgen]] v nemeckom [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte]], kde uvažoval nad rôznymi témami dizertačnej práce. Napokon sa rozhodol objavovať prácu nemecko-talianskeho teológia [[Romano Guardini|Romana Guardiniho]], špecificky jeho štúdiu kontrastu publikovanú v roku 1925 v diele ''Der Gegensatz.'' Avšak predčasne sa vrátil do [[Argentína|Argentíny]], aby slúžil ako spovedník a duchovný riaditeľ v Jezuitskej komunite v [[Córdoba (mesto v Argentíne)|Córdobe]]. V roku [[1992]] bol Bergoglio požiadaný, aby nerezidoval v jezuitských budovách z dôvodu pokračujúceho napätia medzi ním a jezuitskými lídrami a učencami, kvôli Berogliovmu ''disentu'' v otázkach jeho pohľadu na katolícku ortodoxiu a jeho odpor voči [[Teológia oslobodenia|teológii oslobodenia]], či jeho práci ako pomocného biskupa [[Buenos Aires]]. Od toho času nenavštevoval jezuitské budovy a bol v praktickom odcudzení od jezuitov až do jeho zvolenia za pápeža. == Biskup == Pápež [[Ján Pavol II.]] ho [[20. máj]]a [[1992]] vymenoval za [[pomocný biskup|pomocného biskupa]] v [[Buenos Aires]], biskupskú vysviacku prijal [[27. júl]]a toho istého roku z rúk arcibiskupa Buenos Aires [[kardinál]]a [[Antonio Quarracino|Antonia Quarracina]], ako hlavného svätiteľa. Za biskupské heslo si zvolil slová ''„Miserando atque eligendo“'' ({{VJZ|slk|Poľutovaniahodný, ale vyvolený}})'','' ktoré si vzal z homílie svätého [[Beda Venerabilis|Beda Ctihodného]] o úseku z [[Evanjelium podľa Matúša|Matúša]] 9:9–13: ''„Pretože ho videl očami milosrdenstva a vyvolil si ho“.'' Bergoglio bol [[3. júl|3. júla]] [[1997]] vymenovaný za [[Biskup koadjútor|arcibiskupa koadjútora]] s nástupníckym právom. Funkcie arcibiskupa sa ujal [[28. február]]a [[1998]] po smrti kardinála Quarracina. [[Súbor:Bergoglio Misa Conmemoracion Beagle cropped.jpg|náhľad|Bergoglio v roku [[2008]]]] Keď v [[December 2011|decembri]] [[2011]] dovŕšil vek 75 rokov, podal podľa predpisov [[Kánonické právo|kánonického práva]] pápežovi [[Benedikt XVI.|Benediktovi XVI.]] rezignáciu na funkciu arcibiskupa [[Buenos Aires]]. Keďže nemal žiadneho [[Biskup koadjútor|arcibiskupa koadjútora]] s nástupníckym právom, tak zotrvával vo funkcii očakávajúc vyvolenie svojho nástupcu. === Blízkosť chudobným a núdznym === Arcibiskup Bergoglio zakladal nové [[Farnosť (cirkev)|farnosti]] a zmenil štruktúru arcidiecéznych administratívnych sekcií, viedol [[Pro-life hnutie|pro-life]] iniciatívy a založil komisiu pre [[Rozvod (manželstvo)|rozvody]]. Jeden z jeho hlavných cieľov bolo navýšiť prítomnosť cirkvi v [[Slum|slumoch]], chudobných častiach [[Buenos Aires]]. Pod jeho vedením sa počet kňazov priradených týmto komunitám zdvojnásobil. Táto práca mu vyslúžila prezývku ''„Biskup slumov“.'' Bergoglio si vytvoril zvyk sláviť rituál umývania nôh na [[Zelený štvrtok]] v miestach ako väznice, nemocnice, domovy pre seniorov či [[Slum|slumy]]. === Financie === Na počiatku svojho arcibiskupského pôsobenia predal arcidiecézne podiely vo viacerých bankách a zmenil arcidiecézne účty na tie bežné v medzinárodných bankách. Podiely v bankách viedli tamojšiu cirkev ku sklonom k vysokým výdavkom, a tak sa arcidiecéza blížila [[Bankrot|bankrotu]]. Keď sa účty zmenili na [[Bežný účet (banka)|bežné]], donútilo to cirkev k väčšej fiškálnej disciplíne. === Gréckokatolíci v Argentíne === Bergoglio bol [[6. november|6. novembra]] [[1998]] vymenovaný za ordinára pre východných katolíkov v Argentíne, ktorí nemali [[Prelát (rímskokatolícka cirkev)|preláta]] svojho obradu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope Francis | url = http://www.gcatholic.org/hierarchy/pope/FR1.htm | vydavateľ = gcatholic.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Глава УГКЦ: Новообраний Папа дуже добре знає про нашу Церкву і духовність | url = http://risu.org.ua/ua/index/all_news/catholics/ugcc/51592 | vydavateľ = risu.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajinský [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] väčší arcibiskup [[Sviatoslav Ševčuk]] sa o Bergogliovi vyjadril, že rozumie liturgii, rítu a spiritualite gréckokatolíckej cirkvi a že vždy ''„sa staral o našu cirkev v Argentíne“'' ako ordinár počas zastávania úradu arcibiskupa v [[Buenos Aires]]. === Suspendovaný biskup Podestá === V roku [[2000]] bol Bergoglio jediný z cirkevnej hierarchie, ktorý sa zmieril s [[Jerónimo Podestá|Jerónimom Podestáom]], bývalým biskupom, ktorý bol suspendovaný z kňazstva potom, čo sa postavil na odpor [[Argentínska revolúcia|Argentínskej revolučnej]] vojenskej diktatúre roku [[1972]]. Zastal sa Podestáovej manželky pri útokoch na ich manželstvo zo strany [[Vatikán|Vatikánu]]. V tom istom roku Bergoglio povedal, že Katolícka cirkev v Argentíne ''„si potrebuje obliecť odev verejného pokánia za hriechy, ktoré spáchala počas rokov diktatúry“'' v 70. rokoch 20. storočia počas [[Špinavá vojna|Špinavej vojny]]. === Slávenie tridentskej omše === Keď v roku [[2007]] pápež [[Benedikt XVI.]] vydal nové pravidlá pre používanie liturgických foriem, ktoré boli bežné pred [[Druhý vatikánsky koncil|druhým vatikánskym koncilom]], Bergoglio hneď dva dni po tom ustanovil fixné miesto pre omšu v [[Tridentská omša|mimoriadnej forme Rímskeho rítu]]. Slávila sa raz týždenne. === Predseda argentínskej biskupskej konferencie === Dňa [[8. november|8. novembra]] [[2005]] bol Bergoglio zvolený za predsedu argentínskej biskupskej konferencie na tri roky. Po skončení jeho obdobia bol [[11. november|11. novembra]] [[2008]] znovuzvolený na ďalšie tri roky. Bol členom riadiaceho orgánu konferencie, prezidentom komisie pre [[Pontificia Universidad Católica Argentina|Pápežskú katolícku Univerzitu Argentíny]] a členom liturgickej komisie pre správu svätýň. Počas jeho pôsobenia ako predsedu biskupská konferencia vydala kolektívne ospravedlnenie za zlyhanie Cirkvi pri ochrane ľudí pred vojenskou Juntou počas [[Špinavá vojna|Špinavej vojny]].[[Súbor:Coat of arms of Jorge Mario Bergoglio.svg|náhľad|Erb kardinála Bergoglia]] [[Súbor:V 18 juin 2008 par le cardinal Bergoglio -15.jpg|náhľad|Kardinál Bergoglio (vľavo) a kardinál [[Marc Ouellet|Ouellet]]]] == Kardinál == Pri konzistóriu [[21. február]]a [[2001]] ho pápež [[Ján Pavol II.]] menoval za [[Kardinál|kardinála]] rádu kardinál-kňaz s titulárnym kostolom [[San Roberto Bellarmino]], v ktorom slúžili jezuiti a nesie meno jezuitu. Kardinál Bergoglio sa stal známy pre osobnú pokoru, dogmatický konzervativizmus a záväzok k sociálnej spravodlivosti. Jeho jednoduchý štýl prispel k jeho povesti pokory. Žil v malom byte, skôr než v honosnej biskupskej rezidencii v [[Olivos]]. Používal verejnú dopravu namiesto limuzíny a varil si sám. Ako kardinál bol známy svojou úctou k svätej [[Terézia z Lisieux|Terézie z Lisieux]] a pridával jej malý obrázok listom, ktoré písal, nazývajúc ju skvelou misionárskou sväticou. === Pozície v Rímskej kúrii === Ako kardinál bol Bergoglio vymenovaný na päť administratívnych pozícií v rímskej kúrii: * Člen [[Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí|Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí]] * Člen ''[[Dikastérium pre klérus|Kongregácie pre klérus]]'' * Člen ''Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života'' * Člen [[Pápežská rada pre rodinu|Pápežskej rady pre rodinu]] * Člen ''komisie pre Latinskú Ameriku'' === Konkláve 2005 === {{Hlavný článok|Konkláve (2005)}} Po smrti [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] sa zúčastnil jeho pohrebu. Pri [[konkláve]] v roku [[2005]], ktorého sa ako kardinál Bergoglio zúčastnil, bol považovaný za jedného z možných nástupcov zosnulého pápeža. Konkláve nakoniec zvolilo kardinála Josepha Ratznigera, ktorý sa tak stal pápežom [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] Podľa niektorých médií bol práve Bergoglio jedným z horúcich kandidátov na [[Pápež|rímskeho biskupa]]. Podľa talianskeho magazínu ''Limes'' pri treťom hlasovaní mal získať 40 hlasov, no pri rozhodujúcom štvrtom hlasovaní už získal len 26 hlasov. Tieto dohady médiá zakladajú na denníku anonymného kardinála, ktorý sa zúčastnil [[konkláve]]. Tieto čísla boli bezprecedentné pre kardinála z [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]]. Denník ''La stampa'' napísal, že Bergoglio bol v úzkom súboji s Ratzingerom, až kým nepredniesol emotívnu prosbu, ktorou kardinálov žiadal, aby zaňho nehlasovali. == Pápež == [[Súbor:Francisco en el papamóvil (JMJ 2013).jpg|náhľad|František v [[Papamobil|papamobile]]]] František bol zvolený ako 76-ročný, v dobrom zdraví. Jeho lekári povedali, že chýbajúce časti [[Pľúca|pľúc]] nemajú veľký vplyv na jeho [[zdravie]]. Jedinou obavou s tým spojenou môže byť prípadné akútne [[respiračné ochorenie]], kde by mohol mať problém s dýchaním. V minulosti sa musel ospravedlniť z konzistória roku [[2007]] kvôli [[Zápal sedacieho nervu|zápalu sedacieho nervu]]. Ide o prvého pápeža zo [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]], čo je veľmi dôležité, pretože vzťahy medzi [[Svätá stolica|Svätou Stolicou]] a [[Spoločnosť Ježišova|jezuitmi]] sú občas napäté. František je tiež prvý pápež z [[Amerika (svetadiel)|amerického]] svetadielu a tiež prvý z [[Južná pologuľa|Južnej pologule]]. Mnoho médií o Františkovi hovorilo ako o prvom neeurópskom pápežovi, avšak v skutočnosti je už 11. pápežom, ktorý nepochádza z [[Európa|Európy]], predchádzajúci bol [[Gregor III. (pápež)|Gregor III.]] zo [[Sýria|Sýrie]], ktorý zomrel roku [[741]]. Taktiež je dôležité podotknúť, že hoci sa František nenarodil v [[Európa|Európe]], je etnicky [[Európania|Európan]], keďže jeho rodičia boli imigranti z [[Taliansko|Talianska]]. V [[Konkláve (2005)|konkláve]] roku [[2005]] ostal kardinál Bergoglio ako druhý za kardinálom Ratzingerom{{--}}pápežom [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] K výkonu pápežského úradu má menej formálny prístup ako jeho priami predchodcovia: je to štýl, ktorý novinári opísali ako ''„strohý“'' poznamenajúc ''„jeho bežný dotyk a prístupnosť, ktoré sú najväčšou inšpiráciou“.'' Večer, kedy bol zvolený za pápeža, šiel späť do Domu sv. Marty mikrobusom s ostatnými [[Kardinál|kardinálmi]], hoci si mohol vybrať pápežskú [[Limuzína|limuzínu]]. Nasledujúci deň navštívil kardinála [[Jorge María Mejía|Jorgeho María Mejía]] v [[Nemocnica|nemocnici]] a zhováral sa s pacientmi a personálom. Na jeho prvom stretnutí s novinármi v sobotu po [[konkláve]] objasnil, prečo si vybral také meno, aké si vybral, citujúc svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]] ako ''„muža, ktorý nám dáva ducha pokoja, chudobný muž“'' a pápež dodal: ''„Ako veľmi by som chcel chudobnú Cirkev pre chudobných!“'' Okrem rodnej [[Španielčina|španielčiny]] sa vie František plynulo dohovoriť aj [[Latinčina|latinsky]] (oficiálny jazyk [[Svätá stolica|Svätej Stolice]]), [[Taliančina|taliansky]] (oficiálny jazyk [[Vatikán|Vatikánu]] a bežne používaný jazyk [[Svätá stolica|Svätej Stolice]]), [[Nemčina|nemecky]], [[Francúzština|francúzsky]], [[Portugalčina|portugalsky]], [[Angličtina|anglicky]] a rozumie [[Piedmontčina|piedmontsky]] a trochu [[Ženevčina|ženevsky]]. František odmietol bývať v oficiálnej pápežskej rezidencii v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]], ale rozhodol sa žiť v [[Dom svätej Marty|Dome svätej Marty]], Vatikánskom dome hostí, v byte, kde môže aj prijímať návštevy a organizovať stretnutia. Je prvým pápežom od pontifikátu [[Pius X.|Pia X.]], ktorý žije mimo pápežských apartmánov. Avšak František sa aj tak týždenne objavuje v okne [[Apoštolský palác|Apoštolského paláca]] pri modlitbe [[Anjel Pána]] v nedeľu napoludnie.[[Súbor:Papa Francisco recién elegido.jpg|náhľad|Pápež František počas príhovoru po svojom zvolení]] === Konkláve === Jorge Mario Bergoglio bol za [[Zoznam pápežov|266.]] [[Pápež|pápeža]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] zvolený [[13. marec|13. marca]] [[2013]] o 19:06 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] (UTC+1) po piatej voľbe, v druhý deň konkláve a vybral si meno ''František.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gazda | meno = Imrich | odkaz na autora = Imrich Gazda | titul = Pápež František: Želám si cirkev chudobnú a pre chudobných | url = http://www.svetkrestanstva.sk/2013/03/papez-frantisek-zelam-si-cirkev.html | dátum vydania = 2013-03-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-03-16 | vydavateľ = Svet kresťanstva | miesto = | jazyk = }}</ref> Oznámenie ''[[Habemus papam]]'' predniesol [[kardinál]] protodiakon [[Jean-Louis Tauran]]. Kardinál [[Christoph Schönborn]] sa neskôr vyjadril, že František bol zvolený podľa dvoch nadprirodzených znamení, jedno v konkláve a teda dôverné a druhé bolo v tom, že [[Latinská Amerika|latinskoamerický]] pár priateľov kardinála mu pošepkali Bergogliovo meno, na čo on povedal: ''„Ak títo ľudia hovoria Bergoglio, je to znamenie Ducha Svätého“'' František ako novozvolený pápež neprijímal gratulácie od [[Kardinál|kardinálov]] sediac na pápežskom tróne, ale postojačky, čo je jedným zo znakov jeho iného postoja k vatikánskym formalitám. Počas Františkovho prvého vystúpenia na balkóne [[Bazilika svätého Petra|Baziliky svätého Petra]] mal na sebe oblečenú bielu reverendu, nie červenú [[Mozzeta|mozzetu]] ako predchádzajúci pápeži. Taktiež mal okolo krku zavesený ten istý železný [[Pektorál|pektorálny]] kríž, ktorý nosil už roky ako arcibiskup, v kontraste so zlatým krížom, ktorý nosili jeho predchodcovia. Po zvolení a vybratí si mena predstúpil o 20:22 SEČ<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Day | meno = Michael | titul = Jorge Mario Bergoglio becomes Pope Francis I: White smoke from Sistine Chapel heralds shock decision to elect the first Latin American, first Jesuit and first Francis to lead world's Catholics | url = http://www.independent.co.uk/news/world/europe/jorge-mario-bergoglio-becomes-pope-francis-i-white-smoke-from-sistine-chapel-heralds-shock-decision-to-elect-the-first-latin-american-first-jesuit-and-first-francis-to-lead-worlds-catholics-8532365.html | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = The Independent | jazyk = po anglicky }}</ref> pred zástupy ľudí na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]] a z balkóna [[Bazilika svätého Petra|Baziliky]] sa im prihovoril a udelil požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]]. No prv ako požehnal mestu a svetu požiadal ľudí, aby sa modlili za ''„emeritného rímskeho biskupa“'' pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] ako aj za neho samého ako nového ''„rímskeho biskupa“ .'' Františkove prvé verejné slová v úrade boli: ''„Bratia a sestry dobrý večer. Viete, že úlohou konkláve bolo dať [[Rím|Rímu]] biskupa. Zdá sa, že moji bratia [[Kardinál|kardináli]] ho išli vziať takmer na koniec sveta. Ale sme tu a ďakujem za prijatie komunite rímskej diecézy. Prvé zo všetkého sa chcem modliť za nášho emeritného biskupa [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] Modlime sa spoločne za neho, aby ho Pán požehnal a Panna Mária ochraňovala,“'' a po spoločnej modlitbe pokračoval: ''„A teraz začíname túto púť, biskup a ľud. Púť rímskej Cirkvi, ktorá je tou, ktorá predsedá v láske všetkým cirkvám. Púť v bratskej láske, vzájomnej dôvere. Vždy sa modlime za seba, jeden za druhého. Modlime sa za celý svet, aby zavládlo medzi nami bratstvo. Želám, aby táto púť Cirkvi, ktorú dnes začíname, a na ktorej mi pomôže môj tu prítomný vikár bude plodnou pre evanjelizáciu tohto nádherného mesta. Teraz chcem udeliť požehnanie, ale predtým vás chcem požiadať o jednu láskavosť. Skôr ako biskup požehná ľud, prosím vás, aby ste prosili nášho Pána, aby požehnal mňa. Modlitba ľudu, ktorý žiada požehnanie pre svojho biskupa. V tichosti sa modlite za mňa.“'' Potom udelil pápežské požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]] a dodal: ''„Bratia a sestry. Teraz vás už opustím. Ďakujem vám za prijatie. Modlite sa za mňa a do skorého videnia. Uvidíme sa veľmi skoro. Zajtra sa chcem ísť pomodliť k Panne [[Mária (matka Ježiša)|Márii]], aby ochraňovala Rím. Dobrú noc a dobre si odpočiňte“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Habemus Papam - Prvé slová nového Svätého Otca - Františka|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130313075|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-15|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> [[Súbor:Francis Inauguration fc10.jpg|náhľad|František na jeho inauguračnej svätej omši]] [[Súbor:Inauguration von Papst Franziskus (8572547846).jpg|náhľad|Zaplnené svätopeterské námestie počas inauguračnej omše]] Svojho úradu sa ujal na sviatok svätého Jozefa [[19. marec|19. marca]] [[2013]] slávnostnou svätou omšou na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]] vo Vatikáne za účasti viacerých náboženských a politických lídrov z celého sveta. Vo svojej homílii sa František zameral na Slávnosť svätého [[Jozef Nazaretský|Jozefa]], ktorá na ten deň v [[Liturgický kalendár|liturgickom kalendári]] pripadala. === Meno === Na svojej prvej audiencii dňa [[16. marec|16. marca]] [[2013]] pápež povedal novinárom, že si vybral meno ''František'' na počesť svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]], pretože tento [[svätec]] sa špeciálne zaujímal o potreby chudobných ľudí. Vysvetlil, že keď už pri hlasovaní v konkláve začínalo byť jasné, že sa stane novým rímskym biskupom, [[Brazília|brazílsky]] kardinál [[Cláudio Hummes]] ho objal a pošepkal mu ''„Nezabudni na chudobných!“'' čo v ňom vzbudilo myšlienku práve na svätého [[František z Assisi|Františka]]. Bergoglio ešte ako kardinál vyjadroval svoju úctu k svätému [[František z Assisi|Františkovi z Assisi]]: ''„Priniesol do kresťanstva ideu chudoby proti luxusu, pýche, márnosti občianskych a cirkevných mocností. Zmenil históriu.“'' Toto je prvý raz v histórii, čo si pápež vybral meno ''František''. V deň jeho zvolenia [[Vatikán]] ujasnil, že jeho oficiálne pápežské meno je ''„František“ , nie „František I.“,'' teda v súvislosti s ním sa nepoužívajú žiadne [[Poradové číslo panovníka|poradové čísla panovníka]]. Vatikánsky hovorca povedal, že k menu sa pridá číslica I až vtedy, keby v budúcnosti bol ''František II.'' Je to prvý raz od pontifikátu pápeža [[Lando|Landa]], že pápež nenesie meno svojho predchodcu. František tiež povedal, že niektorí kardináli s ním vtipkovali, že by si mal vybrať buď meno ''Hadrián'', keďže [[Hadrián VI.]] bol reformátorom cirkvi, alebo ''Klement'', aby dorovnal skóre s [[Klement XIV.|Klementom XIV.]], ktorý v roku 1773 rozpustil [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosť Ježišovu]] (rehoľu jezuitov), ktorej je František členom. Vo [[Február 2014|februári]] [[2014]] sa do médií dostala správa, že ak by bol Bergoglio zvolený za pápeža už v pri [[Konkláve (2005)|konkláve]] v roku [[2005]], vybral by si meno Ján XXIV. na počesť svätého [[Ján XXIII. (pápež)|Jána XXIII.]] Mal to povedať kardinálovi [[Francesco Marchisano|Francescovi Marchisanovi]]: ''„Ján, pomenoval by som sa Ján, ako Dobrý pápež, bol by som ním kompletne inšpirovaný.“'' === Rímska kúria === František [[16. marec|16. marca]] [[2013]] požiadal všetkých vysokopostavených členov [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]], aby provizórne zotrvali vo svojich funkciách. Za svojho osobného sekretára vymenoval [[Alfred Xuereb|Alfreda Xuereba]]. Dňa [[6. apríl]]a [[2013]] vymenoval [[José Rodríguez Carballo|Josého Rodrígueza Carballa]] do funkcie sekretára [[Kongregácia pre spoločnosti zasväteného živora a spoločnosti a apoštolského života|Kongregácie pre spoločnosti zasväteného života a spoločnosti a apoštolského života]], funkcie ktorá bola niekoľko mesiacov neobsadená. František zrušil platbu bonusov, ktoré sa vyplácali zamestnancom Vatikánu pri príležitosti voľby nového pápeža, ktoré vychádzali na niekoľko miliónov eur a radšej sa rozhodol venovať peniaze na charitu. Taktiež zrušil ročný bonus 25 000 €, ktorý sa vyplácal kardinálom slúžiacim v komisii kontrolórov [[Inštitút pre náboženské diela|Vatikánskej banky]]. [[Súbor:Papa Francesco entra nella Domus Sanctae Marthae.JPG|náhľad|František vstupujúc do [[Dom svätej Marty|Domu svätej Marty]], kde žil namiesto rezidencie v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]]]] ==== Rada kardinálov ==== [[28. september|28. septembra]] [[2013]] zriadil František osemčlennú „''Radu kardinálov''“, ktorá má pápežovi pomáhať pri spravovaní Cirkvi a vo veci závažných otázok týkajúcich sa Cirkvi, či revidovania organizačnej štruktúry [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec zriadil „Radu kardinálov“ v pôvodnom osemčlennom zložení|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130930042|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-09-30|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> Skupina obsahuje viacerých kritikov Vatikánskych operácií a iba jedného člena kúrie. Prví členovia rady boli: * [[Giuseppe Bertello]], predseda governorátu [[Vatikán|Vatikánu]] * [[Francisco Javier Errázuriz Ossa]] z [[Čile]] * [[Oswald Gracias]] z [[India|Indie]] * [[Reinhard Marx]] z [[Nemecko|Nemecka]] * [[Laurent Monsengwo Pasinya]] z [[Konžská demokratická republika|Konžskej demokratickej republiky]] * [[George Pell]] z [[Austrália (štát)|Austrálie]] * [[Seán Patrick O'Malley]] zo [[Spojené štáty|Spojených štátov]] * [[Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga]] z [[Honduras|Hondurasu]] Za sekretára rady pápež vymenoval biskupa [[Marcello Semeraro|Marcella Semerara]]. Stretávať sa s pápežom začali [[1. október|1. októbra]] [[2013]] a vybavovali vyše osemdesiat dokumentov, ktoré sa nazhromaždili od apríla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Začali stretnutia Svätého Otca s Radou kardinálov|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131001051|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-10-01|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> === Prvé záležitosti === V [[Marec 2013|marci]] [[2013]] 21 britských katolíckych [[Snemovňa lordov Spojeného kráľovstva|lordov]] s členov [[Dolná snemovňa Spojeného kráľovstva|Dolnej snemovne]] zo všetkých strán požiadali Františka, aby povolil svätenie ženatých mužov za [[Kňaz|kňazov]] vo [[Veľká Británia|Veľkej Británii]] s tým, že by [[celibát]] zostal povinný pre [[Biskup|biskupov]]. Žiadali o to v kontexte, že sa im javí zvláštne, že ženatí [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánski]] kňazi môžu byť prijatí do Katolíckej cirkvi a naďalej slúžiť v kňazskej službe, ale ženatí katolícki muži nemôžu. František povedal, že je to na zamyslenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope hints at possible ordination of married men|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-39233570|vydavateľ=bbc.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-28|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Foaud Twai]], latinský [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] Jeruzalema, do svojej veľkonočnej homílie pripojil pozvanie pre pápeža na návštevu [[Jeruzalem|Jeruzalema]]. Louis Rafael I., patriarcha [[Chaldejsko-katolícka cirkev|Chaldejsko-katolíckej cirkvi]] pozval Františka na návštevu [[Irak|Iraku]], ktorá sa aj v [[Marec|marci]] [[2021]] uskutočnila. ==== Prvá Veľká noc ==== Na prvý [[Zelený štvrtok]] po zvolení za pápeža František umyl a pobozkal nohy desiatim mužom a dvom ženám, mladistvým páchateľom zločinu, vo veku od 14 do 21 rokov a neboli všetci [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíkmi]]. Boli uväznení v [[Rím|rímskom]] zadržiavacom zariadení ''Casal del Marmo.'' Pápež im povedal, že akt umytia nôh znamená, že je im v službe. Bolo to prvý raz, čo pápež začlenil do tohto rituálu aj ženy, hoci Bergoglio ako arcibiskup to tak robil už skôr. Jeden muž a jedna žena, ktorým František umyl nohy, boli [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimovia]]. Dňa [[31. marec|31. marca]] [[2013]] František využil svoju [[Veľká noc|veľkonočnú]] homíliu na to, aby vyjadril prosbu o [[mier]] vo svete, špecificky spomenul [[Blízky východ|Blízky Východ]], [[Afrika|Afriku]] a [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnú]] i [[Kórejská republika|Južnú Kóreu]]. Taktiež sa postavil proti tým, ktorí sa poddávajú ľahkému zisku vo svete naplnenom závisťou a požiadal ľudstvo, aby sa stalo lepším strážcom tvorstva, tým, že bude chrániť [[životné prostredie]]. Pápež povedal: ''„Prosíme zmŕtvychvstalého [[Ježiš Kristus|Krista]], ktorý premieňa smrť v život, aby zmenil nenávisť v lásku, pomstu v odpustenie, vojnu v mier.“'' Aj keď [[Vatikán]] pripravil pozdravy v 65 jazykoch, František sa ich rozhodol neprečítať, pretože sa ''„aspoň nateraz cíti uvoľnene pri používaní taliančiny, každodenného jazyka Svätej Stolice“.'' [[Súbor:Canonization 2014-The Canonization of Saint John XXIII and Saint John Paul II (14036966125).jpg|náhľad|František v roku [[2014]]]] === Synodálna cirkev === František zorganizoval [[Synoda|synodu]] o [[Synoda o rodine|rodine]] ([[2014]]), o [[Synoda o mládeži|mládeži]] ([[2018]]) a o [[Synoda o Cirkvi v Amazónii|Cirkvi v Amazónii]] ([[2019]]). V roku 2019 František vo svojej apoštolskej konštitúcii ''Episcopalis communio'' povolil, aby sa finálny dokument synody mohol stať učením magistéria cirkvi jednoducho tak, že s ním pápež vyjadrí súhlas. Konštitúcia taktisto povolila [[Laik|laikom]], aby mohli priamo prispievať vstupmi do generálneho sekretariátu synody. Niektorí analytici vidia vytvorenie skutočne synodálnej cirkvi ako niečo, čo sa môže stať najväčším príspevkom Františkovho pontifikátu. === Porada s katolíckymi laikmi === Prieskum od ''World Values Survey'' z [[Február|februára]] [[2014]], ktorý bol citovaný v [[The Washington Post]] a [[Time (týždenník)|Time]] ukázal, ako by mohla byť skúšaná jednota, ktorú František vytvoril. Hoci postoje k Františkovi osobne boli pozitívne, mnoho katolíkov nesúhlasilo aspoň s jedným z jeho učení. Prieskum ukázal, že členovia Katolíckej cirkvi sú hlboko rozdelení v otázke [[Interrupcia|interrupcií]], [[Antikoncepcia|antikoncepcie]], [[Rozvod (manželstvo)|rozvodov]], ordinovania žien a ženatých [[Kňaz|kňazov]]. V rovnakom mesiaci František požiadal [[Farnosť (cirkev)|farnosti]], aby odpovedali na oficiálny dotazník, ktorý by poskytol oveľa širšiu konzultáciu, ako len prieskum o názoroch medzi laikmi. Pokračoval v presadzovaní [[Rímskokatolícka teológia|cirkevnej doktríny]] v menej dramatickom tóne ako jeho najbližší predchodcovia, ktorí sa držali toho, že Katolícka cirkev nie je demokracia. [[Linda Woodhead]] z [[Lancaster University|Lancasterskej univerzity]] kritizovala Františkov dotazník preto, lebo podľa nej by taký prieskum žiaden sociológ neuznal, pretože obsahoval množstvo zložitých teologických pojmov, ktorým bežný veriaci nemusí rozumieť. Avšak priznala, že tento prieskum môže mať vplyv. Katolícka cirkev v [[Anglicko|Anglicku]] a [[Wales|Walese]] v [[Apríl|apríli]] [[2014]] odmietla zverejniť výsledky dotazníka, cirkevný hovorca sa vyjadril, že vysokopostavený [[Vatikán|Vatikánsky]] úradník priamo žiadal, aby sa výsledky nezverejňovali, pretože pápež prikázal, aby zostali dôverné minimálne do [[Október|októbra]] toho roka. To sklamalo mnoho reformátorov, ktorí dúfali, že [[Laik|laici]] by sa mohli viac zapojiť do cirkevného procesu rozhodovania. Katolícka cirkev v niektorých iných štátoch, napríklad v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Rakúsko|Rakúsku]], zverejnila sumár odpovedí na dotazník, ktorý ukázal veľký rozdiel medzi učením Cirkvi a správaním bežných katolíkov. V stĺpčeku napísanom pre Vatikánske polo-oficiálne noviny ''[[L’Osservatore Romano|L'Osservatore Romano]],'' americký kardinál [[Raymond Leo Burke]], známy ako jeden z najhlasnejších [[Konzervativizmus|konzervatívcov]] v cirkvi, napísal, že František je proti [[Interrupcia|umelým potratom]] aj proti [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvu osôb rovnakého pohlavia]]. Vatikánsky hovorca [[Federico Lombardi]] tiež poznamenal, že František sa nechystá meniť alebo redefinovať žiadne [[Dogma|dogmy]] týkajúce sa cirkevnej teológie dogmatiky. === Inštitút pre náboženské diela === V prvých mesiacoch Františkovho pontifikátu [[Inštitút pre náboženské diela]], neformálne známy ako ''Vatikánska banka'', vyhlásil, že sa stane transparentnejším v otázke svojho narábania s peniazmi. V súvislosti s bankou boli dlho rôzne podozrenia na [[Korupcia|korupciu]] či [[pranie špinavých peňazí]]. František s cieľom reformovať banku vymenoval komisiu, ktorá sa tým zaoberá. [[Promotory Financial Group]], spoločnosť zaoberajúca sa finančným poradenstvom, bola požiadaná, aby vykonala komplexné vyšetrovanie všetkých kontaktov zákazníkov banky, ktoré by mohli byť spojené s podozreniami. František vymenil štyroch z piatich [[Kardinál|kardinálov]], ktorí dozerali na fungovanie banky a boli vo funkciách potvrdení v posledných dňoch pontifikátu [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]], a je odhodlaný dokonca banku zrušiť, ak by sa ukázalo, že reformy by boli príliš zložité. [[Súbor:Επίσκεψη Αντιπροέδρου της Κυβέρνησης και Υπουργού Εξωτερικών Ευ. Βενιζέλου στην Τουρκία (29-30.11.2014) (15913276525).jpg|náhľad|František s konštantinopolským patriarchom [[Bartolomej I.|Bartolomejom I.]]]] === Ekumenizmus a medzináboženský dialóg === František pokračuje v tradícii [[Druhý vatikánsky koncil|druhého vatikánskeho koncilu]] propagujúcej [[ekumenizmus]] s ďalšími [[Kresťanstvo|kresťanskými denomináciami]] a podporujúcej dialóg s lídrami iných náboženstiev. František tiež podporuje zmierenie s tými, ktorí sú [[Ateizmus|bez náboženskej príslušnosti]]. Iba niekoľko hodín po svojom zvolení poslal pápež František list hlavnému rímskemu rabínovi Riccardovi di Segnimu, v ktorom píše o svojom odhodlaní „prispieť k pokroku vo vzťahoch medzi židmi a katolíkmi“, ku ktorému došlo od [[Druhý vatikánsky koncil|druhého vatikánskeho koncilu]] ([[1962]]{{--}}[[1965]]).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež František napísal židom, tí si ho pochvaľujú|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://dennik.hnonline.sk/svet/520973-papez-frantisek-napisal-zidom-ti-si-ho-pochvaluju|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2013-03-16|dátum prístupu=2017-12-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Lauder: 'New Pope Francis is a man of dialogue'|url=http://www.worldjewishcongress.org/en/news/lauder-new-pope-francis-is-a-man-of-dialogue|vydavateľ=worldjewishcongress.org|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-12-21|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Radost i překvapení: Svět vítá nového papeže|url=http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1111751-radost-i-prekvapeni-svet-vita-noveho-papeze|vydavateľ=[[Česká televize]]|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-12-21|miesto=|jazyk=}}</ref> František sa ako tretí [[Pápež|rímsky biskup]] v histórii [[10. máj]]a [[2013]] stretol s koptským alexandrijským pápežom [[Teodor II. (koptský pápež)|Tawadrosom II.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Patriarcha koptskej pravoslávnej cirkvi Tawadros II. s Františkom|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130510027|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-05-10|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> Dňa [[15. november|15. novembra]] [[2018]] izraelský prezident [[Reuven Rivlin]] navštívil v Apoštolskom paláci vo Vatikáne pápeža Františka ako skutočného priateľa štátu [[Izrael]] a židovského národa.<ref>https://svet.sme.sk/c/20962787/papez-sa-sukromne-stretol-s-izraelskym-prezidentom.html</ref> Pápež František sa [[12. február]]a [[2016]] osobne stretol s [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnym patriarchom]] [[Moskva|Moskvy]] a celej Rusi [[Kirill I.|Kirillom]]. Historické prvé stretnutie rímskeho pápeža a moskovského patriarchu sa odohralo na [[Kuba|Kube]] v [[Havana|Havane]], pred začiatkom apoštolskej cesty pápeža Františka do [[Mexiko|Mexika]] a návštevy patriarchu Kirilla na [[Kuba|Kube]]. Zo stretnutia vyšla spoločná deklarácia s 30 bodmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum vydania=2016-02-12|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160212042|vydavateľ=TK KBS|titul=Plné znenie spoločnej deklarácie pápeža Františka a patriarchu Kirilla}}</ref> === Tituly klerikov === V [[Január|januári]] [[2014]] František vyhlásil, že bude udeľovať menej titulov [[monsignor]] a bude udeľovať len jeho najnižší stupeň, ''kaplán Jeho Svätosti''. Udelí ho len takým diecéznym kňazom, ktorí sú starší ako 65 rokov. Počas svojho 15-ročného pôsobenia ako arcibiskup nikdy nepožiadal [[Pápež|pápeža]], aby nejakému kňazovi jeho arcidiecézy udelil titul [[Monsignor|monsignore]]. Je presvedčený, že tento titul je veľmi asociovaný s klerikálnym kariérizmom, klerikalizmom a hierarchiou, hoci do tohto obmedzenia udeľovania titulu nezahrnul kňazov v [[Rímska kúria|Rímskej kúrii]] a diplomatických službách, kde je kariérizmus ešte väčšou hrozbou. [[Súbor:A Szentév kapujának megnyitása 2015 - Opening of the Holy Door 2015 4.jpeg|náhľad|František otvára Svätu Bránu na znak začiatku Mimoriadneho jubilejného roka Milosrdenstva]] === Rok milosrdenstva === František vydal v [[Apríl|apríli]] [[2015]] pápežskú bulu ''Misericordiae Vultus,'' ktorou vyhlásil Mimoriadny jubilejný rok Milosrdenstva, ktorý sa začal 8. decembra 2015, na Slávnosť Nepoškvrneného počatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], a skončil na poslednú nedeľu pred [[Advent|adventom]], teda na sviatok [[Ježiš Kristus|Krista]] Kráľa dňa [[20. november|20. novembra]] [[2016]]. [[Svätá Brána|Sväté Brány]] hlavných [[Rím|Rímskych]] bazilík sa otvorili a špeciálne „''Brány Milosrdenstva''“ boli otvorené v katedrálach a dalších veľkých chrámoch po celom svete. Počas roka milosrdenstva platí, že veriaci môžu získať [[odpustky]], ak prejdú bránou a spĺňajú obvyklé podmienky prijatia [[Spoveď|sviatosti zmierenia]], [[Eucharistia|Eucharistie]], modlitby na úmysel Svätého Otca a neprípustnosť k [[Hriech|hriechu]]. Počas pôstu v roku milosrdenstva boli slávené špeciálne 24-hodinové bohoslužby pokánia a počas roka boli v každej diecéze stanoveni špeciálne kvalifikovaní a skúsení kňazi nazývaní „''Misionári Milosrdenstva''“, ktorí mohli udeliť rozhrešenie aj nad závažnými hriechmi, ktoré môže bežne odpustiť len [[Apoštolská penitenciária]]. Na oslavu konca roka milosrdenstva pápež František ustanovil svojím apoštolským listom ''Misericordia et Misera'' na [[20. november]] [[2016]] [[Svetový deň chudobných]]. === Sexuálne zneužívanie v Cirkvi === Pápež František [[13. september|13. septembra]] [[2018]] pozval predsedov biskupských konferencií z celého sveta na summit o sexuálnom zneužívaní detí rímskokatolíckymi kňazmi. Podľa svetoznámej agentúry AP<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Francis calls clergy abuse summit as issue imperils papacy|url=https://apnews.com/cc45969f0d9a499d97bc5cf7fa506ad2|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope OKs probe into US bishop as he meets with US delegation|url=https://apnews.com/eddd4e52d0fb403a96ff01abe88cadfc|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> ostatný vývoj v dlhodobých prípadoch sexuálnych zneužívaní v radoch rímskokatolíckej cirkvi otriasol pontifikátom pápeža Františka a uvrhol ho do veľkej krízy. Summit sa uskutočnil v dňoch [[21. február|21.]]{{--}}[[24. február]]a [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hickson|meno=Maike|autor=|odkaz na autora=|titul=Francis ignored, covered-up abuse in Argentina before becoming pope, documentary alleges|url=https://www.lifesitenews.com/news/francis-ignored-covered-up-abuse-in-argentina-before-becoming-pope-german-d|vydavateľ=Lifesite News|dátum vydania=2018-09-04|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> ==== Čile ==== Návšteva pápeža Františka v Čile ([[15. január|15.]]{{--}}[[18. január]] [[2018]]) vyvolala veľké protesty, pretože pápež verejne obhajoval biskupa Juana Barrosa, ktorý sa zastával pedofilných kňazov, a o ktorom bol presvedčený, že je nevinný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Accuses Clergy Sex Abuse Victims Of Slander|url=https://www.huffingtonpost.com/entry/pope-accuses-sexvictims-slander_us_5a6183d8e4b0125fd6356578|vydavateľ=Huffington Post|dátum vydania=2018-01-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis 'slander' comment angers Chile abuse victims|url=http://www.bbc.com/news/world-latin-america-42745170|vydavateľ=[[British Broadcasting Corporation|BBC]]|dátum vydania=2018-01-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-02-24|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis sorry for upsetting abuse victims|url=http://www.bbc.com/news/world-latin-america-42780327|vydavateľ=BBC|dátum vydania=2018-01-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-02-24|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> Na spiatočnej ceste sa ho v lietadle novinári pýtali na tento prípad, keď biskup Barros mal byť podľa obvinení prítomný pri sexuálnom zneužívaní detí iným kňazom a zatajovať to. Pápež k pedofilnému kňazovi Fernandovi Karadimovi povedal, že obete ho nikdy nemenovali a že „obete nevystúpili s žiadnym dôkazom. Sú to len reči, nič konkrétneho. Žiadne obete sa neozvali.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Skandál papeže Františka! Měl vědět o zneužívání dětí kněžími|url=http://tn.nova.cz/clanek/skandal-papeze-frantiska-mel-vedet-o-zneuzivani-deti-knezimi.html|vydavateľ=tn.nova.cz|dátum vydania=2018-02-06|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref> Pápež František pod ťarchou dôkazov zmenil názor a obvinil čilských biskupov, že ničili dôkazy o sexuálnych zločinoch v cirkvi, vyvíjali nátlak na cirkevných právnikov, aby minimalizovali rozsah obvinení a prejavili „závažnú nedbanlivosť“ pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi. V desaťstranovej kritickej správe, ktorú čilskí biskupi dostali počas prebiehajúcej návštevy vo Vatikáne, pápež píše, že celá čilská cirkevná hierarchia je kolektívne zodpovedná za „vážne chyby“ pri riešení prípadov zneužívania a následnej straty dôveryhodnosti cirkvi v Čile. „''Nikto sa nemôže z problému vyvliecť a hodiť ho na plecia niekoho iného,“'' zneli slová pápeža adresované čilským biskupom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež obvinil čilských biskupov z ničenia dôkazov o sexuálnom násilí|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20828885/papez-biskup-cirkev-sexualne-zneuzivanie-cile-vatikan.html#ixzz5G8ClIlMU|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-18|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápežov tlak na biskupov zabral, ponúkli hromadnú demisiu|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20829193/vatikan-katolicka-cirkev-sexualne-zneuzivanie-cilski-biskupi-demisia.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-18|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup sa ospravedlnil, že včas nepreskúmal prípad zneužívania v diecéze|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20830006/cilsky-biskup-sa-ospravedlnil-za-svoju-necinnost.html#ixzz5G8BfHTEL|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-20|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> Jeden z čilských biskupov sa v sobotu [[19. máj]]a [[2018]] ospravedlnil za to, že včas nepreskúmal hlásený prípad sexuálneho zneužívania vo svojej diecéze. Vyjadrenia biskupa Alejandra Goica prišli deň po tom, čo všetci biskupi v tejto juhoamerickej krajine ponúkli svoju rezignáciu v súvislosti so škandálom okolo zneužívania maloletých kňazmi a kvôli podozreniam, že tieto činy kryli. O ich osude má rozhodnúť samotný pápež František, ktorý predtým uviedol, že prejavili závažnú nedbanlivosť pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup suspendoval kňazov za obťažovanie maloletých|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20830402/cile-biskup-sexualne-obtazovanie-cirkev-papez.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-21|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kuruvilla|meno=Carol|autor=|odkaz na autora=|titul=Every Single Chilean Bishop Offers To Resign Over Country's Sex Abuse Scandal|url=https://www.huffingtonpost.com/entry/every-single-chilean-bishop-offers-resignation-over-countrys-sex-abuse-scandal_us_5afedcd0e4b0a046186af527|vydavateľ=huffingtonpost.com|dátum vydania=2018-05-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Súbor:Papa Francisco destacó a Iquique como una “tierra de sueños” (39769241991).jpg|náhľad|František v [[Čile]]]] Pápež František je podľa agentúry AP prvým pápežom, ktorý verejne odsúdil „kultúru zneužívania a krytia“ v katolíckej cirkvi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|priezvisko2=Vergara|meno2=Eva|autor=|odkaz na autora=|titul=Never again: Pope denounces 'culture of abuse, cover-up'|url=https://www.apnews.com/757984c8036d4db8b8eddacb67c3ab23/Never-again:-Pope-denounces-%27culture-of-abuse,-cover-up%27|vydavateľ=apnews.com|dátum vydania=2018-05-31|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}|url archívu=https://web.archive.org/web/20200813053811/https://apnews.com/757984c8036d4db8b8eddacb67c3ab23/Never-again%3A-Pope-denounces-%27culture-of-abuse%2C-cover-up%27|dátum archivácie=2020-08-13}}</ref> Podľa vlastných slov sa hanbí za to, že on, ani katolícki predstavitelia v Čile obete lepšie nepočúvali. Pre čilských veriacich vydal pastoračný list,<ref name="cna-l">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Full text of Pope Francis' letter to Chilean bishops|url=https://www.catholicnewsagency.com/news/full-text-of-pope-francis-letter-to-chilean-bishops-29914|vydavateľ=Catholic News Agency|dátum vydania=2018-04-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> v ktorom znova poďakoval obetiam za ich „odvážnu vytrvalosť“ pri odsudzovaní zneužívania a hľadaní pravdy a opakovane hovoril o „kultúre zneužívania a systéme krytia, ktorý ju zachováva“.<ref name="cna-l"/><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež František odsúdil kultúru zneužívania a krytia v cirkvi|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20839553/papez-frantisek-odsudil-kulturu-zneuzivania-a-krytia-v-cirkvi.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-31|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> Morálne škandály by dlho zostali úplne utajené, keby sa o ich dôsledky nebola začala zaujímať svetská justícia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=SITA|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup odmietol dať úradom správu o zneužívaní kňazmi|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20874545/cilsky-biskup-odmietol-dat-prokuratorovi-spravu-o-zneuzivani-knazmi.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-07-20|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> ==== Spojené štáty ==== Bývalý veľvyslanec Vatikánu v [[Spojené štáty|USA]] arcibiskup [[Carlo Maria Viganó]] v otvorenom liste<ref>https://s3.amazonaws.com/lifesite/TESTIMONYXCMVX-XENGLISH-CORRECTED-FINAL_VERSION_-_G-2.pdf</ref><ref>https://www.catholicregister.org/home/international/item/27882-archbishop-vigano-releases-testimony-detailing-abuse-cover-up-by-pope-francis-roman-curia</ref> obvinil troch pápežov a ich blízkych spolupracovníkov za to, že v minulosti kryli v súčasnosti suspendovaného amerického kardinála [[Theodore McCarrick|Theodora McCarricka]], v ďalšom liste kritizoval pápeža Františka za to, že odmieta priamo odpovedať na vznesené obvinenia. Aj preto arcibiskup Viganó Vatikán vyzýva, aby zverejnil, čo vie o škandále týkajúcom sa suspendovaného amerického kardinála Theodora McCarricka. Arcibiskup Viganó vo svojom liste obviňuje bývalých štátnych sekretárov Vatikánu (kardinálov [[Angelo Sodano|Sodana]] a [[Tarcisio Bertone|Bertoneho]]) pôsobiacich počas pontifikátov [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] a [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]], že roky ignorovali podrobné svedectvá o McCarrickom škandalóznom správaní a nemorálnom životnom štýle. Arcibiskup Viganó tiež pripomína, že Benedikt XVI. v roku [[2010]] McCarricka potrestal, ale pápež František ho údajne rehabilitoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Accuser blasts pope silence, 'slander' over cover-up claims|url=https://www.apnews.com/3209c6549d00425fae0f66ee58b97c6d|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-28|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope on McCarrick claims: I won't say a word about it.|url=https://www.apnews.com/ad7d52030c90472eafeacef7ba2d9d39|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-08-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=The Latest: Pope quips I am the devil next to John Paul|url=https://www.apnews.com/9afeed19f502442a9bdb68b7ff15ba36|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> Pápež František [[27. júl]]a [[2018]] kardinála Theodora McCarricka na vlastnú žiadosť degradoval z postu kardinála a nariadil mu „život v modlitbe a pokání“ v rezidencii pre neho určenej kvôli začatiu kánonického procesu, ktorý má preskúmať obvinenia zo sexuálneho zneužívania kardinálom McCarrickom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Gazda|meno=Imrich|autor=|odkaz na autora=|titul=McCarrickov škandál: Problémom nie je len sexuálne zneužívanie|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/35269/mccarrickov-skandal-problemom-nie-je-len-sexualne-zneuzivanie|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoy|miesto=Bratislava|dátum=2018-08-01|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež prijal rezignáciu Theodora McCarricka z kolégia kardinálov|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/478472-papez-prijal-rezignaciu-theodora-mccarricka-z-kolegia-kardinalov/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-07-28|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> === Trest smrti === Katolícka cirkev [[2. august]]a [[2018]] formálne oznámila zmenu svojho náhľadu na trest smrti, považuje ho za neprípustný za akýchkoľvek okolností. Ako Vatikán oznámil, nový postoj k hrdelnému trestu odráža názor pápeža Františka, ktorý trest smrti úplne odmieta. Doterajší [[katechizmus]] pritom trest smrti povoľoval vo výnimočných prípadoch.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=ČTK|odkaz na autora=|titul=Vatikánsky obrat: Trest smrti je neprípustný za akýchkoľvek okolností|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/479006-vatikansky-obrat-trest-smrti-je-nepripustny-za-akychkolvek-okolnosti/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-08-02|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> === Pandémia COVID-19 === Počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]] pápež František zrušil svoje pravidelné generálne audiencie na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]], aby sa predišlo schádzaniu más ľudí a šíreniu nákazy, ktorá [[Taliansko]] veľmi ťažko zasiahla. Povzbudzoval [[Kňaz|kňazov]], aby navštevovali pacientov a zdravotníckych pracovníkov a naliehal na veriacich, aby v čase krízy nezabúdali na chudobných, modlil sa za obete vírusu v [[Čína|Číne]] a vzýval [[Mária (matka Ježiša)|Pannu Máriu]] pod jej titulom [[Salus Populi Romani]], keď rímska diecéza zažívala čas postenia sa a uctenia si obetí. Na rozhodnutie generálneho vikára rímskej diecézy uzavrieť všetky kostoly v [[Taliansko|Taliansku]] pápež František reagoval so sklamaním. Aj napriek tomu, že Taliansko bolo v karanténnom [[Lockdown|lockdowne]] sa snažil „''nenechať ľudí samých''“ a pracoval na tom, aby sa čiastočne mohli chrámy znovuotvoriť. František denne slúžil sväté omše v kaplnke [[Dom svätej Marty|Domu svätej Marty]], ktoré boli vysielané online.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Omše z Domu sv. Marty v dobe karantény boli zážitkom duchovnej blízkosti|url=https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2020-05/omse-z-domu-sv-marty-v-dobe-karanteny-boli-zazitkom-duchovnej-b.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2020-05-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> Dňa [[20. marec|20. marca]] [[2020]] pápež požiadal [[Dikastérium pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju]], aby vytvorilo Vatikánsku COVID-19 komisiu a tak vyjadrila starosti, ktoré má cirkev ohľadom krízy spôsobenej pandémiou a aby navrhla možné odpovede na potenciálne sociálno-ekonomické ťažkosti prameniace z krízy. Dňa [[27. marec|27. marca]] [[2020]] pápež František udelil mimoriadne požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]]. Vo svojej homílii zameranej na utíšenie búrky na mori v [[Evanjelium podľa Marka|Markovom evanjeliu]], František opísal situáciu takto: „''Husté temnoty zahalili naše námestia, cesty a mestá; zmocnili sa našich životov a naplnili všetko ohlušujúcim tichom a ničivou prázdnotou, ktorá paralyzuje chod všetkých vecí. Cítiť to vo vzduchu, vidíme to v gestách, hovoria to naše pohľady (...) Zoči-voči utrpeniam, kde sa meria opravdivý rozvoj našich národov, objavujeme a zakúšame Ježišovu veľkňazskú modlitbu „aby všetci boli jedno“ (...) Napredovali sme bezohľadne a mysleli sme si, že navždy zostaneme zdraví na chorom svete. Teraz, keď sa nachádzame na rozbúrenom mori, voláme k tebe: „Zobuď sa, Pane!”''“ ==== Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 ==== Dňa [[14. január|14. januára]] [[2021]] bola zverejnená správa, že pápež František, rovnako ako aj emeritný pápež [[Benedikt XVI.]] sú zaočkovaní proti ochoreniu [[COVID-19]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František i Benedikt XVI. sú už zaočkovaní proti COVIDu-19|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-01/papez-frantisek-i-benedikt-xvi-su-uz-zaockovani-proti-covidu-19.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-01-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> František je presvedčený, že zaočkovať sa je morálnou povinnosťou každého človeka. V rozhovore pre taliansku televíziu sa vyjadril takto: „''Som presvedčený, že je morálne, aby sa každý zaočkoval. Je to morálne rozhodnutie, lebo je to o tvojom živote, ale tiež o živote iných,''“ pokračoval: „''Nerozumiem prečo niektorí hovoria, že toto by mohla byť nebezpečná vakcína. Ak ti to lekári prezentujú ako vec, ktorá môže pomôcť a nemá žiadne špeciálne riziká, prečo si to nedať? Je tu samovražedný odpor, ktorý neviem ako vysvetliť, ale dnes si ľudia musia dať vakcínu.''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis suggests people have moral obligation to take coronavirus vaccine|url=https://www.ncronline.org/news/vatican/pope-francis-suggests-people-have-moral-obligation-take-coronavirus-vaccine|vydavateľ=ncronline.org|dátum vydania=2021-01-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> V stredu [[18. august|18. augusta]] [[2021]] bolo zverejnené video, v ktorom František povedal: ''„Zaočkovať sa vakcínami schválenými kompetentnými orgánmi je skutkom lásky. I napomáhať tomu, aby tak urobila väčšina ľudí, je skutkom lásky. Lásky k sebe samému, lásky k príbuzným a priateľom lásky ku všetkým národom.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zaočkovať sa je skutok lásky, vysvetľuje Svätý Otec vo videoposolstve|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-08/zaockovat-sa-je-skutok-lasky-vysvetluje-papez-videoposolstvo.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-08-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-18|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Očkovanie proti covidu je činom lásky, povedal pápež|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/22723523/okovanie-proti-covidu-je-cinom-lasky-povedal-papez.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-08-18|dátum prístupu=2021-08-18}}</ref> [[Súbor:5 luglio 2013 - incontro tra Papa Francesco e Papa Benedetto XVI - inaugurazione statua San Michele Arcangelo -.jpg|náhľad|Pápež František a emeritný pápež [[Benedikt XVI.]]]] === Ďalšie pôsobenie === Svojou apoštolskou exhortáciou ''Amoris laetitia'' vyvolal diskusiu o možnosti pristupovania k sviatostiam rozvedených a civilne znovuzosobášených katolíkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Daniška | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = Jaroslav Daniška | titul = Päť otázok pre pápeža | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/18858/paet-otazok-pre-papeza | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoy | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-16 | dátum prístupu = 2017-04-14 }}</ref> Pápež František počas návštevy Čile [[15. január]]a [[2018]] uviedol, že „svet je jeden incident od nukleárneho holokaustu, aký ľudstvo ešte nezažilo a nevie si ani predstaviť“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope Francis warns world is ‘one accident’ away from nuclear holocaust | url = https://www.rt.com/news/416030-pope-francis-nuclear-holocaust/ | vydavateľ = RT | dátum vydania = 2018-01-15 | dátum aktualizácie = 2018-01-16 | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pullella | meno = Philip | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope warns world is one step away from nuclear war | url = https://www.reuters.com/article/us-pope-chile-nuclear/pope-warns-world-is-one-step-away-from-nuclear-war-idUSKBN1F41FL | vydavateľ = [[Reuters]] | dátum vydania = 2018-01-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref> Pápež František a francúzsky prezident [[Emmanuel Macron]] absolvovali v utorok [[26. jún]]a [[2018]] vo Vatikáne 57 minút trvajúci súkromný rozhovor, ktorý sa týkal otázok spojených s migráciou a perspektívami Európy v súvislosti s rastúcimi výzvami pre jednotu kontinentu. Francúzska tlač upozornila aj na nezvyčajne dôvernú rozlúčku oboch aktérov stretnutia, pri ktorej nechýbali bozky na líca a podania rúk, pričom si všimla aj to, že pápež Macronovi daroval medailón s vyobrazením [[Martin Toursky|sv. Martina z Tours]] – rímskeho legionára, ktorý podľa legendy rozťal svoj plášť, aby zaodel chudobného človeka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vatikán: Napriek obavám bolo Macronovo stretnutie s pápežom srdečné | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/474761-papez-s-francuzskym-prezidentom-macronom-hovoril-za-zatvorenymi-dverami/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-26 | dátum prístupu = 2018-10-10 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pápež vyzýva krajiny sveta, aby prijímali migrantov a integrovali ich | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/474295-papez-vyzyva-krajiny-sveta-aby-prijimali-migrantov-a-integrovali-ich/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-22 | dátum prístupu = 2018-10-10 }}</ref> Podľa speváka írskej rockovej skupiny U2 [[Bono Vox|Bona Voxa]] je pápež František zdesený zo sexuálneho zneužívania v katolíckej cirkvi. Spevák sa v stredu 19. septembra 2018 stretol s Františkom v súkromí vo vatikánskom dome svätej Marty, kde pápež žije. Diskutovali spolu o rôznych témach – napríklad o kapitalizme a o udržateľnom rozvoji, spresnil Bono Vox novinárom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U2's Bono and Pope discuss Irish sexual abuse crisis | url = https://www.reuters.com/article/us-pope-bono/u2s-bono-and-pope-discuss-irish-sexual-abuse-crisis-idUSKCN1LZ2HZ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Celibát === ''„V tejto chvíli som pre zachovanie celibátu so všetkými jeho pre a proti. S jeho praktikovaním sme mali počas tisíc rokov skôr lepšie než horšie skúsenosti,“'' uviedol pápež František v knihe rozhovorov so svojím priateľom argentínskym rabínom Abrahamom Skorkou O nebi a zemi. Avšak dodal, že ''„celibát je otázkou disciplíny (pozn. podľa Kódexu kanonického práva) a nie viery, a vec sa môže zmeniť.''“<ref>https://svet.sme.sk/c/22300660/benedikt-varoval-papeza-frantiska-pred-uvolnenim-celibatu.html?ref=terazbox_sme</ref><ref>https://svet.sme.sk/c/22301684/postoj-papeza-k-celibatu-sa-nezmenil.html?ref=terazbox_sme</ref> === Postoj ku korupcii === Citácia z buly Misericordiae vultus: {{Citát|Slovo odpustenia nech dôjde ku všetkým a pozvanie zakúsiť milosrdenstvo nech nikoho nenechá ľahostajným. Moja výzva na obrátenie je adresovaná ešte naliehavejšie tým, ktorí sú v dôsledku spôsobu svojho života ďaleko od Božej milosti. Zvlášť myslím na mužov a ženy, ktorí patria do zločineckých skupín, nech už sú akékoľvek. Pre vaše dobro vás prosím, zmeňte spôsob života. Žiadam vás o to v mene Božieho Syna, ktorý hoci bojoval proti hriechu, nikdy neodmietol nijakého hriešnika. Neupadnite do hroznej pasce predstavy, že život závisí od peňazí a že v porovnaní s nimi nič nemá hodnotu a dôstojnosť. Je to len klam. Peniaze si nevezmeme na druhy svet. Peniaze nám neprinesú pravé šťastie. Násilie použité na hromadenie bohatstva nasiaknuté krvou vás neurobí mocnými ani nesmrteľnými. Všetci skôr či neskôr skončia pred Božím súdom, ktorému nik nemôže ujsť. S rovnakou výzvou sa obraciam na páchateľov alebo spolupáchateľov korupcie. Táto hnisavá rana spoločnosti je ťažkým hriechom, ktorý volá do neba, pretože podkopáva základy osobného i spoločenského života. Korupcia bráni hľadieť do budúcnosti s nádejou, pretože svojou aroganciou a nenásytnosťou ničí plány slabých a utláča tých najchudobnejších. Je to zlo, ktoré sa zahniezdilo v každodenných gestách, aby sa následne rozšírilo do verejných škandálov. Korupcia je tvrdošijné zotrvávanie v hriechu, snaží sa nahradiť Boha ilúziou, že peniaze predstavujú formu moci. Je to dielo temnoty, živené nedôverou a intrigami. Corruptio optimi pessima, oprávnene tvrdí sv. Gregor Veľký, zdôrazňujúc, že nikto sa nemôže považovať za imúnneho pred týmto pokušením. Na jej vymazanie z osobného a spoločenského života je potrebná múdrosť, bdelosť, čestnosť, transparentnosť spolu s odvahou verejne na ňu poukazovať. Ak sa proti nej otvorene nebojuje, skôr či neskôr z nás spraví svojich komplicov a zničí nám život. Toto je ten najvhodnejší čas, aby sme zmenili svoj život! Toto je čas dať sa chytiť za srdce. Zoči-voči spáchanému zlu, aj ťažkým zločinom, nastala chvíľa vypočuť plač nevinných, ktorých obrali o majetok, dôstojnosť, city, samotný život. Zotrvanie na ceste zla je len zdrojom ilúzií a smútku. Skutočný život je úplne iný. Boh nám neprestáva podávať pomocnú ruku. Stále je pripravený počúvať, rovnako ako aj ja a moji bratia biskupi a kňazi. Stačí len prijať pozvanie na obrátenie a podriadiť sa spravodlivosti, pokým Cirkev ponúka milosrdenstvo.}} ([https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus slovenský preklad])<ref name="kbs.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2015-04-11|titul = MISERICORDIAE VULTUS (Tvár milosrdenstva) o mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus|vydavateľ = KBS}}</ref> === Postoj k homosexualite === Pápež František o [[Homosexualita|homosexuáloch]] v roku 2013 povedal: „''Kľúčom je, aby cirkev vítala, nevylučovala a preukazovala milosrdenstvo, nie odsudzovanie.''“ Dodal: „''Ak je človek homosexuál a hľadá Boha a má v sebe dobrosrdečnosť , kto som, aby som súdil?''" <ref>{{Citácia periodika|titul=Pope Francis: Who am I to judge gay people?|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-23489702|periodikum=BBC News|dátum=2013-07-29|dátum prístupu=2023-08-28|jazyk=en-GB}}</ref> František vo februári 2015 povzbudil ľudí na [[Slovensko|Slovensku]], ktorí hlasovali v [[Referendum na Slovensku v roku 2015|referende]] o tom, aby sa manželstvom mohol nazývať len zväzok muža a ženy, aby „pokračovali v úsilí brániť rodinu - životne dôležitú bunku spoločnosti“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pope Francis Backs Slovakia's Referendum Against Same-Sex Marriage|url=https://www.huffpost.com/entry/pope-slovakia-referendum_n_6630876|vydavateľ=HuffPost|dátum vydania=2015-02-06|dátum prístupu=2023-10-02|jazyk=en}}</ref> 26. augusta 2018 v lietadle na spiatočnej ceste z Írska do Ríma povedal, že homosexuálni ľudia existovali v celej histórii ľudstva. Povedal tiež, že katolícki rodičia by sa mali rozprávať so svojimi homosexuálnymi deťmi a nemali by byť „zavrhované“ rodinou. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pope Francis calls on parents to 'never condemn' gay children|url=https://www.usatoday.com/story/news/world/2022/01/26/pope-francis-parents-should-never-condemn-gay-children/9227983002/|vydavateľ=USA TODAY|dátum prístupu=2023-08-28|jazyk=en-US|meno=Marina|priezvisko=Pitofsky}}</ref> V dokumente ''Francesco'', ktorý vyšiel v októbri [[2020]], pápež František vyjadril podporu registrovaným partnerstvám osôb rovnakého pohlavia. Pápež povedal, že "homosexuáli majú právo byť súčasťou rodiny. [...] Sú Božími deťmi a majú právo na rodinu. Nikto by kvôli tomu nemal byť zahadzovaný alebo nešťastný."<ref>{{Citácia periodika|titul=In Shift for Church, Pope Francis Voices Support for Same-Sex Civil Unions|url=https://www.nytimes.com/2020/10/21/world/europe/pope-francis-same-sex-civil-unions.html|periodikum=The New York Times|dátum=2020-10-21|dátum prístupu=2023-10-02|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Jason|priezvisko=Horowitz}}</ref> Pápež František v roku 2023 kritizoval zákony, ktoré [[LGBT zákony|kriminalizujú homosexualitu]] a označil ich za „nespravodlivé,“ pričom povedal, že Boh miluje všetky svoje deti také, aké sú, a vyzval katolíckych biskupov, ktorí tieto zákony podporujú, aby prijali [[LGBT]] ľudí do cirkvi. „''Byť homosexuálom nie je zločin,''“ povedal František počas rozhovoru pre [[The Associated Press]]. <ref>{{Citácia periodika|titul=Pope Francis Says Homosexuality Is Not a Crime|url=https://www.nytimes.com/2023/01/25/world/europe/pope-francis-homosexuality.html|periodikum=The New York Times|dátum=2023-01-25|dátum prístupu=2023-08-28|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Elisabetta|priezvisko=Povoledo}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Homosexuality not a crime, Pope Francis says|url=https://www.cnbc.com/2023/01/25/homosexuality-not-a-crime-pope-francis-says.html|vydavateľ=CNBC|dátum vydania=2023-01-25|dátum prístupu=2023-08-28|jazyk=en}}</ref> === Islam === Pri príležitosti Svetového dňa migrantov a utečencov v januári 2014 pápež František povzbudzoval primárne [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimské]] publikum, aby hľadalo nádej v [[Korán|Koráne]]. V auguste roku 2016, pápež František údajne prirovnal násilie islamistov k činom, ktorých sa dopúšťajú niektorí katolíci. ''„Nerád hovorím o islamskom násilí, pretože každý deň listujem novinami a vidím násilie tu v Taliansku ... Niekto zavraždil svoju priateľku, iný zabil svoju svokru ... a to hovorím o pokrstených katolíkoch! Ak hovorím o islamskom násilí, musím hovoriť aj o katolíckom násilí.“'' V apoštolskej exhortácii [[Evangelii gaudium]] (odseky 252 a 253) František napísal, že ''„pravý islam a správne čítanie Koránu je proti akejkoľvek forme násilia“''. Proti týmto výrokom opakovane vystupujú niektorí katolíci, ktorí sa ku katolicizmu obrátili z [[Islam|islamu]]. ''„Islam učí smrť odpadlíkom (Korán 4,89; 8,7-11), viete? Ako je možné porovnávať islamské násilie s takzvaným kresťanským? Tam, kde evanjelium hlása dobrú správu o Ježišovej smrti a vzkriesení pre spásu všetkých a naplnenie zmluvy so Židmi, Alah nemá čo ponúknuť okrem vojny a vrážd neveriacich výmenou za raj.“'' Vysvetľujú, že nechcú zamieňať islam a obyčajných moslimov, ale tiež tvrdia, že naivita, s akou čelíme islamu, je samovražedná a veľmi nebezpečná. Islam nepozná kresťanský princíp odpustenia, ale pozná a kruto uplatňuje islamský princíp krvnej pomsty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Bývalí muslimové kritizují papeže za jeho tvrzení, že islám je dobré náboženství|url=https://www.krestandnes.cz/byvali-muslimove-kritizuji-papeze-za-tvrzeni-ze-islam-dobre-nabozenstvi/|vydavateľ=krestandnes.cz|dátum vydania=2018-02-01|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-04-02|miesto=|jazyk=}}</ref> === Apoštolské a pastoračné cesty === {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-3}} * '''[[Amerika (svetadiel)|Amerika]]''' **[[Brazília]] ([[23. júl|23.]] – [[28. júl]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František na SDM v Brazílii (6. a 7. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130728003| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-07-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Ekvádor]] ([[6. júl|6.]]{{--}}[[8. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František v júli navštívi Ekvádor, Bolíviu a Paraguaj| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150416020| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-04-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Bolívia]] ([[8. júl|8.]]{{--}}[[10. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am"/> ** [[Paraguaj]] ([[10. júl|10.]]{{--}}[[12. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am"/> ** [[Kuba]] *** [[19. september|19.]]{{--}}[[22. september]] [[2015]]<ref name="kuba">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pred apoštolskou cestou v Spojených štátoch zavíta pápež aj na Kubu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150422027| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-04-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Zverejnili program cesty pápeža Františka na Kubu a do USA| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2015/06/30/zverejnili_program_cesty_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_na_kubu_a_do_usa/1155180| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2015-06-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-10}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> *** [[12. február]] [[2016]]<ref name="kuba2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František začal 12. apoštolskú cestu cez Kubu do Mexika| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160212024| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2016-02-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-03-28 }}</ref> ** [[Spojené štáty]] ([[22. september|22.]]{{--}}[[27. september]] [[2015]])<ref name="kuba"/> ** [[Mexiko]] ([[12. február|12.]]{{--}}[[18. február]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalšia apoštolská cesta Svätého Otca povedie vo februári do Mexika| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151214044| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-12-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-12-14 }}</ref> ** [[Kolumbia]] ([[6. september|6.]] – [[11. september]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Septembrová apoštolská cesta pápeža Františka do Kolumbie má už svoje logo | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/10/septembrová_apoštolská_cesta_pápeža_františka_do_kolumbie/1297820 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-03-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-14 }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ** [[Čile]] ([[15. január|15]]. – [[18. január]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Návšteva pápeža Františka v Čile bude mať motto „Svoj pokoj vám dávam“ | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/21/n%C3%A1v%C5%A1teva_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_v_%C4%8Dile_motto_svoj_pokoj_v%C3%A1m_d%C3%A1vam/1331909 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-08-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-10 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Papež si v Chile poplakal s oběťmi chlípných kněží, v zemi hoří kostely | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/chile-papez-frantisek-navsteva-cirkev-dx6-/zahranicni.aspx?c=A180117_100219_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-01-17 | dátum prístupu = 2018-01-17 }}</ref> ** [[Peru]] ([[18. január|18.]] – [[21. január]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Januárová pápežova návšteva Peru už má logo a motto: „Zjednotení v nádeji“ | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/19/janu%C3%A1rov%C3%A1_p%C3%A1pe%C5%BEova_n%C3%A1v%C5%A1teva_peru_u%C5%BE_m%C3%A1_logo_a_motto/1330777 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-08-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-10 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> **[[Panama (štát)|Panama]] ([[23. január|23.]] – [[27. január]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František letí ponad Atlantik do Panamy na Svetové dni mládeže|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190123023|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-01-26|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Kanada]] ([[24. júl]] – [[30. júl]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS to CANADA|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/canada-2022.html|dátum vydania=2022-06-23|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> * '''[[Európa]]''' **[[Albánsko]] ([[21. september]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na štvrtej apoštolskej ceste, privítali ho v Albánsku| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140921002| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-09-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Francúzsko]] *** [[Európsky parlament]]; [[25. november]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec absolvoval piatu apoštolskú cestu, viedla do Štrasburgu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141125008| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-11-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> *** [[Marseille]]; ([[22. september]] – [[23. september]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apoštolská cesta pápeža Františka do Marseille v septembri | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2023-07/apostolska-cesta-papeza-frantiska-do-marseille-v-septembri.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2023-07-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Bosna a Hercegovina]] ([[6. jún]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívil hlavné mesto Bosny a Hercegoviny Sarajevo| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150606001| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-06-06| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-10 }}</ref> ** [[Grécko]] ([[16. apríl]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František na 13. apoštolskej ceste na gréckom Lesbose | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160416004 | vydavateľ = [[TK KBS]] | dátum vydania = 2016-04-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** [[Poľsko]] ([[25. júl|25.]] – [[31. júl]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Organizátori v Krakove zverejnili predbežný program SDM 2016| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150203037| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-02-03| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Švédsko]] ([[31. október]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum vydania = 2016-01-25|url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160125019| vydavateľ = [[TK KBS]]| titul = Päťsté výročie reformácie si pripomenie Svätý Otec návštevou Švédska|dátum prístupu = 2016-01-26}}</ref> ** [[Portugalsko]] ***[[12. máj|12.]] – [[13. máj]] [[2017]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Kardinál Parolin navštívil Fatimu pred cestou pápeža Františka do Portugalska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161014006|dátum vydania=2016-10-14|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref> ***[[júl]] [[2022]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najbližšie Svetové dni mládeže sa uskutočnia v roku 2022 v Lisabone|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190127001|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-01-27|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> *** [[2. august]] – [[6. august]] [[2023]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zverejnili program cesty pápeža na SDM v Portugalsku | url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2023-06/zverejnili-oficialny-program-cesty-papeza-na-sdm.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2023-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Švajčiarsko]] ([[21. jún]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Program pápežovej ekumenickej návštevy Ženevy 21. júna 2018 | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-05/papez-ekumenicka-navsteva-zeneva-program.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-05-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Írsko]] ([[25. august|25.]] – [[26. august]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František potvrdil účasť na Svetovom stretnutí rodín v Dubline|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180321019|dátum prístupu=2018-03-21|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Litva]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]] ([[22. september|22.]]{{--}}[[25. september]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež v septembri 2018 navštívi Litvu, Lotyšsko a Estónsko | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2018/03/09/p%C3%A1pe%C5%BE_v_septembri_2018_nav%C5%A1t%C3%ADvi_litvu,_loty%C5%A1sko_a_est%C3%B3nsko/1366253 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2018-03-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-11 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> **[[Bulharsko]] a [[Severné Macedónsko]] ([[5. máj|5]]. – [[7. máj]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi v máji Bulharsko a Macedónsko - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-12/svaty-otec-navstivi-v-maji-bulharsko-a-macedonsko.html|dátum vydania=2018-12-13|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref> **[[Rumunsko]] ([[31. máj]] – [[2. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František navštívi na prelome mája a júna Rumunsko - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2019-01/papez-frantisek-rumunsko-ohlasenie-cesty.html|dátum vydania=2019-01-11|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref> **[[Maďarsko]] a [[Slovensko]] ([[12. september]] – [[15. september]] [[2021]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS FRANCIS TO BUDAPEST, ON THE OCCASION OF THE CONCLUDING HOLY MASS OF THE 52nd INTERNATIONAL EUCHARISTIC CONGRESS, AND TO SLOVAKIA|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2021/outside/documents/budapest-slovacchia-2021.html|dátum vydania=2021-07-04|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Cyprus]] a [[Grécko]] ([[2. december]] – [[6. december]] [[2021]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS FRANCIS TO CYPRUS AND GREECE|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2021/outside/documents/cipro-grecia-2021.html|dátum vydania=2021-11-13|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Malta]] ([[2. apríl]] – [[3. apríl]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS FRANCIS TO MALTA|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/malta-2022.html|dátum vydania=2022-02-25|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Maďarsko]] ([[28. apríl]] – [[30. apríl]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Harmonogram apoštolskej cesty pápeža Františka do Budapešti|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230228017|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2023-08-28|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Luxembursko]] a [[Belgicko]] ([[26. september]] [[2024]] – [[29. september]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apostolic Journey of the Holy Father to Luxembourg and Belgium (26-29 September 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/outside/documents/lussemburgo-belgio2024.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{Stĺpce-3}} *[[Taliansko]] (pastoračné cesty v rámci Talianska, mimo mesta Rím) **[[Lampedusa]] ([[8. júl]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvá Františkova cesta mimo Ríma smerovala na ostrov Lampedusa| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130708038| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-07-08| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> ** [[Cagliari]], [[Sardínia]] ([[22. september]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec počas svojej cesty na Sardínii vyzdvihol hodnotu práce| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130923027| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-09-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> ** [[Assisi]] *** [[4. október]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec sa vydal po stopách sv. Františka v Assisi (priebeh)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131004047| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-10-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> *** [[4. august]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František navštívi 4. augusta Porciunkulu | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2016/07/04/pápež_františek_navštívi_4_augusta_porciunkulu/1241944 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2016-07-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-14 }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> *** [[20. september]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Príhovor pápeža Františka v Assisi: Iba pokoj je svätý, nie vojna|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2016/09/20/pr%C3%ADhovor_p%C3%A1pe%C5%BEa_v_assisi_iba_pokoj_je_sv%C3%A4t%C3%BD,_nie_vojna/1259492|dátum vydania=2016-09-20|dátum prístupu=2016-09-28|vydavateľ=Vatikánsky rozhlas|url archívu=https://web.archive.org/web/20161002075139/http://sk.radiovaticana.va/news/2016/09/20/pr%C3%ADhovor_p%C3%A1pe%C5%BEa_v_assisi_iba_pokoj_je_sv%C3%A4t%C3%BD%2C_nie_vojna/1259492|dátum archivácie=2016-10-02}}</ref> *** [[24. september]] [[2022]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VISIT OF THE HOLY FATHER FRANCIS TO ASSISI FOR THE EVENT “ECONOMY OF FRANCESCO” |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/inside/documents/20220924-assisi.html |dátum vydania=2022-07-08|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> ** [[Kalábria]] ([[21. jún]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na návšteve Kalábrie: Jasné „nie“ mafii a uctievaniu zla| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140621003| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-06-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> ** [[Molise]] ([[5. júl]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František na pastoračnej návšteve v regióne Molise| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140705007| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-05| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Caserta]] *** [[26. júl]] [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívil juhotalianske mesto Caserta| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140726002| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> *** [[28. júl]] [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na priateľskej návšteve u protestantov v Caserte| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140728035| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Redipuglia]] ([[13. september]] [[2014]])<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tretia svetová vojna sa už postupne odvíja, upozorňuje pápež František | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/261574/tretia-svetova-vojna-sa-uz-postupne-odvija-upozornuje-papez-frantisek/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2014-09-13 | dátum prístupu = 2017-09-10 }}</ref> ** [[Pompeje]] a [[Neapol]] ([[21. marec]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec absolvoval ďalšiu pastoračnú návštevu, zavítal do Pompejí a Neapola| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150321008| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Turín]] ([[21. júl|21.]]{{--}}[[22. jún]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Turíne sa pápež stretne s mládežou, prídu i jeho rodinní príslušníci| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150327026| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Prato]] a [[Florencia]] ([[10. november]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívi v novembri Toskánsko: Prato a Florenciu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150327034| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> **[[Amatrice]] ([[4. august]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Svätý Otec navštívil mesto Amatrice, ktoré v auguste zničilo zemetrasenie|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161004025|dátum vydania=2016-10-04|dátum prístupu=2016-10-04|vydavateľ=TK KBS}}</ref> **[[Miláno]] ([[25. marec]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pápež František navštívi v marci budúceho roka taliansku metropolu Miláno|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161015004|dátum vydania=2016-10-15|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref> **[[Carpi]] ([[2. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František navštívi 2. apríla diecézu Carpi v regióne po zemetrasení|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170301015|dátum prístupu=2017-03-01|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Paliano]] ([[13. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zelený štvrtok pápeža Františka vo Vatikáne a v talianskej väznici Paliano|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170414003|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Janov (Taliansko)|Janov]] ([[27. máj]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Svätý Otec František v máji 2017 zavíta do severotalianskej arcidiecézy Janov|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161017029|dátum vydania=2016-10-17|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref> **[[Bozzolo]] a [[Barbiana]] ([[20. jún]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František sa vydá na púť k hrobom dvoch kňazských osobností Talianska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170424035|dátum prístupu=2017-04-24|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Cesena]] a [[Bologna]] ([[1. október]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František príde 1. októbra do talianskych diecéz Cesena a Bologna|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170414004|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Pietrelcina]] a [[San Giovanni Rotondo]] ([[17. marec]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec František navštívi v marci Pietrelcinu a San Giovanni Rotondo | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20171220019 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2017-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> **[[Alessan]] a [[Molfetta]] ([[20. apríl]] [[2018]])<ref name="amnl"/> **[[Nomadelfia]] a [[Loppiano]] ([[10. máj]] [[2018]])<ref name="amnl">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež podnikne dve cesty v Taliansku, navštívi Molfettu, Nomadelfiu a Loppiano|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2018/02/02/p%C3%A1pe%C5%BE_podnikne_dve_cesty_v_taliansku/1361542|vydavateľ=Radio Vaticana|dátum vydania=2018-02-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-03-11|miesto=|jazyk=}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> **[[Bari (Apúlia)|Bari]] ([[7. júl]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Program ekumenického stretnutia pápeža Františka v Bari | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-06/papez-frantisek-ekumenizmus-bari.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-06-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Palermo]] a [[Piazza Armerina]] ([[15. september]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Palermo a Piazza Armerina zverejnili program pápežovej návštevy | url = https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2018-05/papez-frantisek-palermo-piazza-armerina-zverejnili-program.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-05-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Loreto]] ([[25. marec]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Visita del Santo Padre a Loreto (25 marzo 2019) - Programma|url=http://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2019/02/24/0157/00322.html|vydavateľ=press.vatican.va|dátum prístupu=2019-02-24}}</ref> **[[Camerino]] ([[16. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež navštívi v júni talianske Camerino, postihnuté zemetraseniami|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190406006|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-04-07|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Neapol]] ([[21. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi v júni Pápežskú teologickú fakultu v Neapole|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190212025|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-02-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Albano Laziale]] ([[21. september]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na sviatok sv. Matúša pápež František navštívi obnovenú katedrálu v Albane|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190713002|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Greccio]] ([[1. december]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi 1. decembra Greccio a vydá list o význame jasličiek|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20191127037|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-11-28|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Bari]] ([[23. február]] [[2020]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VISIT OF THE HOLY FATHER TO BARI FOR THE MEETING OF REFLECTION AND SPIRITUALITY, “MEDITERRANEAN: FRONTIER OF PEACE” |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2020/inside/documents/papa-francesco-bari_2020.html|dátum vydania=2020-01-21|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[L'Aquila]] ([[28. august]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PASTORAL VISIT OF THE HOLY FATHER FRANCIS TO L’AQUILA |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/inside/documents/20220828-laquila.html|dátum vydania=2022-06-04|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Matera]] ([[25. september]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PASTORAL VISIT OF THE HOLY FATHER FRANCIS TO MATERA FOR THE CONCLUSION OF THE 27th NATIONAL EUCHARISTIC CONGRESS |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/inside/documents/20220925-matera.html |dátum vydania=2022-07-08|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Asti (mesto)|Asti]] ([[19. november]] – [[20. november]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež zablahoželá svojej jubilujúcej sesternici v talianskom meste Asti | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2022-10/papez-zablahozela-svojej-jubilujucej-sesternici-v-asti.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2022-10-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> **[[Terst]] ([[7. júl]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Visit of the Holy Father Francis to Trieste on the occasion of the 50th Social Week of Italian Catholics (7 July 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/inside/documents/20240707-trieste.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Verona]] ([[18. máj]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Visit of the Holy Father to Verona (Saturday, 18 May 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/inside/documents/20240518-verona.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Benátky]] ([[28. apríl]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Visit of His Holiness Pope Francis to Venice (Sunday, 28 April 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/inside/documents/20240428-venezia.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{Stĺpce-3}} * '''[[Ázia]]''' **[[Jordánsko]] a [[Izrael]] ([[24. máj|24.]] – [[26. máj]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec na apoštolskej ceste vo Svätej zemi (3. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140526007| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-05-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Kórejská republika]] ([[14. august|14.]] – [[18. august]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na apoštolskej ceste v Južnej Kórei (5. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140818017| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-08-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Turecko]] ([[28. november|28.]] – [[30. november]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František a patriarcha Bartolomej oslávili spolu sviatok sv. Ondreja| url = http://grkatba.sk/papez-frantisek-a-patriarcha-bartolomej-oslavili-spolu-sviatok-sv-ondreja/| vydavateľ = [[Bratislavská gréckokatolícka eparchia|grkatba.sk]]| dátum vydania = 2014-11-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Srí Lanka]] ([[13. január|13.]] – [[15. január]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František sa rozlúčil so Srí Lankou, priletel na Filipiny| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150115020| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-01-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Filipíny]] ([[15. január|15.]] – [[19. január]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápežov odkaz Srílančanom a Filipínčanom pri návrate z návštevy Ázie| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150119031| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-01-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Arménsko]] ([[24. jún|24.]] – [[26. jún]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Začala sa trojdňová apoštolská cesta pápeža Františka do Arménska | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160624013 | vydavateľ = [[TK KBS]] | dátum vydania = 2016-06-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** [[Gruzínsko]] a [[Azerbajdžan]] ([[30. september]] – [[2. október]] [[2016]])<ref name="arm-gru-aze">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Cesta Svätého Otca do kaukazských štátov: za katolíkmi na perifériu|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160413027|vydavateľ=[[TK KBS]]|dátum vydania=2016-04-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-04-16|miesto=|jazyk=}}</ref> ** [[Mjanmarsko]] ([[27. november|27.]] – [[30. november]] [[2017]])<ref name="mjan-bang"/> ** [[Bangladéš]] ([[30. november]] – [[2. december]] [[2017]])<ref name="mjan-bang">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František navštívi koncom novembra Mjanmarsko a Bangladéš|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/28/p%C3%A1pe%C5%BE_nav%C5%A1t%C3%ADvi_koncom_novembra_mjanmarsko_a_banglad%C3%A9%C5%A1/1333155|vydavateľ=[[Radio Vaticana]]|dátum vydania=2017-08-28|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-09-10|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170828194258/http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/28/p%C3%A1pe%C5%BE_nav%C5%A1t%C3%ADvi_koncom_novembra_mjanmarsko_a_banglad%C3%A9%C5%A1/1333155|dátum archivácie=2017-08-28}}</ref> **[[Spojené arabské emiráty]] ([[3. február|3.]] – [[5. február]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František navštívi Spojené arabské emiráty - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-12/papez-frantisek-navstivi-spojene-arabske-emiraty.html|dátum vydania=2018-12-06|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref> **[[Thajsko]] a [[Japonsko]] ([[20. november|20]]. – [[26. november]] [[2019]]'')''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František zavíta na konci novembra do Thajska a Japonska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190913022|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Irak]] ([[5. marec]] – [[8. marec]] [[2021]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS TO IRAQ|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2021/outside/documents/papa-francesco-iraq-2021.html|dátum vydania=2021-02-08|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Kazachstan]] ([[13. september]] – [[15. september]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS to KAZAKHSTAN |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/kazakhstan-2022.html|dátum vydania=2022-08-02|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Bahrajn]] ([[3. november]] – [[6. november]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS to the KINGDOM OF BAHRAIN |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/bahrain-2022.html |dátum vydania=2022-10-06|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Mongolsko]] ([[31. august]] – [[4. september]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec v dňoch 31. augusta – 4. septembra pocestuje do Mongolska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230603003|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2023-08-28|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Indonézia]], [[Papua-Nová Guinea]], [[Východný Timor]] a [[Singapur]] ([[2. september]] – [[13. september]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apostolic Journey to Indonesia, Papua New Guinea, Timor-Leste and Singapore (2-13 September 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/outside/documents/indonesia-papuanuovaguinea-timorest-singapore-2024.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> * '''[[Afrika]]''' **[[Keňa]] ([[25. november|25.]] – [[27. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = V novembri pápež navštívi Keňu, Ugandu a Stredoafrickú republiku| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/10/v_novembri_p%C3%A1pe%C5%BE_nav%C5%A1t%C3%ADvi_ke%C5%88u,_ugandu_a_stredoafrick%C3%BA_repub/1170890| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2015-09-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-10}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ** [[Uganda]] ([[27. november|27.]] – [[29. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar"/> ** [[Stredoafrická republika]] ([[29. november|29.]] – [[30. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar"/> ** [[Egypt]] ([[28. apríl|28.]] – [[29. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Pápež František navštívi 28. – 29. apríla Káhiru na pozvanie kresťanov i moslimov| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/18/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1ek_nav%C5%A1t%C3%ADvi_28_%E2%80%93_29_apr%C3%ADla_k%C3%A1hiru/1299536| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2017-03-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-03-20| url archívu = https://web.archive.org/web/20170320145301/http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/18/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1ek_nav%C5%A1t%C3%ADvi_28_%E2%80%93_29_apr%C3%ADla_k%C3%A1hiru/1299536| dátum archivácie = 2017-03-20}}</ref> **[[Maroko]] ([[30. marec|30]]. – [[31. marec]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Africké Maroko slávilo historickú udalosť, prvú svätú omšu s pápežom|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190331002|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-04-07|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Mozambik]], [[Madagaskar]], [[Maurícius]] ([[4. september|4.]] – [[10. september]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mozambik, Madagaskar, Maurícius - pápež zhrnul svoje skúsenosti z cesty|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190911036|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Konžská demokratická republika]] a [[Južný Sudán]] ([[31. január]] – [[5. február]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS TO THE DEMOCRATIC REPUBLIC OF THE CONGO AND SOUTH SUDAN (ECUMENICAL PEACE PILGRIMAGE TO SOUTH SUDAN) |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2023/outside/documents/congo-sudsudan-2023.html |dátum vydania=2022-12-01|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> {{Stĺpce-koniec}} <gallery> Súbor:Pope Francis Travels.svg|náhľad|Mapa s vyznačenými krajinami, ktoré pápež František navštívil Súbor:Pape François Parlement européen Strasbourg 25 nov 2014 04.jpg|náhľad|Pápež František počas návštevy európskeho parlamentu (25. november 2014) Súbor:Pope Francis Malacanang 16.jpg|náhľad|Pápež František počas návštevy Filipín (15. – 19. január 2015) Súbor:Pope Francis and President Obama.jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom USA Barackom Obamom počas návštevy Spojených štátov (22. – 27. september 2015) Súbor:Despedida a S.S. Papa Francisco - 25009702661.jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom a prvou dámou Mexika počas návštevy Mexika (12. – 18. február 2016) Súbor:Saeimas priekšsēdētāja piedalās Viņa Svētības pāvesta Franciska vizītes pasākumos (44161103394).jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom Litvy počas návštevy Litvy (22. – 23. september 2018) </gallery> === Kanonizácie === Pápež František [[Kanonizácia (cirkev)|kanonizoval]] 942 svätých: {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-3}} * '''12. máj 2013, Vatikán'''<ref name="kan1205">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec František slávil prvú kanonizačnú slávnosť vo Vatikáne | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130512010 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Antonio Primaldo]] a 812 spoločníkov, mučeníci ** [[Laura Montoya Upegui]], panna a rehoľníčka ** [[María Guadalupe García Zavala]], panna a rehoľníčka * '''9. október 2013, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Video: Svätý Otec uznal za svätú stredovekú mystičku Angelu z Foligna | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131015018 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-10-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Angela z Foligna]] [[Tretí rád svätého Františka|TOSF]], mystička * '''17. december 2013, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cirkev má nového svätého, je ním kňaz Spoločnosti Ježišovej Peter Faber | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131217024 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-12-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Peter Faber]] [[Spoločnosť Ježišova|SJ]], kňaz * '''3. apríl 2014, Vatikán'''<ref name="kan0304">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Traja noví svätí: apoštol Brazílie, kanadský biskup a rehoľná sestra | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140403032 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[François de Laval]] [[Spoločenstvo zahraničných misií v Paríži|MEP]], biskup ** [[José de Anchieta]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]], kňaz ** [[Mária Guyartová|Mária od Vtelenia (Guyartová)]] [[Uršulínky|OSU]], mníška a mystička * '''27. apríl 2014, Vatikán'''<ref name="kan2704">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sv. Ján XXIII. - pápež poslušnosti Duchu Svätému, sv. Ján Pavol II. - pápež rodiny | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140427006 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-04-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]], pápež ** [[Ján Pavol II.]], pápež * '''23. november 2014, Vatikán'''<ref name="kan1311">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nedeľa Krista Kráľa priniesla do Katolíckej cirkvi šiestich nových svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141123002 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-11-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Giovanni Antonio Farina]], biskup ** [[Kuriakose Eliáš Chavara]] CMI, kňaz ** [[Ľudovít z Casorie]] [[Rád menších bratov|OFM]], kňaz a rehoľník ** [[Nicola Saggio]] [[Rád Najmenších bratov sv. Františka z Paoly|OM]], rehoľník ** [[Eufrasia od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho]], rehoľníčka ** [[Amato Ronconi]] [[Františkánsky svetský rád|OFS]], laik * '''14. január 2015, Srí Lanka'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Homília Svätého Otca pri kanonizácii sv. Jozefa Vaza na Srí Lanke | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150114033 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-01-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Joseph Vaz]] [[Kongregácia oratória svätého Filipa Neriho|CO]], kňaz * '''17. máj 2015, Vatikán'''<ref name="kan1705">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec pri slávnosti na Námestí sv. Petra vyhlásil za sväté štyri rehoľníčky | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150517004 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Émilie de Villeneuve]], rehoľníčka ** [[Maria Cristina Brando|Mária Kristína od Nepoškvrneného počatia (Brandová)]] SVEGS, rehoľníčka ** [[Mariam Baouardy|Mária od Ježišovho Ukrižovania (Baouardyová)]], rehoľníčka ** [[Marie-Alphonsine Danil Ghattas]], rehoľníčka * '''23. september 2015, Washington'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je svätý Junípero Serra – františkánsky misionár, apoštol Kalifornie | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150924046 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-09-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Junípero Serra]] [[Rád menších bratov|OFM]], kňaz a rehoľník * '''18. október 2015, Vatikán'''<ref name="kan1810">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František svätorečil manželský pár Martinovcov a ďalších dvoch svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151018006 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-10-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Vincenzo Grossi]], kňaz ** [[María de la Purísima Salvat Romero]] HCC, rehoľníčka ** [[Louis a Marie-Azélie Martinovci|Louis Martin]], laik a manžel ** [[Louis a Marie-Azélie Martinovci|Marie-Azélie Martinová]], laička a manželka * '''5. jún 2016, Vatikán'''<ref name="kan0506">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež kanonizoval Stanislava Papczyńského a Máriu A. Hesselbladovú | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160606019 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Stanisław Papczyński]] [[Spoločnosť kňazov mariánov od Nepoškvrneného počatia Panny Márie|MIC]], kňaz a rehoľník ** [[Maria Elisabeth Hesselblad]] OSsS, rehoľníčka * '''4. september 2016, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František vo Vatikáne vyhlásil Matku Terezu z Kalkaty za svätú | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160904005 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-09-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Matka Tereza]] [[Kongregácia misionárok lásky|MC]], rehoľníčka {{Stĺpce-3}} * '''16. október 2016, Vatikán'''<ref name="kan1610">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František vyhlási v nedeľu na kanonizačnej omši sedem nových svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161015003 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-10-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Manuel González García]], biskup ** [[José Gabriel del Rosario Brochero]] [[Tretí rád svätého Dominika|TOSD]], kňaz ** [[Alfonso Maria Fusco]], kňaz ** [[Lodovico Pavoni]], kňaz ** [[Salomone Leclercq]] [[Inštitút školských bratov|FSC]], rehoľník ** [[Alžbeta od Najsvätejšej Trojice]] [[Rád bosých bratov preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel|OCD]], rehoľníčka ** [[José Sánchez del Río]], laik a mučeník * '''13. máj 2017, Fatima'''<ref name="kan1305">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bl. František a Hyacinta: prví malí svätci bez mučeníckej smrti | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170513005 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2017-05-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[František a Hyacinta Marto|František Marto]], laik ** [[František a Hyacinta Marto|Hyacinta Marto]], laička * '''16. október 2017, Rím'''<ref name="kan1510">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Pápež vyhlásil za svätých 35 osobností a oznámil zámer vyhlásiť novú synodu|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20171015004|dátum vydania=2017-10-15|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-03-09|vydavateľ=TK KBS|miesto=Bratislava|jazyk=|autor=}}</ref> ** [[Faustino Míguez]] [[Rehoľa chudobných regulárnych klerikov Božej Matky Zbožných škôl|SP]], kňaz ** [[Angelo da Acri]] [[Rád menších bratov kapucínov|OFMCap.]], kňaz a rehoľník ** [[André de Soveral]], kňaz, a 29 spoločníkov, mučeníci ** [[Cristóbal, Antonio a José]], mučeníci * '''14. október 2018, Vatikán''' **[[Pavol VI.]], pápež ** [[Óscar Arnulfo Romero]], biskup ** [[Francesco Spinelli]], kňaz ** [[Vincenzo Romano]], kňaz ** [[Maria Katharina Kasper]], rehoľníčka ** [[Nazaria Ignazia od svätej Terézie Ježiškovej]], rehoľníčka **[[Nunzio Sulprizio]], laik *'''5. júl 2019, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Amerického arcibiskupa Fultona Sheena čaká blahorečenie - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2019-07/americkeho-arcibiskupa-fultona-sheena-caka-blahorecenie.html|vydavateľ=www.vaticannews.va|dátum vydania=2019-07-06|dátum prístupu=2019-07-06|jazyk=sk}}</ref> **[[Bartolomeo od Mučeníkov]], arcibiskup a rehoľník * '''13. október 2019, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Termín svätorečenia kard. Newmana a štyroch rehoľníčok je 13. októbra - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2019-07/svatorecenie-kard-newman-styri-reholnicky-termin-13-oktober.html|vydavateľ=www.vaticannews.va|dátum vydania=2019-07-01|dátum prístupu=2019-07-06|jazyk=sk}}</ref> **[[John Henry Newman]], kardinál **[[Mária Terézia Chiramel Mankidiyan]], rehoľníčka **[[Giuseppina Vanniniová]], rehoľníčka **[[Dulce Lopes Pontesová]], rehoľníčka **[[Marguerite Baysová|Marguerita Baysová]], rehoľníčka * '''24. apríl 2021, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = CNA | odkaz na autora = | titul = Pope Francis declares blind 14th-century lay Dominican a saint | url = https://www.catholicnewsagency.com/news/247399/pope-francis-declares-blind-14th-century-lay-dominican-a-saint | vydavateľ = catholicnewsagency.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Margareta z Città di Castello]] * '''15. máj 2022, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cirkev dnes dostala desať nových svätých - duchovné podnety z kanonizácie | url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2022-05/cirkev-dnes-dostala-desat-novych-svatych.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Titus Brandsma]], kňaz a mučeník ** [[Lazár Devasahayam]], mučeník ** [[César de Bus]], kňaz ** [[Luigi Maria Palazzolo]], kňaz ** [[Giustino Maria Russolillo]], kňaz ** [[Charles de Foucauld]], kňaz ** [[Mária Rivierová]], rehoľníčka ** [[Mária Františka od Ježiša]], rehoľníčka ** [[Mária od Ježiša]], rehoľníčka ** [[Mária Dominika Mantovaniová]], rehoľníčka * '''9. október 2022, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Začlenenie a vďačnosť - homília pri svätorečení biskupa Scalabriniho a saleziána Zattiho | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2022-10/zaclenenie-a-vdacnost-homilia-svatorecenie-scalabrini-zatti.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Artémides Zatti]], rehoľník ** [[Giovanni Battista Scalabrini]], biskup {{Stĺpce-3}} * '''11. február 2024, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Argentínska „Mama Antula“ bude prvou novou sväticou v roku 2024 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20240110027 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2024-01-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[María Antonia de Paz Figueroa]], rehoľníčka * '''20. október 2024, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Konzistórium určilo dátum kanonizácie nových svätých | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2024-07/konzistorium-urcilo-datum-kanonizacie-novych-svatych.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2024-07-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-10 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Carmelo Bolta Bañuls]], kňaz ** [[Engelbert Kolland]], kňaz ** [[Manuel Ruiz López]], kňaz ** [[Nicanor Ascanio de Soria]], kňaz ** [[Nicolás María Alberca Torres]], kňaz ** [[Pedro Soler Méndez]], kňaz ** [[Francisco Pinazo Peñalver]], rehoľník ** [[Juan Jacobo Fernández y Fernández]], rehoľník ** [[’Abd-al-Mu’tī Masābkī]] (Abdel Mooti Massabki), laik ** [[Fransīs Masābkī]] (Francesco Massabki), laik ** [[Rūfayīl Masābkī]] (Raffaele Massabki), laik ** [[Giuseppe Allamano]], kňaz ** [[Marie-Léonie]] (Alodie-Virginie Paradis), rehoľníčka ** [[Elena Guerra]], rehoľníčka * '''18. december 2024, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Les carmélites de Compiègne, guillotinées en 1794, sont saintes | url = https://www.vaticannews.va/fr/pape/news/2024-12/carmelites-compiegne-france-canonisees-decret-pape-francois.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2024-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-10 | miesto = | jazyk = fr}}</ref> ** [[Anne-Marie-Madeleine Thouret]], rehoľníčka ** [[Catherine Soiron]], rehoľníčka ** [[Constance]] (Marie-Geneviève Meunier), rehoľníčka ** [[de Jésus-Crucifié]] (Marie-Anne Piedcourt), rehoľníčka ** [[Henriette de Jésus]] (Marie-Françoise de Croissy), rehoľníčka ** [[Julie-Louise de Jésus]] (Rose-Chretien de Neuville), rehoľníčka ** [[Marie-Claude-Cyprienne Brard]], rehoľníčka ** [[Marie du Saint-Esprit]] (Angelique Roussel), rehoľníčka ** [[Marie-Henriette de la Providence]] (Marie-Annette Pelras), rehoľníčka ** [[Marie-Thérèse du Cœur de Jésus Hanniset]], rehoľníčka ** [[Saint-François-Xavier]] (Élisabeth-Julitte Verolot), rehoľníčka ** [[Saint-Louis]] (Marie-Anne-Françoise Brideau), rehoľníčka ** [[Saint-Marthe]] (Marie Dufour), rehoľníčka ** [[Thérèse Soiron]], rehoľníčka ** [[Thérèse de Saint-Augustine]] (Marie-Madeleine-Claudine Lidoine), rehoľníčka ** [[Thérèse de Saint-Ignace]] (Marie-Gabrielle Trezel), rehoľníčka (1743–1794) {{Stĺpce-koniec}} <gallery> Súbor:Canonization 2014- The Canonization of Saint John XXIII and Saint John Paul II (14036819834).jpg|náhľad|Svätorečenie Jána Pavla II. a Jána XXIII., pápežov (27. apríl 2014) Súbor:Canonização de Francisco e Jacinta Marto (13 de Maio de 2017) 2.png|náhľad|Svätorečenie Františka a Hyacinty Martových, detí (13. máj 2017) Súbor:Ceremonia de Canonización de Monseñor Romero. (31434059008).jpg|náhľad|Svätorečenie Pavla VI., pápeža, Oskara Romera, biskupa, a 5 ďalších blahoslavených (14. október 2018) </gallery> === Katolícka cirkev na Slovensku === ==== Menovanie nových biskupov a ordinárov ==== {| class="wikitable" !Biskup !Dátum menovania ! colspan="2" |Úrad |- | rowspan="5" |Mons. [[Milan Lach]] [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] | rowspan="2" |[[19. apríl]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František menoval prešovského pomocného biskupa|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130419020|dátum vydania=2013-04-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-21|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref> |[[Prešovská archieparchia]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo [[Ostracina]] |titulárny biskup |- |[[24. jún]] [[2017]] | rowspan="2" |[[Parma|Parmská gréckokatolícka eparchia]] ([[Spojené štáty|USA]]) |apoštolský administrátor |- |[[1. jún]] [[2018]] |eparcha |- |[[23. január]] [[2023]] |[[Bratislavská eparchia]] |pomocný biskup <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rinunce e nomine, 23.01.2023|url= https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2023/01/23/0065/00119.html#ausiliare|dátum vydania=2023-01-23|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2023-01-23|vydavateľ=Bolletino}}</ref> |- |Mons. [[Ján Orosch]] |[[11. júl]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František vymenoval nového trnavského arcibiskupa|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130711023|dátum vydania=2013-07-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-21|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref> |[[Trnavská arcidiecéza]] |arcibiskup |- |Mons. [[Stanislav Stolárik]] |[[21. marec]] [[2015]]<ref name="vym-stolarik">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec menoval nového rožňavského biskupa, stal sa ním Stanislav Stolárik|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150321002|dátum vydania=2015-03-21|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-06-10|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref> |[[Rožňavská diecéza]] |diecézny biskup |- |Mons. [[Dávid Tencer]] [[Rád menších bratov kapucínov|OFM Cap]]. |[[18. september]] [[2015]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský kapucín Dávid Tencer biskupom na Islande|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/18/slovensk%C3%BD_kapuc%C3%ADn_d%C3%A1vid_tencer_biskupom_na_islande/1172780|dátum vydania=2015-09-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-11-12|vydavateľ=[[Radio Vaticana]]|url archívu=https://web.archive.org/web/20151107014944/http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/18/slovensk%C3%BD_kapuc%C3%ADn_d%C3%A1vid_tencer_biskupom_na_islande/1172780|dátum archivácie=2015-11-07}}</ref> |[[Reykjavík|Reykjavícka diecéza]] ([[Island]]) |diecézny biskup |- | rowspan="2" |Mons. [[Marek Forgáč]] | rowspan="2" |[[11. jún]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Svätý Otec menoval za nového košického pomocného biskupa Mareka Forgáča|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160611001|dátum vydania=2016-06-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]|autor=}}</ref> |[[Košická arcidiecéza]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo [[Diecéza Seleuciana|Seleuciana]] |titulárny biskup |- |Mons. [[Giacomo Guido Ottonello]] |[[1. apríl]] [[2017]]<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec vymenoval Mons. Ottonella za apoštolského nuncia na Slovensku|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170401001|dátum vydania=2017-05-01|dátum prístupu=2017-08-29|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> |[[Apoštolská nunciatúra na Slovensku|Apoštolská nunciatúra v Slovenskej republike]] |apoštolský nuncius |- |Mons. [[Vladimír Fekete]] [[Saleziáni Don Bosca|SDB]]. |[[8. december]] [[2017]] |Titulárne sídlo [[Municipa]] |titulárny biskup |- |Mons. [[Marián Andrej Pacák]] [[CSsR]]. |[[5. júl]] [[2018]]<ref>{{cite web |url=https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2018-07/menovanie-marian-andrej-pacak-biskup-slovenska-eparchia-toronto.html |title=Menovanie M. A. Pacáka za biskupa Torontskej slovenskej eparchie sv. Cyrila a Metoda |language=Slovenský |work=Vatican News Website|accessdate=5 July 2018}}</ref> |[[Torontská slovenská gréckokatolícka eparchia]] ([[Kanada]]) |eparcha |- | rowspan="2" |Mons. [[Cyril Vasiľ|Cyril Vasiľ SJ]] |[[20. január]] [[2020]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Arcibiskup Cyril Vasiľ bol menovaný za apoštolského administrátora Košickej eparchie „sede plena“| url = https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2020-01/arcibiskup-cyril-vasil-bol-menovany-za-apostolskeho-administrato.html| vydavateľ = vaticannews.va| dátum vydania = 2020-01-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-21| miesto = Vatikán| jazyk =}}</ref> | rowspan="2" |[[Košická eparchia]] |apoštolský administrátor ''sede plena'' |- |[[24. jún]] [[2021]] |arcibiskup, eparcha |- | rowspan="2" |Mons. [[Ján Kuboš]] | rowspan="2" |[[25. marec]] [[2020]] |[[Spišská diecéza]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo [[Diecéza Quiza|Quiza]] |titulárny biskup |- |[[Peter Sakmár]] |[[9. december]] [[2020]] |Apoštolská administratúra v [[Atyrau]] ([[Kazachstan]]) |apoštolský administrátor ''ad nutum Sanctae Sedis'' |- | rowspan="2" |Mons. [[Peter Beňo]] | rowspan="2" |[[29. január]] [[2021]] |[[Nitrianska diecéza]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo Amudarsa |titulárny biskup |- |Mons. [[Nicola Girasoli]] |[[2. júl]] [[2022]] |[[Apoštolská nunciatúra na Slovensku|Apoštolská nunciatúra v Slovenskej republike]] |apoštolský nuncius |- |Mons. [[František Trstenský]] |[[8. september]] [[2023]] |[[Spišská diecéza]] |diecézny biskup |- |SEODr. [[Jonáš Maxim|Jonáš Jozef Maxim]], [[Studiti|MSU]] |[[26. október|26. október 2023]] |[[Prešovská archieparchia]] |arcibiskup, eparcha |} ==== Beatifikačné procesy ==== Pápež František počas svojho pontifikátu podpísal a schválil ''Dekréty'' týchto Božích služobníkov zo Slovenska, aby mohli byť slávnostne vyhlásení za blahoslavených. {| class="wikitable" |+ ! colspan="3" |Beatifikovaná osoba !Schválenie dekrétu ! colspan="2" |Beatifikačná slávnosť !Pápežský legát !Spomienka |- |[[Titus Zeman]] [[SDB]] |kňaz, [[salezián]] |mučeník za duchovné povolania |[[27. február]] [[2017]] |[[30. september]] [[2017]] |[[Bratislava]] |kardinál [[Angelo Amato]] SDB |[[8. január]] |- |[[Anna Kolesárová (blahoslavená)|Anna Kolesárová]] |laička |mučeníčka čistoty |[[6. marec]] [[2018]] |[[1. september]] [[2018]] |[[Košice]] |kardinál [[Giovanni Angelo Becciu]] |[[20. november]] |- |[[Ján Havlík]] |seminarista |mučeník vernosti |[[14. december]] [[2023]] |[[31. august]] [[2024]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rite of Beatification of the Venerable Servant of God JAN HAVLÍK | url = https://cmglobal.org/en/2024/02/20/rite-of-beatification-of-the-venerable-servant-of-god-jan-havlik/ | vydavateľ = Congregation of the Mission | dátum vydania = 2024-02-20 | dátum prístupu = 2024-02-24 | jazyk = en-US | meno = Communication | priezvisko = Cont | url archívu = https://web.archive.org/web/20241005213835/https://cmglobal.org/en/2024/02/20/rite-of-beatification-of-the-venerable-servant-of-god-jan-havlik/ | dátum archivácie = 2024-10-05 }}</ref> |[[Šaštín-Stráže|Šaštín]] |kardinál [[Marcello Semeraro]] |[[12. február]] |} ==== Apoštolská cesta na Slovensko ==== {{Hlavný článok|Návšteva pápeža Františka na Slovensku}} [[Súbor:Pope Francis in Bratislava - Petržalka.jpg|náhľad|Pápež na ceste cez [[Bratislava|bratislavskú]] [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalku]] počas [[Návšteva pápeža Františka na Slovensku|svojej návštevy na Slovensku v septembri roku 2021]].]] Pápež František navštívil Slovensko v dňoch [[12. september|12.]] až [[15. septembra]] [[2021]]. Trojdňová apoštolská návšteva mala oficiálny a pastoračný charakter.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Pravda|odkaz na autora=|titul=Pápež prijal pozvanie od Čaputovej a príde na Slovensko|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/580496-papez-prijal-pozvanie-od-caputovej-a-pride-na-slovensko/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-08|dátum prístupu=2021-07-04}}</ref> [[Prezident Slovenskej republiky|Prezidentka Slovenskej republiky]] [[Zuzana Čaputová]] ho pozvala počas jej [[Zoznam zahraničných ciest prezidentky Zuzany Čaputovej|oficiálnej zahraničnej cesty]] vo [[Vatikán|Vatikáne]] v [[December|decembri]] [[2020]],<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čaputová sa stretla s pápežom, prijal od nej pozvanie na Slovensko|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22554823/prezidentka-zuzana-caputova-sa-stretla-s-papezom-frantiskom.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-12-14|dátum prístupu=2021-07-04}}</ref> pápeža na [[Slovensko]] pozvali aj všetci [[Konferencia biskupov Slovenska|slovenskí katolícki biskupi]] v mene celej [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] na Slovensku.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=kbs.sk|odkaz na autora=|titul=Pastierske listy KBS|url=https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/pastierske-listy-konferencie-biskupov-slovenska/c/pastiersky-list-k-navsteve-svateho-otca-frantiska-2021|vydavateľ=kbs.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-17|miesto=|jazyk=}}</ref> Pápež návštevu oficiálne potvrdil v nedeľu [[4. júl|4. júla]] [[2021]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František od 12. do 15. septembra pricestuje na návštevu Slovenska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210704001|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-07-04|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-10|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Pápež František navštívil mestá [[Bratislava]], [[Košice]], [[Prešov]] a [[Šaštín-Stráže]]. Absolvoval tri masové akcie, z toho ani jednu v [[Bratislava|hlavnom meste]]. Stretol sa s predstaviteľmi štátu, s [[Zuzana Čaputová|prezidentkou]], [[Boris Kollár|predsedom parlamentu]] a [[Eduard Heger|premiérom]], ale aj s [[Biskup|biskupmi]], [[Kňaz|kňazmi]], [[Rehoľný rád|rehoľníkmi]], členmi [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]], predstaviteľmi [[Židia na Slovensku|židovskej náboženskej obce]], no nezabudol ani na [[mládež]] a chudobných ľudí žijúcich na košickom sídlisku [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]].<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Už je známy program apoštolskej cesty Svätého Otca|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-07/program-apostolskej-cesty-papeza-frantiska-budapest-slovensko.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-07-21|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-21|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Úmrtie ==== Pápež bol od [[14. február|14. februára]] do [[23. marec|23. marca]] [[2025]] hospitalizovaný v rímskej nemocnici [[Nemocnica Gemelli|Gemelli]], kde sa zotavoval z obojstranného [[Pneumónia|zápalu pľúc]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cebrová | meno = Linda | odkaz na autora = | titul = Pápeža Františka prepustili z nemocnice. Veriacim požehnal z okna nemocničnej izby | url = https://www.startitup.sk/papeza-frantiska-prepustili-z-nemocnice-veriacim-pozehnal-z-okna-nemocnicnej-izby/ | dátum vydania = 2025-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = Startitup.sk | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Následne bol prepustený do domácej liečby. V nadchádzajúcich dňoch [[Veľký týždeň|Veľkého týždňa]] slávili liturgie a obrady kardináli. Pápež sa poslednýkrát ukázal na verejnosti vo [[Zmŕtvychvstanie Pána|Veľkonočnú nedeľu]] [[20. apríl]]a, kedy za jeho prítomnosti posolstvo prečítal [[ceremoniár]] [[Diego Giovanni Ravelli]] a pápež v skrátenej forme udelil požehnanie [[Urbi et Orbi]] a v papamobile prešiel pomedzi veriacich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pápež udelil požehnanie Urbi et orbi z lodžie baziliky, predtým sa krátko stretol s JD Vanceom | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/174057/na-omsi-svatenia-olejov-bolo-1-800-knazov-a-biskupov-papez-delegoval-kardinala-calcagna | dátum vydania = 2025-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Nasledujúci deň, na Veľkonočný Pondelok, [[21. apríl]]a o 9:47 oznámil kardinál kamerlengo [[Kevin Joseph Farrell|Kevin Farrell]], že pápež František zomrel v to ráno o 7:35 hodine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dichiarazione del Direttore della Sala Stampa della Santa Sede, Matteo Bruni, 21.04.2025 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/04/21/0267/00493.html | dátum vydania = 2025-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = Bollettino della Sala Stampa della Santa Sede | miesto = | jazyk = it }}</ref> Príčinou smrti bola [[Cievna mozgová príhoda|mozgová príhoda]], ktorá spôsobila [[Kóma|kómu]] a následné [[Srdcové zlyhanie|zlyhanie srdca]].<ref>{{Citácia periodika | autor1 = ČTK | odkaz_na_autora1 = Česká tisková kancelář | titul = Papež František zemřel podle Vatikánu v důsledku mrtvice a selhání srdce | periodikum = christnet.eu | dátum vydania = 2025-04-21 | url = https://www.christnet.eu/zpravy/32724/papez_frantisek_zemrel_podle_vatikanu_v_dusledku_mrtvice_a_selhani_srdce.url | dátum_prístupu = 2025-04-22 }}</ref> Tým začalo obdobie [[Sede vacante|sedisvakancie]], ktoré bolo ukončené zvolením nového pápeža Leva XIV. v [[konkláve]] 8. mája 2025. == Dielo == [[Súbor:Misericordiæ Vultus 02.jpg|náhľad|Kópia buly ''[[Misericordiae vultus]]'']] === Dokumenty pápeža Františka === Pápež František vydal počas svojho pontifikátu viacero dokumentov,<ref>https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/frantisek</ref> tie najznámejšie sú uvedené nižšie. Tie, ktoré nemajú priložený slovenský preklad možno dohľadať na [https://www.vatican.va/content/francesco/en.html stránkach Vatikánu] v [[Angličtina|angličtine]], [[Taliančina|taliančine]], [[Španielčina|španielčine]], [[Portugalčina|portugalčine]], [[Nemčina|nemčine]], [[Francúzština|francúzštine]], [[Poľština|poľštine]], [[Rumunčina|rumunčine]] a [[Arabčina|arabčine]]. ==== Encykliky ==== * [[Lumen fidei]]{{--}}''o viere'' (Svetlo viery; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-lumen-fidei slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2013-06-26|titul = LUMEN FIDEI (Svetlo viery) o viere|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-lumen-fidei|vydavateľ = KBS}}</ref> * [[Laudato si']]{{--}}''o starostlivosti o náš spoločný domov'' (Buď pochválený; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-laudato-si slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2015-05-24|titul = LAUDATO SI’ (Buď pochválený) o starostlivosti o náš spoločný domov|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-laudato-si|vydavateľ = KBS}}</ref> * [[Fratelli tutti]]{{--}}''o bratstve a sociálnom priateľstve'' (dosl. preklad Všetci [sme] bratia; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-fratelii-tutti slovenský preklad])<ref name="ta3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ŠTÚDIO TA3: Teológ M. Lichner o encyklike pápeža Františka|url=https://www.ta3.com/clanok/1194250.html|vydavateľ=[[TA3]]|dátum prístupu=2020-10-09|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[Dilexit nos]]{{--}}''o ľudskej a božskej láske Srdca Ježiša Krista'' (On nás miloval)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „On nás miloval“, pápežova encyklika o Najsvätejšom Srdci Ježišovom - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2024-10/on-nas-miloval-papezova-encyklika-o-najsvatejsom-srdci-jeziso.html | vydavateľ = www.vaticannews.va | dátum vydania = 2024-10-24 | dátum prístupu = 2024-11-04 | jazyk = sk}}</ref> ==== Apoštolské exhortácie ==== * [[Evangelii gaudium]]{{--}}''o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete'' (Radosť evanjelia; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-evangelii-gaudium slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2013-11-24|titul = EVANGELII GAUDIUM (Radosť evanjelia) o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-evangelii-gaudium|vydavateľ = KBS}}</ref> * [[Amoris laetitia]]{{--}}''o láske v rodine'' (Radosť z lásky; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-amoris-laetitia slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Exhortácia Svätého Otca „Radosť z lásky“ vyjde už o niekoľko hodín | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160407035 | vydavateľ = [[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]] | dátum vydania = 2016-04-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Gaudete et exsultate]]''{{--}}o povolaní k svätosti v súčasnom svete'' (Radujte sa a jasajte; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-gaudete-et-exsultate slovenský preklad])<ref>https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-gaudete-et-exsultate</ref> *[[Christis vivit]]{{--}}''posynodálna apoštolská exhortácia mladým a Božiemu ľudu'' (Kristus je živý; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/postsynodalna-apostolska-exhortacia-christus-vivit slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul="Christus vivit": Post-Synodal Exhortation to Young People and to the entire People of God (25 March 2019)|url=http://www.vatican.va/content/francesco/en/apost_exhortations/documents/papa-francesco_esortazione-ap_20190325_christus-vivit.html|vydavateľ=vatican.va|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-01-02|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Apoštolské koštitúcie ==== * [[Veritatis gaudium]]{{--}}''o univerzitách a cirkevných fakultách'' (Radosť z pravdy; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-konstitucia-veritatis-gaudium slovenský preklad]) ==== Apoštolské listy ==== * [[Apoštolský list Svätého Otca Františka všetkým zasväteným osobám pri príležitosti Roku zasväteného života]] ([https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-pri-prilezitosti-roku-zasvateneho-zivota slovenský preklad]) * [[Mitis Iudex Dominus Iesus|Mitis Iudex Dominus Iesus{{--}}]]''ktorým sa reformujú kánony [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]], týkajúce sa procesu na vyhlásenie neplatnosti manželstva'' (Mierny sudca Pán Ježiš; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/mitis-iudex-dominus-iesus slovenský preklad]) * [[Come una madre amorevole|Come una madre amorevole{{--}}]]''o ochrane detí a zraniteľných dospelých'' (Ako láskavá matka; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-ako-milujuca-matka slovenský preklad]) * [[Misericordia et misera]] (Bieda a milosrdenstvo; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-misericordia-et-misera slovenský preklad]) * [[Magnum principium]]{{--}}''ktorým sa mení kánon 838 [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]]'' (Skvelý začiatok; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-motu-proprio-magnum-principium slovenský preklad]) * [[Vos estis lux mundi]]{{--}}''o'' ''sexuálnom zneužívaní'' (Vy ste svetlo sveta; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-vo-forme-motu-proprio-vos-estis-lux-mundi slovenský preklad]) * [[Aperuit illis|Aperuit illis{{--}}]]''ktorým sa ustanovuje slávenie [[Nedeľa Božieho slova|Nedele Božieho slova]]'' (Otvoril sa im; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/aperuit-illis slovenský preklad]) * [[Admirabile signum]]{{--}}''o význame a dôležitosti [[Betlehem (sídlo)|betlehemských]] jaslí'' (Pozoruhodné znamenie; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-admirabile-signum slovenský preklad]) * [[Scripturae Sacrae affectus]]{{--}}''pri príležitosti 1600. výročia smrti sv. [[Hieronym (učiteľ cirkvi)|Hieronyma]]'' (Láska k Svätému písmu; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-scripturae-sacrae-affectus slovenský preklad]) * [[Patris corde]]{{--}}''pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia sv. [[Jozef Nazaretský|Jozefa]] za patróna univerzálnej Cirkvi'' (Otcovo srdce; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-patris-corde slovenský preklad]) * [[Spiritus Domini]]{{--}}''o modifikácii kánonu 230 § 1 [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]], ktorá sa týka prístupu žien k ustanoveným službám [[Lektor (liturgia)|lektorátu]] a [[Akolyta|akolytátu]].'' (Pánov Duch; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/motu-proprio-spiritus-domini slovenský preklad]) * [[Antiquum Ministerium]]{{--}}''o zriadení laického ministéria katechétu'' (Staré ministérium, vydaný [[motu proprio]]) * [[Traditionis custodes]]{{--}}''o používaní Rímskej liturgie spred Reformy roku 1970'' (Strážcovia tradície; vydaný [[motu proprio]], [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-motu-proprio-traditionis-custodes slovenský preklad]) ==== Buly ==== * [[Misericordiae vultus]]{{--}}''bula, ktorou sa vyhlasuje mimoriadny Svätý rok milosrdenstva'' (Tvár milosrdenstva; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus slovenský preklad]) === Knihy === * ''Meditaciones para religiosos'', Diego de Torres, Buenos Aires 1982, ISBN 950-02-1000-2. * ''Reflexiones espirituales sobre la vida apostólica'' Diego de Torres, Buenos Aires, 1987, ISBN 950-9210-07-2. * ''Reflexiones en esperanza'', Ediciones Universidad del Salvador, Buenos Aires, 1992. * ''Educar. Exigencia y pasión. Desafíos para educadores cristianos'' Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2003, ISBN 950-512-457-0. * ''Ponerse la patria al hombro, Memoria y camino de esperanza'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2004, ISBN 950-512-511-9. * ''La nación por construir, Utopía, pensamiento y compromiso. VIII Jornada de Pastoral Social'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2005, ISBN 950-512-546-1. * ''Corrupción y Pecado, Algunas reflexiones en torno al tema de la corrupción'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2006, ISBN 950-512-572-0. * ''El verdadero poder es el servicio'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2007, ISBN 978-950-512-628-6. * spoluautor s: Abraham Skorka: ''Sobre el Cielo y la Tierra'', Editorial Sudamericana, Buenos Aires, 2010, ISBN 978-950-07-3293-2 * ''Nosotros como ciudadanos, nosotros como pueblo, Hacia un bicentenario en justicia y solidaridad 2010-2016'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2011, ISBN 978-950-512-744-3. * ''Mente abierta, corazón creyente'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2012, ISBN 978-950-512-778-8. ==== V slovenčine ==== * ''Otvorená myseľ, veriace srdce'', Sali foto, 2013, ISBN 978-80-89605-08-8. * Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka, Marcelo Figueroa: ''Viera, dôstojnosť, modlitba, solidarita'', Dobrá kniha, 2013, ISBN 978-80-7141-816-0, * Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka: ''O nebi a zemi'', Kumran, 2013, ISBN 978-80-89487-41-7, v origináli: ''Sobre el cielo y la tiera''. ==== V češtine ==== * ''Opravdová moc je služba'', Paulínky, 2014, ISBN 978-80-7450-123-4, * ''Zkaženost a hřích'', Paulínky, 2014, v origináli: ISBN 978-80-7450-122-7, ''Guarire dalla corruzione'' * ''Promluvy z Argentiny,'' Karmelitánské nakladatelství, 2013, ISBN 978-80-7195-725-6 == Reakcie == Veľmajster [[Slobodomurárstvo|slobodomurárskej]] lóže Grande Oriente d’Italia Gustavo Raffi [[14. marec|14. marca]] [[2013]] napísal: „S pápežom Františkom nič nebude ako predtým. Je to zástanca chudobných, ktorý má ďaleko ku Kúrii. Jeho prvé slová sú bratstvo, ochota k dialógu a otvorenosť k súčasnému svetu, k veriacim i neveriacim.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Il Gran Maestro Raffi: "Con Papa Francesco nulla sarà più come prima. Chiara la scelta di fraternità per una Chiesa del dialogo, non contaminata dalle logiche e dalle tentazioni del potere temporale"|url=http://www.grandeoriente.it/il-gran-maestro-raffi-con-papa-francesco-nulla-sara-piu-come-prima-chiara-la-scelta-di-fraternita-per-una-chiesa-del-dialogo-non-contaminata-dalle-logiche-e-dalle-tentazioni-del-potere-temporale/|vydavateľ=grandeoriente.it|dátum vydania=2013-03-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-01-05|miesto=|jazyk=}}</ref> Zástanca teológie oslobodenia [[Leonardo Boff]] verí, že pápež František je mužom, ktorý zreformuje pápežstvo a zmení katolícku cirkev.<ref name="dw">[http://www.dw.de/leonardo-boff-this-pope-will-change-the-church/a-16970616 Leonardo Boff: 'This pope will change the church'], Deutsche Welle, 2013-07-23</ref> == Referencie == {{Referencie|3}} == Smrť == [[Súbor:Procesija,_pok._papa_Franjo_(5).jpg|vpravo|náhľad|Sprievod s telom pápeža Františka vo Vatikáne]] [[Súbor:Pope_Francis_Tomb.jpg|náhľad|293x293bod|Františkova hrobka v [[Bazilika Panny Márie Väčšej|bazilike Santa Maria Maggiore]]]] Františkovo posledné verejné vystúpenie bolo na Námestí svätého Petra vo Vatikáne na [[Veľká noc|Veľkonočnú nedeľu]] 20. apríla 2025, kde predniesol svoj posledný veľkonočný prejav a vyzval na prímerie na území Gazy . <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://abcnews.go.com/International/read-pope-francis-final-easter-address/story?id=121006377}}</ref> <ref name="AP News-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://apnews.com/article/pope-francis-israel-hamas-war-gaza-31f1755f8426ec81cb07b29bff3db70e}}</ref> Zomrel o 7:35 [[Stredoeurópsky letný čas|miestneho času]] (UTC+02:00) na [[Veľkonočný pondelok]] 21. apríla 2025 vo veku 88 rokov vo svojej rezidencii v [[Dom svätej Marty|Domus Sanctae Marthae]] . Jeho smrť, ktorú oznámil kardinál [[Kevin Joseph Farrell|Kevin Farrell]] na vatikánskom televíznom kanáli a vo video vyhlásení, bola spôsobená [[Cievna mozgová príhoda|mozgovou príhodou]], ktorá viedla ku [[Kóma|kóme]] a nezvratnej zástave srdca . Pápežova smrť začala [[Sedisvakancia|pápežské medzivládie]] (''papal interregnum)'' a deväťdňové obdobie smútku známe ako ''novendiales (z lat. deväť dní)''. Jeho pohreb sa konal 26. apríla 2025. Kardináli voliči prišli do Ríma, aby sa zúčastnili kongregácie [[Kardinál|kardinálov]], a rozhodli, že 7. mája 2025 sa začne [[Konkláve 2025|konkláve]], ktoré má zvoliť nástupcu Františka. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://edition.cnn.com/2025/04/28/europe/conclave-start-date-intl/index.html}}</ref> 8. mája bol Robert Francis Prevost, ktorého František v roku 2023 vymenoval za kardinála zvolený za [[Lev XIV.|pápeža Leva XIV]]. František v duchovný testamente z 29. júna 2022 zopakoval svoje želanie byť pochovaný v [[Bazilika Panny Márie Väčšej|bazilike Santa Maria Maggiore]] v Ríme. Po svojej smrti tam bol uložený, čím sa stal prvým pápežom pochovaným v bazilike Santa Maria Maggiore od čias [[Klement IX.|Klementa IX.]] v roku 1669. <ref>{{Cite news|date=21 April 2025|title=Pope Francis' Will Says He Wishes to Be Buried in Simple Tomb in Rome|url=https://www.nytimes.com/2025/04/21/world/europe/pope-francis-will-released.html|access-date=22 April 2025}}</ref> <ref name="Vatican News-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.vaticannews.va/en/pope/news/2025-04/pope-francis-spiritual-will-and-testament.html}}</ref> Jeho testament končil:<blockquote>''May the Lord grant a fitting reward to all those who have loved me and who continue to pray for me. The suffering that has marked the final part of my life, I offer to the Lord, for peace in the world and for fraternity among peoples.'' Nech Pán udelí primeranú odmenu všetkým, ktorí ma milovali a ktorí sa za mňa naďalej modlia. Utrpenie, ktoré poznačilo poslednú časť môjho života, obetujem Pánovi za pokoj vo svete a za bratstvo medzi ľuďmi. <ref name="Vatican News-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.vaticannews.va/en/pope/news/2025-04/pope-francis-spiritual-will-and-testament.html}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://web.archive.org/web/20250421184828/https://www.vaticannews.va/en/pope/news/2025-04/pope-francis-spiritual-will-and-testament.html "Pope Francis' spiritual testament"]. </cite></ref></blockquote> == Pozri aj == * [[Zoznam pápežov]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom]] * [[Pápež František: Modlite sa za mňa]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Franciscus}} == Externé odkazy == * [http://www.vatican.va/phome_en.htm vatican.va] Oficiálna stránka Vatikánu {{eng icon}} * [http://www.fiu.edu/~mirandas/bios-b.htm#Bergoglio Profil v biografickom slovníku kardinálov Salvadora Mirandu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140826115624/http://www2.fiu.edu/~mirandas/bios-b.htm#Bergoglio |date=2014-08-26 }} {{eng icon}} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cheney | meno = David M | titul = www.catholic-hierarchy.org | url = | typ kapitoly = stránka | kapitola = Pope Francis : Jorge Mario Bergoglio, S.J.| url kapitoly = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bbergj.html | dátum aktualizácie = 13 Mar 2013 | dátum prístupu = 2013-03-14 | jazyk = {{eng}} }} == Zdroj == {{Preklad|cs|František (papež)|9925452|en|Pope Francis|933561182}} {{Pápež|meno=František|predchodca=[[Benedikt XVI.]]|nástupca=[[Lev XIV.]]}} {{Pápeži}} {{Osobnosť roka časopisu Time 2001–2025}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Pápež František]] [[Kategória:Argentínski pápeži]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Osobnosti z Buenos Aires]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Argentínski jezuiti]] [[Kategória:Katolícki teológovia 21. storočia]] [[Kategória:Argentínski arcibiskupi]] [[Kategória:Argentínski kardináli]] 95sp9iqw8thzfk2zqof4cftfsdgnh1q 8199319 8199318 2026-04-16T19:51:27Z Teterqa 292192 Vytvořeno překladem sekce „Death“ ze stránky „[[:en:Special:Redirect/revision/1348563756|Pope Francis]]“ 8199319 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = pápež | zvolené meno = František | zvolené meno originálne = Franciscus | meno = František | meno originálne = Jorge Mario Bergoglio | meno v inom jazyku = | kód jazyka = <!-- ak sa zadá musí byť v ISO kód jazyka hun: maďarčina, deu: nemčina, ... --> | rodné meno = | aktuálny titul = <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> | portrét = Pope Francis Korea Haemi Castle 19.jpg | popis portrétu = Pápež František v roku 2019 | podpis = FirmaPapaFrancisco.svg | erb = Coat of arms of Franciscus.svg | štít erbu = <!-- meno obrázku na commons, ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra "typ" a "typ dodatok" --> | dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> | heslo = Miserando atque eligendo | heslo po slovensky = „Poľutovaniahodný, ale vyvolený“ | štát pôsobenia = | dátum narodenia = [[17. december]] [[1936]] | miesto narodenia = [[Buenos Aires]], [[Argentína]] | dátum úmrtia = {{dúv|2025|04|21|1936|12|17}} | miesto úmrtia = [[Dom svätej Marty]], [[Vatikán]] | dátum pohrebu = [[26. apríl]] [[2025]] | miesto pohrebu = [[Bazilika Santa Maria Maggiore]], [[Rím]] | alma mater = | 1. funkcia = Pápež | 1. funkcia - obdobie = [[13. marec]] [[2013]]{{--}}[[21. apríl]] [[2025]] | 1. funkcia - predchodca = [[Benedikt XVI.]] | 1. funkcia - nástupca = [[Lev XIV.]] | 2. funkcia = prefekt [[Dikastérium pre evanjelizáciu |Dikastéria pre evanjelizáciu]] | 2. funkcia - obdobie = [[5. júna]] [[2022]]{{--}}[[21. apríl]] [[2025]] | 2. funkcia - predchodca = [[Luis Antonio Tagle]] | 2. funkcia - nástupca = [[Lev XIV.]] | funkcie = * buenosaireský arcibiskup<br />[[28. február]] [[1998]]{{--}}[[13. marec]] [[2013]] * buenosaireský arcibiskup koadjútor <br />([[3. jún]] [[1997]]{{--}}[[28. február]] [[1998]]) * buenosaireský pomocný biskup <br />([[27. jún]] [[1992]]{{--}}[[3. jún]] [[1997]]) * provinciál [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]]<br />v Argentíne ([[1973]]{{--}}[[1979]]) * predseda argentínskej biskupskej konferencie ([[2005]]{{--}}[[2011]]) | cirkev = rkc | rítus = | rehoľa = sj | vstup do rehole dátum = {{dv|1958|03|11|1936|12|17}} | večné sľuby dátum = {{dv|1973|04|22|1936|12|17}} | diakonát dátum = <!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{dv|1969|12|13|1936|12|17}} | kňazské svätenie miesto = [[Buenos Aires]] | kňazské svätenie svätiteľ = [[Ramón José Castellano]] | kňazský svätiteľ funkcia = emeritný arcibiskup córdobský | inkardinácia = Arcidiecéza Buenos Aires | menovanie dátum = {{dv|1992|05|20|1936|12|17}} | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | biskupské svätenie dátum = {{dv|1992|06|27|1936|12|17}} | biskupské svätenie miesto = [[Buenos Aires]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Antonio Quarracino]] | biskupský svätiteľ funkcia = arcibiskup buenosaireský | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Ubaldo Calabresi]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = apoštolský nuncius v Argentíne | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Emilio Ogñénovich]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = biskup mercedeský | kardinál dátum = {{dv|2001|02|21|1936|12|17}} | kardinál menujúci = Ján Pavol II. | kardinálsky stupeň = kardinál-kňaz | titulárny kostol = San Roberto Bellarmino | pontifikát dátum = {{dv|2013|03|13|1936|12|17}} | intronizácia dátum = {{dv|2013|03|19|1936|12|17}} | poradie pápež = 266 | blahorečenie dátum = | blahorečil = | blahorečenie miesto = | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = | svätec v cirkvách = | patrón = | atribúty = | portál1 = | portál2 = | portál3 = }} '''František''' ({{vjz|lat|''Franciscus''}}), vlastným menom '''Jorge Mario Bergoglio,''' [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] (* [[17. december]] [[1936]], [[Buenos Aires]], [[Argentína]] {{--}} † [[21. apríl]] [[2025]], [[Dom svätej Marty]], [[Vatikán]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dnes ráno pápež František odišiel do domu Otca | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2025-04/dnes-rano-papez-frantisek-odisiel-do-domu-otca.html | dátum vydania = 2025-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = Vatican News | miesto = | jazyk = sk }}</ref>) bol [[Zoznam pápežov|266.]] [[pápež]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]], rímsky biskup a panovník štátu [[Vatikán]] zvolený v [[konkláve]] dňa [[13. marec|13. marca]] [[2013]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | titul = Minúta po minúte: Novým pápežom je kardinál Bergoglio z Argentíny | url = http://www.sme.sk/c/6732101/minuta-po-minute-novym-papezom-je-kardinal-bergoglio-z-argentiny.html | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = SME}}</ref> Bol prvým pápežom pochádzajúcim z [[Amerika (svetadiel)|amerického]] svetadielu (z [[Argentína|Argentíny]]), prvým pápežom, ktorý vzišiel z [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskej]] rehole, prvým pápežom z južnej pologule a po viac ako 1270 rokoch od smrti [[Gregor III. (pápež)|Gregora III.]] prvým pápežom modernej doby, ktorý sa nenarodil v [[Európa|Európe]].<ref name="TKKBS-zvolenie">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätým Otcom sa stal argentínsky kardinál Jorge Bergoglio SJ|url=http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130313070|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2013-03-20}}</ref> Podľa Františkových vlastných slov mal byť jeho pontifikát krátky.<ref name=":4">https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/papezem-budu-asi-pet-let-rekl-frantisek.A150313_151929_zahranicni_ert</ref> Narodil sa v [[Buenos Aires]] v [[Argentína|Argentíne]]. Za [[Katolícky kňaz|katolíckeho kňaza]] bol vysvätený v roku [[1969]]. Medzi rokmi [[1973]] až [[1979]] pôsobil ako provinciál [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] v Argentíne. V roku [[1998]] sa stal biskupom buenosaireským a za [[kardinál]]a ho vymenoval [[Ján Pavol II.]] v roku [[2001]]. Cirkev v [[Argentína|Argentíne]] viedol aj počas nepokojov v Argentíne v [[December 2001|decembri]] [[2001]]. Vlády [[Néstor Kirchner|Néstora Kirchnera]] a [[Cristina Fernándezová Kirchnerová|Cristiny Fernándezovej Kirchnerovej]] ho považovali za svojho politického rivala. Po rezignácii pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] dňa [[28. február]]a [[2013]] konkláve zvolilo [[13. marec|13. marca]] [[2013]] kardinála Bergoglia za nového pápeža. Zvolil si meno ''František'' na počesť svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]]. Pápež František bol známy pre svoju pokoru, dôraz na Božie Milosrdenstvo, záujem o [[Chudoba|chudobných]] a odhodlanie viesť [[medzináboženský dialóg]]. Bol uznávaný za to, že mal menej formálny vzťah k úradu pápeža než jeho predchodcovia, napríklad, že sa rozhodol radšej žiť v [[Dom svätej Marty|Dome svätej Marty]], než aby obýval [[pápežský apartmán]] v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]], ako to robili predchádzajúci pápeži. Zastával názor, že Cirkev by mala byť viac otvorená. Nepodporoval neovládaný [[kapitalizmus]], [[marxizmus]], alebo marxistické verzie [[Teológia oslobodenia|Teológie oslobodenia]]. František sa držal tradičných cirkevných pohľadov v otázkach [[Interrupcia|interrupcií]], [[Manželstvo|manželstva]], vysvätení žien za kňazov a [[celibát]]u.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pápež rozhodol proti vysväteniu ženatých mužov v Amazonskej oblasti | url = https://svet.sme.sk/c/22324357/papez-rozhodol-proti-vysvateniu-zenatych-muzov-v-amazonskej-oblasti.html?ref=terazbox_sme | dátum vydania = 2020-02-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20-02-12 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = Slovenský }}</ref> Vystupoval proti [[Konzumerizmus|konzumizmu]] a podporoval snahy o zvrátenie klimatickej zmeny, na čo sa zameral v [[Encyklika|encyklike]] ''[[Laudato si’]]''. V medzinárodnej [[Diplomacia|diplomacii]] sa pričinil o dočasné úplné znovuobnovenie diplomatických stykov medzi [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] a [[Kuba|Kubou]] a podporoval prípady migrantov počas európskej a stredoamerickej migračnej krízy. Od roku 2018 bol známy ako kritik neo-[[Nacionalizmus|nacionalizmu]]. Čelil otvorenej kritike, najmä z kruhov teologických [[Konzervativizmus|konzervatívcov]], kvôli svojmu konaniu v niektorých otázkach, napríklad keď publikáciou ''[[Amoris laetitia]]'' ({{VJZ|slk}}Radosť lásky) pripustil možnosť niektorým občiansky rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom pristúpiť k Sviatosti [[Eucharistia|Eucharistie]], alebo svojmu konaniu v otázke údajného krytia sexuálnych škandálov duchovných, proti ktorému však vydal apoštolský list [[motu proprio]] s názvom ''[[Vos estis lux mundi]]''. Pápež sa stal [[Person of the Year|osobnosťou roka 2013 časopisu ''Time'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Časopis Time zvolil Svätého Otca Františka za Osobnosť roka|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131211036|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-12-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Time magazine names Pope Francis its ‘Person of the Year’|url=http://www.washingtonpost.com/blogs/on-leadership/wp/2013/12/11/time-magazine-names-pope-francis-the-person-of-the-year/|vydavateľ=The Washington Post|dátum vydania=2013-12-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> == Pôvod a mladosť == === Rodina === Jorge Mario Bergoglio sa narodil v [[Buenos Aires]] ako najstarší z piatich detí [[Taliani|talianskych]] prisťahovalcov z kraja [[Piemont]]. Jeho otec [[Mário José Bergoglio]] sa narodil v obci Portacomaro v severnom Taliansku. Pred nastupujúcim fašizmom odišiel v roku [[1928]] do [[Argentína|Argentíny]], kde pracoval ako železničný pracovník.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rice-Oxley | meno = Mark | titul = Pope Francis: the humble pontiff with practical approach to poverty | url = http://www.guardian.co.uk/world/2013/mar/13/jorge-mario-bergoglio-pope-poverty | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = Guardian | jazyk = po anglicky }}</ref> Jeho manželkou sa [[12. december|12. decembra]] [[1935]] stala [[Regina Mária Sívori]]. Okrem Jorgeho Maria mali aj tieto deti: Alberto Horacio, Oscar Adrian, Marta Regina a Mária Elena. V súčasnosti (2021) má pápež už len jedinú žijúcu sestru Máriu Elenu. [[Súbor:Jorge Mario Bergoglio attended a salesian school between 1948 and 1949.jpg|náhľad|Mladý Bergoglio študoval v saleziánskej škole, na fotografii štvrtý zľava v strednom rade]] Bergogliovi dvaja prasynovci, Antonio a Jozef, zahynuli pri dopravnej nehode. Jeho neter [[Cristina Bergogliová]] je maliarka žijúca v španielskom Madride. === Detstvo a mládežnícke roky === Svoje detské roky prežil v mestskej časti [[Flores (Buenos Aires)|Flores]] na predmestí Buenos Aires. Rehoľné sestry z [[Argentína|Argentíny]] na neho spomínajú ako na neposedného nezbedníka, vraj bol ''malý čertík,'' tak ako každý iný chlapec. U sestier bol obľúbený a so sestrou Dolores ho spájalo blízke [[Priateľ|priateľstvo]], v jej posledných dňoch ju pravidelne navštevoval a po jej úmrtí strávil celú noc v slzách a odmietal jesť a piť. Vo veku 21 rokov bola mladému Bergogliovi odoperovaná horná časť pravej strany [[pľúca|pľúc]]. Trpel totiž život ohrozujúcim zápalom pľúc spojeným s troma cystami. V knižnom rozhovore ''El Jesuita,'' ktorý v roku [[2010]] vydali novinári [[Sergio Rubín]] a [[Francesca Ambrogettiová]], uvádza, že ako mládežník rád tancoval [[Tango (tanec)|tango]]. Mal rád klasickú literatúru a jeho najobľúbenejším filmom je dánska dráma ''[[Babettina hostina]]''. Bergoglio v roku [[2010]] v rozhovore priznal, že ako dvanásťročný sa usiloval o isté dievča, Amáliu, svoju rovesníčku, a pomýšľal na svadbu. V liste jej vtedy napísal, že je pre neho jediná a že ak si ju nevezme za ženu, stane sa kňazom. List ilustroval obrázkom domu s červenou strechou, v ktorom by spolu žili. Amáliin otec svojej dcére vzťah zakázal, a preto na ten list ani neodpovedala. Samotná [[Amália Demonte]] príbeh zo svojho detstva po rokoch potvrdila v rozhovore pre anglický denník [[The Daily Telegraph]]. Otec ju mal udrieť, keď chcela Jorgemu odpísať. Rodičia jej potom bránili v akomkoľvek ďalšom kontakte s ním. Ona sama v tom čase ešte zamilovanosť nepoznala. Na nevinnom a čistom vzťahu medzi dvoma deťmi nemala hlava [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]] čo skrývať. V šiestom ročníku navštevoval ''Wilfrid Barón de los Santos Ángeles'', školu [[Saleziáni Don Bosca|Saleziánov Don Bosca]], v [[Ramos Mejía]] v [[Buenos Aires (provincia)|Provincii Buenos Aires]]. ==== Chemické vzdelanie a prvé zamestnanie ==== Navštevoval strednú odbornú školu s technickým zameraním ''Escuela Técnica Industrial N° 27 [[Hipólito Yrigoyen]],'' ktorá niesla meno po bývalom prezidentovi [[Argentína|Argentíny]]. Školu ukončil s diplomom chemickej techniky (nie magisterským titulom, ako nesprávne informujú niektoré médiá). S týmto vzdelaním strávil niekoľko rokov pracujúc v oddelení pre jedlá ''Laboratória Hickethier-Bachmann.'' Tam pracoval pod vedením [[Esther Ballestrinová|Esther Ballestrinovej]]. Predtým než pracoval ako chemický technik, bol tiež zamestnaný ako vyhadzovač z baru či umývač dlážky. === Záľuby === Bergoglio je celoživotným fanúšikom futbalového klubu [[Club Atlético San Lorenzo de Almagro|San Lorenzo de Almagro]]. Je fanúšikom filmov Tity Merellovej, neorealizmu a tanca tango, s citom pre tradičnú hudbu Argentíny a Uruguaja známu ako ''[[milonga]]''. == Jezuita == === Povolanie === Mladý Jorge Mario Bergoglio objavil svoje povolanie do kňazského stavu počas toho, ako bol na ceste osláviť ''Deň jari,'' populárny sviatok, ktorý v [[Argentína|Argentíne]] slávia najmä mladí, pretože je v ten istý deň ako ''Deň študentov'', kedy majú všetci študenti školské voľno. Prechádzal okolo kostola a pristúpil k [[Spoveď|spovedi]], počas ktorej ho veľmi inšpiroval [[kňaz]], ktorý ho spovedal. Bergoglio študoval za kňaza v ''Arcidiecéznom seminári Nepoškvrneného počatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]]'' vo [[Villa Devoto]] (časť [[Buenos Aires]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rocca|meno=Francis X.|titul=Cardinal Jorge Bergoglio: a profile|url=http://www.catholicherald.co.uk/news/2013/03/13/cardinal-bergoglio-profile/|dátum vydania=2013-03-13|dátum prístupu=2013-03-13|vydavateľ=Catholic Herald|jazyk=po anglicky}}</ref> Po troch rokoch štúdia Bergoglio vstúpil ako [[Noviciát|novic]] do [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] dňa [[11. marec|11. marca]] [[1958]]. Bergoglio priznal, že ako seminaristovi sa mu páčila jedna slečna a trocha zapochyboval o pokračovaní v štúdiu v seminári. Ako jezuitský novic študoval [[humanitné vedy]] v [[Santiago (Čile)|Santiagu]] v [[Čile]]. Po svojom noviciáte v [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] sa Bergoglio oficiálne stal Jezuitom [[12. marec|12. marca]] [[1960]], kedy zložil sľuby ''chudoby, čistoty a poslušnosti''. V roku [[1960]], Bergoglio získal certifikát z filozofie z [[Colegio Máximo San José]] v San Miguel. V rokoch [[1964]] a [[1965]] učil literatúru a psychológiu na ''Colegio de la Inmaculada'' (stredná škola) v provincii Santa Fe v [[Argentína|Argentíne]], a roku [[1966]] učil rovnaké predmety na „Colegio del Salvador“ v [[Buenos Aires]]. === Kňaz === V roku [[1967]] dokončil štúdium teológie. Po dvoch rokoch aprobácie prijal kňazskú vysviacku, ktorú mu udelil arcibiskup [[Ramón José Castellano]], dňa [[13. december|13. decembra]] [[1969]]. Slúžil ako špirituál novicov v tamojšej provincii a stal sa profesorom [[Teológia|teológie]]. Bergoglio dokončil finálnu fázu duchovnej prípravy ako jezuita v [[Alcalá de Henares]] v [[Španielsko|Španielsku]] a [[22. apríl]]a [[1973]] zložil slávnostné sľuby zahŕňajúce aj štvrtý sľub poslušnosti pápežovi v tom, čo sa vzťahuje na špecifické misie. V júli toho roku bol na šesť rokov do roku [[1979]] menovaný za [[Provinciál|provinciála]] jezuitov v [[Argentína|Argentíne]]. Krátko po svojom menovaní za provinciála vykonal púť do Jeruzalema, avšak musel sa vrátiť skôr, pretože vypukla [[Jomkipurská vojna|piata arabsko-izraelská vojna]]. Keď roku [[1980]] už nepôsobil ako jezuitský provinciál, bol menovaný za rektora ''Filozofickej a teologickej fakulty San Miguel'', kde sám študoval. Predtým, ako sa ujal funkcie, strávil prvé tri mesiace roku 1980 v Írsku, aby sa naučil angličtinu. Zdržiaval sa v Jezuitskom centre na [[Milltown Institute of Theology and Philosophy]] v [[Dublin|Dubline]]. Vo funkcii rektora slúžil až do roku [[1986]]. Neskôr strávil niekoľko mesiacov na škole filozofie a teológie [[Philosophisch-Theologische Hochschule Sankt Georgen|Sankt Georgen]] v nemeckom [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte]], kde uvažoval nad rôznymi témami dizertačnej práce. Napokon sa rozhodol objavovať prácu nemecko-talianskeho teológia [[Romano Guardini|Romana Guardiniho]], špecificky jeho štúdiu kontrastu publikovanú v roku 1925 v diele ''Der Gegensatz.'' Avšak predčasne sa vrátil do [[Argentína|Argentíny]], aby slúžil ako spovedník a duchovný riaditeľ v Jezuitskej komunite v [[Córdoba (mesto v Argentíne)|Córdobe]]. V roku [[1992]] bol Bergoglio požiadaný, aby nerezidoval v jezuitských budovách z dôvodu pokračujúceho napätia medzi ním a jezuitskými lídrami a učencami, kvôli Berogliovmu ''disentu'' v otázkach jeho pohľadu na katolícku ortodoxiu a jeho odpor voči [[Teológia oslobodenia|teológii oslobodenia]], či jeho práci ako pomocného biskupa [[Buenos Aires]]. Od toho času nenavštevoval jezuitské budovy a bol v praktickom odcudzení od jezuitov až do jeho zvolenia za pápeža. == Biskup == Pápež [[Ján Pavol II.]] ho [[20. máj]]a [[1992]] vymenoval za [[pomocný biskup|pomocného biskupa]] v [[Buenos Aires]], biskupskú vysviacku prijal [[27. júl]]a toho istého roku z rúk arcibiskupa Buenos Aires [[kardinál]]a [[Antonio Quarracino|Antonia Quarracina]], ako hlavného svätiteľa. Za biskupské heslo si zvolil slová ''„Miserando atque eligendo“'' ({{VJZ|slk|Poľutovaniahodný, ale vyvolený}})'','' ktoré si vzal z homílie svätého [[Beda Venerabilis|Beda Ctihodného]] o úseku z [[Evanjelium podľa Matúša|Matúša]] 9:9–13: ''„Pretože ho videl očami milosrdenstva a vyvolil si ho“.'' Bergoglio bol [[3. júl|3. júla]] [[1997]] vymenovaný za [[Biskup koadjútor|arcibiskupa koadjútora]] s nástupníckym právom. Funkcie arcibiskupa sa ujal [[28. február]]a [[1998]] po smrti kardinála Quarracina. [[Súbor:Bergoglio Misa Conmemoracion Beagle cropped.jpg|náhľad|Bergoglio v roku [[2008]]]] Keď v [[December 2011|decembri]] [[2011]] dovŕšil vek 75 rokov, podal podľa predpisov [[Kánonické právo|kánonického práva]] pápežovi [[Benedikt XVI.|Benediktovi XVI.]] rezignáciu na funkciu arcibiskupa [[Buenos Aires]]. Keďže nemal žiadneho [[Biskup koadjútor|arcibiskupa koadjútora]] s nástupníckym právom, tak zotrvával vo funkcii očakávajúc vyvolenie svojho nástupcu. === Blízkosť chudobným a núdznym === Arcibiskup Bergoglio zakladal nové [[Farnosť (cirkev)|farnosti]] a zmenil štruktúru arcidiecéznych administratívnych sekcií, viedol [[Pro-life hnutie|pro-life]] iniciatívy a založil komisiu pre [[Rozvod (manželstvo)|rozvody]]. Jeden z jeho hlavných cieľov bolo navýšiť prítomnosť cirkvi v [[Slum|slumoch]], chudobných častiach [[Buenos Aires]]. Pod jeho vedením sa počet kňazov priradených týmto komunitám zdvojnásobil. Táto práca mu vyslúžila prezývku ''„Biskup slumov“.'' Bergoglio si vytvoril zvyk sláviť rituál umývania nôh na [[Zelený štvrtok]] v miestach ako väznice, nemocnice, domovy pre seniorov či [[Slum|slumy]]. === Financie === Na počiatku svojho arcibiskupského pôsobenia predal arcidiecézne podiely vo viacerých bankách a zmenil arcidiecézne účty na tie bežné v medzinárodných bankách. Podiely v bankách viedli tamojšiu cirkev ku sklonom k vysokým výdavkom, a tak sa arcidiecéza blížila [[Bankrot|bankrotu]]. Keď sa účty zmenili na [[Bežný účet (banka)|bežné]], donútilo to cirkev k väčšej fiškálnej disciplíne. === Gréckokatolíci v Argentíne === Bergoglio bol [[6. november|6. novembra]] [[1998]] vymenovaný za ordinára pre východných katolíkov v Argentíne, ktorí nemali [[Prelát (rímskokatolícka cirkev)|preláta]] svojho obradu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope Francis | url = http://www.gcatholic.org/hierarchy/pope/FR1.htm | vydavateľ = gcatholic.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Глава УГКЦ: Новообраний Папа дуже добре знає про нашу Церкву і духовність | url = http://risu.org.ua/ua/index/all_news/catholics/ugcc/51592 | vydavateľ = risu.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajinský [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] väčší arcibiskup [[Sviatoslav Ševčuk]] sa o Bergogliovi vyjadril, že rozumie liturgii, rítu a spiritualite gréckokatolíckej cirkvi a že vždy ''„sa staral o našu cirkev v Argentíne“'' ako ordinár počas zastávania úradu arcibiskupa v [[Buenos Aires]]. === Suspendovaný biskup Podestá === V roku [[2000]] bol Bergoglio jediný z cirkevnej hierarchie, ktorý sa zmieril s [[Jerónimo Podestá|Jerónimom Podestáom]], bývalým biskupom, ktorý bol suspendovaný z kňazstva potom, čo sa postavil na odpor [[Argentínska revolúcia|Argentínskej revolučnej]] vojenskej diktatúre roku [[1972]]. Zastal sa Podestáovej manželky pri útokoch na ich manželstvo zo strany [[Vatikán|Vatikánu]]. V tom istom roku Bergoglio povedal, že Katolícka cirkev v Argentíne ''„si potrebuje obliecť odev verejného pokánia za hriechy, ktoré spáchala počas rokov diktatúry“'' v 70. rokoch 20. storočia počas [[Špinavá vojna|Špinavej vojny]]. === Slávenie tridentskej omše === Keď v roku [[2007]] pápež [[Benedikt XVI.]] vydal nové pravidlá pre používanie liturgických foriem, ktoré boli bežné pred [[Druhý vatikánsky koncil|druhým vatikánskym koncilom]], Bergoglio hneď dva dni po tom ustanovil fixné miesto pre omšu v [[Tridentská omša|mimoriadnej forme Rímskeho rítu]]. Slávila sa raz týždenne. === Predseda argentínskej biskupskej konferencie === Dňa [[8. november|8. novembra]] [[2005]] bol Bergoglio zvolený za predsedu argentínskej biskupskej konferencie na tri roky. Po skončení jeho obdobia bol [[11. november|11. novembra]] [[2008]] znovuzvolený na ďalšie tri roky. Bol členom riadiaceho orgánu konferencie, prezidentom komisie pre [[Pontificia Universidad Católica Argentina|Pápežskú katolícku Univerzitu Argentíny]] a členom liturgickej komisie pre správu svätýň. Počas jeho pôsobenia ako predsedu biskupská konferencia vydala kolektívne ospravedlnenie za zlyhanie Cirkvi pri ochrane ľudí pred vojenskou Juntou počas [[Špinavá vojna|Špinavej vojny]].[[Súbor:Coat of arms of Jorge Mario Bergoglio.svg|náhľad|Erb kardinála Bergoglia]] [[Súbor:V 18 juin 2008 par le cardinal Bergoglio -15.jpg|náhľad|Kardinál Bergoglio (vľavo) a kardinál [[Marc Ouellet|Ouellet]]]] == Kardinál == Pri konzistóriu [[21. február]]a [[2001]] ho pápež [[Ján Pavol II.]] menoval za [[Kardinál|kardinála]] rádu kardinál-kňaz s titulárnym kostolom [[San Roberto Bellarmino]], v ktorom slúžili jezuiti a nesie meno jezuitu. Kardinál Bergoglio sa stal známy pre osobnú pokoru, dogmatický konzervativizmus a záväzok k sociálnej spravodlivosti. Jeho jednoduchý štýl prispel k jeho povesti pokory. Žil v malom byte, skôr než v honosnej biskupskej rezidencii v [[Olivos]]. Používal verejnú dopravu namiesto limuzíny a varil si sám. Ako kardinál bol známy svojou úctou k svätej [[Terézia z Lisieux|Terézie z Lisieux]] a pridával jej malý obrázok listom, ktoré písal, nazývajúc ju skvelou misionárskou sväticou. === Pozície v Rímskej kúrii === Ako kardinál bol Bergoglio vymenovaný na päť administratívnych pozícií v rímskej kúrii: * Člen [[Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí|Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí]] * Člen ''[[Dikastérium pre klérus|Kongregácie pre klérus]]'' * Člen ''Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života'' * Člen [[Pápežská rada pre rodinu|Pápežskej rady pre rodinu]] * Člen ''komisie pre Latinskú Ameriku'' === Konkláve 2005 === {{Hlavný článok|Konkláve (2005)}} Po smrti [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] sa zúčastnil jeho pohrebu. Pri [[konkláve]] v roku [[2005]], ktorého sa ako kardinál Bergoglio zúčastnil, bol považovaný za jedného z možných nástupcov zosnulého pápeža. Konkláve nakoniec zvolilo kardinála Josepha Ratznigera, ktorý sa tak stal pápežom [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] Podľa niektorých médií bol práve Bergoglio jedným z horúcich kandidátov na [[Pápež|rímskeho biskupa]]. Podľa talianskeho magazínu ''Limes'' pri treťom hlasovaní mal získať 40 hlasov, no pri rozhodujúcom štvrtom hlasovaní už získal len 26 hlasov. Tieto dohady médiá zakladajú na denníku anonymného kardinála, ktorý sa zúčastnil [[konkláve]]. Tieto čísla boli bezprecedentné pre kardinála z [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]]. Denník ''La stampa'' napísal, že Bergoglio bol v úzkom súboji s Ratzingerom, až kým nepredniesol emotívnu prosbu, ktorou kardinálov žiadal, aby zaňho nehlasovali. == Pápež == [[Súbor:Francisco en el papamóvil (JMJ 2013).jpg|náhľad|František v [[Papamobil|papamobile]]]] František bol zvolený ako 76-ročný, v dobrom zdraví. Jeho lekári povedali, že chýbajúce časti [[Pľúca|pľúc]] nemajú veľký vplyv na jeho [[zdravie]]. Jedinou obavou s tým spojenou môže byť prípadné akútne [[respiračné ochorenie]], kde by mohol mať problém s dýchaním. V minulosti sa musel ospravedlniť z konzistória roku [[2007]] kvôli [[Zápal sedacieho nervu|zápalu sedacieho nervu]]. Ide o prvého pápeža zo [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]], čo je veľmi dôležité, pretože vzťahy medzi [[Svätá stolica|Svätou Stolicou]] a [[Spoločnosť Ježišova|jezuitmi]] sú občas napäté. František je tiež prvý pápež z [[Amerika (svetadiel)|amerického]] svetadielu a tiež prvý z [[Južná pologuľa|Južnej pologule]]. Mnoho médií o Františkovi hovorilo ako o prvom neeurópskom pápežovi, avšak v skutočnosti je už 11. pápežom, ktorý nepochádza z [[Európa|Európy]], predchádzajúci bol [[Gregor III. (pápež)|Gregor III.]] zo [[Sýria|Sýrie]], ktorý zomrel roku [[741]]. Taktiež je dôležité podotknúť, že hoci sa František nenarodil v [[Európa|Európe]], je etnicky [[Európania|Európan]], keďže jeho rodičia boli imigranti z [[Taliansko|Talianska]]. V [[Konkláve (2005)|konkláve]] roku [[2005]] ostal kardinál Bergoglio ako druhý za kardinálom Ratzingerom{{--}}pápežom [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] K výkonu pápežského úradu má menej formálny prístup ako jeho priami predchodcovia: je to štýl, ktorý novinári opísali ako ''„strohý“'' poznamenajúc ''„jeho bežný dotyk a prístupnosť, ktoré sú najväčšou inšpiráciou“.'' Večer, kedy bol zvolený za pápeža, šiel späť do Domu sv. Marty mikrobusom s ostatnými [[Kardinál|kardinálmi]], hoci si mohol vybrať pápežskú [[Limuzína|limuzínu]]. Nasledujúci deň navštívil kardinála [[Jorge María Mejía|Jorgeho María Mejía]] v [[Nemocnica|nemocnici]] a zhováral sa s pacientmi a personálom. Na jeho prvom stretnutí s novinármi v sobotu po [[konkláve]] objasnil, prečo si vybral také meno, aké si vybral, citujúc svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]] ako ''„muža, ktorý nám dáva ducha pokoja, chudobný muž“'' a pápež dodal: ''„Ako veľmi by som chcel chudobnú Cirkev pre chudobných!“'' Okrem rodnej [[Španielčina|španielčiny]] sa vie František plynulo dohovoriť aj [[Latinčina|latinsky]] (oficiálny jazyk [[Svätá stolica|Svätej Stolice]]), [[Taliančina|taliansky]] (oficiálny jazyk [[Vatikán|Vatikánu]] a bežne používaný jazyk [[Svätá stolica|Svätej Stolice]]), [[Nemčina|nemecky]], [[Francúzština|francúzsky]], [[Portugalčina|portugalsky]], [[Angličtina|anglicky]] a rozumie [[Piedmontčina|piedmontsky]] a trochu [[Ženevčina|ženevsky]]. František odmietol bývať v oficiálnej pápežskej rezidencii v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]], ale rozhodol sa žiť v [[Dom svätej Marty|Dome svätej Marty]], Vatikánskom dome hostí, v byte, kde môže aj prijímať návštevy a organizovať stretnutia. Je prvým pápežom od pontifikátu [[Pius X.|Pia X.]], ktorý žije mimo pápežských apartmánov. Avšak František sa aj tak týždenne objavuje v okne [[Apoštolský palác|Apoštolského paláca]] pri modlitbe [[Anjel Pána]] v nedeľu napoludnie.[[Súbor:Papa Francisco recién elegido.jpg|náhľad|Pápež František počas príhovoru po svojom zvolení]] === Konkláve === Jorge Mario Bergoglio bol za [[Zoznam pápežov|266.]] [[Pápež|pápeža]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] zvolený [[13. marec|13. marca]] [[2013]] o 19:06 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] (UTC+1) po piatej voľbe, v druhý deň konkláve a vybral si meno ''František.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gazda | meno = Imrich | odkaz na autora = Imrich Gazda | titul = Pápež František: Želám si cirkev chudobnú a pre chudobných | url = http://www.svetkrestanstva.sk/2013/03/papez-frantisek-zelam-si-cirkev.html | dátum vydania = 2013-03-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-03-16 | vydavateľ = Svet kresťanstva | miesto = | jazyk = }}</ref> Oznámenie ''[[Habemus papam]]'' predniesol [[kardinál]] protodiakon [[Jean-Louis Tauran]]. Kardinál [[Christoph Schönborn]] sa neskôr vyjadril, že František bol zvolený podľa dvoch nadprirodzených znamení, jedno v konkláve a teda dôverné a druhé bolo v tom, že [[Latinská Amerika|latinskoamerický]] pár priateľov kardinála mu pošepkali Bergogliovo meno, na čo on povedal: ''„Ak títo ľudia hovoria Bergoglio, je to znamenie Ducha Svätého“'' František ako novozvolený pápež neprijímal gratulácie od [[Kardinál|kardinálov]] sediac na pápežskom tróne, ale postojačky, čo je jedným zo znakov jeho iného postoja k vatikánskym formalitám. Počas Františkovho prvého vystúpenia na balkóne [[Bazilika svätého Petra|Baziliky svätého Petra]] mal na sebe oblečenú bielu reverendu, nie červenú [[Mozzeta|mozzetu]] ako predchádzajúci pápeži. Taktiež mal okolo krku zavesený ten istý železný [[Pektorál|pektorálny]] kríž, ktorý nosil už roky ako arcibiskup, v kontraste so zlatým krížom, ktorý nosili jeho predchodcovia. Po zvolení a vybratí si mena predstúpil o 20:22 SEČ<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Day | meno = Michael | titul = Jorge Mario Bergoglio becomes Pope Francis I: White smoke from Sistine Chapel heralds shock decision to elect the first Latin American, first Jesuit and first Francis to lead world's Catholics | url = http://www.independent.co.uk/news/world/europe/jorge-mario-bergoglio-becomes-pope-francis-i-white-smoke-from-sistine-chapel-heralds-shock-decision-to-elect-the-first-latin-american-first-jesuit-and-first-francis-to-lead-worlds-catholics-8532365.html | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = The Independent | jazyk = po anglicky }}</ref> pred zástupy ľudí na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]] a z balkóna [[Bazilika svätého Petra|Baziliky]] sa im prihovoril a udelil požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]]. No prv ako požehnal mestu a svetu požiadal ľudí, aby sa modlili za ''„emeritného rímskeho biskupa“'' pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] ako aj za neho samého ako nového ''„rímskeho biskupa“ .'' Františkove prvé verejné slová v úrade boli: ''„Bratia a sestry dobrý večer. Viete, že úlohou konkláve bolo dať [[Rím|Rímu]] biskupa. Zdá sa, že moji bratia [[Kardinál|kardináli]] ho išli vziať takmer na koniec sveta. Ale sme tu a ďakujem za prijatie komunite rímskej diecézy. Prvé zo všetkého sa chcem modliť za nášho emeritného biskupa [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] Modlime sa spoločne za neho, aby ho Pán požehnal a Panna Mária ochraňovala,“'' a po spoločnej modlitbe pokračoval: ''„A teraz začíname túto púť, biskup a ľud. Púť rímskej Cirkvi, ktorá je tou, ktorá predsedá v láske všetkým cirkvám. Púť v bratskej láske, vzájomnej dôvere. Vždy sa modlime za seba, jeden za druhého. Modlime sa za celý svet, aby zavládlo medzi nami bratstvo. Želám, aby táto púť Cirkvi, ktorú dnes začíname, a na ktorej mi pomôže môj tu prítomný vikár bude plodnou pre evanjelizáciu tohto nádherného mesta. Teraz chcem udeliť požehnanie, ale predtým vás chcem požiadať o jednu láskavosť. Skôr ako biskup požehná ľud, prosím vás, aby ste prosili nášho Pána, aby požehnal mňa. Modlitba ľudu, ktorý žiada požehnanie pre svojho biskupa. V tichosti sa modlite za mňa.“'' Potom udelil pápežské požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]] a dodal: ''„Bratia a sestry. Teraz vás už opustím. Ďakujem vám za prijatie. Modlite sa za mňa a do skorého videnia. Uvidíme sa veľmi skoro. Zajtra sa chcem ísť pomodliť k Panne [[Mária (matka Ježiša)|Márii]], aby ochraňovala Rím. Dobrú noc a dobre si odpočiňte“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Habemus Papam - Prvé slová nového Svätého Otca - Františka|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130313075|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-15|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> [[Súbor:Francis Inauguration fc10.jpg|náhľad|František na jeho inauguračnej svätej omši]] [[Súbor:Inauguration von Papst Franziskus (8572547846).jpg|náhľad|Zaplnené svätopeterské námestie počas inauguračnej omše]] Svojho úradu sa ujal na sviatok svätého Jozefa [[19. marec|19. marca]] [[2013]] slávnostnou svätou omšou na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]] vo Vatikáne za účasti viacerých náboženských a politických lídrov z celého sveta. Vo svojej homílii sa František zameral na Slávnosť svätého [[Jozef Nazaretský|Jozefa]], ktorá na ten deň v [[Liturgický kalendár|liturgickom kalendári]] pripadala. === Meno === Na svojej prvej audiencii dňa [[16. marec|16. marca]] [[2013]] pápež povedal novinárom, že si vybral meno ''František'' na počesť svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]], pretože tento [[svätec]] sa špeciálne zaujímal o potreby chudobných ľudí. Vysvetlil, že keď už pri hlasovaní v konkláve začínalo byť jasné, že sa stane novým rímskym biskupom, [[Brazília|brazílsky]] kardinál [[Cláudio Hummes]] ho objal a pošepkal mu ''„Nezabudni na chudobných!“'' čo v ňom vzbudilo myšlienku práve na svätého [[František z Assisi|Františka]]. Bergoglio ešte ako kardinál vyjadroval svoju úctu k svätému [[František z Assisi|Františkovi z Assisi]]: ''„Priniesol do kresťanstva ideu chudoby proti luxusu, pýche, márnosti občianskych a cirkevných mocností. Zmenil históriu.“'' Toto je prvý raz v histórii, čo si pápež vybral meno ''František''. V deň jeho zvolenia [[Vatikán]] ujasnil, že jeho oficiálne pápežské meno je ''„František“ , nie „František I.“,'' teda v súvislosti s ním sa nepoužívajú žiadne [[Poradové číslo panovníka|poradové čísla panovníka]]. Vatikánsky hovorca povedal, že k menu sa pridá číslica I až vtedy, keby v budúcnosti bol ''František II.'' Je to prvý raz od pontifikátu pápeža [[Lando|Landa]], že pápež nenesie meno svojho predchodcu. František tiež povedal, že niektorí kardináli s ním vtipkovali, že by si mal vybrať buď meno ''Hadrián'', keďže [[Hadrián VI.]] bol reformátorom cirkvi, alebo ''Klement'', aby dorovnal skóre s [[Klement XIV.|Klementom XIV.]], ktorý v roku 1773 rozpustil [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosť Ježišovu]] (rehoľu jezuitov), ktorej je František členom. Vo [[Február 2014|februári]] [[2014]] sa do médií dostala správa, že ak by bol Bergoglio zvolený za pápeža už v pri [[Konkláve (2005)|konkláve]] v roku [[2005]], vybral by si meno Ján XXIV. na počesť svätého [[Ján XXIII. (pápež)|Jána XXIII.]] Mal to povedať kardinálovi [[Francesco Marchisano|Francescovi Marchisanovi]]: ''„Ján, pomenoval by som sa Ján, ako Dobrý pápež, bol by som ním kompletne inšpirovaný.“'' === Rímska kúria === František [[16. marec|16. marca]] [[2013]] požiadal všetkých vysokopostavených členov [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]], aby provizórne zotrvali vo svojich funkciách. Za svojho osobného sekretára vymenoval [[Alfred Xuereb|Alfreda Xuereba]]. Dňa [[6. apríl]]a [[2013]] vymenoval [[José Rodríguez Carballo|Josého Rodrígueza Carballa]] do funkcie sekretára [[Kongregácia pre spoločnosti zasväteného živora a spoločnosti a apoštolského života|Kongregácie pre spoločnosti zasväteného života a spoločnosti a apoštolského života]], funkcie ktorá bola niekoľko mesiacov neobsadená. František zrušil platbu bonusov, ktoré sa vyplácali zamestnancom Vatikánu pri príležitosti voľby nového pápeža, ktoré vychádzali na niekoľko miliónov eur a radšej sa rozhodol venovať peniaze na charitu. Taktiež zrušil ročný bonus 25 000 €, ktorý sa vyplácal kardinálom slúžiacim v komisii kontrolórov [[Inštitút pre náboženské diela|Vatikánskej banky]]. [[Súbor:Papa Francesco entra nella Domus Sanctae Marthae.JPG|náhľad|František vstupujúc do [[Dom svätej Marty|Domu svätej Marty]], kde žil namiesto rezidencie v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]]]] ==== Rada kardinálov ==== [[28. september|28. septembra]] [[2013]] zriadil František osemčlennú „''Radu kardinálov''“, ktorá má pápežovi pomáhať pri spravovaní Cirkvi a vo veci závažných otázok týkajúcich sa Cirkvi, či revidovania organizačnej štruktúry [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec zriadil „Radu kardinálov“ v pôvodnom osemčlennom zložení|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130930042|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-09-30|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> Skupina obsahuje viacerých kritikov Vatikánskych operácií a iba jedného člena kúrie. Prví členovia rady boli: * [[Giuseppe Bertello]], predseda governorátu [[Vatikán|Vatikánu]] * [[Francisco Javier Errázuriz Ossa]] z [[Čile]] * [[Oswald Gracias]] z [[India|Indie]] * [[Reinhard Marx]] z [[Nemecko|Nemecka]] * [[Laurent Monsengwo Pasinya]] z [[Konžská demokratická republika|Konžskej demokratickej republiky]] * [[George Pell]] z [[Austrália (štát)|Austrálie]] * [[Seán Patrick O'Malley]] zo [[Spojené štáty|Spojených štátov]] * [[Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga]] z [[Honduras|Hondurasu]] Za sekretára rady pápež vymenoval biskupa [[Marcello Semeraro|Marcella Semerara]]. Stretávať sa s pápežom začali [[1. október|1. októbra]] [[2013]] a vybavovali vyše osemdesiat dokumentov, ktoré sa nazhromaždili od apríla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Začali stretnutia Svätého Otca s Radou kardinálov|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131001051|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-10-01|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> === Prvé záležitosti === V [[Marec 2013|marci]] [[2013]] 21 britských katolíckych [[Snemovňa lordov Spojeného kráľovstva|lordov]] s členov [[Dolná snemovňa Spojeného kráľovstva|Dolnej snemovne]] zo všetkých strán požiadali Františka, aby povolil svätenie ženatých mužov za [[Kňaz|kňazov]] vo [[Veľká Británia|Veľkej Británii]] s tým, že by [[celibát]] zostal povinný pre [[Biskup|biskupov]]. Žiadali o to v kontexte, že sa im javí zvláštne, že ženatí [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánski]] kňazi môžu byť prijatí do Katolíckej cirkvi a naďalej slúžiť v kňazskej službe, ale ženatí katolícki muži nemôžu. František povedal, že je to na zamyslenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope hints at possible ordination of married men|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-39233570|vydavateľ=bbc.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-28|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Foaud Twai]], latinský [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] Jeruzalema, do svojej veľkonočnej homílie pripojil pozvanie pre pápeža na návštevu [[Jeruzalem|Jeruzalema]]. Louis Rafael I., patriarcha [[Chaldejsko-katolícka cirkev|Chaldejsko-katolíckej cirkvi]] pozval Františka na návštevu [[Irak|Iraku]], ktorá sa aj v [[Marec|marci]] [[2021]] uskutočnila. ==== Prvá Veľká noc ==== Na prvý [[Zelený štvrtok]] po zvolení za pápeža František umyl a pobozkal nohy desiatim mužom a dvom ženám, mladistvým páchateľom zločinu, vo veku od 14 do 21 rokov a neboli všetci [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíkmi]]. Boli uväznení v [[Rím|rímskom]] zadržiavacom zariadení ''Casal del Marmo.'' Pápež im povedal, že akt umytia nôh znamená, že je im v službe. Bolo to prvý raz, čo pápež začlenil do tohto rituálu aj ženy, hoci Bergoglio ako arcibiskup to tak robil už skôr. Jeden muž a jedna žena, ktorým František umyl nohy, boli [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimovia]]. Dňa [[31. marec|31. marca]] [[2013]] František využil svoju [[Veľká noc|veľkonočnú]] homíliu na to, aby vyjadril prosbu o [[mier]] vo svete, špecificky spomenul [[Blízky východ|Blízky Východ]], [[Afrika|Afriku]] a [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnú]] i [[Kórejská republika|Južnú Kóreu]]. Taktiež sa postavil proti tým, ktorí sa poddávajú ľahkému zisku vo svete naplnenom závisťou a požiadal ľudstvo, aby sa stalo lepším strážcom tvorstva, tým, že bude chrániť [[životné prostredie]]. Pápež povedal: ''„Prosíme zmŕtvychvstalého [[Ježiš Kristus|Krista]], ktorý premieňa smrť v život, aby zmenil nenávisť v lásku, pomstu v odpustenie, vojnu v mier.“'' Aj keď [[Vatikán]] pripravil pozdravy v 65 jazykoch, František sa ich rozhodol neprečítať, pretože sa ''„aspoň nateraz cíti uvoľnene pri používaní taliančiny, každodenného jazyka Svätej Stolice“.'' [[Súbor:Canonization 2014-The Canonization of Saint John XXIII and Saint John Paul II (14036966125).jpg|náhľad|František v roku [[2014]]]] === Synodálna cirkev === František zorganizoval [[Synoda|synodu]] o [[Synoda o rodine|rodine]] ([[2014]]), o [[Synoda o mládeži|mládeži]] ([[2018]]) a o [[Synoda o Cirkvi v Amazónii|Cirkvi v Amazónii]] ([[2019]]). V roku 2019 František vo svojej apoštolskej konštitúcii ''Episcopalis communio'' povolil, aby sa finálny dokument synody mohol stať učením magistéria cirkvi jednoducho tak, že s ním pápež vyjadrí súhlas. Konštitúcia taktisto povolila [[Laik|laikom]], aby mohli priamo prispievať vstupmi do generálneho sekretariátu synody. Niektorí analytici vidia vytvorenie skutočne synodálnej cirkvi ako niečo, čo sa môže stať najväčším príspevkom Františkovho pontifikátu. === Porada s katolíckymi laikmi === Prieskum od ''World Values Survey'' z [[Február|februára]] [[2014]], ktorý bol citovaný v [[The Washington Post]] a [[Time (týždenník)|Time]] ukázal, ako by mohla byť skúšaná jednota, ktorú František vytvoril. Hoci postoje k Františkovi osobne boli pozitívne, mnoho katolíkov nesúhlasilo aspoň s jedným z jeho učení. Prieskum ukázal, že členovia Katolíckej cirkvi sú hlboko rozdelení v otázke [[Interrupcia|interrupcií]], [[Antikoncepcia|antikoncepcie]], [[Rozvod (manželstvo)|rozvodov]], ordinovania žien a ženatých [[Kňaz|kňazov]]. V rovnakom mesiaci František požiadal [[Farnosť (cirkev)|farnosti]], aby odpovedali na oficiálny dotazník, ktorý by poskytol oveľa širšiu konzultáciu, ako len prieskum o názoroch medzi laikmi. Pokračoval v presadzovaní [[Rímskokatolícka teológia|cirkevnej doktríny]] v menej dramatickom tóne ako jeho najbližší predchodcovia, ktorí sa držali toho, že Katolícka cirkev nie je demokracia. [[Linda Woodhead]] z [[Lancaster University|Lancasterskej univerzity]] kritizovala Františkov dotazník preto, lebo podľa nej by taký prieskum žiaden sociológ neuznal, pretože obsahoval množstvo zložitých teologických pojmov, ktorým bežný veriaci nemusí rozumieť. Avšak priznala, že tento prieskum môže mať vplyv. Katolícka cirkev v [[Anglicko|Anglicku]] a [[Wales|Walese]] v [[Apríl|apríli]] [[2014]] odmietla zverejniť výsledky dotazníka, cirkevný hovorca sa vyjadril, že vysokopostavený [[Vatikán|Vatikánsky]] úradník priamo žiadal, aby sa výsledky nezverejňovali, pretože pápež prikázal, aby zostali dôverné minimálne do [[Október|októbra]] toho roka. To sklamalo mnoho reformátorov, ktorí dúfali, že [[Laik|laici]] by sa mohli viac zapojiť do cirkevného procesu rozhodovania. Katolícka cirkev v niektorých iných štátoch, napríklad v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Rakúsko|Rakúsku]], zverejnila sumár odpovedí na dotazník, ktorý ukázal veľký rozdiel medzi učením Cirkvi a správaním bežných katolíkov. V stĺpčeku napísanom pre Vatikánske polo-oficiálne noviny ''[[L’Osservatore Romano|L'Osservatore Romano]],'' americký kardinál [[Raymond Leo Burke]], známy ako jeden z najhlasnejších [[Konzervativizmus|konzervatívcov]] v cirkvi, napísal, že František je proti [[Interrupcia|umelým potratom]] aj proti [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvu osôb rovnakého pohlavia]]. Vatikánsky hovorca [[Federico Lombardi]] tiež poznamenal, že František sa nechystá meniť alebo redefinovať žiadne [[Dogma|dogmy]] týkajúce sa cirkevnej teológie dogmatiky. === Inštitút pre náboženské diela === V prvých mesiacoch Františkovho pontifikátu [[Inštitút pre náboženské diela]], neformálne známy ako ''Vatikánska banka'', vyhlásil, že sa stane transparentnejším v otázke svojho narábania s peniazmi. V súvislosti s bankou boli dlho rôzne podozrenia na [[Korupcia|korupciu]] či [[pranie špinavých peňazí]]. František s cieľom reformovať banku vymenoval komisiu, ktorá sa tým zaoberá. [[Promotory Financial Group]], spoločnosť zaoberajúca sa finančným poradenstvom, bola požiadaná, aby vykonala komplexné vyšetrovanie všetkých kontaktov zákazníkov banky, ktoré by mohli byť spojené s podozreniami. František vymenil štyroch z piatich [[Kardinál|kardinálov]], ktorí dozerali na fungovanie banky a boli vo funkciách potvrdení v posledných dňoch pontifikátu [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]], a je odhodlaný dokonca banku zrušiť, ak by sa ukázalo, že reformy by boli príliš zložité. [[Súbor:Επίσκεψη Αντιπροέδρου της Κυβέρνησης και Υπουργού Εξωτερικών Ευ. Βενιζέλου στην Τουρκία (29-30.11.2014) (15913276525).jpg|náhľad|František s konštantinopolským patriarchom [[Bartolomej I.|Bartolomejom I.]]]] === Ekumenizmus a medzináboženský dialóg === František pokračuje v tradícii [[Druhý vatikánsky koncil|druhého vatikánskeho koncilu]] propagujúcej [[ekumenizmus]] s ďalšími [[Kresťanstvo|kresťanskými denomináciami]] a podporujúcej dialóg s lídrami iných náboženstiev. František tiež podporuje zmierenie s tými, ktorí sú [[Ateizmus|bez náboženskej príslušnosti]]. Iba niekoľko hodín po svojom zvolení poslal pápež František list hlavnému rímskemu rabínovi Riccardovi di Segnimu, v ktorom píše o svojom odhodlaní „prispieť k pokroku vo vzťahoch medzi židmi a katolíkmi“, ku ktorému došlo od [[Druhý vatikánsky koncil|druhého vatikánskeho koncilu]] ([[1962]]{{--}}[[1965]]).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež František napísal židom, tí si ho pochvaľujú|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://dennik.hnonline.sk/svet/520973-papez-frantisek-napisal-zidom-ti-si-ho-pochvaluju|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2013-03-16|dátum prístupu=2017-12-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Lauder: 'New Pope Francis is a man of dialogue'|url=http://www.worldjewishcongress.org/en/news/lauder-new-pope-francis-is-a-man-of-dialogue|vydavateľ=worldjewishcongress.org|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-12-21|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Radost i překvapení: Svět vítá nového papeže|url=http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1111751-radost-i-prekvapeni-svet-vita-noveho-papeze|vydavateľ=[[Česká televize]]|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-12-21|miesto=|jazyk=}}</ref> František sa ako tretí [[Pápež|rímsky biskup]] v histórii [[10. máj]]a [[2013]] stretol s koptským alexandrijským pápežom [[Teodor II. (koptský pápež)|Tawadrosom II.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Patriarcha koptskej pravoslávnej cirkvi Tawadros II. s Františkom|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130510027|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-05-10|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> Dňa [[15. november|15. novembra]] [[2018]] izraelský prezident [[Reuven Rivlin]] navštívil v Apoštolskom paláci vo Vatikáne pápeža Františka ako skutočného priateľa štátu [[Izrael]] a židovského národa.<ref>https://svet.sme.sk/c/20962787/papez-sa-sukromne-stretol-s-izraelskym-prezidentom.html</ref> Pápež František sa [[12. február]]a [[2016]] osobne stretol s [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnym patriarchom]] [[Moskva|Moskvy]] a celej Rusi [[Kirill I.|Kirillom]]. Historické prvé stretnutie rímskeho pápeža a moskovského patriarchu sa odohralo na [[Kuba|Kube]] v [[Havana|Havane]], pred začiatkom apoštolskej cesty pápeža Františka do [[Mexiko|Mexika]] a návštevy patriarchu Kirilla na [[Kuba|Kube]]. Zo stretnutia vyšla spoločná deklarácia s 30 bodmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum vydania=2016-02-12|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160212042|vydavateľ=TK KBS|titul=Plné znenie spoločnej deklarácie pápeža Františka a patriarchu Kirilla}}</ref> === Tituly klerikov === V [[Január|januári]] [[2014]] František vyhlásil, že bude udeľovať menej titulov [[monsignor]] a bude udeľovať len jeho najnižší stupeň, ''kaplán Jeho Svätosti''. Udelí ho len takým diecéznym kňazom, ktorí sú starší ako 65 rokov. Počas svojho 15-ročného pôsobenia ako arcibiskup nikdy nepožiadal [[Pápež|pápeža]], aby nejakému kňazovi jeho arcidiecézy udelil titul [[Monsignor|monsignore]]. Je presvedčený, že tento titul je veľmi asociovaný s klerikálnym kariérizmom, klerikalizmom a hierarchiou, hoci do tohto obmedzenia udeľovania titulu nezahrnul kňazov v [[Rímska kúria|Rímskej kúrii]] a diplomatických službách, kde je kariérizmus ešte väčšou hrozbou. [[Súbor:A Szentév kapujának megnyitása 2015 - Opening of the Holy Door 2015 4.jpeg|náhľad|František otvára Svätu Bránu na znak začiatku Mimoriadneho jubilejného roka Milosrdenstva]] === Rok milosrdenstva === František vydal v [[Apríl|apríli]] [[2015]] pápežskú bulu ''Misericordiae Vultus,'' ktorou vyhlásil Mimoriadny jubilejný rok Milosrdenstva, ktorý sa začal 8. decembra 2015, na Slávnosť Nepoškvrneného počatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], a skončil na poslednú nedeľu pred [[Advent|adventom]], teda na sviatok [[Ježiš Kristus|Krista]] Kráľa dňa [[20. november|20. novembra]] [[2016]]. [[Svätá Brána|Sväté Brány]] hlavných [[Rím|Rímskych]] bazilík sa otvorili a špeciálne „''Brány Milosrdenstva''“ boli otvorené v katedrálach a dalších veľkých chrámoch po celom svete. Počas roka milosrdenstva platí, že veriaci môžu získať [[odpustky]], ak prejdú bránou a spĺňajú obvyklé podmienky prijatia [[Spoveď|sviatosti zmierenia]], [[Eucharistia|Eucharistie]], modlitby na úmysel Svätého Otca a neprípustnosť k [[Hriech|hriechu]]. Počas pôstu v roku milosrdenstva boli slávené špeciálne 24-hodinové bohoslužby pokánia a počas roka boli v každej diecéze stanoveni špeciálne kvalifikovaní a skúsení kňazi nazývaní „''Misionári Milosrdenstva''“, ktorí mohli udeliť rozhrešenie aj nad závažnými hriechmi, ktoré môže bežne odpustiť len [[Apoštolská penitenciária]]. Na oslavu konca roka milosrdenstva pápež František ustanovil svojím apoštolským listom ''Misericordia et Misera'' na [[20. november]] [[2016]] [[Svetový deň chudobných]]. === Sexuálne zneužívanie v Cirkvi === Pápež František [[13. september|13. septembra]] [[2018]] pozval predsedov biskupských konferencií z celého sveta na summit o sexuálnom zneužívaní detí rímskokatolíckymi kňazmi. Podľa svetoznámej agentúry AP<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Francis calls clergy abuse summit as issue imperils papacy|url=https://apnews.com/cc45969f0d9a499d97bc5cf7fa506ad2|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope OKs probe into US bishop as he meets with US delegation|url=https://apnews.com/eddd4e52d0fb403a96ff01abe88cadfc|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> ostatný vývoj v dlhodobých prípadoch sexuálnych zneužívaní v radoch rímskokatolíckej cirkvi otriasol pontifikátom pápeža Františka a uvrhol ho do veľkej krízy. Summit sa uskutočnil v dňoch [[21. február|21.]]{{--}}[[24. február]]a [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hickson|meno=Maike|autor=|odkaz na autora=|titul=Francis ignored, covered-up abuse in Argentina before becoming pope, documentary alleges|url=https://www.lifesitenews.com/news/francis-ignored-covered-up-abuse-in-argentina-before-becoming-pope-german-d|vydavateľ=Lifesite News|dátum vydania=2018-09-04|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> ==== Čile ==== Návšteva pápeža Františka v Čile ([[15. január|15.]]{{--}}[[18. január]] [[2018]]) vyvolala veľké protesty, pretože pápež verejne obhajoval biskupa Juana Barrosa, ktorý sa zastával pedofilných kňazov, a o ktorom bol presvedčený, že je nevinný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Accuses Clergy Sex Abuse Victims Of Slander|url=https://www.huffingtonpost.com/entry/pope-accuses-sexvictims-slander_us_5a6183d8e4b0125fd6356578|vydavateľ=Huffington Post|dátum vydania=2018-01-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis 'slander' comment angers Chile abuse victims|url=http://www.bbc.com/news/world-latin-america-42745170|vydavateľ=[[British Broadcasting Corporation|BBC]]|dátum vydania=2018-01-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-02-24|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis sorry for upsetting abuse victims|url=http://www.bbc.com/news/world-latin-america-42780327|vydavateľ=BBC|dátum vydania=2018-01-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-02-24|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> Na spiatočnej ceste sa ho v lietadle novinári pýtali na tento prípad, keď biskup Barros mal byť podľa obvinení prítomný pri sexuálnom zneužívaní detí iným kňazom a zatajovať to. Pápež k pedofilnému kňazovi Fernandovi Karadimovi povedal, že obete ho nikdy nemenovali a že „obete nevystúpili s žiadnym dôkazom. Sú to len reči, nič konkrétneho. Žiadne obete sa neozvali.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Skandál papeže Františka! Měl vědět o zneužívání dětí kněžími|url=http://tn.nova.cz/clanek/skandal-papeze-frantiska-mel-vedet-o-zneuzivani-deti-knezimi.html|vydavateľ=tn.nova.cz|dátum vydania=2018-02-06|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref> Pápež František pod ťarchou dôkazov zmenil názor a obvinil čilských biskupov, že ničili dôkazy o sexuálnych zločinoch v cirkvi, vyvíjali nátlak na cirkevných právnikov, aby minimalizovali rozsah obvinení a prejavili „závažnú nedbanlivosť“ pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi. V desaťstranovej kritickej správe, ktorú čilskí biskupi dostali počas prebiehajúcej návštevy vo Vatikáne, pápež píše, že celá čilská cirkevná hierarchia je kolektívne zodpovedná za „vážne chyby“ pri riešení prípadov zneužívania a následnej straty dôveryhodnosti cirkvi v Čile. „''Nikto sa nemôže z problému vyvliecť a hodiť ho na plecia niekoho iného,“'' zneli slová pápeža adresované čilským biskupom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež obvinil čilských biskupov z ničenia dôkazov o sexuálnom násilí|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20828885/papez-biskup-cirkev-sexualne-zneuzivanie-cile-vatikan.html#ixzz5G8ClIlMU|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-18|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápežov tlak na biskupov zabral, ponúkli hromadnú demisiu|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20829193/vatikan-katolicka-cirkev-sexualne-zneuzivanie-cilski-biskupi-demisia.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-18|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup sa ospravedlnil, že včas nepreskúmal prípad zneužívania v diecéze|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20830006/cilsky-biskup-sa-ospravedlnil-za-svoju-necinnost.html#ixzz5G8BfHTEL|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-20|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> Jeden z čilských biskupov sa v sobotu [[19. máj]]a [[2018]] ospravedlnil za to, že včas nepreskúmal hlásený prípad sexuálneho zneužívania vo svojej diecéze. Vyjadrenia biskupa Alejandra Goica prišli deň po tom, čo všetci biskupi v tejto juhoamerickej krajine ponúkli svoju rezignáciu v súvislosti so škandálom okolo zneužívania maloletých kňazmi a kvôli podozreniam, že tieto činy kryli. O ich osude má rozhodnúť samotný pápež František, ktorý predtým uviedol, že prejavili závažnú nedbanlivosť pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup suspendoval kňazov za obťažovanie maloletých|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20830402/cile-biskup-sexualne-obtazovanie-cirkev-papez.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-21|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kuruvilla|meno=Carol|autor=|odkaz na autora=|titul=Every Single Chilean Bishop Offers To Resign Over Country's Sex Abuse Scandal|url=https://www.huffingtonpost.com/entry/every-single-chilean-bishop-offers-resignation-over-countrys-sex-abuse-scandal_us_5afedcd0e4b0a046186af527|vydavateľ=huffingtonpost.com|dátum vydania=2018-05-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Súbor:Papa Francisco destacó a Iquique como una “tierra de sueños” (39769241991).jpg|náhľad|František v [[Čile]]]] Pápež František je podľa agentúry AP prvým pápežom, ktorý verejne odsúdil „kultúru zneužívania a krytia“ v katolíckej cirkvi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|priezvisko2=Vergara|meno2=Eva|autor=|odkaz na autora=|titul=Never again: Pope denounces 'culture of abuse, cover-up'|url=https://www.apnews.com/757984c8036d4db8b8eddacb67c3ab23/Never-again:-Pope-denounces-%27culture-of-abuse,-cover-up%27|vydavateľ=apnews.com|dátum vydania=2018-05-31|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}|url archívu=https://web.archive.org/web/20200813053811/https://apnews.com/757984c8036d4db8b8eddacb67c3ab23/Never-again%3A-Pope-denounces-%27culture-of-abuse%2C-cover-up%27|dátum archivácie=2020-08-13}}</ref> Podľa vlastných slov sa hanbí za to, že on, ani katolícki predstavitelia v Čile obete lepšie nepočúvali. Pre čilských veriacich vydal pastoračný list,<ref name="cna-l">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Full text of Pope Francis' letter to Chilean bishops|url=https://www.catholicnewsagency.com/news/full-text-of-pope-francis-letter-to-chilean-bishops-29914|vydavateľ=Catholic News Agency|dátum vydania=2018-04-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> v ktorom znova poďakoval obetiam za ich „odvážnu vytrvalosť“ pri odsudzovaní zneužívania a hľadaní pravdy a opakovane hovoril o „kultúre zneužívania a systéme krytia, ktorý ju zachováva“.<ref name="cna-l"/><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež František odsúdil kultúru zneužívania a krytia v cirkvi|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20839553/papez-frantisek-odsudil-kulturu-zneuzivania-a-krytia-v-cirkvi.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-31|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> Morálne škandály by dlho zostali úplne utajené, keby sa o ich dôsledky nebola začala zaujímať svetská justícia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=SITA|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup odmietol dať úradom správu o zneužívaní kňazmi|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20874545/cilsky-biskup-odmietol-dat-prokuratorovi-spravu-o-zneuzivani-knazmi.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-07-20|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> ==== Spojené štáty ==== Bývalý veľvyslanec Vatikánu v [[Spojené štáty|USA]] arcibiskup [[Carlo Maria Viganó]] v otvorenom liste<ref>https://s3.amazonaws.com/lifesite/TESTIMONYXCMVX-XENGLISH-CORRECTED-FINAL_VERSION_-_G-2.pdf</ref><ref>https://www.catholicregister.org/home/international/item/27882-archbishop-vigano-releases-testimony-detailing-abuse-cover-up-by-pope-francis-roman-curia</ref> obvinil troch pápežov a ich blízkych spolupracovníkov za to, že v minulosti kryli v súčasnosti suspendovaného amerického kardinála [[Theodore McCarrick|Theodora McCarricka]], v ďalšom liste kritizoval pápeža Františka za to, že odmieta priamo odpovedať na vznesené obvinenia. Aj preto arcibiskup Viganó Vatikán vyzýva, aby zverejnil, čo vie o škandále týkajúcom sa suspendovaného amerického kardinála Theodora McCarricka. Arcibiskup Viganó vo svojom liste obviňuje bývalých štátnych sekretárov Vatikánu (kardinálov [[Angelo Sodano|Sodana]] a [[Tarcisio Bertone|Bertoneho]]) pôsobiacich počas pontifikátov [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] a [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]], že roky ignorovali podrobné svedectvá o McCarrickom škandalóznom správaní a nemorálnom životnom štýle. Arcibiskup Viganó tiež pripomína, že Benedikt XVI. v roku [[2010]] McCarricka potrestal, ale pápež František ho údajne rehabilitoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Accuser blasts pope silence, 'slander' over cover-up claims|url=https://www.apnews.com/3209c6549d00425fae0f66ee58b97c6d|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-28|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope on McCarrick claims: I won't say a word about it.|url=https://www.apnews.com/ad7d52030c90472eafeacef7ba2d9d39|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-08-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=The Latest: Pope quips I am the devil next to John Paul|url=https://www.apnews.com/9afeed19f502442a9bdb68b7ff15ba36|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> Pápež František [[27. júl]]a [[2018]] kardinála Theodora McCarricka na vlastnú žiadosť degradoval z postu kardinála a nariadil mu „život v modlitbe a pokání“ v rezidencii pre neho určenej kvôli začatiu kánonického procesu, ktorý má preskúmať obvinenia zo sexuálneho zneužívania kardinálom McCarrickom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Gazda|meno=Imrich|autor=|odkaz na autora=|titul=McCarrickov škandál: Problémom nie je len sexuálne zneužívanie|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/35269/mccarrickov-skandal-problemom-nie-je-len-sexualne-zneuzivanie|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoy|miesto=Bratislava|dátum=2018-08-01|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež prijal rezignáciu Theodora McCarricka z kolégia kardinálov|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/478472-papez-prijal-rezignaciu-theodora-mccarricka-z-kolegia-kardinalov/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-07-28|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> === Trest smrti === Katolícka cirkev [[2. august]]a [[2018]] formálne oznámila zmenu svojho náhľadu na trest smrti, považuje ho za neprípustný za akýchkoľvek okolností. Ako Vatikán oznámil, nový postoj k hrdelnému trestu odráža názor pápeža Františka, ktorý trest smrti úplne odmieta. Doterajší [[katechizmus]] pritom trest smrti povoľoval vo výnimočných prípadoch.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=ČTK|odkaz na autora=|titul=Vatikánsky obrat: Trest smrti je neprípustný za akýchkoľvek okolností|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/479006-vatikansky-obrat-trest-smrti-je-nepripustny-za-akychkolvek-okolnosti/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-08-02|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> === Pandémia COVID-19 === Počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]] pápež František zrušil svoje pravidelné generálne audiencie na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]], aby sa predišlo schádzaniu más ľudí a šíreniu nákazy, ktorá [[Taliansko]] veľmi ťažko zasiahla. Povzbudzoval [[Kňaz|kňazov]], aby navštevovali pacientov a zdravotníckych pracovníkov a naliehal na veriacich, aby v čase krízy nezabúdali na chudobných, modlil sa za obete vírusu v [[Čína|Číne]] a vzýval [[Mária (matka Ježiša)|Pannu Máriu]] pod jej titulom [[Salus Populi Romani]], keď rímska diecéza zažívala čas postenia sa a uctenia si obetí. Na rozhodnutie generálneho vikára rímskej diecézy uzavrieť všetky kostoly v [[Taliansko|Taliansku]] pápež František reagoval so sklamaním. Aj napriek tomu, že Taliansko bolo v karanténnom [[Lockdown|lockdowne]] sa snažil „''nenechať ľudí samých''“ a pracoval na tom, aby sa čiastočne mohli chrámy znovuotvoriť. František denne slúžil sväté omše v kaplnke [[Dom svätej Marty|Domu svätej Marty]], ktoré boli vysielané online.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Omše z Domu sv. Marty v dobe karantény boli zážitkom duchovnej blízkosti|url=https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2020-05/omse-z-domu-sv-marty-v-dobe-karanteny-boli-zazitkom-duchovnej-b.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2020-05-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> Dňa [[20. marec|20. marca]] [[2020]] pápež požiadal [[Dikastérium pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju]], aby vytvorilo Vatikánsku COVID-19 komisiu a tak vyjadrila starosti, ktoré má cirkev ohľadom krízy spôsobenej pandémiou a aby navrhla možné odpovede na potenciálne sociálno-ekonomické ťažkosti prameniace z krízy. Dňa [[27. marec|27. marca]] [[2020]] pápež František udelil mimoriadne požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]]. Vo svojej homílii zameranej na utíšenie búrky na mori v [[Evanjelium podľa Marka|Markovom evanjeliu]], František opísal situáciu takto: „''Husté temnoty zahalili naše námestia, cesty a mestá; zmocnili sa našich životov a naplnili všetko ohlušujúcim tichom a ničivou prázdnotou, ktorá paralyzuje chod všetkých vecí. Cítiť to vo vzduchu, vidíme to v gestách, hovoria to naše pohľady (...) Zoči-voči utrpeniam, kde sa meria opravdivý rozvoj našich národov, objavujeme a zakúšame Ježišovu veľkňazskú modlitbu „aby všetci boli jedno“ (...) Napredovali sme bezohľadne a mysleli sme si, že navždy zostaneme zdraví na chorom svete. Teraz, keď sa nachádzame na rozbúrenom mori, voláme k tebe: „Zobuď sa, Pane!”''“ ==== Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 ==== Dňa [[14. január|14. januára]] [[2021]] bola zverejnená správa, že pápež František, rovnako ako aj emeritný pápež [[Benedikt XVI.]] sú zaočkovaní proti ochoreniu [[COVID-19]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František i Benedikt XVI. sú už zaočkovaní proti COVIDu-19|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-01/papez-frantisek-i-benedikt-xvi-su-uz-zaockovani-proti-covidu-19.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-01-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> František je presvedčený, že zaočkovať sa je morálnou povinnosťou každého človeka. V rozhovore pre taliansku televíziu sa vyjadril takto: „''Som presvedčený, že je morálne, aby sa každý zaočkoval. Je to morálne rozhodnutie, lebo je to o tvojom živote, ale tiež o živote iných,''“ pokračoval: „''Nerozumiem prečo niektorí hovoria, že toto by mohla byť nebezpečná vakcína. Ak ti to lekári prezentujú ako vec, ktorá môže pomôcť a nemá žiadne špeciálne riziká, prečo si to nedať? Je tu samovražedný odpor, ktorý neviem ako vysvetliť, ale dnes si ľudia musia dať vakcínu.''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis suggests people have moral obligation to take coronavirus vaccine|url=https://www.ncronline.org/news/vatican/pope-francis-suggests-people-have-moral-obligation-take-coronavirus-vaccine|vydavateľ=ncronline.org|dátum vydania=2021-01-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> V stredu [[18. august|18. augusta]] [[2021]] bolo zverejnené video, v ktorom František povedal: ''„Zaočkovať sa vakcínami schválenými kompetentnými orgánmi je skutkom lásky. I napomáhať tomu, aby tak urobila väčšina ľudí, je skutkom lásky. Lásky k sebe samému, lásky k príbuzným a priateľom lásky ku všetkým národom.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zaočkovať sa je skutok lásky, vysvetľuje Svätý Otec vo videoposolstve|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-08/zaockovat-sa-je-skutok-lasky-vysvetluje-papez-videoposolstvo.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-08-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-18|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Očkovanie proti covidu je činom lásky, povedal pápež|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/22723523/okovanie-proti-covidu-je-cinom-lasky-povedal-papez.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-08-18|dátum prístupu=2021-08-18}}</ref> [[Súbor:5 luglio 2013 - incontro tra Papa Francesco e Papa Benedetto XVI - inaugurazione statua San Michele Arcangelo -.jpg|náhľad|Pápež František a emeritný pápež [[Benedikt XVI.]]]] === Ďalšie pôsobenie === Svojou apoštolskou exhortáciou ''Amoris laetitia'' vyvolal diskusiu o možnosti pristupovania k sviatostiam rozvedených a civilne znovuzosobášených katolíkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Daniška | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = Jaroslav Daniška | titul = Päť otázok pre pápeža | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/18858/paet-otazok-pre-papeza | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoy | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-16 | dátum prístupu = 2017-04-14 }}</ref> Pápež František počas návštevy Čile [[15. január]]a [[2018]] uviedol, že „svet je jeden incident od nukleárneho holokaustu, aký ľudstvo ešte nezažilo a nevie si ani predstaviť“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope Francis warns world is ‘one accident’ away from nuclear holocaust | url = https://www.rt.com/news/416030-pope-francis-nuclear-holocaust/ | vydavateľ = RT | dátum vydania = 2018-01-15 | dátum aktualizácie = 2018-01-16 | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pullella | meno = Philip | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope warns world is one step away from nuclear war | url = https://www.reuters.com/article/us-pope-chile-nuclear/pope-warns-world-is-one-step-away-from-nuclear-war-idUSKBN1F41FL | vydavateľ = [[Reuters]] | dátum vydania = 2018-01-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref> Pápež František a francúzsky prezident [[Emmanuel Macron]] absolvovali v utorok [[26. jún]]a [[2018]] vo Vatikáne 57 minút trvajúci súkromný rozhovor, ktorý sa týkal otázok spojených s migráciou a perspektívami Európy v súvislosti s rastúcimi výzvami pre jednotu kontinentu. Francúzska tlač upozornila aj na nezvyčajne dôvernú rozlúčku oboch aktérov stretnutia, pri ktorej nechýbali bozky na líca a podania rúk, pričom si všimla aj to, že pápež Macronovi daroval medailón s vyobrazením [[Martin Toursky|sv. Martina z Tours]] – rímskeho legionára, ktorý podľa legendy rozťal svoj plášť, aby zaodel chudobného človeka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vatikán: Napriek obavám bolo Macronovo stretnutie s pápežom srdečné | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/474761-papez-s-francuzskym-prezidentom-macronom-hovoril-za-zatvorenymi-dverami/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-26 | dátum prístupu = 2018-10-10 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pápež vyzýva krajiny sveta, aby prijímali migrantov a integrovali ich | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/474295-papez-vyzyva-krajiny-sveta-aby-prijimali-migrantov-a-integrovali-ich/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-22 | dátum prístupu = 2018-10-10 }}</ref> Podľa speváka írskej rockovej skupiny U2 [[Bono Vox|Bona Voxa]] je pápež František zdesený zo sexuálneho zneužívania v katolíckej cirkvi. Spevák sa v stredu 19. septembra 2018 stretol s Františkom v súkromí vo vatikánskom dome svätej Marty, kde pápež žije. Diskutovali spolu o rôznych témach – napríklad o kapitalizme a o udržateľnom rozvoji, spresnil Bono Vox novinárom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U2's Bono and Pope discuss Irish sexual abuse crisis | url = https://www.reuters.com/article/us-pope-bono/u2s-bono-and-pope-discuss-irish-sexual-abuse-crisis-idUSKCN1LZ2HZ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Celibát === ''„V tejto chvíli som pre zachovanie celibátu so všetkými jeho pre a proti. S jeho praktikovaním sme mali počas tisíc rokov skôr lepšie než horšie skúsenosti,“'' uviedol pápež František v knihe rozhovorov so svojím priateľom argentínskym rabínom Abrahamom Skorkou O nebi a zemi. Avšak dodal, že ''„celibát je otázkou disciplíny (pozn. podľa Kódexu kanonického práva) a nie viery, a vec sa môže zmeniť.''“<ref>https://svet.sme.sk/c/22300660/benedikt-varoval-papeza-frantiska-pred-uvolnenim-celibatu.html?ref=terazbox_sme</ref><ref>https://svet.sme.sk/c/22301684/postoj-papeza-k-celibatu-sa-nezmenil.html?ref=terazbox_sme</ref> === Postoj ku korupcii === Citácia z buly Misericordiae vultus: {{Citát|Slovo odpustenia nech dôjde ku všetkým a pozvanie zakúsiť milosrdenstvo nech nikoho nenechá ľahostajným. Moja výzva na obrátenie je adresovaná ešte naliehavejšie tým, ktorí sú v dôsledku spôsobu svojho života ďaleko od Božej milosti. Zvlášť myslím na mužov a ženy, ktorí patria do zločineckých skupín, nech už sú akékoľvek. Pre vaše dobro vás prosím, zmeňte spôsob života. Žiadam vás o to v mene Božieho Syna, ktorý hoci bojoval proti hriechu, nikdy neodmietol nijakého hriešnika. Neupadnite do hroznej pasce predstavy, že život závisí od peňazí a že v porovnaní s nimi nič nemá hodnotu a dôstojnosť. Je to len klam. Peniaze si nevezmeme na druhy svet. Peniaze nám neprinesú pravé šťastie. Násilie použité na hromadenie bohatstva nasiaknuté krvou vás neurobí mocnými ani nesmrteľnými. Všetci skôr či neskôr skončia pred Božím súdom, ktorému nik nemôže ujsť. S rovnakou výzvou sa obraciam na páchateľov alebo spolupáchateľov korupcie. Táto hnisavá rana spoločnosti je ťažkým hriechom, ktorý volá do neba, pretože podkopáva základy osobného i spoločenského života. Korupcia bráni hľadieť do budúcnosti s nádejou, pretože svojou aroganciou a nenásytnosťou ničí plány slabých a utláča tých najchudobnejších. Je to zlo, ktoré sa zahniezdilo v každodenných gestách, aby sa následne rozšírilo do verejných škandálov. Korupcia je tvrdošijné zotrvávanie v hriechu, snaží sa nahradiť Boha ilúziou, že peniaze predstavujú formu moci. Je to dielo temnoty, živené nedôverou a intrigami. Corruptio optimi pessima, oprávnene tvrdí sv. Gregor Veľký, zdôrazňujúc, že nikto sa nemôže považovať za imúnneho pred týmto pokušením. Na jej vymazanie z osobného a spoločenského života je potrebná múdrosť, bdelosť, čestnosť, transparentnosť spolu s odvahou verejne na ňu poukazovať. Ak sa proti nej otvorene nebojuje, skôr či neskôr z nás spraví svojich komplicov a zničí nám život. Toto je ten najvhodnejší čas, aby sme zmenili svoj život! Toto je čas dať sa chytiť za srdce. Zoči-voči spáchanému zlu, aj ťažkým zločinom, nastala chvíľa vypočuť plač nevinných, ktorých obrali o majetok, dôstojnosť, city, samotný život. Zotrvanie na ceste zla je len zdrojom ilúzií a smútku. Skutočný život je úplne iný. Boh nám neprestáva podávať pomocnú ruku. Stále je pripravený počúvať, rovnako ako aj ja a moji bratia biskupi a kňazi. Stačí len prijať pozvanie na obrátenie a podriadiť sa spravodlivosti, pokým Cirkev ponúka milosrdenstvo.}} ([https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus slovenský preklad])<ref name="kbs.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2015-04-11|titul = MISERICORDIAE VULTUS (Tvár milosrdenstva) o mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus|vydavateľ = KBS}}</ref> === Postoj k homosexualite === Pápež František o [[Homosexualita|homosexuáloch]] v roku 2013 povedal: „''Kľúčom je, aby cirkev vítala, nevylučovala a preukazovala milosrdenstvo, nie odsudzovanie.''“ Dodal: „''Ak je človek homosexuál a hľadá Boha a má v sebe dobrosrdečnosť , kto som, aby som súdil?''" <ref>{{Citácia periodika|titul=Pope Francis: Who am I to judge gay people?|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-23489702|periodikum=BBC News|dátum=2013-07-29|dátum prístupu=2023-08-28|jazyk=en-GB}}</ref> František vo februári 2015 povzbudil ľudí na [[Slovensko|Slovensku]], ktorí hlasovali v [[Referendum na Slovensku v roku 2015|referende]] o tom, aby sa manželstvom mohol nazývať len zväzok muža a ženy, aby „pokračovali v úsilí brániť rodinu - životne dôležitú bunku spoločnosti“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pope Francis Backs Slovakia's Referendum Against Same-Sex Marriage|url=https://www.huffpost.com/entry/pope-slovakia-referendum_n_6630876|vydavateľ=HuffPost|dátum vydania=2015-02-06|dátum prístupu=2023-10-02|jazyk=en}}</ref> 26. augusta 2018 v lietadle na spiatočnej ceste z Írska do Ríma povedal, že homosexuálni ľudia existovali v celej histórii ľudstva. Povedal tiež, že katolícki rodičia by sa mali rozprávať so svojimi homosexuálnymi deťmi a nemali by byť „zavrhované“ rodinou. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pope Francis calls on parents to 'never condemn' gay children|url=https://www.usatoday.com/story/news/world/2022/01/26/pope-francis-parents-should-never-condemn-gay-children/9227983002/|vydavateľ=USA TODAY|dátum prístupu=2023-08-28|jazyk=en-US|meno=Marina|priezvisko=Pitofsky}}</ref> V dokumente ''Francesco'', ktorý vyšiel v októbri [[2020]], pápež František vyjadril podporu registrovaným partnerstvám osôb rovnakého pohlavia. Pápež povedal, že "homosexuáli majú právo byť súčasťou rodiny. [...] Sú Božími deťmi a majú právo na rodinu. Nikto by kvôli tomu nemal byť zahadzovaný alebo nešťastný."<ref>{{Citácia periodika|titul=In Shift for Church, Pope Francis Voices Support for Same-Sex Civil Unions|url=https://www.nytimes.com/2020/10/21/world/europe/pope-francis-same-sex-civil-unions.html|periodikum=The New York Times|dátum=2020-10-21|dátum prístupu=2023-10-02|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Jason|priezvisko=Horowitz}}</ref> Pápež František v roku 2023 kritizoval zákony, ktoré [[LGBT zákony|kriminalizujú homosexualitu]] a označil ich za „nespravodlivé,“ pričom povedal, že Boh miluje všetky svoje deti také, aké sú, a vyzval katolíckych biskupov, ktorí tieto zákony podporujú, aby prijali [[LGBT]] ľudí do cirkvi. „''Byť homosexuálom nie je zločin,''“ povedal František počas rozhovoru pre [[The Associated Press]]. <ref>{{Citácia periodika|titul=Pope Francis Says Homosexuality Is Not a Crime|url=https://www.nytimes.com/2023/01/25/world/europe/pope-francis-homosexuality.html|periodikum=The New York Times|dátum=2023-01-25|dátum prístupu=2023-08-28|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Elisabetta|priezvisko=Povoledo}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Homosexuality not a crime, Pope Francis says|url=https://www.cnbc.com/2023/01/25/homosexuality-not-a-crime-pope-francis-says.html|vydavateľ=CNBC|dátum vydania=2023-01-25|dátum prístupu=2023-08-28|jazyk=en}}</ref> === Islam === Pri príležitosti Svetového dňa migrantov a utečencov v januári 2014 pápež František povzbudzoval primárne [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimské]] publikum, aby hľadalo nádej v [[Korán|Koráne]]. V auguste roku 2016, pápež František údajne prirovnal násilie islamistov k činom, ktorých sa dopúšťajú niektorí katolíci. ''„Nerád hovorím o islamskom násilí, pretože každý deň listujem novinami a vidím násilie tu v Taliansku ... Niekto zavraždil svoju priateľku, iný zabil svoju svokru ... a to hovorím o pokrstených katolíkoch! Ak hovorím o islamskom násilí, musím hovoriť aj o katolíckom násilí.“'' V apoštolskej exhortácii [[Evangelii gaudium]] (odseky 252 a 253) František napísal, že ''„pravý islam a správne čítanie Koránu je proti akejkoľvek forme násilia“''. Proti týmto výrokom opakovane vystupujú niektorí katolíci, ktorí sa ku katolicizmu obrátili z [[Islam|islamu]]. ''„Islam učí smrť odpadlíkom (Korán 4,89; 8,7-11), viete? Ako je možné porovnávať islamské násilie s takzvaným kresťanským? Tam, kde evanjelium hlása dobrú správu o Ježišovej smrti a vzkriesení pre spásu všetkých a naplnenie zmluvy so Židmi, Alah nemá čo ponúknuť okrem vojny a vrážd neveriacich výmenou za raj.“'' Vysvetľujú, že nechcú zamieňať islam a obyčajných moslimov, ale tiež tvrdia, že naivita, s akou čelíme islamu, je samovražedná a veľmi nebezpečná. Islam nepozná kresťanský princíp odpustenia, ale pozná a kruto uplatňuje islamský princíp krvnej pomsty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Bývalí muslimové kritizují papeže za jeho tvrzení, že islám je dobré náboženství|url=https://www.krestandnes.cz/byvali-muslimove-kritizuji-papeze-za-tvrzeni-ze-islam-dobre-nabozenstvi/|vydavateľ=krestandnes.cz|dátum vydania=2018-02-01|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-04-02|miesto=|jazyk=}}</ref> === Apoštolské a pastoračné cesty === {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-3}} * '''[[Amerika (svetadiel)|Amerika]]''' **[[Brazília]] ([[23. júl|23.]] – [[28. júl]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František na SDM v Brazílii (6. a 7. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130728003| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-07-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Ekvádor]] ([[6. júl|6.]]{{--}}[[8. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František v júli navštívi Ekvádor, Bolíviu a Paraguaj| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150416020| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-04-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Bolívia]] ([[8. júl|8.]]{{--}}[[10. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am"/> ** [[Paraguaj]] ([[10. júl|10.]]{{--}}[[12. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am"/> ** [[Kuba]] *** [[19. september|19.]]{{--}}[[22. september]] [[2015]]<ref name="kuba">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pred apoštolskou cestou v Spojených štátoch zavíta pápež aj na Kubu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150422027| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-04-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Zverejnili program cesty pápeža Františka na Kubu a do USA| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2015/06/30/zverejnili_program_cesty_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_na_kubu_a_do_usa/1155180| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2015-06-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-10}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> *** [[12. február]] [[2016]]<ref name="kuba2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František začal 12. apoštolskú cestu cez Kubu do Mexika| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160212024| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2016-02-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-03-28 }}</ref> ** [[Spojené štáty]] ([[22. september|22.]]{{--}}[[27. september]] [[2015]])<ref name="kuba"/> ** [[Mexiko]] ([[12. február|12.]]{{--}}[[18. február]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalšia apoštolská cesta Svätého Otca povedie vo februári do Mexika| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151214044| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-12-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-12-14 }}</ref> ** [[Kolumbia]] ([[6. september|6.]] – [[11. september]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Septembrová apoštolská cesta pápeža Františka do Kolumbie má už svoje logo | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/10/septembrová_apoštolská_cesta_pápeža_františka_do_kolumbie/1297820 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-03-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-14 }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ** [[Čile]] ([[15. január|15]]. – [[18. január]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Návšteva pápeža Františka v Čile bude mať motto „Svoj pokoj vám dávam“ | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/21/n%C3%A1v%C5%A1teva_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_v_%C4%8Dile_motto_svoj_pokoj_v%C3%A1m_d%C3%A1vam/1331909 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-08-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-10 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Papež si v Chile poplakal s oběťmi chlípných kněží, v zemi hoří kostely | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/chile-papez-frantisek-navsteva-cirkev-dx6-/zahranicni.aspx?c=A180117_100219_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-01-17 | dátum prístupu = 2018-01-17 }}</ref> ** [[Peru]] ([[18. január|18.]] – [[21. január]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Januárová pápežova návšteva Peru už má logo a motto: „Zjednotení v nádeji“ | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/19/janu%C3%A1rov%C3%A1_p%C3%A1pe%C5%BEova_n%C3%A1v%C5%A1teva_peru_u%C5%BE_m%C3%A1_logo_a_motto/1330777 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-08-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-10 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> **[[Panama (štát)|Panama]] ([[23. január|23.]] – [[27. január]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František letí ponad Atlantik do Panamy na Svetové dni mládeže|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190123023|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-01-26|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Kanada]] ([[24. júl]] – [[30. júl]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS to CANADA|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/canada-2022.html|dátum vydania=2022-06-23|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> * '''[[Európa]]''' **[[Albánsko]] ([[21. september]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na štvrtej apoštolskej ceste, privítali ho v Albánsku| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140921002| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-09-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Francúzsko]] *** [[Európsky parlament]]; [[25. november]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec absolvoval piatu apoštolskú cestu, viedla do Štrasburgu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141125008| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-11-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> *** [[Marseille]]; ([[22. september]] – [[23. september]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apoštolská cesta pápeža Františka do Marseille v septembri | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2023-07/apostolska-cesta-papeza-frantiska-do-marseille-v-septembri.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2023-07-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Bosna a Hercegovina]] ([[6. jún]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívil hlavné mesto Bosny a Hercegoviny Sarajevo| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150606001| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-06-06| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-10 }}</ref> ** [[Grécko]] ([[16. apríl]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František na 13. apoštolskej ceste na gréckom Lesbose | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160416004 | vydavateľ = [[TK KBS]] | dátum vydania = 2016-04-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** [[Poľsko]] ([[25. júl|25.]] – [[31. júl]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Organizátori v Krakove zverejnili predbežný program SDM 2016| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150203037| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-02-03| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Švédsko]] ([[31. október]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum vydania = 2016-01-25|url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160125019| vydavateľ = [[TK KBS]]| titul = Päťsté výročie reformácie si pripomenie Svätý Otec návštevou Švédska|dátum prístupu = 2016-01-26}}</ref> ** [[Portugalsko]] ***[[12. máj|12.]] – [[13. máj]] [[2017]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Kardinál Parolin navštívil Fatimu pred cestou pápeža Františka do Portugalska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161014006|dátum vydania=2016-10-14|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref> ***[[júl]] [[2022]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najbližšie Svetové dni mládeže sa uskutočnia v roku 2022 v Lisabone|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190127001|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-01-27|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> *** [[2. august]] – [[6. august]] [[2023]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zverejnili program cesty pápeža na SDM v Portugalsku | url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2023-06/zverejnili-oficialny-program-cesty-papeza-na-sdm.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2023-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Švajčiarsko]] ([[21. jún]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Program pápežovej ekumenickej návštevy Ženevy 21. júna 2018 | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-05/papez-ekumenicka-navsteva-zeneva-program.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-05-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Írsko]] ([[25. august|25.]] – [[26. august]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František potvrdil účasť na Svetovom stretnutí rodín v Dubline|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180321019|dátum prístupu=2018-03-21|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Litva]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]] ([[22. september|22.]]{{--}}[[25. september]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež v septembri 2018 navštívi Litvu, Lotyšsko a Estónsko | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2018/03/09/p%C3%A1pe%C5%BE_v_septembri_2018_nav%C5%A1t%C3%ADvi_litvu,_loty%C5%A1sko_a_est%C3%B3nsko/1366253 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2018-03-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-11 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> **[[Bulharsko]] a [[Severné Macedónsko]] ([[5. máj|5]]. – [[7. máj]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi v máji Bulharsko a Macedónsko - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-12/svaty-otec-navstivi-v-maji-bulharsko-a-macedonsko.html|dátum vydania=2018-12-13|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref> **[[Rumunsko]] ([[31. máj]] – [[2. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František navštívi na prelome mája a júna Rumunsko - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2019-01/papez-frantisek-rumunsko-ohlasenie-cesty.html|dátum vydania=2019-01-11|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref> **[[Maďarsko]] a [[Slovensko]] ([[12. september]] – [[15. september]] [[2021]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS FRANCIS TO BUDAPEST, ON THE OCCASION OF THE CONCLUDING HOLY MASS OF THE 52nd INTERNATIONAL EUCHARISTIC CONGRESS, AND TO SLOVAKIA|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2021/outside/documents/budapest-slovacchia-2021.html|dátum vydania=2021-07-04|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Cyprus]] a [[Grécko]] ([[2. december]] – [[6. december]] [[2021]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS FRANCIS TO CYPRUS AND GREECE|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2021/outside/documents/cipro-grecia-2021.html|dátum vydania=2021-11-13|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Malta]] ([[2. apríl]] – [[3. apríl]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS FRANCIS TO MALTA|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/malta-2022.html|dátum vydania=2022-02-25|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Maďarsko]] ([[28. apríl]] – [[30. apríl]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Harmonogram apoštolskej cesty pápeža Františka do Budapešti|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230228017|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2023-08-28|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Luxembursko]] a [[Belgicko]] ([[26. september]] [[2024]] – [[29. september]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apostolic Journey of the Holy Father to Luxembourg and Belgium (26-29 September 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/outside/documents/lussemburgo-belgio2024.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{Stĺpce-3}} *[[Taliansko]] (pastoračné cesty v rámci Talianska, mimo mesta Rím) **[[Lampedusa]] ([[8. júl]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvá Františkova cesta mimo Ríma smerovala na ostrov Lampedusa| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130708038| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-07-08| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> ** [[Cagliari]], [[Sardínia]] ([[22. september]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec počas svojej cesty na Sardínii vyzdvihol hodnotu práce| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130923027| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-09-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> ** [[Assisi]] *** [[4. október]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec sa vydal po stopách sv. Františka v Assisi (priebeh)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131004047| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-10-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> *** [[4. august]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František navštívi 4. augusta Porciunkulu | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2016/07/04/pápež_františek_navštívi_4_augusta_porciunkulu/1241944 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2016-07-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-14 }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> *** [[20. september]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Príhovor pápeža Františka v Assisi: Iba pokoj je svätý, nie vojna|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2016/09/20/pr%C3%ADhovor_p%C3%A1pe%C5%BEa_v_assisi_iba_pokoj_je_sv%C3%A4t%C3%BD,_nie_vojna/1259492|dátum vydania=2016-09-20|dátum prístupu=2016-09-28|vydavateľ=Vatikánsky rozhlas|url archívu=https://web.archive.org/web/20161002075139/http://sk.radiovaticana.va/news/2016/09/20/pr%C3%ADhovor_p%C3%A1pe%C5%BEa_v_assisi_iba_pokoj_je_sv%C3%A4t%C3%BD%2C_nie_vojna/1259492|dátum archivácie=2016-10-02}}</ref> *** [[24. september]] [[2022]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VISIT OF THE HOLY FATHER FRANCIS TO ASSISI FOR THE EVENT “ECONOMY OF FRANCESCO” |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/inside/documents/20220924-assisi.html |dátum vydania=2022-07-08|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> ** [[Kalábria]] ([[21. jún]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na návšteve Kalábrie: Jasné „nie“ mafii a uctievaniu zla| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140621003| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-06-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> ** [[Molise]] ([[5. júl]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František na pastoračnej návšteve v regióne Molise| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140705007| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-05| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Caserta]] *** [[26. júl]] [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívil juhotalianske mesto Caserta| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140726002| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> *** [[28. júl]] [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na priateľskej návšteve u protestantov v Caserte| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140728035| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Redipuglia]] ([[13. september]] [[2014]])<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tretia svetová vojna sa už postupne odvíja, upozorňuje pápež František | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/261574/tretia-svetova-vojna-sa-uz-postupne-odvija-upozornuje-papez-frantisek/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2014-09-13 | dátum prístupu = 2017-09-10 }}</ref> ** [[Pompeje]] a [[Neapol]] ([[21. marec]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec absolvoval ďalšiu pastoračnú návštevu, zavítal do Pompejí a Neapola| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150321008| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Turín]] ([[21. júl|21.]]{{--}}[[22. jún]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Turíne sa pápež stretne s mládežou, prídu i jeho rodinní príslušníci| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150327026| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Prato]] a [[Florencia]] ([[10. november]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívi v novembri Toskánsko: Prato a Florenciu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150327034| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> **[[Amatrice]] ([[4. august]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Svätý Otec navštívil mesto Amatrice, ktoré v auguste zničilo zemetrasenie|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161004025|dátum vydania=2016-10-04|dátum prístupu=2016-10-04|vydavateľ=TK KBS}}</ref> **[[Miláno]] ([[25. marec]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pápež František navštívi v marci budúceho roka taliansku metropolu Miláno|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161015004|dátum vydania=2016-10-15|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref> **[[Carpi]] ([[2. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František navštívi 2. apríla diecézu Carpi v regióne po zemetrasení|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170301015|dátum prístupu=2017-03-01|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Paliano]] ([[13. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zelený štvrtok pápeža Františka vo Vatikáne a v talianskej väznici Paliano|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170414003|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Janov (Taliansko)|Janov]] ([[27. máj]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Svätý Otec František v máji 2017 zavíta do severotalianskej arcidiecézy Janov|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161017029|dátum vydania=2016-10-17|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref> **[[Bozzolo]] a [[Barbiana]] ([[20. jún]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František sa vydá na púť k hrobom dvoch kňazských osobností Talianska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170424035|dátum prístupu=2017-04-24|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Cesena]] a [[Bologna]] ([[1. október]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František príde 1. októbra do talianskych diecéz Cesena a Bologna|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170414004|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Pietrelcina]] a [[San Giovanni Rotondo]] ([[17. marec]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec František navštívi v marci Pietrelcinu a San Giovanni Rotondo | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20171220019 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2017-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> **[[Alessan]] a [[Molfetta]] ([[20. apríl]] [[2018]])<ref name="amnl"/> **[[Nomadelfia]] a [[Loppiano]] ([[10. máj]] [[2018]])<ref name="amnl">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež podnikne dve cesty v Taliansku, navštívi Molfettu, Nomadelfiu a Loppiano|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2018/02/02/p%C3%A1pe%C5%BE_podnikne_dve_cesty_v_taliansku/1361542|vydavateľ=Radio Vaticana|dátum vydania=2018-02-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-03-11|miesto=|jazyk=}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> **[[Bari (Apúlia)|Bari]] ([[7. júl]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Program ekumenického stretnutia pápeža Františka v Bari | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-06/papez-frantisek-ekumenizmus-bari.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-06-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Palermo]] a [[Piazza Armerina]] ([[15. september]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Palermo a Piazza Armerina zverejnili program pápežovej návštevy | url = https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2018-05/papez-frantisek-palermo-piazza-armerina-zverejnili-program.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-05-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Loreto]] ([[25. marec]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Visita del Santo Padre a Loreto (25 marzo 2019) - Programma|url=http://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2019/02/24/0157/00322.html|vydavateľ=press.vatican.va|dátum prístupu=2019-02-24}}</ref> **[[Camerino]] ([[16. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež navštívi v júni talianske Camerino, postihnuté zemetraseniami|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190406006|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-04-07|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Neapol]] ([[21. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi v júni Pápežskú teologickú fakultu v Neapole|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190212025|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-02-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Albano Laziale]] ([[21. september]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na sviatok sv. Matúša pápež František navštívi obnovenú katedrálu v Albane|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190713002|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Greccio]] ([[1. december]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi 1. decembra Greccio a vydá list o význame jasličiek|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20191127037|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-11-28|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Bari]] ([[23. február]] [[2020]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VISIT OF THE HOLY FATHER TO BARI FOR THE MEETING OF REFLECTION AND SPIRITUALITY, “MEDITERRANEAN: FRONTIER OF PEACE” |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2020/inside/documents/papa-francesco-bari_2020.html|dátum vydania=2020-01-21|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[L'Aquila]] ([[28. august]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PASTORAL VISIT OF THE HOLY FATHER FRANCIS TO L’AQUILA |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/inside/documents/20220828-laquila.html|dátum vydania=2022-06-04|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Matera]] ([[25. september]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PASTORAL VISIT OF THE HOLY FATHER FRANCIS TO MATERA FOR THE CONCLUSION OF THE 27th NATIONAL EUCHARISTIC CONGRESS |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/inside/documents/20220925-matera.html |dátum vydania=2022-07-08|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Asti (mesto)|Asti]] ([[19. november]] – [[20. november]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež zablahoželá svojej jubilujúcej sesternici v talianskom meste Asti | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2022-10/papez-zablahozela-svojej-jubilujucej-sesternici-v-asti.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2022-10-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> **[[Terst]] ([[7. júl]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Visit of the Holy Father Francis to Trieste on the occasion of the 50th Social Week of Italian Catholics (7 July 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/inside/documents/20240707-trieste.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Verona]] ([[18. máj]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Visit of the Holy Father to Verona (Saturday, 18 May 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/inside/documents/20240518-verona.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Benátky]] ([[28. apríl]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Visit of His Holiness Pope Francis to Venice (Sunday, 28 April 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/inside/documents/20240428-venezia.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{Stĺpce-3}} * '''[[Ázia]]''' **[[Jordánsko]] a [[Izrael]] ([[24. máj|24.]] – [[26. máj]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec na apoštolskej ceste vo Svätej zemi (3. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140526007| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-05-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Kórejská republika]] ([[14. august|14.]] – [[18. august]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na apoštolskej ceste v Južnej Kórei (5. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140818017| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-08-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Turecko]] ([[28. november|28.]] – [[30. november]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František a patriarcha Bartolomej oslávili spolu sviatok sv. Ondreja| url = http://grkatba.sk/papez-frantisek-a-patriarcha-bartolomej-oslavili-spolu-sviatok-sv-ondreja/| vydavateľ = [[Bratislavská gréckokatolícka eparchia|grkatba.sk]]| dátum vydania = 2014-11-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Srí Lanka]] ([[13. január|13.]] – [[15. január]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František sa rozlúčil so Srí Lankou, priletel na Filipiny| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150115020| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-01-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Filipíny]] ([[15. január|15.]] – [[19. január]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápežov odkaz Srílančanom a Filipínčanom pri návrate z návštevy Ázie| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150119031| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-01-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Arménsko]] ([[24. jún|24.]] – [[26. jún]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Začala sa trojdňová apoštolská cesta pápeža Františka do Arménska | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160624013 | vydavateľ = [[TK KBS]] | dátum vydania = 2016-06-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** [[Gruzínsko]] a [[Azerbajdžan]] ([[30. september]] – [[2. október]] [[2016]])<ref name="arm-gru-aze">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Cesta Svätého Otca do kaukazských štátov: za katolíkmi na perifériu|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160413027|vydavateľ=[[TK KBS]]|dátum vydania=2016-04-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-04-16|miesto=|jazyk=}}</ref> ** [[Mjanmarsko]] ([[27. november|27.]] – [[30. november]] [[2017]])<ref name="mjan-bang"/> ** [[Bangladéš]] ([[30. november]] – [[2. december]] [[2017]])<ref name="mjan-bang">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František navštívi koncom novembra Mjanmarsko a Bangladéš|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/28/p%C3%A1pe%C5%BE_nav%C5%A1t%C3%ADvi_koncom_novembra_mjanmarsko_a_banglad%C3%A9%C5%A1/1333155|vydavateľ=[[Radio Vaticana]]|dátum vydania=2017-08-28|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-09-10|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170828194258/http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/28/p%C3%A1pe%C5%BE_nav%C5%A1t%C3%ADvi_koncom_novembra_mjanmarsko_a_banglad%C3%A9%C5%A1/1333155|dátum archivácie=2017-08-28}}</ref> **[[Spojené arabské emiráty]] ([[3. február|3.]] – [[5. február]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František navštívi Spojené arabské emiráty - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-12/papez-frantisek-navstivi-spojene-arabske-emiraty.html|dátum vydania=2018-12-06|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref> **[[Thajsko]] a [[Japonsko]] ([[20. november|20]]. – [[26. november]] [[2019]]'')''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František zavíta na konci novembra do Thajska a Japonska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190913022|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Irak]] ([[5. marec]] – [[8. marec]] [[2021]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS TO IRAQ|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2021/outside/documents/papa-francesco-iraq-2021.html|dátum vydania=2021-02-08|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Kazachstan]] ([[13. september]] – [[15. september]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS to KAZAKHSTAN |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/kazakhstan-2022.html|dátum vydania=2022-08-02|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Bahrajn]] ([[3. november]] – [[6. november]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS to the KINGDOM OF BAHRAIN |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/bahrain-2022.html |dátum vydania=2022-10-06|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Mongolsko]] ([[31. august]] – [[4. september]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec v dňoch 31. augusta – 4. septembra pocestuje do Mongolska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230603003|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2023-08-28|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Indonézia]], [[Papua-Nová Guinea]], [[Východný Timor]] a [[Singapur]] ([[2. september]] – [[13. september]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apostolic Journey to Indonesia, Papua New Guinea, Timor-Leste and Singapore (2-13 September 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/outside/documents/indonesia-papuanuovaguinea-timorest-singapore-2024.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> * '''[[Afrika]]''' **[[Keňa]] ([[25. november|25.]] – [[27. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = V novembri pápež navštívi Keňu, Ugandu a Stredoafrickú republiku| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/10/v_novembri_p%C3%A1pe%C5%BE_nav%C5%A1t%C3%ADvi_ke%C5%88u,_ugandu_a_stredoafrick%C3%BA_repub/1170890| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2015-09-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-10}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ** [[Uganda]] ([[27. november|27.]] – [[29. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar"/> ** [[Stredoafrická republika]] ([[29. november|29.]] – [[30. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar"/> ** [[Egypt]] ([[28. apríl|28.]] – [[29. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Pápež František navštívi 28. – 29. apríla Káhiru na pozvanie kresťanov i moslimov| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/18/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1ek_nav%C5%A1t%C3%ADvi_28_%E2%80%93_29_apr%C3%ADla_k%C3%A1hiru/1299536| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2017-03-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-03-20| url archívu = https://web.archive.org/web/20170320145301/http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/18/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1ek_nav%C5%A1t%C3%ADvi_28_%E2%80%93_29_apr%C3%ADla_k%C3%A1hiru/1299536| dátum archivácie = 2017-03-20}}</ref> **[[Maroko]] ([[30. marec|30]]. – [[31. marec]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Africké Maroko slávilo historickú udalosť, prvú svätú omšu s pápežom|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190331002|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-04-07|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Mozambik]], [[Madagaskar]], [[Maurícius]] ([[4. september|4.]] – [[10. september]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mozambik, Madagaskar, Maurícius - pápež zhrnul svoje skúsenosti z cesty|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190911036|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Konžská demokratická republika]] a [[Južný Sudán]] ([[31. január]] – [[5. február]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS TO THE DEMOCRATIC REPUBLIC OF THE CONGO AND SOUTH SUDAN (ECUMENICAL PEACE PILGRIMAGE TO SOUTH SUDAN) |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2023/outside/documents/congo-sudsudan-2023.html |dátum vydania=2022-12-01|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> {{Stĺpce-koniec}} <gallery> Súbor:Pope Francis Travels.svg|náhľad|Mapa s vyznačenými krajinami, ktoré pápež František navštívil Súbor:Pape François Parlement européen Strasbourg 25 nov 2014 04.jpg|náhľad|Pápež František počas návštevy európskeho parlamentu (25. november 2014) Súbor:Pope Francis Malacanang 16.jpg|náhľad|Pápež František počas návštevy Filipín (15. – 19. január 2015) Súbor:Pope Francis and President Obama.jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom USA Barackom Obamom počas návštevy Spojených štátov (22. – 27. september 2015) Súbor:Despedida a S.S. Papa Francisco - 25009702661.jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom a prvou dámou Mexika počas návštevy Mexika (12. – 18. február 2016) Súbor:Saeimas priekšsēdētāja piedalās Viņa Svētības pāvesta Franciska vizītes pasākumos (44161103394).jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom Litvy počas návštevy Litvy (22. – 23. september 2018) </gallery> === Kanonizácie === Pápež František [[Kanonizácia (cirkev)|kanonizoval]] 942 svätých: {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-3}} * '''12. máj 2013, Vatikán'''<ref name="kan1205">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec František slávil prvú kanonizačnú slávnosť vo Vatikáne | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130512010 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Antonio Primaldo]] a 812 spoločníkov, mučeníci ** [[Laura Montoya Upegui]], panna a rehoľníčka ** [[María Guadalupe García Zavala]], panna a rehoľníčka * '''9. október 2013, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Video: Svätý Otec uznal za svätú stredovekú mystičku Angelu z Foligna | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131015018 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-10-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Angela z Foligna]] [[Tretí rád svätého Františka|TOSF]], mystička * '''17. december 2013, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cirkev má nového svätého, je ním kňaz Spoločnosti Ježišovej Peter Faber | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131217024 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-12-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Peter Faber]] [[Spoločnosť Ježišova|SJ]], kňaz * '''3. apríl 2014, Vatikán'''<ref name="kan0304">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Traja noví svätí: apoštol Brazílie, kanadský biskup a rehoľná sestra | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140403032 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[François de Laval]] [[Spoločenstvo zahraničných misií v Paríži|MEP]], biskup ** [[José de Anchieta]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]], kňaz ** [[Mária Guyartová|Mária od Vtelenia (Guyartová)]] [[Uršulínky|OSU]], mníška a mystička * '''27. apríl 2014, Vatikán'''<ref name="kan2704">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sv. Ján XXIII. - pápež poslušnosti Duchu Svätému, sv. Ján Pavol II. - pápež rodiny | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140427006 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-04-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]], pápež ** [[Ján Pavol II.]], pápež * '''23. november 2014, Vatikán'''<ref name="kan1311">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nedeľa Krista Kráľa priniesla do Katolíckej cirkvi šiestich nových svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141123002 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-11-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Giovanni Antonio Farina]], biskup ** [[Kuriakose Eliáš Chavara]] CMI, kňaz ** [[Ľudovít z Casorie]] [[Rád menších bratov|OFM]], kňaz a rehoľník ** [[Nicola Saggio]] [[Rád Najmenších bratov sv. Františka z Paoly|OM]], rehoľník ** [[Eufrasia od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho]], rehoľníčka ** [[Amato Ronconi]] [[Františkánsky svetský rád|OFS]], laik * '''14. január 2015, Srí Lanka'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Homília Svätého Otca pri kanonizácii sv. Jozefa Vaza na Srí Lanke | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150114033 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-01-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Joseph Vaz]] [[Kongregácia oratória svätého Filipa Neriho|CO]], kňaz * '''17. máj 2015, Vatikán'''<ref name="kan1705">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec pri slávnosti na Námestí sv. Petra vyhlásil za sväté štyri rehoľníčky | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150517004 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Émilie de Villeneuve]], rehoľníčka ** [[Maria Cristina Brando|Mária Kristína od Nepoškvrneného počatia (Brandová)]] SVEGS, rehoľníčka ** [[Mariam Baouardy|Mária od Ježišovho Ukrižovania (Baouardyová)]], rehoľníčka ** [[Marie-Alphonsine Danil Ghattas]], rehoľníčka * '''23. september 2015, Washington'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je svätý Junípero Serra – františkánsky misionár, apoštol Kalifornie | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150924046 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-09-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Junípero Serra]] [[Rád menších bratov|OFM]], kňaz a rehoľník * '''18. október 2015, Vatikán'''<ref name="kan1810">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František svätorečil manželský pár Martinovcov a ďalších dvoch svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151018006 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-10-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Vincenzo Grossi]], kňaz ** [[María de la Purísima Salvat Romero]] HCC, rehoľníčka ** [[Louis a Marie-Azélie Martinovci|Louis Martin]], laik a manžel ** [[Louis a Marie-Azélie Martinovci|Marie-Azélie Martinová]], laička a manželka * '''5. jún 2016, Vatikán'''<ref name="kan0506">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež kanonizoval Stanislava Papczyńského a Máriu A. Hesselbladovú | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160606019 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Stanisław Papczyński]] [[Spoločnosť kňazov mariánov od Nepoškvrneného počatia Panny Márie|MIC]], kňaz a rehoľník ** [[Maria Elisabeth Hesselblad]] OSsS, rehoľníčka * '''4. september 2016, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František vo Vatikáne vyhlásil Matku Terezu z Kalkaty za svätú | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160904005 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-09-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Matka Tereza]] [[Kongregácia misionárok lásky|MC]], rehoľníčka {{Stĺpce-3}} * '''16. október 2016, Vatikán'''<ref name="kan1610">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František vyhlási v nedeľu na kanonizačnej omši sedem nových svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161015003 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-10-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Manuel González García]], biskup ** [[José Gabriel del Rosario Brochero]] [[Tretí rád svätého Dominika|TOSD]], kňaz ** [[Alfonso Maria Fusco]], kňaz ** [[Lodovico Pavoni]], kňaz ** [[Salomone Leclercq]] [[Inštitút školských bratov|FSC]], rehoľník ** [[Alžbeta od Najsvätejšej Trojice]] [[Rád bosých bratov preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel|OCD]], rehoľníčka ** [[José Sánchez del Río]], laik a mučeník * '''13. máj 2017, Fatima'''<ref name="kan1305">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bl. František a Hyacinta: prví malí svätci bez mučeníckej smrti | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170513005 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2017-05-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[František a Hyacinta Marto|František Marto]], laik ** [[František a Hyacinta Marto|Hyacinta Marto]], laička * '''16. október 2017, Rím'''<ref name="kan1510">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Pápež vyhlásil za svätých 35 osobností a oznámil zámer vyhlásiť novú synodu|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20171015004|dátum vydania=2017-10-15|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-03-09|vydavateľ=TK KBS|miesto=Bratislava|jazyk=|autor=}}</ref> ** [[Faustino Míguez]] [[Rehoľa chudobných regulárnych klerikov Božej Matky Zbožných škôl|SP]], kňaz ** [[Angelo da Acri]] [[Rád menších bratov kapucínov|OFMCap.]], kňaz a rehoľník ** [[André de Soveral]], kňaz, a 29 spoločníkov, mučeníci ** [[Cristóbal, Antonio a José]], mučeníci * '''14. október 2018, Vatikán''' **[[Pavol VI.]], pápež ** [[Óscar Arnulfo Romero]], biskup ** [[Francesco Spinelli]], kňaz ** [[Vincenzo Romano]], kňaz ** [[Maria Katharina Kasper]], rehoľníčka ** [[Nazaria Ignazia od svätej Terézie Ježiškovej]], rehoľníčka **[[Nunzio Sulprizio]], laik *'''5. júl 2019, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Amerického arcibiskupa Fultona Sheena čaká blahorečenie - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2019-07/americkeho-arcibiskupa-fultona-sheena-caka-blahorecenie.html|vydavateľ=www.vaticannews.va|dátum vydania=2019-07-06|dátum prístupu=2019-07-06|jazyk=sk}}</ref> **[[Bartolomeo od Mučeníkov]], arcibiskup a rehoľník * '''13. október 2019, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Termín svätorečenia kard. Newmana a štyroch rehoľníčok je 13. októbra - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2019-07/svatorecenie-kard-newman-styri-reholnicky-termin-13-oktober.html|vydavateľ=www.vaticannews.va|dátum vydania=2019-07-01|dátum prístupu=2019-07-06|jazyk=sk}}</ref> **[[John Henry Newman]], kardinál **[[Mária Terézia Chiramel Mankidiyan]], rehoľníčka **[[Giuseppina Vanniniová]], rehoľníčka **[[Dulce Lopes Pontesová]], rehoľníčka **[[Marguerite Baysová|Marguerita Baysová]], rehoľníčka * '''24. apríl 2021, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = CNA | odkaz na autora = | titul = Pope Francis declares blind 14th-century lay Dominican a saint | url = https://www.catholicnewsagency.com/news/247399/pope-francis-declares-blind-14th-century-lay-dominican-a-saint | vydavateľ = catholicnewsagency.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Margareta z Città di Castello]] * '''15. máj 2022, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cirkev dnes dostala desať nových svätých - duchovné podnety z kanonizácie | url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2022-05/cirkev-dnes-dostala-desat-novych-svatych.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Titus Brandsma]], kňaz a mučeník ** [[Lazár Devasahayam]], mučeník ** [[César de Bus]], kňaz ** [[Luigi Maria Palazzolo]], kňaz ** [[Giustino Maria Russolillo]], kňaz ** [[Charles de Foucauld]], kňaz ** [[Mária Rivierová]], rehoľníčka ** [[Mária Františka od Ježiša]], rehoľníčka ** [[Mária od Ježiša]], rehoľníčka ** [[Mária Dominika Mantovaniová]], rehoľníčka * '''9. október 2022, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Začlenenie a vďačnosť - homília pri svätorečení biskupa Scalabriniho a saleziána Zattiho | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2022-10/zaclenenie-a-vdacnost-homilia-svatorecenie-scalabrini-zatti.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Artémides Zatti]], rehoľník ** [[Giovanni Battista Scalabrini]], biskup {{Stĺpce-3}} * '''11. február 2024, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Argentínska „Mama Antula“ bude prvou novou sväticou v roku 2024 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20240110027 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2024-01-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[María Antonia de Paz Figueroa]], rehoľníčka * '''20. október 2024, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Konzistórium určilo dátum kanonizácie nových svätých | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2024-07/konzistorium-urcilo-datum-kanonizacie-novych-svatych.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2024-07-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-10 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Carmelo Bolta Bañuls]], kňaz ** [[Engelbert Kolland]], kňaz ** [[Manuel Ruiz López]], kňaz ** [[Nicanor Ascanio de Soria]], kňaz ** [[Nicolás María Alberca Torres]], kňaz ** [[Pedro Soler Méndez]], kňaz ** [[Francisco Pinazo Peñalver]], rehoľník ** [[Juan Jacobo Fernández y Fernández]], rehoľník ** [[’Abd-al-Mu’tī Masābkī]] (Abdel Mooti Massabki), laik ** [[Fransīs Masābkī]] (Francesco Massabki), laik ** [[Rūfayīl Masābkī]] (Raffaele Massabki), laik ** [[Giuseppe Allamano]], kňaz ** [[Marie-Léonie]] (Alodie-Virginie Paradis), rehoľníčka ** [[Elena Guerra]], rehoľníčka * '''18. december 2024, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Les carmélites de Compiègne, guillotinées en 1794, sont saintes | url = https://www.vaticannews.va/fr/pape/news/2024-12/carmelites-compiegne-france-canonisees-decret-pape-francois.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2024-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-10 | miesto = | jazyk = fr}}</ref> ** [[Anne-Marie-Madeleine Thouret]], rehoľníčka ** [[Catherine Soiron]], rehoľníčka ** [[Constance]] (Marie-Geneviève Meunier), rehoľníčka ** [[de Jésus-Crucifié]] (Marie-Anne Piedcourt), rehoľníčka ** [[Henriette de Jésus]] (Marie-Françoise de Croissy), rehoľníčka ** [[Julie-Louise de Jésus]] (Rose-Chretien de Neuville), rehoľníčka ** [[Marie-Claude-Cyprienne Brard]], rehoľníčka ** [[Marie du Saint-Esprit]] (Angelique Roussel), rehoľníčka ** [[Marie-Henriette de la Providence]] (Marie-Annette Pelras), rehoľníčka ** [[Marie-Thérèse du Cœur de Jésus Hanniset]], rehoľníčka ** [[Saint-François-Xavier]] (Élisabeth-Julitte Verolot), rehoľníčka ** [[Saint-Louis]] (Marie-Anne-Françoise Brideau), rehoľníčka ** [[Saint-Marthe]] (Marie Dufour), rehoľníčka ** [[Thérèse Soiron]], rehoľníčka ** [[Thérèse de Saint-Augustine]] (Marie-Madeleine-Claudine Lidoine), rehoľníčka ** [[Thérèse de Saint-Ignace]] (Marie-Gabrielle Trezel), rehoľníčka (1743–1794) {{Stĺpce-koniec}} <gallery> Súbor:Canonization 2014- The Canonization of Saint John XXIII and Saint John Paul II (14036819834).jpg|náhľad|Svätorečenie Jána Pavla II. a Jána XXIII., pápežov (27. apríl 2014) Súbor:Canonização de Francisco e Jacinta Marto (13 de Maio de 2017) 2.png|náhľad|Svätorečenie Františka a Hyacinty Martových, detí (13. máj 2017) Súbor:Ceremonia de Canonización de Monseñor Romero. (31434059008).jpg|náhľad|Svätorečenie Pavla VI., pápeža, Oskara Romera, biskupa, a 5 ďalších blahoslavených (14. október 2018) </gallery> === Katolícka cirkev na Slovensku === ==== Menovanie nových biskupov a ordinárov ==== {| class="wikitable" !Biskup !Dátum menovania ! colspan="2" |Úrad |- | rowspan="5" |Mons. [[Milan Lach]] [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] | rowspan="2" |[[19. apríl]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František menoval prešovského pomocného biskupa|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130419020|dátum vydania=2013-04-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-21|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref> |[[Prešovská archieparchia]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo [[Ostracina]] |titulárny biskup |- |[[24. jún]] [[2017]] | rowspan="2" |[[Parma|Parmská gréckokatolícka eparchia]] ([[Spojené štáty|USA]]) |apoštolský administrátor |- |[[1. jún]] [[2018]] |eparcha |- |[[23. január]] [[2023]] |[[Bratislavská eparchia]] |pomocný biskup <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rinunce e nomine, 23.01.2023|url= https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2023/01/23/0065/00119.html#ausiliare|dátum vydania=2023-01-23|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2023-01-23|vydavateľ=Bolletino}}</ref> |- |Mons. [[Ján Orosch]] |[[11. júl]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František vymenoval nového trnavského arcibiskupa|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130711023|dátum vydania=2013-07-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-21|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref> |[[Trnavská arcidiecéza]] |arcibiskup |- |Mons. [[Stanislav Stolárik]] |[[21. marec]] [[2015]]<ref name="vym-stolarik">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec menoval nového rožňavského biskupa, stal sa ním Stanislav Stolárik|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150321002|dátum vydania=2015-03-21|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-06-10|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref> |[[Rožňavská diecéza]] |diecézny biskup |- |Mons. [[Dávid Tencer]] [[Rád menších bratov kapucínov|OFM Cap]]. |[[18. september]] [[2015]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský kapucín Dávid Tencer biskupom na Islande|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/18/slovensk%C3%BD_kapuc%C3%ADn_d%C3%A1vid_tencer_biskupom_na_islande/1172780|dátum vydania=2015-09-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-11-12|vydavateľ=[[Radio Vaticana]]|url archívu=https://web.archive.org/web/20151107014944/http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/18/slovensk%C3%BD_kapuc%C3%ADn_d%C3%A1vid_tencer_biskupom_na_islande/1172780|dátum archivácie=2015-11-07}}</ref> |[[Reykjavík|Reykjavícka diecéza]] ([[Island]]) |diecézny biskup |- | rowspan="2" |Mons. [[Marek Forgáč]] | rowspan="2" |[[11. jún]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Svätý Otec menoval za nového košického pomocného biskupa Mareka Forgáča|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160611001|dátum vydania=2016-06-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]|autor=}}</ref> |[[Košická arcidiecéza]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo [[Diecéza Seleuciana|Seleuciana]] |titulárny biskup |- |Mons. [[Giacomo Guido Ottonello]] |[[1. apríl]] [[2017]]<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec vymenoval Mons. Ottonella za apoštolského nuncia na Slovensku|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170401001|dátum vydania=2017-05-01|dátum prístupu=2017-08-29|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> |[[Apoštolská nunciatúra na Slovensku|Apoštolská nunciatúra v Slovenskej republike]] |apoštolský nuncius |- |Mons. [[Vladimír Fekete]] [[Saleziáni Don Bosca|SDB]]. |[[8. december]] [[2017]] |Titulárne sídlo [[Municipa]] |titulárny biskup |- |Mons. [[Marián Andrej Pacák]] [[CSsR]]. |[[5. júl]] [[2018]]<ref>{{cite web |url=https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2018-07/menovanie-marian-andrej-pacak-biskup-slovenska-eparchia-toronto.html |title=Menovanie M. A. Pacáka za biskupa Torontskej slovenskej eparchie sv. Cyrila a Metoda |language=Slovenský |work=Vatican News Website|accessdate=5 July 2018}}</ref> |[[Torontská slovenská gréckokatolícka eparchia]] ([[Kanada]]) |eparcha |- | rowspan="2" |Mons. [[Cyril Vasiľ|Cyril Vasiľ SJ]] |[[20. január]] [[2020]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Arcibiskup Cyril Vasiľ bol menovaný za apoštolského administrátora Košickej eparchie „sede plena“| url = https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2020-01/arcibiskup-cyril-vasil-bol-menovany-za-apostolskeho-administrato.html| vydavateľ = vaticannews.va| dátum vydania = 2020-01-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-21| miesto = Vatikán| jazyk =}}</ref> | rowspan="2" |[[Košická eparchia]] |apoštolský administrátor ''sede plena'' |- |[[24. jún]] [[2021]] |arcibiskup, eparcha |- | rowspan="2" |Mons. [[Ján Kuboš]] | rowspan="2" |[[25. marec]] [[2020]] |[[Spišská diecéza]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo [[Diecéza Quiza|Quiza]] |titulárny biskup |- |[[Peter Sakmár]] |[[9. december]] [[2020]] |Apoštolská administratúra v [[Atyrau]] ([[Kazachstan]]) |apoštolský administrátor ''ad nutum Sanctae Sedis'' |- | rowspan="2" |Mons. [[Peter Beňo]] | rowspan="2" |[[29. január]] [[2021]] |[[Nitrianska diecéza]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo Amudarsa |titulárny biskup |- |Mons. [[Nicola Girasoli]] |[[2. júl]] [[2022]] |[[Apoštolská nunciatúra na Slovensku|Apoštolská nunciatúra v Slovenskej republike]] |apoštolský nuncius |- |Mons. [[František Trstenský]] |[[8. september]] [[2023]] |[[Spišská diecéza]] |diecézny biskup |- |SEODr. [[Jonáš Maxim|Jonáš Jozef Maxim]], [[Studiti|MSU]] |[[26. október|26. október 2023]] |[[Prešovská archieparchia]] |arcibiskup, eparcha |} ==== Beatifikačné procesy ==== Pápež František počas svojho pontifikátu podpísal a schválil ''Dekréty'' týchto Božích služobníkov zo Slovenska, aby mohli byť slávnostne vyhlásení za blahoslavených. {| class="wikitable" |+ ! colspan="3" |Beatifikovaná osoba !Schválenie dekrétu ! colspan="2" |Beatifikačná slávnosť !Pápežský legát !Spomienka |- |[[Titus Zeman]] [[SDB]] |kňaz, [[salezián]] |mučeník za duchovné povolania |[[27. február]] [[2017]] |[[30. september]] [[2017]] |[[Bratislava]] |kardinál [[Angelo Amato]] SDB |[[8. január]] |- |[[Anna Kolesárová (blahoslavená)|Anna Kolesárová]] |laička |mučeníčka čistoty |[[6. marec]] [[2018]] |[[1. september]] [[2018]] |[[Košice]] |kardinál [[Giovanni Angelo Becciu]] |[[20. november]] |- |[[Ján Havlík]] |seminarista |mučeník vernosti |[[14. december]] [[2023]] |[[31. august]] [[2024]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rite of Beatification of the Venerable Servant of God JAN HAVLÍK | url = https://cmglobal.org/en/2024/02/20/rite-of-beatification-of-the-venerable-servant-of-god-jan-havlik/ | vydavateľ = Congregation of the Mission | dátum vydania = 2024-02-20 | dátum prístupu = 2024-02-24 | jazyk = en-US | meno = Communication | priezvisko = Cont | url archívu = https://web.archive.org/web/20241005213835/https://cmglobal.org/en/2024/02/20/rite-of-beatification-of-the-venerable-servant-of-god-jan-havlik/ | dátum archivácie = 2024-10-05 }}</ref> |[[Šaštín-Stráže|Šaštín]] |kardinál [[Marcello Semeraro]] |[[12. február]] |} ==== Apoštolská cesta na Slovensko ==== {{Hlavný článok|Návšteva pápeža Františka na Slovensku}} [[Súbor:Pope Francis in Bratislava - Petržalka.jpg|náhľad|Pápež na ceste cez [[Bratislava|bratislavskú]] [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalku]] počas [[Návšteva pápeža Františka na Slovensku|svojej návštevy na Slovensku v septembri roku 2021]].]] Pápež František navštívil Slovensko v dňoch [[12. september|12.]] až [[15. septembra]] [[2021]]. Trojdňová apoštolská návšteva mala oficiálny a pastoračný charakter.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Pravda|odkaz na autora=|titul=Pápež prijal pozvanie od Čaputovej a príde na Slovensko|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/580496-papez-prijal-pozvanie-od-caputovej-a-pride-na-slovensko/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-08|dátum prístupu=2021-07-04}}</ref> [[Prezident Slovenskej republiky|Prezidentka Slovenskej republiky]] [[Zuzana Čaputová]] ho pozvala počas jej [[Zoznam zahraničných ciest prezidentky Zuzany Čaputovej|oficiálnej zahraničnej cesty]] vo [[Vatikán|Vatikáne]] v [[December|decembri]] [[2020]],<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čaputová sa stretla s pápežom, prijal od nej pozvanie na Slovensko|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22554823/prezidentka-zuzana-caputova-sa-stretla-s-papezom-frantiskom.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-12-14|dátum prístupu=2021-07-04}}</ref> pápeža na [[Slovensko]] pozvali aj všetci [[Konferencia biskupov Slovenska|slovenskí katolícki biskupi]] v mene celej [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] na Slovensku.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=kbs.sk|odkaz na autora=|titul=Pastierske listy KBS|url=https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/pastierske-listy-konferencie-biskupov-slovenska/c/pastiersky-list-k-navsteve-svateho-otca-frantiska-2021|vydavateľ=kbs.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-17|miesto=|jazyk=}}</ref> Pápež návštevu oficiálne potvrdil v nedeľu [[4. júl|4. júla]] [[2021]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František od 12. do 15. septembra pricestuje na návštevu Slovenska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210704001|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-07-04|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-10|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Pápež František navštívil mestá [[Bratislava]], [[Košice]], [[Prešov]] a [[Šaštín-Stráže]]. Absolvoval tri masové akcie, z toho ani jednu v [[Bratislava|hlavnom meste]]. Stretol sa s predstaviteľmi štátu, s [[Zuzana Čaputová|prezidentkou]], [[Boris Kollár|predsedom parlamentu]] a [[Eduard Heger|premiérom]], ale aj s [[Biskup|biskupmi]], [[Kňaz|kňazmi]], [[Rehoľný rád|rehoľníkmi]], členmi [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]], predstaviteľmi [[Židia na Slovensku|židovskej náboženskej obce]], no nezabudol ani na [[mládež]] a chudobných ľudí žijúcich na košickom sídlisku [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]].<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Už je známy program apoštolskej cesty Svätého Otca|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-07/program-apostolskej-cesty-papeza-frantiska-budapest-slovensko.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-07-21|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-21|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Úmrtie ==== Pápež bol od [[14. február|14. februára]] do [[23. marec|23. marca]] [[2025]] hospitalizovaný v rímskej nemocnici [[Nemocnica Gemelli|Gemelli]], kde sa zotavoval z obojstranného [[Pneumónia|zápalu pľúc]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cebrová | meno = Linda | odkaz na autora = | titul = Pápeža Františka prepustili z nemocnice. Veriacim požehnal z okna nemocničnej izby | url = https://www.startitup.sk/papeza-frantiska-prepustili-z-nemocnice-veriacim-pozehnal-z-okna-nemocnicnej-izby/ | dátum vydania = 2025-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = Startitup.sk | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Následne bol prepustený do domácej liečby. V nadchádzajúcich dňoch [[Veľký týždeň|Veľkého týždňa]] slávili liturgie a obrady kardináli. Pápež sa poslednýkrát ukázal na verejnosti vo [[Zmŕtvychvstanie Pána|Veľkonočnú nedeľu]] [[20. apríl]]a, kedy za jeho prítomnosti posolstvo prečítal [[ceremoniár]] [[Diego Giovanni Ravelli]] a pápež v skrátenej forme udelil požehnanie [[Urbi et Orbi]] a v papamobile prešiel pomedzi veriacich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pápež udelil požehnanie Urbi et orbi z lodžie baziliky, predtým sa krátko stretol s JD Vanceom | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/174057/na-omsi-svatenia-olejov-bolo-1-800-knazov-a-biskupov-papez-delegoval-kardinala-calcagna | dátum vydania = 2025-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Nasledujúci deň, na Veľkonočný Pondelok, [[21. apríl]]a o 9:47 oznámil kardinál kamerlengo [[Kevin Joseph Farrell|Kevin Farrell]], že pápež František zomrel v to ráno o 7:35 hodine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dichiarazione del Direttore della Sala Stampa della Santa Sede, Matteo Bruni, 21.04.2025 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/04/21/0267/00493.html | dátum vydania = 2025-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = Bollettino della Sala Stampa della Santa Sede | miesto = | jazyk = it }}</ref> Príčinou smrti bola [[Cievna mozgová príhoda|mozgová príhoda]], ktorá spôsobila [[Kóma|kómu]] a následné [[Srdcové zlyhanie|zlyhanie srdca]].<ref>{{Citácia periodika | autor1 = ČTK | odkaz_na_autora1 = Česká tisková kancelář | titul = Papež František zemřel podle Vatikánu v důsledku mrtvice a selhání srdce | periodikum = christnet.eu | dátum vydania = 2025-04-21 | url = https://www.christnet.eu/zpravy/32724/papez_frantisek_zemrel_podle_vatikanu_v_dusledku_mrtvice_a_selhani_srdce.url | dátum_prístupu = 2025-04-22 }}</ref> Tým začalo obdobie [[Sede vacante|sedisvakancie]], ktoré bolo ukončené zvolením nového pápeža Leva XIV. v [[konkláve]] 8. mája 2025. == Dielo == [[Súbor:Misericordiæ Vultus 02.jpg|náhľad|Kópia buly ''[[Misericordiae vultus]]'']] === Dokumenty pápeža Františka === Pápež František vydal počas svojho pontifikátu viacero dokumentov,<ref>https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/frantisek</ref> tie najznámejšie sú uvedené nižšie. Tie, ktoré nemajú priložený slovenský preklad možno dohľadať na [https://www.vatican.va/content/francesco/en.html stránkach Vatikánu] v [[Angličtina|angličtine]], [[Taliančina|taliančine]], [[Španielčina|španielčine]], [[Portugalčina|portugalčine]], [[Nemčina|nemčine]], [[Francúzština|francúzštine]], [[Poľština|poľštine]], [[Rumunčina|rumunčine]] a [[Arabčina|arabčine]]. ==== Encykliky ==== * [[Lumen fidei]]{{--}}''o viere'' (Svetlo viery; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-lumen-fidei slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2013-06-26|titul = LUMEN FIDEI (Svetlo viery) o viere|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-lumen-fidei|vydavateľ = KBS}}</ref> * [[Laudato si']]{{--}}''o starostlivosti o náš spoločný domov'' (Buď pochválený; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-laudato-si slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2015-05-24|titul = LAUDATO SI’ (Buď pochválený) o starostlivosti o náš spoločný domov|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-laudato-si|vydavateľ = KBS}}</ref> * [[Fratelli tutti]]{{--}}''o bratstve a sociálnom priateľstve'' (dosl. preklad Všetci [sme] bratia; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-fratelii-tutti slovenský preklad])<ref name="ta3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ŠTÚDIO TA3: Teológ M. Lichner o encyklike pápeža Františka|url=https://www.ta3.com/clanok/1194250.html|vydavateľ=[[TA3]]|dátum prístupu=2020-10-09|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[Dilexit nos]]{{--}}''o ľudskej a božskej láske Srdca Ježiša Krista'' (On nás miloval)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „On nás miloval“, pápežova encyklika o Najsvätejšom Srdci Ježišovom - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2024-10/on-nas-miloval-papezova-encyklika-o-najsvatejsom-srdci-jeziso.html | vydavateľ = www.vaticannews.va | dátum vydania = 2024-10-24 | dátum prístupu = 2024-11-04 | jazyk = sk}}</ref> ==== Apoštolské exhortácie ==== * [[Evangelii gaudium]]{{--}}''o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete'' (Radosť evanjelia; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-evangelii-gaudium slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2013-11-24|titul = EVANGELII GAUDIUM (Radosť evanjelia) o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-evangelii-gaudium|vydavateľ = KBS}}</ref> * [[Amoris laetitia]]{{--}}''o láske v rodine'' (Radosť z lásky; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-amoris-laetitia slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Exhortácia Svätého Otca „Radosť z lásky“ vyjde už o niekoľko hodín | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160407035 | vydavateľ = [[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]] | dátum vydania = 2016-04-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Gaudete et exsultate]]''{{--}}o povolaní k svätosti v súčasnom svete'' (Radujte sa a jasajte; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-gaudete-et-exsultate slovenský preklad])<ref>https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-gaudete-et-exsultate</ref> *[[Christis vivit]]{{--}}''posynodálna apoštolská exhortácia mladým a Božiemu ľudu'' (Kristus je živý; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/postsynodalna-apostolska-exhortacia-christus-vivit slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul="Christus vivit": Post-Synodal Exhortation to Young People and to the entire People of God (25 March 2019)|url=http://www.vatican.va/content/francesco/en/apost_exhortations/documents/papa-francesco_esortazione-ap_20190325_christus-vivit.html|vydavateľ=vatican.va|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-01-02|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Apoštolské koštitúcie ==== * [[Veritatis gaudium]]{{--}}''o univerzitách a cirkevných fakultách'' (Radosť z pravdy; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-konstitucia-veritatis-gaudium slovenský preklad]) ==== Apoštolské listy ==== * [[Apoštolský list Svätého Otca Františka všetkým zasväteným osobám pri príležitosti Roku zasväteného života]] ([https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-pri-prilezitosti-roku-zasvateneho-zivota slovenský preklad]) * [[Mitis Iudex Dominus Iesus|Mitis Iudex Dominus Iesus{{--}}]]''ktorým sa reformujú kánony [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]], týkajúce sa procesu na vyhlásenie neplatnosti manželstva'' (Mierny sudca Pán Ježiš; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/mitis-iudex-dominus-iesus slovenský preklad]) * [[Come una madre amorevole|Come una madre amorevole{{--}}]]''o ochrane detí a zraniteľných dospelých'' (Ako láskavá matka; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-ako-milujuca-matka slovenský preklad]) * [[Misericordia et misera]] (Bieda a milosrdenstvo; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-misericordia-et-misera slovenský preklad]) * [[Magnum principium]]{{--}}''ktorým sa mení kánon 838 [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]]'' (Skvelý začiatok; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-motu-proprio-magnum-principium slovenský preklad]) * [[Vos estis lux mundi]]{{--}}''o'' ''sexuálnom zneužívaní'' (Vy ste svetlo sveta; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-vo-forme-motu-proprio-vos-estis-lux-mundi slovenský preklad]) * [[Aperuit illis|Aperuit illis{{--}}]]''ktorým sa ustanovuje slávenie [[Nedeľa Božieho slova|Nedele Božieho slova]]'' (Otvoril sa im; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/aperuit-illis slovenský preklad]) * [[Admirabile signum]]{{--}}''o význame a dôležitosti [[Betlehem (sídlo)|betlehemských]] jaslí'' (Pozoruhodné znamenie; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-admirabile-signum slovenský preklad]) * [[Scripturae Sacrae affectus]]{{--}}''pri príležitosti 1600. výročia smrti sv. [[Hieronym (učiteľ cirkvi)|Hieronyma]]'' (Láska k Svätému písmu; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-scripturae-sacrae-affectus slovenský preklad]) * [[Patris corde]]{{--}}''pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia sv. [[Jozef Nazaretský|Jozefa]] za patróna univerzálnej Cirkvi'' (Otcovo srdce; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-patris-corde slovenský preklad]) * [[Spiritus Domini]]{{--}}''o modifikácii kánonu 230 § 1 [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]], ktorá sa týka prístupu žien k ustanoveným službám [[Lektor (liturgia)|lektorátu]] a [[Akolyta|akolytátu]].'' (Pánov Duch; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/motu-proprio-spiritus-domini slovenský preklad]) * [[Antiquum Ministerium]]{{--}}''o zriadení laického ministéria katechétu'' (Staré ministérium, vydaný [[motu proprio]]) * [[Traditionis custodes]]{{--}}''o používaní Rímskej liturgie spred Reformy roku 1970'' (Strážcovia tradície; vydaný [[motu proprio]], [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-motu-proprio-traditionis-custodes slovenský preklad]) ==== Buly ==== * [[Misericordiae vultus]]{{--}}''bula, ktorou sa vyhlasuje mimoriadny Svätý rok milosrdenstva'' (Tvár milosrdenstva; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus slovenský preklad]) === Knihy === * ''Meditaciones para religiosos'', Diego de Torres, Buenos Aires 1982, ISBN 950-02-1000-2. * ''Reflexiones espirituales sobre la vida apostólica'' Diego de Torres, Buenos Aires, 1987, ISBN 950-9210-07-2. * ''Reflexiones en esperanza'', Ediciones Universidad del Salvador, Buenos Aires, 1992. * ''Educar. Exigencia y pasión. Desafíos para educadores cristianos'' Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2003, ISBN 950-512-457-0. * ''Ponerse la patria al hombro, Memoria y camino de esperanza'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2004, ISBN 950-512-511-9. * ''La nación por construir, Utopía, pensamiento y compromiso. VIII Jornada de Pastoral Social'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2005, ISBN 950-512-546-1. * ''Corrupción y Pecado, Algunas reflexiones en torno al tema de la corrupción'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2006, ISBN 950-512-572-0. * ''El verdadero poder es el servicio'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2007, ISBN 978-950-512-628-6. * spoluautor s: Abraham Skorka: ''Sobre el Cielo y la Tierra'', Editorial Sudamericana, Buenos Aires, 2010, ISBN 978-950-07-3293-2 * ''Nosotros como ciudadanos, nosotros como pueblo, Hacia un bicentenario en justicia y solidaridad 2010-2016'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2011, ISBN 978-950-512-744-3. * ''Mente abierta, corazón creyente'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2012, ISBN 978-950-512-778-8. ==== V slovenčine ==== * ''Otvorená myseľ, veriace srdce'', Sali foto, 2013, ISBN 978-80-89605-08-8. * Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka, Marcelo Figueroa: ''Viera, dôstojnosť, modlitba, solidarita'', Dobrá kniha, 2013, ISBN 978-80-7141-816-0, * Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka: ''O nebi a zemi'', Kumran, 2013, ISBN 978-80-89487-41-7, v origináli: ''Sobre el cielo y la tiera''. ==== V češtine ==== * ''Opravdová moc je služba'', Paulínky, 2014, ISBN 978-80-7450-123-4, * ''Zkaženost a hřích'', Paulínky, 2014, v origináli: ISBN 978-80-7450-122-7, ''Guarire dalla corruzione'' * ''Promluvy z Argentiny,'' Karmelitánské nakladatelství, 2013, ISBN 978-80-7195-725-6 == Reakcie == Veľmajster [[Slobodomurárstvo|slobodomurárskej]] lóže Grande Oriente d’Italia Gustavo Raffi [[14. marec|14. marca]] [[2013]] napísal: „S pápežom Františkom nič nebude ako predtým. Je to zástanca chudobných, ktorý má ďaleko ku Kúrii. Jeho prvé slová sú bratstvo, ochota k dialógu a otvorenosť k súčasnému svetu, k veriacim i neveriacim.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Il Gran Maestro Raffi: "Con Papa Francesco nulla sarà più come prima. Chiara la scelta di fraternità per una Chiesa del dialogo, non contaminata dalle logiche e dalle tentazioni del potere temporale"|url=http://www.grandeoriente.it/il-gran-maestro-raffi-con-papa-francesco-nulla-sara-piu-come-prima-chiara-la-scelta-di-fraternita-per-una-chiesa-del-dialogo-non-contaminata-dalle-logiche-e-dalle-tentazioni-del-potere-temporale/|vydavateľ=grandeoriente.it|dátum vydania=2013-03-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-01-05|miesto=|jazyk=}}</ref> Zástanca teológie oslobodenia [[Leonardo Boff]] verí, že pápež František je mužom, ktorý zreformuje pápežstvo a zmení katolícku cirkev.<ref name="dw">[http://www.dw.de/leonardo-boff-this-pope-will-change-the-church/a-16970616 Leonardo Boff: 'This pope will change the church'], Deutsche Welle, 2013-07-23</ref> == Referencie == {{Referencie|3}} == Smrť == [[Súbor:Procesija,_pok._papa_Franjo_(5).jpg|vpravo|náhľad|Sprievod s telom pápeža Františka vo Vatikáne]] [[Súbor:Pope_Francis_Tomb.jpg|náhľad|293x293bod|Františkova hrobka v [[Bazilika Panny Márie Väčšej|bazilike Santa Maria Maggiore]]]] Františkovo posledné verejné vystúpenie bolo na Námestí svätého Petra vo Vatikáne na [[Veľká noc|Veľkonočnú nedeľu]] 20. apríla 2025, kde predniesol svoj posledný veľkonočný prejav a vyzval na prímerie na území Gazy . <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://abcnews.go.com/International/read-pope-francis-final-easter-address/story?id=121006377}}</ref> <ref name="AP News-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://apnews.com/article/pope-francis-israel-hamas-war-gaza-31f1755f8426ec81cb07b29bff3db70e}}</ref> Zomrel o 7:35 [[Stredoeurópsky letný čas|miestneho času]] (UTC+02:00) na [[Veľkonočný pondelok]] 21. apríla 2025 vo veku 88 rokov vo svojej rezidencii v [[Dom svätej Marty|Domus Sanctae Marthae]] . Jeho smrť, ktorú oznámil kardinál [[Kevin Joseph Farrell|Kevin Farrell]] na vatikánskom televíznom kanáli a vo video vyhlásení, bola spôsobená [[Cievna mozgová príhoda|mozgovou príhodou]], ktorá viedla ku [[Kóma|kóme]] a nezvratnej zástave srdca . Pápežova smrť začala [[Sedisvakancia|pápežské medzivládie]] (''papal interregnum)'' a deväťdňové obdobie smútku známe ako ''novendiales (z lat. deväť dní)''. Jeho pohreb sa konal 26. apríla 2025. Kardináli voliči prišli do Ríma, aby sa zúčastnili kongregácie [[Kardinál|kardinálov]], a rozhodli, že 7. mája 2025 sa začne [[Konkláve 2025|konkláve]], ktoré má zvoliť nástupcu Františka. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://edition.cnn.com/2025/04/28/europe/conclave-start-date-intl/index.html}}</ref> 8. mája bol Robert Francis Prevost, ktorého František v roku 2023 vymenoval za kardinála zvolený za [[Lev XIV.|pápeža Leva XIV]]. František v duchovný testamente z 29. júna 2022 zopakoval svoje želanie byť pochovaný v [[Bazilika Panny Márie Väčšej|bazilike Santa Maria Maggiore]] v Ríme. Po svojej smrti tam bol uložený, čím sa stal prvým pápežom pochovaným v bazilike Santa Maria Maggiore od čias [[Klement IX.|Klementa IX.]] v roku 1669. <ref>{{Cite news|date=21 April 2025|title=Pope Francis' Will Says He Wishes to Be Buried in Simple Tomb in Rome|url=https://www.nytimes.com/2025/04/21/world/europe/pope-francis-will-released.html|access-date=22 April 2025}}</ref> <ref name="Vatican News-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.vaticannews.va/en/pope/news/2025-04/pope-francis-spiritual-will-and-testament.html}}</ref> Jeho testament končil:<blockquote>''May the Lord grant a fitting reward to all those who have loved me and who continue to pray for me. The suffering that has marked the final part of my life, I offer to the Lord, for peace in the world and for fraternity among peoples.'' Nech Pán udelí primeranú odmenu všetkým, ktorí ma milovali a ktorí sa za mňa naďalej modlia. Utrpenie, ktoré poznačilo poslednú časť môjho života, obetujem Pánovi za pokoj vo svete a za bratstvo medzi ľuďmi. <ref name="Vatican News-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.vaticannews.va/en/pope/news/2025-04/pope-francis-spiritual-will-and-testament.html}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://web.archive.org/web/20250421184828/https://www.vaticannews.va/en/pope/news/2025-04/pope-francis-spiritual-will-and-testament.html "Pope Francis' spiritual testament"]. </cite></ref></blockquote> == Smrť == [[Súbor:Procesija,_pok._papa_Franjo_(5).jpg|vpravo|náhľad|Sprievod s telom pápeža Františka vo Vatikáne]] [[Súbor:Pope_Francis_Tomb.jpg|náhľad|293x293bod|Františkova hrobka v [[Bazilika Panny Márie Väčšej|bazilike Santa Maria Maggiore]]]] Františkovo posledné verejné vystúpenie bolo na Námestí svätého Petra vo Vatikáne na [[Veľká noc|Veľkonočnú nedeľu]] 20. apríla 2025, kde predniesol svoj posledný veľkonočný prejav a vyzval na prímerie na území Gazy . <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://abcnews.go.com/International/read-pope-francis-final-easter-address/story?id=121006377}}</ref> <ref name="AP News-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://apnews.com/article/pope-francis-israel-hamas-war-gaza-31f1755f8426ec81cb07b29bff3db70e}}</ref> Zomrel o 7:35 [[Stredoeurópsky letný čas|miestneho času]] (UTC+02:00) na [[Veľkonočný pondelok]] 21. apríla 2025 vo veku 88 rokov vo svojej rezidencii v [[Dom svätej Marty|Domus Sanctae Marthae]] . Jeho smrť, ktorú oznámil kardinál [[Kevin Joseph Farrell|Kevin Farrell]] na vatikánskom televíznom kanáli a vo video vyhlásení, bola spôsobená [[Cievna mozgová príhoda|mozgovou príhodou]], ktorá viedla ku [[Kóma|kóme]] a nezvratnej zástave srdca . Pápežova smrť začala [[Sedisvakancia|pápežské medzivládie]] (''papal interregnum)'' a deväťdňové obdobie smútku známe ako ''novendiales (z lat. deväť dní)''. Jeho pohreb sa konal 26. apríla 2025. Kardináli voliči prišli do Ríma, aby sa zúčastnili kongregácie [[Kardinál|kardinálov]], a rozhodli, že 7. mája 2025 sa začne [[Konkláve 2025|konkláve]], ktoré má zvoliť nástupcu Františka. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://edition.cnn.com/2025/04/28/europe/conclave-start-date-intl/index.html}}</ref> 8. mája bol Robert Francis Prevost, ktorého František v roku 2023 vymenoval za kardinála zvolený za [[Lev XIV.|pápeža Leva XIV]]. František v duchovný testamente z 29. júna 2022 zopakoval svoje želanie byť pochovaný v [[Bazilika Panny Márie Väčšej|bazilike Santa Maria Maggiore]] v Ríme. Po svojej smrti tam bol uložený, čím sa stal prvým pápežom pochovaným v bazilike Santa Maria Maggiore od čias [[Klement IX.|Klementa IX.]] v roku 1669. <ref>{{Cite news|date=21 April 2025|title=Pope Francis' Will Says He Wishes to Be Buried in Simple Tomb in Rome|url=https://www.nytimes.com/2025/04/21/world/europe/pope-francis-will-released.html|access-date=22 April 2025}}</ref> <ref name="Vatican News-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.vaticannews.va/en/pope/news/2025-04/pope-francis-spiritual-will-and-testament.html}}</ref> Jeho testament končil:<blockquote>''May the Lord grant a fitting reward to all those who have loved me and who continue to pray for me. The suffering that has marked the final part of my life, I offer to the Lord, for peace in the world and for fraternity among peoples.'' Nech Pán udelí primeranú odmenu všetkým, ktorí ma milovali a ktorí sa za mňa naďalej modlia. Utrpenie, ktoré poznačilo poslednú časť môjho života, obetujem Pánovi za pokoj vo svete a za bratstvo medzi ľuďmi. <ref name="Vatican News-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.vaticannews.va/en/pope/news/2025-04/pope-francis-spiritual-will-and-testament.html}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://web.archive.org/web/20250421184828/https://www.vaticannews.va/en/pope/news/2025-04/pope-francis-spiritual-will-and-testament.html "Pope Francis' spiritual testament"]. </cite></ref></blockquote> == Pozri aj == * [[Zoznam pápežov]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom]] * [[Pápež František: Modlite sa za mňa]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Franciscus}} == Externé odkazy == * [http://www.vatican.va/phome_en.htm vatican.va] Oficiálna stránka Vatikánu {{eng icon}} * [http://www.fiu.edu/~mirandas/bios-b.htm#Bergoglio Profil v biografickom slovníku kardinálov Salvadora Mirandu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140826115624/http://www2.fiu.edu/~mirandas/bios-b.htm#Bergoglio |date=2014-08-26 }} {{eng icon}} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cheney | meno = David M | titul = www.catholic-hierarchy.org | url = | typ kapitoly = stránka | kapitola = Pope Francis : Jorge Mario Bergoglio, S.J.| url kapitoly = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bbergj.html | dátum aktualizácie = 13 Mar 2013 | dátum prístupu = 2013-03-14 | jazyk = {{eng}} }} == Zdroj == {{Preklad|cs|František (papež)|9925452|en|Pope Francis|933561182}} {{Pápež|meno=František|predchodca=[[Benedikt XVI.]]|nástupca=[[Lev XIV.]]}} {{Pápeži}} {{Osobnosť roka časopisu Time 2001–2025}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Pápež František]] [[Kategória:Argentínski pápeži]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Osobnosti z Buenos Aires]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Argentínski jezuiti]] [[Kategória:Katolícki teológovia 21. storočia]] [[Kategória:Argentínski arcibiskupi]] [[Kategória:Argentínski kardináli]] p7zijgdgzylbn0eskqanj1uzm5hcu8z 8199321 8199319 2026-04-16T19:54:10Z Teterqa 292192 8199321 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = pápež | zvolené meno = František | zvolené meno originálne = Franciscus | meno = František | meno originálne = Jorge Mario Bergoglio | meno v inom jazyku = | kód jazyka = <!-- ak sa zadá musí byť v ISO kód jazyka hun: maďarčina, deu: nemčina, ... --> | rodné meno = | aktuálny titul = <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> | portrét = Pope Francis Korea Haemi Castle 19.jpg | popis portrétu = Pápež František v roku 2019 | podpis = FirmaPapaFrancisco.svg | erb = Coat of arms of Franciscus.svg | štít erbu = <!-- meno obrázku na commons, ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra "typ" a "typ dodatok" --> | dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> | heslo = Miserando atque eligendo | heslo po slovensky = „Poľutovaniahodný, ale vyvolený“ | štát pôsobenia = | dátum narodenia = [[17. december]] [[1936]] | miesto narodenia = [[Buenos Aires]], [[Argentína]] | dátum úmrtia = {{dúv|2025|04|21|1936|12|17}} | miesto úmrtia = [[Dom svätej Marty]], [[Vatikán]] | dátum pohrebu = [[26. apríl]] [[2025]] | miesto pohrebu = [[Bazilika Santa Maria Maggiore]], [[Rím]] | alma mater = | 1. funkcia = Pápež | 1. funkcia - obdobie = [[13. marec]] [[2013]]{{--}}[[21. apríl]] [[2025]] | 1. funkcia - predchodca = [[Benedikt XVI.]] | 1. funkcia - nástupca = [[Lev XIV.]] | 2. funkcia = prefekt [[Dikastérium pre evanjelizáciu |Dikastéria pre evanjelizáciu]] | 2. funkcia - obdobie = [[5. júna]] [[2022]]{{--}}[[21. apríl]] [[2025]] | 2. funkcia - predchodca = [[Luis Antonio Tagle]] | 2. funkcia - nástupca = [[Lev XIV.]] | funkcie = * buenosaireský arcibiskup<br />[[28. február]] [[1998]]{{--}}[[13. marec]] [[2013]] * buenosaireský arcibiskup koadjútor <br />([[3. jún]] [[1997]]{{--}}[[28. február]] [[1998]]) * buenosaireský pomocný biskup <br />([[27. jún]] [[1992]]{{--}}[[3. jún]] [[1997]]) * provinciál [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]]<br />v Argentíne ([[1973]]{{--}}[[1979]]) * predseda argentínskej biskupskej konferencie ([[2005]]{{--}}[[2011]]) | cirkev = rkc | rítus = | rehoľa = sj | vstup do rehole dátum = {{dv|1958|03|11|1936|12|17}} | večné sľuby dátum = {{dv|1973|04|22|1936|12|17}} | diakonát dátum = <!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{dv|1969|12|13|1936|12|17}} | kňazské svätenie miesto = [[Buenos Aires]] | kňazské svätenie svätiteľ = [[Ramón José Castellano]] | kňazský svätiteľ funkcia = emeritný arcibiskup córdobský | inkardinácia = Arcidiecéza Buenos Aires | menovanie dátum = {{dv|1992|05|20|1936|12|17}} | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | biskupské svätenie dátum = {{dv|1992|06|27|1936|12|17}} | biskupské svätenie miesto = [[Buenos Aires]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Antonio Quarracino]] | biskupský svätiteľ funkcia = arcibiskup buenosaireský | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Ubaldo Calabresi]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = apoštolský nuncius v Argentíne | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Emilio Ogñénovich]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = biskup mercedeský | kardinál dátum = {{dv|2001|02|21|1936|12|17}} | kardinál menujúci = Ján Pavol II. | kardinálsky stupeň = kardinál-kňaz | titulárny kostol = San Roberto Bellarmino | pontifikát dátum = {{dv|2013|03|13|1936|12|17}} | intronizácia dátum = {{dv|2013|03|19|1936|12|17}} | poradie pápež = 266 | blahorečenie dátum = | blahorečil = | blahorečenie miesto = | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = | svätec v cirkvách = | patrón = | atribúty = | portál1 = | portál2 = | portál3 = }} '''František''' ({{vjz|lat|''Franciscus''}}), vlastným menom '''Jorge Mario Bergoglio,''' [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] (* [[17. december]] [[1936]], [[Buenos Aires]], [[Argentína]] {{--}} † [[21. apríl]] [[2025]], [[Dom svätej Marty]], [[Vatikán]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dnes ráno pápež František odišiel do domu Otca | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2025-04/dnes-rano-papez-frantisek-odisiel-do-domu-otca.html | dátum vydania = 2025-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = Vatican News | miesto = | jazyk = sk }}</ref>) bol [[Zoznam pápežov|266.]] [[pápež]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]], rímsky biskup a panovník štátu [[Vatikán]] zvolený v [[konkláve]] dňa [[13. marec|13. marca]] [[2013]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | titul = Minúta po minúte: Novým pápežom je kardinál Bergoglio z Argentíny | url = http://www.sme.sk/c/6732101/minuta-po-minute-novym-papezom-je-kardinal-bergoglio-z-argentiny.html | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = SME}}</ref> Bol prvým pápežom pochádzajúcim z [[Amerika (svetadiel)|amerického]] svetadielu (z [[Argentína|Argentíny]]), prvým pápežom, ktorý vzišiel z [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskej]] rehole, prvým pápežom z južnej pologule a po viac ako 1270 rokoch od smrti [[Gregor III. (pápež)|Gregora III.]] prvým pápežom modernej doby, ktorý sa nenarodil v [[Európa|Európe]].<ref name="TKKBS-zvolenie">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätým Otcom sa stal argentínsky kardinál Jorge Bergoglio SJ|url=http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130313070|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2013-03-20}}</ref> Podľa Františkových vlastných slov mal byť jeho pontifikát krátky.<ref name=":4">https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/papezem-budu-asi-pet-let-rekl-frantisek.A150313_151929_zahranicni_ert</ref> Narodil sa v [[Buenos Aires]] v [[Argentína|Argentíne]]. Za [[Katolícky kňaz|katolíckeho kňaza]] bol vysvätený v roku [[1969]]. Medzi rokmi [[1973]] až [[1979]] pôsobil ako provinciál [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] v Argentíne. V roku [[1998]] sa stal biskupom buenosaireským a za [[kardinál]]a ho vymenoval [[Ján Pavol II.]] v roku [[2001]]. Cirkev v [[Argentína|Argentíne]] viedol aj počas nepokojov v Argentíne v [[December 2001|decembri]] [[2001]]. Vlády [[Néstor Kirchner|Néstora Kirchnera]] a [[Cristina Fernándezová Kirchnerová|Cristiny Fernándezovej Kirchnerovej]] ho považovali za svojho politického rivala. Po rezignácii pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] dňa [[28. február]]a [[2013]] konkláve zvolilo [[13. marec|13. marca]] [[2013]] kardinála Bergoglia za nového pápeža. Zvolil si meno ''František'' na počesť svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]]. Pápež František bol známy pre svoju pokoru, dôraz na Božie Milosrdenstvo, záujem o [[Chudoba|chudobných]] a odhodlanie viesť [[medzináboženský dialóg]]. Bol uznávaný za to, že mal menej formálny vzťah k úradu pápeža než jeho predchodcovia, napríklad, že sa rozhodol radšej žiť v [[Dom svätej Marty|Dome svätej Marty]], než aby obýval [[pápežský apartmán]] v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]], ako to robili predchádzajúci pápeži. Zastával názor, že Cirkev by mala byť viac otvorená. Nepodporoval neovládaný [[kapitalizmus]], [[marxizmus]], alebo marxistické verzie [[Teológia oslobodenia|Teológie oslobodenia]]. František sa držal tradičných cirkevných pohľadov v otázkach [[Interrupcia|interrupcií]], [[Manželstvo|manželstva]], vysvätení žien za kňazov a [[celibát]]u.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pápež rozhodol proti vysväteniu ženatých mužov v Amazonskej oblasti | url = https://svet.sme.sk/c/22324357/papez-rozhodol-proti-vysvateniu-zenatych-muzov-v-amazonskej-oblasti.html?ref=terazbox_sme | dátum vydania = 2020-02-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20-02-12 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = Slovenský }}</ref> Vystupoval proti [[Konzumerizmus|konzumizmu]] a podporoval snahy o zvrátenie klimatickej zmeny, na čo sa zameral v [[Encyklika|encyklike]] ''[[Laudato si’]]''. V medzinárodnej [[Diplomacia|diplomacii]] sa pričinil o dočasné úplné znovuobnovenie diplomatických stykov medzi [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] a [[Kuba|Kubou]] a podporoval prípady migrantov počas európskej a stredoamerickej migračnej krízy. Od roku 2018 bol známy ako kritik neo-[[Nacionalizmus|nacionalizmu]]. Čelil otvorenej kritike, najmä z kruhov teologických [[Konzervativizmus|konzervatívcov]], kvôli svojmu konaniu v niektorých otázkach, napríklad keď publikáciou ''[[Amoris laetitia]]'' ({{VJZ|slk}}Radosť lásky) pripustil možnosť niektorým občiansky rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom pristúpiť k Sviatosti [[Eucharistia|Eucharistie]], alebo svojmu konaniu v otázke údajného krytia sexuálnych škandálov duchovných, proti ktorému však vydal apoštolský list [[motu proprio]] s názvom ''[[Vos estis lux mundi]]''. Pápež sa stal [[Person of the Year|osobnosťou roka 2013 časopisu ''Time'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Časopis Time zvolil Svätého Otca Františka za Osobnosť roka|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131211036|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-12-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Time magazine names Pope Francis its ‘Person of the Year’|url=http://www.washingtonpost.com/blogs/on-leadership/wp/2013/12/11/time-magazine-names-pope-francis-the-person-of-the-year/|vydavateľ=The Washington Post|dátum vydania=2013-12-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> == Pôvod a mladosť == === Rodina === Jorge Mario Bergoglio sa narodil v [[Buenos Aires]] ako najstarší z piatich detí [[Taliani|talianskych]] prisťahovalcov z kraja [[Piemont]]. Jeho otec [[Mário José Bergoglio]] sa narodil v obci Portacomaro v severnom Taliansku. Pred nastupujúcim fašizmom odišiel v roku [[1928]] do [[Argentína|Argentíny]], kde pracoval ako železničný pracovník.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rice-Oxley | meno = Mark | titul = Pope Francis: the humble pontiff with practical approach to poverty | url = http://www.guardian.co.uk/world/2013/mar/13/jorge-mario-bergoglio-pope-poverty | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = Guardian | jazyk = po anglicky }}</ref> Jeho manželkou sa [[12. december|12. decembra]] [[1935]] stala [[Regina Mária Sívori]]. Okrem Jorgeho Maria mali aj tieto deti: Alberto Horacio, Oscar Adrian, Marta Regina a Mária Elena. V súčasnosti (2021) má pápež už len jedinú žijúcu sestru Máriu Elenu. [[Súbor:Jorge Mario Bergoglio attended a salesian school between 1948 and 1949.jpg|náhľad|Mladý Bergoglio študoval v saleziánskej škole, na fotografii štvrtý zľava v strednom rade]] Bergogliovi dvaja prasynovci, Antonio a Jozef, zahynuli pri dopravnej nehode. Jeho neter [[Cristina Bergogliová]] je maliarka žijúca v španielskom Madride. === Detstvo a mládežnícke roky === Svoje detské roky prežil v mestskej časti [[Flores (Buenos Aires)|Flores]] na predmestí Buenos Aires. Rehoľné sestry z [[Argentína|Argentíny]] na neho spomínajú ako na neposedného nezbedníka, vraj bol ''malý čertík,'' tak ako každý iný chlapec. U sestier bol obľúbený a so sestrou Dolores ho spájalo blízke [[Priateľ|priateľstvo]], v jej posledných dňoch ju pravidelne navštevoval a po jej úmrtí strávil celú noc v slzách a odmietal jesť a piť. Vo veku 21 rokov bola mladému Bergogliovi odoperovaná horná časť pravej strany [[pľúca|pľúc]]. Trpel totiž život ohrozujúcim zápalom pľúc spojeným s troma cystami. V knižnom rozhovore ''El Jesuita,'' ktorý v roku [[2010]] vydali novinári [[Sergio Rubín]] a [[Francesca Ambrogettiová]], uvádza, že ako mládežník rád tancoval [[Tango (tanec)|tango]]. Mal rád klasickú literatúru a jeho najobľúbenejším filmom je dánska dráma ''[[Babettina hostina]]''. Bergoglio v roku [[2010]] v rozhovore priznal, že ako dvanásťročný sa usiloval o isté dievča, Amáliu, svoju rovesníčku, a pomýšľal na svadbu. V liste jej vtedy napísal, že je pre neho jediná a že ak si ju nevezme za ženu, stane sa kňazom. List ilustroval obrázkom domu s červenou strechou, v ktorom by spolu žili. Amáliin otec svojej dcére vzťah zakázal, a preto na ten list ani neodpovedala. Samotná [[Amália Demonte]] príbeh zo svojho detstva po rokoch potvrdila v rozhovore pre anglický denník [[The Daily Telegraph]]. Otec ju mal udrieť, keď chcela Jorgemu odpísať. Rodičia jej potom bránili v akomkoľvek ďalšom kontakte s ním. Ona sama v tom čase ešte zamilovanosť nepoznala. Na nevinnom a čistom vzťahu medzi dvoma deťmi nemala hlava [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]] čo skrývať. V šiestom ročníku navštevoval ''Wilfrid Barón de los Santos Ángeles'', školu [[Saleziáni Don Bosca|Saleziánov Don Bosca]], v [[Ramos Mejía]] v [[Buenos Aires (provincia)|Provincii Buenos Aires]]. ==== Chemické vzdelanie a prvé zamestnanie ==== Navštevoval strednú odbornú školu s technickým zameraním ''Escuela Técnica Industrial N° 27 [[Hipólito Yrigoyen]],'' ktorá niesla meno po bývalom prezidentovi [[Argentína|Argentíny]]. Školu ukončil s diplomom chemickej techniky (nie magisterským titulom, ako nesprávne informujú niektoré médiá). S týmto vzdelaním strávil niekoľko rokov pracujúc v oddelení pre jedlá ''Laboratória Hickethier-Bachmann.'' Tam pracoval pod vedením [[Esther Ballestrinová|Esther Ballestrinovej]]. Predtým než pracoval ako chemický technik, bol tiež zamestnaný ako vyhadzovač z baru či umývač dlážky. === Záľuby === Bergoglio je celoživotným fanúšikom futbalového klubu [[Club Atlético San Lorenzo de Almagro|San Lorenzo de Almagro]]. Je fanúšikom filmov Tity Merellovej, neorealizmu a tanca tango, s citom pre tradičnú hudbu Argentíny a Uruguaja známu ako ''[[milonga]]''. == Jezuita == === Povolanie === Mladý Jorge Mario Bergoglio objavil svoje povolanie do kňazského stavu počas toho, ako bol na ceste osláviť ''Deň jari,'' populárny sviatok, ktorý v [[Argentína|Argentíne]] slávia najmä mladí, pretože je v ten istý deň ako ''Deň študentov'', kedy majú všetci študenti školské voľno. Prechádzal okolo kostola a pristúpil k [[Spoveď|spovedi]], počas ktorej ho veľmi inšpiroval [[kňaz]], ktorý ho spovedal. Bergoglio študoval za kňaza v ''Arcidiecéznom seminári Nepoškvrneného počatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]]'' vo [[Villa Devoto]] (časť [[Buenos Aires]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rocca|meno=Francis X.|titul=Cardinal Jorge Bergoglio: a profile|url=http://www.catholicherald.co.uk/news/2013/03/13/cardinal-bergoglio-profile/|dátum vydania=2013-03-13|dátum prístupu=2013-03-13|vydavateľ=Catholic Herald|jazyk=po anglicky}}</ref> Po troch rokoch štúdia Bergoglio vstúpil ako [[Noviciát|novic]] do [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] dňa [[11. marec|11. marca]] [[1958]]. Bergoglio priznal, že ako seminaristovi sa mu páčila jedna slečna a trocha zapochyboval o pokračovaní v štúdiu v seminári. Ako jezuitský novic študoval [[humanitné vedy]] v [[Santiago (Čile)|Santiagu]] v [[Čile]]. Po svojom noviciáte v [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] sa Bergoglio oficiálne stal Jezuitom [[12. marec|12. marca]] [[1960]], kedy zložil sľuby ''chudoby, čistoty a poslušnosti''. V roku [[1960]], Bergoglio získal certifikát z filozofie z [[Colegio Máximo San José]] v San Miguel. V rokoch [[1964]] a [[1965]] učil literatúru a psychológiu na ''Colegio de la Inmaculada'' (stredná škola) v provincii Santa Fe v [[Argentína|Argentíne]], a roku [[1966]] učil rovnaké predmety na „Colegio del Salvador“ v [[Buenos Aires]]. === Kňaz === V roku [[1967]] dokončil štúdium teológie. Po dvoch rokoch aprobácie prijal kňazskú vysviacku, ktorú mu udelil arcibiskup [[Ramón José Castellano]], dňa [[13. december|13. decembra]] [[1969]]. Slúžil ako špirituál novicov v tamojšej provincii a stal sa profesorom [[Teológia|teológie]]. Bergoglio dokončil finálnu fázu duchovnej prípravy ako jezuita v [[Alcalá de Henares]] v [[Španielsko|Španielsku]] a [[22. apríl]]a [[1973]] zložil slávnostné sľuby zahŕňajúce aj štvrtý sľub poslušnosti pápežovi v tom, čo sa vzťahuje na špecifické misie. V júli toho roku bol na šesť rokov do roku [[1979]] menovaný za [[Provinciál|provinciála]] jezuitov v [[Argentína|Argentíne]]. Krátko po svojom menovaní za provinciála vykonal púť do Jeruzalema, avšak musel sa vrátiť skôr, pretože vypukla [[Jomkipurská vojna|piata arabsko-izraelská vojna]]. Keď roku [[1980]] už nepôsobil ako jezuitský provinciál, bol menovaný za rektora ''Filozofickej a teologickej fakulty San Miguel'', kde sám študoval. Predtým, ako sa ujal funkcie, strávil prvé tri mesiace roku 1980 v Írsku, aby sa naučil angličtinu. Zdržiaval sa v Jezuitskom centre na [[Milltown Institute of Theology and Philosophy]] v [[Dublin|Dubline]]. Vo funkcii rektora slúžil až do roku [[1986]]. Neskôr strávil niekoľko mesiacov na škole filozofie a teológie [[Philosophisch-Theologische Hochschule Sankt Georgen|Sankt Georgen]] v nemeckom [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte]], kde uvažoval nad rôznymi témami dizertačnej práce. Napokon sa rozhodol objavovať prácu nemecko-talianskeho teológia [[Romano Guardini|Romana Guardiniho]], špecificky jeho štúdiu kontrastu publikovanú v roku 1925 v diele ''Der Gegensatz.'' Avšak predčasne sa vrátil do [[Argentína|Argentíny]], aby slúžil ako spovedník a duchovný riaditeľ v Jezuitskej komunite v [[Córdoba (mesto v Argentíne)|Córdobe]]. V roku [[1992]] bol Bergoglio požiadaný, aby nerezidoval v jezuitských budovách z dôvodu pokračujúceho napätia medzi ním a jezuitskými lídrami a učencami, kvôli Berogliovmu ''disentu'' v otázkach jeho pohľadu na katolícku ortodoxiu a jeho odpor voči [[Teológia oslobodenia|teológii oslobodenia]], či jeho práci ako pomocného biskupa [[Buenos Aires]]. Od toho času nenavštevoval jezuitské budovy a bol v praktickom odcudzení od jezuitov až do jeho zvolenia za pápeža. == Biskup == Pápež [[Ján Pavol II.]] ho [[20. máj]]a [[1992]] vymenoval za [[pomocný biskup|pomocného biskupa]] v [[Buenos Aires]], biskupskú vysviacku prijal [[27. júl]]a toho istého roku z rúk arcibiskupa Buenos Aires [[kardinál]]a [[Antonio Quarracino|Antonia Quarracina]], ako hlavného svätiteľa. Za biskupské heslo si zvolil slová ''„Miserando atque eligendo“'' ({{VJZ|slk|Poľutovaniahodný, ale vyvolený}})'','' ktoré si vzal z homílie svätého [[Beda Venerabilis|Beda Ctihodného]] o úseku z [[Evanjelium podľa Matúša|Matúša]] 9:9–13: ''„Pretože ho videl očami milosrdenstva a vyvolil si ho“.'' Bergoglio bol [[3. júl|3. júla]] [[1997]] vymenovaný za [[Biskup koadjútor|arcibiskupa koadjútora]] s nástupníckym právom. Funkcie arcibiskupa sa ujal [[28. február]]a [[1998]] po smrti kardinála Quarracina. [[Súbor:Bergoglio Misa Conmemoracion Beagle cropped.jpg|náhľad|Bergoglio v roku [[2008]]]] Keď v [[December 2011|decembri]] [[2011]] dovŕšil vek 75 rokov, podal podľa predpisov [[Kánonické právo|kánonického práva]] pápežovi [[Benedikt XVI.|Benediktovi XVI.]] rezignáciu na funkciu arcibiskupa [[Buenos Aires]]. Keďže nemal žiadneho [[Biskup koadjútor|arcibiskupa koadjútora]] s nástupníckym právom, tak zotrvával vo funkcii očakávajúc vyvolenie svojho nástupcu. === Blízkosť chudobným a núdznym === Arcibiskup Bergoglio zakladal nové [[Farnosť (cirkev)|farnosti]] a zmenil štruktúru arcidiecéznych administratívnych sekcií, viedol [[Pro-life hnutie|pro-life]] iniciatívy a založil komisiu pre [[Rozvod (manželstvo)|rozvody]]. Jeden z jeho hlavných cieľov bolo navýšiť prítomnosť cirkvi v [[Slum|slumoch]], chudobných častiach [[Buenos Aires]]. Pod jeho vedením sa počet kňazov priradených týmto komunitám zdvojnásobil. Táto práca mu vyslúžila prezývku ''„Biskup slumov“.'' Bergoglio si vytvoril zvyk sláviť rituál umývania nôh na [[Zelený štvrtok]] v miestach ako väznice, nemocnice, domovy pre seniorov či [[Slum|slumy]]. === Financie === Na počiatku svojho arcibiskupského pôsobenia predal arcidiecézne podiely vo viacerých bankách a zmenil arcidiecézne účty na tie bežné v medzinárodných bankách. Podiely v bankách viedli tamojšiu cirkev ku sklonom k vysokým výdavkom, a tak sa arcidiecéza blížila [[Bankrot|bankrotu]]. Keď sa účty zmenili na [[Bežný účet (banka)|bežné]], donútilo to cirkev k väčšej fiškálnej disciplíne. === Gréckokatolíci v Argentíne === Bergoglio bol [[6. november|6. novembra]] [[1998]] vymenovaný za ordinára pre východných katolíkov v Argentíne, ktorí nemali [[Prelát (rímskokatolícka cirkev)|preláta]] svojho obradu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope Francis | url = http://www.gcatholic.org/hierarchy/pope/FR1.htm | vydavateľ = gcatholic.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Глава УГКЦ: Новообраний Папа дуже добре знає про нашу Церкву і духовність | url = http://risu.org.ua/ua/index/all_news/catholics/ugcc/51592 | vydavateľ = risu.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajinský [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] väčší arcibiskup [[Sviatoslav Ševčuk]] sa o Bergogliovi vyjadril, že rozumie liturgii, rítu a spiritualite gréckokatolíckej cirkvi a že vždy ''„sa staral o našu cirkev v Argentíne“'' ako ordinár počas zastávania úradu arcibiskupa v [[Buenos Aires]]. === Suspendovaný biskup Podestá === V roku [[2000]] bol Bergoglio jediný z cirkevnej hierarchie, ktorý sa zmieril s [[Jerónimo Podestá|Jerónimom Podestáom]], bývalým biskupom, ktorý bol suspendovaný z kňazstva potom, čo sa postavil na odpor [[Argentínska revolúcia|Argentínskej revolučnej]] vojenskej diktatúre roku [[1972]]. Zastal sa Podestáovej manželky pri útokoch na ich manželstvo zo strany [[Vatikán|Vatikánu]]. V tom istom roku Bergoglio povedal, že Katolícka cirkev v Argentíne ''„si potrebuje obliecť odev verejného pokánia za hriechy, ktoré spáchala počas rokov diktatúry“'' v 70. rokoch 20. storočia počas [[Špinavá vojna|Špinavej vojny]]. === Slávenie tridentskej omše === Keď v roku [[2007]] pápež [[Benedikt XVI.]] vydal nové pravidlá pre používanie liturgických foriem, ktoré boli bežné pred [[Druhý vatikánsky koncil|druhým vatikánskym koncilom]], Bergoglio hneď dva dni po tom ustanovil fixné miesto pre omšu v [[Tridentská omša|mimoriadnej forme Rímskeho rítu]]. Slávila sa raz týždenne. === Predseda argentínskej biskupskej konferencie === Dňa [[8. november|8. novembra]] [[2005]] bol Bergoglio zvolený za predsedu argentínskej biskupskej konferencie na tri roky. Po skončení jeho obdobia bol [[11. november|11. novembra]] [[2008]] znovuzvolený na ďalšie tri roky. Bol členom riadiaceho orgánu konferencie, prezidentom komisie pre [[Pontificia Universidad Católica Argentina|Pápežskú katolícku Univerzitu Argentíny]] a členom liturgickej komisie pre správu svätýň. Počas jeho pôsobenia ako predsedu biskupská konferencia vydala kolektívne ospravedlnenie za zlyhanie Cirkvi pri ochrane ľudí pred vojenskou Juntou počas [[Špinavá vojna|Špinavej vojny]].[[Súbor:Coat of arms of Jorge Mario Bergoglio.svg|náhľad|Erb kardinála Bergoglia]] [[Súbor:V 18 juin 2008 par le cardinal Bergoglio -15.jpg|náhľad|Kardinál Bergoglio (vľavo) a kardinál [[Marc Ouellet|Ouellet]]]] == Kardinál == Pri konzistóriu [[21. február]]a [[2001]] ho pápež [[Ján Pavol II.]] menoval za [[Kardinál|kardinála]] rádu kardinál-kňaz s titulárnym kostolom [[San Roberto Bellarmino]], v ktorom slúžili jezuiti a nesie meno jezuitu. Kardinál Bergoglio sa stal známy pre osobnú pokoru, dogmatický konzervativizmus a záväzok k sociálnej spravodlivosti. Jeho jednoduchý štýl prispel k jeho povesti pokory. Žil v malom byte, skôr než v honosnej biskupskej rezidencii v [[Olivos]]. Používal verejnú dopravu namiesto limuzíny a varil si sám. Ako kardinál bol známy svojou úctou k svätej [[Terézia z Lisieux|Terézie z Lisieux]] a pridával jej malý obrázok listom, ktoré písal, nazývajúc ju skvelou misionárskou sväticou. === Pozície v Rímskej kúrii === Ako kardinál bol Bergoglio vymenovaný na päť administratívnych pozícií v rímskej kúrii: * Člen [[Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí|Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí]] * Člen ''[[Dikastérium pre klérus|Kongregácie pre klérus]]'' * Člen ''Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života'' * Člen [[Pápežská rada pre rodinu|Pápežskej rady pre rodinu]] * Člen ''komisie pre Latinskú Ameriku'' === Konkláve 2005 === {{Hlavný článok|Konkláve (2005)}} Po smrti [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] sa zúčastnil jeho pohrebu. Pri [[konkláve]] v roku [[2005]], ktorého sa ako kardinál Bergoglio zúčastnil, bol považovaný za jedného z možných nástupcov zosnulého pápeža. Konkláve nakoniec zvolilo kardinála Josepha Ratznigera, ktorý sa tak stal pápežom [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] Podľa niektorých médií bol práve Bergoglio jedným z horúcich kandidátov na [[Pápež|rímskeho biskupa]]. Podľa talianskeho magazínu ''Limes'' pri treťom hlasovaní mal získať 40 hlasov, no pri rozhodujúcom štvrtom hlasovaní už získal len 26 hlasov. Tieto dohady médiá zakladajú na denníku anonymného kardinála, ktorý sa zúčastnil [[konkláve]]. Tieto čísla boli bezprecedentné pre kardinála z [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]]. Denník ''La stampa'' napísal, že Bergoglio bol v úzkom súboji s Ratzingerom, až kým nepredniesol emotívnu prosbu, ktorou kardinálov žiadal, aby zaňho nehlasovali. == Pápež == [[Súbor:Francisco en el papamóvil (JMJ 2013).jpg|náhľad|František v [[Papamobil|papamobile]]]] František bol zvolený ako 76-ročný, v dobrom zdraví. Jeho lekári povedali, že chýbajúce časti [[Pľúca|pľúc]] nemajú veľký vplyv na jeho [[zdravie]]. Jedinou obavou s tým spojenou môže byť prípadné akútne [[respiračné ochorenie]], kde by mohol mať problém s dýchaním. V minulosti sa musel ospravedlniť z konzistória roku [[2007]] kvôli [[Zápal sedacieho nervu|zápalu sedacieho nervu]]. Ide o prvého pápeža zo [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]], čo je veľmi dôležité, pretože vzťahy medzi [[Svätá stolica|Svätou Stolicou]] a [[Spoločnosť Ježišova|jezuitmi]] sú občas napäté. František je tiež prvý pápež z [[Amerika (svetadiel)|amerického]] svetadielu a tiež prvý z [[Južná pologuľa|Južnej pologule]]. Mnoho médií o Františkovi hovorilo ako o prvom neeurópskom pápežovi, avšak v skutočnosti je už 11. pápežom, ktorý nepochádza z [[Európa|Európy]], predchádzajúci bol [[Gregor III. (pápež)|Gregor III.]] zo [[Sýria|Sýrie]], ktorý zomrel roku [[741]]. Taktiež je dôležité podotknúť, že hoci sa František nenarodil v [[Európa|Európe]], je etnicky [[Európania|Európan]], keďže jeho rodičia boli imigranti z [[Taliansko|Talianska]]. V [[Konkláve (2005)|konkláve]] roku [[2005]] ostal kardinál Bergoglio ako druhý za kardinálom Ratzingerom{{--}}pápežom [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] K výkonu pápežského úradu má menej formálny prístup ako jeho priami predchodcovia: je to štýl, ktorý novinári opísali ako ''„strohý“'' poznamenajúc ''„jeho bežný dotyk a prístupnosť, ktoré sú najväčšou inšpiráciou“.'' Večer, kedy bol zvolený za pápeža, šiel späť do Domu sv. Marty mikrobusom s ostatnými [[Kardinál|kardinálmi]], hoci si mohol vybrať pápežskú [[Limuzína|limuzínu]]. Nasledujúci deň navštívil kardinála [[Jorge María Mejía|Jorgeho María Mejía]] v [[Nemocnica|nemocnici]] a zhováral sa s pacientmi a personálom. Na jeho prvom stretnutí s novinármi v sobotu po [[konkláve]] objasnil, prečo si vybral také meno, aké si vybral, citujúc svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]] ako ''„muža, ktorý nám dáva ducha pokoja, chudobný muž“'' a pápež dodal: ''„Ako veľmi by som chcel chudobnú Cirkev pre chudobných!“'' Okrem rodnej [[Španielčina|španielčiny]] sa vie František plynulo dohovoriť aj [[Latinčina|latinsky]] (oficiálny jazyk [[Svätá stolica|Svätej Stolice]]), [[Taliančina|taliansky]] (oficiálny jazyk [[Vatikán|Vatikánu]] a bežne používaný jazyk [[Svätá stolica|Svätej Stolice]]), [[Nemčina|nemecky]], [[Francúzština|francúzsky]], [[Portugalčina|portugalsky]], [[Angličtina|anglicky]] a rozumie [[Piedmontčina|piedmontsky]] a trochu [[Ženevčina|ženevsky]]. František odmietol bývať v oficiálnej pápežskej rezidencii v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]], ale rozhodol sa žiť v [[Dom svätej Marty|Dome svätej Marty]], Vatikánskom dome hostí, v byte, kde môže aj prijímať návštevy a organizovať stretnutia. Je prvým pápežom od pontifikátu [[Pius X.|Pia X.]], ktorý žije mimo pápežských apartmánov. Avšak František sa aj tak týždenne objavuje v okne [[Apoštolský palác|Apoštolského paláca]] pri modlitbe [[Anjel Pána]] v nedeľu napoludnie.[[Súbor:Papa Francisco recién elegido.jpg|náhľad|Pápež František počas príhovoru po svojom zvolení]] === Konkláve === Jorge Mario Bergoglio bol za [[Zoznam pápežov|266.]] [[Pápež|pápeža]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] zvolený [[13. marec|13. marca]] [[2013]] o 19:06 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] (UTC+1) po piatej voľbe, v druhý deň konkláve a vybral si meno ''František.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gazda | meno = Imrich | odkaz na autora = Imrich Gazda | titul = Pápež František: Želám si cirkev chudobnú a pre chudobných | url = http://www.svetkrestanstva.sk/2013/03/papez-frantisek-zelam-si-cirkev.html | dátum vydania = 2013-03-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-03-16 | vydavateľ = Svet kresťanstva | miesto = | jazyk = }}</ref> Oznámenie ''[[Habemus papam]]'' predniesol [[kardinál]] protodiakon [[Jean-Louis Tauran]]. Kardinál [[Christoph Schönborn]] sa neskôr vyjadril, že František bol zvolený podľa dvoch nadprirodzených znamení, jedno v konkláve a teda dôverné a druhé bolo v tom, že [[Latinská Amerika|latinskoamerický]] pár priateľov kardinála mu pošepkali Bergogliovo meno, na čo on povedal: ''„Ak títo ľudia hovoria Bergoglio, je to znamenie Ducha Svätého“'' František ako novozvolený pápež neprijímal gratulácie od [[Kardinál|kardinálov]] sediac na pápežskom tróne, ale postojačky, čo je jedným zo znakov jeho iného postoja k vatikánskym formalitám. Počas Františkovho prvého vystúpenia na balkóne [[Bazilika svätého Petra|Baziliky svätého Petra]] mal na sebe oblečenú bielu reverendu, nie červenú [[Mozzeta|mozzetu]] ako predchádzajúci pápeži. Taktiež mal okolo krku zavesený ten istý železný [[Pektorál|pektorálny]] kríž, ktorý nosil už roky ako arcibiskup, v kontraste so zlatým krížom, ktorý nosili jeho predchodcovia. Po zvolení a vybratí si mena predstúpil o 20:22 SEČ<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Day | meno = Michael | titul = Jorge Mario Bergoglio becomes Pope Francis I: White smoke from Sistine Chapel heralds shock decision to elect the first Latin American, first Jesuit and first Francis to lead world's Catholics | url = http://www.independent.co.uk/news/world/europe/jorge-mario-bergoglio-becomes-pope-francis-i-white-smoke-from-sistine-chapel-heralds-shock-decision-to-elect-the-first-latin-american-first-jesuit-and-first-francis-to-lead-worlds-catholics-8532365.html | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = The Independent | jazyk = po anglicky }}</ref> pred zástupy ľudí na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]] a z balkóna [[Bazilika svätého Petra|Baziliky]] sa im prihovoril a udelil požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]]. No prv ako požehnal mestu a svetu požiadal ľudí, aby sa modlili za ''„emeritného rímskeho biskupa“'' pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] ako aj za neho samého ako nového ''„rímskeho biskupa“ .'' Františkove prvé verejné slová v úrade boli: ''„Bratia a sestry dobrý večer. Viete, že úlohou konkláve bolo dať [[Rím|Rímu]] biskupa. Zdá sa, že moji bratia [[Kardinál|kardináli]] ho išli vziať takmer na koniec sveta. Ale sme tu a ďakujem za prijatie komunite rímskej diecézy. Prvé zo všetkého sa chcem modliť za nášho emeritného biskupa [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] Modlime sa spoločne za neho, aby ho Pán požehnal a Panna Mária ochraňovala,“'' a po spoločnej modlitbe pokračoval: ''„A teraz začíname túto púť, biskup a ľud. Púť rímskej Cirkvi, ktorá je tou, ktorá predsedá v láske všetkým cirkvám. Púť v bratskej láske, vzájomnej dôvere. Vždy sa modlime za seba, jeden za druhého. Modlime sa za celý svet, aby zavládlo medzi nami bratstvo. Želám, aby táto púť Cirkvi, ktorú dnes začíname, a na ktorej mi pomôže môj tu prítomný vikár bude plodnou pre evanjelizáciu tohto nádherného mesta. Teraz chcem udeliť požehnanie, ale predtým vás chcem požiadať o jednu láskavosť. Skôr ako biskup požehná ľud, prosím vás, aby ste prosili nášho Pána, aby požehnal mňa. Modlitba ľudu, ktorý žiada požehnanie pre svojho biskupa. V tichosti sa modlite za mňa.“'' Potom udelil pápežské požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]] a dodal: ''„Bratia a sestry. Teraz vás už opustím. Ďakujem vám za prijatie. Modlite sa za mňa a do skorého videnia. Uvidíme sa veľmi skoro. Zajtra sa chcem ísť pomodliť k Panne [[Mária (matka Ježiša)|Márii]], aby ochraňovala Rím. Dobrú noc a dobre si odpočiňte“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Habemus Papam - Prvé slová nového Svätého Otca - Františka|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130313075|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-15|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> [[Súbor:Francis Inauguration fc10.jpg|náhľad|František na jeho inauguračnej svätej omši]] [[Súbor:Inauguration von Papst Franziskus (8572547846).jpg|náhľad|Zaplnené svätopeterské námestie počas inauguračnej omše]] Svojho úradu sa ujal na sviatok svätého Jozefa [[19. marec|19. marca]] [[2013]] slávnostnou svätou omšou na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]] vo Vatikáne za účasti viacerých náboženských a politických lídrov z celého sveta. Vo svojej homílii sa František zameral na Slávnosť svätého [[Jozef Nazaretský|Jozefa]], ktorá na ten deň v [[Liturgický kalendár|liturgickom kalendári]] pripadala. === Meno === Na svojej prvej audiencii dňa [[16. marec|16. marca]] [[2013]] pápež povedal novinárom, že si vybral meno ''František'' na počesť svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]], pretože tento [[svätec]] sa špeciálne zaujímal o potreby chudobných ľudí. Vysvetlil, že keď už pri hlasovaní v konkláve začínalo byť jasné, že sa stane novým rímskym biskupom, [[Brazília|brazílsky]] kardinál [[Cláudio Hummes]] ho objal a pošepkal mu ''„Nezabudni na chudobných!“'' čo v ňom vzbudilo myšlienku práve na svätého [[František z Assisi|Františka]]. Bergoglio ešte ako kardinál vyjadroval svoju úctu k svätému [[František z Assisi|Františkovi z Assisi]]: ''„Priniesol do kresťanstva ideu chudoby proti luxusu, pýche, márnosti občianskych a cirkevných mocností. Zmenil históriu.“'' Toto je prvý raz v histórii, čo si pápež vybral meno ''František''. V deň jeho zvolenia [[Vatikán]] ujasnil, že jeho oficiálne pápežské meno je ''„František“ , nie „František I.“,'' teda v súvislosti s ním sa nepoužívajú žiadne [[Poradové číslo panovníka|poradové čísla panovníka]]. Vatikánsky hovorca povedal, že k menu sa pridá číslica I až vtedy, keby v budúcnosti bol ''František II.'' Je to prvý raz od pontifikátu pápeža [[Lando|Landa]], že pápež nenesie meno svojho predchodcu. František tiež povedal, že niektorí kardináli s ním vtipkovali, že by si mal vybrať buď meno ''Hadrián'', keďže [[Hadrián VI.]] bol reformátorom cirkvi, alebo ''Klement'', aby dorovnal skóre s [[Klement XIV.|Klementom XIV.]], ktorý v roku 1773 rozpustil [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosť Ježišovu]] (rehoľu jezuitov), ktorej je František členom. Vo [[Február 2014|februári]] [[2014]] sa do médií dostala správa, že ak by bol Bergoglio zvolený za pápeža už v pri [[Konkláve (2005)|konkláve]] v roku [[2005]], vybral by si meno Ján XXIV. na počesť svätého [[Ján XXIII. (pápež)|Jána XXIII.]] Mal to povedať kardinálovi [[Francesco Marchisano|Francescovi Marchisanovi]]: ''„Ján, pomenoval by som sa Ján, ako Dobrý pápež, bol by som ním kompletne inšpirovaný.“'' === Rímska kúria === František [[16. marec|16. marca]] [[2013]] požiadal všetkých vysokopostavených členov [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]], aby provizórne zotrvali vo svojich funkciách. Za svojho osobného sekretára vymenoval [[Alfred Xuereb|Alfreda Xuereba]]. Dňa [[6. apríl]]a [[2013]] vymenoval [[José Rodríguez Carballo|Josého Rodrígueza Carballa]] do funkcie sekretára [[Kongregácia pre spoločnosti zasväteného živora a spoločnosti a apoštolského života|Kongregácie pre spoločnosti zasväteného života a spoločnosti a apoštolského života]], funkcie ktorá bola niekoľko mesiacov neobsadená. František zrušil platbu bonusov, ktoré sa vyplácali zamestnancom Vatikánu pri príležitosti voľby nového pápeža, ktoré vychádzali na niekoľko miliónov eur a radšej sa rozhodol venovať peniaze na charitu. Taktiež zrušil ročný bonus 25 000 €, ktorý sa vyplácal kardinálom slúžiacim v komisii kontrolórov [[Inštitút pre náboženské diela|Vatikánskej banky]]. [[Súbor:Papa Francesco entra nella Domus Sanctae Marthae.JPG|náhľad|František vstupujúc do [[Dom svätej Marty|Domu svätej Marty]], kde žil namiesto rezidencie v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]]]] ==== Rada kardinálov ==== [[28. september|28. septembra]] [[2013]] zriadil František osemčlennú „''Radu kardinálov''“, ktorá má pápežovi pomáhať pri spravovaní Cirkvi a vo veci závažných otázok týkajúcich sa Cirkvi, či revidovania organizačnej štruktúry [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec zriadil „Radu kardinálov“ v pôvodnom osemčlennom zložení|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130930042|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-09-30|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> Skupina obsahuje viacerých kritikov Vatikánskych operácií a iba jedného člena kúrie. Prví členovia rady boli: * [[Giuseppe Bertello]], predseda governorátu [[Vatikán|Vatikánu]] * [[Francisco Javier Errázuriz Ossa]] z [[Čile]] * [[Oswald Gracias]] z [[India|Indie]] * [[Reinhard Marx]] z [[Nemecko|Nemecka]] * [[Laurent Monsengwo Pasinya]] z [[Konžská demokratická republika|Konžskej demokratickej republiky]] * [[George Pell]] z [[Austrália (štát)|Austrálie]] * [[Seán Patrick O'Malley]] zo [[Spojené štáty|Spojených štátov]] * [[Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga]] z [[Honduras|Hondurasu]] Za sekretára rady pápež vymenoval biskupa [[Marcello Semeraro|Marcella Semerara]]. Stretávať sa s pápežom začali [[1. október|1. októbra]] [[2013]] a vybavovali vyše osemdesiat dokumentov, ktoré sa nazhromaždili od apríla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Začali stretnutia Svätého Otca s Radou kardinálov|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131001051|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-10-01|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> === Prvé záležitosti === V [[Marec 2013|marci]] [[2013]] 21 britských katolíckych [[Snemovňa lordov Spojeného kráľovstva|lordov]] s členov [[Dolná snemovňa Spojeného kráľovstva|Dolnej snemovne]] zo všetkých strán požiadali Františka, aby povolil svätenie ženatých mužov za [[Kňaz|kňazov]] vo [[Veľká Británia|Veľkej Británii]] s tým, že by [[celibát]] zostal povinný pre [[Biskup|biskupov]]. Žiadali o to v kontexte, že sa im javí zvláštne, že ženatí [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánski]] kňazi môžu byť prijatí do Katolíckej cirkvi a naďalej slúžiť v kňazskej službe, ale ženatí katolícki muži nemôžu. František povedal, že je to na zamyslenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope hints at possible ordination of married men|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-39233570|vydavateľ=bbc.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-28|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Foaud Twai]], latinský [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] Jeruzalema, do svojej veľkonočnej homílie pripojil pozvanie pre pápeža na návštevu [[Jeruzalem|Jeruzalema]]. Louis Rafael I., patriarcha [[Chaldejsko-katolícka cirkev|Chaldejsko-katolíckej cirkvi]] pozval Františka na návštevu [[Irak|Iraku]], ktorá sa aj v [[Marec|marci]] [[2021]] uskutočnila. ==== Prvá Veľká noc ==== Na prvý [[Zelený štvrtok]] po zvolení za pápeža František umyl a pobozkal nohy desiatim mužom a dvom ženám, mladistvým páchateľom zločinu, vo veku od 14 do 21 rokov a neboli všetci [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíkmi]]. Boli uväznení v [[Rím|rímskom]] zadržiavacom zariadení ''Casal del Marmo.'' Pápež im povedal, že akt umytia nôh znamená, že je im v službe. Bolo to prvý raz, čo pápež začlenil do tohto rituálu aj ženy, hoci Bergoglio ako arcibiskup to tak robil už skôr. Jeden muž a jedna žena, ktorým František umyl nohy, boli [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimovia]]. Dňa [[31. marec|31. marca]] [[2013]] František využil svoju [[Veľká noc|veľkonočnú]] homíliu na to, aby vyjadril prosbu o [[mier]] vo svete, špecificky spomenul [[Blízky východ|Blízky Východ]], [[Afrika|Afriku]] a [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnú]] i [[Kórejská republika|Južnú Kóreu]]. Taktiež sa postavil proti tým, ktorí sa poddávajú ľahkému zisku vo svete naplnenom závisťou a požiadal ľudstvo, aby sa stalo lepším strážcom tvorstva, tým, že bude chrániť [[životné prostredie]]. Pápež povedal: ''„Prosíme zmŕtvychvstalého [[Ježiš Kristus|Krista]], ktorý premieňa smrť v život, aby zmenil nenávisť v lásku, pomstu v odpustenie, vojnu v mier.“'' Aj keď [[Vatikán]] pripravil pozdravy v 65 jazykoch, František sa ich rozhodol neprečítať, pretože sa ''„aspoň nateraz cíti uvoľnene pri používaní taliančiny, každodenného jazyka Svätej Stolice“.'' [[Súbor:Canonization 2014-The Canonization of Saint John XXIII and Saint John Paul II (14036966125).jpg|náhľad|František v roku [[2014]]]] === Synodálna cirkev === František zorganizoval [[Synoda|synodu]] o [[Synoda o rodine|rodine]] ([[2014]]), o [[Synoda o mládeži|mládeži]] ([[2018]]) a o [[Synoda o Cirkvi v Amazónii|Cirkvi v Amazónii]] ([[2019]]). V roku 2019 František vo svojej apoštolskej konštitúcii ''Episcopalis communio'' povolil, aby sa finálny dokument synody mohol stať učením magistéria cirkvi jednoducho tak, že s ním pápež vyjadrí súhlas. Konštitúcia taktisto povolila [[Laik|laikom]], aby mohli priamo prispievať vstupmi do generálneho sekretariátu synody. Niektorí analytici vidia vytvorenie skutočne synodálnej cirkvi ako niečo, čo sa môže stať najväčším príspevkom Františkovho pontifikátu. === Porada s katolíckymi laikmi === Prieskum od ''World Values Survey'' z [[Február|februára]] [[2014]], ktorý bol citovaný v [[The Washington Post]] a [[Time (týždenník)|Time]] ukázal, ako by mohla byť skúšaná jednota, ktorú František vytvoril. Hoci postoje k Františkovi osobne boli pozitívne, mnoho katolíkov nesúhlasilo aspoň s jedným z jeho učení. Prieskum ukázal, že členovia Katolíckej cirkvi sú hlboko rozdelení v otázke [[Interrupcia|interrupcií]], [[Antikoncepcia|antikoncepcie]], [[Rozvod (manželstvo)|rozvodov]], ordinovania žien a ženatých [[Kňaz|kňazov]]. V rovnakom mesiaci František požiadal [[Farnosť (cirkev)|farnosti]], aby odpovedali na oficiálny dotazník, ktorý by poskytol oveľa širšiu konzultáciu, ako len prieskum o názoroch medzi laikmi. Pokračoval v presadzovaní [[Rímskokatolícka teológia|cirkevnej doktríny]] v menej dramatickom tóne ako jeho najbližší predchodcovia, ktorí sa držali toho, že Katolícka cirkev nie je demokracia. [[Linda Woodhead]] z [[Lancaster University|Lancasterskej univerzity]] kritizovala Františkov dotazník preto, lebo podľa nej by taký prieskum žiaden sociológ neuznal, pretože obsahoval množstvo zložitých teologických pojmov, ktorým bežný veriaci nemusí rozumieť. Avšak priznala, že tento prieskum môže mať vplyv. Katolícka cirkev v [[Anglicko|Anglicku]] a [[Wales|Walese]] v [[Apríl|apríli]] [[2014]] odmietla zverejniť výsledky dotazníka, cirkevný hovorca sa vyjadril, že vysokopostavený [[Vatikán|Vatikánsky]] úradník priamo žiadal, aby sa výsledky nezverejňovali, pretože pápež prikázal, aby zostali dôverné minimálne do [[Október|októbra]] toho roka. To sklamalo mnoho reformátorov, ktorí dúfali, že [[Laik|laici]] by sa mohli viac zapojiť do cirkevného procesu rozhodovania. Katolícka cirkev v niektorých iných štátoch, napríklad v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Rakúsko|Rakúsku]], zverejnila sumár odpovedí na dotazník, ktorý ukázal veľký rozdiel medzi učením Cirkvi a správaním bežných katolíkov. V stĺpčeku napísanom pre Vatikánske polo-oficiálne noviny ''[[L’Osservatore Romano|L'Osservatore Romano]],'' americký kardinál [[Raymond Leo Burke]], známy ako jeden z najhlasnejších [[Konzervativizmus|konzervatívcov]] v cirkvi, napísal, že František je proti [[Interrupcia|umelým potratom]] aj proti [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvu osôb rovnakého pohlavia]]. Vatikánsky hovorca [[Federico Lombardi]] tiež poznamenal, že František sa nechystá meniť alebo redefinovať žiadne [[Dogma|dogmy]] týkajúce sa cirkevnej teológie dogmatiky. === Inštitút pre náboženské diela === V prvých mesiacoch Františkovho pontifikátu [[Inštitút pre náboženské diela]], neformálne známy ako ''Vatikánska banka'', vyhlásil, že sa stane transparentnejším v otázke svojho narábania s peniazmi. V súvislosti s bankou boli dlho rôzne podozrenia na [[Korupcia|korupciu]] či [[pranie špinavých peňazí]]. František s cieľom reformovať banku vymenoval komisiu, ktorá sa tým zaoberá. [[Promotory Financial Group]], spoločnosť zaoberajúca sa finančným poradenstvom, bola požiadaná, aby vykonala komplexné vyšetrovanie všetkých kontaktov zákazníkov banky, ktoré by mohli byť spojené s podozreniami. František vymenil štyroch z piatich [[Kardinál|kardinálov]], ktorí dozerali na fungovanie banky a boli vo funkciách potvrdení v posledných dňoch pontifikátu [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]], a je odhodlaný dokonca banku zrušiť, ak by sa ukázalo, že reformy by boli príliš zložité. [[Súbor:Επίσκεψη Αντιπροέδρου της Κυβέρνησης και Υπουργού Εξωτερικών Ευ. Βενιζέλου στην Τουρκία (29-30.11.2014) (15913276525).jpg|náhľad|František s konštantinopolským patriarchom [[Bartolomej I.|Bartolomejom I.]]]] === Ekumenizmus a medzináboženský dialóg === František pokračuje v tradícii [[Druhý vatikánsky koncil|druhého vatikánskeho koncilu]] propagujúcej [[ekumenizmus]] s ďalšími [[Kresťanstvo|kresťanskými denomináciami]] a podporujúcej dialóg s lídrami iných náboženstiev. František tiež podporuje zmierenie s tými, ktorí sú [[Ateizmus|bez náboženskej príslušnosti]]. Iba niekoľko hodín po svojom zvolení poslal pápež František list hlavnému rímskemu rabínovi Riccardovi di Segnimu, v ktorom píše o svojom odhodlaní „prispieť k pokroku vo vzťahoch medzi židmi a katolíkmi“, ku ktorému došlo od [[Druhý vatikánsky koncil|druhého vatikánskeho koncilu]] ([[1962]]{{--}}[[1965]]).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež František napísal židom, tí si ho pochvaľujú|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://dennik.hnonline.sk/svet/520973-papez-frantisek-napisal-zidom-ti-si-ho-pochvaluju|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2013-03-16|dátum prístupu=2017-12-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Lauder: 'New Pope Francis is a man of dialogue'|url=http://www.worldjewishcongress.org/en/news/lauder-new-pope-francis-is-a-man-of-dialogue|vydavateľ=worldjewishcongress.org|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-12-21|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Radost i překvapení: Svět vítá nového papeže|url=http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1111751-radost-i-prekvapeni-svet-vita-noveho-papeze|vydavateľ=[[Česká televize]]|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-12-21|miesto=|jazyk=}}</ref> František sa ako tretí [[Pápež|rímsky biskup]] v histórii [[10. máj]]a [[2013]] stretol s koptským alexandrijským pápežom [[Teodor II. (koptský pápež)|Tawadrosom II.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Patriarcha koptskej pravoslávnej cirkvi Tawadros II. s Františkom|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130510027|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-05-10|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> Dňa [[15. november|15. novembra]] [[2018]] izraelský prezident [[Reuven Rivlin]] navštívil v Apoštolskom paláci vo Vatikáne pápeža Františka ako skutočného priateľa štátu [[Izrael]] a židovského národa.<ref>https://svet.sme.sk/c/20962787/papez-sa-sukromne-stretol-s-izraelskym-prezidentom.html</ref> Pápež František sa [[12. február]]a [[2016]] osobne stretol s [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnym patriarchom]] [[Moskva|Moskvy]] a celej Rusi [[Kirill I.|Kirillom]]. Historické prvé stretnutie rímskeho pápeža a moskovského patriarchu sa odohralo na [[Kuba|Kube]] v [[Havana|Havane]], pred začiatkom apoštolskej cesty pápeža Františka do [[Mexiko|Mexika]] a návštevy patriarchu Kirilla na [[Kuba|Kube]]. Zo stretnutia vyšla spoločná deklarácia s 30 bodmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum vydania=2016-02-12|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160212042|vydavateľ=TK KBS|titul=Plné znenie spoločnej deklarácie pápeža Františka a patriarchu Kirilla}}</ref> === Tituly klerikov === V [[Január|januári]] [[2014]] František vyhlásil, že bude udeľovať menej titulov [[monsignor]] a bude udeľovať len jeho najnižší stupeň, ''kaplán Jeho Svätosti''. Udelí ho len takým diecéznym kňazom, ktorí sú starší ako 65 rokov. Počas svojho 15-ročného pôsobenia ako arcibiskup nikdy nepožiadal [[Pápež|pápeža]], aby nejakému kňazovi jeho arcidiecézy udelil titul [[Monsignor|monsignore]]. Je presvedčený, že tento titul je veľmi asociovaný s klerikálnym kariérizmom, klerikalizmom a hierarchiou, hoci do tohto obmedzenia udeľovania titulu nezahrnul kňazov v [[Rímska kúria|Rímskej kúrii]] a diplomatických službách, kde je kariérizmus ešte väčšou hrozbou. [[Súbor:A Szentév kapujának megnyitása 2015 - Opening of the Holy Door 2015 4.jpeg|náhľad|František otvára Svätu Bránu na znak začiatku Mimoriadneho jubilejného roka Milosrdenstva]] === Rok milosrdenstva === František vydal v [[Apríl|apríli]] [[2015]] pápežskú bulu ''Misericordiae Vultus,'' ktorou vyhlásil Mimoriadny jubilejný rok Milosrdenstva, ktorý sa začal 8. decembra 2015, na Slávnosť Nepoškvrneného počatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], a skončil na poslednú nedeľu pred [[Advent|adventom]], teda na sviatok [[Ježiš Kristus|Krista]] Kráľa dňa [[20. november|20. novembra]] [[2016]]. [[Svätá Brána|Sväté Brány]] hlavných [[Rím|Rímskych]] bazilík sa otvorili a špeciálne „''Brány Milosrdenstva''“ boli otvorené v katedrálach a dalších veľkých chrámoch po celom svete. Počas roka milosrdenstva platí, že veriaci môžu získať [[odpustky]], ak prejdú bránou a spĺňajú obvyklé podmienky prijatia [[Spoveď|sviatosti zmierenia]], [[Eucharistia|Eucharistie]], modlitby na úmysel Svätého Otca a neprípustnosť k [[Hriech|hriechu]]. Počas pôstu v roku milosrdenstva boli slávené špeciálne 24-hodinové bohoslužby pokánia a počas roka boli v každej diecéze stanoveni špeciálne kvalifikovaní a skúsení kňazi nazývaní „''Misionári Milosrdenstva''“, ktorí mohli udeliť rozhrešenie aj nad závažnými hriechmi, ktoré môže bežne odpustiť len [[Apoštolská penitenciária]]. Na oslavu konca roka milosrdenstva pápež František ustanovil svojím apoštolským listom ''Misericordia et Misera'' na [[20. november]] [[2016]] [[Svetový deň chudobných]]. === Sexuálne zneužívanie v Cirkvi === Pápež František [[13. september|13. septembra]] [[2018]] pozval predsedov biskupských konferencií z celého sveta na summit o sexuálnom zneužívaní detí rímskokatolíckymi kňazmi. Podľa svetoznámej agentúry AP<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Francis calls clergy abuse summit as issue imperils papacy|url=https://apnews.com/cc45969f0d9a499d97bc5cf7fa506ad2|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope OKs probe into US bishop as he meets with US delegation|url=https://apnews.com/eddd4e52d0fb403a96ff01abe88cadfc|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> ostatný vývoj v dlhodobých prípadoch sexuálnych zneužívaní v radoch rímskokatolíckej cirkvi otriasol pontifikátom pápeža Františka a uvrhol ho do veľkej krízy. Summit sa uskutočnil v dňoch [[21. február|21.]]{{--}}[[24. február]]a [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hickson|meno=Maike|autor=|odkaz na autora=|titul=Francis ignored, covered-up abuse in Argentina before becoming pope, documentary alleges|url=https://www.lifesitenews.com/news/francis-ignored-covered-up-abuse-in-argentina-before-becoming-pope-german-d|vydavateľ=Lifesite News|dátum vydania=2018-09-04|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> ==== Čile ==== Návšteva pápeža Františka v Čile ([[15. január|15.]]{{--}}[[18. január]] [[2018]]) vyvolala veľké protesty, pretože pápež verejne obhajoval biskupa Juana Barrosa, ktorý sa zastával pedofilných kňazov, a o ktorom bol presvedčený, že je nevinný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Accuses Clergy Sex Abuse Victims Of Slander|url=https://www.huffingtonpost.com/entry/pope-accuses-sexvictims-slander_us_5a6183d8e4b0125fd6356578|vydavateľ=Huffington Post|dátum vydania=2018-01-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis 'slander' comment angers Chile abuse victims|url=http://www.bbc.com/news/world-latin-america-42745170|vydavateľ=[[British Broadcasting Corporation|BBC]]|dátum vydania=2018-01-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-02-24|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis sorry for upsetting abuse victims|url=http://www.bbc.com/news/world-latin-america-42780327|vydavateľ=BBC|dátum vydania=2018-01-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-02-24|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> Na spiatočnej ceste sa ho v lietadle novinári pýtali na tento prípad, keď biskup Barros mal byť podľa obvinení prítomný pri sexuálnom zneužívaní detí iným kňazom a zatajovať to. Pápež k pedofilnému kňazovi Fernandovi Karadimovi povedal, že obete ho nikdy nemenovali a že „obete nevystúpili s žiadnym dôkazom. Sú to len reči, nič konkrétneho. Žiadne obete sa neozvali.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Skandál papeže Františka! Měl vědět o zneužívání dětí kněžími|url=http://tn.nova.cz/clanek/skandal-papeze-frantiska-mel-vedet-o-zneuzivani-deti-knezimi.html|vydavateľ=tn.nova.cz|dátum vydania=2018-02-06|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref> Pápež František pod ťarchou dôkazov zmenil názor a obvinil čilských biskupov, že ničili dôkazy o sexuálnych zločinoch v cirkvi, vyvíjali nátlak na cirkevných právnikov, aby minimalizovali rozsah obvinení a prejavili „závažnú nedbanlivosť“ pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi. V desaťstranovej kritickej správe, ktorú čilskí biskupi dostali počas prebiehajúcej návštevy vo Vatikáne, pápež píše, že celá čilská cirkevná hierarchia je kolektívne zodpovedná za „vážne chyby“ pri riešení prípadov zneužívania a následnej straty dôveryhodnosti cirkvi v Čile. „''Nikto sa nemôže z problému vyvliecť a hodiť ho na plecia niekoho iného,“'' zneli slová pápeža adresované čilským biskupom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež obvinil čilských biskupov z ničenia dôkazov o sexuálnom násilí|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20828885/papez-biskup-cirkev-sexualne-zneuzivanie-cile-vatikan.html#ixzz5G8ClIlMU|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-18|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápežov tlak na biskupov zabral, ponúkli hromadnú demisiu|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20829193/vatikan-katolicka-cirkev-sexualne-zneuzivanie-cilski-biskupi-demisia.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-18|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup sa ospravedlnil, že včas nepreskúmal prípad zneužívania v diecéze|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20830006/cilsky-biskup-sa-ospravedlnil-za-svoju-necinnost.html#ixzz5G8BfHTEL|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-20|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> Jeden z čilských biskupov sa v sobotu [[19. máj]]a [[2018]] ospravedlnil za to, že včas nepreskúmal hlásený prípad sexuálneho zneužívania vo svojej diecéze. Vyjadrenia biskupa Alejandra Goica prišli deň po tom, čo všetci biskupi v tejto juhoamerickej krajine ponúkli svoju rezignáciu v súvislosti so škandálom okolo zneužívania maloletých kňazmi a kvôli podozreniam, že tieto činy kryli. O ich osude má rozhodnúť samotný pápež František, ktorý predtým uviedol, že prejavili závažnú nedbanlivosť pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup suspendoval kňazov za obťažovanie maloletých|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20830402/cile-biskup-sexualne-obtazovanie-cirkev-papez.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-21|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kuruvilla|meno=Carol|autor=|odkaz na autora=|titul=Every Single Chilean Bishop Offers To Resign Over Country's Sex Abuse Scandal|url=https://www.huffingtonpost.com/entry/every-single-chilean-bishop-offers-resignation-over-countrys-sex-abuse-scandal_us_5afedcd0e4b0a046186af527|vydavateľ=huffingtonpost.com|dátum vydania=2018-05-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Súbor:Papa Francisco destacó a Iquique como una “tierra de sueños” (39769241991).jpg|náhľad|František v [[Čile]]]] Pápež František je podľa agentúry AP prvým pápežom, ktorý verejne odsúdil „kultúru zneužívania a krytia“ v katolíckej cirkvi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|priezvisko2=Vergara|meno2=Eva|autor=|odkaz na autora=|titul=Never again: Pope denounces 'culture of abuse, cover-up'|url=https://www.apnews.com/757984c8036d4db8b8eddacb67c3ab23/Never-again:-Pope-denounces-%27culture-of-abuse,-cover-up%27|vydavateľ=apnews.com|dátum vydania=2018-05-31|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}|url archívu=https://web.archive.org/web/20200813053811/https://apnews.com/757984c8036d4db8b8eddacb67c3ab23/Never-again%3A-Pope-denounces-%27culture-of-abuse%2C-cover-up%27|dátum archivácie=2020-08-13}}</ref> Podľa vlastných slov sa hanbí za to, že on, ani katolícki predstavitelia v Čile obete lepšie nepočúvali. Pre čilských veriacich vydal pastoračný list,<ref name="cna-l">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Full text of Pope Francis' letter to Chilean bishops|url=https://www.catholicnewsagency.com/news/full-text-of-pope-francis-letter-to-chilean-bishops-29914|vydavateľ=Catholic News Agency|dátum vydania=2018-04-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> v ktorom znova poďakoval obetiam za ich „odvážnu vytrvalosť“ pri odsudzovaní zneužívania a hľadaní pravdy a opakovane hovoril o „kultúre zneužívania a systéme krytia, ktorý ju zachováva“.<ref name="cna-l"/><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež František odsúdil kultúru zneužívania a krytia v cirkvi|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20839553/papez-frantisek-odsudil-kulturu-zneuzivania-a-krytia-v-cirkvi.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-31|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> Morálne škandály by dlho zostali úplne utajené, keby sa o ich dôsledky nebola začala zaujímať svetská justícia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=SITA|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup odmietol dať úradom správu o zneužívaní kňazmi|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20874545/cilsky-biskup-odmietol-dat-prokuratorovi-spravu-o-zneuzivani-knazmi.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-07-20|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> ==== Spojené štáty ==== Bývalý veľvyslanec Vatikánu v [[Spojené štáty|USA]] arcibiskup [[Carlo Maria Viganó]] v otvorenom liste<ref>https://s3.amazonaws.com/lifesite/TESTIMONYXCMVX-XENGLISH-CORRECTED-FINAL_VERSION_-_G-2.pdf</ref><ref>https://www.catholicregister.org/home/international/item/27882-archbishop-vigano-releases-testimony-detailing-abuse-cover-up-by-pope-francis-roman-curia</ref> obvinil troch pápežov a ich blízkych spolupracovníkov za to, že v minulosti kryli v súčasnosti suspendovaného amerického kardinála [[Theodore McCarrick|Theodora McCarricka]], v ďalšom liste kritizoval pápeža Františka za to, že odmieta priamo odpovedať na vznesené obvinenia. Aj preto arcibiskup Viganó Vatikán vyzýva, aby zverejnil, čo vie o škandále týkajúcom sa suspendovaného amerického kardinála Theodora McCarricka. Arcibiskup Viganó vo svojom liste obviňuje bývalých štátnych sekretárov Vatikánu (kardinálov [[Angelo Sodano|Sodana]] a [[Tarcisio Bertone|Bertoneho]]) pôsobiacich počas pontifikátov [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] a [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]], že roky ignorovali podrobné svedectvá o McCarrickom škandalóznom správaní a nemorálnom životnom štýle. Arcibiskup Viganó tiež pripomína, že Benedikt XVI. v roku [[2010]] McCarricka potrestal, ale pápež František ho údajne rehabilitoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Accuser blasts pope silence, 'slander' over cover-up claims|url=https://www.apnews.com/3209c6549d00425fae0f66ee58b97c6d|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-28|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope on McCarrick claims: I won't say a word about it.|url=https://www.apnews.com/ad7d52030c90472eafeacef7ba2d9d39|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-08-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=The Latest: Pope quips I am the devil next to John Paul|url=https://www.apnews.com/9afeed19f502442a9bdb68b7ff15ba36|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> Pápež František [[27. júl]]a [[2018]] kardinála Theodora McCarricka na vlastnú žiadosť degradoval z postu kardinála a nariadil mu „život v modlitbe a pokání“ v rezidencii pre neho určenej kvôli začatiu kánonického procesu, ktorý má preskúmať obvinenia zo sexuálneho zneužívania kardinálom McCarrickom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Gazda|meno=Imrich|autor=|odkaz na autora=|titul=McCarrickov škandál: Problémom nie je len sexuálne zneužívanie|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/35269/mccarrickov-skandal-problemom-nie-je-len-sexualne-zneuzivanie|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoy|miesto=Bratislava|dátum=2018-08-01|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež prijal rezignáciu Theodora McCarricka z kolégia kardinálov|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/478472-papez-prijal-rezignaciu-theodora-mccarricka-z-kolegia-kardinalov/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-07-28|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> === Trest smrti === Katolícka cirkev [[2. august]]a [[2018]] formálne oznámila zmenu svojho náhľadu na trest smrti, považuje ho za neprípustný za akýchkoľvek okolností. Ako Vatikán oznámil, nový postoj k hrdelnému trestu odráža názor pápeža Františka, ktorý trest smrti úplne odmieta. Doterajší [[katechizmus]] pritom trest smrti povoľoval vo výnimočných prípadoch.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=ČTK|odkaz na autora=|titul=Vatikánsky obrat: Trest smrti je neprípustný za akýchkoľvek okolností|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/479006-vatikansky-obrat-trest-smrti-je-nepripustny-za-akychkolvek-okolnosti/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-08-02|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> === Pandémia COVID-19 === Počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]] pápež František zrušil svoje pravidelné generálne audiencie na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]], aby sa predišlo schádzaniu más ľudí a šíreniu nákazy, ktorá [[Taliansko]] veľmi ťažko zasiahla. Povzbudzoval [[Kňaz|kňazov]], aby navštevovali pacientov a zdravotníckych pracovníkov a naliehal na veriacich, aby v čase krízy nezabúdali na chudobných, modlil sa za obete vírusu v [[Čína|Číne]] a vzýval [[Mária (matka Ježiša)|Pannu Máriu]] pod jej titulom [[Salus Populi Romani]], keď rímska diecéza zažívala čas postenia sa a uctenia si obetí. Na rozhodnutie generálneho vikára rímskej diecézy uzavrieť všetky kostoly v [[Taliansko|Taliansku]] pápež František reagoval so sklamaním. Aj napriek tomu, že Taliansko bolo v karanténnom [[Lockdown|lockdowne]] sa snažil „''nenechať ľudí samých''“ a pracoval na tom, aby sa čiastočne mohli chrámy znovuotvoriť. František denne slúžil sväté omše v kaplnke [[Dom svätej Marty|Domu svätej Marty]], ktoré boli vysielané online.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Omše z Domu sv. Marty v dobe karantény boli zážitkom duchovnej blízkosti|url=https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2020-05/omse-z-domu-sv-marty-v-dobe-karanteny-boli-zazitkom-duchovnej-b.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2020-05-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> Dňa [[20. marec|20. marca]] [[2020]] pápež požiadal [[Dikastérium pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju]], aby vytvorilo Vatikánsku COVID-19 komisiu a tak vyjadrila starosti, ktoré má cirkev ohľadom krízy spôsobenej pandémiou a aby navrhla možné odpovede na potenciálne sociálno-ekonomické ťažkosti prameniace z krízy. Dňa [[27. marec|27. marca]] [[2020]] pápež František udelil mimoriadne požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]]. Vo svojej homílii zameranej na utíšenie búrky na mori v [[Evanjelium podľa Marka|Markovom evanjeliu]], František opísal situáciu takto: „''Husté temnoty zahalili naše námestia, cesty a mestá; zmocnili sa našich životov a naplnili všetko ohlušujúcim tichom a ničivou prázdnotou, ktorá paralyzuje chod všetkých vecí. Cítiť to vo vzduchu, vidíme to v gestách, hovoria to naše pohľady (...) Zoči-voči utrpeniam, kde sa meria opravdivý rozvoj našich národov, objavujeme a zakúšame Ježišovu veľkňazskú modlitbu „aby všetci boli jedno“ (...) Napredovali sme bezohľadne a mysleli sme si, že navždy zostaneme zdraví na chorom svete. Teraz, keď sa nachádzame na rozbúrenom mori, voláme k tebe: „Zobuď sa, Pane!”''“ ==== Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 ==== Dňa [[14. január|14. januára]] [[2021]] bola zverejnená správa, že pápež František, rovnako ako aj emeritný pápež [[Benedikt XVI.]] sú zaočkovaní proti ochoreniu [[COVID-19]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František i Benedikt XVI. sú už zaočkovaní proti COVIDu-19|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-01/papez-frantisek-i-benedikt-xvi-su-uz-zaockovani-proti-covidu-19.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-01-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> František je presvedčený, že zaočkovať sa je morálnou povinnosťou každého človeka. V rozhovore pre taliansku televíziu sa vyjadril takto: „''Som presvedčený, že je morálne, aby sa každý zaočkoval. Je to morálne rozhodnutie, lebo je to o tvojom živote, ale tiež o živote iných,''“ pokračoval: „''Nerozumiem prečo niektorí hovoria, že toto by mohla byť nebezpečná vakcína. Ak ti to lekári prezentujú ako vec, ktorá môže pomôcť a nemá žiadne špeciálne riziká, prečo si to nedať? Je tu samovražedný odpor, ktorý neviem ako vysvetliť, ale dnes si ľudia musia dať vakcínu.''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis suggests people have moral obligation to take coronavirus vaccine|url=https://www.ncronline.org/news/vatican/pope-francis-suggests-people-have-moral-obligation-take-coronavirus-vaccine|vydavateľ=ncronline.org|dátum vydania=2021-01-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> V stredu [[18. august|18. augusta]] [[2021]] bolo zverejnené video, v ktorom František povedal: ''„Zaočkovať sa vakcínami schválenými kompetentnými orgánmi je skutkom lásky. I napomáhať tomu, aby tak urobila väčšina ľudí, je skutkom lásky. Lásky k sebe samému, lásky k príbuzným a priateľom lásky ku všetkým národom.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zaočkovať sa je skutok lásky, vysvetľuje Svätý Otec vo videoposolstve|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-08/zaockovat-sa-je-skutok-lasky-vysvetluje-papez-videoposolstvo.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-08-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-18|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Očkovanie proti covidu je činom lásky, povedal pápež|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/22723523/okovanie-proti-covidu-je-cinom-lasky-povedal-papez.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-08-18|dátum prístupu=2021-08-18}}</ref> [[Súbor:5 luglio 2013 - incontro tra Papa Francesco e Papa Benedetto XVI - inaugurazione statua San Michele Arcangelo -.jpg|náhľad|Pápež František a emeritný pápež [[Benedikt XVI.]]]] === Ďalšie pôsobenie === Svojou apoštolskou exhortáciou ''Amoris laetitia'' vyvolal diskusiu o možnosti pristupovania k sviatostiam rozvedených a civilne znovuzosobášených katolíkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Daniška | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = Jaroslav Daniška | titul = Päť otázok pre pápeža | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/18858/paet-otazok-pre-papeza | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoy | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-16 | dátum prístupu = 2017-04-14 }}</ref> Pápež František počas návštevy Čile [[15. január]]a [[2018]] uviedol, že „svet je jeden incident od nukleárneho holokaustu, aký ľudstvo ešte nezažilo a nevie si ani predstaviť“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope Francis warns world is ‘one accident’ away from nuclear holocaust | url = https://www.rt.com/news/416030-pope-francis-nuclear-holocaust/ | vydavateľ = RT | dátum vydania = 2018-01-15 | dátum aktualizácie = 2018-01-16 | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pullella | meno = Philip | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope warns world is one step away from nuclear war | url = https://www.reuters.com/article/us-pope-chile-nuclear/pope-warns-world-is-one-step-away-from-nuclear-war-idUSKBN1F41FL | vydavateľ = [[Reuters]] | dátum vydania = 2018-01-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref> Pápež František a francúzsky prezident [[Emmanuel Macron]] absolvovali v utorok [[26. jún]]a [[2018]] vo Vatikáne 57 minút trvajúci súkromný rozhovor, ktorý sa týkal otázok spojených s migráciou a perspektívami Európy v súvislosti s rastúcimi výzvami pre jednotu kontinentu. Francúzska tlač upozornila aj na nezvyčajne dôvernú rozlúčku oboch aktérov stretnutia, pri ktorej nechýbali bozky na líca a podania rúk, pričom si všimla aj to, že pápež Macronovi daroval medailón s vyobrazením [[Martin Toursky|sv. Martina z Tours]] – rímskeho legionára, ktorý podľa legendy rozťal svoj plášť, aby zaodel chudobného človeka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vatikán: Napriek obavám bolo Macronovo stretnutie s pápežom srdečné | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/474761-papez-s-francuzskym-prezidentom-macronom-hovoril-za-zatvorenymi-dverami/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-26 | dátum prístupu = 2018-10-10 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pápež vyzýva krajiny sveta, aby prijímali migrantov a integrovali ich | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/474295-papez-vyzyva-krajiny-sveta-aby-prijimali-migrantov-a-integrovali-ich/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-22 | dátum prístupu = 2018-10-10 }}</ref> Podľa speváka írskej rockovej skupiny U2 [[Bono Vox|Bona Voxa]] je pápež František zdesený zo sexuálneho zneužívania v katolíckej cirkvi. Spevák sa v stredu 19. septembra 2018 stretol s Františkom v súkromí vo vatikánskom dome svätej Marty, kde pápež žije. Diskutovali spolu o rôznych témach – napríklad o kapitalizme a o udržateľnom rozvoji, spresnil Bono Vox novinárom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U2's Bono and Pope discuss Irish sexual abuse crisis | url = https://www.reuters.com/article/us-pope-bono/u2s-bono-and-pope-discuss-irish-sexual-abuse-crisis-idUSKCN1LZ2HZ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Celibát === ''„V tejto chvíli som pre zachovanie celibátu so všetkými jeho pre a proti. S jeho praktikovaním sme mali počas tisíc rokov skôr lepšie než horšie skúsenosti,“'' uviedol pápež František v knihe rozhovorov so svojím priateľom argentínskym rabínom Abrahamom Skorkou O nebi a zemi. Avšak dodal, že ''„celibát je otázkou disciplíny (pozn. podľa Kódexu kanonického práva) a nie viery, a vec sa môže zmeniť.''“<ref>https://svet.sme.sk/c/22300660/benedikt-varoval-papeza-frantiska-pred-uvolnenim-celibatu.html?ref=terazbox_sme</ref><ref>https://svet.sme.sk/c/22301684/postoj-papeza-k-celibatu-sa-nezmenil.html?ref=terazbox_sme</ref> === Postoj ku korupcii === Citácia z buly Misericordiae vultus: {{Citát|Slovo odpustenia nech dôjde ku všetkým a pozvanie zakúsiť milosrdenstvo nech nikoho nenechá ľahostajným. Moja výzva na obrátenie je adresovaná ešte naliehavejšie tým, ktorí sú v dôsledku spôsobu svojho života ďaleko od Božej milosti. Zvlášť myslím na mužov a ženy, ktorí patria do zločineckých skupín, nech už sú akékoľvek. Pre vaše dobro vás prosím, zmeňte spôsob života. Žiadam vás o to v mene Božieho Syna, ktorý hoci bojoval proti hriechu, nikdy neodmietol nijakého hriešnika. Neupadnite do hroznej pasce predstavy, že život závisí od peňazí a že v porovnaní s nimi nič nemá hodnotu a dôstojnosť. Je to len klam. Peniaze si nevezmeme na druhy svet. Peniaze nám neprinesú pravé šťastie. Násilie použité na hromadenie bohatstva nasiaknuté krvou vás neurobí mocnými ani nesmrteľnými. Všetci skôr či neskôr skončia pred Božím súdom, ktorému nik nemôže ujsť. S rovnakou výzvou sa obraciam na páchateľov alebo spolupáchateľov korupcie. Táto hnisavá rana spoločnosti je ťažkým hriechom, ktorý volá do neba, pretože podkopáva základy osobného i spoločenského života. Korupcia bráni hľadieť do budúcnosti s nádejou, pretože svojou aroganciou a nenásytnosťou ničí plány slabých a utláča tých najchudobnejších. Je to zlo, ktoré sa zahniezdilo v každodenných gestách, aby sa následne rozšírilo do verejných škandálov. Korupcia je tvrdošijné zotrvávanie v hriechu, snaží sa nahradiť Boha ilúziou, že peniaze predstavujú formu moci. Je to dielo temnoty, živené nedôverou a intrigami. Corruptio optimi pessima, oprávnene tvrdí sv. Gregor Veľký, zdôrazňujúc, že nikto sa nemôže považovať za imúnneho pred týmto pokušením. Na jej vymazanie z osobného a spoločenského života je potrebná múdrosť, bdelosť, čestnosť, transparentnosť spolu s odvahou verejne na ňu poukazovať. Ak sa proti nej otvorene nebojuje, skôr či neskôr z nás spraví svojich komplicov a zničí nám život. Toto je ten najvhodnejší čas, aby sme zmenili svoj život! Toto je čas dať sa chytiť za srdce. Zoči-voči spáchanému zlu, aj ťažkým zločinom, nastala chvíľa vypočuť plač nevinných, ktorých obrali o majetok, dôstojnosť, city, samotný život. Zotrvanie na ceste zla je len zdrojom ilúzií a smútku. Skutočný život je úplne iný. Boh nám neprestáva podávať pomocnú ruku. Stále je pripravený počúvať, rovnako ako aj ja a moji bratia biskupi a kňazi. Stačí len prijať pozvanie na obrátenie a podriadiť sa spravodlivosti, pokým Cirkev ponúka milosrdenstvo.}} ([https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus slovenský preklad])<ref name="kbs.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2015-04-11|titul = MISERICORDIAE VULTUS (Tvár milosrdenstva) o mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus|vydavateľ = KBS}}</ref> === Postoj k homosexualite === Pápež František o [[Homosexualita|homosexuáloch]] v roku 2013 povedal: „''Kľúčom je, aby cirkev vítala, nevylučovala a preukazovala milosrdenstvo, nie odsudzovanie.''“ Dodal: „''Ak je človek homosexuál a hľadá Boha a má v sebe dobrosrdečnosť , kto som, aby som súdil?''" <ref>{{Citácia periodika|titul=Pope Francis: Who am I to judge gay people?|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-23489702|periodikum=BBC News|dátum=2013-07-29|dátum prístupu=2023-08-28|jazyk=en-GB}}</ref> František vo februári 2015 povzbudil ľudí na [[Slovensko|Slovensku]], ktorí hlasovali v [[Referendum na Slovensku v roku 2015|referende]] o tom, aby sa manželstvom mohol nazývať len zväzok muža a ženy, aby „pokračovali v úsilí brániť rodinu - životne dôležitú bunku spoločnosti“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pope Francis Backs Slovakia's Referendum Against Same-Sex Marriage|url=https://www.huffpost.com/entry/pope-slovakia-referendum_n_6630876|vydavateľ=HuffPost|dátum vydania=2015-02-06|dátum prístupu=2023-10-02|jazyk=en}}</ref> 26. augusta 2018 v lietadle na spiatočnej ceste z Írska do Ríma povedal, že homosexuálni ľudia existovali v celej histórii ľudstva. Povedal tiež, že katolícki rodičia by sa mali rozprávať so svojimi homosexuálnymi deťmi a nemali by byť „zavrhované“ rodinou. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pope Francis calls on parents to 'never condemn' gay children|url=https://www.usatoday.com/story/news/world/2022/01/26/pope-francis-parents-should-never-condemn-gay-children/9227983002/|vydavateľ=USA TODAY|dátum prístupu=2023-08-28|jazyk=en-US|meno=Marina|priezvisko=Pitofsky}}</ref> V dokumente ''Francesco'', ktorý vyšiel v októbri [[2020]], pápež František vyjadril podporu registrovaným partnerstvám osôb rovnakého pohlavia. Pápež povedal, že "homosexuáli majú právo byť súčasťou rodiny. [...] Sú Božími deťmi a majú právo na rodinu. Nikto by kvôli tomu nemal byť zahadzovaný alebo nešťastný."<ref>{{Citácia periodika|titul=In Shift for Church, Pope Francis Voices Support for Same-Sex Civil Unions|url=https://www.nytimes.com/2020/10/21/world/europe/pope-francis-same-sex-civil-unions.html|periodikum=The New York Times|dátum=2020-10-21|dátum prístupu=2023-10-02|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Jason|priezvisko=Horowitz}}</ref> Pápež František v roku 2023 kritizoval zákony, ktoré [[LGBT zákony|kriminalizujú homosexualitu]] a označil ich za „nespravodlivé,“ pričom povedal, že Boh miluje všetky svoje deti také, aké sú, a vyzval katolíckych biskupov, ktorí tieto zákony podporujú, aby prijali [[LGBT]] ľudí do cirkvi. „''Byť homosexuálom nie je zločin,''“ povedal František počas rozhovoru pre [[The Associated Press]]. <ref>{{Citácia periodika|titul=Pope Francis Says Homosexuality Is Not a Crime|url=https://www.nytimes.com/2023/01/25/world/europe/pope-francis-homosexuality.html|periodikum=The New York Times|dátum=2023-01-25|dátum prístupu=2023-08-28|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Elisabetta|priezvisko=Povoledo}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Homosexuality not a crime, Pope Francis says|url=https://www.cnbc.com/2023/01/25/homosexuality-not-a-crime-pope-francis-says.html|vydavateľ=CNBC|dátum vydania=2023-01-25|dátum prístupu=2023-08-28|jazyk=en}}</ref> === Islam === Pri príležitosti Svetového dňa migrantov a utečencov v januári 2014 pápež František povzbudzoval primárne [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimské]] publikum, aby hľadalo nádej v [[Korán|Koráne]]. V auguste roku 2016, pápež František údajne prirovnal násilie islamistov k činom, ktorých sa dopúšťajú niektorí katolíci. ''„Nerád hovorím o islamskom násilí, pretože každý deň listujem novinami a vidím násilie tu v Taliansku ... Niekto zavraždil svoju priateľku, iný zabil svoju svokru ... a to hovorím o pokrstených katolíkoch! Ak hovorím o islamskom násilí, musím hovoriť aj o katolíckom násilí.“'' V apoštolskej exhortácii [[Evangelii gaudium]] (odseky 252 a 253) František napísal, že ''„pravý islam a správne čítanie Koránu je proti akejkoľvek forme násilia“''. Proti týmto výrokom opakovane vystupujú niektorí katolíci, ktorí sa ku katolicizmu obrátili z [[Islam|islamu]]. ''„Islam učí smrť odpadlíkom (Korán 4,89; 8,7-11), viete? Ako je možné porovnávať islamské násilie s takzvaným kresťanským? Tam, kde evanjelium hlása dobrú správu o Ježišovej smrti a vzkriesení pre spásu všetkých a naplnenie zmluvy so Židmi, Alah nemá čo ponúknuť okrem vojny a vrážd neveriacich výmenou za raj.“'' Vysvetľujú, že nechcú zamieňať islam a obyčajných moslimov, ale tiež tvrdia, že naivita, s akou čelíme islamu, je samovražedná a veľmi nebezpečná. Islam nepozná kresťanský princíp odpustenia, ale pozná a kruto uplatňuje islamský princíp krvnej pomsty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Bývalí muslimové kritizují papeže za jeho tvrzení, že islám je dobré náboženství|url=https://www.krestandnes.cz/byvali-muslimove-kritizuji-papeze-za-tvrzeni-ze-islam-dobre-nabozenstvi/|vydavateľ=krestandnes.cz|dátum vydania=2018-02-01|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-04-02|miesto=|jazyk=}}</ref> === Apoštolské a pastoračné cesty === {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-3}} * '''[[Amerika (svetadiel)|Amerika]]''' **[[Brazília]] ([[23. júl|23.]] – [[28. júl]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František na SDM v Brazílii (6. a 7. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130728003| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-07-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Ekvádor]] ([[6. júl|6.]]{{--}}[[8. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František v júli navštívi Ekvádor, Bolíviu a Paraguaj| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150416020| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-04-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Bolívia]] ([[8. júl|8.]]{{--}}[[10. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am"/> ** [[Paraguaj]] ([[10. júl|10.]]{{--}}[[12. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am"/> ** [[Kuba]] *** [[19. september|19.]]{{--}}[[22. september]] [[2015]]<ref name="kuba">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pred apoštolskou cestou v Spojených štátoch zavíta pápež aj na Kubu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150422027| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-04-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Zverejnili program cesty pápeža Františka na Kubu a do USA| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2015/06/30/zverejnili_program_cesty_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_na_kubu_a_do_usa/1155180| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2015-06-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-10}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> *** [[12. február]] [[2016]]<ref name="kuba2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František začal 12. apoštolskú cestu cez Kubu do Mexika| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160212024| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2016-02-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-03-28 }}</ref> ** [[Spojené štáty]] ([[22. september|22.]]{{--}}[[27. september]] [[2015]])<ref name="kuba"/> ** [[Mexiko]] ([[12. február|12.]]{{--}}[[18. február]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalšia apoštolská cesta Svätého Otca povedie vo februári do Mexika| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151214044| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-12-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-12-14 }}</ref> ** [[Kolumbia]] ([[6. september|6.]] – [[11. september]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Septembrová apoštolská cesta pápeža Františka do Kolumbie má už svoje logo | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/10/septembrová_apoštolská_cesta_pápeža_františka_do_kolumbie/1297820 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-03-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-14 }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ** [[Čile]] ([[15. január|15]]. – [[18. január]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Návšteva pápeža Františka v Čile bude mať motto „Svoj pokoj vám dávam“ | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/21/n%C3%A1v%C5%A1teva_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_v_%C4%8Dile_motto_svoj_pokoj_v%C3%A1m_d%C3%A1vam/1331909 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-08-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-10 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Papež si v Chile poplakal s oběťmi chlípných kněží, v zemi hoří kostely | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/chile-papez-frantisek-navsteva-cirkev-dx6-/zahranicni.aspx?c=A180117_100219_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-01-17 | dátum prístupu = 2018-01-17 }}</ref> ** [[Peru]] ([[18. január|18.]] – [[21. január]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Januárová pápežova návšteva Peru už má logo a motto: „Zjednotení v nádeji“ | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/19/janu%C3%A1rov%C3%A1_p%C3%A1pe%C5%BEova_n%C3%A1v%C5%A1teva_peru_u%C5%BE_m%C3%A1_logo_a_motto/1330777 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-08-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-10 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> **[[Panama (štát)|Panama]] ([[23. január|23.]] – [[27. január]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František letí ponad Atlantik do Panamy na Svetové dni mládeže|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190123023|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-01-26|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Kanada]] ([[24. júl]] – [[30. júl]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS to CANADA|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/canada-2022.html|dátum vydania=2022-06-23|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> * '''[[Európa]]''' **[[Albánsko]] ([[21. september]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na štvrtej apoštolskej ceste, privítali ho v Albánsku| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140921002| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-09-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Francúzsko]] *** [[Európsky parlament]]; [[25. november]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec absolvoval piatu apoštolskú cestu, viedla do Štrasburgu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141125008| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-11-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> *** [[Marseille]]; ([[22. september]] – [[23. september]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apoštolská cesta pápeža Františka do Marseille v septembri | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2023-07/apostolska-cesta-papeza-frantiska-do-marseille-v-septembri.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2023-07-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Bosna a Hercegovina]] ([[6. jún]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívil hlavné mesto Bosny a Hercegoviny Sarajevo| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150606001| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-06-06| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-10 }}</ref> ** [[Grécko]] ([[16. apríl]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František na 13. apoštolskej ceste na gréckom Lesbose | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160416004 | vydavateľ = [[TK KBS]] | dátum vydania = 2016-04-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** [[Poľsko]] ([[25. júl|25.]] – [[31. júl]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Organizátori v Krakove zverejnili predbežný program SDM 2016| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150203037| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-02-03| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Švédsko]] ([[31. október]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum vydania = 2016-01-25|url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160125019| vydavateľ = [[TK KBS]]| titul = Päťsté výročie reformácie si pripomenie Svätý Otec návštevou Švédska|dátum prístupu = 2016-01-26}}</ref> ** [[Portugalsko]] ***[[12. máj|12.]] – [[13. máj]] [[2017]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Kardinál Parolin navštívil Fatimu pred cestou pápeža Františka do Portugalska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161014006|dátum vydania=2016-10-14|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref> ***[[júl]] [[2022]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najbližšie Svetové dni mládeže sa uskutočnia v roku 2022 v Lisabone|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190127001|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-01-27|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> *** [[2. august]] – [[6. august]] [[2023]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zverejnili program cesty pápeža na SDM v Portugalsku | url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2023-06/zverejnili-oficialny-program-cesty-papeza-na-sdm.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2023-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Švajčiarsko]] ([[21. jún]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Program pápežovej ekumenickej návštevy Ženevy 21. júna 2018 | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-05/papez-ekumenicka-navsteva-zeneva-program.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-05-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Írsko]] ([[25. august|25.]] – [[26. august]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František potvrdil účasť na Svetovom stretnutí rodín v Dubline|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180321019|dátum prístupu=2018-03-21|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Litva]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]] ([[22. september|22.]]{{--}}[[25. september]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež v septembri 2018 navštívi Litvu, Lotyšsko a Estónsko | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2018/03/09/p%C3%A1pe%C5%BE_v_septembri_2018_nav%C5%A1t%C3%ADvi_litvu,_loty%C5%A1sko_a_est%C3%B3nsko/1366253 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2018-03-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-11 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> **[[Bulharsko]] a [[Severné Macedónsko]] ([[5. máj|5]]. – [[7. máj]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi v máji Bulharsko a Macedónsko - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-12/svaty-otec-navstivi-v-maji-bulharsko-a-macedonsko.html|dátum vydania=2018-12-13|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref> **[[Rumunsko]] ([[31. máj]] – [[2. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František navštívi na prelome mája a júna Rumunsko - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2019-01/papez-frantisek-rumunsko-ohlasenie-cesty.html|dátum vydania=2019-01-11|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref> **[[Maďarsko]] a [[Slovensko]] ([[12. september]] – [[15. september]] [[2021]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS FRANCIS TO BUDAPEST, ON THE OCCASION OF THE CONCLUDING HOLY MASS OF THE 52nd INTERNATIONAL EUCHARISTIC CONGRESS, AND TO SLOVAKIA|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2021/outside/documents/budapest-slovacchia-2021.html|dátum vydania=2021-07-04|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Cyprus]] a [[Grécko]] ([[2. december]] – [[6. december]] [[2021]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS FRANCIS TO CYPRUS AND GREECE|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2021/outside/documents/cipro-grecia-2021.html|dátum vydania=2021-11-13|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Malta]] ([[2. apríl]] – [[3. apríl]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS FRANCIS TO MALTA|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/malta-2022.html|dátum vydania=2022-02-25|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Maďarsko]] ([[28. apríl]] – [[30. apríl]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Harmonogram apoštolskej cesty pápeža Františka do Budapešti|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230228017|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2023-08-28|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Luxembursko]] a [[Belgicko]] ([[26. september]] [[2024]] – [[29. september]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apostolic Journey of the Holy Father to Luxembourg and Belgium (26-29 September 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/outside/documents/lussemburgo-belgio2024.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{Stĺpce-3}} *[[Taliansko]] (pastoračné cesty v rámci Talianska, mimo mesta Rím) **[[Lampedusa]] ([[8. júl]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvá Františkova cesta mimo Ríma smerovala na ostrov Lampedusa| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130708038| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-07-08| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> ** [[Cagliari]], [[Sardínia]] ([[22. september]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec počas svojej cesty na Sardínii vyzdvihol hodnotu práce| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130923027| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-09-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> ** [[Assisi]] *** [[4. október]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec sa vydal po stopách sv. Františka v Assisi (priebeh)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131004047| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-10-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> *** [[4. august]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František navštívi 4. augusta Porciunkulu | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2016/07/04/pápež_františek_navštívi_4_augusta_porciunkulu/1241944 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2016-07-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-14 }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> *** [[20. september]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Príhovor pápeža Františka v Assisi: Iba pokoj je svätý, nie vojna|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2016/09/20/pr%C3%ADhovor_p%C3%A1pe%C5%BEa_v_assisi_iba_pokoj_je_sv%C3%A4t%C3%BD,_nie_vojna/1259492|dátum vydania=2016-09-20|dátum prístupu=2016-09-28|vydavateľ=Vatikánsky rozhlas|url archívu=https://web.archive.org/web/20161002075139/http://sk.radiovaticana.va/news/2016/09/20/pr%C3%ADhovor_p%C3%A1pe%C5%BEa_v_assisi_iba_pokoj_je_sv%C3%A4t%C3%BD%2C_nie_vojna/1259492|dátum archivácie=2016-10-02}}</ref> *** [[24. september]] [[2022]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VISIT OF THE HOLY FATHER FRANCIS TO ASSISI FOR THE EVENT “ECONOMY OF FRANCESCO” |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/inside/documents/20220924-assisi.html |dátum vydania=2022-07-08|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> ** [[Kalábria]] ([[21. jún]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na návšteve Kalábrie: Jasné „nie“ mafii a uctievaniu zla| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140621003| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-06-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> ** [[Molise]] ([[5. júl]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František na pastoračnej návšteve v regióne Molise| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140705007| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-05| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Caserta]] *** [[26. júl]] [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívil juhotalianske mesto Caserta| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140726002| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> *** [[28. júl]] [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na priateľskej návšteve u protestantov v Caserte| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140728035| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Redipuglia]] ([[13. september]] [[2014]])<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tretia svetová vojna sa už postupne odvíja, upozorňuje pápež František | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/261574/tretia-svetova-vojna-sa-uz-postupne-odvija-upozornuje-papez-frantisek/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2014-09-13 | dátum prístupu = 2017-09-10 }}</ref> ** [[Pompeje]] a [[Neapol]] ([[21. marec]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec absolvoval ďalšiu pastoračnú návštevu, zavítal do Pompejí a Neapola| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150321008| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Turín]] ([[21. júl|21.]]{{--}}[[22. jún]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Turíne sa pápež stretne s mládežou, prídu i jeho rodinní príslušníci| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150327026| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Prato]] a [[Florencia]] ([[10. november]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívi v novembri Toskánsko: Prato a Florenciu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150327034| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> **[[Amatrice]] ([[4. august]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Svätý Otec navštívil mesto Amatrice, ktoré v auguste zničilo zemetrasenie|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161004025|dátum vydania=2016-10-04|dátum prístupu=2016-10-04|vydavateľ=TK KBS}}</ref> **[[Miláno]] ([[25. marec]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pápež František navštívi v marci budúceho roka taliansku metropolu Miláno|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161015004|dátum vydania=2016-10-15|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref> **[[Carpi]] ([[2. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František navštívi 2. apríla diecézu Carpi v regióne po zemetrasení|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170301015|dátum prístupu=2017-03-01|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Paliano]] ([[13. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zelený štvrtok pápeža Františka vo Vatikáne a v talianskej väznici Paliano|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170414003|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Janov (Taliansko)|Janov]] ([[27. máj]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Svätý Otec František v máji 2017 zavíta do severotalianskej arcidiecézy Janov|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161017029|dátum vydania=2016-10-17|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref> **[[Bozzolo]] a [[Barbiana]] ([[20. jún]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František sa vydá na púť k hrobom dvoch kňazských osobností Talianska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170424035|dátum prístupu=2017-04-24|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Cesena]] a [[Bologna]] ([[1. október]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František príde 1. októbra do talianskych diecéz Cesena a Bologna|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170414004|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Pietrelcina]] a [[San Giovanni Rotondo]] ([[17. marec]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec František navštívi v marci Pietrelcinu a San Giovanni Rotondo | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20171220019 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2017-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> **[[Alessan]] a [[Molfetta]] ([[20. apríl]] [[2018]])<ref name="amnl"/> **[[Nomadelfia]] a [[Loppiano]] ([[10. máj]] [[2018]])<ref name="amnl">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež podnikne dve cesty v Taliansku, navštívi Molfettu, Nomadelfiu a Loppiano|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2018/02/02/p%C3%A1pe%C5%BE_podnikne_dve_cesty_v_taliansku/1361542|vydavateľ=Radio Vaticana|dátum vydania=2018-02-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-03-11|miesto=|jazyk=}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> **[[Bari (Apúlia)|Bari]] ([[7. júl]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Program ekumenického stretnutia pápeža Františka v Bari | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-06/papez-frantisek-ekumenizmus-bari.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-06-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Palermo]] a [[Piazza Armerina]] ([[15. september]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Palermo a Piazza Armerina zverejnili program pápežovej návštevy | url = https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2018-05/papez-frantisek-palermo-piazza-armerina-zverejnili-program.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-05-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Loreto]] ([[25. marec]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Visita del Santo Padre a Loreto (25 marzo 2019) - Programma|url=http://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2019/02/24/0157/00322.html|vydavateľ=press.vatican.va|dátum prístupu=2019-02-24}}</ref> **[[Camerino]] ([[16. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež navštívi v júni talianske Camerino, postihnuté zemetraseniami|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190406006|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-04-07|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Neapol]] ([[21. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi v júni Pápežskú teologickú fakultu v Neapole|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190212025|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-02-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Albano Laziale]] ([[21. september]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na sviatok sv. Matúša pápež František navštívi obnovenú katedrálu v Albane|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190713002|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Greccio]] ([[1. december]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi 1. decembra Greccio a vydá list o význame jasličiek|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20191127037|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-11-28|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Bari]] ([[23. február]] [[2020]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VISIT OF THE HOLY FATHER TO BARI FOR THE MEETING OF REFLECTION AND SPIRITUALITY, “MEDITERRANEAN: FRONTIER OF PEACE” |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2020/inside/documents/papa-francesco-bari_2020.html|dátum vydania=2020-01-21|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[L'Aquila]] ([[28. august]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PASTORAL VISIT OF THE HOLY FATHER FRANCIS TO L’AQUILA |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/inside/documents/20220828-laquila.html|dátum vydania=2022-06-04|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Matera]] ([[25. september]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PASTORAL VISIT OF THE HOLY FATHER FRANCIS TO MATERA FOR THE CONCLUSION OF THE 27th NATIONAL EUCHARISTIC CONGRESS |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/inside/documents/20220925-matera.html |dátum vydania=2022-07-08|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Asti (mesto)|Asti]] ([[19. november]] – [[20. november]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež zablahoželá svojej jubilujúcej sesternici v talianskom meste Asti | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2022-10/papez-zablahozela-svojej-jubilujucej-sesternici-v-asti.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2022-10-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> **[[Terst]] ([[7. júl]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Visit of the Holy Father Francis to Trieste on the occasion of the 50th Social Week of Italian Catholics (7 July 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/inside/documents/20240707-trieste.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Verona]] ([[18. máj]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Visit of the Holy Father to Verona (Saturday, 18 May 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/inside/documents/20240518-verona.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Benátky]] ([[28. apríl]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Visit of His Holiness Pope Francis to Venice (Sunday, 28 April 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/inside/documents/20240428-venezia.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{Stĺpce-3}} * '''[[Ázia]]''' **[[Jordánsko]] a [[Izrael]] ([[24. máj|24.]] – [[26. máj]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec na apoštolskej ceste vo Svätej zemi (3. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140526007| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-05-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Kórejská republika]] ([[14. august|14.]] – [[18. august]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na apoštolskej ceste v Južnej Kórei (5. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140818017| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-08-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Turecko]] ([[28. november|28.]] – [[30. november]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František a patriarcha Bartolomej oslávili spolu sviatok sv. Ondreja| url = http://grkatba.sk/papez-frantisek-a-patriarcha-bartolomej-oslavili-spolu-sviatok-sv-ondreja/| vydavateľ = [[Bratislavská gréckokatolícka eparchia|grkatba.sk]]| dátum vydania = 2014-11-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Srí Lanka]] ([[13. január|13.]] – [[15. január]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František sa rozlúčil so Srí Lankou, priletel na Filipiny| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150115020| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-01-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Filipíny]] ([[15. január|15.]] – [[19. január]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápežov odkaz Srílančanom a Filipínčanom pri návrate z návštevy Ázie| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150119031| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-01-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Arménsko]] ([[24. jún|24.]] – [[26. jún]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Začala sa trojdňová apoštolská cesta pápeža Františka do Arménska | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160624013 | vydavateľ = [[TK KBS]] | dátum vydania = 2016-06-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** [[Gruzínsko]] a [[Azerbajdžan]] ([[30. september]] – [[2. október]] [[2016]])<ref name="arm-gru-aze">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Cesta Svätého Otca do kaukazských štátov: za katolíkmi na perifériu|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160413027|vydavateľ=[[TK KBS]]|dátum vydania=2016-04-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-04-16|miesto=|jazyk=}}</ref> ** [[Mjanmarsko]] ([[27. november|27.]] – [[30. november]] [[2017]])<ref name="mjan-bang"/> ** [[Bangladéš]] ([[30. november]] – [[2. december]] [[2017]])<ref name="mjan-bang">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František navštívi koncom novembra Mjanmarsko a Bangladéš|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/28/p%C3%A1pe%C5%BE_nav%C5%A1t%C3%ADvi_koncom_novembra_mjanmarsko_a_banglad%C3%A9%C5%A1/1333155|vydavateľ=[[Radio Vaticana]]|dátum vydania=2017-08-28|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-09-10|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170828194258/http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/28/p%C3%A1pe%C5%BE_nav%C5%A1t%C3%ADvi_koncom_novembra_mjanmarsko_a_banglad%C3%A9%C5%A1/1333155|dátum archivácie=2017-08-28}}</ref> **[[Spojené arabské emiráty]] ([[3. február|3.]] – [[5. február]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František navštívi Spojené arabské emiráty - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-12/papez-frantisek-navstivi-spojene-arabske-emiraty.html|dátum vydania=2018-12-06|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref> **[[Thajsko]] a [[Japonsko]] ([[20. november|20]]. – [[26. november]] [[2019]]'')''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František zavíta na konci novembra do Thajska a Japonska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190913022|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Irak]] ([[5. marec]] – [[8. marec]] [[2021]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS TO IRAQ|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2021/outside/documents/papa-francesco-iraq-2021.html|dátum vydania=2021-02-08|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Kazachstan]] ([[13. september]] – [[15. september]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS to KAZAKHSTAN |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/kazakhstan-2022.html|dátum vydania=2022-08-02|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Bahrajn]] ([[3. november]] – [[6. november]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS to the KINGDOM OF BAHRAIN |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/bahrain-2022.html |dátum vydania=2022-10-06|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Mongolsko]] ([[31. august]] – [[4. september]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec v dňoch 31. augusta – 4. septembra pocestuje do Mongolska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230603003|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2023-08-28|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Indonézia]], [[Papua-Nová Guinea]], [[Východný Timor]] a [[Singapur]] ([[2. september]] – [[13. september]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apostolic Journey to Indonesia, Papua New Guinea, Timor-Leste and Singapore (2-13 September 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/outside/documents/indonesia-papuanuovaguinea-timorest-singapore-2024.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> * '''[[Afrika]]''' **[[Keňa]] ([[25. november|25.]] – [[27. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = V novembri pápež navštívi Keňu, Ugandu a Stredoafrickú republiku| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/10/v_novembri_p%C3%A1pe%C5%BE_nav%C5%A1t%C3%ADvi_ke%C5%88u,_ugandu_a_stredoafrick%C3%BA_repub/1170890| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2015-09-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-10}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ** [[Uganda]] ([[27. november|27.]] – [[29. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar"/> ** [[Stredoafrická republika]] ([[29. november|29.]] – [[30. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar"/> ** [[Egypt]] ([[28. apríl|28.]] – [[29. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Pápež František navštívi 28. – 29. apríla Káhiru na pozvanie kresťanov i moslimov| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/18/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1ek_nav%C5%A1t%C3%ADvi_28_%E2%80%93_29_apr%C3%ADla_k%C3%A1hiru/1299536| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2017-03-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-03-20| url archívu = https://web.archive.org/web/20170320145301/http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/18/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1ek_nav%C5%A1t%C3%ADvi_28_%E2%80%93_29_apr%C3%ADla_k%C3%A1hiru/1299536| dátum archivácie = 2017-03-20}}</ref> **[[Maroko]] ([[30. marec|30]]. – [[31. marec]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Africké Maroko slávilo historickú udalosť, prvú svätú omšu s pápežom|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190331002|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-04-07|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Mozambik]], [[Madagaskar]], [[Maurícius]] ([[4. september|4.]] – [[10. september]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mozambik, Madagaskar, Maurícius - pápež zhrnul svoje skúsenosti z cesty|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190911036|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Konžská demokratická republika]] a [[Južný Sudán]] ([[31. január]] – [[5. február]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS TO THE DEMOCRATIC REPUBLIC OF THE CONGO AND SOUTH SUDAN (ECUMENICAL PEACE PILGRIMAGE TO SOUTH SUDAN) |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2023/outside/documents/congo-sudsudan-2023.html |dátum vydania=2022-12-01|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> {{Stĺpce-koniec}} <gallery> Súbor:Pope Francis Travels.svg|náhľad|Mapa s vyznačenými krajinami, ktoré pápež František navštívil Súbor:Pape François Parlement européen Strasbourg 25 nov 2014 04.jpg|náhľad|Pápež František počas návštevy európskeho parlamentu (25. november 2014) Súbor:Pope Francis Malacanang 16.jpg|náhľad|Pápež František počas návštevy Filipín (15. – 19. január 2015) Súbor:Pope Francis and President Obama.jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom USA Barackom Obamom počas návštevy Spojených štátov (22. – 27. september 2015) Súbor:Despedida a S.S. Papa Francisco - 25009702661.jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom a prvou dámou Mexika počas návštevy Mexika (12. – 18. február 2016) Súbor:Saeimas priekšsēdētāja piedalās Viņa Svētības pāvesta Franciska vizītes pasākumos (44161103394).jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom Litvy počas návštevy Litvy (22. – 23. september 2018) </gallery> === Kanonizácie === Pápež František [[Kanonizácia (cirkev)|kanonizoval]] 942 svätých: {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-3}} * '''12. máj 2013, Vatikán'''<ref name="kan1205">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec František slávil prvú kanonizačnú slávnosť vo Vatikáne | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130512010 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Antonio Primaldo]] a 812 spoločníkov, mučeníci ** [[Laura Montoya Upegui]], panna a rehoľníčka ** [[María Guadalupe García Zavala]], panna a rehoľníčka * '''9. október 2013, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Video: Svätý Otec uznal za svätú stredovekú mystičku Angelu z Foligna | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131015018 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-10-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Angela z Foligna]] [[Tretí rád svätého Františka|TOSF]], mystička * '''17. december 2013, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cirkev má nového svätého, je ním kňaz Spoločnosti Ježišovej Peter Faber | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131217024 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-12-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Peter Faber]] [[Spoločnosť Ježišova|SJ]], kňaz * '''3. apríl 2014, Vatikán'''<ref name="kan0304">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Traja noví svätí: apoštol Brazílie, kanadský biskup a rehoľná sestra | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140403032 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[François de Laval]] [[Spoločenstvo zahraničných misií v Paríži|MEP]], biskup ** [[José de Anchieta]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]], kňaz ** [[Mária Guyartová|Mária od Vtelenia (Guyartová)]] [[Uršulínky|OSU]], mníška a mystička * '''27. apríl 2014, Vatikán'''<ref name="kan2704">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sv. Ján XXIII. - pápež poslušnosti Duchu Svätému, sv. Ján Pavol II. - pápež rodiny | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140427006 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-04-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]], pápež ** [[Ján Pavol II.]], pápež * '''23. november 2014, Vatikán'''<ref name="kan1311">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nedeľa Krista Kráľa priniesla do Katolíckej cirkvi šiestich nových svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141123002 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-11-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Giovanni Antonio Farina]], biskup ** [[Kuriakose Eliáš Chavara]] CMI, kňaz ** [[Ľudovít z Casorie]] [[Rád menších bratov|OFM]], kňaz a rehoľník ** [[Nicola Saggio]] [[Rád Najmenších bratov sv. Františka z Paoly|OM]], rehoľník ** [[Eufrasia od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho]], rehoľníčka ** [[Amato Ronconi]] [[Františkánsky svetský rád|OFS]], laik * '''14. január 2015, Srí Lanka'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Homília Svätého Otca pri kanonizácii sv. Jozefa Vaza na Srí Lanke | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150114033 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-01-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Joseph Vaz]] [[Kongregácia oratória svätého Filipa Neriho|CO]], kňaz * '''17. máj 2015, Vatikán'''<ref name="kan1705">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec pri slávnosti na Námestí sv. Petra vyhlásil za sväté štyri rehoľníčky | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150517004 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Émilie de Villeneuve]], rehoľníčka ** [[Maria Cristina Brando|Mária Kristína od Nepoškvrneného počatia (Brandová)]] SVEGS, rehoľníčka ** [[Mariam Baouardy|Mária od Ježišovho Ukrižovania (Baouardyová)]], rehoľníčka ** [[Marie-Alphonsine Danil Ghattas]], rehoľníčka * '''23. september 2015, Washington'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je svätý Junípero Serra – františkánsky misionár, apoštol Kalifornie | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150924046 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-09-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Junípero Serra]] [[Rád menších bratov|OFM]], kňaz a rehoľník * '''18. október 2015, Vatikán'''<ref name="kan1810">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František svätorečil manželský pár Martinovcov a ďalších dvoch svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151018006 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-10-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Vincenzo Grossi]], kňaz ** [[María de la Purísima Salvat Romero]] HCC, rehoľníčka ** [[Louis a Marie-Azélie Martinovci|Louis Martin]], laik a manžel ** [[Louis a Marie-Azélie Martinovci|Marie-Azélie Martinová]], laička a manželka * '''5. jún 2016, Vatikán'''<ref name="kan0506">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež kanonizoval Stanislava Papczyńského a Máriu A. Hesselbladovú | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160606019 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Stanisław Papczyński]] [[Spoločnosť kňazov mariánov od Nepoškvrneného počatia Panny Márie|MIC]], kňaz a rehoľník ** [[Maria Elisabeth Hesselblad]] OSsS, rehoľníčka * '''4. september 2016, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František vo Vatikáne vyhlásil Matku Terezu z Kalkaty za svätú | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160904005 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-09-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Matka Tereza]] [[Kongregácia misionárok lásky|MC]], rehoľníčka {{Stĺpce-3}} * '''16. október 2016, Vatikán'''<ref name="kan1610">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František vyhlási v nedeľu na kanonizačnej omši sedem nových svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161015003 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-10-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Manuel González García]], biskup ** [[José Gabriel del Rosario Brochero]] [[Tretí rád svätého Dominika|TOSD]], kňaz ** [[Alfonso Maria Fusco]], kňaz ** [[Lodovico Pavoni]], kňaz ** [[Salomone Leclercq]] [[Inštitút školských bratov|FSC]], rehoľník ** [[Alžbeta od Najsvätejšej Trojice]] [[Rád bosých bratov preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel|OCD]], rehoľníčka ** [[José Sánchez del Río]], laik a mučeník * '''13. máj 2017, Fatima'''<ref name="kan1305">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bl. František a Hyacinta: prví malí svätci bez mučeníckej smrti | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170513005 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2017-05-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[František a Hyacinta Marto|František Marto]], laik ** [[František a Hyacinta Marto|Hyacinta Marto]], laička * '''16. október 2017, Rím'''<ref name="kan1510">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Pápež vyhlásil za svätých 35 osobností a oznámil zámer vyhlásiť novú synodu|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20171015004|dátum vydania=2017-10-15|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-03-09|vydavateľ=TK KBS|miesto=Bratislava|jazyk=|autor=}}</ref> ** [[Faustino Míguez]] [[Rehoľa chudobných regulárnych klerikov Božej Matky Zbožných škôl|SP]], kňaz ** [[Angelo da Acri]] [[Rád menších bratov kapucínov|OFMCap.]], kňaz a rehoľník ** [[André de Soveral]], kňaz, a 29 spoločníkov, mučeníci ** [[Cristóbal, Antonio a José]], mučeníci * '''14. október 2018, Vatikán''' **[[Pavol VI.]], pápež ** [[Óscar Arnulfo Romero]], biskup ** [[Francesco Spinelli]], kňaz ** [[Vincenzo Romano]], kňaz ** [[Maria Katharina Kasper]], rehoľníčka ** [[Nazaria Ignazia od svätej Terézie Ježiškovej]], rehoľníčka **[[Nunzio Sulprizio]], laik *'''5. júl 2019, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Amerického arcibiskupa Fultona Sheena čaká blahorečenie - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2019-07/americkeho-arcibiskupa-fultona-sheena-caka-blahorecenie.html|vydavateľ=www.vaticannews.va|dátum vydania=2019-07-06|dátum prístupu=2019-07-06|jazyk=sk}}</ref> **[[Bartolomeo od Mučeníkov]], arcibiskup a rehoľník * '''13. október 2019, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Termín svätorečenia kard. Newmana a štyroch rehoľníčok je 13. októbra - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2019-07/svatorecenie-kard-newman-styri-reholnicky-termin-13-oktober.html|vydavateľ=www.vaticannews.va|dátum vydania=2019-07-01|dátum prístupu=2019-07-06|jazyk=sk}}</ref> **[[John Henry Newman]], kardinál **[[Mária Terézia Chiramel Mankidiyan]], rehoľníčka **[[Giuseppina Vanniniová]], rehoľníčka **[[Dulce Lopes Pontesová]], rehoľníčka **[[Marguerite Baysová|Marguerita Baysová]], rehoľníčka * '''24. apríl 2021, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = CNA | odkaz na autora = | titul = Pope Francis declares blind 14th-century lay Dominican a saint | url = https://www.catholicnewsagency.com/news/247399/pope-francis-declares-blind-14th-century-lay-dominican-a-saint | vydavateľ = catholicnewsagency.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Margareta z Città di Castello]] * '''15. máj 2022, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cirkev dnes dostala desať nových svätých - duchovné podnety z kanonizácie | url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2022-05/cirkev-dnes-dostala-desat-novych-svatych.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Titus Brandsma]], kňaz a mučeník ** [[Lazár Devasahayam]], mučeník ** [[César de Bus]], kňaz ** [[Luigi Maria Palazzolo]], kňaz ** [[Giustino Maria Russolillo]], kňaz ** [[Charles de Foucauld]], kňaz ** [[Mária Rivierová]], rehoľníčka ** [[Mária Františka od Ježiša]], rehoľníčka ** [[Mária od Ježiša]], rehoľníčka ** [[Mária Dominika Mantovaniová]], rehoľníčka * '''9. október 2022, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Začlenenie a vďačnosť - homília pri svätorečení biskupa Scalabriniho a saleziána Zattiho | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2022-10/zaclenenie-a-vdacnost-homilia-svatorecenie-scalabrini-zatti.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Artémides Zatti]], rehoľník ** [[Giovanni Battista Scalabrini]], biskup {{Stĺpce-3}} * '''11. február 2024, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Argentínska „Mama Antula“ bude prvou novou sväticou v roku 2024 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20240110027 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2024-01-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[María Antonia de Paz Figueroa]], rehoľníčka * '''20. október 2024, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Konzistórium určilo dátum kanonizácie nových svätých | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2024-07/konzistorium-urcilo-datum-kanonizacie-novych-svatych.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2024-07-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-10 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Carmelo Bolta Bañuls]], kňaz ** [[Engelbert Kolland]], kňaz ** [[Manuel Ruiz López]], kňaz ** [[Nicanor Ascanio de Soria]], kňaz ** [[Nicolás María Alberca Torres]], kňaz ** [[Pedro Soler Méndez]], kňaz ** [[Francisco Pinazo Peñalver]], rehoľník ** [[Juan Jacobo Fernández y Fernández]], rehoľník ** [[’Abd-al-Mu’tī Masābkī]] (Abdel Mooti Massabki), laik ** [[Fransīs Masābkī]] (Francesco Massabki), laik ** [[Rūfayīl Masābkī]] (Raffaele Massabki), laik ** [[Giuseppe Allamano]], kňaz ** [[Marie-Léonie]] (Alodie-Virginie Paradis), rehoľníčka ** [[Elena Guerra]], rehoľníčka * '''18. december 2024, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Les carmélites de Compiègne, guillotinées en 1794, sont saintes | url = https://www.vaticannews.va/fr/pape/news/2024-12/carmelites-compiegne-france-canonisees-decret-pape-francois.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2024-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-10 | miesto = | jazyk = fr}}</ref> ** [[Anne-Marie-Madeleine Thouret]], rehoľníčka ** [[Catherine Soiron]], rehoľníčka ** [[Constance]] (Marie-Geneviève Meunier), rehoľníčka ** [[de Jésus-Crucifié]] (Marie-Anne Piedcourt), rehoľníčka ** [[Henriette de Jésus]] (Marie-Françoise de Croissy), rehoľníčka ** [[Julie-Louise de Jésus]] (Rose-Chretien de Neuville), rehoľníčka ** [[Marie-Claude-Cyprienne Brard]], rehoľníčka ** [[Marie du Saint-Esprit]] (Angelique Roussel), rehoľníčka ** [[Marie-Henriette de la Providence]] (Marie-Annette Pelras), rehoľníčka ** [[Marie-Thérèse du Cœur de Jésus Hanniset]], rehoľníčka ** [[Saint-François-Xavier]] (Élisabeth-Julitte Verolot), rehoľníčka ** [[Saint-Louis]] (Marie-Anne-Françoise Brideau), rehoľníčka ** [[Saint-Marthe]] (Marie Dufour), rehoľníčka ** [[Thérèse Soiron]], rehoľníčka ** [[Thérèse de Saint-Augustine]] (Marie-Madeleine-Claudine Lidoine), rehoľníčka ** [[Thérèse de Saint-Ignace]] (Marie-Gabrielle Trezel), rehoľníčka (1743–1794) {{Stĺpce-koniec}} <gallery> Súbor:Canonization 2014- The Canonization of Saint John XXIII and Saint John Paul II (14036819834).jpg|náhľad|Svätorečenie Jána Pavla II. a Jána XXIII., pápežov (27. apríl 2014) Súbor:Canonização de Francisco e Jacinta Marto (13 de Maio de 2017) 2.png|náhľad|Svätorečenie Františka a Hyacinty Martových, detí (13. máj 2017) Súbor:Ceremonia de Canonización de Monseñor Romero. (31434059008).jpg|náhľad|Svätorečenie Pavla VI., pápeža, Oskara Romera, biskupa, a 5 ďalších blahoslavených (14. október 2018) </gallery> === Katolícka cirkev na Slovensku === ==== Menovanie nových biskupov a ordinárov ==== {| class="wikitable" !Biskup !Dátum menovania ! colspan="2" |Úrad |- | rowspan="5" |Mons. [[Milan Lach]] [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] | rowspan="2" |[[19. apríl]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František menoval prešovského pomocného biskupa|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130419020|dátum vydania=2013-04-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-21|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref> |[[Prešovská archieparchia]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo [[Ostracina]] |titulárny biskup |- |[[24. jún]] [[2017]] | rowspan="2" |[[Parma|Parmská gréckokatolícka eparchia]] ([[Spojené štáty|USA]]) |apoštolský administrátor |- |[[1. jún]] [[2018]] |eparcha |- |[[23. január]] [[2023]] |[[Bratislavská eparchia]] |pomocný biskup <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rinunce e nomine, 23.01.2023|url= https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2023/01/23/0065/00119.html#ausiliare|dátum vydania=2023-01-23|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2023-01-23|vydavateľ=Bolletino}}</ref> |- |Mons. [[Ján Orosch]] |[[11. júl]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František vymenoval nového trnavského arcibiskupa|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130711023|dátum vydania=2013-07-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-21|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref> |[[Trnavská arcidiecéza]] |arcibiskup |- |Mons. [[Stanislav Stolárik]] |[[21. marec]] [[2015]]<ref name="vym-stolarik">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec menoval nového rožňavského biskupa, stal sa ním Stanislav Stolárik|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150321002|dátum vydania=2015-03-21|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-06-10|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref> |[[Rožňavská diecéza]] |diecézny biskup |- |Mons. [[Dávid Tencer]] [[Rád menších bratov kapucínov|OFM Cap]]. |[[18. september]] [[2015]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský kapucín Dávid Tencer biskupom na Islande|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/18/slovensk%C3%BD_kapuc%C3%ADn_d%C3%A1vid_tencer_biskupom_na_islande/1172780|dátum vydania=2015-09-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-11-12|vydavateľ=[[Radio Vaticana]]|url archívu=https://web.archive.org/web/20151107014944/http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/18/slovensk%C3%BD_kapuc%C3%ADn_d%C3%A1vid_tencer_biskupom_na_islande/1172780|dátum archivácie=2015-11-07}}</ref> |[[Reykjavík|Reykjavícka diecéza]] ([[Island]]) |diecézny biskup |- | rowspan="2" |Mons. [[Marek Forgáč]] | rowspan="2" |[[11. jún]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Svätý Otec menoval za nového košického pomocného biskupa Mareka Forgáča|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160611001|dátum vydania=2016-06-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]|autor=}}</ref> |[[Košická arcidiecéza]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo [[Diecéza Seleuciana|Seleuciana]] |titulárny biskup |- |Mons. [[Giacomo Guido Ottonello]] |[[1. apríl]] [[2017]]<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec vymenoval Mons. Ottonella za apoštolského nuncia na Slovensku|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170401001|dátum vydania=2017-05-01|dátum prístupu=2017-08-29|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> |[[Apoštolská nunciatúra na Slovensku|Apoštolská nunciatúra v Slovenskej republike]] |apoštolský nuncius |- |Mons. [[Vladimír Fekete]] [[Saleziáni Don Bosca|SDB]]. |[[8. december]] [[2017]] |Titulárne sídlo [[Municipa]] |titulárny biskup |- |Mons. [[Marián Andrej Pacák]] [[CSsR]]. |[[5. júl]] [[2018]]<ref>{{cite web |url=https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2018-07/menovanie-marian-andrej-pacak-biskup-slovenska-eparchia-toronto.html |title=Menovanie M. A. Pacáka za biskupa Torontskej slovenskej eparchie sv. Cyrila a Metoda |language=Slovenský |work=Vatican News Website|accessdate=5 July 2018}}</ref> |[[Torontská slovenská gréckokatolícka eparchia]] ([[Kanada]]) |eparcha |- | rowspan="2" |Mons. [[Cyril Vasiľ|Cyril Vasiľ SJ]] |[[20. január]] [[2020]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Arcibiskup Cyril Vasiľ bol menovaný za apoštolského administrátora Košickej eparchie „sede plena“| url = https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2020-01/arcibiskup-cyril-vasil-bol-menovany-za-apostolskeho-administrato.html| vydavateľ = vaticannews.va| dátum vydania = 2020-01-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-21| miesto = Vatikán| jazyk =}}</ref> | rowspan="2" |[[Košická eparchia]] |apoštolský administrátor ''sede plena'' |- |[[24. jún]] [[2021]] |arcibiskup, eparcha |- | rowspan="2" |Mons. [[Ján Kuboš]] | rowspan="2" |[[25. marec]] [[2020]] |[[Spišská diecéza]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo [[Diecéza Quiza|Quiza]] |titulárny biskup |- |[[Peter Sakmár]] |[[9. december]] [[2020]] |Apoštolská administratúra v [[Atyrau]] ([[Kazachstan]]) |apoštolský administrátor ''ad nutum Sanctae Sedis'' |- | rowspan="2" |Mons. [[Peter Beňo]] | rowspan="2" |[[29. január]] [[2021]] |[[Nitrianska diecéza]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo Amudarsa |titulárny biskup |- |Mons. [[Nicola Girasoli]] |[[2. júl]] [[2022]] |[[Apoštolská nunciatúra na Slovensku|Apoštolská nunciatúra v Slovenskej republike]] |apoštolský nuncius |- |Mons. [[František Trstenský]] |[[8. september]] [[2023]] |[[Spišská diecéza]] |diecézny biskup |- |SEODr. [[Jonáš Maxim|Jonáš Jozef Maxim]], [[Studiti|MSU]] |[[26. október|26. október 2023]] |[[Prešovská archieparchia]] |arcibiskup, eparcha |} ==== Beatifikačné procesy ==== Pápež František počas svojho pontifikátu podpísal a schválil ''Dekréty'' týchto Božích služobníkov zo Slovenska, aby mohli byť slávnostne vyhlásení za blahoslavených. {| class="wikitable" |+ ! colspan="3" |Beatifikovaná osoba !Schválenie dekrétu ! colspan="2" |Beatifikačná slávnosť !Pápežský legát !Spomienka |- |[[Titus Zeman]] [[SDB]] |kňaz, [[salezián]] |mučeník za duchovné povolania |[[27. február]] [[2017]] |[[30. september]] [[2017]] |[[Bratislava]] |kardinál [[Angelo Amato]] SDB |[[8. január]] |- |[[Anna Kolesárová (blahoslavená)|Anna Kolesárová]] |laička |mučeníčka čistoty |[[6. marec]] [[2018]] |[[1. september]] [[2018]] |[[Košice]] |kardinál [[Giovanni Angelo Becciu]] |[[20. november]] |- |[[Ján Havlík]] |seminarista |mučeník vernosti |[[14. december]] [[2023]] |[[31. august]] [[2024]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rite of Beatification of the Venerable Servant of God JAN HAVLÍK | url = https://cmglobal.org/en/2024/02/20/rite-of-beatification-of-the-venerable-servant-of-god-jan-havlik/ | vydavateľ = Congregation of the Mission | dátum vydania = 2024-02-20 | dátum prístupu = 2024-02-24 | jazyk = en-US | meno = Communication | priezvisko = Cont | url archívu = https://web.archive.org/web/20241005213835/https://cmglobal.org/en/2024/02/20/rite-of-beatification-of-the-venerable-servant-of-god-jan-havlik/ | dátum archivácie = 2024-10-05 }}</ref> |[[Šaštín-Stráže|Šaštín]] |kardinál [[Marcello Semeraro]] |[[12. február]] |} ==== Apoštolská cesta na Slovensko ==== {{Hlavný článok|Návšteva pápeža Františka na Slovensku}} [[Súbor:Pope Francis in Bratislava - Petržalka.jpg|náhľad|Pápež na ceste cez [[Bratislava|bratislavskú]] [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalku]] počas [[Návšteva pápeža Františka na Slovensku|svojej návštevy na Slovensku v septembri roku 2021]].]] Pápež František navštívil Slovensko v dňoch [[12. september|12.]] až [[15. septembra]] [[2021]]. Trojdňová apoštolská návšteva mala oficiálny a pastoračný charakter.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Pravda|odkaz na autora=|titul=Pápež prijal pozvanie od Čaputovej a príde na Slovensko|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/580496-papez-prijal-pozvanie-od-caputovej-a-pride-na-slovensko/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-08|dátum prístupu=2021-07-04}}</ref> [[Prezident Slovenskej republiky|Prezidentka Slovenskej republiky]] [[Zuzana Čaputová]] ho pozvala počas jej [[Zoznam zahraničných ciest prezidentky Zuzany Čaputovej|oficiálnej zahraničnej cesty]] vo [[Vatikán|Vatikáne]] v [[December|decembri]] [[2020]],<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čaputová sa stretla s pápežom, prijal od nej pozvanie na Slovensko|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22554823/prezidentka-zuzana-caputova-sa-stretla-s-papezom-frantiskom.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-12-14|dátum prístupu=2021-07-04}}</ref> pápeža na [[Slovensko]] pozvali aj všetci [[Konferencia biskupov Slovenska|slovenskí katolícki biskupi]] v mene celej [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] na Slovensku.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=kbs.sk|odkaz na autora=|titul=Pastierske listy KBS|url=https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/pastierske-listy-konferencie-biskupov-slovenska/c/pastiersky-list-k-navsteve-svateho-otca-frantiska-2021|vydavateľ=kbs.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-17|miesto=|jazyk=}}</ref> Pápež návštevu oficiálne potvrdil v nedeľu [[4. júl|4. júla]] [[2021]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František od 12. do 15. septembra pricestuje na návštevu Slovenska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210704001|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-07-04|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-10|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Pápež František navštívil mestá [[Bratislava]], [[Košice]], [[Prešov]] a [[Šaštín-Stráže]]. Absolvoval tri masové akcie, z toho ani jednu v [[Bratislava|hlavnom meste]]. Stretol sa s predstaviteľmi štátu, s [[Zuzana Čaputová|prezidentkou]], [[Boris Kollár|predsedom parlamentu]] a [[Eduard Heger|premiérom]], ale aj s [[Biskup|biskupmi]], [[Kňaz|kňazmi]], [[Rehoľný rád|rehoľníkmi]], členmi [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]], predstaviteľmi [[Židia na Slovensku|židovskej náboženskej obce]], no nezabudol ani na [[mládež]] a chudobných ľudí žijúcich na košickom sídlisku [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]].<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Už je známy program apoštolskej cesty Svätého Otca|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-07/program-apostolskej-cesty-papeza-frantiska-budapest-slovensko.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-07-21|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-21|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Úmrtie ==== Pápež bol od [[14. február|14. februára]] do [[23. marec|23. marca]] [[2025]] hospitalizovaný v rímskej nemocnici [[Nemocnica Gemelli|Gemelli]], kde sa zotavoval z obojstranného [[Pneumónia|zápalu pľúc]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cebrová | meno = Linda | odkaz na autora = | titul = Pápeža Františka prepustili z nemocnice. Veriacim požehnal z okna nemocničnej izby | url = https://www.startitup.sk/papeza-frantiska-prepustili-z-nemocnice-veriacim-pozehnal-z-okna-nemocnicnej-izby/ | dátum vydania = 2025-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = Startitup.sk | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Následne bol prepustený do domácej liečby. V nadchádzajúcich dňoch [[Veľký týždeň|Veľkého týždňa]] slávili liturgie a obrady kardináli. Pápež sa poslednýkrát ukázal na verejnosti vo [[Zmŕtvychvstanie Pána|Veľkonočnú nedeľu]] [[20. apríl]]a, kedy za jeho prítomnosti posolstvo prečítal [[ceremoniár]] [[Diego Giovanni Ravelli]] a pápež v skrátenej forme udelil požehnanie [[Urbi et Orbi]] a v papamobile prešiel pomedzi veriacich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pápež udelil požehnanie Urbi et orbi z lodžie baziliky, predtým sa krátko stretol s JD Vanceom | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/174057/na-omsi-svatenia-olejov-bolo-1-800-knazov-a-biskupov-papez-delegoval-kardinala-calcagna | dátum vydania = 2025-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Nasledujúci deň, na Veľkonočný Pondelok, [[21. apríl]]a o 9:47 oznámil kardinál kamerlengo [[Kevin Joseph Farrell|Kevin Farrell]], že pápež František zomrel v to ráno o 7:35 hodine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dichiarazione del Direttore della Sala Stampa della Santa Sede, Matteo Bruni, 21.04.2025 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/04/21/0267/00493.html | dátum vydania = 2025-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = Bollettino della Sala Stampa della Santa Sede | miesto = | jazyk = it }}</ref> Príčinou smrti bola [[Cievna mozgová príhoda|mozgová príhoda]], ktorá spôsobila [[Kóma|kómu]] a následné [[Srdcové zlyhanie|zlyhanie srdca]].<ref>{{Citácia periodika | autor1 = ČTK | odkaz_na_autora1 = Česká tisková kancelář | titul = Papež František zemřel podle Vatikánu v důsledku mrtvice a selhání srdce | periodikum = christnet.eu | dátum vydania = 2025-04-21 | url = https://www.christnet.eu/zpravy/32724/papez_frantisek_zemrel_podle_vatikanu_v_dusledku_mrtvice_a_selhani_srdce.url | dátum_prístupu = 2025-04-22 }}</ref> Tým začalo obdobie [[Sede vacante|sedisvakancie]], ktoré bolo ukončené zvolením nového pápeža Leva XIV. v [[konkláve]] 8. mája 2025. == Dielo == [[Súbor:Misericordiæ Vultus 02.jpg|náhľad|Kópia buly ''[[Misericordiae vultus]]'']] === Dokumenty pápeža Františka === Pápež František vydal počas svojho pontifikátu viacero dokumentov,<ref>https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/frantisek</ref> tie najznámejšie sú uvedené nižšie. Tie, ktoré nemajú priložený slovenský preklad možno dohľadať na [https://www.vatican.va/content/francesco/en.html stránkach Vatikánu] v [[Angličtina|angličtine]], [[Taliančina|taliančine]], [[Španielčina|španielčine]], [[Portugalčina|portugalčine]], [[Nemčina|nemčine]], [[Francúzština|francúzštine]], [[Poľština|poľštine]], [[Rumunčina|rumunčine]] a [[Arabčina|arabčine]]. ==== Encykliky ==== * [[Lumen fidei]]{{--}}''o viere'' (Svetlo viery; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-lumen-fidei slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2013-06-26|titul = LUMEN FIDEI (Svetlo viery) o viere|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-lumen-fidei|vydavateľ = KBS}}</ref> * [[Laudato si']]{{--}}''o starostlivosti o náš spoločný domov'' (Buď pochválený; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-laudato-si slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2015-05-24|titul = LAUDATO SI’ (Buď pochválený) o starostlivosti o náš spoločný domov|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-laudato-si|vydavateľ = KBS}}</ref> * [[Fratelli tutti]]{{--}}''o bratstve a sociálnom priateľstve'' (dosl. preklad Všetci [sme] bratia; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-fratelii-tutti slovenský preklad])<ref name="ta3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ŠTÚDIO TA3: Teológ M. Lichner o encyklike pápeža Františka|url=https://www.ta3.com/clanok/1194250.html|vydavateľ=[[TA3]]|dátum prístupu=2020-10-09|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[Dilexit nos]]{{--}}''o ľudskej a božskej láske Srdca Ježiša Krista'' (On nás miloval)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „On nás miloval“, pápežova encyklika o Najsvätejšom Srdci Ježišovom - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2024-10/on-nas-miloval-papezova-encyklika-o-najsvatejsom-srdci-jeziso.html | vydavateľ = www.vaticannews.va | dátum vydania = 2024-10-24 | dátum prístupu = 2024-11-04 | jazyk = sk}}</ref> ==== Apoštolské exhortácie ==== * [[Evangelii gaudium]]{{--}}''o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete'' (Radosť evanjelia; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-evangelii-gaudium slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2013-11-24|titul = EVANGELII GAUDIUM (Radosť evanjelia) o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-evangelii-gaudium|vydavateľ = KBS}}</ref> * [[Amoris laetitia]]{{--}}''o láske v rodine'' (Radosť z lásky; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-amoris-laetitia slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Exhortácia Svätého Otca „Radosť z lásky“ vyjde už o niekoľko hodín | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160407035 | vydavateľ = [[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]] | dátum vydania = 2016-04-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Gaudete et exsultate]]''{{--}}o povolaní k svätosti v súčasnom svete'' (Radujte sa a jasajte; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-gaudete-et-exsultate slovenský preklad])<ref>https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-gaudete-et-exsultate</ref> *[[Christis vivit]]{{--}}''posynodálna apoštolská exhortácia mladým a Božiemu ľudu'' (Kristus je živý; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/postsynodalna-apostolska-exhortacia-christus-vivit slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul="Christus vivit": Post-Synodal Exhortation to Young People and to the entire People of God (25 March 2019)|url=http://www.vatican.va/content/francesco/en/apost_exhortations/documents/papa-francesco_esortazione-ap_20190325_christus-vivit.html|vydavateľ=vatican.va|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-01-02|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Apoštolské koštitúcie ==== * [[Veritatis gaudium]]{{--}}''o univerzitách a cirkevných fakultách'' (Radosť z pravdy; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-konstitucia-veritatis-gaudium slovenský preklad]) ==== Apoštolské listy ==== * [[Apoštolský list Svätého Otca Františka všetkým zasväteným osobám pri príležitosti Roku zasväteného života]] ([https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-pri-prilezitosti-roku-zasvateneho-zivota slovenský preklad]) * [[Mitis Iudex Dominus Iesus|Mitis Iudex Dominus Iesus{{--}}]]''ktorým sa reformujú kánony [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]], týkajúce sa procesu na vyhlásenie neplatnosti manželstva'' (Mierny sudca Pán Ježiš; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/mitis-iudex-dominus-iesus slovenský preklad]) * [[Come una madre amorevole|Come una madre amorevole{{--}}]]''o ochrane detí a zraniteľných dospelých'' (Ako láskavá matka; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-ako-milujuca-matka slovenský preklad]) * [[Misericordia et misera]] (Bieda a milosrdenstvo; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-misericordia-et-misera slovenský preklad]) * [[Magnum principium]]{{--}}''ktorým sa mení kánon 838 [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]]'' (Skvelý začiatok; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-motu-proprio-magnum-principium slovenský preklad]) * [[Vos estis lux mundi]]{{--}}''o'' ''sexuálnom zneužívaní'' (Vy ste svetlo sveta; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-vo-forme-motu-proprio-vos-estis-lux-mundi slovenský preklad]) * [[Aperuit illis|Aperuit illis{{--}}]]''ktorým sa ustanovuje slávenie [[Nedeľa Božieho slova|Nedele Božieho slova]]'' (Otvoril sa im; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/aperuit-illis slovenský preklad]) * [[Admirabile signum]]{{--}}''o význame a dôležitosti [[Betlehem (sídlo)|betlehemských]] jaslí'' (Pozoruhodné znamenie; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-admirabile-signum slovenský preklad]) * [[Scripturae Sacrae affectus]]{{--}}''pri príležitosti 1600. výročia smrti sv. [[Hieronym (učiteľ cirkvi)|Hieronyma]]'' (Láska k Svätému písmu; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-scripturae-sacrae-affectus slovenský preklad]) * [[Patris corde]]{{--}}''pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia sv. [[Jozef Nazaretský|Jozefa]] za patróna univerzálnej Cirkvi'' (Otcovo srdce; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-patris-corde slovenský preklad]) * [[Spiritus Domini]]{{--}}''o modifikácii kánonu 230 § 1 [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]], ktorá sa týka prístupu žien k ustanoveným službám [[Lektor (liturgia)|lektorátu]] a [[Akolyta|akolytátu]].'' (Pánov Duch; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/motu-proprio-spiritus-domini slovenský preklad]) * [[Antiquum Ministerium]]{{--}}''o zriadení laického ministéria katechétu'' (Staré ministérium, vydaný [[motu proprio]]) * [[Traditionis custodes]]{{--}}''o používaní Rímskej liturgie spred Reformy roku 1970'' (Strážcovia tradície; vydaný [[motu proprio]], [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-motu-proprio-traditionis-custodes slovenský preklad]) ==== Buly ==== * [[Misericordiae vultus]]{{--}}''bula, ktorou sa vyhlasuje mimoriadny Svätý rok milosrdenstva'' (Tvár milosrdenstva; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus slovenský preklad]) === Knihy === * ''Meditaciones para religiosos'', Diego de Torres, Buenos Aires 1982, ISBN 950-02-1000-2. * ''Reflexiones espirituales sobre la vida apostólica'' Diego de Torres, Buenos Aires, 1987, ISBN 950-9210-07-2. * ''Reflexiones en esperanza'', Ediciones Universidad del Salvador, Buenos Aires, 1992. * ''Educar. Exigencia y pasión. Desafíos para educadores cristianos'' Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2003, ISBN 950-512-457-0. * ''Ponerse la patria al hombro, Memoria y camino de esperanza'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2004, ISBN 950-512-511-9. * ''La nación por construir, Utopía, pensamiento y compromiso. VIII Jornada de Pastoral Social'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2005, ISBN 950-512-546-1. * ''Corrupción y Pecado, Algunas reflexiones en torno al tema de la corrupción'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2006, ISBN 950-512-572-0. * ''El verdadero poder es el servicio'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2007, ISBN 978-950-512-628-6. * spoluautor s: Abraham Skorka: ''Sobre el Cielo y la Tierra'', Editorial Sudamericana, Buenos Aires, 2010, ISBN 978-950-07-3293-2 * ''Nosotros como ciudadanos, nosotros como pueblo, Hacia un bicentenario en justicia y solidaridad 2010-2016'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2011, ISBN 978-950-512-744-3. * ''Mente abierta, corazón creyente'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2012, ISBN 978-950-512-778-8. ==== V slovenčine ==== * ''Otvorená myseľ, veriace srdce'', Sali foto, 2013, ISBN 978-80-89605-08-8. * Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka, Marcelo Figueroa: ''Viera, dôstojnosť, modlitba, solidarita'', Dobrá kniha, 2013, ISBN 978-80-7141-816-0, * Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka: ''O nebi a zemi'', Kumran, 2013, ISBN 978-80-89487-41-7, v origináli: ''Sobre el cielo y la tiera''. ==== V češtine ==== * ''Opravdová moc je služba'', Paulínky, 2014, ISBN 978-80-7450-123-4, * ''Zkaženost a hřích'', Paulínky, 2014, v origináli: ISBN 978-80-7450-122-7, ''Guarire dalla corruzione'' * ''Promluvy z Argentiny,'' Karmelitánské nakladatelství, 2013, ISBN 978-80-7195-725-6 == Reakcie == Veľmajster [[Slobodomurárstvo|slobodomurárskej]] lóže Grande Oriente d’Italia Gustavo Raffi [[14. marec|14. marca]] [[2013]] napísal: „S pápežom Františkom nič nebude ako predtým. Je to zástanca chudobných, ktorý má ďaleko ku Kúrii. Jeho prvé slová sú bratstvo, ochota k dialógu a otvorenosť k súčasnému svetu, k veriacim i neveriacim.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Il Gran Maestro Raffi: "Con Papa Francesco nulla sarà più come prima. Chiara la scelta di fraternità per una Chiesa del dialogo, non contaminata dalle logiche e dalle tentazioni del potere temporale"|url=http://www.grandeoriente.it/il-gran-maestro-raffi-con-papa-francesco-nulla-sara-piu-come-prima-chiara-la-scelta-di-fraternita-per-una-chiesa-del-dialogo-non-contaminata-dalle-logiche-e-dalle-tentazioni-del-potere-temporale/|vydavateľ=grandeoriente.it|dátum vydania=2013-03-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-01-05|miesto=|jazyk=}}</ref> Zástanca teológie oslobodenia [[Leonardo Boff]] verí, že pápež František je mužom, ktorý zreformuje pápežstvo a zmení katolícku cirkev.<ref name="dw">[http://www.dw.de/leonardo-boff-this-pope-will-change-the-church/a-16970616 Leonardo Boff: 'This pope will change the church'], Deutsche Welle, 2013-07-23</ref> == Referencie == {{Referencie|3}}<blockquote></blockquote> == Smrť == [[Súbor:Procesija,_pok._papa_Franjo_(5).jpg|vpravo|náhľad|Sprievod s telom pápeža Františka vo Vatikáne]] [[Súbor:Pope_Francis_Tomb.jpg|náhľad|293x293bod|Františkova hrobka v [[Bazilika Panny Márie Väčšej|bazilike Santa Maria Maggiore]]]] Františkovo posledné verejné vystúpenie bolo na Námestí svätého Petra vo Vatikáne na [[Veľká noc|Veľkonočnú nedeľu]] 20. apríla 2025, kde predniesol svoj posledný veľkonočný prejav a vyzval na prímerie na území Gazy . <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://abcnews.go.com/International/read-pope-francis-final-easter-address/story?id=121006377}}</ref> <ref name="AP News-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://apnews.com/article/pope-francis-israel-hamas-war-gaza-31f1755f8426ec81cb07b29bff3db70e}}</ref> Zomrel o 7:35 [[Stredoeurópsky letný čas|miestneho času]] (UTC+02:00) na [[Veľkonočný pondelok]] 21. apríla 2025 vo veku 88 rokov vo svojej rezidencii v [[Dom svätej Marty|Domus Sanctae Marthae]] . Jeho smrť, ktorú oznámil kardinál [[Kevin Joseph Farrell|Kevin Farrell]] na vatikánskom televíznom kanáli a vo video vyhlásení, bola spôsobená [[Cievna mozgová príhoda|mozgovou príhodou]], ktorá viedla ku [[Kóma|kóme]] a nezvratnej zástave srdca . Pápežova smrť začala [[Sedisvakancia|pápežské medzivládie]] (''papal interregnum)'' a deväťdňové obdobie smútku známe ako ''novendiales (z lat. deväť dní)''. Jeho pohreb sa konal 26. apríla 2025. Kardináli voliči prišli do Ríma, aby sa zúčastnili kongregácie [[Kardinál|kardinálov]], a rozhodli, že 7. mája 2025 sa začne [[Konkláve 2025|konkláve]], ktoré má zvoliť nástupcu Františka. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://edition.cnn.com/2025/04/28/europe/conclave-start-date-intl/index.html}}</ref> 8. mája bol Robert Francis Prevost, ktorého František v roku 2023 vymenoval za kardinála zvolený za [[Lev XIV.|pápeža Leva XIV]]. František v duchovný testamente z 29. júna 2022 zopakoval svoje želanie byť pochovaný v [[Bazilika Panny Márie Väčšej|bazilike Santa Maria Maggiore]] v Ríme. Po svojej smrti tam bol uložený, čím sa stal prvým pápežom pochovaným v bazilike Santa Maria Maggiore od čias [[Klement IX.|Klementa IX.]] v roku 1669. <ref>{{Cite news|date=21 April 2025|title=Pope Francis' Will Says He Wishes to Be Buried in Simple Tomb in Rome|url=https://www.nytimes.com/2025/04/21/world/europe/pope-francis-will-released.html|access-date=22 April 2025}}</ref> <ref name="Vatican News-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.vaticannews.va/en/pope/news/2025-04/pope-francis-spiritual-will-and-testament.html}}</ref> Jeho testament končil:<blockquote>''May the Lord grant a fitting reward to all those who have loved me and who continue to pray for me. The suffering that has marked the final part of my life, I offer to the Lord, for peace in the world and for fraternity among peoples.'' Nech Pán udelí primeranú odmenu všetkým, ktorí ma milovali a ktorí sa za mňa naďalej modlia. Utrpenie, ktoré poznačilo poslednú časť môjho života, obetujem Pánovi za pokoj vo svete a za bratstvo medzi ľuďmi. <ref name="Vatican News-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.vaticannews.va/en/pope/news/2025-04/pope-francis-spiritual-will-and-testament.html}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://web.archive.org/web/20250421184828/https://www.vaticannews.va/en/pope/news/2025-04/pope-francis-spiritual-will-and-testament.html "Pope Francis' spiritual testament"]. </cite></ref></blockquote> == Pozri aj == * [[Zoznam pápežov]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom]] * [[Pápež František: Modlite sa za mňa]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Franciscus}} == Externé odkazy == * [http://www.vatican.va/phome_en.htm vatican.va] Oficiálna stránka Vatikánu {{eng icon}} * [http://www.fiu.edu/~mirandas/bios-b.htm#Bergoglio Profil v biografickom slovníku kardinálov Salvadora Mirandu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140826115624/http://www2.fiu.edu/~mirandas/bios-b.htm#Bergoglio |date=2014-08-26 }} {{eng icon}} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cheney | meno = David M | titul = www.catholic-hierarchy.org | url = | typ kapitoly = stránka | kapitola = Pope Francis : Jorge Mario Bergoglio, S.J.| url kapitoly = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bbergj.html | dátum aktualizácie = 13 Mar 2013 | dátum prístupu = 2013-03-14 | jazyk = {{eng}} }} == Zdroj == {{Preklad|cs|František (papež)|9925452|en|Pope Francis|933561182}} {{Pápež|meno=František|predchodca=[[Benedikt XVI.]]|nástupca=[[Lev XIV.]]}} {{Pápeži}} {{Osobnosť roka časopisu Time 2001–2025}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Pápež František]] [[Kategória:Argentínski pápeži]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Osobnosti z Buenos Aires]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Argentínski jezuiti]] [[Kategória:Katolícki teológovia 21. storočia]] [[Kategória:Argentínski arcibiskupi]] [[Kategória:Argentínski kardináli]] ppij22zzbdsjvsd5ehkqwnvdix5s7t4 8199323 8199321 2026-04-16T19:56:40Z Teterqa 292192 8199323 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = pápež | zvolené meno = František | zvolené meno originálne = Franciscus | meno = František | meno originálne = Jorge Mario Bergoglio | meno v inom jazyku = | kód jazyka = <!-- ak sa zadá musí byť v ISO kód jazyka hun: maďarčina, deu: nemčina, ... --> | rodné meno = | aktuálny titul = <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> | portrét = Pope Francis Korea Haemi Castle 19.jpg | popis portrétu = Pápež František v roku 2019 | podpis = FirmaPapaFrancisco.svg | erb = Coat of arms of Franciscus.svg | štít erbu = <!-- meno obrázku na commons, ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra "typ" a "typ dodatok" --> | dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> | heslo = Miserando atque eligendo | heslo po slovensky = „Poľutovaniahodný, ale vyvolený“ | štát pôsobenia = | dátum narodenia = [[17. december]] [[1936]] | miesto narodenia = [[Buenos Aires]], [[Argentína]] | dátum úmrtia = {{dúv|2025|04|21|1936|12|17}} | miesto úmrtia = [[Dom svätej Marty]], [[Vatikán]] | dátum pohrebu = [[26. apríl]] [[2025]] | miesto pohrebu = [[Bazilika Santa Maria Maggiore]], [[Rím]] | alma mater = | 1. funkcia = Pápež | 1. funkcia - obdobie = [[13. marec]] [[2013]]{{--}}[[21. apríl]] [[2025]] | 1. funkcia - predchodca = [[Benedikt XVI.]] | 1. funkcia - nástupca = [[Lev XIV.]] | 2. funkcia = prefekt [[Dikastérium pre evanjelizáciu |Dikastéria pre evanjelizáciu]] | 2. funkcia - obdobie = [[5. júna]] [[2022]]{{--}}[[21. apríl]] [[2025]] | 2. funkcia - predchodca = [[Luis Antonio Tagle]] | 2. funkcia - nástupca = [[Lev XIV.]] | funkcie = * buenosaireský arcibiskup<br />[[28. február]] [[1998]]{{--}}[[13. marec]] [[2013]] * buenosaireský arcibiskup koadjútor <br />([[3. jún]] [[1997]]{{--}}[[28. február]] [[1998]]) * buenosaireský pomocný biskup <br />([[27. jún]] [[1992]]{{--}}[[3. jún]] [[1997]]) * provinciál [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]]<br />v Argentíne ([[1973]]{{--}}[[1979]]) * predseda argentínskej biskupskej konferencie ([[2005]]{{--}}[[2011]]) | cirkev = rkc | rítus = | rehoľa = sj | vstup do rehole dátum = {{dv|1958|03|11|1936|12|17}} | večné sľuby dátum = {{dv|1973|04|22|1936|12|17}} | diakonát dátum = <!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{dv|1969|12|13|1936|12|17}} | kňazské svätenie miesto = [[Buenos Aires]] | kňazské svätenie svätiteľ = [[Ramón José Castellano]] | kňazský svätiteľ funkcia = emeritný arcibiskup córdobský | inkardinácia = Arcidiecéza Buenos Aires | menovanie dátum = {{dv|1992|05|20|1936|12|17}} | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | biskupské svätenie dátum = {{dv|1992|06|27|1936|12|17}} | biskupské svätenie miesto = [[Buenos Aires]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Antonio Quarracino]] | biskupský svätiteľ funkcia = arcibiskup buenosaireský | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Ubaldo Calabresi]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = apoštolský nuncius v Argentíne | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Emilio Ogñénovich]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = biskup mercedeský | kardinál dátum = {{dv|2001|02|21|1936|12|17}} | kardinál menujúci = Ján Pavol II. | kardinálsky stupeň = kardinál-kňaz | titulárny kostol = San Roberto Bellarmino | pontifikát dátum = {{dv|2013|03|13|1936|12|17}} | intronizácia dátum = {{dv|2013|03|19|1936|12|17}} | poradie pápež = 266 | blahorečenie dátum = | blahorečil = | blahorečenie miesto = | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = | svätec v cirkvách = | patrón = | atribúty = | portál1 = | portál2 = | portál3 = }} '''František''' ({{vjz|lat|''Franciscus''}}), vlastným menom '''Jorge Mario Bergoglio,''' [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] (* [[17. december]] [[1936]], [[Buenos Aires]], [[Argentína]] {{--}} † [[21. apríl]] [[2025]], [[Dom svätej Marty]], [[Vatikán]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dnes ráno pápež František odišiel do domu Otca | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2025-04/dnes-rano-papez-frantisek-odisiel-do-domu-otca.html | dátum vydania = 2025-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = Vatican News | miesto = | jazyk = sk }}</ref>) bol [[Zoznam pápežov|266.]] [[pápež]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]], rímsky biskup a panovník štátu [[Vatikán]] zvolený v [[konkláve]] dňa [[13. marec|13. marca]] [[2013]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | titul = Minúta po minúte: Novým pápežom je kardinál Bergoglio z Argentíny | url = http://www.sme.sk/c/6732101/minuta-po-minute-novym-papezom-je-kardinal-bergoglio-z-argentiny.html | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = SME}}</ref> Bol prvým pápežom pochádzajúcim z [[Amerika (svetadiel)|amerického]] svetadielu (z [[Argentína|Argentíny]]), prvým pápežom, ktorý vzišiel z [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskej]] rehole, prvým pápežom z južnej pologule a po viac ako 1270 rokoch od smrti [[Gregor III. (pápež)|Gregora III.]] prvým pápežom modernej doby, ktorý sa nenarodil v [[Európa|Európe]].<ref name="TKKBS-zvolenie">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätým Otcom sa stal argentínsky kardinál Jorge Bergoglio SJ|url=http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130313070|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2013-03-20}}</ref> Podľa Františkových vlastných slov mal byť jeho pontifikát krátky.<ref name=":4">https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/papezem-budu-asi-pet-let-rekl-frantisek.A150313_151929_zahranicni_ert</ref> Narodil sa v [[Buenos Aires]] v [[Argentína|Argentíne]]. Za [[Katolícky kňaz|katolíckeho kňaza]] bol vysvätený v roku [[1969]]. Medzi rokmi [[1973]] až [[1979]] pôsobil ako provinciál [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] v Argentíne. V roku [[1998]] sa stal biskupom buenosaireským a za [[kardinál]]a ho vymenoval [[Ján Pavol II.]] v roku [[2001]]. Cirkev v [[Argentína|Argentíne]] viedol aj počas nepokojov v Argentíne v [[December 2001|decembri]] [[2001]]. Vlády [[Néstor Kirchner|Néstora Kirchnera]] a [[Cristina Fernándezová Kirchnerová|Cristiny Fernándezovej Kirchnerovej]] ho považovali za svojho politického rivala. Po rezignácii pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] dňa [[28. február]]a [[2013]] konkláve zvolilo [[13. marec|13. marca]] [[2013]] kardinála Bergoglia za nového pápeža. Zvolil si meno ''František'' na počesť svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]]. Pápež František bol známy pre svoju pokoru, dôraz na Božie Milosrdenstvo, záujem o [[Chudoba|chudobných]] a odhodlanie viesť [[medzináboženský dialóg]]. Bol uznávaný za to, že mal menej formálny vzťah k úradu pápeža než jeho predchodcovia, napríklad, že sa rozhodol radšej žiť v [[Dom svätej Marty|Dome svätej Marty]], než aby obýval [[pápežský apartmán]] v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]], ako to robili predchádzajúci pápeži. Zastával názor, že Cirkev by mala byť viac otvorená. Nepodporoval neovládaný [[kapitalizmus]], [[marxizmus]], alebo marxistické verzie [[Teológia oslobodenia|Teológie oslobodenia]]. František sa držal tradičných cirkevných pohľadov v otázkach [[Interrupcia|interrupcií]], [[Manželstvo|manželstva]], vysvätení žien za kňazov a [[celibát]]u.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pápež rozhodol proti vysväteniu ženatých mužov v Amazonskej oblasti | url = https://svet.sme.sk/c/22324357/papez-rozhodol-proti-vysvateniu-zenatych-muzov-v-amazonskej-oblasti.html?ref=terazbox_sme | dátum vydania = 2020-02-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20-02-12 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = Slovenský }}</ref> Vystupoval proti [[Konzumerizmus|konzumizmu]] a podporoval snahy o zvrátenie klimatickej zmeny, na čo sa zameral v [[Encyklika|encyklike]] ''[[Laudato si’]]''. V medzinárodnej [[Diplomacia|diplomacii]] sa pričinil o dočasné úplné znovuobnovenie diplomatických stykov medzi [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] a [[Kuba|Kubou]] a podporoval prípady migrantov počas európskej a stredoamerickej migračnej krízy. Od roku 2018 bol známy ako kritik neo-[[Nacionalizmus|nacionalizmu]]. Čelil otvorenej kritike, najmä z kruhov teologických [[Konzervativizmus|konzervatívcov]], kvôli svojmu konaniu v niektorých otázkach, napríklad keď publikáciou ''[[Amoris laetitia]]'' ({{VJZ|slk}}Radosť lásky) pripustil možnosť niektorým občiansky rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom pristúpiť k Sviatosti [[Eucharistia|Eucharistie]], alebo svojmu konaniu v otázke údajného krytia sexuálnych škandálov duchovných, proti ktorému však vydal apoštolský list [[motu proprio]] s názvom ''[[Vos estis lux mundi]]''. Pápež sa stal [[Person of the Year|osobnosťou roka 2013 časopisu ''Time'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Časopis Time zvolil Svätého Otca Františka za Osobnosť roka|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131211036|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-12-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Time magazine names Pope Francis its ‘Person of the Year’|url=http://www.washingtonpost.com/blogs/on-leadership/wp/2013/12/11/time-magazine-names-pope-francis-the-person-of-the-year/|vydavateľ=The Washington Post|dátum vydania=2013-12-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> == Pôvod a mladosť == === Rodina === Jorge Mario Bergoglio sa narodil v [[Buenos Aires]] ako najstarší z piatich detí [[Taliani|talianskych]] prisťahovalcov z kraja [[Piemont]]. Jeho otec [[Mário José Bergoglio]] sa narodil v obci Portacomaro v severnom Taliansku. Pred nastupujúcim fašizmom odišiel v roku [[1928]] do [[Argentína|Argentíny]], kde pracoval ako železničný pracovník.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rice-Oxley | meno = Mark | titul = Pope Francis: the humble pontiff with practical approach to poverty | url = http://www.guardian.co.uk/world/2013/mar/13/jorge-mario-bergoglio-pope-poverty | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = Guardian | jazyk = po anglicky }}</ref> Jeho manželkou sa [[12. december|12. decembra]] [[1935]] stala [[Regina Mária Sívori]]. Okrem Jorgeho Maria mali aj tieto deti: Alberto Horacio, Oscar Adrian, Marta Regina a Mária Elena. V súčasnosti (2021) má pápež už len jedinú žijúcu sestru Máriu Elenu. [[Súbor:Jorge Mario Bergoglio attended a salesian school between 1948 and 1949.jpg|náhľad|Mladý Bergoglio študoval v saleziánskej škole, na fotografii štvrtý zľava v strednom rade]] Bergogliovi dvaja prasynovci, Antonio a Jozef, zahynuli pri dopravnej nehode. Jeho neter [[Cristina Bergogliová]] je maliarka žijúca v španielskom Madride. === Detstvo a mládežnícke roky === Svoje detské roky prežil v mestskej časti [[Flores (Buenos Aires)|Flores]] na predmestí Buenos Aires. Rehoľné sestry z [[Argentína|Argentíny]] na neho spomínajú ako na neposedného nezbedníka, vraj bol ''malý čertík,'' tak ako každý iný chlapec. U sestier bol obľúbený a so sestrou Dolores ho spájalo blízke [[Priateľ|priateľstvo]], v jej posledných dňoch ju pravidelne navštevoval a po jej úmrtí strávil celú noc v slzách a odmietal jesť a piť. Vo veku 21 rokov bola mladému Bergogliovi odoperovaná horná časť pravej strany [[pľúca|pľúc]]. Trpel totiž život ohrozujúcim zápalom pľúc spojeným s troma cystami. V knižnom rozhovore ''El Jesuita,'' ktorý v roku [[2010]] vydali novinári [[Sergio Rubín]] a [[Francesca Ambrogettiová]], uvádza, že ako mládežník rád tancoval [[Tango (tanec)|tango]]. Mal rád klasickú literatúru a jeho najobľúbenejším filmom je dánska dráma ''[[Babettina hostina]]''. Bergoglio v roku [[2010]] v rozhovore priznal, že ako dvanásťročný sa usiloval o isté dievča, Amáliu, svoju rovesníčku, a pomýšľal na svadbu. V liste jej vtedy napísal, že je pre neho jediná a že ak si ju nevezme za ženu, stane sa kňazom. List ilustroval obrázkom domu s červenou strechou, v ktorom by spolu žili. Amáliin otec svojej dcére vzťah zakázal, a preto na ten list ani neodpovedala. Samotná [[Amália Demonte]] príbeh zo svojho detstva po rokoch potvrdila v rozhovore pre anglický denník [[The Daily Telegraph]]. Otec ju mal udrieť, keď chcela Jorgemu odpísať. Rodičia jej potom bránili v akomkoľvek ďalšom kontakte s ním. Ona sama v tom čase ešte zamilovanosť nepoznala. Na nevinnom a čistom vzťahu medzi dvoma deťmi nemala hlava [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]] čo skrývať. V šiestom ročníku navštevoval ''Wilfrid Barón de los Santos Ángeles'', školu [[Saleziáni Don Bosca|Saleziánov Don Bosca]], v [[Ramos Mejía]] v [[Buenos Aires (provincia)|Provincii Buenos Aires]]. ==== Chemické vzdelanie a prvé zamestnanie ==== Navštevoval strednú odbornú školu s technickým zameraním ''Escuela Técnica Industrial N° 27 [[Hipólito Yrigoyen]],'' ktorá niesla meno po bývalom prezidentovi [[Argentína|Argentíny]]. Školu ukončil s diplomom chemickej techniky (nie magisterským titulom, ako nesprávne informujú niektoré médiá). S týmto vzdelaním strávil niekoľko rokov pracujúc v oddelení pre jedlá ''Laboratória Hickethier-Bachmann.'' Tam pracoval pod vedením [[Esther Ballestrinová|Esther Ballestrinovej]]. Predtým než pracoval ako chemický technik, bol tiež zamestnaný ako vyhadzovač z baru či umývač dlážky. === Záľuby === Bergoglio je celoživotným fanúšikom futbalového klubu [[Club Atlético San Lorenzo de Almagro|San Lorenzo de Almagro]]. Je fanúšikom filmov Tity Merellovej, neorealizmu a tanca tango, s citom pre tradičnú hudbu Argentíny a Uruguaja známu ako ''[[milonga]]''. == Jezuita == === Povolanie === Mladý Jorge Mario Bergoglio objavil svoje povolanie do kňazského stavu počas toho, ako bol na ceste osláviť ''Deň jari,'' populárny sviatok, ktorý v [[Argentína|Argentíne]] slávia najmä mladí, pretože je v ten istý deň ako ''Deň študentov'', kedy majú všetci študenti školské voľno. Prechádzal okolo kostola a pristúpil k [[Spoveď|spovedi]], počas ktorej ho veľmi inšpiroval [[kňaz]], ktorý ho spovedal. Bergoglio študoval za kňaza v ''Arcidiecéznom seminári Nepoškvrneného počatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]]'' vo [[Villa Devoto]] (časť [[Buenos Aires]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rocca|meno=Francis X.|titul=Cardinal Jorge Bergoglio: a profile|url=http://www.catholicherald.co.uk/news/2013/03/13/cardinal-bergoglio-profile/|dátum vydania=2013-03-13|dátum prístupu=2013-03-13|vydavateľ=Catholic Herald|jazyk=po anglicky}}</ref> Po troch rokoch štúdia Bergoglio vstúpil ako [[Noviciát|novic]] do [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] dňa [[11. marec|11. marca]] [[1958]]. Bergoglio priznal, že ako seminaristovi sa mu páčila jedna slečna a trocha zapochyboval o pokračovaní v štúdiu v seminári. Ako jezuitský novic študoval [[humanitné vedy]] v [[Santiago (Čile)|Santiagu]] v [[Čile]]. Po svojom noviciáte v [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] sa Bergoglio oficiálne stal Jezuitom [[12. marec|12. marca]] [[1960]], kedy zložil sľuby ''chudoby, čistoty a poslušnosti''. V roku [[1960]], Bergoglio získal certifikát z filozofie z [[Colegio Máximo San José]] v San Miguel. V rokoch [[1964]] a [[1965]] učil literatúru a psychológiu na ''Colegio de la Inmaculada'' (stredná škola) v provincii Santa Fe v [[Argentína|Argentíne]], a roku [[1966]] učil rovnaké predmety na „Colegio del Salvador“ v [[Buenos Aires]]. === Kňaz === V roku [[1967]] dokončil štúdium teológie. Po dvoch rokoch aprobácie prijal kňazskú vysviacku, ktorú mu udelil arcibiskup [[Ramón José Castellano]], dňa [[13. december|13. decembra]] [[1969]]. Slúžil ako špirituál novicov v tamojšej provincii a stal sa profesorom [[Teológia|teológie]]. Bergoglio dokončil finálnu fázu duchovnej prípravy ako jezuita v [[Alcalá de Henares]] v [[Španielsko|Španielsku]] a [[22. apríl]]a [[1973]] zložil slávnostné sľuby zahŕňajúce aj štvrtý sľub poslušnosti pápežovi v tom, čo sa vzťahuje na špecifické misie. V júli toho roku bol na šesť rokov do roku [[1979]] menovaný za [[Provinciál|provinciála]] jezuitov v [[Argentína|Argentíne]]. Krátko po svojom menovaní za provinciála vykonal púť do Jeruzalema, avšak musel sa vrátiť skôr, pretože vypukla [[Jomkipurská vojna|piata arabsko-izraelská vojna]]. Keď roku [[1980]] už nepôsobil ako jezuitský provinciál, bol menovaný za rektora ''Filozofickej a teologickej fakulty San Miguel'', kde sám študoval. Predtým, ako sa ujal funkcie, strávil prvé tri mesiace roku 1980 v Írsku, aby sa naučil angličtinu. Zdržiaval sa v Jezuitskom centre na [[Milltown Institute of Theology and Philosophy]] v [[Dublin|Dubline]]. Vo funkcii rektora slúžil až do roku [[1986]]. Neskôr strávil niekoľko mesiacov na škole filozofie a teológie [[Philosophisch-Theologische Hochschule Sankt Georgen|Sankt Georgen]] v nemeckom [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte]], kde uvažoval nad rôznymi témami dizertačnej práce. Napokon sa rozhodol objavovať prácu nemecko-talianskeho teológia [[Romano Guardini|Romana Guardiniho]], špecificky jeho štúdiu kontrastu publikovanú v roku 1925 v diele ''Der Gegensatz.'' Avšak predčasne sa vrátil do [[Argentína|Argentíny]], aby slúžil ako spovedník a duchovný riaditeľ v Jezuitskej komunite v [[Córdoba (mesto v Argentíne)|Córdobe]]. V roku [[1992]] bol Bergoglio požiadaný, aby nerezidoval v jezuitských budovách z dôvodu pokračujúceho napätia medzi ním a jezuitskými lídrami a učencami, kvôli Berogliovmu ''disentu'' v otázkach jeho pohľadu na katolícku ortodoxiu a jeho odpor voči [[Teológia oslobodenia|teológii oslobodenia]], či jeho práci ako pomocného biskupa [[Buenos Aires]]. Od toho času nenavštevoval jezuitské budovy a bol v praktickom odcudzení od jezuitov až do jeho zvolenia za pápeža. == Biskup == Pápež [[Ján Pavol II.]] ho [[20. máj]]a [[1992]] vymenoval za [[pomocný biskup|pomocného biskupa]] v [[Buenos Aires]], biskupskú vysviacku prijal [[27. júl]]a toho istého roku z rúk arcibiskupa Buenos Aires [[kardinál]]a [[Antonio Quarracino|Antonia Quarracina]], ako hlavného svätiteľa. Za biskupské heslo si zvolil slová ''„Miserando atque eligendo“'' ({{VJZ|slk|Poľutovaniahodný, ale vyvolený}})'','' ktoré si vzal z homílie svätého [[Beda Venerabilis|Beda Ctihodného]] o úseku z [[Evanjelium podľa Matúša|Matúša]] 9:9–13: ''„Pretože ho videl očami milosrdenstva a vyvolil si ho“.'' Bergoglio bol [[3. júl|3. júla]] [[1997]] vymenovaný za [[Biskup koadjútor|arcibiskupa koadjútora]] s nástupníckym právom. Funkcie arcibiskupa sa ujal [[28. február]]a [[1998]] po smrti kardinála Quarracina. [[Súbor:Bergoglio Misa Conmemoracion Beagle cropped.jpg|náhľad|Bergoglio v roku [[2008]]]] Keď v [[December 2011|decembri]] [[2011]] dovŕšil vek 75 rokov, podal podľa predpisov [[Kánonické právo|kánonického práva]] pápežovi [[Benedikt XVI.|Benediktovi XVI.]] rezignáciu na funkciu arcibiskupa [[Buenos Aires]]. Keďže nemal žiadneho [[Biskup koadjútor|arcibiskupa koadjútora]] s nástupníckym právom, tak zotrvával vo funkcii očakávajúc vyvolenie svojho nástupcu. === Blízkosť chudobným a núdznym === Arcibiskup Bergoglio zakladal nové [[Farnosť (cirkev)|farnosti]] a zmenil štruktúru arcidiecéznych administratívnych sekcií, viedol [[Pro-life hnutie|pro-life]] iniciatívy a založil komisiu pre [[Rozvod (manželstvo)|rozvody]]. Jeden z jeho hlavných cieľov bolo navýšiť prítomnosť cirkvi v [[Slum|slumoch]], chudobných častiach [[Buenos Aires]]. Pod jeho vedením sa počet kňazov priradených týmto komunitám zdvojnásobil. Táto práca mu vyslúžila prezývku ''„Biskup slumov“.'' Bergoglio si vytvoril zvyk sláviť rituál umývania nôh na [[Zelený štvrtok]] v miestach ako väznice, nemocnice, domovy pre seniorov či [[Slum|slumy]]. === Financie === Na počiatku svojho arcibiskupského pôsobenia predal arcidiecézne podiely vo viacerých bankách a zmenil arcidiecézne účty na tie bežné v medzinárodných bankách. Podiely v bankách viedli tamojšiu cirkev ku sklonom k vysokým výdavkom, a tak sa arcidiecéza blížila [[Bankrot|bankrotu]]. Keď sa účty zmenili na [[Bežný účet (banka)|bežné]], donútilo to cirkev k väčšej fiškálnej disciplíne. === Gréckokatolíci v Argentíne === Bergoglio bol [[6. november|6. novembra]] [[1998]] vymenovaný za ordinára pre východných katolíkov v Argentíne, ktorí nemali [[Prelát (rímskokatolícka cirkev)|preláta]] svojho obradu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope Francis | url = http://www.gcatholic.org/hierarchy/pope/FR1.htm | vydavateľ = gcatholic.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Глава УГКЦ: Новообраний Папа дуже добре знає про нашу Церкву і духовність | url = http://risu.org.ua/ua/index/all_news/catholics/ugcc/51592 | vydavateľ = risu.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajinský [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] väčší arcibiskup [[Sviatoslav Ševčuk]] sa o Bergogliovi vyjadril, že rozumie liturgii, rítu a spiritualite gréckokatolíckej cirkvi a že vždy ''„sa staral o našu cirkev v Argentíne“'' ako ordinár počas zastávania úradu arcibiskupa v [[Buenos Aires]]. === Suspendovaný biskup Podestá === V roku [[2000]] bol Bergoglio jediný z cirkevnej hierarchie, ktorý sa zmieril s [[Jerónimo Podestá|Jerónimom Podestáom]], bývalým biskupom, ktorý bol suspendovaný z kňazstva potom, čo sa postavil na odpor [[Argentínska revolúcia|Argentínskej revolučnej]] vojenskej diktatúre roku [[1972]]. Zastal sa Podestáovej manželky pri útokoch na ich manželstvo zo strany [[Vatikán|Vatikánu]]. V tom istom roku Bergoglio povedal, že Katolícka cirkev v Argentíne ''„si potrebuje obliecť odev verejného pokánia za hriechy, ktoré spáchala počas rokov diktatúry“'' v 70. rokoch 20. storočia počas [[Špinavá vojna|Špinavej vojny]]. === Slávenie tridentskej omše === Keď v roku [[2007]] pápež [[Benedikt XVI.]] vydal nové pravidlá pre používanie liturgických foriem, ktoré boli bežné pred [[Druhý vatikánsky koncil|druhým vatikánskym koncilom]], Bergoglio hneď dva dni po tom ustanovil fixné miesto pre omšu v [[Tridentská omša|mimoriadnej forme Rímskeho rítu]]. Slávila sa raz týždenne. === Predseda argentínskej biskupskej konferencie === Dňa [[8. november|8. novembra]] [[2005]] bol Bergoglio zvolený za predsedu argentínskej biskupskej konferencie na tri roky. Po skončení jeho obdobia bol [[11. november|11. novembra]] [[2008]] znovuzvolený na ďalšie tri roky. Bol členom riadiaceho orgánu konferencie, prezidentom komisie pre [[Pontificia Universidad Católica Argentina|Pápežskú katolícku Univerzitu Argentíny]] a členom liturgickej komisie pre správu svätýň. Počas jeho pôsobenia ako predsedu biskupská konferencia vydala kolektívne ospravedlnenie za zlyhanie Cirkvi pri ochrane ľudí pred vojenskou Juntou počas [[Špinavá vojna|Špinavej vojny]].[[Súbor:Coat of arms of Jorge Mario Bergoglio.svg|náhľad|Erb kardinála Bergoglia]] [[Súbor:V 18 juin 2008 par le cardinal Bergoglio -15.jpg|náhľad|Kardinál Bergoglio (vľavo) a kardinál [[Marc Ouellet|Ouellet]]]] == Kardinál == Pri konzistóriu [[21. február]]a [[2001]] ho pápež [[Ján Pavol II.]] menoval za [[Kardinál|kardinála]] rádu kardinál-kňaz s titulárnym kostolom [[San Roberto Bellarmino]], v ktorom slúžili jezuiti a nesie meno jezuitu. Kardinál Bergoglio sa stal známy pre osobnú pokoru, dogmatický konzervativizmus a záväzok k sociálnej spravodlivosti. Jeho jednoduchý štýl prispel k jeho povesti pokory. Žil v malom byte, skôr než v honosnej biskupskej rezidencii v [[Olivos]]. Používal verejnú dopravu namiesto limuzíny a varil si sám. Ako kardinál bol známy svojou úctou k svätej [[Terézia z Lisieux|Terézie z Lisieux]] a pridával jej malý obrázok listom, ktoré písal, nazývajúc ju skvelou misionárskou sväticou. === Pozície v Rímskej kúrii === Ako kardinál bol Bergoglio vymenovaný na päť administratívnych pozícií v rímskej kúrii: * Člen [[Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí|Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí]] * Člen ''[[Dikastérium pre klérus|Kongregácie pre klérus]]'' * Člen ''Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života'' * Člen [[Pápežská rada pre rodinu|Pápežskej rady pre rodinu]] * Člen ''komisie pre Latinskú Ameriku'' === Konkláve 2005 === {{Hlavný článok|Konkláve (2005)}} Po smrti [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] sa zúčastnil jeho pohrebu. Pri [[konkláve]] v roku [[2005]], ktorého sa ako kardinál Bergoglio zúčastnil, bol považovaný za jedného z možných nástupcov zosnulého pápeža. Konkláve nakoniec zvolilo kardinála Josepha Ratznigera, ktorý sa tak stal pápežom [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] Podľa niektorých médií bol práve Bergoglio jedným z horúcich kandidátov na [[Pápež|rímskeho biskupa]]. Podľa talianskeho magazínu ''Limes'' pri treťom hlasovaní mal získať 40 hlasov, no pri rozhodujúcom štvrtom hlasovaní už získal len 26 hlasov. Tieto dohady médiá zakladajú na denníku anonymného kardinála, ktorý sa zúčastnil [[konkláve]]. Tieto čísla boli bezprecedentné pre kardinála z [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]]. Denník ''La stampa'' napísal, že Bergoglio bol v úzkom súboji s Ratzingerom, až kým nepredniesol emotívnu prosbu, ktorou kardinálov žiadal, aby zaňho nehlasovali. == Pápež == [[Súbor:Francisco en el papamóvil (JMJ 2013).jpg|náhľad|František v [[Papamobil|papamobile]]]] František bol zvolený ako 76-ročný, v dobrom zdraví. Jeho lekári povedali, že chýbajúce časti [[Pľúca|pľúc]] nemajú veľký vplyv na jeho [[zdravie]]. Jedinou obavou s tým spojenou môže byť prípadné akútne [[respiračné ochorenie]], kde by mohol mať problém s dýchaním. V minulosti sa musel ospravedlniť z konzistória roku [[2007]] kvôli [[Zápal sedacieho nervu|zápalu sedacieho nervu]]. Ide o prvého pápeža zo [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]], čo je veľmi dôležité, pretože vzťahy medzi [[Svätá stolica|Svätou Stolicou]] a [[Spoločnosť Ježišova|jezuitmi]] sú občas napäté. František je tiež prvý pápež z [[Amerika (svetadiel)|amerického]] svetadielu a tiež prvý z [[Južná pologuľa|Južnej pologule]]. Mnoho médií o Františkovi hovorilo ako o prvom neeurópskom pápežovi, avšak v skutočnosti je už 11. pápežom, ktorý nepochádza z [[Európa|Európy]], predchádzajúci bol [[Gregor III. (pápež)|Gregor III.]] zo [[Sýria|Sýrie]], ktorý zomrel roku [[741]]. Taktiež je dôležité podotknúť, že hoci sa František nenarodil v [[Európa|Európe]], je etnicky [[Európania|Európan]], keďže jeho rodičia boli imigranti z [[Taliansko|Talianska]]. V [[Konkláve (2005)|konkláve]] roku [[2005]] ostal kardinál Bergoglio ako druhý za kardinálom Ratzingerom{{--}}pápežom [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] K výkonu pápežského úradu má menej formálny prístup ako jeho priami predchodcovia: je to štýl, ktorý novinári opísali ako ''„strohý“'' poznamenajúc ''„jeho bežný dotyk a prístupnosť, ktoré sú najväčšou inšpiráciou“.'' Večer, kedy bol zvolený za pápeža, šiel späť do Domu sv. Marty mikrobusom s ostatnými [[Kardinál|kardinálmi]], hoci si mohol vybrať pápežskú [[Limuzína|limuzínu]]. Nasledujúci deň navštívil kardinála [[Jorge María Mejía|Jorgeho María Mejía]] v [[Nemocnica|nemocnici]] a zhováral sa s pacientmi a personálom. Na jeho prvom stretnutí s novinármi v sobotu po [[konkláve]] objasnil, prečo si vybral také meno, aké si vybral, citujúc svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]] ako ''„muža, ktorý nám dáva ducha pokoja, chudobný muž“'' a pápež dodal: ''„Ako veľmi by som chcel chudobnú Cirkev pre chudobných!“'' Okrem rodnej [[Španielčina|španielčiny]] sa vie František plynulo dohovoriť aj [[Latinčina|latinsky]] (oficiálny jazyk [[Svätá stolica|Svätej Stolice]]), [[Taliančina|taliansky]] (oficiálny jazyk [[Vatikán|Vatikánu]] a bežne používaný jazyk [[Svätá stolica|Svätej Stolice]]), [[Nemčina|nemecky]], [[Francúzština|francúzsky]], [[Portugalčina|portugalsky]], [[Angličtina|anglicky]] a rozumie [[Piedmontčina|piedmontsky]] a trochu [[Ženevčina|ženevsky]]. František odmietol bývať v oficiálnej pápežskej rezidencii v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]], ale rozhodol sa žiť v [[Dom svätej Marty|Dome svätej Marty]], Vatikánskom dome hostí, v byte, kde môže aj prijímať návštevy a organizovať stretnutia. Je prvým pápežom od pontifikátu [[Pius X.|Pia X.]], ktorý žije mimo pápežských apartmánov. Avšak František sa aj tak týždenne objavuje v okne [[Apoštolský palác|Apoštolského paláca]] pri modlitbe [[Anjel Pána]] v nedeľu napoludnie.[[Súbor:Papa Francisco recién elegido.jpg|náhľad|Pápež František počas príhovoru po svojom zvolení]] === Konkláve === Jorge Mario Bergoglio bol za [[Zoznam pápežov|266.]] [[Pápež|pápeža]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] zvolený [[13. marec|13. marca]] [[2013]] o 19:06 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] (UTC+1) po piatej voľbe, v druhý deň konkláve a vybral si meno ''František.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gazda | meno = Imrich | odkaz na autora = Imrich Gazda | titul = Pápež František: Želám si cirkev chudobnú a pre chudobných | url = http://www.svetkrestanstva.sk/2013/03/papez-frantisek-zelam-si-cirkev.html | dátum vydania = 2013-03-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-03-16 | vydavateľ = Svet kresťanstva | miesto = | jazyk = }}</ref> Oznámenie ''[[Habemus papam]]'' predniesol [[kardinál]] protodiakon [[Jean-Louis Tauran]]. Kardinál [[Christoph Schönborn]] sa neskôr vyjadril, že František bol zvolený podľa dvoch nadprirodzených znamení, jedno v konkláve a teda dôverné a druhé bolo v tom, že [[Latinská Amerika|latinskoamerický]] pár priateľov kardinála mu pošepkali Bergogliovo meno, na čo on povedal: ''„Ak títo ľudia hovoria Bergoglio, je to znamenie Ducha Svätého“'' František ako novozvolený pápež neprijímal gratulácie od [[Kardinál|kardinálov]] sediac na pápežskom tróne, ale postojačky, čo je jedným zo znakov jeho iného postoja k vatikánskym formalitám. Počas Františkovho prvého vystúpenia na balkóne [[Bazilika svätého Petra|Baziliky svätého Petra]] mal na sebe oblečenú bielu reverendu, nie červenú [[Mozzeta|mozzetu]] ako predchádzajúci pápeži. Taktiež mal okolo krku zavesený ten istý železný [[Pektorál|pektorálny]] kríž, ktorý nosil už roky ako arcibiskup, v kontraste so zlatým krížom, ktorý nosili jeho predchodcovia. Po zvolení a vybratí si mena predstúpil o 20:22 SEČ<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Day | meno = Michael | titul = Jorge Mario Bergoglio becomes Pope Francis I: White smoke from Sistine Chapel heralds shock decision to elect the first Latin American, first Jesuit and first Francis to lead world's Catholics | url = http://www.independent.co.uk/news/world/europe/jorge-mario-bergoglio-becomes-pope-francis-i-white-smoke-from-sistine-chapel-heralds-shock-decision-to-elect-the-first-latin-american-first-jesuit-and-first-francis-to-lead-worlds-catholics-8532365.html | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = The Independent | jazyk = po anglicky }}</ref> pred zástupy ľudí na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]] a z balkóna [[Bazilika svätého Petra|Baziliky]] sa im prihovoril a udelil požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]]. No prv ako požehnal mestu a svetu požiadal ľudí, aby sa modlili za ''„emeritného rímskeho biskupa“'' pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] ako aj za neho samého ako nového ''„rímskeho biskupa“ .'' Františkove prvé verejné slová v úrade boli: ''„Bratia a sestry dobrý večer. Viete, že úlohou konkláve bolo dať [[Rím|Rímu]] biskupa. Zdá sa, že moji bratia [[Kardinál|kardináli]] ho išli vziať takmer na koniec sveta. Ale sme tu a ďakujem za prijatie komunite rímskej diecézy. Prvé zo všetkého sa chcem modliť za nášho emeritného biskupa [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] Modlime sa spoločne za neho, aby ho Pán požehnal a Panna Mária ochraňovala,“'' a po spoločnej modlitbe pokračoval: ''„A teraz začíname túto púť, biskup a ľud. Púť rímskej Cirkvi, ktorá je tou, ktorá predsedá v láske všetkým cirkvám. Púť v bratskej láske, vzájomnej dôvere. Vždy sa modlime za seba, jeden za druhého. Modlime sa za celý svet, aby zavládlo medzi nami bratstvo. Želám, aby táto púť Cirkvi, ktorú dnes začíname, a na ktorej mi pomôže môj tu prítomný vikár bude plodnou pre evanjelizáciu tohto nádherného mesta. Teraz chcem udeliť požehnanie, ale predtým vás chcem požiadať o jednu láskavosť. Skôr ako biskup požehná ľud, prosím vás, aby ste prosili nášho Pána, aby požehnal mňa. Modlitba ľudu, ktorý žiada požehnanie pre svojho biskupa. V tichosti sa modlite za mňa.“'' Potom udelil pápežské požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]] a dodal: ''„Bratia a sestry. Teraz vás už opustím. Ďakujem vám za prijatie. Modlite sa za mňa a do skorého videnia. Uvidíme sa veľmi skoro. Zajtra sa chcem ísť pomodliť k Panne [[Mária (matka Ježiša)|Márii]], aby ochraňovala Rím. Dobrú noc a dobre si odpočiňte“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Habemus Papam - Prvé slová nového Svätého Otca - Františka|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130313075|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-15|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> [[Súbor:Francis Inauguration fc10.jpg|náhľad|František na jeho inauguračnej svätej omši]] [[Súbor:Inauguration von Papst Franziskus (8572547846).jpg|náhľad|Zaplnené svätopeterské námestie počas inauguračnej omše]] Svojho úradu sa ujal na sviatok svätého Jozefa [[19. marec|19. marca]] [[2013]] slávnostnou svätou omšou na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]] vo Vatikáne za účasti viacerých náboženských a politických lídrov z celého sveta. Vo svojej homílii sa František zameral na Slávnosť svätého [[Jozef Nazaretský|Jozefa]], ktorá na ten deň v [[Liturgický kalendár|liturgickom kalendári]] pripadala. === Meno === Na svojej prvej audiencii dňa [[16. marec|16. marca]] [[2013]] pápež povedal novinárom, že si vybral meno ''František'' na počesť svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]], pretože tento [[svätec]] sa špeciálne zaujímal o potreby chudobných ľudí. Vysvetlil, že keď už pri hlasovaní v konkláve začínalo byť jasné, že sa stane novým rímskym biskupom, [[Brazília|brazílsky]] kardinál [[Cláudio Hummes]] ho objal a pošepkal mu ''„Nezabudni na chudobných!“'' čo v ňom vzbudilo myšlienku práve na svätého [[František z Assisi|Františka]]. Bergoglio ešte ako kardinál vyjadroval svoju úctu k svätému [[František z Assisi|Františkovi z Assisi]]: ''„Priniesol do kresťanstva ideu chudoby proti luxusu, pýche, márnosti občianskych a cirkevných mocností. Zmenil históriu.“'' Toto je prvý raz v histórii, čo si pápež vybral meno ''František''. V deň jeho zvolenia [[Vatikán]] ujasnil, že jeho oficiálne pápežské meno je ''„František“ , nie „František I.“,'' teda v súvislosti s ním sa nepoužívajú žiadne [[Poradové číslo panovníka|poradové čísla panovníka]]. Vatikánsky hovorca povedal, že k menu sa pridá číslica I až vtedy, keby v budúcnosti bol ''František II.'' Je to prvý raz od pontifikátu pápeža [[Lando|Landa]], že pápež nenesie meno svojho predchodcu. František tiež povedal, že niektorí kardináli s ním vtipkovali, že by si mal vybrať buď meno ''Hadrián'', keďže [[Hadrián VI.]] bol reformátorom cirkvi, alebo ''Klement'', aby dorovnal skóre s [[Klement XIV.|Klementom XIV.]], ktorý v roku 1773 rozpustil [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosť Ježišovu]] (rehoľu jezuitov), ktorej je František členom. Vo [[Február 2014|februári]] [[2014]] sa do médií dostala správa, že ak by bol Bergoglio zvolený za pápeža už v pri [[Konkláve (2005)|konkláve]] v roku [[2005]], vybral by si meno Ján XXIV. na počesť svätého [[Ján XXIII. (pápež)|Jána XXIII.]] Mal to povedať kardinálovi [[Francesco Marchisano|Francescovi Marchisanovi]]: ''„Ján, pomenoval by som sa Ján, ako Dobrý pápež, bol by som ním kompletne inšpirovaný.“'' === Rímska kúria === František [[16. marec|16. marca]] [[2013]] požiadal všetkých vysokopostavených členov [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]], aby provizórne zotrvali vo svojich funkciách. Za svojho osobného sekretára vymenoval [[Alfred Xuereb|Alfreda Xuereba]]. Dňa [[6. apríl]]a [[2013]] vymenoval [[José Rodríguez Carballo|Josého Rodrígueza Carballa]] do funkcie sekretára [[Kongregácia pre spoločnosti zasväteného živora a spoločnosti a apoštolského života|Kongregácie pre spoločnosti zasväteného života a spoločnosti a apoštolského života]], funkcie ktorá bola niekoľko mesiacov neobsadená. František zrušil platbu bonusov, ktoré sa vyplácali zamestnancom Vatikánu pri príležitosti voľby nového pápeža, ktoré vychádzali na niekoľko miliónov eur a radšej sa rozhodol venovať peniaze na charitu. Taktiež zrušil ročný bonus 25 000 €, ktorý sa vyplácal kardinálom slúžiacim v komisii kontrolórov [[Inštitút pre náboženské diela|Vatikánskej banky]]. [[Súbor:Papa Francesco entra nella Domus Sanctae Marthae.JPG|náhľad|František vstupujúc do [[Dom svätej Marty|Domu svätej Marty]], kde žil namiesto rezidencie v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]]]] ==== Rada kardinálov ==== [[28. september|28. septembra]] [[2013]] zriadil František osemčlennú „''Radu kardinálov''“, ktorá má pápežovi pomáhať pri spravovaní Cirkvi a vo veci závažných otázok týkajúcich sa Cirkvi, či revidovania organizačnej štruktúry [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec zriadil „Radu kardinálov“ v pôvodnom osemčlennom zložení|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130930042|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-09-30|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> Skupina obsahuje viacerých kritikov Vatikánskych operácií a iba jedného člena kúrie. Prví členovia rady boli: * [[Giuseppe Bertello]], predseda governorátu [[Vatikán|Vatikánu]] * [[Francisco Javier Errázuriz Ossa]] z [[Čile]] * [[Oswald Gracias]] z [[India|Indie]] * [[Reinhard Marx]] z [[Nemecko|Nemecka]] * [[Laurent Monsengwo Pasinya]] z [[Konžská demokratická republika|Konžskej demokratickej republiky]] * [[George Pell]] z [[Austrália (štát)|Austrálie]] * [[Seán Patrick O'Malley]] zo [[Spojené štáty|Spojených štátov]] * [[Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga]] z [[Honduras|Hondurasu]] Za sekretára rady pápež vymenoval biskupa [[Marcello Semeraro|Marcella Semerara]]. Stretávať sa s pápežom začali [[1. október|1. októbra]] [[2013]] a vybavovali vyše osemdesiat dokumentov, ktoré sa nazhromaždili od apríla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Začali stretnutia Svätého Otca s Radou kardinálov|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131001051|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-10-01|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> === Prvé záležitosti === V [[Marec 2013|marci]] [[2013]] 21 britských katolíckych [[Snemovňa lordov Spojeného kráľovstva|lordov]] s členov [[Dolná snemovňa Spojeného kráľovstva|Dolnej snemovne]] zo všetkých strán požiadali Františka, aby povolil svätenie ženatých mužov za [[Kňaz|kňazov]] vo [[Veľká Británia|Veľkej Británii]] s tým, že by [[celibát]] zostal povinný pre [[Biskup|biskupov]]. Žiadali o to v kontexte, že sa im javí zvláštne, že ženatí [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánski]] kňazi môžu byť prijatí do Katolíckej cirkvi a naďalej slúžiť v kňazskej službe, ale ženatí katolícki muži nemôžu. František povedal, že je to na zamyslenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope hints at possible ordination of married men|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-39233570|vydavateľ=bbc.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-28|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Foaud Twai]], latinský [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] Jeruzalema, do svojej veľkonočnej homílie pripojil pozvanie pre pápeža na návštevu [[Jeruzalem|Jeruzalema]]. Louis Rafael I., patriarcha [[Chaldejsko-katolícka cirkev|Chaldejsko-katolíckej cirkvi]] pozval Františka na návštevu [[Irak|Iraku]], ktorá sa aj v [[Marec|marci]] [[2021]] uskutočnila. ==== Prvá Veľká noc ==== Na prvý [[Zelený štvrtok]] po zvolení za pápeža František umyl a pobozkal nohy desiatim mužom a dvom ženám, mladistvým páchateľom zločinu, vo veku od 14 do 21 rokov a neboli všetci [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíkmi]]. Boli uväznení v [[Rím|rímskom]] zadržiavacom zariadení ''Casal del Marmo.'' Pápež im povedal, že akt umytia nôh znamená, že je im v službe. Bolo to prvý raz, čo pápež začlenil do tohto rituálu aj ženy, hoci Bergoglio ako arcibiskup to tak robil už skôr. Jeden muž a jedna žena, ktorým František umyl nohy, boli [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimovia]]. Dňa [[31. marec|31. marca]] [[2013]] František využil svoju [[Veľká noc|veľkonočnú]] homíliu na to, aby vyjadril prosbu o [[mier]] vo svete, špecificky spomenul [[Blízky východ|Blízky Východ]], [[Afrika|Afriku]] a [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnú]] i [[Kórejská republika|Južnú Kóreu]]. Taktiež sa postavil proti tým, ktorí sa poddávajú ľahkému zisku vo svete naplnenom závisťou a požiadal ľudstvo, aby sa stalo lepším strážcom tvorstva, tým, že bude chrániť [[životné prostredie]]. Pápež povedal: ''„Prosíme zmŕtvychvstalého [[Ježiš Kristus|Krista]], ktorý premieňa smrť v život, aby zmenil nenávisť v lásku, pomstu v odpustenie, vojnu v mier.“'' Aj keď [[Vatikán]] pripravil pozdravy v 65 jazykoch, František sa ich rozhodol neprečítať, pretože sa ''„aspoň nateraz cíti uvoľnene pri používaní taliančiny, každodenného jazyka Svätej Stolice“.'' [[Súbor:Canonization 2014-The Canonization of Saint John XXIII and Saint John Paul II (14036966125).jpg|náhľad|František v roku [[2014]]]] === Synodálna cirkev === František zorganizoval [[Synoda|synodu]] o [[Synoda o rodine|rodine]] ([[2014]]), o [[Synoda o mládeži|mládeži]] ([[2018]]) a o [[Synoda o Cirkvi v Amazónii|Cirkvi v Amazónii]] ([[2019]]). V roku 2019 František vo svojej apoštolskej konštitúcii ''Episcopalis communio'' povolil, aby sa finálny dokument synody mohol stať učením magistéria cirkvi jednoducho tak, že s ním pápež vyjadrí súhlas. Konštitúcia taktisto povolila [[Laik|laikom]], aby mohli priamo prispievať vstupmi do generálneho sekretariátu synody. Niektorí analytici vidia vytvorenie skutočne synodálnej cirkvi ako niečo, čo sa môže stať najväčším príspevkom Františkovho pontifikátu. === Porada s katolíckymi laikmi === Prieskum od ''World Values Survey'' z [[Február|februára]] [[2014]], ktorý bol citovaný v [[The Washington Post]] a [[Time (týždenník)|Time]] ukázal, ako by mohla byť skúšaná jednota, ktorú František vytvoril. Hoci postoje k Františkovi osobne boli pozitívne, mnoho katolíkov nesúhlasilo aspoň s jedným z jeho učení. Prieskum ukázal, že členovia Katolíckej cirkvi sú hlboko rozdelení v otázke [[Interrupcia|interrupcií]], [[Antikoncepcia|antikoncepcie]], [[Rozvod (manželstvo)|rozvodov]], ordinovania žien a ženatých [[Kňaz|kňazov]]. V rovnakom mesiaci František požiadal [[Farnosť (cirkev)|farnosti]], aby odpovedali na oficiálny dotazník, ktorý by poskytol oveľa širšiu konzultáciu, ako len prieskum o názoroch medzi laikmi. Pokračoval v presadzovaní [[Rímskokatolícka teológia|cirkevnej doktríny]] v menej dramatickom tóne ako jeho najbližší predchodcovia, ktorí sa držali toho, že Katolícka cirkev nie je demokracia. [[Linda Woodhead]] z [[Lancaster University|Lancasterskej univerzity]] kritizovala Františkov dotazník preto, lebo podľa nej by taký prieskum žiaden sociológ neuznal, pretože obsahoval množstvo zložitých teologických pojmov, ktorým bežný veriaci nemusí rozumieť. Avšak priznala, že tento prieskum môže mať vplyv. Katolícka cirkev v [[Anglicko|Anglicku]] a [[Wales|Walese]] v [[Apríl|apríli]] [[2014]] odmietla zverejniť výsledky dotazníka, cirkevný hovorca sa vyjadril, že vysokopostavený [[Vatikán|Vatikánsky]] úradník priamo žiadal, aby sa výsledky nezverejňovali, pretože pápež prikázal, aby zostali dôverné minimálne do [[Október|októbra]] toho roka. To sklamalo mnoho reformátorov, ktorí dúfali, že [[Laik|laici]] by sa mohli viac zapojiť do cirkevného procesu rozhodovania. Katolícka cirkev v niektorých iných štátoch, napríklad v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Rakúsko|Rakúsku]], zverejnila sumár odpovedí na dotazník, ktorý ukázal veľký rozdiel medzi učením Cirkvi a správaním bežných katolíkov. V stĺpčeku napísanom pre Vatikánske polo-oficiálne noviny ''[[L’Osservatore Romano|L'Osservatore Romano]],'' americký kardinál [[Raymond Leo Burke]], známy ako jeden z najhlasnejších [[Konzervativizmus|konzervatívcov]] v cirkvi, napísal, že František je proti [[Interrupcia|umelým potratom]] aj proti [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvu osôb rovnakého pohlavia]]. Vatikánsky hovorca [[Federico Lombardi]] tiež poznamenal, že František sa nechystá meniť alebo redefinovať žiadne [[Dogma|dogmy]] týkajúce sa cirkevnej teológie dogmatiky. === Inštitút pre náboženské diela === V prvých mesiacoch Františkovho pontifikátu [[Inštitút pre náboženské diela]], neformálne známy ako ''Vatikánska banka'', vyhlásil, že sa stane transparentnejším v otázke svojho narábania s peniazmi. V súvislosti s bankou boli dlho rôzne podozrenia na [[Korupcia|korupciu]] či [[pranie špinavých peňazí]]. František s cieľom reformovať banku vymenoval komisiu, ktorá sa tým zaoberá. [[Promotory Financial Group]], spoločnosť zaoberajúca sa finančným poradenstvom, bola požiadaná, aby vykonala komplexné vyšetrovanie všetkých kontaktov zákazníkov banky, ktoré by mohli byť spojené s podozreniami. František vymenil štyroch z piatich [[Kardinál|kardinálov]], ktorí dozerali na fungovanie banky a boli vo funkciách potvrdení v posledných dňoch pontifikátu [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]], a je odhodlaný dokonca banku zrušiť, ak by sa ukázalo, že reformy by boli príliš zložité. [[Súbor:Επίσκεψη Αντιπροέδρου της Κυβέρνησης και Υπουργού Εξωτερικών Ευ. Βενιζέλου στην Τουρκία (29-30.11.2014) (15913276525).jpg|náhľad|František s konštantinopolským patriarchom [[Bartolomej I.|Bartolomejom I.]]]] === Ekumenizmus a medzináboženský dialóg === František pokračuje v tradícii [[Druhý vatikánsky koncil|druhého vatikánskeho koncilu]] propagujúcej [[ekumenizmus]] s ďalšími [[Kresťanstvo|kresťanskými denomináciami]] a podporujúcej dialóg s lídrami iných náboženstiev. František tiež podporuje zmierenie s tými, ktorí sú [[Ateizmus|bez náboženskej príslušnosti]]. Iba niekoľko hodín po svojom zvolení poslal pápež František list hlavnému rímskemu rabínovi Riccardovi di Segnimu, v ktorom píše o svojom odhodlaní „prispieť k pokroku vo vzťahoch medzi židmi a katolíkmi“, ku ktorému došlo od [[Druhý vatikánsky koncil|druhého vatikánskeho koncilu]] ([[1962]]{{--}}[[1965]]).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež František napísal židom, tí si ho pochvaľujú|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://dennik.hnonline.sk/svet/520973-papez-frantisek-napisal-zidom-ti-si-ho-pochvaluju|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2013-03-16|dátum prístupu=2017-12-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Lauder: 'New Pope Francis is a man of dialogue'|url=http://www.worldjewishcongress.org/en/news/lauder-new-pope-francis-is-a-man-of-dialogue|vydavateľ=worldjewishcongress.org|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-12-21|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Radost i překvapení: Svět vítá nového papeže|url=http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1111751-radost-i-prekvapeni-svet-vita-noveho-papeze|vydavateľ=[[Česká televize]]|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-12-21|miesto=|jazyk=}}</ref> František sa ako tretí [[Pápež|rímsky biskup]] v histórii [[10. máj]]a [[2013]] stretol s koptským alexandrijským pápežom [[Teodor II. (koptský pápež)|Tawadrosom II.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Patriarcha koptskej pravoslávnej cirkvi Tawadros II. s Františkom|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130510027|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-05-10|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> Dňa [[15. november|15. novembra]] [[2018]] izraelský prezident [[Reuven Rivlin]] navštívil v Apoštolskom paláci vo Vatikáne pápeža Františka ako skutočného priateľa štátu [[Izrael]] a židovského národa.<ref>https://svet.sme.sk/c/20962787/papez-sa-sukromne-stretol-s-izraelskym-prezidentom.html</ref> Pápež František sa [[12. február]]a [[2016]] osobne stretol s [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnym patriarchom]] [[Moskva|Moskvy]] a celej Rusi [[Kirill I.|Kirillom]]. Historické prvé stretnutie rímskeho pápeža a moskovského patriarchu sa odohralo na [[Kuba|Kube]] v [[Havana|Havane]], pred začiatkom apoštolskej cesty pápeža Františka do [[Mexiko|Mexika]] a návštevy patriarchu Kirilla na [[Kuba|Kube]]. Zo stretnutia vyšla spoločná deklarácia s 30 bodmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum vydania=2016-02-12|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160212042|vydavateľ=TK KBS|titul=Plné znenie spoločnej deklarácie pápeža Františka a patriarchu Kirilla}}</ref> === Tituly klerikov === V [[Január|januári]] [[2014]] František vyhlásil, že bude udeľovať menej titulov [[monsignor]] a bude udeľovať len jeho najnižší stupeň, ''kaplán Jeho Svätosti''. Udelí ho len takým diecéznym kňazom, ktorí sú starší ako 65 rokov. Počas svojho 15-ročného pôsobenia ako arcibiskup nikdy nepožiadal [[Pápež|pápeža]], aby nejakému kňazovi jeho arcidiecézy udelil titul [[Monsignor|monsignore]]. Je presvedčený, že tento titul je veľmi asociovaný s klerikálnym kariérizmom, klerikalizmom a hierarchiou, hoci do tohto obmedzenia udeľovania titulu nezahrnul kňazov v [[Rímska kúria|Rímskej kúrii]] a diplomatických službách, kde je kariérizmus ešte väčšou hrozbou. [[Súbor:A Szentév kapujának megnyitása 2015 - Opening of the Holy Door 2015 4.jpeg|náhľad|František otvára Svätu Bránu na znak začiatku Mimoriadneho jubilejného roka Milosrdenstva]] === Rok milosrdenstva === František vydal v [[Apríl|apríli]] [[2015]] pápežskú bulu ''Misericordiae Vultus,'' ktorou vyhlásil Mimoriadny jubilejný rok Milosrdenstva, ktorý sa začal 8. decembra 2015, na Slávnosť Nepoškvrneného počatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], a skončil na poslednú nedeľu pred [[Advent|adventom]], teda na sviatok [[Ježiš Kristus|Krista]] Kráľa dňa [[20. november|20. novembra]] [[2016]]. [[Svätá Brána|Sväté Brány]] hlavných [[Rím|Rímskych]] bazilík sa otvorili a špeciálne „''Brány Milosrdenstva''“ boli otvorené v katedrálach a dalších veľkých chrámoch po celom svete. Počas roka milosrdenstva platí, že veriaci môžu získať [[odpustky]], ak prejdú bránou a spĺňajú obvyklé podmienky prijatia [[Spoveď|sviatosti zmierenia]], [[Eucharistia|Eucharistie]], modlitby na úmysel Svätého Otca a neprípustnosť k [[Hriech|hriechu]]. Počas pôstu v roku milosrdenstva boli slávené špeciálne 24-hodinové bohoslužby pokánia a počas roka boli v každej diecéze stanoveni špeciálne kvalifikovaní a skúsení kňazi nazývaní „''Misionári Milosrdenstva''“, ktorí mohli udeliť rozhrešenie aj nad závažnými hriechmi, ktoré môže bežne odpustiť len [[Apoštolská penitenciária]]. Na oslavu konca roka milosrdenstva pápež František ustanovil svojím apoštolským listom ''Misericordia et Misera'' na [[20. november]] [[2016]] [[Svetový deň chudobných]]. === Sexuálne zneužívanie v Cirkvi === Pápež František [[13. september|13. septembra]] [[2018]] pozval predsedov biskupských konferencií z celého sveta na summit o sexuálnom zneužívaní detí rímskokatolíckymi kňazmi. Podľa svetoznámej agentúry AP<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Francis calls clergy abuse summit as issue imperils papacy|url=https://apnews.com/cc45969f0d9a499d97bc5cf7fa506ad2|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope OKs probe into US bishop as he meets with US delegation|url=https://apnews.com/eddd4e52d0fb403a96ff01abe88cadfc|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> ostatný vývoj v dlhodobých prípadoch sexuálnych zneužívaní v radoch rímskokatolíckej cirkvi otriasol pontifikátom pápeža Františka a uvrhol ho do veľkej krízy. Summit sa uskutočnil v dňoch [[21. február|21.]]{{--}}[[24. február]]a [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hickson|meno=Maike|autor=|odkaz na autora=|titul=Francis ignored, covered-up abuse in Argentina before becoming pope, documentary alleges|url=https://www.lifesitenews.com/news/francis-ignored-covered-up-abuse-in-argentina-before-becoming-pope-german-d|vydavateľ=Lifesite News|dátum vydania=2018-09-04|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> ==== Čile ==== Návšteva pápeža Františka v Čile ([[15. január|15.]]{{--}}[[18. január]] [[2018]]) vyvolala veľké protesty, pretože pápež verejne obhajoval biskupa Juana Barrosa, ktorý sa zastával pedofilných kňazov, a o ktorom bol presvedčený, že je nevinný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Accuses Clergy Sex Abuse Victims Of Slander|url=https://www.huffingtonpost.com/entry/pope-accuses-sexvictims-slander_us_5a6183d8e4b0125fd6356578|vydavateľ=Huffington Post|dátum vydania=2018-01-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis 'slander' comment angers Chile abuse victims|url=http://www.bbc.com/news/world-latin-america-42745170|vydavateľ=[[British Broadcasting Corporation|BBC]]|dátum vydania=2018-01-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-02-24|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis sorry for upsetting abuse victims|url=http://www.bbc.com/news/world-latin-america-42780327|vydavateľ=BBC|dátum vydania=2018-01-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-02-24|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> Na spiatočnej ceste sa ho v lietadle novinári pýtali na tento prípad, keď biskup Barros mal byť podľa obvinení prítomný pri sexuálnom zneužívaní detí iným kňazom a zatajovať to. Pápež k pedofilnému kňazovi Fernandovi Karadimovi povedal, že obete ho nikdy nemenovali a že „obete nevystúpili s žiadnym dôkazom. Sú to len reči, nič konkrétneho. Žiadne obete sa neozvali.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Skandál papeže Františka! Měl vědět o zneužívání dětí kněžími|url=http://tn.nova.cz/clanek/skandal-papeze-frantiska-mel-vedet-o-zneuzivani-deti-knezimi.html|vydavateľ=tn.nova.cz|dátum vydania=2018-02-06|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref> Pápež František pod ťarchou dôkazov zmenil názor a obvinil čilských biskupov, že ničili dôkazy o sexuálnych zločinoch v cirkvi, vyvíjali nátlak na cirkevných právnikov, aby minimalizovali rozsah obvinení a prejavili „závažnú nedbanlivosť“ pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi. V desaťstranovej kritickej správe, ktorú čilskí biskupi dostali počas prebiehajúcej návštevy vo Vatikáne, pápež píše, že celá čilská cirkevná hierarchia je kolektívne zodpovedná za „vážne chyby“ pri riešení prípadov zneužívania a následnej straty dôveryhodnosti cirkvi v Čile. „''Nikto sa nemôže z problému vyvliecť a hodiť ho na plecia niekoho iného,“'' zneli slová pápeža adresované čilským biskupom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež obvinil čilských biskupov z ničenia dôkazov o sexuálnom násilí|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20828885/papez-biskup-cirkev-sexualne-zneuzivanie-cile-vatikan.html#ixzz5G8ClIlMU|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-18|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápežov tlak na biskupov zabral, ponúkli hromadnú demisiu|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20829193/vatikan-katolicka-cirkev-sexualne-zneuzivanie-cilski-biskupi-demisia.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-18|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup sa ospravedlnil, že včas nepreskúmal prípad zneužívania v diecéze|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20830006/cilsky-biskup-sa-ospravedlnil-za-svoju-necinnost.html#ixzz5G8BfHTEL|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-20|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> Jeden z čilských biskupov sa v sobotu [[19. máj]]a [[2018]] ospravedlnil za to, že včas nepreskúmal hlásený prípad sexuálneho zneužívania vo svojej diecéze. Vyjadrenia biskupa Alejandra Goica prišli deň po tom, čo všetci biskupi v tejto juhoamerickej krajine ponúkli svoju rezignáciu v súvislosti so škandálom okolo zneužívania maloletých kňazmi a kvôli podozreniam, že tieto činy kryli. O ich osude má rozhodnúť samotný pápež František, ktorý predtým uviedol, že prejavili závažnú nedbanlivosť pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup suspendoval kňazov za obťažovanie maloletých|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20830402/cile-biskup-sexualne-obtazovanie-cirkev-papez.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-21|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kuruvilla|meno=Carol|autor=|odkaz na autora=|titul=Every Single Chilean Bishop Offers To Resign Over Country's Sex Abuse Scandal|url=https://www.huffingtonpost.com/entry/every-single-chilean-bishop-offers-resignation-over-countrys-sex-abuse-scandal_us_5afedcd0e4b0a046186af527|vydavateľ=huffingtonpost.com|dátum vydania=2018-05-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Súbor:Papa Francisco destacó a Iquique como una “tierra de sueños” (39769241991).jpg|náhľad|František v [[Čile]]]] Pápež František je podľa agentúry AP prvým pápežom, ktorý verejne odsúdil „kultúru zneužívania a krytia“ v katolíckej cirkvi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|priezvisko2=Vergara|meno2=Eva|autor=|odkaz na autora=|titul=Never again: Pope denounces 'culture of abuse, cover-up'|url=https://www.apnews.com/757984c8036d4db8b8eddacb67c3ab23/Never-again:-Pope-denounces-%27culture-of-abuse,-cover-up%27|vydavateľ=apnews.com|dátum vydania=2018-05-31|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}|url archívu=https://web.archive.org/web/20200813053811/https://apnews.com/757984c8036d4db8b8eddacb67c3ab23/Never-again%3A-Pope-denounces-%27culture-of-abuse%2C-cover-up%27|dátum archivácie=2020-08-13}}</ref> Podľa vlastných slov sa hanbí za to, že on, ani katolícki predstavitelia v Čile obete lepšie nepočúvali. Pre čilských veriacich vydal pastoračný list,<ref name="cna-l">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Full text of Pope Francis' letter to Chilean bishops|url=https://www.catholicnewsagency.com/news/full-text-of-pope-francis-letter-to-chilean-bishops-29914|vydavateľ=Catholic News Agency|dátum vydania=2018-04-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> v ktorom znova poďakoval obetiam za ich „odvážnu vytrvalosť“ pri odsudzovaní zneužívania a hľadaní pravdy a opakovane hovoril o „kultúre zneužívania a systéme krytia, ktorý ju zachováva“.<ref name="cna-l"/><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež František odsúdil kultúru zneužívania a krytia v cirkvi|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20839553/papez-frantisek-odsudil-kulturu-zneuzivania-a-krytia-v-cirkvi.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-31|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> Morálne škandály by dlho zostali úplne utajené, keby sa o ich dôsledky nebola začala zaujímať svetská justícia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=SITA|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup odmietol dať úradom správu o zneužívaní kňazmi|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20874545/cilsky-biskup-odmietol-dat-prokuratorovi-spravu-o-zneuzivani-knazmi.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-07-20|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> ==== Spojené štáty ==== Bývalý veľvyslanec Vatikánu v [[Spojené štáty|USA]] arcibiskup [[Carlo Maria Viganó]] v otvorenom liste<ref>https://s3.amazonaws.com/lifesite/TESTIMONYXCMVX-XENGLISH-CORRECTED-FINAL_VERSION_-_G-2.pdf</ref><ref>https://www.catholicregister.org/home/international/item/27882-archbishop-vigano-releases-testimony-detailing-abuse-cover-up-by-pope-francis-roman-curia</ref> obvinil troch pápežov a ich blízkych spolupracovníkov za to, že v minulosti kryli v súčasnosti suspendovaného amerického kardinála [[Theodore McCarrick|Theodora McCarricka]], v ďalšom liste kritizoval pápeža Františka za to, že odmieta priamo odpovedať na vznesené obvinenia. Aj preto arcibiskup Viganó Vatikán vyzýva, aby zverejnil, čo vie o škandále týkajúcom sa suspendovaného amerického kardinála Theodora McCarricka. Arcibiskup Viganó vo svojom liste obviňuje bývalých štátnych sekretárov Vatikánu (kardinálov [[Angelo Sodano|Sodana]] a [[Tarcisio Bertone|Bertoneho]]) pôsobiacich počas pontifikátov [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] a [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]], že roky ignorovali podrobné svedectvá o McCarrickom škandalóznom správaní a nemorálnom životnom štýle. Arcibiskup Viganó tiež pripomína, že Benedikt XVI. v roku [[2010]] McCarricka potrestal, ale pápež František ho údajne rehabilitoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Accuser blasts pope silence, 'slander' over cover-up claims|url=https://www.apnews.com/3209c6549d00425fae0f66ee58b97c6d|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-28|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope on McCarrick claims: I won't say a word about it.|url=https://www.apnews.com/ad7d52030c90472eafeacef7ba2d9d39|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-08-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=The Latest: Pope quips I am the devil next to John Paul|url=https://www.apnews.com/9afeed19f502442a9bdb68b7ff15ba36|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> Pápež František [[27. júl]]a [[2018]] kardinála Theodora McCarricka na vlastnú žiadosť degradoval z postu kardinála a nariadil mu „život v modlitbe a pokání“ v rezidencii pre neho určenej kvôli začatiu kánonického procesu, ktorý má preskúmať obvinenia zo sexuálneho zneužívania kardinálom McCarrickom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Gazda|meno=Imrich|autor=|odkaz na autora=|titul=McCarrickov škandál: Problémom nie je len sexuálne zneužívanie|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/35269/mccarrickov-skandal-problemom-nie-je-len-sexualne-zneuzivanie|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoy|miesto=Bratislava|dátum=2018-08-01|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež prijal rezignáciu Theodora McCarricka z kolégia kardinálov|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/478472-papez-prijal-rezignaciu-theodora-mccarricka-z-kolegia-kardinalov/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-07-28|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> === Trest smrti === Katolícka cirkev [[2. august]]a [[2018]] formálne oznámila zmenu svojho náhľadu na trest smrti, považuje ho za neprípustný za akýchkoľvek okolností. Ako Vatikán oznámil, nový postoj k hrdelnému trestu odráža názor pápeža Františka, ktorý trest smrti úplne odmieta. Doterajší [[katechizmus]] pritom trest smrti povoľoval vo výnimočných prípadoch.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=ČTK|odkaz na autora=|titul=Vatikánsky obrat: Trest smrti je neprípustný za akýchkoľvek okolností|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/479006-vatikansky-obrat-trest-smrti-je-nepripustny-za-akychkolvek-okolnosti/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-08-02|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> === Pandémia COVID-19 === Počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]] pápež František zrušil svoje pravidelné generálne audiencie na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]], aby sa predišlo schádzaniu más ľudí a šíreniu nákazy, ktorá [[Taliansko]] veľmi ťažko zasiahla. Povzbudzoval [[Kňaz|kňazov]], aby navštevovali pacientov a zdravotníckych pracovníkov a naliehal na veriacich, aby v čase krízy nezabúdali na chudobných, modlil sa za obete vírusu v [[Čína|Číne]] a vzýval [[Mária (matka Ježiša)|Pannu Máriu]] pod jej titulom [[Salus Populi Romani]], keď rímska diecéza zažívala čas postenia sa a uctenia si obetí. Na rozhodnutie generálneho vikára rímskej diecézy uzavrieť všetky kostoly v [[Taliansko|Taliansku]] pápež František reagoval so sklamaním. Aj napriek tomu, že Taliansko bolo v karanténnom [[Lockdown|lockdowne]] sa snažil „''nenechať ľudí samých''“ a pracoval na tom, aby sa čiastočne mohli chrámy znovuotvoriť. František denne slúžil sväté omše v kaplnke [[Dom svätej Marty|Domu svätej Marty]], ktoré boli vysielané online.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Omše z Domu sv. Marty v dobe karantény boli zážitkom duchovnej blízkosti|url=https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2020-05/omse-z-domu-sv-marty-v-dobe-karanteny-boli-zazitkom-duchovnej-b.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2020-05-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> Dňa [[20. marec|20. marca]] [[2020]] pápež požiadal [[Dikastérium pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju]], aby vytvorilo Vatikánsku COVID-19 komisiu a tak vyjadrila starosti, ktoré má cirkev ohľadom krízy spôsobenej pandémiou a aby navrhla možné odpovede na potenciálne sociálno-ekonomické ťažkosti prameniace z krízy. Dňa [[27. marec|27. marca]] [[2020]] pápež František udelil mimoriadne požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]]. Vo svojej homílii zameranej na utíšenie búrky na mori v [[Evanjelium podľa Marka|Markovom evanjeliu]], František opísal situáciu takto: „''Husté temnoty zahalili naše námestia, cesty a mestá; zmocnili sa našich životov a naplnili všetko ohlušujúcim tichom a ničivou prázdnotou, ktorá paralyzuje chod všetkých vecí. Cítiť to vo vzduchu, vidíme to v gestách, hovoria to naše pohľady (...) Zoči-voči utrpeniam, kde sa meria opravdivý rozvoj našich národov, objavujeme a zakúšame Ježišovu veľkňazskú modlitbu „aby všetci boli jedno“ (...) Napredovali sme bezohľadne a mysleli sme si, že navždy zostaneme zdraví na chorom svete. Teraz, keď sa nachádzame na rozbúrenom mori, voláme k tebe: „Zobuď sa, Pane!”''“ ==== Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 ==== Dňa [[14. január|14. januára]] [[2021]] bola zverejnená správa, že pápež František, rovnako ako aj emeritný pápež [[Benedikt XVI.]] sú zaočkovaní proti ochoreniu [[COVID-19]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František i Benedikt XVI. sú už zaočkovaní proti COVIDu-19|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-01/papez-frantisek-i-benedikt-xvi-su-uz-zaockovani-proti-covidu-19.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-01-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> František je presvedčený, že zaočkovať sa je morálnou povinnosťou každého človeka. V rozhovore pre taliansku televíziu sa vyjadril takto: „''Som presvedčený, že je morálne, aby sa každý zaočkoval. Je to morálne rozhodnutie, lebo je to o tvojom živote, ale tiež o živote iných,''“ pokračoval: „''Nerozumiem prečo niektorí hovoria, že toto by mohla byť nebezpečná vakcína. Ak ti to lekári prezentujú ako vec, ktorá môže pomôcť a nemá žiadne špeciálne riziká, prečo si to nedať? Je tu samovražedný odpor, ktorý neviem ako vysvetliť, ale dnes si ľudia musia dať vakcínu.''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis suggests people have moral obligation to take coronavirus vaccine|url=https://www.ncronline.org/news/vatican/pope-francis-suggests-people-have-moral-obligation-take-coronavirus-vaccine|vydavateľ=ncronline.org|dátum vydania=2021-01-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> V stredu [[18. august|18. augusta]] [[2021]] bolo zverejnené video, v ktorom František povedal: ''„Zaočkovať sa vakcínami schválenými kompetentnými orgánmi je skutkom lásky. I napomáhať tomu, aby tak urobila väčšina ľudí, je skutkom lásky. Lásky k sebe samému, lásky k príbuzným a priateľom lásky ku všetkým národom.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zaočkovať sa je skutok lásky, vysvetľuje Svätý Otec vo videoposolstve|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-08/zaockovat-sa-je-skutok-lasky-vysvetluje-papez-videoposolstvo.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-08-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-18|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Očkovanie proti covidu je činom lásky, povedal pápež|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/22723523/okovanie-proti-covidu-je-cinom-lasky-povedal-papez.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-08-18|dátum prístupu=2021-08-18}}</ref> [[Súbor:5 luglio 2013 - incontro tra Papa Francesco e Papa Benedetto XVI - inaugurazione statua San Michele Arcangelo -.jpg|náhľad|Pápež František a emeritný pápež [[Benedikt XVI.]]]] === Ďalšie pôsobenie === Svojou apoštolskou exhortáciou ''Amoris laetitia'' vyvolal diskusiu o možnosti pristupovania k sviatostiam rozvedených a civilne znovuzosobášených katolíkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Daniška | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = Jaroslav Daniška | titul = Päť otázok pre pápeža | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/18858/paet-otazok-pre-papeza | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoy | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-16 | dátum prístupu = 2017-04-14 }}</ref> Pápež František počas návštevy Čile [[15. január]]a [[2018]] uviedol, že „svet je jeden incident od nukleárneho holokaustu, aký ľudstvo ešte nezažilo a nevie si ani predstaviť“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope Francis warns world is ‘one accident’ away from nuclear holocaust | url = https://www.rt.com/news/416030-pope-francis-nuclear-holocaust/ | vydavateľ = RT | dátum vydania = 2018-01-15 | dátum aktualizácie = 2018-01-16 | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pullella | meno = Philip | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope warns world is one step away from nuclear war | url = https://www.reuters.com/article/us-pope-chile-nuclear/pope-warns-world-is-one-step-away-from-nuclear-war-idUSKBN1F41FL | vydavateľ = [[Reuters]] | dátum vydania = 2018-01-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref> Pápež František a francúzsky prezident [[Emmanuel Macron]] absolvovali v utorok [[26. jún]]a [[2018]] vo Vatikáne 57 minút trvajúci súkromný rozhovor, ktorý sa týkal otázok spojených s migráciou a perspektívami Európy v súvislosti s rastúcimi výzvami pre jednotu kontinentu. Francúzska tlač upozornila aj na nezvyčajne dôvernú rozlúčku oboch aktérov stretnutia, pri ktorej nechýbali bozky na líca a podania rúk, pričom si všimla aj to, že pápež Macronovi daroval medailón s vyobrazením [[Martin Toursky|sv. Martina z Tours]] – rímskeho legionára, ktorý podľa legendy rozťal svoj plášť, aby zaodel chudobného človeka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vatikán: Napriek obavám bolo Macronovo stretnutie s pápežom srdečné | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/474761-papez-s-francuzskym-prezidentom-macronom-hovoril-za-zatvorenymi-dverami/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-26 | dátum prístupu = 2018-10-10 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pápež vyzýva krajiny sveta, aby prijímali migrantov a integrovali ich | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/474295-papez-vyzyva-krajiny-sveta-aby-prijimali-migrantov-a-integrovali-ich/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-22 | dátum prístupu = 2018-10-10 }}</ref> Podľa speváka írskej rockovej skupiny U2 [[Bono Vox|Bona Voxa]] je pápež František zdesený zo sexuálneho zneužívania v katolíckej cirkvi. Spevák sa v stredu 19. septembra 2018 stretol s Františkom v súkromí vo vatikánskom dome svätej Marty, kde pápež žije. Diskutovali spolu o rôznych témach – napríklad o kapitalizme a o udržateľnom rozvoji, spresnil Bono Vox novinárom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U2's Bono and Pope discuss Irish sexual abuse crisis | url = https://www.reuters.com/article/us-pope-bono/u2s-bono-and-pope-discuss-irish-sexual-abuse-crisis-idUSKCN1LZ2HZ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Celibát === ''„V tejto chvíli som pre zachovanie celibátu so všetkými jeho pre a proti. S jeho praktikovaním sme mali počas tisíc rokov skôr lepšie než horšie skúsenosti,“'' uviedol pápež František v knihe rozhovorov so svojím priateľom argentínskym rabínom Abrahamom Skorkou O nebi a zemi. Avšak dodal, že ''„celibát je otázkou disciplíny (pozn. podľa Kódexu kanonického práva) a nie viery, a vec sa môže zmeniť.''“<ref>https://svet.sme.sk/c/22300660/benedikt-varoval-papeza-frantiska-pred-uvolnenim-celibatu.html?ref=terazbox_sme</ref><ref>https://svet.sme.sk/c/22301684/postoj-papeza-k-celibatu-sa-nezmenil.html?ref=terazbox_sme</ref> === Postoj ku korupcii === Citácia z buly Misericordiae vultus: {{Citát|Slovo odpustenia nech dôjde ku všetkým a pozvanie zakúsiť milosrdenstvo nech nikoho nenechá ľahostajným. Moja výzva na obrátenie je adresovaná ešte naliehavejšie tým, ktorí sú v dôsledku spôsobu svojho života ďaleko od Božej milosti. Zvlášť myslím na mužov a ženy, ktorí patria do zločineckých skupín, nech už sú akékoľvek. Pre vaše dobro vás prosím, zmeňte spôsob života. Žiadam vás o to v mene Božieho Syna, ktorý hoci bojoval proti hriechu, nikdy neodmietol nijakého hriešnika. Neupadnite do hroznej pasce predstavy, že život závisí od peňazí a že v porovnaní s nimi nič nemá hodnotu a dôstojnosť. Je to len klam. Peniaze si nevezmeme na druhy svet. Peniaze nám neprinesú pravé šťastie. Násilie použité na hromadenie bohatstva nasiaknuté krvou vás neurobí mocnými ani nesmrteľnými. Všetci skôr či neskôr skončia pred Božím súdom, ktorému nik nemôže ujsť. S rovnakou výzvou sa obraciam na páchateľov alebo spolupáchateľov korupcie. Táto hnisavá rana spoločnosti je ťažkým hriechom, ktorý volá do neba, pretože podkopáva základy osobného i spoločenského života. Korupcia bráni hľadieť do budúcnosti s nádejou, pretože svojou aroganciou a nenásytnosťou ničí plány slabých a utláča tých najchudobnejších. Je to zlo, ktoré sa zahniezdilo v každodenných gestách, aby sa následne rozšírilo do verejných škandálov. Korupcia je tvrdošijné zotrvávanie v hriechu, snaží sa nahradiť Boha ilúziou, že peniaze predstavujú formu moci. Je to dielo temnoty, živené nedôverou a intrigami. Corruptio optimi pessima, oprávnene tvrdí sv. Gregor Veľký, zdôrazňujúc, že nikto sa nemôže považovať za imúnneho pred týmto pokušením. Na jej vymazanie z osobného a spoločenského života je potrebná múdrosť, bdelosť, čestnosť, transparentnosť spolu s odvahou verejne na ňu poukazovať. Ak sa proti nej otvorene nebojuje, skôr či neskôr z nás spraví svojich komplicov a zničí nám život. Toto je ten najvhodnejší čas, aby sme zmenili svoj život! Toto je čas dať sa chytiť za srdce. Zoči-voči spáchanému zlu, aj ťažkým zločinom, nastala chvíľa vypočuť plač nevinných, ktorých obrali o majetok, dôstojnosť, city, samotný život. Zotrvanie na ceste zla je len zdrojom ilúzií a smútku. Skutočný život je úplne iný. Boh nám neprestáva podávať pomocnú ruku. Stále je pripravený počúvať, rovnako ako aj ja a moji bratia biskupi a kňazi. Stačí len prijať pozvanie na obrátenie a podriadiť sa spravodlivosti, pokým Cirkev ponúka milosrdenstvo.}} ([https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus slovenský preklad])<ref name="kbs.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2015-04-11|titul = MISERICORDIAE VULTUS (Tvár milosrdenstva) o mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus|vydavateľ = KBS}}</ref> === Postoj k homosexualite === Pápež František o [[Homosexualita|homosexuáloch]] v roku 2013 povedal: „''Kľúčom je, aby cirkev vítala, nevylučovala a preukazovala milosrdenstvo, nie odsudzovanie.''“ Dodal: „''Ak je človek homosexuál a hľadá Boha a má v sebe dobrosrdečnosť , kto som, aby som súdil?''" <ref>{{Citácia periodika|titul=Pope Francis: Who am I to judge gay people?|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-23489702|periodikum=BBC News|dátum=2013-07-29|dátum prístupu=2023-08-28|jazyk=en-GB}}</ref> František vo februári 2015 povzbudil ľudí na [[Slovensko|Slovensku]], ktorí hlasovali v [[Referendum na Slovensku v roku 2015|referende]] o tom, aby sa manželstvom mohol nazývať len zväzok muža a ženy, aby „pokračovali v úsilí brániť rodinu - životne dôležitú bunku spoločnosti“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pope Francis Backs Slovakia's Referendum Against Same-Sex Marriage|url=https://www.huffpost.com/entry/pope-slovakia-referendum_n_6630876|vydavateľ=HuffPost|dátum vydania=2015-02-06|dátum prístupu=2023-10-02|jazyk=en}}</ref> 26. augusta 2018 v lietadle na spiatočnej ceste z Írska do Ríma povedal, že homosexuálni ľudia existovali v celej histórii ľudstva. Povedal tiež, že katolícki rodičia by sa mali rozprávať so svojimi homosexuálnymi deťmi a nemali by byť „zavrhované“ rodinou. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pope Francis calls on parents to 'never condemn' gay children|url=https://www.usatoday.com/story/news/world/2022/01/26/pope-francis-parents-should-never-condemn-gay-children/9227983002/|vydavateľ=USA TODAY|dátum prístupu=2023-08-28|jazyk=en-US|meno=Marina|priezvisko=Pitofsky}}</ref> V dokumente ''Francesco'', ktorý vyšiel v októbri [[2020]], pápež František vyjadril podporu registrovaným partnerstvám osôb rovnakého pohlavia. Pápež povedal, že "homosexuáli majú právo byť súčasťou rodiny. [...] Sú Božími deťmi a majú právo na rodinu. Nikto by kvôli tomu nemal byť zahadzovaný alebo nešťastný."<ref>{{Citácia periodika|titul=In Shift for Church, Pope Francis Voices Support for Same-Sex Civil Unions|url=https://www.nytimes.com/2020/10/21/world/europe/pope-francis-same-sex-civil-unions.html|periodikum=The New York Times|dátum=2020-10-21|dátum prístupu=2023-10-02|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Jason|priezvisko=Horowitz}}</ref> Pápež František v roku 2023 kritizoval zákony, ktoré [[LGBT zákony|kriminalizujú homosexualitu]] a označil ich za „nespravodlivé,“ pričom povedal, že Boh miluje všetky svoje deti také, aké sú, a vyzval katolíckych biskupov, ktorí tieto zákony podporujú, aby prijali [[LGBT]] ľudí do cirkvi. „''Byť homosexuálom nie je zločin,''“ povedal František počas rozhovoru pre [[The Associated Press]]. <ref>{{Citácia periodika|titul=Pope Francis Says Homosexuality Is Not a Crime|url=https://www.nytimes.com/2023/01/25/world/europe/pope-francis-homosexuality.html|periodikum=The New York Times|dátum=2023-01-25|dátum prístupu=2023-08-28|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Elisabetta|priezvisko=Povoledo}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Homosexuality not a crime, Pope Francis says|url=https://www.cnbc.com/2023/01/25/homosexuality-not-a-crime-pope-francis-says.html|vydavateľ=CNBC|dátum vydania=2023-01-25|dátum prístupu=2023-08-28|jazyk=en}}</ref> === Islam === Pri príležitosti Svetového dňa migrantov a utečencov v januári 2014 pápež František povzbudzoval primárne [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimské]] publikum, aby hľadalo nádej v [[Korán|Koráne]]. V auguste roku 2016, pápež František údajne prirovnal násilie islamistov k činom, ktorých sa dopúšťajú niektorí katolíci. ''„Nerád hovorím o islamskom násilí, pretože každý deň listujem novinami a vidím násilie tu v Taliansku ... Niekto zavraždil svoju priateľku, iný zabil svoju svokru ... a to hovorím o pokrstených katolíkoch! Ak hovorím o islamskom násilí, musím hovoriť aj o katolíckom násilí.“'' V apoštolskej exhortácii [[Evangelii gaudium]] (odseky 252 a 253) František napísal, že ''„pravý islam a správne čítanie Koránu je proti akejkoľvek forme násilia“''. Proti týmto výrokom opakovane vystupujú niektorí katolíci, ktorí sa ku katolicizmu obrátili z [[Islam|islamu]]. ''„Islam učí smrť odpadlíkom (Korán 4,89; 8,7-11), viete? Ako je možné porovnávať islamské násilie s takzvaným kresťanským? Tam, kde evanjelium hlása dobrú správu o Ježišovej smrti a vzkriesení pre spásu všetkých a naplnenie zmluvy so Židmi, Alah nemá čo ponúknuť okrem vojny a vrážd neveriacich výmenou za raj.“'' Vysvetľujú, že nechcú zamieňať islam a obyčajných moslimov, ale tiež tvrdia, že naivita, s akou čelíme islamu, je samovražedná a veľmi nebezpečná. Islam nepozná kresťanský princíp odpustenia, ale pozná a kruto uplatňuje islamský princíp krvnej pomsty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Bývalí muslimové kritizují papeže za jeho tvrzení, že islám je dobré náboženství|url=https://www.krestandnes.cz/byvali-muslimove-kritizuji-papeze-za-tvrzeni-ze-islam-dobre-nabozenstvi/|vydavateľ=krestandnes.cz|dátum vydania=2018-02-01|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-04-02|miesto=|jazyk=}}</ref> === Apoštolské a pastoračné cesty === {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-3}} * '''[[Amerika (svetadiel)|Amerika]]''' **[[Brazília]] ([[23. júl|23.]] – [[28. júl]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František na SDM v Brazílii (6. a 7. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130728003| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-07-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Ekvádor]] ([[6. júl|6.]]{{--}}[[8. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František v júli navštívi Ekvádor, Bolíviu a Paraguaj| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150416020| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-04-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Bolívia]] ([[8. júl|8.]]{{--}}[[10. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am"/> ** [[Paraguaj]] ([[10. júl|10.]]{{--}}[[12. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am"/> ** [[Kuba]] *** [[19. september|19.]]{{--}}[[22. september]] [[2015]]<ref name="kuba">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pred apoštolskou cestou v Spojených štátoch zavíta pápež aj na Kubu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150422027| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-04-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Zverejnili program cesty pápeža Františka na Kubu a do USA| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2015/06/30/zverejnili_program_cesty_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_na_kubu_a_do_usa/1155180| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2015-06-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-10}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> *** [[12. február]] [[2016]]<ref name="kuba2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František začal 12. apoštolskú cestu cez Kubu do Mexika| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160212024| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2016-02-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-03-28 }}</ref> ** [[Spojené štáty]] ([[22. september|22.]]{{--}}[[27. september]] [[2015]])<ref name="kuba"/> ** [[Mexiko]] ([[12. február|12.]]{{--}}[[18. február]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalšia apoštolská cesta Svätého Otca povedie vo februári do Mexika| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151214044| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-12-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-12-14 }}</ref> ** [[Kolumbia]] ([[6. september|6.]] – [[11. september]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Septembrová apoštolská cesta pápeža Františka do Kolumbie má už svoje logo | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/10/septembrová_apoštolská_cesta_pápeža_františka_do_kolumbie/1297820 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-03-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-14 }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ** [[Čile]] ([[15. január|15]]. – [[18. január]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Návšteva pápeža Františka v Čile bude mať motto „Svoj pokoj vám dávam“ | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/21/n%C3%A1v%C5%A1teva_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_v_%C4%8Dile_motto_svoj_pokoj_v%C3%A1m_d%C3%A1vam/1331909 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-08-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-10 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Papež si v Chile poplakal s oběťmi chlípných kněží, v zemi hoří kostely | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/chile-papez-frantisek-navsteva-cirkev-dx6-/zahranicni.aspx?c=A180117_100219_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-01-17 | dátum prístupu = 2018-01-17 }}</ref> ** [[Peru]] ([[18. január|18.]] – [[21. január]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Januárová pápežova návšteva Peru už má logo a motto: „Zjednotení v nádeji“ | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/19/janu%C3%A1rov%C3%A1_p%C3%A1pe%C5%BEova_n%C3%A1v%C5%A1teva_peru_u%C5%BE_m%C3%A1_logo_a_motto/1330777 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-08-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-10 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> **[[Panama (štát)|Panama]] ([[23. január|23.]] – [[27. január]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František letí ponad Atlantik do Panamy na Svetové dni mládeže|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190123023|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-01-26|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Kanada]] ([[24. júl]] – [[30. júl]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS to CANADA|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/canada-2022.html|dátum vydania=2022-06-23|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> * '''[[Európa]]''' **[[Albánsko]] ([[21. september]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na štvrtej apoštolskej ceste, privítali ho v Albánsku| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140921002| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-09-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Francúzsko]] *** [[Európsky parlament]]; [[25. november]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec absolvoval piatu apoštolskú cestu, viedla do Štrasburgu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141125008| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-11-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> *** [[Marseille]]; ([[22. september]] – [[23. september]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apoštolská cesta pápeža Františka do Marseille v septembri | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2023-07/apostolska-cesta-papeza-frantiska-do-marseille-v-septembri.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2023-07-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Bosna a Hercegovina]] ([[6. jún]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívil hlavné mesto Bosny a Hercegoviny Sarajevo| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150606001| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-06-06| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-10 }}</ref> ** [[Grécko]] ([[16. apríl]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František na 13. apoštolskej ceste na gréckom Lesbose | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160416004 | vydavateľ = [[TK KBS]] | dátum vydania = 2016-04-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** [[Poľsko]] ([[25. júl|25.]] – [[31. júl]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Organizátori v Krakove zverejnili predbežný program SDM 2016| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150203037| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-02-03| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Švédsko]] ([[31. október]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum vydania = 2016-01-25|url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160125019| vydavateľ = [[TK KBS]]| titul = Päťsté výročie reformácie si pripomenie Svätý Otec návštevou Švédska|dátum prístupu = 2016-01-26}}</ref> ** [[Portugalsko]] ***[[12. máj|12.]] – [[13. máj]] [[2017]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Kardinál Parolin navštívil Fatimu pred cestou pápeža Františka do Portugalska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161014006|dátum vydania=2016-10-14|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref> ***[[júl]] [[2022]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najbližšie Svetové dni mládeže sa uskutočnia v roku 2022 v Lisabone|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190127001|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-01-27|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> *** [[2. august]] – [[6. august]] [[2023]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zverejnili program cesty pápeža na SDM v Portugalsku | url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2023-06/zverejnili-oficialny-program-cesty-papeza-na-sdm.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2023-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Švajčiarsko]] ([[21. jún]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Program pápežovej ekumenickej návštevy Ženevy 21. júna 2018 | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-05/papez-ekumenicka-navsteva-zeneva-program.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-05-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Írsko]] ([[25. august|25.]] – [[26. august]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František potvrdil účasť na Svetovom stretnutí rodín v Dubline|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180321019|dátum prístupu=2018-03-21|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Litva]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]] ([[22. september|22.]]{{--}}[[25. september]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež v septembri 2018 navštívi Litvu, Lotyšsko a Estónsko | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2018/03/09/p%C3%A1pe%C5%BE_v_septembri_2018_nav%C5%A1t%C3%ADvi_litvu,_loty%C5%A1sko_a_est%C3%B3nsko/1366253 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2018-03-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-11 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> **[[Bulharsko]] a [[Severné Macedónsko]] ([[5. máj|5]]. – [[7. máj]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi v máji Bulharsko a Macedónsko - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-12/svaty-otec-navstivi-v-maji-bulharsko-a-macedonsko.html|dátum vydania=2018-12-13|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref> **[[Rumunsko]] ([[31. máj]] – [[2. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František navštívi na prelome mája a júna Rumunsko - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2019-01/papez-frantisek-rumunsko-ohlasenie-cesty.html|dátum vydania=2019-01-11|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref> **[[Maďarsko]] a [[Slovensko]] ([[12. september]] – [[15. september]] [[2021]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS FRANCIS TO BUDAPEST, ON THE OCCASION OF THE CONCLUDING HOLY MASS OF THE 52nd INTERNATIONAL EUCHARISTIC CONGRESS, AND TO SLOVAKIA|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2021/outside/documents/budapest-slovacchia-2021.html|dátum vydania=2021-07-04|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Cyprus]] a [[Grécko]] ([[2. december]] – [[6. december]] [[2021]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS FRANCIS TO CYPRUS AND GREECE|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2021/outside/documents/cipro-grecia-2021.html|dátum vydania=2021-11-13|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Malta]] ([[2. apríl]] – [[3. apríl]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS FRANCIS TO MALTA|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/malta-2022.html|dátum vydania=2022-02-25|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Maďarsko]] ([[28. apríl]] – [[30. apríl]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Harmonogram apoštolskej cesty pápeža Františka do Budapešti|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230228017|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2023-08-28|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Luxembursko]] a [[Belgicko]] ([[26. september]] [[2024]] – [[29. september]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apostolic Journey of the Holy Father to Luxembourg and Belgium (26-29 September 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/outside/documents/lussemburgo-belgio2024.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{Stĺpce-3}} *[[Taliansko]] (pastoračné cesty v rámci Talianska, mimo mesta Rím) **[[Lampedusa]] ([[8. júl]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvá Františkova cesta mimo Ríma smerovala na ostrov Lampedusa| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130708038| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-07-08| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> ** [[Cagliari]], [[Sardínia]] ([[22. september]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec počas svojej cesty na Sardínii vyzdvihol hodnotu práce| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130923027| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-09-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> ** [[Assisi]] *** [[4. október]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec sa vydal po stopách sv. Františka v Assisi (priebeh)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131004047| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-10-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> *** [[4. august]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František navštívi 4. augusta Porciunkulu | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2016/07/04/pápež_františek_navštívi_4_augusta_porciunkulu/1241944 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2016-07-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-14 }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> *** [[20. september]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Príhovor pápeža Františka v Assisi: Iba pokoj je svätý, nie vojna|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2016/09/20/pr%C3%ADhovor_p%C3%A1pe%C5%BEa_v_assisi_iba_pokoj_je_sv%C3%A4t%C3%BD,_nie_vojna/1259492|dátum vydania=2016-09-20|dátum prístupu=2016-09-28|vydavateľ=Vatikánsky rozhlas|url archívu=https://web.archive.org/web/20161002075139/http://sk.radiovaticana.va/news/2016/09/20/pr%C3%ADhovor_p%C3%A1pe%C5%BEa_v_assisi_iba_pokoj_je_sv%C3%A4t%C3%BD%2C_nie_vojna/1259492|dátum archivácie=2016-10-02}}</ref> *** [[24. september]] [[2022]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VISIT OF THE HOLY FATHER FRANCIS TO ASSISI FOR THE EVENT “ECONOMY OF FRANCESCO” |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/inside/documents/20220924-assisi.html |dátum vydania=2022-07-08|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> ** [[Kalábria]] ([[21. jún]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na návšteve Kalábrie: Jasné „nie“ mafii a uctievaniu zla| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140621003| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-06-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> ** [[Molise]] ([[5. júl]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František na pastoračnej návšteve v regióne Molise| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140705007| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-05| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Caserta]] *** [[26. júl]] [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívil juhotalianske mesto Caserta| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140726002| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> *** [[28. júl]] [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na priateľskej návšteve u protestantov v Caserte| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140728035| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Redipuglia]] ([[13. september]] [[2014]])<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tretia svetová vojna sa už postupne odvíja, upozorňuje pápež František | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/261574/tretia-svetova-vojna-sa-uz-postupne-odvija-upozornuje-papez-frantisek/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2014-09-13 | dátum prístupu = 2017-09-10 }}</ref> ** [[Pompeje]] a [[Neapol]] ([[21. marec]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec absolvoval ďalšiu pastoračnú návštevu, zavítal do Pompejí a Neapola| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150321008| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Turín]] ([[21. júl|21.]]{{--}}[[22. jún]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Turíne sa pápež stretne s mládežou, prídu i jeho rodinní príslušníci| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150327026| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Prato]] a [[Florencia]] ([[10. november]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívi v novembri Toskánsko: Prato a Florenciu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150327034| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> **[[Amatrice]] ([[4. august]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Svätý Otec navštívil mesto Amatrice, ktoré v auguste zničilo zemetrasenie|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161004025|dátum vydania=2016-10-04|dátum prístupu=2016-10-04|vydavateľ=TK KBS}}</ref> **[[Miláno]] ([[25. marec]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pápež František navštívi v marci budúceho roka taliansku metropolu Miláno|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161015004|dátum vydania=2016-10-15|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref> **[[Carpi]] ([[2. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František navštívi 2. apríla diecézu Carpi v regióne po zemetrasení|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170301015|dátum prístupu=2017-03-01|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Paliano]] ([[13. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zelený štvrtok pápeža Františka vo Vatikáne a v talianskej väznici Paliano|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170414003|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Janov (Taliansko)|Janov]] ([[27. máj]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Svätý Otec František v máji 2017 zavíta do severotalianskej arcidiecézy Janov|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161017029|dátum vydania=2016-10-17|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref> **[[Bozzolo]] a [[Barbiana]] ([[20. jún]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František sa vydá na púť k hrobom dvoch kňazských osobností Talianska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170424035|dátum prístupu=2017-04-24|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Cesena]] a [[Bologna]] ([[1. október]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František príde 1. októbra do talianskych diecéz Cesena a Bologna|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170414004|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Pietrelcina]] a [[San Giovanni Rotondo]] ([[17. marec]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec František navštívi v marci Pietrelcinu a San Giovanni Rotondo | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20171220019 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2017-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> **[[Alessan]] a [[Molfetta]] ([[20. apríl]] [[2018]])<ref name="amnl"/> **[[Nomadelfia]] a [[Loppiano]] ([[10. máj]] [[2018]])<ref name="amnl">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež podnikne dve cesty v Taliansku, navštívi Molfettu, Nomadelfiu a Loppiano|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2018/02/02/p%C3%A1pe%C5%BE_podnikne_dve_cesty_v_taliansku/1361542|vydavateľ=Radio Vaticana|dátum vydania=2018-02-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-03-11|miesto=|jazyk=}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> **[[Bari (Apúlia)|Bari]] ([[7. júl]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Program ekumenického stretnutia pápeža Františka v Bari | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-06/papez-frantisek-ekumenizmus-bari.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-06-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Palermo]] a [[Piazza Armerina]] ([[15. september]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Palermo a Piazza Armerina zverejnili program pápežovej návštevy | url = https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2018-05/papez-frantisek-palermo-piazza-armerina-zverejnili-program.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-05-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Loreto]] ([[25. marec]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Visita del Santo Padre a Loreto (25 marzo 2019) - Programma|url=http://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2019/02/24/0157/00322.html|vydavateľ=press.vatican.va|dátum prístupu=2019-02-24}}</ref> **[[Camerino]] ([[16. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež navštívi v júni talianske Camerino, postihnuté zemetraseniami|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190406006|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-04-07|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Neapol]] ([[21. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi v júni Pápežskú teologickú fakultu v Neapole|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190212025|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-02-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Albano Laziale]] ([[21. september]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na sviatok sv. Matúša pápež František navštívi obnovenú katedrálu v Albane|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190713002|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Greccio]] ([[1. december]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi 1. decembra Greccio a vydá list o význame jasličiek|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20191127037|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-11-28|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Bari]] ([[23. február]] [[2020]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VISIT OF THE HOLY FATHER TO BARI FOR THE MEETING OF REFLECTION AND SPIRITUALITY, “MEDITERRANEAN: FRONTIER OF PEACE” |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2020/inside/documents/papa-francesco-bari_2020.html|dátum vydania=2020-01-21|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[L'Aquila]] ([[28. august]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PASTORAL VISIT OF THE HOLY FATHER FRANCIS TO L’AQUILA |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/inside/documents/20220828-laquila.html|dátum vydania=2022-06-04|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Matera]] ([[25. september]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PASTORAL VISIT OF THE HOLY FATHER FRANCIS TO MATERA FOR THE CONCLUSION OF THE 27th NATIONAL EUCHARISTIC CONGRESS |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/inside/documents/20220925-matera.html |dátum vydania=2022-07-08|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Asti (mesto)|Asti]] ([[19. november]] – [[20. november]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež zablahoželá svojej jubilujúcej sesternici v talianskom meste Asti | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2022-10/papez-zablahozela-svojej-jubilujucej-sesternici-v-asti.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2022-10-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> **[[Terst]] ([[7. júl]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Visit of the Holy Father Francis to Trieste on the occasion of the 50th Social Week of Italian Catholics (7 July 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/inside/documents/20240707-trieste.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Verona]] ([[18. máj]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Visit of the Holy Father to Verona (Saturday, 18 May 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/inside/documents/20240518-verona.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Benátky]] ([[28. apríl]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Visit of His Holiness Pope Francis to Venice (Sunday, 28 April 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/inside/documents/20240428-venezia.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{Stĺpce-3}} * '''[[Ázia]]''' **[[Jordánsko]] a [[Izrael]] ([[24. máj|24.]] – [[26. máj]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec na apoštolskej ceste vo Svätej zemi (3. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140526007| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-05-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Kórejská republika]] ([[14. august|14.]] – [[18. august]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na apoštolskej ceste v Južnej Kórei (5. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140818017| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-08-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Turecko]] ([[28. november|28.]] – [[30. november]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František a patriarcha Bartolomej oslávili spolu sviatok sv. Ondreja| url = http://grkatba.sk/papez-frantisek-a-patriarcha-bartolomej-oslavili-spolu-sviatok-sv-ondreja/| vydavateľ = [[Bratislavská gréckokatolícka eparchia|grkatba.sk]]| dátum vydania = 2014-11-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Srí Lanka]] ([[13. január|13.]] – [[15. január]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František sa rozlúčil so Srí Lankou, priletel na Filipiny| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150115020| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-01-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Filipíny]] ([[15. január|15.]] – [[19. január]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápežov odkaz Srílančanom a Filipínčanom pri návrate z návštevy Ázie| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150119031| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-01-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Arménsko]] ([[24. jún|24.]] – [[26. jún]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Začala sa trojdňová apoštolská cesta pápeža Františka do Arménska | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160624013 | vydavateľ = [[TK KBS]] | dátum vydania = 2016-06-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** [[Gruzínsko]] a [[Azerbajdžan]] ([[30. september]] – [[2. október]] [[2016]])<ref name="arm-gru-aze">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Cesta Svätého Otca do kaukazských štátov: za katolíkmi na perifériu|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160413027|vydavateľ=[[TK KBS]]|dátum vydania=2016-04-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-04-16|miesto=|jazyk=}}</ref> ** [[Mjanmarsko]] ([[27. november|27.]] – [[30. november]] [[2017]])<ref name="mjan-bang"/> ** [[Bangladéš]] ([[30. november]] – [[2. december]] [[2017]])<ref name="mjan-bang">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František navštívi koncom novembra Mjanmarsko a Bangladéš|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/28/p%C3%A1pe%C5%BE_nav%C5%A1t%C3%ADvi_koncom_novembra_mjanmarsko_a_banglad%C3%A9%C5%A1/1333155|vydavateľ=[[Radio Vaticana]]|dátum vydania=2017-08-28|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-09-10|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170828194258/http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/28/p%C3%A1pe%C5%BE_nav%C5%A1t%C3%ADvi_koncom_novembra_mjanmarsko_a_banglad%C3%A9%C5%A1/1333155|dátum archivácie=2017-08-28}}</ref> **[[Spojené arabské emiráty]] ([[3. február|3.]] – [[5. február]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František navštívi Spojené arabské emiráty - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-12/papez-frantisek-navstivi-spojene-arabske-emiraty.html|dátum vydania=2018-12-06|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref> **[[Thajsko]] a [[Japonsko]] ([[20. november|20]]. – [[26. november]] [[2019]]'')''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František zavíta na konci novembra do Thajska a Japonska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190913022|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Irak]] ([[5. marec]] – [[8. marec]] [[2021]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS TO IRAQ|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2021/outside/documents/papa-francesco-iraq-2021.html|dátum vydania=2021-02-08|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Kazachstan]] ([[13. september]] – [[15. september]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS to KAZAKHSTAN |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/kazakhstan-2022.html|dátum vydania=2022-08-02|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Bahrajn]] ([[3. november]] – [[6. november]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS to the KINGDOM OF BAHRAIN |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/bahrain-2022.html |dátum vydania=2022-10-06|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Mongolsko]] ([[31. august]] – [[4. september]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec v dňoch 31. augusta – 4. septembra pocestuje do Mongolska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230603003|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2023-08-28|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Indonézia]], [[Papua-Nová Guinea]], [[Východný Timor]] a [[Singapur]] ([[2. september]] – [[13. september]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apostolic Journey to Indonesia, Papua New Guinea, Timor-Leste and Singapore (2-13 September 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/outside/documents/indonesia-papuanuovaguinea-timorest-singapore-2024.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> * '''[[Afrika]]''' **[[Keňa]] ([[25. november|25.]] – [[27. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = V novembri pápež navštívi Keňu, Ugandu a Stredoafrickú republiku| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/10/v_novembri_p%C3%A1pe%C5%BE_nav%C5%A1t%C3%ADvi_ke%C5%88u,_ugandu_a_stredoafrick%C3%BA_repub/1170890| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2015-09-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-10}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ** [[Uganda]] ([[27. november|27.]] – [[29. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar"/> ** [[Stredoafrická republika]] ([[29. november|29.]] – [[30. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar"/> ** [[Egypt]] ([[28. apríl|28.]] – [[29. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Pápež František navštívi 28. – 29. apríla Káhiru na pozvanie kresťanov i moslimov| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/18/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1ek_nav%C5%A1t%C3%ADvi_28_%E2%80%93_29_apr%C3%ADla_k%C3%A1hiru/1299536| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2017-03-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-03-20| url archívu = https://web.archive.org/web/20170320145301/http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/18/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1ek_nav%C5%A1t%C3%ADvi_28_%E2%80%93_29_apr%C3%ADla_k%C3%A1hiru/1299536| dátum archivácie = 2017-03-20}}</ref> **[[Maroko]] ([[30. marec|30]]. – [[31. marec]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Africké Maroko slávilo historickú udalosť, prvú svätú omšu s pápežom|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190331002|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-04-07|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Mozambik]], [[Madagaskar]], [[Maurícius]] ([[4. september|4.]] – [[10. september]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mozambik, Madagaskar, Maurícius - pápež zhrnul svoje skúsenosti z cesty|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190911036|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Konžská demokratická republika]] a [[Južný Sudán]] ([[31. január]] – [[5. február]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS TO THE DEMOCRATIC REPUBLIC OF THE CONGO AND SOUTH SUDAN (ECUMENICAL PEACE PILGRIMAGE TO SOUTH SUDAN) |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2023/outside/documents/congo-sudsudan-2023.html |dátum vydania=2022-12-01|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> {{Stĺpce-koniec}} <gallery> Súbor:Pope Francis Travels.svg|náhľad|Mapa s vyznačenými krajinami, ktoré pápež František navštívil Súbor:Pape François Parlement européen Strasbourg 25 nov 2014 04.jpg|náhľad|Pápež František počas návštevy európskeho parlamentu (25. november 2014) Súbor:Pope Francis Malacanang 16.jpg|náhľad|Pápež František počas návštevy Filipín (15. – 19. január 2015) Súbor:Pope Francis and President Obama.jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom USA Barackom Obamom počas návštevy Spojených štátov (22. – 27. september 2015) Súbor:Despedida a S.S. Papa Francisco - 25009702661.jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom a prvou dámou Mexika počas návštevy Mexika (12. – 18. február 2016) Súbor:Saeimas priekšsēdētāja piedalās Viņa Svētības pāvesta Franciska vizītes pasākumos (44161103394).jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom Litvy počas návštevy Litvy (22. – 23. september 2018) </gallery> === Kanonizácie === Pápež František [[Kanonizácia (cirkev)|kanonizoval]] 942 svätých: {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-3}} * '''12. máj 2013, Vatikán'''<ref name="kan1205">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec František slávil prvú kanonizačnú slávnosť vo Vatikáne | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130512010 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Antonio Primaldo]] a 812 spoločníkov, mučeníci ** [[Laura Montoya Upegui]], panna a rehoľníčka ** [[María Guadalupe García Zavala]], panna a rehoľníčka * '''9. október 2013, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Video: Svätý Otec uznal za svätú stredovekú mystičku Angelu z Foligna | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131015018 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-10-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Angela z Foligna]] [[Tretí rád svätého Františka|TOSF]], mystička * '''17. december 2013, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cirkev má nového svätého, je ním kňaz Spoločnosti Ježišovej Peter Faber | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131217024 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-12-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Peter Faber]] [[Spoločnosť Ježišova|SJ]], kňaz * '''3. apríl 2014, Vatikán'''<ref name="kan0304">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Traja noví svätí: apoštol Brazílie, kanadský biskup a rehoľná sestra | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140403032 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[François de Laval]] [[Spoločenstvo zahraničných misií v Paríži|MEP]], biskup ** [[José de Anchieta]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]], kňaz ** [[Mária Guyartová|Mária od Vtelenia (Guyartová)]] [[Uršulínky|OSU]], mníška a mystička * '''27. apríl 2014, Vatikán'''<ref name="kan2704">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sv. Ján XXIII. - pápež poslušnosti Duchu Svätému, sv. Ján Pavol II. - pápež rodiny | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140427006 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-04-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]], pápež ** [[Ján Pavol II.]], pápež * '''23. november 2014, Vatikán'''<ref name="kan1311">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nedeľa Krista Kráľa priniesla do Katolíckej cirkvi šiestich nových svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141123002 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-11-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Giovanni Antonio Farina]], biskup ** [[Kuriakose Eliáš Chavara]] CMI, kňaz ** [[Ľudovít z Casorie]] [[Rád menších bratov|OFM]], kňaz a rehoľník ** [[Nicola Saggio]] [[Rád Najmenších bratov sv. Františka z Paoly|OM]], rehoľník ** [[Eufrasia od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho]], rehoľníčka ** [[Amato Ronconi]] [[Františkánsky svetský rád|OFS]], laik * '''14. január 2015, Srí Lanka'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Homília Svätého Otca pri kanonizácii sv. Jozefa Vaza na Srí Lanke | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150114033 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-01-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Joseph Vaz]] [[Kongregácia oratória svätého Filipa Neriho|CO]], kňaz * '''17. máj 2015, Vatikán'''<ref name="kan1705">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec pri slávnosti na Námestí sv. Petra vyhlásil za sväté štyri rehoľníčky | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150517004 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Émilie de Villeneuve]], rehoľníčka ** [[Maria Cristina Brando|Mária Kristína od Nepoškvrneného počatia (Brandová)]] SVEGS, rehoľníčka ** [[Mariam Baouardy|Mária od Ježišovho Ukrižovania (Baouardyová)]], rehoľníčka ** [[Marie-Alphonsine Danil Ghattas]], rehoľníčka * '''23. september 2015, Washington'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je svätý Junípero Serra – františkánsky misionár, apoštol Kalifornie | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150924046 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-09-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Junípero Serra]] [[Rád menších bratov|OFM]], kňaz a rehoľník * '''18. október 2015, Vatikán'''<ref name="kan1810">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František svätorečil manželský pár Martinovcov a ďalších dvoch svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151018006 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-10-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Vincenzo Grossi]], kňaz ** [[María de la Purísima Salvat Romero]] HCC, rehoľníčka ** [[Louis a Marie-Azélie Martinovci|Louis Martin]], laik a manžel ** [[Louis a Marie-Azélie Martinovci|Marie-Azélie Martinová]], laička a manželka * '''5. jún 2016, Vatikán'''<ref name="kan0506">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež kanonizoval Stanislava Papczyńského a Máriu A. Hesselbladovú | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160606019 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Stanisław Papczyński]] [[Spoločnosť kňazov mariánov od Nepoškvrneného počatia Panny Márie|MIC]], kňaz a rehoľník ** [[Maria Elisabeth Hesselblad]] OSsS, rehoľníčka * '''4. september 2016, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František vo Vatikáne vyhlásil Matku Terezu z Kalkaty za svätú | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160904005 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-09-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Matka Tereza]] [[Kongregácia misionárok lásky|MC]], rehoľníčka {{Stĺpce-3}} * '''16. október 2016, Vatikán'''<ref name="kan1610">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František vyhlási v nedeľu na kanonizačnej omši sedem nových svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161015003 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-10-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Manuel González García]], biskup ** [[José Gabriel del Rosario Brochero]] [[Tretí rád svätého Dominika|TOSD]], kňaz ** [[Alfonso Maria Fusco]], kňaz ** [[Lodovico Pavoni]], kňaz ** [[Salomone Leclercq]] [[Inštitút školských bratov|FSC]], rehoľník ** [[Alžbeta od Najsvätejšej Trojice]] [[Rád bosých bratov preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel|OCD]], rehoľníčka ** [[José Sánchez del Río]], laik a mučeník * '''13. máj 2017, Fatima'''<ref name="kan1305">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bl. František a Hyacinta: prví malí svätci bez mučeníckej smrti | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170513005 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2017-05-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[František a Hyacinta Marto|František Marto]], laik ** [[František a Hyacinta Marto|Hyacinta Marto]], laička * '''16. október 2017, Rím'''<ref name="kan1510">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Pápež vyhlásil za svätých 35 osobností a oznámil zámer vyhlásiť novú synodu|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20171015004|dátum vydania=2017-10-15|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-03-09|vydavateľ=TK KBS|miesto=Bratislava|jazyk=|autor=}}</ref> ** [[Faustino Míguez]] [[Rehoľa chudobných regulárnych klerikov Božej Matky Zbožných škôl|SP]], kňaz ** [[Angelo da Acri]] [[Rád menších bratov kapucínov|OFMCap.]], kňaz a rehoľník ** [[André de Soveral]], kňaz, a 29 spoločníkov, mučeníci ** [[Cristóbal, Antonio a José]], mučeníci * '''14. október 2018, Vatikán''' **[[Pavol VI.]], pápež ** [[Óscar Arnulfo Romero]], biskup ** [[Francesco Spinelli]], kňaz ** [[Vincenzo Romano]], kňaz ** [[Maria Katharina Kasper]], rehoľníčka ** [[Nazaria Ignazia od svätej Terézie Ježiškovej]], rehoľníčka **[[Nunzio Sulprizio]], laik *'''5. júl 2019, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Amerického arcibiskupa Fultona Sheena čaká blahorečenie - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2019-07/americkeho-arcibiskupa-fultona-sheena-caka-blahorecenie.html|vydavateľ=www.vaticannews.va|dátum vydania=2019-07-06|dátum prístupu=2019-07-06|jazyk=sk}}</ref> **[[Bartolomeo od Mučeníkov]], arcibiskup a rehoľník * '''13. október 2019, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Termín svätorečenia kard. Newmana a štyroch rehoľníčok je 13. októbra - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2019-07/svatorecenie-kard-newman-styri-reholnicky-termin-13-oktober.html|vydavateľ=www.vaticannews.va|dátum vydania=2019-07-01|dátum prístupu=2019-07-06|jazyk=sk}}</ref> **[[John Henry Newman]], kardinál **[[Mária Terézia Chiramel Mankidiyan]], rehoľníčka **[[Giuseppina Vanniniová]], rehoľníčka **[[Dulce Lopes Pontesová]], rehoľníčka **[[Marguerite Baysová|Marguerita Baysová]], rehoľníčka * '''24. apríl 2021, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = CNA | odkaz na autora = | titul = Pope Francis declares blind 14th-century lay Dominican a saint | url = https://www.catholicnewsagency.com/news/247399/pope-francis-declares-blind-14th-century-lay-dominican-a-saint | vydavateľ = catholicnewsagency.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Margareta z Città di Castello]] * '''15. máj 2022, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cirkev dnes dostala desať nových svätých - duchovné podnety z kanonizácie | url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2022-05/cirkev-dnes-dostala-desat-novych-svatych.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Titus Brandsma]], kňaz a mučeník ** [[Lazár Devasahayam]], mučeník ** [[César de Bus]], kňaz ** [[Luigi Maria Palazzolo]], kňaz ** [[Giustino Maria Russolillo]], kňaz ** [[Charles de Foucauld]], kňaz ** [[Mária Rivierová]], rehoľníčka ** [[Mária Františka od Ježiša]], rehoľníčka ** [[Mária od Ježiša]], rehoľníčka ** [[Mária Dominika Mantovaniová]], rehoľníčka * '''9. október 2022, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Začlenenie a vďačnosť - homília pri svätorečení biskupa Scalabriniho a saleziána Zattiho | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2022-10/zaclenenie-a-vdacnost-homilia-svatorecenie-scalabrini-zatti.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Artémides Zatti]], rehoľník ** [[Giovanni Battista Scalabrini]], biskup {{Stĺpce-3}} * '''11. február 2024, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Argentínska „Mama Antula“ bude prvou novou sväticou v roku 2024 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20240110027 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2024-01-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[María Antonia de Paz Figueroa]], rehoľníčka * '''20. október 2024, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Konzistórium určilo dátum kanonizácie nových svätých | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2024-07/konzistorium-urcilo-datum-kanonizacie-novych-svatych.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2024-07-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-10 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Carmelo Bolta Bañuls]], kňaz ** [[Engelbert Kolland]], kňaz ** [[Manuel Ruiz López]], kňaz ** [[Nicanor Ascanio de Soria]], kňaz ** [[Nicolás María Alberca Torres]], kňaz ** [[Pedro Soler Méndez]], kňaz ** [[Francisco Pinazo Peñalver]], rehoľník ** [[Juan Jacobo Fernández y Fernández]], rehoľník ** [[’Abd-al-Mu’tī Masābkī]] (Abdel Mooti Massabki), laik ** [[Fransīs Masābkī]] (Francesco Massabki), laik ** [[Rūfayīl Masābkī]] (Raffaele Massabki), laik ** [[Giuseppe Allamano]], kňaz ** [[Marie-Léonie]] (Alodie-Virginie Paradis), rehoľníčka ** [[Elena Guerra]], rehoľníčka * '''18. december 2024, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Les carmélites de Compiègne, guillotinées en 1794, sont saintes | url = https://www.vaticannews.va/fr/pape/news/2024-12/carmelites-compiegne-france-canonisees-decret-pape-francois.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2024-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-10 | miesto = | jazyk = fr}}</ref> ** [[Anne-Marie-Madeleine Thouret]], rehoľníčka ** [[Catherine Soiron]], rehoľníčka ** [[Constance]] (Marie-Geneviève Meunier), rehoľníčka ** [[de Jésus-Crucifié]] (Marie-Anne Piedcourt), rehoľníčka ** [[Henriette de Jésus]] (Marie-Françoise de Croissy), rehoľníčka ** [[Julie-Louise de Jésus]] (Rose-Chretien de Neuville), rehoľníčka ** [[Marie-Claude-Cyprienne Brard]], rehoľníčka ** [[Marie du Saint-Esprit]] (Angelique Roussel), rehoľníčka ** [[Marie-Henriette de la Providence]] (Marie-Annette Pelras), rehoľníčka ** [[Marie-Thérèse du Cœur de Jésus Hanniset]], rehoľníčka ** [[Saint-François-Xavier]] (Élisabeth-Julitte Verolot), rehoľníčka ** [[Saint-Louis]] (Marie-Anne-Françoise Brideau), rehoľníčka ** [[Saint-Marthe]] (Marie Dufour), rehoľníčka ** [[Thérèse Soiron]], rehoľníčka ** [[Thérèse de Saint-Augustine]] (Marie-Madeleine-Claudine Lidoine), rehoľníčka ** [[Thérèse de Saint-Ignace]] (Marie-Gabrielle Trezel), rehoľníčka (1743–1794) {{Stĺpce-koniec}} <gallery> Súbor:Canonization 2014- The Canonization of Saint John XXIII and Saint John Paul II (14036819834).jpg|náhľad|Svätorečenie Jána Pavla II. a Jána XXIII., pápežov (27. apríl 2014) Súbor:Canonização de Francisco e Jacinta Marto (13 de Maio de 2017) 2.png|náhľad|Svätorečenie Františka a Hyacinty Martových, detí (13. máj 2017) Súbor:Ceremonia de Canonización de Monseñor Romero. (31434059008).jpg|náhľad|Svätorečenie Pavla VI., pápeža, Oskara Romera, biskupa, a 5 ďalších blahoslavených (14. október 2018) </gallery> === Katolícka cirkev na Slovensku === ==== Menovanie nových biskupov a ordinárov ==== {| class="wikitable" !Biskup !Dátum menovania ! colspan="2" |Úrad |- | rowspan="5" |Mons. [[Milan Lach]] [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] | rowspan="2" |[[19. apríl]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František menoval prešovského pomocného biskupa|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130419020|dátum vydania=2013-04-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-21|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref> |[[Prešovská archieparchia]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo [[Ostracina]] |titulárny biskup |- |[[24. jún]] [[2017]] | rowspan="2" |[[Parma|Parmská gréckokatolícka eparchia]] ([[Spojené štáty|USA]]) |apoštolský administrátor |- |[[1. jún]] [[2018]] |eparcha |- |[[23. január]] [[2023]] |[[Bratislavská eparchia]] |pomocný biskup <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rinunce e nomine, 23.01.2023|url= https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2023/01/23/0065/00119.html#ausiliare|dátum vydania=2023-01-23|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2023-01-23|vydavateľ=Bolletino}}</ref> |- |Mons. [[Ján Orosch]] |[[11. júl]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František vymenoval nového trnavského arcibiskupa|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130711023|dátum vydania=2013-07-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-21|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref> |[[Trnavská arcidiecéza]] |arcibiskup |- |Mons. [[Stanislav Stolárik]] |[[21. marec]] [[2015]]<ref name="vym-stolarik">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec menoval nového rožňavského biskupa, stal sa ním Stanislav Stolárik|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150321002|dátum vydania=2015-03-21|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-06-10|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref> |[[Rožňavská diecéza]] |diecézny biskup |- |Mons. [[Dávid Tencer]] [[Rád menších bratov kapucínov|OFM Cap]]. |[[18. september]] [[2015]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský kapucín Dávid Tencer biskupom na Islande|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/18/slovensk%C3%BD_kapuc%C3%ADn_d%C3%A1vid_tencer_biskupom_na_islande/1172780|dátum vydania=2015-09-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-11-12|vydavateľ=[[Radio Vaticana]]|url archívu=https://web.archive.org/web/20151107014944/http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/18/slovensk%C3%BD_kapuc%C3%ADn_d%C3%A1vid_tencer_biskupom_na_islande/1172780|dátum archivácie=2015-11-07}}</ref> |[[Reykjavík|Reykjavícka diecéza]] ([[Island]]) |diecézny biskup |- | rowspan="2" |Mons. [[Marek Forgáč]] | rowspan="2" |[[11. jún]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Svätý Otec menoval za nového košického pomocného biskupa Mareka Forgáča|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160611001|dátum vydania=2016-06-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]|autor=}}</ref> |[[Košická arcidiecéza]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo [[Diecéza Seleuciana|Seleuciana]] |titulárny biskup |- |Mons. [[Giacomo Guido Ottonello]] |[[1. apríl]] [[2017]]<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec vymenoval Mons. Ottonella za apoštolského nuncia na Slovensku|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170401001|dátum vydania=2017-05-01|dátum prístupu=2017-08-29|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> |[[Apoštolská nunciatúra na Slovensku|Apoštolská nunciatúra v Slovenskej republike]] |apoštolský nuncius |- |Mons. [[Vladimír Fekete]] [[Saleziáni Don Bosca|SDB]]. |[[8. december]] [[2017]] |Titulárne sídlo [[Municipa]] |titulárny biskup |- |Mons. [[Marián Andrej Pacák]] [[CSsR]]. |[[5. júl]] [[2018]]<ref>{{cite web |url=https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2018-07/menovanie-marian-andrej-pacak-biskup-slovenska-eparchia-toronto.html |title=Menovanie M. A. Pacáka za biskupa Torontskej slovenskej eparchie sv. Cyrila a Metoda |language=Slovenský |work=Vatican News Website|accessdate=5 July 2018}}</ref> |[[Torontská slovenská gréckokatolícka eparchia]] ([[Kanada]]) |eparcha |- | rowspan="2" |Mons. [[Cyril Vasiľ|Cyril Vasiľ SJ]] |[[20. január]] [[2020]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Arcibiskup Cyril Vasiľ bol menovaný za apoštolského administrátora Košickej eparchie „sede plena“| url = https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2020-01/arcibiskup-cyril-vasil-bol-menovany-za-apostolskeho-administrato.html| vydavateľ = vaticannews.va| dátum vydania = 2020-01-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-21| miesto = Vatikán| jazyk =}}</ref> | rowspan="2" |[[Košická eparchia]] |apoštolský administrátor ''sede plena'' |- |[[24. jún]] [[2021]] |arcibiskup, eparcha |- | rowspan="2" |Mons. [[Ján Kuboš]] | rowspan="2" |[[25. marec]] [[2020]] |[[Spišská diecéza]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo [[Diecéza Quiza|Quiza]] |titulárny biskup |- |[[Peter Sakmár]] |[[9. december]] [[2020]] |Apoštolská administratúra v [[Atyrau]] ([[Kazachstan]]) |apoštolský administrátor ''ad nutum Sanctae Sedis'' |- | rowspan="2" |Mons. [[Peter Beňo]] | rowspan="2" |[[29. január]] [[2021]] |[[Nitrianska diecéza]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo Amudarsa |titulárny biskup |- |Mons. [[Nicola Girasoli]] |[[2. júl]] [[2022]] |[[Apoštolská nunciatúra na Slovensku|Apoštolská nunciatúra v Slovenskej republike]] |apoštolský nuncius |- |Mons. [[František Trstenský]] |[[8. september]] [[2023]] |[[Spišská diecéza]] |diecézny biskup |- |SEODr. [[Jonáš Maxim|Jonáš Jozef Maxim]], [[Studiti|MSU]] |[[26. október|26. október 2023]] |[[Prešovská archieparchia]] |arcibiskup, eparcha |} ==== Beatifikačné procesy ==== Pápež František počas svojho pontifikátu podpísal a schválil ''Dekréty'' týchto Božích služobníkov zo Slovenska, aby mohli byť slávnostne vyhlásení za blahoslavených. {| class="wikitable" |+ ! colspan="3" |Beatifikovaná osoba !Schválenie dekrétu ! colspan="2" |Beatifikačná slávnosť !Pápežský legát !Spomienka |- |[[Titus Zeman]] [[SDB]] |kňaz, [[salezián]] |mučeník za duchovné povolania |[[27. február]] [[2017]] |[[30. september]] [[2017]] |[[Bratislava]] |kardinál [[Angelo Amato]] SDB |[[8. január]] |- |[[Anna Kolesárová (blahoslavená)|Anna Kolesárová]] |laička |mučeníčka čistoty |[[6. marec]] [[2018]] |[[1. september]] [[2018]] |[[Košice]] |kardinál [[Giovanni Angelo Becciu]] |[[20. november]] |- |[[Ján Havlík]] |seminarista |mučeník vernosti |[[14. december]] [[2023]] |[[31. august]] [[2024]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rite of Beatification of the Venerable Servant of God JAN HAVLÍK | url = https://cmglobal.org/en/2024/02/20/rite-of-beatification-of-the-venerable-servant-of-god-jan-havlik/ | vydavateľ = Congregation of the Mission | dátum vydania = 2024-02-20 | dátum prístupu = 2024-02-24 | jazyk = en-US | meno = Communication | priezvisko = Cont | url archívu = https://web.archive.org/web/20241005213835/https://cmglobal.org/en/2024/02/20/rite-of-beatification-of-the-venerable-servant-of-god-jan-havlik/ | dátum archivácie = 2024-10-05 }}</ref> |[[Šaštín-Stráže|Šaštín]] |kardinál [[Marcello Semeraro]] |[[12. február]] |} ==== Apoštolská cesta na Slovensko ==== {{Hlavný článok|Návšteva pápeža Františka na Slovensku}} [[Súbor:Pope Francis in Bratislava - Petržalka.jpg|náhľad|Pápež na ceste cez [[Bratislava|bratislavskú]] [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalku]] počas [[Návšteva pápeža Františka na Slovensku|svojej návštevy na Slovensku v septembri roku 2021]].]] Pápež František navštívil Slovensko v dňoch [[12. september|12.]] až [[15. septembra]] [[2021]]. Trojdňová apoštolská návšteva mala oficiálny a pastoračný charakter.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Pravda|odkaz na autora=|titul=Pápež prijal pozvanie od Čaputovej a príde na Slovensko|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/580496-papez-prijal-pozvanie-od-caputovej-a-pride-na-slovensko/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-08|dátum prístupu=2021-07-04}}</ref> [[Prezident Slovenskej republiky|Prezidentka Slovenskej republiky]] [[Zuzana Čaputová]] ho pozvala počas jej [[Zoznam zahraničných ciest prezidentky Zuzany Čaputovej|oficiálnej zahraničnej cesty]] vo [[Vatikán|Vatikáne]] v [[December|decembri]] [[2020]],<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čaputová sa stretla s pápežom, prijal od nej pozvanie na Slovensko|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22554823/prezidentka-zuzana-caputova-sa-stretla-s-papezom-frantiskom.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-12-14|dátum prístupu=2021-07-04}}</ref> pápeža na [[Slovensko]] pozvali aj všetci [[Konferencia biskupov Slovenska|slovenskí katolícki biskupi]] v mene celej [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] na Slovensku.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=kbs.sk|odkaz na autora=|titul=Pastierske listy KBS|url=https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/pastierske-listy-konferencie-biskupov-slovenska/c/pastiersky-list-k-navsteve-svateho-otca-frantiska-2021|vydavateľ=kbs.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-17|miesto=|jazyk=}}</ref> Pápež návštevu oficiálne potvrdil v nedeľu [[4. júl|4. júla]] [[2021]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František od 12. do 15. septembra pricestuje na návštevu Slovenska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210704001|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-07-04|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-10|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Pápež František navštívil mestá [[Bratislava]], [[Košice]], [[Prešov]] a [[Šaštín-Stráže]]. Absolvoval tri masové akcie, z toho ani jednu v [[Bratislava|hlavnom meste]]. Stretol sa s predstaviteľmi štátu, s [[Zuzana Čaputová|prezidentkou]], [[Boris Kollár|predsedom parlamentu]] a [[Eduard Heger|premiérom]], ale aj s [[Biskup|biskupmi]], [[Kňaz|kňazmi]], [[Rehoľný rád|rehoľníkmi]], členmi [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]], predstaviteľmi [[Židia na Slovensku|židovskej náboženskej obce]], no nezabudol ani na [[mládež]] a chudobných ľudí žijúcich na košickom sídlisku [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]].<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Už je známy program apoštolskej cesty Svätého Otca|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-07/program-apostolskej-cesty-papeza-frantiska-budapest-slovensko.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-07-21|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-21|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Úmrtie ==== Pápež bol od [[14. február|14. februára]] do [[23. marec|23. marca]] [[2025]] hospitalizovaný v rímskej nemocnici [[Nemocnica Gemelli|Gemelli]], kde sa zotavoval z obojstranného [[Pneumónia|zápalu pľúc]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cebrová | meno = Linda | odkaz na autora = | titul = Pápeža Františka prepustili z nemocnice. Veriacim požehnal z okna nemocničnej izby | url = https://www.startitup.sk/papeza-frantiska-prepustili-z-nemocnice-veriacim-pozehnal-z-okna-nemocnicnej-izby/ | dátum vydania = 2025-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = Startitup.sk | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Následne bol prepustený do domácej liečby. V nadchádzajúcich dňoch [[Veľký týždeň|Veľkého týždňa]] slávili liturgie a obrady kardináli. Pápež sa poslednýkrát ukázal na verejnosti vo [[Zmŕtvychvstanie Pána|Veľkonočnú nedeľu]] [[20. apríl]]a, kedy za jeho prítomnosti posolstvo prečítal [[ceremoniár]] [[Diego Giovanni Ravelli]] a pápež v skrátenej forme udelil požehnanie [[Urbi et Orbi]] a v papamobile prešiel pomedzi veriacich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pápež udelil požehnanie Urbi et orbi z lodžie baziliky, predtým sa krátko stretol s JD Vanceom | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/174057/na-omsi-svatenia-olejov-bolo-1-800-knazov-a-biskupov-papez-delegoval-kardinala-calcagna | dátum vydania = 2025-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Nasledujúci deň, na Veľkonočný Pondelok, [[21. apríl]]a o 9:47 oznámil kardinál kamerlengo [[Kevin Joseph Farrell|Kevin Farrell]], že pápež František zomrel v to ráno o 7:35 hodine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dichiarazione del Direttore della Sala Stampa della Santa Sede, Matteo Bruni, 21.04.2025 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/04/21/0267/00493.html | dátum vydania = 2025-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = Bollettino della Sala Stampa della Santa Sede | miesto = | jazyk = it }}</ref> Príčinou smrti bola [[Cievna mozgová príhoda|mozgová príhoda]], ktorá spôsobila [[Kóma|kómu]] a následné [[Srdcové zlyhanie|zlyhanie srdca]].<ref>{{Citácia periodika | autor1 = ČTK | odkaz_na_autora1 = Česká tisková kancelář | titul = Papež František zemřel podle Vatikánu v důsledku mrtvice a selhání srdce | periodikum = christnet.eu | dátum vydania = 2025-04-21 | url = https://www.christnet.eu/zpravy/32724/papez_frantisek_zemrel_podle_vatikanu_v_dusledku_mrtvice_a_selhani_srdce.url | dátum_prístupu = 2025-04-22 }}</ref> Tým začalo obdobie [[Sede vacante|sedisvakancie]], ktoré bolo ukončené zvolením nového pápeža Leva XIV. v [[konkláve]] 8. mája 2025. == Dielo == [[Súbor:Misericordiæ Vultus 02.jpg|náhľad|Kópia buly ''[[Misericordiae vultus]]'']] === Dokumenty pápeža Františka === Pápež František vydal počas svojho pontifikátu viacero dokumentov,<ref>https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/frantisek</ref> tie najznámejšie sú uvedené nižšie. Tie, ktoré nemajú priložený slovenský preklad možno dohľadať na [https://www.vatican.va/content/francesco/en.html stránkach Vatikánu] v [[Angličtina|angličtine]], [[Taliančina|taliančine]], [[Španielčina|španielčine]], [[Portugalčina|portugalčine]], [[Nemčina|nemčine]], [[Francúzština|francúzštine]], [[Poľština|poľštine]], [[Rumunčina|rumunčine]] a [[Arabčina|arabčine]]. ==== Encykliky ==== * [[Lumen fidei]]{{--}}''o viere'' (Svetlo viery; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-lumen-fidei slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2013-06-26|titul = LUMEN FIDEI (Svetlo viery) o viere|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-lumen-fidei|vydavateľ = KBS}}</ref> * [[Laudato si']]{{--}}''o starostlivosti o náš spoločný domov'' (Buď pochválený; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-laudato-si slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2015-05-24|titul = LAUDATO SI’ (Buď pochválený) o starostlivosti o náš spoločný domov|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-laudato-si|vydavateľ = KBS}}</ref> * [[Fratelli tutti]]{{--}}''o bratstve a sociálnom priateľstve'' (dosl. preklad Všetci [sme] bratia; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-fratelii-tutti slovenský preklad])<ref name="ta3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ŠTÚDIO TA3: Teológ M. Lichner o encyklike pápeža Františka|url=https://www.ta3.com/clanok/1194250.html|vydavateľ=[[TA3]]|dátum prístupu=2020-10-09|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[Dilexit nos]]{{--}}''o ľudskej a božskej láske Srdca Ježiša Krista'' (On nás miloval)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „On nás miloval“, pápežova encyklika o Najsvätejšom Srdci Ježišovom - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2024-10/on-nas-miloval-papezova-encyklika-o-najsvatejsom-srdci-jeziso.html | vydavateľ = www.vaticannews.va | dátum vydania = 2024-10-24 | dátum prístupu = 2024-11-04 | jazyk = sk}}</ref> ==== Apoštolské exhortácie ==== * [[Evangelii gaudium]]{{--}}''o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete'' (Radosť evanjelia; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-evangelii-gaudium slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2013-11-24|titul = EVANGELII GAUDIUM (Radosť evanjelia) o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-evangelii-gaudium|vydavateľ = KBS}}</ref> * [[Amoris laetitia]]{{--}}''o láske v rodine'' (Radosť z lásky; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-amoris-laetitia slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Exhortácia Svätého Otca „Radosť z lásky“ vyjde už o niekoľko hodín | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160407035 | vydavateľ = [[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]] | dátum vydania = 2016-04-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Gaudete et exsultate]]''{{--}}o povolaní k svätosti v súčasnom svete'' (Radujte sa a jasajte; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-gaudete-et-exsultate slovenský preklad])<ref>https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-gaudete-et-exsultate</ref> *[[Christis vivit]]{{--}}''posynodálna apoštolská exhortácia mladým a Božiemu ľudu'' (Kristus je živý; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/postsynodalna-apostolska-exhortacia-christus-vivit slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul="Christus vivit": Post-Synodal Exhortation to Young People and to the entire People of God (25 March 2019)|url=http://www.vatican.va/content/francesco/en/apost_exhortations/documents/papa-francesco_esortazione-ap_20190325_christus-vivit.html|vydavateľ=vatican.va|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-01-02|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Apoštolské koštitúcie ==== * [[Veritatis gaudium]]{{--}}''o univerzitách a cirkevných fakultách'' (Radosť z pravdy; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-konstitucia-veritatis-gaudium slovenský preklad]) ==== Apoštolské listy ==== * [[Apoštolský list Svätého Otca Františka všetkým zasväteným osobám pri príležitosti Roku zasväteného života]] ([https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-pri-prilezitosti-roku-zasvateneho-zivota slovenský preklad]) * [[Mitis Iudex Dominus Iesus|Mitis Iudex Dominus Iesus{{--}}]]''ktorým sa reformujú kánony [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]], týkajúce sa procesu na vyhlásenie neplatnosti manželstva'' (Mierny sudca Pán Ježiš; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/mitis-iudex-dominus-iesus slovenský preklad]) * [[Come una madre amorevole|Come una madre amorevole{{--}}]]''o ochrane detí a zraniteľných dospelých'' (Ako láskavá matka; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-ako-milujuca-matka slovenský preklad]) * [[Misericordia et misera]] (Bieda a milosrdenstvo; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-misericordia-et-misera slovenský preklad]) * [[Magnum principium]]{{--}}''ktorým sa mení kánon 838 [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]]'' (Skvelý začiatok; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-motu-proprio-magnum-principium slovenský preklad]) * [[Vos estis lux mundi]]{{--}}''o'' ''sexuálnom zneužívaní'' (Vy ste svetlo sveta; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-vo-forme-motu-proprio-vos-estis-lux-mundi slovenský preklad]) * [[Aperuit illis|Aperuit illis{{--}}]]''ktorým sa ustanovuje slávenie [[Nedeľa Božieho slova|Nedele Božieho slova]]'' (Otvoril sa im; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/aperuit-illis slovenský preklad]) * [[Admirabile signum]]{{--}}''o význame a dôležitosti [[Betlehem (sídlo)|betlehemských]] jaslí'' (Pozoruhodné znamenie; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-admirabile-signum slovenský preklad]) * [[Scripturae Sacrae affectus]]{{--}}''pri príležitosti 1600. výročia smrti sv. [[Hieronym (učiteľ cirkvi)|Hieronyma]]'' (Láska k Svätému písmu; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-scripturae-sacrae-affectus slovenský preklad]) * [[Patris corde]]{{--}}''pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia sv. [[Jozef Nazaretský|Jozefa]] za patróna univerzálnej Cirkvi'' (Otcovo srdce; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-patris-corde slovenský preklad]) * [[Spiritus Domini]]{{--}}''o modifikácii kánonu 230 § 1 [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]], ktorá sa týka prístupu žien k ustanoveným službám [[Lektor (liturgia)|lektorátu]] a [[Akolyta|akolytátu]].'' (Pánov Duch; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/motu-proprio-spiritus-domini slovenský preklad]) * [[Antiquum Ministerium]]{{--}}''o zriadení laického ministéria katechétu'' (Staré ministérium, vydaný [[motu proprio]]) * [[Traditionis custodes]]{{--}}''o používaní Rímskej liturgie spred Reformy roku 1970'' (Strážcovia tradície; vydaný [[motu proprio]], [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-motu-proprio-traditionis-custodes slovenský preklad]) ==== Buly ==== * [[Misericordiae vultus]]{{--}}''bula, ktorou sa vyhlasuje mimoriadny Svätý rok milosrdenstva'' (Tvár milosrdenstva; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus slovenský preklad]) === Knihy === * ''Meditaciones para religiosos'', Diego de Torres, Buenos Aires 1982, ISBN 950-02-1000-2. * ''Reflexiones espirituales sobre la vida apostólica'' Diego de Torres, Buenos Aires, 1987, ISBN 950-9210-07-2. * ''Reflexiones en esperanza'', Ediciones Universidad del Salvador, Buenos Aires, 1992. * ''Educar. Exigencia y pasión. Desafíos para educadores cristianos'' Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2003, ISBN 950-512-457-0. * ''Ponerse la patria al hombro, Memoria y camino de esperanza'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2004, ISBN 950-512-511-9. * ''La nación por construir, Utopía, pensamiento y compromiso. VIII Jornada de Pastoral Social'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2005, ISBN 950-512-546-1. * ''Corrupción y Pecado, Algunas reflexiones en torno al tema de la corrupción'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2006, ISBN 950-512-572-0. * ''El verdadero poder es el servicio'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2007, ISBN 978-950-512-628-6. * spoluautor s: Abraham Skorka: ''Sobre el Cielo y la Tierra'', Editorial Sudamericana, Buenos Aires, 2010, ISBN 978-950-07-3293-2 * ''Nosotros como ciudadanos, nosotros como pueblo, Hacia un bicentenario en justicia y solidaridad 2010-2016'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2011, ISBN 978-950-512-744-3. * ''Mente abierta, corazón creyente'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2012, ISBN 978-950-512-778-8. ==== V slovenčine ==== * ''Otvorená myseľ, veriace srdce'', Sali foto, 2013, ISBN 978-80-89605-08-8. * Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka, Marcelo Figueroa: ''Viera, dôstojnosť, modlitba, solidarita'', Dobrá kniha, 2013, ISBN 978-80-7141-816-0, * Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka: ''O nebi a zemi'', Kumran, 2013, ISBN 978-80-89487-41-7, v origináli: ''Sobre el cielo y la tiera''. ==== V češtine ==== * ''Opravdová moc je služba'', Paulínky, 2014, ISBN 978-80-7450-123-4, * ''Zkaženost a hřích'', Paulínky, 2014, v origináli: ISBN 978-80-7450-122-7, ''Guarire dalla corruzione'' * ''Promluvy z Argentiny,'' Karmelitánské nakladatelství, 2013, ISBN 978-80-7195-725-6 == Reakcie == Veľmajster [[Slobodomurárstvo|slobodomurárskej]] lóže Grande Oriente d’Italia Gustavo Raffi [[14. marec|14. marca]] [[2013]] napísal: „S pápežom Františkom nič nebude ako predtým. Je to zástanca chudobných, ktorý má ďaleko ku Kúrii. Jeho prvé slová sú bratstvo, ochota k dialógu a otvorenosť k súčasnému svetu, k veriacim i neveriacim.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Il Gran Maestro Raffi: "Con Papa Francesco nulla sarà più come prima. Chiara la scelta di fraternità per una Chiesa del dialogo, non contaminata dalle logiche e dalle tentazioni del potere temporale"|url=http://www.grandeoriente.it/il-gran-maestro-raffi-con-papa-francesco-nulla-sara-piu-come-prima-chiara-la-scelta-di-fraternita-per-una-chiesa-del-dialogo-non-contaminata-dalle-logiche-e-dalle-tentazioni-del-potere-temporale/|vydavateľ=grandeoriente.it|dátum vydania=2013-03-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-01-05|miesto=|jazyk=}}</ref> Zástanca teológie oslobodenia [[Leonardo Boff]] verí, že pápež František je mužom, ktorý zreformuje pápežstvo a zmení katolícku cirkev.<ref name="dw">[http://www.dw.de/leonardo-boff-this-pope-will-change-the-church/a-16970616 Leonardo Boff: 'This pope will change the church'], Deutsche Welle, 2013-07-23</ref> == Referencie == {{Referencie|3}}<blockquote></blockquote> == Smrť == [[Súbor:Procesija,_pok._papa_Franjo_(5).jpg|vpravo|náhľad|Sprievod s telom pápeža Františka vo Vatikáne]] [[Súbor:Pope_Francis_Tomb.jpg|náhľad|293x293bod|Františkova hrobka v [[Bazilika Panny Márie Väčšej|bazilike Santa Maria Maggiore]]]] Františkovo posledné verejné vystúpenie bolo na Námestí svätého Petra vo Vatikáne na [[Veľká noc|Veľkonočnú nedeľu]] 20. apríla 2025, kde predniesol svoj posledný veľkonočný prejav a vyzval na prímerie na území Gazy . <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://abcnews.go.com/International/read-pope-francis-final-easter-address/story?id=121006377}}</ref> <ref name="AP News-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://apnews.com/article/pope-francis-israel-hamas-war-gaza-31f1755f8426ec81cb07b29bff3db70e}}</ref> Zomrel o 7:35 [[Stredoeurópsky letný čas|miestneho času]] (UTC+02:00) na [[Veľkonočný pondelok]] 21. apríla 2025 vo veku 88 rokov vo svojej rezidencii v [[Dom svätej Marty|Domus Sanctae Marthae]] . Jeho smrť, ktorú oznámil kardinál [[Kevin Joseph Farrell|Kevin Farrell]] na vatikánskom televíznom kanáli a vo video vyhlásení, bola spôsobená [[Cievna mozgová príhoda|mozgovou príhodou]], ktorá viedla ku [[Kóma|kóme]] a nezvratnej zástave srdca . Pápežova smrť začala [[Sedisvakancia|pápežské medzivládie]] (''papal interregnum)'' a deväťdňové obdobie smútku známe ako ''novendiales (z lat. deväť dní)''. Jeho pohreb sa konal 26. apríla 2025. Kardináli voliči prišli do Ríma, aby sa zúčastnili kongregácie [[Kardinál|kardinálov]], a rozhodli, že 7. mája 2025 sa začne [[Konkláve 2025|konkláve]], ktoré má zvoliť nástupcu Františka. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://edition.cnn.com/2025/04/28/europe/conclave-start-date-intl/index.html}}</ref> 8. mája bol Robert Francis Prevost, ktorého František v roku 2023 vymenoval za kardinála zvolený za [[Lev XIV.|pápeža Leva XIV]]. František v duchovný testamente z 29. júna 2022 zopakoval svoje želanie byť pochovaný v [[Bazilika Panny Márie Väčšej|bazilike Santa Maria Maggiore]] v Ríme. Po svojej smrti tam bol uložený, čím sa stal prvým pápežom pochovaným v bazilike Santa Maria Maggiore od čias [[Klement IX.|Klementa IX.]] v roku 1669. <ref>{{Cite news|date=21 April 2025|title=Pope Francis' Will Says He Wishes to Be Buried in Simple Tomb in Rome|url=https://www.nytimes.com/2025/04/21/world/europe/pope-francis-will-released.html|access-date=22 April 2025}}</ref> <ref name="Vatican News-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.vaticannews.va/en/pope/news/2025-04/pope-francis-spiritual-will-and-testament.html}}</ref> Jeho testament končil:<blockquote>''"May the Lord grant a fitting reward to all those who have loved me and who continue to pray for me. The suffering that has marked the final part of my life, I offer to the Lord, for peace in the world and for fraternity among peoples."''</blockquote><blockquote>"Nech Pán udelí primeranú odmenu všetkým, ktorí ma milovali a ktorí sa za mňa naďalej modlia. Utrpenie, ktoré poznačilo poslednú časť môjho života, obetujem Pánovi za pokoj vo svete a za bratstvo medzi ľuďmi." <ref name="Vatican News-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.vaticannews.va/en/pope/news/2025-04/pope-francis-spiritual-will-and-testament.html}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://web.archive.org/web/20250421184828/https://www.vaticannews.va/en/pope/news/2025-04/pope-francis-spiritual-will-and-testament.html "Pope Francis' spiritual testament"]. </cite></ref></blockquote> == Pozri aj == * [[Zoznam pápežov]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom]] * [[Pápež František: Modlite sa za mňa]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Franciscus}} == Externé odkazy == * [http://www.vatican.va/phome_en.htm vatican.va] Oficiálna stránka Vatikánu {{eng icon}} * [http://www.fiu.edu/~mirandas/bios-b.htm#Bergoglio Profil v biografickom slovníku kardinálov Salvadora Mirandu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140826115624/http://www2.fiu.edu/~mirandas/bios-b.htm#Bergoglio |date=2014-08-26 }} {{eng icon}} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cheney | meno = David M | titul = www.catholic-hierarchy.org | url = | typ kapitoly = stránka | kapitola = Pope Francis : Jorge Mario Bergoglio, S.J.| url kapitoly = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bbergj.html | dátum aktualizácie = 13 Mar 2013 | dátum prístupu = 2013-03-14 | jazyk = {{eng}} }} == Zdroj == {{Preklad|cs|František (papež)|9925452|en|Pope Francis|933561182}} {{Pápež|meno=František|predchodca=[[Benedikt XVI.]]|nástupca=[[Lev XIV.]]}} {{Pápeži}} {{Osobnosť roka časopisu Time 2001–2025}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Pápež František]] [[Kategória:Argentínski pápeži]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Osobnosti z Buenos Aires]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Argentínski jezuiti]] [[Kategória:Katolícki teológovia 21. storočia]] [[Kategória:Argentínski arcibiskupi]] [[Kategória:Argentínski kardináli]] hh1teqeaylt5m72850822pqt99h4zjv 8199326 8199323 2026-04-16T20:00:01Z Teterqa 292192 8199326 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = pápež | zvolené meno = František | zvolené meno originálne = Franciscus | meno = František | meno originálne = Jorge Mario Bergoglio | meno v inom jazyku = | kód jazyka = <!-- ak sa zadá musí byť v ISO kód jazyka hun: maďarčina, deu: nemčina, ... --> | rodné meno = | aktuálny titul = <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> | portrét = Pope Francis Korea Haemi Castle 19.jpg | popis portrétu = Pápež František v roku 2019 | podpis = FirmaPapaFrancisco.svg | erb = Coat of arms of Franciscus.svg | štít erbu = <!-- meno obrázku na commons, ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra "typ" a "typ dodatok" --> | dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> | heslo = Miserando atque eligendo | heslo po slovensky = „Poľutovaniahodný, ale vyvolený“ | štát pôsobenia = | dátum narodenia = [[17. december]] [[1936]] | miesto narodenia = [[Buenos Aires]], [[Argentína]] | dátum úmrtia = {{dúv|2025|04|21|1936|12|17}} | miesto úmrtia = [[Dom svätej Marty]], [[Vatikán]] | dátum pohrebu = [[26. apríl]] [[2025]] | miesto pohrebu = [[Bazilika Santa Maria Maggiore]], [[Rím]] | alma mater = | 1. funkcia = Pápež | 1. funkcia - obdobie = [[13. marec]] [[2013]]{{--}}[[21. apríl]] [[2025]] | 1. funkcia - predchodca = [[Benedikt XVI.]] | 1. funkcia - nástupca = [[Lev XIV.]] | 2. funkcia = prefekt [[Dikastérium pre evanjelizáciu |Dikastéria pre evanjelizáciu]] | 2. funkcia - obdobie = [[5. júna]] [[2022]]{{--}}[[21. apríl]] [[2025]] | 2. funkcia - predchodca = [[Luis Antonio Tagle]] | 2. funkcia - nástupca = [[Lev XIV.]] | funkcie = * buenosaireský arcibiskup<br />[[28. február]] [[1998]]{{--}}[[13. marec]] [[2013]] * buenosaireský arcibiskup koadjútor <br />([[3. jún]] [[1997]]{{--}}[[28. február]] [[1998]]) * buenosaireský pomocný biskup <br />([[27. jún]] [[1992]]{{--}}[[3. jún]] [[1997]]) * provinciál [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]]<br />v Argentíne ([[1973]]{{--}}[[1979]]) * predseda argentínskej biskupskej konferencie ([[2005]]{{--}}[[2011]]) | cirkev = rkc | rítus = | rehoľa = sj | vstup do rehole dátum = {{dv|1958|03|11|1936|12|17}} | večné sľuby dátum = {{dv|1973|04|22|1936|12|17}} | diakonát dátum = <!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{dv|1969|12|13|1936|12|17}} | kňazské svätenie miesto = [[Buenos Aires]] | kňazské svätenie svätiteľ = [[Ramón José Castellano]] | kňazský svätiteľ funkcia = emeritný arcibiskup córdobský | inkardinácia = Arcidiecéza Buenos Aires | menovanie dátum = {{dv|1992|05|20|1936|12|17}} | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | biskupské svätenie dátum = {{dv|1992|06|27|1936|12|17}} | biskupské svätenie miesto = [[Buenos Aires]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Antonio Quarracino]] | biskupský svätiteľ funkcia = arcibiskup buenosaireský | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Ubaldo Calabresi]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = apoštolský nuncius v Argentíne | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Emilio Ogñénovich]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = biskup mercedeský | kardinál dátum = {{dv|2001|02|21|1936|12|17}} | kardinál menujúci = Ján Pavol II. | kardinálsky stupeň = kardinál-kňaz | titulárny kostol = San Roberto Bellarmino | pontifikát dátum = {{dv|2013|03|13|1936|12|17}} | intronizácia dátum = {{dv|2013|03|19|1936|12|17}} | poradie pápež = 266 | blahorečenie dátum = | blahorečil = | blahorečenie miesto = | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = | svätec v cirkvách = | patrón = | atribúty = | portál1 = | portál2 = | portál3 = }} '''František''' ({{vjz|lat|''Franciscus''}}), vlastným menom '''Jorge Mario Bergoglio,''' [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] (* [[17. december]] [[1936]], [[Buenos Aires]], [[Argentína]] {{--}} † [[21. apríl]] [[2025]], [[Dom svätej Marty]], [[Vatikán]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dnes ráno pápež František odišiel do domu Otca | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2025-04/dnes-rano-papez-frantisek-odisiel-do-domu-otca.html | dátum vydania = 2025-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = Vatican News | miesto = | jazyk = sk }}</ref>) bol [[Zoznam pápežov|266.]] [[pápež]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]], rímsky biskup a panovník štátu [[Vatikán]] zvolený v [[konkláve]] dňa [[13. marec|13. marca]] [[2013]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | titul = Minúta po minúte: Novým pápežom je kardinál Bergoglio z Argentíny | url = http://www.sme.sk/c/6732101/minuta-po-minute-novym-papezom-je-kardinal-bergoglio-z-argentiny.html | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = SME}}</ref> Bol prvým pápežom pochádzajúcim z [[Amerika (svetadiel)|amerického]] svetadielu (z [[Argentína|Argentíny]]), prvým pápežom, ktorý vzišiel z [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskej]] rehole, prvým pápežom z južnej pologule a po viac ako 1270 rokoch od smrti [[Gregor III. (pápež)|Gregora III.]] prvým pápežom modernej doby, ktorý sa nenarodil v [[Európa|Európe]].<ref name="TKKBS-zvolenie">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätým Otcom sa stal argentínsky kardinál Jorge Bergoglio SJ|url=http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130313070|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2013-03-20}}</ref> Podľa Františkových vlastných slov mal byť jeho pontifikát krátky.<ref name=":4">https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/papezem-budu-asi-pet-let-rekl-frantisek.A150313_151929_zahranicni_ert</ref> Narodil sa v [[Buenos Aires]] v [[Argentína|Argentíne]]. Za [[Katolícky kňaz|katolíckeho kňaza]] bol vysvätený v roku [[1969]]. Medzi rokmi [[1973]] až [[1979]] pôsobil ako provinciál [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] v Argentíne. V roku [[1998]] sa stal biskupom buenosaireským a za [[kardinál]]a ho vymenoval [[Ján Pavol II.]] v roku [[2001]]. Cirkev v [[Argentína|Argentíne]] viedol aj počas nepokojov v Argentíne v [[December 2001|decembri]] [[2001]]. Vlády [[Néstor Kirchner|Néstora Kirchnera]] a [[Cristina Fernándezová Kirchnerová|Cristiny Fernándezovej Kirchnerovej]] ho považovali za svojho politického rivala. Po rezignácii pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] dňa [[28. február]]a [[2013]] konkláve zvolilo [[13. marec|13. marca]] [[2013]] kardinála Bergoglia za nového pápeža. Zvolil si meno ''František'' na počesť svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]]. Pápež František bol známy pre svoju pokoru, dôraz na Božie Milosrdenstvo, záujem o [[Chudoba|chudobných]] a odhodlanie viesť [[medzináboženský dialóg]]. Bol uznávaný za to, že mal menej formálny vzťah k úradu pápeža než jeho predchodcovia, napríklad, že sa rozhodol radšej žiť v [[Dom svätej Marty|Dome svätej Marty]], než aby obýval [[pápežský apartmán]] v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]], ako to robili predchádzajúci pápeži. Zastával názor, že Cirkev by mala byť viac otvorená. Nepodporoval neovládaný [[kapitalizmus]], [[marxizmus]], alebo marxistické verzie [[Teológia oslobodenia|Teológie oslobodenia]]. František sa držal tradičných cirkevných pohľadov v otázkach [[Interrupcia|interrupcií]], [[Manželstvo|manželstva]], vysvätení žien za kňazov a [[celibát]]u.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pápež rozhodol proti vysväteniu ženatých mužov v Amazonskej oblasti | url = https://svet.sme.sk/c/22324357/papez-rozhodol-proti-vysvateniu-zenatych-muzov-v-amazonskej-oblasti.html?ref=terazbox_sme | dátum vydania = 2020-02-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20-02-12 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = Slovenský }}</ref> Vystupoval proti [[Konzumerizmus|konzumizmu]] a podporoval snahy o zvrátenie klimatickej zmeny, na čo sa zameral v [[Encyklika|encyklike]] ''[[Laudato si’]]''. V medzinárodnej [[Diplomacia|diplomacii]] sa pričinil o dočasné úplné znovuobnovenie diplomatických stykov medzi [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] a [[Kuba|Kubou]] a podporoval prípady migrantov počas európskej a stredoamerickej migračnej krízy. Od roku 2018 bol známy ako kritik neo-[[Nacionalizmus|nacionalizmu]]. Čelil otvorenej kritike, najmä z kruhov teologických [[Konzervativizmus|konzervatívcov]], kvôli svojmu konaniu v niektorých otázkach, napríklad keď publikáciou ''[[Amoris laetitia]]'' ({{VJZ|slk}}Radosť lásky) pripustil možnosť niektorým občiansky rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom pristúpiť k Sviatosti [[Eucharistia|Eucharistie]], alebo svojmu konaniu v otázke údajného krytia sexuálnych škandálov duchovných, proti ktorému však vydal apoštolský list [[motu proprio]] s názvom ''[[Vos estis lux mundi]]''. Pápež sa stal [[Person of the Year|osobnosťou roka 2013 časopisu ''Time'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Časopis Time zvolil Svätého Otca Františka za Osobnosť roka|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131211036|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-12-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Time magazine names Pope Francis its ‘Person of the Year’|url=http://www.washingtonpost.com/blogs/on-leadership/wp/2013/12/11/time-magazine-names-pope-francis-the-person-of-the-year/|vydavateľ=The Washington Post|dátum vydania=2013-12-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> == Pôvod a mladosť == === Rodina === Jorge Mario Bergoglio sa narodil v [[Buenos Aires]] ako najstarší z piatich detí [[Taliani|talianskych]] prisťahovalcov z kraja [[Piemont]]. Jeho otec [[Mário José Bergoglio]] sa narodil v obci Portacomaro v severnom Taliansku. Pred nastupujúcim fašizmom odišiel v roku [[1928]] do [[Argentína|Argentíny]], kde pracoval ako železničný pracovník.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rice-Oxley | meno = Mark | titul = Pope Francis: the humble pontiff with practical approach to poverty | url = http://www.guardian.co.uk/world/2013/mar/13/jorge-mario-bergoglio-pope-poverty | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = Guardian | jazyk = po anglicky }}</ref> Jeho manželkou sa [[12. december|12. decembra]] [[1935]] stala [[Regina Mária Sívori]]. Okrem Jorgeho Maria mali aj tieto deti: Alberto Horacio, Oscar Adrian, Marta Regina a Mária Elena. V súčasnosti (2021) má pápež už len jedinú žijúcu sestru Máriu Elenu. [[Súbor:Jorge Mario Bergoglio attended a salesian school between 1948 and 1949.jpg|náhľad|Mladý Bergoglio študoval v saleziánskej škole, na fotografii štvrtý zľava v strednom rade]] Bergogliovi dvaja prasynovci, Antonio a Jozef, zahynuli pri dopravnej nehode. Jeho neter [[Cristina Bergogliová]] je maliarka žijúca v španielskom Madride. === Detstvo a mládežnícke roky === Svoje detské roky prežil v mestskej časti [[Flores (Buenos Aires)|Flores]] na predmestí Buenos Aires. Rehoľné sestry z [[Argentína|Argentíny]] na neho spomínajú ako na neposedného nezbedníka, vraj bol ''malý čertík,'' tak ako každý iný chlapec. U sestier bol obľúbený a so sestrou Dolores ho spájalo blízke [[Priateľ|priateľstvo]], v jej posledných dňoch ju pravidelne navštevoval a po jej úmrtí strávil celú noc v slzách a odmietal jesť a piť. Vo veku 21 rokov bola mladému Bergogliovi odoperovaná horná časť pravej strany [[pľúca|pľúc]]. Trpel totiž život ohrozujúcim zápalom pľúc spojeným s troma cystami. V knižnom rozhovore ''El Jesuita,'' ktorý v roku [[2010]] vydali novinári [[Sergio Rubín]] a [[Francesca Ambrogettiová]], uvádza, že ako mládežník rád tancoval [[Tango (tanec)|tango]]. Mal rád klasickú literatúru a jeho najobľúbenejším filmom je dánska dráma ''[[Babettina hostina]]''. Bergoglio v roku [[2010]] v rozhovore priznal, že ako dvanásťročný sa usiloval o isté dievča, Amáliu, svoju rovesníčku, a pomýšľal na svadbu. V liste jej vtedy napísal, že je pre neho jediná a že ak si ju nevezme za ženu, stane sa kňazom. List ilustroval obrázkom domu s červenou strechou, v ktorom by spolu žili. Amáliin otec svojej dcére vzťah zakázal, a preto na ten list ani neodpovedala. Samotná [[Amália Demonte]] príbeh zo svojho detstva po rokoch potvrdila v rozhovore pre anglický denník [[The Daily Telegraph]]. Otec ju mal udrieť, keď chcela Jorgemu odpísať. Rodičia jej potom bránili v akomkoľvek ďalšom kontakte s ním. Ona sama v tom čase ešte zamilovanosť nepoznala. Na nevinnom a čistom vzťahu medzi dvoma deťmi nemala hlava [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]] čo skrývať. V šiestom ročníku navštevoval ''Wilfrid Barón de los Santos Ángeles'', školu [[Saleziáni Don Bosca|Saleziánov Don Bosca]], v [[Ramos Mejía]] v [[Buenos Aires (provincia)|Provincii Buenos Aires]]. ==== Chemické vzdelanie a prvé zamestnanie ==== Navštevoval strednú odbornú školu s technickým zameraním ''Escuela Técnica Industrial N° 27 [[Hipólito Yrigoyen]],'' ktorá niesla meno po bývalom prezidentovi [[Argentína|Argentíny]]. Školu ukončil s diplomom chemickej techniky (nie magisterským titulom, ako nesprávne informujú niektoré médiá). S týmto vzdelaním strávil niekoľko rokov pracujúc v oddelení pre jedlá ''Laboratória Hickethier-Bachmann.'' Tam pracoval pod vedením [[Esther Ballestrinová|Esther Ballestrinovej]]. Predtým než pracoval ako chemický technik, bol tiež zamestnaný ako vyhadzovač z baru či umývač dlážky. === Záľuby === Bergoglio je celoživotným fanúšikom futbalového klubu [[Club Atlético San Lorenzo de Almagro|San Lorenzo de Almagro]]. Je fanúšikom filmov Tity Merellovej, neorealizmu a tanca tango, s citom pre tradičnú hudbu Argentíny a Uruguaja známu ako ''[[milonga]]''. == Jezuita == === Povolanie === Mladý Jorge Mario Bergoglio objavil svoje povolanie do kňazského stavu počas toho, ako bol na ceste osláviť ''Deň jari,'' populárny sviatok, ktorý v [[Argentína|Argentíne]] slávia najmä mladí, pretože je v ten istý deň ako ''Deň študentov'', kedy majú všetci študenti školské voľno. Prechádzal okolo kostola a pristúpil k [[Spoveď|spovedi]], počas ktorej ho veľmi inšpiroval [[kňaz]], ktorý ho spovedal. Bergoglio študoval za kňaza v ''Arcidiecéznom seminári Nepoškvrneného počatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]]'' vo [[Villa Devoto]] (časť [[Buenos Aires]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rocca|meno=Francis X.|titul=Cardinal Jorge Bergoglio: a profile|url=http://www.catholicherald.co.uk/news/2013/03/13/cardinal-bergoglio-profile/|dátum vydania=2013-03-13|dátum prístupu=2013-03-13|vydavateľ=Catholic Herald|jazyk=po anglicky}}</ref> Po troch rokoch štúdia Bergoglio vstúpil ako [[Noviciát|novic]] do [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] dňa [[11. marec|11. marca]] [[1958]]. Bergoglio priznal, že ako seminaristovi sa mu páčila jedna slečna a trocha zapochyboval o pokračovaní v štúdiu v seminári. Ako jezuitský novic študoval [[humanitné vedy]] v [[Santiago (Čile)|Santiagu]] v [[Čile]]. Po svojom noviciáte v [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] sa Bergoglio oficiálne stal Jezuitom [[12. marec|12. marca]] [[1960]], kedy zložil sľuby ''chudoby, čistoty a poslušnosti''. V roku [[1960]], Bergoglio získal certifikát z filozofie z [[Colegio Máximo San José]] v San Miguel. V rokoch [[1964]] a [[1965]] učil literatúru a psychológiu na ''Colegio de la Inmaculada'' (stredná škola) v provincii Santa Fe v [[Argentína|Argentíne]], a roku [[1966]] učil rovnaké predmety na „Colegio del Salvador“ v [[Buenos Aires]]. === Kňaz === V roku [[1967]] dokončil štúdium teológie. Po dvoch rokoch aprobácie prijal kňazskú vysviacku, ktorú mu udelil arcibiskup [[Ramón José Castellano]], dňa [[13. december|13. decembra]] [[1969]]. Slúžil ako špirituál novicov v tamojšej provincii a stal sa profesorom [[Teológia|teológie]]. Bergoglio dokončil finálnu fázu duchovnej prípravy ako jezuita v [[Alcalá de Henares]] v [[Španielsko|Španielsku]] a [[22. apríl]]a [[1973]] zložil slávnostné sľuby zahŕňajúce aj štvrtý sľub poslušnosti pápežovi v tom, čo sa vzťahuje na špecifické misie. V júli toho roku bol na šesť rokov do roku [[1979]] menovaný za [[Provinciál|provinciála]] jezuitov v [[Argentína|Argentíne]]. Krátko po svojom menovaní za provinciála vykonal púť do Jeruzalema, avšak musel sa vrátiť skôr, pretože vypukla [[Jomkipurská vojna|piata arabsko-izraelská vojna]]. Keď roku [[1980]] už nepôsobil ako jezuitský provinciál, bol menovaný za rektora ''Filozofickej a teologickej fakulty San Miguel'', kde sám študoval. Predtým, ako sa ujal funkcie, strávil prvé tri mesiace roku 1980 v Írsku, aby sa naučil angličtinu. Zdržiaval sa v Jezuitskom centre na [[Milltown Institute of Theology and Philosophy]] v [[Dublin|Dubline]]. Vo funkcii rektora slúžil až do roku [[1986]]. Neskôr strávil niekoľko mesiacov na škole filozofie a teológie [[Philosophisch-Theologische Hochschule Sankt Georgen|Sankt Georgen]] v nemeckom [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte]], kde uvažoval nad rôznymi témami dizertačnej práce. Napokon sa rozhodol objavovať prácu nemecko-talianskeho teológia [[Romano Guardini|Romana Guardiniho]], špecificky jeho štúdiu kontrastu publikovanú v roku 1925 v diele ''Der Gegensatz.'' Avšak predčasne sa vrátil do [[Argentína|Argentíny]], aby slúžil ako spovedník a duchovný riaditeľ v Jezuitskej komunite v [[Córdoba (mesto v Argentíne)|Córdobe]]. V roku [[1992]] bol Bergoglio požiadaný, aby nerezidoval v jezuitských budovách z dôvodu pokračujúceho napätia medzi ním a jezuitskými lídrami a učencami, kvôli Berogliovmu ''disentu'' v otázkach jeho pohľadu na katolícku ortodoxiu a jeho odpor voči [[Teológia oslobodenia|teológii oslobodenia]], či jeho práci ako pomocného biskupa [[Buenos Aires]]. Od toho času nenavštevoval jezuitské budovy a bol v praktickom odcudzení od jezuitov až do jeho zvolenia za pápeža. == Biskup == Pápež [[Ján Pavol II.]] ho [[20. máj]]a [[1992]] vymenoval za [[pomocný biskup|pomocného biskupa]] v [[Buenos Aires]], biskupskú vysviacku prijal [[27. júl]]a toho istého roku z rúk arcibiskupa Buenos Aires [[kardinál]]a [[Antonio Quarracino|Antonia Quarracina]], ako hlavného svätiteľa. Za biskupské heslo si zvolil slová ''„Miserando atque eligendo“'' ({{VJZ|slk|Poľutovaniahodný, ale vyvolený}})'','' ktoré si vzal z homílie svätého [[Beda Venerabilis|Beda Ctihodného]] o úseku z [[Evanjelium podľa Matúša|Matúša]] 9:9–13: ''„Pretože ho videl očami milosrdenstva a vyvolil si ho“.'' Bergoglio bol [[3. júl|3. júla]] [[1997]] vymenovaný za [[Biskup koadjútor|arcibiskupa koadjútora]] s nástupníckym právom. Funkcie arcibiskupa sa ujal [[28. február]]a [[1998]] po smrti kardinála Quarracina. [[Súbor:Bergoglio Misa Conmemoracion Beagle cropped.jpg|náhľad|Bergoglio v roku [[2008]]]] Keď v [[December 2011|decembri]] [[2011]] dovŕšil vek 75 rokov, podal podľa predpisov [[Kánonické právo|kánonického práva]] pápežovi [[Benedikt XVI.|Benediktovi XVI.]] rezignáciu na funkciu arcibiskupa [[Buenos Aires]]. Keďže nemal žiadneho [[Biskup koadjútor|arcibiskupa koadjútora]] s nástupníckym právom, tak zotrvával vo funkcii očakávajúc vyvolenie svojho nástupcu. === Blízkosť chudobným a núdznym === Arcibiskup Bergoglio zakladal nové [[Farnosť (cirkev)|farnosti]] a zmenil štruktúru arcidiecéznych administratívnych sekcií, viedol [[Pro-life hnutie|pro-life]] iniciatívy a založil komisiu pre [[Rozvod (manželstvo)|rozvody]]. Jeden z jeho hlavných cieľov bolo navýšiť prítomnosť cirkvi v [[Slum|slumoch]], chudobných častiach [[Buenos Aires]]. Pod jeho vedením sa počet kňazov priradených týmto komunitám zdvojnásobil. Táto práca mu vyslúžila prezývku ''„Biskup slumov“.'' Bergoglio si vytvoril zvyk sláviť rituál umývania nôh na [[Zelený štvrtok]] v miestach ako väznice, nemocnice, domovy pre seniorov či [[Slum|slumy]]. === Financie === Na počiatku svojho arcibiskupského pôsobenia predal arcidiecézne podiely vo viacerých bankách a zmenil arcidiecézne účty na tie bežné v medzinárodných bankách. Podiely v bankách viedli tamojšiu cirkev ku sklonom k vysokým výdavkom, a tak sa arcidiecéza blížila [[Bankrot|bankrotu]]. Keď sa účty zmenili na [[Bežný účet (banka)|bežné]], donútilo to cirkev k väčšej fiškálnej disciplíne. === Gréckokatolíci v Argentíne === Bergoglio bol [[6. november|6. novembra]] [[1998]] vymenovaný za ordinára pre východných katolíkov v Argentíne, ktorí nemali [[Prelát (rímskokatolícka cirkev)|preláta]] svojho obradu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope Francis | url = http://www.gcatholic.org/hierarchy/pope/FR1.htm | vydavateľ = gcatholic.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Глава УГКЦ: Новообраний Папа дуже добре знає про нашу Церкву і духовність | url = http://risu.org.ua/ua/index/all_news/catholics/ugcc/51592 | vydavateľ = risu.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajinský [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] väčší arcibiskup [[Sviatoslav Ševčuk]] sa o Bergogliovi vyjadril, že rozumie liturgii, rítu a spiritualite gréckokatolíckej cirkvi a že vždy ''„sa staral o našu cirkev v Argentíne“'' ako ordinár počas zastávania úradu arcibiskupa v [[Buenos Aires]]. === Suspendovaný biskup Podestá === V roku [[2000]] bol Bergoglio jediný z cirkevnej hierarchie, ktorý sa zmieril s [[Jerónimo Podestá|Jerónimom Podestáom]], bývalým biskupom, ktorý bol suspendovaný z kňazstva potom, čo sa postavil na odpor [[Argentínska revolúcia|Argentínskej revolučnej]] vojenskej diktatúre roku [[1972]]. Zastal sa Podestáovej manželky pri útokoch na ich manželstvo zo strany [[Vatikán|Vatikánu]]. V tom istom roku Bergoglio povedal, že Katolícka cirkev v Argentíne ''„si potrebuje obliecť odev verejného pokánia za hriechy, ktoré spáchala počas rokov diktatúry“'' v 70. rokoch 20. storočia počas [[Špinavá vojna|Špinavej vojny]]. === Slávenie tridentskej omše === Keď v roku [[2007]] pápež [[Benedikt XVI.]] vydal nové pravidlá pre používanie liturgických foriem, ktoré boli bežné pred [[Druhý vatikánsky koncil|druhým vatikánskym koncilom]], Bergoglio hneď dva dni po tom ustanovil fixné miesto pre omšu v [[Tridentská omša|mimoriadnej forme Rímskeho rítu]]. Slávila sa raz týždenne. === Predseda argentínskej biskupskej konferencie === Dňa [[8. november|8. novembra]] [[2005]] bol Bergoglio zvolený za predsedu argentínskej biskupskej konferencie na tri roky. Po skončení jeho obdobia bol [[11. november|11. novembra]] [[2008]] znovuzvolený na ďalšie tri roky. Bol členom riadiaceho orgánu konferencie, prezidentom komisie pre [[Pontificia Universidad Católica Argentina|Pápežskú katolícku Univerzitu Argentíny]] a členom liturgickej komisie pre správu svätýň. Počas jeho pôsobenia ako predsedu biskupská konferencia vydala kolektívne ospravedlnenie za zlyhanie Cirkvi pri ochrane ľudí pred vojenskou Juntou počas [[Špinavá vojna|Špinavej vojny]].[[Súbor:Coat of arms of Jorge Mario Bergoglio.svg|náhľad|Erb kardinála Bergoglia]] [[Súbor:V 18 juin 2008 par le cardinal Bergoglio -15.jpg|náhľad|Kardinál Bergoglio (vľavo) a kardinál [[Marc Ouellet|Ouellet]]]] == Kardinál == Pri konzistóriu [[21. február]]a [[2001]] ho pápež [[Ján Pavol II.]] menoval za [[Kardinál|kardinála]] rádu kardinál-kňaz s titulárnym kostolom [[San Roberto Bellarmino]], v ktorom slúžili jezuiti a nesie meno jezuitu. Kardinál Bergoglio sa stal známy pre osobnú pokoru, dogmatický konzervativizmus a záväzok k sociálnej spravodlivosti. Jeho jednoduchý štýl prispel k jeho povesti pokory. Žil v malom byte, skôr než v honosnej biskupskej rezidencii v [[Olivos]]. Používal verejnú dopravu namiesto limuzíny a varil si sám. Ako kardinál bol známy svojou úctou k svätej [[Terézia z Lisieux|Terézie z Lisieux]] a pridával jej malý obrázok listom, ktoré písal, nazývajúc ju skvelou misionárskou sväticou. === Pozície v Rímskej kúrii === Ako kardinál bol Bergoglio vymenovaný na päť administratívnych pozícií v rímskej kúrii: * Člen [[Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí|Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí]] * Člen ''[[Dikastérium pre klérus|Kongregácie pre klérus]]'' * Člen ''Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života'' * Člen [[Pápežská rada pre rodinu|Pápežskej rady pre rodinu]] * Člen ''komisie pre Latinskú Ameriku'' === Konkláve 2005 === {{Hlavný článok|Konkláve (2005)}} Po smrti [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] sa zúčastnil jeho pohrebu. Pri [[konkláve]] v roku [[2005]], ktorého sa ako kardinál Bergoglio zúčastnil, bol považovaný za jedného z možných nástupcov zosnulého pápeža. Konkláve nakoniec zvolilo kardinála Josepha Ratznigera, ktorý sa tak stal pápežom [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] Podľa niektorých médií bol práve Bergoglio jedným z horúcich kandidátov na [[Pápež|rímskeho biskupa]]. Podľa talianskeho magazínu ''Limes'' pri treťom hlasovaní mal získať 40 hlasov, no pri rozhodujúcom štvrtom hlasovaní už získal len 26 hlasov. Tieto dohady médiá zakladajú na denníku anonymného kardinála, ktorý sa zúčastnil [[konkláve]]. Tieto čísla boli bezprecedentné pre kardinála z [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]]. Denník ''La stampa'' napísal, že Bergoglio bol v úzkom súboji s Ratzingerom, až kým nepredniesol emotívnu prosbu, ktorou kardinálov žiadal, aby zaňho nehlasovali. == Pápež == [[Súbor:Francisco en el papamóvil (JMJ 2013).jpg|náhľad|František v [[Papamobil|papamobile]]]] František bol zvolený ako 76-ročný, v dobrom zdraví. Jeho lekári povedali, že chýbajúce časti [[Pľúca|pľúc]] nemajú veľký vplyv na jeho [[zdravie]]. Jedinou obavou s tým spojenou môže byť prípadné akútne [[respiračné ochorenie]], kde by mohol mať problém s dýchaním. V minulosti sa musel ospravedlniť z konzistória roku [[2007]] kvôli [[Zápal sedacieho nervu|zápalu sedacieho nervu]]. Ide o prvého pápeža zo [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]], čo je veľmi dôležité, pretože vzťahy medzi [[Svätá stolica|Svätou Stolicou]] a [[Spoločnosť Ježišova|jezuitmi]] sú občas napäté. František je tiež prvý pápež z [[Amerika (svetadiel)|amerického]] svetadielu a tiež prvý z [[Južná pologuľa|Južnej pologule]]. Mnoho médií o Františkovi hovorilo ako o prvom neeurópskom pápežovi, avšak v skutočnosti je už 11. pápežom, ktorý nepochádza z [[Európa|Európy]], predchádzajúci bol [[Gregor III. (pápež)|Gregor III.]] zo [[Sýria|Sýrie]], ktorý zomrel roku [[741]]. Taktiež je dôležité podotknúť, že hoci sa František nenarodil v [[Európa|Európe]], je etnicky [[Európania|Európan]], keďže jeho rodičia boli imigranti z [[Taliansko|Talianska]]. V [[Konkláve (2005)|konkláve]] roku [[2005]] ostal kardinál Bergoglio ako druhý za kardinálom Ratzingerom{{--}}pápežom [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] K výkonu pápežského úradu má menej formálny prístup ako jeho priami predchodcovia: je to štýl, ktorý novinári opísali ako ''„strohý“'' poznamenajúc ''„jeho bežný dotyk a prístupnosť, ktoré sú najväčšou inšpiráciou“.'' Večer, kedy bol zvolený za pápeža, šiel späť do Domu sv. Marty mikrobusom s ostatnými [[Kardinál|kardinálmi]], hoci si mohol vybrať pápežskú [[Limuzína|limuzínu]]. Nasledujúci deň navštívil kardinála [[Jorge María Mejía|Jorgeho María Mejía]] v [[Nemocnica|nemocnici]] a zhováral sa s pacientmi a personálom. Na jeho prvom stretnutí s novinármi v sobotu po [[konkláve]] objasnil, prečo si vybral také meno, aké si vybral, citujúc svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]] ako ''„muža, ktorý nám dáva ducha pokoja, chudobný muž“'' a pápež dodal: ''„Ako veľmi by som chcel chudobnú Cirkev pre chudobných!“'' Okrem rodnej [[Španielčina|španielčiny]] sa vie František plynulo dohovoriť aj [[Latinčina|latinsky]] (oficiálny jazyk [[Svätá stolica|Svätej Stolice]]), [[Taliančina|taliansky]] (oficiálny jazyk [[Vatikán|Vatikánu]] a bežne používaný jazyk [[Svätá stolica|Svätej Stolice]]), [[Nemčina|nemecky]], [[Francúzština|francúzsky]], [[Portugalčina|portugalsky]], [[Angličtina|anglicky]] a rozumie [[Piedmontčina|piedmontsky]] a trochu [[Ženevčina|ženevsky]]. František odmietol bývať v oficiálnej pápežskej rezidencii v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]], ale rozhodol sa žiť v [[Dom svätej Marty|Dome svätej Marty]], Vatikánskom dome hostí, v byte, kde môže aj prijímať návštevy a organizovať stretnutia. Je prvým pápežom od pontifikátu [[Pius X.|Pia X.]], ktorý žije mimo pápežských apartmánov. Avšak František sa aj tak týždenne objavuje v okne [[Apoštolský palác|Apoštolského paláca]] pri modlitbe [[Anjel Pána]] v nedeľu napoludnie.[[Súbor:Papa Francisco recién elegido.jpg|náhľad|Pápež František počas príhovoru po svojom zvolení]] === Konkláve === Jorge Mario Bergoglio bol za [[Zoznam pápežov|266.]] [[Pápež|pápeža]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] zvolený [[13. marec|13. marca]] [[2013]] o 19:06 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] (UTC+1) po piatej voľbe, v druhý deň konkláve a vybral si meno ''František.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gazda | meno = Imrich | odkaz na autora = Imrich Gazda | titul = Pápež František: Želám si cirkev chudobnú a pre chudobných | url = http://www.svetkrestanstva.sk/2013/03/papez-frantisek-zelam-si-cirkev.html | dátum vydania = 2013-03-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-03-16 | vydavateľ = Svet kresťanstva | miesto = | jazyk = }}</ref> Oznámenie ''[[Habemus papam]]'' predniesol [[kardinál]] protodiakon [[Jean-Louis Tauran]]. Kardinál [[Christoph Schönborn]] sa neskôr vyjadril, že František bol zvolený podľa dvoch nadprirodzených znamení, jedno v konkláve a teda dôverné a druhé bolo v tom, že [[Latinská Amerika|latinskoamerický]] pár priateľov kardinála mu pošepkali Bergogliovo meno, na čo on povedal: ''„Ak títo ľudia hovoria Bergoglio, je to znamenie Ducha Svätého“'' František ako novozvolený pápež neprijímal gratulácie od [[Kardinál|kardinálov]] sediac na pápežskom tróne, ale postojačky, čo je jedným zo znakov jeho iného postoja k vatikánskym formalitám. Počas Františkovho prvého vystúpenia na balkóne [[Bazilika svätého Petra|Baziliky svätého Petra]] mal na sebe oblečenú bielu reverendu, nie červenú [[Mozzeta|mozzetu]] ako predchádzajúci pápeži. Taktiež mal okolo krku zavesený ten istý železný [[Pektorál|pektorálny]] kríž, ktorý nosil už roky ako arcibiskup, v kontraste so zlatým krížom, ktorý nosili jeho predchodcovia. Po zvolení a vybratí si mena predstúpil o 20:22 SEČ<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Day | meno = Michael | titul = Jorge Mario Bergoglio becomes Pope Francis I: White smoke from Sistine Chapel heralds shock decision to elect the first Latin American, first Jesuit and first Francis to lead world's Catholics | url = http://www.independent.co.uk/news/world/europe/jorge-mario-bergoglio-becomes-pope-francis-i-white-smoke-from-sistine-chapel-heralds-shock-decision-to-elect-the-first-latin-american-first-jesuit-and-first-francis-to-lead-worlds-catholics-8532365.html | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = The Independent | jazyk = po anglicky }}</ref> pred zástupy ľudí na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]] a z balkóna [[Bazilika svätého Petra|Baziliky]] sa im prihovoril a udelil požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]]. No prv ako požehnal mestu a svetu požiadal ľudí, aby sa modlili za ''„emeritného rímskeho biskupa“'' pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] ako aj za neho samého ako nového ''„rímskeho biskupa“ .'' Františkove prvé verejné slová v úrade boli: ''„Bratia a sestry dobrý večer. Viete, že úlohou konkláve bolo dať [[Rím|Rímu]] biskupa. Zdá sa, že moji bratia [[Kardinál|kardináli]] ho išli vziať takmer na koniec sveta. Ale sme tu a ďakujem za prijatie komunite rímskej diecézy. Prvé zo všetkého sa chcem modliť za nášho emeritného biskupa [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] Modlime sa spoločne za neho, aby ho Pán požehnal a Panna Mária ochraňovala,“'' a po spoločnej modlitbe pokračoval: ''„A teraz začíname túto púť, biskup a ľud. Púť rímskej Cirkvi, ktorá je tou, ktorá predsedá v láske všetkým cirkvám. Púť v bratskej láske, vzájomnej dôvere. Vždy sa modlime za seba, jeden za druhého. Modlime sa za celý svet, aby zavládlo medzi nami bratstvo. Želám, aby táto púť Cirkvi, ktorú dnes začíname, a na ktorej mi pomôže môj tu prítomný vikár bude plodnou pre evanjelizáciu tohto nádherného mesta. Teraz chcem udeliť požehnanie, ale predtým vás chcem požiadať o jednu láskavosť. Skôr ako biskup požehná ľud, prosím vás, aby ste prosili nášho Pána, aby požehnal mňa. Modlitba ľudu, ktorý žiada požehnanie pre svojho biskupa. V tichosti sa modlite za mňa.“'' Potom udelil pápežské požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]] a dodal: ''„Bratia a sestry. Teraz vás už opustím. Ďakujem vám za prijatie. Modlite sa za mňa a do skorého videnia. Uvidíme sa veľmi skoro. Zajtra sa chcem ísť pomodliť k Panne [[Mária (matka Ježiša)|Márii]], aby ochraňovala Rím. Dobrú noc a dobre si odpočiňte“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Habemus Papam - Prvé slová nového Svätého Otca - Františka|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130313075|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-15|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> [[Súbor:Francis Inauguration fc10.jpg|náhľad|František na jeho inauguračnej svätej omši]] [[Súbor:Inauguration von Papst Franziskus (8572547846).jpg|náhľad|Zaplnené svätopeterské námestie počas inauguračnej omše]] Svojho úradu sa ujal na sviatok svätého Jozefa [[19. marec|19. marca]] [[2013]] slávnostnou svätou omšou na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]] vo Vatikáne za účasti viacerých náboženských a politických lídrov z celého sveta. Vo svojej homílii sa František zameral na Slávnosť svätého [[Jozef Nazaretský|Jozefa]], ktorá na ten deň v [[Liturgický kalendár|liturgickom kalendári]] pripadala. === Meno === Na svojej prvej audiencii dňa [[16. marec|16. marca]] [[2013]] pápež povedal novinárom, že si vybral meno ''František'' na počesť svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]], pretože tento [[svätec]] sa špeciálne zaujímal o potreby chudobných ľudí. Vysvetlil, že keď už pri hlasovaní v konkláve začínalo byť jasné, že sa stane novým rímskym biskupom, [[Brazília|brazílsky]] kardinál [[Cláudio Hummes]] ho objal a pošepkal mu ''„Nezabudni na chudobných!“'' čo v ňom vzbudilo myšlienku práve na svätého [[František z Assisi|Františka]]. Bergoglio ešte ako kardinál vyjadroval svoju úctu k svätému [[František z Assisi|Františkovi z Assisi]]: ''„Priniesol do kresťanstva ideu chudoby proti luxusu, pýche, márnosti občianskych a cirkevných mocností. Zmenil históriu.“'' Toto je prvý raz v histórii, čo si pápež vybral meno ''František''. V deň jeho zvolenia [[Vatikán]] ujasnil, že jeho oficiálne pápežské meno je ''„František“ , nie „František I.“,'' teda v súvislosti s ním sa nepoužívajú žiadne [[Poradové číslo panovníka|poradové čísla panovníka]]. Vatikánsky hovorca povedal, že k menu sa pridá číslica I až vtedy, keby v budúcnosti bol ''František II.'' Je to prvý raz od pontifikátu pápeža [[Lando|Landa]], že pápež nenesie meno svojho predchodcu. František tiež povedal, že niektorí kardináli s ním vtipkovali, že by si mal vybrať buď meno ''Hadrián'', keďže [[Hadrián VI.]] bol reformátorom cirkvi, alebo ''Klement'', aby dorovnal skóre s [[Klement XIV.|Klementom XIV.]], ktorý v roku 1773 rozpustil [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosť Ježišovu]] (rehoľu jezuitov), ktorej je František členom. Vo [[Február 2014|februári]] [[2014]] sa do médií dostala správa, že ak by bol Bergoglio zvolený za pápeža už v pri [[Konkláve (2005)|konkláve]] v roku [[2005]], vybral by si meno Ján XXIV. na počesť svätého [[Ján XXIII. (pápež)|Jána XXIII.]] Mal to povedať kardinálovi [[Francesco Marchisano|Francescovi Marchisanovi]]: ''„Ján, pomenoval by som sa Ján, ako Dobrý pápež, bol by som ním kompletne inšpirovaný.“'' === Rímska kúria === František [[16. marec|16. marca]] [[2013]] požiadal všetkých vysokopostavených členov [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]], aby provizórne zotrvali vo svojich funkciách. Za svojho osobného sekretára vymenoval [[Alfred Xuereb|Alfreda Xuereba]]. Dňa [[6. apríl]]a [[2013]] vymenoval [[José Rodríguez Carballo|Josého Rodrígueza Carballa]] do funkcie sekretára [[Kongregácia pre spoločnosti zasväteného živora a spoločnosti a apoštolského života|Kongregácie pre spoločnosti zasväteného života a spoločnosti a apoštolského života]], funkcie ktorá bola niekoľko mesiacov neobsadená. František zrušil platbu bonusov, ktoré sa vyplácali zamestnancom Vatikánu pri príležitosti voľby nového pápeža, ktoré vychádzali na niekoľko miliónov eur a radšej sa rozhodol venovať peniaze na charitu. Taktiež zrušil ročný bonus 25 000 €, ktorý sa vyplácal kardinálom slúžiacim v komisii kontrolórov [[Inštitút pre náboženské diela|Vatikánskej banky]]. [[Súbor:Papa Francesco entra nella Domus Sanctae Marthae.JPG|náhľad|František vstupujúc do [[Dom svätej Marty|Domu svätej Marty]], kde žil namiesto rezidencie v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]]]] ==== Rada kardinálov ==== [[28. september|28. septembra]] [[2013]] zriadil František osemčlennú „''Radu kardinálov''“, ktorá má pápežovi pomáhať pri spravovaní Cirkvi a vo veci závažných otázok týkajúcich sa Cirkvi, či revidovania organizačnej štruktúry [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec zriadil „Radu kardinálov“ v pôvodnom osemčlennom zložení|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130930042|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-09-30|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> Skupina obsahuje viacerých kritikov Vatikánskych operácií a iba jedného člena kúrie. Prví členovia rady boli: * [[Giuseppe Bertello]], predseda governorátu [[Vatikán|Vatikánu]] * [[Francisco Javier Errázuriz Ossa]] z [[Čile]] * [[Oswald Gracias]] z [[India|Indie]] * [[Reinhard Marx]] z [[Nemecko|Nemecka]] * [[Laurent Monsengwo Pasinya]] z [[Konžská demokratická republika|Konžskej demokratickej republiky]] * [[George Pell]] z [[Austrália (štát)|Austrálie]] * [[Seán Patrick O'Malley]] zo [[Spojené štáty|Spojených štátov]] * [[Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga]] z [[Honduras|Hondurasu]] Za sekretára rady pápež vymenoval biskupa [[Marcello Semeraro|Marcella Semerara]]. Stretávať sa s pápežom začali [[1. október|1. októbra]] [[2013]] a vybavovali vyše osemdesiat dokumentov, ktoré sa nazhromaždili od apríla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Začali stretnutia Svätého Otca s Radou kardinálov|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131001051|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-10-01|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> === Prvé záležitosti === V [[Marec 2013|marci]] [[2013]] 21 britských katolíckych [[Snemovňa lordov Spojeného kráľovstva|lordov]] s členov [[Dolná snemovňa Spojeného kráľovstva|Dolnej snemovne]] zo všetkých strán požiadali Františka, aby povolil svätenie ženatých mužov za [[Kňaz|kňazov]] vo [[Veľká Británia|Veľkej Británii]] s tým, že by [[celibát]] zostal povinný pre [[Biskup|biskupov]]. Žiadali o to v kontexte, že sa im javí zvláštne, že ženatí [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánski]] kňazi môžu byť prijatí do Katolíckej cirkvi a naďalej slúžiť v kňazskej službe, ale ženatí katolícki muži nemôžu. František povedal, že je to na zamyslenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope hints at possible ordination of married men|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-39233570|vydavateľ=bbc.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-28|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Foaud Twai]], latinský [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] Jeruzalema, do svojej veľkonočnej homílie pripojil pozvanie pre pápeža na návštevu [[Jeruzalem|Jeruzalema]]. Louis Rafael I., patriarcha [[Chaldejsko-katolícka cirkev|Chaldejsko-katolíckej cirkvi]] pozval Františka na návštevu [[Irak|Iraku]], ktorá sa aj v [[Marec|marci]] [[2021]] uskutočnila. ==== Prvá Veľká noc ==== Na prvý [[Zelený štvrtok]] po zvolení za pápeža František umyl a pobozkal nohy desiatim mužom a dvom ženám, mladistvým páchateľom zločinu, vo veku od 14 do 21 rokov a neboli všetci [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíkmi]]. Boli uväznení v [[Rím|rímskom]] zadržiavacom zariadení ''Casal del Marmo.'' Pápež im povedal, že akt umytia nôh znamená, že je im v službe. Bolo to prvý raz, čo pápež začlenil do tohto rituálu aj ženy, hoci Bergoglio ako arcibiskup to tak robil už skôr. Jeden muž a jedna žena, ktorým František umyl nohy, boli [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimovia]]. Dňa [[31. marec|31. marca]] [[2013]] František využil svoju [[Veľká noc|veľkonočnú]] homíliu na to, aby vyjadril prosbu o [[mier]] vo svete, špecificky spomenul [[Blízky východ|Blízky Východ]], [[Afrika|Afriku]] a [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnú]] i [[Kórejská republika|Južnú Kóreu]]. Taktiež sa postavil proti tým, ktorí sa poddávajú ľahkému zisku vo svete naplnenom závisťou a požiadal ľudstvo, aby sa stalo lepším strážcom tvorstva, tým, že bude chrániť [[životné prostredie]]. Pápež povedal: ''„Prosíme zmŕtvychvstalého [[Ježiš Kristus|Krista]], ktorý premieňa smrť v život, aby zmenil nenávisť v lásku, pomstu v odpustenie, vojnu v mier.“'' Aj keď [[Vatikán]] pripravil pozdravy v 65 jazykoch, František sa ich rozhodol neprečítať, pretože sa ''„aspoň nateraz cíti uvoľnene pri používaní taliančiny, každodenného jazyka Svätej Stolice“.'' [[Súbor:Canonization 2014-The Canonization of Saint John XXIII and Saint John Paul II (14036966125).jpg|náhľad|František v roku [[2014]]]] === Synodálna cirkev === František zorganizoval [[Synoda|synodu]] o [[Synoda o rodine|rodine]] ([[2014]]), o [[Synoda o mládeži|mládeži]] ([[2018]]) a o [[Synoda o Cirkvi v Amazónii|Cirkvi v Amazónii]] ([[2019]]). V roku 2019 František vo svojej apoštolskej konštitúcii ''Episcopalis communio'' povolil, aby sa finálny dokument synody mohol stať učením magistéria cirkvi jednoducho tak, že s ním pápež vyjadrí súhlas. Konštitúcia taktisto povolila [[Laik|laikom]], aby mohli priamo prispievať vstupmi do generálneho sekretariátu synody. Niektorí analytici vidia vytvorenie skutočne synodálnej cirkvi ako niečo, čo sa môže stať najväčším príspevkom Františkovho pontifikátu. === Porada s katolíckymi laikmi === Prieskum od ''World Values Survey'' z [[Február|februára]] [[2014]], ktorý bol citovaný v [[The Washington Post]] a [[Time (týždenník)|Time]] ukázal, ako by mohla byť skúšaná jednota, ktorú František vytvoril. Hoci postoje k Františkovi osobne boli pozitívne, mnoho katolíkov nesúhlasilo aspoň s jedným z jeho učení. Prieskum ukázal, že členovia Katolíckej cirkvi sú hlboko rozdelení v otázke [[Interrupcia|interrupcií]], [[Antikoncepcia|antikoncepcie]], [[Rozvod (manželstvo)|rozvodov]], ordinovania žien a ženatých [[Kňaz|kňazov]]. V rovnakom mesiaci František požiadal [[Farnosť (cirkev)|farnosti]], aby odpovedali na oficiálny dotazník, ktorý by poskytol oveľa širšiu konzultáciu, ako len prieskum o názoroch medzi laikmi. Pokračoval v presadzovaní [[Rímskokatolícka teológia|cirkevnej doktríny]] v menej dramatickom tóne ako jeho najbližší predchodcovia, ktorí sa držali toho, že Katolícka cirkev nie je demokracia. [[Linda Woodhead]] z [[Lancaster University|Lancasterskej univerzity]] kritizovala Františkov dotazník preto, lebo podľa nej by taký prieskum žiaden sociológ neuznal, pretože obsahoval množstvo zložitých teologických pojmov, ktorým bežný veriaci nemusí rozumieť. Avšak priznala, že tento prieskum môže mať vplyv. Katolícka cirkev v [[Anglicko|Anglicku]] a [[Wales|Walese]] v [[Apríl|apríli]] [[2014]] odmietla zverejniť výsledky dotazníka, cirkevný hovorca sa vyjadril, že vysokopostavený [[Vatikán|Vatikánsky]] úradník priamo žiadal, aby sa výsledky nezverejňovali, pretože pápež prikázal, aby zostali dôverné minimálne do [[Október|októbra]] toho roka. To sklamalo mnoho reformátorov, ktorí dúfali, že [[Laik|laici]] by sa mohli viac zapojiť do cirkevného procesu rozhodovania. Katolícka cirkev v niektorých iných štátoch, napríklad v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Rakúsko|Rakúsku]], zverejnila sumár odpovedí na dotazník, ktorý ukázal veľký rozdiel medzi učením Cirkvi a správaním bežných katolíkov. V stĺpčeku napísanom pre Vatikánske polo-oficiálne noviny ''[[L’Osservatore Romano|L'Osservatore Romano]],'' americký kardinál [[Raymond Leo Burke]], známy ako jeden z najhlasnejších [[Konzervativizmus|konzervatívcov]] v cirkvi, napísal, že František je proti [[Interrupcia|umelým potratom]] aj proti [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvu osôb rovnakého pohlavia]]. Vatikánsky hovorca [[Federico Lombardi]] tiež poznamenal, že František sa nechystá meniť alebo redefinovať žiadne [[Dogma|dogmy]] týkajúce sa cirkevnej teológie dogmatiky. === Inštitút pre náboženské diela === V prvých mesiacoch Františkovho pontifikátu [[Inštitút pre náboženské diela]], neformálne známy ako ''Vatikánska banka'', vyhlásil, že sa stane transparentnejším v otázke svojho narábania s peniazmi. V súvislosti s bankou boli dlho rôzne podozrenia na [[Korupcia|korupciu]] či [[pranie špinavých peňazí]]. František s cieľom reformovať banku vymenoval komisiu, ktorá sa tým zaoberá. [[Promotory Financial Group]], spoločnosť zaoberajúca sa finančným poradenstvom, bola požiadaná, aby vykonala komplexné vyšetrovanie všetkých kontaktov zákazníkov banky, ktoré by mohli byť spojené s podozreniami. František vymenil štyroch z piatich [[Kardinál|kardinálov]], ktorí dozerali na fungovanie banky a boli vo funkciách potvrdení v posledných dňoch pontifikátu [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]], a je odhodlaný dokonca banku zrušiť, ak by sa ukázalo, že reformy by boli príliš zložité. [[Súbor:Επίσκεψη Αντιπροέδρου της Κυβέρνησης και Υπουργού Εξωτερικών Ευ. Βενιζέλου στην Τουρκία (29-30.11.2014) (15913276525).jpg|náhľad|František s konštantinopolským patriarchom [[Bartolomej I.|Bartolomejom I.]]]] === Ekumenizmus a medzináboženský dialóg === František pokračuje v tradícii [[Druhý vatikánsky koncil|druhého vatikánskeho koncilu]] propagujúcej [[ekumenizmus]] s ďalšími [[Kresťanstvo|kresťanskými denomináciami]] a podporujúcej dialóg s lídrami iných náboženstiev. František tiež podporuje zmierenie s tými, ktorí sú [[Ateizmus|bez náboženskej príslušnosti]]. Iba niekoľko hodín po svojom zvolení poslal pápež František list hlavnému rímskemu rabínovi Riccardovi di Segnimu, v ktorom píše o svojom odhodlaní „prispieť k pokroku vo vzťahoch medzi židmi a katolíkmi“, ku ktorému došlo od [[Druhý vatikánsky koncil|druhého vatikánskeho koncilu]] ([[1962]]{{--}}[[1965]]).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež František napísal židom, tí si ho pochvaľujú|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://dennik.hnonline.sk/svet/520973-papez-frantisek-napisal-zidom-ti-si-ho-pochvaluju|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2013-03-16|dátum prístupu=2017-12-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Lauder: 'New Pope Francis is a man of dialogue'|url=http://www.worldjewishcongress.org/en/news/lauder-new-pope-francis-is-a-man-of-dialogue|vydavateľ=worldjewishcongress.org|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-12-21|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Radost i překvapení: Svět vítá nového papeže|url=http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1111751-radost-i-prekvapeni-svet-vita-noveho-papeze|vydavateľ=[[Česká televize]]|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-12-21|miesto=|jazyk=}}</ref> František sa ako tretí [[Pápež|rímsky biskup]] v histórii [[10. máj]]a [[2013]] stretol s koptským alexandrijským pápežom [[Teodor II. (koptský pápež)|Tawadrosom II.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Patriarcha koptskej pravoslávnej cirkvi Tawadros II. s Františkom|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130510027|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-05-10|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> Dňa [[15. november|15. novembra]] [[2018]] izraelský prezident [[Reuven Rivlin]] navštívil v Apoštolskom paláci vo Vatikáne pápeža Františka ako skutočného priateľa štátu [[Izrael]] a židovského národa.<ref>https://svet.sme.sk/c/20962787/papez-sa-sukromne-stretol-s-izraelskym-prezidentom.html</ref> Pápež František sa [[12. február]]a [[2016]] osobne stretol s [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnym patriarchom]] [[Moskva|Moskvy]] a celej Rusi [[Kirill I.|Kirillom]]. Historické prvé stretnutie rímskeho pápeža a moskovského patriarchu sa odohralo na [[Kuba|Kube]] v [[Havana|Havane]], pred začiatkom apoštolskej cesty pápeža Františka do [[Mexiko|Mexika]] a návštevy patriarchu Kirilla na [[Kuba|Kube]]. Zo stretnutia vyšla spoločná deklarácia s 30 bodmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum vydania=2016-02-12|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160212042|vydavateľ=TK KBS|titul=Plné znenie spoločnej deklarácie pápeža Františka a patriarchu Kirilla}}</ref> === Tituly klerikov === V [[Január|januári]] [[2014]] František vyhlásil, že bude udeľovať menej titulov [[monsignor]] a bude udeľovať len jeho najnižší stupeň, ''kaplán Jeho Svätosti''. Udelí ho len takým diecéznym kňazom, ktorí sú starší ako 65 rokov. Počas svojho 15-ročného pôsobenia ako arcibiskup nikdy nepožiadal [[Pápež|pápeža]], aby nejakému kňazovi jeho arcidiecézy udelil titul [[Monsignor|monsignore]]. Je presvedčený, že tento titul je veľmi asociovaný s klerikálnym kariérizmom, klerikalizmom a hierarchiou, hoci do tohto obmedzenia udeľovania titulu nezahrnul kňazov v [[Rímska kúria|Rímskej kúrii]] a diplomatických službách, kde je kariérizmus ešte väčšou hrozbou. [[Súbor:A Szentév kapujának megnyitása 2015 - Opening of the Holy Door 2015 4.jpeg|náhľad|František otvára Svätu Bránu na znak začiatku Mimoriadneho jubilejného roka Milosrdenstva]] === Rok milosrdenstva === František vydal v [[Apríl|apríli]] [[2015]] pápežskú bulu ''Misericordiae Vultus,'' ktorou vyhlásil Mimoriadny jubilejný rok Milosrdenstva, ktorý sa začal 8. decembra 2015, na Slávnosť Nepoškvrneného počatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], a skončil na poslednú nedeľu pred [[Advent|adventom]], teda na sviatok [[Ježiš Kristus|Krista]] Kráľa dňa [[20. november|20. novembra]] [[2016]]. [[Svätá Brána|Sväté Brány]] hlavných [[Rím|Rímskych]] bazilík sa otvorili a špeciálne „''Brány Milosrdenstva''“ boli otvorené v katedrálach a dalších veľkých chrámoch po celom svete. Počas roka milosrdenstva platí, že veriaci môžu získať [[odpustky]], ak prejdú bránou a spĺňajú obvyklé podmienky prijatia [[Spoveď|sviatosti zmierenia]], [[Eucharistia|Eucharistie]], modlitby na úmysel Svätého Otca a neprípustnosť k [[Hriech|hriechu]]. Počas pôstu v roku milosrdenstva boli slávené špeciálne 24-hodinové bohoslužby pokánia a počas roka boli v každej diecéze stanoveni špeciálne kvalifikovaní a skúsení kňazi nazývaní „''Misionári Milosrdenstva''“, ktorí mohli udeliť rozhrešenie aj nad závažnými hriechmi, ktoré môže bežne odpustiť len [[Apoštolská penitenciária]]. Na oslavu konca roka milosrdenstva pápež František ustanovil svojím apoštolským listom ''Misericordia et Misera'' na [[20. november]] [[2016]] [[Svetový deň chudobných]]. === Sexuálne zneužívanie v Cirkvi === Pápež František [[13. september|13. septembra]] [[2018]] pozval predsedov biskupských konferencií z celého sveta na summit o sexuálnom zneužívaní detí rímskokatolíckymi kňazmi. Podľa svetoznámej agentúry AP<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Francis calls clergy abuse summit as issue imperils papacy|url=https://apnews.com/cc45969f0d9a499d97bc5cf7fa506ad2|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope OKs probe into US bishop as he meets with US delegation|url=https://apnews.com/eddd4e52d0fb403a96ff01abe88cadfc|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> ostatný vývoj v dlhodobých prípadoch sexuálnych zneužívaní v radoch rímskokatolíckej cirkvi otriasol pontifikátom pápeža Františka a uvrhol ho do veľkej krízy. Summit sa uskutočnil v dňoch [[21. február|21.]]{{--}}[[24. február]]a [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hickson|meno=Maike|autor=|odkaz na autora=|titul=Francis ignored, covered-up abuse in Argentina before becoming pope, documentary alleges|url=https://www.lifesitenews.com/news/francis-ignored-covered-up-abuse-in-argentina-before-becoming-pope-german-d|vydavateľ=Lifesite News|dátum vydania=2018-09-04|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> ==== Čile ==== Návšteva pápeža Františka v Čile ([[15. január|15.]]{{--}}[[18. január]] [[2018]]) vyvolala veľké protesty, pretože pápež verejne obhajoval biskupa Juana Barrosa, ktorý sa zastával pedofilných kňazov, a o ktorom bol presvedčený, že je nevinný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Accuses Clergy Sex Abuse Victims Of Slander|url=https://www.huffingtonpost.com/entry/pope-accuses-sexvictims-slander_us_5a6183d8e4b0125fd6356578|vydavateľ=Huffington Post|dátum vydania=2018-01-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis 'slander' comment angers Chile abuse victims|url=http://www.bbc.com/news/world-latin-america-42745170|vydavateľ=[[British Broadcasting Corporation|BBC]]|dátum vydania=2018-01-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-02-24|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis sorry for upsetting abuse victims|url=http://www.bbc.com/news/world-latin-america-42780327|vydavateľ=BBC|dátum vydania=2018-01-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-02-24|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> Na spiatočnej ceste sa ho v lietadle novinári pýtali na tento prípad, keď biskup Barros mal byť podľa obvinení prítomný pri sexuálnom zneužívaní detí iným kňazom a zatajovať to. Pápež k pedofilnému kňazovi Fernandovi Karadimovi povedal, že obete ho nikdy nemenovali a že „obete nevystúpili s žiadnym dôkazom. Sú to len reči, nič konkrétneho. Žiadne obete sa neozvali.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Skandál papeže Františka! Měl vědět o zneužívání dětí kněžími|url=http://tn.nova.cz/clanek/skandal-papeze-frantiska-mel-vedet-o-zneuzivani-deti-knezimi.html|vydavateľ=tn.nova.cz|dátum vydania=2018-02-06|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref> Pápež František pod ťarchou dôkazov zmenil názor a obvinil čilských biskupov, že ničili dôkazy o sexuálnych zločinoch v cirkvi, vyvíjali nátlak na cirkevných právnikov, aby minimalizovali rozsah obvinení a prejavili „závažnú nedbanlivosť“ pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi. V desaťstranovej kritickej správe, ktorú čilskí biskupi dostali počas prebiehajúcej návštevy vo Vatikáne, pápež píše, že celá čilská cirkevná hierarchia je kolektívne zodpovedná za „vážne chyby“ pri riešení prípadov zneužívania a následnej straty dôveryhodnosti cirkvi v Čile. „''Nikto sa nemôže z problému vyvliecť a hodiť ho na plecia niekoho iného,“'' zneli slová pápeža adresované čilským biskupom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež obvinil čilských biskupov z ničenia dôkazov o sexuálnom násilí|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20828885/papez-biskup-cirkev-sexualne-zneuzivanie-cile-vatikan.html#ixzz5G8ClIlMU|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-18|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápežov tlak na biskupov zabral, ponúkli hromadnú demisiu|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20829193/vatikan-katolicka-cirkev-sexualne-zneuzivanie-cilski-biskupi-demisia.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-18|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup sa ospravedlnil, že včas nepreskúmal prípad zneužívania v diecéze|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20830006/cilsky-biskup-sa-ospravedlnil-za-svoju-necinnost.html#ixzz5G8BfHTEL|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-20|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> Jeden z čilských biskupov sa v sobotu [[19. máj]]a [[2018]] ospravedlnil za to, že včas nepreskúmal hlásený prípad sexuálneho zneužívania vo svojej diecéze. Vyjadrenia biskupa Alejandra Goica prišli deň po tom, čo všetci biskupi v tejto juhoamerickej krajine ponúkli svoju rezignáciu v súvislosti so škandálom okolo zneužívania maloletých kňazmi a kvôli podozreniam, že tieto činy kryli. O ich osude má rozhodnúť samotný pápež František, ktorý predtým uviedol, že prejavili závažnú nedbanlivosť pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup suspendoval kňazov za obťažovanie maloletých|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20830402/cile-biskup-sexualne-obtazovanie-cirkev-papez.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-21|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kuruvilla|meno=Carol|autor=|odkaz na autora=|titul=Every Single Chilean Bishop Offers To Resign Over Country's Sex Abuse Scandal|url=https://www.huffingtonpost.com/entry/every-single-chilean-bishop-offers-resignation-over-countrys-sex-abuse-scandal_us_5afedcd0e4b0a046186af527|vydavateľ=huffingtonpost.com|dátum vydania=2018-05-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Súbor:Papa Francisco destacó a Iquique como una “tierra de sueños” (39769241991).jpg|náhľad|František v [[Čile]]]] Pápež František je podľa agentúry AP prvým pápežom, ktorý verejne odsúdil „kultúru zneužívania a krytia“ v katolíckej cirkvi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|priezvisko2=Vergara|meno2=Eva|autor=|odkaz na autora=|titul=Never again: Pope denounces 'culture of abuse, cover-up'|url=https://www.apnews.com/757984c8036d4db8b8eddacb67c3ab23/Never-again:-Pope-denounces-%27culture-of-abuse,-cover-up%27|vydavateľ=apnews.com|dátum vydania=2018-05-31|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}|url archívu=https://web.archive.org/web/20200813053811/https://apnews.com/757984c8036d4db8b8eddacb67c3ab23/Never-again%3A-Pope-denounces-%27culture-of-abuse%2C-cover-up%27|dátum archivácie=2020-08-13}}</ref> Podľa vlastných slov sa hanbí za to, že on, ani katolícki predstavitelia v Čile obete lepšie nepočúvali. Pre čilských veriacich vydal pastoračný list,<ref name="cna-l">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Full text of Pope Francis' letter to Chilean bishops|url=https://www.catholicnewsagency.com/news/full-text-of-pope-francis-letter-to-chilean-bishops-29914|vydavateľ=Catholic News Agency|dátum vydania=2018-04-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> v ktorom znova poďakoval obetiam za ich „odvážnu vytrvalosť“ pri odsudzovaní zneužívania a hľadaní pravdy a opakovane hovoril o „kultúre zneužívania a systéme krytia, ktorý ju zachováva“.<ref name="cna-l"/><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež František odsúdil kultúru zneužívania a krytia v cirkvi|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20839553/papez-frantisek-odsudil-kulturu-zneuzivania-a-krytia-v-cirkvi.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-31|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> Morálne škandály by dlho zostali úplne utajené, keby sa o ich dôsledky nebola začala zaujímať svetská justícia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=SITA|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup odmietol dať úradom správu o zneužívaní kňazmi|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20874545/cilsky-biskup-odmietol-dat-prokuratorovi-spravu-o-zneuzivani-knazmi.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-07-20|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> ==== Spojené štáty ==== Bývalý veľvyslanec Vatikánu v [[Spojené štáty|USA]] arcibiskup [[Carlo Maria Viganó]] v otvorenom liste<ref>https://s3.amazonaws.com/lifesite/TESTIMONYXCMVX-XENGLISH-CORRECTED-FINAL_VERSION_-_G-2.pdf</ref><ref>https://www.catholicregister.org/home/international/item/27882-archbishop-vigano-releases-testimony-detailing-abuse-cover-up-by-pope-francis-roman-curia</ref> obvinil troch pápežov a ich blízkych spolupracovníkov za to, že v minulosti kryli v súčasnosti suspendovaného amerického kardinála [[Theodore McCarrick|Theodora McCarricka]], v ďalšom liste kritizoval pápeža Františka za to, že odmieta priamo odpovedať na vznesené obvinenia. Aj preto arcibiskup Viganó Vatikán vyzýva, aby zverejnil, čo vie o škandále týkajúcom sa suspendovaného amerického kardinála Theodora McCarricka. Arcibiskup Viganó vo svojom liste obviňuje bývalých štátnych sekretárov Vatikánu (kardinálov [[Angelo Sodano|Sodana]] a [[Tarcisio Bertone|Bertoneho]]) pôsobiacich počas pontifikátov [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] a [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]], že roky ignorovali podrobné svedectvá o McCarrickom škandalóznom správaní a nemorálnom životnom štýle. Arcibiskup Viganó tiež pripomína, že Benedikt XVI. v roku [[2010]] McCarricka potrestal, ale pápež František ho údajne rehabilitoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Accuser blasts pope silence, 'slander' over cover-up claims|url=https://www.apnews.com/3209c6549d00425fae0f66ee58b97c6d|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-28|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope on McCarrick claims: I won't say a word about it.|url=https://www.apnews.com/ad7d52030c90472eafeacef7ba2d9d39|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-08-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=The Latest: Pope quips I am the devil next to John Paul|url=https://www.apnews.com/9afeed19f502442a9bdb68b7ff15ba36|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> Pápež František [[27. júl]]a [[2018]] kardinála Theodora McCarricka na vlastnú žiadosť degradoval z postu kardinála a nariadil mu „život v modlitbe a pokání“ v rezidencii pre neho určenej kvôli začatiu kánonického procesu, ktorý má preskúmať obvinenia zo sexuálneho zneužívania kardinálom McCarrickom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Gazda|meno=Imrich|autor=|odkaz na autora=|titul=McCarrickov škandál: Problémom nie je len sexuálne zneužívanie|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/35269/mccarrickov-skandal-problemom-nie-je-len-sexualne-zneuzivanie|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoy|miesto=Bratislava|dátum=2018-08-01|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež prijal rezignáciu Theodora McCarricka z kolégia kardinálov|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/478472-papez-prijal-rezignaciu-theodora-mccarricka-z-kolegia-kardinalov/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-07-28|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> === Trest smrti === Katolícka cirkev [[2. august]]a [[2018]] formálne oznámila zmenu svojho náhľadu na trest smrti, považuje ho za neprípustný za akýchkoľvek okolností. Ako Vatikán oznámil, nový postoj k hrdelnému trestu odráža názor pápeža Františka, ktorý trest smrti úplne odmieta. Doterajší [[katechizmus]] pritom trest smrti povoľoval vo výnimočných prípadoch.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=ČTK|odkaz na autora=|titul=Vatikánsky obrat: Trest smrti je neprípustný za akýchkoľvek okolností|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/479006-vatikansky-obrat-trest-smrti-je-nepripustny-za-akychkolvek-okolnosti/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-08-02|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> === Pandémia COVID-19 === Počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]] pápež František zrušil svoje pravidelné generálne audiencie na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]], aby sa predišlo schádzaniu más ľudí a šíreniu nákazy, ktorá [[Taliansko]] veľmi ťažko zasiahla. Povzbudzoval [[Kňaz|kňazov]], aby navštevovali pacientov a zdravotníckych pracovníkov a naliehal na veriacich, aby v čase krízy nezabúdali na chudobných, modlil sa za obete vírusu v [[Čína|Číne]] a vzýval [[Mária (matka Ježiša)|Pannu Máriu]] pod jej titulom [[Salus Populi Romani]], keď rímska diecéza zažívala čas postenia sa a uctenia si obetí. Na rozhodnutie generálneho vikára rímskej diecézy uzavrieť všetky kostoly v [[Taliansko|Taliansku]] pápež František reagoval so sklamaním. Aj napriek tomu, že Taliansko bolo v karanténnom [[Lockdown|lockdowne]] sa snažil „''nenechať ľudí samých''“ a pracoval na tom, aby sa čiastočne mohli chrámy znovuotvoriť. František denne slúžil sväté omše v kaplnke [[Dom svätej Marty|Domu svätej Marty]], ktoré boli vysielané online.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Omše z Domu sv. Marty v dobe karantény boli zážitkom duchovnej blízkosti|url=https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2020-05/omse-z-domu-sv-marty-v-dobe-karanteny-boli-zazitkom-duchovnej-b.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2020-05-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> Dňa [[20. marec|20. marca]] [[2020]] pápež požiadal [[Dikastérium pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju]], aby vytvorilo Vatikánsku COVID-19 komisiu a tak vyjadrila starosti, ktoré má cirkev ohľadom krízy spôsobenej pandémiou a aby navrhla možné odpovede na potenciálne sociálno-ekonomické ťažkosti prameniace z krízy. Dňa [[27. marec|27. marca]] [[2020]] pápež František udelil mimoriadne požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]]. Vo svojej homílii zameranej na utíšenie búrky na mori v [[Evanjelium podľa Marka|Markovom evanjeliu]], František opísal situáciu takto: „''Husté temnoty zahalili naše námestia, cesty a mestá; zmocnili sa našich životov a naplnili všetko ohlušujúcim tichom a ničivou prázdnotou, ktorá paralyzuje chod všetkých vecí. Cítiť to vo vzduchu, vidíme to v gestách, hovoria to naše pohľady (...) Zoči-voči utrpeniam, kde sa meria opravdivý rozvoj našich národov, objavujeme a zakúšame Ježišovu veľkňazskú modlitbu „aby všetci boli jedno“ (...) Napredovali sme bezohľadne a mysleli sme si, že navždy zostaneme zdraví na chorom svete. Teraz, keď sa nachádzame na rozbúrenom mori, voláme k tebe: „Zobuď sa, Pane!”''“ ==== Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 ==== Dňa [[14. január|14. januára]] [[2021]] bola zverejnená správa, že pápež František, rovnako ako aj emeritný pápež [[Benedikt XVI.]] sú zaočkovaní proti ochoreniu [[COVID-19]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František i Benedikt XVI. sú už zaočkovaní proti COVIDu-19|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-01/papez-frantisek-i-benedikt-xvi-su-uz-zaockovani-proti-covidu-19.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-01-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> František je presvedčený, že zaočkovať sa je morálnou povinnosťou každého človeka. V rozhovore pre taliansku televíziu sa vyjadril takto: „''Som presvedčený, že je morálne, aby sa každý zaočkoval. Je to morálne rozhodnutie, lebo je to o tvojom živote, ale tiež o živote iných,''“ pokračoval: „''Nerozumiem prečo niektorí hovoria, že toto by mohla byť nebezpečná vakcína. Ak ti to lekári prezentujú ako vec, ktorá môže pomôcť a nemá žiadne špeciálne riziká, prečo si to nedať? Je tu samovražedný odpor, ktorý neviem ako vysvetliť, ale dnes si ľudia musia dať vakcínu.''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis suggests people have moral obligation to take coronavirus vaccine|url=https://www.ncronline.org/news/vatican/pope-francis-suggests-people-have-moral-obligation-take-coronavirus-vaccine|vydavateľ=ncronline.org|dátum vydania=2021-01-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> V stredu [[18. august|18. augusta]] [[2021]] bolo zverejnené video, v ktorom František povedal: ''„Zaočkovať sa vakcínami schválenými kompetentnými orgánmi je skutkom lásky. I napomáhať tomu, aby tak urobila väčšina ľudí, je skutkom lásky. Lásky k sebe samému, lásky k príbuzným a priateľom lásky ku všetkým národom.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zaočkovať sa je skutok lásky, vysvetľuje Svätý Otec vo videoposolstve|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-08/zaockovat-sa-je-skutok-lasky-vysvetluje-papez-videoposolstvo.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-08-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-18|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Očkovanie proti covidu je činom lásky, povedal pápež|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/22723523/okovanie-proti-covidu-je-cinom-lasky-povedal-papez.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-08-18|dátum prístupu=2021-08-18}}</ref> [[Súbor:5 luglio 2013 - incontro tra Papa Francesco e Papa Benedetto XVI - inaugurazione statua San Michele Arcangelo -.jpg|náhľad|Pápež František a emeritný pápež [[Benedikt XVI.]]]] === Ďalšie pôsobenie === Svojou apoštolskou exhortáciou ''Amoris laetitia'' vyvolal diskusiu o možnosti pristupovania k sviatostiam rozvedených a civilne znovuzosobášených katolíkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Daniška | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = Jaroslav Daniška | titul = Päť otázok pre pápeža | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/18858/paet-otazok-pre-papeza | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoy | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-16 | dátum prístupu = 2017-04-14 }}</ref> Pápež František počas návštevy Čile [[15. január]]a [[2018]] uviedol, že „svet je jeden incident od nukleárneho holokaustu, aký ľudstvo ešte nezažilo a nevie si ani predstaviť“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope Francis warns world is ‘one accident’ away from nuclear holocaust | url = https://www.rt.com/news/416030-pope-francis-nuclear-holocaust/ | vydavateľ = RT | dátum vydania = 2018-01-15 | dátum aktualizácie = 2018-01-16 | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pullella | meno = Philip | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope warns world is one step away from nuclear war | url = https://www.reuters.com/article/us-pope-chile-nuclear/pope-warns-world-is-one-step-away-from-nuclear-war-idUSKBN1F41FL | vydavateľ = [[Reuters]] | dátum vydania = 2018-01-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref> Pápež František a francúzsky prezident [[Emmanuel Macron]] absolvovali v utorok [[26. jún]]a [[2018]] vo Vatikáne 57 minút trvajúci súkromný rozhovor, ktorý sa týkal otázok spojených s migráciou a perspektívami Európy v súvislosti s rastúcimi výzvami pre jednotu kontinentu. Francúzska tlač upozornila aj na nezvyčajne dôvernú rozlúčku oboch aktérov stretnutia, pri ktorej nechýbali bozky na líca a podania rúk, pričom si všimla aj to, že pápež Macronovi daroval medailón s vyobrazením [[Martin Toursky|sv. Martina z Tours]] – rímskeho legionára, ktorý podľa legendy rozťal svoj plášť, aby zaodel chudobného človeka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vatikán: Napriek obavám bolo Macronovo stretnutie s pápežom srdečné | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/474761-papez-s-francuzskym-prezidentom-macronom-hovoril-za-zatvorenymi-dverami/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-26 | dátum prístupu = 2018-10-10 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pápež vyzýva krajiny sveta, aby prijímali migrantov a integrovali ich | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/474295-papez-vyzyva-krajiny-sveta-aby-prijimali-migrantov-a-integrovali-ich/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-22 | dátum prístupu = 2018-10-10 }}</ref> Podľa speváka írskej rockovej skupiny U2 [[Bono Vox|Bona Voxa]] je pápež František zdesený zo sexuálneho zneužívania v katolíckej cirkvi. Spevák sa v stredu 19. septembra 2018 stretol s Františkom v súkromí vo vatikánskom dome svätej Marty, kde pápež žije. Diskutovali spolu o rôznych témach – napríklad o kapitalizme a o udržateľnom rozvoji, spresnil Bono Vox novinárom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U2's Bono and Pope discuss Irish sexual abuse crisis | url = https://www.reuters.com/article/us-pope-bono/u2s-bono-and-pope-discuss-irish-sexual-abuse-crisis-idUSKCN1LZ2HZ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Celibát === ''„V tejto chvíli som pre zachovanie celibátu so všetkými jeho pre a proti. S jeho praktikovaním sme mali počas tisíc rokov skôr lepšie než horšie skúsenosti,“'' uviedol pápež František v knihe rozhovorov so svojím priateľom argentínskym rabínom Abrahamom Skorkou O nebi a zemi. Avšak dodal, že ''„celibát je otázkou disciplíny (pozn. podľa Kódexu kanonického práva) a nie viery, a vec sa môže zmeniť.''“<ref>https://svet.sme.sk/c/22300660/benedikt-varoval-papeza-frantiska-pred-uvolnenim-celibatu.html?ref=terazbox_sme</ref><ref>https://svet.sme.sk/c/22301684/postoj-papeza-k-celibatu-sa-nezmenil.html?ref=terazbox_sme</ref> === Postoj ku korupcii === Citácia z buly Misericordiae vultus: {{Citát|Slovo odpustenia nech dôjde ku všetkým a pozvanie zakúsiť milosrdenstvo nech nikoho nenechá ľahostajným. Moja výzva na obrátenie je adresovaná ešte naliehavejšie tým, ktorí sú v dôsledku spôsobu svojho života ďaleko od Božej milosti. Zvlášť myslím na mužov a ženy, ktorí patria do zločineckých skupín, nech už sú akékoľvek. Pre vaše dobro vás prosím, zmeňte spôsob života. Žiadam vás o to v mene Božieho Syna, ktorý hoci bojoval proti hriechu, nikdy neodmietol nijakého hriešnika. Neupadnite do hroznej pasce predstavy, že život závisí od peňazí a že v porovnaní s nimi nič nemá hodnotu a dôstojnosť. Je to len klam. Peniaze si nevezmeme na druhy svet. Peniaze nám neprinesú pravé šťastie. Násilie použité na hromadenie bohatstva nasiaknuté krvou vás neurobí mocnými ani nesmrteľnými. Všetci skôr či neskôr skončia pred Božím súdom, ktorému nik nemôže ujsť. S rovnakou výzvou sa obraciam na páchateľov alebo spolupáchateľov korupcie. Táto hnisavá rana spoločnosti je ťažkým hriechom, ktorý volá do neba, pretože podkopáva základy osobného i spoločenského života. Korupcia bráni hľadieť do budúcnosti s nádejou, pretože svojou aroganciou a nenásytnosťou ničí plány slabých a utláča tých najchudobnejších. Je to zlo, ktoré sa zahniezdilo v každodenných gestách, aby sa následne rozšírilo do verejných škandálov. Korupcia je tvrdošijné zotrvávanie v hriechu, snaží sa nahradiť Boha ilúziou, že peniaze predstavujú formu moci. Je to dielo temnoty, živené nedôverou a intrigami. Corruptio optimi pessima, oprávnene tvrdí sv. Gregor Veľký, zdôrazňujúc, že nikto sa nemôže považovať za imúnneho pred týmto pokušením. Na jej vymazanie z osobného a spoločenského života je potrebná múdrosť, bdelosť, čestnosť, transparentnosť spolu s odvahou verejne na ňu poukazovať. Ak sa proti nej otvorene nebojuje, skôr či neskôr z nás spraví svojich komplicov a zničí nám život. Toto je ten najvhodnejší čas, aby sme zmenili svoj život! Toto je čas dať sa chytiť za srdce. Zoči-voči spáchanému zlu, aj ťažkým zločinom, nastala chvíľa vypočuť plač nevinných, ktorých obrali o majetok, dôstojnosť, city, samotný život. Zotrvanie na ceste zla je len zdrojom ilúzií a smútku. Skutočný život je úplne iný. Boh nám neprestáva podávať pomocnú ruku. Stále je pripravený počúvať, rovnako ako aj ja a moji bratia biskupi a kňazi. Stačí len prijať pozvanie na obrátenie a podriadiť sa spravodlivosti, pokým Cirkev ponúka milosrdenstvo.}} ([https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus slovenský preklad])<ref name="kbs.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2015-04-11|titul = MISERICORDIAE VULTUS (Tvár milosrdenstva) o mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus|vydavateľ = KBS}}</ref> === Postoj k homosexualite === Pápež František o [[Homosexualita|homosexuáloch]] v roku 2013 povedal: „''Kľúčom je, aby cirkev vítala, nevylučovala a preukazovala milosrdenstvo, nie odsudzovanie.''“ Dodal: „''Ak je človek homosexuál a hľadá Boha a má v sebe dobrosrdečnosť , kto som, aby som súdil?''" <ref>{{Citácia periodika|titul=Pope Francis: Who am I to judge gay people?|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-23489702|periodikum=BBC News|dátum=2013-07-29|dátum prístupu=2023-08-28|jazyk=en-GB}}</ref> František vo februári 2015 povzbudil ľudí na [[Slovensko|Slovensku]], ktorí hlasovali v [[Referendum na Slovensku v roku 2015|referende]] o tom, aby sa manželstvom mohol nazývať len zväzok muža a ženy, aby „pokračovali v úsilí brániť rodinu - životne dôležitú bunku spoločnosti“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pope Francis Backs Slovakia's Referendum Against Same-Sex Marriage|url=https://www.huffpost.com/entry/pope-slovakia-referendum_n_6630876|vydavateľ=HuffPost|dátum vydania=2015-02-06|dátum prístupu=2023-10-02|jazyk=en}}</ref> 26. augusta 2018 v lietadle na spiatočnej ceste z Írska do Ríma povedal, že homosexuálni ľudia existovali v celej histórii ľudstva. Povedal tiež, že katolícki rodičia by sa mali rozprávať so svojimi homosexuálnymi deťmi a nemali by byť „zavrhované“ rodinou. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pope Francis calls on parents to 'never condemn' gay children|url=https://www.usatoday.com/story/news/world/2022/01/26/pope-francis-parents-should-never-condemn-gay-children/9227983002/|vydavateľ=USA TODAY|dátum prístupu=2023-08-28|jazyk=en-US|meno=Marina|priezvisko=Pitofsky}}</ref> V dokumente ''Francesco'', ktorý vyšiel v októbri [[2020]], pápež František vyjadril podporu registrovaným partnerstvám osôb rovnakého pohlavia. Pápež povedal, že "homosexuáli majú právo byť súčasťou rodiny. [...] Sú Božími deťmi a majú právo na rodinu. Nikto by kvôli tomu nemal byť zahadzovaný alebo nešťastný."<ref>{{Citácia periodika|titul=In Shift for Church, Pope Francis Voices Support for Same-Sex Civil Unions|url=https://www.nytimes.com/2020/10/21/world/europe/pope-francis-same-sex-civil-unions.html|periodikum=The New York Times|dátum=2020-10-21|dátum prístupu=2023-10-02|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Jason|priezvisko=Horowitz}}</ref> Pápež František v roku 2023 kritizoval zákony, ktoré [[LGBT zákony|kriminalizujú homosexualitu]] a označil ich za „nespravodlivé,“ pričom povedal, že Boh miluje všetky svoje deti také, aké sú, a vyzval katolíckych biskupov, ktorí tieto zákony podporujú, aby prijali [[LGBT]] ľudí do cirkvi. „''Byť homosexuálom nie je zločin,''“ povedal František počas rozhovoru pre [[The Associated Press]]. <ref>{{Citácia periodika|titul=Pope Francis Says Homosexuality Is Not a Crime|url=https://www.nytimes.com/2023/01/25/world/europe/pope-francis-homosexuality.html|periodikum=The New York Times|dátum=2023-01-25|dátum prístupu=2023-08-28|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Elisabetta|priezvisko=Povoledo}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Homosexuality not a crime, Pope Francis says|url=https://www.cnbc.com/2023/01/25/homosexuality-not-a-crime-pope-francis-says.html|vydavateľ=CNBC|dátum vydania=2023-01-25|dátum prístupu=2023-08-28|jazyk=en}}</ref> === Islam === Pri príležitosti Svetového dňa migrantov a utečencov v januári 2014 pápež František povzbudzoval primárne [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimské]] publikum, aby hľadalo nádej v [[Korán|Koráne]]. V auguste roku 2016, pápež František údajne prirovnal násilie islamistov k činom, ktorých sa dopúšťajú niektorí katolíci. ''„Nerád hovorím o islamskom násilí, pretože každý deň listujem novinami a vidím násilie tu v Taliansku ... Niekto zavraždil svoju priateľku, iný zabil svoju svokru ... a to hovorím o pokrstených katolíkoch! Ak hovorím o islamskom násilí, musím hovoriť aj o katolíckom násilí.“'' V apoštolskej exhortácii [[Evangelii gaudium]] (odseky 252 a 253) František napísal, že ''„pravý islam a správne čítanie Koránu je proti akejkoľvek forme násilia“''. Proti týmto výrokom opakovane vystupujú niektorí katolíci, ktorí sa ku katolicizmu obrátili z [[Islam|islamu]]. ''„Islam učí smrť odpadlíkom (Korán 4,89; 8,7-11), viete? Ako je možné porovnávať islamské násilie s takzvaným kresťanským? Tam, kde evanjelium hlása dobrú správu o Ježišovej smrti a vzkriesení pre spásu všetkých a naplnenie zmluvy so Židmi, Alah nemá čo ponúknuť okrem vojny a vrážd neveriacich výmenou za raj.“'' Vysvetľujú, že nechcú zamieňať islam a obyčajných moslimov, ale tiež tvrdia, že naivita, s akou čelíme islamu, je samovražedná a veľmi nebezpečná. Islam nepozná kresťanský princíp odpustenia, ale pozná a kruto uplatňuje islamský princíp krvnej pomsty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Bývalí muslimové kritizují papeže za jeho tvrzení, že islám je dobré náboženství|url=https://www.krestandnes.cz/byvali-muslimove-kritizuji-papeze-za-tvrzeni-ze-islam-dobre-nabozenstvi/|vydavateľ=krestandnes.cz|dátum vydania=2018-02-01|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-04-02|miesto=|jazyk=}}</ref> === Apoštolské a pastoračné cesty === {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-3}} * '''[[Amerika (svetadiel)|Amerika]]''' **[[Brazília]] ([[23. júl|23.]] – [[28. júl]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František na SDM v Brazílii (6. a 7. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130728003| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-07-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Ekvádor]] ([[6. júl|6.]]{{--}}[[8. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František v júli navštívi Ekvádor, Bolíviu a Paraguaj| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150416020| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-04-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Bolívia]] ([[8. júl|8.]]{{--}}[[10. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am"/> ** [[Paraguaj]] ([[10. júl|10.]]{{--}}[[12. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am"/> ** [[Kuba]] *** [[19. september|19.]]{{--}}[[22. september]] [[2015]]<ref name="kuba">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pred apoštolskou cestou v Spojených štátoch zavíta pápež aj na Kubu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150422027| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-04-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Zverejnili program cesty pápeža Františka na Kubu a do USA| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2015/06/30/zverejnili_program_cesty_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_na_kubu_a_do_usa/1155180| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2015-06-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-10}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> *** [[12. február]] [[2016]]<ref name="kuba2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František začal 12. apoštolskú cestu cez Kubu do Mexika| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160212024| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2016-02-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-03-28 }}</ref> ** [[Spojené štáty]] ([[22. september|22.]]{{--}}[[27. september]] [[2015]])<ref name="kuba"/> ** [[Mexiko]] ([[12. február|12.]]{{--}}[[18. február]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalšia apoštolská cesta Svätého Otca povedie vo februári do Mexika| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151214044| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-12-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-12-14 }}</ref> ** [[Kolumbia]] ([[6. september|6.]] – [[11. september]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Septembrová apoštolská cesta pápeža Františka do Kolumbie má už svoje logo | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/10/septembrová_apoštolská_cesta_pápeža_františka_do_kolumbie/1297820 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-03-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-14 }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ** [[Čile]] ([[15. január|15]]. – [[18. január]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Návšteva pápeža Františka v Čile bude mať motto „Svoj pokoj vám dávam“ | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/21/n%C3%A1v%C5%A1teva_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_v_%C4%8Dile_motto_svoj_pokoj_v%C3%A1m_d%C3%A1vam/1331909 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-08-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-10 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Papež si v Chile poplakal s oběťmi chlípných kněží, v zemi hoří kostely | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/chile-papez-frantisek-navsteva-cirkev-dx6-/zahranicni.aspx?c=A180117_100219_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-01-17 | dátum prístupu = 2018-01-17 }}</ref> ** [[Peru]] ([[18. január|18.]] – [[21. január]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Januárová pápežova návšteva Peru už má logo a motto: „Zjednotení v nádeji“ | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/19/janu%C3%A1rov%C3%A1_p%C3%A1pe%C5%BEova_n%C3%A1v%C5%A1teva_peru_u%C5%BE_m%C3%A1_logo_a_motto/1330777 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-08-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-10 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> **[[Panama (štát)|Panama]] ([[23. január|23.]] – [[27. január]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František letí ponad Atlantik do Panamy na Svetové dni mládeže|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190123023|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-01-26|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Kanada]] ([[24. júl]] – [[30. júl]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS to CANADA|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/canada-2022.html|dátum vydania=2022-06-23|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> * '''[[Európa]]''' **[[Albánsko]] ([[21. september]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na štvrtej apoštolskej ceste, privítali ho v Albánsku| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140921002| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-09-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Francúzsko]] *** [[Európsky parlament]]; [[25. november]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec absolvoval piatu apoštolskú cestu, viedla do Štrasburgu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141125008| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-11-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> *** [[Marseille]]; ([[22. september]] – [[23. september]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apoštolská cesta pápeža Františka do Marseille v septembri | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2023-07/apostolska-cesta-papeza-frantiska-do-marseille-v-septembri.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2023-07-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Bosna a Hercegovina]] ([[6. jún]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívil hlavné mesto Bosny a Hercegoviny Sarajevo| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150606001| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-06-06| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-10 }}</ref> ** [[Grécko]] ([[16. apríl]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František na 13. apoštolskej ceste na gréckom Lesbose | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160416004 | vydavateľ = [[TK KBS]] | dátum vydania = 2016-04-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** [[Poľsko]] ([[25. júl|25.]] – [[31. júl]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Organizátori v Krakove zverejnili predbežný program SDM 2016| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150203037| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-02-03| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Švédsko]] ([[31. október]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum vydania = 2016-01-25|url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160125019| vydavateľ = [[TK KBS]]| titul = Päťsté výročie reformácie si pripomenie Svätý Otec návštevou Švédska|dátum prístupu = 2016-01-26}}</ref> ** [[Portugalsko]] ***[[12. máj|12.]] – [[13. máj]] [[2017]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Kardinál Parolin navštívil Fatimu pred cestou pápeža Františka do Portugalska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161014006|dátum vydania=2016-10-14|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref> ***[[júl]] [[2022]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najbližšie Svetové dni mládeže sa uskutočnia v roku 2022 v Lisabone|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190127001|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-01-27|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> *** [[2. august]] – [[6. august]] [[2023]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zverejnili program cesty pápeža na SDM v Portugalsku | url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2023-06/zverejnili-oficialny-program-cesty-papeza-na-sdm.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2023-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Švajčiarsko]] ([[21. jún]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Program pápežovej ekumenickej návštevy Ženevy 21. júna 2018 | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-05/papez-ekumenicka-navsteva-zeneva-program.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-05-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Írsko]] ([[25. august|25.]] – [[26. august]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František potvrdil účasť na Svetovom stretnutí rodín v Dubline|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180321019|dátum prístupu=2018-03-21|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Litva]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]] ([[22. september|22.]]{{--}}[[25. september]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež v septembri 2018 navštívi Litvu, Lotyšsko a Estónsko | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2018/03/09/p%C3%A1pe%C5%BE_v_septembri_2018_nav%C5%A1t%C3%ADvi_litvu,_loty%C5%A1sko_a_est%C3%B3nsko/1366253 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2018-03-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-11 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> **[[Bulharsko]] a [[Severné Macedónsko]] ([[5. máj|5]]. – [[7. máj]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi v máji Bulharsko a Macedónsko - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-12/svaty-otec-navstivi-v-maji-bulharsko-a-macedonsko.html|dátum vydania=2018-12-13|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref> **[[Rumunsko]] ([[31. máj]] – [[2. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František navštívi na prelome mája a júna Rumunsko - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2019-01/papez-frantisek-rumunsko-ohlasenie-cesty.html|dátum vydania=2019-01-11|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref> **[[Maďarsko]] a [[Slovensko]] ([[12. september]] – [[15. september]] [[2021]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS FRANCIS TO BUDAPEST, ON THE OCCASION OF THE CONCLUDING HOLY MASS OF THE 52nd INTERNATIONAL EUCHARISTIC CONGRESS, AND TO SLOVAKIA|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2021/outside/documents/budapest-slovacchia-2021.html|dátum vydania=2021-07-04|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Cyprus]] a [[Grécko]] ([[2. december]] – [[6. december]] [[2021]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS FRANCIS TO CYPRUS AND GREECE|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2021/outside/documents/cipro-grecia-2021.html|dátum vydania=2021-11-13|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Malta]] ([[2. apríl]] – [[3. apríl]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS FRANCIS TO MALTA|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/malta-2022.html|dátum vydania=2022-02-25|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Maďarsko]] ([[28. apríl]] – [[30. apríl]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Harmonogram apoštolskej cesty pápeža Františka do Budapešti|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230228017|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2023-08-28|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Luxembursko]] a [[Belgicko]] ([[26. september]] [[2024]] – [[29. september]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apostolic Journey of the Holy Father to Luxembourg and Belgium (26-29 September 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/outside/documents/lussemburgo-belgio2024.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{Stĺpce-3}} *[[Taliansko]] (pastoračné cesty v rámci Talianska, mimo mesta Rím) **[[Lampedusa]] ([[8. júl]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvá Františkova cesta mimo Ríma smerovala na ostrov Lampedusa| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130708038| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-07-08| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> ** [[Cagliari]], [[Sardínia]] ([[22. september]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec počas svojej cesty na Sardínii vyzdvihol hodnotu práce| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130923027| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-09-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> ** [[Assisi]] *** [[4. október]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec sa vydal po stopách sv. Františka v Assisi (priebeh)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131004047| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-10-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> *** [[4. august]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František navštívi 4. augusta Porciunkulu | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2016/07/04/pápež_františek_navštívi_4_augusta_porciunkulu/1241944 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2016-07-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-14 }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> *** [[20. september]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Príhovor pápeža Františka v Assisi: Iba pokoj je svätý, nie vojna|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2016/09/20/pr%C3%ADhovor_p%C3%A1pe%C5%BEa_v_assisi_iba_pokoj_je_sv%C3%A4t%C3%BD,_nie_vojna/1259492|dátum vydania=2016-09-20|dátum prístupu=2016-09-28|vydavateľ=Vatikánsky rozhlas|url archívu=https://web.archive.org/web/20161002075139/http://sk.radiovaticana.va/news/2016/09/20/pr%C3%ADhovor_p%C3%A1pe%C5%BEa_v_assisi_iba_pokoj_je_sv%C3%A4t%C3%BD%2C_nie_vojna/1259492|dátum archivácie=2016-10-02}}</ref> *** [[24. september]] [[2022]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VISIT OF THE HOLY FATHER FRANCIS TO ASSISI FOR THE EVENT “ECONOMY OF FRANCESCO” |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/inside/documents/20220924-assisi.html |dátum vydania=2022-07-08|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> ** [[Kalábria]] ([[21. jún]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na návšteve Kalábrie: Jasné „nie“ mafii a uctievaniu zla| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140621003| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-06-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> ** [[Molise]] ([[5. júl]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František na pastoračnej návšteve v regióne Molise| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140705007| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-05| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Caserta]] *** [[26. júl]] [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívil juhotalianske mesto Caserta| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140726002| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> *** [[28. júl]] [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na priateľskej návšteve u protestantov v Caserte| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140728035| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Redipuglia]] ([[13. september]] [[2014]])<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tretia svetová vojna sa už postupne odvíja, upozorňuje pápež František | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/261574/tretia-svetova-vojna-sa-uz-postupne-odvija-upozornuje-papez-frantisek/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2014-09-13 | dátum prístupu = 2017-09-10 }}</ref> ** [[Pompeje]] a [[Neapol]] ([[21. marec]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec absolvoval ďalšiu pastoračnú návštevu, zavítal do Pompejí a Neapola| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150321008| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Turín]] ([[21. júl|21.]]{{--}}[[22. jún]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Turíne sa pápež stretne s mládežou, prídu i jeho rodinní príslušníci| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150327026| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Prato]] a [[Florencia]] ([[10. november]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívi v novembri Toskánsko: Prato a Florenciu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150327034| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> **[[Amatrice]] ([[4. august]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Svätý Otec navštívil mesto Amatrice, ktoré v auguste zničilo zemetrasenie|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161004025|dátum vydania=2016-10-04|dátum prístupu=2016-10-04|vydavateľ=TK KBS}}</ref> **[[Miláno]] ([[25. marec]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pápež František navštívi v marci budúceho roka taliansku metropolu Miláno|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161015004|dátum vydania=2016-10-15|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref> **[[Carpi]] ([[2. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František navštívi 2. apríla diecézu Carpi v regióne po zemetrasení|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170301015|dátum prístupu=2017-03-01|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Paliano]] ([[13. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zelený štvrtok pápeža Františka vo Vatikáne a v talianskej väznici Paliano|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170414003|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Janov (Taliansko)|Janov]] ([[27. máj]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Svätý Otec František v máji 2017 zavíta do severotalianskej arcidiecézy Janov|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161017029|dátum vydania=2016-10-17|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref> **[[Bozzolo]] a [[Barbiana]] ([[20. jún]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František sa vydá na púť k hrobom dvoch kňazských osobností Talianska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170424035|dátum prístupu=2017-04-24|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Cesena]] a [[Bologna]] ([[1. október]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František príde 1. októbra do talianskych diecéz Cesena a Bologna|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170414004|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Pietrelcina]] a [[San Giovanni Rotondo]] ([[17. marec]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec František navštívi v marci Pietrelcinu a San Giovanni Rotondo | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20171220019 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2017-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> **[[Alessan]] a [[Molfetta]] ([[20. apríl]] [[2018]])<ref name="amnl"/> **[[Nomadelfia]] a [[Loppiano]] ([[10. máj]] [[2018]])<ref name="amnl">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež podnikne dve cesty v Taliansku, navštívi Molfettu, Nomadelfiu a Loppiano|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2018/02/02/p%C3%A1pe%C5%BE_podnikne_dve_cesty_v_taliansku/1361542|vydavateľ=Radio Vaticana|dátum vydania=2018-02-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-03-11|miesto=|jazyk=}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> **[[Bari (Apúlia)|Bari]] ([[7. júl]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Program ekumenického stretnutia pápeža Františka v Bari | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-06/papez-frantisek-ekumenizmus-bari.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-06-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Palermo]] a [[Piazza Armerina]] ([[15. september]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Palermo a Piazza Armerina zverejnili program pápežovej návštevy | url = https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2018-05/papez-frantisek-palermo-piazza-armerina-zverejnili-program.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-05-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Loreto]] ([[25. marec]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Visita del Santo Padre a Loreto (25 marzo 2019) - Programma|url=http://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2019/02/24/0157/00322.html|vydavateľ=press.vatican.va|dátum prístupu=2019-02-24}}</ref> **[[Camerino]] ([[16. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež navštívi v júni talianske Camerino, postihnuté zemetraseniami|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190406006|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-04-07|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Neapol]] ([[21. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi v júni Pápežskú teologickú fakultu v Neapole|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190212025|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-02-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Albano Laziale]] ([[21. september]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na sviatok sv. Matúša pápež František navštívi obnovenú katedrálu v Albane|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190713002|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Greccio]] ([[1. december]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi 1. decembra Greccio a vydá list o význame jasličiek|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20191127037|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-11-28|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Bari]] ([[23. február]] [[2020]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VISIT OF THE HOLY FATHER TO BARI FOR THE MEETING OF REFLECTION AND SPIRITUALITY, “MEDITERRANEAN: FRONTIER OF PEACE” |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2020/inside/documents/papa-francesco-bari_2020.html|dátum vydania=2020-01-21|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[L'Aquila]] ([[28. august]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PASTORAL VISIT OF THE HOLY FATHER FRANCIS TO L’AQUILA |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/inside/documents/20220828-laquila.html|dátum vydania=2022-06-04|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Matera]] ([[25. september]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PASTORAL VISIT OF THE HOLY FATHER FRANCIS TO MATERA FOR THE CONCLUSION OF THE 27th NATIONAL EUCHARISTIC CONGRESS |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/inside/documents/20220925-matera.html |dátum vydania=2022-07-08|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Asti (mesto)|Asti]] ([[19. november]] – [[20. november]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež zablahoželá svojej jubilujúcej sesternici v talianskom meste Asti | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2022-10/papez-zablahozela-svojej-jubilujucej-sesternici-v-asti.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2022-10-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> **[[Terst]] ([[7. júl]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Visit of the Holy Father Francis to Trieste on the occasion of the 50th Social Week of Italian Catholics (7 July 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/inside/documents/20240707-trieste.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Verona]] ([[18. máj]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Visit of the Holy Father to Verona (Saturday, 18 May 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/inside/documents/20240518-verona.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Benátky]] ([[28. apríl]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Visit of His Holiness Pope Francis to Venice (Sunday, 28 April 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/inside/documents/20240428-venezia.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{Stĺpce-3}} * '''[[Ázia]]''' **[[Jordánsko]] a [[Izrael]] ([[24. máj|24.]] – [[26. máj]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec na apoštolskej ceste vo Svätej zemi (3. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140526007| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-05-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Kórejská republika]] ([[14. august|14.]] – [[18. august]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na apoštolskej ceste v Južnej Kórei (5. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140818017| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-08-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Turecko]] ([[28. november|28.]] – [[30. november]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František a patriarcha Bartolomej oslávili spolu sviatok sv. Ondreja| url = http://grkatba.sk/papez-frantisek-a-patriarcha-bartolomej-oslavili-spolu-sviatok-sv-ondreja/| vydavateľ = [[Bratislavská gréckokatolícka eparchia|grkatba.sk]]| dátum vydania = 2014-11-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Srí Lanka]] ([[13. január|13.]] – [[15. január]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František sa rozlúčil so Srí Lankou, priletel na Filipiny| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150115020| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-01-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Filipíny]] ([[15. január|15.]] – [[19. január]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápežov odkaz Srílančanom a Filipínčanom pri návrate z návštevy Ázie| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150119031| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-01-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Arménsko]] ([[24. jún|24.]] – [[26. jún]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Začala sa trojdňová apoštolská cesta pápeža Františka do Arménska | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160624013 | vydavateľ = [[TK KBS]] | dátum vydania = 2016-06-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** [[Gruzínsko]] a [[Azerbajdžan]] ([[30. september]] – [[2. október]] [[2016]])<ref name="arm-gru-aze">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Cesta Svätého Otca do kaukazských štátov: za katolíkmi na perifériu|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160413027|vydavateľ=[[TK KBS]]|dátum vydania=2016-04-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-04-16|miesto=|jazyk=}}</ref> ** [[Mjanmarsko]] ([[27. november|27.]] – [[30. november]] [[2017]])<ref name="mjan-bang"/> ** [[Bangladéš]] ([[30. november]] – [[2. december]] [[2017]])<ref name="mjan-bang">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František navštívi koncom novembra Mjanmarsko a Bangladéš|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/28/p%C3%A1pe%C5%BE_nav%C5%A1t%C3%ADvi_koncom_novembra_mjanmarsko_a_banglad%C3%A9%C5%A1/1333155|vydavateľ=[[Radio Vaticana]]|dátum vydania=2017-08-28|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-09-10|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170828194258/http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/28/p%C3%A1pe%C5%BE_nav%C5%A1t%C3%ADvi_koncom_novembra_mjanmarsko_a_banglad%C3%A9%C5%A1/1333155|dátum archivácie=2017-08-28}}</ref> **[[Spojené arabské emiráty]] ([[3. február|3.]] – [[5. február]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František navštívi Spojené arabské emiráty - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-12/papez-frantisek-navstivi-spojene-arabske-emiraty.html|dátum vydania=2018-12-06|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref> **[[Thajsko]] a [[Japonsko]] ([[20. november|20]]. – [[26. november]] [[2019]]'')''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František zavíta na konci novembra do Thajska a Japonska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190913022|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Irak]] ([[5. marec]] – [[8. marec]] [[2021]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS TO IRAQ|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2021/outside/documents/papa-francesco-iraq-2021.html|dátum vydania=2021-02-08|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Kazachstan]] ([[13. september]] – [[15. september]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS to KAZAKHSTAN |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/kazakhstan-2022.html|dátum vydania=2022-08-02|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Bahrajn]] ([[3. november]] – [[6. november]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS to the KINGDOM OF BAHRAIN |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/bahrain-2022.html |dátum vydania=2022-10-06|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Mongolsko]] ([[31. august]] – [[4. september]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec v dňoch 31. augusta – 4. septembra pocestuje do Mongolska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230603003|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2023-08-28|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Indonézia]], [[Papua-Nová Guinea]], [[Východný Timor]] a [[Singapur]] ([[2. september]] – [[13. september]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apostolic Journey to Indonesia, Papua New Guinea, Timor-Leste and Singapore (2-13 September 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/outside/documents/indonesia-papuanuovaguinea-timorest-singapore-2024.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> * '''[[Afrika]]''' **[[Keňa]] ([[25. november|25.]] – [[27. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = V novembri pápež navštívi Keňu, Ugandu a Stredoafrickú republiku| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/10/v_novembri_p%C3%A1pe%C5%BE_nav%C5%A1t%C3%ADvi_ke%C5%88u,_ugandu_a_stredoafrick%C3%BA_repub/1170890| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2015-09-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-10}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ** [[Uganda]] ([[27. november|27.]] – [[29. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar"/> ** [[Stredoafrická republika]] ([[29. november|29.]] – [[30. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar"/> ** [[Egypt]] ([[28. apríl|28.]] – [[29. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Pápež František navštívi 28. – 29. apríla Káhiru na pozvanie kresťanov i moslimov| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/18/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1ek_nav%C5%A1t%C3%ADvi_28_%E2%80%93_29_apr%C3%ADla_k%C3%A1hiru/1299536| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2017-03-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-03-20| url archívu = https://web.archive.org/web/20170320145301/http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/18/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1ek_nav%C5%A1t%C3%ADvi_28_%E2%80%93_29_apr%C3%ADla_k%C3%A1hiru/1299536| dátum archivácie = 2017-03-20}}</ref> **[[Maroko]] ([[30. marec|30]]. – [[31. marec]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Africké Maroko slávilo historickú udalosť, prvú svätú omšu s pápežom|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190331002|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-04-07|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Mozambik]], [[Madagaskar]], [[Maurícius]] ([[4. september|4.]] – [[10. september]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mozambik, Madagaskar, Maurícius - pápež zhrnul svoje skúsenosti z cesty|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190911036|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Konžská demokratická republika]] a [[Južný Sudán]] ([[31. január]] – [[5. február]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS TO THE DEMOCRATIC REPUBLIC OF THE CONGO AND SOUTH SUDAN (ECUMENICAL PEACE PILGRIMAGE TO SOUTH SUDAN) |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2023/outside/documents/congo-sudsudan-2023.html |dátum vydania=2022-12-01|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> {{Stĺpce-koniec}} <gallery> Súbor:Pope Francis Travels.svg|náhľad|Mapa s vyznačenými krajinami, ktoré pápež František navštívil Súbor:Pape François Parlement européen Strasbourg 25 nov 2014 04.jpg|náhľad|Pápež František počas návštevy európskeho parlamentu (25. november 2014) Súbor:Pope Francis Malacanang 16.jpg|náhľad|Pápež František počas návštevy Filipín (15. – 19. január 2015) Súbor:Pope Francis and President Obama.jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom USA Barackom Obamom počas návštevy Spojených štátov (22. – 27. september 2015) Súbor:Despedida a S.S. Papa Francisco - 25009702661.jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom a prvou dámou Mexika počas návštevy Mexika (12. – 18. február 2016) Súbor:Saeimas priekšsēdētāja piedalās Viņa Svētības pāvesta Franciska vizītes pasākumos (44161103394).jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom Litvy počas návštevy Litvy (22. – 23. september 2018) </gallery> === Kanonizácie === Pápež František [[Kanonizácia (cirkev)|kanonizoval]] 942 svätých: {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-3}} * '''12. máj 2013, Vatikán'''<ref name="kan1205">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec František slávil prvú kanonizačnú slávnosť vo Vatikáne | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130512010 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Antonio Primaldo]] a 812 spoločníkov, mučeníci ** [[Laura Montoya Upegui]], panna a rehoľníčka ** [[María Guadalupe García Zavala]], panna a rehoľníčka * '''9. október 2013, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Video: Svätý Otec uznal za svätú stredovekú mystičku Angelu z Foligna | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131015018 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-10-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Angela z Foligna]] [[Tretí rád svätého Františka|TOSF]], mystička * '''17. december 2013, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cirkev má nového svätého, je ním kňaz Spoločnosti Ježišovej Peter Faber | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131217024 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-12-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Peter Faber]] [[Spoločnosť Ježišova|SJ]], kňaz * '''3. apríl 2014, Vatikán'''<ref name="kan0304">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Traja noví svätí: apoštol Brazílie, kanadský biskup a rehoľná sestra | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140403032 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[François de Laval]] [[Spoločenstvo zahraničných misií v Paríži|MEP]], biskup ** [[José de Anchieta]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]], kňaz ** [[Mária Guyartová|Mária od Vtelenia (Guyartová)]] [[Uršulínky|OSU]], mníška a mystička * '''27. apríl 2014, Vatikán'''<ref name="kan2704">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sv. Ján XXIII. - pápež poslušnosti Duchu Svätému, sv. Ján Pavol II. - pápež rodiny | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140427006 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-04-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]], pápež ** [[Ján Pavol II.]], pápež * '''23. november 2014, Vatikán'''<ref name="kan1311">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nedeľa Krista Kráľa priniesla do Katolíckej cirkvi šiestich nových svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141123002 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-11-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Giovanni Antonio Farina]], biskup ** [[Kuriakose Eliáš Chavara]] CMI, kňaz ** [[Ľudovít z Casorie]] [[Rád menších bratov|OFM]], kňaz a rehoľník ** [[Nicola Saggio]] [[Rád Najmenších bratov sv. Františka z Paoly|OM]], rehoľník ** [[Eufrasia od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho]], rehoľníčka ** [[Amato Ronconi]] [[Františkánsky svetský rád|OFS]], laik * '''14. január 2015, Srí Lanka'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Homília Svätého Otca pri kanonizácii sv. Jozefa Vaza na Srí Lanke | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150114033 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-01-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Joseph Vaz]] [[Kongregácia oratória svätého Filipa Neriho|CO]], kňaz * '''17. máj 2015, Vatikán'''<ref name="kan1705">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec pri slávnosti na Námestí sv. Petra vyhlásil za sväté štyri rehoľníčky | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150517004 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Émilie de Villeneuve]], rehoľníčka ** [[Maria Cristina Brando|Mária Kristína od Nepoškvrneného počatia (Brandová)]] SVEGS, rehoľníčka ** [[Mariam Baouardy|Mária od Ježišovho Ukrižovania (Baouardyová)]], rehoľníčka ** [[Marie-Alphonsine Danil Ghattas]], rehoľníčka * '''23. september 2015, Washington'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je svätý Junípero Serra – františkánsky misionár, apoštol Kalifornie | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150924046 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-09-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Junípero Serra]] [[Rád menších bratov|OFM]], kňaz a rehoľník * '''18. október 2015, Vatikán'''<ref name="kan1810">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František svätorečil manželský pár Martinovcov a ďalších dvoch svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151018006 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-10-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Vincenzo Grossi]], kňaz ** [[María de la Purísima Salvat Romero]] HCC, rehoľníčka ** [[Louis a Marie-Azélie Martinovci|Louis Martin]], laik a manžel ** [[Louis a Marie-Azélie Martinovci|Marie-Azélie Martinová]], laička a manželka * '''5. jún 2016, Vatikán'''<ref name="kan0506">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež kanonizoval Stanislava Papczyńského a Máriu A. Hesselbladovú | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160606019 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Stanisław Papczyński]] [[Spoločnosť kňazov mariánov od Nepoškvrneného počatia Panny Márie|MIC]], kňaz a rehoľník ** [[Maria Elisabeth Hesselblad]] OSsS, rehoľníčka * '''4. september 2016, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František vo Vatikáne vyhlásil Matku Terezu z Kalkaty za svätú | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160904005 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-09-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Matka Tereza]] [[Kongregácia misionárok lásky|MC]], rehoľníčka {{Stĺpce-3}} * '''16. október 2016, Vatikán'''<ref name="kan1610">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František vyhlási v nedeľu na kanonizačnej omši sedem nových svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161015003 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-10-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Manuel González García]], biskup ** [[José Gabriel del Rosario Brochero]] [[Tretí rád svätého Dominika|TOSD]], kňaz ** [[Alfonso Maria Fusco]], kňaz ** [[Lodovico Pavoni]], kňaz ** [[Salomone Leclercq]] [[Inštitút školských bratov|FSC]], rehoľník ** [[Alžbeta od Najsvätejšej Trojice]] [[Rád bosých bratov preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel|OCD]], rehoľníčka ** [[José Sánchez del Río]], laik a mučeník * '''13. máj 2017, Fatima'''<ref name="kan1305">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bl. František a Hyacinta: prví malí svätci bez mučeníckej smrti | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170513005 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2017-05-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[František a Hyacinta Marto|František Marto]], laik ** [[František a Hyacinta Marto|Hyacinta Marto]], laička * '''16. október 2017, Rím'''<ref name="kan1510">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Pápež vyhlásil za svätých 35 osobností a oznámil zámer vyhlásiť novú synodu|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20171015004|dátum vydania=2017-10-15|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-03-09|vydavateľ=TK KBS|miesto=Bratislava|jazyk=|autor=}}</ref> ** [[Faustino Míguez]] [[Rehoľa chudobných regulárnych klerikov Božej Matky Zbožných škôl|SP]], kňaz ** [[Angelo da Acri]] [[Rád menších bratov kapucínov|OFMCap.]], kňaz a rehoľník ** [[André de Soveral]], kňaz, a 29 spoločníkov, mučeníci ** [[Cristóbal, Antonio a José]], mučeníci * '''14. október 2018, Vatikán''' **[[Pavol VI.]], pápež ** [[Óscar Arnulfo Romero]], biskup ** [[Francesco Spinelli]], kňaz ** [[Vincenzo Romano]], kňaz ** [[Maria Katharina Kasper]], rehoľníčka ** [[Nazaria Ignazia od svätej Terézie Ježiškovej]], rehoľníčka **[[Nunzio Sulprizio]], laik *'''5. júl 2019, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Amerického arcibiskupa Fultona Sheena čaká blahorečenie - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2019-07/americkeho-arcibiskupa-fultona-sheena-caka-blahorecenie.html|vydavateľ=www.vaticannews.va|dátum vydania=2019-07-06|dátum prístupu=2019-07-06|jazyk=sk}}</ref> **[[Bartolomeo od Mučeníkov]], arcibiskup a rehoľník * '''13. október 2019, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Termín svätorečenia kard. Newmana a štyroch rehoľníčok je 13. októbra - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2019-07/svatorecenie-kard-newman-styri-reholnicky-termin-13-oktober.html|vydavateľ=www.vaticannews.va|dátum vydania=2019-07-01|dátum prístupu=2019-07-06|jazyk=sk}}</ref> **[[John Henry Newman]], kardinál **[[Mária Terézia Chiramel Mankidiyan]], rehoľníčka **[[Giuseppina Vanniniová]], rehoľníčka **[[Dulce Lopes Pontesová]], rehoľníčka **[[Marguerite Baysová|Marguerita Baysová]], rehoľníčka * '''24. apríl 2021, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = CNA | odkaz na autora = | titul = Pope Francis declares blind 14th-century lay Dominican a saint | url = https://www.catholicnewsagency.com/news/247399/pope-francis-declares-blind-14th-century-lay-dominican-a-saint | vydavateľ = catholicnewsagency.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Margareta z Città di Castello]] * '''15. máj 2022, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cirkev dnes dostala desať nových svätých - duchovné podnety z kanonizácie | url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2022-05/cirkev-dnes-dostala-desat-novych-svatych.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Titus Brandsma]], kňaz a mučeník ** [[Lazár Devasahayam]], mučeník ** [[César de Bus]], kňaz ** [[Luigi Maria Palazzolo]], kňaz ** [[Giustino Maria Russolillo]], kňaz ** [[Charles de Foucauld]], kňaz ** [[Mária Rivierová]], rehoľníčka ** [[Mária Františka od Ježiša]], rehoľníčka ** [[Mária od Ježiša]], rehoľníčka ** [[Mária Dominika Mantovaniová]], rehoľníčka * '''9. október 2022, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Začlenenie a vďačnosť - homília pri svätorečení biskupa Scalabriniho a saleziána Zattiho | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2022-10/zaclenenie-a-vdacnost-homilia-svatorecenie-scalabrini-zatti.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Artémides Zatti]], rehoľník ** [[Giovanni Battista Scalabrini]], biskup {{Stĺpce-3}} * '''11. február 2024, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Argentínska „Mama Antula“ bude prvou novou sväticou v roku 2024 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20240110027 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2024-01-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[María Antonia de Paz Figueroa]], rehoľníčka * '''20. október 2024, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Konzistórium určilo dátum kanonizácie nových svätých | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2024-07/konzistorium-urcilo-datum-kanonizacie-novych-svatych.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2024-07-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-10 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Carmelo Bolta Bañuls]], kňaz ** [[Engelbert Kolland]], kňaz ** [[Manuel Ruiz López]], kňaz ** [[Nicanor Ascanio de Soria]], kňaz ** [[Nicolás María Alberca Torres]], kňaz ** [[Pedro Soler Méndez]], kňaz ** [[Francisco Pinazo Peñalver]], rehoľník ** [[Juan Jacobo Fernández y Fernández]], rehoľník ** [[’Abd-al-Mu’tī Masābkī]] (Abdel Mooti Massabki), laik ** [[Fransīs Masābkī]] (Francesco Massabki), laik ** [[Rūfayīl Masābkī]] (Raffaele Massabki), laik ** [[Giuseppe Allamano]], kňaz ** [[Marie-Léonie]] (Alodie-Virginie Paradis), rehoľníčka ** [[Elena Guerra]], rehoľníčka * '''18. december 2024, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Les carmélites de Compiègne, guillotinées en 1794, sont saintes | url = https://www.vaticannews.va/fr/pape/news/2024-12/carmelites-compiegne-france-canonisees-decret-pape-francois.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2024-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-10 | miesto = | jazyk = fr}}</ref> ** [[Anne-Marie-Madeleine Thouret]], rehoľníčka ** [[Catherine Soiron]], rehoľníčka ** [[Constance]] (Marie-Geneviève Meunier), rehoľníčka ** [[de Jésus-Crucifié]] (Marie-Anne Piedcourt), rehoľníčka ** [[Henriette de Jésus]] (Marie-Françoise de Croissy), rehoľníčka ** [[Julie-Louise de Jésus]] (Rose-Chretien de Neuville), rehoľníčka ** [[Marie-Claude-Cyprienne Brard]], rehoľníčka ** [[Marie du Saint-Esprit]] (Angelique Roussel), rehoľníčka ** [[Marie-Henriette de la Providence]] (Marie-Annette Pelras), rehoľníčka ** [[Marie-Thérèse du Cœur de Jésus Hanniset]], rehoľníčka ** [[Saint-François-Xavier]] (Élisabeth-Julitte Verolot), rehoľníčka ** [[Saint-Louis]] (Marie-Anne-Françoise Brideau), rehoľníčka ** [[Saint-Marthe]] (Marie Dufour), rehoľníčka ** [[Thérèse Soiron]], rehoľníčka ** [[Thérèse de Saint-Augustine]] (Marie-Madeleine-Claudine Lidoine), rehoľníčka ** [[Thérèse de Saint-Ignace]] (Marie-Gabrielle Trezel), rehoľníčka (1743–1794) {{Stĺpce-koniec}} <gallery> Súbor:Canonization 2014- The Canonization of Saint John XXIII and Saint John Paul II (14036819834).jpg|náhľad|Svätorečenie Jána Pavla II. a Jána XXIII., pápežov (27. apríl 2014) Súbor:Canonização de Francisco e Jacinta Marto (13 de Maio de 2017) 2.png|náhľad|Svätorečenie Františka a Hyacinty Martových, detí (13. máj 2017) Súbor:Ceremonia de Canonización de Monseñor Romero. (31434059008).jpg|náhľad|Svätorečenie Pavla VI., pápeža, Oskara Romera, biskupa, a 5 ďalších blahoslavených (14. október 2018) </gallery> === Katolícka cirkev na Slovensku === ==== Menovanie nových biskupov a ordinárov ==== {| class="wikitable" !Biskup !Dátum menovania ! colspan="2" |Úrad |- | rowspan="5" |Mons. [[Milan Lach]] [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] | rowspan="2" |[[19. apríl]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František menoval prešovského pomocného biskupa|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130419020|dátum vydania=2013-04-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-21|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref> |[[Prešovská archieparchia]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo [[Ostracina]] |titulárny biskup |- |[[24. jún]] [[2017]] | rowspan="2" |[[Parma|Parmská gréckokatolícka eparchia]] ([[Spojené štáty|USA]]) |apoštolský administrátor |- |[[1. jún]] [[2018]] |eparcha |- |[[23. január]] [[2023]] |[[Bratislavská eparchia]] |pomocný biskup <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rinunce e nomine, 23.01.2023|url= https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2023/01/23/0065/00119.html#ausiliare|dátum vydania=2023-01-23|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2023-01-23|vydavateľ=Bolletino}}</ref> |- |Mons. [[Ján Orosch]] |[[11. júl]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František vymenoval nového trnavského arcibiskupa|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130711023|dátum vydania=2013-07-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-21|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref> |[[Trnavská arcidiecéza]] |arcibiskup |- |Mons. [[Stanislav Stolárik]] |[[21. marec]] [[2015]]<ref name="vym-stolarik">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec menoval nového rožňavského biskupa, stal sa ním Stanislav Stolárik|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150321002|dátum vydania=2015-03-21|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-06-10|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref> |[[Rožňavská diecéza]] |diecézny biskup |- |Mons. [[Dávid Tencer]] [[Rád menších bratov kapucínov|OFM Cap]]. |[[18. september]] [[2015]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský kapucín Dávid Tencer biskupom na Islande|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/18/slovensk%C3%BD_kapuc%C3%ADn_d%C3%A1vid_tencer_biskupom_na_islande/1172780|dátum vydania=2015-09-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-11-12|vydavateľ=[[Radio Vaticana]]|url archívu=https://web.archive.org/web/20151107014944/http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/18/slovensk%C3%BD_kapuc%C3%ADn_d%C3%A1vid_tencer_biskupom_na_islande/1172780|dátum archivácie=2015-11-07}}</ref> |[[Reykjavík|Reykjavícka diecéza]] ([[Island]]) |diecézny biskup |- | rowspan="2" |Mons. [[Marek Forgáč]] | rowspan="2" |[[11. jún]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Svätý Otec menoval za nového košického pomocného biskupa Mareka Forgáča|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160611001|dátum vydania=2016-06-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]|autor=}}</ref> |[[Košická arcidiecéza]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo [[Diecéza Seleuciana|Seleuciana]] |titulárny biskup |- |Mons. [[Giacomo Guido Ottonello]] |[[1. apríl]] [[2017]]<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec vymenoval Mons. Ottonella za apoštolského nuncia na Slovensku|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170401001|dátum vydania=2017-05-01|dátum prístupu=2017-08-29|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> |[[Apoštolská nunciatúra na Slovensku|Apoštolská nunciatúra v Slovenskej republike]] |apoštolský nuncius |- |Mons. [[Vladimír Fekete]] [[Saleziáni Don Bosca|SDB]]. |[[8. december]] [[2017]] |Titulárne sídlo [[Municipa]] |titulárny biskup |- |Mons. [[Marián Andrej Pacák]] [[CSsR]]. |[[5. júl]] [[2018]]<ref>{{cite web |url=https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2018-07/menovanie-marian-andrej-pacak-biskup-slovenska-eparchia-toronto.html |title=Menovanie M. A. Pacáka za biskupa Torontskej slovenskej eparchie sv. Cyrila a Metoda |language=Slovenský |work=Vatican News Website|accessdate=5 July 2018}}</ref> |[[Torontská slovenská gréckokatolícka eparchia]] ([[Kanada]]) |eparcha |- | rowspan="2" |Mons. [[Cyril Vasiľ|Cyril Vasiľ SJ]] |[[20. január]] [[2020]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Arcibiskup Cyril Vasiľ bol menovaný za apoštolského administrátora Košickej eparchie „sede plena“| url = https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2020-01/arcibiskup-cyril-vasil-bol-menovany-za-apostolskeho-administrato.html| vydavateľ = vaticannews.va| dátum vydania = 2020-01-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-21| miesto = Vatikán| jazyk =}}</ref> | rowspan="2" |[[Košická eparchia]] |apoštolský administrátor ''sede plena'' |- |[[24. jún]] [[2021]] |arcibiskup, eparcha |- | rowspan="2" |Mons. [[Ján Kuboš]] | rowspan="2" |[[25. marec]] [[2020]] |[[Spišská diecéza]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo [[Diecéza Quiza|Quiza]] |titulárny biskup |- |[[Peter Sakmár]] |[[9. december]] [[2020]] |Apoštolská administratúra v [[Atyrau]] ([[Kazachstan]]) |apoštolský administrátor ''ad nutum Sanctae Sedis'' |- | rowspan="2" |Mons. [[Peter Beňo]] | rowspan="2" |[[29. január]] [[2021]] |[[Nitrianska diecéza]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo Amudarsa |titulárny biskup |- |Mons. [[Nicola Girasoli]] |[[2. júl]] [[2022]] |[[Apoštolská nunciatúra na Slovensku|Apoštolská nunciatúra v Slovenskej republike]] |apoštolský nuncius |- |Mons. [[František Trstenský]] |[[8. september]] [[2023]] |[[Spišská diecéza]] |diecézny biskup |- |SEODr. [[Jonáš Maxim|Jonáš Jozef Maxim]], [[Studiti|MSU]] |[[26. október|26. október 2023]] |[[Prešovská archieparchia]] |arcibiskup, eparcha |} ==== Beatifikačné procesy ==== Pápež František počas svojho pontifikátu podpísal a schválil ''Dekréty'' týchto Božích služobníkov zo Slovenska, aby mohli byť slávnostne vyhlásení za blahoslavených. {| class="wikitable" |+ ! colspan="3" |Beatifikovaná osoba !Schválenie dekrétu ! colspan="2" |Beatifikačná slávnosť !Pápežský legát !Spomienka |- |[[Titus Zeman]] [[SDB]] |kňaz, [[salezián]] |mučeník za duchovné povolania |[[27. február]] [[2017]] |[[30. september]] [[2017]] |[[Bratislava]] |kardinál [[Angelo Amato]] SDB |[[8. január]] |- |[[Anna Kolesárová (blahoslavená)|Anna Kolesárová]] |laička |mučeníčka čistoty |[[6. marec]] [[2018]] |[[1. september]] [[2018]] |[[Košice]] |kardinál [[Giovanni Angelo Becciu]] |[[20. november]] |- |[[Ján Havlík]] |seminarista |mučeník vernosti |[[14. december]] [[2023]] |[[31. august]] [[2024]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rite of Beatification of the Venerable Servant of God JAN HAVLÍK | url = https://cmglobal.org/en/2024/02/20/rite-of-beatification-of-the-venerable-servant-of-god-jan-havlik/ | vydavateľ = Congregation of the Mission | dátum vydania = 2024-02-20 | dátum prístupu = 2024-02-24 | jazyk = en-US | meno = Communication | priezvisko = Cont | url archívu = https://web.archive.org/web/20241005213835/https://cmglobal.org/en/2024/02/20/rite-of-beatification-of-the-venerable-servant-of-god-jan-havlik/ | dátum archivácie = 2024-10-05 }}</ref> |[[Šaštín-Stráže|Šaštín]] |kardinál [[Marcello Semeraro]] |[[12. február]] |} ==== Apoštolská cesta na Slovensko ==== {{Hlavný článok|Návšteva pápeža Františka na Slovensku}} [[Súbor:Pope Francis in Bratislava - Petržalka.jpg|náhľad|Pápež na ceste cez [[Bratislava|bratislavskú]] [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalku]] počas [[Návšteva pápeža Františka na Slovensku|svojej návštevy na Slovensku v septembri roku 2021]].]] Pápež František navštívil Slovensko v dňoch [[12. september|12.]] až [[15. septembra]] [[2021]]. Trojdňová apoštolská návšteva mala oficiálny a pastoračný charakter.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Pravda|odkaz na autora=|titul=Pápež prijal pozvanie od Čaputovej a príde na Slovensko|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/580496-papez-prijal-pozvanie-od-caputovej-a-pride-na-slovensko/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-08|dátum prístupu=2021-07-04}}</ref> [[Prezident Slovenskej republiky|Prezidentka Slovenskej republiky]] [[Zuzana Čaputová]] ho pozvala počas jej [[Zoznam zahraničných ciest prezidentky Zuzany Čaputovej|oficiálnej zahraničnej cesty]] vo [[Vatikán|Vatikáne]] v [[December|decembri]] [[2020]],<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čaputová sa stretla s pápežom, prijal od nej pozvanie na Slovensko|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22554823/prezidentka-zuzana-caputova-sa-stretla-s-papezom-frantiskom.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-12-14|dátum prístupu=2021-07-04}}</ref> pápeža na [[Slovensko]] pozvali aj všetci [[Konferencia biskupov Slovenska|slovenskí katolícki biskupi]] v mene celej [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] na Slovensku.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=kbs.sk|odkaz na autora=|titul=Pastierske listy KBS|url=https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/pastierske-listy-konferencie-biskupov-slovenska/c/pastiersky-list-k-navsteve-svateho-otca-frantiska-2021|vydavateľ=kbs.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-17|miesto=|jazyk=}}</ref> Pápež návštevu oficiálne potvrdil v nedeľu [[4. júl|4. júla]] [[2021]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František od 12. do 15. septembra pricestuje na návštevu Slovenska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210704001|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-07-04|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-10|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Pápež František navštívil mestá [[Bratislava]], [[Košice]], [[Prešov]] a [[Šaštín-Stráže]]. Absolvoval tri masové akcie, z toho ani jednu v [[Bratislava|hlavnom meste]]. Stretol sa s predstaviteľmi štátu, s [[Zuzana Čaputová|prezidentkou]], [[Boris Kollár|predsedom parlamentu]] a [[Eduard Heger|premiérom]], ale aj s [[Biskup|biskupmi]], [[Kňaz|kňazmi]], [[Rehoľný rád|rehoľníkmi]], členmi [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]], predstaviteľmi [[Židia na Slovensku|židovskej náboženskej obce]], no nezabudol ani na [[mládež]] a chudobných ľudí žijúcich na košickom sídlisku [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]].<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Už je známy program apoštolskej cesty Svätého Otca|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-07/program-apostolskej-cesty-papeza-frantiska-budapest-slovensko.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-07-21|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-21|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Úmrtie ==== Pápež bol od [[14. február|14. februára]] do [[23. marec|23. marca]] [[2025]] hospitalizovaný v rímskej nemocnici [[Nemocnica Gemelli|Gemelli]], kde sa zotavoval z obojstranného [[Pneumónia|zápalu pľúc]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cebrová | meno = Linda | odkaz na autora = | titul = Pápeža Františka prepustili z nemocnice. Veriacim požehnal z okna nemocničnej izby | url = https://www.startitup.sk/papeza-frantiska-prepustili-z-nemocnice-veriacim-pozehnal-z-okna-nemocnicnej-izby/ | dátum vydania = 2025-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = Startitup.sk | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Následne bol prepustený do domácej liečby. V nadchádzajúcich dňoch [[Veľký týždeň|Veľkého týždňa]] slávili liturgie a obrady kardináli. Pápež sa poslednýkrát ukázal na verejnosti vo [[Zmŕtvychvstanie Pána|Veľkonočnú nedeľu]] [[20. apríl]]a, kedy za jeho prítomnosti posolstvo prečítal [[ceremoniár]] [[Diego Giovanni Ravelli]] a pápež v skrátenej forme udelil požehnanie [[Urbi et Orbi]] a v papamobile prešiel pomedzi veriacich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pápež udelil požehnanie Urbi et orbi z lodžie baziliky, predtým sa krátko stretol s JD Vanceom | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/174057/na-omsi-svatenia-olejov-bolo-1-800-knazov-a-biskupov-papez-delegoval-kardinala-calcagna | dátum vydania = 2025-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Nasledujúci deň, na Veľkonočný Pondelok, [[21. apríl]]a o 9:47 oznámil kardinál kamerlengo [[Kevin Joseph Farrell|Kevin Farrell]], že pápež František zomrel v to ráno o 7:35 hodine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dichiarazione del Direttore della Sala Stampa della Santa Sede, Matteo Bruni, 21.04.2025 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/04/21/0267/00493.html | dátum vydania = 2025-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = Bollettino della Sala Stampa della Santa Sede | miesto = | jazyk = it }}</ref> Príčinou smrti bola [[Cievna mozgová príhoda|mozgová príhoda]], ktorá spôsobila [[Kóma|kómu]] a následné [[Srdcové zlyhanie|zlyhanie srdca]].<ref>{{Citácia periodika | autor1 = ČTK | odkaz_na_autora1 = Česká tisková kancelář | titul = Papež František zemřel podle Vatikánu v důsledku mrtvice a selhání srdce | periodikum = christnet.eu | dátum vydania = 2025-04-21 | url = https://www.christnet.eu/zpravy/32724/papez_frantisek_zemrel_podle_vatikanu_v_dusledku_mrtvice_a_selhani_srdce.url | dátum_prístupu = 2025-04-22 }}</ref> Tým začalo obdobie [[Sede vacante|sedisvakancie]], ktoré bolo ukončené zvolením nového pápeža Leva XIV. v [[konkláve]] 8. mája 2025. == Dielo == [[Súbor:Misericordiæ Vultus 02.jpg|náhľad|Kópia buly ''[[Misericordiae vultus]]'']] === Dokumenty pápeža Františka === Pápež František vydal počas svojho pontifikátu viacero dokumentov,<ref>https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/frantisek</ref> tie najznámejšie sú uvedené nižšie. Tie, ktoré nemajú priložený slovenský preklad možno dohľadať na [https://www.vatican.va/content/francesco/en.html stránkach Vatikánu] v [[Angličtina|angličtine]], [[Taliančina|taliančine]], [[Španielčina|španielčine]], [[Portugalčina|portugalčine]], [[Nemčina|nemčine]], [[Francúzština|francúzštine]], [[Poľština|poľštine]], [[Rumunčina|rumunčine]] a [[Arabčina|arabčine]]. ==== Encykliky ==== * [[Lumen fidei]]{{--}}''o viere'' (Svetlo viery; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-lumen-fidei slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2013-06-26|titul = LUMEN FIDEI (Svetlo viery) o viere|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-lumen-fidei|vydavateľ = KBS}}</ref> * [[Laudato si']]{{--}}''o starostlivosti o náš spoločný domov'' (Buď pochválený; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-laudato-si slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2015-05-24|titul = LAUDATO SI’ (Buď pochválený) o starostlivosti o náš spoločný domov|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-laudato-si|vydavateľ = KBS}}</ref> * [[Fratelli tutti]]{{--}}''o bratstve a sociálnom priateľstve'' (dosl. preklad Všetci [sme] bratia; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-fratelii-tutti slovenský preklad])<ref name="ta3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ŠTÚDIO TA3: Teológ M. Lichner o encyklike pápeža Františka|url=https://www.ta3.com/clanok/1194250.html|vydavateľ=[[TA3]]|dátum prístupu=2020-10-09|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[Dilexit nos]]{{--}}''o ľudskej a božskej láske Srdca Ježiša Krista'' (On nás miloval)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „On nás miloval“, pápežova encyklika o Najsvätejšom Srdci Ježišovom - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2024-10/on-nas-miloval-papezova-encyklika-o-najsvatejsom-srdci-jeziso.html | vydavateľ = www.vaticannews.va | dátum vydania = 2024-10-24 | dátum prístupu = 2024-11-04 | jazyk = sk}}</ref> ==== Apoštolské exhortácie ==== * [[Evangelii gaudium]]{{--}}''o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete'' (Radosť evanjelia; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-evangelii-gaudium slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2013-11-24|titul = EVANGELII GAUDIUM (Radosť evanjelia) o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-evangelii-gaudium|vydavateľ = KBS}}</ref> * [[Amoris laetitia]]{{--}}''o láske v rodine'' (Radosť z lásky; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-amoris-laetitia slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Exhortácia Svätého Otca „Radosť z lásky“ vyjde už o niekoľko hodín | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160407035 | vydavateľ = [[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]] | dátum vydania = 2016-04-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Gaudete et exsultate]]''{{--}}o povolaní k svätosti v súčasnom svete'' (Radujte sa a jasajte; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-gaudete-et-exsultate slovenský preklad])<ref>https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-gaudete-et-exsultate</ref> *[[Christis vivit]]{{--}}''posynodálna apoštolská exhortácia mladým a Božiemu ľudu'' (Kristus je živý; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/postsynodalna-apostolska-exhortacia-christus-vivit slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul="Christus vivit": Post-Synodal Exhortation to Young People and to the entire People of God (25 March 2019)|url=http://www.vatican.va/content/francesco/en/apost_exhortations/documents/papa-francesco_esortazione-ap_20190325_christus-vivit.html|vydavateľ=vatican.va|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-01-02|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Apoštolské koštitúcie ==== * [[Veritatis gaudium]]{{--}}''o univerzitách a cirkevných fakultách'' (Radosť z pravdy; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-konstitucia-veritatis-gaudium slovenský preklad]) ==== Apoštolské listy ==== * [[Apoštolský list Svätého Otca Františka všetkým zasväteným osobám pri príležitosti Roku zasväteného života]] ([https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-pri-prilezitosti-roku-zasvateneho-zivota slovenský preklad]) * [[Mitis Iudex Dominus Iesus|Mitis Iudex Dominus Iesus{{--}}]]''ktorým sa reformujú kánony [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]], týkajúce sa procesu na vyhlásenie neplatnosti manželstva'' (Mierny sudca Pán Ježiš; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/mitis-iudex-dominus-iesus slovenský preklad]) * [[Come una madre amorevole|Come una madre amorevole{{--}}]]''o ochrane detí a zraniteľných dospelých'' (Ako láskavá matka; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-ako-milujuca-matka slovenský preklad]) * [[Misericordia et misera]] (Bieda a milosrdenstvo; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-misericordia-et-misera slovenský preklad]) * [[Magnum principium]]{{--}}''ktorým sa mení kánon 838 [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]]'' (Skvelý začiatok; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-motu-proprio-magnum-principium slovenský preklad]) * [[Vos estis lux mundi]]{{--}}''o'' ''sexuálnom zneužívaní'' (Vy ste svetlo sveta; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-vo-forme-motu-proprio-vos-estis-lux-mundi slovenský preklad]) * [[Aperuit illis|Aperuit illis{{--}}]]''ktorým sa ustanovuje slávenie [[Nedeľa Božieho slova|Nedele Božieho slova]]'' (Otvoril sa im; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/aperuit-illis slovenský preklad]) * [[Admirabile signum]]{{--}}''o význame a dôležitosti [[Betlehem (sídlo)|betlehemských]] jaslí'' (Pozoruhodné znamenie; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-admirabile-signum slovenský preklad]) * [[Scripturae Sacrae affectus]]{{--}}''pri príležitosti 1600. výročia smrti sv. [[Hieronym (učiteľ cirkvi)|Hieronyma]]'' (Láska k Svätému písmu; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-scripturae-sacrae-affectus slovenský preklad]) * [[Patris corde]]{{--}}''pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia sv. [[Jozef Nazaretský|Jozefa]] za patróna univerzálnej Cirkvi'' (Otcovo srdce; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-patris-corde slovenský preklad]) * [[Spiritus Domini]]{{--}}''o modifikácii kánonu 230 § 1 [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]], ktorá sa týka prístupu žien k ustanoveným službám [[Lektor (liturgia)|lektorátu]] a [[Akolyta|akolytátu]].'' (Pánov Duch; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/motu-proprio-spiritus-domini slovenský preklad]) * [[Antiquum Ministerium]]{{--}}''o zriadení laického ministéria katechétu'' (Staré ministérium, vydaný [[motu proprio]]) * [[Traditionis custodes]]{{--}}''o používaní Rímskej liturgie spred Reformy roku 1970'' (Strážcovia tradície; vydaný [[motu proprio]], [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-motu-proprio-traditionis-custodes slovenský preklad]) ==== Buly ==== * [[Misericordiae vultus]]{{--}}''bula, ktorou sa vyhlasuje mimoriadny Svätý rok milosrdenstva'' (Tvár milosrdenstva; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus slovenský preklad]) === Knihy === * ''Meditaciones para religiosos'', Diego de Torres, Buenos Aires 1982, ISBN 950-02-1000-2. * ''Reflexiones espirituales sobre la vida apostólica'' Diego de Torres, Buenos Aires, 1987, ISBN 950-9210-07-2. * ''Reflexiones en esperanza'', Ediciones Universidad del Salvador, Buenos Aires, 1992. * ''Educar. Exigencia y pasión. Desafíos para educadores cristianos'' Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2003, ISBN 950-512-457-0. * ''Ponerse la patria al hombro, Memoria y camino de esperanza'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2004, ISBN 950-512-511-9. * ''La nación por construir, Utopía, pensamiento y compromiso. VIII Jornada de Pastoral Social'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2005, ISBN 950-512-546-1. * ''Corrupción y Pecado, Algunas reflexiones en torno al tema de la corrupción'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2006, ISBN 950-512-572-0. * ''El verdadero poder es el servicio'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2007, ISBN 978-950-512-628-6. * spoluautor s: Abraham Skorka: ''Sobre el Cielo y la Tierra'', Editorial Sudamericana, Buenos Aires, 2010, ISBN 978-950-07-3293-2 * ''Nosotros como ciudadanos, nosotros como pueblo, Hacia un bicentenario en justicia y solidaridad 2010-2016'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2011, ISBN 978-950-512-744-3. * ''Mente abierta, corazón creyente'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2012, ISBN 978-950-512-778-8. ==== V slovenčine ==== * ''Otvorená myseľ, veriace srdce'', Sali foto, 2013, ISBN 978-80-89605-08-8. * Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka, Marcelo Figueroa: ''Viera, dôstojnosť, modlitba, solidarita'', Dobrá kniha, 2013, ISBN 978-80-7141-816-0, * Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka: ''O nebi a zemi'', Kumran, 2013, ISBN 978-80-89487-41-7, v origináli: ''Sobre el cielo y la tiera''. ==== V češtine ==== * ''Opravdová moc je služba'', Paulínky, 2014, ISBN 978-80-7450-123-4, * ''Zkaženost a hřích'', Paulínky, 2014, v origináli: ISBN 978-80-7450-122-7, ''Guarire dalla corruzione'' * ''Promluvy z Argentiny,'' Karmelitánské nakladatelství, 2013, ISBN 978-80-7195-725-6 == Reakcie == Veľmajster [[Slobodomurárstvo|slobodomurárskej]] lóže Grande Oriente d’Italia Gustavo Raffi [[14. marec|14. marca]] [[2013]] napísal: „S pápežom Františkom nič nebude ako predtým. Je to zástanca chudobných, ktorý má ďaleko ku Kúrii. Jeho prvé slová sú bratstvo, ochota k dialógu a otvorenosť k súčasnému svetu, k veriacim i neveriacim.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Il Gran Maestro Raffi: "Con Papa Francesco nulla sarà più come prima. Chiara la scelta di fraternità per una Chiesa del dialogo, non contaminata dalle logiche e dalle tentazioni del potere temporale"|url=http://www.grandeoriente.it/il-gran-maestro-raffi-con-papa-francesco-nulla-sara-piu-come-prima-chiara-la-scelta-di-fraternita-per-una-chiesa-del-dialogo-non-contaminata-dalle-logiche-e-dalle-tentazioni-del-potere-temporale/|vydavateľ=grandeoriente.it|dátum vydania=2013-03-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-01-05|miesto=|jazyk=}}</ref> Zástanca teológie oslobodenia [[Leonardo Boff]] verí, že pápež František je mužom, ktorý zreformuje pápežstvo a zmení katolícku cirkev.<ref name="dw">[http://www.dw.de/leonardo-boff-this-pope-will-change-the-church/a-16970616 Leonardo Boff: 'This pope will change the church'], Deutsche Welle, 2013-07-23</ref> == Referencie == {{Referencie|3}}<blockquote></blockquote> == Úmrtie == [[Súbor:Procesija,_pok._papa_Franjo_(5).jpg|vpravo|náhľad|Sprievod s telom pápeža Františka vo Vatikáne]] [[Súbor:Pope_Francis_Tomb.jpg|náhľad|293x293bod|Františkova hrobka v [[Bazilika Panny Márie Väčšej|bazilike Santa Maria Maggiore]]]] Františkovo posledné verejné vystúpenie bolo na Námestí svätého Petra vo Vatikáne na [[Veľká noc|Veľkonočnú nedeľu]] 20. apríla 2025, kde predniesol svoj posledný veľkonočný prejav a vyzval na prímerie na území Gazy . <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://abcnews.go.com/International/read-pope-francis-final-easter-address/story?id=121006377}}</ref> <ref name="AP News-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://apnews.com/article/pope-francis-israel-hamas-war-gaza-31f1755f8426ec81cb07b29bff3db70e}}</ref> Zomrel o 7:35 [[Stredoeurópsky letný čas|miestneho času]] (UTC+02:00) na [[Veľkonočný pondelok]] 21. apríla 2025 vo veku 88 rokov vo svojej rezidencii v [[Dom svätej Marty|Domus Sanctae Marthae]] . Jeho smrť, ktorú oznámil kardinál [[Kevin Joseph Farrell|Kevin Farrell]] na vatikánskom televíznom kanáli a vo video vyhlásení, bola spôsobená [[Cievna mozgová príhoda|mozgovou príhodou]], ktorá viedla ku [[Kóma|kóme]] a nezvratnej zástave srdca . Pápežova smrť začala [[Sedisvakancia|pápežské medzivládie]] (''papal interregnum)'' a deväťdňové obdobie smútku známe ako ''novendiales (z lat. deväť dní)''. Jeho pohreb sa konal 26. apríla 2025. Kardináli voliči prišli do Ríma, aby sa zúčastnili kongregácie [[Kardinál|kardinálov]], a rozhodli, že 7. mája 2025 sa začne [[Konkláve 2025|konkláve]], ktoré má zvoliť nástupcu Františka. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://edition.cnn.com/2025/04/28/europe/conclave-start-date-intl/index.html}}</ref> 8. mája bol Robert Francis Prevost, ktorého František v roku 2023 vymenoval za kardinála zvolený za [[Lev XIV.|pápeža Leva XIV]]. František v duchovný testamente z 29. júna 2022 zopakoval svoje želanie byť pochovaný v [[Bazilika Panny Márie Väčšej|bazilike Santa Maria Maggiore]] v Ríme. Po svojej smrti tam bol uložený, čím sa stal prvým pápežom pochovaným v bazilike Santa Maria Maggiore od čias [[Klement IX.|Klementa IX.]] v roku 1669. <ref>{{Cite news|date=21 April 2025|title=Pope Francis' Will Says He Wishes to Be Buried in Simple Tomb in Rome|url=https://www.nytimes.com/2025/04/21/world/europe/pope-francis-will-released.html|access-date=22 April 2025}}</ref> <ref name="Vatican News-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.vaticannews.va/en/pope/news/2025-04/pope-francis-spiritual-will-and-testament.html}}</ref> Jeho testament končil:<blockquote>''"May the Lord grant a fitting reward to all those who have loved me and who continue to pray for me. The suffering that has marked the final part of my life, I offer to the Lord, for peace in the world and for fraternity among peoples."''</blockquote><blockquote>"Nech Pán udelí primeranú odmenu všetkým, ktorí ma milovali a ktorí sa za mňa naďalej modlia. Utrpenie, ktoré poznačilo poslednú časť môjho života, obetujem Pánovi za pokoj vo svete a za bratstvo medzi ľuďmi." <ref name="Vatican News-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.vaticannews.va/en/pope/news/2025-04/pope-francis-spiritual-will-and-testament.html}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://web.archive.org/web/20250421184828/https://www.vaticannews.va/en/pope/news/2025-04/pope-francis-spiritual-will-and-testament.html "Pope Francis' spiritual testament"]. </cite></ref></blockquote> == Pozri aj == * [[Zoznam pápežov]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom]] * [[Pápež František: Modlite sa za mňa]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Franciscus}} == Externé odkazy == * [http://www.vatican.va/phome_en.htm vatican.va] Oficiálna stránka Vatikánu {{eng icon}} * [http://www.fiu.edu/~mirandas/bios-b.htm#Bergoglio Profil v biografickom slovníku kardinálov Salvadora Mirandu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140826115624/http://www2.fiu.edu/~mirandas/bios-b.htm#Bergoglio |date=2014-08-26 }} {{eng icon}} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cheney | meno = David M | titul = www.catholic-hierarchy.org | url = | typ kapitoly = stránka | kapitola = Pope Francis : Jorge Mario Bergoglio, S.J.| url kapitoly = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bbergj.html | dátum aktualizácie = 13 Mar 2013 | dátum prístupu = 2013-03-14 | jazyk = {{eng}} }} == Zdroj == {{Preklad|cs|František (papež)|9925452|en|Pope Francis|933561182}} {{Pápež|meno=František|predchodca=[[Benedikt XVI.]]|nástupca=[[Lev XIV.]]}} {{Pápeži}} {{Osobnosť roka časopisu Time 2001–2025}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Pápež František]] [[Kategória:Argentínski pápeži]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Osobnosti z Buenos Aires]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Argentínski jezuiti]] [[Kategória:Katolícki teológovia 21. storočia]] [[Kategória:Argentínski arcibiskupi]] [[Kategória:Argentínski kardináli]] r7w9c626hvyyba4mnevobphy5pmsisp 8199327 8199326 2026-04-16T20:02:20Z Teterqa 292192 8199327 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = pápež | zvolené meno = František | zvolené meno originálne = Franciscus | meno = František | meno originálne = Jorge Mario Bergoglio | meno v inom jazyku = | kód jazyka = <!-- ak sa zadá musí byť v ISO kód jazyka hun: maďarčina, deu: nemčina, ... --> | rodné meno = | aktuálny titul = <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> | portrét = Pope Francis Korea Haemi Castle 19.jpg | popis portrétu = Pápež František v roku 2019 | podpis = FirmaPapaFrancisco.svg | erb = Coat of arms of Franciscus.svg | štít erbu = <!-- meno obrázku na commons, ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra "typ" a "typ dodatok" --> | dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> | heslo = Miserando atque eligendo | heslo po slovensky = „Poľutovaniahodný, ale vyvolený“ | štát pôsobenia = | dátum narodenia = [[17. december]] [[1936]] | miesto narodenia = [[Buenos Aires]], [[Argentína]] | dátum úmrtia = {{dúv|2025|04|21|1936|12|17}} | miesto úmrtia = [[Dom svätej Marty]], [[Vatikán]] | dátum pohrebu = [[26. apríl]] [[2025]] | miesto pohrebu = [[Bazilika Santa Maria Maggiore]], [[Rím]] | alma mater = | 1. funkcia = Pápež | 1. funkcia - obdobie = [[13. marec]] [[2013]]{{--}}[[21. apríl]] [[2025]] | 1. funkcia - predchodca = [[Benedikt XVI.]] | 1. funkcia - nástupca = [[Lev XIV.]] | 2. funkcia = prefekt [[Dikastérium pre evanjelizáciu |Dikastéria pre evanjelizáciu]] | 2. funkcia - obdobie = [[5. júna]] [[2022]]{{--}}[[21. apríl]] [[2025]] | 2. funkcia - predchodca = [[Luis Antonio Tagle]] | 2. funkcia - nástupca = [[Lev XIV.]] | funkcie = * buenosaireský arcibiskup<br />[[28. február]] [[1998]]{{--}}[[13. marec]] [[2013]] * buenosaireský arcibiskup koadjútor <br />([[3. jún]] [[1997]]{{--}}[[28. február]] [[1998]]) * buenosaireský pomocný biskup <br />([[27. jún]] [[1992]]{{--}}[[3. jún]] [[1997]]) * provinciál [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]]<br />v Argentíne ([[1973]]{{--}}[[1979]]) * predseda argentínskej biskupskej konferencie ([[2005]]{{--}}[[2011]]) | cirkev = rkc | rítus = | rehoľa = sj | vstup do rehole dátum = {{dv|1958|03|11|1936|12|17}} | večné sľuby dátum = {{dv|1973|04|22|1936|12|17}} | diakonát dátum = <!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{dv|1969|12|13|1936|12|17}} | kňazské svätenie miesto = [[Buenos Aires]] | kňazské svätenie svätiteľ = [[Ramón José Castellano]] | kňazský svätiteľ funkcia = emeritný arcibiskup córdobský | inkardinácia = Arcidiecéza Buenos Aires | menovanie dátum = {{dv|1992|05|20|1936|12|17}} | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | biskupské svätenie dátum = {{dv|1992|06|27|1936|12|17}} | biskupské svätenie miesto = [[Buenos Aires]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Antonio Quarracino]] | biskupský svätiteľ funkcia = arcibiskup buenosaireský | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Ubaldo Calabresi]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = apoštolský nuncius v Argentíne | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Emilio Ogñénovich]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = biskup mercedeský | kardinál dátum = {{dv|2001|02|21|1936|12|17}} | kardinál menujúci = Ján Pavol II. | kardinálsky stupeň = kardinál-kňaz | titulárny kostol = San Roberto Bellarmino | pontifikát dátum = {{dv|2013|03|13|1936|12|17}} | intronizácia dátum = {{dv|2013|03|19|1936|12|17}} | poradie pápež = 266 | blahorečenie dátum = | blahorečil = | blahorečenie miesto = | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = | svätec v cirkvách = | patrón = | atribúty = | portál1 = | portál2 = | portál3 = }} '''František''' ({{vjz|lat|''Franciscus''}}), vlastným menom '''Jorge Mario Bergoglio,''' [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] (* [[17. december]] [[1936]], [[Buenos Aires]], [[Argentína]] {{--}} † [[21. apríl]] [[2025]], [[Dom svätej Marty]], [[Vatikán]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dnes ráno pápež František odišiel do domu Otca | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2025-04/dnes-rano-papez-frantisek-odisiel-do-domu-otca.html | dátum vydania = 2025-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = Vatican News | miesto = | jazyk = sk }}</ref>) bol [[Zoznam pápežov|266.]] [[pápež]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]], rímsky biskup a panovník štátu [[Vatikán]] zvolený v [[konkláve]] dňa [[13. marec|13. marca]] [[2013]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | titul = Minúta po minúte: Novým pápežom je kardinál Bergoglio z Argentíny | url = http://www.sme.sk/c/6732101/minuta-po-minute-novym-papezom-je-kardinal-bergoglio-z-argentiny.html | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = SME}}</ref> Bol prvým pápežom pochádzajúcim z [[Amerika (svetadiel)|amerického]] svetadielu (z [[Argentína|Argentíny]]), prvým pápežom, ktorý vzišiel z [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskej]] rehole, prvým pápežom z južnej pologule a po viac ako 1270 rokoch od smrti [[Gregor III. (pápež)|Gregora III.]] prvým pápežom modernej doby, ktorý sa nenarodil v [[Európa|Európe]].<ref name="TKKBS-zvolenie">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätým Otcom sa stal argentínsky kardinál Jorge Bergoglio SJ|url=http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130313070|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2013-03-20}}</ref> Podľa Františkových vlastných slov mal byť jeho pontifikát krátky.<ref name=":4">https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/papezem-budu-asi-pet-let-rekl-frantisek.A150313_151929_zahranicni_ert</ref> Narodil sa v [[Buenos Aires]] v [[Argentína|Argentíne]]. Za [[Katolícky kňaz|katolíckeho kňaza]] bol vysvätený v roku [[1969]]. Medzi rokmi [[1973]] až [[1979]] pôsobil ako provinciál [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] v Argentíne. V roku [[1998]] sa stal biskupom buenosaireským a za [[kardinál]]a ho vymenoval [[Ján Pavol II.]] v roku [[2001]]. Cirkev v [[Argentína|Argentíne]] viedol aj počas nepokojov v Argentíne v [[December 2001|decembri]] [[2001]]. Vlády [[Néstor Kirchner|Néstora Kirchnera]] a [[Cristina Fernándezová Kirchnerová|Cristiny Fernándezovej Kirchnerovej]] ho považovali za svojho politického rivala. Po rezignácii pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] dňa [[28. február]]a [[2013]] konkláve zvolilo [[13. marec|13. marca]] [[2013]] kardinála Bergoglia za nového pápeža. Zvolil si meno ''František'' na počesť svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]]. Pápež František bol známy pre svoju pokoru, dôraz na Božie Milosrdenstvo, záujem o [[Chudoba|chudobných]] a odhodlanie viesť [[medzináboženský dialóg]]. Bol uznávaný za to, že mal menej formálny vzťah k úradu pápeža než jeho predchodcovia, napríklad, že sa rozhodol radšej žiť v [[Dom svätej Marty|Dome svätej Marty]], než aby obýval [[pápežský apartmán]] v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]], ako to robili predchádzajúci pápeži. Zastával názor, že Cirkev by mala byť viac otvorená. Nepodporoval neovládaný [[kapitalizmus]], [[marxizmus]], alebo marxistické verzie [[Teológia oslobodenia|Teológie oslobodenia]]. František sa držal tradičných cirkevných pohľadov v otázkach [[Interrupcia|interrupcií]], [[Manželstvo|manželstva]], vysvätení žien za kňazov a [[celibát]]u.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pápež rozhodol proti vysväteniu ženatých mužov v Amazonskej oblasti | url = https://svet.sme.sk/c/22324357/papez-rozhodol-proti-vysvateniu-zenatych-muzov-v-amazonskej-oblasti.html?ref=terazbox_sme | dátum vydania = 2020-02-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20-02-12 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = Slovenský }}</ref> Vystupoval proti [[Konzumerizmus|konzumizmu]] a podporoval snahy o zvrátenie klimatickej zmeny, na čo sa zameral v [[Encyklika|encyklike]] ''[[Laudato si’]]''. V medzinárodnej [[Diplomacia|diplomacii]] sa pričinil o dočasné úplné znovuobnovenie diplomatických stykov medzi [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] a [[Kuba|Kubou]] a podporoval prípady migrantov počas európskej a stredoamerickej migračnej krízy. Od roku 2018 bol známy ako kritik neo-[[Nacionalizmus|nacionalizmu]]. Čelil otvorenej kritike, najmä z kruhov teologických [[Konzervativizmus|konzervatívcov]], kvôli svojmu konaniu v niektorých otázkach, napríklad keď publikáciou ''[[Amoris laetitia]]'' ({{VJZ|slk}}Radosť lásky) pripustil možnosť niektorým občiansky rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom pristúpiť k Sviatosti [[Eucharistia|Eucharistie]], alebo svojmu konaniu v otázke údajného krytia sexuálnych škandálov duchovných, proti ktorému však vydal apoštolský list [[motu proprio]] s názvom ''[[Vos estis lux mundi]]''. Pápež sa stal [[Person of the Year|osobnosťou roka 2013 časopisu ''Time'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Časopis Time zvolil Svätého Otca Františka za Osobnosť roka|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131211036|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-12-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Time magazine names Pope Francis its ‘Person of the Year’|url=http://www.washingtonpost.com/blogs/on-leadership/wp/2013/12/11/time-magazine-names-pope-francis-the-person-of-the-year/|vydavateľ=The Washington Post|dátum vydania=2013-12-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> == Pôvod a mladosť == === Rodina === Jorge Mario Bergoglio sa narodil v [[Buenos Aires]] ako najstarší z piatich detí [[Taliani|talianskych]] prisťahovalcov z kraja [[Piemont]]. Jeho otec [[Mário José Bergoglio]] sa narodil v obci Portacomaro v severnom Taliansku. Pred nastupujúcim fašizmom odišiel v roku [[1928]] do [[Argentína|Argentíny]], kde pracoval ako železničný pracovník.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rice-Oxley | meno = Mark | titul = Pope Francis: the humble pontiff with practical approach to poverty | url = http://www.guardian.co.uk/world/2013/mar/13/jorge-mario-bergoglio-pope-poverty | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = Guardian | jazyk = po anglicky }}</ref> Jeho manželkou sa [[12. december|12. decembra]] [[1935]] stala [[Regina Mária Sívori]]. Okrem Jorgeho Maria mali aj tieto deti: Alberto Horacio, Oscar Adrian, Marta Regina a Mária Elena. V súčasnosti (2021) má pápež už len jedinú žijúcu sestru Máriu Elenu. [[Súbor:Jorge Mario Bergoglio attended a salesian school between 1948 and 1949.jpg|náhľad|Mladý Bergoglio študoval v saleziánskej škole, na fotografii štvrtý zľava v strednom rade]] Bergogliovi dvaja prasynovci, Antonio a Jozef, zahynuli pri dopravnej nehode. Jeho neter [[Cristina Bergogliová]] je maliarka žijúca v španielskom Madride. === Detstvo a mládežnícke roky === Svoje detské roky prežil v mestskej časti [[Flores (Buenos Aires)|Flores]] na predmestí Buenos Aires. Rehoľné sestry z [[Argentína|Argentíny]] na neho spomínajú ako na neposedného nezbedníka, vraj bol ''malý čertík,'' tak ako každý iný chlapec. U sestier bol obľúbený a so sestrou Dolores ho spájalo blízke [[Priateľ|priateľstvo]], v jej posledných dňoch ju pravidelne navštevoval a po jej úmrtí strávil celú noc v slzách a odmietal jesť a piť. Vo veku 21 rokov bola mladému Bergogliovi odoperovaná horná časť pravej strany [[pľúca|pľúc]]. Trpel totiž život ohrozujúcim zápalom pľúc spojeným s troma cystami. V knižnom rozhovore ''El Jesuita,'' ktorý v roku [[2010]] vydali novinári [[Sergio Rubín]] a [[Francesca Ambrogettiová]], uvádza, že ako mládežník rád tancoval [[Tango (tanec)|tango]]. Mal rád klasickú literatúru a jeho najobľúbenejším filmom je dánska dráma ''[[Babettina hostina]]''. Bergoglio v roku [[2010]] v rozhovore priznal, že ako dvanásťročný sa usiloval o isté dievča, Amáliu, svoju rovesníčku, a pomýšľal na svadbu. V liste jej vtedy napísal, že je pre neho jediná a že ak si ju nevezme za ženu, stane sa kňazom. List ilustroval obrázkom domu s červenou strechou, v ktorom by spolu žili. Amáliin otec svojej dcére vzťah zakázal, a preto na ten list ani neodpovedala. Samotná [[Amália Demonte]] príbeh zo svojho detstva po rokoch potvrdila v rozhovore pre anglický denník [[The Daily Telegraph]]. Otec ju mal udrieť, keď chcela Jorgemu odpísať. Rodičia jej potom bránili v akomkoľvek ďalšom kontakte s ním. Ona sama v tom čase ešte zamilovanosť nepoznala. Na nevinnom a čistom vzťahu medzi dvoma deťmi nemala hlava [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]] čo skrývať. V šiestom ročníku navštevoval ''Wilfrid Barón de los Santos Ángeles'', školu [[Saleziáni Don Bosca|Saleziánov Don Bosca]], v [[Ramos Mejía]] v [[Buenos Aires (provincia)|Provincii Buenos Aires]]. ==== Chemické vzdelanie a prvé zamestnanie ==== Navštevoval strednú odbornú školu s technickým zameraním ''Escuela Técnica Industrial N° 27 [[Hipólito Yrigoyen]],'' ktorá niesla meno po bývalom prezidentovi [[Argentína|Argentíny]]. Školu ukončil s diplomom chemickej techniky (nie magisterským titulom, ako nesprávne informujú niektoré médiá). S týmto vzdelaním strávil niekoľko rokov pracujúc v oddelení pre jedlá ''Laboratória Hickethier-Bachmann.'' Tam pracoval pod vedením [[Esther Ballestrinová|Esther Ballestrinovej]]. Predtým než pracoval ako chemický technik, bol tiež zamestnaný ako vyhadzovač z baru či umývač dlážky. === Záľuby === Bergoglio je celoživotným fanúšikom futbalového klubu [[Club Atlético San Lorenzo de Almagro|San Lorenzo de Almagro]]. Je fanúšikom filmov Tity Merellovej, neorealizmu a tanca tango, s citom pre tradičnú hudbu Argentíny a Uruguaja známu ako ''[[milonga]]''. == Jezuita == === Povolanie === Mladý Jorge Mario Bergoglio objavil svoje povolanie do kňazského stavu počas toho, ako bol na ceste osláviť ''Deň jari,'' populárny sviatok, ktorý v [[Argentína|Argentíne]] slávia najmä mladí, pretože je v ten istý deň ako ''Deň študentov'', kedy majú všetci študenti školské voľno. Prechádzal okolo kostola a pristúpil k [[Spoveď|spovedi]], počas ktorej ho veľmi inšpiroval [[kňaz]], ktorý ho spovedal. Bergoglio študoval za kňaza v ''Arcidiecéznom seminári Nepoškvrneného počatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]]'' vo [[Villa Devoto]] (časť [[Buenos Aires]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rocca|meno=Francis X.|titul=Cardinal Jorge Bergoglio: a profile|url=http://www.catholicherald.co.uk/news/2013/03/13/cardinal-bergoglio-profile/|dátum vydania=2013-03-13|dátum prístupu=2013-03-13|vydavateľ=Catholic Herald|jazyk=po anglicky}}</ref> Po troch rokoch štúdia Bergoglio vstúpil ako [[Noviciát|novic]] do [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] dňa [[11. marec|11. marca]] [[1958]]. Bergoglio priznal, že ako seminaristovi sa mu páčila jedna slečna a trocha zapochyboval o pokračovaní v štúdiu v seminári. Ako jezuitský novic študoval [[humanitné vedy]] v [[Santiago (Čile)|Santiagu]] v [[Čile]]. Po svojom noviciáte v [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] sa Bergoglio oficiálne stal Jezuitom [[12. marec|12. marca]] [[1960]], kedy zložil sľuby ''chudoby, čistoty a poslušnosti''. V roku [[1960]], Bergoglio získal certifikát z filozofie z [[Colegio Máximo San José]] v San Miguel. V rokoch [[1964]] a [[1965]] učil literatúru a psychológiu na ''Colegio de la Inmaculada'' (stredná škola) v provincii Santa Fe v [[Argentína|Argentíne]], a roku [[1966]] učil rovnaké predmety na „Colegio del Salvador“ v [[Buenos Aires]]. === Kňaz === V roku [[1967]] dokončil štúdium teológie. Po dvoch rokoch aprobácie prijal kňazskú vysviacku, ktorú mu udelil arcibiskup [[Ramón José Castellano]], dňa [[13. december|13. decembra]] [[1969]]. Slúžil ako špirituál novicov v tamojšej provincii a stal sa profesorom [[Teológia|teológie]]. Bergoglio dokončil finálnu fázu duchovnej prípravy ako jezuita v [[Alcalá de Henares]] v [[Španielsko|Španielsku]] a [[22. apríl]]a [[1973]] zložil slávnostné sľuby zahŕňajúce aj štvrtý sľub poslušnosti pápežovi v tom, čo sa vzťahuje na špecifické misie. V júli toho roku bol na šesť rokov do roku [[1979]] menovaný za [[Provinciál|provinciála]] jezuitov v [[Argentína|Argentíne]]. Krátko po svojom menovaní za provinciála vykonal púť do Jeruzalema, avšak musel sa vrátiť skôr, pretože vypukla [[Jomkipurská vojna|piata arabsko-izraelská vojna]]. Keď roku [[1980]] už nepôsobil ako jezuitský provinciál, bol menovaný za rektora ''Filozofickej a teologickej fakulty San Miguel'', kde sám študoval. Predtým, ako sa ujal funkcie, strávil prvé tri mesiace roku 1980 v Írsku, aby sa naučil angličtinu. Zdržiaval sa v Jezuitskom centre na [[Milltown Institute of Theology and Philosophy]] v [[Dublin|Dubline]]. Vo funkcii rektora slúžil až do roku [[1986]]. Neskôr strávil niekoľko mesiacov na škole filozofie a teológie [[Philosophisch-Theologische Hochschule Sankt Georgen|Sankt Georgen]] v nemeckom [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte]], kde uvažoval nad rôznymi témami dizertačnej práce. Napokon sa rozhodol objavovať prácu nemecko-talianskeho teológia [[Romano Guardini|Romana Guardiniho]], špecificky jeho štúdiu kontrastu publikovanú v roku 1925 v diele ''Der Gegensatz.'' Avšak predčasne sa vrátil do [[Argentína|Argentíny]], aby slúžil ako spovedník a duchovný riaditeľ v Jezuitskej komunite v [[Córdoba (mesto v Argentíne)|Córdobe]]. V roku [[1992]] bol Bergoglio požiadaný, aby nerezidoval v jezuitských budovách z dôvodu pokračujúceho napätia medzi ním a jezuitskými lídrami a učencami, kvôli Berogliovmu ''disentu'' v otázkach jeho pohľadu na katolícku ortodoxiu a jeho odpor voči [[Teológia oslobodenia|teológii oslobodenia]], či jeho práci ako pomocného biskupa [[Buenos Aires]]. Od toho času nenavštevoval jezuitské budovy a bol v praktickom odcudzení od jezuitov až do jeho zvolenia za pápeža. == Biskup == Pápež [[Ján Pavol II.]] ho [[20. máj]]a [[1992]] vymenoval za [[pomocný biskup|pomocného biskupa]] v [[Buenos Aires]], biskupskú vysviacku prijal [[27. júl]]a toho istého roku z rúk arcibiskupa Buenos Aires [[kardinál]]a [[Antonio Quarracino|Antonia Quarracina]], ako hlavného svätiteľa. Za biskupské heslo si zvolil slová ''„Miserando atque eligendo“'' ({{VJZ|slk|Poľutovaniahodný, ale vyvolený}})'','' ktoré si vzal z homílie svätého [[Beda Venerabilis|Beda Ctihodného]] o úseku z [[Evanjelium podľa Matúša|Matúša]] 9:9–13: ''„Pretože ho videl očami milosrdenstva a vyvolil si ho“.'' Bergoglio bol [[3. júl|3. júla]] [[1997]] vymenovaný za [[Biskup koadjútor|arcibiskupa koadjútora]] s nástupníckym právom. Funkcie arcibiskupa sa ujal [[28. február]]a [[1998]] po smrti kardinála Quarracina. [[Súbor:Bergoglio Misa Conmemoracion Beagle cropped.jpg|náhľad|Bergoglio v roku [[2008]]]] Keď v [[December 2011|decembri]] [[2011]] dovŕšil vek 75 rokov, podal podľa predpisov [[Kánonické právo|kánonického práva]] pápežovi [[Benedikt XVI.|Benediktovi XVI.]] rezignáciu na funkciu arcibiskupa [[Buenos Aires]]. Keďže nemal žiadneho [[Biskup koadjútor|arcibiskupa koadjútora]] s nástupníckym právom, tak zotrvával vo funkcii očakávajúc vyvolenie svojho nástupcu. === Blízkosť chudobným a núdznym === Arcibiskup Bergoglio zakladal nové [[Farnosť (cirkev)|farnosti]] a zmenil štruktúru arcidiecéznych administratívnych sekcií, viedol [[Pro-life hnutie|pro-life]] iniciatívy a založil komisiu pre [[Rozvod (manželstvo)|rozvody]]. Jeden z jeho hlavných cieľov bolo navýšiť prítomnosť cirkvi v [[Slum|slumoch]], chudobných častiach [[Buenos Aires]]. Pod jeho vedením sa počet kňazov priradených týmto komunitám zdvojnásobil. Táto práca mu vyslúžila prezývku ''„Biskup slumov“.'' Bergoglio si vytvoril zvyk sláviť rituál umývania nôh na [[Zelený štvrtok]] v miestach ako väznice, nemocnice, domovy pre seniorov či [[Slum|slumy]]. === Financie === Na počiatku svojho arcibiskupského pôsobenia predal arcidiecézne podiely vo viacerých bankách a zmenil arcidiecézne účty na tie bežné v medzinárodných bankách. Podiely v bankách viedli tamojšiu cirkev ku sklonom k vysokým výdavkom, a tak sa arcidiecéza blížila [[Bankrot|bankrotu]]. Keď sa účty zmenili na [[Bežný účet (banka)|bežné]], donútilo to cirkev k väčšej fiškálnej disciplíne. === Gréckokatolíci v Argentíne === Bergoglio bol [[6. november|6. novembra]] [[1998]] vymenovaný za ordinára pre východných katolíkov v Argentíne, ktorí nemali [[Prelát (rímskokatolícka cirkev)|preláta]] svojho obradu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope Francis | url = http://www.gcatholic.org/hierarchy/pope/FR1.htm | vydavateľ = gcatholic.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Глава УГКЦ: Новообраний Папа дуже добре знає про нашу Церкву і духовність | url = http://risu.org.ua/ua/index/all_news/catholics/ugcc/51592 | vydavateľ = risu.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajinský [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] väčší arcibiskup [[Sviatoslav Ševčuk]] sa o Bergogliovi vyjadril, že rozumie liturgii, rítu a spiritualite gréckokatolíckej cirkvi a že vždy ''„sa staral o našu cirkev v Argentíne“'' ako ordinár počas zastávania úradu arcibiskupa v [[Buenos Aires]]. === Suspendovaný biskup Podestá === V roku [[2000]] bol Bergoglio jediný z cirkevnej hierarchie, ktorý sa zmieril s [[Jerónimo Podestá|Jerónimom Podestáom]], bývalým biskupom, ktorý bol suspendovaný z kňazstva potom, čo sa postavil na odpor [[Argentínska revolúcia|Argentínskej revolučnej]] vojenskej diktatúre roku [[1972]]. Zastal sa Podestáovej manželky pri útokoch na ich manželstvo zo strany [[Vatikán|Vatikánu]]. V tom istom roku Bergoglio povedal, že Katolícka cirkev v Argentíne ''„si potrebuje obliecť odev verejného pokánia za hriechy, ktoré spáchala počas rokov diktatúry“'' v 70. rokoch 20. storočia počas [[Špinavá vojna|Špinavej vojny]]. === Slávenie tridentskej omše === Keď v roku [[2007]] pápež [[Benedikt XVI.]] vydal nové pravidlá pre používanie liturgických foriem, ktoré boli bežné pred [[Druhý vatikánsky koncil|druhým vatikánskym koncilom]], Bergoglio hneď dva dni po tom ustanovil fixné miesto pre omšu v [[Tridentská omša|mimoriadnej forme Rímskeho rítu]]. Slávila sa raz týždenne. === Predseda argentínskej biskupskej konferencie === Dňa [[8. november|8. novembra]] [[2005]] bol Bergoglio zvolený za predsedu argentínskej biskupskej konferencie na tri roky. Po skončení jeho obdobia bol [[11. november|11. novembra]] [[2008]] znovuzvolený na ďalšie tri roky. Bol členom riadiaceho orgánu konferencie, prezidentom komisie pre [[Pontificia Universidad Católica Argentina|Pápežskú katolícku Univerzitu Argentíny]] a členom liturgickej komisie pre správu svätýň. Počas jeho pôsobenia ako predsedu biskupská konferencia vydala kolektívne ospravedlnenie za zlyhanie Cirkvi pri ochrane ľudí pred vojenskou Juntou počas [[Špinavá vojna|Špinavej vojny]].[[Súbor:Coat of arms of Jorge Mario Bergoglio.svg|náhľad|Erb kardinála Bergoglia]] [[Súbor:V 18 juin 2008 par le cardinal Bergoglio -15.jpg|náhľad|Kardinál Bergoglio (vľavo) a kardinál [[Marc Ouellet|Ouellet]]]] == Kardinál == Pri konzistóriu [[21. február]]a [[2001]] ho pápež [[Ján Pavol II.]] menoval za [[Kardinál|kardinála]] rádu kardinál-kňaz s titulárnym kostolom [[San Roberto Bellarmino]], v ktorom slúžili jezuiti a nesie meno jezuitu. Kardinál Bergoglio sa stal známy pre osobnú pokoru, dogmatický konzervativizmus a záväzok k sociálnej spravodlivosti. Jeho jednoduchý štýl prispel k jeho povesti pokory. Žil v malom byte, skôr než v honosnej biskupskej rezidencii v [[Olivos]]. Používal verejnú dopravu namiesto limuzíny a varil si sám. Ako kardinál bol známy svojou úctou k svätej [[Terézia z Lisieux|Terézie z Lisieux]] a pridával jej malý obrázok listom, ktoré písal, nazývajúc ju skvelou misionárskou sväticou. === Pozície v Rímskej kúrii === Ako kardinál bol Bergoglio vymenovaný na päť administratívnych pozícií v rímskej kúrii: * Člen [[Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí|Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí]] * Člen ''[[Dikastérium pre klérus|Kongregácie pre klérus]]'' * Člen ''Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života'' * Člen [[Pápežská rada pre rodinu|Pápežskej rady pre rodinu]] * Člen ''komisie pre Latinskú Ameriku'' === Konkláve 2005 === {{Hlavný článok|Konkláve (2005)}} Po smrti [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] sa zúčastnil jeho pohrebu. Pri [[konkláve]] v roku [[2005]], ktorého sa ako kardinál Bergoglio zúčastnil, bol považovaný za jedného z možných nástupcov zosnulého pápeža. Konkláve nakoniec zvolilo kardinála Josepha Ratznigera, ktorý sa tak stal pápežom [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] Podľa niektorých médií bol práve Bergoglio jedným z horúcich kandidátov na [[Pápež|rímskeho biskupa]]. Podľa talianskeho magazínu ''Limes'' pri treťom hlasovaní mal získať 40 hlasov, no pri rozhodujúcom štvrtom hlasovaní už získal len 26 hlasov. Tieto dohady médiá zakladajú na denníku anonymného kardinála, ktorý sa zúčastnil [[konkláve]]. Tieto čísla boli bezprecedentné pre kardinála z [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]]. Denník ''La stampa'' napísal, že Bergoglio bol v úzkom súboji s Ratzingerom, až kým nepredniesol emotívnu prosbu, ktorou kardinálov žiadal, aby zaňho nehlasovali. == Pápež == [[Súbor:Francisco en el papamóvil (JMJ 2013).jpg|náhľad|František v [[Papamobil|papamobile]]]] František bol zvolený ako 76-ročný, v dobrom zdraví. Jeho lekári povedali, že chýbajúce časti [[Pľúca|pľúc]] nemajú veľký vplyv na jeho [[zdravie]]. Jedinou obavou s tým spojenou môže byť prípadné akútne [[respiračné ochorenie]], kde by mohol mať problém s dýchaním. V minulosti sa musel ospravedlniť z konzistória roku [[2007]] kvôli [[Zápal sedacieho nervu|zápalu sedacieho nervu]]. Ide o prvého pápeža zo [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]], čo je veľmi dôležité, pretože vzťahy medzi [[Svätá stolica|Svätou Stolicou]] a [[Spoločnosť Ježišova|jezuitmi]] sú občas napäté. František je tiež prvý pápež z [[Amerika (svetadiel)|amerického]] svetadielu a tiež prvý z [[Južná pologuľa|Južnej pologule]]. Mnoho médií o Františkovi hovorilo ako o prvom neeurópskom pápežovi, avšak v skutočnosti je už 11. pápežom, ktorý nepochádza z [[Európa|Európy]], predchádzajúci bol [[Gregor III. (pápež)|Gregor III.]] zo [[Sýria|Sýrie]], ktorý zomrel roku [[741]]. Taktiež je dôležité podotknúť, že hoci sa František nenarodil v [[Európa|Európe]], je etnicky [[Európania|Európan]], keďže jeho rodičia boli imigranti z [[Taliansko|Talianska]]. V [[Konkláve (2005)|konkláve]] roku [[2005]] ostal kardinál Bergoglio ako druhý za kardinálom Ratzingerom{{--}}pápežom [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] K výkonu pápežského úradu má menej formálny prístup ako jeho priami predchodcovia: je to štýl, ktorý novinári opísali ako ''„strohý“'' poznamenajúc ''„jeho bežný dotyk a prístupnosť, ktoré sú najväčšou inšpiráciou“.'' Večer, kedy bol zvolený za pápeža, šiel späť do Domu sv. Marty mikrobusom s ostatnými [[Kardinál|kardinálmi]], hoci si mohol vybrať pápežskú [[Limuzína|limuzínu]]. Nasledujúci deň navštívil kardinála [[Jorge María Mejía|Jorgeho María Mejía]] v [[Nemocnica|nemocnici]] a zhováral sa s pacientmi a personálom. Na jeho prvom stretnutí s novinármi v sobotu po [[konkláve]] objasnil, prečo si vybral také meno, aké si vybral, citujúc svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]] ako ''„muža, ktorý nám dáva ducha pokoja, chudobný muž“'' a pápež dodal: ''„Ako veľmi by som chcel chudobnú Cirkev pre chudobných!“'' Okrem rodnej [[Španielčina|španielčiny]] sa vie František plynulo dohovoriť aj [[Latinčina|latinsky]] (oficiálny jazyk [[Svätá stolica|Svätej Stolice]]), [[Taliančina|taliansky]] (oficiálny jazyk [[Vatikán|Vatikánu]] a bežne používaný jazyk [[Svätá stolica|Svätej Stolice]]), [[Nemčina|nemecky]], [[Francúzština|francúzsky]], [[Portugalčina|portugalsky]], [[Angličtina|anglicky]] a rozumie [[Piedmontčina|piedmontsky]] a trochu [[Ženevčina|ženevsky]]. František odmietol bývať v oficiálnej pápežskej rezidencii v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]], ale rozhodol sa žiť v [[Dom svätej Marty|Dome svätej Marty]], Vatikánskom dome hostí, v byte, kde môže aj prijímať návštevy a organizovať stretnutia. Je prvým pápežom od pontifikátu [[Pius X.|Pia X.]], ktorý žije mimo pápežských apartmánov. Avšak František sa aj tak týždenne objavuje v okne [[Apoštolský palác|Apoštolského paláca]] pri modlitbe [[Anjel Pána]] v nedeľu napoludnie.[[Súbor:Papa Francisco recién elegido.jpg|náhľad|Pápež František počas príhovoru po svojom zvolení]] === Konkláve === Jorge Mario Bergoglio bol za [[Zoznam pápežov|266.]] [[Pápež|pápeža]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] zvolený [[13. marec|13. marca]] [[2013]] o 19:06 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] (UTC+1) po piatej voľbe, v druhý deň konkláve a vybral si meno ''František.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gazda | meno = Imrich | odkaz na autora = Imrich Gazda | titul = Pápež František: Želám si cirkev chudobnú a pre chudobných | url = http://www.svetkrestanstva.sk/2013/03/papez-frantisek-zelam-si-cirkev.html | dátum vydania = 2013-03-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-03-16 | vydavateľ = Svet kresťanstva | miesto = | jazyk = }}</ref> Oznámenie ''[[Habemus papam]]'' predniesol [[kardinál]] protodiakon [[Jean-Louis Tauran]]. Kardinál [[Christoph Schönborn]] sa neskôr vyjadril, že František bol zvolený podľa dvoch nadprirodzených znamení, jedno v konkláve a teda dôverné a druhé bolo v tom, že [[Latinská Amerika|latinskoamerický]] pár priateľov kardinála mu pošepkali Bergogliovo meno, na čo on povedal: ''„Ak títo ľudia hovoria Bergoglio, je to znamenie Ducha Svätého“'' František ako novozvolený pápež neprijímal gratulácie od [[Kardinál|kardinálov]] sediac na pápežskom tróne, ale postojačky, čo je jedným zo znakov jeho iného postoja k vatikánskym formalitám. Počas Františkovho prvého vystúpenia na balkóne [[Bazilika svätého Petra|Baziliky svätého Petra]] mal na sebe oblečenú bielu reverendu, nie červenú [[Mozzeta|mozzetu]] ako predchádzajúci pápeži. Taktiež mal okolo krku zavesený ten istý železný [[Pektorál|pektorálny]] kríž, ktorý nosil už roky ako arcibiskup, v kontraste so zlatým krížom, ktorý nosili jeho predchodcovia. Po zvolení a vybratí si mena predstúpil o 20:22 SEČ<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Day | meno = Michael | titul = Jorge Mario Bergoglio becomes Pope Francis I: White smoke from Sistine Chapel heralds shock decision to elect the first Latin American, first Jesuit and first Francis to lead world's Catholics | url = http://www.independent.co.uk/news/world/europe/jorge-mario-bergoglio-becomes-pope-francis-i-white-smoke-from-sistine-chapel-heralds-shock-decision-to-elect-the-first-latin-american-first-jesuit-and-first-francis-to-lead-worlds-catholics-8532365.html | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = The Independent | jazyk = po anglicky }}</ref> pred zástupy ľudí na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]] a z balkóna [[Bazilika svätého Petra|Baziliky]] sa im prihovoril a udelil požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]]. No prv ako požehnal mestu a svetu požiadal ľudí, aby sa modlili za ''„emeritného rímskeho biskupa“'' pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] ako aj za neho samého ako nového ''„rímskeho biskupa“ .'' Františkove prvé verejné slová v úrade boli: ''„Bratia a sestry dobrý večer. Viete, že úlohou konkláve bolo dať [[Rím|Rímu]] biskupa. Zdá sa, že moji bratia [[Kardinál|kardináli]] ho išli vziať takmer na koniec sveta. Ale sme tu a ďakujem za prijatie komunite rímskej diecézy. Prvé zo všetkého sa chcem modliť za nášho emeritného biskupa [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] Modlime sa spoločne za neho, aby ho Pán požehnal a Panna Mária ochraňovala,“'' a po spoločnej modlitbe pokračoval: ''„A teraz začíname túto púť, biskup a ľud. Púť rímskej Cirkvi, ktorá je tou, ktorá predsedá v láske všetkým cirkvám. Púť v bratskej láske, vzájomnej dôvere. Vždy sa modlime za seba, jeden za druhého. Modlime sa za celý svet, aby zavládlo medzi nami bratstvo. Želám, aby táto púť Cirkvi, ktorú dnes začíname, a na ktorej mi pomôže môj tu prítomný vikár bude plodnou pre evanjelizáciu tohto nádherného mesta. Teraz chcem udeliť požehnanie, ale predtým vás chcem požiadať o jednu láskavosť. Skôr ako biskup požehná ľud, prosím vás, aby ste prosili nášho Pána, aby požehnal mňa. Modlitba ľudu, ktorý žiada požehnanie pre svojho biskupa. V tichosti sa modlite za mňa.“'' Potom udelil pápežské požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]] a dodal: ''„Bratia a sestry. Teraz vás už opustím. Ďakujem vám za prijatie. Modlite sa za mňa a do skorého videnia. Uvidíme sa veľmi skoro. Zajtra sa chcem ísť pomodliť k Panne [[Mária (matka Ježiša)|Márii]], aby ochraňovala Rím. Dobrú noc a dobre si odpočiňte“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Habemus Papam - Prvé slová nového Svätého Otca - Františka|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130313075|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-15|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> [[Súbor:Francis Inauguration fc10.jpg|náhľad|František na jeho inauguračnej svätej omši]] [[Súbor:Inauguration von Papst Franziskus (8572547846).jpg|náhľad|Zaplnené svätopeterské námestie počas inauguračnej omše]] Svojho úradu sa ujal na sviatok svätého Jozefa [[19. marec|19. marca]] [[2013]] slávnostnou svätou omšou na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]] vo Vatikáne za účasti viacerých náboženských a politických lídrov z celého sveta. Vo svojej homílii sa František zameral na Slávnosť svätého [[Jozef Nazaretský|Jozefa]], ktorá na ten deň v [[Liturgický kalendár|liturgickom kalendári]] pripadala. === Meno === Na svojej prvej audiencii dňa [[16. marec|16. marca]] [[2013]] pápež povedal novinárom, že si vybral meno ''František'' na počesť svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]], pretože tento [[svätec]] sa špeciálne zaujímal o potreby chudobných ľudí. Vysvetlil, že keď už pri hlasovaní v konkláve začínalo byť jasné, že sa stane novým rímskym biskupom, [[Brazília|brazílsky]] kardinál [[Cláudio Hummes]] ho objal a pošepkal mu ''„Nezabudni na chudobných!“'' čo v ňom vzbudilo myšlienku práve na svätého [[František z Assisi|Františka]]. Bergoglio ešte ako kardinál vyjadroval svoju úctu k svätému [[František z Assisi|Františkovi z Assisi]]: ''„Priniesol do kresťanstva ideu chudoby proti luxusu, pýche, márnosti občianskych a cirkevných mocností. Zmenil históriu.“'' Toto je prvý raz v histórii, čo si pápež vybral meno ''František''. V deň jeho zvolenia [[Vatikán]] ujasnil, že jeho oficiálne pápežské meno je ''„František“ , nie „František I.“,'' teda v súvislosti s ním sa nepoužívajú žiadne [[Poradové číslo panovníka|poradové čísla panovníka]]. Vatikánsky hovorca povedal, že k menu sa pridá číslica I až vtedy, keby v budúcnosti bol ''František II.'' Je to prvý raz od pontifikátu pápeža [[Lando|Landa]], že pápež nenesie meno svojho predchodcu. František tiež povedal, že niektorí kardináli s ním vtipkovali, že by si mal vybrať buď meno ''Hadrián'', keďže [[Hadrián VI.]] bol reformátorom cirkvi, alebo ''Klement'', aby dorovnal skóre s [[Klement XIV.|Klementom XIV.]], ktorý v roku 1773 rozpustil [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosť Ježišovu]] (rehoľu jezuitov), ktorej je František členom. Vo [[Február 2014|februári]] [[2014]] sa do médií dostala správa, že ak by bol Bergoglio zvolený za pápeža už v pri [[Konkláve (2005)|konkláve]] v roku [[2005]], vybral by si meno Ján XXIV. na počesť svätého [[Ján XXIII. (pápež)|Jána XXIII.]] Mal to povedať kardinálovi [[Francesco Marchisano|Francescovi Marchisanovi]]: ''„Ján, pomenoval by som sa Ján, ako Dobrý pápež, bol by som ním kompletne inšpirovaný.“'' === Rímska kúria === František [[16. marec|16. marca]] [[2013]] požiadal všetkých vysokopostavených členov [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]], aby provizórne zotrvali vo svojich funkciách. Za svojho osobného sekretára vymenoval [[Alfred Xuereb|Alfreda Xuereba]]. Dňa [[6. apríl]]a [[2013]] vymenoval [[José Rodríguez Carballo|Josého Rodrígueza Carballa]] do funkcie sekretára [[Kongregácia pre spoločnosti zasväteného živora a spoločnosti a apoštolského života|Kongregácie pre spoločnosti zasväteného života a spoločnosti a apoštolského života]], funkcie ktorá bola niekoľko mesiacov neobsadená. František zrušil platbu bonusov, ktoré sa vyplácali zamestnancom Vatikánu pri príležitosti voľby nového pápeža, ktoré vychádzali na niekoľko miliónov eur a radšej sa rozhodol venovať peniaze na charitu. Taktiež zrušil ročný bonus 25 000 €, ktorý sa vyplácal kardinálom slúžiacim v komisii kontrolórov [[Inštitút pre náboženské diela|Vatikánskej banky]]. [[Súbor:Papa Francesco entra nella Domus Sanctae Marthae.JPG|náhľad|František vstupujúc do [[Dom svätej Marty|Domu svätej Marty]], kde žil namiesto rezidencie v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]]]] ==== Rada kardinálov ==== [[28. september|28. septembra]] [[2013]] zriadil František osemčlennú „''Radu kardinálov''“, ktorá má pápežovi pomáhať pri spravovaní Cirkvi a vo veci závažných otázok týkajúcich sa Cirkvi, či revidovania organizačnej štruktúry [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec zriadil „Radu kardinálov“ v pôvodnom osemčlennom zložení|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130930042|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-09-30|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> Skupina obsahuje viacerých kritikov Vatikánskych operácií a iba jedného člena kúrie. Prví členovia rady boli: * [[Giuseppe Bertello]], predseda governorátu [[Vatikán|Vatikánu]] * [[Francisco Javier Errázuriz Ossa]] z [[Čile]] * [[Oswald Gracias]] z [[India|Indie]] * [[Reinhard Marx]] z [[Nemecko|Nemecka]] * [[Laurent Monsengwo Pasinya]] z [[Konžská demokratická republika|Konžskej demokratickej republiky]] * [[George Pell]] z [[Austrália (štát)|Austrálie]] * [[Seán Patrick O'Malley]] zo [[Spojené štáty|Spojených štátov]] * [[Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga]] z [[Honduras|Hondurasu]] Za sekretára rady pápež vymenoval biskupa [[Marcello Semeraro|Marcella Semerara]]. Stretávať sa s pápežom začali [[1. október|1. októbra]] [[2013]] a vybavovali vyše osemdesiat dokumentov, ktoré sa nazhromaždili od apríla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Začali stretnutia Svätého Otca s Radou kardinálov|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131001051|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-10-01|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> === Prvé záležitosti === V [[Marec 2013|marci]] [[2013]] 21 britských katolíckych [[Snemovňa lordov Spojeného kráľovstva|lordov]] s členov [[Dolná snemovňa Spojeného kráľovstva|Dolnej snemovne]] zo všetkých strán požiadali Františka, aby povolil svätenie ženatých mužov za [[Kňaz|kňazov]] vo [[Veľká Británia|Veľkej Británii]] s tým, že by [[celibát]] zostal povinný pre [[Biskup|biskupov]]. Žiadali o to v kontexte, že sa im javí zvláštne, že ženatí [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánski]] kňazi môžu byť prijatí do Katolíckej cirkvi a naďalej slúžiť v kňazskej službe, ale ženatí katolícki muži nemôžu. František povedal, že je to na zamyslenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope hints at possible ordination of married men|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-39233570|vydavateľ=bbc.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-28|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Foaud Twai]], latinský [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] Jeruzalema, do svojej veľkonočnej homílie pripojil pozvanie pre pápeža na návštevu [[Jeruzalem|Jeruzalema]]. Louis Rafael I., patriarcha [[Chaldejsko-katolícka cirkev|Chaldejsko-katolíckej cirkvi]] pozval Františka na návštevu [[Irak|Iraku]], ktorá sa aj v [[Marec|marci]] [[2021]] uskutočnila. ==== Prvá Veľká noc ==== Na prvý [[Zelený štvrtok]] po zvolení za pápeža František umyl a pobozkal nohy desiatim mužom a dvom ženám, mladistvým páchateľom zločinu, vo veku od 14 do 21 rokov a neboli všetci [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíkmi]]. Boli uväznení v [[Rím|rímskom]] zadržiavacom zariadení ''Casal del Marmo.'' Pápež im povedal, že akt umytia nôh znamená, že je im v službe. Bolo to prvý raz, čo pápež začlenil do tohto rituálu aj ženy, hoci Bergoglio ako arcibiskup to tak robil už skôr. Jeden muž a jedna žena, ktorým František umyl nohy, boli [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimovia]]. Dňa [[31. marec|31. marca]] [[2013]] František využil svoju [[Veľká noc|veľkonočnú]] homíliu na to, aby vyjadril prosbu o [[mier]] vo svete, špecificky spomenul [[Blízky východ|Blízky Východ]], [[Afrika|Afriku]] a [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnú]] i [[Kórejská republika|Južnú Kóreu]]. Taktiež sa postavil proti tým, ktorí sa poddávajú ľahkému zisku vo svete naplnenom závisťou a požiadal ľudstvo, aby sa stalo lepším strážcom tvorstva, tým, že bude chrániť [[životné prostredie]]. Pápež povedal: ''„Prosíme zmŕtvychvstalého [[Ježiš Kristus|Krista]], ktorý premieňa smrť v život, aby zmenil nenávisť v lásku, pomstu v odpustenie, vojnu v mier.“'' Aj keď [[Vatikán]] pripravil pozdravy v 65 jazykoch, František sa ich rozhodol neprečítať, pretože sa ''„aspoň nateraz cíti uvoľnene pri používaní taliančiny, každodenného jazyka Svätej Stolice“.'' [[Súbor:Canonization 2014-The Canonization of Saint John XXIII and Saint John Paul II (14036966125).jpg|náhľad|František v roku [[2014]]]] === Synodálna cirkev === František zorganizoval [[Synoda|synodu]] o [[Synoda o rodine|rodine]] ([[2014]]), o [[Synoda o mládeži|mládeži]] ([[2018]]) a o [[Synoda o Cirkvi v Amazónii|Cirkvi v Amazónii]] ([[2019]]). V roku 2019 František vo svojej apoštolskej konštitúcii ''Episcopalis communio'' povolil, aby sa finálny dokument synody mohol stať učením magistéria cirkvi jednoducho tak, že s ním pápež vyjadrí súhlas. Konštitúcia taktisto povolila [[Laik|laikom]], aby mohli priamo prispievať vstupmi do generálneho sekretariátu synody. Niektorí analytici vidia vytvorenie skutočne synodálnej cirkvi ako niečo, čo sa môže stať najväčším príspevkom Františkovho pontifikátu. === Porada s katolíckymi laikmi === Prieskum od ''World Values Survey'' z [[Február|februára]] [[2014]], ktorý bol citovaný v [[The Washington Post]] a [[Time (týždenník)|Time]] ukázal, ako by mohla byť skúšaná jednota, ktorú František vytvoril. Hoci postoje k Františkovi osobne boli pozitívne, mnoho katolíkov nesúhlasilo aspoň s jedným z jeho učení. Prieskum ukázal, že členovia Katolíckej cirkvi sú hlboko rozdelení v otázke [[Interrupcia|interrupcií]], [[Antikoncepcia|antikoncepcie]], [[Rozvod (manželstvo)|rozvodov]], ordinovania žien a ženatých [[Kňaz|kňazov]]. V rovnakom mesiaci František požiadal [[Farnosť (cirkev)|farnosti]], aby odpovedali na oficiálny dotazník, ktorý by poskytol oveľa širšiu konzultáciu, ako len prieskum o názoroch medzi laikmi. Pokračoval v presadzovaní [[Rímskokatolícka teológia|cirkevnej doktríny]] v menej dramatickom tóne ako jeho najbližší predchodcovia, ktorí sa držali toho, že Katolícka cirkev nie je demokracia. [[Linda Woodhead]] z [[Lancaster University|Lancasterskej univerzity]] kritizovala Františkov dotazník preto, lebo podľa nej by taký prieskum žiaden sociológ neuznal, pretože obsahoval množstvo zložitých teologických pojmov, ktorým bežný veriaci nemusí rozumieť. Avšak priznala, že tento prieskum môže mať vplyv. Katolícka cirkev v [[Anglicko|Anglicku]] a [[Wales|Walese]] v [[Apríl|apríli]] [[2014]] odmietla zverejniť výsledky dotazníka, cirkevný hovorca sa vyjadril, že vysokopostavený [[Vatikán|Vatikánsky]] úradník priamo žiadal, aby sa výsledky nezverejňovali, pretože pápež prikázal, aby zostali dôverné minimálne do [[Október|októbra]] toho roka. To sklamalo mnoho reformátorov, ktorí dúfali, že [[Laik|laici]] by sa mohli viac zapojiť do cirkevného procesu rozhodovania. Katolícka cirkev v niektorých iných štátoch, napríklad v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Rakúsko|Rakúsku]], zverejnila sumár odpovedí na dotazník, ktorý ukázal veľký rozdiel medzi učením Cirkvi a správaním bežných katolíkov. V stĺpčeku napísanom pre Vatikánske polo-oficiálne noviny ''[[L’Osservatore Romano|L'Osservatore Romano]],'' americký kardinál [[Raymond Leo Burke]], známy ako jeden z najhlasnejších [[Konzervativizmus|konzervatívcov]] v cirkvi, napísal, že František je proti [[Interrupcia|umelým potratom]] aj proti [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvu osôb rovnakého pohlavia]]. Vatikánsky hovorca [[Federico Lombardi]] tiež poznamenal, že František sa nechystá meniť alebo redefinovať žiadne [[Dogma|dogmy]] týkajúce sa cirkevnej teológie dogmatiky. === Inštitút pre náboženské diela === V prvých mesiacoch Františkovho pontifikátu [[Inštitút pre náboženské diela]], neformálne známy ako ''Vatikánska banka'', vyhlásil, že sa stane transparentnejším v otázke svojho narábania s peniazmi. V súvislosti s bankou boli dlho rôzne podozrenia na [[Korupcia|korupciu]] či [[pranie špinavých peňazí]]. František s cieľom reformovať banku vymenoval komisiu, ktorá sa tým zaoberá. [[Promotory Financial Group]], spoločnosť zaoberajúca sa finančným poradenstvom, bola požiadaná, aby vykonala komplexné vyšetrovanie všetkých kontaktov zákazníkov banky, ktoré by mohli byť spojené s podozreniami. František vymenil štyroch z piatich [[Kardinál|kardinálov]], ktorí dozerali na fungovanie banky a boli vo funkciách potvrdení v posledných dňoch pontifikátu [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]], a je odhodlaný dokonca banku zrušiť, ak by sa ukázalo, že reformy by boli príliš zložité. [[Súbor:Επίσκεψη Αντιπροέδρου της Κυβέρνησης και Υπουργού Εξωτερικών Ευ. Βενιζέλου στην Τουρκία (29-30.11.2014) (15913276525).jpg|náhľad|František s konštantinopolským patriarchom [[Bartolomej I.|Bartolomejom I.]]]] === Ekumenizmus a medzináboženský dialóg === František pokračuje v tradícii [[Druhý vatikánsky koncil|druhého vatikánskeho koncilu]] propagujúcej [[ekumenizmus]] s ďalšími [[Kresťanstvo|kresťanskými denomináciami]] a podporujúcej dialóg s lídrami iných náboženstiev. František tiež podporuje zmierenie s tými, ktorí sú [[Ateizmus|bez náboženskej príslušnosti]]. Iba niekoľko hodín po svojom zvolení poslal pápež František list hlavnému rímskemu rabínovi Riccardovi di Segnimu, v ktorom píše o svojom odhodlaní „prispieť k pokroku vo vzťahoch medzi židmi a katolíkmi“, ku ktorému došlo od [[Druhý vatikánsky koncil|druhého vatikánskeho koncilu]] ([[1962]]{{--}}[[1965]]).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež František napísal židom, tí si ho pochvaľujú|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://dennik.hnonline.sk/svet/520973-papez-frantisek-napisal-zidom-ti-si-ho-pochvaluju|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2013-03-16|dátum prístupu=2017-12-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Lauder: 'New Pope Francis is a man of dialogue'|url=http://www.worldjewishcongress.org/en/news/lauder-new-pope-francis-is-a-man-of-dialogue|vydavateľ=worldjewishcongress.org|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-12-21|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Radost i překvapení: Svět vítá nového papeže|url=http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1111751-radost-i-prekvapeni-svet-vita-noveho-papeze|vydavateľ=[[Česká televize]]|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-12-21|miesto=|jazyk=}}</ref> František sa ako tretí [[Pápež|rímsky biskup]] v histórii [[10. máj]]a [[2013]] stretol s koptským alexandrijským pápežom [[Teodor II. (koptský pápež)|Tawadrosom II.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Patriarcha koptskej pravoslávnej cirkvi Tawadros II. s Františkom|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130510027|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-05-10|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> Dňa [[15. november|15. novembra]] [[2018]] izraelský prezident [[Reuven Rivlin]] navštívil v Apoštolskom paláci vo Vatikáne pápeža Františka ako skutočného priateľa štátu [[Izrael]] a židovského národa.<ref>https://svet.sme.sk/c/20962787/papez-sa-sukromne-stretol-s-izraelskym-prezidentom.html</ref> Pápež František sa [[12. február]]a [[2016]] osobne stretol s [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnym patriarchom]] [[Moskva|Moskvy]] a celej Rusi [[Kirill I.|Kirillom]]. Historické prvé stretnutie rímskeho pápeža a moskovského patriarchu sa odohralo na [[Kuba|Kube]] v [[Havana|Havane]], pred začiatkom apoštolskej cesty pápeža Františka do [[Mexiko|Mexika]] a návštevy patriarchu Kirilla na [[Kuba|Kube]]. Zo stretnutia vyšla spoločná deklarácia s 30 bodmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum vydania=2016-02-12|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160212042|vydavateľ=TK KBS|titul=Plné znenie spoločnej deklarácie pápeža Františka a patriarchu Kirilla}}</ref> === Tituly klerikov === V [[Január|januári]] [[2014]] František vyhlásil, že bude udeľovať menej titulov [[monsignor]] a bude udeľovať len jeho najnižší stupeň, ''kaplán Jeho Svätosti''. Udelí ho len takým diecéznym kňazom, ktorí sú starší ako 65 rokov. Počas svojho 15-ročného pôsobenia ako arcibiskup nikdy nepožiadal [[Pápež|pápeža]], aby nejakému kňazovi jeho arcidiecézy udelil titul [[Monsignor|monsignore]]. Je presvedčený, že tento titul je veľmi asociovaný s klerikálnym kariérizmom, klerikalizmom a hierarchiou, hoci do tohto obmedzenia udeľovania titulu nezahrnul kňazov v [[Rímska kúria|Rímskej kúrii]] a diplomatických službách, kde je kariérizmus ešte väčšou hrozbou. [[Súbor:A Szentév kapujának megnyitása 2015 - Opening of the Holy Door 2015 4.jpeg|náhľad|František otvára Svätu Bránu na znak začiatku Mimoriadneho jubilejného roka Milosrdenstva]] === Rok milosrdenstva === František vydal v [[Apríl|apríli]] [[2015]] pápežskú bulu ''Misericordiae Vultus,'' ktorou vyhlásil Mimoriadny jubilejný rok Milosrdenstva, ktorý sa začal 8. decembra 2015, na Slávnosť Nepoškvrneného počatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], a skončil na poslednú nedeľu pred [[Advent|adventom]], teda na sviatok [[Ježiš Kristus|Krista]] Kráľa dňa [[20. november|20. novembra]] [[2016]]. [[Svätá Brána|Sväté Brány]] hlavných [[Rím|Rímskych]] bazilík sa otvorili a špeciálne „''Brány Milosrdenstva''“ boli otvorené v katedrálach a dalších veľkých chrámoch po celom svete. Počas roka milosrdenstva platí, že veriaci môžu získať [[odpustky]], ak prejdú bránou a spĺňajú obvyklé podmienky prijatia [[Spoveď|sviatosti zmierenia]], [[Eucharistia|Eucharistie]], modlitby na úmysel Svätého Otca a neprípustnosť k [[Hriech|hriechu]]. Počas pôstu v roku milosrdenstva boli slávené špeciálne 24-hodinové bohoslužby pokánia a počas roka boli v každej diecéze stanoveni špeciálne kvalifikovaní a skúsení kňazi nazývaní „''Misionári Milosrdenstva''“, ktorí mohli udeliť rozhrešenie aj nad závažnými hriechmi, ktoré môže bežne odpustiť len [[Apoštolská penitenciária]]. Na oslavu konca roka milosrdenstva pápež František ustanovil svojím apoštolským listom ''Misericordia et Misera'' na [[20. november]] [[2016]] [[Svetový deň chudobných]]. === Sexuálne zneužívanie v Cirkvi === Pápež František [[13. september|13. septembra]] [[2018]] pozval predsedov biskupských konferencií z celého sveta na summit o sexuálnom zneužívaní detí rímskokatolíckymi kňazmi. Podľa svetoznámej agentúry AP<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Francis calls clergy abuse summit as issue imperils papacy|url=https://apnews.com/cc45969f0d9a499d97bc5cf7fa506ad2|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope OKs probe into US bishop as he meets with US delegation|url=https://apnews.com/eddd4e52d0fb403a96ff01abe88cadfc|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> ostatný vývoj v dlhodobých prípadoch sexuálnych zneužívaní v radoch rímskokatolíckej cirkvi otriasol pontifikátom pápeža Františka a uvrhol ho do veľkej krízy. Summit sa uskutočnil v dňoch [[21. február|21.]]{{--}}[[24. február]]a [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hickson|meno=Maike|autor=|odkaz na autora=|titul=Francis ignored, covered-up abuse in Argentina before becoming pope, documentary alleges|url=https://www.lifesitenews.com/news/francis-ignored-covered-up-abuse-in-argentina-before-becoming-pope-german-d|vydavateľ=Lifesite News|dátum vydania=2018-09-04|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> ==== Čile ==== Návšteva pápeža Františka v Čile ([[15. január|15.]]{{--}}[[18. január]] [[2018]]) vyvolala veľké protesty, pretože pápež verejne obhajoval biskupa Juana Barrosa, ktorý sa zastával pedofilných kňazov, a o ktorom bol presvedčený, že je nevinný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Accuses Clergy Sex Abuse Victims Of Slander|url=https://www.huffingtonpost.com/entry/pope-accuses-sexvictims-slander_us_5a6183d8e4b0125fd6356578|vydavateľ=Huffington Post|dátum vydania=2018-01-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis 'slander' comment angers Chile abuse victims|url=http://www.bbc.com/news/world-latin-america-42745170|vydavateľ=[[British Broadcasting Corporation|BBC]]|dátum vydania=2018-01-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-02-24|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis sorry for upsetting abuse victims|url=http://www.bbc.com/news/world-latin-america-42780327|vydavateľ=BBC|dátum vydania=2018-01-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-02-24|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> Na spiatočnej ceste sa ho v lietadle novinári pýtali na tento prípad, keď biskup Barros mal byť podľa obvinení prítomný pri sexuálnom zneužívaní detí iným kňazom a zatajovať to. Pápež k pedofilnému kňazovi Fernandovi Karadimovi povedal, že obete ho nikdy nemenovali a že „obete nevystúpili s žiadnym dôkazom. Sú to len reči, nič konkrétneho. Žiadne obete sa neozvali.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Skandál papeže Františka! Měl vědět o zneužívání dětí kněžími|url=http://tn.nova.cz/clanek/skandal-papeze-frantiska-mel-vedet-o-zneuzivani-deti-knezimi.html|vydavateľ=tn.nova.cz|dátum vydania=2018-02-06|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref> Pápež František pod ťarchou dôkazov zmenil názor a obvinil čilských biskupov, že ničili dôkazy o sexuálnych zločinoch v cirkvi, vyvíjali nátlak na cirkevných právnikov, aby minimalizovali rozsah obvinení a prejavili „závažnú nedbanlivosť“ pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi. V desaťstranovej kritickej správe, ktorú čilskí biskupi dostali počas prebiehajúcej návštevy vo Vatikáne, pápež píše, že celá čilská cirkevná hierarchia je kolektívne zodpovedná za „vážne chyby“ pri riešení prípadov zneužívania a následnej straty dôveryhodnosti cirkvi v Čile. „''Nikto sa nemôže z problému vyvliecť a hodiť ho na plecia niekoho iného,“'' zneli slová pápeža adresované čilským biskupom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež obvinil čilských biskupov z ničenia dôkazov o sexuálnom násilí|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20828885/papez-biskup-cirkev-sexualne-zneuzivanie-cile-vatikan.html#ixzz5G8ClIlMU|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-18|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápežov tlak na biskupov zabral, ponúkli hromadnú demisiu|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20829193/vatikan-katolicka-cirkev-sexualne-zneuzivanie-cilski-biskupi-demisia.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-18|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup sa ospravedlnil, že včas nepreskúmal prípad zneužívania v diecéze|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20830006/cilsky-biskup-sa-ospravedlnil-za-svoju-necinnost.html#ixzz5G8BfHTEL|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-20|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> Jeden z čilských biskupov sa v sobotu [[19. máj]]a [[2018]] ospravedlnil za to, že včas nepreskúmal hlásený prípad sexuálneho zneužívania vo svojej diecéze. Vyjadrenia biskupa Alejandra Goica prišli deň po tom, čo všetci biskupi v tejto juhoamerickej krajine ponúkli svoju rezignáciu v súvislosti so škandálom okolo zneužívania maloletých kňazmi a kvôli podozreniam, že tieto činy kryli. O ich osude má rozhodnúť samotný pápež František, ktorý predtým uviedol, že prejavili závažnú nedbanlivosť pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup suspendoval kňazov za obťažovanie maloletých|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20830402/cile-biskup-sexualne-obtazovanie-cirkev-papez.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-21|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kuruvilla|meno=Carol|autor=|odkaz na autora=|titul=Every Single Chilean Bishop Offers To Resign Over Country's Sex Abuse Scandal|url=https://www.huffingtonpost.com/entry/every-single-chilean-bishop-offers-resignation-over-countrys-sex-abuse-scandal_us_5afedcd0e4b0a046186af527|vydavateľ=huffingtonpost.com|dátum vydania=2018-05-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Súbor:Papa Francisco destacó a Iquique como una “tierra de sueños” (39769241991).jpg|náhľad|František v [[Čile]]]] Pápež František je podľa agentúry AP prvým pápežom, ktorý verejne odsúdil „kultúru zneužívania a krytia“ v katolíckej cirkvi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|priezvisko2=Vergara|meno2=Eva|autor=|odkaz na autora=|titul=Never again: Pope denounces 'culture of abuse, cover-up'|url=https://www.apnews.com/757984c8036d4db8b8eddacb67c3ab23/Never-again:-Pope-denounces-%27culture-of-abuse,-cover-up%27|vydavateľ=apnews.com|dátum vydania=2018-05-31|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}|url archívu=https://web.archive.org/web/20200813053811/https://apnews.com/757984c8036d4db8b8eddacb67c3ab23/Never-again%3A-Pope-denounces-%27culture-of-abuse%2C-cover-up%27|dátum archivácie=2020-08-13}}</ref> Podľa vlastných slov sa hanbí za to, že on, ani katolícki predstavitelia v Čile obete lepšie nepočúvali. Pre čilských veriacich vydal pastoračný list,<ref name="cna-l">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Full text of Pope Francis' letter to Chilean bishops|url=https://www.catholicnewsagency.com/news/full-text-of-pope-francis-letter-to-chilean-bishops-29914|vydavateľ=Catholic News Agency|dátum vydania=2018-04-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> v ktorom znova poďakoval obetiam za ich „odvážnu vytrvalosť“ pri odsudzovaní zneužívania a hľadaní pravdy a opakovane hovoril o „kultúre zneužívania a systéme krytia, ktorý ju zachováva“.<ref name="cna-l"/><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež František odsúdil kultúru zneužívania a krytia v cirkvi|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20839553/papez-frantisek-odsudil-kulturu-zneuzivania-a-krytia-v-cirkvi.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-31|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> Morálne škandály by dlho zostali úplne utajené, keby sa o ich dôsledky nebola začala zaujímať svetská justícia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=SITA|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup odmietol dať úradom správu o zneužívaní kňazmi|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20874545/cilsky-biskup-odmietol-dat-prokuratorovi-spravu-o-zneuzivani-knazmi.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-07-20|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> ==== Spojené štáty ==== Bývalý veľvyslanec Vatikánu v [[Spojené štáty|USA]] arcibiskup [[Carlo Maria Viganó]] v otvorenom liste<ref>https://s3.amazonaws.com/lifesite/TESTIMONYXCMVX-XENGLISH-CORRECTED-FINAL_VERSION_-_G-2.pdf</ref><ref>https://www.catholicregister.org/home/international/item/27882-archbishop-vigano-releases-testimony-detailing-abuse-cover-up-by-pope-francis-roman-curia</ref> obvinil troch pápežov a ich blízkych spolupracovníkov za to, že v minulosti kryli v súčasnosti suspendovaného amerického kardinála [[Theodore McCarrick|Theodora McCarricka]], v ďalšom liste kritizoval pápeža Františka za to, že odmieta priamo odpovedať na vznesené obvinenia. Aj preto arcibiskup Viganó Vatikán vyzýva, aby zverejnil, čo vie o škandále týkajúcom sa suspendovaného amerického kardinála Theodora McCarricka. Arcibiskup Viganó vo svojom liste obviňuje bývalých štátnych sekretárov Vatikánu (kardinálov [[Angelo Sodano|Sodana]] a [[Tarcisio Bertone|Bertoneho]]) pôsobiacich počas pontifikátov [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] a [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]], že roky ignorovali podrobné svedectvá o McCarrickom škandalóznom správaní a nemorálnom životnom štýle. Arcibiskup Viganó tiež pripomína, že Benedikt XVI. v roku [[2010]] McCarricka potrestal, ale pápež František ho údajne rehabilitoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Accuser blasts pope silence, 'slander' over cover-up claims|url=https://www.apnews.com/3209c6549d00425fae0f66ee58b97c6d|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-28|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope on McCarrick claims: I won't say a word about it.|url=https://www.apnews.com/ad7d52030c90472eafeacef7ba2d9d39|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-08-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=The Latest: Pope quips I am the devil next to John Paul|url=https://www.apnews.com/9afeed19f502442a9bdb68b7ff15ba36|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> Pápež František [[27. júl]]a [[2018]] kardinála Theodora McCarricka na vlastnú žiadosť degradoval z postu kardinála a nariadil mu „život v modlitbe a pokání“ v rezidencii pre neho určenej kvôli začatiu kánonického procesu, ktorý má preskúmať obvinenia zo sexuálneho zneužívania kardinálom McCarrickom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Gazda|meno=Imrich|autor=|odkaz na autora=|titul=McCarrickov škandál: Problémom nie je len sexuálne zneužívanie|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/35269/mccarrickov-skandal-problemom-nie-je-len-sexualne-zneuzivanie|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoy|miesto=Bratislava|dátum=2018-08-01|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež prijal rezignáciu Theodora McCarricka z kolégia kardinálov|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/478472-papez-prijal-rezignaciu-theodora-mccarricka-z-kolegia-kardinalov/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-07-28|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> === Trest smrti === Katolícka cirkev [[2. august]]a [[2018]] formálne oznámila zmenu svojho náhľadu na trest smrti, považuje ho za neprípustný za akýchkoľvek okolností. Ako Vatikán oznámil, nový postoj k hrdelnému trestu odráža názor pápeža Františka, ktorý trest smrti úplne odmieta. Doterajší [[katechizmus]] pritom trest smrti povoľoval vo výnimočných prípadoch.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=ČTK|odkaz na autora=|titul=Vatikánsky obrat: Trest smrti je neprípustný za akýchkoľvek okolností|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/479006-vatikansky-obrat-trest-smrti-je-nepripustny-za-akychkolvek-okolnosti/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-08-02|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> === Pandémia COVID-19 === Počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]] pápež František zrušil svoje pravidelné generálne audiencie na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]], aby sa predišlo schádzaniu más ľudí a šíreniu nákazy, ktorá [[Taliansko]] veľmi ťažko zasiahla. Povzbudzoval [[Kňaz|kňazov]], aby navštevovali pacientov a zdravotníckych pracovníkov a naliehal na veriacich, aby v čase krízy nezabúdali na chudobných, modlil sa za obete vírusu v [[Čína|Číne]] a vzýval [[Mária (matka Ježiša)|Pannu Máriu]] pod jej titulom [[Salus Populi Romani]], keď rímska diecéza zažívala čas postenia sa a uctenia si obetí. Na rozhodnutie generálneho vikára rímskej diecézy uzavrieť všetky kostoly v [[Taliansko|Taliansku]] pápež František reagoval so sklamaním. Aj napriek tomu, že Taliansko bolo v karanténnom [[Lockdown|lockdowne]] sa snažil „''nenechať ľudí samých''“ a pracoval na tom, aby sa čiastočne mohli chrámy znovuotvoriť. František denne slúžil sväté omše v kaplnke [[Dom svätej Marty|Domu svätej Marty]], ktoré boli vysielané online.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Omše z Domu sv. Marty v dobe karantény boli zážitkom duchovnej blízkosti|url=https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2020-05/omse-z-domu-sv-marty-v-dobe-karanteny-boli-zazitkom-duchovnej-b.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2020-05-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> Dňa [[20. marec|20. marca]] [[2020]] pápež požiadal [[Dikastérium pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju]], aby vytvorilo Vatikánsku COVID-19 komisiu a tak vyjadrila starosti, ktoré má cirkev ohľadom krízy spôsobenej pandémiou a aby navrhla možné odpovede na potenciálne sociálno-ekonomické ťažkosti prameniace z krízy. Dňa [[27. marec|27. marca]] [[2020]] pápež František udelil mimoriadne požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]]. Vo svojej homílii zameranej na utíšenie búrky na mori v [[Evanjelium podľa Marka|Markovom evanjeliu]], František opísal situáciu takto: „''Husté temnoty zahalili naše námestia, cesty a mestá; zmocnili sa našich životov a naplnili všetko ohlušujúcim tichom a ničivou prázdnotou, ktorá paralyzuje chod všetkých vecí. Cítiť to vo vzduchu, vidíme to v gestách, hovoria to naše pohľady (...) Zoči-voči utrpeniam, kde sa meria opravdivý rozvoj našich národov, objavujeme a zakúšame Ježišovu veľkňazskú modlitbu „aby všetci boli jedno“ (...) Napredovali sme bezohľadne a mysleli sme si, že navždy zostaneme zdraví na chorom svete. Teraz, keď sa nachádzame na rozbúrenom mori, voláme k tebe: „Zobuď sa, Pane!”''“ ==== Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 ==== Dňa [[14. január|14. januára]] [[2021]] bola zverejnená správa, že pápež František, rovnako ako aj emeritný pápež [[Benedikt XVI.]] sú zaočkovaní proti ochoreniu [[COVID-19]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František i Benedikt XVI. sú už zaočkovaní proti COVIDu-19|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-01/papez-frantisek-i-benedikt-xvi-su-uz-zaockovani-proti-covidu-19.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-01-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> František je presvedčený, že zaočkovať sa je morálnou povinnosťou každého človeka. V rozhovore pre taliansku televíziu sa vyjadril takto: „''Som presvedčený, že je morálne, aby sa každý zaočkoval. Je to morálne rozhodnutie, lebo je to o tvojom živote, ale tiež o živote iných,''“ pokračoval: „''Nerozumiem prečo niektorí hovoria, že toto by mohla byť nebezpečná vakcína. Ak ti to lekári prezentujú ako vec, ktorá môže pomôcť a nemá žiadne špeciálne riziká, prečo si to nedať? Je tu samovražedný odpor, ktorý neviem ako vysvetliť, ale dnes si ľudia musia dať vakcínu.''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis suggests people have moral obligation to take coronavirus vaccine|url=https://www.ncronline.org/news/vatican/pope-francis-suggests-people-have-moral-obligation-take-coronavirus-vaccine|vydavateľ=ncronline.org|dátum vydania=2021-01-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> V stredu [[18. august|18. augusta]] [[2021]] bolo zverejnené video, v ktorom František povedal: ''„Zaočkovať sa vakcínami schválenými kompetentnými orgánmi je skutkom lásky. I napomáhať tomu, aby tak urobila väčšina ľudí, je skutkom lásky. Lásky k sebe samému, lásky k príbuzným a priateľom lásky ku všetkým národom.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zaočkovať sa je skutok lásky, vysvetľuje Svätý Otec vo videoposolstve|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-08/zaockovat-sa-je-skutok-lasky-vysvetluje-papez-videoposolstvo.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-08-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-18|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Očkovanie proti covidu je činom lásky, povedal pápež|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/22723523/okovanie-proti-covidu-je-cinom-lasky-povedal-papez.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-08-18|dátum prístupu=2021-08-18}}</ref> [[Súbor:5 luglio 2013 - incontro tra Papa Francesco e Papa Benedetto XVI - inaugurazione statua San Michele Arcangelo -.jpg|náhľad|Pápež František a emeritný pápež [[Benedikt XVI.]]]] === Ďalšie pôsobenie === Svojou apoštolskou exhortáciou ''Amoris laetitia'' vyvolal diskusiu o možnosti pristupovania k sviatostiam rozvedených a civilne znovuzosobášených katolíkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Daniška | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = Jaroslav Daniška | titul = Päť otázok pre pápeža | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/18858/paet-otazok-pre-papeza | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoy | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-16 | dátum prístupu = 2017-04-14 }}</ref> Pápež František počas návštevy Čile [[15. január]]a [[2018]] uviedol, že „svet je jeden incident od nukleárneho holokaustu, aký ľudstvo ešte nezažilo a nevie si ani predstaviť“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope Francis warns world is ‘one accident’ away from nuclear holocaust | url = https://www.rt.com/news/416030-pope-francis-nuclear-holocaust/ | vydavateľ = RT | dátum vydania = 2018-01-15 | dátum aktualizácie = 2018-01-16 | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pullella | meno = Philip | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope warns world is one step away from nuclear war | url = https://www.reuters.com/article/us-pope-chile-nuclear/pope-warns-world-is-one-step-away-from-nuclear-war-idUSKBN1F41FL | vydavateľ = [[Reuters]] | dátum vydania = 2018-01-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref> Pápež František a francúzsky prezident [[Emmanuel Macron]] absolvovali v utorok [[26. jún]]a [[2018]] vo Vatikáne 57 minút trvajúci súkromný rozhovor, ktorý sa týkal otázok spojených s migráciou a perspektívami Európy v súvislosti s rastúcimi výzvami pre jednotu kontinentu. Francúzska tlač upozornila aj na nezvyčajne dôvernú rozlúčku oboch aktérov stretnutia, pri ktorej nechýbali bozky na líca a podania rúk, pričom si všimla aj to, že pápež Macronovi daroval medailón s vyobrazením [[Martin Toursky|sv. Martina z Tours]] – rímskeho legionára, ktorý podľa legendy rozťal svoj plášť, aby zaodel chudobného človeka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vatikán: Napriek obavám bolo Macronovo stretnutie s pápežom srdečné | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/474761-papez-s-francuzskym-prezidentom-macronom-hovoril-za-zatvorenymi-dverami/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-26 | dátum prístupu = 2018-10-10 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pápež vyzýva krajiny sveta, aby prijímali migrantov a integrovali ich | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/474295-papez-vyzyva-krajiny-sveta-aby-prijimali-migrantov-a-integrovali-ich/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-22 | dátum prístupu = 2018-10-10 }}</ref> Podľa speváka írskej rockovej skupiny U2 [[Bono Vox|Bona Voxa]] je pápež František zdesený zo sexuálneho zneužívania v katolíckej cirkvi. Spevák sa v stredu 19. septembra 2018 stretol s Františkom v súkromí vo vatikánskom dome svätej Marty, kde pápež žije. Diskutovali spolu o rôznych témach – napríklad o kapitalizme a o udržateľnom rozvoji, spresnil Bono Vox novinárom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U2's Bono and Pope discuss Irish sexual abuse crisis | url = https://www.reuters.com/article/us-pope-bono/u2s-bono-and-pope-discuss-irish-sexual-abuse-crisis-idUSKCN1LZ2HZ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Celibát === ''„V tejto chvíli som pre zachovanie celibátu so všetkými jeho pre a proti. S jeho praktikovaním sme mali počas tisíc rokov skôr lepšie než horšie skúsenosti,“'' uviedol pápež František v knihe rozhovorov so svojím priateľom argentínskym rabínom Abrahamom Skorkou O nebi a zemi. Avšak dodal, že ''„celibát je otázkou disciplíny (pozn. podľa Kódexu kanonického práva) a nie viery, a vec sa môže zmeniť.''“<ref>https://svet.sme.sk/c/22300660/benedikt-varoval-papeza-frantiska-pred-uvolnenim-celibatu.html?ref=terazbox_sme</ref><ref>https://svet.sme.sk/c/22301684/postoj-papeza-k-celibatu-sa-nezmenil.html?ref=terazbox_sme</ref> === Postoj ku korupcii === Citácia z buly Misericordiae vultus: {{Citát|Slovo odpustenia nech dôjde ku všetkým a pozvanie zakúsiť milosrdenstvo nech nikoho nenechá ľahostajným. Moja výzva na obrátenie je adresovaná ešte naliehavejšie tým, ktorí sú v dôsledku spôsobu svojho života ďaleko od Božej milosti. Zvlášť myslím na mužov a ženy, ktorí patria do zločineckých skupín, nech už sú akékoľvek. Pre vaše dobro vás prosím, zmeňte spôsob života. Žiadam vás o to v mene Božieho Syna, ktorý hoci bojoval proti hriechu, nikdy neodmietol nijakého hriešnika. Neupadnite do hroznej pasce predstavy, že život závisí od peňazí a že v porovnaní s nimi nič nemá hodnotu a dôstojnosť. Je to len klam. Peniaze si nevezmeme na druhy svet. Peniaze nám neprinesú pravé šťastie. Násilie použité na hromadenie bohatstva nasiaknuté krvou vás neurobí mocnými ani nesmrteľnými. Všetci skôr či neskôr skončia pred Božím súdom, ktorému nik nemôže ujsť. S rovnakou výzvou sa obraciam na páchateľov alebo spolupáchateľov korupcie. Táto hnisavá rana spoločnosti je ťažkým hriechom, ktorý volá do neba, pretože podkopáva základy osobného i spoločenského života. Korupcia bráni hľadieť do budúcnosti s nádejou, pretože svojou aroganciou a nenásytnosťou ničí plány slabých a utláča tých najchudobnejších. Je to zlo, ktoré sa zahniezdilo v každodenných gestách, aby sa následne rozšírilo do verejných škandálov. Korupcia je tvrdošijné zotrvávanie v hriechu, snaží sa nahradiť Boha ilúziou, že peniaze predstavujú formu moci. Je to dielo temnoty, živené nedôverou a intrigami. Corruptio optimi pessima, oprávnene tvrdí sv. Gregor Veľký, zdôrazňujúc, že nikto sa nemôže považovať za imúnneho pred týmto pokušením. Na jej vymazanie z osobného a spoločenského života je potrebná múdrosť, bdelosť, čestnosť, transparentnosť spolu s odvahou verejne na ňu poukazovať. Ak sa proti nej otvorene nebojuje, skôr či neskôr z nás spraví svojich komplicov a zničí nám život. Toto je ten najvhodnejší čas, aby sme zmenili svoj život! Toto je čas dať sa chytiť za srdce. Zoči-voči spáchanému zlu, aj ťažkým zločinom, nastala chvíľa vypočuť plač nevinných, ktorých obrali o majetok, dôstojnosť, city, samotný život. Zotrvanie na ceste zla je len zdrojom ilúzií a smútku. Skutočný život je úplne iný. Boh nám neprestáva podávať pomocnú ruku. Stále je pripravený počúvať, rovnako ako aj ja a moji bratia biskupi a kňazi. Stačí len prijať pozvanie na obrátenie a podriadiť sa spravodlivosti, pokým Cirkev ponúka milosrdenstvo.}} ([https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus slovenský preklad])<ref name="kbs.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2015-04-11|titul = MISERICORDIAE VULTUS (Tvár milosrdenstva) o mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus|vydavateľ = KBS}}</ref> === Postoj k homosexualite === Pápež František o [[Homosexualita|homosexuáloch]] v roku 2013 povedal: „''Kľúčom je, aby cirkev vítala, nevylučovala a preukazovala milosrdenstvo, nie odsudzovanie.''“ Dodal: „''Ak je človek homosexuál a hľadá Boha a má v sebe dobrosrdečnosť , kto som, aby som súdil?''" <ref>{{Citácia periodika|titul=Pope Francis: Who am I to judge gay people?|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-23489702|periodikum=BBC News|dátum=2013-07-29|dátum prístupu=2023-08-28|jazyk=en-GB}}</ref> František vo februári 2015 povzbudil ľudí na [[Slovensko|Slovensku]], ktorí hlasovali v [[Referendum na Slovensku v roku 2015|referende]] o tom, aby sa manželstvom mohol nazývať len zväzok muža a ženy, aby „pokračovali v úsilí brániť rodinu - životne dôležitú bunku spoločnosti“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pope Francis Backs Slovakia's Referendum Against Same-Sex Marriage|url=https://www.huffpost.com/entry/pope-slovakia-referendum_n_6630876|vydavateľ=HuffPost|dátum vydania=2015-02-06|dátum prístupu=2023-10-02|jazyk=en}}</ref> 26. augusta 2018 v lietadle na spiatočnej ceste z Írska do Ríma povedal, že homosexuálni ľudia existovali v celej histórii ľudstva. Povedal tiež, že katolícki rodičia by sa mali rozprávať so svojimi homosexuálnymi deťmi a nemali by byť „zavrhované“ rodinou. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pope Francis calls on parents to 'never condemn' gay children|url=https://www.usatoday.com/story/news/world/2022/01/26/pope-francis-parents-should-never-condemn-gay-children/9227983002/|vydavateľ=USA TODAY|dátum prístupu=2023-08-28|jazyk=en-US|meno=Marina|priezvisko=Pitofsky}}</ref> V dokumente ''Francesco'', ktorý vyšiel v októbri [[2020]], pápež František vyjadril podporu registrovaným partnerstvám osôb rovnakého pohlavia. Pápež povedal, že "homosexuáli majú právo byť súčasťou rodiny. [...] Sú Božími deťmi a majú právo na rodinu. Nikto by kvôli tomu nemal byť zahadzovaný alebo nešťastný."<ref>{{Citácia periodika|titul=In Shift for Church, Pope Francis Voices Support for Same-Sex Civil Unions|url=https://www.nytimes.com/2020/10/21/world/europe/pope-francis-same-sex-civil-unions.html|periodikum=The New York Times|dátum=2020-10-21|dátum prístupu=2023-10-02|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Jason|priezvisko=Horowitz}}</ref> Pápež František v roku 2023 kritizoval zákony, ktoré [[LGBT zákony|kriminalizujú homosexualitu]] a označil ich za „nespravodlivé,“ pričom povedal, že Boh miluje všetky svoje deti také, aké sú, a vyzval katolíckych biskupov, ktorí tieto zákony podporujú, aby prijali [[LGBT]] ľudí do cirkvi. „''Byť homosexuálom nie je zločin,''“ povedal František počas rozhovoru pre [[The Associated Press]]. <ref>{{Citácia periodika|titul=Pope Francis Says Homosexuality Is Not a Crime|url=https://www.nytimes.com/2023/01/25/world/europe/pope-francis-homosexuality.html|periodikum=The New York Times|dátum=2023-01-25|dátum prístupu=2023-08-28|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Elisabetta|priezvisko=Povoledo}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Homosexuality not a crime, Pope Francis says|url=https://www.cnbc.com/2023/01/25/homosexuality-not-a-crime-pope-francis-says.html|vydavateľ=CNBC|dátum vydania=2023-01-25|dátum prístupu=2023-08-28|jazyk=en}}</ref> === Islam === Pri príležitosti Svetového dňa migrantov a utečencov v januári 2014 pápež František povzbudzoval primárne [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimské]] publikum, aby hľadalo nádej v [[Korán|Koráne]]. V auguste roku 2016, pápež František údajne prirovnal násilie islamistov k činom, ktorých sa dopúšťajú niektorí katolíci. ''„Nerád hovorím o islamskom násilí, pretože každý deň listujem novinami a vidím násilie tu v Taliansku ... Niekto zavraždil svoju priateľku, iný zabil svoju svokru ... a to hovorím o pokrstených katolíkoch! Ak hovorím o islamskom násilí, musím hovoriť aj o katolíckom násilí.“'' V apoštolskej exhortácii [[Evangelii gaudium]] (odseky 252 a 253) František napísal, že ''„pravý islam a správne čítanie Koránu je proti akejkoľvek forme násilia“''. Proti týmto výrokom opakovane vystupujú niektorí katolíci, ktorí sa ku katolicizmu obrátili z [[Islam|islamu]]. ''„Islam učí smrť odpadlíkom (Korán 4,89; 8,7-11), viete? Ako je možné porovnávať islamské násilie s takzvaným kresťanským? Tam, kde evanjelium hlása dobrú správu o Ježišovej smrti a vzkriesení pre spásu všetkých a naplnenie zmluvy so Židmi, Alah nemá čo ponúknuť okrem vojny a vrážd neveriacich výmenou za raj.“'' Vysvetľujú, že nechcú zamieňať islam a obyčajných moslimov, ale tiež tvrdia, že naivita, s akou čelíme islamu, je samovražedná a veľmi nebezpečná. Islam nepozná kresťanský princíp odpustenia, ale pozná a kruto uplatňuje islamský princíp krvnej pomsty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Bývalí muslimové kritizují papeže za jeho tvrzení, že islám je dobré náboženství|url=https://www.krestandnes.cz/byvali-muslimove-kritizuji-papeze-za-tvrzeni-ze-islam-dobre-nabozenstvi/|vydavateľ=krestandnes.cz|dátum vydania=2018-02-01|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-04-02|miesto=|jazyk=}}</ref> === Apoštolské a pastoračné cesty === {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-3}} * '''[[Amerika (svetadiel)|Amerika]]''' **[[Brazília]] ([[23. júl|23.]] – [[28. júl]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František na SDM v Brazílii (6. a 7. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130728003| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-07-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Ekvádor]] ([[6. júl|6.]]{{--}}[[8. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František v júli navštívi Ekvádor, Bolíviu a Paraguaj| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150416020| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-04-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Bolívia]] ([[8. júl|8.]]{{--}}[[10. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am"/> ** [[Paraguaj]] ([[10. júl|10.]]{{--}}[[12. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am"/> ** [[Kuba]] *** [[19. september|19.]]{{--}}[[22. september]] [[2015]]<ref name="kuba">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pred apoštolskou cestou v Spojených štátoch zavíta pápež aj na Kubu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150422027| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-04-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Zverejnili program cesty pápeža Františka na Kubu a do USA| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2015/06/30/zverejnili_program_cesty_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_na_kubu_a_do_usa/1155180| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2015-06-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-10}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> *** [[12. február]] [[2016]]<ref name="kuba2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František začal 12. apoštolskú cestu cez Kubu do Mexika| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160212024| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2016-02-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-03-28 }}</ref> ** [[Spojené štáty]] ([[22. september|22.]]{{--}}[[27. september]] [[2015]])<ref name="kuba"/> ** [[Mexiko]] ([[12. február|12.]]{{--}}[[18. február]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalšia apoštolská cesta Svätého Otca povedie vo februári do Mexika| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151214044| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-12-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-12-14 }}</ref> ** [[Kolumbia]] ([[6. september|6.]] – [[11. september]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Septembrová apoštolská cesta pápeža Františka do Kolumbie má už svoje logo | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/10/septembrová_apoštolská_cesta_pápeža_františka_do_kolumbie/1297820 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-03-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-14 }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ** [[Čile]] ([[15. január|15]]. – [[18. január]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Návšteva pápeža Františka v Čile bude mať motto „Svoj pokoj vám dávam“ | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/21/n%C3%A1v%C5%A1teva_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_v_%C4%8Dile_motto_svoj_pokoj_v%C3%A1m_d%C3%A1vam/1331909 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-08-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-10 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Papež si v Chile poplakal s oběťmi chlípných kněží, v zemi hoří kostely | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/chile-papez-frantisek-navsteva-cirkev-dx6-/zahranicni.aspx?c=A180117_100219_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-01-17 | dátum prístupu = 2018-01-17 }}</ref> ** [[Peru]] ([[18. január|18.]] – [[21. január]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Januárová pápežova návšteva Peru už má logo a motto: „Zjednotení v nádeji“ | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/19/janu%C3%A1rov%C3%A1_p%C3%A1pe%C5%BEova_n%C3%A1v%C5%A1teva_peru_u%C5%BE_m%C3%A1_logo_a_motto/1330777 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-08-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-10 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> **[[Panama (štát)|Panama]] ([[23. január|23.]] – [[27. január]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František letí ponad Atlantik do Panamy na Svetové dni mládeže|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190123023|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-01-26|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Kanada]] ([[24. júl]] – [[30. júl]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS to CANADA|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/canada-2022.html|dátum vydania=2022-06-23|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> * '''[[Európa]]''' **[[Albánsko]] ([[21. september]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na štvrtej apoštolskej ceste, privítali ho v Albánsku| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140921002| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-09-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Francúzsko]] *** [[Európsky parlament]]; [[25. november]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec absolvoval piatu apoštolskú cestu, viedla do Štrasburgu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141125008| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-11-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> *** [[Marseille]]; ([[22. september]] – [[23. september]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apoštolská cesta pápeža Františka do Marseille v septembri | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2023-07/apostolska-cesta-papeza-frantiska-do-marseille-v-septembri.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2023-07-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Bosna a Hercegovina]] ([[6. jún]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívil hlavné mesto Bosny a Hercegoviny Sarajevo| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150606001| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-06-06| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-10 }}</ref> ** [[Grécko]] ([[16. apríl]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František na 13. apoštolskej ceste na gréckom Lesbose | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160416004 | vydavateľ = [[TK KBS]] | dátum vydania = 2016-04-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** [[Poľsko]] ([[25. júl|25.]] – [[31. júl]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Organizátori v Krakove zverejnili predbežný program SDM 2016| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150203037| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-02-03| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Švédsko]] ([[31. október]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum vydania = 2016-01-25|url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160125019| vydavateľ = [[TK KBS]]| titul = Päťsté výročie reformácie si pripomenie Svätý Otec návštevou Švédska|dátum prístupu = 2016-01-26}}</ref> ** [[Portugalsko]] ***[[12. máj|12.]] – [[13. máj]] [[2017]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Kardinál Parolin navštívil Fatimu pred cestou pápeža Františka do Portugalska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161014006|dátum vydania=2016-10-14|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref> ***[[júl]] [[2022]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najbližšie Svetové dni mládeže sa uskutočnia v roku 2022 v Lisabone|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190127001|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-01-27|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> *** [[2. august]] – [[6. august]] [[2023]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zverejnili program cesty pápeža na SDM v Portugalsku | url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2023-06/zverejnili-oficialny-program-cesty-papeza-na-sdm.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2023-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Švajčiarsko]] ([[21. jún]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Program pápežovej ekumenickej návštevy Ženevy 21. júna 2018 | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-05/papez-ekumenicka-navsteva-zeneva-program.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-05-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Írsko]] ([[25. august|25.]] – [[26. august]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František potvrdil účasť na Svetovom stretnutí rodín v Dubline|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180321019|dátum prístupu=2018-03-21|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Litva]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]] ([[22. september|22.]]{{--}}[[25. september]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež v septembri 2018 navštívi Litvu, Lotyšsko a Estónsko | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2018/03/09/p%C3%A1pe%C5%BE_v_septembri_2018_nav%C5%A1t%C3%ADvi_litvu,_loty%C5%A1sko_a_est%C3%B3nsko/1366253 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2018-03-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-11 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> **[[Bulharsko]] a [[Severné Macedónsko]] ([[5. máj|5]]. – [[7. máj]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi v máji Bulharsko a Macedónsko - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-12/svaty-otec-navstivi-v-maji-bulharsko-a-macedonsko.html|dátum vydania=2018-12-13|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref> **[[Rumunsko]] ([[31. máj]] – [[2. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František navštívi na prelome mája a júna Rumunsko - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2019-01/papez-frantisek-rumunsko-ohlasenie-cesty.html|dátum vydania=2019-01-11|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref> **[[Maďarsko]] a [[Slovensko]] ([[12. september]] – [[15. september]] [[2021]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS FRANCIS TO BUDAPEST, ON THE OCCASION OF THE CONCLUDING HOLY MASS OF THE 52nd INTERNATIONAL EUCHARISTIC CONGRESS, AND TO SLOVAKIA|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2021/outside/documents/budapest-slovacchia-2021.html|dátum vydania=2021-07-04|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Cyprus]] a [[Grécko]] ([[2. december]] – [[6. december]] [[2021]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS FRANCIS TO CYPRUS AND GREECE|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2021/outside/documents/cipro-grecia-2021.html|dátum vydania=2021-11-13|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Malta]] ([[2. apríl]] – [[3. apríl]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS FRANCIS TO MALTA|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/malta-2022.html|dátum vydania=2022-02-25|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Maďarsko]] ([[28. apríl]] – [[30. apríl]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Harmonogram apoštolskej cesty pápeža Františka do Budapešti|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230228017|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2023-08-28|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Luxembursko]] a [[Belgicko]] ([[26. september]] [[2024]] – [[29. september]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apostolic Journey of the Holy Father to Luxembourg and Belgium (26-29 September 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/outside/documents/lussemburgo-belgio2024.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{Stĺpce-3}} *[[Taliansko]] (pastoračné cesty v rámci Talianska, mimo mesta Rím) **[[Lampedusa]] ([[8. júl]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvá Františkova cesta mimo Ríma smerovala na ostrov Lampedusa| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130708038| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-07-08| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> ** [[Cagliari]], [[Sardínia]] ([[22. september]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec počas svojej cesty na Sardínii vyzdvihol hodnotu práce| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130923027| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-09-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> ** [[Assisi]] *** [[4. október]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec sa vydal po stopách sv. Františka v Assisi (priebeh)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131004047| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-10-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> *** [[4. august]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František navštívi 4. augusta Porciunkulu | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2016/07/04/pápež_františek_navštívi_4_augusta_porciunkulu/1241944 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2016-07-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-14 }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> *** [[20. september]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Príhovor pápeža Františka v Assisi: Iba pokoj je svätý, nie vojna|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2016/09/20/pr%C3%ADhovor_p%C3%A1pe%C5%BEa_v_assisi_iba_pokoj_je_sv%C3%A4t%C3%BD,_nie_vojna/1259492|dátum vydania=2016-09-20|dátum prístupu=2016-09-28|vydavateľ=Vatikánsky rozhlas|url archívu=https://web.archive.org/web/20161002075139/http://sk.radiovaticana.va/news/2016/09/20/pr%C3%ADhovor_p%C3%A1pe%C5%BEa_v_assisi_iba_pokoj_je_sv%C3%A4t%C3%BD%2C_nie_vojna/1259492|dátum archivácie=2016-10-02}}</ref> *** [[24. september]] [[2022]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VISIT OF THE HOLY FATHER FRANCIS TO ASSISI FOR THE EVENT “ECONOMY OF FRANCESCO” |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/inside/documents/20220924-assisi.html |dátum vydania=2022-07-08|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> ** [[Kalábria]] ([[21. jún]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na návšteve Kalábrie: Jasné „nie“ mafii a uctievaniu zla| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140621003| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-06-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> ** [[Molise]] ([[5. júl]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František na pastoračnej návšteve v regióne Molise| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140705007| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-05| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Caserta]] *** [[26. júl]] [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívil juhotalianske mesto Caserta| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140726002| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> *** [[28. júl]] [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na priateľskej návšteve u protestantov v Caserte| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140728035| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Redipuglia]] ([[13. september]] [[2014]])<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tretia svetová vojna sa už postupne odvíja, upozorňuje pápež František | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/261574/tretia-svetova-vojna-sa-uz-postupne-odvija-upozornuje-papez-frantisek/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2014-09-13 | dátum prístupu = 2017-09-10 }}</ref> ** [[Pompeje]] a [[Neapol]] ([[21. marec]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec absolvoval ďalšiu pastoračnú návštevu, zavítal do Pompejí a Neapola| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150321008| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Turín]] ([[21. júl|21.]]{{--}}[[22. jún]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Turíne sa pápež stretne s mládežou, prídu i jeho rodinní príslušníci| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150327026| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Prato]] a [[Florencia]] ([[10. november]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívi v novembri Toskánsko: Prato a Florenciu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150327034| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> **[[Amatrice]] ([[4. august]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Svätý Otec navštívil mesto Amatrice, ktoré v auguste zničilo zemetrasenie|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161004025|dátum vydania=2016-10-04|dátum prístupu=2016-10-04|vydavateľ=TK KBS}}</ref> **[[Miláno]] ([[25. marec]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pápež František navštívi v marci budúceho roka taliansku metropolu Miláno|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161015004|dátum vydania=2016-10-15|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref> **[[Carpi]] ([[2. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František navštívi 2. apríla diecézu Carpi v regióne po zemetrasení|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170301015|dátum prístupu=2017-03-01|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Paliano]] ([[13. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zelený štvrtok pápeža Františka vo Vatikáne a v talianskej väznici Paliano|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170414003|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Janov (Taliansko)|Janov]] ([[27. máj]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Svätý Otec František v máji 2017 zavíta do severotalianskej arcidiecézy Janov|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161017029|dátum vydania=2016-10-17|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref> **[[Bozzolo]] a [[Barbiana]] ([[20. jún]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František sa vydá na púť k hrobom dvoch kňazských osobností Talianska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170424035|dátum prístupu=2017-04-24|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Cesena]] a [[Bologna]] ([[1. október]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František príde 1. októbra do talianskych diecéz Cesena a Bologna|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170414004|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Pietrelcina]] a [[San Giovanni Rotondo]] ([[17. marec]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec František navštívi v marci Pietrelcinu a San Giovanni Rotondo | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20171220019 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2017-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> **[[Alessan]] a [[Molfetta]] ([[20. apríl]] [[2018]])<ref name="amnl"/> **[[Nomadelfia]] a [[Loppiano]] ([[10. máj]] [[2018]])<ref name="amnl">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež podnikne dve cesty v Taliansku, navštívi Molfettu, Nomadelfiu a Loppiano|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2018/02/02/p%C3%A1pe%C5%BE_podnikne_dve_cesty_v_taliansku/1361542|vydavateľ=Radio Vaticana|dátum vydania=2018-02-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-03-11|miesto=|jazyk=}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> **[[Bari (Apúlia)|Bari]] ([[7. júl]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Program ekumenického stretnutia pápeža Františka v Bari | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-06/papez-frantisek-ekumenizmus-bari.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-06-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Palermo]] a [[Piazza Armerina]] ([[15. september]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Palermo a Piazza Armerina zverejnili program pápežovej návštevy | url = https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2018-05/papez-frantisek-palermo-piazza-armerina-zverejnili-program.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-05-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Loreto]] ([[25. marec]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Visita del Santo Padre a Loreto (25 marzo 2019) - Programma|url=http://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2019/02/24/0157/00322.html|vydavateľ=press.vatican.va|dátum prístupu=2019-02-24}}</ref> **[[Camerino]] ([[16. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež navštívi v júni talianske Camerino, postihnuté zemetraseniami|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190406006|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-04-07|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Neapol]] ([[21. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi v júni Pápežskú teologickú fakultu v Neapole|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190212025|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-02-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Albano Laziale]] ([[21. september]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na sviatok sv. Matúša pápež František navštívi obnovenú katedrálu v Albane|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190713002|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Greccio]] ([[1. december]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi 1. decembra Greccio a vydá list o význame jasličiek|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20191127037|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-11-28|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Bari]] ([[23. február]] [[2020]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VISIT OF THE HOLY FATHER TO BARI FOR THE MEETING OF REFLECTION AND SPIRITUALITY, “MEDITERRANEAN: FRONTIER OF PEACE” |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2020/inside/documents/papa-francesco-bari_2020.html|dátum vydania=2020-01-21|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[L'Aquila]] ([[28. august]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PASTORAL VISIT OF THE HOLY FATHER FRANCIS TO L’AQUILA |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/inside/documents/20220828-laquila.html|dátum vydania=2022-06-04|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Matera]] ([[25. september]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PASTORAL VISIT OF THE HOLY FATHER FRANCIS TO MATERA FOR THE CONCLUSION OF THE 27th NATIONAL EUCHARISTIC CONGRESS |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/inside/documents/20220925-matera.html |dátum vydania=2022-07-08|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Asti (mesto)|Asti]] ([[19. november]] – [[20. november]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež zablahoželá svojej jubilujúcej sesternici v talianskom meste Asti | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2022-10/papez-zablahozela-svojej-jubilujucej-sesternici-v-asti.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2022-10-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> **[[Terst]] ([[7. júl]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Visit of the Holy Father Francis to Trieste on the occasion of the 50th Social Week of Italian Catholics (7 July 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/inside/documents/20240707-trieste.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Verona]] ([[18. máj]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Visit of the Holy Father to Verona (Saturday, 18 May 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/inside/documents/20240518-verona.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Benátky]] ([[28. apríl]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Visit of His Holiness Pope Francis to Venice (Sunday, 28 April 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/inside/documents/20240428-venezia.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{Stĺpce-3}} * '''[[Ázia]]''' **[[Jordánsko]] a [[Izrael]] ([[24. máj|24.]] – [[26. máj]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec na apoštolskej ceste vo Svätej zemi (3. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140526007| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-05-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Kórejská republika]] ([[14. august|14.]] – [[18. august]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na apoštolskej ceste v Južnej Kórei (5. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140818017| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-08-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Turecko]] ([[28. november|28.]] – [[30. november]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František a patriarcha Bartolomej oslávili spolu sviatok sv. Ondreja| url = http://grkatba.sk/papez-frantisek-a-patriarcha-bartolomej-oslavili-spolu-sviatok-sv-ondreja/| vydavateľ = [[Bratislavská gréckokatolícka eparchia|grkatba.sk]]| dátum vydania = 2014-11-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Srí Lanka]] ([[13. január|13.]] – [[15. január]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František sa rozlúčil so Srí Lankou, priletel na Filipiny| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150115020| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-01-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Filipíny]] ([[15. január|15.]] – [[19. január]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápežov odkaz Srílančanom a Filipínčanom pri návrate z návštevy Ázie| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150119031| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-01-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Arménsko]] ([[24. jún|24.]] – [[26. jún]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Začala sa trojdňová apoštolská cesta pápeža Františka do Arménska | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160624013 | vydavateľ = [[TK KBS]] | dátum vydania = 2016-06-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** [[Gruzínsko]] a [[Azerbajdžan]] ([[30. september]] – [[2. október]] [[2016]])<ref name="arm-gru-aze">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Cesta Svätého Otca do kaukazských štátov: za katolíkmi na perifériu|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160413027|vydavateľ=[[TK KBS]]|dátum vydania=2016-04-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-04-16|miesto=|jazyk=}}</ref> ** [[Mjanmarsko]] ([[27. november|27.]] – [[30. november]] [[2017]])<ref name="mjan-bang"/> ** [[Bangladéš]] ([[30. november]] – [[2. december]] [[2017]])<ref name="mjan-bang">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František navštívi koncom novembra Mjanmarsko a Bangladéš|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/28/p%C3%A1pe%C5%BE_nav%C5%A1t%C3%ADvi_koncom_novembra_mjanmarsko_a_banglad%C3%A9%C5%A1/1333155|vydavateľ=[[Radio Vaticana]]|dátum vydania=2017-08-28|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-09-10|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170828194258/http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/28/p%C3%A1pe%C5%BE_nav%C5%A1t%C3%ADvi_koncom_novembra_mjanmarsko_a_banglad%C3%A9%C5%A1/1333155|dátum archivácie=2017-08-28}}</ref> **[[Spojené arabské emiráty]] ([[3. február|3.]] – [[5. február]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František navštívi Spojené arabské emiráty - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-12/papez-frantisek-navstivi-spojene-arabske-emiraty.html|dátum vydania=2018-12-06|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref> **[[Thajsko]] a [[Japonsko]] ([[20. november|20]]. – [[26. november]] [[2019]]'')''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František zavíta na konci novembra do Thajska a Japonska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190913022|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Irak]] ([[5. marec]] – [[8. marec]] [[2021]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS TO IRAQ|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2021/outside/documents/papa-francesco-iraq-2021.html|dátum vydania=2021-02-08|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Kazachstan]] ([[13. september]] – [[15. september]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS to KAZAKHSTAN |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/kazakhstan-2022.html|dátum vydania=2022-08-02|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Bahrajn]] ([[3. november]] – [[6. november]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS to the KINGDOM OF BAHRAIN |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/bahrain-2022.html |dátum vydania=2022-10-06|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Mongolsko]] ([[31. august]] – [[4. september]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec v dňoch 31. augusta – 4. septembra pocestuje do Mongolska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230603003|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2023-08-28|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Indonézia]], [[Papua-Nová Guinea]], [[Východný Timor]] a [[Singapur]] ([[2. september]] – [[13. september]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apostolic Journey to Indonesia, Papua New Guinea, Timor-Leste and Singapore (2-13 September 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/outside/documents/indonesia-papuanuovaguinea-timorest-singapore-2024.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> * '''[[Afrika]]''' **[[Keňa]] ([[25. november|25.]] – [[27. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = V novembri pápež navštívi Keňu, Ugandu a Stredoafrickú republiku| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/10/v_novembri_p%C3%A1pe%C5%BE_nav%C5%A1t%C3%ADvi_ke%C5%88u,_ugandu_a_stredoafrick%C3%BA_repub/1170890| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2015-09-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-10}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ** [[Uganda]] ([[27. november|27.]] – [[29. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar"/> ** [[Stredoafrická republika]] ([[29. november|29.]] – [[30. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar"/> ** [[Egypt]] ([[28. apríl|28.]] – [[29. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Pápež František navštívi 28. – 29. apríla Káhiru na pozvanie kresťanov i moslimov| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/18/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1ek_nav%C5%A1t%C3%ADvi_28_%E2%80%93_29_apr%C3%ADla_k%C3%A1hiru/1299536| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2017-03-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-03-20| url archívu = https://web.archive.org/web/20170320145301/http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/18/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1ek_nav%C5%A1t%C3%ADvi_28_%E2%80%93_29_apr%C3%ADla_k%C3%A1hiru/1299536| dátum archivácie = 2017-03-20}}</ref> **[[Maroko]] ([[30. marec|30]]. – [[31. marec]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Africké Maroko slávilo historickú udalosť, prvú svätú omšu s pápežom|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190331002|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-04-07|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Mozambik]], [[Madagaskar]], [[Maurícius]] ([[4. september|4.]] – [[10. september]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mozambik, Madagaskar, Maurícius - pápež zhrnul svoje skúsenosti z cesty|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190911036|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Konžská demokratická republika]] a [[Južný Sudán]] ([[31. január]] – [[5. február]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS TO THE DEMOCRATIC REPUBLIC OF THE CONGO AND SOUTH SUDAN (ECUMENICAL PEACE PILGRIMAGE TO SOUTH SUDAN) |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2023/outside/documents/congo-sudsudan-2023.html |dátum vydania=2022-12-01|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> {{Stĺpce-koniec}} <gallery> Súbor:Pope Francis Travels.svg|náhľad|Mapa s vyznačenými krajinami, ktoré pápež František navštívil Súbor:Pape François Parlement européen Strasbourg 25 nov 2014 04.jpg|náhľad|Pápež František počas návštevy európskeho parlamentu (25. november 2014) Súbor:Pope Francis Malacanang 16.jpg|náhľad|Pápež František počas návštevy Filipín (15. – 19. január 2015) Súbor:Pope Francis and President Obama.jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom USA Barackom Obamom počas návštevy Spojených štátov (22. – 27. september 2015) Súbor:Despedida a S.S. Papa Francisco - 25009702661.jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom a prvou dámou Mexika počas návštevy Mexika (12. – 18. február 2016) Súbor:Saeimas priekšsēdētāja piedalās Viņa Svētības pāvesta Franciska vizītes pasākumos (44161103394).jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom Litvy počas návštevy Litvy (22. – 23. september 2018) </gallery> === Kanonizácie === Pápež František [[Kanonizácia (cirkev)|kanonizoval]] 942 svätých: {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-3}} * '''12. máj 2013, Vatikán'''<ref name="kan1205">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec František slávil prvú kanonizačnú slávnosť vo Vatikáne | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130512010 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Antonio Primaldo]] a 812 spoločníkov, mučeníci ** [[Laura Montoya Upegui]], panna a rehoľníčka ** [[María Guadalupe García Zavala]], panna a rehoľníčka * '''9. október 2013, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Video: Svätý Otec uznal za svätú stredovekú mystičku Angelu z Foligna | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131015018 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-10-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Angela z Foligna]] [[Tretí rád svätého Františka|TOSF]], mystička * '''17. december 2013, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cirkev má nového svätého, je ním kňaz Spoločnosti Ježišovej Peter Faber | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131217024 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-12-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Peter Faber]] [[Spoločnosť Ježišova|SJ]], kňaz * '''3. apríl 2014, Vatikán'''<ref name="kan0304">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Traja noví svätí: apoštol Brazílie, kanadský biskup a rehoľná sestra | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140403032 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[François de Laval]] [[Spoločenstvo zahraničných misií v Paríži|MEP]], biskup ** [[José de Anchieta]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]], kňaz ** [[Mária Guyartová|Mária od Vtelenia (Guyartová)]] [[Uršulínky|OSU]], mníška a mystička * '''27. apríl 2014, Vatikán'''<ref name="kan2704">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sv. Ján XXIII. - pápež poslušnosti Duchu Svätému, sv. Ján Pavol II. - pápež rodiny | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140427006 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-04-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]], pápež ** [[Ján Pavol II.]], pápež * '''23. november 2014, Vatikán'''<ref name="kan1311">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nedeľa Krista Kráľa priniesla do Katolíckej cirkvi šiestich nových svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141123002 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-11-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Giovanni Antonio Farina]], biskup ** [[Kuriakose Eliáš Chavara]] CMI, kňaz ** [[Ľudovít z Casorie]] [[Rád menších bratov|OFM]], kňaz a rehoľník ** [[Nicola Saggio]] [[Rád Najmenších bratov sv. Františka z Paoly|OM]], rehoľník ** [[Eufrasia od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho]], rehoľníčka ** [[Amato Ronconi]] [[Františkánsky svetský rád|OFS]], laik * '''14. január 2015, Srí Lanka'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Homília Svätého Otca pri kanonizácii sv. Jozefa Vaza na Srí Lanke | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150114033 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-01-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Joseph Vaz]] [[Kongregácia oratória svätého Filipa Neriho|CO]], kňaz * '''17. máj 2015, Vatikán'''<ref name="kan1705">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec pri slávnosti na Námestí sv. Petra vyhlásil za sväté štyri rehoľníčky | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150517004 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Émilie de Villeneuve]], rehoľníčka ** [[Maria Cristina Brando|Mária Kristína od Nepoškvrneného počatia (Brandová)]] SVEGS, rehoľníčka ** [[Mariam Baouardy|Mária od Ježišovho Ukrižovania (Baouardyová)]], rehoľníčka ** [[Marie-Alphonsine Danil Ghattas]], rehoľníčka * '''23. september 2015, Washington'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je svätý Junípero Serra – františkánsky misionár, apoštol Kalifornie | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150924046 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-09-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Junípero Serra]] [[Rád menších bratov|OFM]], kňaz a rehoľník * '''18. október 2015, Vatikán'''<ref name="kan1810">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František svätorečil manželský pár Martinovcov a ďalších dvoch svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151018006 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-10-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Vincenzo Grossi]], kňaz ** [[María de la Purísima Salvat Romero]] HCC, rehoľníčka ** [[Louis a Marie-Azélie Martinovci|Louis Martin]], laik a manžel ** [[Louis a Marie-Azélie Martinovci|Marie-Azélie Martinová]], laička a manželka * '''5. jún 2016, Vatikán'''<ref name="kan0506">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež kanonizoval Stanislava Papczyńského a Máriu A. Hesselbladovú | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160606019 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Stanisław Papczyński]] [[Spoločnosť kňazov mariánov od Nepoškvrneného počatia Panny Márie|MIC]], kňaz a rehoľník ** [[Maria Elisabeth Hesselblad]] OSsS, rehoľníčka * '''4. september 2016, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František vo Vatikáne vyhlásil Matku Terezu z Kalkaty za svätú | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160904005 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-09-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Matka Tereza]] [[Kongregácia misionárok lásky|MC]], rehoľníčka {{Stĺpce-3}} * '''16. október 2016, Vatikán'''<ref name="kan1610">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František vyhlási v nedeľu na kanonizačnej omši sedem nových svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161015003 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-10-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Manuel González García]], biskup ** [[José Gabriel del Rosario Brochero]] [[Tretí rád svätého Dominika|TOSD]], kňaz ** [[Alfonso Maria Fusco]], kňaz ** [[Lodovico Pavoni]], kňaz ** [[Salomone Leclercq]] [[Inštitút školských bratov|FSC]], rehoľník ** [[Alžbeta od Najsvätejšej Trojice]] [[Rád bosých bratov preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel|OCD]], rehoľníčka ** [[José Sánchez del Río]], laik a mučeník * '''13. máj 2017, Fatima'''<ref name="kan1305">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bl. František a Hyacinta: prví malí svätci bez mučeníckej smrti | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170513005 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2017-05-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[František a Hyacinta Marto|František Marto]], laik ** [[František a Hyacinta Marto|Hyacinta Marto]], laička * '''16. október 2017, Rím'''<ref name="kan1510">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Pápež vyhlásil za svätých 35 osobností a oznámil zámer vyhlásiť novú synodu|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20171015004|dátum vydania=2017-10-15|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-03-09|vydavateľ=TK KBS|miesto=Bratislava|jazyk=|autor=}}</ref> ** [[Faustino Míguez]] [[Rehoľa chudobných regulárnych klerikov Božej Matky Zbožných škôl|SP]], kňaz ** [[Angelo da Acri]] [[Rád menších bratov kapucínov|OFMCap.]], kňaz a rehoľník ** [[André de Soveral]], kňaz, a 29 spoločníkov, mučeníci ** [[Cristóbal, Antonio a José]], mučeníci * '''14. október 2018, Vatikán''' **[[Pavol VI.]], pápež ** [[Óscar Arnulfo Romero]], biskup ** [[Francesco Spinelli]], kňaz ** [[Vincenzo Romano]], kňaz ** [[Maria Katharina Kasper]], rehoľníčka ** [[Nazaria Ignazia od svätej Terézie Ježiškovej]], rehoľníčka **[[Nunzio Sulprizio]], laik *'''5. júl 2019, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Amerického arcibiskupa Fultona Sheena čaká blahorečenie - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2019-07/americkeho-arcibiskupa-fultona-sheena-caka-blahorecenie.html|vydavateľ=www.vaticannews.va|dátum vydania=2019-07-06|dátum prístupu=2019-07-06|jazyk=sk}}</ref> **[[Bartolomeo od Mučeníkov]], arcibiskup a rehoľník * '''13. október 2019, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Termín svätorečenia kard. Newmana a štyroch rehoľníčok je 13. októbra - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2019-07/svatorecenie-kard-newman-styri-reholnicky-termin-13-oktober.html|vydavateľ=www.vaticannews.va|dátum vydania=2019-07-01|dátum prístupu=2019-07-06|jazyk=sk}}</ref> **[[John Henry Newman]], kardinál **[[Mária Terézia Chiramel Mankidiyan]], rehoľníčka **[[Giuseppina Vanniniová]], rehoľníčka **[[Dulce Lopes Pontesová]], rehoľníčka **[[Marguerite Baysová|Marguerita Baysová]], rehoľníčka * '''24. apríl 2021, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = CNA | odkaz na autora = | titul = Pope Francis declares blind 14th-century lay Dominican a saint | url = https://www.catholicnewsagency.com/news/247399/pope-francis-declares-blind-14th-century-lay-dominican-a-saint | vydavateľ = catholicnewsagency.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Margareta z Città di Castello]] * '''15. máj 2022, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cirkev dnes dostala desať nových svätých - duchovné podnety z kanonizácie | url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2022-05/cirkev-dnes-dostala-desat-novych-svatych.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Titus Brandsma]], kňaz a mučeník ** [[Lazár Devasahayam]], mučeník ** [[César de Bus]], kňaz ** [[Luigi Maria Palazzolo]], kňaz ** [[Giustino Maria Russolillo]], kňaz ** [[Charles de Foucauld]], kňaz ** [[Mária Rivierová]], rehoľníčka ** [[Mária Františka od Ježiša]], rehoľníčka ** [[Mária od Ježiša]], rehoľníčka ** [[Mária Dominika Mantovaniová]], rehoľníčka * '''9. október 2022, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Začlenenie a vďačnosť - homília pri svätorečení biskupa Scalabriniho a saleziána Zattiho | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2022-10/zaclenenie-a-vdacnost-homilia-svatorecenie-scalabrini-zatti.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Artémides Zatti]], rehoľník ** [[Giovanni Battista Scalabrini]], biskup {{Stĺpce-3}} * '''11. február 2024, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Argentínska „Mama Antula“ bude prvou novou sväticou v roku 2024 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20240110027 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2024-01-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[María Antonia de Paz Figueroa]], rehoľníčka * '''20. október 2024, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Konzistórium určilo dátum kanonizácie nových svätých | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2024-07/konzistorium-urcilo-datum-kanonizacie-novych-svatych.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2024-07-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-10 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Carmelo Bolta Bañuls]], kňaz ** [[Engelbert Kolland]], kňaz ** [[Manuel Ruiz López]], kňaz ** [[Nicanor Ascanio de Soria]], kňaz ** [[Nicolás María Alberca Torres]], kňaz ** [[Pedro Soler Méndez]], kňaz ** [[Francisco Pinazo Peñalver]], rehoľník ** [[Juan Jacobo Fernández y Fernández]], rehoľník ** [[’Abd-al-Mu’tī Masābkī]] (Abdel Mooti Massabki), laik ** [[Fransīs Masābkī]] (Francesco Massabki), laik ** [[Rūfayīl Masābkī]] (Raffaele Massabki), laik ** [[Giuseppe Allamano]], kňaz ** [[Marie-Léonie]] (Alodie-Virginie Paradis), rehoľníčka ** [[Elena Guerra]], rehoľníčka * '''18. december 2024, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Les carmélites de Compiègne, guillotinées en 1794, sont saintes | url = https://www.vaticannews.va/fr/pape/news/2024-12/carmelites-compiegne-france-canonisees-decret-pape-francois.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2024-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-10 | miesto = | jazyk = fr}}</ref> ** [[Anne-Marie-Madeleine Thouret]], rehoľníčka ** [[Catherine Soiron]], rehoľníčka ** [[Constance]] (Marie-Geneviève Meunier), rehoľníčka ** [[de Jésus-Crucifié]] (Marie-Anne Piedcourt), rehoľníčka ** [[Henriette de Jésus]] (Marie-Françoise de Croissy), rehoľníčka ** [[Julie-Louise de Jésus]] (Rose-Chretien de Neuville), rehoľníčka ** [[Marie-Claude-Cyprienne Brard]], rehoľníčka ** [[Marie du Saint-Esprit]] (Angelique Roussel), rehoľníčka ** [[Marie-Henriette de la Providence]] (Marie-Annette Pelras), rehoľníčka ** [[Marie-Thérèse du Cœur de Jésus Hanniset]], rehoľníčka ** [[Saint-François-Xavier]] (Élisabeth-Julitte Verolot), rehoľníčka ** [[Saint-Louis]] (Marie-Anne-Françoise Brideau), rehoľníčka ** [[Saint-Marthe]] (Marie Dufour), rehoľníčka ** [[Thérèse Soiron]], rehoľníčka ** [[Thérèse de Saint-Augustine]] (Marie-Madeleine-Claudine Lidoine), rehoľníčka ** [[Thérèse de Saint-Ignace]] (Marie-Gabrielle Trezel), rehoľníčka (1743–1794) {{Stĺpce-koniec}} <gallery> Súbor:Canonization 2014- The Canonization of Saint John XXIII and Saint John Paul II (14036819834).jpg|náhľad|Svätorečenie Jána Pavla II. a Jána XXIII., pápežov (27. apríl 2014) Súbor:Canonização de Francisco e Jacinta Marto (13 de Maio de 2017) 2.png|náhľad|Svätorečenie Františka a Hyacinty Martových, detí (13. máj 2017) Súbor:Ceremonia de Canonización de Monseñor Romero. (31434059008).jpg|náhľad|Svätorečenie Pavla VI., pápeža, Oskara Romera, biskupa, a 5 ďalších blahoslavených (14. október 2018) </gallery> === Katolícka cirkev na Slovensku === ==== Menovanie nových biskupov a ordinárov ==== {| class="wikitable" !Biskup !Dátum menovania ! colspan="2" |Úrad |- | rowspan="5" |Mons. [[Milan Lach]] [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] | rowspan="2" |[[19. apríl]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František menoval prešovského pomocného biskupa|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130419020|dátum vydania=2013-04-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-21|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref> |[[Prešovská archieparchia]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo [[Ostracina]] |titulárny biskup |- |[[24. jún]] [[2017]] | rowspan="2" |[[Parma|Parmská gréckokatolícka eparchia]] ([[Spojené štáty|USA]]) |apoštolský administrátor |- |[[1. jún]] [[2018]] |eparcha |- |[[23. január]] [[2023]] |[[Bratislavská eparchia]] |pomocný biskup <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rinunce e nomine, 23.01.2023|url= https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2023/01/23/0065/00119.html#ausiliare|dátum vydania=2023-01-23|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2023-01-23|vydavateľ=Bolletino}}</ref> |- |Mons. [[Ján Orosch]] |[[11. júl]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František vymenoval nového trnavského arcibiskupa|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130711023|dátum vydania=2013-07-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-21|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref> |[[Trnavská arcidiecéza]] |arcibiskup |- |Mons. [[Stanislav Stolárik]] |[[21. marec]] [[2015]]<ref name="vym-stolarik">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec menoval nového rožňavského biskupa, stal sa ním Stanislav Stolárik|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150321002|dátum vydania=2015-03-21|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-06-10|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref> |[[Rožňavská diecéza]] |diecézny biskup |- |Mons. [[Dávid Tencer]] [[Rád menších bratov kapucínov|OFM Cap]]. |[[18. september]] [[2015]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský kapucín Dávid Tencer biskupom na Islande|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/18/slovensk%C3%BD_kapuc%C3%ADn_d%C3%A1vid_tencer_biskupom_na_islande/1172780|dátum vydania=2015-09-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-11-12|vydavateľ=[[Radio Vaticana]]|url archívu=https://web.archive.org/web/20151107014944/http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/18/slovensk%C3%BD_kapuc%C3%ADn_d%C3%A1vid_tencer_biskupom_na_islande/1172780|dátum archivácie=2015-11-07}}</ref> |[[Reykjavík|Reykjavícka diecéza]] ([[Island]]) |diecézny biskup |- | rowspan="2" |Mons. [[Marek Forgáč]] | rowspan="2" |[[11. jún]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Svätý Otec menoval za nového košického pomocného biskupa Mareka Forgáča|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160611001|dátum vydania=2016-06-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]|autor=}}</ref> |[[Košická arcidiecéza]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo [[Diecéza Seleuciana|Seleuciana]] |titulárny biskup |- |Mons. [[Giacomo Guido Ottonello]] |[[1. apríl]] [[2017]]<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec vymenoval Mons. Ottonella za apoštolského nuncia na Slovensku|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170401001|dátum vydania=2017-05-01|dátum prístupu=2017-08-29|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> |[[Apoštolská nunciatúra na Slovensku|Apoštolská nunciatúra v Slovenskej republike]] |apoštolský nuncius |- |Mons. [[Vladimír Fekete]] [[Saleziáni Don Bosca|SDB]]. |[[8. december]] [[2017]] |Titulárne sídlo [[Municipa]] |titulárny biskup |- |Mons. [[Marián Andrej Pacák]] [[CSsR]]. |[[5. júl]] [[2018]]<ref>{{cite web |url=https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2018-07/menovanie-marian-andrej-pacak-biskup-slovenska-eparchia-toronto.html |title=Menovanie M. A. Pacáka za biskupa Torontskej slovenskej eparchie sv. Cyrila a Metoda |language=Slovenský |work=Vatican News Website|accessdate=5 July 2018}}</ref> |[[Torontská slovenská gréckokatolícka eparchia]] ([[Kanada]]) |eparcha |- | rowspan="2" |Mons. [[Cyril Vasiľ|Cyril Vasiľ SJ]] |[[20. január]] [[2020]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Arcibiskup Cyril Vasiľ bol menovaný za apoštolského administrátora Košickej eparchie „sede plena“| url = https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2020-01/arcibiskup-cyril-vasil-bol-menovany-za-apostolskeho-administrato.html| vydavateľ = vaticannews.va| dátum vydania = 2020-01-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-21| miesto = Vatikán| jazyk =}}</ref> | rowspan="2" |[[Košická eparchia]] |apoštolský administrátor ''sede plena'' |- |[[24. jún]] [[2021]] |arcibiskup, eparcha |- | rowspan="2" |Mons. [[Ján Kuboš]] | rowspan="2" |[[25. marec]] [[2020]] |[[Spišská diecéza]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo [[Diecéza Quiza|Quiza]] |titulárny biskup |- |[[Peter Sakmár]] |[[9. december]] [[2020]] |Apoštolská administratúra v [[Atyrau]] ([[Kazachstan]]) |apoštolský administrátor ''ad nutum Sanctae Sedis'' |- | rowspan="2" |Mons. [[Peter Beňo]] | rowspan="2" |[[29. január]] [[2021]] |[[Nitrianska diecéza]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo Amudarsa |titulárny biskup |- |Mons. [[Nicola Girasoli]] |[[2. júl]] [[2022]] |[[Apoštolská nunciatúra na Slovensku|Apoštolská nunciatúra v Slovenskej republike]] |apoštolský nuncius |- |Mons. [[František Trstenský]] |[[8. september]] [[2023]] |[[Spišská diecéza]] |diecézny biskup |- |SEODr. [[Jonáš Maxim|Jonáš Jozef Maxim]], [[Studiti|MSU]] |[[26. október|26. október 2023]] |[[Prešovská archieparchia]] |arcibiskup, eparcha |} ==== Beatifikačné procesy ==== Pápež František počas svojho pontifikátu podpísal a schválil ''Dekréty'' týchto Božích služobníkov zo Slovenska, aby mohli byť slávnostne vyhlásení za blahoslavených. {| class="wikitable" |+ ! colspan="3" |Beatifikovaná osoba !Schválenie dekrétu ! colspan="2" |Beatifikačná slávnosť !Pápežský legát !Spomienka |- |[[Titus Zeman]] [[SDB]] |kňaz, [[salezián]] |mučeník za duchovné povolania |[[27. február]] [[2017]] |[[30. september]] [[2017]] |[[Bratislava]] |kardinál [[Angelo Amato]] SDB |[[8. január]] |- |[[Anna Kolesárová (blahoslavená)|Anna Kolesárová]] |laička |mučeníčka čistoty |[[6. marec]] [[2018]] |[[1. september]] [[2018]] |[[Košice]] |kardinál [[Giovanni Angelo Becciu]] |[[20. november]] |- |[[Ján Havlík]] |seminarista |mučeník vernosti |[[14. december]] [[2023]] |[[31. august]] [[2024]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rite of Beatification of the Venerable Servant of God JAN HAVLÍK | url = https://cmglobal.org/en/2024/02/20/rite-of-beatification-of-the-venerable-servant-of-god-jan-havlik/ | vydavateľ = Congregation of the Mission | dátum vydania = 2024-02-20 | dátum prístupu = 2024-02-24 | jazyk = en-US | meno = Communication | priezvisko = Cont | url archívu = https://web.archive.org/web/20241005213835/https://cmglobal.org/en/2024/02/20/rite-of-beatification-of-the-venerable-servant-of-god-jan-havlik/ | dátum archivácie = 2024-10-05 }}</ref> |[[Šaštín-Stráže|Šaštín]] |kardinál [[Marcello Semeraro]] |[[12. február]] |} ==== Apoštolská cesta na Slovensko ==== {{Hlavný článok|Návšteva pápeža Františka na Slovensku}} [[Súbor:Pope Francis in Bratislava - Petržalka.jpg|náhľad|Pápež na ceste cez [[Bratislava|bratislavskú]] [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalku]] počas [[Návšteva pápeža Františka na Slovensku|svojej návštevy na Slovensku v septembri roku 2021]].]] Pápež František navštívil Slovensko v dňoch [[12. september|12.]] až [[15. septembra]] [[2021]]. Trojdňová apoštolská návšteva mala oficiálny a pastoračný charakter.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Pravda|odkaz na autora=|titul=Pápež prijal pozvanie od Čaputovej a príde na Slovensko|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/580496-papez-prijal-pozvanie-od-caputovej-a-pride-na-slovensko/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-08|dátum prístupu=2021-07-04}}</ref> [[Prezident Slovenskej republiky|Prezidentka Slovenskej republiky]] [[Zuzana Čaputová]] ho pozvala počas jej [[Zoznam zahraničných ciest prezidentky Zuzany Čaputovej|oficiálnej zahraničnej cesty]] vo [[Vatikán|Vatikáne]] v [[December|decembri]] [[2020]],<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čaputová sa stretla s pápežom, prijal od nej pozvanie na Slovensko|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22554823/prezidentka-zuzana-caputova-sa-stretla-s-papezom-frantiskom.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-12-14|dátum prístupu=2021-07-04}}</ref> pápeža na [[Slovensko]] pozvali aj všetci [[Konferencia biskupov Slovenska|slovenskí katolícki biskupi]] v mene celej [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] na Slovensku.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=kbs.sk|odkaz na autora=|titul=Pastierske listy KBS|url=https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/pastierske-listy-konferencie-biskupov-slovenska/c/pastiersky-list-k-navsteve-svateho-otca-frantiska-2021|vydavateľ=kbs.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-17|miesto=|jazyk=}}</ref> Pápež návštevu oficiálne potvrdil v nedeľu [[4. júl|4. júla]] [[2021]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František od 12. do 15. septembra pricestuje na návštevu Slovenska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210704001|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-07-04|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-10|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Pápež František navštívil mestá [[Bratislava]], [[Košice]], [[Prešov]] a [[Šaštín-Stráže]]. Absolvoval tri masové akcie, z toho ani jednu v [[Bratislava|hlavnom meste]]. Stretol sa s predstaviteľmi štátu, s [[Zuzana Čaputová|prezidentkou]], [[Boris Kollár|predsedom parlamentu]] a [[Eduard Heger|premiérom]], ale aj s [[Biskup|biskupmi]], [[Kňaz|kňazmi]], [[Rehoľný rád|rehoľníkmi]], členmi [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]], predstaviteľmi [[Židia na Slovensku|židovskej náboženskej obce]], no nezabudol ani na [[mládež]] a chudobných ľudí žijúcich na košickom sídlisku [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]].<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Už je známy program apoštolskej cesty Svätého Otca|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-07/program-apostolskej-cesty-papeza-frantiska-budapest-slovensko.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-07-21|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-21|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Úmrtie ==== Pápež bol od [[14. február|14. februára]] do [[23. marec|23. marca]] [[2025]] hospitalizovaný v rímskej nemocnici [[Nemocnica Gemelli|Gemelli]], kde sa zotavoval z obojstranného [[Pneumónia|zápalu pľúc]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cebrová | meno = Linda | odkaz na autora = | titul = Pápeža Františka prepustili z nemocnice. Veriacim požehnal z okna nemocničnej izby | url = https://www.startitup.sk/papeza-frantiska-prepustili-z-nemocnice-veriacim-pozehnal-z-okna-nemocnicnej-izby/ | dátum vydania = 2025-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = Startitup.sk | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Následne bol prepustený do domácej liečby. V nadchádzajúcich dňoch [[Veľký týždeň|Veľkého týždňa]] slávili liturgie a obrady kardináli. Pápež sa poslednýkrát ukázal na verejnosti vo [[Zmŕtvychvstanie Pána|Veľkonočnú nedeľu]] [[20. apríl]]a, kedy za jeho prítomnosti posolstvo prečítal [[ceremoniár]] [[Diego Giovanni Ravelli]] a pápež v skrátenej forme udelil požehnanie [[Urbi et Orbi]] a v papamobile prešiel pomedzi veriacich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pápež udelil požehnanie Urbi et orbi z lodžie baziliky, predtým sa krátko stretol s JD Vanceom | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/174057/na-omsi-svatenia-olejov-bolo-1-800-knazov-a-biskupov-papez-delegoval-kardinala-calcagna | dátum vydania = 2025-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Nasledujúci deň, na Veľkonočný Pondelok, [[21. apríl]]a o 9:47 oznámil kardinál kamerlengo [[Kevin Joseph Farrell|Kevin Farrell]], že pápež František zomrel v to ráno o 7:35 hodine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dichiarazione del Direttore della Sala Stampa della Santa Sede, Matteo Bruni, 21.04.2025 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/04/21/0267/00493.html | dátum vydania = 2025-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = Bollettino della Sala Stampa della Santa Sede | miesto = | jazyk = it }}</ref> Príčinou smrti bola [[Cievna mozgová príhoda|mozgová príhoda]], ktorá spôsobila [[Kóma|kómu]] a následné [[Srdcové zlyhanie|zlyhanie srdca]].<ref>{{Citácia periodika | autor1 = ČTK | odkaz_na_autora1 = Česká tisková kancelář | titul = Papež František zemřel podle Vatikánu v důsledku mrtvice a selhání srdce | periodikum = christnet.eu | dátum vydania = 2025-04-21 | url = https://www.christnet.eu/zpravy/32724/papez_frantisek_zemrel_podle_vatikanu_v_dusledku_mrtvice_a_selhani_srdce.url | dátum_prístupu = 2025-04-22 }}</ref> Tým začalo obdobie [[Sede vacante|sedisvakancie]], ktoré bolo ukončené zvolením nového pápeža Leva XIV. v [[konkláve]] 8. mája 2025. == Dielo == [[Súbor:Misericordiæ Vultus 02.jpg|náhľad|Kópia buly ''[[Misericordiae vultus]]'']] === Dokumenty pápeža Františka === Pápež František vydal počas svojho pontifikátu viacero dokumentov,<ref>https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/frantisek</ref> tie najznámejšie sú uvedené nižšie. Tie, ktoré nemajú priložený slovenský preklad možno dohľadať na [https://www.vatican.va/content/francesco/en.html stránkach Vatikánu] v [[Angličtina|angličtine]], [[Taliančina|taliančine]], [[Španielčina|španielčine]], [[Portugalčina|portugalčine]], [[Nemčina|nemčine]], [[Francúzština|francúzštine]], [[Poľština|poľštine]], [[Rumunčina|rumunčine]] a [[Arabčina|arabčine]]. ==== Encykliky ==== * [[Lumen fidei]]{{--}}''o viere'' (Svetlo viery; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-lumen-fidei slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2013-06-26|titul = LUMEN FIDEI (Svetlo viery) o viere|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-lumen-fidei|vydavateľ = KBS}}</ref> * [[Laudato si']]{{--}}''o starostlivosti o náš spoločný domov'' (Buď pochválený; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-laudato-si slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2015-05-24|titul = LAUDATO SI’ (Buď pochválený) o starostlivosti o náš spoločný domov|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-laudato-si|vydavateľ = KBS}}</ref> * [[Fratelli tutti]]{{--}}''o bratstve a sociálnom priateľstve'' (dosl. preklad Všetci [sme] bratia; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-fratelii-tutti slovenský preklad])<ref name="ta3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ŠTÚDIO TA3: Teológ M. Lichner o encyklike pápeža Františka|url=https://www.ta3.com/clanok/1194250.html|vydavateľ=[[TA3]]|dátum prístupu=2020-10-09|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[Dilexit nos]]{{--}}''o ľudskej a božskej láske Srdca Ježiša Krista'' (On nás miloval)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „On nás miloval“, pápežova encyklika o Najsvätejšom Srdci Ježišovom - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2024-10/on-nas-miloval-papezova-encyklika-o-najsvatejsom-srdci-jeziso.html | vydavateľ = www.vaticannews.va | dátum vydania = 2024-10-24 | dátum prístupu = 2024-11-04 | jazyk = sk}}</ref> ==== Apoštolské exhortácie ==== * [[Evangelii gaudium]]{{--}}''o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete'' (Radosť evanjelia; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-evangelii-gaudium slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2013-11-24|titul = EVANGELII GAUDIUM (Radosť evanjelia) o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-evangelii-gaudium|vydavateľ = KBS}}</ref> * [[Amoris laetitia]]{{--}}''o láske v rodine'' (Radosť z lásky; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-amoris-laetitia slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Exhortácia Svätého Otca „Radosť z lásky“ vyjde už o niekoľko hodín | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160407035 | vydavateľ = [[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]] | dátum vydania = 2016-04-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Gaudete et exsultate]]''{{--}}o povolaní k svätosti v súčasnom svete'' (Radujte sa a jasajte; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-gaudete-et-exsultate slovenský preklad])<ref>https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-gaudete-et-exsultate</ref> *[[Christis vivit]]{{--}}''posynodálna apoštolská exhortácia mladým a Božiemu ľudu'' (Kristus je živý; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/postsynodalna-apostolska-exhortacia-christus-vivit slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul="Christus vivit": Post-Synodal Exhortation to Young People and to the entire People of God (25 March 2019)|url=http://www.vatican.va/content/francesco/en/apost_exhortations/documents/papa-francesco_esortazione-ap_20190325_christus-vivit.html|vydavateľ=vatican.va|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-01-02|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Apoštolské koštitúcie ==== * [[Veritatis gaudium]]{{--}}''o univerzitách a cirkevných fakultách'' (Radosť z pravdy; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-konstitucia-veritatis-gaudium slovenský preklad]) ==== Apoštolské listy ==== * [[Apoštolský list Svätého Otca Františka všetkým zasväteným osobám pri príležitosti Roku zasväteného života]] ([https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-pri-prilezitosti-roku-zasvateneho-zivota slovenský preklad]) * [[Mitis Iudex Dominus Iesus|Mitis Iudex Dominus Iesus{{--}}]]''ktorým sa reformujú kánony [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]], týkajúce sa procesu na vyhlásenie neplatnosti manželstva'' (Mierny sudca Pán Ježiš; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/mitis-iudex-dominus-iesus slovenský preklad]) * [[Come una madre amorevole|Come una madre amorevole{{--}}]]''o ochrane detí a zraniteľných dospelých'' (Ako láskavá matka; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-ako-milujuca-matka slovenský preklad]) * [[Misericordia et misera]] (Bieda a milosrdenstvo; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-misericordia-et-misera slovenský preklad]) * [[Magnum principium]]{{--}}''ktorým sa mení kánon 838 [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]]'' (Skvelý začiatok; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-motu-proprio-magnum-principium slovenský preklad]) * [[Vos estis lux mundi]]{{--}}''o'' ''sexuálnom zneužívaní'' (Vy ste svetlo sveta; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-vo-forme-motu-proprio-vos-estis-lux-mundi slovenský preklad]) * [[Aperuit illis|Aperuit illis{{--}}]]''ktorým sa ustanovuje slávenie [[Nedeľa Božieho slova|Nedele Božieho slova]]'' (Otvoril sa im; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/aperuit-illis slovenský preklad]) * [[Admirabile signum]]{{--}}''o význame a dôležitosti [[Betlehem (sídlo)|betlehemských]] jaslí'' (Pozoruhodné znamenie; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-admirabile-signum slovenský preklad]) * [[Scripturae Sacrae affectus]]{{--}}''pri príležitosti 1600. výročia smrti sv. [[Hieronym (učiteľ cirkvi)|Hieronyma]]'' (Láska k Svätému písmu; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-scripturae-sacrae-affectus slovenský preklad]) * [[Patris corde]]{{--}}''pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia sv. [[Jozef Nazaretský|Jozefa]] za patróna univerzálnej Cirkvi'' (Otcovo srdce; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-patris-corde slovenský preklad]) * [[Spiritus Domini]]{{--}}''o modifikácii kánonu 230 § 1 [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]], ktorá sa týka prístupu žien k ustanoveným službám [[Lektor (liturgia)|lektorátu]] a [[Akolyta|akolytátu]].'' (Pánov Duch; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/motu-proprio-spiritus-domini slovenský preklad]) * [[Antiquum Ministerium]]{{--}}''o zriadení laického ministéria katechétu'' (Staré ministérium, vydaný [[motu proprio]]) * [[Traditionis custodes]]{{--}}''o používaní Rímskej liturgie spred Reformy roku 1970'' (Strážcovia tradície; vydaný [[motu proprio]], [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-motu-proprio-traditionis-custodes slovenský preklad]) ==== Buly ==== * [[Misericordiae vultus]]{{--}}''bula, ktorou sa vyhlasuje mimoriadny Svätý rok milosrdenstva'' (Tvár milosrdenstva; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus slovenský preklad]) === Knihy === * ''Meditaciones para religiosos'', Diego de Torres, Buenos Aires 1982, ISBN 950-02-1000-2. * ''Reflexiones espirituales sobre la vida apostólica'' Diego de Torres, Buenos Aires, 1987, ISBN 950-9210-07-2. * ''Reflexiones en esperanza'', Ediciones Universidad del Salvador, Buenos Aires, 1992. * ''Educar. Exigencia y pasión. Desafíos para educadores cristianos'' Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2003, ISBN 950-512-457-0. * ''Ponerse la patria al hombro, Memoria y camino de esperanza'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2004, ISBN 950-512-511-9. * ''La nación por construir, Utopía, pensamiento y compromiso. VIII Jornada de Pastoral Social'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2005, ISBN 950-512-546-1. * ''Corrupción y Pecado, Algunas reflexiones en torno al tema de la corrupción'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2006, ISBN 950-512-572-0. * ''El verdadero poder es el servicio'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2007, ISBN 978-950-512-628-6. * spoluautor s: Abraham Skorka: ''Sobre el Cielo y la Tierra'', Editorial Sudamericana, Buenos Aires, 2010, ISBN 978-950-07-3293-2 * ''Nosotros como ciudadanos, nosotros como pueblo, Hacia un bicentenario en justicia y solidaridad 2010-2016'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2011, ISBN 978-950-512-744-3. * ''Mente abierta, corazón creyente'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2012, ISBN 978-950-512-778-8. ==== V slovenčine ==== * ''Otvorená myseľ, veriace srdce'', Sali foto, 2013, ISBN 978-80-89605-08-8. * Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka, Marcelo Figueroa: ''Viera, dôstojnosť, modlitba, solidarita'', Dobrá kniha, 2013, ISBN 978-80-7141-816-0, * Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka: ''O nebi a zemi'', Kumran, 2013, ISBN 978-80-89487-41-7, v origináli: ''Sobre el cielo y la tiera''. ==== V češtine ==== * ''Opravdová moc je služba'', Paulínky, 2014, ISBN 978-80-7450-123-4, * ''Zkaženost a hřích'', Paulínky, 2014, v origináli: ISBN 978-80-7450-122-7, ''Guarire dalla corruzione'' * ''Promluvy z Argentiny,'' Karmelitánské nakladatelství, 2013, ISBN 978-80-7195-725-6 == Reakcie == Veľmajster [[Slobodomurárstvo|slobodomurárskej]] lóže Grande Oriente d’Italia Gustavo Raffi [[14. marec|14. marca]] [[2013]] napísal: „S pápežom Františkom nič nebude ako predtým. Je to zástanca chudobných, ktorý má ďaleko ku Kúrii. Jeho prvé slová sú bratstvo, ochota k dialógu a otvorenosť k súčasnému svetu, k veriacim i neveriacim.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Il Gran Maestro Raffi: "Con Papa Francesco nulla sarà più come prima. Chiara la scelta di fraternità per una Chiesa del dialogo, non contaminata dalle logiche e dalle tentazioni del potere temporale"|url=http://www.grandeoriente.it/il-gran-maestro-raffi-con-papa-francesco-nulla-sara-piu-come-prima-chiara-la-scelta-di-fraternita-per-una-chiesa-del-dialogo-non-contaminata-dalle-logiche-e-dalle-tentazioni-del-potere-temporale/|vydavateľ=grandeoriente.it|dátum vydania=2013-03-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-01-05|miesto=|jazyk=}}</ref> Zástanca teológie oslobodenia [[Leonardo Boff]] verí, že pápež František je mužom, ktorý zreformuje pápežstvo a zmení katolícku cirkev.<ref name="dw">[http://www.dw.de/leonardo-boff-this-pope-will-change-the-church/a-16970616 Leonardo Boff: 'This pope will change the church'], Deutsche Welle, 2013-07-23</ref> == Úmrtie == [[Súbor:Procesija,_pok._papa_Franjo_(5).jpg|vpravo|náhľad|Sprievod s telom pápeža Františka vo Vatikáne]] [[Súbor:Pope_Francis_Tomb.jpg|náhľad|293x293bod|Františkova hrobka v [[Bazilika Panny Márie Väčšej|bazilike Santa Maria Maggiore]]]] Františkovo posledné verejné vystúpenie bolo na Námestí svätého Petra vo Vatikáne na [[Veľká noc|Veľkonočnú nedeľu]] 20. apríla 2025, kde predniesol svoj posledný veľkonočný prejav a vyzval na prímerie na území Gazy . <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://abcnews.go.com/International/read-pope-francis-final-easter-address/story?id=121006377}}</ref> <ref name="AP News-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://apnews.com/article/pope-francis-israel-hamas-war-gaza-31f1755f8426ec81cb07b29bff3db70e}}</ref> Zomrel o 7:35 [[Stredoeurópsky letný čas|miestneho času]] (UTC+02:00) na [[Veľkonočný pondelok]] 21. apríla 2025 vo veku 88 rokov vo svojej rezidencii v [[Dom svätej Marty|Domus Sanctae Marthae]] . Jeho smrť, ktorú oznámil kardinál [[Kevin Joseph Farrell|Kevin Farrell]] na vatikánskom televíznom kanáli a vo video vyhlásení, bola spôsobená [[Cievna mozgová príhoda|mozgovou príhodou]], ktorá viedla ku [[Kóma|kóme]] a nezvratnej zástave srdca . Pápežova smrť začala [[Sedisvakancia|pápežské medzivládie]] (''papal interregnum)'' a deväťdňové obdobie smútku známe ako ''novendiales (z lat. deväť dní)''. Jeho pohreb sa konal 26. apríla 2025. Kardináli voliči prišli do Ríma, aby sa zúčastnili kongregácie [[Kardinál|kardinálov]], a rozhodli, že 7. mája 2025 sa začne [[Konkláve 2025|konkláve]], ktoré má zvoliť nástupcu Františka. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://edition.cnn.com/2025/04/28/europe/conclave-start-date-intl/index.html}}</ref> 8. mája bol Robert Francis Prevost, ktorého František v roku 2023 vymenoval za kardinála zvolený za [[Lev XIV.|pápeža Leva XIV]]. František v duchovný testamente z 29. júna 2022 zopakoval svoje želanie byť pochovaný v [[Bazilika Panny Márie Väčšej|bazilike Santa Maria Maggiore]] v Ríme. Po svojej smrti tam bol uložený, čím sa stal prvým pápežom pochovaným v bazilike Santa Maria Maggiore od čias [[Klement IX.|Klementa IX.]] v roku 1669. <ref>{{Cite news|date=21 April 2025|title=Pope Francis' Will Says He Wishes to Be Buried in Simple Tomb in Rome|url=https://www.nytimes.com/2025/04/21/world/europe/pope-francis-will-released.html|access-date=22 April 2025}}</ref> <ref name="Vatican News-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.vaticannews.va/en/pope/news/2025-04/pope-francis-spiritual-will-and-testament.html}}</ref> Jeho testament končil:<blockquote>''"May the Lord grant a fitting reward to all those who have loved me and who continue to pray for me. The suffering that has marked the final part of my life, I offer to the Lord, for peace in the world and for fraternity among peoples."''</blockquote><blockquote>"Nech Pán udelí primeranú odmenu všetkým, ktorí ma milovali a ktorí sa za mňa naďalej modlia. Utrpenie, ktoré poznačilo poslednú časť môjho života, obetujem Pánovi za pokoj vo svete a za bratstvo medzi ľuďmi." <ref name="Vatican News-2025" /></blockquote> == Referencie == {{Referencie|3}}<blockquote></blockquote> == Pozri aj == * [[Zoznam pápežov]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom]] * [[Pápež František: Modlite sa za mňa]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Franciscus}} == Externé odkazy == * [http://www.vatican.va/phome_en.htm vatican.va] Oficiálna stránka Vatikánu {{eng icon}} * [http://www.fiu.edu/~mirandas/bios-b.htm#Bergoglio Profil v biografickom slovníku kardinálov Salvadora Mirandu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140826115624/http://www2.fiu.edu/~mirandas/bios-b.htm#Bergoglio |date=2014-08-26 }} {{eng icon}} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cheney | meno = David M | titul = www.catholic-hierarchy.org | url = | typ kapitoly = stránka | kapitola = Pope Francis : Jorge Mario Bergoglio, S.J.| url kapitoly = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bbergj.html | dátum aktualizácie = 13 Mar 2013 | dátum prístupu = 2013-03-14 | jazyk = {{eng}} }} == Zdroj == {{Preklad|cs|František (papež)|9925452|en|Pope Francis|933561182}} {{Pápež|meno=František|predchodca=[[Benedikt XVI.]]|nástupca=[[Lev XIV.]]}} {{Pápeži}} {{Osobnosť roka časopisu Time 2001–2025}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Pápež František]] [[Kategória:Argentínski pápeži]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Osobnosti z Buenos Aires]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Argentínski jezuiti]] [[Kategória:Katolícki teológovia 21. storočia]] [[Kategória:Argentínski arcibiskupi]] [[Kategória:Argentínski kardináli]] risvbl3w5lt6eltd908jihh2t2te8ui 8199334 8199327 2026-04-16T20:11:02Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Teterqa|Teterqa]] ([[User_talk:Teterqa|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lukas565 8192942 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = pápež | zvolené meno = František | zvolené meno originálne = Franciscus | meno = František | meno originálne = Jorge Mario Bergoglio | meno v inom jazyku = | kód jazyka = <!-- ak sa zadá musí byť v ISO kód jazyka hun: maďarčina, deu: nemčina, ... --> | rodné meno = | aktuálny titul = <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> | portrét = Pope Francis Korea Haemi Castle 19.jpg | popis portrétu = Pápež František v roku 2019 | podpis = FirmaPapaFrancisco.svg | erb = Coat of arms of Franciscus.svg | štít erbu = <!-- meno obrázku na commons, ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra "typ" a "typ dodatok" --> | dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> | heslo = Miserando atque eligendo | heslo po slovensky = „Poľutovaniahodný, ale vyvolený“ | štát pôsobenia = | dátum narodenia = [[17. december]] [[1936]] | miesto narodenia = [[Buenos Aires]], [[Argentína]] | dátum úmrtia = {{dúv|2025|04|21|1936|12|17}} | miesto úmrtia = [[Dom svätej Marty]], [[Vatikán]] | dátum pohrebu = [[26. apríl]] [[2025]] | miesto pohrebu = [[Bazilika Santa Maria Maggiore]], [[Rím]] | alma mater = | 1. funkcia = Pápež | 1. funkcia - obdobie = [[13. marec]] [[2013]]{{--}}[[21. apríl]] [[2025]] | 1. funkcia - predchodca = [[Benedikt XVI.]] | 1. funkcia - nástupca = [[Lev XIV.]] | 2. funkcia = prefekt [[Dikastérium pre evanjelizáciu |Dikastéria pre evanjelizáciu]] | 2. funkcia - obdobie = [[5. júna]] [[2022]]{{--}}[[21. apríl]] [[2025]] | 2. funkcia - predchodca = [[Luis Antonio Tagle]] | 2. funkcia - nástupca = [[Lev XIV.]] | funkcie = * buenosaireský arcibiskup<br />[[28. február]] [[1998]]{{--}}[[13. marec]] [[2013]] * buenosaireský arcibiskup koadjútor <br />([[3. jún]] [[1997]]{{--}}[[28. február]] [[1998]]) * buenosaireský pomocný biskup <br />([[27. jún]] [[1992]]{{--}}[[3. jún]] [[1997]]) * provinciál [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]]<br />v Argentíne ([[1973]]{{--}}[[1979]]) * predseda argentínskej biskupskej konferencie ([[2005]]{{--}}[[2011]]) | cirkev = rkc | rítus = | rehoľa = sj | vstup do rehole dátum = {{dv|1958|03|11|1936|12|17}} | večné sľuby dátum = {{dv|1973|04|22|1936|12|17}} | diakonát dátum = <!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{dv|1969|12|13|1936|12|17}} | kňazské svätenie miesto = [[Buenos Aires]] | kňazské svätenie svätiteľ = [[Ramón José Castellano]] | kňazský svätiteľ funkcia = emeritný arcibiskup córdobský | inkardinácia = Arcidiecéza Buenos Aires | menovanie dátum = {{dv|1992|05|20|1936|12|17}} | menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] | biskupské svätenie dátum = {{dv|1992|06|27|1936|12|17}} | biskupské svätenie miesto = [[Buenos Aires]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Antonio Quarracino]] | biskupský svätiteľ funkcia = arcibiskup buenosaireský | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Ubaldo Calabresi]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = apoštolský nuncius v Argentíne | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Emilio Ogñénovich]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = biskup mercedeský | kardinál dátum = {{dv|2001|02|21|1936|12|17}} | kardinál menujúci = Ján Pavol II. | kardinálsky stupeň = kardinál-kňaz | titulárny kostol = San Roberto Bellarmino | pontifikát dátum = {{dv|2013|03|13|1936|12|17}} | intronizácia dátum = {{dv|2013|03|19|1936|12|17}} | poradie pápež = 266 | blahorečenie dátum = | blahorečil = | blahorečenie miesto = | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = | svätec v cirkvách = | patrón = | atribúty = | portál1 = | portál2 = | portál3 = }} '''František''' ({{vjz|lat|''Franciscus''}}), vlastným menom '''Jorge Mario Bergoglio,''' [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] (* [[17. december]] [[1936]], [[Buenos Aires]], [[Argentína]] {{--}} † [[21. apríl]] [[2025]], [[Dom svätej Marty]], [[Vatikán]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dnes ráno pápež František odišiel do domu Otca | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2025-04/dnes-rano-papez-frantisek-odisiel-do-domu-otca.html | dátum vydania = 2025-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = Vatican News | miesto = | jazyk = sk }}</ref>) bol [[Zoznam pápežov|266.]] [[pápež]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]], rímsky biskup a panovník štátu [[Vatikán]] zvolený v [[konkláve]] dňa [[13. marec|13. marca]] [[2013]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | titul = Minúta po minúte: Novým pápežom je kardinál Bergoglio z Argentíny | url = http://www.sme.sk/c/6732101/minuta-po-minute-novym-papezom-je-kardinal-bergoglio-z-argentiny.html | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = SME}}</ref> Bol prvým pápežom pochádzajúcim z [[Amerika (svetadiel)|amerického]] svetadielu (z [[Argentína|Argentíny]]), prvým pápežom, ktorý vzišiel z [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskej]] rehole, prvým pápežom z južnej pologule a po viac ako 1270 rokoch od smrti [[Gregor III. (pápež)|Gregora III.]] prvým pápežom modernej doby, ktorý sa nenarodil v [[Európa|Európe]].<ref name="TKKBS-zvolenie">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätým Otcom sa stal argentínsky kardinál Jorge Bergoglio SJ|url=http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130313070|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2013-03-20}}</ref> Podľa Františkových vlastných slov mal byť jeho pontifikát krátky.<ref name=":4">https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/papezem-budu-asi-pet-let-rekl-frantisek.A150313_151929_zahranicni_ert</ref> Narodil sa v [[Buenos Aires]] v [[Argentína|Argentíne]]. Za [[Katolícky kňaz|katolíckeho kňaza]] bol vysvätený v roku [[1969]]. Medzi rokmi [[1973]] až [[1979]] pôsobil ako provinciál [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] v Argentíne. V roku [[1998]] sa stal biskupom buenosaireským a za [[kardinál]]a ho vymenoval [[Ján Pavol II.]] v roku [[2001]]. Cirkev v [[Argentína|Argentíne]] viedol aj počas nepokojov v Argentíne v [[December 2001|decembri]] [[2001]]. Vlády [[Néstor Kirchner|Néstora Kirchnera]] a [[Cristina Fernándezová Kirchnerová|Cristiny Fernándezovej Kirchnerovej]] ho považovali za svojho politického rivala. Po rezignácii pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] dňa [[28. február]]a [[2013]] konkláve zvolilo [[13. marec|13. marca]] [[2013]] kardinála Bergoglia za nového pápeža. Zvolil si meno ''František'' na počesť svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]]. Pápež František bol známy pre svoju pokoru, dôraz na Božie Milosrdenstvo, záujem o [[Chudoba|chudobných]] a odhodlanie viesť [[medzináboženský dialóg]]. Bol uznávaný za to, že mal menej formálny vzťah k úradu pápeža než jeho predchodcovia, napríklad, že sa rozhodol radšej žiť v [[Dom svätej Marty|Dome svätej Marty]], než aby obýval [[pápežský apartmán]] v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]], ako to robili predchádzajúci pápeži. Zastával názor, že Cirkev by mala byť viac otvorená. Nepodporoval neovládaný [[kapitalizmus]], [[marxizmus]], alebo marxistické verzie [[Teológia oslobodenia|Teológie oslobodenia]]. František sa držal tradičných cirkevných pohľadov v otázkach [[Interrupcia|interrupcií]], [[Manželstvo|manželstva]], vysvätení žien za kňazov a [[celibát]]u.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pápež rozhodol proti vysväteniu ženatých mužov v Amazonskej oblasti | url = https://svet.sme.sk/c/22324357/papez-rozhodol-proti-vysvateniu-zenatych-muzov-v-amazonskej-oblasti.html?ref=terazbox_sme | dátum vydania = 2020-02-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20-02-12 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = Slovenský }}</ref> Vystupoval proti [[Konzumerizmus|konzumizmu]] a podporoval snahy o zvrátenie klimatickej zmeny, na čo sa zameral v [[Encyklika|encyklike]] ''[[Laudato si’]]''. V medzinárodnej [[Diplomacia|diplomacii]] sa pričinil o dočasné úplné znovuobnovenie diplomatických stykov medzi [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] a [[Kuba|Kubou]] a podporoval prípady migrantov počas európskej a stredoamerickej migračnej krízy. Od roku 2018 bol známy ako kritik neo-[[Nacionalizmus|nacionalizmu]]. Čelil otvorenej kritike, najmä z kruhov teologických [[Konzervativizmus|konzervatívcov]], kvôli svojmu konaniu v niektorých otázkach, napríklad keď publikáciou ''[[Amoris laetitia]]'' ({{VJZ|slk}}Radosť lásky) pripustil možnosť niektorým občiansky rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom pristúpiť k Sviatosti [[Eucharistia|Eucharistie]], alebo svojmu konaniu v otázke údajného krytia sexuálnych škandálov duchovných, proti ktorému však vydal apoštolský list [[motu proprio]] s názvom ''[[Vos estis lux mundi]]''. Pápež sa stal [[Person of the Year|osobnosťou roka 2013 časopisu ''Time'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Časopis Time zvolil Svätého Otca Františka za Osobnosť roka|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131211036|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-12-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Time magazine names Pope Francis its ‘Person of the Year’|url=http://www.washingtonpost.com/blogs/on-leadership/wp/2013/12/11/time-magazine-names-pope-francis-the-person-of-the-year/|vydavateľ=The Washington Post|dátum vydania=2013-12-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> == Pôvod a mladosť == === Rodina === Jorge Mario Bergoglio sa narodil v [[Buenos Aires]] ako najstarší z piatich detí [[Taliani|talianskych]] prisťahovalcov z kraja [[Piemont]]. Jeho otec [[Mário José Bergoglio]] sa narodil v obci Portacomaro v severnom Taliansku. Pred nastupujúcim fašizmom odišiel v roku [[1928]] do [[Argentína|Argentíny]], kde pracoval ako železničný pracovník.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rice-Oxley | meno = Mark | titul = Pope Francis: the humble pontiff with practical approach to poverty | url = http://www.guardian.co.uk/world/2013/mar/13/jorge-mario-bergoglio-pope-poverty | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = Guardian | jazyk = po anglicky }}</ref> Jeho manželkou sa [[12. december|12. decembra]] [[1935]] stala [[Regina Mária Sívori]]. Okrem Jorgeho Maria mali aj tieto deti: Alberto Horacio, Oscar Adrian, Marta Regina a Mária Elena. V súčasnosti (2021) má pápež už len jedinú žijúcu sestru Máriu Elenu. [[Súbor:Jorge Mario Bergoglio attended a salesian school between 1948 and 1949.jpg|náhľad|Mladý Bergoglio študoval v saleziánskej škole, na fotografii štvrtý zľava v strednom rade]] Bergogliovi dvaja prasynovci, Antonio a Jozef, zahynuli pri dopravnej nehode. Jeho neter [[Cristina Bergogliová]] je maliarka žijúca v španielskom Madride. === Detstvo a mládežnícke roky === Svoje detské roky prežil v mestskej časti [[Flores (Buenos Aires)|Flores]] na predmestí Buenos Aires. Rehoľné sestry z [[Argentína|Argentíny]] na neho spomínajú ako na neposedného nezbedníka, vraj bol ''malý čertík,'' tak ako každý iný chlapec. U sestier bol obľúbený a so sestrou Dolores ho spájalo blízke [[Priateľ|priateľstvo]], v jej posledných dňoch ju pravidelne navštevoval a po jej úmrtí strávil celú noc v slzách a odmietal jesť a piť. Vo veku 21 rokov bola mladému Bergogliovi odoperovaná horná časť pravej strany [[pľúca|pľúc]]. Trpel totiž život ohrozujúcim zápalom pľúc spojeným s troma cystami. V knižnom rozhovore ''El Jesuita,'' ktorý v roku [[2010]] vydali novinári [[Sergio Rubín]] a [[Francesca Ambrogettiová]], uvádza, že ako mládežník rád tancoval [[Tango (tanec)|tango]]. Mal rád klasickú literatúru a jeho najobľúbenejším filmom je dánska dráma ''[[Babettina hostina]]''. Bergoglio v roku [[2010]] v rozhovore priznal, že ako dvanásťročný sa usiloval o isté dievča, Amáliu, svoju rovesníčku, a pomýšľal na svadbu. V liste jej vtedy napísal, že je pre neho jediná a že ak si ju nevezme za ženu, stane sa kňazom. List ilustroval obrázkom domu s červenou strechou, v ktorom by spolu žili. Amáliin otec svojej dcére vzťah zakázal, a preto na ten list ani neodpovedala. Samotná [[Amália Demonte]] príbeh zo svojho detstva po rokoch potvrdila v rozhovore pre anglický denník [[The Daily Telegraph]]. Otec ju mal udrieť, keď chcela Jorgemu odpísať. Rodičia jej potom bránili v akomkoľvek ďalšom kontakte s ním. Ona sama v tom čase ešte zamilovanosť nepoznala. Na nevinnom a čistom vzťahu medzi dvoma deťmi nemala hlava [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]] čo skrývať. V šiestom ročníku navštevoval ''Wilfrid Barón de los Santos Ángeles'', školu [[Saleziáni Don Bosca|Saleziánov Don Bosca]], v [[Ramos Mejía]] v [[Buenos Aires (provincia)|Provincii Buenos Aires]]. ==== Chemické vzdelanie a prvé zamestnanie ==== Navštevoval strednú odbornú školu s technickým zameraním ''Escuela Técnica Industrial N° 27 [[Hipólito Yrigoyen]],'' ktorá niesla meno po bývalom prezidentovi [[Argentína|Argentíny]]. Školu ukončil s diplomom chemickej techniky (nie magisterským titulom, ako nesprávne informujú niektoré médiá). S týmto vzdelaním strávil niekoľko rokov pracujúc v oddelení pre jedlá ''Laboratória Hickethier-Bachmann.'' Tam pracoval pod vedením [[Esther Ballestrinová|Esther Ballestrinovej]]. Predtým než pracoval ako chemický technik, bol tiež zamestnaný ako vyhadzovač z baru či umývač dlážky. === Záľuby === Bergoglio je celoživotným fanúšikom futbalového klubu [[Club Atlético San Lorenzo de Almagro|San Lorenzo de Almagro]]. Je fanúšikom filmov Tity Merellovej, neorealizmu a tanca tango, s citom pre tradičnú hudbu Argentíny a Uruguaja známu ako ''[[milonga]]''. == Jezuita == === Povolanie === Mladý Jorge Mario Bergoglio objavil svoje povolanie do kňazského stavu počas toho, ako bol na ceste osláviť ''Deň jari,'' populárny sviatok, ktorý v [[Argentína|Argentíne]] slávia najmä mladí, pretože je v ten istý deň ako ''Deň študentov'', kedy majú všetci študenti školské voľno. Prechádzal okolo kostola a pristúpil k [[Spoveď|spovedi]], počas ktorej ho veľmi inšpiroval [[kňaz]], ktorý ho spovedal. Bergoglio študoval za kňaza v ''Arcidiecéznom seminári Nepoškvrneného počatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]]'' vo [[Villa Devoto]] (časť [[Buenos Aires]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rocca|meno=Francis X.|titul=Cardinal Jorge Bergoglio: a profile|url=http://www.catholicherald.co.uk/news/2013/03/13/cardinal-bergoglio-profile/|dátum vydania=2013-03-13|dátum prístupu=2013-03-13|vydavateľ=Catholic Herald|jazyk=po anglicky}}</ref> Po troch rokoch štúdia Bergoglio vstúpil ako [[Noviciát|novic]] do [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] dňa [[11. marec|11. marca]] [[1958]]. Bergoglio priznal, že ako seminaristovi sa mu páčila jedna slečna a trocha zapochyboval o pokračovaní v štúdiu v seminári. Ako jezuitský novic študoval [[humanitné vedy]] v [[Santiago (Čile)|Santiagu]] v [[Čile]]. Po svojom noviciáte v [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] sa Bergoglio oficiálne stal Jezuitom [[12. marec|12. marca]] [[1960]], kedy zložil sľuby ''chudoby, čistoty a poslušnosti''. V roku [[1960]], Bergoglio získal certifikát z filozofie z [[Colegio Máximo San José]] v San Miguel. V rokoch [[1964]] a [[1965]] učil literatúru a psychológiu na ''Colegio de la Inmaculada'' (stredná škola) v provincii Santa Fe v [[Argentína|Argentíne]], a roku [[1966]] učil rovnaké predmety na „Colegio del Salvador“ v [[Buenos Aires]]. === Kňaz === V roku [[1967]] dokončil štúdium teológie. Po dvoch rokoch aprobácie prijal kňazskú vysviacku, ktorú mu udelil arcibiskup [[Ramón José Castellano]], dňa [[13. december|13. decembra]] [[1969]]. Slúžil ako špirituál novicov v tamojšej provincii a stal sa profesorom [[Teológia|teológie]]. Bergoglio dokončil finálnu fázu duchovnej prípravy ako jezuita v [[Alcalá de Henares]] v [[Španielsko|Španielsku]] a [[22. apríl]]a [[1973]] zložil slávnostné sľuby zahŕňajúce aj štvrtý sľub poslušnosti pápežovi v tom, čo sa vzťahuje na špecifické misie. V júli toho roku bol na šesť rokov do roku [[1979]] menovaný za [[Provinciál|provinciála]] jezuitov v [[Argentína|Argentíne]]. Krátko po svojom menovaní za provinciála vykonal púť do Jeruzalema, avšak musel sa vrátiť skôr, pretože vypukla [[Jomkipurská vojna|piata arabsko-izraelská vojna]]. Keď roku [[1980]] už nepôsobil ako jezuitský provinciál, bol menovaný za rektora ''Filozofickej a teologickej fakulty San Miguel'', kde sám študoval. Predtým, ako sa ujal funkcie, strávil prvé tri mesiace roku 1980 v Írsku, aby sa naučil angličtinu. Zdržiaval sa v Jezuitskom centre na [[Milltown Institute of Theology and Philosophy]] v [[Dublin|Dubline]]. Vo funkcii rektora slúžil až do roku [[1986]]. Neskôr strávil niekoľko mesiacov na škole filozofie a teológie [[Philosophisch-Theologische Hochschule Sankt Georgen|Sankt Georgen]] v nemeckom [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte]], kde uvažoval nad rôznymi témami dizertačnej práce. Napokon sa rozhodol objavovať prácu nemecko-talianskeho teológia [[Romano Guardini|Romana Guardiniho]], špecificky jeho štúdiu kontrastu publikovanú v roku 1925 v diele ''Der Gegensatz.'' Avšak predčasne sa vrátil do [[Argentína|Argentíny]], aby slúžil ako spovedník a duchovný riaditeľ v Jezuitskej komunite v [[Córdoba (mesto v Argentíne)|Córdobe]]. V roku [[1992]] bol Bergoglio požiadaný, aby nerezidoval v jezuitských budovách z dôvodu pokračujúceho napätia medzi ním a jezuitskými lídrami a učencami, kvôli Berogliovmu ''disentu'' v otázkach jeho pohľadu na katolícku ortodoxiu a jeho odpor voči [[Teológia oslobodenia|teológii oslobodenia]], či jeho práci ako pomocného biskupa [[Buenos Aires]]. Od toho času nenavštevoval jezuitské budovy a bol v praktickom odcudzení od jezuitov až do jeho zvolenia za pápeža. == Biskup == Pápež [[Ján Pavol II.]] ho [[20. máj]]a [[1992]] vymenoval za [[pomocný biskup|pomocného biskupa]] v [[Buenos Aires]], biskupskú vysviacku prijal [[27. júl]]a toho istého roku z rúk arcibiskupa Buenos Aires [[kardinál]]a [[Antonio Quarracino|Antonia Quarracina]], ako hlavného svätiteľa. Za biskupské heslo si zvolil slová ''„Miserando atque eligendo“'' ({{VJZ|slk|Poľutovaniahodný, ale vyvolený}})'','' ktoré si vzal z homílie svätého [[Beda Venerabilis|Beda Ctihodného]] o úseku z [[Evanjelium podľa Matúša|Matúša]] 9:9–13: ''„Pretože ho videl očami milosrdenstva a vyvolil si ho“.'' Bergoglio bol [[3. júl|3. júla]] [[1997]] vymenovaný za [[Biskup koadjútor|arcibiskupa koadjútora]] s nástupníckym právom. Funkcie arcibiskupa sa ujal [[28. február]]a [[1998]] po smrti kardinála Quarracina. [[Súbor:Bergoglio Misa Conmemoracion Beagle cropped.jpg|náhľad|Bergoglio v roku [[2008]]]] Keď v [[December 2011|decembri]] [[2011]] dovŕšil vek 75 rokov, podal podľa predpisov [[Kánonické právo|kánonického práva]] pápežovi [[Benedikt XVI.|Benediktovi XVI.]] rezignáciu na funkciu arcibiskupa [[Buenos Aires]]. Keďže nemal žiadneho [[Biskup koadjútor|arcibiskupa koadjútora]] s nástupníckym právom, tak zotrvával vo funkcii očakávajúc vyvolenie svojho nástupcu. === Blízkosť chudobným a núdznym === Arcibiskup Bergoglio zakladal nové [[Farnosť (cirkev)|farnosti]] a zmenil štruktúru arcidiecéznych administratívnych sekcií, viedol [[Pro-life hnutie|pro-life]] iniciatívy a založil komisiu pre [[Rozvod (manželstvo)|rozvody]]. Jeden z jeho hlavných cieľov bolo navýšiť prítomnosť cirkvi v [[Slum|slumoch]], chudobných častiach [[Buenos Aires]]. Pod jeho vedením sa počet kňazov priradených týmto komunitám zdvojnásobil. Táto práca mu vyslúžila prezývku ''„Biskup slumov“.'' Bergoglio si vytvoril zvyk sláviť rituál umývania nôh na [[Zelený štvrtok]] v miestach ako väznice, nemocnice, domovy pre seniorov či [[Slum|slumy]]. === Financie === Na počiatku svojho arcibiskupského pôsobenia predal arcidiecézne podiely vo viacerých bankách a zmenil arcidiecézne účty na tie bežné v medzinárodných bankách. Podiely v bankách viedli tamojšiu cirkev ku sklonom k vysokým výdavkom, a tak sa arcidiecéza blížila [[Bankrot|bankrotu]]. Keď sa účty zmenili na [[Bežný účet (banka)|bežné]], donútilo to cirkev k väčšej fiškálnej disciplíne. === Gréckokatolíci v Argentíne === Bergoglio bol [[6. november|6. novembra]] [[1998]] vymenovaný za ordinára pre východných katolíkov v Argentíne, ktorí nemali [[Prelát (rímskokatolícka cirkev)|preláta]] svojho obradu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope Francis | url = http://www.gcatholic.org/hierarchy/pope/FR1.htm | vydavateľ = gcatholic.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Глава УГКЦ: Новообраний Папа дуже добре знає про нашу Церкву і духовність | url = http://risu.org.ua/ua/index/all_news/catholics/ugcc/51592 | vydavateľ = risu.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajinský [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] väčší arcibiskup [[Sviatoslav Ševčuk]] sa o Bergogliovi vyjadril, že rozumie liturgii, rítu a spiritualite gréckokatolíckej cirkvi a že vždy ''„sa staral o našu cirkev v Argentíne“'' ako ordinár počas zastávania úradu arcibiskupa v [[Buenos Aires]]. === Suspendovaný biskup Podestá === V roku [[2000]] bol Bergoglio jediný z cirkevnej hierarchie, ktorý sa zmieril s [[Jerónimo Podestá|Jerónimom Podestáom]], bývalým biskupom, ktorý bol suspendovaný z kňazstva potom, čo sa postavil na odpor [[Argentínska revolúcia|Argentínskej revolučnej]] vojenskej diktatúre roku [[1972]]. Zastal sa Podestáovej manželky pri útokoch na ich manželstvo zo strany [[Vatikán|Vatikánu]]. V tom istom roku Bergoglio povedal, že Katolícka cirkev v Argentíne ''„si potrebuje obliecť odev verejného pokánia za hriechy, ktoré spáchala počas rokov diktatúry“'' v 70. rokoch 20. storočia počas [[Špinavá vojna|Špinavej vojny]]. === Slávenie tridentskej omše === Keď v roku [[2007]] pápež [[Benedikt XVI.]] vydal nové pravidlá pre používanie liturgických foriem, ktoré boli bežné pred [[Druhý vatikánsky koncil|druhým vatikánskym koncilom]], Bergoglio hneď dva dni po tom ustanovil fixné miesto pre omšu v [[Tridentská omša|mimoriadnej forme Rímskeho rítu]]. Slávila sa raz týždenne. === Predseda argentínskej biskupskej konferencie === Dňa [[8. november|8. novembra]] [[2005]] bol Bergoglio zvolený za predsedu argentínskej biskupskej konferencie na tri roky. Po skončení jeho obdobia bol [[11. november|11. novembra]] [[2008]] znovuzvolený na ďalšie tri roky. Bol členom riadiaceho orgánu konferencie, prezidentom komisie pre [[Pontificia Universidad Católica Argentina|Pápežskú katolícku Univerzitu Argentíny]] a členom liturgickej komisie pre správu svätýň. Počas jeho pôsobenia ako predsedu biskupská konferencia vydala kolektívne ospravedlnenie za zlyhanie Cirkvi pri ochrane ľudí pred vojenskou Juntou počas [[Špinavá vojna|Špinavej vojny]].[[Súbor:Coat of arms of Jorge Mario Bergoglio.svg|náhľad|Erb kardinála Bergoglia]] [[Súbor:V 18 juin 2008 par le cardinal Bergoglio -15.jpg|náhľad|Kardinál Bergoglio (vľavo) a kardinál [[Marc Ouellet|Ouellet]]]] == Kardinál == Pri konzistóriu [[21. február]]a [[2001]] ho pápež [[Ján Pavol II.]] menoval za [[Kardinál|kardinála]] rádu kardinál-kňaz s titulárnym kostolom [[San Roberto Bellarmino]], v ktorom slúžili jezuiti a nesie meno jezuitu. Kardinál Bergoglio sa stal známy pre osobnú pokoru, dogmatický konzervativizmus a záväzok k sociálnej spravodlivosti. Jeho jednoduchý štýl prispel k jeho povesti pokory. Žil v malom byte, skôr než v honosnej biskupskej rezidencii v [[Olivos]]. Používal verejnú dopravu namiesto limuzíny a varil si sám. Ako kardinál bol známy svojou úctou k svätej [[Terézia z Lisieux|Terézie z Lisieux]] a pridával jej malý obrázok listom, ktoré písal, nazývajúc ju skvelou misionárskou sväticou. === Pozície v Rímskej kúrii === Ako kardinál bol Bergoglio vymenovaný na päť administratívnych pozícií v rímskej kúrii: * Člen [[Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí|Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí]] * Člen ''[[Dikastérium pre klérus|Kongregácie pre klérus]]'' * Člen ''Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života'' * Člen [[Pápežská rada pre rodinu|Pápežskej rady pre rodinu]] * Člen ''komisie pre Latinskú Ameriku'' === Konkláve 2005 === {{Hlavný článok|Konkláve (2005)}} Po smrti [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] sa zúčastnil jeho pohrebu. Pri [[konkláve]] v roku [[2005]], ktorého sa ako kardinál Bergoglio zúčastnil, bol považovaný za jedného z možných nástupcov zosnulého pápeža. Konkláve nakoniec zvolilo kardinála Josepha Ratznigera, ktorý sa tak stal pápežom [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] Podľa niektorých médií bol práve Bergoglio jedným z horúcich kandidátov na [[Pápež|rímskeho biskupa]]. Podľa talianskeho magazínu ''Limes'' pri treťom hlasovaní mal získať 40 hlasov, no pri rozhodujúcom štvrtom hlasovaní už získal len 26 hlasov. Tieto dohady médiá zakladajú na denníku anonymného kardinála, ktorý sa zúčastnil [[konkláve]]. Tieto čísla boli bezprecedentné pre kardinála z [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]]. Denník ''La stampa'' napísal, že Bergoglio bol v úzkom súboji s Ratzingerom, až kým nepredniesol emotívnu prosbu, ktorou kardinálov žiadal, aby zaňho nehlasovali. == Pápež == [[Súbor:Francisco en el papamóvil (JMJ 2013).jpg|náhľad|František v [[Papamobil|papamobile]]]] František bol zvolený ako 76-ročný, v dobrom zdraví. Jeho lekári povedali, že chýbajúce časti [[Pľúca|pľúc]] nemajú veľký vplyv na jeho [[zdravie]]. Jedinou obavou s tým spojenou môže byť prípadné akútne [[respiračné ochorenie]], kde by mohol mať problém s dýchaním. V minulosti sa musel ospravedlniť z konzistória roku [[2007]] kvôli [[Zápal sedacieho nervu|zápalu sedacieho nervu]]. Ide o prvého pápeža zo [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]], čo je veľmi dôležité, pretože vzťahy medzi [[Svätá stolica|Svätou Stolicou]] a [[Spoločnosť Ježišova|jezuitmi]] sú občas napäté. František je tiež prvý pápež z [[Amerika (svetadiel)|amerického]] svetadielu a tiež prvý z [[Južná pologuľa|Južnej pologule]]. Mnoho médií o Františkovi hovorilo ako o prvom neeurópskom pápežovi, avšak v skutočnosti je už 11. pápežom, ktorý nepochádza z [[Európa|Európy]], predchádzajúci bol [[Gregor III. (pápež)|Gregor III.]] zo [[Sýria|Sýrie]], ktorý zomrel roku [[741]]. Taktiež je dôležité podotknúť, že hoci sa František nenarodil v [[Európa|Európe]], je etnicky [[Európania|Európan]], keďže jeho rodičia boli imigranti z [[Taliansko|Talianska]]. V [[Konkláve (2005)|konkláve]] roku [[2005]] ostal kardinál Bergoglio ako druhý za kardinálom Ratzingerom{{--}}pápežom [[Benedikt XVI.|Benediktom XVI.]] K výkonu pápežského úradu má menej formálny prístup ako jeho priami predchodcovia: je to štýl, ktorý novinári opísali ako ''„strohý“'' poznamenajúc ''„jeho bežný dotyk a prístupnosť, ktoré sú najväčšou inšpiráciou“.'' Večer, kedy bol zvolený za pápeža, šiel späť do Domu sv. Marty mikrobusom s ostatnými [[Kardinál|kardinálmi]], hoci si mohol vybrať pápežskú [[Limuzína|limuzínu]]. Nasledujúci deň navštívil kardinála [[Jorge María Mejía|Jorgeho María Mejía]] v [[Nemocnica|nemocnici]] a zhováral sa s pacientmi a personálom. Na jeho prvom stretnutí s novinármi v sobotu po [[konkláve]] objasnil, prečo si vybral také meno, aké si vybral, citujúc svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]] ako ''„muža, ktorý nám dáva ducha pokoja, chudobný muž“'' a pápež dodal: ''„Ako veľmi by som chcel chudobnú Cirkev pre chudobných!“'' Okrem rodnej [[Španielčina|španielčiny]] sa vie František plynulo dohovoriť aj [[Latinčina|latinsky]] (oficiálny jazyk [[Svätá stolica|Svätej Stolice]]), [[Taliančina|taliansky]] (oficiálny jazyk [[Vatikán|Vatikánu]] a bežne používaný jazyk [[Svätá stolica|Svätej Stolice]]), [[Nemčina|nemecky]], [[Francúzština|francúzsky]], [[Portugalčina|portugalsky]], [[Angličtina|anglicky]] a rozumie [[Piedmontčina|piedmontsky]] a trochu [[Ženevčina|ženevsky]]. František odmietol bývať v oficiálnej pápežskej rezidencii v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]], ale rozhodol sa žiť v [[Dom svätej Marty|Dome svätej Marty]], Vatikánskom dome hostí, v byte, kde môže aj prijímať návštevy a organizovať stretnutia. Je prvým pápežom od pontifikátu [[Pius X.|Pia X.]], ktorý žije mimo pápežských apartmánov. Avšak František sa aj tak týždenne objavuje v okne [[Apoštolský palác|Apoštolského paláca]] pri modlitbe [[Anjel Pána]] v nedeľu napoludnie.[[Súbor:Papa Francisco recién elegido.jpg|náhľad|Pápež František počas príhovoru po svojom zvolení]] === Konkláve === Jorge Mario Bergoglio bol za [[Zoznam pápežov|266.]] [[Pápež|pápeža]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] zvolený [[13. marec|13. marca]] [[2013]] o 19:06 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] (UTC+1) po piatej voľbe, v druhý deň konkláve a vybral si meno ''František.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gazda | meno = Imrich | odkaz na autora = Imrich Gazda | titul = Pápež František: Želám si cirkev chudobnú a pre chudobných | url = http://www.svetkrestanstva.sk/2013/03/papez-frantisek-zelam-si-cirkev.html | dátum vydania = 2013-03-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-03-16 | vydavateľ = Svet kresťanstva | miesto = | jazyk = }}</ref> Oznámenie ''[[Habemus papam]]'' predniesol [[kardinál]] protodiakon [[Jean-Louis Tauran]]. Kardinál [[Christoph Schönborn]] sa neskôr vyjadril, že František bol zvolený podľa dvoch nadprirodzených znamení, jedno v konkláve a teda dôverné a druhé bolo v tom, že [[Latinská Amerika|latinskoamerický]] pár priateľov kardinála mu pošepkali Bergogliovo meno, na čo on povedal: ''„Ak títo ľudia hovoria Bergoglio, je to znamenie Ducha Svätého“'' František ako novozvolený pápež neprijímal gratulácie od [[Kardinál|kardinálov]] sediac na pápežskom tróne, ale postojačky, čo je jedným zo znakov jeho iného postoja k vatikánskym formalitám. Počas Františkovho prvého vystúpenia na balkóne [[Bazilika svätého Petra|Baziliky svätého Petra]] mal na sebe oblečenú bielu reverendu, nie červenú [[Mozzeta|mozzetu]] ako predchádzajúci pápeži. Taktiež mal okolo krku zavesený ten istý železný [[Pektorál|pektorálny]] kríž, ktorý nosil už roky ako arcibiskup, v kontraste so zlatým krížom, ktorý nosili jeho predchodcovia. Po zvolení a vybratí si mena predstúpil o 20:22 SEČ<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Day | meno = Michael | titul = Jorge Mario Bergoglio becomes Pope Francis I: White smoke from Sistine Chapel heralds shock decision to elect the first Latin American, first Jesuit and first Francis to lead world's Catholics | url = http://www.independent.co.uk/news/world/europe/jorge-mario-bergoglio-becomes-pope-francis-i-white-smoke-from-sistine-chapel-heralds-shock-decision-to-elect-the-first-latin-american-first-jesuit-and-first-francis-to-lead-worlds-catholics-8532365.html | dátum vydania = 2013-03-13 | dátum prístupu = 2013-03-13 | vydavateľ = The Independent | jazyk = po anglicky }}</ref> pred zástupy ľudí na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]] a z balkóna [[Bazilika svätého Petra|Baziliky]] sa im prihovoril a udelil požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]]. No prv ako požehnal mestu a svetu požiadal ľudí, aby sa modlili za ''„emeritného rímskeho biskupa“'' pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] ako aj za neho samého ako nového ''„rímskeho biskupa“ .'' Františkove prvé verejné slová v úrade boli: ''„Bratia a sestry dobrý večer. Viete, že úlohou konkláve bolo dať [[Rím|Rímu]] biskupa. Zdá sa, že moji bratia [[Kardinál|kardináli]] ho išli vziať takmer na koniec sveta. Ale sme tu a ďakujem za prijatie komunite rímskej diecézy. Prvé zo všetkého sa chcem modliť za nášho emeritného biskupa [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] Modlime sa spoločne za neho, aby ho Pán požehnal a Panna Mária ochraňovala,“'' a po spoločnej modlitbe pokračoval: ''„A teraz začíname túto púť, biskup a ľud. Púť rímskej Cirkvi, ktorá je tou, ktorá predsedá v láske všetkým cirkvám. Púť v bratskej láske, vzájomnej dôvere. Vždy sa modlime za seba, jeden za druhého. Modlime sa za celý svet, aby zavládlo medzi nami bratstvo. Želám, aby táto púť Cirkvi, ktorú dnes začíname, a na ktorej mi pomôže môj tu prítomný vikár bude plodnou pre evanjelizáciu tohto nádherného mesta. Teraz chcem udeliť požehnanie, ale predtým vás chcem požiadať o jednu láskavosť. Skôr ako biskup požehná ľud, prosím vás, aby ste prosili nášho Pána, aby požehnal mňa. Modlitba ľudu, ktorý žiada požehnanie pre svojho biskupa. V tichosti sa modlite za mňa.“'' Potom udelil pápežské požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]] a dodal: ''„Bratia a sestry. Teraz vás už opustím. Ďakujem vám za prijatie. Modlite sa za mňa a do skorého videnia. Uvidíme sa veľmi skoro. Zajtra sa chcem ísť pomodliť k Panne [[Mária (matka Ježiša)|Márii]], aby ochraňovala Rím. Dobrú noc a dobre si odpočiňte“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Habemus Papam - Prvé slová nového Svätého Otca - Františka|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130313075|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-15|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> [[Súbor:Francis Inauguration fc10.jpg|náhľad|František na jeho inauguračnej svätej omši]] [[Súbor:Inauguration von Papst Franziskus (8572547846).jpg|náhľad|Zaplnené svätopeterské námestie počas inauguračnej omše]] Svojho úradu sa ujal na sviatok svätého Jozefa [[19. marec|19. marca]] [[2013]] slávnostnou svätou omšou na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]] vo Vatikáne za účasti viacerých náboženských a politických lídrov z celého sveta. Vo svojej homílii sa František zameral na Slávnosť svätého [[Jozef Nazaretský|Jozefa]], ktorá na ten deň v [[Liturgický kalendár|liturgickom kalendári]] pripadala. === Meno === Na svojej prvej audiencii dňa [[16. marec|16. marca]] [[2013]] pápež povedal novinárom, že si vybral meno ''František'' na počesť svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]], pretože tento [[svätec]] sa špeciálne zaujímal o potreby chudobných ľudí. Vysvetlil, že keď už pri hlasovaní v konkláve začínalo byť jasné, že sa stane novým rímskym biskupom, [[Brazília|brazílsky]] kardinál [[Cláudio Hummes]] ho objal a pošepkal mu ''„Nezabudni na chudobných!“'' čo v ňom vzbudilo myšlienku práve na svätého [[František z Assisi|Františka]]. Bergoglio ešte ako kardinál vyjadroval svoju úctu k svätému [[František z Assisi|Františkovi z Assisi]]: ''„Priniesol do kresťanstva ideu chudoby proti luxusu, pýche, márnosti občianskych a cirkevných mocností. Zmenil históriu.“'' Toto je prvý raz v histórii, čo si pápež vybral meno ''František''. V deň jeho zvolenia [[Vatikán]] ujasnil, že jeho oficiálne pápežské meno je ''„František“ , nie „František I.“,'' teda v súvislosti s ním sa nepoužívajú žiadne [[Poradové číslo panovníka|poradové čísla panovníka]]. Vatikánsky hovorca povedal, že k menu sa pridá číslica I až vtedy, keby v budúcnosti bol ''František II.'' Je to prvý raz od pontifikátu pápeža [[Lando|Landa]], že pápež nenesie meno svojho predchodcu. František tiež povedal, že niektorí kardináli s ním vtipkovali, že by si mal vybrať buď meno ''Hadrián'', keďže [[Hadrián VI.]] bol reformátorom cirkvi, alebo ''Klement'', aby dorovnal skóre s [[Klement XIV.|Klementom XIV.]], ktorý v roku 1773 rozpustil [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosť Ježišovu]] (rehoľu jezuitov), ktorej je František členom. Vo [[Február 2014|februári]] [[2014]] sa do médií dostala správa, že ak by bol Bergoglio zvolený za pápeža už v pri [[Konkláve (2005)|konkláve]] v roku [[2005]], vybral by si meno Ján XXIV. na počesť svätého [[Ján XXIII. (pápež)|Jána XXIII.]] Mal to povedať kardinálovi [[Francesco Marchisano|Francescovi Marchisanovi]]: ''„Ján, pomenoval by som sa Ján, ako Dobrý pápež, bol by som ním kompletne inšpirovaný.“'' === Rímska kúria === František [[16. marec|16. marca]] [[2013]] požiadal všetkých vysokopostavených členov [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]], aby provizórne zotrvali vo svojich funkciách. Za svojho osobného sekretára vymenoval [[Alfred Xuereb|Alfreda Xuereba]]. Dňa [[6. apríl]]a [[2013]] vymenoval [[José Rodríguez Carballo|Josého Rodrígueza Carballa]] do funkcie sekretára [[Kongregácia pre spoločnosti zasväteného živora a spoločnosti a apoštolského života|Kongregácie pre spoločnosti zasväteného života a spoločnosti a apoštolského života]], funkcie ktorá bola niekoľko mesiacov neobsadená. František zrušil platbu bonusov, ktoré sa vyplácali zamestnancom Vatikánu pri príležitosti voľby nového pápeža, ktoré vychádzali na niekoľko miliónov eur a radšej sa rozhodol venovať peniaze na charitu. Taktiež zrušil ročný bonus 25 000 €, ktorý sa vyplácal kardinálom slúžiacim v komisii kontrolórov [[Inštitút pre náboženské diela|Vatikánskej banky]]. [[Súbor:Papa Francesco entra nella Domus Sanctae Marthae.JPG|náhľad|František vstupujúc do [[Dom svätej Marty|Domu svätej Marty]], kde žil namiesto rezidencie v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]]]] ==== Rada kardinálov ==== [[28. september|28. septembra]] [[2013]] zriadil František osemčlennú „''Radu kardinálov''“, ktorá má pápežovi pomáhať pri spravovaní Cirkvi a vo veci závažných otázok týkajúcich sa Cirkvi, či revidovania organizačnej štruktúry [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec zriadil „Radu kardinálov“ v pôvodnom osemčlennom zložení|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130930042|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-09-30|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> Skupina obsahuje viacerých kritikov Vatikánskych operácií a iba jedného člena kúrie. Prví členovia rady boli: * [[Giuseppe Bertello]], predseda governorátu [[Vatikán|Vatikánu]] * [[Francisco Javier Errázuriz Ossa]] z [[Čile]] * [[Oswald Gracias]] z [[India|Indie]] * [[Reinhard Marx]] z [[Nemecko|Nemecka]] * [[Laurent Monsengwo Pasinya]] z [[Konžská demokratická republika|Konžskej demokratickej republiky]] * [[George Pell]] z [[Austrália (štát)|Austrálie]] * [[Seán Patrick O'Malley]] zo [[Spojené štáty|Spojených štátov]] * [[Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga]] z [[Honduras|Hondurasu]] Za sekretára rady pápež vymenoval biskupa [[Marcello Semeraro|Marcella Semerara]]. Stretávať sa s pápežom začali [[1. október|1. októbra]] [[2013]] a vybavovali vyše osemdesiat dokumentov, ktoré sa nazhromaždili od apríla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Začali stretnutia Svätého Otca s Radou kardinálov|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131001051|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-10-01|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> === Prvé záležitosti === V [[Marec 2013|marci]] [[2013]] 21 britských katolíckych [[Snemovňa lordov Spojeného kráľovstva|lordov]] s členov [[Dolná snemovňa Spojeného kráľovstva|Dolnej snemovne]] zo všetkých strán požiadali Františka, aby povolil svätenie ženatých mužov za [[Kňaz|kňazov]] vo [[Veľká Británia|Veľkej Británii]] s tým, že by [[celibát]] zostal povinný pre [[Biskup|biskupov]]. Žiadali o to v kontexte, že sa im javí zvláštne, že ženatí [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánski]] kňazi môžu byť prijatí do Katolíckej cirkvi a naďalej slúžiť v kňazskej službe, ale ženatí katolícki muži nemôžu. František povedal, že je to na zamyslenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope hints at possible ordination of married men|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-39233570|vydavateľ=bbc.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-28|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Foaud Twai]], latinský [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] Jeruzalema, do svojej veľkonočnej homílie pripojil pozvanie pre pápeža na návštevu [[Jeruzalem|Jeruzalema]]. Louis Rafael I., patriarcha [[Chaldejsko-katolícka cirkev|Chaldejsko-katolíckej cirkvi]] pozval Františka na návštevu [[Irak|Iraku]], ktorá sa aj v [[Marec|marci]] [[2021]] uskutočnila. ==== Prvá Veľká noc ==== Na prvý [[Zelený štvrtok]] po zvolení za pápeža František umyl a pobozkal nohy desiatim mužom a dvom ženám, mladistvým páchateľom zločinu, vo veku od 14 do 21 rokov a neboli všetci [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíkmi]]. Boli uväznení v [[Rím|rímskom]] zadržiavacom zariadení ''Casal del Marmo.'' Pápež im povedal, že akt umytia nôh znamená, že je im v službe. Bolo to prvý raz, čo pápež začlenil do tohto rituálu aj ženy, hoci Bergoglio ako arcibiskup to tak robil už skôr. Jeden muž a jedna žena, ktorým František umyl nohy, boli [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimovia]]. Dňa [[31. marec|31. marca]] [[2013]] František využil svoju [[Veľká noc|veľkonočnú]] homíliu na to, aby vyjadril prosbu o [[mier]] vo svete, špecificky spomenul [[Blízky východ|Blízky Východ]], [[Afrika|Afriku]] a [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnú]] i [[Kórejská republika|Južnú Kóreu]]. Taktiež sa postavil proti tým, ktorí sa poddávajú ľahkému zisku vo svete naplnenom závisťou a požiadal ľudstvo, aby sa stalo lepším strážcom tvorstva, tým, že bude chrániť [[životné prostredie]]. Pápež povedal: ''„Prosíme zmŕtvychvstalého [[Ježiš Kristus|Krista]], ktorý premieňa smrť v život, aby zmenil nenávisť v lásku, pomstu v odpustenie, vojnu v mier.“'' Aj keď [[Vatikán]] pripravil pozdravy v 65 jazykoch, František sa ich rozhodol neprečítať, pretože sa ''„aspoň nateraz cíti uvoľnene pri používaní taliančiny, každodenného jazyka Svätej Stolice“.'' [[Súbor:Canonization 2014-The Canonization of Saint John XXIII and Saint John Paul II (14036966125).jpg|náhľad|František v roku [[2014]]]] === Synodálna cirkev === František zorganizoval [[Synoda|synodu]] o [[Synoda o rodine|rodine]] ([[2014]]), o [[Synoda o mládeži|mládeži]] ([[2018]]) a o [[Synoda o Cirkvi v Amazónii|Cirkvi v Amazónii]] ([[2019]]). V roku 2019 František vo svojej apoštolskej konštitúcii ''Episcopalis communio'' povolil, aby sa finálny dokument synody mohol stať učením magistéria cirkvi jednoducho tak, že s ním pápež vyjadrí súhlas. Konštitúcia taktisto povolila [[Laik|laikom]], aby mohli priamo prispievať vstupmi do generálneho sekretariátu synody. Niektorí analytici vidia vytvorenie skutočne synodálnej cirkvi ako niečo, čo sa môže stať najväčším príspevkom Františkovho pontifikátu. === Porada s katolíckymi laikmi === Prieskum od ''World Values Survey'' z [[Február|februára]] [[2014]], ktorý bol citovaný v [[The Washington Post]] a [[Time (týždenník)|Time]] ukázal, ako by mohla byť skúšaná jednota, ktorú František vytvoril. Hoci postoje k Františkovi osobne boli pozitívne, mnoho katolíkov nesúhlasilo aspoň s jedným z jeho učení. Prieskum ukázal, že členovia Katolíckej cirkvi sú hlboko rozdelení v otázke [[Interrupcia|interrupcií]], [[Antikoncepcia|antikoncepcie]], [[Rozvod (manželstvo)|rozvodov]], ordinovania žien a ženatých [[Kňaz|kňazov]]. V rovnakom mesiaci František požiadal [[Farnosť (cirkev)|farnosti]], aby odpovedali na oficiálny dotazník, ktorý by poskytol oveľa širšiu konzultáciu, ako len prieskum o názoroch medzi laikmi. Pokračoval v presadzovaní [[Rímskokatolícka teológia|cirkevnej doktríny]] v menej dramatickom tóne ako jeho najbližší predchodcovia, ktorí sa držali toho, že Katolícka cirkev nie je demokracia. [[Linda Woodhead]] z [[Lancaster University|Lancasterskej univerzity]] kritizovala Františkov dotazník preto, lebo podľa nej by taký prieskum žiaden sociológ neuznal, pretože obsahoval množstvo zložitých teologických pojmov, ktorým bežný veriaci nemusí rozumieť. Avšak priznala, že tento prieskum môže mať vplyv. Katolícka cirkev v [[Anglicko|Anglicku]] a [[Wales|Walese]] v [[Apríl|apríli]] [[2014]] odmietla zverejniť výsledky dotazníka, cirkevný hovorca sa vyjadril, že vysokopostavený [[Vatikán|Vatikánsky]] úradník priamo žiadal, aby sa výsledky nezverejňovali, pretože pápež prikázal, aby zostali dôverné minimálne do [[Október|októbra]] toho roka. To sklamalo mnoho reformátorov, ktorí dúfali, že [[Laik|laici]] by sa mohli viac zapojiť do cirkevného procesu rozhodovania. Katolícka cirkev v niektorých iných štátoch, napríklad v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Rakúsko|Rakúsku]], zverejnila sumár odpovedí na dotazník, ktorý ukázal veľký rozdiel medzi učením Cirkvi a správaním bežných katolíkov. V stĺpčeku napísanom pre Vatikánske polo-oficiálne noviny ''[[L’Osservatore Romano|L'Osservatore Romano]],'' americký kardinál [[Raymond Leo Burke]], známy ako jeden z najhlasnejších [[Konzervativizmus|konzervatívcov]] v cirkvi, napísal, že František je proti [[Interrupcia|umelým potratom]] aj proti [[Manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvu osôb rovnakého pohlavia]]. Vatikánsky hovorca [[Federico Lombardi]] tiež poznamenal, že František sa nechystá meniť alebo redefinovať žiadne [[Dogma|dogmy]] týkajúce sa cirkevnej teológie dogmatiky. === Inštitút pre náboženské diela === V prvých mesiacoch Františkovho pontifikátu [[Inštitút pre náboženské diela]], neformálne známy ako ''Vatikánska banka'', vyhlásil, že sa stane transparentnejším v otázke svojho narábania s peniazmi. V súvislosti s bankou boli dlho rôzne podozrenia na [[Korupcia|korupciu]] či [[pranie špinavých peňazí]]. František s cieľom reformovať banku vymenoval komisiu, ktorá sa tým zaoberá. [[Promotory Financial Group]], spoločnosť zaoberajúca sa finančným poradenstvom, bola požiadaná, aby vykonala komplexné vyšetrovanie všetkých kontaktov zákazníkov banky, ktoré by mohli byť spojené s podozreniami. František vymenil štyroch z piatich [[Kardinál|kardinálov]], ktorí dozerali na fungovanie banky a boli vo funkciách potvrdení v posledných dňoch pontifikátu [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]], a je odhodlaný dokonca banku zrušiť, ak by sa ukázalo, že reformy by boli príliš zložité. [[Súbor:Επίσκεψη Αντιπροέδρου της Κυβέρνησης και Υπουργού Εξωτερικών Ευ. Βενιζέλου στην Τουρκία (29-30.11.2014) (15913276525).jpg|náhľad|František s konštantinopolským patriarchom [[Bartolomej I.|Bartolomejom I.]]]] === Ekumenizmus a medzináboženský dialóg === František pokračuje v tradícii [[Druhý vatikánsky koncil|druhého vatikánskeho koncilu]] propagujúcej [[ekumenizmus]] s ďalšími [[Kresťanstvo|kresťanskými denomináciami]] a podporujúcej dialóg s lídrami iných náboženstiev. František tiež podporuje zmierenie s tými, ktorí sú [[Ateizmus|bez náboženskej príslušnosti]]. Iba niekoľko hodín po svojom zvolení poslal pápež František list hlavnému rímskemu rabínovi Riccardovi di Segnimu, v ktorom píše o svojom odhodlaní „prispieť k pokroku vo vzťahoch medzi židmi a katolíkmi“, ku ktorému došlo od [[Druhý vatikánsky koncil|druhého vatikánskeho koncilu]] ([[1962]]{{--}}[[1965]]).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež František napísal židom, tí si ho pochvaľujú|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://dennik.hnonline.sk/svet/520973-papez-frantisek-napisal-zidom-ti-si-ho-pochvaluju|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2013-03-16|dátum prístupu=2017-12-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Lauder: 'New Pope Francis is a man of dialogue'|url=http://www.worldjewishcongress.org/en/news/lauder-new-pope-francis-is-a-man-of-dialogue|vydavateľ=worldjewishcongress.org|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-12-21|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Radost i překvapení: Svět vítá nového papeže|url=http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1111751-radost-i-prekvapeni-svet-vita-noveho-papeze|vydavateľ=[[Česká televize]]|dátum vydania=2013-03-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-12-21|miesto=|jazyk=}}</ref> František sa ako tretí [[Pápež|rímsky biskup]] v histórii [[10. máj]]a [[2013]] stretol s koptským alexandrijským pápežom [[Teodor II. (koptský pápež)|Tawadrosom II.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Patriarcha koptskej pravoslávnej cirkvi Tawadros II. s Františkom|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130510027|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]|dátum vydania=2013-05-10|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-08}}</ref> Dňa [[15. november|15. novembra]] [[2018]] izraelský prezident [[Reuven Rivlin]] navštívil v Apoštolskom paláci vo Vatikáne pápeža Františka ako skutočného priateľa štátu [[Izrael]] a židovského národa.<ref>https://svet.sme.sk/c/20962787/papez-sa-sukromne-stretol-s-izraelskym-prezidentom.html</ref> Pápež František sa [[12. február]]a [[2016]] osobne stretol s [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnym patriarchom]] [[Moskva|Moskvy]] a celej Rusi [[Kirill I.|Kirillom]]. Historické prvé stretnutie rímskeho pápeža a moskovského patriarchu sa odohralo na [[Kuba|Kube]] v [[Havana|Havane]], pred začiatkom apoštolskej cesty pápeža Františka do [[Mexiko|Mexika]] a návštevy patriarchu Kirilla na [[Kuba|Kube]]. Zo stretnutia vyšla spoločná deklarácia s 30 bodmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum vydania=2016-02-12|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160212042|vydavateľ=TK KBS|titul=Plné znenie spoločnej deklarácie pápeža Františka a patriarchu Kirilla}}</ref> === Tituly klerikov === V [[Január|januári]] [[2014]] František vyhlásil, že bude udeľovať menej titulov [[monsignor]] a bude udeľovať len jeho najnižší stupeň, ''kaplán Jeho Svätosti''. Udelí ho len takým diecéznym kňazom, ktorí sú starší ako 65 rokov. Počas svojho 15-ročného pôsobenia ako arcibiskup nikdy nepožiadal [[Pápež|pápeža]], aby nejakému kňazovi jeho arcidiecézy udelil titul [[Monsignor|monsignore]]. Je presvedčený, že tento titul je veľmi asociovaný s klerikálnym kariérizmom, klerikalizmom a hierarchiou, hoci do tohto obmedzenia udeľovania titulu nezahrnul kňazov v [[Rímska kúria|Rímskej kúrii]] a diplomatických službách, kde je kariérizmus ešte väčšou hrozbou. [[Súbor:A Szentév kapujának megnyitása 2015 - Opening of the Holy Door 2015 4.jpeg|náhľad|František otvára Svätu Bránu na znak začiatku Mimoriadneho jubilejného roka Milosrdenstva]] === Rok milosrdenstva === František vydal v [[Apríl|apríli]] [[2015]] pápežskú bulu ''Misericordiae Vultus,'' ktorou vyhlásil Mimoriadny jubilejný rok Milosrdenstva, ktorý sa začal 8. decembra 2015, na Slávnosť Nepoškvrneného počatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], a skončil na poslednú nedeľu pred [[Advent|adventom]], teda na sviatok [[Ježiš Kristus|Krista]] Kráľa dňa [[20. november|20. novembra]] [[2016]]. [[Svätá Brána|Sväté Brány]] hlavných [[Rím|Rímskych]] bazilík sa otvorili a špeciálne „''Brány Milosrdenstva''“ boli otvorené v katedrálach a dalších veľkých chrámoch po celom svete. Počas roka milosrdenstva platí, že veriaci môžu získať [[odpustky]], ak prejdú bránou a spĺňajú obvyklé podmienky prijatia [[Spoveď|sviatosti zmierenia]], [[Eucharistia|Eucharistie]], modlitby na úmysel Svätého Otca a neprípustnosť k [[Hriech|hriechu]]. Počas pôstu v roku milosrdenstva boli slávené špeciálne 24-hodinové bohoslužby pokánia a počas roka boli v každej diecéze stanoveni špeciálne kvalifikovaní a skúsení kňazi nazývaní „''Misionári Milosrdenstva''“, ktorí mohli udeliť rozhrešenie aj nad závažnými hriechmi, ktoré môže bežne odpustiť len [[Apoštolská penitenciária]]. Na oslavu konca roka milosrdenstva pápež František ustanovil svojím apoštolským listom ''Misericordia et Misera'' na [[20. november]] [[2016]] [[Svetový deň chudobných]]. === Sexuálne zneužívanie v Cirkvi === Pápež František [[13. september|13. septembra]] [[2018]] pozval predsedov biskupských konferencií z celého sveta na summit o sexuálnom zneužívaní detí rímskokatolíckymi kňazmi. Podľa svetoznámej agentúry AP<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Francis calls clergy abuse summit as issue imperils papacy|url=https://apnews.com/cc45969f0d9a499d97bc5cf7fa506ad2|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope OKs probe into US bishop as he meets with US delegation|url=https://apnews.com/eddd4e52d0fb403a96ff01abe88cadfc|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> ostatný vývoj v dlhodobých prípadoch sexuálnych zneužívaní v radoch rímskokatolíckej cirkvi otriasol pontifikátom pápeža Františka a uvrhol ho do veľkej krízy. Summit sa uskutočnil v dňoch [[21. február|21.]]{{--}}[[24. február]]a [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hickson|meno=Maike|autor=|odkaz na autora=|titul=Francis ignored, covered-up abuse in Argentina before becoming pope, documentary alleges|url=https://www.lifesitenews.com/news/francis-ignored-covered-up-abuse-in-argentina-before-becoming-pope-german-d|vydavateľ=Lifesite News|dátum vydania=2018-09-04|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> ==== Čile ==== Návšteva pápeža Františka v Čile ([[15. január|15.]]{{--}}[[18. január]] [[2018]]) vyvolala veľké protesty, pretože pápež verejne obhajoval biskupa Juana Barrosa, ktorý sa zastával pedofilných kňazov, a o ktorom bol presvedčený, že je nevinný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Accuses Clergy Sex Abuse Victims Of Slander|url=https://www.huffingtonpost.com/entry/pope-accuses-sexvictims-slander_us_5a6183d8e4b0125fd6356578|vydavateľ=Huffington Post|dátum vydania=2018-01-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis 'slander' comment angers Chile abuse victims|url=http://www.bbc.com/news/world-latin-america-42745170|vydavateľ=[[British Broadcasting Corporation|BBC]]|dátum vydania=2018-01-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-02-24|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis sorry for upsetting abuse victims|url=http://www.bbc.com/news/world-latin-america-42780327|vydavateľ=BBC|dátum vydania=2018-01-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-02-24|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> Na spiatočnej ceste sa ho v lietadle novinári pýtali na tento prípad, keď biskup Barros mal byť podľa obvinení prítomný pri sexuálnom zneužívaní detí iným kňazom a zatajovať to. Pápež k pedofilnému kňazovi Fernandovi Karadimovi povedal, že obete ho nikdy nemenovali a že „obete nevystúpili s žiadnym dôkazom. Sú to len reči, nič konkrétneho. Žiadne obete sa neozvali.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Skandál papeže Františka! Měl vědět o zneužívání dětí kněžími|url=http://tn.nova.cz/clanek/skandal-papeze-frantiska-mel-vedet-o-zneuzivani-deti-knezimi.html|vydavateľ=tn.nova.cz|dátum vydania=2018-02-06|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref> Pápež František pod ťarchou dôkazov zmenil názor a obvinil čilských biskupov, že ničili dôkazy o sexuálnych zločinoch v cirkvi, vyvíjali nátlak na cirkevných právnikov, aby minimalizovali rozsah obvinení a prejavili „závažnú nedbanlivosť“ pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi. V desaťstranovej kritickej správe, ktorú čilskí biskupi dostali počas prebiehajúcej návštevy vo Vatikáne, pápež píše, že celá čilská cirkevná hierarchia je kolektívne zodpovedná za „vážne chyby“ pri riešení prípadov zneužívania a následnej straty dôveryhodnosti cirkvi v Čile. „''Nikto sa nemôže z problému vyvliecť a hodiť ho na plecia niekoho iného,“'' zneli slová pápeža adresované čilským biskupom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež obvinil čilských biskupov z ničenia dôkazov o sexuálnom násilí|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20828885/papez-biskup-cirkev-sexualne-zneuzivanie-cile-vatikan.html#ixzz5G8ClIlMU|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-18|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápežov tlak na biskupov zabral, ponúkli hromadnú demisiu|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20829193/vatikan-katolicka-cirkev-sexualne-zneuzivanie-cilski-biskupi-demisia.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-18|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup sa ospravedlnil, že včas nepreskúmal prípad zneužívania v diecéze|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20830006/cilsky-biskup-sa-ospravedlnil-za-svoju-necinnost.html#ixzz5G8BfHTEL|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-20|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> Jeden z čilských biskupov sa v sobotu [[19. máj]]a [[2018]] ospravedlnil za to, že včas nepreskúmal hlásený prípad sexuálneho zneužívania vo svojej diecéze. Vyjadrenia biskupa Alejandra Goica prišli deň po tom, čo všetci biskupi v tejto juhoamerickej krajine ponúkli svoju rezignáciu v súvislosti so škandálom okolo zneužívania maloletých kňazmi a kvôli podozreniam, že tieto činy kryli. O ich osude má rozhodnúť samotný pápež František, ktorý predtým uviedol, že prejavili závažnú nedbanlivosť pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup suspendoval kňazov za obťažovanie maloletých|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20830402/cile-biskup-sexualne-obtazovanie-cirkev-papez.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-21|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kuruvilla|meno=Carol|autor=|odkaz na autora=|titul=Every Single Chilean Bishop Offers To Resign Over Country's Sex Abuse Scandal|url=https://www.huffingtonpost.com/entry/every-single-chilean-bishop-offers-resignation-over-countrys-sex-abuse-scandal_us_5afedcd0e4b0a046186af527|vydavateľ=huffingtonpost.com|dátum vydania=2018-05-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk=}}</ref> [[Súbor:Papa Francisco destacó a Iquique como una “tierra de sueños” (39769241991).jpg|náhľad|František v [[Čile]]]] Pápež František je podľa agentúry AP prvým pápežom, ktorý verejne odsúdil „kultúru zneužívania a krytia“ v katolíckej cirkvi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|priezvisko2=Vergara|meno2=Eva|autor=|odkaz na autora=|titul=Never again: Pope denounces 'culture of abuse, cover-up'|url=https://www.apnews.com/757984c8036d4db8b8eddacb67c3ab23/Never-again:-Pope-denounces-%27culture-of-abuse,-cover-up%27|vydavateľ=apnews.com|dátum vydania=2018-05-31|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}|url archívu=https://web.archive.org/web/20200813053811/https://apnews.com/757984c8036d4db8b8eddacb67c3ab23/Never-again%3A-Pope-denounces-%27culture-of-abuse%2C-cover-up%27|dátum archivácie=2020-08-13}}</ref> Podľa vlastných slov sa hanbí za to, že on, ani katolícki predstavitelia v Čile obete lepšie nepočúvali. Pre čilských veriacich vydal pastoračný list,<ref name="cna-l">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Full text of Pope Francis' letter to Chilean bishops|url=https://www.catholicnewsagency.com/news/full-text-of-pope-francis-letter-to-chilean-bishops-29914|vydavateľ=Catholic News Agency|dátum vydania=2018-04-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> v ktorom znova poďakoval obetiam za ich „odvážnu vytrvalosť“ pri odsudzovaní zneužívania a hľadaní pravdy a opakovane hovoril o „kultúre zneužívania a systéme krytia, ktorý ju zachováva“.<ref name="cna-l"/><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež František odsúdil kultúru zneužívania a krytia v cirkvi|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20839553/papez-frantisek-odsudil-kulturu-zneuzivania-a-krytia-v-cirkvi.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-31|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> Morálne škandály by dlho zostali úplne utajené, keby sa o ich dôsledky nebola začala zaujímať svetská justícia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=SITA|odkaz na autora=|titul=Čilský biskup odmietol dať úradom správu o zneužívaní kňazmi|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/20874545/cilsky-biskup-odmietol-dat-prokuratorovi-spravu-o-zneuzivani-knazmi.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-07-20|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> ==== Spojené štáty ==== Bývalý veľvyslanec Vatikánu v [[Spojené štáty|USA]] arcibiskup [[Carlo Maria Viganó]] v otvorenom liste<ref>https://s3.amazonaws.com/lifesite/TESTIMONYXCMVX-XENGLISH-CORRECTED-FINAL_VERSION_-_G-2.pdf</ref><ref>https://www.catholicregister.org/home/international/item/27882-archbishop-vigano-releases-testimony-detailing-abuse-cover-up-by-pope-francis-roman-curia</ref> obvinil troch pápežov a ich blízkych spolupracovníkov za to, že v minulosti kryli v súčasnosti suspendovaného amerického kardinála [[Theodore McCarrick|Theodora McCarricka]], v ďalšom liste kritizoval pápeža Františka za to, že odmieta priamo odpovedať na vznesené obvinenia. Aj preto arcibiskup Viganó Vatikán vyzýva, aby zverejnil, čo vie o škandále týkajúcom sa suspendovaného amerického kardinála Theodora McCarricka. Arcibiskup Viganó vo svojom liste obviňuje bývalých štátnych sekretárov Vatikánu (kardinálov [[Angelo Sodano|Sodana]] a [[Tarcisio Bertone|Bertoneho]]) pôsobiacich počas pontifikátov [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] a [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]], že roky ignorovali podrobné svedectvá o McCarrickom škandalóznom správaní a nemorálnom životnom štýle. Arcibiskup Viganó tiež pripomína, že Benedikt XVI. v roku [[2010]] McCarricka potrestal, ale pápež František ho údajne rehabilitoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Accuser blasts pope silence, 'slander' over cover-up claims|url=https://www.apnews.com/3209c6549d00425fae0f66ee58b97c6d|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-28|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Winfield|meno=Nicole|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope on McCarrick claims: I won't say a word about it.|url=https://www.apnews.com/ad7d52030c90472eafeacef7ba2d9d39|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-08-27|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=The Latest: Pope quips I am the devil next to John Paul|url=https://www.apnews.com/9afeed19f502442a9bdb68b7ff15ba36|vydavateľ=AP News|dátum vydania=2018-09-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-10-10|miesto=|jazyk={{eng}}}}</ref> Pápež František [[27. júl]]a [[2018]] kardinála Theodora McCarricka na vlastnú žiadosť degradoval z postu kardinála a nariadil mu „život v modlitbe a pokání“ v rezidencii pre neho určenej kvôli začatiu kánonického procesu, ktorý má preskúmať obvinenia zo sexuálneho zneužívania kardinálom McCarrickom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Gazda|meno=Imrich|autor=|odkaz na autora=|titul=McCarrickov škandál: Problémom nie je len sexuálne zneužívanie|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/35269/mccarrickov-skandal-problemom-nie-je-len-sexualne-zneuzivanie|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoy|miesto=Bratislava|dátum=2018-08-01|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Pápež prijal rezignáciu Theodora McCarricka z kolégia kardinálov|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/478472-papez-prijal-rezignaciu-theodora-mccarricka-z-kolegia-kardinalov/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-07-28|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> === Trest smrti === Katolícka cirkev [[2. august]]a [[2018]] formálne oznámila zmenu svojho náhľadu na trest smrti, považuje ho za neprípustný za akýchkoľvek okolností. Ako Vatikán oznámil, nový postoj k hrdelnému trestu odráža názor pápeža Františka, ktorý trest smrti úplne odmieta. Doterajší [[katechizmus]] pritom trest smrti povoľoval vo výnimočných prípadoch.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=ČTK|odkaz na autora=|titul=Vatikánsky obrat: Trest smrti je neprípustný za akýchkoľvek okolností|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/479006-vatikansky-obrat-trest-smrti-je-nepripustny-za-akychkolvek-okolnosti/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-08-02|dátum prístupu=2018-10-10}}</ref> === Pandémia COVID-19 === Počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]] pápež František zrušil svoje pravidelné generálne audiencie na [[Piazza San Pietro|Námestí svätého Petra]], aby sa predišlo schádzaniu más ľudí a šíreniu nákazy, ktorá [[Taliansko]] veľmi ťažko zasiahla. Povzbudzoval [[Kňaz|kňazov]], aby navštevovali pacientov a zdravotníckych pracovníkov a naliehal na veriacich, aby v čase krízy nezabúdali na chudobných, modlil sa za obete vírusu v [[Čína|Číne]] a vzýval [[Mária (matka Ježiša)|Pannu Máriu]] pod jej titulom [[Salus Populi Romani]], keď rímska diecéza zažívala čas postenia sa a uctenia si obetí. Na rozhodnutie generálneho vikára rímskej diecézy uzavrieť všetky kostoly v [[Taliansko|Taliansku]] pápež František reagoval so sklamaním. Aj napriek tomu, že Taliansko bolo v karanténnom [[Lockdown|lockdowne]] sa snažil „''nenechať ľudí samých''“ a pracoval na tom, aby sa čiastočne mohli chrámy znovuotvoriť. František denne slúžil sväté omše v kaplnke [[Dom svätej Marty|Domu svätej Marty]], ktoré boli vysielané online.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Omše z Domu sv. Marty v dobe karantény boli zážitkom duchovnej blízkosti|url=https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2020-05/omse-z-domu-sv-marty-v-dobe-karanteny-boli-zazitkom-duchovnej-b.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2020-05-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> Dňa [[20. marec|20. marca]] [[2020]] pápež požiadal [[Dikastérium pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju]], aby vytvorilo Vatikánsku COVID-19 komisiu a tak vyjadrila starosti, ktoré má cirkev ohľadom krízy spôsobenej pandémiou a aby navrhla možné odpovede na potenciálne sociálno-ekonomické ťažkosti prameniace z krízy. Dňa [[27. marec|27. marca]] [[2020]] pápež František udelil mimoriadne požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]]. Vo svojej homílii zameranej na utíšenie búrky na mori v [[Evanjelium podľa Marka|Markovom evanjeliu]], František opísal situáciu takto: „''Husté temnoty zahalili naše námestia, cesty a mestá; zmocnili sa našich životov a naplnili všetko ohlušujúcim tichom a ničivou prázdnotou, ktorá paralyzuje chod všetkých vecí. Cítiť to vo vzduchu, vidíme to v gestách, hovoria to naše pohľady (...) Zoči-voči utrpeniam, kde sa meria opravdivý rozvoj našich národov, objavujeme a zakúšame Ježišovu veľkňazskú modlitbu „aby všetci boli jedno“ (...) Napredovali sme bezohľadne a mysleli sme si, že navždy zostaneme zdraví na chorom svete. Teraz, keď sa nachádzame na rozbúrenom mori, voláme k tebe: „Zobuď sa, Pane!”''“ ==== Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 ==== Dňa [[14. január|14. januára]] [[2021]] bola zverejnená správa, že pápež František, rovnako ako aj emeritný pápež [[Benedikt XVI.]] sú zaočkovaní proti ochoreniu [[COVID-19]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František i Benedikt XVI. sú už zaočkovaní proti COVIDu-19|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-01/papez-frantisek-i-benedikt-xvi-su-uz-zaockovani-proti-covidu-19.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-01-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> František je presvedčený, že zaočkovať sa je morálnou povinnosťou každého človeka. V rozhovore pre taliansku televíziu sa vyjadril takto: „''Som presvedčený, že je morálne, aby sa každý zaočkoval. Je to morálne rozhodnutie, lebo je to o tvojom živote, ale tiež o živote iných,''“ pokračoval: „''Nerozumiem prečo niektorí hovoria, že toto by mohla byť nebezpečná vakcína. Ak ti to lekári prezentujú ako vec, ktorá môže pomôcť a nemá žiadne špeciálne riziká, prečo si to nedať? Je tu samovražedný odpor, ktorý neviem ako vysvetliť, ale dnes si ľudia musia dať vakcínu.''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pope Francis suggests people have moral obligation to take coronavirus vaccine|url=https://www.ncronline.org/news/vatican/pope-francis-suggests-people-have-moral-obligation-take-coronavirus-vaccine|vydavateľ=ncronline.org|dátum vydania=2021-01-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-29|miesto=|jazyk=}}</ref> V stredu [[18. august|18. augusta]] [[2021]] bolo zverejnené video, v ktorom František povedal: ''„Zaočkovať sa vakcínami schválenými kompetentnými orgánmi je skutkom lásky. I napomáhať tomu, aby tak urobila väčšina ľudí, je skutkom lásky. Lásky k sebe samému, lásky k príbuzným a priateľom lásky ku všetkým národom.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zaočkovať sa je skutok lásky, vysvetľuje Svätý Otec vo videoposolstve|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-08/zaockovat-sa-je-skutok-lasky-vysvetluje-papez-videoposolstvo.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-08-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-08-18|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Očkovanie proti covidu je činom lásky, povedal pápež|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/22723523/okovanie-proti-covidu-je-cinom-lasky-povedal-papez.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-08-18|dátum prístupu=2021-08-18}}</ref> [[Súbor:5 luglio 2013 - incontro tra Papa Francesco e Papa Benedetto XVI - inaugurazione statua San Michele Arcangelo -.jpg|náhľad|Pápež František a emeritný pápež [[Benedikt XVI.]]]] === Ďalšie pôsobenie === Svojou apoštolskou exhortáciou ''Amoris laetitia'' vyvolal diskusiu o možnosti pristupovania k sviatostiam rozvedených a civilne znovuzosobášených katolíkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Daniška | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = Jaroslav Daniška | titul = Päť otázok pre pápeža | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/18858/paet-otazok-pre-papeza | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoy | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-16 | dátum prístupu = 2017-04-14 }}</ref> Pápež František počas návštevy Čile [[15. január]]a [[2018]] uviedol, že „svet je jeden incident od nukleárneho holokaustu, aký ľudstvo ešte nezažilo a nevie si ani predstaviť“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope Francis warns world is ‘one accident’ away from nuclear holocaust | url = https://www.rt.com/news/416030-pope-francis-nuclear-holocaust/ | vydavateľ = RT | dátum vydania = 2018-01-15 | dátum aktualizácie = 2018-01-16 | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pullella | meno = Philip | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope warns world is one step away from nuclear war | url = https://www.reuters.com/article/us-pope-chile-nuclear/pope-warns-world-is-one-step-away-from-nuclear-war-idUSKBN1F41FL | vydavateľ = [[Reuters]] | dátum vydania = 2018-01-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref> Pápež František a francúzsky prezident [[Emmanuel Macron]] absolvovali v utorok [[26. jún]]a [[2018]] vo Vatikáne 57 minút trvajúci súkromný rozhovor, ktorý sa týkal otázok spojených s migráciou a perspektívami Európy v súvislosti s rastúcimi výzvami pre jednotu kontinentu. Francúzska tlač upozornila aj na nezvyčajne dôvernú rozlúčku oboch aktérov stretnutia, pri ktorej nechýbali bozky na líca a podania rúk, pričom si všimla aj to, že pápež Macronovi daroval medailón s vyobrazením [[Martin Toursky|sv. Martina z Tours]] – rímskeho legionára, ktorý podľa legendy rozťal svoj plášť, aby zaodel chudobného človeka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vatikán: Napriek obavám bolo Macronovo stretnutie s pápežom srdečné | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/474761-papez-s-francuzskym-prezidentom-macronom-hovoril-za-zatvorenymi-dverami/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-26 | dátum prístupu = 2018-10-10 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pápež vyzýva krajiny sveta, aby prijímali migrantov a integrovali ich | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/474295-papez-vyzyva-krajiny-sveta-aby-prijimali-migrantov-a-integrovali-ich/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-22 | dátum prístupu = 2018-10-10 }}</ref> Podľa speváka írskej rockovej skupiny U2 [[Bono Vox|Bona Voxa]] je pápež František zdesený zo sexuálneho zneužívania v katolíckej cirkvi. Spevák sa v stredu 19. septembra 2018 stretol s Františkom v súkromí vo vatikánskom dome svätej Marty, kde pápež žije. Diskutovali spolu o rôznych témach – napríklad o kapitalizme a o udržateľnom rozvoji, spresnil Bono Vox novinárom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U2's Bono and Pope discuss Irish sexual abuse crisis | url = https://www.reuters.com/article/us-pope-bono/u2s-bono-and-pope-discuss-irish-sexual-abuse-crisis-idUSKCN1LZ2HZ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Celibát === ''„V tejto chvíli som pre zachovanie celibátu so všetkými jeho pre a proti. S jeho praktikovaním sme mali počas tisíc rokov skôr lepšie než horšie skúsenosti,“'' uviedol pápež František v knihe rozhovorov so svojím priateľom argentínskym rabínom Abrahamom Skorkou O nebi a zemi. Avšak dodal, že ''„celibát je otázkou disciplíny (pozn. podľa Kódexu kanonického práva) a nie viery, a vec sa môže zmeniť.''“<ref>https://svet.sme.sk/c/22300660/benedikt-varoval-papeza-frantiska-pred-uvolnenim-celibatu.html?ref=terazbox_sme</ref><ref>https://svet.sme.sk/c/22301684/postoj-papeza-k-celibatu-sa-nezmenil.html?ref=terazbox_sme</ref> === Postoj ku korupcii === Citácia z buly Misericordiae vultus: {{Citát|Slovo odpustenia nech dôjde ku všetkým a pozvanie zakúsiť milosrdenstvo nech nikoho nenechá ľahostajným. Moja výzva na obrátenie je adresovaná ešte naliehavejšie tým, ktorí sú v dôsledku spôsobu svojho života ďaleko od Božej milosti. Zvlášť myslím na mužov a ženy, ktorí patria do zločineckých skupín, nech už sú akékoľvek. Pre vaše dobro vás prosím, zmeňte spôsob života. Žiadam vás o to v mene Božieho Syna, ktorý hoci bojoval proti hriechu, nikdy neodmietol nijakého hriešnika. Neupadnite do hroznej pasce predstavy, že život závisí od peňazí a že v porovnaní s nimi nič nemá hodnotu a dôstojnosť. Je to len klam. Peniaze si nevezmeme na druhy svet. Peniaze nám neprinesú pravé šťastie. Násilie použité na hromadenie bohatstva nasiaknuté krvou vás neurobí mocnými ani nesmrteľnými. Všetci skôr či neskôr skončia pred Božím súdom, ktorému nik nemôže ujsť. S rovnakou výzvou sa obraciam na páchateľov alebo spolupáchateľov korupcie. Táto hnisavá rana spoločnosti je ťažkým hriechom, ktorý volá do neba, pretože podkopáva základy osobného i spoločenského života. Korupcia bráni hľadieť do budúcnosti s nádejou, pretože svojou aroganciou a nenásytnosťou ničí plány slabých a utláča tých najchudobnejších. Je to zlo, ktoré sa zahniezdilo v každodenných gestách, aby sa následne rozšírilo do verejných škandálov. Korupcia je tvrdošijné zotrvávanie v hriechu, snaží sa nahradiť Boha ilúziou, že peniaze predstavujú formu moci. Je to dielo temnoty, živené nedôverou a intrigami. Corruptio optimi pessima, oprávnene tvrdí sv. Gregor Veľký, zdôrazňujúc, že nikto sa nemôže považovať za imúnneho pred týmto pokušením. Na jej vymazanie z osobného a spoločenského života je potrebná múdrosť, bdelosť, čestnosť, transparentnosť spolu s odvahou verejne na ňu poukazovať. Ak sa proti nej otvorene nebojuje, skôr či neskôr z nás spraví svojich komplicov a zničí nám život. Toto je ten najvhodnejší čas, aby sme zmenili svoj život! Toto je čas dať sa chytiť za srdce. Zoči-voči spáchanému zlu, aj ťažkým zločinom, nastala chvíľa vypočuť plač nevinných, ktorých obrali o majetok, dôstojnosť, city, samotný život. Zotrvanie na ceste zla je len zdrojom ilúzií a smútku. Skutočný život je úplne iný. Boh nám neprestáva podávať pomocnú ruku. Stále je pripravený počúvať, rovnako ako aj ja a moji bratia biskupi a kňazi. Stačí len prijať pozvanie na obrátenie a podriadiť sa spravodlivosti, pokým Cirkev ponúka milosrdenstvo.}} ([https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus slovenský preklad])<ref name="kbs.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2015-04-11|titul = MISERICORDIAE VULTUS (Tvár milosrdenstva) o mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus|vydavateľ = KBS}}</ref> === Postoj k homosexualite === Pápež František o [[Homosexualita|homosexuáloch]] v roku 2013 povedal: „''Kľúčom je, aby cirkev vítala, nevylučovala a preukazovala milosrdenstvo, nie odsudzovanie.''“ Dodal: „''Ak je človek homosexuál a hľadá Boha a má v sebe dobrosrdečnosť , kto som, aby som súdil?''" <ref>{{Citácia periodika|titul=Pope Francis: Who am I to judge gay people?|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-23489702|periodikum=BBC News|dátum=2013-07-29|dátum prístupu=2023-08-28|jazyk=en-GB}}</ref> František vo februári 2015 povzbudil ľudí na [[Slovensko|Slovensku]], ktorí hlasovali v [[Referendum na Slovensku v roku 2015|referende]] o tom, aby sa manželstvom mohol nazývať len zväzok muža a ženy, aby „pokračovali v úsilí brániť rodinu - životne dôležitú bunku spoločnosti“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pope Francis Backs Slovakia's Referendum Against Same-Sex Marriage|url=https://www.huffpost.com/entry/pope-slovakia-referendum_n_6630876|vydavateľ=HuffPost|dátum vydania=2015-02-06|dátum prístupu=2023-10-02|jazyk=en}}</ref> 26. augusta 2018 v lietadle na spiatočnej ceste z Írska do Ríma povedal, že homosexuálni ľudia existovali v celej histórii ľudstva. Povedal tiež, že katolícki rodičia by sa mali rozprávať so svojimi homosexuálnymi deťmi a nemali by byť „zavrhované“ rodinou. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pope Francis calls on parents to 'never condemn' gay children|url=https://www.usatoday.com/story/news/world/2022/01/26/pope-francis-parents-should-never-condemn-gay-children/9227983002/|vydavateľ=USA TODAY|dátum prístupu=2023-08-28|jazyk=en-US|meno=Marina|priezvisko=Pitofsky}}</ref> V dokumente ''Francesco'', ktorý vyšiel v októbri [[2020]], pápež František vyjadril podporu registrovaným partnerstvám osôb rovnakého pohlavia. Pápež povedal, že "homosexuáli majú právo byť súčasťou rodiny. [...] Sú Božími deťmi a majú právo na rodinu. Nikto by kvôli tomu nemal byť zahadzovaný alebo nešťastný."<ref>{{Citácia periodika|titul=In Shift for Church, Pope Francis Voices Support for Same-Sex Civil Unions|url=https://www.nytimes.com/2020/10/21/world/europe/pope-francis-same-sex-civil-unions.html|periodikum=The New York Times|dátum=2020-10-21|dátum prístupu=2023-10-02|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Jason|priezvisko=Horowitz}}</ref> Pápež František v roku 2023 kritizoval zákony, ktoré [[LGBT zákony|kriminalizujú homosexualitu]] a označil ich za „nespravodlivé,“ pričom povedal, že Boh miluje všetky svoje deti také, aké sú, a vyzval katolíckych biskupov, ktorí tieto zákony podporujú, aby prijali [[LGBT]] ľudí do cirkvi. „''Byť homosexuálom nie je zločin,''“ povedal František počas rozhovoru pre [[The Associated Press]]. <ref>{{Citácia periodika|titul=Pope Francis Says Homosexuality Is Not a Crime|url=https://www.nytimes.com/2023/01/25/world/europe/pope-francis-homosexuality.html|periodikum=The New York Times|dátum=2023-01-25|dátum prístupu=2023-08-28|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Elisabetta|priezvisko=Povoledo}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Homosexuality not a crime, Pope Francis says|url=https://www.cnbc.com/2023/01/25/homosexuality-not-a-crime-pope-francis-says.html|vydavateľ=CNBC|dátum vydania=2023-01-25|dátum prístupu=2023-08-28|jazyk=en}}</ref> === Islam === Pri príležitosti Svetového dňa migrantov a utečencov v januári 2014 pápež František povzbudzoval primárne [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimské]] publikum, aby hľadalo nádej v [[Korán|Koráne]]. V auguste roku 2016, pápež František údajne prirovnal násilie islamistov k činom, ktorých sa dopúšťajú niektorí katolíci. ''„Nerád hovorím o islamskom násilí, pretože každý deň listujem novinami a vidím násilie tu v Taliansku ... Niekto zavraždil svoju priateľku, iný zabil svoju svokru ... a to hovorím o pokrstených katolíkoch! Ak hovorím o islamskom násilí, musím hovoriť aj o katolíckom násilí.“'' V apoštolskej exhortácii [[Evangelii gaudium]] (odseky 252 a 253) František napísal, že ''„pravý islam a správne čítanie Koránu je proti akejkoľvek forme násilia“''. Proti týmto výrokom opakovane vystupujú niektorí katolíci, ktorí sa ku katolicizmu obrátili z [[Islam|islamu]]. ''„Islam učí smrť odpadlíkom (Korán 4,89; 8,7-11), viete? Ako je možné porovnávať islamské násilie s takzvaným kresťanským? Tam, kde evanjelium hlása dobrú správu o Ježišovej smrti a vzkriesení pre spásu všetkých a naplnenie zmluvy so Židmi, Alah nemá čo ponúknuť okrem vojny a vrážd neveriacich výmenou za raj.“'' Vysvetľujú, že nechcú zamieňať islam a obyčajných moslimov, ale tiež tvrdia, že naivita, s akou čelíme islamu, je samovražedná a veľmi nebezpečná. Islam nepozná kresťanský princíp odpustenia, ale pozná a kruto uplatňuje islamský princíp krvnej pomsty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Bývalí muslimové kritizují papeže za jeho tvrzení, že islám je dobré náboženství|url=https://www.krestandnes.cz/byvali-muslimove-kritizuji-papeze-za-tvrzeni-ze-islam-dobre-nabozenstvi/|vydavateľ=krestandnes.cz|dátum vydania=2018-02-01|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-04-02|miesto=|jazyk=}}</ref> === Apoštolské a pastoračné cesty === {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-3}} * '''[[Amerika (svetadiel)|Amerika]]''' **[[Brazília]] ([[23. júl|23.]] – [[28. júl]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František na SDM v Brazílii (6. a 7. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130728003| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-07-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Ekvádor]] ([[6. júl|6.]]{{--}}[[8. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František v júli navštívi Ekvádor, Bolíviu a Paraguaj| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150416020| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-04-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Bolívia]] ([[8. júl|8.]]{{--}}[[10. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am"/> ** [[Paraguaj]] ([[10. júl|10.]]{{--}}[[12. júl]] [[2015]])<ref name="apos-n-am"/> ** [[Kuba]] *** [[19. september|19.]]{{--}}[[22. september]] [[2015]]<ref name="kuba">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pred apoštolskou cestou v Spojených štátoch zavíta pápež aj na Kubu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150422027| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-04-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Zverejnili program cesty pápeža Františka na Kubu a do USA| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2015/06/30/zverejnili_program_cesty_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_na_kubu_a_do_usa/1155180| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2015-06-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-10}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> *** [[12. február]] [[2016]]<ref name="kuba2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František začal 12. apoštolskú cestu cez Kubu do Mexika| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160212024| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2016-02-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-03-28 }}</ref> ** [[Spojené štáty]] ([[22. september|22.]]{{--}}[[27. september]] [[2015]])<ref name="kuba"/> ** [[Mexiko]] ([[12. február|12.]]{{--}}[[18. február]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalšia apoštolská cesta Svätého Otca povedie vo februári do Mexika| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151214044| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-12-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-12-14 }}</ref> ** [[Kolumbia]] ([[6. september|6.]] – [[11. september]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Septembrová apoštolská cesta pápeža Františka do Kolumbie má už svoje logo | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/10/septembrová_apoštolská_cesta_pápeža_františka_do_kolumbie/1297820 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-03-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-14 }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ** [[Čile]] ([[15. január|15]]. – [[18. január]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Návšteva pápeža Františka v Čile bude mať motto „Svoj pokoj vám dávam“ | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/21/n%C3%A1v%C5%A1teva_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_v_%C4%8Dile_motto_svoj_pokoj_v%C3%A1m_d%C3%A1vam/1331909 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-08-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-10 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Papež si v Chile poplakal s oběťmi chlípných kněží, v zemi hoří kostely | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/chile-papez-frantisek-navsteva-cirkev-dx6-/zahranicni.aspx?c=A180117_100219_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-01-17 | dátum prístupu = 2018-01-17 }}</ref> ** [[Peru]] ([[18. január|18.]] – [[21. január]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Januárová pápežova návšteva Peru už má logo a motto: „Zjednotení v nádeji“ | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/19/janu%C3%A1rov%C3%A1_p%C3%A1pe%C5%BEova_n%C3%A1v%C5%A1teva_peru_u%C5%BE_m%C3%A1_logo_a_motto/1330777 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2017-08-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-10 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> **[[Panama (štát)|Panama]] ([[23. január|23.]] – [[27. január]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František letí ponad Atlantik do Panamy na Svetové dni mládeže|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190123023|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-01-26|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Kanada]] ([[24. júl]] – [[30. júl]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS to CANADA|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/canada-2022.html|dátum vydania=2022-06-23|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> * '''[[Európa]]''' **[[Albánsko]] ([[21. september]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na štvrtej apoštolskej ceste, privítali ho v Albánsku| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140921002| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-09-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Francúzsko]] *** [[Európsky parlament]]; [[25. november]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec absolvoval piatu apoštolskú cestu, viedla do Štrasburgu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141125008| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-11-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> *** [[Marseille]]; ([[22. september]] – [[23. september]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apoštolská cesta pápeža Františka do Marseille v septembri | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2023-07/apostolska-cesta-papeza-frantiska-do-marseille-v-septembri.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2023-07-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Bosna a Hercegovina]] ([[6. jún]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívil hlavné mesto Bosny a Hercegoviny Sarajevo| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150606001| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-06-06| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-10 }}</ref> ** [[Grécko]] ([[16. apríl]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František na 13. apoštolskej ceste na gréckom Lesbose | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160416004 | vydavateľ = [[TK KBS]] | dátum vydania = 2016-04-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** [[Poľsko]] ([[25. júl|25.]] – [[31. júl]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Organizátori v Krakove zverejnili predbežný program SDM 2016| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150203037| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-02-03| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Švédsko]] ([[31. október]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum vydania = 2016-01-25|url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160125019| vydavateľ = [[TK KBS]]| titul = Päťsté výročie reformácie si pripomenie Svätý Otec návštevou Švédska|dátum prístupu = 2016-01-26}}</ref> ** [[Portugalsko]] ***[[12. máj|12.]] – [[13. máj]] [[2017]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Kardinál Parolin navštívil Fatimu pred cestou pápeža Františka do Portugalska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161014006|dátum vydania=2016-10-14|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref> ***[[júl]] [[2022]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najbližšie Svetové dni mládeže sa uskutočnia v roku 2022 v Lisabone|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190127001|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-01-27|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> *** [[2. august]] – [[6. august]] [[2023]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zverejnili program cesty pápeža na SDM v Portugalsku | url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2023-06/zverejnili-oficialny-program-cesty-papeza-na-sdm.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2023-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Švajčiarsko]] ([[21. jún]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Program pápežovej ekumenickej návštevy Ženevy 21. júna 2018 | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-05/papez-ekumenicka-navsteva-zeneva-program.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-05-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Írsko]] ([[25. august|25.]] – [[26. august]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František potvrdil účasť na Svetovom stretnutí rodín v Dubline|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180321019|dátum prístupu=2018-03-21|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Litva]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]] ([[22. september|22.]]{{--}}[[25. september]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež v septembri 2018 navštívi Litvu, Lotyšsko a Estónsko | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2018/03/09/p%C3%A1pe%C5%BE_v_septembri_2018_nav%C5%A1t%C3%ADvi_litvu,_loty%C5%A1sko_a_est%C3%B3nsko/1366253 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2018-03-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-11 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> **[[Bulharsko]] a [[Severné Macedónsko]] ([[5. máj|5]]. – [[7. máj]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi v máji Bulharsko a Macedónsko - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-12/svaty-otec-navstivi-v-maji-bulharsko-a-macedonsko.html|dátum vydania=2018-12-13|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref> **[[Rumunsko]] ([[31. máj]] – [[2. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František navštívi na prelome mája a júna Rumunsko - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2019-01/papez-frantisek-rumunsko-ohlasenie-cesty.html|dátum vydania=2019-01-11|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref> **[[Maďarsko]] a [[Slovensko]] ([[12. september]] – [[15. september]] [[2021]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS FRANCIS TO BUDAPEST, ON THE OCCASION OF THE CONCLUDING HOLY MASS OF THE 52nd INTERNATIONAL EUCHARISTIC CONGRESS, AND TO SLOVAKIA|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2021/outside/documents/budapest-slovacchia-2021.html|dátum vydania=2021-07-04|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Cyprus]] a [[Grécko]] ([[2. december]] – [[6. december]] [[2021]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS FRANCIS TO CYPRUS AND GREECE|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2021/outside/documents/cipro-grecia-2021.html|dátum vydania=2021-11-13|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Malta]] ([[2. apríl]] – [[3. apríl]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS FRANCIS TO MALTA|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/malta-2022.html|dátum vydania=2022-02-25|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Maďarsko]] ([[28. apríl]] – [[30. apríl]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Harmonogram apoštolskej cesty pápeža Františka do Budapešti|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230228017|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2023-08-28|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Luxembursko]] a [[Belgicko]] ([[26. september]] [[2024]] – [[29. september]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apostolic Journey of the Holy Father to Luxembourg and Belgium (26-29 September 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/outside/documents/lussemburgo-belgio2024.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{Stĺpce-3}} *[[Taliansko]] (pastoračné cesty v rámci Talianska, mimo mesta Rím) **[[Lampedusa]] ([[8. júl]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvá Františkova cesta mimo Ríma smerovala na ostrov Lampedusa| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130708038| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-07-08| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> ** [[Cagliari]], [[Sardínia]] ([[22. september]] [[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec počas svojej cesty na Sardínii vyzdvihol hodnotu práce| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130923027| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-09-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> ** [[Assisi]] *** [[4. október]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec sa vydal po stopách sv. Františka v Assisi (priebeh)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131004047| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2013-10-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> *** [[4. august]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František navštívi 4. augusta Porciunkulu | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2016/07/04/pápež_františek_navštívi_4_augusta_porciunkulu/1241944 | vydavateľ = [[Radio Vaticana]] | dátum vydania = 2016-07-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-14 }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> *** [[20. september]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Príhovor pápeža Františka v Assisi: Iba pokoj je svätý, nie vojna|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2016/09/20/pr%C3%ADhovor_p%C3%A1pe%C5%BEa_v_assisi_iba_pokoj_je_sv%C3%A4t%C3%BD,_nie_vojna/1259492|dátum vydania=2016-09-20|dátum prístupu=2016-09-28|vydavateľ=Vatikánsky rozhlas|url archívu=https://web.archive.org/web/20161002075139/http://sk.radiovaticana.va/news/2016/09/20/pr%C3%ADhovor_p%C3%A1pe%C5%BEa_v_assisi_iba_pokoj_je_sv%C3%A4t%C3%BD%2C_nie_vojna/1259492|dátum archivácie=2016-10-02}}</ref> *** [[24. september]] [[2022]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VISIT OF THE HOLY FATHER FRANCIS TO ASSISI FOR THE EVENT “ECONOMY OF FRANCESCO” |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/inside/documents/20220924-assisi.html |dátum vydania=2022-07-08|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> ** [[Kalábria]] ([[21. jún]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na návšteve Kalábrie: Jasné „nie“ mafii a uctievaniu zla| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140621003| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-06-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-07 }}</ref> ** [[Molise]] ([[5. júl]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František na pastoračnej návšteve v regióne Molise| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140705007| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-05| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Caserta]] *** [[26. júl]] [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívil juhotalianske mesto Caserta| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140726002| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> *** [[28. júl]] [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na priateľskej návšteve u protestantov v Caserte| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140728035| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-07-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Redipuglia]] ([[13. september]] [[2014]])<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tretia svetová vojna sa už postupne odvíja, upozorňuje pápež František | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/261574/tretia-svetova-vojna-sa-uz-postupne-odvija-upozornuje-papez-frantisek/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2014-09-13 | dátum prístupu = 2017-09-10 }}</ref> ** [[Pompeje]] a [[Neapol]] ([[21. marec]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec absolvoval ďalšiu pastoračnú návštevu, zavítal do Pompejí a Neapola| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150321008| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Turín]] ([[21. júl|21.]]{{--}}[[22. jún]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Turíne sa pápež stretne s mládežou, prídu i jeho rodinní príslušníci| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150327026| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> ** [[Prato]] a [[Florencia]] ([[10. november]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František navštívi v novembri Toskánsko: Prato a Florenciu| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150327034| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-03-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-06-21 }}</ref> **[[Amatrice]] ([[4. august]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Svätý Otec navštívil mesto Amatrice, ktoré v auguste zničilo zemetrasenie|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161004025|dátum vydania=2016-10-04|dátum prístupu=2016-10-04|vydavateľ=TK KBS}}</ref> **[[Miláno]] ([[25. marec]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pápež František navštívi v marci budúceho roka taliansku metropolu Miláno|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161015004|dátum vydania=2016-10-15|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref> **[[Carpi]] ([[2. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František navštívi 2. apríla diecézu Carpi v regióne po zemetrasení|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170301015|dátum prístupu=2017-03-01|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Paliano]] ([[13. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zelený štvrtok pápeža Františka vo Vatikáne a v talianskej väznici Paliano|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170414003|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Janov (Taliansko)|Janov]] ([[27. máj]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Svätý Otec František v máji 2017 zavíta do severotalianskej arcidiecézy Janov|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161017029|dátum vydania=2016-10-17|dátum prístupu=2016-10-18|vydavateľ=TK KBS}}</ref> **[[Bozzolo]] a [[Barbiana]] ([[20. jún]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František sa vydá na púť k hrobom dvoch kňazských osobností Talianska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170424035|dátum prístupu=2017-04-24|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Cesena]] a [[Bologna]] ([[1. október]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František príde 1. októbra do talianskych diecéz Cesena a Bologna|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170414004|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> **[[Pietrelcina]] a [[San Giovanni Rotondo]] ([[17. marec]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec František navštívi v marci Pietrelcinu a San Giovanni Rotondo | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20171220019 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2017-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> **[[Alessan]] a [[Molfetta]] ([[20. apríl]] [[2018]])<ref name="amnl"/> **[[Nomadelfia]] a [[Loppiano]] ([[10. máj]] [[2018]])<ref name="amnl">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež podnikne dve cesty v Taliansku, navštívi Molfettu, Nomadelfiu a Loppiano|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2018/02/02/p%C3%A1pe%C5%BE_podnikne_dve_cesty_v_taliansku/1361542|vydavateľ=Radio Vaticana|dátum vydania=2018-02-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-03-11|miesto=|jazyk=}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> **[[Bari (Apúlia)|Bari]] ([[7. júl]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Program ekumenického stretnutia pápeža Františka v Bari | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-06/papez-frantisek-ekumenizmus-bari.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-06-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Palermo]] a [[Piazza Armerina]] ([[15. september]] [[2018]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Palermo a Piazza Armerina zverejnili program pápežovej návštevy | url = https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2018-05/papez-frantisek-palermo-piazza-armerina-zverejnili-program.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2018-05-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Loreto]] ([[25. marec]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Visita del Santo Padre a Loreto (25 marzo 2019) - Programma|url=http://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2019/02/24/0157/00322.html|vydavateľ=press.vatican.va|dátum prístupu=2019-02-24}}</ref> **[[Camerino]] ([[16. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež navštívi v júni talianske Camerino, postihnuté zemetraseniami|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190406006|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-04-07|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Neapol]] ([[21. jún]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi v júni Pápežskú teologickú fakultu v Neapole|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190212025|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-02-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Albano Laziale]] ([[21. september]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na sviatok sv. Matúša pápež František navštívi obnovenú katedrálu v Albane|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190713002|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Greccio]] ([[1. december]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec navštívi 1. decembra Greccio a vydá list o význame jasličiek|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20191127037|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-11-28|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Bari]] ([[23. február]] [[2020]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VISIT OF THE HOLY FATHER TO BARI FOR THE MEETING OF REFLECTION AND SPIRITUALITY, “MEDITERRANEAN: FRONTIER OF PEACE” |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2020/inside/documents/papa-francesco-bari_2020.html|dátum vydania=2020-01-21|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[L'Aquila]] ([[28. august]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PASTORAL VISIT OF THE HOLY FATHER FRANCIS TO L’AQUILA |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/inside/documents/20220828-laquila.html|dátum vydania=2022-06-04|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Matera]] ([[25. september]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PASTORAL VISIT OF THE HOLY FATHER FRANCIS TO MATERA FOR THE CONCLUSION OF THE 27th NATIONAL EUCHARISTIC CONGRESS |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/inside/documents/20220925-matera.html |dátum vydania=2022-07-08|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Asti (mesto)|Asti]] ([[19. november]] – [[20. november]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež zablahoželá svojej jubilujúcej sesternici v talianskom meste Asti | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2022-10/papez-zablahozela-svojej-jubilujucej-sesternici-v-asti.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2022-10-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> **[[Terst]] ([[7. júl]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Visit of the Holy Father Francis to Trieste on the occasion of the 50th Social Week of Italian Catholics (7 July 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/inside/documents/20240707-trieste.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Verona]] ([[18. máj]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Visit of the Holy Father to Verona (Saturday, 18 May 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/inside/documents/20240518-verona.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Benátky]] ([[28. apríl]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Visit of His Holiness Pope Francis to Venice (Sunday, 28 April 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/inside/documents/20240428-venezia.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{Stĺpce-3}} * '''[[Ázia]]''' **[[Jordánsko]] a [[Izrael]] ([[24. máj|24.]] – [[26. máj]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec na apoštolskej ceste vo Svätej zemi (3. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140526007| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-05-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Kórejská republika]] ([[14. august|14.]] – [[18. august]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František na apoštolskej ceste v Južnej Kórei (5. deň)| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140818017| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2014-08-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Turecko]] ([[28. november|28.]] – [[30. november]] [[2014]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápež František a patriarcha Bartolomej oslávili spolu sviatok sv. Ondreja| url = http://grkatba.sk/papez-frantisek-a-patriarcha-bartolomej-oslavili-spolu-sviatok-sv-ondreja/| vydavateľ = [[Bratislavská gréckokatolícka eparchia|grkatba.sk]]| dátum vydania = 2014-11-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Srí Lanka]] ([[13. január|13.]] – [[15. január]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svätý Otec František sa rozlúčil so Srí Lankou, priletel na Filipiny| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150115020| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-01-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Filipíny]] ([[15. január|15.]] – [[19. január]] [[2015]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pápežov odkaz Srílančanom a Filipínčanom pri návrate z návštevy Ázie| url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150119031| vydavateľ = [[TK KBS]]| dátum vydania = 2015-01-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-08 }}</ref> ** [[Arménsko]] ([[24. jún|24.]] – [[26. jún]] [[2016]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Začala sa trojdňová apoštolská cesta pápeža Františka do Arménska | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160624013 | vydavateľ = [[TK KBS]] | dátum vydania = 2016-06-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> ** [[Gruzínsko]] a [[Azerbajdžan]] ([[30. september]] – [[2. október]] [[2016]])<ref name="arm-gru-aze">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Cesta Svätého Otca do kaukazských štátov: za katolíkmi na perifériu|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160413027|vydavateľ=[[TK KBS]]|dátum vydania=2016-04-13|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-04-16|miesto=|jazyk=}}</ref> ** [[Mjanmarsko]] ([[27. november|27.]] – [[30. november]] [[2017]])<ref name="mjan-bang"/> ** [[Bangladéš]] ([[30. november]] – [[2. december]] [[2017]])<ref name="mjan-bang">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František navštívi koncom novembra Mjanmarsko a Bangladéš|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/28/p%C3%A1pe%C5%BE_nav%C5%A1t%C3%ADvi_koncom_novembra_mjanmarsko_a_banglad%C3%A9%C5%A1/1333155|vydavateľ=[[Radio Vaticana]]|dátum vydania=2017-08-28|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-09-10|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170828194258/http://sk.radiovaticana.va/news/2017/08/28/p%C3%A1pe%C5%BE_nav%C5%A1t%C3%ADvi_koncom_novembra_mjanmarsko_a_banglad%C3%A9%C5%A1/1333155|dátum archivácie=2017-08-28}}</ref> **[[Spojené arabské emiráty]] ([[3. február|3.]] – [[5. február]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pápež František navštívi Spojené arabské emiráty - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-12/papez-frantisek-navstivi-spojene-arabske-emiraty.html|dátum vydania=2018-12-06|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.vaticannews.va|jazyk=sk}}</ref> **[[Thajsko]] a [[Japonsko]] ([[20. november|20]]. – [[26. november]] [[2019]]'')''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František zavíta na konci novembra do Thajska a Japonska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190913022|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Irak]] ([[5. marec]] – [[8. marec]] [[2021]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS TO IRAQ|url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2021/outside/documents/papa-francesco-iraq-2021.html|dátum vydania=2021-02-08|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Kazachstan]] ([[13. september]] – [[15. september]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS to KAZAKHSTAN |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/kazakhstan-2022.html|dátum vydania=2022-08-02|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Bahrajn]] ([[3. november]] – [[6. november]] [[2022]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS to the KINGDOM OF BAHRAIN |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2022/outside/documents/bahrain-2022.html |dátum vydania=2022-10-06|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> **[[Mongolsko]] ([[31. august]] – [[4. september]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec v dňoch 31. augusta – 4. septembra pocestuje do Mongolska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230603003|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2023-08-28|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Indonézia]], [[Papua-Nová Guinea]], [[Východný Timor]] a [[Singapur]] ([[2. september]] – [[13. september]] [[2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apostolic Journey to Indonesia, Papua New Guinea, Timor-Leste and Singapore (2-13 September 2024) | url = https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2024/outside/documents/indonesia-papuanuovaguinea-timorest-singapore-2024.html | vydavateľ = vatican.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> * '''[[Afrika]]''' **[[Keňa]] ([[25. november|25.]] – [[27. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = V novembri pápež navštívi Keňu, Ugandu a Stredoafrickú republiku| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/10/v_novembri_p%C3%A1pe%C5%BE_nav%C5%A1t%C3%ADvi_ke%C5%88u,_ugandu_a_stredoafrick%C3%BA_repub/1170890| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2015-09-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-10}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ** [[Uganda]] ([[27. november|27.]] – [[29. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar"/> ** [[Stredoafrická republika]] ([[29. november|29.]] – [[30. november]] [[2015]])<ref name="ac-ke-ug-sar"/> ** [[Egypt]] ([[28. apríl|28.]] – [[29. apríl]] [[2017]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Pápež František navštívi 28. – 29. apríla Káhiru na pozvanie kresťanov i moslimov| url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/18/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1ek_nav%C5%A1t%C3%ADvi_28_%E2%80%93_29_apr%C3%ADla_k%C3%A1hiru/1299536| vydavateľ = [[Radio Vaticana]]| dátum vydania = 2017-03-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-03-20| url archívu = https://web.archive.org/web/20170320145301/http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/18/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1ek_nav%C5%A1t%C3%ADvi_28_%E2%80%93_29_apr%C3%ADla_k%C3%A1hiru/1299536| dátum archivácie = 2017-03-20}}</ref> **[[Maroko]] ([[30. marec|30]]. – [[31. marec]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Africké Maroko slávilo historickú udalosť, prvú svätú omšu s pápežom|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190331002|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-04-07|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Mozambik]], [[Madagaskar]], [[Maurícius]] ([[4. september|4.]] – [[10. september]] [[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mozambik, Madagaskar, Maurícius - pápež zhrnul svoje skúsenosti z cesty|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190911036|vydavateľ=www.tkkbs.sk|dátum prístupu=2019-09-13|priezvisko=www.tkkbs.sk}}</ref> **[[Konžská demokratická republika]] a [[Južný Sudán]] ([[31. január]] – [[5. február]] [[2023]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=APOSTOLIC JOURNEY OF HIS HOLINESS POPE FRANCIS TO THE DEMOCRATIC REPUBLIC OF THE CONGO AND SOUTH SUDAN (ECUMENICAL PEACE PILGRIMAGE TO SOUTH SUDAN) |url=https://www.vatican.va/content/francesco/en/travels/2023/outside/documents/congo-sudsudan-2023.html |dátum vydania=2022-12-01|dátum prístupu=2023-02-04|vydavateľ=www.vatican.va|jazyk=en}}</ref> {{Stĺpce-koniec}} <gallery> Súbor:Pope Francis Travels.svg|náhľad|Mapa s vyznačenými krajinami, ktoré pápež František navštívil Súbor:Pape François Parlement européen Strasbourg 25 nov 2014 04.jpg|náhľad|Pápež František počas návštevy európskeho parlamentu (25. november 2014) Súbor:Pope Francis Malacanang 16.jpg|náhľad|Pápež František počas návštevy Filipín (15. – 19. január 2015) Súbor:Pope Francis and President Obama.jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom USA Barackom Obamom počas návštevy Spojených štátov (22. – 27. september 2015) Súbor:Despedida a S.S. Papa Francisco - 25009702661.jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom a prvou dámou Mexika počas návštevy Mexika (12. – 18. február 2016) Súbor:Saeimas priekšsēdētāja piedalās Viņa Svētības pāvesta Franciska vizītes pasākumos (44161103394).jpg|náhľad|Pápež František s prezidentom Litvy počas návštevy Litvy (22. – 23. september 2018) </gallery> === Kanonizácie === Pápež František [[Kanonizácia (cirkev)|kanonizoval]] 942 svätých: {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-3}} * '''12. máj 2013, Vatikán'''<ref name="kan1205">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec František slávil prvú kanonizačnú slávnosť vo Vatikáne | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130512010 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Antonio Primaldo]] a 812 spoločníkov, mučeníci ** [[Laura Montoya Upegui]], panna a rehoľníčka ** [[María Guadalupe García Zavala]], panna a rehoľníčka * '''9. október 2013, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Video: Svätý Otec uznal za svätú stredovekú mystičku Angelu z Foligna | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131015018 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-10-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Angela z Foligna]] [[Tretí rád svätého Františka|TOSF]], mystička * '''17. december 2013, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cirkev má nového svätého, je ním kňaz Spoločnosti Ježišovej Peter Faber | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131217024 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2013-12-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Peter Faber]] [[Spoločnosť Ježišova|SJ]], kňaz * '''3. apríl 2014, Vatikán'''<ref name="kan0304">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Traja noví svätí: apoštol Brazílie, kanadský biskup a rehoľná sestra | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140403032 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[François de Laval]] [[Spoločenstvo zahraničných misií v Paríži|MEP]], biskup ** [[José de Anchieta]], [[Spoločnosť Ježišova|SJ]], kňaz ** [[Mária Guyartová|Mária od Vtelenia (Guyartová)]] [[Uršulínky|OSU]], mníška a mystička * '''27. apríl 2014, Vatikán'''<ref name="kan2704">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sv. Ján XXIII. - pápež poslušnosti Duchu Svätému, sv. Ján Pavol II. - pápež rodiny | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140427006 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-04-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]], pápež ** [[Ján Pavol II.]], pápež * '''23. november 2014, Vatikán'''<ref name="kan1311">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nedeľa Krista Kráľa priniesla do Katolíckej cirkvi šiestich nových svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141123002 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2014-11-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Giovanni Antonio Farina]], biskup ** [[Kuriakose Eliáš Chavara]] CMI, kňaz ** [[Ľudovít z Casorie]] [[Rád menších bratov|OFM]], kňaz a rehoľník ** [[Nicola Saggio]] [[Rád Najmenších bratov sv. Františka z Paoly|OM]], rehoľník ** [[Eufrasia od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho]], rehoľníčka ** [[Amato Ronconi]] [[Františkánsky svetský rád|OFS]], laik * '''14. január 2015, Srí Lanka'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Homília Svätého Otca pri kanonizácii sv. Jozefa Vaza na Srí Lanke | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150114033 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-01-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Joseph Vaz]] [[Kongregácia oratória svätého Filipa Neriho|CO]], kňaz * '''17. máj 2015, Vatikán'''<ref name="kan1705">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svätý Otec pri slávnosti na Námestí sv. Petra vyhlásil za sväté štyri rehoľníčky | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150517004 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Émilie de Villeneuve]], rehoľníčka ** [[Maria Cristina Brando|Mária Kristína od Nepoškvrneného počatia (Brandová)]] SVEGS, rehoľníčka ** [[Mariam Baouardy|Mária od Ježišovho Ukrižovania (Baouardyová)]], rehoľníčka ** [[Marie-Alphonsine Danil Ghattas]], rehoľníčka * '''23. september 2015, Washington'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je svätý Junípero Serra – františkánsky misionár, apoštol Kalifornie | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150924046 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-09-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Junípero Serra]] [[Rád menších bratov|OFM]], kňaz a rehoľník * '''18. október 2015, Vatikán'''<ref name="kan1810">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František svätorečil manželský pár Martinovcov a ďalších dvoch svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151018006 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2015-10-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Vincenzo Grossi]], kňaz ** [[María de la Purísima Salvat Romero]] HCC, rehoľníčka ** [[Louis a Marie-Azélie Martinovci|Louis Martin]], laik a manžel ** [[Louis a Marie-Azélie Martinovci|Marie-Azélie Martinová]], laička a manželka * '''5. jún 2016, Vatikán'''<ref name="kan0506">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež kanonizoval Stanislava Papczyńského a Máriu A. Hesselbladovú | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160606019 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Stanisław Papczyński]] [[Spoločnosť kňazov mariánov od Nepoškvrneného počatia Panny Márie|MIC]], kňaz a rehoľník ** [[Maria Elisabeth Hesselblad]] OSsS, rehoľníčka * '''4. september 2016, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František vo Vatikáne vyhlásil Matku Terezu z Kalkaty za svätú | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160904005 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-09-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Matka Tereza]] [[Kongregácia misionárok lásky|MC]], rehoľníčka {{Stĺpce-3}} * '''16. október 2016, Vatikán'''<ref name="kan1610">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pápež František vyhlási v nedeľu na kanonizačnej omši sedem nových svätých | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20161015003 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2016-10-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[Manuel González García]], biskup ** [[José Gabriel del Rosario Brochero]] [[Tretí rád svätého Dominika|TOSD]], kňaz ** [[Alfonso Maria Fusco]], kňaz ** [[Lodovico Pavoni]], kňaz ** [[Salomone Leclercq]] [[Inštitút školských bratov|FSC]], rehoľník ** [[Alžbeta od Najsvätejšej Trojice]] [[Rád bosých bratov preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel|OCD]], rehoľníčka ** [[José Sánchez del Río]], laik a mučeník * '''13. máj 2017, Fatima'''<ref name="kan1305">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bl. František a Hyacinta: prví malí svätci bez mučeníckej smrti | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170513005 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2017-05-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[František a Hyacinta Marto|František Marto]], laik ** [[František a Hyacinta Marto|Hyacinta Marto]], laička * '''16. október 2017, Rím'''<ref name="kan1510">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Pápež vyhlásil za svätých 35 osobností a oznámil zámer vyhlásiť novú synodu|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20171015004|dátum vydania=2017-10-15|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-03-09|vydavateľ=TK KBS|miesto=Bratislava|jazyk=|autor=}}</ref> ** [[Faustino Míguez]] [[Rehoľa chudobných regulárnych klerikov Božej Matky Zbožných škôl|SP]], kňaz ** [[Angelo da Acri]] [[Rád menších bratov kapucínov|OFMCap.]], kňaz a rehoľník ** [[André de Soveral]], kňaz, a 29 spoločníkov, mučeníci ** [[Cristóbal, Antonio a José]], mučeníci * '''14. október 2018, Vatikán''' **[[Pavol VI.]], pápež ** [[Óscar Arnulfo Romero]], biskup ** [[Francesco Spinelli]], kňaz ** [[Vincenzo Romano]], kňaz ** [[Maria Katharina Kasper]], rehoľníčka ** [[Nazaria Ignazia od svätej Terézie Ježiškovej]], rehoľníčka **[[Nunzio Sulprizio]], laik *'''5. júl 2019, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Amerického arcibiskupa Fultona Sheena čaká blahorečenie - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2019-07/americkeho-arcibiskupa-fultona-sheena-caka-blahorecenie.html|vydavateľ=www.vaticannews.va|dátum vydania=2019-07-06|dátum prístupu=2019-07-06|jazyk=sk}}</ref> **[[Bartolomeo od Mučeníkov]], arcibiskup a rehoľník * '''13. október 2019, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Termín svätorečenia kard. Newmana a štyroch rehoľníčok je 13. októbra - Vatican News|url=https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2019-07/svatorecenie-kard-newman-styri-reholnicky-termin-13-oktober.html|vydavateľ=www.vaticannews.va|dátum vydania=2019-07-01|dátum prístupu=2019-07-06|jazyk=sk}}</ref> **[[John Henry Newman]], kardinál **[[Mária Terézia Chiramel Mankidiyan]], rehoľníčka **[[Giuseppina Vanniniová]], rehoľníčka **[[Dulce Lopes Pontesová]], rehoľníčka **[[Marguerite Baysová|Marguerita Baysová]], rehoľníčka * '''24. apríl 2021, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = CNA | odkaz na autora = | titul = Pope Francis declares blind 14th-century lay Dominican a saint | url = https://www.catholicnewsagency.com/news/247399/pope-francis-declares-blind-14th-century-lay-dominican-a-saint | vydavateľ = catholicnewsagency.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> **[[Margareta z Città di Castello]] * '''15. máj 2022, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cirkev dnes dostala desať nových svätých - duchovné podnety z kanonizácie | url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2022-05/cirkev-dnes-dostala-desat-novych-svatych.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Titus Brandsma]], kňaz a mučeník ** [[Lazár Devasahayam]], mučeník ** [[César de Bus]], kňaz ** [[Luigi Maria Palazzolo]], kňaz ** [[Giustino Maria Russolillo]], kňaz ** [[Charles de Foucauld]], kňaz ** [[Mária Rivierová]], rehoľníčka ** [[Mária Františka od Ježiša]], rehoľníčka ** [[Mária od Ježiša]], rehoľníčka ** [[Mária Dominika Mantovaniová]], rehoľníčka * '''9. október 2022, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Začlenenie a vďačnosť - homília pri svätorečení biskupa Scalabriniho a saleziána Zattiho | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2022-10/zaclenenie-a-vdacnost-homilia-svatorecenie-scalabrini-zatti.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-28 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Artémides Zatti]], rehoľník ** [[Giovanni Battista Scalabrini]], biskup {{Stĺpce-3}} * '''11. február 2024, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Argentínska „Mama Antula“ bude prvou novou sväticou v roku 2024 | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20240110027 | vydavateľ = TK KBS | dátum vydania = 2024-01-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ** [[María Antonia de Paz Figueroa]], rehoľníčka * '''20. október 2024, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Konzistórium určilo dátum kanonizácie nových svätých | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2024-07/konzistorium-urcilo-datum-kanonizacie-novych-svatych.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2024-07-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-10 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> ** [[Carmelo Bolta Bañuls]], kňaz ** [[Engelbert Kolland]], kňaz ** [[Manuel Ruiz López]], kňaz ** [[Nicanor Ascanio de Soria]], kňaz ** [[Nicolás María Alberca Torres]], kňaz ** [[Pedro Soler Méndez]], kňaz ** [[Francisco Pinazo Peñalver]], rehoľník ** [[Juan Jacobo Fernández y Fernández]], rehoľník ** [[’Abd-al-Mu’tī Masābkī]] (Abdel Mooti Massabki), laik ** [[Fransīs Masābkī]] (Francesco Massabki), laik ** [[Rūfayīl Masābkī]] (Raffaele Massabki), laik ** [[Giuseppe Allamano]], kňaz ** [[Marie-Léonie]] (Alodie-Virginie Paradis), rehoľníčka ** [[Elena Guerra]], rehoľníčka * '''18. december 2024, Vatikán'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Les carmélites de Compiègne, guillotinées en 1794, sont saintes | url = https://www.vaticannews.va/fr/pape/news/2024-12/carmelites-compiegne-france-canonisees-decret-pape-francois.html | vydavateľ = Vatican News | dátum vydania = 2024-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-10 | miesto = | jazyk = fr}}</ref> ** [[Anne-Marie-Madeleine Thouret]], rehoľníčka ** [[Catherine Soiron]], rehoľníčka ** [[Constance]] (Marie-Geneviève Meunier), rehoľníčka ** [[de Jésus-Crucifié]] (Marie-Anne Piedcourt), rehoľníčka ** [[Henriette de Jésus]] (Marie-Françoise de Croissy), rehoľníčka ** [[Julie-Louise de Jésus]] (Rose-Chretien de Neuville), rehoľníčka ** [[Marie-Claude-Cyprienne Brard]], rehoľníčka ** [[Marie du Saint-Esprit]] (Angelique Roussel), rehoľníčka ** [[Marie-Henriette de la Providence]] (Marie-Annette Pelras), rehoľníčka ** [[Marie-Thérèse du Cœur de Jésus Hanniset]], rehoľníčka ** [[Saint-François-Xavier]] (Élisabeth-Julitte Verolot), rehoľníčka ** [[Saint-Louis]] (Marie-Anne-Françoise Brideau), rehoľníčka ** [[Saint-Marthe]] (Marie Dufour), rehoľníčka ** [[Thérèse Soiron]], rehoľníčka ** [[Thérèse de Saint-Augustine]] (Marie-Madeleine-Claudine Lidoine), rehoľníčka ** [[Thérèse de Saint-Ignace]] (Marie-Gabrielle Trezel), rehoľníčka (1743–1794) {{Stĺpce-koniec}} <gallery> Súbor:Canonization 2014- The Canonization of Saint John XXIII and Saint John Paul II (14036819834).jpg|náhľad|Svätorečenie Jána Pavla II. a Jána XXIII., pápežov (27. apríl 2014) Súbor:Canonização de Francisco e Jacinta Marto (13 de Maio de 2017) 2.png|náhľad|Svätorečenie Františka a Hyacinty Martových, detí (13. máj 2017) Súbor:Ceremonia de Canonización de Monseñor Romero. (31434059008).jpg|náhľad|Svätorečenie Pavla VI., pápeža, Oskara Romera, biskupa, a 5 ďalších blahoslavených (14. október 2018) </gallery> === Katolícka cirkev na Slovensku === ==== Menovanie nových biskupov a ordinárov ==== {| class="wikitable" !Biskup !Dátum menovania ! colspan="2" |Úrad |- | rowspan="5" |Mons. [[Milan Lach]] [[Spoločnosť Ježišova|SJ]] | rowspan="2" |[[19. apríl]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František menoval prešovského pomocného biskupa|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130419020|dátum vydania=2013-04-19|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-21|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref> |[[Prešovská archieparchia]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo [[Ostracina]] |titulárny biskup |- |[[24. jún]] [[2017]] | rowspan="2" |[[Parma|Parmská gréckokatolícka eparchia]] ([[Spojené štáty|USA]]) |apoštolský administrátor |- |[[1. jún]] [[2018]] |eparcha |- |[[23. január]] [[2023]] |[[Bratislavská eparchia]] |pomocný biskup <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rinunce e nomine, 23.01.2023|url= https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2023/01/23/0065/00119.html#ausiliare|dátum vydania=2023-01-23|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2023-01-23|vydavateľ=Bolletino}}</ref> |- |Mons. [[Ján Orosch]] |[[11. júl]] [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec František vymenoval nového trnavského arcibiskupa|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130711023|dátum vydania=2013-07-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-03-21|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref> |[[Trnavská arcidiecéza]] |arcibiskup |- |Mons. [[Stanislav Stolárik]] |[[21. marec]] [[2015]]<ref name="vym-stolarik">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec menoval nového rožňavského biskupa, stal sa ním Stanislav Stolárik|url=http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150321002|dátum vydania=2015-03-21|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-06-10|vydavateľ=[[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]]}}</ref> |[[Rožňavská diecéza]] |diecézny biskup |- |Mons. [[Dávid Tencer]] [[Rád menších bratov kapucínov|OFM Cap]]. |[[18. september]] [[2015]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský kapucín Dávid Tencer biskupom na Islande|url=http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/18/slovensk%C3%BD_kapuc%C3%ADn_d%C3%A1vid_tencer_biskupom_na_islande/1172780|dátum vydania=2015-09-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2015-11-12|vydavateľ=[[Radio Vaticana]]|url archívu=https://web.archive.org/web/20151107014944/http://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/18/slovensk%C3%BD_kapuc%C3%ADn_d%C3%A1vid_tencer_biskupom_na_islande/1172780|dátum archivácie=2015-11-07}}</ref> |[[Reykjavík|Reykjavícka diecéza]] ([[Island]]) |diecézny biskup |- | rowspan="2" |Mons. [[Marek Forgáč]] | rowspan="2" |[[11. jún]] [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Svätý Otec menoval za nového košického pomocného biskupa Mareka Forgáča|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160611001|dátum vydania=2016-06-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=[[TK KBS]]|autor=}}</ref> |[[Košická arcidiecéza]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo [[Diecéza Seleuciana|Seleuciana]] |titulárny biskup |- |Mons. [[Giacomo Guido Ottonello]] |[[1. apríl]] [[2017]]<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Otec vymenoval Mons. Ottonella za apoštolského nuncia na Slovensku|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170401001|dátum vydania=2017-05-01|dátum prístupu=2017-08-29|vydavateľ=[[TK KBS]]}}</ref> |[[Apoštolská nunciatúra na Slovensku|Apoštolská nunciatúra v Slovenskej republike]] |apoštolský nuncius |- |Mons. [[Vladimír Fekete]] [[Saleziáni Don Bosca|SDB]]. |[[8. december]] [[2017]] |Titulárne sídlo [[Municipa]] |titulárny biskup |- |Mons. [[Marián Andrej Pacák]] [[CSsR]]. |[[5. júl]] [[2018]]<ref>{{cite web |url=https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2018-07/menovanie-marian-andrej-pacak-biskup-slovenska-eparchia-toronto.html |title=Menovanie M. A. Pacáka za biskupa Torontskej slovenskej eparchie sv. Cyrila a Metoda |language=Slovenský |work=Vatican News Website|accessdate=5 July 2018}}</ref> |[[Torontská slovenská gréckokatolícka eparchia]] ([[Kanada]]) |eparcha |- | rowspan="2" |Mons. [[Cyril Vasiľ|Cyril Vasiľ SJ]] |[[20. január]] [[2020]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Arcibiskup Cyril Vasiľ bol menovaný za apoštolského administrátora Košickej eparchie „sede plena“| url = https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2020-01/arcibiskup-cyril-vasil-bol-menovany-za-apostolskeho-administrato.html| vydavateľ = vaticannews.va| dátum vydania = 2020-01-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-21| miesto = Vatikán| jazyk =}}</ref> | rowspan="2" |[[Košická eparchia]] |apoštolský administrátor ''sede plena'' |- |[[24. jún]] [[2021]] |arcibiskup, eparcha |- | rowspan="2" |Mons. [[Ján Kuboš]] | rowspan="2" |[[25. marec]] [[2020]] |[[Spišská diecéza]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo [[Diecéza Quiza|Quiza]] |titulárny biskup |- |[[Peter Sakmár]] |[[9. december]] [[2020]] |Apoštolská administratúra v [[Atyrau]] ([[Kazachstan]]) |apoštolský administrátor ''ad nutum Sanctae Sedis'' |- | rowspan="2" |Mons. [[Peter Beňo]] | rowspan="2" |[[29. január]] [[2021]] |[[Nitrianska diecéza]] |pomocný biskup |- |Titulárne sídlo Amudarsa |titulárny biskup |- |Mons. [[Nicola Girasoli]] |[[2. júl]] [[2022]] |[[Apoštolská nunciatúra na Slovensku|Apoštolská nunciatúra v Slovenskej republike]] |apoštolský nuncius |- |Mons. [[František Trstenský]] |[[8. september]] [[2023]] |[[Spišská diecéza]] |diecézny biskup |- |SEODr. [[Jonáš Maxim|Jonáš Jozef Maxim]], [[Studiti|MSU]] |[[26. október|26. október 2023]] |[[Prešovská archieparchia]] |arcibiskup, eparcha |} ==== Beatifikačné procesy ==== Pápež František počas svojho pontifikátu podpísal a schválil ''Dekréty'' týchto Božích služobníkov zo Slovenska, aby mohli byť slávnostne vyhlásení za blahoslavených. {| class="wikitable" |+ ! colspan="3" |Beatifikovaná osoba !Schválenie dekrétu ! colspan="2" |Beatifikačná slávnosť !Pápežský legát !Spomienka |- |[[Titus Zeman]] [[SDB]] |kňaz, [[salezián]] |mučeník za duchovné povolania |[[27. február]] [[2017]] |[[30. september]] [[2017]] |[[Bratislava]] |kardinál [[Angelo Amato]] SDB |[[8. január]] |- |[[Anna Kolesárová (blahoslavená)|Anna Kolesárová]] |laička |mučeníčka čistoty |[[6. marec]] [[2018]] |[[1. september]] [[2018]] |[[Košice]] |kardinál [[Giovanni Angelo Becciu]] |[[20. november]] |- |[[Ján Havlík]] |seminarista |mučeník vernosti |[[14. december]] [[2023]] |[[31. august]] [[2024]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rite of Beatification of the Venerable Servant of God JAN HAVLÍK | url = https://cmglobal.org/en/2024/02/20/rite-of-beatification-of-the-venerable-servant-of-god-jan-havlik/ | vydavateľ = Congregation of the Mission | dátum vydania = 2024-02-20 | dátum prístupu = 2024-02-24 | jazyk = en-US | meno = Communication | priezvisko = Cont | url archívu = https://web.archive.org/web/20241005213835/https://cmglobal.org/en/2024/02/20/rite-of-beatification-of-the-venerable-servant-of-god-jan-havlik/ | dátum archivácie = 2024-10-05 }}</ref> |[[Šaštín-Stráže|Šaštín]] |kardinál [[Marcello Semeraro]] |[[12. február]] |} ==== Apoštolská cesta na Slovensko ==== {{Hlavný článok|Návšteva pápeža Františka na Slovensku}} [[Súbor:Pope Francis in Bratislava - Petržalka.jpg|náhľad|Pápež na ceste cez [[Bratislava|bratislavskú]] [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalku]] počas [[Návšteva pápeža Františka na Slovensku|svojej návštevy na Slovensku v septembri roku 2021]].]] Pápež František navštívil Slovensko v dňoch [[12. september|12.]] až [[15. septembra]] [[2021]]. Trojdňová apoštolská návšteva mala oficiálny a pastoračný charakter.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Pravda|odkaz na autora=|titul=Pápež prijal pozvanie od Čaputovej a príde na Slovensko|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/580496-papez-prijal-pozvanie-od-caputovej-a-pride-na-slovensko/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-08|dátum prístupu=2021-07-04}}</ref> [[Prezident Slovenskej republiky|Prezidentka Slovenskej republiky]] [[Zuzana Čaputová]] ho pozvala počas jej [[Zoznam zahraničných ciest prezidentky Zuzany Čaputovej|oficiálnej zahraničnej cesty]] vo [[Vatikán|Vatikáne]] v [[December|decembri]] [[2020]],<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Čaputová sa stretla s pápežom, prijal od nej pozvanie na Slovensko|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/22554823/prezidentka-zuzana-caputova-sa-stretla-s-papezom-frantiskom.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-12-14|dátum prístupu=2021-07-04}}</ref> pápeža na [[Slovensko]] pozvali aj všetci [[Konferencia biskupov Slovenska|slovenskí katolícki biskupi]] v mene celej [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] na Slovensku.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=kbs.sk|odkaz na autora=|titul=Pastierske listy KBS|url=https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/pastierske-listy-konferencie-biskupov-slovenska/c/pastiersky-list-k-navsteve-svateho-otca-frantiska-2021|vydavateľ=kbs.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-17|miesto=|jazyk=}}</ref> Pápež návštevu oficiálne potvrdil v nedeľu [[4. júl|4. júla]] [[2021]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pápež František od 12. do 15. septembra pricestuje na návštevu Slovenska|url=https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210704001|vydavateľ=TK KBS|dátum vydania=2021-07-04|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-10|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Pápež František navštívil mestá [[Bratislava]], [[Košice]], [[Prešov]] a [[Šaštín-Stráže]]. Absolvoval tri masové akcie, z toho ani jednu v [[Bratislava|hlavnom meste]]. Stretol sa s predstaviteľmi štátu, s [[Zuzana Čaputová|prezidentkou]], [[Boris Kollár|predsedom parlamentu]] a [[Eduard Heger|premiérom]], ale aj s [[Biskup|biskupmi]], [[Kňaz|kňazmi]], [[Rehoľný rád|rehoľníkmi]], členmi [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]], predstaviteľmi [[Židia na Slovensku|židovskej náboženskej obce]], no nezabudol ani na [[mládež]] a chudobných ľudí žijúcich na košickom sídlisku [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]].<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Už je známy program apoštolskej cesty Svätého Otca|url=https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-07/program-apostolskej-cesty-papeza-frantiska-budapest-slovensko.html|vydavateľ=vaticannews.va|dátum vydania=2021-07-21|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-07-21|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Úmrtie ==== Pápež bol od [[14. február|14. februára]] do [[23. marec|23. marca]] [[2025]] hospitalizovaný v rímskej nemocnici [[Nemocnica Gemelli|Gemelli]], kde sa zotavoval z obojstranného [[Pneumónia|zápalu pľúc]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cebrová | meno = Linda | odkaz na autora = | titul = Pápeža Františka prepustili z nemocnice. Veriacim požehnal z okna nemocničnej izby | url = https://www.startitup.sk/papeza-frantiska-prepustili-z-nemocnice-veriacim-pozehnal-z-okna-nemocnicnej-izby/ | dátum vydania = 2025-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = Startitup.sk | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Následne bol prepustený do domácej liečby. V nadchádzajúcich dňoch [[Veľký týždeň|Veľkého týždňa]] slávili liturgie a obrady kardináli. Pápež sa poslednýkrát ukázal na verejnosti vo [[Zmŕtvychvstanie Pána|Veľkonočnú nedeľu]] [[20. apríl]]a, kedy za jeho prítomnosti posolstvo prečítal [[ceremoniár]] [[Diego Giovanni Ravelli]] a pápež v skrátenej forme udelil požehnanie [[Urbi et Orbi]] a v papamobile prešiel pomedzi veriacich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pápež udelil požehnanie Urbi et orbi z lodžie baziliky, predtým sa krátko stretol s JD Vanceom | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/174057/na-omsi-svatenia-olejov-bolo-1-800-knazov-a-biskupov-papez-delegoval-kardinala-calcagna | dátum vydania = 2025-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Nasledujúci deň, na Veľkonočný Pondelok, [[21. apríl]]a o 9:47 oznámil kardinál kamerlengo [[Kevin Joseph Farrell|Kevin Farrell]], že pápež František zomrel v to ráno o 7:35 hodine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dichiarazione del Direttore della Sala Stampa della Santa Sede, Matteo Bruni, 21.04.2025 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/04/21/0267/00493.html | dátum vydania = 2025-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-21 | vydavateľ = Bollettino della Sala Stampa della Santa Sede | miesto = | jazyk = it }}</ref> Príčinou smrti bola [[Cievna mozgová príhoda|mozgová príhoda]], ktorá spôsobila [[Kóma|kómu]] a následné [[Srdcové zlyhanie|zlyhanie srdca]].<ref>{{Citácia periodika | autor1 = ČTK | odkaz_na_autora1 = Česká tisková kancelář | titul = Papež František zemřel podle Vatikánu v důsledku mrtvice a selhání srdce | periodikum = christnet.eu | dátum vydania = 2025-04-21 | url = https://www.christnet.eu/zpravy/32724/papez_frantisek_zemrel_podle_vatikanu_v_dusledku_mrtvice_a_selhani_srdce.url | dátum_prístupu = 2025-04-22 }}</ref> Tým začalo obdobie [[Sede vacante|sedisvakancie]], ktoré bolo ukončené zvolením nového pápeža Leva XIV. v [[konkláve]] 8. mája 2025. == Dielo == [[Súbor:Misericordiæ Vultus 02.jpg|náhľad|Kópia buly ''[[Misericordiae vultus]]'']] === Dokumenty pápeža Františka === Pápež František vydal počas svojho pontifikátu viacero dokumentov,<ref>https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/frantisek</ref> tie najznámejšie sú uvedené nižšie. Tie, ktoré nemajú priložený slovenský preklad možno dohľadať na [https://www.vatican.va/content/francesco/en.html stránkach Vatikánu] v [[Angličtina|angličtine]], [[Taliančina|taliančine]], [[Španielčina|španielčine]], [[Portugalčina|portugalčine]], [[Nemčina|nemčine]], [[Francúzština|francúzštine]], [[Poľština|poľštine]], [[Rumunčina|rumunčine]] a [[Arabčina|arabčine]]. ==== Encykliky ==== * [[Lumen fidei]]{{--}}''o viere'' (Svetlo viery; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-lumen-fidei slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2013-06-26|titul = LUMEN FIDEI (Svetlo viery) o viere|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-lumen-fidei|vydavateľ = KBS}}</ref> * [[Laudato si']]{{--}}''o starostlivosti o náš spoločný domov'' (Buď pochválený; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-laudato-si slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2015-05-24|titul = LAUDATO SI’ (Buď pochválený) o starostlivosti o náš spoločný domov|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-laudato-si|vydavateľ = KBS}}</ref> * [[Fratelli tutti]]{{--}}''o bratstve a sociálnom priateľstve'' (dosl. preklad Všetci [sme] bratia; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-fratelii-tutti slovenský preklad])<ref name="ta3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ŠTÚDIO TA3: Teológ M. Lichner o encyklike pápeža Františka|url=https://www.ta3.com/clanok/1194250.html|vydavateľ=[[TA3]]|dátum prístupu=2020-10-09|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[Dilexit nos]]{{--}}''o ľudskej a božskej láske Srdca Ježiša Krista'' (On nás miloval)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „On nás miloval“, pápežova encyklika o Najsvätejšom Srdci Ježišovom - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2024-10/on-nas-miloval-papezova-encyklika-o-najsvatejsom-srdci-jeziso.html | vydavateľ = www.vaticannews.va | dátum vydania = 2024-10-24 | dátum prístupu = 2024-11-04 | jazyk = sk}}</ref> ==== Apoštolské exhortácie ==== * [[Evangelii gaudium]]{{--}}''o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete'' (Radosť evanjelia; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-evangelii-gaudium slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|dátum prístupu = 2015-12-14|dátum vydania = 2013-11-24|titul = EVANGELII GAUDIUM (Radosť evanjelia) o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete|url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-evangelii-gaudium|vydavateľ = KBS}}</ref> * [[Amoris laetitia]]{{--}}''o láske v rodine'' (Radosť z lásky; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-amoris-laetitia slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Exhortácia Svätého Otca „Radosť z lásky“ vyjde už o niekoľko hodín | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160407035 | vydavateľ = [[Konferencia biskupov Slovenska|TK KBS]] | dátum vydania = 2016-04-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Gaudete et exsultate]]''{{--}}o povolaní k svätosti v súčasnom svete'' (Radujte sa a jasajte; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-gaudete-et-exsultate slovenský preklad])<ref>https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-gaudete-et-exsultate</ref> *[[Christis vivit]]{{--}}''posynodálna apoštolská exhortácia mladým a Božiemu ľudu'' (Kristus je živý; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/postsynodalna-apostolska-exhortacia-christus-vivit slovenský preklad])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul="Christus vivit": Post-Synodal Exhortation to Young People and to the entire People of God (25 March 2019)|url=http://www.vatican.va/content/francesco/en/apost_exhortations/documents/papa-francesco_esortazione-ap_20190325_christus-vivit.html|vydavateľ=vatican.va|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-01-02|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Apoštolské koštitúcie ==== * [[Veritatis gaudium]]{{--}}''o univerzitách a cirkevných fakultách'' (Radosť z pravdy; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-konstitucia-veritatis-gaudium slovenský preklad]) ==== Apoštolské listy ==== * [[Apoštolský list Svätého Otca Františka všetkým zasväteným osobám pri príležitosti Roku zasväteného života]] ([https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-pri-prilezitosti-roku-zasvateneho-zivota slovenský preklad]) * [[Mitis Iudex Dominus Iesus|Mitis Iudex Dominus Iesus{{--}}]]''ktorým sa reformujú kánony [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]], týkajúce sa procesu na vyhlásenie neplatnosti manželstva'' (Mierny sudca Pán Ježiš; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/mitis-iudex-dominus-iesus slovenský preklad]) * [[Come una madre amorevole|Come una madre amorevole{{--}}]]''o ochrane detí a zraniteľných dospelých'' (Ako láskavá matka; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-ako-milujuca-matka slovenský preklad]) * [[Misericordia et misera]] (Bieda a milosrdenstvo; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-misericordia-et-misera slovenský preklad]) * [[Magnum principium]]{{--}}''ktorým sa mení kánon 838 [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]]'' (Skvelý začiatok; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-motu-proprio-magnum-principium slovenský preklad]) * [[Vos estis lux mundi]]{{--}}''o'' ''sexuálnom zneužívaní'' (Vy ste svetlo sveta; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-vo-forme-motu-proprio-vos-estis-lux-mundi slovenský preklad]) * [[Aperuit illis|Aperuit illis{{--}}]]''ktorým sa ustanovuje slávenie [[Nedeľa Božieho slova|Nedele Božieho slova]]'' (Otvoril sa im; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/aperuit-illis slovenský preklad]) * [[Admirabile signum]]{{--}}''o význame a dôležitosti [[Betlehem (sídlo)|betlehemských]] jaslí'' (Pozoruhodné znamenie; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-admirabile-signum slovenský preklad]) * [[Scripturae Sacrae affectus]]{{--}}''pri príležitosti 1600. výročia smrti sv. [[Hieronym (učiteľ cirkvi)|Hieronyma]]'' (Láska k Svätému písmu; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-scripturae-sacrae-affectus slovenský preklad]) * [[Patris corde]]{{--}}''pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia sv. [[Jozef Nazaretský|Jozefa]] za patróna univerzálnej Cirkvi'' (Otcovo srdce; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-patris-corde slovenský preklad]) * [[Spiritus Domini]]{{--}}''o modifikácii kánonu 230 § 1 [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]], ktorá sa týka prístupu žien k ustanoveným službám [[Lektor (liturgia)|lektorátu]] a [[Akolyta|akolytátu]].'' (Pánov Duch; vydaný [[motu proprio]]; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/motu-proprio-spiritus-domini slovenský preklad]) * [[Antiquum Ministerium]]{{--}}''o zriadení laického ministéria katechétu'' (Staré ministérium, vydaný [[motu proprio]]) * [[Traditionis custodes]]{{--}}''o používaní Rímskej liturgie spred Reformy roku 1970'' (Strážcovia tradície; vydaný [[motu proprio]], [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-motu-proprio-traditionis-custodes slovenský preklad]) ==== Buly ==== * [[Misericordiae vultus]]{{--}}''bula, ktorou sa vyhlasuje mimoriadny Svätý rok milosrdenstva'' (Tvár milosrdenstva; [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/bula-misericordiae-vultus slovenský preklad]) === Knihy === * ''Meditaciones para religiosos'', Diego de Torres, Buenos Aires 1982, ISBN 950-02-1000-2. * ''Reflexiones espirituales sobre la vida apostólica'' Diego de Torres, Buenos Aires, 1987, ISBN 950-9210-07-2. * ''Reflexiones en esperanza'', Ediciones Universidad del Salvador, Buenos Aires, 1992. * ''Educar. Exigencia y pasión. Desafíos para educadores cristianos'' Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2003, ISBN 950-512-457-0. * ''Ponerse la patria al hombro, Memoria y camino de esperanza'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2004, ISBN 950-512-511-9. * ''La nación por construir, Utopía, pensamiento y compromiso. VIII Jornada de Pastoral Social'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2005, ISBN 950-512-546-1. * ''Corrupción y Pecado, Algunas reflexiones en torno al tema de la corrupción'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2006, ISBN 950-512-572-0. * ''El verdadero poder es el servicio'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2007, ISBN 978-950-512-628-6. * spoluautor s: Abraham Skorka: ''Sobre el Cielo y la Tierra'', Editorial Sudamericana, Buenos Aires, 2010, ISBN 978-950-07-3293-2 * ''Nosotros como ciudadanos, nosotros como pueblo, Hacia un bicentenario en justicia y solidaridad 2010-2016'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2011, ISBN 978-950-512-744-3. * ''Mente abierta, corazón creyente'', Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2012, ISBN 978-950-512-778-8. ==== V slovenčine ==== * ''Otvorená myseľ, veriace srdce'', Sali foto, 2013, ISBN 978-80-89605-08-8. * Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka, Marcelo Figueroa: ''Viera, dôstojnosť, modlitba, solidarita'', Dobrá kniha, 2013, ISBN 978-80-7141-816-0, * Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka: ''O nebi a zemi'', Kumran, 2013, ISBN 978-80-89487-41-7, v origináli: ''Sobre el cielo y la tiera''. ==== V češtine ==== * ''Opravdová moc je služba'', Paulínky, 2014, ISBN 978-80-7450-123-4, * ''Zkaženost a hřích'', Paulínky, 2014, v origináli: ISBN 978-80-7450-122-7, ''Guarire dalla corruzione'' * ''Promluvy z Argentiny,'' Karmelitánské nakladatelství, 2013, ISBN 978-80-7195-725-6 == Reakcie == Veľmajster [[Slobodomurárstvo|slobodomurárskej]] lóže Grande Oriente d’Italia Gustavo Raffi [[14. marec|14. marca]] [[2013]] napísal: „S pápežom Františkom nič nebude ako predtým. Je to zástanca chudobných, ktorý má ďaleko ku Kúrii. Jeho prvé slová sú bratstvo, ochota k dialógu a otvorenosť k súčasnému svetu, k veriacim i neveriacim.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Il Gran Maestro Raffi: "Con Papa Francesco nulla sarà più come prima. Chiara la scelta di fraternità per una Chiesa del dialogo, non contaminata dalle logiche e dalle tentazioni del potere temporale"|url=http://www.grandeoriente.it/il-gran-maestro-raffi-con-papa-francesco-nulla-sara-piu-come-prima-chiara-la-scelta-di-fraternita-per-una-chiesa-del-dialogo-non-contaminata-dalle-logiche-e-dalle-tentazioni-del-potere-temporale/|vydavateľ=grandeoriente.it|dátum vydania=2013-03-14|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-01-05|miesto=|jazyk=}}</ref> Zástanca teológie oslobodenia [[Leonardo Boff]] verí, že pápež František je mužom, ktorý zreformuje pápežstvo a zmení katolícku cirkev.<ref name="dw">[http://www.dw.de/leonardo-boff-this-pope-will-change-the-church/a-16970616 Leonardo Boff: 'This pope will change the church'], Deutsche Welle, 2013-07-23</ref> == Referencie == {{Referencie|3}} == Pozri aj == * [[Zoznam pápežov]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom]] * [[Pápež František: Modlite sa za mňa]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Franciscus}} == Externé odkazy == * [http://www.vatican.va/phome_en.htm vatican.va] Oficiálna stránka Vatikánu {{eng icon}} * [http://www.fiu.edu/~mirandas/bios-b.htm#Bergoglio Profil v biografickom slovníku kardinálov Salvadora Mirandu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140826115624/http://www2.fiu.edu/~mirandas/bios-b.htm#Bergoglio |date=2014-08-26 }} {{eng icon}} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cheney | meno = David M | titul = www.catholic-hierarchy.org | url = | typ kapitoly = stránka | kapitola = Pope Francis : Jorge Mario Bergoglio, S.J.| url kapitoly = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bbergj.html | dátum aktualizácie = 13 Mar 2013 | dátum prístupu = 2013-03-14 | jazyk = {{eng}} }} == Zdroj == {{Preklad|cs|František (papež)|9925452|en|Pope Francis|933561182}} {{Pápež|meno=František|predchodca=[[Benedikt XVI.]]|nástupca=[[Lev XIV.]]}} {{Pápeži}} {{Osobnosť roka časopisu Time 2001–2025}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Pápež František]] [[Kategória:Argentínski pápeži]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Osobnosti z Buenos Aires]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Argentínski jezuiti]] [[Kategória:Katolícki teológovia 21. storočia]] [[Kategória:Argentínski arcibiskupi]] [[Kategória:Argentínski kardináli]] ndyo39a1ly77tceahzcx4cwh7os3vp8 0 481378 8199265 8167148 2026-04-16T16:50:48Z Mr.inkognito123 145903 /* Časti */ 8199265 wikitext text/x-wiki Nasledujúci článok obsahuje zoznam častí animovaného komediálneho [[Seriál|seriálu]] '''''[[Simpsonovci]]'''''. == Série == {| class="wikitable" style="width: 50%; text-align:center;" |- ! colspan = "2" rowspan = "2" | Séria ! rowspan = "2" | Časti ! colspan = "3" | Pôvodne vysielané |- ! Premiéra série {{minivlajka|USA}} ! Finále série {{minivlajka|USA}} ! Stanica {{minivlajka|USA}} |- | style="background:#B8CACF; width:1%;" | | [[#1. séria (1989{{--}}1990)|1]] | 13 | 17. december 1989 | 13. máj 1990 | rowspan = "35" | [[Fox Broadcasting Company|Fox]] |- | style="background:#D3EDF2; width:1%;" | | [[#2. séria (1990{{--}}1991)|2]] | 22 | 11. október 1990 | 11. júl 1991 |- | style="background:#CCA7C4; width:1%;" | | [[#3. séria (1991{{--}}1992)|3]] | 24 | 19. september 1991 | 27. august 1992 |- | style="background:#189FDD; width:1%;" | | [[#4. séria (1992{{--}}1993)|4]] | rowspan = "2" | 22 | 24. september 1992 | 13. máj 1993 |- | style="background:#B11618; width:1%;" | | [[#5. séria (1993{{--}}1994)|5]] | 30. september 1993 | 19. máj 1994 |- | style="background:#575959; width:1%;" | | [[#6. séria (1994{{--}}1995)|6]] | rowspan = "4" | 25 | 4. september 1994 | 21. máj 1995 |- | style="background:#4B498F; width:1%;" | | [[#7. séria (1995{{--}}1996)|7]] | 17. september 1995 | 19. máj 1996 |- | style="background:#58A5AD; width:1%;" | | [[#8. séria (1996{{--}}1997)|8]] | 27. október 1996 | 18. máj 1997 |- | style="background:#7A335D; width:1%;" | | [[#9. séria (1997{{--}}1998)|9]] | 21. september 1997 | 17. máj 1998 |- | style="background:#A79548; width:1%;" | | [[#10. séria (1998{{--}}1999)|10]] | 23 | 23. august 1998 | 16. máj 1999 |- | style="background:#2E5C82; width:1%;" | | [[#11. séria (1999{{--}}2000)|11]] | 22 | 26. september 1999 | 21. máj 2000 |- | style="background:#993129; width:1%;" | | [[#12. séria (2000{{--}}2001)|12]] | 21 | 1. november 2000 | 20. máj 2001 |- | style="background:#593285; width:1%;" | | [[#13. séria (2001{{--}}2002)|13]] | rowspan = "3" | 22 | 6. november 2001 | 22. máj 2002 |- | style="background:#000000; width:1%;" | | [[#14. séria (2002{{--}}2003)|14]] | 3. november 2002 | 18. máj 2003 |- | style="background:#7BB842; width:1%;" | | [[#15. séria (2003{{--}}2004)|15]] | 2. november 2003 | 23. máj 2004 |- | style="background:#9D296E; width:1%;" | | [[#16. séria (2004{{--}}2005)|16]] | 21 | 7. november 2004 | 15. máj 2005 |- | style="background:#005B9C; width:1%;" | | [[#17. séria (2005{{--}}2006)|17]] | rowspan = "2" | 22 | 11. september 2005 | 21. máj 2006 |- | style="background:#544b42; width:1%;" | | [[#18. séria (2006{{--}}2007)|18]] | 10. september 2006 | 20. máj 2007 |- | style="background:#60e9b5; width:1%;" | | [[#19. séria (2007{{--}}2008)|19]] | 20 | 23. september 2007 | 18. máj 2008 |- | style="background:#DEDDE2; width:1%;" | | [[#20. séria (2008{{--}}2009)|20]] | 21 | 28. september 2008 | 17. máj 2009 |- | style="background:#A90E63; width:1%;" | | [[#21. séria (2009{{--}}2010)|21]] | 23 | 27. september 2009 | 23. máj 2010 |- | style="background:#E06EFA; width:1%;" | | [[#22. séria (2010{{--}}2011)|22]] | rowspan = "7" | 22 | 26. september 2010 | 22. máj 2011 |- | style="background:#5EA6F8; width:1%;" | | [[#23. séria (2011{{--}}2012)|23]] | 25. september 2011 | 20. máj 2012 |- | style="background:#1E6157; width:1%;" | | [[#24. séria (2012{{--}}2013)|24]] | 30. september 2012 | 19. máj 2013 |- | style="background:#fcd959; width:1%;" | | [[#25. séria (2013{{--}}2014)|25]] | 29. september 2013 | 18. máj 2014 |- | style="background:#1DD9FC; width:1%;" | | [[#26. séria (2014{{--}}2015)|26]] | 28. september 2014 | 17. máj 2015 |- | style="background:#7F1790; width:1%;" | | [[#27. séria (2015{{--}}2016)|27]] | 27. september 2015 | 22. máj 2016 |- | style="background:#A80F11; width:1%;" | | [[#28. séria (2016{{--}}2017)|28]] | 25. september 2016 | 21. máj 2017 |- | style="background:#375383; width:1%;" | | [[#29. séria (2017{{--}}2018)|29]] | 21 | 1. október 2017 | 20. máj 2018 |- | style="background:#b961b6; width:1%;" | | [[#30. séria (2018{{--}}2019)|30]] | 23 | 30. september 2018 | 12. máj 2019 |- | style="background:#3901A4; width:1%;" | | [[#31. séria (2019{{--}}2020)|31]] | rowspan = "4" | 22 | 29. september 2019 | 17. máj 2020 |- | style="background:#00A5BB; width:1%;" | | [[#32. séria (2020{{--}}2021)|32]] | 27. september 2020 | 23. máj 2021 |- | style="background:#192870; width:1%;" | | [[#33. séria (2021{{--}}2022)|33]] | 26. september 2021 | 22. máj 2022 |- | style="background:#7600EC; width:1%;" | | [[#34. séria (2022{{--}}2023)|34]] | 26. september 2022 | 21. máj 2023 |- | style="background:#3BD2E5; width:1%;" | | [[#35. séria (2023{{--}}2024)|35]] | 18 | 1. október 2023 | 19. máj 2024 |- | style="background:#0E6161; width:1%;" | | [[#36. séria (2024{{--}}2025)|36]] | 22{{#tag:ref|18 častí 36. série boli odvysielané na stanici Fox, pričom zvyšné štyri boli vyrobené exkluzívne pre Disney+ a nie sú súčasťou bežnej série.|group="p"}} | 29. september 2024 | 18. máj 2025 | rowspan = "5" | Fox<br />[[Disney+]] |- | style="background:#FFD700; width:1%;" | | [[#37. séria (2025{{--}}2026)|37]] | rowspan = "4" | 17{{#tag:ref|37.-40. séria má každá po 15 častí, ktoré budú odvysielané na stanici Fox a dve časti vyrobené exkluzívne pre Disney+, ktoré nie sú súčasťou bežnej série.|group="p"}} | 28. september 2025 | jar 2026 |- | rowspan = "3" | | [[#38. séria (2026{{--}}2027)|38]] | jeseň 2026 | jar 2027 |- | [[#39. séria (2027{{--}}2028)|39]] | jeseň 2027 | jar 2028 |- | [[#40. séria (2028{{--}}2029)|40]] | jeseň 2028 | jar 2029 |} == Časti == === 1. séria (1989{{--}}1990) === {{Hlavný článok|Simpsonovci – 1. séria}} {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #B8CACF; color: #000;" | № ! style="background: #B8CACF; color: #000;" | # ! style="background: #B8CACF; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #B8CACF; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #B8CACF; color: #000;" | Réžia ! style="background: #B8CACF; color: #000;" | Scenár ! style="background: #B8CACF; color: #000;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #B8CACF; color: #000;" | Produkčný kód |- {{Časť (TV seriál) | ep = 1 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Simpsons Roasting on an Open Fire | slovenský názov = [[Vianoce u Simpsonovcov]] | réžia = David Silverman | scenár = Mimi Pond | pôvodné uvedenie = 17. december 1989 | stĺpec1 = 7G08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 2 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Bart the Genius | slovenský názov = [[Malý génius]] | réžia = David Silverman | scenár = Jon Vitti | pôvodné uvedenie = 14. január 1990 | stĺpec1 = 7G02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 3 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Homer's Odyssey | slovenský názov = [[Homerova odysea]] | réžia = Wes Archer | scenár = Jay Kogen & Wallace Wolodarsky | pôvodné uvedenie = 21. január 1990 | stĺpec1 = 7G03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 4 | ep2 = 4 | pôvodný názov = There's No Disgrace Like Home | slovenský názov = [[Taká nenormálna rodinka]] | réžia = Gregg Vanzo & Kent Butterworth | scenár = Al Jean & Mike Reiss | pôvodné uvedenie = 28. január 1990 | stĺpec1 = 7G04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 5 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Bart the General | slovenský názov = [[Bart generálom]] | réžia = David Silverman | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 4. február 1990 | stĺpec1 = 7G05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 6 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Moaning Lisa | slovenský názov = [[Smutná Lisa]] | réžia = Wes Archer | scenár = Al Jean & Mike Reiss | pôvodné uvedenie = 11. február 1990 | stĺpec1 = 7G06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 7 | ep2 = 7 | pôvodný názov = The Call of the Simpsons | slovenský názov = [[Volanie prírody]] | réžia = Wes Archer | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 18. február 1990 | stĺpec1 = 7G09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 8 | ep2 = 8 | pôvodný názov = The Telltale Head | slovenský názov = [[Hovoriaca hlava]] | réžia = Rich Moore | scenár = Al Jean, Mike Reiss, Sam Simon & [[Matt Groening]] | pôvodné uvedenie = 25. február 1990 | stĺpec1 = 7G07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 9 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Life on the Fast Lane | slovenský názov = [[Vo víre vášne]] | réžia = David Silverman | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 18. marec 1990 | stĺpec1 = 7G11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 10 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Homer's Night Out | slovenský názov = [[Svätý Homer]] | réžia = Rich Moore | scenár = Jon Vitti | pôvodné uvedenie = 25. marec 1990 | stĺpec1 = 7G10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 11 | ep2 = 11 | pôvodný názov = The Crepes of Wrath | slovenský názov = [[Kyslé hrozno sladkého Francúzska]] | réžia = Wes Archer & Milton Gray | scenár = George Meyer, Sam Simon, John Swartzwelder & Jon Vitti | pôvodné uvedenie = 15. apríl 1990 | stĺpec1 = 7G13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 12 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Krusty Gets Busted | slovenský názov = [[Je Šašo vinný?]] | réžia = Brad Bird | scenár = Jay Kogen & Wallace Wolodarsky | pôvodné uvedenie = 29. apríl 1990 | stĺpec1 = 7G12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 13 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Some Enchanted Evening | slovenský názov = [[Pekný večer]] | réžia = David Silverman & Kent Butterworth | scenár = Matt Groening & Sam Simon | pôvodné uvedenie = 13. máj 1990 | stĺpec1 = 7G01 }} |} === 2. séria (1990{{--}}1991) === {{Hlavný článok|Simpsonovci – 2. séria}} {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #D3EDF2; color: #000;" | № ! style="background: #D3EDF2; color: #000;" | # ! style="background: #D3EDF2; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #D3EDF2; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #D3EDF2; color: #000;" | Réžia ! style="background: #D3EDF2; color: #000;" | Scenár ! style="background: #D3EDF2; color: #000;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #D3EDF2; color: #000;" | Produkčný kód |- {{Časť (TV seriál) | ep = 14 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Bart Gets an "F" | slovenský názov = Bart dostáva päťku | réžia = David Silverman | scenár = David M. Stern | pôvodné uvedenie = 11. október 1990 | stĺpec1 = 7F03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 15 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Simpson and Delilah | slovenský názov = Simpson a Dalila | réžia = Rich Moore | scenár = Jon Vitti | pôvodné uvedenie = 18. október 1990 | stĺpec1 = 7F02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 16 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Treehouse of Horror | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel | réžia = Rich Moore, Wes Archer & David Silverman | scenár = John Swartzwelder, Jay Kogen, Wallace Wolodarsky, [[Edgar Allan Poe]] & Sam Simon | pôvodné uvedenie = 25. október 1990 | stĺpec1 = 7F04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 17 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Two Cars in Every Garage and Three Eyes on Every Fish | slovenský názov = Dve autá v každej garáži, tri oči na každej rybe | réžia = Wes Archer | scenár = Sam Simon & John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 1. november 1990 | stĺpec1 = 7F01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 18 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Dancin' Homer | slovenský názov = Tancujúci Homer | réžia = Mark Kirkland | scenár = Ken Levine & David Isaacs | pôvodné uvedenie = 8. november 1990 | stĺpec1 = 7F05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 19 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Dead Putting Society | slovenský názov = Golfová spoločnost | réžia = Rich Moore | scenár = Jeff Martin | pôvodné uvedenie = 15. november 1990 | stĺpec1 = 7F08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 20 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Bart vs. Thanksgiving | slovenský názov = Bart vs. Vďakyvzdanie | réžia = David Silverman | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 22. november 1990 | stĺpec1 = 7F07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 21 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Bart the Daredevil | slovenský názov = Bart kaskadér | réžia = Wes Archer | scenár = Jay Kogen & Wallace Wolodarsky | pôvodné uvedenie = 6. december 1990 | stĺpec1 = 7F06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 22 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Itchy & Scratchy & Marge | slovenský názov = Itchy & Scratchy & Marge | réžia = Jim Reardon | scenár = George Meyer | pôvodné uvedenie = 20. december 1990 | stĺpec1 = 7F09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 23 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Bart Gets Hit by a Car | slovenský názov = Bartova zrážka s autom | réžia = Mark Kirkland | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 10. január 1991 | stĺpec1 = 7F10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 24 | ep2 = 11 | pôvodný názov = One Fish, Two Fish, Blowfish, Blue Fish | slovenský názov = Nie je ryba ako ryba | réžia = Wes Archer | scenár = Nell Scovell | pôvodné uvedenie = 24. január 1991 | stĺpec1 = 7F12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 25 | ep2 = 12 | pôvodný názov = The Way We Was | slovenský názov = Takí sme boli | réžia = David Silverman | scenár = Al Jean, Mike Reiss & Sam Simon | pôvodné uvedenie = 31. január 1991 | stĺpec1 = 7F11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 26 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Homer vs. Lisa and the 8th Commandment | slovenský názov = Homer vs. Lisa a ôsme prikázanie | réžia = Rich Moore | scenár = Steve Pepoon | pôvodné uvedenie = 7. február 1991 | stĺpec1 = 7F13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 27 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Principal Charming | slovenský názov = Okúzľujúci riaditeľ | réžia = Mark Kirkland | scenár = David M. Stern | pôvodné uvedenie = 14. február 1991 | stĺpec1 = 7F15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 28 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Oh Brother, Where Art Thou? | slovenský názov = Ó, braček, kde si? | réžia = Wes Archer | scenár = Jeff Martin | pôvodné uvedenie = 21. február 1991 | stĺpec1 = 7F16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 29 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Bart's Dog Gets an "F" | slovenský názov = Bartov pes dostáva päťku | réžia = Jim Reardon | scenár = Jon Vitti | pôvodné uvedenie = 7. marec 1991 | stĺpec1 = 7F14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 30 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Old Money | slovenský názov = Staré peniaze | réžia = David Silverman | scenár = Jay Kogen & Wallace Wolodarsky | pôvodné uvedenie = 28. marec 1991 | stĺpec1 = 7F17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 31 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Brush with Greatness | slovenský názov = Sila talentu | réžia = Jim Reardon | scenár = Brian K. Roberts | pôvodné uvedenie = 11. apríl 1991 | stĺpec1 = 7F18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 32 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Lisa's Substitute | slovenský názov = Lisin zastupujúci učiteľ | réžia = Rich Moore | scenár = Jon Vitti | pôvodné uvedenie = 25. apríl 1991 | stĺpec1 = 7F19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 33 | ep2 = 20 | pôvodný názov = The War of the Simpsons | slovenský názov = Vojna Simpsonovcov | réžia = Mark Kirkland | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 2. máj 1991 | stĺpec1 = 7F20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 34 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Three Men and a Comic Book | slovenský názov = Traja muži a komiks | réžia = Wes Archer | scenár = Jeff Martin | pôvodné uvedenie = 9. máj 1991 | stĺpec1 = 7F21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 35 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Blood Feud | slovenský názov = Krvavá pomsta | réžia = David Silverman | scenár = George Meyer | pôvodné uvedenie = 11. júl 1991 | stĺpec1 = 7F22 }} |} === 3. séria (1991{{--}}1992) === {{Hlavný článok|Simpsonovci – 3. séria}} {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #CCA7C4; color: #000;" | № ! style="background: #CCA7C4; color: #000;" | # ! style="background: #CCA7C4; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #CCA7C4; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #CCA7C4; color: #000;" | Réžia ! style="background: #CCA7C4; color: #000;" | Scenár ! style="background: #CCA7C4; color: #000;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #CCA7C4; color: #000;" | Produkčný kód |- {{Časť (TV seriál) | ep = 36 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Stark Raving Dad | slovenský názov = Šialený Homer | réžia = Rich Moore | scenár = Al Jean & Mike Reiss | pôvodné uvedenie = 19. september 1991 | stĺpec1 = 7F24 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 37 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Mr. Lisa Goes to Washington | slovenský názov = Lisa na stope zloduchov | réžia = Wes Archer | scenár = George Meyer | pôvodné uvedenie = 26. september 1991 | stĺpec1 = 8F01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 38 | ep2 = 3 | pôvodný názov = When Flanders Failed | slovenský názov = Skaza domu Flandersovcov | réžia = Jim Reardon | scenár = Jon Vitti | pôvodné uvedenie = 3. október 1991 | stĺpec1 = 7F23 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 39 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Bart the Murderer | slovenský názov = Bart vrahom | réžia = Rich Moore | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 10. október 1991 | stĺpec1 = 8F03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 40 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Homer Defined | slovenský názov = Homerova definícia | réžia = Mark Kirkland | scenár = Howard Gewirtz | pôvodné uvedenie = 17. október 1991 | stĺpec1 = 8F04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 41 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Like Father, Like Clown | slovenský názov = Aký otec, taký klaun | réžia = Jeffrey Lynch & Brad Bird | scenár = Jay Kogen & Wallace Wolodarsky | pôvodné uvedenie = 24. október 1991 | stĺpec1 = 8F05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 42 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Treehouse of Horror II | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel II | réžia = Jim Reardon | scenár = Al Jean, Mike Reiss, Jeff Martin, George Meyer, Sam Simon & John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 31. október 1991 | stĺpec1 = 8F02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 43 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Lisa's Pony | slovenský názov = Cena lásky | réžia = Carlos Baeza | scenár = Al Jean & Mike Reiss | pôvodné uvedenie = 7. november 1991 | stĺpec1 = 8F06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 44 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Saturdays of Thunder | slovenský názov = Hromská sobota | réžia = Jim Reardon | scenár = Ken Levine & David Isaacs | pôvodné uvedenie = 14. november 1991 | stĺpec1 = 8F07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 45 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Flaming Moe's | slovenský názov = U ohnivého Očka | réžia = Rich Moore & Alan Smart | scenár = Robert Cohen | pôvodné uvedenie = 21. november 1991 | stĺpec1 = 8F08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 46 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Burns Verkaufen der Kraftwerk | slovenský názov = Ako Burns predával elektráreň | réžia = Mark Kirkland | scenár = Jon Vitti | pôvodné uvedenie = 5. december 1991 | stĺpec1 = 8F09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 47 | ep2 = 12 | pôvodný názov = I Married Marge | slovenský názov = Ako som si bral Marge | réžia = Jeffrey Lynch | scenár = Jeff Martin | pôvodné uvedenie = 26. december 1991 | stĺpec1 = 8F10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 48 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Radio Bart | slovenský názov = Rádio Bart | réžia = Carlos Baeza | scenár = Jon Vitti | pôvodné uvedenie = 9. január 1992 | stĺpec1 = 8F11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 49 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Lisa the Greek | slovenský názov = Lisa stávkarom | réžia = Rich Moore | scenár = Jay Kogen & Wallace Wolodarsky | pôvodné uvedenie = 23. január 1992 | stĺpec1 = 8F12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 50 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Homer Alone | slovenský názov = Homer sám doma | réžia = Mark Kirkland | scenár = David M. Stern | pôvodné uvedenie = 6. február 1992 | stĺpec1 = 8F14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 51 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Bart the Lover | slovenský názov = Bart milencom | réžia = Jeffrey Lynch | scenár = Jon Vitti | pôvodné uvedenie = 13. február 1992 | stĺpec1 = 8F16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 52 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Homer at the Bat | slovenský názov = Homer na pálke | réžia = Jim Reardon | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 20. február 1992 | stĺpec1 = 8F13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 53 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Separate Vocations | slovenský názov = Lisina vzbura | réžia = Carlos Baeza | scenár = George Meyer | pôvodné uvedenie = 27. február 1992 | stĺpec1 = 8F15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 54 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Dog of Death | slovenský názov = Spasiteľ zabijákom | réžia = Jim Reardon | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 12. marec 1992 | stĺpec1 = 8F17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 55 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Colonel Homer | slovenský názov = Ctený pán Homer | réžia = Mark Kirkland | scenár = [[Matt Groening]] | pôvodné uvedenie = 26. marec 1992 | stĺpec1 = 8F19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 56 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Black Widower | slovenský názov = Čierny vdovec | réžia = David Silverman | scenár = ''Storyline:'' Thomas Chastain & Sam Simon<br />''Scenár:'' Jon Vitti | pôvodné uvedenie = 9. apríl 1992 | stĺpec1 = 8F20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 57 | ep2 = 22 | pôvodný názov = The Otto Show | slovenský názov = Otto v akcii | réžia = Wes Archer | scenár = Jeff Martin | pôvodné uvedenie = 23. apríl 1992 | stĺpec1 = 8F21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 58 | ep2 = 23 | pôvodný názov = Bart's Friend Falls in Love | slovenský názov = Milhousov románik | réžia = Jim Reardon | scenár = Jay Kogen & Wallace Wolodarsky | pôvodné uvedenie = 7. máj 1992 | stĺpec1 = 8F22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 59 | ep2 = 24 | pôvodný názov = Brother, Can You Spare Two Dimes? | slovenský názov = Brácho, nemal by si dva litre? | réžia = Rich Moore | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 27. august 1992 | stĺpec1 = 8F23 }} |} === 4. séria (1992{{--}}1993) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #189FDD; color: #000;" | № ! style="background: #189FDD; color: #000;" | # ! style="background: #189FDD; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #189FDD; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #189FDD; color: #000;" | Réžia ! style="background: #189FDD; color: #000;" | Scenár ! style="background: #189FDD; color: #000;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #189FDD; color: #000;" | Produkčný kód |- {{Časť (TV seriál) | ep = 60 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Kamp Krusty | slovenský názov = Hor sa na prázdniny | réžia = Mark Kirkland | scenár = David M. Stern | pôvodné uvedenie = 24. september 1992 | stĺpec1 = 8F24 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 61 | ep2 = 2 | pôvodný názov = A Streetcar Named Marge | slovenský názov = Električka do stanice Marge | réžia = Rich Moore | scenár = Jeff Martin | pôvodné uvedenie = 1. október 1992 | stĺpec1 = 8F18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 62 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Homer the Heretic | slovenský názov = Homer kacírom | réžia = Jim Reardon | scenár = George Meyer | pôvodné uvedenie = 8. október 1992 | stĺpec1 = 9F01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 63 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Lisa the Beauty Queen | slovenský názov = Lisa kráľovnou krásy | réžia = Mark Kirkland | scenár = Jeff Martin | pôvodné uvedenie = 15. október 1992 | stĺpec1 = 9F02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 64 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Treehouse of Horror III | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel III | réžia = Carlos Baeza | scenár = Al Jean, Mike Reiss, Jay Kogen, Wallace Wolodarsky, Sam Simon & Jon Vitti | pôvodné uvedenie = 29. október 1992 | stĺpec1 = 9F04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 65 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Itchy & Scratchy: The Movie | slovenský názov = Bartov trest | réžia = Rich Moore | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 3. november 1992 | stĺpec1 = 9F03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 66 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Marge Gets a Job | slovenský názov = Marge ide do práce | réžia = Jeffrey Lynch | scenár = Bill Oakley & Josh Weinstein | pôvodné uvedenie = 5. november 1992 | stĺpec1 = 9F05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 67 | ep2 = 8 | pôvodný názov = New Kid on the Block | slovenský názov = Nové dievča v susedstve | réžia = Wes Archer | scenár = Conan O'Brien | pôvodné uvedenie = 12. november 1992 | stĺpec1 = 9F06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 68 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Mr. Plow | slovenský názov = Pán Pluhár | réžia = Jim Reardon | scenár = Jon Vitti | pôvodné uvedenie = 19. november 1992 | stĺpec1 = 9F07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 69 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Lisa's First Word | slovenský názov = Lisine prvé slovo | réžia = Mark Kirkland | scenár = Jeff Martin | pôvodné uvedenie = 3. december 1992 | stĺpec1 = 9F08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 70 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Homer's Triple Bypass | slovenský názov = Homerova koronárna operácia | réžia = David Silverman | scenár = Gary Apple & Michael Carrington | pôvodné uvedenie = 17. december 1992 | stĺpec1 = 9F09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 71 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Marge vs. the Monorail | slovenský názov = Marge verzus jednokoľajka | réžia = Rich Moore | scenár = Conan O'Brien | pôvodné uvedenie = 14. január 1993 | stĺpec1 = 9F10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 72 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Selma's Choice | slovenský názov = Selmina voľba | réžia = Carlos Baeza | scenár = David M. Stern | pôvodné uvedenie = 21. január 1993 | stĺpec1 = 9F11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 73 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Brother from the Same Planet | slovenský názov = Veľký brat | réžia = Jeffrey Lynch | scenár = Jon Vitti | pôvodné uvedenie = 4. február 1993 | stĺpec1 = 9F12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 74 | ep2 = 15 | pôvodný názov = I Love Lisa | slovenský názov = Deň svätého Valentína | réžia = Wes Archer | scenár = Frank Mula | pôvodné uvedenie = 11. február 1993 | stĺpec1 = 9F13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 75 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Duffless | slovenský názov = Homer na suchu | réžia = Jim Reardon | scenár = David M. Stern | pôvodné uvedenie = 18. február 1993 | stĺpec1 = 9F14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 76 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Last Exit to Springfield | slovenský názov = Homer šéfom odborov | réžia = Mark Kirkland | scenár = Jay Kogen & Wallace Wolodarsky | pôvodné uvedenie = 11. marec 1993 | stĺpec1 = 9F15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 77 | ep2 = 18 | pôvodný názov = So It's Come to This: A Simpsons Clip Show | slovenský názov = Tak takto to dopadlo | réžia = Carlos Baeza | scenár = Jon Vitti | pôvodné uvedenie = 1. apríl 1993 | stĺpec1 = 9F17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 78 | ep2 = 19 | pôvodný názov = The Front | slovenský názov = Nastrčená osoba | réžia = Rich Moore | scenár = Adam I. Lapidus | pôvodné uvedenie = 15. apríl 1993 | stĺpec1 = 9F16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 79 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Whacking Days | slovenský názov = Hadobijecký deň | réžia = Jeffrey Lynch | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 29. apríl 1993 | stĺpec1 = 9F18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 80 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Marge in Chains | slovenský názov = Marge v putách | réžia = Jim Reardon | scenár = Bill Oakley & Josh Weinstein | pôvodné uvedenie = 6. máj 1993 | stĺpec1 = 9F20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 81 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Krusty Gets Kancelled | slovenský názov = Klaun Krusty zrušený, klaun Krusty má padáka | réžia = David Silverman | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 13. máj 1993 | stĺpec1 = 9F19 }} |} === 5. séria (1993{{--}}1994) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #B11618; color: #fff;" | № ! style="background: #B11618; color: #fff;" | # ! style="background: #B11618; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #B11618; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #B11618; color: #fff;" | Réžia ! style="background: #B11618; color: #fff;" | Scenár ! style="background: #B11618; color: #fff;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #B11618; color: #fff;" | Produkčný kód |- {{Časť (TV seriál) | ep = 82 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Homer's Barbershop Quartet | slovenský názov = Homerovo spevácke kvarteto | réžia = Mark Kirkland | scenár = Jeff Martin | pôvodné uvedenie = 30. september 1993 | stĺpec1 = 9F21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 83 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Cape Feare | slovenský názov = Mys hrôzy | réžia = Rich Moore | scenár = Jon Vitti | pôvodné uvedenie = 7. október 1993 | stĺpec1 = 9F22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 84 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Homer Goes to College | slovenský názov = Homer ide študovať | réžia = Jim Reardon | scenár = Conan O'Brien | pôvodné uvedenie = 14. október 1993 | stĺpec1 = 1F02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 85 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Rosebud | slovenský názov = Medvedík | réžia = Wes Archer | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 21. október 1993 | stĺpec1 = 1F01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 86 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Treehouse of Horror IV | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel IV | réžia = David Silverman | scenár = Conan O'Brien, Greg Daniels, Dan McGrath, Bill Oakley, Josh Weinstein & Bill Canterbury | pôvodné uvedenie = 28. október 1993 | stĺpec1 = 1F04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 87 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Marge on the Lam | slovenský názov = Marge na úteku | réžia = Mark Kirkland | scenár = Bill Canterbury | pôvodné uvedenie = 4. november 1993 | stĺpec1 = 1F03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 88 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Bart's Inner Child | slovenský názov = Bartove vnútorné dieťa | réžia = Bob Anderson | scenár = George Meyer | pôvodné uvedenie = 11. november 1993 | stĺpec1 = 1F05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 89 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Boy–Scoutz 'n the Hood | slovenský názov = Bart táborníkom | réžia = Jeffrey Lynch | scenár = Dan McGrath | pôvodné uvedenie = 18. november 1993 | stĺpec1 = 1F06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 90 | ep2 = 9 | pôvodný názov = The Last Temptation of Homer | slovenský názov = Posledné pokušenie Homera Simpsona | réžia = Carlos Baeza | scenár = Frank Mula | pôvodné uvedenie = 9. december 1993 | stĺpec1 = 1F07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 91 | ep2 = 10 | pôvodný názov = $pringfield (Or, How I Learned to Stop Worrying and Love Legalized Gambling) | slovenský názov = Ako som sa prestal báť alebo legalizácia hazardu v Springfielde | réžia = Wes Archer | scenár = Bill Oakley & Josh Weinstein | pôvodné uvedenie = 16. december 1993 | stĺpec1 = 1F08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 92 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Homer the Vigilante | slovenský názov = Homer strážcom zákona | réžia = Jim Reardon | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 6. január 1994 | stĺpec1 = 1F09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 93 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Bart Gets Famous | slovenský názov = Bart na vrchole slávy | réžia = Susie Dietter | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 3. február 1994 | stĺpec1 = 1F11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 94 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Homer and Apu | slovenský názov = Homer a Apu | réžia = Mark Kirkland | scenár = Greg Daniels | pôvodné uvedenie = 10. február 1994 | stĺpec1 = 1F10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 95 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Lisa vs. Malibu Stacy | slovenský názov = Lisa proti hovoriacej bábike | réžia = Jeffrey Lynch | scenár = Bill Oakley & Josh Weinstein | pôvodné uvedenie = 17. február 1994 | stĺpec1 = 1F12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 96 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Deep Space Homer | slovenský názov = Hrdinný kozmonaut Homer | réžia = Carlos Baeza | scenár = David Mirkin | pôvodné uvedenie = 24. február 1994 | stĺpec1 = 1F13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 97 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Homer Loves Flanders | slovenský názov = Homer miluje Flandersa | réžia = Wes Archer | scenár = David Richardson | pôvodné uvedenie = 17. marec 1994 | stĺpec1 = 1F14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 98 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Bart Gets an Elephant | slovenský názov = Bart dostane slona | réžia = Jim Reardon | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 31. marec 1994 | stĺpec1 = 1F15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 99 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Burns' Heir | slovenský názov = Burnsov dedič | réžia = Mark Kirkland | scenár = Jace Richdale | pôvodné uvedenie = 14. apríl 1994 | stĺpec1 = 1F16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 100 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Sweet Seymour Skinner's Baadasssss Song | slovenský názov = Skinner, sladký nepriateľ | réžia = Bob Anderson | scenár = Bill Oakley & Josh Weinstein | pôvodné uvedenie = 28. apríl 1994 | stĺpec1 = 1F18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 101 | ep2 = 20 | pôvodný názov = The Boy Who Knew Too Much | slovenský názov = Chlapec, ktorý vedel príliš veľa | réžia = Jeffrey Lynch | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 5. máj 1994 | stĺpec1 = 1F19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 102 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Lady Bouvier's Lover | slovenský názov = Milenec Lady Bouvierovej | réžia = Wes Archer | scenár = Bill Oakley & Josh Weinstein | pôvodné uvedenie = 12. máj 1994 | stĺpec1 = 1F21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 103 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Secrets of a Successful Marriage | slovenský názov = Tajomstvo úspešného manželstva | réžia = Carlos Baeza | scenár = Greg Daniels | pôvodné uvedenie = 19. máj 1994 | stĺpec1 = 1F20 }} |} === 6. séria (1994{{--}}1995) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #575959; color: #fff;" | № ! style="background: #575959; color: #fff;" | # ! style="background: #575959; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #575959; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #575959; color: #fff;" | Réžia ! style="background: #575959; color: #fff;" | Scenár ! style="background: #575959; color: #fff;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #575959; color: #fff;" | Produkčný kód |- {{Časť (TV seriál) | ep = 104 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Bart of Darkness | slovenský názov = Bart temnoty | réžia = Jim Reardon | scenár = Dan McGrath | pôvodné uvedenie = 4. september 1994 | stĺpec1 = 1F22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 105 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Lisa's Rival | slovenský názov = Lisina rivalka | réžia = Mark Kirkland | scenár = Mike Scully | pôvodné uvedenie = 11. september 1994 | stĺpec1 = 1F17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 106 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Another Simpsons Clip Show | slovenský názov = Tentokrát o láske | réžia = David Silverman | scenár = Jon Vitti | pôvodné uvedenie = 25. september 1994 | stĺpec1 = 2F33 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 107 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Itchy & Scratchy Land | slovenský názov = Návšteva Drsnolandu | réžia = Wes Archer | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 2. október 1994 | stĺpec1 = 2F01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 108 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Sideshow Bob Roberts | slovenský názov = Návrat Ľaváka Boba | réžia = Mark Kirkland | scenár = Bill Oakley & Josh Weinstein | pôvodné uvedenie = 9. október 1994 | stĺpec1 = 2F02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 109 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Treehouse of Horror V | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel V | réžia = Jim Reardon | scenár = Greg Daniels, Dan McGrath, David S. Cohen & Bob Kushell | pôvodné uvedenie = 30. október 1994 | stĺpec1 = 2F03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 110 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Bart's Girlfriend | slovenský názov = Bartovo dievča | réžia = Susie Dietter | scenár = Jonathan Collier | pôvodné uvedenie = 6. november 1994 | stĺpec1 = 2F04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 111 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Lisa on Ice | slovenský názov = Lisa, posila mužstva | réžia = Bob Anderson | scenár = Mike Scully | pôvodné uvedenie = 13. november 1994 | stĺpec1 = 2F05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 112 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Homer Badman | slovenský názov = Zvrhlík Homer | réžia = Jeffrey Lynch | scenár = Greg Daniels | pôvodné uvedenie = 27. november 1994 | stĺpec1 = 2F06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 113 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Grampa vs. Sexual Inadequacy | slovenský názov = Dedko verzus sexuálna ochabnutosť | réžia = Wes Archer | scenár = Bill Oakley & Josh Weinstein | pôvodné uvedenie = 4. december 1994 | stĺpec1 = 2F07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 114 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Fear of Flying | slovenský názov = Strach z lietania | réžia = Mark Kirkland | scenár = David Sacks | pôvodné uvedenie = 18. december 1994 | stĺpec1 = 2F08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 115 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Homer the Great | slovenský názov = Homer Veľký | réžia = Jim Reardon | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 8. január 1995 | stĺpec1 = 2F09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 116 | ep2 = 13 | pôvodný názov = And Maggie Makes Three | slovenský názov = A s Maggie sú traja | réžia = Swinton O. Scott III | scenár = Jennifer Crittenden | pôvodné uvedenie = 22. január 1995 | stĺpec1 = 2F10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 117 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Bart's Comet | slovenský názov = Bartova kométa | réžia = Bob Anderson | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 5. február 1995 | stĺpec1 = 2F11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 118 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Homie the Clown | slovenský názov = Homer klaunom | réžia = David Silverman | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 12. február 1995 | stĺpec1 = 2F12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 119 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Bart vs. Australia | slovenský názov = Bart verzus Austrália | réžia = Wes Archer | scenár = Bill Oakley & Josh Weinstein | pôvodné uvedenie = 19. február 1995 | stĺpec1 = 2F13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 120 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Homer vs. Patty and Selma | slovenský názov = Homer verzus Patty a Selma | réžia = Mark Kirkland | scenár = Brent Forrester | pôvodné uvedenie = 26. február 1995 | stĺpec1 = 2F14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 121 | ep2 = 18 | pôvodný názov = A Star Is Burns | slovenský názov = Zrodila sa hviezda | réžia = Susie Dietter | scenár = Ken Keeler | pôvodné uvedenie = 5. marec 1995 | stĺpec1 = 2F31 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 122 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Lisa's Wedding | slovenský názov = Lisina svadba | réžia = Jim Reardon | scenár = Greg Daniels | pôvodné uvedenie = 19. marec 1995 | stĺpec1 = 2F15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 123 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Two Dozen and One Greyhounds | slovenský názov = Dva tucty a jeden chrt | réžia = Bob Anderson | scenár = Mike Scully | pôvodné uvedenie = 9. apríl 1995 | stĺpec1 = 2F18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 124 | ep2 = 21 | pôvodný názov = The PTA Disbands | slovenský názov = Koniec ZRPŠ | réžia = Swinton O. Scott III | scenár = Jennifer Crittenden | pôvodné uvedenie = 16. apríl 1995 | stĺpec1 = 2F19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 125 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Round Springfield | slovenský názov = Okolo Springfieldu | réžia = Steven Dean Moore | scenár = ''Storyline:'' Mike Reiss & Al Jean<br />''Scenár:'' Joshua Sternin & Jennifer Ventimilia | pôvodné uvedenie = 30. apríl 1995 | stĺpec1 = 2F32 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 126 | ep2 = 23 | pôvodný názov = The Springfield Connection | slovenský názov = Springfieldská spojka | réžia = Mark Kirkland | scenár = Jonathan Collier | pôvodné uvedenie = 7. máj 1995 | stĺpec1 = 2F21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 127 | ep2 = 24 | pôvodný názov = Lemon of Troy | slovenský názov = Trojský citrón | réžia = Jim Reardon | scenár = Brent Forrester | pôvodné uvedenie = 14. máj 1995 | stĺpec1 = 2F22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 128 | ep2 = 25 | pôvodný názov = Who Shot Mr. Burns? (Part One) | slovenský názov = Kto postrelil pána Burnsa I. časť | réžia = Jeffrey Lynch | scenár = Bill Oakley & Josh Weinstein | pôvodné uvedenie = 21. máj 1995 | stĺpec1 = 2F16 }} |} === 7. séria (1995{{--}}1996) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #4B498F; color: #fff;" | № ! style="background: #4B498F; color: #fff;" | # ! style="background: #4B498F; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #4B498F; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #4B498F; color: #fff;" | Réžia ! style="background: #4B498F; color: #fff;" | Scenár ! style="background: #4B498F; color: #fff;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #4B498F; color: #fff;" | Produkčný kód |- {{Časť (TV seriál) | ep = 129 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Who Shot Mr. Burns? (Part Two) | slovenský názov = Kto postrelil pána Burnsa II. časť | réžia = Wes Archer | scenár = Bill Oakley & Josh Weinstein | pôvodné uvedenie = 17. september 1995 | stĺpec1 = 2F20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 130 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Radioactive Man | slovenský názov = Radioaktivny muž | réžia = Susie Dietter | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 24. september 1995 | stĺpec1 = 2F17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 131 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Home Sweet Homediddly–Dum–Doodily | slovenský názov = Domov, sladký domov | réžia = Susie Dietter | scenár = Jon Vitti | pôvodné uvedenie = 1. október 1995 | stĺpec1 = 3F01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 132 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Bart Sells His Soul | slovenský názov = Bart predáva dušu | réžia = Wes Archer | scenár = Greg Daniels | pôvodné uvedenie = 8. október 1995 | stĺpec1 = 3F02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 133 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Lisa the Vegetarian | slovenský názov = Lisa vegetariánkou | réžia = Mark Kirkland | scenár = David S. Cohen | pôvodné uvedenie = 15. október 1995 | stĺpec1 = 3F03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 134 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Treehouse of Horror VI | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel VI | réžia = Bob Anderson | scenár = John Swartzwelder, Steve Tompkins & David S. Cohen | pôvodné uvedenie = 29. október 1995 | stĺpec1 = 3F04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 135 | ep2 = 7 | pôvodný názov = King–Size Homer | slovenský názov = Tlstý Homer | réžia = Jim Reardon | scenár = Dan Greaney | pôvodné uvedenie = 5. november 1995 | stĺpec1 = 3F05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 136 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Mother Simpson | slovenský názov = Babička | réžia = David Silverman | scenár = Richard Appel | pôvodné uvedenie = 19. november 1995 | stĺpec1 = 3F06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 137 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Sideshow Bob's Last Gleaming | slovenský názov = Posledná šanca Ľaváka Boba | réžia = Dominic Polcino | scenár = Spike Feresten | pôvodné uvedenie = 26. november 1995 | stĺpec1 = 3F08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 138 | ep2 = 10 | pôvodný názov = The Simpsons 138th Episode Spectacular | slovenský názov = 138. slávnostná epizóda | réžia = David Silverman | scenár = Jon Vitti | pôvodné uvedenie = 3. december 1995 | stĺpec1 = 3F31 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 139 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Marge Be Not Proud | slovenský názov = Nemáš sa čím chváliť, Marge | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Mike Scully | pôvodné uvedenie = 17. december 1995 | stĺpec1 = 3F07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 140 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Team Homer | slovenský názov = Homerov tím | réžia = Mark Kirkland | scenár = Mike Scully | pôvodné uvedenie = 7. január 1996 | stĺpec1 = 3F10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 141 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Two Bad Neighbors | slovenský názov = Dvaja zlí susedia | réžia = Wes Archer | scenár = Ken Keeler | pôvodné uvedenie = 14. január 1996 | stĺpec1 = 3F09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 142 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Scenes from the Class Struggle in Springfield | slovenský názov = Výjavy z triedneho boja v Springfielde | réžia = Susie Dietter | scenár = Jennifer Crittenden | pôvodné uvedenie = 4. február 1996 | stĺpec1 = 3F11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 143 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Bart the Fink | slovenský názov = Udávač Bart | réžia = Jim Reardon | scenár = ''Storyline:'' Bob Kushell<br />''Scenár:'' John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 11. február 1996 | stĺpec1 = 3F12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 144 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Lisa the Iconoclast | slovenský názov = Lisa búra mýty | réžia = Mike B. Anderson | scenár = Jonathan Collier | pôvodné uvedenie = 18. február 1996 | stĺpec1 = 3F13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 145 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Homer the Smithers | slovenský názov = Homer v službe | réžia = Steven Dean Moore | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 25. február 1996 | stĺpec1 = 3F14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 146 | ep2 = 18 | pôvodný názov = The Day the Violence Died | slovenský názov = Deň, kedy zomrelo násilie | réžia = Wes Archer | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 17. marec 1996 | stĺpec1 = 3F16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 147 | ep2 = 19 | pôvodný názov = A Fish Called Selma | slovenský názov = Ryba menom Selma | réžia = Mark Kirkland | scenár = Jack Barth | pôvodné uvedenie = 24. marec 1996 | stĺpec1 = 3F15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 148 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Bart on the Road | slovenský názov = Bart na ceste | réžia = Swinton O. Scott III | scenár = David S. Cohen | pôvodné uvedenie = 31. marec 1996 | stĺpec1 = 3F17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 149 | ep2 = 21 | pôvodný názov = 22 Short Films About Springfield | slovenský názov = 22 krátkych filmov o Springfielde | réžia = Jim Reardon | scenár = Richard Appel, David X. Cohen, Jonathan Collier, Jennifer Crittenden, Greg Daniels, Brent Forrester, Rachel Pulido, Steve Tompkins, Bill Oakley, Josh Weinstein & Matt Groening | pôvodné uvedenie = 14. apríl 1996 | stĺpec1 = 3F18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 150 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Raging Abe Simpson and His Grumbling<br />Grandson in "The Curse of the Flying Hellfish" | slovenský názov = Zúriaci dedko a jeho reptajúci vnuk v prekliatí pekelných rýb | réžia = Jeffrey Lynch | scenár = Jonathan Collier | pôvodné uvedenie = 28. apríl 1996 | stĺpec1 = 3F19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 151 | ep2 = 23 | pôvodný názov = Much Apu About Nothing | slovenský názov = Veľa Apua pre nič | réžia = Susie Dietter | scenár = Richard Appel | pôvodné uvedenie = 5. máj 1996 | stĺpec1 = 3F20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 152 | ep2 = 24 | pôvodný názov = Homerpalooza | slovenský názov = Homerpalooza | réžia = Wes Archer | scenár = Brent Forrester | pôvodné uvedenie = 19. máj 1996 | stĺpec1 = 3F21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 153 | ep2 = 25 | pôvodný názov = Summer of 4 Ft. 2 | slovenský názov = Simpsonovci na prázdninách | réžia = Mark Kirkland | scenár = Dan Greaney | pôvodné uvedenie = 19. máj 1996 | stĺpec1 = 3F22 }} |} === 8. séria (1996{{--}}1997) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #58A5AD; color: #000;" | № ! style="background: #58A5AD; color: #000;" | # ! style="background: #58A5AD; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #58A5AD; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #58A5AD; color: #000;" | Réžia ! style="background: #58A5AD; color: #000;" | Scenár ! style="background: #58A5AD; color: #000;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #58A5AD; color: #000;" | Produkčný kód |- {{Časť (TV seriál) | ep = 154 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Treehouse of Horror VII | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel VII | réžia = Mike B. Anderson | scenár = Ken Keeler, Dan Greaney & David S. Cohen | pôvodné uvedenie = 27. október 1996 | stĺpec1 = 4F02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 155 | ep2 = 2 | pôvodný názov = You Only Move Twice | slovenský názov = Dvojíté sťahovánie | réžia = Mike B. Anderson | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 3. november 1996 | stĺpec1 = 3F23 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 156 | ep2 = 3 | pôvodný názov = The Homer They Fall | slovenský názov = Zúriaci býk Homer | réžia = Mark Kirkland | scenár = Jonathan Collier | pôvodné uvedenie = 10. november 1996 | stĺpec1 = 4F03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 157 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Burns, Baby Burns | slovenský názov = Burnsove otcovské trampoty | réžia = Jim Reardon | scenár = Ian Maxtone–Graham | pôvodné uvedenie = 17. november 1996 | stĺpec1 = 4F05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 158 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Bart After Dark | slovenský názov = Bart po zotmení | réžia = Dominic Polcino | scenár = Richard Appel | pôvodné uvedenie = 24. november 1996 | stĺpec1 = 4F06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 159 | ep2 = 6 | pôvodný názov = A Milhouse Divided | slovenský názov = Rozdelený Milhouse | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Steve Tompkins | pôvodné uvedenie = 1. december 1996 | stĺpec1 = 4F04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 160 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Lisa's Date with Density | slovenský názov = Lisino rande s hustotou | réžia = Susie Dietter | scenár = Mike Scully | pôvodné uvedenie = 15. december 1996 | stĺpec1 = 4F01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 161 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Hurricane Neddy | slovenský názov = Hurikán Ned | réžia = Bob Anderson | scenár = Steve Young | pôvodné uvedenie = 29. december 1996 | stĺpec1 = 4F07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 162 | ep2 = 9 | pôvodný názov = The Mysterious Voyage of Our Homer | slovenský názov = Homerova mystická cesta | réžia = Jim Reardon | scenár = Ken Keeler | pôvodné uvedenie = 5. január 1997 | stĺpec1 = 3F24 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 163 | ep2 = 10 | pôvodný názov = The Springfield Files | slovenský názov = Akty S | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Reid Harrison | pôvodné uvedenie = 12. január 1997 | stĺpec1 = 3G01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 164 | ep2 = 11 | pôvodný názov = The Twisted World of Marge Simpson | slovenský názov = Pokrivený svet Marge Simpsonovej | réžia = Chuck Sheetz | scenár = Jennifer Crittenden | pôvodné uvedenie = 19. január 1997 | stĺpec1 = 4F08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 165 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Mountain of Madness | slovenský názov = Hora šialenstva | réžia = Mark Kirkland | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 2. február 1997 | stĺpec1 = 4F10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 166 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Simpsoncalifragilisticexpiala(Annoyed Grunt)cious | slovenský názov = Himlhergotdonerveterkrucajselement | réžia = Chuck Sheetz | scenár = Al Jean & Mike Reiss | pôvodné uvedenie = 7. február 1997 | stĺpec1 = 3G03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 167 | ep2 = 14 | pôvodný názov = The Itchy & Scratchy & Poochie Show | slovenský názov = Predstavujú sa Itchy, Scratchy a Poochie | réžia = Steven Dean Moore | scenár = David S. Cohen | pôvodné uvedenie = 9. február 1997 | stĺpec1 = 4F12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 168 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Homer's Phobia | slovenský názov = Homerova fóbia | réžia = Mike B. Anderson | scenár = Ron Hauge | pôvodné uvedenie = 16. február 1997 | stĺpec1 = 4F11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 169 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Brother from Another Series | slovenský názov = Brat z iného seriálu | réžia = Pete Michels | scenár = Ken Keeler | pôvodné uvedenie = 23. február 1997 | stĺpec1 = 4F14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 170 | ep2 = 17 | pôvodný názov = My Sister, My Sitter | slovenský názov = Moja sestra, moja opatrovateľka | réžia = Jim Reardon | scenár = Dan Greaney | pôvodné uvedenie = 2. marec 1997 | stĺpec1 = 4F13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 171 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Homer vs. the Eighteenth Amendment | slovenský názov = Homer versus 18. dodatok ústavy | réžia = Bob Anderson | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 16. marec 1997 | stĺpec1 = 4F15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 172 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Grade School Confidential | slovenský názov = Dôvernosti v základnej škole | réžia = Susie Dietter | scenár = Rachel Pulido | pôvodné uvedenie = 6. apríl 1997 | stĺpec1 = 4F091 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 173 | ep2 = 20 | pôvodný názov = The Canine Mutiny | slovenský názov = Psie pozdvihnutie | réžia = Dominic Polcino | scenár = Ron Hauge | pôvodné uvedenie = 13. apríl 1997 | stĺpec1 = 4F16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 174 | ep2 = 21 | pôvodný názov = The Old Man and the Lisa | slovenský názov = Starec a Lisa | réžia = Mark Kirkland | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 20. apríl 1997 | stĺpec1 = 4F17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 175 | ep2 = 22 | pôvodný názov = In Marge We Trust | slovenský názov = V teba veríme, ó Marge | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Donick Cary | pôvodné uvedenie = 27. apríl 1997 | stĺpec1 = 4F18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 176 | ep2 = 23 | pôvodný názov = Homer's Enemy | slovenský názov = Homerov nepriateľ | réžia = Jim Reardon | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 4. máj 1997 | stĺpec1 = 4F19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 177 | ep2 = 24 | pôvodný názov = The Simpsons Spin–Off Showcase | slovenský názov = Filmy, v ktorých si Simpsonovci zahrali | réžia = Neil Affleck | scenár = ''Storyline:'' Ken Keeler<br />''Scenár:'' David S. Cohen, Dan Greaney & Steve Tompkins | pôvodné uvedenie = 11. máj 1997 | stĺpec1 = 4F20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 178 | ep2 = 25 | pôvodný názov = The Secret War of Lisa Simpson | slovenský názov = Tajná vojna Lisy Simpsonovej | réžia = Mike B. Anderson | scenár = Richard Appel | pôvodné uvedenie = 18. máj 1997 | stĺpec1 = 4F21 }} |} === 9. séria (1997{{--}}1998) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #7A335D; color: #fff;" | № ! style="background: #7A335D; color: #fff;" | # ! style="background: #7A335D; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #7A335D; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #7A335D; color: #fff;" | Réžia ! style="background: #7A335D; color: #fff;" | Scenár ! style="background: #7A335D; color: #fff;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #7A335D; color: #fff;" | Produkčný kód |- {{Časť (TV seriál) | ep = 179 | ep2 = 1 | pôvodný názov = The City of New York vs. Homer Simpson | slovenský názov = Mesto New York verzus Homer Simpson | réžia = Jim Reardon | scenár = Ian Maxtone–Graham | pôvodné uvedenie = 21. september 1997 | stĺpec1 = 4F22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 180 | ep2 = 2 | pôvodný názov = The Principal and the Pauper | slovenský názov = Riaditeľ Skinner a Sergeant Skinner | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Ken Keeler | pôvodné uvedenie = 28. september 1997 | stĺpec1 = 4F23 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 181 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Lisa's Sax | slovenský názov = Lisin saxofón | réžia = Dominic Polcino | scenár = Al Jean | pôvodné uvedenie = 19. október 1997 | stĺpec1 = 3G02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 182 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Treehouse of Horror VIII | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel VIII | réžia = Mark Kirkland | scenár = Mike Scully, David S. Cohen & Ned Goldreyer | pôvodné uvedenie = 26. október 1997 | stĺpec1 = 5F02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 183 | ep2 = 5 | pôvodný názov = The Cartridge Family | slovenský názov = Pištoľníkova rodina | réžia = Pete Michels | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 2. november 1997 | stĺpec1 = 5F01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 184 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Bart Star | slovenský názov = Bart hviezdou | réžia = Dominic Polcino | scenár = Donick Cary | pôvodné uvedenie = 9. november 1997 | stĺpec1 = 5F03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 185 | ep2 = 7 | pôvodný názov = The Two Mrs. Nahasapeemapetilons | slovenský názov = Dve pani Nahasapímapetilonové | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Richard Appel | pôvodné uvedenie = 16. november 1997 | stĺpec1 = 5F04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 186 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Lisa the Skeptic | slovenský názov = Lisa skeptik | réžia = Neil Affleck | scenár = David S. Cohen | pôvodné uvedenie = 23. november 1997 | stĺpec1 = 5F05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 187 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Realty Bites | slovenský názov = Marge predáva nehnuteľnosti | réžia = Swinton O. Scott III | scenár = Dan Greaney | pôvodné uvedenie = 7. december 1997 | stĺpec1 = 5F06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 188 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Miracle on Evergreen Terrace | slovenský názov = Zázrak na Evergreen Terrace | réžia = Bob Anderson | scenár = Ron Hauge | pôvodné uvedenie = 21. december 1997 | stĺpec1 = 5F07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 189 | ep2 = 11 | pôvodný názov = All Singing, All Dancing | slovenský názov = Každý spieva a tancuje | réžia = Mark Kirkland | scenár = Steve O'Donnell | pôvodné uvedenie = 4. január 1998 | stĺpec1 = 5F24 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 190 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Bart Carny | slovenský názov = Bart Svetský | réžia = Mark Kirkland | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 11. január 1998 | stĺpec1 = 5F08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 191 | ep2 = 13 | pôvodný názov = The Joy of Sect | slovenský názov = Radosť zo sekty | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Steve O'Donnell | pôvodné uvedenie = 8. február 1998 | stĺpec1 = 5F23 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 192 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Das Bus | slovenský názov = Ponorkobus | réžia = Pete Michels | scenár = David S. Cohen | pôvodné uvedenie = 15. február 1998 | stĺpec1 = 5F11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 193 | ep2 = 15 | pôvodný názov = The Last Temptation of Krust | slovenský názov = Krustyho posledné pokušenie | réžia = Mike B. Anderson | scenár = Donick Cary | pôvodné uvedenie = 22. február 1998 | stĺpec1 = 5F10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 194 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Dumbbell Indemnity | slovenský názov = Ako oklamať poisťovňu | réžia = Dominic Polcino | scenár = Ron Hauge | pôvodné uvedenie = 1. marec 1998 | stĺpec1 = 5F12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 195 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Lisa the Simpson | slovenský názov = Lisa z rodu Simpsonovcov | réžia = Susie Dietter | scenár = Ned Goldreyer | pôvodné uvedenie = 8. marec 1998 | stĺpec1 = 4F24 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 196 | ep2 = 18 | pôvodný názov = This Little Wiggy | slovenský názov = Hry s Ralphom | réžia = Neil Affleck | scenár = Dan Greaney | pôvodné uvedenie = 22. marec 1998 | stĺpec1 = 5F13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 197 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Simpson Tide | slovenský názov = Homer slúži vlasti | réžia = Milton Gray | scenár = Joshua Sternin & Jennifer Ventimilia | pôvodné uvedenie = 29. marec 1998 | stĺpec1 = 3G04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 198 | ep2 = 20 | pôvodný názov = The Trouble with Trillions | slovenský názov = Problémy s triliónmi | réžia = Swinton O. Scott III | scenár = Ian Maxtone–Graham | pôvodné uvedenie = 5. apríl 1998 | stĺpec1 = 5F14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 199 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Girly Edition | slovenský názov = Bart televízny šoumen | réžia = Mark Kirkland | scenár = Larry Doyle | pôvodné uvedenie = 19. apríl 1998 | stĺpec1 = 5F15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 200 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Trash of the Titans | slovenský názov = Kam s odpadom | réžia = Jim Reardon | scenár = Ian Maxtone–Graham | pôvodné uvedenie = 26. apríl 1998 | stĺpec1 = 5F09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 201 | ep2 = 23 | pôvodný názov = King of the Hill | slovenský názov = Homer horolezcom | réžia = Steven Dean Moore | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 3. máj 1998 | stĺpec1 = 5F16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 202 | ep2 = 24 | pôvodný názov = Lost Our Lisa | slovenský názov = Stratená Lisa | réžia = Pete Michels | scenár = Brian Scully | pôvodné uvedenie = 10. máj 1998 | stĺpec1 = 5F17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 203 | ep2 = 25 | pôvodný názov = Natural Born Kissers | slovenský názov = Rodení bozkávači | réžia = Klay Hall | scenár = Matt Selman | pôvodné uvedenie = 17. máj 1998 | stĺpec1 = 5F18 }} |} === 10. séria (1998{{--}}1999) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #A79548; color: #000;" | № ! style="background: #A79548; color: #000;" | # ! style="background: #A79548; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #A79548; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #A79548; color: #000;" | Réžia ! style="background: #A79548; color: #000;" | Scenár ! style="background: #A79548; color: #000;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #A79548; color: #000;" | Produkčný kód |- {{Časť (TV seriál) | ep = 204 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Lard of the Dance | slovenský názov = Školský večierok | réžia = Dominic Polcino | scenár = Jane O'Brien | pôvodné uvedenie = 23. august 1998 | stĺpec1 = 5F20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 205 | ep2 = 2 | pôvodný názov = The Wizard of Evergreen Terrace | slovenský názov = Kúzelník z Evergreen Terrace | réžia = Mark Kirkland | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 20. september 1998 | stĺpec1 = 5F21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 206 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Bart the Mother | slovenský názov = Bart v úlohe matky | réžia = Steven Dean Moore | scenár = David S. Cohen | pôvodné uvedenie = 27. september 1998 | stĺpec1 = 5F22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 207 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Treehouse of Horror IX | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel IX | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Donick Cary, Larry Doyle & David S. Cohen | pôvodné uvedenie = 25. október 1998 | stĺpec1 = AABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 208 | ep2 = 5 | pôvodný názov = When You Dish Upon a Star | slovenský názov = Dojazdy pre hviezdy | réžia = Pete Michels | scenár = Richard Appel | pôvodné uvedenie = 8. november 1998 | stĺpec1 = 5F19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 209 | ep2 = 6 | pôvodný názov = D'oh–in' in the Wind | slovenský názov = Šťastná doba hippies | réžia = Mark Kirkland & Matthew Nastuk | scenár = Donick Cary | pôvodné uvedenie = 15. november 1998 | stĺpec1 = AABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 210 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Lisa Gets an "A" | slovenský názov = Lisa má jednotku | réžia = Bob Anderson | scenár = Ian Maxtone–Graham | pôvodné uvedenie = 22. november 1998 | stĺpec1 = AABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 211 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Homer Simpson in: "Kidney Trouble" | slovenský názov = Homer Simpson a oblička | réžia = Mike B. Anderson | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 6. december 1998 | stĺpec1 = AABF04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 212 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Mayored to the Mob | slovenský názov = Stretnutie s mafiou | réžia = Swinton O. Scott III | scenár = Ron Hauge | pôvodné uvedenie = 20. december 1998 | stĺpec1 = AABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 213 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Viva Ned Flanders | slovenský názov = Nech žije Ned Flanders | réžia = Neil Affleck | scenár = David M. Stern | pôvodné uvedenie = 10. január 1999 | stĺpec1 = AABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 214 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Wild Barts Can't Be Broken | slovenský názov = Bart sa nevzdává | réžia = Mark Ervin | scenár = Larry Doyle | pôvodné uvedenie = 17. január 1999 | stĺpec1 = AABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 215 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Sunday, Cruddy Sunday | slovenský názov = Športová nedeľa | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Tom Martin, George Meyer, Brian Scully & Mike Scully | pôvodné uvedenie = 31. január 1999 | stĺpec1 = AABF08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 216 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Homer to the Max | slovenský názov = Homer – Maxi Obor | réžia = Pete Michels | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 7. február 1999 | stĺpec1 = AABF09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 217 | ep2 = 14 | pôvodný názov = I'm with Cupid | slovenský názov = Mor na Amora | réžia = Bob Anderson | scenár = Dan Greaney | pôvodné uvedenie = 14. február 1999 | stĺpec1 = AABF11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 218 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Marge Simpson in: "Screaming Yellow Honkers" | slovenský názov = Marge kráľovnou diaľníc | réžia = Mark Kirkland | scenár = David M. Stern | pôvodné uvedenie = 21. február 1999 | stĺpec1 = AABF10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 219 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Make Room for Lisa | slovenský názov = Dajte Lise izbu | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Brian Scully | pôvodné uvedenie = 28. február 1999 | stĺpec1 = AABF12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 220 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Maximum Homerdrive | slovenský názov = Na plný plyn | réžia = Swinton O. Scott III | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 28. marec 1999 | stĺpec1 = AABF13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 221 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Simpsons Bible Stories | slovenský názov = Simpsonovské biblické príbehy | réžia = Nancy Kruse | scenár = Tim Long, Larry Doyle & Matt Selman | pôvodné uvedenie = 4. apríl 1999 | stĺpec1 = AABF14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 222 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Mom and Pop Art | slovenský názov = Outsider art | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Al Jean | pôvodné uvedenie = 11. apríl 1999 | stĺpec1 = AABF15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 223 | ep2 = 20 | pôvodný názov = The Old Man and the "C" Student | slovenský názov = Starec a more problémov | réžia = Mark Kirkland | scenár = Julie Thacker | pôvodné uvedenie = 25. apríl 1999 | stĺpec1 = AABF16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 224 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Monty Can't Buy Me Love | slovenský názov = Za peniaze si Monty lásku nekúpi | réžia = Mark Ervin | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 2. máj 1999 | stĺpec1 = AABF17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 225 | ep2 = 22 | pôvodný názov = They Saved Lisa's Brain | slovenský názov = Asociácia Mensy zachraňuje Lisu | réžia = Pete Michels | scenár = Matt Selman | pôvodné uvedenie = 9. máj 1999 | stĺpec1 = AABF18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 226 | ep2 = 23 | pôvodný názov = Thirty Minutes over Tokyo | slovenský názov = Tridsať minút v Tokiu | réžia = Jim Reardon | scenár = Donick Cary & Dan Greaney | pôvodné uvedenie = 16. máj 1999 | stĺpec1 = AABF20 }} |} === 11. séria (1999{{--}}2000) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #2E5C82; color: #fff;" | № ! style="background: #2E5C82; color: #fff;" | # ! style="background: #2E5C82; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #2E5C82; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #2E5C82; color: #fff;" | Réžia ! style="background: #2E5C82; color: #fff;" | Scenár ! style="background: #2E5C82; color: #fff;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #2E5C82; color: #fff;" | Produkčný kód |- {{Časť (TV seriál) | ep = 227 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Beyond Blunderdome | slovenský názov = Uletený Max jedna | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Mike Scully | pôvodné uvedenie = 26. september 1999 | stĺpec1 = AABF23 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 228 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Brother's Little Helper | slovenský názov = Bartovo napravenie | réžia = Mark Kirkland | scenár = George Meyer | pôvodné uvedenie = 3. október 1999 | stĺpec1 = AABF22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 229 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Guess Who's Coming to Criticize Dinner | slovenský názov = Hádajte, kto kritizuje | réžia = Nancy Kruse | scenár = Al Jean | pôvodné uvedenie = 24. október 1999 | stĺpec1 = AABF21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 230 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Treehouse of Horror X | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel X | réžia = Pete Michels | scenár = Donick Cary, Tim Long & Ron Hauge | pôvodné uvedenie = 31. október 1999 | stĺpec1 = BABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 231 | ep2 = 5 | pôvodný názov = E–I–E–I–(Annoyed Grunt) | slovenský názov = Fujtajbl | réžia = Bob Anderson | scenár = Ian Maxtone–Graham | pôvodné uvedenie = 7. november 1999 | stĺpec1 = AABF19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 232 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Hello Gutter, Hello Fadder | slovenský názov = Všetka sláva, poľná tráva | réžia = Mike B. Anderson | scenár = Al Jean | pôvodné uvedenie = 14. november 1999 | stĺpec1 = BABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 233 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Eight Misbehavin' | slovenský názov = Osem výtržníkov | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Matt Selman | pôvodné uvedenie = 21. november 1999 | stĺpec1 = BABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 234 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Take My Wife, Sleaze | slovenský názov = Marge ako rukojemníčka | réžia = Neil Affleck | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 28. november 1999 | stĺpec1 = BABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 235 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Grift of the Magi | slovenský názov = Hračka snov | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Tom Martin | pôvodné uvedenie = 19. december 1999 | stĺpec1 = BABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 236 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Little Big Mom | slovenský názov = Malá veľká mama | réžia = Mark Kirkland | scenár = Carolyn Omine | pôvodné uvedenie = 9. január 2000 | stĺpec1 = BABF04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 237 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Faith Off | slovenský názov = Ako Barta osvietil Boh | réžia = Nancy Kruse | scenár = Frank Mula | pôvodné uvedenie = 16. január 2000 | stĺpec1 = BABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 238 | ep2 = 12 | pôvodný názov = The Mansion Family | slovenský názov = Pánska rodina | réžia = Michael Polcino | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 23. január 2000 | stĺpec1 = BABF08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 239 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Saddlesore Galactica | slovenský názov = Bart v sedle | réžia = Lance Kramer | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 6. február 2000 | stĺpec1 = BABF09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 240 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Alone Again, Natura–diddily | slovenský názov = Kto vie, kto ovdovie? | réžia = Jim Reardon | scenár = Ian Maxtone–Graham | pôvodné uvedenie = 13. február 2000 | stĺpec1 = BABF10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 241 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Missionary: Impossible | slovenský názov = Nemožný misionár | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Ron Hauge | pôvodné uvedenie = 20. február 2000 | stĺpec1 = BABF11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 242 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Pygmoelian | slovenský názov = Plastický Očko | réžia = Mark Kirkland | scenár = Larry Doyle | pôvodné uvedenie = 27. február 2000 | stĺpec1 = BABF12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 243 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Bart to the Future | slovenský názov = Bart do budúcnosti | réžia = Michael Marcantel | scenár = Dan Greaney | pôvodné uvedenie = 19. marec 2000 | stĺpec1 = BABF13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 244 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Days of Wine and D'oh'ses | slovenský názov = Čas vína a bedákania | réžia = Neil Affleck | scenár = Deb Lacusta & Dan Castellaneta | pôvodné uvedenie = 9. apríl 2000 | stĺpec1 = BABF14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 245 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Kill the Aligator and Run | slovenský názov = Zabi krokodíla a uteč | réžia = Jen Kamerman | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 30. apríl 2000 | stĺpec1 = BABF16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 246 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Last Tap Dance in Springfield | slovenský názov = Posledný step v Springfielde | réžia = Nancy Kruse | scenár = Julie Thacker | pôvodné uvedenie = 7. máj 2000 | stĺpec1 = BABF15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 247 | ep2 = 21 | pôvodný názov = It's a Mad, Mad, Mad, Mad Marge | slovenský názov = Šialená a ešte šialenejšia Marge | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Larry Doyle | pôvodné uvedenie = 14. máj 2000 | stĺpec1 = BABF18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 248 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Behind the Laughter | slovenský názov = Cena smiechu | réžia = Mark Kirkland | scenár = Tim Long, George Meyer, Mike Scully & Matt Selman | pôvodné uvedenie = 21. máj 2000 | stĺpec1 = BABF19 }} |} === 12. séria (2000{{--}}2001) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #993129; color: #fff;" | № ! style="background: #993129; color: #fff;" | # ! style="background: #993129; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #993129; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #993129; color: #fff;" | Réžia ! style="background: #993129; color: #fff;" | Scenár ! style="background: #993129; color: #fff;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #993129; color: #fff;" | Produkčný kód |- {{Časť (TV seriál) | ep = 249 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Treehouse of Horror XI | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel XI | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Rob LaZebnik, John Frink, Don Payne & Carolyn Omine | pôvodné uvedenie = 1. november 2000 | stĺpec1 = BABF21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 250 | ep2 = 2 | pôvodný názov = A Tale of Two Springfields | slovenský názov = Príbeh dvoch Springfieldov | réžia = Shaun Cashman | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 5. november 2000 | stĺpec1 = BABF20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 251 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Insane Clown Poppy | slovenský názov = Náprava šialeného klauna | réžia = Bob Anderson | scenár = John Frink & Don Payne | pôvodné uvedenie = 12. november 2000 | stĺpec1 = BABF17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 252 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Lisa the Tree Hugger | slovenský názov = Lisa, objímačka stromov | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Matt Selman | pôvodné uvedenie = 19. november 2000 | stĺpec1 = CABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 253 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Homer vs. Dignity | slovenský názov = Homer verzus dôstojnosť | réžia = Neil Affleck | scenár = Rob LaZebnik | pôvodné uvedenie = 26. november 2000 | stĺpec1 = CABF04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 254 | ep2 = 6 | pôvodný názov = The Computer Wore Menace Shoes | slovenský názov = Muž, ktorý vedel príliš veľa | réžia = Mark Kirkland | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 3. december 2000 | stĺpec1 = CABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 255 | ep2 = 7 | pôvodný názov = The Great Money Caper | slovenský názov = Podvod za všetky prachy | réžia = Michael Polcino | scenár = Carolyn Omine | pôvodné uvedenie = 10. december 2000 | stĺpec1 = CABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 256 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Skinner's Sense of Snow | slovenský názov = Skinnerova skúška snehom | réžia = Lance Kramer | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 17. december 2000 | stĺpec1 = CABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 257 | ep2 = 9 | pôvodný názov = HOMR | slovenský názov = HOMR | réžia = Mike B. Anderson | scenár = Al Jean | pôvodné uvedenie = 7. január 2001 | stĺpec1 = BABF22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 258 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Pokey Mom | slovenský názov = Mama a trestanec | réžia = Bob Anderson | scenár = Tom Martin | pôvodné uvedenie = 14. január 2001 | stĺpec1 = CABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 259 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Worst Episode Ever | slovenský názov = Náhla srdcová príhoda | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Larry Doyle | pôvodné uvedenie = 4. február 2001 | stĺpec1 = CABF08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 260 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Tennis the Menace | slovenský názov = Nebezpečný tenis | réžia = Jen Kamerman | scenár = Ian Maxtone–Graham | pôvodné uvedenie = 11. február 2001 | stĺpec1 = CABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 261 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Day of the Jackanapes | slovenský názov = Deň fagana | réžia = Michael Marcantel | scenár = Al Jean | pôvodné uvedenie = 18. február 2001 | stĺpec1 = CABF10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 262 | ep2 = 14 | pôvodný názov = New Kids on the Blecch | slovenský názov = Nová chlapčenská skupina | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 25. február 2001 | stĺpec1 = CABF12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 263 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Hungry, Hungry Homer | slovenský názov = Hladný, hladný Homer | réžia = Nancy Kruse | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 4. marec 2001 | stĺpec1 = CABF09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 264 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Bye, Bye, Nerdie | slovenský názov = Koniec šikany v Springfielde | réžia = Lauren MacMullan | scenár = John Frink & Don Payne | pôvodné uvedenie = 11. marec 2001 | stĺpec1 = CABF11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 265 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Simpson Safari | slovenský názov = Simpsonovské safari | réžia = Mark Kirkland | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 1. apríl 2001 | stĺpec1 = CABF13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 266 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Trilogy of Error | slovenský názov = Trilógia omylov | réžia = Mike B. Anderson | scenár = Matt Selman | pôvodné uvedenie = 29. apríl 2001 | stĺpec1 = CABF14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 267 | ep2 = 19 | pôvodný názov = I'm Goin' to Praiseland | slovenský názov = Hor sa do Svätoparku | réžia = Chuck Sheetz | scenár = Julie Thacker | pôvodné uvedenie = 6. máj 2001 | stĺpec1 = CABF15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 268 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Children of a Lesser Clod | slovenský názov = Homerove zabudnuté deti | réžia = Michael Polcino | scenár = Al Jean | pôvodné uvedenie = 13. máj 2001 | stĺpec1 = CABF16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 269 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Simpsons Tall Tales | slovenský názov = Tulácke príbehy | réžia = Bob Anderson | scenár = John Frink, Don Payne, Bob Bendetson & Matt Selman | pôvodné uvedenie = 20. máj 2001 | stĺpec1 = CABF17 }} |} === 13. séria (2001{{--}}2002) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #593285; color: #fff;" | № ! style="background: #593285; color: #fff;" | # ! style="background: #593285; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #593285; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #593285; color: #fff;" | Réžia ! style="background: #593285; color: #fff;" | Scenár ! style="background: #593285; color: #fff;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #593285; color: #fff;" | Produkčný kód |- {{Časť (TV seriál) | ep = 270 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Treehouse of Horror XII | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel XII | réžia = Jim Reardon | scenár = Joel H. Cohen, John Frink, Don Payne & Carolyn Omine | pôvodné uvedenie = 6. november 2001 | stĺpec1 = CABF19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 271 | ep2 = 2 | pôvodný názov = The Parent Rap | slovenský názov = Rodičovské puto | réžia = Mark Kirkland | scenár = George Meyer & Mike Scully | pôvodné uvedenie = 11. november 2001 | stĺpec1 = CABF22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 272 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Homer the Moe | slovenský názov = Barman Homer | réžia = Jen Kamerman | scenár = Dana Gould | pôvodné uvedenie = 18. november 2001 | stĺpec1 = CABF20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 273 | ep2 = 4 | pôvodný názov = A Hunka Hunka Burns in Love | slovenský názov = Zamilovaný pán Burns | réžia = Lance Kramer | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 2. december 2001 | stĺpec1 = CABF18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 274 | ep2 = 5 | pôvodný názov = The Blunder Years | slovenský názov = Hrozné roky | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Ian Maxtone–Graham | pôvodné uvedenie = 9. december 2001 | stĺpec1 = CABF21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 275 | ep2 = 6 | pôvodný názov = She of Little Faith | slovenský názov = Maloverná Lisa | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Bill Freiberger | pôvodné uvedenie = 16. december 2001 | stĺpec1 = DABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 276 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Brawl in the Family | slovenský názov = Hádka v rodine | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 6. január 2002 | stĺpec1 = DABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 277 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Sweets and Sour Marge | slovenský názov = Sladká a zatrpknutá Marge | réžia = Mark Kirkland | scenár = Carolyn Omine | pôvodné uvedenie = 20. január 2002 | stĺpec1 = DABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 278 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Jaws Wired Shut | slovenský názov = Zdrôtovaná čeľusť | réžia = Nancy Kruse | scenár = Matt Selman | pôvodné uvedenie = 27. január 2002 | stĺpec1 = DABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 279 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Half–Decent Proposal | slovenský názov = Napoly slušný návrh | réžia = Lauren MacMullan | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 10. február 2002 | stĺpec1 = DABF04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 280 | ep2 = 11 | pôvodný názov = The Bart Wants What It Wants | slovenský názov = Bartovi nerozkážeš | réžia = Michael Polcino | scenár = John Frink & Don Payne | pôvodné uvedenie = 17. február 2002 | stĺpec1 = DABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 281 | ep2 = 12 | pôvodný názov = The Lastest Gun in the West | slovenský názov = Posledný pištoľník na západe | réžia = Bob Anderson | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 24. február 2002 | stĺpec1 = DABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 282 | ep2 = 13 | pôvodný názov = The Old Man and the Key | slovenský názov = Starec a kľúč | réžia = Lance Kramer | scenár = Jon Vitti | pôvodné uvedenie = 10. marec 2002 | stĺpec1 = DABF09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 283 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Tales from the Public Domain | slovenský názov = Príbehy z nevrátenej knihy | réžia = Mike B. Anderson | scenár = Andrew Kreisberg, Josh Lieb & Matt Warburton | pôvodné uvedenie = 17. marec 2002 | stĺpec1 = DABF08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 284 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Blame It on Lisa | slovenský názov = Za to môže Lisa | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Bob Bendetson | pôvodné uvedenie = 31. marec 2002 | stĺpec1 = DABF10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 285 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Weekend at Burnsie's | slovenský názov = Víkend u Burnsieho | réžia = Michael Marcantel | scenár = Jon Vitti | pôvodné uvedenie = 7. apríl 2002 | stĺpec1 = DABF11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 286 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Gump Roast | slovenský názov = „Roastovanie“ | réžia = Mark Kirkland | scenár = Deb Lacusta & Dan Castellaneta | pôvodné uvedenie = 21. apríl 2002 | stĺpec1 = DABF12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 287 | ep2 = 18 | pôvodný názov = I Am Furious (Yellow) | slovenský názov = Som zúrivý (žlto) | réžia = Chuck Sheetz | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 28. apríl 2002 | stĺpec1 = DABF13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 288 | ep2 = 19 | pôvodný názov = The Sweetest Apu | slovenský názov = Najmilší Apu | réžia = Matthew Nastuk | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 5. máj 2002 | stĺpec1 = DABF14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 289 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Little Girl in the Big Ten | slovenský názov = Malá vysokoškoláčka | réžia = Lauren MacMullan | scenár = Jon Vitti | pôvodné uvedenie = 12. máj 2002 | stĺpec1 = DABF15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 290 | ep2 = 21 | pôvodný názov = The Frying Game | slovenský názov = Hra na kreslo | réžia = Michael Polcino | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 19. máj 2002 | stĺpec1 = DABF16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 291 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Poppa's Got a Brand New Badge | slovenský názov = Homer má nový odznak | réžia = Pete Michels | scenár = Dana Gould | pôvodné uvedenie = 22. máj 2002 | stĺpec1 = DABF17 }} |} === 14. séria (2002{{--}}2003) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #000000; color: #fff;" | № ! style="background: #000000; color: #fff;" | # ! style="background: #000000; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #000000; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #000000; color: #fff;" | Réžia ! style="background: #000000; color: #fff;" | Scenár ! style="background: #000000; color: #fff;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #000000; color: #fff;" | Produkčný kód |- {{Časť (TV seriál) | ep = 292 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Treehouse of Horror XIII | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel XIII | réžia = David Silverman | scenár = Marc Wilmore, Brian Kelley, Kevin Curran | pôvodné uvedenie = 3. november 2002 | stĺpec1 = DABF19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 293 | ep2 = 2 | pôvodný názov = How I Spent My Strummer Vacation | slovenský názov = Ako som brnkal cez letné prázdniny | réžia = Mike B. Anderson | scenár = Mike Scully | pôvodné uvedenie = 10. november 2002 | stĺpec1 = DABF22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 294 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Bart vs. Lisa vs. the Third Grade | slovenský názov = Bart verzus Lisa verzus tretia trieda | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 17. november 2002 | stĺpec1 = DABF20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 295 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Large Marge | slovenský názov = Bujná Marge | réžia = Jim Reardon | scenár = Ian Maxtone–Graham | pôvodné uvedenie = 24. november 2002 | stĺpec1 = DABF18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 296 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Helter Shelter | slovenský názov = Simpsonovský chaos | réžia = Mark Kirkland | scenár = Brian Pollack & Mert Rich | pôvodné uvedenie = 1. december 2002 | stĺpec1 = DABF21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 297 | ep2 = 6 | pôvodný názov = The Great Louse Detective | slovenský názov = Kto chce zabiť Homera? | réžia = Steven Dean Moore | scenár = John Frink & Don Payne | pôvodné uvedenie = 15. december 2002 | stĺpec1 = EABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 298 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Special Edna | slovenský názov = Špeciálna Edna | réžia = Bob Anderson | scenár = Dennis Snee | pôvodné uvedenie = 5. január 2003 | stĺpec1 = EABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 299 | ep2 = 8 | pôvodný názov = The Dad Who Knew Too Little | slovenský názov = Ocko, ktorý vedel priveľa | réžia = Mark Kirkland | scenár = Matt Selman | pôvodné uvedenie = 12. január 2003 | stĺpec1 = EABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 300 | ep2 = 9 | pôvodný názov = The Strong Arms of the Ma | slovenský názov = Namakaná mama | réžia = Pete Michels | scenár = Carolyn Omine | pôvodné uvedenie = 2. február 2003 | stĺpec1 = EABF04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 301 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Pray Anything | slovenský názov = Vymodli si niečo | réžia = Michael Polcino | scenár = Sam O'Neal & Neal Boushell | pôvodné uvedenie = 9. február 2003 | stĺpec1 = EABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 302 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Barting Over | slovenský názov = Bart na voľnej nohe | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Andrew Kreisberg | pôvodné uvedenie = 16. február 2003 | stĺpec1 = EABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 303 | ep2 = 12 | pôvodný názov = I'm Spelling As Fast As I Can | slovenský názov = Hláskujem, ako najrýchlejšie dokážem | réžia = Nancy Kruse | scenár = Kevin Curran | pôvodné uvedenie = 16. február 2003 | stĺpec1 = EABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 304 | ep2 = 13 | pôvodný názov = A Star Is Born–Again | slovenský názov = Znovuzrodila sa hviezda | réžia = Michael Marcantel | scenár = Brian Kelley | pôvodné uvedenie = 2. marec 2003 | stĺpec1 = EABF08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 305 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Mr. Spritz Goes to Washington | slovenský názov = Klaun mieri do Washingtonu | réžia = Lance Kramer | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 9. marec 2003 | stĺpec1 = EABF09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 306 | ep2 = 15 | pôvodný názov = C.E.D'oh | slovenský názov = Riaditeľ XXL | réžia = Mike B. Anderson | scenár = Dana Gould | pôvodné uvedenie = 16. marec 2003 | stĺpec1 = EABF10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 307 | ep2 = 16 | pôvodný názov = 'Scuse Me While I Miss the Sky | slovenský názov = Vráťte mi hviezdne nebo | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Dan Greaney & Allen Glazier | pôvodné uvedenie = 30. marec 2003 | stĺpec1 = EABF11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 308 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Three Gays of the Condo | slovenský názov = Traja muži v byte | réžia = Mark Kirkland | scenár = Matt Warburton | pôvodné uvedenie = 13. apríl 2003 | stĺpec1 = EABF12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 309 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Dude, Where's My Ranch? | slovenský názov = Kámo, kde mám ranč? | réžia = Chris Clements | scenár = Ian Maxtone–Graham | pôvodné uvedenie = 27. apríl 2003 | stĺpec1 = EABF13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 310 | ep2 = 19 | pôvodný názov = OldYeller–Belly | slovenský názov = Starý zbabelec | réžia = Bob Anderson | scenár = John Frink & Don Payne | pôvodné uvedenie = 4. máj 2003 | stĺpec1 = EABF14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 311 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Brake My Wife, Please | slovenský názov = Zastavte moju ženu, prosím | réžia = Pete Michels | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 11. máj 2003 | stĺpec1 = EABF15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 312 | ep2 = 21 | pôvodný názov = The Bart of War | slovenský názov = Bartova vojna | réžia = Michael Polcino | scenár = Marc Wilmore | pôvodné uvedenie = 18. máj 2003 | stĺpec1 = EABF16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 313 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Moe Baby Blues | slovenský názov = Očko a dieťa | réžia = Lauren MacMullan | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 18. máj 2003 | stĺpec1 = EABF17 }} |} === 15. séria (2003{{--}}2004) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #7BB842; color: #000;" | № ! style="background: #7BB842; color: #000;" | # ! style="background: #7BB842; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #7BB842; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #7BB842; color: #000;" | Réžia ! style="background: #7BB842; color: #000;" | Scenár ! style="background: #7BB842; color: #000;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #7BB842; color: #000;" | Produkčný kód |- {{Časť (TV seriál) | ep = 314 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Treehouse of Horror XIV | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel XIV | réžia = Steven Dean Moore | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 2. november 2003 | stĺpec1 = EABF21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 315 | ep2 = 2 | pôvodný názov = My Mother the Carjacker | slovenský názov = Návrat nepodarenej matky | réžia = Nancy Kruse | scenár = Michael Price | pôvodné uvedenie = 9. november 2003 | stĺpec1 = EABF18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 316 | ep2 = 3 | pôvodný názov = The President Wore Pearls | slovenský názov = Predsedníčka s perlami | réžia = Mike B. Anderson | scenár = Dana Gould | pôvodné uvedenie = 16. november 2003 | stĺpec1 = EABF20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 317 | ep2 = 4 | pôvodný názov = The Regina Monologues | slovenský názov = Obťažoval som anglickú kráľovnú | réžia = Mark Kirkland | scenár = John Swartzwelder | pôvodné uvedenie = 23. november 2003 | stĺpec1 = EABF22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 318 | ep2 = 5 | pôvodný názov = The Fat and the Furriest | slovenský názov = Tučno a chlpato | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 30. november 2003 | stĺpec1 = EABF19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 319 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Today I Am a Clown | slovenský názov = Dnes je zo mňa klaun | réžia = Nancy Kruse | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 7. november 2003 | stĺpec1 = FABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 320 | ep2 = 7 | pôvodný názov = 'Tis the Fifteenth Season | slovenský názov = Pätnáste Vianoce | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Michael Price | pôvodné uvedenie = 14. november 2003 | stĺpec1 = FABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 321 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Marge vs. Singles, Seniors, Childless Couples and Teens and Gays | slovenský názov = Marge verzus slobodní, seniori, bezdetné páry, tínedžeri a gejovia | réžia = Bob Anderson | scenár = Jon Vitti | pôvodné uvedenie = 4. január 2004 | stĺpec1 = FABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 322 | ep2 = 9 | pôvodný názov = I, (Annoyed Grunt)–bot | slovenský názov = Ja, robot | réžia = Lauren MacMullan | scenár = Dan Greaney & Allen Glazier | pôvodné uvedenie = 11. január 2004 | stĺpec1 = FABF04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 323 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Diatribe of a Mad Housewife | slovenský názov = Slová šialenej gazdinej | réžia = Mark Kirkland | scenár = Robin J. Stein | pôvodné uvedenie = 25. január 2004 | stĺpec1 = FABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 324 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Magical History Tour | slovenský názov = Cesta históriou s Marge | réžia = Mike B. Anderson | scenár = Brian Kelley | pôvodné uvedenie = 8. február 2004 | stĺpec1 = FABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 325 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Milhouse Doesn't Live Here Anymore | slovenský názov = Milhouse tu už nebýva | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Julie Chambers & David Chambers | pôvodné uvedenie = 15. február 2004 | stĺpec1 = FABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 326 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Smart & Smarter | slovenský názov = Múdry a múdrejší | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Carolyn Omine | pôvodné uvedenie = 22. február 2004 | stĺpec1 = FABF09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 327 | ep2 = 14 | pôvodný názov = The Ziff Who Came to Dinner | slovenský názov = Ziff prišiel na večeru | réžia = Nancy Kruse | scenár = Deb Lacusta & Dan Castellaneta | pôvodné uvedenie = 14. marec 2004 | stĺpec1 = FABF08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 328 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Co–Dependents' Day | slovenský názov = Deň závislosti | réžia = Bob Anderson | scenár = Matt Warburton | pôvodné uvedenie = 21. marec 2004 | stĺpec1 = FABF10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 329 | ep2 = 16 | pôvodný názov = The Wandering Juvie | slovenský názov = Na úteku z polepšovne | réžia = Lauren MacMullan | scenár = John Frink & Don Payne | pôvodné uvedenie = 28. marec 2004 | stĺpec1 = FABF11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 330 | ep2 = 17 | pôvodný názov = My Big Fat Geek Wedding | slovenský názov = Moja tučná čudná svadba | réžia = Mark Kirkland | scenár = Kevin Curran | pôvodné uvedenie = 28. apríl 2994 | stĺpec1 = FABF12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 331 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Catch 'Em If You Can | slovenský názov = Chyť ich, ak to dokážeš | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Ian Maxtone–Graham | pôvodné uvedenie = 25. apríl 2994 | stĺpec1 = FABF14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 332 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Simple Simpson | slovenský názov = Super Simpson | réžia = Jim Reardon | scenár = Jon Vitti | pôvodné uvedenie = 2. máj 2004 | stĺpec1 = FABF15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 333 | ep2 = 20 | pôvodný názov = The Way We Weren't | slovenský názov = Takí sme neboli | réžia = Mike B. Anderson | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 9. máj 2004 | stĺpec1 = FABF13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 334 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Bart–Mangled Banner | slovenský názov = Nepriatelia štátu | réžia = Steven Dean Moore | scenár = John Frink | pôvodné uvedenie = 16. máj 2004 | stĺpec1 = FABF17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 335 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Fraudcast News | slovenský názov = Falošné správy | réžia = Bob Anderson | scenár = Don Payne | pôvodné uvedenie = 23. máj 2004 | stĺpec1 = FABF18 }} |} === 16. séria (2004{{--}}2005) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #9D296E; color: #fff;" | № ! style="background: #9D296E; color: #fff;" | # ! style="background: #9D296E; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #9D296E; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #9D296E; color: #fff;" | Réžia ! style="background: #9D296E; color: #fff;" | Scenár ! style="background: #9D296E; color: #fff;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #9D296E; color: #fff;" | Produkčný kód |- {{Časť (TV seriál) | ep = 336 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Treehouse of Horror XV | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel XV | réžia = David Silverman | scenár = Bill Odenkirk | pôvodné uvedenie = 7. november 2004 | stĺpec1 = FABF231 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 337 | ep2 = 2 | pôvodný názov = All's Fair in Oven War | slovenský názov = V kuchynskej vojne je všetko dovolené | réžia = Mark Kirkland | scenár = Matt Selman | pôvodné uvedenie = 14. november 2004 | stĺpec1 = FABF22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 338 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Sleeping with the Enemy | slovenský názov = Noci s nepriateľom | réžia = Lauren MacMullan | scenár = Jon Vitti | pôvodné uvedenie = 21. november 2004 | stĺpec1 = FABF19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 339 | ep2 = 4 | pôvodný názov = She Used to Be My Girl | slovenský názov = Dávne kamarátky | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 5. december 2004 | stĺpec1 = FABF22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 340 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Fat Man and Little Boy | slovenský názov = Tučko a chlapec | réžia = Mike B. Anderson | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 12. december 2004 | stĺpec1 = FABF21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 341 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Midnight Rx | slovenský názov = Posledný recept | réžia = Nancy Kruse | scenár = Marc Wilmore | pôvodné uvedenie = 16. január 2005 | stĺpec1 = FABF16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 342 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Mommie Beerest | slovenský názov = Najdrahšie pivečko | réžia = Mark Kirkland | scenár = Michael Price | pôvodné uvedenie = 30. január 2005 | stĺpec1 = GABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 343 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Homer and Ned's Hail Mary Pass | slovenský názov = Homerove a Nedove sväté prihrávky | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 6. február 2005 | stĺpec1 = GABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 344 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Pranksta Rap | slovenský názov = Vtipkárov rap | réžia = Mike B. Anderson | scenár = Matt Selman | pôvodné uvedenie = 13. február 2005 | stĺpec1 = GABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 345 | ep2 = 10 | pôvodný názov = There's Something About Marrying | slovenský názov = Niečo na tých svadbách je | réžia = Nancy Kruse | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 20. február 2005 | stĺpec1 = GABF04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 346 | ep2 = 11 | pôvodný názov = On a Clear Day I Can't See My Sister | slovenský názov = Za jasného dňa neuvidím moju sestru | réžia = Bob Anderson | scenár = Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 6. marec 2005 | stĺpec1 = GABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 347 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Goo Goo Gai Pan | slovenský názov = Kung Pao | réžia = Lance Kramer | scenár = Dana Gould | pôvodné uvedenie = 13. marec 2005 | stĺpec1 = GABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 348 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Mobile Homer | slovenský názov = Mobilný Homer | réžia = Raymond S. Persi | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 20. marec 2005 | stĺpec1 = GABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 349 | ep2 = 14 | pôvodný názov = The Seven–Beer Snitch | slovenský názov = Pivový bonzák | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Bill Odenkirk | pôvodné uvedenie = 3. apríl 2005 | stĺpec1 = GABF08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 350 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Future–Drama | slovenský názov = Futu–dráma | réžia = Mike B. Anderson | scenár = Matt Selman | pôvodné uvedenie = 17. apríl 2005 | stĺpec1 = GABF12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 351 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Don't Fear the Roofer | slovenský názov = Neboj sa pokrývača | réžia = Mark Kirkland | scenár = Kevin Curran | pôvodné uvedenie = 1. máj 2005 | stĺpec1 = GABF10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 352 | ep2 = 17 | pôvodný názov = The Heartbroke Kid | slovenský názov = Chlapec so zlomeným srdcom | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Ian Maxtone–Graham | pôvodné uvedenie = 1. máj 2005 | stĺpec1 = GABF11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 353 | ep2 = 18 | pôvodný názov = A Star Is Torn | slovenský názov = Malá superstar | réžia = Nancy Kruse | scenár = Carolyn Omine | pôvodné uvedenie = 8. máj 2005 | stĺpec1 = GABF13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 354 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Thank God It's Doomsday | slovenský názov = Vďakabohu je súdny deň | réžia = Michael Marcantel | scenár = Don Payne | pôvodné uvedenie = 8. máj 2005 | stĺpec1 = GABF14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 355 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Home Away from Homer | slovenský názov = Domov daleko od Homera | réžia = Bob Anderson | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 15. máj 2005 | stĺpec1 = GABF15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 356 | ep2 = 21 | pôvodný názov = The Father, the Son and the Holy Guest Star | slovenský názov = Otec, syn a hosť svätý | réžia = Michael Polcino | scenár = Matt Warburton | pôvodné uvedenie = 15. máj 2005 | stĺpec1 = GABF09 }} |} === 17. séria (2005{{--}}2006) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #005B9C; color: #fff;" | № ! style="background: #005B9C; color: #fff;" | # ! style="background: #005B9C; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #005B9C; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #005B9C; color: #fff;" | Réžia ! style="background: #005B9C; color: #fff;" | Scenár ! style="background: #005B9C; color: #fff;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #005B9C; color: #fff;" | Produkčný kód |- {{Časť (TV seriál) | ep = 357 | ep2 = 1 | pôvodný názov = The Bonfire of the Manatees | slovenský názov = Ohňostroj lamantínov | réžia = Mark Kirkland | scenár = Dan Greaney | pôvodné uvedenie = 11. september 2005 | stĺpec1 = GABF18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 358 | ep2 = 2 | pôvodný názov = The Girl Who Slept Too Little | slovenský názov = Dievča, ktoré spalo príliš málo | réžia = Raymond S. Persi | scenár = John Frink | pôvodné uvedenie = 18. september 2005 | stĺpec1 = GABF16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 359 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Milhouse of Sand and Fog | slovenský názov = Milhouse z piesku a hmly | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Patric M. Verrone | pôvodné uvedenie = 25. september 2005 | stĺpec1 = GABF19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 360 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Treehouse of Horror XVI | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel XVI | réžia = David Silverman | scenár = Marc Wilmore | pôvodné uvedenie = 6. november 2005 | stĺpec1 = GABF17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 361 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Marge's Son Poisoning | slovenský názov = Návrat nevydareného syna | réžia = Mike B. Anderson | scenár = Daniel Chun | pôvodné uvedenie = 13. november 2005 | stĺpec1 = GABF20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 362 | ep2 = 6 | pôvodný názov = See Homer Run | slovenský názov = Homer kandiduje | réžia = Nancy Kruse | scenár = Stephanie Gillis | pôvodné uvedenie = 20. november 2005 | stĺpec1 = GABF21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 363 | ep2 = 7 | pôvodný názov = The Last of the Red Hat Mamas | slovenský názov = Posledná z mamičiek v červenom klobúku | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 27. november 2005 | stĺpec1 = GABF22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 364 | ep2 = 8 | pôvodný názov = The Italian Bob | slovenský názov = Talian Bob | réžia = Mark Kirkland | scenár = John Frink | pôvodné uvedenie = 11. december 2005 | stĺpec1 = HABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 365 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Simpsons Christmas Stories | slovenský názov = Simpsonovské vianočné príbehy | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Don Payne | pôvodné uvedenie = 18. december 2005 | stĺpec1 = HABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 366 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Homer's Paternity Coot | slovenský názov = Homerov otec | réžia = Mike B. Anderson | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 8. január 2006 | stĺpec1 = HABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 367 | ep2 = 11 | pôvodný názov = We're on the Road to D'ohwhere | slovenský názov = Na ceste, ktorá nikde nevedie | réžia = Nancy Kruse | scenár = Kevin Curran | pôvodné uvedenie = 29. január 2006 | stĺpec1 = HABF04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 368 | ep2 = 12 | pôvodný názov = My Fair Laddy | slovenský názov = Pygmalion v kilte | réžia = Bob Anderson | scenár = Michael Price | pôvodné uvedenie = 26. február 2006 | stĺpec1 = HABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 369 | ep2 = 13 | pôvodný názov = The Seemingly Never–Ending Story | slovenský názov = Zdanlivo nekonečný príbeh | réžia = Raymond S. Persi | scenár = Ian Maxtone–Graham | pôvodné uvedenie = 12. marec 2006 | stĺpec1 = HABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 370 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Bart Has Two Mommies | slovenský názov = Bart má dve mamičky | réžia = Mike Marcantel | scenár = Dana Gould | pôvodné uvedenie = 19. marec 2006 | stĺpec1 = HABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 371 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Homer Simpson, This Is Your Wife | slovenský názov = Homer Simpson, toto je vaša manželka | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Ricky Gervais | pôvodné uvedenie = 26. marec 2006 | stĺpec1 = HABF08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 372 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Million Dollar Abie | slovenský názov = Million Dollar Abie | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 2. apríl 2006 | stĺpec1 = HABF09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 373 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Kiss Kiss, Bang Bangalore | slovenský názov = Kiss Kiss, Bang Bangalúr | réžia = Mark Kirkland | scenár = Deb Lacusta & Dan Castellaneta | pôvodné uvedenie = 9. apríl 2006 | stĺpec1 = HABF10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 374 | ep2 = 18 | pôvodný názov = The Wettest Stories Ever Told | slovenský názov = Najmokrejší príbeh všetkých čias | réžia = Mike B. Anderson | scenár = Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 23. apríl 2006 | stĺpec1 = HABF11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 375 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Girls Just Want to Have Sums | slovenský názov = Dievčatá len chcú počítať | réžia = Nancy Kruse | scenár = Matt Selman | pôvodné uvedenie = 30. apríl 2006 | stĺpec1 = HABF12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 376 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Regarding Margie | slovenský názov = Ide o Margie | réžia = Michael Polcino | scenár = Marc Wilmore | pôvodné uvedenie = 7. máj 2006 | stĺpec1 = HABF13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 377 | ep2 = 21 | pôvodný názov = The Monkey Suit | slovenský názov = Opičí proces | réžia = Raymond S. Persi | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 14. máj 2006 | stĺpec1 = HABF14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 378 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Marge and Homer Turn a Couple Play | slovenský názov = Manželská poradňa Marge a Homera | réžia = Bob Anderson | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 21. máj 2006 | stĺpec1 = HABF16 }} |} === 18. séria (2006{{--}}2007) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #544b42; color: #fff;" | № ! style="background: #544b42; color: #fff;" | # ! style="background: #544b42; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #544b42; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #544b42; color: #fff;" | Réžia ! style="background: #544b42; color: #fff;" | Scenár ! style="background: #544b42; color: #fff;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #544b42; color: #fff;" | Produkčný kód |- {{Časť (TV seriál) | ep = 379 | ep2 = 1 | pôvodný názov = The Mook, the Chef, the Wife and Her Homer | slovenský názov = Trkvas, kuchár, žena a jej Homer | réžia = Michael Marcantel | scenár = Bill Odenkirk | pôvodné uvedenie = 10. september 2006 | stĺpec1 = HABF15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 380 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Jazzy and the Pussycats | slovenský názov = Bart jazzmanom | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Daniel Chun | pôvodné uvedenie = 17. september 2006 | stĺpec1 = HABF18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 381 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Please Homer, Don't Hammer 'Em | slovenský názov = Homer s kladivom | réžia = Mike B. Anderson & Ralph Sosa | scenár = Matt Warburton | pôvodné uvedenie = 24. september 2006 | stĺpec1 = HABF20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 382 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Treehouse of Horror XVII | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel XVII | réžia = David Silverman & Matthew Faughnan | scenár = Peter Gaffney | pôvodné uvedenie = 5. november 2006 | stĺpec1 = HABF17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 383 | ep2 = 5 | pôvodný názov = G.I. (Annoyed Grunt) | slovenský názov = Osudy dobrého vojaka Homera | réžia = Nancy Kruse | scenár = Daniel Chun | pôvodné uvedenie = 12. november 2006 | stĺpec1 = HABF21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 384 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Moe'N'a Lisa | slovenský názov = Očko a Lisa | réžia = Mark Kirkland | scenár = Matt Warburton | pôvodné uvedenie = 19. november 2006 | stĺpec1 = HABF19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 385 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Ice Cream of Margie (with the Light Blue Hair) | slovenský názov = Umenie a Marge | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Carolyn Omine | pôvodné uvedenie = 26. november 2006 | stĺpec1 = HABF22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 386 | ep2 = 8 | pôvodný názov = The Haw–Hawed Couple | slovenský názov = Najlepší kamaráti | réžia = Chris Clements | scenár = Matt Selman | pôvodné uvedenie = 10. december 2006 | stĺpec1 = JABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 387 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Kill Gil, Volumes I & II | slovenský názov = Kill Gil, 1. a 2. časť | réžia = Bob Anderson | scenár = Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 17. december 2006 | stĺpec1 = JABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 388 | ep2 = 10 | pôvodný názov = The Wife Aquatic | slovenský názov = Akvamanželka | réžia = Lance Kramer | scenár = Kevin Curran | pôvodné uvedenie = 7. január 2007 | stĺpec1 = JABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 389 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Revenge Is a Dish Best Served Three Times | slovenský názov = Pomsta je najsladšia trikrát | réžia = Michael Polcino | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 28. január 2007 | stĺpec1 = JABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 390 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Little Big Girl | slovenský názov = Malé veľké dievča | réžia = Raymond S. Persi | scenár = Don Payne | pôvodné uvedenie = 11. február 2007 | stĺpec1 = JABF04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 391 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Springfield Up | slovenský názov = Vyrastať v Springfielde | réžia = Chuck Sheetz | scenár = Matt Warburton | pôvodné uvedenie = 18. február 2007 | stĺpec1 = JABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 392 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Yokel Chords | slovenský názov = Spieva celá spodina | réžia = Susie Dietter | scenár = Michael Price | pôvodné uvedenie = 4. marec 2007 | stĺpec1 = JABF09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 393 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Rome–Old and Juli–Eh | slovenský názov = Ako Rómeo a Júlia | réžia = Nancy Kruse | scenár = Daniel Chun | pôvodné uvedenie = 11. marec 2007 | stĺpec1 = JABF08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 394 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Homerazzi | slovenský názov = Homerazzi | réžia = Matthew Nastuk | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 25. marec 2007 | stĺpec1 = JABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 395 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Marge Gamer | slovenský názov = Hráčka Marge | réžia = Bob Anderson | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 22. apríl 2007 | stĺpec1 = JABF10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 396 | ep2 = 18 | pôvodný názov = The Boys of Bummer | slovenský názov = Prehraný zápas | réžia = Rob Oliver | scenár = Michael Price | pôvodné uvedenie = 29. apríl 2007 | stĺpec1 = JABF11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 397 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Crook and Ladder | slovenský názov = Darebák a rebrík | réžia = Lance Kramer | scenár = Bill Odenkirk | pôvodné uvedenie = 6. máj 2007 | stĺpec1 = JABF13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 398 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Stop or My Dog Will Shoot! | slovenský názov = Stoj, lebo môj pes vystrelí! | réžia = Matthew Faughnan | scenár = John Frink | pôvodné uvedenie = 13. máj 2007 | stĺpec1 = JABF12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 399 | ep2 = 21 | pôvodný názov = 24 Minutes | slovenský názov = 24 minút | réžia = Raymond S. Persi | scenár = Billy Kimball & Ian Maxtone–Graham | pôvodné uvedenie = 20. máj 2007 | stĺpec1 = JABF14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 400 | ep2 = 22 | pôvodný názov = You Kent Always Say What You Want | slovenský názov = Keď Kent povedal, čo nemal | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 20. máj 2007 | stĺpec1 = JABF15 }} |} === 19. séria (2007{{--}}2008) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #60e9b5; color: #000;" | № ! style="background: #60e9b5; color: #000;" | # ! style="background: #60e9b5; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #60e9b5; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #60e9b5; color: #000;" | Réžia ! style="background: #60e9b5; color: #000;" | Scenár ! style="background: #60e9b5; color: #000;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #60e9b5; color: #000;" | Produkčný kód |- {{Časť (TV seriál) | ep = 401 | ep2 = 1 | pôvodný názov = He Loves to Fly and He D'ohs | slovenský názov = Rád lieta a hotovo | réžia = Mark Kirkland | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 23. september 2007 | stĺpec1 = JABF20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 402 | ep2 = 2 | pôvodný názov = The Homer of Seville | slovenský názov = Homer zo Sevilly | réžia = Michael Polcino | scenár = Carolyn Omine | pôvodné uvedenie = 30. september 2007 | stĺpec1 = JABF18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 403 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Midnight Towboy | slovenský názov = Polnočná odťahovka | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Stephanie Gillis | pôvodné uvedenie = 7. október 2007 | stĺpec1 = JABF21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 404 | ep2 = 4 | pôvodný názov = I Don't Wanna Know Why the Caged Bird Sings | slovenský názov = Nechcem vedieť, prečo vtáčik v klietke spieva | réžia = Bob Anderson | scenár = Dana Gould | pôvodné uvedenie = 14. október 2007 | stĺpec1 = JABF19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 405 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Treehouse of Horror XVIII | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel XVIII | réžia = Chuck Sheetz | scenár = Marc Wilmore | pôvodné uvedenie = 4. november 2007 | stĺpec1 = JABF16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 406 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Little Orphan Millie | slovenský názov = Sirota Milhouse | réžia = Lance Kramer | scenár = Mick Kelly | pôvodné uvedenie = 11. november 2007 | stĺpec1 = JABF22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 40 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Husbands and Knives | slovenský názov = Manželia a podnikateľky | réžia = Nancy Kruse | scenár = Matt Selman | pôvodné uvedenie = 18. november 2007 | stĺpec1 = JABF17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 408 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Funeral for a Fiend | slovenský názov = Pohreb nepriateľa | réžia = Rob Oliver | scenár = Michael Price | pôvodné uvedenie = 25. november 2007 | stĺpec1 = KABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 409 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Eternal Moonshine of the Simpson Mind | slovenský názov = Večný tieň Simpsonovej mysle | réžia = Chuck Sheetz | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 16. december 2007 | stĺpec1 = KABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 410 | ep2 = 10 | pôvodný názov = E Pluribus Wiggum | slovenský názov = E Pluribus Wiggum | réžia = Michael Polcino | scenár = Michael Price | pôvodné uvedenie = 6. január 2008 | stĺpec1 = KABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 411 | ep2 = 11 | pôvodný názov = That '90s Show | slovenský názov = Tie roky deväťdesiate | réžia = Mark Kirkland | scenár = Matt Selman | pôvodné uvedenie = 27. január 2008 | stĺpec1 = KABF04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 412 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Love, Springfieldian Style | slovenský názov = Láska po springfieldsky | réžia = Raymond S. Persi | scenár = Don Payne | pôvodné uvedenie = 17. február 2008 | stĺpec1 = KABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 413 | ep2 = 13 | pôvodný názov = The Debarted | slovenský názov = Skrytá identita | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 2. marec 2008 | stĺpec1 = KABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 414 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Dial 'N' for Nerder | slovenský názov = Sranda na objednávku | réžia = Bob Anderson | scenár = Carolyn Omine & William Wright | pôvodné uvedenie = 9. marec 2008 | stĺpec1 = KABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 415 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Smoke of the Daughter | slovenský názov = Niet dymu bez tanca | réžia = Lance Kramer | scenár = Billy Kimball | pôvodné uvedenie = 30. marec 2008 | stĺpec1 = KABF08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 416 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Papa Don't Leech | slovenský názov = Naničhodný ocko | réžia = Chris Clements | scenár = Reid Harrison | pôvodné uvedenie = 13. apríl 2008 | stĺpec1 = KABF09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 417 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Apocalypse Cow | slovenský názov = Kravská apokalypsa | réžia = Nancy Kruse | scenár = Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 27. apríl 2008 | stĺpec1 = KABF10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 418 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Any Given Sundance | slovenský názov = Ide sa na Sundance | réžia = Chuck Sheetz | scenár = Daniel Chun | pôvodné uvedenie = 4. máj 2008 | stĺpec1 = KABF11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 419 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Mona Leaves–a | slovenský názov = Mona odchádza | réžia = Mike B. Anderson & Ralph Sosa | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 11. máj 2008 | stĺpec1 = KABF12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 420 | ep2 = 20 | pôvodný názov = All About Lisa | slovenský názov = Všetko o Lise | réžia = Steven Dean Moore | scenár = John Frink | pôvodné uvedenie = 18. máj 2008 | stĺpec1 = KABF13 }} |} === 20. séria (2008{{--}}2009) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #DEDDE2; color: #000;" | № ! style="background: #DEDDE2; color: #000;" | # ! style="background: #DEDDE2; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #DEDDE2; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #DEDDE2; color: #000;" | Réžia ! style="background: #DEDDE2; color: #000;" | Scenár ! style="background: #DEDDE2; color: #000;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #DEDDE2; color: #000;" | Produkčný kód |- {{Časť (TV seriál) | ep = 421 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Sex, Pies and Idiot Scrapes | slovenský názov = Sexy koláčiky a hlupák v problémoch | réžia = Lance Kramer | scenár = Kevin Curran | pôvodné uvedenie = 28. september 2008 | stĺpec1 = KABF17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 422 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Lost Verizon | slovenský názov = Stratení s GPS | réžia = Raymond S. Persi | scenár = John Frink | pôvodné uvedenie = 5. október 2008 | stĺpec1 = KABF15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 423 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Double, Double, Boy in Trouble | slovenský názov = Výmena bez záruky | réžia = Nancy Kruse | scenár = Bill Odenkirk | pôvodné uvedenie = 19. október 2008 | stĺpec1 = KABF14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 424 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Treehouse of Horror XIX | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel XIX | réžia = Bob Anderson | scenár = Matt Warburton | pôvodné uvedenie = 2. november 2008 | stĺpec1 = KABF16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 425 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Dangerous Curves | slovenský názov = Nebezpečné zákruty | réžia = Matthew Faughnan | scenár = Billy Kimball & Ian Maxtone–Graham | pôvodné uvedenie = 9. november 2008 | stĺpec1 = KABF18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 426 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Homer and Lisa Exchange Cross Words | slovenský názov = Homer a Lisa v konflikte | réžia = Michael Polcino | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 16. november 2008 | stĺpec1 = KABF19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 427 | ep2 = 7 | pôvodný názov = MyPods and Boomsticks | slovenský názov = MyPody a susedia | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Marc Wilmore | pôvodné uvedenie = 30. november 2008 | stĺpec1 = KABF20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 428 | ep2 = 8 | pôvodný názov = The Burns and the Bees | slovenský názov = Burns a včely | réžia = Mark Kirkland | scenár = Stephanie Gillis | pôvodné uvedenie = 7. december 2008 | stĺpec1 = KABF21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 429 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Lisa the Drama Queen | slovenský názov = Hysterka Lisa | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Brian Kelley | pôvodné uvedenie = 25. január 2009 | stĺpec1 = KABF22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 430 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Take My Life, Please | slovenský názov = Ako to vlastne bolo, alebo sfalšované voľby | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Don Payne | pôvodné uvedenie = 15. február 2009 | stĺpec1 = LABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 431 | ep2 = 11 | pôvodný názov = How the Test Was Won | slovenský názov = Ako zvládnuť test | réžia = Lance Kramer | scenár = Michael Price | pôvodné uvedenie = 1. marec 2009 | stĺpec1 = LABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 432 | ep2 = 12 | pôvodný názov = No Loan Again, Naturally | slovenský názov = Pôžička na slučku | réžia = Mark Kirkland | scenár = Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 8. marec 2009 | stĺpec1 = LABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 433 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Gone Maggie Gone | slovenský názov = Gone Maggie Gone | réžia = Chris Clements | scenár = Billy Kimball & Ian Maxtone–Graham | pôvodné uvedenie = 15. marec 2009 | stĺpec1 = LABF04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 434 | ep2 = 14 | pôvodný názov = In the Name of the Grandfather | slovenský názov = V mene deda | réžia = Ralph Sosa | scenár = Matt Marshall | pôvodné uvedenie = 22. marec 2009 | stĺpec1 = LABF11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 435 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Wedding for Disaster | slovenský názov = Nešťastná svadba | réžia = Chuck Sheetz | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 29. marec 2009 | stĺpec1 = LABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 436 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Eeny Teeny Maya Moe | slovenský názov = Kráska cez internet | réžia = Nancy Kruse | scenár = John Frink | pôvodné uvedenie = 5. apríl 2009 | stĺpec1 = LABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 437 | ep2 = 17 | pôvodný názov = The Good, the Sad and the Drugly | slovenský názov = Dobrý, zlý a sfetovaná | réžia = Rob Oliver | scenár = Marc Wilmore | pôvodné uvedenie = 19. apríl 2009 | stĺpec1 = LABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 438 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Father Knows Worst | slovenský názov = Ocko to vie najhoršie | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Rob LaZebnik | pôvodné uvedenie = 26. apríl 2009 | stĺpec1 = LABF08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 439 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Waverly Hills, 9–0–2–1–D'oh | slovenský názov = Waverly Hills 9021–D'oh | réžia = Michael Polcino | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 3. máj 2009 | stĺpec1 = LABF10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 440 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Four Great Women and a Manicure | slovenský názov = Štyri veľké ženy a manikúra | réžia = Raymond S. Persi | scenár = Valentina L. Garza | pôvodné uvedenie = 10. máj 2009 | stĺpec1 = LABF09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 441 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Coming to Homerica | slovenský názov = Cesta do Homeriky | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Brendan Hay | pôvodné uvedenie = 17. máj 2009 | stĺpec1 = LABF12 }} |} === 21. séria (2009{{--}}2010) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #A90E63; color: #fff;" | № ! style="background: #A90E63; color: #fff;" | # ! style="background: #A90E63; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #A90E63; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #A90E63; color: #fff;" | Réžia ! style="background: #A90E63; color: #fff;" | Scenár ! style="background: #A90E63; color: #fff;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #A90E63; color: #fff;" | Produkčný kód |- {{Časť (TV seriál) | ep = 442 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Homer the Whopper | slovenský názov = SuperHomer | réžia = Lance Kramer | scenár = Seth Rogen & Evan Goldberg | pôvodné uvedenie = 27. september 2009 | stĺpec1 = LABF13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 443 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Bart Gets a 'Z' | slovenský názov = Päťka je pre Barta málo | réžia = Mark Kirkland | scenár = Matt Selman | pôvodné uvedenie = 4. október 2009 | stĺpec1 = LABF15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 444 | ep2 = 3 | pôvodný názov = The Great Wife Hope | slovenský názov = Žena v ringu | réžia = Matthew Faughnan | scenár = Carolyn Omine | pôvodné uvedenie = 11. október 2009 | stĺpec1 = LABF16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 445 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Treehouse of Horror XX | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel XX | réžia = Mike B. Anderson & Ralph Sosa | scenár = Daniel Chun | pôvodné uvedenie = 18. október 2009 | stĺpec1 = LABF14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 446 | ep2 = 5 | pôvodný názov = The Devil Wears Nada | slovenský názov = Diabol nenosí Pradu | réžia = Nancy Kruse | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 15. november 2009 | stĺpec1 = LABF17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 447 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Pranks and Greens | slovenský názov = Neplechy bez konzervantov | réžia = Chuck Sheetz | scenár = Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 22. november 2009 | stĺpec1 = LABF18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 448 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Rednecks and Broomsticks | slovenský názov = Čarodejnice zo Springfieldu | réžia = Bob Anderson & Rob Oliver | scenár = Kevin Curran | pôvodné uvedenie = 29. november 2009 | stĺpec1 = LABF19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 449 | ep2 = 8 | pôvodný názov = O Brother, Where Bart Thou? | slovenský názov = Braček, kde si? | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Matt Selman | pôvodné uvedenie = 13. december 2009 | stĺpec1 = MABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 450 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Thursdays with Abie | slovenský názov = Štvrtky s Abiem | réžia = Michael Polcino | scenár = Don Payne & Mitchell H. Glazer | pôvodné uvedenie = 3. január 2010 | stĺpec1 = MABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 451 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Once Upon a Time in Springfield | slovenský názov = Vtedy v Springfielde | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Stephanie Gillis | pôvodné uvedenie = 10. január 2010 | stĺpec1 = LABF20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 452 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Million Dollar Maybe | slovenský názov = Výhra za všetky prachy | réžia = Chris Clements | scenár = Bill Odenkirk | pôvodné uvedenie = 31. január 2010 | stĺpec1 = MABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 453 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Boy Meets Curl | slovenský názov = Curlingová romanca | réžia = Chuck Sheetz | scenár = Rob LaZebnik | pôvodné uvedenie = 14. február 2010 | stĺpec1 = MABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 454 | ep2 = 13 | pôvodný názov = The Color Yellow | slovenský názov = Farby žltej | réžia = Raymond S. Persi | scenár = Billy Kimball & Ian Maxtone–Graham | pôvodné uvedenie = 21. február 2010 | stĺpec1 = MABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 455 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Postcards from the Wedge | slovenský názov = Pohľadnice zo Springfieldu | réžia = Mark Kirkland | scenár = Brian Kelley | pôvodné uvedenie = 14. marec 2010 | stĺpec1 = MABF04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 456 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Stealing First Base | slovenský názov = Prvá méta dobytá | réžia = Steven Dean Moore | scenár = John Frink | pôvodné uvedenie = 21. marec 2010 | stĺpec1 = MABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 457 | ep2 = 16 | pôvodný názov = The Greatest Story Ever D'ohed | slovenský názov = Mesiáš Homer | réžia = Michael Polcino | scenár = Kevin Curran | pôvodné uvedenie = 28. marec 2010 | stĺpec1 = MABF10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 458 | ep2 = 17 | pôvodný názov = American History X–cellent | slovenský názov = Vykopanie zo springfieldskej väznice | réžia = Bob Anderson | scenár = Michael Price | pôvodné uvedenie = 11. apríl 2010 | stĺpec1 = MABF08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 459 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Chief of Hearts | slovenský názov = Srdcový šerif | réžia = Chris Clements | scenár = Carolyn Omine & William Wright | pôvodné uvedenie = 18. apríl 2010 | stĺpec1 = MABF09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 460 | ep2 = 19 | pôvodný názov = The Squirt and the Whale | slovenský názov = Drobec a veľryba | réžia = Mark Kirkland | scenár = Matt Warburton | pôvodné uvedenie = 25. apríl 2010 | stĺpec1 = MABF14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 461 | ep2 = 20 | pôvodný názov = To Surveil with Love | slovenský názov = Pánovi dozorcovi s láskou | réžia = Lance Kramer | scenár = Michael Nobori | pôvodné uvedenie = 2. máj 2010 | stĺpec1 = MABF12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 462 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Moe Letter Blues | slovenský názov = List od Očka | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Stephanie Gillis | pôvodné uvedenie = 9. máj 2010 | stĺpec1 = MABF13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 463 | ep2 = 22 | pôvodný názov = The Bob Next Door | slovenský názov = Ľavák Bob | réžia = Nancy Kruse | scenár = John Frink | pôvodné uvedenie = 16. máj 2010 | stĺpec1 = MABF11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 464 | ep2 = 23 | pôvodný názov = Judge Me Tender | slovenský názov = Súď ma nežne | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Dan Greaney & Allen Glazier | pôvodné uvedenie = 23. máj 2010 | stĺpec1 = MABF15 }} |} === 22. séria (2010{{--}}2011) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #E06EFA; color: #000;" | № ! style="background: #E06EFA; color: #000;" | # ! style="background: #E06EFA; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #E06EFA; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #E06EFA; color: #000;" | Réžia ! style="background: #E06EFA; color: #000;" | Scenár ! style="background: #E06EFA; color: #000;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #E06EFA; color: #000;" | Produkčný kód |- {{Časť (TV seriál) | ep = 465 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Elementary School Musical | slovenský názov = Muzikál zo základnej | réžia = Mark Kirkland | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 26. september 2010 | stĺpec1 = MABF21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 466 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Loan–a Lisa | slovenský názov = Dedíme po dedovi | réžia = Matthew Faughnan | scenár = Valentina L. Garza | pôvodné uvedenie = 3. október 2010 | stĺpec1 = MABF17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 467 | ep2 = 3 | pôvodný názov = MoneyBART | slovenský názov = Bartball | réžia = Nancy Kruse | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 10. október 2010 | stĺpec1 = MABF18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 468 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Treehouse of Horror XXI | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel XXI | réžia = Bob Anderson | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 7. november 2010 | stĺpec1 = MABF16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 469 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Lisa Simpson, This Isn't Your Life | slovenský názov = Tento život nie je pre teba, Lisa Simpsonová | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 14. november 2010 | stĺpec1 = MABF20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 470 | ep2 = 6 | pôvodný názov = The Fool Monty | slovenský názov = Hry s Montym | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Michael Price | pôvodné uvedenie = 21. november 2010 | stĺpec1 = NABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 471 | ep2 = 7 | pôvodný názov = How Munched is That Birdie in the Window? | slovenský názov = Lepší holub v hrsti, než pes v búde | réžia = Michael Polcino | scenár = Kevin Curran | pôvodné uvedenie = 28. november 2010 | stĺpec1 = NABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 472 | ep2 = 8 | pôvodný názov = The Fight Before Christmas | slovenský názov = Predvianočné hádky | réžia = Bob Anderson & Matthew Schofield | scenár = Deb Lacusta & Dan Castellaneta | pôvodné uvedenie = 5. december 2010 | stĺpec1 = MABF22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 473 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Donnie Fatso | slovenský názov = Krycie meno Donny Tučniak | réžia = Ralph Sosa | scenár = Chris Cluess | pôvodné uvedenie = 12. december 2010 | stĺpec1 = MABF19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 474 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Moms I'd Like to Forget | slovenský názov = Matky, ktoré nestoja za hriech | réžia = Chris Clements | scenár = Brian Kelley | pôvodné uvedenie = 9. január 2011 | stĺpec1 = NABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 475 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Flaming Moe | slovenský názov = Očko v jednom ohni | réžia = Chuck Sheetz | scenár = Matt Selman | pôvodné uvedenie = 16. január 2011 | stĺpec1 = NABF04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 476 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Homer the Father | slovenský názov = Dobrý otec Homer | réžia = Mark Kirkland | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 23. január 2011 | stĺpec1 = NABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 477 | ep2 = 13 | pôvodný názov = The Blue and the Gray | slovenský názov = Modrá a sivá | réžia = Bob Anderson | scenár = Rob LaZebnik | pôvodné uvedenie = 13. február 2011 | stĺpec1 = NABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 478 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Angry Dad: The Movie | slovenský názov = Naštvaný foter vo filme | réžia = Matthew Nastuk | scenár = John Frink | pôvodné uvedenie = 20. február 2011 | stĺpec1 = NABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 479 | ep2 = 15 | pôvodný názov = The Scorpion's Tale | slovenský názov = Príbeh škorpióna | réžia = Matthew Schofield | scenár = Billy Kimball & Ian Maxtone–Graham | pôvodné uvedenie = 6. marec 2011 | stĺpec1 = NABF08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 480 | ep2 = 16 | pôvodný názov = A Midsummer's Nice Dream | slovenský názov = Haluze nocí svätojánskych | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Deb Lacusta & Dan Castellaneta | pôvodné uvedenie = 13. marec 2011 | stĺpec1 = NABF09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 481 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Love Is a Many Strangled Thing | slovenský názov = Mnoho tvárí lásky | réžia = Michael Polcino | scenár = Bill Odenkirk | pôvodné uvedenie = 27. marec 2011 | stĺpec1 = NABF10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 482 | ep2 = 18 | pôvodný názov = The Great Simpsina | slovenský názov = Kúzelná Lisa | réžia = Chris Clements | scenár = Matt Warburton | pôvodné uvedenie = 10. apríl 2011 | stĺpec1 = NABF11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 483 | ep2 = 19 | pôvodný názov = The Real Housewives of Fat Tony | slovenský názov = Zúfalé manželky Tučného Tonyho | réžia = Lance Kramer | scenár = Dick Blasucci | pôvodné uvedenie = 1. máj 2011 | stĺpec1 = NABF12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 484 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Homer Scissorhands | slovenský názov = Nožnicovoruký Homer | réžia = Mark Kirkland | scenár = Peter Gaffney & Steve Viksten | pôvodné uvedenie = 8. máj 2011 | stĺpec1 = NABF13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 485 | ep2 = 21 | pôvodný názov = 500 Keys | slovenský názov = 500 kľúčov | réžia = Bob Anderson | scenár = John Frink | pôvodné uvedenie = 15. máj 2011 | stĺpec1 = NABF14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 486 | ep2 = 22 | pôvodný názov = The Ned–Liest Catch | slovenský názov = Ned–nebezpečnejší úlovok | réžia = Chuck Sheetz | scenár = Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 22. máj 2011 | stĺpec1 = NABF15 }} |} === 23. séria (2011{{--}}2012) === {{Hlavný článok|Simpsonovci – 23. séria}} {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #5EA6F8; color: #000;" | № ! style="background: #5EA6F8; color: #000;" | # ! style="background: #5EA6F8; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #5EA6F8; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #5EA6F8; color: #000;" | Réžia ! style="background: #5EA6F8; color: #000;" | Scenár ! style="background: #5EA6F8; color: #000;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #5EA6F8; color: #000;" | Produkčný kód |- {{Časť (TV seriál) | ep = 487 | ep2 = 1 | pôvodný názov = The Falcon and the D'ohman | slovenský názov = Dravec a fešák | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Justin Hurwitz | pôvodné uvedenie = 25. september 2011 | stĺpec1 = NABF16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 488 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Bart Stops to Smell the Roosevelts | slovenský názov = Bartov nový hrdina | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 2. október 2011 | stĺpec1 = NABF17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 489 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Treehouse of Horror XXII | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel XXII | réžia = Matthew Faughnan | scenár = Carolyn Omine | pôvodné uvedenie = 30. október 2011 | stĺpec1 = NABF19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 490 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Replaceable You | slovenský názov = Moje nahraditeľné ja | réžia = Mark Kirkland | scenár = Stephanie Gillis | pôvodné uvedenie = 6. november 2011 | stĺpec1 = NABF21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 491 | ep2 = 5 | pôvodný názov = The Food Wife | slovenský názov = Dobrá manželka | réžia = Timothy Bailey | scenár = Matt Selman | pôvodné uvedenie = 13. november 2011 | stĺpec1 = NABF20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 492 | ep2 = 6 | pôvodný názov = The Book Job | slovenský názov = Veľká knižná lúpež | réžia = Bob Anderson | scenár = Dan Vebber | pôvodné uvedenie = 20. november 2011 | stĺpec1 = NABF22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 493 | ep2 = 7 | pôvodný názov = The Man in the Blue Flannel Pants | slovenský názov = Muž v modrých flanelových nohaviciach | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 27. november 2011 | stĺpec1 = PABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 494 | ep2 = 8 | pôvodný názov = The Ten–Per–Cent Solution | slovenský názov = Krustyho comeback | réžia = Michael Polcino | scenár = Deb Lacusta & Dan Castellaneta | pôvodné uvedenie = 4. december 2011 | stĺpec1 = PABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 495 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Holidays of Future Passed | slovenský názov = Duch budúcich Vianoc | réžia = Rob Oliver | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 11. december 2011 | stĺpec1 = NABF18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 496 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Politically Inept, with Homer Simpson | slovenský názov = Otázky Homera Simpsona | réžia = Mark Kirkland | scenár = John Frink | pôvodné uvedenie = 8. január 2012 | stĺpec1 = PABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 497 | ep2 = 11 | pôvodný názov = The D'oh–cial Network | slovenský názov = Asociálna sieť | réžia = Chris Clements | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 15. január 2012 | stĺpec1 = PABF04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 498 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Moe Goes from Rags to Riches | slovenský názov = Očko na handry | réžia = Bob Anderson | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 29. január 2012 | stĺpec1 = PABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 499 | ep2 = 13 | pôvodný názov = The Daughter Also Rises | slovenský názov = Fiesta s Lisou | réžia = Chuck Sheetz | scenár = Rob LaZebnik | pôvodné uvedenie = 12. február 2012 | stĺpec1 = PABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 500 | ep2 = 14 | pôvodný názov = At Long Last leave | slovenský názov = Konečne vypadnite! | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Michael Price | pôvodné uvedenie = 19. február 2012 | stĺpec1 = PABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 501 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Exit Through the Kwik–E–Mart | slovenský názov = Zatvárame obchod | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Marc Wilmore | pôvodné uvedenie = 4. marec 2012 | stĺpec1 = PABF09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 502 | ep2 = 16 | pôvodný názov = How I Wet Your Mother | slovenský názov = Ako som prespal vašu matku | réžia = Lance Kramer | scenár = Billy Kimball & Ian Maxtone–Graham | pôvodné uvedenie = 11. marec 2012 | stĺpec1 = PABF08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 503 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Them, Robot | slovenský názov = Oni, roboti | réžia = Michael Polcino | scenár = Michael Price | pôvodné uvedenie = 18. marec 2012 | stĺpec1 = PABF100 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 504 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Beware My Cheating Bart | slovenský názov = Moje srdce patrí Bartovi | réžia = Mark Kirkland | scenár = Ben Joseph | pôvodné uvedenie = 15. apríl 2012 | stĺpec1 = PABF11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 505 | ep2 = 19 | pôvodný názov = A Totally Fun Thing That Bart Will Never Do Again | slovenský názov = Super vec, ktorú Bart už nikdy neurobí | réžia = Chris Clements | scenár = Matt Warburton | pôvodné uvedenie = 29. apríl 2012 | stĺpec1 = PABF12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 506 | ep2 = 20 | pôvodný názov = The Spy Who Learned Me | slovenský názov = Špion, ktorý ma poučil | réžia = Bob Anderson | scenár = Marc Wilmore | pôvodné uvedenie = 6. máj 2012 | stĺpec1 = PABF13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 507 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Ned 'n Edna's Blend | slovenský názov = Tajnosti Neda a Edny | réžia = Chuck Sheetz | scenár = Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 13. máj 2012 | stĺpec1 = PABF15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 508 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Lisa Goes Gaga | slovenský názov = Lisa a Lady Gaga | réžia = Matthew Schofield | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 20. máj 2012 | stĺpec1 = PABF14 }} |} === 24. séria (2012{{--}}2013) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1E6157; color: #fff;" | № ! style="background: #1E6157; color: #fff;" | # ! style="background: #1E6157; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #1E6157; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #1E6157; color: #fff;" | Réžia ! style="background: #1E6157; color: #fff;" | Scenár ! style="background: #1E6157; color: #fff;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #1E6157; color: #fff;" | Produkčný kód |- {{Časť (TV seriál) | ep = 509 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Moonshine River | slovenský názov = Rieka nezmyslov | réžia = Bob Anderson | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 30. september 2012 | stĺpec1 = PABF21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 510 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Treehouse of Horror XXIII | slovenský názov = Špeciálny diel: Strašidelné príbehy XXIII | réžia = Steven Dean Moore | scenár = David Mandel & Brian Kelley | pôvodné uvedenie = 7. október 2012 | stĺpec1 = PABF17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 511 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Adventures in Baby–Getting | slovenský názov = Všade samé deti | réžia = Rob Oliver | scenár = Bill Odenkirk | pôvodné uvedenie = 4. november 2012 | stĺpec1 = PABF18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 512 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Gone Abie Gone | slovenský názov = Dedko zmizol | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 11. november 2012 | stĺpec1 = PABF16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 513 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Penny–Wiseguys | slovenský názov = Skúpi lakomci | réžia = Mark Kirkland | scenár = Michael Price | pôvodné uvedenie = 18. november 2012 | stĺpec1 = PABF19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 514 | ep2 = 6 | pôvodný názov = A Tree Grows in Springfield | slovenský názov = V Springfielde rastie strom | réžia = Timothy Bailey | scenár = Stephanie Gillis | pôvodné uvedenie = 25. november 2012 | stĺpec1 = PABF22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 515 | ep2 = 7 | pôvodný názov = The Day the Earth Stood Cool | slovenský názov = Svet patrí štýlovým | réžia = Matthew Faughnan | scenár = Matt Selman | pôvodné uvedenie = 9. december 2012 | stĺpec1 = PABF20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 516 | ep2 = 8 | pôvodný názov = To Cur with Love | slovenský názov = Staraj sa s láskou | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Carolyn Omine | pôvodné uvedenie = 16. december 2012 | stĺpec1 = RABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 517 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Homer Goes to Prep School | slovenský názov = Homer ide do prípravky | réžia = Mark Kirkland | scenár = Brian Kelley | pôvodné uvedenie = 6. január 2013 | stĺpec1 = RABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 518 | ep2 = 10 | pôvodný názov = A Test Before Trying | slovenský názov = Najskôr zábava, potom test | réžia = Chris Clements | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 13. január 2013 | stĺpec1 = RABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 519 | ep2 = 11 | pôvodný názov = The Changing of the Guardian | slovenský názov = Zmena opatrovníka | réžia = Bob Anderson | scenár = Rob LaZebnik | pôvodné uvedenie = 27. január 2013 | stĺpec1 = RABF04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 520 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Love is a Many–Splintered Thing | slovenský názov = Tŕnistá cesta lásky | réžia = Michael Polcino | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 10. február 2013 | stĺpec1 = RABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 521 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Hardly Kirk–ing | slovenský názov = Akoby Kirkovi z oka vypadol | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Tom Gammill & Max Pross | pôvodné uvedenie = 17. február 2013 | stĺpec1 = RABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 522 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Gorgeous Grampa | slovenský názov = Štramák dedo | réžia = Chuck Sheetz | scenár = Matt Selman | pôvodné uvedenie = 3. marec 2013 | stĺpec1 = RABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 523 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Black Eyed, Please | slovenský názov = Monokel, prosím | réžia = John Frink | scenár = Matthew Schofield | pôvodné uvedenie = 10. marec 2013 | stĺpec1 = RABF09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 524 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Dark Knight Court | slovenský názov = Temný rytier na scéne | réžia = Mark Kirkland | scenár = Billy Kimball & Ian Maxtone–Graham | pôvodné uvedenie = 17. marec 2013 | stĺpec1 = RABF10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 525 | ep2 = 17 | pôvodný názov = What Animated Women Want | slovenský názov = Po čom animované ženy túžia | réžia = Steven Dean Moore | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 14. apríl 2013 | stĺpec1 = RABF08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 526 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Pulpit Friction | slovenský názov = V kazateľnici to vrie | réžia = Chris Clements | scenár = Bill Odenkirk | pôvodné uvedenie = 28. apríl 2013 | stĺpec1 = RABF11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 527 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Whiskey Business | slovenský názov = Whisky biznis | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Valentina L. Garza | pôvodné uvedenie = 5. máj 2013 | stĺpec1 = RABF13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 528 | ep2 = 20 | pôvodný názov = The Fabulous Faker Boy | slovenský názov = Nadaný podvodník | réžia = Bob Anderson | scenár = Brian McConnachie | pôvodné uvedenie = 12. máj 2013 | stĺpec1 = RABF12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 529 | ep2 = 21 | pôvodný názov = The Saga of Carl | slovenský názov = Sága o Carlovi | réžia = Chuck Sheetz | scenár = Eric Kaplan | pôvodné uvedenie = 19. máj 2013 | stĺpec1 = RABF14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 530 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Dangers on a Train | slovenský názov = Hrozba vo vlaku | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Michael Price | pôvodné uvedenie = 19. máj 2013 | stĺpec1 = RABF17 }} |} === 25. séria (2013{{--}}2014) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #fcd959; color: #000;" | № ! style="background: #fcd959; color: #000;" | # ! style="background: #fcd959; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #fcd959; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #fcd959; color: #000;" | Réžia ! style="background: #fcd959; color: #000;" | Scenár ! style="background: #fcd959; color: #000;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #fcd959; color: #000;" | Produkčný kód {{Časť (TV seriál) | ep = 531 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Homerland | slovenský názov = V krajine Homera Simpsona | réžia = Bob Anderson | scenár = Stephanie Gillis | pôvodné uvedenie = 29. september 2013 | stĺpec1 = RABF20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 532 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Treehouse of Horror XXIV | slovenský názov = Špeciálny diel: Strašidelné príbehy XXIV | réžia = Rob Oliver | scenár = Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 6. október 2013 | stĺpec1 = RABF16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 533 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Four Regrettings and a Funeral | slovenský názov = Štyri chyby a jeden pohreb | réžia = Mark Kirkland | scenár = Marc Wilmore | pôvodné uvedenie = 3. november 2013 | stĺpec1 = RABF18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 534 | ep2 = 4 | pôvodný názov = YOLO | slovenský názov = Žiješ len raz | réžia = Michael Polcino | scenár = Michael Nobori | pôvodné uvedenie = 10. november 2013 | stĺpec1 = RABF22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 535 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Labor Pains | slovenský názov = Pôrodné bolesti | réžia = Matthew Faughnan | scenár = Don Payne & Mitchell H. Glazer | pôvodné uvedenie = 17. november 2013 | stĺpec1 = RABF19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 536 | ep2 = 6 | pôvodný názov = The Kid Is All Right | slovenský názov = Dieťa po pravici | réžia = Mark Kirkland | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 24. november 2013 | stĺpec1 = SABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 537 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Yellow Subterfuge | slovenský názov = Žltý podfuk | réžia = Bob Anderson | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 8. december 2013 | stĺpec1 = SABF04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 538 | ep2 = 8 | pôvodný názov = White Christmas Blues | slovenský názov = Koleda o bielych Vianociach | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Don Payne | pôvodné uvedenie = 15. december 2013 | stĺpec1 = SABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 539 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Steal This Episode | slovenský názov = Sfalšovaný diel | réžia = Matthew Nastuk | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 5. január 2014 | stĺpec1 = SABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 540 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Married to the Blob | slovenský názov = Vydatá za pupkáča | réžia = Chris Clements | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 12. január 2014 | stĺpec1 = SABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 541 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Specs and the City | slovenský názov = Šéf v meste | réžia = Lance Kramer | scenár = Brian Kelley | pôvodné uvedenie = 26. január 2014 | stĺpec1 = SABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 542 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Diggs | slovenský názov = Priateľ Diggs | réžia = Michael Polcino | scenár = Dan Greaney & Allen Glazier | pôvodné uvedenie = 9. marec 2014 | stĺpec1 = SABF08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 543 | ep2 = 13 | pôvodný názov = The Man Who Grew Too Much | slovenský názov = Modifikovaný muž | réžia = Matthew Schofield | scenár = Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 9. marec 2014 | stĺpec1 = SABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 544 | ep2 = 14 | pôvodný názov = The Winter of His Content | slovenský názov = Zima jeho predstáv | réžia = Chuck Sheetz | scenár = Kevin Curran | pôvodné uvedenie = 16. marec 2014 | stĺpec1 = SABF09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 545 | ep2 = 15 | pôvodný názov = The War of Art | slovenský názov = Vojna umenia | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Rob LaZebnik | pôvodné uvedenie = 23. marec 2014 | stĺpec1 = SABF10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 546 | ep2 = 16 | pôvodný názov = You Don't Have to Live Like a Referee | slovenský názov = Nemusíš žiť ako rozhodca | réžia = Mark Kirkland | scenár = Michael Price | pôvodné uvedenie = 30. marec 2014 | stĺpec1 = SABF11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 547 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Luca$ | slovenský názov = Jedák Lucas | réžia = Chris Clements | scenár = Carolyn Omine | pôvodné uvedenie = 6. apríl 2014 | stĺpec1 = SABF12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 548 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Days of Future Future | slovenský názov = Ďaleká budúcnosť | réžia = Bob Anderson | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 13. apríl 2014 | stĺpec1 = SABF13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 549 | ep2 = 19 | pôvodný názov = What to Expect When Bart's Expecting | slovenský názov = Čo čakať, keď Bart čaká | réžia = Matthew Nastuk | scenár = John Frink | pôvodné uvedenie = 27. apríl 2014 | stĺpec1 = SABF14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 550 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Brick Like Me | slovenský názov = Ja ako kocka | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Brian Kelley | pôvodné uvedenie = 4. máj 2014 | stĺpec1 = SABF21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 551 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Pay Pal | slovenský názov = Kamoš za všetky drobné | réžia = Michael Polcino | scenár = David H. Steinberg | pôvodné uvedenie = 11. máj 2014 | stĺpec1 = SABF15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 552 | ep2 = 22 | pôvodný názov = The Yellow Badge of Cowardge | slovenský názov = Žltý odznak pre zbabelca | réžia = Timothy Bailey | scenár = Billy Kimball & Ian Maxtone–Graham | pôvodné uvedenie = 18. máj 2014 | stĺpec1 = SABF18 }} |} === 26. séria (2014{{--}}2015) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1DD9FC; color: #000;" | № ! style="background: #1DD9FC; color: #000;" | # ! style="background: #1DD9FC; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #1DD9FC; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #1DD9FC; color: #000;" | Réžia ! style="background: #1DD9FC; color: #000;" | Scenár ! style="background: #1DD9FC; color: #000;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #1DD9FC; color: #000;" | Produkčný kód {{Časť (TV seriál) | ep = 553 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Clown in the Dumps | slovenský názov = Klaun Krusty je na dne | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 28. september 2014 | stĺpec1 = SABF20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 554 | ep2 = 2 | pôvodný názov = The Wreck of the Relationship | slovenský názov = Stroskotaný vzťah | réžia = Chuck Sheetz | scenár = Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 5. október 2014 | stĺpec1 = SABF17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 555 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Super Franchise Me | slovenský názov = Mama podnikateľka | réžia = Mark Kirkland | scenár = Bill Odenkirk | pôvodné uvedenie = 12. október 2014 | stĺpec1 = SABF19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 556 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Treehouse of Horror XXV | slovenský názov = Špeciálny diel: Strašidelné príbehy XXV | réžia = Matthew Faughnan | scenár = Stephanie Gillis | pôvodné uvedenie = 19. október 2014 | stĺpec1 = SABF21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 557 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Opposites A–Frack | slovenský názov = Protiklady sa priťažujú | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Valentina L. Garza | pôvodné uvedenie = 2. november 2014 | stĺpec1 = SABF221 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 558 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Simpsorama | slovenský názov = Simpsorama | réžia = Bob Anderson | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 9. november 2014 | stĺpec1 = SABF16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 559 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Blazed and Confused | slovenský názov = Ožiarení a zmätení | réžia = Rob Oliver | scenár = Carolyn Omine & William Wright | pôvodné uvedenie = 16. november 2014 | stĺpec1 = TABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 560 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Covercraft | slovenský názov = Kapela Covercraft | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Matt Selman | pôvodné uvedenie = 23. november 2014 | stĺpec1 = TABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 561 | ep2 = 9 | pôvodný názov = I Won't Be Home for Christmas | slovenský názov = Na Vianoce ma nečakajte | réžia = Mark Kirkland | scenár = Al Jean | pôvodné uvedenie = 7. december 2014 | stĺpec1 = TABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 562 | ep2 = 10 | pôvodný názov = The Man Who Came to Be Dinner | slovenský názov = Muž, z ktorého bude večera | réžia = David Silverman | scenár = Al Jean & David Mirkin | pôvodné uvedenie = 4. január 2015 | stĺpec1 = RABF15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 563 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Bart's New Friend | slovenský názov = Bartov najlepší priateľ | réžia = Bob Anderson | scenár = Judd Apatow | pôvodné uvedenie = 11. január 2015 | stĺpec1 = TABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 564 | ep2 = 12 | pôvodný názov = The Musk Who Fell To Earth | slovenský názov = Muž, ktorý spadol z neba | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Neil Campbell | pôvodné uvedenie = 25. január 2015 | stĺpec1 = TABF04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 565 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Walking Big & Tall | slovenský názov = Veľkí a širokí | réžia = Chris Clements | scenár = Michael Price | pôvodné uvedenie = 8. február 2015 | stĺpec1 = TABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 566 | ep2 = 14 | pôvodný názov = My Fare Lady | slovenský názov = Moja taxikárka | réžia = Michael Polcino | scenár = Marc Wilmore | pôvodné uvedenie = 15. február 2015 | stĺpec1 = TABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 567 | ep2 = 15 | pôvodný názov = The Princess Guide | slovenský názov = Sprievodca pre princeznú | réžia = Timothy Bailey | scenár = Brian Kelley | pôvodné uvedenie = 1. marec 2015 | stĺpec1 = TABF08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 568 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Sky Police | slovenský názov = Nebeská polícia | réžia = Rob Oliver | scenár = Matt Selman | pôvodné uvedenie = 8. marec 2015 | stĺpec1 = TABF09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 569 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Waiting for Duffman | slovenský názov = Čakanie na Duffmana | réžia = Steven Dean Moore | scenár = John Frink | pôvodné uvedenie = 15. marec 2015 | stĺpec1 = TABF100 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 570 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Peeping Mom | slovenský názov = Pod dohľadom matky | réžia = Mark Kirkland | scenár = John Frink | pôvodné uvedenie = 19. apríl 2015 | stĺpec1 = TABF11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 571 | ep2 = 19 | pôvodný názov = The Kids Are All Fight | slovenský názov = Detské vojny | réžia = Bob Anderson | scenár = Rob LaZebnik | pôvodné uvedenie = 26. apríl 2015 | stĺpec1 = TABF12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 572 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Let's Go Fly a Coot | slovenský názov = Poďme spolu lietať | réžia = Chris Clements | scenár = Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 3. máj 2015 | stĺpec1 = TABF13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 573 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Bull–E | slovenský názov = Šikanopolis | réžia = Lance Kramer | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 10. máj 2015 | stĺpec1 = TABF15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 574 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Mathlete's Feat | slovenský názov = Matematický výkon | réžia = Michael Polcino | scenár = Michael Price | pôvodné uvedenie = 17. máj 2015 | stĺpec1 = TABF16 }} |} === 27. séria (2015{{--}}2016) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #7F1790; color: #fff;" | № ! style="background: #7F1790; color: #fff;" | # ! style="background: #7F1790; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #7F1790; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #7F1790; color: #fff;" | Réžia ! style="background: #7F1790; color: #fff;" | Scenár ! style="background: #7F1790; color: #fff;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #7F1790; color: #fff;" | Produkčný kód {{Časť (TV seriál) | ep = 575 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Every Man's Dream | slovenský názov = Sen každého muža | réžia = Matthew Nastuk | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 27. september 2015 | stĺpec1 = TABF14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 576 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Cue Detective | slovenský názov = Detektívom na počkanie | réžia = Timothy Bailey | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 4. október 2015 | stĺpec1 = TABF17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 577 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Puffless | slovenský názov = Bez obláčika | réžia = Rob Oliver | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 11. október 2015 | stĺpec1 = TABF19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 578 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Halloween of Horror | slovenský názov = Strašidelný Halloween | réžia = Mike B. Anderson | scenár = Carolyn Omine | pôvodné uvedenie = 18. október 2015 | stĺpec1 = TABF22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 579 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Treehouse of Horror XXVI | slovenský názov = Špeciálny diel: Strašidelné príbehy XXVI | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 25. október 2015 | stĺpec1 = TABF18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 580 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Friend with Benefit | slovenský názov = Priateľka s výhodami | réžia = Matthew Faughnan | scenár = Rob LaZebnik | pôvodné uvedenie = 8. november 2015 | stĺpec1 = TABF21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 581 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Lisa with an 'S' | slovenský názov = Lisa s veľkým „S“ | réžia = Bob Anderson | scenár = Stephanie Gillis | pôvodné uvedenie = 22. november 2015 | stĺpec1 = TABF20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 582 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Paths of Glory | slovenský názov = Cesta za slávou | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Michael Ferris | pôvodné uvedenie = 6. december 2015 | stĺpec1 = VABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 583 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Barthood | slovenský názov = Bartovstvo | réžia = Rob Oliver | scenár = Dan Greaney | pôvodné uvedenie = 13. december 2015 | stĺpec1 = VABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 584 | ep2 = 10 | pôvodný názov = The Girl Code | slovenský názov = Dievčenský kód | réžia = Chris Clements | scenár = Rob LaZebnik | pôvodné uvedenie = 3. január 2016 | stĺpec1 = VABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 585 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Teenage Mutant Milk–Caused Hurdles | slovenský názov = Tínedžerské problémy alebo na vine je zmutované mlieko | réžia = Timothy Bailey | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 10. január 2016 | stĺpec1 = VABF04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 586 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Much Apu About Something | slovenský názov = Veľké haló kvôli obchodu | réžia = Bob Anderson | scenár = Michael Price | pôvodné uvedenie = 17. január 2016 | stĺpec1 = VABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 587 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Love Is in the N2–O2–Ar–CO2–Ne–He–CH4 | slovenský názov = Láska je len chemická zlúčenina | réžia = Mark Kirkland | scenár = John Frink | pôvodné uvedenie = 14. február 2016 | stĺpec1 = VABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 588 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Gal of Constant Sorrow | slovenský názov = Žena pod vplyvom smútku | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Carolyn Omine | pôvodné uvedenie = 21. február 2016 | stĺpec1 = VABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 589 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Lisa the Veterinarian | slovenský názov = Veterinárka Lisa | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Dan Vebber | pôvodné uvedenie = 6. marec 2016 | stĺpec1 = VABF08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 590 | ep2 = 16 | pôvodný názov = The Marge–ian Chronicles | slovenský názov = Margina kronika | réžia = Chris Clements | scenár = Brian Kelley | pôvodné uvedenie = 13. marec 2016 | stĺpec1 = VABF09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 591 | ep2 = 17 | pôvodný názov = The Burns Cage | slovenský názov = Burnsova klietka | réžia = Rob Oliver | scenár = Rob LaZebnik | pôvodné uvedenie = 3. apríl 2016 | stĺpec1 = VABF10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 592 | ep2 = 18 | pôvodný názov = How Lisa Got Her Marge Back | slovenský názov = O tom, ako Lisa získala späť Marge | réžia = Bob Anderson | scenár = Jeff Martin | pôvodné uvedenie = 10. apríl 2016 | stĺpec1 = VABF11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 593 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Fland Canyon | slovenský názov = Fland kaňon | réžia = Michael Polcino | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 24. apríl 2016 | stĺpec1 = VABF12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 594 | ep2 = 20 | pôvodný názov = To Courier with Love | slovenský názov = Kuriérovi s láskou | réžia = Timothy Bailey | scenár = Bill Odenkirk | pôvodné uvedenie = 8. máj 2016 | stĺpec1 = VABF14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 595 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Simprovised | slovenský názov = Simprovizovaný | réžia = Matthew Nastuk | scenár = John Frink | pôvodné uvedenie = 15. máj 2016 | stĺpec1 = VABF13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 596 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Orange Is the New Yellow | slovenský názov = Oranžová je nová žltá | réžia = Chris Clements | scenár = Eric Horsted | pôvodné uvedenie = 22. máj 2016 | stĺpec1 = VABF15 }} |} === 28. séria (2016{{--}}2017) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #A80F11; color: #fff; width: 2%;" | № ! style="background: #A80F11; color: #fff;" | # ! style="background: #A80F11; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #A80F11; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #A80F11; color: #fff;" | Réžia ! style="background: #A80F11; color: #fff;" | Scenár ! style="background: #A80F11; color: #fff;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #A80F11; color: #fff;" | Produkčný kód {{Časť (TV seriál) | ep = 597 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Monty Burns' Fleeing Circus | slovenský názov = Unikajúci cirkus Montyho Burnsa | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Tom Gammill & Max Pross | pôvodné uvedenie = 25. september 2016 | stĺpec1 = VABF20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 598 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Friends and Family | slovenský názov = Priatelia a rodina | réžia = Lance Kramer | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 2. október 2016 | stĺpec1 = VABF18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 599 | ep2 = 3 | pôvodný názov = The Town | slovenský názov = Mesto | réžia = Rob Oliver | scenár = Dave King | pôvodné uvedenie = 9. október 2016 | stĺpec1 = VABF17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 600 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Treehouse of Horror XXVII | slovenský názov = Špeciálny diel: Strašidelné príbehy XXVII | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 16. október 2016 | stĺpec1 = VABF16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 601 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Trust but Clarify | slovenský názov = Dôveruj, ale preveruj | réžia = Michael Polcino | scenár = Harry Shearer | pôvodné uvedenie = 23. október 2016 | stĺpec1 = VABF21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 602 | ep2 = 6 | pôvodný názov = There Will Be Buds | slovenský názov = Budú z nich kamoši? | réžia = Matthew Faughnan | scenár = Matt Selman | pôvodné uvedenie = 6. november 2016 | stĺpec1 = VABF22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 603 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Havana Wild Weekend | slovenský názov = Divoký víkend v Havane | réžia = Bob Anderson | scenár = Deb Lacusta, Dan Castellaneta & Peter Tilden | pôvodné uvedenie = 13. november 2016 | stĺpec1 = VABF19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 604 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Dad Behavior | slovenský názov = Fotrove móresy | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Ryan Koh | pôvodné uvedenie = 20. november 2016 | stĺpec1 = WABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 605 | ep2 = 9 | pôvodný názov = The Last Traction Hero | slovenský názov = Posledný imobilný hrdina | réžia = Bob Anderson | scenár = Bill Odenkirk | pôvodné uvedenie = 4. december 2016 | stĺpec1 = WABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 606 | ep2 = 10 | pôvodný názov = The Nightmare After Krustmas | slovenský názov = Ukradnuté Vianoce v podaní Krustyho | réžia = Rob Oliver | scenár = Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 11. december 2016 | stĺpec1 = WABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 607 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Pork and Burns | slovenský názov = Prasa a Burns | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Rob LaZebnik | pôvodné uvedenie = 8. január 2017 | stĺpec1 = WABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 608<hr />609 | ep2 = 12<hr />13 | pôvodný názov = The Great Phatsby | slovenský názov = Veľký Phatsby | réžia = Chris Clements {{malé|(1. časť)}}<hr />Timothy Bailey {{malé|(2. časť)}} | scenár = Dan Greaney {{malé|(1. časť)}}<hr />Dan Greaney & Matt Selman{{malé|(2. časť)}} | pôvodné uvedenie = 15. január 2017 | stĺpec1 = WABF04<hr />WABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 610 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Fatzcarraldo | slovenský názov = Fatzcarraldo | réžia = Mark Kirkland | scenár = Michael Price | pôvodné uvedenie = 12. február 2017 | stĺpec1 = WABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 611 | ep2 = 15 | pôvodný názov = The Cad and the Hat | slovenský názov = Hulvát a klobúk | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Ron Zimmerman | pôvodné uvedenie = 19. február 2017 | stĺpec1 = WABF08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 612 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Kamp Krustier | slovenský názov = Krustyho zotavovňa | réžia = Rob Oliver | scenár = David M. Stern | pôvodné uvedenie = 5. marec 2017 | stĺpec1 = WABF09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 613 | ep2 = 17 | pôvodný názov = 22 For 30 | slovenský názov = 22 rovná sa 30 | réžia = Chris Clements | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 12. marec 2017 | stĺpec1 = WABF10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 614 | ep2 = 18 | pôvodný názov = A Father's Watch | slovenský názov = Hodinky po tatkovi | réžia = Bob Anderson | scenár = Simon Rich | pôvodné uvedenie = 19. marec 2017 | stĺpec1 = WABF11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 615 | ep2 = 19 | pôvodný názov = The Caper Chase | slovenský názov = Opletačky s univerzitou | réžia = Lance Kramer | scenár = Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 2. apríl 2017 | stĺpec1 = WABF12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 616 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Looking for Mr. Goodbart | slovenský názov = Hľadá sa pán dobrák | réžia = Michael Polcino | scenár = Carolyn Omine | pôvodné uvedenie = 30. apríl 2017 | stĺpec1 = WABF13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 617 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Moho House | slovenský názov = Klub Moho | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Jeff Martin | pôvodné uvedenie = 7. máj 2017 | stĺpec1 = WABF14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 618 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Dogtown | slovenský názov = Mesto psov | réžia = Steve Moore | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 21. máj 2017 | stĺpec1 = WABF15 }} |} === 29. séria (2017{{--}}2018) === {{Hlavný článok|Simpsonovci – 29. séria}} {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #375383; color: #fff;" | № ! style="background: #375383; color: #fff;" | # ! style="background: #375383; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #375383; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #375383; color: #fff;" | Réžia ! style="background: #375383; color: #fff;" | Scenár ! style="background: #375383; color: #fff;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #375383; color: #fff;" | Produkčný kód {{Časť (TV seriál) | ep = 619 | ep2 = 1 | pôvodný názov = The Serfsons | slovenský názov = Otrokovci | réžia = Rob Oliver | scenár = Brian Kelley | pôvodné uvedenie = 1. október 2017 | stĺpec1 = WABF17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 620 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Springfield Splendor | slovenský názov = Môj život v Springfielde | réžia = Matthew Faughnan | scenár = Tim Long & Miranda Thompson | pôvodné uvedenie = 8. október 2017 | stĺpec1 = WABF22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 621 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Whistler's Father | slovenský názov = Nádejný talent | réžia = Matthew Faughnan | scenár = Tom Gammill & Max Pross | pôvodné uvedenie = 15. október 2017 | stĺpec1 = WABF16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 622 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Treehouse of Horror XXVIII | slovenský názov = Špeciálny diel: Strašidelné príbehy XXVIII | réžia = Timothy Bailey | scenár = John Frink | pôvodné uvedenie = 22. október 2017 | stĺpec1 = WABF18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 623 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Grampy Can Ya Hear Me | slovenský názov = Dedko, počuješ ma? | réžia = Bob Anderson | scenár = Bill Odenkirk | pôvodné uvedenie = 5. november 2017 | stĺpec1 = WABF19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 624 | ep2 = 6 | pôvodný názov = The Old Blue Mayor She Ain't What She Used to Be | slovenský názov = Náš starý modrý starosta už nie je tým, kým býval | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Tom Gammill & Max Pross | pôvodné uvedenie = 12. november 2017 | stĺpec1 = WABF20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 625 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Singin' in the Lane | slovenský názov = Spievanie v bowlingovej hale | réžia = Michael Polcino | scenár = Ryan Koh | pôvodné uvedenie = 19. november 2017 | stĺpec1 = WABF21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 626 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Mr. Lisa's Opus | slovenský názov = Dielo slečny Lisy | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Al Jean | pôvodné uvedenie = 3. december 2017 | stĺpec1 = XABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 627 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Gone Boy | slovenský názov = Nezvestný Bart | réžia = Rob Oliver | scenár = John Frink | pôvodné uvedenie = 10. december 2017 | stĺpec1 = XABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 628 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Haw–Haw Land | slovenský názov = Ach–Ach Land | réžia = Bob Anderson | scenár = Tim Long & Miranda Thompson | pôvodné uvedenie = 7. január 2018 | stĺpec1 = XABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 629 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Frink Gets Testy | slovenský názov = Keď Frink testuje | réžia = Chris Clements | scenár = Dan Vebber | pôvodné uvedenie = 14. január 2018 | stĺpec1 = XABF04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 630 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Homer Is Where the Art Isn't | slovenský názov = Homer je tam, kde nie je umenie | réžia = Timothy Bailey | scenár = Kevin Curran | pôvodné uvedenie = 18. marec 2018 | stĺpec1 = XABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 631 | ep2 = 13 | pôvodný názov = 3 Scenes Plus a Tag from a Marriage | slovenský názov = Tri scény a jedno manželstvo | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Tom Gammill & Max Pross | pôvodné uvedenie = 25. marec 2018 | stĺpec1 = XABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 632 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Fears of a Clown | slovenský názov = Prízraky klaunov | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Michael Price | pôvodné uvedenie = 1. apríl 2017 | stĺpec1 = XABF08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 633 | ep2 = 15 | pôvodný názov = No Good Read Goes Unpunished | slovenský názov = Nejedna dobrá kniha je odsúdená na neúspech | réžia = Mark Kirkland | scenár = Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 8. apríl 2017 | stĺpec1 = XABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 634 | ep2 = 16 | pôvodný názov = King Leer | slovenský názov = Kráľ matracov | réžia = Chris Clements | scenár = Daniel Furlong & Zach Posner | pôvodné uvedenie = 15. apríl 2017 | stĺpec1 = XABF10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 635 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Lisa Gets the Blues | slovenský názov = Aj Lisa má ťažké dni | réžia = Bob Anderson | scenár = David Silverman & Brian Kelley | pôvodné uvedenie = 22. apríl 2017 | stĺpec1 = XABF11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 636 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Forgive and Regret | slovenský názov = Odpúšťaj a ľutuj | réžia = Rob Oliver | scenár = Bill Odenkirk | pôvodné uvedenie = 29. apríl 2018 | stĺpec1 = XABF09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 637 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Left Behind | slovenský názov = Ponechaný napospas | réžia = Lance Kramer | scenár = ''Storyline:'' Al Jean<br />''Scenár:'' Joel H. Cohen & John Frink | pôvodné uvedenie = 6. máj 2018 | stĺpec1 = XABF12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 638 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Throw Grampa from the Dane | slovenský názov = Vyhoďte dedka z Dánska | réžia = Michael Polcino | scenár = Rob LaZebnik | pôvodné uvedenie = 13. máj 2018 | stĺpec1 = XABF13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 639 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Flanders' Ladder | slovenský názov = Susedov rebrík | réžia = Matthew Nastuk | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 20. máj 2018 | stĺpec1 = XABF14 }} |} === 30. séria (2018{{--}}2019) === {{Hlavný článok|Simpsonovci – 30. séria}} {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #b961b6; color: #000;" | № ! style="background: #b961b6; color: #000;" | # ! style="background: #b961b6; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #b961b6; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #b961b6; color: #000;" | Réžia ! style="background: #b961b6; color: #000;" | Scenár ! style="background: #b961b6; color: #000;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #b961b6; color: #000;" | Produkčný kód {{Časť (TV seriál) | ep = 640 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Bart's Not Dead | slovenský názov = Lož má krátke nohy | réžia = Bob Anderson | scenár = Stephanie Gillis | pôvodné uvedenie = 30. september 2018 | stĺpec1 = XABF19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 641 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Heartbreak Hotel | slovenský názov = Hotel zlomených sŕdc | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Renee Ridgeley & Matt Selman | pôvodné uvedenie = 7. október 2018 | stĺpec1 = XABF15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 642 | ep2 = 3 | pôvodný názov = My Way or the Highway to Heaven | slovenský názov = Všetky cesty vedú do neba | réžia = Rob Oliver | scenár = Dan Castellaneta, Deb Lacusta & Vince Waldron | pôvodné uvedenie = 14. október 2018 | stĺpec1 = XABF17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 643 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Treehouse of Horror XXIX | slovenský názov = Špeciálny diel: Strašidelné príbehy XXIX | réžia = Matthew Faughnan | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 21. október 2018 | stĺpec1 = XABF16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 644 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Baby You Can't Drive My Car | slovenský názov = Zlato, moje auto šoférovať netreba | réžia = Timothy Bailey | scenár = Rob LaZebnik | pôvodné uvedenie = 4. november 2018 | stĺpec1 = XABF18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 645 | ep2 = 6 | pôvodný názov = From Russia Without Love | slovenský názov = Pozdrav z Ruska bez lásky | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Michael Ferris | pôvodné uvedenie = 11. november 2018 | stĺpec1 = XABF20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 646 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Werking Mom | slovenský názov = Mami, si fakt trieda! | réžia = Michael Polcino | scenár = Carolyn Omine & Robin Sayers | pôvodné uvedenie = 18. november 2018 | stĺpec1 = XABF21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 647 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Krusty the Clown | slovenský názov = Klaun Krusty | réžia = Matthew Faughnan | scenár = Ryan Koh | pôvodné uvedenie = 25. november 2018 | stĺpec1 = XABF22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 648 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Daddicus Finch | slovenský názov = Tatikus Finch | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Al Jean | pôvodné uvedenie = 2. december 2018 | stĺpec1 = YABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 649 | ep2 = 10 | pôvodný názov = 'Tis the 30th Season | slovenský názov = Vianoce v tridsiatej sérii | réžia = Lance Kramer | scenár = ''Storyline:'' Jeff Westbrook<br />''Scenár:'' John Frink & Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 9. december 2018 | stĺpec1 = YABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 650 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Mad About the Toy | slovenský názov = Toľko zmätku pre jednu hračku | réžia = Rob Oliver | scenár = Michael Price | pôvodné uvedenie = 6. január 2019 | stĺpec1 = YABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 651 | ep2 = 12 | pôvodný názov = The Girl on the Bus | slovenský názov = Dievča v autobuse | réžia = Chris Clements | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 13. január 2019 | stĺpec1 = YABF04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 652 | ep2 = 13 | pôvodný názov = I Am Dancing as Fat as I Can | slovenský názov = Tancujem, ako najťarbavejšie viem | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Jane Becker | pôvodné uvedenie = 10. február 2019 | stĺpec1 = YABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 653 | ep2 = 14 | pôvodný názov = The Clown Stays in the Picture | slovenský názov = Klaun ostáva na našich obrazovkách | réžia = Timothy Bailey | scenár = Matt Selman | pôvodné uvedenie = 17. február 2019 | stĺpec1 = YABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 654 | ep2 = 15 | pôvodný názov = 101 Mitigations | slovenský názov = 101 poľahčujúcich okolností | réžia = Mark Kirkland | scenár = ''Storyline:'' Rob LaZebnik<br />''Scenár:'' Brian Kelley & Dan Vebber | pôvodné uvedenie = 3. marec 2019 | stĺpec1 = YABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 655 | ep2 = 16 | pôvodný názov = I Want You (She's So Heavy) | slovenský názov = Je to s tebou ťažké, ale chcem ťa | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 10. marec 2019 | stĺpec1 = YABF08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 656 | ep2 = 17 | pôvodný názov = E My Sports | slovenský názov = Čo je teba do mojich hier | réžia = Rob Oliver | scenár = Rob LaZebnik | pôvodné uvedenie = 17. marec 2019 | stĺpec1 = YABF09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 657 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Bart Vs. Itchy & Scratchy | slovenský názov = Bart verzus Itchy a Scratchy | réžia = Chris Clements | scenár = Megan Amram | pôvodné uvedenie = 24. marec 2019 | stĺpec1 = YABF10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 658 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Girl's in the Band | slovenský názov = Naše dievčatko je v kapele | réžia = Jennifer Moeller | scenár = Nancy Cartwright | pôvodné uvedenie = 31. marec 2019 | stĺpec1 = YABF11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 659 | ep2 = 20 | pôvodný názov = I'm Just a Girl Who Can't Say D'oh | slovenský názov = Spravím to aj so sekerou v chrbte | réžia = Michael Polcino | scenár = Jeff Martin & Jenna Martin | pôvodné uvedenie = 7. apríl 2019 | stĺpec1 = YABF12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 660 | ep2 = 21 | pôvodný názov = D'oh Canada | slovenský názov = Úlet do Kanady | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Tim Long & Miranda Thompson | pôvodné uvedenie = 28. apríl 2019 | stĺpec1 = YABF14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 661 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Woo–Hoo Dunnit | slovenský názov = Detektív Homer | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Brian Kelley | pôvodné uvedenie = 5. máj 2019 | stĺpec1 = YABF15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 662 | ep2 = 23 | pôvodný názov = Crystal Blue–Haired Persuasion | slovenský názov = Krištáľovo–modré presvedčenie | réžia = Matthew Faughnan | scenár = Megan Amram | pôvodné uvedenie = 12. máj 2019 | stĺpec1 = YABF16 }} |} === 31. séria (2019{{--}}2020) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #3901A4; color: #fff;" | № ! style="background: #3901A4; color: #fff;" | # ! style="background: #3901A4; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #3901A4; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #3901A4; color: #fff;" | Réžia ! style="background: #3901A4; color: #fff;" | Scenár ! style="background: #3901A4; color: #fff;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #3901A4; color: #fff;" | Produkčný kód {{Časť (TV seriál) | ep = 663 | ep2 = 1 | pôvodný názov = The Winter of Our Monetized Content | slovenský názov = Zima nášho speňaženého potešenia | réžia = Bob Anderson | scenár = Ryan Koh | pôvodné uvedenie = 29. september 2019 | stĺpec1 = YABF19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 664 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Go Big or Go Homer | slovenský názov = Buď ambície, alebo Homer | réžia = Matthew Faughnan | scenár = John Frink | pôvodné uvedenie = 6. október 2019 | stĺpec1 = YABF21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 665 | ep2 = 3 | pôvodný názov = The Fat Blue Line | slovenský názov = Hrubá modrá čiara | réžia = Michael Polcino | scenár = Bill Odenkirk | pôvodné uvedenie = 13. október 2019 | stĺpec1 = YABF22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 666 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Treehouse of Horror XXX | slovenský názov = Špeciálny diel: Strašidelné príbehy XXX | réžia = Timothy Bailey | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 20. október 2019 | stĺpec1 = YABF18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 667 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Gorillas on the Mast | slovenský názov = Gorily v meste | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Max Cohn | pôvodné uvedenie = 3. november 2019 | stĺpec1 = YABF20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 668 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Marge the Lumberjill | slovenský názov = Drevorubačka Marge | réžia = Rob Oliver | scenár = Ryan Koh | pôvodné uvedenie = 10. november 2019 | stĺpec1 = ZABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 669 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Livin' La Pura Vida | slovenský názov = Žijeme si „la Pura Vida“ | réžia = Timothy Bailey | scenár = Brian Kelley | pôvodné uvedenie = 17. november 2019 | stĺpec1 = ZABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 670 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Thanksgiving of Horror | slovenský názov = Strašidelný Deň vďakyvzdania | réžia = Rob Oliver | scenár = Dan Vebber | pôvodné uvedenie = 24. november 2019 | stĺpec1 = YABF17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 671 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Todd, Todd, Why Hast Thou Forsaken Me | slovenský názov = Todd, Todd, prečo si ma len opustil? | réžia = Chris Clements | scenár = Tim Long & Miranda Thompson | pôvodné uvedenie = 1. december 2019 | stĺpec1 = ZABF04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 672 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Bobby, It's Cold Outside | slovenský názov = Bobby, vonku je zima | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Jeff Westbrook & John Frink | pôvodné uvedenie = 15. december 2019 | stĺpec1 = ZABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 673 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Hail to the Teeth | slovenský názov = Sláva zubom | réžia = Mark Kirkland | scenár = Elisabeth Kiernan Averick | pôvodné uvedenie = 5. január 2019 | stĺpec1 = ZABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 674 | ep2 = 12 | pôvodný názov = The Miseducation of Lisa Simpson | slovenský názov = Pseudo–školstvo Lisy Simpsonovej | réžia = Matthew Nastuk | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 16. február 2020 | stĺpec1 = ZABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 675 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Frinkcoin | slovenský názov = Frinkcoin | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Rob LaZebnik | pôvodné uvedenie = 23. február 2020 | stĺpec1 = ZABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 676 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Bart the Bad Guy | slovenský názov = Zlomyseľník Bart | réžia = Jennifer Moeller | scenár = Dan Vebber | pôvodné uvedenie = 1. marec 2020 | stĺpec1 = ZABF0 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 677 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Screenless | slovenský názov = Bez obrazovek | réžia = Michael Polcino | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 8. marec 2020 | stĺpec1 = ZABF09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 678 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Better Off Ned | slovenský názov = Lepšie s Nedom ako bez Neda | réžia = Rob Oliver | scenár = ''Storyline:'' Al Jean<br />''Scenár:'' Joel H. Cohen & Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 15. marec 2020 | stĺpec1 = ZABF11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 679 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Highway to Well | slovenský názov = Cesta do studne | réžia = Chris Clements | scenár = Carolyn Omine | pôvodné uvedenie = 22. marec 2020 | stĺpec1 = ZABF10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 680 | ep2 = 18 | pôvodný názov = The Incredible Lightness of Being a Baby | slovenský názov = Neuveriteľná ľahkosť detského bytia | réžia = Bob Anderson | scenár = Tom Gamill & Max Pross | pôvodné uvedenie = 19. apríl 2020 | stĺpec1 = YABF13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 681<hr />682 | ep2 = 19<hr />20 | pôvodný názov = Warrin' Priests | slovenský názov = Duchovné vojny | réžia = Bob Anderson {{malé|(1. časť)}}<hr />Matthew Nastuk {{malé|(2. časť)}} | scenár = Pete Holmes | pôvodné uvedenie = 26. apríl 2020 {{malé|(1. časť)}}<hr />3. máj 2020 {{malé|(2. časť)}} | stĺpec1 = ZABF12<hr />ZABF13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 683 | ep2 = 21 | pôvodný názov = The Hateful Eight–Year–Olds | slovenský názov = Osemročné mrchy | réžia = Jennifer Moeller | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 10. máj 2020 | stĺpec1 = ZABF14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 684 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Way of the Dog | slovenský názov = Cesta psa | réžia = Matthew Faughnan | scenár = Carolyn Omine | pôvodné uvedenie = 17. máj 2020 | stĺpec1 = ZABF16 }} |} === 32. séria (2020{{--}}2021) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #00A5BB; color: #000;" | № ! style="background: #00A5BB; color: #000;" | # ! style="background: #00A5BB; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #00A5BB; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #00A5BB; color: #000;" | Réžia ! style="background: #00A5BB; color: #000;" | Scenár ! style="background: #00A5BB; color: #000;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #00A5BB; color: #000;" | Produkčný kód {{Časť (TV seriál) | ep = 685 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Undercover Burns | slovenský názov = Pán Burns v utajení | réžia = Bob Anderson | scenár = David Cryan | pôvodné uvedenie = 27. september 2020 | stĺpec1 = ZABF19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 686 | ep2 = 2 | pôvodný názov = I, Carumbus | slovenský názov = Ja, Carambus | réžia = Rob Oliver | scenár = Cesar Mazariegos | pôvodné uvedenie = 4. október 2020 | stĺpec1 = ZABF18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 687 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Now Museum, Now You Don't | slovenský názov = Fantazírovanie ako z múzea | réžia = Timothy Bailey | scenár = Dan Greaney | pôvodné uvedenie = 11. október 2020 | stĺpec1 = ZABF21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 688 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Treehouse of Horror XXXI | slovenský názov = Špeciálny diel: Strašidelné príbehy XXXI | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Julia Prescott | pôvodné uvedenie = 1. november 2020 | stĺpec1 = ZABF17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 689 | ep2 = 5 | pôvodný názov = The 7 Beer Itch | slovenský názov = Kritické siedme pivo | réžia = Michael Polcino | scenár = ''Storyline:'' Al Jean<br />''Scenár:'' Joel H. Cohen & John Frink | pôvodné uvedenie = 8. november 2020 | stĺpec1 = ZABF15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 690 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Podcast News | slovenský názov = Podcastové noviny | réžia = Matthew Faughnan | scenár = David X. Cohen | pôvodné uvedenie = 15. november 2020 | stĺpec1 = QABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 691 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Three Dreams Denied | slovenský názov = Tri neúspešné sny | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Danielle Weisberg | pôvodné uvedenie = 22. november 2020 | stĺpec1 = ZABF20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 692 | ep2 = 8 | pôvodný názov = The Road to Cincinnati | slovenský názov = Cesta do Cincinnati | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 29. november 2020 | stĺpec1 = QABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 693 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Sorry Not Sorry | slovenský názov = Ospravedlnenie sa neprijíma | réžia = Rob Oliver | scenár = Nell Scovell | pôvodné uvedenie = 6. december 2020 | stĺpec1 = QABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 694 | ep2 = 10 | pôvodný názov = A Springfield Summer Christmas for Christmas | slovenský názov = Letné Vianoce v Springfielde | réžia = Timothy Bailey | scenár = Jessica Conrad | pôvodné uvedenie = 13. december 2020 | stĺpec1 = QABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 695 | ep2 = 11 | pôvodný názov = The Dad–Feelings Limited | slovenský názov = Rodičovský inštinkt | réžia = Chris Clements | scenár = Ryan Koh | pôvodné uvedenie = 3. január 2021 | stĺpec1 = QABF04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 696 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Diary Queen | slovenský názov = Denník pani učiteľky | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 14. február 2021 | stĺpec1 = QABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 697 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Wad Goals | slovenský názov = Bart je v balíku | réžia = Michael Polcino | scenár = Brian Kelley | pôvodné uvedenie = 21. február 2021 | stĺpec1 = QABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 698 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Yokel Hero | slovenský názov = Primitívny hrdina | réžia = Rob Oliver | scenár = Jeff Martin & Samantha Martin | pôvodné uvedenie = 28. február 2021 | stĺpec1 = QABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 699 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Do PizzaBots Dream of Electric Guitars? | slovenský názov = Sníva Pizza Bot o elektrickej gitare? | réžia = Jennifer Moeller | scenár = Michael Price | pôvodné uvedenie = 7. marec 2021 | stĺpec1 = QABF08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 700 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Manger Things | slovenský názov = Samé tajné veci | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Rob LaZebnik | pôvodné uvedenie = 21. marec 2021 | stĺpec1 = QABF09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 701 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Uncut Femmes | slovenský názov = Nerozlučné ženy | réžia = Chris Clements | scenár = Christine Nangle | pôvodné uvedenie = 28. marec 2021 | stĺpec1 = QABF10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 702 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Burger Kings | slovenský názov = Burger Kings | réžia = Lance Kramer | scenár = Rob LaZebnik | pôvodné uvedenie = 11. apríl 2021 | stĺpec1 = QABF11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 703 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Panic in the Streets of Springfield | slovenský názov = Panika v uliciach Springfieldu | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 18. apríl 2021 | stĺpec1 = QABF12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 704 | ep2 = 20 | pôvodný názov = The Man from G.R.A.M.P.A. | slovenský názov = Krycie meno D.E.D.K.O. | réžia = Bob Anderson | scenár = Carolyn Omine | pôvodné uvedenie = 2. máj 2021 | stĺpec1 = QABF14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 705 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Mother and Child Reunion | slovenský názov = Stretnutie matky a dieťaťa | réžia = Timothy Bailey | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 9. máj 2021 | stĺpec1 = QABF13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 706 | ep2 = 22 | pôvodný názov = The Last Barfighter | slovenský názov = Posledný krčmár | réžia = Timothy Bailey | scenár = Dan Vebber | pôvodné uvedenie = 23. máj 2021 | stĺpec1 = QABF15 }} |} === 33. séria (2021{{--}}2022) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #192870; color: #fff;" | № ! style="background: #192870; color: #fff;" | # ! style="background: #192870; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #192870; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #192870; color: #fff;" | Réžia ! style="background: #192870; color: #fff;" | Scenár ! style="background: #192870; color: #fff;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #192870; color: #fff;" | Produkčný kód {{Časť (TV seriál) | ep = 707 | ep2 = 1 | pôvodný názov = The Star of Backstage | slovenský názov = Hviezda zákulisia | réžia = Rob Oliver | scenár = Elisabeth Kiernan Averick | pôvodné uvedenie = 26. september 2021 | stĺpec1 = QABF17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 708 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Bart's in Jail | slovenský názov = Bart vo väzení | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Nick Dahan | pôvodné uvedenie = 3. október 2021 | stĺpec1 = QABF18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 709 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Treehouse of Horror XXXII | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel XXXII | réžia = Matthew Faughnan | scenár = John Frink | pôvodné uvedenie = 10. október 2021 | stĺpec1 = QABF16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 710 | ep2 = 4 | pôvodný názov = The Wayz We Were | slovenský názov = Pomýlená navigácia | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 17. október 2021 | stĺpec1 = QABF19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 711 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Lisa's Belly | slovenský názov = Tlsťoška Lisa | réžia = Timothy Bailey | scenár = Juliet Kaufman | pôvodné uvedenie = 24. október 2021 | stĺpec1 = QABF201 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 712<hr />713 | ep2 = 6<hr />7 | pôvodný názov = A Serious Flanders | slovenský názov = Seriózny Flanders | réžia = Debbie Bruce Mahan {{malé|(1. časť)}}<hr />Matthew Faughnan {{malé|(2. časť)}} | scenár = Cesar Mazariegos | pôvodné uvedenie = 7. november 2021 {{malé|(1. časť)}}<hr />14. november 2021 {{malé|(2. časť)}} | stĺpec1 = QABF21<hr />QABF22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 714 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Portrait of a Lackey on Fire | slovenský názov = Smithers v plameňoch lásky | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Rob LaZebnik & Johnny LaZebnik | pôvodné uvedenie = 21. november 2021 | stĺpec1 = UABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 715 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Mothers and Other Strangers | slovenský názov = Matky a iné neznáme | réžia = Rob Oliver | scenár = Al Jean | pôvodné uvedenie = 28. november 2021 | stĺpec1 = UABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 716 | ep2 = 10 | pôvodný názov = A Made Maggie | slovenský názov = Krstný otec | réžia = Timothy Bailey | scenár = Elisabeth Kiernan Averick | pôvodné uvedenie = 19. december 2021 | stĺpec1 = UABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 717 | ep2 = 11 | pôvodný názov = The Longest Marge | slovenský názov = Marge verzus Monty | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Brian Kelley | pôvodné uvedenie = 2. január 2022 | stĺpec1 = UABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 718 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Pixelated and Afraid | slovenský názov = Pixelovaní a vystrašení | réžia = Chris Clements | scenár = John Frink | pôvodné uvedenie = 27. február 2022 | stĺpec1 = UABF04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 719 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Boyz N the Highlands | slovenský názov = Volanie divočiny | réžia = Bob Anderson | scenár = Dan Vebber | pôvodné uvedenie = 6. marec 2022 | stĺpec1 = UABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 720 | ep2 = 14 | pôvodný názov = You Won't Believe What This Episode Is About – Act Three Will Shock You! | slovenský názov = Neuveríte, o čom je táto epizóda – tretie dejstvo vás šokuje! | réžia = Jennifer Moeller | scenár = Christine Nangle | pôvodné uvedenie = 13. marec 2022 | stĺpec1 = UABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 721 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Bart the Cool Kid | slovenský názov = Cool chalan Bart | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Ryan Koh | pôvodné uvedenie = 20. marec 2022 | stĺpec1 = UABF08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 722 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Pretty Whittle Liar | slovenský názov = (Ne)vinné tajomstvo | réžia = Mike Frank Polcino | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 27. marec 2022 | stĺpec1 = UABF09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 723 | ep2 = 17 | pôvodný názov = The Sound of Bleeding Gums | slovenský názov = Žalospev Krvavého ďasna | réžia = Chris Clements | scenár = Loni Steele Sosthand | pôvodné uvedenie = 10. apríl 2022 | stĺpec1 = UABF1 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 724 | ep2 = 18 | pôvodný názov = My Octopus and a Teacher | slovenský názov = Moja učiteľka a chobotnica | réžia = Rob Oliver | scenár = Carolyn Omine | pôvodné uvedenie = 24. apríl 2022 | stĺpec1 = UABF11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 725 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Girls Just Shauna Have Fun | slovenský názov = Dievčatá sa len chcú zabávať | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 1. máj 2022 | stĺpec1 = UABF12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 726 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Marge the Meanie | slovenský názov = Podlá Marge | réžia = Timothy Bailey | scenár = Megan Amram | pôvodné uvedenie = 8. máj 2022 | stĺpec1 = UABF15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 727 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Meat Is Murder | slovenský názov = Mäso je vražda | réžia = Bob Anderson | scenár = Michael Price | pôvodné uvedenie = 15. máj 2022 | stĺpec1 = UABF13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 728 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Poorhouse Rock | slovenský názov = Rock chudobných | réžia = Jennifer Moeller | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 22. máj 2022 | stĺpec1 = UABF14 }} |} === 34. séria (2022{{--}}2023) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #7600EC; color: #fff;" | № ! style="background: #7600EC; color: #fff;" | # ! style="background: #7600EC; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #7600EC; color: #fff;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #7600EC; color: #fff;" | Réžia ! style="background: #7600EC; color: #fff;" | Scenár ! style="background: #7600EC; color: #fff;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #7600EC; color: #fff;" | Produkčný kód {{Časť (TV seriál) | ep = 729 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Habeas Tortoise | slovenský názov = Habeas korytnačka | réžia = Matthew Faughnan | scenár = Broti Gupta | pôvodné uvedenie = 25. september 2022 | stĺpec1 = UABF16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 730 | ep2 = 2 | pôvodný názov = One Angry Lisa | slovenský názov = Nahnevaná Lisa | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Jessica Conrad | pôvodné uvedenie = 2. október 2022 | stĺpec1 = UABF19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 731 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Lisa the Boy Scout | slovenský názov = Skautka Lisa | réžia = Timothy Bailey | scenár = Dan Greaney | pôvodné uvedenie = 9. október 2022 | stĺpec1 = UABF21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 732 | ep2 = 4 | pôvodný názov = The King of Nice | slovenský názov = Kráľ pekného správania | réžia = Debbie Bruce Mahan | scenár = Jessica Conrad | pôvodné uvedenie = 16. október 2022 | stĺpec1 = UABF20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 733 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Not It | slovenský názov = Nie To | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Cesar Mazariegos | pôvodné uvedenie = 23. október 2022 | stĺpec1 = UABF17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 734 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Treehouse of Horror XXXIII | slovenský názov = Domček hrôzy na strome XXXIII | réžia = Rob Oliver | scenár = Carolyn Omine, Ryan Koh & Matt Selman | pôvodné uvedenie = 30. október 2022 | stĺpec1 = UABF18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 735 | ep2 = 7 | pôvodný názov = From Beer to Paternity | slovenský názov = Od piva k otcovstvu | réžia = Rob Oliver | scenár = Christine Nangle | pôvodné uvedenie = 13. november 2022 | stĺpec1 = OABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 736 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Step Brother from the Same Planet | slovenský názov = Nevlastný brat z tej istej planéty | réžia = Matthew Faughnan | scenár = Dan Vebber | pôvodné uvedenie = 20. november 2022 | stĺpec1 = UABF22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 737 | ep2 = 9 | pôvodný názov = When Nelson Met Lisa | slovenský názov = Keď Nelson stretol Lisu | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Ryan Koh | pôvodné uvedenie = 27. november 2022 | stĺpec1 = OABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 738 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Game Done Changed | slovenský názov = Lukratívna virtualita | réžia = Timothy Bailey | scenár = Ryan Koh | pôvodné uvedenie = 4. december 2022 | stĺpec1 = OABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 739 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Top Goon | slovenský názov = Najlepší strelec | réžia = Chris Clements | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 11. december 2022 | stĺpec1 = OABF04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 740 | ep2 = 12 | pôvodný názov = My Life as a Vlog | slovenský názov = Vlog o mojom živote | réžia = Debbie Bruce Mahan | scenár = Jessica Conrad | pôvodné uvedenie = 1. január 2023 | stĺpec1 = OABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 741 | ep2 = 13 | pôvodný názov = The Many Saints of Springfield | slovenský názov = Svätci Springfieldu | réžia = Bob Anderson | scenár = Al Jean | pôvodné uvedenie = 19. február 2023 | stĺpec1 = OABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 742 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Carl Carlson Rides Again | slovenský názov = Carl Carlson znova v sedle | réžia = Mike Frank Polcino | scenár = Loni Steele Sosthand | pôvodné uvedenie = 26. február 2023 | stĺpec1 = OABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 743 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Bartless | slovenský názov = Život bez Barta | réžia = Rob Oliver | scenár = John Frink | pôvodné uvedenie = 5. marec 2023 | stĺpec1 = OABF08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 744 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Hostile Kirk Place | slovenský názov = Kirkova dystópia | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Michael Price | pôvodné uvedenie = 12. marec 2023 | stĺpec1 = OABF09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 745 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Pin Gal | slovenský názov = Bowlingová diva | réžia = Chris Clements | scenár = Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 19. marec 2023 | stĺpec1 = OABF10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 746 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Fan–ily Feud | slovenský názov = Spor s fanúšikmi | réžia = Timothy Bailey | scenár = Broti Gupta | pôvodné uvedenie = 23. apríl 2023 | stĺpec1 = OABF11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 747 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Write Off This Episode | slovenský názov = Úskalia charity | réžia = Matthew Nastuk | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 30. apríl 2023 | stĺpec1 = OABF12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 748 | ep2 = 20 | pôvodný názov = The Very Hungry Caterpillars | slovenský názov = Veľmi hladné húsenice | réžia = Gabriel DeFrancesco | scenár = Brian Kelley | pôvodné uvedenie = 7. máj 2023 | stĺpec1 = OABF14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 749 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Clown V. Board of Education | slovenský názov = Klaun verzus komisia pre vzdelávanie | réžia = Lance Kramer | scenár = Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 14. máj 2023 | stĺpec1 = OABF15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 750 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Homer's Adventures Through the Windshield Glass | slovenský názov = Homerove dobrodružstvá za čelným sklom | réžia = Bob Anderson | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 21. máj 2023 | stĺpec1 = OABF13 }} |} === 35. séria (2023{{--}}2024) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #3BD2E5; color: #000;" | № ! style="background: #3BD2E5; color: #000;" | # ! style="background: #3BD2E5; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #3BD2E5; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #3BD2E5; color: #000;" | Réžia ! style="background: #3BD2E5; color: #000;" | Scenár ! style="background: #3BD2E5; color: #000;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #3BD2E5; color: #000;" | Produkčný kód {{Časť (TV seriál) | ep = 751 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Homer's Crossing | slovenský názov = Homer dobrovoľníkom | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Cesar Mazariegos | pôvodné uvedenie = 1. október 2023 | stĺpec1 = OABF18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 752 | ep2 = 2 | pôvodný názov = A Mid–Childhood Night's Dream | slovenský názov = Obava z prázdneho hniezda | réžia = Matthew Faughnan | scenár = Carolyn Omine | pôvodné uvedenie = 8. október 2023 | stĺpec1 = OABF16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 753 | ep2 = 3 | pôvodný názov = McMansion & Wife | slovenský názov = McMansion s manželkou | réžia = Debbie Bruce Mahan | scenár = Dan Vebber | pôvodné uvedenie = 22. október 2023 | stĺpec1 = OABF20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 754 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Thirst Trap: A Corporate Love Story | slovenský názov = Milostná pasca: Korporátny milostný príbeh | réžia = Timothy Bailey | scenár = Rob LaZebnik | pôvodné uvedenie = 29. október 2023 | stĺpec1 = OABF21 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 755 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Treehouse of Horror XXXIV | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel XXXIV | réžia = Rob Oliver | scenár = Jeff Westbrook, Jessica Conrad & Dan Vebber | pôvodné uvedenie = 5. november 2023 | stĺpec1 = OABF17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 756 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Iron Marge | slovenský názov = Železná Marge | réžia = Rob Oliver | scenár = Carolyn Omine, Ryan Koh & Matt Selman | pôvodné uvedenie = 12. november 2023 | stĺpec1 = OABF22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 757 | ep2 = 7 | pôvodný názov = It's a Blunderful Life | slovenský názov = Život v tme | réžia = Matthew Faughnan | scenár = Mike Scully | pôvodné uvedenie = 19. november 2023 | stĺpec1 = OABF19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 758 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Ae Bonny Romance | slovenský názov = Škótska romanca | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Michael Price | pôvodné uvedenie = 3. december 2023 | stĺpec1 = 35ABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 759 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Murder, She Boat | slovenský názov = Loď je vražda, napísala | réžia = Chris Clements | scenár = Broti Gupta | pôvodné uvedenie = 17. december 2023 | stĺpec1 = 35ABF04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 760 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Do the Wrong Thing | slovenský názov = Urob nesprávnu vec | réžia = Rob Oliver | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 24. december 2023 | stĺpec1 = 35ABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 761 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Frinkenstein's Monster | slovenský názov = Frinkensteinova príšera | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 18. február 2024 | stĺpec1 = 35ABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 762 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Lisa Gets an F1 | slovenský názov = Motokárová pretekárka | réžia = Timothy Bailey | scenár = Ryan Koh | pôvodné uvedenie = 25. február 2024 | stĺpec1 = 35ABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 763 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Clan of the Cave Mom | slovenský názov = Klan jaskynnej mamy | réžia = Rob Oliver | scenár = Brian Kelley | pôvodné uvedenie = 24. marec 2024 | stĺpec1 = 35ABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 764 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Night of the Living Wage | slovenský názov = Noc živej minimálnej mzdy | réžia = Chris Clements | scenár = Cesar Mazariegos | pôvodné uvedenie = 7. apríl 2024 | stĺpec1 = 35ABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 765 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Cremains of the Day | slovenský názov = Pozostatky dňa | réžia = Gabriel DeFrancesco | scenár = John Frink | pôvodné uvedenie = 21. apríl 2024 | stĺpec1 = 35ABF09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 766 | ep2 = 16 | pôvodný názov = The Tell–Tale Pants | slovenský názov = Príbeh jedných nohavíc | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Al Jean | pôvodné uvedenie = 5. máj 2024 | stĺpec1 = 35ABF10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 767 | ep2 = 17 | pôvodný názov = The Tipping Point | slovenský názov = Bod zlomu | réžia = Matthew Nastuk | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 12. máj 2024 | stĺpec1 = 35ABF11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 768 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Bart's Brain | slovenský názov = Bartova hlava | réžia = Mike Frank Polcino | scenár = Dan Vebber | pôvodné uvedenie = 19. máj 2024 | stĺpec1 = 35ABF12 }} |} === 36. séria (2024{{--}}2025) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #0E6161; color: #000;" | № ! style="background: #0E6161; color: #000;" | # ! style="background: #0E6161; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #0E6161; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #0E6161; color: #000;" | Réžia ! style="background: #0E6161; color: #000;" | Scenár ! style="background: #0E6161; color: #000;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #0E6161; color: #000;" | Produkčný kód {{Časť (TV seriál) | ep = 769 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Bart's Birthday | slovenský názov = Bartove narodeniny | réžia = Rob Oliver | scenár = Jessica Conrad | pôvodné uvedenie = 29. september 2024 | stĺpec1 = 35ABF15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 770 | ep2 = 2 | pôvodný názov = The Yellow Lotus | slovenský názov = Žltý lotos | réžia = Rob Oliver | scenár = Loni Steele Sosthand | pôvodné uvedenie = 6. október 2024 | stĺpec1 = 35ABF08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 771 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Desperately Seeking Lisa | slovenský názov = Zúfalo hľadajúca Lisa | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 20. október 2024 | stĺpec1 = 35ABF18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 772 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Shoddy Heat | slovenský názov = Mizerné teplo | réžia = Gabriel DeFrancesco | scenár = Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 27. október 2024 | stĺpec1 = 35ABF16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 773 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Treehouse of Horror XXXV | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel XXXV | réžia = Timothy Bailey | scenár = Rob LaZebnik, Dan Vebber & Matt Selman | pôvodné uvedenie = 3. november 2024 | stĺpec1 = 35ABF13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 774 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Women in Shorts | slovenský názov = Ženy v krátkych príbehoch | réžia = Eric Koenig | scenár = Christine Nangle | pôvodné uvedenie = 10. november 2024 | stĺpec1 = 35ABF17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 775 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Treehouse of Horror Presents: Simpsons Wicked This Way Comes | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel: Tadiaľ prídu zlí Simpsonovci | réžia = Debbie Bruce Mahan | scenár = Jessica Conrad | pôvodné uvedenie = 24. november 2024 | stĺpec1 = 35ABF14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 776 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Convenience Airways | slovenský názov = Nízkonákladovka | réžia = Rob Oliver | scenár = Loni Steele Sosthand | pôvodné uvedenie = 8. december 2024 | stĺpec1 = 36ABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 777 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Homer and Her Sisters | slovenský názov = Homer a jeho sestry | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Nick Dahan | pôvodné uvedenie = 15. december 2024 | stĺpec1 = 36ABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 778<hr />779 | ep2 = – | pôvodný názov = O C'mon All Ye Faithful | slovenský názov = Ó, poďte všetci verní | réžia = Debbie Bruce Mahan {{malé|(1. časť)}}<hr />Matthew Faughnan {{malé|(2. časť)}} | scenár = Carolyn Omine | pôvodné uvedenie = 17. december 2024 ([[Disney+]]) | stĺpec1 = 35ABF21<hr />35ABF22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 780 | ep2 = 10 | pôvodný názov = The Man Who Flew Too Much | slovenský názov = Muž, ktorý priveľa lietal | réžia = Steven Dean Moore | scenár = Al Jean | pôvodné uvedenie = 22. december 2024 | stĺpec1 = 36ABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 781 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Bottle Episode | slovenský názov = Fľaštičková epizóda | réžia = Gabriel DeFrancesco | scenár = Rob LaZebnik & Johnny LaZebnik | pôvodné uvedenie = 29. december 2024 | stĺpec1 = 36ABF04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 782 | ep2 = – | pôvodný názov = The Past and the Furious | slovenský názov = Do minulosti a zbesilo | réžia = Michael Polcino | scenár = Rob LaZebnik | pôvodné uvedenie = 12. február 2025 (Disney+) | stĺpec1 = 35ABF19 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 783 | ep2 = 12 | pôvodný názov = The Flandshees of Innersimpson | slovenský názov = Duchovia Springfieldu | réžia = Chris Clements | scenár = Dan Vebber | pôvodné uvedenie = 30. marec 2025 | stĺpec1 = 36ABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 784 | ep2 = 13 | pôvodný názov = The Last Man Expanding | slovenský názov = Posledný priberajúci muž | réžia = Timothy Bailey | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 6. apríl 2025 | stĺpec1 = 36ABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 785 | ep2 = 14 | pôvodný názov = P.S., I Hate You | slovenský názov = P.S. Nenávidím ťa | réžia = Michael Polcino | scenár = Cesar Mazariegos | pôvodné uvedenie = 13. apríl 2025 | stĺpec1 = 36ABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 786 | ep2 = – | pôvodný názov = Yellow Planet | slovenský názov = Žltá planéta | réžia = Timothy Bailey | scenár = J. Stewart Burns | pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025 (Disney+) | stĺpec1 = 35ABF20 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 787 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Abe League of Their Moe | slovenský názov = Abeova a Očkova liga | réžia = Rob Oliver | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 27. apríl 2025 | stĺpec1 = 36ABF08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 788 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Stew Lies | slovenský názov = Gulášové klamstvá | réžia = Debbie Bruce Mahan | scenár = Broti Gupta | pôvodné uvedenie = 4. máj 2025 | stĺpec1 = 36ABF09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 789 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Full Heart, Empty Pool | slovenský názov = Plné srdce, prázdny bazén | réžia = Chris Clements | scenár = Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 11. máj 2025 | stĺpec1 = 36ABF10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 790 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Estranger Things | slovenský názov = Odcudzené veci | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Tim Long | pôvodné uvedenie = 18. máj 2025 | stĺpec1 = 36ABF11 }} |} === 37. séria (2025{{--}}2026) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFD700; color: #000;" | № ! style="background: #FFD700; color: #000;" | # ! style="background: #FFD700; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #FFD700; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #FFD700; color: #000;" | Réžia ! style="background: #FFD700; color: #000;" | Scenár ! style="background: #FFD700; color: #000;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #FFD700; color: #000;" | Produkčný kód {{Časť (TV seriál) | ep = 791 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Thrifty Ways to Thieve Your Mother | slovenský názov = Ako som okradla vašu mamu | réžia = Gabriel DeFrancesco | scenár = Jessica Conrad | pôvodné uvedenie = 28. september 2025 | stĺpec1 = 36ABF13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 792 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Keep Chalm and Gary On | slovenský názov = Garyérne poradenstvo | réžia = Timothy Bailey | scenár = Christine Nangle | pôvodné uvedenie = 5. október 2025 | stĺpec1 = 36ABF14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 793 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Treehouse of Horror XXXVI | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel XXXVI | réžia = Matthew Faughnan | scenár = Michael Price, Broti Gupta & Dan Greaney | pôvodné uvedenie = 19. október 2025 | stĺpec1 = 36ABF15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 794 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Men Behaving Manly | slovenský názov = Zmužnení muži | réžia = Steven Dean Moore | scenár = John Frink | pôvodné uvedenie = 26. október 2025 | stĺpec1 = 36ABF12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 795 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Bad Boys... for Life? | slovenský názov = Zlí chlapci… naveky? | réžia = Eric Koenig | scenár = Al Jean | pôvodné uvedenie = 2. november 2025 | stĺpec1 = 36ABF17 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 796 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Bart 'N' Frink | slovenský názov = Bart 'N' Frink | réžia = Rob Oliver | scenár = Brian Kelley | pôvodné uvedenie = 9. november 2025 | stĺpec1 = 36ABF16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 797 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Sashes to Sashes | slovenský názov = Škriepka o šerpu | réžia = Michael Polcino | scenár = Ryan Koh | pôvodné uvedenie = 16. november 2025 | stĺpec1 = 36ABF18 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 798 | ep2 = 8 | pôvodný názov = The Day of the Jack-Up | slovenský názov = Deň vykúpenia | réžia = Mike Frank Polcino | scenár = Joel H. Cohen | pôvodné uvedenie = 23. november 2025 | stĺpec1 = 37ABF01 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 799 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Aunt Misbehavin | slovenský názov = Zlé tety | réžia = Gabriel DeFrancesco | scenár = Juliet Kaufman | pôvodné uvedenie = 30. november 2025 | stĺpec1 = 37ABF02 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 800 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Guess Who's Coming to Skinner | slovenský názov = Skinnerova domáca úloha | réžia = Rob Oliver | scenár = John Frink | pôvodné uvedenie = 7. december 2025 | stĺpec1 = 37ABF04 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 801 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Parahormonal Activity | slovenský názov = Parahormonálne javy | réžia = Chris Clements | scenár = Loni Steele Sosthand | pôvodné uvedenie = 14. december 2025 | stĺpec1 = 37ABF03 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 802 | ep2 = 12 | pôvodný názov = ¡The Fall Guy-Yi-Yi! | slovenský názov = ¡The Fall Guy-Yi-Yi! | réžia = Timothy Bailey | scenár = Cesar Mazariegos | pôvodné uvedenie = 28. december 2025 | stĺpec1 = 37ABF06 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 803 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Seperance | slovenský názov = Seperance | réžia = Matthew Nastuk | scenár = Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 4. január 2026 | stĺpec1 = 37ABF07 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 804 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Irrational Treasure | slovenský názov = Lovci psokladov | réžia = Debbie Bruce Mahan | scenár = Christine Nangle | pôvodné uvedenie = 15. február 2026 | stĺpec1 = 37ABF08 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 805 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Homer? A Cracker Bro? | slovenský názov = Homer? Brat Cracker? | réžia = Chris Clements | scenár = Ryan Koh | pôvodné uvedenie = 15. február 2026 | stĺpec1 = 37ABF05 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 8?? | ep2 = – | pôvodný názov = Yellow Mirror | slovenský názov = – | réžia = Matthew Faughnan | scenár = Carolyn Omine & Kai Omine | pôvodné uvedenie = jar 2026 (Disney+) | stĺpec1 = 36ABF22 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 8?? | ep2 = – | pôvodný názov = Simpsley | slovenský názov = – | réžia = Debbie Bruce Mahan | scenár = Cesar Mazariegos | pôvodné uvedenie = júl 2026 (Disney+) | stĺpec1 = 36ABF19 }} |} === 38. séria (2026{{--}}2027) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #fff; color: #000;" | № ! style="background: #fff; color: #000;" | # ! style="background: #fff; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #fff; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #fff; color: #000;" | Réžia ! style="background: #fff; color: #000;" | Scenár ! style="background: #fff; color: #000;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #fff; color: #000;" | Produkčný kód {{Časť (TV seriál) | ep = 8?? | ep2 = ?? | pôvodný názov = Treehouse of Horror XXXVII | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel XXXVII | réžia = – | scenár = – | pôvodné uvedenie = jeseň 2026 | stĺpec1 = 37ABF?? }} {{Časť (TV seriál) | ep = 8?? | ep2 = ?? | pôvodný názov = Extreme Makeover: Homer Edition | slovenský názov = – | réžia = Matthew Nastuk {{malé|(1. časť)}}<hr />Timothy Bailey {{malé|(2. časť)}} | scenár = Michael Price {{malé|(1. časť)}}<hr />Nick Dahan {{malé|(2. časť)}} | pôvodné uvedenie = – | stĺpec1 = 36ABF20<hr />36ABF21 }} |} === 39. séria (2027{{--}}2028) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #fff; color: #000;" | № ! style="background: #fff; color: #000;" | # ! style="background: #fff; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #fff; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #fff; color: #000;" | Réžia ! style="background: #fff; color: #000;" | Scenár ! style="background: #fff; color: #000;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #fff; color: #000;" | Produkčný kód {{Časť (TV seriál) | ep = 8?? | ep2 = ?? | pôvodný názov = Treehouse of Horror XXXVIII | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel XXXVIII | réžia = – | scenár = – | pôvodné uvedenie = jeseň 2027 | stĺpec1 = 38ABF?? }} |} === 40. séria (2028{{--}}2029) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #fff; color: #000;" | № ! style="background: #fff; color: #000;" | # ! style="background: #fff; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #fff; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #fff; color: #000;" | Réžia ! style="background: #fff; color: #000;" | Scenár ! style="background: #fff; color: #000;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #fff; color: #000;" | Produkčný kód {{Časť (TV seriál) | ep = 8?? | ep2 = ?? | pôvodný názov = Treehouse of Horror XXXIX | slovenský názov = Špeciálny čarodejnícky diel XXXIX | réžia = – | scenár = – | pôvodné uvedenie = jeseň 2028 | stĺpec1 = 39ABF?? }} |} === Ďalšie časti === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #fff; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #fff; color: #000;" | Réžia ! style="background: #fff; color: #000;" | Scenár ! style="background: #fff; color: #000;" | Produkčný kód {{Časť (TV seriál) | ep = | ep2 = | pôvodný názov = – | slovenský názov = | réžia = – | scenár = – | pôvodné uvedenie = | stĺpec1 = 37ABF09 }} {{Časť (TV seriál) | ep = | ep2 = | pôvodný názov = – | slovenský názov = | réžia = – | scenár = – | pôvodné uvedenie = | stĺpec1 = 37ABF10 }} {{Časť (TV seriál) | ep = | ep2 = | pôvodný názov = The Kosmic Kruiser | slovenský názov = | réžia = – | scenár = – | pôvodné uvedenie = | stĺpec1 = 37ABF11 }} {{Časť (TV seriál) | ep = | ep2 = | pôvodný názov = – | slovenský názov = | réžia = – | scenár = – | pôvodné uvedenie = | stĺpec1 = 37ABF12 }} {{Časť (TV seriál) | ep = | ep2 = | pôvodný názov = – | slovenský názov = | réžia = – | scenár = – | pôvodné uvedenie = | stĺpec1 = 37ABF13 }} {{Časť (TV seriál) | ep = | ep2 = | pôvodný názov = – | slovenský názov = | réžia = – | scenár = – | pôvodné uvedenie = | stĺpec1 = 37ABF14 }} {{Časť (TV seriál) | ep = | ep2 = | pôvodný názov = Dream Scenari-Moe | slovenský názov = | réžia = – | scenár = Broti Gupta | pôvodné uvedenie = | stĺpec1 = 37ABF15 }} {{Časť (TV seriál) | ep = | ep2 = | pôvodný názov = Hope-Less Romantic | slovenský názov = | réžia = – | scenár = – | pôvodné uvedenie = | stĺpec1 = 37ABF16 }} {{Časť (TV seriál) | ep = | ep2 = | pôvodný názov = Jersey Score | slovenský názov = | réžia = – | scenár = – | pôvodné uvedenie = | stĺpec1 = 37ABF17 }} |} == Filmy == {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FADA00; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #FADA00; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #FADA00; color: #000;" | Réžia ! style="background: #FADA00; color: #000;" | Scenár ! style="background: #FADA00; color: #000;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #FADA00; color: #000;" | Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- {{Časť (TV seriál) | pôvodný názov = The Simpsons Movie | slovenský názov = [[Simpsonovci vo filme]] | réžia = David Silverman | scenár = James L. Brooks, [[Matt Groening]], Al Jean, Ian Maxtone–Graham, George Meyer,<br />David Mirkin, Mike Reiss, Mike Scully, Matt Selman, John Swartzwelder & Jon Vitti | pôvodné uvedenie = 27. júl 2007 | slovenské uvedenie = 26. júl 2007 }} {{Časť (TV seriál) | pôvodný názov = The Simpsons Movie 2 | slovenský názov = Simpsonovci vo filme 2 | réžia = – | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. september 2027 | slovenské uvedenie = 2. september 2027 }} |} == Krátke filmy == === The Tracey Ullman Show === Skeče so [[Simpsonovci|Simpsonovcami]] z ''[[The Tracey Ullman Show]]'', ktoré boli v [[Spojené štáty|USA]] vysielané v rokoch [[1987]] až [[1989]]. Na [[Slovensko|Slovensku]] resp. v [[Česko|Česku]] však nikdy nemali premiéru. ==== 1. séria (1987) ==== # Good Night # Watching Television # Bart Jumps # Babysitting Maggie # The Pacifier # Burp Contest # Eating Dinner ==== 2. séria (1987{{--}}1988) ==== # Making Faces # The Funeral # Maggie's Brain # Football # House of Cards # Bart and Dad Eat Dinner # Space Patrol # Bart's Haircut # Word War III # Perfect Crime # Scary Stories # Grandpa and the Kids # Gone Fishin' # Skateboarding # The Pagans # The Closet # The Aquarium # Family Portrait # Bart's Hiccups # The Money Jar # The Art Museum # Zoo Story ==== 3. séria (1988{{--}}1989) ==== # Shut Up Simpsons # The Shell Game # The Bart Simpson Show # Punching Bag # Simpson Xmas # The Krusty the Clown Show # Bart the Hero # Bart's Little Fantasy # Scary Movie # Home Hypnotism # Shoplifting # Echo Canyon # Bathtime # Bart's Nightmare # Bart of the Jungle # Family Therapy # Maggie In Peril: Chapter One # Maggie In Peril: The Thrilling Conclusion # TV Simpsons === Kino === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FADA00; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #FADA00; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #FADA00; color: #000;" | Réžia ! style="background: #FADA00; color: #000;" | Scenár ! style="background: #FADA00; color: #000;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} |- {{Časť (TV seriál) | pôvodný názov = Maggie Simpson in "The Longest Daycare" | slovenský názov = Maggie Simpson in „The Longest Daycare“ | réžia = David Silverman | scenár = James L. Brooks, Matt Groening, Al Jean, David Mirkin, Joel H. Cohen & Michael Price | pôvodné uvedenie = 13. júl 2012 }} {{Časť (TV seriál) | pôvodný názov = Maggie Simpson in "Playdate with Destiny" | slovenský názov = Maggie Simpsonová v „Rande s osudom“ | réžia = David Silverman | scenár = Al Jean, Tom Gammill, Max Pross, James L. Brooks, Matt Groening, Michael Price, Matt Selman & David Silverman | pôvodné uvedenie = 6. marec 2020 }} |} === Disney+ === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FADA00; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #FADA00; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #FADA00; color: #000;" | Réžia ! style="background: #FADA00; color: #000;" | Scenár ! style="background: #FADA00; color: #000;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} |- {{Časť (TV seriál) | pôvodný názov = Maggie Simpson in "The Force Awakens from Its Nap" | slovenský názov = Maggie Simpsonová v „Sila sa prebúdza po šlofíku“ | réžia = David Silverman | scenár = Joel H. Cohen, Al Jean & Michael Price | pôvodné uvedenie = 4. máj 2021 }} {{Časť (TV seriál) | pôvodný názov = The Good, the Bart, and the Loki | slovenský názov = S Lokim nie sú žarty | réžia = David Silverman | scenár = Elisabeth Kiernan Averick, Jessica Conrad, John Frink, Al Jean & Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 7. júl 2021 }} {{Časť (TV seriál) | pôvodný názov = The Simpsons in Plusaversary | slovenský názov = Simpsonovci a plusročie | réžia = David Silverman | scenár = Joel H. Cohen, Jessica Conrad, Al Jean, Loni Steele Sosthand & Dan Vebber | pôvodné uvedenie = 12. november 2021 }} {{Časť (TV seriál) | pôvodný názov = When Billie Met Lisa | slovenský názov = Keď Billie stretla Lisu | réžia = David Silverman | scenár = Elisabeth Kiernan Averick, Broti Gupta, Al Jean, Cesar Mazariegos & David Mirkin | pôvodné uvedenie = 22. apríl 2022 }} {{Časť (TV seriál) | pôvodný názov = Welcome to the Club | slovenský názov = Vitaj v klube | réžia = David Silverman | scenár = J. Stewart Burns, Joel H. Cohen, Al Jean, Christine Nangle & Loni Steele Sosthand | pôvodné uvedenie = 8. september 2022 }} {{Časť (TV seriál) | pôvodný názov = The Simpsons Meet the Bocellis in "Feliz Navidad" | slovenský názov = Simpsonovci a Bocelliovci vo „Feliz Navidad“ | réžia = David Silverman | scenár = Joel H. Cohen, Al Jean, Ryan Koh & David Mirkin | pôvodné uvedenie = 15. december 2022 }} {{Časť (TV seriál) | pôvodný názov = Maggie Simpson in "Rogue Not Quite One" | slovenský názov = Maggie Simpsonová v „Rogue cca One“ | réžia = David Silverman | scenár = Al Jean, Ryan Koh, Loni Steele Sosthand, Dan Vebber & Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 4. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) | pôvodný názov = May the 12th Be with You | slovenský názov = Nech ťa na Deň matiek Sila sprevádza | réžia = David Silverman | scenár = Joel H. Cohen, Al Jean, Ryan Koh, David Mirkin & Jeff Westbrook | pôvodné uvedenie = 10. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | pôvodný názov = The Most Wonderful Time of The Year | slovenský názov = Najkrajší čas vianočný | réžia = David Silverman | scenár = J. Stewart Burns, Dan Greaney, Broti Gupta & Al Jean | pôvodné uvedenie = 11. október 2024 }} |} === Ďalšie kraťasy === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FADA00; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #FADA00; color: #000;" | Réžia ! style="background: #FADA00; color: #000;" | Scenár ! style="background: #FADA00; color: #000;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} |- {{Časť (TV seriál) | pôvodný názov = Trumptastic Voyage | réžia = David Silverman | scenár = Al Jean | pôvodné uvedenie = 7. júl 2015 }} {{Časť (TV seriál) | pôvodný názov = The Simpsons <nowiki>|</nowiki> Balenciaga | réžia = David Silverman | scenár = Joel H. Cohen, Al Jean & Michael Price | pôvodné uvedenie = 2. október 2021 }} {{Časť (TV seriál) | pôvodný názov = Te Deseo Lo Mejor | réžia = David Silverman | scenár = Joel H. Cohen, Al Jean, Ryan Koh & Christine Nangle | pôvodné uvedenie = 24. december 2021 }} |} == Špeciály == {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #fada00; color: #000;" | Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #fada00; color: #000;" | Réžia ! style="background: #fada00; color: #000;" | Scenár ! style="background: #fada00; color: #000; width: 14%;" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} |- {{Časť (TV seriál) | pôvodný názov = Springfield's Most Wanted | réžia = Bill Brown | scenár = Jack Parmeter & Bob Bain | pôvodné uvedenie = 17. september 1995 | zhrnutie= V paródii na ''America's Most Wanted'' moderátor [[John Walsh (televízny moderátor)|John Walsh]] skúma záhadu toho, kto postrelil pána Burnsa, uvádza potenciálne stopy a identifikuje možných podozrivých. }} {{Časť (TV seriál) | pôvodný názov = The Simpsons 20th Anniversary Special – In 3-D! On Ice! | réžia = Morgan Spurlock | scenár = Morgan Spurlock & Jeremy Chilnick | pôvodné uvedenie = 10. január 2010 | zhrnutie= Dokument natočený k 20. výročiu uvedenia seriálu. }} {{Časť (TV seriál) | pôvodný názov = Springfield of Dreams: The Legend of Homer Simpson | réžia = Morgan Spurlock | scenár = Morgan Spurlock | pôvodné uvedenie = 22. október 2017 | zhrnutie= Hodinový špeciál natočený k 25. výročiu legendárnej epizódy z [[Simpsonovci – 3. séria|tretej série]] Homer na pálke, obsahujúci rozhovory niektorých hosťujúcich hviezd a šesť minút dosiaľ nevidených záberov seriálu.<ref>{{Citácia periodika | titul = Simpsons documentary about 'Homer at the Bat' episode to air Sunday | periodikum = EW.com | jazyk = en | url = http://ew.com/tv/2017/10/18/simpsons-documentary-homer-at-the-bat | dátum prístupu = 2018-03-02 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Breaking News - "Springfield of Dreams: The Legend of Homer Simpson" Airs Sunday, October 22, on FOX {{!}} TheFutonCritic.com | periodikum = www.thefutoncritic.com | url = http://www.thefutoncritic.com/news/2017/10/18/springfield-of-dreams-the-legend-of-homer-simpson-airs-sunday-october-22-on-fox-748110/20171018fox02 | dátum prístupu = 2018-03-02 }}</ref> }} |} == Poznámky == <references group="p"/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=72489|názov=Simpsonovci}} {{Simpsonovci}} {{Postavy seriálu Simpsonovci}} [[Kategória:Zoznamy častí seriálov|Simpsonovci]] [[Kategória:Simpsonovci]] 2qbw4yp2h11981xp87utrcoumj1mht5 2 505079 8199153 8198688 2026-04-16T12:42:29Z Pe3kZA 39673 akt. 8199153 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Selický kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Šaľa (okres)|Šaľa]] | district1 = | commune = | municipality = [[Diakovce]], [[Šaľa]] | municipality1 = [[Selice]] | municipality2 = [[Žihárec]] | municipality3 = [[Vlčany]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Vznik | source_location = <nowiki>Piesky</nowiki>, [[Kráľovský kanál]], [[Diakovce]] | source_elevation = cca 114 | source_lat_d = 48.1508 | source_long_d = 17.8276 | mouth = [[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)|Kolárovský kanál]], [[Vlčany]] | mouth_location = [[Podunajská rovina]], [[Salibská mokraď]] | mouth_elevation = cca 108 | mouth_lat_d = 48.0343 | mouth_long_d = 17.8846 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 19 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-10-1335--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Selický kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Šaľa (okres)|Šaľa]]. Je to významný ľavostranný prítok [[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)|Kolárovského kanála]]<ref name=vku/> v povodí [[Váh]]u, má dĺžku približne 19 km a je tokom V. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na severe strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | miesto = Bratislava}}</ref>, západne od [[Šaľa|Šale]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|114}}<ref name=UGK/> Začína napojením na [[Kráľovský kanál]] v lokalite Piesky<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, severne od [[Diakovce|Diakoviec]], odkiaľ tečie juhovýchodne cez lokalitu Pod Bilicou, kde križuje [[Šaliansky kanál]].<ref name=mcz/> V lokalite Gerša<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.140664,17.869514,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = }}</ref> Pokračuje priamym smerom k mestu [[Šaľa]], na okraji ktorého v lokalite Želiare<ref name=mcz/> križuje [[Železničná trať Šaľa – Neded|trať do Nededa]] a v oblasti Pasienky sa dostáva k [[Cesta II. triedy 573 (Slovensko)|ceste II/573]] do [[Kolárovo|Kolárova]].<ref name=Tm/> Tu sa kanál stáča na juh a sleduje hlavnú cestu i [[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)|Kolárovský kanál]], vedúci opačnou stranou cesty.<ref name=UGK/> V oblasti Gerša je pravostranné prepojenie so Šalianskym kanálom, onedlho, v lokalite Hetméň<ref name=vku/>, sa Selický kanál križuje s Kolárovským, ktorý vedie k [[Žihárec|Žihárcu]]. Selický však ďalej sleduje cestu na juh, pričom v lokalite Pod Sebešom je opäť pravostranne prepojený na Kolárovský kanál. Pokračuje pomerne blízko od [[Váh|vážskej]] hrádzi oblasťou Za Váhom, Panské pasienky a Selické, kde pravostranne prijíma Slaništský kanál.<ref name=UGK/> Severne od [[Vlčany|Vlčan]] sa stáča na západ, prechádza do geomorfologickej časti [[Salibská mokraď]]<ref name=GP/> a v blízkosti [[Železničná trať Šaľa – Neded|trate do Nededa]] sa stáča na juhozápad. Tu priberá pravostranný [[Žihársky kanál]] a zároveň sa južným smerom oddeľuje Vlčiansky kanál, onedlho sa pravostranne pripája ďalší menší prítok. Na dolnom toku už tečie rovinou cez poľnohospodársku oblasť, okrajom menšieho hája s názvom Les<ref name=mcz/> do lokality Trasovište, západne od obce [[Neded]]. Tu, v oblasti Rakytník<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}}, ústi ľavostranne do [[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)|Kolárovského kanála]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.88471&y=48.03463&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Selický kanál vzniká na území obce [[Diakovce]], pokračuje katastrom mesta [[Šaľa]], hranicou územia obce [[Žihárec]] a [[Selice]] a napokon hranicou obce [[Vlčany]] a Žihárec. Preteká iba okresom [[Šaľa (okres)|Šaľa]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=%C5%BDih%C3%A1rec&source=osm&id=1015716578&ds=1&x=17.8911665&y=48.0387136&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská rovina]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.88471&y=48.03463&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Malého Dunaja (2. časť)}} <!-- [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej nížine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Šaľa]] [[Kategória:Šaľa]] [[Kategória:Diakovce]] [[Kategória:Žihárec]] [[Kategória:Selice]] [[Kategória:Vlčany]] --> {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name="vkuT">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=95 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> 37sl2bj4z4dmbn8j16cnl9q1afx4ng1 8199264 8199153 2026-04-16T16:50:39Z Pe3kZA 39673 /* Priebeh toku */ wl. 8199264 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Selický kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Šaľa (okres)|Šaľa]] | district1 = | commune = | municipality = [[Diakovce]], [[Šaľa]] | municipality1 = [[Selice]] | municipality2 = [[Žihárec]] | municipality3 = [[Vlčany]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Vznik | source_location = <nowiki>Piesky</nowiki>, [[Kráľovský kanál]], [[Diakovce]] | source_elevation = cca 114 | source_lat_d = 48.1508 | source_long_d = 17.8276 | mouth = [[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)|Kolárovský kanál]], [[Vlčany]] | mouth_location = [[Podunajská rovina]], [[Salibská mokraď]] | mouth_elevation = cca 108 | mouth_lat_d = 48.0343 | mouth_long_d = 17.8846 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 19 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-10-1335--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Selický kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Šaľa (okres)|Šaľa]]. Je to významný ľavostranný prítok [[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)|Kolárovského kanála]]<ref name=vku/> v povodí [[Váh]]u, má dĺžku približne 19 km a je tokom V. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na severe strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | miesto = Bratislava}}</ref>, západne od [[Šaľa|Šale]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|114}}<ref name=UGK/> Začína napojením na [[Kráľovský kanál]] v lokalite Piesky<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, severne od [[Diakovce|Diakoviec]], odkiaľ tečie juhovýchodne cez lokalitu Pod Bilicou, kde križuje [[Šaliansky kanál]].<ref name=mcz/> V lokalite Gerša<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.140664,17.869514,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = }}</ref> Pokračuje priamym smerom k mestu [[Šaľa]], na okraji ktorého v lokalite Želiare<ref name=mcz/> križuje [[Železničná trať Šaľa – Neded|trať do Nededa]] a v oblasti Pasienky sa dostáva k [[Cesta II. triedy 573 (Slovensko)|ceste II/573]] do [[Kolárovo|Kolárova]].<ref name=Tm/> Tu sa kanál stáča na juh a sleduje hlavnú cestu i [[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)|Kolárovský kanál]], vedúci opačnou stranou cesty.<ref name=UGK/> V oblasti Gerša je pravostranné prepojenie so Šalianskym kanálom, onedlho, v lokalite Hetméň<ref name=vku/>, sa Selický kanál križuje s Kolárovským, ktorý vedie k [[Žihárec|Žihárcu]]. Selický však ďalej sleduje cestu na juh, pričom v lokalite Pod Sebešom je opäť pravostranne prepojený na Kolárovský kanál. Pokračuje pomerne blízko od [[Váh|vážskej]] hrádzi oblasťou Za Váhom, Panské pasienky a Selické, kde pravostranne prijíma [[Slaništský kanál]].<ref name=UGK/> Severne od [[Vlčany|Vlčan]] sa stáča na západ, prechádza do geomorfologickej časti [[Salibská mokraď]]<ref name=GP/> a v blízkosti [[Železničná trať Šaľa – Neded|trate do Nededa]] sa stáča na juhozápad. Tu priberá pravostranný [[Žihársky kanál]] a zároveň sa južným smerom oddeľuje Vlčiansky kanál, onedlho sa pravostranne pripája ďalší menší prítok. Na dolnom toku už tečie rovinou cez poľnohospodársku oblasť, okrajom menšieho hája s názvom Les<ref name=mcz/> do lokality Trasovište, západne od obce [[Neded]]. Tu, v oblasti Rakytník<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}}, ústi ľavostranne do [[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)|Kolárovského kanála]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.88471&y=48.03463&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Selický kanál vzniká na území obce [[Diakovce]], pokračuje katastrom mesta [[Šaľa]], hranicou územia obce [[Žihárec]] a [[Selice]] a napokon hranicou obce [[Vlčany]] a Žihárec. Preteká iba okresom [[Šaľa (okres)|Šaľa]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=%C5%BDih%C3%A1rec&source=osm&id=1015716578&ds=1&x=17.8911665&y=48.0387136&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská rovina]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.88471&y=48.03463&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Malého Dunaja (2. časť)}} <!-- [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej nížine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Šaľa]] [[Kategória:Šaľa]] [[Kategória:Diakovce]] [[Kategória:Žihárec]] [[Kategória:Selice]] [[Kategória:Vlčany]] --> {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name="vkuT">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=95 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> h81e673824w7eu6db06quuti4fsm4rp 8199477 8199264 2026-04-17T08:03:47Z Pe3kZA 39673 akt. 8199477 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Kolárovský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | district = [[Šaľa (okres)|Šaľa]], [[Galanta (okres)|Galanta]] | district1 = [[Komárno (okres)|Komárno]] | commune = | municipality = [[Šaľa]], [[Tešedíkovo]], [[Žihárec]] | municipality1 = [[Kráľov Brod]], [[Vlčany]], [[Neded]] | municipality2 = [[Kolárovo]] | municipality3 = [[Dedina Mládeže]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Vznik | source_location = <nowiki>Hrušov</nowiki>, [[Šaľa]] | source_elevation = cca 115 | source_lat_d = 48.1436 | source_long_d = 17.8842 | mouth = [[Malý Dunaj]], [[Kolárovo]] | mouth_location = [[Podunajská rovina]] | mouth_elevation = cca 107 | mouth_lat_d = 47.9424 | mouth_long_d = 17.9681 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 26 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-10-1335--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Kolárovský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresov [[Šaľa (okres)|Šaľa]], [[Galanta (okres)|Galanta]] a [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je to ľavostranný prítok [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]]<ref name=vku/> v povodí [[Váh]]u, má dĺžku približne 26 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na severe strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-18 | miesto = Bratislava}}</ref>, na južnom okraji [[Šaľa|Šale]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|115}}<ref name=UGK/> Svoj tok začína v lokalite Hrušov<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, pri násype [[Železničná trať Bratislava – Štúrovo|železničnej trate Bratislava – Štúrovo]], odkiaľ tečie krátko na juhozápad. Dostáva sa k [[Cesta II. triedy 573 (Slovensko)|ceste II/573]] do [[Kolárovo|Kolárova]]<ref name=Tm/>, kde sa stáča na juh a spoločne so [[Selický kanál|Selickým kanálom]] tečúcim po opačnej strane komunikácie, pokračuje do lokality Hetméň.<ref name=vku/> Tu prijíma ľavostranný Hetménsky kanál a podtekajúc cestu II/573 pokračuje na západ.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.123835,17.888318,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-18 | jazyk = }}</ref> Križuje [[Selický kanál]], onedlho priberá pravostranný [[Šaliansky kanál]] a stáča sa opäť na juh. V oblasti Vráble<ref name=vku/> preteká mokrinou, za ktorou je ľavostranne prepojený so Selickým kanálom a vedie až k osade Kilíč, kde sa stáča na západ. Na severnom okraji [[Žihárec|Žihárca]] sa točí na juhozápad, križuje [[Železničná trať Šaľa – Neded|trať do Nededa]] a vteká do časti [[Salibská mokraď]]<ref name=GP/>. Obteká obec a v oblasti Horné lúky krátko vedie súbežne s [[Kráľovobrodský kanál|Kráľovobrodským kanálom]].<ref name=vku/> Oblúkom sa stáča až na východ, cez lúčku pokračuje na juhovýchod a juh. Na sútoku s Horným a Mačonským kanálom v lokalite Rakytník sa stáča na juhozápad, následne na juh a priberá ľavostranný [[Selický kanál]]. Lemovaný nesúvislým porastom tečie južným smerom, priberajúc viacero menších prítokov i odtokov. Z významnejších sa ľavostranne pripája Vlčiansky kanál, kanál Neded – Vlčany či Žihľavový kanál.<ref name=UGK/> Na dolnom toku sa Kolárovský kanál výraznejšie stáča na juhovýchod, neskôr pokračuje na juh. Prijíma pravostranný Šípový, Studiensky a Obecný kanál a opúšťa [[Salibská mokraď|Salibskú mokraď]]<ref name=GP/>. Severne od [[Kolárovo|Kolárova]] sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}}, ľavostranne vlieva do [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]] v širšom povodí [[Váh]]u.<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.96816&y=47.94235&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kolárovský kanál vďaka svojej dĺžke zasahuje na územie [[Nitriansky kraj|Nitrianskeho]] a [[Trnavský kraj|Trnavského kraja]] a okresov [[Šaľa (okres)|Šaľa]], [[Galanta (okres)|Galanta]] a [[Komárno (okres)|Komárno]]. Postupne tečie územím mesta [[Šaľa]], obcí [[Tešedíkovo]], [[Žihárec]], [[Kráľov Brod]], [[Vlčany]], [[Neded]], [[Dedina Mládeže]] a opäť mesta [[Kolárovo]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Dedina%20Ml%C3%A1de%C5%BEe&source=osm&id=1015716151&ds=1&x=17.9585132&y=47.9596136&z=14 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská rovina]], [[Salibská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.96816&y=47.94235&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Malého Dunaja (2. časť)}} <!-- [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Šaľa]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Galanta]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Šaľa]] [[Kategória:Tešedíkovo]] [[Kategória:Kráľov Brod]] [[Kategória:Vlčany]] [[Kategória:Neded]] [[Kategória:Kolárovo]] [[Kategória:Dedina Mládeže]] --> {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name="vkuT">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=95 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> jxcancqvztxr4im9sej23npu8xf5cl7 0 507571 8199493 8085733 2026-04-17T11:24:10Z Pelex 2483 wl. 8199493 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Conscription map of the world.svg|náhľad|Mapa krajín s rôznymi typmi vojenskej povinnosti (2008).{{legend|#8cd19d|žiadne ozbrojené sily}} {{legend|#5cacc4|žiadna povinná vojenská služba}} {{legend|#fcb653|krajiny plánujúce zrušiť povinnú vojenskú službu)}} {{legend|#ff5254|všeobecná branná povinnosť}} {{legend|#b9b9b9|chýbajúce informácie}}]] '''Branná povinnosť''' je povinnosť [[občan|občana]] štátu pripravovať sa na [[Obrana štátu|obranu štátu]] a osobne sa zúčastňovať na plnení úloh [[Ozbrojené sily|armády]].<ref>Branná povinnost. In: {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vojenský výkladový slovník vybraných operačních pojmů | vydavateľ = Správa doktrín Ředitelství výcviku a doktrín | miesto = Vyškov | rok = 2005 | isbn = | kapitola = | strany = 33 | počet strán = 358 | jazyk = po česky | url = http://is.muni.cz/el/1423/podzim2009/BSS101/um/slovnikACR.pdf }} </ref> Podľa slovenského Zákona č. 150/2025 branná povinnosť predstavuje povinnosť podrobiť sa [[odvod (vojsko)|odvodu]] (zvyčajne vo veku 19 rokov – okrem prípadov, v ktorých zákon ustanovuje inak) a vykonať [[vojenská služba|mimoriadnu (vojenskú) službu]] alebo alternatívnu službu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 150/2025 Z. z. z 27. mája 2025 o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov | url = https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2025/150/ | vydavateľ = Úrad vlády SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-05 }}</ref> Od roku 2016 je možné na Slovensku absolvovať dobrovoľnú vojenskú prípravu.<ref>Zákon 378/2015 Z. z. [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/378/20160102 Dostupné online]</ref> História brannej povinnosti siaha až do [[starovek]]u, v mnohých krajinách pokračuje s rôznymi obmenami až do súčasnosti. Branná povinnosť, resp. povinná vojenská služba v modernom ponímaní bola zavedená po prvýkrát vo [[Francúzsko|Francúzsku]] počas [[Veľká francúzska revolúcia|francúzskej revolúcie]]. Umožnila Francúzom vytvoriť početne silné armády, ktoré sa mohli postaviť zahraničným silám, ktoré ohrozovali revolúciu. Väčšina európskych krajín v dôsledku jeho efektivity tento systém neskôr okopírovala. Muži aj v čase mieru v určitom veku museli slúžiť 1-3 roky v aktívnej službe a následne prešli do [[záloha (vojenstvo)|zálohy]], odkiaľ ich mohli povolať do aktívnej služby v prípade [[Vojna|vojnového konfliktu]]. Na začiatku 21. storočia, mnoho štátov všeobecnú brannú povinnosť zrušilo, a spolieha sa namiesto toho na menšie profesionálne armády s [[profesionálny vojak|profesionálnymi vojakmi]], ktorí do armády narukovali [[dobrovoľnosť|dobrovoľne]]. Existencia profesionálnych armád, ktoré sú menšie ako armády krajín s všeobecnou brannou povinnosťou pre všetkých mužov v určitom veku, však má svoje obmedzenia. Tieto krajiny zväčša musia zvažovať a predvídať budúce vojenské konflikty, v ktorých by s menšou armádou nemohli, napr. proti početnejšiemu nepriateľovi obstáť. Aj preto mnoho štátov, ktoré zrušili brannú povinnosť si stále si vyhradzuje právo obnoviť ju počas prípadného vojnového konfliktu alebo v dobe krízy. Branná povinnosť je v modernej dobe považovaná viacerými skupinami obyvateľstva za kontroverznú. Je odsudzovaná kvôli [[výhrada svedomia|výhrade svedomia]] v prípade vojnového konfliktu, z [[náboženstvo|náboženských]], [[filozofia|filozofických]] alebo [[politika|politických]] dôvodov. Alebo v prípadoch ak občania nesúhlasili s politikou vlády a boli proti vojnovému konfliktu (tzv. nepopulárne vojny) alebo z ideologických dôvodov, keď ju považujú za porušenie svojich individuálnych práv. Takto povolané osoby sa môžu vyhnúť službe, napr. tým, že opustia krajinu. Niektoré krajiny preto svoj branný systém prispôsobili tak, aby bol [[branec|brancom]] umožnený výber alternatívnych služieb mimo [[bojová operácia|bojové operácie]] alebo aj mimo armádu, ako je napr. [[civilná služba]]. V niektorých krajinách, boli alebo aj naďalej sú branci povolávaní nielen do [[ozbrojené sily|ozbrojených síl]], ale aj do rôznych [[polovojenská organizácia|polovojenských organizácií]], jednotiek ministerstva vnútra, [[polícia|polície]] alebo nebojovej [[civilná ochrana|civilnej obrany]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Conscription}} == Zdroj == {{preklad|en|Conscription|592550712}} [[Kategória:Vojsko]] dens0fhd1she8fy85tsvo10xq3fk7u3 8199494 8199493 2026-04-17T11:24:47Z Pelex 2483 štyl. 8199494 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Conscription map of the world.svg|náhľad|Mapa krajín s rôznymi typmi vojenskej povinnosti (2008).{{legend|#8cd19d|žiadne ozbrojené sily}} {{legend|#5cacc4|žiadna povinná vojenská služba}} {{legend|#fcb653|krajiny plánujúce zrušiť povinnú vojenskú službu)}} {{legend|#ff5254|všeobecná branná povinnosť}} {{legend|#b9b9b9|chýbajúce informácie}}]] '''Branná povinnosť''' je povinnosť [[občan|občana]] štátu pripravovať sa na [[Obrana štátu|obranu štátu]] a osobne sa zúčastňovať na plnení úloh [[Ozbrojené sily|armády]].<ref>Branná povinnost. In: {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vojenský výkladový slovník vybraných operačních pojmů | vydavateľ = Správa doktrín Ředitelství výcviku a doktrín | miesto = Vyškov | rok = 2005 | isbn = | kapitola = | strany = 33 | počet strán = 358 | jazyk = po česky | url = http://is.muni.cz/el/1423/podzim2009/BSS101/um/slovnikACR.pdf }} </ref> Podľa slovenského Zákona č. 150/2025 branná povinnosť predstavuje povinnosť podrobiť sa [[odvod (vojsko)|odvodu]] (zvyčajne vo veku 19 rokov – okrem prípadov, v ktorých zákon ustanovuje inak) a vykonať [[vojenská služba|mimoriadnu (vojenskú) službu]] alebo alternatívnu službu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 150/2025 Z. z. z 27. mája 2025 o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov | url = https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2025/150/ | vydavateľ = Úrad vlády SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-05 }}</ref> Od roku 2016 je možné na Slovensku absolvovať dobrovoľnú vojenskú prípravu.<ref>Zákon 378/2015 Z. z. [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/378/20160102 Dostupné online]</ref> História brannej povinnosti siaha až do [[starovek]]u, v mnohých krajinách pokračuje s rôznymi obmenami až do súčasnosti. Branná povinnosť, resp. povinná vojenská služba v modernom ponímaní bola zavedená po prvýkrát vo [[Francúzsko|Francúzsku]] počas [[Veľká francúzska revolúcia|francúzskej revolúcie]]. Umožnila Francúzom vytvoriť početne silné armády, ktoré sa mohli postaviť zahraničným silám, ktoré ohrozovali revolúciu. Väčšina európskych krajín v dôsledku jeho efektivity tento systém neskôr okopírovala. Muži aj v čase mieru v určitom veku museli slúžiť 1-3 roky v aktívnej službe a následne prešli do [[záloha (vojenstvo)|zálohy]], odkiaľ ich mohli povolať do aktívnej služby v prípade [[Vojna|vojnového konfliktu]]. Na začiatku 21. storočia, mnoho štátov všeobecnú brannú povinnosť zrušilo, a spolieha sa namiesto toho na menšie profesionálne armády s [[profesionálny vojak|profesionálnymi vojakmi]], ktorí do armády narukovali [[dobrovoľnosť|dobrovoľne]]. Existencia profesionálnych armád, ktoré sú menšie ako armády krajín s všeobecnou brannou povinnosťou pre všetkých mužov v určitom veku, však má svoje obmedzenia. Tieto krajiny zväčša musia zvažovať a predvídať budúce vojenské konflikty, v ktorých by s menšou armádou nemohli, napr. proti početnejšiemu nepriateľovi obstáť. Aj preto mnoho štátov, ktoré zrušili brannú povinnosť si stále vyhradzuje právo obnoviť ju počas prípadného vojnového konfliktu alebo v dobe krízy. Branná povinnosť je v modernej dobe považovaná viacerými skupinami obyvateľstva za kontroverznú. Je odsudzovaná kvôli [[výhrada svedomia|výhrade svedomia]] v prípade vojnového konfliktu, z [[náboženstvo|náboženských]], [[filozofia|filozofických]] alebo [[politika|politických]] dôvodov. Alebo v prípadoch ak občania nesúhlasili s politikou vlády a boli proti vojnovému konfliktu (tzv. nepopulárne vojny) alebo z ideologických dôvodov, keď ju považujú za porušenie svojich individuálnych práv. Takto povolané osoby sa môžu vyhnúť službe, napr. tým, že opustia krajinu. Niektoré krajiny preto svoj branný systém prispôsobili tak, aby bol [[branec|brancom]] umožnený výber alternatívnych služieb mimo [[bojová operácia|bojové operácie]] alebo aj mimo armádu, ako je napr. [[civilná služba]]. V niektorých krajinách, boli alebo aj naďalej sú branci povolávaní nielen do [[ozbrojené sily|ozbrojených síl]], ale aj do rôznych [[polovojenská organizácia|polovojenských organizácií]], jednotiek ministerstva vnútra, [[polícia|polície]] alebo nebojovej [[civilná ochrana|civilnej obrany]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Conscription}} == Zdroj == {{preklad|en|Conscription|592550712}} [[Kategória:Vojsko]] 3fkiz3b8f09bm66f5010k6jg9d4q4n1 0 510646 8199195 7990490 2026-04-16T13:56:58Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8199195 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Alain Resnais |Portrét = Alain Resnais Césars 2recorte.jpg |Popis = francúzsky režisér |Dátum narodenia = [[3. jún]] [[1922]] |Miesto narodenia = [[Vannes]], [[Francúzsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2014|3|1|1922|6|3}} |Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] |}} '''Alain Resnais''' (* [[3. jún]] [[1922]], [[Vannes]], [[Francúzsko]] – † [[1. marec]] [[2014]], [[Paríž]])<ref>[http://www.sueddeutsche.de/kultur/franzoesisches-kino-regisseur-alain-resnais-ist-tot-1.1901968 Nachruf auf Alain Resnais in: Süddeutsche]</ref> bol francúzsky filmový [[režisér]] a jeden z predstaviteľov [[Francúzska nová vlna|Francúzskej novej vlny]]. Tejto činnosti sa začal venovať v druhej polovici štyridsiatych rokov. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí film ''[[Hirošima, moja láska]]'' z roku [[1959]]. Za svoj film ''[[Stará známa pesnička]]'' z roku 1997 získal [[César|Césara za najlepší film]]; za film ''[[Smoking/No Smoking|Smoking / No Smoking]]'' z roku [[1994]] potom Césara pre najlepšieho režiséra. Natočil mnoho ďalších filmov, ako napríklad ''[[Vlani v Marienbade]]'' (1961), ''[[Muriel či návrat v čase]]'' (1963), ''[[Môj strýko z Ameriky]]'' (1980), alebo ''Ešte ste nič nevideli'' (2012). Zomrel v roku 2014 vo veku 91 rokov.<ref>{{Citácia knihy | titul = Zemřel Alain Resnais, režisér Hirošimy, mé lásky. Bylo mu 91 let | url = http://kultura.idnes.cz/zemrel-reziser-alain-resnais-dj0-/filmvideo.aspx?c=A140302_114650_filmvideo_ob | dátum vydania = 2014-03-02 | datum prístupu = 2014-03-02 | vydavateľ = iDNES.cz }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Richard | meno = Blech | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Svet filmových režisérov]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1968 | isbn = | doi = | edícia = | kapitola = Alain Resnais V zápase uprostred konfliktov | strany = 264 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Alain Resnais}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0720297|meno=Alain Resnais}} * {{csfd meno|id=4133|meno=Alain Resnais}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Alain Resnais|11267004}} {{Biografický výhonok}} {{César za najlepšiu réžiu}} {{Predstavitelia Francúzskej novej vlny}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Resnais, Alain}} [[Kategória:Francúzski filmoví režiséri]] [[Kategória:Držitelia Césara za najlepšiu réžiu]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]] eha7uu0fbpjjdoqd7vkdotujn4bicm2 0 517623 8199286 8097877 2026-04-16T18:23:56Z Feriontly17x17x7 228747 akt. 8199286 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať}}{{Infobox Futbalový klub | názovklubu = FK Pohronie | obrázok = | logo = | celýnázov = Futbalový klub Pohronie Žiar nad Hronom Dolná Ždaňa | prezývka = Pohronské osy | založený = 2012 | rozpustený = | štadión = [[Mestský štadión Žiar nad Hronom]] | kapacita = 2 309 | majiteľ = Mesto [[Žiar nad Hronom]] 50%<br/>Obec [[Dolná Ždaňa]] 50% | predseda = {{SVK}} Igor Rozenberg | tréner = {{SVK}} [[Erik Grendel]] | liga = [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]] | sezóna = [[2. slovenská futbalová liga 2024/2025|2024/25]] | pozícia = 12. miesto | vzor_lp1 = _pohronie2425h | vzor_t1 = _michalovce2425h | vzor_pp1 = _pohronie2425h | vzor_tr1 = _cambuur2425h | vzor_po1 = _3_stripes_blue | ľavéplece1 = FFEF00 | telo1 = FFEF00 | pravéplece1 = FFEF00 | trenírky1 = 0000FF | ponožky1 = FFEF00 | vzor_lp2 = _adidasstriped24wg | vzor_t2 = _adidasstriped24wg | vzor_pp2 = _adidasstriped24wg | vzor_tr2 = | vzor_po2 = | ľavéplece2 = FFFFFF | telo2 = FFFFFF | pravéplece2 = FFFFFF | trenírky2 = FFFFFF | ponožky2 = FFFFFF | vzor_lp3 = | vzor_t3 = | vzor_pp3 = | vzor_tr3 = | vzor_po3 = | ľavéplece3 = | telo3 = | pravéplece3 = | trenírky3 = | ponožky3 = }} '''FK Pohronie''' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbalový klub]] z mesta [[Žiar nad Hronom]] hrajúci v [[2. slovenská futbalová liga|druhej najvyššej slovenskej futbalovej súťaži]] od sezóny [[2. slovenská futbalová liga 2022/2023|2022/23]]. Domáce zápasy hráva na [[Mestský štadión Žiar nad Hronom|Mestskom štadióne Žiar nad Hronom]], ktorý disponuje kapacitou 2 309 miest. == História == 1. júna 2012 sa kluby [[TJ Sokol Dolná Ždaňa]] a [[FK Žiar nad Hronom]] zlúčili a tak vznikol klub FK Pohronie. Klub začal hrávať v [[3. liga|3. lige]], no hneď v [[3. slovenská futbalová liga 2012/2013|prvej sezóne]] sa umiestnil na prvom mieste tabuľky a postúpil do [[2. liga|2. ligy]]. Do leta 2017 hrával klub svoje ligové zápasy na ihrisku v [[Dolná Ždaňa|Dolnej Ždani]]. Následne sa presunul na štadión v Žiari nad Hronom, ktorý bol v danom čase na novo zrekonštruovaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História klubu|url=https://www.fkpohronie.sk/historia-klubu/|dátum prístupu=2020-7-1|vydavateľ=FK Pohronie}}</ref> Po šiestich rokoch v 2. lige klub v sezóne [[2. slovenská futbalová liga 2018/2019|2018/19]] obsadil prvé miesto tabuľky a historicky po prvýkrát postúpil do najvyššej súťaže, v ktorej sa po prvý raz predstavil v sezóne 2019/20.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pohronie oslavuje historický postup do Fortuna ligy, Poprad v baráži vyzve Trenčín|url=https://futbal.pravda.sk/fortuna-liga/clanok/513483-pohronie-oslavuje-historicky-postup-do-fortuna-ligy-poprad-v-barazi-vyzve-trencin/|dátum prístupu=2019-5-25|vydavateľ=Pravda}}</ref> === Názvy klubu === * 2012 – '''FK Pohronie''' == Úspechy == === Domáce === * '''[[2. slovenská futbalová liga]]''' ''(1993–súčasnosť)'' ** ''Víťazi (1)'': [[2. slovenská futbalová liga 2018/2019|2018/19]] (Postup) * '''[[3. liga|3. slovenská futbalová liga]]''' ''(1993–súčasnosť)'' ** ''Víťazi (1)'': [[3. slovenská futbalová liga 2012/2013|2012/13]] (Postup) == Spolupráca == === Sponzori === {| class="wikitable" ! style="color:blue; background:#FFD700;" |Obdobie ! style="color:blue; background:#FFD700;" |Výrobca dresov ! style="color:blue; background:#FFD700;" |Sponzor na dresoch |- |2012–2013 |[[Jako]] |REMESLO |- |2013–2014 |Joma | rowspan="2" |žiadny |- |2014–2017 |[[Adidas]] |- |2017– |[[Erreà]] |REMESLO |} === Iné futbalové kluby === Nasledujúce futbalové kluby spolupracujú s FK Pohronie: * {{SVK}} [[MFK Žarnovica]] (2018–2019, 2021-súčasnosť)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MFK Žarnovica ako farma Pohronia, mužstvo povedie nový tréner|url=https://myziar.sme.sk/c/20879706/mfk-zarnovica-ako-farma-pohronia-muzstvo-povedie-novy-trener.html|dátum prístupu=2018-7-27|vydavateľ=SME}}</ref> * {{SVK}} [[MFK Nová Baňa]] (2019–2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V šatni plakali, Pohronie nečakane vyhodilo domácich hráčov|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/v-satni-plakali-pohronie-necakane-vyhodilo-domacich-hracov/|dátum prístupu=2020-10-4|vydavateľ=Futbalnet}}</ref> == Tréneri == Zoznam trénerov klubu od postupu do najvyššej slovenskej futbalovej súťaže: * {{SVK}} [[Milan Nemec]] (2017–2019) * {{SVK}} [[Rastislav Urgela]] (2019) * {{SVK}} [[Ján Rosinský]] (2019) * {{SVK}} [[Mikuláš Radványi]] (2019–2020) * {{CZE}} [[Jan Kameník]] (2020–2021) * {{SVK}} [[Gergely Geri]] (2021–2021) * {{ESP}} [[Pablo Villar]] (2021-2021) * {{CZE}} [[Martin Bittengl]] {{CZE}} [[Lubomir Adler]](2021) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://fkpohronie.sk/ Oficiálna stránka] tímu FK Pohronie * [https://www.fortunaliga.sk/tim/2020/21-fk-pohronie-ziar-n-h-dolna-zdana FK Pohronie] na oficiálnej stránke slovenskej najvyššej futbalovej súťaže * [https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/fk-pohronie-ziar-nad-hronom-dolna-zdana/ FK Pohronie] na stránke Futbalnet {{Futbalisti FK Pohronie}} {{Žiar nad Hronom}} {{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} {{DEFAULTSORT:Pohronie, FK}} [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Pohronie]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 2012]] [[Kategória:Šport v Žiari nad Hronom]] kadb2v86u4v77didtiw9adrm74ubvud 0 519259 8199157 8032012 2026-04-16T12:47:03Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8199157 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola = | Druh kostola = | Celé meno = | Iné meno1 = {{vjz|ces|''Kostel svatého Jiljí''}} | Iné meno2 = | Obrázok = Milevsko-kostel-sv.Jiljí2009b.jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = sv. [[Egídius (opát)|Egídius]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Česko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = [[Juhočeský kraj|Juhočeský]] | Okres typ = | Okres = [[Okres Písek|Písek]] | Mesto typ = | Mesto = Milevsko | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = | Zemepisná šírka = 49.457392 | Zemepisná dĺžka = 14.368717 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Sloh = [[Románske umenie|románsky]] |Sloh1 = gotika | Výstavba = | Dokončenie = | Rekonštrukcia = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = 23 | Výška = 15,5 | Šírka = 11 | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Kostol svätého Egídia''' ({{ces|''Kostel svatého Jiljí''}}) sa nachádza v areáli [[Kláštor Milevsko|Milevského kláštora]], v údolí pri Milevskom potoku, na severnom okraji mesta [[Milevsko]]. Jeho vznik sa datuje do poslednej tretiny 12. storočia. Z pôvodne [[Románske umenie|románskej]] jednoloďovej stavby, ktorá bola v 14. storočí výrazne [[Gotika|goticky]] pretvorená sa zachovala sa len vežovitá stavba s [[empora|emporou]] v 1. podlaží. Na južnej strane sa nachádza vchod s vysokým, zaklenutým vstupom. Kostol je dlhý 23 m, široký 11m a vysoký 15,5m. Ako súčasť Milevského kláštora je zaradený medzi [[Národná kultúrna pamiatka Českej republiky|národné kultúrne pamiatky]]. V súčasnosti slúži kostol ako smútočná sieň. == História == Kláštorný komplex bol založený okolo roku 1187. Kostol sa spomína ako farský od roku 1150 a slúžil aj ako vlastnický kostol Jiřího z Milevska, ktorý z empory sledoval bohoslužby. Okolo roku [[1400]] (1383-1407) bol kostol prestavaný na gotický. Z pôvodného románskeho kostola sa zachovala mohutná obdlžníková zvonica a veža so združenými okienkami a s debneným posledným poschodím. Na severnej strane sa zachovalo románske kvádrikové murivo. Prestavbu viedol majster Staněk a jeho synovec Jan a slúžila ako vzor pre [[Kostol svätého Víta (Český Krumlov)|kostol sv. Víta ]] v [[Český Krumlov|Českom Krumlove]]. Kostol má jednu loď, plánovanú v gotike pri rekonštrukcii ako dvojlodie, [[presbytérium]], ktorého prestavba prebiehala v 80. rokoch [[14. storočie|14. storočia]], je päťboké a má veľmi cennú, gotickú sieťovanú klenbu tzv. milevského typu, najstaršiu v [[Česko|Česku]]. Je zdobená renesančnými maľbami z roku [[1573]], ktoré nechali vytvoriť [[Hodějovci z Hodějova|Hodějovci]]. Loď je plochostropá, krytá jednoduchým kazetovým stropom zo 16. storočia. V roku [[1883]] bol kostol [[barok]]ovo upravený{{Chýba citácia}} a regotizovaný. V 80. rokoch 20. storočia bol [[interiér]] poškodený úpravami na smútočnú sieň. == Architektúra == [[Súbor:Kostol sv. Jiljí (pôdorys).jpg|náhľad|vľavo|Pôdorys kostola]] Pôvodný kostol bol jednoloďový, postavený zo žulových kvádrov. Južná stena románskeho kostola a jeho chór boli zrušené a bola pristavaná nová loď, dlhšia na východ a širšia na juh a polygonálny chór s priľahlou obdĺžnikovou sakristiou na severnej strane. === Románska veža === Najzaujímavejšou časťou kostola je dochovaná západná vežová stavba, zaujímajúca pôvodne celú šírku románskej lodi. Veža je ukončená dreveným debneným podlažím so zvonmi, prikryté [[Manzarda|manzardou]]. Prízemie a prvé podlažie vytvára emporu, zjavná je arkáda o troch polkruhových oblúkoch, podoprená dvoma piliermi. Tie stoja na oblých, neprofilovaných kvádrových stĺpoch kruhového prierezu, ktoré zároveň niesli i trámový strop prízemia. [[Pilier|Piliere]] sú zdobené [[rímsa|rímsou]] a nesú polkruhové neprofilované pásy, preklenuté priečnym smerom k ose kostola a smerom k západnej stene. Horná časť veže je ozdobená dvoma radmi zdvojených, stĺpikmi delenými oknami (na západnej a východnej stene po troch, na južnej a severnej po jednom). Vrchná hrana má stĺpiky hranolové, osemboké, spodná valcové. Ich drieky sa slabo zužujú. Stredné podlažie je osvetlené úzkymi obdĺžnikovými oknami, širokými 80 cm a vysokými 580 cm. === Gotická časť === [[Gotika|Gotická]] loď je 11,72m široká, 23,43m dlhá, obsahuje päťboko uzatvorené presbytérium s obdĺžnikovou sakristiou po severnej strane. Bola plánovaná ako sieňové dvojlodie. Pôvodne mala mať bohatú klenbu, ktorej rebrá by sa pretínali na spôsob siete. Aktuálne je loď plochostropá, krytá jednoduchým kazetovým stropom zo 16. storočia. Nové rebrá sú hranolové vo výške 11,09m. Ich výbehy dosadajú na groteskné maskové konzoly a čelné oblúky. Víťazný oblúk je hruškovito profilovaný. Portál kostola je na južnej strane lodi zaklenutý v mierny oblúk, v profile je na šikmej ploche trikrát lomený. Na týchto vzniknutých hranách sú valcovité prúty a plochy medzi nimi sú kanelúrované. ==== Presbytérium ==== [[Súbor:Milevsko - okres Písek (7).jpg|náhľad|vľavo|Klenba presbytéria]] Presbytérium je zakončené piatimi hranami osemuholníka. Bohatá klenba ho delí na štyri travé, označené štíhlymi príporami, ktoré nesú rebrá klenutia, sieťovite sa prepletajúceho. Podobné prípory sú v rohoch polygonálneho zakončenia. Prípory sú oblé, pätky stoja na polygonálnom hranole, ktorého úzke hrany sú zjavne vduté. Klenbové polia pri svorníkoch sú zdobené erbami členov rodiny Hodějovskej. Na južnej strane [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] sa nachádzajú štyri sedílie zavŕšené kružbovými motívmi v pravouhlom rámovaní, na severnej strane nástenná maľba [[Krištof (svätec)|sv. Krištofa]], zabielená roku 1883. [[kružba|Kružby]] sú orámované pravouhlými rímsami, z ktorých vyrastajú kanelúrované prúty, vypnuté v dvojnos a zbiehajúce sa smerom hore v miernom hrote. Tretia kružba je vyššia. V presbytériu sa nachádza päť okien, sú veľké, štíhle, ozdobené kružbou. Sú delené dvoma prútmi na tri časti. ==== Sakristia ==== [[Sakristia]] sa nachádza na severnej strane presbytéria, je to obdĺžniková, priestorná sieň, s jedným oknom, stĺpom sa deleným, osvetlená. Kružba okna je ozdobená dvoma ďatelinovými listami vyrastajúcimi z prúta, nad nimi je jediný štvorlístok kolo postavený, ktorého listy majú po troch okrúhlych lalokoch. [[Klenba]] sakristie je sieťovitá, svätovítskeho typu. Rebrá klenby sú opreté o kalichovité konzoly (šesť), ktoré sú rovnaké ako v presbytériu. Sú bez stĺpikov, niekoľkonásobne sa pretínajúce. Svorníky tu nie sú. Vchod do sakristie je moderne upravený. == Vybavenie interiéru == Nábytok a [[chór]] sú novodobé, zo starších dôb je zachovaná renesančná kazateľňa. Interiér obsahuje baldachýnový, pseudogotický hlavný oltár so sochou. Rečnícka tribúna kazateľne je zdobená ornamentálnymi ranobarokovými reliéfmi, ktoré pochádzajú zo 17. storočia. Na nároží má hadovito krútený stĺp, ovinutý révou. V lodi sa nachádza cyklus siedmych obrazov zo života [[Svätý Egídius|sv. Egídia]] v barokových rámoch, z doby pred polovicou [[18. storočie|18. storočia]]. == Literatúra == * Jiří Kuthan: ''Středoveká architektura v jižních Čechách do poloviny 13. století'', České Budějovice 1972 * Dobroslav Líbal: ''Katalog gotické architektury v České republice do husitských válek'', Praha Unicornis 2001 * Anežka Merhautová: ''Raně středověká architektura v Čechách'', Praha Academia 1971 * ''Umělecké památky Čech K/O Svazek Druhý'', Praha Academia 1978 * {{Citácia knihy | priezvisko = Podlaha, Dr. | meno = A. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šittler | meno2 = Ed. | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Soupis památek historických a uměleckých v politickém okresu Milevském | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = | typ vydania = | vydavateľ = Archeologická komisse při České akademii císaře Františka Josefa pro vědy, slovesnost a umění | miesto = Praha | rok = 1898 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 148 | prílohy = | edícia = Soupis památek historických a uměleckých v Království Českém od pravěku do počátku XIX. století | subedícia = | zväzok edície = 05 | kapitola = Milevsko - Hřbitovní kostel sv. Jiljí | typ kapitoly = | url kapitoly = http://depositum.cz/knihovny/pamatky/strom.clanek.php?clanek=3756 | strany = 107 - 117 | zväzok = | typ zväzku = | url = http://depositum.cz/knihovny/pamatky/strom.clanek.php?clanek=3652 | isbn = | doi = | id = | poznámka = | jazyk = {{V jazyku|ces}} | url archívu = https://web.archive.org/web/20140714133251/http://depositum.cz/knihovny/pamatky/strom.clanek.php?clanek=3652 | dátum archivácie = 2014-07-14 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sommer | meno = Jan | odkaz na autora = | titul = Poznámky ke středověkým proměnám kostela sv. Jiljí v Milevsku na základě poznatků z první etapy předběžných průzkumů | url = http://evk.sweb.cz/evkclanky/evkclanky2007/evkclanek070717milevskojilji/index.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 17.7.2007 | dátum prístupu = 2014-7-1 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = {{ces}} | url archívu = https://web.archive.org/web/20130904133014/http://evk.sweb.cz/evkclanky/evkclanky2007/evkclanek070717milevskojilji/index.htm | dátum archivácie = 2013-09-04 }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://klastermilevsko.cz klastermilevsko.cz] - oficiálna webstránka Milevského kláštora * [http://www.milevskymkrajem.cz/pamatky-v-milevsku/d-1004/p1=1001 www.milevskymkrajem.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150219191523/http://milevskymkrajem.cz/pamatky%2Dv%2Dmilevsku/d-1004/p1=1001 |date=2015-02-19 }} - Památky v Milevsku * [http://www.hrady.cz/wnd_show_text.php?tid=16293 www.hrady.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150924060404/http://www.hrady.cz/wnd_show_text.php?tid=16293 |date=2015-09-24 }} - kostel sv. Jiljí * [https://www.e-stredovek.cz/post/kostel-svateho-jilji-v-milevsku/ www.e-stredovek.cz] - Kostel svatého Jiljí v Milevsku == Zdroj == {{Preklad|cs|Klášter Milevsko|11421957}} [[Kategória:Milevsko]] [[Kategória:Románske kostoly v Česku]] [[Kategória:Gotické kostoly v Česku]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Egídiovi|Milevsko]] [[Kategória:Národné kultúrne pamiatky v Juhočeskom kraji]] [[Kategória:Kostoly v okrese Písek]] bh6njvsu956u0lm5k6bbn3e4llz844q 0 523281 8199375 7079318 2026-04-16T21:03:06Z ~2026-23426-74 292191 /* Postavenie menšín */ 8199375 wikitext text/x-wiki '''Okupácia južného Slovenska''' ([[1938]] – [[1945]]) (v maďarskej histografii zväčša prinavrátenie, v extrémnych prípadoch oslobodenie<ref>{{Harvbz|Hruboň|Ristveyová|2014|St=5}}</ref>) bola anexia južných častí [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] [[Maďarsko]]m na základe výsledku [[Prvá viedenská arbitráž|prvej viedenskej arbitráže]]. Maďarsko okrem južného Slovenska obsadilo aj časť [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]], ktorú po rozpade Č-SR okupovalo celú. Svoje územné zisky voči Slovensku rozšírilo počas [[Malá vojna (1939)|Malej vojny]]. Po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] boli pôvodné hranice Česko-Slovenska s Maďarskom obnovené a potvrdené [[Parížske zmluvy (1947)|Parížskou mierovou zmluvou]]. == Pozadie == Česko-slovenské hranice boli stanovené na základe kombinácie etnických, hospodárskych a vojenských kritérií a k novému štátu bolo pričlenené aj územie s početnou maďarskou menšinou. Napriek existencii aktivistických prúdov v politike maďarských menšinových strán, väčšina príslušníkov maďarskej menšiny sa s česko-slovenským štátom nestotožnila a žiadala pripojenie k Maďarsku, ktoré im bolo jazykovo a kultúrne bližšie. Medzivojnové Maďarsko sa s rozpadom [[Uhorsko|Uhorska]] nezmierilo, usilovalo sa o obnovu predtrianonských hraníc a revizionistické myšlienky sa stali integrálnou súčasťou maďarskej spoločnosti vrátane vzdelávacieho systému. Keďže Maďarsko v zahraničí nenašlo pre svoje snahy dostatočné pochopenie, nádeje vkladalo do nových totalitných režimov a svoju zahranično-politickú koncepciu postavilo na spolupráci s [[Nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]] a [[Fašizmus|fašistickým]] [[Taliansko]]m. Zmena mocenských pomerov v Európe, [[Mníchovská dohoda]] a politika [[appeasement]]u západných veľmocí vytvorili predpoklady pre teritoriálne zmeny na úkor Česko-Slovenska. Tieto vychádzali z výsledkov [[Prvá viedenská arbitráž|prvej viedenskej arbitráže]], keď úlohu arbitrov prevzali štáty priamo zainteresované na jeho likvidácii a jeho územné oklieštenie malo byť prípravou na ďalšiu agresiu. == Prevzatie územia == Výsledok arbitráže bol v Maďarsku prijatý s obrovským nadšením. Na strane Česko-Slovenska naopak zavládlo sklamanie. Hoci Česko-Slovensko počítalo s odstúpením maďarských etnických území, rozhodnutie arbitrov etnické hranice nerešpektovalo a pre [[Jozef Tiso|Tisovu]] novú autonómnu vládu znamenalo prvú závažnú politickú prehru. Tiso sa nezmienil o porušení [[Joachim von Ribbentrop|Ribbetropových]] sľubov,<ref name="vrabel33">{{Harvbz|Vrábel|2011|St=33}}</ref> ale dôvody hľadal v predchádzajúcej politike centrálnej vlády. Obetný baránok bol nájdený v [[Židia|Židoch]], ktorí v predvečer arbitráže usporiadali v Bratislave demonštráciu za pripojenie k Maďarsku. Slovenská autonómna vláda deklarovala, že sa s rozsudkom nezmieri, bude sa snažiť o jeho revíziu a ešte pred odovzdaním územia Maďarsku viacerí slovenskí politici vykonali okružnú cestu po južnom Slovensku, aby tamojších Slovákov upokojili a uistili ich, že sa čoskoro vrátia do vlasti.<ref>{{Harvbz|Vrábel|2011|St=34}}</ref> Na druhej strane, autonómna aj centrálna vláda v snahe predísť chaosu vyzývalli českých a slovenských obyvateľov, aby neopúšťali svoje domovy, s rozsudkom sa zmierili a prejavili lojalitu novému štátu. Autonómna vláda kládla zvláštny dôraz na zotrvanie slovenskej inteligencie, najmä učiteľov.<ref>{{Harvbz|Deák|2003|St=11}}</ref> Búrlivý priebeh mali maďarské oslavy v [[Ožďany|Ožďanoch]], kde v deň vyhlásenia výsledku arbitráže došlo ku konfliktu medzi česko-slovenskou vojenskou hliadkou a miestnymi obyvateľmi, ktorí porušili zákaz zhromažďovania a zdržiavania sa na ulici vo večerných hodinách. Hliadka, ktorá sa cítila davom ohrozená spustila streľbu a rozháňala dav pažbami. Výsledkom konfliktu bol jeden mŕtvy a dvaja zranení.<ref name="vrabel33"/> Po zlých skúsenostiach s odstúpením [[Sudety (región)|českého pohraničia]] mala česko-slovenská vláda záujem predísť zbytočnému napätiu a nezhodám. Česko-slovenské a maďarské veliteľstvá podpísali v Bratislave protokol, ktorý upravoval technické záležitosti preberania územia tak, aby sa predišlo nedorozumeniam na úseku styku oboch armád. Medzi 5.-11. novembrom 1938 bolo územie obsadené štyrmi maďarskými zmiešanými brigádami. Ich príchod na južné Slovensko sprevádzali pompézne oslavy, pričom organizátori vedome napodobňovali príchod nacistickej armády do odstúpeného českého pohraničia. V [[Komárno|Komárne]] dav nadšene skandoval mená predstaviteľov štátov, ktoré rozhodli o výsledku arbitráže – [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] a [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]].<ref>{{Harvbz|Hruboň|Ristveyová|2014|St=16}}</ref> Návrat k Maďarsku bol chápaný ako akt historickej spravodlivosti a oslobodenie spod "českej nadvlády". == Politika a štátna organizácia == Česko-slovenský systém pluralitnej demokracie bol nahradený autoritatívnym režimom hortyovského Maďarska, ktorý obmedzil politické práva všetkých obyvateľov južného Slovenska bez ohľadu na ich národnosť. V rovnakom čase na Slovensku prebiehalo postupné budovanie totalitného režimu v réžii [[Hlinkova slovenská ľudová strana|Hlinkovej slovenskej ľudovej strany]]. Do 21. decembra 1938 bolo územie pod vojenskou správou maďarskej armády, následne prevzal moc civilný aparát. Vojenská správa hranice okupovaného územia hermeticky uzavrela, nefungoval súkromný telefonický a telegrafický styk a bola pozastavená cestná a železničná doprava.<ref>{{Harvbz|Deák|2003|St=12}}</ref> Na pomoc vojenskej správe boli pridelení civilní poradcovia, zväčša príslušníci [[Zjednotená maďarská strana|Zjednotenej maďarskej strany]] (''Egyesült Magyar Párt – EMP''), ktorá si dávala zásluhy za svoju iredentistickú činnosť pred okupáciou. Jej predseda [[Andor Jaross]] bol vymenovaný za vládneho zmocnenca s úlohou poradcu generálneho štábu, neskôr sa stal ministrom pre záležitosti Hornej zeme bez kresla. EMP sa snažila zabrániť vstupu nových subjektov na politickú scénu "[[Felvidék|Felvidéku]]" a zneužívala svoju moc na prenasledovanie Slovákov ale aj Maďarov, ktorí počas česko-slovenskej éry prejavovali iné politické názory. Predstavy EMP o prebratí pozícií, ktoré uvoľnili česko-slovenskí úradníci však zostali nenaplnené a Maďarsko ich obsadilo prevažne úradníkmi z materskej krajiny ("anyaországh"). Tí opäť zaviedli metódy, ktoré v priebehu existencie Česko-Slovenska prakticky vymizli, ich správanie sa stalo predmetom sťažností samotnej EMP a v novembri-decembri 1939 eskalovalo až na úroveň maďarského parlamentu. Na základe rozhodnutia ministerskej rady z februára 1939 sa museli bývalí zamestnanci česko-slovenskej verejnej správy (vrátane Maďarov) podrobiť previerkam národnej spoľahlivosti. Previerky boli v priebehu ďalších mesiacov rozšírené okrem učiteľov, advokátov a lekárov aj na lekárnikov a od augusta 1938 aj na dôchodcov, vdovy a siroty, ktoré požadovali podporu od štátu. V roku 1940 sa EMP zlúčila s vládnou Stranou národného života (''Magyar Élet Pártya''). Je bývalý predseda [[Andor Jaross]] sa stal aktívnym pronacistickým kolaborantom a ako minister vnútra v Sztójayovej vláde niesol zodpovednosť za deportácie Židov z územia Maďarska. Podobne ako v iných krajinách, ochota obyvateľov južného Slovenska politicky sa angažovať v súlade s predstavami štátnej moci postupne v priebehu vojny klesala a úvodnú eufóriu prekrývali sociálne problémy. == Hospodárstvo == Obyvateľom južného Slovenska prinieslo pripojenie k Maďarsku takmer okamžité zníženie životnej úrovne. Proces hospodárskeho zjednocovania začal menovou výmenou vo výrazne nevýhodnom kurze (1:7 namiesto 1:5). Prichádzajúci maďarskí honvédi rýchlo vykúpili lacný a kvalitný tovar, čo viedlo k všeobecnému nedostatku a tovar, ktorý bol dostupný bol výrazne predražený. Tovar privezený z Maďarska bol v priemere o 30 % – 40 % drahší. Ceny niektorých priemyselných výrobkov stúpli až o 100 %, na cukor boli zavedené prídelové lístky. Nezamestnanosť narástla a to aj vďaka pozastaveniu rozvojových projektov Česko-Slovenskej vlády ako regulácia riek a výstavba ciest. Južné Slovensko bolo dôležitou poľnohospodárskou základňou Česko-Slovenska, ktorej odstúpenie znamenalo pre Slovensko stratu 41 % obrábanej poľnohospodárskej pôdy, ktorá produkovala až 80 % potravín potrebných pre zásobovanie obyvateľstva.<ref>{{Harvbz|Tilkovszky|1972|St=65}}</ref> Z hľadiska Maďarska však neznamenala významnejší prínos, naopak, miestni poľnohospodári čelili problémom s odbytom, pretože stratili svoj prirodzený trh a dostali sa do konkurencie s poľnohospodármi na materskom území, ktorí aj pred tým čelili problémom s nadprodukciou. Maďarská vláda obmedzila osevné plochy najvýnosnejších plodín ako cukrová repa, tabak alebo koreňová paprika. Problémy v sociálnej oblasti boli ešte prehĺbené zaostalosťou sociálneho systému v Maďarsku v porovnaní s Česko-Slovenskom. Maďarsko neposkytovalo štátnu podporu v nezamestnanosti, nemocenské poistenie sa nevzťahovalo na poľnohospodárskych robotníkov a starobné a invalidné dôchodky mali nižšiu hodnotu. Poľnohospodárski robotníci nemali na rozdiel od Česko-Slovenska svoje odborové organizácie a ich hospodárske a sociálnopolitické organizovanie bolo zakázané. V predchádzajúcom období bolo maďarské obyvateľstvo vystavené rozsiahlej sociálnej demagógii a propaganda šírená z Maďarska sa ho snažila presvedčiť o opaku. Po pričlenení k Maďarsku bolo konfrontované s realitou, dožadovalo sa rovnakých sociálnych výhod a situáciu bolo potrebné dodatočne vysvetľovať. Maďarská vláda odmietala z ideologických dôvodov poskytovať podporu v nezamestnanosti a sociálne problémy sa snažila riešiť núdzovými prácami, neskôr zapojením obyvateľstva do vojenského priemyslu. Krátkodobú podporu nezamestnaným poskytol výťažok zbierky "Maďar Maďarovi" (''Magyar a Magyarért'').<ref>{{Harvbz|Hruboň|Ristveyová|2014|St=33}}</ref> Problémy v poľnohospodárstve mali riešiť štátne intervenčné nákupy, ktoré ale neriešili ich hlavnú príčinu a dlhodobý charakter. == Postavenie menšín == ďarská vláda od začiatku nedodržala viacero bodov dohody o evakuácii a odovzdaní odstúpeného územia a nedokázala predísť výčinom armády, žandárstva, teroristických oddielov [[szabadcsapatok]] ale aj miestnych Maďarov voči slovenskému a českému obyvateľstvu. Prevzatie územia Maďarskom sprevádzalo násilné vyháňanie, rabovanie a krádeže, v obci [[Gbelce]] (Köbölkút) došlo dokonca k vražde štyroch českých kolonistov. Maďarská vláda rozpustila všetky nemaďarské spolky, ich majetok zhabala alebo pridelila maďarským organizáciám.<ref>{{Harvbz|Vrábel|2011|St=39}}</ref> Tieto kroky boli v príkrom rozpore v medzivojnovou maďarskou propagandou, ktorá kritizovala česko-slovenskú menšinovú politiku, ako aj prejavmi [[Miklós Horthy|Miklósa Horthyho]] [[Košice|Košiciach]] a [[Komárno|Komárne]], keď vítal Slovákov späť v ich s "tisícročnej vlasti" a sľuboval rešpektovanie ich národnostných a kultúrnych práv. Maďarsko svojou politikou smerovalo k rýchlej zmene etnických a majetkových pomerov. V zvlášť ťažkej situácii sa ocitli bývalí česko-slovenskí legionári, ktorí boli vnímaní ako nepriatelia štátu a nemaďarskí kolonisti. Už 5. novembra 1938 maďarský generálny štáb vydal nariadenie o vypovedaní všetkých kolonistov, ich rodinných príslušníkov a potomkov, pričom nepovoľoval výnimky ani pre osoby, ktoré sa hlásili k maďarskej národnosti.<ref name="deak13">{{Harvbz|Deák|2003|St=13}}</ref> Termín "kolonista" sa v praxi nevzťahoval len na poľnohospodárskych kolonistov, ale na akékoľvek osoby, ktoré sa na južnom Slovensku usídlili po roku 1918 z ľubovoľného iného dôvodu, vrátane prirodzenej vnútroštátnej migrácie a nákupu majetku z vlastných prostriedkov.<ref name="deak13"/> Okrem Čechov a Slovákov sa tieto opatrenia dotkli aj príslušníkov nemeckej menšiny. K prvým opatreniam vojenskej správy patril zákaz používania slovenčiny ako úradného jazyka, odstraňovanie slovenských nápisov a zatváranie slovenských škôl. Maďarsko skonfiškovalo majetok 150 škôl Slovenskej ligy, ktoré boli postavené po roku 1918. Pomocou nátlaku na štátnych zamestnancov slovenskej národnosti dochádzalo k umelému znižovaniu počtov detí v slovenských triedach a ich následnému zatváraniu. Znižoval sa aj počet slovenských učiteľov. Do začiatku roka 1939 územie opustilo 862 z 1 119 učiteľov, ďalší nasledovali. Slováci stratili 386 ľudových škôl, 29 meštianskych škôl a 10 gymnázií (4 v Košiciach a 6 ďalších v iných mestách).<ref>{{Harvbz|Jablonický|2011|St=61}}</ref> Tieto opatrenia mali negatívny vplyv aj na vzdelávanie žiakov maďarskej národnosti, keďže následné preplnenie tried slovenskými žiakmi znižovalo kvalitu výučby. Postoj slovenskej menšiny na okupovanom území vyvrátil propagandistické tézy o "bratoch Slovákoch", ktorí túžia o oslobodení spod českého jarma a chcú návrat k tisícročnej svätoštefanskej ríši. Vďaka 20-ročnej existencii spoločného česko-slovenského štátu si boli v oveľa väčšej miere vedomí svojich národnostných práv a dožadovali sa ich, príp. sa priamo dožadovali znovupričlenenia k Č-SR. Na viacerých miestach toto viedlo k násilným konfliktom so štátnou mocou (napr. [[Šurany]], [[Komjatice]], [[Čechy (okres Nové Zámky)|Čechy]]). Slovenská strana brzdila snahy o vyháňanie obyvateľstva a nútenú asimiláciu hrozbou odvetných opatrení, ako napr. možné usídlenie ďalších vyhnaných kolonistov na maďarských pozemkoch v Č-SR alebo aplikácia podobného postupu voči maďarským menšinovým školám. Perzekúcie Slovákov vnímala veľmi citlivo a základným kritériom pre vzťah k maďarskej menšine sa stal princíp reciprocity, podľa ktorého mali Maďari na Slovensku len také práva, aké bola ochotná poskytnúť maďarská vláda Slovákom. Obe strany viedli voči sebe intenzívnu propagandu, ktorá ďalej vyostrovala vzájomné vzťahy. Na jeseň 1943 maďarská vláda prehodnotila svoju politiku a navrhla, aby sa miesto priameho maďarizačného úsilia osvetová činnosť vykonávala v jazyku národnostných menšín, čím sa malo dosiahnuť ich zblíženie s maďarským štátom. Plán nebol vzhľadom na nemeckú okupáciu Maďarska uvedený do praxe.<ref>{{Harvbz|Tilkovszky|1972|St=136}}</ref> Špecifické bolo postavenie židovskej menšiny. Slovenská autonómna vláda sa na odstúpené územie snažila deportovať Židov, ktorých obvinila z výsledku arbitráže a ešte pred jeho obsadením realizovala "postrk" (deportácie) 7 500 Židov.<ref>{{Harvbz|Nižňanský|2000}}</ref> Maďarská vláda prirodzene odmietla Židov bez domovskej príslušnosti prijať a naopak, aj ona sa snažila čo najvyšší počet Židov vyhostiť na Slovensko. V čase arbitráže už v Maďarsku platil prvý protižidovský zákon a protižidovská legislatíva sa ďalej rozširovala. Po začiatku okupácie bola nariadená revízia židovských živností, ktorá sa na zvyšok územia Maďarska nevzťahovala.<ref>{{Harvbz|Tilkovszky|1972|St=58}}</ref> Slovenský štát (najmä po nástupe pronacistického krídla HSĽS po rokovaniach v Salzburgu) pristupoval k riešeniu židovskej otázky s vyššou razanciou, čo však neznamená, že Židia na južnom Slovensku boli celkom v bezpečí. Ešte pred prvým transportom zo Slovenska maďarská vláda realizovala deportácie približne 18 000 Židov do [[Kamjanec-Podiľskyj|Kamjancia-Podiľského]], kde boli následne povraždení. Extrémne vysokú úmrtnosť mali aj pracovné jednotky nasadené počas vojny proti ZSSR. Tragický osud Židov na južnom Slovensku zavŕšila nemecká okupácia a následné deportácie realizované maďarským žandárstvom a políciou. ==Obnovenie Česko-Slovenska== Po prechode [[Červená armáda|Červenej armády]] sa južné Slovensko stalo opäť súčasťou obnoveného Česko-Slovenska, ktoré začalo likvidovať okupačnú správu. Česko-Slovensko pri postoji k maďarskej menšine vychádzalo z princípu kolektívnej zodpovednosti a aplikovalo voči nej rozsiahle represívne opatrenia. Nové hranice boli potvrdené Parížskou mierovou konferenciou, ktorá zamietla maďarské územné nároky a zavedenie menšinového štatútu, ale aj jednostranný transfer obyvateľstva z Česko-Slovenska ako základnú metódu riešenia sporu. == Referencie == {{Referencie|2}} == Zdroje == *{{Citácia Harvard | Priezvisko = Deák | Meno = Ladislav | OdkazNaAutora = Ladislav Deák | Titul = Viedenská arbitráž 2. November 1938. Dokumenty, Okupácia, zv. 2 (2. november 1938 - 14. marec 1939) | Miesto = Martin | Vydavateľ = Matica Slovenská | Rok = 2003 }} *{{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Hruboň | Meno1 = Anton | Priezvisko2 = Ristveyová | Meno2 = Katarína | Titul = "Prinavrátené" Komárno. Komárom "visszatért". | Miesto = Krakov - Ružomberok | Vydavateľ = Spolok Slovákov v Poľsku – Historia nostra, o. z. | Rok = 2014 | ISBN= 978-83-7490-697-5 }} *{{Citácia Harvard | Priezvisko = Jablonický | Meno = Viliam | PriezviskoEditora = Mitáč | MenoEditora = Ján | Titul = Juh Slovenska po Viedeňskej arbitráži 1938 - 1945 | Kapitola = Represie na nemaďarskom obyvateľstve na okupovanom južnom Slovensku po roku 1938 a ich odraz v spoločenskom a kultúrnom povedomí | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Ústav pamäti národa | Rok = 2011 | ISBN = 978-80-89335-45-9 }} *{{Citácia Harvard | Priezvisko = Nižňanský | Meno = Eduard | Titul = Prvé deportácie židov z územia Slovenska v novembri 1938 a úloha Jozefa Falátha a Adolfa Eichmanna | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Zing Print | Rok = 2000 | ISBN = 80-88997-03-8 }} *{{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Mitáč | Meno1 = Ján | Priezvisko2 = Štofková | Meno2 = Denisa | Titul = Udalosti v Lučenci po Viedenskej arbitráži a ich dopad na obyvateľstvo mesta a blízkeho okolia | Časopis = Pamäť národa | Vydavateľ = Ústav pamäti národa | Diel = 1 | Rok = 2012 | URL = http://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-01-2012.pdf }} *{{Citácia Harvard | Priezvisko = Tilkovszky | Meno = Loránt | OdkazNaAutora = Loránt Tilkovszky | Titul = Južné Slovensko v rokoch 1938-1945 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | Rok = 1972 }} *{{Citácia Harvard | Priezvisko = Vrábel | Meno = Ferdinad | PriezviskoEditora = Mitáč | MenoEditora = Ján | Titul = Juh Slovenska po Viedeňskej arbitráži 1938 - 1945 | Kapitola = Náprava "krív" z Trianonu? Niekoľko epizód z obsadzovania južného Slovenska maďarským vojskom z v novembri 1938 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Ústav pamäti národa | Rok = 2011 | ISBN = 978-80-89335-45-9 }} *{{Citácia Harvard | Priezvisko = Šutaj | Meno = Štefan | Titul = Nútené presídlenie Maďarov zo Slovenska do Čiech | Miesto = Prešov | Vydavateľ = Universum | Rok = 2005ma | ISBN= 978-80-89046-29-4 }} [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Maďarska]] [[Kategória:Dejiny 20. storočia]] cc60gfckkzkbudow0df1pjzhegz38to 8199431 8199375 2026-04-16T21:43:02Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-23426-74|~2026-23426-74]] ([[User_talk:~2026-23426-74|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Starekolena 7079318 wikitext text/x-wiki '''Okupácia južného Slovenska''' ([[1938]] – [[1945]]) (v maďarskej histografii zväčša prinavrátenie, v extrémnych prípadoch oslobodenie<ref>{{Harvbz|Hruboň|Ristveyová|2014|St=5}}</ref>) bola anexia južných častí [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] [[Maďarsko]]m na základe výsledku [[Prvá viedenská arbitráž|prvej viedenskej arbitráže]]. Maďarsko okrem južného Slovenska obsadilo aj časť [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]], ktorú po rozpade Č-SR okupovalo celú. Svoje územné zisky voči Slovensku rozšírilo počas [[Malá vojna (1939)|Malej vojny]]. Po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] boli pôvodné hranice Česko-Slovenska s Maďarskom obnovené a potvrdené [[Parížske zmluvy (1947)|Parížskou mierovou zmluvou]]. == Pozadie == Česko-slovenské hranice boli stanovené na základe kombinácie etnických, hospodárskych a vojenských kritérií a k novému štátu bolo pričlenené aj územie s početnou maďarskou menšinou. Napriek existencii aktivistických prúdov v politike maďarských menšinových strán, väčšina príslušníkov maďarskej menšiny sa s česko-slovenským štátom nestotožnila a žiadala pripojenie k Maďarsku, ktoré im bolo jazykovo a kultúrne bližšie. Medzivojnové Maďarsko sa s rozpadom [[Uhorsko|Uhorska]] nezmierilo, usilovalo sa o obnovu predtrianonských hraníc a revizionistické myšlienky sa stali integrálnou súčasťou maďarskej spoločnosti vrátane vzdelávacieho systému. Keďže Maďarsko v zahraničí nenašlo pre svoje snahy dostatočné pochopenie, nádeje vkladalo do nových totalitných režimov a svoju zahranično-politickú koncepciu postavilo na spolupráci s [[Nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]] a [[Fašizmus|fašistickým]] [[Taliansko]]m. Zmena mocenských pomerov v Európe, [[Mníchovská dohoda]] a politika [[appeasement]]u západných veľmocí vytvorili predpoklady pre teritoriálne zmeny na úkor Česko-Slovenska. Tieto vychádzali z výsledkov [[Prvá viedenská arbitráž|prvej viedenskej arbitráže]], keď úlohu arbitrov prevzali štáty priamo zainteresované na jeho likvidácii a jeho územné oklieštenie malo byť prípravou na ďalšiu agresiu. == Prevzatie územia == Výsledok arbitráže bol v Maďarsku prijatý s obrovským nadšením. Na strane Česko-Slovenska naopak zavládlo sklamanie. Hoci Česko-Slovensko počítalo s odstúpením maďarských etnických území, rozhodnutie arbitrov etnické hranice nerešpektovalo a pre [[Jozef Tiso|Tisovu]] novú autonómnu vládu znamenalo prvú závažnú politickú prehru. Tiso sa nezmienil o porušení [[Joachim von Ribbentrop|Ribbetropových]] sľubov,<ref name="vrabel33">{{Harvbz|Vrábel|2011|St=33}}</ref> ale dôvody hľadal v predchádzajúcej politike centrálnej vlády. Obetný baránok bol nájdený v [[Židia|Židoch]], ktorí v predvečer arbitráže usporiadali v Bratislave demonštráciu za pripojenie k Maďarsku. Slovenská autonómna vláda deklarovala, že sa s rozsudkom nezmieri, bude sa snažiť o jeho revíziu a ešte pred odovzdaním územia Maďarsku viacerí slovenskí politici vykonali okružnú cestu po južnom Slovensku, aby tamojších Slovákov upokojili a uistili ich, že sa čoskoro vrátia do vlasti.<ref>{{Harvbz|Vrábel|2011|St=34}}</ref> Na druhej strane, autonómna aj centrálna vláda v snahe predísť chaosu vyzývalli českých a slovenských obyvateľov, aby neopúšťali svoje domovy, s rozsudkom sa zmierili a prejavili lojalitu novému štátu. Autonómna vláda kládla zvláštny dôraz na zotrvanie slovenskej inteligencie, najmä učiteľov.<ref>{{Harvbz|Deák|2003|St=11}}</ref> Búrlivý priebeh mali maďarské oslavy v [[Ožďany|Ožďanoch]], kde v deň vyhlásenia výsledku arbitráže došlo ku konfliktu medzi česko-slovenskou vojenskou hliadkou a miestnymi obyvateľmi, ktorí porušili zákaz zhromažďovania a zdržiavania sa na ulici vo večerných hodinách. Hliadka, ktorá sa cítila davom ohrozená spustila streľbu a rozháňala dav pažbami. Výsledkom konfliktu bol jeden mŕtvy a dvaja zranení.<ref name="vrabel33"/> Po zlých skúsenostiach s odstúpením [[Sudety (región)|českého pohraničia]] mala česko-slovenská vláda záujem predísť zbytočnému napätiu a nezhodám. Česko-slovenské a maďarské veliteľstvá podpísali v Bratislave protokol, ktorý upravoval technické záležitosti preberania územia tak, aby sa predišlo nedorozumeniam na úseku styku oboch armád. Medzi 5.-11. novembrom 1938 bolo územie obsadené štyrmi maďarskými zmiešanými brigádami. Ich príchod na južné Slovensko sprevádzali pompézne oslavy, pričom organizátori vedome napodobňovali príchod nacistickej armády do odstúpeného českého pohraničia. V [[Komárno|Komárne]] dav nadšene skandoval mená predstaviteľov štátov, ktoré rozhodli o výsledku arbitráže – [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] a [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]].<ref>{{Harvbz|Hruboň|Ristveyová|2014|St=16}}</ref> Návrat k Maďarsku bol chápaný ako akt historickej spravodlivosti a oslobodenie spod "českej nadvlády". == Politika a štátna organizácia == Česko-slovenský systém pluralitnej demokracie bol nahradený autoritatívnym režimom hortyovského Maďarska, ktorý obmedzil politické práva všetkých obyvateľov južného Slovenska bez ohľadu na ich národnosť. V rovnakom čase na Slovensku prebiehalo postupné budovanie totalitného režimu v réžii [[Hlinkova slovenská ľudová strana|Hlinkovej slovenskej ľudovej strany]]. Do 21. decembra 1938 bolo územie pod vojenskou správou maďarskej armády, následne prevzal moc civilný aparát. Vojenská správa hranice okupovaného územia hermeticky uzavrela, nefungoval súkromný telefonický a telegrafický styk a bola pozastavená cestná a železničná doprava.<ref>{{Harvbz|Deák|2003|St=12}}</ref> Na pomoc vojenskej správe boli pridelení civilní poradcovia, zväčša príslušníci [[Zjednotená maďarská strana|Zjednotenej maďarskej strany]] (''Egyesült Magyar Párt – EMP''), ktorá si dávala zásluhy za svoju iredentistickú činnosť pred okupáciou. Jej predseda [[Andor Jaross]] bol vymenovaný za vládneho zmocnenca s úlohou poradcu generálneho štábu, neskôr sa stal ministrom pre záležitosti Hornej zeme bez kresla. EMP sa snažila zabrániť vstupu nových subjektov na politickú scénu "[[Felvidék|Felvidéku]]" a zneužívala svoju moc na prenasledovanie Slovákov ale aj Maďarov, ktorí počas česko-slovenskej éry prejavovali iné politické názory. Predstavy EMP o prebratí pozícií, ktoré uvoľnili česko-slovenskí úradníci však zostali nenaplnené a Maďarsko ich obsadilo prevažne úradníkmi z materskej krajiny ("anyaországh"). Tí opäť zaviedli metódy, ktoré v priebehu existencie Česko-Slovenska prakticky vymizli, ich správanie sa stalo predmetom sťažností samotnej EMP a v novembri-decembri 1939 eskalovalo až na úroveň maďarského parlamentu. Na základe rozhodnutia ministerskej rady z februára 1939 sa museli bývalí zamestnanci česko-slovenskej verejnej správy (vrátane Maďarov) podrobiť previerkam národnej spoľahlivosti. Previerky boli v priebehu ďalších mesiacov rozšírené okrem učiteľov, advokátov a lekárov aj na lekárnikov a od augusta 1938 aj na dôchodcov, vdovy a siroty, ktoré požadovali podporu od štátu. V roku 1940 sa EMP zlúčila s vládnou Stranou národného života (''Magyar Élet Pártya''). Je bývalý predseda [[Andor Jaross]] sa stal aktívnym pronacistickým kolaborantom a ako minister vnútra v Sztójayovej vláde niesol zodpovednosť za deportácie Židov z územia Maďarska. Podobne ako v iných krajinách, ochota obyvateľov južného Slovenska politicky sa angažovať v súlade s predstavami štátnej moci postupne v priebehu vojny klesala a úvodnú eufóriu prekrývali sociálne problémy. == Hospodárstvo == Obyvateľom južného Slovenska prinieslo pripojenie k Maďarsku takmer okamžité zníženie životnej úrovne. Proces hospodárskeho zjednocovania začal menovou výmenou vo výrazne nevýhodnom kurze (1:7 namiesto 1:5). Prichádzajúci maďarskí honvédi rýchlo vykúpili lacný a kvalitný tovar, čo viedlo k všeobecnému nedostatku a tovar, ktorý bol dostupný bol výrazne predražený. Tovar privezený z Maďarska bol v priemere o 30 % – 40 % drahší. Ceny niektorých priemyselných výrobkov stúpli až o 100 %, na cukor boli zavedené prídelové lístky. Nezamestnanosť narástla a to aj vďaka pozastaveniu rozvojových projektov Česko-Slovenskej vlády ako regulácia riek a výstavba ciest. Južné Slovensko bolo dôležitou poľnohospodárskou základňou Česko-Slovenska, ktorej odstúpenie znamenalo pre Slovensko stratu 41 % obrábanej poľnohospodárskej pôdy, ktorá produkovala až 80 % potravín potrebných pre zásobovanie obyvateľstva.<ref>{{Harvbz|Tilkovszky|1972|St=65}}</ref> Z hľadiska Maďarska však neznamenala významnejší prínos, naopak, miestni poľnohospodári čelili problémom s odbytom, pretože stratili svoj prirodzený trh a dostali sa do konkurencie s poľnohospodármi na materskom území, ktorí aj pred tým čelili problémom s nadprodukciou. Maďarská vláda obmedzila osevné plochy najvýnosnejších plodín ako cukrová repa, tabak alebo koreňová paprika. Problémy v sociálnej oblasti boli ešte prehĺbené zaostalosťou sociálneho systému v Maďarsku v porovnaní s Česko-Slovenskom. Maďarsko neposkytovalo štátnu podporu v nezamestnanosti, nemocenské poistenie sa nevzťahovalo na poľnohospodárskych robotníkov a starobné a invalidné dôchodky mali nižšiu hodnotu. Poľnohospodárski robotníci nemali na rozdiel od Česko-Slovenska svoje odborové organizácie a ich hospodárske a sociálnopolitické organizovanie bolo zakázané. V predchádzajúcom období bolo maďarské obyvateľstvo vystavené rozsiahlej sociálnej demagógii a propaganda šírená z Maďarska sa ho snažila presvedčiť o opaku. Po pričlenení k Maďarsku bolo konfrontované s realitou, dožadovalo sa rovnakých sociálnych výhod a situáciu bolo potrebné dodatočne vysvetľovať. Maďarská vláda odmietala z ideologických dôvodov poskytovať podporu v nezamestnanosti a sociálne problémy sa snažila riešiť núdzovými prácami, neskôr zapojením obyvateľstva do vojenského priemyslu. Krátkodobú podporu nezamestnaným poskytol výťažok zbierky "Maďar Maďarovi" (''Magyar a Magyarért'').<ref>{{Harvbz|Hruboň|Ristveyová|2014|St=33}}</ref> Problémy v poľnohospodárstve mali riešiť štátne intervenčné nákupy, ktoré ale neriešili ich hlavnú príčinu a dlhodobý charakter. == Postavenie menšín == Maďarská vláda od začiatku nedodržala viacero bodov dohody o evakuácii a odovzdaní odstúpeného územia a nedokázala predísť výčinom armády, žandárstva, teroristických oddielov [[szabadcsapatok]] ale aj miestnych Maďarov voči slovenskému a českému obyvateľstvu. Prevzatie územia Maďarskom sprevádzalo násilné vyháňanie, rabovanie a krádeže, v obci [[Gbelce]] (Köbölkút) došlo dokonca k vražde štyroch českých kolonistov. Maďarská vláda rozpustila všetky nemaďarské spolky, ich majetok zhabala alebo pridelila maďarským organizáciám.<ref>{{Harvbz|Vrábel|2011|St=39}}</ref> Tieto kroky boli v príkrom rozpore v medzivojnovou maďarskou propagandou, ktorá kritizovala česko-slovenskú menšinovú politiku, ako aj prejavmi [[Miklós Horthy|Miklósa Horthyho]] [[Košice|Košiciach]] a [[Komárno|Komárne]], keď vítal Slovákov späť v ich s "tisícročnej vlasti" a sľuboval rešpektovanie ich národnostných a kultúrnych práv. Maďarsko svojou politikou smerovalo k rýchlej zmene etnických a majetkových pomerov. V zvlášť ťažkej situácii sa ocitli bývalí česko-slovenskí legionári, ktorí boli vnímaní ako nepriatelia štátu a nemaďarskí kolonisti. Už 5. novembra 1938 maďarský generálny štáb vydal nariadenie o vypovedaní všetkých kolonistov, ich rodinných príslušníkov a potomkov, pričom nepovoľoval výnimky ani pre osoby, ktoré sa hlásili k maďarskej národnosti.<ref name="deak13">{{Harvbz|Deák|2003|St=13}}</ref> Termín "kolonista" sa v praxi nevzťahoval len na poľnohospodárskych kolonistov, ale na akékoľvek osoby, ktoré sa na južnom Slovensku usídlili po roku 1918 z ľubovoľného iného dôvodu, vrátane prirodzenej vnútroštátnej migrácie a nákupu majetku z vlastných prostriedkov.<ref name="deak13"/> Okrem Čechov a Slovákov sa tieto opatrenia dotkli aj príslušníkov nemeckej menšiny. K prvým opatreniam vojenskej správy patril zákaz používania slovenčiny ako úradného jazyka, odstraňovanie slovenských nápisov a zatváranie slovenských škôl. Maďarsko skonfiškovalo majetok 150 škôl Slovenskej ligy, ktoré boli postavené po roku 1918. Pomocou nátlaku na štátnych zamestnancov slovenskej národnosti dochádzalo k umelému znižovaniu počtov detí v slovenských triedach a ich následnému zatváraniu. Znižoval sa aj počet slovenských učiteľov. Do začiatku roka 1939 územie opustilo 862 z 1 119 učiteľov, ďalší nasledovali. Slováci stratili 386 ľudových škôl, 29 meštianskych škôl a 10 gymnázií (4 v Košiciach a 6 ďalších v iných mestách).<ref>{{Harvbz|Jablonický|2011|St=61}}</ref> Tieto opatrenia mali negatívny vplyv aj na vzdelávanie žiakov maďarskej národnosti, keďže následné preplnenie tried slovenskými žiakmi znižovalo kvalitu výučby. Postoj slovenskej menšiny na okupovanom území vyvrátil propagandistické tézy o "bratoch Slovákoch", ktorí túžia o oslobodení spod českého jarma a chcú návrat k tisícročnej svätoštefanskej ríši. Vďaka 20-ročnej existencii spoločného česko-slovenského štátu si boli v oveľa väčšej miere vedomí svojich národnostných práv a dožadovali sa ich, príp. sa priamo dožadovali znovupričlenenia k Č-SR. Na viacerých miestach toto viedlo k násilným konfliktom so štátnou mocou (napr. [[Šurany]], [[Komjatice]], [[Čechy (okres Nové Zámky)|Čechy]]). Slovenská strana brzdila snahy o vyháňanie obyvateľstva a nútenú asimiláciu hrozbou odvetných opatrení, ako napr. možné usídlenie ďalších vyhnaných kolonistov na maďarských pozemkoch v Č-SR alebo aplikácia podobného postupu voči maďarským menšinovým školám. Perzekúcie Slovákov vnímala veľmi citlivo a základným kritériom pre vzťah k maďarskej menšine sa stal princíp reciprocity, podľa ktorého mali Maďari na Slovensku len také práva, aké bola ochotná poskytnúť maďarská vláda Slovákom. Obe strany viedli voči sebe intenzívnu propagandu, ktorá ďalej vyostrovala vzájomné vzťahy. Na jeseň 1943 maďarská vláda prehodnotila svoju politiku a navrhla, aby sa miesto priameho maďarizačného úsilia osvetová činnosť vykonávala v jazyku národnostných menšín, čím sa malo dosiahnuť ich zblíženie s maďarským štátom. Plán nebol vzhľadom na nemeckú okupáciu Maďarska uvedený do praxe.<ref>{{Harvbz|Tilkovszky|1972|St=136}}</ref> Špecifické bolo postavenie židovskej menšiny. Slovenská autonómna vláda sa na odstúpené územie snažila deportovať Židov, ktorých obvinila z výsledku arbitráže a ešte pred jeho obsadením realizovala "postrk" (deportácie) 7 500 Židov.<ref>{{Harvbz|Nižňanský|2000}}</ref> Maďarská vláda prirodzene odmietla Židov bez domovskej príslušnosti prijať a naopak, aj ona sa snažila čo najvyšší počet Židov vyhostiť na Slovensko. V čase arbitráže už v Maďarsku platil prvý protižidovský zákon a protižidovská legislatíva sa ďalej rozširovala. Po začiatku okupácie bola nariadená revízia židovských živností, ktorá sa na zvyšok územia Maďarska nevzťahovala.<ref>{{Harvbz|Tilkovszky|1972|St=58}}</ref> Slovenský štát (najmä po nástupe pronacistického krídla HSĽS po rokovaniach v Salzburgu) pristupoval k riešeniu židovskej otázky s vyššou razanciou, čo však neznamená, že Židia na južnom Slovensku boli celkom v bezpečí. Ešte pred prvým transportom zo Slovenska maďarská vláda realizovala deportácie približne 18 000 Židov do [[Kamjanec-Podiľskyj|Kamenca-Podolského]], kde boli následne povraždení. Extrémne vysokú úmrtnosť mali aj pracovné jednotky nasadené počas vojny proti ZSSR. Tragický osud Židov na južnom Slovensku zavŕšila nemecká okupácia a následné deportácie realizované maďarským žandárstvom a políciou. ==Obnovenie Česko-Slovenska== Po prechode [[Červená armáda|Červenej armády]] sa južné Slovensko stalo opäť súčasťou obnoveného Česko-Slovenska, ktoré začalo likvidovať okupačnú správu. Česko-Slovensko pri postoji k maďarskej menšine vychádzalo z princípu kolektívnej zodpovednosti a aplikovalo voči nej rozsiahle represívne opatrenia. Nové hranice boli potvrdené Parížskou mierovou konferenciou, ktorá zamietla maďarské územné nároky a zavedenie menšinového štatútu, ale aj jednostranný transfer obyvateľstva z Česko-Slovenska ako základnú metódu riešenia sporu. == Referencie == {{Referencie|2}} == Zdroje == *{{Citácia Harvard | Priezvisko = Deák | Meno = Ladislav | OdkazNaAutora = Ladislav Deák | Titul = Viedenská arbitráž 2. November 1938. Dokumenty, Okupácia, zv. 2 (2. november 1938 - 14. marec 1939) | Miesto = Martin | Vydavateľ = Matica Slovenská | Rok = 2003 }} *{{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Hruboň | Meno1 = Anton | Priezvisko2 = Ristveyová | Meno2 = Katarína | Titul = "Prinavrátené" Komárno. Komárom "visszatért". | Miesto = Krakov - Ružomberok | Vydavateľ = Spolok Slovákov v Poľsku – Historia nostra, o. z. | Rok = 2014 | ISBN= 978-83-7490-697-5 }} *{{Citácia Harvard | Priezvisko = Jablonický | Meno = Viliam | PriezviskoEditora = Mitáč | MenoEditora = Ján | Titul = Juh Slovenska po Viedeňskej arbitráži 1938 - 1945 | Kapitola = Represie na nemaďarskom obyvateľstve na okupovanom južnom Slovensku po roku 1938 a ich odraz v spoločenskom a kultúrnom povedomí | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Ústav pamäti národa | Rok = 2011 | ISBN = 978-80-89335-45-9 }} *{{Citácia Harvard | Priezvisko = Nižňanský | Meno = Eduard | Titul = Prvé deportácie židov z územia Slovenska v novembri 1938 a úloha Jozefa Falátha a Adolfa Eichmanna | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Zing Print | Rok = 2000 | ISBN = 80-88997-03-8 }} *{{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Mitáč | Meno1 = Ján | Priezvisko2 = Štofková | Meno2 = Denisa | Titul = Udalosti v Lučenci po Viedenskej arbitráži a ich dopad na obyvateľstvo mesta a blízkeho okolia | Časopis = Pamäť národa | Vydavateľ = Ústav pamäti národa | Diel = 1 | Rok = 2012 | URL = http://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-01-2012.pdf }} *{{Citácia Harvard | Priezvisko = Tilkovszky | Meno = Loránt | OdkazNaAutora = Loránt Tilkovszky | Titul = Južné Slovensko v rokoch 1938-1945 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | Rok = 1972 }} *{{Citácia Harvard | Priezvisko = Vrábel | Meno = Ferdinad | PriezviskoEditora = Mitáč | MenoEditora = Ján | Titul = Juh Slovenska po Viedeňskej arbitráži 1938 - 1945 | Kapitola = Náprava "krív" z Trianonu? Niekoľko epizód z obsadzovania južného Slovenska maďarským vojskom z v novembri 1938 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Ústav pamäti národa | Rok = 2011 | ISBN = 978-80-89335-45-9 }} *{{Citácia Harvard | Priezvisko = Šutaj | Meno = Štefan | Titul = Nútené presídlenie Maďarov zo Slovenska do Čiech | Miesto = Prešov | Vydavateľ = Universum | Rok = 2005ma | ISBN= 978-80-89046-29-4 }} [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Maďarska]] [[Kategória:Dejiny 20. storočia]] h64c0id6qkvkstj55s54zx21xkn3snv 0 523378 8199273 8195124 2026-04-16T17:12:50Z Dominik1495 103006 /* 24. séria (2026) */ 8199273 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Neskoro večer: Talkshow Petra Marcina | en = | druhý názov = Neskoro večer | logo = | typ = | formát = zábavná talk show | tvorca = | scenár = | réžia = | moderátori = [[Peter Marcin]] | porota = | rozprávač = | hudba = | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | počet sérií = 23 | počet epizód = 323 ([[#Časti|zoznam častí]]) | zoznam epizód = | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = cca. 50 min. | vysielanie = [[6. september]] [[2014]] – súčasnosť | tv = [[Jednotka (STVR)|Jednotka]] | formát obrazu = | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace = | webstránka = | imdb id = | tv com id = | csfd id = }} '''''Neskoro večer: Talkshow Petra Marcina''''', skrátene '''''Neskoro večer''''' je [[slovensko|slovenská]] [[televízia (prenos)|televízna]] [[talkshow]], ktorú od [[6. september|6. septembra]] [[2014]] vysiela [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]] na [[Jednotka (STVR)|Jednotke]]. Moderátorom relácie je [[Peter Marcin]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.satelitnatv.sk/2014/08/neskoro-vecer-nova-talkshow-petra-marcina-vo-vysielani-rtvs/ |dátum prístupu=2014-09-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140908135141/http://www.satelitnatv.sk/2014/08/neskoro-vecer-nova-talkshow-petra-marcina-vo-vysielani-rtvs/ |dátum archivácie=2014-09-08 }}</ref> V každej časti si moderátor pozve troch hostí, s ktorými preberá rôzne témy. Súčasťou talkshow je aj živá hudba. Verejné nahrávky talkshow prebiehali od [[august]]a [[2014]] do [[apríl]]a [[2019]] v [[DK Zrkadlový háj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.kzp.sk/divadlo/podujatie/neskorovecer/ |dátum prístupu=2014-09-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140908154557/http://www.kzp.sk/divadlo/podujatie/neskorovecer/ |dátum archivácie=2014-09-08 }}</ref> Od [[september|septembra]] [[2019]] sa talkshow nakrúca v Štúdiu MD6 v [[Mlynská dolina|Mlynskej doline]]. == Série == {|class="wikitable" style="width:50%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#9370DB; width:1%;" | | '''[[#1. séria (2014)|1]]''' | 13 | 6. september 2014 | 20. december 2014 |- | style="width:12px; background:#00CED1; width:1%;" | | '''[[#2. séria (2015)|2]]''' | 21 | 10. január 2015 | 27. jún 2015 |- | style="width:12px; background:#FF0000; width:1%;" | | '''[[#3. séria (2015)|3]]''' | 12 | 12. september 2015 | 5. december 2015 |- | style="width:12px; background:#FFCC33; width:1%;" | | '''[[#4. séria (2016)|4]]''' | 16 | 9. január 2016 | 21. máj 2016 |- | style="width:12px; background:#3CB371; width:1%;" | | '''[[#5. séria (2016)|5]]''' | 12 | 3. september 2016 | 3. december 2016 |- | style="width:12px; background:#FF1493; width:1%;" | | '''[[#6. séria (2017)|6]]''' | 8 | 22. apríl 2017 | 24. jún 2017 |- | style="width:12px; background:#4169E1; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2017)|7]]''' | 12 | 9. september 2017 | 9. december 2017 |- | style="width:12px; background:#FFFF00; width:1%;" | | '''[[#8. séria (2018)|8]]''' | 8 | 7. apríl 2018 | 9. jún 2018 |- | style="width:12px; background:#006400; width:1%;" | | '''[[#9. séria (2018)|9]]''' | 9 | 22. september 2018 | 24. november 2018 |- | style="width:12px; background:#800080; width:1%;" | | '''[[#10. séria (2019)|10]]''' | 12 | 19. január 2019 | 4. máj 2019 |- | style="width:12px; background:#D2691E; width:1%;" | | '''[[#11. séria (2019)|11]]''' | 13 | 7. september 2019 | 21. december 2019 |- | style="width:12px; background:#9ACD32; width:1%;" | | '''[[#12. séria (2020)|12]]''' | 12 | 4. január 2020 | 6. jún 2020 |- | style="width:12px; background:#ED4431; width:1%;" | | '''[[#13. séria (2020)|13]]''' | 11 | 12. september 2020 | 21. november 2020 |- | style="width:12px; background:#FFD700; width:1%;" | | '''[[#14. séria (2021)|14]]''' | 15 | 6. február 2021 | 5. jún 2021 |- | style="width:12px; background:#4B0082; width:1%;" | | '''[[#15. séria (2021)|15]]''' | 14 | 11. september 2021 | 18. december 2021 |- | style="width:12px; background:#B8860B; width:1%;" | | '''[[#16. séria (2022)|16]]''' | 20 | 15. január 2022 | 11. jún 2022 |- | style="width:12px; background:#228B22; width:1%;" | | '''[[#17. séria (2022)|17]]''' | 10 | 10. september 2022 | 17. december 2022 |- | style="width:12px; background:#00BFFF; width:1%;" | | '''[[#18. séria (2023)|18]]''' | 18 | 14. január 2023 | 3. jún 2023 |- | style="width:12px; background:#ff9900; width:1%;" | | '''[[#19. séria (2023)|19]]''' | 14 | 2. september 2023 | 16. december 2023 |- | style="width:12px; background:#CE007B; width:1%;" | | '''[[#20. séria (2024)|20]]''' | 18 | 13. január 2024 | 22. jún 2024 |- | style="width:12px; background:#F79A3A; width:1%;" | | '''[[#21. séria (2024)|21]]''' | 15 | 7. september 2024 | 21. december 2024 |- | style="width:12px; background:#B94E48; width:1%;" | | '''[[#22. séria (2025)|22]]''' | 17 | 18. január 2025 | 7. jún 2025 |- | style="width:12px; background:#873260; width:1%;" | | '''[[#23. séria (2025)|23]]''' | 14 | 6. september 2025 | 20. december 2025 |- | style="width:12px; background:#94D6E7; width:1%;" | | '''[[#24. séria (2026)|24]]''' | | 17. január 2026 | |} ==Časti== ===1. séria (2014)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;"| [[Martin "Mako" Hindi]] | style="text-align: center;"| [[Soňa Pernecká]] | style="text-align: center;"| 6. september 2014 |- | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Marián Gáborík]] | style="text-align: center;"| [[Ivana Surovcová]] | style="text-align: center;"| [[Dušan Fabián]] | style="text-align: center;"| 13. september 2014 |- | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;"| [[Massimo Atanasio|Massimo Attanasio]] | style="text-align: center;"| [[Matúš Kvietik]] | style="text-align: center;"| 20. september 2014 |- | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Kovács|Tomi Kid Kovács]] | style="text-align: center;"| [[Peter Celec]] | style="text-align: center;"| [[Nikol Weiterová]] | style="text-align: center;"| 27. september 2014 |- | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;"| [[Vincent Polakovič]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Popovič]] | style="text-align: center;"| 4. október 2014 |- | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Eva Máziková]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Hedera]] | style="text-align: center;"| [[Slečna Claudia]] | style="text-align: center;"| 11. október 2014 |- | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Peter Nagy]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Mináčová]] | style="text-align: center;"| [[Soňa Valentová]] | style="text-align: center;"| 18. október 2014 |- | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Emil Horváth ml.]] | style="text-align: center;"| [[Rasťo Kulich]] | style="text-align: center;"| [[Vlasta Mudríková]] | style="text-align: center;"| 25. október 2014 |- | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Petr Jablonský]] | style="text-align: center;"| [[Rasťo Piško]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Bukai]] | style="text-align: center;"| 8. november 2014 |- | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Dagmar Patrasová]] | style="text-align: center;"| [[Branislav Jobus]] | style="text-align: center;"| [[Peter Šesták]] | style="text-align: center;"| 29. november 2014 |- | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Vašo Patejdl]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Coddington]] | style="text-align: center;"| [[Michal Meško]] | style="text-align: center;"| 6. december 2014 |- | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Marián Labuda]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Hulík]] | style="text-align: center;"| [[Kristína (speváčka)|Kristína]] | style="text-align: center;"| 13. december 2014 |- | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Václav Mika]] | style="text-align: center;"| [[Fragile]] | style="text-align: center;"| [[Výrobné družstvo OKRASA]] | style="text-align: center;"| 20. december 2014 |} ===Silvestrovský špeciál (2014)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #6 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|14 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Zdena Studenková]] | style="text-align:center"|[[Jozef Vajda]] | style="text-align:center"|[[Peter Nagy]] | style="text-align:center"|[[Zdeněk Izer]] | style="text-align:center"|[[Helena Vondráčková]] | style="text-align:center"|[[Ekonóm (folklórny súbor)|Folklórny súbor Ekonóm]] | style="text-align:center" |31. december 2014 |} ===2. séria (2015)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Kandráčovci]] | style="text-align: center;"| [[Fedor Vico]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Novák]] | style="text-align: center;"| 10. január 2015 |- | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Katarína Brychtová]] | style="text-align: center;"| [[Ján Greššo]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Štefunko]] | style="text-align: center;"| 17. január 2015 |- | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]] | style="text-align: center;"| [[Martin Harich]] | style="text-align: center;"| [[Igor Svitok]] | style="text-align: center;"| 24. január 2015 |- | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Sajfa]] | style="text-align: center;"| [[Freerun Slovakia]] | style="text-align: center;"| [[Letícia Tandlmajerová]] | style="text-align: center;"| 31. január 2015 |- | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Richard Stanke]] | style="text-align: center;"| [[Matej Landl]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Zaťovičová]] | style="text-align: center;"| 7. február 2015 |- | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Ľubica Čekovská]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Kocán]] | style="text-align: center;"| [[Michal Kopecký]] | style="text-align: center;"| 14. február 2015 |- | style="text-align: center;"| 21 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Marcela Laiferová]] | style="text-align: center;"| [[Miloš Bubán]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Frešo]] | style="text-align: center;"| 21. február 2015 |- | style="text-align: center;"| 22 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Kristína Turjanová]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Zimányiová]] | style="text-align: center;"| [[Kira Laššáková]] | style="text-align: center;"| 28. február 2015 |- | style="text-align: center;"| 23 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Kronerová]] | style="text-align: center;"| [[Rudolf Biermann]] | style="text-align: center;"| [[Backwards]] | style="text-align: center;"| 7. marec 2015 |- | style="text-align: center;"| 24 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Martin Dejdar]] | style="text-align: center;"| [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] | style="text-align: center;"| [[Klaudia Medlová]] | style="text-align: center;"| 21. marec 2015 |- | style="text-align: center;"| 25 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Andrej Bičan]] | style="text-align: center;"| [[Šimon Šicko]] | style="text-align: center;"| [[Denisa Vyšňovská]] | style="text-align: center;"| 28. marec 2015 |- | style="text-align: center;"| 26 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Hana Zagorová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Babjak]] | style="text-align: center;"| [[Peter Luha]] | style="text-align: center;"| 11. apríl 2015 |- | style="text-align: center;"| 27 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Sagvan Tofi]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Vaculík]] | style="text-align: center;"| [[Romina Kolodziej]] | style="text-align: center;"| 18. apríl 2015 |- | style="text-align: center;"| 28 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Milan Ondrík]] | style="text-align: center;"| [[Mária Reháková]] | style="text-align: center;"| [[Dalma Špitzerová]] | style="text-align: center;"| 25. apríl 2015 |- | style="text-align: center;"| 29 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Marcel Merčiak]] | style="text-align: center;"| [[Zdeno Cíger]] | style="text-align: center;"| [[Radovan Moznich]] | style="text-align: center;"| 2. máj 2015 |- | style="text-align: center;"| 30 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Tublatanka]] | style="text-align: center;"| [[Stano Král]] | style="text-align: center;"| [[Ľuba Rusková-Magátová]] | style="text-align: center;"| 16. máj 2015 |- | style="text-align: center;"| 31 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Adela Banášová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Modrovský]] | style="text-align: center;"| [[Igor Brizlák]] | style="text-align: center;"| 23. máj 2015 |- | style="text-align: center;"| 32 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;"| [[Mário Kollár|Mário "Kuly" Kollár]] | style="text-align: center;"| [[Alojz Kaššák]] | style="text-align: center;"| 30. máj 2015 |- | style="text-align: center;"| 33 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Iveta Malachovská]] | style="text-align: center;"| [[Martin Navrátil]] | style="text-align: center;"| [[Jana Kratochvílová]] | style="text-align: center;"| 13. jún 2015 |- | style="text-align: center;"| 34 | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| [[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Karika]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Čurný]] | style="text-align: center;"| 20. jún 2015 |- | style="text-align: center;"| 35 | style="text-align: center;"| 21 | style="text-align: center;"| [[Beáta Dubasová]] | style="text-align: center;"| [[Marika Studeničová]] | style="text-align: center;"| [[Adam Cibuľa]] | style="text-align: center;"| 27. jún 2015 |} ===3. séria (2015)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 36 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Kamil Peteraj]] | style="text-align: center;"| [[Robo Grigorov]] | style="text-align: center;"| [[Dominika Richterová]] | style="text-align: center;"| 12. september 2015 |- | style="text-align: center;"| 37 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Lenka Filipová]] | style="text-align: center;"| [[Frédéric Miskiewicz]] | style="text-align: center;"| [[Imrich Bartaloš]] | style="text-align: center;"| 19. september 2015 |- | style="text-align: center;"| 38 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Ľubomír Paulovič]] | style="text-align: center;"| [[Karin Olasová]] | style="text-align: center;"| [[Otokar Klein]] | style="text-align: center;"| 26. september 2015 |- | style="text-align: center;"| 39 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Anna Šišková]] | style="text-align: center;"| [[Matej Mináč]] | style="text-align: center;"| [[Róbert Vass]] | style="text-align: center;"| 3. október 2015 |- | style="text-align: center;"| 40 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Mária Kráľovičová]] | style="text-align: center;"| [[Anton Grúth]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Vyšváder]] | style="text-align: center;"| 10. október 2015 |- | style="text-align: center;"| 41 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Dominika Kavaschová]] | style="text-align: center;"| [[Matej Tóth]] | style="text-align: center;"| [[Michal Pastier]] | style="text-align: center;"| 17. október 2015 |- | style="text-align: center;"| 42 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Csongor Kassai]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Mauréry]] | style="text-align: center;"| [[Dana Šedivá]] | style="text-align: center;"| 24. október 2015 |- | style="text-align: center;"| 43 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Miro Žbirka]] | style="text-align: center;"| [[Gabriela Marcinková]] | style="text-align: center;"| [[Pavel Malovič]] | style="text-align: center;"| 31. október 2015 |- | style="text-align: center;"| 44 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Dalibor Janda]] | style="text-align: center;"| [[Monika Haasová]] | style="text-align: center;"| [[Michaela Musilová]] | style="text-align: center;"| 7. november 2015 |- | style="text-align: center;"| 45 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Katarína Hasprová]] | style="text-align: center;"| [[Vlasta Redl]] | style="text-align: center;"| [[František Kundracik]] | style="text-align: center;"| 14. november 2015 |- | style="text-align: center;"| 46 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Judit Bárdos]] | style="text-align: center;"| [[Dalibor Karvay]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Ptačin]] | style="text-align: center;"| 28. november 2015 |- | style="text-align: center;"| 47 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Smatanová]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Nádaská]] | style="text-align: center;"| [[Martin Chudada]] | style="text-align: center;"| 5. december 2015 |} ===4. séria (2016)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 48 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Jožo Ráž]] | style="text-align: center;"| [[Jano Baláž]] | style="text-align: center;"| [[Ján Ďurovčík]] | style="text-align: center;"| 9. január 2016 |- | style="text-align: center;"| 49 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Soňa Müllerová]] | style="text-align: center;"| [[Ľubomír Bajaník]] | style="text-align: center;"| [[Milan Antonič]] | style="text-align: center;"| 16. január 2016 |- | style="text-align: center;"| 50 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Peter Lipa]] | style="text-align: center;"| [[Ľubomír Višňovský]] | style="text-align: center;"| [[Janka Kozáková]] | style="text-align: center;"| 23. január 2016 |- | style="text-align: center;"| 51 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Boris Filan]] | style="text-align: center;"| [[Phuong Vo]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Krajčovič]] | style="text-align: center;"| 30. január 2016 |- | style="text-align: center;"| 52 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Milo Kráľ]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Švidraňová]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Tomšík]] | style="text-align: center;"| 6. február 2016 |- | style="text-align: center;"| 53 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Celeste Buckingham]] | style="text-align: center;"| [[Karol Stýblo]] | style="text-align: center;"| [[Ladislav Kaboš]] | style="text-align: center;"| 13. február 2016 |- | style="text-align: center;"| 54 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Cigánski diabli]] | style="text-align: center;"| [[Ladislav Cmorej]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Svitko]] | style="text-align: center;"| 20. február 2016 |- | style="text-align: center;"| 55 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Katarína Knechtová]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Hrčka]] | style="text-align: center;"| [[Michal Kollár]] | style="text-align: center;"| 27. február 2016 |- | style="text-align: center;"| 56 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Ján Dobrík]] | style="text-align: center;"| [[Dominika Mirgová]] | style="text-align: center;"| [[Matěj Kodeš]] | style="text-align: center;"| 19. marec 2016 |- | style="text-align: center;"| 57 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Jana Hubinská]] | style="text-align: center;"| [[Mike Mafia Corner]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Talostan]] | style="text-align: center;"| 26. marec 2016 |- | style="text-align: center;"| 58 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[František Nedvěd]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Šafaříková]] | style="text-align: center;"| [[Miloš Říha]] | style="text-align: center;"| 2. apríl 2016 |- | style="text-align: center;"| 59 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Tlučková]] | style="text-align: center;"| [[Janko Lehotský]] | style="text-align: center;"| [[Radek Bajgar]] | style="text-align: center;"| 9. apríl 2016 |- | style="text-align: center;"| 60 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Henrieta Mičkovicová]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Červenák (autor fantasy literatúry)|Juraj Červenák]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Valovič]] | style="text-align: center;"| 23. apríl 2016 |- | style="text-align: center;"| 61 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Marek Majeský]] | style="text-align: center;"| [[Sima Martausová]] | style="text-align: center;"| [[Miňo Kereš]] | style="text-align: center;"| 30. apríl 2016 |- | style="text-align: center;"| 62 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Filip Tůma]] | style="text-align: center;"| [[Mária Čírová]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Gašpar]] | style="text-align: center;"| 7. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 63 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Jarmila Hargašová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Sklár]] | style="text-align: center;"| [[Natália Puklušová]] | style="text-align: center;"| 21. máj 2016 |} ===5. séria (2016)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 64 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Ivan Vojtek (1962)|Ivan "Tuli" Vojtek]] | style="text-align: center;"| [[Ján Kuric]] | style="text-align: center;"| [[Viliam Bada]] | style="text-align: center;"| 3. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 65 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Martin Mňahončák]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Greppelová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Škantár|Peter]] a [[Ladislav Škantár]]ovci | style="text-align: center;"| 10. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 66 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Bezdeda]] | style="text-align: center;"| [[Mirka Partlová]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Krčméry]] | style="text-align: center;"| 17. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 67 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[František Kovár]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Sabová]] | style="text-align: center;"| [[Bekim Aziri]] | style="text-align: center;"| 24. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 68 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Marcel Palonder]] | style="text-align: center;"| [[Petra Bernasovská]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Tabaček|Juraj "Šoko" Tabaček]] | style="text-align: center;"| 15. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 69 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Peter Kočiš]] | style="text-align: center;"| [[Lujza Garajová Schrameková]] | style="text-align: center;"| [[Miroslav Čížek]] | style="text-align: center;"| 22. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 70 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Milan Zimnýkoval|Milan "Junior" Zimnýkoval]] | style="text-align: center;"| [[Spievankovo]] ([[Mária Podhradská]] a [[Richard Čanaky]]) | style="text-align: center;"| [[Jaroslav Blaško]] | style="text-align: center;"| 29. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 71 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Vačková]] | style="text-align: center;"| [[Peter Cmorík]] | style="text-align: center;"| [[Vlasta Mudríková]] | style="text-align: center;"| 5. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 72 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;"| [[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;"| [[Gregor Mareš]] | style="text-align: center;"| 12. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 73 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Fialová]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Bača]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Moravčík (thajboxer)|Vladimír Moravčík]] | style="text-align: center;"| 19. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 74 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Kristína Farkašová]] | style="text-align: center;"| [[Samuel Tomeček]] | style="text-align: center;"| [[Michael a Katarína Matthews]] | style="text-align: center;"| 26. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 75 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Miro Noga]] | style="text-align: center;"| [[Ondrej Kovaľ]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Metelka]] | style="text-align: center;"| 3. december 2016 |} ===6. séria (2017)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 76 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Majster N]] | style="text-align: center;"| [[Igor Kmeťo]] | style="text-align: center;"| [[Marián Maszay]] | style="text-align: center;"| 22. apríl 2017 |- | style="text-align: center;"| 77 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Emma Drobná]] | style="text-align: center;"| [[Dagmar Didiana Dianová]] | style="text-align: center;"| [[Richard Varga]] | style="text-align: center;"| 29. apríl 2017 |- | style="text-align: center;"| 78 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Miroslav Dvorský]] | style="text-align: center;"| [[David Hartl]] | style="text-align: center;"| [[Peter Pollág]] | style="text-align: center;"| 6. máj 2017 |- | style="text-align: center;"| 79 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Folklórny súbor Urpín]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Wimmer]] | style="text-align: center;"| [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;"| 13. máj 2017 |- | style="text-align: center;"| 80 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Braňo Deák]] | style="text-align: center;"| [[Karin Majtánová]] | style="text-align: center;"| [[Stanislav Miertuš]] | style="text-align: center;"| 20. máj 2017 |- | style="text-align: center;"| 81 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;"| [[Suvereno]] | style="text-align: center;"| [[Martin Fehérváry]] | style="text-align: center;"| 27. máj 2017 |- | style="text-align: center;"| 82 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Andy Hryc]] | style="text-align: center;"| [[Ilona Csáková]] | style="text-align: center;"| [[Elena Kohútiková]] | style="text-align: center;"| 17. jún 2017 |- | style="text-align: center;"| 83 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;"| [[Ewa Farna]] | style="text-align: center;"| [[Veronika Vadovičová]] | style="text-align: center;"| 24. jún 2017 |} ===7. séria (2017)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 84 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Michal David]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Gabrišová]] | style="text-align: center;"| [[Takuya Haneda]] | style="text-align: center;"| 9. september 2017 |- | style="text-align: center;"| 85 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Kollárovci]] | style="text-align: center;"| [[Fredy Ayisi]] | style="text-align: center;"| [[Nikoleta Šalmíková]] | style="text-align: center;"| 16. september 2017 |- | style="text-align: center;"| 86 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Peter Nagy]] | style="text-align: center;"| [[Viki Ráková]] | style="text-align: center;"| [[Viliam Dobiáš]] | style="text-align: center;"| 23. september 2017 |- | style="text-align: center;"| 87 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] | style="text-align: center;"| [[Danica Jurčová]] | style="text-align: center;"| [[Sibyla Mislovičová]] | style="text-align: center;"| 30. september 2017 |- | style="text-align: center;"| 88 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Zdeněk Izer]] | style="text-align: center;"| [[Veronika Strapková]] | style="text-align: center;"| [[Ján Volko]] | style="text-align: center;"| 7. október 2017 |- | style="text-align: center;"| 89 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Ján Lašák]] | style="text-align: center;"| [[Janette Štefánková]] | style="text-align: center;"| [[Nasi Motlagh]] | style="text-align: center;"| 14. október 2017 |- | style="text-align: center;"| 90 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Pavol Plevčík]] | style="text-align: center;"| [[Alena Pajtinková]] | style="text-align: center;"| [[Aya|AYA]] | style="text-align: center;"| 28. október 2017 |- | style="text-align: center;"| 91 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Nela Pocisková]] | style="text-align: center;"| [[Martin Madej]] | style="text-align: center;"| [[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]] | style="text-align: center;"| 4. november 2017 |- | style="text-align: center;"| 92 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Braňo Bystriansky]] | style="text-align: center;"| [[Emma Tekelyová]] | style="text-align: center;"| [[Veronika Rabada]] | style="text-align: center;"| 11. november 2017 |- | style="text-align: center;"| 93 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[La Gioia]] | style="text-align: center;"| [[Eva Matejková]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Voľanský]] | style="text-align: center;"| 25. november 2017 |- | style="text-align: center;"| 94 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Peter Batthyany]] | style="text-align: center;"| [[Peter Hečko|Peter]] a [[Júlia Hečková|Júlia Hečkovci]] | style="text-align: center;"| [[Daniel Bidelnica]] | style="text-align: center;"| 2. december 2017 |- | style="text-align: center;"| 95 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Miro Jaroš]] | style="text-align: center;"| [[Magdaléna Rybáriková]] | style="text-align: center;"| [[Natasha Wright & Alfred McCrary]] | style="text-align: center;"| 9. december 2017 |} ===Silvestrovský špeciál (2017)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #6 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|96 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"| [[Andy Kraus]] | style="text-align:center"| [[Gabriela Marcinková|Gabika Marcinková]] | style="text-align:center"| [[Andrej Bičan ]] | style="text-align:center"| [[Kollárovci]] | style="text-align:center"| [[Kúzelník Talostan]] | style="text-align:center"| [[Pavol Hammel]] | style="text-align:center" |31. december 2017 |} ===8. séria (2018)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 3%"|# ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 97 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Alena Ďuránová]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Adamec]] | style="text-align: center;"| [[Attila Végh]] | style="text-align: center;"| 7. apríl 2018 |- | style="text-align: center;"| 98 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Marek Fašiang]] | style="text-align: center;"| [[Peter Bič Project|Peter Bič a Victoria]] | style="text-align: center;"| [[Dušan Frko]] | style="text-align: center;"| 14. apríl 2018 |- | style="text-align: center;"| 99 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Táňa Radeva]] | style="text-align: center;"| [[Martina Kapráliková]] | style="text-align: center;"| [[Janoska Ensemble]] | style="text-align: center;"| 21. apríl 2018 |- | style="text-align: center;"| 100 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Mária Havranová]] | style="text-align: center;"| [[Ján Žgravčák]] a [[Marek Kubačka]] | style="text-align: center;"| [[The Pastels]] | style="text-align: center;"| 28. apríl 2018 |- | style="text-align: center;"| 101 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Slávka Halčáková]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Golonka]] | style="text-align: center;"| [[Anna Berédiová]] | style="text-align: center;"| 12. máj 2018 |- | style="text-align: center;"| 102 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Jožo Ráž]] | style="text-align: center;"| [[Ján Baláž|Jano Baláž]] a [[Vašo Patejdl]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Jursa]] | style="text-align: center;"| 19. máj 2018 |- | style="text-align: center;"| 103 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Kristína (speváčka)|Kristína]] | style="text-align: center;"| [[Bibiana Ondrejková]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Vančík (lekár)|Juraj Vančík]] | style="text-align: center;"| 2. jún 2018 |- | style="text-align: center;"| 104 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Karin Haydu]] | style="text-align: center;"| [[Igor Bukovský]] | style="text-align: center;"| [[Miroslav "Bruise" Žilka]] | style="text-align: center;"| 9. jún 2018 |} ===9. séria (2018)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #006400; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #006400; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #006400; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #006400; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #006400; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #006400; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 105 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"|[[Peter Trník]] | style="text-align: center;"|[[Laco Borbély]] | style="text-align: center;"|[[Filip Jančík]] | style="text-align: center;"| 22. september 2018 |- | style="text-align: center;"|106 | style="text-align: center;"|2 | style="text-align: center;"|[[Stanka Kašperová]] | style="text-align: center;"|[[Ščamba]] | style="text-align: center;"|[[Monika Chochlíková]] | style="text-align: center;"| 29. september 2018 |- | style="text-align: center;"|107 | style="text-align: center;"|3 | style="text-align: center;"|[[Eva Pavlíková]] | style="text-align: center;"|[[Vratko Rohoň]] | style="text-align: center;"|[[Talentum]] | style="text-align: center;"| 6. október 2018 |- | style="text-align: center;"|108 | style="text-align: center;"|4 | style="text-align: center;"|[[Daniela Hantuchová]] | style="text-align: center;"|[[Romana Dang Van]] | style="text-align: center;"|[[Richard Lintner]] | style="text-align: center;"| 13. október 2018 |- | style="text-align: center;"|109 | style="text-align: center;"|5 | style="text-align: center;"|[[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: center;"|[[Zuzana Smatanová]] | style="text-align: center;"|[[Ján Zachara]] | style="text-align: center;"| 20. október 2018 |- | style="text-align: center;"|110 | style="text-align: center;"|6 | style="text-align: center;"|[[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;"|[[Daniel Žulčák]] | style="text-align: center;"|[[Tomáš Brngál]] | style="text-align: center;"| 27. október 2018 |- | style="text-align: center;"|111 | style="text-align: center;"|7 | style="text-align: center;"|[[Jana Kovalčíková]] | style="text-align: center;"|[[Marianna Ďurianová]] | style="text-align: center;"|[[Funny Fellows]] | style="text-align: center;"| 3. november 2018 |- | style="text-align: center;"|112 | style="text-align: center;"|8 | style="text-align: center;"|[[Zuzana Kocúriková]] | style="text-align: center;"|[[Vladimír Hron]] | style="text-align: center;"|[[Marcel Vargaeštok]] | style="text-align: center;"| 10. november 2018 |- | style="text-align: center;"|113 | style="text-align: center;"|9 | style="text-align: center;"|[[Miro Žbirka]] | style="text-align: center;"|[[Katarína Ivanková]] | style="text-align: center;"|[[Ivan Halmo]] | style="text-align: center;"| 24. november 2018 |} ===10. séria (2019)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #800080; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #800080; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #800080; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #800080; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #800080; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #800080; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 114 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Marián Hossa]] | style="text-align: center;"| [[Miko Hladký]] | style="text-align: center;"| [[Vlado Michalko]] | style="text-align: center;"| 19. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 115 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Richard Autner]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Rakovská]] | style="text-align: center;"| [[Matúš Kočiš]] | style="text-align: center;"| 26. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 116 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Ibi Maiga]] | style="text-align: center;"| [[Karol Čálik]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Debnárová]] | style="text-align: center;"| 2. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 117 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Dárius Koči]] | style="text-align: center;"| [[Josef Laufer]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Palovič]] | style="text-align: center;"| 9. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 118 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Lucia Šoralová]] | style="text-align: center;"| [[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;"| [[Dana Barteková]] | style="text-align: center;"| 16. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 119 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Monika Hilmerová]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Lužinská]] | style="text-align: center;"| [[Michal Hulman]] | style="text-align: center;"| 23. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 120 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Juraj Loj]] | style="text-align: center;"| [[Michal Slanička]] | style="text-align: center;"| [[The Gang]] | style="text-align: center;"| 2. marec 2019 |- | style="text-align: center;"| 121 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Halina Pawlovská]] | style="text-align: center;"| [[Pišta Vandal]] | style="text-align: center;"| [[Jana Schweighoferová]] | style="text-align: center;"| 9. marec 2019 |- | style="text-align: center;"| 122 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Dana Košická]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Majláth]] | style="text-align: center;"| [[Andreas Varady]] | style="text-align: center;"| 23. marec 2019 |- | style="text-align: center;"| 123 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Marko Igonda]] | style="text-align: center;"| [[Rebecca Justh]] | style="text-align: center;"| [[Milan André]] | style="text-align: center;"| 6. apríl 2019 |- | style="text-align: center;"| 124 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Miro Šatan]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Palonder]] | style="text-align: center;"| [[Mirka Miškechová]] | style="text-align: center;"| 27. apríl 2019 |- | style="text-align: center;"| 125 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Marcel Ochránek]] | style="text-align: center;"| [[Jaro Bekr]] | style="text-align: center;"| [[Andrej Kolenčík]] | style="text-align: center;"| 4. máj 2019 |} ===11. séria (2019)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 126 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Peter Nagy]] | style="text-align: center;"| [[Ján Snopko]] | style="text-align: center;"| [[Kamila Mitrášová]] | style="text-align: center;"| 7. september 2019 |- | style="text-align: center;"| 127 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Kali]] | style="text-align: center;"| [[Jana Mutňanská]] | style="text-align: center;"| [[Ján Kočiš]] | style="text-align: center;"| 14. september 2019 |- | style="text-align: center;"| 128 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Boris Valábik]] | style="text-align: center;"| [[Patrik Vyskočil]] | style="text-align: center;"| [[Patrik Paulínyi]] | style="text-align: center;"| 21. september 2019 |- | style="text-align: center;"| 129 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Oliver Andrásy]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Kraváriková]] | style="text-align: center;"| [[Karmen Pál-Baláž]] | style="text-align: center;"| 28. september 2019 |- | style="text-align: center;"| 130 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Boris Filan]] | style="text-align: center;"| [[Júlia Valentová]] | style="text-align: center;"| [[Janais]] | style="text-align: center;"| 5. október 2019 |- | style="text-align: center;"| 131 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Haasová]] | style="text-align: center;"| [[Ľuboš Hlavena]] | style="text-align: center;"| [[Matej Slažanský]] | style="text-align: center;"| 12. október 2019 |- | style="text-align: center;"| 132 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Majk Spirit]] | style="text-align: center;"| [[Marianna Polyaková]] | style="text-align: center;"| [[Karlos Vémola]] | style="text-align: center;"| 19. október 2019 |- | style="text-align: center;"| 133 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Jarmila Hargašová]] | style="text-align: center;"| [[Matej Marušin]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Buranovský]] | style="text-align: center;"| 26. október 2019 |- | style="text-align: center;"| 134 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Ján Jackuliak]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Štec]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Chmúrová]] | style="text-align: center;"| 9. november 2019 |- | style="text-align: center;"| 135 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Gregor Hološka]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Drapák]] | style="text-align: center;"| [[Mária Švarbová]] | style="text-align: center;"| 23. november 2019 |- | style="text-align: center;"| 136 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Boháč]] | style="text-align: center;"| [[Kornel Kadlubiak]] | style="text-align: center;"| 30. november 2019 |- | style="text-align: center;"| 137 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Vica Kerekes]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Benčík]] | style="text-align: center;"| [[Drozďo & Demex]] | style="text-align: center;"| 14. december 2019 |- |- | style="text-align: center;"| 138 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Kristína Madarová]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Rybárik]] | style="text-align: center;"| [[Jana Orlická]] | style="text-align: center;"| 21. december 2019 |} ===Silvestrovský špeciál (2019)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #6 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #7 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #8 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|139 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Andy Kraus]] | style="text-align:center"|[[Marcel Merčiak]] | style="text-align:center"|[[Mário Kollár|Mário "Kuly" Kollár]] | style="text-align:center"|[[Kollárovci]] | style="text-align:center"|[[Janetta Štefánková]] | style="text-align:center"|[[Miro Frindt]] | style="text-align:center"|[[Gregor Mareš]] | style="text-align:center"|[[Attila Végh]] | style="text-align:center" |31. december 2019 |} ===12. séria (2020)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 3%"|# ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 140 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Koreň]] | style="text-align: center;"| [[Martin Repáň]] | style="text-align: center;"| 4. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 141 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Petra Vajdová]] | style="text-align: center;"| [[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]] | style="text-align: center;"| [[Filip Polášek]] | style="text-align: center;"| 11. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 142 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Alena Heribanová]] | style="text-align: center;"|[[Števo Martinovič]] | style="text-align: center;"| [[Oľga Lounová]] | style="text-align: center;"| 28. marec 2020 |- | style="text-align: center;"| 143 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Frenglová]] | style="text-align: center;"|[[Teri Čikoš]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Začková]] | style="text-align: center;"| 4. apríl 2020 |- | style="text-align: center;"| 144 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;"|[[Róbert Krause]] | style="text-align: center;"| [[Cimbal Brothers]] | style="text-align: center;"| 18. apríl 2020 |- | style="text-align: center;"| 145 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Marta Maťová]] | style="text-align: center;"|[[Roman Bomboš]] | style="text-align: center;"| [[Michal Barbier]] | style="text-align: center;"| 25. apríl 2020 |- | style="text-align: center;"| 146 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Marián Miezga]] | style="text-align: center;"|[[Andrea Bučko]] | style="text-align: center;"| [[Viktor Bielik]] | style="text-align: center;"| 2. máj 2020 |- | style="text-align: center;"| 147 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Robo Opatovský]] | style="text-align: center;"|[[Laci Strike]] | style="text-align: center;"| [[Gábor Borároš]] | style="text-align: center;"| 9. máj 2020 |- | style="text-align: center;"| 148 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Noel Czuczor]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Kiráľová Somorovská]] | style="text-align: center;"| [[Barbara Randušková]] | style="text-align: center;"| 16. máj 2020 |- | style="text-align: center;"| 149 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Sima Martausová]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Chabroňová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Marcina]] | style="text-align: center;"| 23. máj 2020 |- | style="text-align: center;"| 150 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Martin Nahálka]] | style="text-align: center;"| [[Jana Pištejová]] | style="text-align: center;"| [[Ladislav Fančovič]] | style="text-align: center;"| 30. máj 2020 |- | style="text-align: center;"| 151 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Marta Sládečková]] | style="text-align: center;"| [[Andrej Szabo]] | style="text-align: center;"| [[Matej Koreň]] | style="text-align: center;"| 6. jún 2020 |} ===13. séria (2020)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 152 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Ivo Gogál]] | style="text-align: center;"| [[Dalibor Janda]] | style="text-align: center;"| [[Radka Steffani]] | style="text-align: center;"| 12. september 2020 |- | style="text-align: center;"| 153 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Thomas Puskailer]] | style="text-align: center;"| [[Natália Hejková]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Jakušovský]] | style="text-align: center;"| 19. september 2020 |- | style="text-align: center;"| 154 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Kamila Magálová]] | style="text-align: center;"| [[Branko Radivojevič]] | style="text-align: center;"| [[Anabela Mollová]] | style="text-align: center;"| 26. september 2020 |- | style="text-align: center;"| 155 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Elena Podzámska]] | style="text-align: center;"| [[Radoslav Rančík]] | style="text-align: center;"| [[Lady Jane]] | style="text-align: center;"| 3. október 2020 |- | style="text-align: center;"| 156 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Helena Vondráčková]] | style="text-align: center;"| [[Martin Kaprálik]] | style="text-align: center;"| [[Daniela Múčková]] | style="text-align: center;"| 10. október 2020 |- | style="text-align: center;"| 157 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Ivan Romančík]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Bella]] | style="text-align: center;"| [[O.B.D]] | style="text-align: center;"| 17. október 2020 |- | style="text-align: center;"| 158 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Peter Makranský]] | style="text-align: center;"| [[Vera Wisterová]] | style="text-align: center;"| [[Jana Andevská]] | style="text-align: center;"| 24. október 2020 |- | style="text-align: center;"| 159 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Jana Majeská]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;"| [[Simona Obšivanová]] | style="text-align: center;"| 31. október 2020 |- | style="text-align: center;"| 160 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Michal Jánoš]] | style="text-align: center;"| [[Giovanni Ricci & Martina Koniariková]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Holubová]] | style="text-align: center;"| 7. november 2020 |- | style="text-align: center;"| 161 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Miro Žbirka]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Ďuriš]] | style="text-align: center;"| [[Simona Simanová]] | style="text-align: center;"| 14. november 2020 |- | style="text-align: center;"| 162 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Barbora Piešová]] | style="text-align: center;"| [[Viliam Stankay]] | style="text-align: center;"| [[Rasťo Hatiar]] | style="text-align: center;"| 21. november 2020 |} ===Silvestrovský špeciál (2020)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #6 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #7 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|163 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"| [[Andrej Bičan]] | style="text-align:center"| [[Simona Obšivanová]] | style="text-align:center"| [[Peter Bič Project]] | style="text-align:center"| [[Cigánski diabli]] | style="text-align:center"| [[Juraj Ďuriš]] | style="text-align:center"| [[Miňo Kereš]] | style="text-align:center"| [[Dominika Richterová]] | style="text-align:center" |31. december 2020 |} ===14. séria (2021)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 3%"|# ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 164 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Petra Blesáková]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Vulev]] | style="text-align: center;"| [[Igor Kmeťo ml.]] | style="text-align: center;"| 6. február 2021 |- | style="text-align: center;"| 165 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Peter Hrivňák|Peter "Kuko" Hrivňák]] | style="text-align: center;"| [[Ondřej Daniš]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Mokošová]] | style="text-align: center;"| 13. február 2021 |- | style="text-align: center;"| 166 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Máčiková]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Jakubec]] | style="text-align: center;"| 20. február 2021 |- | style="text-align: center;"| 167 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Peter "Šarkan" Novák]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Grega]] | style="text-align: center;"| [[Stanislava Škvarková]] | style="text-align: center;"| 27. február 2021 |- | style="text-align: center;"| 168 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Gabriela Škrabáková]] | style="text-align: center;"| [[Samuel Hošek]] | style="text-align: center;"| [[Marek Slobodník]] | style="text-align: center;"| 6. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 169 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Veronika Ostrihoňová]] | style="text-align: center;"| [[Eugen Libezňuk]] | style="text-align: center;"| [[Bronislav Bajtala]] | style="text-align: center;"| 13. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 170 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Lenka Barilíková]] | style="text-align: center;"| [[Robo Papp]] | style="text-align: center;"| [[Andrej Aleksiev]] | style="text-align: center;"| 20. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 171 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Roman Pomajbo]] | style="text-align: center;"| [[Kollárovci]] | style="text-align: center;"| [[Ajna Marosz]] | style="text-align: center;"| 3. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 172 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Ján Ďurovčík]] | style="text-align: center;"| [[Majself]] | style="text-align: center;"| [[Petra Zorvan]] | style="text-align: center;"| 10. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 173 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Daniel Fischer]] | style="text-align: center;"| [[Oľga Konečná]] | style="text-align: center;"| [[Sandra Demitrová]] | style="text-align: center;"| 17. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 174 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Gabriela Dolná]] | style="text-align: center;"| [[Šorty]] | style="text-align: center;"| [[Martina Jančeková]] | style="text-align: center;"| 24. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 175 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Michaela Majerníková]] | style="text-align: center;"| [[Frencien Bauer]] | style="text-align: center;"| [[Lina Mayer]] | style="text-align: center;"| 1. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 176 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Kristína Turjanová]] | style="text-align: center;"| [[Richard Dedek]] | style="text-align: center;"| [[Vanessa Šarköziová]] | style="text-align: center;"| 15. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 177 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Peter Šimun]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Bezdeda]] | style="text-align: center;"| [[Milan bez mapy]] | style="text-align: center;"| 22. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 178 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Titusz Tóbisz]] | style="text-align: center;"| [[Karol Dobiáš]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Gyepešová]] | style="text-align: center;"| 5. jún 2021 |} ===15. séria (2021)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 179 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Michal David]] | style="text-align: center;"| [[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;"| [[Silvia Solymosyová]] | style="text-align: center;"| 11. september 2021 |- | style="text-align: center;"| 180 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Dominika Mirgová]] | style="text-align: center;"| [[Tibor Vokoun]] | style="text-align: center;"| [[Samuel Kováčik]] | style="text-align: center;"| 18. september 2021 |- | style="text-align: center;"| 181 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Peter Nagy]] | style="text-align: center;"| [[Jaroslav Moravčík]] | style="text-align: center;"| [[Barbara Štubňová]] | style="text-align: center;"| 25. september 2021 |- | style="text-align: center;"| 182 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Tereza Kostková]] | style="text-align: center;"| [[Dag Palovič]] | style="text-align: center;"| [[Matej Smutný]] | style="text-align: center;"| 2. október 2021 |- | style="text-align: center;"| 183 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Milan Zimnýkoval|Milan "Junior" Zimnýkoval]] | style="text-align: center;"| [[Mária Schumerová]] | style="text-align: center;"| [[Teo Gertler]] | style="text-align: center;"| 9. október 2021 |- | style="text-align: center;"| 184 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;"| [[Peter Sklár]] | style="text-align: center;"| [[Iveta Henzelyová]] | style="text-align: center;"| 16. október 2021 |- | style="text-align: center;"| 185 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Rehák-Štefečeková]] | style="text-align: center;"| [[Tony Porucha]] | style="text-align: center;"| [[Hrdza (hudobná skupina)|Hrdza]] | style="text-align: center;"| 23. október 2021 |- | style="text-align: center;"| 186 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Martin Vanek]] | style="text-align: center;"| [[Martin Škrtel]] | style="text-align: center;"| [[Andy Loužecká]] | style="text-align: center;"| 30. október 2021 |- | style="text-align: center;"| 187 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Dušan Cinkota]] | style="text-align: center;"| [[Martina Dubovská]] | style="text-align: center;"| [[Smola a hrušky]] | style="text-align: center;"| 6. november 2021 |- | style="text-align: center;"| 188 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Milena Minichová]] | style="text-align: center;"| [[Vidiek]] | style="text-align: center;"| [[Soňa Rebrová]] | style="text-align: center;"| 20. november 2021 |- | style="text-align: center;"| 189 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Alžbeta Bartošová]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Grigar]] | style="text-align: center;"| [[Nina Poláková]] | style="text-align: center;"| 27. november 2021 |- | style="text-align: center;"| 190 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Juraj Bača]] | style="text-align: center;"| [[Fero Joke]] | style="text-align: center;"| [[Lucie Vondráčková]] | style="text-align: center;"| 4. december 2021 |- | style="text-align: center;"| 191 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Andrea Karnasová]] | style="text-align: center;"| [[Belinda Benčičová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Chodúr]] | style="text-align: center;"| 11. december 2021 |- | style="text-align: center;"| 192 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Lenka Machciníková]] | style="text-align: center;"| [[Petra Tóthová]] | style="text-align: center;"| [[Adrián Kokoš]] | style="text-align: center;"| 18. december 2021 |} ===Silvestrovský špeciál (2021)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #6 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #7 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|193 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Andy Kraus]] | style="text-align:center"|[[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align:center"|[[Miro Noga]] | style="text-align:center"|[[Lukáš Adamec]] | style="text-align:center"|[[Marianna Ďurianová]] | style="text-align:center"|[[Dominika Kavaschová]] | style="text-align:center"|[[Števo Martinovič]] | style="text-align:center" |31. december 2021 |} ===16. séria (2022)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 194 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Martin Klinčúch]] | style="text-align: center;"| [[Pokáč]] | style="text-align: center;"| [[Nikola Sekerešová]] | style="text-align: center;"| 15. január 2022 |- | style="text-align: center;"| 195 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Dana Droppová]] | style="text-align: center;"| [[Celeste Buckingham]] | style="text-align: center;"| [[Martin Spano]] | style="text-align: center;"| 22. január 2022 |- | style="text-align: center;"| 196 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Lívia Bielovič]] | style="text-align: center;"| [[Maroš Baňas]] | style="text-align: center;"| [[Milo Suchomel]] | style="text-align: center;"| 29. január 2022 |- | style="text-align: center;"| 197 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Lukáš Dóza]] | style="text-align: center;"| [[Miňo Macuľa]] | style="text-align: center;"| [[Acapella For You]] | style="text-align: center;"| 5. február 2022 |- | style="text-align: center;"| 198 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Lukáš Adamec]] | style="text-align: center;"| [[Marián Gáborík]] | style="text-align: center;"| [[Alexandra Vavrová]] | style="text-align: center;"| 12. február 2022 |- | style="text-align: center;"| 199 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Peter Ondrejička]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Morháčová]] | style="text-align: center;"| [[Allan Mikušek]] | style="text-align: center;"| 19. február 2022 |- | style="text-align: center;"| 200 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Svätopluk Malachovský|Sväťo Malachovský]] | style="text-align: center;"| [[Slávka Zámečníková]] | style="text-align: center;"| [[Lubo Špirko]] | style="text-align: center;"| 26. február 2022 |- | style="text-align: center;"| 201 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Bronislava Kováčiková]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Brychtová]] | style="text-align: center;"| [[Rasťo Chvála]] | style="text-align: center;"| 5. marec 2022 |- | style="text-align: center;"| 202 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Nela Pocisková]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Jurko]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Farkaš]] | style="text-align: center;"| 12. marec 2022 |- | style="text-align: center;"| 203 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Tereza Mašková]] | style="text-align: center;"| [[Richard Labuda]] | style="text-align: center;"| [[Matúš Lašan]] | style="text-align: center;"| 19. marec 2022 |- | style="text-align: center;"| 204 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[René Štúr]] | style="text-align: center;"| [[Gregor Mareš]] | style="text-align: center;"| [[Martina Schindlerová]] | style="text-align: center;"| 26. marec 2022 |- | style="text-align: center;"| 205 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Samuel Takáč (hokejista)|Samuel Takáč]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Sisková]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Vacvalová]] | style="text-align: center;"| 2. apríl 2022 |- | style="text-align: center;"| 206 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Sarah Arató]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Hudák]] | style="text-align: center;"| [[Peter Bič Project]] | style="text-align: center;"| 16. apríl 2022 |- | style="text-align: center;"| 207 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Dorota Nvotová]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Drahovský]] | style="text-align: center;"| [[4 Tenoři]] | style="text-align: center;"| 23. apríl 2022 |- | style="text-align: center;"| 208 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]] | style="text-align: center;"| [[Bianka Urbanovská]] | style="text-align: center;"| [[Ján Baláž]] | style="text-align: center;"| 30. apríl 2022 |- | style="text-align: center;"| 209 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Tlučková]] | style="text-align: center;"| [[Marek Ztracený]] | style="text-align: center;"| [[Michal Bekeš]] | style="text-align: center;"| 14. máj 2022 |- | style="text-align: center;"| 210 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Edita Borsová]] | style="text-align: center;"| [[Dano Dangl]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Smatanová]] | style="text-align: center;"| 21. máj 2022 |- | style="text-align: center;"| 211 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Petra Dubayová]] | style="text-align: center;"| [[René Čaky]] | style="text-align: center;"| [[Adonxs|ADONXS]] | style="text-align: center;"| 28. máj 2022 |- | style="text-align: center;"| 212 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Martin Harich]] | style="text-align: center;"| [[Jany Landl]] | style="text-align: center;"| [[Jiřina Bohdalová]] | style="text-align: center;"| 4. jún 2022 |- | style="text-align: center;"| 213 | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| [[Kristína Kanátová]] | style="text-align: center;"| [[Branislav Maukš]] | style="text-align: center;"| [[Tolstoys]] | style="text-align: center;"| 11. jún 2022 |} ===17. séria (2022)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 214 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Jana Labajová]] | style="text-align: center;"| [[Hana Lasicová]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;"| 10. september 2022 |- | style="text-align: center;"| 215 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Tatar]] | style="text-align: center;"| [[Dáša "Mamba" Šarközyová]] | style="text-align: center;"| [[Klaudia Suchomel-Guzová]] | style="text-align: center;"| 17. september 2022 |- | style="text-align: center;"| 216 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Natália Ancinová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Cmorik]] | style="text-align: center;"| [[Imrich Barák]] | style="text-align: center;"| 24. september 2022 |- | style="text-align: center;"| 217 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[David Uzsák]] | style="text-align: center;"| [[Tereza Nvotová]] | style="text-align: center;"| [[Bystrík]] | style="text-align: center;"| 1. október 2022 |- | style="text-align: center;"| 218 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Oliver Oswald]] | style="text-align: center;"| [[Diana Tuhá]] | style="text-align: center;"| [[Saša Okálová]] | style="text-align: center;"| 8. október 2022 |- | style="text-align: center;"| 219 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Mária Čírová]] | style="text-align: center;"| [[Jana Kvantiková]] | style="text-align: center;"| [[Marek Vízy]] | style="text-align: center;"| 22. október 2022 |- | style="text-align: center;"| 220 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Filip Šebesta]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Köppl]] | style="text-align: center;"| [[Nika Karch]] | style="text-align: center;"| 5. november 2022 |- | style="text-align: center;"| 221 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Diana Klamová]] | style="text-align: center;"| [[Dominik Kočik]] | style="text-align: center;"| [[Peter Juhás]] | style="text-align: center;"| 12. november 2022 |- | style="text-align: center;"| 222 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Ráchel Šoltésová]] | style="text-align: center;"| [[Kristián Dufinec]] | style="text-align: center;"| [[Nikola Fričová]] | style="text-align: center;"| 19. november 2022 |- | style="text-align: center;"| 223 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;"| [[Fíha Tralala]] | style="text-align: center;"| [[Marek Kováčik]] | style="text-align: center;"| 17. december 2022 |} ===Silvestrovský špeciál (2022)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|224 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Mário Kollár|Mário "Kuly" Kollár]] | style="text-align:center"|[[Simona Salátová]] | style="text-align:center"|[[Joe Trendy]] | style="text-align:center"|[[Juraj Ďuriš]] | style="text-align:center"|[[Cimbal Brothers]] | style="text-align:center" |31. december 2022 |} ===18. séria (2023)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 225 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Monika Hilmerová]] | style="text-align: center;"| [[Jaro Bekr]] | style="text-align: center;"| [[Inekafe]] | style="text-align: center;"| 14. január 2023 |- | style="text-align: center;"| 226 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Karol Tóth]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Molnár Satinská]] | style="text-align: center;"| [[Tamara Kramár]] | style="text-align: center;"| 21. január 2023 |- | style="text-align: center;"| 227 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[František Kovár]] | style="text-align: center;"| [[Sisa Sklovská]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Dušička]] | style="text-align: center;"| 28. január 2023 |- | style="text-align: center;"| 228 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Juraj Tabaček|Juraj "Šoko" Tabaček]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Ďurovčíková]] | style="text-align: center;"| [[Tibor Patay]] | style="text-align: center;"| 4. február 2023 |- | style="text-align: center;"| 229 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Pavol Plevčík]] | style="text-align: center;"| [[Peter Duranský]] | style="text-align: center;"| [[Dávid Bílek]] | style="text-align: center;"| 11. február 2023 |- | style="text-align: center;"| 230 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Štěpán Kozub]] | style="text-align: center;"| [[Michaela Kocianová]] | style="text-align: center;"| [[Gioia]] | style="text-align: center;"| 18. február 2023 |- | style="text-align: center;"| 231 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Lujza Garajová Schrameková]] | style="text-align: center;"| [[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]] | style="text-align: center;"| [[Henry Tóth]] | style="text-align: center;"| 25. február 2023 |- | style="text-align: center;"| 232 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Marek Rozkoš]] | style="text-align: center;"| [[Nela Lopušanová]] | style="text-align: center;"| [[Jolana Fogašová]] | style="text-align: center;"| 11. marec 2023 |- | style="text-align: center;"| 233 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Alena Antalová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Navrátil]] | style="text-align: center;"| [[Marek Danko|Mark Dann]] | style="text-align: center;"| 18. marec 2023 |- | style="text-align: center;"| 234 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Braňo Deák]] | style="text-align: center;"| [[Michal Buček]] | style="text-align: center;"| [[Diana Kovaľová]] | style="text-align: center;"| 25. marec 2023 |- | style="text-align: center;"| 235 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Kali]] | style="text-align: center;"| [[Erik Žibek]] | style="text-align: center;"| [[Nina Zagoždžon]] | style="text-align: center;"| 1. apríl 2023 |- | style="text-align: center;"| 236 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Tublatanka]] | style="text-align: center;"| [[Peter Kiss]] | style="text-align: center;"| [[Iva Pazderková]] | style="text-align: center;"| 8. apríl 2023 |- | style="text-align: center;"| 237 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Jana Majeská]] | style="text-align: center;"| [[Samuel Procházka]] | style="text-align: center;"| [[Mirai]] | style="text-align: center;"| 22. apríl 2023 |- | style="text-align: center;"| 238 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Monika Horváthová]] | style="text-align: center;"| [[Yael|Matúš Kolárovský]] | style="text-align: center;"| [[Marianna Jagerčíková]] | style="text-align: center;"| 29. apríl 2023 |- | style="text-align: center;"| 239 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Emil Horváth]] | style="text-align: center;"| [[Alžbeta Ferencová (herečka)|Alžbeta Ferencová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Ďurec]] | style="text-align: center;"| 6. máj 2023 |- | style="text-align: center;"| 240 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Viktória Petrášová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Lipa]] | style="text-align: center;"| [[Miroslava Kytkova-Tomšíková]] | style="text-align: center;"| 20. máj 2023 |- | style="text-align: center;"| 241 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Lesana Krausková]] | style="text-align: center;"| [[Natália Hatalová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Trenkler]] | style="text-align: center;"| 27. máj 2023 |- | style="text-align: center;"| 242 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Filip Tůma]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Krobotová]] | style="text-align: center;"| [[Katka Ščevlíková]] | style="text-align: center;"| 3. jún 2023 |} ===19. séria (2023)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 243 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Dominika Kavaschová]] | style="text-align: center;"| [[Monika Suchánková]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Bučko]] | style="text-align: center;"| 2. september 2023 |- | style="text-align: center;"| 244 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Patrik Herman]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Bošanský]] | style="text-align: center;"| [[Peter Bažík]] | style="text-align: center;"| 9. september 2023 |- | style="text-align: center;"| 245 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Monika Bagárová]] | style="text-align: center;"| [[Ivana Kološová]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Čermáková]] | style="text-align: center;"| 16. september 2023 |- | style="text-align: center;"| 246 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Gregor Hološka]] | style="text-align: center;"| [[Diana Ristová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Svrček]] | style="text-align: center;"| 23. september 2023 |- | style="text-align: center;"| 247 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Lucia Hurajová]] | style="text-align: center;"| [[Osmany Laffita]] | style="text-align: center;"| [[Daniela Cmoriková]] | style="text-align: center;"| 7. október 2023 |- | style="text-align: center;"| 248 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Anna Šišková]] | style="text-align: center;"| [[Desmod]] | style="text-align: center;"| [[Martin Vaculík]] | style="text-align: center;"| 14. október 2023 |- | style="text-align: center;"| 249 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Jakub Jablonský]] | style="text-align: center;"| [[Silvia Soldanová]] | style="text-align: center;"| [[Noro Grofčík]] | style="text-align: center;"| 21. október 2023 |- | style="text-align: center;"| 250 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align: center;"| [[Zora Czoborová]] | style="text-align: center;"| [[Fragile]] | style="text-align: center;"| 28. október 2023 |- | style="text-align: center;"| 251 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Kateřina Žbirková]] | style="text-align: center;"| [[Sáva Popovič]] | style="text-align: center;"| [[Anita Soul]] | style="text-align: center;"| 4. november 2023 |- | style="text-align: center;"| 252 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Martin Mňahončák]] | style="text-align: center;"| [[Jakub „Zitron" Ťapák]] | style="text-align: center;"| [[Karin Ann]] | style="text-align: center;"| 11. november 2023 |- | style="text-align: center;"| 253 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Oľga Belešová]] | style="text-align: center;"| [[Jan Bendig]] | style="text-align: center;"| [[Eliška Mintálová]] | style="text-align: center;"| 18. november 2023 |- | style="text-align: center;"| 254 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Marko Igonda]] | style="text-align: center;"| [[Ronie|Veronika „Ronie" Adamičková]] | style="text-align: center;"| [[Patrícia Tománková]] | style="text-align: center;"| 2. december 2023 |- | style="text-align: center;"| 255 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: center;"| [[Dalibor Jenis]] | style="text-align: center;"| [[Dávid Sowinski]] | style="text-align: center;"| 9. december 2023 |- | style="text-align: center;"| 256 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Kamil Peteraj]] | style="text-align: center;"| [[Kristína (speváčka)|Kristína]] | style="text-align: center;"| [[František Balog]] | style="text-align: center;"| 16. december 2023 |} ===Silvestrovský špeciál (2023)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|257 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Kollárovci]] | style="text-align:center"|[[Kali]] | style="text-align:center"|[[Peter Cmorik]] | style="text-align:center"|[[Pavol Plevčík]] | style="text-align:center"|[[Michal David]] | style="text-align:center" |31. december 2023 |} ===20. séria (2024)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 258 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Dávid Hartl]] | style="text-align: center;"| [[Petra Nagyová Džerengová]] | style="text-align: center;"| [[Alan Murin]] | style="text-align: center;"| 13. január 2024 |- | style="text-align: center;"| 259 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Peter Kočiš]] | style="text-align: center;"| [[Bekim]] | style="text-align: center;"| [[Michaela a Slavomír Michňákoví]] | style="text-align: center;"| 20. január 2024 |- | style="text-align: center;"| 260 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Ján Jackuliak]] | style="text-align: center;"| [[Timea Strnálová]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Piešová]] | style="text-align: center;"| 27. január 2024 |- | style="text-align: center;"| 261 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Helena Vondráčková]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Hrčka]] | style="text-align: center;"| [[Dávid Marcin]] | style="text-align: center;"| 3. február 2024 |- | style="text-align: center;"| 262 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Dominika Mirgová]] | style="text-align: center;"| [[Matúš Beniak]] | style="text-align: center;"| [[Edita Ďurčová]] | style="text-align: center;"| 10. február 2024 |- | style="text-align: center;"| 263 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Daniel Žulčák]] | style="text-align: center;"| [[Lenny Filipová]] | style="text-align: center;"| [[Eliška Melušová]] | style="text-align: center;"| 17. február 2024 |- | style="text-align: center;"| 264 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Tina]] | style="text-align: center;"| [[Adam Jančina]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Gábriš]] | style="text-align: center;"| 24. február 2024 |- | style="text-align: center;"| 265 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Martin Klinčúch]] | style="text-align: center;"| [[Majself]] | style="text-align: center;"| [[Adam Hagara]] | style="text-align: center;"| 2. marec 2024 |- | style="text-align: center;"| 266 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Csongor Kassai]] | style="text-align: center;"| [[Eva Toulová]] | style="text-align: center;"| [[Petra Toth]] | style="text-align: center;"| 9. marec 2024 |- | style="text-align: center;"| 267 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Matej Landl]] | style="text-align: center;"| [[Peter Nagy]] | style="text-align: center;"| [[Júlia Lorencovič]] | style="text-align: center;"| 13. apríl 2024 |- | style="text-align: center;"| 268 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Peter Pecha]] | style="text-align: center;"| [[Octavia McKenzie]] | style="text-align: center;"| [[Voising]] | style="text-align: center;"| 20. apríl 2024 |- | style="text-align: center;"| 269 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Simonetta Hladká]] | style="text-align: center;"| [[Danka Barteková]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Bezdeda]] | style="text-align: center;"| 27. apríl 2024 |- | style="text-align: center;"| 270 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Barbora Bezáková]] | style="text-align: center;"| [[Gabo Žifčák]] | style="text-align: center;"| [[Hrdza (hudobná skupina)|Hrdza]] | style="text-align: center;"| 4. máj 2024 |- | style="text-align: center;"| 271 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Barbora Chlebcová]] | style="text-align: center;"| [[Momo]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Karika]] | style="text-align: center;"| 25. máj 2024 |- | style="text-align: center;"| 272 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Matúš Kvietik]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Rakarová]] | style="text-align: center;"| [[Danka Moderdovská]] | style="text-align: center;"| 1. jún 2024 |- | style="text-align: center;"| 273 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Sophia Korčušková]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš „Jerry" Szabó]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Adamec]] | style="text-align: center;"| 8. jún 2024 |- | style="text-align: center;"| 274 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Polemic]] | style="text-align: center;"| [[Sára Suchovská]] | style="text-align: center;"| [[Alexandra Rexová]] | style="text-align: center;"| 15. jún 2024 |- | style="text-align: center;"| 275 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Kristína Spáčová]] | style="text-align: center;"| [[DJ Mark Voss]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Varga]] | style="text-align: center;"| 22. jún 2024 |} ===21. séria (2024)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 276 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Kronerová]] | style="text-align: center;"| [[Modus (hudobná skupina)|Modus]] | style="text-align: center;"| [[Jozefína Zaukolcová]] | style="text-align: center;"| 7. september 2024 |- | style="text-align: center;"| 277 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Richard Autner]] | style="text-align: center;"| [[Matej Beňuš]] | style="text-align: center;"| [[Karmen Pál-Baláž]] | style="text-align: center;"| 14. september 2024 |- | style="text-align: center;"| 278 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Vladimír Kobielsky]] | style="text-align: center;"| [[Adam Sýkora]] | style="text-align: center;"| [[Ilona Csáková]] | style="text-align: center;"| 21. september 2024 |- | style="text-align: center;"| 279 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;"| [[Marián Čekovský]] | style="text-align: center;"| [[Vanessa Hocková]] | style="text-align: center;"| 28. september 2024 |- | style="text-align: center;"| 280 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Dušan Cinkota]] | style="text-align: center;"| [[Marta Rajková]] | style="text-align: center;"| [[Laci Strike]] | style="text-align: center;"| 5. október 2024 |- | style="text-align: center;"| 281 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Samo Trnka]] | style="text-align: center;"| [[Martin Chodúr]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Šimková]] | style="text-align: center;"| 12. október 2024 |- | style="text-align: center;"| 282 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;"| [[Jovinečko]] | style="text-align: center;"| [[Sandra Sandtnerová]] | style="text-align: center;"| 19. október 2024 |- | style="text-align: center;"| 283 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Orchester Jeana Valjeana]] | style="text-align: center;"| [[Richard Tury]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Maleček]] | style="text-align: center;"| 26. október 2024 |- | style="text-align: center;"| 284 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Cigánski diabli]] | style="text-align: center;"| [[Dorota Hrnčiarová]] | style="text-align: center;"| [[Monika Medle]] | style="text-align: center;"| 2. november 2024 |- | style="text-align: center;"| 285 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Alexandra Borbély]] | style="text-align: center;"| [[Patrik Vyskočil]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Ferko]] | style="text-align: center;"| 9. november 2024 |- | style="text-align: center;"| 286 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Ľudovít „Mravec" Jakubove]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Fecková]] | style="text-align: center;"| [[Jana Vašková]] | style="text-align: center;"| 16. november 2024 |- | style="text-align: center;"| 287 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Jožo Ráž]] | style="text-align: center;"| [[Jano Baláž]] | style="text-align: center;"| [[Ľuboš Zeman]] | style="text-align: center;"| 23. november 2024 |- | style="text-align: center;"| 288 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Palonder]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Poláčková]] | style="text-align: center;"| [[Júlia Marcinová]] a [[IMT Smile]] | style="text-align: center;"| 30. november 2024 |- | style="text-align: center;"| 289 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Boris Filan]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Kiráľová Somorovská]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Holly]] | style="text-align: center;"| 7. december 2024 |- | style="text-align: center;"| 290 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Viktória Jurištová]] | style="text-align: center;"| [[Robo Opatovský]] | style="text-align: center;"| [[Jaroslav Židek]] | style="text-align: center;"| 21. december 2024 |} ===Silvestrovský špeciál (2024)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|291 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Kali]] | style="text-align:center"|[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | style="text-align:center"|[[Hrdza (hudobná skupina)|Hrdza]] | style="text-align:center" |31. december 2024 |} ===22. séria (2025)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 292 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Katarína Krajčovičová (herečka)|Katarína Krajčovičová]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Kurilla]] | style="text-align: center;"| [[Alena Pajtinková]] a [[Bijouterrier]] | style="text-align: center;"| 18. január 2025 |- | style="text-align: center;"| 293 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Dominika Cibulková]] | style="text-align: center;"| [[Chiara Mederová]] | style="text-align: center;"| [[Mattia Müller]] | style="text-align: center;"| 25. január 2025 |- | style="text-align: center;"| 294 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Sára Polyáková]] | style="text-align: center;"| [[Pavel Nikov]] | style="text-align: center;"| [[Duo Ukitas]] | style="text-align: center;"| 1. február 2025 |- | style="text-align: center;"| 295 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Dagmar Edwards]] | style="text-align: center;"| [[Tamara Potocká]] | style="text-align: center;"| [[Sám Sebou]] | style="text-align: center;"| 8. február 2025 |- | style="text-align: center;"| 296 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Eva Pavlíková]] | style="text-align: center;"| [[Kevin Mruškovič]] | style="text-align: center;"| [[The Backwards]] | style="text-align: center;"| 15. február 2025 |- | style="text-align: center;"| 297 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Ján Bakala]] | style="text-align: center;"| [[Michal Hertlík]] | style="text-align: center;"| [[Mirai]] | style="text-align: center;"| 22. február 2025 |- | style="text-align: center;"| 298 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Pokáč]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Kucka]] | style="text-align: center;"| [[Desmod]] | style="text-align: center;"| 1. marec 2025 |- | style="text-align: center;"| 299 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Eva Gribová]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Bajčiová]] | style="text-align: center;"| [[4 Tenoři]] | style="text-align: center;"| 8. marec 2025 |- | style="text-align: center;"| 300 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Adriána Brnčalová]] | style="text-align: center;"| [[Chinaski]] | style="text-align: center;"| [[František Mrázik]] | style="text-align: center;"| 29. marec 2025 |- | style="text-align: center;"| 301 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Filip Pavuk]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Sabovčík]] | style="text-align: center;"| [[Vidiek]] | style="text-align: center;"| 5. apríl 2025 |- | style="text-align: center;"| 302 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Ráchel Šoltésová]] | style="text-align: center;"| [[Michal Šuľa]] | style="text-align: center;"| [[Martin Harich]] | style="text-align: center;"| 12. apríl 2025 |- | style="text-align: center;"| 303 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šikulová]] | style="text-align: center;"| [[Massimo Attanasio]] | style="text-align: center;"| [[Ščamba]] | style="text-align: center;"| 19. apríl 2025 |- | style="text-align: center;"| 304 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;"| [[Matúš Turanský]] | style="text-align: center;"| [[Teraborsuk]] | style="text-align: center;"| 3. máj 2025 |- | style="text-align: center;"| 305 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Kristína Sisková]] | style="text-align: center;"| [[Roman Serbinčík]] | style="text-align: center;"| [[Smola a hrušky]] | style="text-align: center;"| 10. máj 2025 |- | style="text-align: center;"| 306 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Tlučková]] | style="text-align: center;"| [[Gregor Mareš]] | style="text-align: center;"| [[Lara Abou Hamdan]] | style="text-align: center;"| 24. máj 2025 |- | style="text-align: center;"| 307 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Michal Ďuriš]] | style="text-align: center;"| [[Fero Mikloško]] | style="text-align: center;"| [[Luisa]] | style="text-align: center;"| 31. máj 2025 |- | style="text-align: center;"| 308 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;"| [[Robert Fox]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Štec]] | style="text-align: center;"| 7. jún 2025 |} ===23. séria (2025)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #873260; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #873260; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #873260; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #873260; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #873260; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #873260; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 309 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Expl0ited]] | style="text-align: center;"| [[Marek Slobodník]] | style="text-align: center;"| [[Karol Čálik]] | style="text-align: center;"| 6. september 2025 |- | style="text-align: center;"| 310 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Lukáš Pavlásek]] | style="text-align: center;"| [[Michela „Mishena" Stašová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Bič Project]] | style="text-align: center;"| 13. september 2025 |- | style="text-align: center;"| 311 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Marek Majeský]] | style="text-align: center;"| [[Adriana Talianová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Pann]] | style="text-align: center;"| 20. september 2025 |- | style="text-align: center;"| 312 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Dagmar Sanitrová]] | style="text-align: center;"| [[Viktória Čabanová]] | style="text-align: center;"| [[Radoslav Gavlas]] | style="text-align: center;"| 27. september 2025 |- | style="text-align: center;"| 313 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Ivan „Tuli" Vojtek]] | style="text-align: center;"| [[Hana Rapantová]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Gibarti]] | style="text-align: center;"| 4. október 2025 |- | style="text-align: center;"| 314 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;"| [[Tibor Kováč]] | style="text-align: center;"| [[Veronika Husovská]] | style="text-align: center;"| 11. október 2025 |- | style="text-align: center;"| 315 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Dušan Ambróš]] | style="text-align: center;"| [[Nikola Čorbová]] | style="text-align: center;"| [[Bystrík]] | style="text-align: center;"| 18. október 2025 |- | style="text-align: center;"| 316 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Noel Czuczor]] | style="text-align: center;"| [[Roman Kóňa]] | style="text-align: center;"| [[Jan Bendig]], [[Markéta Konvičková]] a [[Monika Bagárová]] | style="text-align: center;"| 25. október 2025 |- | style="text-align: center;"| 317 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Ada Juhásová]] | style="text-align: center;"| [[Natanael Šebest]] | style="text-align: center;"| [[Melissa Mandy Crew]] | style="text-align: center;"| 8. november 2025 |- | style="text-align: center;"| 318 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Kamil Peteraj]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Topoľský]] | style="text-align: center;"| [[Emily]] | style="text-align: center;"| 15. november 2025 |- | style="text-align: center;"| 319 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Emily Bédi Drobňáková]] | style="text-align: center;"| [[Kristián Varga]] | style="text-align: center;"| [[Jiří Krhut]] | style="text-align: center;"| 22. november 2025 |- | style="text-align: center;"| 320 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Jana Kvantíková]] | style="text-align: center;"| [[René „Art" Šurda]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Smatanová]] | style="text-align: center;"| 29. november 2025 |- | style="text-align: center;"| 321 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Martin Nahálka]] | style="text-align: center;"| [[Ján Snopko]] | style="text-align: center;"| [[Gladiator]] | style="text-align: center;"| 13. december 2025 |- | style="text-align: center;"| 322 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Pavel Trávníček]] | style="text-align: center;"| [[Emma Zapletalová]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Margita]] | style="text-align: center;"| 20. december 2025 |} ===Silvestrovský špeciál (2025)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|323 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Lujza Garajová Schrameková]] | style="text-align:center"|[[Juraj Ďuriš]] | style="text-align:center"|[[Majself]] | style="text-align:center"|[[Ščamba]] | style="text-align:center" |31. december 2025 |} ===24. séria (2026)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 324 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Lukáš Pelč]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Filipko]] | style="text-align: center;"| [[Sisa Sklovská]] | style="text-align: center;"| 17. január 2026 |- | style="text-align: center;"| 325 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Jeřábek]] | style="text-align: center;"| [[Marek Trávníček]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;"| 24. január 2026 |- | style="text-align: center;"| 326 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Martin Klinčúch]] | style="text-align: center;"| [[Michal Barbier]] | style="text-align: center;"| [[Veronika Rabada]] | style="text-align: center;"| 31. január 2026 |- | style="text-align: center;"| 327 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Barbora Švidraňová]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Országh]] | style="text-align: center;"| [[Škwor]] | style="text-align: center;"| 7. február 2026 |- | style="text-align: center;"| 328 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Paula Lopatovská]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Šiarnik]] | style="text-align: center;"| [[Peter Cmorik]] | style="text-align: center;"| 14. február 2026 |- | style="text-align: center;"| 329 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Karin Qayumová]] | style="text-align: center;"| [[Miroslav Suja]] | style="text-align: center;"| [[Vlado Krausz]] | style="text-align: center;"| 28. február 2026 |- | style="text-align: center;"| 330 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Pavol Plevčík]] | style="text-align: center;"| [[Nelli Novodomská]] | style="text-align: center;"| [[Dárius Koči]] | style="text-align: center;"| 7. marec 2026 |- | style="text-align: center;"| 331 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Ján Dobrík]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Takáč]] | style="text-align: center;"| [[Marianna Polyaková]] | style="text-align: center;"| 14. marec 2026 |- | style="text-align: center;"| 332 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Jana Nagyová]] | style="text-align: center;"| [[Števo Martinovič]] | style="text-align: center;"| [[Lojzo]] | style="text-align: center;"| 28. marec 2026 |- | style="text-align: center;"| 333 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Lucie Bílá]] | style="text-align: center;"| [[Marián Gáborík]] | style="text-align: center;"| [[Ladislav Bédi]] | style="text-align: center;"| 11. apríl 2026 |- | style="text-align: center;"| 334 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Kali]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Kucianová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Leco]] | style="text-align: center;"| 18. apríl 2026 |- | style="text-align: center;"| 335 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Marek Vašut]] | style="text-align: center;"| [[Susanne Gregor]] | style="text-align: center;"| [[Michal Candrák]] | style="text-align: center;"| 25. apríl 2026 |- | style="text-align: center;"| 336 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Andrej Remeník]] | style="text-align: center;"| [[Michal Pečík]] | style="text-align: center;"| [[Tomy Kotty]] | style="text-align: center;"| 2. máj 2026 |- | style="text-align: center;"| 337 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Monika Absolonová]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Rišianová]] | style="text-align: center;"| [[Adam Kubala]] | style="text-align: center;"| 9. máj 2026 |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový|Slovensko|Slovenský}} * {{Csfd film|id=384050|názov=Neskoro večer}} * [https://www.rtvs.sk/televizia/program/15577 ''Neskoro večer''] v STVR [[Kategória:Televízne relácie Slovenskej televízie]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] [[Kategória:Hudobné televízne programy]] [[Kategória:Talk show]] q42w3ho8kzwltr31b29fds5am1rxv2x 0 532051 8199194 7467001 2026-04-16T13:55:33Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8199194 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Andrzej Munk | Rodné meno = | Portrét = | Popis osoby = poľský režisér | Dátum narodenia = [[16. október]] [[1921]] | Miesto narodenia = [[Krakov]], [[Poľsko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1961|9|20|1921|10|16}} | Miesto úmrtia = [[Łowicz]], [[Poľsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Andrzej Munk''' (* [[16. október]] [[1921]], [[Krakov]] – † [[20. september]] [[1961]], [[Łowicz]]) bol poľský režisér židovského pôvodu, jeden z predstaviteľov prúdu nazývaného [[Poľská filmová škola]]. Kariéru odštartoval ako kameraman, neskôr sa venoval réžii hraných a dokumentárnych filmov. Povesť vplyvného umelca v poľskej kinematografii získal tvorbou tragikomických diel, ktorých hlavnou témou bola 2. sv. vojna (''[[Eroica]]'', ''[[Škuľavé šťastie]]'') a tiež vojnovej drámy ''[[Pasažierka]]'' (po Munkovej smrti ju dokončil Witold Lesiewicz). V rokoch 1957 – 1961 prednášal na Štátnej filmovej vysokej škole v Lodži. Zomrel pri autonehode. == Životopis == Počas fašistickej okupácie sa kvôli židovskému pôvodu skrýval vo Varšave pod falošným menom Wnuk, kde pracoval v stavebnej firme. Ako člen socialistického oddielu sa zúčastnil na Varšavskom povstaní. Po povstaní ho väznili Nemci, ale podarilo sa mu utiecť. Do konca vojny pracoval ako robotník a po jej skončení sa vzdelával na Varšavskej technickej univerzite. Štúdiá však prerušil zo zdravotných dôvodov. Následne študoval právo na Varšavskej univerzite, a nakoniec ho prijali na Štátnu filmovú vysokú školu, ktorú dokončil v roku 1951. Medzičasom sa angažoval v politickej činnosti, v rokoch 1946 ̶ 1948 bol členom socialistickej strany „Polska Partia Socjalistyczna“. == Dokumentárna tvorba == Andrzej Munk debutoval ako kameraman v roku 1948. Svoju režisérsku činnosť začal realizáciou dokumentárnych filmov, natáčaných počas práce v Štúdiu dokumentárnych filmov. Jeho prvé diela, ''Kierunek – Nowa Huta!'' a ''Bajka'' boli realizované podľa strnulých zásad socialistického realizmu. Ďalšie dokumentárne filmy, akokoľvek propagačné, boli aj tak ocenené za umeleckú hodnotu. Medzi ne patria: ''Pamiętniki chłopów'' (1952), film opisujúci údajnú zmenu života sedliakov za komunizmu, ''Kolejarske słowo'' (1953) o práci železničiarov, ''Gwiazdy muszą płonąć'' (1954) o baníkoch pracujúcich v uhoľných baniach a ''Niedzielny poranek'' (1955), film zobrazujúci rekonštrukciu povojnovej Varšavy. Posledný Munkov dokument predstavuje ''Spacerek staromiejski'' (1958), polo-fiktívny príbeh o dievčati putujúcom historickým centrom Varšavy. == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Richard | meno = Blech | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Svet filmových režisérov]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1968 | isbn = | doi = | edícia = | kapitola = Andrzej Munk Neznesiteľná pamäť | strany = 264 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Andrzej Munk}} == Externé odkazy == * {{Imdb meno|id=0612914|meno=Andrzej Munk}} * {{Csfd meno|id=22744|meno=Andrzej Munk}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Munk, Andrzej}} [[Kategória:Poľskí režiséri]] 2nc3mg2rs4ai7hm6f6utl21lfafjgg2 0 535045 8199231 8199053 2026-04-16T15:16:34Z Teslaton 12161 rv. + ref., k odmazávaniu viď redaktorská diskusia 8199231 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Katarína Kerekesová | Rodné meno = Katarína Urbanová | Popis osoby = slovenská animátorka, režisérka, výtvarníčka a ilustrátorka | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1974|4|21}} | Miesto narodenia = [[Žilina]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Vištuk]], [[Slovensko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Manžel = [[Peter Kerekes]] | Partner = | Deti = Ester, Vera | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = Film | Portál3 = }} '''Katarína Kerekesová''' (rod. Urbanová; * [[21. apríl]] [[1974]], [[Žilina]])<ref name="skcinema" /> je slovenská [[animácia (film)|animátorka]], [[režisér]]ka, [[výtvarník|výtvarníčka]] a [[ilustrátor]]ka.<ref name="skcinema">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kerekesová, Katarína, 1974- | titul = Heslár SFÚ | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0028658-Kerekesova-Katarina-1974/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-24 }}</ref> Je manželkou dokumentaristu [[Peter Kerekes|Petra Kerekesa]]. V posledných rokoch je známa najmä ako tvorca televízneho [[večerníček|večerníčka]] ''[[Mimi a Líza]]'' a spoluautorka rovnomennej ilustrovanej detskej knihy, ktorej hlavnou hrdinkou je nevidiace dievčatko.<ref name="pravda-2013-rozhovor" /> == Životopis == V rokoch [[1993]]{{--}}[[1999]] študovala na katedre animovanej tvorby na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V roku [[2009]] si založila produkčnú spoločnosť ''Fool Moon''. So svojím manželom má dve dcéry Ester a Veru, žijú v obci [[Vištuk]] neďaleko [[Modra|Modry]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šepitková | meno = Natália | autor = | odkaz na autora = | titul = Katarína Kerekesová: Rozprávka má obsahovať archetyp dobra a zla | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/zena/c/katarina-kerekesova-rozpravka-ma-obsahovat-archetyp-dobra-a-zla | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-06-01 | dátum prístupu = 2026-04-16}}</ref> == Tvorba == === Charakteristika === Katarína Kerekesová v priebehu svojej tvorby vystriedala mnoho animátorských techník od kresby cez plôškovú animáciu po využitie bábok. Jej oceňovaný študentský film ''Milenci bez šiat'' spája zábery zo 16 milimetrovej kamery s úspornou, hravou kresbou. Režisérkine dva najznámejšie tituly – absolventský ''Pôvod sveta'' a hudobná melodráma ''Kamene ''spája technika využitia bábok. Oba, na pomery slovenského animovaného filmu, megalomanské projekty sú technicky veľmi náročné a vyžadovali si viac rokov na realizáciu a zložitú prácu na tvorbe bábok. ''Pôvod sveta'' využíva bábky veľkých rozmerov, ktoré tvorcovia záber po zábere oživili v exteriéri púšte. Naopak, snímka ''Kamene ''bola natáčaná v štúdiu a využíva malé, asi 20 centimetrové bábky, ktoré sú náročné na manipuláciu. Na tvorbe bábok – ich kostier, oblečenia aj hlavičiek Kerekesová spolupracuje s výtvarníkmi a scénografmi. Zatiaľ posledný projekt, ''Mimi a Líza ''je animovaný digitálne a vyznačuje sa pestrofarebnou, lyrizujúcou estetikou. ==== Študentské filmy ==== Počas štúdia zrealizovala niekoľko školských cvičení a pracovala na spoločnom projekte študentov [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] ''Kroky, skoky, roky'' (1995). Jej ďalší študentský film, ''Milenci bez šiat'', na ktorom režijne a scenáristicky spolupracovala s [[Peter Kerekes|Petrom Kerekesom]], spája animáciu s hraným filmom. Desaťminútový film bez pomoci dialógov rozpráva príbeh o nemožnosti spolužitia muža a ženy z dvoch svetov. Okrem ceny za najlepší animovaný film na [[Festival Áčko|študentskom festivale Áčko]] získal film ''Milenci bez šiat'' ocenenia na festivaloch v [[Győr|Győri]], [[Krakov|Krakówe]] a [[Tel Aviv-Jafo|Tel Avive]] a bol uvedený na mnohých ďalších. Absolventským filmom Kataríny Kerekesovej na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] je snímka ''Pôvod sveta'', na ktorom pracovala od roku [[1997]] až do jeho uvedenia v roku [[2002]]. Dvadsaťminútový kombinovaný film hovorí o zrode sveta a človeka a je nakrútený na motívy [[Brazília|brazílskej]] mytológie. Film bol nakrútený pomocou bábok a techniky [[pixilácia|pixilácie]] v priestoroch opustenej pieskovej bane na [[Záhorie|Záhorí]]. Okrem [[Peter Kerekes|Petra Kerekesa]] na filme spolupracovali výtvarníci Vlado Král a Martin Snopek, za kamerou stál Peter Hudák. ''Pôvod sveta'' získal na [[MFF Art Film]] v roku [[2003]] cenu [[Igric]] „za priekopnícke dielo v slovenskom animovanom filme“ a tak isto aj Cenu slovenskej filmovej kritiky za ostatnú audiovizuálnu tvorbu. Nasledovali ďalšie ocenenia vo [[Francúzsko|Francúzsku]] a [[Egypt|Egypte]] a účasť na mnohých zahraničných filmových festivaloch. ==== ''Kamene'' ==== V roku [[2011]] mal na [[MFF Art Film]] premiéru režisérkin ďalší film ''[[Kamene]]''. Animovaná bábková snímka prináša príbeh ženy, ktorá prichádza za mužom do kameňolomu, kde sa tak stretávajú dva svety – mužský a ženský. Aby sa k tomu druhému svetu priblížila, pristupuje hlavná hrdinka na mužské zákony. ''Kamene'' sú hudobná [[melodráma]], [[libreto]] vzniklo na základe poézie [[Mila Haugová|Mily Haugovej]]. Autorom hudby je skladateľ [[Marek Piaček]], ktorý spolupracoval aj na viacerých filmoch [[Peter Kerekes|Petra Kerekesa]]. Inšpiráciou pri tvorbe mu bola klasická hudba [[Igor Fiodorovič Stravinskij|Stravinského]] či [[Glass|Glassa]], ako aj [[breakcore]] a elektronická hudba Venetian Snares. Na výrobe bábok sa podieľal [[Ondřej Zika]], [[Tatiana Šulíková]] a [[Ivana Šebestová]]. Proces výroby filmu trval päť rokov, vrátane náročnej obrazovej a zvukovej postprodukcie. Snímka ''Kamene'' bola uvedená do kín v rámci [[Projekt 100|Projektu 100]] a zároveň ako predfilm k [[Jan Švankmajer|Švankmajerovmu]] ''Přežít svůj život''. Na Slovensku získal film [[Slnko v sieti (cena)|Národnú filmovú cenu Slnko v sieti]], cenu [[Igric]] za animovanú tvorbu a ocenenie Slovenský film roka internetového portálu [[Kinema.sk]]. V zahraničí sa ''Kameňom'' darilo tiež, získali ocenenia na medzinárodných filmových festivaloch v sýrskom [[Damask|Damasku]], [[Atény|Aténach]] aj na festivaloch animovaných filmov v [[Taliansko|Taliansku]] a [[Španielsko|Španielsku]]. ==== ''Mimi a Líza'' ==== Zatiaľ posledným dokončeným projektom Kataríny Kerekesovej je detský animovaný večerníček ''[[Mimi a Líza]]'', kde pôsobí ako režisérka, producentka a spoluscenáristka. Seriál s trinástimi epizódami vznikol v koprodukcii s [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] a súbežne s ním vyšla aj kniha na motívy rozprávok zo seriálu a sedem rozhlasových príbehov o Mimi a Líze. Príbeh rozpráva o dvoch dievčatkách, nevidiacej Mimi a vidiacej Lízy, ktoré sa však obidve pozerajú a spoločne vidia. Pritom odhaľujú tajomstvá skryté vo svojom najbližšom okolí a navzájom si pomáhajú prijímať nielen svoje odlišné vnímanie sveta, ale aj realitu ako takú. Na seriáli aj knihe sa scenáristicky okrem Kerekesovej podieľala [[Katarína Moláková]] a [[Alexandra Salmela]]. Spoluautorkou knižných ilustrácií je Ivana Šebestová a výtvarným spolupracovníkom pri animácii je Boris Šíma. Sedemminútové diely seriálu vznikajú technikou digitálne spracovanej [[plôšková animácia|plôškovej animácie]], realizácia jedného trvá približne tri mesiace. ''[[Mimi a Líza]]'' sa zúčastnili mnohých zahraničných festivaloch venovaných animovanému filmu a získali prvé miesto za najlepší animovaný televízny seriál na festivale v [[Gruzínsko|gruzínskom]] Tofuzi. Na Slovensku získala kniha rozprávok ocenenie v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2013 v kategórii Literatúra pre deti a mládež. == Dielo == === Filmografia === * [[1995]] – ''Kroky, skoky, roky'' (študentský film) * [[1996]] – ''Milenci bez šiat'' (študentský film) * [[1996]] – ''Mucha'' (študentský film) * [[2002]] – ''Pôvod sveta'' * [[2010]] – ''Kamene'' * [[2011]] – ''Mimi a Líza'' (TV seriál) === Knižná tvorba === * [[2008]] – ''Čarodejník z krajiny Oz'' (ilustrácie) * [[2013]] – ''Mimi a Líza'' (spoluautorka textu aj ilustrácií) == Ocenenia == * [[2003]] – cena IGRIC za rok 2002 v kategórii animovaná tvroba za film ''Pôvod sveta'' (réžia) <ref name="igric-ocenene-filmy" /> * [[2011]] – cena IGRIC za rok 2010 v kategórii animovaná tvroba za film ''Kamene'' (réžia) <ref name="igric-ocenene-filmy" /> * [[2014]] – cena IGRIC za rok 2013 v kategórii animovaná tvroba za seriál ''Mimi a Líza'' (námet, réžia a výtvarné stvárnenie) <ref name="igric-ocenene-filmy" /> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="pravda-2013-rozhovor">{{Citácia periodika | priezvisko = Fajnerová | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Katarína Kerekesová: Aj nevidiace deti majú obľúbené farby | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = http://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/303259-katarina-kerekesova-aj-nevidiace-deti-maju-oblubene-farby/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2013-12-23 | dátum prístupu = 2016-09-23 }} </ref> <ref name="igric-ocenene-filmy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Filmy ocenené IGRICOM 1967 – 2016 | url = http://www.igric.sk//data/57e520a1a3d10_filmyocenene_1967__2016.pdf | vydavateľ = igric.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-23 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160924015458/http://www.igric.sk//data/57e520a1a3d10_filmyocenene_1967__2016.pdf | dátum archivácie = 2016-09-24 }}</ref> }} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=25825|meno=Katarína Kerekesová}} * [http://www.foolmoonfilm.com foolmoonfilm.com] – produkčná spoločnosť Kataríny Kerekesovej * [http://www.mimializa.sk/sk/pozri-si webstránka] projektu Mimi a Líza == Zdroje == * Jaremková, Mariana: ''Stvorenie sveta''. In: Film.sk, roč. 7, č. 1, 2006, s. 12. * Jurkovičová, Jana: ''Magická pušť nášho filmu je na Záhorí''. In: SME, roč. 11, č. 1, 2003, s. 21. * Pavlíková, Veronika: ''Niekedy sme za deň spravili iba štyri sekundy''. SME, roč. 18, č. 92, 2010, s. 23. {{Igric za Animovanú tvorbu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kerekesová, Katarína}} [[Kategória:Slovenskí filmoví režiséri]] [[Kategória:Slovenskí televízni režiséri]] [[Kategória:Slovenskí výtvarníci]] [[Kategória:Slovenskí filmoví scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí televízni scenáristi]] [[Kategória:Osobnosti zo Žiliny]] [[Kategória:Slovenské animátorky]] [[Kategória:Slovenskí ilustrátori]] [[Kategória:Riadni členovia SFTA]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Držitelia ceny Igric]] l3soazmatnovuvfjp4jab28f6sho8yk 8199278 8199231 2026-04-16T17:58:29Z Teslaton 12161 presun do sekcie Osobný život 8199278 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Katarína Kerekesová | Rodné meno = Katarína Urbanová | Popis osoby = slovenská animátorka, režisérka, výtvarníčka a ilustrátorka | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1974|4|21}} | Miesto narodenia = [[Žilina]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Vištuk]], [[Slovensko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Manžel = [[Peter Kerekes]] | Partner = | Deti = Ester, Vera | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = Film | Portál3 = }} '''Katarína Kerekesová''' (rod. Urbanová; * [[21. apríl]] [[1974]], [[Žilina]])<ref name="skcinema" /> je slovenská [[animácia (film)|animátorka]], [[režisér]]ka, [[výtvarník|výtvarníčka]] a [[ilustrátor]]ka.<ref name="skcinema">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kerekesová, Katarína, 1974- | titul = Heslár SFÚ | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0028658-Kerekesova-Katarina-1974/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-24 }}</ref> V posledných rokoch je známa najmä ako tvorca televízneho [[večerníček|večerníčka]] ''[[Mimi a Líza]]'' a spoluautorka rovnomennej ilustrovanej detskej knihy, ktorej hlavnou hrdinkou je nevidiace dievčatko.<ref name="pravda-2013-rozhovor" /> == Životopis == V rokoch [[1993]]{{--}}[[1999]] študovala na katedre animovanej tvorby na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V roku [[2009]] si založila produkčnú spoločnosť ''Fool Moon''. === Osobný život === S manželom, dokumentaristom [[Peter Kerekes|Petra Kerekesa]], majú dcéry Ester a Veru. Žijú v obci [[Vištuk]] neďaleko [[Modra|Modry]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šepitková | meno = Natália | autor = | odkaz na autora = | titul = Katarína Kerekesová: Rozprávka má obsahovať archetyp dobra a zla | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/zena/c/katarina-kerekesova-rozpravka-ma-obsahovat-archetyp-dobra-a-zla | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-06-01 | dátum prístupu = 2026-04-16}}</ref> == Tvorba == === Charakteristika === Katarína Kerekesová v priebehu svojej tvorby vystriedala mnoho animátorských techník od kresby cez plôškovú animáciu po využitie bábok. Jej oceňovaný študentský film ''Milenci bez šiat'' spája zábery zo 16 milimetrovej kamery s úspornou, hravou kresbou. Režisérkine dva najznámejšie tituly – absolventský ''Pôvod sveta'' a hudobná melodráma ''Kamene ''spája technika využitia bábok. Oba, na pomery slovenského animovaného filmu, megalomanské projekty sú technicky veľmi náročné a vyžadovali si viac rokov na realizáciu a zložitú prácu na tvorbe bábok. ''Pôvod sveta'' využíva bábky veľkých rozmerov, ktoré tvorcovia záber po zábere oživili v exteriéri púšte. Naopak, snímka ''Kamene ''bola natáčaná v štúdiu a využíva malé, asi 20 centimetrové bábky, ktoré sú náročné na manipuláciu. Na tvorbe bábok – ich kostier, oblečenia aj hlavičiek Kerekesová spolupracuje s výtvarníkmi a scénografmi. Zatiaľ posledný projekt, ''Mimi a Líza ''je animovaný digitálne a vyznačuje sa pestrofarebnou, lyrizujúcou estetikou. ==== Študentské filmy ==== Počas štúdia zrealizovala niekoľko školských cvičení a pracovala na spoločnom projekte študentov [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] ''Kroky, skoky, roky'' (1995). Jej ďalší študentský film, ''Milenci bez šiat'', na ktorom režijne a scenáristicky spolupracovala s [[Peter Kerekes|Petrom Kerekesom]], spája animáciu s hraným filmom. Desaťminútový film bez pomoci dialógov rozpráva príbeh o nemožnosti spolužitia muža a ženy z dvoch svetov. Okrem ceny za najlepší animovaný film na [[Festival Áčko|študentskom festivale Áčko]] získal film ''Milenci bez šiat'' ocenenia na festivaloch v [[Győr|Győri]], [[Krakov|Krakówe]] a [[Tel Aviv-Jafo|Tel Avive]] a bol uvedený na mnohých ďalších. Absolventským filmom Kataríny Kerekesovej na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] je snímka ''Pôvod sveta'', na ktorom pracovala od roku [[1997]] až do jeho uvedenia v roku [[2002]]. Dvadsaťminútový kombinovaný film hovorí o zrode sveta a človeka a je nakrútený na motívy [[Brazília|brazílskej]] mytológie. Film bol nakrútený pomocou bábok a techniky [[pixilácia|pixilácie]] v priestoroch opustenej pieskovej bane na [[Záhorie|Záhorí]]. Okrem [[Peter Kerekes|Petra Kerekesa]] na filme spolupracovali výtvarníci Vlado Král a Martin Snopek, za kamerou stál Peter Hudák. ''Pôvod sveta'' získal na [[MFF Art Film]] v roku [[2003]] cenu [[Igric]] „za priekopnícke dielo v slovenskom animovanom filme“ a tak isto aj Cenu slovenskej filmovej kritiky za ostatnú audiovizuálnu tvorbu. Nasledovali ďalšie ocenenia vo [[Francúzsko|Francúzsku]] a [[Egypt|Egypte]] a účasť na mnohých zahraničných filmových festivaloch. ==== ''Kamene'' ==== V roku [[2011]] mal na [[MFF Art Film]] premiéru režisérkin ďalší film ''[[Kamene]]''. Animovaná bábková snímka prináša príbeh ženy, ktorá prichádza za mužom do kameňolomu, kde sa tak stretávajú dva svety – mužský a ženský. Aby sa k tomu druhému svetu priblížila, pristupuje hlavná hrdinka na mužské zákony. ''Kamene'' sú hudobná [[melodráma]], [[libreto]] vzniklo na základe poézie [[Mila Haugová|Mily Haugovej]]. Autorom hudby je skladateľ [[Marek Piaček]], ktorý spolupracoval aj na viacerých filmoch [[Peter Kerekes|Petra Kerekesa]]. Inšpiráciou pri tvorbe mu bola klasická hudba [[Igor Fiodorovič Stravinskij|Stravinského]] či [[Glass|Glassa]], ako aj [[breakcore]] a elektronická hudba Venetian Snares. Na výrobe bábok sa podieľal [[Ondřej Zika]], [[Tatiana Šulíková]] a [[Ivana Šebestová]]. Proces výroby filmu trval päť rokov, vrátane náročnej obrazovej a zvukovej postprodukcie. Snímka ''Kamene'' bola uvedená do kín v rámci [[Projekt 100|Projektu 100]] a zároveň ako predfilm k [[Jan Švankmajer|Švankmajerovmu]] ''Přežít svůj život''. Na Slovensku získal film [[Slnko v sieti (cena)|Národnú filmovú cenu Slnko v sieti]], cenu [[Igric]] za animovanú tvorbu a ocenenie Slovenský film roka internetového portálu [[Kinema.sk]]. V zahraničí sa ''Kameňom'' darilo tiež, získali ocenenia na medzinárodných filmových festivaloch v sýrskom [[Damask|Damasku]], [[Atény|Aténach]] aj na festivaloch animovaných filmov v [[Taliansko|Taliansku]] a [[Španielsko|Španielsku]]. ==== ''Mimi a Líza'' ==== Zatiaľ posledným dokončeným projektom Kataríny Kerekesovej je detský animovaný večerníček ''[[Mimi a Líza]]'', kde pôsobí ako režisérka, producentka a spoluscenáristka. Seriál s trinástimi epizódami vznikol v koprodukcii s [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] a súbežne s ním vyšla aj kniha na motívy rozprávok zo seriálu a sedem rozhlasových príbehov o Mimi a Líze. Príbeh rozpráva o dvoch dievčatkách, nevidiacej Mimi a vidiacej Lízy, ktoré sa však obidve pozerajú a spoločne vidia. Pritom odhaľujú tajomstvá skryté vo svojom najbližšom okolí a navzájom si pomáhajú prijímať nielen svoje odlišné vnímanie sveta, ale aj realitu ako takú. Na seriáli aj knihe sa scenáristicky okrem Kerekesovej podieľala [[Katarína Moláková]] a [[Alexandra Salmela]]. Spoluautorkou knižných ilustrácií je Ivana Šebestová a výtvarným spolupracovníkom pri animácii je Boris Šíma. Sedemminútové diely seriálu vznikajú technikou digitálne spracovanej [[plôšková animácia|plôškovej animácie]], realizácia jedného trvá približne tri mesiace. ''[[Mimi a Líza]]'' sa zúčastnili mnohých zahraničných festivaloch venovaných animovanému filmu a získali prvé miesto za najlepší animovaný televízny seriál na festivale v [[Gruzínsko|gruzínskom]] Tofuzi. Na Slovensku získala kniha rozprávok ocenenie v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2013 v kategórii Literatúra pre deti a mládež. == Dielo == === Filmografia === * [[1995]] – ''Kroky, skoky, roky'' (študentský film) * [[1996]] – ''Milenci bez šiat'' (študentský film) * [[1996]] – ''Mucha'' (študentský film) * [[2002]] – ''Pôvod sveta'' * [[2010]] – ''Kamene'' * [[2011]] – ''Mimi a Líza'' (TV seriál) === Knižná tvorba === * [[2008]] – ''Čarodejník z krajiny Oz'' (ilustrácie) * [[2013]] – ''Mimi a Líza'' (spoluautorka textu aj ilustrácií) == Ocenenia == * [[2003]] – cena IGRIC za rok 2002 v kategórii animovaná tvroba za film ''Pôvod sveta'' (réžia) <ref name="igric-ocenene-filmy" /> * [[2011]] – cena IGRIC za rok 2010 v kategórii animovaná tvroba za film ''Kamene'' (réžia) <ref name="igric-ocenene-filmy" /> * [[2014]] – cena IGRIC za rok 2013 v kategórii animovaná tvroba za seriál ''Mimi a Líza'' (námet, réžia a výtvarné stvárnenie) <ref name="igric-ocenene-filmy" /> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="pravda-2013-rozhovor">{{Citácia periodika | priezvisko = Fajnerová | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Katarína Kerekesová: Aj nevidiace deti majú obľúbené farby | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = http://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/303259-katarina-kerekesova-aj-nevidiace-deti-maju-oblubene-farby/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2013-12-23 | dátum prístupu = 2016-09-23 }} </ref> <ref name="igric-ocenene-filmy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Filmy ocenené IGRICOM 1967 – 2016 | url = http://www.igric.sk//data/57e520a1a3d10_filmyocenene_1967__2016.pdf | vydavateľ = igric.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-23 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160924015458/http://www.igric.sk//data/57e520a1a3d10_filmyocenene_1967__2016.pdf | dátum archivácie = 2016-09-24 }}</ref> }} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=25825|meno=Katarína Kerekesová}} * [http://www.foolmoonfilm.com foolmoonfilm.com] – produkčná spoločnosť Kataríny Kerekesovej * [http://www.mimializa.sk/sk/pozri-si webstránka] projektu Mimi a Líza == Zdroje == * Jaremková, Mariana: ''Stvorenie sveta''. In: Film.sk, roč. 7, č. 1, 2006, s. 12. * Jurkovičová, Jana: ''Magická pušť nášho filmu je na Záhorí''. In: SME, roč. 11, č. 1, 2003, s. 21. * Pavlíková, Veronika: ''Niekedy sme za deň spravili iba štyri sekundy''. SME, roč. 18, č. 92, 2010, s. 23. {{Igric za Animovanú tvorbu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kerekesová, Katarína}} [[Kategória:Slovenskí filmoví režiséri]] [[Kategória:Slovenskí televízni režiséri]] [[Kategória:Slovenskí výtvarníci]] [[Kategória:Slovenskí filmoví scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí televízni scenáristi]] [[Kategória:Osobnosti zo Žiliny]] [[Kategória:Slovenské animátorky]] [[Kategória:Slovenskí ilustrátori]] [[Kategória:Riadni členovia SFTA]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Držitelia ceny Igric]] mru7xbsq19ubml53gjnfgksbk16649y 8199279 8199278 2026-04-16T17:59:53Z Teslaton 12161 /* Osobný život */ fix 8199279 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Katarína Kerekesová | Rodné meno = Katarína Urbanová | Popis osoby = slovenská animátorka, režisérka, výtvarníčka a ilustrátorka | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1974|4|21}} | Miesto narodenia = [[Žilina]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Vištuk]], [[Slovensko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Manžel = [[Peter Kerekes]] | Partner = | Deti = Ester, Vera | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = Film | Portál3 = }} '''Katarína Kerekesová''' (rod. Urbanová; * [[21. apríl]] [[1974]], [[Žilina]])<ref name="skcinema" /> je slovenská [[animácia (film)|animátorka]], [[režisér]]ka, [[výtvarník|výtvarníčka]] a [[ilustrátor]]ka.<ref name="skcinema">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kerekesová, Katarína, 1974- | titul = Heslár SFÚ | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0028658-Kerekesova-Katarina-1974/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-24 }}</ref> V posledných rokoch je známa najmä ako tvorca televízneho [[večerníček|večerníčka]] ''[[Mimi a Líza]]'' a spoluautorka rovnomennej ilustrovanej detskej knihy, ktorej hlavnou hrdinkou je nevidiace dievčatko.<ref name="pravda-2013-rozhovor" /> == Životopis == V rokoch [[1993]]{{--}}[[1999]] študovala na katedre animovanej tvorby na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V roku [[2009]] si založila produkčnú spoločnosť ''Fool Moon''. === Osobný život === S manželom, dokumentaristom [[Peter Kerekes|Petrom Kerekesom]], majú dcéry Ester a Veru. Žijú v obci [[Vištuk]] neďaleko [[Modra|Modry]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šepitková | meno = Natália | autor = | odkaz na autora = | titul = Katarína Kerekesová: Rozprávka má obsahovať archetyp dobra a zla | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/zena/c/katarina-kerekesova-rozpravka-ma-obsahovat-archetyp-dobra-a-zla | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-06-01 | dátum prístupu = 2026-04-16}}</ref> == Tvorba == === Charakteristika === Katarína Kerekesová v priebehu svojej tvorby vystriedala mnoho animátorských techník od kresby cez plôškovú animáciu po využitie bábok. Jej oceňovaný študentský film ''Milenci bez šiat'' spája zábery zo 16 milimetrovej kamery s úspornou, hravou kresbou. Režisérkine dva najznámejšie tituly – absolventský ''Pôvod sveta'' a hudobná melodráma ''Kamene ''spája technika využitia bábok. Oba, na pomery slovenského animovaného filmu, megalomanské projekty sú technicky veľmi náročné a vyžadovali si viac rokov na realizáciu a zložitú prácu na tvorbe bábok. ''Pôvod sveta'' využíva bábky veľkých rozmerov, ktoré tvorcovia záber po zábere oživili v exteriéri púšte. Naopak, snímka ''Kamene ''bola natáčaná v štúdiu a využíva malé, asi 20 centimetrové bábky, ktoré sú náročné na manipuláciu. Na tvorbe bábok – ich kostier, oblečenia aj hlavičiek Kerekesová spolupracuje s výtvarníkmi a scénografmi. Zatiaľ posledný projekt, ''Mimi a Líza ''je animovaný digitálne a vyznačuje sa pestrofarebnou, lyrizujúcou estetikou. ==== Študentské filmy ==== Počas štúdia zrealizovala niekoľko školských cvičení a pracovala na spoločnom projekte študentov [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] ''Kroky, skoky, roky'' (1995). Jej ďalší študentský film, ''Milenci bez šiat'', na ktorom režijne a scenáristicky spolupracovala s [[Peter Kerekes|Petrom Kerekesom]], spája animáciu s hraným filmom. Desaťminútový film bez pomoci dialógov rozpráva príbeh o nemožnosti spolužitia muža a ženy z dvoch svetov. Okrem ceny za najlepší animovaný film na [[Festival Áčko|študentskom festivale Áčko]] získal film ''Milenci bez šiat'' ocenenia na festivaloch v [[Győr|Győri]], [[Krakov|Krakówe]] a [[Tel Aviv-Jafo|Tel Avive]] a bol uvedený na mnohých ďalších. Absolventským filmom Kataríny Kerekesovej na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] je snímka ''Pôvod sveta'', na ktorom pracovala od roku [[1997]] až do jeho uvedenia v roku [[2002]]. Dvadsaťminútový kombinovaný film hovorí o zrode sveta a človeka a je nakrútený na motívy [[Brazília|brazílskej]] mytológie. Film bol nakrútený pomocou bábok a techniky [[pixilácia|pixilácie]] v priestoroch opustenej pieskovej bane na [[Záhorie|Záhorí]]. Okrem [[Peter Kerekes|Petra Kerekesa]] na filme spolupracovali výtvarníci Vlado Král a Martin Snopek, za kamerou stál Peter Hudák. ''Pôvod sveta'' získal na [[MFF Art Film]] v roku [[2003]] cenu [[Igric]] „za priekopnícke dielo v slovenskom animovanom filme“ a tak isto aj Cenu slovenskej filmovej kritiky za ostatnú audiovizuálnu tvorbu. Nasledovali ďalšie ocenenia vo [[Francúzsko|Francúzsku]] a [[Egypt|Egypte]] a účasť na mnohých zahraničných filmových festivaloch. ==== ''Kamene'' ==== V roku [[2011]] mal na [[MFF Art Film]] premiéru režisérkin ďalší film ''[[Kamene]]''. Animovaná bábková snímka prináša príbeh ženy, ktorá prichádza za mužom do kameňolomu, kde sa tak stretávajú dva svety – mužský a ženský. Aby sa k tomu druhému svetu priblížila, pristupuje hlavná hrdinka na mužské zákony. ''Kamene'' sú hudobná [[melodráma]], [[libreto]] vzniklo na základe poézie [[Mila Haugová|Mily Haugovej]]. Autorom hudby je skladateľ [[Marek Piaček]], ktorý spolupracoval aj na viacerých filmoch [[Peter Kerekes|Petra Kerekesa]]. Inšpiráciou pri tvorbe mu bola klasická hudba [[Igor Fiodorovič Stravinskij|Stravinského]] či [[Glass|Glassa]], ako aj [[breakcore]] a elektronická hudba Venetian Snares. Na výrobe bábok sa podieľal [[Ondřej Zika]], [[Tatiana Šulíková]] a [[Ivana Šebestová]]. Proces výroby filmu trval päť rokov, vrátane náročnej obrazovej a zvukovej postprodukcie. Snímka ''Kamene'' bola uvedená do kín v rámci [[Projekt 100|Projektu 100]] a zároveň ako predfilm k [[Jan Švankmajer|Švankmajerovmu]] ''Přežít svůj život''. Na Slovensku získal film [[Slnko v sieti (cena)|Národnú filmovú cenu Slnko v sieti]], cenu [[Igric]] za animovanú tvorbu a ocenenie Slovenský film roka internetového portálu [[Kinema.sk]]. V zahraničí sa ''Kameňom'' darilo tiež, získali ocenenia na medzinárodných filmových festivaloch v sýrskom [[Damask|Damasku]], [[Atény|Aténach]] aj na festivaloch animovaných filmov v [[Taliansko|Taliansku]] a [[Španielsko|Španielsku]]. ==== ''Mimi a Líza'' ==== Zatiaľ posledným dokončeným projektom Kataríny Kerekesovej je detský animovaný večerníček ''[[Mimi a Líza]]'', kde pôsobí ako režisérka, producentka a spoluscenáristka. Seriál s trinástimi epizódami vznikol v koprodukcii s [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] a súbežne s ním vyšla aj kniha na motívy rozprávok zo seriálu a sedem rozhlasových príbehov o Mimi a Líze. Príbeh rozpráva o dvoch dievčatkách, nevidiacej Mimi a vidiacej Lízy, ktoré sa však obidve pozerajú a spoločne vidia. Pritom odhaľujú tajomstvá skryté vo svojom najbližšom okolí a navzájom si pomáhajú prijímať nielen svoje odlišné vnímanie sveta, ale aj realitu ako takú. Na seriáli aj knihe sa scenáristicky okrem Kerekesovej podieľala [[Katarína Moláková]] a [[Alexandra Salmela]]. Spoluautorkou knižných ilustrácií je Ivana Šebestová a výtvarným spolupracovníkom pri animácii je Boris Šíma. Sedemminútové diely seriálu vznikajú technikou digitálne spracovanej [[plôšková animácia|plôškovej animácie]], realizácia jedného trvá približne tri mesiace. ''[[Mimi a Líza]]'' sa zúčastnili mnohých zahraničných festivaloch venovaných animovanému filmu a získali prvé miesto za najlepší animovaný televízny seriál na festivale v [[Gruzínsko|gruzínskom]] Tofuzi. Na Slovensku získala kniha rozprávok ocenenie v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2013 v kategórii Literatúra pre deti a mládež. == Dielo == === Filmografia === * [[1995]] – ''Kroky, skoky, roky'' (študentský film) * [[1996]] – ''Milenci bez šiat'' (študentský film) * [[1996]] – ''Mucha'' (študentský film) * [[2002]] – ''Pôvod sveta'' * [[2010]] – ''Kamene'' * [[2011]] – ''Mimi a Líza'' (TV seriál) === Knižná tvorba === * [[2008]] – ''Čarodejník z krajiny Oz'' (ilustrácie) * [[2013]] – ''Mimi a Líza'' (spoluautorka textu aj ilustrácií) == Ocenenia == * [[2003]] – cena IGRIC za rok 2002 v kategórii animovaná tvroba za film ''Pôvod sveta'' (réžia) <ref name="igric-ocenene-filmy" /> * [[2011]] – cena IGRIC za rok 2010 v kategórii animovaná tvroba za film ''Kamene'' (réžia) <ref name="igric-ocenene-filmy" /> * [[2014]] – cena IGRIC za rok 2013 v kategórii animovaná tvroba za seriál ''Mimi a Líza'' (námet, réžia a výtvarné stvárnenie) <ref name="igric-ocenene-filmy" /> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="pravda-2013-rozhovor">{{Citácia periodika | priezvisko = Fajnerová | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Katarína Kerekesová: Aj nevidiace deti majú obľúbené farby | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = http://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/303259-katarina-kerekesova-aj-nevidiace-deti-maju-oblubene-farby/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2013-12-23 | dátum prístupu = 2016-09-23 }} </ref> <ref name="igric-ocenene-filmy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Filmy ocenené IGRICOM 1967 – 2016 | url = http://www.igric.sk//data/57e520a1a3d10_filmyocenene_1967__2016.pdf | vydavateľ = igric.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-23 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160924015458/http://www.igric.sk//data/57e520a1a3d10_filmyocenene_1967__2016.pdf | dátum archivácie = 2016-09-24 }}</ref> }} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=25825|meno=Katarína Kerekesová}} * [http://www.foolmoonfilm.com foolmoonfilm.com] – produkčná spoločnosť Kataríny Kerekesovej * [http://www.mimializa.sk/sk/pozri-si webstránka] projektu Mimi a Líza == Zdroje == * Jaremková, Mariana: ''Stvorenie sveta''. In: Film.sk, roč. 7, č. 1, 2006, s. 12. * Jurkovičová, Jana: ''Magická pušť nášho filmu je na Záhorí''. In: SME, roč. 11, č. 1, 2003, s. 21. * Pavlíková, Veronika: ''Niekedy sme za deň spravili iba štyri sekundy''. SME, roč. 18, č. 92, 2010, s. 23. {{Igric za Animovanú tvorbu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kerekesová, Katarína}} [[Kategória:Slovenskí filmoví režiséri]] [[Kategória:Slovenskí televízni režiséri]] [[Kategória:Slovenskí výtvarníci]] [[Kategória:Slovenskí filmoví scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí televízni scenáristi]] [[Kategória:Osobnosti zo Žiliny]] [[Kategória:Slovenské animátorky]] [[Kategória:Slovenskí ilustrátori]] [[Kategória:Riadni členovia SFTA]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Držitelia ceny Igric]] ahark0h2kek9o7tu8bq8l2ueavu6ma4 0 560441 8199189 7844213 2026-04-16T13:47:56Z Fillos X. 212061 /* Literatúra */ + 8199189 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Michelangelo Antonioni | Rodné meno = | Popis osoby = taliansky filmový režisér a scenárista | Portrét = Michelangelo Antonioni Cropped.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[29. september]] [[1912]] | Miesto narodenia = [[Ferrara]], [[Taliansko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2007|7|30|1912|9|29}} | Miesto úmrtia = [[Rím]], [[Taliansko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Michelangelo Antonioni''' (* [[29. september]] [[1912]], [[Ferrara]], [[Taliansko]] – † [[30. júl]] [[2007]], [[Rím]], [[Taliansko]]) bol významný taliansky režisér a scenárista. == Biografia == Pochádzal z meštianskeho prostredia a od študentských rokov sa amatérsky venoval divadlu a filmu. Vyštudoval techniku na univerzite v [[Bologna|Bologni]]. Po štúdiách založil v rodnom meste amatérske divadlo a písal divadelné i filmové kritiky. V roku [[1939]] odišiel do [[Rím]]a začal spolupracovať s filmovým časopisom ''Cinema''. Zároveň začal písať prvé filmové scenáre. V roku [[1942]] ako prvý s názvom ''Un Pilota ritorna'', sfilmoval režisér [[Roberto Rossellini]]. V roku [[1942]] bol asistentom režiséra Marcela Carného, s ktorým natáčal film ''Les Visiteurs du soir'' na juhu Francúzska. V rokoch [[1943]] až [[1950]] sa venoval natáčaniu dokumentárnych filmov a písaniu scenárov. K vlastnej celovečernej tvorbe sa odhodlal až v roku [[1950]] ako 38-ročný. Debutoval psychologickým filmom ''Cronaca di un amore'', ku ktorému si napísal aj scenár. Scenáre k režírovaným filmom si tvoril väčšinou sám. Najznámejšími jeho filmovými dielami sú filmy zo začiatku 60-tych rokov, ktoré tvoria tzv. „tetralógiu citov“ (ide o filmy: ''L'avventura'', ''Noc'', ''Zatmenie'' a ''Červená pustatina''). Vo všetkých štyroch filmoch hrala herečka [[Monica Vitti]], ktorá bola v rokoch [[1957]]{{--}}[[1967]] aj Antonioniho životnou partnerkou. V roku [[1986]] sa Antonioni zosobášil s herečkou Enricou Fico, ktorú spoznal pri natáčaní filmu ''Pátranie po jednej žene''. Jeho režisérske aktivity utlmil záchvat mŕtvice v roku [[1985]], po ktorom ostal Antonioni čiastočne paralyzovaný. V roku [[1995]] sa k réžii vrátil filmom ''Za mrakmi''. Posledným jeho filmovým dielom bola poviedka v triptychu ''Eros'' (ďalšími participujúci režisérmi boli [[Steven Soderbergh]] a [[Wong Kar-wai]]). Michelangelo Antonioni zomrel vo svojom rímskom byte dňa [[30. júl]]a [[2007]], zhodou náhody v rovnaký deň ako iný významný režisér [[20. storočie|20. storočia]], [[Ingmar Bergman]]. Za svoje celoživotné dielo bol Michelangelo Antonioni v roku [[1994]] odmenený výročnou cenou Americkej filmovej akadémie. == Literárne dielo == * ''Kuželník u Tiberu.'' (Preložila [[Eva Zaoralová]]) Praha : Odeon, 1989. 294 s. ISBN 80-207-0025-0 == Filmografia == === Celovečerné filmy === * 1950 ''Cronaca di un amore'' * 1952 ''I vinti'' * 1953 ''La Signora senza camelie'' * 1955 ''Pokus o samovraždu'' (''Tentato suicidio''; poviedka z filmového triptychu ''L'Amore in città'') * 1955 ''Le amiche'' * 1957 ''Il grido'' * 1959 ''L'Avventura'' * 1960 ''Noc'' (''La notte'') * 1962 ''Zatmenie'' (''L'eclisse'') * 1964 ''Červená pustatina'' (''Il deserto rosso'') * 1964 ''Prvá herecká skúška'' (''Il provino''; poviedka z filmového triptychu ''I tre volti'') * 1966 ''Zväčšenina'' (''Blow-up'') * 1969 ''Zabriskie Point'' * 1974 ''Povolanie: Reportér'' (''Professione: reporter'') * 1979 ''Il misterio di Oberwald''; (TV film) * 1982 ''Pátranie po jednej žene'' (''Identificazione di una donna'') * 1995 ''Za mrakmi'' (''Al di là delle nuvole''; spolurežisér: [[Wim Wenders]]) * 2004 ''Eros'' (spolurežiséri: [[Wong Kar-wai]] a [[Steven Soderbergh]]) == Literatúra == * LEPHORON, Pierre: ''Michelangelo Antonioni.'' (Preložila [[Agneša Kalinová]]) Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1965. * OLIVA, Ljubomír: ''Michelangelo Antonioni.'' Praha : Československý filmový ústav, 1972. 12 s. (Vydané pri príležitosti prehliadky filmov M. Antonioniho v kine Ponrepo, Praha 1972) * OLIVA, Ljubomír: ''Michelangelo Antonioni.'' In: OLIVA, Ljubomír: ''Režiséři (Itálie) : medailóny, filmografie, bibliografie.'' Praha : Československý filmový ústav, 1984, s. 19 - 24. * PŘÁDNÁ, Stanislava: ''Čtyřikrát dva : Fellini – Masinová; Antonioni – Vittiová; Bergmann – Ullmanová; Saura – Chaplinová.'' Praha : Akademie múzických umění, 2007. 144 s. ISBN 978-80-7331-100-1 * ULMAN Miro – ULMAN, Peter: ''Sprievodca klubovým filmom.'' Bratislava: Asociácia filmových klubov – Slovenský filmový ústav, 2003 (druhé aktualizované vydanie), s. 304 – 305. ISBN 80-85187-36-1 * {{Citácia knihy | priezvisko = Richard | meno = Blech | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Svet filmových režisérov]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1968 | isbn = | doi = | edícia = | kapitola = Michelangelo Antonioni Filmár „ľudskej existencie“ | strany = 264 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }} {{Predsedovia poroty Filmového Festivalu v Benátkach}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Antonioni, Michelangelo}} [[Kategória:Talianski filmoví režiséri]] [[Kategória:Talianski scenáristi]] [[Kategória:Držitelia Oscara za celoživotné dielo]] [[Kategória:Talianski ateisti]] [[Kategória:Osobnosti z Ferrary]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky]] so2meguwuqn6zfjhm95jnsp7sa37r8w 0 575919 8199294 8197531 2026-04-16T19:02:21Z Michal Langr 186496 /* 11. séria (2026) */ 8199294 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Dobre vedieť! | en = Good to know! | typ = zábavno-vedomostná súťaž | moderátori = [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | porota = | rozprávač = | hudba = [[Saint Motel]] – „My Type“ | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{Minivlajka|Nemecko|w}}) | počet sérií = 11 | počet epizód = 221 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonní producenti = Barbora Vallová | produkcia = Rado Štefanov | obsadenie = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = cca 50 min. | vysielanie = [[17. máj]] [[2016]]{{--}}[[11. máj]] [[2022]]<br>[[4. september]] [[2025]]{{--}} súčasnosť | tv = [[TV Markíza]]<br>[[TV JOJ]] | predošlé = | súvisiace = | imdb id = | csfd id = http://www.csfd.cz/film/436106-dobre-vediet/ }} '''''Dobre vedieť''''' je [[slovensko|slovenská]] súťažno-zábavná šou na základe nemeckého formátu ''Wer Weiss Denn Sowas?''. Relácia mala premiéru na [[TV Markíza]] v utorok [[17. máj]]a [[2016]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dobre vedieť {{!}} Televízia Markíza | url = https://dobrevediet.markiza.sk/ | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TV-archív | url = https://www.tv-archiv.sk/dobre-vediet | vydavateľ = tv-archiv.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> a bola na tejto stanici vysielaná do [[11. máj]]a [[2022]]. Od septembra 2025 vysiela Dobre vedieť [[TV JOJ|TV JOJ,]] pričom v názve už nefiguruje !. Po novom sa relácia volá Dobre vedieť. Aktuálnymi kapitánmi sú: herečka a komička Zuzka Kubovčíková Šebová a herec Juraj Loj. Šou moderuje Rastislav Sokol. == Pravidlá == V šou proti sebe súťažia dva tímy na čele s dvomi stálymi kapitánmi. V hľadisku sedí sto divákov, ktorí sa pred začiatkom súťaže posadia za jedného z kapitánov, veriac vo výhru jeho tímu. Kapitánov v každom kole dopĺňa jeden celebritný hosť. Oba tímy majú na výber z 12 tém, pod ktorými sa skrývajú otázky z rôznych oblastí života. Ku každej otázke sú poskytnuté tri možnosti, z nich je práve len jedna správna. Po označení odpovede nasleduje krátky video-dôkaz v animovanej alebo hranej forme, prípadne sa dôkaz predvedie priamo v štúdiu. Za správnu odpoveď získa tím 300€, v prípade nesprávnej odpovede nič nestratí ani nezíska. Ak súťažná dvojica nevie odpovedať, môže práve raz použiť žolíka – z divákov v hľadisku vyberú dobrovoľníka, ktorý verí, že pozná odpoveď na otázku. Táto odpoveď je však záväzná, označí sa možnosť, ktorú vybral žolík. Po vyčerpaní 12 tém nasleduje finálová otázka. Tímy sa dozvedia tematický okruh a na základe vlastného uváženia musia staviť časť nahratej sumy (minimálne 1€, maximálne celú nahratú sumu). Na finálovú otázku musia zodpovedať v určenom časovom limite. V prípade správnej odpovede sa tímu pripočíta stavená suma, ak tím odpovie zle, stavená čiastka sa odráta. Vyhráva tím, ktorý má po finálovej otázke na konte vyššiu sumu – tá sa potom spravodlivo rozdelí medzi divákov, ktorí tím na začiatku podporili. == Účinkujúci == {| class="wikitable" |+ !Účinkujúci !Účinkuje ako !1. séria !2. séria !3. séria !4. séria !5. séria !6. séria !7. séria !8. séria !9. séria !10. séria !11. séria |- |[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] |moderátor | colspan="11" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Juraj Kemka]] |kapitán tímu | colspan="9" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Róbert Jakab]] |kapitán tímu | colspan="5" style="text-align:center;background:#d0f0c0"| | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Vladimír Kobielsky]] |kapitán tímu | colspan="5" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="4" style="text-align:center;background:#d0f0c0"| | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] |kapitánka tímu | colspan="8" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="3" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Juraj Loj]] |kapitán tímu | colspan="9" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Samuel Trnka]] |vedátor Karol | colspan="11" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |} Pravidelnými účinkujúcimi v krátkych video-dôkazoch sú: {{Stĺpce|4| * Marián Andrisek * [[Vít Bednárik]] * [[Mária Breinerová]] * [[Sláva Daubnerová]] * [[Lukáš Frlajs]] * Michaela Halcinová * Natália Kajzerová * Vladimír Kittler * Martin Kollár * [[Branislav Mosný]] * Anna Nováková * Jozef Pantlikáš * Lukáš Pelč * Vlado Zboroň }} == Série == {|class="wikitable" style="width:60%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet častí ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" |Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#45B1E8; width:1%;" | | '''[[#1. séria (2016)|1]]''' | 20 | 17. máj 2016 | 23. august 2016 | rowspan="11" |[[TV Markíza]] |- | style="background:#C0C0C0; width:1%;" | | '''[[#Špeciál - 20 rokov Markízy (2016)|Špeciál]]''' | 1 | colspan="2" | 31. august 2016 |- | style="background:#800080; width:1%;" | | '''[[#2. séria (2016)|2]]''' | 34 | 6. september 2016 | 20. december 2016 |- | style="background:#FF0000; width:1%;" | | '''[[#3. séria (2017)|3]]''' | 30 | 3. január 2017 | 29. jún 2017 |- | style="background:#3CB371; width:1%;" | | '''[[#4. séria (2018)|4]]''' | 32 | 9. január 2018 | 21. jún 2018 |- | style="background:#4169E1; width:1%;" | | '''[[#5. séria (2018)|5]]''' | 9 | 5. september 2018 | 14. november 2018 |- | style="background:#D2691E; width:1%;" | | '''[[#6. séria (2018-2019)|6]]''' | 41 | 21. november 2018 | 20. jún 2019 |- | style="background:#FF1493; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2020)|7]]''' | 10 | 10. január 2020 | 13. marec 2020 |- | style="background:#006400; width:1%;" | | '''[[#8. séria (2021)|8]]''' | 13 | 2. marec 2021 | 25. máj 2021 |- | rowspan="2" style="background:#AC58DF; width:1%;" | | '''[[#9. séria (2022)|9]]''' | 12 | 16. február 2022 | 11. máj 2022 |- |[[Dobre vedieť!#9. séria (2022) – Špeciály|'''Špeciály''']] |2 |16. marec 2022 |23. marec 2022 |- | rowspan="2" style="background:#E2B700; width:1%;" | | '''[[#10. séria (2025)|10]]''' |16 |4. september 2025 |18. december 2025 | rowspan="3" |[[TV JOJ]] |- |[[Dobre vedieť!#Silvestrovský špeciál (2025)|'''Špeciál''']] |1 | colspan="2" |31. december 2025 |- | rowspan="2" style="background:#000070; width:1%;" | | '''[[#11. séria (2026)|11]]''' |? |29. január 2026 |? |} == Časti == === 1. séria (2016) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''12''':7) {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #45B1E8; color: #000; width:5%;"|<small>No.</small> ! style="background: #45B1E8; color: #000; width:5%;"|# ! style="background: #45B1E8; color: #000; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #45B1E8; color: #000; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #45B1E8; color: #000; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #45B1E8; color: #000; width:25%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Vera Wisterová]] | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 17. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Andrej Bičan]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 19. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Kveta Horváthová]] | style="text-align: center;"| [[Patrik Herman]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 24. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Vačková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 26. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Thomas Puskailer|Thomas Puskailler]] | style="text-align: center;"| [[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 31. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Peter Sklár]] | style="text-align: center;"| [[Roman Pomajbo]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 2. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Jakub Rybárik]] | style="text-align: center;"| [[Csongor Kassai]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 7. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Danica Jurčová]] | style="text-align: center;"| [[Viktor Horján]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 9. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Zora Czoborová]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Hajdu]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 14. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Svätopluk Malachovský]] | style="text-align: center;"| [[Michaela Čobejová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 16. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| '''11''' | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Lukáš Latinák]] | style="text-align: center;"| [[Oľga Belešová]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 21. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Twiins|Daniela Nízlová]] | style="text-align: center;"| [[Twiins|Veronika Nízlová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 23. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Roman Juraško]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Krajčírová|Barbora Rakovská]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 28. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| '''14''' | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Matej Landl]] | style="text-align: center;"| [[Anna Šišková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 13. júl 2016 |- | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align: center;"| [[Táňa Radeva]] !Nikto | style="text-align: center;"| 19. júl 2016 |- | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Filip Tůma]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Šedivý|Tomáš „Lasky“ Šedivý]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 26. júl 2016 |- | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[GoGo|Daniel „Gogo“ Štrauch]] | style="text-align: center;"| [[Adriana Poláková]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 2. august 2016 |- | style="text-align: center;"| '''18''' | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Helena Krajčiová]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Karnasová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 9. august 2016 |- | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Kristína Turjanová]] | style="text-align: center;"| [[Dagmar Dianová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 16. august 2016 |- | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| [[Rakby]] | style="text-align: center;"| [[Martin Madej]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 23. august 2016 |} === Špeciál – 20 rokov Markízy (2016) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Víťaz ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|21 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Marián Miezga]] | style="text-align:center"|[[Lukáš Latinák]] !Jurajov tím | style="text-align:center" |31. august 2016 |} === 2. séria (2016) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''18''':14) {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #800080; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #800080; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #800080; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #800080; color: #fff; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #800080; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #800080; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 22 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Kristína Farkašová]] | style="text-align: center;"| [[Karin Haydu]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 6. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 23 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Porubjaková]] | style="text-align: center;"| [[Martin Šmahel]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 7. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 24 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Hurajová]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 9. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 25 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Marián Mitaš]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Svarinská]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 13. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 26 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Dominika Mirgová]] | style="text-align: center;"| [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 15. september 2016 |- | style="text-align: center;"| '''27''' | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Viliam Csontos]] | style="text-align: center;"| [[Kamil Mikulčík]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 16. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 28 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Miňo Kereš]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Švidraňová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 20. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 29 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Jozef Kuriľák]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Vavrinčíková]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 22. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 30 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Jana Hospodárová|Janka Hospodárová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Varinský]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 23. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 31 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Tina (speváčka)|Tina]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 27. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 32 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Peter Hochschorner]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Hochschorner]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 29. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 33 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Pavol Topoľský]] | style="text-align: center;"| [[René Štúr]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 4. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 34 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Števo Eisele]] | style="text-align: center;"| [[Miriam Kalisová]] !Nikto | style="text-align: center;"| 6. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 35 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Peter Brajerčík]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Martinovič]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 11. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 36 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] | style="text-align: center;"| [[Emma Drobná]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 13. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 37 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Elena Podzámska]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Loj]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 18. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 38 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Matej Tóth]] | style="text-align: center;"| [[Daniel Očenáš]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 20. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 39 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Michal Kovačič]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Smatanová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 25. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 40 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Danica Kleinová]] | style="text-align: center;"| [[Viktor Vincze]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 27. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 41 | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;"| [[Maroš Kramár]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 2. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 42 | style="text-align: center;"| 21 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Kovács|Tomi Kid Kovács]] | style="text-align: center;"| [[Richard Lintner]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 3. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 43 | style="text-align: center;"| 22 | style="text-align: center;"| [[Ján Tribula]] | style="text-align: center;"| [[Erika Judínyová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 8. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 44 | style="text-align: center;"| 23 | style="text-align: center;"| [[Natália Puklušová]] | style="text-align: center;"| [[Roman Luknár]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 10. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 45 | style="text-align: center;"| 24 | style="text-align: center;"| [[Branislav Bystriansky]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Kobielsky]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 15. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 46 | style="text-align: center;"| 25 | style="text-align: center;"| [[Mirka Almásy]] | style="text-align: center;"| [[Daro Richter]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 17. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 47 | style="text-align: center;"| 26 | style="text-align: center;"| [[Patrik Vyskočil]] | style="text-align: center;"| [[Mirka Partlová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 22. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 48 | style="text-align: center;"| 27 | style="text-align: center;"| [[Laci Strike]] | style="text-align: center;"| [[Miroslav Žilka]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 24. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 49 | style="text-align: center;"| 28 | style="text-align: center;"| [[Martin Harich]] | style="text-align: center;"| [[Natália Hatalová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 29. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 50 | style="text-align: center;"| 29 | style="text-align: center;"| [[Bibiana Ondrejková]] | style="text-align: center;"| [[Milan Ondrík]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 1. december 2016 |- | style="text-align: center;"| 51 | style="text-align: center;"| 30 | style="text-align: center;"| [[Patrik Švajda]] | style="text-align: center;"| [[Zlatica Švajdová-Puškárová]] !Nikto | style="text-align: center;"| 6. december 2016 |- | style="text-align: center;"| 52 | style="text-align: center;"| 31 | style="text-align: center;"| [[Gizela Oňová]] | style="text-align: center;"| [[Marek Majeský]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 8. december 2016 |- | style="text-align: center;"| 53 | style="text-align: center;"| 32 | style="text-align: center;"| [[Richard Stanke]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Tlučková]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 13. december 2016 |- | style="text-align: center;" | 54 | style="text-align: center;" | 33 | style="text-align: center;" | [[Bruno Ciberej]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 15. december 2016 |- | style="text-align: center;" |55 | style="text-align: center;" |34 | style="text-align: center;" |[[Zuzana Fialová]] | style="text-align: center;" |[[Ján Ďurovčík]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |20. december 2016 |} === 3. séria (2017) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''17''':11) {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 20%;"| Víťaz ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" |56 | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |[[Ivana Kuxová]] | style="text-align: center;" |[[Pavol Plevčík]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |3. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 57 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | [[Eva Máziková]] | style="text-align: center;" | [[Otto Weiter]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 5. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 58 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | [[Ivana Kubáčková]] | style="text-align: center;" | [[Katarína Šafaříková]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 12. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 59 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | [[Michal Sabo]] | style="text-align: center;" | [[Monika Zázrivcová]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 19. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 60 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;" | [[Eva Pavlíková]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 26. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 61 | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | [[Celeste Buckingham]] | style="text-align: center;" | [[Marek Fašiang]] !Robov tím | rowspan="2" style="text-align: center;" | 2. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 62 | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | [[Rebeka Poláková]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Konečná]] !Jurajov tím |- | style="text-align: center;" | 63 | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | [[František Kovár]] | style="text-align: center;" | [[Martin Mňahončík]] !Jurajov tím | rowspan="2" style="text-align: center;" | 9. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 64 | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | [[Lucia Siposová]] | style="text-align: center;" | [[Ján Dobrík]] !Jurajov tím |- | style="text-align: center;" | 65 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | [[Hana Lasicová]] | style="text-align: center;" | [[Thomas Puskailer|Thomas Puskailler]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 16. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 66 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | [[Igor Kmeťo st.]] | style="text-align: center;" | [[Katarína Hasprová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 23. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 67 | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | [[Oľga Belešová]] | style="text-align: center;" | [[Milo Kráľ]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 2. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 68 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | [[Lucia Hrušková|Lucia „LucyPug“ Hrušková]] | style="text-align: center;" | [[GoGo|Daniel „Gogo“ Štrauch]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 9. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 69 | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | [[Dominika Kavaschová]] | style="text-align: center;" | [[Branislav Deák]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 16. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 70 | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | [[Matej Sajfa Cifra|Matej „Sajfa“ Cifra]] | style="text-align: center;" | [[Veronika Ostrihoňová]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 23. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 71 | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | [[Júlia Horváthová]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Hrčka]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 30. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 72 | style="text-align: center;" | 17 | style="text-align: center;" | [[Martina Kohlová]] | style="text-align: center;" | [[Danka Barteková]] !Nikto | style="text-align: center;" | 6. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 73 | style="text-align: center;" | 18 | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" | [[Anikó Vargová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 13. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 74 | style="text-align: center;" | 19 | style="text-align: center;" | [[Slávo Jurko]] | style="text-align: center;" | [[Ivan Bindas|Ivan „Binďo“ Bindas]] !Nikto | style="text-align: center;" | 20. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 75 | style="text-align: center;" | 20 | style="text-align: center;" | [[Peter Cmorík]] | style="text-align: center;" | [[Lukáš Adamec]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 27. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 76 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | [[Dana Košická]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Frenglová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 4. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 77 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | [[Matúš Kvietik]] | style="text-align: center;" | [[Monika Šagátová]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 11. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 78 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | [[Sáva Popovič]] | style="text-align: center;" | [[Sisa Sklovská]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 18. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 79 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | [[Katarína Brychtová]] | style="text-align: center;" | [[Lenka Barilíková]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 25. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 80 | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | [[Martin Sivák]] | style="text-align: center;" | [[Ľubomír Višňovský]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 1. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 81 | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | [[Iveta Malachovská]] | style="text-align: center;" | [[Martin Malachovský]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 8. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 82 | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | [[Boris Farkaš]] | style="text-align: center;" | [[Kristína Farkašová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 13. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 83 | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | [[Ondrej Kovaľ]] | style="text-align: center;" | [[Peter Nádasdi]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 15. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 84 | style="text-align: center;" | 29 | style="text-align: center;" | [[Andrea Verešová]] | style="text-align: center;" | [[Milan Bahúl]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 20. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 85 | style="text-align: center;" | 30 | style="text-align: center;" | [[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;" | [[Alena Pajtinková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 29. jún 2017 |} === 4. séria (2018) === '''Víťaz série:''' Robo (7:'''25''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 86 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Vladimír Kobielsky]] | style="text-align: center;"| [[Petr Vágner]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 9. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 87 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Miro Jaroš]] | style="text-align: center;"| [[Evelyn]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 11. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 88 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Henrieta Mičkovicová]] | style="text-align: center;"| [[Alexander Bárta]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 16. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 89 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;"| [[Dominika Cibulková]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 18. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 90 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Eva Sakálová|Eva Sakalová]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Petraník]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 23. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 91 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Martin Valihora]] | style="text-align: center;"| [[Oskar Rózsa]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 25. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 92 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Jaroslav Zápala]] | style="text-align: center;"| [[Julo Viršík]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 30. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 93 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Dohňanský|Tomáš „Yxo“ Dohňanský]] | style="text-align: center;"| [[Peter Hrivňák|Peter „Kuko“ Hrivňák]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 1. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 94 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Andrea Šprochová]] | style="text-align: center;"| [[Jana Hubinská]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 6. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 95 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Gabriela Škrabáková]] | style="text-align: center;"| [[Andy Timková]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 8. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 96 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Braňo Kostka]] | style="text-align: center;"| [[Svetlana Rymarenko]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 13. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 97 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Veronika Paulovičová]] | style="text-align: center;"| [[Ľubomír Paulovič|Ľubo Paulovič]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 15. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 98 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Marcel Ochránek]] | style="text-align: center;"| [[Martin Petro]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 20. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 99 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Robo Opatovský]] | style="text-align: center;"| [[Peter Lipa]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 22. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 100 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Darina Abrahámová]] | style="text-align: center;"| [[Marek Gudiak]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 27. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 101 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Vera Wisterová]] | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 1. marec 2018 |- | style="text-align: center;"| 102 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Vladimír Černý (herec)|Vlado Černý]] | style="text-align: center;"| [[Miro Noga]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 6. marec 2018 |- | style="text-align: center;"| 103 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Expl0ited]] | style="text-align: center;"| [[Moma Horňáková]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 8. marec 2018 |- | style="text-align: center;"| 104 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Andrea Sabová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Oszlík]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 13. marec 2018 |- | style="text-align: center;"|105 | style="text-align: center;"|20 | style="text-align: center;"|[[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;"|[[Jakub Rybárik]] !Robov tím | style="text-align: center;"|15. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 106 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | [[Zuzana Javorková]] | style="text-align: center;" | [[Tomáš Bezdeda]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 20. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 107 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | [[Juraj Rašla]] | style="text-align: center;" | [[Lucia Hlaváčková]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 22. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 108 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | [[Jana Lieskovská]] | style="text-align: center;" | [[Lukáš Dóza]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 27. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 109 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | [[Pavol Sedlačko]] | style="text-align: center;" | [[Gabriela Marcinková|Gabika Marcinková]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 29. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 110 | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | [[Patrik Herman]] | style="text-align: center;" | [[Jana Hospodárová|Janka Hospodárová]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 5. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 111 | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | [[Jozef Metelka]] | style="text-align: center;" | [[Vica Kerekes]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 12. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 112 | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | [[Kamil Konkoľ]] | style="text-align: center;" | [[Števo Eisele]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 19. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 113 | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | [[Milena Minichová]] | style="text-align: center;" | [[Ján Jackuliak]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 26. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 114 | style="text-align: center;" | 29 | style="text-align: center;" | [[Erika Judínyová]] | style="text-align: center;" | [[Štefan Skrúcaný]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 24. máj 2018 |- | style="text-align: center;" | 115 | style="text-align: center;" | 30 | style="text-align: center;" | [[Lukáš Latinák]] | style="text-align: center;" | [[Martin Dejdar]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 31. máj 2018 |- | style="text-align: center;" | 116 | style="text-align: center;" | 31 | style="text-align: center;" | [[Evelyn]] | style="text-align: center;" | [[Jasmina Alagič|Jasmina Alagić]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 7. jún 2018 |- | style="text-align: center;" | 117 | style="text-align: center;" | 32 | style="text-align: center;" | [[Zuzana Plačková]] | style="text-align: center;" | [[Adam Ďurica]] !Robov tím | style="text-align: center;" | 14. jún 2018 |} === 5. séria (2018) === '''Víťaz série:''' Robo (3:'''5''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 118 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;"| [[Viktória Ráková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 5. september 2018 |- | style="text-align: center;"| 119 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Emma Drobná]] | style="text-align: center;"| [[Michael Szatmáry]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 12. september 2018 |- | style="text-align: center;"| 120 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Juríček]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Kövešová]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 19. september 2018 |- | style="text-align: center;"| 121 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Monika Hilmerová]] | style="text-align: center;"| [[Jaro Bekr]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 26. september 2018 |- | style="text-align: center;"| 122 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Kristína Turjanová]] | style="text-align: center;"| [[Branislav Deák]] !Nikto | style="text-align: center;"| 3. október 2018 |- | style="text-align: center;"| 123 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Gabriela Dzuríková]] | style="text-align: center;"| [[Marián Labuda ml.]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 10. október 2018 |- | style="text-align: center;"| 124 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Štefan Martinovič]] | style="text-align: center;"| [[Noel Czuczor]] !Robov tím | style="text-align: center;"| 24. október 2018 |- | style="text-align: center;"| 125 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Ferenčáková]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Palonder]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 31. október 2018 |- | style="text-align: center;" |126 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |[[Barbara Heribanová]] | style="text-align: center;" | [[Helena Krajčiová]] !Robov tím | style="text-align: center;" |14. november 2018 |} === 6. séria (2018 – 2019) === '''Víťaz série:''' Vlado (19:'''21''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 27%;"|Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 127 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Vačková]] | style="text-align: center;"| [[Martin Nikodým]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 21. november 2018 |- | style="text-align: center;"| 128 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Dagmar Dianová]] | style="text-align: center;"| [[Milan Zimnýkoval|Milan „Junior“ Zimnýkoval]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 8. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 129 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Zora Czoborová]] | style="text-align: center;"| [[Jožo Pročko]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 15. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 130 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Matej Sajfa Cifra|Matej „Sajfa“ Cifra]] | style="text-align: center;"| [[Gizela Oňová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 22. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 131 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Štefan Martinovič]] | style="text-align: center;"| [[Evelyn]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 29. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 132 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Karin Haydu]] | style="text-align: center;"| [[Andrej Bičan]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 5. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 133 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Dominika Richterová]] | style="text-align: center;"| [[Celeste Buckingham]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 12. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 134 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Mária Havranová|Mária Bartalos]] | style="text-align: center;"| [[Marek Fašiang]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 19. február 2019 |- | style="text-align: center;"|135 | style="text-align: center;"|9 | style="text-align: center;" |[[Dárius Koči]] | style="text-align: center;"|[[Jana Kovalčíková]] !Vladov tím | style="text-align: center;"|26. február 2019 |- | style="text-align: center;" | 136 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | [[Eva Pavlíková]] | style="text-align: center;" | [[Matej Landl]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 28. február 2019 |- | style="text-align: center;" | 137 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | [[Csongor Kassai]] | style="text-align: center;" | [[Soňa Norisová]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 5. marec 2019 |- | style="text-align: center;" |138 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |[[Marek Majeský]] | style="text-align: center;" |[[Martin Mňahončík]] !Vladov tím | style="text-align: center;" |7. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 139 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | [[Anikó Vargová]] | style="text-align: center;" | [[Vladimír Hajdu]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 12. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 140 | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | [[Milo Kráľ]] | style="text-align: center;" | [[Branislav Bystriansky]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 14. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 141 | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | [[Milan Ondrík]] | style="text-align: center;" | [[Alena Pajtinková]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 19. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 142 | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | [[Silvia Šuvadová]] | style="text-align: center;" | [[Oľga Belešová]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 21. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 143 | style="text-align: center;" | 17 | style="text-align: center;" | [[Tomáš Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Fialová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 28. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 144 | style="text-align: center;" | 18 | style="text-align: center;" | [[Michal Kubovčík]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 2. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 145 | style="text-align: center;" | 19 | style="text-align: center;" | [[Miko Hladký]] | style="text-align: center;" | [[Martin Madej]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 4. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 146 | style="text-align: center;" | 20 | style="text-align: center;" | [[Dávid Hartl]] | style="text-align: center;" | [[Eva Máziková]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 9. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 147 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | [[René Štúr]] | style="text-align: center;" | [[Peter Sklár]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 11. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 148 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | [[Kali]] | style="text-align: center;" | [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 16. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 149 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | [[Michaela Čobejová]] | style="text-align: center;" | [[Roman Pomajbo]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 18. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 150 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | [[Nela Pocisková]] | style="text-align: center;" | [[Martin Harich]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 23. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 151 | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | [[Peter Novák]] | style="text-align: center;" | [[Sisa Sklovská]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 25. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 152 | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | [[Peter Brajerčík]] | style="text-align: center;" | [[Ivana Kuxová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 30. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 153 | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | [[Jakub Rybárik]] | style="text-align: center;" | [[Katarína Balážiová]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 2. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 154 | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | [[Tomáš Kovács|Tomi Kid Kovács]] | style="text-align: center;" | [[Laci Strike]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 7. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 155 | style="text-align: center;" | 29 | style="text-align: center;" | [[Mirka Partlová]] | style="text-align: center;" | [[Svätopluk Malachovský]] !Nikto | style="text-align: center;" | 9. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 156 | style="text-align: center;" | 30 | style="text-align: center;" | [[Juraj Čurný]] | style="text-align: center;" | [[Lucia Mokráňová]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 14. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 157 | style="text-align: center;" | 31 | style="text-align: center;" | [[Twiins|Veronika Nízlová]] | style="text-align: center;" | [[Twiins|Daniela Nízlová]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 16. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 158 | style="text-align: center;" | 32 | style="text-align: center;" | [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;" | [[Gabriela Dzuríková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 21. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 159 | style="text-align: center;" | 33 | style="text-align: center;" | [[Marcel Ochránek]] | style="text-align: center;" | [[Sima Martausová]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 23. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 160 | style="text-align: center;" | 34 | style="text-align: center;" | [[Boris Valábik]] | style="text-align: center;" | [[Marianna Ďurianová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 28. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 161 | style="text-align: center;" | 35 | style="text-align: center;" | [[Zuzana Porubjaková]] | style="text-align: center;" | [[Jevgenij Libezňuk|Jevgenij Libežňuk]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 30. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 162 | style="text-align: center;" | 36 | style="text-align: center;" | [[Laura Gavaldová]] a [[Maroš Baňas]] | style="text-align: center;" | [[Tobias Král]] a [[Izabela Gavorníková]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 4. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 163 | style="text-align: center;" | 37 | style="text-align: center;" | [[Miloš Bubán]] | style="text-align: center;" | [[Viktor Vincze]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 6. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 164 | style="text-align: center;" | 38 | style="text-align: center;" | [[Martin Šmahel]] | style="text-align: center;" | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 11. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 165 | style="text-align: center;" | 39 | style="text-align: center;" | [[Marián Miezga]] | style="text-align: center;" | [[Henrieta Mičkovicová]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 13. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 166 | style="text-align: center;" | 40 | style="text-align: center;" | [[Juraj Loj]] | style="text-align: center;" | [[Kristína Turjanová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 18. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 167 | style="text-align: center;" | 41 | style="text-align: center;" | [[Matej Zrebný]] | style="text-align: center;" | [[Lukáš Frlajs]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 20. jún 2019 |} === 7. séria (2020) === '''Víťaz série:''' Vlado (4:'''5''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 27%;"|Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 168 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Marcel Merčiak]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 10. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 169 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Fialová]] | style="text-align: center;"| [[Dávid Hartl]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 17. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 170 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Katarína Balážiová]] | style="text-align: center;"| [[Alexandra Gachulincová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 24. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 171 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Fero Joke]] | style="text-align: center;"| [[Evelyn]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 31. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 172 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Jakub Ťapák|Jakub „Zitron“ Ťapák]] | style="text-align: center;"| [[Martin Šmahel]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 7. február 2020 |- | style="text-align: center;"| 173 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Boris Valábik]] | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 14. február 2020 |- | style="text-align: center;"| 174 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Alena Pajtinková]] | style="text-align: center;"| [[Marcel Forgáč]] !Nikto | style="text-align: center;"| 21. február 2020 |- | style="text-align: center;"| 175 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Oliver Oswald]] | style="text-align: center;"| [[Karin Qayumová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 28. február 2020 |- | style="text-align: center;"| 176 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;"| [[Michal Konrád]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 6. marec 2020 |- | style="text-align: center;" |177 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;"|[[Martin Madej]] | style="text-align: center;"|[[Monika Hilmerová]] !Vladov tím | style="text-align: center;"|13. marec 2020 |} === 8. séria (2021) === '''Víťaz série:''' Vlado (5:'''7''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #006400; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #006400; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #006400; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #006400; color: #fff; width: 27%;"|Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #006400; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #006400; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 178 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Branislav Deák]] | style="text-align: center;"| [[Filip Tůma]] !Nikto | style="text-align: center;"| 2. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 179 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Milan Zimnýkoval|Milan „Junior“ Zimnýkoval]] | style="text-align: center;"| [[Marián Gáborík]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 9. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 180 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Ján Dobrík]] | style="text-align: center;"| [[Dominika Kavaschová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 16. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 181 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Jasmina Alagič]] | style="text-align: center;"| [[Mária Havranová]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 23. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 182 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Anna Jakab Rakovská]] | style="text-align: center;"| [[Andy Kraus]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 30. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 183 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Dominika Richterová]] | style="text-align: center;"| [[Dárius Koči]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 6. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 184 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Andrej Bičan]] | style="text-align: center;"| [[Silvia Kucharenko]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 13. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 185 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Marián Mitaš]] | style="text-align: center;"| [[Noel Czuczor]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 20. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 186 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Vec (raper)|Branislav „Vec“ Kováč]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Porubjaková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 27. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 187 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Igor Kmeťo st.|Igor Kmeťo st]] | style="text-align: center;"| [[Mirka Partlová]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 4. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 188 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Ľubomír Višňovský]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Kovács|Tomi Kid Kovács]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 11. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 189 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Vica Kerekes]] | style="text-align: center;"| [[Peter Marcin]] !Vladov tím | style="text-align: center;"| 18. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 190 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] | style="text-align: center;"| [[Jana Kovalčíková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;"| 25. máj 2021 |} === 9. séria (2022) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''8''':4) {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 27%;"|Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 191 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Ján Ďurovčík]] | style="text-align: center;"| [[Gabriela Dzuríková]] ! Jurajov tím | style="text-align: center;"| 16. február 2022 |- | style="text-align: center;"| 192 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;"| [[Kamila Magálová]] ! Jurajov tím | style="text-align: center;"| 23. február 2022 |- | style="text-align: center;" | 193 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | [[Petra Polnišová]] | style="text-align: center;" | [[PPPeter|Peter Popluhár]] ! Vladov tím | style="text-align: center;" | 9. marec 2022 |- | style="text-align: center;" | 194 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | [[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;" | [[Lucia Javorčeková]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 30. marec 2022 |- | style="text-align: center;" | 195 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | [[Marianna Ďurianová]] | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] !Vladov tím | style="text-align: center;" | 6. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |196 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |[[Peter Varinský]] | style="text-align: center;" |[[Barbora Švidraňová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |13. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |197 | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |[[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;" |[[Táňa Radeva]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |20. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |198 | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |[[Ján Lehotský]] | style="text-align: center;" |[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |25. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |199 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |[[Danica Jurčová]] | style="text-align: center;" |[[Csongor Kassai]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |27. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |200 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;" |[[Zuzana Fialová]] | style="text-align: center;" |[[František Mikloško (modný návrhár)|Fero Mikloško]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |2. máj 2022 |- | style="text-align: center;" |201 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" |[[Martina Schindlerová]] !Vladov tím | style="text-align: center;" |4. máj 2022 |- | style="text-align: center;" |202 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |[[Lucia Sládečková|Lucia „Lucid“ Sládečková]] | style="text-align: center;" |[[Ego (raper)|Ego]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |11. máj 2022 |} === 9. séria (2022) – Špeciály === V 9. sérii boli odvysielané 2 špeciálne diely Dobre vedieť! kedy vždy jedného zo stálych kapitánov nahradila [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] ako hosťujúca kapitánka {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%" |# ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 30%" |Tím Juraja Kemku ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 27%;" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 20%;" |Víťaz ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 203 | style="text-align: center;" | — | style="text-align: center;" | [[Zuzana Kanócz]] | style="text-align: center;" | [[Števo Eisele]] ! Jurajov tím | style="text-align: center;" | 16. marec 2022 |} {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%" |# ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 30%" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 27%;" |Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 20%;" |Víťaz ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 204 | style="text-align: center;" | — | style="text-align: center;" | [[Bekim Aziri]] | style="text-align: center;" | [[Kali]] ! Vladov tím | style="text-align: center;" | 23. marec 2022 |} === 10. séria (2025) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''9''':4) {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 3%" |# ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 30%" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 27%;" |Tím Juraja Loja ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 20%;" |Víťaz ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 205 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" |[[Juraj Kemka]] | style="text-align: center;" |[[Róbert Jakab|Robért Jakab]] !Zuzkin tím | style="text-align: center;" | 4. september 2025 |- | style="text-align: center;" |206 | style="text-align: center;" |2 | style="text-align: center;" |[[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;" |[[Adela Vinczeová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 11. september 2025 |- | style="text-align: center;" |207 | style="text-align: center;" |3 | style="text-align: center;" |[[Zuzana Kanócz]] | style="text-align: center;" |[[Michal Kubovčík]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 18. september 2025 |- | style="text-align: center;" |208 | style="text-align: center;" |4 | style="text-align: center;" |[[Fero Joke]] | style="text-align: center;" |[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 25. september 2025 |- | style="text-align: center;" |209 | style="text-align: center;" |5 | style="text-align: center;" |[[Barbora Švidraňová]] | style="text-align: center;" |[[Martina Zábranská]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 2. október 2025 |- | style="text-align: center;" |210 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |[[Evelyn]] | style="text-align: center;" |[[Marián Miezga]] !Nikto | style="text-align: center;" | 9. október 2025 |- | style="text-align: center;" |211 | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |[[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;" |[[Nela Pocisková]] !Nikto | style="text-align: center;" | 16. október 2025 |- | style="text-align: center;" |212 | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |[[Andy Kraus]] | style="text-align: center;" |[[Viktória Petrášová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 23. október 2025 |- | style="text-align: center;" |213 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |[[Juraj Hrčka]] | style="text-align: center;" |[[Zdena Studenková]] !Zuzkin tím | style="text-align: center;" | 30. október 2025 |- | style="text-align: center;" |214 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;" |[[Ján Mečiar]] | style="text-align: center;" |[[Andrea Belányiová]] !Zuzkin tím | style="text-align: center;" | 6. november 2025 |- | style="text-align: center;" |215 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |[[Thomas Puskailer|Thomas Puskailler]] | style="text-align: center;" |[[Samuel Miškov]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |13. november 2025 |- | style="text-align: center;" |216 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |[[Boris Valábik]] | style="text-align: center;" |[[Marián Gáborík]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |20. november 2025 |- | style="text-align: center;" |217 | style="text-align: center;" |13 | style="text-align: center;" |[[Károly Tóth]] | style="text-align: center;" |[[Zuzana Vačková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |27. november 2025 |- | style="text-align: center;" |218 | style="text-align: center;" |14 | style="text-align: center;" |[[Richard Autner]] | style="text-align: center;" |[[Marián Mitaš]] !Nikto | style="text-align: center;" |4. december 2025 |- |219 | style="text-align: center;" |15 | style="text-align: center;" |[[Csongor Kassai]] | style="text-align: center;" |[[Anikó Vargová]] !Zuzkin tím | style="text-align: center;" |11. december 2025 |- |220 | style="text-align: center;" |16 | style="text-align: center;" |[[Ondrej Kandráč]] | style="text-align: center;" |[[Marcel Forgáč]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |18. december 2025 |} === Silvestrovský špeciál (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 3%" |# ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 30%" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 27%;" |Tím Juraja Loja ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 20%;" |Víťaz ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 221 | style="text-align: center;" | — | style="text-align: center;" |[[Milan Ondrík]] | style="text-align: center;" |[[Diana Mórová]] !Zuzkin tím | style="text-align: center;" | 31. december 2025 |} === 11. séria (2026) === '''Víťaz série:''' ? (3:9) {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #000070; color: #fff; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #000070; color: #fff; width: 3%" |# ! style="background: #000070; color: #fff; width: 30%" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #000070; color: #fff; width: 27%;" |Tím Juraja Loja ! style="background: #000070; color: #fff; width: 20%;" |Víťaz ! style="background: #000070; color: #fff; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 222 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" |[[Henrieta Mičkovicová]] | style="text-align: center;" |[[Alexander Bárta]] !Zuzkin tím | style="text-align: center;" | 29. január 2026 |- | style="text-align: center;" |223 | style="text-align: center;" |2 | style="text-align: center;" |[[Bruno Ciberej]] | style="text-align: center;" |[[Bibiana Ondrejková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 5. február 2026 |- | style="text-align: center;" |224 | style="text-align: center;" |3 | style="text-align: center;" |[[Dávid Hartl]] | style="text-align: center;" |[[Erik Žibek]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 12. február 2026 |- | style="text-align: center;" |225 | style="text-align: center;" |4 | style="text-align: center;" |[[Štefan Martinovič]] | style="text-align: center;" |[[Karin Haydu]] !Zuzkin tím | style="text-align: center;" | 19. február 2026 |- | style="text-align: center;" |226 | style="text-align: center;" |5 | style="text-align: center;" |[[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: center;" |[[Jana Kvantiková]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 26. február 2026 |- | style="text-align: center;" |227 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |[[Peter Novák]] | style="text-align: center;" |[[Jakub Petraník]] !Zuzkin tím | style="text-align: center;" | 5. marec 2026 |- | style="text-align: center;" |228 | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |[[Peter Brajerčík]] | style="text-align: center;" |[[Kristína Turjanová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 12. marec 2026 |- | style="text-align: center;" |229 | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |[[Marek Majeský]] | style="text-align: center;" |[[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 19. marec 2026 |- | style="text-align: center;" |230 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |[[Svätopluk Malachovský]] | style="text-align: center;" |[[René Štúr]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 2. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |231 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;" |[[Branislav Deák]] | style="text-align: center;" |[[Dominika Žiaranová]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" | 9. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |232 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |[[Jasmina Alagič]] | style="text-align: center;" |[[Michal Hudák]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |16. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |233 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |[[Kali]] | style="text-align: center;" |[[Alan Murin]] !Jurajov tím | style="text-align: center;" |23. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |234 | style="text-align: center;" |13 | style="text-align: center;" |[[Lucia Hurajová]] | style="text-align: center;" |[[Marián Čekovský]] !? | style="text-align: center;" |30. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |235 | style="text-align: center;" |14 | style="text-align: center;" |[[Noel Czuczor]] | style="text-align: center;" |[[Kristína Madarová]] !? | style="text-align: center;" |7. máj 2026 |- | style="text-align: center;" |236 | style="text-align: center;" |15 | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |? !? | style="text-align: center;" |14. máj 2026 |- | style="text-align: center;" |237 | style="text-align: center;" |16 | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |? !? | style="text-align: center;" |21. máj 2026 |} == Fakty a zaujímavosti == * Úvodná zvučka je prebratá zo skladby ''My Type'' od [[Spojené štáty|americkej]] skupiny [[SAINT MOTEL]]. * Česká verzia šou je ''[[Kdo to ví?]]'' a hrajú v nej [[Michal Novotný (herec)|Michal Novotný]], [[Martin Zounar]], [[Michal Suchánek]] a [[Richard Genzer]]. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=436106}} [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] [[Kategória:Televízne súťaže]] [[Kategória:Televízne relácie TV JOJ]] p1tpf8cabuzdq7hluliqdthp17imp21 0 582981 8199186 6364946 2026-04-16T13:36:47Z Jetam2 30982 +[[Kategória:Geografia Bavorska]]; +[[Kategória:Geografia Durínska]]; +[[Kategória:Geografia Saska-Anhaltska]] pomocou použitia HotCat 8199186 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Sála | other_name = {{V jazyku|deu|Saale}} | category = rieka <!-- *** Image *** --> | image = Halle7.jpg | image_caption = Rieka v [[Halle (Saale)|Halle]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Nemecko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Bavorsko]] | region1 = [[Durínsko]] | region2 = [[Sasko-Anhaltsko]] | district = | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = Unstrut | tributary_left1 = Ilm | tributary_left2 = | tributary_left3 = | tributary_left4 = | tributary_left5 = | tributary_left6 = | tributary_left7 = | tributary_right = Weiße Elster | tributary_right1 = | tributary_right2 = | tributary_right3 = | tributary_right4 = | tributary_right5 = | city = [[Hof (mesto)|Hof]], [[Jena]], [[Halle (Saale)|Halle]] | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Zell im Fichtelgebirge]] | source_type = prameň | source_location = | source_country = Nemecko | source_region = | source_elevation = 728 | source_lat_d = 50.118889 | source_long_d = 11.828333 | source1 = | source1_location = | source1_region = | mouth = Labe | mouth_location = [[Barby (Sasko-Anhaltsko)|Barby]] | mouth_elevation = 49 | mouth_lat_d = 51.954722 | mouth_long_d = 11.913889 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 433.9 | width = | depth = | watershed = 24079.1 | discharge = 117 | discharge_location = v ústí | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Einzugs-_und_Flussgebietskarte_Saale.png | map_background = | map_caption = Povodie rieky na mape | map_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Saale | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Sála''' ({{V jazyku|deu|Saale}}) je [[rieka]] v [[Nemecko|Nemecku]], s povodím {{km2|24079.1}} a dĺžkou {{km|433.9|m}}. Preteká cez [[Bavorsko]], [[Durínsko]] a [[Sasko-Anhaltsko]] a po [[Vltava|Vltave]] je to druhý najvýznamnejší [[Prítok (vodný tok)|prítok]] [[Labe]]. == Priebeh toku == Pramení v pohorí [[Fichtelgebirge]] pri obci [[Zell im Fichtelgebirge]] v [[Nadmorská výška|nadmorskej výške]] 728 m v spolkovej krajine [[Bavorsko]]. Preteká cez [[Durínska rovina|Durínsku rovinu]], pod [[Naumburg]]om ([[Sasko-Anhaltsko]]) pokračuje [[Nížina|nížinou]], pričom jej povodie zahŕňa aj časť [[Sasko|Saska]] a tiež malú časť [[Česko|Česka]] prostredníctvom rieky [[Weiße Elster]], ktorá pramení v [[Ašský výbežok|Ašskom výbežku]]. Do [[Labe]] ústi pri meste [[Barby (Sasko-Anhaltsko)|Barby]] v nadmorskej výške 49,5 m. === Významné prítoky === * [[Schwesnitz]], sprava * Südliche Regnitz, sprava * [[Schwarza (prítok Sály)|Schwarza]], zľava * [[Ilm (prítok Sály)|Ilm]], zľava * [[Unstrut]], zľava * Weiße Elster, sprava * [[Wipper (prítok Sály)|Wipper]], zľava * [[Fuhne]], sprava * [[Bode]], zľava == Vodný režim == Priemerný prietok v [[Ústie (rieka, potok)|ústí]] činí 117 [[Kubický meter za sekundu|m³/s]], pričom pri [[Naumburg]]u je to 60 m³/s. Najvyšších úrovní hladiny dosahuje v [[Zima|zime]] a na [[jar]]. == Využitie == [[Lodná doprava|Vodná doprava]] je možná od [[Naumburg]]u v dĺžke 175 km. Od [[Halle (Saale)|Halle]] je rieka regulovaná a nachádza sa na nej približne 20 plavebných komôr. Na rieke boli vybudované [[Vodná elektráreň|vodné elektrárne]] ([[Grafenward]], [[Beliloch]]). Na rieke ležia mestá [[Hof (mesto)|Hof]], [[Saalfeld]], [[Rudolstadt]], [[Jena]], [[Naumburg]], [[Weißenfels]], [[Merseburg]], [[Halle (Saale)|Halle]], [[Bernburg]], [[Calbe]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Saale}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Sála |13949801}} [[Kategória:Prítoky Labe]] [[Kategória:Rieky v Nemecku]] [[Kategória:Geografia Bavorska]] [[Kategória:Geografia Durínska]] [[Kategória:Geografia Saska-Anhaltska]] i2uadflbubt3k6c2c1lx90wkp21kjzt 0 586671 8199149 8190486 2026-04-16T12:30:32Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Emily_Blunt_at_2026_Golden_Globes_01_(cropped).jpg bol odstránený, pretože ho Túrelio na Commons zmazal. 8199149 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Emily Bluntová | fotka = | komentár = Emily Bluntová v roku 2026. | celé meno = Emily Olivia Laura Blunt Krasinski | dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1983|2|23}} | miesto narodenia = [[Wandsworth]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka | roky pôsobenia =2001{{--}}súčasnosť | manžel = [[John Krasinski]] (2010–súčasnosť) | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = 2 | rodičia =Oliver Blunt<br>Joanna Mackie |portál 1=Spojené kráľovstvo}} '''Emily Olivia Laura Bluntová Krasinski''' (* [[23. február]] [[1983]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]) je britská [[Herec|herečka]]. Preslávila sa rolami vo filmoch ''[[Diabol nosí Pradu]]'' (2006), ''[[Mladá Viktória]]'' (2009), ''[[Správcovia osudu]]'' (2011), ''[[Looper: Nájomný zabijak]]'' (2012), ''[[Na hrane zajtrajška]]'' (2014), [[Príbehy z lesov]] (2014) a ''[[Oppenheimer (film)|Oppenheimer]]'' (2023). Získala šesť nominácií na [[Critics' Choice Movie Awards|Critics' Choice Award]], päť na [[Zlatý glóbus]], osem [[London Film Critics' Circle Awards]] a tri nominácie na cenu [[BAFTA Award|BAFTA]]. [[Zlatý glóbus|Zlatý Glóbus]] získala za prácu na televíznej dráme ''[[Gideon's Daughter]]'' v roku [[2007]], [[London Film Critics' Circle Award]] získala v roku [[2007]] za rolu vo filme ''[[Diabol nosí Pradu]]''. V roku [[2009]] získala BAFTA Britannia Award za Britského umelca roka. == Detstvo a mladosť == Bluntová sa narodila v [[Londýn|Londýne]] ako druhá dcéra Janice (Dixon), učiteľky a bývalej herečky a Olivera Simona Petra Blunta, právnika. Má troch súrodencov: Felicity, Sebastiana a Suzanne. Herectvo vyštudovala na súkromnej škole. Bluntová mala od siedmich do štrnástich rokov problémy s koktaním. Jej učiteľ jej pomohol zvládnuť ho pomocou herectva. == Kariéra == Na [[Divadlo (umenie)|divadelných]] doskách hrá od roku [[2001]]. V roku [[2002]] stvárnila Júliu v [[William Shakespeare|Shakespearovej]] dráme ''[[Rómeo a Júlia]]''. Vo filme [[Debut|debutovala]] v roku [[2002]] v britskom televíznom seriáli ''[[Foyle's War]]'' a následnou úlohou kráľovskej dcéry Isoldy v dráme ''Legenda o meči'', z roku [[2003]]. V roku [[2004]] si zahrala [[Homosexualita|lesbickú]] rolu v snímke ''[[Moje leto lásky]]''. V roku [[2005]] sa objavila po boku [[Bill Nighy|Billa Nighy]] a [[Miranda Richardsonová|Mirandy Richardson]] v britskej televíznej dráme ''[[Gideon's Daughter|Gideon's Daughter.]]'' Za svoj herecký výkon vyhrala [[Zlatý glóbus]]. V roku [[2006]] si zahrala sekretárku [[Meryl Streepová|Meryl Streepovej]] spoločne s [[Anne Hathawayová|Anne Hathawayovou]] vo filme ''[[Diabol nosí Pradu]]'', v tom istom roku vystupovala v snímke ''Neodolateľný''. V roku [[2007]] účinkovala v horore ''Závan smrti'', v tom istom roku si zahrala s [[Tom Hanks|Tomom Hanksom]] a [[Julia Robertsová|Juliou Robertsovou]] v snímke ''Súkromná vojna pána Wilsona''. Britskú [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|kráľovnú Viktóriu]] stvárnila v americko-britskom historickom dramatickom filme ''[[Mladá Viktória]]'' z roku [[2009]], za túto hlavnú úlohu bola nominovaná na [[Zlatý glóbus]]. V roku [[2011]] získala hlavnú úlohu po boku [[Matt Damon|Matta Damona]] vo filme ''Správcovia osudu''. Bola jej ponúknutá úloha vo filme ''[[Captain America: Prvý Avenger]]'', ale odmietla ju.[[Súbor:Emily_Blunt_and_John_Krasinski.jpg|náhľad|Emily Bluntová a jej manžel John Krasinski na odovzdávaní Zlatých Glóbusov v roku 2013.|vľavo|245x245bod]] V roku [[2012]] si zahrala s [[Jason Segel|Jasonom Segelom]] v komediálnom filme ''The Five-Year Engagemen''. Natočila sci-fi film ''[[Looper: Nájomný zabijak]]'' po boku [[Bruce Willis|Brucea Willisa]] a [[Joseph Gordon-Levitt|Josepha Gordona-Levitta]]. V roku [[2014]] sa objavila v hlavnej úlohe po boku [[Tom Cruise|Toma Cruisa]] vo filme ''[[Na hrane zajtrajška]]''. Ten istý rok získala rolu pekárovej ženy v muzikálovom filme ''[[Príbehy z lesov|Príbehy z lesov.]]'' V roku [[2016]] si po boku [[Charlize Theronová|Charlize Theron]], [[Jessica Chastainová|Jessicy Chastain]] a [[Kristen Stewartová|Kristen Stewart]] zahrala vo filme ''Lovec: Zimná vojna''. V rovnakom roku tiež získala hlavnú rolu vo filme ''[[Dievča z vlaku]]'', ktorý bol natočený podľa rovnomennej knižnej predlohy. V roku [[2018]] si zahrala v hlavnej úlohe po boku manžela [[Johna Krasinski|Johna Krasinskeho]] vo filme ''Tiché miesto'', ktorý aj režíroval. Pôvodne sa vo filme Bluntová nemala vôbec objaviť, ale po prečítaní scenára, svojho manžela presvedčila, aby ju obsadil. Film získal pozitívne recenzie od filmových kritikov. V rovnakom roku bola obsadená do role Mary Poppins vo filme ''Návrat Mary Poppins''. Obsadenie Bluntovej do hlavne role ocenila aj [[Julie Andrewsová|Julie Andrews]], ktorá Poppins stvárnila v pôvodnom filme z roku [[1964]]. V roku [[2020]] si zahrala v pokračovaní filmu ''Tiché miesto'' a v romantickej komédii ''Romantika po írsky'' po boku [[Jamie Dornan|Jamieho Dornana]]. V roku [[2021]] mal premiéru film ''Expedícia: Džungľa''. V roku [[2023]] vo filme ''[[Oppenheimer (film)|Oppenheimer]]'' od [[Christopher Nolan|Christophera Nolana]] stvárnila [[Katherine Oppenheimerová|Katherine Oppenheimerovú]], manželku amerického fyzika [[Robert Oppenheimer|Roberta Oppenheimera]]. == Súkromný život == V roku [[2005]] sa zoznámila s kanadským spevákom [[Michael Bublé|Michaelom Bubléom]] v [[Melbourne]] v zákulisí, pri príležitosti udeľovania televíznych cien [[Logie Awards]] a neskôr žili spoločne vo [[Vancouver|Vancouveri]]. Rozišli sa v roku [[2008]]. V novembri [[2008]] sa zoznámila s americkým hercom [[John Krasinski|Johnom Krasinskim]]. Vzali sa 10. júla 2010 v meste [[Como (mesto, Lombardsko)|Como]] v [[Taliansko|Taliansku]]. Bluntová porodila 16. februára 2014 dcéru Hazel a v júni 2016 sa jej narodila druhá dcéra Violet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emily Blunt and John Krasinski welcome baby number two | url = http://www.vogue.com.au/celebrity/news/emily+blunt+and+john+krasinski+welcome+baby+number+two,39596 | dátum vydania = 2016-07-05 | dátum prístupu = 2016-07-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160706161048/http://www.vogue.com.au/celebrity/news/emily+blunt+and+john+krasinski+welcome+baby+number+two,39596 | dátum archivácie = 2016-07-06 }}</ref> Jej sestra Felicity, ktorá pracuje ako literárna agentka, sa v roku [[2011]] zasnúbila s hercom [[Stanley Tucci|Stanleyom Tuccim]] potom, čo ich Bluntová zoznámila. Jej brat Sebastian je tiež herec. Od roku [[2015]] je naturalizovaným občanom [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. == Filmografia == === Film === {| class="wikitable sortable" ! Rok ! Názov ! Úloha ! Poznámky |- |2003 |''[[Legenda o meči]]'' |Isolda | |- |2003 |''[[Henrich VIII. (film)|Henrich VIII.]]'' |Catherine Howard |TV film |- |2004 |''[[Moje leto lásky]]'' |Tamsin | |- |2005 |''The Strange Case of Sherlock Holmes & Arthur Conan Doyle'' |Jean Leckie |TV film |- |2005 |''[[Gideon's Daughter]]'' |Natasha |TV film |- |rowspan="2" |2006 |''[[Diabol nosí Pradu]]'' |Emily Charlton | |- |''[[Neodolateľný]]'' |Mara | |- |rowspan="4" |2007 |''[[Závan smrti]]'' |Dievča | |- |''[[Traja v jednej posteli]]'' |Ruthie Draper | |- |''[[Súkromná vojna pána Wilsona]]'' |Jane Liddle | |- |''[[Lásky podľa predlohy]]'' |Prudie | |- |rowspan="2"|2008 |''[[The Great Buck Howard]]'' |Valerie Brennan | |- |''[[Sunshine Cleaning]]'' |Norah Lorkowski | |- |rowspan="2"|2009 |''[[Mladá Viktória]]'' |kráľovná Viktória | |- |''[[Curiosity]]'' |Emma |krátky film |- |rowspan="3"|2010 |''[[Neriadená strela]]'' |Rose | |- |''[[Vlkolak (film z roku 2010)|Vlkolak]]'' |Gwen Conliffe | |- |''[[Gulliverove cesty]]'' |princezná Mary | |- | rowspan="5"|2011 |''[[Gnomeo a Júlia]]'' |Julie (hlas) | |- |''[[Správcovia osudu]]'' |Elise Sellas | |- |''[[Lososy v Jemene]]'' |Harriet Chetwode-Talbot | |- |''[[The Muppets (film)|The Muppets]]'' |recepčná úradníčka | |- |''[[Your Sister's Sister]]'' |Iris | |- | rowspan="3"|2012 |''[[Zásnuby na dobu neurčitú]]'' |Violet Barnes | |- |''[[Arthur Newman]]'' |Michaela Fitzgerald / Charlotte Fitzgerald | |- |''[[Looper: Nájomný zabijak]]'' |Sara | |- | rowspan="2"|2014 |''[[Na hrane zajtrajška]]'' |seržantka Rita Rose Vrataski | |- | ''[[Príbehy z lesov]]'' |pekárova žena | |- |2015 | ''[[Sicario: Nájomný zabijak]]'' |Kate Macy | |- |rowspan="2" | 2016 | ''[[Lovec: Zimná vojna]]'' | kráľovná Freya | |- | ''[[The Girl on the Train (film z roku 2016)|The Girl on the Train]]'' |Rachel Watson | |- | rowspan="2" |2017 | ''[[Chrumkáči]]'' |Zoe Huntington (hlas) | |- |''[[My Little Pony vo filme]]'' |Tempest Shadow (hlas) | |- |rowspan="3" |2018 |''[[Tiché miesto]]'' |Evelyn Abbott | |- |''[[Sherlock Gnomes]]'' |Juliet (hlas) | |- |''[[Návrat Mary Poppins]]'' |Mary Poppins | |- | rowspan="2" |2020 | ''[[Wild Mountain Thyme (film)|Wild Mountain Thyme]]'' |Rosemary Muldoon | |- |''[[Tiché miesto: Časť II]]'' |Evelyn Abbott | |- |2021 | ''[[Expedícia: Džungla]]'' |Lily Houghton | |- | rowspan="2" |2023 | ''[[Oppenheimer (film)|Oppenheimer]]'' |[[Katherine Oppenheimerová]] | |- |''[[Pain Hustlers]]'' |Liza Drake | |- | rowspan="2" |2024 |''[[The Fall Guy (film z roku 2024)|The Fall Guy]]'' |Jody Banks | |- |''[[IF (film)|IF]]'' |''TBA'' | |- |} === Seriály === {| class="wikitable sortable" ! Rok ! Názov ! Úloha ! Poznámky |- |2003 |''Foyle's War'' |Lucy Markham |Epizóda: "War Games" |- |2004 |''[[Poirot: Smrť na Níle]]'' |Linnet Ridgeway |Epizóda: "Death on the Nile" |- |2005 |''Rímska ríša'' |CAMANO |Mini-seriál |- |2009 |''[[Simpsonovci]]'' |Juliet Hobbes (hlas) |Epizóda: "Lisa the Drama Queen" |- |2022 |''[[The English]]'' |Cornelia Locke | |} == Iné projekty == {{projekt}} == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * {{Csfd meno|17666|Emily Blunt}} * {{imdb meno|id=1289434|meno=Emily Blunt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Emily Blunt|1059605530}} {{Navboxes |title = Ceny Emily Blunt |list = {{Zlatý glóbus - najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe seriálu, miniseriálu alebo TV filmu 2001 - 2020}} {{Držiteľky ceny Critics' Choice Movie Award pre najlepšiu herečku (akčný film)}} {{Držiteľky ceny Screen Actors Guild Award za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe}} {{Držiteľky ceny Saturn Award pre najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}} }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bluntová, Emily}} [[Kategória:Anglické filmové herečky]] [[Kategória:Anglické divadelné herečky]] [[Kategória:Anglické televízne herečky]] [[Kategória:Anglické dabingové herečky]] [[Kategória:Rozprávači audiokníh]] [[Kategória:Držiteľky ceny Zlatý glóbus za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe v seriáli, miniseriáli alebo televíznom filme]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]] [[Kategória:Osobnosti z Londýna]] [[Kategória:Držitelia Screen Actors Guild Award]] 0kc0t48f7zbn4e0ur6zm7bvds9b873m 0 614504 8199322 8198924 2026-04-16T19:56:13Z ~2026-23578-34 292194 Ďoležite zaujímavosti o mene Gleb 8199322 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Gleb | Obrázok = Gleb.png | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Gleb Veselov, slovenský MC | Popis umelca = | Rodné meno = Gleb Veselov | Dátum narodenia = {{dnv|1991|12|3}} | Miesto narodenia = [[Piatigorsk]], [[Rusko]] | Umelecké mená = GLEB, Big boy Gleb, GLEB:ZOO, Gleb Schizofrenik, MC Gleb, BBG | Bydlisko = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Pôsobenie = rapper | Žáner = [[Grime]], [[drum and bass]], [[glitch-hop]], [[boom bap]] | Roky pôsobenia = 2009{{--}}súčasnosť | Súvisiace články = [[HAHA Crew|Haha Crew]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = BIG BOY GLEB | Webstránka = {{URL|https://www.facebook.com/Gleb821}}<br>{{URL|https://www.instagram.com/glebzoo}} }} '''Gleb Veselov''' (* [[3. december]] [[1991]], [[Piatigorsk]]), známy pod umeleckým menom '''Gleb''' (predtým '''Gleb Schizofrenik''' a '''GLEB:ZOO, jeho meno sa píše s veľkým g, pretože je to gooner.''' ), je slovenský interpret pôvodom z [[Rusko|Ruska]], narodený v meste [[Piatigorsk]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gleb: Som svoj najväčší fanúšik aj kritik zároveň|url=https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/506577-gleb-som-svoj-najvacsi-fanusik-aj-kritik-zaroven/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-03-25|dátum prístupu=2019-03-25|jazyk=sk-SK}}</ref> Charakteristickými štýlmi pre jeho tvorbu sú [[grime]], [[Drum and bass|drum'n'bass]] alebo [[glitch hop]]. Vo svojej tvorbe sa inšpiruje predovšetkým kultúrou [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]] a sám seba nezaraďuje medzi klasických slovenských [[Rap (hudba)|raperov]]. Jeho známa pesnička felicia, ktorá ho preslávila je odkaz na známu goonersku praktiku autofelicia (autofellatio). == Hudobná kariéra == === Raná tvorba === Podľa rozhovoru pre artattack.sk začínal rapovať už v trinástich rokoch, neskôr začal tvoriť do drum'n'bassových beatov.<ref>{{Citácia periodika|titul=GLEB: Zo slovenských raperov nemám rád skoro nikoho|periodikum=ArtAttack.sk|dátum=2013-06-20|url=https://www.artattack.sk/06/gleb-zo-slovenskych-raperov-nemam-rad-skoro-nikoho/|dátum prístupu=2018-11-27|jazyk=sk-SK}}</ref> Jeho prvým vydaným dielom je Bombaklad mixtape z roku 2009.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Ano Nie|titul=Gleb Schizofrenik - Bombaklad Mixtape 2009|url=https://www.youtube.com/watch?v=tNAliUv9GUc|dátum vydania=2013-03-09|dátum prístupu=2018-11-27}}</ref> Na tomto albume prevláda tzv. „špinavý“ zvuk, je neokrôchaný, drsný a úmyselne nedokonalý. V roku 2011 vydal zbierku pod názvom Kaša tape.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Ano Nie|titul=Gleb Schiza - KAšA TAPE|url=https://www.youtube.com/watch?v=lmHLwWhslZc|dátum vydania=2013-03-09|dátum prístupu=2018-11-27}}</ref> Rok 2012 znamenal pre Gleba prvé [[Extended play|EP]] ''Jaký shit'', kde sa jeho hudobný štýl začína viac podobať na jeho dnešnú podobu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=YouTube|url=https://www.youtube.com/watch?v=mTUKiNwgOHI&list=PLiyFB-ScGsjSESVgZz-aRxfo1lWq6gWrp|dátum prístupu=2018-11-27|vydavateľ=www.youtube.com|jazyk=sk}}</ref> Je nahrávaný v profesionálnom štúdiu. Hudbu na albume produkoval [[Komander Ground]], s ktorým Gleb spolupracuje dodnes. === Súčasnosť === Gleb sa neskôr dostal pod krídla vtedajšieho hudobného vydavateľstva I LOVE PARTY PRODUCTION, dnes známeho ako [[F*CK THEM]], ktoré spravuje [[YAK.SHA]]. Do ich portfólia patrí napríklad aj skupina [[Haha Crew]], či [[Radikal Chef]]. V roku 2013 pod týmto vydavateľstvom vydal [[mixtape]] Stanica Zoo, vďaka ktorému sa pomaly začal dostávať medzi širšiu verejnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Blakkwood Records|titul=Gleb - ZOO intro (prod. Toast Face)|url=https://www.youtube.com/watch?v=OdMZbEC_K6A&list=PLO1VdVXT8XBxrEYe0Tl9BK4z6B0O6JhHt|dátum vydania=2013-05-21|dátum prístupu=2018-11-27}}</ref> Na albume hosťovali napríklad umelci ako [[Delik]], v produkcii sa objavili mená ako už spomínaný Komander Ground, či známy český DJ a producent [[NobodyListen]]. Jeho spolupráca s Delikom ďalej pokračovala, Gleb sa objavil na jeho albumoch [[XXX Tape]] či [[MVP]]. Gleb v roku 2014 vydal mixtape Stanica Zoo 2, ktorý bol akýmsi nadviazaním na mixtape z predošlého roku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=FCK THEM|titul=GLEB - GULOMET vol.2 prod. Jamalboy|url=https://www.youtube.com/watch?v=YE43Rz5phm8&list=PLAFlomUJ95NWdTAjmy528LyvgdgaeteVi|dátum vydania=2014-06-19|dátum prístupu=2018-11-27}}</ref> Objavil sa na portáli [[DatPiff]], kde svoje mixtapy prezentujú známi umelci. Opäť tu prevláda špinavší zvuk, Gleb používa podmazy britských grimeových umelcov. Sám hovorí o albume ako o garážovom, nedokonalom, [[underground#Undeground v hudbe|undergroundovom]] diele. V tomto roku sa tiež objavil na [[debut]]ovom albume Haha Crew ''[[Vlna (album)|Vlna]]''. V období po tomto mixtape začal vydávať hlavne single, a pomaly upriamovať pozornosť na jeho nadchádzajúce EP ''ZLOO''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=YouTube|url=https://www.youtube.com/watch?v=VxdSxzTENtY&list=PLI3jOQo7cFesamW53oDZmBWCnwZL4WJOq&index=3|dátum prístupu=2018-11-27|vydavateľ=www.youtube.com|jazyk=sk}}</ref> Bolo vydané na konci roku 2015. EP bolo prezentované ako jeho najvyspelejší počin. Začal sa odlišovať a vytvárať si vlastný zvuk, cibriť charakteristické prvky svojej tvorby. Rok 2016 sa opäť niesol v znamení singlov, Gleb to však ospravedlňoval sústredením sa na tvorbu jeho debutového albumu ''[[Lavička Pimpin]]'', ktorý vyšiel v roku 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=FCK THEM|titul=GLEB : ZOO - PARK 821|url=https://www.youtube.com/watch?v=REN3IZrvmFk&list=PLAFlomUJ95NW6cXE8rUEDJrF6iND2nw7i|dátum vydania=2017-03-22|dátum prístupu=2018-11-27}}</ref> Na albume sa objavili rôzni producenti, taktiež MCs ako český [[Smack]], či [[Fobia Kid]]. Po vydaní albumu sa Gleb na chvíľu odlmčal a do apríla roku 2018 uverejnil len jediný single track, Anarchia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=FCK THEM|titul=gleb : zoo - ANARCHIA|url=https://www.youtube.com/watch?v=oEndwMcEBqQ|dátum vydania=2017-11-23|dátum prístupu=2018-11-27}}</ref> 1. apríla 2018 teasoval nové EP ''Audiokniha'', zamerané na storytelling z prostredia bratislavských sídlisk. Predstavený mixtape bol doplnený tiež trackom Audiokniha, postavenom na intenzívnom [[Bassline|basslinovom]] podklade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=FCK THEM|titul=GLEB : ZOO - AUDIOKNIHA|url=https://www.youtube.com/watch?v=gBW0sMYpyGo|dátum vydania=2018-04-01|dátum prístupu=2018-11-27}}</ref> EP Audiokniha ale nikdy nevyšlo a single bol nasledovaný trackom Motorest. Ten Gleb vydal po šesťmesačnej odmlke a v tracku upozorňuje nový, blížiaci sa album.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=FCK THEM|titul=gleb : zoo - motorest|url=https://www.youtube.com/watch?v=pycT4K4ZXzY|dátum vydania=2018-10-10|dátum prístupu=2018-11-27}}</ref> Ďalší track vydal 30.12.2018 pod názvom ''Gauč storytelling'', hlavný track albumu. O 5 mesiacov neskôr nasleduje track ''Go Go Go'' a tesne za ním, 23.5.2019 [[Platinová platňa|platinový album]] ''Gauč storytelling''. Gleb sa medzi albumami opäť odmlčal, dvojnásobne vypredal bratislavské [[Majestic Music Club|MMC]] a po ročnej kreatívnej prestávke vypublikoval 7-trackové EP ''Leto v kufri'', ktoré na streamovacie služby dorazilo 10.8.2020. Gleb v ňom objavuje nové štýly, cieľom bolo vytvoriť čisto rapové EP a opúšťa tak drum and bassové základy – na albume sa však zjavil jeho prvý letný track, ''DaysGo'', sprevádzaný podobne uvoľnenými ''Keby (Parkovisko Boys)'' a ''Blbé príbehy 3''. Ostatné tracky dokazujú, že Gleb ostáva verný svojmu štýlu, príkladom je ''Mefek Pump it up'', kde Gleb rapuje do studeného progresívneho [[Techno|techna]]. Po vydaní EP nasleduje aj Leto v kufri Tour - ktorá bola z dôvodu [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie]] odložená. V albume Big Boy FM ukazuje Gleb pokračujúci odstup od svojho pôvodného štýlu [[drum and bass]]-u, kedy takmer každá jeho pieseň skôr pripomína klasický rap 90tych rokov s viacerými modernými prvkami, no aj napriek tomu dokázal dosiahnuť milión streamov na platforme [[Spotify]] v priebehu prvých dvoch dní vydania albumu. == Diskografia == === Štúdiové albumy === * 2017 – ''Lavička Pimpin''' * 2019 – ''Gauč Storytelling'' * 2020 - Leto v kufri * 2022 – ''Big Boy FM'' * 2024 – DLHÁ CESTA DOMOV * 2025 - ''PODOKNAMI'' (spoločne s Sameyom) === Mixtape-y === * 2009 – ''Bomboklad Mixtape'' * 2011 – ''Kaša Tape'' * 2013 – ''Stanica Zoo Mixtape'' * 2014 – ''Stanica Zoo Mixtape Vol. II'' === EP === * 2013 – ''Jaký Shit EP'' (s [[Komander|Komanderom]]) * 2015 – ''ZLOO'' === Single === * 2015 – ''Streetstory'' * 2015 – ''Deadman'' <small>(feat. Vi3e)</small> * 2017 – ''Park 821'' * 2018 – ''Audiokniha'' * 2018 – ''Motorest'' * 2018 – ''Gauč Storytelling'' * 2019 – ''Go Go Go'' * 2021 – ''Budeme tam'' <small>(feat. Vi3e)</small> * 2021 – ''Alibababigbass'' * 2021 – ''Noc v Opere'' * 2021 – ''PA PA'' * 2021 – ''HEY G! (feat. [[Separ]])'' * 2021 – ''RAPINBOX Vol.1'' * 2022 – ''ZNÁMKY ŽIVOTA / MC ERIK & BARBARA (STOKA REMIX)'' * 2022 – ''BOO'' * 2023 – ''workin workin'' * 2023 – ''MR.FEAT (RAPINBOX Vol. 2)'' * 2023 – ''RAPINBOX vol.3 ft. Marko Damian x Boy Wonder x Porsche boy x Wen'' * 2023 – gleb x dalyb x fobia kid - 2000X prod. komander * 2023 – RAPINBOX vol.4 ft Taomi, x Dymer Surovec x Ego * 2023 – Šedá hus * 2023 – 4 VEŽE * 2023 – RAPINBOX vol.7 PARIS * 2023 – RAPINBOX vol. 8 * 2024 – SWIPE * 2024 – feRRa * 2024 – PAF * 2024 – -10 000 AURA * 2025 – BAGGY ft. [[Samey]] * 2025 – NUDLE * 2025 – FCK2025 * 2025 – TORNADOKICK * 2026 – SHADOWBOXIN * 2026 – s kým hovoríš? == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.facebook.com/Gleb821 Profil na Facebooku] * [https://www.instagram.com/glebzoo Profil na Instagrame] * [https://www.discogs.com/artist/3543518-Gleb Gleb] na [[Discogs]] [[Kategória:Slovenskí reperi]] m0fjdejbu20ytymu7l3zivro07kxadq 8199324 8199322 2026-04-16T19:56:49Z ~2026-23578-34 292194 Oprava 8199324 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Gleb | Obrázok = Gleb.png | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Gleb Veselov, slovenský MC | Popis umelca = | Rodné meno = Gleb Veselov | Dátum narodenia = {{dnv|1991|12|3}} | Miesto narodenia = [[Piatigorsk]], [[Rusko]] | Umelecké mená = GLEB, Big boy Gleb, GLEB:ZOO, Gleb Schizofrenik, MC Gleb, BBG | Bydlisko = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Pôsobenie = rapper | Žáner = [[Grime]], [[drum and bass]], [[glitch-hop]], [[boom bap]] | Roky pôsobenia = 2009{{--}}súčasnosť | Súvisiace články = [[HAHA Crew|Haha Crew]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = BIG BOY GLEB | Webstránka = {{URL|https://www.facebook.com/Gleb821}}<br>{{URL|https://www.instagram.com/glebzoo}} }} '''Gleb Veselov''' (* [[3. december]] [[1991]], [[Piatigorsk]]), známy pod umeleckým menom '''Gleb''' (predtým '''Gleb Schizofrenik''' a '''GLEB:ZOO, jeho meno sa píše s veľkým g, pretože je to skratka pre gooner.''' ), je slovenský interpret pôvodom z [[Rusko|Ruska]], narodený v meste [[Piatigorsk]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gleb: Som svoj najväčší fanúšik aj kritik zároveň|url=https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/506577-gleb-som-svoj-najvacsi-fanusik-aj-kritik-zaroven/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-03-25|dátum prístupu=2019-03-25|jazyk=sk-SK}}</ref> Charakteristickými štýlmi pre jeho tvorbu sú [[grime]], [[Drum and bass|drum'n'bass]] alebo [[glitch hop]]. Vo svojej tvorbe sa inšpiruje predovšetkým kultúrou [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]] a sám seba nezaraďuje medzi klasických slovenských [[Rap (hudba)|raperov]]. Jeho známa pesnička felicia, ktorá ho preslávila je odkaz na známu goonersku praktiku autofelicia (autofellatio). == Hudobná kariéra == === Raná tvorba === Podľa rozhovoru pre artattack.sk začínal rapovať už v trinástich rokoch, neskôr začal tvoriť do drum'n'bassových beatov.<ref>{{Citácia periodika|titul=GLEB: Zo slovenských raperov nemám rád skoro nikoho|periodikum=ArtAttack.sk|dátum=2013-06-20|url=https://www.artattack.sk/06/gleb-zo-slovenskych-raperov-nemam-rad-skoro-nikoho/|dátum prístupu=2018-11-27|jazyk=sk-SK}}</ref> Jeho prvým vydaným dielom je Bombaklad mixtape z roku 2009.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Ano Nie|titul=Gleb Schizofrenik - Bombaklad Mixtape 2009|url=https://www.youtube.com/watch?v=tNAliUv9GUc|dátum vydania=2013-03-09|dátum prístupu=2018-11-27}}</ref> Na tomto albume prevláda tzv. „špinavý“ zvuk, je neokrôchaný, drsný a úmyselne nedokonalý. V roku 2011 vydal zbierku pod názvom Kaša tape.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Ano Nie|titul=Gleb Schiza - KAšA TAPE|url=https://www.youtube.com/watch?v=lmHLwWhslZc|dátum vydania=2013-03-09|dátum prístupu=2018-11-27}}</ref> Rok 2012 znamenal pre Gleba prvé [[Extended play|EP]] ''Jaký shit'', kde sa jeho hudobný štýl začína viac podobať na jeho dnešnú podobu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=YouTube|url=https://www.youtube.com/watch?v=mTUKiNwgOHI&list=PLiyFB-ScGsjSESVgZz-aRxfo1lWq6gWrp|dátum prístupu=2018-11-27|vydavateľ=www.youtube.com|jazyk=sk}}</ref> Je nahrávaný v profesionálnom štúdiu. Hudbu na albume produkoval [[Komander Ground]], s ktorým Gleb spolupracuje dodnes. === Súčasnosť === Gleb sa neskôr dostal pod krídla vtedajšieho hudobného vydavateľstva I LOVE PARTY PRODUCTION, dnes známeho ako [[F*CK THEM]], ktoré spravuje [[YAK.SHA]]. Do ich portfólia patrí napríklad aj skupina [[Haha Crew]], či [[Radikal Chef]]. V roku 2013 pod týmto vydavateľstvom vydal [[mixtape]] Stanica Zoo, vďaka ktorému sa pomaly začal dostávať medzi širšiu verejnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Blakkwood Records|titul=Gleb - ZOO intro (prod. Toast Face)|url=https://www.youtube.com/watch?v=OdMZbEC_K6A&list=PLO1VdVXT8XBxrEYe0Tl9BK4z6B0O6JhHt|dátum vydania=2013-05-21|dátum prístupu=2018-11-27}}</ref> Na albume hosťovali napríklad umelci ako [[Delik]], v produkcii sa objavili mená ako už spomínaný Komander Ground, či známy český DJ a producent [[NobodyListen]]. Jeho spolupráca s Delikom ďalej pokračovala, Gleb sa objavil na jeho albumoch [[XXX Tape]] či [[MVP]]. Gleb v roku 2014 vydal mixtape Stanica Zoo 2, ktorý bol akýmsi nadviazaním na mixtape z predošlého roku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=FCK THEM|titul=GLEB - GULOMET vol.2 prod. Jamalboy|url=https://www.youtube.com/watch?v=YE43Rz5phm8&list=PLAFlomUJ95NWdTAjmy528LyvgdgaeteVi|dátum vydania=2014-06-19|dátum prístupu=2018-11-27}}</ref> Objavil sa na portáli [[DatPiff]], kde svoje mixtapy prezentujú známi umelci. Opäť tu prevláda špinavší zvuk, Gleb používa podmazy britských grimeových umelcov. Sám hovorí o albume ako o garážovom, nedokonalom, [[underground#Undeground v hudbe|undergroundovom]] diele. V tomto roku sa tiež objavil na [[debut]]ovom albume Haha Crew ''[[Vlna (album)|Vlna]]''. V období po tomto mixtape začal vydávať hlavne single, a pomaly upriamovať pozornosť na jeho nadchádzajúce EP ''ZLOO''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=YouTube|url=https://www.youtube.com/watch?v=VxdSxzTENtY&list=PLI3jOQo7cFesamW53oDZmBWCnwZL4WJOq&index=3|dátum prístupu=2018-11-27|vydavateľ=www.youtube.com|jazyk=sk}}</ref> Bolo vydané na konci roku 2015. EP bolo prezentované ako jeho najvyspelejší počin. Začal sa odlišovať a vytvárať si vlastný zvuk, cibriť charakteristické prvky svojej tvorby. Rok 2016 sa opäť niesol v znamení singlov, Gleb to však ospravedlňoval sústredením sa na tvorbu jeho debutového albumu ''[[Lavička Pimpin]]'', ktorý vyšiel v roku 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=FCK THEM|titul=GLEB : ZOO - PARK 821|url=https://www.youtube.com/watch?v=REN3IZrvmFk&list=PLAFlomUJ95NW6cXE8rUEDJrF6iND2nw7i|dátum vydania=2017-03-22|dátum prístupu=2018-11-27}}</ref> Na albume sa objavili rôzni producenti, taktiež MCs ako český [[Smack]], či [[Fobia Kid]]. Po vydaní albumu sa Gleb na chvíľu odlmčal a do apríla roku 2018 uverejnil len jediný single track, Anarchia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=FCK THEM|titul=gleb : zoo - ANARCHIA|url=https://www.youtube.com/watch?v=oEndwMcEBqQ|dátum vydania=2017-11-23|dátum prístupu=2018-11-27}}</ref> 1. apríla 2018 teasoval nové EP ''Audiokniha'', zamerané na storytelling z prostredia bratislavských sídlisk. Predstavený mixtape bol doplnený tiež trackom Audiokniha, postavenom na intenzívnom [[Bassline|basslinovom]] podklade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=FCK THEM|titul=GLEB : ZOO - AUDIOKNIHA|url=https://www.youtube.com/watch?v=gBW0sMYpyGo|dátum vydania=2018-04-01|dátum prístupu=2018-11-27}}</ref> EP Audiokniha ale nikdy nevyšlo a single bol nasledovaný trackom Motorest. Ten Gleb vydal po šesťmesačnej odmlke a v tracku upozorňuje nový, blížiaci sa album.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=FCK THEM|titul=gleb : zoo - motorest|url=https://www.youtube.com/watch?v=pycT4K4ZXzY|dátum vydania=2018-10-10|dátum prístupu=2018-11-27}}</ref> Ďalší track vydal 30.12.2018 pod názvom ''Gauč storytelling'', hlavný track albumu. O 5 mesiacov neskôr nasleduje track ''Go Go Go'' a tesne za ním, 23.5.2019 [[Platinová platňa|platinový album]] ''Gauč storytelling''. Gleb sa medzi albumami opäť odmlčal, dvojnásobne vypredal bratislavské [[Majestic Music Club|MMC]] a po ročnej kreatívnej prestávke vypublikoval 7-trackové EP ''Leto v kufri'', ktoré na streamovacie služby dorazilo 10.8.2020. Gleb v ňom objavuje nové štýly, cieľom bolo vytvoriť čisto rapové EP a opúšťa tak drum and bassové základy – na albume sa však zjavil jeho prvý letný track, ''DaysGo'', sprevádzaný podobne uvoľnenými ''Keby (Parkovisko Boys)'' a ''Blbé príbehy 3''. Ostatné tracky dokazujú, že Gleb ostáva verný svojmu štýlu, príkladom je ''Mefek Pump it up'', kde Gleb rapuje do studeného progresívneho [[Techno|techna]]. Po vydaní EP nasleduje aj Leto v kufri Tour - ktorá bola z dôvodu [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie]] odložená. V albume Big Boy FM ukazuje Gleb pokračujúci odstup od svojho pôvodného štýlu [[drum and bass]]-u, kedy takmer každá jeho pieseň skôr pripomína klasický rap 90tych rokov s viacerými modernými prvkami, no aj napriek tomu dokázal dosiahnuť milión streamov na platforme [[Spotify]] v priebehu prvých dvoch dní vydania albumu. == Diskografia == === Štúdiové albumy === * 2017 – ''Lavička Pimpin''' * 2019 – ''Gauč Storytelling'' * 2020 - Leto v kufri * 2022 – ''Big Boy FM'' * 2024 – DLHÁ CESTA DOMOV * 2025 - ''PODOKNAMI'' (spoločne s Sameyom) === Mixtape-y === * 2009 – ''Bomboklad Mixtape'' * 2011 – ''Kaša Tape'' * 2013 – ''Stanica Zoo Mixtape'' * 2014 – ''Stanica Zoo Mixtape Vol. II'' === EP === * 2013 – ''Jaký Shit EP'' (s [[Komander|Komanderom]]) * 2015 – ''ZLOO'' === Single === * 2015 – ''Streetstory'' * 2015 – ''Deadman'' <small>(feat. Vi3e)</small> * 2017 – ''Park 821'' * 2018 – ''Audiokniha'' * 2018 – ''Motorest'' * 2018 – ''Gauč Storytelling'' * 2019 – ''Go Go Go'' * 2021 – ''Budeme tam'' <small>(feat. Vi3e)</small> * 2021 – ''Alibababigbass'' * 2021 – ''Noc v Opere'' * 2021 – ''PA PA'' * 2021 – ''HEY G! (feat. [[Separ]])'' * 2021 – ''RAPINBOX Vol.1'' * 2022 – ''ZNÁMKY ŽIVOTA / MC ERIK & BARBARA (STOKA REMIX)'' * 2022 – ''BOO'' * 2023 – ''workin workin'' * 2023 – ''MR.FEAT (RAPINBOX Vol. 2)'' * 2023 – ''RAPINBOX vol.3 ft. Marko Damian x Boy Wonder x Porsche boy x Wen'' * 2023 – gleb x dalyb x fobia kid - 2000X prod. komander * 2023 – RAPINBOX vol.4 ft Taomi, x Dymer Surovec x Ego * 2023 – Šedá hus * 2023 – 4 VEŽE * 2023 – RAPINBOX vol.7 PARIS * 2023 – RAPINBOX vol. 8 * 2024 – SWIPE * 2024 – feRRa * 2024 – PAF * 2024 – -10 000 AURA * 2025 – BAGGY ft. [[Samey]] * 2025 – NUDLE * 2025 – FCK2025 * 2025 – TORNADOKICK * 2026 – SHADOWBOXIN * 2026 – s kým hovoríš? == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.facebook.com/Gleb821 Profil na Facebooku] * [https://www.instagram.com/glebzoo Profil na Instagrame] * [https://www.discogs.com/artist/3543518-Gleb Gleb] na [[Discogs]] [[Kategória:Slovenskí reperi]] 63a9vxhyuavohome4jyroz86og9y09a 0 621913 8199459 8172844 2026-04-17T06:46:43Z Lydulienka 291960 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8199459 wikitext text/x-wiki {{Infobox Postava | Meno = Monica Gellerová | Obrázok = Courteney Cox 1995.jpg | Popis = Herečka [[Courteney Coxová]], predstaviteľka Moniky Gellerovej | Typ diela = | Dielo = [[Priatelia (seriál)|Priatelia]] | Autor = David Crane, Marta Kauffmanová | Ilustrátor = | Herec = [[Courteney Coxová]] | Dabing = | Slovenský dabing =[[Andrea Karnasová]] | Prvý výskyt = Premiéra (The Pilot) | Posledný výskyt = Posledná epizóda II (The Last One II) | Celé meno = Monica Elaine Geller | Prezývka = | Dátum narodenia = [[22. apríla]] 1969 | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Pohlavie = | Druh bytosti = | Schopnosť = | Povolanie = kuchárka v Iridium, čašníčka v Moondance Diner, šéfkuchárka v Alessandro's, šéfkuchárka v Javu | Rodina = Jack Geller (otec) <br />Judy Gellerová (matka) <br />[[Ross Geller]] (brat) | Manžel(ka) =[[Chandler Bing]] | Potomkovia =Jack Bing (adoptívny syn) Erica Bingová (adoptívna dcéra) | Náboženstvo = [[Judaizmus]] | Národnosť = americká, albanská }} '''Monica Elaine Gellerová''' ({{vjz|eng|Monica Elaine Geller}}) je fiktívna postava v americkom sitkome ''[[Priatelia (seriál)|Priatelia]]'' a jedna zo šiestich hlavných postáv seriálu. Vytvorili ju tvorcovia seriálu David Crane a Marta Kauffmanová a stvárnila ju [[Courteney Coxová]]. Monica sa objavila vo všetkých 236 epizódach seriálu od premiéry 22. septembra 1994 do finále seriálu 6. mája 2004. Monica je známa pre svoju chorobnú čistotnosť, súťaživosť a [[Obsedantná neuróza|obsendantno-kompulzívny]] charakter. Je mladšou sestrou [[Ross Geller|Rossa Gellera]] a najlepšou kamarátkou [[Rachel Greenová|Rachel Greenovej]], ktorá sa k nej nasťahuje po úteku zo svojej svadby. Spolu bývajú pár rokov, až kým Monica nezačne chodiť s dlhoročným kamarátom a susedom [[Chandler Bing|Chandlerom Bingom]], ktorý sa chce presťahovať k Monice, za ktorého sa neskôr vydá. Keďže sa im nedarí mať deti, adoptujú si dvojičky a presťahujú sa z bytu do domu na predmestí. Tvorcovia najprv chceli do role Moniky obsadiť komičku [[Janeane Garofalová|Janeane Garofalovú]]. Coxová dostala pôvodne ponuku na Rachel, no odmietla ju, lebo chcela hrať Rachelinu najlepšiu kamarátku Monicu. A tak hrala Rachel nakoniec [[Jennifer Anistonová]] a Coxová dostala rolu Moniky. Predtým ako sa ''Priatelia'' začali vysielať, charakteristika Moniky bola medzi scenáristami silne debatovaná, hlavne kvôli tomu, že mala spať s mužom na prvom rande počas pilotného dielu. Kauffmanová obhajovala Moniku a argumentovala riaditeľovi NBC Donovi Ohlmeyerovi, že to spraví Monicu príliš promiskuitnou. Napokon sa epizóda vysielala bez zmeny po tom, čo urobili anketu v publiku a ktorej výsledok bol v prospech pôvodnej dejovej línie. Monica mala v mladosti problémy s obezitou, tažkostí s romantickými vzťahmi a komplikovaný vzťah s matkou, čo sa stalo populárnou súčasťou jej postavy. == Rola == Pracovitá kuchárka Monica<ref name=":16">{{Citácia knihy|priezvisko=Terrace|meno=Vincent|titul=Encyclopedia of Television Shows, 1925 through 2010|vydanie=2. edícia|vydavateľ=McFarland|miesto=|rok=2014-01-10|isbn=9780786486410|strany=368|url=https://books.google.sk/books?id=YX_daEhlnbsC&pg=PA368&dq=monica+geller+friends&redir_esc=y#v=onepage&q=monica%20geller%20friends&f=false|poznámka=Google-Books-ID: YX_daEhlnbsC|jazyk=en}}</ref> je predstavená v pilotnej epizóde ako jedna z pätice blízkych priateľov žijúcich v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Členmi pätice sú okrem nej jej starší brat [[Ross Geller|Ross]] ([[David Schwimmer]]), susedia [[Joey Tribbiani|Joey]] ([[Matt LeBlanc]]) a [[Chandler Bing|Chandler]] ([[Matthew Perry]]) a bývalá spolubývajúca [[Phoebe Buffatová|Phoebe]] ([[Lisa Kudrowová]]). Po tom, čo ju vyhľadá jej najlepšia kamarátka zo strednej školy [[Rachel Greenová|Rachel]] ([[Jennifer Anistonová|Jennfier Anistonová]]), ktorá utiekla zo svojej svadby, Monica jej dovolí bývať u nej, kým si zorganizuje svoj život. Monica začne chodiť s Dr. Richardom Burkeom ([[Tom Selleck]]), starším mužom po rozvode, ktorý je zároveň najlepší kamarát jej otca a je od nej starší o 21 rokov.<ref>{{Citácia periodika|titul=A "Friends" Where Are They Now? The One With Monica, Rachel and Phoebe's Ex-Boyfriends|periodikum=Cosmopolitan|dátum=2015-07-29|url=https://www.cosmopolitan.com/entertainment/tv/news/a43993/friends-boyfriends-where-are-they-now/|dátum prístupu=2018-11-01|jazyk=en-US}}</ref> Spolu sa však dohodnú, že ukončia ich dlhotrvajúci vzťah po tom, čo vyjde najavo, že Richard nechce mať deti,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=USATODAY.com - 'Friends' season, er, series finale countdown!|url=http://usatoday30.usatoday.com/life/television/news/2004-01-28-friends-season-finales_x.htm|dátum prístupu=2018-11-01|vydavateľ=usatoday30.usatoday.com}}</ref> zatiaľ čo Monica chce mať jedného dňa svoju vlastnú rodinu.<ref>{{Citácia periodika|titul=We hereby crown Monica Geller as the official Friends MVP — we dare you to disagree|periodikum=SheKnows|url=https://www.sheknows.com/entertainment/articles/1050983/reasons-monica-is-hands-down-the-best-character-on-friends|dátum prístupu=2018-11-01}}</ref> Počas Rossovej druhej svadby v [[Londýn|Londýne]] sa vyspí s Chandlerom.<ref name=":1">{{Citácia periodika|titul=How Friends Decided to Pair Off Monica and Chandler|periodikum=Vulture|url=http://www.vulture.com/2013/11/friends-monica-chandler-how-writers-paired-them-off.html|dátum prístupu=2018-11-01|jazyk=en}}</ref> Vec, ktorá mala byť pôvodne príležitostná a jednorazová sa opakuje a Monica a Chandler si nakoniec vybudujú vzťah. Snažia sa ho však skryť pred priateľmi čo najdlhšie, ako to bude možné. Po odhalení ich vzťahu priateľom, ktorí sú tým nadšení, sa Monica a Chandler zoberú. Po niekoľkých neúspešných pokusoch o svoje vlastné dieťa sa obaja dozvedia, že sú neplodní<ref name=":12">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Celebrities and Fertility - Canoe.com|periodikum=Canoe.com|odkaz na periodikum=|vydavateľ=MediResource Inc.|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://chealth.canoe.com/healthfeature/gethealthfeature/celebrities-and-fertility|dátum prístupu=2018-11-01|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20181209124042/https://chealth.canoe.com/healthfeature/gethealthfeature/celebrities-and-fertility|dátum archivácie=2018-12-09}}</ref> a napokon sa dohodnú na adopcii dieťaťa, ktoré sa má narodiť slobodnej matke Erice ([[Anna Farisová]]). Dvojica je prekvapená, keď Erica porodí dvojičky a pomenujú chlapca Jack po Monikinom otcovi a dievčatko Erica po jej biologickej matke. == Vývoj == === Koncepcia a písanie === Tvorcovia seriálu David Crane a Marta Kauffmanová pôvodne predstavili ''Priateľov'' vtedajšiemu riaditeľovi NBC Warrenovi Littlefieldovi ako [[seriál]], ktorý je o „tom špeciálnom čase vo vašom živote, kedy sú vaši priatelia vašou rodinou.“<ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=Friends: A 20th Anniversary Oral History|periodikum=Television Academy|url=http://www.emmys.com/news/industry-news/friends-20th-anniversary-oral-history|dátum prístupu=2018-11-01|jazyk=en}}</ref> Inšpirovaní vlastnými skúsenosťami zo žitia v New Yorku, tvorcovia sa pri písaní postáv voľne inšpirovali svojimi vlastnými priateľmi a rodinou;<ref>{{Citácia periodika|titul=Interview: Marta Kauffman - The Script Lab|periodikum=The Script Lab|dátum=2011-08-02|url=https://thescriptlab.com/features/indie-film/tales-from-the-trade/1253-interview-marta-kauffman/|dátum prístupu=2018-11-01|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20180707232114/https://thescriptlab.com/features/indie-film/tales-from-the-trade/1253-interview-marta-kauffman/|dátum archivácie=2018-07-07}}</ref> Monica je založená na Kauffmanovej. Jonathan Bernstein z ''The Daily Telegraph'' označil Monicu na základe pozorovania za „napätého zabijaka zábavy“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bernstein|meno=Jonathan|titul=The genius of Friends: how Ross and Rachel started a TV revolution|periodikum=The Telegraph|dátum=2018|issn=0307-1235|url=https://www.telegraph.co.uk/tv/0/genius-friends-ross-rachel-started-tv-revolution/|dátum prístupu=2018-11-01|jazyk=en-GB}}</ref> Keď sa ''Priatelia'' začali vysielať, väčšina prvých epizód sa točila okolo Moniky, s ktorou bola každá z hlavných postáv nejako spojená.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Ihnat|meno=Gwen|titul=How Friends changed the sitcom landscape|periodikum=TV Club|url=https://tv.avclub.com/how-friends-changed-the-sitcom-landscape-1798271378|dátum prístupu=2018-11-01|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20150912113208/http://www.avclub.com/article/how-friends-changed-sitcom-landscape-207938|dátum archivácie=2015-09-12}}</ref> Medzi hlavnými postavami bol jej brat, najlepšia kamarátka, predošlá spolubývajúca a dvaja susedia socializujúci sa v jej byte.<ref name=":0" /> V pilotnej epizóde je Monica vykoľajená po tom, čo sa na rande vyspí s Paulom. Ten ju totiž dostal do postele, pričom jej klamal o svojom sexuálnom živote. Tvrdil totiž, že s nikým nespal už dva roky, po tom, čo ho opustila žena. Monica potom zistila, že nebola prvou, ktorú takto Paul napálil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Gray|meno=Emma|titul=Huffington Post|url=https://www.huffingtonpost.com/emma-gray/friends-tv-monica-geller-nbc-president-slut-whore-trollop_b_1472477.html|dátum vydania=2012-05-02|dátum prístupu=2018-11-01|jazyk=en-US}}</ref> Exekutíva v NBC sa najprv obávala, že diváci budú na Monikinu rolu reagovať nepriaznivo. Urobili anketu medzi divákmi v štúdiu, pričom sa pýtali, či spanie s niekým na prvom rande urobí Monikinu postavu príliš promiskuitnú.<ref name=":2">{{Citácia periodika|titul='Friends' creators share show's beginnings|periodikum=msnbc.com|dátum=2004-05-06|url=http://www.nbcnews.com/id/4899445/ns/dateline_nbc-newsmakers/t/friends-creators-share-shows-beginnings/#.W9t0SdX0m71|dátum prístupu=2018-11-01|jazyk=en}}</ref> Don Ohlmeyer, vtedajší riaditeľ divízie západného pobrežia NBC, bol obzvlášť neústupný voči svojmu postoju k Monikinej roli v pilotnej epizóde, ktorú označil za „bežný sex“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Courteney Cox's Friends Character Branded A 'Slut' And 'A Trollop'|url=http://archive.entertainmentwise.com/news/75121/1/Courteney-Coxs-Friends-Character-Branded-A-Slut-And-A-Trollop|dátum vydania=2015-09-27|dátum prístupu=2018-11-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20150927092719/http://archive.entertainmentwise.com/news/75121/1/Courteney-Coxs-Friends-Character-Branded-A-Slut-And-A-Trollop|dátum archivácie=2015-09-27}}</ref> a vytvoril predpojatý dotazník, v ktorom sa pýtal členov publika, či si myslia, že Monica je štetka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Friends' Monica Geller was 'a slut' and 'a trollop' according to NBC president|periodikum=Mail Online|url=https://www.dailymail.co.uk/news/article-2138739/Friends-Monica-Geller-slut-trollop-according-NBC-president.html|dátum prístupu=2018-11-01}}</ref> Kauffmanová pripomenula, že Ohlmeyer výslovne povedal, že Monica si zaslúžila byť podvedená. Týmto tvrdením sa scenáristka cítila byť urazená<ref>{{Citácia periodika|titul=Friends' Monica Geller got slut-shamed for sleeping with Paul the wine guy|periodikum=Metro|dátum=2015-06-09|url=https://metro.co.uk/2015/06/09/friends-monica-geller-got-slut-shamed-for-sleeping-with-paul-the-wine-guy-5237711/|dátum prístupu=2018-11-01|jazyk=en-GB}}</ref> a odmietajúla Ohlmeyera ako mizogýna.<ref>{{Citácia periodika|titul=Former NBC President Slut-Shamed Monica Over The "Friends" Pilot|periodikum=BuzzFeed News|url=https://www.buzzfeed.com/jaimieetkin/former-nbc-president-slut-shamed-monica-over-the-friends-pil#.qeebKvyl2|dátum prístupu=2018-11-01|jazyk=en}}</ref> Nakoniec sa však veci vyvinuli v prospech Moniky – divákom sa napriek všetkému postava Moniky páčila a epizóda sa odvysielala nezmenená. V začiatkoch seriálu bol Monikin byt stanovený ako jeden z dvoch hlavných lokácií.<ref name=":27">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Zurawik|meno=David|titul=Good 'Friends' fits snugly into NBC's lineup|url=http://www.baltimoresun.com/entertainment/tv/bal-friends-94review-story.html|dátum vydania=1994-09-22|dátum prístupu=2018-11-01|vydavateľ=The Baltimore Sun|url archívu=https://web.archive.org/web/20150402150057/http://www.baltimoresun.com/entertainment/tv/bal-friends-94review-story.html|dátum archivácie=2015-04-02}}</ref> V pilotnej epizóde bolo na dverách bytu číslo 5, ktoré však bolo zmenené na 20, po tom, čo tvorcovia ujasnili, že Monica býva na vyššom poschodí.<ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=25 Things You Might Not Know About <em>Friends</em>|periodikum=Mental Floss|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2017-09-22|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://mentalfloss.com/article/56565/25-things-you-might-not-know-about-friends|dátum prístupu=2018-11-01|jazyk=en}}</ref> Epizóda „O tom, ako nebol nikto pripravený“ v tretej sérii sa celá odohrávala v Monikinom byte, pretože rozpočet seriálu nebol dostatočne veľký na zabezpečenie ďalších scén alebo hosťujúcich celebrít.<ref>{{Citácia periodika|titul=61 Things You Probably Didn't Know About "Friends"|periodikum=BuzzFeed|url=https://www.buzzfeed.com/tabathaleggett/things-you-probably-didnt-know-about-friends#.yoyEqAK7n|dátum prístupu=2018-11-01|jazyk=en}}</ref> Počas finále seriálu Phoebe potvrdila, že každá postava bývala vo svojom živote aspoň raz v Monikinom byte.<ref name=":10">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=As Friends celebrates its 20th anniversary: 19 Friends facts you ACTUALLY really didn’t know|periodikum=Metro|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2014-09-22|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://metro.co.uk/2014/09/22/19-friends-facts-you-actually-didnt-know-4872196/|dátum prístupu=2018-11-01|jazyk=en-GB}}</ref> ==== Vzťah s Chandlerom Bingom ==== Andrew Harrison z amerického magazínu ''[[The New Republic]]'' verí, že tvorcovia nechali úmyselne rozísť sa hocijakú postavu, ktorá sa blížila k hranici života meniaceho vzťahu, pretože priatelia mali nakoniec aj tak zostať s ostatnými priateľmi.<ref name=":28">{{Citácia periodika|titul='Not Very Entertaining, Clever, or Original”: How NBC Almost Killed 'Friends'|periodikum=The New Republic|url=https://newrepublic.com/article/119434/friends-20th-anniversary-nbc-sitcoms-legacy|dátum prístupu=2018-11-02|jazyk=en-US}}</ref> Pretože Joey a Monica boli na začiatku koncipovaný ako dve najviac atraktívne postavy, Crane a Kauffmanová ich pôvodne zamýšľali ako hlavný párik seriálu, ešte pred ich nahradením Rossom a Rachel.<ref name=":2" /> Nápad zavrhli po obsadení Matta LeBlanca do role Joeyho. Ten totiž svoju postavu poňal viac ako „veľký brat“, čo sa týka vzťahu jeho a Coxovej postavy. Podľa Allisona Piwowarskiho z Bustle by vzťah medzi Monicou a Joeym značne zmenil trajektóriu vývinu celého seriálu a mal by na postavy život-meniace efekty.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Piwowarski|meno=Allison|titul=What If Monica & Joey Were A Couple On 'Friends'?|periodikum=Bustle|url=https://www.bustle.com/articles/61067-how-would-friends-have-been-different-if-monica-joey-were-the-main-couple-of-the|dátum prístupu=2018-11-02|jazyk=en}}</ref> Keď Martin Gitlin robil súhrn postavy Moniky v seriáli, vo svojej knihe ''The Greatest Sitcoms of All Time'' uviedol, že kým jej priatelia „boli len na to, aby čo najviac vyťažili zo svojich spoločenských životov,“ Monica sa „snažila nechať ostatných v rade,“ zatiaľ čo hľadala „toho pravého,“ ktorým sa prekvapivo stal jej blízky priateľ Chandler.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Gillin|meno=Martin|titul=The Greatest Sitcoms of All Time|vydanie=|vydavateľ=Scarecrow Press|miesto=Spojené štáty|rok=2013|isbn=9780810887251|strany=165-166|url=https://books.google.sk/books?id=QWQYAgAAQBAJ&pg=PA164&dq=monica+geller+friends&redir_esc=y#v=onepage&q=monica%20geller%20friends&f=false}}</ref> Pár rokov predtým, ako Monikin a Chandlerov vzťah začal, Coxová raz v jednom rozhovore zažartovala, že pokiaľ bude mať jej postava niekedy sex s nejakou inou hlavnou postavou, pravdepodobne to bude Chandler.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Luling|meno=Todd Van|titul=11 More Things You Didn't Know About 'Friends,' Even If You're A Superfan|periodikum=Huffington Post|dátum=2015-06-15|url=https://www.huffingtonpost.com/2015/06/15/friends-show-trivia_n_7564546.html|dátum prístupu=2018-11-02|jazyk=en-US}}</ref> Crane a Kauffmanová nikdy nezamýšľali dať Monicu a Chandlera dokopy, no svoj názor zmenili po uvedomení si, že diváci sa „zamilovali“ do predstavy o Monike a Chandlerovi ako o páre.<ref>{{Citácia periodika|titul=23 Awesome Things You Definitely Didn't Know About 'Friends'|periodikum=YourTango|dátum=2015-06-16|url=https://www.yourtango.com/2013199533/tv-love-22-things-you-didnt-know-about-friends|dátum prístupu=2018-11-02|jazyk=en}}</ref> Robert Bianco z ''USA Today'' okomentoval, že „ich aféra prišla nečakane a tak nečakane ako prišla mala aj odísť, no diváci si ich rýchlo obľúbili.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=USATODAY.com - Not just another 'Friends' wedding|url=http://usatoday30.usatoday.com/life/television/news/2004-04-14-revisiting-friends_x.htm|dátum prístupu=2018-11-02|vydavateľ=usatoday30.usatoday.com}}</ref> Nápad na ich vzťah však prišiel omnoho skôr, keď si scenáristi Scott Silveri a Shana Godlberg-Meehanová všimli chémiu medzi nimi v epizóde „O tom, ako Rachel pochopila“, kde vtedy nezamestnaná Monica tvárila ako Chandlerova osobná trénerka.<ref name=":1" /> Silveriho návrh bol zo začiatku vetovaný ostatnými scenáristami, ktorí mali pocit, že je ešte príliš skoro na uvedenie ďalšieho hlavného páru ''Priateľov''. V tom čase sa totiž nedávno dali dokopy Rossa a Rachel.<ref name=":1" /> Po rozpade Rossovho a Rachelinho vzťahu v 3. sérii mali scenáristi pocit, že je správny čas na oficiálne uvedenie Moniky a Chandlera ako páru a že ''Priatelia'' „sa jednoducho nemôžu spoliehať na tento vzťah Rossa a Rachel“. Tiež sa domnievali, že Monica a Chandler im dajú zábavnú príležitosť objaviť úplne nové dejové línie.<ref name=":1" /> Silveri a Goldberg-Meehanová zamýšľali udržať Monikin a Chandlerov vzťah v „nízkej miere“, aby ich rozlíšili od verejného vzťahu Rossa a Rachel.<ref name=":1" /> Aby zistili, ako by diváci reagovali na aféru Moniky a Chandlera v Londýne na Emilinej a Rossovej svadbe, scéna, v ktorej nahá Monica náhle vylezie spod periny Chandlerovej hotelovej postele, bola natočená pred tromi rôznymi testovacími skupinami divákov 9 mesiacov pred natáčaním. Každá zo skupín na prekvapenie reagovala nadšene.<ref name=":1" /> Napriek dobrému prijatiu medzi divákmi, Silveri a Goldberg-Meehanová si boli najprv neistí, či majú ich vzťah rozvíjať ešte ďalej a pokračovali s opatrnosťou tým, že Monica a Chandler spočiatku udržiavali svoj vzťah v tajnosti.<ref name=":1" /> Coxová a Perry sa najprv tiež obávali, no nakoniec akceptovali Monicu a Chandlera ako pár.<ref name=":1" /> Vzťah postáv bol nakoniec odhalený v epizóde „O tom ako všetci vedia že vedia“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Fowler|meno=Matt|titul=IGN|url=https://www.ign.com/articles/2014/09/24/the-top-10-friends-episodes|dátum vydania=2014-09-24|dátum prístupu=2018-11-02|jazyk=en-US}}</ref> Aj keď všetci priatelia súhlasia s ich vzťahom, Monikini rodičia sú najprv rozhorčení kvôli nedorozumeniu z minulosti, v ktorom figuroval aj Chandler.<ref name=":17">{{Citácia periodika|titul=The 15 Funniest "Friends" Episodes|periodikum=BuzzFeed|url=https://www.buzzfeed.com/jarettwieselman/funniest-friends-episodes#.ky210oAYW|dátum prístupu=2018-11-02|jazyk=en}}</ref> Bianco pozoroval, že „pri väčšine seriálov by bolo spájanie dvoch hlavných postáv ako Moniky a Chandlera aktom zúfalstva“. Napriek tomu, „v ''Priateľoch'' to bol zásah génia, ktorý urobil obe postavy viac atraktívnejšie, zatiaľ čo poskytol potrebný odklon od hlavnej úlohy seriálu: Zachovanie romantickej rovnováhy medzi Rossom a Rachel.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=USATODAY.com - So many reasons to salute this most affable of sitcoms|url=http://usatoday30.usatoday.com/life/television/news/2004-05-05-friends-appreciation_x.htm|dátum prístupu=2018-11-02|vydavateľ=usatoday30.usatoday.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=USATODAY.com - Monica and Chandler's wedding kept the honeymoon going strong|url=http://usatoday30.usatoday.com/life/television/news/2004-04-21-revisiting-friends_x.htm|dátum prístupu=2018-11-02|vydavateľ=usatoday30.usatoday.com}}</ref> Monikin a Chandlerov vzťah je protikladom voči Rossovmu a Rachelinmu, pretože zostal „zdravý a silný do konca seriálu“, zatiaľ čo ostatné vzťahy boli prerušované.<ref name=":1" /> Autor ''Encyclopedia of Television'' Horace Newcomb si myslí, že Monikine city pre Chandlera sú zodpovedné za vyliečenie Chandlerovho strachu zo záväzkov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Newcomb|meno=Horace|titul=Encyclopedia of Television|vydanie=|vydavateľ=United Kingdom|miesto=Spojené kráľovstvo|rok=2014|isbn=9781135194727|strany=935|url=https://books.google.sk/books?id=NUXIAgAAQBAJ&pg=PA935&dq=monica+geller+friends&redir_esc=y#v=onepage&q=monica%20geller%20friends&f=false}}</ref> Redaktor magazínu ''Slate'' Ruth Graham pozoroval, že „Chandler je zobrazený ako seboupohŕdajúci stroskotanec vo vzťahu k ženám, až kým sa nechytí Moniky na konci 4. série“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Graham|meno=Ruth|titul=Chandler Bing Is the Worst Thing About Watching <em>Friends</em> in 2015|periodikum=Slate Magazine|url=https://slate.com/culture/2015/01/friends-chandler-bing-and-his-homophobia-are-the-worst-thing-about-watching-the-nbc-sitcom-in-2015.html|dátum prístupu=2018-11-02|jazyk=en}}</ref> Medičasom, Silveri si myslí, že seriál bežal tak dlho vďaka vzťahu Moniky a Chandlera. Vysvetľuje: „Ak by stredobodom ''Priateľov'' zostal Ross a Rachel, videli by ste oveľa kratší seriál.“ Vzťah Moniky a Chandlera sa považuje za dôvod predĺženia seriálu o približne tri roky.<ref name=":1" /> Crane a Kauffmanová mali vždy v úmysle dať Monike a Chandlerovi dieťa.<ref name=":3">{{Citácia periodika|titul='Friends' finale: Marta Kauffman and David Crane look back|periodikum=EW.com|url=https://ew.com/article/2014/04/16/marta-kauffman-david-crane-friends-finale/|dátum prístupu=2018-11-02|jazyk=en}}</ref> Keď prišiel čas na napísanie finále seriálu, nápad adopcie novonarodených dvojčat prišiel v poslednej minúte jednoducho „pre zábavu“.<ref name=":3" /> Narodenie dvojčat bolo hlavnou dejovou líniou vo finále.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Crook|meno=John|titul=Going 'Friends'-less|periodikum=The Toledo Blade|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2. mája 2004|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://news.google.com/newspapers?id=Jl9PAAAAIBAJ&sjid=LAQEAAAAIBAJ&pg=3823,549338&hl=en|dátum prístupu=2018-02-11}}</ref> Pomenované boli Jack a Erica, po Monikinom otcovi a biologickej matke.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=USATODAY.com - Catch up with 'Friends' episodes|url=http://usatoday30.usatoday.com/life/television/news/2003-10-01-friends-recaps_x.htm|dátum prístupu=2018-11-02|vydavateľ=usatoday30.usatoday.com}}</ref> Rozdiel medzi jednotlivými narodeniami sú 3 minúty a 46 sekúnd.<ref>{{Citácia periodika|titul=10 Things You Might Not Know About The ‘Friends’ Finale On Its 10th Anniversary|periodikum=UPROXX|dátum=2014-05-06|url=https://uproxx.com/tv/10-thing-you-might-not-know-about-the-friends-finale-on-its-10th-anniversary/|dátum prístupu=2018-11-02|jazyk=en-US}}</ref> Aj keď nečakané objavenie sa Monikiných a Chandlerových dvojčat bolo všeobecne dobre prijaté, kritici sa pozastavili nad faktom, že dvojčatá boli zobrané domov z nemocnice v rovnaký deň, v aký sa narodili.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Matheson|meno=Whitney|titul=The 'Friends' finale: USATODAY.com's Whitney Matheson|url=http://cgi1.usatoday.com/mchat/20040507001/tscript.htm|dátum vydania=2004-04-30|dátum prístupu=2018-11-02|vydavateľ=USATODAY.com}}</ref> === Kasting === Monicu hrá americká herečka [[Courteney Coxová]]. Prvotným výberom tvorcov Cranea a Kauffmanovej bola herečka [[Janeane Garofalová]], podľa ktorej rolu pôvodne písali. Páčil sa im jej „ostrejší a nahnevanejší“ hlas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Janeane Garofalo on 'Friends' Instead of Courteney Cox? Six Real Stories of Near-Miss Casting|url=https://www.hollywoodreporter.com/live-feed/courteney-cox-nicollette-sheridan-kelsey-grammer-ted-danson-nbc-top-of-the-rock-casting-308749|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=The Hollywood Reporter|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rorke|meno=Robert|titul=New York Post|url=https://nypost.com/2011/01/23/role-play-2/|dátum vydania=2011-01-23|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=|jazyk=en}}</ref> Garofalová všan nakoniec rolu odmietla.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Voorhees|meno=Don|titul=The Indispensable Book of Useless Information: Just When You Thought It Couldn't Get Any More Useless--It Does|vydavateľ=Penguin|rok=2011-05-03|isbn=9781101514795|url=https://books.google.sk/books?id=A479XLrmk54C&pg=PT30&lpg=PT30&dq=janeane+garofalo+first+choice+friends&redir_esc=y#v=onepage&q=janeane%20garofalo%20first%20choice%20friends&f=false|poznámka=Google-Books-ID: A479XLrmk54C|jazyk=en}}</ref> Rola bola tiež ponúknutá herečke [[Jami Gertzová|Jami Gertzovej]], ktorá rolu odmietla,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Cast Aside: Actors Who Almost Had the Part|url=http://www.nbcnewyork.com/entertainment/movies/Cast-Aside-Actors-Who-Almost-Got-the-Part-82445617.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=NBC New York|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=The Alternate Reality Friends Cast Will Blow Your TV-Loving Mind - 0code.net|url=http://www.0code.net/the-alternate-reality-friends-cast-will-blow-your-tv-loving-mind/|dátum vydania=2015-11-17|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=web.archive.org|url archívu=https://web.archive.org/web/20151117031559/http://www.0code.net/the-alternate-reality-friends-cast-will-blow-your-tv-loving-mind/|dátum archivácie=2015-11-17}}</ref> zatiaľ čo [[Leah Reminiová]] sa zúčastnila konkurzov predtým, ako bola obsadená ako Carrie Heffernanová v sitkome [[Dvaja z Queensu]] v roku 1998.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=The Cast of 'Friends' That Could've Been|url=https://uproxx.com/tv/the-cast-of-friends-that-couldve-been/|dátum vydania=2012-04-04|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=UPROXX}}</ref> Reminiová sa však napokon objavila v jednej epizóde ''Priateľov'' ako hosťujúca hviezda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Evans|meno=Bradford|titul=The Lost Roles of Friends|url=http://splitsider.com/2011/03/the-lost-roles-of-friends/|dátum vydania=2011-03-10|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=Splitsider|url archívu=https://web.archive.org/web/20150402134912/http://splitsider.com/2011/03/the-lost-roles-of-friends/|dátum archivácie=2015-04-02}}</ref> Pred obsadením v ''Priateľoch'' bola Coxová známa vďaka účinkovaniu v hudobnom videu [[Bruce Springsteen|Bruca Springsteena]] „Dancing in the Dark“,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bernstein|meno=Jonathan|titul=The genius of Friends: how Ross and Rachel started a TV revolution|periodikum=The Telegraph|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2018-01-03|ročník=|číslo=|strany=|issn=0307-1235|url=https://www.telegraph.co.uk/tv/0/genius-friends-ross-rachel-started-tv-revolution/|dátum prístupu=2018-12-09|jazyk=en-GB}}</ref> v televízii pre svoju rolu Lauren Millerovej v sitkome ''[[Family Ties]]'' a v komediálnom filme ''[[Ace Ventura: Zvierací detektív]]'' v roli Melissy Robinsonovej''.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Good 'Friends' fits snugly into NBC's lineup - Baltimore Sun|url=http://www.baltimoresun.com/entertainment/tv/bal-friends-94review-story.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20150402150057/http://www.baltimoresun.com/entertainment/tv/bal-friends-94review-story.html|dátum archivácie=2015-04-02}}</ref> Po účinkovaní v sitkome ''[[Seinfeld]]'' ako Meryl,<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bjorklund|meno=Dennis|titul=Seinfeld Reference: The Complete Encyclopedia with Biographies, Character Profiles & Episode Summaries|vydavateľ=Praetorian Publishing|rok=2017-09-01|isbn=9780967985244|url=https://books.google.sk/books?id=9RyY2Mtqk54C&pg=PT212&dq=monica+geller+courteney+cox&redir_esc=y#v=onepage&q=monica%20geller%20courteney%20cox&f=false|poznámka=Google-Books-ID: 9RyY2Mtqk54C|jazyk=en}}</ref> priateľka hlavnej postavy Jerryho Seinfelda,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Courteney Cox Biography : People.com|url=http://www.people.com/people/courteney_cox/biography|dátum vydania=2015-09-05|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=web.archive.org|url archívu=https://web.archive.org/web/20150905092204/http://www.people.com/people/courteney_cox/biography|dátum archivácie=2015-09-05}}</ref> Coxovej producenti ponúkli rolu Monikinej rozmaznanej kamarátky Rachel, pretože Coxová mala „radostnú, pozitívnu energiu“, čo bolo rozhodne proti vízii Moniky, ktorú vtedy mali.<ref name=":2" /> Kvôli pocitu, že nebola dostatočne „zvláštna“ na stvárnenie Rachel,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Wild|meno=David|titul='Friends': Six Lives on Videotape|url=http://www.rollingstone.com/tv/news/friends-six-lives-on-videotape-19950518?page=4|dátum vydania=1995-05-18|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20150414080311/http://www.rollingstone.com/tv/news/friends-six-lives-on-videotape-19950518?page=4|dátum archivácie=2015-04-14}}</ref> lobovala Coxová za rolu Moniky, aj vďaka tomu, že ju charakter postavy priťahoval pre svoju „silnú“ osobnosť.<ref name=":6" /> Tvorcovia sa však obávali, že by nebola dostatočne „húževnatá“.<ref name=":7">{{Citácia knihy|priezvisko=Smith|meno=Sean|titul=Jennifer Aniston: The Unauthorized Biography|vydanie=|vydavateľ=Pan Macmillan|miesto=|rok=2008-09-04|isbn=9780283063893|strany=151|url=https://books.google.sk/books?id=CjIQmp2llUQC&pg=PA163&lpg=PA163&dq=muddling+through+jennifer+aniston+friends&redir_esc=y#v=onepage&q=tough&f=false|poznámka=Google-Books-ID: CjIQmp2llUQC|jazyk=en}}</ref> Ponuku na rolu dostala vtedy Jennifer Anistonová, po boku ktorej Coxová nakoniec hrala.<ref name=":7" /> Medzičasom bola silným konkurentom aj herečka [[Nancy McKeonová]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Schmitz|meno=Ashleigh|titul=Which Facts of Life Star Could Have Been Rachel on Friends?|url=https://parade.com/256060/ashleighschmitz/which-facts-of-life-star-auditioned-to-be-rachel-on-friends/|dátum vydania=2014-01-23|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=Parade|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Nancy McKeon as Monica on Friends from Amazing TV Roles That Almost Went to Other Actors|url=https://www.eonline.com/ca/photos/10473/amazing-tv-roles-that-almost-went-to-other-actors/349291|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=E! News|jazyk=en-CA}}</ref> Littlefieldovi sa páčili obe herečky a tak nechal finálne rozhodnutie na Cranea a Kauffmanovú.<ref name=":5" /> Nakoniec rolu vyhrala Coxová, lebo si tvorcovia počaj jej konkurzu všimli „niečo nové“. Kauffmanová povedala, že Coxová „priniesla celú kopu ďalších farieb“.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=The Oral History of Friends: Jennifer Aniston Almost Didn’t Play Rachel Green|url=https://www.vanityfair.com/hollywood/2012/04/friends-oral-history-jennifer-aniston-rachel-green|dátum vydania=2012-04-04|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=Vanity Fair|jazyk=en}}</ref> Anistonová nakoniec dostala rolu Rachel.<ref name=":7" /> [[Súbor:CourteneyCoxFeb09.jpg|náhľad|Najslávnejšej členke obsadenia seriálu v tom čase, herečke Courteney Coxovej, bola originálne ponúknutá rola Rachel, čo však nakoniec odmietla, pretože bola priťahovaná Monikinou „silnou“ osobnosťou.<ref name=":7" />]] Každý člen hlavného obsadenia ''Priateľov'' mal nejakú predošlú skúsenosť so sitkomami.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Austerlitz|meno=Saul|titul=Sitcom: A History in 24 Episodes from I Love Lucy to Community|vydavateľ=Chicago Review Press|rok=2014-03-01|isbn=9781613743874|url=https://books.google.sk/books?id=ydDFAgAAQBAJ&pg=PA261&dq=monica+geller+courteney+cox&redir_esc=y#v=onepage&q=monica%20geller%20courteney%20cox&f=false|poznámka=Google-Books-ID: ydDFAgAAQBAJ|jazyk=en}}</ref> Predtým, ako bola Coxová obsadená v ''Priateľoch'', sa jej narastajúci úspech zakladal hlavne na jej výzore.<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Weinstein|meno=Steve|titul=TELEVISION : Miss Almost Perfect : Courteney Cox is beautiful and funny, which helps because she stars in the hit comedy series 'Friends.' So we can forgive that she's a neatness freak too. - latimes|url=http://articles.latimes.com/1995-06-18/entertainment/ca-14208_1_courteney-cox|dátum vydania=1995-06-18|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=web.archive.org|url archívu=https://web.archive.org/web/20151005045243/http://articles.latimes.com/1995-06-18/entertainment/ca-14208_1_courteney-cox|dátum archivácie=2015-10-05}}</ref> Steve Weinstein z ''[[Los Angeles Times]]'' si myslí, že Monica bola Coxovej prvou rolou, ktorá sa zakladala na jej hereckých schopnostiach ako komediálnej herečky a nie na kráse, ako tomu bolo v sitkomoch ako napríklad ''Ace Ventura: Zvierací detektív''.<ref name=":9" /> Coxová je presvedčená, že sa svoju rolu vďačí svojej krátkej role v sitkome ''The Trouble with Larry'', ktorú považuje za prvýkrát, kedy hrala postavu, ktorá bola „vtipná“. Po skončení sitkomu získala teda akési odporúčanie pre ''Priateľov''.<ref name=":9" /> Keď mali ''Priatelia'' premiéru, Coxová sa stala najznámejšiou členkou obsadenia seriálu spomedzi skupiny mladých, relatívne neznámych hercov, a teda bola kritikmi aj publikom prijatá ako hviezda seriálu,<ref name=":7" /> aj keď Crane a Kauffmanovej snahy boli ''Priateľov'' promovať ako ansámbel komédiu.<ref name=":5" /> Podľa herečky [[Lisa Kudrowová|Lisy Kudrowovej]], ktorá hrala Phoebe, je Coxová zodpovedná za návrh, aby celé obsadenie pracovalo spolu ako tím.<ref name=":8" /> Ako najviac skúsená herečka v tom čase Coxová radila svojim kolegom a kolegyniam, aby zostali otvorení voči nápadom ostatných, poznámkam a návrhom, pričom im dala oprávnenie povedať jej, „ak by som mohla urobiť hocičo zábavnejšie“.<ref name=":8" /> Pôvodne bola Coxová najviac platená z celého obsadenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul='Shameless': Emmy Rossum Resolves Salary Standoff, Paving Way for Season 8|url=https://www.hollywoodreporter.com/live-feed/shameless-emmy-rossum-resolves-salary-standoff-paving-way-season-8-956129|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=The Hollywood Reporter|jazyk=en}}</ref> Preferujúc rovnaké zaobchádzanie so všetkými, všetci z obsadenia vyjednávali o rovnakých honorároch, žiadajúc Warner Bros. akceptovať ich žiadosť 100 000 dolárov za epizódu v tretej sérii, čo bolo zvýšenie z ich originálnych platov v inauguračnej sérii, kedy to bolo 22 000 dolárov za epizódu.<ref name=":5" /> V jednom momente dokonca herci zašli až tak ďaleko, že chceli bojkotovať svoj vlastný seriál, ak by ich požiadavky boli zamietnuté,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Carter|meno=Bill|titul=Friends' Cast Bands Together To Demand a Salary Increase|periodikum=The New York Times|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=1996-07-16|ročník=|číslo=|strany=|issn=0362-4331|url=https://www.nytimes.com/1996/07/16/arts/friends-cast-bands-together-to-demand-a-salary-increase.html|dátum prístupu=2018-12-09|jazyk=en-US}}</ref> dočasne odmietajúc obnoviť svoje expirujúce zmluvy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rice|meno=Lynette|titul=''Friends'' demand a raise|url=https://ew.com/article/2000/04/21/friends-demand-raise/|dátum vydania=2000-04-21|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=EW.com|jazyk=en}}</ref> Štúdio napokon žiadostiam vyhovelo a do desiatej série zarábali herci 1 milión dolárov za epizódu,<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Reilly|meno=Kaitlin|titul=36 Fun Facts About 'Friends' That Every Fanatic Should Know|url=https://www.bustle.com/articles/60941-36-fun-facts-about-friends-that-every-fanatic-should-know|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=Bustle|jazyk=en}}</ref> čo spravilo z Coxovej, Anistonovej a Kudrowovej najlepšie platené televízne herečky všetkých čias.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Guinness World Records 2005|vydanie=2004|vydavateľ=Guinness World Records Ltd|miesto=[[New York City]]|rok=|isbn=978-1892051226|strany=288}}</ref> V čase obsadenia mala Coxová 30 rokov, čím bola druhou najstaršou z šestice hlavných predstaviteľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Galindo|meno=Brian|titul=25 Fascinating Facts You Might Not Know About "Friends"|url=https://www.buzzfeed.com/briangalindo/25-fascinating-facts-you-might-not-know-about-friends|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=BuzzFeed|jazyk=en}}</ref> Na začiatku finálnej desiatej série mala 39 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=USATODAY.com - And now, the one where 'Friends' says goodbye|url=http://usatoday30.usatoday.com/life/television/news/2004-05-05-friends-farewell-main_x.htm|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=usatoday30.usatoday.com}}</ref> Aj napriek tomu, že sú hlavné postavy zobrazené ako nadšení kávičkári, ktorí väčšinu svojho voľného času trávia v kaviarni, Coxová kávu nepije a počas hrania v seriálu sa iba tvárila.<ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Oldenburg|meno=Ann|titul=USATODAY.com - A revealing sit-down with Courteney Cox|url=http://usatoday30.usatoday.com/life/television/2003-10-08-cox_x.htm|dátum vydania=2013-10-9|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=usatoday30.usatoday.com}}</ref> Kauffmanová zastáva názor, že Coxovej vlastná čistotnosť sa veľmi podobá na jej postavu; počas natáčania seriálu upratovala šatne svojich hereckých kolegýň.<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Weinstein|meno=Steve|titul=TELEVISION : Miss Almost Perfect : Courteney Cox is beautiful and funny, which helps because she stars in the hit comedy series 'Friends.' So we can forgive that she's a neatness freak too. - latimes|url=http://articles.latimes.com/1995-06-18/entertainment/ca-14208_1_courteney-cox|dátum vydania=1995-06-18|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=Los Angeles Times|url archívu=https://web.archive.org/web/20151005045243/http://articles.latimes.com/1995-06-18/entertainment/ca-14208_1_courteney-cox|dátum archivácie=2015-10-05}}</ref> Coxová ma so svojou postavou a sebou rovnakú aj materskú povahu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rhodes|meno=Joe|titul=GIRL Friends|url=http://courteneycox.org/articles/US0296.pdf|dátum vydania=1996-02|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=Us Weekly|strany=38–42|poznámka=''súbor PDF''|url archívu=https://web.archive.org/web/20150701110615/http://courteneycox.org/articles/US0296.pdf|dátum archivácie=2015-07-01}}</ref> Herečka si užívala hranie Moniky, pretože mala možnosť „preniesť svoju vlastnú osobnosť do nej, čo som nikdy predtým nemala možnosť urobiť.“<ref name=":11" /> V istom momente však Coxová začala ľutovať, že súhlasila s rolou Moniky namiesto Rachel, zväčša kvôli nedostatku silných dejových línií, ako mali napríklad Ross a Rachel. Preto bola rada, keď sa jej postava dala dohromady s Chandlerom, vďaka čomu sa zlepšili aj dejové línie.<ref name=":7" /> Coxová si zobrala herca [[David Arquette|Davida Arquetta]] v roku 1999 počas prestávky medzi piatou a šiestou sériou, čím si zmenila svoje meno na Courteney Cox Arquette.<ref name=":10" /> Úvodná znelka prvej epizódy šiestej série „O tom, čo prišlo po Vegas“ obsahuje interný vtip, kedy bolo Coxovej nové priezvisko „Arquette“ pridané k priezviskám všetkých mien obsadenia a štábu. Epizóda je venovaná Coxovej a Arquettovi: „Pre Courtneney a Davida, ktorí sa zobrali.“<ref name=":6" /> Predtým, ako si Coxovú zobral, sa Arquette objavil v jednej epizóde ''Priateľov'' ako Phoebin objekt lásky.<ref name=":13" /> Počas 10. série Coxová otehotnela a v tom istom čase prechádzala so svojím televíznym manželom cez proces adopcie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Silverman|meno=Stephen M.|titul=A New Friend: Courteney Cox Pregnant|url=https://people.com/celebrity/a-new-friend-courteney-cox-pregnant/|dátum vydania=2004-01-06|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=PEOPLE.com|jazyk=en}}</ref> Podobne ako Monica a Chandler, aj Coxová s Arquettom mali problém s otehotnením.<ref name=":12" /><ref name=":14" /> Aj napriek tomu, že Kudrowovej tehotnosť v skutočnom živote bola zahrnutá v seriáli, to isté nemohlo byť urobené pre Coxovú, keďže seriál dlhodobo zobrazoval Moniku ako ženu, ktorá má problém otehotnieť.<ref name=":15">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=MalachJune 27|meno=Maggie|priezvisko2=2014|titul=19 Celebrities Who Were Pregnant While FIlming|url=http://popcrush.com/pregnant-celebrities-while-filming/|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=PopCrush|jazyk=en}}</ref> Štáb sa teda rozhodol jej tehotenstvo zakryť používaním väčšieho oblečenia.<ref name=":6" /> Aj napriek snahe zo strany štábu však diváci v niektorých momentoch tehotenstvo zachytili.<ref name=":15" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How TV Shows Have Hidden Stars's Pregnancies|url=https://people.com/celebrity/kerry-washington-pregnant-ways-scandal-can-hide-pregnancy/|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=PEOPLE.com|jazyk=en}}</ref> == Charakteristika == === Závislosť a neuróza === Na začiatku prvej série má Monica 25 rokov. Rita Loiaconová z ''SheKnows Media'' sa o Monice vyjadrila, že je najlepšie realizovanou postavou vďaka jej „spôsobom, ktoré sú perfektne rozvinuté.<ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Loiacono|meno=Rita|titul=5 Reasons Monica is, hands down, the best character on Friends|url=https://www.sheknows.com/entertainment/articles/1050983/reasons-monica-is-hands-down-the-best-character-on-friends/|dátum vydania=2014-09-17|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=SheKnows|jazyk=en-US}}</ref> Podobne ako iné sitkomy so silnými ženskými rolami, ktoré boli populárne v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch 20. storočia, má Monica silný materinský inštinkt stálym „prízvukovaním túžby po materstve“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Feasey|meno=Rebecca|titul=From Happy Homemaker to Desperate Housewives: Motherhood and Popular Television|vydavateľ=Anthem Press|rok=2012|isbn=9780857285614|url=https://books.google.sk/books?id=nIlJ7EJr1RcC&pg=PA39&dq=monica+geller+courteney+cox&redir_esc=y#v=onepage&q=monica%20geller%20courteney%20cox&f=false|poznámka=Google-Books-ID: nIlJ7EJr1RcC|jazyk=en}}</ref> Ako „neoficiálna matka brlohu“ skupiny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Friends: Cast Photo (Links Updated 7/31/18) - Sitcoms Online Photo Galleries|url=http://www.sitcomsonline.com/photopost/showphoto.php/photo/21903/si/Terror|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=www.sitcomsonline.com}}</ref> zastáva Monica rolu kvočky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Phillips|meno=Shelley|titul=The 5 roommates we all have to have|url=https://gentwenty.com/the-5-roommates-we-all-have-to-have/|dátum vydania=2013-11-26|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=GenTwenty|jazyk=en-US}}</ref> a je tak často vnímaná ako člen s najvyššou úrovňou sexteta. Ken Parish Perkinsová z ''Chicago Tribune'' ju označila ako najuzemnenejšiu postavu.<ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Perkins|meno=Ken Parish|titul=A Singular Formula|url=http://articles.chicagotribune.com/1994-09-21/features/9409210125_1_seinfeld-friends-poignant-show|dátum vydania=1994-09-21|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Chicago Tribune|url archívu=https://web.archive.org/web/20150926010315/http://articles.chicagotribune.com/1994-09-21/features/9409210125_1_seinfeld-friends-poignant-show|dátum archivácie=2015-09-26}}</ref> Jill O'Rourke z ''Crushable'' ju vníma „lepidlo, ktoré držalo skupinu pohromade“.<ref name=":20">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Tison|meno=James|titul=7 Ways We're All Monica Geller From 'Friends,' Because She Was Totally The Most Relatable|url=https://www.bustle.com/articles/81257-7-ways-were-all-monica-geller-from-friends-because-she-was-totally-the-most-relatable|dátum vydania=2015-05-15|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Bustle|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=O’Rourke|meno=Jill|titul=An Ode To Ren Stevens And Other Type A Girls On TV|url=http://www.crushable.com/2013/03/20/entertainment/christy-carlson-romano-ren-stevens-type-a-characters/|dátum vydania=2013-03-20|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Crushable|url archívu=https://web.archive.org/web/20151005035403/http://www.crushable.com/2013/03/20/entertainment/christy-carlson-romano-ren-stevens-type-a-characters/|dátum archivácie=2015-10-05}}</ref> Ken Tucker z ''Entertainment Weekly'' si myslí, že Monica slúžila „ako pevné centrum v kruhu šialených kamarátov“ vďaka svojej „radostnej“ povahe v kombinácii s faktom, že má stabilnú prácu a vyzerá, že má najsilnejší zdravý rozum.<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Tucker|meno=Ken|titul=TV Show Review: Winning 'Friends'|url=https://ew.com/article/1994/10/21/tv-show-review-winning-friends/|dátum vydania=1994-10-21|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Entertainment Weekly|jazyk=en}}</ref> John J. O'Connor pre ''The New York Times'' píše, že Monica prezentuje „najsilnejšie puto s realitou“ ako najrealistickejši zobrazená postava sitkomu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=O'Connor|meno=John J.|titul=TELEVISION REVIEW; Yes, More Friends Sitting Around|periodikum=The New York Times|dátum=1994-09-29|issn=0362-4331|url=https://www.nytimes.com/1994/09/29/arts/television-review-yes-more-friends-sitting-around.html|dátum prístupu=2018-12-18|jazyk=en-US}}</ref> James Tison z ''[[Bustle]]'' súhlasí, že Monica je najlepšie vypovedaná postava seriálu.<ref name=":20" /> Robert Bianco z ''Pittsburgh Post-Gazette'' referujúc k Monice ako k „hlave priateľov“ ju popisuje ako rozumnú, vysvetľujúc, že ona aj jej brat Ross reprezentujú „relatívne stabilné centrá, okolo ktorých rotujú ostatní priatelia“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bianco|meno=Robert|titul=Six 'Friends' sittin' around, talking|url=https://news.google.com/newspapers?id=IYwNAAAAIBAJ&sjid=ym8DAAAAIBAJ&pg=3371,4064656&hl=en|dátum vydania=1994-09-22|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Pittsburgh Post-Gazette}}</ref> Emily Nussbaumová z ''Natural Living Today'' popisujúc ju ako „veľmi kompetentú“ prirovnala Monicu k rozprávkovej postave Snehulienky kvôli jej skúsenostiam s domácnosťou, na ktoré sa môže ostatných päť postáv silne spoľahnúť. Využíva tu podobnosť vzťahu medzi Snehulienkou a siedmimi trpaslíkmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nussbaum|meno=Emily|titul=Best Friend|url=http://courteneycox.org/articles/NLT.pdf|dátum vydania=1998-03|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Natural Living Today|poznámka=''súbor PDF''|url archívu=https://web.archive.org/web/20150714033347/http://courteneycox.org/articles/NLT.pdf|dátum archivácie=2015-07-14}}</ref> [[Súbor:OCD handwash.jpg|vľavo|náhľad|Monikina osobnosť má určité vlastnosti, ktoré sú často spájané s [[Obsedantná neuróza|obsendatnou-kompulzívnou poruchou]], no nikdy nie sú explicitne definované ako OCD]] Zatiaľ čo Ayn Bernosová z ''Though Catalog'' ju identifikovala ako „s príznakom... organizátora“,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bernos|meno=Ayn|titul=5 Signs You’re A Real-Life Monica Geller|url=https://thoughtcatalog.com/ayn-bernos/2014/09/5-signs-youre-a-real-life-monica-geller/|dátum vydania=2014-09-03|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Thought Catalog|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20181219134332/https://thoughtcatalog.com/ayn-bernos/2014/09/5-signs-youre-a-real-life-monica-geller/|dátum archivácie=2018-12-19}}</ref> Kelsey Millerová z ''Refinery29'' zhrnula Monikinu osobnosť ako zábavnú, podráždenú, milujúcu a súťaživú.<ref name=":29">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Miller|meno=Kelsey|titul=The Problem With Fat Monica|url=https://www.refinery29.com/en-us/fat-characters-tv-movies|dátum vydania=2014-12-22|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=www.refinery29.com|jazyk=en}}</ref> Monica, ktorá je rada vo vedení,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Lepore|meno=Meredith|titul=Management Lessons From TV: What We Can Learn From 'Friends's' Monica Geller Bing|url=http://www.thegrindstone.com/2011/08/05/office-politics/management-lessons-from-tv-what-we-can-learn-from-friendss-monica-gellar-bing/|dátum vydania=2011|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=TheGrindstone|url archívu=https://web.archive.org/web/20160304054644/http://www.thegrindstone.com/2011/08/05/office-politics/management-lessons-from-tv-what-we-can-learn-from-friendss-monica-gellar-bing/|dátum archivácie=2016-03-04}}</ref> je známa ako „čistotná šialenkyňa“, posadnutá čistotnosťou a udržovaním svojho bytu v dokonalosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Courteney Cox|url=http://www.buddytv.com/info/courteney-cox-info.aspx|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=BuddyTV|url archívu=https://web.archive.org/web/20151001221841/http://www.buddytv.com/info/courteney-cox-info.aspx|dátum archivácie=2015-10-01}}</ref> Známa je tiež svojou neurózou,<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ishiyama|meno=John T.|priezvisko2=Breuning|meno2=Marijke|titul=21st Century Political Science: A Reference Handbook|vydanie=|vydavateľ=SAGE Publications|miesto=|rok=2010-10-22|isbn=9781483305462|strany=358|url=https://books.google.sk/books?id=_Er7CAAAQBAJ&pg=PA358&dq=monica+geller+courteney+cox&redir_esc=y#v=onepage&q=monica%20geller%20courteney%20cox&f=false|poznámka=Google-Books-ID: _Er7CAAAQBAJ|jazyk=en}}</ref> extrémnym obsendantno-kompulzívnym správaním a súťaživosťou vo svojej povahe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Monica from Friends|url=https://www.soundboard.com/sb/monica_Friends_sounds/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=www.soundboard.com}}</ref><ref name=":30">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Whipp|meno=Glenn|titul=Courteney Cox: Shining through - latimes|url=http://articles.latimes.com/2010/jun/09/news/la-en-courteneycox-20100609|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Los Angeles Times|url archívu=https://web.archive.org/web/20151005050747/http://articles.latimes.com/2010/jun/09/news/la-en-courteneycox-20100609|dátum archivácie=2015-10-05}}</ref><ref name=":22">{{Citácia knihy|priezvisko=St. John|meno=Cheryl|titul=Writing With Emotion, Tension, and Conflict: Techniques for Crafting an Expressive and Compelling Novel|vydanie=|vydavateľ=Writer's Digest Books|miesto=Spojené štáty|rok=2013|isbn=9781599637648|strany=209}}</ref> Osobnostné rysy sú prehnané kvôli humoru a zábave.<ref name=":18" /><ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Monica Geller’s In/Visible OCD|url=http://www.gusreview.com/monica-gellers-invisible-struggle-with-ocd/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=gusreview|url archívu=https://web.archive.org/web/20160304074516/http://www.gusreview.com/monica-gellers-invisible-struggle-with-ocd/|dátum archivácie=2016-03-04}}</ref> Scenáristi nevyužili plný potenciál Monikinej neurózy na účely zábavy až do prvej epizódy [[Deň vďakyvzdania|sviatku Vďakyvzdania]].<ref name=":23" /> Monica je tiež najhlasnejšiou spomedzi priateľov.<ref name=":20" /> Autorka Cheryl St. Johnová vo svojej knihe ''Writing With Emotion, Tension, and Conflict: Techniques for Crafting an Expressive and Compelling Novel'' napísala, že Monica prezentuje vlastnosti zvyčajne asociované s perfekcionizmom a panovačnosťou.<ref name=":22" /> James Tison z ''Bustle'' napísal, že Monikina čistotnosť a panovačnosť z nej často robila „tú chromú“ medzi jej priateľmi, aj keď „dokázala, že pravidlá a zodpovednosť sú niekedy dôležité“.<ref name=":20" /> Napriek tomu Steve Weinstein z ''Los Angeles Times'' poznamenal, že Monikine správanie má tendenciu byť v rozpore s jej obrazom „slečny perfektnej“. Vysvetľuje, že postava si „často robí blázna zo samej seba“ a okrem toho, že je „tak neúprosne úhľadná, že jej výrazy tváre diskomfortu pri pohľade na jednu zo svojich kamarátok, ako robí neporiadok, sú dostatočné na to, aby vyvolali úprimný smiech“.<ref name=":9" /> Aj keď ju niektoré zvyky a maniere robia silnou kandidátkou na osobu s [[Obsedantná neuróza|obsendantno-kompulzívnou poruchou]], považujú sa za „zvláštne a zábavné“ a jej kamaráti ich alebo ignorujú alebo si z nich robia žarty.<ref name=":23" /> Kauffmanová ako tvorkyňa a scenáristka seriálu potvrdila, že Monikina extrémne organizovaná osobnosť je založená na nej. Vysvetľuje: „Mám v sebe veľa z Moniky, čo sa týka nutnosti mať všetko v istom smere.“<ref name=":5" /> Píšuc o vývoji Monikinej osobnosti v ''USA Today'', Robert Bianco pozoroval, že postava sa postupne vyvíja zo „starostlivej, opatrovateľskej postavy matky ... do ľahko odľahčenéj benevolentnej panovníčky“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bianco|meno=Robert|titul=USATODAY.com - 'Friends' played great game of poker|url=http://usatoday30.usatoday.com/life/television/news/2004-03-03-revisiting-friends_x.htm|dátum vydania=2004-03-03|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=usatoday30.usatoday.com}}</ref> === Rodina a detstvo; kariéra a ľúbostný život === Monica má komplikovaný vzťah s jej rodičmi Jackom ([[Elliot Gould]]) a Judy Gellerovcami ([[Christina Picklesová]]), viac však so svojou mamou.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Quaglio|meno=Paulo|titul=Television Dialogue: The Sitcom Friends Vs. Natural Conversation|vydanie=|vydavateľ=John Benjamins Publishing|miesto=Amsterdam|rok=2009|isbn=9789027223104|strany=19|url=https://books.google.sk/books?id=TBq8ezZQopAC&pg=PT32&dq=monica+geller+friends&redir_esc=y#v=onepage&q=monica%20geller%20friends&f=false|poznámka=Google-Books-ID: TBq8ezZQopAC|jazyk=en}}</ref> ''Entertainment Weekly'' ich vzťah okomentovalo ako „úctu berúci“.<ref name=":21" /> Fakticky však mala väčšina hlavných postáv ''Priateľov'' so svojimi rodičmi „napäté vzťahy“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Winograd|meno=Morley|priezvisko2=Hais|meno2=Michael D.|titul=Millennial Makeover: MySpace, YouTube, and the Future of American Politics|vydanie=|vydavateľ=Rutgers University Press|miesto=|rok=2008-02-04|isbn=9780813544663|strany=76|url=https://books.google.sk/books?id=es5Fo0LNk24C&pg=PA76&dq=monica+geller+friends&redir_esc=y#v=onepage&q=monica%20geller%20friends&f=false|poznámka=Google-Books-ID: es5Fo0LNk24C|jazyk=en}}</ref> Opisujúc Judy ako „hyperkritickú“,<ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Wyatt|meno=Daisy|titul=In pictures: From the mother of all on-screen monsters to the soap|url=http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/tv/features/in-pictures-from-the-mother-of-all-on-screen-monsters-to-the-soap-mums-youd-like-to-adopt-8527006.html|dátum vydania=2013-03-08|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=The Independent|jazyk=en}}</ref> Judy si užíva neustále kritizovanie vzhľadu svojej dcéry, jej kariéry a ľúbostného života<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul='Friends': Where are they now? – Christina Pickles and Elliot Gould (Judy and Jack Geller)|url=http://www.nydailynews.com/entertainment/tv-movies/friends-gallery-1.90286?pmSlide=1.90915|dátum vydania=2015-10-02|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Daily News|url archívu=https://web.archive.org/web/20151002105714/http://www.nydailynews.com/entertainment/tv-movies/friends-gallery-1.90286?pmSlide=1.90915|dátum archivácie=2015-10-02}}</ref>, zatiaľ čo k svojmu synovi sa správa oveľa milšie.<ref name=":24" /> Chelsea Mizeová z ''Bustle'' napísala, že Monikine a Rossove „bláznivé spôsoby sa stali oveľa viac pochopiteľnými po... ich videní s rodičmi“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Mize|meno=Chelsea|titul=9 ‘Friends’ Geller Family Moments That’ll Prove That Jack & Judy Were The Real ‘Friends’ Stars|url=https://www.bustle.com/articles/90363-9-friends-geller-family-moments-thatll-prove-that-jack-judy-were-the-real-friends|dátum vydania=2015-06-29|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Bustle|jazyk=en}}</ref> Autor ''Encyclopedia of Television Shows, 1925 through 2010'' Vincent Terrance si myslí, že Monikina súťaživosť má korene vo vyrastaní s Rossom ako bratom, s ktorým často súťažila ako dieťa.<ref name=":16" /> Kriti Tulsianiová z ''IBNLive'' popísala Monikin a Rossov vzťah ako „zmes lásky a súrodeneckej žiarlivosti s nutkaní dráždiť sa navzájom do najhlbšieho jadra existencie“, v ktorom si Ross robí žarty z váhy svojej sestry a Monica si ho doberá kvôli jeho nevydareným manželstvám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Tulsiani|meno=Kriti|titul=6 lessons we need to learn from Ross and Monica Geller this Raksha Bandhan - IBNLive|url=http://www.ibnlive.com/news/lifestyle-2/6-lessons-we-need-to-learn-from-ross-and-monica-geller-this-raksha-bandhan-1055241.html|dátum vydania=2015-08-29|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=IBNLive|url archívu=https://web.archive.org/web/20160304193824/http://www.ibnlive.com/news/lifestyle-2/6-lessons-we-need-to-learn-from-ross-and-monica-geller-this-raksha-bandhan-1055241.html|dátum archivácie=2016-03-04}}</ref> Čo sa týka etnika, Crane potvrdil, že Monica a Ross sú poloviční Židia. Ich otec je Žid a matka má nežidovský európsky pôvod.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Gabler|meno=Neal|titul=Television's Changing Image of American Jews|vydanie=|vydavateľ=The Norman Lear Center|miesto=|rok=2000|isbn=9780971401860|strany=46|url=https://books.google.sk/books?id=Qt_kzdotGWAC&pg=PA46&dq=monica+geller+friends&redir_esc=y#v=onepage&q=monica%20geller%20friends&f=false|poznámka=Google-Books-ID: Qt_kzdotGWAC|jazyk=en}}</ref> ''Television's Changing Image of American Jews'' však Moniku opísal ako „maskovaného“ Žida, vysvetľujúc, že „múdry, vtipný a neistý Ross vyzerá byť viac židovský“ ako Monica, ktorú autor odmietol ako niečo podobné čínskej bábike, čo sa týka výzoru a správania. Vo svojej knihe ''Encyclopedia of American Jewish History, Volume 1'' autor Stephen Harlan Norwood súhlasí, že oproti mužským Židom v seriáli boli Monikine židovské „znaky“ virtuálne odstránené.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Harlan Norwood|meno=Stephen|titul=Encyclopedia of American Jewish History, Volume 1|vydanie=|vydavateľ=|miesto=|rok=2008|isbn=9781851096381|strany=479}}</ref> [[Súbor:Christina Pickles.jpg|náhľad|Herečka Christina Picklesová stvárňuje Monikinu hyperkritickú mamu, Judy Gellerovú.]] Rachel a Monica sú veľmi rozdielne, aj keď zostali najlepšími kamarátkami od strednej školy.<ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bowman|meno=Sabienna|titul=Women in the Box: Rachel Green, Monica Geller, and Phoebe Buffay, Friends|url=https://thiswastv.com/2013/05/01/women-in-the-box-rachel-green-monica-geller-and-phoebe-buffay-friends/|dátum vydania=2013-05-01|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=This Was Television|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20181219134227/https://thiswastv.com/2013/05/01/women-in-the-box-rachel-green-monica-geller-and-phoebe-buffay-friends/|dátum archivácie=2018-12-19}}</ref> Aj keď majú obidve postavy podobné ekonomické pozadie, vyrástli na „dvoch rôznych koncoch sociálneho rebríčka strednej školy“. Rachel bola populárna roztlieskavačka a Monica „bojovala s telesnými problémami kvôli bytiu dieťaťom a tínedžerom s nadváhou“.<ref name=":25" /> Sabienna Bowmanová z ''This Was TV'' pozorovala, že „Monikine problémy ju nakoniec zanechali sebavedomejšiou ako Rachel a viac pripravenou na dospelosť.“<ref name=":25" /> Monica mala nadšenie pre varenie od svojho detstva od momentu, kedy dostala svoju prvú detskú mikrovlnku Easy-Bake Oven.<ref name=":16" /> Jej postava mala počas seriálu viacero zamestatní týkajúcich sa varenia, pričom varila v piatich rôznych reštauráciach.<ref name=":26">{{Citácia periodika|priezvisko=Hogan|meno=Michael|titul=The 10 best fictional chefs|periodikum=The Guardian|dátum=2015-10-16|issn=0261-3077|url=http://www.theguardian.com/culture/2015/oct/16/the-10-best-fictional-chefs-bradley-cooper-burnt-tv-film-screen-artie-bucco-ratatouille-soup-nazi|dátum prístupu=2018-12-18|jazyk=en-GB}}</ref> Tento trend je podobný ako jej neustále menenie priateľov v hľadaní „perfektnej zhody“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Friends {{!}} American television series|url=https://www.britannica.com/topic/Friends|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Encyclopedia Britannica|jazyk=en}}</ref> Michael Hogan z ''The Guardian'' si myslí, že „súťaživá, perfekcionistická, obsendantno-kompulzívna nátura spôsobila, že bola dokonale vhodná pre kariéru šéfkuchárky“.<ref name=":26" /> Jej vášeň k pečeniu a jedlu však zodpovedná za jej extrémnu nadváhu počas detstva, strednej školy a univerzity.<ref name=":16" /> Uťahovanie si z objemnej Moniky je často používaný pri spomienkach postavy počas seriálu. Nadváha bola prvýkrát odhalená v druhej sérii v epizóde „O videu“.<ref name=":17" /><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Richardson|meno=Dr Niall|titul=Transgressive Bodies: Representations in Film and Popular Culture|vydavateľ=Ashgate Publishing, Ltd.|rok=2012-12-28|isbn=9781409492689|url=https://books.google.sk/books?id=Zriz2REfgUAC&pg=PA83&dq=monica+geller+friends&redir_esc=y#v=onepage&q=monica%20geller%20friends&f=false|poznámka=Google-Books-ID: Zriz2REfgUAC|jazyk=en}}</ref> Okrem nadváhy je Monica zobrazená s nízkou sebeúctou, častým sa prejedaním a neustálou potrebou priťahovať na seba pozornosť. Počas univerzity bola Monica tak zahanbená, keď si Chandler, ktorý sa jej vtedy páčil, robil žarty z jej výzoru, že schudla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Silman|meno=Anna|titul="Chandler's treatment of his gay father is appalling": Everything critics realized while watching "Friends" in 2015|url=https://www.salon.com/2015/01/24/chandlers_treatment_of_his_gay_father_is_appalling_everything_critics_realized_while_watching_friends_in_2015/|dátum vydania=2015-01-24|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Salon|jazyk=en}}</ref> Autorka ''Media and the Rhetoric of Body Perfection: Cosmetic Surgery, Weight Loss and Beauty in Popular Culture'' Dr. Deborah Harris-Mooreová si myslí, že Monikina tendencia vyvinúť sa v organizátora má pôvod v jej problémoch z detstva s naberaním váhy, vysvetľujúc, že postava jedla nadmieru, aby „sa vyrovnala so svojimi emóciami“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Harris-Moore|meno=Dr Deborah|titul=Media and the Rhetoric of Body Perfection: Cosmetic Surgery, Weight Loss and Beauty in Popular Culture|vydavateľ=Ashgate Publishing, Ltd.|rok=2014-02-28|isbn=9781409469469|url=https://books.google.sk/books?id=1Fa8AgAAQBAJ&pg=PA93&dq=monica+geller+friends&redir_esc=y#v=onepage&q=monica%20geller%20friends&f=false|poznámka=Google-Books-ID: 1Fa8AgAAQBAJ|jazyk=en}}</ref> Vďaka svojej silne vôli má tendeciu prejavovať vynikajúcu vytrvalosť, pokiaľ ide o to, čo očakáva od svojich vzťahov, zamestaní a života vo všeobecnosti. Často sa odmieta uspokojiť s niečím, čo je menej, ako to, čo ju uspokojuje.<ref name=":16" /> Na začiatkoch seriálu si Monica vytvorí reputáciu pre svoje nešťastie a narážanie na nešťastné okolnosti v prípade randenia, romantických vzťahov a jej ľúbostného života. ''Nick at Nite'' si robil žarty, že postava „rada zachováva veci upratané vo svojom dome a svojom ľúbostnom živote, aj keď je to ťažšie“.<ref name=":31">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Monica Geller"|url=http://www.nickatnite.com/shows/friends/characters/monica-geller.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Nick at Nite|url archívu=https://web.archive.org/web/20150510232333/http://www.nickatnite.com/shows/friends/characters/monica-geller.html|dátum archivácie=2015-05-10}}</ref> Tento motív je často používaný na zábavné odľahčenie deja,<ref name=":19" /> keďže jej priatelia jej často pomáhali vyberať jej nové rande a priateľov. Vo svojej recenzii seriálu David Hiltbrand z ''People'' opísal postavu ako „neštastnú v láske, spoluzávislú“,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hiltbrand|meno=David|titul=Picks and Pans Main: Tube|url=http://www.people.com/people/archive/article/0%2C%2C20104006%2C00.html|dátum vydania=1994-10-03|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=People|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20150907030930/http://www.people.com/people/archive/article/0%2C%2C20104006%2C00.html|dátum archivácie=2015-09-07}}</ref> zatiaľ čo Ken Parish Perkinsová z ''Chicago Tribune'' si všimla, že Monica „minie, keď mieri na Toho správneho“.<ref name=":19" /> Podľa Mike D'Avria zo ''Splitsider'' sa Monica „nikdy nevyhla skoku do vreca s náhodnými mužmi, ako aj ľudmi, s ktorými pracovala – medzi nimi napríklad maturant, stará láska zo strednej školy a alkoholik.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=D'Avria|meno=Mike|titul=The Sexual Proclivities of Friends|url=http://splitsider.com/2011/07/the-sexual-proclivities-of-friends|dátum vydania=2011-07-27|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Splitsider|url archívu=https://web.archive.org/web/20150408041121/http://splitsider.com/2011/07/the-sexual-proclivities-of-friends|dátum archivácie=2015-04-08}}</ref> Coxová opísala Moniku ako pojašenú, nahnevanú a sarkastickú, hovoriac o nej ako o sexuálne najviac aktívnej postave seriálu.<ref name=":9" /> Spomedzi ženských postáv ''Priateľov'' trvalo stanovenie Monikinu štýlu najdlhšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jackson|meno=Abi|titul=The 50 most iconic fashion and beauty moments in Friends|url=https://www.stylist.co.uk/fashion/friends-iconic-fashion-beauty-hair-wedding-moments/105714|dátum vydania=2014-05-08|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Stylist|jazyk=en}}</ref> ''InStyle'' napísal, že Monikina kombinácia krátkeho, zvlneného účesu a tmavého rúžu evokovala „verziu deväťdesiatych rokov na štyridsiate roky“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=See the Evolution of Courteney Cox's Beauty Looks|url=https://www.instyle.com/celebrity/transformations/courteney-coxs-changing-looks|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=InStyle.com|jazyk=en}}</ref> Ashley Hoffmanová zo ''Styleite'' si myslí, že postava sa spočiatku „obliekala ako turista, ktorý sa snaží vypadať ako newyorčan“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hoffman|meno=Ashley|titul=Friends Fashion Used to Be Real Until It Wasn't|url=http://www.styleite.com/features/friends-fashion-used-to-be-real-until-it-wasnt/|dátum vydania=2014-05-07|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Styleite|url archívu=https://web.archive.org/web/20150912051719/http://www.styleite.com/features/friends-fashion-used-to-be-real-until-it-wasnt/|dátum archivácie=2015-09-12}}</ref> So skriňou zloženou takmer s rovnakým počtom šiat a nohavíc, Monikin zmysel pre módu bol, podobne ako Rachelin a Phoebin, „trochu [[normcore]] a trochu [[corporate-casual]]“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Ceron|meno=Ella|titul=50 of the Best Outfits From All 10 Seasons of Friends|url=https://www.thecut.com/2015/06/50-of-the-best-outfits-from-friends.html|dátum vydania=2015-08-11|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=The Cut}}</ref> == Prijatie kritikov == Štyri mesiace pred premiérou ''Priatelia'' neprešli interným výskumom [[NBC]], v ktorom bola ako možný faktor uvedená nesympatickosť hlavných postáv.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=NBC's Failing Grade For "Friends"|url=http://www.thesmokinggun.com/documents/crime/nbcs-failing-grade-friends|dátum vydania=2004-05-10|dátum prístupu=2018-12-22|vydavateľ=The Smoking Gun|jazyk=en}}</ref> Aj keď správa uznala Monicu ako jedinú postavu, ktorú testovacie publikum označilo pozitívne,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Friends Flunked Its First Time Out|url=https://people.com/celebrity/friends-flunked-its-first-time-out/|dátum vydania=2004-05-13|dátum prístupu=2018-12-22|vydavateľ=PEOPLE.com|jazyk=en}}</ref> NBC pripustila, že postavu identifikovali ako „veľmi pod žiadúcou úrovňou na vedenie“.<ref name=":28" /> V retrospektíve si Andrew Harruson z ''The New Republic'' myslí, že aj keď boli Monica a jej priatelia „povrchní, egocentrickí a spočiatku nároční na obľúbenie ... vo svojom solipizme a neúroze odrážali svet okolo seba ... oveľa viac presne ako akýkoľvek obyčajný rodinný [[sitkom]]“ nakoniec „vytvárajúc kávou voňajúci kokón, do ktorého chceli vstúpiť milióny.“<ref name=":28" /> Recenzie sa postupne zlepšovali.<ref name=":7" /> Skorá kritika ''Priateľov'' označila Monicu za hviezdu seriálu: „Monica sa objavila ako príťažlivá, atraktívna, sebavedomá a motivovaná – vodkyňa skupiny.“<ref name=":7" /> Zatiaľ čo mužom pripadala Monica atraktívne, ženy ocenili jej zmysel pre humor.<ref name=":7" /> Keď mali ''Priatelia'' premiéru v septembri 1994, kritici Monicu vnímali ako hlavnú postavu seriálu; Ken Tucker z ''[[Entertainment Weekly]]'' toto pripisuje faktu, že Coxová bola vtedy najznámejšiou herečkou z obsadenia.<ref name=":21" /> Herečka dostávala veľké množstvo pozitivných recenzií za svoje hranie. [[Tony Scott]] z ''Variety'' komentoval, že celé obsadenie sa „javí vynaliezavo a ukazujú elegantné sitkomové zručnosti ... hlavne Coxová“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Scott|meno=Tony|priezvisko2=Scott|meno2=Tony|titul=Variety|url=https://variety.com/1994/tv/reviews/friends-4-1200438471/|dátum vydania=1994-09-22|dátum prístupu=2018-12-22|vydavateľ=|jazyk=en}}</ref> David Zurawik z ''[[The Baltimore Sun]]'' jej hranie označil za „ohromné“.<ref name=":27" /> John Kiesewetter Z ''The Cincinnati Enquirer'' ocenil Coxovej schopnosť „priniesť verbálnu aj fyzickú komédiu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kiesewetter|meno=John|titul=Friends' grows in stature, ratings|url=http://www.enquirer.com/editions/2002/01/27/tem_friends_grows_in.html|dátum vydania=2002-01-27|dátum prístupu=2018-12-22|vydavateľ=The Cincinnati Enquirer.|jazyk=en|url archívu=https://archive.today/20121204193030/http://www.enquirer.com/editions/2002/01/27/tem_friends_grows_in.html|dátum archivácie=2012-12-04}}</ref> Sophie Miskiwová z ''Contactmusic.com'' pochválila Coxovú za predstavovanie Moniky s „roztomilou neurózou“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Miskiw|meno=Sophie|titul=FRIENDS: The Stars Who Auditioned For Monica, Ross, Rachel, Chandler and Joey.|url=http://www.contactmusic.com/article/friends-alternate-cast-jennifer-aniston_4079951|dátum vydania=2014-02-21|dátum prístupu=2018-12-22|vydavateľ=Contactmusic.com|url archívu=https://web.archive.org/web/20140927031454/http://www.contactmusic.com/article/friends-alternate-cast-jennifer-aniston_4079951|dátum archivácie=2014-09-27}}</ref> Ako postavu, ''Lifetime'' opísal Monicu ako „neurotickú, no stále roztomilú“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Courteney Cox's Bio - myLifetime.com|url=http://www.mylifetime.com/movies/talhotblond/courteney-cox-biography|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-22|vydavateľ=web.archive.org|url archívu=https://web.archive.org/web/20150925125735/http://www.mylifetime.com/movies/talhotblond/courteney-cox-biography|dátum archivácie=2015-09-25}}</ref> Emma Lordová z ''[[Bustle]]'' napísala: „Neviem si predstaviť, prečo by niekto nechcel byť Monikou Gellerovou,“ opisujúc ju ako „múdru“ a „rozumnú“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Lord|meno=Emma|titul=13 Signs You Are The Monica Of Your Friend Group|url=https://www.bustle.com/articles/44715-13-signs-you-are-the-monica-of-your-friend-group|dátum vydania=2014-10-20|dátum prístupu=2018-12-22|vydavateľ=Bustle|jazyk=en}}</ref> Priznávajúc si, že Monica „pravdepodobne nie je naša najobľúbenejšia postava,“ TalkTalk postavu opísal ako „úžasne neurotickú“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Courtney Cox - Biography|url=http://www.talktalk.co.uk/celebrity/biography/person/courtney-cox/42|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-22|vydavateľ=TalkTalk|url archívu=https://web.archive.org/web/20150925091808/http://www.talktalk.co.uk/celebrity/biography/person/courtney-cox/42|dátum archivácie=2015-09-25}}</ref> ''[[Nick at Nite]]'' ju ohodnotili tak, že je „tak roztomilá, ako je neurotická“ napriek jej panovačnej osobnosti.<ref name=":31" /> Howard Rosenberg z ''[[Los Angeles Times]]'' bol naklonený k celému obsadeniu, hlavnej ku Coxovej a jej postave, ktorú opísal ako „silnú“ a „roztomilú a vtipnú“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rosenberg|meno=Howard|titul=TV Reviews : NBC's Strongest Evening of the Week Has Its Weak Spot|url=http://articles.latimes.com/1994-09-22/entertainment/ca-41409_1_martin-short-show|dátum vydania=1994-09-22|dátum prístupu=2018-12-22|vydavateľ=Los Angeles Times|url archívu=https://web.archive.org/web/20150402092239/http://articles.latimes.com/1994-09-22/entertainment/ca-41409_1_martin-short-show|dátum archivácie=2015-04-02}}</ref> Píšuci tiež pre ''Los Angeles Times'', Glenn Whipp opísal herečkinu schopnosť časovania humoru ako „dokonalú“ a že „prinisela Monikine neistoty spôsobom, že zmenila sebaodsudzovanie na formu umenia“.<ref name=":30" /> Jenna Mullinsová z ''[[E!]]'' označila Coxovú za „fantastickú komediálnu herečku“.<ref name=":32">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ten Actors Who've Never Won an Emmy|url=https://www.eonline.com/news/344541/snubbed-10-amazing-tv-actors-who-ve-never-won-an-emmy|dátum vydania=Mon Sep 10 16:04:00 PDT 2012|dátum prístupu=2018-12-22|vydavateľ=E! Online|jazyk=en-US}}</ref> Alec Harvey z ''The Birmingham News'' popísal Moniku ako „veľmi, veľmi zábavnú“ postavu.<ref name=":33">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Harvey|meno=Alec|titul=Courteney Cox's favorite, plus 10 more great episodes of 'Friends' featuring Monica|url=http://www.al.com/entertainment/index.ssf/2015/01/courteney_coxs_favorite_plus_1.html|dátum vydania=2015-01-05|dátum prístupu=2018-12-22|vydavateľ=AL.com|jazyk=en-US}}</ref> Kayla Upadhyayaová z ''The Michigan Daily'' ocenila fakt, že „Coxová do Moniky priniesla momenty úpriminosti a vážnosti“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Upadhyaya|meno=Kayla|titul=Step into the Salon: The legacy of 'Friends'|url=https://www.michigandaily.com/arts/step-salon-friends|dátum vydania=2012-02-15|dátum prístupu=2018-12-22|vydavateľ=The Michigan Daily|jazyk=en}}</ref> Napriek tomu ''The Washington Post'' označil Coxovej hranie za „degradujúce“,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Andreeva|meno=Nellie|titul=Flashback: ‘Friends’ Premiered 20 Years Ago Today|url=https://deadline.com/2014/09/freinds-premiere-20-years-838313/|dátum vydania=2014-09-22|dátum prístupu=2018-12-22|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> zatiaľ čo Mike Ryan zo ''ScreenCrush'' ohodnotil Monicu ako „celkom normálnu, no nudnú postavu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Ryan|meno=Mike|titul='Friends' At 20: Less Really is More|url=http://screencrush.com/friends-at-20/|dátum vydania=2014-09-19|dátum prístupu=2018-12-22|vydavateľ=ScreenCrush|jazyk=en}}</ref> V roku 1999 bola Coxová nominovaná na ocenenie ''American Comedy Award for Funniest Supporting Female Performer in a TV Series''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Courteney Cox - Full Biography|url=http://www.nytimes.com/movies/person/15465/Courteney-Cox/biography|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-22|vydavateľ=The New York Times|url archívu=https://web.archive.org/web/20150926065755/http://www.nytimes.com/movies/person/15465/Courteney-Cox/biography|dátum archivácie=2015-09-26}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Courteney Cox Arquette|url=http://pop-culture.net/C/Courtney-Cox-Arquette.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-22|vydavateľ=Pop Culture.net|url archívu=https://web.archive.org/web/20150925092011/http://pop-culture.net/C/Courtney-Cox-Arquette.html|dátum archivácie=2015-09-25}}</ref> Aj keď bola nepretržovane chválená za svoj výkon, Coxová nikdy nevyhrala [[Emmy Award]] za svoju rolu v ''Priateľoch'' počas celej doby vysielania seriálu, aj keď každý z jej piatich hereckých kolegov túto cenu získal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Regalado|meno=Michelle|titul=10 Big TV Stars Who Have Never Won an Emmy|url=https://www.cheatsheet.com/entertainment/10-amazing-tv-stars-who-have-never-won-an-emmy.html/|dátum vydania=2016-09-19|dátum prístupu=2018-12-22|vydavateľ=The Cheat Sheet|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20181130030824/https://www.cheatsheet.com/entertainment/10-amazing-tv-stars-who-have-never-won-an-emmy.html/|dátum archivácie=2018-11-30}}</ref> Coxová priznala, že pre viaceré nominácie pre Anistonovú a Kudrowovú „mala tažké časy nebrať to ... osobne“ uznávajúc, že ju ignorovanie „ranilo“.<ref name=":34">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Sandberg|meno=Bryn Elise|titul=Emmys' Biggest Snubs: Steve Carell, Jerry Seinfeld and 15 Empty-Handed Actors|url=https://www.hollywoodreporter.com/gallery/emmys-biggest-snubs-steve-carell-632433|dátum vydania=2013-09-20|dátum prístupu=2018-12-22|vydavateľ=The Hollywood Reporter|jazyk=en}}</ref> Veľa médii zaraďuje Coxovú do zoznamu niekoľkých úspešných televíznych hercov a herečiek, ktorí podľa nich mali vyhrať Emmy Award.<ref name=":34" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kroll|meno=Katy|titul=Snubbed! 18 Actors Who Surprisingly Never Won Emmys|url=https://www.rollingstone.com/culture/culture-lists/snubbed-18-actors-who-surprisingly-never-won-emmys-168624/|dátum vydania=2014-08-25|dátum prístupu=2018-12-22|vydavateľ=Rolling Stone|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Robson|meno=Shannon Vestal|titul=9 People You Really Thought Had Emmys|periodikum=POPSUGAR Celebrity UK|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2016-09-17|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.popsugar.co.uk/celebrity/Actors-Who-Have-Never-Won-Emmys-42407041|dátum prístupu=2018-12-22|jazyk=en-GB|url archívu=https://web.archive.org/web/20181130071806/https://www.popsugar.co.uk/celebrity/Actors-Who-Have-Never-Won-Emmys-42407041|dátum archivácie=2018-11-30}}</ref> Zlyhanie [[Academy of Television Arts & Sciences]] uznať Coxovú viedlo Jennu Mullinsovú z ''E!'' k otázke, „či má Hollywood niečo proti oceneniu fantastickej komediálnej herečky akou je Coxová“.<ref name=":32" /> V roku 2014 ''SheKnows Media'' publikovalo článok vysvetľujúci päť dôvodov autorky Rity Loiaconovej, prečo si myslí, že Monica je „najlepšou postavou ''Priateľov''“, citujúc jej čistotnosť, otvorenosť a rolu „srdca skupiny“.<ref name=":18" /> Loiaconová povedala, že Monica „nemala len jeden definujúci aspekt; mala ich veľa a všetky boli rovnako podarené. Nespomínajúc jej ambície a zraniteľnosti, ktoré vyústili do jedného z najdojímavejších a srdcervúcich momentov seriálu.“<ref name=":18" /> Dodatočne Loiaconová odsúdila fakt, že Coxová nikdy nevyhrala Emmy Award za svoj výkon a označila to za „absolútne zločinecké“.<ref name=":18" /> V roku 2015 napísal ''HitFix'' podobný článok s názvom „5 dôvodov, prečo je Monica Geller najlepšou priateľkou ''Priateľov''“ pri príležitosti Coxovej päťdesiatych prvých narodenín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Libson|meno=Zara|titul=5 Reasons Monica Geller is the Best "Friends" Friend|url=http://www.hitfix.com/the-dartboard/5-reasons-monica-geller-is-the-best-friends-friend|dátum vydania=2015-06-15|dátum prístupu=2018-12-22|vydavateľ=HitFix|url archívu=https://web.archive.org/web/20150925124911/http://www.hitfix.com/the-dartboard/5-reasons-monica-geller-is-the-best-friends-friend|dátum archivácie=2015-09-25}}</ref> ''The Birmingham News'' označil v článku nasledovné epizódy za Monikine najlepšie: „Premiéra“, „O dvojčatách v dvoch častiach II“, „O videu“, „O Chandlerovi v debne“, „O embryách“, „O všetkých vďakyvzdaniach“, „O tom ako všetci vedia že vedia“, „O poslednej noci“, „O zásnubách“, „O monikinej a chandlerovej svadbe“, „Posledná epizóda“. Coxová za svoju najlepšiu epizódu považuje „O embryách“.<ref name=":33" /> Medzičasom označil ''BDCwire'' za najlepšie epizódy postavy tieto: „O tom, ako Ross a Monika tancovali“, „O zlacnených svadobných šatách“, „O Monikinych čižmách“, „O medúze“ a „O tom ako Monica spievala“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Leist|meno=Christie|titul=Ranking Each Character's 5 Best 'Friends' Episodes|url=http://www.bdcwire.com/a-definitive-ranking-of-the-5-best-friends-episodes-for-each-character/|dátum vydania=2015-01-06|dátum prístupu=2018-12-22|vydavateľ=BDCwire|jazyk=en-US}}</ref> Napriek pozitívnemu ohlasu ku Coxovej a jej postave boli niektoré aspekty Monikinej charakteristiky kritizované. Epizóda druhej série „O tom ako doktor Remoreto umrel“ priniesla kontroverziu kvôli jednej zo svojich dejových línii, ktorý sa točí okolo hádky Moniky a Rachel, ktorá z nich vyhrá posledný kondóm v ich byte na to, aby mala sex so svojím príslušným priateľom, Richardom a Rossom.<ref name=":5" /> Autorka Lynn M. vo svojej knihe ''Narratives, Health, and Healing: Communication Theory, Research, and Practice'' dej obraňovala argumentujúc, že propaguje bezpečný sex.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Harter|meno=Lynn M.|priezvisko2=Japp|meno2=Phyllis M.|priezvisko3=Beck|meno3=Christina S.|titul=Narratives, Health, and Healing: Communication Theory, Research, and Practice|vydavateľ=Routledge|rok=2006-04-21|isbn=9781135610982|url=https://books.google.sk/books?id=l6uRAgAAQBAJ&pg=PA177&dq=monica+geller+friends&redir_esc=y#v=onepage&q=monica%20geller%20friends&f=false|poznámka=Google-Books-ID: l6uRAgAAQBAJ|jazyk=en}}</ref> Rachel nakoniec vyhrá kondóm v hre [[papier, kameň, nožnice]], čím núti Moniku abstinovať na jednu noc. Monikine obézne [[alter ego]] „Tučná Monica“ bolo často obviňované z bytia ofenzívneho stereotypu ženy s nadváhou využívanom na zábavu. Aj keď indetifikujúc predošle obéznu postavu ako „štandartný televízny [[tróp]]“, Bim Adewunmiová z ''New Statesman'' napísala, že Tučná Monica „vždy udrela na divnú nôtu“ aj napriek snahám seriálu „určiť pevnú a uspokojivú minulosť postavy“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Adewunmi|meno=Bim|titul=Friends is gone for good. Could we BE any sadder?|url=https://www.newstatesman.com/culture/tv-radio/2013/04/friends-gone-good-could-we-be-any-sadder|dátum vydania=2013-04-18|dátum prístupu=2018-12-22|vydavateľ=www.newstatesman.com}}</ref> Megan Kirbyová z ''xoJane'' rozoberala otázku, aký negatívny dopad mohli mať seriálové vtipy o nadváhe na divákov s nadváhou: „Čo to znamená pre dievčatá ako ja, ktoré nikdy nebudú chudé? Sme odsúdené na bočné roly a stereotypy v našich životoch? Samozrejme, že toto nie je pravda. Niekedy ale rozmýšľam, temne a tajne: Tučné dievča sa nestane protagonistkou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kirby|meno=Megan|titul=The One With All The Fat Jokes, or How Fat Monica on "Friends" Stuck With Me All These Years|url=https://www.xojane.com/issues/friends-fat-monica-and-me?page=3|dátum vydania=2015-03-02|dátum prístupu=2018-12-22|vydavateľ=xoJane|url archívu=https://web.archive.org/web/20170726230744/https://www.xojane.com/issues/friends-fat-monica-and-me?page=3|dátum archivácie=2017-07-26}}</ref> Emma Tarverová z ''Feminspire'' si uvedomila, že Tučná Monica „ma ako dieťa doviedla k tomu, že som si myslela, že nie som hodná lásky, že si zo mňa bude moja rodina a moji priatelia neustále robiť srandu kvôli mojej váhe a nikdy by som som nemala flirtovať, pretože by som znechutila každého muža, na ktorého som sa pozrela.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Tarver|meno=Emma|titul=Fat Amy, Monica and Plus-Size Women in Mainstream Media|url=http://feminspire.com/fat-amy-monica-and-plus-size-women-in-mainstream-media|dátum vydania=2012-11-15|dátum prístupu=2018-12-22|vydavateľ=Feminspire|url archívu=https://web.archive.org/web/20150809173753/http://feminspire.com/fat-amy-monica-and-plus-size-women-in-mainstream-media|dátum archivácie=2015-08-09}}</ref> Kelsey Millerová z ''Refinery29'' však Tučnú Monicu prijala pozitívne ako „dôkaz toho, že môžem prekonať moju nechutnú plnosť a byť tiež braná ako roztomilá“.<ref name=":29" /> Napriek týmto sťažnostiam sa Tučná Monica ukázala veľmi populárna medzi divákmi, vďaka čomu scenáristi urobili až štyri epizódy s pohľadom do minulosti (tzv. flashbackové epizódy) s Tučnou Monicou. Aj keď sa fyzicky vyskytuje len v štyroch epizódach, odkazy na Tučnú Monicu sú približne v polovici všetkých epizód seriálu a odvtedy bola dostatočne populárna na to, aby sa z nej stal [[Mém|internetový mém]].<ref name=":29" /> == Referencie == {{Referencie|3}} == Zdroj == {{preklad|en|Monica Geller|873391499}} {{Priatelia}} [[Kategória:Priatelia (seriál)]] fh78828xzwnqaikivdffk8izofvk9d9 2 624891 8199188 8198618 2026-04-16T13:46:25Z Vrchovina 166088 drobná úprava 8199188 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Július V | Portrét = | Popis osoby = literárny historik, kritik, esejista, publicista a prozaik | Dátum narodenia = {{dn|1935|04|11}} | Miesto narodenia = [[Dražkovce]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2020|12|25|1935|04|11}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Július (* 19{{--}}† 20){{break}} Mária, rodená Straková | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Zora | Deti = Ľubica (* 1973), Oľga (* 1976)) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Július Vanovič''' [[DrSc.]] (* [[11. apríl]] [[1935]], [[Dražkovce]]){{--}}† [[25. december]] [[2020]], [[Bratislava]]) bol [[Československo|slovenský]] [[spisovateľ]], [[literárny kritik]], [[esejista]], [[literárny]] [[historik]]. == Životopis == Narodil sa v rodine zemana-roľníka Júliusa Vanoviča v [[Dražkovce|Dražkovciach]]. Detstvo až do študentských čias prežil v rodnej obci. Základnú školu navštevoval v rodných [[Dražkovce|Dražkovciach]] a v [[Martin|Martine]]. Od roku [[1951]] študoval na [[gymnázium|gymnáziu]] v [[Martin|Martine]], z politických dôvodov bol už v prvej triede [[1952]] vylúčený z gymnázia, pretože jeho otec bol v roku [[1949]] obžalovaný a odsúdený v politickom procese spolu s partizánskym veliteľom V. Žingorom. Zamestnal sa ako robotník v tlačiarni [[Neografia|Neografia]]. Rok pracoval ako knihovník v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]]. Gymnázium dokončil ako externista matúrou v roku [[1955]]. V rokoch [[1953]]{{--}}[[1963]] pomocný robotník, skladník, knihovník. V rokoch [[1963]]{{--}}[[1968]] pôsobil v [[Bratislava|Bratislave]] ako redaktor v [[Slovenské pohľady|Slovenských pohľadoch]] a neskôr v [[Mladá tvorba|Mladej tvorbe]]. Externe študoval odbor slovenský jazyk na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], ktorú ukončil v roku [[1968]] a získal titul ''absolvent vysokej školy'' ([[abs.]]). <ref>Who is Who v Slovenskej republike: dodatkové dielo : životopisná encyklopédia obsahujúca .. 6. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2009, s.819. Hübners Who is who. ISBN 9783729000858.</ref> na Gemeri. V rokoch [[1969]]{{--}}[[1973]] študovala na [[Konzervatórium|Konzervatóriu]] v [[Košice|Košiciach]] organ u prof. [[Ivan Sokol|Ivana Sokola]]. Po konzervatóriu pokračovala v štúdiách na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení v Bratislave]], ([[VŠMU]]), ktorú ukončila v roku [[1977]] (organ, žiačka [[prof.]] [[Ferdinand Klinda|Ferdinanda Klindu]]). Po promócii rokoch [[1977]]{{--}}[[1978]] pokračovala v štúdiu hry na organ u K. D´Hoogheho v [[Conservatoire Royal Brusel|Conservatoire Royal Brusel]]. V rokoch [[1978]]{{--}}[[1979]] ako štipendista [[SHF]] v Bratislave študovala u prof. Ivana Sokola. Z politických dôvodov pedagogicky mohla pôsobiť až po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] v roku [[1989]]. V rokoch [[1991]]{{--}}[[2016]] pôsobila na [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], pedagogička predmetov hudobná teória, dejiny hudby, kapitoly z cirkevnej hudby a liturgie, hra na hudobných nástrojoch, [[docent|docentka]]{{--}}[[1999]], [[2004]]{{--}}[[2008]] [[prorektor|prorektorka]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] pre oblasť vzdelávania. V roku 2016 odišla do dôchodku. <nowiki> == Dielo == == Knižné publikácie (výber) == * VANOVIČ, Július. Antidialógy so slovenskými spisovateľmi. Bratislava: Slov. spis, 1968. * VANOVIČ, Július. Heretikon. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 2001. ISBN 8022011398. * VANOVIČ, Július. Zápisky z mŕtveho času: antimemoáre. Bratislava: Literárne informačné centrum, c2014. ISBN 9788081190841. * VANOVIČ, Július. Listy zo starého dvora. Dunajská Lužná: MilaniuM, 2012. ISBN 9788089178513. * VANOVIČ, Július. Osobnosť Václava Černého: personalistický portrét. Bratislava: Kalligram, 1999. ISBN 8071492787. * VANOVIČ, Július. Návrat pred odchodom. Bratislava: Vydav. Spolku slov. spis, 1995. Edícia slovenských bestsellerov, zv. 5. ISBN 8088735211. * VANOVIČ, Július. Kniha o starom Martine: Fotogr.z lit.archívu MS v Martine. Bratislava: Tatran, 1990. Korene, zv.29. ISBN 8022201626. * VANOVIČ, Július. Druhá kniha o starom Martine: (1861-1875). Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1993. ISBN 8070902418. * VANOVIČ, Július. Tretia kniha o starom Martine: (1875-1918). Bratislava: Lit. inform. centrum, 1999. ISBN 8088878611. * VANOVIČ, Július. Prozaik proti totalite: prípad Alfonz Bednár. Bratislava: Causa editio, 2003. Litteraria. ISBN 8085533200. * VANOVIČ, Július. Nové antidialógy. Ivanka pri Dunaji: F. R. & G, 2010. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788085508994. * VANOVIČ, Július. Chvála a skepsa: kniha o Alexandrovi Matuškovi. Ivanka pri Dunaji: F. R. & G, 2007. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788085508772. * VANOVIČ, Július. Za kulisy života: existenciály Ingmara Bergmana : [glosy]. Ivanka pri Dunaji: F.R.&G, 2011. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788089499083. * VANOVIČ, Július. Kronika nepriznaného času. Bratislava: Tatran, 2008. Slovenská tvorba, zv. 110. ISBN 9788022205535. * * HEGER, Jozef. ''Názvoslovie organickej chémie''. Bratislava: SPN, 1986. * HEGER, Jozef, Jozef KOLÁŘ a Vladimír ŠPRINGER. ''Názvy liečiv a liekov a ich informačný potenciál''. Martin: Osveta, [2005]. ISBN 8080631832. == Ocenenia (výber) == * [[1983]] – Cena F. Kafendu * [[2017]] – Cena Sebastián == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Predmersk%C3%A1,Anna&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&pageNumber=2&theme=snk_] clanky v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice * https://podmaz.sk/podcast/nocna-pyramida-host/3531558969-anna-predmerska-zurikova-organistka-21112024-2219 * https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1648/2385163 {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Predmerská-Zúriková, Anna}} [[Kategória:Slovenskí organoví virtuózi]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:absolventi Vysokej školy múzických umení v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Martina]] <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Heger | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský farmaceut, vysokoškolský pedagóg | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1926|05|19}} | Miesto narodenia = [[Oravský Podzámok|Oravský Podzámok]], [[Československo]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|2012|10|30|1926|05|19}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Jozef Heger(*1897{{--}}†1971), Helena Hegerová, rodená Nováková (*1899{{--}}†1983) | Príbuzní = | Súrodenci = brat Dalibor Heger (*1930{{--}}†2011) | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Doc.]] [[PhDr.]] [[Magister farmácie|PhMr.]] '''Jozef Heger''', (* [[19. máj]] [[1926]], [[Oravský Podzámok]]{{--}}† [[30. október]] [[2012]], Bratislava) bol slovenský [[farmaceut]] a vysokoškolský pedagóg. == Životopis == Základné a stredoškolské štúdium absolvoval v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Maturoval v roku [[1944]] na [[Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava|Gymnáziu Pavla Országha Hviezdoslava]] v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. V rokoch [[1945]]{{--}}[[1949]] študoval na [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] odbor [[farmácia]]. Po skončení štúdia farmácie nastúpil 1. októbra [[1949]] na Katedru chémie Lekárskej fakulty UK, ktorú viedol [[prof. Ľudovít Krasnec]]. V roku 1952 získal doktorát farmácie (PhDr). Po založení samostatnej [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] v roku [[1952]] začal pôsobiť na novo vzniknutej [[Katedra anorganickej a organickej chémie|Katedre anorganickej a organickej chémie]] [[FaF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[1993]], keď odišiel do dôchodku. V roku [[1965]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. Na Katedre anorganickej a organickej chémie FaF UK zastával funkciu zástupcu vedúceho katedry. V rokoch [[1965]]{{--}}[[1967]], [[1969]]{{--}}[[1972]] a v rokoch [[1973]]{{--}}[[1975]] bol [[prodekan|prodekanom]] [[FaF UK]].<ref>SZÜCSOVÁ, Silvia. Doc. PhDr. PhMr. Jozef Heger. Lekárnik. Bojnice: Unipharma, 2001, 6(5). </ref> == Dielo == Jozef Heger bol uznávaným československým odborníkom na nomenklatúru organických zlúčenín. V spolupráci s profesorom Krasnecom vypracoval a neskôr publikoval prvé slovenské názvoslovie organických zlúčenín. V započatom diele pokračoval neskôr samostatne a z tejto oblasti vydal viacero príručiek. Svoj záujem o nomenklatúru v chémii neskôr rozšíril aj o slovenské názvoslovie v [[biochémia|biochémii]], pri koncipovaní Malej encyklopédie chémie a názvy [[liečivo|liečiv]] a [[liek|liekov]] podľa systematiky [[ATC]]. Bol predsedom Slovenskej komisie pre názvoslovie organických látok a členom medzinárodnej Komisie pre nomenklatúru organickej chémie Medzinárodnej únie pre čistú a aplikovanú chémiu ([[IUPAC]]).Pod vedením profesora Ľudovíta Krasneca sa ako prvý farmaceut začal špecializovať na [[organická chémia|organickú chémiu]]. Zaoberal sa prípravou derivátov tetrakis(hydroxymetyl)cyklopentanónu a tetrakis(hydroxymetyl)cyklohexanónu, neskôr študoval azachalkóny a ich deriváty. Omnoho významnejšou je jeho pedagogická práca na poli organickej chémie. V tejto disciplíne zaviedol semináre, napísal viacero skrípt z laboratórnych cvičení a prednášok pre študentov farmácie. Bol nadšeným prednášateľom, známym medzi študentami svojou prísnosťou, ale aj spravodlivého examinátora. Bol spoluautorom celoštátnej učebnice ''Organická chemie učebnice pro farmaceutické fakulty (Avicenum, Praha, 1990)'', ktorá sa stala základným študijným dielom organickej chémie na farmaceutických odboroch v Čechách aj na Slovensku. <ref>ČIŽMÁRIK, Jozef. Jozef Heger. Pharma journal: lekárnický časopis. Bratislava: PHARMA, 2001, 11(3).</ref> Po odchode do dôchodku v roku 1993 sa Jozef Heger naplno začal venovať svojim koníčkom, najmä popularizácii vedy, [[história chémie|histórie chémie]], [[alchýmia|alchýmie]], [[homeopatia|homeopatie]], a spagyrík. Medzi jeho celoživotné koníčky patril šport. Bol dlhoročným predsedom telovýchovnej jednoty [[Slávia Farmaceut]], predsedom organizačného výboru a aktívnym účastníkom behu [[Devínska Kobyla|Devínskou Kobylou]]. Miloval a podporoval svoj rodný kraj [[Orava|Oravu]], spoluorganizoval stretnutia Oravcov v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1985]]{{--}}[[1990]] bol richtárom Obce Oravcov v Bratislave<ref>Galanda, M. a kol.: ''Obec Oravcov v Bratislave. História a súčasnosť'', vydala Obec Oravcov v Bratislave, Bratislava 2017.</ref>. Zaujímal sa o históriu a pamiatky Bratislavy. Často sprevádzal zahraničné návštevy po Bratislave, výklad robil v nemčine alebo angličtine. Posledné roky života strávil v Bratislave, kde 30. októbra 2012 zomrel. Pochovaný je na Historickom cintoríne v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] v rodinnom hrobe.<ref>ČIŽMÁRIK, Jozef. Za doc. DrPh. PhMr. Jozefom Hegerom. Čes. slov. Farm. 2012; 61, 292–293</ref>. == Knižné publikácie (výber) == * KRASNEC, Ľudovít a Jozef HEGER. ''Názvoslovie organických zlúčenín.'' Bratislava: Slov. pedag. nakl, 1965. * HEGER, Jozef. ''Názvoslovie organickej chémie''. Bratislava: SPN, 1986. * HEGER, Jozef, Jozef KOLÁŘ a Vladimír ŠPRINGER. ''Názvy liečiv a liekov a ich informačný potenciál''. Martin: Osveta, [2005]. ISBN 8080631832. * HEGER, Jozef. ''Ako tvoriť názvy v organickej chémii.'' Bratislava: SPN, 1998. ISBN 8008026626. * HEGER, Jozef a Ivan HNÁT. ''Názvoslovie organických zlúčenín.'' Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2002. ISBN 808052176X. * HEGER, Jozef, Ivan HNÁT a Martin PUTALA. ''Názvoslovie organických zlúčenín''. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2004. ISBN 8010003468. * HEGER, Jozef, Ivan HNÁT a Martin PUTALA. ''Názvoslovie organických zlúčenín. 3. oprav. vyd.'' Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2012. ISBN 9788010014316. == Ocenenia (výber) == Zlatá medaila FaF UK, Čestný člen Slovenskej farmaceutickej spoločnosti, Weberova cena == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=%22Heger,+Jozef%22&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Jozefa Hegera] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Heger, Jozef}} [[Kategória:Osobnosti z Oravského Podzámku]] [[Kategória:Slovenskí lekárnici]] [[Kategória:Slovenskí farmaceuti]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Daniela J | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská farmaceutka, vedúca vedecká pracovníčka SAV | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1924|10|31}} | Miesto narodenia = [[Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]], [[Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Ján Repček (*1924{{--}}†1969), Vlastimila, rodená Jančová(*1919{{--}}†1990) | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Alexander Jež | Partnerka = | Deti = Rastislav (*1978), Alexandra (*1981) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Prof.]] [[RNDr.]] [[PharmDr.]] '''Daniela J''', [[DrSc.]] (* [[31. október]] [[1949]], [[Liptovský Mikuláš]] - ) je slovenská [[farmaceut|farmaceutka]] a [[vedúca vedecká pracovníčka SAV]]. == Životopis == Základné a stredoškolské štúdium absolvovala v rodisku. Maturovala v roku [[1968]] na [[SVŠ]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1968]]{{--}}[[1973]] študovala na [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Po absolvovaní vysokej školy nastúpila na [[Ústav experimentálnej endokrinológie SAV]], v súčasnosti Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied ([[BMC SAV]]) ako vedúca laboratória, kde pôsobí až do súčasnosti. V rokoch [[2015]]{{--}}[[2020]] pôsobila ako externá pedagogička na Ústave farmakológie a klinickej farmakológie [[LF UK]]. V roku [[1963]] sa habilitoval na docenta galenickej farmácie. V roku [[1965]] na [[FaF UK]] obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]] a v roku [[1968]] aj [[Doktor prírodných vied|doktorát prírodných vied]] (RNDr.). V roku [[1969]] bol menovaný [[mimoriadny profesor|mimoriadnym profesorom]] v odbore [[galenická farmácia]] na [[FaF UK]]. V roku [[1982]] na [[Farmaceutická fakulta Karlovej univerzity|Farmaceutickej fakulte Karlovej univerzity]] obhájil doktorskú dizertáciu a stal sa doktorom farmaceutických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[galenická farmácia]]. V roku [[1980]] bol menovaný [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[galenická farmácia]] na [[FaF UK]]. V rokoch [[1966]]{{--}}[[1969]] a v rokoch [[1976]]{{--}}[[1990]] bol [[dekan|dekanom]] [[FaF UK]] a v rokoch [[1969]]{{--}}[[1973]] [[prorektor|prorektorom]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. Milan Mandák bol uznávaným vedcom a pedagógom v odbore galenickej farmácie. Ako dlhoročný učiteľ a vedúci katedry galenickej farmácie sa zaslúžil o vybudovanie tohto dôležitého odboru farmácie na Slovensku. Profesor Mandák už po príchode na Farmaceutickú fakultu v roku [[1953]] sa významne podieľal aj na budovaní slovenskej farmácie, viacero období aj vo funkcii dekana fakulty a prorektora univerzity. Desať rokov pôsobil vo funkcii predsedu [[Slovenská farmaceutická spoločnosť|Slovenskej farmaceutickej spoločnosti]], bol členom predsedníctva Slovenskej lekárskej spoločnosti a predsedom výboru [[Československá farmaceutická spoločnosť|Československej farmaceutickej spoločnosti]] <ref>CHALABALA, Milan, ŠPRINGER, Vladimír, ŠVEC, Pavel. Profesori Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Farmaceutický obzor. Bratislava: Obzor, 1997, 66(8), p. 214.</ref>. == Dielo == Milan Mandák celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju galenickej farmácie na Slovensku. Je spoluzakladateľom vedného odboru galenická farmácia na Univerzite Komenského. Už ako asistent po nástupe na univerzitu v roku [[1953]] prednášal a organizoval cvičenia z galenickej farmácie. Ako prodekan a dekan fakulty prispel k dotvoreniu farmaceutického štúdia, odchoval celú generáciu farmaceutov, pedagógov, vedcov a podieľal sa na ich kvalifikačnom raste. Vedeckú prácu z oblasti galenickej farmácie začal rozvíjať už v období, keď začal pracovať ako asistent u profesora [[Ladislav Zathurecký|Ladislava Zathureckého]]. Zaoberal sa výskumom [[bentonit|bentonitov]] domáceho pôvodu, neskôr sa zameral na vývoj kontrolných metód galeník, najmä na stanovenie liečiv v prípravkoch pomocou fyzikálno-chemických a analytických metód. V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia skúma farmaceutické pomocné látky na báze [[tenzid|tenzidov]], najmä zo skupiny polyetylénoxidových derivátov, neskôr esterov sacharózy a polyglycerínesterov. Skúma farmaceutické prípravky typu hrubodisperzných systémov, ako sú farmaceutické [[emulzia|emulzie]], [[suspenzia|suspenzie]] a [[masť|masti]]. Skúmanú problematiku neskôr rozšíril o výskum stálosti a stabilizácie [[liek|liekov]]. Profesor Mandák je autorom alebo spoluautorom viac ako [[70]] pôvodných vedeckých publikácií.<ref>VITKOVÁ, Mária. Osobnosti farmácie M. Mandák. Pharma journal: lekárnický časopis. Bratislava: PHARMA, 2005, 15(1), p. 31.</ref> Posledné roky svojho života strávil v rodnom Liptovskom Mikuláši, kde 30. apríla 2005 zomrel. Pochovaný je na Vrbickom cintoríne v Liptovskom Mikuláši. <ref>VITKOVÁ, Zuzana. Za profesorom Mandákom. Medicínsky monitor. Bratislava: Bonus, 2005(2), p. 21.</ref> == Knižné publikácie (výber) == * MANDAK, Milan. ''Biofarmacia''. Bratislava: Univ. Komenského, 1987. * MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: vybrané kapitoly''. Bratislava: Univ. Komenského, 1984, 1. [diel]. * MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: vybrané kapitoly''. Bratislava: Univ. Komenského, 1984, 2. [diel]. * MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: učebnica pre farmaceutické fakulty''. Martin: Osveta, 1985. == Ocenenia (výber) == Rad SNP II. triedy, Československá medaila za chrabrosť, Za vynikajúcu prácu, Rad práce, Zlatá medaila Univerzity Komenského, Strieborná medaila Univerzity Martina Luthera v Halle, Strieborná medaila Maďarskej farmaceutickej spoločnosti. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=%22Mand%C3%A1k,+Milan%22&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Milana Mandáka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{DEFAULTSORT:Mandák, Milan}} [[Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša]] [[Kategória:Absolventi Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Slovenskí lekárnici]] [[Kategória:Slovenskí farmaceuti]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Dekani Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> '''Hrubý text''' {{Infobox Osobnosť | Meno = Branislav Bob | Rodné meno = | Popis osoby = poľnohospodársky odborník, vysokoškolský učiteľ | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1944|04|19}} | Miesto narodenia = [[Veľký Bysterec]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]] | Profesia = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Danica, rodená Čipková (* 1946) | Partnerka = | Deti = Rastislav (* 1971){{break}}Jana (* 1973) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor|Prof.]] [[Inžinier|Ing.]] '''Branislav Bob''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[19. apríl]] [[1944]], [[Veľký Bysterec]] je slovenský [[poľnohospodársky odborník]], [[vysokoškolský pedagóg]]). == Životopis == Branislav Bobč základnú školu absolvoval v rodnom [[Veľký Bysterec|Veľkom Bysterci]] a [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], maturoval v roku [[1953]] na reálnom gymnáziu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], potom študoval na vtedajšej Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre (v súčasnosti [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]], ktorú ukončil v roku [[1969]]. Po absolvovaní vysokej školy v rokoch [[1959]]{{--}}[[1971]] učil na [[Poľnohospodárska majstrovská škola|Poľnohospodárskej majstrovskej škole]] [[Liptovský Hrádok]], odbor včelársky a v rokoch [[1971]]{{--}}[[1974]] na Strednej poľnohospodárskej technickej škole, odbor pestovateľ-chovateľ v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Od roku [[1974]] až do dôchodku v roku [[1991]] pôsobil ako vedecký pracovník na [[Výskumný ústav včelársky|Výskumnom ústave včelárskom]] v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]]. V roku [[1986]] na Slovenskej akadémii vied obhájil kandidátsku dizertačnú prácu ''Vplyv nadstavkových úľov rôznej konštrukcie na rast a úžitkovosť včelstiev'' a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]]<ref>ČAVOJSKÝ, Valent. Ing. Michal Mačička 50-ročný. Včelár. Bratislava: 1981, 55(10), p. 236.</ref>. Michal Mačička po odchode na dôchodok pokračuje v nezmenšenej miere vo svojej aktivite v prospech slovenského včelárstva. Aj naďalej publikuje a prednáša, prakticky včelári a venuje sa nakrúcaniu filmov. <ref>KRESÁK, Milan. Ing. Michal Mačička, CSc., jubiluje. Včelár - Roč. 75, č. 10 (2001), s. 156-157.</ref> == Dielo == Michal Mačička celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju [[včelárstvo|včelárstva]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Vo svojich pôvodných vedeckých prácach sa zaoberal výživou včelieho plodu, zootechnikou včelárenia a odchovom včelích matiek. Dlhodobo sa venoval problematike taxácie včelstiev, biológii včelstva, ošetrovania včelstva, chorobám včiel a ich škodcom, produkcii včelích produktov a ich využitiu, ekologógii a včelárstvom, právnym predpisom vo včelárstve. Je autorom a spoluautorom 61 pôvodných vedeckých prác, viac ako 400 odborných príspevkov z oblasti včelárstva, 88 príspevkov z oblasti filmovej tvorby a autorom 190 krátkometrážnych dokumentárnych filmov. Rozsiahla je aj jeho prednášková činnosť. Na vedeckých konferenciách na Slovensku i v zahraničí, na medzinárodných kongresoch [[Apimondie|Apimondia]], na kurzoch, školeniach i schôdzach včelárov predniesol viac ako 560 odborných prednášok.<ref>BIZUB, František. Aktívny osemdesiatnik: [medailón jubilanta Ing. Michala Mačičku]. Liptovský Hrádok: APIGOLD, 2011. ISBN 9788096832132.</ref><ref>FEŇVEŠOVÁ, Judita. Zaznamenával miznúce hodnoty: jubilujúci neprofesionálny filmár Michal Mačička. Národná osveta . - Roč. XVI, č. 5-6 (2006), s. 35.</ref> == Knižné publikácie (výber) == * BOBČEK, Branislav. Živočíšna výroba. Nitra: Agrotar, 2001. ISBN 8088943108. * BOBČEK, Branislav. Živočíšna výroba. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2002. * BOBČEK, Branislav. Analýza materských a otcovských plemien a genealogických línií ošípaných hodnotených metódou M BLUP-AM na Slovensku: monografia. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2004. ISBN 8080694176. * BOBČEK, Branislav. Chov ošípaných zameraný na využitie biotechnologických metód pri ekologickom spracovaní výkalov ošípaných. Nitra: Agrotar, 2001. ISBN 8088943094. == Ocenenia (výber) == * [[1971]] – * [[1987]] – * [[1989]] - * [[1991]] - * [[1999]] - * [[2021]] - == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [ttps://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Branislav+Bobček&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&theme=snk_clanky Branislava Bobčeka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bobček, Branislav}} [[Kategória:Slovenskí poľnohospodári]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre]] [[Kategória:Osobnosti z Veľkého Bysterca]] <nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Peter Š | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský chemik, univerzitný profesor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1943|11|06}} | Miesto narodenia = [[Trenčín]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2022|04|21|1943|06|11}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Juraj a Irena, rod. Róžová | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Marta, rod. Lajošová | Partnerka = | Deti = Pavel (1965),{{break}}Peter (1969) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Peter Š''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[6. november]] [[1943]], [[Trenčín]]{{--}}† [[22. apríl]] [[2022]], [[Bratislava]] ) je slovenský [[chémia|chemik]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. == Životopis == Peter Š základnú školu absolvoval v rodných [[Tomášovce|Tomášovciach]] a vo [[Zvolen|Zvolene]]. V rokoch [[1941]]{{--}}[[1949]] študoval na gymnáziu v [[Lučenec|Lučenci]], kde aj maturoval. Od roku [[1949]] študoval chémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (PríF UK), ktorú ukončil v roku [[1953]]. Štúdium v odbore chémia na Prírodovedeckej fakulte UK ukončil v roku 1965 a hneď nastúpil na Katedru jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty ako asistent a o tri roky neskôr prešiel ako interný vedecký ašpirant na Katedru fyzikálnej chémie, na ktorej zotrval počas celého svojho profesijného života. Po absolvovaní vysokej školy nastúpil na [[Katedra organickej chémie|Katedru organickej chémie]] [[PriF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[1999]], keď odišiel do dôchodku. V roku [[1961]] na Prírodovedeckej fakulte UK obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]]. V roku [[1963]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. V roku [[1975]] obhájil doktorskú dizertáciu a stal sa doktorom chemických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[organická chémia]]. V roku [[1980]] bol menovaný [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[organická chémia]] na [[PriF UK]]. V rokoch [[1969]]{{--}}[[1970]] bol [[prodekan|prodekanom]] [[PriF UK]] a v rokoch [[1990]]{{--}}[[1997]] prvým [[prorektor|prorektorom]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. Zomrel v auguste roku 2007 a je pochovaný na Martinskom cintoríne v Bratislave.<ref>BOJO, Pavel, ed. Who is who v Slovenskej republike: založené Ralphom Hübnerom ; životopisná encyklopédia [významných žien a mužov Slovenska] [CD-ROM]. 2. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2005. Hübners Who is Who. ISBN 3729000489.</ref> == Dielo == Pavol Hrnčiar celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju organickej chémie na Univerzite Komensk0ho. Už po niekoľkých rokoch od nástupu na fakultu začal prednášať základný kurz organickej chémie a túto prednášku mal prakticky až do svojho odchodu do dôchodku. Medzi študentami bol obľúbený pre svoju priamosť v jednaní a zápal s akým prezentoval matériu organickej chémie. Jeho zaujímavé a zrozumiteľné prednášky pritiahli k štúdiu organickej chémie mnoho talentovaných študentov. Počas svojho pôsobenia na univerzite profesor Hrnčiar sa vzorne staral o to, aby študenti mali z čoho študovať. Bol autorom alebo spoluautorom viacerých vysokoškolských skrípt. Jeho hlavné dielo u4ebnica ''Organická chémia'' z roku [[1975]] vyšla v štyroch prepracovaných vydaniach a stala sa celoštátnou učebnicou organickej chémie. Pri jej koncipovaní profesor Hrnčiar využil moderný koncept vysvetľovania vlastností a reakcií organických zlúčenín na základe poznania ich elektrónovej štruktúry a reakčných mechanizmov. Matériu organickej chémie rozvíjal aj v rámci [[Slovenská chemická spoločnosť|Slovenskej chemickej spoločnosti]], kde po dvadsať rokov viedol Odbornú skupinu organickej chémie. Pri svojom entuziazme o organickú chémiu nezabúdal ani na študentov stredných škôl. So svojimi spolupracovníkmi bol autorom stredoškolskej učebnice chémie. <br> Vedecky sa profesor Hrnčiar profiloval už v začiatkoch svojho pôsobenia na univerzite. Zaoberal sa syntézou organických zlúčenín. Predmetom jeho záujmu boli predovšetkým cyklické ß-diketóny, vypracoval metódu ich syntézy a študoval ich vlastnosti. Publikoval aj viacero pôvodných vedeckých prác z organickej fotochémie a na sklonku svojej vedeckej kariéry sa zaujímal aj o syntézu a vlastnosti trikarbonylchrómových komplexov ftalidov a indandiónov. Profesor Hrnčiar je autorom alebo spoluautorom viac ako [[180]] pôvodných vedeckých publikácií. V rokoch [[1969]]{{--}}[[2000]] bol predsedom redakčnej rady chemického časopisu [[Chemical Papers]] a v rokoch [[1991]]{{--}}[[1996]] predsedom redakčnej rady časopisu [[Naša univerzita]]. <ref>TOMA, Štefan, Professor RNDr. Pavel Hrnčiar, DrSc. Sixty Years Old. ''Chem. Papers'' 44 (2)287 288(1990)</ref><ref>TOMA, Štefan, Za Prof. RNDr. Pavlom Hrnčiarom, DrSc. ''ChemZi'' 3/2 (2007) 348.</ref> <br> Nemenej významnou je spoločenská angažovanosť profesora Hrnčiara. Počas celého svojho života bol zástancom demokratických princípov fungovania spoločnosti. Za svoju angažovanosť prodekana fakulty v rokoch [[1969]]{{--}}[[1970]] bol neskôr normalizačným režimom odsunutý do úzadia. O to intenzívnejšie sa profesor Hrnčiar zapojil do reforiem školstva a vzdelávania po páde komunistického režimu v roku [[1989]]. Svojou odbornou autoritou aj z pozície prorektora Univerzity Komenského sa významne zasadil o reformy školského systému a ponovembrové premeny vysokých škôl na moderné vzdelávacie inštitúcie. Zaslúžil sa aj o reformy v oblasti vedy a výskumu a presadzoval výrazné zmeny v organizácii a financovaní vedy a výskumu na Slovensku.<ref>HRNČIAR, Pavol, Ponovembrové premeny vysokých škôl. ''Tvorba T.'' - Roč. 7 (16), č. 4 (1997), s. 43-45. HRNČIAR, Pavol, Potrebujeme zákon o vede. ''Literárny týždenník'' - Roč. 7, č. 8 (1994), s. 12. HRNČIAR, Pavol, Premeny vysokých škôl. ''Literárny týždenník'' . - Roč. 9, č. 16 (1996), s. 11</ref> == Knižné publikácie (výber) == * HRNČIAR, Pavol. Organická chémia. 2. upr. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1982. * HRNČIAR, Pavol. Organická chémia. 4. vyd. Bratislava: Vydav. Univ. Komenského, 1997. ISBN 8022311618. * HRNČIAR, Pavol. Organická chémia v príkladoch. 4. vyd. Bratislava: Vydav. Univ. Komenského, 1998. ISBN 8022312754. * HRNČIAR, Pavol, Josef PACÁK a Pavel PETROVIČ. Chémia pre 2: roč.gymnázií. Josef Pacák,... Ilustr.Miroslava Jakešová. Z čes.orig.prel.Pavol Hrnčiar,Pavel Petrovič. 4.vyd. Bratislava: SPN, 1994. ISBN 8008023244. == Ocenenia (výber) == * [[1978]] – Cena SNP * [[1990]] – Hanušova medaila Československej spoločnosti chemickej * [[1990]] - Zlatá medaila Prírodovedeckej fakulty UK * [[1993]] - Zlatá medaila Farmaceutickej fakulty UK * [[1995]] - Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti * [[1995]] - Veľká zlatá medaila UK == Referencie == {{Referencie}} [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=Hrn%C4%8Diar,+Pavol&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Diela Pavla Hrn4iara] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hrnčiar, Pavol}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti z Tomášoviec]] <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján Polčin | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský chemik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1926|11|24}} | Miesto narodenia = [[Rybany]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1982|12|23|1926|11|24}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = chemik | Známy vďaka = | Alma mater = [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Polčin (* [[1899]]{{--}}† [[1976]]),{{break}}Valéria, rod. Bronišová | Príbuzní = | Súrodenci = [[Stanislav Polčin]] (* [[1921]]{{--}}† [[1976]]) cirkevný historik, prekladateľ | Manželka = Olga, rod. Luknárová | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Ján Polčin''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[24. november]] [[1926]], [[Rybany]]{{--}}† [[23. december]] [[1982]], [[Bratislava]]<ref>MAŤOVČÍK, Augustín, ed. Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). Martin: Matica slov, 1990, 4. zväzok, M-Q. ISBN 8070900709.</ref> == Životopis == Do ľudovej školy chodil v rodných [[Rybany|Rybanoch]] a [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]]. V rokoch [[1937]]{{--}}[[1945]] absolvoval gymnázium v [[Nitra|Nitre]]. Po maturite Ján Polčin v roku [[1945]] nastúpil na štúdium chémie na vtedajšej [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickej fakulte SVŠT]], v súčasnosti [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], kde v roku [[1950]] promoval na inžiniera chémie ([[Inžinier (akademický titul)|Ing.]])<ref>Absolventi FCHPT STU 1941-2009. Bratislava: Nakladateľstvo STU, 2010. ISBN 9788022732833.</ref>. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia sa na krátko zamestnal v [[Štátny drevársky výskumný ústav|Štátnom drevárskom výskumnom ústave]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1952]]{{--}}[[1954]] bol vedeckým ašpirantom na [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickej fakulte SVŠT]], kde v roku [[1954]] ako prvý Slovák obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]], v súčasnosti [[Doktor (PhD.)|PhD]]. Od roku [[1954]] až do svojej predčasnej smrti v roku [[1982]] pôsobil na [[Výskumný ústav papiera a celulózy|Výskumnom ústave papiera a celulózy]] ([[VÚPC]]) v Bratislave, najprv ako vedecký pracovník a od roku [[1972]] vedúci vedecký pracovník. Dlhoročný vedúci odboru chémie a fyziky vláknin na VÚPC. Externe pôsobil ako pedagóg na Katedre chemickej technológie dreva celulózy a papiera [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie SVŠT]] a na Vysokej škole chemicko-technoloogickej v Pardubiciach. V rokoch [[1967]]{{--}}[[1970]] bol na dlhodobom študijnom pobyte na univerzite v Toronte, Kanada. Tu spolupracoval s profesorom W. H. Rapsonom, svetovým odborníkom v oblasti chemického spracovania drevnej hmoty a priekopníkom vývoja nových technológií v oblasti zlepšovania znečistenia vôd celulózkami. Začiatkom 70. rokov dvadsiateho storočia Ján Polčin neprešiel previerkami a politickými čistkami organizovanými komunistickou stranou a bol odsunutý do úzadia. == Dielo == Svojim rozsiahlym dielom v oblasti chemického spracovania dreva, [[lignín|lignínu]] a [[celulóza|celulózy]] patrí Ján Polčin medzi najvýznamnejších slovenských chemikov dvadsiateho storočia. Svoju vedeckú prácu zameral na nasledovné oblasti celulózo-papierenského výskumu. * Rozpracoval metódy prípravy derivátov lignínu. Osobitnú pozornosť venoval výskumu vysokolignifikovaných vlákien so zreteľom na kyslíkové postupy delignifikácie. * Študoval takmer všetky postupy prípravy buničiny, zvláštnu pozornosť venoval termomechanickej buničine. * So svoojimi spolupracovníkmi vyvinul technológiu prípravy derivátov celulózy rozpustných vo vode (karboxymetylcelulóza) a enzymatickej hydrolýzy dreva. * Bol autorom viacerých analytických metód v celuózo-papierenskom výskume a chémii lignínu. * Zaoberal sa existenciou chemických väzieb medzi lignínom a sacharidovými zložkami dreva, experimentálne potvrdil ich existenciu. * V spolupráci s univerzitou v Toronte rozpracoval teóriu chromofórov lignínu a bielenia. * Inicioval a viedol výskum využitia kvantovochemických metód pri štúdiu vlastností a štruktúry hlavných stavebných jednotiek lignínu, celulózy a hemicelulóz. * Založil výskum zloženia a vlastností materiálu celého stromu. Jeho výskum bol ocenený členstvom (fellow) v prestížnej ''The International Academy of Wood Science'', stal sa členom ''Canadian Pulp and Paper Association'' a americkej ''TAPPI''. Medzinárodná vedecká komunita si vedeckú erudíciu Jána Polčina uctila členstvom v edičných radách viacerých vedeckých časopisov (The Journal of Cellulose and Technology, Cellulose Chemistry and Technology). Bol dlhoročným predsedom odbornej skupiny chémie dreva, papiera a celulózy pri Slovenskej chemickej spoločnosti a nositeľom Hanušovej medaile.<ref>KOŠÍK, Martin, KOŠÍKOVÁ, Božena, In memoriam Ing. Ján Polčin, CSc Chemické zvesti . Roč. 37, č. 3 (1983), s. 431</ref> Ján Polčin bol svojim naturelom skromný človek, ale veľký odborník, humanista a vedec. Vynikal nesmiernou tvorivosťou a širokým záberom nielen vo vlastnom odbore, ale aj v širšom kontexte modernej chémie. == Publikácie (výber) == * Polcin, J.; Rapson, W.H. 1969: Spectrophotometric study of wood chromophores in situ part 2 determination of the absorption spectrum of lignin from reflectance and reflectivity measurements TAPPI (Technical Association of the Pulp and Paper Industry) 52(10): 1965-1970 * Polcin, J.; Rapson, W.H. 1969: Spectrophotometric study of wood chromophores in situ part 3 determination of the spectrum of lignin by the cotton dilution method TAPPI (Technical Association of the Pulp and Paper Industry) 52(10): 1970-1974 * Polčin, J. "Preparation of Samples for Infrared Spectrophotometric Measurements of Fibrous Cellulose Materials," Appl. Spectrosc. 28, 588-590 (1974) * Košíková, B., Polčin, J. and Dandárová-Vašátková, M.. "Eine neue Methode zur Isolierung des Lignin-Saccharid-Komplexes" Holzforschung, vol. 23, no. 2, 1969, pp. 37-43. https://doi.org/10.1515/hfsg.1969.23.2.37 * Košíková, B., Polčin, J. and Joniak, D.. "NMR Studies on Lignin-Carbohydrate Complexes" Holzforschung, vol. 27, no. 2, 1973, pp. 59-64. https://doi.org/10.1515/hfsg.1973.27.2.59 * Košiková, B., Polčin, J., Dandárová-Vašátková, M. and Joniak, D.. "Untersuchung des Bindungscharakters des Lignin-Saccharid-Komplexes, isoliert aus methyliertem Holz" Holzforschung, vol. 23, no. 2, 1969, pp. 43-47. https://doi.org/10.1515/hfsg.1969.23.2.43 *Košiková, B., Polčin, J. and Joniak, D.. "NMR Studies on the Lignin-Saccharidic Complexes - II. Hydrolysis of the Lignin-Saccharidic Complex isolated from Acetylated Beechwood" Holzforschung, vol. 31, no. 6, 1977, pp. 191-193. https://doi.org/10.1515/hfsg.1977.31.6.191 * M.Remko, J.Polcin: Molecular orbital investigations on lignin model compounds, Part XIII. Model studies of hydrogen bonds formed in the systems lignin-cellulose and lignin-hemicelluloses. Z.Phys.Chem., Neue Folge 125 (1981) 175-181. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Pol%C4%8Din,+J%C3%A1n&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&pageNumber=1&theme=snk Zoznam diel Jána Polčina] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Polčin, Ján}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Absolventi Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Ryban]] <nowiki> ´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský chemik, univerzitný profesor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1937|09|11}} | Miesto narodenia = [[Veľké Uherce]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1855|8|31|1783|10|07}} | Miesto úmrtia = [[Šopron]], [[Rakúske cisárstvo]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Viera | Partnerka = | Deti = Alena (1967),{{break}} Vladimír (1996) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Štefan Toma''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[11. september]] [[1937]], [[Veľké Uherce]]) je slovenský [[chémia|chemik]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. == Životopis == V rokoch [[1952]]{{--}}[[1955]] študoval na [[JSŠ]] v [[Prievidza|Prievidzi]], kde maturoval. V roku [[1955]] študoval chémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (PríF UK), ktorú ukončil v roku [[1960]]. Po absolvovaní vysokej školy nastúpil na [[Katedra organickej chémie|Katedru organickej chémie]] [[PriF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[2013]], keď sa stal emeritným profesorom. V roku [[1966]] na Prírodovedeckej fakulte UK obhájil kandidátsku dizertačnú prácu z oblasti chémie ferocénu, prípravy jeho nových derivátov a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]] V roku [[1966]] po rigoróznej skúške získal titul [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] V roku [[1969]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. Vnútromolekulová Michaelova adícia ako metóda prípravy [m]metalocenofánov bola témou jeho doktorskej dizertácie, ktorú obhájil v roku [[1982]] a stal sa doktorom chemických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[organická chémia]]. Od roku [[1983]] je [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[organická chémia]] na [[PriF UK]]. V rokoch [[1970]]{{--}}[[1971]] absolvoval študijný pobyt na [[University of Strathclyde]] [[Glasgow]], [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska]]. V rokoch [[1976]]{{--}}[[1995]] a [[1999]]{{--}}[[2003]] zastával funkciu vedúceho katedry organickej chémie na [[PriF UK]]. Dekanom [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] bol v rokoch [[1986]]{{--}}[[1991]]. Od r. [[1981]] bol vedeckým tajomníkom [[Slovenská chemická spoločnosť|Slovenskej chemickej spoločnosi]] (SCHS) a v rokoch [[1988]]{{--}}[[1990]] jej predsedom. <ref>BOJO, Pavel, ed. Who is who v Slovenskej republike: založené Ralphom Hübnerom ; životopisná encyklopédia [významných žien a mužov Slovenska] [CD-ROM]. 2. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2005. Hübners Who is Who. ISBN 3729000489.</ref> == Dielo == Profesor Štefan Toma je priekopníkom zavádzania nových metód organickej syntézy nielen na [[Slovensko|Slovensku]], ale aj v bývalom [[Československo|Československu]]. Okrem chémie organokovových zlúčenín sa profesor Toma veľkou mierou zaslúžil o rozvoj fotochémie, sonochémie, využitia mikrovlnného žiarenia v organickej syntéze, organokatalýzy a využitia iónových kvapalín. Venoval sa aj syntéze a aplikáciám nových chirálnych ferocénových ligandov a organokatalyzátorov v stereoselektívnej syntéze. Je autorom a spoluautorom viac ako 260 pôvodných vedeckých prác. Výsledky svojej vedeckej práce prezentoval na zahraničných univerzitách v [[Dijon|Dijone]], [[Strasbourg|Strasbourgu]], [[Grenoble|Grenoble]], [[Paríž|Paríži]], [[York|Yorku]], [[Kolín|Kolíne]], [[Nottingham|Nottinghame]], [[Aachen|Aachene]], [[Graz|Grazi]], [[Shiga|Shiga]], [[Coventry|Coventry]], [[Bologna|Bologni]]. Bol členom redakčnej rady medzinárodného časopisu [[Applied Organometallic Chemistry]].<ref>ŠEBESTA, Radovan and PUTALA, Martin. Professor Dr. Štefan Toma—excellent scientist and teacher—celebrates his 75th birthday. Chemical Papers 67 (1) 1–2 (2013)</ref> == Knižné publikácie (výber) == * == Ocenenia (výber) == == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * Práce Štefana Tomu na Research Gate [https://www.researchgate.net/profile/Stefan-Toma-2] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Toma, Štefan}} [[Kategória:Osobnosti z Veľkých Uheriec]] [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Martin Bencúr | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský lekárnik, filantrop | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1783|10|07}} | Miesto narodenia = [[Jasenová]], [[Habsburská monarchia]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1855|8|31|1783|10|07}} | Miesto úmrtia = [[Šopron]], [[Rakúske cisárstvo]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = [[filantropia]] | Alma mater = | Profesia = [[lekárnik]] | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Bencúr Števo{{break}} Mária Jandurová | Príbuzní = | Súrodenci = | Súrodenci | Manželka = Terézia, rodená Munker (* 26. 9. 1800{{--}}† 28. 03. 1889 [[Šopron]]) | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Martin Bencúr''' (* [[7. október]] [[1783]], [[Jasenová]]{{--}} † [[31. august]] [[1855]], [[Šopron]]) bol slovenský [[lekárnik]], [[filantrop]]. == Životopis == Martin Bencúr (Kundek Števo) narodil sa 7. októbra 1783.<ref>"Slovakia Church and Synagogue Books, 1592-1935", , FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:KSRZ-FVD : Fri Mar 08 04:38:24 UTC 2024), Entry for Marting Steno and Johanes Steno, 07 Oct 1783."</ref> Pochádzal z rodiny chudobného roľníka, ktorý pre vzdelanie svojich detí mohol urobiť len málo. Keď však rodičia zbadali u malého chlapca talent, rozhodli sa ho poslať na štúdiá do škôl v [[Dobšiná|Dobšinej]], ktoré mali v tom čase vynikajúcu povesť. Po absolvovaní niekoľkých tried gymnázia prejavil záujem o farmaceutické vedy. Vo farmácii sa najprv zaúčal v [[Maukschova lekáreň|Maukschovej lekárni]] v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. V [[Pešť|Pešti]] pod dohľadom skúseného lekárnika absolvoval v krátkom čase skúšky a dosiahol [[magistérium]] a stal sa [[magister farmácie|magistrom farmácie]]. Počas praxovania vo väčšej lekárni v Pešti ho postihla nepríjemná nehoda, ktorá zanechala trvalé stopy na jeho zdraví. Pri príprave chlóru v retorte (krivuli) sa mladý Bencúr nadýchal jedovatého plynu, čo malo trvalé následky na jeho zdravie. Po zvyšok života trpel chorobou pľúc a astmou. V snahe zotaviť sa odišiel z prašnej Pešti, aby hľadal zdravšie oblasti. Krátko sa zdržal v [[Pécs|Pécsi]], potom si prenajal lekáreň v [[Modra|Modre]]. Tu sa zaoberal možnosťou výroby cukru z javorového a brezového sirupu. Podnikateľsky využil vtedajšiu situáciu vysokých cien repného cukru. Po získaní výhodného prenájmu veľkej lekárne Nagy v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]] sa tu usadil s odhodlaním ostať tu žiť do konca života. Po šiestich rokoch práce v lekárni a bez možnosti jej odkúpenia za prijateľných podmienok Bencúr krátko pôsobil v [[Prešporok|Prešporku]] s cieľom stať sa nezávislým lekárnikom. Tieto predstavy sa mu nenaplnili a ušetrené peniaze použil na zakúpenie lekárne v [[Petrovaradín|Petrovaradíne]], ktorý je v súčasnosti časťou [[Nový Sad|Nového Sadu]]. Srbská nížina veľmi nelákala Bencúra pochádzajúceho z hornatej [[Orava|Oravy]] a v roku [[1825]] sa presťahoval do [[Šopron|Šoprona]], kde kúpil [[lekáreň]] [[U anjela]]. Oficiálnym majiteľom lekárne sa stal v roku [[1827]] po získaní občianstva mesta [[Šopron]]. Občiansku prísahu zložil [[10. januára]] [[1827]]<ref>Jenő Házi, Soproni polgárcsaládok 1535-1848. I-II. Akdémiai Kiado, Budapest 1982</ref>. Lekáreň [[U anjela]] vlastnil do roku [[1833]]<ref>Szála, Erzsébet (2017) Az ország első gyógyszerészettörténeti gyűjteménye, a soproni Patikamúzeum. In: Hagyomány, értékmentés és innováció a tudományban. A Magyar Természettudományi Társulat tudománytörténeti kötetei (1). Magyar Természettudományi Társulat, Budapest, pp. 129-138.</ref>. Lekáreň [[U anjela]] na Hlavnom námestí v Šoprone fungovala takmer tristo rokov. Majiteľmi boli nemeckí lekárnici. Výnimkou bol jasenovský rodák Slovák Martin Bencúr. Aj keď Bencúr lekáreň vlastnil len krátkych 6 rokov, svojou odbornosťou lekárnika a dobročinnosťou pre mesto [[Šopron]], evanjelickú cirkev a evanjelické školstvo v meste sa významne zapísal do histórie tohto mestečka. Narastajúce zdravotné problémy a utrpenie mu v čoraz väčšej miere bránili v podnikaní a posledných desať rokov svojho plodného života venoval výlučne starostlivosti o svoje zdravie a dobročinnosti, v ktorej našiel podporu aj u svojej manželky. Zomrel 31. augusta 1855 v Šoprone, kde bol aj pochovaný.<ref name´"Martin Benczur"><big>Kolbenheyer</big>, Moriz. Martin Benczur in Protestantische Jahrbücher für Österreich unter Mitwirkung mehrerer protestantischer Theologen und Schulmänner, herausgegeben von Victor Hornyánsky. Dritter Jahrgang 1856. Pest 1856. Bei Gustav Heckenast</ref> == Filantropia == Martin Bencúr bol mimoriadne aktívnym, zručným lekárnikom, ktorý vždy držal krok s pokrokom doby. Vo svojom odbore patril medzi tých najúspešnejších. Vedel si získať a zachovať publikum, nadobudnutý majetok prostredníctvom donácií a štipendií veľkoryso venoval chudobným a mládeži, bol patrónom škôl, horlivým podporovateľom svojej cirkvi a svojho ľudu a filantropom. Osobitnú pozornosť venoval podpore školstva a vzdelávania chudobných študentov. Viacerým školám venoval značné finančné čiastky, dlhodobo podporoval mladé talenty, ktoré mali to šťastie, že sa dostali do jeho blízkosti. Ako príklad za všetkých spomenieme mladého lekárnika [[Wilhelm Fuchs|Wilhelma (Viliama) Fuchsa]], ktorý bol významným odborníkom na [[baníctvo]], [[mineralógia|mineralógiu]] a [[hutníctvo]] v Rakúsko-uhorskej monarchii a korešpondujúcim členom [[cisárskej]] [[Rakúska akadémia vied|Rakúskej akadémie vied]]. Bencúr, ako to mal vo zvyku, diskrétne a všestranne podporoval Viliama Fuchsa až do jeho predčasnej smrti v roku [[1853]]. Svojej rodnej obci [[Jasenová]] Bencúr prispel značnou sumou peňazí na stavbu kostola aj fary. Na postavenie kostola dal 500 zlatých, na školu 300 zlatých, na faru 100 zlatých a pre cirkev založil základinu 5 000 zlatých. Pre matkocirkev v Leštinách, kde bol pokrstený daroval 500 zlatých. Okrem toho Martin Bencúr testamentom určil pre jasenovskú základinu 5 250 zlatých, ktorá mala byť uložená u kniežaťa [[Esterházy|Esterházyho]]. V roku [[1853]] Bencúr kostolu venoval najväčší zvon odliaty v Šoprone zvonárskym majstrom Geltenhoferom, ktorý farnosti slúži aj v súčasnosti<ref>Slovenské Noviny (Viedeň) sobota 24. september 1853, č. 112, s. 434 - 435.</ref>. V roku [[1842]] Martinom Bencúrom a švagrinou Katarínou Munker bola založená Bencúrovsko - Munkerovská základina s cieľom z úrokov každoročne odmeniť najlepších žiakov knihami.<ref>ZOCH, Pavel, Koruhev na Sionu 6 (2), 1883, s. 30.</ref> Na evanjelických školách v [[Šopron|Šoprone]] študovali mnohí študenti z Oravy aj za výdatnej podpory finančných základín Martina Bencúra a ďalšieho jasenovského rodáka a obyvateľa Šoprona [[Daniel Čaplovič|Daniela Čaploviča]]. Martin Bencúr po svojej smrti odkázal tamojšiemu učiteľskému ústavu 3 000 zlatých a alumneu 1 000 zlatých. Štátny úradník Daniel Čaplovič dal na základinu školského štipendia 1000 zlatých na podporu slovenských študentov.<ref>Geschichte des evangelischen Gymnasiums zu Oedenburg nebst den Denkwürdigkeiten der evangelischen Gemeinde daselbst. ... Von Matthias Müllner (1857).</ref> Aj [[Martin Kukučín]], tiež z rodiny Martina Bencúra, s pomocou vdovy po Martinovi Bencúrovi, mohol v Šoprone absolvovať ôsmy ročník gymnázia a maturitu. == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Bencúr, Martin}} [[Kategória:Slovenskí lekárnici]] [[Kategória:Slovenskí filantropi]] [[Kategória:Osobnosti z Jasenovej]] </nowiki> =============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Ladislav Jurkovič | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský evanjelický kňaz, publicista, redaktor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1905|11|28}} | Miesto narodenia = [[Modra-Kráľová]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1997|5|1|1905|11|28}} | Miesto úmrtia = [[Košice]], [[Slovensko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]], [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Vladimír Jurkovič (* 1865{{--}}† 1943){{break}} Mária, rodená Melfeberová (* 1873{{--}}† 1960) | Príbuzní = pravnuk [[Samuel Jurkovič|Samuela Jurkoviča]] | Súrodenci = [[Miloš Jurkovič]] (* 1900{{--}}† 1987){{break}} Ivan (* 1899{{--}}† 1993{{break}} Želmira Emilia Jurkovičová (* 1893{{--}}† 1895){{break}} Anna Procházková, rodená Jurkovičová (* 1897{{--}}† 1981) {{break}} Elena Pavlina Štetková, rodená Jurkovičová (* 1895{{--}}† 1992) | Súrodenci | Manželka = Gabriela, rodená Kraftová | Deti = Miloš (*1937){{break}}Branislav (*1941) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Ing.]] '''Miloš Jurkovič''' (* [[30. júl]] [[1900]], [[Modra]]{{--}} † [[13. december]] [[1987]], [[Bratislava]]) bol slovenský [[historik]], [[múzejník]], [[publicista]], [[fotograf]].<ref>ÁBELOVSKÝ, Ján. ''Biografický lexikón Slovenska.'' Martin: Slovenská národná knižnica, 2010, IV., Ch-Kl. ISBN 9788089301577</ref> == Životopis == Miloš Jurkovič v rokoch [[1906]]{{--}}[[1910]] navštevoval evanjelickú ľudovú školu v [[Kráľová|Kráľovej]], v rokoch [[1910]]{{--}}[[1914]] meštiansku školu v [[Modra|Modre]], v rokoch [[1914]]{{--}}[[1918]] študoval na [[Evanjelické lýceum|Evanjelickom lýceu]] v [[Šopron|Šoprone]]. Po maturite na gymnáziu Miloš Jurkovič v roku [[1919]] nastúpil na štúdium poľnohospodárskeho inžinierstva na [[České vysoké učení technické v Praze|Českém vysokém učení technickém v Praze]], kde v roku [[1923]] promoval na inžiniera ([[Ing.]]). Po absolvovaní základnej vojenskej služby v rokoch 1923{{--}}1924 pracoval v Štátnych výskumných ústavoch potravinárskych v Bratislave. V roku [[1927]] prešiel k [[Národní zemědělské muzeum|Zemedelskému múzeu v Prahe]], kde získal odbornú prax pod vedením profesora [[Josef Kazimour|Josefa Kazimoura]]. V tomto čase podnikol študijné cesty do významných poľnohospodárskych múzeí vo [[Francúzsko|Francuzsku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], [[Rakúsko|Rakúsku]] a [[Maďarsko|Maďarsku]], z ktorých poznatky využil pri vytváraní poľnohospodárskeho múzea v [[Bratislava|Bratislave]]. Venoval sa najmä príprave expozícií, zhromažďovaniu zbierkových predmetov a literatúry, ale aj systematickému výskumu dejín slovenského poľnohospodárstva. V novo vytvorenom [[Zemedelské múzeum|Zemedelskom múzeu]] v [[Bratislava|Bratislave]] bol najprv asistentom a v rokoch [[1927]]{{--}}[[1940]] správcom múzea. Tu viedol aj agendu [[Lesnícke múzeum|Lesníckeho múzea]] a všestranne sa staral o jeho rozvoj. Spojením zemedelského a vlastivedného múzea v roku [[1940]] vzniklo [[Slovenské múzeum]], kde Ing. Jurkovič bol v rokoch [[1940]]{{--}}[[1948]] hlavným správcom a v rokoch [[1949]]{{--}}[[1955]] jeho riaditeľom. V roku [[1955]] musel z politických dôvodov a pre náboženské zmýšlanie opustiť funkciu riaditeľa. V rokoch [[1955]]{{--}}[[1959]] bol vedúcim prírodovedného oddelenia múzea a v roku [[1960]] vedúci Kabinetu múzejnej a vlastivednej práce Slovenského múzea. V tom istom roku odišiel do dôchodku a žil v Bratislave. Zomrel 13. decembra 1987.<ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Výnimočná múzejnícka osobnosť Ing. Miloš Jurkovič.'' Múzeum . - Roč. 46, č. 4 (2000), s. 47-48, ISSN:0027-5263</ref> == Dielo == Miloš Jurkovič patrí medzi zakladajúce osobnosti slovenského múzejníctva. Zaslúžil sa o vybudovanie zbierok a postavenie budovy Slovenského múzea na Vajanského nábreží v Bratislave. V Slovenskom múzeu vybudoval zbierkový fond, knižnicu a oddelenie galérie z ktorého v roku 1943 vznikla Slovenská galéria, predchodca [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]]. Spolu s Ing. [[Juraj Martinka|Jurajom Martinkom]], predsedom Miestneho výboru múzea má Miloš Jurkovič zásluhu na založení [[Lesnícke múzeum|Lesníckeho múzea]] a vybudovanie zbierkového fondu v oblasti dokumentácie lesníctva, poľovníctva a drevárstva.<ref>URGELA, Jozef ''Naši jubilanti Ing. Miloš Jurkovič'', Les, Roč. 41, č. 7 (1985), s. 334</ref> Ako dôchodca sa sa aktívne činil pri znovuzakladaní [[Slovenské poľnohospodárske múzeum|Slovenského poľnohospodárskeho múzea]] v Nitre.<ref>PODOLÁK, Ján ''Ing. Miloš Jurkovič (1900-1987)''. Agrikultúra 22 . -Bratislava: Príroda, 1989 . - S. 7-10</ref> Bol tvorcom včelárskych expozícií v rámci hospodárskych a lesníckych výstav v republike <ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Spomienka - Ing. Miloš Jurkovič a včelárstvo na Slovensku.'' Včelár . - Roč. 75, č. 1 (2001), s. 16 , ISSN:0139-6064</ref> Bol členom výboru Zväzu slovenských múzeí a pôsobil v Muzeologickom kabinete. Bol členom komisie SAV pre poľnohospodársku terminológiu a pôsobil aj na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] a [[Osvetová škola|Osvetovej škole]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde prednášal [[muzeológia|muzeológiu]]. Bol predsedom redakčnej rady zborníka [[Agrikultúra]]. Bol priekopníkom aplikovania vedy a techniky do moderného slovenského múzejníctva. Je autorom ôsmych kníh a viac ako 400 príspevkov v odborných časopisoch z oblasti slovenského ovocinárstva, lesníctva, zverolekárstva a poľnohospodárstva. Písal o osobnostiach národnobuditeľského a osvetovobuditeľského diania. Je autorom životopisných príspevkov viac ako osemdesiatich osobností.<ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Poľnohospodársky múzejník, publicista a bibliograf Ing. Miloš Jurkovič (1900-1987).'' Poľnohospodárstvo . - Roč. 47, č. 1 (2001), s. 71-73 , ISSN:0551-3677</ref> <nowiki> == Knihy (výber) == * == Ocenenia (výber) == * [[1957]] – čestný člen Zväzu slovenských múzeí * [[1968]] – Cena Andreja Kmeťa * [[1968]] - čestný člen Slovenskej spoločnosti pre dejiny vied a techniky pri SAV == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * HALMOVÁ, Žofia. ''Miloš Jurkovič: život a dielo.'' Bratislava: Ústr. správa múzeí a galérií, 1985. == Externé odkazy == * https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Milo%C5%A1+Jurkovi%C4%8D&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&theme=snk_clanky Zoznam diel Miloša Jurkoviča] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{DEFAULTSORT:Jurkovič, Ladislav}} [[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]] [[Kategória:Slovenskí teológovia]] [[Kategória:Absolventi Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti z Modry]] </nowiki> ============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ =============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Alice Hux | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská a švajčiarska biochemička | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1938|08|03}} | Miesto narodenia = [[Bratislava|Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = biochemička | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Deti = (* 1968), (* 1975) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} '''Alice Hux, rodená Lukačková''', [[Doctor philosophiæ|Ph.D.]] (* [[8. marec]] [[1957]], [[Bratislava|Bratislava]]) je slovenská [[biochemik|biochemička]], pôsobiaca vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] <ref>Huxley A, Miles N. ''Alice Huxley and Nick Miles of Speedel on the company's pipeline and future plans. Interview by Christopher Watson and Stephen Carney''. Drug Discov Today. 2005 Jul 1;10(13):881-3. doi: 10.1016/S1359-6446(05)03488-4. PMID: 15993805.</ref> == Životopis == Po maturite na gymnáziu v Bratislave Alica Lukačková v roku [[19]] začala študovť biochémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], kde v roku [[1982]] promovala. Doktor prírodných vied ([[RNDr.]]) [[1983]] v odbore [[biochémia]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Po štúdiách v Bratislave odišla do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] a začala pôsobiť vo farmaceutickom výskume. V roku [[1982]] v rámci postdoktorandského štipendia nastúpila na biotechnologické oddelenie [[Ciba-Geigy]] v [[Bazilej|Bazileji]], kde postupne zastávala rôzne riadiace funkcie v oblasti endokrinologického výskumu a klinického vývoja liečiv pôsobiacich na kardiovaskulárny systém a nových kancerostatík. Po zlúčení [[Sandoz|Sandozu]] a [[Ciba-Geigy]] v roku [[1996]] v novo vytvorenom [[Novartis|Novartise]] prevzala úlohu globálnej projektovej manažérky, v ktorej viedla niekoľko multidisciplinárnych tímov vyvíjajúcich nové lieky v oblasti kardiovaskulárnych a transplantačných terapií. V roku [[1998]] Alice Huxley spolu so svojím manželom Mariusom Sutterom založila spoločnosť Speedel Pharma. V roku [[2000]] sa stala a generálnou riaditeľkou biotechnologickej spoločnosti [[Speedel Holding AG]]. V roku [[2008]] farmaceutická spoločnosť Novartis kúpila všetky registrované akcie spoločnosti a Speedel Holding AG zanikla.<ref>https://index.sme.sk/c/3969515/novartis-chce-prevziat-biotechnologicku-firmu-speedel.html</ref> Finančné prostriedky z predaja start-upu Speedel Alice Huxley Sutter použila na rozbehnutie nového projektu spoločnosti [[Aliophtha AG]] zameranej na výskum a vývoj v oblasti farmaceutických produktov vrátane biologických a biotechnologických produktov a výroby a komercializácie takýchto produktov. == Dielo == Dr. Huxley Sutter objavila Aliskiren, prvý inhibítor renínu, ktorý bol schválený [[FDA]] v [[USA]] v marci [[2007]] a [[EMEA]] v [[EÚ]] v auguste [[2007]] na liečbu esenciálnej hypertenzie. Pod vedením dr. Huxley [[Speedel Holding AG]] vyvíjal aj ďalšie generácie inhibítorov renínu, látky SPP301 (antagonista endotelínového receptora A) II, SPP200 (priamy inhibítor trombínu), SPP2745 (inhibítor syntázy aldosterónu), ktoré sa dostali do rôznych fáz klinického výskumu. Za objav Aliskirenu a jeho zavedenie do klinickej praxe Speedel s Novartisom získali Zlatú medailu v siedmom ročníku súťaže Wall Street Journal za technologickú inováciu. <ref>"Speedel and Novartis have won the overall Gold Award in the seventh annual Wall Street Journal contest for Technology Innovation for their work in discovering and developing SPP100 (aliskiren) the first direct renin inhibitor for treating hypertension" Internet Wire, 24 Sept. 2007, p. NA. Gale OneFile: Health and Medicine, link.gale.com/apps/doc/A169033605/HRCA?u=anon~e75eedb8&sid=sitemap&xid=46376bb2.</ref> == Publikácie (výber) == == Ocenenia (výber) == * [[2008]] – BioValley Life Sciences Award <ref>https://www.regbas.ch/files/news/480_BLSW_Program2008.pdf</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * GRADMAN, Alan H., KAD, Rishi. ''Renin Inhibition in Hypertension'', Journal of the American College of Cardiology, Volume 51, Issue 5, 2008, Pages 519-528. * HANESSIAN S, GUESNÉ S, CHÉNARD E. ''Total synthesis of "aliskiren": the first Renin inhibitor in clinical practice for hypertension.'' Org Lett. 2010;12(8):1816‐1819. doi:10.1021/ol100427v {{DEFAULTSORT:Huxley, Alice}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória: absolventi Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ =============´´´ <nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ {{Infobox Osobnosť | Meno = Alice Hux | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská a švajčiarska biochemička | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1938|08|03}} | Miesto narodenia = [[Bratislava|Bratislava]], [[Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = biochemička | Známy vďaka = | Alma mater = [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = otec MUDr. [[Daniel Belluš]], matka Augusta Bellušová, rod. Baxová | Príbuzní = strýko [[Emil Belluš]] | Súrodenci = | Manželka = Miriam, rodená Nováková | Deti = Jela (* 1968), Zuzana (* 1975) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor|Prof.]] [[Ing.]] '''Daniel Belluš''', [[Doctor philosophiæ|Ph.D.]] (* [[8. marec]] [[1938]], [[Trnava|Trnava]]){{--}}† [[18. september]] [[2011]], [[Bazilej]], [[Švajčiarsko]]) bol slovenský [[chemik]], [[Vysokoškolský profesor|univerzitný profesor]] pôsobiaci vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] <ref>UHER, Michal a Viktor MILATA. Prof. Ing. Dr. Drs. h.c. Daniel Belluš: slovenský a švajčiarsky vedec svetového formátu. Bratislava: Vydavateľstvo STU, 2008. ISBN 9788022728768.</ref> == Životopis == Po maturite na gymnáziu v Trnave Daniel B v roku [[1952]] nastúpil na štúdium chémie na vtedajšej [[Chemická fakulta|Chemickej fakulte]] [[SVŠT]], v súčasnosti [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], kde v roku [[1960]] promoval na inžiniera chémie ([[Ing.]]). Po ukončení štúdia jeden rok pracoval vo [[Výskumný ústav pre petrochémiu|Výskumnom ústave pre petrochémiu]] v [[Nováky|Novákoch]]. V rokoch [[1961]]{{--}}[[1967]] pôsobil na [[Ústav polymérov|Ústave polymérov]] [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]], kde sa postupne stal vedúcim skupiny študujúcej fotoreaktívne polyméry. V roku [[1967]] na Ústave polymérov SAV obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]], v súčasnosti [[Doktor (PhD.)|PhD]]. V rokoch [[1967]]{{--}}[[1969]] bol na študijnom pobyte na prestížnom Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte ([[ETH|ETH]]) v [[Zürich|Zürichu]]. Tu nadviazal kontakty s vynikajúcimi chemikmi, ako boli nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] profesor [[Vladimír Prelog]] a profesor [[Albert Eschenmoser]]. S prof. Kurtom Schaffnerom pracoval najmä v oblasti fotochémie steroidov. Po okupácii Československa v roku 1968 sa profesor Belluš rozhodol zostať vo Švajčiarsku, kde postupne rozvinul svoj talent vedca a realizátora vedeckého výskumu spojeného s obdivuhodným funkčným postupom v centrálnych chemických laboratóriách firmy [[Ciba-Geigy Ltd|Ciba-Geigy Ltd]]. V Ciba-Geigy Ltd (po zlúčení v roku [[1996]] so spoločnosťou [[Sandoz]] vznikol [[Novartis]]) pôsobil v rokoch [[1969]]{{--}}[[1997]], od roku [[1973]] viedol výskumnú skupinu, v rokoch [[1981]]{{--}}[[1985]] bol riaditeľom Central Research laboratórií, v rokoch [[1985]]{{--}}[[1991]] bol vedúcim celosvetového výskumu a vývoja fy. Ciba-Geigy Ltd, v rokoch [[1991]]{{--}}[[1996]] riaditeľ Global Corporate Research Ciba-Geigy a Novartis. Po odchode do dôchodku z firmy Novartis v roku [[1997]] prof Belluš založil firmu [[Bellus Science and Innovation Int. Consulting]], v ktorej uplatňoval svoje skvelé vedomosti, skúsenosti, odborné a spoločenské styky. V rokoch [[1998]]{{--}}[[2001]] bol vedúcim výskumu divízie "Additívy" fy. Ciba Specialty Chemicals Inc. v Bazileji. Profesor Daniel Belluš neočakávane zomrel [[18.]] [[september|septembra]] [[2011]] v Bazileji. Pochovaný je na cintoríne Hörnli v Riehene, mestskej štvrti Bazileja.<ref>Milan Karvaš, Viktor Milata, Rozlúčka s profesorom Danielom Bellušom. ChemZi. 7/14 2011, s. 355.</ref> == Dielo == Profesor Belluš je autorom 92 publikácií, je držiteľom 48 patentov a spoluautorom 4 kapitol v knižných publikáciách. Sám sa venoval hlavne výskumu bioaktívnych heterocyklov a zlúčenín obsahujúcich malé kruhy. V roku [[1978]] objavil novú reakciu allyléterov s keténmi, ktorá je dnes známa v literatúre pod pomenovaním [[Belluš-Claisenov prešmyk]].<ref>Ernst, B. (2011), Daniel Belluš (1938–2011). Angew. Chem. Int. Ed., 50: 11040-11040.</ref> Neskôr, ako vedúci celosvetového výskumu fy. Ciba-Geigy Ltd so svojimi spolupracovníkmi hlavné výsledky dosiahol v oblastiach syntetických pyretroidov, fotoiniciátorov a v oblasti homogénnych chirálnych katalyzátorov. V roku [[1987]] koncipoval a presadil v oblasti agrochemikálií nový projekt „Chiralita", ktorý sa stal významným prelomom v oblasti agrochémie, pretože odvtedy je možné znížiť aplikačné množstvá chirálnych prípravkov na ochranu rastlín až o 50 %. Ako riaditeľ Central Research laboratórií a vedúci celosvetového výskumu a vývoja v Ciba-Geigy Ltd zodpovedal za výskum a vývoj v rámci koncernu zvlášť vo vybraných oblastiach bioorganickej chémie zlúčenín pre farmáciu, ochranu rastlín i nových oblastí materiálových a bioanalytických vied. Jednalo sa predovšetkým o therapeuticky využiteľnú koncepciu antisens technológie vedúcej k vôbec prvému farmaceutickému produktu na báze antisens. výskum a uvedenie na trh optických imunosensorov, nových materiálov na optické uchovávanie dát, nových materiálov na výrobu kontaktných šošoviek i latentných pigmentov. == Pedagogika == Profesor Daniel Belluš pôsobil od roku [[1981]] ako profesor organickej chémie na univerzite vo [[Fribourg|Fribourgu]] a ako hosťujúci profesor na univerzitách v Amsterdame, Zürichu, na Max Planckovom inštitúte v Mülheime a. d. Ruhr, Pittsburgu, Montreale a Nagoji. Viac ako 170-krát bol pozvaný prednášať na rôzne sympóziá a univerzity. Je jedným zo spoluvydavateľov 48 dielnej prestížnej série kníh [[Science of Synthesis]] (vyd. Thieme publishers, Stuttgart). Prof. Belluš bol členom redakčných rád vedeckých časopisov [[Helvetiva Chimica Acta]], [[Angewandte Chemie]], [[Synthesis]], [[Chemical Papers]] a kompendia [[Progress in Heterocyclic Chemistry]]. Bol členom viacerých chemických spoločností (švajčiarskej, americkej, anglickej, slovenskej). Na troch univerzitách mu udelili titul Dr. h. c. Profesor Belluš sa významne podieľal aj na rozvoji slovenskej chémie po roku [[1989]]. Prispel značnou mierou k nadviazaniu kontaktov medzi slovenskými a švajčiarskymi firmami. Svojimi radami, skúsenosťami a konatkmi v zahraničí napomohol k rozvoju kontrakčným syntetickým laboratóriám Synkola v Bratislave. Významne prispel k doplneniu prístrojového vybavenia viacerých slovenských chemických pracovísk. Slovenským vedcom umožnil vybrať si zariadenia priamo v skladoch firmy s použitými prístrojmi a zariadil ich darovanie. Mimoriadne sú zásluhy profesora Belluša o kvalitu chémie na Slovensku. V roku [[1993]] Inicioval a presadil sériu prednášok významných vedcov z rôznych oblastí chémie nazvaný [[Ciba Lectures]] v rámci ktorých mala chemická obec Slovenska, Maďarska a Českej republiky možnosť vidieť aj počuť skutočne špičkových reprezentantov európskej chémie. Tento seriál prednášok pokračuje od roku [[1998]] pod názvom [[Novartis Lectures]]. V rámci týchto prednášok priviedol na Slovensko vynikajúcich svetových vedcov v odbore organickej a farmaceutickej chémie, vrátane viacerých laureátov Nobelových cien. V roku 2006 ustanovila Slovenská chemická spoločnosť "Cenu Daniela Belluša". [[Medaila Daniela Belluša]] je cenou SCHS udeľovanou pri významných životných jubileách slovenským chemikom. <ref>Dalma Gyepesová, Medaily a ocenenia udeľované Slovenskou chemickou spoločnosťou. ChemZi 4/8 2009 s. 20.</ref>. Svoju pracovitosť, cieľavedomosť a svoje nezištné ľudské vlastnosti uplatnil aj ako člen [[Rotary klub]] [[Bratislava]]. <ref>https://www.rotary2240.org/cs/klub/rc-bratislava/clenove/</ref> == Publikácie (výber) == * Belluš, D., D. R. Kearns, and K. Schaffner. "Photochemische Reaktionen. 52. Mitteilung [1]. Zur Photochemie von α, β‐ungesättigten cyclischen Ketonen: Spezifische Reaktionen der n, π*‐und π, π*‐Triplettzustände von O‐Acetyl‐testosteron und 10‐Methyl‐Δ1, 9‐octalon‐(2)." Helvetica Chimica Acta 52.4 (1969): 971-1009. * Bellus, D., and B. Ernst. "Cyclobutanone und Cyclobutenone in der Natur und in der Synthese." Angewandte Chemie 100.6 (1988): 820-850. * Belluš, Daniel, and Beat Ernst. "Cyclobutanones and cyclobutenones in nature and in synthesis [new synthetic methods (71)]." Angewandte Chemie International Edition in English 27.6 (1988): 797-827. * Martin, P., H. Greuter, and D. Bellus. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane rings (s). 13. A simple, stereoselective, highly versatile synthesis of dichlorovinylcyclopropanecarboxylic acids via 2-chlorocyclobutanones." Journal of the American Chemical Society 101.19 (1979): 5853-5854. * Bellus, Daniel. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane ring (s). 11.[2+ 2] Cycloadditions of tetraalkoxyethylenes with ketenes: a general route to 2-substituted 1-hydroxycyclobut-1-ene-3, 4-diones." Journal of the American Chemical Society 100.25 (1978): 8026-8028. * Bellus, Daniel. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane ring (s). 10. Syntheses of squaric acid, its monoorthoesters, and related derivatives via [2+ 2] cycloadditions of tetraalkoxyethylenes with heterosubstituted ketenes." The Journal of Organic Chemistry 44.8 (1979): 1208-1211. * Bellus, D. "Copper-catalyzed additions of organic polyhalides to olefins: a versatile synthetic tool." Pure and applied chemistry 57.12 (1985): 1827-1838. * Tombo, Gerardo M. Ramos, and Daniel Belluš. "Chirality and crop protection." Angewandte Chemie International Edition in English 30.10 (1991): 1193-1215. == Ocenenia (výber) == * [[1982]] – vedecká cena mesta Basilej * [[1993]] – Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti * [[2004]] - Votočkova medaila ČCHS Praha * [[2010]] - Rad Ľudovíta Štúra I. triedy <nowiki> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == https://schems.sk/ocenenia-podla-mena/ {{DEFAULTSORT:Belluš, Daniel}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Biografický výhonok}} '''Royal Society of Chemistry''', RSC ([[Kráľovská chemická spoločnosť]]) je najstaršou chemickou spoločnosťou na svete so sídlom [[Londýn|Londýne]], ktorá bola založená v roku 1841. O sedem rokov neskôr [[kráľovná]] [[Viktória]] udelila spoločnosti Kráľovskú chartu, ktorá potvrdila jej účel ''všeobecného pokroku v chemickej vede''. == História == V súčasnosti so svojimi viac ako 54 000 členmi po celom svete je medzinárodne uznávanou neziskovou vydavateľskou a znalostnou spoločnosťou. Sídli spolu s ďalšími siedmymi spoločnosťami porovnateľného postavenia v [[Burlington House]], [[Piccadilly]], [[Londýn]]. Má tiež kancelárie v [[Thomas Graham House]] v [[Cambridge]], kde sídli jej vydavateľstvo [[RSC Publishing Home]]. RSC vykonáva výskum, vydáva časopisy, knihy a databázy, organizuje konferencie, semináre a workshopy. Je to profesionálny orgán pre chémiu v Spojenom kráľovstve právom udeľovať štatút [[Chartered Chemist]] ([[CChem]]). Označenie FRSC sa udeľuje skupine volených členov spoločnosti, ktorí významne prispeli k chémii a iným styčným disciplínam, ako je biologická chémia. Pred rokom 2006 boli mená Fellows zverejňované každý rok v [[The Times]] ([[Londýn]]). [[Honorary Fellowship]] of the Society (HonFRSC) sa udeľuje za vynikajúce výsledky v oblasti chémie. [[RSC]] vykonáva výskum, vydáva časopisy, knihy a databázy, ako aj organizuje konferencie, semináre a workshopy. Okrem svojej hlavnej činnosti napomáhať rozvoju chémie ako vedy, podporovať jej aplikácie a šíriť chemické poznatky, veľmi starostlivo analyzuje aj úroveň jednotlivých škôl v [[Británia|Británii]]. Jej akreditačné oddelenie má podrobný prehľad o všetkých školách a študijných programoch, ktoré cyklicky preveruje a predlžuje ich akreditáciu. RSC financuje rozsiahle programy pomoci učiteľom pri vyučovaní chémie, organizuje vzdelávacie aktivity na školách a univerzitách a pomáha svojim členom pri riešení profesionálnych problémov pri výkone povolania chemikov. Jej dosah na dianie na poli chémie je citeľný aj v medzinárodnom meradle, čo dokumentuje aj najväčším počtom zahraničných členov v porovnaní s inými chemickými spoločnosťami.<ref>https://www.rsc.org/</ref> == Typy členstva == Existuje viacero kategórií členstva. Každá z kategórií členstva odzrkadľuje konkrétnu fázu kariéry a úroveň skúseností so zameraním na výhody člena.<ref>https://www.rsc.org/membership-and-community/join/membership-regulations/</ref> * '''Affiliate Member''' (pridružený člen). Kategória pre študentov a tých, ktorí sa zaoberajú chemickými vedami, ktorí nespĺňajú požiadavky pre nasledujúce kategórie. * '''AMRSC''': Associate Member of the Royal Society of Chemistry. Vstupná úroveň pre členstvo v RSC, AMRSC sa udeľuje absolventom (alebo ekvivalentom) v chemických vedách. * '''MRSC''': Member of the Royal Society of Chemistry. Udeľuje sa absolventom (alebo ekvivalentom) s najmenej 3-ročnou praxou, ktorí získali kľúčové zručnosti v chémii svojou profesionálnou činnosťou. * '''FRSC''': Fellow of the Royal Society of Chemistry sa udeľuje tým, ktorí mimoriadne prispeli k rozvoju chémie. * '''HonFRSC''': Honorary Fellow of the Royal Society of Chemistry sa udeľuje každej osobe, ktorá je významná vo vede alebo profesii chémie. Patria sem napr. nositelia [[Nobelovej ceny]]. * '''CChem''': Chartered Chemist. Udelenie CChem sa posudzuje oddelene od prijatia do kategórie členstva v RSC. Udeľuje sa aktívnym chemikom v chemických vedách s odpovedajúcou kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami. Všetci kandidáti na Chartered Chemist musia byť členom (MRSC) alebo Fellow (FRSC). * '''CSci''': Chartered Scientist RSC má licenciu od [[Science Council]] na registráciu Chartered Scientist. * '''EurChem''': Európsky chemik RSC je členom Rady pre chémiu Európskych spoločenstiev (ECCC) a môže toto označenie udeliť certifikovaným chemikom. * '''MChemA''': Mastership in Chemical Analysis RSC udeľuje túto postgraduálnu kvalifikáciu, ktorá je štatutárnou kvalifikáciou Spojeného kráľovstva pre prax verejného analytika. Sú vyžadované zákonom vo Veľkej Británii. Uchádzači musia poskytnúť písomný dôkaz o príslušnej kvalifikácii a zložiť písomnú a praktickú skúšku. <ref>[http://www.rsc.org/Education/Qualifications/MChemA/Index.asp RSC Web page MChemA]</ref> == Časopisy, vydavateľská činnosť == Royal Society of Chemistry vydáva viac ako 50 popredných svetových časopisov, ktoré pokrývajú základné chemické vedy a príbuzné oblasti. RSC vydavateľstvo každoročne vydáva veľké množstvo vedeckých monografií, učebníc a populárno-vedeckých kníh. RCS databázy MarinLit, The Merck Index* Online, ChemSpider poskytujú vysoko kvalitné chemické informácie pre vedcov, odborníkov a študentov z oblasti chémie. <ref>https://www.rsc.org/journals-books-databases/</ref> <nowiki> == Referencie == {{Referencie}} </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = (banský odborník) | Portrét = | Popis = | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia =[[1. august]] [[1802]] | Miesto narodenia =[[Levoča]] | Dátum úmrtia ={{dúv|1853|1|28|1802|8|1}} | Miesto úmrtia =[[Belehrad]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Viedenská univerzita]], [[Banská akadémia]] [[Banská Štiavnica]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = [[Ján Samuel Fuchs]], Judita, rod. Kowalska | Príbuzní = | Súrodenci = [[Albert Fuchs]] | Manželka = | Deti = }} '''V''' (* [[1. august]] [[1802]], [[Levoča]]{{--}}† [[28. január]] [[1853]], [[Belehrad]]) bol [[lekárnik]], [[chemik]], [[hutník]], [[mineralóg]], [[banský odborník]].<ref>Fuchs Wilhelm. In: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950 (ÖBL). Band 1, Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, Wien 1957, S. 380.</ref> == Životopis == Viliam (Wilhelm) Fuchs pochádzal z rozvetvenej rodiny Fuchsovcov. Jeho otec [[Ján Samuel Fuchs]] bol evanjelickým farárom, profesorom kežmarského lýcea, haličským superintendentom so sídlom v Ľvove, autorom učebníc pre evanjelické stredné školy, filozofom, matematikom a literátom. Mal sedem súrodencov. Jeho mladším bratom bol fyzik [[Albert Fuchs]] a bratrancom priemyselník a novinár Rudolf Fuchs (* 1809{{--}}† 1892). Po predčasnej smrti svojho otca sa musel boriť s existenčnými problémami. V snahe, čo najrýchlejšie si zabezpečiť živobytie po absolvovaní strednej školy vo Ľvove odišiel do Pešti, kde absolvoval farmaceutický kurz. Svoj záujem o chémiu a botaniku zavŕšil v roku 1826 štúdiom vo Viedni a doktorátom z chémie. V jeho záujme o chémiu a botaniku ho podporoval aj rodák z Banskej Štiavnice chemik a botanik [[Joseph Franz von Jacquin]]. Jeho snaha vydať herbár flóry Schneebergu, najvyššej hory Dolného Rakúska bola však neúspešná. Na výlete do [[Kamenica|Kamenice]] ([[Chemnitz|Chemnitzu]]) zaujalo Fuchsa banícke povolanie natoľko, že sa neskôr rozhodol pre banícke štúdium. Podporu na štúdiom našiel u filantropa Viliama Bencúra, lekárnika v Šoproni, ktorý mu všemožne napomáhal v jeho ďalšej kariére. Bencúr rozpoznal jeho talent pre prírodné vedy a presvedčil ho, aby sa vzdal neúspešnej lekárnickej kariéry a išiel študovať [[baníctvo]] na [[Banská akadémia|Banskú akadémiu]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Dobre pripravený študent trojročné štúdium zvládol za jeden rok. Po úspešnom absolvovaní akadémie sa Fuchs stal významným odborníkom na baníctvo, mineralógiu a hutníctvo v Rakúsko-uhorskej monarchii. Bencúr, ako to mal vo zvyku, diskrétne a všestranne podporoval Viliama Fuchsa až do jeho predčasnej smrti v roku 1853. <ref>KOLBENHEYER, Moriz. Martin Benczur in Protestantische Jahrbücher für Österreich unter Mitwirkung mehrerer protestantischer Theologen und Schulmänner, herausgegeben von Victor Hornyánsky. Dritter Jahrgang 1856. Pest 1856. Bei Gustav Heckenast</ref> Po štúdiu v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] v rokoch 1833 a 1834 praxoval Fuchs v baniach v [[Smolník|Smolníku]] ako banský chemik. Od roku 1835 banský úradník v [[Agordo|Agorde]]. V roku 1836 tavičský majster v [[Szászkabánya]] ([[Sasca Montană]] v terajšom Rumunsku). Od roku 1844 radca a správca hút v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], kde vynašiel nový spôsob tavenia striebornej rudy. Pretože bol Fuchs zapojený do udalostí v roku 1848, bol v roku 1849 odvolaný zo svojej funkcie. V rokoch 1851 až 1853 viedol banský priemysel v Srbsku. Od roku 1849 bol členom korešpondentom cisárskej [[Rakúska akadémia vied|Rakúskej akadémie vied]].<ref>GÜMBEL, Wilhelm von, "Fuchs, Wilhelm" in: Allgemeine Deutsche Biographie 8 (1878), S. 173-174 [online version]; URL: https://www.deutsche-biographie.de/pnd132157888.html#adbcontent</ref> <nowiki> == Dielo (výber) == * FUCHS, Wilhelm. U''eber den Einfluss der Gestalt des Terrains auf die Resultate barometrischer und trigonometrischer Höhenmessung, so wie auf die Bestimmung der geographischen Lage eines Punktes auf der Oberfläche der Erde''. Wien Gedruckt und im Verlage bei Carl Gerold 1843. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra (výber)== * HERČKO, Ivan. ''Štúdium rudných žíl banskoštiavnického rudného revíru v 19. storočí a ich zobrazovanie v banských mapách.'' Zborník prednášok k dejinám baníctva na Slovensku 1 : seminár k životu a dielu G. Schweitzera a A. Pécha, 6. septembra 1995 . -Banská Štiavnica : Slovenské banské múzeum, 1995 . - S. 90-114 . == Externé odkazy == {{Autoritné údaje}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT: Viliam Fuchs (banský odborník)}} [[Kategória:Osobnosti z Levoče]] [[Kategória:Narodenia v 1802]] [[Kategória:Úmrtia v 1853]] </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Bencúr ml. | Portrét = | Popis = vojenský historik, technik, maršal. | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia =[[7. máj]] [[1759]] | Miesto narodenia =[[Kežmarok]] | Dátum úmrtia ={{dúv|1846|04|26|1759|5|07}} | Miesto úmrtia =[[Viedeň]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Friedricha Schillera v Jene]], [[Univerzita Martina Luthera Halle-Wittenberg]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = otec [[Jozef Bencúr]] | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Deti = J }} '''Jozef Bencúr ml.''' de Jeszenova (Benczur, Bentzur) (* [[07. máj]] [[1759]], [[Kežmarok]] {{--}} † [[26. apríl]] [[1846]], [[Viedeň]]) bol vojenský [[historik]], [[technik]], [[maršal]]. == Životopis == Syn rektora [[Jozef Bencúr|Jozefa Bencúra]] sa zapísal do 1. ročníka kežmarskej školy roku 1775 ako šestnásťročný. Rodina sa však už o rok presťahovala do Prešporku. V roku 1779 vstúpil do cisárskej armády, kde rýchlo postupoval od [[podporučík|podporučíka]] (1780), cez [[generalmajor|generalmajora]] (1812) až sa napokon stal [[poľný maršal|poľným maršalom]] (nemecky [[Feldmarschall]]) (1823).<ref>https://de.wikipedia.org/wiki/Liste_der_kaiserlichen_Generale_der_Fr%C3%BChen_Neuzeit/B</ref> V hodnosti plukovníka Bencúr sa 28. októbra 1827 stal Bojoval predovšetkým v napoleonských vojnách – vyznamenal sa v tzv. Bitke národov v roku 1813 pri Lipsku, ktorá sa považuje za najväčšiu bitku v dejinách až do obdobia 1. svetovej vojny. V Bitke národov spojené armády Ruska, Pruska, Rakúska a Švédska porazili Napoleonovu francúzsku armádu. Bencúr nebol len vojenským veliteľom, ale navrhoval aj zdokonalenie výzbroje, uskutočnil viaceré inšpekčné cesty pevností vybudovaných na obranu Rakúskej monarchie v 18. storočí a navrhol ich modernizáciu a úpravy pre potreby armády v 19. storočí. Venoval sa vojenskej histórii. Bol nositeľom najvyššieho vyznamenania Rytierskeho kríža Radu Márie Terézie. <ref>WUST, Gustav. Geschichte des k.k. 34. Linien-Infanterie-Regiments Prinz Regent von Preussen. Aus der kaiserlichen königlichen. Hof. und Staatsdruckerei. Wien 1860. </ref> až sa napokon stal poľným maršalom (1820). Účastník vojen s Francúzskom, vyznamenal sa v bitke pri Lipsku roku 1813. Pôvodca návrhov na zdokonalenie výzbroje rakúskej armády. Bol nositeľom najvyššieho vyznamenania Rytierskeho kríža Radu Márie Terézie. == Dielo (výber) == == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Autoritné údaje}} <nowiki> {{DEFAULTSORT:Bencúr Jozef (pedagóg)}} [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Narodenia v 1759]] [[Kategória:Úmrtia v 1846]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]] </nowiki> ================================================================== {{Infobox Osobnosť | Meno = | Portrét = | Popis = spisovateľ, pedagóg a osvietenec | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia =[[28. február]] [[1728]] | Miesto narodenia =[[Jasenová]] | Dátum úmrtia ={{dúv|1784|8|21|1728|2|28}} | Miesto úmrtia =[[Bratislava]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Friedricha Schillera v Jene]], [[Univerzita Martina Luthera Halle-Wittenberg]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Judita, rod. Fuhrmanová | Deti = [[Jozef Bencúr ml.]] }} '''cúr''' de Jeszenova (Benzur, Benczur, Bentzur) (* [[28. február]] [[1728]], [[Jasenová]] - † [[21. august]] [[1784]], [[Bratislava]]) bol [[spisovateľ]], [[pedagóg]], [[osvietenec]] a [[zeman]]. Pseudonym: Eusebius Verinus. == Životopis == Po absolvovaní domácich škôl študoval históriu a právo na univerzite v [[Jena|Jene]] a [[Halle (Saale)|Halle]]. Po návrate zo štúdií bol v rokoch [[1755]]{{--}}[[1760]] rektorom [[evanjelické gymnázium|evanjelického gymnázia]] v [[Kežmarok|Kežmarku]]. V Kežmarku Jozef Bencúr zaviedol reformný plán, ktorý zmodernizoval výučbu a školu priradil k najvýznamnejším evanjelickým vzdelávacím inštitúciám v [[Uhorsko|Uhorsku]] (popri [[Bratislava|Bratislave]], [[Šopron|Šoprone]] a [[Prešov|Prešove]]). Na podnet [[Michal Institoris-Mošovský|Michala Institorisa Mošovského]] Jozef Bencúr v roku [[1760]] prechádza do Bratislavy, kde desať rokov pôsobil vo funkcii rektora [[Evanjelické lýceum v Bratislave|Evanjelického lýcea]]. Počas pôsobenia Bencúra sa bratislavské lýceum stalo najvýznamnejšou evanjelickou školou v Uhorsku. V roku 1771 sa Bencúr vrátil do Kežmarku. Počas svojho druhého rektorátu na kežmarskom gymnáziu ([[1771]] až [[1776]]) sa zaslúžil o ďalšie školské reformy, ale aj o výstavbu novej, kamennej budovy gymnázia. Od roku [[1776]] bratislavský senátor. V roku [[1776]] odišiel Bencúr z Kežmarku do [[Viedeň|Viedne]], kde sa stal riaditeľom kráľovskej dvornej knižnice, pôsobil aj v Uhorskej kráľovskej komore – najvyššej finančnej inštitúcii [[Uhorsko|Uhorska]], a to v [[Budín|Budíne]] a [[Prešopok|Prešporku]]. Autor viacerých geograficko-historických, právnických a náboženských diel v latinčine. Obhajoval právo panovníka na absolutistickú formu vlády. Za svoje služby bol povýšený do šľachtického stavu. Pracoval v zmiešanej komisii pre reformu školstva v Uhorsku a spolupracoval so stúpencom osvietenského absolutizmu [[Adam František Kollár|Adamom Františkom Kollárom]]. Po jeho smrti menovaný za riaditeľa cisárskej knižnice (Rakúska národná knižnica) vo [[Viedeň|Viedni]]. Umrel skôr ako mohol zaujať úrad. Jozef Bencúr zomrel 21. augusta 1784 vo veku 56 rokov v Bratislave. <ref>KOWALSKÁ, Eva. Evanjelické a.v. spoločenstvo v 18. storočí: hlavné problémy jeho vývoja a fungovania v spoločnosti. Bratislava: Veda, 2001. ISBN 8022407046.</ref> <ref>KOWALSKÁ, Eva. Obrazy dejín etník Uhorska v učebných textoch 18. storočia. In Forum Historiae, 2012, roč. 6, č. 2. ISSN 1337-6861. http://www.forumhistoriae.sk/FH2_2012/texty_2_2012/kowalska.pd</ref><ref>AGNET, Ján. Biografický lexikón Slovenska. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002, 1, A-B. ISBN 8089023169.</ref> == Dielo (výber) == * BENCÚR, Jozef. ''De dominio eminenti apostolici regis Hungariae et iuribus cum eo connexis.'' Francof: [s. n.], 1784. * BENCÚR, Jozef. ''Animadversiones in P. Chrysostomi Novák vindicias diplomatis Stephanei.'' Viennae: Joseph. Gerold, 1780.) * BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Beantwortung der wichtigen Frage: Ob die Protestanten in Ungarn nach den Landesgesetzen verbunden sind die Stolar- oder Pfarramtsgebühren an die katolischen Pfarren zu entrichten.'' [S. l.]: [s. n.], 1783. * BENCÚR, Jozef. ''Notulae in Agamantis Palladii Academiae Philaletorum Socii Responsa: Ad Dvbia Anonymi Adversus Privilegivm S. Stephani Abbatiae S. Martini de Monte Pannoniae Anno MI [1001] concessum Proposita.'' Viennae: Typis Josephi Gerold, 1780. * BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Ausführung der Rechte des Königreichs Hungarn auf Klein oder Roth Reussen und Podolien, und des Königreichs Böheim auf die Herzogthümer Auschwitz und Zator.'' Wien: Johann Thomas Edlen von Trattnern, 1772. * BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Ausführung der Rechte des Königreichs Hungarn auf Klein oder Roth Reussen und Podolien, und des Königreichs Böheim auf die Herzogthümer Auschwitz und Zator''. Wien: [s.n.], 1773. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:33SQ-GRQF-X3F?mode=g&i=56&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] farnosti v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] zo dna [[4. apríl|4. apríla]] {{Autoritné údaje}} <nowiki> {{DEFAULTSORT:Bencúr Jozef (pedagóg)}} [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí autori náučnej literatúry]] [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Narodenia v 1728]] [[Kategória:Úmrtia v 1784]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Jasenovej]] </nowiki> <nowiki> '''Družstevníctvo na Slovensku''' = Úvod = Mladšie generácie narodené po druhej svetovej vojne a vyrastajúce v časoch „reálneho socializmu“ si zväčša pod pojmom družstvo predstavia [[jednotné roľnícke družstvo]] ([[JRD]]), druh poľnohospodárskeho družstva, ktoré boli v [[Česko-Slovensku]] počas vlády komunistov v rokoch [[1948]] – [[1990]] založené prakticky v každej dedine. Jeho členmi boli bývalí súkromní roľníci, ktorí odovzdali všetky svoje pozemky do vlastníctva družstva a museli povinne pracovať v družstve. Gazdovia museli družstvu odovzdať aj živý a mŕtvy inventár, osivo, sadivo a krmivo, hospodárske budovy a iné stavby, prípadne remeselnícke potreby. Ich neslávna história skončila pádom komunistického režimu v Česko-Slovensku po Nežnej revolúcii a v histórii svetového družstevníctva tvorí skôr smutnú epizódu toho, ako sa aj tá najušľachtilejšia myšlienka dá zneužiť skupinovými záujmami jednej štátostrany bažiacej po svetovláde. == Stručná história družstevníctva == Družstevné myšlienky sa v [[Európa|Európe]] objavujú už na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia a ich nositeľmi sú poprední [[utopickí]] [[socialisti]] [[Robert]] [[Owen]] ([[1771]] – [[1858]]) a [[François]] [[Marie]] [[Charles]] [[Fourier]] ([[1772]] – [[1837]]). [[Owen]], samotný továrnik, sa snažil zo svojich robotníkov utvoriť prvú socialistickú spoločnosť, ktorú si predstavoval ako federáciu družstevných osád, v ktorých jedinou formou vlastníctva malo byť osobné vlastníctvo spotrebných predmetov. Iným známym utopistom bol [[Francúz]] [[Fourier]], ktorý rozvíjal myšlienky francúzskych materialistov s cieľom vytvoriť také zriadenie, ktoré by umožňovalo plne uspokojiť ľudské potreby (vášne) a ich ďalší rozvoj. [[Utopisti]] však svoje myšlienky nevnucovali násilím (ako to bolo neskôr v prípade marxistov, ktorí nanucovali svoje myšlienky násilím a triednym bojom), ale skôr, aby ich myšlienky ľudia sami dobrovoľne prijali. Podľa ich predstáv nová spravodlivejšia spoločnosť mala byť založená na spoločnom vlastníctve, povinnej práci pre všetkých a rozdeľovaniu vytvorených hodnôt na zásade rovnosti. Ich realizácia v praxi sa však nestretla s veľkým úspechom a vo vytvorených dobrovoľných komunitách utopisti s ich zriadením a pojatím len experimentovali. === Prvé družstevné spolky === Myšlienky družstevníctva po utopistických socialistoch sa ďalej rozvíjali a v Európe sa zakladajú prvé spolky, v ktorých sa združujú [[roľníci]] alebo [[remeselníci]] za účelom spoločného nakupovania rôznych potrieb vo veľkom a za lepšie ceny. Potom si nakúpené potreby predávali lacnejšie medzi sebou a začali takto spolupracovať. Prvé družstvo vzniklo v [[Anglicko|Anglicku]] roku [[1844]] ako remeselnícky spolok ([[Rochdalské]] [[družstvo]] [[poctivých]] [[priekopníkov]], angl. [[Rochdale]] [[society]] [[of]] [[equitable]] [[pioneers]]), zaniklo až v roku [[1991]]. Toto svojpomocné družstvo bolo založené za účelom obchodovania s potravinami, oblečením, tabakom, výroby výrobkov, obrábania pôdy, stavby a nákupu domov. Jeho význam spočíva v jeho stanovách, ktoré sa stali vzorom pre ďalšie družstvá (tzv. [[Rochdalské]] [[princípy]]) a v modifikovanej podobe sa používajú družstvami dodnes. === Družstevné spolky v Uhorsku === Myšlienky spolčovania sa roľníkov do svojpomocných družstiev sa rozšírili aj do vtedajšieho [[Uhorsko|Uhorska]], zvlášť pre nás zaujímavých stolíc so slovenským obyvateľstvom. Rôzne spolky v ktorých za združovali rôzne vrstvy obyvateľstva existovali v Uhorsku už dávno. Odlišovali sa svojim špecifickým zameraním a aktivitami ([[spolky]] [[miernosti]], [[čítacie]] [[spolky]], [[robotnícke]] [[spolky]], [[prírodovedné]], [[lekárske]] a [[turistické]] [[spolky]]) a významne ovplyvňovali šírenie osvety a vzdelanosti na [[Slovensko|Slovensku]]. Roľníci sa do takýchto spolkov zapájali len sporadicky. V roku [[1848]] bolo v [[Uhorsko|Uhorsku]] zrušené poddanstvo, čo pre poddaných roľníkov, ktorí dovtedy na pôdu, ktorú obrábali mali len užívacie právo, predstavovalo obrovskú zmenu v ich dovtedajšom živote. Vlastníkmi pôdy sa stali aj [[urbariálni]] [[roľníci]] (zapísaní v [[urbár|urbári]]) a aj ich pričinením dochádza k rozvoju poľnohospodárskej produkcie. Samostatne hospodáriaci roľníci a remeselníci začali pociťovať nedostatok úverov. Na viacerých miestach začali vznikať rôzne svojpomocné spolky, ktorých organizáciou sa iniciatívne ujímali národne uvedomelí učitelia a kňazi, ktorým nebol ľahostajný, popri duchovnom a hospodársky prospech obcí v ktorých vykonávali svoju službu. === Družstevníctvo na Slovensku === U nás bol priekopníkom družstevníctva [[Samuel]] [[Jurkovič]] ([[1796]] – [[1873]]), rodák z Brezovej pod Bradlom. Roku 1845 založil prvé úverové družstvo v [[Sobotište|Sobotišti]], kde vtedy pôsobil ako učiteľ. Bol o prvý úverový ústav na kontinentálnej Európe. Jeho [[Gazdovský spolok]] sa stal neoddeliteľnou súčasťou slovenskej histórie a Slováci sa jeho počinom zaradili medzi priekopníkov družstevníctva v Európe. Počas svojho učiteľovania v [[Sobotište|Sobotišti]] úzko spolupracoval s miestnym evanjelickým kňazom [[Ján|Jánom]] [[Šulek|Šulekom]], ktorý bol typickým osvietencom a rozvíjal ľudovýchovné aktivity medzi miestnymi obyvateľmi. Cieľom Gazdovského spolku bolo sporenie a poskytovanie pôžičiek. Zlepšením hmotných pomerov ľudu sa začalo zaoberať viacero slovenských národovcov. [[Štefan]] [[Marko]] [[Daxner]] a [[Augustín]] [[Horislav]] [[Škultéty]] v roku [[1847]] založili v [[Tisovec|Tisovci]] [[Hospodársky]] [[spolok]], ktorý obyvateľom [[Tisovec|Tisoveca]] okrem sporenia poskytoval pôžičky na dlžobné úpisy za nepatrný úrok. Zo spolku v roku [[1871]] vznikla [[Tisovská vzájomná pomocnica]], ktorá sa pretvorila na svojpomocné družstvo. [[Pavol]] [[Dobšinský]] zriadil roku [[1847]] [[Úverný]] [[spolok]] v [[Ratková|Ratkovej]]. V tomto období Gazdovské spolky boli založené aj v [[Brezová|Brezovej]], [[Myjava|Myjave]], [[Mošovce|Mošovciach]], [[Brezno|Brezne]] a inde. [[Ján]] [[Vansa]], evanjelický kňaz v rodnej dedine [[Píla]], sa inšpiroval špecifickou formou nemeckého družstevníctva, tzv. [[raiffeisenka]], ktorej obdobu chcel zužitkovať v domácich pomeroch. V októbri [[1893]] založil prvé [[trojúčelové]] družstvo na Slovensku - [[Pílansko]] – [[hačavský]] [[hospodársky]], [[potravný]] a [[úverný]] [[spolok]], ktorý speňažoval domáce ľudové výrobky, predával potraviny, prijímal vklady a poskytoval svojim členom pôžičky za nízky úrok. Úspech družstva inicioval zakladanie podobných spolkov aj v iných regiónoch Slovenska. V decembri [[1894]] na [[Tri|Troch]] [[Sliače|Sliačoch]] zriadil [[Gazdovský]] [[potravný]] [[a]] [[úverný]] [[spolok]] katolícky kňaz [[Andrej]] [[Hlinka]]. [[Vansa|Vansov]] priateľ farár [[Ján]] [[Vološšák]] v tom istom roku zakladá obdobný [[trojúčelový spolok]] v [[Liptovská|Liptovskej]] [[Teplá|Teplej]]. Na príklade týchto, ale aj ďalších družstiev sa v [[Jasenová|Jasenovej]] v roku [[1897]] z iniciatívy miestneho farára [[Miloslav|Miloslava]] [[Krčméry|Krčméryho]] rozhodli založiť [[gazdovsko-potravný a úverný spolok]]. === Socialistické družstevníctvo (roky 1948 – 1989) === Krátko po nástupe [[komunista|komunistov]] k moci vo februári 1948 sa zdalo, že súkromné vlastníctvo pôdy ostane zachované. Nový režim si uvedomoval, že poľnohospodárska produkcia v štáte je závislá na riadnom chode 1 400 000 gazdovstiev, ktoré by nová vláda mala podporovať ([[Slovenský týždenník]] č. 51, 1948). Krátko po prevzatí moci [[komunista|komunisti]] ústami ministra pôdohospodárstva súdruha [[Ďuriš|Ďuriša]] a predsedu vlády súdruha [[Zápotocký|Zápotockkého]] ešte deklarovali, že [[kolektivizácia]] [[sovietskeho typu]] našim roľníkom nehrozí. Podpora súkromného hospodárenia na vidieku sa rýchlo ukázala ako poťahovanie medových motúzov roľníkom s cieľom ich ovládnutia a následnej likvidácie. Už v roku 1949 sa naplno ukázali zámery komunistov, ktorí už nemuseli získavať roľníkov vo voľbách. V štáte vládli pevnou rukou a „na večné časy“. Minister [[Ďuriš]], dovtedy dušujúci sa, že sovietske kolchozy u nás nebudú, sa stal jedným z hlavných protagonistov kolektivizácie podľa sovietskeho vzoru.<br> <br> [[Násilná]] [[kolektivizácia]] sa začala prijatím [[zákona o jednotných roľníckych družstvách]] ([[JRD]]) vo [[február|februári]] [[1949]]. Na základe tohto zákona v každej obci malo vzniknúť JRD. Mohlo sa začať celoplošne kolektivizovať. Do československého systému prenikol ruský pojem [[kulak]]. S cieľom narušiť po stáročia vytváranú súdržnosť a celistvosť roľníckeho stavu štátne orgány pristúpili k prísnej diferenciácii roľníkov podľa výmery pôdy, ktorú vlastnili. Z bohatších gazdov sa stali triedni nepriatelia na dedine, ktorí boli označovaní za hlavnú príčinu nedostatku potravín a zásobovacích problémov. V skutočnosti bohatší gazdovia sa podstatnou mierou podieľali na tržnej produkcii v štáte. Znižovanie produkcie a chaos spôsobovala násilná kolektivizácia. Direktívny systém roľníkom určoval, kto má koľko plochy a čím osiať, koľko a akého dobytka má chovať. Pri rozpise povinných kontingentov mäsa, mlieka, obilia a vajec roľníkom rozhodovali miestne národné výbory a špeciálne komisie, pričom v nich kvitla svojvôľa úradníkov. V boji proti reakčným živlom na dedine, ako ich nazývali komunisti, prijali [[6]]. [[október|októbra]] [[1948]] [[zákon na ochranu republiky]]. Tento zákon sa masívne používal proti roľníkom s jasnou inštrukciou komunistickej strany využiť trestné predpisy ako pomôcku k uskutočneniu socializácie dediny. Cieľ bol jasný: naštrbiť, či zničiť majetkové a medziľudské vzťahy, z dedinského prostredia vytvoriť štruktúru ovládanú totalitným režimom. Masívne represívne opatrenia komunistov pri násilnej kolektivizácii viedli ku konfiškáciám všetkého majetku gazdu (vrátane domov, pôdy a poľnohospodárskeho majetku). Roľníci boli vo vykonštruovaných procesoch odsúdení na dlhé roky do väzenia, mladší roľníci miesto riadnej vojenskej služby strávili niekoľko rokov v baniach na nútených prácach ako príslušníci [[pomocných technických práporov]] ([[PTP]]). Celé rodiny potrestali vysťahovaním do českého pohraničia. Faktickému vyvlastneniu pôdy sa rovnalo zakladanie jednotných roľníckych družstiev, kam režim rôznymi nátlakovými prostriedkami nútil roľníkov vstupovať počas kolektivizácie. Tá neskôr prerástla do násilnej akcie komunistickej moci, ktorá od základov zmenila život a hospodárenie na dedinách a postihla státisíce ľudí. Hlavným cieľom komunistami pripraveného zákona bolo urobiť zo slobodných roľníkov ovládateľných nekvalifikovaných robotníkov, najmä tým, že sa im odoberie pôda, dobytok a stroje. To sa im napokon v troch fázach násilne presadenej kolektivizácie aj postupne podarilo. Z roľníka sa stal námezdný a najlacnejší robotník v štáte, ktorý na pozemku vloženom do družstva stratil všetky práva. Roľníci boli ako vrstva obyvateľstva prenasledovaní a takmer celkom zlikvidovaní. ==Literatúra== * JANOVČÍK, Štefan, KRUŠOVSKÝ, Igor. ''Knižnica Pre Gazdovsko-Potravné A Úverné Spolky'': Diel II. Kníhvedenie. Sostavil Štefan Janovcsik. V Ružomberku: Tlačou Kníhtlačiarne Karla Salvu, 1897.<br> * FABRICIUS, Miroslav. 1''50 rokov slovenského družstevníctva: Víťazstvá a prehry''. Bratislava: VOPD Prúdy, 1995.<br> * FIAMOVÁ, Martina. ''(De)formovanie vidieka v procese kolektivizácie.'' Forum Historiae, 2016, roč. 10, č. 1, s. 1–4.<br> * FUKASOVÁ, Daniela. ''Zväz roľníckych vzájomných pokladníc.'' BIATEC: odborný bankový časopis. Bratislava: Národná banka Slovenska, 2011, 19(4), 23–25.<br> * HLAVOVÁ, Viera. ''Fenomén „kulaka“ v procese kolektivizácie na Slovensku v rokoch 1949 – 1960.'' Forum Historiae, 10(1) (2016) 35–55.<br> * RUTTKAY, Fraňo: ''Samuel Jurkovič. Priekopník slovenského družstevníctva a jeho doba.'' 2. preprac. a dopl. vyd. Bratislava: Obzor, 1965<br> </nowiki> ================================================================================================================== khmld0ftxhkv9dv0oiriujgpugsxryy 8199202 8199188 2026-04-16T14:14:03Z Vrchovina 166088 drobná úprava 8199202 wikitext text/x-wiki <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Július V | Portrét = | Popis osoby = literárny historik, kritik, esejista, publicista a prozaik | Dátum narodenia = {{dn|1935|04|11}} | Miesto narodenia = [[Dražkovce]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2020|12|25|1935|04|11}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Július (* 19{{--}}† 20){{break}} Mária, rodená Straková | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Zora | Deti = Ľubica (* 1973), Oľga (* 1976)) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Július Vanovič''' [[DrSc.]] (* [[11. apríl]] [[1935]], [[Dražkovce]]){{--}}† [[25. december]] [[2020]], [[Bratislava]]) bol [[Československo|slovenský]] [[spisovateľ]], [[literárny kritik]], [[esejista]], [[literárny]] [[historik]]. == Životopis == Narodil sa v rodine zemana-roľníka Júliusa Vanoviča v [[Dražkovce|Dražkovciach]]. Detstvo až do študentských čias prežil v rodnej obci. Základnú školu navštevoval v rodných [[Dražkovce|Dražkovciach]] a v [[Martin|Martine]]. Od roku [[1951]] študoval na [[gymnázium|gymnáziu]] v [[Martin|Martine]], z politických dôvodov bol už v prvej triede [[1952]] vylúčený z gymnázia, pretože jeho otec bol v roku [[1949]] obžalovaný a odsúdený v politickom procese spolu s partizánskym veliteľom V. Žingorom. Zamestnal sa ako robotník v tlačiarni [[Neografia|Neografia]]. Rok pracoval ako knihovník v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]]. Gymnázium dokončil ako externista matúrou v roku [[1955]]. V rokoch [[1953]]{{--}}[[1963]] pomocný robotník, skladník, knihovník. V rokoch [[1963]]{{--}}[[1968]] pôsobil v [[Bratislava|Bratislave]] ako redaktor v [[Slovenské pohľady|Slovenských pohľadoch]] a neskôr v [[Mladá tvorba|Mladej tvorbe]].Externe študoval odbor slovenský jazyk na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], ktorú ukončil v roku [[1968]] a získal titul ''absolvent vysokej školy'' ([[abs.]]). <ref>Who is Who v Slovenskej republike: dodatkové dielo : životopisná encyklopédia obsahujúca .. 6. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2009, s.819. Hübners Who is who. ISBN 9783729000858.</ref> na Gemeri. V rokoch [[1969]]{{--}}[[1973]] študovala na [[Konzervatórium|Konzervatóriu]] v [[Košice|Košiciach]] organ u prof. [[Ivan Sokol|Ivana Sokola]]. Po konzervatóriu pokračovala v štúdiách na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení v Bratislave]], ([[VŠMU]]), ktorú ukončila v roku [[1977]] (organ, žiačka [[prof.]] [[Ferdinand Klinda|Ferdinanda Klindu]]). Po promócii rokoch [[1977]]{{--}}[[1978]] pokračovala v štúdiu hry na organ u K. D´Hoogheho v [[Conservatoire Royal Brusel|Conservatoire Royal Brusel]]. V rokoch [[1978]]{{--}}[[1979]] ako štipendista [[SHF]] v Bratislave študovala u prof. Ivana Sokola. Z politických dôvodov pedagogicky mohla pôsobiť až po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] v roku [[1989]]. V rokoch [[1991]]{{--}}[[2016]] pôsobila na [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], pedagogička predmetov hudobná teória, dejiny hudby, kapitoly z cirkevnej hudby a liturgie, hra na hudobných nástrojoch, [[docent|docentka]]{{--}}[[1999]], [[2004]]{{--}}[[2008]] [[prorektor|prorektorka]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] pre oblasť vzdelávania. V roku 2016 odišla do dôchodku. <nowiki> == Dielo == == Knižné publikácie (výber) == * VANOVIČ, Július. Antidialógy so slovenskými spisovateľmi. Bratislava: Slov. spis, 1968. * VANOVIČ, Július. Heretikon. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 2001. ISBN 8022011398. * VANOVIČ, Július. Zápisky z mŕtveho času: antimemoáre. Bratislava: Literárne informačné centrum, c2014. ISBN 9788081190841. * VANOVIČ, Július. Listy zo starého dvora. Dunajská Lužná: MilaniuM, 2012. ISBN 9788089178513. * VANOVIČ, Július. Osobnosť Václava Černého: personalistický portrét. Bratislava: Kalligram, 1999. ISBN 8071492787. * VANOVIČ, Július. Návrat pred odchodom. Bratislava: Vydav. Spolku slov. spis, 1995. Edícia slovenských bestsellerov, zv. 5. ISBN 8088735211. * VANOVIČ, Július. Kniha o starom Martine: Fotogr.z lit.archívu MS v Martine. Bratislava: Tatran, 1990. Korene, zv.29. ISBN 8022201626. * VANOVIČ, Július. Druhá kniha o starom Martine: (1861-1875). Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1993. ISBN 8070902418. * VANOVIČ, Július. Tretia kniha o starom Martine: (1875-1918). Bratislava: Lit. inform. centrum, 1999. ISBN 8088878611. * VANOVIČ, Július. Prozaik proti totalite: prípad Alfonz Bednár. Bratislava: Causa editio, 2003. Litteraria. ISBN 8085533200. * VANOVIČ, Július. Nové antidialógy. Ivanka pri Dunaji: F. R. & G, 2010. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788085508994. * VANOVIČ, Július. Chvála a skepsa: kniha o Alexandrovi Matuškovi. Ivanka pri Dunaji: F. R. & G, 2007. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788085508772. * VANOVIČ, Július. Za kulisy života: existenciály Ingmara Bergmana : [glosy]. Ivanka pri Dunaji: F.R.&G, 2011. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788089499083. * VANOVIČ, Július. Kronika nepriznaného času. Bratislava: Tatran, 2008. Slovenská tvorba, zv. 110. ISBN 9788022205535. * * HEGER, Jozef. ''Názvoslovie organickej chémie''. Bratislava: SPN, 1986. * HEGER, Jozef, Jozef KOLÁŘ a Vladimír ŠPRINGER. ''Názvy liečiv a liekov a ich informačný potenciál''. Martin: Osveta, [2005]. ISBN 8080631832. == Ocenenia (výber) == * [[1983]] – Cena F. Kafendu * [[2017]] – Cena Sebastián == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Predmersk%C3%A1,Anna&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&pageNumber=2&theme=snk_] clanky v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice * https://podmaz.sk/podcast/nocna-pyramida-host/3531558969-anna-predmerska-zurikova-organistka-21112024-2219 * https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1648/2385163 {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Predmerská-Zúriková, Anna}} [[Kategória:Slovenskí organoví virtuózi]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:absolventi Vysokej školy múzických umení v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Martina]] <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Heger | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský farmaceut, vysokoškolský pedagóg | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1926|05|19}} | Miesto narodenia = [[Oravský Podzámok|Oravský Podzámok]], [[Československo]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|2012|10|30|1926|05|19}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Jozef Heger(*1897{{--}}†1971), Helena Hegerová, rodená Nováková (*1899{{--}}†1983) | Príbuzní = | Súrodenci = brat Dalibor Heger (*1930{{--}}†2011) | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Doc.]] [[PhDr.]] [[Magister farmácie|PhMr.]] '''Jozef Heger''', (* [[19. máj]] [[1926]], [[Oravský Podzámok]]{{--}}† [[30. október]] [[2012]], Bratislava) bol slovenský [[farmaceut]] a vysokoškolský pedagóg. == Životopis == Základné a stredoškolské štúdium absolvoval v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Maturoval v roku [[1944]] na [[Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava|Gymnáziu Pavla Országha Hviezdoslava]] v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. V rokoch [[1945]]{{--}}[[1949]] študoval na [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] odbor [[farmácia]]. Po skončení štúdia farmácie nastúpil 1. októbra [[1949]] na Katedru chémie Lekárskej fakulty UK, ktorú viedol [[prof. Ľudovít Krasnec]]. V roku 1952 získal doktorát farmácie (PhDr). Po založení samostatnej [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] v roku [[1952]] začal pôsobiť na novo vzniknutej [[Katedra anorganickej a organickej chémie|Katedre anorganickej a organickej chémie]] [[FaF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[1993]], keď odišiel do dôchodku. V roku [[1965]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. Na Katedre anorganickej a organickej chémie FaF UK zastával funkciu zástupcu vedúceho katedry. V rokoch [[1965]]{{--}}[[1967]], [[1969]]{{--}}[[1972]] a v rokoch [[1973]]{{--}}[[1975]] bol [[prodekan|prodekanom]] [[FaF UK]].<ref>SZÜCSOVÁ, Silvia. Doc. PhDr. PhMr. Jozef Heger. Lekárnik. Bojnice: Unipharma, 2001, 6(5). </ref> == Dielo == Jozef Heger bol uznávaným československým odborníkom na nomenklatúru organických zlúčenín. V spolupráci s profesorom Krasnecom vypracoval a neskôr publikoval prvé slovenské názvoslovie organických zlúčenín. V započatom diele pokračoval neskôr samostatne a z tejto oblasti vydal viacero príručiek. Svoj záujem o nomenklatúru v chémii neskôr rozšíril aj o slovenské názvoslovie v [[biochémia|biochémii]], pri koncipovaní Malej encyklopédie chémie a názvy [[liečivo|liečiv]] a [[liek|liekov]] podľa systematiky [[ATC]]. Bol predsedom Slovenskej komisie pre názvoslovie organických látok a členom medzinárodnej Komisie pre nomenklatúru organickej chémie Medzinárodnej únie pre čistú a aplikovanú chémiu ([[IUPAC]]).Pod vedením profesora Ľudovíta Krasneca sa ako prvý farmaceut začal špecializovať na [[organická chémia|organickú chémiu]]. Zaoberal sa prípravou derivátov tetrakis(hydroxymetyl)cyklopentanónu a tetrakis(hydroxymetyl)cyklohexanónu, neskôr študoval azachalkóny a ich deriváty. Omnoho významnejšou je jeho pedagogická práca na poli organickej chémie. V tejto disciplíne zaviedol semináre, napísal viacero skrípt z laboratórnych cvičení a prednášok pre študentov farmácie. Bol nadšeným prednášateľom, známym medzi študentami svojou prísnosťou, ale aj spravodlivého examinátora. Bol spoluautorom celoštátnej učebnice ''Organická chemie učebnice pro farmaceutické fakulty (Avicenum, Praha, 1990)'', ktorá sa stala základným študijným dielom organickej chémie na farmaceutických odboroch v Čechách aj na Slovensku. <ref>ČIŽMÁRIK, Jozef. Jozef Heger. Pharma journal: lekárnický časopis. Bratislava: PHARMA, 2001, 11(3).</ref> Po odchode do dôchodku v roku 1993 sa Jozef Heger naplno začal venovať svojim koníčkom, najmä popularizácii vedy, [[história chémie|histórie chémie]], [[alchýmia|alchýmie]], [[homeopatia|homeopatie]], a spagyrík. Medzi jeho celoživotné koníčky patril šport. Bol dlhoročným predsedom telovýchovnej jednoty [[Slávia Farmaceut]], predsedom organizačného výboru a aktívnym účastníkom behu [[Devínska Kobyla|Devínskou Kobylou]]. Miloval a podporoval svoj rodný kraj [[Orava|Oravu]], spoluorganizoval stretnutia Oravcov v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1985]]{{--}}[[1990]] bol richtárom Obce Oravcov v Bratislave<ref>Galanda, M. a kol.: ''Obec Oravcov v Bratislave. História a súčasnosť'', vydala Obec Oravcov v Bratislave, Bratislava 2017.</ref>. Zaujímal sa o históriu a pamiatky Bratislavy. Často sprevádzal zahraničné návštevy po Bratislave, výklad robil v nemčine alebo angličtine. Posledné roky života strávil v Bratislave, kde 30. októbra 2012 zomrel. Pochovaný je na Historickom cintoríne v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] v rodinnom hrobe.<ref>ČIŽMÁRIK, Jozef. Za doc. DrPh. PhMr. Jozefom Hegerom. Čes. slov. Farm. 2012; 61, 292–293</ref>. == Knižné publikácie (výber) == * KRASNEC, Ľudovít a Jozef HEGER. ''Názvoslovie organických zlúčenín.'' Bratislava: Slov. pedag. nakl, 1965. * HEGER, Jozef. ''Názvoslovie organickej chémie''. Bratislava: SPN, 1986. * HEGER, Jozef, Jozef KOLÁŘ a Vladimír ŠPRINGER. ''Názvy liečiv a liekov a ich informačný potenciál''. Martin: Osveta, [2005]. ISBN 8080631832. * HEGER, Jozef. ''Ako tvoriť názvy v organickej chémii.'' Bratislava: SPN, 1998. ISBN 8008026626. * HEGER, Jozef a Ivan HNÁT. ''Názvoslovie organických zlúčenín.'' Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2002. ISBN 808052176X. * HEGER, Jozef, Ivan HNÁT a Martin PUTALA. ''Názvoslovie organických zlúčenín''. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2004. ISBN 8010003468. * HEGER, Jozef, Ivan HNÁT a Martin PUTALA. ''Názvoslovie organických zlúčenín. 3. oprav. vyd.'' Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2012. ISBN 9788010014316. == Ocenenia (výber) == Zlatá medaila FaF UK, Čestný člen Slovenskej farmaceutickej spoločnosti, Weberova cena == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=%22Heger,+Jozef%22&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Jozefa Hegera] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Heger, Jozef}} [[Kategória:Osobnosti z Oravského Podzámku]] [[Kategória:Slovenskí lekárnici]] [[Kategória:Slovenskí farmaceuti]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Daniela J | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská farmaceutka, vedúca vedecká pracovníčka SAV | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1924|10|31}} | Miesto narodenia = [[Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]], [[Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Ján Repček (*1924{{--}}†1969), Vlastimila, rodená Jančová(*1919{{--}}†1990) | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Alexander Jež | Partnerka = | Deti = Rastislav (*1978), Alexandra (*1981) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Prof.]] [[RNDr.]] [[PharmDr.]] '''Daniela J''', [[DrSc.]] (* [[31. október]] [[1949]], [[Liptovský Mikuláš]] - ) je slovenská [[farmaceut|farmaceutka]] a [[vedúca vedecká pracovníčka SAV]]. == Životopis == Základné a stredoškolské štúdium absolvovala v rodisku. Maturovala v roku [[1968]] na [[SVŠ]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1968]]{{--}}[[1973]] študovala na [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Po absolvovaní vysokej školy nastúpila na [[Ústav experimentálnej endokrinológie SAV]], v súčasnosti Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied ([[BMC SAV]]) ako vedúca laboratória, kde pôsobí až do súčasnosti. V rokoch [[2015]]{{--}}[[2020]] pôsobila ako externá pedagogička na Ústave farmakológie a klinickej farmakológie [[LF UK]]. V roku [[1963]] sa habilitoval na docenta galenickej farmácie. V roku [[1965]] na [[FaF UK]] obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]] a v roku [[1968]] aj [[Doktor prírodných vied|doktorát prírodných vied]] (RNDr.). V roku [[1969]] bol menovaný [[mimoriadny profesor|mimoriadnym profesorom]] v odbore [[galenická farmácia]] na [[FaF UK]]. V roku [[1982]] na [[Farmaceutická fakulta Karlovej univerzity|Farmaceutickej fakulte Karlovej univerzity]] obhájil doktorskú dizertáciu a stal sa doktorom farmaceutických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[galenická farmácia]]. V roku [[1980]] bol menovaný [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[galenická farmácia]] na [[FaF UK]]. V rokoch [[1966]]{{--}}[[1969]] a v rokoch [[1976]]{{--}}[[1990]] bol [[dekan|dekanom]] [[FaF UK]] a v rokoch [[1969]]{{--}}[[1973]] [[prorektor|prorektorom]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. Milan Mandák bol uznávaným vedcom a pedagógom v odbore galenickej farmácie. Ako dlhoročný učiteľ a vedúci katedry galenickej farmácie sa zaslúžil o vybudovanie tohto dôležitého odboru farmácie na Slovensku. Profesor Mandák už po príchode na Farmaceutickú fakultu v roku [[1953]] sa významne podieľal aj na budovaní slovenskej farmácie, viacero období aj vo funkcii dekana fakulty a prorektora univerzity. Desať rokov pôsobil vo funkcii predsedu [[Slovenská farmaceutická spoločnosť|Slovenskej farmaceutickej spoločnosti]], bol členom predsedníctva Slovenskej lekárskej spoločnosti a predsedom výboru [[Československá farmaceutická spoločnosť|Československej farmaceutickej spoločnosti]] <ref>CHALABALA, Milan, ŠPRINGER, Vladimír, ŠVEC, Pavel. Profesori Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Farmaceutický obzor. Bratislava: Obzor, 1997, 66(8), p. 214.</ref>. == Dielo == Milan Mandák celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju galenickej farmácie na Slovensku. Je spoluzakladateľom vedného odboru galenická farmácia na Univerzite Komenského. Už ako asistent po nástupe na univerzitu v roku [[1953]] prednášal a organizoval cvičenia z galenickej farmácie. Ako prodekan a dekan fakulty prispel k dotvoreniu farmaceutického štúdia, odchoval celú generáciu farmaceutov, pedagógov, vedcov a podieľal sa na ich kvalifikačnom raste. Vedeckú prácu z oblasti galenickej farmácie začal rozvíjať už v období, keď začal pracovať ako asistent u profesora [[Ladislav Zathurecký|Ladislava Zathureckého]]. Zaoberal sa výskumom [[bentonit|bentonitov]] domáceho pôvodu, neskôr sa zameral na vývoj kontrolných metód galeník, najmä na stanovenie liečiv v prípravkoch pomocou fyzikálno-chemických a analytických metód. V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia skúma farmaceutické pomocné látky na báze [[tenzid|tenzidov]], najmä zo skupiny polyetylénoxidových derivátov, neskôr esterov sacharózy a polyglycerínesterov. Skúma farmaceutické prípravky typu hrubodisperzných systémov, ako sú farmaceutické [[emulzia|emulzie]], [[suspenzia|suspenzie]] a [[masť|masti]]. Skúmanú problematiku neskôr rozšíril o výskum stálosti a stabilizácie [[liek|liekov]]. Profesor Mandák je autorom alebo spoluautorom viac ako [[70]] pôvodných vedeckých publikácií.<ref>VITKOVÁ, Mária. Osobnosti farmácie M. Mandák. Pharma journal: lekárnický časopis. Bratislava: PHARMA, 2005, 15(1), p. 31.</ref> Posledné roky svojho života strávil v rodnom Liptovskom Mikuláši, kde 30. apríla 2005 zomrel. Pochovaný je na Vrbickom cintoríne v Liptovskom Mikuláši. <ref>VITKOVÁ, Zuzana. Za profesorom Mandákom. Medicínsky monitor. Bratislava: Bonus, 2005(2), p. 21.</ref> == Knižné publikácie (výber) == * MANDAK, Milan. ''Biofarmacia''. Bratislava: Univ. Komenského, 1987. * MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: vybrané kapitoly''. Bratislava: Univ. Komenského, 1984, 1. [diel]. * MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: vybrané kapitoly''. Bratislava: Univ. Komenského, 1984, 2. [diel]. * MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: učebnica pre farmaceutické fakulty''. Martin: Osveta, 1985. == Ocenenia (výber) == Rad SNP II. triedy, Československá medaila za chrabrosť, Za vynikajúcu prácu, Rad práce, Zlatá medaila Univerzity Komenského, Strieborná medaila Univerzity Martina Luthera v Halle, Strieborná medaila Maďarskej farmaceutickej spoločnosti. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=%22Mand%C3%A1k,+Milan%22&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Milana Mandáka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{DEFAULTSORT:Mandák, Milan}} [[Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša]] [[Kategória:Absolventi Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Slovenskí lekárnici]] [[Kategória:Slovenskí farmaceuti]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Dekani Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> '''Hrubý text''' {{Infobox Osobnosť | Meno = Branislav Bob | Rodné meno = | Popis osoby = poľnohospodársky odborník, vysokoškolský učiteľ | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1944|04|19}} | Miesto narodenia = [[Veľký Bysterec]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]] | Profesia = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Danica, rodená Čipková (* 1946) | Partnerka = | Deti = Rastislav (* 1971){{break}}Jana (* 1973) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor|Prof.]] [[Inžinier|Ing.]] '''Branislav Bob''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[19. apríl]] [[1944]], [[Veľký Bysterec]] je slovenský [[poľnohospodársky odborník]], [[vysokoškolský pedagóg]]). == Životopis == Branislav Bobč základnú školu absolvoval v rodnom [[Veľký Bysterec|Veľkom Bysterci]] a [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], maturoval v roku [[1953]] na reálnom gymnáziu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], potom študoval na vtedajšej Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre (v súčasnosti [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]], ktorú ukončil v roku [[1969]]. Po absolvovaní vysokej školy v rokoch [[1959]]{{--}}[[1971]] učil na [[Poľnohospodárska majstrovská škola|Poľnohospodárskej majstrovskej škole]] [[Liptovský Hrádok]], odbor včelársky a v rokoch [[1971]]{{--}}[[1974]] na Strednej poľnohospodárskej technickej škole, odbor pestovateľ-chovateľ v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Od roku [[1974]] až do dôchodku v roku [[1991]] pôsobil ako vedecký pracovník na [[Výskumný ústav včelársky|Výskumnom ústave včelárskom]] v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]]. V roku [[1986]] na Slovenskej akadémii vied obhájil kandidátsku dizertačnú prácu ''Vplyv nadstavkových úľov rôznej konštrukcie na rast a úžitkovosť včelstiev'' a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]]<ref>ČAVOJSKÝ, Valent. Ing. Michal Mačička 50-ročný. Včelár. Bratislava: 1981, 55(10), p. 236.</ref>. Michal Mačička po odchode na dôchodok pokračuje v nezmenšenej miere vo svojej aktivite v prospech slovenského včelárstva. Aj naďalej publikuje a prednáša, prakticky včelári a venuje sa nakrúcaniu filmov. <ref>KRESÁK, Milan. Ing. Michal Mačička, CSc., jubiluje. Včelár - Roč. 75, č. 10 (2001), s. 156-157.</ref> == Dielo == Michal Mačička celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju [[včelárstvo|včelárstva]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Vo svojich pôvodných vedeckých prácach sa zaoberal výživou včelieho plodu, zootechnikou včelárenia a odchovom včelích matiek. Dlhodobo sa venoval problematike taxácie včelstiev, biológii včelstva, ošetrovania včelstva, chorobám včiel a ich škodcom, produkcii včelích produktov a ich využitiu, ekologógii a včelárstvom, právnym predpisom vo včelárstve. Je autorom a spoluautorom 61 pôvodných vedeckých prác, viac ako 400 odborných príspevkov z oblasti včelárstva, 88 príspevkov z oblasti filmovej tvorby a autorom 190 krátkometrážnych dokumentárnych filmov. Rozsiahla je aj jeho prednášková činnosť. Na vedeckých konferenciách na Slovensku i v zahraničí, na medzinárodných kongresoch [[Apimondie|Apimondia]], na kurzoch, školeniach i schôdzach včelárov predniesol viac ako 560 odborných prednášok.<ref>BIZUB, František. Aktívny osemdesiatnik: [medailón jubilanta Ing. Michala Mačičku]. Liptovský Hrádok: APIGOLD, 2011. ISBN 9788096832132.</ref><ref>FEŇVEŠOVÁ, Judita. Zaznamenával miznúce hodnoty: jubilujúci neprofesionálny filmár Michal Mačička. Národná osveta . - Roč. XVI, č. 5-6 (2006), s. 35.</ref> == Knižné publikácie (výber) == * BOBČEK, Branislav. Živočíšna výroba. Nitra: Agrotar, 2001. ISBN 8088943108. * BOBČEK, Branislav. Živočíšna výroba. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2002. * BOBČEK, Branislav. Analýza materských a otcovských plemien a genealogických línií ošípaných hodnotených metódou M BLUP-AM na Slovensku: monografia. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2004. ISBN 8080694176. * BOBČEK, Branislav. Chov ošípaných zameraný na využitie biotechnologických metód pri ekologickom spracovaní výkalov ošípaných. Nitra: Agrotar, 2001. ISBN 8088943094. == Ocenenia (výber) == * [[1971]] – * [[1987]] – * [[1989]] - * [[1991]] - * [[1999]] - * [[2021]] - == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [ttps://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Branislav+Bobček&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&theme=snk_clanky Branislava Bobčeka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bobček, Branislav}} [[Kategória:Slovenskí poľnohospodári]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre]] [[Kategória:Osobnosti z Veľkého Bysterca]] <nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Peter Š | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský chemik, univerzitný profesor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1943|11|06}} | Miesto narodenia = [[Trenčín]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2022|04|21|1943|06|11}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Juraj a Irena, rod. Róžová | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Marta, rod. Lajošová | Partnerka = | Deti = Pavel (1965),{{break}}Peter (1969) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Peter Š''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[6. november]] [[1943]], [[Trenčín]]{{--}}† [[22. apríl]] [[2022]], [[Bratislava]] ) je slovenský [[chémia|chemik]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. == Životopis == Peter Š základnú školu absolvoval v rodných [[Tomášovce|Tomášovciach]] a vo [[Zvolen|Zvolene]]. V rokoch [[1941]]{{--}}[[1949]] študoval na gymnáziu v [[Lučenec|Lučenci]], kde aj maturoval. Od roku [[1949]] študoval chémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (PríF UK), ktorú ukončil v roku [[1953]]. Štúdium v odbore chémia na Prírodovedeckej fakulte UK ukončil v roku 1965 a hneď nastúpil na Katedru jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty ako asistent a o tri roky neskôr prešiel ako interný vedecký ašpirant na Katedru fyzikálnej chémie, na ktorej zotrval počas celého svojho profesijného života. Po absolvovaní vysokej školy nastúpil na [[Katedra organickej chémie|Katedru organickej chémie]] [[PriF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[1999]], keď odišiel do dôchodku. V roku [[1961]] na Prírodovedeckej fakulte UK obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]]. V roku [[1963]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. V roku [[1975]] obhájil doktorskú dizertáciu a stal sa doktorom chemických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[organická chémia]]. V roku [[1980]] bol menovaný [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[organická chémia]] na [[PriF UK]]. V rokoch [[1969]]{{--}}[[1970]] bol [[prodekan|prodekanom]] [[PriF UK]] a v rokoch [[1990]]{{--}}[[1997]] prvým [[prorektor|prorektorom]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. Zomrel v auguste roku 2007 a je pochovaný na Martinskom cintoríne v Bratislave.<ref>BOJO, Pavel, ed. Who is who v Slovenskej republike: založené Ralphom Hübnerom ; životopisná encyklopédia [významných žien a mužov Slovenska] [CD-ROM]. 2. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2005. Hübners Who is Who. ISBN 3729000489.</ref> == Dielo == Pavol Hrnčiar celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju organickej chémie na Univerzite Komensk0ho. Už po niekoľkých rokoch od nástupu na fakultu začal prednášať základný kurz organickej chémie a túto prednášku mal prakticky až do svojho odchodu do dôchodku. Medzi študentami bol obľúbený pre svoju priamosť v jednaní a zápal s akým prezentoval matériu organickej chémie. Jeho zaujímavé a zrozumiteľné prednášky pritiahli k štúdiu organickej chémie mnoho talentovaných študentov. Počas svojho pôsobenia na univerzite profesor Hrnčiar sa vzorne staral o to, aby študenti mali z čoho študovať. Bol autorom alebo spoluautorom viacerých vysokoškolských skrípt. Jeho hlavné dielo u4ebnica ''Organická chémia'' z roku [[1975]] vyšla v štyroch prepracovaných vydaniach a stala sa celoštátnou učebnicou organickej chémie. Pri jej koncipovaní profesor Hrnčiar využil moderný koncept vysvetľovania vlastností a reakcií organických zlúčenín na základe poznania ich elektrónovej štruktúry a reakčných mechanizmov. Matériu organickej chémie rozvíjal aj v rámci [[Slovenská chemická spoločnosť|Slovenskej chemickej spoločnosti]], kde po dvadsať rokov viedol Odbornú skupinu organickej chémie. Pri svojom entuziazme o organickú chémiu nezabúdal ani na študentov stredných škôl. So svojimi spolupracovníkmi bol autorom stredoškolskej učebnice chémie. <br> Vedecky sa profesor Hrnčiar profiloval už v začiatkoch svojho pôsobenia na univerzite. Zaoberal sa syntézou organických zlúčenín. Predmetom jeho záujmu boli predovšetkým cyklické ß-diketóny, vypracoval metódu ich syntézy a študoval ich vlastnosti. Publikoval aj viacero pôvodných vedeckých prác z organickej fotochémie a na sklonku svojej vedeckej kariéry sa zaujímal aj o syntézu a vlastnosti trikarbonylchrómových komplexov ftalidov a indandiónov. Profesor Hrnčiar je autorom alebo spoluautorom viac ako [[180]] pôvodných vedeckých publikácií. V rokoch [[1969]]{{--}}[[2000]] bol predsedom redakčnej rady chemického časopisu [[Chemical Papers]] a v rokoch [[1991]]{{--}}[[1996]] predsedom redakčnej rady časopisu [[Naša univerzita]]. <ref>TOMA, Štefan, Professor RNDr. Pavel Hrnčiar, DrSc. Sixty Years Old. ''Chem. Papers'' 44 (2)287 288(1990)</ref><ref>TOMA, Štefan, Za Prof. RNDr. Pavlom Hrnčiarom, DrSc. ''ChemZi'' 3/2 (2007) 348.</ref> <br> Nemenej významnou je spoločenská angažovanosť profesora Hrnčiara. Počas celého svojho života bol zástancom demokratických princípov fungovania spoločnosti. Za svoju angažovanosť prodekana fakulty v rokoch [[1969]]{{--}}[[1970]] bol neskôr normalizačným režimom odsunutý do úzadia. O to intenzívnejšie sa profesor Hrnčiar zapojil do reforiem školstva a vzdelávania po páde komunistického režimu v roku [[1989]]. Svojou odbornou autoritou aj z pozície prorektora Univerzity Komenského sa významne zasadil o reformy školského systému a ponovembrové premeny vysokých škôl na moderné vzdelávacie inštitúcie. Zaslúžil sa aj o reformy v oblasti vedy a výskumu a presadzoval výrazné zmeny v organizácii a financovaní vedy a výskumu na Slovensku.<ref>HRNČIAR, Pavol, Ponovembrové premeny vysokých škôl. ''Tvorba T.'' - Roč. 7 (16), č. 4 (1997), s. 43-45. HRNČIAR, Pavol, Potrebujeme zákon o vede. ''Literárny týždenník'' - Roč. 7, č. 8 (1994), s. 12. HRNČIAR, Pavol, Premeny vysokých škôl. ''Literárny týždenník'' . - Roč. 9, č. 16 (1996), s. 11</ref> == Knižné publikácie (výber) == * HRNČIAR, Pavol. Organická chémia. 2. upr. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1982. * HRNČIAR, Pavol. Organická chémia. 4. vyd. Bratislava: Vydav. Univ. Komenského, 1997. ISBN 8022311618. * HRNČIAR, Pavol. Organická chémia v príkladoch. 4. vyd. Bratislava: Vydav. Univ. Komenského, 1998. ISBN 8022312754. * HRNČIAR, Pavol, Josef PACÁK a Pavel PETROVIČ. Chémia pre 2: roč.gymnázií. Josef Pacák,... Ilustr.Miroslava Jakešová. Z čes.orig.prel.Pavol Hrnčiar,Pavel Petrovič. 4.vyd. Bratislava: SPN, 1994. ISBN 8008023244. == Ocenenia (výber) == * [[1978]] – Cena SNP * [[1990]] – Hanušova medaila Československej spoločnosti chemickej * [[1990]] - Zlatá medaila Prírodovedeckej fakulty UK * [[1993]] - Zlatá medaila Farmaceutickej fakulty UK * [[1995]] - Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti * [[1995]] - Veľká zlatá medaila UK == Referencie == {{Referencie}} [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=Hrn%C4%8Diar,+Pavol&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Diela Pavla Hrn4iara] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hrnčiar, Pavol}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti z Tomášoviec]] <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján Polčin | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský chemik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1926|11|24}} | Miesto narodenia = [[Rybany]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1982|12|23|1926|11|24}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = chemik | Známy vďaka = | Alma mater = [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Polčin (* [[1899]]{{--}}† [[1976]]),{{break}}Valéria, rod. Bronišová | Príbuzní = | Súrodenci = [[Stanislav Polčin]] (* [[1921]]{{--}}† [[1976]]) cirkevný historik, prekladateľ | Manželka = Olga, rod. Luknárová | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Ján Polčin''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[24. november]] [[1926]], [[Rybany]]{{--}}† [[23. december]] [[1982]], [[Bratislava]]<ref>MAŤOVČÍK, Augustín, ed. Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). Martin: Matica slov, 1990, 4. zväzok, M-Q. ISBN 8070900709.</ref> == Životopis == Do ľudovej školy chodil v rodných [[Rybany|Rybanoch]] a [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]]. V rokoch [[1937]]{{--}}[[1945]] absolvoval gymnázium v [[Nitra|Nitre]]. Po maturite Ján Polčin v roku [[1945]] nastúpil na štúdium chémie na vtedajšej [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickej fakulte SVŠT]], v súčasnosti [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], kde v roku [[1950]] promoval na inžiniera chémie ([[Inžinier (akademický titul)|Ing.]])<ref>Absolventi FCHPT STU 1941-2009. Bratislava: Nakladateľstvo STU, 2010. ISBN 9788022732833.</ref>. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia sa na krátko zamestnal v [[Štátny drevársky výskumný ústav|Štátnom drevárskom výskumnom ústave]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1952]]{{--}}[[1954]] bol vedeckým ašpirantom na [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickej fakulte SVŠT]], kde v roku [[1954]] ako prvý Slovák obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]], v súčasnosti [[Doktor (PhD.)|PhD]]. Od roku [[1954]] až do svojej predčasnej smrti v roku [[1982]] pôsobil na [[Výskumný ústav papiera a celulózy|Výskumnom ústave papiera a celulózy]] ([[VÚPC]]) v Bratislave, najprv ako vedecký pracovník a od roku [[1972]] vedúci vedecký pracovník. Dlhoročný vedúci odboru chémie a fyziky vláknin na VÚPC. Externe pôsobil ako pedagóg na Katedre chemickej technológie dreva celulózy a papiera [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie SVŠT]] a na Vysokej škole chemicko-technoloogickej v Pardubiciach. V rokoch [[1967]]{{--}}[[1970]] bol na dlhodobom študijnom pobyte na univerzite v Toronte, Kanada. Tu spolupracoval s profesorom W. H. Rapsonom, svetovým odborníkom v oblasti chemického spracovania drevnej hmoty a priekopníkom vývoja nových technológií v oblasti zlepšovania znečistenia vôd celulózkami. Začiatkom 70. rokov dvadsiateho storočia Ján Polčin neprešiel previerkami a politickými čistkami organizovanými komunistickou stranou a bol odsunutý do úzadia. == Dielo == Svojim rozsiahlym dielom v oblasti chemického spracovania dreva, [[lignín|lignínu]] a [[celulóza|celulózy]] patrí Ján Polčin medzi najvýznamnejších slovenských chemikov dvadsiateho storočia. Svoju vedeckú prácu zameral na nasledovné oblasti celulózo-papierenského výskumu. * Rozpracoval metódy prípravy derivátov lignínu. Osobitnú pozornosť venoval výskumu vysokolignifikovaných vlákien so zreteľom na kyslíkové postupy delignifikácie. * Študoval takmer všetky postupy prípravy buničiny, zvláštnu pozornosť venoval termomechanickej buničine. * So svoojimi spolupracovníkmi vyvinul technológiu prípravy derivátov celulózy rozpustných vo vode (karboxymetylcelulóza) a enzymatickej hydrolýzy dreva. * Bol autorom viacerých analytických metód v celuózo-papierenskom výskume a chémii lignínu. * Zaoberal sa existenciou chemických väzieb medzi lignínom a sacharidovými zložkami dreva, experimentálne potvrdil ich existenciu. * V spolupráci s univerzitou v Toronte rozpracoval teóriu chromofórov lignínu a bielenia. * Inicioval a viedol výskum využitia kvantovochemických metód pri štúdiu vlastností a štruktúry hlavných stavebných jednotiek lignínu, celulózy a hemicelulóz. * Založil výskum zloženia a vlastností materiálu celého stromu. Jeho výskum bol ocenený členstvom (fellow) v prestížnej ''The International Academy of Wood Science'', stal sa členom ''Canadian Pulp and Paper Association'' a americkej ''TAPPI''. Medzinárodná vedecká komunita si vedeckú erudíciu Jána Polčina uctila členstvom v edičných radách viacerých vedeckých časopisov (The Journal of Cellulose and Technology, Cellulose Chemistry and Technology). Bol dlhoročným predsedom odbornej skupiny chémie dreva, papiera a celulózy pri Slovenskej chemickej spoločnosti a nositeľom Hanušovej medaile.<ref>KOŠÍK, Martin, KOŠÍKOVÁ, Božena, In memoriam Ing. Ján Polčin, CSc Chemické zvesti . Roč. 37, č. 3 (1983), s. 431</ref> Ján Polčin bol svojim naturelom skromný človek, ale veľký odborník, humanista a vedec. Vynikal nesmiernou tvorivosťou a širokým záberom nielen vo vlastnom odbore, ale aj v širšom kontexte modernej chémie. == Publikácie (výber) == * Polcin, J.; Rapson, W.H. 1969: Spectrophotometric study of wood chromophores in situ part 2 determination of the absorption spectrum of lignin from reflectance and reflectivity measurements TAPPI (Technical Association of the Pulp and Paper Industry) 52(10): 1965-1970 * Polcin, J.; Rapson, W.H. 1969: Spectrophotometric study of wood chromophores in situ part 3 determination of the spectrum of lignin by the cotton dilution method TAPPI (Technical Association of the Pulp and Paper Industry) 52(10): 1970-1974 * Polčin, J. "Preparation of Samples for Infrared Spectrophotometric Measurements of Fibrous Cellulose Materials," Appl. Spectrosc. 28, 588-590 (1974) * Košíková, B., Polčin, J. and Dandárová-Vašátková, M.. "Eine neue Methode zur Isolierung des Lignin-Saccharid-Komplexes" Holzforschung, vol. 23, no. 2, 1969, pp. 37-43. https://doi.org/10.1515/hfsg.1969.23.2.37 * Košíková, B., Polčin, J. and Joniak, D.. "NMR Studies on Lignin-Carbohydrate Complexes" Holzforschung, vol. 27, no. 2, 1973, pp. 59-64. https://doi.org/10.1515/hfsg.1973.27.2.59 * Košiková, B., Polčin, J., Dandárová-Vašátková, M. and Joniak, D.. "Untersuchung des Bindungscharakters des Lignin-Saccharid-Komplexes, isoliert aus methyliertem Holz" Holzforschung, vol. 23, no. 2, 1969, pp. 43-47. https://doi.org/10.1515/hfsg.1969.23.2.43 *Košiková, B., Polčin, J. and Joniak, D.. "NMR Studies on the Lignin-Saccharidic Complexes - II. Hydrolysis of the Lignin-Saccharidic Complex isolated from Acetylated Beechwood" Holzforschung, vol. 31, no. 6, 1977, pp. 191-193. https://doi.org/10.1515/hfsg.1977.31.6.191 * M.Remko, J.Polcin: Molecular orbital investigations on lignin model compounds, Part XIII. Model studies of hydrogen bonds formed in the systems lignin-cellulose and lignin-hemicelluloses. Z.Phys.Chem., Neue Folge 125 (1981) 175-181. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Pol%C4%8Din,+J%C3%A1n&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&pageNumber=1&theme=snk Zoznam diel Jána Polčina] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Polčin, Ján}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Absolventi Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Ryban]] <nowiki> ´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský chemik, univerzitný profesor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1937|09|11}} | Miesto narodenia = [[Veľké Uherce]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1855|8|31|1783|10|07}} | Miesto úmrtia = [[Šopron]], [[Rakúske cisárstvo]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Viera | Partnerka = | Deti = Alena (1967),{{break}} Vladimír (1996) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Štefan Toma''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[11. september]] [[1937]], [[Veľké Uherce]]) je slovenský [[chémia|chemik]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. == Životopis == V rokoch [[1952]]{{--}}[[1955]] študoval na [[JSŠ]] v [[Prievidza|Prievidzi]], kde maturoval. V roku [[1955]] študoval chémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (PríF UK), ktorú ukončil v roku [[1960]]. Po absolvovaní vysokej školy nastúpil na [[Katedra organickej chémie|Katedru organickej chémie]] [[PriF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[2013]], keď sa stal emeritným profesorom. V roku [[1966]] na Prírodovedeckej fakulte UK obhájil kandidátsku dizertačnú prácu z oblasti chémie ferocénu, prípravy jeho nových derivátov a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]] V roku [[1966]] po rigoróznej skúške získal titul [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] V roku [[1969]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. Vnútromolekulová Michaelova adícia ako metóda prípravy [m]metalocenofánov bola témou jeho doktorskej dizertácie, ktorú obhájil v roku [[1982]] a stal sa doktorom chemických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[organická chémia]]. Od roku [[1983]] je [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[organická chémia]] na [[PriF UK]]. V rokoch [[1970]]{{--}}[[1971]] absolvoval študijný pobyt na [[University of Strathclyde]] [[Glasgow]], [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska]]. V rokoch [[1976]]{{--}}[[1995]] a [[1999]]{{--}}[[2003]] zastával funkciu vedúceho katedry organickej chémie na [[PriF UK]]. Dekanom [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] bol v rokoch [[1986]]{{--}}[[1991]]. Od r. [[1981]] bol vedeckým tajomníkom [[Slovenská chemická spoločnosť|Slovenskej chemickej spoločnosi]] (SCHS) a v rokoch [[1988]]{{--}}[[1990]] jej predsedom. <ref>BOJO, Pavel, ed. Who is who v Slovenskej republike: založené Ralphom Hübnerom ; životopisná encyklopédia [významných žien a mužov Slovenska] [CD-ROM]. 2. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2005. Hübners Who is Who. ISBN 3729000489.</ref> == Dielo == Profesor Štefan Toma je priekopníkom zavádzania nových metód organickej syntézy nielen na [[Slovensko|Slovensku]], ale aj v bývalom [[Československo|Československu]]. Okrem chémie organokovových zlúčenín sa profesor Toma veľkou mierou zaslúžil o rozvoj fotochémie, sonochémie, využitia mikrovlnného žiarenia v organickej syntéze, organokatalýzy a využitia iónových kvapalín. Venoval sa aj syntéze a aplikáciám nových chirálnych ferocénových ligandov a organokatalyzátorov v stereoselektívnej syntéze. Je autorom a spoluautorom viac ako 260 pôvodných vedeckých prác. Výsledky svojej vedeckej práce prezentoval na zahraničných univerzitách v [[Dijon|Dijone]], [[Strasbourg|Strasbourgu]], [[Grenoble|Grenoble]], [[Paríž|Paríži]], [[York|Yorku]], [[Kolín|Kolíne]], [[Nottingham|Nottinghame]], [[Aachen|Aachene]], [[Graz|Grazi]], [[Shiga|Shiga]], [[Coventry|Coventry]], [[Bologna|Bologni]]. Bol členom redakčnej rady medzinárodného časopisu [[Applied Organometallic Chemistry]].<ref>ŠEBESTA, Radovan and PUTALA, Martin. Professor Dr. Štefan Toma—excellent scientist and teacher—celebrates his 75th birthday. Chemical Papers 67 (1) 1–2 (2013)</ref> == Knižné publikácie (výber) == * == Ocenenia (výber) == == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * Práce Štefana Tomu na Research Gate [https://www.researchgate.net/profile/Stefan-Toma-2] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Toma, Štefan}} [[Kategória:Osobnosti z Veľkých Uheriec]] [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Martin Bencúr | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský lekárnik, filantrop | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1783|10|07}} | Miesto narodenia = [[Jasenová]], [[Habsburská monarchia]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1855|8|31|1783|10|07}} | Miesto úmrtia = [[Šopron]], [[Rakúske cisárstvo]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = [[filantropia]] | Alma mater = | Profesia = [[lekárnik]] | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Bencúr Števo{{break}} Mária Jandurová | Príbuzní = | Súrodenci = | Súrodenci | Manželka = Terézia, rodená Munker (* 26. 9. 1800{{--}}† 28. 03. 1889 [[Šopron]]) | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Martin Bencúr''' (* [[7. október]] [[1783]], [[Jasenová]]{{--}} † [[31. august]] [[1855]], [[Šopron]]) bol slovenský [[lekárnik]], [[filantrop]]. == Životopis == Martin Bencúr (Kundek Števo) narodil sa 7. októbra 1783.<ref>"Slovakia Church and Synagogue Books, 1592-1935", , FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:KSRZ-FVD : Fri Mar 08 04:38:24 UTC 2024), Entry for Marting Steno and Johanes Steno, 07 Oct 1783."</ref> Pochádzal z rodiny chudobného roľníka, ktorý pre vzdelanie svojich detí mohol urobiť len málo. Keď však rodičia zbadali u malého chlapca talent, rozhodli sa ho poslať na štúdiá do škôl v [[Dobšiná|Dobšinej]], ktoré mali v tom čase vynikajúcu povesť. Po absolvovaní niekoľkých tried gymnázia prejavil záujem o farmaceutické vedy. Vo farmácii sa najprv zaúčal v [[Maukschova lekáreň|Maukschovej lekárni]] v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. V [[Pešť|Pešti]] pod dohľadom skúseného lekárnika absolvoval v krátkom čase skúšky a dosiahol [[magistérium]] a stal sa [[magister farmácie|magistrom farmácie]]. Počas praxovania vo väčšej lekárni v Pešti ho postihla nepríjemná nehoda, ktorá zanechala trvalé stopy na jeho zdraví. Pri príprave chlóru v retorte (krivuli) sa mladý Bencúr nadýchal jedovatého plynu, čo malo trvalé následky na jeho zdravie. Po zvyšok života trpel chorobou pľúc a astmou. V snahe zotaviť sa odišiel z prašnej Pešti, aby hľadal zdravšie oblasti. Krátko sa zdržal v [[Pécs|Pécsi]], potom si prenajal lekáreň v [[Modra|Modre]]. Tu sa zaoberal možnosťou výroby cukru z javorového a brezového sirupu. Podnikateľsky využil vtedajšiu situáciu vysokých cien repného cukru. Po získaní výhodného prenájmu veľkej lekárne Nagy v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]] sa tu usadil s odhodlaním ostať tu žiť do konca života. Po šiestich rokoch práce v lekárni a bez možnosti jej odkúpenia za prijateľných podmienok Bencúr krátko pôsobil v [[Prešporok|Prešporku]] s cieľom stať sa nezávislým lekárnikom. Tieto predstavy sa mu nenaplnili a ušetrené peniaze použil na zakúpenie lekárne v [[Petrovaradín|Petrovaradíne]], ktorý je v súčasnosti časťou [[Nový Sad|Nového Sadu]]. Srbská nížina veľmi nelákala Bencúra pochádzajúceho z hornatej [[Orava|Oravy]] a v roku [[1825]] sa presťahoval do [[Šopron|Šoprona]], kde kúpil [[lekáreň]] [[U anjela]]. Oficiálnym majiteľom lekárne sa stal v roku [[1827]] po získaní občianstva mesta [[Šopron]]. Občiansku prísahu zložil [[10. januára]] [[1827]]<ref>Jenő Házi, Soproni polgárcsaládok 1535-1848. I-II. Akdémiai Kiado, Budapest 1982</ref>. Lekáreň [[U anjela]] vlastnil do roku [[1833]]<ref>Szála, Erzsébet (2017) Az ország első gyógyszerészettörténeti gyűjteménye, a soproni Patikamúzeum. In: Hagyomány, értékmentés és innováció a tudományban. A Magyar Természettudományi Társulat tudománytörténeti kötetei (1). Magyar Természettudományi Társulat, Budapest, pp. 129-138.</ref>. Lekáreň [[U anjela]] na Hlavnom námestí v Šoprone fungovala takmer tristo rokov. Majiteľmi boli nemeckí lekárnici. Výnimkou bol jasenovský rodák Slovák Martin Bencúr. Aj keď Bencúr lekáreň vlastnil len krátkych 6 rokov, svojou odbornosťou lekárnika a dobročinnosťou pre mesto [[Šopron]], evanjelickú cirkev a evanjelické školstvo v meste sa významne zapísal do histórie tohto mestečka. Narastajúce zdravotné problémy a utrpenie mu v čoraz väčšej miere bránili v podnikaní a posledných desať rokov svojho plodného života venoval výlučne starostlivosti o svoje zdravie a dobročinnosti, v ktorej našiel podporu aj u svojej manželky. Zomrel 31. augusta 1855 v Šoprone, kde bol aj pochovaný.<ref name´"Martin Benczur"><big>Kolbenheyer</big>, Moriz. Martin Benczur in Protestantische Jahrbücher für Österreich unter Mitwirkung mehrerer protestantischer Theologen und Schulmänner, herausgegeben von Victor Hornyánsky. Dritter Jahrgang 1856. Pest 1856. Bei Gustav Heckenast</ref> == Filantropia == Martin Bencúr bol mimoriadne aktívnym, zručným lekárnikom, ktorý vždy držal krok s pokrokom doby. Vo svojom odbore patril medzi tých najúspešnejších. Vedel si získať a zachovať publikum, nadobudnutý majetok prostredníctvom donácií a štipendií veľkoryso venoval chudobným a mládeži, bol patrónom škôl, horlivým podporovateľom svojej cirkvi a svojho ľudu a filantropom. Osobitnú pozornosť venoval podpore školstva a vzdelávania chudobných študentov. Viacerým školám venoval značné finančné čiastky, dlhodobo podporoval mladé talenty, ktoré mali to šťastie, že sa dostali do jeho blízkosti. Ako príklad za všetkých spomenieme mladého lekárnika [[Wilhelm Fuchs|Wilhelma (Viliama) Fuchsa]], ktorý bol významným odborníkom na [[baníctvo]], [[mineralógia|mineralógiu]] a [[hutníctvo]] v Rakúsko-uhorskej monarchii a korešpondujúcim členom [[cisárskej]] [[Rakúska akadémia vied|Rakúskej akadémie vied]]. Bencúr, ako to mal vo zvyku, diskrétne a všestranne podporoval Viliama Fuchsa až do jeho predčasnej smrti v roku [[1853]]. Svojej rodnej obci [[Jasenová]] Bencúr prispel značnou sumou peňazí na stavbu kostola aj fary. Na postavenie kostola dal 500 zlatých, na školu 300 zlatých, na faru 100 zlatých a pre cirkev založil základinu 5 000 zlatých. Pre matkocirkev v Leštinách, kde bol pokrstený daroval 500 zlatých. Okrem toho Martin Bencúr testamentom určil pre jasenovskú základinu 5 250 zlatých, ktorá mala byť uložená u kniežaťa [[Esterházy|Esterházyho]]. V roku [[1853]] Bencúr kostolu venoval najväčší zvon odliaty v Šoprone zvonárskym majstrom Geltenhoferom, ktorý farnosti slúži aj v súčasnosti<ref>Slovenské Noviny (Viedeň) sobota 24. september 1853, č. 112, s. 434 - 435.</ref>. V roku [[1842]] Martinom Bencúrom a švagrinou Katarínou Munker bola založená Bencúrovsko - Munkerovská základina s cieľom z úrokov každoročne odmeniť najlepších žiakov knihami.<ref>ZOCH, Pavel, Koruhev na Sionu 6 (2), 1883, s. 30.</ref> Na evanjelických školách v [[Šopron|Šoprone]] študovali mnohí študenti z Oravy aj za výdatnej podpory finančných základín Martina Bencúra a ďalšieho jasenovského rodáka a obyvateľa Šoprona [[Daniel Čaplovič|Daniela Čaploviča]]. Martin Bencúr po svojej smrti odkázal tamojšiemu učiteľskému ústavu 3 000 zlatých a alumneu 1 000 zlatých. Štátny úradník Daniel Čaplovič dal na základinu školského štipendia 1000 zlatých na podporu slovenských študentov.<ref>Geschichte des evangelischen Gymnasiums zu Oedenburg nebst den Denkwürdigkeiten der evangelischen Gemeinde daselbst. ... Von Matthias Müllner (1857).</ref> Aj [[Martin Kukučín]], tiež z rodiny Martina Bencúra, s pomocou vdovy po Martinovi Bencúrovi, mohol v Šoprone absolvovať ôsmy ročník gymnázia a maturitu. == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Bencúr, Martin}} [[Kategória:Slovenskí lekárnici]] [[Kategória:Slovenskí filantropi]] [[Kategória:Osobnosti z Jasenovej]] </nowiki> =============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Ladislav Jurkovič | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský evanjelický kňaz, publicista, redaktor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1905|11|28}} | Miesto narodenia = [[Modra-Kráľová]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1997|5|1|1905|11|28}} | Miesto úmrtia = [[Košice]], [[Slovensko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]], [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Vladimír Jurkovič (* 1865{{--}}† 1943){{break}} Mária, rodená Melfeberová (* 1873{{--}}† 1960) | Príbuzní = pravnuk [[Samuel Jurkovič|Samuela Jurkoviča]] | Súrodenci = [[Miloš Jurkovič]] (* 1900{{--}}† 1987){{break}} Ivan (* 1899{{--}}† 1993{{break}} Želmira Emilia Jurkovičová (* 1893{{--}}† 1895){{break}} Anna Procházková, rodená Jurkovičová (* 1897{{--}}† 1981) {{break}} Elena Pavlina Štetková, rodená Jurkovičová (* 1895{{--}}† 1992) | Súrodenci | Manželka = Gabriela, rodená Kraftová | Deti = Miloš (*1937){{break}}Branislav (*1941) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Ing.]] '''Miloš Jurkovič''' (* [[30. júl]] [[1900]], [[Modra]]{{--}} † [[13. december]] [[1987]], [[Bratislava]]) bol slovenský [[historik]], [[múzejník]], [[publicista]], [[fotograf]].<ref>ÁBELOVSKÝ, Ján. ''Biografický lexikón Slovenska.'' Martin: Slovenská národná knižnica, 2010, IV., Ch-Kl. ISBN 9788089301577</ref> == Životopis == Miloš Jurkovič v rokoch [[1906]]{{--}}[[1910]] navštevoval evanjelickú ľudovú školu v [[Kráľová|Kráľovej]], v rokoch [[1910]]{{--}}[[1914]] meštiansku školu v [[Modra|Modre]], v rokoch [[1914]]{{--}}[[1918]] študoval na [[Evanjelické lýceum|Evanjelickom lýceu]] v [[Šopron|Šoprone]]. Po maturite na gymnáziu Miloš Jurkovič v roku [[1919]] nastúpil na štúdium poľnohospodárskeho inžinierstva na [[České vysoké učení technické v Praze|Českém vysokém učení technickém v Praze]], kde v roku [[1923]] promoval na inžiniera ([[Ing.]]). Po absolvovaní základnej vojenskej služby v rokoch 1923{{--}}1924 pracoval v Štátnych výskumných ústavoch potravinárskych v Bratislave. V roku [[1927]] prešiel k [[Národní zemědělské muzeum|Zemedelskému múzeu v Prahe]], kde získal odbornú prax pod vedením profesora [[Josef Kazimour|Josefa Kazimoura]]. V tomto čase podnikol študijné cesty do významných poľnohospodárskych múzeí vo [[Francúzsko|Francuzsku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], [[Rakúsko|Rakúsku]] a [[Maďarsko|Maďarsku]], z ktorých poznatky využil pri vytváraní poľnohospodárskeho múzea v [[Bratislava|Bratislave]]. Venoval sa najmä príprave expozícií, zhromažďovaniu zbierkových predmetov a literatúry, ale aj systematickému výskumu dejín slovenského poľnohospodárstva. V novo vytvorenom [[Zemedelské múzeum|Zemedelskom múzeu]] v [[Bratislava|Bratislave]] bol najprv asistentom a v rokoch [[1927]]{{--}}[[1940]] správcom múzea. Tu viedol aj agendu [[Lesnícke múzeum|Lesníckeho múzea]] a všestranne sa staral o jeho rozvoj. Spojením zemedelského a vlastivedného múzea v roku [[1940]] vzniklo [[Slovenské múzeum]], kde Ing. Jurkovič bol v rokoch [[1940]]{{--}}[[1948]] hlavným správcom a v rokoch [[1949]]{{--}}[[1955]] jeho riaditeľom. V roku [[1955]] musel z politických dôvodov a pre náboženské zmýšlanie opustiť funkciu riaditeľa. V rokoch [[1955]]{{--}}[[1959]] bol vedúcim prírodovedného oddelenia múzea a v roku [[1960]] vedúci Kabinetu múzejnej a vlastivednej práce Slovenského múzea. V tom istom roku odišiel do dôchodku a žil v Bratislave. Zomrel 13. decembra 1987.<ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Výnimočná múzejnícka osobnosť Ing. Miloš Jurkovič.'' Múzeum . - Roč. 46, č. 4 (2000), s. 47-48, ISSN:0027-5263</ref> == Dielo == Miloš Jurkovič patrí medzi zakladajúce osobnosti slovenského múzejníctva. Zaslúžil sa o vybudovanie zbierok a postavenie budovy Slovenského múzea na Vajanského nábreží v Bratislave. V Slovenskom múzeu vybudoval zbierkový fond, knižnicu a oddelenie galérie z ktorého v roku 1943 vznikla Slovenská galéria, predchodca [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]]. Spolu s Ing. [[Juraj Martinka|Jurajom Martinkom]], predsedom Miestneho výboru múzea má Miloš Jurkovič zásluhu na založení [[Lesnícke múzeum|Lesníckeho múzea]] a vybudovanie zbierkového fondu v oblasti dokumentácie lesníctva, poľovníctva a drevárstva.<ref>URGELA, Jozef ''Naši jubilanti Ing. Miloš Jurkovič'', Les, Roč. 41, č. 7 (1985), s. 334</ref> Ako dôchodca sa sa aktívne činil pri znovuzakladaní [[Slovenské poľnohospodárske múzeum|Slovenského poľnohospodárskeho múzea]] v Nitre.<ref>PODOLÁK, Ján ''Ing. Miloš Jurkovič (1900-1987)''. Agrikultúra 22 . -Bratislava: Príroda, 1989 . - S. 7-10</ref> Bol tvorcom včelárskych expozícií v rámci hospodárskych a lesníckych výstav v republike <ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Spomienka - Ing. Miloš Jurkovič a včelárstvo na Slovensku.'' Včelár . - Roč. 75, č. 1 (2001), s. 16 , ISSN:0139-6064</ref> Bol členom výboru Zväzu slovenských múzeí a pôsobil v Muzeologickom kabinete. Bol členom komisie SAV pre poľnohospodársku terminológiu a pôsobil aj na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] a [[Osvetová škola|Osvetovej škole]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde prednášal [[muzeológia|muzeológiu]]. Bol predsedom redakčnej rady zborníka [[Agrikultúra]]. Bol priekopníkom aplikovania vedy a techniky do moderného slovenského múzejníctva. Je autorom ôsmych kníh a viac ako 400 príspevkov v odborných časopisoch z oblasti slovenského ovocinárstva, lesníctva, zverolekárstva a poľnohospodárstva. Písal o osobnostiach národnobuditeľského a osvetovobuditeľského diania. Je autorom životopisných príspevkov viac ako osemdesiatich osobností.<ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Poľnohospodársky múzejník, publicista a bibliograf Ing. Miloš Jurkovič (1900-1987).'' Poľnohospodárstvo . - Roč. 47, č. 1 (2001), s. 71-73 , ISSN:0551-3677</ref> <nowiki> == Knihy (výber) == * == Ocenenia (výber) == * [[1957]] – čestný člen Zväzu slovenských múzeí * [[1968]] – Cena Andreja Kmeťa * [[1968]] - čestný člen Slovenskej spoločnosti pre dejiny vied a techniky pri SAV == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * HALMOVÁ, Žofia. ''Miloš Jurkovič: život a dielo.'' Bratislava: Ústr. správa múzeí a galérií, 1985. == Externé odkazy == * https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Milo%C5%A1+Jurkovi%C4%8D&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&theme=snk_clanky Zoznam diel Miloša Jurkoviča] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{DEFAULTSORT:Jurkovič, Ladislav}} [[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]] [[Kategória:Slovenskí teológovia]] [[Kategória:Absolventi Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti z Modry]] </nowiki> ============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ =============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Alice Hux | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská a švajčiarska biochemička | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1938|08|03}} | Miesto narodenia = [[Bratislava|Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = biochemička | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Deti = (* 1968), (* 1975) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} '''Alice Hux, rodená Lukačková''', [[Doctor philosophiæ|Ph.D.]] (* [[8. marec]] [[1957]], [[Bratislava|Bratislava]]) je slovenská [[biochemik|biochemička]], pôsobiaca vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] <ref>Huxley A, Miles N. ''Alice Huxley and Nick Miles of Speedel on the company's pipeline and future plans. Interview by Christopher Watson and Stephen Carney''. Drug Discov Today. 2005 Jul 1;10(13):881-3. doi: 10.1016/S1359-6446(05)03488-4. PMID: 15993805.</ref> == Životopis == Po maturite na gymnáziu v Bratislave Alica Lukačková v roku [[19]] začala študovť biochémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], kde v roku [[1982]] promovala. Doktor prírodných vied ([[RNDr.]]) [[1983]] v odbore [[biochémia]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Po štúdiách v Bratislave odišla do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] a začala pôsobiť vo farmaceutickom výskume. V roku [[1982]] v rámci postdoktorandského štipendia nastúpila na biotechnologické oddelenie [[Ciba-Geigy]] v [[Bazilej|Bazileji]], kde postupne zastávala rôzne riadiace funkcie v oblasti endokrinologického výskumu a klinického vývoja liečiv pôsobiacich na kardiovaskulárny systém a nových kancerostatík. Po zlúčení [[Sandoz|Sandozu]] a [[Ciba-Geigy]] v roku [[1996]] v novo vytvorenom [[Novartis|Novartise]] prevzala úlohu globálnej projektovej manažérky, v ktorej viedla niekoľko multidisciplinárnych tímov vyvíjajúcich nové lieky v oblasti kardiovaskulárnych a transplantačných terapií. V roku [[1998]] Alice Huxley spolu so svojím manželom Mariusom Sutterom založila spoločnosť Speedel Pharma. V roku [[2000]] sa stala a generálnou riaditeľkou biotechnologickej spoločnosti [[Speedel Holding AG]]. V roku [[2008]] farmaceutická spoločnosť Novartis kúpila všetky registrované akcie spoločnosti a Speedel Holding AG zanikla.<ref>https://index.sme.sk/c/3969515/novartis-chce-prevziat-biotechnologicku-firmu-speedel.html</ref> Finančné prostriedky z predaja start-upu Speedel Alice Huxley Sutter použila na rozbehnutie nového projektu spoločnosti [[Aliophtha AG]] zameranej na výskum a vývoj v oblasti farmaceutických produktov vrátane biologických a biotechnologických produktov a výroby a komercializácie takýchto produktov. == Dielo == Dr. Huxley Sutter objavila Aliskiren, prvý inhibítor renínu, ktorý bol schválený [[FDA]] v [[USA]] v marci [[2007]] a [[EMEA]] v [[EÚ]] v auguste [[2007]] na liečbu esenciálnej hypertenzie. Pod vedením dr. Huxley [[Speedel Holding AG]] vyvíjal aj ďalšie generácie inhibítorov renínu, látky SPP301 (antagonista endotelínového receptora A) II, SPP200 (priamy inhibítor trombínu), SPP2745 (inhibítor syntázy aldosterónu), ktoré sa dostali do rôznych fáz klinického výskumu. Za objav Aliskirenu a jeho zavedenie do klinickej praxe Speedel s Novartisom získali Zlatú medailu v siedmom ročníku súťaže Wall Street Journal za technologickú inováciu. <ref>"Speedel and Novartis have won the overall Gold Award in the seventh annual Wall Street Journal contest for Technology Innovation for their work in discovering and developing SPP100 (aliskiren) the first direct renin inhibitor for treating hypertension" Internet Wire, 24 Sept. 2007, p. NA. Gale OneFile: Health and Medicine, link.gale.com/apps/doc/A169033605/HRCA?u=anon~e75eedb8&sid=sitemap&xid=46376bb2.</ref> == Publikácie (výber) == == Ocenenia (výber) == * [[2008]] – BioValley Life Sciences Award <ref>https://www.regbas.ch/files/news/480_BLSW_Program2008.pdf</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * GRADMAN, Alan H., KAD, Rishi. ''Renin Inhibition in Hypertension'', Journal of the American College of Cardiology, Volume 51, Issue 5, 2008, Pages 519-528. * HANESSIAN S, GUESNÉ S, CHÉNARD E. ''Total synthesis of "aliskiren": the first Renin inhibitor in clinical practice for hypertension.'' Org Lett. 2010;12(8):1816‐1819. doi:10.1021/ol100427v {{DEFAULTSORT:Huxley, Alice}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória: absolventi Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ =============´´´ <nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ {{Infobox Osobnosť | Meno = Alice Hux | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská a švajčiarska biochemička | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1938|08|03}} | Miesto narodenia = [[Bratislava|Bratislava]], [[Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = biochemička | Známy vďaka = | Alma mater = [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = otec MUDr. [[Daniel Belluš]], matka Augusta Bellušová, rod. Baxová | Príbuzní = strýko [[Emil Belluš]] | Súrodenci = | Manželka = Miriam, rodená Nováková | Deti = Jela (* 1968), Zuzana (* 1975) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor|Prof.]] [[Ing.]] '''Daniel Belluš''', [[Doctor philosophiæ|Ph.D.]] (* [[8. marec]] [[1938]], [[Trnava|Trnava]]){{--}}† [[18. september]] [[2011]], [[Bazilej]], [[Švajčiarsko]]) bol slovenský [[chemik]], [[Vysokoškolský profesor|univerzitný profesor]] pôsobiaci vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] <ref>UHER, Michal a Viktor MILATA. Prof. Ing. Dr. Drs. h.c. Daniel Belluš: slovenský a švajčiarsky vedec svetového formátu. Bratislava: Vydavateľstvo STU, 2008. ISBN 9788022728768.</ref> == Životopis == Po maturite na gymnáziu v Trnave Daniel B v roku [[1952]] nastúpil na štúdium chémie na vtedajšej [[Chemická fakulta|Chemickej fakulte]] [[SVŠT]], v súčasnosti [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], kde v roku [[1960]] promoval na inžiniera chémie ([[Ing.]]). Po ukončení štúdia jeden rok pracoval vo [[Výskumný ústav pre petrochémiu|Výskumnom ústave pre petrochémiu]] v [[Nováky|Novákoch]]. V rokoch [[1961]]{{--}}[[1967]] pôsobil na [[Ústav polymérov|Ústave polymérov]] [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]], kde sa postupne stal vedúcim skupiny študujúcej fotoreaktívne polyméry. V roku [[1967]] na Ústave polymérov SAV obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]], v súčasnosti [[Doktor (PhD.)|PhD]]. V rokoch [[1967]]{{--}}[[1969]] bol na študijnom pobyte na prestížnom Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte ([[ETH|ETH]]) v [[Zürich|Zürichu]]. Tu nadviazal kontakty s vynikajúcimi chemikmi, ako boli nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] profesor [[Vladimír Prelog]] a profesor [[Albert Eschenmoser]]. S prof. Kurtom Schaffnerom pracoval najmä v oblasti fotochémie steroidov. Po okupácii Československa v roku 1968 sa profesor Belluš rozhodol zostať vo Švajčiarsku, kde postupne rozvinul svoj talent vedca a realizátora vedeckého výskumu spojeného s obdivuhodným funkčným postupom v centrálnych chemických laboratóriách firmy [[Ciba-Geigy Ltd|Ciba-Geigy Ltd]]. V Ciba-Geigy Ltd (po zlúčení v roku [[1996]] so spoločnosťou [[Sandoz]] vznikol [[Novartis]]) pôsobil v rokoch [[1969]]{{--}}[[1997]], od roku [[1973]] viedol výskumnú skupinu, v rokoch [[1981]]{{--}}[[1985]] bol riaditeľom Central Research laboratórií, v rokoch [[1985]]{{--}}[[1991]] bol vedúcim celosvetového výskumu a vývoja fy. Ciba-Geigy Ltd, v rokoch [[1991]]{{--}}[[1996]] riaditeľ Global Corporate Research Ciba-Geigy a Novartis. Po odchode do dôchodku z firmy Novartis v roku [[1997]] prof Belluš založil firmu [[Bellus Science and Innovation Int. Consulting]], v ktorej uplatňoval svoje skvelé vedomosti, skúsenosti, odborné a spoločenské styky. V rokoch [[1998]]{{--}}[[2001]] bol vedúcim výskumu divízie "Additívy" fy. Ciba Specialty Chemicals Inc. v Bazileji. Profesor Daniel Belluš neočakávane zomrel [[18.]] [[september|septembra]] [[2011]] v Bazileji. Pochovaný je na cintoríne Hörnli v Riehene, mestskej štvrti Bazileja.<ref>Milan Karvaš, Viktor Milata, Rozlúčka s profesorom Danielom Bellušom. ChemZi. 7/14 2011, s. 355.</ref> == Dielo == Profesor Belluš je autorom 92 publikácií, je držiteľom 48 patentov a spoluautorom 4 kapitol v knižných publikáciách. Sám sa venoval hlavne výskumu bioaktívnych heterocyklov a zlúčenín obsahujúcich malé kruhy. V roku [[1978]] objavil novú reakciu allyléterov s keténmi, ktorá je dnes známa v literatúre pod pomenovaním [[Belluš-Claisenov prešmyk]].<ref>Ernst, B. (2011), Daniel Belluš (1938–2011). Angew. Chem. Int. Ed., 50: 11040-11040.</ref> Neskôr, ako vedúci celosvetového výskumu fy. Ciba-Geigy Ltd so svojimi spolupracovníkmi hlavné výsledky dosiahol v oblastiach syntetických pyretroidov, fotoiniciátorov a v oblasti homogénnych chirálnych katalyzátorov. V roku [[1987]] koncipoval a presadil v oblasti agrochemikálií nový projekt „Chiralita", ktorý sa stal významným prelomom v oblasti agrochémie, pretože odvtedy je možné znížiť aplikačné množstvá chirálnych prípravkov na ochranu rastlín až o 50 %. Ako riaditeľ Central Research laboratórií a vedúci celosvetového výskumu a vývoja v Ciba-Geigy Ltd zodpovedal za výskum a vývoj v rámci koncernu zvlášť vo vybraných oblastiach bioorganickej chémie zlúčenín pre farmáciu, ochranu rastlín i nových oblastí materiálových a bioanalytických vied. Jednalo sa predovšetkým o therapeuticky využiteľnú koncepciu antisens technológie vedúcej k vôbec prvému farmaceutickému produktu na báze antisens. výskum a uvedenie na trh optických imunosensorov, nových materiálov na optické uchovávanie dát, nových materiálov na výrobu kontaktných šošoviek i latentných pigmentov. == Pedagogika == Profesor Daniel Belluš pôsobil od roku [[1981]] ako profesor organickej chémie na univerzite vo [[Fribourg|Fribourgu]] a ako hosťujúci profesor na univerzitách v Amsterdame, Zürichu, na Max Planckovom inštitúte v Mülheime a. d. Ruhr, Pittsburgu, Montreale a Nagoji. Viac ako 170-krát bol pozvaný prednášať na rôzne sympóziá a univerzity. Je jedným zo spoluvydavateľov 48 dielnej prestížnej série kníh [[Science of Synthesis]] (vyd. Thieme publishers, Stuttgart). Prof. Belluš bol členom redakčných rád vedeckých časopisov [[Helvetiva Chimica Acta]], [[Angewandte Chemie]], [[Synthesis]], [[Chemical Papers]] a kompendia [[Progress in Heterocyclic Chemistry]]. Bol členom viacerých chemických spoločností (švajčiarskej, americkej, anglickej, slovenskej). Na troch univerzitách mu udelili titul Dr. h. c. Profesor Belluš sa významne podieľal aj na rozvoji slovenskej chémie po roku [[1989]]. Prispel značnou mierou k nadviazaniu kontaktov medzi slovenskými a švajčiarskymi firmami. Svojimi radami, skúsenosťami a konatkmi v zahraničí napomohol k rozvoju kontrakčným syntetickým laboratóriám Synkola v Bratislave. Významne prispel k doplneniu prístrojového vybavenia viacerých slovenských chemických pracovísk. Slovenským vedcom umožnil vybrať si zariadenia priamo v skladoch firmy s použitými prístrojmi a zariadil ich darovanie. Mimoriadne sú zásluhy profesora Belluša o kvalitu chémie na Slovensku. V roku [[1993]] Inicioval a presadil sériu prednášok významných vedcov z rôznych oblastí chémie nazvaný [[Ciba Lectures]] v rámci ktorých mala chemická obec Slovenska, Maďarska a Českej republiky možnosť vidieť aj počuť skutočne špičkových reprezentantov európskej chémie. Tento seriál prednášok pokračuje od roku [[1998]] pod názvom [[Novartis Lectures]]. V rámci týchto prednášok priviedol na Slovensko vynikajúcich svetových vedcov v odbore organickej a farmaceutickej chémie, vrátane viacerých laureátov Nobelových cien. V roku 2006 ustanovila Slovenská chemická spoločnosť "Cenu Daniela Belluša". [[Medaila Daniela Belluša]] je cenou SCHS udeľovanou pri významných životných jubileách slovenským chemikom. <ref>Dalma Gyepesová, Medaily a ocenenia udeľované Slovenskou chemickou spoločnosťou. ChemZi 4/8 2009 s. 20.</ref>. Svoju pracovitosť, cieľavedomosť a svoje nezištné ľudské vlastnosti uplatnil aj ako člen [[Rotary klub]] [[Bratislava]]. <ref>https://www.rotary2240.org/cs/klub/rc-bratislava/clenove/</ref> == Publikácie (výber) == * Belluš, D., D. R. Kearns, and K. Schaffner. "Photochemische Reaktionen. 52. Mitteilung [1]. Zur Photochemie von α, β‐ungesättigten cyclischen Ketonen: Spezifische Reaktionen der n, π*‐und π, π*‐Triplettzustände von O‐Acetyl‐testosteron und 10‐Methyl‐Δ1, 9‐octalon‐(2)." Helvetica Chimica Acta 52.4 (1969): 971-1009. * Bellus, D., and B. Ernst. "Cyclobutanone und Cyclobutenone in der Natur und in der Synthese." Angewandte Chemie 100.6 (1988): 820-850. * Belluš, Daniel, and Beat Ernst. "Cyclobutanones and cyclobutenones in nature and in synthesis [new synthetic methods (71)]." Angewandte Chemie International Edition in English 27.6 (1988): 797-827. * Martin, P., H. Greuter, and D. Bellus. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane rings (s). 13. A simple, stereoselective, highly versatile synthesis of dichlorovinylcyclopropanecarboxylic acids via 2-chlorocyclobutanones." Journal of the American Chemical Society 101.19 (1979): 5853-5854. * Bellus, Daniel. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane ring (s). 11.[2+ 2] Cycloadditions of tetraalkoxyethylenes with ketenes: a general route to 2-substituted 1-hydroxycyclobut-1-ene-3, 4-diones." Journal of the American Chemical Society 100.25 (1978): 8026-8028. * Bellus, Daniel. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane ring (s). 10. Syntheses of squaric acid, its monoorthoesters, and related derivatives via [2+ 2] cycloadditions of tetraalkoxyethylenes with heterosubstituted ketenes." The Journal of Organic Chemistry 44.8 (1979): 1208-1211. * Bellus, D. "Copper-catalyzed additions of organic polyhalides to olefins: a versatile synthetic tool." Pure and applied chemistry 57.12 (1985): 1827-1838. * Tombo, Gerardo M. Ramos, and Daniel Belluš. "Chirality and crop protection." Angewandte Chemie International Edition in English 30.10 (1991): 1193-1215. == Ocenenia (výber) == * [[1982]] – vedecká cena mesta Basilej * [[1993]] – Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti * [[2004]] - Votočkova medaila ČCHS Praha * [[2010]] - Rad Ľudovíta Štúra I. triedy <nowiki> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == https://schems.sk/ocenenia-podla-mena/ {{DEFAULTSORT:Belluš, Daniel}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Biografický výhonok}} '''Royal Society of Chemistry''', RSC ([[Kráľovská chemická spoločnosť]]) je najstaršou chemickou spoločnosťou na svete so sídlom [[Londýn|Londýne]], ktorá bola založená v roku 1841. O sedem rokov neskôr [[kráľovná]] [[Viktória]] udelila spoločnosti Kráľovskú chartu, ktorá potvrdila jej účel ''všeobecného pokroku v chemickej vede''. == História == V súčasnosti so svojimi viac ako 54 000 členmi po celom svete je medzinárodne uznávanou neziskovou vydavateľskou a znalostnou spoločnosťou. Sídli spolu s ďalšími siedmymi spoločnosťami porovnateľného postavenia v [[Burlington House]], [[Piccadilly]], [[Londýn]]. Má tiež kancelárie v [[Thomas Graham House]] v [[Cambridge]], kde sídli jej vydavateľstvo [[RSC Publishing Home]]. RSC vykonáva výskum, vydáva časopisy, knihy a databázy, organizuje konferencie, semináre a workshopy. Je to profesionálny orgán pre chémiu v Spojenom kráľovstve právom udeľovať štatút [[Chartered Chemist]] ([[CChem]]). Označenie FRSC sa udeľuje skupine volených členov spoločnosti, ktorí významne prispeli k chémii a iným styčným disciplínam, ako je biologická chémia. Pred rokom 2006 boli mená Fellows zverejňované každý rok v [[The Times]] ([[Londýn]]). [[Honorary Fellowship]] of the Society (HonFRSC) sa udeľuje za vynikajúce výsledky v oblasti chémie. [[RSC]] vykonáva výskum, vydáva časopisy, knihy a databázy, ako aj organizuje konferencie, semináre a workshopy. Okrem svojej hlavnej činnosti napomáhať rozvoju chémie ako vedy, podporovať jej aplikácie a šíriť chemické poznatky, veľmi starostlivo analyzuje aj úroveň jednotlivých škôl v [[Británia|Británii]]. Jej akreditačné oddelenie má podrobný prehľad o všetkých školách a študijných programoch, ktoré cyklicky preveruje a predlžuje ich akreditáciu. RSC financuje rozsiahle programy pomoci učiteľom pri vyučovaní chémie, organizuje vzdelávacie aktivity na školách a univerzitách a pomáha svojim členom pri riešení profesionálnych problémov pri výkone povolania chemikov. Jej dosah na dianie na poli chémie je citeľný aj v medzinárodnom meradle, čo dokumentuje aj najväčším počtom zahraničných členov v porovnaní s inými chemickými spoločnosťami.<ref>https://www.rsc.org/</ref> == Typy členstva == Existuje viacero kategórií členstva. Každá z kategórií členstva odzrkadľuje konkrétnu fázu kariéry a úroveň skúseností so zameraním na výhody člena.<ref>https://www.rsc.org/membership-and-community/join/membership-regulations/</ref> * '''Affiliate Member''' (pridružený člen). Kategória pre študentov a tých, ktorí sa zaoberajú chemickými vedami, ktorí nespĺňajú požiadavky pre nasledujúce kategórie. * '''AMRSC''': Associate Member of the Royal Society of Chemistry. Vstupná úroveň pre členstvo v RSC, AMRSC sa udeľuje absolventom (alebo ekvivalentom) v chemických vedách. * '''MRSC''': Member of the Royal Society of Chemistry. Udeľuje sa absolventom (alebo ekvivalentom) s najmenej 3-ročnou praxou, ktorí získali kľúčové zručnosti v chémii svojou profesionálnou činnosťou. * '''FRSC''': Fellow of the Royal Society of Chemistry sa udeľuje tým, ktorí mimoriadne prispeli k rozvoju chémie. * '''HonFRSC''': Honorary Fellow of the Royal Society of Chemistry sa udeľuje každej osobe, ktorá je významná vo vede alebo profesii chémie. Patria sem napr. nositelia [[Nobelovej ceny]]. * '''CChem''': Chartered Chemist. Udelenie CChem sa posudzuje oddelene od prijatia do kategórie členstva v RSC. Udeľuje sa aktívnym chemikom v chemických vedách s odpovedajúcou kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami. Všetci kandidáti na Chartered Chemist musia byť členom (MRSC) alebo Fellow (FRSC). * '''CSci''': Chartered Scientist RSC má licenciu od [[Science Council]] na registráciu Chartered Scientist. * '''EurChem''': Európsky chemik RSC je členom Rady pre chémiu Európskych spoločenstiev (ECCC) a môže toto označenie udeliť certifikovaným chemikom. * '''MChemA''': Mastership in Chemical Analysis RSC udeľuje túto postgraduálnu kvalifikáciu, ktorá je štatutárnou kvalifikáciou Spojeného kráľovstva pre prax verejného analytika. Sú vyžadované zákonom vo Veľkej Británii. Uchádzači musia poskytnúť písomný dôkaz o príslušnej kvalifikácii a zložiť písomnú a praktickú skúšku. <ref>[http://www.rsc.org/Education/Qualifications/MChemA/Index.asp RSC Web page MChemA]</ref> == Časopisy, vydavateľská činnosť == Royal Society of Chemistry vydáva viac ako 50 popredných svetových časopisov, ktoré pokrývajú základné chemické vedy a príbuzné oblasti. RSC vydavateľstvo každoročne vydáva veľké množstvo vedeckých monografií, učebníc a populárno-vedeckých kníh. RCS databázy MarinLit, The Merck Index* Online, ChemSpider poskytujú vysoko kvalitné chemické informácie pre vedcov, odborníkov a študentov z oblasti chémie. <ref>https://www.rsc.org/journals-books-databases/</ref> <nowiki> == Referencie == {{Referencie}} </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = (banský odborník) | Portrét = | Popis = | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia =[[1. august]] [[1802]] | Miesto narodenia =[[Levoča]] | Dátum úmrtia ={{dúv|1853|1|28|1802|8|1}} | Miesto úmrtia =[[Belehrad]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Viedenská univerzita]], [[Banská akadémia]] [[Banská Štiavnica]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = [[Ján Samuel Fuchs]], Judita, rod. Kowalska | Príbuzní = | Súrodenci = [[Albert Fuchs]] | Manželka = | Deti = }} '''V''' (* [[1. august]] [[1802]], [[Levoča]]{{--}}† [[28. január]] [[1853]], [[Belehrad]]) bol [[lekárnik]], [[chemik]], [[hutník]], [[mineralóg]], [[banský odborník]].<ref>Fuchs Wilhelm. In: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950 (ÖBL). Band 1, Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, Wien 1957, S. 380.</ref> == Životopis == Viliam (Wilhelm) Fuchs pochádzal z rozvetvenej rodiny Fuchsovcov. Jeho otec [[Ján Samuel Fuchs]] bol evanjelickým farárom, profesorom kežmarského lýcea, haličským superintendentom so sídlom v Ľvove, autorom učebníc pre evanjelické stredné školy, filozofom, matematikom a literátom. Mal sedem súrodencov. Jeho mladším bratom bol fyzik [[Albert Fuchs]] a bratrancom priemyselník a novinár Rudolf Fuchs (* 1809{{--}}† 1892). Po predčasnej smrti svojho otca sa musel boriť s existenčnými problémami. V snahe, čo najrýchlejšie si zabezpečiť živobytie po absolvovaní strednej školy vo Ľvove odišiel do Pešti, kde absolvoval farmaceutický kurz. Svoj záujem o chémiu a botaniku zavŕšil v roku 1826 štúdiom vo Viedni a doktorátom z chémie. V jeho záujme o chémiu a botaniku ho podporoval aj rodák z Banskej Štiavnice chemik a botanik [[Joseph Franz von Jacquin]]. Jeho snaha vydať herbár flóry Schneebergu, najvyššej hory Dolného Rakúska bola však neúspešná. Na výlete do [[Kamenica|Kamenice]] ([[Chemnitz|Chemnitzu]]) zaujalo Fuchsa banícke povolanie natoľko, že sa neskôr rozhodol pre banícke štúdium. Podporu na štúdiom našiel u filantropa Viliama Bencúra, lekárnika v Šoproni, ktorý mu všemožne napomáhal v jeho ďalšej kariére. Bencúr rozpoznal jeho talent pre prírodné vedy a presvedčil ho, aby sa vzdal neúspešnej lekárnickej kariéry a išiel študovať [[baníctvo]] na [[Banská akadémia|Banskú akadémiu]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Dobre pripravený študent trojročné štúdium zvládol za jeden rok. Po úspešnom absolvovaní akadémie sa Fuchs stal významným odborníkom na baníctvo, mineralógiu a hutníctvo v Rakúsko-uhorskej monarchii. Bencúr, ako to mal vo zvyku, diskrétne a všestranne podporoval Viliama Fuchsa až do jeho predčasnej smrti v roku 1853. <ref>KOLBENHEYER, Moriz. Martin Benczur in Protestantische Jahrbücher für Österreich unter Mitwirkung mehrerer protestantischer Theologen und Schulmänner, herausgegeben von Victor Hornyánsky. Dritter Jahrgang 1856. Pest 1856. Bei Gustav Heckenast</ref> Po štúdiu v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] v rokoch 1833 a 1834 praxoval Fuchs v baniach v [[Smolník|Smolníku]] ako banský chemik. Od roku 1835 banský úradník v [[Agordo|Agorde]]. V roku 1836 tavičský majster v [[Szászkabánya]] ([[Sasca Montană]] v terajšom Rumunsku). Od roku 1844 radca a správca hút v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], kde vynašiel nový spôsob tavenia striebornej rudy. Pretože bol Fuchs zapojený do udalostí v roku 1848, bol v roku 1849 odvolaný zo svojej funkcie. V rokoch 1851 až 1853 viedol banský priemysel v Srbsku. Od roku 1849 bol členom korešpondentom cisárskej [[Rakúska akadémia vied|Rakúskej akadémie vied]].<ref>GÜMBEL, Wilhelm von, "Fuchs, Wilhelm" in: Allgemeine Deutsche Biographie 8 (1878), S. 173-174 [online version]; URL: https://www.deutsche-biographie.de/pnd132157888.html#adbcontent</ref> <nowiki> == Dielo (výber) == * FUCHS, Wilhelm. U''eber den Einfluss der Gestalt des Terrains auf die Resultate barometrischer und trigonometrischer Höhenmessung, so wie auf die Bestimmung der geographischen Lage eines Punktes auf der Oberfläche der Erde''. Wien Gedruckt und im Verlage bei Carl Gerold 1843. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra (výber)== * HERČKO, Ivan. ''Štúdium rudných žíl banskoštiavnického rudného revíru v 19. storočí a ich zobrazovanie v banských mapách.'' Zborník prednášok k dejinám baníctva na Slovensku 1 : seminár k životu a dielu G. Schweitzera a A. Pécha, 6. septembra 1995 . -Banská Štiavnica : Slovenské banské múzeum, 1995 . - S. 90-114 . == Externé odkazy == {{Autoritné údaje}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT: Viliam Fuchs (banský odborník)}} [[Kategória:Osobnosti z Levoče]] [[Kategória:Narodenia v 1802]] [[Kategória:Úmrtia v 1853]] </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Bencúr ml. | Portrét = | Popis = vojenský historik, technik, maršal. | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia =[[7. máj]] [[1759]] | Miesto narodenia =[[Kežmarok]] | Dátum úmrtia ={{dúv|1846|04|26|1759|5|07}} | Miesto úmrtia =[[Viedeň]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Friedricha Schillera v Jene]], [[Univerzita Martina Luthera Halle-Wittenberg]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = otec [[Jozef Bencúr]] | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Deti = J }} '''Jozef Bencúr ml.''' de Jeszenova (Benczur, Bentzur) (* [[07. máj]] [[1759]], [[Kežmarok]] {{--}} † [[26. apríl]] [[1846]], [[Viedeň]]) bol vojenský [[historik]], [[technik]], [[maršal]]. == Životopis == Syn rektora [[Jozef Bencúr|Jozefa Bencúra]] sa zapísal do 1. ročníka kežmarskej školy roku 1775 ako šestnásťročný. Rodina sa však už o rok presťahovala do Prešporku. V roku 1779 vstúpil do cisárskej armády, kde rýchlo postupoval od [[podporučík|podporučíka]] (1780), cez [[generalmajor|generalmajora]] (1812) až sa napokon stal [[poľný maršal|poľným maršalom]] (nemecky [[Feldmarschall]]) (1823).<ref>https://de.wikipedia.org/wiki/Liste_der_kaiserlichen_Generale_der_Fr%C3%BChen_Neuzeit/B</ref> V hodnosti plukovníka Bencúr sa 28. októbra 1827 stal Bojoval predovšetkým v napoleonských vojnách – vyznamenal sa v tzv. Bitke národov v roku 1813 pri Lipsku, ktorá sa považuje za najväčšiu bitku v dejinách až do obdobia 1. svetovej vojny. V Bitke národov spojené armády Ruska, Pruska, Rakúska a Švédska porazili Napoleonovu francúzsku armádu. Bencúr nebol len vojenským veliteľom, ale navrhoval aj zdokonalenie výzbroje, uskutočnil viaceré inšpekčné cesty pevností vybudovaných na obranu Rakúskej monarchie v 18. storočí a navrhol ich modernizáciu a úpravy pre potreby armády v 19. storočí. Venoval sa vojenskej histórii. Bol nositeľom najvyššieho vyznamenania Rytierskeho kríža Radu Márie Terézie. <ref>WUST, Gustav. Geschichte des k.k. 34. Linien-Infanterie-Regiments Prinz Regent von Preussen. Aus der kaiserlichen königlichen. Hof. und Staatsdruckerei. Wien 1860. </ref> až sa napokon stal poľným maršalom (1820). Účastník vojen s Francúzskom, vyznamenal sa v bitke pri Lipsku roku 1813. Pôvodca návrhov na zdokonalenie výzbroje rakúskej armády. Bol nositeľom najvyššieho vyznamenania Rytierskeho kríža Radu Márie Terézie. == Dielo (výber) == == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Autoritné údaje}} <nowiki> {{DEFAULTSORT:Bencúr Jozef (pedagóg)}} [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Narodenia v 1759]] [[Kategória:Úmrtia v 1846]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]] </nowiki> ================================================================== {{Infobox Osobnosť | Meno = | Portrét = | Popis = spisovateľ, pedagóg a osvietenec | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia =[[28. február]] [[1728]] | Miesto narodenia =[[Jasenová]] | Dátum úmrtia ={{dúv|1784|8|21|1728|2|28}} | Miesto úmrtia =[[Bratislava]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Friedricha Schillera v Jene]], [[Univerzita Martina Luthera Halle-Wittenberg]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Judita, rod. Fuhrmanová | Deti = [[Jozef Bencúr ml.]] }} '''cúr''' de Jeszenova (Benzur, Benczur, Bentzur) (* [[28. február]] [[1728]], [[Jasenová]] - † [[21. august]] [[1784]], [[Bratislava]]) bol [[spisovateľ]], [[pedagóg]], [[osvietenec]] a [[zeman]]. Pseudonym: Eusebius Verinus. == Životopis == Po absolvovaní domácich škôl študoval históriu a právo na univerzite v [[Jena|Jene]] a [[Halle (Saale)|Halle]]. Po návrate zo štúdií bol v rokoch [[1755]]{{--}}[[1760]] rektorom [[evanjelické gymnázium|evanjelického gymnázia]] v [[Kežmarok|Kežmarku]]. V Kežmarku Jozef Bencúr zaviedol reformný plán, ktorý zmodernizoval výučbu a školu priradil k najvýznamnejším evanjelickým vzdelávacím inštitúciám v [[Uhorsko|Uhorsku]] (popri [[Bratislava|Bratislave]], [[Šopron|Šoprone]] a [[Prešov|Prešove]]). Na podnet [[Michal Institoris-Mošovský|Michala Institorisa Mošovského]] Jozef Bencúr v roku [[1760]] prechádza do Bratislavy, kde desať rokov pôsobil vo funkcii rektora [[Evanjelické lýceum v Bratislave|Evanjelického lýcea]]. Počas pôsobenia Bencúra sa bratislavské lýceum stalo najvýznamnejšou evanjelickou školou v Uhorsku. V roku 1771 sa Bencúr vrátil do Kežmarku. Počas svojho druhého rektorátu na kežmarskom gymnáziu ([[1771]] až [[1776]]) sa zaslúžil o ďalšie školské reformy, ale aj o výstavbu novej, kamennej budovy gymnázia. Od roku [[1776]] bratislavský senátor. V roku [[1776]] odišiel Bencúr z Kežmarku do [[Viedeň|Viedne]], kde sa stal riaditeľom kráľovskej dvornej knižnice, pôsobil aj v Uhorskej kráľovskej komore – najvyššej finančnej inštitúcii [[Uhorsko|Uhorska]], a to v [[Budín|Budíne]] a [[Prešopok|Prešporku]]. Autor viacerých geograficko-historických, právnických a náboženských diel v latinčine. Obhajoval právo panovníka na absolutistickú formu vlády. Za svoje služby bol povýšený do šľachtického stavu. Pracoval v zmiešanej komisii pre reformu školstva v Uhorsku a spolupracoval so stúpencom osvietenského absolutizmu [[Adam František Kollár|Adamom Františkom Kollárom]]. Po jeho smrti menovaný za riaditeľa cisárskej knižnice (Rakúska národná knižnica) vo [[Viedeň|Viedni]]. Umrel skôr ako mohol zaujať úrad. Jozef Bencúr zomrel 21. augusta 1784 vo veku 56 rokov v Bratislave. <ref>KOWALSKÁ, Eva. Evanjelické a.v. spoločenstvo v 18. storočí: hlavné problémy jeho vývoja a fungovania v spoločnosti. Bratislava: Veda, 2001. ISBN 8022407046.</ref> <ref>KOWALSKÁ, Eva. Obrazy dejín etník Uhorska v učebných textoch 18. storočia. In Forum Historiae, 2012, roč. 6, č. 2. ISSN 1337-6861. http://www.forumhistoriae.sk/FH2_2012/texty_2_2012/kowalska.pd</ref><ref>AGNET, Ján. Biografický lexikón Slovenska. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002, 1, A-B. ISBN 8089023169.</ref> == Dielo (výber) == * BENCÚR, Jozef. ''De dominio eminenti apostolici regis Hungariae et iuribus cum eo connexis.'' Francof: [s. n.], 1784. * BENCÚR, Jozef. ''Animadversiones in P. Chrysostomi Novák vindicias diplomatis Stephanei.'' Viennae: Joseph. Gerold, 1780.) * BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Beantwortung der wichtigen Frage: Ob die Protestanten in Ungarn nach den Landesgesetzen verbunden sind die Stolar- oder Pfarramtsgebühren an die katolischen Pfarren zu entrichten.'' [S. l.]: [s. n.], 1783. * BENCÚR, Jozef. ''Notulae in Agamantis Palladii Academiae Philaletorum Socii Responsa: Ad Dvbia Anonymi Adversus Privilegivm S. Stephani Abbatiae S. Martini de Monte Pannoniae Anno MI [1001] concessum Proposita.'' Viennae: Typis Josephi Gerold, 1780. * BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Ausführung der Rechte des Königreichs Hungarn auf Klein oder Roth Reussen und Podolien, und des Königreichs Böheim auf die Herzogthümer Auschwitz und Zator.'' Wien: Johann Thomas Edlen von Trattnern, 1772. * BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Ausführung der Rechte des Königreichs Hungarn auf Klein oder Roth Reussen und Podolien, und des Königreichs Böheim auf die Herzogthümer Auschwitz und Zator''. Wien: [s.n.], 1773. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:33SQ-GRQF-X3F?mode=g&i=56&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] farnosti v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] zo dna [[4. apríl|4. apríla]] {{Autoritné údaje}} <nowiki> {{DEFAULTSORT:Bencúr Jozef (pedagóg)}} [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí autori náučnej literatúry]] [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Narodenia v 1728]] [[Kategória:Úmrtia v 1784]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Jasenovej]] </nowiki> <nowiki> '''Družstevníctvo na Slovensku''' = Úvod = Mladšie generácie narodené po druhej svetovej vojne a vyrastajúce v časoch „reálneho socializmu“ si zväčša pod pojmom družstvo predstavia [[jednotné roľnícke družstvo]] ([[JRD]]), druh poľnohospodárskeho družstva, ktoré boli v [[Česko-Slovensku]] počas vlády komunistov v rokoch [[1948]] – [[1990]] založené prakticky v každej dedine. Jeho členmi boli bývalí súkromní roľníci, ktorí odovzdali všetky svoje pozemky do vlastníctva družstva a museli povinne pracovať v družstve. Gazdovia museli družstvu odovzdať aj živý a mŕtvy inventár, osivo, sadivo a krmivo, hospodárske budovy a iné stavby, prípadne remeselnícke potreby. Ich neslávna história skončila pádom komunistického režimu v Česko-Slovensku po Nežnej revolúcii a v histórii svetového družstevníctva tvorí skôr smutnú epizódu toho, ako sa aj tá najušľachtilejšia myšlienka dá zneužiť skupinovými záujmami jednej štátostrany bažiacej po svetovláde. == Stručná história družstevníctva == Družstevné myšlienky sa v [[Európa|Európe]] objavujú už na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia a ich nositeľmi sú poprední [[utopickí]] [[socialisti]] [[Robert]] [[Owen]] ([[1771]] – [[1858]]) a [[François]] [[Marie]] [[Charles]] [[Fourier]] ([[1772]] – [[1837]]). [[Owen]], samotný továrnik, sa snažil zo svojich robotníkov utvoriť prvú socialistickú spoločnosť, ktorú si predstavoval ako federáciu družstevných osád, v ktorých jedinou formou vlastníctva malo byť osobné vlastníctvo spotrebných predmetov. Iným známym utopistom bol [[Francúz]] [[Fourier]], ktorý rozvíjal myšlienky francúzskych materialistov s cieľom vytvoriť také zriadenie, ktoré by umožňovalo plne uspokojiť ľudské potreby (vášne) a ich ďalší rozvoj. [[Utopisti]] však svoje myšlienky nevnucovali násilím (ako to bolo neskôr v prípade marxistov, ktorí nanucovali svoje myšlienky násilím a triednym bojom), ale skôr, aby ich myšlienky ľudia sami dobrovoľne prijali. Podľa ich predstáv nová spravodlivejšia spoločnosť mala byť založená na spoločnom vlastníctve, povinnej práci pre všetkých a rozdeľovaniu vytvorených hodnôt na zásade rovnosti. Ich realizácia v praxi sa však nestretla s veľkým úspechom a vo vytvorených dobrovoľných komunitách utopisti s ich zriadením a pojatím len experimentovali. === Prvé družstevné spolky === Myšlienky družstevníctva po utopistických socialistoch sa ďalej rozvíjali a v Európe sa zakladajú prvé spolky, v ktorých sa združujú [[roľníci]] alebo [[remeselníci]] za účelom spoločného nakupovania rôznych potrieb vo veľkom a za lepšie ceny. Potom si nakúpené potreby predávali lacnejšie medzi sebou a začali takto spolupracovať. Prvé družstvo vzniklo v [[Anglicko|Anglicku]] roku [[1844]] ako remeselnícky spolok ([[Rochdalské]] [[družstvo]] [[poctivých]] [[priekopníkov]], angl. [[Rochdale]] [[society]] [[of]] [[equitable]] [[pioneers]]), zaniklo až v roku [[1991]]. Toto svojpomocné družstvo bolo založené za účelom obchodovania s potravinami, oblečením, tabakom, výroby výrobkov, obrábania pôdy, stavby a nákupu domov. Jeho význam spočíva v jeho stanovách, ktoré sa stali vzorom pre ďalšie družstvá (tzv. [[Rochdalské]] [[princípy]]) a v modifikovanej podobe sa používajú družstvami dodnes. === Družstevné spolky v Uhorsku === Myšlienky spolčovania sa roľníkov do svojpomocných družstiev sa rozšírili aj do vtedajšieho [[Uhorsko|Uhorska]], zvlášť pre nás zaujímavých stolíc so slovenským obyvateľstvom. Rôzne spolky v ktorých za združovali rôzne vrstvy obyvateľstva existovali v Uhorsku už dávno. Odlišovali sa svojim špecifickým zameraním a aktivitami ([[spolky]] [[miernosti]], [[čítacie]] [[spolky]], [[robotnícke]] [[spolky]], [[prírodovedné]], [[lekárske]] a [[turistické]] [[spolky]]) a významne ovplyvňovali šírenie osvety a vzdelanosti na [[Slovensko|Slovensku]]. Roľníci sa do takýchto spolkov zapájali len sporadicky. V roku [[1848]] bolo v [[Uhorsko|Uhorsku]] zrušené poddanstvo, čo pre poddaných roľníkov, ktorí dovtedy na pôdu, ktorú obrábali mali len užívacie právo, predstavovalo obrovskú zmenu v ich dovtedajšom živote. Vlastníkmi pôdy sa stali aj [[urbariálni]] [[roľníci]] (zapísaní v [[urbár|urbári]]) a aj ich pričinením dochádza k rozvoju poľnohospodárskej produkcie. Samostatne hospodáriaci roľníci a remeselníci začali pociťovať nedostatok úverov. Na viacerých miestach začali vznikať rôzne svojpomocné spolky, ktorých organizáciou sa iniciatívne ujímali národne uvedomelí učitelia a kňazi, ktorým nebol ľahostajný, popri duchovnom a hospodársky prospech obcí v ktorých vykonávali svoju službu. === Družstevníctvo na Slovensku === U nás bol priekopníkom družstevníctva [[Samuel]] [[Jurkovič]] ([[1796]] – [[1873]]), rodák z Brezovej pod Bradlom. Roku 1845 založil prvé úverové družstvo v [[Sobotište|Sobotišti]], kde vtedy pôsobil ako učiteľ. Bol o prvý úverový ústav na kontinentálnej Európe. Jeho [[Gazdovský spolok]] sa stal neoddeliteľnou súčasťou slovenskej histórie a Slováci sa jeho počinom zaradili medzi priekopníkov družstevníctva v Európe. Počas svojho učiteľovania v [[Sobotište|Sobotišti]] úzko spolupracoval s miestnym evanjelickým kňazom [[Ján|Jánom]] [[Šulek|Šulekom]], ktorý bol typickým osvietencom a rozvíjal ľudovýchovné aktivity medzi miestnymi obyvateľmi. Cieľom Gazdovského spolku bolo sporenie a poskytovanie pôžičiek. Zlepšením hmotných pomerov ľudu sa začalo zaoberať viacero slovenských národovcov. [[Štefan]] [[Marko]] [[Daxner]] a [[Augustín]] [[Horislav]] [[Škultéty]] v roku [[1847]] založili v [[Tisovec|Tisovci]] [[Hospodársky]] [[spolok]], ktorý obyvateľom [[Tisovec|Tisoveca]] okrem sporenia poskytoval pôžičky na dlžobné úpisy za nepatrný úrok. Zo spolku v roku [[1871]] vznikla [[Tisovská vzájomná pomocnica]], ktorá sa pretvorila na svojpomocné družstvo. [[Pavol]] [[Dobšinský]] zriadil roku [[1847]] [[Úverný]] [[spolok]] v [[Ratková|Ratkovej]]. V tomto období Gazdovské spolky boli založené aj v [[Brezová|Brezovej]], [[Myjava|Myjave]], [[Mošovce|Mošovciach]], [[Brezno|Brezne]] a inde. [[Ján]] [[Vansa]], evanjelický kňaz v rodnej dedine [[Píla]], sa inšpiroval špecifickou formou nemeckého družstevníctva, tzv. [[raiffeisenka]], ktorej obdobu chcel zužitkovať v domácich pomeroch. V októbri [[1893]] založil prvé [[trojúčelové]] družstvo na Slovensku - [[Pílansko]] – [[hačavský]] [[hospodársky]], [[potravný]] a [[úverný]] [[spolok]], ktorý speňažoval domáce ľudové výrobky, predával potraviny, prijímal vklady a poskytoval svojim členom pôžičky za nízky úrok. Úspech družstva inicioval zakladanie podobných spolkov aj v iných regiónoch Slovenska. V decembri [[1894]] na [[Tri|Troch]] [[Sliače|Sliačoch]] zriadil [[Gazdovský]] [[potravný]] [[a]] [[úverný]] [[spolok]] katolícky kňaz [[Andrej]] [[Hlinka]]. [[Vansa|Vansov]] priateľ farár [[Ján]] [[Vološšák]] v tom istom roku zakladá obdobný [[trojúčelový spolok]] v [[Liptovská|Liptovskej]] [[Teplá|Teplej]]. Na príklade týchto, ale aj ďalších družstiev sa v [[Jasenová|Jasenovej]] v roku [[1897]] z iniciatívy miestneho farára [[Miloslav|Miloslava]] [[Krčméry|Krčméryho]] rozhodli založiť [[gazdovsko-potravný a úverný spolok]]. === Socialistické družstevníctvo (roky 1948 – 1989) === Krátko po nástupe [[komunista|komunistov]] k moci vo februári 1948 sa zdalo, že súkromné vlastníctvo pôdy ostane zachované. Nový režim si uvedomoval, že poľnohospodárska produkcia v štáte je závislá na riadnom chode 1 400 000 gazdovstiev, ktoré by nová vláda mala podporovať ([[Slovenský týždenník]] č. 51, 1948). Krátko po prevzatí moci [[komunista|komunisti]] ústami ministra pôdohospodárstva súdruha [[Ďuriš|Ďuriša]] a predsedu vlády súdruha [[Zápotocký|Zápotockkého]] ešte deklarovali, že [[kolektivizácia]] [[sovietskeho typu]] našim roľníkom nehrozí. Podpora súkromného hospodárenia na vidieku sa rýchlo ukázala ako poťahovanie medových motúzov roľníkom s cieľom ich ovládnutia a následnej likvidácie. Už v roku 1949 sa naplno ukázali zámery komunistov, ktorí už nemuseli získavať roľníkov vo voľbách. V štáte vládli pevnou rukou a „na večné časy“. Minister [[Ďuriš]], dovtedy dušujúci sa, že sovietske kolchozy u nás nebudú, sa stal jedným z hlavných protagonistov kolektivizácie podľa sovietskeho vzoru.<br> <br> [[Násilná]] [[kolektivizácia]] sa začala prijatím [[zákona o jednotných roľníckych družstvách]] ([[JRD]]) vo [[február|februári]] [[1949]]. Na základe tohto zákona v každej obci malo vzniknúť JRD. Mohlo sa začať celoplošne kolektivizovať. Do československého systému prenikol ruský pojem [[kulak]]. S cieľom narušiť po stáročia vytváranú súdržnosť a celistvosť roľníckeho stavu štátne orgány pristúpili k prísnej diferenciácii roľníkov podľa výmery pôdy, ktorú vlastnili. Z bohatších gazdov sa stali triedni nepriatelia na dedine, ktorí boli označovaní za hlavnú príčinu nedostatku potravín a zásobovacích problémov. V skutočnosti bohatší gazdovia sa podstatnou mierou podieľali na tržnej produkcii v štáte. Znižovanie produkcie a chaos spôsobovala násilná kolektivizácia. Direktívny systém roľníkom určoval, kto má koľko plochy a čím osiať, koľko a akého dobytka má chovať. Pri rozpise povinných kontingentov mäsa, mlieka, obilia a vajec roľníkom rozhodovali miestne národné výbory a špeciálne komisie, pričom v nich kvitla svojvôľa úradníkov. V boji proti reakčným živlom na dedine, ako ich nazývali komunisti, prijali [[6]]. [[október|októbra]] [[1948]] [[zákon na ochranu republiky]]. Tento zákon sa masívne používal proti roľníkom s jasnou inštrukciou komunistickej strany využiť trestné predpisy ako pomôcku k uskutočneniu socializácie dediny. Cieľ bol jasný: naštrbiť, či zničiť majetkové a medziľudské vzťahy, z dedinského prostredia vytvoriť štruktúru ovládanú totalitným režimom. Masívne represívne opatrenia komunistov pri násilnej kolektivizácii viedli ku konfiškáciám všetkého majetku gazdu (vrátane domov, pôdy a poľnohospodárskeho majetku). Roľníci boli vo vykonštruovaných procesoch odsúdení na dlhé roky do väzenia, mladší roľníci miesto riadnej vojenskej služby strávili niekoľko rokov v baniach na nútených prácach ako príslušníci [[pomocných technických práporov]] ([[PTP]]). Celé rodiny potrestali vysťahovaním do českého pohraničia. Faktickému vyvlastneniu pôdy sa rovnalo zakladanie jednotných roľníckych družstiev, kam režim rôznymi nátlakovými prostriedkami nútil roľníkov vstupovať počas kolektivizácie. Tá neskôr prerástla do násilnej akcie komunistickej moci, ktorá od základov zmenila život a hospodárenie na dedinách a postihla státisíce ľudí. Hlavným cieľom komunistami pripraveného zákona bolo urobiť zo slobodných roľníkov ovládateľných nekvalifikovaných robotníkov, najmä tým, že sa im odoberie pôda, dobytok a stroje. To sa im napokon v troch fázach násilne presadenej kolektivizácie aj postupne podarilo. Z roľníka sa stal námezdný a najlacnejší robotník v štáte, ktorý na pozemku vloženom do družstva stratil všetky práva. Roľníci boli ako vrstva obyvateľstva prenasledovaní a takmer celkom zlikvidovaní. ==Literatúra== * JANOVČÍK, Štefan, KRUŠOVSKÝ, Igor. ''Knižnica Pre Gazdovsko-Potravné A Úverné Spolky'': Diel II. Kníhvedenie. Sostavil Štefan Janovcsik. V Ružomberku: Tlačou Kníhtlačiarne Karla Salvu, 1897.<br> * FABRICIUS, Miroslav. 1''50 rokov slovenského družstevníctva: Víťazstvá a prehry''. Bratislava: VOPD Prúdy, 1995.<br> * FIAMOVÁ, Martina. ''(De)formovanie vidieka v procese kolektivizácie.'' Forum Historiae, 2016, roč. 10, č. 1, s. 1–4.<br> * FUKASOVÁ, Daniela. ''Zväz roľníckych vzájomných pokladníc.'' BIATEC: odborný bankový časopis. Bratislava: Národná banka Slovenska, 2011, 19(4), 23–25.<br> * HLAVOVÁ, Viera. ''Fenomén „kulaka“ v procese kolektivizácie na Slovensku v rokoch 1949 – 1960.'' Forum Historiae, 10(1) (2016) 35–55.<br> * RUTTKAY, Fraňo: ''Samuel Jurkovič. Priekopník slovenského družstevníctva a jeho doba.'' 2. preprac. a dopl. vyd. Bratislava: Obzor, 1965<br> </nowiki> ================================================================================================================== ev790eiz1bc9f40n2yqytsmwnacky2n 0 627041 8199205 8062492 2026-04-16T14:33:56Z KormiSK 91359 8199205 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Ján Kroner st. | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = [[1. máj]] [[1927]] | miesto narodenia = [[Brunovce]], [[Slovensko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1986|06|24|1927|05|01}} | miesto úmrtia = [[Považská Bystrica]], [[Slovensko]] | prezývky = | povolanie = [[herec]] | roky pôsobenia = [[1971]]{{--}}[[1986]] | manželka = Emília Kronerová | priateľka = | rodičia = Ľudovít Kroner ([[1891]]{{--}}[[1956]]), Mária ([[1894]]{{--}}[[1975]]) | sestra = [[Mária Hojerová]] | brat = [[Jozef Kroner]], [[Ľudovít Kroner]] | deti = [[Ján Kroner (1956)|Ján Kroner]], Jana Pažitná <small>(rod. Kronerová)</small> | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = }} '''Ján Kroner''' (* [[1. máj]] [[1927]], [[Brunovce]] – † [[24. jún]] [[1986]], [[Považská Bystrica]]) bol [[slovensko|slovenský]] [[filmové dielo|filmový]], [[televízia (prenos)|televízny]] a [[divadlo (umenie)|divadelný]] [[herec]]. == Filmografia == * 1971: ''Keby som mal pušku'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Keby som mal pušku / Keby som mal dievča, webslovensko.sk |url=http://www.webslovensko.sk/kultura.php?h=Keby-som-mal-pusku |dátum prístupu=2019-02-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190202042026/http://www.webslovensko.sk/kultura.php?h=Keby-som-mal-pusku |dátum archivácie=2019-02-02 }}</ref><ref>[https://detskiherci.sk/index.php?option=com_mtree&task=viewlink&link_id=145 Keby som mal pušku, detskiherci.sk]</ref> * 1973: ''Očovské pastorále'' <ref>[https://www.tv-archiv.sk/-jan-kroner-st- Ján Kroner ST., TV-archív, televízny archív ]</ref> * 1973: ''Dolina'' * 1974: ''Oblaky-modriny '' (TV film) * 1975: ''[[Pacho, hybský zbojník]]'' * 1975: ''Nepokojná láska'' (TV seriál) * 1976: ''Milosrdný čas'' * 1983: ''Výlet do mladosti'' (TV film) * 1983: ''Mŕtvi učia živých'' * 1984: ''Neľahké lásky'' (TV film) * 1984: ''Povstalecká histoŕia'' (TV film) * 1985: ''Materské znamienko' '(TV seriál) * 1985: ''Karabínka'' (TV film) * 1985: ''Búrka'' (TV film) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.csfd.cz/tvurce/64270-jan-kroner-st/ Csfd.cz] * [http://old.filmsk.sk/show_article.php?id=2041, časopis Film.sk No.3/2004]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} == Zdroje == * {{preklad|cs|Ján_Kroner|13813520}} {{DEFAULTSORT:Kroner, Ján}} [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] 1eo9y0xe77ofudfxest7rxzln2ir5df 8199207 8199205 2026-04-16T14:36:25Z KormiSK 91359 8199207 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Ján Kroner st. | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = [[1. máj]] [[1927]] | miesto narodenia = [[Brunovce]], [[Slovensko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1986|06|24|1927|05|01}} | miesto úmrtia = [[Považská Bystrica]], [[Slovensko]] | prezývky = | povolanie = [[herec]] | roky pôsobenia = [[1971]]{{--}}[[1986]] | manželka = Emília Kronerová | priateľka = | rodičia = Ľudovít Kroner ([[1891]]{{--}}[[1956]]), Mária ([[1894]]{{--}}[[1975]]) | sestra = [[Mária Hojerová]] | brat = [[Jozef Kroner]], [[Ľudovít Kroner]] | deti = [[Ján Kroner (1956)|Ján Kroner]], Jana Pažitná <small>(rod. Kronerová)</small> | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = }} '''Ján Kroner''' (* [[1. máj]] [[1927]], [[Brunovce]] – † [[24. jún]] [[1986]], [[Považská Bystrica]]) bol [[slovensko|slovenský]] [[filmové dielo|filmový]], [[televízia (prenos)|televízny]] a [[divadlo (umenie)|divadelný]] [[herec]]. == Filmografia == * 1971: ''Keby som mal pušku'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Keby som mal pušku / Keby som mal dievča, webslovensko.sk |url=http://www.webslovensko.sk/kultura.php?h=Keby-som-mal-pusku |dátum prístupu=2019-02-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190202042026/http://www.webslovensko.sk/kultura.php?h=Keby-som-mal-pusku |dátum archivácie=2019-02-02 }}</ref><ref>[https://detskiherci.sk/index.php?option=com_mtree&task=viewlink&link_id=145 Keby som mal pušku, detskiherci.sk]</ref> * 1973: ''Očovské pastorále'' <ref>[https://www.tv-archiv.sk/-jan-kroner-st- Ján Kroner ST., TV-archív, televízny archív ]</ref> * 1973: ''Dolina'' * 1974: ''Oblaky-modriny '' (TV film) * 1975: ''[[Pacho, hybský zbojník]]'' * 1975: ''Nepokojná láska'' (TV seriál) * 1976: ''Milosrdný čas'' * 1983: ''Výlet do mladosti'' (TV film) * 1983: ''Mŕtvi učia živých'' * 1984: ''Neľahké lásky'' (TV film) * 1984: ''Povstalecká histoŕia'' (TV film) * 1985: ''Materské znamienko' '(TV seriál) * 1985: ''Karabínka'' (TV film) * 1985: ''Búrka'' (TV film) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.csfd.cz/tvurce/64270-jan-kroner-st/ Csfd.cz] * [http://old.filmsk.sk/show_article.php?id=2041, časopis Film.sk No.3/2004]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} == Zdroje == {{preklad|cs|Ján Kroner|13813520}} {{DEFAULTSORT:Kroner, Ján}} [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] 3j07qe5855n75nk64yj5osyl99bowrq 0 645039 8199296 8077593 2026-04-16T19:07:06Z Nicoleliptakova 268395 8199296 wikitext text/x-wiki {{významnosť}} {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Vydavateľstvo JADRO | Logo spoločnosti = | Právna forma = | Odvetvie = Vydavateľstvo | Založená = | Zakladateľ = Jaroslav Šleboda | Sídlo = [[Kežmarok]] | Štát sídla = Slovensko | Pôvod = | Vedenie = | Územný rozsah = | Priemysel = | Produkcia = | Výnosy = | Zisk = | Prevádzkový príjem = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{url|http://www.jadro.sk}} | Zánik = }} '''Jadro''' alebo '''JADRO.SK'''<ref>JADRO.SK s. r. o. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obchodný register na internete | url = http://orsr.sk/vypis.asp?ID=290370&SID=8&P=0 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-05 | miesto = Bratislava }}</ref> je [[vydavateľstvo]] a grafické štúdio, sídliace v [[Kežmarok|Kežmarku]]. == História == Svoju činnosť začalo [[6. máj]]a [[2003]] pod názvom ''Vydavateľstvo a grafické štúdio Jaroslav Šleboda – JADRO''.<ref>Kežmarské noviny: Cesta okolo sveta. 1. september 2016, č. 8, strana 12.</ref> Od [[1. január]]a [[2014]] sa spoločnosť transformovala na ''JADRO.SK'' [[Spoločnosť s ručením obmedzeným|s. r. o.]] Vo vydavateľstve vyšlo ku koncu roka [[2019]] vyše 70 kníh,<ref>Kežmarské noviny: Slávnostná korunovácia knihy ''Kežmarok a Tatry''. 1. február 2016, č. 1, strana 18.</ref> ďalších viac než 300 kníh bolo graficky upravených pre iné vydavateľstvá. Venuje sa na jednej strane témam z histórie, najmä z oblasti regionálnych dejín okolia Kežmarku a monografiám obcí,<ref>Spišskobeliansky spravodaj: Inaugurácia novej knihy a Spišskej Belej. 1. október 2018.</ref> a na strane druhej témam [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] a [[Slovenské národné povstanie|SNP]] v regióne [[Spiš (región)|Spiša]]. Publikácie vychádzajú vo viacerých jazykoch, najčastejšie v nemeckom, poľskom, anglickom, maďarskom a českom.<ref>Kežmarské noviny: Kežmarok - jadro nášho života. 28. január 2015, č. 2, strana 7.</ref> Okrem knižných titulov vychádza vo vydavateľstve aj množstvo propagačného materiálu. Medzi najvýznamnejšie patrí ''Zborový list ECAV'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cirkevný zbor | url = https://www.ecavkk.sk/zborove-listy | vydavateľ = ecavkk.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> ktorý sa za 20 rokov existencie zmenil z jednostranového formátu na 120 stranový plnofarebný formát, slúžiaci ako kronika. == Výber z literárnych diel == * [[Kežmarok a Tatry (kniha)|Kežmarok a Tatry]] (2015) – päťjazyčná reprezentatívna publikácia o regióne spájajúcom históriu mesta a krásu hôr. ISBN 978-80-89426-39-3. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == *[http://www.jadro.sk/ Stránky vydavateľstva JADRO] *[[Nora Baráthová|BARÁTHOVÁ, Nora]] (zost.): História Kežmarku od 2. polovice 18. storočia. JADRO, 2017. ISBN 978-80-89426-46-1. *Podtatranské noviny: Kežmarský šport zabodoval medzi monografiami. 22. november 2016, č. 4. *Kežmarské noviny: Personálna bibliografia Milana Chomu. 1. júl 2018, č. 7, strana 22. [[Kategória:Vydavateľstvá na Slovensku]] [[Kategória:Kežmarok]] 1uzkvfdba4jqoft38x416cpu4oxat03 8199299 8199296 2026-04-16T19:12:17Z Nicoleliptakova 268395 8199299 wikitext text/x-wiki {{významnosť}} {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Vydavateľstvo JADRO | Logo spoločnosti = | Právna forma = | Odvetvie = Vydavateľstvo | Založená = | Zakladateľ = Jaroslav Šleboda | Sídlo = [[Kežmarok]] | Štát sídla = Slovensko | Pôvod = | Vedenie = | Územný rozsah = | Priemysel = | Produkcia = | Výnosy = | Zisk = | Prevádzkový príjem = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{url|http://www.jadro.sk}} | Zánik = }} '''Jadro''' alebo '''JADRO.SK'''<ref>JADRO.SK s. r. o. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obchodný register na internete | url = http://orsr.sk/vypis.asp?ID=290370&SID=8&P=0 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-05 | miesto = Bratislava }}</ref> je [[vydavateľstvo]] a grafické štúdio, sídliace v [[Kežmarok|Kežmarku]]. == História == Svoju činnosť začalo [[6. máj]]a [[2003]] pod názvom ''Vydavateľstvo a grafické štúdio Jaroslav Šleboda – JADRO''.<ref>Kežmarské noviny: Cesta okolo sveta. 1. september 2016, č. 8, strana 12.</ref> Od [[1. január]]a [[2014]] sa spoločnosť transformovala na ''JADRO.SK'' [[Spoločnosť s ručením obmedzeným|s. r. o.]] Vo vydavateľstve vyšlo ku koncu roka [[2019]] vyše 70 kníh,<ref>Kežmarské noviny: Slávnostná korunovácia knihy ''Kežmarok a Tatry''. 1. február 2016, č. 1, strana 18.</ref> ďalších viac než 300 kníh bolo graficky upravených pre iné vydavateľstvá. Venuje sa na jednej strane témam z histórie, najmä z oblasti regionálnych dejín okolia Kežmarku a monografiám obcí,<ref>Spišskobeliansky spravodaj: Inaugurácia novej knihy a Spišskej Belej. 1. október 2018.</ref> a na strane druhej témam [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] a [[Slovenské národné povstanie|SNP]] v regióne [[Spiš (región)|Spiša]]. Publikácie vychádzajú vo viacerých jazykoch, najčastejšie v nemeckom, poľskom, anglickom, maďarskom a českom.<ref>Kežmarské noviny: Kežmarok - jadro nášho života. 28. január 2015, č. 2, strana 7.</ref> Okrem knižných titulov vychádza vo vydavateľstve aj množstvo propagačného materiálu. Medzi najvýznamnejšie patrí ''Zborový list ECAV'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cirkevný zbor | url = https://www.ecavkk.sk/zborove-listy | vydavateľ = ecavkk.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> ktorý sa za 20 rokov existencie zmenil z jednostranového formátu na 120 stranový plnofarebný formát, slúžiaci ako kronika. == Vydané tituly == * <ref>{{Citácia knihy|edícia=1. vyd.|titul=Kežmarok a Tatry|url=https://katalog.snk.sk/vufind/Record/858906|vydavateľ=Jadro|rok=2015|miesto=[Kežmarok]|isbn=978-80-89426-39-3}}</ref>[[Kežmarok a Tatry (kniha)|Kežmarok a Tatry]] (2015) – päťjazyčná reprezentatívna publikácia o regióne spájajúcom históriu mesta a krásu hôr. ISBN 978-80-89426-39-3. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == *[http://www.jadro.sk/ Stránky vydavateľstva JADRO] *[[Nora Baráthová|BARÁTHOVÁ, Nora]] (zost.): História Kežmarku od 2. polovice 18. storočia. JADRO, 2017. ISBN 978-80-89426-46-1. *Podtatranské noviny: Kežmarský šport zabodoval medzi monografiami. 22. november 2016, č. 4. *Kežmarské noviny: Personálna bibliografia Milana Chomu. 1. júl 2018, č. 7, strana 22. [[Kategória:Vydavateľstvá na Slovensku]] [[Kategória:Kežmarok]] 9zlrdi3baryopn7v5gwz8a06728zufa 0 646872 8199349 8022913 2026-04-16T20:47:34Z Pe3kZA 39673 /* Poloha */ formul. 8199349 wikitext text/x-wiki {{Geobox|tunel <!-- *** Heading *** --> | name = Görgeiho tunel | native_name = Gergelyho tunel | category = tunel <!-- *** Image *** --> | image = Görgeiho_tunel_2.jpg | image_size = 250px | image_caption = Vnútro Görgeiho tunela, pohľad zo strany Skalky <!-- *** Names **** --> | official_name = | etymology_type = | etymology = | nickname = <!-- *** Country *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | region_type = Kraj | region = Banskobystrický kraj | region1 = Žilinský kraj | district = [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] | district1 = [[Žiar nad Hronom (okres)|Žiar nad Hronom]] | district2 = [[Turčianske Teplice (okres)|Turčianske Teplice]] <!-- *** Family *** --> | parent_type = Trať | road = | road_type = Trať | road1 = | road1_type = | road2 = | road2_type = | city = | landmark = | building = | river = pohorie [[Kremnické vrchy]] | river_type = Prechod cez | river1 = | river2 = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = cca 1150 | lat_d = 48.749 | long_d = 18.9977 | coordinates_type = type:landmark_dim:2000 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 30 | length_type = | length_orientation = | length1 = | length1_type = | length1_orientation = | length2 = | length2_type = | width = | width_orientation = | width_note = | width_type = | width1 = | width1_type = | number = 1 | number_type = Počet tubusov | height = | height_type = | height1 = | height1_type = | height1_note = | depth = | volume = | area = <!-- *** Features *** --> | style = | style_type = Stavebné náklady | material = | author_type = Staviteľ | author = Turzovsko-fuggerovská spoločnosť | author1 = <!-- *** History & management *** --> | established_type = Výstavba | established = [[14. storočie]] | established_note = | established1_type = | established1 = | established2_type = | established2 = | management_type = | management = <!-- *** Codes *** --> | code_type = | code_label = | code = <!-- *** Access *** --> | public = prístupný | visitation = | visitation_date = | access = po {{Turistická značka|červená}} značke zo [[Skalka (rekreačné stredisko)|Skalky]] | access_type = Prístup <!-- *** Map section *** --> | map_caption = Poloha tunela v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Banskobystrického kraja | map1_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Website *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Görgeiho tunel'''<ref name="Rail">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gőrgeiho tunel na Skalke | url = https://www.rail.sk/skhist/cestne/skalka.htm | vydavateľ = rail.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> (iné názvy: '''Görgeyho tunel''', '''Gergelyho tunel''', '''Gergeliho tunel''') je [[tunel]], prekonávajúci vrcholovú časť hrebeňa [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] v [[Sedlo Tunel|sedle Tunela]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=18.99775&y=48.74902&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> V súčasnosti slúži ako turistická atrakcia, uľahčujúci prechod značeným chodníkom cez hrebeň.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 132 Kremnické vrchy (7. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ | url = https://www.vku-mapy.sk/online-mapa/tm-132-kremnicke-vrchy-7-vydanie-2023/ | vydavateľ = vku-mapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Tunel sa nachádza pod [[Sedlo Tunel|sedlom Tunel]], na rozhraní [[Banskobystrický kraj|Banskobystrického]] a [[Žilinský kraj|Žilinského kraja]] a okresov [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]], [[Žiar nad Hronom (okres)|Žiar nad Hronom]] a [[Turčianske Teplice (okres)|Turčianske Teplice]]. Leží na pomedzí chotárov obcí [[Tajov]], [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turček]] a [[Krahule]]. Prechádza ním {{Turistická značka|červená}} červeno značený chodník zo [[Skalka (rekreačné stredisko)|Skalky]], ktorý sa pripája na hlavnú hrebeňovku a chodník do [[Tajov]]a.<ref name="mapa"/> == História == Tunel bol vybudovaný pravdepodobne v [[14. storočie|14. storočí]] na starej, tzv. ''Zlatej ceste'', spájajúcej [[Banská Bystrica (okres)|Banskú Bystricu]] s [[Kremnica|Kremnicou]].<ref name="ziar">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Global24 s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Gergelyho tunel – tip na jednodňový výlet plný historických udalostí | url = https://ziar.dnes24.sk/gergelyho-tunel-tip-na-jednodnovy-vylet-plny-historickych-udalosti-51678 | vydavateľ = ziar.dnes24.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Turzovsko-fuggerovská spoločnosť]], ktorá potrebovala skrátiť cestu medzi banskými mestami, dala vybudovať popod hrebeň [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] tunel, čím sa zjednodušila doprava rúd do [[Mincovňa Kremnica|Kremnickej mincovne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vladimír Sklenka: Cesta na Skalku cez Görgeyho tunel | url = https://www.bystricoviny.sk/tip-na-vylet/vladimir-sklenka-cesta-skalku-gergelyho-tunel/ | vydavateľ = bystricoviny.sk | dátum vydania = 2018-07-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> Tunel bol využívaný aj počas vojenských akcií a niekoľkokrát bol zničený a neskôr obnovený. Využívaný bol i po útlme ťažby rúd a touto horskou cestou je zdokumentovaný presun vojsk povstalcov [[Gabriel Betlen|Gabriela Betlena]], či cisára [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] Horskú cestu ako výraznú skratku využívali po stáročia aj pútnici, smerujúci do [[Staré Hory|Starých Hôr]].<ref name="ziar" /> V novodobých časoch tunel poskytol na konci [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] vhodnú cestu pre dopravu zlata a cenností z [[Mincovňa Kremnica|Kremnice]] do Banskej Bystrice, ktoré sa stali základom národného pokladu.<ref name="Vyp" /><ref name="Rail" /> == Názov == Súčasný názov dostal po generálovi [[Artúr Görgei|Arturovi Görgeiovi]], veliteľovi maďarských vojsk počas [[Uhorská revolúcia|uhorskej (maďarskej) revolúcie v rokoch 1848 – 1849]], ktorý tadiaľto utekal pred rakúskym cisárskym vojskom.<ref name="Vyp">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Görgeyho tunel | url = http://www.vypadni.sk/sk/gorgeyho-tunel | vydavateľ = vypadni.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200410192942/http://www.vypadni.sk/sk/gorgeyho-tunel | dátum archivácie = 2020-04-10 }}</ref> Že práve tento názov pretrval až do súčasnosti je paradoxné, pretože práve [[Artúr Görgei|Görgei]] úspešne viedol jednotky maďarskej národnej gardy (Honvédi) v bojoch proti slovenským dobrovoľníkom. Görgei vydal 24. januára 1849 rozkaz prejsť cez Skalku a spomínaným tunelom do Banskej Bystrice. Pod jeho osobným velením, zanieteného vojvodcu spod Tatier (Görgei bol narodený pri Kežmarku) vojaci hore dolinou (z Kremnice viac ako 11 kilometrov) tlačili kanóny a koče naplnené cenným materiálom, aj zlatom. Dialo sa to za treskúcich mrazov. Keď prišli k tunelu, museli ho prečistiť a podoprieť rúcajúce sa steny. Potom ich čakala ešte strastiplnejšia strmá cesta s poľadovicou dole. Odvážnym však šťastie praje. Cestou okolo hôr je to až 60 kilometrov. Maďari sa takto vyhli cisárskym vojskám a do B. Bystrice sa dostali už nasledujúci deň 25. januára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Artúr Görgei: Spišský Nemec, hrdina a zradca maďarského národa|url=https://zurnal.pravda.sk/portret/clanok/456476-artur-gorgei-spissky-nemec-hrdina-a-zradca-madarskeho-naroda/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2018-01-30|dátum prístupu=2020-11-24|jazyk=sk-SK}}</ref> == Súčasnosť == Po opakovanom zavalení a následných opravách<ref name="Rail"/> bol turistickými spolkami obnovený a v súčasnosti je už bezpečný. Má dĺžku cca 30 metrov, vedie ním značkovaný chodník z [[Tajov]]a na [[Skalka (rekreačné stredisko)|Skalku]] a v jeho blízkosti je vybudovaný altánok.Je to jeden z najznámejších tunelov v [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchoch]] == Prístup == * po {{Turistická značka|žltá}} žltej značke z [[Tajov]]a * po {{Turistická značka|červená}} červenej značke zo [[Skalka (rekreačné stredisko)|Skalky]]<ref name="mapa"/> == Galéria == <gallery> Súbor:Görgeiho_tunel_1.jpg|Görgeiho tunel, pohľad zo strany Skalky Súbor:Görgeiho_tunel_3.jpg|Görgeiho tunel, pohľad zo strany Tajova </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Sedlo Tunel]] {{Kremnické vrchy}} [[Kategória:Kremnické vrchy]] [[Kategória:Tunely na Slovensku]] [[Kategória:Stavby v okrese Banská Bystrica]] [[Kategória:Stavby v okrese Žiar nad Hronom]] [[Kategória:Stavby v okrese Turčianske Teplice]] pqpqcjvpsj9ansmi8rxqkiwq4hcomsb 0 650054 8199287 8174889 2026-04-16T18:28:24Z Redaktor GLAM 256980 Higher resolution version of image 8199287 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný |typ = biskup |meno = Ján Muskata |aktuálny titul = [[Zoznam krakovských biskupov a arcibiskupov|krakovský biskup]] |meno v inom jazyku = Jan Muskata |kód jazyka = pol |portrét = |popis portrétu = |erb = Coat of arms of Aron - Gloger (12888557).jpg |štít erbu = <!-- meno obrázku na commons, ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra "typ" a "typ dodatok" --> |podpis = <!-- meno obrázku na commons --> |štát pôsobenia = [[Súbor:POL Przemysł II 1295 COA.svg|15px]] [[Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)|Poľské kráľovstvo]] |dátum narodenia = okolo [[1250]] |miesto narodenia = [[Vroclav]] |dátum úmrtia = {{dúv|1320|2|7|1250||}} |miesto úmrtia = [[Krakov]] |dátum pohrebu = |miesto pohrebu = |1. funkcia = krakovský biskup |1. funkcia - obdobie = [[1294]]/[[1295]]{{--}}[[1309]] |1. funkcia - predchodca = [[Prokop (krakovský biskup)|Prokop]] |1. funkcia - nástupca = [[Nanker z Oxy]] |2. funkcia = |2. funkcia - obdobie = |2. funkcia - predchodca = |2. funkcia - nástupca = |funkcie = |cirkev = [[Latinská cirkev]] |menovanie dátum = <!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> |menovanie osoba = |potvrdenie dátum = <!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> |biskupské svätenie dátum = |biskupské svätenie miesto = |biskupské svätenie hlavný svätiteľ = |biskupský svätiteľ funkcia = |biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = |1. spolusvätiteľ funkcia = |biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = |2. spolusvätiteľ funkcia = |portál1 = História }} '''Ján Muskata''' ({{VJZ|pol|''Jan Muskata''}}; * okolo [[1250]], [[Vroclav]]{{--}}† [[7. február]] [[1320]], [[Krakov]]) bol [[Poliaci|poľský]] [[cirkevný hodnostár]], krakovský [[biskup]] rokoch [[1294]]/[[1295]]{{--}}[[1309]].<ref name=EKa>{{Citácia knihy |titul=[[Encyklopedia katolicka]] |vydavateľ=[[Towarzystwo Naukowe Katolickiego Uniwersytetu Lubelskiego]] |miesto=Lublin |rok=2009 |isbn=978-83-7306-443-0 |strany=525{{--}}527 |kapitola zborník= MUSKATA |zväzok=13. Modlitwa{{--}}Notyfikacja |typ zväzku=Tom}}</ref> Ako spojenec českých kráľov sa vyznamenal v sporoch o poľské dedičstvo a pôsobil aj ako [[Přemyslovci|přemyslovský]] správca Krakovska a Sandomierska ([[Malopoľsko]]). V roku [[1301]] získal od [[Přemyslovci|Přemyslovcov]] hrad [[Plaveč (hrad)|Plaveč]] neďaleko [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovne]].<ref name="bel">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |kapitola zborník = Ján Muskata |url=https://beliana.sav.sk/heslo/jan-muskata |vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]] |miesto=Bratislava |isbn=978-80-89524-30-3 |dátum prístupu=2020-04-25}}</ref> == Životopis == Ján Muskata sa narodil okolo roku [[1250]] do nemeckej patricijskej rodiny v sliezskom [[Vroclav]]e. [[Prídomok]] Muskata je odvodený od koreniny{{--}}[[Myristica fragrans|muškátového oriešku]], s ktorým obchodoval jeho otec.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Jan Muskata (1295 - 1320) |url=https://diecezja.pl/biskupi-krakowscy/jan-muskata-1295-1320/ |vydavateľ=[[Krakovská arcidiecéza|Archidiecezja Krakowska]] |dátum prístupu=2020-05-06 |jazyk=pl}}</ref> Po štúdiách [[Slobodné umenia|slobodných umení]] a [[Právo|práva]], a po zisku [[Magister (akademická hodnosť)|magisterského]] titulu na univerzite v [[Bolonská univerzita|Bologni]], sa vrátil do [[Sliezske kniežatstvo|Sliezska]], kde pôsobil pôsobil v službách [[Vroclavské biskupstvo|vroclavského biskupa]] ako [[kanonik]].<ref name="bel" /><ref name=":0" /> Istý čas plnil tiež funkciu [[arcidiakon]]a v [[Łęczyca|Łęczyci]] (od roku 1271 alebo 1279)<ref name="EKa" />. Následne začal Muskata pôsobiť ako [[diplomat]] v sporoch [[Vroclavské biskupstvo|vroclavského biskupa]] o imunitu s vroclavským a krakovským kniežaťom [[Henrich IV. Probus|Henrichom IV. Probom]], a v [[Rím]]e, kam bol za týmto účelom vyslaný, mu bolo vďaka získaným kontaktom navyše zverené vyberanie tzv. [[Svätopeterský halier|svätopeterského haliera]] v Poľsku a Pomoransku.<ref name="EKa" /><ref name="bel"/><ref name=":0" /> V 90. rokoch 13. storočia sa opätovne obnovila moc [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]], pred tým zmietaného v nepokojoch počas obdobia regentstva, a český kráľ [[Václav II. (český kráľ)|Václav II.]] začal usilovať o zisk [[Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)|poľských krajín]]. Muskata sa stal spojencom českého kráľa a s Václavovou pomocou bol v roku [[1294]] [[kanonik]]mi krakovskej kapituly zvolený za [[Krakovské biskupstvo|krakovského biskupa]].<ref name="bel" /><ref name=":0">{{Citácia knihy |priezvisko=Lerski |meno=George J. |kapitola zborník = MUSKATA, JAN |titul=Historical dictionary of Poland, 966-1945 |vydavateľ=Greenwood Press |miesto=Westport, Connecticut, London |rok=1996 |isbn=0-313-26007-9 |strany=369 |jazyk=en}}</ref> [[Václav II. (český kráľ)|Václav II.]] Muskatu dokonca (zrejme v roku [[1301]]) menoval za správcu (starostu) [[Maľopolsko|Maľopolska]] (Krakovska a Sandomierska). V auguste [[1301]] prišiel Muskata spolu so synom českého kráľa Václava II. [[Václav III.|Václavom III.]] do [[Budín]]a, kde sa uskutočnila jeho korunovácia za uhorského kráľa. Muskata sa mal podľa niektorých prameňov stať zástupcom uhorského kancelára, a 26. septembra 1301 mu Václav III. udelil spišský hrad [[Plaveč (hrad)|Plaveč]].<ref name="EKa" /><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Największy wróg Polski? Gdyby temu biskupowi się udało, dzisiaj mówilibyśmy po czesku |url=https://ciekawostkihistoryczne.pl/2014/07/29/najwiekszy-wrog-polski-gdyby-temu-biskupowi-sie-udalo-dzisiaj-mowilibysmy-po-czesku/ |dátum prístupu=2020-05-07 |autor=Agnieszka Bukowczan-Rzeszut |jazyk=pl}}</ref> Ako správca přemyslovských poľských krajín Muskata pre českých panovníkov riadil miestnu ekonomiku a vojsko, pričom si počínal ako miestne knieža. Nechal vystavať viacero poľských hradov (napr. [[Lipowec]], [[Biecz]]) a opevnení (napr. [[Sławków]]). Diplomatické a správne povinnosti však zároveň spôsobili, že biskup často cestoval a zanedbával svoje biskupské povinnosti. Voľne tiež pristupoval k otázke [[celibát]]u. Prísne trestal odporcov přemyslovskej vlády a po tom, čo v roku [[1304]] vypukla vojna medzi znepriatelenými tábormi, získal Muskata prezývku ''Krvavý vlk'', pretože mal nechať kruto potrestať 37 sídiel.<ref name="A">{{Citácia knihy |priezvisko=Mazan |meno=Leszek |titul=Český Krakov, české Malopolsko |vydanie text=1. české |vydavateľ=Pracownia na Pastwiskach |miesto=Cieszyn |rok=2012 |isbn=978-83-933109-2-0 |strany=14, 35{{--}}37 |prekladatelia=Agnieszka Buchtová a Renata Putzlacher}}</ref> V službách českého kráľa si urobil Muskata veľa nepriateľov. Vo svetskej moci bol jeho a přemyslovským oponentom [[Vladislav I. Lokietok|Vladislav I. Lokieto]]k, ktorého český kráľ z Poľska vyhnal do exilu v [[Uhorsko|Uhorsku]]. V cirkevnej rovine šlo predovšetkým o poľského metropolitu a [[Prímas (arcibiskup)|prímasa]], [[Gniezdnianské arcibiskupstvo|gniezdnianského arcibiskupa]] [[Jakub Świnka|Jakuba Świnku]], a [[pápež]]ov [[Bonifác VIII.|Bonifáca VIII.]] a [[Benedikt XI.|Benedikta XI.]], ktorí nepodporovali vládu českej dynastie v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Najprv sa musel Muskata stiahnuť z pôsobenia v Uhorsku, následne bolo naňho v Poľsku v roku [[1304]] podané obvinenie zo [[simónia|simónie]] a porušovania cirkevných [[kánon]]ov. Obviňovaný bol dokonca aj z vraždy. V nadväznosti na rôzne obvinenia bol Muskata exkomunikovaný. Zákrok proti biskupovi bol mocensky podporený tým, že moc Čechov v krajine dočasne opadla pre protičeské povstanie, súdne konanie však bolo neskôr zahatané vďaka intervencii českého kráľa. Muskatovi odporcovia ale na jeho prehrešky nezabudli a vyčkávali na vhodnejší okamih.<ref name="EKa" /><ref name=B>{{Citácia knihy |titul=Ecclesia et Violentia: Violence against the Church and Violence within the Church in the Middle Ages |url=https://books.google.sk/books?id=FuWmBgAAQBAJ&pg=PA141&lpg=PA141&dq=Jan+Muskata&source=bl&ots=RnQ3fMKAT0&sig=ACfU3U0mXhciMuQWYaf2_hWqiIp0RKRFuw&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjmxNXwnZ_pAhUVD2MBHRx_Bjk4ChDoATAAegQICBAB#v=onepage&q=Jan%20Muskata&f=false |vydavateľ=Cambridge Scholars Publishing |miesto = Cambridge |rok=2014 |isbn=978-1-4438-7002-3 |jazyk=en |meno=Radosław |priezvisko=Kotecki |meno2=Jacek |strany=141{{--}}149 |priezvisko2=Maciejewski}}</ref> Muskata českých kráľov podporoval až do smrti [[Václav III.|Václava III.]] (a vymretia [[Přemyslovci|Přemyslovcov]] po meči) v roku [[1306]]. Vladislav Lokietok sa v tomto období vrátil do Poľska a pročeský tábor sa rozbil. Muskata vtedy s kniežaťom uzavrel zmier a Lokietok dokonca biskupstvu udelil nové privilégiá. [[Piastovci|Piastovec]] však mier už o rok porušil, keď biskupstvu udelené privilégiá odňal a viacerí agresori vyrabovali biskupské statky. Muskata v obave o svoj život opustil [[Krakov]] a požiadal o pomoc gniezdnianského biskupa Jakuba, ktorý však Muskatu vyzval na návrat do svojej diecézy. Po tom, čo Muskata návrat odmietol bolo obnovené kánonickoprávne konanie proti nemu. Proti biskupovi sa vytvorila široká opozícia a bolo proti nemu vznesených viacero obvinení. Medzi inými bol obvinený pre úplatkárstvo, kruté konanie počas spravovania svetského úradu, zdaňovanie cirkevných statkov, udeľovanie neprípustných dišpenzov, nepriateľské činy proti poľskému ľudu a cirkvi. Celkovo proti biskupovi vystúpilo vyše 60 svedkov a sandomiersky [[prepošt]] Zdislav na adresu Muskatu dokonca vyhlásil, že na svete nie je nebezpečnejšieho človeka. Muskata bol na návrh gniezdnianského arcibiskupa pre neposlušnosť [[Exkomunikácia|exkomunikovaný]] a na krakovskú diecézu bol uvalený [[interdikt]].<ref name=B/><ref name=":1" /> Po vyhlásení rozsudku gniezdnianskym arcibiskupom [[Jakub Świnka|Jakubom Świnkom]] sa Muskata v roku [[1308]] uchýlil do rodného Vroclavu, kde ho prijal biskup [[Henryk z Wierzbna]]. Muskata sa v spore odvolal priamo na [[Apoštolská stolica|Apoštolskú stolicu]] a pápež [[Klement V.]] vyslal do Poľska [[Pápežský legát|legáta]] kardinála Gentilisa, aby záležitosť prešetril. Na prelome rokov [[1308]] a [[1309]] odišiel Muskata v sprievode vratislavského biskupa Henryka do [[Krakov]]a, aby rokoval s [[Vladislav I. (Poľsko, 1320)|Vładislavom Łokietkom]]. Zdĺhavé rokovania ale zmier nepriniesli a Vladislav Muskatu nakoniec uväznil. Z väzenia bol biskup 4. marca [[1309]] prepustený až na naliehanie a hrozbu pápeža Klementa V. [[2. júl]]a [[1309]] vydal Muskata dokument, v ktorom s Lokietkom zmieril. Zaviazal sa zachovávať vernosť a mier voči panovníkovi a jeho potomkom a sľúbil, že mu odovzdá hrad [[Lipowiec]].<ref name="Z">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jan Muskata|url=http://www.zamki.name/kraje/inni/jan_muskata.php|vydavateľ=www.zamki.name|dátum prístupu=2020-05-06}}</ref> Aj po zmierení sa Muskata musel naďalej venovať [[Kánonické právo|kánonickoprávnym]] sporom a v októbri októbra [[1309]] odišiel do Prešporku ([[Bratislava|Bratislavy]]), kde sa mal obhájiť pred súdom zriadeným kúriou. Po ceste bol však [[21. október|21. októbra]] v blízkosti Nového mesta na Morave (dnes [[Uničov]]) napadnutý a okradnutý akýmsi rytierom Tomášom, synom Gerlacha z Osoblahy a jeho kumpánmi. Útočníci Muskatu počas úteku zo šarvátky zranili šípmi z kuše a Muskata sa musel ukryť v meste. Ani druhý pokus o prechod územím sa Muskatovi vďaka útočníkom nepodaril, následkom čoho sa k súdu nedostavil včas. Nešlo zrejme o bežný prepad, pretože v okamihu, keď lúpežníci zistili, že biskupa nezajali, nechali jeho sprievod na pokoji. V [[Bratislava|Bratislave]] sa medzitým v Muskatovej neprítomnosti začal súdny proces pod vedením [[Pápežský legát|pápežského legáta]] [[Filip zo Sardínie|Filipa zo Sardínie]] a boli vypočutí prví svedkovia. Aby sa Muskata vyhol opätovnému útoku, vycestoval v spoločnosti [[Minoriti|minoritov]] v ženskom prestrojení do [[Olomouc]]a a odtiaľ do Prešporku. Keď sa v januári [[1310]] k súdu dostavil, dokázal legáta presvedčiť o dôvode jeho zdržania. Spor Muskatu s gniezdnianským arcibiskupom sa skončil so záverom, že sa Muskata musel gniezdnianskemu arcibiskupovi ospravedlniť a požiadať o odpustenie. Muskatov spor s kráľom bol vyhodnotený v biskupov prospech a kráľovo konanie odsúdené.<ref name=Z/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Krakowský biskup Jan Muskata - polské kampaně posledních Přemyslovců |url=http://www.hradeckydvur.net/clanky/historie/clanky-o-historii/krakowsky-biskup-jan-muskata-polske-kampane-poslednich-premyslovcu.html |vydavateľ=Dvůr královny Alžběty Richenzy |dátum prístupu=2020-05-06 }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V roku [[1310]] nastúpil v [[České kráľovstvo|Českom kráľovstve]] na trón rod [[Luxemburgovci|Luxemburgovcov]] a opätovne sa otvorila otázka českých nárokov na Poľsko. Otvorene konflikt medzi kniežaťom Lokietkom a Muskatom vyšiel na povrch v rokoch [[1311]]/[[1312]], keď sa Muskata pridal k proluxemburskému [[Povstanie wójta Alberta|povstaniu krakovského wójta]] ([[richtár]]a) [[Albert (wójt)|Alberta]]. Objavujú sa aj úvahy, že skutočnou hlavou povstania mohol byť práve Muskata. Situácia v Poľsku však už v tomto čase odlišná než pred desiatimi rokmi a Lokietkova moc bola stabilná. Povstanie bolo potlačené a Muskata sa mohol do Krakova bezpečne vrátiť až v roku [[1318]] po urovnaní vzťahov s kráľom. Posledné roky života biskup vyvíjal už len malú aktivitu. V januári [[1320]] sa ešte v rozpore so svojou predchádzajúcou politikou zúčastnil korunovácie [[Vladislav I. (Poľsko, 1320)|Vladislava Lokietka]] za poľského kráľa a o pár dní na to [[7. február]]a [[1320]] zomrel. Pochovaný bol v opátstve [[Cisterciánsky rád|cisterciánov]] v [[Mogiłské opátstvo|Mogile]]. Hrob v kláštore ostal až do 18. storočia, keď mnísi po požiari kláštora nechali jeho kovovú náhrobnú dosku roztaviť. Z obdobia episkopátu Jána Muskatu pochádza prvý známy erb Krakovskej katedrálnej (od roku 1925 metropolitnej) kapituly, ktorý obsahuje tri koruny, pôvodne symbolizujúce tri přemyslovské panstvá - [[České kráľovstvo]], [[Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)|Poľské kráľovstvo]] a [[Uhorsko]]. Pre svoje spojenectvo s Čechmi a presadzovaním nemeckého prvku býval niekedy označovaný ako germanizátor či zradca. Jeho nástupcom na stolci krakovského biskupa sa stal Ján Kołda (známy aj ako [[Nanker z Oxy]]), ktorý bol prívržencom [[Vladislav I. (Poľsko, 1320)|Vladislava Lokietka]] a poľského kléru.<ref name=":1" /><ref name="A" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Jan Muskata |url=http://www.nhpedia.pl/jan_muskata_.html |vydavateľ=NHpedia |dátum prístupu=2020-05-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20201214170738/http://www.nhpedia.pl/jan_muskata_.html |dátum archivácie=2020-12-14 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy |priezvisko=Pietras |meno=Tomasz |titul="Krwawy wilk z pastorałem" Biskup krakowski Jan zwany Muskatą |vydavateľ=Wydawnictwo Naukowe Semper |miesto=Warszawa |rok=2001 |isbn=83-86951-87-7 |počet strán = 240}} == Externé odkazy == * [https://encyklopediakrakowa.pl/slawni-i-zapomniani/96-j/307-jan-muskata.html Ján Muskata na Encyklopedia Krakowa (po poľsky)] * [https://www.polskieradio24.pl/13/53/Artykul/2451022,Jan-Muskata-Niebezpieczny-biskup-kontra-Lokietek ''Ján Muskata. Niebezpieczny biskup kontra Łokietek'' (po poľsky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201121182146/https://www.polskieradio24.pl/13/53/Artykul/2451022,Jan-Muskata-Niebezpieczny-biskup-kontra-Lokietek |date=2020-11-21 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Muskata, Ján}} [[Kategória:Biskupi Krakovskej diecézy]] [[Kategória:Exkomunikovaní z rímskokatolíckej cirkvi]] ami4d7bwkv8pmet93d8lho8fbbrco21 0 651842 8199479 7207026 2026-04-17T08:16:23Z Shallov 216537 /* Národnokonzervatívne strany v Európe */ Hlas nie je národnokonzervatívna strana 8199479 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20200831}} {{Konzervativizmus}} '''Národný konzervativizmus''' je variantom konzervativizmu bežného v [[Európa|Európe]] a [[Ázia|Ázii]], ktorý sa sústreďuje na presadzovanie [[Národ|národnej]] a kultúrnej identity, pričom sa konzervatívne prvky kombinujú s [[Nacionalizmus|nacionalistickými]]. Zdieľa charakteristiky s [[Konzervativizmus|tradičným konzervativizmom]] a [[Sociálny konzervativizmus|sociálnym konzervativizmom]] vzhľadom na to, ako sa tieto tri ideológie zameriavajú na zachovanie a [[Tradícia|tradíciu]]. Keďže sa národný konzervativizmus snaží zachovať národné záujmy, tradičný konzervativizmus zdôrazňuje inštitúcie predkov. Okrem toho sociálny konzervativizmus zdôrazňuje [[Patriarcha|patriarchálny]], reštriktívny postoj týkajúci sa morálneho správania s cieľom zachovať tradičný štatút spoločnosti. Národne konzervatívne strany majú často korene v prostrediach s vidieckym, [[Tradicionalizmus|tradicionálnym]], čo je v kontraste s modernejšou základňou [[Liberálny konzervativizmus|liberálnekonzervatívnych]] strán v mestách. V [[Európa|Európe]] sa väčšina týka určitej formy [[Euroskepticizmus|euroskepticizmu]]. Väčšina konzervatívnych strán v [[Východný blok|postkomunistickej]] [[Stredná Európa|strednej]] a [[Východná Európa|východnej]] Európe od roku [[Nežná revolúcia|1989]] je národnokonzervatívnych. == Národnokonzervatívne strany v Európe == *{{minivlajka|Albánsko}} Albánsko: [[Demokratická strana Albánska]], [[Republikánska strana Albánska]] *{{minivlajka|Rakúsko}} Rakúsko: [[Slobodná strana Rakúska]], [[Aliancia za budúcnosť Rakúska]] *{{minivlajka|Belgicko}} Belgicko: [[Vlaams Belang]] *{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} Bosna a Hercegovina: [[Strana demokratickej akcie]], [[Demokratická ľudová aliancia]], [[Strana demokratického progresu]] *{{minivlajka|Bulharsko}} Bulharsko: [[IMRO - Bulharske národné hnutie]], [[Národný front spásy Bulharska]], [[Únia demokratických síl]], [[Demokrati pre silné Bulharsko]], [[Demokratická strana (Bulharsko)|Demokratická strana]] *{{minivlajka|Chorvátsko}} Chorvátsko: [[Chorvátsky demokratický zväz]] *{{minivlajka|Česko}}Česko: [[Občianska demokratická strana]], [[Trikolóra - občianske hnutie]], [[Realisti]] *Slovensko: [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS,]] [[REPUBLIKA]] *{{minivlajka|Dánsko}} Dánsko: [[Dánska ľudová strana]], [[Nová pravica (Dánsko)|Nová pravica]] *{{minivlajka|Estónsko}} Estónsko: [[Isamaa]], [[Konzervatívna ľudová strana Estónska]] *{{minivlajka|Fínsko}} Fínsko: [[Fínska strana]] *{{minivlajka|Francúzsko}} Francúzsko: [[Národné zhromaždenie (Francúzsko)|Národné zhromaždenie]], [[Francúzske povstanie]], [[Hnutie za Francúzsko]], [[Francúzska akcia]] *{{minivlajka|Nemecko}} Nemecko: [[Alternatíva pre Nemecko]], [[Republikáni]] *{{minivlajka|Grécko}} Grécko: [[Nezávislí Gréci]], [[Grécke riešenie]], [[Zlatý úsvit]], [[Nová pravica (Grécko)|Nová pravica]] *{{minivlajka|Maďarsko}} Maďarsko: [[Fidesz]], [[Kresťanskodemokratická ľudová strana]], [[Slobodná roľnícka strana]], [[Jobbik]] *{{minivlajka|Írsko}} Írsko: [[Fianna Fáil]] *{{minivlajka|Taliansko}} Taliansko: [[Bratia Talianska]], [[Forza Italia]], [[Občianska únia pre severné Tirolsko]], [[Severotirolská sloboda]] *{{minivlajka|Lotyšsko}} Lotyšsko: [[Národná aliancia]] *{{minivlajka|Lichtenštajnsko}} Lichtenštajnsko: [[Progresívna občianska strana]] *{{minivlajka|Litva}} Litva: [[Domáca únia]], [[Poriadok a právo]] *{{minivlajka|Luxembursko}} Luxembursko: [[Alternatívna demokratická strana]] *{{minivlajka|Čierna Hora}} Čierna Hora: [[Nová srbská demokracia]] *{{minivlajka|Holandsko}} Holandsko: [[Fórum za demokraciu]] *{{minivlajka|Severné Macedónsko}} Severné Macedónsko: [[VMRO-DPMNE]], [[VMRO - Ľudová strana]] == Zdroj == {{Preklad|en|National conservatism|945032928}} {{Politický výhonok}} {{Portál|Politika|Politický}} [[Kategória:Konzervativizmus]] [[Kategória:Nacionalizmus]] 54x3gjbllymfbclsaqae36h8erxvwml 0 656779 8199227 8103998 2026-04-16T15:07:57Z TomiThemself 245796 /* Kritika */ 8199227 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana |Názov = Labouristická strana |Logo strany = Labour Party Wordmark.svg |Skratka = |Založenie = [[1900]] |Rozpustenie = |Predseda = [[Keir Starmer]] |Predsedníčka = |Podpredseda = |Prezident = |Najviac poslancov = |Poslancov = |Volebný výsledok = |Ideológie = [[sociálna demokracia]]<br>[[demokratický socializmus]]<br>[[progresivizmus]] |Iné1 názov = |Iné1 = |Iné2 názov = |Iné2 = |Iné3 názov = |Iné3 = |Mládežnícka = |Skupina EP = Pokrokové spojenectvo socialistov a demokratov |Európska strana = [[Strana európskych socialistov]] |Medzinárodné = [[Progresívna aliancia]]<br>[[Socialistická internacionála]] (status pozorovateľa) |Materská strana = |Sídlo = Victoria Street 39, [[Londýn]] |Noviny = |Farby = červená |Web = {{url|http://www.labour.org.uk}} |Portál1=Spojené kráľovstvo}} '''Labouristická strana''' ({{vjz|eng|''Labour Party''}}) je [[Stredoľavica|stredoľavicová]] [[politická strana]] vo [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. Bola založená na začiatku [[20. storočie|20. storočia]]. Od roku [[1920]] bola hlavnou stranou na ľavej strane politického spektra v [[Anglicko|Anglicku]], [[Škótsko|Škótsku]] a [[Wales]]e, ale nie v [[Severné Írsko|Severnom Írsku]], kde len nedávno začala budovanie svojej organizačnej štruktúry. Vo voľbách roku [[1997]] strana pod vedením [[Tony Blair|Tonyho Blaira]] zvíťazila, aj keď sa pôvodná veľká väčšina v [[Dolná snemovňa Spojeného kráľovstva|Dolnej snemovni]] znížila na 167 kresiel a roku [[2005]] až na 66 poslancov. Labouristi sú vedúcou silou vo [[wales]]kej koaličnej vláde a opozičnou stranou v Škótskom parlamente. == Politika strany == Strana pôvodne vznikla z iniciatívy [[Odbory|odborárskeho]] hnutia a [[Socializmus|socialistických]] strán ako platforma pre podporu záujmov [[robotník|robotníckej]] a nižšej [[Spoločenská trieda|triedy]], napriek tomu dnes podporuje aj záujmy [[Stredná trieda (sociológia)|strednej triedy]]. Pôvodne strana presadzovala ľavicové a socialistické idey ako štátne vlastníctvo dôležitých odvetví priemyslu, zásahy vlády do hospodárstva, prerozdeľovanie bohatstva, zvyšovanie práv pre robotníkov a slabšie [[Sociálna skupina|sociálne skupiny]], [[Štát blahobytu|sociálny štát]] alebo verejne spravované a financované zdravotníctvo a školstvo. Na konci 80. rokov začala strana pod vedením [[Neil Kinnock|Neila Kinnocka]], [[John Smith (politik)|Johna Smitha]] a [[Tony Blair|Tonyho Blaira]] zastávať názory podporujúce [[Ekonomická regulácia|regulovanú]] [[Trhová ekonomika|trhovú ekonomiku]], čo viedlo k tomu, že začala byť označovaná ako [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]] alebo dokonca ako strana tzv. [[Tretia cesta|tretej cesty]]. Od roku 2015, po zvolení [[Jeremy Corbyn|Jeremyho Corbyna]], sa strana vracala k niektorým pôvodným [[Demokratický socializmus|demokraticky socialistickým]] myšlienkam. Labouristická strana sa prejavuje silne proeurópsky, hoci aj v rámci nej pri [[Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie|odchode krajiny z EÚ]] existovala frakcia „Labour Leave“. == Vedenie strany == * 1906{{--}}1908 [[Keir Hardie]] * 1908{{--}}1910 [[Arthur Henderson]] * 1910{{--}}1911 [[George Nicoll Barnes]] * 1911{{--}}1914 [[Ramsay MacDonald]] * 1914{{--}}1917 [[Arthur Henderson]] * 1917{{--}}1921 [[William Adamson]] * 1921{{--}}1922 [[John Robert Clynes]] * 1922{{--}}1931 [[Ramsay MacDonald]] * 1931{{--}}1932 [[Arthur Henderson]] * 1932{{--}}1935 [[George Lansbury]] * 1935{{--}}1955 [[Clement Attlee]] * 1955{{--}}1963 [[Hugh Gaitskell]] * 1963 [[George Brown]] * 1963{{--}}1976 [[Harold Wilson]] * 1976{{--}}1980 [[James Callaghan]] * 1980{{--}}1983 [[Michael Foot]] * 1983{{--}}1992 [[Neil Kinnock]] * 1992{{--}}1994 [[John Smith (politik)|John Smith]] * 1994 [[Margaret Beckettová]] * 1994{{--}}2007 [[Tony Blair]] * 2007{{--}}2010 [[Gordon Brown]] * 2010 [[Harriett Harmanová]] * 2010{{--}}2015 [[Ed Miliband]] * 2015{{--}}2020 [[Jeremy Corbyn]] * Od 2020 [[Keir Starmer]] == Kritika == V roku 2019 vyšlo najavo, že v strane bol silne rozšírený [[antisemitizmus]], ktorý vedenie strany vrátane predsedu Jeremyho Corbyna dlhodobo neriešilo. Bolo zaznamenaných viac ako 130 nevyriešených prípadov, kde členovia strany prejavovali nenávistné prejavy na adresu Židov vrátane ich vyhladenia. Tresty v takýchto prípadoch buď neprišli, alebo boli slabé. Protiargument od Corbyna a ľavicovej frakcie strany bol že v strane sa nenachádza antisemitizmus ale iba [[anti-Zionizmus]]. <ref>[https://echo24.cz/a/Sa6z2/labouriste-drsny-antisemitismus-uvnitr-strany-neresi-ukazuje-unikly-dokument-pred-volbami https://echo24.cz/a/Sa6z2/ labouristi-drsny-antisemitizmus-vnútri-strany-nerieši-ukazuje-unikli-dokument-pred-voľbami]</ref> == Volebné výsledky == {| class="sortable wikitable" | align="center" |'''Voľby''' |'''Počet hlasov''' |'''Podiel hlasov''' |'''Počet mandátov''' | align="center" |'''Výsledok volieb''' |- | align="center" |1900 | align="center" |62&nbsp;698 | align="center" |1,8 % | align="center" |2 | align="left" |Víťazstvo konzervatívcov |- | align="center" |1906 | align="center" |321&nbsp;663 | align="center" |5,7 % | align="center" |29 | align="left" |Víťazstvo [[Liberálna strana (Spojené kráľovstvo)|liberálov]] |- | align="center" |január 1910 | align="center" |505&nbsp;657 | align="center" |7,6 % | align="center" |40 | align="left" |Zablokovaný parlament ('''menšinová vláda liberálov''') |- | align="center" |december 1910 | align="center" |371&nbsp;802 | align="center" |7,1 % | align="center" |42 | align="left" |Zablokovaný parlament ('''menšinová vláda liberálov''') |- | align="center" |1918 | align="center" |2&nbsp;245&nbsp;777 | align="center" |21,5 % | align="center" |57 | align="left" |Víťazstvo konzervatívnej koalície |- | align="center" |1922 | align="center" |4&nbsp;076&nbsp;665 | align="center" |29,7 % | align="center" |142 | align="left" |Víťazstvo konzervatívcov |- | align="center" |1923 | align="center" |4&nbsp;267&nbsp;831 | align="center" |30,7 % | align="center" |191 | align="left" |Zablokovaný parlament ('''menšinová vláda labouristov''') |- | align="center" |1924 | align="center" |5&nbsp;281&nbsp;626 | align="center" |33,3 % | align="center" |151 | align="left" |Víťazstvo konzervatívcov |- | align="center" |1929 | align="center" |8&nbsp;048&nbsp;968 | align="center" |37,1 % | align="center" |287 | align="left" |Zablokovaný parlament ('''menšinová vláda labouristov''') |- | align="center" |1931 | align="center" |6&nbsp;339&nbsp;306 | align="center" |30,8 % | align="center" |52 | align="left" |Národná vláda |- | align="center" |1935 | align="center" |7&nbsp;984&nbsp;988 | align="center" |38,0 % | align="center" |154 | align="left" |Národná vláda |- | align="center" |1945 | align="center" |11&nbsp;967&nbsp;746 | align="center" |49,7 % | align="center" |393 | align="left" |'''Víťazstvo labouristov''' |- | align="center" |1950 | align="center" |13&nbsp;266&nbsp;176 | align="center" |46,1 % | align="center" |315 | align="left" |'''Víťazstvo labouristov''' |- | align="center" |1951 | align="center" |13&nbsp;948&nbsp;883 | align="center" |48,8 % | align="center" |295 | align="left" |Víťazstvo konzervatívcov |- | align="center" |1955 | align="center" |12&nbsp;405&nbsp;254 | align="center" |46,4 % | align="center" |277 | align="left" |Víťazstvo konzervatívcov |- | align="center" |1959 | align="center" |12&nbsp;216&nbsp;172 | align="center" |43,8 % | align="center" |258 | align="left" |Víťazstvo konzervatívcov |- | align="center" |1964 | align="center" |12&nbsp;205&nbsp;808 | align="center" |44,1 % | align="center" |317 | align="left" |'''Víťazstvo labouristov''' |- | align="center" |1966 | align="center" |13&nbsp;096&nbsp;629 | align="center" |48,0 % | align="center" |364 | align="left" |'''Víťazstvo labouristov''' |- | align="center" |1970 | align="center" |12&nbsp;208&nbsp;758 | align="center" |43,1 % | align="center" |288 | align="left" |Víťazstvo konzervatívcov |- | align="center" |1974 | align="center" |11&nbsp;645&nbsp;616 | align="center" |37,2 % | align="center" |301 | align="left" |Zablokovaný parlament (menšinová vláda labouristov) |- | align="center" |1974 | align="center" |11&nbsp;457&nbsp;079 | align="center" |39,2 % | align="center" |319 | align="left" |'''Víťazstvo labouristov''' |- | align="center" |1979 | align="center" |11&nbsp;532&nbsp;218 | align="center" |36,9 % | align="center" |269 | align="left" |Víťazstvo konzervatívcov |- | align="center" |1983 | align="center" |8&nbsp;456&nbsp;934 | align="center" |27,6 % | align="center" |209 | align="left" |Víťazstvo konzervatívcov |- | align="center" |1987 | align="center" |10&nbsp;029&nbsp;807 | align="center" |30,8 % | align="center" |229 | align="left" |Víťazstvo konzervatívcov |- | align="center" |1992 | align="center" |11&nbsp;560&nbsp;484 | align="center" |34,4 % | align="center" |271 | align="left" |Víťazstvo konzervatívcov |- | align="center" |1997 | align="center" |13&nbsp;518&nbsp;167 | align="center" |43,2 % | align="center" |419 | align="left" |'''Víťazstvo labouristov''' |- | align="center" |2001 | align="center" |10&nbsp;724&nbsp;953 | align="center" |40,7 % | align="center" |413 | align="left" |'''Víťazstvo labouristov''' |- | align="center" |2005 | align="center" |9&nbsp;562&nbsp;122 | align="center" |35,3 % | align="center" |356 | align="left" |'''Víťazstvo labouristov''' |- | align="center" |[[Všeobecné voľby v Spojenom kráľovstve v roku 2010|2010]] | align="center" |8&nbsp;601&nbsp;441 | align="center" |29,1 % | align="center" |258 | align="left" |Zablokovaný parlament (koalícia [[Konzervatívna strana (Spojené kráľovstvo)|konzervatívcov]] a [[Liberálni demokrati|liberálnych demokratov]]) |- | align="center" |2015 | align="center" |9&nbsp;347&nbsp;326 | align="center" |30,4 % | align="center" |232 | align="left" |Víťazstvo konzervatívcov |- | align="center" |2017 | align="center" |12&nbsp;877&nbsp;858 | align="center" |40 % | align="center" |262 | align="left" |Víťazstvo konzervatívcov |- | align="center" |2019 | align="center" |10&nbsp;295&nbsp;607 | align="center" |32,2 % | align="center" |203 | align="left" |Víťazstvo konzervatívcov |- | align="center" |[[Všeobecné voľby v Spojenom kráľovstve v roku 2024|2024]] | align="center" |9&nbsp;731&nbsp;363 | align="center" |33,7 % | align="center" |412 | align="left" |'''Víťazstvo labouristov''' |} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia periodika|příjmení=Kovář|jméno=Martin|odkaz na autora=Martin Kovář|titul=The Origins of the British Welfare State and Its Functions in 1945–1951|periodikum=Prague Papers on the History of International Relations|rok=2007|ročník=11|číslo=|strany=343-352|url=http://usd.ff.cuni.cz/?q=system/files/kovar_1.pdf|formát=PDF|isbn=978-80-7308-208-6}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.labour.org.uk/ Oficiálne stránky] == Zdroj == * {{Preklad|en|Labour Party (UK)|328176708|cs|Labouristická strana|19061093}} [[Kategória:Labouristická strana (Spojené kráľovstvo)| ]] [[Kategória:Politické strany v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:Sociálnodemokratické strany]] girgqys6e7hjideumxhvgqp9cqj6r33 4 656924 8199293 8199062 2026-04-16T19:01:22Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8199293 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q357965|Q357965]] | [[Súbor:M O Rabin.jpg|center|75px]] | [[Michael Oser Rabin]] | 1931-09-01 | 2026-04-14 | Izraelský matematik a informatik | ''[[:d:Q82594|informatik]]''<br/>[[matematik]]<br/>''[[:d:Q15442776|kryptograf]]''<br/>[[Pedagogik|pedagóg]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Izrael]] | [[Vroclav]] | ''[[:d:Q309164|Ra'anana]]'' | |- | [[:d:Q1400764|Q1400764]] | [[Súbor:Vadkerty Katalin 2016.jpg|center|75px]] | [[Katalin Vadkerty]] | 1928-04-21 | 2026-04-10 | | [[historik]] | | [[Slovensko]] | [[Nové Zámky]] | | |- | [[:d:Q316872|Q316872]] | [[Súbor:Afrika Bambaataa 2009 IMG 8349 (cropped).jpg|center|75px]] | [[Afrika Bambaataa]] | 1957-04-17 | 2026-04-09 | americký DJ, reper a hudobný producent | [[diskotekár]]<br/>''[[:d:Q2252262|raper]]''<br/>[[hudobný producent]]<br/>[[autor skladieb]]<br/>[[spevák]]<br/>''[[:d:Q15253558|aktivista]]''<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[New York (mesto)|New York]] | [[Pensylvánia]] | |- | [[:d:Q284951|Q284951]] | [[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|center|75px]] | [[Imrich Bugár]] | 1955-04-14 | 2026-04-08 | maďarský a slovenský atlét | ''[[:d:Q11513337|atlét]]''<br/>[[športovec]]<br/>''[[:d:Q13381689|diskár]]'' | | [[Česko-Slovensko]]<br/>[[Česko]] | [[Ohrady]] | [[Praha]] | |- | [[:d:Q61322|Q61322]] | [[Súbor:AV0A1506 Mario Adorf.jpg|center|75px]] | [[Mario Adorf]] | 1930-09-08 | 2026-04-08 | | [[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q11481802|dabér]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''<br/>''[[:d:Q20856740|rozprávač audio kníh]]''<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>[[hudobník]] | | [[Nemecko]]<br/>[[Švajčiarsko]] | [[Zürich]] | [[Paríž]] | ''[[:d:Q2972627|Cemetery of Saint-Tropez]]'' |- | [[:d:Q12778496|Q12778496]] | | [[Viera Hegerová]] | 1933-10-09 | 2026-04-06 | | ''[[:d:Q333634|prekladateľ]]''<br/>''[[:d:Q1607826|editor]]''<br/>[[redaktor]]<br/>[[publicista]] | | | [[Banská Bystrica]] | [[Bratislava]] | |- | [[:d:Q95433174|Q95433174]] | [[Súbor:Anna Hulejová pri vystúpení.jpg|center|75px]] | [[Anna Hulejová]] | 1939-12-08 | 2026-04 | speváčka ľudových piesní | [[spevák]] | | [[Slovensko]] | | | |- | [[:d:Q962604|Q962604]] | [[Súbor:Chip Taylor.jpg|center|75px]] | [[Chip Taylor]] | 1940-03-21 | 2026-03-23 | | [[autor skladieb]]<br/>[[spevák]]<br/>[[pesničkár]]<br/>[[hudobný producent]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Yonkers]] | | |- | [[:d:Q187099|Q187099]] | [[Súbor:Lionel Jospin, Klaus Hänsch 1996 (cropped).jpg|center|75px]] | [[Lionel Jospin]] | 1937-07-12 | 2026-03-22 | | [[politik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q124470666|witness filmed]]'' | ''[[:d:Q1587677|Prime Minister of France]]''<br/>''[[:d:Q747123|First Secretary of the French Socialist Party]]''<br/>''[[:d:Q16059954|francúzsky minister školstva]]''<br/>[[poslanec Európskeho parlamentu]]<br/>''[[:d:Q26268315|member of the Consitutional council]]''<br/>''[[:d:Q3251870|Minister of Youth Affairs and Sports]]'' | [[Francúzsko]] | [[Meudon]] | [[15. obvod (Paríž)|15. obvod]] | |- | [[:d:Q451101|Q451101]] | [[Súbor:Gioan Baotixita Phạm Minh Mẫn.jpg|center|75px]] | [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]] | 1934-03-05 | 2026-03-22 | | ''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''<br/>''[[:d:Q611644|katolícky biskup]]'' | [[Kardinál]]<br/>''[[:d:Q124140490|Roman Catholic Archbishop of Ho Chi Minh city]]''<br/>[[Biskup koadjútor]] | [[Vietnam]] | [[Cà Mau]] | | |- | [[:d:Q2673|Q2673]] | [[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|center|75px]] | [[Chuck Norris]] | 1940-03-10 | 2026-03-19 | americký herec, majster bojových umení, spisovateľ, športovec, podnikateľ a mediálna osobnosť (1940 – 2026) | ''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>[[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q28389|scenárista]]''<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q9017214|karatista]]''<br/>''[[:d:Q13382533|taekwondista]]''<br/>''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''<br/>[[Kaskadérstvo|Kaskadér]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q1018294|Ryan]]'' | ''[[:d:Q201026|Kauaʻi]]'' | |- | [[:d:Q183373|Q183373]] | [[Súbor:Heisuke Hironaka.jpg|center|75px]] | [[Heisuke Hironaka]] | 1931-04-09 | 2026-03-18 | | [[matematik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Japonsko]] | [[Jamaguči (Jamaguči)|Jamaguči]] | [[Tokio]] | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] igt5opne1fgiig2qz9iszpygkayhg1a 8199464 8199293 2026-04-17T07:02:27Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8199464 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q357965|Q357965]] | [[Súbor:M O Rabin.jpg|center|75px]] | [[Michael Oser Rabin]] | 1931-09-01 | 2026-04-14 | Izraelský matematik a informatik | ''[[:d:Q82594|informatik]]''<br/>[[matematik]]<br/>''[[:d:Q15442776|kryptograf]]''<br/>[[Pedagogik|pedagóg]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Izrael]] | [[Vroclav]] | ''[[:d:Q309164|Ra'anana]]'' | |- | [[:d:Q1400764|Q1400764]] | [[Súbor:Vadkerty Katalin 2016.jpg|center|75px]] | [[Katalin Vadkerty]] | 1928-04-21 | 2026-04-10 | | [[historik]] | | [[Slovensko]] | [[Nové Zámky]] | | |- | [[:d:Q316872|Q316872]] | [[Súbor:Afrika Bambaataa 2009 IMG 8349 (cropped).jpg|center|75px]] | [[Afrika Bambaataa|Q316872]] | 1957-04-17 | 2026-04-09 | americký DJ, reper a hudobný producent | [[diskotekár]]<br/>''[[:d:Q2252262|raper]]''<br/>[[hudobný producent]]<br/>[[autor skladieb]]<br/>[[spevák]]<br/>''[[:d:Q15253558|aktivista]]''<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[New York (mesto)|New York]] | [[Pensylvánia]] | |- | [[:d:Q284951|Q284951]] | [[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|center|75px]] | [[Imrich Bugár]] | 1955-04-14 | 2026-04-08 | maďarský a slovenský atlét | ''[[:d:Q11513337|atlét]]''<br/>[[športovec]]<br/>''[[:d:Q13381689|diskár]]'' | | [[Česko-Slovensko]]<br/>[[Česko]] | [[Ohrady]] | [[Praha]] | |- | [[:d:Q61322|Q61322]] | [[Súbor:AV0A1506 Mario Adorf.jpg|center|75px]] | [[Mario Adorf]] | 1930-09-08 | 2026-04-08 | | [[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q11481802|dabér]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''<br/>''[[:d:Q20856740|rozprávač audio kníh]]''<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>[[hudobník]] | | [[Nemecko]]<br/>[[Švajčiarsko]] | [[Zürich]] | [[Paríž]] | ''[[:d:Q2972627|Cemetery of Saint-Tropez]]'' |- | [[:d:Q12778496|Q12778496]] | | [[Viera Hegerová]] | 1933-10-09 | 2026-04-06 | | ''[[:d:Q333634|prekladateľ]]''<br/>''[[:d:Q1607826|editor]]''<br/>[[redaktor]]<br/>[[publicista]] | | | [[Banská Bystrica]] | [[Bratislava]] | |- | [[:d:Q95433174|Q95433174]] | [[Súbor:Anna Hulejová pri vystúpení.jpg|center|75px]] | [[Anna Hulejová]] | 1939-12-08 | 2026-04 | speváčka ľudových piesní | [[spevák]] | | [[Slovensko]] | | | |- | [[:d:Q962604|Q962604]] | [[Súbor:Chip Taylor.jpg|center|75px]] | [[Chip Taylor]] | 1940-03-21 | 2026-03-23 | | [[autor skladieb]]<br/>[[spevák]]<br/>[[pesničkár]]<br/>[[hudobný producent]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Yonkers]] | | |- | [[:d:Q187099|Q187099]] | [[Súbor:Lionel Jospin, Klaus Hänsch 1996 (cropped).jpg|center|75px]] | [[Lionel Jospin]] | 1937-07-12 | 2026-03-22 | | [[politik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q124470666|witness filmed]]'' | ''[[:d:Q1587677|Prime Minister of France]]''<br/>''[[:d:Q747123|First Secretary of the French Socialist Party]]''<br/>''[[:d:Q16059954|francúzsky minister školstva]]''<br/>[[poslanec Európskeho parlamentu]]<br/>''[[:d:Q26268315|member of the Consitutional council]]''<br/>''[[:d:Q3251870|Minister of Youth Affairs and Sports]]'' | [[Francúzsko]] | [[Meudon]] | [[15. obvod (Paríž)|15. obvod]] | |- | [[:d:Q451101|Q451101]] | [[Súbor:Gioan Baotixita Phạm Minh Mẫn.jpg|center|75px]] | [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]] | 1934-03-05 | 2026-03-22 | | ''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''<br/>''[[:d:Q611644|katolícky biskup]]'' | [[Kardinál]]<br/>''[[:d:Q124140490|Roman Catholic Archbishop of Ho Chi Minh city]]''<br/>[[Biskup koadjútor]] | [[Vietnam]] | [[Cà Mau]] | | |- | [[:d:Q2673|Q2673]] | [[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|center|75px]] | [[Chuck Norris]] | 1940-03-10 | 2026-03-19 | americký herec, majster bojových umení, spisovateľ, športovec, podnikateľ a mediálna osobnosť (1940 – 2026) | ''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>[[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q28389|scenárista]]''<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q9017214|karatista]]''<br/>''[[:d:Q13382533|taekwondista]]''<br/>''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''<br/>[[Kaskadérstvo|Kaskadér]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q1018294|Ryan]]'' | ''[[:d:Q201026|Kauaʻi]]'' | |- | [[:d:Q183373|Q183373]] | [[Súbor:Heisuke Hironaka.jpg|center|75px]] | [[Heisuke Hironaka]] | 1931-04-09 | 2026-03-18 | | [[matematik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Japonsko]] | [[Jamaguči (Jamaguči)|Jamaguči]] | [[Tokio]] | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] semybrirz5xbr3hp9ikld8add065dhb 0 662071 8199142 8069691 2026-04-16T12:12:28Z ~2026-23459-31 292163 /* Referencie */ aktuální odkaz, doplnění, že práce nebyla obhájena 8199142 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}} {{Infobox Bitka | konflikt = Oslobodenie Česko-Slovenska | súčasť = [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] | obrázok = Pražská ofenzíva.jpg | popis = Mapa Pražskej ofenzívy | dátum = [[10. marec]] - [[8. máj]] [[1945]] | miesto = {{minivlajka|Protektorát Čechy a Morava}} [[Protektorát Čechy a Morava]]<br/>{{minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)]] | casus = | územie = | výsledok = Oslobodenie Československa | protivník1 = {{flagicon|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz]]<br />{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty americké]]<br />{{flagicon|Rumunsko}} [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]]<br />{{flagicon|Poľsko}} [[Poľská exilová vláda|Poľsko]] <br />{{flagicon|Belgicko}} [[Belgicko]]<br /> {{flagicon|Československo}} [[Druhý česko-slovenský odboj|Československý odboj]] | protivník2 = {{flagicon|Tretia ríša}} [[Nacistické Nemecko|Veľkonemecká ríša]]<br />{{flagicon|Hungary 1940}} [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]] | velitel1 = {{flagicon|Sovietsky zväz}} [[Ivan Stepanovič Konev|Ivan Konev]]<br />{{flagicon|USA}} [[George S. Patton]]<br />{{flagicon|Rumunsko}} [[Vasile Atanasiu]]<br />{{flagicon|Poľsko}} [[Karol Świerczewski]]<br />{{flagicon|Československo}} [[Karel Klapálek]] | velitel2 = {{flagicon|Tretia ríša}} [[Ferdinand Schörner]] | sila1 = 1 770 063 Sovietov,<br />150 000 Američanov,<br />139 495 Rumunov,<br />69 522 Poliakov,<br />48 400 Čechoslovákov | sila2 = 1 250 000 Nemcov,<br />9 370 Maďarov | straty1 = 139 918 Sovietov,<br />33 241 Rumunov,<br />8-10 000 Čechov v Česku (+3 500 Československý armádny zbor) | straty2 = 850 000 zabitých, zranených a zajatých | straty3 = | poznámky = }} '''Oslobodenie Česko-Slovenska''' od [[Nacistické Nemecko|nemeckých]] okupantov bolo v roku 1945 jednou z posledných udalostí [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Súčasťou oslobodenia [[Česko-Slovensko|Československa]] bola [[Pražská operácia|Pražská ofenzíva]], vedená [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] z východného frontu, ďalej oslobodenie západných Čiech americkou armádou a [[májové povstanie českého ľudu]] . == Priebeh == [[Súbor:Demarkacni cara 1945.jpg|náhľad|Demarkačná čiara v Čechách v roku 1945]] [[Karpatsko-duklianska operácia]] mala v roku 1944 pomôcť [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]] a spojiť povstalcov so sovietskymi armádami. Bola to najväčšia bitka, ktorej sa kedy Česi a Slováci zúčastnili. Pri dobývaní [[Dukliansky priesmyk|Duklianskeho priesmyku]] od Krosna od 8. septembra do 28. októbra zahynulo 11 866 sovietskych vojakov a 1 691 československých vojakov. K prekročeniu štátnej hranice došlo sovietskymi jednotkami 30. septembra v [[Lupkovský priesmyk|Lupkovskom priesmyku]]. [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|Československý armádny zbor]] prekročil štátnu hranicu v Dukle 6. októbra 1944 v rámci Moskalenkovej 38. armády. 28. októbra sa však podarilo nemeckým vojskám potlačiť povstaleckú armádu na strednom Slovensku, a karpatsko-duklianska operácia sa preto zastavila. Územie Slovenska bolo postupne oslobodené Červenou armádou (spolu s armádou Rumunska a 1. československým armádnym zborom). Prvými veľkými oslobodenými mestami boli [[20. január]]a [[1945]] [[Košice]] a [[Prešov]]. [[4. apríl|4. apríla]] [[1945]] [[Červená armáda]] oslobodila [[Bratislava|Bratislavu]] a do [[3. máj]]a boli zo slovenského územia vytlačené posledné nemecké jednotky. 18. októbra 1944 začala karpatsko-užhorodská operácia 4. ukrajinského frontu, ktorou Sovietska armáda, bez väčších bojov kvôli ustupovaniu nemeckých vojsk, behom 10 dní obsadila Podkarpatskú Rus. Okrem územia [[Slovensko|Slovenska]] postupovali [[Sovietsky zväz|Sovieti]] od [[10. marec|10. marca]] [[1945]] na českej územie z Ostravska a od Bratislavy (tu spoločne s rumunskou armádou ). Najťažšie boje prebiehali v [[Karpaty|Karpatoch]], v slovenských horách a pri [[Ostrava|Ostrave]]. Oslobodenie západných a juhozápadných Čiech americkou armádou začalo 18. apríla 1945, kedy prieskum roty americkej armády vstúpil na územie predmníchovskej Československej republiky. O dva dni neskôr vnikli americké jednotky do [[Aš]]u a 25. apríla dobyli [[Cheb]]. Sovieti, ktorí sa po tvrdých bojoch prebili na Ostravsko a po oslobodení Brna stáli na juhu [[Českomoravská vrchovina|Českomoravskej vysočiny]], súhlasili 30. apríla s ďalším postupom americkej armády na os [[Karlove Vary]] - [[Plzeň]] - [[České Budějovice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Osvobození Plzně – slavnostní pochod praporečníků americké armády |url=http://www.vhu.cz/exhibit/osvobozeni-plzne-slavnostni-pochod-praporecniku-americke-armady/}}</ref> Američania však zotrvávali na svojich pozíciách a do Čiech zahájili postup až 5. mája 1945. Potom do 10. mája obsadili zvyšok územia až k demarkačnej čiare. Nemecké vojská kládli na Morave ďaleko tvrdší odpor ako v západných Čechách. Boli tvorené skupinou armád Mitte Ferdinanda Schörnera, ktorá mala 1. a 4. tankovú armádu a pôvodne tabuľkovo 2 200 tankov a samohybných diel a 1,2 milióna vojakov.<ref group="Poz">Tento údaj bol zrejme značne nadhodnotený a velením OKW, ktoré ešte 6. mája uviedlo 1,2 milióna mužov, bol druhý deň 7. mája uvedený počet na 600 až 650 tisíc.</ref> Od 30. apríla bola súčasťou nemeckých vojsk skupina armád Juh premenovaná na Ostmark, ktorá ustupovala cez Rakúsko na [[Linz|Linec]] a [[Brno]] (tabuľkovo okolo 450 tisíc vojakov). <ref>Jakl Tomáš, Vytěsněná apokalypsa, Karlova Univerzita, disertační práce 2019 (neobhájeno) http://hdl.handle.net/20.500.11956/108376<nowiki/>{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200412122832/https://is.cuni.cz/webapps/zzp/download/140075031 |date=2020-04-12 }}</ref> Na oslobodenie Československa sa podieľalo okolo 2,1 milióna vojakov spojeneckých armád z východného frontu, z ktorých veľká väčšina pochádzala zo Sovietskeho zväzu. Išlo o 1. ukrajinský front maršala [[Ivan Stepanovič Konev|Koneva]], 2. ukrajinský front maršala [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Malinovského]] a 4. ukrajinský front gen. [[Ivan Jefimovič Petrov|Petrova]]. Ako prvý prekročili rieku [[Morava (rieka)|Moravu]] na hranici so Slovenskom Malinovského vojská 11. apríla pri [[Lanžhot|Lanžhote]] u [[Břeclav|Břeclavi]] a 12. apríla pri [[Hodonín|Hodoníne]] . Počas 14. apríla prenikli Malinovského vojská do Lanžhotu a 26. apríla bolo oslobodené Brno. Najtvrdšie boje prebiehali pri [[Opava (Česko)|Opave]] a [[Ostrava|Ostrave]], ktoré boli oslobodené 30. apríla. V rovnaký deň bol oslobodený strategicky významný [[Vyškov]] . [[Májové povstanie českého ľudu|Májové povstanie]] začalo 1. mája v [[Přerov|Přerove]] a šírilo sa do ďalších miest. V Československu sa ho aktívne zúčastnilo asi 130 tisíc osôb. 5. mája vypuklo [[Pražské povstanie (1945)|Pražské povstanie]] a povstalci žiadali o pomoc. [[Pražská operácia]] sa mala uskutočniť útokom z troch strán: zo severozápadu, severovýchodu a juhovýchodu smerom na Prahu. V noci zo 7. na 8. mája prekročili úderné skupiny Červenej armády priestory hraničných priechodov v [[Krušné hory|Krušných horách]]. Jednotky sovietskej a poľskej armády postúpili smerom k severným československým hraniciam, ďalšie sovietske jednotky útočili z oblasti Moravy a zo severného Rakúska. Aj napriek tomu, že bol známy [[Akt bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka|podpis kapitulačného aktu v Remeši]], Nemci sa nechceli vzdať a boje stále pokračovali. Do polnoci z 8. na 9. mája postúpili sovietske jednotky až do [[Louny|Loun]], ostatné oddiely tohto frontu postúpili do tesnej blízkosti západných a severných hraníc predmníchovského Československa. Na Morave postúpili až k [[Prostějov|mestu Prostějov]]. Pred polnocou 8. mája bol podpísaný akt definitívnej kapitulácie. Ráno 9. mája prenikli sovietske vojská zo smeru od [[Slaný|Slaného]] a [[Veltrusy|Veltrús]] do Prahy. Ešte v ten istý deň dopoludnia sovietskej letectvo bombardovalo [[Mladá Boleslav|Mladú Boleslav]], aby zabránilo nemeckým jednotkám v ústupe do amerického zajatia. 10. mája dorazili do Prahy jednotky 2. ukrajinského frontu a tanky [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. československej tankovej brigády]], ktoré predchádzajúci deň vyrazili so sovietskymi vojskami smerom od [[Litovel|Litovelu]] . Do 11. mája sovietske jednotky aj spojeneckí vojaci (československej, rumunskej a poľskej armády) čistili oblasť od zvyšných skrývajúcich sa nemeckých vojakov. Celkom padlo do zajatia približne 800 tisíc nemeckých a maďarských vojakov. Väčšinu armádnej skupiny Mitte zajali v oblasti ohraničenej mestami [[Hradec Králové]] - [[Pardubice]] - [[Kolín]] - [[Brandýs nad Labem-Stará Boleslav|Brandýs nad Labem]] - [[Mladá Boleslav]] - [[Trutnov]] - [[Náchod]]. Pri výsluchu 30. mája Schörner uviedol, že jeho armáda Mitte mala okolo 500 tisíc vojakov. Sovietske aj americké vojská potom pomáhali odminovávať oblasť a zostali v Československu do novembra 1945, kedy sa obe vojská stiahli z československého územia. == Poznámky == <references group="Poz" /> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Májové povstanie českého ľudu]] * [[Pražské povstanie (1945)|Pražské povstanie]] * [[Pražská operácia|Pražská ofenzíva]] == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Vlk | meno = Václav | titul = Krvavé dozvuky války : konec druhé světové války na českém území | miesto = V Praze | vydavateľ = Cosmopolis | rok = 2015 | isbn = 978-80-247-5593-9 | počet strán = 249 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Dejmek | meno = Jindřich | spoluautori = a kol. | titul = Československo : dějiny státu | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]] | rok = 2018 | isbn = 978-80-7277-572-9 | počet strán = 951 | strany = 374{{--}}386 }} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Osvobození Československa|19270813}} [[Kategória:Udalosti v 1945]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] nqvs09npxjakac7ifzzd9d0ofyxbaq4 0 665875 8199488 8193621 2026-04-17T09:53:44Z Martin Jediny 92865 wl. 8199488 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Progress M-05M docking.jpg|náhľad|Nákladná kozmická loď Progress M-05M sa približuje ku kozmickej stanici ISS a pripravuje sa na spojenie.]] [[Súbor:American and Soviet engineers examines an ASTP docking mechanism following a test at JSC.jpg|náhľad|Testovanie androgýnneho stykovacieho uzla ASTP pre misiu [[Sojuz-Apollo]].<ref name="apollo-sojuz">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Slavkovsky| meno = Samuel| autor = | odkaz na autora = | titul = 23. Kozmická Strojovňa – Apollo-Sojuz | url = https://kosmonautix.cz/2013/06/23-kozmicka-strojovna-apollo-sojuz/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2013-06-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-27 | miesto = | jazyk = sk}}</ref> Fotografované 10. júla 1974.]] '''Stykovací uzol'''<ref name="stykovaci-uzel-ESA">Stykovací uzol ESA, {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ESA | odkaz na autora = | titul = Jeden stykovací uzel pro každého | url = https://www.esa.int/Space_in_Member_States/Czech_Republic/Jeden_stykovaci_uzel_pro_kazdeho | vydavateľ = esa.int | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-21 | miesto = | jazyk = cs}}</ref>, alebo ''dokovací mechanizmus''<ref name="apollo-sojuz"/> [[Kozmická loď|kozmickej lode]], prípadne [[Kozmická stanica|kozmickej stanice]] <ref name="nasa-uzly-ISS">Stykovacie uzly ISS, {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Cook, John G. | autor2 = Aksamentov, Valery | autor3 =Hoffman, Thomas | autor4 = Bruner, Wes| autor5 =(Boeing Co. Houston, TX, United States) | odkaz na autora = | titul = NASA Technical Reports Server (NTRS) | url = https://ntrs.nasa.gov/citations/20110010964 | vydavateľ = ntrs.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-27 | miesto = | jazyk = en}}</ref> slúži na pevné spojenie kozmickej lode so stanicou, alebo navzájom dvoch lodí, prípadne dvoch modulov kozmickej stanice. Spravidla slúži aj na hermetické prepojenie a vytvorenie priechodu medzi nimi. Niektoré systémy umožňujú po pripojení aj prenos energií a médií, napr. elektriny, kyslíku, vody a paliva.<ref name="IDSSstandard">Medzinárodný štandard pre stykovací uzol - (IDSS),Revision E, {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ESA | odkaz na autora = | titul = International Docking System Standard (IDSS),Revision E| url = https://www.internationaldockingstandard.com/download/IDSS_IDD_Revision_E_TAGGED.pdf | vydavateľ = internationaldockingstandard.com | dátum vydania = October 2016| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-21 | miesto = | jazyk = en}}</ref> == Základné rozdelenie stykovacích uzlov == === Neandrogýnna konštrukcia === [[Súbor:Gemini Docking Mechanism diagram view2.png|náhľad|Neandrogýnny stykovací uzol - dokovací port kozmickej lode Gemini sa vsunie do dokovacieho portu objektu [[Agena]]<ref name="kosmonautix-gemini">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek| meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Gemini – Kosmonautická maturita (18. díl) | url = https://kosmonautix.cz/2018/04/gemini-kosmonauticka-maturita-18-dil/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2018-04-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-27 | miesto = | jazyk = cs}}</ref> ]] Neandrogýnna (nesymetrická) konštrukcia bola využívaná najmä v počiatkoch kozmonautiky, kedy sa dokovací port kozmickej lode vsúval do dokovacieho portu cieľového telesa. Konštrukcia je jednoduchšia ako androgýnna (lebo jedna časť zapadá do druhej), býva teda i lahšia, ale neumožňuje spojenie napr. dvoch lodí s rovnakým vyhotovením pripojovacieho portu. Vždy je možné spojiť len vyhotovenie samec-samica. Tento systém doteraz využíva napr. [[Roskosmos]] na kozmických lodiach Sojuz a Progress.<ref name="stykovaci-uzel-ESA" />, alebo NASA na spájanie modulov ISS.<ref name="nasa-uzly-ISS" /> === Androgýnna konštrukcia === [[Súbor:NDS docking tests.gif|náhľad|Adrogýnny stykovací uzol. Pri stykovaní je dolý uzol pasívny (prstenec zasunutý) a horný uzol aktívny (prestenec vysunutý a uľahčuje ukotvenie). Video zobrazuje len zachytenie, nezobrazuje následné pritiahnutie-utesnenie a ukotvenie.]] Androgýnna (symetrická) konštrukcia má pre pripájané teleso aj cieľové teleso identické vyhotovenie pripojovacieho portu. V tomto prípade sa vedia kozmické lode pripojiť nie len k vesmírnej stanici, ale aj medzi sebou. Umožňuje však pripojenie aj nie úplne androgýnnej konštrukcii k androgýnnemu portu, ak má aspoň symetriu základných charakteristických prvkov. V rámci uľahčenia medzinárodnej spolupráce a prípadných záchranných misií sa vytvoril medzinárodný štandard IDSS.<ref name="IDSSstandard" /> Predstaviteľom androgýnnej konštrukcie je napríklad [[stykovací uzol IBDM]] (International Berthing and Docking Mechanism) z dielne [[ESA]], ktorý zodpovedá štandardom IDSS, je vhodný pre veľké, i malé kozmické lode, dokáže vyrovnať výchylku dokovania a tlmiť nárazovú energiu.<ref name="stykovaci-uzel-ESA" /> === Aktívny uzol. === Aktívny uzol má prstenec na ramenách, ktorého polohu je možné zosynchronizovať s uzlom prilietajúcej lode, čím klesajú nároky na presnosť príletu a zvyšuje sa pravdepodobnosť úspešného ukotvenia. Súčasne tieto ramená slúžia na útlm nárazu pri stykovaní. Riešenie je chránené americkým patentom [https://patentimages.storage.googleapis.com/a8/2b/3d/a97279db297b66/US7543779.pdf US7543779B1] z roku 2007. Následne po zachytení, aktívne ramená pritahnu vonkajšie prstence prechodového tunelu do správnej pozície tak, aby tesnenie dosadlo na tesniace plochy a mohlo sa uskutočniť silové spojenie mechanickými hákmi. Pre utesnenie spoja prechodových tunelov môžu byť tesnenia na oboch plochách, ale postačuje tesnenie na jednej strane.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Smith, Ian, Daniels, Christopher, Dunlap, Patrick, Steinetz, Bruce | titul = Performance of Sub-Scale Docking Seals Under Simulated Temperature Conditions | url = https://www.researchgate.net/figure/llustration-of-the-cross-section-of-12-EDU54-test-specimens-configured-in-an-elastomer_fig4_242417207 | dátum vydania = 2008-07-21 | dátum prístupu = | vydavateľ = researchgate}}</ref> [[File:Tesnenie-colour.png|thumb|Tesnenie dokovacieho portu IDSS, NDS. I. Kovový kruh s nalisovanými tesneniami a otvormi pre upevnenie II. Kruh tesnení naskrutkovaný na kozmickú loď (šedá), bledomodrou je znázornená dokovacia stanica bez tesnení (napr.[[Orion (kozmická loď)|Orion]] - [[IDA2 (dokovací uzol ISS)|IDA2]]) III. Kruh tesnení naskrutkovaný na kozmickú loď (šedá), bledomodrou je znázornený dokovaci uzol s tesneniami (podobné ako [[Sojuz-Apollo]])]] == Dokovanie a kotvenie == {{hlavný článok|Dokovanie a kotvenie kozmickej lode}} Dokovanie a kotvenie rozlišuje somostatné postupy spájania dvoch kozmických plavidiel. Pri ''dokovaní'', napríklad Sojuzu k ISS sa najprv kozmická loď priblížila ku stanici ISS, zarovnala sa voči pripájaciemu portu stykovacieho uzla a pripojila sa (ukotvila sa). Pri ''kotvení'' sa využíva pomoc inej lode, raketoplánu, alebo robotického ramena, kedy nie je možné vykonať samosatatný proces dokovania. Kotvenie sa využíva napríklad pri pripájaní modulov kozmickej stanice americkej časti ISS, alebo kozmických lodí [[H-II Transfer Vehicle|HTV]].<ref name="canadarm2"> Robotické rameno - kanadská ruka, {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Canadian Space Agency | odkaz na autora = | titul = About Canadarm2 | url = https://www.asc-csa.gc.ca/eng/iss/canadarm2/about.asp | vydavateľ = asc-csa.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-27 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Zoznam stykovacích uzlov == {| class="wikitable" |+ Zoznam stykovacích uzlov |- ! Zobrazenie ! Názov ! Metóda ! Presun osôb ! Poznámka ! Typ |- | [[File:Gemini Docking Mechanism diagram view2.png|120px]] | [[Dokovací mechanizmus Gemini]] | Dokovanie | Nie | Použitý pre spojenie Gemini-[[Agena]] | neandrogýnny |- |nowrap="nowrap"| [[File:S68-50869.jpg|120px]] | [[Dokovací mechanizmus Apollo]] | Dokovanie | Áno | Použitý pre program [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]]<ref name="nasa-uzly-ISS" /> | neandrogýnny |- | [[File:Soyuz 7K-OK docking system drawing.png|120px]] | Pôvodný ruský testovací dokovací systém | Dokovanie | Nie | Pôvodný ruský testovací dokovací systém testovaný [[Sojuz 7K-OK (A)]]. <br> Prvé plneautomatické spojenie dvoch telies Kozmos 186 and Kozmos 188 dňa 30.10.1967 - v rámci programu [[Kozmos (program)|Kozmos]] | neandrogýnny |- | [[File:Kontakt docking system.png|120px]] | Kontaktný dokovací systém | Dokovanie | Nie | Stretávací dokovací systém ruského lunárneho programu | neandrogýnny |- |nowrap="nowrap"| [[File:Russian drogue.jpg|65px]][[File:Russian probe extended.jpg|73px]] | [[Dokovací systém SSVP|SSVP-G4000]] | Dokovanie | Áno | SSVP-G4000 (rus. Система стыковки и внутреннего перехода, slov. Systém stykovania a vnútorného priechodu), tiež známy jednoducho ako ruský dokovací systém.<ref name="nasa-uzly-ISS" /> Prielez po otvorení má svetlý otvor 800mm. Použitý na [[Sojuz (kozmická loď)]], nákladnej lodi Progress a nákladnej lodi ESA - [[Automated Transfer Vehicle]]. | neandrogýnny |- | [[File:APAS-75 image cropped and rotated.jpg|80px|center]] | [[Dokovací systém APAS-75|APAS-75]] | Dokovanie | Áno | Použitý v programe [[Apollo-Sojuz|Sojuz-Apollo]], prvý androgýnny systém, nakoľko bolo, pri spojení lodí veľmocí, politicky neprípustné naznačiť kto je samec a kto je samica.<ref name="apollo-sojuz" /> ''Poz. Apollo malo prechodovú komoru, ku ktorej sa pripojilo neandrogýnne, ale tá končila "rovnocenným" stykovacím uzlom pre pripojenie Sojuzu.''<ref name="nasa-uzly-ISS"/> | androgýnny nesymetrický, ale mechanicky kompatibilný. |- |nowrap="nowrap"| [[File:APAS-89 forward docking mechanism on Kristall.jpg|62px]][[File:APAS-89 active - drawing.png|85px]] | [[Dokovací systém APAS-89|APAS-89]] | Dokovanie | Áno | Použitý na stanici [[MIR]] k pripojeniu modulu Kristal<ref name="nasa-uzly-ISS" /> | androgýnny (Soyuz TM-16), neandrogýnny ale mechanicky kompatibilný Kristall |- |nowrap="nowrap"| [[File:APAS-95 passive side.jpg|62px]][[File:APAS-95 active side.jpg|85px]] | [[Dokovací systém APAS-95|APAS-95]] | Dokovanie | Áno | Použitý na [[Space Shuttle]] pri dokovaní ku staniciam Mir and ISS<ref name="nasa-uzly-ISS" /> | androgýnny (Shuttle, Zarya and PMA-1), Non-Androgynous (PMA-2 and PMA-3) |- |nowrap="nowrap"|[[File:Passive hybrid docking system - from another angle.jpg|70px]][[File:ISS S01 Pirs airlock cropped.jpg|74px]] | SSVP-M8000 | Dokovanie |Áno | SSVP-M8000 známy ako "hybrid"<ref name="nasa-uzly-ISS" />, je produktom RKK Energia, z roku 1996, kompatibilný s uzlom APAS-95, ale s prielezom priemeru 1100mm. Použitý na spojenie modulov ISS Zvezda - Zarya, Pirs a Poisk. | neandrogýnny ale mechanicky kompatibilný |- |nowrap="nowrap"|[[File:COTS2Dragon CBM.jpg|84px]][[File:Common Berthing Mechanism with micrometeorite layer.jpg|73x73px]] | [[Dokovací systém CBM]] Common Berthing Mechanism | Kotvenie | Áno | Použitý na spájanie modulov americkej časti ISS. Má aktívny port ABCM a pasívny port PCBM<ref name="nasa-uzly-ISS" />. Pre pripojenie kozmickej lode k nepoužitému portu je nutné použiť [[Pressurized Mating Adapter| adaptér PMA]]. | neandrogýnny |- |nowrap="nowrap"| | [[Čínsky dokovací mechanizmus]] | Dokovanie | Áno | Použité na čínskych kozmických lodiach od [[Šen-čou|Shenzhou 8]]. Dokovací mechanizmus je klonom ruského uzlu APAS-89/ APAS-95.<ref name="nasa-uzly-ISS" /> | androgýnny (Shenzhou)<br />neandrogýnny (Tiangong-1) |- | [[File:NDS docking tests.jpg|140px|alt=]] | [[Dokovací systém NASA]] | Dokovanie, alebo kotvenie | Áno |Použitý na [[Dokovací adaptér IDA|International Docking Adapter]] osadenom na PMA, pre dokovanie a kotvenie kozmických lodí kompatibilných s [[medzinárodný štandard IDSS|medziárodným štandardom IDSS]]<ref name="nasa-uzly-ISS" />. Napr. [[SpaceX Dragon 2]] Transportný priemer tunelu je 800 mm. | androgýnny (Orion)<br />neandrogýnny (IDA) |- |nowrap="nowrap"|[[File:International Berthing and Docking Mechanism.jpg|frameless|143x143px]] | [[Stykovací uzol IBDM]] - International Berthing and Docking Mechanism | Dokovanie, alebo kotvenie | Áno | Európsky systém pre dokovanie a kotvenie, veľkých a malých kozmických lodí, kompatibilných s s [[medzinárodný štandard IDSS|medziárodným štandardom IDSS]].<ref name="stykovaci-uzel-ESA" /><ref name="IDSSstandard" /> Použité napr. [[Sierra Nevada Corporation]] (SNC) v raketopláne [[Dream Chaser]]. | androgýnny |- | [[File:Latching End Effector picture.jpg|140px|alt=]] | [[Latching End Effector (LEE)]] úchopová hlavica | Zachytenie pre kotvenie | Nie | Robotické rameno - [[Remote Manipulator System|Kanadská ruka]], požité na ISS, slúžiace tiež na manipuláciu s modululmi a kozmickými loďami počas kotvenia. Moduly i lode musia byť vybavené vhodným protikusom pre uchopenie. <ref name="canadarm2" /> | neandrogýnny |} == Fotogaléria == <gallery> Artist concept of docked Apollo-Soyuz Test Project (S75-27290).jpg|Umelecká predstava spojenia lodí [[Sojuz-Apollo]]. IDA attached to PMA.png|[[Medzinárodný dokovací adaptér]] (IDA) pripojený na adaptér [[Pressurized Mating Adapter|PMA]] vesmírnej stanice ISS. Unity-Zarya-Zvezda STS-106.jpg|Nákladná kozmická loď [[Progress (kozmická loď)|Progress]] pripojená k ISS, vyfotografovaná raketoplánom Atlantis pri misii [[STS-106]] IDSS rev d.png|Základná schéma pre medzinárodný štandard stykovacieho uzlu (IDSS) - rev.D Súbor:International Low Impact Docking System or NASA Docking System.png| Spájanie stykových uzlov IDSS. Vľavo pasívny (prstenec zasunutý), vpravo aktívny (prstenec vysunutý) Dragon approaches the ISS (32269420513).jpg| Dragon pripravený na zachytenie robotickým ramenom ISS-43 Canadarm2 moves CRS-6 Dragon away prior to release (ISS043-E-233306).jpg| Dragon zachytený robotickým ramenom </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == *[[Dokovanie a kotvenie kozmickej lode]] *[[Kozmická loď]] *[[Kozmická stanica]] *[[Remote Manipulator System|Kanadská ruka]] *[[Rendezvous (kozmonautika)]] == Iné projekty == {{projekt|commons}} == Externé odkazy == {{Portál|Kozmonautika}} *[https://www.internationaldockingstandard.com/index.html Medzinárodný štandard pre stykovací uzol (anglicky)] *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Animácia kotvenia Dragonu | url = https://www.asc-csa.gc.ca/videos/recherche/1_gcpq4oz8/1_hfp0fbff.mp4 | vydavateľ = asc-csa.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-27 | miesto = | jazyk = en}} [[Kategória:Kozmonautika]] [[Kategória:Kozmické stanice]] [[Kategória:Kozmické lode]] l81njylxau16hdswxjvj3bbgxad21xn 0 682016 8199461 7689596 2026-04-17T06:49:17Z Lydulienka 291960 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8199461 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bojové vozidlo | názov = BMPT Terminator | obrázok = Terminator tank support combat vehicle on Army forum 2020-06-08.jpg | titulok = Bojové vozidlo podpory tankov Terminator na výstave Armia 2020 | posádka = 5 mužov | dĺžka = {{m|7,2}} | šírka = {{m|3.8}} | výška = {{m|3.44}} | hmotnosť = {{kg|48000}} | pancier = Oceľovo-kompozitná zliatina s reaktívnym pancierovaním | hl. zbraň = 4× 130 mm PTRS Ataka-T | sek. zbrane = 2x 30 mm kanón AG-17D, 1× 7,62 mm guľomet 6P7 alebo 6P7K, 2x granátomet AGS-30 | motor = Diesel V-92S2 | sila motora = 736 kW (1000 ks) | odpruženie = torzné tyče | max. rýchlosť = {{km|60|m}} | vh_pomer = | dojazd = {{km|550|m}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = УралВагонЗавод | url = http://uralvagonzavod.ru/product/70/39 | vydavateľ = uralvagonzavod.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140625054318/http://uvz.ru/product/70/39 | dátum archivácie = 2014-06-25 }}</ref> | priechodnosť = }} [[Súbor:Army2016-197.jpg|náhľad|BMPT-72 Terminator 2]] '''BMPT Terminator''' je ruské bojové vozidlo podpory tankov. Toto pásové vozidlo je určené na elimináciu nepriateľských vojakov vybavených prenosnými protitankovými systémami. Dokáže však ničiť aj ľahko pancierované vozidlá, bojové vozidlá pechoty a tanky. Použitie týchto vozidiel v bojových formáciách môže výrazne zvýšiť bojové schopnosti tankov a ich prežitie na modernom bojisku. Ruské zdroje uvádzajú, že z hľadiska bojovej účinnosti dokáže jedno BMPT nahradiť 2 bojové vozidlá pechoty (BMP). == Vznik a vývoj == Koncept BMPT bol v Sovietskom zväze rozvíjaný od začiatku osemdesiatych rokov 20. storočia. Pod označením BMPT (bojevaja mašina pechoty ťažolaja) sa však vtedy rozumelo „ťažké [[Bojové vozidlo pechoty (kategória obrnených vozidiel)|bojové vozidlo pechoty]]“. Studená vojna v tej dobe vrcholila a v Európe proti sebe stáli jednotky [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]]. Sovietska vojenská doktrína tých rokov počítala s útočnou operáciou, počas ktorej by sa pomocou tankov a bojových vozidiel pechoty podarilo prelomiť pripravenú obranu Západu. Výsledky výskumov však ukázali, že prelomenie tejto obrany podľa tejto tradičnej schémy bude problematické z toho dôvodu, že protivník bol masívne zásobený rôznymi protitankovými zbraňami vrátane prenosných protitankových rakiet. Preto sovietska armáda potrebovala zbraň, ktorá by sa mohla efektívne vysporiadať so živou silou predstavujúcou hrozbu pre tanky. Na základe toho začali vznikať rôzne projekty bojových vozidiel. Prvým z nich bolo BMPT na podvozku nového ľahkého obojživelného tanku „objekt 934“ „Suďja“, ktorý vyrobil [[Volgogradský traktorový závod]]. Z viacerých opodstatnených či neopodstatnených príčin však boli tieto vývojové práce ukončené. V roku 1984 predložil [[generálmajor]] O.N. Brilev vedeniu Vojenskej akadémie obrnených síl nákresy niekoľkých možností pre BMPT založené na tanku [[T-72]]. Práce na vývoji tohto stroja sa začali realizovať v roku 1985 v konštrukčnej kancelári GSKB-2 v [[Čeľabinský traktorový závod|Čeľabinskom traktorovom závode]]. Do roku 1987 boli vyrobené dva varianty budúceho bojového vozidla, ktoré sa líšili hlavne vo výzbroji. Jeden variant mal dva automatické 30 mm kanóny 2A72, druhý bol vyzbrojený 100 mm kanónom 2A70 a 30 mm automatickým kanónom 2A72. V roku 1987 prebehli skúšky oboch vozidiel a armáda si nakoniec vybrala verziu s dvojicou automatických 30 mm kanónov 2A72. Tím konštrukčnej kancelárie GSKB-2 začal pripravovať výkresy pre následnú pilotnú výrobu. Prišiel však rok 1990, kedy došlo významným politickým zmenám, ktoré viedli k obmedzeniu vojenskej výroby. V roku 1991 sa rozpadla Varšavská zmluva a Sovietsky zväz, v dôsledku čoho bol program výroby BMPT (ako aj iných vojenských programov) ukončený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = К истории создания БМПТ | url = https://arsenal-otechestva.ru/article/92-k-istorii-sozdaniya-bmpt | vydavateľ = arsenal-otechestva.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na základe nového zadania ruského ministerstva obrany sa v roku 1998 opäť spustil vývoj BMPT v kancelárii UKBTM v [[Nižnij Tagil|Nižnom Tagile]] (súčasť spoločnosti [[Ultravagonzavod]]). Vývoj nového stroja prebiehal pod označením „objekt 199“ alebo Ramka-99. Požiadavka na výzbroj vozidla bola neskôr zo strany ministerstva obrany zmenená, preto sa vývoj vozidla ukončil až koncom roku 2006. BMPT postavené na základe tanku [[T-90]] sa však do sériovej výroby nedostalo a začiatkom roku 2010 vedenie ministerstva obrany nákup vozidiel oficiálne zamietlo. Prototypy BMPT však boli následne propagované na rôznych prehliadkach vojenskej techniky, čím sa ich výrobca snažil aspoň o export do zahraničia. Toto úsilie zožalo drobný úspech v roku 2011, kedy bolo niekoľko vozidiel dodaných [[Kazachstan]]u. Dňa 24. augusta 2017 na vojensko-technickom fóre Armia-2017 podpísalo Ministerstvo obrany Ruskej federácie so spoločnosťou Uralvagonzavod zmluvu na dodávku prvých 12 sériových vozidiel Terminator. Všetky vozidlá mali byť dodané v priebehu roka 2018. V tomto roku však boli vyrobené a dodané iba tri stroje, ktoré sa 9. mája 2018 zúčastnili na Prehliadke víťazstva v [[Moskva|Moskve]]. Kvôli potrebe ďalších vylepšení tohto vozidla sa však výroba celej šarže oneskorila. Výsledkom bolo, že osem vozidiel Terminator postúpilo na vojskové skúšky až 1. decembra 2020. Boli zaradené do [[90. gardová tanková divízia|90. gardovej tankovej divízie]] Centrálneho vojenského okruhu v [[Čebarkul]]e ([[Čeľabinská oblasť]]) a začalo sa preškolenie personálu motostreleckej jednotky, ktorá bola prezbrojená na tento nový typ techniky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Боевые машины поддержки танков БМПТ наконец поступили в войска | url = https://bmpd.livejournal.com/4200849.html | vydavateľ = bmpd.livejournal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po úspešnom otestovaní nových vlastností a spôsobov využitia bojových vozidiel bolo BMPT Terminator 1. decembra 2021 oficiálne zaradené do služby. Prvých deväť bojových vozidiel sa stalo súčasťou 90. gardovej tankovej divízie Centrálneho vojenského okruhu, ktorej jednotky sú dislokované v regiónoch Sverdlovsk a Čeľabinsk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://tass.ru/armiya-i-opk/12859243? | vydavateľ = tass.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Konštrukcia == BMPT Terminator je vo verzii pre ruskú armádu postavené na podvozku T-90 a jeho posádku tvorí päť osôb. Vozidlo je vybavené dvojicou 30mm automatických kanónov 2A42, 7,62mm guľometom PKT, štvoricou protitankových riadených striel Ataka-T a dvojicou 30mm granátometov AG-17D. Kanón 2A42 má dve kadencie – nízku 180 až 240 rán/min a vysokú 550 až 800 rán/min. Efektívny dostrel je 2000 m. Vozidlo pojme 850 nábojov kalibru 30 mm, z ktorých polovica je trojštivo-trhavá (proti živej sile) a polovica podkalibrová (proti obrneným cieľom). Dvojica granátometov má celkovú zásobu 600 ks munície. PTRS Ataka-T používa poloautomatické navádzanie – strelec teda musí až do zásahu udržiavať cieľ v zameriavači. Dostrel rakiet systému Akata-T je takmer 6000 m. Bojová hlavica rakiet je buď kumulatívna (prieraznosť 800 mm valcovanej ocele) alebo termobarická proti živej sile. Akata-T ničí obrnené ciele, nízko letiace vrtuľníky aj malé plavidlá. Hmotnosť BMPT je 48 ton, teda podobne ako váži tank T-90. Maximálna rýchlosť je 60 km/ha dojazd 550 km. Uralvagonzavod ponúka aj upravenú verziu BMPT-72 „Terminator 2“, ktorá postráda kritizované granátomety. Granátomety v BMPT majú totiž podľa kritikov malý rozsah námeru a odmeru. Okrem toho navyšujú počet členov posádky o dvoch. V dôsledku odstránenia granátometov môže stroj obsluhovať iba trojčlenná posádka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = УралВагонЗавод | url = http://uralvagonzavod.ru/product/70/67 | vydavateľ = uralvagonzavod.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220515062607/http://uralvagonzavod.ru/product/70/67 | dátum archivácie = 2022-05-15 }}</ref> Vďaka absencii granátometov sa tiež nemusí zásadne upravovať podvozok tankov T-72/T-90, čo sa priaznivo odráža na výrobnej cene BMPT-72. == Používatelia == * {{minivlajka|Kazachstan}} '''[[Kazachstan]]''' * {{minivlajka|Rusko}} '''[[Rusko]]''' - k 1. decembru 2021 malo 9 vozidiel BMPT Terminator == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Bojové vozidlá pechoty]] [[Kategória:Ruské bojové vozidlá]] c6hiyt6zydzxpwkejleas2wm3lz9c3m 0 685163 8199360 8187956 2026-04-16T20:55:10Z ~2026-23117-21 292002 /* História */ 8199360 wikitext text/x-wiki {{Infobox budova | názov = Atlas klub<br/>(Espresso, Klub mladých) | obrázok =Pezinok (cropped).jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Budova, kde sídlil Atlas klub, krátko pred demoláciou (v strede) s kostrou budúceho bytového domu (vľavo) <!-- Základné údaje --> | sloh =[[funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalizmus]] (budova) | stavebný materiál = [[betón]], [[železobetón]] (budova) | architekt = | výstavba = [[1949]] (budova)<br/>2. pol. [[50. roky 20. storočia|50. rokov]]/[[60. roky 20. storočia]] (klub) | prestavba = začiatok [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] (Klub mladých), [[1973]] (Atlas klub) | zánik = [[90. roky 20. storočia]] (klub)<br/>[[2006]] – [[2008]] (budova) <!-- Majiteľ --> | staviteľ = | súčasný majiteľ = | posledný majiteľ = [[Socialistický zväz mládeže]] | ďalší majitelia = | hospodár = | pomenovaná po = <!-- Poloha --> | adresa = [[Mladoboleslavská ulica|Mladoboleslavská]] 1 (predtým Sládkovičova)<br/>902 01 [[Pezinok]] | ulica = | pohorie = | nadmorská výška = | zemepisná šírka = 48.289866 | zemepisná dĺžka = 17.267592 | štát = Slovensko | popis mapy = Poloha v rámci Slovenska <!-- Ďalšie údaje --> | číslo pamiatky = | web = | poznámky = }} '''Atlas klub''' ('''Pezinok''') (iné názvy: '''Klub Atlas Sládkovičova''', '''Atlas-klub''';<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Boriš|meno=Pavol|titul=Koncerty mladosti Pezinok '76 – '77 – československý Woodstock|vydavateľ=OZ P.R.D.|rok=2007|isbn=978-80-968427-9-7|priezvisko2=Štrba|meno2=Ján|priezvisko3=Bittner|meno3=Petter}}</ref> predtým ''Espresso'', ''Klub mladých'') bol [[mládež]]nícky [[klub]] nachádzajúci sa na prízemí juhozápadnej časti budovy [[Mestské kúpalisko (Pezinok)|mestského kúpaliska]] v [[Pezinok|Pezinku]]. == História == Pôvodné Espresso, prezývané „Píčbar“, fungujúce v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] bolo miestom, kde sa konávali posedenia pri hudbe, [[fonotéka|fonotéky]], posedenia pri bublinkách atď. Zaniklo v roku 1969 a neskôr budova pripadla [[Socialistický zväz mládeže|Socialistickému zväzu mládeže]], ktorý tu začiatkom 70. rokov zriadil Klub mladých.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Bittner|meno=Petter|titul=Pezinok – bigbeatown|vydavateľ=Renesans|rok=2001|isbn=80-968427-2-2|strany=27|priezvisko2=Boriš|meno2=Pavol}}</ref> V roku 1973 pod hlavičkou SZM vznikol Atlas klub. Priestory prešli rekonštrukciou, pribudli [[Záchod|toalety]]. Úzka a taktiež dlhá koncertná sála klubu mala kapacitu asi 50 ľudí, nachádzal sa tu bar, stoly so stoličkami pri stĺpoch a tanečný parket. Prezentovala sa tu [[poézia]], [[próza]], [[Divadlo (umenie)|divadlo]], [[Fotografovanie|fotografie]], [[výtvarné umenie]] a najmä [[hudba]]. Prvý koncert v Atlas klube sa konal už v roku 1975. Klub bol pre hudobníkov skúšobňou i koncertnou sálou, umelecké diela tu vystavovali [[Socializmus v Česko-Slovensku|socialistickým režimom]] zakázaní umelci, každoročne sa tu konal [[karneval]] a nachádzala sa tu vývesná skrinka s nadchádzajúcimi podujatiami. Vznikol tu aj nápad zorganizovať festival [[Koncert mladosti]] na [[Amfiteáter Pezinok|pezinskom amfiteátri]]. [[Predseda|Predsedom]] Atlas klubu bol Pepo Šimurda, neskôr Marián Ištvánfi.<ref name=":0" /> V roku 1976 bol úradujúcim predsedom Ladislav Kanka.<ref>Plagát Koncert mladosti '76</ref> Koncom [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] sa stal predsedom Ludek Štědronský a neskôr Vladimír „Jimmi“ Švarc.<ref name=":0" /> V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] ho nahradil posledný predseda Vladimír „Vlado“ Raždík. Počas Raždíkovho vedenia Atlas klub slúžil najmä na [[diskotéka|diskotéky]] regionálnych [[diskdžokej]]ov, ako napr. Ladislav „Laco“ Gavorník, Milan Ides a Dušan Dobrovoda. Vstupné na diskotéky stálo 2 [[Koruna československá|Kčs]] a konali sa od 20. hodiny do 22. alebo 23. hodiny. Neskôr sálu vyprázdnili príslušníci [[Verejná bezpečnosť|Verejnej bezpečnosti]]. Nápojmi, ktoré vtedajšia [[mládež]] s obľubou pila v klube, boli [[víno]], [[Pepsi Cola]] a [[Mirinda]]. Okrem povinného zúčastnenia sa každoročných osláv [[Sviatok práce|Sviatku práce]] na pódiu pri [[Hotel Grand (Pezinok)|Hoteli Grand]] na [[Radničné námestie (Pezinok)|Leningradskom námestí]] sa klub politicky vôbec neangažoval. Začiatkom [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] bol spolu s kúpaliskom zatvorený a po tom, ako v roku 1996 kúpalisko prepadlo štátu, bolo zbúrané. Budova, kde sa klub nachádzal, bola zbúraná až medzi rokmi 2006 a 2008. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Atlas klub Pezinok - Srdce Pezinka, združenie | url = http://www.srdcepezinka.sk/rubriky/pezinske-navraty/atlas-klub-pezinok.html | vydavateľ = www.srdcepezinka.sk | dátum prístupu = 2022-08-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191018212506/http://www.srdcepezinka.sk/rubriky/pezinske-navraty/atlas-klub-pezinok.html | dátum archivácie = 2019-10-18 }} * {{Citácia periodika|titul=Spomienka na bývalé kúpalisko|url=http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&cat=2013-07&article=11629|periodikum=[[Pezinčan (noviny)|Pezinčan]]|dátum prístupu=2022-08-02|dátum vydania=júl 2013|url archívu=https://web.archive.org/web/20220802160621/http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&cat=2013-07&article=11629|dátum archivácie=2022-08-02}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rebeli s ľadovou vodou a vínom | url = https://webjournal.sk/2023/11/15/rebeli-s-ladovou-vodo-in-vinom/ | dátum vydania = 2023-11-15 | dátum prístupu = 2024-02-13 | jazyk = sk-SK | meno = Dominik | priezvisko = Kotes | vydavateľ = Webjournal 2.0}} [[Kategória:Stavby v Pezinku]] [[Kategória:Mládežnícke organizácie totalitných režimov]] l96ffw2mlt0darc005px9vxu8rxj0zh 3 688972 8199154 8189448 2026-04-16T12:44:24Z Lydulienka 291960 /* Otázka od Lydulienka (12:44, 16. apríl 2026) */ nová sekcia 8199154 wikitext text/x-wiki {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Diskusie}} == Otázka od redaktora [[User:Newsflex|Newsflex]] dňa [[Redaktor:Newsflex]] (22:02, 3. január 2025) == Ahoj potrebujem zmeniť názov článku z REDAKCIA : NEWSFLEX na Peter Farkas - Žiška --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 22:02, 3. január 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Nazdar, ak ide o [[Redaktor:Newsflex]], tak by som v súčasnom stave nepresúval stránku na klasické heslo vo Wiki. Článok má viacero nedostatkov a v hlavom mennom priestore (pod názvom [[Peter Farkas-Žiška]]) by bol zmazaný. Každopádne presunúť sa to dá pomocou nástroja presunúť (nachádza sa v pravom rohu). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 3. január 2025 (UTC) ::vytvoril som novy a co je zle ze ma nedostatky ? fotky pridam zajtra aj to odkail mam informacie --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 22:38, 3. január 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Článok nemá žiadne zdroje a chýba mu Wikiforma / akési spracovanie. Odporúčam si najskôr prezrieť príručky ako [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[WP:Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]] či spracovanie iných hesiel podobného razu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:46, 3. január 2025 (UTC) ::::ak to vsetko bude splnat tak moze zostat ? --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 22:49, 3. január 2025 (UTC) :::::@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Záleží na finálnom výsledku. Heslo musí mať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] (splniť [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|WP:2NNSZ]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:04, 3. január 2025 (UTC) :kto si ? --[[Redaktor:Slovak redactor|Slovak redactor]] ([[Diskusia s redaktorom:Slovak redactor|diskusia]]) 23:47, 12. august 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Krikitka|Krikitka]] (11:39, 6. január 2025) == Dobrý den prajem. Prosim Vas chcela by som natrvalo zmazat ucet. Da sa to vobec? Dakujem za odpoved --[[Redaktor:Krikitka|Krikitka]] ([[Diskusia s redaktorom:Krikitka|diskusia]]) 11:39, 6. január 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Krikitka|Krikitka]] Nazdar účty na Wikipédii nie je možné zmazať, jedine premenovať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:53, 6. január 2025 (UTC) ::Aha. tak nic no. Tak povypinam upozornenia a necham ho na pospas osudu :D Dakujem za info pekny zvysok dna prajem --[[Redaktor:Krikitka|Krikitka]] ([[Diskusia s redaktorom:Krikitka|diskusia]]) 12:03, 6. január 2025 (UTC) == Otázka == Ahoj mohol by som prosím z článku [[Peter Farkas - Žiška|Peter Farkas-Žiška]] odstrániť to že sa zmaže účet keď už všetko splňuje ? --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 18:30, 7. január 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Stránke stále chýba napr. Infobox, kategórie, štruktúra ... Pozri ako je prepracované napr. [[Juraj Jordán Dovala]] a iné v [[:Kategória:Slovenskí kňazi]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:39, 7. január 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Newsflex|Newsflex]] (14:40, 11. január 2025) == pomohol by si mi s clankom Peter Farkas-Žiška , je tam nejaky anonym ktory stale prepisuje meno na Farkaš a správne má byť Farkas bez š . Jeho dovod prepisu je že podla zdroju a ma pravdu že upravuje podla zdroju až nato že aj zdroje majú v tom chybu a pisu mu š . pomožeš mi prosiiiiimmmm --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 14:40, 11. január 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Viacero zdrojov ale uvádza podobu kde je š. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:34, 11. január 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Allianz - Slovenská poisťovňa|Allianz - Slovenská poisťovňa]] (10:04, 20. január 2025) == Dobry den, ako mozem vymenit fotku na wikipedii? --[[Redaktor:Allianz - Slovenská poisťovňa|Allianz - Slovenská poisťovňa]] ([[Diskusia s redaktorom:Allianz - Slovenská poisťovňa|diskusia]]) 10:04, 20. január 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Allianz - Slovenská poisťovňa|Allianz - Slovenská poisťovňa]] Nazdar, fotky na SK Wiki pochádzajú z úložiska na sesterskom projekte [[Wikimedia Commons|Commons]]. Skúste pri vyberaní fotky do článku nájsť podobnú alebo inú. O aký článok alebo obrázok sa konkrétne jedná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:22, 20. január 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] (17:01, 24. január 2025) == Dobrý deň, je niečo čo by trebalo upraviť na mojej stránke, aby ostala na Wikipedii? (zdroj na mojej stránke) Ďakujem --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:01, 24. január 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] Nazdar, ak ide o heslo [[Ing. Dominik Bodnár (Astatoro)]], tak bolo zmazané s už uvedenými dôvodmi. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:53, 24. január 2025 (UTC) == Thank you for being a medical contributors! == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> {| style="background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;" |rowspan="2" style="vertical-align: middle; padding: 5px;" | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]] |style="font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;" |'''The 2024 Cure Award''' |- | style="vertical-align: middle; padding: 3px;" |In 2024 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2024_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do! Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2025]]''', there are no associated costs. Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating]. |} Thanks again :-) -- [[mdwiki:User:Doc_James|<span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' 06:24, 26. január 2025 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Doc James@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2024&oldid=28172893 --> == Otázka od [[User:Marshall0000|Marshall0000]] (22:32, 4. február 2025) == Vážený mentor, volám sa Maroš Varga a rád by som prispel na Wikipédiu článkom o spoločnosti EspressoFix.sk, ktorá sa špecializuje na opravu a údržbu kávovarov. Uvedomujem si dôležitosť dodržiavania pravidiel Wikipédie, najmä čo sa týka významnosti, nestrannosti a overiteľnosti informácií. Preto by som Vás chcel požiadať o konzultáciu a usmernenie pri tvorbe tohto článku, aby som zabezpečil jeho súlad s encyklopedickými štandardmi. Mám pripravené nezávislé a dôveryhodné zdroje, ktoré potvrdzujú významnosť našej spoločnosti. Vopred ďakujem za Váš čas a ochotu pomôcť. S pozdravom, Maroš Varga --[[Redaktor:Marshall0000|Marshall0000]] ([[Diskusia s redaktorom:Marshall0000|diskusia]]) 22:32, 4. február 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Marshall0000|Marshall0000]] Nazdar. Odporúčam si najskôr prvotný nástreľ pripraviť na osobnom pieskovisku [[Redaktor:Marshall0000/Pieskovisko]]. Odporúčam ešte mrknúť na [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|túto pomôcku]] a [[Wikipédia:Váš prvý článok]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:42, 4. február 2025 (UTC) :Toto nepatrí ani na pieskovisko, článok bude encyklopedicky nevýznamný na zmazanie. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B|2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B]] 17:24, 5. február 2025 (UTC) == Kategória:Filmové ocenenia podľa štátu == Nazdar. Ad podkategórie [[:Kategória:Filmové ocenenia podľa štátu]]: zakladal by som to už konzistentne s existujúcou kategorizáciou podobného typu, napr [[:Kategória:Hudobné ocenenia podľa štátu|Hudobné ocenenia podľa štátu]], tzn. ''„České filmové ocenenia“'', nie ''„Filmové ocenenia v Česku“'' (druhá vec, že ak by to malo zostať v tomto tvare, patria tam explicitné radiace kľúče; pozerám že ich akurát dopĺňa [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:32, 5. február 2025 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Zdar. Upozorňoval som už na to Fillosa X. na Discorde. Chcel som ukázať ako by to správne malo byť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:35, 5. február 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Pri vytváraní kat. k štátom som vychádzal napr. z [[:Kategória:Podniky podľa štátu]], kde je to radené tým druhým spôsobom. Drobnosti ešte doladím, akurát to teda mám popresúvať na ten druhý tvar? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:43, 5. február 2025 (UTC) ::Neviem, argumenty sa dajú nájsť v prospech jedného aj druhého tvaru, bolo by asi na širšiu debatu, ktorý (celkovo) preferovať. No keď už z niečoho vychádzať, tak tie hudobné ocenenia podľa štátu sú taxonomicky výrazne bližší kandidát než zrovna podniky... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:47, 5. február 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Don 257|Don 257]] (09:54, 7. február 2025) == AHOJ, chcel by som vedieť, či je možné, ak nejaký zbabelec vystupujúci pod cudzím menom - nickom píše hlúposti a mení platné veci na neplatné, či mu je možné zablokovať nick a zistiť jeho IP adresu, aby bolo možné zistiť, kto to je? Ďakujem. --[[Redaktor:Don 257|Don 257]] ([[Diskusia s redaktorom:Don 257|diskusia]]) 09:54, 7. február 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Don 257|Don 257]] Nazdar, ak sa jedná o článok [[Gymnázium Ivana Kupca]], tak v histórii stránky sa dajú dohľadať jednotlivé úpravy daného článku. Vandalizujúce účty a IP adresy sa dajú blokovať, no to vedia iba [[Wikipédia:Správcovia|správcovia]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:42, 7. február 2025 (UTC) == Ako zmením názov stránky? == Včera som vytvoril stránku Martinizmus, ale to je chybne. Správne by to malo byť Martinismus. Ako to môžem zmeniť? --[[Redaktor:Kristoslav|Kristoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:Kristoslav|diskusia]]) 12:00, 20. február 2025 (UTC) :Nemalo. Viď tvoju diskusiu. --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 12:01, 20. február 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] (08:27, 21. február 2025) == Dobrý deň. Chcel by som sa Vás spýtať, či je možné, alebo vhodné pridať príspevok na wikipédiu o mojej realitnej kancelárii. Ďakujem pekne. S pozdravom, Oliver Bystrický. Majiteľ realitnej kancelárie Realityfree. --[[Redaktor:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] ([[Diskusia s redaktorom:Oliver Bystricky|diskusia]]) 08:27, 21. február 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] Zdravím, nakoľko Vaša realitná kancelária veľmi pravdepodobne nie je encyklopedicky významná (t.j. asi o nej neexistujú napísané aspoň 2 netriviálne, od Vás nezávislé a odborné texty (prinajmenšom novinové články, ktoré majú určitú kvalitu a nie sú PR), tak to vhodné nie je, t. j. článok by bol s veľkou pravdeposobnosťou zmazaný pre neencyklopedickosť. Pozri napr. [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov]]. --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 08:36, 21. február 2025 (UTC) ::Ďakujem veľmi pekne za prompnú odpoveď. --[[Redaktor:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] ([[Diskusia s redaktorom:Oliver Bystricky|diskusia]]) 09:58, 21. február 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] (13:48, 26. február 2025) == Dobrý deň, článok G dur som doplnil neviem či to stačí [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 13:57, 26. február 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] Nazdar, článku stále ešte chýbajú zdroje a celkovo jeho rozsiahlosť je pochabšia. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:27, 26. február 2025 (UTC) ::Zdroje boli z mojich vedomostí [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 16:29, 26. február 2025 (UTC) ::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] tak netuším čo mám dať do zdroja [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 17:01, 26. február 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] Tak najlepšie je, keď sa citujú knižné zdroje. V súčasnosti je článok na výmaz = nejde ani o [[Pomoc:Minimálny článok|minimálny článok]]. Odporúčam pozrieť napr. [[Wikipédia:Váš prvý článok|Wikipédia:Prvá stránka]] či [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|túto pomôcku]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:55, 26. február 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Likuška|Likuška]] (10:12, 28. február 2025) == Dobrý deň, prosím Vás chcela by som sa spýtať, čo treba ešte vylepšiť v mojom článku, aby nedošlo k jeho zmazaniu? Dostala som pár pokynov od správcu, ale keďže som začiatočník, neviem sa rýchlo zorientovať vo wikitexte. Ďakujem --[[Redaktor:Likuška|Likuška]] ([[Diskusia s redaktorom:Likuška|diskusia]]) 10:12, 28. február 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Likuška|Likuška]] Nazdar. Ak ide o heslo [[Tomáš Tuláček]] tak: :# otázka je, či je osoba [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|wikipedicky významná]], → je potrebné doložiť [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2 nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]] :# článok treba dať do stavu, aký je tu na [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Wiki zaužívaný]] → [[Pomoc:Infobox|doplniť Infobox]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategorizovať]], odstrániť externé odkazy v hlavnom texte, popridávať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]], poriešiť správne [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]], životopis by celý nemal byť písaný v odrážkach ... :# odporúčam pozrieť podobne vypracované články ako napr. v [[:Kategória:Českí huslisti]] + príručky: [[WP:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]] :--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:49, 28. február 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] (17:41, 28. február 2025) == Dobrý deň, článok G dur som doplnil neviem či to stačí [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 17:41, 28. február 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] Nazdar. Heslo [[G dur]] je už v lepšom stave ako bolo, no stále to nie je to, čo by to malo byť. Skúsil by som pozrieť spracovanie článku na iných Wiki napr. [[:en:G_major|EN Wiki]] (viac textu, viac zdrojov). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:59, 28. február 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Michal Skokann|Michal Skokann]] (13:38, 2. marec 2025) == Dobrý deň, ak chcem pridať obrázok do wikipedie ale nefotil som ho, tak mi to nezoberie?? Lebo som robil stránku o zimnom štadióne v Trebišove a musel som použiť svoj nafotený obrázok, Ďakujem za odpoveď. MS --[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Skokann|diskusia]]) 13:38, 2. marec 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] Nazdar. No obrázky, ktoré sú zobrazované na Wikipédii pochádzajú najmä z úložiska na [[Wikimedia Commons|Commons]]. Tam sa dajú aj súbory nahrávať, no treba si dať pozor ako to tam funguje (čo sa tam môže a nemôže nahrávať). Na Commons sa dávajú najmä vlastné fotografické výtvory. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:20, 2. marec 2025 (UTC) ::Diky moc takže keď chcem vytvoriť stranku a nemám fotku tak mám ísť na commons? diky --[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Skokann|diskusia]]) 18:43, 2. marec 2025 (UTC) :::Nie každý objekt tam má nahrané súbory a v prípade štadióna skús pozrieť pod mestom. Nahrať sa tam nedá čokoľvek, ide o autorské práva, preto je najjednoduchšie nahrávať vlastné foto.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 18:48, 2. marec 2025 (UTC) ::::Ďakujem pekne za pomoc. --[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Skokann|diskusia]]) 19:29, 2. marec 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Dušan Katuščák|Dušan Katuščák]] (16:45, 3. marec 2025) == Chcem upraviť a doplniť entitu KIS3G --[[Redaktor:Dušan Katuščák|Dušan Katuščák]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Katuščák|diskusia]]) 16:45, 3. marec 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Dušan Katuščák|Dušan Katuščák]] Nazdar, ak ide o heslo [[KIS3G]], tak upraviť ho môžte, len treba dať pozor aby prípadné doplnené info bolo [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|ozdrojované]]. Samozrejme text musí byť písaný [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|encyklopedickým štýlom]]. Skúste možno konkretizovať vašu myšlienku. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:02, 3. marec 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Lekvarnička|Lekvarnička]] (09:55, 4. marec 2025) == Ahoj, Snažila som sa vytvoriť nový článok o sezóne 2023/24 ženskej futbalovej ligy. Spravila som tabuľky, zápasy. Mám pocit, ze článok už spĺňa požiadavky, ale vedel by si sa prosím na to pozrieť a pripadne mi poradiť čo ešte upraviť? Vďaka --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 09:55, 4. marec 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] Nazdar, stánku, ktorú ste vytvorili som presunul na názov [[1. slovenská futbalová liga žien 2023/2024]] a pár drobností som obmenil. Do článku by trebalo podopĺňať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], prípadne [[Pomoc:Infobox|pridať Infobox]]. Otázka je taktiež, či je článok dostatočne významný = [[Wikipédia:Wikipedická významnosť]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:21, 4. marec 2025 (UTC) ::Ahoj, doplnila som wikilinky, kategórie a infobox. A či je článok dostatočne významný, podľa mňa je, na wikipédii sú stránky o mužských futbalových ligach, [[Niké liga 2023/2024|prvej]], [[2. slovenská futbalová liga 2022/2023|druhej]] aj [[3. slovenská futbalová liga 2022/2023|tretej]], s rozpisom sezón, [[4. liga]], [[5. liga]], [[6. liga|6.liga]]<nowiki>, takže nevidím dôvod prečo by prvá ženská liga nemohla byť tiež. ~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 09:57, 5. marec 2025 (UTC) == Squid Game == Ahoj Fillos X. Na stranku https://sk.wikipedia.org/wiki/Squid_Game#Kritick%C3%A9_ohlasy som doplnil kriticke ohlasy podla ceskej verzie a doplnil som vetu od nasho skolskeho psychologa. Mozes prosim pomoct doplnit referencie podla ceskej stranky? vdaka --[[Redaktor:Jozo|Jozo]] ([[Diskusia s redaktorom:Jozo|diskusia]]) 21:32, 7. marec 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Jozo|Jozo]] Čau Joži, ok pozriem ti na to. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:56, 7. marec 2025 (UTC) ::<3 ;-) --[[Redaktor:Jozo|Jozo]] ([[Diskusia s redaktorom:Jozo|diskusia]]) 22:26, 7. marec 2025 (UTC) == Subterra == Dobry den Fillos X. Snazim sa vytvorit prispevok na wikipediu ohladom kulturneho priestoru Subterry v Nitre. Spravil som zmeny ako som len vedel podla navodov a odporucani. Snazil som sa kontaktovat editorov o dalsie odporucania ako vylepsit ten prispevok. moj clanok je stale oznaceny na zmazanie. Aky bude dalsi postup? Videl som stranku "Stranky na zmazanie" kde sa prispevky diskutuju ale neviem ci su pridavane automaticky alebo to mam nejako prihlasit. Budem velmi vdacny za kazdu radu. Dakujem --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 11:55, 14. marec 2025 (UTC) :@[[Redaktor:PP3478|PP3478]] Nazdar. Ohľadom článku [[Subterra]] mi nie je úplne jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť]]. Obsah článku sa dá teoreticky doplniť aj do hesla [[Staré divadlo Karola Spišáka]]. Niekedy sa sporné články riešia spôsobom, že sa o nich hlasuje viď [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]]. Na to aby sa o nich mohlo hlasovať (o ponechaní či zmazaní) sa vytvára stránka [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Subterra]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:19, 14. marec 2025 (UTC) ::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Dakujem za komentar a poznamky. Suhlasim s tym ze clanok o Starom Divadle potrebuje rozsirenie a doplnenie. Subterra je tam spomenuta proporcne k tomu existujucemu textu o divadle. Tiez sa jednalo sa o dva rozne subjekty s trocha inym zameranim a dosahom ktore mali chvilu spolocnu cestu. Myslim ze si obe ustanovizne zasluzia svoj vlastny clanok so vzajomnymi referenciami. Bol by som velmi rad ak by sa clanok o Subterre ponechal v existujucom rozsahu a rad doplnim text o starom divadle. Dakujem za pochopenie. ::Mam otazku ohladom tej "stranka na zmazanie". Mam vytvorit tu stranku ja alebo to robi iny redaktor? Dakujem. --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 19:32, 14. marec 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:PP3478|PP3478]] IMHO mi to príde zbytočné. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:42, 14. marec 2025 (UTC) ::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dakujem za odpoved. Budem vdacny za komentare ohladom toho ci moj clanok splna ktriteria minimalneho clanku alebo nie (zdroje, format, atd.) ::::Registrujem vas osobny nazor ze vam to mozno pride zbytocne a mne zasa nie - to je velmi subjektivne. Inak by som nad tym netravil tolko casu. Rad privitam komentare a navrhy ohladom formalnej stranky ohladom vylepsenia. Dakujem a tesim sa na odpoved. --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 11:00, 15. marec 2025 (UTC) :::::@[[Redaktor:PP3478|PP3478]] Čo som si ešte tak všimol osobne mi príde sekcia Externé odkazy zmiešaná s tým, čo má byť v samostatnej záverečnej časti Literatúra viď. [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:44, 17. marec 2025 (UTC) ::::::Dakujem za komentar. Ucim sa rychlo a presuniem to do kapitoly Literatura. Dakujem! --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 13:05, 17. marec 2025 (UTC) ::::::Este reakcia k tomu spajaniu clanku so Starym divadlom. Subterra nebola súčasťou Starého divadla v zmysle právneho prepojenia či vlastníctva. Aj keď pôsobila v priestoroch pod budovou, kde sa neskôr nachádzalo Staré divadlo, išlo o nezávislú entitu. Tieto priestory vrátane terasy a časti zazemia Subterry, právne nepatrili SDKS, ale zostali vo vlastníctve alebo správe Divadla Andreja Bagara od ktoreho sa Stare divadlo pravne oddelilo. ::::::Dakujem --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 17:02, 17. marec 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Adela-zofka|Adela-zofka]] (20:16, 14. marec 2025) == ked som este pred tym ako som si zalozila ucet napisala do diskusie tak teraz tam je moje pouzivatelske meno alebo to s ktorim som to pisala --[[Redaktor:Adela-zofka|Adela-zofka]] ([[Diskusia s redaktorom:Adela-zofka|diskusia]]) 20:16, 14. marec 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Adela-zofka|Adela-zofka]] Nazdar – Keď ste ešte nemali založený účet, tak všetky vami zverejnené úpravy boli radené k IP adrese. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:38, 14. marec 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Likuška|Likuška]] (20:07, 29. marec 2025) == Dobrý deň, snažila som sa upraviť článok o Tomášovi Tuláčkovi podľa vašich odporúčaní. Mohli by ste prosím skontrolovať na pieskovisku jeho aktuálny stav? Prípadne čo treba ešte vylepšiť. Ďakujem --[[Redaktor:Likuška|Likuška]] ([[Diskusia s redaktorom:Likuška|diskusia]]) 20:07, 29. marec 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Likuška|Likuška]] Nazdar. Ohľadom [[Redaktor:Likuška/pieskovisko]] mi stále úplne nie je jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipediská významnosť]]. Čo sa týka formálnej stránky pieskoviskovej verzie tak (zbežne všimnuté nedostatky): :* [upraviť | upraviť zdroj] – toto tam nemá čo robiť :* na dokladanie tvrdení treba použiť klasické citačné šablóny viď [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov]] a [[Pomoc:Referencie]] :* na rozpätie rokov sa nepoužíva bold (tučné písmo) :* niektoré sekcie by som dal v odrážkach :* nesprávne uvedené typografické náležitosti ([[pomlčka]], [[spojovník]]) :Odporúčam pozrieť napr. inak prepravované podobné heslá v [[:Kategória:Českí huslisti]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:29, 29. marec 2025 (UTC) == Šablóny experimentov == Nazdar. Mimo nejakých extrémnych excesov pls. nedávaj ako prvé upozornenie hneď 3. stupeň (ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8010628]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:24, 30. marec 2025 (UTC) == Otázka od [[User:20janaj20|20janaj20]] (17:21, 31. marec 2025) == Dobrý deň, chcela by som sa či by sa dalo/ bolo by možné a v súlade so všetkými pravidlami ak by som k wiki stránke herečky Zdeny Studenkovej pridala aj youtube kanál, ktorý pridáva len filmy a videa s pani Studenkovou. Link: https://www.youtube.com/@Zdenkafanpage/featured --[[Redaktor:20janaj20|20janaj20]] ([[Diskusia s redaktorom:20janaj20|diskusia]]) 17:21, 31. marec 2025 (UTC) :bolo by to v odseku externé zdroje samozrejme, len aby si ľudia vedeli nájsť a lepšie dohľadať filmy --[[Redaktor:20janaj20|20janaj20]] ([[Diskusia s redaktorom:20janaj20|diskusia]]) 17:24, 31. marec 2025 (UTC) ::@[[Redaktor:20janaj20|20janaj20]] S týmto by som sa obrátil skôr na diskusnú stránku čl. čiže [[Diskusia:Zdena Studenková]]. Ako uviesť by sa to dalo ako jedna odrážka v sekcii Externé odkazy. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:40, 31. marec 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Foxo82|Foxo82]] (08:52, 11. apríl 2025) == Potreboval by som nahrať logo firmy s licenciou Fair use pre slovenskú wikipediu, no nikde som sa nedočítal akým spôsobom to môžem nahrať, iba to, že by to nemalo byť na Commons. Vedeli by ste mi s tým poradiť? --[[Redaktor:Foxo82|Foxo82]] ([[Diskusia s redaktorom:Foxo82|diskusia]]) 08:52, 11. apríl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Foxo82|Foxo82]] Nazdar. Prvou otázkou mi je či vôbec samotné heslo [[Twd]] je [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedicky významné]] (do ktorého predpokladám by fotka mala ísť). Vo zvyku býva nahrať obrázok na [[Wikimedia Commons|Commons]] ([[Pomoc:Obrázok]]) a následne z tade ho „vytiahnuť“ do článku. Na úložisko Commons sa nahrávajú prevažne vlastné výtvory alebo tie, ktoré majú autorské povolenia (viď [[diffblog:2018/01/17/add-your-photos-to-wikimedia-commons/|tu]]). Nejakú príručku som našiel aj na stránke [[Pomoc:Nahrať súbor]] a [[:en:Wikipedia:How_to_upload_a_photo|Wikipedia:How to upload a photo]]. Pri logách firiem (a iných spoločností) si treba dávať pozor na ich chránenosť autorstvom. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:27, 11. apríl 2025 (UTC) == Filmové ext.o. šablóny == Nazdar. Filmové šablóny externých odkazov vkladaj prosim v skrátenej forme: * buď <code><nowiki>{{Csfd film|82707}}</nowiki></code>, viď napr. úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8019242] (pri vkladaní cez VE stačí vyplniť parameter „1“). Názov za bežných okolností nie je nutné ani žiadúce vypĺňať, berie sa z názvu stránky (s odstránením prípadnej rozlišovacej zátvorky). * alebo úplne bez parametrov (<code><nowiki>{{Csfd film}}</nowiki></code>), viď úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8014587]. Identifikátory sa dotiahnu z WD položky osoby alebo filmu, čo má dve výhody: 1. nie je potrebné ich pre vloženie š. dohľadávať, drvivá väčšina filmov ich už na WD má vyplnené; 2. centrálna evidencia predchádza chybám, redundancii údajov a zjednodušuje prípadnú aktualizáciu (ak by sa zmenil identifikátor, napr. v dôsledku odstránenia duplicity na strane niektorej filmovej db.). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:21, 16. apríl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] OK, budem dávať podobu iba s IDčkom. Ešte ma tak napadlo ohľadom tých ext. šablón pri osobách ([[Šablóna:Csfd meno|ČSFD]], [[Šablóna:Imdb meno|IMDb]], [[Šablóna:Fdb meno|Fdb]], [[Šablóna:Kinobox meno|Kinobox]]) či je nutná tá kurzivácia úvodnej osoby. Keď tak zbežne pozerám tak napr. cs Wiki [[:cs:Petr_Štěpánek_(herec)|tu]] to má bez kurzívy. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:08, 17. apríl 2025 (UTC) ::Hej, zrejme nie je nutná, dik za upozornenie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:36, 17. apríl 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Lihanica|Lihanica]] (08:17, 26. apríl 2025) == Dobrý deň. Prosím Vás, ako môžem vytvoriť nový článok? S pozdravom O. Lihanová --[[Redaktor:Lihanica|Lihanová O.]] ([[Diskusia s redaktorom:Lihanica|diskusia]]) 08:17, 26. apríl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Lihanica|Lihanica]] Nazdar, nový článok môžete vytvoriť tak že do URL ''<nowiki>https://sk.wikipedia.org/wiki/X</nowiki>'' za X napíšete názvov vami požadovaného názvu / článku. Ako nováčikovi vám odporúčam si preštudovať prípadne ako má taký článok vyzerať: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Článok by mal každopádne spĺňať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]]. Ak niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:36, 26. apríl 2025 (UTC) == Seniori píšu wikipediu == Ahoj Filip. Môj zámer napísať článok a zverejniť informácie o mechanikovi Kappelerovi sa mi podaril - takto to po úprave vypadá na nemeckej wikipédii: Ludwig Kappeller – Wikipedia Poznamenávam, že na nemeckej wikipédii som sa nestretol s infoboxom - tak som infobox nevložil. --[[Redaktor:Lubomir Streicher|Lubomir Streicher]] ([[Diskusia s redaktorom:Lubomir Streicher|diskusia]]) 19:01, 26. apríl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Lubomir Streicher|Lubomir Streicher]] Som rád, že sa podarilo, na de Wiki sa u osobností IB moc nepoužíva (čo som pozeral). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:39, 26. apríl 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Nostalgicketatry|Nostalgicketatry]] (08:03, 28. apríl 2025) == Dobrý deň pokúsil som sa vstúpiť wikipediu, a nejako sa to podarilo. venujem sa výlučne historii VT budem sa snažiť opravovať prípadne doplňať nesprávne údaje. moja stará, už neaktualizovaná stránka je nostalgicketatry.sk momentálne svoje príspevky publikujem na pomehore.sk určite sa ozvem s pozdravom OJ --[[Redaktor:Nostalgicketatry|Nostalgicketatry]] ([[Diskusia s redaktorom:Nostalgicketatry|diskusia]]) 08:03, 28. apríl 2025 (UTC) == Prepojenie na Wikidata == Ahoj, prepojil si článok [[Bazilika Panny Márie Ružencovej]] na nesprávne Wikidata. Správne bz to malo byť prepojené na [[wikidata:Special:EntityPage/Q746283|Q746283]] Vďaka --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 04:07, 1. máj 2025 (UTC) :Ahoj, pokojne to oprav. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 08:21, 1. máj 2025 (UTC) ::Priznám sa, že nech pátram ako pátram, neviem ako to to zmeniť :( --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 08:37, 1. máj 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] {{Hotovo}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:52, 1. máj 2025 (UTC) ::::Ďakujem. Viem to aj ja zmeniť? Neprišiel som na to ako --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 09:03, 1. máj 2025 (UTC) :::::@[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] Nazdar, zmeniť to viete aj vy. Stačí len na [[Wikiúdaje|Wikidátach]] (na správnej stránke) odstrániť konkrétny článok a heslo prepojiť s iných správnym článkom. Pri klasickom vytvorení nového článku na Wikipédii sa [[Pomoc:Medzijazykové odkazy|medzijazykové odkazy]] prepájajú pomocou rozkliknutia panelu Nástroje (na hornej lište) a vybraním položky Pridať medzijazykové odkazy, a následne vyplniť zobrazenú tabuľku. Po tomto úkone by sa mal článok prepojiť s ostatnými Wiki. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:01, 1. máj 2025 (UTC) ::::::6iaľ, pri novom článku mi to nejde - vypisuje: ::::::Došlo k chyběYou do not have the permissions needed to carry out this action. ::::::   Táto stránka bola zamknutá aby sa zamedzilo úpravám. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 09:16, 8. máj 2025 (UTC) :::::::Pri článku [[Pápežská univerzita Gregoriana]] --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 09:16, 8. máj 2025 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] Zvláštne, každopádne článok je už poprepájaný [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q467025&action=history tu]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:45, 8. máj 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Kristina Melova|Kristina Melova]] (11:29, 2. máj 2025) == kolko deti ma pribezne dwti --[[Redaktor:Kristina Melova|Kristina Melova]] ([[Diskusia s redaktorom:Kristina Melova|diskusia]]) 11:29, 2. máj 2025 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Niiiika|Niiiika]] dňa [[Nikol Brestovská]] (23:21, 3. máj 2025) == ako odstránit s tadial odkaz? --[[Redaktor:Niiiika|Niiiika]] ([[Diskusia s redaktorom:Niiiika|diskusia]]) 23:21, 3. máj 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Niiiika|Niiiika]] Myslíte odstrániť odkaz odkiaľ? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:10, 4. máj 2025 (UTC) ::{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:30, 4. máj 2025 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] dňa [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026]] (08:07, 4. máj 2025) == Se --[[Redaktor:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] ([[Diskusia s redaktorom:Vladimírmecia|diskusia]]) 08:07, 4. máj 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Vlksaki|Vlksaki]] (11:53, 10. máj 2025) == Zmazali mi stránku, dovod ze propagujem seba . Stránka bola pravdivá a plnohodnotná. Niekto sa cíti byť asi doležitý. --[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] ([[Diskusia s redaktorom:Vlksaki|diskusia]]) 11:53, 10. máj 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] Nazdar. Stránky sa zvyknú mazať (správcami) keď nesplňujú podmienky [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickej významnosti]], v tomto prípade išlo asi o self-promo ([[Wikipédia:Konflikt záujmov]]), a na to Wikipédia určená nie je ([[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:04, 10. máj 2025 (UTC) ::aha v tom prípade serem na celu wikipediu :D a si tu píšte o čupakrabe premňa zamna alebo počkám rok dva a sami o mne napíšete :D --[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] ([[Diskusia s redaktorom:Vlksaki|diskusia]]) 13:42, 10. máj 2025 (UTC) :::Nikto sa tu okrem teba necíti byť dôležitý! Máš x možností zaujať na sociálnych sieťach, no tu sa nateraz prosím nesnaž porovnávať s osobnosťami s encyklopedickou významnosťou. Založ si blog, vlog či využi inú formu propagácie. Wiki nateraz naozaj nie je vhodné miesto na tvoje pokusy dobyť svet. :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 14:50, 10. máj 2025 (UTC) ::::nevadi hlavne že článok o cupakabre máte uverejnený --[[Špeciálne:Príspevky/178.253.147.85|178.253.147.85]] 17:06, 10. máj 2025 (UTC) :::::Nikto ti nebráni napísať dobrý článok o čomkoľvek, encyklopedicky významnom, čo bude mať požadovanú štruktúru, náležitosti a zdroje. Prestaň znevažovať prácu iných a ukáž, že nie si "hrdina" len za anonymnou IP adresou, ale vieš prispieť do projektu wikipédie. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 18:03, 10. máj 2025 (UTC) ::::::Ivan Donoval patrí do encyklopédie? Že on môže mať článok a ja nie ? Ako je mi už ukradnutá celá Wikipedia  niesom anonym stačí si dať do Google Vlk Saki asi 13 článkov vam nabehne   --[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] ([[Diskusia s redaktorom:Vlksaki|diskusia]]) 18:29, 10. máj 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Karsa Patrik|Karsa Patrik]] (04:22, 21. máj 2025) == Zdravím, prečo keď som vytvoril článok o tom čo je "Hekaťanstvo" tak mi to nenájde nikde ani na google ani na wikipedii aj keď to je publikované --[[Redaktor:Karsa Patrik|Karsa Patrik]] ([[Diskusia s redaktorom:Karsa Patrik|diskusia]]) 04:22, 21. máj 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Karsa Patrik|Karsa Patrik]] Nazdar, vo Wikipédii (SK) sú iba tie heslá, ktoré niekto vytvoril. Ohľadom [[Diskusia s redaktorom:Karsa Patrik]], by text nemal byť uvedený na [[Wikipédia:Diskusná stránka|diskusnej stránke redaktora]], ktorá na to nie je určená. Na tieto účely slúži buď [[Wikipédia:Pieskovisko|verejné]] alebo súkromné pieskovisko ([[Redaktor:Karsa Patrik/Pieskovisko]]). Každopádne v súčasnosti stránka [[Hekaťanstvo]] neexistuje. Každý text o ktorom by ste chceli vytvárať heslo musí byť doložený zdrojmi, z kadiaľ informácie v článku [[Wikipédia:Overiteľnosť|pochádzajú]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:07, 21. máj 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] (16:28, 23. máj 2025) == Dobrý deň, môžem sa opýtať, ako sa sem potom vrátim, keď teraz opustím moju domovskú stránku? --[[Redaktor:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] ([[Diskusia s redaktorom:Peťo1PDN|diskusia]]) 16:28, 23. máj 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] Nazdar. Myslíte vrátiť sa na túto diskusnú stránku, či niekde inde? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:36, 23. máj 2025 (UTC) ::Prepáčte, som na Wikipédii nový. Len som si niečoho nevšimol. --[[Redaktor:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] ([[Diskusia s redaktorom:Peťo1PDN|diskusia]]) 16:44, 23. máj 2025 (UTC) :Na vrchnej lište máš odkazy - skratky na svoju DS, pieskovisko i domovskú stránku. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 16:40, 23. máj 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Marek Štubniak|Marek Štubniak]] (20:32, 27. máj 2025) == Dobrý deň, vytvoril som stránku “Juraj Štubniak”, využil všetky dostupné online zdroje - o významnosti z článku asi nie je pochýb a aj tak článok treba prepísať? Čo treba spraviť inak, aby bol článok v poriadku? Ďakujem. --[[Redaktor:Marek Štubniak|Marek Štubniak]] ([[Diskusia s redaktorom:Marek Štubniak|diskusia]]) 20:32, 27. máj 2025 (UTC) :→ [[Diskusia s redaktorom:Marek Štubniak#Juraj Štubniak]] (veľké množstvo citovaných zdrojov samo o sebe encyklopedickú významnosť nezaručuje, podstatné sú tie, spĺňajúce 2NNSZ). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:48, 27. máj 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Marek Štubniak|Marek Štubniak]] Nazdar, (ako bolo už spomenuté) heslo moc nespĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]], pôsobí miestami ako promo. Upravil / skrátil by som sekciu ''Zoznam hudobných diel v postprodukcii Juraja Štubniaka'' a niektoré neencyklopedické sekcie odstránil ako ''Zdravotné komplikácie''. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:40, 28. máj 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] (06:47, 28. máj 2025) == akým spôsobom mám začať z vylepšovaním článkov potrebujem dajaké úvodné tipy --[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav.maslik.snk.sk|diskusia]]) 06:47, 28. máj 2025 (UTC) :Úvodný tip znie, prejdi si užívateľskú príručku. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 07:24, 28. máj 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] Nazdar, ohľadom príručiek odporúčam tieto: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Samozrejme ak budú nejaké konkrétne nejasnosti neváhajte sa opýtať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:44, 28. máj 2025 (UTC) == Filmy podľa názvu == Jaký je význam té kategorie? Jestli má jít o seznam všech filmů z [[:Kategória:Filmy]], tak to už lze velice snadno vygenerovat nástroji jako je PetScan. Nevidím tedy významný užitek. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 11:35, 29. máj 2025 (UTC) Plus ďalšie dve veci: 1. zámer ísť takto hromadne kategorizovať nejakú sadu článkov, je dobré niekde aspoň jednou vetou avizovať a počkat na odozvu. 2. keďže ide o stovky až tisíce čl., je to vec zrelá na strojové, nie manuálne zapracovanie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:39, 29. máj 2025 (UTC) :Každopádne je to už dokončené, snažil som sa úpravy robiť priebežne i keď strojovo by to bolo efektívnejšie. Pôvodne som očakával výslednú sadu pridaných kat. v nižších jednotkách. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:44, 29. máj 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Kurodfvkinbosss444|Kurodfvkinbosss444]] (12:14, 4. jún 2025) == čauko, zmazali mi stranku xapp, vieš mi poradiť ako ju udržať alebo publikovať, vdaka. kam mam pridať nejaké potrebne linky atd? --[[Redaktor:Kurodfvkinbosss444|Kurodfvkinbosss444]] ([[Diskusia s redaktorom:Kurodfvkinbosss444|diskusia]]) 12:14, 4. jún 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Kurodfvkinbosss444|Kurodfvkinbosss444]] Nazdar. Heslo [[xapp]] bolo zmazané z uvedeného dôvodu: ''nedoložená encyklopedická významnosť'' [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|[info]]]. Každý článok na Wiki by mal byť dostatočne významný (mali by byť dodržané [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]) a [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|ozdrojovaný]]. Prípadný koncept, na ktorom viete pracovať si viete prichystať na vlastnom pieskovisku [[Redaktor:Kurodfvkinbosss444/Pieskovisko]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:10, 4. jún 2025 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] dňa [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022]] (11:54, 14. jún 2025) == Je slovak --[[Redaktor:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] ([[Diskusia s redaktorom:Vladimírmecia|diskusia]]) 11:54, 14. jún 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] ? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:32, 14. jún 2025 (UTC) == Re: Vandalizmus stránky [[Robert Fico]] == Ahoj, vedel/a by si prosím zapnúť nejakú základnú formu "edit protection" pre stránku [[Robert Fico]]? Vzhľadom na jeho charakter a dlhodobé kontroverzné vystupovanie je táto stránka pravidelne terčom vandalizmu pridávaním rôznych prívlastkov ap. Bol by som ti vďačný, ak vieš ako na to. ~ Kubo2 / [[Diskusia_s_redaktorom:Kubo2|diskusia]] 20:38, 14. jún 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Kubo2|Kubo2]] Nazdar. Odporúčam na tieto veci použiť [[Wikipédia:Nástenka správcov]] alebo prípadne [[Diskusia:Robert Fico|samotnú diskusnú stránku]] kde sa dá diskutovať k téme či problémom. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:50, 14. jún 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] (07:39, 30. jún 2025) == Pokúšal som sa vylepšiť článok o Radoslav Maslík pridal som referencie odkazy na iné články na Wikipédii, ktoré sa zaoberajú problematikou ktoré súvisia s danou osobou. Ako mám ešte upraviť tento článok ďakujem za rady a tvoj čas. --[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav.maslik.snk.sk|diskusia]]) 07:39, 30. jún 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] Nazdar. Ohľadom [[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk]] je potrebné si položiť otázku či daná osoba spĺňa [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Wikipedickú významnosť]] (posudzovanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čisto formy týkajúcej sa heslu chýba [[Pomoc:Infobox|Infobox]], životopis, kategórie a nejaká štruktúra biografického hesla (pre inšpiráciu napr. niekto v [[:Kategória:Slovenskí knihovníci]]). Každé heslo by malo mať ozdrojované informácie (viď [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|uvádzanie zdrojov]]). Odporúčam si pozrieť aj príručky ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]] či [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. V prípade nejasností dajte vedieť... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:04, 30. jún 2025 (UTC) ::K článku ::'''Radoslav Maslík''' :: uvádzam, že má doplnené aspoň ::'''dva nezávislé, netriviálne a spoľahlivé zdroje''' ::, tak neviem posúdiť či sú ::'''splnené podmienky encyklopedickej významnosti''' :: podľa odporúčania ::[[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľnahlivé zdroje|Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]] ::<nowiki>:</nowiki> ::# '''Maslík, R.''' Obchodne nedostupné diela na Slovensku. ''ITlib. Informačné technológie a knižnice'', roč. 26, č. 3–4 (2022), s. 49–59. ISSN 1335-793X. ::# '''Maslík, R.''' MDT Online – Aplikácia aktuálnej verzie 2011. ''Knižnice 2015 – zborník z celoslovenskej konferencie'', s. 159–165. <nowiki>ISBN 978-80-972135-0-3</nowiki>. ::Ďakujem za odpoveď --[[Špeciálne:Príspevky/194.160.178.6|194.160.178.6]] 07:40, 3. júl 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] Každopádne je stále forma / vzhľad stránky nevyhovujúci. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:20, 4. júl 2025 (UTC) == Úprava stránky Radovský potok (prítok Ublianky) == Drahý redaktor Fillos X, redukcia názvu stránky Radovský potok (prítok Ublianky) do podoby Radovský potok je unáhlený krok, lebo tento štandardizovaný názov na Slovensku nie je jedinečný. Máme aj už štandardizovaný Radovský potok (prítok Zadnej vody) v povodí Demänovky v katastrálnom území Demänovská Dolina v okrese Liptovský Mikuláš, ale ešte nemá svoju WIKI stránku. Nemožno vylúčiť, že bude aj tretí potok tohto názvu. Starček. 2025-07-15. --[[Redaktor:Starček|Starček]] ([[Diskusia s redaktorom:Starček|diskusia]]) 07:55, 15. júl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Starček|Starček]]: Odmazanie príznaku (zátvorky) v infoboxe nevadí. Postačuje rozlíšenie predmetov v názve článku. V prípade, ak zakladáš stránku s príznakom v zátvorke, je vhodné ihneď vytvoriť aj rozlišovaciu stránku v základnom tvare. --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 08:01, 15. júl 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Schramko33|Schramko33]] (16:31, 15. júl 2025) == Ako môžem vytvoriť novú stránku o osobnosti - priekopník potápania na Slovensku? --[[Redaktor:Schramko33|Schramko33]] ([[Diskusia s redaktorom:Schramko33|diskusia]]) 16:31, 15. júl 2025 (UTC) :{{ping|Schramko33|s=1}} Ahoj, v prvom rade treba overiť [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]] danej osoby a dostatok vhodných zdrojov. Potom už stačí postupovať podľa [[Pomoc:Minimálny článok|požiadaviek wiki]]. Inšpiruj sa podobnými článkami.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 18:47, 15. júl 2025 (UTC) ::@[[Redaktor:Schramko33|Schramko33]] Nazdar. Heslo môžete vytvoriť (ak už neexistuje), tak že daný názov článku zadáte do vyhľadávača na Wiki a po potvrdení sa vám zobrazí červený link. Po kliknutí naň môžete vytvárať stránku. Každopádne je potrebné aby budúci článok spĺňal [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] (doloženú zdrojmi) a štandard / formu encyklopedického článku. Skúste možno konkretizovať? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:48, 15. júl 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] (13:07, 19. júl 2025) == Ako mám vytvoriť vlastnú informáciu a fotku? --[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] ([[Diskusia s redaktorom:Ivan Slobodník|diskusia]]) 13:07, 19. júl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] Nazdar. Ak chcete vytvoriť nejaký článok o osobách odporúčam pozrieť: [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)]]. Iba významní ľudia môžu mať stánku na Wiki – je u nich doložená podmienka [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]. Vlastné články sú častokrát sefpromá, ktoré bývajú mazané (s čím súvisí [[Wikipédia:Konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je]]). Pre prispievanie do Wiki odporúčam ešte prejsť nejaké tie všeobecné príručky: [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:22, 19. júl 2025 (UTC) ::Jedná sa o spisovateľa práve čítam jeho knihu a z akéhosi dôvodu , nieje o ňom na Wikipédii a i zmienka. --[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] ([[Diskusia s redaktorom:Ivan Slobodník|diskusia]]) 17:33, 19. júl 2025 (UTC) :::Ten akýsi dôvod bude ten, že ho doteraz nikto nevytvoril :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 18:43, 19. júl 2025 (UTC) == Fotka a životopis osobností == ako mám vytvoriť na Wikipédii? --[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] ([[Diskusia s redaktorom:Ivan Slobodník|diskusia]]) 13:08, 19. júl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] Nazdar. Fotky sa nahrávajú na [[Wikimedia Commons|Commons]] odkiaľ sa dajú načítať na Wiki stránky. Odporúča sa tam „ukladať“ vlastné fotografické súbory. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:25, 19. júl 2025 (UTC) == Žiadosť o odborné posúdenie článku Vizuálna technika učenia == Dobrý deň, obraciam sa na Vás ako skúseného redaktora so žiadosťou o prehodnotenie šablón {{Tl|významnosť}} a {{Tl|urgentne upraviť}}, ktoré boli vložené k článku [[Vizuálna technika učenia]] anonymným redaktorom 17. 7. 2025. Článok bol následne doplnený o nezávislé zdroje (odborné posudky, recenzie, ocenenia, vizuálny materiál, použitie v praxi). Autor šablón nereaguje viac než 11 dní, diskusia ostáva bez odpovede. Prosím o Váš názor alebo zásah pred zmazaním článku 31. júla. Ďakujem Vám vopred za spoluprácu. S úctou, --[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] ([[Diskusia s redaktorom:MZVTU|diskusia]]) 16:31, 29. júl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] Nazdar. Nie som si istý, či článok spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]] doloženú klasicky [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Z mojej strany by som upravil [[Pomoc:Referencie|niektoré citácie]], [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|isté časti zredukoval]], [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|doplnil wikilinky]] či doplnil [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]]. [[Typografia (umenie)|Typografické]] náležitosti som v hesle opravil. PS: nezahlcoval by som zbytočne viacerých redaktorov tou istou správou na [[Wikipédia:Diskusná stránka|DS]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:29, 29. júl 2025 (UTC) ::Ďakujem za spätnú väzbu a úpravy typografických náležitostí. ::K otázke encyklopedickej významnosti by som si dovolila doplniť: 1.'''Výskum pod vedením PhDr. Adely Melišekovej Dojčanovej, PhD.''', ktorý bol publikovaný v recenzovanom odbornom časopise pre pedagogické vedy, spĺňa podmienku '''nezávislého sekundárneho zdroja''' – autorka výskumu nie je autorkou metodiky VTU, výskum vznikol samostatne. 2. Druhým relevantným nezávislým zdrojom je zaradenie do '''Katalógu inovácií vo výchove a vzdelávaní''' Ministerstva školstva SR, ktoré prechádza odborným schvaľovacím procesom na národnej úrovni. 3. Priložené '''recenzné posudky''' (napr. Mgr. Labudová, ...) sú vypracované nezávislými odborníčkami a boli súčasťou procesu zaradenia '''Abecedy TROCHA INAK- vizuálna technika učenia''' do národného registra didaktických pomôcok. ::Mrzí ma, ak mohlo pôsobiť rušivo, že som oslovila viacero redaktorov. Po vložení údržbovej šablóny (s dátumom 31. 7. 2025 ako termínom možného zmazania článku) som okamžite zareagovala a odstránila vytknuté nedostatky, no cca 11 dní nikto nereagoval a termín s dátumom 31. 7. 2025 je za dverami– preto som sa rozhodla kontaktovať viacero redaktorov v nádeji, že sa mi niekto ozve. ::Na základe vyššie uvedených skutočností si Vás týmto dovoľujem požiadať o '''opätovné prehodnotenie encyklopedickej významnosti článku''' a zároveň o '''odstránenie údržbových šablón''', ktoré aktuálne znižujú dôveryhodnosť článku napriek doloženým nezávislým a odborným zdrojom. ::Ďakujem Vám za porozumenie a konštruktívny prístup. ::S úctou, ::<nowiki>--~~~~</nowiki> --[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] ([[Diskusia s redaktorom:MZVTU|diskusia]]) 19:03, 29. júl 2025 (UTC) == Zapojení do Wiki Loves Film == Dobrý den, všiml jsem si, že jste se zapojil do výzvy [[metawiki:Wiki_Loves_Film|Wiki Loves Film]]. Děkujeme za to. Jen prosím o používání hashtagu '''#wikifilm''', jinak není možné vás zařadit do soutěže. Děkuji a přeji hezké léto. --[[Redaktor:Pavel Bednařík (WMCZ)|Pavel Bednařík (WMCZ)]] ([[Diskusia s redaktorom:Pavel Bednařík (WMCZ)|diskusia]]) 10:09, 16. august 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] (12:59, 17. august 2025) == Dobrý deň, rada by som vložila odkaz z you tube kanála. Je to možné? Ak áno, ako? Ďakujem. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 12:59, 17. august 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] Nazdar. Skúste konkretizovať v akom článku a čo vložiť? Klasicky sa nezvykne odkazovať na [[YouTube]] ale môže byť napr. uvedený odkaz na oficiálny YT kanál konkrétneho článku v [[Wikipédia:Záverečné sekcie|sekcii Externé odkazy]]. Alebo ak nejaké info vo Wiki článku pochádza z dôveryhodného videa na YT, tak sa dá odcitovať [[Šablóna:Citácia elektronického dokumentu|pomocou šablóny]] ([[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|Wikipédia:Citácie]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:12, 17. august 2025 (UTC) ::Zdravím, vďaka za odpoveď. Mám na YT vlastný kanál Celé Slovensko. Jedno video obsahuje vždy jeden komplet okres so všetkými obcami a mestami (fotky). Tak som myslela, že by sa to dalo popriraďovať k jednotlivým okresom na wikipédii ako odkaz. ::chcela som poslať odkaz na jedno video ako príklad, ale nie je to možné --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 13:25, 17. august 2025 (UTC) :::Nepatrí to sem, amatérske videá z youtube tu nemajú čo hľadať. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4|2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4]] 13:57, 17. august 2025 (UTC) ::::Ďakujem za zdvorilú odpoveď. Pekný deň. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 14:01, 17. august 2025 (UTC) :::::Okrem toho tie fotky vo videu sú posťahované z netu, nie sú vaše, takže je to navyše porušovanie autorských práv. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4|2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4]] 14:05, 17. august 2025 (UTC) ::::::Okrem toho sa mýlite a krivo ma obviňujete. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 14:09, 17. august 2025 (UTC) :::::::Beriem späť, môžu to byť fotky z [https://slovenskerekordy.sk/index.php/rekordy-roka-2024/1748-cele-slovensko-za-6-rokov-autom tejto akcie]. Ale aj keby, fotky sú na commonse, takže takéto videá len z fotiek nemajú v encyklopédii žiadnu odbornú pridanú hodnotu. Lepšie by bolo nahrať len fotky na commons a takto ich pridať do článkov. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A|2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A]] 14:23, 17. august 2025 (UTC) ::::::::Áno, správne, sú to fotky z tej akcie. V poriadku. Ja som sa len pýtala, chcela som len trochu prispieť k prezentácii Slovenska, pretože ho mám rada. Nikam sa nasilu netlačím. Prajem Vám tu všetko dobré a veľa úspechov a radosti z práce. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 14:29, 17. august 2025 (UTC) :::::::[https://commons.wikimedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka?uselang=sk Wikimedia commons] je úložisko fotiek so slobodnou licenciou pre potreby wikipédie. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A|2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A]] 14:27, 17. august 2025 (UTC) :: @[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] Pre info: [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je]]. 🙂 --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:13, 17. august 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] (20:58, 6. september 2025) == Dobrý deň prajem, mám dilemu ohľadne stranky nesúcu moje meno. --[[Redaktor:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] ([[Diskusia s redaktorom:Daniel Pikalík|diskusia]]) 20:58, 6. september 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] Nazdar. V súčasnom stave má heslo [[Redaktor:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] viacero nedostatkov, medzi ktoré patria: absencia [[Pomoc:Infobox|Infoboxu]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórii]], [[Wikipédia:Štylistická príručka|formátu]], [[Wikipédia:Overiteľnosť|zdrojov]] (uvedené pomocou [[Pomoc:Referencie|citácie]]) či [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečných sekcii]]. V aktuálnom stave nie je jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedická významnosť osoby]] (zvyčajne doložená [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Odporúčam pozrieť pár príručiek ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]] a prípadne podobne vypracované iné články (viďte napr. [[Otakar Vávra]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:05, 7. september 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Džeky|Džeky]] (18:53, 12. september 2025) == Chcela by som, aby bol na dlho zdarma krátky oznam na wikipedii. Je to možné? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 18:53, 12. september 2025 (UTC) :Nie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:55, 5. december 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Džeky|Džeky]] (08:35, 13. september 2025) == Takýto by bol text. Vážený budúci adepti hry na klavíri, alebo na elektrickom klávesovom nástroji. Volajte mi na tel. číslo 0905 475 874 hocikedy. Správu prijmem tiež. Volám sa Bea. --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 08:35, 13. september 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Džeky|Džeky]] Nazdar, Wiki na tieto účely určená nie je. Niekedy SK Wiki využíva [[MediaWiki:Sitenotice]], ale ten je určený na iné oznamy. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:34, 13. september 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Džeky|Džeky]] (08:59, 14. september 2025) == Dali by ste mi vedieť, či by tento text mohol byť na wikipedii natrvalo? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 08:59, 14. september 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Džeky|Džeky]] Nazdar, nie ([[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|WP:Čo Wiki nie je]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:13, 14. september 2025 (UTC) ::Mohli by ste mi dať vedieť ako a kde by som mohla mať zverejnený text natrvalo? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 14:55, 17. september 2025 (UTC) :::A zdarma? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 14:56, 17. september 2025 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:RaH174384|RaH174384]] dňa [[Gorals]] (14:14, 14. september 2025) == Prosím pomôž mi to upraviť aby to nezmazali --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 14:14, 14. september 2025 (UTC) :{{re|RaH174384|s=1}} Všetko potrebné je uvedené v údržbových šablónach, vložených v článku, stačí si prečítať odkazované texty. Najmä: [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]] (aké zdroje sú predovšetkým potrebné na preukázanie encyklopedickej významnosti niečoho) a [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov#Odkazy na riadku v texte|uvádzanie zdrojov]] (ako citáciami zdrojov správne dokladať jednotlivé tvrdenia v texte článku; keďže upravuješ vizuálnym editorom, máš na to tlačidlo ''Citácia'' priamo hore na editačnej lište, citácie ti to v nejakej, ± použiteľnej forme vygeneruje a vloží automaticky). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:09, 14. september 2025 (UTC) :@[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] Nazdar. Odporúčam ešte pár príručok [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:43, 14. september 2025 (UTC) ::vies to opraviť? --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 23:10, 14. september 2025 (UTC) == Redaktor:Majo3452 == Ahoj. Nemáš nejaký rýchlejší kontakt na správcov ako je nástenka? Ten vandal, zdá sa, neprestane... --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:36, 26. september 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] Ahoj, mám, no už je bloknutý... Dik za pomoc. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:42, 26. september 2025 (UTC) ::Nie je za čo. Taký vytrvalý vandal ani neviem, kedy tu naposledy bol, dobre, že bol celkom rýchlo zablokovaný. Pekný víkend :) . --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:45, 26. september 2025 (UTC) == Kategória:Filmy, ktorým hudbu skladal XY == Nazdar. Prečo tak krkolomné tvary ako názvy kat.? Nestačí ''„Filmy s hudbou XY“'' (''„Filmy s hudbou Serge Gainsbourga“'')? Podobne ''„Kategória:Filmy, ktoré režíroval Blake Edwards“'' → ''„Kategória:Filmy Blake Edwardsa“''. Ak bol zámer vyhnúť sa skloňovaniu tých mien a môcť ich ponechať v nominatíve, nie je nutné sa tomu vyhýbať, viď napr. [[:Kategória:Pomenovania podľa ľudí]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:06, 27. september 2025 (UTC) Resp. čo sa týka kategorizácie filmov podľa réžie, to tu už je zavedené, pozri [[:Kategória:Filmy podľa réžie]], treba používať ten tvar (a teda aj tie zakladané kat. kategorizovať do tej kategórie). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:12, 27. september 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Zaujímavé, napadlo ma, resp. rád by som spojazdnil [[:cs:Kategorie:Filmy_podle_národnosti_režiséra|toto]], ktoré sa nachádza i na CS Wiki. A k názvom, ti úplne neviem či tie skloňované tvary sú úplne to naj (aspoň pre mňa), obzvlášť pri „exotických“ menách osôb mi to príde proti srsti. Ako uznávam, že konzistentnosť by mala byť, ale neviem či práve zo skloňovaním. Nedalo by sa to nejako inak vyskladať, aby sa zachovala jednak krátkosť a druhak pôvodnosť mena? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:03, 28. september 2025 (UTC) ::Slovenčina je flektívny jazyk, vyskloňovaný tvar je prirodzenejší, než dlhá konštrukcia s nominatívom. Obzvlášť pri kategorizácii, kde je dôvod držať to čo najstručnejšie. ::Čo sa týka tej prípadnej nadstavbovej kategorizácie podľa národnosti režiséra, to je samostatná téma. Dá sa to ev. doplniť, prebral by som to ale najprv v Kaviarni, či to aj ostatní považujú za žiadúce. Tunajšia spomínaná [[:Kategória:Filmy podľa réžie|kategorizácia podľa režisérov]] zatiaľ nie ja tak rozsiahla, aby ju bolo technicky nevyhnutné štruktúrovať podľa ďalšieho aspektu. Na druhej strane, to delenie podľa národnosti existuje na 30+ projektoch. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:35, 28. september 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] IMHO Lepšie mi to príde urobiť teraz (tú, kat. podľa režiséra) ako časom keď ich tam bude viacero. Skúsim niečo dať do kaviarne... Napr. pri skloňovaných názvoch je trochu nevýhoda, keď niekto hľadá cez Ctrl+F a dáva si vyhľadať primárne nesklonnú podobu osoby. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:50, 28. september 2025 (UTC) ::::V článku je to bezpredmetné, tam ti to matchne meno režiséra v nominatívne v IB. V kategórii pozrieš na prvých pár položiek a pochopíš, že treba vyhľadávať prefix priezviska alebo vyskloňovaný tvar. Vo fulltext vyhľadávaní na wiki funguje normalizácia, malo by to nájsť invariantne voči skloňovaniu. Fakt nie je dôvod umelo obchádzať prirodzenú súčasť jazyka. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:16, 28. september 2025 (UTC) :::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže asi nejako takto by to malo byť [[:Kategória:Filmy s hudbou Michela Magneho]], či? A podľa toho by som premiestil aj tie už vytvorené (Bachelet, Gainsbourg a Mancini). Nech je to teda už jednotné. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:32, 28. september 2025 (UTC) ::::::Hej, akurát pri radení do tej kat. podľa národnosti treba dávať ako radiaci kľúč priezvisko a meno, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8096540]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:59, 28. september 2025 (UTC) ::::::Plus radil by som to duplicitne, do zbernej kat. podľa skladateľa, aj podľa národnosti skladateľa, ako to je na enwiki. Tzn. viď napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Filmy_s_hudbou_Pierra_Bacheleta&action=edit&oldid=8096570]. Aby boli dohľadateľní aj priamo na jednej kope poďla priezvisiek. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:17, 28. september 2025 (UTC) ::::::Analogicky tá réžia. [[:Kategória:Filmy podľa réžie|Filmy podľa réžie]], [[:Kategória:Filmy podľa národnosti režiséra|Filmy podľa národnosti režiséra]], [[:Kategória:Filmy francúzskych režisérov|Filmy francúzskych režisérov]]. Alternatívne by prichádzalo do úvahy ''Filmy podľa francúzskeho režiséra'' alebo ''Filmy podľa francúzskych režisérov'' (ako si už založil ''[[:Kategória:Filmy podľa francúzskych producentov|Filmy podľa francúzskych producentov]]''), zatiaľ je to v rovine nástrelu, dá sa to ešte presunúť, ak prevážia argumenty pre niektorý tvar (napr. konzistencia s nejakou už existujúcou kategorizáciou). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:42, 28. september 2025 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ešte ma tak napadlo, že či pri napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Luc_Besson&action=edit tomto] má byť ten radiaci kľuč za kat. tiež alebo to platilo iba pre tie prípady ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Filmy_re%C5%BE%C3%ADrovan%C3%A9_Jeanom_Beckerom&action=edit tu]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:43, 28. september 2025 (UTC) ::::::::Hej, má tam byť, v eponymnej kat. osoby sa dá vložiť rovno DEFAULTSORT, identický ako pri biografii. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:49, 28. september 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Luki Troiak|Luki Troiak]] (13:23, 12. október 2025) == Dobrý deň, ako môžem pridávať obrázky do Wikipédie (keď vytváram aj keď upravujem články)? --[[Redaktor:Luki Troiak|Luki Troiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luki Troiak|diskusia]]) 13:23, 12. október 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Luki Troiak|Luki Troiak]] Nazdar. Keď chcete pridať do článku obrázok / obrázky, tak pri editácii z [[Wikipédia:Vizuálny editor|vizuálneho editoru]] kliknete na hornej lište na časť ''Vložiť'' a vyberte ''Obrázky a multimédia''. Tam zadáte názov obrázku, ktorý chcete vložiť do vášho článku. Všetky obrázky sú ťahané z [[Wikimedia Commons|Commons]] = čiže je možné, že na niektoré témy fotky nie sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:34, 12. október 2025 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:RaH174384|RaH174384]] dňa [[Gorals (kapela)]] (12:40, 22. október 2025) == Pomôžte mi prosím s touto stránkou na vytvorenie --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 12:40, 22. október 2025 (UTC) :@[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] Nazdar. Článok vám bol zmazaný z dôvodu ''Obnovenie právoplatne zmazaného obsahu'' (viď bod [[Wikipédia:Kritériá na rýchle zmazanie#V4]]). Predpokladám, že v článku nebola predtým doložená [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedická významnosť]], čím bol tak zmazaný. V súčasnosti sú dôvody zmazania uvedené na linku [[Gorals (kapela)]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:42, 22. október 2025 (UTC) == Otázka od [[User:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] (22:22, 27. október 2025) == Dobrý deň, chcel by som sa opýtať na váš názor na túto [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:A10thunderbolttwo/Condor_(leteck%C3%A1_spolo%C4%8Dnos%C5%A5)/ stránku] (preloženú z angličtiny). Hlavne čo sa týka štylistky a citácií keďže boli prekladané wiki prekladačom... Ďakujem T.K --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 22:22, 27. október 2025 (UTC) :@[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] Nazdar. V súčasnom stave má váš pieskoviskový draft [[Redaktor:A10thunderbolttwo/Condor (letecká spoločnosť)]] ešte niekoľko nedostatkov. Pár postrehov: :* Keď ide o preklad inej Wiki, na článok je to potrebné uviesť ako jednu zo [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečných sekcii]] (viď napr. ''[[Cesta do pravěku]]'' sekcia Zdroj). :* Medzi jednotlivými citáciami nemajú byť medzery (pred ani za). :* Niektoré časti textu sú pozostatkami z anglickej verzie, čiže ich buď treba odstrániť alebo prekonvertovať do SK kontextu. :* Trebalo by opraviť aj [[Typografia (umenie)|typografiu]] textu. :* Keď bude článok v [[Pomoc:Menný priestor|hlavnom mennom priestore]] mal by byť [[Wikipédia:Kategorizácia|kategorizovaný]]. :Text som nečítal, čiže gramatiku, formulácie či preklepy som nateraz neprezeral. Odporúčam prezrieť pár príručok, ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. Keď bude z niečím problém pokojne dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:40, 27. október 2025 (UTC) ::Jasné ďakujem krásne práve takýto feedback som chcel... Pozriem sa na to... --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 23:43, 27. október 2025 (UTC) ::Ešte ak by som sa mohol opýtať, ktoré pozostatky anglickej verzie ste mali na mysli nejak ich neviem nájsť... ďakujem T.K --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 00:41, 28. október 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] Boli tam akési časti, ktoré tam už nevidím. Keď budem mať čas, skúsim čo to ešte na stránke prejsť... Zatiaľ sa inšpiruje u hesla podobne prepracovanými témami. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:27, 28. október 2025 (UTC) ::::Môže byť že som ich odstránil/upravil, každopádne ďakujem... --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 14:01, 28. október 2025 (UTC) :::::@[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] Ešte som vám tam pár vecí poupravoval, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3AA10thunderbolttwo%2FCondor_%28leteck%C3%A1_spolo%C4%8Dnos%C5%A5%29&diff=8111366&oldid=8111280 link]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:10, 28. október 2025 (UTC) ::::::Ďakujem krásne... s tými bodkami pri obrázkoch som si nebol istý.... --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 07:44, 29. október 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Jurajprezident|Jurajprezident]] (22:03, 16. november 2025) == Dobrý deň, ako bývalý prezident SGU, by som mohol vložiť do textu aj volajaké historické fotografie z konferencií, kde sme boli začlenení do Európskej a Svetovej golfovej federácie. Je zvykom doplniť text fotografiami? Ak áno, ako sa to realizuje? S pozdravom Juraj Lupsina --[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] ([[Diskusia s redaktorom:Jurajprezident|diskusia]]) 22:03, 16. november 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] Nazdar. V encyklopedických heslách na Wiki je dobré ak obsahujú aj príčetné fotografie. Všetky obrázky na [[Slovenská Wikipédia|SK Wiki]] v článkoch pochádzajú z úložiska na [[Wikimedia Commons|Commons]]. Tam viete nahrať foto, len ideálne by malo ísť o vaše autorstvo, aby vám neboli fotky zmazané (viďte [[Pomoc:Ako nahrať súbor na Commons]] a [[Pomoc:Nahrať vlastný obrázok na Commons]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:55, 17. november 2025 (UTC) ::Fotografie sú spoločné fotografie účastníkov výročného zasadania EGA 1995 a účastníkov 4. Svetovej konferencie 1997, prípadne fotografie prvých slovenských reprezentantov na majstrovstvách sveta a majstrovstvách európy družstiev. To znamená, že keď nie sú mojím autorstvom budú zmazané? --[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] ([[Diskusia s redaktorom:Jurajprezident|diskusia]]) 08:48, 17. november 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] Skúste pozrieť [[commons:Commons:Licensing/sk|Licencia na Commons]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:50, 17. november 2025 (UTC) == Názvy diel == Nazdar. Čakal by som naivne, že to bude jasné z tých korektúr, no zjavne nie, takže explicitne: názvy diel je dobré uvádzať kurzívou konzistentne všade, vrátane RS: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8121734]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:08, 17. november 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Nazdar. Ohľadom kurzivácie v RS som ju kedysi aplikoval (viď napr., niektoré staršie počiny [[Maigret]], [[Girls]] alebo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fantomas_(rozli%C5%A1ovacia_str%C3%A1nka)&oldid=7643174 Fantomas]), no neskôr mi tie rozlišovačky nejaká IPčka permanentne v N počinoch pomenila na tvar bez kurzívy (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Daddy_Cool&diff=7967338&oldid=7937880 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Banzai&diff=7967348&oldid=7938426 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Smoliar&diff=7967356&oldid=7938645 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dobrodruh&diff=7967333&oldid=7938661 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kopyto&diff=7967330&oldid=7938675 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dva_roky_pr%C3%A1zdnin&diff=7967328&oldid=7940544 tu] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fantozzi_%28rozli%C5%A1ovacia_str%C3%A1nka%29&diff=7967347&oldid=7938596 tu]...), tak odvtedy som to bral tak, že v prípadoch RS by nemala byť aplikovaná kurzíva. Tak z toho mi nie je 100 % jasný konsenzus, tak neviem? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:26, 17. november 2025 (UTC) ::Ok, to som nezaznamenal. Ak má niekto výhrady, dá sa to otvoriť v Kaviarni, osobne ale nevidím dôvod na nekonzistentné uvádzanie, ak raz máme konvenciu uvádzať ich naprieč článkami kurzívou, prečo z tej konvencie vynechávať zrovna rozlišovacie stránky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 17. november 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako v tom plne s tebou súhlasím (tiež mi to prišlo divné = raz tak, raz onak), ale keď mi to niekto hlava-nehlava odkurzívoval bral som to ako už nejaký zaužívaný (predpokladám, že ide / išlo o jedného z EX redaktorov, či ???) bežný postup. A čo s tými stránkami čo mi odkurzívoval, mám to revertnúť / opraviť? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:47, 17. november 2025 (UTC) ::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Len pre info viď [[Špeciálne:Príspevky/~2025-34963-01]] ohľadom RS... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:04, 20. november 2025 (UTC) :::::Napísal som mu k tomu na [[Diskusia s redaktorom:~2025-34963-01|DS]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:16, 20. november 2025 (UTC) Na margo súčasných doplňovačiek filmov do ''Pozri aj'' sekcií (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8155786][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8155846]): toto sú tiež prípady, kde by názov diela mal byť zrejme uvádzaný konzistentne kurzívou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:51, 29. január 2026 (UTC) :Ok, napravím... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:02, 29. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:JZVFX|JZVFX]] (12:31, 21. november 2025) == Ahoj, začal som písať svoju prvú wiki page na Blender simulácie, konkrétne rigid bodies. Vedel by si sa mi na to pozrieť dať nejaký tip ako to upraviť a podobne? Chcel by som to publikovať a naučiť sa, ďakujem. https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:JZVFX/pieskovisko --[[Redaktor:JZVFX|JZVFX]] ([[Diskusia s redaktorom:JZVFX|diskusia]]) 12:31, 21. november 2025 (UTC) :@[[Redaktor:JZVFX|JZVFX]] Nazdar. Ohľadom pieskoviskového draftu by som doplnil nejaký ten úvod typu ''XYZ je ...'', poupravoval by som niektoré sekcie tak, aby sa bold písmo čo najviac zredukovalo (tučné písmo by malo byť ideálne iba ako zvýraznenie názvu článku) v úvodnej definícii. Vo finálnej verzii v hlavnom mennom priestore (nie teda na redaktorskom pieskovisku) by mal článok obsahovať [[Pomoc:Kategória|kategórie]]. Prípadne mrkni na pár odporúčaní [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. Keď niečo neváhaj sa ozvať :-) ... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:45, 21. november 2025 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Marika Ivanová|Marika Ivanová]] dňa [[Ondrej Ivan]] (14:51, 25. november 2025) == Ahoj, ako ako môžem vložiť obrazy ر na stránku --[[Redaktor:Marika Ivanová|Marika Ivanová]] ([[Diskusia s redaktorom:Marika Ivanová|diskusia]]) 14:51, 25. november 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Marika Ivanová|Marika Ivanová]] Nazdar. Ohľadom obrázkov tie sa tu na Wiki vkladajú vo [[Wikipédia:Vizuálny editor|vizuálnom editore]] cez Vložiť ⮕ Obrázky a multimédia ⮕ Vyhľadávanie názvu obrázka. Všetky foto sú čerpané zo slobodného úložiska na [[Wikimedia Commons|Commons]], kde sa dajú nahrať aj vlastné img. Ohľadom fotiek odporúčam mrknúť aj [[Pomoc:Nahrať vlastný obrázok na Commons]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:20, 25. november 2025 (UTC) == Portály == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8128160] a ďalšie: do článkov v ktorých je infobox pls. nedopĺňaj dodatočné portály koncovou š. Vzniká tam potom bordel, že nejaká časť portálov je hore, iná zas dole (kde to navyše rozdrbáva formátovanie, ak sa to vloží spôsobom na ktorom si nateraz zakladá pán autor príslušného odporúčania). Patrí to do toho infoboxu; ak to zatiaľ nepodporuje, radšej napíš do diskusie k tomu IB s pingom, že to tam treba doplniť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:00, 2. december 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Nazdar. Ohľadom portálov: dopĺňam ich do IB ak tam je tá možnosť (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Manor_Racing&diff=8104275&oldid=8104270 tu]) a keď mi to nejde, tak klasicky do časti kde sú ZS. Na SK Wiki je súčasný stav žiaľ taký, že viacero IB nemá ikonky pre portály. Do budúcna, keď si nejaký všimnem tak dám vedieť. .-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:15, 2. december 2025 (UTC) == Otázka od [[User:MartinZDK|MartinZDK]] (11:31, 22. december 2025) == Ahoj, vytvoril som článok: https://sk.wikipedia.org/wiki/Stanislav_Fabu%C5%A1 Ale mám na ňom uvedené urgentnú úpravu: {{Tl|UU|20251211}} V popise vidím, že ju nemám odstraňovať sám. Ako mám ďalej postupovať? --[[Redaktor:MartinZDK|MartinZDK]] ([[Diskusia s redaktorom:MartinZDK|diskusia]]) 11:31, 22. december 2025 (UTC) :@[[Redaktor:MartinZDK|MartinZDK]] Nazdar. Ak ti niekto dal na článok danú šablónu (zväčša je od skúseného editora) tak znamená to, že článok nie je v ideálnej forme na ponechanie. V tomto prípade sa už článok ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav_Fabu%C5%A1&action=history viď história]) značne zlepšil od pôvodnej verzie. No trebalo by ešte viacero vecí doladiť, napr. životopis [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|owikilinkovať]], jednotlivé tvrdenia článku dozdrojovať či upraviť niektoré odrážkové zoznamy. Niečo som vám už upravil ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav_Fabu%C5%A1&diff=8137634&oldid=8137159 viď]) tak držím palce na zbytok. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:04, 23. december 2025 (UTC) ::Dík za pozretie a úpravy, owikilinkoval som článok, preidal aj ext. odkazy, zdrojov je tam dúfam dosť, odstránil som UU, tak snáď to bude ok. --[[Redaktor:MartinZDK|MartinZDK]] ([[Diskusia s redaktorom:MartinZDK|diskusia]]) 10:48, 29. december 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] (10:24, 26. január 2026) == Dobrý deň, už som môj priložený článok opravila a doplnila kedy bude prijatý ? --[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] ([[Diskusia s redaktorom:Paulína Mihálová|diskusia]]) 10:24, 26. január 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] Nazdar. Ak myslíte vami vytvorený [[CACHE challenge]], tak ten ešte nie je v ideálnej podobe na ponechanie. Článku chýba momentálne [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|zakladá forma]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], [[Pomoc:Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]]. Články tu na Wiki zvyknú používať bold iba ako zvýraznenie názvu článku v úvodnej definícii. Nie som si z hesla úplne istý či spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] posudzovaný zväčša [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Keby niečo pokojne napíšte. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 26. január 2026 (UTC) == Škótska cirkev == Zdravím. Nebolo by vhodné článok o Škótskej cirkvi upraviť čo sa názvu týka? {{Nepodpísal|JOJOMOJUJO}} :@[[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] Nazdar. Ak ide o čl. [[Škótska presbyteriánska cirkev]], tak som ho presunul na správny tvar. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:41, 30. január 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Saský vrch|Saský vrch]] dňa [[Diskusia:Hlavná stránka]] (19:48, 7. február 2026) == Saský Vrch --[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] ([[Diskusia s redaktorom:Saský vrch|diskusia]]) 19:48, 7. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] Nazdar. Skúste špecifikovať problém / otázku? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:53, 7. február 2026 (UTC) == Irena Skružná == Nazdar. K Irene Skružnej. Kde sa narodila? V tom infoboxe to treba upraviť. Ak sa narodila v meste Volyň, tak to leží v Poľsku, pri nemeckých hraniciach a v živote nebolo súčasťou Ukrajiny. Ak si tým myslel historickú oblasť Volyň, tak tie ako miesta narodenia nepíšeme, to ako keby si písal pri slovenských osobnostiach Miesto narodenia: Malohont, Slovensko. Okrem toho dnešná Ukrajina v roku 1918 neexistovala, píšeme tam vždy ako miesto narodenia štátny útvar do ktorého vtedy to mesto patrilo a do zátvorky súčasný štátny útvar. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:40, 8. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj, ďakujem za postreh, každopádne: :* [https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/10798/irena-skruzna] spomína: Volyň, Rusko :* [https://www.dabdb.cz/osoba/4676-irena-skruzna/] spomína: Malé Horošky, Ukrajina :* [https://www.wikidata.org/wiki/Q95381724] spomína: Volyň :* [https://arl.nfa.cz/arl-nfa/cs/detail-nfa_un_auth-0004839-Skruzna-Irena-19182003/?iset=1&qt=mg] spomína: Malé Horošky, Polsko :--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:28, 8. február 2026 (UTC) ::Hmm tak by trebalo dať tie Horošky a zistiť, kam to vtedy spadalo, keďže v tej oblasti to bolo v tom čase celkom chaotické, lebo Volyňou je v tomto prípade myslená historicko-geografická oblasť a tie fakt neudávame ako miesto narodenia (Česi zvyknú udávať Volyň, lebo na tom území žila pomerne veľká česká komunita, ale to je extrémne nepresné, je to ako keby sme sa rozhodli, že nebudeme napríklad písať u Slovákov Báčsky Petrovec, ale budeme písať Vojvodina, alebo Dolná zem). Aj ten samotný wikilink by bol nesprávny, lebo Volyň má x významov. Česká akadémia vied udáva Horošky, takže toho by som sa držal. Skúsim nájsť, neviem, či sa mi podarí dnes, kam to v apríli 1918 patrilo. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 8. február 2026 (UTC) :::Plus ešte bude treba pozrieť, či sú Horošky kodifikovaný slovenský názov v zozname ÚGKK, ak nie tak tam bude treba dať ukrajinský prepis (ak je iný než Horošky). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:01, 8. február 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ak by sa ti dačo podarilo dohľadať bolo by to super. Každopádne keď si budeš istý, pokojne to v čl. zmeň. Prípadne by sa dalo info o mieste narodenia jednoducho odobrať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:11, 8. február 2026 (UTC) ::::Prešiel som kopec zdrojov, väčšina uvádza Malé Horošky, tak som to zmenil a do zátvorky som hodil, že je to dnes Ukrajina. Obávam sa, že bližšie sa nedostaneme. Veľká časť tých obcí na Volyni boli malé osady, ktoré neboli na mapách a dnes už neexistujú, žiaľ medzi ne patria aj Horošky a bez geografického určenia nezistíme, kde to vtedy bolo, lebo Volyň bola v tom období porozdelovaná a ešte sa tam situácia dosť často menila. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:46, 9. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:YOYOKA20|YOYOKA20]] (13:44, 22. február 2026) == Dobryden,kde tu mozem nájst známych z okolia? --[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] ([[Diskusia s redaktorom:YOYOKA20|diskusia]]) 13:44, 22. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] Nazdar, nerozumiem úplne požiadavke? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:53, 22. február 2026 (UTC) == zaverecne sekcie == ahoj. Co su zaverecne sekcie. Vzdy ich editujes v mnou vytvorenych clankoch. Nechcem ta zbytocne zatazovat. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 20:12, 24. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] Ahoj, áno snažím sa ich vždy doplniť = pre viac info mrkni [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. Keby niečo daj pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 24. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (09:24, 27. február 2026) == Dobrý deň! Ako si nastavím napríklad jazyky ktoré ovládam? Použil som Babel ale nič neukazuje. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:24, 27. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar, fixol som vám to na stránke [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3ASaf%C3%AD%C4%8Dek&diff=8172675&oldid=8172662]. Každopádne ešte si tam upresniťe CS jazyk. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:36, 27. február 2026 (UTC) == Defaultsort == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8176801]: k pseudonymu, utovrenému vypustením priezviska (Karin Ann Trabelssie → Karin Ann), asi nie je zmysluplné vymýšľať radiaci kľúč s prehodenými zložkami (Karin Ann → Ann, Karin). Do úvahy to prichádza len ak pseudonym má zjavne charakter mena a priezviska a aj tam je vždy na zváženie, či ho radšej nenechať radiť prirodzene lexikograficky „ako je“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:50, 6. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] No, napr. [[Elton John]] (Elton Hercules John) má ako defaultsort <nowiki>{{DEFAULTSORT:John, Elton}}</nowiki> a nie je to jediný prípad. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:56, 6. marec 2026 (UTC) ::Ten má ale vlastné meno úplne iné, tzn. nejde o pseudonym utvorený z jeho dvoch krstných mien, vypustením priezviska (Reginald Kenneth Dwight → Reginald Kenneth). Aj keď teda nevylučujem, že by tiež bola tendencia radiť to ako „Kenneth, Reginald“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:05, 6. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže, je lepšie pri [[Karin Ann]] nemať vôbec daný radiaci kľuč? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:08, 6. marec 2026 (UTC) ::::No veď radiaci kľúč to má, akurát zhodný z názvom stránky, nie explicitný. Ale ako dá sa tam vložiť aj explicitný (aby niekoho nelákalo ho tam dopĺňať v presvedčení, že chýba), len teda bude mať podobu <code><nowiki>{{DEFAULTSORT:Karin Ann}}</nowiki></code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:20, 6. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] (11:36, 16. marec 2026) == Dobrý deň, vytvorila som stránku Wikipédia:Dielňa/PixelWanderer42/Christina Mantis je odzdrojovaná, ma infobox, myslim, ze splna kriteria. Neviem ju ale premenovat na Christina Mantis a akoby pushnut aby bola realne publikovana. Viete ma prosim nasmerova? Dakujem za pomoc. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 11:36, 16. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} = [[Pomoc:Premenovanie stránky]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:15, 16. marec 2026 (UTC) ::Dakujem. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 14:25, 16. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Inak článok [[Christina Mantis]] stále nie je úplne v OK stave (chýbajú napr. [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|Wikilinky]] či [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Enc. významnosť]] prevažne dokladanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čosi som na stránke upravil ale ešte by to trebalo dotiahnúť. Keby niečoho dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC) ::::Dakujem, pridala som Wikilinky, tam kde to malo zmysel, ako pise v guide. Co sa tyka 2NNSZ - je tam zdroj Dennik N, STVR a Festival Pohoda. Myslim, ze minimalne tie by mali splnat podmienky. Ak nie skusim najst nieco este relevantnejsie. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 07:22, 19. marec 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dá sa po spravených úpravách článok považovať za dostatočný? Bolo by možné odstŕaniť tú hornú šablónu, alebo sú potrebné ešte ďalšie zásahy do článku? Ďakujem --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 06:31, 25. marec 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Je to už lepšie, trebalo by ale mať doladenejšie urobené citácie, nie len holé [[URL]]. Otázka čo s tou významnosťou umelca. Skúste sa možno opýtať vkladateľa [[Wikipédia:Šablóny/Údržba|údržbových šablón]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:49, 25. marec 2026 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Ďakujem. Citácie som upravila podľa príručky. K tomu vkladateľovi, asi nerozumiem, ja tam nevidim kto vložil tieto horné šablóny. Takže stále neviem ako sa ich zbaviť, ja ich podľa pravidiel odstrániť nesmiem. Článok ale významnosť určite spĺňa, odkazujú sa naňho zdroje nezávislé, relevantné a s autoritou. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 08:31, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Tu sa dá vidieť história článku: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Christina_Mantis&action=history] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:39, 27. marec 2026 (UTC) :::::::::Podmienka pri hudobníkoch je vydaný album. Takže len s jedným EP podmienky určite nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18844-01|&#126;2026-18844-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18844-01|diskuse]]) 15:36, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:~2026-18844-01|~2026-18844-01]] Ok rozumiem, tak to som nevedela, ospravedlnujem sa. Vychadzala som len z relevantnych odkazov. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] bolo by mozne presunut clanok do mojho sandboxu namiesto vymazu, aby som ho potom ked bude album mohla len aktualizovat a publikovat, namiesto toho, aby som ho vytvarala nanonvo? Dakujem velmi pekne --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 05:51, 30. marec 2026 (UTC) :::::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} Presunuté na redaktorskú podstránku [[Redaktor:PixelWanderer42/Christina Mantis]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:03, 30. marec 2026 (UTC) == Obrázky == Vložil jsem je [[Redaktor:Fillos X./obrázky|sem]] dle soukromé žádosti. Budu velmi rád, pokud se vyvaruješ těchto hromadných editací přepisujících historii (nebavíme se zde o opravě překlepů, pohřbít [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Wikip%C3%A9dia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/02_2007&diff=prev&oldid=8181484 Jakubiska] o 16 let dřív a fotku z [[New Horizons]] nasadit [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Astron%C3%B3mia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/46_2007&diff=prev&oldid=8180006 o osm let dřív] opravdu nedělá Wikipedii v očích případných návštěvníků dobrou reklamu, pomineme-li formální věci). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:29, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Ok rozumiem, dik za obrázky, budem teda nahadzovať foto do akt. ročníka. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:42, 20. marec 2026 (UTC) Pripájam sa, snahy o spätné dopĺňania a prekopávania historických položiek periodických rubrík sú kontraproduktívne. Návštevnosť tých archívov je úplne marginálna (a aj to málo tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou samotní redaktori wiki) a mimo zbytočne spáleného času to spotrebúva aj materiál, ev. použiteľný skôr pre aktuálne/nastávajúce položky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:03, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako môj hlavný úmysel bol to, aby sa napr. pri obr. týždňa nestávalo toto [[Šablóna:Obrázky týždňa/2 2020]] (prípadov bolo viacero (dokonce 1 obr. nebol ani založený))), čo pôsobí pre prípadných čitateľov, ktorí sa tam dostanú z [[Hlavná stránka|HS]] (ktorá na to odkazuje prostredníctvom archívu), že to nejako nefunguje / skapal pes. Napadá ťa niečo iné ako by sa to dalo vyriešiť (pri zmazaných fotkách)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:08, 20. marec 2026 (UTC) ::Ešte raz: reálna návštevnosť tých archívov je limitne blízka nule [https://pageviews.wmcloud.org/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&redirects=0&range=latest-90&pages=Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2020]. Tzn. pes tam skapal bez ohľadu na prípadný jeden absentujúci obr. v nejakom historickom roku. ::Ale teda ak už obsesivita napriek tomu nepustí, tak kde sa dá nájsť iný obr. zodpovedajúci popisu, dá sa ev. vymeniť (stále je to s ohľadom na návštevnosť skôr strata času, no budiž), určite ale nemá zmysel nahrádzať ho úplne inou novou položkou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:20, 20. marec 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Dal bych tam poznámku, že obrázek byl smazán. Hotovo. Jiný obrázek, zvlášť jsou-li k němu zamodřeny i příslušné odkazy, bych nasadil na jiný týden a neplýtval jím. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:22, 20. marec 2026 (UTC) ::::Asi je to najčistejšie riešenie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:25, 20. marec 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] dňa [[Dolný Vadičov]] (11:48, 26. marec 2026) == Opraviť gramatiku --[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]]) 11:48, 26. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] Nazdar, nerozumiem úplne žiadosti? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:39, 26. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Andula333|Andula333]] (16:28, 28. marec 2026) == Dobrý deň, keďže som sa nevedela dostať do môjho účtu cez pôvodné meno a neprišlo mi náhradné heslo, tak som si vytvorila nový účet. S predchádzajúcim menom Andula2 som vložila do Wikipédie článok cca s názvom "Romerov dom v Bratislave". Je možné sa dostať aj k pôvodnému menu Andula2.? --[[Redaktor:Andula333|Andula333]] ([[Diskusia s redaktorom:Andula333|diskusia]]) 16:28, 28. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Andula333|Andula333]] Nazdar, na článok si spomínam [[Rómerov dom]] v rámci kurzu [[Wikipédia:Seniori píšu Wikipédiu 2025|SPV]]. Obávam sa, že do účtu sa dá dostať iba zo zadanými hodnotami (nick + heslo). V každom prípade by som si ale 100% niekde uložil súčasné údaje k prihláseniu pre [[Redaktor:Andula333|Andula333]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:26, 28. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Lydulienka|Lydulienka]] (12:44, 16. apríl 2026) == Dobry den k mojmu clanku bol priradeny vystrazny trojuholnik, viete mi poradit co s tym ? Ako ho upravit aby zmyzol ? Dakujem --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 12:44, 16. apríl 2026 (UTC) tb7domswmbknlf94euliqqb32kg3xme 0 693240 8199137 8198916 2026-04-16T12:02:05Z NikolaMatouskova 246180 /* 4. séria */ 8199137 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia|sk=Ruža pre nevestu|en=Bachelor|druhý názov=Ruža pre nevestu|logo=Ruža pre nevestu.jpg|typ=zoznamovacia reality show|formát=Reality show|tvorca=|scenár=|réžia=Matěj Liška<br>Michal Varga<br>Lukáš Výleta|moderátori=Krištof Králik|porota=|rozprávač=Tomáš Tarr (1. séria)<br>Radko Urbanyak (2. séria)<br>Rasťo Zvara (3. séria)<br>Adrián Chadaba (4. séria)|hudba=|slogan=„Príjmeš moju ružu?”|krajina={{Minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{Minivlajka|USA|w}})|počet sérií=4|počet epizód=58 ([[#Časti|zoznam častí]])|zoznam epizód=|výkonní producenti=Milan Alchus<br>Krasimir Vankov<br>Natália Bobocká|produkcia=Jessica Stoltz<br>Berrak Cengiz<br>Erika Alchusová<br>Radka Hanzalová<br>Martin Beroun<br>Zuzana Frašová|strih=Alžbeta Pupáková<br>Martin Štiavnický<br>Michal Židzik<br>Lukáš Duranský<br>Štefan Bohumický<br>Miloš Jakubík<br>Viktor Csudai|produkčná spoločnosť=|dĺžka=cca 2 hod.|vysielanie=[[1. séria:]] [[3. marec]] [[2023]] – [[2. jún]] [[2023]] <br> [[2. séria:]] [[8. marec]] [[2024]] – [[31. máj]] [[2024]] <br> [[3. séria:]] [[7. marec]] [[2025]] – [[6. jún]] [[2025]] <br> [[4. séria:]] [[4. marec]] [[2026]] –|tv=[[TV Markíza]]|formát obrazu=16:9|predošlé=|nasledujúce=|súvisiace=[[Nevesta pre milionára]]|webstránka=https://www.markiza.sk/relacie/ruza-pre-nevestu|imdb id=|tv com id=|csfd id=251202|víťaz=Petrana Galatea Oráčová<br>Stanislava Lučková<br>Karolína Michalčíková|miesto=Turecko (1. séria)<br>Sri Lanka (2.,3., a 4. séria)}}'''''Ruža pre nevestu''''' je [[slovensko|slovenská]] [[televízia (prenos)|televízna]] [[súťaž]]ná [[relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorá sa vysiela na [[TV Markíza]] od [[3. marec|3. marca]] [[2023]]. Ide o adaptáciu [[Spojené štáty|americkej]] relácie ''[[The bachelor|The Bachelor]]'' z roku [[2003|2004]] vysielanej na televízii [[American Broadcasting Company|ABC]]. Moderátorom je [[Krištof Králik]]. == 1. séria == Slobodný podnikateľ [[Tomáš Tarr]], si hľadá lásku svojho života spomedzi 18 slobodných žien. Každá epizóda sa končí ceremoniálom ruží, na ktorom Tomáš podaruje ruže tým dievčatám, ktoré chce, aby v súťaži zostali. Tie, ktoré ružu nedostanú, musia šou opustiť. Na konci víťazke predá prsteň. Samotné natáčanie trvalo 5 týždňov. Z celkovo 12 epizód bolo 10 natočených v [[Turecko|Turecku]] a 2 na [[Slovensko|Slovensku]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pravidlá šou Ruža pre nevestu: S niektorými drsnými podmienkami nerátali ani súťažiace {{!}} TV Markíza|url=https://www.markiza.sk/relacie/ruza-pre-nevestu/clanok/654468-pravidla-sou-ruza-pre-nevestu-s-niektorymi-drsnymi-podmienkami-neratali-ani-sutaziace|vydavateľ=www.markiza.sk|dátum prístupu=2023-03-31|jazyk=sk}}</ref>. S víťazkou už pár netvoria. Na chvíľu tvoril pár s Marcelou Dolniakovou, ktorá skončila v 8. epizóde. {{Bez citácie}}. {| class="wikitable" !meno súťažiacej !vek !povolanie !koniec v súťaži |- |'''Petrana Galantea Oráčová''' |'''21''' |'''ASMR youtuberka''' |'''víťazka''' |- |Miroslava Hriňáková |26 |študentka veterinárnej medicíny |koniec v 12. epizóde |- |Tereza Kosecová |24 |social media specialist |koniec v 11. epizóde |- |Priscilla Versluis |22 |barberka |koniec v 10. epizóde |- |Virgínia Buberníková |28 |fitness trenérka |koniec v 9. epizóde |- |Diana Fabiánová |25 |svadobná manažérka |koniec v 8. epizóde |- |Marcela Dolniaková |25 |nezamestnaná |koniec v 8. epizóde |- |Beáta Rusnáková |23 |podnikatelka a influencerka |koniec v 8. epizóde |- |Nikola Zsuriková |34 |umelkyňa |koniec v 7. epizóde |- |Katarína Talanová |31 |speváčka a herečka |koniec v 6. epizóde |- |Martina Felonenko |21 |modelka |koniec v 5. epizóde |- |Natálie Tlkalcová |29 |tanečníčka |koniec v 4. epizóde |- |Ema Slovinská |21 |študentka |koniec v 3. epizóde |- |Denisa Hassa |25 |študentka |koniec v 3. epizóde |- |Lívia Lacková |30 |realitná maklérka |koniec v 2. epizóde |- |Tina Gvušč |28 |marketing |koniec v 2. epizóde |- |Diana Keszegová |25 |manažérka |koniec v 1. epizóde |- |Zuza Baquero |34 |realitná maklérka |koniec v 1. epizóde |} == 2. séria == Druhá séria sa začala vysielať [[8. marec|8. marca]] [[2024]]. Tentoraz sa natáčanie uskutočnilo na [[Srí Lanka|Srí Lanke]] a moderátorom sa opäť stal [[Krištof Králik]]. V šou súťažilo 18 slobodných žien, ktoré sa snažili získať srdce slobodného muža, tentokrát 34-ročného [[Radka Urbanyaka]], ktorý pochádza z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a žije v [[Oslo|Osle]]. V tejto sérii sa medzi súťažiacimi skrýva tajná agentka, v skutočnosti [[Psychológ|psychologička]], ktorou bola [[Tímea Kerekeš]], ktorá skúma správanie súťažiacich, ktoré chcú získať Urbanyaka pre seba. S víťazkou pár už netvoria.{{Bez citácie}} {| class="wikitable" !meno súťažiacej !vek !povolanie !koniec v súťaži |- |'''Stanislava Lučková''' |'''31''' |'''asistentka predaja''' |'''víťazka''' |- |Julie Hojdyszová |24 |modelka |koniec v 12. epizóde |- |Jennifer Hrušková |28 |manažérka predajne |koniec v 11. epizóde |- |Lara Elizabeth Dizdarević |20 |študentka |koniec v 10. epizóde |- |Frederika Ilečková |23 |manažérka socialnych sietí |koniec v 10. epizóde |- |Nikoleta Julinyová |27 |podnikatel'ka |koniec v 9. epizóde |- |Lucy Michalička |24 |študentka |koniec v 8. epizóde |- |Aneta Slotová |25 |vizážistka |koniec v 8. epizóde |- |Verona Tóthová |26 |someliérka |koniec v 7. epizóde |- |Nikola „Pocahontas“ Grundzová |30 |asistentka |koniec v 6. epizóde |- |Nikoleta Daniela „Dolli“ Kortišová |29 |nezamestnaná |koniec v 6. epizóde |- |Nicole Fedorčáková |28 |pracovníčka sociálnej podpory |koniec v 5. epizóde |- |Alžbeta Nemcová |27 |asistentka |koniec v 4. epizóde |- |Ivana Kasalová |22 |influencerka |koniec v 3. epizóde |- |Veronika Palková |30 |kontrolorka kvality |koniec v 2. epizóde |- |Tímea Kerekeš |29 |psychologička (tajná agentka) |koniec v 2. epizóde |- |Sára Gregorová |24 |študentka |koniec v 1. epizóde |- |Dominika Lovaszová |21 |manažérka baru |koniec v 1. epizóde |} == 3. séria == Tretia séria sa začala točiť v [[január]]i [[2025]]. Natáčala sa opäť na [[Srí Lanka|Srí Lanke]] a moderátorom sa ako znovu stal [[Krištof Králik]]. Tentokrát bol ženíchom 33 ročný [[Rasťo Zvara]], ktorý pochádza z [[Bratislava|Bratislavy]]. Pracuje ako podnikateľ a venuje sa športu. Zároveň je aj najlepším kamarátom moderátora show. Séria sa začala vysielať v piatok [[7. marec|7. marca]] [[2025]] a skončila [[6. jún|6. juna]] [[2025]]. Novinkou bolo to, že počas piatého dielu prišly do show tri nové dievčata. Počas finálového dielu si Rasťo, ako svoju partnerku vybral Karolínu, ktorá prijala jeho prsteň a spoločne odleteli na dovolenku na [[Maldivy|Maledivy]]. S víťazkou pár už netvoria. {| class="wikitable" |+ !meno súťažiacej !vek !povolanie !koniec v súťaži |- |'''Karolína Michalčíkova *''' |'''26''' |'''modelka, miss SR''' |'''víťazka''' |- |Anna Ličková |23 |modelka |koniec v 12. epizóde |- |Rebeka Štefeková |25 |dentálna hygienička |koniec v 11. epizóde |- |Jasmína Simová * |21 |modelka |koniec v 10. epizóde |- |Barbara Luisa Bertóková |29 |rapperka |koniec v 10. epizóde |- |Timea Lengelová |24 |banková detektívka |koniec v 9. epizóde |- |Azra Sokira |21 |influencerka |koniec v 9. epizóde |- |Berenika Laciková |21 |nechtová dizajnérka |koniec v 8. epizóde |- |Michaela Doležalová |24 |módna stylistka |koniec v 8. epizóde |- |Sára Polubjaková |26 |barberka |koniec v 6. epizóde |- |Kristína Vargová |24 |zdravotná sestra |koniec v 6. epizóde |- |Lindita Sinani * |22 |podnikateľka |koniec v 6. epizóde |- |Zuzana Draganová |23 |modelka |koniec v 6. epizóde |- |Alexandra „Lexi“ Hrdličková |34 |majiteľka salónov krásy |koniec v 6. epizóde |- |Noemi Gažová |25 |podnikateľka |koniec v 4. epizóde |- |Sofia Vrabčeková |22 |podnikateľka v gastre |koniec v 4. epizóde |- |Lucia Kramárová |24 |študentka farmácie |koniec v 3. epizóde |- |Catherine Rosičková |23 |študentka medicíny |koniec v 2. epizóde |- |Bianka Vrečičová |22 |učiteľka angličtiny |koniec v 1. epizóde |- |Daniela Draganová |50 |osobná trenérka |koniec v 1. epizóde |- |Daniela Strelcová |30 |telefonistka |koniec v 1. epizóde |} poznámky k 3. sérii: * Daniela Draganová prišla do šou, aby zistila, o akého muža bude bojovať jej dcéra Zuzana. * Kristína Vargová dobrovoľne odstúpila zo šou v 6. epizóde. * V 5. a 7. epizóde nikto neopustil vilu. * *bombshells (nastúpili v 5. epizóde) == 4. séria == Na ceste plnej vzrušujúcich stretnutí, emócií, humoru, ale aj intríg stretne príťažlivý a úspešný 28 - ročný špecialista na reality a investičné príležitosti [[Adrian Chabada]], ktorý žije v [[Dubaj (mesto)|Dubaji]]. Lokáciou bude opäť exotická Srí Lanka. Novinkou je vysielanie dvakrát do týžďna po hodinovej sekvencií ( na streamovacej platforme Voyo vo stredu a štvrtok, na Markíze zas každý piatok o 20:30, pričom obe epizódy budú odvysielané za sebou ). <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ruža pre nevestu {{!}} Účinkujúci {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/relacie/ruza-pre-nevestu/obsadenie | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2026-02-06 | jazyk = sk}}</ref> {| class="wikitable" !meno súťažiacej !vek !povolanie !koniec v súťaži |- |Chiara Gabriela Habajová |21 |študentka | |- |Laura Vargová |30 |podnikateľka | |- |Mercedes „Mersi“ Gališová |27 |majiteľka vlasového salónu | |- |Michaela „Miška“ Pospíšilová |27 |študentka práva | |- |Michaela Turanská |29 |nechtová školiteľka a vizážistka | |- |Natália Siváková |27 |módná ambasádorka | |- |Nelly Bizeková |21 |zubná asistentka | |- |Nikol Lemčanská |23 |DJ-ka | |- |Sabina Lipková |28 |predajkyňa zájazdov | |- |Sandy Tyciaková |20 |umelecká duša | |- |Marika Tremková |23 |speváčka a herečka |koniec v 11. epizóde |- |Monika Panáčková |27 |dizajnérka |koniec v 10. epizóde |- |Selina Čertíková |27 |podnikateľka |koniec v 9. epizóde |- |Žaneta Morovská |33 |spisovateľka |koniec v 9. epizóde |- |Stela Jozefčiaková |25 |asistentka v rodinnej firme |koniec v 6. epizóde |- |Alžbeta Bielková |26 |učiteľka a modelka |koniec v 4. epizóde |- |Soňa Kapralová |27 |influencerka |koniec v 2. epizóde |- |Nikola „Niki“ Škrváňová |29 |influencerka |koniec v 2. epizóde |} == Série == {| class="wikitable sortable" style="width: 50%; text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#800080; width:1%;" | | '''[[#1. séria|1]]''' | 12 | [[3. marec]] [[2023]] | [[2. jún]] [[2023]] | piatok 20:30 | [[TV Markíza]] |- | style="background:#23A0A0; width:1%;" | | '''[[#2. séria|2]]''' | 12 | [[8. marec]] [[2024]] | [[31. máj]] [[2024]] | piatok 20:30 | [[TV Markíza]] |- | |3 |13 |[[7. marec]] [[2025]] |[[6. jún]] [[2025]] |piatok 20:30 |[[TV Markíza]] |- | |4 |24 |[[6. marec]] [[2026]] | |piatok 20:30 |[[TV Markíza]] |} == Časti == === 1. séria (2023) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | Scenár ! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | Premiéra {{Minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. jún 2023 }} |} === 2. séria (2024) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Scenár ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. máj 2024 }} |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.markiza.sk/relacie/ruza-pre-nevestu ''Ruža pre nevestu''] na oficiálnej stránke TV Markízy * {{Csfd film|1312756}} * [https://www.markiza.sk/relacie/bez-ruze ''Bez ruže''] je after show k relácií Ruža pre nevestu, kde sa nachádzajú taktiež rozhovory s vypadnutými súťažiacimi. Nechybajú aj bonusové zábery, ktoré neboli v TV odvysielané. [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Televízne relácie z roku 2023]] cn8lwcdgcinyqkuah46px61wmxwn7rx 8199350 8199137 2026-04-16T20:48:26Z NikolaMatouskova 246180 /* 4. séria */ 8199350 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia|sk=Ruža pre nevestu|en=Bachelor|druhý názov=Ruža pre nevestu|logo=Ruža pre nevestu.jpg|typ=zoznamovacia reality show|formát=Reality show|tvorca=|scenár=|réžia=Matěj Liška<br>Michal Varga<br>Lukáš Výleta|moderátori=Krištof Králik|porota=|rozprávač=Tomáš Tarr (1. séria)<br>Radko Urbanyak (2. séria)<br>Rasťo Zvara (3. séria)<br>Adrián Chadaba (4. séria)|hudba=|slogan=„Príjmeš moju ružu?”|krajina={{Minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{Minivlajka|USA|w}})|počet sérií=4|počet epizód=58 ([[#Časti|zoznam častí]])|zoznam epizód=|výkonní producenti=Milan Alchus<br>Krasimir Vankov<br>Natália Bobocká|produkcia=Jessica Stoltz<br>Berrak Cengiz<br>Erika Alchusová<br>Radka Hanzalová<br>Martin Beroun<br>Zuzana Frašová|strih=Alžbeta Pupáková<br>Martin Štiavnický<br>Michal Židzik<br>Lukáš Duranský<br>Štefan Bohumický<br>Miloš Jakubík<br>Viktor Csudai|produkčná spoločnosť=|dĺžka=cca 2 hod.|vysielanie=[[1. séria:]] [[3. marec]] [[2023]] – [[2. jún]] [[2023]] <br> [[2. séria:]] [[8. marec]] [[2024]] – [[31. máj]] [[2024]] <br> [[3. séria:]] [[7. marec]] [[2025]] – [[6. jún]] [[2025]] <br> [[4. séria:]] [[4. marec]] [[2026]] –|tv=[[TV Markíza]]|formát obrazu=16:9|predošlé=|nasledujúce=|súvisiace=[[Nevesta pre milionára]]|webstránka=https://www.markiza.sk/relacie/ruza-pre-nevestu|imdb id=|tv com id=|csfd id=251202|víťaz=Petrana Galatea Oráčová<br>Stanislava Lučková<br>Karolína Michalčíková|miesto=Turecko (1. séria)<br>Sri Lanka (2.,3., a 4. séria)}}'''''Ruža pre nevestu''''' je [[slovensko|slovenská]] [[televízia (prenos)|televízna]] [[súťaž]]ná [[relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorá sa vysiela na [[TV Markíza]] od [[3. marec|3. marca]] [[2023]]. Ide o adaptáciu [[Spojené štáty|americkej]] relácie ''[[The bachelor|The Bachelor]]'' z roku [[2003|2004]] vysielanej na televízii [[American Broadcasting Company|ABC]]. Moderátorom je [[Krištof Králik]]. == 1. séria == Slobodný podnikateľ [[Tomáš Tarr]], si hľadá lásku svojho života spomedzi 18 slobodných žien. Každá epizóda sa končí ceremoniálom ruží, na ktorom Tomáš podaruje ruže tým dievčatám, ktoré chce, aby v súťaži zostali. Tie, ktoré ružu nedostanú, musia šou opustiť. Na konci víťazke predá prsteň. Samotné natáčanie trvalo 5 týždňov. Z celkovo 12 epizód bolo 10 natočených v [[Turecko|Turecku]] a 2 na [[Slovensko|Slovensku]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pravidlá šou Ruža pre nevestu: S niektorými drsnými podmienkami nerátali ani súťažiace {{!}} TV Markíza|url=https://www.markiza.sk/relacie/ruza-pre-nevestu/clanok/654468-pravidla-sou-ruza-pre-nevestu-s-niektorymi-drsnymi-podmienkami-neratali-ani-sutaziace|vydavateľ=www.markiza.sk|dátum prístupu=2023-03-31|jazyk=sk}}</ref>. S víťazkou už pár netvoria. Na chvíľu tvoril pár s Marcelou Dolniakovou, ktorá skončila v 8. epizóde. {{Bez citácie}}. {| class="wikitable" !meno súťažiacej !vek !povolanie !koniec v súťaži |- |'''Petrana Galantea Oráčová''' |'''21''' |'''ASMR youtuberka''' |'''víťazka''' |- |Miroslava Hriňáková |26 |študentka veterinárnej medicíny |koniec v 12. epizóde |- |Tereza Kosecová |24 |social media specialist |koniec v 11. epizóde |- |Priscilla Versluis |22 |barberka |koniec v 10. epizóde |- |Virgínia Buberníková |28 |fitness trenérka |koniec v 9. epizóde |- |Diana Fabiánová |25 |svadobná manažérka |koniec v 8. epizóde |- |Marcela Dolniaková |25 |nezamestnaná |koniec v 8. epizóde |- |Beáta Rusnáková |23 |podnikatelka a influencerka |koniec v 8. epizóde |- |Nikola Zsuriková |34 |umelkyňa |koniec v 7. epizóde |- |Katarína Talanová |31 |speváčka a herečka |koniec v 6. epizóde |- |Martina Felonenko |21 |modelka |koniec v 5. epizóde |- |Natálie Tlkalcová |29 |tanečníčka |koniec v 4. epizóde |- |Ema Slovinská |21 |študentka |koniec v 3. epizóde |- |Denisa Hassa |25 |študentka |koniec v 3. epizóde |- |Lívia Lacková |30 |realitná maklérka |koniec v 2. epizóde |- |Tina Gvušč |28 |marketing |koniec v 2. epizóde |- |Diana Keszegová |25 |manažérka |koniec v 1. epizóde |- |Zuza Baquero |34 |realitná maklérka |koniec v 1. epizóde |} == 2. séria == Druhá séria sa začala vysielať [[8. marec|8. marca]] [[2024]]. Tentoraz sa natáčanie uskutočnilo na [[Srí Lanka|Srí Lanke]] a moderátorom sa opäť stal [[Krištof Králik]]. V šou súťažilo 18 slobodných žien, ktoré sa snažili získať srdce slobodného muža, tentokrát 34-ročného [[Radka Urbanyaka]], ktorý pochádza z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a žije v [[Oslo|Osle]]. V tejto sérii sa medzi súťažiacimi skrýva tajná agentka, v skutočnosti [[Psychológ|psychologička]], ktorou bola [[Tímea Kerekeš]], ktorá skúma správanie súťažiacich, ktoré chcú získať Urbanyaka pre seba. S víťazkou pár už netvoria.{{Bez citácie}} {| class="wikitable" !meno súťažiacej !vek !povolanie !koniec v súťaži |- |'''Stanislava Lučková''' |'''31''' |'''asistentka predaja''' |'''víťazka''' |- |Julie Hojdyszová |24 |modelka |koniec v 12. epizóde |- |Jennifer Hrušková |28 |manažérka predajne |koniec v 11. epizóde |- |Lara Elizabeth Dizdarević |20 |študentka |koniec v 10. epizóde |- |Frederika Ilečková |23 |manažérka socialnych sietí |koniec v 10. epizóde |- |Nikoleta Julinyová |27 |podnikatel'ka |koniec v 9. epizóde |- |Lucy Michalička |24 |študentka |koniec v 8. epizóde |- |Aneta Slotová |25 |vizážistka |koniec v 8. epizóde |- |Verona Tóthová |26 |someliérka |koniec v 7. epizóde |- |Nikola „Pocahontas“ Grundzová |30 |asistentka |koniec v 6. epizóde |- |Nikoleta Daniela „Dolli“ Kortišová |29 |nezamestnaná |koniec v 6. epizóde |- |Nicole Fedorčáková |28 |pracovníčka sociálnej podpory |koniec v 5. epizóde |- |Alžbeta Nemcová |27 |asistentka |koniec v 4. epizóde |- |Ivana Kasalová |22 |influencerka |koniec v 3. epizóde |- |Veronika Palková |30 |kontrolorka kvality |koniec v 2. epizóde |- |Tímea Kerekeš |29 |psychologička (tajná agentka) |koniec v 2. epizóde |- |Sára Gregorová |24 |študentka |koniec v 1. epizóde |- |Dominika Lovaszová |21 |manažérka baru |koniec v 1. epizóde |} == 3. séria == Tretia séria sa začala točiť v [[január]]i [[2025]]. Natáčala sa opäť na [[Srí Lanka|Srí Lanke]] a moderátorom sa ako znovu stal [[Krištof Králik]]. Tentokrát bol ženíchom 33 ročný [[Rasťo Zvara]], ktorý pochádza z [[Bratislava|Bratislavy]]. Pracuje ako podnikateľ a venuje sa športu. Zároveň je aj najlepším kamarátom moderátora show. Séria sa začala vysielať v piatok [[7. marec|7. marca]] [[2025]] a skončila [[6. jún|6. juna]] [[2025]]. Novinkou bolo to, že počas piatého dielu prišly do show tri nové dievčata. Počas finálového dielu si Rasťo, ako svoju partnerku vybral Karolínu, ktorá prijala jeho prsteň a spoločne odleteli na dovolenku na [[Maldivy|Maledivy]]. S víťazkou pár už netvoria. {| class="wikitable" |+ !meno súťažiacej !vek !povolanie !koniec v súťaži |- |'''Karolína Michalčíkova *''' |'''26''' |'''modelka, miss SR''' |'''víťazka''' |- |Anna Ličková |23 |modelka |koniec v 12. epizóde |- |Rebeka Štefeková |25 |dentálna hygienička |koniec v 11. epizóde |- |Jasmína Simová * |21 |modelka |koniec v 10. epizóde |- |Barbara Luisa Bertóková |29 |rapperka |koniec v 10. epizóde |- |Timea Lengelová |24 |banková detektívka |koniec v 9. epizóde |- |Azra Sokira |21 |influencerka |koniec v 9. epizóde |- |Berenika Laciková |21 |nechtová dizajnérka |koniec v 8. epizóde |- |Michaela Doležalová |24 |módna stylistka |koniec v 8. epizóde |- |Sára Polubjaková |26 |barberka |koniec v 6. epizóde |- |Kristína Vargová |24 |zdravotná sestra |koniec v 6. epizóde |- |Lindita Sinani * |22 |podnikateľka |koniec v 6. epizóde |- |Zuzana Draganová |23 |modelka |koniec v 6. epizóde |- |Alexandra „Lexi“ Hrdličková |34 |majiteľka salónov krásy |koniec v 6. epizóde |- |Noemi Gažová |25 |podnikateľka |koniec v 4. epizóde |- |Sofia Vrabčeková |22 |podnikateľka v gastre |koniec v 4. epizóde |- |Lucia Kramárová |24 |študentka farmácie |koniec v 3. epizóde |- |Catherine Rosičková |23 |študentka medicíny |koniec v 2. epizóde |- |Bianka Vrečičová |22 |učiteľka angličtiny |koniec v 1. epizóde |- |Daniela Draganová |50 |osobná trenérka |koniec v 1. epizóde |- |Daniela Strelcová |30 |telefonistka |koniec v 1. epizóde |} poznámky k 3. sérii: * Daniela Draganová prišla do šou, aby zistila, o akého muža bude bojovať jej dcéra Zuzana. * Kristína Vargová dobrovoľne odstúpila zo šou v 6. epizóde. * V 5. a 7. epizóde nikto neopustil vilu. * *bombshells (nastúpili v 5. epizóde) == 4. séria == Na ceste plnej vzrušujúcich stretnutí, emócií, humoru, ale aj intríg stretne príťažlivý a úspešný 28 - ročný špecialista na reality a investičné príležitosti [[Adrian Chabada]], ktorý žije v [[Dubaj (mesto)|Dubaji]]. Lokáciou bude opäť exotická Srí Lanka. Novinkou je vysielanie dvakrát do týžďna po hodinovej sekvencií ( na streamovacej platforme Voyo vo stredu a štvrtok, na Markíze zas každý piatok o 20:30, pričom obe epizódy budú odvysielané za sebou ). <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ruža pre nevestu {{!}} Účinkujúci {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/relacie/ruza-pre-nevestu/obsadenie | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2026-02-06 | jazyk = sk}}</ref> {| class="wikitable" !meno súťažiacej !vek !povolanie !koniec v súťaži |- |Chiara Gabriela Habajová |21 |študentka | |- |Laura Vargová |30 |podnikateľka | |- |Mercedes „Mersi“ Gališová |27 |majiteľka vlasového salónu | |- |Michaela „Miška“ Pospíšilová |27 |študentka práva | |- |Michaela Turanská |29 |nechtová školiteľka a vizážistka | |- |Natália Siváková |27 |módná ambasádorka | |- |Nelly Bizeková |21 |zubná asistentka | |- |Sabina Lipková |28 |predajkyňa zájazdov | |- |Nikol Lemčanská |23 |DJ-ka |koniec v 12. epizóde |- |Sandy Tyciaková |20 |umelecká duša |koniec v 12. epizóde |- |Marika Tremková |23 |speváčka a herečka |koniec v 11. epizóde |- |Monika Panáčková |27 |dizajnérka |koniec v 10. epizóde |- |Selina Čertíková |27 |podnikateľka |koniec v 9. epizóde |- |Žaneta Morovská |33 |spisovateľka |koniec v 9. epizóde |- |Stela Jozefčiaková |25 |asistentka v rodinnej firme |koniec v 6. epizóde |- |Alžbeta Bielková |26 |učiteľka a modelka |koniec v 4. epizóde |- |Soňa Kapralová |27 |influencerka |koniec v 2. epizóde |- |Nikola „Niki“ Škrváňová |29 |influencerka |koniec v 2. epizóde |} == Série == {| class="wikitable sortable" style="width: 50%; text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#800080; width:1%;" | | '''[[#1. séria|1]]''' | 12 | [[3. marec]] [[2023]] | [[2. jún]] [[2023]] | piatok 20:30 | [[TV Markíza]] |- | style="background:#23A0A0; width:1%;" | | '''[[#2. séria|2]]''' | 12 | [[8. marec]] [[2024]] | [[31. máj]] [[2024]] | piatok 20:30 | [[TV Markíza]] |- | |3 |13 |[[7. marec]] [[2025]] |[[6. jún]] [[2025]] |piatok 20:30 |[[TV Markíza]] |- | |4 |24 |[[6. marec]] [[2026]] | |piatok 20:30 |[[TV Markíza]] |} == Časti == === 1. séria (2023) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | Scenár ! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | Premiéra {{Minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. jún 2023 }} |} === 2. séria (2024) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Scenár ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. máj 2024 }} |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.markiza.sk/relacie/ruza-pre-nevestu ''Ruža pre nevestu''] na oficiálnej stránke TV Markízy * {{Csfd film|1312756}} * [https://www.markiza.sk/relacie/bez-ruze ''Bez ruže''] je after show k relácií Ruža pre nevestu, kde sa nachádzajú taktiež rozhovory s vypadnutými súťažiacimi. Nechybajú aj bonusové zábery, ktoré neboli v TV odvysielané. [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Televízne relácie z roku 2023]] qs3k4yg8uz2j2nomqzayo18yk21reet 8199489 8199350 2026-04-17T11:04:19Z NikolaMatouskova 246180 /* 4. séria */ 8199489 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia|sk=Ruža pre nevestu|en=Bachelor|druhý názov=Ruža pre nevestu|logo=Ruža pre nevestu.jpg|typ=zoznamovacia reality show|formát=Reality show|tvorca=|scenár=|réžia=Matěj Liška<br>Michal Varga<br>Lukáš Výleta|moderátori=Krištof Králik|porota=|rozprávač=Tomáš Tarr (1. séria)<br>Radko Urbanyak (2. séria)<br>Rasťo Zvara (3. séria)<br>Adrián Chadaba (4. séria)|hudba=|slogan=„Príjmeš moju ružu?”|krajina={{Minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{Minivlajka|USA|w}})|počet sérií=4|počet epizód=58 ([[#Časti|zoznam častí]])|zoznam epizód=|výkonní producenti=Milan Alchus<br>Krasimir Vankov<br>Natália Bobocká|produkcia=Jessica Stoltz<br>Berrak Cengiz<br>Erika Alchusová<br>Radka Hanzalová<br>Martin Beroun<br>Zuzana Frašová|strih=Alžbeta Pupáková<br>Martin Štiavnický<br>Michal Židzik<br>Lukáš Duranský<br>Štefan Bohumický<br>Miloš Jakubík<br>Viktor Csudai|produkčná spoločnosť=|dĺžka=cca 2 hod.|vysielanie=[[1. séria:]] [[3. marec]] [[2023]] – [[2. jún]] [[2023]] <br> [[2. séria:]] [[8. marec]] [[2024]] – [[31. máj]] [[2024]] <br> [[3. séria:]] [[7. marec]] [[2025]] – [[6. jún]] [[2025]] <br> [[4. séria:]] [[4. marec]] [[2026]] –|tv=[[TV Markíza]]|formát obrazu=16:9|predošlé=|nasledujúce=|súvisiace=[[Nevesta pre milionára]]|webstránka=https://www.markiza.sk/relacie/ruza-pre-nevestu|imdb id=|tv com id=|csfd id=251202|víťaz=Petrana Galatea Oráčová<br>Stanislava Lučková<br>Karolína Michalčíková|miesto=Turecko (1. séria)<br>Sri Lanka (2.,3., a 4. séria)}}'''''Ruža pre nevestu''''' je [[slovensko|slovenská]] [[televízia (prenos)|televízna]] [[súťaž]]ná [[relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorá sa vysiela na [[TV Markíza]] od [[3. marec|3. marca]] [[2023]]. Ide o adaptáciu [[Spojené štáty|americkej]] relácie ''[[The bachelor|The Bachelor]]'' z roku [[2003|2004]] vysielanej na televízii [[American Broadcasting Company|ABC]]. Moderátorom je [[Krištof Králik]]. == 1. séria == Slobodný podnikateľ [[Tomáš Tarr]], si hľadá lásku svojho života spomedzi 18 slobodných žien. Každá epizóda sa končí ceremoniálom ruží, na ktorom Tomáš podaruje ruže tým dievčatám, ktoré chce, aby v súťaži zostali. Tie, ktoré ružu nedostanú, musia šou opustiť. Na konci víťazke predá prsteň. Samotné natáčanie trvalo 5 týždňov. Z celkovo 12 epizód bolo 10 natočených v [[Turecko|Turecku]] a 2 na [[Slovensko|Slovensku]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pravidlá šou Ruža pre nevestu: S niektorými drsnými podmienkami nerátali ani súťažiace {{!}} TV Markíza|url=https://www.markiza.sk/relacie/ruza-pre-nevestu/clanok/654468-pravidla-sou-ruza-pre-nevestu-s-niektorymi-drsnymi-podmienkami-neratali-ani-sutaziace|vydavateľ=www.markiza.sk|dátum prístupu=2023-03-31|jazyk=sk}}</ref>. S víťazkou už pár netvoria. Na chvíľu tvoril pár s Marcelou Dolniakovou, ktorá skončila v 8. epizóde. {{Bez citácie}}. {| class="wikitable" !meno súťažiacej !vek !povolanie !koniec v súťaži |- |'''Petrana Galantea Oráčová''' |'''21''' |'''ASMR youtuberka''' |'''víťazka''' |- |Miroslava Hriňáková |26 |študentka veterinárnej medicíny |koniec v 12. epizóde |- |Tereza Kosecová |24 |social media specialist |koniec v 11. epizóde |- |Priscilla Versluis |22 |barberka |koniec v 10. epizóde |- |Virgínia Buberníková |28 |fitness trenérka |koniec v 9. epizóde |- |Diana Fabiánová |25 |svadobná manažérka |koniec v 8. epizóde |- |Marcela Dolniaková |25 |nezamestnaná |koniec v 8. epizóde |- |Beáta Rusnáková |23 |podnikatelka a influencerka |koniec v 8. epizóde |- |Nikola Zsuriková |34 |umelkyňa |koniec v 7. epizóde |- |Katarína Talanová |31 |speváčka a herečka |koniec v 6. epizóde |- |Martina Felonenko |21 |modelka |koniec v 5. epizóde |- |Natálie Tlkalcová |29 |tanečníčka |koniec v 4. epizóde |- |Ema Slovinská |21 |študentka |koniec v 3. epizóde |- |Denisa Hassa |25 |študentka |koniec v 3. epizóde |- |Lívia Lacková |30 |realitná maklérka |koniec v 2. epizóde |- |Tina Gvušč |28 |marketing |koniec v 2. epizóde |- |Diana Keszegová |25 |manažérka |koniec v 1. epizóde |- |Zuza Baquero |34 |realitná maklérka |koniec v 1. epizóde |} == 2. séria == Druhá séria sa začala vysielať [[8. marec|8. marca]] [[2024]]. Tentoraz sa natáčanie uskutočnilo na [[Srí Lanka|Srí Lanke]] a moderátorom sa opäť stal [[Krištof Králik]]. V šou súťažilo 18 slobodných žien, ktoré sa snažili získať srdce slobodného muža, tentokrát 34-ročného [[Radka Urbanyaka]], ktorý pochádza z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a žije v [[Oslo|Osle]]. V tejto sérii sa medzi súťažiacimi skrýva tajná agentka, v skutočnosti [[Psychológ|psychologička]], ktorou bola [[Tímea Kerekeš]], ktorá skúma správanie súťažiacich, ktoré chcú získať Urbanyaka pre seba. S víťazkou pár už netvoria.{{Bez citácie}} {| class="wikitable" !meno súťažiacej !vek !povolanie !koniec v súťaži |- |'''Stanislava Lučková''' |'''31''' |'''asistentka predaja''' |'''víťazka''' |- |Julie Hojdyszová |24 |modelka |koniec v 12. epizóde |- |Jennifer Hrušková |28 |manažérka predajne |koniec v 11. epizóde |- |Lara Elizabeth Dizdarević |20 |študentka |koniec v 10. epizóde |- |Frederika Ilečková |23 |manažérka socialnych sietí |koniec v 10. epizóde |- |Nikoleta Julinyová |27 |podnikatel'ka |koniec v 9. epizóde |- |Lucy Michalička |24 |študentka |koniec v 8. epizóde |- |Aneta Slotová |25 |vizážistka |koniec v 8. epizóde |- |Verona Tóthová |26 |someliérka |koniec v 7. epizóde |- |Nikola „Pocahontas“ Grundzová |30 |asistentka |koniec v 6. epizóde |- |Nikoleta Daniela „Dolli“ Kortišová |29 |nezamestnaná |koniec v 6. epizóde |- |Nicole Fedorčáková |28 |pracovníčka sociálnej podpory |koniec v 5. epizóde |- |Alžbeta Nemcová |27 |asistentka |koniec v 4. epizóde |- |Ivana Kasalová |22 |influencerka |koniec v 3. epizóde |- |Veronika Palková |30 |kontrolorka kvality |koniec v 2. epizóde |- |Tímea Kerekeš |29 |psychologička (tajná agentka) |koniec v 2. epizóde |- |Sára Gregorová |24 |študentka |koniec v 1. epizóde |- |Dominika Lovaszová |21 |manažérka baru |koniec v 1. epizóde |} == 3. séria == Tretia séria sa začala točiť v [[január]]i [[2025]]. Natáčala sa opäť na [[Srí Lanka|Srí Lanke]] a moderátorom sa ako znovu stal [[Krištof Králik]]. Tentokrát bol ženíchom 33 ročný [[Rasťo Zvara]], ktorý pochádza z [[Bratislava|Bratislavy]]. Pracuje ako podnikateľ a venuje sa športu. Zároveň je aj najlepším kamarátom moderátora show. Séria sa začala vysielať v piatok [[7. marec|7. marca]] [[2025]] a skončila [[6. jún|6. juna]] [[2025]]. Novinkou bolo to, že počas piatého dielu prišly do show tri nové dievčata. Počas finálového dielu si Rasťo, ako svoju partnerku vybral Karolínu, ktorá prijala jeho prsteň a spoločne odleteli na dovolenku na [[Maldivy|Maledivy]]. S víťazkou pár už netvoria. {| class="wikitable" |+ !meno súťažiacej !vek !povolanie !koniec v súťaži |- |'''Karolína Michalčíkova *''' |'''26''' |'''modelka, miss SR''' |'''víťazka''' |- |Anna Ličková |23 |modelka |koniec v 12. epizóde |- |Rebeka Štefeková |25 |dentálna hygienička |koniec v 11. epizóde |- |Jasmína Simová * |21 |modelka |koniec v 10. epizóde |- |Barbara Luisa Bertóková |29 |rapperka |koniec v 10. epizóde |- |Timea Lengelová |24 |banková detektívka |koniec v 9. epizóde |- |Azra Sokira |21 |influencerka |koniec v 9. epizóde |- |Berenika Laciková |21 |nechtová dizajnérka |koniec v 8. epizóde |- |Michaela Doležalová |24 |módna stylistka |koniec v 8. epizóde |- |Sára Polubjaková |26 |barberka |koniec v 6. epizóde |- |Kristína Vargová |24 |zdravotná sestra |koniec v 6. epizóde |- |Lindita Sinani * |22 |podnikateľka |koniec v 6. epizóde |- |Zuzana Draganová |23 |modelka |koniec v 6. epizóde |- |Alexandra „Lexi“ Hrdličková |34 |majiteľka salónov krásy |koniec v 6. epizóde |- |Noemi Gažová |25 |podnikateľka |koniec v 4. epizóde |- |Sofia Vrabčeková |22 |podnikateľka v gastre |koniec v 4. epizóde |- |Lucia Kramárová |24 |študentka farmácie |koniec v 3. epizóde |- |Catherine Rosičková |23 |študentka medicíny |koniec v 2. epizóde |- |Bianka Vrečičová |22 |učiteľka angličtiny |koniec v 1. epizóde |- |Daniela Draganová |50 |osobná trenérka |koniec v 1. epizóde |- |Daniela Strelcová |30 |telefonistka |koniec v 1. epizóde |} poznámky k 3. sérii: * Daniela Draganová prišla do šou, aby zistila, o akého muža bude bojovať jej dcéra Zuzana. * Kristína Vargová dobrovoľne odstúpila zo šou v 6. epizóde. * V 5. a 7. epizóde nikto neopustil vilu. * *bombshells (nastúpili v 5. epizóde) == 4. séria == Na ceste plnej vzrušujúcich stretnutí, emócií, humoru, ale aj intríg stretne príťažlivý a úspešný 28 - ročný špecialista na reality a investičné príležitosti [[Adrian Chabada]], ktorý žije v [[Dubaj (mesto)|Dubaji]]. Lokáciou bude opäť exotická Srí Lanka. Novinkou je vysielanie dvakrát do týžďna po hodinovej sekvencií ( na streamovacej platforme Voyo vo stredu a štvrtok, na Markíze zas každý piatok o 20:30, pričom obe epizódy budú odvysielané za sebou ). <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ruža pre nevestu {{!}} Účinkujúci {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/relacie/ruza-pre-nevestu/obsadenie | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2026-02-06 | jazyk = sk}}</ref> {| class="wikitable" !meno súťažiacej !vek !povolanie !koniec v súťaži |- |Chiara Gabriela Habajová |21 |študentka | |- |Dominika Mercedes „Mersi“ Gališová |27 |majiteľka vlasového salónu | |- |Laura Vargová |30 |podnikateľka | |- |Michaela „Miška“ Pospíšilová |27 |študentka práva | |- |Michaela Turanská |29 |nechtová školiteľka a vizážistka | |- |Natália Siváková |27 |módná ambasádorka | |- |Nelly Bizeková |21 |zubná asistentka | |- |Sabina Lipková |28 |predajkyňa zájazdov | |- |Nikol Lemčanská |23 |DJ-ka |koniec v 12. epizóde |- |Sandy Tyciaková |20 |umelecká duša |koniec v 12. epizóde |- |Marika Tremková |23 |speváčka a herečka |koniec v 11. epizóde |- |Monika Panáčková |27 |dizajnérka |koniec v 10. epizóde |- |Selina Čertíková |27 |podnikateľka |koniec v 9. epizóde |- |Žaneta Morovská |33 |spisovateľka |koniec v 9. epizóde |- |Stela Jozefčiaková |25 |asistentka v rodinnej firme |koniec v 6. epizóde |- |Alžbeta Bielková |26 |učiteľka a modelka |koniec v 4. epizóde |- |Soňa Kapralová |27 |influencerka |koniec v 2. epizóde |- |Nikola „Niki“ Škrváňová |29 |influencerka |koniec v 2. epizóde |} == Série == {| class="wikitable sortable" style="width: 50%; text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#800080; width:1%;" | | '''[[#1. séria|1]]''' | 12 | [[3. marec]] [[2023]] | [[2. jún]] [[2023]] | piatok 20:30 | [[TV Markíza]] |- | style="background:#23A0A0; width:1%;" | | '''[[#2. séria|2]]''' | 12 | [[8. marec]] [[2024]] | [[31. máj]] [[2024]] | piatok 20:30 | [[TV Markíza]] |- | |3 |13 |[[7. marec]] [[2025]] |[[6. jún]] [[2025]] |piatok 20:30 |[[TV Markíza]] |- | |4 |24 |[[6. marec]] [[2026]] | |piatok 20:30 |[[TV Markíza]] |} == Časti == === 1. séria (2023) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | Scenár ! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | Premiéra {{Minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. jún 2023 }} |} === 2. séria (2024) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Scenár ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. máj 2024 }} |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.markiza.sk/relacie/ruza-pre-nevestu ''Ruža pre nevestu''] na oficiálnej stránke TV Markízy * {{Csfd film|1312756}} * [https://www.markiza.sk/relacie/bez-ruze ''Bez ruže''] je after show k relácií Ruža pre nevestu, kde sa nachádzajú taktiež rozhovory s vypadnutými súťažiacimi. Nechybajú aj bonusové zábery, ktoré neboli v TV odvysielané. [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Televízne relácie z roku 2023]] 468kubm6uxkbzyjb8lsq064mcujxag3 0 695367 8199163 8180116 2026-04-16T12:54:10Z Katarína Kerekes 292130 8199163 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Beatrix Pospíšilová Čelková | Rodné meno = Božena Pospíšilová | Popis osoby = slovenská účastníčka československého protinacistického odboja | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1925|7|16}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1997|6|2|1925|7|16}} | Miesto úmrtia = [[Trenčín]] [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Vojtech Čelko | Partner = | Deti = [[Vojtech Čelko]] {{small|(* 1946)}}<br />Juraj Čelko {{small|(* 1948 – † 2021)}}<br />Martin Alexander Čelko {{small|(* 1950)}} | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Bratislava | Portál2 = História | Portál3 = }} '''Beatrix Pospíšilová Čelková''' (rod. '''Božena Pospíšilová''', prezývaná '''''Trixi'''''; * [[16. júl|16. apríl]] [[1925]], [[Bratislava]] – † [[2. jún]] [[1997]], [[Trenčín]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beatrix Pospíšilová (1925-1997) | url = https://data.bnf.fr/en/17821275/beatrix_pospisilova/ | vydavateľ = Bibliothèque nationale de France | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> bola slovenská účastníčka [[Druhý česko-slovenský odboj|československého protinacistického odboja]] počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], najmladšia priemyselná [[špionáž|špiónka]], ktorá zohrala dôležitú rolu pri príprave spojeneckého [[Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944|bombardovania bratislavskej rafinérie Apollo]] v júni [[1944]].<ref name="pravda-2020">{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Radovan | autor = | odkaz na autora = | titul = Volali ju Trixi. Príbeh slovenskej špiónky | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://zurnal.pravda.sk/portret/clanok/551087-volali-ju-trixi-pribeh-slovenskej-spionky/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-11 | dátum prístupu = 2023-04-04}}</ref><ref name="zvm-2020">{{Citácia periodika | priezvisko = Šátková | meno = Eva | autor = | odkaz na autora = | titul = Príbeh najmladšej špiónky sveta: Trixi Čelková bojovala s výčitkami svedomia | periodikum = Ženy v meste | odkaz na periodikum = | url = https://www.zenyvmeste.sk/rebelky-prva-spionka-zena-trixi-celkova | issn = | vydavateľ = Webinak | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-23 | dátum prístupu = 2023-04-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230327161827/https://www.zenyvmeste.sk/rebelky-prva-spionka-zena-trixi-celkova | dátum archivácie = 2023-03-27 }}</ref> == Životopis == Trixi sa narodila ako Božena Pospíšilová v Bratislave v rodine [[Slováci|Slovenky]] a [[Moravania|Moraváka]]. Po vyhlásení [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu]] a vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] sa jej rodičia rozviedli a otec bol donútený opustiť Slovensko. Trixi s ním ako pätnásťročná odcestovala do [[Praha|Prahy]], kde nastúpila na gymnázium.<ref name="pravda-2020" /><ref name="prvezeny">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beatrix Čelková (Trixi) | url = http://prvezeny.sk/trixi-beatrix-celkova/ | vydavateľ = prvezeny.sk | dátum vydania = 2019-05-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Odbojová činnosť === [[Súbor:Studio_Barrandov_model080.jpg|náhľad|Model ateliéru Barrandov]] ==== Barrandov ==== Ako šestnásťročná sa už angažovala v [[druhý česko-slovenský odboj|protinacistickom odboji]]. Priviedla ju k tomu jej teta [[Františka Hrubišková]] prezývaná ''Biela pani'', ktorá bola aj s manželom aktívna v odbojovej skupine [[Flóra (odbojová skupina)|Flóra]] a ilegálne jazdila zo [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]] do [[Praha|Prahy]], pričom slúžila ako spojka medzi slovenským odbojom a českou [[Obrana národa|Obranou národa]] vedenou [[Alois Eliáš|Aloisom Eliášom]]. Trixi z gymnázia odišla pracovať do spoločnosti [[Lucernafilm]]. Na [[Barrandov|Barrandove]] začala kariéru najmladšej špiónky. Poznala hercov, ale zamerala sa hlavne na vysokých nemeckých dôstojníkov, od ktorých získavala informácie. V spoločnosti budila pozornosť, ovládala cudzie jazyky, nechýbal jej zmysel pre humor a mala dokonalé spoločenské vystupovanie.<ref name="pravda-2020" /><ref name="zvm-2020" /><ref name="prvezeny" /> ==== Justícia ==== Počas [[Heydrichiáda|heydrichiády]] ju vyšetrovalo [[gestapo]], neobjavilo však žiadne dôkazy. Na falošný pas utiekla späť na Slovensko. Ukrývala sa v sanatóriu MUDr. Guhra v [[Tatranská Polianka|Tatranskej Polianke]]. Tam sa zoznámila so svojim budúcim manželom, Vojtechom Čelkom. V Bratislave sa zapojila do činnosti ilegálnej skupiny ''Justícia''. Nastúpila do továrne [[Apollo (podnik)|Apollo]], ktorá bola v tej dobe súčasťou nemeckého koncernu [[I. G. Farbenindustrie|I. G. Farben]] a patrila medzi najväčšie európske [[Ropná rafinéria|rafinérie]]. Pracovala v oddelení finančnej kontroly a mohla tak získavať a odovzdávať ďalej dôležité poznatky o množstve spracovanej [[Ropa|ropy]], z ktorej sa vyrábalo palivo pre nemeckú armádu na východnom fronte. Vytvorila fotografie továrne a tajne vyniesla film so snímkami v podväzkovom páse. Odbojová skupina ''Justícia'' spolupracovala s [[Londýn]]om, kde informácie spojencom poslúžili pri plánovaní [[Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944|leteckého náletu na Apollo]]. Napriek tomu, že ''Trixi'' o útoku vedela, [[16. jún|16. júna]] [[1944]] bola v rafinérii ako ktorýkoľvek iný deň. Americké letectvo zničilo počas štyroch vĺn náletu väčšinu závodu. O život prišlo podľa rôznych odhadov 118 až vyše 770 ľudí, nielen zamestnancov Apolla, ale aj civilistov. ''Trixi'' prežila, musela pomáhať identifikovať zosnulých kolegov a priateľov. Traumu z týchto zážitkov si niesla do konca života.<ref name="zvm-2020" /> === Po vojne === Po roku [[1948]] pracovala ako [[sestra (zdravotníctvo)|zdravotná sestra]] na trenčianskej onkológii. S manželom Vojtechom Čelkom (* 1916 – † 1989) mali synov [[Vojtech Čelko|Vojtecha]] (* 1946, historik), Juraja (* 1948 – † 2021, lekár) a Martina Alexandra (* 1950, lekár).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chyla | meno = Ivan | priezvisko2 = Korený | meno2 = Jozef | titul = JUDr. Vojtech Čelko | url = http://www.trencan.6f.sk/0094-Celko.html | vydavateľ = Vojtech Brabenec | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-04 | miesto = Trenčín | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brabenec | meno = Vojtech | autor = | odkaz na autora = | titul = Známi Trenčania | url = http://www.trencan.6f.sk/Brabenec/0013-ZnamiTrencania.html | vydavateľ = Vojtech Brabenec | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-04 | miesto = Trenčín | jazyk = }}</ref> == Vo filme == Beatrix Čelkovej je venovaná štvrtá epizóda dokumentárneho seriálu ''Prvá'' (Slovensko, 2013, 41 min) režiséra [[Peter Kerekes|Petra Kerekesa]].<ref name="prvezeny" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvá | url = https://www.csfd.cz/film/398546-prva/recenze/ | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-04 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Kalný | meno = Slavo | autor = | odkaz na autora = | titul = Bombardovanie Apolky | vydanie = 1 | vydavateľ = Albert Marenčin  Vydavateľstvo PT | miesto = Bratislava | rok = 2007 | počet strán = 145 | url = | isbn = 978-80-89218-60-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Externé odkazy == * [https://plus.rozhlas.cz/zeny-tri-republik-bozena-pospisilova-celkova-trixi-nejmladsi-spionka-7596163 Ženy tří republik: Božena Pospíšilová Čelková (Trixi), nejmladší špionka] – článok Českého rozhlasu (2018) * [https://zurnal.pravda.sk/portret/clanok/551087-volali-ju-trixi-pribeh-slovenskej-spionky/ Volali ju Trixi. Príbeh slovenskej špiónky] – článok v denníku Pravda (2020) == Zdroj == {{preklad|cs|Beatrix Pospíšilová Čelková|22061522}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pospíšilová Čelková, Beatrix}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí špióni]] [[Kategória:Osobnosti česko-slovenského protifašistického odboja]] [[Kategória:Slovenské zdravotné sestry]] jz9cl6mrovztg7al8e1w4ymswz3jkj9 8199181 8199163 2026-04-16T13:31:06Z Katarína Kerekes 292130 8199181 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Beatrix Pospíšilová Čelková | Rodné meno = Božena Pospíšilová | Popis osoby = slovenská účastníčka československého protinacistického odboja | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1925|4|16}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1997|6|2|1925|7|16}} | Miesto úmrtia = [[Trenčín]] [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Vojtech Čelko | Partner = | Deti = [[Vojtech Čelko]] {{small|(* 1946)}}<br />Juraj Čelko {{small|(* 1948 – † 2021)}}<br />Martin Alexander Čelko {{small|(* 1950)}} | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Bratislava | Portál2 = História | Portál3 = }} '''Beatrix Pospíšilová Čelková''' (rod. '''Božena Pospíšilová''', prezývaná '''''Trixi'''''; * [[16. júl|16. apríl]] [[1925]], [[Bratislava]] – † [[2. jún]] [[1997]], [[Trenčín]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beatrix Pospíšilová (1925-1997) | url = https://data.bnf.fr/en/17821275/beatrix_pospisilova/ | vydavateľ = Bibliothèque nationale de France | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> bola slovenská účastníčka [[Druhý česko-slovenský odboj|československého protinacistického odboja]] počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], najmladšia priemyselná [[špionáž|špiónka]], ktorá zohrala dôležitú rolu pri príprave spojeneckého [[Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944|bombardovania bratislavskej rafinérie Apollo]] v júni [[1944]].<ref name="pravda-2020">{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Radovan | autor = | odkaz na autora = | titul = Volali ju Trixi. Príbeh slovenskej špiónky | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://zurnal.pravda.sk/portret/clanok/551087-volali-ju-trixi-pribeh-slovenskej-spionky/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-11 | dátum prístupu = 2023-04-04}}</ref><ref name="zvm-2020">{{Citácia periodika | priezvisko = Šátková | meno = Eva | autor = | odkaz na autora = | titul = Príbeh najmladšej špiónky sveta: Trixi Čelková bojovala s výčitkami svedomia | periodikum = Ženy v meste | odkaz na periodikum = | url = https://www.zenyvmeste.sk/rebelky-prva-spionka-zena-trixi-celkova | issn = | vydavateľ = Webinak | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-23 | dátum prístupu = 2023-04-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230327161827/https://www.zenyvmeste.sk/rebelky-prva-spionka-zena-trixi-celkova | dátum archivácie = 2023-03-27 }}</ref> == Životopis == Trixi sa narodila ako Božena Pospíšilová v Bratislave v rodine [[Slováci|Slovenky]] a [[Moravania|Moraváka]]. Po vyhlásení [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu]] a vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] sa jej rodičia rozviedli a otec bol donútený opustiť Slovensko. Trixi s ním ako pätnásťročná odcestovala do [[Praha|Prahy]], kde nastúpila na gymnázium.<ref name="pravda-2020" /><ref name="prvezeny">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beatrix Čelková (Trixi) | url = http://prvezeny.sk/trixi-beatrix-celkova/ | vydavateľ = prvezeny.sk | dátum vydania = 2019-05-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Odbojová činnosť === [[Súbor:Studio_Barrandov_model080.jpg|náhľad|Model ateliéru Barrandov]] ==== Barrandov ==== Ako šestnásťročná sa už angažovala v [[druhý česko-slovenský odboj|protinacistickom odboji]]. Priviedla ju k tomu jej teta [[Františka Hrubišková]] prezývaná ''Biela pani'', ktorá bola aj s manželom aktívna v odbojovej skupine [[Flóra (odbojová skupina)|Flóra]] a ilegálne jazdila zo [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]] do [[Praha|Prahy]], pričom slúžila ako spojka medzi slovenským odbojom a českou [[Obrana národa|Obranou národa]] vedenou [[Alois Eliáš|Aloisom Eliášom]]. Trixi z gymnázia odišla pracovať do spoločnosti [[Lucernafilm]]. Na [[Barrandov|Barrandove]] začala kariéru najmladšej špiónky. Poznala hercov, ale zamerala sa hlavne na vysokých nemeckých dôstojníkov, od ktorých získavala informácie. V spoločnosti budila pozornosť, ovládala cudzie jazyky, nechýbal jej zmysel pre humor a mala dokonalé spoločenské vystupovanie.<ref name="pravda-2020" /><ref name="zvm-2020" /><ref name="prvezeny" /> ==== Justícia ==== Počas [[Heydrichiáda|heydrichiády]] ju vyšetrovalo [[gestapo]], neobjavilo však žiadne dôkazy. Na falošný pas utiekla späť na Slovensko. Ukrývala sa v sanatóriu MUDr. Guhra v [[Tatranská Polianka|Tatranskej Polianke]]. Tam sa zoznámila so svojim budúcim manželom, Vojtechom Čelkom. V Bratislave sa zapojila do činnosti ilegálnej skupiny ''Justícia''. Nastúpila do továrne [[Apollo (podnik)|Apollo]], ktorá bola v tej dobe súčasťou nemeckého koncernu [[I. G. Farbenindustrie|I. G. Farben]] a patrila medzi najväčšie európske [[Ropná rafinéria|rafinérie]]. Pracovala v oddelení finančnej kontroly a mohla tak získavať a odovzdávať ďalej dôležité poznatky o množstve spracovanej [[Ropa|ropy]], z ktorej sa vyrábalo palivo pre nemeckú armádu na východnom fronte. Vytvorila fotografie továrne a tajne vyniesla film so snímkami v podväzkovom páse. Odbojová skupina ''Justícia'' spolupracovala s [[Londýn]]om, kde informácie spojencom poslúžili pri plánovaní [[Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944|leteckého náletu na Apollo]]. Napriek tomu, že ''Trixi'' o útoku vedela, [[16. jún|16. júna]] [[1944]] bola v rafinérii ako ktorýkoľvek iný deň. Americké letectvo zničilo počas štyroch vĺn náletu väčšinu závodu. O život prišlo podľa rôznych odhadov 118 až vyše 770 ľudí, nielen zamestnancov Apolla, ale aj civilistov. ''Trixi'' prežila, musela pomáhať identifikovať zosnulých kolegov a priateľov. Traumu z týchto zážitkov si niesla do konca života.<ref name="zvm-2020" /> === Po vojne === Po roku [[1948]] pracovala ako [[sestra (zdravotníctvo)|zdravotná sestra]] na trenčianskej onkológii. S manželom Vojtechom Čelkom (* 1916 – † 1989) mali synov [[Vojtech Čelko|Vojtecha]] (* 1946, historik), Juraja (* 1948 – † 2021, lekár) a Martina Alexandra (* 1950, lekár).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chyla | meno = Ivan | priezvisko2 = Korený | meno2 = Jozef | titul = JUDr. Vojtech Čelko | url = http://www.trencan.6f.sk/0094-Celko.html | vydavateľ = Vojtech Brabenec | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-04 | miesto = Trenčín | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brabenec | meno = Vojtech | autor = | odkaz na autora = | titul = Známi Trenčania | url = http://www.trencan.6f.sk/Brabenec/0013-ZnamiTrencania.html | vydavateľ = Vojtech Brabenec | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-04 | miesto = Trenčín | jazyk = }}</ref> == Vo filme == Beatrix Čelkovej je venovaná štvrtá epizóda dokumentárneho seriálu ''Prvá'' (Slovensko, 2013, 41 min) režiséra [[Peter Kerekes|Petra Kerekesa]].<ref name="prvezeny" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvá | url = https://www.csfd.cz/film/398546-prva/recenze/ | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-04 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Kalný | meno = Slavo | autor = | odkaz na autora = | titul = Bombardovanie Apolky | vydanie = 1 | vydavateľ = Albert Marenčin  Vydavateľstvo PT | miesto = Bratislava | rok = 2007 | počet strán = 145 | url = | isbn = 978-80-89218-60-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Externé odkazy == * [https://plus.rozhlas.cz/zeny-tri-republik-bozena-pospisilova-celkova-trixi-nejmladsi-spionka-7596163 Ženy tří republik: Božena Pospíšilová Čelková (Trixi), nejmladší špionka] – článok Českého rozhlasu (2018) * [https://zurnal.pravda.sk/portret/clanok/551087-volali-ju-trixi-pribeh-slovenskej-spionky/ Volali ju Trixi. Príbeh slovenskej špiónky] – článok v denníku Pravda (2020) == Zdroj == {{preklad|cs|Beatrix Pospíšilová Čelková|22061522}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pospíšilová Čelková, Beatrix}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí špióni]] [[Kategória:Osobnosti česko-slovenského protifašistického odboja]] [[Kategória:Slovenské zdravotné sestry]] iny5syk90nx4hjdki8li92eac2m5z4o 8199234 8199181 2026-04-16T15:24:03Z Teslaton 12161 rv. + ref., zdrojov pre júl je viacero, ak existuje spoľahlivý zdroj dokladajúci narodenie v apríli 1925, treba ho tam citovať (a doplniť poznámku, že sa údaje v rôznych zdrojoch líšia) 8199234 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Beatrix Pospíšilová Čelková | Rodné meno = Božena Pospíšilová | Popis osoby = slovenská účastníčka československého protinacistického odboja | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1925|7|16}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1997|6|2|1925|7|16}} | Miesto úmrtia = [[Trenčín]] [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Vojtech Čelko | Partner = | Deti = [[Vojtech Čelko]] {{small|(* 1946)}}<br />Juraj Čelko {{small|(* 1948 – † 2021)}}<br />Martin Alexander Čelko {{small|(* 1950)}} | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Bratislava | Portál2 = História | Portál3 = }} '''Beatrix Pospíšilová Čelková''' (rod. '''Božena Pospíšilová''', prezývaná '''''Trixi'''''; * [[16. júl]] [[1925]], [[Bratislava]] – † [[2. jún]] [[1997]], [[Trenčín]])<ref name="pravda-2020" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beatrix Pospíšilová (1925-1997) | url = https://data.bnf.fr/en/17821275/beatrix_pospisilova/ | vydavateľ = Bibliothèque nationale de France | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> bola slovenská účastníčka [[Druhý česko-slovenský odboj|československého protinacistického odboja]] počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], najmladšia priemyselná [[špionáž|špiónka]], ktorá zohrala dôležitú rolu pri príprave spojeneckého [[Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944|bombardovania bratislavskej rafinérie Apollo]] v júni [[1944]].<ref name="pravda-2020">{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Radovan | autor = | odkaz na autora = | titul = Volali ju Trixi. Príbeh slovenskej špiónky | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://zurnal.pravda.sk/portret/clanok/551087-volali-ju-trixi-pribeh-slovenskej-spionky/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-11 | dátum prístupu = 2023-04-04}}</ref><ref name="zvm-2020">{{Citácia periodika | priezvisko = Šátková | meno = Eva | autor = | odkaz na autora = | titul = Príbeh najmladšej špiónky sveta: Trixi Čelková bojovala s výčitkami svedomia | periodikum = Ženy v meste | odkaz na periodikum = | url = https://www.zenyvmeste.sk/rebelky-prva-spionka-zena-trixi-celkova | issn = | vydavateľ = Webinak | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-23 | dátum prístupu = 2023-04-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230327161827/https://www.zenyvmeste.sk/rebelky-prva-spionka-zena-trixi-celkova | dátum archivácie = 2023-03-27 }}</ref> == Životopis == Trixi sa narodila ako Božena Pospíšilová v Bratislave v rodine [[Slováci|Slovenky]] a [[Moravania|Moraváka]]. Po vyhlásení [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu]] a vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] sa jej rodičia rozviedli a otec bol donútený opustiť Slovensko. Trixi s ním ako pätnásťročná odcestovala do [[Praha|Prahy]], kde nastúpila na gymnázium.<ref name="pravda-2020" /><ref name="prvezeny">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beatrix Čelková (Trixi) | url = http://prvezeny.sk/trixi-beatrix-celkova/ | vydavateľ = prvezeny.sk | dátum vydania = 2019-05-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Odbojová činnosť === [[Súbor:Studio_Barrandov_model080.jpg|náhľad|Model ateliéru Barrandov]] ==== Barrandov ==== Ako šestnásťročná sa už angažovala v [[druhý česko-slovenský odboj|protinacistickom odboji]]. Priviedla ju k tomu jej teta [[Františka Hrubišková]] prezývaná ''Biela pani'', ktorá bola aj s manželom aktívna v odbojovej skupine [[Flóra (odbojová skupina)|Flóra]] a ilegálne jazdila zo [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]] do [[Praha|Prahy]], pričom slúžila ako spojka medzi slovenským odbojom a českou [[Obrana národa|Obranou národa]] vedenou [[Alois Eliáš|Aloisom Eliášom]]. Trixi z gymnázia odišla pracovať do spoločnosti [[Lucernafilm]]. Na [[Barrandov|Barrandove]] začala kariéru najmladšej špiónky. Poznala hercov, ale zamerala sa hlavne na vysokých nemeckých dôstojníkov, od ktorých získavala informácie. V spoločnosti budila pozornosť, ovládala cudzie jazyky, nechýbal jej zmysel pre humor a mala dokonalé spoločenské vystupovanie.<ref name="pravda-2020" /><ref name="zvm-2020" /><ref name="prvezeny" /> ==== Justícia ==== Počas [[Heydrichiáda|heydrichiády]] ju vyšetrovalo [[gestapo]], neobjavilo však žiadne dôkazy. Na falošný pas utiekla späť na Slovensko. Ukrývala sa v sanatóriu MUDr. Guhra v [[Tatranská Polianka|Tatranskej Polianke]]. Tam sa zoznámila so svojim budúcim manželom, Vojtechom Čelkom. V Bratislave sa zapojila do činnosti ilegálnej skupiny ''Justícia''. Nastúpila do továrne [[Apollo (podnik)|Apollo]], ktorá bola v tej dobe súčasťou nemeckého koncernu [[I. G. Farbenindustrie|I. G. Farben]] a patrila medzi najväčšie európske [[Ropná rafinéria|rafinérie]]. Pracovala v oddelení finančnej kontroly a mohla tak získavať a odovzdávať ďalej dôležité poznatky o množstve spracovanej [[Ropa|ropy]], z ktorej sa vyrábalo palivo pre nemeckú armádu na východnom fronte. Vytvorila fotografie továrne a tajne vyniesla film so snímkami v podväzkovom páse. Odbojová skupina ''Justícia'' spolupracovala s [[Londýn]]om, kde informácie spojencom poslúžili pri plánovaní [[Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944|leteckého náletu na Apollo]]. Napriek tomu, že ''Trixi'' o útoku vedela, [[16. jún|16. júna]] [[1944]] bola v rafinérii ako ktorýkoľvek iný deň. Americké letectvo zničilo počas štyroch vĺn náletu väčšinu závodu. O život prišlo podľa rôznych odhadov 118 až vyše 770 ľudí, nielen zamestnancov Apolla, ale aj civilistov. ''Trixi'' prežila, musela pomáhať identifikovať zosnulých kolegov a priateľov. Traumu z týchto zážitkov si niesla do konca života.<ref name="zvm-2020" /> === Po vojne === Po roku [[1948]] pracovala ako [[sestra (zdravotníctvo)|zdravotná sestra]] na trenčianskej onkológii. S manželom Vojtechom Čelkom (* 1916 – † 1989) mali synov [[Vojtech Čelko|Vojtecha]] (* 1946, historik), Juraja (* 1948 – † 2021, lekár) a Martina Alexandra (* 1950, lekár).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chyla | meno = Ivan | priezvisko2 = Korený | meno2 = Jozef | titul = JUDr. Vojtech Čelko | url = http://www.trencan.6f.sk/0094-Celko.html | vydavateľ = Vojtech Brabenec | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-04 | miesto = Trenčín | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brabenec | meno = Vojtech | autor = | odkaz na autora = | titul = Známi Trenčania | url = http://www.trencan.6f.sk/Brabenec/0013-ZnamiTrencania.html | vydavateľ = Vojtech Brabenec | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-04 | miesto = Trenčín | jazyk = }}</ref> == Vo filme == Beatrix Čelkovej je venovaná štvrtá epizóda dokumentárneho seriálu ''Prvá'' (Slovensko, 2013, 41 min) režiséra [[Peter Kerekes|Petra Kerekesa]].<ref name="prvezeny" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvá | url = https://www.csfd.cz/film/398546-prva/recenze/ | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-04 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Kalný | meno = Slavo | autor = | odkaz na autora = | titul = Bombardovanie Apolky | vydanie = 1 | vydavateľ = Albert Marenčin  Vydavateľstvo PT | miesto = Bratislava | rok = 2007 | počet strán = 145 | url = | isbn = 978-80-89218-60-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Externé odkazy == * [https://plus.rozhlas.cz/zeny-tri-republik-bozena-pospisilova-celkova-trixi-nejmladsi-spionka-7596163 Ženy tří republik: Božena Pospíšilová Čelková (Trixi), nejmladší špionka] – článok Českého rozhlasu (2018) * [https://zurnal.pravda.sk/portret/clanok/551087-volali-ju-trixi-pribeh-slovenskej-spionky/ Volali ju Trixi. Príbeh slovenskej špiónky] – článok v denníku Pravda (2020) == Zdroj == {{preklad|cs|Beatrix Pospíšilová Čelková|22061522}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pospíšilová Čelková, Beatrix}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí špióni]] [[Kategória:Osobnosti česko-slovenského protifašistického odboja]] [[Kategória:Slovenské zdravotné sestry]] tbp67l395jjh985izi36sl8ytygjg9k 0 695380 8199290 8161677 2026-04-16T18:49:14Z ~2026-23458-80 292188 Bol dodaný dátum ukončenia predaja (zániku) 8199290 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Plustelka | Logo spoločnosti = Druhá verzia loga Plustelky od 29. Októbra. 2021.png | Veľkosť loga = | Popis = | Právna forma = | IČO = | Odvetvie = [[Telekomunikácie]] | Založená = [[1. máj]] [[2013]] | Zakladateľ = | Sídlo = Cesta na Kamzík 14, 831 01 Nové Mesto | Štát sídla = Slovensko | Pôvod = | Vedenie = Rudolf Urbánek | Územný rozsah = Slovensko | Priemysel = | Produkcia = | Aktíva = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Farby spoločnosti = zelená, biela, (červená, oranžová) | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = Towercom a.s. | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{url|http://www.plustelka.sk}} | Zánik =[[1. január]] [[2026]] | Poznámka = }} '''Plustelka''' bol televízny operátor prevádzkovaný spoločnosťou [[Towercom|Towercom a.s.]], ktorý vysiela televízne programy na rôznych multiplexoch<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam vysielačov {{!}} PLUSTELKA | url = https://www.plustelka.sk/zoznam-vysielacov/multiplex-4 | vydavateľ = Zoznam vysielačov {{!}} PLUSTELKA | dátum prístupu = 2025-03-26 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240918121955/https://plustelka.sk/zoznam-vysielacov/multiplex-4 | dátum archivácie = 2024-09-18 }}</ref> pomocou terestriálneho vysielanie [[DVB-T2]]. Vznikla 1. mája 2013, kedy začala vysielať na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vzniká nová televízna služba Plustelka|url=https://www.omediach.com/tv/1308-vznika-nova-televizna-sluzba-plustelka|vydavateľ=Omediach.com|dátum prístupu=2023-04-04|jazyk=sk-SK}}</ref> Zanikla 1. januára 2026 z dôvodu presunu na službu 4ka TV cez anténu. Okrem spoplatnených staníc sa dajú prijímať aj stanice šírené zadarmo tak isto prostredníctvom [[DVB-T2|DVB T2]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PLUSTELKA {{!}} Televízia, s ktorou si budete rozumieť|url=https://www.plustelka.sk/|vydavateľ={{!}} PLUSTELKA|dátum prístupu=2023-04-04|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> == Terestriálne vysielanie == K sledovaniu je potrebná terestriálna [[anténa]] a pokrytie signálom z vysielača, na ktorý treba anténu naladiť.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PLUSTELKA {{!}} Často kladené otázky | url = https://www.plustelka.sk/#/ | vydavateľ = {{!}} PLUSTELKA | dátum prístupu = 2025-03-26 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref> Orientácia antény závisí od miesta a polarizácie vysielania z vybraného vysielača (väčšinou vertikálna).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam vysielačov {{!}} PLUSTELKA | url = https://www.plustelka.sk/zoznam-vysielacov/multiplex-4 | vydavateľ = Zoznam vysielačov {{!}} PLUSTELKA | dátum prístupu = 2025-03-26 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240918121955/https://plustelka.sk/zoznam-vysielacov/multiplex-4 | dátum archivácie = 2024-09-18 }}</ref> Pre vysielanie sa teraz (v roku 2025) využíva kompresný formát [[HEVC]] ([[H.265]]). Je to novší formát a na [[Prijímač|prijímačoch]] na staršie formáty [[MPEG-2]] alebo [[MPEG-4]], ktoré sa využívali v televíznom vysielaní predtým je potrebné pridať [[Settopbox|set-top box]]. V decembri 2021 [[RTVS]] ukončila vysielanie v kompresnom formáte MPEG-2 a prešla na MPEG-4, čo súviselo aj s pripravovaním športového kanála.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Strategie - RTVS modernizuje terestrickú distribúciu. Ľudí žiada, aby si vymenili svoje staršie zariadenia | url = https://strategie.hnonline.sk/news/media/14483700-rtvs-modernizuje-terestricku-distribuciu-ludi-ziada-aby-si-vymenili-svoje-starsie-zariadenia | vydavateľ = strategie.hnonline.sk | dátum vydania = 2021-11-26 | dátum prístupu = 2025-03-26 | jazyk = sk-sk}}</ref> Niektorí poskytovatelia začali s prechodom na HEVC v roku 2017, pričom zákazníkom poskytli nové set-top boxy s podporou tohto formátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Satelitné vysielanie Antiku dnes v noci prešlo na nový kodek... | url = https://www.techbox.sk/rychle-spravy/211988 | dátum prístupu = 2025-03-26 | jazyk = sk-SK}}</ref> Prechod na HEVC na Slovensku prebiehal postupne od roku 2017, pretože ešte v roku 2021 bol jediným slovenským programom vysielaným vo formáte H.265/HEVC program [[Šport (STVR)|RTVS Šport]], ktorý nahradil kanál Trojka HD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DVB-T: Jednotka už len v HD, Dvojka a Trojka prešli na MPEG-4. Čo robiť ak nefungujú? | url = https://www.satelitnatv.sk/2021/12/dvbt-jednotka-uz-len-v-hd-dvojka-a-trojka-presli-na-mpeg-4-co-robit-ak-nefunguju/ | dátum vydania = 2021-12-13 | dátum prístupu = 2025-03-26 | jazyk = sk-SK | priezvisko = redakcia}}</ref> Stalo sa tak 20. decembra 2021. V máji 2021 spoločnosť Towercom uviedla, že prechod na kodek HEVC plánuje až po dosiahnutí vybavenosti domácností kompatibilnými prijímačmi na úrovni 50 %, pričom prechodné obdobie malo trvať najmenej rok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensko oddaluje přechod na kodek HEVC, diváky terestrické televize čeká nákup nových přijímačů | url = https://www.televizniweb.cz/2021/05/slovensko-oddaluje-prechod-na-kodek-hevc-divaci-terestricke-televize-kvuli-nemu-budou-muset-znovu-preladovat/ | dátum vydania = 2021-05-28 | dátum prístupu = 2025-03-26 | jazyk = cs}}</ref> V Česku sa prechod na DVB‑T2 s HEVC uskutočnil už koncom roku 2016 (30. novembra 2016)'''.''' Aj v Rakúsku prebiehal prechod na DVB‑T2 s HEVC už v rokoch 2016 a 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensko oddaluje přechod na kodek HEVC, diváky terestrické televize čeká nákup nových přijímačů | url = https://www.televizniweb.cz/2021/05/slovensko-oddaluje-prechod-na-kodek-hevc-divaci-terestricke-televize-kvuli-nemu-budou-muset-znovu-preladovat/ | dátum vydania = 2021-05-28 | dátum prístupu = 2025-03-26 | jazyk = cs}}</ref> == Televízne stanice dostupné v Plustelke<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vysielače DVB-T I SatelitnáTV.sk|url=https://www.satelitnatv.sk/vysielace/dvb-t/|dátum prístupu=2023-04-04|jazyk=sk-SK}}</ref> == ;Voľne šírené * Jednotka HD * Dvojka HD * RTVS 24 SD/HD * RTVS Šport HD + HD HEVC * TV LUX HD * Promo kanál (každý mesiac jeden kanál z ponuky Plustelka) ;Platené (súčasť služby Plustelka) Pre dekódovanie programových služieb Plustelka je potrebné dekódovacie zariadenie (prijímač alebo [[CAM modul]]). V prípade, že vlastníte TV prijímač s podporou vysielacej normy DVB-T2 a HEVC (H.265), Towercom odporúča zakúpenie dekódovacieho bezkartového CAM modulu určeného pre službu Plustelka. V prípade, že používate staršiu televíziu, je pre službu Plustelka potrebný settopbox.<ref name=":0" /> V roku 2017 bol štandardný poplatok za Plustelku tri euro za mesiac v prípade uzavretia ročnej zmluvy, inak šesť euro mesačne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jak se vyrovnávají s přechodem na DVB-T2 u našich sousedů: Slovensko | url = https://www.televizniweb.cz/2017/05/jak-se-vyrovnavaji-s-prechodem-na-dvb-t2-u-nasich-sousedu-slovensko/ | dátum vydania = 2017-05-29 | dátum prístupu = 2025-03-26 | jazyk = cs}}</ref> V roku 2025 je vyšší.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Plustelka Štandard {{!}} PLUSTELKA | url = https://www.plustelka.sk/objednavka-antena?mesiace=12#/antena/objednavka-antena | vydavateľ = Plustelka Štandard {{!}} PLUSTELKA | dátum prístupu = 2025-03-26 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241003161704/http://www.plustelka.sk/objednavka-antena?mesiace=12#/antena/objednavka-antena | dátum archivácie = 2024-10-03 }}</ref> Hlavné: * JOJ HD * JOJ PLUS * WAU * Markíza HD * Dajto HD * Doma * Markíza Krimi * Markíza Klasik * Prima SK (qHD) * Prima Cool SK (qHD) * ČT 1 HD * ČT 2 HD Spravodajské: * TA3 HD * JOJ 24 HD Detské: * Jojko * Minimax Filmové: * AMC HD * JOJ Cinema HD Športové: * Nova Sport 1 HD * Sport 1 HD * Sport 2 HD * JOJ Šport HD * JOJ Šport 2 HD Dokumentárne: * NGC * JOJ Svet * Viasat Explore * Viasat History * Viasat Nature Hudobné: * Senzi * Music Box Classic Erotické: * VIXEN (qHD) == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Televízne digitálne pozemské vysielanie]] * [[DVB-T na Slovensku]] [[Kategória:Televízia na Slovensku]] 1rg5jfhagsw08zmw1jv9fho3uqft366 0 703806 8199199 8063619 2026-04-16T14:04:31Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8199199 wikitext text/x-wiki [[Image:Famous French Actors.jpg|thumb|Populárni herci francúzskej kinematografie (zľava doprava a zhora nadol): [[Jean Gabin]], [[Louis de Funès]], [[Jeanne Moreau]], [[Alain Delon]], [[Brigitte Bardot]], [[Jean-Paul Belmondo]], [[Isabelle Huppert]], [[Jean Dujardin]], [[Gérard Depardieu]].]] [[Súbor:France film clapperboard.svg|náhľad|Symbolická [[Filmová klapka|klapka]] s francúzskou zástavou.]] '''Francúzska kinematografia''' je pojem zahŕňajúci akúkoľvek sféru francúzskeho [[Filmové dielo|filmu]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=History of French Cinema|url=http://www.frenchfilms.org/french-cinema-history.html|vydavateľ=frenchfilms.org|dátum vydania=2012-01-01|dátum prístupu=2023-11-02|jazyk=en|meno=James|priezvisko=Travers}}</ref> Dôležitý pojem v dejinách nie len [[Francúzsko|francúzskej]] ale aj celosvetovej [[Kinematografia|kinematografie]].<ref name=":0" /> S vedcami ako [[Joseph Plateau]] a [[Étienne-Jules Marey]], prvotriednymi vynálezcami, ktorých objavy boli zásadné, a s priekopníkmi takými nápaditými ako [[Alice Guy-Blaché]], [[Émile Reynaud]], [[bratia Lumièrovci]], [[Georges Méliès]] a [[Léon Gaumont]].<ref name=":0" /> Najvýznamnejšími [[Režisér|režisérmi]] v histórii francúzskej kinematografie sú [[Jean Renoir]], [[Marcel Carné]], [[François Truffaut]] alebo [[Jean-Luc Godard]]. Ďalšími významnými režisérmi sú [[René Clair]], [[Jean Cocteau]], [[René Clément]], [[Robert Bresson]], [[Alain Resnais]], [[Jacques Demy]], [[Claude Chabrol]], [[Louis Malle]], [[Jean-Pierre Melville]], [[Bertrand Tavernier]], [[Claude Sautet]], [[Eric Rohmer]], [[André Téchiné]], [[François Ozon]] či [[Christophe Honoré]]. Okrem vlastného vývoja umožnila francúzska kinematografia mnohým umelcom z [[Európa|Európy]] a celého sveta prejaviť sa. K významným režisérom francúzskej kinematografie patria slávni režiséri ako [[Krzysztof Kieślowski]], [[Walerian Borowczyk]], [[Andrzej Żuławski]], [[Gaspar Noé]], [[Anatole Litvak]], [[Michael Haneke]], [[Paul Verhoeven]], [[Otar Iosseliani]], [[John Berry]] a [[Roman Polanski]]. Naopak, režiséri francúzskej kinematografie ako [[Jean Renoir]], [[Jacques Tourneur]], [[Jean-Jacques Annaud]], [[Jean-Pierre Jeunet]], [[Olivier Dahan]], [[Luc Besson]], [[Francis Veber]], [[Claude Berri]], [[Agnès Varda]], [[Just Jaeckin]], [[Julie Delpy]] alebo [[Claire Denis]] rozbehli úspešné medzinárodné kariéry. Medzi režisérmi populárnych filmov netreba zabudnúť na mená ako [[Francis Veber]], [[Claude Zidi]], [[Jean Girault]], [[André Hunebelle]], [[Gérard Oury]], [[Henri Verneuil]], [[Georges Lautner]], [[Philippe de Broca]], [[Yves Robert]], [[Claude Lelouch]], [[Jean-Marie Poiré]], [[Bertrand Blier]], [[Jacques Deray]], [[Claude Pinoteau]] alebo [[Bernard Borderie]]. Medzi herecké symboly Francúzska patria alebo patrili: [[Louis de Funès]], [[Brigitte Bardotová|Brigitte Bardot]], [[Alain Delon]], [[Pierre Richard]], [[Catherine Deneuve]], [[Gérard Philipe]], [[Bourvil]], [[Fernandel]], [[Jean-Paul Belmondo]], [[Jean Marais]], [[Jean Gabin]], [[Yves Montand]], [[Simone Signoret]], [[Coluche]], [[Michel Serrault]], [[Jean Reno]], [[Gérard Depardieu]], [[Philippe Noiret]], [[Patrick Dewaere]] alebo [[Lino Ventura]]. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Richard | meno = Blech | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Panoráma svetovej kinematografie]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1965 | isbn = | doi = | edícia = | kapitola = Cesty francúzskeho filmu | strany = 312 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }} == Pozri aj == * [[Francúzska nová vlna]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový|Francúzsko|Francúzsky}} * [https://www.cinema-francais.fr/ La Cinéma Française] * [https://www.universalis.fr/encyclopedie/france-arts-et-culture-le-cinema/ Universalis] * [https://www.britannica.com/place/France/The-cinema Britannica] {{Francúzska kinematografia}} [[Kategória:Kinematografia vo Francúzsku| ]] ag6zge6omfufk0hkawthd3ghbqyfcrg 2 706147 8199441 8123841 2026-04-16T22:10:26Z Scholastikos 174170 8199441 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Volodymyr Ivasiuk | pseudonym = | popis osoby = ukrajinský skladateľ, básnik a textár | obrázok =Володимир Михайлович Івасюк.jpg | popis obrázka = | rodné meno = Володимир Михайлович Івасюк | dátum narodenia = [[4. marec]] [[1949]] | miesto narodenia = [[Kicmaň]], [[Černovická oblasť]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | dátum úmrtia = apríl/máj [[1979]] (30 rokov) | miesto úmrtia = Briuchovycký les pri [[Ľvov]]e, Ukrajinská SSR, ZSSR | národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | štátna príslušnosť = Sovietsky zväz | alma mater = Ľvovský lekársky inštitút; Ľvovské konzervatórium | zamestnanie = skladateľ, básnik, textár, hudobník | rodičia = Mychajlo Ivasiuk | príbuzní = | súrodenci = | manžel = | manželka = | partner = | partnerka = | deti = | vzťahy = | žáner = piesňová tvorba, populárna hudba, poézia | obdobie = [[60. roky 20. storočia|60.]] a [[70. roky 20. storočia]] | téma = láska, folklór, ukrajinská identita | hnutie = novodobá ukrajinská národná estrada | debut = | významné práce = ''[[Červona ruta (pieseň)|Červona ruta]]'', ''Vodohraj'', ''Dva persteni'', ''Ja — tvoje krylo'', ''Malvy'' | významné ocenenia = [[Hrdina Ukrajiny]] (2009, in memoriam); Národná cena Tarasa Ševčenka (1994, in memoriam) | ovplyvnený = ukrajinský hudobný folklór, karpatský folklór | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = ukrajinskú populárnu hudbu a piesňovú tvorbu v krajinách bývalého ZSSR | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = Hudba | portál2 = }} '''Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk''' alebo len '''Volodymyr Ivasiuk''' ({{Ukr|Володи́мир Миха́йлович Івасю́к}}; * [[4. marec]] [[1949]], [[Kicmaň]]{{--}}† apríl/máj [[1979]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[básnik]]-[[textár]], jeden zo zakladateľov novodobej ukrajinskej populárnej hudby.<ref name="ESU">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Salezivka | meno = V. M | titul = Encyklopedija sučasnoj Ukrajiny | kapitola zborník = Ivasiuk Volodymyr Mychajlovyč | url = https://esu.com.ua/article-13545 | vydavateľ = Instytut encyklopedyčnych doslidžeň NAN Ukrajiny | miesto = Kyjiv | dátum vydania = 2010-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-06 | jazyk = }} </ref><ref name="UME">{{Citácia knihy | kapitola zborník = IVASIUK | titul = Ukrajinska muzyčna encyklopedija | zväzok = 2 | typ zväzku = Tom. | vydavateľ = Instytut mystectvoznavstva foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho NAN Ukrajiny | miesto = Kyjiv | rok = 2008 | strany = 185{{--}}186 }} </ref> Zomrel tragicky za nevyjasnených okolností. Hoci sa už počas života dočkal značnej obľúbenosti u širokej verejnosti, sovietsky režim mu pre jeho umelecký štýl a mimoštátnosť nebol naklonený a nikdy ho plnohodnotne nedocenil. Po jeho smrti sa dokonca snažil obmedziť Ivasiukovo verejné pripomínanie. Neskôr sa Ivasiuk stal jedným zo symbolov ukrajinského národného a kultúrneho obrodenia, ako aj odporu voči sovietskemu režimu, pričom jeho smrť bola spätne interpretovaná ako možný dôsledok politickej represie.<ref name=":0" /> V roku [[1994]] mu bola in memoriam udelená [[Štátna cena Ukrajiny Tarasa Ševčenka]] a v roku [[2009]] titul [[Hrdina Ukrajiny]].<ref name="ESU" /> == Život == [[Súbor:Volodymyr_Ivasyuk_House.JPG|vľavo|náhľad|Ivasiukov rodný dom]] === Raný život === Narodil sa v marci [[1949]] do rodiny Mychala Ivasiuka. Ako pätnásťročný zorganizoval školský dievčenský vokálny súbor Bukovynka, pre ktorý písal piesne. V roku 1966 sa spolu s rodinou presťahoval do [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]], kde nastúpil na lekársky inštitút, no vzápätí bol vylúčený pre incident s bustou [[Vladimir Iľjič Lenin|Vladimíra Iljiča Lenina]] v [[Kicmaň|Kicmani]] (po maturitnom večierku spolu so spolužiakmi náhodne zhodil zle upevnenú bustu, ktorá sa rozbila). Ivasiuk bol následne nútený pracovať ako [[zámočník]] do závodu Lehmaš, kde zorganizoval zbor, ktorý na oblastnej prehliadke-súťaži získal vysoké hodnotenie poroty.<ref name="ESU" />[[Súbor:Володимир_Івасюк.jpg|vľavo|náhľad|Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk, fotografia]] Nasledujúci rok znovu nastúpil na lekársky inštitút a súčasne pokračoval v štúdiu na hudobnej škole. Hral na husliach v orchestri ľudových nástrojov študentského spevácko-tanečného súboru lekárskeho inštitútu, pri ktorom zorganizoval komorný orchester (neskôr preň písal skladby), a takisto hral a spieval ako sólista v estrádnom orchestri „Karpaty“ pri Paláci textilníkov.<ref name="ESU" /> === Vrchol kariéry === V televíznom štúdiu sa zoznámil s vedúcim súboru [[Smerička]] Vyžnyckého okresného domu kultúry (od roku 1973 pri Černovickej filharmónii) Levom Dudkivským, s ktorým nadviazal tvorivú spoluprácu. Najznámejšie Ivasiukove piesne, ktoré získali svetovú popularitu, zazneli práve v podaní „Smeričky“ a jej sólistov [[Vasyľ Ivanovyč Zinkevyč|Vasyľa Zinkevyča]] a [[Nazarij Nazarovyč Jaremčuk|Nazariju Jaremčuka]]. Na prvých miestach celozväzového rozhlasu sa pravidelne umiestňovala najmä Ivasiukova pieseň „[[Červona ruta (pieseň)|Červona ruta]]“, ktorá sa okamžite sa dostala aj do repertoáru zahraničných interpretov.<ref name="ESU" /> Napriek týmto úspechom sa Ivasiukovi nikdy nepodarilo stať členom Zväzu skladateľov, a preto zostával podľa sovietskych kritérií iba „amatérom“.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Wojnowski|meno=Zbigniew|titul=The Lives and Afterlives of a Soviet Misfit: Volodymyr Ivasiuk, the Emotional Crisis of Late Socialism and the Anti-Soviet Turn in Ukrainian Popular Culture|periodikum=Contemporary European History|dátum=2023|číslo=32|strany=61{{--}}78|doi=https://doi.org/10.1017/S0960777321000709}}</ref> [[Súbor:Могила_В._М._Івасюка,.jpg|vľavo|náhľad|Hrob Volodymyra Mychajlovyča Ivasiuka, [[Ľvov]], [[Ukrajina]]]] V roku 1972 sa Ivasiuk presťahoval do [[Ľvov]]a, kde nastúpil na [[konzervatórium]] a zároveň pokračoval v štúdiu na lekárskom inštitúte. V tom čase začal spolupracovať s básnikmi [[Rostyslav Andrejevyč Bratuň|Rostyslavom Bratuňom]], [[Roman Mychajlovyč Kudlyk|Romanom Kudlykom]] a [[Bohdan Mychajlovyč Steľmach|Bohdanom Steľmachom]], na ktorých texty tvoril nové piesne, pričom naďalej písal hudbu aj na vlastné verše.<ref name="ESU" /> === Záver života a smrť === Napriek popularite a úspechu Ivasiukových piesní sa mu nepodarilo získať pevné postavenie v oficiálnych hudobných štruktúrach, čo uňho prehlbovalo pocity neistoty a frustrácie. Súčasníci ho opisovali ako človeka, ktorý citlivo prežíval konflikty s kultúrnym aparátom i neisté vyhliadky do budúcnosti. V posledných rokoch života sa tieto tlaky zintenzívnili a podľa neskorších svedectiev mu v roku 1978 v ľvovskej psychiatrickej nemocnici diagnostikovali depresiu.<ref name=":0" /> Ivasiuk zahynul za nevyjasnených okolností v období od 24. apríla do 18. mája [[1979]] v briuchovyckom lese pri Ľvove.<ref name="ESU" /> Sovietske úrady označili jeho smrť za [[Samovražda|samovraždu]], ale už krátko po jeho smrti sa šírili správy o výhražných telefonátoch a podozrivých mužoch, ktorí ho sledovali, čo podporilo podozrenia, že mohol byť zavraždený. Niektoré indície nasvedčovali, že za Ivasiukovou smrťou mohla byť [[KGB]]. Po nájdení tela nasledoval veľmi necitlivý a represívny postup úradov voči rodine. Podľa spomienok rodiny boli rodičia pri tele syna zároveň vypočúvaní a mali nadobudnúť dojem, že štát chce mať pod kontrolou aj to, ako budú jeho smrť verejne interpretovať a oplakávať. Právny poradca (pravdepodobne príslušník KGB) mal dať Ivasiukovej rodine jasne najavo, že o okolnostiach smrti sa nemá hovoriť a Ivasiukovi nemohla jeho rodina dlhé obdobie postaviť ani pomník. V roku 2019 dospeli odborníci z Kyjevského ústavu súdneho výskumu na základe experimentu a podkladov z roku 1979 k záveru, že Ivasiuk sa nemohol obesiť sám bez účasti tretej osoby. Kto však mohol stáť za jeho smrťou oficiálne stále zostáva otvorené.<ref name=":0" /> === Pohreb a spoločenský odkaz === Ivasiukov pohreb vo Ľvove sa zmenil na masovú verejnú manifestáciu smútku, ktorej sa podľa článku zúčastnilo približne 50 000 ľudí. Miestne stranícke orgány pokúšali usmerniť a obmedziť verejné pripomínanie jeho osoby. Organizovali povinné zväzácke schôdze, aby zabránili študentom ísť na pohreb, a tým, ktorí by zákaz porušili, hrozili sankciami vrátane vylúčenia zo školy alebo straty štipendia. Zároveň postihli aj niektorých predstaviteľov inteligencie, ktorí na pohrebe alebo v súvislosti s ním vystúpili spôsobom, ktorý úrady nepovažovali za prijateľný.<ref name=":0" /> S nástupom [[Glasnosť|glasnosti]] v druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Ivasiukova smrť začala verejne interpretovať novým spôsobom. Jeho priatelia, novinári i kultúrni činitelia začali zdôrazňovať, že jeho hľadanie originálneho a autentického výrazu bolo obmedzované represívnym sovietskym systémom. Ivasiuk stal silným symbolom ukrajinskej kultúry a spoločenskej vzbury proti sovietskemu poriadku. Vrcholom posunu bolo založenie festivalu [[Červona ruta (festival)|Červona ruta]] v roku [[1989]], ktorý sa stal fórom pre novú ukrajinskú populárnu hudbu a pre vystúpenia, ktoré prekračovali dovtedajšie hranice prípustného verejného prejavu.<ref name=":0" /> == Dielo == Ivasiukovou azda najznámejšou piesňou je [[Červona ruta (pieseň)|''Červona ruta'']]. Námet textu a hudby vznikol vplyvom práce [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyra Hnaťuka]] ''Kolomyjky''. V tom istom čase napísal aj pieseň ''Vodohraj'', s ktorou speváčka [[Sofia Rotaru]] obsadila prvé miesto na festivale v Sopotoch. Spolu sa tieto skladby objavili v hudobnom filme „[[Červona ruta (film)|Červona ruta]]“ s hlavným interpretom [[Vasyľ Ivanovyč Zinkevyč|Vasyľom Zinkevyčom]].<ref name="ESU" /> [[Súbor:Пам'ятник_Володимиру_Івасюку.jpg|náhľad|Pamätník Volodymyra Ivasiuka, [[Kicmaň]], Ukrajina]] Ivasiukova piesňová tvorba vyrastala z výrazného lokálno-národného základu, najmä z [[Huculi|huculského]] a pokutského prostredia, a vyznačovala sa melodickosťou. Tú spájal s vtedajšou estrádnou rytmikou [[bigbít]]u, ktorá sa zároveň ukázala ako blízka rytmom karpatského hudobného folklóru. Ivasiuk tak prekonal stereotypy socialistického realizmu, teda ideologizovanej, odnárodnenej a neosobnej hudby. Naopak, sám sa opieral predovšetkým o historické a ľudové východiská tvorby. Svojím prístupom ovplyvnil nielen rozvoj ukrajinskej populárnej vokálno-inštrumentálnej hudby, ale aj hudobnú kultúru krajín bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].<ref name="ESU" /> Ivasiuk sa zaujímal aj o fotografiu, filmovanie, písal verše a zbieral folklór. Značné množstvo jeho piesní vyšlo v zbierkach ''Pisni'' (1977; 1983), ''Moja pisňa'' (1988), ''Vodohraj'' (1989). Bol aj autorom hudby k inscenáciám ''Praporonosci'' podľa románu [[Olexandr Terentijovyč Hončar|Olesa Hončara]] (1975) a ''Mezozojska istorija'' podľa poviedky [[Bohdan Mychajlovyč Steľmach|Bohdana Steľmacha]] (1976; obe v Ľvovskom ukrajinskom činohernom divadle Marije Zaňkoveckej); ďalej aj polyfonickej Suity pre komorný orchester (1978).<ref name="ESU" /> [[Súbor:Volodymyr_Ivansiuk_12.jpg|vľavo|náhľad|Múzeum Volodymyra Mychajlovyča Ivasiuka, [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]], Ukrajina]] Pracoval aj na opere ''Daryna'', ktorá sa mala stať jeho diplomovou prácou. Dokončiť svoj zámer, absolvovať konzervatórium i postgraduálne štúdium na lekárskom inštitúte mu prekazila predčasná smrť.<ref name="ESU" /> == Pocty == [[Súbor:Coin-2009_Ivasiuk.jpg|náhľad|Minca vyrazená na Ivasiukovu počesť]] V roku 1978 uspel Ivasiuk na celozväzovej prehliadke mladých skladateľov v [[Moskva|Moskve]]. V roku 1994 mu bola in memoriam udelená Štátna cena Ukrajiny Tarasa Ševčenka a v roku 2009 titul [[Hrdina Ukrajiny]].<ref name="ESU" /> Vo Ľvove (1990, 2011) a v [[Kicmaň|Kicmani]] (1999) mu postavili pomníky; v [[Černovice (Ukrajina)|Černivciach]] bolo vytvorené Černovické oblastné pamätné múzeum Volodymyra Ivasiuka a bola po ňom pomenovaná ulica. Ivasiukovi sú venované aj festival ukrajinskej modernej piesne a populárnej hudby [[Červona ruta (festival)|Červona ruta]] (od 1989), Medzinárodná súťaž mladých interpretov ukrajinskej populárnej hudby pomenovaná po Ivasiukovi (od 1993) a súťaž mladých skladateľov „Putujúci hudobník“ (od 1997).<ref name="ESU" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ivasiuk, Volodymyr Mychajlovyč}} bwygxuj8vnpwia2nxe64ni9qw90is7w 8199478 8199441 2026-04-17T08:04:12Z Scholastikos 174170 Odstránený obsah stránky 8199478 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 0 708419 8199165 8103536 2026-04-16T13:00:41Z ~2026-23365-46 292166 oprava 8199165 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Marína Oľga Horváthová | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská dramatička, herečka, spisovateľka, kustódka | Portrét = Marína Oľga Horváthová, prvá slovenská dramatička (crop 3-4).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1859|05|16}} | Miesto narodenia = [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Rakúske cisárstvo]] | Dátum úmrtia = {{duv|1947|03|10|1859|05|16}} | Miesto úmrtia = [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Česko-Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = [[Jozef Horváth (kňaz)|Jozef Horváth]] | Príbuzní = [[Želmíra Duchajová Švehlová]] {{break}} [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivan Horváth]] {{break}} [[Deana Horváthová|Deana Jakubisková]] | Súrodenci = [[Ľudmila Švehlová]] {{break}} [[Cyril Horváth]] | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = Divadlo | Portál3 = }} '''Marína Oľga Horváthová''' ([[pseudonym]]y: Marína, Slovenka, Turčianka; * [[16. máj]] [[1859]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] – † [[10. marec]] [[1947]], Martin)<ref name="slc" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = HORVÁTHOVÁ, Marína Oľga | url = https://www.narodnycintorin.com/horvathova-marina-olga-329 | vydavateľ = Národný cintorín | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-27 | miesto = Martin | jazyk = }}</ref> bola [[Slováci|slovenská]] [[Dramatik|dramatička]] a [[próza|prozaička]].<ref name="slc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Marína Oľga Horváthová | url = https://www.litcentrum.sk/autor/marina-olga-horvathova | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | dátum vydania = 2019-03-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-27 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Pochádzala z rodiny Horváthovcov a k jej priamej rodine patrí aj [[Deana Horváthová|Deana Horváthová-Jakubisková]] (bola sestrou jej starého otca [[Cyril Horváth|Cyrila Horvátha]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DEANA HORVÁTHOVÁ JAKUBISKOVÁ hovorí o strýkovi IVANOVI HORVÁTHOVI a venuje posolstvo mladým | url = https://www.youtube.com/watch?v=5lU59TktAWg | dátum prístupu = 2024-01-28 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Životopis == Narodila sa v Martine v rodine národovca a evanjelického kňaza [[Jozef Horváth (kňaz)|Jozefa Horvátha]]. Absolvovala štúdium v súkromnom dievčenskom ústave Ľ. Korkovej, následne sa zapojila do martinského kultúrneho a spoločenského života. Venovala sa [[ochotnícke divadlo|ochotníckemu divadlu]] a v rokoch [[1876]]{{--}}[[1892]] sa stala poprednou herečkou [[Slovenský spevokol|Slovenského spevokolu]] a v rokoch [[1919]]{{--}}[[1934]] [[kustód]]kou národopisných zbierok [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]]. Od roku [[1879]] publikovala v časopisoch črty, poviedky a novely pre deti aj dospelých, poznačené [[sentimentalizmus|sentimentalizmom]].<ref name="slc" /> V roku [[1888]] napísala v tomto duchu novelu ''Vzdory srdcu'', ktorá vyšla knižne v roku [[1920]]. Známejšia však bola ako dramatická autorka hrou ''Sirota'' (1892), resp. ''Slovenská sirota'' alebo ''Stratená'', ktorú uvádzali ochotnícke súbory až do polovice [[20. storočie|20. storočia]]. Neskôr publikovala v tlači amerických Slovákov, kde uverejnila poviedky, novely, úvahy aj ľudové melodrámy s dedinskou tematikou ''Betkina lekcia'' a ''Truc na truc'' alebo ''Čary a kúzla'' (Pittsburgh, 1907). Po roku [[1919]] vyšla jej ľudová hra ''Povinnosti'' (1919). V roku [[1927]] bola poslovenčená a zdramatizovaná poviedka J. Rosena ''Prepadla'' v rovnomennej jednoaktovke. Prozaické a dramatické práce ocenila aj dobová kritika ([[Svetozár Hurban-Vajanský]], [[Jozef Škultéty]], [[Štefan Krčméry]]).<ref name="slc" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{slc autor|marina-olga-horvathova}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Horváthová, Marína Oľga}} [[Kategória:Osobnosti z Martina]] [[Kategória:Slovenskí dramatici]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenské divadelné herečky]] [[Kategória:Pochovaní na Národnom cintoríne v Martine]] 0pflsshav2ongzkk3mf9gtb9p8v4bw0 0 718935 8199200 7963442 2026-04-16T14:05:28Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8199200 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Hff-filmfest-muc-2019.jpg|náhľad|Medzinárodný filmový festival v Mníchove počas roka [[2019]].]] '''Filmový festival''' je každoročná udalosť, počas ktorej sa prezentujú [[Filmové dielo|filmové diela]] v [[Kino|kinách]], premietacích priestoroch alebo na verejných premietaniach, spravidla na nejakom mieste a na obmedzený čas. Filmové festivaly čoraz častejšie premietajú niektoré filmy vonku. Festival môže byť venovaný konkrétnemu [[Filmový žáner|filmovému žánru]] (ako [[fantasy]], [[horor]], [[komédia]] a pod.), kategórii ([[Animácia (film)|animovaný film]], [[dokumentárny film]] a iné) alebo najmä formátu (krátkometrážny film, dlhometrážny film a iné). Výber diel sa môže týkať miestnych, národných alebo medzinárodných filmov. Filmové festivaly sú príležitosťou pre [[Režisér|režisérov]] a [[Producent (umenie)|producentov]] na ukážku a propagáciu svojich filmov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Festivals du film | url = https://www.thecanadianencyclopedia.ca/fr/article/film-festivals | vydavateľ = www.thecanadianencyclopedia.ca | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = filmfestival {{!}} lex.dk | url = https://denstoredanske.lex.dk//filmfestival/ | vydavateľ = Den Store Danske | dátum vydania = 2024-01-15 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = da}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = festival de cinema {{!}} enciclopedia.cat | url = https://www.enciclopedia.cat/gran-enciclopedia-catalana/festival-de-cinema | vydavateľ = www.enciclopedia.cat | dátum prístupu = 2024-09-14}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://openaircinema.blog/|title=The World of Outdoor Movies and Drive-In-Cinema|website=The World of Outdoor Movies and Drive-In-Cinema}}</ref> Filmy sú väčšinou súčasné, no môžu byť aj z minulosti v závislosti od zamerania festivalu. Niektoré filmové festivaly sa zameriavajú na konkrétnych tvorcov či tému. Viaceré filmové festivaly sa zameriavajú výlučne na uvádzanie krátkych filmov s definovanou maximálnou dĺžkou. Filmové festivaly sú zvyčajne každoročné udalosti.<ref name=":2" /> Najstarším filmovým festivalom na svete je [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátsky filmový festival]]. Najprestížnejšie filmové festivaly na svete, známe ako „Veľká päťka“, sú (zoradené chronologicky podľa dátumu založenia): [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátky]], [[Festival de Cannes|Cannes]], [[Berlínsky medzinárodný filmový festival|Berlinale]] (pôvodná „veľká trojka“), [[Medzinárodný filmový festival v Toronte|Toronto]] a [[Sundance Film Festival|Sundance]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Film festival {{!}} Independent Cinema, Documentaries & Short Films {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/art/film-festival | vydavateľ = www.britannica.com | dátum vydania = 2024-09-11 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les festivals de cinéma | url = https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http://cinemanageria.ifrance.com/cine_structures/cine_festival.htm#federation=archive.wikiwix.com&tab=url | vydavateľ = archive.wikiwix.com | dátum prístupu = 2024-09-14}}</ref><ref name=":1" /> == História == Filmový festival v [[Benátky|Benátkach]] v [[Taliansko|Taliansku]] sa začal v roku [[1932]] a je najstarším filmovým festivalom, ktorý stále prebieha.<ref name=":0">{{Cite web|last=Johnson|first=Lauren|date=2020-07-05|title=10 Oldest Film Festivals in the World|url=https://www.oldest.org/entertainment/film-festivals/|access-date=2023-10-23|website=Oldest.org|language=en-US}}</ref><ref name=":02">{{Cite web|last=Johnson|first=Lauren|date=2020-07-05|title=10 Oldest Film Festivals in the World|url=https://www.oldest.org/entertainment/film-festivals/|access-date=2023-10-23|website=Oldest.org|language=en-US}}</ref> Najväčším festivalom nezávislých filmov v pevninskej [[Európa|Európe]] je ÉCU The European Independent Film Festival, ktorý sa začal v roku [[2006]] a koná sa každú jar v [[Paríž|Paríži]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]].<ref name="faceoffilm.com2">{{cite news|url=https://faceoffilm.com/ecu-film-festival-taking-lead-indie-films-europe/|work=Face Of Film|location=Paris|title=ÉCU Film Festival – Taking the lead on indie films in Europe|date=June 10, 2017|access-date=September 19, 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20180511215738/https://faceoffilm.com/ecu-film-festival-taking-lead-indie-films-europe/|archive-date=May 11, 2018|url-status=dead}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180511215738/https://faceoffilm.com/ecu-film-festival-taking-lead-indie-films-europe/ |date=2018-05-11 }}</ref> Medzinárodný filmový festival v Edinburghu je najdlhšie trvajúci festival vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]] a zároveň najdlhšie nepretržite prebiehajúci filmový festival na svete. Ďalšími dlho fungujúcimi festivalmi v Európe sú [[Festival de Cannes]], [[Berlínsky medzinárodný filmový festival|Berlinale]], [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary|Karlovy Vary Fest]] či [[Medzinárodný filmový festival San Sebastián]]. Prvým a najdlhšie trvajúcim filmovým festivalom v [[Austrália (štát)|Austrálii]] je Medzinárodný filmový festival v Melbourne (založený v roku [[1952]]), po ktorom nasleduje Filmový festival v Sydney (založený v roku [[1954]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Our Organisation | url = https://www.sff.org.au/about/our-organisation/ | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en}}</ref> Prvým a najdlhšie trvajúcim festivalom krátkych filmov v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] je Yorkton Film Festival, založený v roku [[1947]].<ref name="Yorkton1">{{cite web|url=http://www.goldensheafawards.com/files/File/history/5_internationalfestival.pdf|title=1947: The formation of the International Film Festival|access-date=|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20131113140333/http://www.goldensheafawards.com/files/File/history/5_internationalfestival.pdf|archive-date=November 13, 2013}}</ref><ref name="Yorkton2">{{cite web|url=http://www.goldensheafawards.com/files/File/history/6_firstinternational.pdf|title=1950: The First International Film Festival|access-date=|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20131203025132/http://www.goldensheafawards.com/files/File/history/6_firstinternational.pdf|archive-date=December 3, 2013}}</ref> Prvým filmovým festivalom v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] bol Columbus International Film & Video Festival, tiež známy ako [[The Chris Awards]], ktorý sa konal v roku [[1953]]. O štyri roky neskôr nasledoval Medzinárodný filmový festival v [[San Francisco|San Franciscu]], ktorý sa konal v marci [[1957]] a ktorý kládol dôraz na celovečerné dramatické filmy. Festival zohral veľkú úlohu pri uvádzaní zahraničných filmov americkému publiku. V súčasnosti sa po celom svete konajú tisíce filmových festivalov – od významných festivalov, ako je Sundance Film Festival, Newport Beach Film Festival či Slamdance Film Festival, až po hororové festivaly, ako je Terror Film Festival v [[Philadelphia|Philadelphii]]. Park City Film Music Festival je prvý americký filmový festival venovaný oceneniu [[Filmová hudba|hudby o filme]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Park City Film Music Festival | url = https://parkcityfilm.org/film/park-city-film-music-festival/ | vydavateľ = Park City Film | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = en-US}}</ref> Filmové festivaly sa od pandémie [[COVID-19]] výrazne rozvinuli. Mnohé festivaly sa rozhodli pre virtuálne alebo hybridné podujatia. [[Filmový priemysel]], ktorý už bol v otrasoch kvôli možnostiam streamovania, čelil ďalšiemu veľkému posunu a filmy uvádzané na festivaloch sú často uvádzané ešte pred oficiálnou premiérov. == Na Slovensku == Na území [[Slovensko|Slovenska]] od roku [[1993]] pravidelne funguje [[MFF Art Film]], ktorý sa od roku [[2016]] koná v [[Košice|Košiciach]]. V minulosti bol v [[Trenčianske Teplice|Trenčianskych Tepliciach]]. Počas roka [[2024]] sa konal jubilejný tridsiaty ročník festivalu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História festivalu • IFF Art Film | url = https://iffartfilm.com/festival/historia/ | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = sk-SK}}</ref> Medzi ďalšie význame slovenské festivaly patrí napr. [[Medzinárodný filmový festival Bratislava]], [[Cinematik]] či [[Festival Áčko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Filmové festivaly, prehliadky a súťaže | url = http://www.aic.sk/aic/adresar/filmove-festivaly-prehliadky-a-sutaze/ | vydavateľ = www.aic.sk | dátum prístupu = 2024-09-14}}</ref> == Významné filmové festivaly == <gallery> Súbor:66ème Festival de Venise (Mostra) Palais du Cinema.jpg|[[Medzinárodný filmový festival v Benátkach]] Súbor:70 eme Festival du film Cannes.jpg|[[Festival de Cannes]] Súbor:Berlinale2007.jpg|[[Berlínsky medzinárodný filmový festival]] Súbor:Egyptian Theater Park City Utah by D Ramey Logan.jpg|[[Sundance Film Festival]] Súbor:Misc 01 (15127629998).jpg|[[Medzinárodný filmový festival v Toronte]] </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Richard | meno = Blech | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Panoráma svetovej kinematografie]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1965 | isbn = | doi = | edícia = | kapitola = Medzinárodné filmové festivaly | strany = 312 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Portál|Film|Filmový}} {{Preklad|en|Film festival|1238736432}} [[Kategória:Filmový priemysel]] [[Kategória:Filmové festivaly]] [[Kategória:Filmová terminológia]] [[Kategória:Kultúrne festivaly]] bj0cqi5qzfv5p88vm4g2k66pj8hhgkc 0 720804 8199354 7938285 2026-04-16T20:51:35Z Scholastikos 174170 d. 8199354 wikitext text/x-wiki '''Červona ruta''' ({{Ukr|Червона рута}}), niekedy prekladané do [[Slovenčina|slovenčiny]] ako '''červená ruta'''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kmec|meno=Vojtech|titul=Zemplínska svadba zo Starého|vydavateľ=Obecný úrad|miesto=Staré|rok=1999|isbn=8096819283|strany=52}}</ref>, písané aj s veľkým Č- v prípade názvu<ref>{{Citácia periodika|titul=Offermanovská LP|periodikum=Rytmus: časopis pre hudobné, spevácke a tanečné súbory záujmovej umeleckej činnosti|dátum=1973|ročník=23|číslo=11|strany=32|issn=0231-7214}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Dubravcová|meno=Zuzana|titul=Zvolen 1918-1989 v príbehoch a spomienkach obyvateľov|vydavateľ=Obec Zuberec|miesto=Zuberec|rok=2011|isbn = 978-80-971236-7-3|strany=307}}</ref>) môže byť: * nejasný (mytologický, prípadne aj skutočný) druh kvitnúcich rastlín spomínaný v ukrajinskom folklóre, pozri [[červona ruta (rastlina)]] * populárna ukrajinská pieseň napísaná Volodymyrom Mychajlovyčom Ivasiukom, pozri [[Červona ruta (pieseň)]] * ukrajinský film, muzikál z roku 1971 pomenovaný po vyššie uvedenej piesni, pozri [[Červona ruta (film)]] * album ukrajinskej speváčky Sofie Rotaru, pozri [[Sofia Rotaru]] * bývalá ukrajinská hudobná skupina zoskupená okolo Sofie Rotaru, pozri [[Červona ruta (skupina)]] * ukrajinský festival, pozri [[Červona ruta (festival)]] == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} k1800ev781n37lctgnylgwrb5rl0mb5 0 723026 8199174 8199069 2026-04-16T13:19:15Z NikolaMatouskova 246180 /* Obsadenie */ 8199174 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Sľub | en = | logo = | žáner = výpravný rodinný a komediálny dobový [[seriál]] | námet = | scenár = [[Evita Twardzik]] | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | obsadenie = [[Adriána Brnčalová]] ako Zuzana Fraňová<br>[[Kristián Baran]] ako Michal Andráš<br>[[Jakub Švec]] ako Igor Valent<br>[[Gabriela Dzuríková]] ako Zdena Hanúsková<br>[[Ráchel Šoltésová]] ako Táňa Kollárová<br>[[Michal Ďuriš]] ako Viktor Gálik | hudba = [[Dara Rolins]] – „[[Sľub (pieseň)|Sľub]]“<br> '''Hudba''': Peter Graus, Tomáš Zubák<br/>'''Text a spev''': [[Dara Rolins]] | hudba popiska = Titulná pieseň | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] [[čeština]] | počet sérií = 11 | počet častí = 180+1 | výkonný producent = Nikola Šmátralová | producent = Alexandra Dubovská, Ivana Luknárová | kamera = Michal Adamec, Šimon Ciprich, Slavomír Maxian, Milan Minarík, Peter Nôta, Volodymyr Ostapets | strih = Peter Kovaľ | dĺžka =~ 45 min.<br> 15 min. (181) | spoločnosť = BEETLE s r. o. | distribútor = | rok orig = [[13. január]] [[2025]] – súčasnosť | tv orig = [[TV Markíza]] | rok sk =2025/26 | tv sk = | formát obrazu = [[16:9]] | prístupnosť = {{Veková prístupnosť|12}} | webstránky = {{url|markiza.sk/relacie/slub}} }} '''''Sľub''''' je slovenský denný výpravný rodinný komediálny [[televízny seriál]] odohrávajúci sa v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] v [[Československá socialistická republika|ČSSR]], ktorý sa vysiela cez pracovné dni 18:00 na [[TV Markíza]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový denný rodinný seriál Sľub vás do 80. rokov prenesie už 13. januára 2025 {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/clanok/942227-novy-denny-rodinny-serial-slub-vas-do-80-rokov-prenesie-uz-13-januara-2025 | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2024-12-26 | jazyk = sk}}</ref> a v piatok pondelková časť na [[Voyo]]. == Dej == Píše sa 3. september 1984, prvý deň nového školského roku 1984/1985. Prváčikovia plní očakávaní, rebelantskí tínedžeri aj učitelia prichádzajú do Základnej školy SNP so svojimi radosťami, snami, ale aj menšími či väčšími tajomstvami. Príbeh prepletá nielen osudy [[Žiak (škola)|žiakov]], [[učiteľ]]ov, ale aj celých rodín, ktoré sú poznačené dianím v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] aj v okolitom svete.<ref name=":0" /> V seriáli sledujeme príbeh učiteľky a jej manžela, ktorých o pokoj pripraví sestrina emigrácia na západ. Spoznávame rodinu riaditeľa školy, ktorú spája aj rozdeľuje jedno veľké tajomstvo, alebo rodinu malého prváčika, ktorá prejde príchodom nového školského roka viacerými životnými skúškami. V niekedy úsmevných, inokedy vážnejších príbehoch sa sľubuje vernosť aj nenávisť, no najmä – hľadá sa životná láska. Tak je to aj v prípade obľúbenej učiteľky ôsmakov Zuzany ([[Adriána Brnčalová]]), ktorej život sa v jeden moment obráti naruby. Musí sa postarať o malé dieťa svojich najlepších priateľov. Nie je na to však sama. Okrem starostlivosti o malého Kubka tak rieši aj boj medzi rozumom a srdcom. Vyhrá ho seriózny a úspešný detský chirurg Igor ([[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]), ktorého jej chce dohodiť jej mama Mária ([[Zuzana Tlučková]]), alebo divoký a trochu nezodpovedný učiteľ Michal ([[Kristián Baran]]), s ktorým sa stále smeje? == Obsadenie == {| class="wikitable sortable" |- ! rowspan="2" | herec ! rowspan="2" | postava ! rowspan="2" | povolanie ! rowspan="2" | vztahy ! colspan="3" | postavy |- ! style="background: #D3FFDD; text-align: center" | hlavná ! style="background: #FFE1E2; text-align: center" | vedľajšia ! style="background: #D8EBFF; text-align: center" | hosť |- ! colspan="7" |Andrášovci & Fraňovci |- | [[Kristián Baran]] | Michal Andráš | učiteľ zemepisu a telesnej výchovy, vedúcí krúžku basketballu pre chalanov |partner Kamily, bývalý manžel Zuzany, bývalý zať Márie, adoptívny otec Jakuba, brat Vladimíra, švagor Andrei, syn Jany a Ruda †, bývalý partner Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Adriána Brnčalová]] | Zuzana Fraňová | učiteľka slovenského jazyka a hudobnej výchovy, vedúca zboru Spevokol, výchovná poradkyňa | adoptívna matka Jakuba, dcéra Márie a Jara, bývalá manželka Michala, bývalá partnerka Igora, bývalá nevesta Jany a Ruda †, bývalá švagriná Vladimíra a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Mesík]] |Jakub Kaprálik | dieťa, sirota | adoptívný syn Zuzany a Michala, syn Lucie † a Petera †, adoptívny vnuk Márie, Jaroslava, Jany a Ruda †, synovec Natálie a Mira, adoptívný synovec Vlada a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Tlučková]] | Mária Fraňová | zdravotná sestra | matka Zuzany, adoptívná babka Jakuba, bývalá svokra Michala, bývalá partnerka Dr. Jaroslava Gregora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Filip Pavúk]] | Vladimír Andráš | bývalý vojak, čašník vo vieche | manžel Andrei, syn Jany a Ruda †, brat Michala, bývalý švagor Zuzany, nevl. ujo Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristína Sisková]] | Andrea Andrášová <small>(rod.Marková)</small> | triedna učiteľka siedmákov ZŠ SNP, učiteľka prírodopisu, | manželka Vlada, sestra Veroniky, dcéra Heleny a Mareka, teta Heleny, švagriňa Róberta a Michala, bývalá priateľka Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jana Pilzová]] |Jana Andrášová |dôchodkyňa, emigrovala do Švédska |vdova po Rudovi †, matka Michala a Vladimíra, adoptívna babka Jakuba, svorka Andrei, bývalá svokra Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ivo Gogál]] |'''†''' Rudolf Andráš |zomrel na embóliu |manžel Jany, otec Michala a Vladimíra, adoptívny dedko Jakuba, svokor Andrei, bývalý svokor Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Hanúskovc & Kupperová |- | [[Dušan Cinkota]] | [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Pavol Hanúsek | predseda na MNV | manžel Zdeny, otec Róberta, nevlastný otec Martiny, svokor Veroniky, dedo Heleny, švagor Heleny a Jána, strýko Barbory a Viliama, zať Marty, brat Gity | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Gabriela Dzuríková]] | Zdena Hanúsková ({{Small|rod. Kupperová}}) | riaditeľka, učiteľka ruštiny,komunistka | manželka Pavola, matka Róberta a Martiny, svokra Veroniky, babka Heleny, sestra Heleny, svokra Igora, švagriná Gity a Jana, teta Barbory a Viliama, dcéra Marty, lúbila Juraja Gálika | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristián Macháček]] | Róbert Hanúsek | robí v knižnici, má cukrovku | manžel Veroniky, otec Heleny, syn Zdeny a Pavola, brat Martiny, vnuk Marty synovec Heleny, Jana a Gity, bratranec Barbory a Viliama, zať Heleny a Mareka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Magdaléna Hroboňová]] |Veronika Hanúsková <small>( r. Marková )</small> |na rodičovskej dovolenke, vysokoškoľačka |manželka Róberta, matka Heleny, sestra Andrei, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Zdeny a Pavola | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | --- |Helena Hanúsková |bábätko |dcéra Róberta a Veroniky, vnučka Zdeny, Pavola, Heleny a Mareka, neter Martiny, Barbory a Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] |Marta Kupperová |dôchodkyňa, chce sa presťahovať do Bratislavy |matka Zdeny a Heleny, babka Róberta, Barbory, Viliama a Martiny, prababka Heleny, svokra Jána a Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Horváthovci |- | [[Gregor Hološka]] | Ján Horváth | školník, údržbár a učiteľ dieleń na ZŠ SNP | manžel Heleny, otec Barbory a Viliama, švagor Zdeny a Pavla, ujo Róberta a Martiny, zať Marty, aféra Boženy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Anikó Vargová]] | Helena Horváthová ({{Small|rod. Kupperová}}) | vedúca lahôdok | manželka Jána, matka Barbory a Viliama, sestra Zdeny, švagriná Pavla, teta Róberta a Martiny, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dorota Kaľavská]] | Barbora Horváthová | študentka prvého ročníka herectva na konzervatóriu | dcéra Heleny a Jána, sestra Viliama, neter Zdeny a Pavla, sesternica Róberta a Martiny, teta Heleny, vnučka Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Daniel Fekete]] | Viliam Horváth | žiak siedmeho ročníka ZDŠ SNP | syn Heleny a Jána, brat Barbory, synovec Zdeny a Pavla, bratranec Róberta a Martiny, ujo Heleny, kamarát a spolužiak Alžbety, vnuk Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Gálikovci |- | [[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]] | Viktor Gálik | triedny učiteľ druhákov, bývalý riaditeľ a zástupca ZDŠ SNP, učiteľ dejepisu | manžel Zlatice, otec Juraja, dedko Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dagmar Sanitrová]] | [[Magister farmácie|PhMr.]] Zlatica Gáliková | teraz na dôchodku, bývalá farmaceutka a predavačka v lahôdkách | manželka Viktora, matka Juraja, babka Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.,3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juraj Rašla]] |Juraj Gálik |ukrýval sa pred VB, podpísal spoluprácu s ŠTB, lesník |otec Martiny, syn Zlatice a Viktora, bývalý priateľ Zdeny, svokor Igora, spolužiak a kamoš Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.,3. |- ! colspan="7" | Valentovci |- | [[Štefan Skrúcaný]] | Štefan Valent, [[Kandidát vied|CSc.]] | predseda Krajského národného výboru (KNV),bývalý predseda mestkého národneho výboru (MNV) | manžel Magdalény, otec Igora, svokor Martiny, bývalý milenec Jarky a Natálie, kamarát Viktora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Eva Pavlíková]] | Magdaléna Valentová | zamestnankyňa [[Revolučné odborové hnutie|ROH]] | manželka Štefana, matka Igora, svokra Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]] | [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr]]. Igor Valent | detský chirurg v nemocnici, bývalý primár v nemocnici | manžel Martiny, syn Magdalény a Štefana, zať Zdeny a Juraja, švagor Róberta, bývalý partner Zuzany, kolega Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Paula Lopatovská]] | Martina Valentová <small>( rod. Gáliková )</small> | pionierska vedúca ZDŠ | manželka Igora, dcéra Zdeny a Juraja, vnučka Zlatice, Viktora a Marty, polorodá sestra Róberta, nevesta Štefana a Magdalény, teta Heleny, švagriňa Veroniky, neter Heleny a Jána, sesternice Barbory a Viliama, bývalá snúbenica Ivana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Bartošovci & Antálkovci |- | [[Vladimír Kobielsky]] | [[MUDr.]] Roman Bartoš | chirurg, primár oddelenia, komunista, podal trestné oznámenie na Dávida | manžel Marcely, otec Lenky, adoptívny otec Adama, brat Ivany, švagor Dávida a Karola, ujo Alžbety, bývalý milenec Dany, kamarát Igora a Juraja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Soňa Norisová]] |[[Ing.]] Marcela Bartošová |architektka, pracovníčka na Miestnom národnom výbore |manželka Romana, matka Lenky, adoptívna mama Adama, švagriňa Ivany a Dávida, teta Alžbety, kolegyňa Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | 1.- 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tatiana Čobejová]] |Lenka Bartošová |študentka prvého ročníka gymnázia |páči sa jej Matej, dcéra Marcely a Romana, nevlastná sestra Adama, neter Ivany a Dávida, sesternica Alžbety, kamarátka Barbory a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Nemček]] |Adam Bartoš |žiak druhého ročníka ZŠ |brat Richarda, syn Karola, adoptívny syn Marcely a Romana, nevlastný brat Lenky, nevl. synovec Ivany a Dávida, nevl. bratranec Alžbety, spolužiak Eriky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Sebastian Dobrovod]] |Richard Antálek |bývá v dětskom domove |brat Adama, syn Karola | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Matej Erby]] |Karol Antálek |bol vo väzení |otec Richarda a Adama Bartoša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Sklenárovci |- |[[Eva Mores]] |[[Doktor práv|JUDr.]] Ivana Sklenárová ({{Small|rod. Bartošová}}) |sudkyňa, čaká dieťa, odišla od Dávida |manželka Dávida, matka Alžbety, sestra Romana, švagriná Marcely, teta Lenky a nevl. teta Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Filip Tůma]] |Dávid Sklenár |tréner AK Bratislava |manžel Ivany, otec Alžbety, švagor Romana a Marcely, ujo Lenky a nev. ujo Adama, partner Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Alica Esterková]] |Alžbeta Sklenárová |žiačka siedmeho ročníka ZŠ, hrá basketball |dcéra Ivany a Dávida, neter Romana a Marcely, sesternica Lenky a nevl. sesternica Adama, spolužiačka a kamarátka Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Roháčovci |- |[[Anna Jakab Rakovská]] |Hana Roháčová ({{Small|rod. Pašková}}) |sanitárka v nemocnici, študentka zdravotnej školy, bývalá predavačka v lahôdkach, bola vo väzení za krádež peniazí |matka Andreja a Eriky, dcéra Zity, partnerka Milana, kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.- 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Nádasdi]] |[[Poručík|por.]] Milan Roháč |príslušník VB |partner Hany, otec Andreja, Eriky a Dušana, bývalý zať Zity, bývalý snúbenec Radky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondrej Kandráč mladší|Ondrej Kandráč ml.]] |Andrej Roháč |študent prvého ročníka hotelovej školy |syn Hany a Milana, brat Eriky a Dušana, vnuk Zity, nevlastný syn Radky, kamarát Lenky a Barbory | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Nikola Urbánková]] |Erika Roháčová |žiačka druhého ročníka ZDŠ SNP |dcéra Hany a Milana, sestra Andreja a Dušana, vnučka Zity, nevlastná dcéra Radky, kamarátka a spolužiačka Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Šišková]] |Zita Pašková |vedúca školskej jedálne |matka Hany, vdova, babka Andreja a Eriky, svokra Milana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.- 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dorota Tóthová]] |Radka Malčáková |na materskej dovolenke |bývalá snúbenica Milana, matka Dušana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Gregorovci |- |[[Maroš Kramár]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Jaroslav Gregor |lekár v nemocnici |manžel Evy, otec Mateja a Zuzany, bývalý priateľ Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Michaela Čobejová]] |Eva Gregorová |zástupkyňa na škole SNP a bývalá riaditeľka školy v Banskej Bystrici, učiteľka matematiky, eštebačka |manželka Jaroslava, mama Mateja, nevlastná mama Zuzany Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Marko Kramár]] |Matej Gregor |mladá tenisová nádej |syn Evy a Jaroslava, páči sa mu Lenka Bartošová, polorodý brat Zuzany Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Kollárovci |- | [[Marek Rozkoš]] | Jozef Kollár | šofér sanitky, bývalý smetiar, kamionista a osobný šofér Štefana Valenta, zostal sám | manžel Táne, otec Aleny, brat Maja, švagor Aleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Ráchel Šoltésová]] | Táňa Kollárová | emigrovala do Rakúska, bývalá triedna učiteľka prvákov na ZŠ SNP | manželka Jozefa, matka Aleny, sestra Aleny, švagriná Maja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Hugo Veselý]] |Majo Kollár |bývalý atlét AK Bratislava, emigroval do Norska |brat Jozefa, švagor Táni, ujo Aleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Markovci |- |[[Edita Borsová]] |Helena Marková | -- |matka Andrei a Veroniky, svokra Róberta, babka Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2.-3. |- |[[Roman Mrázik]] |Marek Marko | -- |otec Andrei a Veroniky, svokor Róberta, dedo Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- ! colspan="7" |Chalúpkovci |- |[[Gabriela Marcinková]] |Natália Chalúpková <small>(rod.Kapráliková)</small> |sanitárka, bývalá referentka MNV, žila v Líbyi s manželom, chcela ukradnúť Kubka |partnerka Dávida, bývalá manželka Miroslava, bývalá milenka Štefana, bývalá nevesta Zuzany a Michala, sestra Petera †, švagriná Lucie †, teta Kubka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lukáš Dóza]] |Miroslav Chalúpka |stavbár, žil v Líbyi |bývalý manžel Natálie, partner Dagmar, ujo Kubka, švagor Petra † a Lucie † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Kaprálikovci |- | [[Adam Bardy]] | '''†''' Peter Kaprálik | účastník smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrel | manžel Lucie, otec Jakuba, brat Natálie, švagor Miroslava, najlepší kamarát Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | [[Dana Droppová]] | '''†''' Lucia Kapráliková | účastníčka smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrela | manželka Petra, matka Jakuba, švagriná Natálie a Miroslava, najlepšia kamarátka Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- ! colspan="7" |zamestnanci lahôdok |- |[[Monika Szabó]] |Kamila Liptáková |predávačka v lahôdkach |partnerka Michala, kolegyňa Heleny, švagriná Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ďalší zamestnanci ZDŠ SNP : |- | [[Simona First]] | Olinka | upratovačka |mama Janka a ďalších 4 detí | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |bývalí žiaci ZDŠ SNP : |- |[[Zoja Lukýová]] |Mária |bývalá žiačka ôsmeho ročníka ZŠ SNP, študentka strednej školy |bývalá spolužiačka Barbory, Lenky, Andreja a Alexandera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Maxim Zušťák]] |Alexander 'Šaňi' Molnár |bývalý žiak ôsmeho ročníka ZŠ SNP, je z cirkusanskej rodiny |bývalý spolužiak Barbory, Lenky, Márie a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |zamestnanci nemocnice : |- | [[Adriana Novakov]] | [[MUDr.]] Dana Hanzelová | detská lekárka, vracia sa z Banskej Bystrice urobiť si v nemocnici atestáciu, emigrovala do Talianska | manželka Rudolfa, matka Doroty, kolegyňa Romana, Igora a Jaroslava, bývalá milenka Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jaroslav Mendel]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Fábis |riaditeľ nemocnice |šéf Romana, Igora a Jaroslava | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Viktória Vadovičová]] |Vierka |zdravotná sestra |bývalá kolegyňa Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.- 3. |- ! colspan="7" |príslušníci štátnej a verejnej bezpečnosti: |- |[[Michal Jánoš]] |[[Práporčík|práp.]] Marián Vlk |príslušník ŠTB |kolega Milana a Maroša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Michal Vidan]] | [[Práporčík|práp.]] Maroš Ondáš | príslušník ŠTB |kolega Milana a Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.- 3. |- ! colspan="7" |ďalšie postavy : |- | [[Tomáš Sitkey]] | „Lekvár“ | taxikár, vekslák, donáša pre verejnú bezpečnosť | známy Michala a Vladimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Danica Jurčová]] | Jarka Virdzeková | matrikárka |bývalá milenka Štefana, kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Rastislav Zvara]] |Gustav Pekár |horal |milenec Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Adam Herich]] |Tibor Macho |robí na súde a je aj donášač pre [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]] |kolega Ivany Sklenárovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- | [[Zuzana Skopálová]] | Anna Kováčová | sociálna pracovníčka |kontroluje adopciu Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Alexandre Pajon]] |Pierre |bývá v Paríži |páčí sa mu Zita | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- ! colspan="7" |Mrázovci |- |[[Peter Oszlík]] |Milan Mráz |riaditeľ v rafinérii, ktorý týral svoju bývalú manželku a dcéru |otec Bronislavy, bývalý manžel Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Jana Balzar Lieskovská]] |Slávka Mrázová |pacientka Dr. Bartoša, rozvedená, bola týraná bývalým manželom |matka Bronislavy, bývalá manželka Milana Mráza | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Kapráliková]] |Bronislava Mrázová |otec jej dal facku |dcéra Milana a Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |ostatné postavy ktoré skončili : |- |[[Dárius Kočí]] |Ivan Mikuš |horolezec, skaut |bývalý snúbenec Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Vladislav Plevčík]] |[[JUDr.]] Emil Bobocký |právnik |právnik Hany Roháčovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Petra Lángová]] |[[Dr.]] Belanová |psychologička v manželskej a predmanželskej poradni |kontrolovala Zuzanu a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Michal Paulovský]] |Hans Bauer |pomohol Táně k emigrácii |známý Aleny ( sestry Táni ) | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- | [[Veronika Lackovičová]] | Zuzana Pospíšilová | študentka medicíny |kamarátka Igora, bývalá partnerka Michala Andráša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Majerníková Koval]] |Gita Hanúsková |žena v domácnosti, žije v dome po tete s rodinou |sestra Pavola, švagriná Zdeny, teta Roberta a nevl. teta Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |epizódne postavy: |- |[[Zuzana Znášiková Martinková]] |Božena |úradnička |páčí sa jej Jano | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Roman Féder]] |[[Miroslav Válek]] |[[Zoznam ministrov kultúry Slovenskej republiky|Minister kultúry SSR]] |kúpil básničku od Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Ján Bakala]] |Lukáš |učiteľ, v Polsku ho spoznala Zuzana |páčil sa Zuzaně Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Vanesa Antovská]] |Soňa |mladé dievča z viechy |známá Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- | [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | ---- | predseda prijímacej komisie [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|konzervatória]] |prijal Barboru Horváthovú | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Jozef Abafi]] |Sergej Dimov |učiteľ leningradskej školy, chcel utiecť na západ |páčila sa mu Andrea Marková | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Diana Velčická]] |Iveta |má zdravotné problémy |sesternica Marcely, <nowiki>''švagriná''</nowiki> Romana, teta Lenky a Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Daniel Gálik Zwach]] |Ondrej Podmanický |lyžiar, teraz na vozíčku |operoval ho Dr. Roman Bartoš | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Roman Fratrič]] |p. František |na dôchodku |páčila sa mu Mária Fraňová | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Zuzana Šicková]] |p. Kopecká |zákazníčka v lahôdkach |známa Heleny Horváthovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |} == Série == {|class="wikitable sortable"; style="text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#BB2528; color:#000000;" | | '''[[1. séria (2025)|1]]''' |110 | [[13. január]] [[2025]] |[[2025|23. jún 2025]] | rowspan="5" width="100" |pondelok - piatok 17:55 - 19:00 | rowspan="5" |[[Súbor:Markiza.png|alt=Markíza TV|náhľad]] |- | style="background:#FFFF00; color:#000000;" | | '''[[2. séria (2025)|2]]''' |70 |[[1. september]] [[2025]] |[[5. december]] [[2025]] |- | style="background:#1ECA54; color:#000000;" | | '''[[3. séria (2026)|3]]''' |100 (?) |[[26. január]] [[2026]] |[[19. jún]] [[2026]] ? |- | style="background:#16A4F6; color:#000000;" | | '''[[4. séria (2026)|4]]''' (?) |70 (?) |? |? |- |} == Časti == === 1. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| 1. séria (13.01.2025{{--}}23.06.2025) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 1 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 17 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 18 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 19 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 20 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 21 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 22 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 23 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 24 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 25 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 26 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 27 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 28 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 29 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 30 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 31 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 32 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 33 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 34 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 35 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 36 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 37 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 38 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 39 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 40 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 41 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 42 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 43 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 44 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 45 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 46 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 47 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 48 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 49 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 50 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 51 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 52 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 53 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 54 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 55 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 56 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 57 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 58 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 59 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 60 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 61 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 62 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 63 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 63 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 64 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 64 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 65 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 65 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 66 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 66 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 67 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 67 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 68 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 68 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 69 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 69 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 70 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 70 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 71 |ep2 = 71 |pôvodný názov = Epizóda 71 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 72 |ep2 = 72 |pôvodný názov = Epizóda 72 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 73 |ep2 = 73 |pôvodný názov = Epizóda 73 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 74 |ep2 = 74 |pôvodný názov = Epizóda 74 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 75 |ep2 = 75 |pôvodný názov = Epizóda 75 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 76 |ep2 = 76 |pôvodný názov = Epizóda 76 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025}} {{Časť (TV seriál) |ep = 77 |ep2 = 77 |pôvodný názov = Epizóda 77 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 78 |ep2 = 78 |pôvodný názov = Epizóda 78 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 79 |ep2 = 79 |pôvodný názov = Epizóda 79 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 80 |ep2 = 80 |pôvodný názov = Epizóda 80 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81 |ep2 = 81 |pôvodný názov = Epizóda 81 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 82 |ep2 = 82 |pôvodný názov = Epizóda 82 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83 |ep2 = 83 |pôvodný názov = Epizóda 83 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 84 |ep2 = 84 |pôvodný názov = Epizóda 84 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 85 |ep2 = 85 |pôvodný názov = Epizóda 85 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 86 |ep2 = 86 |pôvodný názov = Epizóda 86 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 87 |ep2 = 87 |pôvodný názov = Epizóda 87 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 88 |ep2 = 88 |pôvodný názov = Epizóda 88 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 89 |pôvodný názov = Epizóda 89 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 90 |ep2 = 90 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 91 |ep2 = 91 |pôvodný názov = Epizóda 91 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 92 |ep2 = 92 |pôvodný názov = Epizóda 92 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 93 |ep2 = 93 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 94 |ep2 = 94 |pôvodný názov = Epizóda 94 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 95 |ep2 = 95 |pôvodný názov = Epizóda 95 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 96 |ep2 = 96 |pôvodný názov = Epizóda 96 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 97 |ep2 = 97 |pôvodný názov = Epizóda 97 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 98 |ep2 = 98 |pôvodný názov = Epizóda 98 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 99 |ep2 = 99 |pôvodný názov = Epizóda 99 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 100 |ep2 = 100 |pôvodný názov = Epizóda 100 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 101 |ep2 = 101 |pôvodný názov = Epizóda 101 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 102 |ep2 = 102 |pôvodný názov = Epizóda 102 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 103 |ep2 = 103 |pôvodný názov = Epizóda 103 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 104 |ep2 = 104 |pôvodný názov = Epizóda 104 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 105 |ep2 = 105 |pôvodný názov = Epizóda 105 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 106 |ep2 = 106 |pôvodný názov = Epizóda 106 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 107 |ep2 = 107 |pôvodný názov = Epizóda 107 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 108 |ep2 = 108 |pôvodný názov = Epizóda 108 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 109 |ep2 = 109 |pôvodný názov = Epizóda 109 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 110 |ep2 = 110 |pôvodný názov = Epizóda 110 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. jún 2025 }} |} === 2. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;" | 2. séria (01.09.2025{{--}}05.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 111 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 111 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 112 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 112 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 113 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 113 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 114 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 114 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 115 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 115 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 116 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 116 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 117 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 117 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 118 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 118 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 119 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 119 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 120 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 120 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 121 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 121 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 122 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 122 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 123 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 123 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 124 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 124 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 125 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 125 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 126 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 126 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 127 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 127 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 128 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 128 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 129 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 129 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 130 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 130 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 131 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 131 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 132 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 132 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 133 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 133 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 134 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 134 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 135 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 135 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 136 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 136 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 137 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 137 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 138 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 138 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 139 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 139 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 140 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 140 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 141 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 141 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 142 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 142 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 143 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 143 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 144 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 144 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 145 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 145 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 146 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 146 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 147 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 147 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 148 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 148 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 149 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 149 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 150 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 150 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 151 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 151 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 152 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 152 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. október 2035 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 153 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 153 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 154 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 154 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 155 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 155 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 156 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 156 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 157 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 157 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 158 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 158 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 159 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 159 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 160 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 160 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 161 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 161 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 162 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 162 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 163 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 163 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 164 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 164 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 165 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 165 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 166 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 166 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 167 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 167 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 168 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 168 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 169 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 169 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 170 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 170 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 171 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 171 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 172 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 172 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 173 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 173 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 174 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 174 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 175 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 175 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 176 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 176 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 177 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 177 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. december 20265 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 178 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 178 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 179 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 179 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 180 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 180 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = - |ep2 = - |pôvodný názov = Vianočný špeciál I. |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. december 2025 }} |} === 3. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| 3. séria (26.01.2026{{--}}19.06.2026) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 181 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 182 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 2 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 183 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 3 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 184 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 4 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 185 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 5 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 186 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 6 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 187 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 7 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 188 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 8 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 189 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 9 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 190 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 10 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 191 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 11 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 192 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 12 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 193 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 13 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 194 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 14 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 195 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 15 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 196 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 16 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 197 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 17 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 198 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 18 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 199 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 19 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 200 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 20 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 201 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 21 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 202 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 22 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 203 | ep2 = 23 | pôvodný názov = Epizóda 23 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 204 | ep2 = 24 | pôvodný názov = Epizóda 24 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 205 | ep2 = 25 | pôvodný názov = Epizóda 25 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 206 | ep2 = 26 | pôvodný názov = Epizóda 26 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 207 | ep2 = 27 | pôvodný názov = Epizóda 27 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 208 | ep2 = 28 | pôvodný názov = Epizóda 28 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 209 | ep2 = 29 | pôvodný názov = Epizóda 29 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 210 | ep2 = 30 | pôvodný názov = Epizóda 30 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 211 | ep2 = 31 | pôvodný názov = Epizóda 31 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 212 | ep2 = 32 | pôvodný názov = Epizóda 32 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 213 | ep2 = 33 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 214 | ep2 = 34 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. marec 2036 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 215 | ep2 = 35 | pôvodný názov = Epizóda 35 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 216 | ep2 = 36 | pôvodný názov = Epizóda 36 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 217 | ep2 = 37 | pôvodný názov = Epizóda 37 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 218 | ep2 = 38 | pôvodný názov = Epizóda 38 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 219 | ep2 = 39 | pôvodný názov = Epizóda 39 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 220 | ep2 = 40 | pôvodný názov = Epizóda 40 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 221 | ep2 = 41 | pôvodný názov = Epizóda 41 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 222 | ep2 = 42 | pôvodný názov = Epizóda 42 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 223 | ep2 = 43 | pôvodný názov = Epizóda 43 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 224 | ep2 = 44 | pôvodný názov = Epizóda 44 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 225 | ep2 = 45 | pôvodný názov = Epizóda 45 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 226 | ep2 = 46 | pôvodný názov = Epizóda 46 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 31. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 227 | ep2 = 47 | pôvodný názov = Epizóda 47 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 228 | ep2 = 48 | pôvodný názov = Epizóda 48 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 229 | ep2 = 49 | pôvodný názov = Epizóda 49 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 230 | ep2 = 50 | pôvodný názov = Epizóda 50 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 231 | ep2 = 51 | pôvodný názov = Epizóda 51 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 232 | ep2 = 52 | pôvodný názov = Epizóda 52 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 233 | ep2 = 53 | pôvodný názov = Epizóda 53 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 234 | ep2 = 54 | pôvodný názov = Epizóda 54 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 235 | ep2 = 55 | pôvodný názov = Epizóda 55 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 236 | ep2 = 56 | pôvodný názov = Epizóda 56 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 237 | ep2 = 57 | pôvodný názov = Epizóda 57 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 238 | ep2 = 58 | pôvodný názov = Epizóda 58 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 239 | ep2 = 59 | pôvodný názov = Epizóda 59 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 240 | ep2 = 60 | pôvodný názov = Epizóda 60 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 241 | ep2 = 61 | pôvodný názov = Epizóda 61 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 242 | ep2 = 62 | pôvodný názov = Epizóda 62 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 243 | ep2 = 63 | pôvodný názov = Epizóda 63 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 244 | ep2 = 64 | pôvodný názov = Epizóda 64 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 245 | ep2 = 65 | pôvodný názov = Epizóda 65 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 246 | ep2 = 66 | pôvodný názov = Epizóda 66 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 247 | ep2 = 67 | pôvodný názov = Epizóda 67 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 248 | ep2 = 68 | pôvodný názov = Epizóda 68 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 249 | ep2 = 69 | pôvodný názov = Epizóda 69 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 250 | ep2 = 70 | pôvodný názov = Epizóda 70 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 251 | ep2 = 71 | pôvodný názov = Epizóda 71 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 252 | ep2 = 72 | pôvodný názov = Epizóda 72 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 253 | ep2 = 73 | pôvodný názov = Epizóda 73 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 254 | ep2 = 74 | pôvodný názov = Epizóda 74 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 255 | ep2 = 75 | pôvodný názov = Epizóda 75 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 256 | ep2 = 76 | pôvodný názov = Epizóda 76 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 257 | ep2 = 77 | pôvodný názov = Epizóda 77 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 258 | ep2 = 78 | pôvodný názov = Epizóda 78 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 259 | ep2 = 79 | pôvodný názov = Epizóda 79 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 260 | ep2 = 80 | pôvodný názov = Epizóda 80 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 261 | ep2 = 81 | pôvodný názov = Epizóda 81 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 262 | ep2 = 82 | pôvodný názov = Epizóda 82 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. máj 2026 }} |} == Galéria == <gallery> Súbor:Cyklotrasa R11 Dúbravka - centrum (Bratislava), prejazd 24.3.2022.jpg|Exteriér Základnej školy SNP (v skutočnosti [[Spojená škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím]] na [[Svrčia ulica|Svrčej ulici]] 6 v [[Bratislava|Bratislave]]) Súbor:Druzba internat 2007 (cropped).jpg|Budova domu služieb, kde sa nachádzajú aj lahôdky Heleny Horváthovej (v skutočnosti budova [[kongresové centrum|kongresového centra]] [[Univerzita Komenského v Bratislave, Vysokoškolský internát Družba|vysokoškolského internátu Družba]] v Bratislave) Talichova Bratislava.jpg|Bytový dom rodiny Horváthovcov a Hanúskovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Talichova ulica (Bratislava)|Talichovej ulici]] 6 v Bratislave) Súbor:Bratislava Tobrucká 02 01.jpg|Bytový dom rodiny Bartošovcov, Gálikovcov a Gregorovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Tobrucká ulica|Tobruckej ulici]] 2, [[Medená ulica (Bratislava)|Medenej ulici]] 10 a [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]] 15 – 17) Súbor:Garaze_Bratislava.jpg|Miesto, kde sa nachádzala [[garáž]] kapely Roba Hanúska a jeho spoluhráčov (v skutočnosti [[Koncerty na garážach]]) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.markiza.sk/relacie/slub ''Sľub''] na [[Facebook|TV Markíza]] * {{Csfd film|id=1605585|názov=Sľub}} * {{Imdb film|id=tt35082595|názov=Sľub}} * {{Fdb film|id=202120|názov=Sľub}} [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2025]] 64ridncvas5iq482wpb0ecoxix1jnnx 0 727217 8199341 8195228 2026-04-16T20:33:15Z Peter 51345 269569 8199341 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga =Liga majstrov UEFA |sezóna =2025/2026 |sezóna_pred =Liga majstrov UEFA 2024/2025 |sezóna_po =Liga majstrov UEFA 2026/2027 |začiatok =''Kvalifikácia: ''<br>8. júl – 27. august 2025<br>''Finálna časť:''<br>16. september 2025 – 30. máj 2026 |koniec = |majster = |2_miesto = |ročník = |počet_mužstiev =''Finálna časť:'' 36<br>''Celkovo:'' 82 (z 53 asociácií) |odohraté_zápasy =176 |počet_gólov =619 |priemer_gólov_na_zápas =3.52 |počet_divákov =7 569 798 |najlepší_strelec =[[Kylian Mbappé]] ([[Real Madrid]]) 13 gólov |najvyššie_skóre = |súvisiace_súťaže = |poznámka =Všetky štatistické údaje sú platné k 18. marcu 2026. }} '''Liga majstrov UEFA 2025/2026''' je 71. ročníkom najprestížnejšej európskej futbalovej súťaže a 33. sezóna od premenovania z Pohára majstrov európskych na [[Liga majstrov UEFA|Ligu Majstrov UEFA]]. Je to v poradí druha sezóna v novom formáte, kde v ligovej fáze odohrá každý tím osem zápasov s rôznymi súpermi, ale všetkých 36 tímov bude zaradených do spoločnej skupiny. Finále sa odohrá 30. mája 2026 na štadióne [[Puskás Aréna]] v [[Budapešť|Budapešti]], v [[Maďarsko|Maďarsku]]. Víťaz Ligy majstrov UEFA 2025/2026 sa automaticky kvalifikuje do ligovej fázy Ligy majstrov UEFA 2026/2027 a taktiež získa právo účasti v zápase o [[Superpohár UEFA|Superpohár UEFA 2026]]. == Priradenie asociačných tímov == Celkom 81 tímov z 53 členských krajín [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] sa zúčastní Ligy majstrov UEFA 2025/2026. Súťaže sa nezúčastní [[Lichtenštajnsko]], ktoré nemá žiadnu vlastnú ligovú súťaž a [[Rusko]], ktorého kluby UEFA vyradila zo svojich súťaží.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Champions-League-2024/25-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2025-03-13}}</ref> Základná schéma prideľovania počtu tímov bude nasledovná: * Asociácie na 1. – 5. mieste dostanú štyri miesta. * Asociácia na 6. mieste dostane tri miesta. * Asociácie na 7. – 15. mieste dostanú dve miesta * Asociácie na 16. – 55. mieste (okrem Ruska a Lichtenštajnska) dostanú jedno miesto. * Víťazi [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Ligy majstrov UEFA 2024/2025]] a [[Európska liga UEFA 2024/2025|Európskej ligy UEFA 2024/2025]] získajú oprávnenie štartovať, pokiaľ sa nekvalifikujú do Ligy majstrov UEFA 2025/2026 cez svoju domácu ligu. * Dve asociácie s najlepším koeficientom v sezóne 2024/2025 budú mať po jednom mieste navyše. === Rebríček UEFA === Účastnícke miesta pre Ligu majstrov UEFA 2025/2026 boli rozdelené podľa koeficientu UEFA z roku 2024, do ktorého boli započítané výsledky klubov danej krajiny v európskych pohárových súťažiach od sezóny 2019/2020 do sezóny 2023/2024 vrátane.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-03-13 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> V tabuľke je zohľadnené prebiehajúce pozastavenie členstva Ruska v UEFA. Okrem rozdelenia na základe koeficientov asociácií môžu mať asociácie ďalšie tímy, ktoré sa zúčastňujú Ligy majstrov, ako je uvedené nižšie: * <small>(EPS)</small> – Európsky výkonnostný bod, dodatočné miesta pre asociácie, ktoré sa umiestnia na prvých dvoch miestach asociačných koeficientov v sezóne 2024/2025 * <small>(LM)</small> – Dodatočná miestenka pre víťaza Ligy majstrov UEFA 2024/2025 * <small>(EL)</small> – Ďalšie miesto pre víťaza Európskej ligy UEFA 2024/2025 {| | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:90%" !# !Asociácia !Koef. !Tímy |- !1. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]] | align="right" |104,303 | rowspan="5" align="center" |4 |- !2. |{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] | align="right" |90,284 |- !3. |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]] | align="right" |89,489 |- !4. |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | align="right" |86,624 |- !5. |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] | align="right" |66,831 |- !6. |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]] | align="right" |61,300 | align="center" |3 |- !7. |{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]] | align="right" |56,316 | rowspan="9" align="center" |2 |- !8. |{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]] | align="right" |48,800 |- !9. |{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] | align="right" |38,600 |- !10. |{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]] | align="right" |36,050 |- !11. |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]] | align="right" |36,050 |- !12. |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]] | align="right" |32,975 |- !13. |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]] | align="right" |32,600 |- !14. |{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]] | align="right" |31,625 |- !15. |{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]] | align="right" |31,525 |- !16. |{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]] | align="right" |31,450 | rowspan="4" align="center" |1 |- !17. |{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] | align="right" |31,125 |- !18. |{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]] | align="right" |28,000 |- !19. |{{Minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]] | align="right" |27,775 |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:90%" !# !Asociácia !Koef. !Tímy |- !20. |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]] | align="right" |25,525 | rowspan="2" align="center" |1 |- !21. |{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] | align="right" |25,375 |- !22. |{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] | align="right" |22,965 | align="center"|0 |- !23. |{{Minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]] | align="right" |22,100 | rowspan="16" align="center"|1 |- !24. |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]] | align="right" |21,875 |- !25. |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]] | align="right" |21,500 |- !26. |{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]] | align="right" |21,375 |- !27. |{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]] | align="right" |20,375 |- !28. |{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]] | align="right" |20,125 |- !29. |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | align="right" |19,625 |- !30. |{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]] | align="right" |13,250 |- !31. |{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]] | align="right" |13,125 |- !32. |{{Minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]] | align="right" |11,541 |- !33. |{{Minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]] | align="right" |11,500 |- !34. |{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] | align="right" |11,125 |- !35. |{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]] | align="right" |10,875 |- !36. |{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]] | align="right" |10,625 |- !37. |{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]] | align="right" |10,625 |- !38. |{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[Faerské ostrovy]] | align="right" |10,375 |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:90%" !# !Asociácia !Koef. !Tímy |- !39. |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]] | align="right" |10,000 | align="center" |1 |- !40. |{{Minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]] | align="right" |10.000 |align="center" |0 |- !41. |{{Minivlajka|Island}} [[Island]] | align="right" |9,583 | rowspan="15" align="center"|1 |- !42. |{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]] | align="right" |9,208 |- !43. |{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]] | align="right" |8,625 |- !44. |{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]] | align="right" |8,500 |- !45. |{{Minivlajka|Malta}} [[Malta]] | align="right" |8,205 |- !46. |{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]] | align="right" |7,625 |- !47. |{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]] | align="right" |7,375 |- !48. |{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]] | align="right" |7,207 |- !49. |{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]] | align="right" |6,625 |- !50. |{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]] | align="right" |6,000 |- !51. |{{Minivlajka|Andorra}} [[Andorra]] | align="right" |5,998 |- !52. |{{Minivlajka|Wales}} [[Wales]] | align="right" |5,791 |- !53. |{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]] | align="right" |5,708 |- !54. |{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]] | align="right" |4,957 |- !55. |{{Minivlajka|San Marino}} [[San Maríno|San Marino]] | align="right" |1,832 |} |} === Rozdelenie tímov === Nasledujúca tabuľka znázorňuje rozdelenie tímov do kvalifikačných kôl a ligovej fázy. {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! colspan="2" | !Tímy vstupujúce do tohto kola !Tímy postupujúce z predchádzajúceho kola |- ! colspan="2" |1. predkolo (30 tímov) | * 30 víťazov z asociácií na 25.{{--}}55. mieste (okrem Lichtenštajnska) | |- ! rowspan="2" |2. predkolo (30 tímov) !Majstrovská časť (24 tímov) | * 9 víťazov z asociácií na 15.{{--}}24. mieste (okrem Ruska) | * 15. víťazov z 1. predkola |- !Nemajstrovská časť (6 tímov) | * 6 tímov z 2. miesta z asociácií na 10.{{--}}15. mieste | |- ! rowspan="2" |3. predkolo (20 tímov) !Majstrovská časť (12 tímov) | | * 12. víťazov z 2. predkola MČ |- !Nemajstrovská časť (8 tímov) | * 3 tímy z 2. miesta z asociácií na 7.{{--}}9. mieste * 1 tím z 3. miesta z asociácie na 6. mieste * 1 tím zo 4. miesta z asociácie na 5. mieste | * 3 víťazi z 2. predkola NČ |- ! rowspan="2" |4. predkolo !Majstrovská časť (10 tímov) | * 4 víťazi z asociácií na 11.{{--}}14. mieste | * 6 víťazov z 3. predkola MČ |- !Nemajstrovská časť (4 tímy) | | * 4 víťazi z 3. predkola NČ |- ! colspan="2" |Ligová fáza (36 tímov) | * Držiteľ titulu [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] * Držiteľ titulu [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA]] * 2 asociácie s najvyšším koeficientom z predchádzajúcej sezóny získajú dodatočné miesto v Lige majstrov * 10 víťazov z asociácii na 1.{{--}}10. mieste * 6 tímov z 2. miesta z asociácií na 1.{{--}}6. mieste * 5 tímov z 3. miesta z asociácií na 1.{{--}}5. mieste * 4 tímy zo 4. miesta z asociácií na 1.{{--}}4. mieste | * 5 víťazov zo 4. predkola MČ * 2 víťazi zo 4. predkola NČ |- ! colspan="2" |Vyraďovacia fáza play-off (16 tímov) | | * 16 tímov na 9.{{--}}24. mieste z ligovej fázy |- ! colspan="2" |Osemfinále (16 tímov) | | * 8 tímov na 1.{{--}}8. mieste z ligovej fázy * 8 víťazov z vyraďovacej fázy play-off |} Vylúčenie tímov z Ruska zo súťaží UEFA malo za následok nasledujúce úpravy: * Víťazi ligy z asociácií na 23. a 24. mieste (Cyprus a Maďarsko) vstúpia priamo do 2. predkola, namiesto 1. predkola. Víťaz [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Ligy majstrov 2024/2025]] ([[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]) si zaistil účasť zo svojej domácej súťaže, a to malo za následok nasledujúce úpravy: * [[Olympiakos FC|Olympiakos]] ako tím s najvyšším klubovým koeficientom z predkôl majstrovskej časti, vstúpi do ligovej fázy. * [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a [[Karabach FK|Karabach]] ako 2 tímy s najvyšším klubovým koeficientom pôvodne z 1. predkola, vstúpia do 2. predkola. === Tímy === V nasledujúcej tabuľke sú zoradené tímy podľa štartovacej pozície, v ktorej vstúpia do Ligy majstrov UEFA 2025/2026. V zátvorkách sú ligové pozície z predchádzajúcej sezóny (2024/2025). LM: víťaz Ligy majstrov UEFA EL: víťaz Európskej ligy UEFA * 1., 2., 3., 4. atď.: umiestnenie v lige * EPS – Dodatočné miesta pre kluby z dvoch asociácií s najvyšším počtom bodov v koeficiente v sezóne 2024/2025 2. predkolo, 3. predkolo a 4. predkolo sú rozdelené na majstrovskú časť (MČ) a nemajstrovskú časť (NČ). {| class="wikitable" |+Kvalifikované tímy do Ligy majstrov UEFA 2025/2026 ! colspan="2" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" rowspan="8" |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligová fáza]] |<small>{{FRA}}</small> [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] ([[La Liga 2024/2025|1.]]) <small>([[Liga majstrov UEFA 2024/2025|LM]])</small> |<small>{{ENG}}</small> [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] <small>([[Európska liga UEFA 2024/2025|EL]])</small> |<small>{{ENG}}</small> [[Liverpool FC|Liverpool]] ([[Premier League 2024/2025|1.]]) |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] ([[Premier League 2024/2025|2.]]) |- |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] ([[Premier League 2024/2025|3.]]) |{{ENG}} [[Chelsea FC|Chelsea]] ([[Premier League 2024/2025|4.]]) |{{ENG}} [[Newcastle United FC|Newcastle United]] ([[Premier League 2024/2025|5.]]) |{{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] ([[Serie A 2024/2025|1.]]) |- |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] ([[Serie A 2024/2025|2.]]) |{{ITA}} [[Atalanta BC|Atalanta]] ([[Serie A 2024/2025|3.]]) |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]] ([[Serie A 2024/2025|4.]]) |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] ([[La Liga 2024/2025|1.]]) |- |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] ([[La Liga 2024/2025|2.]]) |{{ESP}} [[Atlético Madrid]] ([[La Liga 2024/2025|3.]]) |{{ESP}} [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] ([[La Liga 2024/2025|4.]]) |{{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] ([[La Liga 2024/2025|5.]]) |- |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] ([[Bundesliga 2024/2025|1.]]) |{{GER}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] ([[Bundesliga 2024/2025|2.]]) |{{GER}} [[Eintracht Frankfurt]] ([[Bundesliga 2024/2025|3.]]) |{{GER}} [[Borussia Dortmund]] ([[Bundesliga 2024/2025|4.]]) |- |{{FRA}} [[Olympique de Marseille|Marseille]] ([[Ligue 1 2024/2025|2.]]) |{{FRA}} [[AS Monaco FC|Monaco]] ([[Ligue 1 2024/2025|3.]]) |{{NED}} [[PSV Eindhoven]] ([[Eredivisie 2024/2025|1.]]) |{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]] ([[Eredivisie 2024/2025|2.]]) |- |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] ([[Primeira Liga 2024/2025|1.]]) |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] ([[Jupiler League 2024/2025|1.]]) |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] ([[Süper Lig 2024/2025|1.]]) |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] ([[1. česká futbalová liga 2024/2025|1.]]) |- |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]] ([[Grécka Superliga 1 2024/2025|1.]]) | | | |- ! colspan="6" | |- ![[Liga majstrov UEFA 2025/2026|4. predkolo]] !{{Tooltip|MČ|Majstrovská časť}} |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]] ([[Scottish Premiership 2024/2025|1.]]) |{{SUI}} [[FC Basel 1893|Basel]] ([[Swiss Super League 2024/2025|1.]]) |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2024/2025|1.]]) |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] ([[Eliteserien 2024/2025|1.]]) |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|3. predkolo]] ! rowspan="2" |{{Tooltip|NČ|Nemajstrovská časť}} |{{FRA}} [[OGC Nice|Nice]] ([[Ligue 1 2024/2025|4.]]) |{{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] ([[Eredivisie 2024/2025|3.]]) |{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]] ([[Primeira Liga 2024/2025|2.]]) |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] ([[Jupiler League 2024/2025|2.]]) |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] ([[Süper Lig 2024/2025|2.]]) | | | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="5" |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|2. predkolo]] ! rowspan="3" |{{Tooltip|MČ|Majstrovská časť}} |{{DEN}} [[FC København|København]] ([[Superligaen 2024/2025|1.]]) |{{ISR}} [[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]] ([[Ligat ha’Al 2024/2025|1.]]) |{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] ([[Premjer-liha 2024/2025|1.]]) |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena zvezda Belehrad]] ([[Superliga Srbije 2024/2025|1.]]) |- |{{CRO}} [[HNK Rijeka|Rijeka]] ([[Hrvatska nogometna liga 2024/2025|1.]]) |{{POL}} [[Lech Poznań]] ([[Ekstraklasa 2024/2025|1.]]) |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] ([[A' katigoría 2024/2025|1.]]) |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] ([[Nemzeti Bajnokság 2024/2025|1.]]) |- |{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]] ([[Azerbaijan Premier League 2024/2025|1.]]) |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] ([[Niké liga 2024/2025|1.]]) | | |- ! rowspan="2" |{{Tooltip|NČ|Nemajstrovská časť}} |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] ([[1. česká futbalová liga 2024/2025|2.]]) |{{SCO}} [[Rangers FC|Rangers]] ([[Scottish Premiership 2024/2025|2.]]) |{{SUI}} [[Servette FC|Servette]] ([[Swiss Super League 2024/2025|2.]]) |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2024/2025|2.]]) |- |{{NOR}} [[SK Brann|Brann]] ([[Eliteserien 2024/2025|2.]]) |{{GRE}} [[Panathinaikos FC|Panathinaikos]] ([[Grécka Superliga 1 2024/2025|2.]]) | | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="7" |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|1. predkolo]] ! rowspan="7" |{{Tooltip|MČ|Majstrovská časť}} |{{SWE}} [[Malmö FF]] ([[Allsvenska 2024/2025|1.]]) |{{ROU}} [[FC Steaua Bukurešť|FCSB]] ([[Superliga României 2024/2025|1.]]) |{{BUL}} [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]] ([[Prvá profesionálna futbalová liga 2024/2025|1.]]) |{{SLO}} [[NK Olimpija Ľubľana|Olimpija Ľubľana]] ([[Prva slovenska nogometna liga 2024/2025|1.]]) |- |{{MDA}} [[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] ([[Divizia Națională 2024/2025|1.]]) |{{KOS}} [[KF Drita|Drita]] ([[Superliga e Futbollit të Kosovës 2024/2025|1.]]) |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] ([[Premjer Ligasy 2024/2025|1.]]) |{{FIN}} [[KuPS]] ([[Veikkausliiga 2024/2025|1.]]) |- |{{IRL}} [[Shelbourne FC|Shelbourne]] ([[League of Ireland Premier Division 2024/2025|1.]]) |{{ARM}} [[FC Noah|Noah]] ([[Arménska Premier League 2024/2025|1.]]) |{{LAT}} [[FK RFS|RFS]] ([[Virslīga 2024/2025|1.]]) |{{FRO}} [[Víkingur Gøta|Víkingur]] ([[Faerská Premier League 2024/2025|1.]]) |- |{{BIH}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] ([[Bosnianska Premier League 2024/2025|1.)]] |{{ISL}} [[Breiðablik]] ([[Úrvalsdeild 2024/2025|1.]]) |{{NIR}} [[Linfield FC|Linfield]] ([[NIFL Premiership 2024/2025|1.]]) |{{LUX}} [[FC Differdange 03|Differdange]] ([[Nationaldivisioun 2024/2025|1.]]) |- |{{LTU}} [[FK Žalgiris|Žalgiris]] ([[A Lyga 2024/2025|1.]]) |{{MLT}} [[Hamrun Spartans F.C.|Hamrun Spartans]] ([[Maltská Premier League 2024/2025|1.]]) |{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] ([[Erovnuli Liga 2024/2025|1.]]) |{{ALB}} [[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]] ([[Kategoria Superiore 2024/2025|1.]]) |- |{{EST}} [[FCI Levadia Tallinn|Levadia Tallinn]] ([[Meistriliiga 2024/2025|1.]]) |{{BLR}} [[FK Dinamo Minsk|Dinamo Minsk]] ([[Běloruská fotbalová Vysšaja liga 2024/2025|1.]]) |{{MKD}} [[KF Shkëndija|Shkëndija]] ([[Prva makedonska fudbalska liga 2024/2025|1.]]) |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes]] ([[Primera Divisió 2024/2025|1.]]) |- |{{WAL}} [[The New Saints F.C.|The New Saints]] ([[Welsh Premier League 2024/2025|1.]]) |{{MNE}} [[FK Budućnost Podgorica|Budućnost Podgorica]] ([[Prvá čiernohorská futbalová liga 2024/2025|1.]]) |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] ([[Gibraltárska futbalová liga 2024/2025|1.]]) |{{SMR}} [[AC Virtus|Virtus]] ([[Campionato Sammarinese di Calcio 2024/2025|1.]]) |} == Termíny == Rozpis súťaže je nasledovný:<ref>https://editorial.uefa.com/resources/0283-1874e7570089-f2d5555be979-1000/20230707_circular_2023_36_en.zip</ref> Uskutoční sa jeden „exkluzívny týždeň“, v ktorom bude štvrtok zároveň hracím dňom.<ref>{{Citácia periodika|titul=How the new Champions League format works|url=https://www.nytimes.com/athletic/4523470/2024/04/22/champions-league-format-new-2024/|periodikum=The New York Times|dátum=2024-05-01|dátum prístupu=2025-03-13|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Dan|priezvisko=Sheldon}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = More national derby games possible when revamped Champions League starts next year | url = https://apnews.com/article/uefa-champions-league-format-c4eab40e77053bfbfbc8efd6bb1ac48f | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2023-07-10 | dátum prístupu = 2025-03-13 | jazyk = en}}</ref> Všetky zápasy v ostatných týždňoch sa budú hrať v utorok a stredu okrem 8. hracieho dňa (iba stredu) a finále. {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Rozpis Ligy majstrov UEFA 2025/2026 !Fáza !Kolo !Dátum žrebovania !Prvé zápasy !Druhé zápasy |- | rowspan="4" |Kvalifikácia |1. predkolo |17. jún 2025 |8.{{--}}9. júl 2025 |15.{{--}}16. júl 2025 |- |2. predkolo |18. jún 2025 |22.{{--}}23. júl 2025 |29.{{--}}30. júl 2025 |- |3. predkolo |21. júl 2025 |5.{{--}}6. august 2025 |12. august 2025 |- |4. predkolo |4. august 2025 |19.{{--}}20. august 2025 |26.{{--}}27. august 2025 |- | rowspan="8" |Ligová fáza |1. kolo | rowspan="8" |29. august 2025 | colspan="2" |16.{{--}}18. september 2025 |- |2. kolo | colspan="2" |30. september{{--}}1. október 2025 |- |3. kolo | colspan="2" |21.{{--}}22. október 2025 |- |4. kolo | colspan="2" |4.{{--}}5. november 2025 |- |5. kolo | colspan="2" |25.{{--}}26. november 2025 |- |6. kolo | colspan="2" |9.{{--}}10. december 2025 |- |7. kolo | colspan="2" |20.{{--}}21. január 2026 |- |8. kolo | colspan="2" |28. január 2026 |- | rowspan="5" |Vyraďovacia fáza |Predkolo play-off |30. január 2025 |17.{{--}}18. február 2026 |24.{{--}}25. február 2026 |- |Osemfinále | rowspan="4" |27. február 2025 |10.{{--}}11. marec 2026 |17.{{--}}18. marec 2026 |- |Štvrťfinále |7.{{--}}8. apríl 2026 |14.{{--}}15. apríl 2026 |- |Semifinále |28.{{--}}29. apríl 2026 |5.{{--}}6. máj 2026 |- |Finále | colspan="2" |30. máj 2026 [[Puskás Aréna]], [[Budapešť]] |} == Kvalifikácia == === 1. predkolo === Žrebovanie 1. predkola sa uskutočnilo 17. júna 2025. Prvé zápasy sa hrali 8. a 9. júla a odvety 15. a 16. júla 2025. Víťazi týchto zápasov postúpili do 2. predkola majstrovskej časti. Dvanásť porazených tímov postúpilo do [[Európska liga UEFA 2025/2026|2. predkola majstrovskej časti Konferenčnej ligy]] a ďalšie dva porazené tímy (vybrané žrebom) postúpili do [[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|3. predkola majstrovskej časti Konferenčnej ligy]]. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |[[FK Žalgiris|Žalgiris]] {{LTU}} | align="center" |'''{{Ku|2|2}}''' '''{{Malé|({{ku|10|11}} [[Penaltový rozstrel|pen]])}}''' | style="text-align: left;" |'''{{MLT}} [[Hamrun Spartans F.C.|Hamrun Spartans]]''' | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|0|2}} {{Malé|([[Penaltový rozstrel|pen]])}} |- | style="text-align:right;" |'''[[KuPS]] {{FIN}}''' | align="center" |'''{{Ku|1|0}}''' | style="text-align:left;" |{{MDA}} [[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}} |- | style="text-align: right;" |[[The New Saints F.C.|The New Saints]] {{WAL}} | align="center" |'''{{Ku|1|2}}''' | style="text-align: left;" |'''{{MKD}} [[KF Shkëndija|Shkëndija]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |- | style="text-align:right;" |[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] {{GEO}} | align="center" |'''{{Ku|2|6}}''' | style="text-align:left;" |'''{{SWE}} [[Malmö FF]]''' | align="center" |{{Ku|1|3}} | align="center" |{{Ku|1|3}} |- | style="text-align: right;" |[[FCI Levadia Tallinn|Levadia Tallinn]] {{EST}} | align="center" |'''{{Ku|0|2}}''' | style="text-align: left;" |'''{{LAT}} [[FK RFS|RFS]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | style="text-align: right;" |'''[[KF Drita|Drita]] {{KOS}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | style="text-align: left;" |{{LUX}} [[FC Differdange 03|Differdange 03]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|3|2}} |- | style="text-align:right;" |[[Víkingur Gøta|Víkingur]] {{FRO}} | align="center" |'''{{Ku|2|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]''' | align="center" |{{Ku|2|3}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | style="text-align:right;" |[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]] {{ALB}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ISL}} [[Breiðablik]]''' | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|0|5}} |- | style="text-align: right;" |'''[[Shelbourne FC|Shelbourne]] {{IRL}}''' | align="center" |'''{{Ku|2|1}}''' | style="text-align: left;" |{{NIR}} [[Linfield FC|Linfield]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | style="text-align: right;" |'''[[FC Steaua Bukurešť|FCSB]] {{ROU}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | style="text-align: left;" |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes]] | align="center" |{{Ku|3|1}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | style="text-align:right;" |[[AC Virtus|Virtus]] {{SMR}} | align="center" |'''{{Ku|1|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{BIH}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]]''' | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | style="text-align:right;" |[[NK Olimpija Ľubľana|Olimpija Ľubľana]] {{SLO}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Noah|Noah]] {{ARM}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | style="text-align:left;" |{{MNE}} [[FK Budućnost Podgorica|Budućnost Podgorica]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | style="text-align:right;" |'''[[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]] {{BUL}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | style="text-align:left;" |{{BLR}} [[FK Dinamo Minsk|Dinamo Minsk]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |} === 2. predkolo === Žrebovanie 2. predkola sa uskutočnilo 18. júna 2025. Prvé zápasy sa hrali 22. a 23. júla a odvety 29. a 30. júla 2025. Víťazi zápasov postúpili do 3. predkola. Porazení postúpili do [[Európska liga UEFA 2025/2026|3. predkola Európskej ligy]]. ==== Majstrovská časť ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |[[FK RFS|RFS]] {{LAT}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | style="text-align: left;" |'''{{SWE}} [[Malmö FF]]''' | align="center" |{{Ku|1|4}} |{{Ku|0|1}} |- | style="text-align: right;" |[[Hamrun Spartans F.C.|Hamrun Spartans]] {{MLT}} | align="center" |'''{{Ku|0|6}}''' | style="text-align: left;" |'''{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]]''' | align="center" |{{Ku|0|3}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |- | style="text-align:right;" |'''[[Pafos FC|Pafos]] {{CYP}}''' | align="center" |'''{{Ku|2|1}}''' | style="text-align:left;" |{{ISR}} [[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]] | align="center" |{{Ku|1|1}} |{{Ku|1|0}} |- | style="text-align:right;" |[[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] {{GIB}} | align="center" |'''{{Ku|1|6}}''' | style="text-align:left;" |'''{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena zvezda Belehrad]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} |{{Ku|1|5}} |- | style="text-align:right;" |[[FC Noah|Noah]] {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|4|6}}''' | style="text-align:left;" |'''{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} |{{Ku|3|4}} |- | style="text-align:right;" |'''[[Lech Poznań]] {{POL}}''' | align="center" |'''{{Ku|8|1}}''' | style="text-align:left;" |{{ISL}} [[Breiðablik]] |{{Ku|7|1}} |{{Ku|1|0}} |- | style="text-align: right;" |'''[[FC København|København]] {{DEN}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | style="text-align: left;" |{{KOS}} [[KF Drita|Drita]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | style="text-align:right;" |[[HNK Rijeka|Rijeka]] {{CRO}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{BUL}} [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]]''' |{{Ku|0|0}} |{{Ku|1|3}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |- | style="text-align: right;" |'''[[KF Shkëndija|Shkëndija]] {{MKD}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|1}}''' | style="text-align: left;" |{{ROU}} [[FC Steaua Bukurešť|FCSB]] | align="center" |{{Ku|1|0}} |{{Ku|2|1}} |- | style="text-align:right;" |'''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] {{SVK}}''' | align="center" |'''{{Ku|6|2}}''' | style="text-align:left;" |{{BIH}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] |{{Ku|4|0}} |{{Ku|2|2}} |- | style="text-align:right;" |[[Shelbourne FC|Shelbourne]] {{IRL}} | align="center" |'''{{Ku|0|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]]''' |{{Ku|0|3}} |{{Ku|0|1}} |- | style="text-align:right;" |[[KuPS]] {{FIN}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]]''' | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |} ==== Nemajstrovská časť ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align:right;" |[[SK Brann|Brann]] {{NOR}} | align="center" |'''{{Ku|2|5}}''' | style="text-align:left;" |'''{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]''' |{{Ku|1|4}} |{{Ku|1|1}} |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | style="text-align:left;" |{{SUI}} [[Servette FC|Servette]] | align="center" |{{Ku|0|1}} |{{Ku|3|1}} |- | style="text-align: right;" |'''[[Rangers FC|Rangers]] {{SCO}}''' | align="center" |'''{{Ku|3|1}}''' | style="text-align: left;" |{{GRE}} [[Panathinaikos FC|Panathinaikos]] |{{Ku|2|0}} |{{Ku|1|1}} |} === 3. predkolo === Žrebovanie 3. predkola sa uskutočnilo 21. júla 2025. Prvé zápasy sa odohrali 5. a 6. augusta a odvety 12. augusta 2025. Víťazi týchto zápasov postúpili do 4. predkola. Porazení z majstrovskej časti postúpili do [[Európska liga UEFA 2025/2026|4. predkola Európskej ligy]]. Porazení z nemajstrovskej časti postúpili do [[Európska liga UEFA 2025/2026|ligovej fázy Európskej ligy]]. ==== Majstrovská časť ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |[[Malmö FF]] {{SWE}} | align="center" |'''{{Ku|0|5}}''' | style="text-align: left;" |'''{{DEN}} [[FC København|København]]''' |{{Ku|0|0}} |{{Ku|0|5}} |- | style="text-align: right;" |'''[[FK Kajrat Almaty|Kairat]] {{KAZ}}''' | align="center" |'''{{Ku|2|1}} {{Malé|({{ku|4|3}} [[Penaltový rozstrel|pen]])}}''' | style="text-align: left;" |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |{{Ku|1|0}} |{{Ku|0|1}} {{Malé|([[Penaltový rozstrel|pen]])}} |- | style="text-align:right;" |[[Lech Poznań]] {{POL}} | align="center" |'''{{Ku|2|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena zvezda Belehrad]]''' |{{Ku|1|3}} |{{Ku|1|1}} |- | style="text-align:right;" |[[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]] {{BUL}} | align="center" |'''{{Ku|0|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]''' |{{Ku|0|0}} |{{Ku|0|3}} |- | style="text-align:right;" |[[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] {{UKR}} | align="center" |'''{{Ku|0|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]]''' |{{Ku|0|1}} |{{Ku|0|2}} |- | style="text-align:right;" |[[KF Shkëndija|Shkëndija]] {{MKD}} | align="center" |'''{{Ku|1|6}}''' | style="text-align:left;" |'''{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]]''' |{{Ku|0|1}} |{{Ku|1|5}} |} ==== Nemajstrovská časť ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |[[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} | align="center" |'''{{Ku|2|4}}''' | style="text-align: left;" |'''{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]''' |{{Ku|0|1}} |{{Ku|2|3}} |- | style="text-align: right;" |'''[[Rangers FC|Rangers]] {{SCO}}''' | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | style="text-align: left;" |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] |{{Ku|3|0}} |{{Ku|1|2}} |- | style="text-align:right;" |[[OGC Nice|Nice]] {{FRA}} | align="center" |'''{{Ku|0|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]]''' |{{Ku|0|2}} |{{Ku|0|2}} |- | style="text-align:right;" |[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] {{NED}} | align="center" |'''{{Ku|4|6}}''' | style="text-align:left;" |'''{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]''' |{{Ku|2|1}} |{{Ku|2|5}} |} === 4. predkolo === Žrebovanie 4. predkola sa uskutočnilo 4. augusta 2025. Prvé zápasy sa odohrali 19. a 20. augusta a odvety 26. a 27. augusta 2025. Víťazi týchto zápasov postúpili do ligovej fázy. Porazení postúpili do [[Európska liga UEFA 2025/2026|ligovej fázy Európskej ligy]]. ==== Majstrovská časť ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |[[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] {{HUN}} | align="center" |'''{{Ku|4|5}}''' | style="text-align: left;" |'''{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]]''' | align="center" |{{Ku|1|3}} | align="center" |{{Ku|3|2}} |- | style="text-align: right;" |[[FK Crvena zvezda|Crvena zvezda Belehrad]] {{SRB}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | style="text-align: left;" |'''{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | style="text-align:right;" |'''[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}}''' | align="center" |'''{{Ku|6|2}}''' | style="text-align:left;" |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] | align="center" |{{Ku|5|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | style="text-align:right;" |[[Celtic FC|Celtic]] {{SCO}} | align="center" |'''{{Ku|0|0}} {{Malé|({{ku|2|3}} [[Penaltový rozstrel|pen]])}}''' | style="text-align:left;" |'''{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}} {{Malé|([[Penaltový rozstrel|pen]])}} |- | style="text-align:right;" |[[FC Basel 1893|Basel]] {{SUI}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{DEN}} [[FC København|København]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |} ==== Nemajstrovská časť ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkom ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align: right;" |[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|0|1}}''' | style="text-align: left;" |'''{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | style="text-align: right;" |[[Rangers FC|Rangers]] {{SCO}} | align="center" |'''{{Ku|1|9}}''' | style="text-align: left;" |'''{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]''' | align="center" |{{Ku|1|3}} | align="center" |{{Ku|0|6}} |} == Ligová fáza == {{LocMap+|Európa|float=right|width=600|caption=Umiestnenie tímov ligovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2025/2026'''|places={{LocMap~|Európa|lat=38.713889|long=-9.139444|label=[[SL Benfica|Benfica]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=38.713889|long=-9.139444|label=[[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=40.383333|long=-3.716667|label=[[Real Madrid CF|Real]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=40.383333|long=-3.716667|label=[[Atlético Madrid|Atlético]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=43.25|long=-2.916667|label=[[Athletic Club|Athletic]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=39.937778|long=-0.101389|label=[[Villarreal CF|Villareal]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=41.383333|long=2.183333|label=[[FC Barcelona|Barcelona]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=43.29667|long=5.37639|label=[[Olympique de Marseille|Marseille]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=45.066667|long=7.7|label=[[Juventus FC|Juventus]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=43.733334|long=7.416667|label=[[AS Monaco FC|Monaco]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.86|long= 2.344444|label=[[Paris Saint-Germain FC|PSG]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=45.466667|long=9.166667|label=[[FC Internazionale Miláno|Inter]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=45.695000|long=9.670000|label=[[Atalanta BC|Atalanta]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=40.833333|long=14.25|label=[[SSC Neapol|Neapol]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=41.0122|long=28.9758|label=[[Galatasaray SK|Galatasaray]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.0122|long=28.9758|label=[[Galatasaray SK|Galatasaray]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.087222|long=14.421111|label=[[SK Slavia Praha|Slavia]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.133333|long=11.583333|label=[[FC Bayern München|Bayern]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.116667|long=8.683333|label=[[Eintracht Frankfurt|Frankfurt]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=51.513889|long=7.463889|label=[[Borussia Dortmund|Dortmund]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.033333|long=6.983333|label=[[Bayer 04 Leverkusen|Leverkusen]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=54.966667|long=-1.6|label=[[Newcastle United FC|Newcastle]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=53.4|long=-2.983333|label=[[Liverpool FC|Liverpool]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=53.466667|long=-2.233333|label=[[Manchester City FC|Man City]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.507222|long=-0.1275|label=[[Arsenal FC|Arsenal]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=51.507222|long=-0.1275|label=[[Chelsea FC|Chelsea]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.507222|long=-0.1275|label=[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=37.943|long=23.646944|label=[[Olympiakos FC|Olympiakos]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=34.758331|long=32.405561|label=[[Pafos FC|Pafos]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=67.305556|long=14.549167|label=[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=40.666667|long=47|label=[[FK Karabach|Karabach]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=55.676111|long=12.568333|label=[[FC København|København]]|position=right}}}}{{LocMap+|Holandsko|float=left|caption=Umiestnenie tímov ligovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2025/2026''' v [[Holandsko|Holandsku]]|width=170|places={{LocMap~|Holandsko|lat=52.373056|long=4.892222|label=[[Ajax Amsterdam|Ajax]]|position=bottom}} {{LocMap~|Holandsko|lat=51.433333|long=5.466667|label=[[PSV Eindhoven|PSV]]|position=top}}}} Žrebovanie ligovej fázy Ligy majstrov UEFA na sezónu 2025/2026 sa uskutočnilo 28. augusta 2025 v [[Grimaldi Forum]] v [[Monako|Monaku]]. 36 tímov bolo rozdelených do štyroch košov po {{LocMap+|Belgicko|float=left|caption=Umiestnenie tímov ligovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2025/2026''' v [[Belgicko|Belgicku]]|width=170|places={{LocMap~|Belgicko|lat=50.846667|long=4.3525|label=[[Royale Union Saint-Gilloise|Union SG]]|position=bottom}} {{LocMap~|Belgicko|lat=51.216667|long=3.233333|label=[[Club Brugge KV|Cub Brugge]]|position=right}}}}{{LocMap+|Kazachstan|float=left|width=170|places={{LocMap~|Kazachstan|lat=43.2775|long=76.895833|label=[[FK Kajrat Almaty|Kairat]]|position=left}}|caption=Umiestnenie tímov ligovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2025/2026''' v [[Kazachstan|Kazachstane]]}} deväť tímov na základe ich [[Koeficient UEFA|klubového koeficientu UEFA]], s výnimkou držiteľov titulu Ligy majstrov, ktorí boli automaticky umiestnení ako prví nasadení v koši 1. 36 tímov bolo vyžrebovaných manuálne a potom automatizovaný softvér náhodne vyžreboval osem rôznych súperov, pričom určil, ktoré z ich zápasov sa odohrajú doma a ktoré vonku. Každý tím čelil dvom súperom z každého zo štyroch košov, jednému doma a jednému vonku. Tímy nemohli čeliť súperom z vlastnej asociácie a mohli byť vyžrebované maximálne proti dvom tímom z tej istej asociácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-08-04 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]], [[FK Kajrat Almaty|Kairat]], [[Pafos FC|Pafos]] a [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] sa prvýkrát predstavili v ligovej fáze/skupinovej fáze, pričom Kairat so sídlom v [[Alma-Ata|Almaty]] je najvýchodnejšie položeným tímom z Európy, ktorý sa kvalifikoval do Ligy majstrov od zavedenia skupinovej fázy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kairat Almaty create piece of Champions League history after win over Celtic and it may never be topped | url = https://www.sportbible.com/football/football-news/champions-league/champions-league-kairat-almaty-celtic-scottish-premiership-kazakhstan-855308-20250826 | vydavateľ = SPORTbible | dátum vydania = 2025-08-26 | dátum prístupu = 2025-08-27 | jazyk = en}}</ref> Okrem toho sa Bodø/Glimt so sídlom v [[Bodø]] za [[Polárny kruh|polárnym kruhom]] stal najsevernejšie položeným európskym tímom, ktorý kedy súťažil v Lige majstrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Champions League: Bodo/Glimt, Pafos join Kairat and Union Saint-Gilloise among debutants | url = https://www.bbc.com/sport/football/articles/c80dnj4nxkzo | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2025-08-26 | dátum prístupu = 2025-08-27 | jazyk = en-GB}}</ref> Toto je prvýkrát, čo sa nórsky tím zúčastnil finálového turnaja od skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA 2007/2008|sezóny 2007/2008]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-08-27 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Toto bude zároveň prvá sezóna od [[Liga majstrov UEFA 2005/2006|sezóny 2005/2006]], v ktorej sa žiadny ukrajinský tím nekvalifikoval do skupinovej fázy / ligovej fázy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dynamo eliminated from the Champions League: Ukraine without a group stage for the first time in 20 years - all the latest news today – 112.ua | url = https://112.ua/en/ukraina-vperse-za-20-rokiv-ne-bude-predstavlena-v-lizi-cempioniv-77402 | vydavateľ = 112.ua | dátum prístupu = 2025-08-27 | jazyk = en}}</ref> V ligovej fáze je zastúpených celkovo 16 národných asociácií. === Tabuľka === Osem najlepších tímov postúpi do osemfinále. Tímy na 9. až 24. mieste postúpia do vyraďovacej fázy play-off, pričom tímy na 9. až 16. mieste budú nasadené do žrebu. Tímy na 25. až 36. mieste budú vyradené zo všetkých súťaží a nebudú mať prístup do [[Európska liga UEFA 2025/2026|Európskej ligy UEFA 2025/2026]]. {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/–|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- style="background:#c0f4bc;" |1 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Arsenal FC|Arsenal]] |8 |8 |0 |0 |23 |4 | +19 |'''24''' | rowspan="8" |Postup do osemfinále (nasadený) |- style="background:#c0f4bc;" |2 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |8 |7 |0 |1 |22 |8 | +14 |'''21''' |- style="background:#c0f4bc;" |3 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Liverpool FC|Liverpool]] |8 |6 |0 |2 |20 |8 | +12 |'''18''' |- style="background:#c0f4bc;" |4 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |8 |5 |2 |1 |17 |7 | +10 |'''17''' |- style="background:#c0f4bc;" |5 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[FC Barcelona|Barcelona]] |8 |5 |1 |2 |22 |14 | +8 |'''16''' |- style="background:#c0f4bc;" |6 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea FC|Chelsea]] |8 |5 |1 |2 |17 |10 | +7 |'''16''' |- style="background:#c0f4bc;" |7 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Portugalsko}}[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] |8 |5 |1 |2 |17 |11 | +6 |'''16''' |- style="background:#c0f4bc;" |8 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Manchester City FC|Manchester City]] |8 |5 |1 |2 |15 |9 | +6 |'''16''' |- style="background:#c0f4fc;" |9 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Real Madrid CF|Real Madrid]] |8 |5 |0 |3 |21 |12 | +9 |'''15''' | rowspan="8" |Postup do vyraďovacej fázy play-off (nasadený) |- style="background:#c0f4fc;" |10 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |8 |5 |0 |3 |15 |7 | +8 |'''15''' |- style="background:#c0f4fc;" |11 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |8 |4 |2 |2 |21 |11 | +10 |'''14''' |- style="background:#c0f4fc;" |12 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Newcastle United FC|Newcastle United]] |8 |4 |2 |2 |17 |7 | +10 |'''14''' |- style="background:#c0f4fc;" |13 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Juventus FC|Juventus]] |8 |3 |4 |1 |14 |10 | +4 |'''13''' |- style="background:#c0f4fc;" |14 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Atlético Madrid]] |8 |4 |1 |3 |17 |15 | +2 |'''13''' |- style="background:#c0f4fc;" |15 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Atalanta BC|Atalanta]] |8 |4 |1 |3 |10 |10 |0 |'''13''' |- style="background:#c0f4fc;" |16 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] |8 |3 |3 |2 |13 |14 | -1 |'''12''' |- style="background:#d0fcfc;" |17 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Borussia Dortmund]] |8 |3 |2 |3 |19 |17 | +2 |'''11''' | rowspan="8" |Postup do vyraďovacej fázy play-off (nenasadený) |- style="background:#d0fcfc;" |18 | style="text-align:left;" |{{GRC}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]] |8 |3 |2 |3 |10 |14 | -4 |'''11''' |- style="background:#d0fcfc;" |19 | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |8 |3 |1 |4 |15 |17 | -2 |'''10''' |- style="background:#d0fcfc;" |20 | style="text-align:left;" |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] |8 |3 |1 |4 |9 |11 | -2 |'''10''' |- style="background:#d0fcfc;" |21 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[AS Monaco FC|Monaco]] |8 |2 |4 |2 |8 |14 | -6 |'''10''' |- style="background:#d0fcfc;" |22 | style="text-align:left;" |{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]] |8 |3 |1 |4 |13 |21 | -8 |'''10''' |- style="background:#d0fcfc;" |23 | style="text-align:left;" |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |8 |2 |3 |3 |14 |15 | -1 |'''9''' |- style="background:#d0fcfc;" |24 | style="text-align:left;" |{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]] |8 |3 |0 |5 |10 |12 | -2 |'''9''' |- |25 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Olympique de Marseille|Marseille]] |8 |3 |0 |5 |11 |14 | -3 |'''9''' | rowspan="12" | |- |26 | style="text-align:left;" |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] |8 |2 |3 |3 |8 |11 | -3 |'''9''' |- |27 | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] |8 |3 |0 |5 |8 |17 | -9 |'''9''' |- |28 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Holandsko}}[[PSV Eindhoven]] |8 |2 |2 |4 |16 |16 | 0 |'''8''' |- |29 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Athletic Club|Athletic Bilbao]] |8 |2 |2 |4 |9 |14 | -5 |'''8''' |- |30 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[SSC Neapol|Neapol]] |8 |2 |2 |4 |9 |15 | -6 |'''8''' |- |31 | style="text-align:left;" |{{DEN}} [[FC København|København]] |8 |2 |2 |4 |12 |21 | -9 |'''8''' |- |32 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Ajax Amsterdam|Ajax]] |8 |2 |0 |6 |8 |21 | -13 |'''6''' |- |33 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Eintracht Frankfurt]] |8 |1 |1 |6 |10 |21 | -11 |'''4''' |- |34 | style="text-align:left;" |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |8 |0 |3 |5 |5 |19 | -14 |'''3''' |- |35 | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Villarreal CF|Villarreal]] |8 |0 |1 |7 |5 |18 | -13 |'''1''' |- |36 | style="text-align:left;" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] |8 |0 |1 |7 |7 |22 | -15 |'''1''' |} === Výsledky === {| | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+1. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |[[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Anglicko}}[[Arsenal FC|Arsenal]]''' |- | style="text-align:right;" |[[PSV Eindhoven]] {{NED}} |{{Ku|1|3}} | style="text-align:left;" |'''{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Juventus FC|Juventus]] {{ITA}} |{{Ku|4|4}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Borussia Dortmund]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Olympique de Marseille|Marseille]] |- | style="text-align:right;" |[[SL Benfica|Benfica]] {{POR}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] {{ENG}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Villarreal CF|Villarreal]] |- | style="text-align:right;" |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] |- | style="text-align:right;" |[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |- | style="text-align:right;" |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] {{NED}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Taliansko}}[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea FC|Chelsea]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}}''' |{{Ku|3|2}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Atlético Madrid]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}}''' |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Atalanta BC|Atalanta]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}}''' |{{Ku|4|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[AS Monaco FC|Monaco]] |- | style="text-align:right;" |[[FC København|København]] {{DNK}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Eintracht Frankfurt]] {{GER}}''' |{{Ku|5|1}} | style="text-align:left;" |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[SSC Neapol|Neapol]] |- | style="text-align:right;" |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] {{ENG}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Španielsko}}[[FC Barcelona|Barcelona]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] {{POR}}''' |{{Ku|4|1}} | style="text-align:left;" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] |} | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+2. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |'''[[Atalanta BC|Atalanta]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |- | style="text-align:right;" |[[FK Kajrat Almaty|Kairat]] {{KAZ}} |{{Ku|0|5}} | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Atlético Madrid]] {{ESP}}''' |{{Ku|5|1}} | style="text-align:left;" |{{GER}} [[Eintracht Frankfurt]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Chelsea FC|Chelsea]] {{ENG}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]] |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | style="text-align:right;" |[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Olympique de Marseille|Marseille]] {{FRA}}''' |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]] |- | style="text-align:right;" |[[Pafos FC|Pafos]] {{CYP}} |{{Ku|1|5}} | style="text-align:left;" |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Karabach FK|Karabach]] {{AZE}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{DNK}} [[FC København|København]] |- | style="text-align:right;" |[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}} |{{Ku|0|4}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Newcastle United FC|Newcastle United]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]] |- | style="text-align:right;" |[[AS Monaco FC|Monaco]] {{FRA}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |- | style="text-align:right;" |[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] {{GER}} |{{Ku|1|1}} | style="text-align:left;" |{{NED}} [[PSV Eindhoven]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Borussia Dortmund]] {{GER}}''' |{{Ku|4|1}} | style="text-align:left;" |{{ESP}} [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] |- | style="text-align:right;" |[[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] ''' |- | style="text-align:right;" |'''[[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] |- | style="text-align:right;" |[[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]] |} |} {| | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+3. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}}''' |{{Ku|6|1}} | style="text-align:left;" |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]] |- | style="text-align:right;" |[[FK Kajrat Almaty|Kairat]] {{KAZ}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}}''' |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Atlético Madrid]] |- | style="text-align:right;" |[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] {{GER}} |{{Ku|2|7}} | style="text-align:left;" |'''{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] ''' |- | style="text-align:right;" |[[FC København|København]] {{DNK}} |{{Ku|2|4}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Nemecko}} [[Borussia Dortmund]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] {{ENG}} |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]] |- | style="text-align:right;" |'''[[PSV Eindhoven]] {{NED}}''' |{{Ku|6|2}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[SSC Neapol|Neapol]] |- | style="text-align:right;" |[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}} |{{Ku|0|4}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Taliansko}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] ''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |- | style="text-align:right;" |[[AS Monaco FC|Monaco]] {{FRA}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |- | style="text-align:right;" |[[Atalanta BC|Atalanta]] {{ITA}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Chelsea FC|Chelsea]] {{ENG}}''' |{{Ku|5|1}} | style="text-align:left;" |{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]] |- | style="text-align:right;" |[[Eintracht Frankfurt]] {{GER}} |{{Ku|1|5}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] ''' |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}}''' |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] {{POR}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Olympique de Marseille|Marseille]] |} | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+4. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} |{{Ku|0|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal FC|Arsenal]]''' |- | style="text-align:right;" |[[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{GER}} [[Eintracht Frankfurt]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Atlético Madrid]] {{ESP}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] |- | style="text-align:right;" |[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Francúzsko}} [[AS Monaco FC|Monaco]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Juventus FC|Juventus]] {{ITA}} |{{Ku|1|1}} | style="text-align:left;" |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- | style="text-align:right;" |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}} |{{Ku|1|1}} | style="text-align:left;" |{{NED}} [[PSV Eindhoven]] |- | style="text-align:right;" |[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] {{ENG}}''' |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{DNK}} [[FC København|København]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Pafos FC|Pafos]] {{CYP}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Villarreal CF|Villarreal]] |- | style="text-align:right;" |[[Karabach FK|Karabach]] {{AZE}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea FC|Chelsea]] |- | style="text-align:right;" |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] {{NED}} |{{Ku|0|3}} | style="text-align:left;" |'''{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} |{{Ku|3|3}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[FC Barcelona|Barcelona]] |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}}''' |{{Ku|4|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Borussia Dortmund]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Newcastle United FC|Newcastle United]] {{ENG}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{ESP}} [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] |- | style="text-align:right;" |[[Olympique de Marseille|Marseille]] {{FRA}} |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Taliansko}} [[Atalanta BC|Atalanta]]''' |- | style="text-align:right;" |[[SL Benfica|Benfica]] {{POR}} |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Nemecko}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]''' |} |} {| | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+5. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] {{NED}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Borussia Dortmund]] {{GER}}''' |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Villarreal CF|Villarreal]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Chelsea FC|Chelsea]] {{ENG}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona|Barcelona]] |- | style="text-align:right;" |[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Nemecko}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Olympique de Marseille|Marseille]] {{FRA}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Newcastle United FC|Newcastle United]] |- | style="text-align:right;" |[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{ESP}} [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] |- | style="text-align:right;" |'''[[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]] |- | style="text-align:right;" |'''[[FC København|København]] {{DNK}}''' |{{Ku|3|2}} | style="text-align:left;" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] |- | style="text-align:right;" |[[Pafos FC|Pafos]] {{CYP}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[AS Monaco FC|Monaco]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Atlético Madrid]] {{ESP}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |- | style="text-align:right;" |[[Eintracht Frankfurt]] {{GER}} |{{Ku|0|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Taliansko}} [[Atalanta BC|Atalanta]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}} |{{Ku|1|4}} | style="text-align:left;" |'''{{NED}} [[PSV Eindhoven]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}} |{{Ku|3|4}} | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}}''' |{{Ku|5|3}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] {{POR}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |} | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+6. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |[[FK Kajrat Almaty|Kairat]] {{KAZ}} |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] |- | style="text-align:right;" |'''[[AS Monaco FC|Monaco]] {{FRA}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Atalanta BC|Atalanta]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea FC|Chelsea]] |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{GER}} [[Eintracht Frankfurt]] |- | style="text-align:right;" |[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}} |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]''' |- | style="text-align:right;" |[[PSV Eindhoven]] {{NED}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Španielsko}} [[Atlético Madrid]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Olympique de Marseille|Marseille]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] {{ENG}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | style="text-align:right;" |[[Karabach FK|Karabach]] {{AZE}} |{{Ku|2|4}} | style="text-align:left;" |'''{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{DNK}} [[FC København|København]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |- | style="text-align:right;" |[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] {{GER}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Newcastle United FC|Newcastle United]] |- | style="text-align:right;" |[[Borussia Dortmund]] {{GER}} |{{Ku|2|2}} | style="text-align:left;" |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |- | style="text-align:right;" |[[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} |{{Ku|0|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal FC|Arsenal]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Juventus FC|Juventus]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] |- | style="text-align:right;" |[[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[SL Benfica|Benfica]] {{POR}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}} [[SSC Neapol|Neapol]] |} |} {| | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+7. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |[[FK Kajrat Almaty|Kairat]] {{KAZ}} |{{Ku|1|4}} | style="text-align:left;" |'''{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}}''' |{{Ku|3|1}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |- | style="text-align:right;" |[[FC København|København]] {{DNK}} |{{Ku|1|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}} [[SSC Neapol|Neapol]] |- | style="text-align:right;" |[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}} |{{Ku|1|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal FC|Arsenal]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}}''' |{{Ku|6|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[AS Monaco FC|Monaco]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] {{POR}}''' |{{Ku|2|1}} | style="text-align:left;" |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] {{ENG}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Borussia Dortmund]] |- | style="text-align:right;" |[[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} |{{Ku|1|1}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Atlético Madrid]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Karabach FK|Karabach]] {{AZE}}''' |{{Ku|3|2}} | style="text-align:left;" |{{GER}} [[Eintracht Frankfurt]] |- | style="text-align:right;" |[[Atalanta BC|Atalanta]] {{ITA}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[Athletic Club|Athletic Bilbao]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Chelsea FC|Chelsea]] {{ENG}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Juventus FC|Juventus]] {{ITA}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Newcastle United FC|Newcastle United]] {{ENG}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{NED}} [[PSV Eindhoven]] |- | style="text-align:right;" |[[Olympique de Marseille|Marseille]] {{FRA}} |{{Ku|0|3}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] ''' |- | style="text-align:right;" |[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} |{{Ku|2|4}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Španielsko}} [[FC Barcelona|Barcelona]]''' |} | {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+8. kolo ! width="250" |Doma ! width="90" |Skóre ! width="250" |Vonku |- | style="text-align:right;" |[[Ajax Amsterdam|Ajax]] {{NED}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}}''' |{{Ku|3|2}} | style="text-align:left;" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] |- | style="text-align:right;" |[[AS Monaco FC|Monaco]] {{FRA}} |{{Ku|0|0}} | style="text-align:left;" |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]] |- | style="text-align:right;" |[[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]]''' |- | style="text-align:right;" |[[Atlético Madrid]] {{ESP}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] {{GER}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Villarreal CF|Villarreal]] |- | style="text-align:right;" |[[Borussia Dortmund]] {{GER}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Taliansko}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}}''' |{{Ku|3|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Olympique de Marseille|Marseille]] |- | style="text-align:right;" |[[Eintracht Frankfurt]] {{GER}} |{{Ku|0|2}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}}''' |{{Ku|4|1}} | style="text-align:left;" |{{DNK}} [[FC København|København]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}}''' |{{Ku|6|0}} | style="text-align:left;" |{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}}''' |{{Ku|2|0}} | style="text-align:left;" |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] |- | style="text-align:right;" |'''[[Pafos FC|Pafos]] {{CYP}}''' |{{Ku|4|1}} | style="text-align:left;" |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | style="text-align:right;" |[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}} |{{Ku|1|1}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Newcastle United FC|Newcastle United]] |- | style="text-align:right;" |[[PSV Eindhoven]] {{NED}} |{{Ku|1|2}} | style="text-align:left;" |'''{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]''' |- | style="text-align:right;" |'''[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}}''' |{{Ku|1|0}} | style="text-align:left;" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Atalanta BC|Atalanta]] |- | style="text-align:right;" |'''[[SL Benfica|Benfica]] {{POR}}''' |{{Ku|4|2}} | style="text-align:left;" |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- | style="text-align:right;" |[[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}} |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea FC|Chelsea]]''' |} |} == Vyraďovacia fáza == Vo vyraďovacej fáze budú tímy hrať proti sebe dva zápasy doma a vonku, s výnimkou finále na jeden zápas. Osem najlepších tímov z konečného poradia ligovej fázy postúpi do osemfinále. Vo vyraďovacej fáze nie je ochrana krajiny, tímy z tej istej asociácie sa môžu stretnúť v ktoromkoľvek kole. Tímy sa môžu stretnúť aj so súpermi, s ktorými hrali počas ligovej fázy. Mechanizmus žrebovania pre každé kolo je nasledovný:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Champions-League-2024/25-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2026-01-29}}</ref> * Pri žrebovaní play-off vyraďovacej fázy bude osem tímov, ktoré skončia ligovú fázu na pozíciách 9 – 16, nasadených a osem tímov, ktoré skončia ligovú fázu na pozíciách 17 – 24, bude nenasadených. Žrebovanie bude rozdelené do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu, pričom nasadené tímy v každej sekcii budú žrebované proti jednému z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetu. * Pri žrebovaní osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia ligovú fázu na pozíciách 1–8, nasadených a osem víťazov vyraďovacej fázy play-off bude nenasadených. Žrebovanie bude opäť rozdelené do štyroch sekcií na základe vopred určenej pavúka, pričom nasadené tímy v každej sekcii budú žrebované proti jednému z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvety. Vo štvrťfinále a semifinále boli presné dvojice zápasov a poradie zápasov vopred určené na základe turnajovej pavúka. Vyššie nasadené tímy, za predpokladu, že postúpia, odohrajú odvety každého kola doma. Ak nasadený tím prehrá, tím, ktorý ho vyradí, prevezme jeho nasadenú pozíciu. Víťaz prvého semifinále bude určený ako „domáci“ tím pre finále (z administratívnych dôvodov, keďže sa hrá na neutrálnom ihrisku). === Predkolo play-off === Žrebovanie vyraďovacej fázy play-off sa uskutoční 30. januára 2026 o 12:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Champions League knockout phase play-off draw: Where is it, when is it, who is involved? {{!}} UEFA Champions League 2025/26 | url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/draws/2026/2002111/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-01-29 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Prvé zápasy sa odohrajú 17. a 18. februára a odvety 24. a 25. februára 2026. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkovo ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align:right;" |[[AS Monaco FC|Monaco]] {{FRA}} | align="center" |'''{{Ku|4|5}}''' | style="text-align:left;" |'''{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]''' |{{Ku|2|3}} |{{Ku|2|2}} |- | style="text-align:right;" |'''[[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}}''' | align="center" |'''{{Ku|7|5}}''' | style="text-align:left;" |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]] |{{Ku|5|2}} |{{Ku|2|3}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} |- | style="text-align:right;" |[[SL Benfica|Benfica]] {{POR}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]''' |{{Ku|0|1}} |{{Ku|1|2}} |- | style="text-align:right;" |[[Borussia Dortmund]] {{GER}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ITA}} [[Atalanta BC|Atalanta]]''' |{{Ku|2|0}} |{{Ku|1|4}} |- | style="text-align:right;" |[[Karabach FK|Karabach]] {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|3|9}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Newcastle United FC|Newcastle United]]''' |{{Ku|1|6}} |{{Ku|2|3}} |- | style="text-align:right;" |[[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} | align="center" |'''{{Ku|4|7}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[Atlético Madrid]]''' |{{Ku|3|3}} |{{Ku|1|4}} |- | style="text-align:right;" |'''[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}}''' | align="center" |'''{{Ku|5|2}}''' | style="text-align:left;" |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |{{Ku|3|1}} |{{Ku|2|1}} |- | style="text-align:right;" |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}} | align="center" |'''{{Ku|0|2}}''' | style="text-align:left;" |'''{{GER}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]''' |{{Ku|0|2}} |{{Ku|0|0}} |} === Pavúk === {{Play-off16-2-zápasy+finále-1-zápas|nowrap=|team-width=|RD1=Osemfinále|RD2=Štvrťfinále|RD3=Semifinále|RD4=Finále|group1=|group2=|group3=|RD1-team01='''{{FRA}} [[Paris Saint-Germain]]'''|RD1-score01-1=5|RD1-score01-2=3|RD1-score01-agg='''8'''|RD1-team02={{ENG}} [[Chelsea FC|Chelsea]]|RD1-score02-1=2|RD1-score02-2=0|RD1-score02-agg='''2'''|RD1-team03={{TUR}} [[Galatasaray]]|RD1-score03-1=1|RD1-score03-2=0|RD1-score03-agg='''1'''|RD1-team04='''{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]'''|RD1-score04-1=0|RD1-score04-2=1|RD1-score04-agg='''4'''|RD1-team05='''{{ESP}} [[Real Madrid]]'''|RD1-score05-1=3|RD1-score05-2=2|RD1-score05-agg='''5'''|RD1-team06={{ENG}} [[Manchester City]]|RD1-score06-1=0|RD1-score06-2=1|RD1-score06-agg='''1'''|RD1-team07={{ITA}} [[Atalanta]]|RD1-score07-1=1|RD1-score07-2=1|RD1-score07-agg='''2'''|RD1-team08='''{{GER}} [[Bayern Mníchov]]'''|RD1-score08-1=6|RD1-score08-2=4|RD1-score08-agg='''10'''|RD1-team09={{ENG}} [[Newcastle United]]|RD1-score09-1=1|RD1-score09-2=2|RD1-score09-agg='''3'''|RD1-team10='''{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]'''|RD1-score10-1=1|RD1-score10-2=7|RD1-score10-agg='''8'''|RD1-team11='''{{ESP}} [[Atlético Madrid]]'''|RD1-score11-1=5|RD1-score11-2=2|RD1-score11-agg='''7'''|RD1-team12={{ENG}} [[Tottenham Hotspur]]|RD1-score12-1=2|RD1-score12-2=3|RD1-score12-agg='''5'''|RD1-team13={{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]|RD1-score13-1=3|RD1-score13-2=0|RD1-score13-agg='''3'''|RD1-team14='''{{POR}} [[Sporting CP|Sporting]]'''|RD1-score14-1=0|RD1-score14-2=5|RD1-score14-agg='''5'''|RD1-team15={{GER}} [[Bayer Leverkusen]]|RD1-score15-1=1|RD1-score15-2=0|RD1-score15-agg='''1'''|RD1-team16='''{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]'''|RD1-score16-1=1|RD1-score16-2=2|RD1-score16-agg='''3'''|RD2-team01='''{{FRA}} [[Paris Saint-Germain]]'''|RD2-score01-1=2|RD2-score01-2=2|RD2-score01-agg='''4'''|RD2-team02={{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]|RD2-score02-1=0|RD2-score02-2=0|RD2-score02-agg='''0'''|RD2-team03={{ESP}} [[Real Madrid]]|RD2-score03-1=1|RD2-score03-2=3|RD2-score03-agg='''4'''|RD2-team04='''{{GER}} [[Bayern Mníchov]]'''|RD2-score04-1=2|RD2-score04-2=4|RD2-score04-agg='''6'''|RD2-team05={{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]|RD2-score05-1=0|RD2-score05-2=2|RD2-score05-agg='''2'''|RD2-team06='''{{ESP}} [[Atlético Madrid]]'''|RD2-score06-1=2|RD2-score06-2=1|RD2-score06-agg='''3'''|RD2-team07={{POR}} [[Sporting CP|Sporting]]|RD2-score07-1=0|RD2-score07-2=0|RD2-score07-agg='''0'''|RD2-team08='''{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]'''|RD2-score08-1=1|RD2-score08-2=0|RD2-score08-agg='''1'''|RD3-team01={{FRA}} [[Paris Saint-Germain]]|RD3-score01-1=|RD3-score01-2=|RD3-score01-agg=|RD3-team02={{GER}} [[Bayern Mníchov]]|RD3-score02-1=|RD3-score02-2=|RD3-score02-agg=|RD3-team03={{ESP}} [[Atlético Madrid]]|RD3-score03-1=|RD3-score03-2=|RD3-score03-agg=|RD3-team04={{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]|RD3-score04-1=|RD3-score04-2=|RD3-score04-agg=|RD4-team01=Víťaz zápasu 1|RD4-score01=|RD4-team02=Víťaz zápasu 2|RD4-score02=}} === Osemfinále === Žrebovanie osemfinále sa uskutočnil 27. februára 2026. Prvé zápasy sa hrali 10. a 11. marca a odvety 17. a 18. marca 2026. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkovo ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align:right;" |'''[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}}''' | align="center" |'''{{Ku|8|2}}''' | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Chelsea FC|Chelsea]] |{{Ku|5|2}} |{{Ku|3|0}} |- | style="text-align:right;" |[[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|1|4}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]''' |{{Ku|1|0}} |{{Ku|0|4}} |- | style="text-align:right;" |'''[[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}}''' | align="center" |'''{{Ku|5|1}}''' | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |{{Ku|3|0}} |{{Ku|2|1}} |- | style="text-align:right;" |[[Atalanta BC|Atalanta]] {{ITA}} | align="center" |'''{{Ku|2|10}}''' | style="text-align:left;" |'''{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]''' |{{Ku|1|6}} |{{Ku|1|4}} |- | style="text-align:right;" |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] {{ENG}} | align="center" |'''{{Ku|3|8}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]''' |{{Ku|1|1}} |{{Ku|2|7}} |- | style="text-align:right;" |'''[[Atlético Madrid]] {{ESP}}''' | align="center" |'''{{Ku|7|5}}''' | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |{{Ku|5|2}} |{{Ku|2|3}} |- | style="text-align:right;" |[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} | align="center" |'''{{Ku|3|5}}''' | style="text-align:left;" |'''{{POR}} [[Sporting CP|Sporting]]''' |{{Ku|3|0}} |{{Ku|0|5}} |- | style="text-align:right;" |[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] {{GER}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]''' |{{Ku|1|1}} |{{Ku|0|2}} |} === Štvrťfinále === Prvé zápasy sa odohrajú 7. a 8. apríla a odvety 14. a 15. apríla 2026. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkovo ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align:right;" |'''[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}}''' | align="center" |{{Ku|4|0}} | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] |{{Ku|2|0}} |{{Ku|2|0}} |- | style="text-align:right;" |[[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}} | align="center" |{{Ku|4|6}} | style="text-align:left;" |'''{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]''' |{{Ku|1|2}} |{{Ku|3|4}} |- | style="text-align:right;" |[[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}} | align="center" |{{Ku|2|3}} | style="text-align:left;" |'''{{ESP}} [[Atlético Madrid]]''' |{{Ku|0|2}} |{{Ku|2|1}} |- | style="text-align:right;" |[[Sporting CP|Sporting]] {{POR}} | align="center" |{{Ku|0|1}} | style="text-align:left;" |'''{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]''' |{{Ku|0|1}} |{{Ku|0|0}} |} === Semifinále === Prvé zápasy sa odohrajú 28. a 29. apríla a odvety 5. a 6. mája 2026. {| class="wikitable" style="text-align: center;" ! width="250" |Domáci v 1. zápase ! width="90" |Celkovo ! width="250" |Hostia v 1. zápase ! width="90" |1. zápas ! width="90" |2. zápas |- | style="text-align:right;" |[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}} | align="center" |'''1''' | style="text-align:left;" |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |<small>28. apríl</small> |<small>6. máj</small> |- | style="text-align:right;" |[[Atlético Madrid]] {{ESP}} | align="center" |'''2''' | style="text-align:left;" |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] |<small>29. apríl</small> |<small>5. máj</small> |} === Finále === Finále sa bude hrať 30. mája 2026 v [[Puskás Aréna|Puskás Aréne]] v [[Budapešť|Budapešti]]. Víťaz prvého semifinále bol z administratívnych dôvodov označený ako „domáci“ tím.{{Futbalbox2|bg=#FFFFFF|dátum=30. máj 2026|čas=18:00|mužstvo1='''Víťaz zápasu 1'''|skóre={{ku|||}}|polčas=|mužstvo2='''Víťaz zápasu 2'''|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Puskás Aréna]], [[Budapešť]]|divákov=|rozhodca=}} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Európska liga UEFA 2025/2026]] * [[Konferenčná liga UEFA 2025/2026]] == Externé odkazy == *{{Oficiálna stránka|https://www.uefa.com/uefachampionsleague/}} == Zdroj == {{Preklad|en|2025–26 UEFA Champions League|1280160607}} {{Zoznam sezón Ligy majstrov UEFA}} [[Kategória:Futbal v 2025]] [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Liga majstrov UEFA]] 3wa6dlws652g7uuhza1sb25h4ns2a1r 2 727233 8199147 8199095 2026-04-16T12:22:50Z Lekvarnička 262477 8199147 wikitext text/x-wiki == Liga majsteriek 2021/2022 == {{Infobox ligová sezóna|liga=Liga majsteriek|sezóna=2021/2022|sezóna_po=Liga majstrov žien UEFA 2022/2023|majster={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] (8. titul)|2_miesto={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]|najlepší_strelec={{minivlajka |Španielsko}} [[Alexia Putellas]] (11 gólov)|sezóna_pred=Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|počet_mužstiev=72 (zo 50 asociácii)|odohraté_zápasy=61|počet_gólov=220|začiatok=17. august 2022|koniec=21. máj 2021|počet_divákov=551 578|priemer_gólov_na_zápas=3,61}}'''Liga majsteriek 2021/2022''' bol 21. ročníkom [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majsteriek]]. Bol prvým ročníkom po zmene formátu. Po kvalifikácii sa hrala skupinová fáza, zápasy doma a vonku. Finále sa konalo na v [[Turín|Turíne]] na [[Juventus Stadium]]. Vítaz sa automaticky kvalifikoval do skupinovej fázy ročníka Ligy majsteriek 2022/23. Vo všetkých zápasoch vyraďovacej fázy sa použil VAR. 24. júna 2021 UEFA schválila návrh na zrušenie [[Pravidlo vonkajších gólov|pravidla vonkajších gólov]] vo všetkých klubových súťažiach. Ak je po dvojzápase remíza, o víťazovi rozhodne 30 minútové predĺženie, ak je remíza aj po predĺžená. o víťazovi rozhodne [[penaltový rozstrel]]. Barcelona ako obhajkyne titulu prehrali vo finále s OL Lyonnes, tie vyhrali svoj ôsmy titul. Keďže v tomto ročníku neboli už v žiadnej krajine obmedzenia divákov na vonkajších športových podujatiach, návštevnosť (od skupinovej fázy) sa zvýšila na 552 000, čo je viac ako dvojnásobok predchádzajúceho rekordu 228 000 v ročníku 2016/17, pomohli tomu aj dva zápasy vyraďovacej fázy na štadióne [[Camp Nou]] s viac ako 90 000 divákmi. == Priradenie asociačných tímov == Rebríček futbalových asociácii bol na základe koeficientov UEFA, a určili počet tímov z asociácii, ktoré sa zúčastnili súťaže. *Asociácie na 1. až 6. mieste - 3 tímy *Asociácie na 7. až 16. mieste - 2 tímy * Ostatné asociácie - 1 tím * Ak by sa víťazný tím [[Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|Ligy majsteriek 2020/21]] nekvalifikoval cez svoju domácu súťaž, dostal by dodatočné miesto v súťaži. Futbalové asociácie musia mať domácu ligu hranú systémom jedenásť na jedenásť, aby mohol tím súťažiť. Od sezóny 2019/2020 organizuje ženskú domácu ligu 52 z 55 členov UEFA, neorganizujú ich krajiny: Andorra, Lichtenštajnsko a San Maríno. === Rebríček UEFA === Pre tento ročník sa použil koeficient ženských tímov 2020, ktoré brali do úvahy výsledky v európskych súťažiach od sezóny 2015/2016 do 2019/2020. {| class="wikitable" |+ !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! rowspan="20" | !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! rowspan="20" | !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> |- !<small>1.</small> |<small>{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]]</small> | align="right" |96.000 | rowspan="6" align="center" |3 !<small>20.</small> |<small>{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]]</small> | align="right" |14.500 | rowspan="18" align="center" |1 !<small>38.</small> |<small>{{Minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]]</small> | align="right" |4.000 | rowspan="13" align="center" |1 |- !<small>2.</small> |<small>{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]</small> | align="right" |73.000 !<small>21.</small> |<small>{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]</small> | align="right" |14.500 !<small>39.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]</small> | align="right" |4.000 |- !<small>3.</small> |<small>{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]</small> | align="right" |58.000 !<small>22.</small> |<small>{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]]</small> | align="right" |12.500 !<small>40.</small> |<small>{{Minivlajka|Wales}} [[Wales]]</small> | align="right" |3.500 |- !<small>4.</small> |<small>{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]]</small> | align="right" |56.500 !<small>23.</small> |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]]</small> | align="right" |12.000 !<small>41.</small> |<small>{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]]</small> | align="right" |3.000 |- !<small>5.</small> |<small>{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]</small> | align="right" |45.500 !<small>24.</small> |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]]</small> | align="right" |12.000 !<small>42.</small> |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[Faerské ostrovy]]</small> | align="right" |2.500 |- !<small>6.</small> |<small>{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]]</small> | align="right" |40.500 !<small>25.</small> |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]]</small> | align="right" |11.000 !<small>43.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]]</small> | align="right" |2.000 |- !<small>7.</small> |<small>{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]]</small> | align="right" |34.500 | rowspan="10" align="center" |2 !<small>26.</small> |<small>{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]</small> | align="right" |10.500 !<small>44.</small> |<small>{{Minivlajka|Malta}} [[Malta]]</small> | align="right" |1.000 |- !<small>8.</small> |<small>{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]]</small> | align="right" |33.000 !<small>27.</small> |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]</small> | align="right" |10.000 !<small>45.</small> |<small>{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]</small> | align="right" |1.000 |- !<small>9.</small> |<small>{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]</small> | align="right" |30.500 !<small>28.</small> |<small>{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]]</small> | align="right" |9.500 !<small>46.</small> |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]]</small> | align="right" |0.500 |- !<small>10.</small> |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]]</small> | align="right" |29.000 !<small>29.</small> |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]]</small> | align="right" |9.000 !<small>47.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]]</small> | align="right" |0.000 |- !<small>11.</small> |<small>{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]]</small> | align="right" |27.500 !<small>30.</small> |<small>{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]</small> | align="right" |7.500 !<small>48.</small> |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]]</small> | align="right" |0.000 |- !<small>12.</small> |<small>{{Minivlajka|Island}} [[Island]]</small> | align="right" |26.000 !<small>31.</small> |<small>{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]]</small> | align="right" |7.500 !<small>49.</small> |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]]</small> | align="right" |0.000 |- !<small>13.</small> |<small>{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]]</small> | align="right" |24.000 !<small>32.</small> |<small>{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]]</small> | align="right" |7.000 !<small>50.</small> |<small>{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]]</small> | align="right" |0.000 |- !<small>14.</small> |<small>{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]]</small> | align="right" |23.000 !<small>33.</small> |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]]</small> | align="right" |7.000 ! rowspan="5" |<small>{{Tooltip|BP|Bez poradia}}</small> |<small>{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]]</small> | align="center" |— | rowspan="2" align="center" |<small>{{Tooltip|NDS|Nevstúpili do súťaže}}</small> |- !<small>15.</small> |<small>{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]</small> | align="right" |22.500 !<small>34.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]]</small> | align="right" |6.000 |<small>{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]]</small> | align="center" |— |- !<small>16.</small> |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]]</small> | align="right" |19.000 !<small>35.</small> |<small>{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]]</small> | align="right" |5.000 |<small>{{Minivlajka|Andorra}} [[Andorra]]</small> | align="center" |— | rowspan="3" align="center" |<small>{{Tooltip|NDL|Neorganizujú domácu ligu}}</small> |- !<small>17.</small> |<small>{{Minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]]</small> | align="right" |16.000 | rowspan="3" align="center" |1 !<small>36.</small> |<small>{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]</small> | align="right" |4.500 |<small>{{Minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]]</small> | align="center" |— |- !<small>18.</small> |<small>{{Minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]]</small> | align="right" |15.500 !<small>37</small> |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]]</small> | align="right" |4.500 |<small>{{Minivlajka|San Marino}} [[San Maríno|San Marino]]</small> | align="center" |— |- !<small>19.</small> |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]]</small> | align="right" |15.000 | colspan="4" | | colspan="4" | |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" ! colspan="2" | !Tímy vstupujúce do tohto kola !Tímy postupujúce z predchádzajúceho kola |- ! rowspan="2" |1. kolo !Majstrovstvá časť (43 tímov) | * 43 majsteriek z asociácií na 8. až 50. mieste | |- !Nemajstrovská časť (16 tímov) | * 10 tímov z druhého miesta z asociácií na 7. až 16. mieste * 6 tímy z tretieho miesta z asociácií na 1. až 6. mieste | |- ! rowspan="2" |2. kolo !Majstrovstvá časť (14 tímov) | * 3 majsteriek z asociácií na 5. až 7. mieste | * 11 víťaziek miniturnajov z prvého kola majstrovskej časti |- !Nemajstrovská časť (10 tímov) | * 6 tímov z druhého miesta z asociácií na 1. až 6. mieste | * 4 víťaziek miniturnajov z prvého kola nemajstrovskej časti |- ! colspan="2" |Skupinová fáza (16 tímov) | * 4 majsteriek z asociácií na 1. až 4. mieste | * 7 víťaziek z druhého kola majstrovskej časti * 5 víťaziek z druhého kola nemajstrovskej časti |- ! colspan="2" |Vyraďovacia fáza (8 tímov) | | * 4 víťazky skupinovej fázy * 4 tímy na druhých miestach skupinovej fázy |} === Tímy === Legenda: * LM - tím vyhral Ligu majstrov žien v minulom ročníku * (1) - tím bol na prvom mieste v domácej lige * (2) - tím bol na druhom mieste v domácej lige * (3) - tím bol na treťom mieste v domácej lige * {{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}} - súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19 {| class="wikitable" |+ ! colspan="2" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" |Skupinová fáza |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]<small>^{[[Liga majstrov žien UEFA 2019/2020|LM]]}</small> (1) |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] (1) |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] (1) |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] (1) |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="3" |2. kolo !MČ |{{Minivlajka|Švédsko}} BK Häcken (1) |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] (1) |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> Køge (1) | |- ! rowspan="2" |NČ |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] (2) |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] (2) |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Real Madrid (2) |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City (2) |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Rosengård]] (2) |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] (2) | colspan="2" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="15" |1. kolo ! rowspan="11" |MČ |{{Minivlajka|Holandsko}} Twente (1) |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] (1) |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> BIIK Kazygurt (1) |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small>Vålerenga (1) |- |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Breiðablik ({{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}}-1) |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}Servette Chênois (1) |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] (1) |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> CSKA Moscow (1) |- |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> Dinamo-BGU Minsk (1) |{{Minivlajka|Cyprus}} Apollon Limassol (1) |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica (1) |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] (1) |- |<small>{{Minivlajka|Litva}}</small> [[FC Gintra|Gintra Universitetas]] (1) |<small>{{Minivlajka|Poľsko}}</small> Czarni Sosnowiec (1) |<small>{{Minivlajka|Belgicko}}</small> Anderlecht (1) |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> Benfica (1) |- |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}</small> [[SFK 2000]] (1) |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}}</small> Olimpia Cluj (1) |{{Minivlajka|Fínsko}} Åland United (1) |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv (1) |- |<small>{{Minivlajka|Grécko}}</small> PAOK (1) |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}}</small> Ferencváros (1) |{{Minivlajka|Turecko}} Beşiktaş (1) |<small>{{Minivlajka|Írsko}}</small>Peamount United (1) |- |{{Minivlajka|Albánsko}} Vllaznia (1) |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}}</small> Osijek (1) |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> Pomurje (1) |<small>{{Minivlajka|Izrael}}</small> Kiryat Gat (1) |- |<small>{{Minivlajka|Estónsko}}</small> Flora (1) |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}}</small> NSA Sofia (1) |<small>{{Minivlajka|Kosovo}}</small> Mitrovica (1) |<small>{{Minivlajka|Slovensko}}</small> [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] ({{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}}-[[1. slovenská futbalová liga žien 2020/2021|1]]) |- |<small>{{Minivlajka|Wales}}</small> Swansea City (1) |{{Minivlajka|Čierna hora}} Breznica Pljevlja (1) |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}}</small> [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ]] (1) |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}}</small> Glentoran (1) |- |{{Minivlajka|Malta}} Birkirkara ({{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}}-1) |{{Minivlajka|Lotyšsko}} Rīgas FS (1) |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}}</small> Agarista-ȘS Anenii Noi (1) |<small>{{Minivlajka|Macedónsko}}</small> Kamenica Sasa (1) |- |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}}</small> Tbilisi Nike (1) |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}}</small> Racing FC (1) |<small>{{Minivlajka|Arménsko}}</small> Hayasa (1) | |- ! rowspan="4" |NČ |{{Minivlajka|Francúzsko}} Bordeaux (3) |{{Minivlajka|Nemecko}} 1899 Hoffenheim (3) |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Levante (3) |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] (3) |- |{{Minivlajka|Švédsko}} Kristianstad (3) |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> Slovácko (3) |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby IF]] (2) |{{Minivlajka|Holandsko}} PSV (2) |- |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> Milan (2) |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> Okzhetpes (2) |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> Rosenborg (2) |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Valur ({{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}}-2) |- |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} Zürich (2) |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small>Celtic (2) |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> Lokomotiv Moscow (2) |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> FC Minsk (2) |} == Harmonogram == {| class="wikitable" |+ !Fáza !Kolo !Losovanie !1. zápas !2. zápas |- | rowspan="2" align="center" |Kvalifikácia | align="center" |'''1. kolo''' |2 July 2021 |17–18 August 2021 (semi-finals) |20–21 August 2021 (third-place play-off & final) |- | align="center" |'''2. kolo''' |22 August 2021 |31 August – 1 September 2021 |8–9 September 2021 |- | rowspan="6" |Skupinová fáza |'''1. zápas''' | rowspan="6" |13 September 2021 | colspan="2" |5–6 October 2021 |- |'''2. zápas''' | colspan="2" |13–14 October 2021 |- |'''3. zápas''' | colspan="2" |9–10 November 2021 |- |'''4. zápas''' | colspan="2" |17–18 November 2021 |- |'''5. zápas''' | colspan="2" |8–9 December 2021 |- |'''6. zápas''' | colspan="2" |15–16 December 2021 |- | rowspan="3" align="center" |Vyraďovacia fáza |'''Štvrťfinále''' | rowspan="3" |20 December 2021 |22–23 March 2022 |30–31 March 2022 |- |'''Semifinále''' |23–24 April 2022 |30 April – 1 May 2022 |- |'''Finále''' | colspan="2" |21 May 2022 at Juventus Stadium, Turin |} == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2021/2022}} === 1. kolo === ==== Majstrovstvá časť ==== '''Turnaj 1''' '''Turnaj 2''' '''Turnaj 3''' '''Turnaj 4''' '''Turnaj 5''' '''Turnaj 7''' '''Turnaj 8''' '''Turnaj 9''' '''Turnaj 10''' '''Turnaj 11''' === Nemajstrovská časť === '''Turnaj 1''' '''Turnaj 2''' '''Turnaj 3''' '''Turnaj 4''' === 2. kolo === {| class="wikitable" |+Majstrovská časť !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |Sparta Prague |0–3 |'''Køge''' |0–1 |0–2 |- |Osijek |1–4 |'''Breiðablik''' |1–1 |0–3 |- |Vllaznia |0–3 |'''Juventus''' |0–2 |0–1 |- |Twente |1–5 |'''Benfica''' |1–1 |0–4 |- |Apollon Limassol |2–5 |'''Zhytlobud-1 Kharkiv''' |1–2 |1–3 |- |'''Servette Chênois''' |3–2 |Glasgow City |1–1 |2–1 |- |Vålerenga |3–6 |'''BK Häcken''' |1–3 |2–3 |} {| class="wikitable" |+Nemajstrovská časť !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |Levante |2–4 |'''Lyon''' |1–2 |1–2 |- |'''Arsenal''' |7–0 |Slavia Prague |3–0 |4–0 |- |'''Real Madrid''' |2–1 |Manchester City |1–1 |1–0 |- |'''VfL Wolfsburg''' |5–5 (3–0 p) |Bordeaux |3–2 |2–3 (a.e.t.) |- |Rosengård |3–6 |'''1899 Hoffenheim''' |0–3 |3–3 |} == Skupinová fáza == == Vyraďovacia fáza == == Liga majsteriek 2020/2021 == === 1. kvalifikačné kolo === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small>CSKA Moscow |align=center|{{ku|2|0}} |<small>{{Minivlajka|Estónsko}}</small> Flora |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> FC Minsk |align=center|{{ku|3|0}} |{{Minivlajka|Lotyšsko}} Rīgas FS |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica |align=center|{{ku|4|0}} |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}}</small> Agarista-ȘS Anenii Noi |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> Pomurje |align=center|{{ku|3|0}} |{{Minivlajka|Čierna hora}} Breznica Pljevlja |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv |align=center|{{ku|9|0}} |<small>{{Minivlajka|Arménsko}}</small> Alashkert |- |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small>Okzhetpes |align=center|{{ku|1|2}} ([[Predĺženie|po p.]]) | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}}</small>Lanchkhuti |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Island}}</small>Valur |align=center|{{ku|3|0}} |{{Minivlajka|Fínsko}}HJK |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small>Vålerenga |align=center|{{ku|7|0}} |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}}</small>[[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ]] |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Poľsko}}</small> Górnik Łęczna |align=center|{{ku|4|1}} |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}}</small> Split |- | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Cyprus}} Apollon Limassol |align=center|{{ku|3|0}} |<small>{{Minivlajka|Wales}}</small>Swansea City |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Litva}}</small> [[FC Gintra|Gintra Universitetas]] |align=center|{{ku|4|0}} |<small>{{Minivlajka|Slovensko}}</small> [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Maďarsko}}</small> Ferencváros |align=center|{{ku|6|1}} |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}}</small>Racing FC |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |align=center|{{ku|2|0}} |<small>{{Minivlajka|Kosovo}}</small> Mitrovica |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Bulharsko}}</small> NSA Sofia |align=center|{{ku|3|1}} |<small>{{Minivlajka|Macedónsko}}</small>Kamenica Sasa |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Belgicko}}</small> Anderlecht |align=center|{{ku|8|0}} |{{Minivlajka|Severné Írsko}}Linfield |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] |align=center|{{ku|0|0}} ([[Predĺženie|po p.]]) ({{ku|6|5}} [[Penaltový rozstrel|p.]]) |<small>{{Minivlajka|Írsko}}</small>Peamount United |- |<small>{{Minivlajka|Grécko}}</small> PAOK |align=center|{{ku|1|3}} | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small>Benfica |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Rumunsko}}</small> Olimpia Cluj |align=center|{{ku|2|1}} |{{Minivlajka|Malta}} Birkirkara |- | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Albánsko}} Vllaznia |align=center|{{ku|3|3}} ([[Predĺženie|po p.]]) ({{ku|3|2}} [[Penaltový rozstrel|p.]]) |{{Minivlajka|Turecko}}ALG Spor |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}</small> [[SFK 2000]] |align=center|{{ku|4|0}} |<small>{{Minivlajka|Izrael}}</small>Ramat HaSharon |} === 2. kvalifikačné kolo === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Poľsko}}</small> Górnik Łęczna |align=center|{{ku|2|1}} |{{Minivlajka|Cyprus}} Apollon Limassol |- |<small>{{Minivlajka|Litva}}</small> [[FC Gintra|Gintra Universitetas]] |align=center|{{ku|0|7}} | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small>Vålerenga |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> Pomurje |align=center|{{ku|4|1}} |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}}</small> Ferencváros |- |<small>{{Minivlajka|Belgicko}}</small> Anderlecht |align=center|{{ku|1|2}} | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small>Benfica |- |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}}</small> NSA Sofia |align=center|{{ku|0|7}} | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica |- |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}</small> [[SFK 2000]] |align=center|{{ku|0|2}} | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv |- |<small>{{Minivlajka|Island}}</small>Valur |align=center|{{ku|1|1}} ([[Predĺženie|po p.]]) ({{ku|3|4}} [[Penaltový rozstrel|p.]]) | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |align=center|{{ku|1|0}} |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small>CSKA Moscow |- |{{Minivlajka|Albánsko}} Vllaznia |align=center|{{ku|0|2}} | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> FC Minsk |- |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}}</small> Olimpia Cluj |align=center|{{ku|0|1}} | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}}</small>Lanchkhuti |} == Vyraďovacia fáza == {{Hlavný článok|Vyraďovacia fáza Ligy majstrov žien UEFA 2020/2021}} === Šestnásťfinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |align=center|{{ku|3|0}} |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]] |align=center|{{ku|2|0}} |align=center|{{ku|1|0}} |- |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] |align=center|{{ku|2|6}} | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|{{ku|2|3}} |align=center|{{ku|0|3}} |- |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> Pomurje |align=center|{{ku|2|6}} | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small>[[Fortuna Hjørring]] |align=center|{{ku|0|3}} |align=center|{{ku|2|3}} |- |{{Minivlajka|Holandsko}}PSV |align=center|{{ku|2|8}} | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|{{ku|1|4}} |align=center|{{ku|1|4}} |- |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}}</small>Lanchkhuti |align=center|{{ku|0|17}} | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švédsko}}Rosengård |align=center|{{ku|0|7}} |align=center|{{ku|0|1}}0 |- |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica |align=center|{{ku|0|7}} | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|{{ku|0|5}} |align=center|{{ku|0|2}} |- |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv |align=center|{{ku|2|2}} ([[Pravidlo vonkajších gólov|prav.]]) | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> BIIK Kazygurt |align=center|{{ku|2|1}} |align=center|{{ku|0|1}} |- |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> FC Minsk |align=center|{{ku|1|2}} | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> LSK Kvinner |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|{{ku|1|0}} |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[BK Häcken (ženy)|Kopparbergs/Göteborg]] |align=center|{{ku|1|}}5 | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City |align=center|{{ku|1|}}2 |align=center|{{ku|0|}}3 |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> Fiorentina |align=center|{{ku|3|}}2 |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |align=center|{{ku|2|}}2 |align=center|{{ku|1|}}0 |- |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small>Vålerenga |align=center|{{ku|1|1}} ({{ku|4|5}} [[Penaltový rozstrel|p.]]) | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]] |— |align=center|{{ku|1|1}} (a.e.t.) |- |<small>{{Minivlajka|Poľsko}}</small> Górnik Łęczna |align=center|{{ku|1|8}} | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|{{ku|1|6}} |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |align=center|{{ku|3|1}} |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] |align=center|{{ku|2|1}} |align=center|{{ku|1|0}} |- |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> Benfica |align=center|{{ku|0|8}} | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |align=center|{{ku|0|5}} |align=center|{{ku|0|3}} |- |{{Minivlajka|Holandsko}}Ajax |align=center|{{ku|1|6}} | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |align=center|{{ku|1|3}} |align=center|{{ku|0|3}} |- |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}Servette Chênois |align=center|{{ku|2|9}} | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Atlético Madrid |align=center|{{ku|2|4}} |align=center|{{ku|0|5}} |} === Osemfinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|{{ku|4|0}} |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> LSK Kvinner |align=center|{{ku|2|0}} |align=center|{{ku|2|0}} |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|{{ku|9|0}} |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small>[[Fortuna Hjørring]] |align=center|{{ku|4|0}} |align=center|{{ku|5|0}} |- | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švédsko}}Rosengård |align=center|{{ku|4|2}} |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |align=center|{{ku|2|2}} |align=center|{{ku|2|0}} |- |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> BIIK Kazygurt |align=center|{{ku|1|9}} | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |align=center|{{ku|1|6}} |align=center|{{ku|0|3}} |- | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City |align=center|{{ku|8|0}} |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> Fiorentina |align=center|{{ku|3|0}} |align=center|{{ku|5|0}} |- | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|{{ku|5|3}} |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |align=center|{{ku|5|0}} |align=center|{{ku|0|3}} ({{Tooltip|kon.|Kontumačne}}) |- | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|{{ku|5|1}} |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]] |align=center|{{ku|2|0}} |align=center|{{ku|3|1}} |- | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |align=center|{{ku|3|}}1 |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Atlético Madrid |align=center|{{ku|2|}}0 |align=center|{{ku|1|}}1 |} === Štvrťfinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |align=center|{{ku|4|0}} |{{Minivlajka|Švédsko}}Rosengård |align=center|{{ku|3|0}} |align=center|{{ku|1|0}} |- | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|{{ku|2|2}} ([[Pravidlo vonkajších gólov|prav.]]) |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|{{ku|0|1}} |align=center|{{ku|2|1}} |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|{{ku|4|2}} |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City |align=center|{{ku|3|0}} |align=center|{{ku|1|2}} |- | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |align=center|{{ku|5|1}} |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|{{ku|2|1}} |align=center|{{ku|3|0}} |} === Semifinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|{{ku|2|3}} | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|{{ku|1|1}} |align=center|{{ku|1|2}} |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |align=center|{{ku|3|5}} | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |align=center|{{ku|2|1}} |align=center|{{ku|1|4}} |} === Finále === {{Futbalbox3|dátum=16. máj 2021|čas=21:00|mužstvo1={{minivlajka |Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]|mužstvo2={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]|skóre={{ku|0|4}}|polčas={{ku|0|4}}|štadión=Gamla Ullevi, [[Göteborg]]|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2030666/|rozhodca={{minivlajka |Nemecko}} Riem Hussein|góly2={{gól|1|vl.}} [[Melanie Leupolz]]<br/>{{gól|14|p}} [[Alexia Putellas]]<br/>{{gól|21}} [[Aitana Bonmatí]]<br/>{{gól|36}} [[Caroline Graham Hansen|Graham Hansen]]|žlté karty1={{žltá karta |38}} Ingle|žlté karty2={{žltá karta |69}} Ouahabi}} == Štatistiky == === Najlepšie strelkyne === {| class="wikitable" |+ ! rowspan="2" |{{Tooltip|Po.|Poradie}} ! rowspan="2" |Hráčka ! rowspan="2" |Klub ! colspan="3" |{{Tooltip|G|Počet gólov}} |- !Kval. !Vyraď. !Spolu |- | rowspan="2" |1. | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Jennifer Hermoso | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |— |6 ! rowspan="2" |6 |- | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} Fran Kirby | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |— |6 |- | rowspan="2" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Holandsko}} Lieke Martens | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |— |5 ! rowspan="2" |5 |- | align="left" |{{Minivlajka|USA}} Sam Mewis | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City |— |5 |- | rowspan="10" |5. | align="left" |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Jelena Čanković | align="left" |{{Minivlajka|Švédsko}} Rosengård |— |4 ! rowspan="10" |4 |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Pernille Harderová|Pernille Harder]] | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |— |4 |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Marie-Antoinette Katoto]] | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |— |4 |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> Špela Kolbl | align="left" |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> Pomurje |3 |1 |- | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} Sydney Lohmann | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |— |4 |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Melvine Malard | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |— |4 |- | align="left" |{{Minivlajka|Nigéria}} Asisat Oshoala | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |— |4 |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Natia Pantsulaia | align="left" |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv |4 |0 |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Violeta Slović | align="left" |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica |4 |0 |- | align="left" |{{Minivlajka|Dánsko}} Sanne Troelsgaard | align="left" |{{Minivlajka|Švédsko}} Rosengård |— |4 |} === Káder sezóny === Tieto hráčky boli vybraté do kádra sezón: {| class="wikitable" |+ !Pozícia !Hráčka !Klub |- ! rowspan="3" |Brankárky | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} Ann-Katrin Berger | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Čile}}</small> Christiane Endler | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Sandra Paños | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- ! rowspan="6" |Obrankyne | align="left" |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Magdalena Eriksson]] | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} Marina Hegering | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} Kathrin Hendrich | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Kanada}}</small> Ashley Lawrence | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> María Pilar León | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Irene Paredes | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- ! rowspan="8" |Stredopoliarky | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Aitana Bonmati | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Grace Geyoro | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Patricia Guijarro | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Wales}} Sophie Ingle | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} Sydney Lohmann | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} Lina Magull | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |- | align="left" |{{Minivlajka|USA}} Sam Mewis | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Alexia Putellas | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- ! rowspan="6" |Útočníčky | align="left" |{{Minivlajka|Nórsko}} Caroline Graham Hansen | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Pernille Harderová|Pernille Harder]] | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Jennifer Hermoso | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Austrália}} Sam Kerr | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} Fran Kirby | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Holandsko}} Lieke Martens | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |} == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1973/1974 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:0fe565d4-a678-4a72-ad5c-9b141a0b0dc3?page=uuid:db9bca52-dfa7-4eea-a489-0a04d49c37e7 == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1974/1975 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:01fea30f-3c19-4ddf-bf9f-6ef08541370a?page=uuid:d46d61c1-c6f2-40b6-9a71-29cdc8702d2f&fulltext=skloplast vyžrebovanie jesennej časti == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1976/1977 == {{Infobox ligová sezóna|liga=1. slovenská národná futbalová liga žien|sezóna=1976/1977|začiatok=|koniec=|majster=[[TJ Skloplast Trnava]]|2_miesto=[[Slávia Holíč|Družba Holíč]]|3_miesto=ZPA Prešov|počet_mužstiev=3|odohraté_zápasy=18|počet_gólov=|priemer_gólov_na_zápas=|zostup=}}'''1. slovenská národná futbalová liga žien 1976/1977''' bol 9. ročník [[1. slovenská národná futbalová liga žien|slovenskej národnej futbalovej ligy]]. Majsterkami Slovenska sa stali futbalistky z [[TJ Skloplast Trnava]] V súťaži zostali len 3 tímy, kvôli nedostatku finančných prostriedkov, neschopnosti funkcionárov alebo malému kádru tímov. Tento ročník sa hral turnajových spôsobom, 3 turnaje počas jesene a 3 počas jari, vždy u iného súpera. <ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DIKDA {{!}} Digitálna knižnica SNK | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:633ba364-33e1-42e1-bba5-c99e4d7ba4f1?page=uuid:519217b7-c222-4014-85b4-38650a58a8e2 | vydavateľ = dikda.snk.sk | dátum prístupu = 2026-03-19}}</ref> Tabuľka po jesennej časti<ref name=":2" /> zápasy https://dikda.snk.sk/view/uuid:b25fd232-6792-4554-be75-fcc266fa8bc9?page=uuid:ed6742d5-2433-4314-84dc-274bc607630c predposledné kolo<nowiki/>https://dikda.snk.sk/view/uuid:43d14800-996f-4462-acbd-b7587fc790a1?page=uuid:a56f6ae0-4f94-402c-9c3b-e937903743a0 == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1978/1979 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1979/1980 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1980/1981 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1982/1983 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1983/1984 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1984/1985 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:7cb24c96-70d7-4048-819f-f30328add09c?page=uuid:03f77457-f245-4200-bc83-124e21f37af5 https://dikda.snk.sk/view/uuid:510df98e-fb85-433c-b875-1757a123c35f?page=uuid:d614d39d-706c-4ce3-b426-829ee81d7d9d&fulltext=agrostav%20spi%C5%A1sk%C3%A1 https://dikda.snk.sk/view/uuid:b73cf85a-b215-471e-aec7-26651caa4e96?page=uuid:2beffe50-0159-4d68-b0c0-23b94bbc2983 - konečná tabuľka po jesennej časti == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1986/1987 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:139b9a6d-3aff-417d-9420-bbde3e6cb7d9?page=uuid:ee0fb0b8-5c2c-4a81-be63-51576e9fd87e 2. turnaj https://dikda.snk.sk/view/uuid:7162ccf0-cb94-4c4a-94a5-b5147b5c96fe?page=uuid:191351cf-f7db-4965-b965-02ef7eba472c&fulltext=spi%C5%A1sk%C3%A1 == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1988/1989 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1989/1990 == == Natália Látal Mackovičová == {{Infobox Futbalista | meno = Natália Látal Mackovičová | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1983|10|15}}<ref>https://www.sefutboleuropa.com/svk/futbalovy-hrac/521-natalia-latal-mackovicova</ref> | miesto narodenia = | štát = [[Slovensko]] | roky = 1994{{--}}2004<br />2004{{--}}2006<br />2006{{--}}2008<br />2008{{--}}2010<br />2010{{--}}2012<br />2012{{--}}2013<br />2013{{--}}2015<br />2015{{--}}2018<br />2018{{--}}2020<br />2020{{--}} | kluby = [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]<br />PVFA Bratislava<br />SCU Ardagger<br />Brentwood Town Ladies<br />SCU Ardagger<br />OFK Dunajská Lužná<br />Lady Team Bratislava<br />ASK WSC Bruck an der Leitha<br />[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]<br />[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 2001{{--}}2008 | reprezentačné zápasy(góly) = 28 (2) | trénerské roky = 2011{{--}}2016<br />2011{{--}}2016<br /><br />2020{{--}} | trénerské kluby = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien do 15 rokov|Slovensko WU15]]<br />[[Slovenská futbalová reprezentácia žien do 17 rokov|Slovensko WU17]]<br />OFK Dunajská Lužná<br />[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] (asistentka trénera) }} '''Natália Látal Mackovičová''' je bývala slovenská futbalistka. Je jediná Slovenka s najvyššou trénerskou licenciou UEFA Pro. Pôsobí ako manažérka dievčenského a ženského futbalu v ŠK Slovan Bratislava.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sponzori si myslia, že v Slovane nepotrebujeme peniaze, hráčky však nemajú plat ani tu, hovorí trénerka Natália Látal | url = https://dennikn.sk/3553038/sponzori-si-myslia-ze-v-slovane-nepotrebujeme-peniaze-hracky-vsak-nemaju-plat-ani-tu-hovori-trenerka-natalia-latal/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2023-11-03 | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk-SK | meno = Jana | priezvisko = Sedláková}}</ref> V rokoch 2011 až 2014 bola koordinátorkou ženského futbalu v SFZ, neskôr manažérkou riadenia súťaží.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Natália Látal Mackovičová prvou Slovenkou s UEFA Pro licenciou | url = https://www.skslovan.com/9397 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk}}</ref> Bola prvou Slovenkou, ktorá hrala v anglickej lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ROZHOVOR Prvá Slovenka s najvyššou licenciou: Trénovať mužov by ma bavilo, ale mám iné poslanie | url = https://sport24.pluska.sk/futbal/rozhovor-prva-slovenka-najvyssou-licenciou-trenovat-muzov-ma-bavilo-ale-mam-ine-poslanie | vydavateľ = Šport24.sk | dátum vydania = 2022-02-02 | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk}}</ref> == Klubová kariéra == Na Slovensku hrala za Slovan Bratislava, v Anglicku za Brentwood Town Ladies<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Natalia Latal Mackovičova Slovan Bratislava | url = https://www.sefutboleuropa.com/svk/futbalovy-hrac/521-natalia-latal-mackovicova | vydavateľ = SEFUTBOLEUROPA.COM | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk | priezvisko = SEFUTBOLEUROPA.COM}}</ref> a Rakúsku.<ref name=":3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalistky znesú na ihrisku viac než muži. Ženský futbal na Slovensku napreduje | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zensky-futbal-na-slovensku-rozhovor-natalia-latal-mackovicova/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk}}</ref> == Reprezentácia == Slovensko reprezentovala v rokoch 2001 až 2008 a odohrala 28 zápasov a dala 2 góly.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SR WA – Aktualizované štatistiky, rekordérka v počte štartov Ondrušová | url = https://futbalsfz.sk/sr-wa-aktualizovane-statistiky-rekorderka-v-pocte-startov-ondrusova/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2019-07-20 | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Zeman}}</ref> == Trénerská kariéra == S trénerskou kariérou začala ako 17 ročná počas štúdia na FTVŠ vo Venglošovej akadémii ako asistentka trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TRÉNERI – NATÁLIA LÁTAL MACKOVIČOVÁ: Trénerka s diplomom nehovorí všetko nahlas {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/spravy/treneri-natalia-latal-mackovicova-trenerka-s-diplom-nehovori-vsetko-nahlas/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk}}</ref> V [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovane Bratislava]] bola hrajúcou trénerkou.<ref name=":3" /> futbalnet https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/57dc4a94818b2893507e6561/natalia-latal/#/futbal/prestupy/ == Kristína Panáková == {{Infobox Futbalista | meno = Kristína Panáková | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|2001|12|04}} | miesto narodenia = | štát = [[Slovensko]] | pozícia = stredopoliarka | súčasný klub = [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | roky = 2017{{--}}2022<br />2022{{--}}2025<br />2025{{--}} | kluby = [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]<br />SV Neulengbach<br />[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 2019{{--}} | reprezentačné zápasy(góly) = 31 (1) }} '''Kristína Panáková''' (* 4. decembra 2001<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Panáková | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657b6286dc8b72383050c5/kristina.panakova/?sectionId=7085 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk}}</ref>) je slovenská futbalistka hrajúca za slovenský [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] a [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenskú reprezentáciu]]. == Klubová kariéra == <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Panáková {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/5d657b6286dc8b72383050c5/kristina-panakova/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk}}</ref> == Reprezentácia == Debut v seniorskej reprezentácii mala 16. júna 2019 v prípravnom zápase proti Poľsku. Za reprezentáciu odohrala 31 zápasov a dala 1 gól.<ref name=":0" /> === Reprezentačné góly === {| class="wikitable" !Dátum !Miesto !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím !Typ zápasu !{{Tooltip|G|Počet gólov}} |- | align="center" |18.2.2021 | align="center" |La Valletta | align="center" |{{Minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]] | align="center" |{{Ku|0|4}} | align="center" |[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] | align="center" |Visit Malta Womens Trophy | align="center" |1 |} == Andrea Budošová == {{Infobox Futbalista | meno = Andrea Budošová | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1980|05|15}} | miesto narodenia = [[Čadca]] | štát = [[Česko-Slovensko]] | výška = 171 cm | pozícia = stredopoliarka, obrankyňa | roky = {{--}}2002<br />2002{{--}}2017<br />2007{{--}}2008<br />2017{{--}}2018<br />2018{{--}}2019<br />2019{{--}} | kluby = Hoffman FK Čadca<br />[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]]<br />USG Ardagger/Neustadtl<br />ABC Braník<br />[[FC Union Nové Zámky|Union Nové Zámky]]<br />ABC Braník | zápasy(góly) = <br /><br /><br /><br />23 (12) | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 1999{{--}}2011 | reprezentačné zápasy(góly) = 56 (20) }} '''Andrea Budošová''' (* 15. mája 1980) je bývalá slovenská futbalistka a [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenská reprezentantka.]] == Klubová kariéra == Na Slovensku hrala za Hoffman Čadca.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Frolová|meno=Mária|titul=Futbalistky HFK splnili vytýčený cieľ|periodikum=Žilinské noviny|vydavateľ=Petis press|dátum=2000-12-12|ročník=1|číslo=26|strany=13|dátum prístupu=2026-02-03|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:fc4520b3-2ace-4db4-8348-265239c8a0f7?page=uuid:d3893b62-34f7-459e-a3b1-7bf0134d66db}}</ref> Keď mala 21 rokov prestúpila do českej Slavie Praha. Pol roka hrala v Rakúsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil hráče Andrea BUDOŠOVÁ {{!}} SK Slavia Praha | url = https://www.slavia.cz/player?id=1752 | vydavateľ = www.slavia.cz | dátum prístupu = 2026-02-03}}</ref> == Reprezentácia == Slovensko reprezentovala od roku 1999 do 2011, odohrala 56 zápasov a dala 20 gólov.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SR WA – Aktualizované štatistiky, rekordérka v počte štartov Ondrušová | url = https://futbalsfz.sk/sr-wa-aktualizovane-statistiky-rekorderka-v-pocte-startov-ondrusova/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2019-07-20 | dátum prístupu = 2026-01-28 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Zeman}}</ref> == Ocenenia == Jedenástka roka 1999, 2000, 2001, 2005, 2006, 2007<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: V Poprade vyhlásili ženskú jedenástku roka 2013 | url = https://futbalsfz.sk/video-v-poprade-vyhlasili-zensku-jedenastku-roka-2013/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2014-01-31 | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = sk | meno = Viktoria | priezvisko = Joríkova}}</ref> Futbalistka roka 2000 diváckej ankety futbalového magazínu Tango<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Szilárd Németh osobnosťou roka 2000 v diváckej ankete televízneho futbalového magazínu Tango | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/szilard-nemeth-osobnostou-roka-2000-v-divackej-ankete-televizneho-futbaloveho-magazinu-tango | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> Osobnosť českej ligy žien 2014/15 3.miesto<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lucie Martínková osobností ligy žen | url = https://www.fotbal.cz/zeny/lucie-martinkova-osobnosti-ligy-zen/a18 | vydavateľ = Fotbal.cz | dátum vydania = 2015-06-20 | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = cs-CZ | meno = eSports cz, s r o- | priezvisko = www.esportsmedia.cz}}</ref> https://www.slavia.cz/player?id=1752 https://www.soccerdonna.de/de/andrea-budosova/leistungsdaten/spieler_236.html https://www.slavia.cz/roster?season=2017&category=ZEN https://www.fotbal.cz/souteze/turnaje/stats/d9832af7-790b-4ede-829b-5516f168adaa https://sparta.cz/cs/novinky/38500-becko-vyhralo-i-na-braniku 2021 bránik == Veronika Klechová == https://www.weltfussball.at/person/pe309625/veronika-klechova/ https://www.oefb.at/oefb/Bewerb/Spielplan/15701?OEFB-Frauen-Bundesliga https://www.worldfootball.net/person/pe309625/ https://www.oefb.at/Profile/Spieler/948236?Veronika-Klechova https://futbalsfz.sk/klechova-a-korenciova-na-autogramiade-v-ziline/ https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/5d655f9386dc8b72382a59d6/veronika-kissova/#/futbal/prestupy/ https://ufp.sk/2025/01/30/laska-na-futbalovom-ihrisku-pribeh-veroniky-a-filipa-kissovcov/ https://sport7.dnes24.sk/72753/veronika-klechova-zeny-vo-futbale-vedia-byt-skutocne-zakerne == Mapa == {{LocMap+|Švédsko|float=center|places={{LocMap~|Švédsko|lat=59.21|long=18.00|label=[[Solna]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=58.36|long=16.12|label=[[Norrköping]]|position=right}} {{LocMap~|Švédsko|lat=58.2457|long=15.3731|label=[[Linköping]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=57.42|long=11.58|label=[[Göteborg]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.3941|long=16.2146|label=[[Kalmar (mesto)|Kalmar]]|position=right}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.5237|long=14.4833|label=[[Växjö]]|position=top}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.4026|long=12.5126|label=[[Halmstad]]|position=bottom}}}} {| class="wikitable" ! rowspan="4" |{{LocMap+|Spojené kráľovstvo|float=Center|places={{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=51.523|long=-0.284|label=[[Londýn]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.472|long=-2.242|label=[[Manchester]]|position=top}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.370|long=-1.471|label=[[Sheffield]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=50.906|long=-1.391|labe[[Southampton]]|position=top}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=50.862|long=-0.083|label=[[Brighton and Hove]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=52.010|long=-0.734|label=[[Milton and Keynes]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.428|long=-1.362|label=[[Rotherham]]|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.491|long=-2.529|label=[[Leigh, Greater Manchester|Leigh]]|position=left}}}} |- |- |- |} == Mužstvo == {{Infobox Futbalový klub|celýnázov=Futbalová komunita Kozmos|názovklubu=FK Kozmos|liga=[[6. liga]]|majiteľ=členovia komunity a klubu|založený=2018|vzor_po2=000000|ľavéplece2=000000|telo2=000000|pravéplece2=000000|trenírky2=000000|ponožky2=FF0000|vzor_t1=_whitestripes4|vzor_lp1=_aljazira1415t|vzor_pp1=_aljazira1415t|ľavéplece1=FF0000|pravéplece1=FF0000|telo1=FF0000}} '''FK Kozmos''' ('''Futbalová komunita Kozmos''') je amatérsky futbalový klub založený v roku 2018???. Kozmos má mužský tím pôsobiaci v 6. lige a ženský tím pôsobiaci v 2. lige. Prvá sezóna mužstva bola 2019/2020 a ženstva 2021/2022. == Vznik == V decembri 2018 bolo prvé stretnutie troch kamarátov s nápadom na vznik futbalového klubu, ktorý by vlastnili fanúšikovia po vzore tímov z Anglicka a Záhrebu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbal má silu spájať. FK Kozmos to dokazuje fanúšikmi, ktorí nenadávajú a nosia dúhové vlajky {{!}} Sóda | url = https://soda.o2.sk/pribehy/futbal-ma-silu-spajat-fk-kozmos-to-dokazuje-fanusikmi-ktori-nenadavaju-a-nosia-duhove-vlajky/ | vydavateľ = soda.o2.sk | dátum vydania = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = sk-SK | meno = Magdalena | priezvisko = Tomalova}}</ref> == Ligová história == {| class="wikitable" |+ !Sezóna !Liga !Zväz !Umiestenie !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} |- |2019/2020 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |9. miesto |11 |3 |0 |8 |12 |34 | -24 |'''9''' |- |2020/2021 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |7. miesto |10 |3 |3 |4 |25 |26 | -18 |'''12''' |- |2021/2022 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |2. miesto |18 |10 |3 |5 |71 |25 |6 |'''33''' |- |2022/2023 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |7. miesto |26 |10 |4 |12 |53 |42 | -5 |'''34''' |- |2023/2024 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |10. miesto |24 |8 |2 |14 |43 |53 | -10 |'''26''' |- |2024/2025 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |4. miesto |26 |13 |3 |10 |57 |45 |3 |'''42''' |- |2025/2024 | | | | | | | | | | | |} <small>Od sezóny 2022/2023 nastala reorganizácia súťaži, 5. liga sa zmenila na 6. ligu.</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bratislava klesne o jednu ligu. Ako zmení reorganizácia súťaže v hlavnom meste? | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-slovensko-bratislava-reorganizacia-predpoklad-regionalne-sutaze-bfz-2022-2023/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-08 | jazyk = sk}}</ref> == Ženstvo == {{Infobox Futbalový klub|názovklubu=FK Kozmos|celýnázov=Futbalová komunita Kozmos|liga=[[2. slovenská futbalová liga ženy|2. liga]]|sezóna=[[2. slovenská futbalová liga ženy 2024/2025|2024/2025]] |vzor_lp1=|vzor_t1=|vzor_pp1=|trenírky1=FF0000|ponožky1=FF0000|telo1=FFFFFF|ľavéplece1=FFFFFF|pravéplece1=FFFFFF||vzor_lp2=|vzor_t2=_thinpurplestripes|vzor_pp2=|ľavéplece2=551A8B|telo2=00FFFF|pravéplece2=551A8B|trenírky2=551A8B|ponožky2=551A8B|majiteľ=členovia komunity a klubu}} '''FK Kozmos''' ('''Futbalová komunita Kozmos''') je amatérsky futbalový klub založený v roku 2018???. Kozmos má mužský tím pôsobiaci v 6. lige a ženský tím pôsobiaci v 2. lige. Prvá sezóna mužstva bola 2019/2020 a ženstva 2021/2022. == Ligová história == {| class="wikitable" !Sezóna !Liga !Umiestenie !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} |- |2021/2022 |2. liga - skupina A |8. miesto |16 |1 |1 |14 |10 |61 | -20 |'''4''' |- |2022/2023 |2. liga - skupina A |7. miesto |21 |2 |1 |18 |13 |133 | -23 |'''7''' |- |2023/2024 |2. liga |10. miesto |18 |0 |1 |17 |8 |92 | -26 |'''1''' |- |2024/2025 |2. liga |7. miesto |16 |4 |3 |9 |27 |45 | -9 |'''15''' |- |2025/2024 |2. liga | | | | | | | | | |} [[Pomoc:Tabuľka farieb]] [[Pomoc:Tabuľky#]] zelená - bgcolor="#ccffcc" žltá - bgcolor="#ffffcc" oranžová - bgcolor="#ffcC99" červená - bgcolor="#ffcccc" == Ostatné odkazy == ženský futbal - áno či nie https://dikda.snk.sk/view/uuid:d8f8d201-c3af-41f2-9df8-ebf009d4eb85?page=uuid:6b0127ec-a3bb-49ea-82a4-e7e64910a213 amazonky v kopačkách, slovenským futbalistkám patrí budúcnosť https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d9aba1d-ebd7-4bf0-bce0-983df8a2da1a?page=uuid:790441f6-268e-438a-b23a-82d81c341e4a futbalistky prievozu na čele, pred posledným kolom pohára hlasu ľudu https://dikda.snk.sk/view/uuid:fe1e2459-c57e-40cc-9196-d2742889fa4f?page=uuid:19fff2d7-4ab8-47ae-806d-45d0a9dcd789 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d173900d-ea47-481e-a235-92f96668801f?page=uuid:5fe3a2c8-ef84-47ef-abc0-5c0eff34eeed rapid bratislava proti b. bystrici, posledný zápas pohára hlasu ľudu https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d9aba1d-ebd7-4bf0-bce0-983df8a2da1a?page=uuid:790441f6-268e-438a-b23a-82d81c341e4a rapid braitslava - fortuna viedeň 11:0 https://dikda.snk.sk/view/uuid:67044fe6-ab82-4255-9bcc-e9ea1540f49e?page=uuid:1c9d2562-8bc7-472a-bbe9-6867cc28c13c&fulltext=rapid televízna relácia ženy v kopačkých https://dikda.snk.sk/view/uuid:157cfce4-45e2-4b57-a829-beec4e38f5c1?page=uuid:89299ead-bee8-47e5-ae72-56c220f87390&fulltext=%C5%BEeny%20v%20kopa%C4%8Dk%C3%A1ch zpa prešov vyhra 2. ročníka, konenčá tabuľka 1969/70 https://dikda.snk.sk/view/uuid:3a39112b-750b-47b4-9da5-d44680c71320?page=uuid:78e1b8b6-90bb-491c-a23f-570953d5777b pred posledným kolon 2. ročníka https://dikda.snk.sk/view/uuid:c496a701-b104-4bef-a4ac-a4e7190359e0?page=uuid:d0b1deae-6b0b-4c1b-8c7e-c3b0521e6090 13. kolo 2. ročníka https://dikda.snk.sk/view/uuid:b46856c2-fbe0-4d8d-8946-0c53662746aa?page=uuid:19880d86-c23d-4049-ace0-706ebe2f74e5 1970/71, vyžrebovanie 1. ženskej ligy https://dikda.snk.sk/view/uuid:32bf8edc-5260-4c6c-88b6-8df384d998c9?page=uuid:494068eb-7712-4517-9d30-096cd4e6982e snl 1991 https://dikda.snk.sk/view/uuid:c1bcac13-ae7b-4048-82ef-13f35cb539e0?page=uuid:8ba41ce0-69cb-4b67-b4bf-94a5c756a69a&fulltext=%C5%BEeny%20v%20kopa%C4%8Dk%C3%A1ch SNL 1986 https://dikda.snk.sk/view/uuid:be4c971d-b21e-42b4-8990-f2e473831012?page=uuid:6506808c-c1b5-46c4-bd29-52b6406cbfeb&fulltext=slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20liga%20skloplast o ženách v kopačkách https://dikda.snk.sk/view/uuid:eba6b70b-85fc-4332-88fe-b6109511aa6e?page=uuid:620f87ed-119c-4caf-8ae0-f26dd8cd1972 prvá zápas medzi slovenskom a českom (SSR ČSR) https://dikda.snk.sk/view/uuid:96814aa0-7ddf-4e24-99b0-eac60fbcdeba?page=uuid:306c9ff9-5881-487a-8b46-e1656ac95dc3 dfk prešov 1997 https://dikda.snk.sk/view/uuid:cadda9c1-4172-4a72-b4ea-86014fa1f8e2?page=uuid%3A9c6d9390-8f61-493d-b030-a436c75a28d5 dfk prešov 1999 https://dikda.snk.sk/view/uuid:24bfa637-b7f4-42ae-8281-fc1f1f3b5701?page=uuid%3Adedf5d65-b543-4c4b-9cf5-fade55030474 https://dikda.snk.sk/view/uuid:54ba9db0-48a7-4bf1-8788-c3b32f84646d?page=uuid%3Aa647b00b-fd20-40b9-b11d-397018e17909 zpa dukla prešov https://dikda.snk.sk/view/uuid:853c3550-ee27-45d2-ba1e-57ae02e28085?page=uuid%3A6abc0481-560c-4842-9a67-5093c5986214 1. ročník 1969 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d9f7f513-28e1-4d04-af03-ff76dd4b76d2?page=uuid:adc21e38-e61e-4881-99b3-a1a566c1cf6c https://dikda.snk.sk/view/uuid:da81df24-0871-4a4d-9dfb-1580f7883634?page=uuid:261e0d6d-19a0-4c01-bb6d-544ebd5be669&fulltext=rapid https://dikda.snk.sk/view/uuid:ab9e04d2-9272-473f-8016-cb7069f8abc2?page=uuid:b09cc926-627e-45d6-8237-195699038aee&fulltext=rapid markušovce https://dikda.snk.sk/view/uuid:66d884cc-6cb3-4ec9-9c29-bc331356dfca?page=uuid:cbef1cc1-fa93-45cd-827a-bd983e5a4091 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d64a8765-6a3e-4267-85e6-4a4dfb401ca4?page=uuid:7cf02e2b-d11c-4caf-8d11-3018c453c786 7pw8275n4udqfgakt6n6ns96pk3v70l 8199282 8199147 2026-04-16T18:09:04Z Lekvarnička 262477 8199282 wikitext text/x-wiki == Liga majsteriek 2021/2022 == {{Infobox ligová sezóna|liga=Liga majsteriek|sezóna=2021/2022|sezóna_po=Liga majstrov žien UEFA 2022/2023|majster={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] (8. titul)|2_miesto={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]|najlepší_strelec={{minivlajka |Španielsko}} [[Alexia Putellas]] (11 gólov)|sezóna_pred=Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|počet_mužstiev=72 (zo 50 asociácii)|odohraté_zápasy=61|počet_gólov=220|začiatok=17. august 2022|koniec=21. máj 2021|počet_divákov=551 578|priemer_gólov_na_zápas=3,61}}'''Liga majsteriek 2021/2022''' bol 21. ročníkom [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majsteriek]]. Bol prvým ročníkom po zmene formátu. Po kvalifikácii sa hrala skupinová fáza, zápasy doma a vonku. Finále sa konalo na v [[Turín|Turíne]] na [[Juventus Stadium]]. Vítaz sa automaticky kvalifikoval do skupinovej fázy ročníka Ligy majsteriek 2022/23. Vo všetkých zápasoch vyraďovacej fázy sa použil VAR. 24. júna 2021 UEFA schválila návrh na zrušenie [[Pravidlo vonkajších gólov|pravidla vonkajších gólov]] vo všetkých klubových súťažiach. Ak je po dvojzápase remíza, o víťazovi rozhodne 30 minútové predĺženie, ak je remíza aj po predĺžená. o víťazovi rozhodne [[penaltový rozstrel]]. [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] ako obhajkyne titulu prehrali vo finále s [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]], tie vyhrali svoj ôsmy titul. Keďže v tomto ročníku neboli už v žiadnej krajine obmedzenia divákov na vonkajších športových podujatiach, návštevnosť (od skupinovej fázy) sa zvýšila na 552 000, čo je viac ako dvojnásobok predchádzajúceho rekordu 228 000 v ročníku 2016/17, pomohli tomu aj dva zápasy vyraďovacej fázy na štadióne [[Camp Nou]] s viac ako 90 000 divákmi. == Priradenie asociačných tímov == Rebríček futbalových asociácii bol na základe koeficientov UEFA, a určili počet tímov z asociácii, ktoré sa zúčastnili súťaže. *Asociácie na 1. až 6. mieste - 3 tímy *Asociácie na 7. až 16. mieste - 2 tímy * Ostatné asociácie - 1 tím * Ak by sa víťazný tím [[Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|Ligy majsteriek 2020/21]] nekvalifikoval cez svoju domácu súťaž, dostal by dodatočné miesto v súťaži. Futbalové asociácie musia mať domácu ligu hranú systémom jedenásť na jedenásť, aby mohol tím súťažiť. Od sezóny 2019/2020 organizuje ženskú domácu ligu 52 z 55 členov UEFA, neorganizujú ich krajiny: Andorra, Lichtenštajnsko a San Maríno. === Rebríček UEFA === Pre tento ročník sa použil koeficient ženských tímov 2020, ktoré brali do úvahy výsledky v európskych súťažiach od sezóny 2015/2016 do 2019/2020. {| class="wikitable" |+ !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! rowspan="20" | !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! rowspan="20" | !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> |- !<small>1.</small> |<small>{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]]</small> | align="right" |96.000 | rowspan="6" align="center" |3 !<small>20.</small> |<small>{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]]</small> | align="right" |14.500 | rowspan="18" align="center" |1 !<small>38.</small> |<small>{{Minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]]</small> | align="right" |4.000 | rowspan="13" align="center" |1 |- !<small>2.</small> |<small>{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]</small> | align="right" |73.000 !<small>21.</small> |<small>{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]</small> | align="right" |14.500 !<small>39.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]</small> | align="right" |4.000 |- !<small>3.</small> |<small>{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]</small> | align="right" |58.000 !<small>22.</small> |<small>{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]]</small> | align="right" |12.500 !<small>40.</small> |<small>{{Minivlajka|Wales}} [[Wales]]</small> | align="right" |3.500 |- !<small>4.</small> |<small>{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]]</small> | align="right" |56.500 !<small>23.</small> |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]]</small> | align="right" |12.000 !<small>41.</small> |<small>{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]]</small> | align="right" |3.000 |- !<small>5.</small> |<small>{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]</small> | align="right" |45.500 !<small>24.</small> |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]]</small> | align="right" |12.000 !<small>42.</small> |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[Faerské ostrovy]]</small> | align="right" |2.500 |- !<small>6.</small> |<small>{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]]</small> | align="right" |40.500 !<small>25.</small> |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]]</small> | align="right" |11.000 !<small>43.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]]</small> | align="right" |2.000 |- !<small>7.</small> |<small>{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]]</small> | align="right" |34.500 | rowspan="10" align="center" |2 !<small>26.</small> |<small>{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]</small> | align="right" |10.500 !<small>44.</small> |<small>{{Minivlajka|Malta}} [[Malta]]</small> | align="right" |1.000 |- !<small>8.</small> |<small>{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]]</small> | align="right" |33.000 !<small>27.</small> |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]</small> | align="right" |10.000 !<small>45.</small> |<small>{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]</small> | align="right" |1.000 |- !<small>9.</small> |<small>{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]</small> | align="right" |30.500 !<small>28.</small> |<small>{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]]</small> | align="right" |9.500 !<small>46.</small> |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]]</small> | align="right" |0.500 |- !<small>10.</small> |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]]</small> | align="right" |29.000 !<small>29.</small> |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]]</small> | align="right" |9.000 !<small>47.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]]</small> | align="right" |0.000 |- !<small>11.</small> |<small>{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]]</small> | align="right" |27.500 !<small>30.</small> |<small>{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]</small> | align="right" |7.500 !<small>48.</small> |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]]</small> | align="right" |0.000 |- !<small>12.</small> |<small>{{Minivlajka|Island}} [[Island]]</small> | align="right" |26.000 !<small>31.</small> |<small>{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]]</small> | align="right" |7.500 !<small>49.</small> |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]]</small> | align="right" |0.000 |- !<small>13.</small> |<small>{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]]</small> | align="right" |24.000 !<small>32.</small> |<small>{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]]</small> | align="right" |7.000 !<small>50.</small> |<small>{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]]</small> | align="right" |0.000 |- !<small>14.</small> |<small>{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]]</small> | align="right" |23.000 !<small>33.</small> |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]]</small> | align="right" |7.000 ! rowspan="5" |<small>{{Tooltip|BP|Bez poradia}}</small> |<small>{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]]</small> | align="center" |— | rowspan="2" align="center" |<small>{{Tooltip|NDS|Nevstúpili do súťaže}}</small> |- !<small>15.</small> |<small>{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]</small> | align="right" |22.500 !<small>34.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]]</small> | align="right" |6.000 |<small>{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]]</small> | align="center" |— |- !<small>16.</small> |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]]</small> | align="right" |19.000 !<small>35.</small> |<small>{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]]</small> | align="right" |5.000 |<small>{{Minivlajka|Andorra}} [[Andorra]]</small> | align="center" |— | rowspan="3" align="center" |<small>{{Tooltip|NDL|Neorganizujú domácu ligu}}</small> |- !<small>17.</small> |<small>{{Minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]]</small> | align="right" |16.000 | rowspan="3" align="center" |1 !<small>36.</small> |<small>{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]</small> | align="right" |4.500 |<small>{{Minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]]</small> | align="center" |— |- !<small>18.</small> |<small>{{Minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]]</small> | align="right" |15.500 !<small>37</small> |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]]</small> | align="right" |4.500 |<small>{{Minivlajka|San Marino}} [[San Maríno|San Marino]]</small> | align="center" |— |- !<small>19.</small> |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]]</small> | align="right" |15.000 | colspan="4" | | colspan="4" | |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" ! colspan="2" | !Tímy vstupujúce do tohto kola !Tímy postupujúce z predchádzajúceho kola |- ! rowspan="2" |1. kolo !Majstrovstvá časť (43 tímov) | * 43 majsteriek z asociácií na 8. až 50. mieste | |- !Nemajstrovská časť (16 tímov) | * 10 tímov z druhého miesta z asociácií na 7. až 16. mieste * 6 tímy z tretieho miesta z asociácií na 1. až 6. mieste | |- ! rowspan="2" |2. kolo !Majstrovstvá časť (14 tímov) | * 3 majsteriek z asociácií na 5. až 7. mieste | * 11 víťaziek miniturnajov z prvého kola majstrovskej časti |- !Nemajstrovská časť (10 tímov) | * 6 tímov z druhého miesta z asociácií na 1. až 6. mieste | * 4 víťaziek miniturnajov z prvého kola nemajstrovskej časti |- ! colspan="2" |Skupinová fáza (16 tímov) | * 4 majsteriek z asociácií na 1. až 4. mieste | * 7 víťaziek z druhého kola majstrovskej časti * 5 víťaziek z druhého kola nemajstrovskej časti |- ! colspan="2" |Vyraďovacia fáza (8 tímov) | | * 4 víťazky skupinovej fázy * 4 tímy na druhých miestach skupinovej fázy |} === Tímy === Legenda: * LM - tím vyhral Ligu majstrov žien v minulom ročníku * (1) - tím bol na prvom mieste v domácej lige * (2) - tím bol na druhom mieste v domácej lige * (3) - tím bol na treťom mieste v domácej lige * {{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}} - súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19 {| class="wikitable" |+ ! colspan="2" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" |Skupinová fáza |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]<small>^{[[Liga majstrov žien UEFA 2019/2020|LM]]}</small> (1) |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] (1) |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] (1) |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] (1) |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="3" |2. kolo !MČ |{{Minivlajka|Švédsko}} BK Häcken (1) |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] (1) |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> Køge (1) | |- ! rowspan="2" |NČ |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] (2) |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] (2) |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Real Madrid (2) |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City (2) |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Rosengård]] (2) |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] (2) | colspan="2" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="15" |1. kolo ! rowspan="11" |MČ |{{Minivlajka|Holandsko}} Twente (1) |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] (1) |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> BIIK Kazygurt (1) |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small>Vålerenga (1) |- |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Breiðablik ({{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}}-1) |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}Servette Chênois (1) |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] (1) |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> CSKA Moskva (1) |- |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> Dinamo-BGU Minsk (1) |{{Minivlajka|Cyprus}} Apollon Limassol (1) |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica (1) |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] (1) |- |<small>{{Minivlajka|Litva}}</small> [[FC Gintra|Gintra Universitetas]] (1) |<small>{{Minivlajka|Poľsko}}</small> Czarni Sosnowiec (1) |<small>{{Minivlajka|Belgicko}}</small> Anderlecht (1) |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> Benfica (1) |- |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}</small> [[SFK 2000]] (1) |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}}</small> Olimpia Cluj (1) |{{Minivlajka|Fínsko}} Åland United (1) |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv (1) |- |<small>{{Minivlajka|Grécko}}</small> PAOK (1) |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}}</small> Ferencváros (1) |{{Minivlajka|Turecko}} Beşiktaş (1) |<small>{{Minivlajka|Írsko}}</small>Peamount United (1) |- |{{Minivlajka|Albánsko}} Vllaznia (1) |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}}</small> Osijek (1) |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> Pomurje (1) |<small>{{Minivlajka|Izrael}}</small> Kiryat Gat (1) |- |<small>{{Minivlajka|Estónsko}}</small> Flora (1) |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}}</small> NSA Sofia (1) |<small>{{Minivlajka|Kosovo}}</small> Mitrovica (1) |<small>{{Minivlajka|Slovensko}}</small> [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] ({{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}}-[[1. slovenská futbalová liga žien 2020/2021|1]]) |- |<small>{{Minivlajka|Wales}}</small> Swansea City (1) |{{Minivlajka|Čierna hora}} Breznica Pljevlja (1) |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}}</small> [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ]] (1) |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}}</small> Glentoran (1) |- |{{Minivlajka|Malta}} Birkirkara ({{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}}-1) |{{Minivlajka|Lotyšsko}} Rīgas FS (1) |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}}</small> Agarista-ȘS Anenii Noi (1) |<small>{{Minivlajka|Macedónsko}}</small> Kamenica Sasa (1) |- |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}}</small> Tbilisi Nike (1) |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}}</small> Racing FC (1) |<small>{{Minivlajka|Arménsko}}</small> Hayasa (1) | |- ! rowspan="4" |NČ |{{Minivlajka|Francúzsko}} Bordeaux (3) |{{Minivlajka|Nemecko}} 1899 Hoffenheim (3) |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Levante (3) |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] (3) |- |{{Minivlajka|Švédsko}} Kristianstad (3) |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> Slovácko (3) |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby IF]] (2) |{{Minivlajka|Holandsko}} PSV (2) |- |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> Milan (2) |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> Okzhetpes (2) |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> Rosenborg (2) |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Valur ({{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}}-2) |- |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} Zürich (2) |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small>Celtic (2) |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> Lokomotiv Moskva (2) |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> FC Minsk (2) |} == Harmonogram == {| class="wikitable" |+ !Fáza !Kolo !Losovanie !1. zápas !2. zápas |- | rowspan="2" align="center" |Kvalifikácia | align="center" |'''1. kolo''' |2 July 2021 |17–18 August 2021 (semi-finals) |20–21 August 2021 (third-place play-off & final) |- | align="center" |'''2. kolo''' |22 August 2021 |31 August – 1 September 2021 |8–9 September 2021 |- | rowspan="6" |Skupinová fáza |'''1. zápas''' | rowspan="6" |13 September 2021 | colspan="2" |5–6 October 2021 |- |'''2. zápas''' | colspan="2" |13–14 October 2021 |- |'''3. zápas''' | colspan="2" |9–10 November 2021 |- |'''4. zápas''' | colspan="2" |17–18 November 2021 |- |'''5. zápas''' | colspan="2" |8–9 December 2021 |- |'''6. zápas''' | colspan="2" |15–16 December 2021 |- | rowspan="3" align="center" |Vyraďovacia fáza |'''Štvrťfinále''' | rowspan="3" |20 December 2021 |22–23 March 2022 |30–31 March 2022 |- |'''Semifinále''' |23–24 April 2022 |30 April – 1 May 2022 |- |'''Finále''' | colspan="2" |21 May 2022 at Juventus Stadium, Turin |} == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2021/2022}} === 1. kolo === ==== Majstrovstvá časť ==== '''Turnaj 1''' Usporiadateľ: [[FC Gintra|Gintra Universitetas]].{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Litva}} [[FC Gintra|Gintra Universitetas]]|0|{{minivlajka |Estónsko}} Flora|0|18. august|{{minivlajka |Island}} Breiðablik|7|{{minivlajka |Faerské ostrovy}} [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ]]|0|21. august|{{minivlajka |Litva}} [[FC Gintra|Gintra Universitetas]]|1|{{minivlajka |Island}} Breiðablik|8|21. august|{{minivlajka |Faerské ostrovy}} [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ]]|0|{{minivlajka |Estónsko}} Flora|1}}'''Turnaj 2''' Usporiadateľ: Glasgow City.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Kazachstan}} BIIK Kazygurt|4|{{minivlajka |Slovensko}} [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]|0|18. august|{{minivlajka |Škótsko}} Glasgow City|3|{{minivlajka |Malta}} Birkirkara|0|21. august|{{minivlajka |Kazachstan}} BIIK Kazygurt|0|{{minivlajka |Škótsko}} Glasgow City|1|21. august|{{minivlajka |Slovensko}} [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] ([[Predĺženie|po p.]])|1|{{minivlajka |Malta}} Birkirkara|0}}'''Turnaj 3''' Usporiadateľ: Osijek.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Belgicko}} Anderlecht|3|{{minivlajka |Arménsko}} Hayasa|0|18. august|{{minivlajka |Chorvátsko}} Osijek|5|{{minivlajka |Čierna hora}} Breznica Pljevlja|0|21. august|{{minivlajka |Belgicko}} Anderlecht|0|{{minivlajka |Chorvátsko}} Osijek|1|21. august|{{minivlajka |Čierna hora}} Breznica Pljevlja|3|{{minivlajka |Arménsko}} Hayasa|2}}'''Turnaj 4''' Usporiadateľ: SFK 2000.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Portugalsko}} Benfica|4|{{minivlajka |Izrael}} Kiryat Gat|0|18. august|{{minivlajka |Bosna a Hercegovina}} SFK 2000|0|{{minivlajka |Luxembursko}} Racing FC|1|21. august|{{minivlajka |Portugalsko}} Benfica|7|{{minivlajka |Luxembursko}} Racing FC|0|21. august|{{minivlajka |Bosna a Hercegovina}} SFK 2000 ([[Predĺženie|po p.]]) ([[Penaltový rozstrel|p]])|1 (4)|{{minivlajka |Izrael}} Kiryat Gat|1 (2)}}'''Turnaj 5''' Usporiadateľ: Åland United.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Švajčiarsko}} Servette Chênois|1|{{minivlajka |Severné Írsko}} Glentoran|0|18. august|{{minivlajka |Rumunsko}} Olimpia Cluj|0|{{minivlajka |Fínsko}} Åland United|4|21. august|{{minivlajka |Švajčiarsko}} Servette Chênois|1|{{minivlajka |Fínsko}} Åland United|0|21. august|{{minivlajka |Rumunsko}} Olimpia Cluj|0|{{minivlajka |Severné Írsko}} Glentoran|2}}'''Turnaj 6''' Usporiadateľ: Apollon Limassol.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Cyprus}} Apollon Limassol|2|{{minivlajka |Bielorusko}} Dinamo-BGU Minsk|0|18. august|{{minivlajka |Rusko}} CSKA Moskva|4|{{minivlajka |Wales}} Swansea City|1|21. august|{{minivlajka |Cyprus}} Apollon Limassol|2|{{minivlajka |Rusko}} CSKA Moskva|1|21. august|{{minivlajka |Bielorusko}} Dinamo-BGU Minsk|2|{{minivlajka |Wales}} Swansea City|0}}'''Turnaj 7''' Usporiadateľ: PAOK.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Nórsko}} Vålerenga|5|{{minivlajka |Kosovo}} Mitrovica|0|18. august|{{minivlajka |Grécko}} PAOK|6|{{minivlajka |Moldavsko}} Agarista Anenii Noi|0|21. august|{{minivlajka |Nórsko}} Vålerenga|2|{{minivlajka |Grécko}} PAOK|0|21. august|{{minivlajka |Kosovo}} Mitrovica|3|{{minivlajka |Moldavsko}} Agarista Anenii Noi|0}}'''Turnaj 8''' Usporiadateľ: Juventus.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]|7|{{minivlajka |Turecko}} Beşiktaş|0|18. august|{{minivlajka |Taliansko}} Juventus|12|{{minivlajka |Macedónsko}} Kamenica Sasa|0|21. august|{{minivlajka |Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]|1|{{minivlajka |Taliansko}} Juventus|4|21. august|{{minivlajka |Turecko}} Beşiktaş|4|{{minivlajka |Macedónsko}} Kamenica Sasa|0}}'''Turnaj 9''' Usporiadateľ: Twente{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Holandsko}} Twente|9|{{minivlajka |Gruzínsko}} Tbilisi Nike|0|18. august|{{minivlajka |Srbsko}} Spartak Subotica|5|{{minivlajka |Írsko}} Peamount United|2|21. august|{{minivlajka |Holandsko}} Twente ([[Predĺženie|po p.]])|5|{{minivlajka |Srbsko}} Spartak Subotica|3|21. august|{{minivlajka |Írsko}} Peamount United|kont.|{{minivlajka |Gruzínsko}} Tbilisi Nike|}}'''Turnaj 10''' Usporiadateľ: Pomurje.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Ukrajina}} Zhytlobud-1 Kharkiv|5|{{minivlajka |Bulharsko}} NSA Sofia|1|18. august|{{minivlajka |Slovinsko}} Pomurje|6|{{minivlajka |Lotyšsko}} Rīgas FS|1|21. august|{{minivlajka |Ukrajina}} Zhytlobud-1 Kharkiv|4|{{minivlajka |Slovinsko}} Pomurje|1|21. august|{{minivlajka |Bulharsko}} NSA Sofia|2|{{minivlajka |}}|1}}'''Turnaj 11''' Usporiadateľ: Czarni Sosnowiec.{{Play-off3|RD1=Semifinále|RD2-team1={{minivlajka|Albánsko}} Vllaznia ([[Predĺženie|po p.]]) ([[Penaltový rozstrel|p]])|RD1-team1={{minivlajka|Maďarsko}} Ferencváros|RD1-team2={{minivlajka|Poľsko}} Czarni Sosnowiec|RD1-score1=2|RD1-score2=1|RD2-team2={{minivlajka|Maďarsko}} Ferencváros|RD2-score1=0 (3)|RD2-score2=0 (1)}} === Nemajstrovská časť === '''Turnaj 1''' Usporiadateľ: [[FC Zürich (ženy)|Zürich]].{{Play-off4+3miesto|17. august|{{minivlajka |Nemecko}} 1899 Hoffenheim|1|{{minivlajka |Island}} Valur|0|17. august|{{minivlajka |Švajčiarsko}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]]|1|{{minivlajka |Taliansko}} AC Miláno|2|20. august|{{minivlajka |Nemecko}} 1899 Hoffenheim|2|{{minivlajka |Taliansko}} AC Miláno|0|20. august|{{minivlajka |Švajčiarsko}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]]|1|{{minivlajka |Island}} Valur|3}}'''Turnaj 2''' Usporiadateľ: Kristianstad.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Francúzsko}} Bordeaux|2|{{minivlajka |Česko}} Slovácko|1|18. august|{{minivlajka |Dánsko}} [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby IF]]|0|{{minivlajka |Švédsko}} Kristianstad|1|21. august|{{minivlajka |Francúzsko}} Bordeaux|3|{{minivlajka |Švédsko}} Kristianstad|1|21. august|{{minivlajka |Dánsko}} [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby IF]]|2|{{minivlajka |Česko}} Slovácko|1}}'''Turnaj 3''' Usporiadateľ: [[Rosenborg BK (ženy)|Rosenborg]].{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Španielsko}} Levante|2|{{minivlajka |Škótsko}} Celtic|1|18. august|{{minivlajka |Bielorusko}} FC Minsk|1|{{minivlajka |Nórsko}} [[Rosenborg BK (ženy)|Rosenborg]]|2|21. august|{{minivlajka |Španielsko}} Levante ([[Predĺženie|po p.]])|4|{{minivlajka |Nórsko}} [[Rosenborg BK (ženy)|Rosenborg]]|3|21. august|{{minivlajka |Bielorusko}} FC Minsk ([[Predĺženie|po p.]])|3|{{minivlajka |Škótsko}} Celtic|2}}'''Turnaj 4''' Usporiadateľ: Lokomotiv Moskva.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|4|{{minivlajka |Kazachstan}} Okzhetpes|0|18. august|{{minivlajka |Holandsko}} PSV|6|{{minivlajka |Rusko}} Lokomotiv Moskva|1|21. august|{{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|3|{{minivlajka |Holandsko}} PSV|1|21. august|{{minivlajka |Kazachstan}} Okzhetpes|2|{{minivlajka |Rusko}} Lokomotiv Moskva|4}} === 2. kolo === {| class="wikitable" |+Majstrovská časť !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |Sparta Prague |0–3 |'''Køge''' |0–1 |0–2 |- |Osijek |1–4 |'''Breiðablik''' |1–1 |0–3 |- |Vllaznia |0–3 |'''Juventus''' |0–2 |0–1 |- |Twente |1–5 |'''Benfica''' |1–1 |0–4 |- |Apollon Limassol |2–5 |'''Zhytlobud-1 Kharkiv''' |1–2 |1–3 |- |'''Servette Chênois''' |3–2 |Glasgow City |1–1 |2–1 |- |Vålerenga |3–6 |'''BK Häcken''' |1–3 |2–3 |} {| class="wikitable" |+Nemajstrovská časť !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |Levante |2–4 |'''Lyon''' |1–2 |1–2 |- |'''Arsenal''' |7–0 |Slavia Prague |3–0 |4–0 |- |'''Real Madrid''' |2–1 |Manchester City |1–1 |1–0 |- |'''VfL Wolfsburg''' |5–5 (3–0 p) |Bordeaux |3–2 |2–3 (a.e.t.) |- |Rosengård |3–6 |'''1899 Hoffenheim''' |0–3 |3–3 |} == Skupinová fáza == == Vyraďovacia fáza == == Liga majsteriek 2020/2021 == === 1. kvalifikačné kolo === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small>CSKA Moscow |align=center|{{ku|2|0}} |<small>{{Minivlajka|Estónsko}}</small> Flora |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> FC Minsk |align=center|{{ku|3|0}} |{{Minivlajka|Lotyšsko}} Rīgas FS |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica |align=center|{{ku|4|0}} |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}}</small> Agarista-ȘS Anenii Noi |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> Pomurje |align=center|{{ku|3|0}} |{{Minivlajka|Čierna hora}} Breznica Pljevlja |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv |align=center|{{ku|9|0}} |<small>{{Minivlajka|Arménsko}}</small> Alashkert |- |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small>Okzhetpes |align=center|{{ku|1|2}} ([[Predĺženie|po p.]]) | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}}</small>Lanchkhuti |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Island}}</small>Valur |align=center|{{ku|3|0}} |{{Minivlajka|Fínsko}}HJK |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small>Vålerenga |align=center|{{ku|7|0}} |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}}</small>[[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ]] |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Poľsko}}</small> Górnik Łęczna |align=center|{{ku|4|1}} |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}}</small> Split |- | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Cyprus}} Apollon Limassol |align=center|{{ku|3|0}} |<small>{{Minivlajka|Wales}}</small>Swansea City |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Litva}}</small> [[FC Gintra|Gintra Universitetas]] |align=center|{{ku|4|0}} |<small>{{Minivlajka|Slovensko}}</small> [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Maďarsko}}</small> Ferencváros |align=center|{{ku|6|1}} |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}}</small>Racing FC |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |align=center|{{ku|2|0}} |<small>{{Minivlajka|Kosovo}}</small> Mitrovica |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Bulharsko}}</small> NSA Sofia |align=center|{{ku|3|1}} |<small>{{Minivlajka|Macedónsko}}</small>Kamenica Sasa |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Belgicko}}</small> Anderlecht |align=center|{{ku|8|0}} |{{Minivlajka|Severné Írsko}}Linfield |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] |align=center|{{ku|0|0}} ([[Predĺženie|po p.]]) ({{ku|6|5}} [[Penaltový rozstrel|p.]]) |<small>{{Minivlajka|Írsko}}</small>Peamount United |- |<small>{{Minivlajka|Grécko}}</small> PAOK |align=center|{{ku|1|3}} | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small>Benfica |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Rumunsko}}</small> Olimpia Cluj |align=center|{{ku|2|1}} |{{Minivlajka|Malta}} Birkirkara |- | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Albánsko}} Vllaznia |align=center|{{ku|3|3}} ([[Predĺženie|po p.]]) ({{ku|3|2}} [[Penaltový rozstrel|p.]]) |{{Minivlajka|Turecko}}ALG Spor |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}</small> [[SFK 2000]] |align=center|{{ku|4|0}} |<small>{{Minivlajka|Izrael}}</small>Ramat HaSharon |} === 2. kvalifikačné kolo === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Poľsko}}</small> Górnik Łęczna |align=center|{{ku|2|1}} |{{Minivlajka|Cyprus}} Apollon Limassol |- |<small>{{Minivlajka|Litva}}</small> [[FC Gintra|Gintra Universitetas]] |align=center|{{ku|0|7}} | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small>Vålerenga |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> Pomurje |align=center|{{ku|4|1}} |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}}</small> Ferencváros |- |<small>{{Minivlajka|Belgicko}}</small> Anderlecht |align=center|{{ku|1|2}} | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small>Benfica |- |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}}</small> NSA Sofia |align=center|{{ku|0|7}} | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica |- |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}</small> [[SFK 2000]] |align=center|{{ku|0|2}} | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv |- |<small>{{Minivlajka|Island}}</small>Valur |align=center|{{ku|1|1}} ([[Predĺženie|po p.]]) ({{ku|3|4}} [[Penaltový rozstrel|p.]]) | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |align=center|{{ku|1|0}} |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small>CSKA Moscow |- |{{Minivlajka|Albánsko}} Vllaznia |align=center|{{ku|0|2}} | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> FC Minsk |- |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}}</small> Olimpia Cluj |align=center|{{ku|0|1}} | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}}</small>Lanchkhuti |} == Vyraďovacia fáza == {{Hlavný článok|Vyraďovacia fáza Ligy majstrov žien UEFA 2020/2021}} === Šestnásťfinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |align=center|{{ku|3|0}} |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]] |align=center|{{ku|2|0}} |align=center|{{ku|1|0}} |- |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] |align=center|{{ku|2|6}} | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|{{ku|2|3}} |align=center|{{ku|0|3}} |- |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> Pomurje |align=center|{{ku|2|6}} | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small>[[Fortuna Hjørring]] |align=center|{{ku|0|3}} |align=center|{{ku|2|3}} |- |{{Minivlajka|Holandsko}}PSV |align=center|{{ku|2|8}} | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|{{ku|1|4}} |align=center|{{ku|1|4}} |- |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}}</small>Lanchkhuti |align=center|{{ku|0|17}} | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švédsko}}Rosengård |align=center|{{ku|0|7}} |align=center|{{ku|0|1}}0 |- |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica |align=center|{{ku|0|7}} | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|{{ku|0|5}} |align=center|{{ku|0|2}} |- |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv |align=center|{{ku|2|2}} ([[Pravidlo vonkajších gólov|prav.]]) | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> BIIK Kazygurt |align=center|{{ku|2|1}} |align=center|{{ku|0|1}} |- |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> FC Minsk |align=center|{{ku|1|2}} | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> LSK Kvinner |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|{{ku|1|0}} |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[BK Häcken (ženy)|Kopparbergs/Göteborg]] |align=center|{{ku|1|}}5 | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City |align=center|{{ku|1|}}2 |align=center|{{ku|0|}}3 |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> Fiorentina |align=center|{{ku|3|}}2 |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |align=center|{{ku|2|}}2 |align=center|{{ku|1|}}0 |- |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small>Vålerenga |align=center|{{ku|1|1}} ({{ku|4|5}} [[Penaltový rozstrel|p.]]) | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]] |— |align=center|{{ku|1|1}} (a.e.t.) |- |<small>{{Minivlajka|Poľsko}}</small> Górnik Łęczna |align=center|{{ku|1|8}} | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|{{ku|1|6}} |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |align=center|{{ku|3|1}} |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] |align=center|{{ku|2|1}} |align=center|{{ku|1|0}} |- |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> Benfica |align=center|{{ku|0|8}} | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |align=center|{{ku|0|5}} |align=center|{{ku|0|3}} |- |{{Minivlajka|Holandsko}}Ajax |align=center|{{ku|1|6}} | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |align=center|{{ku|1|3}} |align=center|{{ku|0|3}} |- |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}Servette Chênois |align=center|{{ku|2|9}} | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Atlético Madrid |align=center|{{ku|2|4}} |align=center|{{ku|0|5}} |} === Osemfinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|{{ku|4|0}} |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> LSK Kvinner |align=center|{{ku|2|0}} |align=center|{{ku|2|0}} |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|{{ku|9|0}} |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small>[[Fortuna Hjørring]] |align=center|{{ku|4|0}} |align=center|{{ku|5|0}} |- | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švédsko}}Rosengård |align=center|{{ku|4|2}} |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] |align=center|{{ku|2|2}} |align=center|{{ku|2|0}} |- |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> BIIK Kazygurt |align=center|{{ku|1|9}} | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |align=center|{{ku|1|6}} |align=center|{{ku|0|3}} |- | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City |align=center|{{ku|8|0}} |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> Fiorentina |align=center|{{ku|3|0}} |align=center|{{ku|5|0}} |- | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|{{ku|5|3}} |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |align=center|{{ku|5|0}} |align=center|{{ku|0|3}} ({{Tooltip|kon.|Kontumačne}}) |- | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|{{ku|5|1}} |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]] |align=center|{{ku|2|0}} |align=center|{{ku|3|1}} |- | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |align=center|{{ku|3|}}1 |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Atlético Madrid |align=center|{{ku|2|}}0 |align=center|{{ku|1|}}1 |} === Štvrťfinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |align=center|{{ku|4|0}} |{{Minivlajka|Švédsko}}Rosengård |align=center|{{ku|3|0}} |align=center|{{ku|1|0}} |- | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|{{ku|2|2}} ([[Pravidlo vonkajších gólov|prav.]]) |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|{{ku|0|1}} |align=center|{{ku|2|1}} |- | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|{{ku|4|2}} |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City |align=center|{{ku|3|0}} |align=center|{{ku|1|2}} |- | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |align=center|{{ku|5|1}} |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|{{ku|2|1}} |align=center|{{ku|3|0}} |} === Semifinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|{{ku|2|3}} | bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|{{ku|1|1}} |align=center|{{ku|1|2}} |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |align=center|{{ku|3|5}} | bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |align=center|{{ku|2|1}} |align=center|{{ku|1|4}} |} === Finále === {{Futbalbox3|dátum=16. máj 2021|čas=21:00|mužstvo1={{minivlajka |Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]|mužstvo2={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]|skóre={{ku|0|4}}|polčas={{ku|0|4}}|štadión=Gamla Ullevi, [[Göteborg]]|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2030666/|rozhodca={{minivlajka |Nemecko}} Riem Hussein|góly2={{gól|1|vl.}} [[Melanie Leupolz]]<br/>{{gól|14|p}} [[Alexia Putellas]]<br/>{{gól|21}} [[Aitana Bonmatí]]<br/>{{gól|36}} [[Caroline Graham Hansen|Graham Hansen]]|žlté karty1={{žltá karta |38}} Ingle|žlté karty2={{žltá karta |69}} Ouahabi}} == Štatistiky == === Najlepšie strelkyne === {| class="wikitable" |+ ! rowspan="2" |{{Tooltip|Po.|Poradie}} ! rowspan="2" |Hráčka ! rowspan="2" |Klub ! colspan="3" |{{Tooltip|G|Počet gólov}} |- !Kval. !Vyraď. !Spolu |- | rowspan="2" |1. | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Jennifer Hermoso | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |— |6 ! rowspan="2" |6 |- | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} Fran Kirby | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |— |6 |- | rowspan="2" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Holandsko}} Lieke Martens | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |— |5 ! rowspan="2" |5 |- | align="left" |{{Minivlajka|USA}} Sam Mewis | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City |— |5 |- | rowspan="10" |5. | align="left" |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Jelena Čanković | align="left" |{{Minivlajka|Švédsko}} Rosengård |— |4 ! rowspan="10" |4 |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Pernille Harderová|Pernille Harder]] | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |— |4 |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Marie-Antoinette Katoto]] | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |— |4 |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> Špela Kolbl | align="left" |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> Pomurje |3 |1 |- | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} Sydney Lohmann | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |— |4 |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Melvine Malard | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |— |4 |- | align="left" |{{Minivlajka|Nigéria}} Asisat Oshoala | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |— |4 |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Natia Pantsulaia | align="left" |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv |4 |0 |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Violeta Slović | align="left" |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica |4 |0 |- | align="left" |{{Minivlajka|Dánsko}} Sanne Troelsgaard | align="left" |{{Minivlajka|Švédsko}} Rosengård |— |4 |} === Káder sezóny === Tieto hráčky boli vybraté do kádra sezón: {| class="wikitable" |+ !Pozícia !Hráčka !Klub |- ! rowspan="3" |Brankárky | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} Ann-Katrin Berger | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Čile}}</small> Christiane Endler | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Sandra Paños | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- ! rowspan="6" |Obrankyne | align="left" |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Magdalena Eriksson]] | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} Marina Hegering | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} Kathrin Hendrich | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Kanada}}</small> Ashley Lawrence | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> María Pilar León | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Irene Paredes | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- ! rowspan="8" |Stredopoliarky | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Aitana Bonmati | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Grace Geyoro | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Patricia Guijarro | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Wales}} Sophie Ingle | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} Sydney Lohmann | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} Lina Magull | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |- | align="left" |{{Minivlajka|USA}} Sam Mewis | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Alexia Putellas | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- ! rowspan="6" |Útočníčky | align="left" |{{Minivlajka|Nórsko}} Caroline Graham Hansen | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Pernille Harderová|Pernille Harder]] | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Jennifer Hermoso | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Austrália}} Sam Kerr | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} Fran Kirby | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Holandsko}} Lieke Martens | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |} == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1973/1974 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:0fe565d4-a678-4a72-ad5c-9b141a0b0dc3?page=uuid:db9bca52-dfa7-4eea-a489-0a04d49c37e7 == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1974/1975 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:01fea30f-3c19-4ddf-bf9f-6ef08541370a?page=uuid:d46d61c1-c6f2-40b6-9a71-29cdc8702d2f&fulltext=skloplast vyžrebovanie jesennej časti == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1976/1977 == {{Infobox ligová sezóna|liga=1. slovenská národná futbalová liga žien|sezóna=1976/1977|začiatok=|koniec=|majster=[[TJ Skloplast Trnava]]|2_miesto=[[Slávia Holíč|Družba Holíč]]|3_miesto=ZPA Prešov|počet_mužstiev=3|odohraté_zápasy=18|počet_gólov=|priemer_gólov_na_zápas=|zostup=}}'''1. slovenská národná futbalová liga žien 1976/1977''' bol 9. ročník [[1. slovenská národná futbalová liga žien|slovenskej národnej futbalovej ligy]]. Majsterkami Slovenska sa stali futbalistky z [[TJ Skloplast Trnava]] V súťaži zostali len 3 tímy, kvôli nedostatku finančných prostriedkov, neschopnosti funkcionárov alebo malému kádru tímov. Tento ročník sa hral turnajových spôsobom, 3 turnaje počas jesene a 3 počas jari, vždy u iného súpera. <ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DIKDA {{!}} Digitálna knižnica SNK | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:633ba364-33e1-42e1-bba5-c99e4d7ba4f1?page=uuid:519217b7-c222-4014-85b4-38650a58a8e2 | vydavateľ = dikda.snk.sk | dátum prístupu = 2026-03-19}}</ref> Tabuľka po jesennej časti<ref name=":2" /> zápasy https://dikda.snk.sk/view/uuid:b25fd232-6792-4554-be75-fcc266fa8bc9?page=uuid:ed6742d5-2433-4314-84dc-274bc607630c predposledné kolo<nowiki/>https://dikda.snk.sk/view/uuid:43d14800-996f-4462-acbd-b7587fc790a1?page=uuid:a56f6ae0-4f94-402c-9c3b-e937903743a0 == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1978/1979 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1979/1980 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1980/1981 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1982/1983 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1983/1984 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1984/1985 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:7cb24c96-70d7-4048-819f-f30328add09c?page=uuid:03f77457-f245-4200-bc83-124e21f37af5 https://dikda.snk.sk/view/uuid:510df98e-fb85-433c-b875-1757a123c35f?page=uuid:d614d39d-706c-4ce3-b426-829ee81d7d9d&fulltext=agrostav%20spi%C5%A1sk%C3%A1 https://dikda.snk.sk/view/uuid:b73cf85a-b215-471e-aec7-26651caa4e96?page=uuid:2beffe50-0159-4d68-b0c0-23b94bbc2983 - konečná tabuľka po jesennej časti == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1986/1987 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:139b9a6d-3aff-417d-9420-bbde3e6cb7d9?page=uuid:ee0fb0b8-5c2c-4a81-be63-51576e9fd87e 2. turnaj https://dikda.snk.sk/view/uuid:7162ccf0-cb94-4c4a-94a5-b5147b5c96fe?page=uuid:191351cf-f7db-4965-b965-02ef7eba472c&fulltext=spi%C5%A1sk%C3%A1 == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1988/1989 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1989/1990 == == Natália Látal Mackovičová == {{Infobox Futbalista | meno = Natália Látal Mackovičová | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1983|10|15}}<ref>https://www.sefutboleuropa.com/svk/futbalovy-hrac/521-natalia-latal-mackovicova</ref> | miesto narodenia = | štát = [[Slovensko]] | roky = 1994{{--}}2004<br />2004{{--}}2006<br />2006{{--}}2008<br />2008{{--}}2010<br />2010{{--}}2012<br />2012{{--}}2013<br />2013{{--}}2015<br />2015{{--}}2018<br />2018{{--}}2020<br />2020{{--}} | kluby = [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]<br />PVFA Bratislava<br />SCU Ardagger<br />Brentwood Town Ladies<br />SCU Ardagger<br />OFK Dunajská Lužná<br />Lady Team Bratislava<br />ASK WSC Bruck an der Leitha<br />[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]<br />[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 2001{{--}}2008 | reprezentačné zápasy(góly) = 28 (2) | trénerské roky = 2011{{--}}2016<br />2011{{--}}2016<br /><br />2020{{--}} | trénerské kluby = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien do 15 rokov|Slovensko WU15]]<br />[[Slovenská futbalová reprezentácia žien do 17 rokov|Slovensko WU17]]<br />OFK Dunajská Lužná<br />[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] (asistentka trénera) }} '''Natália Látal Mackovičová''' je bývala slovenská futbalistka. Je jediná Slovenka s najvyššou trénerskou licenciou UEFA Pro. Pôsobí ako manažérka dievčenského a ženského futbalu v ŠK Slovan Bratislava.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sponzori si myslia, že v Slovane nepotrebujeme peniaze, hráčky však nemajú plat ani tu, hovorí trénerka Natália Látal | url = https://dennikn.sk/3553038/sponzori-si-myslia-ze-v-slovane-nepotrebujeme-peniaze-hracky-vsak-nemaju-plat-ani-tu-hovori-trenerka-natalia-latal/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2023-11-03 | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk-SK | meno = Jana | priezvisko = Sedláková}}</ref> V rokoch 2011 až 2014 bola koordinátorkou ženského futbalu v SFZ, neskôr manažérkou riadenia súťaží.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Natália Látal Mackovičová prvou Slovenkou s UEFA Pro licenciou | url = https://www.skslovan.com/9397 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk}}</ref> Bola prvou Slovenkou, ktorá hrala v anglickej lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ROZHOVOR Prvá Slovenka s najvyššou licenciou: Trénovať mužov by ma bavilo, ale mám iné poslanie | url = https://sport24.pluska.sk/futbal/rozhovor-prva-slovenka-najvyssou-licenciou-trenovat-muzov-ma-bavilo-ale-mam-ine-poslanie | vydavateľ = Šport24.sk | dátum vydania = 2022-02-02 | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk}}</ref> == Klubová kariéra == Na Slovensku hrala za Slovan Bratislava, v Anglicku za Brentwood Town Ladies<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Natalia Latal Mackovičova Slovan Bratislava | url = https://www.sefutboleuropa.com/svk/futbalovy-hrac/521-natalia-latal-mackovicova | vydavateľ = SEFUTBOLEUROPA.COM | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk | priezvisko = SEFUTBOLEUROPA.COM}}</ref> a Rakúsku.<ref name=":3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalistky znesú na ihrisku viac než muži. Ženský futbal na Slovensku napreduje | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zensky-futbal-na-slovensku-rozhovor-natalia-latal-mackovicova/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk}}</ref> == Reprezentácia == Slovensko reprezentovala v rokoch 2001 až 2008 a odohrala 28 zápasov a dala 2 góly.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SR WA – Aktualizované štatistiky, rekordérka v počte štartov Ondrušová | url = https://futbalsfz.sk/sr-wa-aktualizovane-statistiky-rekorderka-v-pocte-startov-ondrusova/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2019-07-20 | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Zeman}}</ref> == Trénerská kariéra == S trénerskou kariérou začala ako 17 ročná počas štúdia na FTVŠ vo Venglošovej akadémii ako asistentka trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TRÉNERI – NATÁLIA LÁTAL MACKOVIČOVÁ: Trénerka s diplomom nehovorí všetko nahlas {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/spravy/treneri-natalia-latal-mackovicova-trenerka-s-diplom-nehovori-vsetko-nahlas/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk}}</ref> V [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovane Bratislava]] bola hrajúcou trénerkou.<ref name=":3" /> futbalnet https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/57dc4a94818b2893507e6561/natalia-latal/#/futbal/prestupy/ == Kristína Panáková == {{Infobox Futbalista | meno = Kristína Panáková | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|2001|12|04}} | miesto narodenia = | štát = [[Slovensko]] | pozícia = stredopoliarka | súčasný klub = [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | roky = 2017{{--}}2022<br />2022{{--}}2025<br />2025{{--}} | kluby = [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]<br />SV Neulengbach<br />[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 2019{{--}} | reprezentačné zápasy(góly) = 31 (1) }} '''Kristína Panáková''' (* 4. decembra 2001<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Panáková | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657b6286dc8b72383050c5/kristina.panakova/?sectionId=7085 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk}}</ref>) je slovenská futbalistka hrajúca za slovenský [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] a [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenskú reprezentáciu]]. == Klubová kariéra == <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Panáková {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/5d657b6286dc8b72383050c5/kristina-panakova/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk}}</ref> == Reprezentácia == Debut v seniorskej reprezentácii mala 16. júna 2019 v prípravnom zápase proti Poľsku. Za reprezentáciu odohrala 31 zápasov a dala 1 gól.<ref name=":0" /> === Reprezentačné góly === {| class="wikitable" !Dátum !Miesto !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím !Typ zápasu !{{Tooltip|G|Počet gólov}} |- | align="center" |18.2.2021 | align="center" |La Valletta | align="center" |{{Minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]] | align="center" |{{Ku|0|4}} | align="center" |[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] | align="center" |Visit Malta Womens Trophy | align="center" |1 |} == Andrea Budošová == {{Infobox Futbalista | meno = Andrea Budošová | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1980|05|15}} | miesto narodenia = [[Čadca]] | štát = [[Česko-Slovensko]] | výška = 171 cm | pozícia = stredopoliarka, obrankyňa | roky = {{--}}2002<br />2002{{--}}2017<br />2007{{--}}2008<br />2017{{--}}2018<br />2018{{--}}2019<br />2019{{--}} | kluby = Hoffman FK Čadca<br />[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]]<br />USG Ardagger/Neustadtl<br />ABC Braník<br />[[FC Union Nové Zámky|Union Nové Zámky]]<br />ABC Braník | zápasy(góly) = <br /><br /><br /><br />23 (12) | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 1999{{--}}2011 | reprezentačné zápasy(góly) = 56 (20) }} '''Andrea Budošová''' (* 15. mája 1980) je bývalá slovenská futbalistka a [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenská reprezentantka.]] == Klubová kariéra == Na Slovensku hrala za Hoffman Čadca.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Frolová|meno=Mária|titul=Futbalistky HFK splnili vytýčený cieľ|periodikum=Žilinské noviny|vydavateľ=Petis press|dátum=2000-12-12|ročník=1|číslo=26|strany=13|dátum prístupu=2026-02-03|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:fc4520b3-2ace-4db4-8348-265239c8a0f7?page=uuid:d3893b62-34f7-459e-a3b1-7bf0134d66db}}</ref> Keď mala 21 rokov prestúpila do českej Slavie Praha. Pol roka hrala v Rakúsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil hráče Andrea BUDOŠOVÁ {{!}} SK Slavia Praha | url = https://www.slavia.cz/player?id=1752 | vydavateľ = www.slavia.cz | dátum prístupu = 2026-02-03}}</ref> == Reprezentácia == Slovensko reprezentovala od roku 1999 do 2011, odohrala 56 zápasov a dala 20 gólov.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SR WA – Aktualizované štatistiky, rekordérka v počte štartov Ondrušová | url = https://futbalsfz.sk/sr-wa-aktualizovane-statistiky-rekorderka-v-pocte-startov-ondrusova/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2019-07-20 | dátum prístupu = 2026-01-28 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Zeman}}</ref> == Ocenenia == Jedenástka roka 1999, 2000, 2001, 2005, 2006, 2007<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: V Poprade vyhlásili ženskú jedenástku roka 2013 | url = https://futbalsfz.sk/video-v-poprade-vyhlasili-zensku-jedenastku-roka-2013/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2014-01-31 | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = sk | meno = Viktoria | priezvisko = Joríkova}}</ref> Futbalistka roka 2000 diváckej ankety futbalového magazínu Tango<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Szilárd Németh osobnosťou roka 2000 v diváckej ankete televízneho futbalového magazínu Tango | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/szilard-nemeth-osobnostou-roka-2000-v-divackej-ankete-televizneho-futbaloveho-magazinu-tango | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> Osobnosť českej ligy žien 2014/15 3.miesto<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lucie Martínková osobností ligy žen | url = https://www.fotbal.cz/zeny/lucie-martinkova-osobnosti-ligy-zen/a18 | vydavateľ = Fotbal.cz | dátum vydania = 2015-06-20 | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = cs-CZ | meno = eSports cz, s r o- | priezvisko = www.esportsmedia.cz}}</ref> https://www.slavia.cz/player?id=1752 https://www.soccerdonna.de/de/andrea-budosova/leistungsdaten/spieler_236.html https://www.slavia.cz/roster?season=2017&category=ZEN https://www.fotbal.cz/souteze/turnaje/stats/d9832af7-790b-4ede-829b-5516f168adaa https://sparta.cz/cs/novinky/38500-becko-vyhralo-i-na-braniku 2021 bránik == Veronika Klechová == https://www.weltfussball.at/person/pe309625/veronika-klechova/ https://www.oefb.at/oefb/Bewerb/Spielplan/15701?OEFB-Frauen-Bundesliga https://www.worldfootball.net/person/pe309625/ https://www.oefb.at/Profile/Spieler/948236?Veronika-Klechova https://futbalsfz.sk/klechova-a-korenciova-na-autogramiade-v-ziline/ https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/5d655f9386dc8b72382a59d6/veronika-kissova/#/futbal/prestupy/ https://ufp.sk/2025/01/30/laska-na-futbalovom-ihrisku-pribeh-veroniky-a-filipa-kissovcov/ https://sport7.dnes24.sk/72753/veronika-klechova-zeny-vo-futbale-vedia-byt-skutocne-zakerne == Mapa == {{LocMap+|Švédsko|float=center|places={{LocMap~|Švédsko|lat=59.21|long=18.00|label=[[Solna]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=58.36|long=16.12|label=[[Norrköping]]|position=right}} {{LocMap~|Švédsko|lat=58.2457|long=15.3731|label=[[Linköping]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=57.42|long=11.58|label=[[Göteborg]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.3941|long=16.2146|label=[[Kalmar (mesto)|Kalmar]]|position=right}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.5237|long=14.4833|label=[[Växjö]]|position=top}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.4026|long=12.5126|label=[[Halmstad]]|position=bottom}}}} {| class="wikitable" ! rowspan="4" |{{LocMap+|Spojené kráľovstvo|float=Center|places={{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=51.523|long=-0.284|label=[[Londýn]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.472|long=-2.242|label=[[Manchester]]|position=top}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.370|long=-1.471|label=[[Sheffield]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=50.906|long=-1.391|labe[[Southampton]]|position=top}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=50.862|long=-0.083|label=[[Brighton and Hove]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=52.010|long=-0.734|label=[[Milton and Keynes]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.428|long=-1.362|label=[[Rotherham]]|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.491|long=-2.529|label=[[Leigh, Greater Manchester|Leigh]]|position=left}}}} |- |- |- |} == Mužstvo == {{Infobox Futbalový klub|celýnázov=Futbalová komunita Kozmos|názovklubu=FK Kozmos|liga=[[6. liga]]|majiteľ=členovia komunity a klubu|založený=2018|vzor_po2=000000|ľavéplece2=000000|telo2=000000|pravéplece2=000000|trenírky2=000000|ponožky2=FF0000|vzor_t1=_whitestripes4|vzor_lp1=_aljazira1415t|vzor_pp1=_aljazira1415t|ľavéplece1=FF0000|pravéplece1=FF0000|telo1=FF0000}} '''FK Kozmos''' ('''Futbalová komunita Kozmos''') je amatérsky futbalový klub založený v roku 2018???. Kozmos má mužský tím pôsobiaci v 6. lige a ženský tím pôsobiaci v 2. lige. Prvá sezóna mužstva bola 2019/2020 a ženstva 2021/2022. == Vznik == V decembri 2018 bolo prvé stretnutie troch kamarátov s nápadom na vznik futbalového klubu, ktorý by vlastnili fanúšikovia po vzore tímov z Anglicka a Záhrebu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbal má silu spájať. FK Kozmos to dokazuje fanúšikmi, ktorí nenadávajú a nosia dúhové vlajky {{!}} Sóda | url = https://soda.o2.sk/pribehy/futbal-ma-silu-spajat-fk-kozmos-to-dokazuje-fanusikmi-ktori-nenadavaju-a-nosia-duhove-vlajky/ | vydavateľ = soda.o2.sk | dátum vydania = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = sk-SK | meno = Magdalena | priezvisko = Tomalova}}</ref> == Ligová história == {| class="wikitable" |+ !Sezóna !Liga !Zväz !Umiestenie !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} |- |2019/2020 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |9. miesto |11 |3 |0 |8 |12 |34 | -24 |'''9''' |- |2020/2021 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |7. miesto |10 |3 |3 |4 |25 |26 | -18 |'''12''' |- |2021/2022 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |2. miesto |18 |10 |3 |5 |71 |25 |6 |'''33''' |- |2022/2023 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |7. miesto |26 |10 |4 |12 |53 |42 | -5 |'''34''' |- |2023/2024 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |10. miesto |24 |8 |2 |14 |43 |53 | -10 |'''26''' |- |2024/2025 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |4. miesto |26 |13 |3 |10 |57 |45 |3 |'''42''' |- |2025/2024 | | | | | | | | | | | |} <small>Od sezóny 2022/2023 nastala reorganizácia súťaži, 5. liga sa zmenila na 6. ligu.</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bratislava klesne o jednu ligu. Ako zmení reorganizácia súťaže v hlavnom meste? | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-slovensko-bratislava-reorganizacia-predpoklad-regionalne-sutaze-bfz-2022-2023/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-08 | jazyk = sk}}</ref> == Ženstvo == {{Infobox Futbalový klub|názovklubu=FK Kozmos|celýnázov=Futbalová komunita Kozmos|liga=[[2. slovenská futbalová liga ženy|2. liga]]|sezóna=[[2. slovenská futbalová liga ženy 2024/2025|2024/2025]] |vzor_lp1=|vzor_t1=|vzor_pp1=|trenírky1=FF0000|ponožky1=FF0000|telo1=FFFFFF|ľavéplece1=FFFFFF|pravéplece1=FFFFFF||vzor_lp2=|vzor_t2=_thinpurplestripes|vzor_pp2=|ľavéplece2=551A8B|telo2=00FFFF|pravéplece2=551A8B|trenírky2=551A8B|ponožky2=551A8B|majiteľ=členovia komunity a klubu}} '''FK Kozmos''' ('''Futbalová komunita Kozmos''') je amatérsky futbalový klub založený v roku 2018???. Kozmos má mužský tím pôsobiaci v 6. lige a ženský tím pôsobiaci v 2. lige. Prvá sezóna mužstva bola 2019/2020 a ženstva 2021/2022. == Ligová história == {| class="wikitable" !Sezóna !Liga !Umiestenie !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} |- |2021/2022 |2. liga - skupina A |8. miesto |16 |1 |1 |14 |10 |61 | -20 |'''4''' |- |2022/2023 |2. liga - skupina A |7. miesto |21 |2 |1 |18 |13 |133 | -23 |'''7''' |- |2023/2024 |2. liga |10. miesto |18 |0 |1 |17 |8 |92 | -26 |'''1''' |- |2024/2025 |2. liga |7. miesto |16 |4 |3 |9 |27 |45 | -9 |'''15''' |- |2025/2024 |2. liga | | | | | | | | | |} [[Pomoc:Tabuľka farieb]] [[Pomoc:Tabuľky#]] zelená - bgcolor="#ccffcc" žltá - bgcolor="#ffffcc" oranžová - bgcolor="#ffcC99" červená - bgcolor="#ffcccc" == Ostatné odkazy == ženský futbal - áno či nie https://dikda.snk.sk/view/uuid:d8f8d201-c3af-41f2-9df8-ebf009d4eb85?page=uuid:6b0127ec-a3bb-49ea-82a4-e7e64910a213 amazonky v kopačkách, slovenským futbalistkám patrí budúcnosť https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d9aba1d-ebd7-4bf0-bce0-983df8a2da1a?page=uuid:790441f6-268e-438a-b23a-82d81c341e4a futbalistky prievozu na čele, pred posledným kolom pohára hlasu ľudu https://dikda.snk.sk/view/uuid:fe1e2459-c57e-40cc-9196-d2742889fa4f?page=uuid:19fff2d7-4ab8-47ae-806d-45d0a9dcd789 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d173900d-ea47-481e-a235-92f96668801f?page=uuid:5fe3a2c8-ef84-47ef-abc0-5c0eff34eeed rapid bratislava proti b. bystrici, posledný zápas pohára hlasu ľudu https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d9aba1d-ebd7-4bf0-bce0-983df8a2da1a?page=uuid:790441f6-268e-438a-b23a-82d81c341e4a rapid braitslava - fortuna viedeň 11:0 https://dikda.snk.sk/view/uuid:67044fe6-ab82-4255-9bcc-e9ea1540f49e?page=uuid:1c9d2562-8bc7-472a-bbe9-6867cc28c13c&fulltext=rapid televízna relácia ženy v kopačkých https://dikda.snk.sk/view/uuid:157cfce4-45e2-4b57-a829-beec4e38f5c1?page=uuid:89299ead-bee8-47e5-ae72-56c220f87390&fulltext=%C5%BEeny%20v%20kopa%C4%8Dk%C3%A1ch zpa prešov vyhra 2. ročníka, konenčá tabuľka 1969/70 https://dikda.snk.sk/view/uuid:3a39112b-750b-47b4-9da5-d44680c71320?page=uuid:78e1b8b6-90bb-491c-a23f-570953d5777b pred posledným kolon 2. ročníka https://dikda.snk.sk/view/uuid:c496a701-b104-4bef-a4ac-a4e7190359e0?page=uuid:d0b1deae-6b0b-4c1b-8c7e-c3b0521e6090 13. kolo 2. ročníka https://dikda.snk.sk/view/uuid:b46856c2-fbe0-4d8d-8946-0c53662746aa?page=uuid:19880d86-c23d-4049-ace0-706ebe2f74e5 1970/71, vyžrebovanie 1. ženskej ligy https://dikda.snk.sk/view/uuid:32bf8edc-5260-4c6c-88b6-8df384d998c9?page=uuid:494068eb-7712-4517-9d30-096cd4e6982e snl 1991 https://dikda.snk.sk/view/uuid:c1bcac13-ae7b-4048-82ef-13f35cb539e0?page=uuid:8ba41ce0-69cb-4b67-b4bf-94a5c756a69a&fulltext=%C5%BEeny%20v%20kopa%C4%8Dk%C3%A1ch SNL 1986 https://dikda.snk.sk/view/uuid:be4c971d-b21e-42b4-8990-f2e473831012?page=uuid:6506808c-c1b5-46c4-bd29-52b6406cbfeb&fulltext=slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20liga%20skloplast o ženách v kopačkách https://dikda.snk.sk/view/uuid:eba6b70b-85fc-4332-88fe-b6109511aa6e?page=uuid:620f87ed-119c-4caf-8ae0-f26dd8cd1972 prvá zápas medzi slovenskom a českom (SSR ČSR) https://dikda.snk.sk/view/uuid:96814aa0-7ddf-4e24-99b0-eac60fbcdeba?page=uuid:306c9ff9-5881-487a-8b46-e1656ac95dc3 dfk prešov 1997 https://dikda.snk.sk/view/uuid:cadda9c1-4172-4a72-b4ea-86014fa1f8e2?page=uuid%3A9c6d9390-8f61-493d-b030-a436c75a28d5 dfk prešov 1999 https://dikda.snk.sk/view/uuid:24bfa637-b7f4-42ae-8281-fc1f1f3b5701?page=uuid%3Adedf5d65-b543-4c4b-9cf5-fade55030474 https://dikda.snk.sk/view/uuid:54ba9db0-48a7-4bf1-8788-c3b32f84646d?page=uuid%3Aa647b00b-fd20-40b9-b11d-397018e17909 zpa dukla prešov https://dikda.snk.sk/view/uuid:853c3550-ee27-45d2-ba1e-57ae02e28085?page=uuid%3A6abc0481-560c-4842-9a67-5093c5986214 1. ročník 1969 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d9f7f513-28e1-4d04-af03-ff76dd4b76d2?page=uuid:adc21e38-e61e-4881-99b3-a1a566c1cf6c https://dikda.snk.sk/view/uuid:da81df24-0871-4a4d-9dfb-1580f7883634?page=uuid:261e0d6d-19a0-4c01-bb6d-544ebd5be669&fulltext=rapid https://dikda.snk.sk/view/uuid:ab9e04d2-9272-473f-8016-cb7069f8abc2?page=uuid:b09cc926-627e-45d6-8237-195699038aee&fulltext=rapid markušovce https://dikda.snk.sk/view/uuid:66d884cc-6cb3-4ec9-9c29-bc331356dfca?page=uuid:cbef1cc1-fa93-45cd-827a-bd983e5a4091 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d64a8765-6a3e-4267-85e6-4a4dfb401ca4?page=uuid:7cf02e2b-d11c-4caf-8d11-3018c453c786 i7km8a44h6bashmv1j83cwp1dni8ndy 8199455 8199282 2026-04-17T06:35:08Z Lekvarnička 262477 8199455 wikitext text/x-wiki == Liga majsteriek 2021/2022 == {{Infobox ligová sezóna|liga=Liga majsteriek|sezóna=2021/2022|sezóna_po=Liga majstrov žien UEFA 2022/2023|majster={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] (8. titul)|2_miesto={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]|najlepší_strelec={{minivlajka |Španielsko}} [[Alexia Putellas]] (11 gólov)|sezóna_pred=Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|počet_mužstiev=72 (zo 50 asociácii)|odohraté_zápasy=61|počet_gólov=220|začiatok=17. august 2022|koniec=21. máj 2021|počet_divákov=551 578|priemer_gólov_na_zápas=3,61}}'''Liga majsteriek 2021/2022''' bol 21. ročníkom [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majsteriek]]. Bol prvým ročníkom po zmene formátu. Po kvalifikácii sa hrala skupinová fáza, zápasy doma a vonku. Finále sa konalo na v [[Turín|Turíne]] na [[Juventus Stadium]]. Vítaz sa automaticky kvalifikoval do skupinovej fázy ročníka Ligy majsteriek 2022/23. Vo všetkých zápasoch vyraďovacej fázy sa použil VAR. 24. júna 2021 UEFA schválila návrh na zrušenie [[Pravidlo vonkajších gólov|pravidla vonkajších gólov]] vo všetkých klubových súťažiach. Ak je po dvojzápase remíza, o víťazovi rozhodne 30 minútové predĺženie, ak je remíza aj po predĺžená. o víťazovi rozhodne [[penaltový rozstrel]]. [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] ako obhajkyne titulu prehrali vo finále s [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]], tie vyhrali svoj ôsmy titul. Keďže v tomto ročníku neboli už v žiadnej krajine obmedzenia divákov na vonkajších športových podujatiach, návštevnosť (od skupinovej fázy) sa zvýšila na 552 000, čo je viac ako dvojnásobok predchádzajúceho rekordu 228 000 v ročníku 2016/17, pomohli tomu aj dva zápasy vyraďovacej fázy na štadióne [[Camp Nou]] s viac ako 90 000 divákmi. == Priradenie asociačných tímov == Rebríček futbalových asociácii bol na základe koeficientov UEFA, a určili počet tímov z asociácii, ktoré sa zúčastnili súťaže. *Asociácie na 1. až 6. mieste - 3 tímy *Asociácie na 7. až 16. mieste - 2 tímy * Ostatné asociácie - 1 tím * Ak by sa víťazný tím [[Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|Ligy majsteriek 2020/21]] nekvalifikoval cez svoju domácu súťaž, dostal by dodatočné miesto v súťaži. Futbalové asociácie musia mať domácu ligu hranú systémom jedenásť na jedenásť, aby mohol tím súťažiť. Od sezóny 2019/2020 organizuje ženskú domácu ligu 52 z 55 členov UEFA, neorganizujú ich krajiny: Andorra, Lichtenštajnsko a San Maríno. === Rebríček UEFA === Pre tento ročník sa použil koeficient ženských tímov 2020, ktoré brali do úvahy výsledky v európskych súťažiach od sezóny 2015/2016 do 2019/2020. {| class="wikitable" |+ !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! rowspan="20" | !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! rowspan="20" | !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> |- !<small>1.</small> |<small>{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]]</small> | align="right" |96,000 | rowspan="6" align="center" |3 !<small>20.</small> |<small>{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]]</small> | align="right" |14,500 | rowspan="18" align="center" |1 !<small>38.</small> |<small>{{Minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]]</small> | align="right" |4,000 | rowspan="13" align="center" |1 |- !<small>2.</small> |<small>{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]</small> | align="right" |73,000 !<small>21.</small> |<small>{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]</small> | align="right" |14,500 !<small>39.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]</small> | align="right" |4,000 |- !<small>3.</small> |<small>{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]</small> | align="right" |58,000 !<small>22.</small> |<small>{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]]</small> | align="right" |12,500 !<small>40.</small> |<small>{{Minivlajka|Wales}} [[Wales]]</small> | align="right" |3,500 |- !<small>4.</small> |<small>{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]]</small> | align="right" |56,500 !<small>23.</small> |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]]</small> | align="right" |12,000 !<small>41.</small> |<small>{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]]</small> | align="right" |3,000 |- !<small>5.</small> |<small>{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]</small> | align="right" |45,500 !<small>24.</small> |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]]</small> | align="right" |12,000 !<small>42.</small> |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[Faerské ostrovy]]</small> | align="right" |2,500 |- !<small>6.</small> |<small>{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]]</small> | align="right" |40,500 !<small>25.</small> |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]]</small> | align="right" |11,000 !<small>43.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]]</small> | align="right" |2,000 |- !<small>7.</small> |<small>{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]]</small> | align="right" |34,500 | rowspan="10" align="center" |2 !<small>26.</small> |<small>{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]</small> | align="right" |10,500 !<small>44.</small> |<small>{{Minivlajka|Malta}} [[Malta]]</small> | align="right" |1,000 |- !<small>8.</small> |<small>{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]]</small> | align="right" |33,000 !<small>27.</small> |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]</small> | align="right" |10,000 !<small>45.</small> |<small>{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]</small> | align="right" |1,000 |- !<small>9.</small> |<small>{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]</small> | align="right" |30,500 !<small>28.</small> |<small>{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]]</small> | align="right" |9,500 !<small>46.</small> |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]]</small> | align="right" |0,500 |- !<small>10.</small> |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]]</small> | align="right" |29,000 !<small>29.</small> |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]]</small> | align="right" |9,000 !<small>47.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]]</small> | align="right" |0,000 |- !<small>11.</small> |<small>{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]]</small> | align="right" |27,500 !<small>30.</small> |<small>{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]</small> | align="right" |7,500 !<small>48.</small> |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]]</small> | align="right" |0,000 |- !<small>12.</small> |<small>{{Minivlajka|Island}} [[Island]]</small> | align="right" |26,000 !<small>31.</small> |<small>{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]]</small> | align="right" |7,500 !<small>49.</small> |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]]</small> | align="right" |0,000 |- !<small>13.</small> |<small>{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]]</small> | align="right" |24,000 !<small>32.</small> |<small>{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]]</small> | align="right" |7,000 !<small>50.</small> |<small>{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]]</small> | align="right" |0,000 |- !<small>14.</small> |<small>{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]]</small> | align="right" |23,000 !<small>33.</small> |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]]</small> | align="right" |7,000 ! rowspan="5" |<small>{{Tooltip|BP|Bez poradia}}</small> |<small>{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]]</small> | align="center" |— | rowspan="2" align="center" |<small>{{Tooltip|NDS|Nevstúpili do súťaže}}</small> |- !<small>15.</small> |<small>{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]</small> | align="right" |22,500 !<small>34.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]]</small> | align="right" |6,000 |<small>{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]]</small> | align="center" |— |- !<small>16.</small> |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]]</small> | align="right" |19,000 !<small>35.</small> |<small>{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]]</small> | align="right" |5,000 |<small>{{Minivlajka|Andorra}} [[Andorra]]</small> | align="center" |— | rowspan="3" align="center" |<small>{{Tooltip|NDL|Neorganizujú domácu ligu}}</small> |- !<small>17.</small> |<small>{{Minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]]</small> | align="right" |16,000 | rowspan="3" align="center" |1 !<small>36.</small> |<small>{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]</small> | align="right" |4,500 |<small>{{Minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]]</small> | align="center" |— |- !<small>18.</small> |<small>{{Minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]]</small> | align="right" |15,500 !<small>37</small> |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]]</small> | align="right" |4,500 |<small>{{Minivlajka|San Marino}} [[San Maríno|San Marino]]</small> | align="center" |— |- !<small>19.</small> |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]]</small> | align="right" |15,000 | colspan="4" | | colspan="4" | |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" ! colspan="2" | !Tímy vstupujúce do tohto kola !Tímy postupujúce z predchádzajúceho kola |- ! rowspan="2" |1. kolo !Majstrovstvá časť (43 tímov) | * 43 majsteriek z asociácií na 8. až 50. mieste | |- !Nemajstrovská časť (16 tímov) | * 10 tímov z druhého miesta z asociácií na 7. až 16. mieste * 6 tímy z tretieho miesta z asociácií na 1. až 6. mieste | |- ! rowspan="2" |2. kolo !Majstrovstvá časť (14 tímov) | * 3 majsteriek z asociácií na 5. až 7. mieste | * 11 víťaziek miniturnajov z prvého kola majstrovskej časti |- !Nemajstrovská časť (10 tímov) | * 6 tímov z druhého miesta z asociácií na 1. až 6. mieste | * 4 víťaziek miniturnajov z prvého kola nemajstrovskej časti |- ! colspan="2" |Skupinová fáza (16 tímov) | * 4 majsteriek z asociácií na 1. až 4. mieste | * 7 víťaziek z druhého kola majstrovskej časti * 5 víťaziek z druhého kola nemajstrovskej časti |- ! colspan="2" |Vyraďovacia fáza (8 tímov) | | * 4 víťazky skupinovej fázy * 4 tímy na druhých miestach skupinovej fázy |} === Tímy === Legenda: * LM - tím vyhral Ligu majstrov žien v minulom ročníku * (1) - tím bol na prvom mieste v domácej lige * (2) - tím bol na druhom mieste v domácej lige * (3) - tím bol na treťom mieste v domácej lige * {{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}} - súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19 {| class="wikitable" |+ ! colspan="2" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" |Skupinová fáza |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]<small>^{[[Liga majstrov žien UEFA 2019/2020|LM]]}</small> (1) |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] (1) |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] (1) |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] (1) |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="3" |2. kolo !MČ |{{Minivlajka|Švédsko}} BK Häcken (1) |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] (1) |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> Køge (1) | |- ! rowspan="2" |NČ |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] (2) |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] (2) |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Real Madrid (2) |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City (2) |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Rosengård]] (2) |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] (2) | colspan="2" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="15" |1. kolo ! rowspan="11" |MČ |{{Minivlajka|Holandsko}} Twente (1) |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] (1) |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> BIIK Kazygurt (1) |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small>Vålerenga (1) |- |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Breiðablik ({{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}}-1) |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}Servette Chênois (1) |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] (1) |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> CSKA Moskva (1) |- |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> Dinamo-BGU Minsk (1) |{{Minivlajka|Cyprus}} Apollon Limassol (1) |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica (1) |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] (1) |- |<small>{{Minivlajka|Litva}}</small> [[FC Gintra|Gintra Universitetas]] (1) |<small>{{Minivlajka|Poľsko}}</small> Czarni Sosnowiec (1) |<small>{{Minivlajka|Belgicko}}</small> Anderlecht (1) |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> Benfica (1) |- |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}</small> [[SFK 2000]] (1) |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}}</small> Olimpia Cluj (1) |{{Minivlajka|Fínsko}} Åland United (1) |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv (1) |- |<small>{{Minivlajka|Grécko}}</small> PAOK (1) |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}}</small> Ferencváros (1) |{{Minivlajka|Turecko}} Beşiktaş (1) |<small>{{Minivlajka|Írsko}}</small>Peamount United (1) |- |{{Minivlajka|Albánsko}} Vllaznia (1) |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}}</small> Osijek (1) |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> Pomurje (1) |<small>{{Minivlajka|Izrael}}</small> Kiryat Gat (1) |- |<small>{{Minivlajka|Estónsko}}</small> Flora (1) |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}}</small> NSA Sofia (1) |<small>{{Minivlajka|Kosovo}}</small> Mitrovica (1) |<small>{{Minivlajka|Slovensko}}</small> [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] ({{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}}-[[1. slovenská futbalová liga žien 2020/2021|1]]) |- |<small>{{Minivlajka|Wales}}</small> Swansea City (1) |{{Minivlajka|Čierna hora}} Breznica Pljevlja (1) |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}}</small> [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ]] (1) |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}}</small> Glentoran (1) |- |{{Minivlajka|Malta}} Birkirkara ({{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}}-1) |{{Minivlajka|Lotyšsko}} Rīgas FS (1) |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}}</small> Agarista-ȘS Anenii Noi (1) |<small>{{Minivlajka|Macedónsko}}</small> Kamenica Sasa (1) |- |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}}</small> Tbilisi Nike (1) |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}}</small> Racing FC (1) |<small>{{Minivlajka|Arménsko}}</small> Hayasa (1) | |- ! rowspan="4" |NČ |{{Minivlajka|Francúzsko}} Bordeaux (3) |{{Minivlajka|Nemecko}} 1899 Hoffenheim (3) |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Levante (3) |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] (3) |- |{{Minivlajka|Švédsko}} Kristianstad (3) |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> Slovácko (3) |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby IF]] (2) |{{Minivlajka|Holandsko}} PSV (2) |- |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> Milan (2) |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> Okzhetpes (2) |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> Rosenborg (2) |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Valur ({{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}}-2) |- |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} Zürich (2) |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small>Celtic (2) |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> Lokomotiv Moskva (2) |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> FC Minsk (2) |} == Harmonogram == {| class="wikitable" |+ !Fáza !Kolo !Losovanie !1. zápas !2. zápas |- | rowspan="2" align="center" |Kvalifikácia | align="center" |'''1. kolo''' |align=center|2. júl 2021 2021 |align=center|17. – 18. august 2021 (semi-finals) |align=center|20. – 21. august 2021 (third-place play-off & final) |- | align="center" |'''2. kolo''' |align=center|22. august 2021 |align=center|31. august – 1. september 2021 |align=center|8. – 9. september 2021 |- |align=center rowspan="6" |Skupinová fáza |align=center|'''1. zápas''' |align=center rowspan="6" |13. september 2021 |align=center colspan="2" |5. – 6. október 2021 |- |align=center|'''2. zápas''' |align=center colspan="2" |13. – 14. október 2021 |- |align=center|'''3. zápas''' |align=center colspan="2" |9. – 10. november 2021 |- |align=center|'''4. zápas''' |align=center colspan="2" |17. – 18. november 2021 |- |align=center|'''5. zápas''' |align=center colspan="2" |8. – 9. december 2021 |- |align=center|'''6. zápas''' |align=center colspan="2" |15. – 16. december 2021 |- | rowspan="3" align="center" |Vyraďovacia fáza |align=center|'''Štvrťfinále''' |align=center rowspan="3" |20. december 2021 |align=center|22. – 23, marec 2022 |align=center|30. – 31. marec 2022 |- |align=center|'''Semifinále''' |align=center|23. – 24. apríl 2022 |align=center|30. apríl – 1. máj 2022 |- |align=center|'''Finále''' |align=center colspan="2" |21. máj 2022 na [[Juventus Stadium]], [[Turín]] |} == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2021/2022}} === 1. kolo === ==== Majstrovstvá časť ==== '''Turnaj 1''' Usporiadateľ: [[FC Gintra|Gintra Universitetas]].{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Litva}} [[FC Gintra|Gintra Universitetas]]|0|{{minivlajka |Estónsko}} Flora|0|18. august|{{minivlajka |Island}} Breiðablik|7|{{minivlajka |Faerské ostrovy}} [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ]]|0|21. august|{{minivlajka |Litva}} [[FC Gintra|Gintra Universitetas]]|1|{{minivlajka |Island}} Breiðablik|8|21. august|{{minivlajka |Faerské ostrovy}} [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ]]|0|{{minivlajka |Estónsko}} Flora|1}}'''Turnaj 2''' Usporiadateľ: Glasgow City.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Kazachstan}} BIIK Kazygurt|4|{{minivlajka |Slovensko}} [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]|0|18. august|{{minivlajka |Škótsko}} Glasgow City|3|{{minivlajka |Malta}} Birkirkara|0|21. august|{{minivlajka |Kazachstan}} BIIK Kazygurt|0|{{minivlajka |Škótsko}} Glasgow City|1|21. august|{{minivlajka |Slovensko}} [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] ([[Predĺženie|po p.]])|1|{{minivlajka |Malta}} Birkirkara|0}}'''Turnaj 3''' Usporiadateľ: Osijek.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Belgicko}} Anderlecht|3|{{minivlajka |Arménsko}} Hayasa|0|18. august|{{minivlajka |Chorvátsko}} Osijek|5|{{minivlajka |Čierna hora}} Breznica Pljevlja|0|21. august|{{minivlajka |Belgicko}} Anderlecht|0|{{minivlajka |Chorvátsko}} Osijek|1|21. august|{{minivlajka |Čierna hora}} Breznica Pljevlja|3|{{minivlajka |Arménsko}} Hayasa|2}}'''Turnaj 4''' Usporiadateľ: SFK 2000.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Portugalsko}} Benfica|4|{{minivlajka |Izrael}} Kiryat Gat|0|18. august|{{minivlajka |Bosna a Hercegovina}} SFK 2000|0|{{minivlajka |Luxembursko}} Racing FC|1|21. august|{{minivlajka |Portugalsko}} Benfica|7|{{minivlajka |Luxembursko}} Racing FC|0|21. august|{{minivlajka |Bosna a Hercegovina}} SFK 2000 ([[Predĺženie|po p.]]) ([[Penaltový rozstrel|p]])|1 (4)|{{minivlajka |Izrael}} Kiryat Gat|1 (2)}}'''Turnaj 5''' Usporiadateľ: Åland United.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Švajčiarsko}} Servette Chênois|1|{{minivlajka |Severné Írsko}} Glentoran|0|18. august|{{minivlajka |Rumunsko}} Olimpia Cluj|0|{{minivlajka |Fínsko}} Åland United|4|21. august|{{minivlajka |Švajčiarsko}} Servette Chênois|1|{{minivlajka |Fínsko}} Åland United|0|21. august|{{minivlajka |Rumunsko}} Olimpia Cluj|0|{{minivlajka |Severné Írsko}} Glentoran|2}}'''Turnaj 6''' Usporiadateľ: Apollon Limassol.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Cyprus}} Apollon Limassol|2|{{minivlajka |Bielorusko}} Dinamo-BGU Minsk|0|18. august|{{minivlajka |Rusko}} CSKA Moskva|4|{{minivlajka |Wales}} Swansea City|1|21. august|{{minivlajka |Cyprus}} Apollon Limassol|2|{{minivlajka |Rusko}} CSKA Moskva|1|21. august|{{minivlajka |Bielorusko}} Dinamo-BGU Minsk|2|{{minivlajka |Wales}} Swansea City|0}}'''Turnaj 7''' Usporiadateľ: PAOK.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Nórsko}} Vålerenga|5|{{minivlajka |Kosovo}} Mitrovica|0|18. august|{{minivlajka |Grécko}} PAOK|6|{{minivlajka |Moldavsko}} Agarista Anenii Noi|0|21. august|{{minivlajka |Nórsko}} Vålerenga|2|{{minivlajka |Grécko}} PAOK|0|21. august|{{minivlajka |Kosovo}} Mitrovica|3|{{minivlajka |Moldavsko}} Agarista Anenii Noi|0}}'''Turnaj 8''' Usporiadateľ: Juventus.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]|7|{{minivlajka |Turecko}} Beşiktaş|0|18. august|{{minivlajka |Taliansko}} Juventus|12|{{minivlajka |Macedónsko}} Kamenica Sasa|0|21. august|{{minivlajka |Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]|1|{{minivlajka |Taliansko}} Juventus|4|21. august|{{minivlajka |Turecko}} Beşiktaş|4|{{minivlajka |Macedónsko}} Kamenica Sasa|0}}'''Turnaj 9''' Usporiadateľ: Twente{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Holandsko}} Twente|9|{{minivlajka |Gruzínsko}} Tbilisi Nike|0|18. august|{{minivlajka |Srbsko}} Spartak Subotica|5|{{minivlajka |Írsko}} Peamount United|2|21. august|{{minivlajka |Holandsko}} Twente ([[Predĺženie|po p.]])|5|{{minivlajka |Srbsko}} Spartak Subotica|3|21. august|{{minivlajka |Írsko}} Peamount United|kont.|{{minivlajka |Gruzínsko}} Tbilisi Nike|}}'''Turnaj 10''' Usporiadateľ: Pomurje.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Ukrajina}} Zhytlobud-1 Kharkiv|5|{{minivlajka |Bulharsko}} NSA Sofia|1|18. august|{{minivlajka |Slovinsko}} Pomurje|6|{{minivlajka |Lotyšsko}} Rīgas FS|1|21. august|{{minivlajka |Ukrajina}} Zhytlobud-1 Kharkiv|4|{{minivlajka |Slovinsko}} Pomurje|1|21. august|{{minivlajka |Bulharsko}} NSA Sofia|2|{{minivlajka |}}|1}}'''Turnaj 11''' Usporiadateľ: Czarni Sosnowiec.{{Play-off3|RD1=Semifinále|RD2-team1={{minivlajka|Albánsko}} Vllaznia ([[Predĺženie|po p.]]) ([[Penaltový rozstrel|p]])|RD1-team1={{minivlajka|Maďarsko}} Ferencváros|RD1-team2={{minivlajka|Poľsko}} Czarni Sosnowiec|RD1-score1=2|RD1-score2=1|RD2-team2={{minivlajka|Maďarsko}} Ferencváros|RD2-score1=0 (3)|RD2-score2=0 (1)}} === Nemajstrovská časť === '''Turnaj 1''' Usporiadateľ: [[FC Zürich (ženy)|Zürich]].{{Play-off4+3miesto|17. august|{{minivlajka |Nemecko}} 1899 Hoffenheim|1|{{minivlajka |Island}} Valur|0|17. august|{{minivlajka |Švajčiarsko}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]]|1|{{minivlajka |Taliansko}} AC Miláno|2|20. august|{{minivlajka |Nemecko}} 1899 Hoffenheim|2|{{minivlajka |Taliansko}} AC Miláno|0|20. august|{{minivlajka |Švajčiarsko}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]]|1|{{minivlajka |Island}} Valur|3}}'''Turnaj 2''' Usporiadateľ: Kristianstad.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Francúzsko}} Bordeaux|2|{{minivlajka |Česko}} Slovácko|1|18. august|{{minivlajka |Dánsko}} [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby IF]]|0|{{minivlajka |Švédsko}} Kristianstad|1|21. august|{{minivlajka |Francúzsko}} Bordeaux|3|{{minivlajka |Švédsko}} Kristianstad|1|21. august|{{minivlajka |Dánsko}} [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby IF]]|2|{{minivlajka |Česko}} Slovácko|1}}'''Turnaj 3''' Usporiadateľ: [[Rosenborg BK (ženy)|Rosenborg]].{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Španielsko}} Levante|2|{{minivlajka |Škótsko}} Celtic|1|18. august|{{minivlajka |Bielorusko}} FC Minsk|1|{{minivlajka |Nórsko}} [[Rosenborg BK (ženy)|Rosenborg]]|2|21. august|{{minivlajka |Španielsko}} Levante ([[Predĺženie|po p.]])|4|{{minivlajka |Nórsko}} [[Rosenborg BK (ženy)|Rosenborg]]|3|21. august|{{minivlajka |Bielorusko}} FC Minsk ([[Predĺženie|po p.]])|3|{{minivlajka |Škótsko}} Celtic|2}}'''Turnaj 4''' Usporiadateľ: Lokomotiv Moskva.{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|4|{{minivlajka |Kazachstan}} Okzhetpes|0|18. august|{{minivlajka |Holandsko}} PSV|6|{{minivlajka |Rusko}} Lokomotiv Moskva|1|21. august|{{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|3|{{minivlajka |Holandsko}} PSV|1|21. august|{{minivlajka |Kazachstan}} Okzhetpes|2|{{minivlajka |Rusko}} Lokomotiv Moskva|4}} === 2. kolo === {| class="wikitable" |+Majstrovská časť !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |{{Minivlajka|Česko}}[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |align=center|{{ku|0|3}} |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> Køge |align=center|{{ku|0|1}} |align=center|{{ku|0|2}} |- |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}}</small> Osijek |align=center|{{ku|1|4}} |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Breiðablik |align=center|{{ku|1|1}} |align=center|{{ku|0|3}} |- |{{Minivlajka|Albánsko}} Vllaznia |align=center|{{ku|0|3}} |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|{{ku|0|1}} |- |{{Minivlajka|Holandsko}} Twente |align=center|{{ku|1|5}} |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> Benfica |align=center|{{ku|1|1}} |align=center|{{ku|0|4}} |- |{{Minivlajka|Cyprus}} Apollon Limassol |align=center|{{ku|2|5}} |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv |align=center|{{ku|1|2}} |align=center|{{ku|1|3}} |- |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}Servette Chênois |align=center|{{ku|3|2}} |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] |align=center|{{ku|1|1}} |align=center|{{ku|2|1}} |- |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small>Vålerenga |align=center|{{ku|3|6}} |{{Minivlajka|Švédsko}} BK Häcken |align=center|{{ku|1|3}} |align=center|{{ku|2|3}} |} {| class="wikitable" |+Nemajstrovská časť !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Levante |align=center|{{ku|2|4}} |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|{{ku|1|2}} |align=center|{{ku|1|2}} |- |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |align=center|{{ku|7|0}} |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |align=center|{{ku|3|0}} |align=center|{{ku|4|0}} |- |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Real Madrid |align=center|{{ku|2|1}} |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City |align=center|{{ku|1|1}} |align=center|{{ku|1|0}} |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] |align=center|{{ku|5|5}} ({{ku|3|0}} p) |{{Minivlajka|Francúzsko}} Bordeaux |align=center|{{ku|3|2}} |align=center|{{ku|2|3}} (a.e.t.) |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Rosengård]] |align=center|{{ku|3|6}} |{{Minivlajka|Nemecko}} 1899 Hoffenheim |align=center|{{ku|0|3}} |align=center|{{ku|3|3}} |} == Skupinová fáza == {{Hlavný článok|Skupinová fáza Ligy majstrov žien UEFA 2021/2022}} === Skupina A === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} !Postup ! rowspan="5" | ! ! ! ! |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|1. |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|6 |align=center|3 |align=center|2 |align=center|1 |align=center|17 |align=center|7 |align=center| +10 |align=center|'''11''' |align=center rowspan="2" |Postup na vyraďovacej fázy |align=center|— |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|{{ku|4|0}} |align=center|{{ku|5|0}} |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|2. |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] |align=center|6 |align=center|3 |align=center|2 |align=center|1 |align=center|12 |align=center|4 |align=center| +8 |align=center|'''11''' |align=center|{{ku|2|2}} |align=center|— |align=center|{{ku|1|2}} |align=center|{{ku|4|0}} |- |align=center|3. |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |align=center|6 |align=center|3 |align=center|2 |align=center|1 |align=center|13 |align=center|8 |align=center| +5 |align=center|'''11''' | rowspan="2" | |align=center|{{ku|3|3}} |align=center|{{ku|0|0}} |align=center|— |align=center|{{ku|1|0}} |- |align=center|4. |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}Servette Chênois |align=center|6 |align=center|0 |align=center|0 |align=center|6 |align=center|0 |align=center|23 |align=center|−23 |align=center|'''0''' |align=center|{{ku|0|3}} |align=center|{{ku|0|3}} |align=center|{{ku|0|7}} |align=center|— |} === Skupina B === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | ! ! ! ! |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|1. |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|6 |align=center|6 |align=center|0 |align=center|0 |align=center|25 |align=center|0 |align=center| +25 |align=center|'''18''' |align=center rowspan="2" |Postup na vyraďovacej fázy |align=center|— |align=center|{{ku|4|0}} |align=center|{{ku|5|0}} |align=center|{{ku|6|0}} |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|2. |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Real Madrid |align=center|6 |align=center|4 |align=center|0 |align=center|2 |align=center|12 |align=center|6 |align=center| +6 |align=center|'''12''' |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|— |align=center|{{ku|3|0}} |align=center|{{ku|5|0}} |- |align=center|3. |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv |align=center|6 |align=center|1 |align=center|1 |align=center|4 |align=center|2 |align=center|15 |align=center|−13 |align=center|'''4''' |align=center rowspan="2" | |align=center|{{ku|0|6}} |align=center|{{ku|0|1}} |align=center|— |align=center|{{ku|0|0}} |- |align=center|4. |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Breiðablik |align=center|6 |align=center|0 |align=center|1 |align=center|5 |align=center|0 |align=center|18 |align=center|−18 |align=center|'''1''' |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|{{ku|0|3}} |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|— |} === Skupina C === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | ! ! ! ! |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|1. |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|6 |align=center|6 |align=center|0 |align=center|0 |align=center|24 |align=center|1 |align=center| +23 |align=center|'''18''' |align=center rowspan="2" |Postup na vyraďovacej fázy |align=center|— |align=center|{{ku|4|1}} |align=center|{{ku|4|0}} |align=center|{{ku|5|0}} |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|2. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |align=center|6 |align=center|3 |align=center|0 |align=center|3 |align=center|14 |align=center|13 |align=center| +1 |align=center|'''9''' |align=center|{{ku|0|4}} |align=center|— |align=center|{{ku|4|0}} |align=center|{{ku|3|0}} |- |align=center|3. |{{Minivlajka|Nemecko}} 1899 Hoffenheim |align=center|6 |align=center|3 |align=center|0 |align=center|3 |align=center|11 |align=center|15 |align=center|−4 |align=center|'''9''' | rowspan="2" | |align=center|{{ku|0|5}} |align=center|{{ku|4|1}} |align=center|— |align=center|{{ku|5|0}} |- |align=center|4. |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> Køge |align=center|6 |align=center|0 |align=center|0 |align=center|6 |align=center|2 |align=center|22 |align=center|−20 |align=center|'''0''' |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|{{ku|1|5}} |align=center|{{ku|1|2}} |align=center|— |} === Skupina D === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | ! ! ! ! |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|1. |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|6 |align=center|5 |align=center|0 |align=center|1 |align=center|19 |align=center|2 |align=center| +17 |align=center|'''15''' |align=center rowspan="2" |Postup na vyraďovacej fázy |align=center|— |align=center|{{ku|2|1}} |align=center|{{ku|5|0}} |align=center|{{ku|4|0}} |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|2. |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |align=center|6 |align=center|4 |align=center|1 |align=center|1 |align=center|15 |align=center|3 |align=center| +12 |align=center|'''13''' |align=center|{{ku|1|0}} |align=center|— |align=center|{{ku|4|0}} |align=center|{{ku|4|0}} |- |align=center|3. |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> Benfica |align=center|6 |align=center|1 |align=center|1 |align=center|4 |align=center|2 |align=center|16 |align=center|−14 |align=center|'''4''' | rowspan="2" | |align=center|{{ku|0|5}} |align=center|{{ku|0|0}} |align=center|— |align=center|{{ku|0|1}} |- |align=center|4. |{{Minivlajka|Švédsko}} BK Häcken |align=center|6 |align=center|1 |align=center|0 |align=center|5 |align=center|3 |align=center|18 |align=center|−15 |align=center|'''3''' |align=center|{{ku|0|3}} |align=center|{{ku|1|5}} |align=center|{{ku|1|2}} |align=center|— |} == Vyraďovacia fáza == {{Hlavný článok|Vyraďovacia fáza Ligy majstrov žien UEFA 2021/2022}} === Štvrťfinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |align=center|{{ku|3|4}} |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|{{ku|1|2}} |align=center|{{ku|2|2}} (a.e.t.) |- |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] |align=center|{{ku|3|4}} |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|{{ku|2|1}} |align=center|{{ku|1|3}} |- |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |align=center|{{ku|1|3}} |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|{{ku|1|1}} |align=center|{{ku|0|2}} |- |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Real Madrid |align=center|{{ku|3|8}} |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|{{ku|1|3}} |align=center|{{ku|2|5}} |} === Semifinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|{{ku|5|3}} |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|{{ku|5|1}} |align=center|{{ku|0|2}} |- |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|{{ku|5|3}} |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|{{ku|3|2}} |align=center|{{ku|2|1}} |} === Finále === {{Futbalbox3|dátum=21. máj 2022|čas=19:00|mužstvo1={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]|mužstvo2={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|skóre={{ku|1|3}}|polčas={{ku|1|3}}|štadión=[[Juventus Stadium]], [[Turín]]|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2034585/|rozhodca={{minivlajka |Fínsko}} Lina Lehtovaara|góly2={{gól|6}} Amandine Henry<br/>{{gól|23}} Ada Hegerberg<br/>{{gól|33}} Catarina Macario|žlté karty1={{žltá karta |33}} Mapi León<br/>{{žltá karta |80}} Giráldez<br/>{{žltá karta |85}} Irene Paredes|žlté karty2={{žltá karta |45+3}} Hegerberg<br/>{{žltá karta |65}} Macario<br/>{{žltá karta |90+4}} Morroni|divákov=32 257|góly1={{gól|41}} Alexia Putellas}} == Štatistiky == === Najlepšie strelkyne === {| class="wikitable" |+ !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Hráčka !Klub !{{Tooltip|G|Počet gólov}} |- |align=center|1. | align="left" |Alexia Putellas | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|11 |- |align=center|2. | align="left" |Tabea Waßmuth | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|10 |- |align=center|3. | align="left" |Catarina Macario | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|8 |- |align=center|4. | align="left" |Marie-Antoinette Katoto | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|7 |- | rowspan="2" |5. | align="left" |Ada Hegerberg | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] | rowspan="2" |6 |- | align="left" |Jordyn Huitema | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- | rowspan="3" |7. | align="left" |Cristiana Girelli | align="left" |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] | rowspan="3" |5 |- | align="left" |Jennifer Hermoso | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |Jill Roord | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- | rowspan="4" |10. | align="left" |Ramona Bachmann | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] | rowspan="4" |4 |- | align="left" |Aitana Bonmatí | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |Sam Kerr | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- | align="left" |Lea Schüller | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |} === Káder sezóny === Tieto hráčky boli vybraté do kádra sezón: {| class="wikitable" |+ !Pozícia !Hráčka !Klub |- |Brankárky | align="left" |Christiane Endler | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | rowspan="4" |Obrankyne | align="left" |Griedge Mbock Bathy | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |Wendie Renard | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |Mapi León | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |Selma Bacha | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | rowspan="4" |Stredopoliarky | align="left" |Aitana Bonmatí | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |Patricia Guijarro | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |Amandine Henry | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |Alexia Putellas | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | rowspan="2" |Útočníčky | align="left" |Ada Hegerberg | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |Marie-Antoinette Katoto | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |} == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1973/1974 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:0fe565d4-a678-4a72-ad5c-9b141a0b0dc3?page=uuid:db9bca52-dfa7-4eea-a489-0a04d49c37e7 == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1974/1975 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:01fea30f-3c19-4ddf-bf9f-6ef08541370a?page=uuid:d46d61c1-c6f2-40b6-9a71-29cdc8702d2f&fulltext=skloplast vyžrebovanie jesennej časti == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1976/1977 == {{Infobox ligová sezóna|liga=1. slovenská národná futbalová liga žien|sezóna=1976/1977|začiatok=|koniec=|majster=[[TJ Skloplast Trnava]]|2_miesto=[[Slávia Holíč|Družba Holíč]]|3_miesto=ZPA Prešov|počet_mužstiev=3|odohraté_zápasy=18|počet_gólov=|priemer_gólov_na_zápas=|zostup=}}'''1. slovenská národná futbalová liga žien 1976/1977''' bol 9. ročník [[1. slovenská národná futbalová liga žien|slovenskej národnej futbalovej ligy]]. Majsterkami Slovenska sa stali futbalistky z [[TJ Skloplast Trnava]] V súťaži zostali len 3 tímy, kvôli nedostatku finančných prostriedkov, neschopnosti funkcionárov alebo malému kádru tímov. Tento ročník sa hral turnajových spôsobom, 3 turnaje počas jesene a 3 počas jari, vždy u iného súpera. <ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DIKDA {{!}} Digitálna knižnica SNK | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:633ba364-33e1-42e1-bba5-c99e4d7ba4f1?page=uuid:519217b7-c222-4014-85b4-38650a58a8e2 | vydavateľ = dikda.snk.sk | dátum prístupu = 2026-03-19}}</ref> Tabuľka po jesennej časti<ref name=":2" /> zápasy https://dikda.snk.sk/view/uuid:b25fd232-6792-4554-be75-fcc266fa8bc9?page=uuid:ed6742d5-2433-4314-84dc-274bc607630c predposledné kolo<nowiki/>https://dikda.snk.sk/view/uuid:43d14800-996f-4462-acbd-b7587fc790a1?page=uuid:a56f6ae0-4f94-402c-9c3b-e937903743a0 == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1978/1979 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1979/1980 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1980/1981 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1982/1983 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1983/1984 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1984/1985 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:7cb24c96-70d7-4048-819f-f30328add09c?page=uuid:03f77457-f245-4200-bc83-124e21f37af5 https://dikda.snk.sk/view/uuid:510df98e-fb85-433c-b875-1757a123c35f?page=uuid:d614d39d-706c-4ce3-b426-829ee81d7d9d&fulltext=agrostav%20spi%C5%A1sk%C3%A1 https://dikda.snk.sk/view/uuid:b73cf85a-b215-471e-aec7-26651caa4e96?page=uuid:2beffe50-0159-4d68-b0c0-23b94bbc2983 - konečná tabuľka po jesennej časti == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1986/1987 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:139b9a6d-3aff-417d-9420-bbde3e6cb7d9?page=uuid:ee0fb0b8-5c2c-4a81-be63-51576e9fd87e 2. turnaj https://dikda.snk.sk/view/uuid:7162ccf0-cb94-4c4a-94a5-b5147b5c96fe?page=uuid:191351cf-f7db-4965-b965-02ef7eba472c&fulltext=spi%C5%A1sk%C3%A1 == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1988/1989 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1989/1990 == == Natália Látal Mackovičová == {{Infobox Futbalista | meno = Natália Látal Mackovičová | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1983|10|15}}<ref>https://www.sefutboleuropa.com/svk/futbalovy-hrac/521-natalia-latal-mackovicova</ref> | miesto narodenia = | štát = [[Slovensko]] | roky = 1994{{--}}2004<br />2004{{--}}2006<br />2006{{--}}2008<br />2008{{--}}2010<br />2010{{--}}2012<br />2012{{--}}2013<br />2013{{--}}2015<br />2015{{--}}2018<br />2018{{--}}2020<br />2020{{--}} | kluby = [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]<br />PVFA Bratislava<br />SCU Ardagger<br />Brentwood Town Ladies<br />SCU Ardagger<br />OFK Dunajská Lužná<br />Lady Team Bratislava<br />ASK WSC Bruck an der Leitha<br />[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]<br />[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 2001{{--}}2008 | reprezentačné zápasy(góly) = 28 (2) | trénerské roky = 2011{{--}}2016<br />2011{{--}}2016<br /><br />2020{{--}} | trénerské kluby = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien do 15 rokov|Slovensko WU15]]<br />[[Slovenská futbalová reprezentácia žien do 17 rokov|Slovensko WU17]]<br />OFK Dunajská Lužná<br />[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] (asistentka trénera) }} '''Natália Látal Mackovičová''' je bývala slovenská futbalistka. Je jediná Slovenka s najvyššou trénerskou licenciou UEFA Pro. Pôsobí ako manažérka dievčenského a ženského futbalu v ŠK Slovan Bratislava.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sponzori si myslia, že v Slovane nepotrebujeme peniaze, hráčky však nemajú plat ani tu, hovorí trénerka Natália Látal | url = https://dennikn.sk/3553038/sponzori-si-myslia-ze-v-slovane-nepotrebujeme-peniaze-hracky-vsak-nemaju-plat-ani-tu-hovori-trenerka-natalia-latal/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2023-11-03 | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk-SK | meno = Jana | priezvisko = Sedláková}}</ref> V rokoch 2011 až 2014 bola koordinátorkou ženského futbalu v SFZ, neskôr manažérkou riadenia súťaží.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Natália Látal Mackovičová prvou Slovenkou s UEFA Pro licenciou | url = https://www.skslovan.com/9397 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk}}</ref> Bola prvou Slovenkou, ktorá hrala v anglickej lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ROZHOVOR Prvá Slovenka s najvyššou licenciou: Trénovať mužov by ma bavilo, ale mám iné poslanie | url = https://sport24.pluska.sk/futbal/rozhovor-prva-slovenka-najvyssou-licenciou-trenovat-muzov-ma-bavilo-ale-mam-ine-poslanie | vydavateľ = Šport24.sk | dátum vydania = 2022-02-02 | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk}}</ref> == Klubová kariéra == Na Slovensku hrala za Slovan Bratislava, v Anglicku za Brentwood Town Ladies<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Natalia Latal Mackovičova Slovan Bratislava | url = https://www.sefutboleuropa.com/svk/futbalovy-hrac/521-natalia-latal-mackovicova | vydavateľ = SEFUTBOLEUROPA.COM | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk | priezvisko = SEFUTBOLEUROPA.COM}}</ref> a Rakúsku.<ref name=":3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalistky znesú na ihrisku viac než muži. Ženský futbal na Slovensku napreduje | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zensky-futbal-na-slovensku-rozhovor-natalia-latal-mackovicova/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk}}</ref> == Reprezentácia == Slovensko reprezentovala v rokoch 2001 až 2008 a odohrala 28 zápasov a dala 2 góly.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SR WA – Aktualizované štatistiky, rekordérka v počte štartov Ondrušová | url = https://futbalsfz.sk/sr-wa-aktualizovane-statistiky-rekorderka-v-pocte-startov-ondrusova/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2019-07-20 | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Zeman}}</ref> == Trénerská kariéra == S trénerskou kariérou začala ako 17 ročná počas štúdia na FTVŠ vo Venglošovej akadémii ako asistentka trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TRÉNERI – NATÁLIA LÁTAL MACKOVIČOVÁ: Trénerka s diplomom nehovorí všetko nahlas {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/spravy/treneri-natalia-latal-mackovicova-trenerka-s-diplom-nehovori-vsetko-nahlas/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk}}</ref> V [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovane Bratislava]] bola hrajúcou trénerkou.<ref name=":3" /> futbalnet https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/57dc4a94818b2893507e6561/natalia-latal/#/futbal/prestupy/ == Kristína Panáková == {{Infobox Futbalista | meno = Kristína Panáková | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|2001|12|04}} | miesto narodenia = | štát = [[Slovensko]] | pozícia = stredopoliarka | súčasný klub = [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | roky = 2017{{--}}2022<br />2022{{--}}2025<br />2025{{--}} | kluby = [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]<br />SV Neulengbach<br />[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 2019{{--}} | reprezentačné zápasy(góly) = 31 (1) }} '''Kristína Panáková''' (* 4. decembra 2001<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Panáková | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657b6286dc8b72383050c5/kristina.panakova/?sectionId=7085 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk}}</ref>) je slovenská futbalistka hrajúca za slovenský [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] a [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenskú reprezentáciu]]. == Klubová kariéra == <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Panáková {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/5d657b6286dc8b72383050c5/kristina-panakova/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk}}</ref> == Reprezentácia == Debut v seniorskej reprezentácii mala 16. júna 2019 v prípravnom zápase proti Poľsku. Za reprezentáciu odohrala 31 zápasov a dala 1 gól.<ref name=":0" /> === Reprezentačné góly === {| class="wikitable" !Dátum !Miesto !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím !Typ zápasu !{{Tooltip|G|Počet gólov}} |- | align="center" |18.2.2021 | align="center" |La Valletta | align="center" |{{Minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]] | align="center" |{{Ku|0|4}} | align="center" |[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] | align="center" |Visit Malta Womens Trophy | align="center" |1 |} == Andrea Budošová == {{Infobox Futbalista | meno = Andrea Budošová | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1980|05|15}} | miesto narodenia = [[Čadca]] | štát = [[Česko-Slovensko]] | výška = 171 cm | pozícia = stredopoliarka, obrankyňa | roky = {{--}}2002<br />2002{{--}}2017<br />2007{{--}}2008<br />2017{{--}}2018<br />2018{{--}}2019<br />2019{{--}} | kluby = Hoffman FK Čadca<br />[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]]<br />USG Ardagger/Neustadtl<br />ABC Braník<br />[[FC Union Nové Zámky|Union Nové Zámky]]<br />ABC Braník | zápasy(góly) = <br /><br /><br /><br />23 (12) | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 1999{{--}}2011 | reprezentačné zápasy(góly) = 56 (20) }} '''Andrea Budošová''' (* 15. mája 1980) je bývalá slovenská futbalistka a [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenská reprezentantka.]] == Klubová kariéra == Na Slovensku hrala za Hoffman Čadca.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Frolová|meno=Mária|titul=Futbalistky HFK splnili vytýčený cieľ|periodikum=Žilinské noviny|vydavateľ=Petis press|dátum=2000-12-12|ročník=1|číslo=26|strany=13|dátum prístupu=2026-02-03|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:fc4520b3-2ace-4db4-8348-265239c8a0f7?page=uuid:d3893b62-34f7-459e-a3b1-7bf0134d66db}}</ref> Keď mala 21 rokov prestúpila do českej Slavie Praha. Pol roka hrala v Rakúsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil hráče Andrea BUDOŠOVÁ {{!}} SK Slavia Praha | url = https://www.slavia.cz/player?id=1752 | vydavateľ = www.slavia.cz | dátum prístupu = 2026-02-03}}</ref> == Reprezentácia == Slovensko reprezentovala od roku 1999 do 2011, odohrala 56 zápasov a dala 20 gólov.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SR WA – Aktualizované štatistiky, rekordérka v počte štartov Ondrušová | url = https://futbalsfz.sk/sr-wa-aktualizovane-statistiky-rekorderka-v-pocte-startov-ondrusova/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2019-07-20 | dátum prístupu = 2026-01-28 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Zeman}}</ref> == Ocenenia == Jedenástka roka 1999, 2000, 2001, 2005, 2006, 2007<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: V Poprade vyhlásili ženskú jedenástku roka 2013 | url = https://futbalsfz.sk/video-v-poprade-vyhlasili-zensku-jedenastku-roka-2013/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2014-01-31 | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = sk | meno = Viktoria | priezvisko = Joríkova}}</ref> Futbalistka roka 2000 diváckej ankety futbalového magazínu Tango<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Szilárd Németh osobnosťou roka 2000 v diváckej ankete televízneho futbalového magazínu Tango | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/szilard-nemeth-osobnostou-roka-2000-v-divackej-ankete-televizneho-futbaloveho-magazinu-tango | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> Osobnosť českej ligy žien 2014/15 3.miesto<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lucie Martínková osobností ligy žen | url = https://www.fotbal.cz/zeny/lucie-martinkova-osobnosti-ligy-zen/a18 | vydavateľ = Fotbal.cz | dátum vydania = 2015-06-20 | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = cs-CZ | meno = eSports cz, s r o- | priezvisko = www.esportsmedia.cz}}</ref> https://www.slavia.cz/player?id=1752 https://www.soccerdonna.de/de/andrea-budosova/leistungsdaten/spieler_236.html https://www.slavia.cz/roster?season=2017&category=ZEN https://www.fotbal.cz/souteze/turnaje/stats/d9832af7-790b-4ede-829b-5516f168adaa https://sparta.cz/cs/novinky/38500-becko-vyhralo-i-na-braniku 2021 bránik == Veronika Klechová == https://www.weltfussball.at/person/pe309625/veronika-klechova/ https://www.oefb.at/oefb/Bewerb/Spielplan/15701?OEFB-Frauen-Bundesliga https://www.worldfootball.net/person/pe309625/ https://www.oefb.at/Profile/Spieler/948236?Veronika-Klechova https://futbalsfz.sk/klechova-a-korenciova-na-autogramiade-v-ziline/ https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/5d655f9386dc8b72382a59d6/veronika-kissova/#/futbal/prestupy/ https://ufp.sk/2025/01/30/laska-na-futbalovom-ihrisku-pribeh-veroniky-a-filipa-kissovcov/ https://sport7.dnes24.sk/72753/veronika-klechova-zeny-vo-futbale-vedia-byt-skutocne-zakerne == Mapa == {{LocMap+|Švédsko|float=center|places={{LocMap~|Švédsko|lat=59.21|long=18.00|label=[[Solna]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=58.36|long=16.12|label=[[Norrköping]]|position=right}} {{LocMap~|Švédsko|lat=58.2457|long=15.3731|label=[[Linköping]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=57.42|long=11.58|label=[[Göteborg]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.3941|long=16.2146|label=[[Kalmar (mesto)|Kalmar]]|position=right}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.5237|long=14.4833|label=[[Växjö]]|position=top}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.4026|long=12.5126|label=[[Halmstad]]|position=bottom}}}} {| class="wikitable" ! rowspan="4" |{{LocMap+|Spojené kráľovstvo|float=Center|places={{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=51.523|long=-0.284|label=[[Londýn]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.472|long=-2.242|label=[[Manchester]]|position=top}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.370|long=-1.471|label=[[Sheffield]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=50.906|long=-1.391|labe[[Southampton]]|position=top}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=50.862|long=-0.083|label=[[Brighton and Hove]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=52.010|long=-0.734|label=[[Milton and Keynes]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.428|long=-1.362|label=[[Rotherham]]|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.491|long=-2.529|label=[[Leigh, Greater Manchester|Leigh]]|position=left}}}} |- |- |- |} == Mužstvo == {{Infobox Futbalový klub|celýnázov=Futbalová komunita Kozmos|názovklubu=FK Kozmos|liga=[[6. liga]]|majiteľ=členovia komunity a klubu|založený=2018|vzor_po2=000000|ľavéplece2=000000|telo2=000000|pravéplece2=000000|trenírky2=000000|ponožky2=FF0000|vzor_t1=_whitestripes4|vzor_lp1=_aljazira1415t|vzor_pp1=_aljazira1415t|ľavéplece1=FF0000|pravéplece1=FF0000|telo1=FF0000}} '''FK Kozmos''' ('''Futbalová komunita Kozmos''') je amatérsky futbalový klub založený v roku 2018???. Kozmos má mužský tím pôsobiaci v 6. lige a ženský tím pôsobiaci v 2. lige. Prvá sezóna mužstva bola 2019/2020 a ženstva 2021/2022. == Vznik == V decembri 2018 bolo prvé stretnutie troch kamarátov s nápadom na vznik futbalového klubu, ktorý by vlastnili fanúšikovia po vzore tímov z Anglicka a Záhrebu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbal má silu spájať. FK Kozmos to dokazuje fanúšikmi, ktorí nenadávajú a nosia dúhové vlajky {{!}} Sóda | url = https://soda.o2.sk/pribehy/futbal-ma-silu-spajat-fk-kozmos-to-dokazuje-fanusikmi-ktori-nenadavaju-a-nosia-duhove-vlajky/ | vydavateľ = soda.o2.sk | dátum vydania = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = sk-SK | meno = Magdalena | priezvisko = Tomalova}}</ref> == Ligová história == {| class="wikitable" |+ !Sezóna !Liga !Zväz !Umiestenie !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} |- |2019/2020 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |9. miesto |11 |3 |0 |8 |12 |34 | -24 |'''9''' |- |2020/2021 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |7. miesto |10 |3 |3 |4 |25 |26 | -18 |'''12''' |- |2021/2022 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |2. miesto |18 |10 |3 |5 |71 |25 |6 |'''33''' |- |2022/2023 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |7. miesto |26 |10 |4 |12 |53 |42 | -5 |'''34''' |- |2023/2024 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |10. miesto |24 |8 |2 |14 |43 |53 | -10 |'''26''' |- |2024/2025 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |4. miesto |26 |13 |3 |10 |57 |45 |3 |'''42''' |- |2025/2024 | | | | | | | | | | | |} <small>Od sezóny 2022/2023 nastala reorganizácia súťaži, 5. liga sa zmenila na 6. ligu.</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bratislava klesne o jednu ligu. Ako zmení reorganizácia súťaže v hlavnom meste? | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-slovensko-bratislava-reorganizacia-predpoklad-regionalne-sutaze-bfz-2022-2023/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-08 | jazyk = sk}}</ref> == Ženstvo == {{Infobox Futbalový klub|názovklubu=FK Kozmos|celýnázov=Futbalová komunita Kozmos|liga=[[2. slovenská futbalová liga ženy|2. liga]]|sezóna=[[2. slovenská futbalová liga ženy 2024/2025|2024/2025]] |vzor_lp1=|vzor_t1=|vzor_pp1=|trenírky1=FF0000|ponožky1=FF0000|telo1=FFFFFF|ľavéplece1=FFFFFF|pravéplece1=FFFFFF||vzor_lp2=|vzor_t2=_thinpurplestripes|vzor_pp2=|ľavéplece2=551A8B|telo2=00FFFF|pravéplece2=551A8B|trenírky2=551A8B|ponožky2=551A8B|majiteľ=členovia komunity a klubu}} '''FK Kozmos''' ('''Futbalová komunita Kozmos''') je amatérsky futbalový klub založený v roku 2018???. Kozmos má mužský tím pôsobiaci v 6. lige a ženský tím pôsobiaci v 2. lige. Prvá sezóna mužstva bola 2019/2020 a ženstva 2021/2022. == Ligová história == {| class="wikitable" !Sezóna !Liga !Umiestenie !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} |- |2021/2022 |2. liga - skupina A |8. miesto |16 |1 |1 |14 |10 |61 | -20 |'''4''' |- |2022/2023 |2. liga - skupina A |7. miesto |21 |2 |1 |18 |13 |133 | -23 |'''7''' |- |2023/2024 |2. liga |10. miesto |18 |0 |1 |17 |8 |92 | -26 |'''1''' |- |2024/2025 |2. liga |7. miesto |16 |4 |3 |9 |27 |45 | -9 |'''15''' |- |2025/2024 |2. liga | | | | | | | | | |} [[Pomoc:Tabuľka farieb]] [[Pomoc:Tabuľky#]] zelená - bgcolor="#ccffcc" žltá - bgcolor="#ffffcc" oranžová - bgcolor="#ffcC99" červená - bgcolor="#ffcccc" == Ostatné odkazy == ženský futbal - áno či nie https://dikda.snk.sk/view/uuid:d8f8d201-c3af-41f2-9df8-ebf009d4eb85?page=uuid:6b0127ec-a3bb-49ea-82a4-e7e64910a213 amazonky v kopačkách, slovenským futbalistkám patrí budúcnosť https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d9aba1d-ebd7-4bf0-bce0-983df8a2da1a?page=uuid:790441f6-268e-438a-b23a-82d81c341e4a futbalistky prievozu na čele, pred posledným kolom pohára hlasu ľudu https://dikda.snk.sk/view/uuid:fe1e2459-c57e-40cc-9196-d2742889fa4f?page=uuid:19fff2d7-4ab8-47ae-806d-45d0a9dcd789 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d173900d-ea47-481e-a235-92f96668801f?page=uuid:5fe3a2c8-ef84-47ef-abc0-5c0eff34eeed rapid bratislava proti b. bystrici, posledný zápas pohára hlasu ľudu https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d9aba1d-ebd7-4bf0-bce0-983df8a2da1a?page=uuid:790441f6-268e-438a-b23a-82d81c341e4a rapid braitslava - fortuna viedeň 11:0 https://dikda.snk.sk/view/uuid:67044fe6-ab82-4255-9bcc-e9ea1540f49e?page=uuid:1c9d2562-8bc7-472a-bbe9-6867cc28c13c&fulltext=rapid televízna relácia ženy v kopačkých https://dikda.snk.sk/view/uuid:157cfce4-45e2-4b57-a829-beec4e38f5c1?page=uuid:89299ead-bee8-47e5-ae72-56c220f87390&fulltext=%C5%BEeny%20v%20kopa%C4%8Dk%C3%A1ch zpa prešov vyhra 2. ročníka, konenčá tabuľka 1969/70 https://dikda.snk.sk/view/uuid:3a39112b-750b-47b4-9da5-d44680c71320?page=uuid:78e1b8b6-90bb-491c-a23f-570953d5777b pred posledným kolon 2. ročníka https://dikda.snk.sk/view/uuid:c496a701-b104-4bef-a4ac-a4e7190359e0?page=uuid:d0b1deae-6b0b-4c1b-8c7e-c3b0521e6090 13. kolo 2. ročníka https://dikda.snk.sk/view/uuid:b46856c2-fbe0-4d8d-8946-0c53662746aa?page=uuid:19880d86-c23d-4049-ace0-706ebe2f74e5 1970/71, vyžrebovanie 1. ženskej ligy https://dikda.snk.sk/view/uuid:32bf8edc-5260-4c6c-88b6-8df384d998c9?page=uuid:494068eb-7712-4517-9d30-096cd4e6982e snl 1991 https://dikda.snk.sk/view/uuid:c1bcac13-ae7b-4048-82ef-13f35cb539e0?page=uuid:8ba41ce0-69cb-4b67-b4bf-94a5c756a69a&fulltext=%C5%BEeny%20v%20kopa%C4%8Dk%C3%A1ch SNL 1986 https://dikda.snk.sk/view/uuid:be4c971d-b21e-42b4-8990-f2e473831012?page=uuid:6506808c-c1b5-46c4-bd29-52b6406cbfeb&fulltext=slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20liga%20skloplast o ženách v kopačkách https://dikda.snk.sk/view/uuid:eba6b70b-85fc-4332-88fe-b6109511aa6e?page=uuid:620f87ed-119c-4caf-8ae0-f26dd8cd1972 prvá zápas medzi slovenskom a českom (SSR ČSR) https://dikda.snk.sk/view/uuid:96814aa0-7ddf-4e24-99b0-eac60fbcdeba?page=uuid:306c9ff9-5881-487a-8b46-e1656ac95dc3 dfk prešov 1997 https://dikda.snk.sk/view/uuid:cadda9c1-4172-4a72-b4ea-86014fa1f8e2?page=uuid%3A9c6d9390-8f61-493d-b030-a436c75a28d5 dfk prešov 1999 https://dikda.snk.sk/view/uuid:24bfa637-b7f4-42ae-8281-fc1f1f3b5701?page=uuid%3Adedf5d65-b543-4c4b-9cf5-fade55030474 https://dikda.snk.sk/view/uuid:54ba9db0-48a7-4bf1-8788-c3b32f84646d?page=uuid%3Aa647b00b-fd20-40b9-b11d-397018e17909 zpa dukla prešov https://dikda.snk.sk/view/uuid:853c3550-ee27-45d2-ba1e-57ae02e28085?page=uuid%3A6abc0481-560c-4842-9a67-5093c5986214 1. ročník 1969 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d9f7f513-28e1-4d04-af03-ff76dd4b76d2?page=uuid:adc21e38-e61e-4881-99b3-a1a566c1cf6c https://dikda.snk.sk/view/uuid:da81df24-0871-4a4d-9dfb-1580f7883634?page=uuid:261e0d6d-19a0-4c01-bb6d-544ebd5be669&fulltext=rapid https://dikda.snk.sk/view/uuid:ab9e04d2-9272-473f-8016-cb7069f8abc2?page=uuid:b09cc926-627e-45d6-8237-195699038aee&fulltext=rapid markušovce https://dikda.snk.sk/view/uuid:66d884cc-6cb3-4ec9-9c29-bc331356dfca?page=uuid:cbef1cc1-fa93-45cd-827a-bd983e5a4091 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d64a8765-6a3e-4267-85e6-4a4dfb401ca4?page=uuid:7cf02e2b-d11c-4caf-8d11-3018c453c786 mdocurhla4u53q6nrdbdp6gnsu2jkzh 0 727584 8199483 8184015 2026-04-17T09:33:24Z Lekvarnička 262477 8199483 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | | názovklubu = ŠK Slovan Bratislava | | celýnázov = Športový klub Slovan Bratislava | | prezývka =| | založený = 1919 | | štadión = | | kapacita = | | predseda = | | tréner = {{minivlajka|Slovensko}} [[Vladimir Gligic]] | | liga = [[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | | pozícia = 2. miesto | sezóna = 2024/25 | vzor_lp1=_slovanb2223t|vzor_t1=_slovanb2223t|vzor_pp1=_slovanb2223t|vzor_po1=_slovanb2223t| | ľavéplece1=000066|telo1=ed008c|pravéplece1=000066|trenírky1=000066|ponožky1=000066| | vzor_lp2=_slovanb2324a|vzor_t2=_slovanb2324a|vzor_pp2=_slovanb2324a| | ľavéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=FFFFFF|ponožky2=FFFFFF|vzor_tr1=_slovanb2223t|vzor_tr2=_celta2324h|vzor_po2=_slovanb2324a }} '''ŠK Slovan Bratislava''' je slovenský futbalový klub z [[Bratislava|Bratislavy]]. Tím vznikol potom ako sa pod Slovan Bratislava presunuli hráčky tímu Slávia Filozof Bratislava v septembri 1994.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Predchodkyne belasých pred 27 rokmi ovládli Česko-Slovensko | url = https://www.slovanpositive.com/predchodkyne-belasych-pred-27-rokmi-ovladli-cesko-slovensko/ | dátum vydania = 2020-06-19 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk-SK | meno = Miroslav | priezvisko = Vraník}}</ref> Je najúspešnejší ženský tím, ktorý hrá v [[1. slovenská futbalová liga žien|ženskej prvej futbalovej lige]]. Majsterkami Slovenska sa stali štrnásťkrát<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Belasé majsterkami Slovenska! | url = https://www.skslovan.com/clanok6902-Belase_majsterkami_Slovenska_.htm# | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = sk}}</ref> a [[Slovenský pohár vo futbale žien|Slovenský pohár]] vyhrali dvakrát. == Úspechy == === Slovenská futbalová liga === {| class="wikitable" |+ !Sezóna !Liga !Umiestenie |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 1994/1995|1994/95]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | align="center" bgcolor="gold" |1. miesto |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 1995/1996|1995/96]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | align="center" bgcolor="gold" |1. miesto |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 1996/1997|1996/97]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | align="center" bgcolor="gold" |1. miesto |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 1997/1998|1997/98]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | align="center" bgcolor="gold" |1. miesto |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 1998/1999|1998/99]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | align="center" bgcolor="gold" |1. miesto |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 1999/2000|1999/00]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | align="center" bgcolor="silver" |2. miesto |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 2000/2001|2000/01]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | align="center" bgcolor="gold" |1. miesto |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 2001/2002|2001/02]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | align="center" bgcolor="silver" |2. miesto |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 2002/2003|2002/03]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | align="center" bgcolor="silver" |2. miesto |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 2003/2004|2003/04]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | align="center" bgcolor="gold" |1. miesto |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 2006/2007|2006/07]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | align="center" bgcolor="silver" |2. miesto |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 2007/2008|2007/08]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | align="center" bgcolor="silver" |2. miesto |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 2008/2009|2008/09]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | align="center" bgcolor="gold" |1. miesto |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 2009/2010|2009/10]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | align="center" bgcolor="gold" |1. miesto |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 2010/2011|2010/11]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | align="center" bgcolor="gold" |1. miesto |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 2011/2012|2011/12]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | align="center" bgcolor="gold" |1. miesto<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalistky Slovana Bratislava získali majstrovský titul | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/602/futbalistky-slovana-bratislava-ziskali-majstrovsky-titul | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2012-06-08 | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 2012/2013|2012/13]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | align="center" bgcolor="#CD7F32" |3. miesto |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 2013/2014|2013/14]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | align="center" bgcolor="silver" |2. miesto |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 2014/2015|2014/15]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | align="center" bgcolor="#CD7F32" |3. miesto |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 2015/2016|2015/16]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | align="center" bgcolor="gold" |1. miesto<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovanistky sú majsterkami Slovenska | url = https://www.skslovan.com/clanok4145-Slovanistky_su_majsterkami_Slovenska.htm# | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = sk}}</ref> |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 2016/2017|2016/17]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | align="center" bgcolor="silver" |2. miesto |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 2017/2018|2017/18]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | align="center" bgcolor="gold" |1. miesto |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 2018/2019|2018/19]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | align="center" bgcolor="gold" |1. miesto<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liga Majstrov: Futbalistky Slovana Bratislava zdolali Bobrujsk | url = https://sport.noviny.sk/futbal/106492-liga-majstrov-futbalistky-slovana-bratislava-zdolali-bobrujsk | vydavateľ = sport.noviny.sk | dátum vydania = 2012-08-12 | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = sk}}</ref> |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 2019/2020|2019/20]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] |zrušené z dôvodu pandémie COVID-19 |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 2020/2021|2020/21]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] |zrušené z dôvodu pandémie COVID-19 |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 2021/2022|2021/22]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | align="center" bgcolor="silver" |2. miesto |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 2022/2023|2022/23]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | align="center" bgcolor="silver" |2. miesto |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 2023/2024|2023/24]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | align="center" bgcolor="#CD7F32" |3. miesto |- |[[1. slovenská futbalová liga žien 2024/2025|2024/25]] |[[1. slovenská futbalová liga žien|1. liga]] | align="center" bgcolor="silver" |2. miesto |} === [[Slovenský pohár vo futbale žien|Slovenský pohár žien]] === {| class="wikitable" |+ !Sezóna !Umiestenie |- |[[Slovenský pohár vo futbale žien 2013/2014|2013/14]] | |- |[[Slovenský pohár vo futbale žien 2014/2015|2014/15]] |finalistky |- |[[Slovenský pohár vo futbale žien 2015/2016|2015/16]] |finalistky |- |[[Slovenský pohár vo futbale žien 2016/2017|2016/17]] |finalistky |- |[[Slovenský pohár vo futbale žien 2017/2018|2017/18]] |víťazky |- |[[Slovenský pohár vo futbale žien 2018/2019|2018/19]] |finalistky |- |[[Slovenský pohár vo futbale žien 2019/2020|2019/20]] |zrušené z dôvodu pandémie COVID-19 |- |[[Slovenský pohár vo futbale žien 2020/2021|2020/21]] |zrušené z dôvodu pandémie COVID-19 |- |[[Slovenský pohár vo futbale žien 2021/2022|2021/22]] |víťazky |- |[[Slovenský pohár vo futbale žien 2022/2023|2022/23]] |semifinále |- |[[Slovenský pohár vo futbale žien 2023/2024|2023/24]] |semifinále |- |[[Slovenský pohár vo futbale žien 2024/2025|2024/25]] |finalistky |} === [[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov žien]] === {| class="wikitable" |+ !Sezóna !Kolo ! !Zápas !Skóre |- | rowspan="3" |[[Liga majstrov žien UEFA 2010/2011|2010/11]] | rowspan="3" |Kvalifikácia | rowspan="3" |Skupina 7 |{{minivlajka |Severné Írsko}}Crusaders - ŠK Slovan Bratislava |align=center|{{ku|0|1}} |- |ŠK Slovan Bratislava - {{minivlajka |Škótsko}}Glasgow City |align=center|{{ku|0|4}} |- |{{minivlajka |Nemecko}}[[FCR 2001 Duisburg]] - ŠK Slovan Bratislava<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovanistky vstúpili do kvalifikácie Ligy majstrov prehrou s Duisburgom 0:3 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovanistky-vstupili-do-kvalifikacie-ligy-majstrov-prehrou-s-duisburgom-03/?page=14 | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = sk}}</ref> |align=center|{{ku|3|0}} |- | rowspan="3" |[[Liga majstrov žien UEFA 2011/2012|2011/12]] | rowspan="3" |Kvalifikácia | rowspan="3" |Skupina 6 |{{minivlajka |Poľsko}}Raciborz - ŠK Slovan Bratislava |align=center|{{ku|0|1}} |- |ŠK Slovan Bratislava - {{minivlajka |Fínsko}}PK-35 Vantaa |align=center|{{ku|0|1}} |- |{{minivlajka |Albánsko}}Ada - ŠK Slovan Bratislava |align=center|{{ku|0|16}} |- | rowspan="3" |[[Liga majstrov žien UEFA 2012/2013|2012/13]] | rowspan="3" |Kvalifikácia | rowspan="3" |Skupina 4 |ŠK Slovan Bratislava - {{minivlajka |Poľsko}}Unia Racibórz<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalistky Slovana vysoko prehrali v Lige majstrov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbalistky-slovana-vysoko-prehrali-v-lige-majstrov/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = sk}}</ref> |align=center|{{ku|0|5}} |- |ŠK Slovan Bratislava - {{minivlajka |Bielorusko}}Bobrujčanka Bobrujsk<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liga Majstrov: Futbalistky Slovana Bratislava zdolali Bobrujsk | url = https://sport.noviny.sk/futbal/106492-liga-majstrov-futbalistky-slovana-bratislava-zdolali-bobrujsk | vydavateľ = sport.noviny.sk | dátum vydania = 2012-08-12 | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = sk}}</ref> |align=center|{{ku|3|2}} |- |ŠK Slovan Bratislava - {{minivlajka |Čierna hora}}Ekonomist |align=center|{{ku|8|0}} |- | rowspan="3" |[[Liga majstrov žien UEFA 2016/2017|2016/17]] | rowspan="3" |Kvalifikácia | rowspan="3" |Skupina 5 |{{minivlajka |Švajčiarsko}}[[FC Zürich (ženy)|Zürich]] - ŠK Slovan Bratislava |align=center|{{ku|3|1}} |- |ŠK Slovan Bratislava - {{minivlajka |Slovinsko}}Mura |align=center|{{ku|2|4}} |- |{{minivlajka |Albánsko}}Vllaznia - ŠK Slovan Bratislava |align=center|{{ku|1|2}} |- | rowspan="3" |[[Liga majstrov žien UEFA 2018/2019|2018/19]] | rowspan="3" |Kvalifikácia | rowspan="3" |Skupina 2 |{{minivlajka |Cyprus}}Barcelona FA - ŠK Slovan Bratislava |align=center|{{ku|2|0}} |- |{{minivlajka |Bielorusko}}Minsk FK - ŠK Slovan Bratislava |align=center|{{ku|1|0}} |- |ŠK Slovan Bratislava - {{minivlajka |Slovinsko}}Olimpija |align=center|{{ku|1|0}} |- | rowspan="3" |[[Liga majstrov žien UEFA 2019/2020|2019/20]] | rowspan="3" |Kvalifikácia | rowspan="3" |Skupina 5 |ŠK Slovan Bratislava - {{minivlajka |Maďarsko}}Ferencváros |align=center|{{ku|1|3}} |- |{{minivlajka |Srbsko}}Subotica - ŠK Slovan Bratislava |align=center|{{ku|7|0}} |- |{{minivlajka |Moldavsko}}Anenii Noi - ŠK Slovan Bratislava |align=center|{{ku|0|1}} |- |[[Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|2020/21]] |Kvalifikácia | |{{minivlajka |Litva}}[[FC Gintra|Gintra]] - ŠK Slovan Bratislava |align=center|{{ku|4|0}} |- | rowspan="2" |[[Liga majstrov žien UEFA 2021/2022|2021/22]] | rowspan="2" |Kvalifikácia |Semifinále |{{minivlajka |Kazachstan}}Shymkent - ŠK Slovan Bratislava |align=center|{{ku|4|0}} |- |Zápas o umiestenie |ŠK Slovan Bratislava - {{minivlajka |Malta}}Birkirkara |align=center|{{ku|1|0}} |} Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = en | priezvisko = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Najvyššia futbalová súťaž žien na Slovensku}} [[Kategória:Ženské futbalové kluby na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1919]] pp049rdw6em3158swqd9bor19pg7ltm 0 730106 8199292 8032330 2026-04-16T18:50:22Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Busty]] pomocou použitia HotCat 8199292 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Perseus Painter ARV 581 4 bird at herm - youth at herm (01).jpg|náhľad|Atické [[červenofigúrová keramika|červenofigúrové]] [[peliké]], maliar: [[Maliar Persea]], mladík s obetným košíkom sa dotýka falosu na hermovke, cca [[470 pred Kr.]], Altes Museum (Antikensammlung) F 2172, [[Berlín]]]] '''Hermovka''' alebo '''herma''' je v sochárstve hranolový stĺp ukončený [[Busta|bustou]].<ref name=":353">{{Citácia knihy| autor = PhDr. Mária Ivanová-Šalingová a Ing. Zuzana Mníková | titul = Slovník cudzích slov A/Z. | id = 67-001-83 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | rok = 1983 | strany = 353}}</ref> V antike pôvodne s hlavou boha [[Hermes (boh)|Herma]], neskôr portrétna busta; dekoratívny nosný článok v [[Renesancia|renesančnej]] a [[barok]]ovej [[Architektúra|architektúre]].<ref name=":379">{{Citácia knihy| autor = Hana Bradnová | titul = Encyklopedický slovník | isbn = 978-80-2070-438-2 | miesto = Praha | vydavateľ = Odeon | rok = 1993 | strany = 379}}</ref> V [[Staroveké Grécko|starovekom Grécku]] boha Herma predstavovali aj hermovky ({{vjz|grc|''Ερμαῖ - hermai''}}), čo boli kamenné alebo bronzové stĺpy štvorcového alebo obdĺžnikového profilu (štvorhranné piliere<ref name=":263">{{Citácia knihy| autor = Emil Páleš | titul = Angelológia dejín | isbn = 978-80-9680-454-2 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Sophia | rok = 2001 | strany = 263}}</ref>); na ich vrchole bola Hermova bradatá hlava a dole boli vytesané mužské genitálie. Hermovky sa vztyčovali v rôznych častiach Grécka, predovšetkým však v [[Atény|Aténach]], ako ukazovatele hraníc, ktoré mali odvrátiť zlo.<ref name=":324">{{Citácia knihy| autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 324}}</ref> Existujú záznamy, že [[Hipparchos z Atén (Peisistratov syn)|Hipparchos]], syn [[Peisistratos (aténsky politik)|Peisistrata]], nechal v Atike vztýčiť hermovky, ktoré určovali stredový bod medzi Aténami a každou z okolitých obcí. Odhaduje sa, že týchto hermoviek muselo byť okolo stovky (zachovala sa z nich len jedna).<ref name=":207">{{Citácia knihy| autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 207}}</ref> Spočiatku hermovky znázorňovali boha Herma a mali náboženský význam, neskôr sa stavali i na počesť iných bohov, politikov, umelcov alebo filozofov.<ref name=":123">{{Citácia knihy| autor = MUDr. Jan A. Novák | titul = Tajemství českých a moravských Keltů | isbn = 978-80-7695-167-9 | miesto = Frýdek-Místek | vydavateľ = Alpress | rok = 2024 | strany = 123}}</ref><ref name=":324"/> == Pôvod hermoviek == V dávnej minulosti cestovateľom ako smerovník alebo hraničný znak poslúžil falos a kopa kameňov (predpokladá sa, že falos neslúžil len ako smerovník, alebo hraničný kameň, ale sa ním zdobili i hroby). Takéto hromady kameňov, ktoré boli pod ochranou Herma, sa nazývali ''Hermove kopce'' ({{vjz|grc|''ἑρμαῖος λόφος - hermaios lofos''}}, [[Homér|Hom.]] [[Odysea (Homér)|Odysea]] 16, 471; ale mali aj iné názvy).<ref name=":194"/> Z tejto beztvarej hromady kameňov a falosu, archaického symbolu Hermovho kultu, sa z umelecko-estetickej potreby postupom času objavila hermovka: hladko otesaný kamenný stĺp s hlavou Herma. Vztýčený falos na stĺpe zachoval spomienku na starý kultový symbol.<ref name=":194">{{Citácia knihy| autor = Max Marcuse | titul = Handwörterbuch der Sexualwissenschaft | isbn = 978-31-1151-305-8 | miesto = Berlin | vydavateľ = Walter de Gruyter | rok = 2012 | strany = 194}}</ref> Otázka pôvodu a [[proveniencia|proveniencie]] hermovky bola kladená už v staroveku. Podľa [[Hérodotos|Herodota]], ktorý napísal najstaršie známe správy o nej, Aténčania prevzali hermovku od [[Pelasgovia|Pelasgov]], kmeňa vo východnej [[Tesália (kraj)|Tesálii]]. [[Nemecko|Nemecký]] archeológ [[Reinhard Lullies]] sa domnieval, že hermovky boli už v [[5. storočie pred Kr.|5. storočí pred Kr.]] považované za starodávne relikvie z dávno minulých čias, keďže sa o ich pôvode a mieste vzniku nič nevedelo.<ref name=":53">{{Citácia knihy| autor = Jutta Gassner | titul = Phallos: Fruchtbarkeitssymbol oder Abwehrzauber? | isbn = 978-32-0505-565-5 | miesto = Wien | vydavateľ = Böhlau | rok = 1993 | strany = 53}}</ref> [[Súbor:Hermes ithyphallicus Herm 520 BC, NAMA 3728 102563.jpg|náhľad|Hermes ithyfallikos, Hermovka zo Sifnosu, cca 520 Kr., Národné archeologické múzeum v Aténach]] == Význam hermoviek == Hermovky sú nám známe prostredníctvom nálezov, vyobrazení na vázach, ako aj prostredníctvom opisov v starovekej literatúre. Typická hermovka je stĺpovitý kultový kameň s bradatou hlavou a falosom, zasvätený len Hermovi. Hermes v antropomorfnej podobe bol len veľmi zriedka zobrazovaný ithyfalicky. Podľa starovekých autorov hermovky neboli umiestnené len pri cestách (ako topografický ukazovateľ, niekedy aj ako označenie náhrobku<ref name=":228">{{Citácia knihy| autor = Jane Fejfer | titul = Roman Portraits in Context | isbn = 978-31-1020-999-0 | miesto = Berlin | vydavateľ = Walter de Gruyter | rok = 2009 | strany = 228}}</ref>), ale i pri mestských bránach, vchodoch do domov, na nádvoriach domov, na trhovisku, v knižniciach alebo [[Palaistra|palaistrách]].<ref name=":53"/> Našli sa však hermovky, ktoré neboli zobrazené ithyfalicky, alebo i s bohom zobrazeným bez brady. Hermovky sa často zdobili vencami a kládli sa pred ne sušené figy ako občerstvenie pre chudobných pocestných. Tí, ktorí sa modlili pred hermovkami, sa dotýkali hlavy, brady alebo falosu, mohli to byť to napr. aj zaľúbenci, ktorí sa snažili dosiahnuť splnenie svojich túžob modlitbou pred bohom.<ref name=":195">{{Citácia knihy| autor = Max Marcuse | titul = Handwörterbuch der Sexualwissenschaft | isbn = 978-31-1151-305-8 | miesto = Berlin | vydavateľ = Walter de Gruyter | rok = 2012 | strany = 195}}</ref> Starovekí Gréci boli známi svojou otvorenosťou k sexualite a pohľad na falos na hermovke bol pre nich celkom prirodzený. V starovekom svete falos predstavoval najvyššiu erotickú potenciu, na hermovkách ho pozdĺž ciest nachádzali na každom kroku, nezriedka s údajmi o vzdialenosti a krásnymi výrokmi, na uliciach miest, najmä v Aténach, kde hermovky tvorili celé rady, v školách, na hroboch a na iných verejných miestach.<ref name=":195"/> == Alkibiades a hermovky == Na severnom rohu aténskej [[Agora (námestie)|agory]] boli hranice označené hermovkami. Hermes bol nielen poslom bohov, ale aj strážcom hraníc, snáď preto, že jeho okrídlené sandále ho cez ne tak ľahko prenášali. Jedného rána roku [[415 pred Kr.]] Aténčania zistili, že hermovky niekto v noci zničil. V tej dobe Atény viedli so [[Sparta (starovek)|Spartou]] takzvanú [[Peloponézske vojny|peloponézsku vojnu]] ([[431 pred Kr.|431]] – [[404 pred Kr.]]) a chystali vojnovú výpravu na [[Sicília (ostrov)|Sicíliu]]. Mal jej veliť stratég [[Alkibiades (politik)|Alkibiades]] (asi [[450 pred Kr.|450]] – [[404 pred Kr.]]). Jeho popularita však významným aténskym občanom nebola po chuti, a tak ho obvinili z poškodenia hermoviek. Alkibiades bol už na ceste na Sicíliu, keď bol vydaný príkaz na jeho zatknutie. Vedel že sa mu nedostane spravodlivého súdneho procesu, preto zbehol a bez jeho vedenia sicílska výprava neuspela.<ref name=":27">{{Citácia knihy| autor = Kerrigan Michael | titul = Řecko - Lidé starověku: co nám o sobě řekli | isbn = 978-80-2473-791-1 | miesto = Praha | vydavateľ = Grada Publishing a.s | rok = 2011 | strany = 27}}</ref> == Hermovky v helenistickom a rímskom období == [[Súbor:20160516 465 thessaloniki.jpg|náhľad|Hermovka s portrétom muža z [[Antoninus Pius|antoninovského]] obdobia nájdený v [[Solún]]e, mramor, výška: 1,88 m, Thessaloniki Museum]] V [[Helenizmus|helenistickom Grécku]] sa hermovka spája predovšetkým so zobrazovaním Herma a mladých atlétov v telocvičniach. Táto posledná funkcia gréckej hermovky nepochybne pomohla k transformácii jej významu na nosič (podstavec) portrétnej busty na [[Staroveký Rím|rímskom]] západe. V rámci všeobecnej posadnutosti gréckym luxusom, umením a kultúrou boli hermovky predstavujúce božstvá a atlétov dovážané z Grécka na dekoratívne vystavovanie v rímskych vilách počas obdobia [[Rímska republika (staroveký Rím)|republiky]]. Čestná socha v plnej postave so všetkými jej sociálnymi, politickými a právnymi [[konotácia]]mi pravdepodobne vyvolala túžbu po formátoch, ktoré zaberali menej miesta a mohli by sa prispôsobiť interiéru alebo intímnejším priestorom.<ref name=":228"/> Štíhly, vysoký stĺp (kváder) hermovky, zvyčajne vysoký asi 1,35 m, niekedy s genitáliami vpredu, zdvíhal portrétovanú hlavu približne do úrovne očí. Keď bola hlava vytesaná alebo odliata so stĺpom v jednom kuse, uprednostňoval sa biely mramor alebo [[bronz]]. Keď bola hlava osadená do hermovky samostatne, často sa kombinovali dva rôzne materiály: bronzová hlava bola zladená s bielym alebo farebným mramorovým stĺpom a biela hlava bola pripevnená k farebnému mramorovému stĺpu. V porovnaní s celou sochou, hermovka zaberala v rušnom [[Átrium|átriu]] rímskeho domu menej miesta.<ref name=":229">{{Citácia knihy| autor = Jane Fejfer | titul = Roman Portraits in Context | isbn = 978-31-1020-999-0 | miesto = Berlin | vydavateľ = Walter de Gruyter | rok = 2009 | strany = 229}}</ref> Dôkazy o tom, že sa hermovkový formát v Grécku používal na portrétne busty, sú veľmi obmedzené a najstaršie exempláre sa objavujú až na konci republikánskeho obdobia v Ríme. Portrétne hermovky gréckych filozofov, básnikov a štátnikov, ktoré sa často nachádzajú spolu v sériách alebo v galériách, sú všetky rímskeho pôvodu. To, že sa hermovka s portrétnou bustou objavila v Grécku, bolo zrejme spôsobené kontaktami s Rímom. Portrétna hermovka sa však na východe používala viac len na gréckej pevnine.<ref name=":229"/> == Hermovky od čias renesancie == Jej forma bola oživená v časoch [[Renesancia|renesancie]], keď sa často používala ako záhradná dekorácia (napr. vo [[Vila Farnese|Vile Farnese]] (z rokov [[1547]]–[[1549|9]]), v jednom z najvýznamnejších renesančných a [[Manierizmus|manieristických]] palácov v [[Taliansko|talianskom]] meste v [[Caprarola]]<ref name=":185">{{Citácia knihy| autor = Ferdinando Bilancia | titul = Caprarola | isbn = 978-88-7130-050-4 | miesto = Roma | vydavateľ = Manfredi | rok = 1996 | strany = 185}}</ref>) a od [[18. storočie|18. storočia]] sa stala bežným motívom, často bola zobrazená so ženskou hlavou a poprsím a s nohami zobrazenými pri základni (od čias antiky sa falickému zobrazeniu vyhýbali). Tieto hermovky (hermy), ktoré slúžili ako dekoratívny (aj nosný) architektonický článok, sa líšili aj tým, že ich pilier (podstavec) mal zvyčajne volútovitý tvar.<ref name=":357">{{Citácia knihy| autor = James Stevens Curl, Susan Wilson | titul = The Oxford Dictionary of Architecture | isbn = 978-01-9967-498-5 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2015 | strany = 357}}</ref><ref name=":359">{{Citácia knihy| autor = James Stevens Curl | titul = A Dictionary of Architecture | isbn = 978-01-9860-678-9 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 1999 | strany = 359}}</ref> <gallery> Rustic sanctuary Louvre CA2935.jpg|Atický [[červenofigúrová keramika|červenofigúrový]] [[lékythos]] so zobrazením hermovky, 475 – 450 pred Kr., [[Louvre]] CA 2935, [[Paríž]] Herma Demosthenes Glyptothek Munich 292.jpg|Hermovka s portrétom [[Demostenes|Demosthena]], cca 280 pred Kr., Glyptotéka, [[Mníchov]] Steele, nama.JPG|Hermovky z antického Ríma, Národné archeologické múzeum v Aténach Herms - Parco dei Mostri - Bomarzo, Italy - DSC02552.jpg|Hermy, Parco dei Mostri, manieristický park zo 16. storočia pri meste Bomarzo Print, Herms, about 1600 (CH 18450937).jpg|Päť hermoviek (cca rok 1600), dve na ľavej strane, ukončené volútami v tvare špirály. St. Mauritius (Tholey) 72.jpg|[[Barok]]ové hermovky z roku [[1704]], zborové lavice kostola sv. Maurícia </gallery> == Referencie == {{Reflist}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Spoločnosť v starovekom Grécku]] [[Kategória:Staroveké Grécko]] [[Kategória:Architektonické prvky]] [[Kategória:Busty]] eootj690xtvrin1rwvs1kfk8l6sb6gz 0 730109 8199144 8194385 2026-04-16T12:14:20Z Scholastikos 174170 +1 8199144 wikitext text/x-wiki [[Súbor:RECTOR MAGNIFICUS UNIVERSITATIS TYRNAVIENSIS, Trnava (2008).jpg|náhľad|Plaketa s logom [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity v Trnave]]]] Toto je '''zoznam držiteľov čestných doktorátov [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity v Trnave]]''' od jej založenia v roku [[1992]] po súčasnosť ([[2025]]). Návrh na udelenie titulu [[doctor honoris causa]] udeľuje [[vedecká rada]] Trnavskej univerzity v Trnave na základe vyhlášky [[Rektor (vysoká škola)|rektora]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čestní doktori | url = https://www.truni.sk/cestni-doktori | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum prístupu = 2025-05-13 }} </ref> {| class="wikitable" |+Zoznam<ref name=":0" /> !Nr. ! Rok ! Meno ! Krajina !Navrhovateľ/laudácia ! Dôvody / poznámky |- |1. |1995 |[[Dieter Adam]] |[[Nemecko]] |[[Milan Schnorrer]] (laud.) |{{Malé|''za jeho závažné vedecké práce a za podporu a pomoc odboru [[verejné zdravotníctvo|verejného zdravotníctva]], ktoré sa na Slovensku pestuje''}}<ref name=ČD>{{Citácia knihy | priezvisko = Hvizdošová | meno = Katarína | priezvisko2 = Manák | meno2 = Marián | titul = Čestní doktori Trnavskej univerzity v Trnave | vydavateľ = Typi Universitatis Tyrnaviensis | miesto = Trnava | rok = 2017 | isbn = 978-80-568-0069-0 | počet strán = 211 }}</ref>{{Rp|29}} |- |2. |1996 |[[Jozef Porubčan]] |[[Slovensko]] |? |{{Malé|''za diela z rozličných a významných vedeckých disciplín, ako aj za horlivé štúdiá, ktoré náležali k úplnej obnove duše človeka a tiež zbožnej ľudskosti v pravde kresťanskej, šírenej na Slovensku''}}<ref name=ČD/>{{Rp|32}} |- |3. |1996 |[[Theodor Friedrich Hellbrűgge]] |Nemecko |[[Svetozár Dluholucký]] (laud.) |{{Malé|''za jeho závažné vedecké práce a za podporu a pomoc odboru verejného zdravotníctva, ktoré sa na Slovensku pestuje''}}<ref name=ČD/>{{Rp|36}} |- |4. |1997 |[[Joseph Allan Panuska]] |[[Spojené štáty|USA]] |[[Daniel J. West]] (návrh) |{{Malé|''za nesmiernu snahu pri transformácii učiteľov a študentov a pri utváraní vedeckých štúdií a tiež za osobitné zásluhy pri začiatkoch spolupráce medzi mestami Trnava a [[Scranton (Pensylvánia)|Scranton]]''}}<ref name=ČD/>{{Rp|38}} |- |5. |1997 |[[Vincent Malý]] |Slovensko |[[Štefan Vragaš]] (návrh) |{{Malé|''za preklad liturgických textov na Slovensku a rozhodujúcu zásluhu na ich včasnom uvedení do cirkevného života v dobe po [[Druhý vatikánsky koncil|Druhom vatikánskom koncile]]''}}<ref name=ČD/>{{Rp|44}} |- |6. |1997 |[[Hadrián Radványi]] |Slovensko |[[Vojtech Strelka]] (laud.) |{{Malé|''za rozvoj štúdií, keď s dôslednou erudíciou publikoval mnohé vzácne práce, v ktorých sa zaoberal tak svetskými, ako aj cirkevnými slovenskými dejinami, osvetlil v nich starobylosť Trnavy, a tiež preskúmal osudy [[Slovenské učené tovarišstvo|Slovenského učeného tovarišstva]] v čase [[Formovanie moderného slovenského národa|národného obrodenia]]''}}<ref name=ČD/>{{Rp|48}} |- |7. |1997 |[[Ralph R. Johnson]] |USA |[[Vladimír Krčméry]] a [[Daniel West]] (návrh) |{{Malé|''za opakované neohrozené vystúpenie v Slovenskej republike proti znovunastoľovaniu totalitných praktík a opatrné kritizovanie snahy porušovať občianske práva v našej krajine. Požíva v občianskej pospolitosti v Slovenskej republike prirodzenú autoritu a jeho vzťah k Trnavskej univerzite, udelením čestného doktorátu sociálnych vied, by prispel k jej medzinárodnej prestíži''}}<ref name=ČD/>{{Rp|52}} |- |8. |1997 |[[Mary Killeen]] |[[Írsko]] |? |{{Malé|''za preukázanie výnimočného svedectva o poznaní sveta a kresťanskej šľachetnosti, keď veľké množstvo utečencov vytrhla z krutej a predčasnej smrti, pretože tak v [[Nairobi]], ako aj na iných miestach sveta založila hospice, školy a centrá svätých misií''}}<ref name=ČD/>{{Rp|54}} |- |9. |1998 |[[Franz Kőnig|Franz kardinál Kőnig]] |[[Rakúsko]] |[[Mikuláš Bašo]] (laud.) |{{Malé|''za pastoračnú prac, zasahujúcu i do tých najširších a najzásadnejších politických dimenzií, s nadhľadom jeho teologických, religionistických a filozofických bádaní''}}<ref name=ČD/>{{Rp|57}} |- |10. |1998 |[[Anton Neuwirth]] |Slovensko |Vladimír Krčméry (laud.) |{{Malé|''za jeho vedecký prínos dokladov o početných a pravdivých prípadoch a výskum choroby alkaptonúrie detí, ktorú skúmal, ako jej predchádzať, čím boli mnohí novorodenci vytrhnutí z predčasnej smrti, a tiež za mnohé príklady občianskej statočnosti, v ktorej odvážne obhajoval pravdu a ľudskú dôstojnosť''}}<ref name=ČD/>{{Rp|62}} |- |11. |1998 |[[Silvester Krčméry]] |Slovensko |[[Štefan Kopecký]] (laud.) |{{Malé|''za celoživotné svedectvo odboja proti totalitnému režimu; výchovu generácie vysokoškolskej mládeže a laického apoštolátu; laickú pastoráciu u väzňov, narkomanov a nezamestnaných; publikačnú a prednáškovú aktivitu{{--}}najmä posledným historickým monografiám''}}<ref name=ČD/>{{Rp|65}} |- |12. |1998 | [[Vladimír Jukl]] |Slovensko |[[Július Krempaský]] (laud.) |{{Malé|''za mnohé a významné diela, v ktorých sa zaoberal precíznou matematickou vedou a jej uplatňovaním v učiteľskom umení, aby sa mohla s väčším úžitkom a úspechom šíriť, ako aj za výnimočnú odvahu, ktorou sa prejavil pri obrane obecnej spravodlivosti, najvzácnejšej kresťanskej viery a tiež aj rýdzej a bezúhonnej ľudskosti''}}<ref name=ČD/>{{Rp|69}} |- |13. |1999 |[[Anton Srholec]] |Slovensko |[[Ladislav Šoltés]] a kol. (návrh) |{{Malé|''za celoživotné úsilie v oblasti sociálnej práce počas 10-ročného väznenia pre podporu spoluväzňov a pre iniciatívu, ako aj pre vedenie zariadenia pre bezdomovcov v Bratislave''}}<ref name=ČD/>{{Rp|74}} |- |14. |1999 |[[Marián Kuffa]] |Slovensko |Vladimír Krčméry (návrh) |{{Malé|''za celoživotné úsilie a námahu, ktorú venoval chorým, opusteným a chudobným a za to, že v Slovenskej republike zriadil tri azylové domy pre ľudí bez domova''}}<ref name=ČD/>{{Rp|78}} |- |15. |2000 |[[Severín Daum]] |Rakúsko |[[Jozef Labus]] (návrh) |{{Malé|''za celoživotné dielo o vývoji pľúcnej medicíny v Európe, Čechách a na Slovensku, za osobitne priateľskú a vždy ochotnú pomoc Slovenskej republike a dobrý príklad vo všetkých povereniach zverených Kristom, prácu pre spoločné základy európskej kultúry s prospechom pre medicínsky úžitok a samotný život''}}<ref name=ČD/>{{Rp|81}} |- |16. |2000 |[[Ján Gunčaga (lekár)|Ján Gunčaga]] |[[Švajčiarsko]] |[[Jozef Glasa]] a [[Anton Hajduk]] (návrh) |{{Malé|''za vedecko-výskumnú činnosť v medicíne, ako aj za bohatú osvetovú prácu medzi zahraničnými Slovákmi''}}<ref name=ČD/>{{Rp|84}} |- |17. |2000 |[[Jean Klastersky]] |Švajčiarsko |Vladimír Krčméry (návrh) |{{Malé|''za podporu slovenských a českých študentov a lekárov v zahraničí''}}<ref name=ČD/>{{Rp|87}} |- |18. |2001 |[[Franz Bydlinski]] |Rakúsko |[[Ján Lazar]] (návrh) |{{Malé|''za mnohé vedecké diela, ktorými významne prispel k pozdvihnutiu vedeckej oblasti civilného práva tak v svojom Rakúsku, ako aj v ďalších krajinách našej Európy''}}<ref name=ČD/>{{Rp|89}} |- |19. |2001 |[[Francis A. Waldvogel]] |Švajčiarsko |[[Alexander Sabó]] (návrh) |{{Malé|''za dosiaľ publikované vedecké diela z odboru verejného zdravotníctva, ďalej za misionársku horlivosť, ktorou v tzv. [[Rozvojová krajina|treťom svete]] lepšie a účinnejšie zriaďoval zdravotnícke stanice, ďalej za prácu, ktorú venoval našim doktorandom, aby úspešne zvládli svoje postgraduálne štúdium''}}<ref name=ČD/>{{Rp|94}} |- |20. |2001 |[[Július Pašteka]] |Slovensko |[[Jozef Hlinický]] (návrh) |{{Malé|''za vynikajúce diela, v ktorých sa novým a spravodlivejším hodnotením oceňujú katolícki básnici minulého storočia pôsobiaci na Slovensku a tým tak lepšie osvetlil ľudskú kultúru zrastenú s kresťanským menom''}}<ref name=ČD/>{{Rp|96}} |- |21. |2001 |[[Kazimierz Popielski]] |[[Poľsko]] |[[Milada Harineková]] (návrh) |{{Malé|''za vedecké diela, ktorými vyvolal mnohé nové podnety vo vedeckom výskume, týkajúce sa tak noo-logoterapie a jej dôkladnejšieho bádania, ako aj jej rozšírenia do našich odborných kruhov''}}<ref name=ČD/>{{Rp|100}} |- |22. |2002 |[[Herbert Hausmaninger|Herbert Hausmaniger]] |Rakúsko |[[Jozef Prusák]] (návrh) |{{Malé|''za vynikajúce diela, ktorými značne prispel k rozvoju vednej disciplíny [[Rímske právo|rímskeho práva]] (a zákonov), keď poskytol bádateľom nové a praktickejšie pomôcky k štúdiu vydaním literárnych prameňov a ich vysvetlením/komentovaním cez nanajvýš bystré pojednania''}}<ref name=ČD/>{{Rp|141}} |- |23. |2003 |[[Philip J. Reilly]] |USA |Vladimír Krčméry (návrh) |{{Malé|''za nepretržitú odvážnu prácu, ktorú venoval ochrane ľudského života, a tým dosiahol, že boj za život a proti potratom, ktorý musí ľudstvo viesť síce bez ozbrojeného násilia, no jednako v húževnatej viere a pravej učenosti, bol postavený do centra pozornosti a všetkých a toto hnutie v prospech života sa úspešne rozšírilo po celom svete''}}<ref name=ČD/>{{Rp|110}} |- |24. |2003 |[[Chiara Lubichová]] |[[Taliansko]] |[[Ladislav Csontos]] (laud.) |{{Malé|''za učené spisy, v ktorých rozvinula teológiu jednoty a dialógu, ďalej za priekopnícke úsilia na poli kresťanského [[ekumenizmus|ekumenizmu]] a medzináboženského dialógu, ako aj za praktickú rozvahu, s ktorou tých, ktorí stoja proti sebe v znepriatelených táboroch, vie dať dovedna na nadviazanie rozhovoru v evanjeliovej láske a v duchu zmierenia''}}<ref name=ČD/>{{Rp|113}} |- |25. |2004 |[[Ján Sokol]] |Slovensko |Vladimír Krčméry (návrh) |{{Malé|''za jeho starostlivosť a prácu, ktorú venoval upevňovaniu, šíreniu a rozvíjaniu kresťanskej vzdelanosti, keď neohrozene, neúnavne a nedbajúc na hrozby totalitného komunistického režimu jednak združoval študujúcu mládež, jednak tajne distribuoval medzi veriacich na Slovensku knihy týkajúce sa kresťanskej zbožnosti a kultúry, ako aj za usilovnosť a stálosť, s ktorou vždy obhajoval vec ochrany ľudského života od samej chvále počatia až po prirodzenú smrť''}}<ref name=ČD/>{{Rp|119}} |- |26. |2004 |[[Anton Hajduk]] |Slovensko |[[Pavel Híc]] (návrh) |{{Malé|''[za to, že] nie len mimoriadne vynikol svojimi učenými prácami tak v oblasti vedeckého bádania a v astronómii, ako aj vyučovania tej istej vedy, ale aj vystupoval ako neohrozený obranca demokracie a horlivý šíriteľ humanizmu a kresťanstva''}}<ref name=ČD/>{{Rp|122}} |- |27. |2004 |[[Jozef Tomko|Jozef kardinál Tomko]] |Slovensko |[[Eva Naništová]] (návrh) |{{Malé|''za jeho významný prínos pri rozvíjaní dialógu ako spoločnej cesty k pravde a v napomáhaní jednoty a lásky medzu ľuďmi a národmi''}}<ref name=ČD/>{{Rp|137}} |- |28. |2004 |[[Ján Chryzostom Korec|Ján Chryzostom kardinál Korec]] |Slovensko |Eva Naništová (návrh) |{{Malé|''za významný prínos k prehĺbeniu filozofickej a historickej reflexie ľudského vytia s osobitným zreteľom na slovenské dejiny''}}<ref name=ČD/>{{Rp|131}} |- |29. |2005 |[[Viliam Turčány]] |Slovensko |[[Jozef Šimončič (historik)|Jozef Šimončič]] (návrh) |{{Malé|''za významné celoživotné literárnovedné dielo a prehĺbenie kresťanských hodnôt v slovenskej kultúre''}}<ref name=ČD/>{{Rp|134}} |- |30. |2005 |[[Jozef Heriban (1925)|Jozef Heriban]] |Slovensko |[[Ján Ďurica (teológ)|Ján Ďurica]] (návrh) |{{Malé|''za celoživotné dielo v odbore [[biblistika|biblických vied]] a osobitne za prínos k uvedeniu do prehĺbeného štúdia Svätého písma na Slovensku a za zapojenie sa do dôležitých projektov Teologickej fakulty Trnavskej univerzity''}}<ref name=ČD/>{{Rp|139}} |- |31. |2006 |[[Andreas Wacke]] |Nemecko |Jozef Prusák (laud.) |{{Malé|''za celoživotné vedecké dielo v oblasti výskumu prameňov antického rímskeho práva a za významný prínos pre časopis [[Orbis Iuris Romani]]''}}<ref name=ČD/>{{Rp|146}} |- |32. |2007 |[[František Tondra]] |Slovensko |Vladimír Krčméry (návrh) |{{Malé|''za principiálny postoj pri hájení práv zdravotníkov v oblasti výhrady svedomia a dôstojnosti života od počatia po prirodzenú smrť''}}<ref name=ČD/>{{Rp|151}} |- |33. |2007 |[[Šebastián Labo]] |Slovensko |Štefan Vragaš (návrh) |{{Malé|''za rozsiahlu publikačnú činnosť, ktorá vynikajúcim spôsobom zachycuje apoštolské cesty [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] a je zdrojom štúdia pre študentov Trnavskej univerzity, ako aj pre širší okruh''}}<ref name="ČD" />{{Rp|154}} |- |34. |2009 |[[Ján Figeľ]] |Slovensko |[[Helena Barancová]] (laud.) |{{Malé|''za osobné svedectvo viery a kultúry a za osobné zásluhy pri rozvoji európskej vzdelanosti''}}<ref name=ČD/>{{Rp|159}} |- |35. |2011 |[[Štefan Bošnák]] |Slovensko |[[Martin Mišút]] (laud.) |{{Malé|''za zásluhy o rozvoj Trnavskej univerzity v Trnave od obdobia jej znovuobnovenia a za vynikajúcu spoluprácu mesta Trnava a Trnavskej univerzity v Trnave''}}<ref name=ČD/>{{Rp|166}} |- |36. |2011 |[[Karol Kahoun]] |Slovensko |[[Marta Dobrotková]] (laud.) |{{Malé|''za celoživotné umenovedné dielo a rozsiahlu pedagogickú prax v odbore [[dejiny umenia]]''}}<ref name=ČD/>{{Rp|172}} |- |37. |2013 |[[Peter Erath]] |Nemecko |[[Martina Žáková]] (laud.) |{{Malé|''za významný prínos pre rozvoj sociálnej práce na Slovensku i v celej Európe s osobitným zreteľom na jeho zásluhy pri budovaní sociálnej práce ako študijného a vedného odboru na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave''}}<ref name=ČD/>{{Rp|178}} |- |38. |2013 |[[Emil Krapka]] |Slovensko |[[Miloš Lichner]] (laud.) |{{Malé|''za rozvoj katolíckej teológie v neľahkých podmienkach prenasledovania cirkvi a za jej etablovanie na Trnavskej univerzite v Trnave''}}<ref name=ČD/>{{Rp|182}} |- |39. |2016 |[[Peter Blaho]] |Slovensko |[[Andrea Olšovská]] (laud.) |{{Malé|''za doterajšiu pedagogickú prácu, za systematický rozvoj vedy v oblasti rímskeho práva a za tvorivú a riadiacu činnosť, ktorou sa zaslúžil o rozvoj Trnavskej univerzity v Trnave vo funkcii rektora univerzity a za znovuobnovenie a rozvoj Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave aj vo funkcii dekana a prodekana fakulty''}}<ref name=ČD/>{{Rp|188}} |- |40. |2016 |[[Cyril Vasiľ]] |Slovensko |Miloš Lichner (laud.) |{{Malé|''za rozvoj katolíckej teológie, za jej etablovanie na Trnavskej univerzite v Trnave a za šírenie vedeckých výstupov katolíckej teológie mimo hraníc Slovenskej republiky''}}<ref name=ČD/>{{Rp|193}} |- |41. |2017 |[[Richard Marsina]] |Slovensko |[[Milan Katuninec]] (laut.) |{{Malé|''za celoživotné vedecké dielo, ktorým zásadným spôsobom zasiahol do rozvoja historických disciplín na Slovensku''}}<ref name=ČD/>{{Rp|198}} |- |42. |2017 |[[Józef Kulisz]] |Slovensko |Miloš Lichner (návrh) |{{Malé|''za jeho prínos pre rozvoj fundamentálnej teológie na Slovensku inšpirovanej dielom [[Pierre Teilhard de Chardin|Pierra Teilharda de Chardin]], v oblasti vedecko-výskumnej činnosti a za rozvoj doktorandského štúdia v odbore Katolícka teológia na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave''}}<ref name=ČD/>{{Rp|205}} |- |43. |2017 |[[Emil Váni]] |Slovensko |Miloš Lichner (návrh) |{{Malé|''za prípravu a rozvoj vedecko-pedagogickej koncepcie jezuitského apoštolského diela v podobe teologického inštitútu a pomoc pri jeho transformácii na Teologickú fakultu Trnavskej univerzity v Trnave''}}<ref name=ČD/>{{Rp|208}} |- |44. |2018 |[[Viktor Lechta]] |Slovensko | |{{Malé|''za celoživotné vedecké dielo, ktorým založil a sformoval vedecký a študijný odbor logopédia na Slovensku a položil základy inkluzívnej pedagogiky v strednej Európe''}}<ref name=lechta-mikloško>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kubicová | meno = Júlia | titul = Čestné doktoráty Trnavskej univerzity v Trnave pre Viktora Lechta a Františka Mikloška | url = https://www.truni.sk/news/cestne-doktoraty-trnavskej-univerzity-v-trnave-pre-viktora-lechta-frantiska-mikloska | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = 2018-11-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-14 | jazyk = }}</ref> |- |45. |2018 |[[František Mikloško]] |Slovensko | |{{Malé|''za prínos k vzniku Trnavskej univerzity v Trnave a budovanie demokratickej Československej republiky a Slovenskej republiky po r. 1989, za doterajšiu prácu v oblasti náboženského, kultúrneho a politického života na Slovensku v období socializmu, angažovanie sa v oblasti ochrany ľudských, občianskych a náboženských práv.''}}<ref name=lechta-mikloško/> |- |46. |2019 |[[Oldřich Chytil]] |[[Česko]] | |{{Malé|''za významný prínos pre rozvoj sociálnej práce na Slovensku s osobitným zreteľom na pozitívny vplyv na rozvoj odboru Sociálna práca na Trnavskej univerzite, Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce od počiatkov jej založenia''}}<ref name=chytil-weis>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udelenie čestného titulu doctor honoris causa pre prof. Chytila a prof. Westa | url = https://www.truni.sk/news/udelenie-cestneho-titulu-doctor-honoris-causa-pre-prof-chytila-prof-westa | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = 2019-05-20 | dátum prístupu = 2025-05-14 }} </ref> |- |47. |2019 |[[Daniel West]] |USA | |{{Malé|''za dlhodobú odbornú a vedeckú podporu akademikov a študentov Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce TU, za rozvoj spolupráce medzi študentami, za sprostredkovanie nových myšlienok a za ľudské a priateľské vzťahy, ktoré pretrvali viac ako dvadsať rokov''}}<ref name=chytil-weis/> |- |48. |2019 |[[Mária Novotná]] |Slovensko |[[Erik Hrnčiarik]] (návrh) |'''pozn.''' {{Malé|''Celý život zasvätila archeologickej vede, viedla záchranné a systematické terénne výskumy, starostlivo vytvárala chronologické schémy doby bronzovej na Slovensku a tiež rekonštruovala počiatky tunajšej baníckej činnosti a metalurgie medi. Viac ako 40 rokov vyučovala na Univerzite Komenského v Bratislave, potom  v roku 1997 v Trnave založila jediné pracovisko svojho druhu na Slovensku: katedru klasickej archeológie.''}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prof. Mária Novotná sa stala čestnou doktorkou | url = https://www.truni.sk/news/prof-maria-novotna-sa-stala-cestnou-doktorkou | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = 2019-12-10 | dátum prístupu = 2025-05-14 | jazyk = }}</ref> |- |49. |2022 |[[Béla Merkely]] |[[Maďarsko]] | |{{Malé|''za celoživotné dielo a významný medzinárodný prínos pre vedecké poznanie a vzdelávanie v odboroch lekárskych vied''}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trnavská univerzita udelila čestný doktorát poprednému kardiológovi Bélovi Merkelymu | url = https://www.truni.sk/news/trnavska-univerzita-udelila-cestny-doktorat-poprednemu-kardiologovi-belovi-merkelymu | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = 2022-05-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-14 | jazyk = }}</ref> |- |50. |2022 |[[Ján Grác]] |Slovensko |[[Mária Dědová]] (laud.) |'''pozn.''' {{Malé|''koncipoval novú vednú disciplínu edukačná psychológia, venoval sa problematike samoučenia (autodidaktov) a psychológii mravnosti''}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Psychológ Ján Grác je naším novým doctorom honoris causa | url = https://www.truni.sk/news/psycholog-jan-grac-je-nasim-novym-doctorom-honoris-causa | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = 2022-06-14 | dátum prístupu = 2025-05-14 }}</ref> |- |51. |2023 |[[Abraham Skorka]] |USA/[[Argentína]] | |{{Malé|''za jeho prínos k rozvoju židovsko-kresťanského dialógu a medzináboženského dialógu a tolerancie v oblasti vedy a pedagogiky''}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udelili sme čestný doktorát Abrahamovi Skorkovi | url = https://www.truni.sk/news/cestny-doktorat-trnava-abraham-skorka | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = 2023-05-10 | dátum prístupu = 2025-05-14 }} </ref> |- |52. |2024 |[[Valerie Tóthová]] |[[Česko]] | |'''pozn.''' {{Malé|''autorita v odbore ošetrovateľstvo, je prvou profesorkou v Českej republike v odbore ošetrovateľstvo. Uznávaná vo vedeckej komunite určila smerovanie ošetrovateľských odborov v ČR.''}}<ref name= tothova-kolarcik>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Novými čestnými doktormi sú profesori Valérie Tóthová a Michael F. Kolarcik, SJ | url = https://www.truni.sk/news/novymi-cestnymi-doktormi-su-profesori-valerie-tothova-michael-f-kolarcik-sj | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = 2024-05-13 | dátum prístupu = 2025-05-14 }} </ref> |- |53. |2024 |[[Michael Francis Kolarcik]] |[[Kanada]] | |'''pozn.''' {{Malé|''kanadský jezuita slovenského pôvodu, emeritný rektor [[Pápežský biblický inštitút|Pápežského biblického inštitútu]] (Biblicum). V 90-ych rokoch vypomáhal na Teologickom inštitúte sv. Alojza v Bratislave, ktorý sa neskôr transformoval na Teologickú fakultu Trnavskej univerzity. Skúma Starý zákon''}}<ref name= tothova-kolarcik/> |- |54. |2024 |[[Emmanuel Jovelin]] |[[Francúzsko]] | |{{Malé|''so zreteľom na kontinuálne upevňovanie vedecko-spoločenských vzťahov cez [[Erasmus+]] a na aktivity prof. Jovelina v Európskom inštitúte sociálnej práce (ERIS), ktorého členom je aj katedra sociálnej práce.''}}<ref name=jovelin-koot>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udelíme čestné doktoráty odborníkom na sociálnu prácu a verejné zdravotníctvo | url = https://www.truni.sk/news/udelime-cestne-doktoraty-odbornikom-na-socialnu-pracu-verejne-zdravotnictvo | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = 2024-11-01 | dátum prístupu = 2025-05-14 | jazyk = }}</ref> |- |55. |2024 |[[Jaap Koot]] |[[Holandsko]] | |{{Malé|''[za to, že] preukázal výnimočné výsledky v oblasti zdravia verejnosti a verejného zdravotníctva, ktoré významne prispeli k rozvoju poznania, praxi a spoločenskému prospechu. Svojou prácou významne podporoval rozvoj globálneho zdravia v Holandskom kráľovstve a vo svete, vrátane zdieľania pozitívnych hodnôt s Trnavskou univerzitou...''}}<ref name=jovelin-koot /> |- |56. |2025 |[[Michal Slivka (archeológ)|Michal Slivka]]<ref name="TT-doktorát">{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na autora = | titul = Udelili sme čestný doktorát archeológovi Michalovi Slivkovi | url = https://www.truni.sk/news/udelili-sme-cestny-doktorat-archeologovi-michalovi-slivkovi | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = 2025-05-13 | dátum prístupu = 2025-05-13}} </ref> |Slovensko | |'''pozn.''' {{Malé|patrí medzi zakladateľov univerzity a bol prvým predsedom akademického senátu, dlhodobo sa venuje archeologickému prieskumu na Slovensku}}<ref name="TT-doktorát" /> |- |57. |2026 |[[Bohumil Chmelík]] |Slovensko | |''{{Malé|za jeho dlhoročný a mimoriadny prínos k rozvoju zdravotníctva, vysokoškolského vzdelávania, verejnej správy, kultúry a občianskej spoločnosti}}''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udelili sme čestný doktorát prof. Bohumilovi Chmelíkovi | url = https://www.truni.sk/news/udelili-sme-cestny-doktorat-prof-bohumilovi-chmelikovi | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = }}</ref> |} == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Hvizdošová | meno = Katarína | priezvisko2 = Manák | meno2 = Marián | titul = Čestní doktori Trnavskej univerzity v Trnave | vydavateľ = Typi Universitatis Tyrnaviensis | miesto = Trnava | rok = 2017 | isbn = 978-80-568-0069-0 | počet strán = 211 }} [[Kategória:Trnavská univerzita v Trnave]] [[Kategória:Držitelia čestných doktorátov Trnavskej univerzity v Trnave| ]] dpwhewjs2kmhzquu9dfcjr1jrx57cad 0 733871 8199356 8198385 2026-04-16T20:53:20Z Peter 51345 269569 8199356 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=NHL|sezóna=2025/2026|sezóna_pred=NHL 2024/2025|sezóna_po=NHL 2026/2027|začiatok=7. október 2025|koniec=Jún 2026|odohraté_zápasy=82|počet_mužstiev=32|prvý_výber_draftu=[[Matthew Schaefer]]|vybral_tím=[[New York Islanders]]}} '''NHL 2025/2026''' je nadchádzajúca ako 109. sezóna fungovania (107. hracia sezóna) [[National Hockey League]] (NHL). Riadna sezóna sa začne [[7. október|7. októbra]] [[2025]], keď [[Florida Panthers]] ako obhajca titulu vyzve v prvom zápase sezóny na domácom štadióne [[Chicago Blackhawks]]. Toto bude posledná pravidelná sezóna, ktorá sa odohráva v rámci rozvrhu 82 zápasov predtým, ako sa rozvrh rozšíri na 84 zápasov pre sezónu 2026/2027. Prestávka v polovici sezóny sa uskutoční vo februári z dôvodu účasti NHL hráčov na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hrách 2026]] v Taliansku. Play-off o [[Stanley Cup]] sa začne v [[Apríl|apríli]] 2026 a skončí v [[Jún|júni]] 2026. == Ligové podnikanie == === Dohoda o kolektívnom vyjednávaní === Predĺženie roku 2020 dohody o kolektívnom vyjednávaní v roku 2020 (CBA) vyprší na konci sezóny NHL 2025–26.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL, NHLPA ratify CBA extension through 2025-26 season {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-nhlpa-ratify-cba-extension-through-2025-26-season-317377214 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2020-07-10 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> 27. júna 2025 sa liga a [[National Hockey League Players’ Association|Asociácia hráčov NHL]] dohodli na novom štvorročnom predĺžení, ktoré sa prejaví od období rokov 2026-27 až 2029–30. Medzi zmenami podľa dohody sa pravidelná sezóna 2026–27 rozšíri z 82 na 84 hier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL, NHLPA agree on 4-year extension to CBA {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-nhlpa-agree-on-4-year-extension-to-cba | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-27 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Vstupný draft === [[NHL Entry Draft 2025|Vstupný draft NHL 2025]] sa uskutočnil 27. - 28. júna 2025 v [[Peacock Theatre|divadle Peacock]] v [[Los Angeles]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Report: Los Angeles to Host 2025 NHL Draft | url = https://www.si.com/onsi/breakaway/news-feed-page/los-angeles-host-2025-nhl-draft | vydavateľ = Break Away ON SI | dátum vydania = 2024-10-09 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en-US}}</ref> === Utah rebranding === Po tom, čo sa rozhodol hrať v [[NHL 2024/2025|sezóne 2024/2025]] s dočasnou identitou, [[Utah Hockey Club]] oznámil 29. januára 2025, že fanúšikovia, ktorí navštevujú svoje nasledujúce štyri domáce hry koncom januára a začiatkom februára, mohli hlasovať za trvalú identitu pre klub, pričom posledné tri možnosti boli existujúcim Hockey Club Utah, Utah Mammoth a Utah Wasatch. Zatiaľ čo meno Wasatch nebolo jedným zo šiestich finalistov, bolo určené na počesť myšlienky mýtického snežného stvorenia podobného Yeti, pričom prístup „zameraný na Utah“ inšpirovaný [[Wasatch Range|Mountains Wasatch]];<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah pivots from 'Yeti,' to hold vote for 3 finalists | url = https://www.espn.com/nhl/story/_/id/43615454/utah-hockey-club-hold-arena-fan-vote-pick-permanent-name-yeti-rejected-patent-office | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2025-01-29 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>, hoci pôvodne považoval za pravdepodobné meno, „[[Yeti]]“ alebo „Yetis“ sa vylúčil ako voľba po sporoch o obchodoch s tradíciou. O deň neskôr, 30. januára, tím oznámil, že „Wasatch“ bol odstránený z prieskumu, ktorý bol nahradený predtým oznámenou možnosťou „Utah Outlaws“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah adds Outlaws as choice to fan vote for permanent nickname {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/utah-hockey-club-to-have-fans-vote-on-permanent-nickname-final-three-choices | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-31 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> 30. apríla 2025 sa objavili špekulácie, že „mamut“ bol vybraný názov po únikoch online, ktorý ukázal tímu, ktorý zmenil rukoväť [[YouTube]] na „Utahmammoth“. Táto špekulácia bola potvrdená 7. mája 2025, keď tím oficiálne odhalil svoje trvalé meno ako „[[Utah Mammoth]]“. Odhaľovali sa aj nové logo a uniformy, ktoré si zachovali rovnakú schému farby a pruhovania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah Mammoth unveiled as permanent brand identity after 4 rounds of surveys, fan vote {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/mammoth-unveiled-as-utah-nickname | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-07 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> == Zmeny v trénerskom tíme == {| class="wikitable" |+Zmeny v trénerskom tíme ! colspan="4" |Mimo sezóny |- !Tím !Tréner 2024/2025 !Tréner 2025/2026 !Poznámky |- |[[Anaheim Ducks]] |[[Greg Cronin]] |[[Joel Quenneville]] |19. apríla 2025, tri dni po skončení sezóny, Ducks vyhodili Cronina. Počas dvoch sezón v Anaheime dosiahol Cronin bilanciu 62-87-15, pričom v oboch rokoch nepostúpil do play-off. Quenneville, naposledy hlavný tréner [[Florida Panthers|Floridy Panthers]] v rokoch 2019 až 2021, bol vymenovaný za hlavného trénera 8. mája<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Joel Quenneville hired by Anaheim Ducks for his 1st head coaching job since Blackhawks abuse scandal | url = https://apnews.com/article/anaheim-ducks-quenneville-c452a39d30e755665c162e270bd577ac | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2025-05-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Boston Bruins]] |[[Jim Montgomery]] [[Joe Sacco]]* |[[Marco Sturm]] |Montgomery bol prepustený 19. novembra 2024 po tom, čo Bruins začali sezónu 8-9-3. Počas dvoch sezón s Bruins dosiahol Montgomery bilanciu 120-41-23 a dve účasti v play-off, vrátane [[President’s Trophy|Prezidentskej trofeje]] v roku 2023 po jednej z najlepších sezón v histórii NHL. Sacco, asistent trénera Bruins a predtým hlavný tréner [[Colorado Avalanche|Colorada Avalanche]] v rokoch 2009 až 2013, bol v ten istý deň vymenovaný za dočasného hlavného trénera a sezónu ukončil s bilanciou 24-30-6. Sturm, naposledy hlavný tréner klubu AHL [[Los Angeles Kings]], Ontario Reign, ktorý v rokoch 2005 až 2010 odohral päť sezón za Bruins, bol vymenovaný za hlavného trénera 5. júna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marco Sturm Named 30th Head Coach in Boston Bruins History {{!}} Boston Bruins | url = https://www.nhl.com/bruins/news/marco-sturm-named-30th-head-coach-in-boston-bruins-history | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-05 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Chicago Blackhawks]] |[[Luke Richardson]] [[Anders Sorensen]]* |[[Jeff Blashill]] |Richardson bol prepustený 5. decembra 2024 po tom, čo Blackhawks začali sezónu 8-16-2. Počas dvoch sezón v Chicagu dosiahol Richardson celkovú bilanciu 57-118-15, pričom ani v jednom roku sa mu nepodarilo postúpiť do play-off. Sorensen, ktorý predtým pôsobil ako hlavný tréner klubu [[Rockford IceHogs]] v AHL, bol v ten istý deň vymenovaný za dočasného hlavného trénera. Sorensen sa stal prvým hlavným trénerom švédskeho pôvodu v histórii NHL a sezónu ukončil s bilanciou 17-30-9. Blashill, naposledy asistent trénera v klube [[Tampa Bay Lightning]] a predtým hlavný tréner [[Detroit Red Wings|Detroitu Red Wings]] v rokoch 2015 až 2022, bol vymenovaný za hlavného trénera 22. mája.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blashill hired as Blackhawks coach, replaces Sorensen {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/jeff-blashill-hired-as-chicago-blackhawks-head-coach | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-22 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Dallas Stars]] |[[Peter DeBoer]] |[[Glen Gulutzan]] |DeBoer bol prepustený 6. júna 2025, osem dní po vyradení Stars z [[Playoff Stanley Cup 2025|play-off Stanleyho pohára 2025]]. Počas troch sezón v tíme zaznamenal DeBoer bilanciu 149-68-29, vo všetkých troch sezónach sa dostal do finále Západnej konferencie, ale do finále Stanleyho pohára nepostúpil. 1. júla bol do funkcie hlavného trénera vymenovaný Gulutzan, ktorý predtým trénoval Dallas v rokoch 2011 až 2013 a naposledy pôsobil ako asistent trénera v [[Edmonton Oilers|Edmontone Oilers]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gulutzan hired as Stars coach, replaces DeBoer {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/glen-gulutzan-hired-as-dallas-stars-head-coach-replaces-pete-deboer | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-07-02 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[New York Rangers]] |[[Peter Laviolette]] |[[Mike Sullivan]] |Laviolette bol prepustený 19. apríla 2025, dva dni po skončení sezóny Rangers. Počas dvoch sezón v Rangers zaznamenal Laviolette bilanciu 94-59-11, pričom v prvom roku vyhral [[President’s Trophy|Prezidentskú trofej]] a dostal sa do finále Východnej konferencie, ale v druhom roku sa nedostal do play-off. 2. mája bol Sullivan, ktorý naposledy pôsobil ako hlavný tréner [[Pittsburgh Penguins|Pittsburghu Penguins]] v rokoch 2015 až 2025, vymenovaný za hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mike Sullivan Named Rangers Head Coach {{!}} New York Rangers | url = https://www.nhl.com/rangers/news/mike-sullivan-named-rangers-head-coach | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-02 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Philadelphia Flyers]] |[[John Tortorella]] [[Brad Shaw]]* |[[Rick Tocchet]] |Tortorella bol prepustený 27. marca 2025, pričom Flyers mali bilanciu 28-36-9 a po 12 zápasoch pred Tortorellovým prepustením dosiahli bilanciu 1-10-1. Počas necelých troch sezón vo Philadelphii zaznamenal Tortorella bilanciu 97-107-33, pričom sa neprebojoval do play-off. Shaw, predtým asistent trénera, bol v ten istý deň vymenovaný za dočasného hlavného trénera a v posledných deviatich zápasoch sezóny dosiahol bilanciu 5-3-1. Tocchet, ktorý bol naposledy hlavným trénerom [[Vancouver Canucks|Vancouveru Canucks]] v rokoch 2023 až 2025 a ktorý za Flyers odohral 11 sezón v rokoch 1984 až 1992 a 2000 až 2002, bol vymenovaný za hlavného trénera 14. mája.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Flyers Name Rick Tocchet Head Coach {{!}} Philadelphia Flyers | url = https://www.nhl.com/flyers/news/flyers-name-rick-tocchet-head-coach-x5489 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Pittsburgh Penguins]] |[[Mike Sullivan]] |[[Dan Muse]] |Sullivan a Penguins sa vzájomne dohodli na rozchode 28. apríla 2025, 11 dní po skončení sezóny Penguins. Počas deväť a pol sezóny v Pittsburghu dosiahol Sullivan celkovú bilanciu 409-255-89, sedemkrát sa dostal do play-off a v rokoch 2016 a 2017 získal Stanleyho pohár. 4. júna bol Muse, naposledy asistent trénera v [[New York Rangers]], vymenovaný za hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pittsburgh Penguins Name Dan Muse the 23rd Head Coach in Franchise History {{!}} Pittsburgh Penguins | url = https://www.nhl.com/penguins/news/pittsburgh-penguins-name-dan-muse-the-26th-head-coach-in-franchise-history | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-04 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Seattle Kraken]] |[[Dan Bylsma]] |[[Lane Lambert]] |Bylsma bol prepustený 21. apríla 2025, šesť dní po skončení sezóny Kraken. Bylsma zaznamenal vo svojej jedinej sezóne v Seattli bilanciu 35-41-6, pričom sa nedostal do play-off. 29. mája bol do funkcie hlavného trénera vymenovaný Lambert, ktorý naposledy pôsobil ako asistent trénera v klube [[Toronto Maple Leafs]] a predtým bol v rokoch 2022 až 2024 hlavným trénerom [[New York Islanders]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Search is a Success: Lane Lambert New Coach {{!}} Seattle Kraken | url = https://www.nhl.com/kraken/news/seattle-kraken-announce-lane-lambert-as-new-head-coach-bn | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-30 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Vancouver Canucks]] |[[Rick Tocchet]] |[[Adam Foote]] |29. apríla 2025, štrnásť dní po skončení sezóny Canucks, sa Tocchet a Canucks vzájomne dohodli na rozchode. Počas dva a pol sezóny vo Vancouveri zaznamenal Tocchet bilanciu 108-65-27 s jednou účasťou v play-off, pričom v roku 2024 sa dostal do druhého kola. 14. mája bol asistent trénera Foote povýšený na hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Foote hired as Canucks coach, replaces Tocchet {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/adam-foote-hired-as-vancouver-canucks-coach | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |} <small>(*) Označuje dočasné</small> == Zmeny vo vedení == {| class="wikitable" |+Zmeny vo vedení ! colspan="4" |Mimo sezóny |- !Tím !Generálny manažér 2024/2025 !Generálny manažér 2025/2026 !Poznámky |- |[[Los Angeles Kings]] |[[Rob Blake]] |[[Ken Holland]] |5. mája 2025, štyri dni po vyradení Kings v prvom kole [[Playoff Stanley Cup 2025|play-off]], sa Blake a Kings vzájomne dohodli na rozchode. Blake pôsobil vo funkcii generálneho manažéra od roku 2017, pričom dohliadal na päť účastí v play-off, ale nikdy nepostúpil ďalej ako do prvého kola. 14. mája bol generálnym manažérom vymenovaný Holland, ktorý bol naposledy generálnym manažérom [[Edmonton Oilers|Edmontonu Oilers]] v rokoch 2019 až 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LA Kings Name Ken Holland Vice President and General Manager {{!}} Los Angeles Kings | url = https://www.nhl.com/kings/news/la-kings-name-ken-holland-vice-president-general-manager | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[New York Islanders]] |[[Lou Lamoriello]] |[[Mathieu Darche]] |22. apríla 2025, päť dní po skončení sezóny Islanders a po vypršaní jeho zmluvy, tím oznámil, že Lamoriello sa nevráti na post generálneho manažéra. Lamoriello pôsobil ako generálny manažér Islanders od roku 2018, pričom dohliadal na päť účastí v play-off vrátane dvoch finálových účastí vo Východnej konferencii. 23. mája bol generálnym manažérom vymenovaný Darche, ktorý od roku 2022 pôsobil ako asistent generálneho manažéra v klube [[Tampa Bay Lightning]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Darche Named General Manager and Executive Vice President {{!}} New York Islanders | url = https://www.nhl.com/islanders/news/darche-named-general-manager-and-executive-vice-president | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-23 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Seattle Kraken]] |[[Ron Francis]] |[[Jason Botterill]] |22. apríla 2025 bol Francis povýšený na prezidenta hokejových operácií. Botterill, asistent generálneho manažéra, ktorý bol predtým generálnym manažérom [[Buffalo Sabres|Buffala Sabres]] v rokoch 2017 až 2020, bol v ten istý deň povýšený na generálneho manažéra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Botterill named Kraken general manager, Francis promoted to president {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/jason-botterill-named-seattle-gm-ron-francis-president | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-22 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |} <small>(*) Označuje dočasné</small> == Zmeny v aréne == * Wells Fargo Center, domov hokejového klubu Philadelphia Flyers, bude 1. septembra 2025 premenovaný na [[Wells Fargo Center (Philadelphia)|Xfinity Mobile Arena]] na základe novej zmluvy o právach na pomenovanie so spoločnosťou [[Xfinity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Xfinity Mobile new sponsor of 76ers, Flyers arena | url = https://www.espn.com/nhl/story/_/id/45025071/76ers-flyers-arena-lands-naming-rights-deal-xfinity-mobile | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2025-05-06 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> * Xcel Energy Center, domov hokejového klubu Minnesota Wild, bude 3. septembra 2025 premenovaný na [[Xcel Energy Center|Grand Casino Arena]] na základe novej zmluvy o právach na pomenovanie so spoločnosťou [[Grand Casino Hinckley]]. [[Xcel Energy]] zostane partnerom tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = No More X: The Wild's home arena will get a new naming rights partner after deal with Xcel Energy comes to an end | url = https://www.audacy.com/wccoradio/local-sports/local/wild-and-xcel-energy-end-naming-rights-deal-st-paul-arena | vydavateľ = www.audacy.com | dátum vydania = 2025-04-15 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> * Ide o posledný rok pôvodnej 30-ročnej nájomnej zmluvy na [[KeyBank Center]], domov [[Buffalo Sabres]]. Erie County, subjekt zodpovedný za prenájom, oznámil, že po vypršaní zmluvy ju neobnoví, a nominálny vlastník, mesto Buffalo, uviedol, že si nemôže dovoliť udržať arénu otvorenú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who will own KeyBank Center after Erie County's lease expires? | url = https://www.wkbw.com/news/local-news/who-will-own-keybank-center-after-erie-countys-lease-expires | vydavateľ = WKBW 7 News Buffalo | dátum vydania = 2025-04-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Local leaders to discuss future of KeyBank Center with lease set to expire next year|url=https://www.wivb.com/news/local-news/buffalo/local-leaders-to-discuss-future-of-keybank-center-with-lease-set-to-expire-next-year/|periodikum=News 4 Buffalo|dátum=2025-04-15|dátum prístupu=2025-07-19|jazyk=en-US}}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Vo vyhlásení pre tlač prevádzkový riaditeľ Sabres Pete Guelli zdôraznil, že tím sa neplánuje presťahovať. == Pravidelná sezóna == Pravidelná sezóna je naplánovaná od 7. októbra 2025 do 16. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL announces regular-season schedule for 2025-26 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-releases-full-2025-26-schedule | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-07-16 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Medzinárodné zápasy === [[Nashville Predators]] a [[Pittsburgh Penguins]] sa stretnú 14. a 16. novembra 2025 v [[Avicii Arena|Avicii Arene]] vo švédskom [[Štokholm|Štokholme]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025 Global Series to feature Penguins, Predators in Sweden {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/pittsburgh-nashville-to-play-at-2025-global-series | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-03-18 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Zápasy pod holým nebom === Liga má na túto sezónu naplánované dva zápasy pod holým nebom, oba sa budú konať na Floride: * [[Winter Classic 2026]] je naplánovaný na 2. januára 2026 v [[LoanDepot Park|LoanDepot Parku]] v [[Miami]], kde [[Florida Panthers]] hostí [[New York Rangers]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL outdoor games in Miami, Tampa big step for NHL, Florida fans {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/winter-classic/nhl-outdoor-games-in-miami-and-tampa-big-step-for-nhl-and-florida-fans | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> * [[Stadium Series 2026]] je naplánovaná na 1. februára 2026 na [[Raymond James Stadium]] v [[Tampa|Tampe]], kde [[Tampa Bay Lightning]] hostí [[Boston Bruins]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL outdoor games in Miami, Tampa big step for NHL, Florida fans {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/winter-classic/nhl-outdoor-games-in-miami-and-tampa-big-step-for-nhl-and-florida-fans | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Zrušenie Zápasu hviezd a prerušenie počas olympijských hier === [[NHL All-Star Game 2026|Zápas hviezd v roku 2026]] sa mal konať začiatkom februára 2026 v [[UBS Aréna|UBS Aréne]] v [[Elmont|Elmonte]] v štáte [[New York (štát USA)|New York]], ktorá je domovom hokejového klubu [[New York Islanders]]. Liga mala v úmysle využiť tento zápas ako "rozlúčku" s účasťou hráčov ligy na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026|Hrách 2026]] v talianskom [[Miláno|Miláne]] a [[Cortine d'Ampezzo]], pričom hráči, ktorí by sa zúčastnili na oboch hrách, by odcestovali priamo z New Yorku do Talianska. Toto mala byť prvá účasť ligy na [[Ľadový hokej na Olympijských hrách|olympijských hrách]] od roku 2014 a prvýkrát od roku 2002 by sa Zápas hviezd konal v rovnakom roku ako účasť na olympijských hrách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Islanders to host 2026 NHL All-Star Weekend {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/2026-nhl-all-star-weekend-to-be-hosted-by-new-york-islanders | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-02-18 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> 30. apríla 2025 však liga oznámila, že zápas bol zrušený a namiesto toho sa v UBS Arene uskutoční bližšie nešpecifikované podujatie na úvod olympijských hier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL cancels 2026 All-Star Game, will hold 'kickoff' event before Olympics | url = https://thescore.com/nhl/news/3277528 | vydavateľ = theScore.com | dátum vydania = 2025-04-29 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en | meno = Josh | priezvisko = Wegman}}</ref> == Tabuľka == === Východná konferencia === {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Top 3 ([[Atlantická divízia (NHL)|Atlantická divízia]]) !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |'''y –''' [[Buffalo Sabres]] |81 |50 |23 |8 |285 |237 | +48 |'''108''' |- |2. | align="left" |'''x –''' [[Tampa Bay Lightning]] |81 |50 |25 |6 |288 |227 | +61 |'''106''' |- |3. | align="left" |'''x –''' [[Montreal Canadiens]] |81 |48 |23 |10 |281 |252 | +29 |'''106''' |} <small>Aktualizované na zápas(y) odohraný(é) 14. apríla 2026. Zdroj: National Hockey League</small><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Tabuľka {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/sk/standings | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = sk}}</ref> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''x –''' Istý postup do play off; '''y –''' Isté prvenstvo v divízii</small> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Top 3 ([[Metropolitná divízia (NHL)|Metropolitná divízia]]) !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |'''z –''' [[Carolina Hurricanes]] |81 |52 |22 |7 |294 |239 | +55 |'''111''' |- |2. | align="left" |'''x –''' [[Pittsburgh Penguins]] |81 |41 |24 |16 |288 |261 | +27 |'''98''' |- |3. | align="left" |'''x –''' [[Philadelphia Flyers]] |81 |42 |27 |12 |246 |241 | +5 |'''96''' |} <small>Aktualizované na zápas(y) odohraný(é) 14. apríla 2026. Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''x –''' Istý postup do play off; '''z –''' Isté prvenstvo v konferencii</small> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Divoká karta [[Východná konferencia (NHL)|Východnej konferencie]] !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !{{Tooltip|Div.|Divízia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. |[[Atlantická divízia (NHL)|AT]] | align="left" |'''x –''' [[Boston Bruins]] |81 |44 |27 |10 |268 |250 | +18 |'''98''' |- |2. |[[Atlantická divízia (NHL)|AT]] | align="left" |'''x –''' [[Ottawa Senators]] |81 |43 |27 |11 |275 |245 | +30 |'''97''' |- ! colspan="11" | |- |3. |[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]] | align="left" |'''e –''' [[Washington Capitals]] |81 |42 |30 |9 |261 |243 | +18 |'''93''' |- |4. |[[Atlantická divízia (NHL)|AT]] | align="left" |'''e –''' [[Detroit Red Wings]] |81 |41 |30 |10 |240 |250 | -10 |'''92''' |- |5. |[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]] | align="left" |'''e –''' [[Columbus Blue Jackets]] |81 |40 |29 |12 |252 |251 | +1 |'''92''' |- |6. |[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]] | align="left" |'''e –''' [[New York Islanders]] |81 |43 |33 |5 |232 |239 | -7 |'''91''' |- |7. |[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]] | align="left" |'''e –''' [[New Jersey Devils]] |81 |42 |36 |3 |230 |250 | -20 |'''87''' |- |8. |[[Atlantická divízia (NHL)|AT]] | align="left" |'''e –''' [[Florida Panthers]] |81 |39 |38 |4 |243 |275 | -32 |'''82''' |- |9. |[[Atlantická divízia (NHL)|AT]] | align="left" |'''e –''' [[Toronto Maple Leafs]] |81 |32 |35 |14 |252 |296 | -44 |'''78''' |- |10. |[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]] | align="left" |'''e –''' [[New York Rangers]] |81 |33 |39 |9 |234 |248 | -14 |'''75''' |} <small>Aktualizované na zápas(y) odohraný(é) 14. apríla 2026. Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''e –''' Vyradení z play off; '''x –''' Istý postup do play off;</small> === Západná konferencia === {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Top 3 ([[Centrálna divízia (NHL)|Centrálna divízia]]) !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |'''p –''' [[Colorado Avalanche]] |80 |53 |16 |11 |297 |202 | +95 |'''117''' |- |2. | align="left" |'''x –''' [[Dallas Stars]] |81 |49 |20 |12 |275 |223 | +52 |'''110''' |- |3. | align="left" |'''x –''' [[Minnesota Wild]] |81 |45 |24 |12 |269 |238 | +31 |'''102''' |} <small>Aktualizované na zápas(y) odohraný(é) 14. apríla 2026. Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''p –''' Istota Presidents' Trophy; '''x –''' Istý postup do play off</small> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Top 3 ([[Pacifická divízia (NHL)|Pacifická divízia]]) !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |'''x –''' [[Vegas Golden Knights]] |81 |38 |26 |17 |261 |249 | +12 |'''93''' |- |2. | align="left" |'''x –''' [[Edmonton Oilers]] |81 |40 |30 |11 |276 |268 | +8 |'''91''' |- |3. | align="left" |'''x –''' [[Anaheim Ducks]] |80 |42 |32 |6 |266 |281 | -15 |'''90''' |} <small>Aktualizované na zápas(y) odohraný(é) 14. apríla 2026. Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''x –''' Istý postup do play off</small> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Divoká karta [[Západná konferencia (NHL)|Západnej konferencie]] !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !{{Tooltip|Div.|Divízia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. |[[Centrálna divízia (NHL)|CE]] | align="left" |'''x –''' [[Utah Mammoth]] |80 |42 |32 |6 |260 |232 | +28 |'''90''' |- |2. |[[Centrálna divízia (NHL)|CE]] | align="left" |'''x –''' [[Los Angeles Kings]] |80 |35 |26 |19 |221 |240 | -19 |'''89''' |- ! colspan="11" | |- |3. |[[Pacifická divízia (NHL)|PA]] | align="left" |'''e –''' [[Nashville Predators]] |81 |38 |33 |10 |243 |264 | -21 |'''86''' |- |4. |[[Pacifická divízia (NHL)|PA]] | align="left" |'''e –''' [[San Jose Sharks]] |80 |38 |34 |8 |243 |286 | -43 |'''84''' |- |5. |[[Centrálna divízia (NHL)|CE]] | align="left" |'''e –''' [[St. Louis Blues]] |80 |35 |33 |12 |219 |250 | -31 |'''82''' |- |6. |[[Centrálna divízia (NHL)|CE]] | align="left" |'''e –''' [[St. Louis Blues|Winnipeg Jets]] |80 |35 |33 |12 |227 |249 | -22 |'''82''' |- |7. |[[Pacifická divízia (NHL)|PA]] | align="left" |'''e –''' [[Seattle Kraken]] |80 |34 |35 |11 |225 |257 | -32 |'''79''' |- |8. |[[Pacifická divízia (NHL)|PA]] | align="left" |'''e –''' [[Calgary Flames]] |80 |33 |38 |9 |208 |255 | -47 |'''75''' |- |9. |[[Centrálna divízia (NHL)|CE]] | align="left" |'''e –''' [[Chicago Blackhawks]] |81 |28 |39 |14 |208 |273 | -65 |'''70''' |- |10. |[[Pacifická divízia (NHL)|PA]] | align="left" |'''e –''' [[Vancouver Canucks]] |80 |24 |48 |8 |211 |307 | -96 |'''56''' |} <small>Aktualizované na zápas(y) odohraný(é) 14. apríla 2026. Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''e –''' Vyradení z play off; '''x –''' Istý postup do play off</small> == Play-off == === Pavúk === V každom kole tímy súťažia v sérii na sedem víťazov podľa formátu 2–2–1–1–1 (skóre v tabuľke označuje počet vyhraných zápasov v každej sérii na sedem víťazov). Tím s výhodou domáceho ľadu hrá doma prvý a druhý zápas (a piaty a siedmy zápas, ak je to potrebné) a druhý tím je doma tretí a štvrtý zápas (a šiesty zápas, ak je to potrebné). Prvé tri tímy z každej divízie postúpia do play-off spolu s dvoma divokými kartami v každej konferencii, čo je spolu osem tímov z každej konferencie. V prvom kole sa nižšie nasadená divoká karta v každej konferencii hrala proti víťazovi divízie s najlepším skóre, zatiaľ čo druhá divoká karta sa hrala proti víťazovi druhej divízie a obe divoké karty boli de facto nasadené na 4. mieste. Ostatné série sa zhodovali s tímami na druhom a treťom mieste z divízií. V prvých dvoch kolách bola výhoda domáceho ľadu udelená tímu s lepším nasadením. Vo finále konferencie a finále Stanley Cupu bola výhoda domáceho ľadu udelená tímu s lepším skóre v základnej časti.{{Play-off16+info|RD1-date=1. kolo|RD2-date=2. kolo|RD3-date=Finále konferencie|RD4-date=Finále Stanley Cup|RD1-team2=[[Boston Bruins|Boston]]|RD1-team1=[[Buffalo Sabres|Buffalo]]|RD1-team4=[[Montreal Canadiens|Montreal]]|RD1-team3=[[Tampa Bay Lightning|Tampa Bay]]|RD1-team6=[[Ottawa Senators|Ottawa]]|RD1-team5=[[Carolina Hurricanes|Carolina]]|RD1-team8=[[Philadelphia Flyers|Philadelphia]]|RD1-team7=[[Pittsburgh Penguins|Pittsburgh]]|RD1-team10=|RD1-team9=[[Colorado Avalanche|Colorado]]|RD1-team12=[[Minnesota Wild|Minnesota]]|RD1-team11=[[Dallas Stars|Dallas]]|RD1-team14=[[Utah Mammoth|Utah]]|RD1-team13=[[Vegas Golden Knights|Vegas]]|RD1-team16=|RD1-team15=|RD1-info5='''[[Západná konferencia (NHL)|Západná konferencia]]'''|RD1-info1='''[[Východná konferencia (NHL)|Východná konferencia]]'''|RD1-seed1=A1|RD1-seed2=WC1|RD1-seed3=A2|RD1-seed4=A3|RD1-seed5=M1|RD1-seed6=WC2|RD1-seed7=M2|RD1-seed8=M3|RD1-seed9=C1|RD1-seed10=WC2|RD1-seed11=C2|RD1-seed12=C3|RD1-seed13=P1|RD1-seed14=WC1|RD1-seed15=P2|RD1-seed16=P3|RD1-score1=0|RD1-score2=0|RD1-score3=0|RD1-score4=0|RD1-score5=0|RD1-score6=0|RD1-score7=0|RD1-score8=0|RD1-score9=0|RD1-score10=|RD1-score12=0|RD1-score13=0|RD1-score14=0|RD1-score15=|RD1-score16=|RD2-score1=|RD2-score2=|RD2-score3=|RD2-score4=|RD2-score5=|RD2-score6=|RD2-score7=|RD2-score8=|RD3-score1=|RD3-score2=|RD3-score3=|RD3-score4=|RD4-score4=|RD4-score1=|RD4-score2=|RD4-score8=|RD1-score11=0|RD2-team2=|RD2-team1=|RD2-team4=|RD2-team3=|RD2-team6=|RD2-team5=|RD2-team7=|RD3-team2=|RD3-team1=|RD3-team4=|RD3-team3=|RD4-team2=|RD4-team1=|RD2-team8=|RD2-seed4=|RD2-seed3=|RD2-seed2=|RD2-seed8=|RD2-seed7=|RD2-seed1=|RD2-seed6=|RD2-seed5=|RD3-seed4=|RD3-seed2=|RD3-seed1=|RD3-seed3=|RD4-seed1=|RD4-seed2=}}'''Legenda''' * '''A1, A2, A3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Atlantická divízia (NHL)|Atlantickej divízii]] * '''M1, M2, M3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Metropolitná divízia (NHL)|Metropolitnej divízii]] * '''C1, C2, C3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Centrálna divízia (NHL)|Centrálnej divízii]] * '''P1, P2, P3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Pacifická divízia (NHL)|Pacifickej divízii]] * '''WC1, WC2''' – tímy, ktoré získali divokú kartu na prvom, resp. druhom mieste == Míľniky == === Dosiahnuté významné míľniky === * 28. júna 2025 si Ottawa Senators vybrala [[Bruno Idzan|Bruna Idzana]] ako 181. v poradí v šiestom kole [[NHL Entry Draft 2025|vstupného draftu NHL 2025]], čím sa stal prvým [[Chorváti|Chorvátom]] vybraným v drafte NHL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = League Tallies 53 NHL Draft Picks in Los Angeles | url = https://ushl.com/news/2025/6/28/nhl_draft_2025_recap.aspx | vydavateľ = ushl.com | dátum vydania = 2025-07-17 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Sezóny NHL}} [[Kategória:Ročníky NHL]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2025]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] eby25jh14osrtsrre9zl7hn1bbp0agy 0 734023 8199156 8100290 2026-04-16T12:46:14Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8199156 wikitext text/x-wiki {{Infobox štadión|názov štadiónu=Puskás Aréna|fotka=Puskás Aréna 01.jpg|zemepisná šírka=47.503176|zemepisná dĺžka=19.094446|poloha=Dózsa György út 1, Zugló, [[Budapešť]], [[Maďarsko]]|štát=Maďarsko|otvorený=15. november 2019|majiteľ=[[Maďarská futbalová federácia]] (MLSZ)|kapacita=67 215|architekt=György Skardelli|kluby=[[Maďarské národné futbalové mužstvo]]|cena výstavby=533 miliónov EUR<br/><small>(593 miliónov EUR v eurách z roku 2021)<small>|povrch=tráva|začiatok=2017 – 2019}} '''Puskás Aréna''' je futbalový štadión v 14. obvode (Zugló) v [[Budapešť|Budapešti]] v [[Maďarsko|Maďarsku]]. Výstavba štadióna sa začala v roku 2017 a bola dokončená do konca roka 2019. Je to štadión s kapacitou 67 215 miest na sedenie. Maďarská futbalová federácia spĺňa všetky požiadavky [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] a [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] na štadióny a UEFA mu udelila 4 hviezdičky. Štadión je postavený na mieste bývalého [[Štadión Ferenca Puskása|štadióna Ferenca Puskása]], ktorého demolácia bola dokončená v októbri 2016. Oba štadióny boli pomenované na počesť bývalého kapitána národného tímu [[Ferenc Puskás|Ferenca Puskása]] (1927 – 2006).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Legends of La Liga - Ferenc ‘Pancho’ Puskás and Hungarian footballers in El Clásico | url = https://www.europeana.eu/sk/stories/legends-of-la-liga-ferenc-pancho-puskas-and-hungarian-footballers-in-el-clasico | vydavateľ = www.europeana.eu | dátum vydania = 2019-04-02 | dátum prístupu = 2025-07-24 | jazyk = sk-SK}}</ref> == História == V roku 2011, keď bol pôvodne rozpočtovaný rozpočet, boli náklady na výstavbu nového štadióna stanovené na 35 miliárd [[Maďarský forint|maďarských forintov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Milliárdokba fog kerülni a Puskás-stadion üzemeltetése | url = https://magyarnemzet.hu/gazdasag-archivum/2018/01/milliardokba-fog-kerulni-a-puskas-stadion-uzemeltetese | vydavateľ = Milliárdokba fog kerülni a Puskás-stadion üzemeltetése | dátum vydania = 2018-01-12 | dátum prístupu = 2025-07-24 | jazyk = hu | meno = B. Molnár | priezvisko = László}}</ref> Dňa 26. júna 2014 [[László Vigh]] uviedol, že výstavba nového štadióna bude stáť 90 – 100 miliárd [[Maďarský forint|maďarských forintov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Labdarúgás: 90-100 milliárdból épülhet az új Puskás-stadion | url = https://www.nemzetisport.hu/magyar-valogatott/2014/06/labdarugas-90-100-milliardbol-epulhet-az-uj-puskas-stadion | vydavateľ = Nemzeti Sport | dátum vydania = 2014-06-26 | dátum prístupu = 2025-07-24 | jazyk = hu}}</ref> Dňa 1. augusta 2014 predstavilo Nemzeti Sport Központ (Národné športové centrum) konečnú víziu nového maďarského národného štadióna. Maďarský architekt [[György Skardelli]], ktorý bol projektantom neďalekej krytej arény [[László Papp Budapešť Sports Arena]], predstavil svoje pôvodné plány, ktoré nezahŕňali demoláciu pôvodného štadióna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Budapest: Amazing national stadium presented in Hungary | url = https://stadiumdb.com/news/2014/08/budapest_amazing_national_stadium_presented_in_hungary | vydavateľ = stadiumdb.com | dátum prístupu = 2025-07-24 | jazyk = en}}</ref> 19. septembra 2014 si [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] vybrala [[Budapešť]] za hostiteľa troch zápasov skupinovej fázy a jedného zápasu osemfinále na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|Majstrovstvách Európy vo futbale 2020]].<ref>{{Citácia periodika|titul=The official website for European football – UEFA.com|url=http://www.uefa.com/uefaeuro-2020/about-euro/index.html|periodikum=UEFA.com|dátum=2012-08-03|dátum prístupu=2025-07-24|jazyk=en|priezvisko=uefa.com}}</ref> 19. septembra 2014 prezident [[Maďarská futbalová federácia|Maďarskej futbalovej federácie]] [[Sándor Csányi]] povedal, že skutočnosť, že Budapešť môže hostiť [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020]], je veľkým úspechom maďarskej športovej diplomacie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MLSZ: Joggal bíztunk a sikeres pályázatban - Csányi | url = https://www.nemzetisport.hu/magyar-valogatott/2014/09/mlsz-joggal-biztunk-a-sikeres-palyazatban-csanyi | vydavateľ = Nemzeti Sport | dátum vydania = 2014-09-19 | dátum prístupu = 2025-07-24 | jazyk = hu | priezvisko = MTI}}</ref> 23. februára 2017 [[János Lázár]], minister Úradu premiéra Maďarska, povedal, že náklady na štadión sa zvýšia na 190 miliárd [[Maďarský forint|maďarských forintov]] zo 100 miliárd.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 100 helyett 190 milliárdba kerül az új Puskás Stadion | url = http://index.hu/sport/futball/2017/02/23/lazar_janos_puskas_stadion/ | vydavateľ = index.hu | dátum vydania = 2017-02-23 | dátum prístupu = 2025-07-24 | jazyk = hu | meno = Koroknai | priezvisko = Gergely}}</ref> Súčasný rozpočet 190 miliárd maďarských forintov (610 miliónov EUR) výrazne prevyšuje 100 % pôvodných odhadov nákladov a je oveľa drahší ako podobne veľké štadióny v [[Európa|Európe]], ako je [[Allianz Arena]] v [[Mníchov|Mníchove]] alebo štadión [[Emirates Stadium|Arsenalu Emirates Stadium]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Yet Another Sports Stadium to Be Built in Budapest|url=https://hungarytoday.hu/yet-another-sports-stadium-to-be-built-in-budapest/|periodikum=Hungary Today|dátum=2018-04-24|dátum prístupu=2025-07-24|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20201111224149/https://hungarytoday.hu/yet-another-sports-stadium-to-be-built-in-budapest/|dátum archivácie=2020-11-11}}</ref> V roku 2014 bol pôvodný návrh nového štadióna Puskás Ferenc zvolený portálom Stadiumdb.com za najlepší, čo pochválilo nápaditý dizajn, ktorý zahŕňal vyvýšenú bežeckú dráhu s výhľadom na ihrisko a panorámu mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Recap: Best of 2014! (top 10) | url = https://stadiumdb.com/news/2014/12/recap_best_of_2014_top_10 | vydavateľ = stadiumdb.com | dátum prístupu = 2025-07-24 | jazyk = en}}</ref> V čase výstavby však dva pokusy o odstránenie nepotrebných prvkov z projektu obmedzili jeho zameranie na futbal kvôli obrovskému navýšeniu rozpočtu na výstavbu a túžbe maďarského premiéra [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]] postaviť v Budapešti nový atletický štadión pre budúcu kandidatúru na letné olympijské hry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Puskas stadium plan scaled back - DailyNewsHungary | url = https://dailynewshungary.com/puskas-stadium-plan-scaled-back/ | vydavateľ = dailynewshungary.com | dátum vydania = 2015-05-20 | dátum prístupu = 2025-07-24 | jazyk = en-US}}</ref> 29. júna 2018 bolo otvorené návštevnícke centrum štadióna Puskás Ferenc. [[Balázs Fürjes]], minister zodpovedný za Budapešť a jej aglomeráciu, pri otvorení centra povedal, že nový štadión bude viac než len štadión. Bude to viacúčelový štadión, ktorý bude môcť organizovať aj koncerty a konferencie. Povedal tiež, že štadión by mal najlepšie hostiť [[Liga majstrov UEFA 2020/2021|finále Ligy majstrov UEFA v roku 2021]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Labdarúgás: megnyílt a Puskás Ferenc Stadion Látogatóközpontja – galéria | url = https://www.nemzetisport.hu/magyar-valogatott/2018/06/labdarugas-megnyilt-a-puskas-ferenc-stadion-latogatokozpontja | vydavateľ = Nemzeti Sport | dátum vydania = 2018-06-29 | dátum prístupu = 2025-07-24 | jazyk = hu | priezvisko = MTI/NSO}}</ref> Dňa 14. decembra 2018 navštívila výstavbu Maďarská asociácia športových novinárov (v maďarčine: Magyar Sportújságírók Szövetsége) a členovia komunikačného oddelenia [[Maďarská futbalová federácia|Maďarskej futbalovej federácie]]. Na tomto projekte sa podieľali aj súčasní členovia tímu Toldy Construct.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stadiums buildings {{!}} Toldy Construct | url = https://toldyconstruct.com/stadiums | vydavateľ = Toldy Construct | dátum prístupu = 2025-07-24 | jazyk = en }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Pomohli realizovať špecializované konštrukčné a dizajnové prvky fasády a strechy. Všetky sedadlá boli namontované do 2. októbra 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Puskás Aréna: szinte az összes szék a helyére került – képek | url = https://www.nemzetisport.hu/magyar-valogatott/2019/10/puskas-arena-szinte-az-osszes-szek-a-helyere-kerult-kepek | vydavateľ = Nemzeti Sport | dátum vydania = 2019-10-02 | dátum prístupu = 2025-07-24 | jazyk = hu | meno = H. | priezvisko = D}}</ref> V novej aréne bol nainštalovaný bezhotovostný systém stravovania. V aréne sa akceptujú iba dotykové karty alebo NFC.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Puskás Aréna: meccsre menni inkább tömegközlekedéssel | url = https://www.nemzetisport.hu/magyar-valogatott/2019/11/puskas-arena-tomegkozlekedessel-erdemes-erkezni-a-meccsre | vydavateľ = Nemzeti Sport | dátum vydania = 2019-11-13 | dátum prístupu = 2025-07-24 | jazyk = hu | meno = H. | priezvisko = Á}}</ref> Okolo nového štadióna bolo vytvorených iba 500 parkovacích miest. Preto je vhodné prísť na arénu verejnou dopravou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Puskás Aréna: meccsre menni inkább tömegközlekedéssel | url = https://www.nemzetisport.hu/magyar-valogatott/2019/11/puskas-arena-tomegkozlekedessel-erdemes-erkezni-a-meccsre | vydavateľ = Nemzeti Sport | dátum vydania = 2019-11-13 | dátum prístupu = 2025-07-24 | jazyk = hu | meno = H. | priezvisko = Á}}</ref> === Otvorenie === 15. novembra 2019 bola aréna otvorená zápasom Maďarsko-Uruguaj. Nápad pozvať uruguajský národný futbalový tím prišiel od Károlya Jankovicsa, lídra maďarskej komunity v [[Montevideo|Montevideu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Az Uruguay-ötlet – ezért lett a dél-amerikai válogatott a stadionavató-ellenfél | url = https://www.nemzetisport.hu/magyar-valogatott/2019/11/az-uruguay-otlet-ezert-lett-a-del-amerikai-valogatott-a-stadionavato-ellenfel | vydavateľ = Nemzeti Sport | dátum vydania = 2019-11-08 | dátum prístupu = 2025-07-24 | jazyk = hu | meno = CSILLAG | priezvisko = PÉTER}}</ref> Všetky lístky na otvárací zápas proti Uruguaju boli predané. Počas prvých troch dní si ich mohli kúpiť iba členovia fanúšikovského klubu Maďarskej futbalovej federácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar–uruguayi: máris elfogytak a jegyek a Puskás Aréna nyitó meccsére | url = https://www.nemzetisport.hu/magyar-valogatott/2019/10/magyar-uruguayi-maris-elfogytak-a-jegyek-a-puskas-arena-nyito-meccsere | vydavateľ = Nemzeti Sport | dátum vydania = 2019-10-28 | dátum prístupu = 2025-07-24 | jazyk = hu}}</ref> Hoci otvárací zápas mal byť posledným zápasom [[Zoltán Gera|Zoltána Geru]], na otváracom zápase nehral, pretože povedal, že jeho zdravotný stav mu neumožní hrať proti Uruguaju.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Válogatott: Nem vagyok olyan állapotban, hogy a világ egyik legjobbja ellen játsszak – Gera | url = https://www.nemzetisport.hu/magyar-valogatott/2019/11/valogatott-nem-vagyok-olyan-allapotban-hogy-a-vilag-egyik-legjobbja-ellen-jatsszak-gera | vydavateľ = Nemzeti Sport | dátum vydania = 2019-11-12 | dátum prístupu = 2025-07-24 | jazyk = hu}}</ref> Uruguaj vyhral zápas 2:1.<ref>{{Citácia periodika|titul=Uruguay Wins against Hungary at Inauguration Match of Puskás Arena|url=https://hungarytoday.hu/uruguay-wins-against-hungary-at-inauguration-match-of-puskas-arena/|periodikum=Hungary Today|dátum=2019-11-16|dátum prístupu=2025-07-24|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20231104080524/https://hungarytoday.hu/uruguay-wins-against-hungary-at-inauguration-match-of-puskas-arena/|dátum archivácie=2023-11-04}}</ref> === Súčasnosť (od 2019) === V roku 2020 boli zápasy [[Superpohár UEFA|Superpohára 2020]] kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii COVID-19]] v Európe presunuté zo štadióna [[Estádio do Dragão]] v [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porte]] v [[Portugalsko|Portugalsku]] do Budapešti v Maďarsku. 31. mája 2023 hrali [[A.S. Rím]] a [[Sevilla FC]] vo [[Európska liga UEFA 2022/2023|finále Európskej ligy UEFA 2023]], pričom Sevilla vyhrala v penaltovom rozstrele 4:1 po remíze 1:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Irány Budapest! Ismét döntőben az El-specialista Sevilla | url = https://www.nemzetisport.hu/europa-liga/2023/05/el-sevilla-juventus-visszavago | vydavateľ = Nemzeti Sport | dátum vydania = 2023-05-18 | dátum prístupu = 2025-07-24 | jazyk = hu | meno = BACSKAI | priezvisko = JÁNOS}}</ref> 4. februára 2025 sa na šiestom poschodí vznietil ventilačný systém. Na miesto dorazilo celkovo 25 hasičských áut, ktoré [[požiar]] uhasili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tűz ütött ki a Puskás Arénában | url = https://www.nemzetisport.hu/egyeb-egyeni/2025/02/tuz-utott-ki-a-puskas-arenaban | vydavateľ = Nemzeti Sport | dátum vydania = 2025-02-04 | dátum prístupu = 2025-07-24 | jazyk = hu}}</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:Puskás Aréna 02.jpg|Pohľad z vtáčej perspektívy Súbor:Puskás Aréna 03.jpg|Interiér Súbor:Puskás Aréna 04.jpg|Pohľad z vtáčej perspektívy na exteriér Súbor:Puskás Aréna 05.jpg|Exteriér Súbor:Puskás Aréna 06.jpg|Maďarsko-Uruguaj, inauguračný zápas v novembri 2019 </gallery> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Futbalové štadióny v Maďarsku]] [[Kategória:Stavby v Budapešti]] [[Kategória:Architektúra z 2019]] [[Kategória:Šport v Budapešti]] m57fyvpqov9llpagxcids97ve2srnu9 0 734312 8199353 8068620 2026-04-16T20:50:57Z Scholastikos 174170 wl. 8199353 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film |Názov = Červona ruta |Originál = {{Ukr|Червона рута}} |Názov2 = |Poster = |Žáner = [[Muzikál|filmový muzikál]] |Dĺžka = 45 |Krajina = [[Sovietsky zväz]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] |Jazyk = [[ukrajinčina]], [[ruština]] (malá časť, + dabingová verzia) |Rok = [[1971]] |Dátum uvedenia = |Spoločnosť = [[Ukrtelefiľm]] |Produkčná spoločnosť = |Distribučná spoločnosť = |Rozpočet = |Zárobok = |Ocenenia = |Veková prístupnosť = |Réžia = [[Roman Oleksiv]] |Scenár = [[Myroslav Skočyľas]] |Predloha = |Námet = |Produkcia = |Hudba = skupiny Smerička, Karpaty, Rosynka |Kamera = |Strih = |Zvuk = |Scénografia = |Kostýmy = [[Alla Dutkyvská]] |Masky = |Obsadenie = |Obsadenie2 = [[Sofia Rotaru]], [[Vasyľ Zinkevyč]], [[Nazarij Jaremčuk]], [[Raisa Koľca]] a ďalší |Commons = |imdb_id = |csfd_id = }} '''''Červona ruta''''' ({{Ukr|''Червона рута''}}) je [[Sovietsky zväz|sovietsky]] ([[Ukrajinská sovietska socialistická republika|ukrajinský]]) čiernobiely [[Filmové dielo|filmový]] [[muzikál]] z roku [[1971]]. Film patrí k úspechom [[Ukrajinská kinematografia|ukrajinskej kinematografie]] a prispel k rozvoju [[Populárna hudba|populárnej hudby]] v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] a k popularizácii [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] v čase výraznej [[Rusifikácia|rusifikácie]].<ref name=BBC>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Червона рута: буржуазні мотиви, короткі спідниці і всесоюзна слава | url = https://www.bbc.com/ukrainian/society/2016/09/160927_chervona_ruta_history_blog_or | vydavateľ = BBC News Ukraina | miesto = | dátum vydania = 2016-09-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-30 | jazyk = }}</ref> Názov filmu pochádza z názvu rovnomennej piesne od [[Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk|Volodymyra Ivasiuka]], ktorú napísal o niečo skôr<ref name="Ivas" /> a pomenoval po mýtickom kvete („červenej rute“), ktorý má magickú moc a objavuje sa iba v jeden deň v roku, o polnoci, keď tradičná žltá ruta na chvíľu zmení farbu.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = MacFadyen | meno = David | titul = Red Stars (Personality and the Soviet Popular Song, 1955-1991) | vydanie = | vydavateľ = McGill-Queen's Press | miesto = London | rok = 2001 | isbn = 978-0-7735-6879-2 | strany = 139{{--}}140 }}</ref> == Dej == Muzikál znázorňuje ľúbostný príbeh medzi Oksanou ([[Sofia Rotaru]]), dievčaťom z [[Karpaty|Karpát]], a Borisom ([[Vasyľ Zinkevyč]]), baníkom z východu Ukrajiny. Mladí ľudia sa stretli vo vlaku cestujúcom do [[Karpaty|Karpát]], kde sa muzikál odohráva. Kým Boris vystupuje v [[Jaremče|Jaremči]], dievča pokračuje smerom k fiktívnej stanici ''Verchovyna''. V Karpatoch sa cesty mladého páru rozchádzajú, ale Boris hľadá svoju neznámu. Milenci sa opäť stretnú a ich priatelia ich pozvú, aby zaspievali na koncerte pre dovolenkárov.<ref name="BBC" /><ref name= FR>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Червона рута», 1971 | url = https://www.fortuna-rotaru.com/?page_id=4964 | vydavateľ = Fortuna Rotaru | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-01 | jazyk = }}</ref> == Natáčanie == Film sa odohrával v ukrajinských [[Karpaty|Karpatoch]] s ich drevenými domami so špicatými strechami. Natáčanie prebiehalo v turistickej základni neďaleko [[Jaremče]] v horúcom auguste [[1971]]. Film nemal vytvorený oficiálny [[komparz]], publikum tvorili dovolenkári v sanatóriu.<ref name="BBC" /><ref name="FR" /> Šesť z pätnástich skladieb predvádza súbor [[Smerička]], ktorý sa objavil v malom okresnom centre [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]] a úspešne skombinoval [[Ľudová hudba|ľudové motívy]] a západnú [[Bigbít|bigbítovú hudbu]].<ref name="BBC" /> Spočiatku sa plánovalo, že film bude práve o Smeryčke. Okrem nich vo filme hrá černovický súbor Karpaty, Rosynka a tanečná skupina Evryka pod vedením Heorhyja Želyzňaka z Ivano-Frankivska. Okrem originálneho zvuku súbor prekvapil sovietsku mládež aj štylizovanými kostýmami: rozšírené nohavice a modré [[keptary]] (huculské vrchné oblečenie bez rukávov) totiž pripomínali [[The Beatles|Beatles]]. Dizajn navrhla manželka Levka Dutkovského, riaditeľa súboru Smerička, [[Alla Dutkyvská]].<ref name="BBC" /><ref name="Ivas" /><ref name="FR" /> == Význam == Film výrazne prispel k modernizácii populárnej hudby v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Mnohé z piesní vo filme sa stali celoúnijnými hitmi. Počas [[Leonid Iľjič Brežnev|brežnevovej]] éry [[Rusifikácia|rusifikácie]] zároveň popularizovali [[Ukrajinčina|ukrajinský jazyk]] a kultúru. Niektorí diváci v ňom prvýkrát videli hudobníkov s [[Elektrická gitara|elektrickými gitarami]] v rozšírených nohaviciach a tanečníkov v odhaľujúcich sukniach. Piesne v štýle [[Bigbít|bigbeatu]] boli populárne na Západe, no v Sovietskom zväze ešte neboli rozšírené. Sólisti sa čoskoro stali populárnymi v celej Únii a podobné piesne sa stali hitmi na mnoho rokov. Aby sa film vysielal v celej krajine, Moskovčania trvali na zaradení troch rusko-jazyčných piesní. Ukrajinci však nahrali iba jednu: ''Bežit reka'' („Rieka tečie“) v podaní Raisy Koľcovej a skupiny Karpaty. Zároveň ''Červona ruta'' existuje v dvoch verziách: ruskej a ukrajinskej.<ref name="BBC" /><ref name="FR" /> Film bol jedným zo štartérov kariéry [[Sofia Rotaru|Sofie Rotaru]].<ref name= Ivas>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Сторінки пам’яті Володимира Івасюка | url = http://www.ivasyuk.org.ua/musical_videos.php?lang=uk&id=musical-chervona_ruta | vydavateľ = Ivasyuk.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-01 | jazyk = }} </ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.youtube.com/watch?v=Av3FZVui6fQ Film na YouTube] * {{Imdb film|id=0174547}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 1971]] [[Kategória:Ukrajinské filmy]] [[Kategória:Sovietske filmy]] [[Kategória:Filmové muzikály]] [[Kategória:Čiernobiele filmy]] evbcv8eqm3cbyoqknvt8szpof2zfdnt 0 735171 8199276 8198995 2026-04-16T17:41:49Z MelchiorSK 157187 Verzia používateľa [[Special:Contributions/LimityPoznania|LimityPoznania]] ([[User_talk:LimityPoznania|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Bakjb 8179440 wikitext text/x-wiki {{Infobox Sochárske dielo | názov = Busta Cecílie Gonzagy | pôvodný názov = <!-- národný alebo prvotný názov --> | iný názov = <!-- iný alebo celý názov --> | typ = [[busta]] | obrázok = <!-- meno obrázku na commons --> | popis obrázku = <!-- *** POLOHA *** --> | štát = Slovensko | federálny štát = <!-- pri Slovensku nepoužívať, napr. štáty USA --> | typ fed. štátu = <!-- používať pri špeciálnych názvoch --> | kraj = Prešovský | typ kraja = <!-- používať pri špeciálnych názvoch --> | okres = Levoča | typ okresu = <!-- používať pri špeciálnych názvoch --> | obec = Levoča | typ obce = Mesto | časť obce = | typ časti obce = <!-- mestská/miestna časť; predvolené mestská časť --> | zemepisná šírka = <!-- v desatinnom tvare --> | zemepisná dĺžka = <!-- v desatinnom tvare --> <!-- *** POLOHA (PRE FRANCÚZSKO) *** --> | región = | department = | obvod = <!-- *** ROZMERY *** --> | výška = 38,5 cm | výška sochy = 36 cm | výška podstavca = 2,5 cm | priemer = <!-- *** VZNIK A HISTÓRIA *** --> | autor = neznámy autor | autor1 = ([[Donatello]]?) | sloh = neorenesancia | sloh1 = renesancia ? | materiál = kararský [[mramor]] | materiál1 = | materiál2 = | materiál3 = | materiál4 = | materiál5 = | vznik = 19. storočie / [[1443]]{{--}}[[1453]]? | rekonštrukcie = <!-- oddeľovať lomením riadkov (<br />) --> <!-- *** UNESCO *** --> | UNESCO názov = <!-- originálny názov, ako bol zapísaný do UNESCO --> | UNESCO typ = | UNESCO rok = <!-- rok prijatia do UNESCO --> | UNESCO ID = | UNESCO región = <!-- 1|2|3|4|5 --> | UNESCO kritériá = <!-- *** PRVKY SOCHY *** --> | prvok1 = <!-- jednotlivé časti súsošia --> | prvok1 popis = <!-- čo vyobrazuje --> | prvok2 = | prvok2 popis = | prvok3 = | prvok3 popis = | prvok4 = | prvok4 popis = | prvok5 = | prvok5 popis = <!-- *** MAPY A COMMONS *** --> | mapa = <!-- vypĺňa sa automaticky, vyplniť len v prípade potreby --> | mapa lokátor = | mapa popis = | mapa1 = <!-- vypĺňa sa automaticky, vyplniť len v prípade potreby, hlavne pri zahraničných objektoch --> | mapa1 lokátor = | mapa1 popis = | commons = <!-- vypĺňa sa automaticky, vyplniť len v prípade potreby --> }} '''Busta Cecílie Gonzagy''' je portrétna [[busta]] [[Cecília Gonzaga|Cecílie Gonzagy]], ktorá je zhotovená z kararského [[mramor]]u, meria 38,5 cm na výšku a je súčasťou zbierok [[Slovenské národné múzeum – Spišské múzeum v Levoči|SNM{{--}}Spišského múzea v Levoči]]. Busta je vedome vytvorený [[falzifikát]] z [[19. storočie|19. storočia]].<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Caglioti | meno = Francesco | odkaz na autora = | titul = Anatomia di un duplice falso di scultura fiorentina del Quattrocento: la ‘Cecilia Gonzaga’ «OPVS DONATELLI» in Slovacchia | url = https://www.academia.edu/143762865/_Anatomia_di_un_duplice_falso_di_scultura_fiorentina_del_Quattrocento_la_Cecilia_Gonzaga_OPVS_DONATELLI_in_Slovacchia_3_settembre_2025 | dátum vydania = 2025-09-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-17 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = ita }}</ref> Avšak existuje niekoľko indícií, ktoré podporujú myšlienku, že ide o Donatellovo dielo: latinský nápis na podstavci, sochárske prevedenie, Donatellove kontakty s [[Gonzagovci|Gonzagovcami]] alebo vzťah Gonzagovcov s [[Čákiovci|Čákiovcami]].<ref name=":1">{{Citácia periodika | priezvisko = Novotná Čajová | meno = Vladimíra | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Donatellova mramorová busta Cecílie Gonzagy v Levoči | periodikum = Limka: informačný magazín mesta Levoča | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Mesto Levoča | miesto = Levoča | rok = 2025 | mesiac = | ročník = | číslo = 4 | strany = 1017 | url = | dátum prístupu = 2025-07-05 | issn = 2453-7055. }}</ref> Analogickú drevenú bustu ženy vytvoril [[Desiderio da Settignano]], ktorý bol žiakom a nasledovníkom Donatella. Busta pravdepodobne poslúžila ako predloha pre [[Novorenesancia|neorenesančné]] busty z [[19. storočie|19. storočia]]. Niektoré z nich sa mylne považovali za renesančné diela. S týmito neskoršími prácami sa spája meno neorenesančného sochára [[Giovanni Bastianini|Giovanniho Bastianiniho]], ktorý však podľa dostupných poznatkov nepoužíval falšované signatúry. Rozlíšenie medzi autentickými renesančnými a neorenesančnými dielami predstavuje významný problém, ktorý komplikuje definitívne potvrdenie autorstva busty Cecílie Gonzagy z Levoči.<ref name=":0">{{Citácia periodika | priezvisko = Herucová | meno = Marta | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Un buste de Cécile de Gonzague: Donatello ? | periodikum = Revue de l'art | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Ophrys | miesto = Paris | rok = 2021 | mesiac = | ročník = 213 | číslo = 3 | strany = 21{{--}}31 | url = | dátum prístupu = 2025-06-27 | issn = 0035-1326 | jazyk = fr }}</ref> Objav busty bol medializovaný na [[jar]] roka [[2025]]. SNM{{--}}Spišské múzeum v Levoči plánovalo sprístupnenie busty v [[Expozícia|expozícii]],<ref name=":1" /> avšak [[29. máj|29. mája]] 2025 bola busta z depozitára múzea odvezená za účasti generálneho tajomníka služobného úradu [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry]], [[Lukáš Machala|Lukáša Machalu]], a policajného komanda. Ako dôvod boli neskôr uvedené bezpečnostné dôvody.<ref name=":2">{{Citácia periodika | priezvisko = Jánošová | meno = Soňa | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Haniková | meno2 = Lenka | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Dudoň | meno3 = Michal | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Machala v sprievode komanda odviezol Donatellovu sochu. Poprel, že by ju chcel ukradnúť | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://kultura.sme.sk/c/23497745/donatellova-busta-uz-nie-je-v-levoci-mal-ju-odviezt-lukas-machala-v-sprievode-komanda.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = Bratislava | dátum = 2025-05-29 | dátum prístupu = 2025-06-13 }}</ref> Presun busty Cecílie Gonzagy spustil vlnu kritiky zo strany odbornej obce a laickej verejnosti na postup Ministerstva kultúry.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vyjadrenie odbornej obce k premiestneniu busty Cecilie Gonzaga | url = https://artalk.info/news/vyjadrenie-odbornej-obce-k-premiestneniu-busty-cecilie-gonzaga | issn = 1805-6989 | dátum vydania = 2025-06-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = o.z. mixér | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=|titul=Donatellova busta ako rukojemník: rezort kultúry sa ohradil voči tomu, ako sa informuje o jej prevoze. Múzejníci hovoria o porušení zákona|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|miesto=Bratislava|rok=2025|mesiac=|ročník=|číslo=|strany=|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/754417-donatellova-busta-ako-rukojemnik-rezort-kultury-sa-ohradil-voci-tomu-ako-sa-informuje-o-jej-prevoze-muzejnici-hovoria-o-poruseni/|dátum prístupu=2025-08-17|issn=1335-4051}}</ref> Po tom, čo bola busta niekoľko mesiacov odvezená z Levoče ministerstvom kultúry do priestorov [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstva vnútra]] v [[Topoľčianky|Topoľčiankach]], ju Ministerstvo kultúry nechalo previesť späť do Levoče. Podľa výsledkov štúdie talianského historika umenia Francesca Cagliotiho a vyjadrení štátneho tajomníka Lukáša Machalu ide o falzifikát z konca 19. storočia a nie dielo Donatella.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výsledky expertízy jednoznačne preukázali, že busta Cecílie Gonzagy je úmyselný falzifikát | url = https://www.culture.gov.sk/ministerstvo/medialny-servis/aktuality-ministerstva-kultury/vysledky-expertizy-jednoznacne-preukazali-ze-busta-cecilie-gonzagy-je-umyselny-falzifikat/ | dátum vydania = 2025-09-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-17 | vydavateľ = Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Opis == [[Súbor:Alesso Baldovinetti 002 cropframe.JPG|náhľad|[[Alesso Baldovinetti]], Portrét mladej dámy v žltom, [[1465]], olej a tempera na paneli, [[National Gallery (Londýn)|National Gallery]], [[Londýn]] ]] Portrétna busta je zhotovená z kararského mramoru. Je mierne poškodená a má niekoľko škrabancov. Dielo má rozmery: 38,5 cm na výšku, základňa meria 36 cm na výšku a 15,4 cm do hĺbky; hmotnosť diela je 27,1 kg. Zobrazená postava má na sebe dvojvrstvové šaty (''gamurra''), ktoré sú charakteristické priliehavým [[korzet]]om a nariasenou [[Spodnička|spodničkou]]. V tomto prípade je korzet podšitý a opatrený výstrihom v tvare „V“ na prednej i zadnej strane. Pod korzetom je viditeľná halenka (''camicia''), ktorá zakrýva [[Dekolt (časť tela)|dekolt]]. Odev pôsobí akoby bol zhotovený z [[brokát]]u vďaka rastlinnému dekoru s kvetmi rôznych veľkostí, podlhovastými [[List (botanika)|listami]] so zúbkovaným okrajom a so [[stonka]]mi alebo bez nich. Hladký povrch vzoru kontrastuje s drsnejším pozadím. Strih a výzdoba šiat zodpovedajú móde [[Quattrocento|quattrocenta]]. Obdobné zobrazenie odevu sa nachádza na [[Freska|freske]] ''Herodesova hostina'' ([[1452]]{{--}}[[1465]], Duomo Prato, [[Prato]]) od [[Filippo Lippi|Filippa Lippiho]].<ref name=":0" />{{Rp|21{{--}}22}} Dielo zachytáva taliansku šľachtičnú [[Cecília Gonzaga|Cecíliu Gonzagu]] z rodu [[Gonzagovci|Gonzagovcov]] z [[Mantova (mesto)|Mantovy]], známu vzdelanosťou a rozhodnutím uprednostniť rehoľný život pred politickým výhodným [[sobáš]]om. Tvár má trojuholníkovú kompozíciu, vysoké [[čelo]], tenké obočie, mierne tmavé kruhy pod [[Oko|očami]] (bez [[Zrenica|zreničiek]]), rovný [[nos]], mierne prepadnuté [[Líce|líca]] a malé [[ústa]] s jemným úsmevom. [[Vlasy]] sú vpredu rozdelené nevýraznou cestičkou, vzadu stiahnuté do zložitého účesu pomocou šatky alebo závoja, ktorého vrkoč padá na ľavú stranu odhaleného zátylku. Záhyby závoja zakrývajú zadnú časť hlavy. Do vlasov je zapletená stuha.<ref name=":0" />{{Rp|21{{--}}22}} Podobná pokrývka hlavy je znázornená na ''Portréte mladej dámy v žltom'' (1465, dnes [[National Gallery (Londýn)|National Gallery]], [[Londýn]]) pripisovanom [[Alesso Baldovinetti|Alessovi Baldovinettimu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Coonin | meno = Arnold Victor | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = The Most Elusive Woman in Renaissance Art: A Portrait of Marietta Strozzi | periodikum = Artibus et Historiae | odkaz na periodikum = | vydavateľ = IRSA | miesto = Kraków | rok = 2009 | mesiac = | ročník = 30 | číslo = 59 | strany = 50 | url = | dátum prístupu = 2025-06-28 | issn = 0391-9064 | jazyk = en }}</ref> Na eliptickom podstavci sa nachádza latinský nápis: CECILIAE GONZAGAE OPVS DONATELII. Busta bola pravdepodobne pôvodne osadená do dreveného podstavca<ref name=":0" />{{Rp|21{{--}}22}}, ktorý zakrýval nápis, ako je to v prípade bronzovej busty ''Mladého muža s kameou'' ([[1450]]{{--}}[[1455]], dnes [[Bargello|Museo Nazionale del Bargello]], [[Florencia]]) od Donatella.<ref>{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = Jeanete Kohl | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = Body, Mind, and Soul: On the So-Called Platonic Youth at the Bargello, Florence | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | editori = Alexander Nagel, Lorenzo Pericolo | titul = Subject as Aporia in Early Modern Art | vydavateľ = Routledge | miesto = London | rok = 2010 | isbn = 978-0-7546-6493-2 | dátum prístupu = | url = | diel = | typ dielu = | strany = 47, 49 | jazyk = en }}</ref> Na prednej strane nad dekoltom sa nachádza inventárne číslo SM-7156, ktoré patrí SNM{{--}}Spišskému múzeu v Levoči, a na zadnej strane podstavca je inventárne číslo 321-N, ktoré je spojené s kaštieľom v Spišskom Hrhove.<ref name=":0" />{{Rp|26}} == História == [[Súbor:Spišsky Hrhov, kaštieľ, 2020 09.jpg|vľavo|náhľad|Kaštieľ Čákiovcov v Spišskom Hrhove]] Dielo bolo pôvodne súčasťou zariadenia [[Kaštieľ|kaštieľa]] Čákiovcov v [[Spišský Hrhov|Spišskom Hrhove.]] Sídlo nechal postaviť v rokoch [[1893]]{{--}}[[1895]] [[Vidor Čáki]] spolu s jeho manželkou Annou Normann-Ehrenfelsovou na mieste staršieho renesančného kaštieľa rodiny [[Görgeiovci|Görgeiovcov]] podľa návrhu viedenského [[architekt]]a [[Heinrich Adam (architekt)|Heinricha Adama]].<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = SPIŠSKÝ HRHOV | titul = Súpis pamiatok na Slovensku | odkaz na titul = Súpis pamiatok na Slovensku | zväzok = III. R{{--}}Ž | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1969 | počet strán = 584 | strany = 176 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = SPIŠSKÝ HRHOV | priezvisko = Križanová | meno = Eva | priezvisko2 = Puškárová | meno2 = Blanka | odkaz na autora = | titul = Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Šport | miesto = Bratislava | rok = 1990 | isbn = 80-7096-093-0 | kapitola = | strany = 181 | jazyk = }}</ref> Podľa [[Moritz Čáki|Moritza Čákiho]] bola busta umiestnená v rohu [[Lodžia|lodžie]], hneď vedľa gotickej [[Plastika|plastiky]] [[Mária Magdaléna|svätej Márie Magdalény]]. Otázkou zostáva, ako sa busta dostala do kaštieľa v Spišskom Hrhove. Historička umenia [[Marta Herucová]] poukázala na rodové prepojenia Čákiovcov a Gonzagovcov už v [[17. storočie|17. storočí]], keď sa [[Annibale Gonzaga (1602 – 1668)|Hanibal Gonzaga]] oženil s Barborou Čákiovou. Príslušníci oboch rodov pôsobili na cisárskom dvore vo [[Viedeň|Viedni]].<ref name=":0" />{{Rp|24{{--}}26}} Možným pôvodcom diela v zbierkach rodu bol [[Emanuel Čáki]], významný zberateľ umenia, ktorý ho mohol získať počas cesty po [[Taliansko|Taliansku]] v roku [[1800]]. Viacerí členovia rodu mali priame väzby na Taliansko. Príkladom je druhá manželka Tomáša, syna [[Štefan Čáki (1635 – 1699)|Štefana Čákiho]], [[barón]]ka Alžbeta (rod. Károlyi de Nagykároly), ktorá zomrela v roku [[1723]] v obci [[Ferrano]] neďaleko [[Florencia|Florencie]]. Jeho pravnuk Imrich Čáki zomrel v [[Neapol]]e v roku [[1843]], a súrodencov Melániu, Žigmunda a Hipolita adoptoval bezdetný [[markíz]] Roger Pallavicini. Žigmund Čáki sa v roku [[1872]] vo Florencii oženil s [[gróf]]kou Izabelou Orsini d’Aragona, dcérou Gioachina Orsiniho. Do úvahy pripadá aj Vidor Čáki, ktorý bol milovníkom histórie a správca rodinných archívov (s výnimkou najstarších, ktoré boli uložené v [[Maďarský národný archív|Magyar Nemzeti Levéltár]], [[Budapešť]]). Financoval prvé archeologické vykopávky na [[Spišský hrad|Spišskom hrade]] a ďalšie činnosti na [[Spišská župa (Uhorsko)|Spiš]]i.<ref name=":0" />{{Rp|26}} Po smrti Vidora Čákiho zdedil kaštieľ jeho syn [[Gustáv Čáki|Gustáv]], ktorý v ňom žil do [[19. január|19. januára]] [[1945]], keď bol objekt vyplienený [[Červená armáda|Červenou armádou]] a rodina odišla do Rakúska. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] bol kaštieľ skonfiškovaný štátom a využívaný ako rehabilitačný ústav, neskôr sirotinec a reedukačný ústav. Deti s bustou manipulovali a dokonca perom alebo ceruzkami zvýraznili linky obočia. V roku 1975 bola na základe hospodárskej zmluvy prevedená spolu s ďalšími artefaktmi z reedukačného ústavu do zbierok SNM – Spišského múzea v Levoči, kde bola pôvodne evidovaná ako ženská busta z 19. storočia s inventárnym číslom 321-N48. Neskôr bolo buste pridelené nové inventárne číslo múzea SM-7156.<ref name=":0" />{{Rp|26}} V roku [[1981]] nastúpila do múzea historička umenia [[Mária Novotná]], ktorá neskôr poverila Martu Herucovú spracovaním zbierok 19. storočia. Herucová pri výskume neorenesančných diel identifikovala bustu ako možnú Donatellovu prácu na základe techniky jemného plytkého reliéfu (''rilievo schiacciato''). Podrobný výskum prebiehal od roku 2019 a vyústil do publikácie ''Un buste de Cécile de Gonzague: Donatello?'' vo vedeckom časopise ''Revue de l’Art'' v roku [[2021]].<ref name=":1" /> Za článok získala autorka ocenenie špičková publikácia [[Slovenská akadémia vied|SAV]]. Následne sa uskutočnili dve verejné prednášky o buste Cecílie Gonzagy{{--}}v Bratislave a Levoči. Mária Novotná spolu s Dášou Uharčekovou Pavúkovou zorganizovali v roku [[2022]] cestu do Florencie, kde konzultovali s Giovannom Serafinim, kurátorom Dómskeho múzea, súčasné prístupy ku konzervácii renesančných diel. Mária Novotná navrhla do edičného plánu SNM{{--}}Spišského múzea v Levoči vydanie [[Monografia|monografie]] a začala pripravovať podmienky na vystavenie busty.<ref name=":1" /> Na jar roku [[2025]] bola busta pripravená na sprístupnenie v expozícii múzea, konkrétne v priestoroch Starého kláštora minoritov Levoči v rámci expozície o rode Čákiovcov. Busta mala mať svoju samostatnú miestnosť. Dňa [[29. máj|29. mája]] [[2025]] však bola z depozitára odvezená, údajne z bezpečnostných dôvodov, do priestorov [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstva vnútra]] v [[Topoľčianky|Topoľčiankach]]. Presun sa uskutočnil za účasti generálneho tajomníka služobného úradu [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry]] a policajného komanda.<ref name=":2" /> Tento krok vyvolal ostrú kritiku zo strany odbornej obce aj verejnosti, smerovanú na postup Ministerstva kultúry. Diskutuje sa najmä o bezpečnosti, transparentnosti a prístupe k významnému kultúrnemu dielu.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> Na žiadosť Ministerstva kultúry bustu preskúmal taliansky historik umenia Francesco Caglioti, najuznávanejší svetový odborník na Donatellovo dielo. Obhliadka sa uskutočnila [[11. júl|11. júla]] 2025 v Topoľčiankach. Jeho závery vyústili do štúdie ''Anatomia di un duplice falso di scultura fiorentina del Quattrocento: la ‘Cecilia Gonzaga’ «OPVS DONATELLI» in Slovacchia'' publikovanej [[3. september|3. septembra]] 2025. Neskôr bola prevezená naspäť do zbierok SNM{{--}}Spišského múzea v Levoči.<ref name=":6" /> == Autorstvo == [[Súbor:Giovanni bastianini, busto di giovane donna, 01.jpg|náhľad|Giovanni Bastianini, busta Ginevry dei Benci, [[1851]], Galleria d’Arte Moderna, [[Florencia]]]] === Interpretácia Marty Herucovej === Historička umenia Marta Herucová vo svojej štúdii porovnávala bustu Cecílie Gonzagy s niekoľkými príbuznými dielami. Spomedzi nich vyniká drevená polychrómovaná busta [[Konštancia (svätica)|svätej Konštancie]] ([[1450]]{{--}}[[1475]], dnes [[Musée du Louvre]], [[Paríž]]) od Desideria da Settignana. Busta zobrazuje sväticu v zlatom odeve, komponovanú z väčšej výšky, a preto má väčšie rozmery než levočská busta. V črtách tváre, účese a odeve vykazuje výraznú podobnosť s bustou Cecílie Gonzagy.<ref name=":0" />{{Rp|26{{--}}27}} Vlasy sú upravené bez závoja, iba so stuhou omotanou okolo hlavy a zapletenou do účesu rovnakého typu, s prameňom vlasov padajúcim na zátylok. Dielo bolo dlhodobo známe pod názvom ''Krásna Florenťanka'' (''La Belle Florentine'') a považované za [[falzifikát]] alebo [[Kópia|kópiu]] z 19. storočia. Po identifikácii chýbajúceho nápisu na prednej a zadnej strane bolo určené ako zobrazenie svätej Konštancie, ktorá je v [[Zlatá legenda|Zlatej legende]] je charakterizovaná ako [[Panna (znamenie)|panna]], ktorá obetovala svoje panenstvo Pánovi. Konštancia po smrti svojho snúbenca odišla do [[Rím]]a, aby sa pripojila k zástupu panien zmienených v legende o [[Uršuľa (svätica)|svätej Uršule]].<ref name=":0" />{{Rp|26{{--}}27}} Príbehy svätej Konštancie a Cecílie Gonzagy vykazujú viaceré paralely: obe boli zasnúbené, no rozhodli sa zasvätiť život Kristovi. Obdobný účes a odev a ich autori pravdepodobne udržiavali vzájomný kontakt. Otázka, či bol Desiderio da Settignano žiakom alebo asistentom Donatella, zostáva otvorená pre nedostatok priamych dôkazov.<ref name=":0" />{{Rp|27}} Jeho tvorba trvala približne desať rokov a zahŕňa sedem až osem ženských portrétnych búst. Desiderio vo svojich dielach napodobňoval Donatellovu techniku jemného plytkého reliéfu (''rilievo schiacciato''), ktorá sa zdá byť použitá aj na kvetinový motív vyrytý na odeve busty Cecílie Gonzagy. Analógia v kontúrach a na zadnej strane plastiky sa prejavujú aj v inej mramorovej soche, známej ako Busta mladej ženy v Museo nazionale del Bargello vo Florencii, ktorú nedávna hypotéza stotožňuje s Mariettou Strozzi.<ref name=":0" />{{Rp|27}} Ďalší komparačný materiál predstavujú [[Terakota|terakotové]] busty pripisované Giovannimu Bastianinimu, ktorý sa preslávil ako falšovateľ renesančných diel.<ref name=":0" />{{Rp|27}} Identifikované boli portrétne busty [[Ginevra de' Benci|Ginevry de' Benci]] ([[1851]], [[Galleria d’Arte Moderna]], Florencia), [[Giovanna degli Albizzi|Giovanny Tornabuoni]] ([[1860]], [[National Gallery of Art]], [[Washington, D. C.|Waschington, D. C.]]), [[Piccarda Donati|Piccardy Donati]] ([[1855]], Galleria d’Arte Moderna, Florencia) a Aloysi Strozzi (1855, Galleria d’Arte Moderna, Florencia).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Moskowitz | meno = Anita F | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = The Case of Giovanni Bastianini: A Fair and Balanced View | periodikum = Artibus et Historiae | odkaz na periodikum = | vydavateľ = IRSA | miesto = Krakow | rok = 2004 | mesiac = | ročník = 25 | číslo = 50 | strany = 163{{--}}165 | url = | dátum prístupu = 2025-08-16 | issn = 0391-9064 | jazyk = en }}</ref> Ďalej tri nesignované busty, dve sa nachádzajú vo V&A v [[Londýn]]e a jedna v [[Múzeum Isabelly Stewartovej Gardnerovej|Isabella Stewart Gardner Museum]] v [[Boston (Massachusetts)|Boston]]e, ktoré sú pripisované alebo spájané s Giovannim Bastianinim sa zdajú byť tvarovo najbližšie k buste Cecílie Gonzagy.<ref name=":0" />{{Rp|27}} Prvú z nich vytvoril asi Giovanni Bastianini vo Florencii okolo roku 1860. Pravdepodobne ide o kópiu drevenej polychrómovanej busty svätej Konštancie od Desideria da Settignana. Druhá busta bola pozlátená a polychrómovaná. Dielo vytvorila florentská reprodukčná spoločnosť [[Manifattura di Signa]]. V tomto prípade ide znova o kópiu drevenej polychrómovanej busty svätej Konštancie od Desideria da Settignana.<ref name=":0" />{{Rp|27}} Kópiu pravdepodobne vytvoril Giovanni Bastianini. Tretia s bielou [[Glazúra (keramika)|glazúrou]] bola pôvodne označená ako busta Marietty Strozzi od Desideria da Settignana. V roku [[1974]] bola busta reinterpretovaná a spojená s Giovannim Bastianinim. Tieto terakotové busty sa odlišujú výrazom tváre, užšími očami či špecifickým tvarom úst, postrádajú jemnosť a sofistikovanosť odevu, akú má busta Cecílie Gonzagy. Koncepčne sú však príbuzné, najmä účesom s prameňom vlasov padajúcim na zátylok, pričom levočská busta má zložitejší účes stiahnutý šatkou alebo závojom.<ref name=":0" />{{Rp|27}} Renesančných ženských portrétnych búst sa zachovalo málo a signatúry identifikujúce model, autora či dátum sú zriedkavé. Výnimkou je busta Niccola Strozziho ([[1454]], [[Bode-Museum]], [[Berlín]]) od [[Mino da Fiesole|Mina da Fiesola]], žiaka Desideria da Settignana. Mramorová busta Cecílie Gonzagy by mohla predstavovať ďalší takýto prípad. V súčasnosti sa jej atribúcia posudzuje s opatrnosťou pre množstvo nejasností. Herucová dospela k záveru, že materiál, štýl a zobrazená postava zodpovedajú dielu, ktoré mohol vytvoriť Donatello. Túto hypotézu podporuje latinský nápis na podstavci, kvalita sochárskeho spracovania, Donatellove kontakty s Gonzagovcami a historické väzby medzi Gonzagovcami a Čákiovcami. Vzhľadom na spoločenské postavenie a majetkové pomery Čákiovcov by vlastníctvo diela od Donatella nebolo neobvyklé. Dopyt po renesančnom umení v 19. storočí, ľstivé praktiky obchodníkov s umením a obľuba neorenesančného štýlu však znemožňujú potvrdiť autentickosť nápisu na buste z Levoče. Keď už dnes historici umenia vedia o existencii busty, môže byť podrobená viac exaktnému skúmaniu, analýze kameňa ap., ako aj komparatívnemu výskumu s ďalšími drevenými a terakotovými bustami, ktoré sa vyznačujú silnými analógiami.<ref name=":0" />{{Rp|27}} === Interpretácia Francesca Cagliotiho === [[Súbor:La Belle Florentine - Musée du Louvre Sculptures RF 789.jpg|náhľad|Desiderio de Settignana, busta svätej Konštancie, zvaná Krásna Florenťanka (''la Belle Florentine''), 1450{{--}}1475, Musée du Louvre, Paríž|vľavo]]Taliansky historik umenia Francesco Caglioti sa vo svojom výskume venuje mramorovej portrétnej buste známej ako Busta Cecílie Gonzagy, ktorá je od roku 1975 súčasťou zbierok SNM{{--}}Spišského múzea v Levoči. Dielo nesie latinský epigrafický nápis uvádzajúci meno zobrazenej osoby a Donatella ako autora, čo viedlo k jeho nedávnej atribúcii a k zvýšenému odbornému i mediálnemu záujmu. Caglioti podal komplexnú analýzu diela založenú na priamom skúmaní originálu, štýlovej a formálnej analýze, epigrafickom rozbore a výskume proveniencie. Pozornosť venoval aj historickým okolnostiam uchovávania busty v prostredí šľachtického rodu Čákiovcov. Na základe porovnania s autentickými renesančnými portrétnymi bustami autor skonštatoval, že kombinácia epigrafických nápisov je v prípade ženských búst 15. storočia mimoriadne nezvyčajná.<ref name=":5" /> tylistické a technologické znaky sochy, ako aj jej ikonografické paralely, podľa Cagliotiho nezodpovedajú Donatellovej tvorbe ani produkcii florentských sochárskych dielní z polovice 15. storočia. Levočskú bustu preto zaraďuje do okruhu historizujúcej sochárskej tvorby z konca 19. storočia, vzniknutej v kontexte zvýšeného záujmu o renesančné umenie a zberateľstvo. Podľa jeho záverov bola busta zhotovená po roku 1894 na základe sadrového odliatku odvodeného od tzv. ''Belle Florentine'', uchovávanej v zbierkach Louvru.<ref name=":5" /> V tomto kontexte je dielo interpretované ako vedome vytvorený falzifikát, ktorého cieľom bolo imitovať renesančnú portrétnu plastiku a podporiť jeho hodnotu prostredníctvom falošnej atribúcie. Prípad busty Cecílie Gonzagy slúži ako modelový príklad v širšom diskurze o falzách a pseudo-renesančných dielach v dejinách sochárstva a prispieva k metodologickej reflexii rozlišovania medzi autentickými dielami ranorenesančnej plastiky a ich modernými napodobeninami.<ref name=":5" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.levoca.sk/aktuality/2025/vynimocne-dielo-donatellova-mramorova-busta-cecilie-gonzagy-v-levoci/ Výnimočné dielo: Donatellova mramorová busta Cecílie Gonzagy v Levoči] * [https://devin.stvr.sk/clanky/temy/405874/fenomeny-donatellova-busta-cecilie-gonzagy Fenomény: Donatellova busta Cecílie Gonzagy] * [https://sketchfab.com/3d-models/ceciliae-gonzagae-sm-7156-9dac3be34f894e94815b7c691e8971f5 3D model busty Cecílie Gonzagy] [[Kategória:Mramorové sochy]] [[Kategória:Levoča]] [[Kategória:Busty]] g91snvnkmngw4p752uzkifk1rcnexxy 8199419 8199276 2026-04-16T21:27:25Z Auto-épreuve 128612 8199419 wikitext text/x-wiki {{Infobox Sochárske dielo | názov = Busta Cecílie Gonzagy | pôvodný názov = <!-- národný alebo prvotný názov --> | iný názov = <!-- iný alebo celý názov --> | typ = [[busta]] | obrázok = <!-- meno obrázku na commons --> | popis obrázku = <!-- *** POLOHA *** --> | štát = Slovensko | federálny štát = <!-- pri Slovensku nepoužívať, napr. štáty USA --> | typ fed. štátu = <!-- používať pri špeciálnych názvoch --> | kraj = Prešovský | typ kraja = <!-- používať pri špeciálnych názvoch --> | okres = Levoča | typ okresu = <!-- používať pri špeciálnych názvoch --> | obec = Levoča | typ obce = Mesto | časť obce = | typ časti obce = <!-- mestská/miestna časť; predvolené mestská časť --> | zemepisná šírka = <!-- v desatinnom tvare --> | zemepisná dĺžka = <!-- v desatinnom tvare --> <!-- *** POLOHA (PRE FRANCÚZSKO) *** --> | región = | department = | obvod = <!-- *** ROZMERY *** --> | výška = 38,5 cm | výška sochy = 36 cm | výška podstavca = 2,5 cm | priemer = <!-- *** VZNIK A HISTÓRIA *** --> | autor = neznámy autor | autor1 = ([[Donatello]]?) | sloh = neorenesancia | sloh1 = renesancia ? | materiál = kararský [[mramor]] | materiál1 = | materiál2 = | materiál3 = | materiál4 = | materiál5 = | vznik = 19. storočie / [[1443]]{{--}}[[1453]]? | rekonštrukcie = <!-- oddeľovať lomením riadkov (<br />) --> <!-- *** UNESCO *** --> | UNESCO názov = <!-- originálny názov, ako bol zapísaný do UNESCO --> | UNESCO typ = | UNESCO rok = <!-- rok prijatia do UNESCO --> | UNESCO ID = | UNESCO región = <!-- 1|2|3|4|5 --> | UNESCO kritériá = <!-- *** PRVKY SOCHY *** --> | prvok1 = <!-- jednotlivé časti súsošia --> | prvok1 popis = <!-- čo vyobrazuje --> | prvok2 = | prvok2 popis = | prvok3 = | prvok3 popis = | prvok4 = | prvok4 popis = | prvok5 = | prvok5 popis = <!-- *** MAPY A COMMONS *** --> | mapa = <!-- vypĺňa sa automaticky, vyplniť len v prípade potreby --> | mapa lokátor = | mapa popis = | mapa1 = <!-- vypĺňa sa automaticky, vyplniť len v prípade potreby, hlavne pri zahraničných objektoch --> | mapa1 lokátor = | mapa1 popis = | commons = <!-- vypĺňa sa automaticky, vyplniť len v prípade potreby --> }} '''Busta Cecílie Gonzagy''' je portrétna [[busta]] [[Cecília Gonzaga|Cecílie Gonzagy]], ktorá je zhotovená z kararského [[mramor]]u, meria 38,5 cm na výšku a je súčasťou zbierok [[Slovenské národné múzeum – Spišské múzeum v Levoči|SNM{{--}}Spišského múzea v Levoči]]. Busta je vedome vytvorený [[falzifikát]] z [[19. storočie|19. storočia]].<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Caglioti | meno = Francesco | odkaz na autora = | titul = Anatomia di un duplice falso di scultura fiorentina del Quattrocento: la ‘Cecilia Gonzaga’ «OPVS DONATELLI» in Slovacchia | url = https://www.academia.edu/143762865/_Anatomia_di_un_duplice_falso_di_scultura_fiorentina_del_Quattrocento_la_Cecilia_Gonzaga_OPVS_DONATELLI_in_Slovacchia_3_settembre_2025 | dátum vydania = 2025-09-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-17 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = ita }}</ref> Avšak existuje niekoľko indícií, ktoré podporujú myšlienku, že ide o Donatellovo dielo: latinský nápis na podstavci, sochárske prevedenie, Donatellove kontakty s [[Gonzagovci|Gonzagovcami]] alebo vzťah Gonzagovcov s [[Čákiovci|Čákiovcami]].<ref name=":1">{{Citácia periodika | priezvisko = Novotná Čajová | meno = Vladimíra | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Donatellova mramorová busta Cecílie Gonzagy v Levoči | periodikum = Limka: informačný magazín mesta Levoča | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Mesto Levoča | miesto = Levoča | rok = 2025 | mesiac = | ročník = | číslo = 4 | strany = 1017 | url = | dátum prístupu = 2025-07-05 | issn = 2453-7055. }}</ref> Analogickú drevenú bustu ženy vytvoril [[Desiderio da Settignano]], ktorý bol žiakom a nasledovníkom Donatella. Busta pravdepodobne poslúžila ako predloha pre [[Novorenesancia|neorenesančné]] busty z [[19. storočie|19. storočia]]. Niektoré z nich sa mylne považovali za renesančné diela. S týmito neskoršími prácami sa spája meno neorenesančného sochára [[Giovanni Bastianini|Giovanniho Bastianiniho]], ktorý však podľa dostupných poznatkov nepoužíval falšované signatúry. Rozlíšenie medzi autentickými renesančnými a neorenesančnými dielami predstavuje významný problém, ktorý komplikuje definitívne potvrdenie autorstva busty Cecílie Gonzagy z Levoče.<ref name=":0">{{Citácia periodika | priezvisko = Herucová | meno = Marta | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Un buste de Cécile de Gonzague: Donatello ? | periodikum = Revue de l'art | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Ophrys | miesto = Paris | rok = 2021 | mesiac = | ročník = 213 | číslo = 3 | strany = 21{{--}}31 | url = | dátum prístupu = 2025-06-27 | issn = 0035-1326 | jazyk = fr }}</ref> Objav busty bol medializovaný na [[jar]] roka [[2025]]. SNM{{--}}Spišské múzeum v Levoči plánovalo sprístupnenie busty v [[Expozícia|expozícii]],<ref name=":1" /> avšak [[29. máj|29. mája]] 2025 bola busta z depozitára múzea odvezená za účasti generálneho tajomníka služobného úradu [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry]], [[Lukáš Machala|Lukáša Machalu]], a policajného komanda. Ako dôvod boli neskôr uvedené bezpečnostné dôvody.<ref name=":2">{{Citácia periodika | priezvisko = Jánošová | meno = Soňa | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Haniková | meno2 = Lenka | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Dudoň | meno3 = Michal | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Machala v sprievode komanda odviezol Donatellovu sochu. Poprel, že by ju chcel ukradnúť | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://kultura.sme.sk/c/23497745/donatellova-busta-uz-nie-je-v-levoci-mal-ju-odviezt-lukas-machala-v-sprievode-komanda.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = Bratislava | dátum = 2025-05-29 | dátum prístupu = 2025-06-13 }}</ref> Presun busty Cecílie Gonzagy spustil vlnu kritiky zo strany odbornej obce a laickej verejnosti na postup Ministerstva kultúry.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vyjadrenie odbornej obce k premiestneniu busty Cecilie Gonzaga | url = https://artalk.info/news/vyjadrenie-odbornej-obce-k-premiestneniu-busty-cecilie-gonzaga | issn = 1805-6989 | dátum vydania = 2025-06-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = o.z. mixér | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=|titul=Donatellova busta ako rukojemník: rezort kultúry sa ohradil voči tomu, ako sa informuje o jej prevoze. Múzejníci hovoria o porušení zákona|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|miesto=Bratislava|rok=2025|mesiac=|ročník=|číslo=|strany=|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/754417-donatellova-busta-ako-rukojemnik-rezort-kultury-sa-ohradil-voci-tomu-ako-sa-informuje-o-jej-prevoze-muzejnici-hovoria-o-poruseni/|dátum prístupu=2025-08-17|issn=1335-4051}}</ref> Po tom, čo bola busta na niekoľko mesiacov odvezená z Levoče ministerstvom kultúry do priestorov [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstva vnútra]] v [[Topoľčianky|Topoľčiankach]], ju Ministerstvo kultúry nechalo previesť späť do Levoče. Podľa výsledkov štúdie talianskeho historika umenia Francesca Cagliotiho ide o falzifikát z konca 19. storočia a nie dielo Donatella.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výsledky expertízy jednoznačne preukázali, že busta Cecílie Gonzagy je úmyselný falzifikát | url = https://www.culture.gov.sk/ministerstvo/medialny-servis/aktuality-ministerstva-kultury/vysledky-expertizy-jednoznacne-preukazali-ze-busta-cecilie-gonzagy-je-umyselny-falzifikat/ | dátum vydania = 2025-09-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-17 | vydavateľ = Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Opis == [[Súbor:Alesso Baldovinetti 002 cropframe.JPG|náhľad|[[Alesso Baldovinetti]], Portrét mladej dámy v žltom, [[1465]], olej a tempera na paneli, [[National Gallery (Londýn)|National Gallery]], [[Londýn]] ]] Portrétna busta je zhotovená z kararského mramoru. Je mierne poškodená a má niekoľko škrabancov. Dielo má rozmery: 38,5 cm na výšku, základňa meria 36 cm na výšku a 15,4 cm do hĺbky; hmotnosť diela je 27,1 kg. Zobrazená postava má na sebe dvojvrstvové šaty (''gamurra''), ktoré sú charakteristické priliehavým [[korzet]]om a nariasenou [[Spodnička|spodničkou]]. V tomto prípade je korzet podšitý a opatrený výstrihom v tvare „V“ na prednej i zadnej strane. Pod korzetom je viditeľná halenka (''camicia''), ktorá zakrýva [[Dekolt (časť tela)|dekolt]]. Odev pôsobí akoby bol zhotovený z [[brokát]]u vďaka rastlinnému dekoru s kvetmi rôznych veľkostí, podlhovastými [[List (botanika)|listami]] so zúbkovaným okrajom a so [[stonka]]mi alebo bez nich. Hladký povrch vzoru kontrastuje s drsnejším pozadím. Strih a výzdoba šiat zodpovedajú móde [[Quattrocento|quattrocenta]]. Obdobné zobrazenie odevu sa nachádza na [[Freska|freske]] ''Herodesova hostina'' ([[1452]]{{--}}[[1465]], Duomo Prato, [[Prato]]) od [[Filippo Lippi|Filippa Lippiho]].<ref name=":0" />{{Rp|21{{--}}22}} Dielo zachytáva taliansku šľachtičnú [[Cecília Gonzaga|Cecíliu Gonzagu]] z rodu [[Gonzagovci|Gonzagovcov]] z [[Mantova (mesto)|Mantovy]], známu vzdelanosťou a rozhodnutím uprednostniť rehoľný život pred politickým výhodným [[sobáš]]om. Tvár má trojuholníkovú kompozíciu, vysoké [[čelo]], tenké obočie, mierne tmavé kruhy pod [[Oko|očami]] (bez [[Zrenica|zreničiek]]), rovný [[nos]], mierne prepadnuté [[Líce|líca]] a malé [[ústa]] s jemným úsmevom. [[Vlasy]] sú vpredu rozdelené nevýraznou cestičkou, vzadu stiahnuté do zložitého účesu pomocou šatky alebo závoja, ktorého vrkoč padá na ľavú stranu odhaleného zátylku. Záhyby závoja zakrývajú zadnú časť hlavy. Do vlasov je zapletená stuha.<ref name=":0" />{{Rp|21{{--}}22}} Podobná pokrývka hlavy je znázornená na ''Portréte mladej dámy v žltom'' (1465, dnes [[National Gallery (Londýn)|National Gallery]], [[Londýn]]) pripisovanom [[Alesso Baldovinetti|Alessovi Baldovinettimu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Coonin | meno = Arnold Victor | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = The Most Elusive Woman in Renaissance Art: A Portrait of Marietta Strozzi | periodikum = Artibus et Historiae | odkaz na periodikum = | vydavateľ = IRSA | miesto = Kraków | rok = 2009 | mesiac = | ročník = 30 | číslo = 59 | strany = 50 | url = | dátum prístupu = 2025-06-28 | issn = 0391-9064 | jazyk = en }}</ref> Na eliptickom podstavci sa nachádza latinský nápis: CECILIAE GONZAGAE OPVS DONATELII. Busta bola pravdepodobne pôvodne osadená do dreveného podstavca<ref name=":0" />{{Rp|21{{--}}22}}, ktorý zakrýval nápis, ako je to v prípade bronzovej busty ''Mladého muža s kameou'' ([[1450]]{{--}}[[1455]], dnes [[Bargello|Museo Nazionale del Bargello]], [[Florencia]]) od Donatella.<ref>{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = Jeanete Kohl | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = Body, Mind, and Soul: On the So-Called Platonic Youth at the Bargello, Florence | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | editori = Alexander Nagel, Lorenzo Pericolo | titul = Subject as Aporia in Early Modern Art | vydavateľ = Routledge | miesto = London | rok = 2010 | isbn = 978-0-7546-6493-2 | dátum prístupu = | url = | diel = | typ dielu = | strany = 47, 49 | jazyk = en }}</ref> Na prednej strane nad dekoltom sa nachádza inventárne číslo SM-7156, ktoré patrí SNM{{--}}Spišskému múzeu v Levoči, a na zadnej strane podstavca je inventárne číslo 321-N, ktoré je spojené s kaštieľom v Spišskom Hrhove.<ref name=":0" />{{Rp|26}} == História == [[Súbor:Spišsky Hrhov, kaštieľ, 2020 09.jpg|vľavo|náhľad|Kaštieľ Čákiovcov v Spišskom Hrhove]] Dielo bolo pôvodne súčasťou zariadenia [[Kaštieľ|kaštieľa]] Čákiovcov v [[Spišský Hrhov|Spišskom Hrhove.]] Sídlo nechal postaviť v rokoch [[1893]]{{--}}[[1895]] [[Vidor Čáki]] spolu s jeho manželkou Annou Normann-Ehrenfelsovou na mieste staršieho renesančného kaštieľa rodiny [[Görgeiovci|Görgeiovcov]] podľa návrhu viedenského [[architekt]]a [[Heinrich Adam (architekt)|Heinricha Adama]].<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = SPIŠSKÝ HRHOV | titul = Súpis pamiatok na Slovensku | odkaz na titul = Súpis pamiatok na Slovensku | zväzok = III. R{{--}}Ž | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1969 | počet strán = 584 | strany = 176 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = SPIŠSKÝ HRHOV | priezvisko = Križanová | meno = Eva | priezvisko2 = Puškárová | meno2 = Blanka | odkaz na autora = | titul = Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Šport | miesto = Bratislava | rok = 1990 | isbn = 80-7096-093-0 | kapitola = | strany = 181 | jazyk = }}</ref> Podľa [[Moritz Čáki|Moritza Čákiho]] bola busta umiestnená v rohu [[Lodžia|lodžie]], hneď vedľa gotickej [[Plastika|plastiky]] [[Mária Magdaléna|svätej Márie Magdalény]]. Otázkou zostáva, ako sa busta dostala do kaštieľa v Spišskom Hrhove. Historička umenia [[Marta Herucová]] poukázala na rodové prepojenia Čákiovcov a Gonzagovcov už v [[17. storočie|17. storočí]], keď sa [[Annibale Gonzaga (1602 – 1668)|Hanibal Gonzaga]] oženil s Barborou Čákiovou. Príslušníci oboch rodov pôsobili na cisárskom dvore vo [[Viedeň|Viedni]].<ref name=":0" />{{Rp|24{{--}}26}} Možným pôvodcom diela v zbierkach rodu bol [[Emanuel Čáki]], významný zberateľ umenia, ktorý ho mohol získať počas cesty po [[Taliansko|Taliansku]] v roku [[1800]]. Viacerí členovia rodu mali priame väzby na Taliansko. Príkladom je druhá manželka Tomáša, syna [[Štefan Čáki (1635 – 1699)|Štefana Čákiho]], [[barón]]ka Alžbeta (rod. Károlyi de Nagykároly), ktorá zomrela v roku [[1723]] v obci [[Ferrano]] neďaleko [[Florencia|Florencie]]. Jeho pravnuk Imrich Čáki zomrel v [[Neapol]]e v roku [[1843]], a súrodencov Melániu, Žigmunda a Hipolita adoptoval bezdetný [[markíz]] Roger Pallavicini. Žigmund Čáki sa v roku [[1872]] vo Florencii oženil s [[gróf]]kou Izabelou Orsini d’Aragona, dcérou Gioachina Orsiniho. Do úvahy pripadá aj Vidor Čáki, ktorý bol milovníkom histórie a správca rodinných archívov (s výnimkou najstarších, ktoré boli uložené v [[Maďarský národný archív|Magyar Nemzeti Levéltár]], [[Budapešť]]). Financoval prvé archeologické vykopávky na [[Spišský hrad|Spišskom hrade]] a ďalšie činnosti na [[Spišská župa (Uhorsko)|Spiš]]i.<ref name=":0" />{{Rp|26}} Po smrti Vidora Čákiho zdedil kaštieľ jeho syn [[Gustáv Čáki|Gustáv]], ktorý v ňom žil do [[19. január|19. januára]] [[1945]], keď bol objekt vyplienený [[Červená armáda|Červenou armádou]] a rodina odišla do Rakúska. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] bol kaštieľ skonfiškovaný štátom a využívaný ako rehabilitačný ústav, neskôr sirotinec a reedukačný ústav. Deti s bustou manipulovali a dokonca perom alebo ceruzkami zvýraznili linky obočia. V roku 1975 bola na základe hospodárskej zmluvy prevedená spolu s ďalšími artefaktmi z reedukačného ústavu do zbierok SNM – Spišského múzea v Levoči, kde bola pôvodne evidovaná ako ženská busta z 19. storočia s inventárnym číslom 321-N48. Neskôr bolo buste pridelené nové inventárne číslo múzea SM-7156.<ref name=":0" />{{Rp|26}} V roku [[1981]] nastúpila do múzea historička umenia [[Mária Novotná]], ktorá neskôr poverila Martu Herucovú spracovaním zbierok 19. storočia. Herucová pri výskume neorenesančných diel identifikovala bustu ako možnú Donatellovu prácu na základe techniky jemného plytkého reliéfu (''rilievo schiacciato''). Podrobný výskum prebiehal od roku 2019 a vyústil do publikácie ''Un buste de Cécile de Gonzague: Donatello?'' vo vedeckom časopise ''Revue de l’Art'' v roku [[2021]].<ref name=":1" /> Za článok získala autorka ocenenie špičková publikácia [[Slovenská akadémia vied|SAV]]. Následne sa uskutočnili dve verejné prednášky o buste Cecílie Gonzagy{{--}}v Bratislave a Levoči. Mária Novotná spolu s Dášou Uharčekovou Pavúkovou zorganizovali v roku [[2022]] cestu do Florencie, kde konzultovali s Giovannom Serafinim, kurátorom Dómskeho múzea, súčasné prístupy ku konzervácii renesančných diel. Mária Novotná navrhla do edičného plánu SNM{{--}}Spišského múzea v Levoči vydanie [[Monografia|monografie]] a začala pripravovať podmienky na vystavenie busty.<ref name=":1" /> Na jar roku [[2025]] bola busta pripravená na sprístupnenie v expozícii múzea, konkrétne v priestoroch Starého kláštora minoritov Levoči v rámci expozície o rode Čákiovcov. Busta mala mať svoju samostatnú miestnosť. Dňa [[29. máj|29. mája]] [[2025]] však bola z depozitára odvezená, údajne z bezpečnostných dôvodov, do priestorov [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstva vnútra]] v [[Topoľčianky|Topoľčiankach]]. Presun sa uskutočnil za účasti generálneho tajomníka služobného úradu [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry]] a policajného komanda.<ref name=":2" /> Tento krok vyvolal ostrú kritiku zo strany odbornej obce aj verejnosti, smerovanú na postup Ministerstva kultúry. Diskutuje sa najmä o bezpečnosti, transparentnosti a prístupe k významnému kultúrnemu dielu.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> Na žiadosť Ministerstva kultúry bustu preskúmal taliansky historik umenia Francesco Caglioti, najuznávanejší svetový odborník na Donatellovo dielo. Obhliadka sa uskutočnila [[11. júl|11. júla]] 2025 v Topoľčiankach. Jeho závery vyústili do štúdie ''Anatomia di un duplice falso di scultura fiorentina del Quattrocento: la ‘Cecilia Gonzaga’ «OPVS DONATELLI» in Slovacchia'' publikovanej [[3. september|3. septembra]] 2025. Neskôr bola prevezená naspäť do zbierok SNM{{--}}Spišského múzea v Levoči.<ref name=":6" /> == Autorstvo == [[Súbor:Giovanni bastianini, busto di giovane donna, 01.jpg|náhľad|Giovanni Bastianini, busta Ginevry dei Benci, [[1851]], Galleria d’Arte Moderna, [[Florencia]]]] === Interpretácia Marty Herucovej === Historička umenia Marta Herucová vo svojej štúdii porovnávala bustu Cecílie Gonzagy s niekoľkými príbuznými dielami. Spomedzi nich vyniká drevená polychrómovaná busta [[Konštancia (svätica)|svätej Konštancie]] ([[1450]]{{--}}[[1475]], dnes [[Musée du Louvre]], [[Paríž]]) od Desideria da Settignana. Busta zobrazuje sväticu v zlatom odeve, komponovanú z väčšej výšky, a preto má väčšie rozmery než levočská busta. V črtách tváre, účese a odeve vykazuje výraznú podobnosť s bustou Cecílie Gonzagy.<ref name=":0" />{{Rp|26{{--}}27}} Vlasy sú upravené bez závoja, iba so stuhou omotanou okolo hlavy a zapletenou do účesu rovnakého typu, s prameňom vlasov padajúcim na zátylok. Dielo bolo dlhodobo známe pod názvom ''Krásna Florenťanka'' (''La Belle Florentine'') a považované za [[falzifikát]] alebo [[Kópia|kópiu]] z 19. storočia. Po identifikácii chýbajúceho nápisu na prednej a zadnej strane bolo určené ako zobrazenie svätej Konštancie, ktorá je v [[Zlatá legenda|Zlatej legende]] je charakterizovaná ako [[Panna (znamenie)|panna]], ktorá obetovala svoje panenstvo Pánovi. Konštancia po smrti svojho snúbenca odišla do [[Rím]]a, aby sa pripojila k zástupu panien zmienených v legende o [[Uršuľa (svätica)|svätej Uršule]].<ref name=":0" />{{Rp|26{{--}}27}} Príbehy svätej Konštancie a Cecílie Gonzagy vykazujú viaceré paralely: obe boli zasnúbené, no rozhodli sa zasvätiť život Kristovi. Obdobný účes a odev a ich autori pravdepodobne udržiavali vzájomný kontakt. Otázka, či bol Desiderio da Settignano žiakom alebo asistentom Donatella, zostáva otvorená pre nedostatok priamych dôkazov.<ref name=":0" />{{Rp|27}} Jeho tvorba trvala približne desať rokov a zahŕňa sedem až osem ženských portrétnych búst. Desiderio vo svojich dielach napodobňoval Donatellovu techniku jemného plytkého reliéfu (''rilievo schiacciato''), ktorá sa zdá byť použitá aj na kvetinový motív vyrytý na odeve busty Cecílie Gonzagy. Analógia v kontúrach a na zadnej strane plastiky sa prejavujú aj v inej mramorovej soche, známej ako Busta mladej ženy v Museo nazionale del Bargello vo Florencii, ktorú nedávna hypotéza stotožňuje s Mariettou Strozzi.<ref name=":0" />{{Rp|27}} Ďalší komparačný materiál predstavujú [[Terakota|terakotové]] busty pripisované Giovannimu Bastianinimu, ktorý sa preslávil ako falšovateľ renesančných diel.<ref name=":0" />{{Rp|27}} Identifikované boli portrétne busty [[Ginevra de' Benci|Ginevry de' Benci]] ([[1851]], [[Galleria d’Arte Moderna]], Florencia), [[Giovanna degli Albizzi|Giovanny Tornabuoni]] ([[1860]], [[National Gallery of Art]], [[Washington, D. C.|Waschington, D. C.]]), [[Piccarda Donati|Piccardy Donati]] ([[1855]], Galleria d’Arte Moderna, Florencia) a Aloysi Strozzi (1855, Galleria d’Arte Moderna, Florencia).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Moskowitz | meno = Anita F | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = The Case of Giovanni Bastianini: A Fair and Balanced View | periodikum = Artibus et Historiae | odkaz na periodikum = | vydavateľ = IRSA | miesto = Krakow | rok = 2004 | mesiac = | ročník = 25 | číslo = 50 | strany = 163{{--}}165 | url = | dátum prístupu = 2025-08-16 | issn = 0391-9064 | jazyk = en }}</ref> Ďalej tri nesignované busty, dve sa nachádzajú vo V&A v [[Londýn]]e a jedna v [[Múzeum Isabelly Stewartovej Gardnerovej|Isabella Stewart Gardner Museum]] v [[Boston (Massachusetts)|Boston]]e, ktoré sú pripisované alebo spájané s Giovannim Bastianinim sa zdajú byť tvarovo najbližšie k buste Cecílie Gonzagy.<ref name=":0" />{{Rp|27}} Prvú z nich vytvoril asi Giovanni Bastianini vo Florencii okolo roku 1860. Pravdepodobne ide o kópiu drevenej polychrómovanej busty svätej Konštancie od Desideria da Settignana. Druhá busta bola pozlátená a polychrómovaná. Dielo vytvorila florentská reprodukčná spoločnosť [[Manifattura di Signa]]. V tomto prípade ide znova o kópiu drevenej polychrómovanej busty svätej Konštancie od Desideria da Settignana.<ref name=":0" />{{Rp|27}} Kópiu pravdepodobne vytvoril Giovanni Bastianini. Tretia s bielou [[Glazúra (keramika)|glazúrou]] bola pôvodne označená ako busta Marietty Strozzi od Desideria da Settignana. V roku [[1974]] bola busta reinterpretovaná a spojená s Giovannim Bastianinim. Tieto terakotové busty sa odlišujú výrazom tváre, užšími očami či špecifickým tvarom úst, postrádajú jemnosť a sofistikovanosť odevu, akú má busta Cecílie Gonzagy. Koncepčne sú však príbuzné, najmä účesom s prameňom vlasov padajúcim na zátylok, pričom levočská busta má zložitejší účes stiahnutý šatkou alebo závojom.<ref name=":0" />{{Rp|27}} Renesančných ženských portrétnych búst sa zachovalo málo a signatúry identifikujúce model, autora či dátum sú zriedkavé. Výnimkou je busta Niccola Strozziho ([[1454]], [[Bode-Museum]], [[Berlín]]) od [[Mino da Fiesole|Mina da Fiesola]], žiaka Desideria da Settignana. Mramorová busta Cecílie Gonzagy by mohla predstavovať ďalší takýto prípad. V súčasnosti sa jej atribúcia posudzuje s opatrnosťou pre množstvo nejasností. Herucová dospela k záveru, že materiál, štýl a zobrazená postava zodpovedajú dielu, ktoré mohol vytvoriť Donatello. Túto hypotézu podporuje latinský nápis na podstavci, kvalita sochárskeho spracovania, Donatellove kontakty s Gonzagovcami a historické väzby medzi Gonzagovcami a Čákiovcami. Vzhľadom na spoločenské postavenie a majetkové pomery Čákiovcov by vlastníctvo diela od Donatella nebolo neobvyklé. Dopyt po renesančnom umení v 19. storočí, ľstivé praktiky obchodníkov s umením a obľuba neorenesančného štýlu však znemožňujú potvrdiť autentickosť nápisu na buste z Levoče. Keď už dnes historici umenia vedia o existencii busty, môže byť podrobená viac exaktnému skúmaniu, analýze kameňa ap., ako aj komparatívnemu výskumu s ďalšími drevenými a terakotovými bustami, ktoré sa vyznačujú silnými analógiami.<ref name=":0" />{{Rp|27}} === Interpretácia Francesca Cagliotiho === [[Súbor:La Belle Florentine - Musée du Louvre Sculptures RF 789.jpg|náhľad|Desiderio de Settignana, busta svätej Konštancie, zvaná Krásna Florenťanka (''la Belle Florentine''), 1450{{--}}1475, Musée du Louvre, Paríž|vľavo]]Taliansky historik umenia Francesco Caglioti sa vo svojom výskume venuje mramorovej portrétnej buste známej ako Busta Cecílie Gonzagy, ktorá je od roku 1975 súčasťou zbierok SNM{{--}}Spišského múzea v Levoči. Dielo nesie latinský epigrafický nápis uvádzajúci meno zobrazenej osoby a Donatella ako autora, čo viedlo k jeho nedávnej atribúcii a k zvýšenému odbornému i mediálnemu záujmu. Caglioti podal komplexnú analýzu diela založenú na priamom skúmaní originálu, štýlovej a formálnej analýze, epigrafickom rozbore a výskume proveniencie. Pozornosť venoval aj historickým okolnostiam uchovávania busty v prostredí šľachtického rodu Čákiovcov. Na základe porovnania s autentickými renesančnými portrétnymi bustami autor skonštatoval, že kombinácia epigrafických nápisov je v prípade ženských búst 15. storočia mimoriadne nezvyčajná.<ref name=":5" /> Štylistické a technologické znaky sochy, ako aj jej ikonografické paralely, podľa Cagliotiho nezodpovedajú Donatellovej tvorbe ani produkcii florentských sochárskych dielní z polovice 15. storočia. Levočskú bustu preto zaraďuje do okruhu historizujúcej sochárskej tvorby z konca 19. storočia, vzniknutej v kontexte zvýšeného záujmu o renesančné umenie a zberateľstvo. Podľa jeho záverov bola busta zhotovená po roku 1894 na základe sadrového odliatku odvodeného od tzv. ''Belle Florentine'', uchovávanej v zbierkach Louvru.<ref name=":5" /> V tomto kontexte je dielo interpretované ako vedome vytvorený falzifikát, ktorého cieľom bolo imitovať renesančnú portrétnu plastiku a podporiť jeho hodnotu prostredníctvom falošnej atribúcie. Prípad busty Cecílie Gonzagy slúži ako modelový príklad v širšom diskurze o falzách a pseudo-renesančných dielach v dejinách sochárstva a prispieva k metodologickej reflexii rozlišovania medzi autentickými dielami ranorenesančnej plastiky a ich modernými napodobeninami.<ref name=":5" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.levoca.sk/aktuality/2025/vynimocne-dielo-donatellova-mramorova-busta-cecilie-gonzagy-v-levoci/ Výnimočné dielo: Donatellova mramorová busta Cecílie Gonzagy v Levoči] * [https://devin.stvr.sk/clanky/temy/405874/fenomeny-donatellova-busta-cecilie-gonzagy Fenomény: Donatellova busta Cecílie Gonzagy] * [https://sketchfab.com/3d-models/ceciliae-gonzagae-sm-7156-9dac3be34f894e94815b7c691e8971f5 3D model busty Cecílie Gonzagy] [[Kategória:Mramorové sochy]] [[Kategória:Levoča]] [[Kategória:Busty]] 5u8g668fdscatukdaqjzyyr546q60ou 4 738980 8199452 8191544 2026-04-17T05:26:58Z ~2026-21135-76 291256 vyčistiť 8199452 wikitext text/x-wiki {{Iné významy|mráz (rozlišovacia stránka)}} [[Súbor:The modern practice of physic - exhibiting the symptoms, causes, prognostics, morbid appearances, and treatment of the diseases of all climates (IA b24907741 0002).pdf|náhľad|Obrázok mrazu ]] '''Mráz''' je stav atmosféry, pri ktorom teplota vzduchu klesne pod bod mrazu, teda pod [[0 °C]] (273,15 [[Kelvin|K]]). Tento meteorologický jav je úzko spätý s prítomnosťou záporných teplôt v prízemnej vrstve ovzdušia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = https://commons.org/ | url = https://commons.org/ | vydavateľ = commons.org | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = en-US}}</ref> == Vznik == Mráz vzniká predovšetkým v dôsledku výrazného ochladzovania zemského povrchu a následne aj priľahlej vrstvy vzduchu. K tomuto procesu dochádza najčastejšie počas jasných a bezveterných nocí, kedy nastáva intenzívne vyžarovanie dlhovlnného tepelného žiarenia do okolitého priestoru. Ak sa povrch ochladí pod bod mrazu, dochádza k desublimácii vodnej pary a vzniku inovatky alebo zamŕzaniu vody v pôde a na rastlinách. Z hľadiska meteorológie rozlišujeme niekoľko typov mrazov: advektívne, ktoré sú spôsobené prísunom studenej vzduchovej hmoty, a radiačné, vznikajúce lokálnym ochladzovaním. Mráz má zásadný vplyv na vegetačné cykly rastlín a fyzikálne vlastnosti [[Voda|vody]] krajine, čo ovplyvňuje poľnohospodárstvo aj dopravnú infraštruktúru v miernom a polárnom pásme.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wikimedia Commons | url = https://commons.wikimedia.org/wiki/Main_Page | vydavateľ = commons.wikimedia.org | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = en}}</ref> == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Frost}} == Referencie == <references /> == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Slovenský hydrometeorologický ústav | meno = SHMÚ | titul = Slovník meteorologických pojmov | url = http://www.shmu.sk | dátum prístupu = 2026-04-16 }} * SOBÍŠEK, B. a kol. ''Meteorologický slovník výkladový a terminologický.'' 1. vyd. Praha: Ministerstvo životního prostředí ČR, 1993. ISBN 80-85368-45-5. * DZÚRIK, M. ''Základy meteorológie a klimatológie.'' Bratislava: Univerzita Komenského, 2010. ISBN 978-80-223-2843-2.{{Výhonok}} [[Kategória:Meteorológia]] [[Kategória:Atmosférické javy]] omvu9u00dysitzlh8ngvp9rj6abe6pm 0 742283 8199297 8197826 2026-04-16T19:08:20Z ~2026-54666-6 284165 8199297 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Portrét = Péter Magyar MEP (2024).jpg | Popis portrétu = Oficiálny portrét, 2024 | Podpis = Péter Magyar Signature.png | Úrad = Predseda [[Strana rešpektu a slobody|strany TISZA]] | Predchodca = Attila Szabó | Začiatok obdobia = [[22. júl]] [[2024]] | Úrad2 = [[Poslanec Európskeho parlamentu]] za [[Maďarsko]] | Začiatok obdobia2 = [[16. júl]] [[2024]] | Dátum narodenia = {{dnv|1981|3|16}} | Miesto narodenia = [[Budapešť]], [[Maďarsko]] | Politická strana = [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] <small>(2024 –)</small><br>[[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] <small>(2002 – 2024)</small> | Alma mater = [[Katolícka univerzita Pétera Pázmányho]] | Manželka = [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargová]] <small>(2006 – 2023)</small> | Deti = 3 }} '''Péter Magyar''' (* [[16. marec]] [[1981]]; [[Budapešť]], [[Maďarsko]]) je maďarský [[politik]] a [[právnik]], ktorý od roku 2024 pôsobí ako [[poslanec Európskeho parlamentu]] a predseda [[Strana rešpektu a slobody|Strany rešpektu a slobody]] (TISZA). V [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026|parlamentných voľbách v roku 2026]] doviedol stranu k víťazstvu a očakáva sa, že sa stane novým predsedom vlády Maďarska.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungarian opposition ousts Viktor Orbán after 16 years in power|url=https://www.theguardian.com/world/2026/apr/12/viktor-orban-concedes-defeat-as-opposition-wins-hungarian-election|periodikum=The Guardian|dátum=2026-04-13|dátum prístupu=2026-04-13|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ashifa|priezvisko=Kassam|meno2=Flora|priezvisko2=Garamvolgyi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viktor Orbán ousted after 16 years in power as Hungarian opposition wins election landslide | url = https://www.bbc.com/news/live/c2d8zw2d3rkt | vydavateľ = BBC News | dátum prístupu = 2026-04-13 | jazyk = en-GB}}</ref> Magyar, bývalý člen maďarskej vládnej strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] a exmanžel bývalej ministerky spravodlivosti [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargovej]], získal celosvetovú pozornosť, keď vo februári 2024 verejne oznámil svoju rezignáciu zo všetkých vládnych pozícií uprostred prezidentského škandálu s amnestiami a vyjadril hlbokú nespokojnosť s tým, ako Fidesz vládol krajine. 15. marca 2024 oznámil svoju túžbu vytvoriť novú politickú platformu pre občanov nespokojných aj s vládou, aj s establišmentovou opozíciou. Prevzal vedenie predtým neznámej [[Strana rešpektu a slobody|Strany rešpektu a slobody]] ({{Hun}}Tisztelet és Szabadság Párt; TISZA) a stal sa najvýznamnejším opozičným lídrom. Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]] získala jeho strana s takmer 30 % hlasov druhé miesto za [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fideszom]], čo je najvyšší počet a percento hlasov pre stranu, inú než Fidesz, od roku 2006. Magyar sa identifikuje ako „kritický“ [[Pro-europanizmus|pro-európan]] a [[Konzervatívny liberalizmus|konzervatívny liberál]].<ref name="mppoland">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://wyborcza.pl/7,75399,32168608,glowny-rywal-viktora-orbana-w-rozmowie-z-wyborcza-mam-rade.html | jazyk = pl | priezvisko = KOKOT | meno = Michał | titul = Rzucił wyzwanie Orbánowi i ma szansę wygrać. W rozmowie z "Wyborczą" jasno mówi o Polsce, Węgrzech i Ukrainie | dátum vydania = 2025-08-12 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = wyborcza.pl}}</ref> == Právna a skorá politická kariéra == Pred vstupom do politiky v miestnej pobočke [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|strany Fidesz]], v tom čase opozičnej strany, sa Magyar podieľal na ''[[pro bono]]'' právnom zastupovaní a pomoci protivládnym aktivistom počas protestov v Maďarsku v roku 2006. Po prevzatí moci stranou Fidesz v maďarských [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2010|parlamentných voľbách v roku 2010]] bol vymenovaný za úradníka na ministerstve zahraničných vecí. O rok neskôr, počas maďarského predsedníctva EÚ, nastúpil do Stáleho zastúpenia Maďarska v [[Európska únia|Európskej únii]]. V roku 2015 bol zamestnaný kanceláriou predsedu vlády. V septembri 2018 prevzal vedenie právneho riaditeľstva EÚ štátnej banky MBH Bank. V rokoch 2019 až 2022 bol generálnym riaditeľom Centra študentských pôžičiek. [[Súbor:Magyar_Péter.jpg|náhľad|Magyar počas kampane do Európskeho parlamentu v roku 2024]] === Odchod z Fideszu === Magyar sa prvýkrát dostal do povedomia svojou kritikou vládnych politikov po škandále s prezidentskou amnestiou [[Katalin Nováková|Katalin Novákovej]]. Vo februári 2024 Magyar zverejnil hlasovú nahrávku svojej manželky, ktorú tajne natočil bez jej vedomia alebo súhlasu. Z nej vyplynulo, že maďarská prezidentka [[Katalin Nováková]] v apríli 2023 udelila prezidentskú amnestiu Endremu Kónyovi, zástupcovi riaditeľa štátneho [[Detský domov|detského domova]] neďaleko [[Budapešť|Budapešti]]. Kónya nútil deti, aby utajili sexuálne zneužívanie zo strany jeho nadriadeného, riaditeľa domova Jánosa Vásárhelyiho.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Children's home crisis threatens very foundation of Orban regime, say analysts | url = https://www.intellinews.com/children-s-home-crisis-threatens-very-foundation-of-orban-regime-say-analysts-312370/ | vydavateľ = www.intellinews.com | dátum vydania = 2024-02-14 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> Škandál vyústil do protivládnych protestov požadujúcich, aby Nováková odstúpila; urobila tak 10. februára 2024.<ref name=":2" /> V ten istý deň Magyarova exmanželka [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargová]], bývalá ministerka spravodlivosti, ktorá amnestiu podpísala, tiež oznámila svoju rezignáciu z Národného zhromaždenia a pozície líderky kandidátky strany Fidesz v [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|júnových voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]].<ref name=":2">{{Cite news|date=10 February 2024|title=Hungarian President Katalin Novak resigns over child-abuse pardon scandal|url=https://www.bbc.com/news/world-middle-east-68264363|access-date=27 March 2024|language=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary resignations leave Viktor Orban in biggest crisis yet|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-68285304|dátum=2024-02-14|dátum prístupu=2025-12-30|jazyk=en-GB|periodikum=BBC News}}</ref> Len niekoľko hodín po oznámení jeho bývalej manželky o odchode z politiky zverejnil Magyar na [[Facebook|Facebooku]] príspevok, v ktorom vyhlásil, že rezignuje na funkcie v dvoch štátnych podnikoch a vzdá sa miesta v predstavenstve MBH Bank. Ďalej napísal, že v posledných rokoch si uvedomil, že myšlienka „národného, suverénneho, buržoázneho Maďarska“, deklarovaná ako cieľ vlády [[Viktor Orbán|Viktora Orbána,]] je v skutočnosti „politickým produktom“ slúžiacim na zakrytie masívnej korupcie a prevodov bohatstva tým, ktorí majú správne známosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Varga Judit volt férje: Egy percig sem akarok olyan rendszer részese lenni, amelyben Tónik, Ádámok és Barbarák vígan röhöghetnek a markukba | url = https://telex.hu/belfold/2024/02/10/magyar-peter-varga-judit-volt-ferje-lemondas-ner-rogan-antal | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-02-10 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> V nasledujúcich týždňoch Magyar poskytol niekoľko rozhovorov s najčítanejšími maďarskými spravodajskými organizáciami vrátane Partizán, Telex.hu a 444.hu, v ktorých rozsiahlo kritizoval vládu, najmä ministra Úradu premiéra Antala Rogána. Tvrdil, že počas svojho pôsobenia vo funkcii generálneho riaditeľa Centra študentských pôžičiek bol nútený uprednostňovať osoby blízke Orbánovi vo verejných súťažiach a bol pod tlakom v súvislosti s aspektmi jeho rozvodu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Orban's reputation tarnished by accusations from a former high-ranking official|url=https://www.lemonde.fr/en/international/article/2024/02/14/orban-s-reputation-tarnished-by-accusations-from-a-former-high-ranking-official_6523570_4.html|dátum=2024-02-14|dátum prístupu=2025-12-30|jazyk=en|periodikum=[[Le Monde]]}}</ref> Jeho prvý rozhovor, v ktorom tvrdil, že „polovicu krajiny vlastní zopár rodín“, mal k marcu 2024 viac ako dva milióny zhliadnutí.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://plus.thebulwark.com/p/hungary-orban-scandal-crisis-peter-magyar | jazyk = en | priezvisko = Baer | meno = David | titul = In Hungary, Scandal and Crisis Suddenly Energize the Opposition | dátum vydania = 2024-03-18 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = The Bulwark}}</ref> Magyar aj v nasledujúcich dňoch pokračoval v publikovaní príspevkov kritických voči osobnostiam spojeným s vládou tvrdiac, že ľudia priateľskí alebo príbuzní premiérovi, ako napríklad jeho zať István Tiborcz, nahromadili obrovské množstvo bohatstva skryté za domácimi fondmi súkromného kapitálu.<ref name=":0" /> 15. marca 2024 usporiadal v Budapešti zhromaždenie, ktorého sa zúčastnili desaťtisíce ľudí, na ktorom oznámil založenie novej politickej strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Thousands protest in Budapest as Orban embroiled in corruption scandal | url = http://www.euronews.com/2024/03/26/hungarian-whistleblower-releases-audio-suggesting-corruption-in-embattled-orban-government | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = en}}</ref> Podľa prieskumu verejnej mienky vykonaného v tom mesiaci približne 15 percent voličov uviedlo, že ak by kandidoval, „isto alebo s vysokou pravdepodobnosťou“ by hlasovali za Magyara.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://plus.thebulwark.com/p/hungary-orban-scandal-crisis-peter-magyar | jazyk = en | priezvisko = Baer | meno = David | titul = In Hungary, Scandal and Crisis Suddenly Energize the Opposition | dátum vydania = 2024-03-18 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = The Bulwark}}</ref> [[Súbor:Peter_Magyar.Viktor_Orban.jpg|náhľad|Magyar a premiér [[Viktor Orbán]] v roku 2024]] 6. apríla 2024 zorganizoval Magyar druhú demonštráciu proti vláde. Vládu Orbána opísal ako „feudalistický systém“, ktorý treba zrušiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mit mondott a tüntetésen? Íme Magyar Péter beszéde! | url = https://mosthir.hu/magyarorszag/2024/04/06/mit-mondott-a-tuntetesen-ime-magyar-peter-beszede/ | dátum vydania = 2024-04-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu | meno = Most | priezvisko = Hír}}</ref> Zúčastnili sa jej státisíce protestujúcich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter szerint 300-400 ezer ember tüntetett vele | url = https://hvg.hu/itthon/20240406_magyar-peter-tuntetes-letszam | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-04-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Vládou podporovaný think tank Megafon minul v týždňoch pred zhromaždením 117 miliónov HUF na reklamnú kampaň mierenú proti Magyarovi na Facebooku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Brutális összegért hirdettek a megafonosok a Facebookon Magyar Péter tüntetése előtt|url=https://rtl.hu/belfold/2024/04/11/megafon-facebook-magyar-peter-tuntetes|dátum prístupu=2025-12-27|jazyk=hu|periodikum=RTL.hu}}</ref> == Líder opozície (2024–2026) == Po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 sa strana TISZA stala najsilnejšou opozičnou stranou v Maďarsku a Magyar začal byť všeobecne považovaný za nového lídra opozície.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary: Newcomer Peter Magyar shakes Orban's hold on power | url = http://www.euronews.com/my-europe/2024/06/10/hungary-newcomer-peter-magyar-shakes-orbans-hold-on-power-early-results-say | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-06-10 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = en}}</ref> === Strana TISZA === {{Hlavný článok|Strana rešpektu a slobody}} [[Súbor:Magyar_Péter_Szigetszentmiklós.jpg|vľavo|náhľad|Magyar v [[Szigetszentmiklós|Szigetszentmiklósi]] v roku 2024 počas svojho prvého politického turné]] Magyar sa pridal k strane [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]], aby kandidoval vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]]. Magyar sa rozhodol prevziať menšiu stranu namiesto založenia novej, aby sa vyhol časovým obmedzeniam a potenciálnym administratívnym problémom.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elite defection and opposition realignment in Hungary: Respect and Freedom Party (TISZA) in the 2024 European Parliamentary elections|url=https://doi.org/10.1080/21599165.2025.2468693|periodikum=East European Politics|dátum=2025-04-03|dátum prístupu=2025-12-27|ročník=41|číslo=2|strany=263–276|issn=2159-9165|doi=10.1080/21599165.2025.2468693|meno=Daniel|priezvisko=Kovarek}}</ref> Po oznámení si Magyar rýchlo získal celonárodnú pozornosť a významnú verejnú podporu, vyzývajúc vládnucu stranu Fidesz aj tradičnú opozíciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Republikon Intézet | url = https://republikon.hu/elemzesek,-kutatasok/24-04-05_kvk.aspx | vydavateľ = republikon.hu | dátum prístupu = 2025-12-27 | priezvisko = http://republikon.hu}}</ref> Zatiaľ čo sa TISZA oficiálne vyhýba fixným ideologickým nálepkám, Magyarova rétorika často odráža centristické a umiernené konzervatívne hodnoty a zdôrazňuje národnú jednotu a politickú zodpovednosť pred straníckou príslušnosťou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mi rejlik Magyar Péter eddig meghirdetett, ideológiamentes nemzeti programja mögött? « Mérce | url = https://merce.hu/2024/03/27/magyar-peter-az-ideologiamentes/ | vydavateľ = Mérce | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar opakovane vyhlásil, že TISZA nevstúpi do žiadnej aliancie s takzvanými „starými opozičnými“ stranami a zdôraznil, že Tisza má v úmysle vyzvať Fidesz v parlamentných voľbách v roku 2026 samostatne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter szerint nincs szükség ellenzéki összefogásra, mert ők az egyedüli ellenzék | url = https://valodihirek.hu/2024/08/25/magyar-peter-szerint-nincs-szukseg-ellenzeki-osszefogasra-mert-ok-az-egyeduli-ellenzek | dátum vydania = 2024-08-25 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu | meno = Valódi | priezvisko = Hírek}}</ref> Po Magyarovom vstupe do strany TISZA bolo spopularizovaných niekoľko jeho sloganov a verejných vyhlásení, vrátane „Tisa stúpa!“, „Krok za krokom, tehlu po tehle, si vezmeme späť svoju vlasť!“ alebo „Niet ľavice ani pravice, len Maďarov!“. === Demonštrácie === Pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024 usporiadal Magyar štyri veľké demonštrácie, ktoré prilákali desaťtisíce účastníkov. Prvé stretnutie, ktoré sa konalo na [[Andrássy út|Andrássyho triede]] 15. marca 2024 predtým, ako Magyar vstúpil do strany TISZA, spečatilo jeho vzostup ako politickej osobnosti po verejnej kritike vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter 12 pontos programot hirdetett, minden politikai oldalnak odaszúrt, és mindenkit vár a formálódó pártjába - összefoglaló a beszédéről | url = https://hvg.hu/itthon/20240315_magyar-peter-beszed-osszefoglalo-marcius-15-2024-andrassy-ut | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> [[Súbor:Magyar_Péter_2024._április-án.jpg|náhľad|Magyar na svojej druhej veľkej demonštrácii v apríli 2024]] Neskôr 6. apríla 2024 zorganizoval druhé veľké zhromaždenie, kde jeho sympatizanti pochodovali z [[Deák Ferenc tér|Námestia Ferenca Deáka]] na [[Kossuth Lajos tér|Námestie Lajosa Kossutha]] v Budapešti. Počas tohto zhromaždenia Magyar oznámil, že začne celoštátne politické turné a uviedol, že jeho ďalšie významné podujatie sa uskutoční v [[Debrecín|Debrecíne]] pred Veľkým kalvínskym kostolom 5. mája 2024, [[Deň matiek|na Deň matiek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter országjárásra indul, anyák napjára pedig újabb tüntetést hirdetett | url = https://telex.hu/belfold/2024/04/06/magyar-peter-tuntetes-kossuth-ter-parlament-aprilis-6 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-04-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar usporiadal svoje štvrté veľké zhromaždenie 8. júna 2024 na [[Hősök tere|Námestí hrdinov]] v Budapešti ako záverečné podujatie kampane Strany Tisza pred voľbami do Európskeho parlamentu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Választás 2024: Magyar Péter tüntetést szervezett a Hősök terére – kövesse velünk élőben! | url = https://24.hu/belfold/2024/06/08/magyar-peter-tuntetes-hosok-tere-valasztas-2024/ | dátum vydania = 2024-06-08 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Po voľbách Magyar usporiadal ďalších šesť demonštrácií. Svoje piate veľké zhromaždenie zorganizoval 5. októbra 2024 pred sídlom maďarského verejnoprávneho vysielateľa MTVA. Počas demonštrácie umiestnil na hlavný vchod do budovy plagát so šestnástimi požiadavkami, v ktorom vyzýval na slobodu médií a vládnu zodpovednosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ezt várja Magyar Péter és a tüntető tömeg az MTVA-tól – a HVG videója a szombati demonstrációról | url = https://hvg.hu/itthon/20241006_Ezt-varja-Magyar-Peter-es-a-tunteto-tomeg-az-MTVA-tol-a-HVG-videoja-a-szombati-demonstraciorol | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-10-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Šieste veľké zhromaždenie usporiadal 23. októbra 2024 v Budapešti pri príležitosti výročia [[Maďarské povstanie|maďarského povstania v roku 1956.]] Demonštrácia sa začala na [[Bem József tér|Námestí Józsefa Bema]] a pokračovala pochodom na [[Széna tér]]. Zhromaždenie prilákalo desaťtisíce účastníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter kihirdette, hogy a NER-nek vége, és politikus-castingot indít | url = https://hvg.hu/itthon/20241023_Magyar-Peter-kihirdette-hogy-a-NER-nek-vege-es-politikus-castingot-indit-ebx | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-10-23 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar usporiadal siedme veľké zhromaždenie 15. marca 2025 v Budapešti, na rovnakom mieste ako svoju prvú demonštráciu o rok skôr. Počas podujatia oznámil začatie verejnej konzultácie „Hlas národa“, ktorú označil za formu referenda zdola nahor. Výsledky iniciatívy mali byť zapracované do budúceho politického programu strany TISZA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter üzent a kormánynak: Товарищи, конец! – így zajlottak az ünnepi események | url = https://hvg.hu/itthon/20250315_marcius-15-nemzeti-unnep-Orban-Viktor-Magyar-Peter-elo-percrol-percre-ebx | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2025-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Na pódiu sa objavil aj bývalý náčelník generálneho štábu Romulusz Ruszin-Szendi ako expert strany TISZA na obrannú politiku. Dňa 20. augusta 2025 usporiadal Magyar v [[Pannonhalma (mesto)|Pannonhalme]] ôsmu veľkú demonštráciu s názvom „Po stopách [[Štefan I. (Uhorsko)|svätého Štefana]]“, kde oznámil nový desaťbodový program, v ktorom načrtol kľúčové priority strany pre nadchádzajúcu politickú sezónu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Szent István-programot hirdetett Magyar Péter, a népességfogyás és elvándorlás megállításával, szuperkórházakkal és az önkormányzatok függetlenségével | url = https://telex.hu/belfold/2025/08/20/magyar-peter-pannonhalma-augusztus-20 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-08-20 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> 7. septembra 2025 zorganizoval Magyar deviate veľké podujatie v [[Kötcse]], ktoré sa konalo v ten istý deň ako každoročný prejav premiéra Viktora Orbána v tej istej dedine. Pred príchodom do Kötcse navštívil Magyar [[Balatonőszöd]], miesto, kde sa konal öszödský prejav bývalého premiéra [[Ferenc Gyurcsány|Ferenca Gyurcsányho]], odkiaľ symbolicky prešiel do Kötcse. Vo svojom prejave Magyar kritizoval Orbána aj Gyurcsányho za ich väzby s ruským prezidentom [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimirom Putinom]] a uviedol, že „jeden prijal Putina zľava, druhý sprava“. Počas zhromaždenia TISZA oficiálne spustila svoju kampaň pre parlamentné voľby v roku 2026 a predstavila [[Ágnes Forsthoffer|Ágnes Forsthofferovú]] ako tretiu podpredsedníčku strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter Kötcsén Orbánról és Gyurcsányról: Az egyik balról, a másik jobbról ölelte Putyint | url = https://hvg.hu/itthon/20250907_Magyar-Peter-Kotcse-beszed | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2025-09-07 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar ohlásil desiate veľké zhromaždenie s názvom „Národný pochod“ na 23. októbra 2025, opäť pri príležitosti výročia maďarskej revolúcie v roku 1956. Pochod sa začal na Deákovom námestí a pokračoval po Andrássyho triede až k Námestiu hrdinov v Budapešti. Magyar oznámil začiatok posledného celoštátneho turné strany TISZA pred parlamentnými voľbami v roku 2026 s názvom „Cesta k víťazstvu“. Podľa Magyara to bolo dovtedy najväčšie podujatie, ktoré strana TISZA zorganizovala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter: Október 23. nemcsak a múlt, hanem a magyar jövő üzenete is | url = https://telex.hu/belfold/2025/10/23/magyar-34 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-10-23 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> === Jeden milión krokov === Dňa 9. mája 2025 predniesol premiér Viktor Orbán v [[Kláštor Tihany|Tihanyjskom kláštore]] prejav, neskôr označovaný ako „Prejav v Tihany“. Orbán počas prejavu vyjadril podporu [[George Simion|Georgeovi Simionovi]], víťazovi prvého kola rumunských prezidentských volieb v roku 2025. Prejav vyvolal rozsiahle reakcie: [[Hunor Kelemen]], prezident [[Maďarský demokratický zväz Rumunska|Maďarského demokratického zväzu Rumunska]] (RMDSZ), kritizoval Orbánovo vyhlásenie a vyzval [[Maďari v Rumunsku|maďarských voličov v Transylvánii]], aby v druhom kole podporili [[Nicușor Dan|Nicușora Dana]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Óriási a botrány Orbán Viktor tihanyi beszéde miatt, elvesztheti az erdélyi szavazókat | url = https://168.hu/itthon/orban-viktor-tihanyi-beszed-287461 | vydavateľ = 168.hu | dátum vydania = 2025-05-13 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | priezvisko = 168}}</ref> V reakcii na to Péter Magyar 14. mája 2025 predniesol prejav pred [[Bazilika svätého Štefana|Bazilikou svätého Štefana]] v Budapešti, ktorým spustil iniciatívu s názvom „Jeden milión krokov“ – vyhlásil, že pôjde pešo z Budapešti do [[Oradea|Oradey]], čím symbolicky spojí Maďarsko a Transylvániu. Magyar dorazil do Oradey 24. mája 2025, kde predniesol prejav na nádvorí Oradeskej pevnosti pred sochou [[Ladislav I. (Uhorsko)|svätého Ladislava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter Nagyváradon: Az orbáni rombolás a múlté, a végső visszaszámlálás megkezdődött | url = https://24.hu/belfold/2025/05/24/magyar-peter-egymillio-lepes-nagyvarad-var-beszed-elozes-rost-andrea-nagy-ervin/ | dátum vydania = 2025-05-24 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> === Benešove dekréty === V reakcii na [[Slovensko|slovenskú]] novelu Trestného zákona z decembra 2025, ktorá kriminalizovala spochybňovanie [[Dekréty prezidenta republiky|Benešových dekrétov]] a stanovila za takýto čin šesťmesačný trest odňatia slobody, Magyar pohrozil vyhostením slovenského veľvyslanca z Budapešti a v januári sa zúčastnil nezávislého protestu pred tamojším slovenským veľvyslanectvom. Súčasne adresoval slovenskému premiérovi [[Robert Fico|Robertovi Ficovi]] otvorený list, v ktorom Fica vyzval na stiahnutie zákona. Zároveň kritizoval Orbána, vnímaného ako spojenca Fica, za mlčanie k téme. [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Slovenská vláda]] svoje kroky označila za „opodstatnené“, kým viacerí politici kritizovali Magyarovo využitie výrazu „[[Horná zem|Felvidék]]“, konkrétne „felvidéki magyarok“, na označenie [[Maďari na Slovensku|slovenských Maďarov]]. Magyar vyhlásil, že by ocenil, ak by reagovali na skutočné problémy a odsúdil zákony založené na kolektívnej vine. K využitiu výrazu sa vyjadril nasledovne: „Ak dovolíte – a aj keď nie – názvy geografických regiónov budem používať tak, ako som sa ich naučil od rodičov a ako ich používame už tisíc rokov. Rovnako ako aj [[Bratislava|hlavné mesto]], kde bolo korunovaných jedenásť uhorských panovníkov, nazýva každý Maďar Pozsony.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Péter Magyar sa pustil do sporu s Pellegrinim aj Ficom: kolektívna vina nemá v 21. storočí miesto | url = https://parameter.sk/sk/1308643/peter-magyar-sa-pustil-do-sporu-s-pellegrinim-aj-ficom-kolektivna-vina-nema-v-21-storoci-miesto/ | vydavateľ = Paraméter | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = List Pétera Magyara spustil konflikt. Pellegrini tvrdí, že PS zasahuje do maďarských volieb | url = https://dennikn.sk/5071862/list-petera-magyara-spustil-konflikt-pellegrini-tvrdi-ze-ps-zasahuje-do-madarskych-volieb/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2026-01-13 | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Napunk}}</ref> === Parlamentné voľby v roku 2026 === {{Hlavný článok|Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026}} Magyar doviedol Tiszu do parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnili 12. apríla 2026. Tisza presvedčivo zvíťazila nad Fideszom a získala dve tretiny mandátov v [[Maďarský parlament|parlamente]], čo je dostatočný počet na ústavnú väčšinu. Voľby mali so 79% najvyššiu účasť od pádu komunizmu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary Election Results: Viktor Orban Concedes Defeat and Congratulates Peter Magyar|url=https://www.nytimes.com/2026/04/12/world/europe/hungary-election-orban-magyar.html|periodikum=The New York Times|dátum=2026-04-12|dátum prístupu=2026-04-13|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Andrew|priezvisko=Higgins|meno2=Lili|priezvisko2=Rutai}}</ref> == Prípad Schadl-Völner == === Predloženie dôkazov === Dňa 20. marca 2024 Magyar niekoľko hodín vypovedal na Mestskej prokuratúre v súvislosti s medializovaným korupčným prípadom, do ktorého bol zapojený predseda súdnych exekútorov György Schadl,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The biggest corruption case of recent times in Hungary: the Schadl-Völner case | url = https://telex.hu/english/2023/03/09/the-biggest-corruption-case-of-recent-times-in-hungary-the-schadl-volner-case | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2023-03-09 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> o úplatkoch zaplatených bývalému štátnemu tajomníkovi pre spravodlivosť Pálovi Völnerovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar accuses Orban’s inner circle of tampering with evidence in high-profile corruption case | url = https://www.intellinews.com/magyar-accuses-orban-s-inner-circle-of-tampering-with-evidence-in-high-profile-corruption-case-317748/ | vydavateľ = www.intellinews.com | dátum vydania = 2024-03-21 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> Krátko po svojom svedectve oznámil novinárom, že má dôkazy vo forme zvukových nahrávok o tom, že minister Antal Rogán alebo jeho spolupracovníci manipulovali s dokumentmi týkajúcimi sa prípadu, aby skryli dôkazy, ktoré by Rogána usvedčili. O niekoľko dní neskôr v príspevku na Facebooku vyhlásil, že nahrávky zverejní o 9:00 26. marca 2024, v deň svojho ďalšieho stretnutia, v ktorom bude vypovedať a predkladať dôkazy prokurátorom. Napísal, že hneď, ako sa tak stane, hlavný prokurátor Péter Polt, ako aj celá Orbánova vláda, nebudú mať inú možnosť než odstúpiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter azt ígérte, kedden bemutatja a bizonyítéknak szánt felvételt | url = https://telex.hu/belfold/2024/03/23/magyar-peter-ugyeszseg-rogan-antal-bizonyitek | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-03-23 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> 26. marca Magyar zverejnil nahrávku, ktorá obsahuje dvojminútovú diskusiu medzi ním a jeho bývalou manželkou Judit Vargovou o prípade. Vargovej komentáre obviňujú Rogána z manipulácie s dôkazmi tým, že z dokumentov súvisiacich s prípadom odstránil svoje meno a/alebo meno jeho spolupracovníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Thousands protest in Budapest as Orban embroiled in corruption scandal | url = http://www.euronews.com/2024/03/26/hungarian-whistleblower-releases-audio-suggesting-corruption-in-embattled-orban-government | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> Nahrávku odovzdal Magyar prokurátorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orbán faces danger from new enemy brandishing a leaked tape | url = https://www.politico.eu/article/viktor-orban-peter-magyar-judit-varga-new-headache-leaked-tape/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en-GB}}</ref> === Obvinenia z domáceho násilia === [[Súbor:Varga_Judit_2020_wikipedia.jpg|náhľad|[[Judit Vargová (politička)|Judit Vargová]], bývalá manželka Pétera Magyara]] V ten istý deň, ako Magyar zverejnil nahrávku, na ktorej Vargová hovorí o Rogánovej úlohe v prípade Schadl-Völner, zverejnila Vargová na Facebooku dva príspevky, v ktorých tvrdila, že ju Magyar počas celého ich manželstva slovne a fyzicky zneužíval. Tvrdila tiež, že vyhlásenia, ktoré urobila na uniknutej nahrávke, boli vynútené počas interakcie s Magyarom, v ktorej sa cítila ohrozená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Üvöltözés és szidalmazás közben sorban lerángatta az ágytámla tetején lévő könyveket, és a hátamhoz vágta őket” – Varga Judit reakciója Magyar Péter hangfelvételére | url = https://telex.hu/belfold/2024/03/26/varga-judit-reakcio-magyar-peter-hangfelvetel-rogan-antal | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Neskôr večer zverejnil kanál [[YouTube]] ''Frizbi TV'' rozhovor s Vargovou, v ktorom podrobnejšie rozviedla svoje obvinenia vrátane toho, že ju Magyar pri rôznych príležitostiach bez jej súhlasu zamkol v izbe, tlačil ju k dverám, keď bola tehotná, chodil po ich spoločnom byte s nožom v ruke a raz predstieral samovraždu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter öngyilkosságot hazudott | url = https://www.origo.hu/itthon/2024/05/magyar-peter-ongyilkossagot-hazudott | vydavateľ = ORIGO | dátum vydania = 2024-05-04 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> ale keď prišla sanitka, odišiel v pyžame a Vargová musela poslať zdravotníkov preč.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Varga Judit: Volt, hogy a férjem bezárt egy szobába, és az egyik kisfiam szabadított ki | url = https://telex.hu/belfold/2024/03/27/varga-judit-bantalmazas-magyar-peter-hajdu-peter-frizbi | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Magyar označil obvinenia za ohováranie a vyhlásil, že Vargovú vydiera vláda. Podľa neho chceli vládne médiá len odvrátiť pozornosť od zvukovej nahrávky tým, že spustili útok na jeho povesť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter: Varga Judit csak terelni próbálja a figyelmet a bántalmazási váddal a hangfelvétel tartalmáról | url = https://media1.hu/2024/03/26/magyar-peter-varga-judit-bantalmazas-ragalmazas-hangfelvetel-tereles/ | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Szalay | priezvisko = Dániel}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter tagadja a bántalmazást, rágalmazással vádolja Varga Juditot | url = https://444.hu/2024/03/26/magyar-peter-tagadja-a-bantalmazast-ragalmazassal-vadolja-varga-juditot | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Czinkóczi | priezvisko = Sándor}}</ref> Podľa zverejnenej policajnej správy sa Magyar správal agresívne, zastrašoval a vyhrážal sa svojej manželke a svojmu okoliu, keď sa ona pokúsila odobrať jeho deti s pomocou policajtov, ktorí boli Vargovej strážcami kvôli jej ministerskej pozícii. Magyar sa Vargovej vyhrážal, že vyvolá škandál, ktorý by zvrhol vládu. Doma sa silno pohádali a potom sa odviezli do iného domu, kde sa nachádzali deti. Magyar sa pokúsil udalosti nahrať na telefón, ale polícia ho zastavila. Nakoniec Magyar odišiel domov a Vargová vzala deti k starým rodičom. Magyar uviedol, že policajná správa bola sfalšovaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter-ügy: itt a teljes rendőrségi jegyzőkönyv | url = https://mandiner.hu/belfold/2024/04/magyar-peter-ugy-itt-a-teljes-rendorsegi-jegyzokonyv | vydavateľ = Mandiner | dátum vydania = 2024-04-29 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Vargová zopakovala obvinenia v júli 2025 a tvrdila, že jej ex-manžel bol zradca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ex wife hits at Hungarian opposition leader Péter Magyar | url = http://www.euronews.com/my-europe/2025/07/04/ex-wife-hits-out-at-hungarian-opposition-leader-peter-magyar-calling-him-a-traitor | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2025-07-04 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> == Politické názory == [[Súbor:Magyar_Péter,_Mezőhegyes_(2025._08._04.).jpg|náhľad|Magyar (úplne vľavo) v [[Mezőhegyes]] na konskom povoze v roku 2025]] [[Súbor:1721744819040_20240723_EP-171134A_J1_462.jpg|náhľad|Magyar počas ustanovujúceho zasadnutia výboru AFCO v júli 2024]] Magyar je často opisovaný ako [[Konzervatívny liberalizmus|konzervatívny liberál]], ktorý kombinuje trhovo orientované ekonomické názory s dôrazom na občiansku zodpovednosť, právny štát a národnú kultúru. Často uvádza, že jeho hnutie sa snaží prekonať „staré ľavicovo-pravicové rozdelenie“ v maďarskej politike.<ref name="mppoland" /> Magyar vyjadril podporu prijatiu eura v Maďarsku po splnení potrebných ekonomických podmienok, argumentujúc, že prijatie spoločnej meny by posilnilo finančnú stabilitu a postavenie Maďarska v Európskej únii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orban’s Rival Vows to End Hungary Crisis by Unlocking EU Funds | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2024-12-02/orban-rival-magyar-vows-to-end-hungary-s-economic-crisis-by-unlocking-eu-funds?embedded-checkout=true | dátum vydania = 2024-12-02 | dátum prístupu = 2025-12-31 | dátum archivácie = 2025-08-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250828050925/https://www.bloomberg.com/news/articles/2024-12-02/orban-rival-magyar-vows-to-end-hungary-s-economic-crisis-by-unlocking-eu-funds | vydavateľ = Bloomberg | jazyk = en}}</ref> Magyar sa definuje ako silne [[Pro-europanizmus|proeurópsky]]<nowiki/>a podporuje hlbšiu spoluprácu v rámci Európskej únie a zosúladenie so západnými demokratickými hodnotami. Kritizoval konfrontačný postoj Orbánovej vlády voči inštitúciám EÚ a jej blízke vzťahy s [[Rusko|Ruskom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary: Why is Orban's opponent so successful? – DW – 04/24/2025 | url = https://www.dw.com/en/hungary-why-is-orbans-opponent-so-successful/a-72324318 | vydavateľ = dw.com | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> 15. marca 2025 počas siedmej veľkej demonštrácie mal Magyar na sebe tradičný Bocskaiho oblek, ktorý sa v Maďarsku často spája s konzervatívnou a vlasteneckou symbolikou. Jeho výber oblečenia bol všeobecne interpretovaný ako gesto smerom k národnej tradícii a kultúrnemu dedičstvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orbán poloskázva fenyeget, Magyar bocskaiban kérdez | url = https://444.hu/2025/03/15/orban-poloskazva-fenyeget-magyar-bocskaiban-kerdez | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2025-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Rovó | priezvisko = Attila}}</ref> == Verejný imidž == === Vzhľad === Maďarské médiá viackrát komentovali Magyarov vzhľad a oblečenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péternek öltözve várják a debreceni nagygyűlésre a Tisza-rajongókat | url = https://hvg.hu/itthon/20240502_magyar-peter-style-debrecen | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-05-02 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Jeho výrazný ležérny štýl, pozostávajúci z bielej košele alebo trička, džínsov alebo chino nohavíc a bielych tenisiek, jeho fanúšikovia kopírovali na niektorých podujatiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péternek öltözve várják a debreceni nagygyűlésre a Tisza-rajongókat | url = https://hvg.hu/itthon/20240502_magyar-peter-style-debrecen | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-05-02 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter tüntetésén a dresscode: „Magyar Péter style” öltözet | url = https://444.hu/2024/05/02/magyar-peter-tuntetesen-a-dresscode-magyar-peter-style-oltozet | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2024-05-02 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Mészáros | priezvisko = Juli}}</ref> Magyar sa tiež priklonil ku komentárom okolo svojho oblečenia a doplnkov a vydražil svoje luxusné slnečné okuliare na charitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 3 millióért kelt el Magyar Péter árverésre bocsátott napszemüvege | url = https://hvg.hu/elet/20240425_3-millioert-kelt-el-magyar-peter-arveresre-bocsatott-napszemuvege | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-04-25 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> === Sociálne siete === Magyarova prítomnosť na sociálnych sieťach, najmä na Facebooku, bola dôležitou súčasťou jeho popularity.<ref>{{Citácia periodika|titul=Generation Apathy: How Peter Magyar Is Mobilizing Hungary's Youth|url=https://www.rferl.org/a/peter-magyar-hungarian-youth-tisza/33058199.html|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2024-08-01|dátum prístupu=2025-12-31|jazyk=en|meno=Lili|priezvisko=Rutai}}</ref> Jeho počiatočná popularita sa spája s rozhovorom pre YouTube kanál Partizán z februára 2024, ktorý získal viac ako milión zhliadnutí.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary's media-savvy newcomer aims to disrupt political status quo|url=https://www.reuters.com/world/europe/hungarys-media-savvy-newcomer-aims-disrupt-political-status-quo-2024-05-02/|periodikum=Reuters|dátum prístupu=2025-12-31|jazyk=en-US}}</ref> == Osobný život == Magyar sa narodil 16. marca 1981 v [[Budapešť|Budapešti]]. [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargovú]] stretol 1. apríla 2005 na večierku; o ruku ju požiadal v auguste 2006. Majú troch synov; prvý sa narodil v roku 2008. Rodina žila niekoľko rokov v Bruseli, kým sa nevrátila do Budapešti po Vargovej nominácii na pozíciu ministerky spravodlivosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In an open cage – interview with Judit Varga and Péter Magyar | url = https://kepmas.hu/en/open-cage-interview-judit-varga-and-peter-magyar | vydavateľ = Képmás | dátum vydania = 2020-02-03 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref><ref name="europass_cv">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://brexit.kormany.hu/download/a/11/62000/VARGA%20Judit_CV_EN.pdf | priezvisko = Varga | meno = Judit | titul = Curriculum Vitae | dátum prístupu = 2025-12-31 | jazyk = en}}</ref> Pár oznámil rozvod v marci 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Válik Varga Judit igazságügyi miniszter | url = https://telex.hu/belfold/2023/03/07/valas-varga-judit-igazsagugyi-miniszter-magyar-peter | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2023-03-07 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Jeho rodina zastávala viacero funkcií v maďarskej politike, vrátane sudcu a bývalého prezidenta. Jeho starý otec Pál Erőss bol sudca, ktorý moderoval obľúbený televízny program o právnych záležitostiach. Jeho prastrýko [[Ferenc Mádl]] bol prezidentom Maďarska v rokoch 2000 až 2005 a jeho matka pracovala v súdnictve.<ref>{{Citácia periodika|titul=‘The time is here’: the ex-government insider shaking up Hungarian politics|url=https://www.theguardian.com/world/2024/mar/25/the-time-is-here-the-ex-government-insider-shaking-up-hungarian-politics|periodikum=The Guardian|dátum=2024-03-25|dátum prístupu=2025-12-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Lili|priezvisko=Bayer}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Egyszemélyes háborút indított a rendszer ellen - Ki is valójában a első számú közellenségnek kikiáltott Magyar Péter? | url = https://www.blikk.hu/politika/magyar-politika/magyar-peter-portre/0881fx3 | vydavateľ = Blikk | dátum vydania = 2024-02-20 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Meghalt dr. Erőss Pál, a nyolcvanas évek televíziós jogásza | url = https://hvg.hu/kultura/20210523_Meghalt_dr_Eross_Pal_a_nyolcvanas_evek_televizios_jogasza | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2021-05-23 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> V júli 2025 musel Magyar verejne priznať všetok svoj majetok kvôli zákonu, ktorý schválila vláda strany Fidesz. Z toho vyplynulo, že Magyar vlastní štyri nehnuteľnosti (dva byty, jednu garáž a jeden prázdny pozemok) a investície, úspory a hotovosť v hodnote 86,4 milióna [[Maďarský forint|forintov]] (223 874,67 [[Euro|EUR]] k decembru 2025).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Négy ingatlan, festmények, 86 milliós megtakarítás – nyilvános Magyar Péter vagyonnyilatkozata | url = https://telex.hu/belfold/2025/07/10/tisza-part-magyar-peter-ep-kepviselok-vagyonnyilatkozat | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-07-10 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lex Magyar: nyilvánosságra hozták vagyonnyilatkozataikat a Tisza EP-képviselői | url = https://hvg.hu/itthon/20250710_magyar-peter-tisza-vagyonnyilatkozat | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2025-07-10 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Péter Magyar|1326144909}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Magyar, Péter}} [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Narodenia v 1981]] [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Poslanci Európskeho parlamentu z Maďarska]] [[Kategória:Osobnosti z Budapešti]] 7eaney3trbx3kz3fekvn129rub3ho3j 8199298 8199297 2026-04-16T19:09:40Z ~2026-54666-6 284165 /* Líder opozície (2024–2026) */ 8199298 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Portrét = Péter Magyar MEP (2024).jpg | Popis portrétu = Oficiálny portrét, 2024 | Podpis = Péter Magyar Signature.png | Úrad = Predseda [[Strana rešpektu a slobody|strany TISZA]] | Predchodca = Attila Szabó | Začiatok obdobia = [[22. júl]] [[2024]] | Úrad2 = [[Poslanec Európskeho parlamentu]] za [[Maďarsko]] | Začiatok obdobia2 = [[16. júl]] [[2024]] | Dátum narodenia = {{dnv|1981|3|16}} | Miesto narodenia = [[Budapešť]], [[Maďarsko]] | Politická strana = [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] <small>(2024 –)</small><br>[[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] <small>(2002 – 2024)</small> | Alma mater = [[Katolícka univerzita Pétera Pázmányho]] | Manželka = [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargová]] <small>(2006 – 2023)</small> | Deti = 3 }} '''Péter Magyar''' (* [[16. marec]] [[1981]]; [[Budapešť]], [[Maďarsko]]) je maďarský [[politik]] a [[právnik]], ktorý od roku 2024 pôsobí ako [[poslanec Európskeho parlamentu]] a predseda [[Strana rešpektu a slobody|Strany rešpektu a slobody]] (TISZA). V [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026|parlamentných voľbách v roku 2026]] doviedol stranu k víťazstvu a očakáva sa, že sa stane novým predsedom vlády Maďarska.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungarian opposition ousts Viktor Orbán after 16 years in power|url=https://www.theguardian.com/world/2026/apr/12/viktor-orban-concedes-defeat-as-opposition-wins-hungarian-election|periodikum=The Guardian|dátum=2026-04-13|dátum prístupu=2026-04-13|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ashifa|priezvisko=Kassam|meno2=Flora|priezvisko2=Garamvolgyi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viktor Orbán ousted after 16 years in power as Hungarian opposition wins election landslide | url = https://www.bbc.com/news/live/c2d8zw2d3rkt | vydavateľ = BBC News | dátum prístupu = 2026-04-13 | jazyk = en-GB}}</ref> Magyar, bývalý člen maďarskej vládnej strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] a exmanžel bývalej ministerky spravodlivosti [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargovej]], získal celosvetovú pozornosť, keď vo februári 2024 verejne oznámil svoju rezignáciu zo všetkých vládnych pozícií uprostred prezidentského škandálu s amnestiami a vyjadril hlbokú nespokojnosť s tým, ako Fidesz vládol krajine. 15. marca 2024 oznámil svoju túžbu vytvoriť novú politickú platformu pre občanov nespokojných aj s vládou, aj s establišmentovou opozíciou. Prevzal vedenie predtým neznámej [[Strana rešpektu a slobody|Strany rešpektu a slobody]] ({{Hun}}Tisztelet és Szabadság Párt; TISZA) a stal sa najvýznamnejším opozičným lídrom. Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]] získala jeho strana s takmer 30 % hlasov druhé miesto za [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fideszom]], čo je najvyšší počet a percento hlasov pre stranu, inú než Fidesz, od roku 2006. Magyar sa identifikuje ako „kritický“ [[Pro-europanizmus|pro-európan]] a [[Konzervatívny liberalizmus|konzervatívny liberál]].<ref name="mppoland">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://wyborcza.pl/7,75399,32168608,glowny-rywal-viktora-orbana-w-rozmowie-z-wyborcza-mam-rade.html | jazyk = pl | priezvisko = KOKOT | meno = Michał | titul = Rzucił wyzwanie Orbánowi i ma szansę wygrać. W rozmowie z "Wyborczą" jasno mówi o Polsce, Węgrzech i Ukrainie | dátum vydania = 2025-08-12 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = wyborcza.pl}}</ref> == Právna a skorá politická kariéra == Pred vstupom do politiky v miestnej pobočke [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|strany Fidesz]], v tom čase opozičnej strany, sa Magyar podieľal na ''[[pro bono]]'' právnom zastupovaní a pomoci protivládnym aktivistom počas protestov v Maďarsku v roku 2006. Po prevzatí moci stranou Fidesz v maďarských [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2010|parlamentných voľbách v roku 2010]] bol vymenovaný za úradníka na ministerstve zahraničných vecí. O rok neskôr, počas maďarského predsedníctva EÚ, nastúpil do Stáleho zastúpenia Maďarska v [[Európska únia|Európskej únii]]. V roku 2015 bol zamestnaný kanceláriou predsedu vlády. V septembri 2018 prevzal vedenie právneho riaditeľstva EÚ štátnej banky MBH Bank. V rokoch 2019 až 2022 bol generálnym riaditeľom Centra študentských pôžičiek. [[Súbor:Magyar_Péter.jpg|náhľad|Magyar počas kampane do Európskeho parlamentu v roku 2024]] === Odchod z Fideszu === Magyar sa prvýkrát dostal do povedomia svojou kritikou vládnych politikov po škandále s prezidentskou amnestiou [[Katalin Nováková|Katalin Novákovej]]. Vo februári 2024 Magyar zverejnil hlasovú nahrávku svojej manželky, ktorú tajne natočil bez jej vedomia alebo súhlasu. Z nej vyplynulo, že maďarská prezidentka [[Katalin Nováková]] v apríli 2023 udelila prezidentskú amnestiu Endremu Kónyovi, zástupcovi riaditeľa štátneho [[Detský domov|detského domova]] neďaleko [[Budapešť|Budapešti]]. Kónya nútil deti, aby utajili sexuálne zneužívanie zo strany jeho nadriadeného, riaditeľa domova Jánosa Vásárhelyiho.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Children's home crisis threatens very foundation of Orban regime, say analysts | url = https://www.intellinews.com/children-s-home-crisis-threatens-very-foundation-of-orban-regime-say-analysts-312370/ | vydavateľ = www.intellinews.com | dátum vydania = 2024-02-14 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> Škandál vyústil do protivládnych protestov požadujúcich, aby Nováková odstúpila; urobila tak 10. februára 2024.<ref name=":2" /> V ten istý deň Magyarova exmanželka [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargová]], bývalá ministerka spravodlivosti, ktorá amnestiu podpísala, tiež oznámila svoju rezignáciu z Národného zhromaždenia a pozície líderky kandidátky strany Fidesz v [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|júnových voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]].<ref name=":2">{{Cite news|date=10 February 2024|title=Hungarian President Katalin Novak resigns over child-abuse pardon scandal|url=https://www.bbc.com/news/world-middle-east-68264363|access-date=27 March 2024|language=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary resignations leave Viktor Orban in biggest crisis yet|url=https://www.bbc.com/news/world-europe-68285304|dátum=2024-02-14|dátum prístupu=2025-12-30|jazyk=en-GB|periodikum=BBC News}}</ref> Len niekoľko hodín po oznámení jeho bývalej manželky o odchode z politiky zverejnil Magyar na [[Facebook|Facebooku]] príspevok, v ktorom vyhlásil, že rezignuje na funkcie v dvoch štátnych podnikoch a vzdá sa miesta v predstavenstve MBH Bank. Ďalej napísal, že v posledných rokoch si uvedomil, že myšlienka „národného, suverénneho, buržoázneho Maďarska“, deklarovaná ako cieľ vlády [[Viktor Orbán|Viktora Orbána,]] je v skutočnosti „politickým produktom“ slúžiacim na zakrytie masívnej korupcie a prevodov bohatstva tým, ktorí majú správne známosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Varga Judit volt férje: Egy percig sem akarok olyan rendszer részese lenni, amelyben Tónik, Ádámok és Barbarák vígan röhöghetnek a markukba | url = https://telex.hu/belfold/2024/02/10/magyar-peter-varga-judit-volt-ferje-lemondas-ner-rogan-antal | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-02-10 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> V nasledujúcich týždňoch Magyar poskytol niekoľko rozhovorov s najčítanejšími maďarskými spravodajskými organizáciami vrátane Partizán, Telex.hu a 444.hu, v ktorých rozsiahlo kritizoval vládu, najmä ministra Úradu premiéra Antala Rogána. Tvrdil, že počas svojho pôsobenia vo funkcii generálneho riaditeľa Centra študentských pôžičiek bol nútený uprednostňovať osoby blízke Orbánovi vo verejných súťažiach a bol pod tlakom v súvislosti s aspektmi jeho rozvodu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Orban's reputation tarnished by accusations from a former high-ranking official|url=https://www.lemonde.fr/en/international/article/2024/02/14/orban-s-reputation-tarnished-by-accusations-from-a-former-high-ranking-official_6523570_4.html|dátum=2024-02-14|dátum prístupu=2025-12-30|jazyk=en|periodikum=[[Le Monde]]}}</ref> Jeho prvý rozhovor, v ktorom tvrdil, že „polovicu krajiny vlastní zopár rodín“, mal k marcu 2024 viac ako dva milióny zhliadnutí.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://plus.thebulwark.com/p/hungary-orban-scandal-crisis-peter-magyar | jazyk = en | priezvisko = Baer | meno = David | titul = In Hungary, Scandal and Crisis Suddenly Energize the Opposition | dátum vydania = 2024-03-18 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = The Bulwark}}</ref> Magyar aj v nasledujúcich dňoch pokračoval v publikovaní príspevkov kritických voči osobnostiam spojeným s vládou tvrdiac, že ľudia priateľskí alebo príbuzní premiérovi, ako napríklad jeho zať István Tiborcz, nahromadili obrovské množstvo bohatstva skryté za domácimi fondmi súkromného kapitálu.<ref name=":0" /> 15. marca 2024 usporiadal v Budapešti zhromaždenie, ktorého sa zúčastnili desaťtisíce ľudí, na ktorom oznámil založenie novej politickej strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Thousands protest in Budapest as Orban embroiled in corruption scandal | url = http://www.euronews.com/2024/03/26/hungarian-whistleblower-releases-audio-suggesting-corruption-in-embattled-orban-government | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = en}}</ref> Podľa prieskumu verejnej mienky vykonaného v tom mesiaci približne 15 percent voličov uviedlo, že ak by kandidoval, „isto alebo s vysokou pravdepodobnosťou“ by hlasovali za Magyara.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://plus.thebulwark.com/p/hungary-orban-scandal-crisis-peter-magyar | jazyk = en | priezvisko = Baer | meno = David | titul = In Hungary, Scandal and Crisis Suddenly Energize the Opposition | dátum vydania = 2024-03-18 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = The Bulwark}}</ref> [[Súbor:Peter_Magyar.Viktor_Orban.jpg|náhľad|Magyar a premiér [[Viktor Orbán]] v roku 2024]] 6. apríla 2024 zorganizoval Magyar druhú demonštráciu proti vláde. Vládu Orbána opísal ako „feudalistický systém“, ktorý treba zrušiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mit mondott a tüntetésen? Íme Magyar Péter beszéde! | url = https://mosthir.hu/magyarorszag/2024/04/06/mit-mondott-a-tuntetesen-ime-magyar-peter-beszede/ | dátum vydania = 2024-04-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu | meno = Most | priezvisko = Hír}}</ref> Zúčastnili sa jej státisíce protestujúcich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter szerint 300-400 ezer ember tüntetett vele | url = https://hvg.hu/itthon/20240406_magyar-peter-tuntetes-letszam | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-04-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Vládou podporovaný think tank Megafon minul v týždňoch pred zhromaždením 117 miliónov HUF na reklamnú kampaň mierenú proti Magyarovi na Facebooku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Brutális összegért hirdettek a megafonosok a Facebookon Magyar Péter tüntetése előtt|url=https://rtl.hu/belfold/2024/04/11/megafon-facebook-magyar-peter-tuntetes|dátum prístupu=2025-12-27|jazyk=hu|periodikum=RTL.hu}}</ref> == Líder opozície (2024 – 2026) == Po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 sa strana TISZA stala najsilnejšou opozičnou stranou v Maďarsku a Magyar začal byť všeobecne považovaný za nového lídra opozície.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary: Newcomer Peter Magyar shakes Orban's hold on power | url = http://www.euronews.com/my-europe/2024/06/10/hungary-newcomer-peter-magyar-shakes-orbans-hold-on-power-early-results-say | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-06-10 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = en}}</ref> === Strana TISZA === {{Hlavný článok|Strana rešpektu a slobody}} [[Súbor:Magyar_Péter_Szigetszentmiklós.jpg|vľavo|náhľad|Magyar v [[Szigetszentmiklós|Szigetszentmiklósi]] v roku 2024 počas svojho prvého politického turné]] Magyar sa pridal k strane [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]], aby kandidoval vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]]. Magyar sa rozhodol prevziať menšiu stranu namiesto založenia novej, aby sa vyhol časovým obmedzeniam a potenciálnym administratívnym problémom.<ref>{{Citácia periodika|titul=Elite defection and opposition realignment in Hungary: Respect and Freedom Party (TISZA) in the 2024 European Parliamentary elections|url=https://doi.org/10.1080/21599165.2025.2468693|periodikum=East European Politics|dátum=2025-04-03|dátum prístupu=2025-12-27|ročník=41|číslo=2|strany=263–276|issn=2159-9165|doi=10.1080/21599165.2025.2468693|meno=Daniel|priezvisko=Kovarek}}</ref> Po oznámení si Magyar rýchlo získal celonárodnú pozornosť a významnú verejnú podporu, vyzývajúc vládnucu stranu Fidesz aj tradičnú opozíciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Republikon Intézet | url = https://republikon.hu/elemzesek,-kutatasok/24-04-05_kvk.aspx | vydavateľ = republikon.hu | dátum prístupu = 2025-12-27 | priezvisko = http://republikon.hu}}</ref> Zatiaľ čo sa TISZA oficiálne vyhýba fixným ideologickým nálepkám, Magyarova rétorika často odráža centristické a umiernené konzervatívne hodnoty a zdôrazňuje národnú jednotu a politickú zodpovednosť pred straníckou príslušnosťou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mi rejlik Magyar Péter eddig meghirdetett, ideológiamentes nemzeti programja mögött? « Mérce | url = https://merce.hu/2024/03/27/magyar-peter-az-ideologiamentes/ | vydavateľ = Mérce | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar opakovane vyhlásil, že TISZA nevstúpi do žiadnej aliancie s takzvanými „starými opozičnými“ stranami a zdôraznil, že Tisza má v úmysle vyzvať Fidesz v parlamentných voľbách v roku 2026 samostatne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter szerint nincs szükség ellenzéki összefogásra, mert ők az egyedüli ellenzék | url = https://valodihirek.hu/2024/08/25/magyar-peter-szerint-nincs-szukseg-ellenzeki-osszefogasra-mert-ok-az-egyeduli-ellenzek | dátum vydania = 2024-08-25 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu | meno = Valódi | priezvisko = Hírek}}</ref> Po Magyarovom vstupe do strany TISZA bolo spopularizovaných niekoľko jeho sloganov a verejných vyhlásení, vrátane „Tisa stúpa!“, „Krok za krokom, tehlu po tehle, si vezmeme späť svoju vlasť!“ alebo „Niet ľavice ani pravice, len Maďarov!“. === Demonštrácie === Pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024 usporiadal Magyar štyri veľké demonštrácie, ktoré prilákali desaťtisíce účastníkov. Prvé stretnutie, ktoré sa konalo na [[Andrássy út|Andrássyho triede]] 15. marca 2024 predtým, ako Magyar vstúpil do strany TISZA, spečatilo jeho vzostup ako politickej osobnosti po verejnej kritike vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter 12 pontos programot hirdetett, minden politikai oldalnak odaszúrt, és mindenkit vár a formálódó pártjába - összefoglaló a beszédéről | url = https://hvg.hu/itthon/20240315_magyar-peter-beszed-osszefoglalo-marcius-15-2024-andrassy-ut | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> [[Súbor:Magyar_Péter_2024._április-án.jpg|náhľad|Magyar na svojej druhej veľkej demonštrácii v apríli 2024]] Neskôr 6. apríla 2024 zorganizoval druhé veľké zhromaždenie, kde jeho sympatizanti pochodovali z [[Deák Ferenc tér|Námestia Ferenca Deáka]] na [[Kossuth Lajos tér|Námestie Lajosa Kossutha]] v Budapešti. Počas tohto zhromaždenia Magyar oznámil, že začne celoštátne politické turné a uviedol, že jeho ďalšie významné podujatie sa uskutoční v [[Debrecín|Debrecíne]] pred Veľkým kalvínskym kostolom 5. mája 2024, [[Deň matiek|na Deň matiek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter országjárásra indul, anyák napjára pedig újabb tüntetést hirdetett | url = https://telex.hu/belfold/2024/04/06/magyar-peter-tuntetes-kossuth-ter-parlament-aprilis-6 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-04-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar usporiadal svoje štvrté veľké zhromaždenie 8. júna 2024 na [[Hősök tere|Námestí hrdinov]] v Budapešti ako záverečné podujatie kampane Strany Tisza pred voľbami do Európskeho parlamentu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Választás 2024: Magyar Péter tüntetést szervezett a Hősök terére – kövesse velünk élőben! | url = https://24.hu/belfold/2024/06/08/magyar-peter-tuntetes-hosok-tere-valasztas-2024/ | dátum vydania = 2024-06-08 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Po voľbách Magyar usporiadal ďalších šesť demonštrácií. Svoje piate veľké zhromaždenie zorganizoval 5. októbra 2024 pred sídlom maďarského verejnoprávneho vysielateľa MTVA. Počas demonštrácie umiestnil na hlavný vchod do budovy plagát so šestnástimi požiadavkami, v ktorom vyzýval na slobodu médií a vládnu zodpovednosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ezt várja Magyar Péter és a tüntető tömeg az MTVA-tól – a HVG videója a szombati demonstrációról | url = https://hvg.hu/itthon/20241006_Ezt-varja-Magyar-Peter-es-a-tunteto-tomeg-az-MTVA-tol-a-HVG-videoja-a-szombati-demonstraciorol | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-10-06 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Šieste veľké zhromaždenie usporiadal 23. októbra 2024 v Budapešti pri príležitosti výročia [[Maďarské povstanie|maďarského povstania v roku 1956.]] Demonštrácia sa začala na [[Bem József tér|Námestí Józsefa Bema]] a pokračovala pochodom na [[Széna tér]]. Zhromaždenie prilákalo desaťtisíce účastníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter kihirdette, hogy a NER-nek vége, és politikus-castingot indít | url = https://hvg.hu/itthon/20241023_Magyar-Peter-kihirdette-hogy-a-NER-nek-vege-es-politikus-castingot-indit-ebx | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-10-23 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar usporiadal siedme veľké zhromaždenie 15. marca 2025 v Budapešti, na rovnakom mieste ako svoju prvú demonštráciu o rok skôr. Počas podujatia oznámil začatie verejnej konzultácie „Hlas národa“, ktorú označil za formu referenda zdola nahor. Výsledky iniciatívy mali byť zapracované do budúceho politického programu strany TISZA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter üzent a kormánynak: Товарищи, конец! – így zajlottak az ünnepi események | url = https://hvg.hu/itthon/20250315_marcius-15-nemzeti-unnep-Orban-Viktor-Magyar-Peter-elo-percrol-percre-ebx | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2025-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Na pódiu sa objavil aj bývalý náčelník generálneho štábu Romulusz Ruszin-Szendi ako expert strany TISZA na obrannú politiku. Dňa 20. augusta 2025 usporiadal Magyar v [[Pannonhalma (mesto)|Pannonhalme]] ôsmu veľkú demonštráciu s názvom „Po stopách [[Štefan I. (Uhorsko)|svätého Štefana]]“, kde oznámil nový desaťbodový program, v ktorom načrtol kľúčové priority strany pre nadchádzajúcu politickú sezónu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Szent István-programot hirdetett Magyar Péter, a népességfogyás és elvándorlás megállításával, szuperkórházakkal és az önkormányzatok függetlenségével | url = https://telex.hu/belfold/2025/08/20/magyar-peter-pannonhalma-augusztus-20 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-08-20 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> 7. septembra 2025 zorganizoval Magyar deviate veľké podujatie v [[Kötcse]], ktoré sa konalo v ten istý deň ako každoročný prejav premiéra Viktora Orbána v tej istej dedine. Pred príchodom do Kötcse navštívil Magyar [[Balatonőszöd]], miesto, kde sa konal öszödský prejav bývalého premiéra [[Ferenc Gyurcsány|Ferenca Gyurcsányho]], odkiaľ symbolicky prešiel do Kötcse. Vo svojom prejave Magyar kritizoval Orbána aj Gyurcsányho za ich väzby s ruským prezidentom [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimirom Putinom]] a uviedol, že „jeden prijal Putina zľava, druhý sprava“. Počas zhromaždenia TISZA oficiálne spustila svoju kampaň pre parlamentné voľby v roku 2026 a predstavila [[Ágnes Forsthoffer|Ágnes Forsthofferovú]] ako tretiu podpredsedníčku strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter Kötcsén Orbánról és Gyurcsányról: Az egyik balról, a másik jobbról ölelte Putyint | url = https://hvg.hu/itthon/20250907_Magyar-Peter-Kotcse-beszed | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2025-09-07 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> Magyar ohlásil desiate veľké zhromaždenie s názvom „Národný pochod“ na 23. októbra 2025, opäť pri príležitosti výročia maďarskej revolúcie v roku 1956. Pochod sa začal na Deákovom námestí a pokračoval po Andrássyho triede až k Námestiu hrdinov v Budapešti. Magyar oznámil začiatok posledného celoštátneho turné strany TISZA pred parlamentnými voľbami v roku 2026 s názvom „Cesta k víťazstvu“. Podľa Magyara to bolo dovtedy najväčšie podujatie, ktoré strana TISZA zorganizovala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter: Október 23. nemcsak a múlt, hanem a magyar jövő üzenete is | url = https://telex.hu/belfold/2025/10/23/magyar-34 | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-10-23 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> === Jeden milión krokov === Dňa 9. mája 2025 predniesol premiér Viktor Orbán v [[Kláštor Tihany|Tihanyjskom kláštore]] prejav, neskôr označovaný ako „Prejav v Tihany“. Orbán počas prejavu vyjadril podporu [[George Simion|Georgeovi Simionovi]], víťazovi prvého kola rumunských prezidentských volieb v roku 2025. Prejav vyvolal rozsiahle reakcie: [[Hunor Kelemen]], prezident [[Maďarský demokratický zväz Rumunska|Maďarského demokratického zväzu Rumunska]] (RMDSZ), kritizoval Orbánovo vyhlásenie a vyzval [[Maďari v Rumunsku|maďarských voličov v Transylvánii]], aby v druhom kole podporili [[Nicușor Dan|Nicușora Dana]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Óriási a botrány Orbán Viktor tihanyi beszéde miatt, elvesztheti az erdélyi szavazókat | url = https://168.hu/itthon/orban-viktor-tihanyi-beszed-287461 | vydavateľ = 168.hu | dátum vydania = 2025-05-13 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | priezvisko = 168}}</ref> V reakcii na to Péter Magyar 14. mája 2025 predniesol prejav pred [[Bazilika svätého Štefana|Bazilikou svätého Štefana]] v Budapešti, ktorým spustil iniciatívu s názvom „Jeden milión krokov“ – vyhlásil, že pôjde pešo z Budapešti do [[Oradea|Oradey]], čím symbolicky spojí Maďarsko a Transylvániu. Magyar dorazil do Oradey 24. mája 2025, kde predniesol prejav na nádvorí Oradeskej pevnosti pred sochou [[Ladislav I. (Uhorsko)|svätého Ladislava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter Nagyváradon: Az orbáni rombolás a múlté, a végső visszaszámlálás megkezdődött | url = https://24.hu/belfold/2025/05/24/magyar-peter-egymillio-lepes-nagyvarad-var-beszed-elozes-rost-andrea-nagy-ervin/ | dátum vydania = 2025-05-24 | dátum prístupu = 2025-12-27 | jazyk = hu}}</ref> === Benešove dekréty === V reakcii na [[Slovensko|slovenskú]] novelu Trestného zákona z decembra 2025, ktorá kriminalizovala spochybňovanie [[Dekréty prezidenta republiky|Benešových dekrétov]] a stanovila za takýto čin šesťmesačný trest odňatia slobody, Magyar pohrozil vyhostením slovenského veľvyslanca z Budapešti a v januári sa zúčastnil nezávislého protestu pred tamojším slovenským veľvyslanectvom. Súčasne adresoval slovenskému premiérovi [[Robert Fico|Robertovi Ficovi]] otvorený list, v ktorom Fica vyzval na stiahnutie zákona. Zároveň kritizoval Orbána, vnímaného ako spojenca Fica, za mlčanie k téme. [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Slovenská vláda]] svoje kroky označila za „opodstatnené“, kým viacerí politici kritizovali Magyarovo využitie výrazu „[[Horná zem|Felvidék]]“, konkrétne „felvidéki magyarok“, na označenie [[Maďari na Slovensku|slovenských Maďarov]]. Magyar vyhlásil, že by ocenil, ak by reagovali na skutočné problémy a odsúdil zákony založené na kolektívnej vine. K využitiu výrazu sa vyjadril nasledovne: „Ak dovolíte – a aj keď nie – názvy geografických regiónov budem používať tak, ako som sa ich naučil od rodičov a ako ich používame už tisíc rokov. Rovnako ako aj [[Bratislava|hlavné mesto]], kde bolo korunovaných jedenásť uhorských panovníkov, nazýva každý Maďar Pozsony.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Péter Magyar sa pustil do sporu s Pellegrinim aj Ficom: kolektívna vina nemá v 21. storočí miesto | url = https://parameter.sk/sk/1308643/peter-magyar-sa-pustil-do-sporu-s-pellegrinim-aj-ficom-kolektivna-vina-nema-v-21-storoci-miesto/ | vydavateľ = Paraméter | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = List Pétera Magyara spustil konflikt. Pellegrini tvrdí, že PS zasahuje do maďarských volieb | url = https://dennikn.sk/5071862/list-petera-magyara-spustil-konflikt-pellegrini-tvrdi-ze-ps-zasahuje-do-madarskych-volieb/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2026-01-13 | dátum prístupu = 2026-01-18 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Napunk}}</ref> === Parlamentné voľby v roku 2026 === {{Hlavný článok|Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026}} Magyar doviedol Tiszu do parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnili 12. apríla 2026. Tisza presvedčivo zvíťazila nad Fideszom a získala dve tretiny mandátov v [[Maďarský parlament|parlamente]], čo je dostatočný počet na ústavnú väčšinu. Voľby mali so 79% najvyššiu účasť od pádu komunizmu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary Election Results: Viktor Orban Concedes Defeat and Congratulates Peter Magyar|url=https://www.nytimes.com/2026/04/12/world/europe/hungary-election-orban-magyar.html|periodikum=The New York Times|dátum=2026-04-12|dátum prístupu=2026-04-13|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Andrew|priezvisko=Higgins|meno2=Lili|priezvisko2=Rutai}}</ref> == Prípad Schadl-Völner == === Predloženie dôkazov === Dňa 20. marca 2024 Magyar niekoľko hodín vypovedal na Mestskej prokuratúre v súvislosti s medializovaným korupčným prípadom, do ktorého bol zapojený predseda súdnych exekútorov György Schadl,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The biggest corruption case of recent times in Hungary: the Schadl-Völner case | url = https://telex.hu/english/2023/03/09/the-biggest-corruption-case-of-recent-times-in-hungary-the-schadl-volner-case | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2023-03-09 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> o úplatkoch zaplatených bývalému štátnemu tajomníkovi pre spravodlivosť Pálovi Völnerovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar accuses Orban’s inner circle of tampering with evidence in high-profile corruption case | url = https://www.intellinews.com/magyar-accuses-orban-s-inner-circle-of-tampering-with-evidence-in-high-profile-corruption-case-317748/ | vydavateľ = www.intellinews.com | dátum vydania = 2024-03-21 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> Krátko po svojom svedectve oznámil novinárom, že má dôkazy vo forme zvukových nahrávok o tom, že minister Antal Rogán alebo jeho spolupracovníci manipulovali s dokumentmi týkajúcimi sa prípadu, aby skryli dôkazy, ktoré by Rogána usvedčili. O niekoľko dní neskôr v príspevku na Facebooku vyhlásil, že nahrávky zverejní o 9:00 26. marca 2024, v deň svojho ďalšieho stretnutia, v ktorom bude vypovedať a predkladať dôkazy prokurátorom. Napísal, že hneď, ako sa tak stane, hlavný prokurátor Péter Polt, ako aj celá Orbánova vláda, nebudú mať inú možnosť než odstúpiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter azt ígérte, kedden bemutatja a bizonyítéknak szánt felvételt | url = https://telex.hu/belfold/2024/03/23/magyar-peter-ugyeszseg-rogan-antal-bizonyitek | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-03-23 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> 26. marca Magyar zverejnil nahrávku, ktorá obsahuje dvojminútovú diskusiu medzi ním a jeho bývalou manželkou Judit Vargovou o prípade. Vargovej komentáre obviňujú Rogána z manipulácie s dôkazmi tým, že z dokumentov súvisiacich s prípadom odstránil svoje meno a/alebo meno jeho spolupracovníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Thousands protest in Budapest as Orban embroiled in corruption scandal | url = http://www.euronews.com/2024/03/26/hungarian-whistleblower-releases-audio-suggesting-corruption-in-embattled-orban-government | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> Nahrávku odovzdal Magyar prokurátorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orbán faces danger from new enemy brandishing a leaked tape | url = https://www.politico.eu/article/viktor-orban-peter-magyar-judit-varga-new-headache-leaked-tape/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en-GB}}</ref> === Obvinenia z domáceho násilia === [[Súbor:Varga_Judit_2020_wikipedia.jpg|náhľad|[[Judit Vargová (politička)|Judit Vargová]], bývalá manželka Pétera Magyara]] V ten istý deň, ako Magyar zverejnil nahrávku, na ktorej Vargová hovorí o Rogánovej úlohe v prípade Schadl-Völner, zverejnila Vargová na Facebooku dva príspevky, v ktorých tvrdila, že ju Magyar počas celého ich manželstva slovne a fyzicky zneužíval. Tvrdila tiež, že vyhlásenia, ktoré urobila na uniknutej nahrávke, boli vynútené počas interakcie s Magyarom, v ktorej sa cítila ohrozená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Üvöltözés és szidalmazás közben sorban lerángatta az ágytámla tetején lévő könyveket, és a hátamhoz vágta őket” – Varga Judit reakciója Magyar Péter hangfelvételére | url = https://telex.hu/belfold/2024/03/26/varga-judit-reakcio-magyar-peter-hangfelvetel-rogan-antal | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Neskôr večer zverejnil kanál [[YouTube]] ''Frizbi TV'' rozhovor s Vargovou, v ktorom podrobnejšie rozviedla svoje obvinenia vrátane toho, že ju Magyar pri rôznych príležitostiach bez jej súhlasu zamkol v izbe, tlačil ju k dverám, keď bola tehotná, chodil po ich spoločnom byte s nožom v ruke a raz predstieral samovraždu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter öngyilkosságot hazudott | url = https://www.origo.hu/itthon/2024/05/magyar-peter-ongyilkossagot-hazudott | vydavateľ = ORIGO | dátum vydania = 2024-05-04 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> ale keď prišla sanitka, odišiel v pyžame a Vargová musela poslať zdravotníkov preč.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Varga Judit: Volt, hogy a férjem bezárt egy szobába, és az egyik kisfiam szabadított ki | url = https://telex.hu/belfold/2024/03/27/varga-judit-bantalmazas-magyar-peter-hajdu-peter-frizbi | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Magyar označil obvinenia za ohováranie a vyhlásil, že Vargovú vydiera vláda. Podľa neho chceli vládne médiá len odvrátiť pozornosť od zvukovej nahrávky tým, že spustili útok na jeho povesť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter: Varga Judit csak terelni próbálja a figyelmet a bántalmazási váddal a hangfelvétel tartalmáról | url = https://media1.hu/2024/03/26/magyar-peter-varga-judit-bantalmazas-ragalmazas-hangfelvetel-tereles/ | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Szalay | priezvisko = Dániel}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter tagadja a bántalmazást, rágalmazással vádolja Varga Juditot | url = https://444.hu/2024/03/26/magyar-peter-tagadja-a-bantalmazast-ragalmazassal-vadolja-varga-juditot | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Czinkóczi | priezvisko = Sándor}}</ref> Podľa zverejnenej policajnej správy sa Magyar správal agresívne, zastrašoval a vyhrážal sa svojej manželke a svojmu okoliu, keď sa ona pokúsila odobrať jeho deti s pomocou policajtov, ktorí boli Vargovej strážcami kvôli jej ministerskej pozícii. Magyar sa Vargovej vyhrážal, že vyvolá škandál, ktorý by zvrhol vládu. Doma sa silno pohádali a potom sa odviezli do iného domu, kde sa nachádzali deti. Magyar sa pokúsil udalosti nahrať na telefón, ale polícia ho zastavila. Nakoniec Magyar odišiel domov a Vargová vzala deti k starým rodičom. Magyar uviedol, že policajná správa bola sfalšovaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter-ügy: itt a teljes rendőrségi jegyzőkönyv | url = https://mandiner.hu/belfold/2024/04/magyar-peter-ugy-itt-a-teljes-rendorsegi-jegyzokonyv | vydavateľ = Mandiner | dátum vydania = 2024-04-29 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Vargová zopakovala obvinenia v júli 2025 a tvrdila, že jej ex-manžel bol zradca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ex wife hits at Hungarian opposition leader Péter Magyar | url = http://www.euronews.com/my-europe/2025/07/04/ex-wife-hits-out-at-hungarian-opposition-leader-peter-magyar-calling-him-a-traitor | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2025-07-04 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> == Politické názory == [[Súbor:Magyar_Péter,_Mezőhegyes_(2025._08._04.).jpg|náhľad|Magyar (úplne vľavo) v [[Mezőhegyes]] na konskom povoze v roku 2025]] [[Súbor:1721744819040_20240723_EP-171134A_J1_462.jpg|náhľad|Magyar počas ustanovujúceho zasadnutia výboru AFCO v júli 2024]] Magyar je často opisovaný ako [[Konzervatívny liberalizmus|konzervatívny liberál]], ktorý kombinuje trhovo orientované ekonomické názory s dôrazom na občiansku zodpovednosť, právny štát a národnú kultúru. Často uvádza, že jeho hnutie sa snaží prekonať „staré ľavicovo-pravicové rozdelenie“ v maďarskej politike.<ref name="mppoland" /> Magyar vyjadril podporu prijatiu eura v Maďarsku po splnení potrebných ekonomických podmienok, argumentujúc, že prijatie spoločnej meny by posilnilo finančnú stabilitu a postavenie Maďarska v Európskej únii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orban’s Rival Vows to End Hungary Crisis by Unlocking EU Funds | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2024-12-02/orban-rival-magyar-vows-to-end-hungary-s-economic-crisis-by-unlocking-eu-funds?embedded-checkout=true | dátum vydania = 2024-12-02 | dátum prístupu = 2025-12-31 | dátum archivácie = 2025-08-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250828050925/https://www.bloomberg.com/news/articles/2024-12-02/orban-rival-magyar-vows-to-end-hungary-s-economic-crisis-by-unlocking-eu-funds | vydavateľ = Bloomberg | jazyk = en}}</ref> Magyar sa definuje ako silne [[Pro-europanizmus|proeurópsky]]<nowiki/>a podporuje hlbšiu spoluprácu v rámci Európskej únie a zosúladenie so západnými demokratickými hodnotami. Kritizoval konfrontačný postoj Orbánovej vlády voči inštitúciám EÚ a jej blízke vzťahy s [[Rusko|Ruskom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary: Why is Orban's opponent so successful? – DW – 04/24/2025 | url = https://www.dw.com/en/hungary-why-is-orbans-opponent-so-successful/a-72324318 | vydavateľ = dw.com | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref> 15. marca 2025 počas siedmej veľkej demonštrácie mal Magyar na sebe tradičný Bocskaiho oblek, ktorý sa v Maďarsku často spája s konzervatívnou a vlasteneckou symbolikou. Jeho výber oblečenia bol všeobecne interpretovaný ako gesto smerom k národnej tradícii a kultúrnemu dedičstvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orbán poloskázva fenyeget, Magyar bocskaiban kérdez | url = https://444.hu/2025/03/15/orban-poloskazva-fenyeget-magyar-bocskaiban-kerdez | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2025-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Rovó | priezvisko = Attila}}</ref> == Verejný imidž == === Vzhľad === Maďarské médiá viackrát komentovali Magyarov vzhľad a oblečenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péternek öltözve várják a debreceni nagygyűlésre a Tisza-rajongókat | url = https://hvg.hu/itthon/20240502_magyar-peter-style-debrecen | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-05-02 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Jeho výrazný ležérny štýl, pozostávajúci z bielej košele alebo trička, džínsov alebo chino nohavíc a bielych tenisiek, jeho fanúšikovia kopírovali na niektorých podujatiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péternek öltözve várják a debreceni nagygyűlésre a Tisza-rajongókat | url = https://hvg.hu/itthon/20240502_magyar-peter-style-debrecen | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-05-02 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Péter tüntetésén a dresscode: „Magyar Péter style” öltözet | url = https://444.hu/2024/05/02/magyar-peter-tuntetesen-a-dresscode-magyar-peter-style-oltozet | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2024-05-02 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu | meno = Mészáros | priezvisko = Juli}}</ref> Magyar sa tiež priklonil ku komentárom okolo svojho oblečenia a doplnkov a vydražil svoje luxusné slnečné okuliare na charitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 3 millióért kelt el Magyar Péter árverésre bocsátott napszemüvege | url = https://hvg.hu/elet/20240425_3-millioert-kelt-el-magyar-peter-arveresre-bocsatott-napszemuvege | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-04-25 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> === Sociálne siete === Magyarova prítomnosť na sociálnych sieťach, najmä na Facebooku, bola dôležitou súčasťou jeho popularity.<ref>{{Citácia periodika|titul=Generation Apathy: How Peter Magyar Is Mobilizing Hungary's Youth|url=https://www.rferl.org/a/peter-magyar-hungarian-youth-tisza/33058199.html|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|dátum=2024-08-01|dátum prístupu=2025-12-31|jazyk=en|meno=Lili|priezvisko=Rutai}}</ref> Jeho počiatočná popularita sa spája s rozhovorom pre YouTube kanál Partizán z februára 2024, ktorý získal viac ako milión zhliadnutí.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hungary's media-savvy newcomer aims to disrupt political status quo|url=https://www.reuters.com/world/europe/hungarys-media-savvy-newcomer-aims-disrupt-political-status-quo-2024-05-02/|periodikum=Reuters|dátum prístupu=2025-12-31|jazyk=en-US}}</ref> == Osobný život == Magyar sa narodil 16. marca 1981 v [[Budapešť|Budapešti]]. [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargovú]] stretol 1. apríla 2005 na večierku; o ruku ju požiadal v auguste 2006. Majú troch synov; prvý sa narodil v roku 2008. Rodina žila niekoľko rokov v Bruseli, kým sa nevrátila do Budapešti po Vargovej nominácii na pozíciu ministerky spravodlivosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In an open cage – interview with Judit Varga and Péter Magyar | url = https://kepmas.hu/en/open-cage-interview-judit-varga-and-peter-magyar | vydavateľ = Képmás | dátum vydania = 2020-02-03 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = en}}</ref><ref name="europass_cv">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://brexit.kormany.hu/download/a/11/62000/VARGA%20Judit_CV_EN.pdf | priezvisko = Varga | meno = Judit | titul = Curriculum Vitae | dátum prístupu = 2025-12-31 | jazyk = en}}</ref> Pár oznámil rozvod v marci 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Válik Varga Judit igazságügyi miniszter | url = https://telex.hu/belfold/2023/03/07/valas-varga-judit-igazsagugyi-miniszter-magyar-peter | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2023-03-07 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> Jeho rodina zastávala viacero funkcií v maďarskej politike, vrátane sudcu a bývalého prezidenta. Jeho starý otec Pál Erőss bol sudca, ktorý moderoval obľúbený televízny program o právnych záležitostiach. Jeho prastrýko [[Ferenc Mádl]] bol prezidentom Maďarska v rokoch 2000 až 2005 a jeho matka pracovala v súdnictve.<ref>{{Citácia periodika|titul=‘The time is here’: the ex-government insider shaking up Hungarian politics|url=https://www.theguardian.com/world/2024/mar/25/the-time-is-here-the-ex-government-insider-shaking-up-hungarian-politics|periodikum=The Guardian|dátum=2024-03-25|dátum prístupu=2025-12-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Lili|priezvisko=Bayer}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Egyszemélyes háborút indított a rendszer ellen - Ki is valójában a első számú közellenségnek kikiáltott Magyar Péter? | url = https://www.blikk.hu/politika/magyar-politika/magyar-peter-portre/0881fx3 | vydavateľ = Blikk | dátum vydania = 2024-02-20 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Meghalt dr. Erőss Pál, a nyolcvanas évek televíziós jogásza | url = https://hvg.hu/kultura/20210523_Meghalt_dr_Eross_Pal_a_nyolcvanas_evek_televizios_jogasza | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2021-05-23 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> V júli 2025 musel Magyar verejne priznať všetok svoj majetok kvôli zákonu, ktorý schválila vláda strany Fidesz. Z toho vyplynulo, že Magyar vlastní štyri nehnuteľnosti (dva byty, jednu garáž a jeden prázdny pozemok) a investície, úspory a hotovosť v hodnote 86,4 milióna [[Maďarský forint|forintov]] (223 874,67 [[Euro|eur]] k decembru 2025).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Négy ingatlan, festmények, 86 milliós megtakarítás – nyilvános Magyar Péter vagyonnyilatkozata | url = https://telex.hu/belfold/2025/07/10/tisza-part-magyar-peter-ep-kepviselok-vagyonnyilatkozat | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-07-10 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lex Magyar: nyilvánosságra hozták vagyonnyilatkozataikat a Tisza EP-képviselői | url = https://hvg.hu/itthon/20250710_magyar-peter-tisza-vagyonnyilatkozat | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2025-07-10 | dátum prístupu = 2025-12-30 | jazyk = hu}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Péter Magyar|1326144909}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Magyar, Péter}} [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Narodenia v 1981]] [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Poslanci Európskeho parlamentu z Maďarska]] [[Kategória:Osobnosti z Budapešti]] 5usbtygrpjem5b12jhl48cbhzaetrde 0 744796 8199166 8197171 2026-04-16T13:02:49Z 321fire 115544 aktualizácia 8199166 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |usporiadateľ = Poľsko |2 usporiadateľ = Estónsko |3 usporiadateľ = Rumunsko |4 usporiadateľ = Srbsko |5 usporiadateľ = Hongkong |6 usporiadateľ = Bosna a Hercegovina |dátum = 13. február –<br>1. máj 2026 |počet tímov = 36 |počet dejísk = 6 |počet miest = 6 |predchádzajúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025 (nižšie divízie)/2025 |nasledujúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)/2027 }} {{Pozri aj|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026}} '''Nižšie divízie Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' pozostávajú zo šiestich turnajov, na ktorých sa zúčastňujú tímy, ktoré sa nekvalifikovali na turnaj [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026|Top divízie MS 2026]]. Turnaje sa hrajú od februára do mája 2026. == I. A divízia == Turnaj I. A divízie MS 2026 sa bude hrať v [[Krynica-Zdrój|Krynici-Zdróji]] v [[Poľsko|Poľsku]] od 18. do 24. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY U18 WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18ia | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey U18 World Championship Div I Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/458/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{SUI|lh18|1}} |10. miesto v Top divízii MS 2025 a zostup |- |{{UKR|lh18|1}} |2. miesto v I. A divízii MS 2025 |- |{{KAZ|lh18|1}} |3. miesto v I. A divízii MS 2025 |- |{{SLO|lh18|1}} |4. miesto v I. A divízii MS 2025 |- |{{HUN|lh18|1}} |5. miesto v I. A divízii MS 2025 |- |{{POL|lh18|1}} |'''Usporiadateľ;''' 1. miesto v I. B divízii MS 2025 a postup |} == I. B divízia == Turnaj I. B divízie MS 2026 sa bude hrať v [[Tallinn]]e v [[Estónasko|Estónsku]] od 25. apríla do 1. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY U18 WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18ib | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey U18 World Championship Div I Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/459/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{AUT|lh18|1}} |6. miesto v I. A divízii MS 2025 a zostup |- |{{LTU|lh18|1}} |2. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{KOR|lh18|1}} |3. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{FRA|lh18|1}} |4. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{EST|lh18|1}} |'''Usporiadateľ;''' 5. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{ITA|lh18|1}} |1. miesto v II. A divízii MS 2025 a postup |} == II. A divízia == Turnaj II. A divízie MS 2026 sa hrá v [[Târgu Secuiesc]] v [[Rumunsko|Rumunsku]] od 12. do 18. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY U18 WORLD CHAMPIONSHIP Division II, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18iia | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey U18 World Championship Div II Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/460/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{JPN|lh18|1}} |6. miesto v I. B divízii MS 2025 a zostup |- |{{GBR|lh18|1}} |2. miesto v II. A divízii MS 2025 |- |{{CHN|lh18|1}} |3. miesto v II. A divízii MS 2025 |- |{{CRO|lh18|1}} |4. miesto v II. A divízii MS 2025 |- |{{ROU|lh18|1}} |'''Usporiadateľ;''' 5. miesto v II. A divízii MS 2025 |- |{{ESP|lh18|1}} |1. miesto v II. B divízii MS 2025 a postup |} === Priebežné poradie === {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{JPN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=0|sg=18|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CHN|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=5|ig=3}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CRO|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=11|ig=16}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{GBR|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=11|ig=9}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{ROU|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=2|sg=6|ig=14}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{ESP|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=6|ig=13|pozadie=#ffcccc}} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do I. B divízie MS 2027</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do II. B divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 12.04.2026 {{CHN|lh18}} – '''{{JPN|lh18}}''' '''{{k|1|3}}''' {{tretiny|1|0|0|2|0|1}}<br> 12.04.2026 {{ESP|lh18}} – '''{{CRO|lh18}}''' '''{{k|4|7}}''' {{tretiny|0|1|4|3|0|3}}<br> 12.04.2026 '''{{GBR|lh18}}''' – {{ROU|lh18}} '''{{k|5|4}}''' {{tretiny|3|1|1|0|1|3}} ---- 13.04.2026 '''{{JPN|lh18}}''' – {{CRO|lh18}} '''{{k|7|1}}''' {{tretiny|1|1|5|0|1|0}}<br> 13.04.2026 {{GBR|lh18}} – '''{{CHN|lh18}}''' '''{{k|0|1}}''' {{tretiny|0|0|0|0|0|1}}<br> 13.04.2026 '''{{ROU|lh18}}''' – {{ESP|lh18}} '''{{k|2|1}}''' {{tretiny|0|0|1|1|1|0}} ---- 15.04.2026 '''{{CHN|lh18}}''' – {{CRO|lh18}} '''{{k|3|0}}''' {{tretiny|0|0|2|0|1|0}}<br> 15.04.2026 '''{{GBR|lh18}}''' – {{ESP|lh18}} '''{{k|4|1}}''' {{tretiny|2|0|2|1|0|0}}<br> 15.04.2026 '''{{JPN|lh18}}''' – {{ROU|lh18}} '''{{k|8|0}}''' {{tretiny|2|0|3|0|3|0}} {{stĺpce-2}} 16.04.2026 '''{{CRO|lh18}}''' – {{GBR|lh18}} '''{{k|3|2}}''' {{tretiny|2|1|0|1|1|0}}<br> 16.04.2026 {{ESP|lh18}} – {{JPN|lh18}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 16.04.2026 {{ROU|lh18}} – {{CHN|lh18}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} ---- 18.04.2026 {{CHN|lh18}} – {{ESP|lh18}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 18.04.2026 {{JPN|lh18}} – {{GBR|lh18}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 18.04.2026 {{CRO|lh18}} – {{ROU|lh18}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} {{stĺpce-koniec}} == II. B divízia == Turnaj II. B divízie MS 2025 sa hral v [[Belehrad]]e v [[Srbsko|Srbsku]] od 5. do 11. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY U18 WORLD CHAMPIONSHIP Division II, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18iib | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-04-11 | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey U18 World Championship Div II Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/461/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-04-11 | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{NED|lh18|1}} |6. miesto v II. A divízii MS 2025 a zostup |- |{{AUS|lh18|1}} |2. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{TPE|lh18|1}} |3. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{BEL|lh18|1}} |4. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{SRB|lh18|1}} |'''Usporiadateľ;''' 5. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{MEX|lh18|1}} |1. miesto v III. A divízii MS 2025 a postup |} === Konečné poradie === {| class="wikitable" | {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{NED|lh18|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=1|sg=22|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{MEX|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=1|sg=16|ig=13}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SRB|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=22|ig=14}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{AUS|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=19|ig=19}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{BEL|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=2|p=2|sg=13|ig=23}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{TPE|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=12|ig=19|pozadie=#ffcccc}} |} | {{Turnaj6 |NED|4|3|p|4|2|x|6|4|x|6|2|x|2|5|x |MEX|3|4|p|4|2|x|2|3|x|3|2|n|4|2|x |SRB|2|4|x|2|4|x|8|4|x|7|2|x|3|0|x |AUS|4|6|x|3|2|x|4|8|x|3|2|n|5|1|x |BEL|2|6|x|2|3|n|2|7|x|2|3|n|5|4|x |TPE|5|2|x|2|4|x|0|3|x|1|5|x|4|5| }} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do II. A divízie MS 2027</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do III. A divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 05.04.2026 '''{{TPE|lh18}}''' – {{NED|lh18}} '''{{k|5|2}}''' {{tretiny|2|0|1|1|2|1}}<br> 05.04.2026 '''{{MEX|lh18}}''' – {{BEL|lh18}} '''{{k|3|2|sn}}''' {{tretiny|0|1|1|0|1|1|0|0|1|0}}<br> 05.04.2026 {{AUS|lh18}} – '''{{SRB|lh18}}''' '''{{k|4|8}}''' {{tretiny|3|1|1|3|0|4}} ---- 06.04.2026 '''{{NED|lh18}}''' – {{BEL|lh18}} '''{{k|6|2}}''' {{tretiny|2|1|1|0|3|1}}<br> 06.04.2026 '''{{AUS|lh18}}''' – {{TPE|lh18}} '''{{k|5|1}}''' {{tretiny|2|1|1|0|2|0}}<br> 06.04.2026 {{SRB|lh18}} – '''{{MEX|lh18}}''' '''{{k|2|4}}''' {{tretiny|1|1|1|1|0|2}} ---- 08.04.2026 '''{{AUS|lh18}}''' – {{MEX|lh18}} '''{{k|3|2}}''' {{tretiny|2|0|0|0|1|2}}<br> 08.04.2026 {{TPE|lh18}} – '''{{BEL|lh18}}''' '''{{k|4|5}}''' {{tretiny|1|1|3|1|0|3}}<br> 08.04.2026 '''{{NED|lh18}}''' – {{SRB|lh18}} '''{{k|4|2}}''' {{tretiny|2|1|0|0|2|1}} {{stĺpce-2}} 09.04.2026 {{BEL|lh18}} – '''{{AUS|lh18}}''' '''{{k|2|3|sn}}''' {{tretiny|1|1|1|1|0|0|0|0|0|1}}<br> 09.04.2026 {{MEX|lh18}} – '''{{NED|lh18}}''' '''{{k|3|4|p}}''' {{tretiny|2|2|1|1|0|0|0|1}}<br> 09.04.2026 '''{{SRB|lh18}}''' – {{TPE|lh18}} '''{{k|3|0}}''' {{tretiny|1|0|1|0|1|0}} ---- 11.04.2026 {{TPE|lh18}} – '''{{MEX|lh18}}''' '''{{k|2|4}}''' {{tretiny|2|1|0|2|0|1}}<br> 11.04.2026 '''{{NED|lh18}}''' – {{AUS|lh18}} '''{{k|6|4}}''' {{tretiny|1|1|3|2|2|1}}<br> 11.04.2026 {{BEL|lh18}} – '''{{SRB|lh18}}''' '''{{k|2|7}}''' {{tretiny|1|2|1|2|0|3}} {{stĺpce-koniec}} == III. A divízia == Turnaj III. A divízie MS 2026 sa hral v [[Hongkong]]u, osobitnej administratívnej oblasti [[Čína|Číny]], od 2. do 8. marca 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY U18 WORLD CHAMPIONSHIP Division III, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18iiia | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-08 | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey U18 World Championship Div III Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/462/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-08 | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{BUL|lh18|1}} |6. miesto v II. B divízii MS 2025 a zostup |- |{{TUR|lh18|1}} |2. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{ISR|lh18|1}} |3. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{HKG|lh18|1}} |'''Usporiadateľ;''' 4. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{NZL|lh18|1}} |5. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{UZB|lh18|1}} |1. miesto v III. B divízii MS 2025 a postup |} === Konečné poradie === {| class="wikitable" | {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{UZB|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=0|sg=37|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{HKG|lh18|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=1|sg=33|ig=14}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{ISR|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=30|ig=23}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{TUR|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=2|sg=29|ig=25}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{BUL|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=15|ig=32}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NZL|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=8|ig=42|pozadie=#ffcccc}} |} | {{Turnaj6 |UZB |6|2|x|6|3|x|7|6|p|5|3|x|13|2|x |HKG|2|6|x |6|4|x|8|4|x|11|0|x|6|0|x |ISR|3|6|x|4|6|x |6|5|x|9|5|x|8|1|x |TUR|6|7|p|4|8|x|5|6|x |4|2|x|10|2|x |BUL|3|5|x|0|11|x|5|9|x|2|4|x |5|3|x |NZL|2|13|x|0|6|x|1|8|x|2|10|x|3|5| }} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do II. B divízie MS 2027</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do III. B divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 02.03.2026 '''{{ISR|lh18}}''' – {{BUL|lh18}} '''{{k|9|5}}''' {{tretiny|2|1|1|2|6|2}}<br> 02.03.2026 '''{{TUR|lh18}}''' – {{NZL|lh18}} '''{{k|10|2}}''' {{tretiny|2|2|4|0|4|0}}<br> 02.03.2026 '''{{UZB|lh18}}''' – {{HKG|lh18}} '''{{k|6|2}}''' {{tretiny|2|1|2|1|2|0}} ---- 03.03.2026 {{TUR|lh18}} – '''{{ISR|lh18}}''' '''{{k|5|6}}''' {{tretiny|2|1|2|1|1|4}}<br> 03.03.2026 {{NZL|lh18}} – '''{{UZB|lh18}}''' '''{{k|2|13}}''' {{tretiny|1|5|0|4|1|4}}<br> 03.03.2026 {{BUL|lh18}} – '''{{HKG|lh18}}''' '''{{k|0|11}}''' {{tretiny|0|3|0|2|0|6}} ---- 05.03.2026 '''{{BUL|lh18}}''' – {{NZL|lh18}} '''{{k|5|3}}''' {{tretiny|0|1|3|1|2|1}}<br> 05.03.2026 {{TUR|lh18}} – '''{{UZB|lh18}}''' '''{{k|6|7|p}}''' {{tretiny|2|2|1|4|3|0|0|1}}<br> 05.03.2026 {{ISR|lh18}} – '''{{HKG|lh18}}''' '''{{k|4|6}}''' {{tretiny|0|2|1|3|3|1}} {{stĺpce-2}} 06.03.2026 '''{{UZB|lh18}}''' – {{BUL|lh18}} '''{{k|5|3}}''' {{tretiny|3|0|1|2|1|1}}<br> 06.03.2026 {{NZL|lh18}} – '''{{ISR|lh18}}''' '''{{k|1|8}}''' {{tretiny|0|6|1|0|0|2}}<br> 06.03.2026 '''{{HKG|lh18}}''' – {{TUR|lh18}} '''{{k|8|4}}''' {{tretiny|2|2|4|2|2|0}} ---- 08.03.2026 {{ISR|lh18}} – '''{{UZB|lh18}}''' '''{{k|3|6}}''' {{tretiny|1|1|1|4|1|1}}<br> 08.03.2026 {{BUL|lh18}} – '''{{TUR|lh18}}''' '''{{k|2|4}}''' {{tretiny|1|2|1|1|0|1}}<br> 08.03.2026 '''{{HKG|lh18}}''' – {{NZL|lh18}} '''{{k|6|0}}''' {{tretiny|1|0|4|0|1|0}} {{stĺpce-koniec}} == III. B divízia == Turnaj III. B divízie MS 2026 sa hral v [[Sarajevo|Sarajeve]] v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]] od 13. do 19. februára 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY U18 WORLD CHAMPIONSHIP Division III, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18iiib | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-02-19 | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2025 IIHF Ice Hockey U18 World Championship Div III Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/463/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-02-19 | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> Turnaj sa hral v novom formáte. V skupinovej fáze tri tímy zo skupiny A odohrali tri zápasy proti tímom zo skupiny B a naopak. Prvé dva tímy v každej skupine si zahrali semifinále proti sebe v rámci svojej skupiny. Víťazi postúpili do finále. Tretie tímy zo skupín hrali sériu o konečné 5. miesto. === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{ISL|lh18|1}} |6. miesto v III. A divízii MS 2025 a zostup |- |{{THA|lh18|1}} |2. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{TKM|lh18|1}} |3. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{BIH|lh18|1}} |'''Usporiadateľ;''' 4. miesto v III. B divízii MS 2024 |- |{{RSA|lh18|1}} |5. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{LUX|lh18|1}} |6. miesto v III. B divízii MS 2025 |} === Skupina A === {{tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Postup}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{ISL|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=19|ig=6|poznámka=rowspan=2{{!}}Semifinále|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{BIH|lh18|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=18|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{RSA|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=2|sg=12|ig=11|poznámka=Séria o 5. miesto|pozadie=#bbccff}} |} === Skupina B === {{tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Postup}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{THA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=0|sg=20|ig=7|poznámka=rowspan=2{{!}}Semifinále|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{TKM|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=2|sg=5|ig=11|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{LUX|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=2|sg=10|ig=26|poznámka=Séria o 5. miesto|pozadie=#bbccff}} |} === Zápasy === 13.02.2026 {{RSA|lh18}} – '''{{TKM|lh18}}''' '''{{k|3|4}}''' {{tretiny|1|1|1|2|1|1}}<br> 13.02.2026 {{LUX|lh18}} – '''{{ISL|lh18}}''' '''{{k|1|12}}''' {{tretiny|0|2|0|4|1|6}}<br> 13.02.2026 {{BIH|lh18}} – '''{{THA|lh18}}''' '''{{k|3|12}}''' {{tretiny|0|4|2|2|1|6}} ---- 14.02.2026 '''{{ISL|lh18}}''' – {{TKM|lh18}} '''{{k|5|1}}''' {{tretiny|3|0|2|1|0|0}}<br> 14.02.2026 '''{{THA|lh18}}''' – {{RSA|lh18}} '''{{k|4|2}}''' {{tretiny|2|0|1|1|1|1}}<br> 14.02.2026 '''{{BIH|lh18}}''' – {{LUX|lh18}} '''{{k|7|6|p}}''' {{tretiny|5|0|0|3|1|3|1|0}} ---- 16.02.2026 '''{{RSA|lh18}}''' – {{LUX|lh18}} '''{{k|7|3}}''' {{tretiny|1|2|2|0|4|1}}<br> 16.02.2026 {{ISL|lh18}} – '''{{THA|lh18}}''' '''{{k|2|4}}''' {{tretiny|1|1|0|1|1|2}}<br> 16.02.2026 {{TKM|lh18}} – '''{{BIH|lh18}}''' '''{{k|0|3}}''' {{tretiny|0|0|0|1|0|2}} === Play-off === ==== Pavúk ==== {{Play-off4+3miesto | team-width=180px | | '''{{THA|lh18|1}}''' | '''14''' | {{TKM|lh18|1}} | 0 | | '''{{ISL|lh18|1}}''' | '''8''' | {{BIH|lh18|1}} | 2 | | '''{{THA|lh18|1}}''' | '''4 p''' | {{ISL|lh18|1}} | 3 p | | '''{{BIH|lh18|1}}''' | '''4''' | {{TKM|lh18|1}} | 1 }} {{Play-off2+odveta | RD1=Séria o 5. miesto | RD1-seed1=A3 | RD1-team1='''{{RSA|lh18|1}}''' | RD1-score1a=2 | RD1-score1b='''9''' | RD1-score1c='''1''' | RD1-seed2=B3 | RD1-team2={{LUX|lh18|1}} | RD1-score2a='''6''' | RD1-score2b=2 | RD1-score2c=0 }} ==== Séria o 5. miesto ==== 18.02.2026 {{RSA|lh18}} – '''{{LUX|lh18}}''' '''{{k|2|6}}''' {{tretiny|1|2|0|3|1|1}}<br> 19.02.2026 {{LUX|lh18}} – '''{{RSA|lh18}}''' '''{{k|2|9}}''' {{tretiny|0|4|1|1|1|4}}<br> ''Keďže séria skončila {{k|1|1}} na zápasy, tak po skončení druhého zápasu sa hralo predĺženie:''<br> 19.02.2026 {{LUX|lh18}} – '''{{RSA|lh18}}''' '''{{k|0|1|p}}''' ==== Semifinále ==== 18.02.2026 '''{{THA|lh18}}''' – {{TKM|lh18}} '''{{k|14|0}}''' {{tretiny|5|0|5|0|4|0}}<br> 18.02.2026 '''{{ISL|lh18}}''' – {{BIH|lh18}} '''{{k|8|2}}''' {{tretiny|3|2|3|0|2|0}} ==== O 3. miesto ==== 19.02.2026 '''{{BIH|lh18}}''' – {{TKM|lh18}} '''{{k|4|1}}''' {{tretiny|1|0|3|0|0|1}} ==== Finále ==== 19.02.2026 '''{{THA|lh18}}''' – {{ISL|lh18}} '''{{k|4|3|p}}''' {{tretiny|1|1|0|1|2|1|1|0}} === Konečné poradie === {|class="wikitable" !width=30|{{Tooltip|Por.|Poradie}}||Tím |-bgcolor="#ccffcc" |align=center|1.||{{THA|lh18|1}} |- |align=center|2.||{{ISL|lh18|1}} |- |align=center|3.||{{BIH|lh18|1}} |- |align=center|4.||{{TKM|lh18|1}} |- |align=center|5.||{{RSA|lh18|1}} |- |align=center|6.||{{LUX|lh18|1}} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do III. A divízie MS 2027</small> |} ==Referencie== {{Referencie}} {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v Poľsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Estónsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Rumunsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Srbsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Bosne a Hercegovine]] [[Kategória:Športové podujatia v Poľsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Estónsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Rumunsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Srbsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Bosne a Hercegovine]] [[Kategória:2026 v Európe]] [[Kategória:2026 v Ázii]] [[Kategória:Šport v Krynici-Zdróji]] [[Kategória:Športové podujatia v Tallinne]] [[Kategória:Šport v Belehrade]] [[Kategória:Športové podujatia v Hongkongu]] [[Kategória:Šport v Sarajeve]] 4vmzr07pipil2dvmflq3ovmgdykh81w 8199303 8199166 2026-04-16T19:19:13Z 321fire 115544 /* II. A divízia */ aktualizácia 8199303 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |usporiadateľ = Poľsko |2 usporiadateľ = Estónsko |3 usporiadateľ = Rumunsko |4 usporiadateľ = Srbsko |5 usporiadateľ = Hongkong |6 usporiadateľ = Bosna a Hercegovina |dátum = 13. február –<br>1. máj 2026 |počet tímov = 36 |počet dejísk = 6 |počet miest = 6 |predchádzajúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2025 (nižšie divízie)/2025 |nasledujúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2027 (nižšie divízie)/2027 }} {{Pozri aj|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026}} '''Nižšie divízie Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026''' pozostávajú zo šiestich turnajov, na ktorých sa zúčastňujú tímy, ktoré sa nekvalifikovali na turnaj [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026|Top divízie MS 2026]]. Turnaje sa hrajú od februára do mája 2026. == I. A divízia == Turnaj I. A divízie MS 2026 sa bude hrať v [[Krynica-Zdrój|Krynici-Zdróji]] v [[Poľsko|Poľsku]] od 18. do 24. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY U18 WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18ia | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey U18 World Championship Div I Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/458/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{SUI|lh18|1}} |10. miesto v Top divízii MS 2025 a zostup |- |{{UKR|lh18|1}} |2. miesto v I. A divízii MS 2025 |- |{{KAZ|lh18|1}} |3. miesto v I. A divízii MS 2025 |- |{{SLO|lh18|1}} |4. miesto v I. A divízii MS 2025 |- |{{HUN|lh18|1}} |5. miesto v I. A divízii MS 2025 |- |{{POL|lh18|1}} |'''Usporiadateľ;''' 1. miesto v I. B divízii MS 2025 a postup |} == I. B divízia == Turnaj I. B divízie MS 2026 sa bude hrať v [[Tallinn]]e v [[Estónasko|Estónsku]] od 25. apríla do 1. mája 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY U18 WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18ib | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey U18 World Championship Div I Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/459/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{AUT|lh18|1}} |6. miesto v I. A divízii MS 2025 a zostup |- |{{LTU|lh18|1}} |2. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{KOR|lh18|1}} |3. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{FRA|lh18|1}} |4. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{EST|lh18|1}} |'''Usporiadateľ;''' 5. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{ITA|lh18|1}} |1. miesto v II. A divízii MS 2025 a postup |} == II. A divízia == Turnaj II. A divízie MS 2026 sa hrá v [[Târgu Secuiesc]] v [[Rumunsko|Rumunsku]] od 12. do 18. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY U18 WORLD CHAMPIONSHIP Division II, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18iia | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey U18 World Championship Div II Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/460/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{JPN|lh18|1}} |6. miesto v I. B divízii MS 2025 a zostup |- |{{GBR|lh18|1}} |2. miesto v II. A divízii MS 2025 |- |{{CHN|lh18|1}} |3. miesto v II. A divízii MS 2025 |- |{{CRO|lh18|1}} |4. miesto v II. A divízii MS 2025 |- |{{ROU|lh18|1}} |'''Usporiadateľ;''' 5. miesto v II. A divízii MS 2025 |- |{{ESP|lh18|1}} |1. miesto v II. B divízii MS 2025 a postup |} === Priebežné poradie === {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{JPN|lh18|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=0|sg=27|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CHN|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=1|sg=9|ig=5}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CRO|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=11|ig=16}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{GBR|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=2|sg=11|ig=9}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{ROU|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=3|sg=8|ig=18}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{ESP|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=4|sg=8|ig=22|pozadie=#ffcccc}} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do I. B divízie MS 2027</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do II. B divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 12.04.2026 {{CHN|lh18}} – '''{{JPN|lh18}}''' '''{{k|1|3}}''' {{tretiny|1|0|0|2|0|1}}<br> 12.04.2026 {{ESP|lh18}} – '''{{CRO|lh18}}''' '''{{k|4|7}}''' {{tretiny|0|1|4|3|0|3}}<br> 12.04.2026 '''{{GBR|lh18}}''' – {{ROU|lh18}} '''{{k|5|4}}''' {{tretiny|3|1|1|0|1|3}} ---- 13.04.2026 '''{{JPN|lh18}}''' – {{CRO|lh18}} '''{{k|7|1}}''' {{tretiny|1|1|5|0|1|0}}<br> 13.04.2026 {{GBR|lh18}} – '''{{CHN|lh18}}''' '''{{k|0|1}}''' {{tretiny|0|0|0|0|0|1}}<br> 13.04.2026 '''{{ROU|lh18}}''' – {{ESP|lh18}} '''{{k|2|1}}''' {{tretiny|0|0|1|1|1|0}} ---- 15.04.2026 '''{{CHN|lh18}}''' – {{CRO|lh18}} '''{{k|3|0}}''' {{tretiny|0|0|2|0|1|0}}<br> 15.04.2026 '''{{GBR|lh18}}''' – {{ESP|lh18}} '''{{k|4|1}}''' {{tretiny|2|0|2|1|0|0}}<br> 15.04.2026 '''{{JPN|lh18}}''' – {{ROU|lh18}} '''{{k|8|0}}''' {{tretiny|2|0|3|0|3|0}} {{stĺpce-2}} 16.04.2026 '''{{CRO|lh18}}''' – {{GBR|lh18}} '''{{k|3|2}}''' {{tretiny|2|1|0|1|1|0}}<br> 16.04.2026 {{ESP|lh18}} – '''{{JPN|lh18}}''' '''{{k|2|9}}''' {{tretiny|0|3|1|4|1|2}}<br> 16.04.2026 {{ROU|lh18}} – '''{{CHN|lh18}}''' '''{{k|2|4}}''' {{tretiny|1|0|1|1|0|3}} ---- 18.04.2026 {{CHN|lh18}} – {{ESP|lh18}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 18.04.2026 {{JPN|lh18}} – {{GBR|lh18}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 18.04.2026 {{CRO|lh18}} – {{ROU|lh18}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} {{stĺpce-koniec}} == II. B divízia == Turnaj II. B divízie MS 2025 sa hral v [[Belehrad]]e v [[Srbsko|Srbsku]] od 5. do 11. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY U18 WORLD CHAMPIONSHIP Division II, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18iib | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-04-11 | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey U18 World Championship Div II Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/461/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-04-11 | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{NED|lh18|1}} |6. miesto v II. A divízii MS 2025 a zostup |- |{{AUS|lh18|1}} |2. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{TPE|lh18|1}} |3. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{BEL|lh18|1}} |4. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{SRB|lh18|1}} |'''Usporiadateľ;''' 5. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{MEX|lh18|1}} |1. miesto v III. A divízii MS 2025 a postup |} === Konečné poradie === {| class="wikitable" | {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{NED|lh18|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=1|sg=22|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{MEX|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=1|p=1|sg=16|ig=13}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SRB|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=22|ig=14}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{AUS|lh18|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=19|ig=19}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{BEL|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=2|p=2|sg=13|ig=23}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{TPE|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=12|ig=19|pozadie=#ffcccc}} |} | {{Turnaj6 |NED|4|3|p|4|2|x|6|4|x|6|2|x|2|5|x |MEX|3|4|p|4|2|x|2|3|x|3|2|n|4|2|x |SRB|2|4|x|2|4|x|8|4|x|7|2|x|3|0|x |AUS|4|6|x|3|2|x|4|8|x|3|2|n|5|1|x |BEL|2|6|x|2|3|n|2|7|x|2|3|n|5|4|x |TPE|5|2|x|2|4|x|0|3|x|1|5|x|4|5| }} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do II. A divízie MS 2027</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do III. A divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 05.04.2026 '''{{TPE|lh18}}''' – {{NED|lh18}} '''{{k|5|2}}''' {{tretiny|2|0|1|1|2|1}}<br> 05.04.2026 '''{{MEX|lh18}}''' – {{BEL|lh18}} '''{{k|3|2|sn}}''' {{tretiny|0|1|1|0|1|1|0|0|1|0}}<br> 05.04.2026 {{AUS|lh18}} – '''{{SRB|lh18}}''' '''{{k|4|8}}''' {{tretiny|3|1|1|3|0|4}} ---- 06.04.2026 '''{{NED|lh18}}''' – {{BEL|lh18}} '''{{k|6|2}}''' {{tretiny|2|1|1|0|3|1}}<br> 06.04.2026 '''{{AUS|lh18}}''' – {{TPE|lh18}} '''{{k|5|1}}''' {{tretiny|2|1|1|0|2|0}}<br> 06.04.2026 {{SRB|lh18}} – '''{{MEX|lh18}}''' '''{{k|2|4}}''' {{tretiny|1|1|1|1|0|2}} ---- 08.04.2026 '''{{AUS|lh18}}''' – {{MEX|lh18}} '''{{k|3|2}}''' {{tretiny|2|0|0|0|1|2}}<br> 08.04.2026 {{TPE|lh18}} – '''{{BEL|lh18}}''' '''{{k|4|5}}''' {{tretiny|1|1|3|1|0|3}}<br> 08.04.2026 '''{{NED|lh18}}''' – {{SRB|lh18}} '''{{k|4|2}}''' {{tretiny|2|1|0|0|2|1}} {{stĺpce-2}} 09.04.2026 {{BEL|lh18}} – '''{{AUS|lh18}}''' '''{{k|2|3|sn}}''' {{tretiny|1|1|1|1|0|0|0|0|0|1}}<br> 09.04.2026 {{MEX|lh18}} – '''{{NED|lh18}}''' '''{{k|3|4|p}}''' {{tretiny|2|2|1|1|0|0|0|1}}<br> 09.04.2026 '''{{SRB|lh18}}''' – {{TPE|lh18}} '''{{k|3|0}}''' {{tretiny|1|0|1|0|1|0}} ---- 11.04.2026 {{TPE|lh18}} – '''{{MEX|lh18}}''' '''{{k|2|4}}''' {{tretiny|2|1|0|2|0|1}}<br> 11.04.2026 '''{{NED|lh18}}''' – {{AUS|lh18}} '''{{k|6|4}}''' {{tretiny|1|1|3|2|2|1}}<br> 11.04.2026 {{BEL|lh18}} – '''{{SRB|lh18}}''' '''{{k|2|7}}''' {{tretiny|1|2|1|2|0|3}} {{stĺpce-koniec}} == III. A divízia == Turnaj III. A divízie MS 2026 sa hral v [[Hongkong]]u, osobitnej administratívnej oblasti [[Čína|Číny]], od 2. do 8. marca 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY U18 WORLD CHAMPIONSHIP Division III, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18iiia | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-08 | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey U18 World Championship Div III Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/462/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-08 | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{BUL|lh18|1}} |6. miesto v II. B divízii MS 2025 a zostup |- |{{TUR|lh18|1}} |2. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{ISR|lh18|1}} |3. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{HKG|lh18|1}} |'''Usporiadateľ;''' 4. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{NZL|lh18|1}} |5. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{UZB|lh18|1}} |1. miesto v III. B divízii MS 2025 a postup |} === Konečné poradie === {| class="wikitable" | {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{UZB|lh18|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=0|sg=37|ig=16|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{HKG|lh18|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=1|sg=33|ig=14}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{ISR|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=30|ig=23}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{TUR|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=2|sg=29|ig=25}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{BUL|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=15|ig=32}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NZL|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=8|ig=42|pozadie=#ffcccc}} |} | {{Turnaj6 |UZB |6|2|x|6|3|x|7|6|p|5|3|x|13|2|x |HKG|2|6|x |6|4|x|8|4|x|11|0|x|6|0|x |ISR|3|6|x|4|6|x |6|5|x|9|5|x|8|1|x |TUR|6|7|p|4|8|x|5|6|x |4|2|x|10|2|x |BUL|3|5|x|0|11|x|5|9|x|2|4|x |5|3|x |NZL|2|13|x|0|6|x|1|8|x|2|10|x|3|5| }} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do II. B divízie MS 2027</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do III. B divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 02.03.2026 '''{{ISR|lh18}}''' – {{BUL|lh18}} '''{{k|9|5}}''' {{tretiny|2|1|1|2|6|2}}<br> 02.03.2026 '''{{TUR|lh18}}''' – {{NZL|lh18}} '''{{k|10|2}}''' {{tretiny|2|2|4|0|4|0}}<br> 02.03.2026 '''{{UZB|lh18}}''' – {{HKG|lh18}} '''{{k|6|2}}''' {{tretiny|2|1|2|1|2|0}} ---- 03.03.2026 {{TUR|lh18}} – '''{{ISR|lh18}}''' '''{{k|5|6}}''' {{tretiny|2|1|2|1|1|4}}<br> 03.03.2026 {{NZL|lh18}} – '''{{UZB|lh18}}''' '''{{k|2|13}}''' {{tretiny|1|5|0|4|1|4}}<br> 03.03.2026 {{BUL|lh18}} – '''{{HKG|lh18}}''' '''{{k|0|11}}''' {{tretiny|0|3|0|2|0|6}} ---- 05.03.2026 '''{{BUL|lh18}}''' – {{NZL|lh18}} '''{{k|5|3}}''' {{tretiny|0|1|3|1|2|1}}<br> 05.03.2026 {{TUR|lh18}} – '''{{UZB|lh18}}''' '''{{k|6|7|p}}''' {{tretiny|2|2|1|4|3|0|0|1}}<br> 05.03.2026 {{ISR|lh18}} – '''{{HKG|lh18}}''' '''{{k|4|6}}''' {{tretiny|0|2|1|3|3|1}} {{stĺpce-2}} 06.03.2026 '''{{UZB|lh18}}''' – {{BUL|lh18}} '''{{k|5|3}}''' {{tretiny|3|0|1|2|1|1}}<br> 06.03.2026 {{NZL|lh18}} – '''{{ISR|lh18}}''' '''{{k|1|8}}''' {{tretiny|0|6|1|0|0|2}}<br> 06.03.2026 '''{{HKG|lh18}}''' – {{TUR|lh18}} '''{{k|8|4}}''' {{tretiny|2|2|4|2|2|0}} ---- 08.03.2026 {{ISR|lh18}} – '''{{UZB|lh18}}''' '''{{k|3|6}}''' {{tretiny|1|1|1|4|1|1}}<br> 08.03.2026 {{BUL|lh18}} – '''{{TUR|lh18}}''' '''{{k|2|4}}''' {{tretiny|1|2|1|1|0|1}}<br> 08.03.2026 '''{{HKG|lh18}}''' – {{NZL|lh18}} '''{{k|6|0}}''' {{tretiny|1|0|4|0|1|0}} {{stĺpce-koniec}} == III. B divízia == Turnaj III. B divízie MS 2026 sa hral v [[Sarajevo|Sarajeve]] v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]] od 13. do 19. februára 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY U18 WORLD CHAMPIONSHIP Division III, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wm18iiib | vydavateľ = iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-02-19 | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2025 IIHF Ice Hockey U18 World Championship Div III Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/463/ | vydavateľ = stats.iihf.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-02-19 | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> Turnaj sa hral v novom formáte. V skupinovej fáze tri tímy zo skupiny A odohrali tri zápasy proti tímom zo skupiny B a naopak. Prvé dva tímy v každej skupine si zahrali semifinále proti sebe v rámci svojej skupiny. Víťazi postúpili do finále. Tretie tímy zo skupín hrali sériu o konečné 5. miesto. === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{ISL|lh18|1}} |6. miesto v III. A divízii MS 2025 a zostup |- |{{THA|lh18|1}} |2. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{TKM|lh18|1}} |3. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{BIH|lh18|1}} |'''Usporiadateľ;''' 4. miesto v III. B divízii MS 2024 |- |{{RSA|lh18|1}} |5. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{LUX|lh18|1}} |6. miesto v III. B divízii MS 2025 |} === Skupina A === {{tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Postup}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{ISL|lh18|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=19|ig=6|poznámka=rowspan=2{{!}}Semifinále|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{BIH|lh18|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=1|sg=13|ig=18|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{RSA|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=2|sg=12|ig=11|poznámka=Séria o 5. miesto|pozadie=#bbccff}} |} === Skupina B === {{tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Postup}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{THA|lh18|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=0|sg=20|ig=7|poznámka=rowspan=2{{!}}Semifinále|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{TKM|lh18|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=2|sg=5|ig=11|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{LUX|lh18|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=2|sg=10|ig=26|poznámka=Séria o 5. miesto|pozadie=#bbccff}} |} === Zápasy === 13.02.2026 {{RSA|lh18}} – '''{{TKM|lh18}}''' '''{{k|3|4}}''' {{tretiny|1|1|1|2|1|1}}<br> 13.02.2026 {{LUX|lh18}} – '''{{ISL|lh18}}''' '''{{k|1|12}}''' {{tretiny|0|2|0|4|1|6}}<br> 13.02.2026 {{BIH|lh18}} – '''{{THA|lh18}}''' '''{{k|3|12}}''' {{tretiny|0|4|2|2|1|6}} ---- 14.02.2026 '''{{ISL|lh18}}''' – {{TKM|lh18}} '''{{k|5|1}}''' {{tretiny|3|0|2|1|0|0}}<br> 14.02.2026 '''{{THA|lh18}}''' – {{RSA|lh18}} '''{{k|4|2}}''' {{tretiny|2|0|1|1|1|1}}<br> 14.02.2026 '''{{BIH|lh18}}''' – {{LUX|lh18}} '''{{k|7|6|p}}''' {{tretiny|5|0|0|3|1|3|1|0}} ---- 16.02.2026 '''{{RSA|lh18}}''' – {{LUX|lh18}} '''{{k|7|3}}''' {{tretiny|1|2|2|0|4|1}}<br> 16.02.2026 {{ISL|lh18}} – '''{{THA|lh18}}''' '''{{k|2|4}}''' {{tretiny|1|1|0|1|1|2}}<br> 16.02.2026 {{TKM|lh18}} – '''{{BIH|lh18}}''' '''{{k|0|3}}''' {{tretiny|0|0|0|1|0|2}} === Play-off === ==== Pavúk ==== {{Play-off4+3miesto | team-width=180px | | '''{{THA|lh18|1}}''' | '''14''' | {{TKM|lh18|1}} | 0 | | '''{{ISL|lh18|1}}''' | '''8''' | {{BIH|lh18|1}} | 2 | | '''{{THA|lh18|1}}''' | '''4 p''' | {{ISL|lh18|1}} | 3 p | | '''{{BIH|lh18|1}}''' | '''4''' | {{TKM|lh18|1}} | 1 }} {{Play-off2+odveta | RD1=Séria o 5. miesto | RD1-seed1=A3 | RD1-team1='''{{RSA|lh18|1}}''' | RD1-score1a=2 | RD1-score1b='''9''' | RD1-score1c='''1''' | RD1-seed2=B3 | RD1-team2={{LUX|lh18|1}} | RD1-score2a='''6''' | RD1-score2b=2 | RD1-score2c=0 }} ==== Séria o 5. miesto ==== 18.02.2026 {{RSA|lh18}} – '''{{LUX|lh18}}''' '''{{k|2|6}}''' {{tretiny|1|2|0|3|1|1}}<br> 19.02.2026 {{LUX|lh18}} – '''{{RSA|lh18}}''' '''{{k|2|9}}''' {{tretiny|0|4|1|1|1|4}}<br> ''Keďže séria skončila {{k|1|1}} na zápasy, tak po skončení druhého zápasu sa hralo predĺženie:''<br> 19.02.2026 {{LUX|lh18}} – '''{{RSA|lh18}}''' '''{{k|0|1|p}}''' ==== Semifinále ==== 18.02.2026 '''{{THA|lh18}}''' – {{TKM|lh18}} '''{{k|14|0}}''' {{tretiny|5|0|5|0|4|0}}<br> 18.02.2026 '''{{ISL|lh18}}''' – {{BIH|lh18}} '''{{k|8|2}}''' {{tretiny|3|2|3|0|2|0}} ==== O 3. miesto ==== 19.02.2026 '''{{BIH|lh18}}''' – {{TKM|lh18}} '''{{k|4|1}}''' {{tretiny|1|0|3|0|0|1}} ==== Finále ==== 19.02.2026 '''{{THA|lh18}}''' – {{ISL|lh18}} '''{{k|4|3|p}}''' {{tretiny|1|1|0|1|2|1|1|0}} === Konečné poradie === {|class="wikitable" !width=30|{{Tooltip|Por.|Poradie}}||Tím |-bgcolor="#ccffcc" |align=center|1.||{{THA|lh18|1}} |- |align=center|2.||{{ISL|lh18|1}} |- |align=center|3.||{{BIH|lh18|1}} |- |align=center|4.||{{TKM|lh18|1}} |- |align=center|5.||{{RSA|lh18|1}} |- |align=center|6.||{{LUX|lh18|1}} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do III. A divízie MS 2027</small> |} ==Referencie== {{Referencie}} {{MS v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v Poľsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Estónsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Rumunsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Srbsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Bosne a Hercegovine]] [[Kategória:Športové podujatia v Poľsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Estónsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Rumunsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Srbsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Bosne a Hercegovine]] [[Kategória:2026 v Európe]] [[Kategória:2026 v Ázii]] [[Kategória:Šport v Krynici-Zdróji]] [[Kategória:Športové podujatia v Tallinne]] [[Kategória:Šport v Belehrade]] [[Kategória:Športové podujatia v Hongkongu]] [[Kategória:Šport v Sarajeve]] sn9489tjjs53a0ilfqg7gilbx9woo9f 0 745627 8199151 8198792 2026-04-16T12:34:39Z 321fire 115544 aktualizácia troch turnajov 8199151 wikitext text/x-wiki {{športová aktualita|hokej}} {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie |usporiadateľ = Maďarsko |2 usporiadateľ = Španielsko |3 usporiadateľ = Slovinsko |4 usporiadateľ = Hongkong |5 usporiadateľ = Chorvátsko |6 usporiadateľ = Estónsko |dátum = 23. február –<br>19. apríl 2026 |počet tímov = 36 |počet dejísk = 6 |počet miest = 6 |predchádzajúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2025 (nižšie divízie)/2025 |nasledujúce podujatie = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2027 (nižšie divízie)/2027 }} <!-- {{Pozri aj|Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2026}} --> '''Nižšie divízie Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji žien 2026''' pozostávajú zo šiestich turnajov, na ktorých hrajú tímy, ktoré sa nekvalifikovali na turnaj [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2026|Top divízie MS 2026]]. Turnaje sa hrajú od februára do apríla 2026. == I. A divízia == Turnaj I. A divízie MS 2026 sa hrá v [[Budapešť|Budapešti]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] od 12. do 18. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwia | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div I Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/466/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{NOR|lhz|1}} |9. miesto v Top divízii MS 2025 a zostup |- |{{HUN|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 10. miesto v Top divízii MS 2025 a zostup |- |{{SVK|lhz|1}} |3. miesto v I. A divízii MS 2025 |- |{{FRA|lhz|1}} |4. miesto v I. A divízii MS 2025 |- |{{CHN|lhz|1}} |5. miesto v I. A divízii MS 2025 |- |{{ITA|lhz|1}} |1. miesto v I. B divízii MS 2025 a postup |} === Priebežné poradie === {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{ITA|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=0|sg=10|ig=8|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=13|ig=6}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FRA|lhz|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=0|sg=9|ig=6}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{HUN|lhz|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=1|sg=7|ig=4}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{NOR|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=2|sg=6|ig=6}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{CHN|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=0|ig=15|pozadie=#ffcccc}} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do Top divízie MS 2027</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do I. B divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 12.04.2025 {{CHN|lhz}} – '''{{SVK|lhz}}''' '''{{k|0|7}}''' {{tretiny|0|3|0|2|0|2}}<br> 12.04.2025 '''{{ITA|lhz}}''' – {{NOR|lhz}} '''{{k|2|1}}''' {{tretiny|1|0|0|0|1|1}}<br> 12.04.2025 {{FRA|lhz}} – '''{{HUN|lhz}}''' '''{{k|2|3|p}}''' {{tretiny|0|1|1|1|1|0|0|1}} ---- 13.04.2025 {{SVK|lhz}} – '''{{ITA|lhz}}''' '''{{k|4|6}}''' {{tretiny|1|3|1|3|2|0}}<br> 13.04.2025 {{NOR|lhz}} – '''{{FRA|lhz}}''' '''{{k|1|4}}''' {{tretiny|1|1|0|1|0|2}}<br> 13.04.2025 '''{{HUN|lhz}}''' – {{CHN|lhz}} '''{{k|4|0}}''' {{tretiny|3|0|1|0|0|0}} ---- 15.04.2025 '''{{NOR|lhz}}''' – {{CHN|lhz}} '''{{k|4|0}}''' {{tretiny|1|0|0|0|3|0}}<br> 15.04.2025 {{HUN|lhz}} – '''{{SVK|lhz}}''' '''{{k|0|2}}''' {{tretiny|0|0|0|0|0|2}}<br> 15.04.2025 {{ITA|lhz}} – '''{{FRA|lhz}}''' '''{{k|2|3|sn}}''' {{tretiny|1|1|1|0|0|1|0|0|0|1}} {{stĺpce-2}} 17.04.2025 {{FRA|lhz}} – {{CHN|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 17.04.2025 {{HUN|lhz}} – {{ITA|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 17.04.2025 {{SVK|lhz}} – {{NOR|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} ---- 18.04.2025 {{CHN|lhz}} – {{ITA|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 18.04.2025 {{SVK|lhz}} – {{FRA|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 18.04.2025 {{NOR|lhz}} – {{HUN|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} {{stĺpce-koniec}} === Podrobnosti k zápasom Slovenska === ''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]]; [[UTC+2]]).'' {{Hokejbox2|dátum=12. apríl 2026|čas=12:30|mužstvo1={{CHN|lhz|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lhz|1}}'''|štadión=[[Vasas Icecenter]], [[Budapešť]]|rozhodca={{USA}} Michaela Bahl|rozhodca2={{ITA}} Katharina Anneke Orlandini|čiarový={{CAN}} Alannah Beres|čiarový2={{USA}} Janice Bolton|brankár1=Jiahui Zhan|brankár2=Lívia Debnárová|skóre=0 : 7|tretiny={{tretiny|0|3|0|2|0|2}}|správa=https://stats.iihf.com/hydra/466/IHW466901_74_3_0.pdf|divákov=115|strely1=23|strely2=33|tresty1=10|tresty2=13}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=13. apríl 2026|čas=12:30|mužstvo1={{SVK|lhz|2}}|mužstvo2='''{{ITA|lhz|1}}'''|štadión=[[Vasas Icecenter]], [[Budapešť]]|brankár1=Lívia Debnárová|brankár2=Gabriella Durante|rozhodca={{USA}} Shannon Motzko|rozhodca2={{GBR}} Hollie Neenan|čiarový={{POL}} Natália Suchánek|čiarový2={{USA}} Sophie Thomson|skóre=4 : 6|tretiny={{tretiny|1|3|1|3|2|0}}|správa=https://stats.iihf.com/hydra/466/IHW466904_74_3_0.pdf|divákov=109|strely1=29|strely2=27|tresty1=8|tresty2=6}} {{Hokejbox2|čas=16:00|dátum=15. apríl 2026|mužstvo1={{HUN|lhz|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lhz|1}}'''|štadión=[[Vasas Icecenter]], [[Budapešť]]|skóre={{ku|0|2}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|0|2}}|správa=https://stats.iihf.com/hydra/466/IHW466908_74_3_0.pdf|divákov=1049|strely1=25|strely2=31|tresty1=10|tresty2=10}} {{Hokejbox2|bg=|mužstvo1={{SVK|lhz|2}}|mužstvo2={{NOR|lhz|1}}|čas=19:30|dátum=17. apríl 2026|štadión=[[Vasas Icecenter]], [[Budapešť]]}} {{Hokejbox2|mužstvo2={{FRA|lhz|1}}|štadión=[[Vasas Icecenter]], [[Budapešť]]|mužstvo1={{SVK|lhz|2}}|čas=16:30|dátum=18. apríl 2026}} == I. B divízia == Turnaj I. B divízie MS 2026 sa hrá v [[Puigcerdà]] v [[Španielsko|Španielsku]] od 12. do 18. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division I, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwib | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div I Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/467/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{NED|lhz|1}} |6. miesto v I. A divízii MS 2025 a zostup |- |{{LAT|lhz|1}} |2. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{GBR|lhz|1}} |3. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{KAZ|lhz|1}} |4. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{KOR|lhz|1}} |5. miesto v I. B divízii MS 2025 |- |{{ESP|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 1. miesto v II. A divízii MS 2025 a postup |} === Priebežné poradie === {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{NED|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=0|sg=12|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{GBR|lhz|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=0|sg=9|ig=8}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{LAT|lhz|1}}|v=0|vp=2|pp=0|p=1|sg=13|ig=12}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{KOR|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=1|sg=9|ig=12}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{KAZ|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=1|sg=5|ig=8}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{ESP|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=4|ig=12|pozadie=#ffcccc}} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do I. A divízie MS 2027</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do II. A divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 12.04.2025 {{KOR|lhz}} – '''{{GBR|lhz}}''' '''{{k|2|3|sn}}''' {{tretiny|1|0|1|0|0|2|0|0|0|1}}<br> 12.04.2025 {{KAZ|lhz}} – '''{{LAT|lhz}}''' '''{{k|2|3|sn}}''' {{tretiny|1|0|0|0|1|2|0|0|0|1}}<br> 12.04.2025 {{ESP|lhz}} – '''{{NED|lhz}}''' '''{{k|0|6}}''' {{tretiny|0|3|0|2|0|1}} ---- 13.04.2025 {{LAT|lhz}} – '''{{KOR|lhz}}''' '''{{k|6|7}}''' {{tretiny|0|1|4|1|2|5}}<br> 13.04.2025 '''{{NED|lhz}}''' – {{KAZ|lhz}} '''{{k|3|0}}''' {{tretiny|1|0|1|0|1|0}}<br> 13.04.2025 '''{{GBR|lhz}}''' – {{ESP|lhz}} '''{{k|3|2}}''' {{tretiny|3|1|0|1|0|0}} ---- 15.04.2025 '''{{NED|lhz}}''' – {{KOR|lhz}} '''{{k|3|0}}''' {{tretiny|2|0|1|0|0|0}}<br> 15.04.2025 '''{{LAT|lhz}}''' – {{GBR|lhz}} '''{{k|4|3|p}}''' {{tretiny|0|2|2|0|1|1|1|0}}<br> 15.04.2025 {{ESP|lhz}} – '''{{KAZ|lhz}}''' '''{{k|2|3}}''' {{tretiny|1|1|0|1|1|1}} {{stĺpce-2}} 17.04.2025 {{GBR|lhz}} – {{NED|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 17.04.2025 {{KAZ|lhz}} – {{KOR|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 17.04.2025 {{LAT|lhz}} – {{ESP|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} ---- 18.04.2025 {{NED|lhz}} – {{LAT|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 18.04.2025 {{GBR|lhz}} – {{KAZ|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 18.04.2025 {{KOR|lhz}} – {{ESP|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} {{stĺpce-koniec}} == II. A divízia == Turnaj II. A divízie MS 2026 sa hrá v [[Bled]]e v [[Slovinsko|Slovinsku]] od 13. do 19. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division II, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwiia | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div II Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/468/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{SLO|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 6. miesto v I. B divízii MS 2025 a zostup |- |{{POL|lhz|1}} |2. miesto v II. A divízii MS 2025 |- |{{ISL|lhz|1}} |3. miesto v II. A divízii MS 2025 |- |{{TPE|lhz|1}} |4. miesto v II. A divízii MS 2025 |- |<s>{{PRK|lhz|1}}</s> |<s>5. miesto v II. A divízii MS 2025</s> (odhlásila sa z turnaja) |- |{{AUS|lhz|1}} |1. miesto v II. B divízii MS 2025 a postup |} === Priebežné poradie === {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{POL|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=9|ig=1|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{ISL|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=5|ig=7}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SLO|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=9|ig=7}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{TPE|lhz|1}}|v=0|vp=1|pp=0|p=1|sg=5|ig=7}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{AUS|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=1|sg=1|ig=7}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím=<s>{{PRK|lhz|1}}</s>|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=lightgray}} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do I. B divízie MS 2027</small> |style="background:lightgray;"|<small>Odhlásila sa z turnaja</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 13.04.2025 {{AUS|lhz}} – '''{{POL|lhz}}''' '''{{k|0|5}}''' {{tretiny|0|3|0|1|0|1}}<br> 13.04.2025 '''{{ISL|lhz}}''' – {{SLO|lhz}} '''{{k|4|3}}''' {{tretiny|0|0|1|3|3|0}} ---- 14.04.2025 '''{{TPE|lhz}}''' – {{AUS|lhz}} '''{{k|2|1|sn}}''' {{tretiny|0|0|1|0|0|1|0|0|1|0}} ---- 15.04.2025 '''{{POL|lhz}}''' – {{ISL|lhz}} '''{{k|4|1}}''' {{tretiny|1|1|0|0|3|0}}<br> 15.04.2025 '''{{SLO|lhz}}''' – {{TPE|lhz}} '''{{k|6|3}}''' {{tretiny|2|1|2|0|2|2}} {{stĺpce-2}} 16.04.2025 {{AUS|lhz}} – {{SLO|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} ---- 17.04.2025 {{ISL|lhz}} – {{AUS|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 17.04.2025 {{POL|lhz}} – {{TPE|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} ---- 18.04.2025 {{TPE|lhz}} – {{ISL|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}}<br> 18.04.2025 {{SLO|lhz}} – {{POL|lhz}} '''{{k||}}''' {{tretiny||||||}} {{stĺpce-koniec}} == II. B divízia == Turnaj II. B divízie MS 2026 sa hral v [[Hongkong]]u, osobitnej administratívnej oblasti [[Čína|Číny]], od 30. marca do 5. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division II, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwiib | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-04-05 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div II Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/470/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-04-05 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{MEX|lhz|1}} |6. miesto v II. A divízii MS 2025 a zostup |- |{{NZL|lhz|1}} |2. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{UKR|lhz|1}} |3. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{BEL|lhz|1}} |4. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{HKG|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 5. miesto v II. B divízii MS 2025 |- |{{LTU|lhz|1}} |1. miesto v III. A divízii MS 2025 a postup |} === Konečné poradie === {| class="wikitable" | {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{HKG|lhz|1}}|v=5|vp=0|pp=0|p=0|sg=19|ig=7|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{LTU|lhz|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=1|sg=15|ig=11}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{UKR|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=20|ig=11}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{NZL|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=15|ig=18}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{MEX|lhz|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=4|sg=14|ig=18}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{BEL|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=10|ig=28|pozadie=#ffcccc}} |} | {{Turnaj6 |HKG|3|2|x|3|1|x|3|0|x|4|0|x|6|4|x |LTU|2|3|x|3|2|n|2|1|x|4|2|x|4|3|x |UKR|1|3|x|2|3|n|8|2|x|4|2|x|5|1|x |NZL|0|3|x|1|2|x|2|8|x|5|4|x|7|1|x |MEX|0|4|x|2|4|x|2|4|x|4|5|x|6|1|x |BEL|4|6|x|3|4|x|1|5|x|1|7|x|1|6 }} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do II. A divízie MS 2027</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do III. A divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 30.03.2026 '''{{UKR|lhz}}''' – {{MEX|lhz}} '''{{k|4|2}}''' {{tretiny|2|0|1|1|1|1}}<br> 30.03.2026 '''{{LTU|lhz}}''' – {{BEL|lhz}} '''{{k|4|3}}''' {{tretiny|2|1|1|1|1|1}}<br> 30.03.2026 {{NZL|lhz}} – '''{{HKG|lhz}}''' '''{{k|0|3}}''' {{tretiny|0|0|0|3|0|0}} ---- 31.03.2026 '''{{MEX|lhz}}''' – {{BEL|lhz}} '''{{k|6|1}}''' {{tretiny|4|0|1|0|1|1}}<br> 31.03.2026 {{NZL|lhz}} – '''{{UKR|lhz}}''' '''{{k|2|8}}''' {{tretiny|1|3|0|5|1|0}}<br> 31.03.2026 '''{{HKG|lhz}}''' – {{LTU|lhz}} '''{{k|3|2}}''' {{tretiny|1|1|1|0|1|1}} ---- 02.04.2026 {{NZL|lhz}} – '''{{LTU|lhz}}''' '''{{k|1|2}}''' {{tretiny|1|1|0|1|0|0}}<br> 02.04.2026 '''{{UKR|lhz}}''' – {{BEL|lhz}} '''{{k|5|1}}''' {{tretiny|2|1|1|0|2|0}}<br> 02.04.2026 {{MEX|lhz}} – '''{{HKG|lhz}}''' '''{{k|0|4}}''' {{tretiny|0|2|0|2|0|0}} {{stĺpce-2}} 03.04.2026 {{BEL|lhz}} – '''{{NZL|lhz}}''' '''{{k|1|7}}''' {{tretiny|0|5|0|1|1|1}}<br> 03.04.2026 '''{{LTU|lhz}}''' – {{MEX|lhz}} '''{{k|4|2}}''' {{tretiny|1|2|1|0|2|0}}<br> 03.04.2026 '''{{HKG|lhz}}''' – {{UKR|lhz}} '''{{k|3|1}}''' {{tretiny|0|0|3|0|0|1}} ---- 05.04.2026 {{MEX|lhz}} – '''{{NZL|lhz}}''' '''{{k|4|5}}''' {{tretiny|1|2|2|3|1|0}}<br> 05.04.2026 {{UKR|lhz}} – '''{{LTU|lhz}}''' '''{{k|2|3|sn}}''' {{tretiny|0|1|2|0|0|1|0|0|0|1}}<br> 05.04.2026 {{BEL|lhz}} – '''{{HKG|lhz}}''' '''{{k|4|6}}''' {{tretiny|0|1|3|3|1|2}} {{stĺpce-koniec}} == III. A divízia == Turnaj III. A divízie MS 2025 sa hral v [[Záhreb]]e v [[Chorvátsko|Chorvátsku]] od 23. februára do 1. marca 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division III, Group A (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwiiia | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-01 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div III Group A (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/471/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-01 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{TUR|lhz|1}} |6. miesto v II. B divízii MS 2025 a zostup |- |{{THA|lhz|1}} |2. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{SRB|lhz|1}} |3. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{ROU|lhz|1}} |4. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{CRO|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 5. miesto v III. A divízii MS 2025 |- |{{BUL|lhz|1}} |1. miesto v III. B divízii MS 2025 a postup |} === Konečné poradie === {| class="wikitable" | {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{ROU|lhz|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=1|sg=18|ig=9|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{THA|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=1|sg=15|ig=13}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{TUR|lhz|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=2|sg=14|ig=15}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{CRO|lhz|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=2|sg=16|ig=11}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SRB|lhz|1}}|v=0|vp=1|pp=2|p=2|sg=13|ig=18}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{BUL|lhz|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=3|sg=10|ig=20|pozadie=#ffcccc}} |} | {{Turnaj6 |ROU |2|0|x|3|4|x|5|2|x|3|2|n|5|1|x |THA|0|2|x |3|2|x|2|1|x|3|4|n|7|4|x |TUR|4|3|x|2|3|x |0|6|x|4|2|x|4|1|x |CRO|2|5|x|1|2|x|6|0|x |5|3|x|2|1|n |SRB|2|3|n|4|3|n|2|4|x|3|5|x |2|3|p |BUL|1|5|x|4|7|x|1|4|x|1|2|n|3|2|p }} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do II. B divízie MS 2027</small> |style="background:#ffcccc;"|<small>Zostupuje do III. B divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 23.02.2026 {{SRB|lhz}} – '''{{TUR|lhz}}''' '''{{k|2|4}}''' {{tretiny|1|0|1|1|0|3}}<br> 23.02.2026 {{BUL|lhz}} – '''{{ROU|lhz}}''' '''{{k|1|5}}''' {{tretiny|0|1|1|0|0|4}}<br> 23.02.2026 '''{{THA|lhz}}''' – {{CRO|lhz}} '''{{k|2|1}}''' {{tretiny|0|0|0|1|2|0}} ---- 24.02.2026 '''{{TUR|lhz}}''' – {{ROU|lhz}} '''{{k|4|3}}''' {{tretiny|1|1|2|0|1|2}}<br> 24.02.2026 {{THA|lhz}} – '''{{SRB|lhz}}''' '''{{k|3|4|sn}}''' {{tretiny|0|1|2|1|1|1|0|0|0|1}}<br> 24.02.2026 '''{{CRO|lhz}}''' – {{BUL|lhz}} '''{{k|2|1|sn}}''' {{tretiny|1|1|0|0|0|0|0|0|1|0}} ---- 26.02.2026 '''{{THA|lhz}}''' – {{BUL|lhz}} '''{{k|7|4}}''' {{tretiny|2|1|2|3|3|0}}<br> 26.02.2026 {{SRB|lhz}} – '''{{ROU|lhz}}''' '''{{k|2|3|sn}}''' {{tretiny|1|1|0|1|1|0|0|0|0|1}}<br> 26.02.2026 {{TUR|lhz}} – '''{{CRO|lhz}}''' '''{{k|0|6}}''' {{tretiny|0|0|0|4|0|2}} {{stĺpce-2}} 27.02.2026 '''{{ROU|lhz}}''' – {{THA|lhz}} '''{{k|2|0}}''' {{tretiny|0|0|0|0|2|0}}<br> 27.02.2026 {{BUL|lhz}} – '''{{TUR|lhz}}''' '''{{k|1|4}}''' {{tretiny|1|0|0|3|0|1}}<br> 27.02.2026 '''{{CRO|lhz}}''' – {{SRB|lhz}} '''{{k|5|3}}''' {{tretiny|1|2|3|1|1|0}} ---- 01.03.2026 {{TUR|lhz}} – '''{{THA|lhz}}''' '''{{k|2|3}}''' {{tretiny|1|1|1|2|0|0}}<br> 01.03.2026 {{SRB|lhz}} – '''{{BUL|lhz}}''' '''{{k|2|3|p}}''' {{tretiny|0|1|1|0|1|1|0|1}}<br> 01.03.2026 '''{{ROU|lhz}}''' – {{CRO|lhz}} '''{{k|5|2}}''' {{tretiny|3|0|1|0|1|2}} {{stĺpce-koniec}} == III. B divízia == Turnaj III. B divízie MS 2026 sa hral v [[Kohtla-Järve]] v [[Estónsko|Estónsku]] od 28. februára do 6. marca 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IIHF - Home 2026 IIHF ICE HOCKEY WOMEN'S WORLD CHAMPIONSHIP Division III, Group B (oficiálna stránka) | url = https://www.iihf.com/en/events/2026/wwiiib | vydavateľ = iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-06 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2026 IIHF Ice Hockey Women's World Championship Div III Group B (štatistiky) | url = https://stats.iihf.com/hydra/464/ | vydavateľ = stats.iihf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-03-06 | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Účastníci === {| class="wikitable" !Tím !Kvalifikácia |- |{{RSA|lhz|1}} |6. miesto v III. A divízii MS 2025 a zostup |- |{{ISR|lhz|1}} |2. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{EST|lhz|1}} |'''Usporiadateľ;''' 3. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{BIH|lhz|1}} |4. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{SGP|lhz|1}} |5. miesto v III. B divízii MS 2025 |- |{{PHL|lhz|1}} |Prvá účasť na MS |} === Konečné poradie === {| class="wikitable" | {{tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{EST|lhz|1}}|v=5|vp=0|pp=0|p=0|sg=37|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{BIH|lhz|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=1|sg=25|ig=12}} {{tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{RSA|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=11|ig=14}} {{tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{ISR|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=19|ig=12}} {{tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{PHL|lhz|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=3|sg=15|ig=19}} {{tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{SGP|lhz|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=5|sg=2|ig=49}} |} | {{Turnaj6 |EST |3|1|x|7|0|x|4|1|x|9|0|x|14|1|x |BIH|1|3|x |3|2|x|4|3|x|6|4|x|11|0|x |RSA|0|7|x|2|3|x |3|1|x|1|2|x|5|1|x |ISR|1|4|x|3|4|x|1|3|x |3|1|x|11|0|x |PHL|0|9|x|4|6|x|2|1|x|1|3|x |8|0|x |SGP|1|14|x|0|11|x|1|5|x|0|11|x|0|8| }} |} {|class="wikitable" |style="background:#ccffcc;"|<small>Postupuje do III. A divízie MS 2027</small> |} === Zápasy === {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} 28.02.2026 {{PHL|lhz}} – '''{{BIH|lhz}}''' '''{{k|4|6}}''' {{tretiny|0|1|2|2|2|3}}<br> 28.02.2026 '''{{EST|lhz}}''' – {{RSA|lhz}} '''{{k|7|0}}''' {{tretiny|2|0|3|0|2|0}}<br> 28.02.2026 '''{{ISR|lhz}}''' – {{SGP|lhz}} '''{{k|11|0}}''' {{tretiny|2|0|3|0|6|0}} ---- 01.03.2026 {{RSA|lhz}} – '''{{BIH|lhz}}''' '''{{k|2|3}}''' {{tretiny|0|0|1|3|1|0}}<br> 01.03.2026 {{ISR|lhz}} – '''{{EST|lhz}}''' '''{{k|1|4}}''' {{tretiny|1|1|0|0|0|3}}<br> 01.03.2026 {{SGP|lhz}} – '''{{PHL|lhz}}''' '''{{k|0|8}}''' {{tretiny|0|2|0|2|0|4}} ---- 03.03.2026 '''{{RSA|lhz}}''' – {{SGP|lhz}} '''{{k|5|1}}''' {{tretiny|0|0|1|0|4|1}}<br> 03.03.2026 '''{{ISR|lhz}}''' – {{PHL|lhz}} '''{{k|3|1}}''' {{tretiny|0|1|1|0|2|0}}<br> 03.03.2026 '''{{EST|lhz}}''' – {{BIH|lhz}} '''{{k|3|1}}''' {{tretiny|2|0|1|0|0|1}} {{stĺpce-2}} 04.03.2026 '''{{PHL|lhz}}''' – {{RSA|lhz}} '''{{k|2|1}}''' {{tretiny|0|0|1|0|1|1}}<br> 04.03.2026 '''{{BIH|lhz}}''' – {{ISR|lhz}} '''{{k|4|3}}''' {{tretiny|0|2|1|1|3|0}}<br> 04.03.2026 {{SGP|lhz}} – '''{{EST|lhz}}''' '''{{k|1|14}}''' {{tretiny|0|4|0|7|1|3}} ---- 06.03.2026 '''{{BIH|lhz}}''' – {{SGP|lhz}} '''{{k|11|0}}''' {{tretiny|4|0|3|0|4|0}}<br> 06.03.2026 '''{{RSA|lhz}}''' – {{ISR|lhz}} '''{{k|3|1}}''' {{tretiny|1|0|2|0|0|1}}<br> 06.03.2026 '''{{EST|lhz}}''' – {{PHL|lhz}} '''{{k|9|0}}''' {{tretiny|4|0|2|0|3|0}} {{stĺpce-koniec}} == Referencie == {{Referencie}} {{MS v ľadovom hokeji v ženských kategóriách}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|ženy]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] [[Kategória:Ľadový hokej v Maďarsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Španielsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Slovinsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Chorvátsku]] [[Kategória:Ľadový hokej v Estónsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Maďarsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Španielsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Slovinsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Hongkongu]] [[Kategória:Športové podujatia v Chorvátsku]] [[Kategória:Športové podujatia v Estónsku]] [[Kategória:2026 v Európe]] [[Kategória:2026 v Ázii]] {{Hokejový výhonok}} ngkk1nhjwxp812eknelz1ocuqltr9he 0 747241 8199145 8196008 2026-04-16T12:17:14Z Lekvarnička 262477 8199145 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=Liga majsteriek|sezóna=2019/2020|sezóna_po=Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|majster={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] (7. titul)|2_miesto={{minivlajka |Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]|najlepší_strelec={{minivlajka |Holandsko}} [[Vivianne Miedema]] <br/>{{minivlajka |Nigéria}} [[Emueje Ogbiagbevha]] <br/>{{minivlajka |Island}} [[Berglind Björg Þorvaldsdóttir]] <br/>(10 gólov)|sezóna_pred=Liga majstrov žien UEFA 2018/2019|počet_mužstiev=60 (zo 50 asociácii)|odohraté_zápasy=115|počet_gólov=490|začiatok=7. august 2019|koniec=30. august 2020|počet_divákov=97 909|priemer_gólov_na_zápas=4,26}}'''Liga majsteriek 2019/2020''' bol 19. ročníkom [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majsteriek]]. 17. marca 2020 bola súťaž posunutá kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii COVID-19]] v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA postpones EURO 2020 by 12 months | url = https://www.uefa.com/news-media/news/025b-0f8e76aef315-8506a9de10aa-1000--uefa-postpones-euro-2020-by-12-months/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Finále, ktoré bolo pôvodne naplánované na 24. mája 2020 na štadióne Franz Horr Stadium vo [[Viedeň|Viedni]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vienna to host 2020 Women's Champions League final | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0245-0e1769586d31-23ff18c456d1-1000--vienna-to-host-2020-women-s-champions-league-final/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> bolo 23. marca posunuté.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Club Finals postponed | url = https://www.uefa.com/news-media/news/025b-0f8e76c8c787-b9f310787e70-1000--uefa-club-finals-postponed/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> 17. mája 2020 UEFA oznámila, že zostávajúce zápasy (štvrťfinále, semifinále a finále) sa budú hrať od 21. do 30. augusta na [[Štadión San Mamés Barria|štadióne San Mamés Barria]] v [[Bilbao|Bilbau]] a štadióne Anoeta v meste [[Donostia-San Sebastián|San Sebastián]] bez divákov, ako vyraďovací turnaj 8 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA competitions to resume in August | url = https://www.uefa.com/news-media/news/025e-0fb6101cfdbf-8b878372d79d-1000--uefa-competitions-to-resume-in-august/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's Champions League finals to be played in August | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/025e-0f9a42a2b5d2-df67e3da15bf-1000--women-s-champions-league-finals-to-be-played-in-august/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Venues for Round of 16 matches confirmed | url = https://www.uefa.com/news-media/news/025f-0fd8ee39d484-116d3b4051d6-1000--venues-for-round-of-16-matches-confirmed/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] bol úradujúci majster a vyhral predchádzajúce 4 ročníky. Vo finále porazili [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] 3:1 a vyhrali svoj 7 titul.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lyon win five in a row: 2019/20 Women's Champions League at a glance | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0260-1041d8e369cf-fc4ed41fa835-1000--lyon-s-seventh-heaven-2019-20-at-a-glance/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Prvýkrát sa vo finále použil systém VAR.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Format change for 2020/21 UEFA Nations League | url = https://www.uefa.com/news-media/news/0255-0e99f578e557-a64ea0ed91c9-1000--format-change-for-2020-21-uefa-nations-league/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Priradenie asociačných tímov == Rebríček futbalových asociácii bol na základe koeficientov UEFA, a určili počet tímov z asociácii, ktoré sa zúčastnili súťaže:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = UEFA | titul = Regulations of the UEFA Women's Champions League 2019/20 | url = https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/Regulations/uefaorg/Regulations/02/60/64/31/2606431_DOWNLOAD.pdf | dátum prístupu = 2026-03-30 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190618193030/https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/Regulations/uefaorg/Regulations/02/60/64/31/2606431_DOWNLOAD.pdf}}</ref> * Asociácie na 1. až 12. mieste - 2 tímy * Ostatné asociácie - 1 tím * Ak by sa víťazný tím [[Liga majstrov žien UEFA 2018/2019|Ligy majsteriek 2018/19]] nekvalifikoval cez svoju domácu súťaž, dostal by dodatočné miesto v súťaži. === Rebríček UEFA === Pre tento ročník sa použil koeficient ženských tímov 2018, ktoré brali do úvahy výsledky v európskych súťažiach od sezóny 2013/2014 do 2017/2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = UEFA | titul = 2019/20 association coefficient rankings | url = https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/competitions/General/02/58/58/66/2585866_DOWNLOAD.pdf | dátum prístupu = 2026-03-30}}</ref> {| class="wikitable" |+ !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! rowspan="20" | !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! rowspan="20" | !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> |- !<small>1.</small> |<small>{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]</small> | align="right" |<small>83,000</small> | rowspan="12" align="center" |<small>2</small> !<small>20.</small> |<small>{{Minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]]</small> | align="right" |<small>14,500</small> | rowspan="18" align="center" |<small>1</small> !<small>38.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]</small> | align="right" |<small>3,500</small> | rowspan="13" align="center" |<small>1</small> |- !<small>2.</small> |<small>{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]]</small> | align="right" |<small>78,000</small> !<small>21.</small> |<small>{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]</small> | align="right" |<small>13,000</small> !<small>39.</small> |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[Faerské ostrovy]]</small> | align="right" |<small>3,000</small> |- !<small>3.</small> |<small>{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]]</small> | align="right" |<small>59,000</small> !<small>22.</small> |<small>{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]]</small> | align="right" |<small>12,500</small> !<small>40.</small> |<small>{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]]</small> | align="right" |<small>2,000</small> |- !<small>4.</small> |<small>{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]</small> | align="right" |<small>59,000</small> !<small>23.</small> |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]]</small> | align="right" |<small>12,000</small> !<small>41.</small> |<small>{{Minivlajka|Wales}} [[Wales]]</small> | align="right" |<small>2,000</small> |- !<small>5.</small> |<small>{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]</small> | align="right" |<small>49,000</small> !<small>24.</small> |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]]</small> | align="right" |<small>12,000</small> !<small>42.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]]</small> | align="right" |<small>2,000</small> |- !<small>6.</small> |<small>{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]]</small> | align="right" |<small>36,500</small> !<small>25.</small> |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]]</small> | align="right" |<small>12,000</small> !<small>43.</small> |<small>{{Minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]]</small> | align="right" |<small>1,000</small> |- !<small>7.</small> |<small>{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]]</small> | align="right" |<small>35,000</small> !<small>26.</small> |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]]</small> | align="right" |<small>11,000</small> !<small>44.</small> |<small>{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]</small> | align="right" |<small>1,000</small> |- !<small>8.</small> |<small>{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]</small> | align="right" |<small>34,500</small> !<small>27.</small> |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]]</small> | align="right" |<small>1</small><small>0,500</small> !<small>45.</small> |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]]</small> | align="right" |<small>0,500</small> |- !<small>9.</small> |<small>{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]]</small> | align="right" |<small>33,000</small> !<small>28.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]]</small> | align="right" |<small>10,000</small> !<small>46.</small> |<small>{{Minivlajka|Malta}} [[Malta]]</small> | align="right" |<small>0,500</small> |- !<small>10.</small> |<small>{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]</small> | align="right" |<small>31,500</small> !<small>29.</small> |<small>{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]]</small> | align="right" |<small>9,500</small> !<small>47.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]]</small> | align="right" |<small>0,000</small> |- !<small>11.</small> |<small>{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]]</small> | align="right" |<small>25,500</small> !<small>30.</small> |<small>{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]</small> | align="right" |<small>9,500</small> !<small>48.</small> |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]]</small> | align="right" |<small>0,000</small> |- !<small>12.</small> |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]]</small> | align="right" |<small>25,500</small> !<small>31.</small> |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]</small> | align="right" |<small>9,000</small> !<small>49.</small> |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]]</small> | align="right" |<small>0,000</small> |- !<small>13.</small> |<small>{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]]</small> | align="right" |<small>25,000</small> | rowspan="7" align="center" |<small>1</small> !<small>32.</small> |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]]</small> | align="right" |<small>8,500</small> ! rowspan="6" |<small>{{Tooltip|BP|Bez poradia}}</small> |<small>{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]]</small> | align="center" |<small>—</small> |- !<small>14.</small> |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]]</small> | align="right" |<small>24,000</small> !<small>33.</small> |<small>{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]]</small> | align="right" |<small>8,500</small> |<small>{{Minivlajka|Andorra}} [[Andorra]]</small> | align="center" |<small>—</small> | rowspan="5" align="center" |<small>{{Tooltip|NDS|Nevstúpili do súťaže}}</small> |- !<small>15.</small> |<small>{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]]</small> | align="right" |<small>24,000</small> !<small>34.</small> |<small>{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]</small> | align="right" |<small>6,500</small> |<small>{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]]</small> | align="center" |<small>—</small> |- !<small>16.</small> |<small>{{Minivlajka|Island}} [[Island]]</small> | align="right" |<small>21,000</small> !<small>35.</small> |<small>{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]]</small> | align="right" |<small>6,000</small> |<small>{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]]</small> | align="center" |<small>—</small> |- !<small>17.</small> |<small>{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]</small> | align="right" |<small>20,000</small> !<small>36.</small> |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]]</small> | align="right" |<small>5,000</small> |<small>{{Minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]]</small> | align="center" |<small>—</small> |- !<small>18.</small> |<small>{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]]</small> | align="right" |<small>19,000</small> !<small>37</small> |<small>{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]]</small> | align="right" |<small>3,500</small> |<small>{{Minivlajka|San Marino}} [[San Maríno|San Marino]]</small> | align="center" |<small>—</small> |- !<small>19.</small> |<small>{{Minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]]</small> | align="right" |<small>18,000</small> | colspan="4" | | colspan="4" | |} === Tímy === Majsterky a tímy na druhých miestach domácich líg z asociácii na prvých dvanástich miestach vstúpili do súťaže v šestnásťfinále a tímy asociácii na ostatných miestach vstúpili do súťaže v kvalifikačnom kole. 10 tímov z kvalifikačného kola bolo vybraných, aby usporiadali kvalifikačný turnaj (Gintra Universitetas, FC Twente, SFK 2000 Sarajevo, Kharkiv, Pomurje Beltinci, Anderlecht, Slovan Bratislava, Breznica Pljevlja, Flora Tallinn a Rīgas FS). Víťazné tímy z kvalifikačnej skupiny postúpili do šestnásťfinále.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's Champions League entries confirmed | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0252-0e1782deab53-4ca25fd3a9d3-1000--women-s-champions-league-entries-confirmed/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable" |+ !Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! rowspan="6" |Šestnásťfinále |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] (1) |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] (2) |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] (1) |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] (2) |- |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] (1) |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City (2) |{{Minivlajka|Švédsko}} Piteå (1) |{{Minivlajka|Švédsko}} [[BK Häcken (ženy)|Kopparbergs/Göteborg]] (2) |- |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Atlético Madrid (1) |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (2) |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]] (1) |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small>[[Fortuna Hjørring]] (2) |- |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] (1) |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] (2) |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] (1) |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> Fiorentina (2) |- |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]] (1) |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} Lugano (2) |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> [[Riazaň-VDV|Ryazan-VDV]] (1) |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> Chertanovo Moscow (2) |- |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] (1) |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] (1) | colspan="2" | |- ! rowspan="10" |Kvalifikácia |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> Hibernian (2) |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SK Sturm Graz (ženy)|Sturm Graz]] (2) |{{Minivlajka|Holandsko}} Twente (1) |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> BIIK Kazygurt (1) |- |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> LSK Kvinner (1) |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Breiðablik (1) |<small>{{Minivlajka|Poľsko}}</small> Górnik Łęczna (1) |<small>{{Minivlajka|Litva}}</small> [[FC Gintra|Gintra Universitetas]] (1) |- |{{Minivlajka|Cyprus}} Apollon Limassol (1) |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica (1) |{{Minivlajka|Turecko}} Beşiktaş (1) |<small>{{Minivlajka|Belgicko}}</small> Anderlecht (1) |- |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> FC Minsk (1) |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}}</small> Olimpia Cluj (1) |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}}</small> Ferencváros (1) |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}</small> [[SFK 2000]] (1) |- |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> SC Braga (1) |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> Pomurje (1) |<small>{{Minivlajka|Grécko}}</small> PAOK (1) |{{Minivlajka|Fínsko}} PK-35 Vantaa (1) |- |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv (1) |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}}</small> Split (1) |<small>{{Minivlajka|Írsko}}</small> Wexford Youths (1) |<small>{{Minivlajka|Estónsko}}</small> Flora (1) |- |<small>{{Minivlajka|Izrael}}</small> ASA Tel Aviv (1) |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}}</small> NSA Sofia (1) |{{Minivlajka|Albánsko}} Vllaznia (1) |<small>{{Minivlajka|Slovensko}}</small> [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] (1) |- |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}}</small> EB/Streymur/Skála (1) |{{Minivlajka|Čierna hora}} Breznica Pljevlja (1) |<small>{{Minivlajka|Wales}}</small> Cardiff Met. (1) |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}}</small> Linfield (1) |- |<small>{{Minivlajka|Kosovo}}</small> Mitrovica (1) |{{Minivlajka|Lotyšsko}} Rīgas FS (1) |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}}</small> Agarista-ȘS Anenii Noi (1) |{{Minivlajka|Malta}} Birkirkara (1) |- |<small>{{Minivlajka|Macedónsko}}</small> Dragon 2014 (1) |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}}</small> Bettembourg (1) |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}}</small> Tbilisi Nike (1) |<small>{{Minivlajka|Arménsko}}</small> Alashkert (1) |} == Harmonogram == Súťaž bola odložená na neurčito 17. marca 2020 kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii COVID-19]] v Európe. Finále, ktoré bolo pôvodne naplánované na 24. mája 2020 vo Viedni na štadióne Viola Park, bolo oficiálne odložené 12. marca 2020. {| class="wikitable" |+ !Kolo !Losovanie !1. zápas !2. zápas |- !Kvalifikačné kolo |21. jún 2019 | colspan="2" |7., 10. a 13. august 2019 |- !Šestnásťfinále |16. august 2019 |11. – 12. september 2019 |25. – 26. september 2019 |- !Osemfinále |30. september 2019 |16. – 17. október 2019 |30. – 31. október 2019 |- !Štvrťfinále | rowspan="3" |8. november 2019 | colspan="2" |21. – 22. august 2020 na [[Štadión San Mamés Barria|štadióne San Mamés]], ([[Bilbao]]) v Anoeta Stadium ([[Donostia-San Sebastián|San Sebastián]]) |- !Semifinále | colspan="2" |25. – 26. august 2020 na [[Štadión San Mamés Barria|štadióne San Mamés]], ([[Bilbao]]) v Anoeta Stadium ([[Donostia-San Sebastián|San Sebastián]]) |- !Finále | colspan="2" |30. august 2020 na štadióne Anoeta Stadium ([[Donostia-San Sebastián|San Sebastián]]) |} == Kvalifikačné kolo == {{Hlavný článok|Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2019/2020}} === Skupina 1 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !BRE !SFK !ASA !DRA |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Breiðablik | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |18 | align="center" |2 | align="center" | +16 | align="center" |9 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|11|0}} |- | align="center" |'''2.''' |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}</small> [[SFK 2000]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" | +4 | align="center" |6 | rowspan="3" | | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|5|0}} |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Izrael}}</small> ASA Tel Aviv | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" | +3 | align="center" |3 | align="center" |{{ku|1|4}} | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |— |- | align="center" |'''4.''' |<small>{{Minivlajka|Macedónsko}}</small> Dragon 2014 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |23 | align="center" |−23 | align="center" |0 | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|0|7}} | align="center" |— |} === Skupina 2 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !MIT !BRE !CLU !SOF |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1 |<small>{{Minivlajka|Kosovo}}</small> Mitrovica | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" | +4 | align="center" |9 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— | align="center" |— |- | align="center" |2 |{{Minivlajka|Čierna hora}} Breznica Pljevlja | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |7 | align="center" |7 | align="center" |0 | align="center" |4 | rowspan="3" | | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|4|4}} |- | align="center" |3 |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}}</small> Olimpia Cluj | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |6 | align="center" |7 | align="center" |−1 | align="center" |3 | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |— | align="center" |— |- | align="center" |4 |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}}</small> NSA Sofia | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |6 | align="center" |9 | align="center" |−3 | align="center" |1 | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |— |} === Skupina 3 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !HIB !CAR !POM !TBI |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> Hibernian | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |7 | align="center" |2 | align="center" | +5 | align="center" |9 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|0}} |- | align="center" |'''2.''' |<small>{{Minivlajka|Wales}}</small> Cardiff Met. | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" | +4 | align="center" |6 | rowspan="3" | | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> Pomurje | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" | +2 | align="center" |3 | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|4|0}} |- | align="center" |'''4.''' |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}}</small> Tbilisi Nike | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |12 | align="center" |−11 | align="center" |0 | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|5}} | align="center" |— | align="center" |— |} === Skupina 4 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !MIN !KHA !SPL !BET |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> FC Minsk | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |16 | align="center" |1 | align="center" | +15 | align="center" |9 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|1}} | align="center" |{{ku|12|0}} |- | align="center" |'''2.''' |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |9 | align="center" |4 | align="center" | +5 | align="center" |6 | rowspan="3" | | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|6|0}} |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}}</small> Split | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |10 | align="center" |7 | align="center" | +3 | align="center" |3 | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |— | align="center" |— |- | align="center" |'''4.''' |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}}</small> Bettembourg | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |25 | align="center" |−23 | align="center" |0 | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|7}} | align="center" |— |} === Skupina 5 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !SUB !FER !BRA !ANE |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |21 | align="center" |2 | align="center" | +19 | align="center" |7 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|7|0}} | align="center" |{{ku|12|0}} |- | align="center" |'''2.''' |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}}</small> Ferencváros | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" | +4 | align="center" |7 | rowspan="3" | | align="center" |{{ku|2|2}} | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|0}} |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Slovensko}}</small> [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |10 | align="center" |−8 | align="center" |3 | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |— | align="center" |— |- | align="center" |'''4.''' |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}}</small> Agarista-ȘS Anenii Noi | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |15 | align="center" |−15 | align="center" |0 | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |— |} === Skupina 6 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !KAZ !VAN !FLO !EBS |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> BIIK Kazygurt | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |15 | align="center" |1 | align="center" | +14 | align="center" |9 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|9|0}} |- | align="center" |'''2.''' |{{Minivlajka|Fínsko}} PK-35 Vantaa | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |9 | align="center" |6 | align="center" | +3 | align="center" |6 | rowspan="3" | | align="center" |{{ku|1|4}} | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|5|0}} |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Estónsko}}</small> Flora | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |5 | align="center" |−1 | align="center" |3 | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |— | align="center" |— |- | align="center" |'''4.''' |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}}</small> EB/Streymur/Skála | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |16 | align="center" |−16 | align="center" |0 | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |— |} === Skupina 7 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !BRA !LIM !GRA !RIG |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> SC Braga | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |11 | align="center" |0 | align="center" | +11 | align="center" |9 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |— |- | align="center" |'''2.''' |{{Minivlajka|Cyprus}} Apollon Limassol | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |17 | align="center" |3 | align="center" | +14 | align="center" |6 | rowspan="3" | | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|10|0}} |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SK Sturm Graz (ženy)|Sturm Graz]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |6 | align="center" |9 | align="center" |−3 | align="center" |3 | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|7}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|4|0}} |- | align="center" |'''4.''' |{{Minivlajka|Lotyšsko}} Rīgas FS | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |22 | align="center" |−22 | align="center" |0 | align="center" |{{ku|0|8}} | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |— |} === Skupina 8 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !AND !LSK !LIN !PAO |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |<small>{{Minivlajka|Belgicko}}</small> Anderlecht | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |11 | align="center" |3 | align="center" | +8 | align="center" |9 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|5|0}} |- | align="center" |'''2.''' |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> LSK Kvinner | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" | +4 | align="center" |6 | rowspan="3" | | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|4|0}} | align="center" |— |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}}</small> Linfield | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |9 | align="center" |−5 | align="center" |3 | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |— |- | align="center" |'''4.''' |<small>{{Minivlajka|Grécko}}</small> PAOK | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |9 | align="center" |−7 | align="center" |0 | align="center" |— | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |— |} === Skupina 9 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !TWE !BES !GOR !ALA |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |{{Minivlajka|Holandsko}} Twente | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |12 | align="center" |2 | align="center" | +10 | align="center" |7 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|8|0}} |- | align="center" |'''2.''' |{{Minivlajka|Turecko}} Beşiktaş | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" | +3 | align="center" |5 | rowspan="3" | | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |— |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Poľsko}}</small> Górnik Łęczna | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |14 | align="center" |3 | align="center" | +11 | align="center" |4 | align="center" |0–2 | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|13|0}} |- | align="center" |'''4.''' |<small>{{Minivlajka|Arménsko}}</small> Alashkert | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |24 | align="center" |−24 | align="center" |0 | align="center" |— | align="center" |{{ku|0|3}} | align="center" |— | align="center" |— |} === Skupina 10 === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia ! rowspan="5" | !VLL !WEX !GIN !BIR |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |{{Minivlajka|Albánsko}} Vllaznia | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |2 | align="center" | +3 | align="center" |7 | rowspan="1" align="center" |Postup vyraďovacej fázy | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |{{ku|1|0}} |- | align="center" |'''2.''' |<small>{{Minivlajka|Írsko}}</small> Wexford Youths | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |10 | align="center" |6 | align="center" | +4 | align="center" |6 | rowspan="3" | | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |— | align="center" |— | align="center" |— |- | align="center" |'''3.''' |<small>{{Minivlajka|Litva}}</small> [[FC Gintra|Gintra Universitetas]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} |- | align="center" |'''4.''' |{{Minivlajka|Malta}} Birkirkara | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |9 | align="center" |−7 | align="center" |0 | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|7}} | align="center" |— | align="center" |— |} Zdroj.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Club Championship (Women) 2019/20 | url = https://www.rsssf.org/ec/ec-wom2020.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-03-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Season 2019/2020 Groups | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/history/seasons/2020/groups/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Season 2019/2020 Matches | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/history/seasons/2020/matches/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Vyraďovacia fáza == {{Hlavný článok|Vyraďovacia fáza Ligy majstrov žien UEFA 2019/2020}} === Šestnásťfinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] | align="center" |{{ku|1|4}} |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |{{ku|1|2}} |- |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> Hibernian | align="center" |{{ku|2|9}} |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] | align="center" |{{ku|1|4}} | align="center" |{{ku|1|5}} |- |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica | align="center" |{{ku|3|4}} |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Atlético Madrid | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |{{ku|1|1}} |- |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> SC Braga | align="center" |{{ku|0|7}} |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] | align="center" |{{ku|0|7}} | align="center" |{{ku|0|0}} |- |{{Minivlajka|Albánsko}} Vllaznia | align="center" |{{ku|0|3}} |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small>[[Fortuna Hjørring]] | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|0|2}} |- |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> Chertanovo Moscow | align="center" |{{ku|1|5}} |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|4}} |- |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> [[Riazaň-VDV|Ryazan-VDV]] | align="center" |{{ku|0|16}} |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] | align="center" |{{ku|0|9}} | align="center" |{{ku|0|7}} |- |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> Fiorentina | align="center" |{{ku|0|6}} |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align="center" |{{ku|0|4}} | align="center" |{{ku|0|2}} |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[BK Häcken (ženy)|Kopparbergs/Göteborg]] | align="center" |{{ku|2|2}} ([[Pravidlo vonkajších gólov|prav.]]) |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|1|0}} |- |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] | align="center" |{{ku|4|5}} |{{Minivlajka|Holandsko}} Twente | align="center" |{{ku|2|4}} | align="center" |{{ku|2|1}} |- |<small>{{Minivlajka|Belgicko}}</small> Anderlecht | align="center" |{{ku|1|3}} |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> BIIK Kazygurt | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |{{ku|0|2}} |- |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Breiðablik | align="center" |{{ku|4|2}} |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |{{ku|1|0}} |- |<small>{{Minivlajka|Kosovo}}</small> Mitrovica | align="center" |{{ku|0|15}} |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] | align="center" |{{ku|0|10}} | align="center" |{{ku|0|5}} |- |{{Minivlajka|Švédsko}} Piteå (1) | align="center" |{{ku|1|2}} |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]] | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|1}} |- |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} Lugano (2) | align="center" |{{ku|1|11}} |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City | align="center" |{{ku|1|7}} | align="center" |{{ku|0|4}} |- |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> FC Minsk | align="center" |{{ku|4|1}} |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]] | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|3|1}} |} === Osemfinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]] | align="center" |{{ku|2|2}} ({{ku|1|3}} [[Penaltový rozstrel|p]]) |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] | align="center" |{{ku|0|2}} | align="center" |{{ku|2|0}} ([[Predĺženie|po p.]]) |- |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] | align="center" |{{ku|8|1}} |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> FC Minsk | align="center" |{{ku|5|0}} | align="center" |{{ku|3|1}} |- |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> BIIK Kazygurt | align="center" |{{ku|0|7}} |{{Minivlajka|Nemecko}}[[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] | align="center" |{{ku|0|5}} | align="center" |{{ku|0|2}} |- |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small>[[Fortuna Hjørring]] | align="center" |{{ku|0|1}}1 |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] | align="center" |{{ku|0|4}} | align="center" |{{ku|0|7}} |- |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Breiðablik | align="center" |{{ku|1|7}} |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] | align="center" |{{ku|0|4}} | align="center" |{{ku|1|3}} |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] | align="center" |{{ku|7|0}} |{{Minivlajka|Holandsko}} Twente | align="center" |{{ku|6|0}} | align="center" |{{ku|1|0}} |- |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] | align="center" |{{ku|2|13}} |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align="center" |{{ku|2|5}} | align="center" |{{ku|0|8}} |- |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City | align="center" |{{ku|2|3}} |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Atlético Madrid | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |{{ku|1|2}} |} === Štvrťfinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 |- |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Atlético Madrid | align="center" |{{ku|0|1}} |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] | align="center" |{{ku|2|1}} |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |- |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] | align="center" |{{ku|1|9}} |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align="center" |{{ku|1|2}} |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |} === Semifinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 |- |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] | align="center" |{{ku|0|1}} |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] | align="center" |{{ku|1|0}} |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |} Zdroj.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> === Finále === {{Futbalbox3|dátum=30. august 2020|čas=20:00|mužstvo1={{minivlajka |Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]|mužstvo2={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|skóre={{ku|1|3}}|polčas={{ku|0|2}}|štadión=Anoeta, [[Donostia-San Sebastián|San Sebastián]]|divákov=|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2030157/|rozhodca={{minivlajka |Švajčiarsko}} Esther Staubli|góly1={{gól|58}} Alexandra Popp|góly2={{gól|25}} Eugénie Le Sommer<br/>{{gól|44}} Saki Kumagai<br/>{{gól|88}} Sara Björk Gunnarsdóttir|žlté karty2={{žltá karta |40}} Marozsán|žlté karty1={{žltá karta |14}} Huth}} == Štatistiky == === Najlepšie strelkyne === {| class="wikitable" |+ ! rowspan="2" |{{Tooltip|Po.|Poradie}} ! rowspan="2" |Hráčka ! rowspan="2" |Klub ! colspan="3" |{{Tooltip|G|Počet gólov}} |- !Kval. !Vyraď. !Spolu |- ! rowspan="3" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Holandsko}} Vivianne Miedema | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] | align="center" |— | align="center" |10 | rowspan="3" align="center" |10 |- | align="left" |{{Minivlajka|Nigéria}} Emueje Ogbiagbevha | align="left" |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> FC Minsk | align="center" |6 | align="center" |4 |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Berglind Björg Þorvaldsdóttir | align="left" |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Breiðablik | align="center" |6 | align="center" |4 |- ! rowspan="3" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Dánsko}} [[Pernille Harderová|Pernille Harder]] | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] | align="center" |— | align="center" |9 | rowspan="3" align="center" |9 |- | align="left" |{{Minivlajka|Nórsko}} [[Ada Hegerberg]] | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] | align="center" |— | align="center" |9 |- | align="left" |{{Minivlajka|Holandsko}} Fenna Kalma | align="left" |{{Minivlajka|Holandsko}} Twente | align="center" |5 | align="center" |4 |- ! rowspan="12" |7. | align="left" |{{Minivlajka|Kanada}} Kayla Adamek | align="left" |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica | align="center" |4 | align="center" |1 | rowspan="12" align="center" |5 |- | align="left" |{{Minivlajka|Kanada}} Janine Beckie | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City | align="center" |— | align="center" |5 |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Tijana Filipović | align="left" |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica | align="center" |5 | align="center" |0 |- | align="left" |{{Minivlajka|Cyprus}} Krystyna Freda | align="left" |{{Minivlajka|Cyprus}} Apollon Limassol | align="center" |5 | align="center" |— |- | align="left" |{{Minivlajka|Gruzínsko}} Gulnara Gabelia | align="left" |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> BIIK Kazygurt | align="center" |5 | align="center" |0 |- | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} Rio Hardy | align="left" |{{Minivlajka|Cyprus}} Apollon Limassol | align="center" |5 | align="center" |— |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Marie-Antoinette Katotová|Marie-Antoinette Katoto]] | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] | align="center" |— | align="center" |5 |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}}</small> Velina Koshuleva | align="left" |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}}</small> NSA Sofia | align="center" |5 | align="center" |— |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> Tereza Kožárová | align="left" |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] | align="center" |— | align="center" |5 |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Eugénie Le Sommer | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] | align="center" |— | align="center" |5 |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Tijana Matić | align="left" |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica | align="center" |4 | align="center" |1 |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Wendie Renard | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] | align="center" |— | align="center" |5 |} Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UWCL - Stats | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/statistics/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com | url archívu = https://web.archive.org/web/20190508211723/https://www.uefa.com/womenschampionsleague/statistics/}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Season 2019/2020 player stats | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/history/seasons/2020/statistics/players/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> === Káder sezóny === Tieto hráčky boli vybraté do kádra sezóny:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's Champions League Squad of the Season 2019/20 | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0261-1047780d7fb3-a0fbc0ce0a85-1000--women-s-champions-league-squad-of-the-season-2019-20/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable" |+ !Pozícia !Hráčka !Klub |- ! rowspan="3" |Brankárky | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}Sarah Bouhaddi | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Čile}} Christiane Endler | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Sandra Paños | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- ! rowspan="6" |Obrankyne | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Lucy Bronze]] | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Poľsko}} Paulina Dudek | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} Kathrin Hendrich | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] {{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Holandsko}} Dominique Janssen | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Sakina Karchaoui | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Wendie Renard | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- ! rowspan="8" |Stredopoliarky | align="left" |{{Minivlajka|Nórsko}} Ingrid Syrstad Engen | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Kheira Hamraoui | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} Svenja Huth | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Japonsko}} Saki Kumagai | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Škótsko}} Kim Little | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Amel Majri | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} Dzsenifer Marozsán | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Alexandra Popp]] | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- ! rowspan="6" |Útočníčky | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Delphine Cascarino | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} Kadidiatou Diani | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Nórsko}} Caroline Graham Hansen | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Dánsko}} [[Pernille Harderová|Pernille Harder]] | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Jennifer Hermoso | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Marie-Antoinette Katotová|Marie-Antoinette Katoto]] | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|2019–20 UEFA Women's Champions League|1320378836}} {{Zoznam sezón Ligy majstrov žien UEFA}} [[Kategória:Liga majstrov žien UEFA]] j4g67m4whj0lns2l4tugn5q7j994dfr 0 747618 8199236 8194726 2026-04-16T15:27:13Z Jetam2 30982 rozšírenie 8199236 wikitext text/x-wiki {{UU|20260407}} {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Aural | native_name = | other_name = | category = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Phom Aoral.jpg | image_size = | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Kambodža | country_flag = 1 | state = | state_type = | region = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | range = | partk = | partk_type = | partk_label = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 1813 | prominence = 1744 | lat_d = 12 | lat_m = 1 | lat_s = 56.928 | lat_NS = S | long_d = 104 | long_m = 10 | long_s = 15.186 | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = | discovery = | discovery_date = | discovery_date_label = | discovery_type = | discovery_label = | ascent = | ascent_date = | ascent_type = <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_caption = | map_size = | map_background = | map_locator = Kambodža | map1 = | map1_caption = | map1_size = | map1_background = | map1_locator = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = | Portal1 = }} '''Aural'''<ref name="beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kambodža | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/kambodza | isbn = 978-80-89524-30-3 | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-04 }}</ref> ({{mnm|1813}}) je najvyšší [[vrch (vyvýšenina)|vrch]] [[Kambodža|Kambodže]].<ref name="beliana"/><ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Cambodia | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Cambodia | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-04 | jazyk = }}</ref><ref name="pb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Phnom Aoral, Cambodia | url = https://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=10965 | vydavateľ = peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-04 | jazyk = }}</ref> Leží v pohorí [[Kardamómové vrchy]].<ref name="beliana"/> Vrch je zároveň najvyšším bodom provincie [[Kampong Speu]].<ref name="pb"/> [[Relatívna výška vrcholu|Prominencia]] vrchu je 1744 m.<ref name="pb"/> Miestne kmene Por a Suy vrch považujú za posvätné a niektoré dediny v okolí ešte praktikujú tradičný spôsob života, ktorý závisí na poľnom a lesnom hospodárení.<ref name="wondersofcambodia"/> Vrch sa nachádza v chránenej oblasti ''Phnom Aural Wildlife Sanctuary''.<ref name="wondersofcambodia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Medeville | meno = Pascal | autor = | odkaz na autora = | titul = Mount Aural: Cambodia’s Highest Peak | url = https://wondersofcambodia.com/mount-aural-cambodias-highest-peak/ | vydavateľ = wondersofcambodia.com | miesto = | dátum vydania = 2025-05-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = }}</ref> Cesta na vrchol sa začína v Kompong Speu, alebo v okolitých dedinách a najlepší čas je medzi novembrom a februárom, počas suchého obdobia.<ref name="wondersofcambodia"/> == Názov == Medzi ďalšie názvu patria: '''Phnom Aoral'''<ref name="britannica"/> alebo '''Phnom Aural'''.<ref name="wondersofcambodia"/> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Najvyššie vrchy štátov]] [[Kategória:Vrchy v Kambodži]] [[Kategória:Tisícovky v Kambodži]] 5esovoi1k9ubtu9cg2wmbl45mnt31ln 0 747679 8199439 8193850 2026-04-16T21:54:33Z Scholastikos 174170 d. 8199439 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Vasyľ Ivanovyč Zinkevyč | Obrázok = Василь Зінкевич.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Vasyľ Ivanovyč Zinkevyč v roku 2025 | Popis umelca = ukrajinský spevák a herec | Celé meno = | Rodné meno = {{V jazyku|ukr|Василь Іванович Зінкевич}} | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1945|05|01}} | Miesto narodenia = [[Vaskivci]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|1945|05|01}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Luck]] | Alma mater = Vyžnycké učilište úžitkového umenia; Rivnenský inštitút kultúry | Pôsobenie = | Žáner = estrádna hudba, ukrajinská populárna hudba, ľudová hudba | Hrá na nástrojoch = | Typ hlasu = [[Tenor (vysoký hlas)|tenor]] | Roky pôsobenia = | Manželka = | Priateľ = | Priateľka = | Deti = dvaja synovia | Rodičia = Hanna Prokopivna a Ivan Charytonovyč Zinkevyč | Súrodenci = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Vasyľ Ivanovyč Zinkevyč''' alebo len '''Vasyľ Zinkevyč''' ({{V jazyku|ukr|Василь Іванович Зінкевич}}; * [[1. máj]] [[1945]], [[Vaskivci]]) je [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[spevák]] estrádnej (populárnej a ľudovej) hudby a [[Herectvo|herec]]. Hral v populárnom filmovom muzikáli [[Červona ruta (film)|''Červona ruta'']] a niekoľkých ďalších televíznych muzikáloch. Nahral niekoľko platní a kaziet.<ref name="UME" /><ref name="ESU" /> Zinkevyč patrí k najvýraznejším osobnostiam ukrajinskej populárnej hudby druhej polovice [[20. storočie|20. storočia]]. Počas svojho života získal viacero ocenení. V roku 1986 získal titul Národný umelec [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej SSR]], v roku 1994 sa stal laureátom Štátnej ceny Ukrajiny Tarasa Ševčenka<ref name="UME">{{Citácia knihy | kapitola zborník = ZINKEVYČ | titul = Ukrajinska muzyčna encyklopedija | zväzok = 2 | typ zväzku = Tom. | vydavateľ = Instytut mystectvoznavstva foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho NAN Ukrajiny | miesto = Kyjiv | rok = 2008 | strany = 151 }} </ref> a v roku 2009 získal titul [[Hrdina Ukrajiny]]. Je tiež držiteľom všetkých stupňov Radu „Za zásluhy“ (1999, 2005), [[Rad kniežaťa Jaroslava Múdreho|Radu kniežaťa Jaroslava Múdreho]] V. stupňa (2009), IV. stupňa (2020) a III. stupňa (2025).<ref name="ESU">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zavada | meno = A. P. | titul = Encyklopedija sučasnoj Ukrajiny | kapitola zborník = Zinkevyč Vasyľ Ivanovyč | url = https://esu.com.ua/article-16189 | vydavateľ = Instytut encyklopedyčnych doslidžeň NAN Ukrajiny | miesto = Kyjiv | dátum vydania = 2010-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-06 | jazyk = }}</ref> O osobnom živote Vasyľa Zinkevyča sa vie len málo, pretože sa o ňom výraznejšie nikdy nevyjadroval. Má dvoch synov, Bohdana a Vasyľa, ktorí sa tiež venovali hudbe, ale v rôznych žánroch.<ref name=":0" /> == Život == Vasyľ Zinkevyč sa narodil v roku [[1945]] v dnešnej [[Chmeľnycká oblasť|Chmeľnyckej oblasti]]. Jeho matka, Hanna Prokopivna, pracovala na družstve, jeho otec, Ivan Charytonovyč Zinkevyč, bol veterinárom a vo voľnom čase viedol cirkevný zbor. Vasyľ sa už v školských rokoch aktívne zúčastňoval ochotníckych predstavení.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Порощук | meno = Наталія | autor = | odkaz na autora = | titul = Василь Зінкевич відзначає ювілей: цікаві факти про легенду української естради | url = https://glavcom.ua/country/culture/vasil-zinkevich-vidznachaje-juvilej-tsikavi-fakti-z-biohrafiji-1056550.html | vydavateľ = glavcom.ua | miesto = | dátum vydania = 2025-05-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-06 | jazyk = }}</ref> V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] študoval na Vyžnyckom učilišti úžitkového umenia, čo mu neskôr umožnilo vytvárať vlastné kreatívne kostýmy. Neskôr, v roku 1991 absolvoval Rivnenský inštitút kultúry.<ref name="ESU" /> Prielom v jeho umeleckej kariére nastal po tom, čo sa stal sólistom v hudobnom súbore [[Smerička]] z Vyžnyce, kde spieval piesne v štýle beatu. Súbor sa stal jedným z prvých vokálno‑inštrumentálnych ansámblov v ZSSR a rozvíjal tradície hudby [[The Beatles]] na ukrajinskom národnom základe.<ref name="UME" /> V roku 1973 sa „Smerička“ stala profesionálnym kolektívom Černivickej filharmónie a Zinkevyč spolu s [[Nazaryj Nazarovyč Jaremčuk|Nazaryjom Jaremčukom]] boli jeho sólistami.<ref name="UME" /> Zúčastnil sa tiež na nakrúcaní hudobného filmu [[Červona ruta (film)|''Červona ruta'']] (1971)<ref name="ESU" />, kde súbor vystúpil vo svojich tradičných kostýmoch navrhnutých Zinkevyčom a Allou Dutkyvskou. Spájanie západného hudobného, resp. umeleckého štýlu s ukrajinskou ľudovou hudbou však vyvolalo nespokojnosť komunistickej straníckej nomenklatúry. Obzvlášť kritizovaná bola Smerička po uvedení televízneho filmu ''Vystupaje ansambľ Smerička'' („Súbor Smerička vystupuje“), ktorý v roku 1975 natočila estónska televízia. V dôsledku opakujúcej sa šikany Zinkevyč napokon skupinu opustil a presťahoval sa do [[Luck]]u. Toto mesto ho neskôr poctilo čestným občianstvom.<ref name=":0" /> Od roku 1975 pôsobil Zinkevyč ako sólista vo Volynskej oblastnej filharmónii,<ref name="UME" /> pričom v rokoch 1980 až 2000 bol zároveň umeleckým vedúcim tamojšieho vokálno-inštrumentálneho súboru Svitiaz.<ref name="ESU" /> V jeho repertoári boli staršie piesne [[Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk|Volodymyra Mychajlovyča Ivasiuka]], i piesne od [[Ihor Dmytrovyč Poklad|Ihora Dmytrovyča Poklada]] či Hammu Skupinského. Interpretoval aj samotné ukrajinské ľudové piesne.<ref name="ESU" /> Počas svojej hudobnej kariéry viedol Zinkevyč aktívnu koncertnú činnosť.<ref name="UME" /> Hosťoval nielen v krajinách [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], ale aj v [[Poľsko|Poľsku]], [[Rumunsko|Rumunsku]], na [[Slovensko|Slovensku]], v [[Česko|Česku]], [[Maďarsko|Maďarsku]], [[Fínsko|Fínsku]] a [[Nemecko|Nemecku]]. Bol tiež predsedom poroty viacerých celoukrajinských súťaží.<ref name="ESU" /> V 20. rokoch 21. storočia verejne vystupoval už len sporadicky. V roku 2024 napríklad vystúpil počas koncertu k 75. narodeninám speváka [[Ivan Dmytrovyč Popovyč|Ivana Popovyča]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Яніна | meno = Каріна | titul = Зінкевичу – 80: як живе легендарний артист, який не виходить на публіку і отримує мізерну пенсію | url = https://www.unian.ua/lite/stars/vasil-zinkevich-shcho-vidomo-pro-80-richnogo-artista-ta-yak-vin-zhive-12995121.html | vydavateľ = Unian | miesto = | dátum vydania = 2025-05-01 | dátum prístupu = 2026-04-06 | jazyk = ua }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zinkevyč, Vasyľ Ivanovyč}} [[Kategória:Ukrajinskí speváci]] [[Kategória:Ukrajinskí herci]] [[Kategória:Hrdinovia Ukrajiny]] 733mfdf11tivq76p9mrnynxhca01jig 0 748021 8199268 8196449 2026-04-16T16:58:26Z Peter 51345 269569 /* Príprava */ 8199268 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovakia_national_ice_hockey_team_jerseys_2022_IHWC.png|alt=Slovakia national ice hockey team jerseys 2019 IHWC.png|náhľad|Dresy slovenského národného hokejového mužstva na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026]] Toto je zostava '''[[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]''' ktoré bude reprezentovať Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|'''Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026''']]. Tím povedie ako hlavný tréner [[Vladimír Országh]]. Asistentmi budú [[Peter Frühauf]] a [[Ján Pardavý]]. == Realizačný tím == * '''Generálny manažér''' – [[Miroslav Šatan]] * '''Hlavný tréner''' – [[Vladimír Országh]] * '''Konzultant''' – [[Craig Ramsay]] * '''Asistent trénera''' – [[Peter Frühauf]] * '''Asistent trénera''' – [[Ján Pardavý]] * '''Tréner brankárov''' – [[Ján Lašák]] * '''Kondičný tréner''' – [[Juraj Moravčík]] * '''Tímový lekár''' '''–''' [[Pavol Lauko]] * '''Fyzioterapeut''' – [[Martin Babják]] * '''Mediálny manažér''' – [[Peter Jánošík (manažér)|Peter Jánošík]] == Súpiska == ''Bude doplnená'' == Tvorba finálnej nominácie == === Dvojzápas proti Švajčiarsku === Slovenská hokejová reprezentácia povolala na prvý dvojzápas proti [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsku]] týchto 23 hráčov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slováci začnú prípravu so štyrmi nováčikmi. Gro tvoria hráči zo Slovenska a Česka | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-nominacia-slovensko-prve-zapasy-priprava-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-10 | jazyk = sk}}</ref> {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Roman Rychlík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Marek Korenčík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | rowspan="4" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Roman Faith]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |- |[[Adrián Holešinský]] <small>([[Banes Motor České Budějovice]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Andrej Kukuča]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Patrik Hrehorčák]] <small>([[HKM Zvolen]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Matúš Spodniak]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |[[Marek Valach]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Matúš Vojtech]] <small>([[HK 32 Liptovský Mikuláš]])</small> | colspan="2" | |} == Príprava == {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159706/stats|brankár1=Roman Rychlík|brankár2=Leonardo Genoni|góly1=<br/>M. Vojtech (M. Holešinský) - 31:02<br/>J. Meliško (A. Kollár) - 41:52<br/>A. Kukuča (S. Petrovský, M. Valach) (PB) - 59:42|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}|góly2=20:20 - D. Rohrbach|strely1=16|strely2=16|tresty1=4|tresty2=2}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=17. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2025|čas=20:00|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Energie Schwaben Arena]], [[Kaufbeuren]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2025|čas=17:00|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Curt Frenzel Stadium]], [[Augsburg]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=2. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=3. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=9. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=}} == Základná skupina == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SVK|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NOR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}} |} === Zápasy === {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} == Referencie == k9z0qgroqes1abh87ge9ia72rw7y5v5 8199272 8199268 2026-04-16T17:07:19Z Peter 51345 269569 8199272 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovakia_national_ice_hockey_team_jerseys_2022_IHWC.png|alt=Slovakia national ice hockey team jerseys 2019 IHWC.png|náhľad|Dresy slovenského národného hokejového mužstva na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026]] Toto je zostava '''[[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]''' ktoré bude reprezentovať Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|'''Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026''']]. Tím povedie ako hlavný tréner [[Vladimír Országh]]. Asistentmi budú [[Peter Frühauf]] a [[Ján Pardavý]]. Zo zámoria ([[National Hockey League|NHL]], [[American Hockey League|AHL]]) boli zatiaľ potvrdené mená ako [[Samuel Hlavaj]], [[Adam Gajan]] a [[Adam Sýkora]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Országh už dostal prísľub! Slovensko na MS v hokeji 2026 posilnia ďalší hráči zo zámoria | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/samuel-hlavaj-a-adam-gajan-posilnia-slovensko-na-ms-v-hokeji-2026-2026041314472453481 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný dres je pre neho posvätný! Prvý Slovák z NHL potvrdil, že príde na MS v hokeji 2026 | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/prvy-slovak-z-nhl-adam-sykora-potvrdil-ze-pride-na-ms-v-hokeji-2026-2026041309024681295 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref> == Realizačný tím == * '''Generálny manažér''' – [[Miroslav Šatan]] * '''Hlavný tréner''' – [[Vladimír Országh]] * '''Konzultant''' – [[Craig Ramsay]] * '''Asistent trénera''' – [[Peter Frühauf]] * '''Asistent trénera''' – [[Ján Pardavý]] * '''Tréner brankárov''' – [[Ján Lašák]] * '''Kondičný tréner''' – [[Juraj Moravčík]] * '''Tímový lekár''' '''–''' [[Pavol Lauko]] * '''Fyzioterapeut''' – [[Martin Babják]] * '''Mediálny manažér''' – [[Peter Jánošík (manažér)|Peter Jánošík]] == Súpiska == ''Bude doplnená'' == Tvorba finálnej nominácie == === Dvojzápas proti Švajčiarsku === Slovenská hokejová reprezentácia povolala na prvý dvojzápas proti [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsku]] týchto 23 hráčov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slováci začnú prípravu so štyrmi nováčikmi. Gro tvoria hráči zo Slovenska a Česka | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-nominacia-slovensko-prve-zapasy-priprava-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-10 | jazyk = sk}}</ref> {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Roman Rychlík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Marek Korenčík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | rowspan="4" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Roman Faith]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |- |[[Adrián Holešinský]] <small>([[Banes Motor České Budějovice]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Andrej Kukuča]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Patrik Hrehorčák]] <small>([[HKM Zvolen]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Matúš Spodniak]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |[[Marek Valach]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Matúš Vojtech]] <small>([[HK 32 Liptovský Mikuláš]])</small> | colspan="2" | |} == Príprava == {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159706/stats|brankár1=Roman Rychlík|brankár2=Leonardo Genoni|góly1=<br/>M. Vojtech (M. Holešinský) - 31:02<br/>J. Meliško (A. Kollár) - 41:52<br/>A. Kukuča (S. Petrovský, M. Valach) (PB) - 59:42|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}|góly2=20:20 - D. Rohrbach|strely1=16|strely2=16|tresty1=4|tresty2=2}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=17. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2025|čas=20:00|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Energie Schwaben Arena]], [[Kaufbeuren]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2025|čas=17:00|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Curt Frenzel Stadium]], [[Augsburg]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=2. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=3. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=9. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=}} == Základná skupina == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SVK|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NOR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}} |} === Zápasy === {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} == Referencie == 2enrx0tizljdqs1un4z7hwmohhsmvkd 8199358 8199272 2026-04-16T20:53:32Z Lalina 22926 /* Referencie */ kt 8199358 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovakia_national_ice_hockey_team_jerseys_2022_IHWC.png|alt=Slovakia national ice hockey team jerseys 2019 IHWC.png|náhľad|Dresy slovenského národného hokejového mužstva na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026]] Toto je zostava '''[[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]''' ktoré bude reprezentovať Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|'''Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026''']]. Tím povedie ako hlavný tréner [[Vladimír Országh]]. Asistentmi budú [[Peter Frühauf]] a [[Ján Pardavý]]. Zo zámoria ([[National Hockey League|NHL]], [[American Hockey League|AHL]]) boli zatiaľ potvrdené mená ako [[Samuel Hlavaj]], [[Adam Gajan]] a [[Adam Sýkora]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Országh už dostal prísľub! Slovensko na MS v hokeji 2026 posilnia ďalší hráči zo zámoria | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/samuel-hlavaj-a-adam-gajan-posilnia-slovensko-na-ms-v-hokeji-2026-2026041314472453481 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný dres je pre neho posvätný! Prvý Slovák z NHL potvrdil, že príde na MS v hokeji 2026 | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/prvy-slovak-z-nhl-adam-sykora-potvrdil-ze-pride-na-ms-v-hokeji-2026-2026041309024681295 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref> == Realizačný tím == * '''Generálny manažér''' – [[Miroslav Šatan]] * '''Hlavný tréner''' – [[Vladimír Országh]] * '''Konzultant''' – [[Craig Ramsay]] * '''Asistent trénera''' – [[Peter Frühauf]] * '''Asistent trénera''' – [[Ján Pardavý]] * '''Tréner brankárov''' – [[Ján Lašák]] * '''Kondičný tréner''' – [[Juraj Moravčík]] * '''Tímový lekár''' '''–''' [[Pavol Lauko]] * '''Fyzioterapeut''' – [[Martin Babják]] * '''Mediálny manažér''' – [[Peter Jánošík (manažér)|Peter Jánošík]] == Súpiska == ''Bude doplnená'' == Tvorba finálnej nominácie == === Dvojzápas proti Švajčiarsku === Slovenská hokejová reprezentácia povolala na prvý dvojzápas proti [[Švajčiarske národné hokejové mužstvo|Švajčiarsku]] týchto 23 hráčov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slováci začnú prípravu so štyrmi nováčikmi. Gro tvoria hráči zo Slovenska a Česka | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-nominacia-slovensko-prve-zapasy-priprava-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-10 | jazyk = sk}}</ref> {| class="wikitable" ! colspan="3" |Brankári |- |[[Eugen Rabčan]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Roman Rychlík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | |- ! colspan="3" |Obrancovia |- |[[Marek Ďaloga]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |[[Marek Korenčík]] <small>([[Vlci Žilina]])</small> | rowspan="4" | |- |[[Samuel Kňažko]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Jakub Meliško]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |- |[[Rayen Petrovický]] <small>([[HC Olomouc]])</small> |[[Luka Radivojevič]] <small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small> |- |[[Dávid Romaňák]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |[[Adam Žiak]] <small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small> |- ! colspan="3" |Útočníci |- |[[Peter Cehlárik]] <small>([[Leksands IF]])</small> |[[Roman Faith]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Martin Faško-Rudáš]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |- |[[Adrián Holešinský]] <small>([[Banes Motor České Budějovice]])</small> |[[Marek Hrivík]] <small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small> |[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]] <small>([[HC Kometa Brno]])</small> |- |[[Andrej Kukuča]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |[[Patrik Hrehorčák]] <small>([[HKM Zvolen]])</small> |[[Oleksij Myklucha]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Servác Petrovský]] <small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small> |[[Matúš Spodniak]] <small>([[HK Dukla Michalovce]])</small> |[[Marek Valach]] <small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small> |- |[[Matúš Vojtech]] <small>([[HK 32 Liptovský Mikuláš]])</small> | colspan="2" | |} == Príprava == {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159706/stats|brankár1=Roman Rychlík|brankár2=Leonardo Genoni|góly1=<br/>M. Vojtech (M. Holešinský) - 31:02<br/>J. Meliško (A. Kollár) - 41:52<br/>A. Kukuča (S. Petrovský, M. Valach) (PB) - 59:42|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}|góly2=20:20 - D. Rohrbach|strely1=16|strely2=16|tresty1=4|tresty2=2}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=17. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2025|čas=20:00|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Energie Schwaben Arena]], [[Kaufbeuren]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2025|čas=17:00|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Curt Frenzel Stadium]], [[Augsburg]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=2. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=3. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=9. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||||}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=}} == Základná skupina == {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SVK|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NOR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}} |} === Zápasy === {{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}} == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] 8pd58vpp4gci2v97tdmyshu58dicwp1 0 748228 8199143 8199130 2026-04-16T12:14:05Z Lydulienka 291960 /* Skialpinizmus */ Rozdelenie zjazdov do kategorii 8199143 wikitext text/x-wiki {{UU|20260414}} {{Infobox športovec | meno = Juraj Koreň | dátum narodenia = 3. január 1992 | miesto narodenia = Stará Ľubovňa | národnosť = slovenská | prezývka = Ďurifuk | výška = 183 cm | šport = paragliding, horolezectvo, skialpinizmus | disciplína = hike & fly, cross-country paragliding | obrázok = Juraj Koreň - Redbul XAlps 2025.jpg }} '''Juraj Koreň''' (*3. január 1992, Stará Ľubovňa) je slovenský [[paragliding|paraglidista]], [[horolezectvo|horolezec]] a [[skialpinizmus|skialpinista]]. Venuje sa viacerým disciplínam kombinujúcim paragliding a pohyb v horskom teréne, ako sú hike & fly, climb & fly a fly & ski, cross-country paraglidingu, ako aj bivakovým viacdňovým preletom. Patrí medzi popredných slovenských reprezentantov v tejto oblasti a venuje sa aj extrémnym horským projektom a expedíciám. [[Súbor:Počas bivakového preletu dlhého 1100km južným ostrovom nového zélandu.jpg|thumb|Juraj Koreň počas bivakového preletu na Novom Zélande]] Je účastníkom pretekov [[Red Bull X-Alps]], ktoré patria medzi najnáročnejšie vytrvalostné podujatia na svete.<ref>https://sportnet.sme.sk/spravy/sport-juraj-koren-start-najtazsie-preteky-red-bull-x-alps-2025/</ref> == Kariéra == [[Súbor:Red Bull X-Alps 2025 - Hike&Fly.jpg|thumb|Juraj Koreň počas pretekov Red Bull X-Alps 2025]] Paraglidingu sa venuje od detstva a prvý samostatný let absolvoval vo veku šiestich rokov. Postupne sa vyprofiloval na výkonnostného pilota so zameraním na prelety, bivakovacie lietanie a disciplínu hike & fly. Medzi jeho najvýznamnejšie športové výsledky patrí účasť na pretekoch Red Bull X-Alps, kde sa v roku 2025 umiestnil na 13. mieste a stal sa prvým slovenským pretekárom v histórii, ktorý tieto preteky úspešne dokončil.<ref>https://www.redbull.com/sk-sk/juraj-koren-red-bull-x-alps-2025-report</ref> [[Súbor:Red Bull X-Alps 2025 - Juraj Koreň.jpg|thumb|Let počas pretekov Red Bull X-Alps]] V tom istom roku sa stal prvým slovenským pilotom v histórii, ktorý sa umiestnil na stupni víťazov v celkovom hodnotení XContest Open, keď obsadil 3. miesto.<ref>https://www.redbull.com/sk-sk/juraj-koren-durifuk-3-miesto-xcontest-2025</ref> Dosiahol slovenský rekord v prelete na vzdialenosť 332 km (FAI).<ref>https://spravy.stvr.sk/2025/07/juraj-koren-sa-stal-slovenskym-paraglajdovym-rekorderom/</ref> Absolvoval trasu Cesty hrdinov SNP štýlom hike & fly, kombinujúc peší presun s paraglidingovými preletmi v rámci projektu zameraného na prechod Slovenska.<ref>https://www.redbull.com/sk-sk/videos/juraj-koren-cez-slovensko-paragliding-video</ref> Jedným z jeho cieľov bolo realizovať paraglidingové projekty na všetkých svetadieloch, čo sa mu postupne podarilo naplniť. Počas svojej kariéry lietal a realizoval expedície v Európe, Ázii, Afrike, Severnej a Južnej Amerike, Austrálii aj Antarktíde.<ref>https://zivot.pluska.sk/pribehy/prvy-let-skoncil-hnojisku-uprostred-luky-paraglajdista-juraj-obletel-vsetky-svetadiely</ref> Okrem súťažného lietania sa venuje aj expedíciám kombinujúcim horolezectvo a paragliding. Je držiteľom ocenenia „bronzová karabína“ za projekt Alpská trilógia, ktorý zahŕňal zimné sólo výstupy na významné alpské severné steny – Eiger, Matterhorn a Grandes Jorasses – kombinované s paraglidingovým zletom z vrcholu.<ref name="james2022">https://shsjames.org/zhodnotenie-sezony-2022-v-manine/</ref><ref>https://www.emontana.cz/juraj-koren-zimni-solo-eiger-severni-stena/</ref> Z vrcholu Grandes Jorasses sa mu podarilo uskutočniť paraglidingový zlet, zatiaľ čo z Matterhornu a Eigeru zostúpil pešo pre nepriaznivé podmienky. Juraj Koreň je členom reprezentácie Slovenského horolezeckého spolku JAMES v tradičnom skialpinizme.<ref>https://shsjames.org/nominacie-do-reprezentacneho-teamu-komisie-tradicneho-skialpinizmu/</ref> Venuje sa extrémnemu skialpinizmu, často v kombinácii s paraglidingom, pričom realizuje výstupy a zjazdy v strmých vysokohorských stenách v Alpách a Himalájach. Jeho projekty zahŕňajú výstupy a zjazdy v obtiažnostiach S4 až S6, často v sólo štýle a s využitím paraglidingu na prístup alebo zostup. Medzi jeho významné výkony patria napríklad zjazdy strmých línií v oblasti Zillertalu, Dolomitov a Himalájí, vrátane svahov s obtiažnosťou do 55° a technicky náročných kuloárov v kategóriách S5 až S6. == Športové úspechy == === Paragliding === [[Súbor:Red Bull X-Alps 2025 v cieli aj so svojím tímom zľava Pavel Cibulka, Zdeno Vacke, Juraj Koreň a Filip Benček.jpg|thumb|Juraj Koreň v cieli pretekov Red Bull X-Alps 2025 so svojím tímom]] * výsledky v súťaži XContest: ** Slovensko: *** 1. miesto – Open aj Sport (2013)<ref>https://www.xcontest.org/2013/slovakia/poradie-open/</ref> *** 2. miesto – Open (2014)<ref>https://www.xcontest.org/2014/slovakia/poradie-open/</ref> *** 1. miesto – Open aj Sport (2015)<ref>https://www.xcontest.org/2015/slovakia/poradie-open/</ref> *** 3. miesto – Open, 1. miesto – Sport (2017)<ref>https://www.xcontest.org/2017/slovakia/poradie-open/</ref> ** Svet: *** 3. miesto – Open, 1. miesto – Sport (2025)<ref>https://www.xcontest.org/2025/world/cs/poradi-pg-open/</ref> * medzinárodné preteky: ** Red Bull X-Alps: *** 13. miesto (2025)<ref>https://www.redbull.com/sk-sk/juraj-koren-red-bull-x-alps-2025-report</ref> ** X-Pyr: *** 6. miesto (2016)<ref>https://x-pyr.com/history/2016-h/</ref> *** 7. miesto (2018)<ref>https://x-pyr.com/history/2018-h/</ref> ** X-Berg: *** 1. miesto (2016)<ref>https://www.xbergchallenge.com/2016-results/</ref> *** 3. miesto (2017)<ref>https://www.xbergchallenge.com/2017-results/</ref> ** Bornes to Fly: *** 7. miesto (2017) ** Majstrovstvá Talianska: *** 4. miesto – Meduno (2013) * národné súťaže: ** víťaz Slovenského pohára a Slovenského Cross Country v kategóriách Open a Sport (2013, 2015) ** viacnásobné pódiové umiestnenia v Slovenskom Cross Country [[Súbor:Pri bivakovom prelete Južného ostrova Nového Zélandu.jpg|thumb|Bivak počas viacdňového preletu na Novom Zélande]] * výkony: ** slovenský rekord v prelete (332 km FAI)<ref>https://spravy.stvr.sk/2025/07/juraj-koren-sa-stal-slovenskym-paraglajdovym-rekorderom/</ref> ** najdlhší FAI trojuholník na Slovensku (148,34 km) ** najdlhšie prelety na území Nepálu (144 km, 151 km) a Gruzínska (108 km) ** bivakovacie prelety v Himalájach, Kaukaze, Alpách, na Slovensku a Novom Zélande === Horolezectvo === * držiteľ ocenenia „bronzová karabína“ za projekt Alpská trilógia<ref name="james2022" /> * prvovýstupy v Antarktíde a Grónsku s následným zletom na paraglide<ref name="dennikn">https://hiking.dennikn.sk/ar/8249/juraj_koren_akceptoval_moznost_smrti_ked_liezol_bez_lana_gordicky_vrchol_v_himalajach_a_zletel_na_paraglide.html</ref> * zimný sólo prvovýstup Daidalos a Ikaros (M7), Vysoké Tatry (2021)<ref>https://www.emontana.cz/juraj-koren-zimni-solo-eiger-severni-stena/</ref> * za svoje výkony získal viacero čestných uznaní Slovenského horolezeckého spolku JAMES: ** prvovýstup cesty Prometheus (M9) na Jahňacom štíte spolu s Marekom Radovským (2021)<ref name="james2021">https://shsjames.org/vyhodnotenie-sezony-2021-v-manine-ocenenia-shs-james-a-reprezentacne-druzstva-2022/</ref> ** voľný prelez línie Magic Line (M8+) v zime spolu s Marekom Radovským (2021)<ref name="james2021" /> ** výstup severnou stenou Triglavu – Kuloár snov (M7, 1100 m) spolu s Máriom Mutalom (2024)<ref name="james2024">https://shsjames.org/zaver-sezony-komisie-alpinizmu-manin-2024/</ref> ** sólo výstup „K pocte Alexandrovej“ (600 m, 70°, WI3) v indických Himalájach<ref name="james2025">https://shsjames.org/vyhodnotenie-lezeckej-sezony-2025-komisiou-alpinizmu-shs-james-v-manine/</ref> * prvovýstup Kaiser Direkt v južnej stene Grossglockneru (M7), spolu s Radoslavom Grohom (2026)<ref>https://explorersweb.com/a-new-mixed-route-on-grossglockner/</ref> * viacero expedícií a pokusov v Himalájach === Skialpinizmus === [[Súbor:Zjazd Mittlehornu - Skialpinizmus.jpg|thumb|Zjazd v masíve Wetterhornu počas skialpinistického výstupu]] Juraj Koreň sa venuje aj skialpinizmu, ktorý realizuje v dvoch hlavných formách – tradičný skialpinizmus a kombinovaný štýl Fly to Ski, pri ktorom využíva paragliding na prístup alebo zostup z horských línií. ==== Tradičný skialpinizmus ==== * zjazd severnej steny Pic Lory (4087 m, S6-, 50–55°) (2026) * zjazd kuloáru medzi Col Aut a Col Turont v masíve Piz Boé (S6-) v Dolomitoch (2025) * zjazd svahov do 56° v oblasti Schönbichler Horn (S5+) (2025), výstup freesolo ľadom Linker Kuhle-luft-fall WI4-/4 ==== Fly to Ski ==== * bezmenný vrchol v masíve Dasskaran Needle (5450 m), Pakistan – zjazd západná stena (S3, do 35°), sólo, prístup a po zjazde zostup na paraglide (2024) * bezmenný vrchol južne od Hannuman Tibba (5470 m), India – zjazd severná stena (S4, do 45°), sólo, prístup pod stenu a zostup po zjazde na paraglide (2024) * Branderberger Kolm, Zillertal – zjazd južná stena (S3, do 38°), sólo, výstup F-PD, zostup po zjazde na paraglide (2025) * Kellenspitze a Ramsjoch, Zillertal – kombinácia línií severná stena a západná stena (S3, do 38°), sólo, prístup a zostup po zjazde na paraglide (2025) * Sandeg, Zillertal – zjazd západná stena (S3, do 38°), sólo, prístup na paraglide (2025) * Marchkopf, Zillertal – zjazd východná stena (S4, do 50°), s Martinom Gargulom, zostup po zjazde s využitím tandemového paraglidu (2025) * Mittelhorn, masív Wetterhorn, Švajčiarsko – kombinovaný výstup a zostup po zjazde s využitím paraglidingu, zjazd z výšky 3400m a zjazd z výšky 3700m (S4, do 40°) (2025) == Významné projekty a expedície == * '''Alpská trilógia''' – séria zimných sólo výstupov v Alpách, za ktorú získal ocenenie „bronzová karabína“<ref>https://www.trekland.sk/clanok/363/juraj-quot-durifuk-quot-koren-a-jeho-extremny-zivot</ref> [[Súbor:Freesolo cesty Smidt v severnej stene Matterhornu.jpg|thumb|Výstup severnou stenou Matterhornu v rámci projektu Alpská trilógia]] * '''Seven Virgin Summits''' – projekt zameraný na výstupy na menej preskúmané vrcholy v rôznych častiach sveta, často kombinovaný s paraglidingovým zletom<ref>https://hiking.dennikn.sk/ar/8249/juraj_koren_akceptoval_moznost_smrti_ked_liezol_bez_lana_gordicky_vrchol_v_himalajach_a_zletel_na_paraglide.html</ref><ref>https://jojsport.joj.sk/publicistika/udalost/71247-v-pozadi-uspechu-juraj-koren-a-jeho-prvovystup-v-himalajach</ref> * '''Paragliding na všetkých kontinentoch''' – projekt zameraný na realizáciu paraglidingových letov a expedícií na všetkých kontinentoch, ktorý sa mu podarilo postupne naplniť.<ref>https://zivot.pluska.sk/pribehy/prvy-let-skoncil-hnojisku-uprostred-luky-paraglajdista-juraj-obletel-vsetky-svetadiely</ref> * expedície kombinujúce horolezectvo a paragliding v oblastiach ako Himaláje, Antarktída a Grónsko == Referencie == <references/> == Externé odkazy == * https://www.redbull.com/sk-sk/collections/juraj-koren-durifuk [[Kategória:Slovenskí paraglidisti]] [[Kategória:Slovenskí horolezci]] [[Kategória:Narodení v roku 1992]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] r9gm8bvh0287vfres9zbxzkxxvc9u5c 8199148 8199143 2026-04-16T12:28:55Z Lydulienka 291960 Jazyková korekcia, pridaná kategoria Slovenski skialpinisti 8199148 wikitext text/x-wiki {{UU|20260414}} {{Infobox športovec | meno = Juraj Koreň | dátum narodenia = 3. január 1992 | miesto narodenia = Stará Ľubovňa | národnosť = slovenská | prezývka = Ďurifuk | výška = 183 cm | šport = paragliding, horolezectvo, skialpinizmus | disciplína = hike & fly, cross-country paragliding | obrázok = Juraj Koreň - Redbul XAlps 2025.jpg }} '''Juraj Koreň''' (*3. január 1992, Stará Ľubovňa) je slovenský [[paragliding|paraglidista]], [[horolezectvo|horolezec]] a [[skialpinizmus|skialpinista]]. Venuje sa viacerým disciplínam kombinujúcim paragliding a pohyb v horskom teréne, ako sú hike & fly, climb & fly a fly & ski, cross-country paraglidingu, ako aj bivakovým viacdňovým preletom. Je slovenským reprezentantom v disciplínach kombinujúcich paragliding a pohyb v horskom teréne a venuje sa aj extrémnym horským projektom a expedíciám. [[Súbor:Počas bivakového preletu dlhého 1100km južným ostrovom nového zélandu.jpg|thumb|Juraj Koreň počas bivakového preletu na Novom Zélande]] Je účastníkom pretekov [[Red Bull X-Alps]], ktoré patria medzi najnáročnejšie vytrvalostné podujatia na svete.<ref>https://sportnet.sme.sk/spravy/sport-juraj-koren-start-najtazsie-preteky-red-bull-x-alps-2025/</ref> == Kariéra == [[Súbor:Red Bull X-Alps 2025 - Hike&Fly.jpg|thumb|Juraj Koreň počas pretekov Red Bull X-Alps 2025]] Paraglidingu sa venuje od detstva a prvý samostatný let absolvoval vo veku šiestich rokov. Postupne sa vyprofiloval na výkonnostného pilota so zameraním na prelety, bivakovacie lietanie a disciplínu hike & fly. Medzi jeho najvýznamnejšie športové výsledky patrí účasť na pretekoch Red Bull X-Alps, kde sa v roku 2025 umiestnil na 13. mieste a stal sa prvým slovenským pretekárom v histórii, ktorý tieto preteky úspešne dokončil.<ref>https://www.redbull.com/sk-sk/juraj-koren-red-bull-x-alps-2025-report</ref> [[Súbor:Red Bull X-Alps 2025 - Juraj Koreň.jpg|thumb|Let počas pretekov Red Bull X-Alps]] V tom istom roku sa stal prvým slovenským pilotom v histórii, ktorý sa umiestnil na stupni víťazov v celkovom hodnotení XContest Open, keď obsadil 3. miesto.<ref>https://www.redbull.com/sk-sk/juraj-koren-durifuk-3-miesto-xcontest-2025</ref> Dosiahol slovenský rekord v prelete na vzdialenosť 332 km (FAI).<ref>https://spravy.stvr.sk/2025/07/juraj-koren-sa-stal-slovenskym-paraglajdovym-rekorderom/</ref> Absolvoval trasu Cesty hrdinov SNP štýlom hike & fly, kombinujúc peší presun s paraglidingovými preletmi v rámci projektu zameraného na prechod Slovenska.<ref>https://www.redbull.com/sk-sk/videos/juraj-koren-cez-slovensko-paragliding-video</ref> Jedným z jeho cieľov bolo realizovať paraglidingové projekty na všetkých svetadieloch, čo sa mu postupne podarilo naplniť. Počas svojej kariéry lietal a realizoval expedície v Európe, Ázii, Afrike, Severnej a Južnej Amerike, Austrálii aj Antarktíde.<ref>https://zivot.pluska.sk/pribehy/prvy-let-skoncil-hnojisku-uprostred-luky-paraglajdista-juraj-obletel-vsetky-svetadiely</ref> Okrem súťažného lietania sa venuje aj expedíciám kombinujúcim horolezectvo a paragliding. Je držiteľom ocenenia „bronzová karabína“ za projekt Alpská trilógia, ktorý zahŕňal zimné sólo výstupy na významné alpské severné steny – Eiger, Matterhorn a Grandes Jorasses – kombinované s paraglidingovým zletom z vrcholu.<ref name="james2022">https://shsjames.org/zhodnotenie-sezony-2022-v-manine/</ref><ref>https://www.emontana.cz/juraj-koren-zimni-solo-eiger-severni-stena/</ref> Z vrcholu Grandes Jorasses sa mu podarilo uskutočniť paraglidingový zlet, zatiaľ čo z Matterhornu a Eigeru zostúpil pešo pre nepriaznivé podmienky. Juraj Koreň je členom reprezentácie Slovenského horolezeckého spolku JAMES v tradičnom skialpinizme.<ref>https://shsjames.org/nominacie-do-reprezentacneho-teamu-komisie-tradicneho-skialpinizmu/</ref> Venuje sa extrémnemu skialpinizmu, často v kombinácii s paraglidingom, pričom realizuje výstupy a zjazdy v strmých vysokohorských stenách v Alpách a Himalájach. Jeho projekty zahŕňajú výstupy a zjazdy v obtiažnostiach S4 až S6, často v sólo štýle a s využitím paraglidingu na prístup alebo zostup. Medzi jeho významné výkony patria napríklad zjazdy strmých línií v oblasti Zillertalu, Dolomitov a Himalájí, vrátane svahov s obtiažnosťou do 55° a technicky náročných kuloárov v kategóriách S5 až S6. == Športové úspechy == === Paragliding === [[Súbor:Red Bull X-Alps 2025 v cieli aj so svojím tímom zľava Pavel Cibulka, Zdeno Vacke, Juraj Koreň a Filip Benček.jpg|thumb|Juraj Koreň v cieli pretekov Red Bull X-Alps 2025 so svojím tímom]] * výsledky v súťaži XContest: ** Slovensko: *** 1. miesto – Open aj Sport (2013)<ref>https://www.xcontest.org/2013/slovakia/poradie-open/</ref> *** 2. miesto – Open (2014)<ref>https://www.xcontest.org/2014/slovakia/poradie-open/</ref> *** 1. miesto – Open aj Sport (2015)<ref>https://www.xcontest.org/2015/slovakia/poradie-open/</ref> *** 3. miesto – Open, 1. miesto – Sport (2017)<ref>https://www.xcontest.org/2017/slovakia/poradie-open/</ref> ** Svet: *** 3. miesto – Open, 1. miesto – Sport (2025)<ref>https://www.xcontest.org/2025/world/cs/poradi-pg-open/</ref> * medzinárodné preteky: ** Red Bull X-Alps: *** 13. miesto (2025)<ref>https://www.redbull.com/sk-sk/juraj-koren-red-bull-x-alps-2025-report</ref> ** X-Pyr: *** 6. miesto (2016)<ref>https://x-pyr.com/history/2016-h/</ref> *** 7. miesto (2018)<ref>https://x-pyr.com/history/2018-h/</ref> ** X-Berg: *** 1. miesto (2016)<ref>https://www.xbergchallenge.com/2016-results/</ref> *** 3. miesto (2017)<ref>https://www.xbergchallenge.com/2017-results/</ref> ** Bornes to Fly: *** 7. miesto (2017) ** Majstrovstvá Talianska: *** 4. miesto – Meduno (2013) * národné súťaže: ** víťaz Slovenského pohára a Slovenského Cross Country v kategóriách Open a Sport (2013, 2015) ** viacnásobné pódiové umiestnenia v Slovenskom Cross Country [[Súbor:Pri bivakovom prelete Južného ostrova Nového Zélandu.jpg|thumb|Bivak počas viacdňového preletu na Novom Zélande]] * výkony: ** slovenský rekord v prelete (332 km FAI)<ref>https://spravy.stvr.sk/2025/07/juraj-koren-sa-stal-slovenskym-paraglajdovym-rekorderom/</ref> ** najdlhší FAI trojuholník na Slovensku (148,34 km) ** najdlhšie prelety na území Nepálu (144 km, 151 km) a Gruzínska (108 km) ** bivakovacie prelety v Himalájach, Kaukaze, Alpách, na Slovensku a Novom Zélande === Horolezectvo === * držiteľ ocenenia „bronzová karabína“ za projekt Alpská trilógia<ref name="james2022" /> * prvovýstupy v Antarktíde a Grónsku s následným zletom na paraglide<ref name="dennikn">https://hiking.dennikn.sk/ar/8249/juraj_koren_akceptoval_moznost_smrti_ked_liezol_bez_lana_gordicky_vrchol_v_himalajach_a_zletel_na_paraglide.html</ref> * zimný sólo prvovýstup Daidalos a Ikaros (M7), Vysoké Tatry (2021)<ref>https://www.emontana.cz/juraj-koren-zimni-solo-eiger-severni-stena/</ref> * za svoje výkony získal viacero čestných uznaní Slovenského horolezeckého spolku JAMES: ** prvovýstup cesty Prometheus (M9) na Jahňacom štíte spolu s Marekom Radovským (2021)<ref name="james2021">https://shsjames.org/vyhodnotenie-sezony-2021-v-manine-ocenenia-shs-james-a-reprezentacne-druzstva-2022/</ref> ** voľný prelez línie Magic Line (M8+) v zime spolu s Marekom Radovským (2021)<ref name="james2021" /> ** výstup severnou stenou Triglavu – Kuloár snov (M7, 1100 m) spolu s Máriom Mutalom (2024)<ref name="james2024">https://shsjames.org/zaver-sezony-komisie-alpinizmu-manin-2024/</ref> ** sólo výstup „K pocte Alexandrovej“ (600 m, 70°, WI3) v indických Himalájach<ref name="james2025">https://shsjames.org/vyhodnotenie-lezeckej-sezony-2025-komisiou-alpinizmu-shs-james-v-manine/</ref> * prvovýstup Kaiser Direkt v južnej stene Grossglockneru (M7), spolu s Radoslavom Grohom (2026)<ref>https://explorersweb.com/a-new-mixed-route-on-grossglockner/</ref> * viacero expedícií a pokusov v Himalájach === Skialpinizmus === [[Súbor:Zjazd Mittlehornu - Skialpinizmus.jpg|thumb|Zjazd v masíve Wetterhornu počas skialpinistického výstupu]] Juraj Koreň sa venuje aj skialpinizmu, ktorý realizuje v dvoch hlavných formách – tradičný skialpinizmus a kombinovaný štýl Fly to Ski, pri ktorom využíva paragliding na prístup alebo zostup z horských línií. ==== Tradičný skialpinizmus ==== * zjazd severnej steny Pic Lory (4087 m, S6-, 50–55°) (2026) * zjazd kuloáru medzi Col Aut a Col Turont v masíve Piz Boé (S6-) v Dolomitoch (2025) * zjazd svahov do 56° v oblasti Schönbichler Horn (S5+) (2025), výstup freesolo ľadom Linker Kuhle-luft-fall WI4-/4 ==== Fly to Ski ==== * bezmenný vrchol v masíve Dasskaran Needle (5450 m), Pakistan – zjazd západná stena (S3, do 35°), sólo, prístup a po zjazde zostup na paraglide (2024) * bezmenný vrchol južne od Hannuman Tibba (5470 m), India – zjazd severná stena (S4, do 45°), sólo, prístup pod stenu a zostup po zjazde na paraglide (2024) * Branderberger Kolm, Zillertal – zjazd južná stena (S3, do 38°), sólo, výstup F-PD, zostup po zjazde na paraglide (2025) * Kellenspitze a Ramsjoch, Zillertal – kombinácia línií severná stena a západná stena (S3, do 38°), sólo, prístup a zostup po zjazde na paraglide (2025) * Sandeg, Zillertal – zjazd západná stena (S3, do 38°), sólo, prístup na paraglide (2025) * Marchkopf, Zillertal – zjazd východná stena (S4, do 50°), s Martinom Gargulom, zostup po zjazde s využitím tandemového paraglidu (2025) * Mittelhorn, masív Wetterhorn, Švajčiarsko – kombinovaný výstup a zostup po zjazde s využitím paraglidingu, zjazd z výšky 3400m a zjazd z výšky 3700m (S4, do 40°) (2025) == Významné projekty a expedície == * '''Alpská trilógia''' – séria zimných sólo výstupov v Alpách, za ktorú získal ocenenie „bronzová karabína“<ref>https://www.trekland.sk/clanok/363/juraj-quot-durifuk-quot-koren-a-jeho-extremny-zivot</ref> [[Súbor:Freesolo cesty Smidt v severnej stene Matterhornu.jpg|thumb|Výstup severnou stenou Matterhornu v rámci projektu Alpská trilógia]] * '''Seven Virgin Summits''' – projekt zameraný na výstupy na menej preskúmané vrcholy v rôznych častiach sveta, často kombinovaný s paraglidingovým zletom<ref>https://hiking.dennikn.sk/ar/8249/juraj_koren_akceptoval_moznost_smrti_ked_liezol_bez_lana_gordicky_vrchol_v_himalajach_a_zletel_na_paraglide.html</ref><ref>https://jojsport.joj.sk/publicistika/udalost/71247-v-pozadi-uspechu-juraj-koren-a-jeho-prvovystup-v-himalajach</ref> * '''Paragliding na všetkých kontinentoch''' – projekt zameraný na realizáciu paraglidingových letov a expedícií na všetkých kontinentoch, ktorý sa mu podarilo postupne naplniť.<ref>https://zivot.pluska.sk/pribehy/prvy-let-skoncil-hnojisku-uprostred-luky-paraglajdista-juraj-obletel-vsetky-svetadiely</ref> * expedície kombinujúce horolezectvo a paragliding v oblastiach ako Himaláje, Antarktída a Grónsko == Referencie == <references/> == Externé odkazy == * https://www.redbull.com/sk-sk/collections/juraj-koren-durifuk [[Kategória:Slovenskí paraglidisti]] [[Kategória:Slovenskí horolezci]] [[Kategória:Narodení v roku 1992]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Slovenskí skialpinisti]] qbbdb7kwt841wq2l4c2pgcqgfavjddt 8199228 8199148 2026-04-16T15:12:15Z Lydulienka 291960 Externé odkazy - Oficialna stranka Redbull XAlps 8199228 wikitext text/x-wiki {{UU|20260414}} {{Infobox športovec | meno = Juraj Koreň | dátum narodenia = 3. január 1992 | miesto narodenia = Stará Ľubovňa | národnosť = slovenská | prezývka = Ďurifuk | výška = 183 cm | šport = paragliding, horolezectvo, skialpinizmus | disciplína = hike & fly, cross-country paragliding | obrázok = Juraj Koreň - Redbul XAlps 2025.jpg }} '''Juraj Koreň''' (*3. január 1992, Stará Ľubovňa) je slovenský [[paragliding|paraglidista]], [[horolezectvo|horolezec]] a [[skialpinizmus|skialpinista]]. Venuje sa viacerým disciplínam kombinujúcim paragliding a pohyb v horskom teréne, ako sú hike & fly, climb & fly a fly & ski, cross-country paraglidingu, ako aj bivakovým viacdňovým preletom. Je slovenským reprezentantom v disciplínach kombinujúcich paragliding a pohyb v horskom teréne a venuje sa aj extrémnym horským projektom a expedíciám. [[Súbor:Počas bivakového preletu dlhého 1100km južným ostrovom nového zélandu.jpg|thumb|Juraj Koreň počas bivakového preletu na Novom Zélande]] Je účastníkom pretekov [[Red Bull X-Alps]], ktoré patria medzi najnáročnejšie vytrvalostné podujatia na svete.<ref>https://sportnet.sme.sk/spravy/sport-juraj-koren-start-najtazsie-preteky-red-bull-x-alps-2025/</ref> == Kariéra == [[Súbor:Red Bull X-Alps 2025 - Hike&Fly.jpg|thumb|Juraj Koreň počas pretekov Red Bull X-Alps 2025]] Paraglidingu sa venuje od detstva a prvý samostatný let absolvoval vo veku šiestich rokov. Postupne sa vyprofiloval na výkonnostného pilota so zameraním na prelety, bivakovacie lietanie a disciplínu hike & fly. Medzi jeho najvýznamnejšie športové výsledky patrí účasť na pretekoch Red Bull X-Alps, kde sa v roku 2025 umiestnil na 13. mieste a stal sa prvým slovenským pretekárom v histórii, ktorý tieto preteky úspešne dokončil.<ref>https://www.redbull.com/sk-sk/juraj-koren-red-bull-x-alps-2025-report</ref> [[Súbor:Red Bull X-Alps 2025 - Juraj Koreň.jpg|thumb|Let počas pretekov Red Bull X-Alps]] V tom istom roku sa stal prvým slovenským pilotom v histórii, ktorý sa umiestnil na stupni víťazov v celkovom hodnotení XContest Open, keď obsadil 3. miesto.<ref>https://www.redbull.com/sk-sk/juraj-koren-durifuk-3-miesto-xcontest-2025</ref> Dosiahol slovenský rekord v prelete na vzdialenosť 332 km (FAI).<ref>https://spravy.stvr.sk/2025/07/juraj-koren-sa-stal-slovenskym-paraglajdovym-rekorderom/</ref> Absolvoval trasu Cesty hrdinov SNP štýlom hike & fly, kombinujúc peší presun s paraglidingovými preletmi v rámci projektu zameraného na prechod Slovenska.<ref>https://www.redbull.com/sk-sk/videos/juraj-koren-cez-slovensko-paragliding-video</ref> Jedným z jeho cieľov bolo realizovať paraglidingové projekty na všetkých svetadieloch, čo sa mu postupne podarilo naplniť. Počas svojej kariéry lietal a realizoval expedície v Európe, Ázii, Afrike, Severnej a Južnej Amerike, Austrálii aj Antarktíde.<ref>https://zivot.pluska.sk/pribehy/prvy-let-skoncil-hnojisku-uprostred-luky-paraglajdista-juraj-obletel-vsetky-svetadiely</ref> Okrem súťažného lietania sa venuje aj expedíciám kombinujúcim horolezectvo a paragliding. Je držiteľom ocenenia „bronzová karabína“ za projekt Alpská trilógia, ktorý zahŕňal zimné sólo výstupy na významné alpské severné steny – Eiger, Matterhorn a Grandes Jorasses – kombinované s paraglidingovým zletom z vrcholu.<ref name="james2022">https://shsjames.org/zhodnotenie-sezony-2022-v-manine/</ref><ref>https://www.emontana.cz/juraj-koren-zimni-solo-eiger-severni-stena/</ref> Z vrcholu Grandes Jorasses sa mu podarilo uskutočniť paraglidingový zlet, zatiaľ čo z Matterhornu a Eigeru zostúpil pešo pre nepriaznivé podmienky. Juraj Koreň je členom reprezentácie Slovenského horolezeckého spolku JAMES v tradičnom skialpinizme.<ref>https://shsjames.org/nominacie-do-reprezentacneho-teamu-komisie-tradicneho-skialpinizmu/</ref> Venuje sa extrémnemu skialpinizmu, často v kombinácii s paraglidingom, pričom realizuje výstupy a zjazdy v strmých vysokohorských stenách v Alpách a Himalájach. Jeho projekty zahŕňajú výstupy a zjazdy v obtiažnostiach S4 až S6, často v sólo štýle a s využitím paraglidingu na prístup alebo zostup. Medzi jeho významné výkony patria napríklad zjazdy strmých línií v oblasti Zillertalu, Dolomitov a Himalájí, vrátane svahov s obtiažnosťou do 55° a technicky náročných kuloárov v kategóriách S5 až S6. == Športové úspechy == === Paragliding === [[Súbor:Red Bull X-Alps 2025 v cieli aj so svojím tímom zľava Pavel Cibulka, Zdeno Vacke, Juraj Koreň a Filip Benček.jpg|thumb|Juraj Koreň v cieli pretekov Red Bull X-Alps 2025 so svojím tímom]] * výsledky v súťaži XContest: ** Slovensko: *** 1. miesto – Open aj Sport (2013)<ref>https://www.xcontest.org/2013/slovakia/poradie-open/</ref> *** 2. miesto – Open (2014)<ref>https://www.xcontest.org/2014/slovakia/poradie-open/</ref> *** 1. miesto – Open aj Sport (2015)<ref>https://www.xcontest.org/2015/slovakia/poradie-open/</ref> *** 3. miesto – Open, 1. miesto – Sport (2017)<ref>https://www.xcontest.org/2017/slovakia/poradie-open/</ref> ** Svet: *** 3. miesto – Open, 1. miesto – Sport (2025)<ref>https://www.xcontest.org/2025/world/cs/poradi-pg-open/</ref> * medzinárodné preteky: ** Red Bull X-Alps: *** 13. miesto (2025)<ref>https://www.redbull.com/sk-sk/juraj-koren-red-bull-x-alps-2025-report</ref> ** X-Pyr: *** 6. miesto (2016)<ref>https://x-pyr.com/history/2016-h/</ref> *** 7. miesto (2018)<ref>https://x-pyr.com/history/2018-h/</ref> ** X-Berg: *** 1. miesto (2016)<ref>https://www.xbergchallenge.com/2016-results/</ref> *** 3. miesto (2017)<ref>https://www.xbergchallenge.com/2017-results/</ref> ** Bornes to Fly: *** 7. miesto (2017) ** Majstrovstvá Talianska: *** 4. miesto – Meduno (2013) * národné súťaže: ** víťaz Slovenského pohára a Slovenského Cross Country v kategóriách Open a Sport (2013, 2015) ** viacnásobné pódiové umiestnenia v Slovenskom Cross Country [[Súbor:Pri bivakovom prelete Južného ostrova Nového Zélandu.jpg|thumb|Bivak počas viacdňového preletu na Novom Zélande]] * výkony: ** slovenský rekord v prelete (332 km FAI)<ref>https://spravy.stvr.sk/2025/07/juraj-koren-sa-stal-slovenskym-paraglajdovym-rekorderom/</ref> ** najdlhší FAI trojuholník na Slovensku (148,34 km) ** najdlhšie prelety na území Nepálu (144 km, 151 km) a Gruzínska (108 km) ** bivakovacie prelety v Himalájach, Kaukaze, Alpách, na Slovensku a Novom Zélande === Horolezectvo === * držiteľ ocenenia „bronzová karabína“ za projekt Alpská trilógia<ref name="james2022" /> * prvovýstupy v Antarktíde a Grónsku s následným zletom na paraglide<ref name="dennikn">https://hiking.dennikn.sk/ar/8249/juraj_koren_akceptoval_moznost_smrti_ked_liezol_bez_lana_gordicky_vrchol_v_himalajach_a_zletel_na_paraglide.html</ref> * zimný sólo prvovýstup Daidalos a Ikaros (M7), Vysoké Tatry (2021)<ref>https://www.emontana.cz/juraj-koren-zimni-solo-eiger-severni-stena/</ref> * za svoje výkony získal viacero čestných uznaní Slovenského horolezeckého spolku JAMES: ** prvovýstup cesty Prometheus (M9) na Jahňacom štíte spolu s Marekom Radovským (2021)<ref name="james2021">https://shsjames.org/vyhodnotenie-sezony-2021-v-manine-ocenenia-shs-james-a-reprezentacne-druzstva-2022/</ref> ** voľný prelez línie Magic Line (M8+) v zime spolu s Marekom Radovským (2021)<ref name="james2021" /> ** výstup severnou stenou Triglavu – Kuloár snov (M7, 1100 m) spolu s Máriom Mutalom (2024)<ref name="james2024">https://shsjames.org/zaver-sezony-komisie-alpinizmu-manin-2024/</ref> ** sólo výstup „K pocte Alexandrovej“ (600 m, 70°, WI3) v indických Himalájach<ref name="james2025">https://shsjames.org/vyhodnotenie-lezeckej-sezony-2025-komisiou-alpinizmu-shs-james-v-manine/</ref> * prvovýstup Kaiser Direkt v južnej stene Grossglockneru (M7), spolu s Radoslavom Grohom (2026)<ref>https://explorersweb.com/a-new-mixed-route-on-grossglockner/</ref> * viacero expedícií a pokusov v Himalájach === Skialpinizmus === [[Súbor:Zjazd Mittlehornu - Skialpinizmus.jpg|thumb|Zjazd v masíve Wetterhornu počas skialpinistického výstupu]] Juraj Koreň sa venuje aj skialpinizmu, ktorý realizuje v dvoch hlavných formách – tradičný skialpinizmus a kombinovaný štýl Fly to Ski, pri ktorom využíva paragliding na prístup alebo zostup z horských línií. ==== Tradičný skialpinizmus ==== * zjazd severnej steny Pic Lory (4087 m, S6-, 50–55°) (2026) * zjazd kuloáru medzi Col Aut a Col Turont v masíve Piz Boé (S6-) v Dolomitoch (2025) * zjazd svahov do 56° v oblasti Schönbichler Horn (S5+) (2025), výstup freesolo ľadom Linker Kuhle-luft-fall WI4-/4 ==== Fly to Ski ==== * bezmenný vrchol v masíve Dasskaran Needle (5450 m), Pakistan – zjazd západná stena (S3, do 35°), sólo, prístup a po zjazde zostup na paraglide (2024) * bezmenný vrchol južne od Hannuman Tibba (5470 m), India – zjazd severná stena (S4, do 45°), sólo, prístup pod stenu a zostup po zjazde na paraglide (2024) * Branderberger Kolm, Zillertal – zjazd južná stena (S3, do 38°), sólo, výstup F-PD, zostup po zjazde na paraglide (2025) * Kellenspitze a Ramsjoch, Zillertal – kombinácia línií severná stena a západná stena (S3, do 38°), sólo, prístup a zostup po zjazde na paraglide (2025) * Sandeg, Zillertal – zjazd západná stena (S3, do 38°), sólo, prístup na paraglide (2025) * Marchkopf, Zillertal – zjazd východná stena (S4, do 50°), s Martinom Gargulom, zostup po zjazde s využitím tandemového paraglidu (2025) * Mittelhorn, masív Wetterhorn, Švajčiarsko – kombinovaný výstup a zostup po zjazde s využitím paraglidingu, zjazd z výšky 3400m a zjazd z výšky 3700m (S4, do 40°) (2025) == Významné projekty a expedície == * '''Alpská trilógia''' – séria zimných sólo výstupov v Alpách, za ktorú získal ocenenie „bronzová karabína“<ref>https://www.trekland.sk/clanok/363/juraj-quot-durifuk-quot-koren-a-jeho-extremny-zivot</ref> [[Súbor:Freesolo cesty Smidt v severnej stene Matterhornu.jpg|thumb|Výstup severnou stenou Matterhornu v rámci projektu Alpská trilógia]] * '''Seven Virgin Summits''' – projekt zameraný na výstupy na menej preskúmané vrcholy v rôznych častiach sveta, často kombinovaný s paraglidingovým zletom<ref>https://hiking.dennikn.sk/ar/8249/juraj_koren_akceptoval_moznost_smrti_ked_liezol_bez_lana_gordicky_vrchol_v_himalajach_a_zletel_na_paraglide.html</ref><ref>https://jojsport.joj.sk/publicistika/udalost/71247-v-pozadi-uspechu-juraj-koren-a-jeho-prvovystup-v-himalajach</ref> * '''Paragliding na všetkých kontinentoch''' – projekt zameraný na realizáciu paraglidingových letov a expedícií na všetkých kontinentoch, ktorý sa mu podarilo postupne naplniť.<ref>https://zivot.pluska.sk/pribehy/prvy-let-skoncil-hnojisku-uprostred-luky-paraglajdista-juraj-obletel-vsetky-svetadiely</ref> * expedície kombinujúce horolezectvo a paragliding v oblastiach ako Himaláje, Antarktída a Grónsko == Referencie == <references/> == Externé odkazy == * https://www.redbull.com/sk-sk/collections/juraj-koren-durifuk * https://www.redbullxalps.com/int-en [[Kategória:Slovenskí paraglidisti]] [[Kategória:Slovenskí horolezci]] [[Kategória:Narodení v roku 1992]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Slovenskí skialpinisti]] 7bjeh7r22jsn5ttw6gf1p0rmaqqxyfi 8199453 8199228 2026-04-17T06:09:28Z Lydulienka 291960 Edit textu 8199453 wikitext text/x-wiki {{UU|20260414}} {{Infobox športovec | meno = Juraj Koreň | dátum narodenia = 3. január 1992 | miesto narodenia = Stará Ľubovňa | národnosť = slovenská | prezývka = Ďurifuk | výška = 183 cm | šport = paragliding, horolezectvo, skialpinizmus | disciplína = hike & fly, cross-country paragliding | obrázok = Juraj Koreň - Redbul XAlps 2025.jpg }} '''Juraj Koreň''' (*3. január 1992, Stará Ľubovňa) je slovenský [[paragliding|paraglidista]], [[horolezectvo|horolezec]] a [[skialpinizmus|skialpinista]]. Venuje sa viacerým disciplínam kombinujúcim paragliding a pohyb v horskom teréne, ako sú hike & fly, climb & fly a fly & ski, cross-country paraglidingu, ako aj bivakovým viacdňovým preletom. Je slovenským reprezentantom v disciplínach kombinujúcich paragliding a pohyb v horskom teréne a venuje sa aj extrémnym horským projektom a expedíciám. [[Súbor:Počas bivakového preletu dlhého 1100km južným ostrovom nového zélandu.jpg|thumb|Juraj Koreň počas bivakového preletu na Novom Zélande]] Je účastníkom pretekov [[Red Bull X-Alps]], ktoré patria medzi najnáročnejšie vytrvalostné podujatia na svete.<ref>https://sportnet.sme.sk/spravy/sport-juraj-koren-start-najtazsie-preteky-red-bull-x-alps-2025/</ref> == Kariéra == [[Súbor:Red Bull X-Alps 2025 - Hike&Fly.jpg|thumb|Juraj Koreň počas pretekov Red Bull X-Alps 2025]] Paraglidingu sa venuje od detstva a prvý samostatný let absolvoval vo veku šiestich rokov. Postupne sa vyprofiloval na výkonnostného pilota so zameraním na prelety, bivakovacie lietanie a disciplínu hike & fly. Medzi jeho najvýznamnejšie športové výsledky patrí účasť na pretekoch Red Bull X-Alps, kde sa v roku 2025 umiestnil na 13. mieste a stal sa prvým slovenským pretekárom v histórii, ktorý tieto preteky úspešne dokončil.<ref>https://www.redbull.com/sk-sk/juraj-koren-red-bull-x-alps-2025-report</ref> [[Súbor:Red Bull X-Alps 2025 - Juraj Koreň.jpg|thumb|Let počas pretekov Red Bull X-Alps]]V tom istom roku sa stal prvým slovenským pilotom v histórii, ktorý sa umiestnil na stupni víťazov v celkovom hodnotení XContest Open, keď obsadil 3. miesto.<ref>https://www.redbull.com/sk-sk/juraj-koren-durifuk-3-miesto-xcontest-2025</ref> Dosiahol slovenský rekord v prelete na vzdialenosť 332 km (FAI).<ref>https://spravy.stvr.sk/2025/07/juraj-koren-sa-stal-slovenskym-paraglajdovym-rekorderom/</ref> Absolvoval trasu Cesty hrdinov SNP štýlom hike & fly, kombinujúc peší presun s paraglidingovými preletmi v rámci projektu zameraného na prechod Slovenska.<ref>https://www.redbull.com/sk-sk/videos/juraj-koren-cez-slovensko-paragliding-video</ref> Jedným z jeho cieľov bolo realizovať paraglidingové projekty na všetkých svetadieloch, čo sa mu postupne podarilo naplniť. Počas svojej kariéry lietal a realizoval expedície v Európe, Ázii, Afrike, Severnej a Južnej Amerike, Austrálii aj Antarktíde.<ref>https://zivot.pluska.sk/pribehy/prvy-let-skoncil-hnojisku-uprostred-luky-paraglajdista-juraj-obletel-vsetky-svetadiely</ref> Okrem súťažného lietania sa venuje aj expedíciám kombinujúcim horolezectvo a paragliding. Je držiteľom ocenenia „bronzová karabína“ za projekt Alpská trilógia, ktorý zahŕňal zimné sólo výstupy na významné alpské severné steny – Eiger, Matterhorn a Grandes Jorasses – kombinované s paraglidingovým zletom z vrcholu.<ref name="james2022">https://shsjames.org/zhodnotenie-sezony-2022-v-manine/</ref><ref>https://www.emontana.cz/juraj-koren-zimni-solo-eiger-severni-stena/</ref> Z vrcholu Grandes Jorasses sa mu podarilo uskutočniť paraglidingový zlet, zatiaľ čo z Matterhornu a Eigeru zostúpil pešo pre nepriaznivé podmienky. Od roku 2025 je členom reprezentácie Slovenského horolezeckého spolku JAMES v tradičnom skialpinizme.<ref>https://shsjames.org/nominacie-do-reprezentacneho-teamu-komisie-tradicneho-skialpinizmu/</ref> Venuje sa tradičnému skialpinizmu, často v kombinácii s paraglidingom, pričom realizuje výstupy a zjazdy v strmých vysokohorských stenách v Alpách a Himalájach. Jeho projekty zahŕňajú výstupy a zjazdy v obtiažnostiach S4 až S6, často v sólo štýle a s využitím paraglidingu na prístup alebo zostup. Medzi jeho významné výkony patria napríklad zjazdy strmých línií v oblasti Zillertalu, Dolomitov a Himalájí, vrátane svahov s obtiažnosťou do 55° a technicky náročných kuloárov v kategóriách S5 až S6. == Športové úspechy == === Paragliding === [[Súbor:Red Bull X-Alps 2025 v cieli aj so svojím tímom zľava Pavel Cibulka, Zdeno Vacke, Juraj Koreň a Filip Benček.jpg|thumb|Juraj Koreň v cieli pretekov Red Bull X-Alps 2025 so svojím tímom]] * výsledky v súťaži XContest: ** Slovensko: *** 1. miesto – Open aj Sport (2013)<ref>https://www.xcontest.org/2013/slovakia/poradie-open/</ref> *** 2. miesto – Open (2014)<ref>https://www.xcontest.org/2014/slovakia/poradie-open/</ref> *** 1. miesto – Open aj Sport (2015)<ref>https://www.xcontest.org/2015/slovakia/poradie-open/</ref> *** 3. miesto – Open, 1. miesto – Sport (2017)<ref>https://www.xcontest.org/2017/slovakia/poradie-open/</ref> ** Svet: *** 3. miesto – Open, 1. miesto – Sport (2025)<ref>https://www.xcontest.org/2025/world/cs/poradi-pg-open/</ref> * medzinárodné preteky: ** Red Bull X-Alps: *** 13. miesto (2025)<ref>https://www.redbull.com/sk-sk/juraj-koren-red-bull-x-alps-2025-report</ref> ** X-Pyr: *** 6. miesto (2016)<ref>https://x-pyr.com/history/2016-h/</ref> *** 7. miesto (2018)<ref>https://x-pyr.com/history/2018-h/</ref> ** X-Berg: *** 1. miesto (2016)<ref>https://www.xbergchallenge.com/2016-results/</ref> *** 3. miesto (2017)<ref>https://www.xbergchallenge.com/2017-results/</ref> ** Bornes to Fly: *** 7. miesto (2017) ** Majstrovstvá Talianska: *** 4. miesto – Meduno (2013) * národné súťaže: ** víťaz Slovenského pohára a Slovenského Cross Country v kategóriách Open a Sport (2013, 2015) ** viacnásobné pódiové umiestnenia v Slovenskom Cross Country [[Súbor:Pri bivakovom prelete Južného ostrova Nového Zélandu.jpg|thumb|Bivak počas viacdňového preletu na Novom Zélande]] * výkony: ** slovenský rekord v prelete (332 km FAI)<ref>https://spravy.stvr.sk/2025/07/juraj-koren-sa-stal-slovenskym-paraglajdovym-rekorderom/</ref> ** najdlhší FAI trojuholník na Slovensku (148,34 km) ** najdlhšie prelety na území Nepálu (144 km, 151 km) a Gruzínska (108 km) ** bivakovacie prelety v Himalájach, Kaukaze, Alpách, na Slovensku a Novom Zélande === Horolezectvo === * držiteľ ocenenia „bronzová karabína“ za projekt Alpská trilógia<ref name="james2022" /> * prvovýstupy v Antarktíde a Grónsku s následným zletom na paraglide<ref name="dennikn">https://hiking.dennikn.sk/ar/8249/juraj_koren_akceptoval_moznost_smrti_ked_liezol_bez_lana_gordicky_vrchol_v_himalajach_a_zletel_na_paraglide.html</ref> * zimný sólo prvovýstup Daidalos a Ikaros (M7), Vysoké Tatry (2021)<ref>https://www.emontana.cz/juraj-koren-zimni-solo-eiger-severni-stena/</ref> * za svoje výkony získal viacero čestných uznaní Slovenského horolezeckého spolku JAMES: ** prvovýstup cesty Prometheus (M9) na Jahňacom štíte spolu s Marekom Radovským (2021)<ref name="james2021">https://shsjames.org/vyhodnotenie-sezony-2021-v-manine-ocenenia-shs-james-a-reprezentacne-druzstva-2022/</ref> ** voľný prelez línie Magic Line (M8+) v zime spolu s Marekom Radovským (2021)<ref name="james2021" /> ** výstup severnou stenou Triglavu – Kuloár snov (M7, 1100 m) spolu s Máriom Mutalom (2024)<ref name="james2024">https://shsjames.org/zaver-sezony-komisie-alpinizmu-manin-2024/</ref> ** sólo výstup „K pocte Alexandrovej“ (600 m, 70°, WI3) v indických Himalájach<ref name="james2025">https://shsjames.org/vyhodnotenie-lezeckej-sezony-2025-komisiou-alpinizmu-shs-james-v-manine/</ref> * prvovýstup Kaiser Direkt v južnej stene Grossglockneru (M7), spolu s Radoslavom Grohom (2026)<ref>https://explorersweb.com/a-new-mixed-route-on-grossglockner/</ref> * viacero expedícií a pokusov v Himalájach === Skialpinizmus === [[Súbor:Zjazd Mittlehornu - Skialpinizmus.jpg|thumb|Zjazd v masíve Wetterhornu počas skialpinistického výstupu]] Juraj Koreň sa venuje aj skialpinizmu, ktorý realizuje v dvoch hlavných formách – tradičný skialpinizmus a kombinovaný štýl Fly to Ski, pri ktorom využíva paragliding na prístup alebo zostup z horských línií. ==== Tradičný skialpinizmus ==== * zjazd severnej steny Pic Lory (4087 m, S6-, 50–55°) (2026) * zjazd kuloáru medzi Col Aut a Col Turont v masíve Piz Boé (S6-) v Dolomitoch (2025) * zjazd svahov do 56° v oblasti Schönbichler Horn (S5+) (2025), výstup freesolo ľadom Linker Kuhle-luft-fall WI4-/4 ==== Fly to Ski ==== * bezmenný vrchol v masíve Dasskaran Needle (5450 m), Pakistan – zjazd západná stena (S3, do 35°), sólo, prístup a po zjazde zostup na paraglide (2024) * bezmenný vrchol južne od Hannuman Tibba (5470 m), India – zjazd severná stena (S4, do 45°), sólo, prístup pod stenu a zostup po zjazde na paraglide (2024) * Branderberger Kolm, Zillertal – zjazd južná stena (S3, do 38°), sólo, výstup F-PD, zostup po zjazde na paraglide (2025) * Kellenspitze a Ramsjoch, Zillertal – kombinácia línií severná stena a západná stena (S3, do 38°), sólo, prístup a zostup po zjazde na paraglide (2025) * Sandeg, Zillertal – zjazd západná stena (S3, do 38°), sólo, prístup na paraglide (2025) * Marchkopf, Zillertal – zjazd východná stena (S4, do 50°), s Martinom Gargulom, zostup po zjazde s využitím tandemového paraglidu (2025) * Mittelhorn, masív Wetterhorn, Švajčiarsko – kombinovaný výstup a zostup po zjazde s využitím paraglidingu, zjazd z výšky 3400m a zjazd z výšky 3700m (S4, do 40°) (2025) == Významné projekty a expedície == * '''Alpská trilógia''' – séria zimných sólo výstupov v Alpách, za ktorú získal ocenenie „bronzová karabína“<ref>https://www.trekland.sk/clanok/363/juraj-quot-durifuk-quot-koren-a-jeho-extremny-zivot</ref> [[Súbor:Freesolo cesty Smidt v severnej stene Matterhornu.jpg|thumb|Výstup severnou stenou Matterhornu v rámci projektu Alpská trilógia]] * '''Seven Virgin Summits''' – projekt zameraný na výstupy na menej preskúmané vrcholy v rôznych častiach sveta, často kombinovaný s paraglidingovým zletom<ref>https://hiking.dennikn.sk/ar/8249/juraj_koren_akceptoval_moznost_smrti_ked_liezol_bez_lana_gordicky_vrchol_v_himalajach_a_zletel_na_paraglide.html</ref><ref>https://jojsport.joj.sk/publicistika/udalost/71247-v-pozadi-uspechu-juraj-koren-a-jeho-prvovystup-v-himalajach</ref> * '''Paragliding na všetkých kontinentoch''' – projekt zameraný na realizáciu paraglidingových letov a expedícií na všetkých kontinentoch, ktorý sa mu podarilo postupne naplniť.<ref>https://zivot.pluska.sk/pribehy/prvy-let-skoncil-hnojisku-uprostred-luky-paraglajdista-juraj-obletel-vsetky-svetadiely</ref> * expedície kombinujúce horolezectvo a paragliding v oblastiach ako Himaláje, Antarktída a Grónsko == Referencie == <references/> == Externé odkazy == * https://www.redbull.com/sk-sk/collections/juraj-koren-durifuk * https://www.redbullxalps.com/int-en [[Kategória:Slovenskí paraglidisti]] [[Kategória:Slovenskí horolezci]] [[Kategória:Narodení v roku 1992]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Slovenskí skialpinisti]] frzhq1uesfes944g18vxqs0u1da4cmd 8199454 8199453 2026-04-17T06:15:47Z Lydulienka 291960 /* Kariéra */ editácia chýb v texte 8199454 wikitext text/x-wiki {{UU|20260414}} {{Infobox športovec | meno = Juraj Koreň | dátum narodenia = 3. január 1992 | miesto narodenia = Stará Ľubovňa | národnosť = slovenská | prezývka = Ďurifuk | výška = 183 cm | šport = paragliding, horolezectvo, skialpinizmus | disciplína = hike & fly, cross-country paragliding | obrázok = Juraj Koreň - Redbul XAlps 2025.jpg }} '''Juraj Koreň''' (*3. január 1992, Stará Ľubovňa) je slovenský [[paragliding|paraglidista]], [[horolezectvo|horolezec]] a [[skialpinizmus|skialpinista]]. Venuje sa viacerým disciplínam kombinujúcim paragliding a pohyb v horskom teréne, ako sú hike & fly, climb & fly a fly & ski, cross-country paraglidingu, ako aj bivakovým viacdňovým preletom. Je slovenským reprezentantom v disciplínach kombinujúcich paragliding a pohyb v horskom teréne a venuje sa aj extrémnym horským projektom a expedíciám. [[Súbor:Počas bivakového preletu dlhého 1100km južným ostrovom nového zélandu.jpg|thumb|Juraj Koreň počas bivakového preletu na Novom Zélande]] Je účastníkom pretekov [[Red Bull X-Alps]], ktoré patria medzi najnáročnejšie vytrvalostné podujatia na svete.<ref>https://sportnet.sme.sk/spravy/sport-juraj-koren-start-najtazsie-preteky-red-bull-x-alps-2025/</ref> == Kariéra == [[Súbor:Red Bull X-Alps 2025 - Hike&Fly.jpg|thumb|Juraj Koreň počas pretekov Red Bull X-Alps 2025]] Paraglidingu sa venuje od detstva a prvý samostatný let absolvoval vo veku šiestich rokov. Postupne sa vyprofiloval na výkonnostného pilota so zameraním na prelety, bivakovacie lietanie a disciplínu hike & fly. Medzi jeho najvýznamnejšie športové výsledky patrí účasť na pretekoch Red Bull X-Alps, kde sa v roku 2025 umiestnil na 13. mieste a stal sa prvým slovenským pretekárom v histórii, ktorý tieto preteky úspešne dokončil.<ref>https://www.redbull.com/sk-sk/juraj-koren-red-bull-x-alps-2025-report</ref> [[Súbor:Red Bull X-Alps 2025 - Juraj Koreň.jpg|thumb|Let počas pretekov Red Bull X-Alps]]V tom istom roku sa stal prvým slovenským pilotom v histórii, ktorý sa umiestnil na stupni víťazov v celkovom hodnotení XContest Open, keď obsadil 3. miesto.<ref>https://www.redbull.com/sk-sk/juraj-koren-durifuk-3-miesto-xcontest-2025</ref> Dosiahol slovenský rekord v prelete na vzdialenosť 332 km (FAI).<ref>https://spravy.stvr.sk/2025/07/juraj-koren-sa-stal-slovenskym-paraglajdovym-rekorderom/</ref> Ako prvý Slovák absolvoval trasu Cesty hrdinov SNP štýlom hike & fly, kombinujúc peší presun s paraglidingovými preletmi v rámci projektu zameraného na prechod Slovenska.<ref>https://www.redbull.com/sk-sk/videos/juraj-koren-cez-slovensko-paragliding-video</ref> Jedným z jeho cieľov bolo realizovať paraglidingové projekty na všetkých svetadieloch, čo sa mu postupne podarilo naplniť. Počas svojej kariéry lietal a realizoval expedície v Európe, Ázii, Afrike, Severnej a Južnej Amerike, Austrálii aj Antarktíde.<ref>https://zivot.pluska.sk/pribehy/prvy-let-skoncil-hnojisku-uprostred-luky-paraglajdista-juraj-obletel-vsetky-svetadiely</ref> Okrem súťažného lietania sa venuje aj expedíciám kombinujúcim horolezectvo a paragliding. Je držiteľom ocenenia „bronzová karabína“ za projekt Alpská trilógia, ktorý zahŕňal zimné sólo výstupy na významné alpské severné steny – Eiger, Matterhorn a Grandes Jorasses – kombinované s paraglidingovým zletom z vrcholu.<ref name="james2022">https://shsjames.org/zhodnotenie-sezony-2022-v-manine/</ref><ref>https://www.emontana.cz/juraj-koren-zimni-solo-eiger-severni-stena/</ref> Z vrcholu Grandes Jorasses sa mu podarilo uskutočniť paraglidingový zlet, zatiaľ čo z Matterhornu a Eigeru zostúpil pešo pre nepriaznivé podmienky. Od roku 2025 je členom reprezentácie Slovenského horolezeckého spolku JAMES v tradičnom skialpinizme.<ref>https://shsjames.org/nominacie-do-reprezentacneho-teamu-komisie-tradicneho-skialpinizmu/</ref> Venuje sa tradičnému skialpinizmu, často v kombinácii s paraglidingom, pričom realizuje výstupy a zjazdy v strmých vysokohorských stenách v Alpách a Himalájach. Jeho projekty zahŕňajú výstupy a zjazdy v obtiažnostiach S4 až S6, často v sólo štýle a s využitím paraglidingu na prístup alebo zostup. Medzi jeho významné výkony patria napríklad zjazdy strmých línií v oblasti Zillertalu, Dolomitov a Himalájí, vrátane svahov s obtiažnosťou do 55° a technicky náročných kuloárov v kategóriách S5 až S6. == Športové úspechy == === Paragliding === [[Súbor:Red Bull X-Alps 2025 v cieli aj so svojím tímom zľava Pavel Cibulka, Zdeno Vacke, Juraj Koreň a Filip Benček.jpg|thumb|Juraj Koreň v cieli pretekov Red Bull X-Alps 2025 so svojím tímom]] * výsledky v súťaži XContest: ** Slovensko: *** 1. miesto – Open aj Sport (2013)<ref>https://www.xcontest.org/2013/slovakia/poradie-open/</ref> *** 2. miesto – Open (2014)<ref>https://www.xcontest.org/2014/slovakia/poradie-open/</ref> *** 1. miesto – Open aj Sport (2015)<ref>https://www.xcontest.org/2015/slovakia/poradie-open/</ref> *** 3. miesto – Open, 1. miesto – Sport (2017)<ref>https://www.xcontest.org/2017/slovakia/poradie-open/</ref> ** Svet: *** 3. miesto – Open, 1. miesto – Sport (2025)<ref>https://www.xcontest.org/2025/world/cs/poradi-pg-open/</ref> * medzinárodné preteky: ** Red Bull X-Alps: *** 13. miesto (2025)<ref>https://www.redbull.com/sk-sk/juraj-koren-red-bull-x-alps-2025-report</ref> ** X-Pyr: *** 6. miesto (2016)<ref>https://x-pyr.com/history/2016-h/</ref> *** 7. miesto (2018)<ref>https://x-pyr.com/history/2018-h/</ref> ** X-Berg: *** 1. miesto (2016)<ref>https://www.xbergchallenge.com/2016-results/</ref> *** 3. miesto (2017)<ref>https://www.xbergchallenge.com/2017-results/</ref> ** Bornes to Fly: *** 7. miesto (2017) ** Majstrovstvá Talianska: *** 4. miesto – Meduno (2013) * národné súťaže: ** víťaz Slovenského pohára a Slovenského Cross Country v kategóriách Open a Sport (2013, 2015) ** viacnásobné pódiové umiestnenia v Slovenskom Cross Country [[Súbor:Pri bivakovom prelete Južného ostrova Nového Zélandu.jpg|thumb|Bivak počas viacdňového preletu na Novom Zélande]] * výkony: ** slovenský rekord v prelete (332 km FAI)<ref>https://spravy.stvr.sk/2025/07/juraj-koren-sa-stal-slovenskym-paraglajdovym-rekorderom/</ref> ** najdlhší FAI trojuholník na Slovensku (148,34 km) ** najdlhšie prelety na území Nepálu (144 km, 151 km) a Gruzínska (108 km) ** bivakovacie prelety v Himalájach, Kaukaze, Alpách, na Slovensku a Novom Zélande === Horolezectvo === * držiteľ ocenenia „bronzová karabína“ za projekt Alpská trilógia<ref name="james2022" /> * prvovýstupy v Antarktíde a Grónsku s následným zletom na paraglide<ref name="dennikn">https://hiking.dennikn.sk/ar/8249/juraj_koren_akceptoval_moznost_smrti_ked_liezol_bez_lana_gordicky_vrchol_v_himalajach_a_zletel_na_paraglide.html</ref> * zimný sólo prvovýstup Daidalos a Ikaros (M7), Vysoké Tatry (2021)<ref>https://www.emontana.cz/juraj-koren-zimni-solo-eiger-severni-stena/</ref> * za svoje výkony získal viacero čestných uznaní Slovenského horolezeckého spolku JAMES: ** prvovýstup cesty Prometheus (M9) na Jahňacom štíte spolu s Marekom Radovským (2021)<ref name="james2021">https://shsjames.org/vyhodnotenie-sezony-2021-v-manine-ocenenia-shs-james-a-reprezentacne-druzstva-2022/</ref> ** voľný prelez línie Magic Line (M8+) v zime spolu s Marekom Radovským (2021)<ref name="james2021" /> ** výstup severnou stenou Triglavu – Kuloár snov (M7, 1100 m) spolu s Máriom Mutalom (2024)<ref name="james2024">https://shsjames.org/zaver-sezony-komisie-alpinizmu-manin-2024/</ref> ** sólo výstup „K pocte Alexandrovej“ (600 m, 70°, WI3) v indických Himalájach<ref name="james2025">https://shsjames.org/vyhodnotenie-lezeckej-sezony-2025-komisiou-alpinizmu-shs-james-v-manine/</ref> * prvovýstup Kaiser Direkt v južnej stene Grossglockneru (M7), spolu s Radoslavom Grohom (2026)<ref>https://explorersweb.com/a-new-mixed-route-on-grossglockner/</ref> * viacero expedícií a pokusov v Himalájach === Skialpinizmus === [[Súbor:Zjazd Mittlehornu - Skialpinizmus.jpg|thumb|Zjazd v masíve Wetterhornu počas skialpinistického výstupu]] Juraj Koreň sa venuje aj skialpinizmu, ktorý realizuje v dvoch hlavných formách – tradičný skialpinizmus a kombinovaný štýl Fly to Ski, pri ktorom využíva paragliding na prístup alebo zostup z horských línií. ==== Tradičný skialpinizmus ==== * zjazd severnej steny Pic Lory (4087 m, S6-, 50–55°) (2026) * zjazd kuloáru medzi Col Aut a Col Turont v masíve Piz Boé (S6-) v Dolomitoch (2025) * zjazd svahov do 56° v oblasti Schönbichler Horn (S5+) (2025), výstup freesolo ľadom Linker Kuhle-luft-fall WI4-/4 ==== Fly to Ski ==== * bezmenný vrchol v masíve Dasskaran Needle (5450 m), Pakistan – zjazd západná stena (S3, do 35°), sólo, prístup a po zjazde zostup na paraglide (2024) * bezmenný vrchol južne od Hannuman Tibba (5470 m), India – zjazd severná stena (S4, do 45°), sólo, prístup pod stenu a zostup po zjazde na paraglide (2024) * Branderberger Kolm, Zillertal – zjazd južná stena (S3, do 38°), sólo, výstup F-PD, zostup po zjazde na paraglide (2025) * Kellenspitze a Ramsjoch, Zillertal – kombinácia línií severná stena a západná stena (S3, do 38°), sólo, prístup a zostup po zjazde na paraglide (2025) * Sandeg, Zillertal – zjazd západná stena (S3, do 38°), sólo, prístup na paraglide (2025) * Marchkopf, Zillertal – zjazd východná stena (S4, do 50°), s Martinom Gargulom, zostup po zjazde s využitím tandemového paraglidu (2025) * Mittelhorn, masív Wetterhorn, Švajčiarsko – kombinovaný výstup a zostup po zjazde s využitím paraglidingu, zjazd z výšky 3400m a zjazd z výšky 3700m (S4, do 40°) (2025) == Významné projekty a expedície == * '''Alpská trilógia''' – séria zimných sólo výstupov v Alpách, za ktorú získal ocenenie „bronzová karabína“<ref>https://www.trekland.sk/clanok/363/juraj-quot-durifuk-quot-koren-a-jeho-extremny-zivot</ref> [[Súbor:Freesolo cesty Smidt v severnej stene Matterhornu.jpg|thumb|Výstup severnou stenou Matterhornu v rámci projektu Alpská trilógia]] * '''Seven Virgin Summits''' – projekt zameraný na výstupy na menej preskúmané vrcholy v rôznych častiach sveta, často kombinovaný s paraglidingovým zletom<ref>https://hiking.dennikn.sk/ar/8249/juraj_koren_akceptoval_moznost_smrti_ked_liezol_bez_lana_gordicky_vrchol_v_himalajach_a_zletel_na_paraglide.html</ref><ref>https://jojsport.joj.sk/publicistika/udalost/71247-v-pozadi-uspechu-juraj-koren-a-jeho-prvovystup-v-himalajach</ref> * '''Paragliding na všetkých kontinentoch''' – projekt zameraný na realizáciu paraglidingových letov a expedícií na všetkých kontinentoch, ktorý sa mu podarilo postupne naplniť.<ref>https://zivot.pluska.sk/pribehy/prvy-let-skoncil-hnojisku-uprostred-luky-paraglajdista-juraj-obletel-vsetky-svetadiely</ref> * expedície kombinujúce horolezectvo a paragliding v oblastiach ako Himaláje, Antarktída a Grónsko == Referencie == <references/> == Externé odkazy == * https://www.redbull.com/sk-sk/collections/juraj-koren-durifuk * https://www.redbullxalps.com/int-en [[Kategória:Slovenskí paraglidisti]] [[Kategória:Slovenskí horolezci]] [[Kategória:Narodení v roku 1992]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Slovenskí skialpinisti]] iatgw8ton399d4kurac0yz4uzeng7z6 14 748259 8199362 8198502 2026-04-16T20:56:18Z Lalina 22926 - 8199362 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Bhutánske osobnosti podľa okresu|Paro]] 7lfcwlbni4pgu52sirvb7k1aeu11z88 0 748273 8199164 8198749 2026-04-16T12:58:15Z Jetam2 30982 práca 8199164 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Geobox | Island <!-- *** Heading *** --> | name = Rock Islands | native_name = | other_name = | category = skupina ostrovov <!-- *** Image *** --> | image = Ngerukewid-2016-aerial-view-Luka-Peternel.jpg | image_caption = Pohľad na skupinu Ngerukewid | image_compl = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Palau | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = | histregion = | district = | commune = | municipality = | capital = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 7.166667 | long_d = 134.3 | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = | population_date = | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = | code1_type = <!-- *** Free frields *** --> | free = | free_type = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | map2_caption = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Rock Islands''' je skupina niekoľko stoviek [[vápenec|vápencových]] [[Rif (more)|rifových]] [[ostrov]]ov patriacich [[Palau]].<ref name="arch-in-oceania">{{Citácia periodika|titul=Last millennium climate change in the occupation and abandonment of Palau's Rock Islands|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/j.1834-4453.2012.tb00112.x|periodikum=Archaeology in Oceania|dátum=2012-04|dátum prístupu=2026-04-15|ročník=47|číslo=1|strany=29–38|issn=0728-4896|doi=10.1002/j.1834-4453.2012.tb00112.x|jazyk=en|meno=Geoffrey|priezvisko=Clark|meno2=Christian|priezvisko2=Reepmeyer}}</ref>{{rp|30}} Nachádzajú sa v štáte Koror.<ref name="unesco"/> == Geografia == Súostrovie sa skladá zo šiestich hlavných skupín<ref name="arch-in-oceania"/>{{rp|30}}: * Ulong * Ngeruktabel * Ngerukewid * Mecherchar * Kmekumer * Babelomekang Ich celková rozloha je {{km2|47}}. Ležia južne od hlavného sopečného ostrova Babeldaob.<ref name="arch-in-oceania"/>{{rp|30}} == Dejiny == Pri prvom kontakte Európanov s Palau nastal v roku 1783 keď tu stroskotala ''Antelope'', loď [[Východoindická spoločnosť|Východoindickej spoločnosti]], a jej posádka tri mesiace budovala náhradné plavidlo. Posádka vtedy zaznamenala, že Rocky Islands nie sú obývané. Kapitán John McCluer to potvrdil v 90-tych rokoch 18. storočia potvrdil. Na ostrovoch sa však nachádzalo aspoň 12 dedín, ktoré boli opustené. Našli sa kamenné stavby, keramika, pozostatky rýb a iných morských živočíchov.<ref name="arch-in-oceania"/>{{rp|30}} Kedy boli dediny opustené nie je spoľahlivo určené.<ref name="arch-in-oceania"/> Predpokladá sa však, že okolo roku 1300 boli v dôsledku zmeny klímy znížené potravinové možnosti a zmeny osídlenia s smerom z nechránených pobrežných častí veľkých ostrovov na menšie ostrovy ďalej od brehu, teda na Rock Islands.<ref name="arch-in-oceania"/>{{rp|29}} V 17. a 18. storočí ľudia Rock Islands opustili, presunuli sa na väčšie ostrovy. Táto zmena mohla byť zapríčinená [[Klimatické zmeny|klimatickými zmenami]], nárastu obyvateľstva a zmenami získavania potravy. Ľudské osídlenie ostrova mohlo trvať 2500 rokov. Odchod z Rock Island je stále témou v kultúre Palau.<ref name="unesco"/> == Príroda == {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHC = |názov = Rock Islands Southern Lagoon |obrázok = |štát = {{minivlajka|Palau}} [[Palau]] |titulok = |typ = |kritériá = iii, v, vii, ix, x |ID = 1386 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Ázii a Pacifiku|Ázia a Pacifik]] |rok = 2012 |zasadnutie = |ohrozenie = }} Nachádza sa tu lokalita [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]] zvaná ''Rock Islands Southern Lagoon''. Zahŕňa 445 neobývaných ostrovov, chránená oblasř má výmeru {{km2|100.2}}, ochranné pásmo {{km2|164}}. Nachádza sa tu tiež 385 druhov [[koralovce|koralov]]. Podporujú rozmanité rastliny, vtáky a morský život vrátane [[Dugong morský|dugonga]] ako aj najmenej 13 druhov [[Žralokovidné|žraloka]]. Na ostrovoch sa nachádza najvyššia koncentrácia morských jazier na svete, ich počet dosahuje 52. Jazerá sú v rozličnom stave geologického a ekologického vývoja: od silného prepojenia s morom po veľmi izolované jazerá s rôznou distribúciou druhov vrátane unikátnych a [[Endemit|endemických]] druhov. Od roku 1997 platí zákon ''Rock Islands Use Act'', ktorý reguluje turistickú aktivitu na ostrovoch. Štát Koror vykonáva kontroly.<ref name="unesco">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = UNESCO World Heritage Centre | odkaz na autora = | titul = Rock Islands Southern Lagoon | url = https://whc.unesco.org/en/list/1386 | vydavateľ = [[UNESCO]] | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = }}</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:Rock-Islands-Palau-1-2016-aerial-view-Luka-Peternel.jpg|Pohľad na ostrovy Súbor:Rock-Islands-Palau-1-2016-sea-view-Luka-Peternel.jpg|Pohľad na ostrovy z lagúny Súbor:Divers descending next to the mast of the Japanese tanker Iro, Palau Islands, Micronesia.jpg|Potápači pri vraku japonského tankera Itó </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ostrovy Palau]] [[Kategória:Ostrovy Tichého oceánu]] fo7iju5mfaog8mtztoq3bt6jewpm76q 8199171 8199164 2026-04-16T13:10:38Z Jetam2 30982 dokončenie 8199171 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Geobox | Island <!-- *** Heading *** --> | name = Rock Islands | native_name = | other_name = | category = skupina ostrovov <!-- *** Image *** --> | image = Ngerukewid-2016-aerial-view-Luka-Peternel.jpg | image_caption = Pohľad na skupinu Ngerukewid | image_compl = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Palau | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = | histregion = | district = | commune = | municipality = | capital = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 7.166667 | long_d = 134.3 | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = | population_date = | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = | code1_type = <!-- *** Free frields *** --> | free = | free_type = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | map2_caption = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Rock Islands''' je skupina niekoľko stoviek [[vápenec|vápencových]] [[Rif (more)|rifových]] [[ostrov]]ov patriacich [[Palau]].<ref name="arch-in-oceania">{{Citácia periodika|titul=Last millennium climate change in the occupation and abandonment of Palau's Rock Islands|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/j.1834-4453.2012.tb00112.x|periodikum=Archaeology in Oceania|dátum=2012-04|dátum prístupu=2026-04-15|ročník=47|číslo=1|strany=29–38|issn=0728-4896|doi=10.1002/j.1834-4453.2012.tb00112.x|jazyk=en|meno=Geoffrey|priezvisko=Clark|meno2=Christian|priezvisko2=Reepmeyer}}</ref>{{rp|30}} Nachádzajú sa v štáte [[Koror]] a sú na zozname [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]] pod názvom ''Rock Islands Southern Lagoon''.<ref name="unesco"/> == Geografia == Súostrovie sa skladá zo šiestich hlavných skupín<ref name="arch-in-oceania"/>{{rp|30}}: * Ulong * Ngeruktabel * Ngerukewid * Mecherchar * Kmekumer * Babelomekang Ich celková rozloha je {{km2|47}}. Ležia južne od hlavného sopečného ostrova Babeldaob.<ref name="arch-in-oceania"/>{{rp|30}} == Dejiny == Pri prvom kontakte Európanov s Palau nastal v roku 1783 keď tu stroskotala ''Antelope'', loď [[Východoindická spoločnosť|Východoindickej spoločnosti]], a jej posádka tri mesiace budovala náhradné plavidlo. Posádka vtedy zaznamenala, že Rocky Islands nie sú obývané. Kapitán John McCluer to potvrdil v 90-tych rokoch 18. storočia potvrdil. Na ostrovoch sa však nachádzalo aspoň 12 dedín, ktoré boli opustené. Našli sa kamenné stavby, keramika, pozostatky rýb a iných morských živočíchov.<ref name="arch-in-oceania"/>{{rp|30}} Kedy boli dediny opustené nie je spoľahlivo určené.<ref name="arch-in-oceania"/> Predpokladá sa však, že okolo roku 1300 boli v dôsledku zmeny klímy znížené potravinové možnosti a zmeny osídlenia s smerom z nechránených pobrežných častí veľkých ostrovov na menšie ostrovy ďalej od brehu, teda na Rock Islands.<ref name="arch-in-oceania"/>{{rp|29}} V 17. a 18. storočí ľudia Rock Islands opustili, presunuli sa na väčšie ostrovy. Táto zmena mohla byť zapríčinená [[Klimatické zmeny|klimatickými zmenami]], nárastu obyvateľstva a zmenami získavania potravy. Ľudské osídlenie ostrova mohlo trvať 2500 rokov. Odchod z Rock Island je stále témou v kultúre Palau.<ref name="unesco"/> == Príroda == {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHC = |názov = Rock Islands Southern Lagoon |obrázok = |štát = {{minivlajka|Palau}} [[Palau]] |titulok = |typ = |kritériá = iii, v, vii, ix, x |ID = 1386 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Ázii a Pacifiku|Ázia a Pacifik]] |rok = 2012 |zasadnutie = |ohrozenie = }} Nachádza sa tu lokalita [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]] zvaná ''Rock Islands Southern Lagoon''. Zahŕňa 445 neobývaných ostrovov, chránená oblasř má výmeru {{km2|100.2}}, ochranné pásmo {{km2|164}}. Nachádza sa tu tiež 385 druhov [[koralovce|koralov]]. Podporujú rozmanité rastliny, vtáky a morský život vrátane [[Dugong morský|dugonga]] ako aj najmenej 13 druhov [[Žralokovidné|žraloka]]. Na ostrovoch sa nachádza najvyššia koncentrácia morských jazier na svete, ich počet dosahuje 52. Jazerá sú v rozličnom stave geologického a ekologického vývoja: od silného prepojenia s morom po veľmi izolované jazerá s rôznou distribúciou druhov vrátane unikátnych a [[Endemit|endemických]] druhov. Od roku 1997 platí zákon ''Rock Islands Use Act'', ktorý reguluje turistickú aktivitu na ostrovoch. Štát Koror vykonáva kontroly.<ref name="unesco">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = UNESCO World Heritage Centre | odkaz na autora = | titul = Rock Islands Southern Lagoon | url = https://whc.unesco.org/en/list/1386 | vydavateľ = [[UNESCO]] | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = }}</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:Rock-Islands-Palau-1-2016-aerial-view-Luka-Peternel.jpg|Pohľad na ostrovy Súbor:Rock-Islands-Palau-1-2016-sea-view-Luka-Peternel.jpg|Pohľad na ostrovy z lagúny Súbor:Divers descending next to the mast of the Japanese tanker Iro, Palau Islands, Micronesia.jpg|Potápači pri vraku japonského tankera Itó </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ostrovy Palau]] [[Kategória:Ostrovy Tichého oceánu]] jpelyxj7z80fzltqbqnkcr8uioowtoi 8199233 8199171 2026-04-16T15:23:40Z Jetam2 30982 /* Príroda */ preklep 8199233 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Geobox | Island <!-- *** Heading *** --> | name = Rock Islands | native_name = | other_name = | category = skupina ostrovov <!-- *** Image *** --> | image = Ngerukewid-2016-aerial-view-Luka-Peternel.jpg | image_caption = Pohľad na skupinu Ngerukewid | image_compl = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Palau | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = | histregion = | district = | commune = | municipality = | capital = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 7.166667 | long_d = 134.3 | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = | population_date = | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = | code1_type = <!-- *** Free frields *** --> | free = | free_type = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | map2_caption = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Rock Islands''' je skupina niekoľko stoviek [[vápenec|vápencových]] [[Rif (more)|rifových]] [[ostrov]]ov patriacich [[Palau]].<ref name="arch-in-oceania">{{Citácia periodika|titul=Last millennium climate change in the occupation and abandonment of Palau's Rock Islands|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/j.1834-4453.2012.tb00112.x|periodikum=Archaeology in Oceania|dátum=2012-04|dátum prístupu=2026-04-15|ročník=47|číslo=1|strany=29–38|issn=0728-4896|doi=10.1002/j.1834-4453.2012.tb00112.x|jazyk=en|meno=Geoffrey|priezvisko=Clark|meno2=Christian|priezvisko2=Reepmeyer}}</ref>{{rp|30}} Nachádzajú sa v štáte [[Koror]] a sú na zozname [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]] pod názvom ''Rock Islands Southern Lagoon''.<ref name="unesco"/> == Geografia == Súostrovie sa skladá zo šiestich hlavných skupín<ref name="arch-in-oceania"/>{{rp|30}}: * Ulong * Ngeruktabel * Ngerukewid * Mecherchar * Kmekumer * Babelomekang Ich celková rozloha je {{km2|47}}. Ležia južne od hlavného sopečného ostrova Babeldaob.<ref name="arch-in-oceania"/>{{rp|30}} == Dejiny == Pri prvom kontakte Európanov s Palau nastal v roku 1783 keď tu stroskotala ''Antelope'', loď [[Východoindická spoločnosť|Východoindickej spoločnosti]], a jej posádka tri mesiace budovala náhradné plavidlo. Posádka vtedy zaznamenala, že Rocky Islands nie sú obývané. Kapitán John McCluer to potvrdil v 90-tych rokoch 18. storočia potvrdil. Na ostrovoch sa však nachádzalo aspoň 12 dedín, ktoré boli opustené. Našli sa kamenné stavby, keramika, pozostatky rýb a iných morských živočíchov.<ref name="arch-in-oceania"/>{{rp|30}} Kedy boli dediny opustené nie je spoľahlivo určené.<ref name="arch-in-oceania"/> Predpokladá sa však, že okolo roku 1300 boli v dôsledku zmeny klímy znížené potravinové možnosti a zmeny osídlenia s smerom z nechránených pobrežných častí veľkých ostrovov na menšie ostrovy ďalej od brehu, teda na Rock Islands.<ref name="arch-in-oceania"/>{{rp|29}} V 17. a 18. storočí ľudia Rock Islands opustili, presunuli sa na väčšie ostrovy. Táto zmena mohla byť zapríčinená [[Klimatické zmeny|klimatickými zmenami]], nárastu obyvateľstva a zmenami získavania potravy. Ľudské osídlenie ostrova mohlo trvať 2500 rokov. Odchod z Rock Island je stále témou v kultúre Palau.<ref name="unesco"/> == Príroda == {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHC = |názov = Rock Islands Southern Lagoon |obrázok = |štát = {{minivlajka|Palau}} [[Palau]] |titulok = |typ = |kritériá = iii, v, vii, ix, x |ID = 1386 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Ázii a Pacifiku|Ázia a Pacifik]] |rok = 2012 |zasadnutie = |ohrozenie = }} Nachádza sa tu lokalita [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]] zvaná ''Rock Islands Southern Lagoon''. Zahŕňa 445 neobývaných ostrovov, chránená oblasť má výmeru {{km2|100.2}}, ochranné pásmo {{km2|164}}. Nachádza sa tu tiež 385 druhov [[koralovce|koralov]]. Podporujú rozmanité rastliny, vtáky a morský život vrátane [[Dugong morský|dugonga]] ako aj najmenej 13 druhov [[Žralokovidné|žraloka]]. Na ostrovoch sa nachádza najvyššia koncentrácia morských jazier na svete, ich počet dosahuje 52. Jazerá sú v rozličnom stave geologického a ekologického vývoja: od silného prepojenia s morom po veľmi izolované jazerá s rôznou distribúciou druhov vrátane unikátnych a [[Endemit|endemických]] druhov. Od roku 1997 platí zákon ''Rock Islands Use Act'', ktorý reguluje turistickú aktivitu na ostrovoch. Štát Koror vykonáva kontroly.<ref name="unesco">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = UNESCO World Heritage Centre | odkaz na autora = | titul = Rock Islands Southern Lagoon | url = https://whc.unesco.org/en/list/1386 | vydavateľ = [[UNESCO]] | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = }}</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:Rock-Islands-Palau-1-2016-aerial-view-Luka-Peternel.jpg|Pohľad na ostrovy Súbor:Rock-Islands-Palau-1-2016-sea-view-Luka-Peternel.jpg|Pohľad na ostrovy z lagúny Súbor:Divers descending next to the mast of the Japanese tanker Iro, Palau Islands, Micronesia.jpg|Potápači pri vraku japonského tankera Itó </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ostrovy Palau]] [[Kategória:Ostrovy Tichého oceánu]] de4tki5mdlk6oaeydjcljw8z5mtnb6i 0 748276 8199347 8198889 2026-04-16T20:45:45Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie prepojenia k pojmu ,, Bitka pri Lutteri" už na existujúcu stránku. 8199347 wikitext text/x-wiki {{UU|20260415}} Toto je kompletný prehľad vojenských bitiek z obdobia [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]] ako úplne prvého celoeurópskeho konfliktu medzi ozbrojenými armádami [[Katolícka liga|Katolíckej ligy]] na jednej strane a [[Protestantská únia|Protestantskej únie]] na strane druhej v období rokov [[1618]] až [[1648]] v oblasti [[Stredná Európa|strednej Európy]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír et al|titul=Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-551-5611-8|strany=123}}</ref> {| class="wikitable" |+ !Bitka !Obrázok !Dátum !Výsledok !Etapa/Fáza |- |[[Bitka na Bielej hore]] |[[Súbor:Schlacht am Weißen Berg C-K 063.jpg|náhľad|Bitka na Bielej hore. Maľba od Pietra Snayersa (* [[1592]] – † [[1666]]).]] |[[8. november]] [[1620]] |katolícke víťazstvo |[[Česká vojna]] |- |[[Bitka pri Lutteri]] |[[Súbor:Schlacht bei Lutter am Barenberge.jpg|náhľad|Bitka pri Lutteri z roku [[1626]] na dobovej rytine od neznámeho umelca.]] |[[27. august]] [[1626]] |katolícke víťazstvo |[[Dánska vojna]] |- |[[Bitka pri Breitenfelde (1631)]] |[[Súbor:Gustave Adolphe at Breitenfeld-Johann Walter-f3706497.jpg|náhľad|Švédsky kráľ menom [[Gustáv II. Adolf]] počas Bitky pri Breitenfelde. Maľba Johanna Jakoba Walthera, rok [[1632]].]] |[[17. september]] [[1631]] |protestantské víťazstvo |[[Švédska vojna]] |- |[[Bitka pri Lützene (1632)]] |[[Súbor:Death of King Gustav II Adolf of Sweden at the Battle of Lützen (Carl Wahlbom) - Nationalmuseum - 18031.tif|náhľad|Smrť [[Gustáv II. Adolf|Gustáva II. Adolfa]] počas [[Bitka pri Lützene (1632)|Bitky pri Lützene]] na maľbe od Carla Wahlboma z roku [[1855]] v Švédskom Národnom múzeu.]] |[[16. november]] [[1632]] |nerozhodný |[[Švédska vojna]] |- |[[Bitka pri Nördlingene (1634)]] |[[Súbor:Jan van der Hoecke - The Battle of Nördlingen, 1634.jpg|náhľad|Bitka pri Nördlingene na obraze [[Jan van den Hoecke|Jana van den Hoeckeho]] nachádzajúceho sa na [[Windsor Castle|Windsor Castle.]]]] |[[6. september]] [[1634]] |katolícke víťazstvo |[[Švédska vojna]] |- |[[Bitka pri Breintenfelde (1642)]] |[[Súbor:Slaget vid Leipzig 1642 SP244.jpg|náhľad|Bitka pri Breitenfelde z roku [[1642]] na rytine od neznámeho umelca.]] |[[2. november]] [[1642]] |protestantské víťazstvo |[[Švédsko-francúzska vojna]] |- |[[Bitka pri Nördlingene (1634)|Bitka pri Nördlingene (1645)]] |[[Súbor:Nordlingen.jpg|náhľad|Bitka pri Nördlingene z roku [[1645]]. Maľba z roku [[1750]] od Jeana-Baptistu Le Paona.]] |[[3. august]] [[1645]] |protestantské víťazstvo |[[Švédsko-francúzska vojna]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * FUKALA, Radek, (2022). ''Války lva severu - Vítězství a prohry krále Gustava II. Adolfa''. Praha: Nakladatelství Epocha s.r.o., 2022. ISBN 978-80-278-0049-0. * SEGEŠ, Vladimír et al., (2020). ''Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť''. Bratislava: Ikar, a.s., 2020. <nowiki>ISBN 978-80-551-5611-8</nowiki>. * SKŘIVAN, Aleš, (2002). ''Lexikon světových dějin 1492'' ''&#x2013;'' ''1914''. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml., 2002. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]]. * TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. == Pozri aj == * [[Tridsaťročná vojna]] * [[Česká vojna|České stavovské povstanie]] alebo [[Česká vojna]] * [[Fridrich V. (Falcko)]] * [[Gustáv II. Adolf]] * [[Armand Jean du Plessis de Richelieu]] == Zdroj == * ENGLUND, Peter, (2000). ''Nepokojná léta - Historie třicetileté války''. Praha: NLN, s.r.o., 2000. ISBN 80-7106-355-X. 3feak6y1cjwkaoqumq9ngmwd9lk6za8 3 748310 8199277 8198913 2026-04-16T17:48:13Z MelchiorSK 157187 Busta Cecílie Gonzagy 8199277 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=|reg=regáno}} {{Urgentne upraviť autor|SNM – Spišské múzeum v Levoči}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:43, 15. apríl 2026 (UTC) == Busta Cecílie Gonzagy == Ahoj, k tvojím úpravám v článku [[Busta Cecílie Gonzagy]] poprosím neodmázavať text, ktorý je riadne odcitovaný. To sa takto nerobí. Samozrejme ak nájdeš chybu alebo zlepšil formuláciu ten priestor tam je. Rovnako nie je vhodné vkladať nesúvisiace informácie do článku. Úpravy som vrátil. Ak by si mal nejaké otázky alebo pomoc pri editovaní na Wiki neváhaj ma kontaktovať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 17:48, 16. apríl 2026 (UTC) p3wfpsm38yr1p7d4789wz6ch7tn7jjx 0 748321 8199224 8198992 2026-04-16T14:51:39Z Zts-fan 161221 oprava roku 8199224 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Slovenský pohár v curlingu |logo = |sezóna = 2025 |sezóna_pred = Slovenský pohár v curlingu 2024 |sezóna_po = Slovenský pohár v curlingu 2027 |začiatok = 10. marec 2025 |koniec = 30. apríl 2025 |majster = TBD |2_miesto = TBD |3_miesto = [[1. CC Bratislava|1. CC Bratislava II]] a TBD |ročník = 2. |počet_mužstiev = 8 |odohraté_zápasy = 7 play off |kontumované_zápasy = 0 |súvisiace_súťaže = [[Curlingová 1. liga mužov]]; [[Curlingová 1. liga žien]] |poznámka = }} '''Slovenský pohár v curlingu 2025''' bol 2. ročník najvyššej curlingovej pohárovej súťaže mužov, žien, juniorov, vozíčkarov a neregisrovaných tímov na [[Slovensko|Slovensku]]. <ref>{{cite web|https://www.facebook.com/SlovenskyCurlingovyZvaz/posts/hrajte-o-slovensk%C3%BD-poh%C3%A1r-2025-prihl%C3%A1si%C5%A5-sa-m%C3%B4%C5%BEu-aj-nov%C3%A9-t%C3%ADmy-s-neregistrovan%C3%BDmi-/1135391125054363/|title=Hrajte o SLOVENSKÝ POHÁR 2025|publisher=curling.sk|date=20. februar 2025|accessdate=2026-04-16}}</ref> Obhajcom titulu bol [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]]. Celá sezóna sa odohrala na [[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu|Zimnom štadióne Vladimíra Dzurillu]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Sezóna sa začala štvrťfinálovými zápasmi od 10. marca do 25. marca 2025. Semifinálové súboje sa hrali od 26. marca do 6. apríla, finálový duel bol naplánovaný v termíne od 7. apríla do 30. apríla 2025.<ref>{{cite web|https://curling.sk/slovensky-pohar-2/|title=Slovenský pohár, 2. ročník|publisher=curling.sk|date=22. april 2025|accessdate=2026-04-16}}</ref> Do súťaže sa prihlásilo 8 tímov, z toho 6 mužských a 2 ženské. Hralo sa vyraďovacím systémom, víťaz postupoval do ďalšieho kola, prehrávajúci tím v súťaži skončil. Zápasy sa hrali na 6 endov, výhodu posledného kameňa mali vždy ženské tímy, alebo družstvá umiestnené nižšie v aktuálnej lige. V prípade remízy sa hralo o víťaza už iba jedno draw. Do finále sa prebojoval tím [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]], v druhom semifinále na seba narazili [[Stonehunterky Bratislava]] a [[CC Martin]] == Tímy == Súpisky tímov prihlásených do súťaže v sezóne 2025<ref>{{cite web|https://web.archive.org/web/20250417184745/https://curling.sk/|title=Slovenský pohár, 2. ročník|publisher=curling.sk|date=19. marca 2025|accessdate=2026-04-16}}</ref> {| class="wikitable sortable" !Tím !Poradie v sezóne 2024 !Členov !Súpiska !Skip !Poznámka |- |[[1. CC Bratislava|1. CC Bratislava II]] |align=center|5.-8. |align=center| | | | |- |[[CC Modra]] |align=center|3. |align=center| | | | |- |[[CC Martin]] |align=center|3. |align=center| | | | |- |[[Gentlemen Bratislava]] |align=center|2. |align=center| | | | |- |[[Spirit Bratislava M]] |align=center|5.-8. |align=center| | | | |- |[[Stonehunterky Bratislava]] |align=center|– |align=center| | | | |- |[[Metlotico Bratislava]] |align=center|– |align=center| | | | |- |[[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] |align=center|1. |align=center| | | | |} {{Malé|zdroj: [https://web.archive.org/web/20250417184745/https://curling.sk/]}} == Play off - pavúk== {{Play-off8 | RD1= Štvrťfinále | RD2= Semifinále | RD3= Finále | RD1-nasadený1= | RD1-tím1='''1. CC Bratislava II''' | RD1-skóre1='''7''' | RD1-nasadený2= | RD1-tím2=CC Modra | RD1-skóre2=3 | RD1-nasadený3= | RD1-tím3=Metlotico Bratislava | RD1-skóre3=2 | RD1-nasadený4= | RD1-tím4='''Stone Hunters Bratislava''' | RD1-skóre4='''7''' | RD1-nasadený5= | RD1-tím5=Spirit Bratislava M | RD1-skóre5=2 | RD1-nasadený6= | RD1-tím6='''Stonehunterky Bratislava''' | RD1-skóre6='''4''' | RD1-nasadený7= | RD1-tím7='''CC Martin''' | RD1-skóre7='''5''' | RD1-nasadený8= | RD1-tím8=Gentlemen Bratislava | RD1-skóre8=3 | RD2-nasadený1= | RD2-tím1=1. CC Bratislava II | RD2-skóre1=3 | RD2-nasadený2= | RD2-tím2='''Stone Hunters Bratislava''' | RD2-skóre2='''4''' | RD2-nasadený3= | RD2-tím3=Stonehunterky Bratislava | RD2-skóre3= | RD2-nasadený4= | RD2-tím4=CC Martin | RD2-skóre4= | RD3-nasadený1= | RD3-tím1=Stone Hunters Bratislava | RD3-skóre1= | RD3-nasadený2= | RD3-tím2= | RD3-skóre2= }} == Play off - zápasy == V zápasoch play off mal výhodu LSFE ženský tím, resp. tím nižšie umiestnený v ligovej tabuľke. === Štvrťfinále === ''marec 2025'' {{ Curlingmatch6 | sheet = | team1 = CC Martin ||1|1|2||1| |5|nehrali| | team2 = Gentlemen Bratislava {{X}} |1||||2|| |3|nehrali| }} ''marec 2025'' {{ Curlingmatch6 | sheet = | team1 = Metlotico Bratislava {{X}} |1|||1||| |2|nehrali| | team2 = Stone Hunters Bratislava ||4|1||1|| |6|nehrali| }} ''marec 2025'' {{ Curlingmatch6 | sheet = | team1 = 1. CC Bratislava II {{X}} ||4|1|||2| |7|nehrali| | team2 = CC Modra |1|||2|0|| |3|nehrali| }} ''marec 2025'' {{ Curlingmatch6 | sheet = | team1 = Spirit Bratislava M ||0||2||| |2|nehrali| | team2 = Stonehunterky Bratislava {{X}} |1||1||2|| |4|nehrali| }} === Semifinále === ''marec 2025'' {{ Curlingmatch6 | sheet = | team1 = 1. CC Bratislava II {{X}} |1|1|1|||| |3|nehrali| | team2 = Stone Hunters Bratislava ||||1|1|2| |4|nehrali| }} ''apríl 2025'' {{ Curlingmatch6 | sheet = | team1 = Stonehunterky Bratislava {{X}} ||||||| ||nehrali| | team2 = CC Martin ||||||| ||nehrali| }} === Finále === ''apríl 2025'' {{ Curlingmatch6 | sheet = | team1 = Stone Hunters Bratislava ||||||| ||nehrali| | team2 = {{X}} ||||||| ||nehrali| }} == Celkové poradie == ''Konečné poradie Slovenského pohára v sezóne 2025'' {| class="wikitable" !{{tooltip|Poradie|Poradie}} ! width="250" |Družstvo ! width="50" |Z ! width="50" |V ! width="50" |P ! width="250" |Poznámka |- align="center" bgcolor="#F7F6A8" | align="center" | [[Súbor:Gold medal world centered-2.svg|17px]] | | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | |- align="center" bgcolor="#DCE5E5" | align="center" | [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|17px]] | | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | |- |colspan=13| |- align="center" bgcolor="#FFDAB9" | align="center" | [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] |[[1. CC Bratislava|1. CC Bratislava II]] | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |1 | rowspan="2" |Vyradení v semifinále |- align="center" bgcolor="#FFDAB9" | align="center" | [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] | | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |1 |- |colspan=13| |- align="center" bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |5.-8. |[[Gentlemen Bratislava]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | rowspan="4" |Vyradení vo štvrťfinále |- align="center" bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |5.-8. |[[Spirit Bratislava M]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 |- align="center" bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |5.-8. |[[CC Modra]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 |- align="center" bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |5.-8. |[[Metlotico Bratislava]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 |} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Curling na Slovensku]] [[Kategória:Curling na Slovensku|Slovenský pohár]] [[Kategória:Curlingové súťaže|Slovenský pohár]] popv1l0mhymkz46566ftkrrptlsyn1e 0 748324 8199417 8199093 2026-04-16T21:21:41Z Gitanes232 142243 fix 8199417 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- \\\*\\\*\\\* Heading \\\*\\\*\\\* --> | name = Dom-múzeum Grigorija Najdenova | native_name = Dom-múzeum Grigorija Najdenova | other_name = | category = dom <!-- \\\*\\\*\\\* Image \\\*\\\*\\\* --> | image = House-museumGrigoriyNaydenov-Vratsa-Bulgaria11.jpg | image_caption = celkový pohľad na budovu z ulice <!-- \\\*\\\*\\\* Name \\\*\\\*\\\* --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- \\\*\\\*\\\* Country etc. \\\*\\\*\\\* --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Vraca (oblasť)|Vraca]] | region_type = Oblasť | district = [[Vraca (okres)|Vraca]] | commune_type = Mesto | commune = [[Vraca (mesto)|Vraca]] | municipality_type = | municipality = <!-- \\\*\\\*\\\* Family \\\*\\\*\\\* --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- \\\*\\\*\\\* Locations \\\*\\\*\\\* --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =43| lat_m =12| lat_s =08 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =33| long_s =02 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- \\\*\\\*\\\* Dimensions \\\*\\\*\\\* --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- \\\*\\\*\\\* Features \\\*\\\*\\\* --> | author = | style = architektúra bulharského{{break}}národného obrodenia | material = <!-- \\\*\\\*\\\* History \\\& management \\\*\\\*\\\* --> | established = [[19. storočie]] | date = [[1987]] | date_type = Otvorenie múzea | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- \\\*\\\*\\\* Acess \\\*\\\*\\\* --> | public = | access = <!-- \\\*\\\*\\\* Free frields \\\*\\\*\\\* --> | free = múzeum | free_type = Využitie | free1 = | free1_type = <!-- \\\*\\\*\\\* Maps \\\*\\\*\\\* --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- \\\*\\\*\\\* Websites \\\*\\\*\\\* --> | commons = House-museum Grigoriy Naydenov, Vratsa | statistics = | statistics_type = | website = <!-- \\\*\\\*\\\* Footnotes \\\*\\\*\\\* --> | footnotes = }} '''Dom-múzeum Grigorija Najdenova''' ({{vjz|bul|Къща-музей Григорий Найденов|''Kăšta-muzej Grigorij Najdenov''}}),<ref name="www.vratsamuseum.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = РЕГИОНАЛЕН ИСТОРИЧЕСКИ МУЗЕЙ ВРАЦА | odkaz na autora = | titul = КЪЩА-МУЗЕЙ „ГРИГОРИЙ НАЙДЕНОВ“ | url = https://www.vratsamuseum.com/obekt-kushta-muzei-grigorii-naidov/ | vydavateľ = www.vratsamuseum.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="vratsamuseum.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = РЕГИОНАЛЕН ИСТОРИЧЕСКИ МУЗЕЙ ВРАЦА | odkaz na autora = | titul = В КЪЩА-МУЗЕЙ „ГРИГОРИЙ НАЙДЕНОВ“ | url = https://www.vratsamuseum.com/obekt-kushta-muzei-grigorii-naidov/ | vydavateľ = vratsamuseum.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo '''Dom Grigorija Najdenova''' ({{vjz|bul|Къща на Григорий Найденов|''Kăšta na Grigorij Najdenov''}})<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Враца | url = http://ninkn.bg/documents/download/449 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> je obytný dom a v súčasnosti múzejný objekt z [[19. storočie|19. storočia]], ktorý sa nachádza v meste [[Vraca (mesto)|Vraca]] v rovnomennej [[Vraca (oblasť)|oblasti]] v severozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="www.vratsamuseum.com" /><ref name="openvratsa.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Open Vratsa | odkaz na autora = | titul = Къща-музей „Григор Найденов“ | url = https://openvratsa.bg/bg/zabelejitelnost/kastha-muzej-grigor-najdenov/ | vydavateľ = openvratsa.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.<ref name="ninkn.bg" /> Je jedným z objektov [[Etnograficko-obrodenecký komplex Sofronija Vračanského|Etnograficko-obrodeneckého komplexu Sofronija Vračanského]] [[Regionálne historické múzeum (Vraca)|vračanského regionálneho historického múzea]].<ref name="www.vratsamuseum.com" /><ref name="vratsamuseum.com" /> Dom je rodným domom bulharského obrodeneckého dejateľa a opolčenca [[Grigorij Najdenov|Grigorija Najdenova]].<ref name="www.vratsamuseum.com" /> == Lokalita == [[Súbor:House-museumGrigoriyNaydenov-Vratsa-Bulgaria04.jpg|Celkový pohľad na dom|náhľad|vľavo]] Dom-múzeum Grigorija Najdenova sa nachádza v centrálnej časti mesta [[Vraca (mesto)|Vraca]] ulici „David Todorov“ ({{vjz|bul|''улица „Давид Тодоров“''}}, doslova ''ulica Davida Todorova'').<ref name="openvratsa.bg" /> Leží v rámci Etnograficko-obrodeneckého komplexu Sofronija Vračanského.<ref name="openvratsa.bg" /><ref name="www.vratsamuseum.com" /> =Dejiny = V dome sa [[30. január]]a [[1854]] narodil bulharský národný dejateľ a [[opolčenec]] (bulharské dobrovoľnícke vojenské jednotky vo vojnách v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] a začiatku [[20. storočie|20. storočia]]) [[Grigorij Najdenov]], ktorého meno budova nesie.<ref name="www.vratsamuseum.com" /> V roku [[1979]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.<ref name="ninkn.bg" /> V roku [[1987]] bol otvorený pri [[Regionálne historické múzeum (Vraca)|vračanskom regionálnom historickom múzeu]] [[Etnograficko-obrodenecký komplex Sofronija Vračanského]], pričom dom sa stal jeho súčasťou.<ref name="ref0001">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = Regionalen istoričeski muzej Vraca{{--}}Katalog | miesto = Vraca | vydavateľ = Regionalen istoričeski muzej{{--}}Vraca | rok = 2004 | počet strán = 160 | isbn = 954-91416-1-6 | strany = 12}}</ref> == Múzejná expozícia == [[Súbor:House-museumGrigoriyNaydenov-Vratsa-Bulgaria10.jpg|Celkový pohľad na dom spredu|náhľad|vľavo]] V roku 1987 sa dom stal múzejným objektom regionálneho historického múzea vo Vraci v rámci Etnograficko-obrodeneckého komplexu Sofronija Vračanského<ref name="ref0001"/> V dome sa nachádza expozícia ''Svet dieťaťa na konci 19. a začiatkom 20. storočia'' ({{vjz|bul|Светът на детето в края на ХIХ и началото на ХХ в|''Svetăt na deteto v kraja na XIX i načaloto na XX v''}}).<ref name="www.vratsamuseum.com" /><ref name="vratsamuseum.com" /><ref name="openvratsa.bg" /> Expozícia sleduje život dieťaťa vo vidieckom a mestskom prostredí od jeho narodenia až po prvé kroky v škole{{--}}predstavuje rodinné prostredie, vybavenie domácnosti súvisiace s výchovou dieťaťa, miesto dieťaťa v rituálnom svete Bulharov, ako aj tradičné hry a zábavy.<ref name="www.vratsamuseum.com" /> Výstava je rozdelená na dve časti, pričom horné poschodie predstavuje svet mestského dieťaťa a spodné poschodie – svet vidieckych detí. Výstava predstavuje oblečenie, hračky a predmety dennej potreby. Medzi najzaujímavejšie exponáty výstavy patrí autentický detský kočík zo začiatku 20. storočia, drevený košík, alebo maľovaný koník.<ref name="openvratsa.bg" /> Exponáty, osvetľujúce herný svet vidieckeho dieťaťa, sú zase pôsobivé svojimi nápadmi pri ich výrobe z prírodných materiálov.<ref name="vratsamuseum.com" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1979]] je stavba vedená ako kultúrna pamiatka miestneho významu pre architektonicko-staviteľskú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> House-museumGrigoriyNaydenov-Vratsa-Bulgaria01.jpg|informačná tabula na dome House-museumGrigoriyNaydenov-Vratsa-Bulgaria05.jpg|pohľad na prednú fasádu domu House-museumGrigoriyNaydenov-Vratsa-Bulgaria03.jpg|pohľad na bočnú fasádu domu House-museumGrigoriyNaydenov-Vratsa-Bulgaria09.jpg|pohľad na bočnú fasádu domu House-museumGrigoriyNaydenov-Vratsa-Bulgaria06.jpg|detailný pohľad na centrálnu časť prednej fasády </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:House-museum Grigoriy Naydenov, Vratsa}} [[Kategória:Stavby vo Vraci]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Domy vo Vraci]] [[Kategória:Múzeá v Bulharsku]] [[Kategória:Architektúra v 19. storočí]] [[Kategória:Organizácie založené v 1987]] 4nzfz277thzhnjszetod0ff8wy1mxvb 8199428 8199417 2026-04-16T21:40:45Z Gitanes232 142243 fix 8199428 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- \\\*\\\*\\\* Heading \\\*\\\*\\\* --> | name = Dom-múzeum Grigorija Najdenova | native_name = Къща-музей Григорий Найденов | other_name = Dom Grigorija Najdenova | category = dom <!-- \\\*\\\*\\\* Image \\\*\\\*\\\* --> | image = House-museumGrigoriyNaydenov-Vratsa-Bulgaria11.jpg | image_caption = celkový pohľad na budovu z ulice <!-- \\\*\\\*\\\* Name \\\*\\\*\\\* --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- \\\*\\\*\\\* Country etc. \\\*\\\*\\\* --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Vraca (oblasť)|Vraca]] | region_type = Oblasť | district = [[Vraca (okres)|Vraca]] | commune_type = Mesto | commune = [[Vraca (mesto)|Vraca]] | municipality_type = | municipality = <!-- \\\*\\\*\\\* Family \\\*\\\*\\\* --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- \\\*\\\*\\\* Locations \\\*\\\*\\\* --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =43| lat_m =12| lat_s =08 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =33| long_s =02 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- \\\*\\\*\\\* Dimensions \\\*\\\*\\\* --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- \\\*\\\*\\\* Features \\\*\\\*\\\* --> | author = | style = architektúra bulharského{{break}}národného obrodenia | material = <!-- \\\*\\\*\\\* History \\\& management \\\*\\\*\\\* --> | established = [[19. storočie]] | date = [[1987]] | date_type = Otvorenie múzea | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- \\\*\\\*\\\* Acess \\\*\\\*\\\* --> | public = | access = <!-- \\\*\\\*\\\* Free frields \\\*\\\*\\\* --> | free = múzeum | free_type = Využitie | free1 = | free1_type = <!-- \\\*\\\*\\\* Maps \\\*\\\*\\\* --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- \\\*\\\*\\\* Websites \\\*\\\*\\\* --> | commons = House-museum Grigoriy Naydenov, Vratsa | statistics = | statistics_type = | website = <!-- \\\*\\\*\\\* Footnotes \\\*\\\*\\\* --> | footnotes = }} '''Dom-múzeum Grigorija Najdenova''' ({{vjz|bul|Къща-музей Григорий Найденов|''Kăšta-muzej Grigorij Najdenov''}}),<ref name="www.vratsamuseum.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = РЕГИОНАЛЕН ИСТОРИЧЕСКИ МУЗЕЙ ВРАЦА | odkaz na autora = | titul = КЪЩА-МУЗЕЙ „ГРИГОРИЙ НАЙДЕНОВ“ | url = https://www.vratsamuseum.com/obekt-kushta-muzei-grigorii-naidov/ | vydavateľ = www.vratsamuseum.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="vratsamuseum.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = РЕГИОНАЛЕН ИСТОРИЧЕСКИ МУЗЕЙ ВРАЦА | odkaz na autora = | titul = В КЪЩА-МУЗЕЙ „ГРИГОРИЙ НАЙДЕНОВ“ | url = https://www.vratsamuseum.com/obekt-kushta-muzei-grigorii-naidov/ | vydavateľ = vratsamuseum.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo '''Dom Grigorija Najdenova''' ({{vjz|bul|Къща на Григорий Найденов|''Kăšta na Grigorij Najdenov''}})<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Враца | url = http://ninkn.bg/documents/download/449 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> je obytný dom a v súčasnosti múzejný objekt z [[19. storočie|19. storočia]], ktorý sa nachádza v meste [[Vraca (mesto)|Vraca]] v rovnomennej [[Vraca (oblasť)|oblasti]] v severozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="www.vratsamuseum.com" /><ref name="openvratsa.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Open Vratsa | odkaz na autora = | titul = Къща-музей „Григор Найденов“ | url = https://openvratsa.bg/bg/zabelejitelnost/kastha-muzej-grigor-najdenov/ | vydavateľ = openvratsa.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.<ref name="ninkn.bg" /> Je jedným z objektov [[Etnograficko-obrodenecký komplex Sofronija Vračanského|Etnograficko-obrodeneckého komplexu Sofronija Vračanského]] [[Regionálne historické múzeum (Vraca)|vračanského regionálneho historického múzea]].<ref name="www.vratsamuseum.com" /><ref name="vratsamuseum.com" /> Dom je rodným domom bulharského obrodeneckého dejateľa a opolčenca [[Grigorij Najdenov|Grigorija Najdenova]].<ref name="www.vratsamuseum.com" /> == Lokalita == [[Súbor:House-museumGrigoriyNaydenov-Vratsa-Bulgaria04.jpg|Celkový pohľad na dom|náhľad|vľavo]] Dom-múzeum Grigorija Najdenova sa nachádza v centrálnej časti mesta [[Vraca (mesto)|Vraca]] ulici „David Todorov“ ({{vjz|bul|''улица „Давид Тодоров“''}}, doslova ''ulica Davida Todorova'').<ref name="openvratsa.bg" /> Leží v rámci Etnograficko-obrodeneckého komplexu Sofronija Vračanského.<ref name="openvratsa.bg" /><ref name="www.vratsamuseum.com" /> =Dejiny = V dome sa [[30. január]]a [[1854]] narodil bulharský národný dejateľ a [[opolčenec]] (bulharské dobrovoľnícke vojenské jednotky vo vojnách v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] a začiatku [[20. storočie|20. storočia]]) [[Grigorij Najdenov]], ktorého meno budova nesie.<ref name="www.vratsamuseum.com" /> V roku [[1979]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.<ref name="ninkn.bg" /> V roku [[1987]] bol otvorený pri [[Regionálne historické múzeum (Vraca)|vračanskom regionálnom historickom múzeu]] [[Etnograficko-obrodenecký komplex Sofronija Vračanského]], pričom dom sa stal jeho súčasťou.<ref name="ref0001">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = Regionalen istoričeski muzej Vraca{{--}}Katalog | miesto = Vraca | vydavateľ = Regionalen istoričeski muzej{{--}}Vraca | rok = 2004 | počet strán = 160 | isbn = 954-91416-1-6 | strany = 12}}</ref> == Múzejná expozícia == [[Súbor:House-museumGrigoriyNaydenov-Vratsa-Bulgaria10.jpg|Celkový pohľad na dom spredu|náhľad|vľavo]] V roku 1987 sa dom stal múzejným objektom regionálneho historického múzea vo Vraci v rámci Etnograficko-obrodeneckého komplexu Sofronija Vračanského<ref name="ref0001"/> V dome sa nachádza expozícia ''Svet dieťaťa na konci 19. a začiatkom 20. storočia'' ({{vjz|bul|Светът на детето в края на ХIХ и началото на ХХ в|''Svetăt na deteto v kraja na XIX i načaloto na XX v''}}).<ref name="www.vratsamuseum.com" /><ref name="vratsamuseum.com" /><ref name="openvratsa.bg" /> Expozícia sleduje život dieťaťa vo vidieckom a mestskom prostredí od jeho narodenia až po prvé kroky v škole{{--}}predstavuje rodinné prostredie, vybavenie domácnosti súvisiace s výchovou dieťaťa, miesto dieťaťa v rituálnom svete Bulharov, ako aj tradičné hry a zábavy.<ref name="www.vratsamuseum.com" /> Výstava je rozdelená na dve časti, pričom horné poschodie predstavuje svet mestského dieťaťa a spodné poschodie – svet vidieckych detí. Výstava predstavuje oblečenie, hračky a predmety dennej potreby. Medzi najzaujímavejšie exponáty výstavy patrí autentický detský kočík zo začiatku 20. storočia, drevený košík, alebo maľovaný koník.<ref name="openvratsa.bg" /> Exponáty, osvetľujúce herný svet vidieckeho dieťaťa, sú zase pôsobivé svojimi nápadmi pri ich výrobe z prírodných materiálov.<ref name="vratsamuseum.com" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1979]] je stavba vedená ako kultúrna pamiatka miestneho významu pre architektonicko-staviteľskú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> House-museumGrigoriyNaydenov-Vratsa-Bulgaria01.jpg|informačná tabula na dome House-museumGrigoriyNaydenov-Vratsa-Bulgaria05.jpg|pohľad na prednú fasádu domu House-museumGrigoriyNaydenov-Vratsa-Bulgaria03.jpg|pohľad na bočnú fasádu domu House-museumGrigoriyNaydenov-Vratsa-Bulgaria09.jpg|pohľad na bočnú fasádu domu House-museumGrigoriyNaydenov-Vratsa-Bulgaria06.jpg|detailný pohľad na centrálnu časť prednej fasády </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:House-museum Grigoriy Naydenov, Vratsa}} [[Kategória:Stavby vo Vraci]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Domy vo Vraci]] [[Kategória:Múzeá v Bulharsku]] [[Kategória:Architektúra v 19. storočí]] [[Kategória:Organizácie založené v 1987]] t5308cb7ax0hwf8xn2tkb4kdrmnsspd 0 748327 8199315 8199058 2026-04-16T19:48:37Z ~2026-20335-96 290941 8199315 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios XV. Kaisar | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Caesarion.jpg | popis obrázku = Žulová hlava Kaisarióna s kráľovskou šatkou [[nemes]], ktorú objavil [[Franck Goddio]] v roku 1997 v alexandrijskom prístave. | panovanie = [[44 pred Kr.]] – [[30 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios XIV.]] | nástupca = — (Egypt sa stal rímskou provinciou) | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Gaius Iulius Caesar]] | matka = [[Kleopatra VII.]] | starý otec = [[Gaius Iulius Caesar (prétor)|Gaius Iulius Caesar III.]] (z otcovej strany) <br> [[Ptolemaios XII.|Ptolemaios XII. Aulétés]] (z matkinej strany) | stará matka = [[Aurelia Cotta]] (z otcovej strany) | súrodenci = [[Alexandros Helios]] <br> [[Kleopatra Seléné II.]] <br> [[Ptolemaios Filadelfos (syn Kleopatry)|Ptolemaios Filadelfos]] | dátum narodenia = cca [[47 pred Kr.]] | dátum úmrtia = [[30 pred Kr.]] (vo veku 17 rokov) | miesto úmrtia = [[Alexandria]], Egypt | spoluvládca = [[Kleopatra VII.]] }} '''Ptolemaios XV. Kaisar''' ({{vjz|grc|''Πτολεμαῖος Καῖσαρ''}} – ''Ptolemaios Kaisar''; * [[47 pred Kr.]] – † [[23. august]] [[30 pred Kr.]]), známy aj pod menom '''Kaisarión''' ({{vjz|grc|''Καισαρίων''}} – „malý Caesar“), bol posledný [[faraón]] starovekého [[Staroveký Egypt|Egypta]] z dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]]. V rokoch [[44 pred Kr.|44]] až 30 pred Kr. vládol ako spoluvládca svojej matky [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]] Udelením titulu faraóna a mena ''Kaisar'' sa [[Kleopatra VII.]] snažila demonštrovať legitimitu svojho syna ako budúceho vládcu [[Staroveký Egypt|Egypta]], ale aj ako priameho potomka a dediča [[Gaius Iulius Caesar|Gaiusa Iuliusa Caesara]]. Pravdepodobne pri oficiálnom nástupe na trón v roku [[44 pred Kr.]] prijal dynastické meno '''Ptolemaios'''. V dobových hieroglyfických nápisoch sa preto uvádza pod zloženým menom „Ptolemaios, zvaný Kaisar(os)“.<ref>HÖLBL, Günther. ''Geschichte des Ptolemäerreiches''. Darmstadt : Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1994. ISBN 3-534-10422-6. S. 213.</ref> V helenistickom prostredí [[Alexandria|Alexandrie]] bol známy pod deminutívom '''Kaisarión''' (doslova „malý Caesar“).<ref>[[Plutarchos]], ''Caesar'' 49, 10.</ref> == Pôvod == Počas približne deväťmesačného pobytu [[Gaius Iulius Caesar|Caesara]] v Egypte, kedy v ťažkých bojoch [[Alexandrijská vojna|alexandrijskej vojny]] zaistil [[Kleopatra VII.|Kleopatre]] vládu, vznikol medzi ptolemaiovskou kráľovnou a rímskym vojvodcom milostný vzťah. Keď Caesar začiatkom roku [[47 pred Kr.]] z Egypta odišiel, bola Kleopatra podľa antického životopisca [[Plutarchos|Plutarcha]] už vo vysokom štádiu tehotenstva a krátko nato porodila syna Ptolemaia XV.<ref>[[Plutarchos]], ''Caesar'' 49, 10.</ref> Demotická stéla z [[Mennofer|Memfidy]], ktorá sa dnes nachádza v [[Louvre|Louvri]], uvádza [[23. jún]] 47 pred Kr. ako sviatok bohyne [[Eset|Isis]]; podľa tejto stély sa v rovnaký deň narodil aj faraón Kaisar.<ref group="pozn">Ide o egyptský dátum, ktorý v predjuliánskom kalendári zodpovedá 6. septembru 47 pred Kr.</ref><ref>Serapeumstele Louvre č. 335.</ref> Táto paralela mohla byť výsledkom neskoršej konštrukcie, keďže Kleopatra vystupovala ako inkarnácia Isis a pravdepodobne deklarovala zhodu narodenín svojho syna so sviatkom tejto bohyne.<ref>CLAUSS, Manfred. ''Kleopatra''. München : Beck, 1995. ISBN 3-406-39009-9. S. 32n.</ref> === Otázka otcovstva === Už v staroveku bolo sporné, či bol Ptolemaios XV. skutočne Caesarovým biologickým synom. Najmä [[Augustus|Octavianus]] (neskorší cisár Augustus) sa v rámci svojej propagandy v mocenskom boji proti [[Marcus Antonius|Markovi Antoniovi]] snažil spochybniť Caesarovo otcovstvo. Pre Octaviana to bolo kľúčové, pretože bol len Caesarovým adoptívnym synom, na čom však stavala lojalita mnohých jeho stúpencov. Caesarov bývalý priateľ [[Gaius Oppius]] napísal v Octavianovom záujme (dnes stratený) spis, v ktorom tvrdil, že Ptolemaios XV. nie je Caesarovým synom.<ref>[[Suetonius]], ''Caesar'' 52, 2; [[Plutarchos]], ''Pompeius'' 10, 5 všeobecne spochybňoval dôveryhodnosť Oppiových vyjadrení.</ref> Caesarovo otcovstvo popieral aj historik [[Cassius Dio]].<ref>[[Cassius Dio]], ''Rímske dejiny'' 47, 31, 5.</ref> Historik a filozof [[Nikolaos z Damasku]], ktorý pôsobil ako učiteľ Kleopatriných detí a neskôr sa spriatelil s Octavianom, vo svojom sčasti zachovanom životopise Octaviana uviedol, že Caesar vo svojom testamente výslovne poprel otcovstvo Ptolemaia XV. Toto svedectvo sa však v súčasnej vede považuje za vysoko nepravdepodobné.<ref>Nikolaos z Damasku, FGrHist 90, F 130, 20; pozri aj SCHÄFER, Christoph. ''Kleopatra''. Darmstadt : WBG, 2006. S. 88n.</ref> Na druhej strane básnik [[Marcus Annaeus Lucanus|Lucanus]], napriek svojmu proticaesarovskému postoju, nepochyboval o tom, že Ptolemaios XV. (ktorého nazýval „bastardom“) pochádzal z mimomanželského vzťahu vojvodcu s egyptskou kráľovnou.<ref>[[Marcus Annaeus Lucanus|Lucanus]], ''Pharsalia'' 10, 72 a nasl.</ref> Medzi súčasných historikov, ktorí nepovažujú Caesara za biologického otca, patrí napríklad [[Robert Étienne]].<ref>ÉTIENNE, Robert. ''Jules César''. Paris : Fayard, 1997. ISBN 2-213-59911-4. S. 64n.</ref> Ďalším pochybovačom bol francúzsky historik [[Jérôme Carcopino]], ktorý predpokladal dátum narodenia až v apríli 44 pred Kr. (po Caesarovej smrti), čo by znamenalo, že k počatiu došlo v čase, keď Caesar bojoval v Španielsku.<ref>CARCOPINO, Jérôme. ''Passion et politique chez les Césars''. Paris : Hachette, 1958. S. 32 a nasl.</ref> Keďže však Marcus Antonius v [[Senát (staroveký Rím)|senáte]] tvrdil, že diktátor sám uznal malého Ptolemaia za svojho syna, táto obhajoba by dávala zmysel len vtedy, ak by dieťa bolo na svete ešte pred Caesarovou smrťou.<ref>Suetonius, ''Caesar'' 52, 2.</ref> Skutočnosť, že Caesar dovolil dieťaťu niesť svoje meno, jasne potvrdzuje aj Suetonius.<ref>Suetonius, ''Caesar'' 52, 1.</ref> Carcopinov argument, že stéla spomína „faraóna Kaisara“, čo by údajne nemohlo platiť pre dieťa, vyvrátil [[Hans Volkmann (historik)|Hans Volkmann]] s tým, že egyptskí lojalisti bežne titulovali kráľovské deti ako kráľov.<ref>BRAMBACH, J. ''Kleopatra und ihre Zeit''. München : 1991. S. 97.</ref> Historik [[John Percy Vyvian Dacre Balsdon|Dacre Balsdon]] argumentuje proti Caesarovmu otcovstvu tým, že hoci diktátor v mladosti splodil dcéru [[Iulia (dcéra Caesara)|Iuliu]], z jeho početných neskorších afér nie sú známe žiadne ďalšie deti. Podľa Balsdona mohol byť Caesar v čase stretnutia s Kleopatrou už neplodný.<ref>BALSDON, J. P. V. D. The Ides of March. In: ''Historia''. č. 7, 1958, s. 87.</ref> Proti tomuto argumentu však stojí fakt, že Caesarove milenky boli často vydaté ženy, takže ani ony, ani Caesar (a neskôr ani augustovská propaganda) nemali záujem na zverejnení prípadných nemanželských potomkov. Navyše, vtedajšie politické zápasy sa často sústredili na mimomanželské aféry s cieľom verejne diskreditovať protivníka.<ref>BRAMBACH, J. ''Kleopatra und ihre Zeit''. München 1991, s. 97–99; SCHÄFER, C. ''Kleopatra''. Darmstadt 2006, s. 90.</ref> Ak prijmeme hodnovernosť dátumu narodenia z memfidskej stély, Ptolemaios XV. bol počatý v čase, keď boli Kleopatra a Caesar spolu s ostatnými členmi kráľovskej rodiny obliehaní egyptskou armádou v paláci v [[Alexandria|Alexandrii]]. V tejto kritickej situácii, kedy Kleopatrin osud plne závisel od Caesara, je nepravdepodobné, že by riskovala románik s niekým iným, čo by Caesar mohol ľahko spozorovať. Jej brat a formálny manžel [[Ptolemaios XIII.]] ako otec nepripadá do úvahy, keďže boli v stave otvoreného nepriateľstva.<ref>BRAMBACH, J. ''Kleopatra und ihre Zeit''. s. 99–100; SCHÄFER, C. ''Kleopatra''. s. 91.</ref> Podľa [[Suetonius|Suetonia]] niektorí grécki autori uvádzali, že Ptolemaios XV. sa na Caesara podobal postavou aj chôdzou.<ref>Suetonius, ''Caesar'' 52, 2.</ref> Skutočnosť, že ho Octavianus po svojom víťazstve nechal popraviť, potvrdzuje, že v ňom videl reálnu hrozbu práve pre jeho možný pôvod z Caesarovej krvi.<ref>[[Plutarchos]], ''Antonius'' 81, 4.</ref> Z týchto dôvodov sa prevažná časť modernej historickej obce prikláňa k názoru, že Caesar bol biologickým otcom Ptolemaia XV. Absolútnu istotu však nie je možné dosiahnuť. Je zrejmé, že Kleopatra a [[Marcus Antonius]] mali silné politické dôvody na presadzovanie Caesarovho otcovstva, zatiaľ čo Octavianus mal rovnaký záujem na jeho spochybnení. Kleopatra sa štylizovala do roly inkarnácie bohyne [[Eset|Isis]] a svojho syna Ptolemaia XV. prezentovala ako [[Horus|Hora]], syna Isis. Na minciach sa egyptská kráľovná nechávala zobrazovať s atribútmi [[Afrodita|Afrodity]]-Isis, pričom na hrudi držala malého Ptolemaia XV.<ref>SVORONOS, Ioannis N. ''Ta nomismata tou kratous tōn Ptolemaiōn''. Athen : P. D. Sakellarios, 1904–1908. Obrázok č. 1874.</ref> == Spoluvládca == [[Súbor:Dendera Tempel 14.JPG|náhľad|vľavo|Kleopatra VII. a Ptolemaios XV. pred bohmi na zadnej stene [[Chrámový komplex v Dendere|chrámu v Dendere]].]] S vysokou pravdepodobnosťou vzala Kleopatra svojho syna do [[Staroveký Rím|Ríma]] v roku [[46 pred Kr.]], kde sídlila so svojím sprievodom v jednej z Caesarových súkromných víl.<ref>[[Marcus Tullius Cicero|Cicero]], ''ad Atticum'' 15, 15, 2; [[Cassius Dio]], ''Rímske dejiny'' 43, 27, 3.</ref> Podľa vtedajších klebiet mal ľudový tribún [[Gaius Helvius Cinna]] pripraviť zákon, ktorý by Caesarovi umožnil viacero manželstiev (aj s cudzinkami), čím by mohol Caesariona oficiálne uznať za legitímneho dediča.<ref>[[Suetonius]], ''Caesar'' 52, 3.</ref> Po Caesarovom zavraždení (15. marca [[44 pred Kr.]]) sa ptolemaiovská rodina vrátila do Egypta. Diktátor vo svojom testamente syna s Kleopatrou nespomenul a podľa rímskeho práva si Ptolemaios XV. ani nemohol uplatňovať žiadne dedičské nároky.<ref>SCHÄFER, C. ''Kleopatra''. Darmstadt 2006, s. 91.</ref> Po tom, čo dala Kleopatra v polovici roku 44 pred Kr. zavraždiť svojho brata [[Ptolemaios XIV.|Ptolemaia XIV.]], povýšila len trojročného Caesariona na svojho spoluvládcu. Zároveň mu udelila čestné prívlastky ''Filopatór'' (milujúci otca) a ''Filométór'' (milujúci matku). Počas rímskej občianskej vojny uzavrela Kleopatra v roku [[43 pred Kr.]] spojenectvo s vodcom caesariánov na východe, [[Publius Cornelius Dolabella|Publiom Corneliom Dolabellom]], ktorý za jej podporu oficiálne uznal Ptolemaia XV. za spolukráľa.<ref>[[Appianos]], ''Občianske vojny'' 4, 61, 262n; Cassius Dio, ''Rímske dejiny'' 47, 31, 5.</ref> === Náboženský a politický význam === V pôrodnom chráme (mammisi) v [[Armant|Hermonthise]] pri [[Téby (Egypt)|Tébach]] nechala Kleopatra zobraziť narodenie svojho syna po boku boha [[Horus|Hora]]. Výjavy kombinujú realistické prvky s egyptskou mytológiou: Kleopatra kľačí medzi bohyňami a je označovaná za matku slnečného boha [[Ré|Rea]]. Symbol [[Skarabeus (symbol)|skarabea]] nad novonarodeným kráľom ho identifikuje s bohom vychádzajúceho slnka. Nápisy na južnej stene celly ho titulujú ako ''Ptolemaios Kaisar Theos Philopator Philometor'', čím sa jasne deklarovalo jeho božstvo a pôvod po Caesarovi. Tento krok bol vedomým porušením tradície, kedy sa narodenie faraóna zobrazovalo len symbolicky. Identifikáciou Caesariona s Horom Kleopatra sledovala politický cieľ: Horus podľa mýtov pomstil smrť svojho otca [[Osiris|Osirida]] a nastúpil na jeho trón. Rovnakú úlohu prisúdila Kleopatra svojmu synovi – mal sa stať pomstiteľom Caesara, čím priamo spochybnila nárok [[Augustus|Octaviana]] ako jediného Caesarovho dediča a pomstiteľa.<ref>HÖLBL, G. ''Geschichte des Ptolemäerreiches''. Darmstadt 1994, s. 249n.</ref> Podľa vyhlásenia kňazov mal boh Re splodiť Ptolemaia XV. v podobe Caesara. Kleopatra pokračovala aj vo výstavbe [[Chrámový komplex v Dendere|chrámu bohyne Hathor v Dendere]], ktorú začal jej otec. Na zadnej stene chrámu sa nachádza monumentálny reliéf Kleopatry v postave faraóna stojacej za svojím synom, čo malo potvrdiť jeho postavenie legitímneho následníka trónu.<ref>SCHÄFER, C. ''Kleopatra''. s. 110.</ref> === Neskoršia vláda a „dary“ === Z 13. apríla [[41 pred Kr.]] pochádza spoločný dekrét (''prostagma'') Kleopatry a Ptolemaia XV., ktorý je posledným známym výnosom dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]]. Potvrdzuje privilégia alexandrijských poľnohospodárov a odsudzuje zneužívanie moci zo strany provinčných úradníkov.<ref>PFEIFFER, Stefan. ''Griechische und lateinische Inschriften zum Ptolemäerreich''. Berlin 2015, s. 185–190.</ref> V rokoch [[37 pred Kr.|37]] a [[34 pred Kr.]] udelil [[Marcus Antonius]] Kleopatre rozsiahle územia. Počas veľkolepej ceremónie v alexandrijskom gymnasiu (tzv. Donácie v Alexandrii) bol vtedy 13-ročný Ptolemaios XV. vymenovaný za „kráľa kráľov“, zatiaľ čo Kleopatra získala titul „kráľovná kráľov“. Caesarion bol tak verejne potvrdený ako legitímny syn božského Iulia Caesara, čo predstavovalo priamu provokáciu voči Octavianovi v Ríme.<ref>Plutarchos, ''Antonius'' 54, 6–9; Cassius Dio, ''Rímske dejiny'' 49, 41, 1–3.</ref> == Poprava == Po rozhodujúcej porážke Marka Antonia a Kleopatry v [[Bitka pri Actiu|bitke pri Aktiu]] ([[31 pred Kr.]]) bol mocenský zápas o nadvládu nad Rímskou ríšou definitívne rozhodnutý. Kleopatra sa však po návrate do Egypta pokúsila o posledný politický manéver a vyhlásila Ptolemaia XV. za dospelého (dosiahol vek ''efebeia''). Cieľom bolo povzbudiť Egypťanov vedomím, že v prípade núdze môže vládnuť dospelý kráľ.<ref>[[Cassius Dio]], ''Rímske dejiny'' 51, 6, 1; [[Plutarchos]], ''Antonius'' 71, 3.</ref> Po samovražde Kleopatry (12. augusta [[30 pred Kr.]]) sa Ptolemaios XV. stal na krátky čas jediným vládcom, no čoskoro bol na príkaz Octaviana popravený. Caesarov dedič si totiž nemohol dovoliť existenciu druhého „syna božského Iulia“ (lat. ''Divi Iuli filius'').<ref>BRINGMANN, Klaus. ''Augustus''. Darmstadt : Primus, 2007. ISBN 978-3-89678-605-0. S. 102.</ref> Podľa Plutarcha sa Kleopatra krátko pred smrťou pokúsila syna zachrániť tým, že ho s veľkým pokladom a v sprievode učiteľa Rhodóna poslala cez [[Etiópia|Etiópiu]] do [[India|Indie]]. Učiteľ ho však presvedčil na návrat s prísľubom, že mu Octavianus ponechá egyptský trón. Je pravdepodobné, že Rhodón svojho zverenca zradil. Traduje sa, že Octavianus s rozsudkom smrti váhal, až kým ho filozof [[Areios (filozof)|Areios]] nepresvedčil výrokom: „Nie je dobré, ak je priveľa Caesarov“ (paródia na Homérov výrok o priveľa pánoch).<ref>Plutarchos, ''Antonius'' 81, 4n; Cassius Dio, ''Rímske dejiny'' 51, 15, 5; [[Suetonius]], ''Augustus'' 17, 5.</ref> Vzhľadom na Octavianovu pragmatickú a často bezohľadnú povahu je však nepravdepodobné, že by o poprave mladého Caesariona reálne pochyboval. Hoci Ptolemaios XV. ako nemanželské dieťa cudzinky bez rímskeho občianstva nepredstavoval pre rímsku spoločnosť priamu politickú alternatívu, jeho pôvod bol nebezpečným propagandistickým nástrojom. Octavianus jeho odstránením preventívne eliminoval akékoľvek budúce pokusy o spochybnenie svojej pozície jediného Caesarovho nástupcu.<ref>BLEICKEN, Jochen. ''Augustus. Eine Biographie''. Berlin : Fest, 2000. ISBN 3-8286-0136-7. S. 292.</ref> == Referencie == {{Referencie}} === Poznámky === <references group="pozn" /> == Literatúra == * BRAMBACH, Joachim. ''Kleopatra und ihre Zeit: Legende und Wirklichkeit.'' München : Callwey, 1991. ISBN 3-7667-0998-4. * HÖLBL, Günther. ''Geschichte des Ptolemäerreiches.'' Darmstadt : Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1994. ISBN 3-534-10422-6. * HUß, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' München : Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4. * OPPERMANN, Jochen. ''Das Erbe zweier Welten. Ptolemaios XV. Kaisar 47 v. Chr.–23. August 30 v. Chr.'' In: OPPERMANN, J. ''Unglückliche Thronfolger. Glück ist Schicksal und Zufall.'' Oppenheim am Rhein : Nünnerich-Asmus, 2023. ISBN 978-3-96176-236-1. s. 18–29. * RUTICA, Daniela. ''Kleopatras vergessener Tempel. Das Geburtshaus von Kleopatra VII. in Hermonthis.'' Göttingen : Georg-August-Universität Göttingen, 2015. ISBN 978-3-9817438-0-7. * SCHÄFER, Christoph. ''Kleopatra.'' Darmstadt : Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 2006. ISBN 3-534-15418-5. == Pozri aj == * [[Kleopatra VII.]] * [[Ptolemaiovci]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.uni-koeln.de/phil-fak/ifa/zpe/downloads/2000/131pdf/131221.pdf Bemerkungen zum alexandrinischen Scherznamen für Ptolemaios XV.: Caesario] (PDF, 79&nbsp;kB, po nemecky) * [http://www.tyndalehouse.com/Egypt/ptolemies/ptolemy_xv_fr.htm Ptolemy XV Caesarion] (projekt Tyndale House, po anglicky) {{Staroegyptská dynastia/32}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Faraóni]] [[Kategória:Narodenia v 47 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 30 pred Kr.]] jncj0lignmlavb8s77gzx8qqffcu4g1 0 748330 8199361 8199065 2026-04-16T20:55:24Z Lalina 22926 /* Externé odkazy */ op 8199361 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Šaliansky kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Šaľa (okres)|Šaľa]] | district1 = | commune = | municipality = [[Šaľa]] | municipality1 = [[Diakovce]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Vznik | source_location = Bilica, [[Tešedíkovo]] | source_elevation = cca 114 | source_lat_d = 48.1522 | source_long_d = 17.8426 | mouth = [[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)|Kolárovský kanál]], [[Tešedíkovo]] | mouth_location = [[Podunajská rovina]] | mouth_elevation = cca 111 | mouth_lat_d = 48.1143 | mouth_long_d = 17.8832 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 6,3 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-10-1335--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Šaliansky kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Šaľa (okres)|Šaľa]]. Je to pravostranný prítok [[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)|Kolárovského kanála]]<ref name=vku/> v povodí [[Váh]]u, má dĺžku približne 6,3 km a je tokom V. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na severe strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-16 | miesto = Bratislava}}</ref>, západne od [[Šaľa|Šale]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|114}}<ref name=UGK/> Od prameňa v lokalite Bilica, v blízkosti [[Železničná trať Bratislava – Štúrovo|železničnej trate Bratislava – Štúrovo]], tečie okrajom sadu južným smerom. Obtekajúc lokalitu Za Bilicou<ref name=mcz/> sa stáča na juhovýchod, no onedlho pokračuje opäť na juh, okrajom ďalšieho sadu pod názvom Pod Bilicom. V strednej časti križuje [[Selický kanál]] a lemovaný nesúvislou vegetáciou pokračuje oblasťou Ohrada mierne sa stáčajúc na juhovýchod.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Rovinatou, poľnohospodársky využívanou krajinou vedie východne od [[Diakovce|Diakoviec]], kde sa oblúkom stáča na juh. V oblasti Stuchlé<ref name=vku/> sa stáča na východ, kde prechádza menším hájom Malá lúčina a onedlho opäť pokračuje na juh.<ref name=mcz/> V lokalite Gerša<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.132933,17.866731,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = }}</ref> je ľavostranne prepojený so Selickým kanálom<ref name=vku/> a vedie do oblasti Veľký dvorec. Tu pravostranne priberá Dvorský kanál a stáča sa východným smerom.<ref name=mcz/> Východne od [[Tešedíkovo|Tešedíkova]] sa v lokalite Dvorské lúky, v nadmorskej výške približne {{Mnm|111}}, pravostranne vlieva do [[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)|Kolárovského kanála]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.88312&y=48.11437&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Šaliansky kanál vzniká a veľkou časťou preteká územím mesta [[Šaľa]], len na hornom toku dočasne vedie katastrom obce [[Diakovce]] v okrese [[Šaľa (okres)|Šaľa]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=%C5%A0a%C4%BEa&source=osm&id=1015716580&ds=1&x=17.8488035&y=48.1422248&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská rovina]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.88312&y=48.11437&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Malého Dunaja (2. časť)}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Šaľa]] [[Kategória:Šaľa]] [[Kategória:Diakovce]] 7xtnk902xulnymvycn23cnzxng2blee 0 748338 8199155 2026-04-16T12:44:47Z Gitanes232 142243 vytvorenie článku 8199155 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Heading \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | name = Budova č.44 | native_name = Сграда № 44 | other_name = | category = ruiny budovy <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Image \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | image = BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg | image_caption = pohľad na budovu z juhozápadu <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Name \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Country etc. \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | region_type = Oblasť | district = [[Pernik (okres)|Pernik]] | commune_type = Mesto | commune = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | municipality_type = | municipality = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Family \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Locations \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =35| lat_s =37 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =1| long_s =2 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Dimensions \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | length = 21,20 | width = 8,35 | height = | number = | area = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Features \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | author = | style = | material = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* History \\\\\\\\\\\\\\\& management \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | established = [[1932]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Acess \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | public = | access = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Codes \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | code =  | nkp pred rokom 2002 =  | súčasť nkp =  | názov nkp pred 2002 =  | dátum nkp =  | číslo nkp =  | dátum uzpf =  | číslo uzpf =  | názov UNESCO =  | dátum UNESCO =  | kategorizovať =  | kraj =  | okres =  | obec =  | PUSR web url =  | PUSR web id objekt =  | PUSR web dátum citovania = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Free frields \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | free = | free_type = | free1 = | free1_type = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Maps \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Websites \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | commons = Building No.44, Pernik fortress | statistics = | statistics_type = | website = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Footnotes \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | footnotes = }} '''Budova č.44''' ({{vjz|bul|Сграда № 44|''Sgrada № 44''}}) sú ruiny budovy z areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref566">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 52{{--}}54}}</ref> Ruiny majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Budova je jednou z niekoľkých desiatok budov objavených v rámci archeologických vykopávok na mieste stredovekej [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]]. patrí k budovám postaveným v perióde [[9. storočie|9. storočia]]{{--}}[[12. storočie|12. storočia]].<ref name="ref567">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 36}}</ref> == Lokalita == [[Súbor:BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|Celkový pohľad na južnú miestnosť budovy|náhľad|vľavo]] Stavba sa nachádza v areáli [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktorá leží na [[Krakra (pahorok)|pahorku Krakra v]] blízkosti [[Pernik (mesto)|pernickej]] štvrti Varoš.<ref name="ref1111">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 17{{--}}18}}</ref> Ruiny budovy č. 44 ležia v centrálnej časti pevnostného areálu.<ref name="ref566"/> == Dejiny == [[Súbor:BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria06.jpg|Pohľad na bdovu zo severu|náhľad|vľavo]] Budova bola postavené v perióde medzi [[9. storočie|9. storočím]]{{--}}[[12. storočie|12. storočím]].<ref name="ref567"/> V roku [[1927]] bol areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku [[1971]] obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" />   == Charakteristika == [[Súbor:BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria08.jpg|V severnej miestnosti budovy|náhľad|vľavo]] Išlo o pomerne rozmernú budovu s dvoma miestnosťami. Celková dĺžka budovy dosahovala 21,20 metra a šírka 8,35 metra. Pozdĺžna [[Os (geometria)|os]] budovy je v smere sever-juh.<ref name="ref566"/> Pri výstavbe boli ako stavebný materiál použité predovšetkým [[Vápenec|vápencové]] lomové kamene, ale okrem nich sa použili opracované kvádre z [[Tráci|tráckeho]] pevnostného múru, ktorý sa na mieste nachádzal. Ako spojivo bola použitá biela [[Malta (stavebníctvo)|malta]]. Základy budovy siahali do hĺbky 0,60 metra. Spodných 0,40 metra základového múru boli kamene spojené s hlinou, nasledovala 0,20 metra vysoká časť základoveho múru, ktorá bola z lomových kameňov spojených maltou. Nad základovým múrom začína samotná konštrukcia budovy. Múry budovy sú hrubé približne 0,70 metra a dochovali sa do výšky približne 1,25 metra.<ref name="ref566"/> Budova sa skladá z dvoch miestností s takmer rovnakými rozmermi. Južná miestnosť je dlhá 9,15 metra a široká 6,80 metra a severná miestnosť je dlhá 9,40 metra a široká 6,85 metra. Prístup do budovy bol možný cez severnú miestnosť, do ktorej vedú zvonku dva vchody a to v severnej a v západnej fasáde. Vchod v severnej fasáde sa nachádza v blízkosti severozápadného uhla budovy a je široký 1,54 metra. Vchod v západnej fasáde sa nachádza približnev strede západnej fasády severnej miestnosti a je o niečo širší, dosahuje šírky 1,74 metra. Priechod medzi oboma miestnosťami umožňoval vchod, ktorý sa nachádzal v západnej časti rozdeľovacej steny v jednej osi so severným vchodom do budovy. Vchod je široký 1,72 metra.<ref name="ref566"/> V severnej časti severnej miestnosti (približne v strede miestnosti) bola odkrytá kamenná pec so štvorcovým ohniskom s rozmermi 0,55x0,40 metra. Skladala z troch lomových kameňov, ktoré tvorili steny. Vrchná časť sa skladala z menśích kameňov pospájaných hlinou. Otvor pece sa nachádzal na severnej strane vo výške približne 0,60 metra. Pri východnej stene pece sa nachádza opracovaný kameň s rozmermi 0,40x0,30x0,20 metra, ktorý bol s najväčšou pravdepodobnosťou spojený s domácimi prácami okolo pece.<ref name="ref566"/> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik vedená ako národná starožitnosť a od roku [[1971]] ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|informačná tabula o budove BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria07.jpg|v severnej miestnosti budovy BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria09.jpg|v južnej miestnosti budovy </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Building No.44, Pernik fortress}} [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] mwgw435rcmm67hz2zigwygpbjsgqa1k 8199161 8199155 2026-04-16T12:52:17Z Gitanes232 142243 fix 8199161 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Heading \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | name = Budova č.44 | native_name = Сграда № 44 | other_name = | category = ruiny budovy <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Image \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | image = BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg | image_caption = pohľad na budovu z juhozápadu <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Name \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Country etc. \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | region_type = Oblasť | district = [[Pernik (okres)|Pernik]] | commune_type = Mesto | commune = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | municipality_type = | municipality = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Family \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Locations \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =35| lat_s =37 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =1| long_s =2 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Dimensions \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | length = 21,20 | width = 8,35 | height = | number = | area = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Features \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | author = | style = | material = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* History \\\\\\\\\\\\\\\& management \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | established = [[1932]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Acess \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | public = | access = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Free frields \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | free = | free_type = | free1 = | free1_type = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Maps \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Websites \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | commons = Building No.44, Pernik fortress | statistics = | statistics_type = | website = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Footnotes \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | footnotes = }} '''Budova č.44''' ({{vjz|bul|Сграда № 44|''Sgrada № 44''}}) sú ruiny budovy z areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref566">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 52{{--}}54}}</ref> Ruiny majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Budova je jednou z niekoľkých desiatok budov objavených v rámci archeologických vykopávok na mieste stredovekej [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]]. patrí k budovám postaveným v perióde [[9. storočie|9. storočia]]{{--}}[[12. storočie|12. storočia]].<ref name="ref567">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 36}}</ref> == Lokalita == [[Súbor:BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|Celkový pohľad na južnú miestnosť budovy|náhľad|vľavo]] Stavba sa nachádza v areáli [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktorá leží na [[Krakra (pahorok)|pahorku Krakra v]] blízkosti [[Pernik (mesto)|pernickej]] štvrti Varoš.<ref name="ref1111">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 17{{--}}18}}</ref> Ruiny budovy č. 44 ležia v centrálnej časti pevnostného areálu.<ref name="ref566"/> == Dejiny == [[Súbor:BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria06.jpg|Pohľad na bdovu zo severu|náhľad|vľavo]] Budova bola postavené v perióde medzi [[9. storočie|9. storočím]]{{--}}[[12. storočie|12. storočím]].<ref name="ref567"/> V roku [[1927]] bol areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku [[1971]] obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" />   == Charakteristika == [[Súbor:BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria08.jpg|V severnej miestnosti budovy|náhľad|vľavo]] Išlo o pomerne rozmernú budovu s dvoma miestnosťami. Celková dĺžka budovy dosahovala 21,20 metra a šírka 8,35 metra. Pozdĺžna [[Os (geometria)|os]] budovy je v smere sever-juh.<ref name="ref566"/> Pri výstavbe boli ako stavebný materiál použité predovšetkým [[Vápenec|vápencové]] lomové kamene, ale okrem nich sa použili opracované kvádre z [[Tráci|tráckeho]] pevnostného múru, ktorý sa na mieste nachádzal. Ako spojivo bola použitá biela [[Malta (stavebníctvo)|malta]]. Základy budovy siahali do hĺbky 0,60 metra. Spodných 0,40 metra základového múru boli kamene spojené s hlinou, nasledovala 0,20 metra vysoká časť základoveho múru, ktorá bola z lomových kameňov spojených maltou. Nad základovým múrom začína samotná konštrukcia budovy. Múry budovy sú hrubé približne 0,70 metra a dochovali sa do výšky približne 1,25 metra.<ref name="ref566"/> Budova sa skladá z dvoch miestností s takmer rovnakými rozmermi. Južná miestnosť je dlhá 9,15 metra a široká 6,80 metra a severná miestnosť je dlhá 9,40 metra a široká 6,85 metra. Prístup do budovy bol možný cez severnú miestnosť, do ktorej vedú zvonku dva vchody a to v severnej a v západnej fasáde. Vchod v severnej fasáde sa nachádza v blízkosti severozápadného uhla budovy a je široký 1,54 metra. Vchod v západnej fasáde sa nachádza približnev strede západnej fasády severnej miestnosti a je o niečo širší, dosahuje šírky 1,74 metra. Priechod medzi oboma miestnosťami umožňoval vchod, ktorý sa nachádzal v západnej časti rozdeľovacej steny v jednej osi so severným vchodom do budovy. Vchod je široký 1,72 metra.<ref name="ref566"/> V severnej časti severnej miestnosti (približne v strede miestnosti) bola odkrytá kamenná pec so štvorcovým ohniskom s rozmermi 0,55x0,40 metra. Skladala z troch lomových kameňov, ktoré tvorili steny. Vrchná časť sa skladala z menśích kameňov pospájaných hlinou. Otvor pece sa nachádzal na severnej strane vo výške približne 0,60 metra. Pri východnej stene pece sa nachádza opracovaný kameň s rozmermi 0,40x0,30x0,20 metra, ktorý bol s najväčšou pravdepodobnosťou spojený s domácimi prácami okolo pece.<ref name="ref566"/> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik vedená ako národná starožitnosť a od roku [[1971]] ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|informačná tabula o budove BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria07.jpg|v severnej miestnosti budovy BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria09.jpg|v južnej miestnosti budovy </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Building No.44, Pernik fortress}} [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] 7ve9dgluvpa6lyde3jb0fncmba2n8oy 8199162 8199161 2026-04-16T12:52:38Z Scholastikos 174170 d. 8199162 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Heading \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | name = Budova č.44 | native_name = Сграда № 44 | other_name = | category = ruiny budovy <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Image \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | image = BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg | image_caption = pohľad na budovu z juhozápadu <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Name \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Country etc. \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | region_type = Oblasť | district = [[Pernik (okres)|Pernik]] | commune_type = Mesto | commune = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | municipality_type = | municipality = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Family \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Locations \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =35| lat_s =37 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =1| long_s =2 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Dimensions \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | length = 21,20 | width = 8,35 | height = | number = | area = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Features \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | author = | style = | material = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* History \\\\\\\\\\\\\\\& management \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | established = [[1932]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Acess \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | public = | access = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Free frields \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | free = | free_type = | free1 = | free1_type = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Maps \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Websites \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | commons = Building No.44, Pernik fortress | statistics = | statistics_type = | website = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Footnotes \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | footnotes = }} '''Budova č.44''' ({{vjz|bul|Сграда № 44|''Sgrada № 44''}}) sú ruiny budovy z areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref566">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 52{{--}}54}}</ref> Ruiny majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Budova je jednou z niekoľkých desiatok budov objavených v rámci archeologických vykopávok na mieste stredovekej [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]]. Patrí k budovám postaveným v období od [[9. storočie|9. storočia]] do [[12. storočie|12. storočia]].<ref name="ref567">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 36}}</ref> == Lokalita == Stavba sa nachádza v areáli [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktorá leží na [[Krakra (pahorok)|pahorku Krakra v]] blízkosti [[Pernik (mesto)|pernickej]] štvrti Varoš.<ref name="ref1111">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 17{{--}}18}}</ref> Ruiny budovy č. 44 ležia v centrálnej časti pevnostného areálu.<ref name="ref566" /> == Dejiny == Budova bola postavené v období medzi [[9. storočie|9. storočím]]{{--}}[[12. storočie|12. storočím]].<ref name="ref567" /> [[Súbor:BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|Celkový pohľad na južnú miestnosť budovy|náhľad|vľavo]] V roku [[1927]] bol areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku [[1971]] obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" />   == Charakteristika == Išlo o pomerne rozmernú budovu s dvoma miestnosťami. Celková dĺžka budovy dosahovala 21,20 metra a šírka 8,35 metra. Pozdĺžna [[Os (geometria)|os]] budovy je v smere sever-juh.<ref name="ref566" /> [[Súbor:BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria06.jpg|Pohľad na bdovu zo severu|náhľad|vľavo]] Pri výstavbe boli ako stavebný materiál použité predovšetkým [[Vápenec|vápencové]] lomové kamene, ale okrem nich sa použili opracované kvádre z [[Tráci|tráckeho]] pevnostného múru, ktorý sa na mieste nachádzal. Ako spojivo bola použitá biela [[Malta (stavebníctvo)|malta]]. Základy budovy siahali do hĺbky 0,60 metra. Spodných 0,40 metra základového múru boli kamene spojené s hlinou, nasledovala 0,20 metra vysoká časť základového múru, ktorá bola z lomových kameňov spojených maltou. Nad základovým múrom začína samotná konštrukcia budovy. Múry budovy sú hrubé približne 0,70 metra a dochovali sa do výšky približne 1,25 metra.<ref name="ref566" /> [[Súbor:BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria08.jpg|V severnej miestnosti budovy|náhľad|vľavo]] Budova sa skladá z dvoch miestností s takmer rovnakými rozmermi. Južná miestnosť je dlhá 9,15 metra a široká 6,80 metra a severná miestnosť je dlhá 9,40 metra a široká 6,85 metra. Prístup do budovy bol možný cez severnú miestnosť, do ktorej vedú zvonku dva vchody a to v severnej a v západnej fasáde. Vchod v severnej fasáde sa nachádza v blízkosti severozápadného uhla budovy a je široký 1,54 metra. Vchod v západnej fasáde sa nachádza približne v strede západnej fasády severnej miestnosti a je o niečo širší, dosahuje šírky 1,74 metra. Priechod medzi oboma miestnosťami umožňoval vchod, ktorý sa nachádzal v západnej časti rozdeľovacej steny v jednej osi so severným vchodom do budovy. Vchod je široký 1,72 metra.<ref name="ref566" /> V severnej časti severnej miestnosti (približne v strede miestnosti) bola odkrytá kamenná pec so štvorcovým ohniskom s rozmermi 0,55x0,40 metra. Skladala z troch lomových kameňov, ktoré tvorili steny. Vrchná časť sa skladala z menších kameňov pospájaných hlinou. Otvor pece sa nachádzal na severnej strane vo výške približne 0,60 metra. Pri východnej stene pece sa nachádza opracovaný kameň s rozmermi 0,40x0,30x0,20 metra, ktorý bol s najväčšou pravdepodobnosťou spojený s domácimi prácami okolo pece.<ref name="ref566" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik evidovaná ako národná starožitnosť a od roku [[1971]] ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|informačná tabula o budove BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria07.jpg|v severnej miestnosti budovy BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria09.jpg|v južnej miestnosti budovy </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Building No.44, Pernik fortress}} [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] cbrrk8zvwspkibcqcdfthlm6sq6jo6h 8199167 8199162 2026-04-16T13:06:18Z Gitanes232 142243 fix 8199167 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Heading \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | name = Budova č.44 | native_name = Сграда № 44 | other_name = | category = ruiny budovy <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Image \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | image = BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg | image_caption = pohľad na budovu z juhozápadu <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Name \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Country etc. \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | region_type = Oblasť | district = [[Pernik (okres)|Pernik]] | commune_type = Mesto | commune = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | municipality_type = | municipality = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Family \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Locations \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =35| lat_s =37 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =1| long_s =2 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Dimensions \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | length = 21,20 | width = 8,35 | height = | number = | area = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Features \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | author = | style = | material = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* History \\\\\\\\\\\\\\\& management \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | established = [[9. storočie]]{{--}}[[12. storočie]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Acess \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | public = | access = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Free frields \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | free = | free_type = | free1 = | free1_type = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Maps \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Websites \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | commons = Building No.44, Pernik fortress | statistics = | statistics_type = | website = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Footnotes \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | footnotes = }} '''Budova č.44''' ({{vjz|bul|Сграда № 44|''Sgrada № 44''}}) sú ruiny budovy z areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref566">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 52{{--}}54}}</ref> Ruiny majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Budova je jednou z niekoľkých desiatok budov objavených v rámci archeologických vykopávok na mieste stredovekej [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]]. Patrí k budovám postaveným v období od [[9. storočie|9. storočia]] do [[12. storočie|12. storočia]].<ref name="ref567">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 36}}</ref> == Lokalita == Stavba sa nachádza v areáli [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktorá leží na [[Krakra (pahorok)|pahorku Krakra v]] blízkosti [[Pernik (mesto)|pernickej]] štvrti Varoš.<ref name="ref1111">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 17{{--}}18}}</ref> Ruiny budovy č. 44 ležia v centrálnej časti pevnostného areálu.<ref name="ref566" /> == Dejiny == Budova bola postavené v období medzi [[9. storočie|9. storočím]]{{--}}[[12. storočie|12. storočím]].<ref name="ref567" /> [[Súbor:BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|Celkový pohľad na južnú miestnosť budovy|náhľad|vľavo]] V roku [[1927]] bol areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku [[1971]] obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" />   == Charakteristika == Išlo o pomerne rozmernú budovu s dvoma miestnosťami. Celková dĺžka budovy dosahovala 21,20 metra a šírka 8,35 metra. Pozdĺžna [[Os (geometria)|os]] budovy je v smere sever-juh.<ref name="ref566" /> [[Súbor:BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria06.jpg|Pohľad na bdovu zo severu|náhľad|vľavo]] Pri výstavbe boli ako stavebný materiál použité predovšetkým [[Vápenec|vápencové]] lomové kamene, ale okrem nich sa použili opracované kvádre z [[Tráci|tráckeho]] pevnostného múru, ktorý sa na mieste nachádzal. Ako spojivo bola použitá biela [[Malta (stavebníctvo)|malta]]. Základy budovy siahali do hĺbky 0,60 metra. Spodných 0,40 metra základového múru boli kamene spojené s hlinou, nasledovala 0,20 metra vysoká časť základového múru, ktorá bola z lomových kameňov spojených maltou. Nad základovým múrom začína samotná konštrukcia budovy. Múry budovy sú hrubé približne 0,70 metra a dochovali sa do výšky približne 1,25 metra.<ref name="ref566" /> [[Súbor:BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria08.jpg|V severnej miestnosti budovy|náhľad|vľavo]] Budova sa skladá z dvoch miestností s takmer rovnakými rozmermi. Južná miestnosť je dlhá 9,15 metra a široká 6,80 metra a severná miestnosť je dlhá 9,40 metra a široká 6,85 metra. Prístup do budovy bol možný cez severnú miestnosť, do ktorej vedú zvonku dva vchody a to v severnej a v západnej fasáde. Vchod v severnej fasáde sa nachádza v blízkosti severozápadného uhla budovy a je široký 1,54 metra. Vchod v západnej fasáde sa nachádza približne v strede západnej fasády severnej miestnosti a je o niečo širší, dosahuje šírky 1,74 metra. Priechod medzi oboma miestnosťami umožňoval vchod, ktorý sa nachádzal v západnej časti rozdeľovacej steny v jednej osi so severným vchodom do budovy. Vchod je široký 1,72 metra.<ref name="ref566" /> V severnej časti severnej miestnosti (približne v strede miestnosti) bola odkrytá kamenná pec so štvorcovým ohniskom s rozmermi 0,55x0,40 metra. Skladala z troch lomových kameňov, ktoré tvorili steny. Vrchná časť sa skladala z menších kameňov pospájaných hlinou. Otvor pece sa nachádzal na severnej strane vo výške približne 0,60 metra. Pri východnej stene pece sa nachádza opracovaný kameň s rozmermi 0,40x0,30x0,20 metra, ktorý bol s najväčšou pravdepodobnosťou spojený s domácimi prácami okolo pece.<ref name="ref566" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik evidovaná ako národná starožitnosť a od roku [[1971]] ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|informačná tabula o budove BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria07.jpg|v severnej miestnosti budovy BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria09.jpg|v južnej miestnosti budovy </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Building No.44, Pernik fortress}} [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] 18no3k09j70k2mhrqkl31q2s5ncjsky 8199308 8199167 2026-04-16T19:26:32Z ~2026-20335-96 290941 8199308 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building | name = Budova č.44 | native_name = Сграда № 44 | other_name = | category = ruiny budovy | image = BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg | image_caption = pohľad na budovu z juhozápadu | etymology = | official_name = | nickname = | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | region_type = Oblasť | district = [[Pernik (okres)|Pernik]] | commune_type = Mesto | commune = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | municipality_type = | municipality = | parent = | city = | landmark = | river = | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =35| lat_s =37 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =1| long_s =2 | long_EW = V | coordinates_format = dms | length = 21,20 | width = 8,35 | height = | number = | area = | author = | style = | material = | established = [[9. storočie]]{{--}}[[12. storočie]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = | public = | access = | free = | free_type = | free1 = | free1_type = | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | commons = Building No.44, Pernik fortress | statistics = | statistics_type = | website = | footnotes = }} '''Budova č.44''' ({{vjz|bul|Сграда № 44|''Sgrada № 44''}}) sú ruiny budovy z areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref566">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 52{{--}}54}}</ref> Ruiny majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Budova je jednou z niekoľkých desiatok budov objavených v rámci archeologických vykopávok na mieste stredovekej [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]]. Patrí k budovám postaveným v období od [[9. storočie|9. storočia]] do [[12. storočie|12. storočia]].<ref name="ref567">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 36}}</ref> == Lokalita == Stavba sa nachádza v areáli [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktorá leží na [[Krakra (pahorok)|pahorku Krakra v]] blízkosti [[Pernik (mesto)|pernickej]] štvrti Varoš.<ref name="ref1111">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 17{{--}}18}}</ref> Ruiny budovy č. 44 ležia v centrálnej časti pevnostného areálu.<ref name="ref566" /> == Dejiny == Budova bola postavené v období medzi [[9. storočie|9. storočím]]{{--}}[[12. storočie|12. storočím]].<ref name="ref567" /> [[Súbor:BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|Celkový pohľad na južnú miestnosť budovy|náhľad|vľavo]] V roku [[1927]] bol areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku [[1971]] obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" />   == Charakteristika == Išlo o pomerne rozmernú budovu s dvoma miestnosťami. Celková dĺžka budovy dosahovala 21,20 metra a šírka 8,35 metra. Pozdĺžna [[Os (geometria)|os]] budovy je v smere sever-juh.<ref name="ref566" /> [[Súbor:BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria06.jpg|Pohľad na bdovu zo severu|náhľad|vľavo]] Pri výstavbe boli ako stavebný materiál použité predovšetkým [[Vápenec|vápencové]] lomové kamene, ale okrem nich sa použili opracované kvádre z [[Tráci|tráckeho]] pevnostného múru, ktorý sa na mieste nachádzal. Ako spojivo bola použitá biela [[Malta (stavebníctvo)|malta]]. Základy budovy siahali do hĺbky 0,60 metra. Spodných 0,40 metra základového múru boli kamene spojené s hlinou, nasledovala 0,20 metra vysoká časť základového múru, ktorá bola z lomových kameňov spojených maltou. Nad základovým múrom začína samotná konštrukcia budovy. Múry budovy sú hrubé približne 0,70 metra a dochovali sa do výšky približne 1,25 metra.<ref name="ref566" /> [[Súbor:BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria08.jpg|V severnej miestnosti budovy|náhľad|vľavo]] Budova sa skladá z dvoch miestností s takmer rovnakými rozmermi. Južná miestnosť je dlhá 9,15 metra a široká 6,80 metra a severná miestnosť je dlhá 9,40 metra a široká 6,85 metra. Prístup do budovy bol možný cez severnú miestnosť, do ktorej vedú zvonku dva vchody a to v severnej a v západnej fasáde. Vchod v severnej fasáde sa nachádza v blízkosti severozápadného uhla budovy a je široký 1,54 metra. Vchod v západnej fasáde sa nachádza približne v strede západnej fasády severnej miestnosti a je o niečo širší, dosahuje šírky 1,74 metra. Priechod medzi oboma miestnosťami umožňoval vchod, ktorý sa nachádzal v západnej časti rozdeľovacej steny v jednej osi so severným vchodom do budovy. Vchod je široký 1,72 metra.<ref name="ref566" /> V severnej časti severnej miestnosti (približne v strede miestnosti) bola odkrytá kamenná pec so štvorcovým ohniskom s rozmermi 0,55x0,40 metra. Skladala z troch lomových kameňov, ktoré tvorili steny. Vrchná časť sa skladala z menších kameňov pospájaných hlinou. Otvor pece sa nachádzal na severnej strane vo výške približne 0,60 metra. Pri východnej stene pece sa nachádza opracovaný kameň s rozmermi 0,40x0,30x0,20 metra, ktorý bol s najväčšou pravdepodobnosťou spojený s domácimi prácami okolo pece.<ref name="ref566" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik evidovaná ako národná starožitnosť a od roku [[1971]] ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|informačná tabula o budove BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria07.jpg|v severnej miestnosti budovy BuildingNo44-PernikFortress-Pernik-Bulgaria09.jpg|v južnej miestnosti budovy </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Building No.44, Pernik fortress}} [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] rx6mgldrxz0ndesxfbjabafeutnskv2 1 748339 8199159 2026-04-16T12:50:37Z Gitanes232 142243 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8199159 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8199160 8199159 2026-04-16T12:51:20Z Gitanes232 142243 upresnenie 8199160 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = Bulharsko }} rflcr623op9xkxy4zwji3tzvn9xg59u 0 748340 8199168 2026-04-16T13:08:35Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox Panovník | meno = Arsinoé IV. | titul = kráľovná [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Jacopo Tintoretto - The Liberation of Arsinoe - WGA22667.jpg | popis obrázku = Oslobodenie Arsinoé na obraze od [[Jacopo Tintoretto|Jacopa Tintoretta]] (1555 – 1556) | panovanie = [[48 pred Kr.]] – [[47 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios XIII.|Ptolemaios XIII. Theos Filopatór]] a [[Kleopatra VII.]]…“ 8199168 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Arsinoé IV. | titul = kráľovná [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Jacopo Tintoretto - The Liberation of Arsinoe - WGA22667.jpg | popis obrázku = Oslobodenie Arsinoé na obraze od [[Jacopo Tintoretto|Jacopa Tintoretta]] (1555 – 1556) | panovanie = [[48 pred Kr.]] – [[47 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios XIII.|Ptolemaios XIII. Theos Filopatór]] a [[Kleopatra VII.]] | nástupca = [[Ptolemaios XIV.]] a [[Kleopatra VII.]] | spoluvládca = [[Ptolemaios XIII. Theos Filopatór]] | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios XII.|Ptolemaios XII. Neos Dionýsos]] | matka = neznáma | dátum narodenia = cca [[68 pred Kr.]] – [[63 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Alexandria]] | dátum úmrtia = [[41 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Efez]] | pochovanie = [[Efez]] }} '''Arsinoé IV.''' ({{vjz|grc|''Ἀρσινóη''}}; * cca [[68 pred Kr.]] – [[63 pred Kr.]] – † [[41 pred Kr.]]) bola egyptská princezná a kráľovná z dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]], najmladšia dcéra kráľa [[Ptolemaios XII.|Ptolemaios XII. Neos Dionýsa]].<ref name="Grant35">Grant, M. ''Cleopatra'', s. 35. Orion, 2011. ISBN 9781780221144.</ref> Počas mocenských nepokojov v roku [[48 pred Kr.]] sa vyhlásila za spoluvládkyňu svojho brata [[Ptolemaios XIII.|Ptolemaia XIII.]] a postavila sa do otvorenej opozície voči staršej sestre [[Kleopatra VII.|Kleopatre VII.]]<ref name="Kleiner102">Kleiner, D. E. E. ''Cleopatra and Rome'', s. 102. Harvard University Press, 2009. ISBN 9780674032361.</ref> Aktívne sa podieľala na [[obliehanie Alexandrie (47 pred Kr.)|obliehaní Alexandrie]] proti vojskám Kleopatry a jej spojenca [[Julius Caesar|Iulia Caesara]]. Po porážke Ptolemaia XIII. v [[bitka na Níle|bitke na Níle]] ju Caesar zajal a ako vojnovú korisť odviedol do [[Rím]]u.<ref name="Roberts125">Roberts, P. ''HSC Ancient History'', s. 125. Pascal Press, 2006. ISBN 9781741251791.</ref> Hoci bola neskôr prepustená do exilu v [[Artemidin chrám v Efeze|Artemidinom chráme]] v [[Efez]]e, na naliehanie Kleopatry ju dal v roku [[41 pred Kr.]] popraviť [[Marcus Antonius]].<ref name="Grant35"/> == Pôvod == Arsinoé bola treťou, možno štvrtou dcérou Ptolemaia XII. Totožnosť jej matky je neistá; pravdepodobná matka Kleopatry VII., [[Kleopatra V. Tryfaina]], zomrela alebo bola zavrhnutá krátko po narodení Kleopatry, nie je teda jasné, či bola matkou aj kráľových mladších detí.<ref name="Grant35"/><ref name="Kleiner102"/> Podľa nemeckého historika [[Christoph Schäfer|Christopha Schäfera]] mohla byť jej matkou vysokopostavená Egypťanka, čo by z Arsinoé robilo podľa gréckych pravidiel nelegitímneho potomka.<ref name="Schaefer">Schäfer, C. ''Kleopatra'', s. 69 – 71. Darmstadt, 2006. ISBN 978-3534154180.</ref> == Život == === Úloha v Alexandrijskej vojne === Po smrti Ptolemaia XII. v roku [[51 pred Kr.]] mali Egyptu spoločne vládnuť Kleopatra VII. a jej brat Ptolemaios XIII. Krátko nato však Ptolemaios svoju sestru zbavil moci a prinútil ju ujsť z Alexandrie. Keď do mesta v roku [[48 pred Kr.]] dorazil [[Julius Caesar|Iulius Caesar]] prenasledujúci svojho rivala [[Pompeius|Pompeia]], pokúsil sa spor urovnať. V súlade s kráľovou poslednou vôľou potvrdil spoločnú vládu Kleopatry a Ptolemaia XIII. Zároveň vrátil Egyptu kontrolu nad [[Cyprus|Cyprom]], ktorý Rím anektoval v roku [[58 pred Kr.]], a za jeho správcov určil Arsinoé a jej mladšieho brata [[Ptolemaios XIV.|Ptolemaia XIV.]]<ref>Cassius Dio, ''Rímske dejiny'' 42, 35.</ref> Situácia však prerástla do otvoreného konfliktu, známeho ako [[Alexandrijská vojna]]. Arsinoé sa podarilo s pomocou svojho vychovávateľa, eunucha [[Ganymédes (eunuch)|Ganyméda]], utiecť z paláca k egyptskému vojsku, ktoré viedol [[Achillas]].<ref name="Schaefer"/> Princezná sa nechala vyhlásiť za kráľovnú, čím dodala odboju dynastickú legitimitu. Čoskoro však medzi ňou a Achillom došlo k mocenským sporom, ktoré vyvrcholili jeho popravou. Velenie armády následne prevzal Ganymédes. Pod vedením Arsinoé dosiahli Egypťania viaceré úspechy. Podarilo sa im odrezať Caesarove jednotky v časti mesta výstavbou hradieb a znečistením vodných zdrojov morskou vodou, na čo Caesar reagoval kopaním hlbokých studní v vápencovom podloží. Pri pokuse o ovládnutie prístavu a [[Maják na ostrove Faros|majáku na ostrove Faros]] egyptské sily Caesara dokonca prinútili k úteku, kedy musel odhodiť zbroj a doplávať do bezpečia rímskej lode. Napriek úspechom boli egyptskí dôstojníci s Ganymédom nespokojní. Pod zámienkou snahy o mier vyjednali s Caesarom výmenu Arsinoé za Ptolemaia XIII. Po kráľovom prepustení boje pokračovali, no po príchode rímskych posíl v [[bitka na Níle|bitke na Níle]] (47 pred Kr.) utrpeli Egypťania rozhodujúcu porážku.<ref>''Alexandrijská vojna'' 23 – 24.</ref> === Zajatie, exil a smrť === Arsinoé bola zajatá a v roku [[46 pred Kr.]] odvedená do Ríma. Tam musela kráčať v Caesarovom triumfálnom sprievode za maketou horiaceho alexandrijského majáka. Hoci bolo zvykom významných zajatcov po skončení slávností uškrtiť, pohľad na mladú princeznú vzbudil v rímskom ľude súcit.<ref>Cassius Dio, 43, 19, 2–3.</ref> Caesar jej pod tlakom verejnej mienky daroval život a poslal ju do exilu v [[Artemidin chrám v Efeze|Artemidinom chráme]] v [[Efez]]e. V chráme Arsinoé strávila niekoľko rokov pod neustálym dohľadom, pretože Kleopatra ju naďalej považovala za hrozbu pre svoju moc. V roku [[41 pred Kr.]] na Kleopatrino naliehanie nariadil [[Marcus Antonius]] jej popravu priamo na schodoch chrámu.<ref name="Grant35"/> Tento čin, hrubo porušujúci posvätnú imunitu chrámu, vyvolal vtedajšom Ríme škandál. Vyšší kňaz chrámu (''Megabyzos''), ktorý Arsinoé pri jej príchode privítal ako kráľovnú, dostal milosť až po príhovore efezského posolstva u Kleopatry. == Rok narodenia == Presný rok narodenia Arsinoé IV. zostáva predmetom odborných diskusií a zvyčajne sa kladie do rozmedzia rokov [[68 pred Kr.|68]] až [[63 pred Kr.]] ''[[Encyclopædia Britannica]]'' uvádza rok 63 pred Kr., čo by znamenalo, že v čase povstania proti Caesarovi mala 15 rokov a v čase svojej smrti 22 rokov.<ref>Arsinoe IV. In: ''Encyclopædia Britannica'', 2019.</ref> Výskumníčka Alissa Lyon sa prikláňa k roku 68 pred Kr. (27 rokov v čase smrti), zatiaľ čo historička Joyce Tyldesley odhaduje jej narodenie medzi roky 68 až 65 pred Kr.<ref>Tyldesley, J. ''Cleopatra, Last Queen of Egypt'', s. 27. Profile Books Ltd, 2008.</ref> Alternatívna hypotéza predstavená v dokumente BBC ''Cleopatra: Portrait of a Killer'' pracovala s verziou, že kostra dievčaťa vo veku 15 až 18 rokov nájdená v Efeze patrí Arsinoé, čo by však posúvalo jej narodenie do neskoršieho obdobia.<ref name="cleopatrakiller">Oliver, N. et al. ''Cleopatra: Portrait of a Killer'' [dokumentárny film]. BBC One, 2009.</ref> Jej rázne konanie počas vojny proti Caesarovi však naznačuje, že bola v tom čase už staršia a disponovala vlastnou autoritou. Silným argumentom je fakt, že Caesar bol po neúspechu pri majáku na Farose ochotný prepustiť Ptolemaia XIII. – muža a legitímneho kráľa, ktorý mohol pokračovať v boji – len aby sa pokúsil získať kontrolu nad Arsinoé.<ref>Murdarasi, K. ''Dangerous Women'', 2016.</ref> Spisovateľka Stacy Schiff, ktorá odhaduje jej vek v rokoch 48 – 47 pred Kr. na približne sedemnásť rokov, poznamenáva, že princezná „horela ambíciami“ a nebola typom človeka, ktorý by vyvolával pocit uspokojenia. Po úteku z paláca sa stala hlasnou odporkyňou svojej sestry a vedome zaujala pozíciu na čele armády po boku Achilla.<ref>Schiff, S. ''Cleopatra: A Life'', s. 48 – 49. Little, Brown and Company, 2010.</ref> == Hrobka v Efeze == V roku 1904 bol v centre [[Efez]]u objavený osemuholníkový monument, postavený medzi rokmi 50 a 20 pred Kr. Kvôli prominentnej polohe a štýlu bol považovaný za ''heróon'' (pamätník hrdinu).<ref name="Keil1929">Keil, J. ''Excavations In Ephesos'', 1929.</ref> V roku 1929 bol v pohrebnej komore nájdený mramorový sarkofág s kostrovými pozostatkami. Rakúsky archeológ [[Josef Keil]] vtedy vyzdvihol lebku a odniesol ju do Viedne, pričom zvyšok kostry zostal na mieste. Keil predpokladal, že ide o pozostatky približne 20-ročnej ženy „veľmi významnej osobnosti“.<ref name="Weber2025">Weber, G. W. et al. The cranium from the Octagon in Ephesos. ''Scientific Reports'', 2025. doi: 10.1038/s41598-024-83870-x.</ref> V roku 1953 skúmal lebku antropológ [[Josef Weninger]], ktorý odhadol vek na 16 až 17 rokov.<ref>Weninger, J. ''Beiträge zur älteren Europäischen Kulturgeschichte'', 1953.</ref> === Hypotéza o Arsinoé a dokument BBC === V 90. rokoch 20. storočia prišla archeologička [[Hilke Thürová]] z Rakúskej akadémie vied s hypotézou, že monument v centre Efezu je hrobkou Arsinoé IV. Svoje tvrdenie opierala o osemuholníkový tvar hrobky, ktorý mal pripomínať druhú úroveň alexandrijského majáka (dejisko jej víťazstva nad Caesarom), a o vtedajšie výsledky rádiokarbónového datovania kostí.<ref name="Thur1990">Thür, H. Arsinoe IV., eine Schwester Kleopatras VII., Grabinhaberin Des Oktogons Von Ephesos? ''Jahreshefte Des Österreichischen Archäologischen Institutes'', 1990.</ref> V roku 2009 sa táto teória stala základom dokumentu BBC ''Cleopatra: Portrait of a Killer''. Thürová v ňom na základe starších meraní lebky tvrdila, že vykazuje známky afrického pôvodu matky, čo by naznačovalo zmiešaný pôvod dynastie ptolemaiovcov.<ref name="cleopatrakiller"/> Táto interpretácia však narazila na silnú kritiku. Britská klasička [[Mary Beardová]] a ďalší odborníci poukázali na to, že samotná lebka bola dlho nezvestná, jej morfologické merania nie sú spoľahlivým indikátorom rasy a odhadovaný vek (15 – 18 rokov) nezodpovedal historickým záznamom, podľa ktorých mala byť Arsinoé v čase smrti staršia.<ref name="Beard2009">Beard, M. The skeleton of Cleopatra's sister? ''Times Literary Supplement'', 2009.</ref> === Moderný výskum a vyvrátenie hypotézy (2025) === Zásadný zlom priniesol rok 2022, kedy viedenskí antropológovia znovu objavili lebku v univerzitných zbierkach, kde zostala nedotknutá takmer 70 rokov. Podrobili ju modernému skúmaniu pomocou 3D morfometrie a pokročilých analýz [[DNA]]. Štúdia publikovaná v januári [[2025]] pod vedením Gerharda W. Webera priniesla definitívne vyvrátenie Thürovej hypotézy. Hoci rádiokarbónové datovanie potvrdilo súlad s daným historickým obdobím (200 až 35 pred Kr.), analýza DNA extrahovanej z lebky a stehennej kosti preukázala, že pozostatky v efezskom osemuholníku patria jedincovi mužského pohlavia.<ref name="Weber2025">Weber, G. W. et al. The cranium from the Octagon in Ephesos. ''Scientific Reports'', 2025. doi: 10.1038/s41598-024-83870-x.</ref> Miesto posledného odpočinku Arsinoé IV. tak zostáva neznáme. === Charakteristika nálezu a nové zistenia === Podrobnejšie morfologické analýzy tímu z Viedenskej univerzity odhalili o neznámom mladíkovi ďalšie detaily. Populačno-genomická analýza naznačila, že pravdepodobne pochádzal z centrálnej časti [[Apeninský polostrov|Talianskeho polostrova]] alebo zo [[Sardínia|Sardínie]].<ref name="Weber2025"/> Jeho vek v čase smrti bol stanovený na 11 až 14 rokov, čo potvrdil stav chrupu aj neuzavretá spenobazilárna synchondróza (spoj na báze lebky). Vedci zároveň identifikovali výrazné anomálie, ktoré predchádzajúce výskumy v 20. storočí prehliadli. Jednou z nich bola [[kraniosynostóza]] (predčasný zrast) ľavého tylomastoidného švu, čo spôsobilo asymetriu lebky. Najnápadnejším znakom bola nedostatočne vyvinutá a abnormálne vertikálne sklonená horná čeľusť (maxilla).<ref name="Weber2025"/> Tieto poruchy mohli byť spôsobené metabolickými poruchami, nedostatkom vitamínu D alebo genetickými ochoreniami (napr. Treacherov-Collinsov syndróm). Prečo bol cudzí chlapec s výraznými telesnými chybami pochovaný v takom honosnom pamätníku uprostred Efezu, zostáva pre archeológov nezodpovedanou otázkou. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * DRAYCOTT, Jane. ''Cleopatra's Daughter: Egyptian Princess, Roman Prisoner, African Queen''. Head of Zeus, 2022. ISBN 978-1-324-09259-9. * GRANT, Michael. ''Cleopatra''. Orion, 2011. ISBN 9781780221144. * KEIL, Josef; REISCH, Emil. ''Ephesos: Ein Führer durch d. Ruinenstätte u. ihre Geschichte''. 2. vyd. Viedeň: Dr. B. Filser, 1930. * KLEINER, Diana E. E. ''Cleopatra and Rome''. Harvard University Press, 2009. ISBN 978-0-674-03966-7. * SCHÄFER, Christoph. ''Kleopatra''. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 2006. ISBN 978-3534154180. * SCHIFF, Stacy. ''Cleopatra: A Life''. Little, Brown and Company, 2010. ISBN 978-0-316-00192-2. * TYLDESLEY, Joyce. ''Cleopatra: Last Queen of Egypt''. Profile Books Ltd, 2008. ISBN 978-1-84668-065-6. == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Kleopatra VII.]] {{Staroegyptská dynastia/32}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Arsinoe 04}} [[Kategória:Ptolemaiovci]] jjkili1k299djvt4su70uku9adst42f 8199250 8199168 2026-04-16T15:45:29Z Bakjb 236375 wl 8199250 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Arsinoé IV. | titul = kráľovná [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Jacopo Tintoretto - The Liberation of Arsinoe - WGA22667.jpg | popis obrázku = Oslobodenie Arsinoé na obraze od [[Tintoretto|Tintoretta]] v [[Galéria starých majstrov|Galérii starých majstrov]](1555 – 1556) | panovanie = [[48 pred Kr.]] – [[47 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios XIII.|Ptolemaios XIII. Theos Filopatór]] a [[Kleopatra VII.]] | nástupca = [[Ptolemaios XIV.]] a [[Kleopatra VII.]] | spoluvládca = [[Ptolemaios XIII. Theos Filopatór]] | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios XII.|Ptolemaios XII. Neos Dionýsos]] | matka = neznáma | dátum narodenia = cca [[68 pred Kr.]] – [[63 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Alexandria]] | dátum úmrtia = [[41 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Efez]] | pochovanie = [[Efez]] }} '''Arsinoé IV.''' ({{vjz|grc|''Ἀρσινóη''}}; * cca [[68 pred Kr.]] – [[63 pred Kr.]] – † [[41 pred Kr.]]) bola egyptská princezná a kráľovná z dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]], najmladšia dcéra kráľa [[Ptolemaios XII.|Ptolemaios XII. Neos Dionýsa]].<ref name="Grant35">Grant, M. ''Cleopatra'', s. 35. Orion, 2011. ISBN 9781780221144.</ref> Počas mocenských nepokojov v roku [[48 pred Kr.]] sa vyhlásila za spoluvládkyňu svojho brata [[Ptolemaios XIII.|Ptolemaia XIII.]] a postavila sa do otvorenej opozície voči staršej sestre [[Kleopatra VII.|Kleopatre VII.]]<ref name="Kleiner102">Kleiner, D. E. E. ''Cleopatra and Rome'', s. 102. Harvard University Press, 2009. ISBN 9780674032361.</ref> Aktívne sa podieľala na [[obliehanie Alexandrie (47 pred Kr.)|obliehaní Alexandrie]] proti vojskám Kleopatry a jej spojenca [[Julius Caesar|Iulia Caesara]]. Po porážke Ptolemaia XIII. v [[bitka na Níle|bitke na Níle]] ju Caesar zajal a ako vojnovú korisť odviedol do [[Rím]]u.<ref name="Roberts125">Roberts, P. ''HSC Ancient History'', s. 125. Pascal Press, 2006. ISBN 9781741251791.</ref> Hoci bola neskôr prepustená do exilu v [[Artemidin chrám v Efeze|Artemidinom chráme]] v [[Efez]]e, na naliehanie Kleopatry ju dal v roku [[41 pred Kr.]] popraviť [[Marcus Antonius]].<ref name="Grant35"/> == Pôvod == Arsinoé bola treťou, možno štvrtou dcérou Ptolemaia XII. Totožnosť jej matky je neistá; pravdepodobná matka Kleopatry VII., [[Kleopatra V. Tryfaina]], zomrela alebo bola zavrhnutá krátko po narodení Kleopatry, nie je teda jasné, či bola matkou aj kráľových mladších detí.<ref name="Grant35"/><ref name="Kleiner102"/> Podľa nemeckého historika [[Christoph Schäfer|Christopha Schäfera]] mohla byť jej matkou vysokopostavená Egypťanka, čo by z Arsinoé robilo podľa gréckych pravidiel nelegitímneho potomka.<ref name="Schaefer">Schäfer, C. ''Kleopatra'', s. 69 – 71. Darmstadt, 2006. ISBN 978-3534154180.</ref> == Život == === Úloha v Alexandrijskej vojne === Po smrti Ptolemaia XII. v roku [[51 pred Kr.]] mali Egyptu spoločne vládnuť Kleopatra VII. a jej brat Ptolemaios XIII. Krátko nato však Ptolemaios svoju sestru zbavil moci a prinútil ju ujsť z Alexandrie. Keď do mesta v roku [[48 pred Kr.]] dorazil [[Julius Caesar|Iulius Caesar]] prenasledujúci svojho rivala [[Pompeius|Pompeia]], pokúsil sa spor urovnať. V súlade s kráľovou poslednou vôľou potvrdil spoločnú vládu Kleopatry a Ptolemaia XIII. Zároveň vrátil Egyptu kontrolu nad [[Cyprus|Cyprom]], ktorý Rím anektoval v roku [[58 pred Kr.]], a za jeho správcov určil Arsinoé a jej mladšieho brata [[Ptolemaios XIV.|Ptolemaia XIV.]]<ref>Cassius Dio, ''Rímske dejiny'' 42, 35.</ref> Situácia však prerástla do otvoreného konfliktu, známeho ako [[Alexandrijská vojna]]. Arsinoé sa podarilo s pomocou svojho vychovávateľa, eunucha [[Ganymédes (eunuch)|Ganyméda]], utiecť z paláca k egyptskému vojsku, ktoré viedol [[Achillas]].<ref name="Schaefer"/> Princezná sa nechala vyhlásiť za kráľovnú, čím dodala odboju dynastickú legitimitu. Čoskoro však medzi ňou a Achillom došlo k mocenským sporom, ktoré vyvrcholili jeho popravou. Velenie armády následne prevzal Ganymédes. Pod vedením Arsinoé dosiahli Egypťania viaceré úspechy. Podarilo sa im odrezať Caesarove jednotky v časti mesta výstavbou hradieb a znečistením vodných zdrojov morskou vodou, na čo Caesar reagoval kopaním hlbokých studní v vápencovom podloží. Pri pokuse o ovládnutie prístavu a [[Maják na ostrove Faros|majáku na ostrove Faros]] egyptské sily Caesara dokonca prinútili k úteku, kedy musel odhodiť zbroj a doplávať do bezpečia rímskej lode. Napriek úspechom boli egyptskí dôstojníci s Ganymédom nespokojní. Pod zámienkou snahy o mier vyjednali s Caesarom výmenu Arsinoé za Ptolemaia XIII. Po kráľovom prepustení boje pokračovali, no po príchode rímskych posíl v [[bitka na Níle|bitke na Níle]] (47 pred Kr.) utrpeli Egypťania rozhodujúcu porážku.<ref>''Alexandrijská vojna'' 23 – 24.</ref> === Zajatie, exil a smrť === Arsinoé bola zajatá a v roku [[46 pred Kr.]] odvedená do Ríma. Tam musela kráčať v Caesarovom triumfálnom sprievode za maketou horiaceho alexandrijského majáka. Hoci bolo zvykom významných zajatcov po skončení slávností uškrtiť, pohľad na mladú princeznú vzbudil v rímskom ľude súcit.<ref>Cassius Dio, 43, 19, 2–3.</ref> Caesar jej pod tlakom verejnej mienky daroval život a poslal ju do exilu v [[Artemidin chrám v Efeze|Artemidinom chráme]] v [[Efez]]e. V chráme Arsinoé strávila niekoľko rokov pod neustálym dohľadom, pretože Kleopatra ju naďalej považovala za hrozbu pre svoju moc. V roku [[41 pred Kr.]] na Kleopatrino naliehanie nariadil [[Marcus Antonius]] jej popravu priamo na schodoch chrámu.<ref name="Grant35"/> Tento čin, hrubo porušujúci posvätnú imunitu chrámu, vyvolal vtedajšom Ríme škandál. Vyšší kňaz chrámu (''Megabyzos''), ktorý Arsinoé pri jej príchode privítal ako kráľovnú, dostal milosť až po príhovore efezského posolstva u Kleopatry. == Rok narodenia == Presný rok narodenia Arsinoé IV. zostáva predmetom odborných diskusií a zvyčajne sa kladie do rozmedzia rokov [[68 pred Kr.|68]] až [[63 pred Kr.]] ''[[Encyclopædia Britannica]]'' uvádza rok 63 pred Kr., čo by znamenalo, že v čase povstania proti Caesarovi mala 15 rokov a v čase svojej smrti 22 rokov.<ref>Arsinoe IV. In: ''Encyclopædia Britannica'', 2019.</ref> Výskumníčka Alissa Lyon sa prikláňa k roku 68 pred Kr. (27 rokov v čase smrti), zatiaľ čo historička Joyce Tyldesley odhaduje jej narodenie medzi roky 68 až 65 pred Kr.<ref>Tyldesley, J. ''Cleopatra, Last Queen of Egypt'', s. 27. Profile Books Ltd, 2008.</ref> Alternatívna hypotéza predstavená v dokumente BBC ''Cleopatra: Portrait of a Killer'' pracovala s verziou, že kostra dievčaťa vo veku 15 až 18 rokov nájdená v Efeze patrí Arsinoé, čo by však posúvalo jej narodenie do neskoršieho obdobia.<ref name="cleopatrakiller">Oliver, N. et al. ''Cleopatra: Portrait of a Killer'' [dokumentárny film]. BBC One, 2009.</ref> Jej rázne konanie počas vojny proti Caesarovi však naznačuje, že bola v tom čase už staršia a disponovala vlastnou autoritou. Silným argumentom je fakt, že Caesar bol po neúspechu pri majáku na Farose ochotný prepustiť Ptolemaia XIII. – muža a legitímneho kráľa, ktorý mohol pokračovať v boji – len aby sa pokúsil získať kontrolu nad Arsinoé.<ref>Murdarasi, K. ''Dangerous Women'', 2016.</ref> Spisovateľka Stacy Schiff, ktorá odhaduje jej vek v rokoch 48 – 47 pred Kr. na približne sedemnásť rokov, poznamenáva, že princezná „horela ambíciami“ a nebola typom človeka, ktorý by vyvolával pocit uspokojenia. Po úteku z paláca sa stala hlasnou odporkyňou svojej sestry a vedome zaujala pozíciu na čele armády po boku Achilla.<ref>Schiff, S. ''Cleopatra: A Life'', s. 48 – 49. Little, Brown and Company, 2010.</ref> == Hrobka v Efeze == V roku 1904 bol v centre [[Efez]]u objavený osemuholníkový monument, postavený medzi rokmi 50 a 20 pred Kr. Kvôli prominentnej polohe a štýlu bol považovaný za ''heróon'' (pamätník hrdinu).<ref name="Keil1929">Keil, J. ''Excavations In Ephesos'', 1929.</ref> V roku 1929 bol v pohrebnej komore nájdený mramorový sarkofág s kostrovými pozostatkami. Rakúsky archeológ [[Josef Keil]] vtedy vyzdvihol lebku a odniesol ju do Viedne, pričom zvyšok kostry zostal na mieste. Keil predpokladal, že ide o pozostatky približne 20-ročnej ženy „veľmi významnej osobnosti“.<ref name="Weber2025">Weber, G. W. et al. The cranium from the Octagon in Ephesos. ''Scientific Reports'', 2025. doi: 10.1038/s41598-024-83870-x.</ref> V roku 1953 skúmal lebku antropológ [[Josef Weninger]], ktorý odhadol vek na 16 až 17 rokov.<ref>Weninger, J. ''Beiträge zur älteren Europäischen Kulturgeschichte'', 1953.</ref> === Hypotéza o Arsinoé a dokument BBC === V 90. rokoch 20. storočia prišla archeologička [[Hilke Thürová]] z Rakúskej akadémie vied s hypotézou, že monument v centre Efezu je hrobkou Arsinoé IV. Svoje tvrdenie opierala o osemuholníkový tvar hrobky, ktorý mal pripomínať druhú úroveň alexandrijského majáka (dejisko jej víťazstva nad Caesarom), a o vtedajšie výsledky rádiokarbónového datovania kostí.<ref name="Thur1990">Thür, H. Arsinoe IV., eine Schwester Kleopatras VII., Grabinhaberin Des Oktogons Von Ephesos? ''Jahreshefte Des Österreichischen Archäologischen Institutes'', 1990.</ref> V roku 2009 sa táto teória stala základom dokumentu BBC ''Cleopatra: Portrait of a Killer''. Thürová v ňom na základe starších meraní lebky tvrdila, že vykazuje známky afrického pôvodu matky, čo by naznačovalo zmiešaný pôvod dynastie ptolemaiovcov.<ref name="cleopatrakiller"/> Táto interpretácia však narazila na silnú kritiku. Britská klasička [[Mary Beardová]] a ďalší odborníci poukázali na to, že samotná lebka bola dlho nezvestná, jej morfologické merania nie sú spoľahlivým indikátorom rasy a odhadovaný vek (15 – 18 rokov) nezodpovedal historickým záznamom, podľa ktorých mala byť Arsinoé v čase smrti staršia.<ref name="Beard2009">Beard, M. The skeleton of Cleopatra's sister? ''Times Literary Supplement'', 2009.</ref> === Moderný výskum a vyvrátenie hypotézy (2025) === Zásadný zlom priniesol rok 2022, kedy viedenskí antropológovia znovu objavili lebku v univerzitných zbierkach, kde zostala nedotknutá takmer 70 rokov. Podrobili ju modernému skúmaniu pomocou 3D morfometrie a pokročilých analýz [[DNA]]. Štúdia publikovaná v januári [[2025]] pod vedením Gerharda W. Webera priniesla definitívne vyvrátenie Thürovej hypotézy. Hoci rádiokarbónové datovanie potvrdilo súlad s daným historickým obdobím (200 až 35 pred Kr.), analýza DNA extrahovanej z lebky a stehennej kosti preukázala, že pozostatky v efezskom osemuholníku patria jedincovi mužského pohlavia.<ref name="Weber2025">Weber, G. W. et al. The cranium from the Octagon in Ephesos. ''Scientific Reports'', 2025. doi: 10.1038/s41598-024-83870-x.</ref> Miesto posledného odpočinku Arsinoé IV. tak zostáva neznáme. === Charakteristika nálezu a nové zistenia === Podrobnejšie morfologické analýzy tímu z Viedenskej univerzity odhalili o neznámom mladíkovi ďalšie detaily. Populačno-genomická analýza naznačila, že pravdepodobne pochádzal z centrálnej časti [[Apeninský polostrov|Talianskeho polostrova]] alebo zo [[Sardínia|Sardínie]].<ref name="Weber2025"/> Jeho vek v čase smrti bol stanovený na 11 až 14 rokov, čo potvrdil stav chrupu aj neuzavretá spenobazilárna synchondróza (spoj na báze lebky). Vedci zároveň identifikovali výrazné anomálie, ktoré predchádzajúce výskumy v 20. storočí prehliadli. Jednou z nich bola [[kraniosynostóza]] (predčasný zrast) ľavého tylomastoidného švu, čo spôsobilo asymetriu lebky. Najnápadnejším znakom bola nedostatočne vyvinutá a abnormálne vertikálne sklonená horná čeľusť (maxilla).<ref name="Weber2025"/> Tieto poruchy mohli byť spôsobené metabolickými poruchami, nedostatkom vitamínu D alebo genetickými ochoreniami (napr. Treacherov-Collinsov syndróm). Prečo bol cudzí chlapec s výraznými telesnými chybami pochovaný v takom honosnom pamätníku uprostred Efezu, zostáva pre archeológov nezodpovedanou otázkou. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * DRAYCOTT, Jane. ''Cleopatra's Daughter: Egyptian Princess, Roman Prisoner, African Queen''. Head of Zeus, 2022. ISBN 978-1-324-09259-9. * GRANT, Michael. ''Cleopatra''. Orion, 2011. ISBN 9781780221144. * KEIL, Josef; REISCH, Emil. ''Ephesos: Ein Führer durch d. Ruinenstätte u. ihre Geschichte''. 2. vyd. Viedeň: Dr. B. Filser, 1930. * KLEINER, Diana E. E. ''Cleopatra and Rome''. Harvard University Press, 2009. ISBN 978-0-674-03966-7. * SCHÄFER, Christoph. ''Kleopatra''. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 2006. ISBN 978-3534154180. * SCHIFF, Stacy. ''Cleopatra: A Life''. Little, Brown and Company, 2010. ISBN 978-0-316-00192-2. * TYLDESLEY, Joyce. ''Cleopatra: Last Queen of Egypt''. Profile Books Ltd, 2008. ISBN 978-1-84668-065-6. == Iné projekty == {{projekt}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Kleopatra VII.]] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Arsinoe 04}} [[Kategória:Ptolemaiovci]] 56043pvjipljrl1an0v8e762b382f87 8199254 8199250 2026-04-16T15:47:37Z Bakjb 236375 k 8199254 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Arsinoé IV. | titul = kráľovná [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Jacopo Tintoretto - The Liberation of Arsinoe - WGA22667.jpg | popis obrázku = Oslobodenie Arsinoé na obraze od [[Tintoretto|Tintoretta]] v [[Galéria starých majstrov|Galérii starých majstrov]](1555 – 1556) | panovanie = [[48 pred Kr.]] – [[47 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios XIII.|Ptolemaios XIII. Theos Filopatór]] a [[Kleopatra VII.]] | nástupca = [[Ptolemaios XIV.]] a [[Kleopatra VII.]] | spoluvládca = [[Ptolemaios XIII. Theos Filopatór]] | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios XII.|Ptolemaios XII. Neos Dionýsos]] | matka = neznáma | dátum narodenia = cca [[68 pred Kr.]] – [[63 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Alexandria]] | dátum úmrtia = [[41 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Efez]] | pochovanie = [[Efez]] }} '''Arsinoé IV.''' ({{vjz|grc|''Ἀρσινóη''}}; * cca [[68 pred Kr.]] – [[63 pred Kr.]] – † [[41 pred Kr.]]) bola egyptská princezná a kráľovná z dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]], najmladšia dcéra kráľa [[Ptolemaios XII.|Ptolemaios XII. Neos Dionýsa]].<ref name="Grant35">Grant, M. ''Cleopatra'', s. 35. Orion, 2011. ISBN 9781780221144.</ref> Počas mocenských nepokojov v roku [[48 pred Kr.]] sa vyhlásila za spoluvládkyňu svojho brata [[Ptolemaios XIII.|Ptolemaia XIII.]] a postavila sa do otvorenej opozície voči staršej sestre [[Kleopatra VII.|Kleopatre VII.]]<ref name="Kleiner102">Kleiner, D. E. E. ''Cleopatra and Rome'', s. 102. Harvard University Press, 2009. ISBN 9780674032361.</ref> Aktívne sa podieľala na [[obliehanie Alexandrie (47 pred Kr.)|obliehaní Alexandrie]] proti vojskám Kleopatry a jej spojenca [[Julius Caesar|Iulia Caesara]]. Po porážke Ptolemaia XIII. v [[bitka na Níle|bitke na Níle]] ju Caesar zajal a ako vojnovú korisť odviedol do [[Rím]]u.<ref name="Roberts125">Roberts, P. ''HSC Ancient History'', s. 125. Pascal Press, 2006. ISBN 9781741251791.</ref> Hoci bola neskôr prepustená do exilu v [[Artemidin chrám v Efeze|Artemidinom chráme]] v [[Efez]]e, na naliehanie Kleopatry ju dal v roku [[41 pred Kr.]] popraviť [[Marcus Antonius]].<ref name="Grant35"/> == Pôvod == Arsinoé bola treťou, možno štvrtou dcérou Ptolemaia XII. Totožnosť jej matky je neistá; pravdepodobná matka Kleopatry VII., [[Kleopatra V. Tryfaina]], zomrela alebo bola zavrhnutá krátko po narodení Kleopatry, nie je teda jasné, či bola matkou aj kráľových mladších detí.<ref name="Grant35"/><ref name="Kleiner102"/> Podľa nemeckého historika [[Christoph Schäfer|Christopha Schäfera]] mohla byť jej matkou vysokopostavená Egypťanka, čo by z Arsinoé robilo podľa gréckych pravidiel nelegitímneho potomka.<ref name="Schaefer">Schäfer, C. ''Kleopatra'', s. 69 – 71. Darmstadt, 2006. ISBN 978-3534154180.</ref> == Život == === Úloha v Alexandrijskej vojne === Po smrti Ptolemaia XII. v roku [[51 pred Kr.]] mali Egyptu spoločne vládnuť Kleopatra VII. a jej brat Ptolemaios XIII. Krátko nato však Ptolemaios svoju sestru zbavil moci a prinútil ju ujsť z Alexandrie. Keď do mesta v roku [[48 pred Kr.]] dorazil [[Julius Caesar|Iulius Caesar]] prenasledujúci svojho rivala [[Pompeius|Pompeia]], pokúsil sa spor urovnať. V súlade s kráľovou poslednou vôľou potvrdil spoločnú vládu Kleopatry a Ptolemaia XIII. Zároveň vrátil Egyptu kontrolu nad [[Cyprus|Cyprom]], ktorý Rím anektoval v roku [[58 pred Kr.]], a za jeho správcov určil Arsinoé a jej mladšieho brata [[Ptolemaios XIV.|Ptolemaia XIV.]]<ref>Cassius Dio, ''Rímske dejiny'' 42, 35.</ref> Situácia však prerástla do otvoreného konfliktu, známeho ako [[Alexandrijská vojna]]. Arsinoé sa podarilo s pomocou svojho vychovávateľa, eunucha [[Ganymédes (eunuch)|Ganyméda]], utiecť z paláca k egyptskému vojsku, ktoré viedol [[Achillas]].<ref name="Schaefer"/> Princezná sa nechala vyhlásiť za kráľovnú, čím dodala odboju dynastickú legitimitu. Čoskoro však medzi ňou a Achillom došlo k mocenským sporom, ktoré vyvrcholili jeho popravou. Velenie armády následne prevzal Ganymédes. Pod vedením Arsinoé dosiahli Egypťania viaceré úspechy. Podarilo sa im odrezať Caesarove jednotky v časti mesta výstavbou hradieb a znečistením vodných zdrojov morskou vodou, na čo Caesar reagoval kopaním hlbokých studní v vápencovom podloží. Pri pokuse o ovládnutie prístavu a [[Maják na ostrove Faros|majáku na ostrove Faros]] egyptské sily Caesara dokonca prinútili k úteku, kedy musel odhodiť zbroj a doplávať do bezpečia rímskej lode. Napriek úspechom boli egyptskí dôstojníci s Ganymédom nespokojní. Pod zámienkou snahy o mier vyjednali s Caesarom výmenu Arsinoé za Ptolemaia XIII. Po kráľovom prepustení boje pokračovali, no po príchode rímskych posíl v [[bitka na Níle|bitke na Níle]] (47 pred Kr.) utrpeli Egypťania rozhodujúcu porážku.<ref>''Alexandrijská vojna'' 23 – 24.</ref> === Zajatie, exil a smrť === Arsinoé bola zajatá a v roku [[46 pred Kr.]] odvedená do Ríma. Tam musela kráčať v Caesarovom triumfálnom sprievode za maketou horiaceho alexandrijského majáka. Hoci bolo zvykom významných zajatcov po skončení slávností uškrtiť, pohľad na mladú princeznú vzbudil v rímskom ľude súcit.<ref>Cassius Dio, 43, 19, 2–3.</ref> Caesar jej pod tlakom verejnej mienky daroval život a poslal ju do exilu v [[Artemidin chrám v Efeze|Artemidinom chráme]] v [[Efez]]e. V chráme Arsinoé strávila niekoľko rokov pod neustálym dohľadom, pretože Kleopatra ju naďalej považovala za hrozbu pre svoju moc. V roku [[41 pred Kr.]] na Kleopatrino naliehanie nariadil [[Marcus Antonius]] jej popravu priamo na schodoch chrámu.<ref name="Grant35"/> Tento čin, hrubo porušujúci posvätnú imunitu chrámu, vyvolal vtedajšom Ríme škandál. Vyšší kňaz chrámu (''Megabyzos''), ktorý Arsinoé pri jej príchode privítal ako kráľovnú, dostal milosť až po príhovore efezského posolstva u Kleopatry. == Rok narodenia == Presný rok narodenia Arsinoé IV. zostáva predmetom odborných diskusií a zvyčajne sa kladie do rozmedzia rokov [[68 pred Kr.|68]] až [[63 pred Kr.]] ''[[Encyclopædia Britannica]]'' uvádza rok 63 pred Kr., čo by znamenalo, že v čase povstania proti Caesarovi mala 15 rokov a v čase svojej smrti 22 rokov.<ref>Arsinoe IV. In: ''Encyclopædia Britannica'', 2019.</ref> Výskumníčka Alissa Lyon sa prikláňa k roku 68 pred Kr. (27 rokov v čase smrti), zatiaľ čo historička Joyce Tyldesley odhaduje jej narodenie medzi roky 68 až 65 pred Kr.<ref>Tyldesley, J. ''Cleopatra, Last Queen of Egypt'', s. 27. Profile Books Ltd, 2008.</ref> Alternatívna hypotéza predstavená v dokumente BBC ''Cleopatra: Portrait of a Killer'' pracovala s verziou, že kostra dievčaťa vo veku 15 až 18 rokov nájdená v Efeze patrí Arsinoé, čo by však posúvalo jej narodenie do neskoršieho obdobia.<ref name="cleopatrakiller">Oliver, N. et al. ''Cleopatra: Portrait of a Killer'' [dokumentárny film]. BBC One, 2009.</ref> Jej rázne konanie počas vojny proti Caesarovi však naznačuje, že bola v tom čase už staršia a disponovala vlastnou autoritou. Silným argumentom je fakt, že Caesar bol po neúspechu pri majáku na Farose ochotný prepustiť Ptolemaia XIII. – muža a legitímneho kráľa, ktorý mohol pokračovať v boji – len aby sa pokúsil získať kontrolu nad Arsinoé.<ref>Murdarasi, K. ''Dangerous Women'', 2016.</ref> Spisovateľka Stacy Schiff, ktorá odhaduje jej vek v rokoch 48 – 47 pred Kr. na približne sedemnásť rokov, poznamenáva, že princezná „horela ambíciami“ a nebola typom človeka, ktorý by vyvolával pocit uspokojenia. Po úteku z paláca sa stala hlasnou odporkyňou svojej sestry a vedome zaujala pozíciu na čele armády po boku Achilla.<ref>Schiff, S. ''Cleopatra: A Life'', s. 48 – 49. Little, Brown and Company, 2010.</ref> == Hrobka v Efeze == V roku 1904 bol v centre [[Efez]]u objavený osemuholníkový monument, postavený medzi rokmi 50 a 20 pred Kr. Kvôli prominentnej polohe a štýlu bol považovaný za ''heróon'' (pamätník hrdinu).<ref name="Keil1929">Keil, J. ''Excavations In Ephesos'', 1929.</ref> V roku 1929 bol v pohrebnej komore nájdený mramorový sarkofág s kostrovými pozostatkami. Rakúsky archeológ [[Josef Keil]] vtedy vyzdvihol lebku a odniesol ju do Viedne, pričom zvyšok kostry zostal na mieste. Keil predpokladal, že ide o pozostatky približne 20-ročnej ženy „veľmi významnej osobnosti“.<ref name="Weber2025">Weber, G. W. et al. The cranium from the Octagon in Ephesos. ''Scientific Reports'', 2025. doi: 10.1038/s41598-024-83870-x.</ref> V roku 1953 skúmal lebku antropológ [[Josef Weninger]], ktorý odhadol vek na 16 až 17 rokov.<ref>Weninger, J. ''Beiträge zur älteren Europäischen Kulturgeschichte'', 1953.</ref> === Hypotéza o Arsinoé a dokument BBC === V 90. rokoch 20. storočia prišla archeologička [[Hilke Thürová]] z Rakúskej akadémie vied s hypotézou, že monument v centre Efezu je hrobkou Arsinoé IV. Svoje tvrdenie opierala o osemuholníkový tvar hrobky, ktorý mal pripomínať druhú úroveň alexandrijského majáka (dejisko jej víťazstva nad Caesarom), a o vtedajšie výsledky rádiokarbónového datovania kostí.<ref name="Thur1990">Thür, H. Arsinoe IV., eine Schwester Kleopatras VII., Grabinhaberin Des Oktogons Von Ephesos? ''Jahreshefte Des Österreichischen Archäologischen Institutes'', 1990.</ref> V roku 2009 sa táto teória stala základom dokumentu BBC ''Cleopatra: Portrait of a Killer''. Thürová v ňom na základe starších meraní lebky tvrdila, že vykazuje známky afrického pôvodu matky, čo by naznačovalo zmiešaný pôvod dynastie ptolemaiovcov.<ref name="cleopatrakiller"/> Táto interpretácia však narazila na silnú kritiku. Britská klasička [[Mary Beardová]] a ďalší odborníci poukázali na to, že samotná lebka bola dlho nezvestná, jej morfologické merania nie sú spoľahlivým indikátorom rasy a odhadovaný vek (15 – 18 rokov) nezodpovedal historickým záznamom, podľa ktorých mala byť Arsinoé v čase smrti staršia.<ref name="Beard2009">Beard, M. The skeleton of Cleopatra's sister? ''Times Literary Supplement'', 2009.</ref> === Moderný výskum a vyvrátenie hypotézy (2025) === Zásadný zlom priniesol rok 2022, kedy viedenskí antropológovia znovu objavili lebku v univerzitných zbierkach, kde zostala nedotknutá takmer 70 rokov. Podrobili ju modernému skúmaniu pomocou 3D morfometrie a pokročilých analýz [[DNA]]. Štúdia publikovaná v januári [[2025]] pod vedením Gerharda W. Webera priniesla definitívne vyvrátenie Thürovej hypotézy. Hoci rádiokarbónové datovanie potvrdilo súlad s daným historickým obdobím (200 až 35 pred Kr.), analýza DNA extrahovanej z lebky a stehennej kosti preukázala, že pozostatky v efezskom osemuholníku patria jedincovi mužského pohlavia.<ref name="Weber2025">Weber, G. W. et al. The cranium from the Octagon in Ephesos. ''Scientific Reports'', 2025. doi: 10.1038/s41598-024-83870-x.</ref> Miesto posledného odpočinku Arsinoé IV. tak zostáva neznáme. === Charakteristika nálezu a nové zistenia === Podrobnejšie morfologické analýzy tímu z Viedenskej univerzity odhalili o neznámom mladíkovi ďalšie detaily. Populačno-genomická analýza naznačila, že pravdepodobne pochádzal z centrálnej časti [[Apeninský polostrov|Talianskeho polostrova]] alebo zo [[Sardínia|Sardínie]].<ref name="Weber2025"/> Jeho vek v čase smrti bol stanovený na 11 až 14 rokov, čo potvrdil stav chrupu aj neuzavretá spenobazilárna synchondróza (spoj na báze lebky). Vedci zároveň identifikovali výrazné anomálie, ktoré predchádzajúce výskumy v 20. storočí prehliadli. Jednou z nich bola [[kraniosynostóza]] (predčasný zrast) ľavého tylomastoidného švu, čo spôsobilo asymetriu lebky. Najnápadnejším znakom bola nedostatočne vyvinutá a abnormálne vertikálne sklonená horná čeľusť (maxilla).<ref name="Weber2025"/> Tieto poruchy mohli byť spôsobené metabolickými poruchami, nedostatkom vitamínu D alebo genetickými ochoreniami (napr. Treacherov-Collinsov syndróm). Prečo bol cudzí chlapec s výraznými telesnými chybami pochovaný v takom honosnom pamätníku uprostred Efezu, zostáva pre archeológov nezodpovedanou otázkou. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * DRAYCOTT, Jane. ''Cleopatra's Daughter: Egyptian Princess, Roman Prisoner, African Queen''. Head of Zeus, 2022. ISBN 978-1-324-09259-9. * GRANT, Michael. ''Cleopatra''. Orion, 2011. ISBN 9781780221144. * KEIL, Josef; REISCH, Emil. ''Ephesos: Ein Führer durch d. Ruinenstätte u. ihre Geschichte''. 2. vyd. Viedeň: Dr. B. Filser, 1930. * KLEINER, Diana E. E. ''Cleopatra and Rome''. Harvard University Press, 2009. ISBN 978-0-674-03966-7. * SCHÄFER, Christoph. ''Kleopatra''. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 2006. ISBN 978-3534154180. * SCHIFF, Stacy. ''Cleopatra: A Life''. Little, Brown and Company, 2010. ISBN 978-0-316-00192-2. * TYLDESLEY, Joyce. ''Cleopatra: Last Queen of Egypt''. Profile Books Ltd, 2008. ISBN 978-1-84668-065-6. == Iné projekty == {{projekt}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Kleopatra VII.]] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Arsinoe 04}} [[Kategória:Narodenia v 60. rokoch 1. storočia pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 41. pred Kr.]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] kdcop8iiwm5k6u514r3kgs47bdoca0x 8199309 8199254 2026-04-16T19:29:51Z ~2026-20335-96 290941 8199309 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Arsinoé IV. | titul = kráľovná [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Jacopo Tintoretto - The Liberation of Arsinoe - WGA22667.jpg | popis obrázku = Oslobodenie Arsinoé na obraze od [[Tintoretto|Tintoretta]] v [[Galéria starých majstrov|Galérii starých majstrov]](1555 – 1556) | panovanie = [[48 pred Kr.]] – [[47 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios XIII.|Ptolemaios XIII. Theos Filopatór]] a [[Kleopatra VII.]] | nástupca = [[Ptolemaios XIV.]] a [[Kleopatra VII.]] | spoluvládca = [[Ptolemaios XIII. Theos Filopatór]] | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios XII.|Ptolemaios XII. Neos Dionýsos]] | matka = neznáma | dátum narodenia = cca [[68 pred Kr.]] – [[63 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Alexandria]] | dátum úmrtia = [[41 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Efez]] | pochovanie = [[Efez]] }} '''Arsinoé IV.''' ({{vjz|grc|''Ἀρσινóη''}}; * cca [[68 pred Kr.]] – [[63 pred Kr.]] – † [[41 pred Kr.]]) bola egyptská princezná a kráľovná z dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]], najmladšia dcéra kráľa [[Ptolemaios XII.|Ptolemaios XII. Neos Dionýsa]].<ref name="Grant35">Grant, M. ''Cleopatra'', s. 35. Orion, 2011. ISBN 9781780221144.</ref> Počas mocenských nepokojov v roku [[48 pred Kr.]] sa vyhlásila za spoluvládkyňu svojho brata [[Ptolemaios XIII.|Ptolemaia XIII.]] a postavila sa do otvorenej opozície voči staršej sestre [[Kleopatra VII.|Kleopatre VII.]]<ref name="Kleiner102">Kleiner, D. E. E. ''Cleopatra and Rome'', s. 102. Harvard University Press, 2009. ISBN 9780674032361.</ref> Aktívne sa podieľala na [[obliehanie Alexandrie (47 pred Kr.)|obliehaní Alexandrie]] proti vojskám Kleopatry a jej spojenca [[Julius Caesar|Iulia Caesara]]. Po porážke Ptolemaia XIII. v [[bitka na Níle|bitke na Níle]] ju Caesar zajal a ako vojnovú korisť odviedol do [[Rím]]u.<ref name="Roberts125">Roberts, P. ''HSC Ancient History'', s. 125. Pascal Press, 2006. ISBN 9781741251791.</ref> Hoci bola neskôr prepustená do exilu v [[Artemidin chrám v Efeze|Artemidinom chráme]] v [[Efez]]e, na naliehanie Kleopatry ju dal v roku [[41 pred Kr.]] popraviť [[Marcus Antonius]].<ref name="Grant35"/> == Pôvod == Arsinoé bola treťou, možno štvrtou dcérou Ptolemaia XII. Totožnosť jej matky je neistá; pravdepodobná matka Kleopatry VII., [[Kleopatra V. Tryfaina]], zomrela alebo bola zavrhnutá krátko po narodení Kleopatry, nie je teda jasné, či bola matkou aj kráľových mladších detí.<ref name="Grant35"/><ref name="Kleiner102"/> Podľa nemeckého historika [[Christoph Schäfer|Christopha Schäfera]] mohla byť jej matkou vysokopostavená Egypťanka, čo by z Arsinoé robilo podľa gréckych pravidiel nelegitímneho potomka.<ref name="Schaefer">Schäfer, C. ''Kleopatra'', s. 69 – 71. Darmstadt, 2006. ISBN 978-3534154180.</ref> == Život == === Úloha v Alexandrijskej vojne === Po smrti Ptolemaia XII. v roku [[51 pred Kr.]] mali Egyptu spoločne vládnuť Kleopatra VII. a jej brat Ptolemaios XIII. Krátko nato však Ptolemaios svoju sestru zbavil moci a prinútil ju ujsť z Alexandrie. Keď do mesta v roku [[48 pred Kr.]] dorazil [[Julius Caesar|Iulius Caesar]] prenasledujúci svojho rivala [[Pompeius|Pompeia]], pokúsil sa spor urovnať. V súlade s kráľovou poslednou vôľou potvrdil spoločnú vládu Kleopatry a Ptolemaia XIII. Zároveň vrátil Egyptu kontrolu nad [[Cyprus|Cyprom]], ktorý Rím anektoval v roku [[58 pred Kr.]], a za jeho správcov určil Arsinoé a jej mladšieho brata [[Ptolemaios XIV.|Ptolemaia XIV.]]<ref>Cassius Dio, ''Rímske dejiny'' 42, 35.</ref> Situácia však prerástla do otvoreného konfliktu, známeho ako [[Alexandrijská vojna]]. Arsinoé sa podarilo s pomocou svojho vychovávateľa, eunucha [[Ganymédes (eunuch)|Ganyméda]], utiecť z paláca k egyptskému vojsku, ktoré viedol [[Achillas]].<ref name="Schaefer"/> Princezná sa nechala vyhlásiť za kráľovnú, čím dodala odboju dynastickú legitimitu. Čoskoro však medzi ňou a Achillom došlo k mocenským sporom, ktoré vyvrcholili jeho popravou. Velenie armády následne prevzal Ganymédes. Pod vedením Arsinoé dosiahli Egypťania viaceré úspechy. Podarilo sa im odrezať Caesarove jednotky v časti mesta výstavbou hradieb a znečistením vodných zdrojov morskou vodou, na čo Caesar reagoval kopaním hlbokých studní v vápencovom podloží. Pri pokuse o ovládnutie prístavu a [[Maják na ostrove Faros|majáku na ostrove Faros]] egyptské sily Caesara dokonca prinútili k úteku, kedy musel odhodiť zbroj a doplávať do bezpečia rímskej lode. Napriek úspechom boli egyptskí dôstojníci s Ganymédom nespokojní. Pod zámienkou snahy o mier vyjednali s Caesarom výmenu Arsinoé za Ptolemaia XIII. Po kráľovom prepustení boje pokračovali, no po príchode rímskych posíl v [[bitka na Níle|bitke na Níle]] (47 pred Kr.) utrpeli Egypťania rozhodujúcu porážku.<ref>''Alexandrijská vojna'' 23 – 24.</ref> === Zajatie, exil a smrť === Arsinoé bola zajatá a v roku [[46 pred Kr.]] odvedená do Ríma. Tam musela kráčať v Caesarovom triumfálnom sprievode za maketou horiaceho alexandrijského majáka. Hoci bolo zvykom významných zajatcov po skončení slávností uškrtiť, pohľad na mladú princeznú vzbudil v rímskom ľude súcit.<ref>Cassius Dio, 43, 19, 2–3.</ref> Caesar jej pod tlakom verejnej mienky daroval život a poslal ju do exilu v [[Artemidin chrám v Efeze|Artemidinom chráme]] v [[Efez]]e. V chráme Arsinoé strávila niekoľko rokov pod neustálym dohľadom, pretože Kleopatra ju naďalej považovala za hrozbu pre svoju moc. V roku [[41 pred Kr.]] na Kleopatrino naliehanie nariadil [[Marcus Antonius]] jej popravu priamo na schodoch chrámu.<ref name="Grant35"/> Tento čin, hrubo porušujúci posvätnú imunitu chrámu, vyvolal vtedajšom Ríme škandál. Vyšší kňaz chrámu (''Megabyzos''), ktorý Arsinoé pri jej príchode privítal ako kráľovnú, dostal milosť až po príhovore efezského posolstva u Kleopatry. == Rok narodenia == Presný rok narodenia Arsinoé IV. zostáva predmetom odborných diskusií a zvyčajne sa kladie do rozmedzia rokov [[68 pred Kr.|68]] až [[63 pred Kr.]] ''[[Encyclopædia Britannica]]'' uvádza rok 63 pred Kr., čo by znamenalo, že v čase povstania proti Caesarovi mala 15 rokov a v čase svojej smrti 22 rokov.<ref>Arsinoe IV. In: ''Encyclopædia Britannica'', 2019.</ref> Výskumníčka Alissa Lyon sa prikláňa k roku 68 pred Kr. (27 rokov v čase smrti), zatiaľ čo historička Joyce Tyldesley odhaduje jej narodenie medzi roky 68 až 65 pred Kr.<ref>Tyldesley, J. ''Cleopatra, Last Queen of Egypt'', s. 27. Profile Books Ltd, 2008.</ref> Alternatívna hypotéza predstavená v dokumente BBC ''Cleopatra: Portrait of a Killer'' pracovala s verziou, že kostra dievčaťa vo veku 15 až 18 rokov nájdená v Efeze patrí Arsinoé, čo by však posúvalo jej narodenie do neskoršieho obdobia.<ref name="cleopatrakiller">Oliver, N. et al. ''Cleopatra: Portrait of a Killer'' [dokumentárny film]. BBC One, 2009.</ref> Jej rázne konanie počas vojny proti Caesarovi však naznačuje, že bola v tom čase už staršia a disponovala vlastnou autoritou. Silným argumentom je fakt, že Caesar bol po neúspechu pri majáku na Farose ochotný prepustiť Ptolemaia XIII. – muža a legitímneho kráľa, ktorý mohol pokračovať v boji – len aby sa pokúsil získať kontrolu nad Arsinoé.<ref>Murdarasi, K. ''Dangerous Women'', 2016.</ref> Spisovateľka Stacy Schiff, ktorá odhaduje jej vek v rokoch 48 – 47 pred Kr. na približne sedemnásť rokov, poznamenáva, že princezná „horela ambíciami“ a nebola typom človeka, ktorý by vyvolával pocit uspokojenia. Po úteku z paláca sa stala hlasnou odporkyňou svojej sestry a vedome zaujala pozíciu na čele armády po boku Achilla.<ref>Schiff, S. ''Cleopatra: A Life'', s. 48 – 49. Little, Brown and Company, 2010.</ref> == Hrobka v Efeze == V roku 1904 bol v centre [[Efez]]u objavený osemuholníkový monument, postavený medzi rokmi 50 a 20 pred Kr. Kvôli prominentnej polohe a štýlu bol považovaný za ''heróon'' (pamätník hrdinu).<ref name="Keil1929">Keil, J. ''Excavations In Ephesos'', 1929.</ref> V roku 1929 bol v pohrebnej komore nájdený mramorový sarkofág s kostrovými pozostatkami. Rakúsky archeológ [[Josef Keil]] vtedy vyzdvihol lebku a odniesol ju do Viedne, pričom zvyšok kostry zostal na mieste. Keil predpokladal, že ide o pozostatky približne 20-ročnej ženy „veľmi významnej osobnosti“.<ref name="Weber2025">Weber, G. W. et al. The cranium from the Octagon in Ephesos. ''Scientific Reports'', 2025. doi: 10.1038/s41598-024-83870-x.</ref> V roku 1953 skúmal lebku antropológ [[Josef Weninger]], ktorý odhadol vek na 16 až 17 rokov.<ref>Weninger, J. ''Beiträge zur älteren Europäischen Kulturgeschichte'', 1953.</ref> === Hypotéza o Arsinoé a dokument BBC === V 90. rokoch 20. storočia prišla archeologička [[Hilke Thürová]] z Rakúskej akadémie vied s hypotézou, že monument v centre Efezu je hrobkou Arsinoé IV. Svoje tvrdenie opierala o osemuholníkový tvar hrobky, ktorý mal pripomínať druhú úroveň alexandrijského majáka (dejisko jej víťazstva nad Caesarom), a o vtedajšie výsledky rádiokarbónového datovania kostí.<ref name="Thur1990">Thür, H. Arsinoe IV., eine Schwester Kleopatras VII., Grabinhaberin Des Oktogons Von Ephesos? ''Jahreshefte Des Österreichischen Archäologischen Institutes'', 1990.</ref> V roku 2009 sa táto teória stala základom dokumentu BBC ''Cleopatra: Portrait of a Killer''. Thürová v ňom na základe starších meraní lebky tvrdila, že vykazuje známky afrického pôvodu matky, čo by naznačovalo zmiešaný pôvod dynastie ptolemaiovcov.<ref name="cleopatrakiller"/> Táto interpretácia však narazila na silnú kritiku. Britská klasička [[Mary Beardová]] a ďalší odborníci poukázali na to, že samotná lebka bola dlho nezvestná, jej morfologické merania nie sú spoľahlivým indikátorom rasy a odhadovaný vek (15 – 18 rokov) nezodpovedal historickým záznamom, podľa ktorých mala byť Arsinoé v čase smrti staršia.<ref name="Beard2009">Beard, M. The skeleton of Cleopatra's sister? ''Times Literary Supplement'', 2009.</ref> === Moderný výskum a vyvrátenie hypotézy (2025) === Zásadný zlom priniesol rok 2022, kedy viedenskí antropológovia znovu objavili lebku v univerzitných zbierkach, kde zostala nedotknutá takmer 70 rokov. Podrobili ju modernému skúmaniu pomocou 3D morfometrie a pokročilých analýz [[DNA]]. Štúdia publikovaná v januári [[2025]] pod vedením Gerharda W. Webera priniesla definitívne vyvrátenie Thürovej hypotézy. Hoci rádiokarbónové datovanie potvrdilo súlad s daným historickým obdobím (200 až 35 pred Kr.), analýza DNA extrahovanej z lebky a stehennej kosti preukázala, že pozostatky v efezskom osemuholníku patria jedincovi mužského pohlavia.<ref name="Weber2025">Weber, G. W. et al. The cranium from the Octagon in Ephesos. ''Scientific Reports'', 2025. doi: 10.1038/s41598-024-83870-x.</ref> Miesto posledného odpočinku Arsinoé IV. tak zostáva neznáme. === Charakteristika nálezu a nové zistenia === Podrobnejšie morfologické analýzy tímu z Viedenskej univerzity odhalili o neznámom mladíkovi ďalšie detaily. Populačno-genomická analýza naznačila, že pravdepodobne pochádzal z centrálnej časti [[Apeninský polostrov|Talianskeho polostrova]] alebo zo [[Sardínia|Sardínie]].<ref name="Weber2025"/> Jeho vek v čase smrti bol stanovený na 11 až 14 rokov, čo potvrdil stav chrupu aj neuzavretá spenobazilárna synchondróza (spoj na báze lebky). Vedci zároveň identifikovali výrazné anomálie, ktoré predchádzajúce výskumy v 20. storočí prehliadli. Jednou z nich bola [[kraniosynostóza]] (predčasný zrast) ľavého tylomastoidného švu, čo spôsobilo asymetriu lebky. Najnápadnejším znakom bola nedostatočne vyvinutá a abnormálne vertikálne sklonená horná čeľusť (maxilla).<ref name="Weber2025"/> Tieto poruchy mohli byť spôsobené metabolickými poruchami, nedostatkom vitamínu D alebo genetickými ochoreniami (napr. Treacherov-Collinsov syndróm). Prečo bol cudzí chlapec s výraznými telesnými chybami pochovaný v takom honosnom pamätníku uprostred Efezu, zostáva pre archeológov nezodpovedanou otázkou. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * DRAYCOTT, Jane. ''Cleopatra's Daughter: Egyptian Princess, Roman Prisoner, African Queen''. Head of Zeus, 2022. ISBN 978-1-324-09259-9. * GRANT, Michael. ''Cleopatra''. Orion, 2011. ISBN 9781780221144. * KEIL, Josef; REISCH, Emil. ''Ephesos: Ein Führer durch d. Ruinenstätte u. ihre Geschichte''. 2. vyd. Viedeň: Dr. B. Filser, 1930. * KLEINER, Diana E. E. ''Cleopatra and Rome''. Harvard University Press, 2009. ISBN 978-0-674-03966-7. * SCHÄFER, Christoph. ''Kleopatra''. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 2006. ISBN 978-3534154180. * SCHIFF, Stacy. ''Cleopatra: A Life''. Little, Brown and Company, 2010. ISBN 978-0-316-00192-2. * TYLDESLEY, Joyce. ''Cleopatra: Last Queen of Egypt''. Profile Books Ltd, 2008. ISBN 978-1-84668-065-6. == Iné projekty == {{projekt}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Kleopatra VII.]] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Arsinoe 04}} [[Kategória:Narodenia v 60. rokoch 1. storočia pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 41. pred Kr.]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Kráľovné (panovníčky)]] [[Kategória:Princezné]] nqujici1ld196m9jpsomaz8kpnijdgj 8199450 8199309 2026-04-17T02:29:29Z Luppus 39967 8199450 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Arsinoé IV. | titul = kráľovná [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Jacopo Tintoretto - The Liberation of Arsinoe - WGA22667.jpg | popis obrázku = Oslobodenie Arsinoé na obraze od [[Tintoretto|Tintoretta]] v [[Galéria starých majstrov|Galérii starých majstrov]] (1555 – 1556) | panovanie = [[48 pred Kr.]] – [[47 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios XIII.|Ptolemaios XIII. Theos Filopatór]] a [[Kleopatra VII.]] | nástupca = [[Ptolemaios XIV.]] a [[Kleopatra VII.]] | spoluvládca = [[Ptolemaios XIII. Theos Filopatór]] | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios XII.|Ptolemaios XII. Neos Dionýsos]] | matka = neznáma | dátum narodenia = cca [[68 pred Kr.]] – [[63 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Alexandria]] | dátum úmrtia = [[41 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Efez]] | pochovanie = [[Efez]] }} '''Arsinoé IV.''' ({{vjz|grc|''Ἀρσινóη''}}; * cca [[68 pred Kr.]] – [[63 pred Kr.]] – † [[41 pred Kr.]]) bola egyptská princezná a kráľovná z dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]], najmladšia dcéra kráľa [[Ptolemaios XII.|Ptolemaios XII. Neos Dionýsa]].<ref name="Grant35">Grant, M. ''Cleopatra'', s. 35. Orion, 2011. ISBN 9781780221144.</ref> Počas mocenských nepokojov v roku [[48 pred Kr.]] sa vyhlásila za spoluvládkyňu svojho brata [[Ptolemaios XIII.|Ptolemaia XIII.]] a postavila sa do otvorenej opozície voči staršej sestre [[Kleopatra VII.|Kleopatre VII.]]<ref name="Kleiner102">Kleiner, D. E. E. ''Cleopatra and Rome'', s. 102. Harvard University Press, 2009. ISBN 9780674032361.</ref> Aktívne sa podieľala na [[obliehanie Alexandrie (47 pred Kr.)|obliehaní Alexandrie]] proti vojskám Kleopatry a jej spojenca [[Julius Caesar|Iulia Caesara]]. Po porážke Ptolemaia XIII. v [[bitka na Níle|bitke na Níle]] ju Caesar zajal a ako vojnovú korisť odviedol do [[Rím]]u.<ref name="Roberts125">Roberts, P. ''HSC Ancient History'', s. 125. Pascal Press, 2006. ISBN 9781741251791.</ref> Hoci bola neskôr prepustená do exilu v [[Artemidin chrám v Efeze|Artemidinom chráme]] v [[Efez]]e, na naliehanie Kleopatry ju dal v roku [[41 pred Kr.]] popraviť [[Marcus Antonius]].<ref name="Grant35"/> == Pôvod == Arsinoé bola treťou, možno štvrtou dcérou Ptolemaia XII. Totožnosť jej matky je neistá; pravdepodobná matka Kleopatry VII., [[Kleopatra V. Tryfaina]], zomrela alebo bola zavrhnutá krátko po narodení Kleopatry, nie je teda jasné, či bola matkou aj kráľových mladších detí.<ref name="Grant35"/><ref name="Kleiner102"/> Podľa nemeckého historika [[Christoph Schäfer|Christopha Schäfera]] mohla byť jej matkou vysokopostavená Egypťanka, čo by z Arsinoé robilo podľa gréckych pravidiel nelegitímneho potomka.<ref name="Schaefer">Schäfer, C. ''Kleopatra'', s. 69 – 71. Darmstadt, 2006. ISBN 978-3534154180.</ref> == Život == === Úloha v Alexandrijskej vojne === Po smrti Ptolemaia XII. v roku [[51 pred Kr.]] mali Egyptu spoločne vládnuť Kleopatra VII. a jej brat Ptolemaios XIII. Krátko nato však Ptolemaios svoju sestru zbavil moci a prinútil ju ujsť z Alexandrie. Keď do mesta v roku [[48 pred Kr.]] dorazil [[Julius Caesar|Iulius Caesar]] prenasledujúci svojho rivala [[Pompeius|Pompeia]], pokúsil sa spor urovnať. V súlade s kráľovou poslednou vôľou potvrdil spoločnú vládu Kleopatry a Ptolemaia XIII. Zároveň vrátil Egyptu kontrolu nad [[Cyprus|Cyprom]], ktorý Rím anektoval v roku [[58 pred Kr.]], a za jeho správcov určil Arsinoé a jej mladšieho brata [[Ptolemaios XIV.|Ptolemaia XIV.]]<ref>Cassius Dio, ''Rímske dejiny'' 42, 35.</ref> Situácia však prerástla do otvoreného konfliktu, známeho ako [[Alexandrijská vojna]]. Arsinoé sa podarilo s pomocou svojho vychovávateľa, eunucha [[Ganymédes (eunuch)|Ganyméda]], utiecť z paláca k egyptskému vojsku, ktoré viedol [[Achillas]].<ref name="Schaefer"/> Princezná sa nechala vyhlásiť za kráľovnú, čím dodala odboju dynastickú legitimitu. Čoskoro však medzi ňou a Achillom došlo k mocenským sporom, ktoré vyvrcholili jeho popravou. Velenie armády následne prevzal Ganymédes. Pod vedením Arsinoé dosiahli Egypťania viaceré úspechy. Podarilo sa im odrezať Caesarove jednotky v časti mesta výstavbou hradieb a znečistením vodných zdrojov morskou vodou, na čo Caesar reagoval kopaním hlbokých studní v vápencovom podloží. Pri pokuse o ovládnutie prístavu a [[Maják na ostrove Faros|majáku na ostrove Faros]] egyptské sily Caesara dokonca prinútili k úteku, kedy musel odhodiť zbroj a doplávať do bezpečia rímskej lode. Napriek úspechom boli egyptskí dôstojníci s Ganymédom nespokojní. Pod zámienkou snahy o mier vyjednali s Caesarom výmenu Arsinoé za Ptolemaia XIII. Po kráľovom prepustení boje pokračovali, no po príchode rímskych posíl v [[bitka na Níle|bitke na Níle]] (47 pred Kr.) utrpeli Egypťania rozhodujúcu porážku.<ref>''Alexandrijská vojna'' 23 – 24.</ref> === Zajatie, exil a smrť === Arsinoé bola zajatá a v roku [[46 pred Kr.]] odvedená do Ríma. Tam musela kráčať v Caesarovom triumfálnom sprievode za maketou horiaceho alexandrijského majáka. Hoci bolo zvykom významných zajatcov po skončení slávností uškrtiť, pohľad na mladú princeznú vzbudil v rímskom ľude súcit.<ref>Cassius Dio, 43, 19, 2–3.</ref> Caesar jej pod tlakom verejnej mienky daroval život a poslal ju do exilu v [[Artemidin chrám v Efeze|Artemidinom chráme]] v [[Efez]]e. V chráme Arsinoé strávila niekoľko rokov pod neustálym dohľadom, pretože Kleopatra ju naďalej považovala za hrozbu pre svoju moc. V roku [[41 pred Kr.]] na Kleopatrino naliehanie nariadil [[Marcus Antonius]] jej popravu priamo na schodoch chrámu.<ref name="Grant35"/> Tento čin, hrubo porušujúci posvätnú imunitu chrámu, vyvolal vtedajšom Ríme škandál. Vyšší kňaz chrámu (''Megabyzos''), ktorý Arsinoé pri jej príchode privítal ako kráľovnú, dostal milosť až po príhovore efezského posolstva u Kleopatry. == Rok narodenia == Presný rok narodenia Arsinoé IV. zostáva predmetom odborných diskusií a zvyčajne sa kladie do rozmedzia rokov [[68 pred Kr.|68]] až [[63 pred Kr.]] ''[[Encyclopædia Britannica]]'' uvádza rok 63 pred Kr., čo by znamenalo, že v čase povstania proti Caesarovi mala 15 rokov a v čase svojej smrti 22 rokov.<ref>Arsinoe IV. In: ''Encyclopædia Britannica'', 2019.</ref> Výskumníčka Alissa Lyon sa prikláňa k roku 68 pred Kr. (27 rokov v čase smrti), zatiaľ čo historička Joyce Tyldesley odhaduje jej narodenie medzi roky 68 až 65 pred Kr.<ref>Tyldesley, J. ''Cleopatra, Last Queen of Egypt'', s. 27. Profile Books Ltd, 2008.</ref> Alternatívna hypotéza predstavená v dokumente BBC ''Cleopatra: Portrait of a Killer'' pracovala s verziou, že kostra dievčaťa vo veku 15 až 18 rokov nájdená v Efeze patrí Arsinoé, čo by však posúvalo jej narodenie do neskoršieho obdobia.<ref name="cleopatrakiller">Oliver, N. et al. ''Cleopatra: Portrait of a Killer'' [dokumentárny film]. BBC One, 2009.</ref> Jej rázne konanie počas vojny proti Caesarovi však naznačuje, že bola v tom čase už staršia a disponovala vlastnou autoritou. Silným argumentom je fakt, že Caesar bol po neúspechu pri majáku na Farose ochotný prepustiť Ptolemaia XIII. – muža a legitímneho kráľa, ktorý mohol pokračovať v boji – len aby sa pokúsil získať kontrolu nad Arsinoé.<ref>Murdarasi, K. ''Dangerous Women'', 2016.</ref> Spisovateľka Stacy Schiff, ktorá odhaduje jej vek v rokoch 48 – 47 pred Kr. na približne sedemnásť rokov, poznamenáva, že princezná „horela ambíciami“ a nebola typom človeka, ktorý by vyvolával pocit uspokojenia. Po úteku z paláca sa stala hlasnou odporkyňou svojej sestry a vedome zaujala pozíciu na čele armády po boku Achilla.<ref>Schiff, S. ''Cleopatra: A Life'', s. 48 – 49. Little, Brown and Company, 2010.</ref> == Hrobka v Efeze == V roku 1904 bol v centre [[Efez]]u objavený osemuholníkový monument, postavený medzi rokmi 50 a 20 pred Kr. Kvôli prominentnej polohe a štýlu bol považovaný za ''heróon'' (pamätník hrdinu).<ref name="Keil1929">Keil, J. ''Excavations In Ephesos'', 1929.</ref> V roku 1929 bol v pohrebnej komore nájdený mramorový sarkofág s kostrovými pozostatkami. Rakúsky archeológ [[Josef Keil]] vtedy vyzdvihol lebku a odniesol ju do Viedne, pričom zvyšok kostry zostal na mieste. Keil predpokladal, že ide o pozostatky približne 20-ročnej ženy „veľmi významnej osobnosti“.<ref name="Weber2025">Weber, G. W. et al. The cranium from the Octagon in Ephesos. ''Scientific Reports'', 2025. doi: 10.1038/s41598-024-83870-x.</ref> V roku 1953 skúmal lebku antropológ [[Josef Weninger]], ktorý odhadol vek na 16 až 17 rokov.<ref>Weninger, J. ''Beiträge zur älteren Europäischen Kulturgeschichte'', 1953.</ref> === Hypotéza o Arsinoé a dokument BBC === V 90. rokoch 20. storočia prišla archeologička [[Hilke Thürová]] z Rakúskej akadémie vied s hypotézou, že monument v centre Efezu je hrobkou Arsinoé IV. Svoje tvrdenie opierala o osemuholníkový tvar hrobky, ktorý mal pripomínať druhú úroveň alexandrijského majáka (dejisko jej víťazstva nad Caesarom), a o vtedajšie výsledky rádiokarbónového datovania kostí.<ref name="Thur1990">Thür, H. Arsinoe IV., eine Schwester Kleopatras VII., Grabinhaberin Des Oktogons Von Ephesos? ''Jahreshefte Des Österreichischen Archäologischen Institutes'', 1990.</ref> V roku 2009 sa táto teória stala základom dokumentu BBC ''Cleopatra: Portrait of a Killer''. Thürová v ňom na základe starších meraní lebky tvrdila, že vykazuje známky afrického pôvodu matky, čo by naznačovalo zmiešaný pôvod dynastie ptolemaiovcov.<ref name="cleopatrakiller"/> Táto interpretácia však narazila na silnú kritiku. Britská klasička [[Mary Beardová]] a ďalší odborníci poukázali na to, že samotná lebka bola dlho nezvestná, jej morfologické merania nie sú spoľahlivým indikátorom rasy a odhadovaný vek (15 – 18 rokov) nezodpovedal historickým záznamom, podľa ktorých mala byť Arsinoé v čase smrti staršia.<ref name="Beard2009">Beard, M. The skeleton of Cleopatra's sister? ''Times Literary Supplement'', 2009.</ref> === Moderný výskum a vyvrátenie hypotézy (2025) === Zásadný zlom priniesol rok 2022, kedy viedenskí antropológovia znovu objavili lebku v univerzitných zbierkach, kde zostala nedotknutá takmer 70 rokov. Podrobili ju modernému skúmaniu pomocou 3D morfometrie a pokročilých analýz [[DNA]]. Štúdia publikovaná v januári [[2025]] pod vedením Gerharda W. Webera priniesla definitívne vyvrátenie Thürovej hypotézy. Hoci rádiokarbónové datovanie potvrdilo súlad s daným historickým obdobím (200 až 35 pred Kr.), analýza DNA extrahovanej z lebky a stehennej kosti preukázala, že pozostatky v efezskom osemuholníku patria jedincovi mužského pohlavia.<ref name="Weber2025">Weber, G. W. et al. The cranium from the Octagon in Ephesos. ''Scientific Reports'', 2025. doi: 10.1038/s41598-024-83870-x.</ref> Miesto posledného odpočinku Arsinoé IV. tak zostáva neznáme. === Charakteristika nálezu a nové zistenia === Podrobnejšie morfologické analýzy tímu z Viedenskej univerzity odhalili o neznámom mladíkovi ďalšie detaily. Populačno-genomická analýza naznačila, že pravdepodobne pochádzal z centrálnej časti [[Apeninský polostrov|Talianskeho polostrova]] alebo zo [[Sardínia|Sardínie]].<ref name="Weber2025"/> Jeho vek v čase smrti bol stanovený na 11 až 14 rokov, čo potvrdil stav chrupu aj neuzavretá spenobazilárna synchondróza (spoj na báze lebky). Vedci zároveň identifikovali výrazné anomálie, ktoré predchádzajúce výskumy v 20. storočí prehliadli. Jednou z nich bola [[kraniosynostóza]] (predčasný zrast) ľavého tylomastoidného švu, čo spôsobilo asymetriu lebky. Najnápadnejším znakom bola nedostatočne vyvinutá a abnormálne vertikálne sklonená horná čeľusť (maxilla).<ref name="Weber2025"/> Tieto poruchy mohli byť spôsobené metabolickými poruchami, nedostatkom vitamínu D alebo genetickými ochoreniami (napr. Treacherov-Collinsov syndróm). Prečo bol cudzí chlapec s výraznými telesnými chybami pochovaný v takom honosnom pamätníku uprostred Efezu, zostáva pre archeológov nezodpovedanou otázkou. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * DRAYCOTT, Jane. ''Cleopatra's Daughter: Egyptian Princess, Roman Prisoner, African Queen''. Head of Zeus, 2022. ISBN 978-1-324-09259-9. * GRANT, Michael. ''Cleopatra''. Orion, 2011. ISBN 9781780221144. * KEIL, Josef; REISCH, Emil. ''Ephesos: Ein Führer durch d. Ruinenstätte u. ihre Geschichte''. 2. vyd. Viedeň: Dr. B. Filser, 1930. * KLEINER, Diana E. E. ''Cleopatra and Rome''. Harvard University Press, 2009. ISBN 978-0-674-03966-7. * SCHÄFER, Christoph. ''Kleopatra''. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 2006. ISBN 978-3534154180. * SCHIFF, Stacy. ''Cleopatra: A Life''. Little, Brown and Company, 2010. ISBN 978-0-316-00192-2. * TYLDESLEY, Joyce. ''Cleopatra: Last Queen of Egypt''. Profile Books Ltd, 2008. ISBN 978-1-84668-065-6. == Iné projekty == {{projekt}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Kleopatra VII.]] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Arsinoe 04}} [[Kategória:Narodenia v 60. rokoch 1. storočia pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 41. pred Kr.]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Kráľovné (panovníčky)]] [[Kategória:Princezné]] tgty10cjg2ovt38lp3rj4t7yakte475 0 748341 8199169 2026-04-16T13:09:16Z Jetam2 30982 presm 8199169 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Rock Islands]] fclf25k91rccbop5kd6dg59hvdjc5ys 0 748342 8199175 2026-04-16T13:19:48Z Maajo25 62013 základ 8199175 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Slovenská národná hádzanárska liga žien |sezóna = 1983/84 |začiatok = [[28. august]] [[1983]] |koniec = [[17. jún]] [[1984]] |majster = |víťaz = [[HK Nitra (hádzaná)|TJ Plastika Nitra]] (3.) |zostup = [[HKŽ Nové Zámky|TJ Tesla Nové Zámky]] |počet_mužstiev = 12 |odohraté_zápasy = 132 |počet_gólov = 4 980 |priemer_gólov_na_zápas = 37,7 |počet_divákov = |najlepší_strelec = |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |poznámka = }} '''Slovenská národná hádzanárska liga žien''' v '''sezóne 1983/84''' bol 29. ročník [[Slovenská národná hádzanárska liga žien|slovenskej národnej hádzanárskej ligy žien]], najvyššej [[hádzaná (7 hráčov)|hádzanárskej]] súťaže žien na [[Slovenská socialistická republika|Slovensku]] a spolu s ''Českou národnou hádzanárskou ligou žien'' (ČNL) druhej najvyššej hádzanárskej ligy v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. V súťaži učinkovalo 12 družstiev, rovnako ako v minulej sezóne. Jej víťazom sa stalo družstvo [[HK Nitra (hádzaná)|TJ Plastika Nitra]], ktoré po rokoch 1980 a 1983 vyhralo druhú najvyššiu súťaž tretíkrát. == Systém súťaže == Systém súťaže sa oproti minulej sezóne nezmenil. Súťaž tvorila iba dlhodobá časť. Tá pozostávala z 22 kôl a každý s každým sa v nej dvojkolovo stretol doma a vonku. Víťaz súťaže nepostúpil v nasledujúcej sezóne do [[Česko-slovenská hádzanárska liga žien|najvyššej česko-slovenskej ligy]] priamo, ale musel odohrať [[Česko-slovenská hádzanárska liga žien 1983/84#Baráž|3-člennú baráž]] s víťazom ČNL a zástupcom ČSR ligy o jedno postupové miesto. Posledné družstvo SNL zostúpilo do nižšej národnej súťaže{{--}}príslušných ''Krajských majstrovstiev'', predtým označovaných ako ''Divízie''. Predposledné družstvo odohralo [[Slovenská národná hádzanárska liga žien 1983/84#Kvalifikácia o SNL 1984/85|kvalifikáciu]] spolu so 4 víťazmi krajských majstrovstiev o jedno postupové miesto. == Účastníci == {{LocMap+ | Slovensko | width = 550 | float = right | caption = Lokalizácia účastníkov sezóny 1983/84 | relief = | places = {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Bratislava (2x) | lat = 48.1624 | lon = 17.1414 | position = bottom }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Nové Zámky | lat = 47.987625 | lon = 18.162461 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Nitra | lat = 48.306944 | lon = 18.086389 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Bánovce n/B | lat = 48.718611 | lon = 18.258 | position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Čadca | lat = 49.4358 | lon = 18.792 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Prievidza | lat = 48.771 | lon = 18.6241 | position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Banská Bystrica | lat = 48.7386 | lon = 19.15694 | position = bottom }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Partizánske | lat = 48.625278 | lon = 18.3725 | position = bottom }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Košice | lat = 48.716 | lon = 21.2611 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Hlohovec | lat = 48.433 | lon = 17.803 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Prešov | lat = 49.0 | lon = 21.233333 | position = left }} }} {| class="wikitable" style="font-size:95%" |- ! Družstvo ! {{tooltip|1982/83|Umiestnenie v minulej sezóne}} ! {{tooltip|Kraj|Vtedajší kraj}} |- | [[HC SPORTA Hlohovec|TJ Odeva Hlohovec]] || align=center|[[Súbor:Eo circle red arrow-down.svg|17px|zostup z ČSR ligy]] || Západoslovenský |- | [[HK Nitra (hádzaná)|TJ Plastika Nitra]] || align=center|1. || Západoslovenský |- | [[HK Slávia Prievidza|TJ Slávia ZDA Prievidza]] || align=center|2. || Stredoslovenský |- | [[HK Sokol RMK Bánovce nad Bebravou|TJ Slávia Zornica Bánovce nad Bebravou]] || align=center|3. || Západoslovenský |- | [[TJ ZZO Čadca]] || align=center|4. || Stredoslovenský |- | [[HK Slávia Partizánske|TJ Iskra Partizánske]] "B" || align=center|5. || Západoslovenský |- | [[Chirana Medical Bratislava|TJ ZMDŽ Bratislava]] || align=center|6. || Bratislava |- | [[HŽK COOimex Košice|TJ Tatran IS Košice]] || align=center|7. || Východoslovenský |- | [[HKŽ Nové Zámky|TJ Tesla Nové Zámky]] || align=center|8. || Západoslovenský |- | [[HK ŠKP Banská Bystrica|TJ ZVT Banská Bystrica]] || align=center|9. || Stredoslovenský |- | [[ŠK Vinohrady Bratislava|TJ Vinohrady BSP Bratislava]] || align=center|10. || Bratislava |- | [[HK Prešov|TJ ZVL Prešov]] "B" || align=center|[[Súbor:Eo circle green arrow-up.svg|17px|postup]] || Východoslovenský |} Poznámky: * Prešov "B" si vybojoval účasť v SNL v kvalifikácii víťazov krajských súťaží (+ účastníkom SNL{{--}}Vrútky) hranej v Púchove v júli 1983. Konečné poradie: 1. ZVL Prešov B, 2. Slovan Duslo Šaľa B, 3. Lokomotíva Vrútky, 4. Gumárne Púchov, 5. Štart Bratislava B. == Výsledky == ;Tabuľka <div style="display:inline-block; vertical-align:top; margin-right:10px;"> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff ;text-align:center ;font-size:100%" |- bgcolor=#AAAAFF ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=170px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Výhry}} !width=20px| {{tooltip|R|Remízy}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=70px| Skóre ! {{tooltip|+/−|+/− skóre}} ! Body |- bgcolor=#D8BFD8 |1. || align=left|Nitra |22|| 16|| 0|| 6|| {{ku|474|389}} || +85||'''32''' || [[Súbor:Eo circle purple arrow-right.svg|17px|postup]] |- bgcolor=#e6e6e6 |2. || align=left|Bánovce n/Bebravou |22|| 14|| 2|| 6|| {{ku|434|382}} || +52||'''30''' |- bgcolor=#e6e6e6 |3. || align=left|ZMDŽ Bratislava |22|| 13|| 3|| 6|| {{ku|400|356}} || +44||'''29''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. || align=left|Prievidza |22|| 13|| 1|| 8|| {{ku|485|433}} || +52||'''27''' |- bgcolor=#e6e6e6 |5. || align=left|Hlohovec (Z) |22|| 12|| 0|| 10|| {{ku|418|413}} || +5||'''24''' |- bgcolor=#e6e6e6 |6. || align=left|Banská Bystrica |22|| 11|| 1|| 10|| {{ku|443|415}} || +28||'''23''' |- bgcolor=#e6e6e6 |7. || align=left|Vinohrady Bratislava |22|| 9|| 1|| 12|| {{ku|379|396}} || −17||'''19''' |- bgcolor=#e6e6e6 |8. || align=left|Prešov B (N) |22|| 9|| 0|| 13|| {{ku|402|437}} || −35||'''18''' |- bgcolor=#e6e6e6 |9. || align=left|Košice |22|| 8|| 0|| 14|| {{ku|399|425}} || −26||'''16''' |- bgcolor=#e6e6e6 |10. || align=left|Čadca |22|| 8|| 0|| 14|| {{ku|378|444}} || −66||'''16''' |- bgcolor=#E6D4E6 |11. || align=left|Partizánske B |22|| 7|| 1|| 14|| {{ku|382|433}} || −51||'''15''' || [[Súbor:Eo circle purple arrow-right.svg|17px|kvalifikácia]] |- bgcolor=#FFCCCC |12. || align=left|Nové Zámky |22|| 7|| 1|| 14|| {{ku|386|457}} || −71||'''15''' || [[Súbor:Eo circle red arrow-down.svg|17px|zostup]] |} </div> <div style="display:inline-block; vertical-align:top;"> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff ;font-size:90%" | colspan=2 style="text-align:center" bgcolor=#AAAAFF|'''Legenda''' |- | style="width:20px; background-color:#ccffcc" | | style="background-color: #ffffff;" |Postupujúce tímy do ČSR ligy |- | style="width:20px; background-color:#D8BFD8" | | style="background-color: #ffffff;" |Postupujúce tímy do baráže o ČSR ligu |- | style="width:20px; background-color:#E6D4E6" | | style="background-color: #ffffff;" |Tímy hrajúce kvalifikáciu o SNL |- | style="width:20px; background-color:#FFCCCC" | | style="background-color: #ffffff;" |Zostupujúce tímy do Krajských majstrovstiev |- | style="width:20px; background-color:#ffffff; text-align:center;" |(N) | style="background-color: #ffffff;" |Nováčikovia sezóny |- | style="width:20px; background-color:#ffffff; text-align:center;" |(Z) | style="background-color: #ffffff;" |Zostupujúce tímy z predošlej sezóny ČSR ligy |} </div> <small>Poznámky: * Pri rovnosti bodov rozhodovali o pozícii družstiev lepšie vzájomné zápasy. * Nitra v [[Česko-slovenská hádzanárska liga žien 1983/84#Baráž|baráži]], hranej v júni 1984 v [[Plzeň|Plzni]], nakoniec neuspela.</small> == Kvalifikácia o SNL 1984/85 == * júl 1984, [[Bratislava]] ;Účastníci {| class="wikitable" style="font-size:90%" |- ! Družstvo ! {{tooltip|1983/84|Umiestnenie v tohtoročnej sezóne}} |- | [[HK Slávia Partizánske|TJ Iskra Partizánske]] "B" || align=center|11. v SNL |- | [[HK Inter Bratislava|TJ Inter Bratislava]] "B" || align=center|víťaz Bratislavy |- | [[TJ Slávia VŠ Trnava|TJ VŠ Trnava]] || align=center|víťaz Západoslovenského kraja |- | [[TJ ZVL Žilina]] || align=center|víťaz Stredoslovenského kraja |- | <s>[[MŠK IUVENTA Michalovce|TJ Odeva Michalovce]]</s> || align=center|víťaz Východoslovenského kraja |} <small>Pozn.: Michalovce odriekli svoju účasť.</small> ;Tabuľka {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=120px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Výhry}} !width=20px| {{tooltip|R|Remízy}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=70px| Skóre ! {{tooltip|+/−|+/− skóre}} ! Body |- bgcolor=#e6e6e6 |1. || align=left|Partizánske B | 3|| 3|| 0|| 0|| {{ku|67|54}} || +13||'''6''' |- | bgcolor=#AAAAFF colspan=10| |- bgcolor=#e6e6e6 |2. || align=left|Žilina | 3|| 2|| 0|| 1|| {{ku|69|64}} || +5||'''4''' |- bgcolor=#e6e6e6 |3. || align=left|Trnava | 3|| 0|| 1|| 2|| {{ku|49|57}} || −8||'''1''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. || align=left|Inter Bratislava B | 3|| 0|| 1|| 2|| {{ku|51|61}} || −10||'''1''' |} == Pozri aj == * [[Česko-slovenská hádzanárska liga žien 1983/84]] * [[Slovenská národná hádzanárska liga mužov 1983/84]] == Zdroj == * {{Citácia periodika | vydavateľ = Vydavateľstvo Šport | miesto = Bratislava | priezvisko = | meno = | autor = | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1968-1992 | ročník = XXII | číslo = 253 | url = https://dikda.snk.sk/periodical/uuid:4284bc28-d0e1-4e11-916f-ab2bd679e44a?sort=earliest | dátum prístupu = 2026-04-13 | issn = 0139-7001 }} {{Slovenská národná hádzanárska liga žien}} [[Kategória:Slovenská národná hádzanárska liga žien]] [[Kategória:Hádzaná v 1983]] [[Kategória:Hádzaná v 1984]] [[Kategória:Šport v Česko-Slovensku v 1983]] [[Kategória:Šport v Česko-Slovensku v 1984]] 89a6edbcphdh5mxoec444hahyztym8n 0 748343 8199215 2026-04-16T14:46:31Z Gitanes232 142243 vytvorenie článku 8199215 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Heading \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | name = Severná brána | native_name = Северна порта | other_name = Hlavná brána | category = ruiny budovy <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Image \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | image = NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria01.jpg | image_caption = pohľad k bráne zo severozápadu <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Name \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Country etc. \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | region_type = Oblasť | district = [[Pernik (okres)|Pernik]] | commune_type = Mesto | commune = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | municipality_type = | municipality = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Family \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Locations \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =35| lat_s =40 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =1| long_s =5 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Dimensions \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | length = 9,50 | width = 8,20 | height = | number = | area = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Features \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | author = | style = | material = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* History \\\\\\\\\\\\\\\& management \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | established = [[9. storočie]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Acess \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | public = | access = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Codes \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | code =  | nkp pred rokom 2002 =  | súčasť nkp =  | názov nkp pred 2002 =  | dátum nkp =  | číslo nkp =  | dátum uzpf =  | číslo uzpf =  | názov UNESCO =  | dátum UNESCO =  | kategorizovať =  | kraj =  | okres =  | obec =  | PUSR web url =  | PUSR web id objekt =  | PUSR web dátum citovania = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Free frields \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | free = | free_type = | free1 = | free1_type = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Maps \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Websites \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | commons = Northern gate, Pernik fortress | statistics = | statistics_type = | website = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Footnotes \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | footnotes = }} '''Severná brána''' ({{vjz|bul|Северна порта|''Severna porta''}}), alebo '''hlavná brána''' ({{vjz|bul|главната порта|''glavnata porta''}}) sú ruiny pevnostnej brány z [[9. storočie|9. storočia]] z areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref566">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 21{{--}}22}}</ref> Ruiny majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Lokalita == [[Súbor:NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|Celkový pohľad na bránu zo severu|náhľad|vľavo]] Stavba sa nachádza v areáli [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktorá leží na [[Krakra (pahorok)|pahorku Krakra v]] blízkosti [[Pernik (mesto)|pernickej]] štvrti Varoš.<ref name="ref1111">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 17{{--}}18}}</ref> Brána leží v severnom pevnostnom múre.<ref name="ref566"/> == Dejiny == [[Súbor:NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|Pohľad na bránu z juhu, zvnútra pevnosti|náhľad|vľavo]] Stavba bola postavená pravdepodobne v priebehu [[9. storočie|9. storočia]]. Toto dátum je určená na základe podobnosti stavby na základe architektonického typu so stavbami brán v starobulharských centrách v tomto období, predovšetkým na území severovýchodného Bulharska. Podobné sú napríklad brána pri dedine Car Krum v šumenskej oblasti, brány v pevnostnom múre tzv. malého zámku v Pliske, alebo dve brány v mestskom múre v Preslave.<ref name="ref566"/> Neskôr bola brána upravená v rámci prestavby pevnosti v druhej polovici [[11. storočie|11. storočia]].<ref name="ref566"/> V roku [[1927]] bol areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku [[1971]] obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" />   == Charakteristika == [[Súbor:NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria07.jpg|Pohľad na bránu zo severovýchodu|náhľad|vľavo]] Presný typ brány je pomerne ťažké presne určiť, keďže pôvodná brána bola prestavaná v rámci prestavby v druhej polovivi 11. storočia, pričom táto brána bola iného typu.<ref name="ref566"/> Samotný priechod v bráne bol široký 4,25 metra a z obidvoch strán je ohradený masívnymi stenami, ktoré sa dochovali do súčasnosti do výšky 0,40 metra až 1 meter v niektorých častiach. Steny sú spojené so samotným pevnostným múrom, sú však podstatne širšie než samotný múr. Sú taktiež rozdielne hrubé, východná dosahuje hrúbky až 3,40 metra, zatiaľ čo západná 2,30 metra.<ref name="ref566"/> Z dochovaných ruín je možné spoznať, že brána bola vo forme obdĺžnikovej veže s priechodom v strede. Stavba bola dlhá 9,50 metra (po ose východ-západ) a široká 8,20 metra (po ose sever-juh). priechod bol s najväčšou pravdepodobnosťou s klenbou.<ref name="ref566"/> S bránou boli spojené dve budovy z pevnosti, ide o budovu č. 75 a budovu č. 76. Predpokladá sa, že v týchto budovách bývala stráź, ktorá mala na starosti ochranu hlavnej brány. V rámci prestavby v druhej polovici 11. storočia, boli pri bráne pristavané dva (z každej strany jeden) bastiony. Neboli rovnako veľké. == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik vedená ako národná starožitnosť a od roku [[1971]] ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg|informačná tabula pred stavbou NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria06.jpg|detailný pohľad na východnú ochovanú časť brány </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Northern gate, Pernik fortress}} [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Architektúra v 9. storočí]] 4w3dkfo6zb8upr3nlivyqrzs27tjl31 8199220 8199215 2026-04-16T14:48:45Z Gitanes232 142243 fix 8199220 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Heading \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | name = Severná brána | native_name = Северна порта | other_name = Hlavná brána | category = ruiny budovy <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Image \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | image = NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria01.jpg | image_caption = pohľad k bráne zo severozápadu <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Name \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Country etc. \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | region_type = Oblasť | district = [[Pernik (okres)|Pernik]] | commune_type = Mesto | commune = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | municipality_type = | municipality = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Family \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Locations \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =35| lat_s =40 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =1| long_s =5 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Dimensions \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | length = 9,50 | width = 8,20 | height = | number = | area = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Features \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | author = | style = | material = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* History \\\\\\\\\\\\\\\& management \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | established = [[9. storočie]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Acess \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | public = | access = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Free frields \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | free = | free_type = | free1 = | free1_type = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Maps \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Websites \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | commons = Northern gate, Pernik fortress | statistics = | statistics_type = | website = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Footnotes \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | footnotes = }} '''Severná brána''' ({{vjz|bul|Северна порта|''Severna porta''}}), alebo '''hlavná brána''' ({{vjz|bul|главната порта|''glavnata porta''}}) sú ruiny pevnostnej brány z [[9. storočie|9. storočia]] z areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref566">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 21{{--}}22}}</ref> Ruiny majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Lokalita == [[Súbor:NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|Celkový pohľad na bránu zo severu|náhľad|vľavo]] Stavba sa nachádza v areáli [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktorá leží na [[Krakra (pahorok)|pahorku Krakra v]] blízkosti [[Pernik (mesto)|pernickej]] štvrti Varoš.<ref name="ref1111">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 17{{--}}18}}</ref> Brána leží v severnom pevnostnom múre.<ref name="ref566"/> == Dejiny == [[Súbor:NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|Pohľad na bránu z juhu, zvnútra pevnosti|náhľad|vľavo]] Stavba bola postavená pravdepodobne v priebehu [[9. storočie|9. storočia]]. Toto dátum je určená na základe podobnosti stavby na základe architektonického typu so stavbami brán v starobulharských centrách v tomto období, predovšetkým na území severovýchodného Bulharska. Podobné sú napríklad brána pri dedine Car Krum v šumenskej oblasti, brány v pevnostnom múre tzv. malého zámku v Pliske, alebo dve brány v mestskom múre v Preslave.<ref name="ref566"/> Neskôr bola brána upravená v rámci prestavby pevnosti v druhej polovici [[11. storočie|11. storočia]].<ref name="ref566"/> V roku [[1927]] bol areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku [[1971]] obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" />   == Charakteristika == [[Súbor:NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria07.jpg|Pohľad na bránu zo severovýchodu|náhľad|vľavo]] Presný typ brány je pomerne ťažké presne určiť, keďže pôvodná brána bola prestavaná v rámci prestavby v druhej polovivi 11. storočia, pričom táto brána bola iného typu.<ref name="ref566"/> Samotný priechod v bráne bol široký 4,25 metra a z obidvoch strán je ohradený masívnymi stenami, ktoré sa dochovali do súčasnosti do výšky 0,40 metra až 1 meter v niektorých častiach. Steny sú spojené so samotným pevnostným múrom, sú však podstatne širšie než samotný múr. Sú taktiež rozdielne hrubé, východná dosahuje hrúbky až 3,40 metra, zatiaľ čo západná 2,30 metra.<ref name="ref566"/> Z dochovaných ruín je možné spoznať, že brána bola vo forme obdĺžnikovej veže s priechodom v strede. Stavba bola dlhá 9,50 metra (po ose východ-západ) a široká 8,20 metra (po ose sever-juh). priechod bol s najväčšou pravdepodobnosťou s klenbou.<ref name="ref566"/> S bránou boli spojené dve budovy z pevnosti, ide o budovu č. 75 a budovu č. 76. Predpokladá sa, že v týchto budovách bývala stráź, ktorá mala na starosti ochranu hlavnej brány. V rámci prestavby v druhej polovici 11. storočia, boli pri bráne pristavané dva (z každej strany jeden) bastiony. Neboli rovnako veľké. == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik vedená ako národná starožitnosť a od roku [[1971]] ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg|informačná tabula pred stavbou NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria06.jpg|detailný pohľad na východnú ochovanú časť brány </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Northern gate, Pernik fortress}} [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Architektúra v 9. storočí]] b3jpuiz0tmc4s9biwav9v2au00og8za 8199223 8199220 2026-04-16T14:50:50Z Gitanes232 142243 fix 8199223 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Heading \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | name = Severná brána | native_name = Северна порта | other_name = Hlavná brána | category = ruiny budovy <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Image \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | image = NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria01.jpg | image_caption = pohľad k bráne zo severozápadu <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Name \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Country etc. \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | region_type = Oblasť | district = [[Pernik (okres)|Pernik]] | commune_type = Mesto | commune = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | municipality_type = | municipality = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Family \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Locations \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =35| lat_s =40 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =1| long_s =5 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Dimensions \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | length = 9,50 | width = 8,20 | height = | number = | area = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Features \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | author = | style = | material = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* History \\\\\\\\\\\\\\\& management \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | established = [[9. storočie]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Acess \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | public = | access = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Free frields \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | free = | free_type = | free1 = | free1_type = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Maps \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Websites \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | commons = Northern gate, Pernik fortress | statistics = | statistics_type = | website = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Footnotes \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | footnotes = }} '''Severná brána''' ({{vjz|bul|Северна порта|''Severna porta''}}), alebo '''hlavná brána''' ({{vjz|bul|главната порта|''glavnata porta''}}) sú ruiny pevnostnej brány z [[9. storočie|9. storočia]] z areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref566">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 21{{--}}22}}</ref> Ruiny majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Lokalita == [[Súbor:NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|Celkový pohľad na bránu zo severu|náhľad|vľavo]] Stavba sa nachádza v areáli [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktorá leží na [[Krakra (pahorok)|pahorku Krakra v]] blízkosti [[Pernik (mesto)|pernickej]] štvrti Varoš.<ref name="ref1111">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 17{{--}}18}}</ref> Brána leží v severnom pevnostnom múre.<ref name="ref566"/> == Dejiny == [[Súbor:NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|Pohľad na bránu z juhu, zvnútra pevnosti|náhľad|vľavo]] Stavba bola postavená pravdepodobne v priebehu [[9. storočie|9. storočia]]. Toto dátum je určená na základe podobnosti stavby na základe architektonického typu so stavbami brán v starobulharských centrách v tomto období, predovšetkým na území severovýchodného Bulharska. Podobné sú napríklad brána pri dedine Car Krum v šumenskej oblasti, brány v pevnostnom múre tzv. malého zámku v Pliske, alebo dve brány v mestskom múre v Preslave.<ref name="ref566"/> Neskôr bola brána upravená v rámci prestavby pevnosti v druhej polovici [[11. storočie|11. storočia]].<ref name="ref566"/> V roku [[1927]] bol areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku [[1971]] obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" />   == Charakteristika == [[Súbor:NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria07.jpg|Pohľad na bránu zo severovýchodu|náhľad|vľavo]] Presný typ brány je pomerne ťažké presne určiť, keďže pôvodná brána bola prestavaná v rámci prestavby v druhej polovivi 11. storočia, pričom táto brána bola iného typu.<ref name="ref566"/> Samotný priechod v bráne bol široký 4,25 metra a z obidvoch strán je ohradený masívnymi stenami, ktoré sa dochovali do súčasnosti do výšky 0,40 metra až 1 meter v niektorých častiach. Steny sú spojené so samotným pevnostným múrom, sú však podstatne širšie než samotný múr. Sú taktiež rozdielne hrubé, východná dosahuje hrúbky až 3,40 metra, zatiaľ čo západná 2,30 metra.<ref name="ref566"/> Z dochovaných ruín je možné spoznať, že brána bola vo forme obdĺžnikovej veže s priechodom v strede. Stavba bola dlhá 9,50 metra (po ose východ-západ) a široká 8,20 metra (po ose sever-juh). priechod bol s najväčšou pravdepodobnosťou s klenbou.<ref name="ref566"/> S bránou boli spojené dve budovy z pevnosti, ide o budovu č. 75 a budovu č. 76. Predpokladá sa, že v týchto budovách bývala stráź, ktorá mala na starosti ochranu hlavnej brány.<ref name="ref566"/> V rámci prestavby v druhej polovici 11. storočia, boli pri bráne pristavané dva (z každej strany jeden) bastiony. Neboli rovnako veľké.<ref name="ref566"/> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik vedená ako národná starožitnosť a od roku [[1971]] ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg|informačná tabula pred stavbou NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria06.jpg|detailný pohľad na východnú ochovanú časť brány </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Northern gate, Pernik fortress}} [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Architektúra v 9. storočí]] 3k1ryp4m59l2mudfdhsdlixj8fi5x9n 8199229 8199223 2026-04-16T15:12:45Z Gitanes232 142243 /* Charakteristika */ fix 8199229 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Heading \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | name = Severná brána | native_name = Северна порта | other_name = Hlavná brána | category = ruiny budovy <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Image \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | image = NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria01.jpg | image_caption = pohľad k bráne zo severozápadu <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Name \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Country etc. \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | region_type = Oblasť | district = [[Pernik (okres)|Pernik]] | commune_type = Mesto | commune = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | municipality_type = | municipality = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Family \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Locations \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =35| lat_s =40 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =1| long_s =5 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Dimensions \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | length = 9,50 | width = 8,20 | height = | number = | area = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Features \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | author = | style = | material = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* History \\\\\\\\\\\\\\\& management \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | established = [[9. storočie]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Acess \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | public = | access = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Free frields \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | free = | free_type = | free1 = | free1_type = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Maps \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Websites \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | commons = Northern gate, Pernik fortress | statistics = | statistics_type = | website = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Footnotes \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | footnotes = }} '''Severná brána''' ({{vjz|bul|Северна порта|''Severna porta''}}), alebo '''hlavná brána''' ({{vjz|bul|главната порта|''glavnata porta''}}) sú ruiny pevnostnej brány z [[9. storočie|9. storočia]] z areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref566">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 21{{--}}22}}</ref> Ruiny majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Lokalita == [[Súbor:NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|Celkový pohľad na bránu zo severu|náhľad|vľavo]] Stavba sa nachádza v areáli [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktorá leží na [[Krakra (pahorok)|pahorku Krakra v]] blízkosti [[Pernik (mesto)|pernickej]] štvrti Varoš.<ref name="ref1111">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 17{{--}}18}}</ref> Brána leží v severnom pevnostnom múre.<ref name="ref566"/> == Dejiny == [[Súbor:NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|Pohľad na bránu z juhu, zvnútra pevnosti|náhľad|vľavo]] Stavba bola postavená pravdepodobne v priebehu [[9. storočie|9. storočia]]. Toto dátum je určená na základe podobnosti stavby na základe architektonického typu so stavbami brán v starobulharských centrách v tomto období, predovšetkým na území severovýchodného Bulharska. Podobné sú napríklad brána pri dedine Car Krum v šumenskej oblasti, brány v pevnostnom múre tzv. malého zámku v Pliske, alebo dve brány v mestskom múre v Preslave.<ref name="ref566"/> Neskôr bola brána upravená v rámci prestavby pevnosti v druhej polovici [[11. storočie|11. storočia]].<ref name="ref566"/> V roku [[1927]] bol areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku [[1971]] obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" />   == Charakteristika == [[Súbor:NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria07.jpg|Pohľad na bránu zo severovýchodu|náhľad|vľavo]] Presný typ brány je pomerne ťažké presne určiť, keďže pôvodná brána bola prestavaná v rámci prestavby v druhej polovivi 11. storočia, pričom táto brána bola iného typu.<ref name="ref566"/> Samotný priechod v bráne bol široký 3,10 metra a z obidvoch strán je ohradený masívnymi stenami, ktoré sa dochovali do súčasnosti do výšky 0,40 metra až 1 meter v niektorých častiach. Steny sú spojené so samotným pevnostným múrom, sú však podstatne širšie než samotný múr. Sú taktiež rozdielne hrubé, východná dosahuje hrúbky až 3,40 metra, zatiaľ čo západná 2,30 metra.<ref name="ref566"/> Z dochovaných ruín je možné spoznať, že brána bola vo forme obdĺžnikovej veže s priechodom v strede. Stavba bola dlhá 9,50 metra (po ose východ-západ) a široká 8,20 metra (po ose sever-juh). priechod bol s najväčšou pravdepodobnosťou s klenbou.<ref name="ref566"/> S bránou boli spojené dve budovy z pevnosti, ide o budovu č. 75 a budovu č. 76. Predpokladá sa, že v týchto budovách bývala stráź, ktorá mala na starosti ochranu hlavnej brány.<ref name="ref566"/> V rámci prestavby v druhej polovici 11. storočia, boli pri bráne pristavané dva (z každej strany jeden) bastiony. Neboli rovnako veľké.<ref name="ref566"/> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik vedená ako národná starožitnosť a od roku [[1971]] ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg|informačná tabula pred stavbou NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria06.jpg|detailný pohľad na východnú ochovanú časť brány </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Northern gate, Pernik fortress}} [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Architektúra v 9. storočí]] 1mw7gl0qq12pekbj7mj1ld73t71yd5d 8199232 8199229 2026-04-16T15:16:44Z Gitanes232 142243 malé doplnenie 8199232 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Heading \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | name = Severná brána | native_name = Северна порта | other_name = Hlavná brána | category = ruiny budovy <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Image \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | image = NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria01.jpg | image_caption = pohľad k bráne zo severozápadu <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Name \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Country etc. \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Pernik (oblasť)|Pernik]] | region_type = Oblasť | district = [[Pernik (okres)|Pernik]] | commune_type = Mesto | commune = [[Pernik (mesto)|Pernik]] | municipality_type = | municipality = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Family \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Locations \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =35| lat_s =40 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =1| long_s =5 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Dimensions \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | length = 9,50 | width = 8,20 | height = | number = | area = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Features \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | author = | style = | material = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* History \\\\\\\\\\\\\\\& management \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | established = [[9. storočie]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Acess \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | public = | access = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Free frields \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | free = | free_type = | free1 = | free1_type = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Maps \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Websites \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | commons = Northern gate, Pernik fortress | statistics = | statistics_type = | website = <!-- \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* Footnotes \\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\*\\\\\\\\\\\\\\\* --> | footnotes = }} '''Severná brána''' ({{vjz|bul|Северна порта|''Severna porta''}}), alebo '''hlavná brána''' ({{vjz|bul|главната порта|''glavnata porta''}}) sú ruiny pevnostnej brány z [[9. storočie|9. storočia]] z areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v rovnomennej [[Pernik (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref566">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 21{{--}}22}}</ref> Ruiny majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Lokalita == [[Súbor:NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria03.jpg|Celkový pohľad na bránu zo severu|náhľad|vľavo]] Stavba sa nachádza v areáli [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], ktorá leží na [[Krakra (pahorok)|pahorku Krakra v]] blízkosti [[Pernik (mesto)|pernickej]] štvrti Varoš.<ref name="ref1111">{{Citácia knihy |autor= ASENOV, Bončo |titul = Az săm Perničanin |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Skala print" |rok = 2022 |počet strán = 332 |isbn = 978-619-7641-01-1 |strany = 17{{--}}18}}</ref> Brána leží v severnom pevnostnom múre.<ref name="ref566"/> == Dejiny == [[Súbor:NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria05.jpg|Pohľad na bránu z juhu, zvnútra pevnosti|náhľad|vľavo]] Stavba bola postavená pravdepodobne v priebehu [[9. storočie|9. storočia]]. Toto dátum je určená na základe podobnosti stavby na základe architektonického typu so stavbami brán v starobulharských centrách v tomto období, predovšetkým na území severovýchodného Bulharska. Podobné sú napríklad brána pri dedine Car Krum v šumenskej oblasti, brány v pevnostnom múre tzv. malého zámku v Pliske, alebo dve brány v mestskom múre v Preslave.<ref name="ref566"/> Neskôr bola brána upravená v rámci prestavby pevnosti v druhej polovici [[11. storočie|11. storočia]].<ref name="ref566"/> V roku [[1927]] bol areálu [[Pernik (pevnosť)|pevnosti Pernik]], vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku [[1971]] obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" />   == Charakteristika == [[Súbor:NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria07.jpg|Pohľad na bránu zo severovýchodu|náhľad|vľavo]] Presný typ brány je pomerne ťažké presne určiť, keďže pôvodná brána bola prestavaná v rámci prestavby v druhej polovivi 11. storočia, pričom táto brána bola iného typu.<ref name="ref566"/> Samotný priechod v bráne bol široký 3,10 metra a z obidvoch strán je ohradený masívnymi stenami, ktoré sa dochovali do súčasnosti do výšky 0,40 metra až 1 meter v niektorých častiach. Steny sú spojené so samotným pevnostným múrom, sú však podstatne širšie než samotný múr. Sú taktiež rozdielne hrubé, východná dosahuje hrúbky až 3,40 metra, zatiaľ čo západná 2,30 metra.<ref name="ref566"/> Z dochovaných ruín je možné spoznať, že brána bola vo forme obdĺžnikovej veže s priechodom v strede. Stavba bola dlhá 9,50 metra (po ose východ-západ) a široká 8,20 metra (po ose sever-juh). priechod bol s najväčšou pravdepodobnosťou s klenbou.<ref name="ref566"/> S bránou boli spojené dve budovy z pevnosti, ide o budovu č. 75 a budovu č. 76. Predpokladá sa, že v týchto budovách bývala stráź, ktorá mala na starosti ochranu hlavnej brány.<ref name="ref566"/> V rámci prestavby v druhej polovici 11. storočia, boli pri bráne pristavané dva (z každej strany jeden) bastiony. Neboli rovnako veľké. Východný bastion bol dlhý 5,10 metra a je do súčasnosti dochovaný do výšky 0,50{{--}}0,60 metra. Západný bastion je dlhý 7,36 metra a je do súčasnosti zachovaný do výšky 1,70 metra.<ref name="ref568">{{Citácia knihy | autor = ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi | titul = Pernik | typ zväzku = Tom. | zväzok = II. Krepostta Pernik VIII{{--}}XIV v. | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Archeologičeski institut i muzej{{--}}Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite | rok = 1983 | strany= 28{{--}}29}}</ref> Brána sa zatváralo pomocou dvojkrídlych dverí.<ref name="ref568"/> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1927]] je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik vedená ako národná starožitnosť a od roku [[1971]] ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria02.jpg|informačná tabula pred stavbou NorthernGate-PernikFortress-Pernik-Bulgaria06.jpg|detailný pohľad na východnú ochovanú časť brány </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Northern gate, Pernik fortress}} [[Kategória:Stavby v Perniku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Architektúra v 9. storočí]] o0uejz84ebbeik0ksji1we3erldz6re 1 748344 8199217 2026-04-16T14:47:22Z Gitanes232 142243 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8199217 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8199219 8199217 2026-04-16T14:47:58Z Gitanes232 142243 upresnenie 8199219 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = Bulharsko }} rflcr623op9xkxy4zwji3tzvn9xg59u 14 748345 8199221 2026-04-16T14:49:52Z Gitanes232 142243 kategória 8199221 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:9. storočie]] [[Kategória:Architektúra podľa storočia|9]] kbx666umo7r7mixcapqxnzcom2vsdcd 0 748346 8199222 2026-04-16T14:50:29Z Zts-fan 161221 vytvorenie stranky 8199222 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Slovenský pohár v curlingu |logo = |sezóna = 2024 |sezóna_pred = Slovenský pohár v curlingu |sezóna_po = Slovenský pohár v curlingu 2025 |začiatok = 7. marec 2024 |koniec = 28. marec 2024 |majster = [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] (1. titul) |2_miesto = [[1. CC Gentlemen Bratislava]] |3_miesto = [[CC Martin]] a [[CC Modra]] |ročník = 1. |počet_mužstiev = 9 |odohraté_zápasy = 8 play off |kontumované_zápasy = 0 |súvisiace_súťaže = [[Curlingová 1. liga mužov]]; [[Curlingová 1. liga žien]] |poznámka = }} '''Slovenský pohár v curlingu 2024''' bol 1. ročník najvyššej curlingovej pohárovej súťaže mužov, žien, juniorov, vozíčkarov a neregisrovaných tímov na [[Slovensko|Slovensku]]. <ref>{{cite web|https://web.archive.org/web/20240305113222/https://www.curling.sk/|title=SCZ vyhlasuje prvý ročník novej súťaže|publisher=curling.sk|date=1. marec 2024|accessdate=2026-04-16}}</ref> Celá sezóna sa odohrala na [[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu|Zimnom štadióne Vladimíra Dzurillu]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Žreb súťaže bol naplánovaný na 7. marca 2024. Sezóna sa začala osemfinálovým zápasom, štvrťfinálové zápolenia boli plánované od 8. marca do 24. marca 2024. Semifinálové súboje sa mali hrať od 25. marca do 14. apríla 2024, finálový duel bol naplánovaný v termíne od 15. apríla do 30. apríla 2024.<ref>{{cite web|https://web.archive.org/web/20240305113222/https://www.curling.sk/|title=SCZ vyhlasuje prvý ročník novej súťaže|publisher=curling.sk|date=1. marec 2024|accessdate=2026-04-16}}</ref> Do súťaže sa prihlásilo 9 tímov. V jednom tíme mohlo nastúpiť maximálne 6 hráčov/hráčok. Prihlásiť sa mohli aj úplne nové tímy s neregistrovanými hráčmi. Hralo sa vyraďovacím systémom, víťaz postupoval do ďalšieho kola, prehrávajúci tím v súťaži skončil. Zápasy sa hrali na 7 endov, výhodu posledného kameňa mali vždy ženské tímy, alebo družstvá umiestnené nižšie v aktuálnej lige. V prípade remízy sa hralo o víťaza už iba jedno LSD. Titul získal tím [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]], ktorý vo finále zdolal [[1. CC Gentlemen Bratislava]]. Pre [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] to bol prvý majstrovský titul v histórii. == Tímy == Súpisky tímov prihlásených do súťaže v sezóne 2024<ref>{{cite web|https://web.archive.org/web/20240305113222/https://www.curling.sk/|title=SCZ vyhlasuje prvý ročník novej súťaže|publisher=curling.sk|date=1. marca 2024|accessdate=2026-04-16}}</ref> {| class="wikitable sortable" !Tím !Členov !Súpiska !Skip !Poznámka |- |[[1. CC Gentlemen Bratislava]] |align=center|5 |Krčmár, Kardošinec, Kocian, Kapolka, Balšan | | |- |[[1. CC Bratislava|1. CC Bratislava II]] |align=center|5 |Haferová, Sýkorová, Kajanová, Sýkora, Kajan | | |- |[[Spirit Bratislava D]] |align=center|6 |Moravčíková, Z. Axamítová, Kvočková, Kusková, Ondrášová, Moravčík | | |- |[[Spirit Bratislava M]] |align=center|4 |Maxim Pitoňák, Nikita Illin, Radovan Hvizdoš, Juraj Kürth st. | | |- |[[CC Martin]] |align=center|4 |Gallo, Masaryk, Polák, Sporina | | |- |[[Odvážne kačky]] |align=center|5 |Nemeš, Úlbrik, Rondošová, Václavík, Holocsi | | |- |[[Citrusy]] |align=center|4 |Matulová, Orokocká, Valachová, Ščepková | | |- |[[CC Modra]] |align=center|5 |Vavrovič, Schüller, Mashutin, Ščevlík, Trajanov | | |- |[[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] |align=center|6 |Jurkovič, Vidlár, Horáček, Derzsi, Mišun, Kubík | | |} {{Malé|zdroj: [https://web.archive.org/web/20240527163441/https://www.curling.sk/Home/PgrID/964/PageID/2]}} == Play off - pavúk== {{Play-off16 | RD1= Osemfinále | RD2= Štvrťfinále | RD3= Semifinále | RD4= Finále | RD1-seed1 = 2 | RD1-team1 = 1. CC Bratislava II | RD1-score1 = 1 | RD1-seed2 = 4 | RD1-team2 = Stone Hunters Bratislava | RD1-score2 = 0 | RD2-nasadený1= | RD2-tím1=1. CC Bratislava II | RD2-skóre1=3 | RD2-nasadený2= | RD2-tím2=Stone Hunters Bratislava | RD2-skóre2=7 | RD2-nasadený3= | RD2-tím3=Citrusy | RD2-skóre3=1 | RD2-nasadený4= | RD2-tím4=CC Modra | RD2-skóre4=7 | RD2-nasadený5= | RD2-tím5=1. CC Gentlemen Bratislava | RD2-skóre5=10 | RD2-nasadený6= | RD2-tím6=Spirit Bratislava D | RD2-skóre6=3 | RD2-nasadený7= | RD2-tím7=Spirit Bratislava M | RD2-skóre7=2 | RD2-nasadený8= | RD2-tím8=CC Martin | RD2-skóre8=7 | RD3-nasadený1= | RD3-tím1=Stone Hunters Bratislava | RD3-skóre1=9 | RD3-nasadený2= | RD3-tím2=CC Modra | RD3-skóre2=0 | RD3-nasadený3= | RD3-tím3=1. CC Gentlemen Bratislava | RD3-skóre3=6 | RD3-nasadený4= | RD3-tím4=CC Martin | RD3-skóre4=3 | RD4-nasadený1= | RD4-tím1=Stone Hunters Bratislava | RD4-skóre1= | RD4-nasadený2=6 | RD4-tím2=1. CC Gentlemen Bratislava | RD4-skóre2=4 }} == Play off - zápasy == V zápasoch play off mal výhodu LSFE ženský tím, resp. tím nižšie umiestnený v ligovej tabuľke. === Osemfinále === ''marec 2024'' === Štvrťfinále === ''marec 2024'' === Semifinále === ''marec 2024'' === Finále === ''marec 2024'' == Celkové poradie == ''Konečné poradie Slovenského pohára v sezóne 2024'' {| class="wikitable" !{{tooltip|Poradie|Poradie}} ! width="250" |Družstvo ! width="50" |Z ! width="50" |V ! width="50" |P ! width="250" |Poznámka |- align="center" bgcolor="#F7F6A8" | align="center" | [[Súbor:Gold medal world centered-2.svg|17px]] |[[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | |- align="center" bgcolor="#DCE5E5" | align="center" | [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|17px]] |[[1. CC Gentlemen Bratislava]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | |- |colspan=13| |- align="center" bgcolor="#FFDAB9" | align="center" | [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] |[[CC Martin]] | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |1 | rowspan="2" |Vyradení v semifinále |- align="center" bgcolor="#FFDAB9" | align="center" | [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] |[[CC Modra]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 |- |colspan=13| |- align="center" bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |5.-8. |[[1. CC Bratislava|1. CC Bratislava II]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | rowspan="4" |Vyradení vo štvrťfinále |- align="center" bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |5.-8. |[[Spirit Bratislava M]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 |- align="center" bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |5.-8. |[[Citrusy]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 |- align="center" bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |5.-8. |[[Spirit Bratislava D]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 |- |colspan=13| |- align="center" bgcolor="#DDFFFF" | align="center" |9. |[[Odvážne kačky]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | rowspan="1" |Vyradený v osemfinále |} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Curling na Slovensku]] [[Kategória:Curling na Slovensku|Slovenský pohár]] [[Kategória:Curlingové súťaže|Slovenský pohár]] 3nsi9t5ko50pd9o59ry3l40j1731s49 8199266 8199222 2026-04-16T16:55:32Z Zts-fan 161221 Play off - zápasy 8199266 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Slovenský pohár v curlingu |logo = |sezóna = 2024 |sezóna_pred = Slovenský pohár v curlingu |sezóna_po = Slovenský pohár v curlingu 2025 |začiatok = 7. marec 2024 |koniec = 28. marec 2024 |majster = [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] (1. titul) |2_miesto = [[1. CC Gentlemen Bratislava]] |3_miesto = [[CC Martin]] a [[CC Modra]] |ročník = 1. |počet_mužstiev = 9 |odohraté_zápasy = 8 play off |kontumované_zápasy = 0 |súvisiace_súťaže = [[Curlingová 1. liga mužov]]; [[Curlingová 1. liga žien]] |poznámka = }} '''Slovenský pohár v curlingu 2024''' bol 1. ročník najvyššej curlingovej pohárovej súťaže mužov, žien, juniorov, vozíčkarov a neregisrovaných tímov na [[Slovensko|Slovensku]]. <ref>{{cite web|https://web.archive.org/web/20240305113222/https://www.curling.sk/|title=SCZ vyhlasuje prvý ročník novej súťaže|publisher=curling.sk|date=1. marec 2024|accessdate=2026-04-16}}</ref> Celá sezóna sa odohrala na [[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu|Zimnom štadióne Vladimíra Dzurillu]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Žreb súťaže bol naplánovaný na 7. marca 2024. Sezóna sa začala osemfinálovým zápasom, štvrťfinálové zápolenia boli plánované od 8. marca do 24. marca 2024. Semifinálové súboje sa mali hrať od 25. marca do 14. apríla 2024, finálový duel bol naplánovaný v termíne od 15. apríla do 30. apríla 2024.<ref>{{cite web|https://web.archive.org/web/20240305113222/https://www.curling.sk/|title=SCZ vyhlasuje prvý ročník novej súťaže|publisher=curling.sk|date=1. marec 2024|accessdate=2026-04-16}}</ref> Do súťaže sa prihlásilo 9 tímov. V jednom tíme mohlo nastúpiť maximálne 6 hráčov/hráčok. Prihlásiť sa mohli aj úplne nové tímy s neregistrovanými hráčmi. Hralo sa vyraďovacím systémom, víťaz postupoval do ďalšieho kola, prehrávajúci tím v súťaži skončil. Zápasy sa hrali na 7 endov, výhodu posledného kameňa mali vždy ženské tímy, alebo družstvá umiestnené nižšie v aktuálnej lige. V prípade remízy sa hralo o víťaza už iba jedno LSD. Titul získal tím [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]], ktorý vo finále zdolal [[1. CC Gentlemen Bratislava]]. Pre [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] to bol prvý majstrovský titul v histórii. == Tímy == Súpisky tímov prihlásených do súťaže v sezóne 2024<ref>{{cite web|https://web.archive.org/web/20240305113222/https://www.curling.sk/|title=SCZ vyhlasuje prvý ročník novej súťaže|publisher=curling.sk|date=1. marca 2024|accessdate=2026-04-16}}</ref> {| class="wikitable sortable" !Tím !Členov !Súpiska !Skip !Poznámka |- |[[1. CC Gentlemen Bratislava]] |align=center|5 |Krčmár, Kardošinec, Kocian, Kapolka, Balšan | | |- |[[1. CC Bratislava|1. CC Bratislava II]] |align=center|5 |Haferová, Sýkorová, Kajanová, Sýkora, Kajan | | |- |[[Spirit Bratislava D]] |align=center|6 |Moravčíková, Z. Axamítová, Kvočková, Kusková, Ondrášová, Moravčík | | |- |[[Spirit Bratislava M]] |align=center|4 |Maxim Pitoňák, Nikita Illin, Radovan Hvizdoš, Juraj Kürth st. | | |- |[[CC Martin]] |align=center|4 |Gallo, Masaryk, Polák, Sporina | | |- |[[Odvážne kačky]] |align=center|5 |Nemeš, Úlbrik, Rondošová, Václavík, Holocsi | | |- |[[Citrusy]] |align=center|4 |Matulová, Orokocká, Valachová, Ščepková | | |- |[[CC Modra]] |align=center|5 |Vavrovič, Schüller, Mashutin, Ščevlík, Trajanov | | |- |[[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] |align=center|6 |Jurkovič, Vidlár, Horáček, Derzsi, Mišun, Kubík | | |} {{Malé|zdroj: [https://web.archive.org/web/20240527163441/https://www.curling.sk/Home/PgrID/964/PageID/2]}} == Play off - pavúk== {{Play-off16 | RD1= Osemfinále | RD2= Štvrťfinále | RD3= Semifinále | RD4= Finále | RD1-seed1 = 2 | RD1-team1 = 1. CC Bratislava II | RD1-score1 = 1 | RD1-seed2 = 4 | RD1-team2 = Stone Hunters Bratislava | RD1-score2 = 0 | RD2-nasadený1= | RD2-tím1=1. CC Bratislava II | RD2-skóre1=3 | RD2-nasadený2= | RD2-tím2=Stone Hunters Bratislava | RD2-skóre2=7 | RD2-nasadený3= | RD2-tím3=Citrusy | RD2-skóre3=1 | RD2-nasadený4= | RD2-tím4=CC Modra | RD2-skóre4=7 | RD2-nasadený5= | RD2-tím5=1. CC Gentlemen Bratislava | RD2-skóre5=10 | RD2-nasadený6= | RD2-tím6=Spirit Bratislava D | RD2-skóre6=3 | RD2-nasadený7= | RD2-tím7=Spirit Bratislava M | RD2-skóre7=2 | RD2-nasadený8= | RD2-tím8=CC Martin | RD2-skóre8=7 | RD3-nasadený1= | RD3-tím1=Stone Hunters Bratislava | RD3-skóre1=9 | RD3-nasadený2= | RD3-tím2=CC Modra | RD3-skóre2=0 | RD3-nasadený3= | RD3-tím3=1. CC Gentlemen Bratislava | RD3-skóre3=6 | RD3-nasadený4= | RD3-tím4=CC Martin | RD3-skóre4=3 | RD4-nasadený1= | RD4-tím1=Stone Hunters Bratislava | RD4-skóre1= | RD4-nasadený2=6 | RD4-tím2=1. CC Gentlemen Bratislava | RD4-skóre2=4 }} == Play off - zápasy == V zápasoch play off mal výhodu LSFE ženský tím, resp. tím nižšie umiestnený v ligovej tabuľke. === Osemfinále === ''marec 2024'' {{ Curlingmatch7 | sheet = | team1 = Odvážne kačky {{X}} |||1||||| |1|nehrali| | team2 = CC Modra |3|3||4|2||| |12|nehrali| }} === Štvrťfinále === ''marec 2024'' {{ Curlingmatch7 | sheet = | team1 = Spirit Bratislava M {{X}} ||||2||1|| |3|nehrali| | team2 = CC Martin |1|2|3||1||| |7|nehrali| }} ''marec 2024'' {{ Curlingmatch7 | sheet = | team1 = 1. CC Gentlemen Bratislava ||4|3|||3|| |10|nehrali| | team2 = Spirit Bratislava D {{X}} |1|||1|1||| |3|nehrali| }} ''marec 2024'' {{ Curlingmatch7 | sheet = | team1 = 1. CC Bratislava II {{X}} |1||2||||| |3|nehrali| | team2 = Stone Hunters Bratislava ||1||3|1|2|| |7|nehrali| }} ''marec 2024'' {{ Curlingmatch7 | sheet = | team1 = Citrusy {{X}} ||1|||||| |1|nehrali| | team2 = CC Modra |1||1|2|3||| |7|nehrali| }} === Semifinále === ''marec 2024'' {{ Curlingmatch7 | sheet = | team1 = 1. CC Gentlemen Bratislava {{X}} |2||2|2|||| |6|nehrali| | team2 = CC Martin ||1|||2||| |3|nehrali| }} ''marec 2024'' {{ Curlingmatch7 | sheet = | team1 = Stone Hunters Bratislava |1|2|2|1|3||| |9|nehrali| | team2 = CC Modra {{X}} |||||||| |0|nehrali| }} === Finále === ''marec 2024'' {{ Curlingmatch7 | sheet = | team1 = Stone Hunters Bratislava |1||1||2|2|| |6|nehrali| | team2 = 1. CC Gentlemen Bratislava {{X}} ||3||1|||| |4|nehrali| }} == Celkové poradie == ''Konečné poradie Slovenského pohára v sezóne 2024'' {| class="wikitable" !{{tooltip|Poradie|Poradie}} ! width="250" |Družstvo ! width="50" |Z ! width="50" |V ! width="50" |P ! width="250" |Poznámka |- align="center" bgcolor="#F7F6A8" | align="center" | [[Súbor:Gold medal world centered-2.svg|17px]] |[[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | |- align="center" bgcolor="#DCE5E5" | align="center" | [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|17px]] |[[1. CC Gentlemen Bratislava]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | |- |colspan=13| |- align="center" bgcolor="#FFDAB9" | align="center" | [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] |[[CC Martin]] | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |1 | rowspan="2" |Vyradení v semifinále |- align="center" bgcolor="#FFDAB9" | align="center" | [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] |[[CC Modra]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 |- |colspan=13| |- align="center" bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |5.-8. |[[1. CC Bratislava|1. CC Bratislava II]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | rowspan="4" |Vyradení vo štvrťfinále |- align="center" bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |5.-8. |[[Spirit Bratislava M]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 |- align="center" bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |5.-8. |[[Citrusy]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 |- align="center" bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |5.-8. |[[Spirit Bratislava D]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 |- |colspan=13| |- align="center" bgcolor="#DDFFFF" | align="center" |9. |[[Odvážne kačky]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | rowspan="1" |Vyradený v osemfinále |} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Curling na Slovensku]] [[Kategória:Curling na Slovensku|Slovenský pohár]] [[Kategória:Curlingové súťaže|Slovenský pohár]] ncxfbhb9idl2f5zdz6spwa8krijna0o 8199267 8199266 2026-04-16T16:57:34Z Zts-fan 161221 Tímy 8199267 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Slovenský pohár v curlingu |logo = |sezóna = 2024 |sezóna_pred = Slovenský pohár v curlingu |sezóna_po = Slovenský pohár v curlingu 2025 |začiatok = 7. marec 2024 |koniec = 28. marec 2024 |majster = [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] (1. titul) |2_miesto = [[1. CC Gentlemen Bratislava]] |3_miesto = [[CC Martin]] a [[CC Modra]] |ročník = 1. |počet_mužstiev = 9 |odohraté_zápasy = 8 play off |kontumované_zápasy = 0 |súvisiace_súťaže = [[Curlingová 1. liga mužov]]; [[Curlingová 1. liga žien]] |poznámka = }} '''Slovenský pohár v curlingu 2024''' bol 1. ročník najvyššej curlingovej pohárovej súťaže mužov, žien, juniorov, vozíčkarov a neregisrovaných tímov na [[Slovensko|Slovensku]]. <ref>{{cite web|https://web.archive.org/web/20240305113222/https://www.curling.sk/|title=SCZ vyhlasuje prvý ročník novej súťaže|publisher=curling.sk|date=1. marec 2024|accessdate=2026-04-16}}</ref> Celá sezóna sa odohrala na [[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu|Zimnom štadióne Vladimíra Dzurillu]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Žreb súťaže bol naplánovaný na 7. marca 2024. Sezóna sa začala osemfinálovým zápasom, štvrťfinálové zápolenia boli plánované od 8. marca do 24. marca 2024. Semifinálové súboje sa mali hrať od 25. marca do 14. apríla 2024, finálový duel bol naplánovaný v termíne od 15. apríla do 30. apríla 2024.<ref>{{cite web|https://web.archive.org/web/20240305113222/https://www.curling.sk/|title=SCZ vyhlasuje prvý ročník novej súťaže|publisher=curling.sk|date=1. marec 2024|accessdate=2026-04-16}}</ref> Do súťaže sa prihlásilo 9 tímov. V jednom tíme mohlo nastúpiť maximálne 6 hráčov/hráčok. Prihlásiť sa mohli aj úplne nové tímy s neregistrovanými hráčmi. Hralo sa vyraďovacím systémom, víťaz postupoval do ďalšieho kola, prehrávajúci tím v súťaži skončil. Zápasy sa hrali na 7 endov, výhodu posledného kameňa mali vždy ženské tímy, alebo družstvá umiestnené nižšie v aktuálnej lige. V prípade remízy sa hralo o víťaza už iba jedno LSD. Titul získal tím [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]], ktorý vo finále zdolal [[1. CC Gentlemen Bratislava]]. Pre [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] to bol prvý majstrovský titul v histórii. == Tímy == Súpisky tímov prihlásených do súťaže v sezóne 2024<ref>{{cite web|https://web.archive.org/web/20240305113222/https://www.curling.sk/|title=SCZ vyhlasuje prvý ročník novej súťaže|publisher=curling.sk|date=1. marca 2024|accessdate=2026-04-16}}</ref><ref>{{cite web|https://web.archive.org/web/20240527163441/https://www.curling.sk/Home/PgrID/964/PageID/2|title=Víťazom Slovenského pohára tím Stonehunters|publisher=curling.sk|date=28. marca 2024|accessdate=2026-04-16}}</ref> {| class="wikitable sortable" !Tím !Členov !Súpiska !Skip !Poznámka |- |[[1. CC Gentlemen Bratislava]] |align=center|5 |Krčmár, Kardošinec, Kocian, Kapolka, Balšan | | |- |[[1. CC Bratislava|1. CC Bratislava II]] |align=center|5 |Haferová, Sýkorová, Kajanová, Sýkora, Kajan | | |- |[[Spirit Bratislava D]] |align=center|6 |Moravčíková, Z. Axamítová, Kvočková, Kusková, Ondrášová, Moravčík | | |- |[[Spirit Bratislava M]] |align=center|4 |Maxim Pitoňák, Nikita Illin, Radovan Hvizdoš, Juraj Kürth st. | | |- |[[CC Martin]] |align=center|4 |Gallo, Masaryk, Polák, Sporina | | |- |[[Odvážne kačky]] |align=center|5 |Nemeš, Úlbrik, Rondošová, Václavík, Holocsi | | |- |[[Citrusy]] |align=center|4 |Matulová, Orokocká, Valachová, Ščepková | | |- |[[CC Modra]] |align=center|5 |Vavrovič, Schüller, Mashutin, Ščevlík, Trajanov | | |- |[[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] |align=center|6 |Jurkovič, Vidlár, Horáček, Derzsi, Mišun, Kubík | | |} {{Malé|zdroj: [https://web.archive.org/web/20240527163441/https://www.curling.sk/Home/PgrID/964/PageID/2]}} == Play off - pavúk== {{Play-off16 | RD1= Osemfinále | RD2= Štvrťfinále | RD3= Semifinále | RD4= Finále | RD1-seed1 = 2 | RD1-team1 = 1. CC Bratislava II | RD1-score1 = 1 | RD1-seed2 = 4 | RD1-team2 = Stone Hunters Bratislava | RD1-score2 = 0 | RD2-nasadený1= | RD2-tím1=1. CC Bratislava II | RD2-skóre1=3 | RD2-nasadený2= | RD2-tím2=Stone Hunters Bratislava | RD2-skóre2=7 | RD2-nasadený3= | RD2-tím3=Citrusy | RD2-skóre3=1 | RD2-nasadený4= | RD2-tím4=CC Modra | RD2-skóre4=7 | RD2-nasadený5= | RD2-tím5=1. CC Gentlemen Bratislava | RD2-skóre5=10 | RD2-nasadený6= | RD2-tím6=Spirit Bratislava D | RD2-skóre6=3 | RD2-nasadený7= | RD2-tím7=Spirit Bratislava M | RD2-skóre7=2 | RD2-nasadený8= | RD2-tím8=CC Martin | RD2-skóre8=7 | RD3-nasadený1= | RD3-tím1=Stone Hunters Bratislava | RD3-skóre1=9 | RD3-nasadený2= | RD3-tím2=CC Modra | RD3-skóre2=0 | RD3-nasadený3= | RD3-tím3=1. CC Gentlemen Bratislava | RD3-skóre3=6 | RD3-nasadený4= | RD3-tím4=CC Martin | RD3-skóre4=3 | RD4-nasadený1= | RD4-tím1=Stone Hunters Bratislava | RD4-skóre1= | RD4-nasadený2=6 | RD4-tím2=1. CC Gentlemen Bratislava | RD4-skóre2=4 }} == Play off - zápasy == V zápasoch play off mal výhodu LSFE ženský tím, resp. tím nižšie umiestnený v ligovej tabuľke. === Osemfinále === ''marec 2024'' {{ Curlingmatch7 | sheet = | team1 = Odvážne kačky {{X}} |||1||||| |1|nehrali| | team2 = CC Modra |3|3||4|2||| |12|nehrali| }} === Štvrťfinále === ''marec 2024'' {{ Curlingmatch7 | sheet = | team1 = Spirit Bratislava M {{X}} ||||2||1|| |3|nehrali| | team2 = CC Martin |1|2|3||1||| |7|nehrali| }} ''marec 2024'' {{ Curlingmatch7 | sheet = | team1 = 1. CC Gentlemen Bratislava ||4|3|||3|| |10|nehrali| | team2 = Spirit Bratislava D {{X}} |1|||1|1||| |3|nehrali| }} ''marec 2024'' {{ Curlingmatch7 | sheet = | team1 = 1. CC Bratislava II {{X}} |1||2||||| |3|nehrali| | team2 = Stone Hunters Bratislava ||1||3|1|2|| |7|nehrali| }} ''marec 2024'' {{ Curlingmatch7 | sheet = | team1 = Citrusy {{X}} ||1|||||| |1|nehrali| | team2 = CC Modra |1||1|2|3||| |7|nehrali| }} === Semifinále === ''marec 2024'' {{ Curlingmatch7 | sheet = | team1 = 1. CC Gentlemen Bratislava {{X}} |2||2|2|||| |6|nehrali| | team2 = CC Martin ||1|||2||| |3|nehrali| }} ''marec 2024'' {{ Curlingmatch7 | sheet = | team1 = Stone Hunters Bratislava |1|2|2|1|3||| |9|nehrali| | team2 = CC Modra {{X}} |||||||| |0|nehrali| }} === Finále === ''marec 2024'' {{ Curlingmatch7 | sheet = | team1 = Stone Hunters Bratislava |1||1||2|2|| |6|nehrali| | team2 = 1. CC Gentlemen Bratislava {{X}} ||3||1|||| |4|nehrali| }} == Celkové poradie == ''Konečné poradie Slovenského pohára v sezóne 2024'' {| class="wikitable" !{{tooltip|Poradie|Poradie}} ! width="250" |Družstvo ! width="50" |Z ! width="50" |V ! width="50" |P ! width="250" |Poznámka |- align="center" bgcolor="#F7F6A8" | align="center" | [[Súbor:Gold medal world centered-2.svg|17px]] |[[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | |- align="center" bgcolor="#DCE5E5" | align="center" | [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|17px]] |[[1. CC Gentlemen Bratislava]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | |- |colspan=13| |- align="center" bgcolor="#FFDAB9" | align="center" | [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] |[[CC Martin]] | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |1 | rowspan="2" |Vyradení v semifinále |- align="center" bgcolor="#FFDAB9" | align="center" | [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] |[[CC Modra]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 |- |colspan=13| |- align="center" bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |5.-8. |[[1. CC Bratislava|1. CC Bratislava II]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | rowspan="4" |Vyradení vo štvrťfinále |- align="center" bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |5.-8. |[[Spirit Bratislava M]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 |- align="center" bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |5.-8. |[[Citrusy]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 |- align="center" bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |5.-8. |[[Spirit Bratislava D]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 |- |colspan=13| |- align="center" bgcolor="#DDFFFF" | align="center" |9. |[[Odvážne kačky]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | rowspan="1" |Vyradený v osemfinále |} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Curling na Slovensku]] [[Kategória:Curling na Slovensku|Slovenský pohár]] [[Kategória:Curlingové súťaže|Slovenský pohár]] m4qtq08c4ky7krn6yr2x440d3hmj8vx 8199271 8199267 2026-04-16T17:04:04Z Zts-fan 161221 6-endove zapasy 8199271 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Slovenský pohár v curlingu |logo = |sezóna = 2024 |sezóna_pred = Slovenský pohár v curlingu |sezóna_po = Slovenský pohár v curlingu 2025 |začiatok = 7. marec 2024 |koniec = 28. marec 2024 |majster = [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] (1. titul) |2_miesto = [[1. CC Gentlemen Bratislava]] |3_miesto = [[CC Martin]] a [[CC Modra]] |ročník = 1. |počet_mužstiev = 9 |odohraté_zápasy = 8 play off |kontumované_zápasy = 0 |súvisiace_súťaže = [[Curlingová 1. liga mužov]]; [[Curlingová 1. liga žien]] |poznámka = }} '''Slovenský pohár v curlingu 2024''' bol 1. ročník najvyššej curlingovej pohárovej súťaže mužov, žien, juniorov, vozíčkarov a neregisrovaných tímov na [[Slovensko|Slovensku]]. <ref>{{cite web|https://web.archive.org/web/20240305113222/https://www.curling.sk/|title=SCZ vyhlasuje prvý ročník novej súťaže|publisher=curling.sk|date=1. marec 2024|accessdate=2026-04-16}}</ref> Celá sezóna sa odohrala na [[Zimný štadión Vladimíra Dzurillu|Zimnom štadióne Vladimíra Dzurillu]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Žreb súťaže bol naplánovaný na 7. marca 2024. Sezóna sa začala osemfinálovým zápasom, štvrťfinálové zápolenia boli plánované od 8. marca do 24. marca 2024. Semifinálové súboje sa mali hrať od 25. marca do 14. apríla 2024, finálový duel bol naplánovaný v termíne od 15. apríla do 30. apríla 2024.<ref>{{cite web|https://web.archive.org/web/20240305113222/https://www.curling.sk/|title=SCZ vyhlasuje prvý ročník novej súťaže|publisher=curling.sk|date=1. marec 2024|accessdate=2026-04-16}}</ref> Do súťaže sa prihlásilo 9 tímov. V jednom tíme mohlo nastúpiť maximálne 6 hráčov/hráčok. Prihlásiť sa mohli aj úplne nové tímy s neregistrovanými hráčmi. Hralo sa vyraďovacím systémom, víťaz postupoval do ďalšieho kola, prehrávajúci tím v súťaži skončil. Zápasy sa hrali na 6 endov<ref>{{cite web|https://web.archive.org/web/20240412220109/https://curling.sk/Home/PgrID/964/PageID/1|title=Vo finýle 1. CC Gentlemen a Stonehunters|publisher=curling.sk|date=28. marec 2024|accessdate=2026-04-16}}</ref>, výhodu posledného kameňa mali vždy ženské tímy, alebo družstvá umiestnené nižšie v aktuálnej lige. V prípade remízy sa hralo o víťaza už iba jedno LSD. Titul získal tím [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]], ktorý vo finále zdolal [[1. CC Gentlemen Bratislava]]. Pre [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] to bol prvý majstrovský titul v histórii. == Tímy == Súpisky tímov prihlásených do súťaže v sezóne 2024<ref>{{cite web|https://web.archive.org/web/20240305113222/https://www.curling.sk/|title=SCZ vyhlasuje prvý ročník novej súťaže|publisher=curling.sk|date=1. marca 2024|accessdate=2026-04-16}}</ref><ref>{{cite web|https://web.archive.org/web/20240527163441/https://www.curling.sk/Home/PgrID/964/PageID/2|title=Víťazom Slovenského pohára tím Stonehunters|publisher=curling.sk|date=28. marca 2024|accessdate=2026-04-16}}</ref> {| class="wikitable sortable" !Tím !Členov !Súpiska !Skip !Poznámka |- |[[1. CC Gentlemen Bratislava]] |align=center|5 |Krčmár, Kardošinec, Kocian, Kapolka, Balšan | | |- |[[1. CC Bratislava|1. CC Bratislava II]] |align=center|5 |Haferová, Sýkorová, Kajanová, Sýkora, Kajan | | |- |[[Spirit Bratislava D]] |align=center|6 |Moravčíková, Z. Axamítová, Kvočková, Kusková, Ondrášová, Moravčík | | |- |[[Spirit Bratislava M]] |align=center|4 |Maxim Pitoňák, Nikita Illin, Radovan Hvizdoš, Juraj Kürth st. | | |- |[[CC Martin]] |align=center|4 |Gallo, Masaryk, Polák, Sporina | | |- |[[Odvážne kačky]] |align=center|5 |Nemeš, Úlbrik, Rondošová, Václavík, Holocsi | | |- |[[Citrusy]] |align=center|4 |Matulová, Orokocká, Valachová, Ščepková | | |- |[[CC Modra]] |align=center|5 |Vavrovič, Schüller, Mashutin, Ščevlík, Trajanov | | |- |[[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] |align=center|6 |Jurkovič, Vidlár, Horáček, Derzsi, Mišun, Kubík | | |} {{Malé|zdroj: [https://web.archive.org/web/20240527163441/https://www.curling.sk/Home/PgrID/964/PageID/2]}} == Play off - pavúk== {{Play-off16 | RD1= Osemfinále | RD2= Štvrťfinále | RD3= Semifinále | RD4= Finále | RD1-seed1 = 2 | RD1-team1 = 1. CC Bratislava II | RD1-score1 = 1 | RD1-seed2 = 4 | RD1-team2 = Stone Hunters Bratislava | RD1-score2 = 0 | RD2-nasadený1= | RD2-tím1=1. CC Bratislava II | RD2-skóre1=3 | RD2-nasadený2= | RD2-tím2=Stone Hunters Bratislava | RD2-skóre2=7 | RD2-nasadený3= | RD2-tím3=Citrusy | RD2-skóre3=1 | RD2-nasadený4= | RD2-tím4=CC Modra | RD2-skóre4=7 | RD2-nasadený5= | RD2-tím5=1. CC Gentlemen Bratislava | RD2-skóre5=10 | RD2-nasadený6= | RD2-tím6=Spirit Bratislava D | RD2-skóre6=3 | RD2-nasadený7= | RD2-tím7=Spirit Bratislava M | RD2-skóre7=2 | RD2-nasadený8= | RD2-tím8=CC Martin | RD2-skóre8=7 | RD3-nasadený1= | RD3-tím1=Stone Hunters Bratislava | RD3-skóre1=9 | RD3-nasadený2= | RD3-tím2=CC Modra | RD3-skóre2=0 | RD3-nasadený3= | RD3-tím3=1. CC Gentlemen Bratislava | RD3-skóre3=6 | RD3-nasadený4= | RD3-tím4=CC Martin | RD3-skóre4=3 | RD4-nasadený1= | RD4-tím1=Stone Hunters Bratislava | RD4-skóre1= | RD4-nasadený2=6 | RD4-tím2=1. CC Gentlemen Bratislava | RD4-skóre2=4 }} == Play off - zápasy == V zápasoch play off mal výhodu LSFE ženský tím, resp. tím nižšie umiestnený v ligovej tabuľke. === Osemfinále === ''marec 2024'' {{ Curlingmatch6 | sheet = | team1 = Odvážne kačky {{X}} |||1|||| |1|nehrali| | team2 = CC Modra |3|3||4|2|| |12|nehrali| }} === Štvrťfinále === ''marec 2024'' {{ Curlingmatch6 | sheet = | team1 = Spirit Bratislava M {{X}} ||||2||1| |3|nehrali| | team2 = CC Martin |1|2|3||1|| |7|nehrali| }} ''marec 2024'' {{ Curlingmatch6 | sheet = | team1 = 1. CC Gentlemen Bratislava ||4|3|||3| |10|nehrali| | team2 = Spirit Bratislava D {{X}} |1|||1|1|| |3|nehrali| }} ''marec 2024'' {{ Curlingmatch6 | sheet = | team1 = 1. CC Bratislava II {{X}} |1||2|||| |3|nehrali| | team2 = Stone Hunters Bratislava ||1||3|1|2| |7|nehrali| }} ''marec 2024'' {{ Curlingmatch6 | sheet = | team1 = Citrusy {{X}} ||1||||| |1|nehrali| | team2 = CC Modra |1||1|2|3|| |7|nehrali| }} === Semifinále === ''marec 2024'' {{ Curlingmatch6 | sheet = | team1 = 1. CC Gentlemen Bratislava {{X}} |2||2|2||| |6|nehrali| | team2 = CC Martin ||1|||2|| |3|nehrali| }} ''marec 2024'' {{ Curlingmatch6 | sheet = | team1 = Stone Hunters Bratislava |1|2|2|1|3|| |9|nehrali| | team2 = CC Modra {{X}} ||||||| |0|nehrali| }} === Finále === ''marec 2024'' {{ Curlingmatch6 | sheet = | team1 = Stone Hunters Bratislava |1||1||2|2| |6|nehrali| | team2 = 1. CC Gentlemen Bratislava {{X}} ||3||1||| |4|nehrali| }} == Celkové poradie == ''Konečné poradie Slovenského pohára v sezóne 2024'' {| class="wikitable" !{{tooltip|Poradie|Poradie}} ! width="250" |Družstvo ! width="50" |Z ! width="50" |V ! width="50" |P ! width="250" |Poznámka |- align="center" bgcolor="#F7F6A8" | align="center" | [[Súbor:Gold medal world centered-2.svg|17px]] |[[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | |- align="center" bgcolor="#DCE5E5" | align="center" | [[Súbor:Silver medal world centered-2.svg|17px]] |[[1. CC Gentlemen Bratislava]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | |- |colspan=13| |- align="center" bgcolor="#FFDAB9" | align="center" | [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] |[[CC Martin]] | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |1 | rowspan="2" |Vyradení v semifinále |- align="center" bgcolor="#FFDAB9" | align="center" | [[Súbor:Bronze medal world centered-2.svg|17px]] |[[CC Modra]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 |- |colspan=13| |- align="center" bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |5.-8. |[[1. CC Bratislava|1. CC Bratislava II]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | rowspan="4" |Vyradení vo štvrťfinále |- align="center" bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |5.-8. |[[Spirit Bratislava M]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 |- align="center" bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |5.-8. |[[Citrusy]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 |- align="center" bgcolor="#FFFFFF" | align="center" |5.-8. |[[Spirit Bratislava D]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 |- |colspan=13| |- align="center" bgcolor="#DDFFFF" | align="center" |9. |[[Odvážne kačky]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | rowspan="1" |Vyradený v osemfinále |} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Curling na Slovensku]] [[Kategória:Curling na Slovensku|Slovenský pohár]] [[Kategória:Curlingové súťaže|Slovenský pohár]] bahl7npj9ysaels60c3i4hdser6u554 0 748347 8199225 2026-04-16T15:01:08Z Lydulienka 291960 vytvorenie stranky 8199225 wikitext text/x-wiki '''Red Bull X-Alps''' je medzinárodné extrémne vytrvalostné podujatie kombinujúce paragliding a pohyb v horskom teréne (hike & fly). Preteky vedú naprieč Alpami a konajú sa každé dva roky od roku 2003. Zúčastňuje sa približne 30 športovcov, ktorí prekonávajú trasu dlhú viac ako 1 000 km buď pešo alebo pomocou paraglidingu. Každý kilometer musia absolvovať vlastnými silami – buď chôdzou s výstrojom, alebo letom. Každý pretekár má tím pozostávajúci z jedného alebo viacerých supporterov, ktorí poskytujú strategickú, meteorologickú a logistickú podporu. Podujatie patrí medzi najnáročnejšie vytrvalostné preteky na svete a významne prispelo k rozvoju disciplíny hike & fly a vývoju ľahkého paraglidingového vybavenia. == História == Koncept pretekov vytvoril rakúsky pilot Hannes Arch. Inšpiroval sa preletom Álp nemeckého pilota Toniho Bendera, ktorý kombinoval lietanie s peším presunom. Pôvodná trasa viedla zo Salzburgu do Monaka a symbolizovala prechod z hôr k moru naprieč Alpami. V neskorších rokoch sa trasa menila a preteky nadobudli aj okružný charakter, pričom štart aj cieľ sa nachádzajú v Rakúsku. Dĺžka trate sa postupne zvyšovala z približne 800 km v prvých ročníkoch na viac ako 1 200 km v súčasnosti. == Pravidlá == Pretekári sa môžu pohybovať iba pešo alebo pomocou paraglidingu. Používanie dopravných prostriedkov je zakázané. Súčasťou pretekov je povinný nočný odpočinok, počas ktorého musia športovci zostať na jednom mieste. V určitých prípadoch môžu využiť tzv. „Night Pass“, ktorý im umožňuje pokračovať v pohybe aj počas noci. Víťazom sa stáva pretekár, ktorý ako prvý dosiahne cieľ. Ostatní sú hodnotení podľa vzdialenosti od cieľa. == Význam == Red Bull X-Alps je považovaný za jedno z najnáročnejších outdoorových športových podujatí na svete. Významne ovplyvnil vývoj paraglidingového vybavenia a prispel k popularizácii disciplíny hike & fly. == Referencie == <references/> <ref>https://www.redbullxalps.com/int-en</ref> ml5mh9uo57xbu2nrscrl51f4z3zj0nd 8199235 8199225 2026-04-16T15:24:36Z ~2026-23329-32 292109 UU 8199235 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260416}}'''Red Bull X-Alps''' je medzinárodné extrémne vytrvalostné podujatie kombinujúce paragliding a pohyb v horskom teréne (hike & fly). Preteky vedú naprieč Alpami a konajú sa každé dva roky od roku 2003. Zúčastňuje sa približne 30 športovcov, ktorí prekonávajú trasu dlhú viac ako 1 000 km buď pešo alebo pomocou paraglidingu. Každý kilometer musia absolvovať vlastnými silami – buď chôdzou s výstrojom, alebo letom. Každý pretekár má tím pozostávajúci z jedného alebo viacerých supporterov, ktorí poskytujú strategickú, meteorologickú a logistickú podporu. Podujatie patrí medzi najnáročnejšie vytrvalostné preteky na svete a významne prispelo k rozvoju disciplíny hike & fly a vývoju ľahkého paraglidingového vybavenia. == História == Koncept pretekov vytvoril rakúsky pilot Hannes Arch. Inšpiroval sa preletom Álp nemeckého pilota Toniho Bendera, ktorý kombinoval lietanie s peším presunom. Pôvodná trasa viedla zo Salzburgu do Monaka a symbolizovala prechod z hôr k moru naprieč Alpami. V neskorších rokoch sa trasa menila a preteky nadobudli aj okružný charakter, pričom štart aj cieľ sa nachádzajú v Rakúsku. Dĺžka trate sa postupne zvyšovala z približne 800 km v prvých ročníkoch na viac ako 1 200 km v súčasnosti. == Pravidlá == Pretekári sa môžu pohybovať iba pešo alebo pomocou paraglidingu. Používanie dopravných prostriedkov je zakázané. Súčasťou pretekov je povinný nočný odpočinok, počas ktorého musia športovci zostať na jednom mieste. V určitých prípadoch môžu využiť tzv. „Night Pass“, ktorý im umožňuje pokračovať v pohybe aj počas noci. Víťazom sa stáva pretekár, ktorý ako prvý dosiahne cieľ. Ostatní sú hodnotení podľa vzdialenosti od cieľa. == Význam == Red Bull X-Alps je považovaný za jedno z najnáročnejších outdoorových športových podujatí na svete. Významne ovplyvnil vývoj paraglidingového vybavenia a prispel k popularizácii disciplíny hike & fly. == Referencie == <references/> <ref>https://www.redbullxalps.com/int-en</ref> hzzdh265tsjzwxugijjrecpqermoc3d 3 748348 8199230 2026-04-16T15:14:13Z Teslaton 12161 /* Beatrix Pospíšilová Čelková, Katarína Kerekesová */ nová sekcia 8199230 wikitext text/x-wiki == Beatrix Pospíšilová Čelková, Katarína Kerekesová == Dobrý deň. Na margo úpravy dátumu nar. v [[Beatrix Pospíšilová Čelková]] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Beatrix_Posp%C3%AD%C5%A1ilov%C3%A1_%C4%8Celkov%C3%A1&diff=8199181&oldid=8180116]: ak ide o opravu chybého údaja, je potrebné nový doložiť citáciou nejakého [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivého zdroja]], nestačí starý údaj prosto len prepísať a nechať tam citáciu zdroja, v ktorom aj naďalej figuruje pôvodný údaj. A čo sa týka odmazania manžela a detí z čl. [[Katarína Kerekesová]] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8199053]: zdrojmi doložiteľní manželia sa na wiki nezvyknú z biografií odstraňovať, ani po prípadnom ukončení manželstva. Slovné formulácie je zvykom len upraviť do minulého času a údaj v IB prípadne doplniť rokmi platnosti. Čo sa týka detí, znova, pokiaľ sú doložitelné verejne dostupným spoľahlivým zdrojom (tým je v tomto prípade napr. čl. [https://www.sme.sk/zena/c/katarina-kerekesova-rozpravka-ma-obsahovat-archetyp-dobra-a-zla]), rovnako nie je žiadúce odmazanie tejto informácie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:14, 16. apríl 2026 (UTC) n7z7fxl9dkt657w6ct2qllb47ci1gzj 8199257 8199230 2026-04-16T16:02:48Z Katarína Kerekes 292130 /* Beatrix Pospíšilová Čelková, Katarína Kerekesová */ odpoveď 8199257 wikitext text/x-wiki == Beatrix Pospíšilová Čelková, Katarína Kerekesová == Dobrý deň. Na margo úpravy dátumu nar. v [[Beatrix Pospíšilová Čelková]] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Beatrix_Posp%C3%AD%C5%A1ilov%C3%A1_%C4%8Celkov%C3%A1&diff=8199181&oldid=8180116]: ak ide o opravu chybého údaja, je potrebné nový doložiť citáciou nejakého [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivého zdroja]], nestačí starý údaj prosto len prepísať a nechať tam citáciu zdroja, v ktorom aj naďalej figuruje pôvodný údaj. A čo sa týka odmazania manžela a detí z čl. [[Katarína Kerekesová]] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8199053]: zdrojmi doložiteľní manželia sa na wiki nezvyknú z biografií odstraňovať, ani po prípadnom ukončení manželstva. Slovné formulácie je zvykom len upraviť do minulého času a údaj v IB prípadne doplniť rokmi platnosti. Čo sa týka detí, znova, pokiaľ sú doložitelné verejne dostupným spoľahlivým zdrojom (tým je v tomto prípade napr. čl. [https://www.sme.sk/zena/c/katarina-kerekesova-rozpravka-ma-obsahovat-archetyp-dobra-a-zla]), rovnako nie je žiadúce odmazanie tejto informácie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:14, 16. apríl 2026 (UTC) :Dobrý deň, na margo úpravy dátumu narodenia Beatrix Pospíšilovej, práve publikované zdroje tiež uvádzajú zlý dátum. Správny dátum som našla v ÚPN a tiež overila s rodinou, ale nemôžem zverejniť dokument, ktorý mám k dispozícii. Môžem ho dať k dispozícii k nahliadnutiu, ale nemôžem ho šíriť ani publikovať. Pracujem aktuálne na filme o Beatrix Čelkovej a zarazilo ma, kde všade je zlý dátum jej narodenia uvedený. :Čo sa týka uvedenia môjho manželstva, považujem za nevhodné uvádzať ako kľúčovú informáciu o mojej osobe to, že som niekoho manželka. Ďakujem za porozumenie. --[[Redaktor:Katarína Kerekes|Katarína Kerekes]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Kerekes|diskusia]]) 16:02, 16. apríl 2026 (UTC) 4ckzgv0zcwuu6647igp4us44czdon7m 8199285 8199257 2026-04-16T18:19:16Z Teslaton 12161 /* Beatrix Pospíšilová Čelková, Katarína Kerekesová */ re 8199285 wikitext text/x-wiki == Beatrix Pospíšilová Čelková, Katarína Kerekesová == Dobrý deň. Na margo úpravy dátumu nar. v [[Beatrix Pospíšilová Čelková]] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Beatrix_Posp%C3%AD%C5%A1ilov%C3%A1_%C4%8Celkov%C3%A1&diff=8199181&oldid=8180116]: ak ide o opravu chybého údaja, je potrebné nový doložiť citáciou nejakého [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivého zdroja]], nestačí starý údaj prosto len prepísať a nechať tam citáciu zdroja, v ktorom aj naďalej figuruje pôvodný údaj. A čo sa týka odmazania manžela a detí z čl. [[Katarína Kerekesová]] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8199053]: zdrojmi doložiteľní manželia sa na wiki nezvyknú z biografií odstraňovať, ani po prípadnom ukončení manželstva. Slovné formulácie je zvykom len upraviť do minulého času a údaj v IB prípadne doplniť rokmi platnosti. Čo sa týka detí, znova, pokiaľ sú doložitelné verejne dostupným spoľahlivým zdrojom (tým je v tomto prípade napr. čl. [https://www.sme.sk/zena/c/katarina-kerekesova-rozpravka-ma-obsahovat-archetyp-dobra-a-zla]), rovnako nie je žiadúce odmazanie tejto informácie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:14, 16. apríl 2026 (UTC) :Dobrý deň, na margo úpravy dátumu narodenia Beatrix Pospíšilovej, práve publikované zdroje tiež uvádzajú zlý dátum. Správny dátum som našla v ÚPN a tiež overila s rodinou, ale nemôžem zverejniť dokument, ktorý mám k dispozícii. Môžem ho dať k dispozícii k nahliadnutiu, ale nemôžem ho šíriť ani publikovať. Pracujem aktuálne na filme o Beatrix Čelkovej a zarazilo ma, kde všade je zlý dátum jej narodenia uvedený. :Čo sa týka uvedenia môjho manželstva, považujem za nevhodné uvádzať ako kľúčovú informáciu o mojej osobe to, že som niekoho manželka. Ďakujem za porozumenie. --[[Redaktor:Katarína Kerekes|Katarína Kerekes]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Kerekes|diskusia]]) 16:02, 16. apríl 2026 (UTC) ::V princípe stačí, ak je zdroj citovateľný tak, aby ho to jednoznačne identifikovalo (štandardné náležitosti viď napr. š. {{tl|Citácia knihy}}; v tomto prípade pôjde predpokladám skôr o dokument z nejakej sady, aj ten ale zrejme má nejaké inv. číslo, katalógové označenie a pod., plus teda z bežných atribútov názov, autor/pôvodca, dátum vzniku). To že je nezávislé overenie možné len na vyžiadanie v inštitúcii sa zrejme dá akceptovať. Stačí aj keď tie náležitosti napíšete sem do diskusie, doplním to tam vrátane poznámky k rôznym údajom. ::Čo sa týka manžela, presunul som to tvrdenie z úvodu do sekcie ''Osobný život'', to je zaužívané miesto, kde sa v biografiách tieto veci uvádzajú. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:19, 16. apríl 2026 (UTC) 11y51830vkcxqujt4eoyww6zz8b340w 0 748349 8199237 2026-04-16T15:27:42Z Jetam2 30982 presm 8199237 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Aural]] 1ee8nd7r0b3pcpeuyb6xwbpj9wahlwq 0 748350 8199238 2026-04-16T15:28:03Z Jetam2 30982 presm 8199238 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Aural]] 1ee8nd7r0b3pcpeuyb6xwbpj9wahlwq 0 748351 8199249 2026-04-16T15:42:48Z Pe3kZA 39673 nová 8199249 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Tatra 22 | obrazok = Tatra T22.jpg | vyrobca = [[Tatra, a. s.|Tatra]], [[Lorraine-Dietrich|Lorraine]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = [[1934]] - [[1935]] | krajina_povodu = [[Československo]] | predchodca = | nasledovnik = [[Tatra 81]] | pribuzne = [[Tatra 27]] | trieda = nákladný | typ_karoserie = | usporiadanie = klasické | platforma = | motor = vodou chladený [[Štvorvalcový radový motor|radový 4 valec]] s výkonom 60 koní | maximalka = 55 km/h | akceleracia = | spotreba = 26 – 28 l/100 km | prevodovka = manuálna, 4 + 1 | razvor = 2000 mm + 1150 mm | vyska = | sirka = | dlzka = | hmotnost = 3000 kg (podvozok) | kapacita_nadrze = 120 | podobne = | dizajner = }} '''Tatra 22''' bol ťažký nákladný automobil, vyrábaný [[Kopřivnice|kopřivnickou]] firmou [[Tatra, a. s.|Tatra]] v rokoch [[1934]] až [[1935]]. Bol postavený na komponentoch [[Tatra 27|Tatry 27]] a bolo vyrobených asi 18 kusov. Ďalších viac ako 400 vozidiel vzniklo licenčne vo francúzskej automobilke [[Lorraine-Dietrich|Lorraine]] ako typ '''Lorraine 28''' pre francúzsku armádu. == História == Na základe dobrých skúseností s ľahkými terénnymi vozidlami ako boli typy [[Tatra 26|T26]] a [[Tatra 72|T72]] pristúpila automobilka Tatra k návrhu ťažkého terénneho nákladného automobilu podobnej koncepcie.<ref name="Atlas3_T22">{{Citácia knihy | priezvisko = Kuba | meno = Adolf | odkaz na autora = | titul = Atlas našich automobilů 3: 1929–1936 | vydavateľ = NADAS | miesto = Praha | rok = 1989 | isbn = | strany = 189–190 | počet strán = 256 | url = | jazyk = }}</ref> Nový model označený Tatra 22 konštrukčne vychádzal z cestného typu Tatra 27. Chrbticový rám niesol tri nápravy s nezávisle zavesenými kolesami. Poháňané boli obe zadné nápravy. Vpredu po stranách olejovej vane motora sa nachádzala dvojica nájazdových kolies v dvojmontáži, pomáhajúce pri prekonávaní terénnych nerovností. Pohon automobilu zabezpečoval [[Kvapalinové chladenie (spaľovacie motory)|vodou chladený]] [[Štvorvalcový radový motor|radový štvorvalec]] Tatra 27a s výkonom 60 k. Podľa dostupných zdrojov bolo v rokoch [[1934]] až [[1935]] vyrobených 18<ref name="tatraportal_T22">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tatra 22 | url = https://tatraportal.sk/?ukaz=popisky/t22_sk&lang=sk | vydavateľ = tatraportal.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = }}</ref>, podľa iného zdroja 14 kusov.<ref name="MJ12/2018">{{Citácia periodika | priezvisko = Černý | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Repartice autobusů ČSD v letech 1938–1939 | periodikum = Motor Journal | odkaz na periodikum = | rok = 2018 | mesiac = | ročník = | číslo = 12 | strany = 27–28 | url = | issn = 1213-2527 }}</ref> Do uvedeného počtu patrilo 5 nákladných vozidiel, 5 podvozkov dodaných zákazníkom k montáži vlastných nadstavieb (napr. komunálne vozidlo) a 4 podvozky pre [[Česko-slovenské štátne dráhy|ČSD]], ktoré ich osadili autobusovou nadstavbou v karosárni [[Sodomka]] a Žemlička. Tieto autobusy boli v decembri 1938 odovzdané Nemecku.<ref name="MJ12/2018"/> === Lorraine 28 === Licenčná verzia Tatry 22 mala označenie Lorraine 28{{#tag:ref|Zavadil<ref name="Zavadil3_T28"/> uvádza, že iššlo o licenčnú verziu Tatry 28. Podľa tatraportal.sk je pravdepodobnejším vzorom Tatra 22, vzhľadom k značnej vizuálnej podobnosti. Cisterna Lorraine 28 je však postavená na dlhom podvozku, odpovedajúcom typu Tatra 28. Tak Tatra 22 ako aj Tatra 28 majú pôvod v type Tatra 27.<ref name="tatraportal_T22"/> |group="p"}} a bola vyrábaná pre potreby francúzskej armády v spoločnosti [[Lorraine-Dietrich|Lorraine]]. Skriňový automobil určený na prepravu desaťčlenného družstva motorizovanej pechoty (''dragon portées'') armáda testovala v októbri 1934. V nasledujúcom roku bol typ zaradený do služby, avšak testy prebiehajúce až do roku 1936 odhalili problémy s nedostatočnou odolnosťou šasi, zaťažovaných húpaním vysokej a ťažkej nadstavby. Po úpravách a zosilnení nasledovali v roku 1937 tri objednávky. Sériová výroba začala na jar 1937 a skončila v roku 1939 po dodaní 332 transportérov.<ref name="Touraine & Vauvillier_173">{{Citácia knihy | priezvisko = Touraine | meno = Jean-Michel | odkaz na autora = | titul = L'automobile sous l'uniforme, 1939-1940 | vydavateľ = Massin | miesto = Paríž | rok = 1992 | isbn = 2707201979 | strany = 173 | počet strán = 244 | url = | jazyk = francúzsky }}</ref> Okrem nich bolo objednaných 30 rádiovozidiel (10 dodaných v roku 1937, ostatné asi na prelome 1939–1940)<ref>''Touraine & Vauvillier''. s. 178</ref>, 32 ženijných transportérov a 8 autocisterien s predĺženým rázvorom na 2000 litrov benzínu<ref>''Touraine & Vauvillier''. s. 186</ref><ref name="Zavadil3_T28">{{Citácia knihy | priezvisko = Zavadil | meno = Radomír | odkaz na autora = | titul = Vojenské automobily Tatra v letech 1918 až 1945: nákladní a speciální automobily = Tatra military vehicles from 1918 to 1945: trucks and special vehicles | vydavateľ = Jakab | miesto = Nevojice | rok = 2008 | isbn = 978-80-87161-03-6 | strany = 32 | počet strán = 80 | url = https://archive.org/details/vojenskeautomobi00zava_243 | jazyk = }}</ref>. V roku 1937 boli tiež postavené 2 prototypy opancierovaného prieskumného a veliteľského vozidla Lorraine 28 TSF.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = valka.cz | titul = Lorraine 28 TSF | url = https://www.valka.cz/Lorraine-28-TSF-t126879 | dátum vydania = 2012-04-09 | dátum prístupu = 2026-4-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšie objednávky nenasledovali, armáda dala prednosť výkonnejšiemu typu Laffly S20TL s pohonom 6×6 a lepšími terénnymi vlastnosťami.<ref name="Touraine & Vauvillier_173"/> == Technické údaje == [[Súbor:Kriegsgerät in Frankreich 1940 a.jpg|náhľad|Jeden z pancierovaných prototypov Lorraine 28 TSF]] [[Súbor:Un camion citerne Lorraine, type 28.jpg|náhľad|Lorraine 28 ako autocisterna, foto 1936]] === Motor a prevodovka === Tatru 22 poháňal [[Kvapalinové chladenie (spaľovacie motory)|vodou chladený]] zážihový [[Štvorvalcový radový motor|radový štvorvalec]] Tatra 27a s&nbsp;[[Ventilový rozvod|rozvodom]] [[Rozvod OHV|OHV]]. Motor mal [[zdvihový objem]] 4713&nbsp;cm³ (vŕtanie valcov 100&nbsp;mm, zdvih 150&nbsp;mm). Dosahoval najvyšší výkon 44&nbsp;kW (60&nbsp;[[Kôň (jednotka)|k]]) pri 2100 ot./min. Palivovú zmes pripravoval karburátor Zenith 36 T alebo Solex 35 BFV. Motor mol umiestnený vpredu, pred prednou nápravou. Mazanie bolo tlakové obežné, chladič bol článkový, s piatimi samostatne vymeniteľnými článkami. Palivová nádrž mala objem 120&nbsp;l. Za motorom bola umiestnená suchá dvojlamelová spojka, za ktorou bola štvorstupňová prevodovka.<ref name="tatraportal_T22"/> Elektrická sústava pracovala s napätím 12&nbsp;V, dodávaným dynamom s výkonom 130 W. Spúšťač pracoval s napätím 24 V.<ref name="tatraportal_T22"/> === Podvozok === Základ podvozku tvorila oceľová nosná rúra, vpredu osadená prírubou pre blok motora a&nbsp;prevodovky. Vzadu boli dve hnacie nápravy s&nbsp;výkyvnými poloosami. Tie boli na každej strane odpružené spoločným, váhadlovo zaveseným poleliptickým listovým perom. Nepoháňaná predná náprava mala nezávislé zavesenie polonáprav z dvoch dvojíc nad sebou uložených trojuholníkových ramien, odpružených priečnym poleliptickým listovým perom. Rozchod predných i zadných kolies bol 1700&nbsp;mm. Rázvor náprav bol 2000&nbsp;mm + 1150&nbsp;mm, svetlá výška pod nápravami bola 280&nbsp;mm. Hmotnosť podvozku bola 3000&nbsp;kg.<ref name="tatraportal_T22"/> Vozidlo bolo vybavené kvapalinovými bubnovými brzdami ATE Lockheed na všetkých kolesách. Diskové kolesá s priemerom 20" boli osadené terénnymi pneumatikami s rozmerom 36×8" alebo 9,75×20".<ref name="tatraportal_T22"/> === Výkony === * Maximálna rýchlosť: 55 km/h * Spotreba paliva: 26–28&nbsp;l/100 km == Poznámky == <references group="p" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://tatraportal.sk/?ukaz=popisky/t22_sk&lang=sk Tatra 22] na [http://www.tatraportal.sk/ www.tatraportal.sk] == Zdroj == * {{preklad|cs|Tatra 22|24789373}} {{Tatra}} [[Kategória:Automobily Tatra|22]] [[Kategória:Nákladné automobily]] [[Kategória:Veterány]] 4t8zf5wccxu95t972q954pl3w34lxc0 8199251 8199249 2026-04-16T15:45:42Z Pe3kZA 39673 ib 8199251 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Tatra 22 | obrazok = Tatra T22.jpg | vyrobca = [[Tatra, a. s.|Tatra]], [[Lorraine-Dietrich|Lorraine]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = [[1934]] - [[1935]] | krajina_povodu = [[Československo]] | predchodca = | nasledovnik = [[Tatra 81]] | pribuzne = [[Tatra 27]] | trieda = nákladný | typ_karoserie = | usporiadanie = klasické, pohon 6 × 4 | platforma = | motor = vodou chladený [[Štvorvalcový radový motor|radový 4 valec]] s výkonom 60 koní | maximalka = 55 km/h | akceleracia = | spotreba = 26 – 28 l/100 km | prevodovka = manuálna, 4 + 1 | razvor = 2000 mm + 1150 mm | vyska = | sirka = | dlzka = | hmotnost = 3000 kg (podvozok) | kapacita_nadrze = 120 | podobne = | dizajner = }} '''Tatra 22''' bol ťažký nákladný automobil, vyrábaný [[Kopřivnice|kopřivnickou]] firmou [[Tatra, a. s.|Tatra]] v rokoch [[1934]] až [[1935]]. Bol postavený na komponentoch [[Tatra 27|Tatry 27]] a bolo vyrobených asi 18 kusov. Ďalších viac ako 400 vozidiel vzniklo licenčne vo francúzskej automobilke [[Lorraine-Dietrich|Lorraine]] ako typ '''Lorraine 28''' pre francúzsku armádu. == História == Na základe dobrých skúseností s ľahkými terénnymi vozidlami ako boli typy [[Tatra 26|T26]] a [[Tatra 72|T72]] pristúpila automobilka Tatra k návrhu ťažkého terénneho nákladného automobilu podobnej koncepcie.<ref name="Atlas3_T22">{{Citácia knihy | priezvisko = Kuba | meno = Adolf | odkaz na autora = | titul = Atlas našich automobilů 3: 1929–1936 | vydavateľ = NADAS | miesto = Praha | rok = 1989 | isbn = | strany = 189–190 | počet strán = 256 | url = | jazyk = }}</ref> Nový model označený Tatra 22 konštrukčne vychádzal z cestného typu Tatra 27. Chrbticový rám niesol tri nápravy s nezávisle zavesenými kolesami. Poháňané boli obe zadné nápravy. Vpredu po stranách olejovej vane motora sa nachádzala dvojica nájazdových kolies v dvojmontáži, pomáhajúce pri prekonávaní terénnych nerovností. Pohon automobilu zabezpečoval [[Kvapalinové chladenie (spaľovacie motory)|vodou chladený]] [[Štvorvalcový radový motor|radový štvorvalec]] Tatra 27a s výkonom 60 k. Podľa dostupných zdrojov bolo v rokoch [[1934]] až [[1935]] vyrobených 18<ref name="tatraportal_T22">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tatra 22 | url = https://tatraportal.sk/?ukaz=popisky/t22_sk&lang=sk | vydavateľ = tatraportal.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = }}</ref>, podľa iného zdroja 14 kusov.<ref name="MJ12/2018">{{Citácia periodika | priezvisko = Černý | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Repartice autobusů ČSD v letech 1938–1939 | periodikum = Motor Journal | odkaz na periodikum = | rok = 2018 | mesiac = | ročník = | číslo = 12 | strany = 27–28 | url = | issn = 1213-2527 }}</ref> Do uvedeného počtu patrilo 5 nákladných vozidiel, 5 podvozkov dodaných zákazníkom k montáži vlastných nadstavieb (napr. komunálne vozidlo) a 4 podvozky pre [[Česko-slovenské štátne dráhy|ČSD]], ktoré ich osadili autobusovou nadstavbou v karosárni [[Sodomka]] a Žemlička. Tieto autobusy boli v decembri 1938 odovzdané Nemecku.<ref name="MJ12/2018"/> === Lorraine 28 === Licenčná verzia Tatry 22 mala označenie Lorraine 28{{#tag:ref|Zavadil<ref name="Zavadil3_T28"/> uvádza, že iššlo o licenčnú verziu Tatry 28. Podľa tatraportal.sk je pravdepodobnejším vzorom Tatra 22, vzhľadom k značnej vizuálnej podobnosti. Cisterna Lorraine 28 je však postavená na dlhom podvozku, odpovedajúcom typu Tatra 28. Tak Tatra 22 ako aj Tatra 28 majú pôvod v type Tatra 27.<ref name="tatraportal_T22"/> |group="p"}} a bola vyrábaná pre potreby francúzskej armády v spoločnosti [[Lorraine-Dietrich|Lorraine]]. Skriňový automobil určený na prepravu desaťčlenného družstva motorizovanej pechoty (''dragon portées'') armáda testovala v októbri 1934. V nasledujúcom roku bol typ zaradený do služby, avšak testy prebiehajúce až do roku 1936 odhalili problémy s nedostatočnou odolnosťou šasi, zaťažovaných húpaním vysokej a ťažkej nadstavby. Po úpravách a zosilnení nasledovali v roku 1937 tri objednávky. Sériová výroba začala na jar 1937 a skončila v roku 1939 po dodaní 332 transportérov.<ref name="Touraine & Vauvillier_173">{{Citácia knihy | priezvisko = Touraine | meno = Jean-Michel | odkaz na autora = | titul = L'automobile sous l'uniforme, 1939-1940 | vydavateľ = Massin | miesto = Paríž | rok = 1992 | isbn = 2707201979 | strany = 173 | počet strán = 244 | url = | jazyk = francúzsky }}</ref> Okrem nich bolo objednaných 30 rádiovozidiel (10 dodaných v roku 1937, ostatné asi na prelome 1939–1940)<ref>''Touraine & Vauvillier''. s. 178</ref>, 32 ženijných transportérov a 8 autocisterien s predĺženým rázvorom na 2000 litrov benzínu<ref>''Touraine & Vauvillier''. s. 186</ref><ref name="Zavadil3_T28">{{Citácia knihy | priezvisko = Zavadil | meno = Radomír | odkaz na autora = | titul = Vojenské automobily Tatra v letech 1918 až 1945: nákladní a speciální automobily = Tatra military vehicles from 1918 to 1945: trucks and special vehicles | vydavateľ = Jakab | miesto = Nevojice | rok = 2008 | isbn = 978-80-87161-03-6 | strany = 32 | počet strán = 80 | url = https://archive.org/details/vojenskeautomobi00zava_243 | jazyk = }}</ref>. V roku 1937 boli tiež postavené 2 prototypy opancierovaného prieskumného a veliteľského vozidla Lorraine 28 TSF.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = valka.cz | titul = Lorraine 28 TSF | url = https://www.valka.cz/Lorraine-28-TSF-t126879 | dátum vydania = 2012-04-09 | dátum prístupu = 2026-4-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšie objednávky nenasledovali, armáda dala prednosť výkonnejšiemu typu Laffly S20TL s pohonom 6×6 a lepšími terénnymi vlastnosťami.<ref name="Touraine & Vauvillier_173"/> == Technické údaje == [[Súbor:Kriegsgerät in Frankreich 1940 a.jpg|náhľad|Jeden z pancierovaných prototypov Lorraine 28 TSF]] [[Súbor:Un camion citerne Lorraine, type 28.jpg|náhľad|Lorraine 28 ako autocisterna, foto 1936]] === Motor a prevodovka === Tatru 22 poháňal [[Kvapalinové chladenie (spaľovacie motory)|vodou chladený]] zážihový [[Štvorvalcový radový motor|radový štvorvalec]] Tatra 27a s&nbsp;[[Ventilový rozvod|rozvodom]] [[Rozvod OHV|OHV]]. Motor mal [[zdvihový objem]] 4713&nbsp;cm³ (vŕtanie valcov 100&nbsp;mm, zdvih 150&nbsp;mm). Dosahoval najvyšší výkon 44&nbsp;kW (60&nbsp;[[Kôň (jednotka)|k]]) pri 2100 ot./min. Palivovú zmes pripravoval karburátor Zenith 36 T alebo Solex 35 BFV. Motor mol umiestnený vpredu, pred prednou nápravou. Mazanie bolo tlakové obežné, chladič bol článkový, s piatimi samostatne vymeniteľnými článkami. Palivová nádrž mala objem 120&nbsp;l. Za motorom bola umiestnená suchá dvojlamelová spojka, za ktorou bola štvorstupňová prevodovka.<ref name="tatraportal_T22"/> Elektrická sústava pracovala s napätím 12&nbsp;V, dodávaným dynamom s výkonom 130 W. Spúšťač pracoval s napätím 24 V.<ref name="tatraportal_T22"/> === Podvozok === Základ podvozku tvorila oceľová nosná rúra, vpredu osadená prírubou pre blok motora a&nbsp;prevodovky. Vzadu boli dve hnacie nápravy s&nbsp;výkyvnými poloosami. Tie boli na každej strane odpružené spoločným, váhadlovo zaveseným poleliptickým listovým perom. Nepoháňaná predná náprava mala nezávislé zavesenie polonáprav z dvoch dvojíc nad sebou uložených trojuholníkových ramien, odpružených priečnym poleliptickým listovým perom. Rozchod predných i zadných kolies bol 1700&nbsp;mm. Rázvor náprav bol 2000&nbsp;mm + 1150&nbsp;mm, svetlá výška pod nápravami bola 280&nbsp;mm. Hmotnosť podvozku bola 3000&nbsp;kg.<ref name="tatraportal_T22"/> Vozidlo bolo vybavené kvapalinovými bubnovými brzdami ATE Lockheed na všetkých kolesách. Diskové kolesá s priemerom 20" boli osadené terénnymi pneumatikami s rozmerom 36×8" alebo 9,75×20".<ref name="tatraportal_T22"/> === Výkony === * Maximálna rýchlosť: 55 km/h * Spotreba paliva: 26–28&nbsp;l/100 km == Poznámky == <references group="p" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://tatraportal.sk/?ukaz=popisky/t22_sk&lang=sk Tatra 22] na [http://www.tatraportal.sk/ www.tatraportal.sk] == Zdroj == * {{preklad|cs|Tatra 22|24789373}} {{Tatra}} [[Kategória:Automobily Tatra|22]] [[Kategória:Nákladné automobily]] [[Kategória:Veterány]] pxn6x3q6hztvnbixvqnbu5i8ino9wix 1 748352 8199252 2026-04-16T15:46:40Z Pe3kZA 39673 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8199252 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8199253 8199252 2026-04-16T15:47:34Z Pe3kZA 39673 šabl. 8199253 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = Česko }} scuscmitpr6mytp1ehfwxb29i5a5utf 14 748353 8199255 2026-04-16T15:48:06Z Bakjb 236375 nová kategória 8199255 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:41 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 40. rokoch 1. storočia pred Kr.]] 9odxh4g5ck5t5oo70ulhwunl9ca1l0k 10 748354 8199262 2026-04-16T16:40:25Z Zts-fan 161221 vytvorenie stranky 8199262 wikitext text/x-wiki <noinclude>{{Curling}} </noinclude>{| class="wikitable plainrowheaders" ! scope="col" style="background-color:#ffffcc;color:black;" | {{#ifeq: {{{sheet|}}} | | Team | Sheet {{{sheet}}} }} ! scope="col" style="width:12px;background-color:#ffffcc;color:black;" | 1 ! scope="col" style="width:12px;background-color:#ffffcc;color:black;" | 2 ! scope="col" style="width:12px;background-color:#ffffcc;color:black;" | 3 ! scope="col" style="width:12px;background-color:#ffffcc;color:black;" | 4 ! scope="col" style="width:12px;background-color:#ffffcc;color:black;" | 5 ! scope="col" style="width:12px;background-color:#ffffcc;color:black;" | 6 ! scope="col" style="width:12px;background-color:#ffffcc;color:black;" | 7 {{#if: {{{8|}}} | ! scope="col" style="background-color:#ffffcc;color:black;" {{!}} E }} ! scope="col" style="background-color:#ffffcc;color:black;" | Final ! scope="col" style="background-color:#ffffcc;color:black;" | DSC {{#if: {{{11|}}} | ! scope="col" style="background-color:#ffffcc;color:black;" {{!}} LSD1 + LSD2 }} |- style="text-align:center; background-color:#FFFFFF;color:black;" ! scope="row" style="width:274px; white-space:nowrap; text-align:left; background-color:#FFFFFF;color:black;" | {{#ifeq:{{check winner by scores|{{{9}}}|{{{20}}}}}|W|'''{{{team1}}}'''|{{{team1}}}}} | {{{1|}}} | {{{2|}}} | {{{3|}}} | {{{4|}}} | {{{5|}}} | {{{6|}}} | {{{7|}}} {{#if: {{{8|}}} | {{!}}{{{8}}} }} | {{#if: {{{9|}}} | '''{{trim|{{{9}}}}}'''| &nbsp; }} | {{{10|}}} {{#if: {{{11|}}} | {{!}}{{{11}}} }} |- style="text-align:center; background-color:#FFFFFF;color:black;" ! scope="row" style="width:274px; white-space:nowrap; text-align:left; background-color:#FFFFFF;color:black;" | {{#ifeq:{{check winner by scores|{{{20}}}|{{{9}}}}}|W|'''{{{team2}}}'''|{{{team2}}}}} | {{{12|}}} | {{{13|}}} | {{{14|}}} | {{{15|}}} | {{{16|}}} | {{{17|}}} | {{{18|}}} {{#if: {{{19|}}} | {{!}}{{{19}}} }} | {{#if: {{{20|}}} | '''{{trim|{{{20}}}}}''' | &nbsp;}} | {{{21|}}} {{#if: {{{22|}}} | {{!}}{{{22}}} }} |}<noinclude> {{documentation}} </noinclude> 60torfq9ziyuq2vru5kngltjjstxt4u 10 748355 8199263 2026-04-16T16:42:30Z Zts-fan 161221 vytvorenie stranky 8199263 wikitext text/x-wiki == Použitie == Pre použitie na stránkach s výsledkami curlngových zápasov na 7 alebo 8 endov. Prázdna šablóna na jednoduché kopírovanie a vloženie: <syntaxhighlight lang="wikitext"> {{ Curlingmatch7 | sheet = | team1 = {{X}} |||||||| ||| | team2 = |||||||| ||| }} </syntaxhighlight> Parametre obsahujú: *sheet: názov dráhy *teamX: meno tímu, alternatívne skipa. Tím s výhodou posledného kameňa v prvom ende je označený {{tl|X}}. **Stĺpec pod parametrom tímu označuje skóre každého endu, extra end (8. end) ostane prázdny, ak sa neodohrá; celkové skóre a Draw Shot Challenge/Last stone draw sa uvádzajú v ďalších stĺpcoch. **Detailné rozdelenie DSC na LSD1 + LSD2 ostane prázdne, kým sa nevyplní. **Ak sa odohrá menej endov v zápase, ako 7, prázdne polia sa vyplnia X. == Príklady použitia == '''7 endov:''' <syntaxhighlight lang="wikitext"> {{ Curlingmatch7 | sheet = A | team1 = {{GER}} (Schöpp) {{X}} |1|0|1|0|1|0|1| |4|150|70+80 | team2 = {{CHN}} (Wang) |0|0|0|3|0|2|0| |5|100|20+80 }} </syntaxhighlight> {{ Curlingmatch7 | sheet = A | team1 = {{GER}} (Schöpp) {{X}} |1|0|1|0|1|0|1| |4|150|70+80 | team2 = {{CHN}} (Wang) |0|0|0|3|0|2|0| |5|100|20+80 }} '''8 endov:''' <syntaxhighlight lang="wikitext"> {{ Curlingmatch7 | sheet = A | team1 = {{GER}} (Schöpp) {{X}} |1|0|1|0|1|0|1|0|4|150| | team2 = {{CHN}} (Wang) |0|0|0|3|0|1|0|1|5|100| }} </syntaxhighlight> {{ Curlingmatch7 | sheet = A | team1 = {{GER}} (Schöpp) {{X}} |1|0|1|0|1|0|1|0|4|150| | team2 = {{CHN}} (Wang) |0|0|0|3|0|1|0|1|5|100| }} == Pozri aj == <!-- Kategórie --> <noinclude> [[Kategória:Dokumentácia šablón]] [[Kategória:Curlingové navigačné šablóny]] </noinclude> k6628w03avyg2yym820q9mgzvwo63w0 0 748356 8199270 2026-04-16T17:01:15Z Dobrovolnylucifer 186936 Vytvorená stránka „{{Infobox Hokejista|Meno=Joseph Woll|Štátna príslušnosť=USA|Portrét=JosephWollMarlies.jpg|Dátum narodenia={{dnv|1998|7|12}}|Miesto narodenia=[[Dardenne Prairie]], [[Montana (USA)|Montana]], [[Spojené štáty]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=191|Váha=96|Draft=3. kolo, 62. celkovo, 2016{{break}} [[Toronto Maple Leafs]]|Rok1=2019|Rok2=súčasnosť|Bývalé tímy=''[[AHL]]''{{break}} [[Toronto Marlies]] (2019-2024)|Popis=|Tím=Toronto Maple L…“ 8199270 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Joseph Woll|Štátna príslušnosť=USA|Portrét=JosephWollMarlies.jpg|Dátum narodenia={{dnv|1998|7|12}}|Miesto narodenia=[[Dardenne Prairie]], [[Montana (USA)|Montana]], [[Spojené štáty]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=191|Váha=96|Draft=3. kolo, 62. celkovo, 2016{{break}} [[Toronto Maple Leafs]]|Rok1=2019|Rok2=súčasnosť|Bývalé tímy=''[[AHL]]''{{break}} [[Toronto Marlies]] (2019-2024)|Popis=|Tím=[[Toronto Maple Leafs]] ([[NHL]]){{break}}}} '''Joseph Woll''' (*12. júl, 1998, [[Dardenne Prairie]], [[Montana (USA)|Montana]], [[Spojené štáty]]) je americký profesionálny hokejový brankár, ktorý pôsobí v tíme [[Toronto Maple Leafs]] v [[National Hockey League]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Joseph Woll - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/272227/joseph-woll | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-04-16}}</ref> == Kariéra == Joseph Woll hokejovo vyrastal v meste [[St. Louis]] a neskôr pôsobil národnom výbere prospektov, ktorí pôsobia v najvyššej americkej juniorskej súťaži [[USHL]]. V roku 2016 bol draftovaný do [[NHL]] klubom [[Toronto Maple Leafs]] v 3. kole (celkovo ako 62.). Po skončení juniorskej kariéry však nenastúpil do seniorského hokeja ale pokračoval na [[Boston College]], kde bol v najvyššej severomaerickej univerzitnej lige [[NCAA]] menovaný do All-Rookie tímu a do tretieho All-Star tímu. Po troch rokohc na univerzite Woll podpísal vstupný kontrakt do [[NHL]] a v rokoch 2019-2023 primárne pôsobil v ich "farmárskom" tíme [[Toronto Marlies]] v [[American Hockey League]]. V roku 2023 sa zúčastníl [[AHL All-Star Game]]. {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{USA|lh|1}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvá sveta do 18 rokov]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2016|2016]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvá sveta do 20 rokov]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2017|2017]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2018|2018]]</center>|}} {{Infobox koniec}}V NHL debutoval 13. novembra 2021 proti [[Buffalo Sabres|Buffalu Sabres]]. Zastavil 23 z 27 striel, čím pomohol Torontu k výhre 5:4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Joseph Woll | url = https://hockeygoalies.org/bio/woll.html | vydavateľ = hockeygoalies.org | dátum prístupu = 2026-04-16}}</ref> Do sezóny 2023/2024 figuroval ako štvrtý a následne tretí brankár tímu o šancu v prvom tíme súperil s [[Erik Källgren|Erikom Källgrenom]]. Všetkých svojich príležitostí sa však chopil výborne, a tak v sezóne 2023/2024 v tíme získal výrazné miesto popri tandeme [[Ilja Samsonov]] a [[Martin Jones]]. Keďže sa Maple Leafs však trápili vo vyraďovacích bojoch, keď (s jedinou výnimkou v roku 2023) pravidelne vypadávali v 1. kole Play-Off, od sezóny 2024/2025 celkovo zmenili brankársky tandem. Novou jednotkou tímu sa stal [[Anthony Stolarz]], ktorý sezónu predtým na pozícii náhradníka získal [[Stanleyho pohár]] s [[Florida Panthers|Floridou Panthers]] a do pozície náhradníka bol postavený Woll. Na tejto pozícii zotrval aj v ďalšej sezóne 2025/2026. V tej sa však Toronto výkonnostne trápilo, čo zapríčinilo prepad aj vo Wollovej výkonnosti. == Reprezentačný hokej == Joseph Woll reprezentoval [[Spojené štáty]] v roku 2016 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvách sveta hráčov do 18 rokov]], kde získal bronzovú medailu a na dvoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvách sveta hráčov do 20 rokov]], kde v roku 2017 získal zlatú a v roku 2018 bronzovú medailu. == Osobný život == Jeho brat Michael Woll je bývalým hokejovým centrom. Taktiež pôsobil v elitnej americkej juniorke [[USHL]], a neskôr nastupoval v nižšej univerzitnej súťaži. == Štatistiky v NHL == {| class="wikitable sortable" !Sezóna !Tím !Z !V-P-PP !GAA !SV% !SO |- |21-22 |[[Toronto Maple Leafs]] |4 |3-1-0 |2.76 |'''.911''' |1 |- |22-23 |Toronto Maple Leafs |7 |6-1-0 |2.16 |'''.932''' |0 |- |23-24 |Toronto Maple Leafs |25 |12-11-1 |2.94 |'''.907''' |0 |- |24-25 |Toronto Maple Leafs |42 |27-14-1 |2.73 |'''.909''' |1 |- |25-26 |Toronto Maple Leafs |39 |15-16-7 |3.34 |'''.899''' |2 |} == História zmlúv v NHL<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Joseph Woll Contract, Cap Hit, Salary and Stats {{!}} Puckpedia | url = https://puckpedia.com/player/joseph-woll | vydavateľ = puckpedia.com | dátum prístupu = 2026-04-16}}</ref> == {| class="wikitable" !Tím !Rok začiatku !Rok konca !CAP HIT* !Typ zmluvy** |- |[[Toronto Maple Leafs]] |2019 |2021 |800 000 $ |dvojcestná, nováčikovská |- |Toronto Maple Leafs |2021 |2022 |1 050 000 $ |dvojcestná |- |Toronto Maple Leafs |2022 |2025 |766 667 $ |dvojcestná |- |Toronto Maple Leafs |2025 |2028 |3 666 667 $ |jednocestná |} == Referencie == <references /> {{KLÍČŘAZENÍ:Woll_Joseph}} [[Kategória:Narodenia v 1998]] [[Kategória:Narodenia 12. júla]] [[Kategória:Hokejisti USA]] [[Kategória:Hokejoví brankári USA]] [[Kategória:Brankári Toronto Maple Leafs]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Toronto Maple Leafs]] qi40clnb3j9aea75tc7ulpdl2evwr2w 8199325 8199270 2026-04-16T19:58:08Z ~2026-20335-96 290941 8199325 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Joseph Woll|Štátna príslušnosť=USA|Portrét=JosephWollMarlies.jpg|Dátum narodenia={{dnv|1998|7|12}}|Miesto narodenia=[[Dardenne Prairie]],{{break}}[[Montana (USA)|Montana]], [[Spojené štáty|USA]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=191|Váha=96|Draft=3. kolo, 62. celkovo, 2016{{break}}[[Toronto Maple Leafs]]|Rok1=2019|Rok2=súčasnosť|Bývalé tímy=''[[AHL]]''{{break}} [[Toronto Marlies]] (2019-2024)|Popis=|Tím=[[Toronto Maple Leafs]] ([[NHL]]){{break}}}} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{USA|lh|1}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvá sveta do 18 rokov]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2016|2016]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvá sveta do 20 rokov]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2017|2017]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2018|2018]]</center>|}} {{Infobox koniec}} '''Joseph Woll''' (* [[12. júl]] [[1998]], [[Dardenne Prairie]], [[Montana (USA)|Montana]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký profesionálny hokejový brankár, ktorý pôsobí v tíme [[Toronto Maple Leafs]] v [[National Hockey League]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Joseph Woll - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/272227/joseph-woll | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-04-16}}</ref> == Kariéra == Joseph Woll hokejovo vyrastal v meste [[St. Louis]] a neskôr pôsobil národnom výbere prospektov, ktorí pôsobia v najvyššej americkej juniorskej súťaži [[USHL]]. V roku 2016 bol draftovaný do [[NHL]] klubom [[Toronto Maple Leafs]] v 3. kole (celkovo ako 62.). Po skončení juniorskej kariéry však nenastúpil do seniorského hokeja ale pokračoval na [[Boston College]], kde bol v najvyššej severoamerickej univerzitnej lige [[NCAA]] menovaný do All-Rookie tímu a do tretieho All-Star tímu. Po troch rokoch na univerzite Woll podpísal vstupný kontrakt do [[NHL]] a v rokoch 2019-2023 primárne pôsobil v ich „farmárskom“ tíme [[Toronto Marlies]] v [[American Hockey League]]. V roku 2023 sa zúčastnil [[AHL All-Star Game]]. V NHL debutoval 13. novembra 2021 proti [[Buffalo Sabres|Buffalu Sabres]]. Zastavil 23 z 27 striel, čím pomohol Torontu k výhre 5:4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Joseph Woll | url = https://hockeygoalies.org/bio/woll.html | vydavateľ = hockeygoalies.org | dátum prístupu = 2026-04-16}}</ref> Do sezóny 2023/24 figuroval ako štvrtý a následne tretí brankár tímu o šancu v prvom tíme súperil s [[Erik Källgren|Erikom Källgrenom]]. Všetkých svojich príležitostí sa však chopil výborne, a tak v sezóne 2023/24 v tíme získal výrazné miesto popri tandeme [[Ilja Samsonov]] a [[Martin Jones]]. Keďže sa Maple Leafs však trápili vo vyraďovacích bojoch, keď (s jedinou výnimkou v roku 2023) pravidelne vypadávali v 1. kole Play-Off, od sezóny 2024/2025 celkovo zmenili brankársky tandem. Novou jednotkou tímu sa stal [[Anthony Stolarz]], ktorý sezónu predtým na pozícii náhradníka získal [[Stanleyho pohár]] s [[Florida Panthers|Floridou Panthers]] a do pozície náhradníka bol postavený Woll. Na tejto pozícii zotrval aj v ďalšej sezóne 2025/26. V tej sa však Toronto výkonnostne trápilo, čo zapríčinilo prepad aj vo Wollovej výkonnosti. == Reprezentačný hokej == Joseph Woll reprezentoval [[Spojené štáty]] v roku 2016 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvách sveta hráčov do 18 rokov]], kde získal bronzovú medailu a na dvoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvách sveta hráčov do 20 rokov]], kde v roku 2017 získal zlatú a v roku 2018 bronzovú medailu. == Osobný život == Jeho brat Michael Woll je bývalým hokejovým centrom. Taktiež pôsobil v elitnej americkej juniorke [[USHL]], a neskôr nastupoval v nižšej univerzitnej súťaži. == Štatistiky v NHL == {| class="wikitable sortable" !Sezóna !Tím !Z !V-P-PP !GAA !SV% !SO |- |21-22 |[[Toronto Maple Leafs]] |4 |3-1-0 |2.76 |'''.911''' |1 |- |22-23 |Toronto Maple Leafs |7 |6-1-0 |2.16 |'''.932''' |0 |- |23-24 |Toronto Maple Leafs |25 |12-11-1 |2.94 |'''.907''' |0 |- |24-25 |Toronto Maple Leafs |42 |27-14-1 |2.73 |'''.909''' |1 |- |25-26 |Toronto Maple Leafs |39 |15-16-7 |3.34 |'''.899''' |2 |} == História zmlúv v NHL<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Joseph Woll Contract, Cap Hit, Salary and Stats {{!}} Puckpedia | url = https://puckpedia.com/player/joseph-woll | vydavateľ = puckpedia.com | dátum prístupu = 2026-04-16}}</ref> == {| class="wikitable" !Tím !Rok začiatku !Rok konca !CAP HIT* !Typ zmluvy** |- |[[Toronto Maple Leafs]] |2019 |2021 |800 000 $ |dvojcestná, nováčikovská |- |Toronto Maple Leafs |2021 |2022 |1 050 000 $ |dvojcestná |- |Toronto Maple Leafs |2022 |2025 |766 667 $ |dvojcestná |- |Toronto Maple Leafs |2025 |2028 |3 666 667 $ |jednocestná |} == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Woll, Joseph}} [[Kategória:Hokejisti USA]] [[Kategória:Hokejoví brankári USA]] [[Kategória:Brankári Toronto Maple Leafs]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Toronto Maple Leafs]] [[Kategória:Osobnosti z Montany]] 4tbqlye1pslhkkne42gddq3pwhg4xm6 0 748357 8199288 2026-04-16T18:29:20Z ~2026-23598-87 292184 Vytvorenie úplne nového článku pod názvom ,, Bitka pri Lutteri" v rámci stránky ,, Dánska vojna" a ,, Zoznam vojenských bitiek Tridsaťročnej vojny". 8199288 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Bitka pri Lutteri|súčasť=[[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]|dátum=[[27. august]] [[1626]]|miesto=Lutter am Barenberge, Dolné Sasko|výsledok=vojenské víťazstvo Katolíckej ligy náboženská vojna v nemeckých krajinách napokon ako celoeurópsky konflikt|protivník1=[[Dánsko-Nórsko]]|protivník2=[[Svätá ríša rímska]]<br/>[[Katolícka liga]]|velitel1=[[Kristián IV. (Dánsko)]]|velitel2=[[Albrecht z Valdštejna]]<br/>[[Jan Tserclaes Tilly]]|obrázok=Schlacht bei Lutter am Barenberge.jpg|popis=Bitka pri Lutteri z roku 1626 na dobovej rytine od neznámeho umelca.}}'''Bitka pri Lutteri''' bola vojenskou bitkou, ktorá sa odohrala dňa [[27. august|27. augusta]] roku [[1626]] pri meste Lutter am Barenberge a to medzi dánskou armádou ako protestantskou pod priamym velením kráľa [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristiána IV.]] na jednej strane a vojskom [[Katolícka liga|Katolíckej ligy]] na čele s vojvodom von Tillym na strane druhej. Vojenská bitka bola súčasťou [[Dánska vojna|dánskej etapy]] počas [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]. Skončila sa napokon vojenskou porážkou dánskej armády.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml.|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=182}}</ref> == Diplomatické podnecovanie == Politické kruhy na území [[Anglické kráľovstvo|Anglického kráľovstva]] boli doslova znepokojené náboženským dianím na území [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]]. Navyše anglický kráľ menom [[Jakub I. (Anglicko)|Jakub I.]] bol svokrom [[Fridrich V. (Falcko)|Fridricha V.]] ako falckého [[Kurfirst|kurfistu]], ktorý bol známy ako český ,, zimný" kráľ. Anglický kráľ [[Jakub I. (Anglicko)|Jakub I.]] sa vyznačoval na diplomatickom poli svojou tvrdohlavosťou. Práve vďaka usilovnému navádzaniu v zahraničnej politike sa mu podarilo roku [[1625]] presvedčiť k vojenskému útoku [[Dánsko-Nórsko|Dánsko-Nórske kráľovstvo]]. == Z nemeckej vojny napokon celoeurópsky konflikt == Dánsky kráľ menom [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristián IV.]] sa vyznačoval na jednej strane ako chrabrý bojovník. Bol zároveň veľkorysý človek. Z konfesijného hľadiska vedel byť silne veriaci. Na druhej strane sa však vo vojenskej stránke prejavil ako amatér a zároveň ľahkomyseľný. Dočkal sa veľkej finančnej podpory zo strany diplomatov ale aj vyslancov z [[Anglické kráľovstvo|Anglického]] a [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskeho kráľovstva]] a takisto [[Republika siedmich spojených provincií|Nizozemska]]. Práve tento akt ho viedol k tomu, aby zhromaždil vojsko, ktoré malo vpochodovať smerom na územie [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]]. Týmto aktom sa napokon zmenila Tridsaťročná vojna z pôvodne náboženskej vojny v [[Krajiny českej koruny|Českom kráľovstve]] a na území [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]] vo vojnový konflikt na území celej [[Európa|Európy]]. == Sformovanie protichodných síl == Dánsky kráľ [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristián IV.]] si však vybral horšiu príležitosť. Proti nemu sa formovala katolícka armáda spriaznená s rakúskymi [[Habsburgovci|Habsburgovcami]] pod velením českého šľachtica [[Albrecht z Valdštejna|Albrechta Václava Eusebia z Valdštejna]]. Sám [[Albrecht z Valdštejna|Valdštejn]] zbohatol vďaka skonfiškovaniu majetkov protestantských šľachticov na území [[Čechy|Čiech]]. Navyše vlastnil veľkú časť z toho, čo bolo potrebné pre vedenie vojny a to od plukov až po manufaktúry na muníciu. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ENGLUND|meno=Peter|titul=Nepokojná léta - Historie tricetileté války|vydanie=1|vydavateľ=NLN, s.r.o|miesto=Praha|rok=2000|isbn=80-7106-355-X|strany=57}}</ref> == Prológ útoku a jeho odraz == Dňa [[25. apríl|25. apríla]] roku [[1626]] rozprášila cisárska armáda pod velením [[Generalissimus|generalissima]] [[Albrecht z Valdštejna|Albrechta z Valdštejna]] pri meste [[Dessau]] vojenský zbor generála Mansfelda. Zvyšky porazených vojakov utieklo z bojového poľa smerom cez [[Sliezsko]] a [[Morava (región)|Moravu]] do [[Uhorsko|Uhorska]], kam boli prenasledovaní práve [[Albrecht z Valdštejna|Valdštejnovými]] ozbrojencami. O štyri mesiace neskôr, presnejšie dňa [[27. august|27. augusta]] roku [[1626]] sa strhol doslova krutý boj medzi armádou [[Katolícka liga|Katolíckej ligy]] pod velením [[Generalissimus|generalissima]] [[Albrecht z Valdštejna|Albrechta z Valdštejna]] a dánskou armádou, ktorej na bojisku velil sám kráľ [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristián IV.]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír et al|titul=Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-551-5611-8|strany=130}}</ref> Vojenská bitka sa skončila po dvoch hodinách náročných bojov napokon porážkou dánskej armády. Tá prišla o 1 000 vojakov a všetky delá. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=182}}</ref> == Konečný úder a vyrovnanie == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Lübecká zmluva]]'' Ponížený dánsky kráľ menom [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristián IV.]] musel napokon roku [[1629]] uzavrieť s cisárom [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinandom II. Habsburským]] (*[[1578]] - †[[1637]]) a predstaviteľmi [[Katolícka liga|Katolíckej ligy]] [[Lübecká zmluva|mier]] v [[Lübeck|Lübecku]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ENGLUND|meno=Peter|titul=Nepokojná léta - Historie tricetileté války|vydanie=1|vydavateľ=NLN, s.r.o|miesto=Praha|rok=2000|isbn=80-7106-355-X|strany=58}}</ref> == Referencie == == Literatúra == * SEGEŠ, Vladimír et al., (2020). ''Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť''. Bratislava: Ikar, a.s., 2020. <nowiki>ISBN 978-80-551-5611-8</nowiki>. * SKŘIVAN, Aleš, (2002). ''Lexikon světových dějin 1492'' ''&#x2013;'' ''1914''. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml., 2002. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]]. == Pozri aj == * [[Tridsaťročná vojna]] * [[Dánska vojna]] * [[Kristián IV. (Dánsko)]] == Zdroj == * ENGLUND, Peter, (2000). ''Nepokojná léta - Historie tricetileté války''. Praha: NLN, s.r.o., 2000. ISBN 80-7106-355-X. k9s0iby046w9dnffmr69vvmj8d3f5cc 8199295 8199288 2026-04-16T19:05:54Z Fillos X. 212061 Riešenie záverečných sekcií a typografie. 8199295 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Bitka pri Lutteri|súčasť=[[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]|dátum=[[27. august]] [[1626]]|miesto=Lutter am Barenberge, Dolné Sasko|výsledok=vojenské víťazstvo Katolíckej ligy náboženská vojna v nemeckých krajinách napokon ako celoeurópsky konflikt|protivník1=[[Dánsko-Nórsko]]|protivník2=[[Svätá ríša rímska]]<br/>[[Katolícka liga]]|velitel1=[[Kristián IV. (Dánsko)]]|velitel2=[[Albrecht z Valdštejna]]<br/>[[Jan Tserclaes Tilly]]|obrázok=Schlacht bei Lutter am Barenberge.jpg|popis=Bitka pri Lutteri z roku [[1626]] na dobovej rytine od neznámeho umelca.}} '''Bitka pri Lutteri''' bola vojenskou bitkou, ktorá sa odohrala dňa [[27. august|27. augusta]] roku [[1626]] pri meste Lutter am Barenberge a to medzi dánskou armádou ako protestantskou pod priamym velením kráľa [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristiána IV.]] na jednej strane a vojskom [[Katolícka liga|Katolíckej ligy]] na čele s vojvodom von Tillym na strane druhej. Vojenská bitka bola súčasťou [[Dánska vojna|dánskej etapy]] počas [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]. Skončila sa napokon vojenskou porážkou dánskej armády.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml.|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=182}}</ref> == Diplomatické podnecovanie == Politické kruhy na území [[Anglické kráľovstvo|Anglického kráľovstva]] boli doslova znepokojené náboženským dianím na území [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]]. Navyše anglický kráľ menom [[Jakub I. (Anglicko)|Jakub I.]] bol svokrom [[Fridrich V. (Falcko)|Fridricha V.]] ako falckého [[Kurfirst|kurfistu]], ktorý bol známy ako český „zimný“ kráľ. Anglický kráľ [[Jakub I. (Anglicko)|Jakub I.]] sa vyznačoval na diplomatickom poli svojou tvrdohlavosťou. Práve vďaka usilovnému navádzaniu v zahraničnej politike sa mu podarilo roku [[1625]] presvedčiť k vojenskému útoku [[Dánsko-Nórsko|Dánsko-Nórske kráľovstvo]]. == Z nemeckej vojny napokon celoeurópsky konflikt == Dánsky kráľ menom [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristián IV.]] sa vyznačoval na jednej strane ako chrabrý bojovník. Bol zároveň veľkorysý človek. Z konfesijného hľadiska vedel byť silne veriaci. Na druhej strane sa však vo vojenskej stránke prejavil ako amatér a zároveň ľahkomyseľný. Dočkal sa veľkej finančnej podpory zo strany diplomatov ale aj vyslancov z [[Anglické kráľovstvo|Anglického]] a [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskeho kráľovstva]] a takisto [[Republika siedmich spojených provincií|Nizozemska]]. Práve tento akt ho viedol k tomu, aby zhromaždil vojsko, ktoré malo vpochodovať smerom na územie [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]]. Týmto aktom sa napokon zmenila Tridsaťročná vojna z pôvodne náboženskej vojny v [[Krajiny českej koruny|Českom kráľovstve]] a na území [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]] vo vojnový konflikt na území celej [[Európa|Európy]]. == Sformovanie protichodných síl == Dánsky kráľ [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristián IV.]] si však vybral horšiu príležitosť. Proti nemu sa formovala katolícka armáda spriaznená s rakúskymi [[Habsburgovci|Habsburgovcami]] pod velením českého šľachtica [[Albrecht z Valdštejna|Albrechta Václava Eusebia z Valdštejna]]. Sám [[Albrecht z Valdštejna|Valdštejn]] zbohatol vďaka skonfiškovaniu majetkov protestantských šľachticov na území [[Čechy|Čiech]]. Navyše vlastnil veľkú časť z toho, čo bolo potrebné pre vedenie vojny a to od plukov až po manufaktúry na muníciu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ENGLUND|meno=Peter|titul=Nepokojná léta - Historie tricetileté války|vydanie=1|vydavateľ=NLN, s.r.o|miesto=Praha|rok=2000|isbn=80-7106-355-X|strany=57}}</ref> == Prológ útoku a jeho odraz == Dňa [[25. apríl|25. apríla]] roku [[1626]] rozprášila cisárska armáda pod velením [[Generalissimus|generalissima]] [[Albrecht z Valdštejna|Albrechta z Valdštejna]] pri meste [[Dessau]] vojenský zbor generála Mansfelda. Zvyšky porazených vojakov utieklo z bojového poľa smerom cez [[Sliezsko]] a [[Morava (región)|Moravu]] do [[Uhorsko|Uhorska]], kam boli prenasledovaní práve [[Albrecht z Valdštejna|Valdštejnovými]] ozbrojencami. O štyri mesiace neskôr, presnejšie dňa [[27. august|27. augusta]] roku [[1626]] sa strhol doslova krutý boj medzi armádou [[Katolícka liga|Katolíckej ligy]] pod velením [[Generalissimus|generalissima]] [[Albrecht z Valdštejna|Albrechta z Valdštejna]] a dánskou armádou, ktorej na bojisku velil sám kráľ [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristián IV.]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír et al|titul=Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-551-5611-8|strany=130}}</ref> Vojenská bitka sa skončila po dvoch hodinách náročných bojov napokon porážkou dánskej armády. Tá prišla o 1 000 vojakov a všetky delá.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=182}}</ref> == Konečný úder a vyrovnanie == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Lübecká zmluva]]'' Ponížený dánsky kráľ menom [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristián IV.]] musel napokon roku [[1629]] uzavrieť s cisárom [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinandom II. Habsburským]] (* [[1578]] – † [[1637]]) a predstaviteľmi [[Katolícka liga|Katolíckej ligy]] [[Lübecká zmluva|mier]] v [[Lübeck|Lübecku]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ENGLUND|meno=Peter|titul=Nepokojná léta - Historie tricetileté války|vydanie=1|vydavateľ=NLN, s.r.o|miesto=Praha|rok=2000|isbn=80-7106-355-X|strany=58}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * SEGEŠ, Vladimír et al., (2020). ''Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť''. Bratislava: Ikar, a.s., 2020. <nowiki>ISBN 978-80-551-5611-8</nowiki>. * SKŘIVAN, Aleš, (2002). ''Lexikon světových dějin 1492'' ''&#x2013;'' ''1914''. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml., 2002. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Pozri aj == * [[Tridsaťročná vojna]] * [[Dánska vojna]] * [[Kristián IV. (Dánsko)]] == Zdroj == * ENGLUND, Peter, (2000). ''Nepokojná léta - Historie tricetileté války''. Praha: NLN, s.r.o., 2000. ISBN 80-7106-355-X. 5wvafh58odgfp2b9x1d9g7tg6orazwf 8199313 8199295 2026-04-16T19:40:51Z ~2026-20335-96 290941 8199313 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Bitka pri Lutteri|súčasť=[[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]|dátum=[[27. august]] [[1626]]|miesto=Lutter am Barenberge, Dolné Sasko|výsledok=vojenské víťazstvo Katolíckej ligy náboženská vojna v nemeckých krajinách napokon ako celoeurópsky konflikt|protivník1=[[Dánsko-Nórsko]]|protivník2=[[Svätá ríša rímska]]<br/>[[Katolícka liga]]|velitel1=[[Kristián IV. (Dánsko)]]|velitel2=[[Albrecht z Valdštejna]]<br/>[[Jan Tserclaes Tilly]]|obrázok=Schlacht bei Lutter am Barenberge.jpg|popis=Bitka pri Lutteri z roku [[1626]] na dobovej rytine od neznámeho umelca.}} '''Bitka pri Lutteri''' bola vojenskou bitkou, ktorá sa odohrala dňa [[27. august|27. augusta]] roku [[1626]] pri meste Lutter am Barenberge a to medzi dánskou armádou ako protestantskou pod priamym velením kráľa [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristiána IV.]] na jednej strane a vojskom [[Katolícka liga|Katolíckej ligy]] na čele s vojvodom von Tillym na strane druhej. Vojenská bitka bola súčasťou [[Dánska vojna|dánskej etapy]] počas [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]. Skončila sa napokon vojenskou porážkou dánskej armády.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml.|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=182}}</ref> == Diplomatické podnecovanie == Politické kruhy na území [[Anglické kráľovstvo|Anglického kráľovstva]] boli doslova znepokojené náboženským dianím na území [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]]. Navyše anglický kráľ menom [[Jakub I. (Anglicko)|Jakub I.]] bol svokrom [[Fridrich V. (Falcko)|Fridricha V.]] ako falckého [[Kurfirst|kurfistu]], ktorý bol známy ako český „zimný“ kráľ. Anglický kráľ [[Jakub I. (Anglicko)|Jakub I.]] sa vyznačoval na diplomatickom poli svojou tvrdohlavosťou. Práve vďaka usilovnému navádzaniu v zahraničnej politike sa mu podarilo roku [[1625]] presvedčiť k vojenskému útoku [[Dánsko-Nórsko|Dánsko-Nórske kráľovstvo]]. == Z nemeckej vojny napokon celoeurópsky konflikt == Dánsky kráľ menom [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristián IV.]] sa vyznačoval na jednej strane ako chrabrý bojovník. Bol zároveň veľkorysý človek. Z konfesijného hľadiska vedel byť silne veriaci. Na druhej strane sa však vo vojenskej stránke prejavil ako amatér a zároveň ľahkomyseľný. Dočkal sa veľkej finančnej podpory zo strany diplomatov ale aj vyslancov z [[Anglické kráľovstvo|Anglického]] a [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskeho kráľovstva]] a takisto [[Republika siedmich spojených provincií|Nizozemska]]. Práve tento akt ho viedol k tomu, aby zhromaždil vojsko, ktoré malo vpochodovať smerom na územie [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]]. Týmto aktom sa napokon zmenila Tridsaťročná vojna z pôvodne náboženskej vojny v [[Krajiny českej koruny|Českom kráľovstve]] a na území [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]] vo vojnový konflikt na území celej [[Európa|Európy]]. == Sformovanie protichodných síl == Dánsky kráľ [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristián IV.]] si však vybral horšiu príležitosť. Proti nemu sa formovala katolícka armáda spriaznená s rakúskymi [[Habsburgovci|Habsburgovcami]] pod velením českého šľachtica [[Albrecht z Valdštejna|Albrechta Václava Eusebia z Valdštejna]]. Sám [[Albrecht z Valdštejna|Valdštejn]] zbohatol vďaka skonfiškovaniu majetkov protestantských šľachticov na území [[Čechy|Čiech]]. Navyše vlastnil veľkú časť z toho, čo bolo potrebné pre vedenie vojny a to od plukov až po manufaktúry na muníciu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ENGLUND|meno=Peter|titul=Nepokojná léta - Historie tricetileté války|vydanie=1|vydavateľ=NLN, s.r.o|miesto=Praha|rok=2000|isbn=80-7106-355-X|strany=57}}</ref> == Prológ útoku a jeho odraz == Dňa [[25. apríl|25. apríla]] roku [[1626]] rozprášila cisárska armáda pod velením [[Generalissimus|generalissima]] [[Albrecht z Valdštejna|Albrechta z Valdštejna]] pri meste [[Dessau]] vojenský zbor generála Mansfelda. Zvyšky porazených vojakov utieklo z bojového poľa smerom cez [[Sliezsko]] a [[Morava (región)|Moravu]] do [[Uhorsko|Uhorska]], kam boli prenasledovaní práve [[Albrecht z Valdštejna|Valdštejnovými]] ozbrojencami. O štyri mesiace neskôr, presnejšie dňa [[27. august|27. augusta]] roku [[1626]] sa strhol doslova krutý boj medzi armádou [[Katolícka liga|Katolíckej ligy]] pod velením [[Generalissimus|generalissima]] [[Albrecht z Valdštejna|Albrechta z Valdštejna]] a dánskou armádou, ktorej na bojisku velil sám kráľ [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristián IV.]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír et al|titul=Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-551-5611-8|strany=130}}</ref> Vojenská bitka sa skončila po dvoch hodinách náročných bojov napokon porážkou dánskej armády. Tá prišla o 1 000 vojakov a všetky delá.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=182}}</ref> == Konečný úder a vyrovnanie == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Lübecká zmluva]]'' Ponížený dánsky kráľ menom [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristián IV.]] musel napokon roku [[1629]] uzavrieť s cisárom [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinandom II. Habsburským]] (* [[1578]] – † [[1637]]) a predstaviteľmi [[Katolícka liga|Katolíckej ligy]] [[Lübecká zmluva|mier]] v [[Lübeck|Lübecku]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ENGLUND|meno=Peter|titul=Nepokojná léta - Historie tricetileté války|vydanie=1|vydavateľ=NLN, s.r.o|miesto=Praha|rok=2000|isbn=80-7106-355-X|strany=58}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * SEGEŠ, Vladimír et al., (2020). ''Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť''. Bratislava: Ikar, a.s., 2020. <nowiki>ISBN 978-80-551-5611-8</nowiki>. * SKŘIVAN, Aleš, (2002). ''Lexikon světových dějin 1492'' ''&#x2013;'' ''1914''. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml., 2002. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Pozri aj == * [[Tridsaťročná vojna]] * [[Dánska vojna]] * [[Kristián IV. (Dánsko)]] == Zdroj == * ENGLUND, Peter, (2000). ''Nepokojná léta - Historie tricetileté války''. Praha: NLN, s.r.o., 2000. ISBN 80-7106-355-X. [[Kategória:Bitky tridsaťročnej vojny]] [[Kategória:1626]] dqm4dkuc5zf42scfg390cwzui2b65sh 8199314 8199313 2026-04-16T19:42:06Z ~2026-20335-96 290941 8199314 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Bitka pri Lutteri|súčasť=[[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]|dátum=[[27. august]] [[1626]]|miesto=Lutter am Barenberge, Dolné Sasko|výsledok=vojenské víťazstvo Katolíckej ligy náboženská vojna v nemeckých krajinách napokon ako celoeurópsky konflikt|protivník1=[[Dánsko-Nórsko]]|protivník2=[[Svätá ríša rímska]]<br/>[[Katolícka liga]]|velitel1=[[Kristián IV. (Dánsko)]]|velitel2=[[Albrecht z Valdštejna]]<br/>[[Jan Tserclaes Tilly]]|obrázok=Schlacht bei Lutter am Barenberge.jpg|popis=Bitka pri Lutteri z roku [[1626]] na dobovej rytine od neznámeho umelca.}} '''Bitka pri Lutteri''' bola vojenskou bitkou, ktorá sa odohrala dňa [[27. august|27. augusta]] roku [[1626]] pri meste Lutter am Barenberge a to medzi dánskou armádou ako protestantskou pod priamym velením kráľa [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristiána IV.]] na jednej strane a vojskom [[Katolícka liga|Katolíckej ligy]] na čele s vojvodom von Tillym na strane druhej. Vojenská bitka bola súčasťou [[Dánska vojna|dánskej etapy]] počas [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]. Skončila sa napokon vojenskou porážkou dánskej armády.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml.|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=182}}</ref> == Diplomatické podnecovanie == Politické kruhy na území [[Anglické kráľovstvo|Anglického kráľovstva]] boli doslova znepokojené náboženským dianím na území [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]]. Navyše anglický kráľ menom [[Jakub I. (Anglicko)|Jakub I.]] bol svokrom [[Fridrich V. (Falcko)|Fridricha V.]] ako falckého [[Kurfirst|kurfistu]], ktorý bol známy ako český „zimný“ kráľ. Anglický kráľ [[Jakub I. (Anglicko)|Jakub I.]] sa vyznačoval na diplomatickom poli svojou tvrdohlavosťou. Práve vďaka usilovnému navádzaniu v zahraničnej politike sa mu podarilo roku [[1625]] presvedčiť k vojenskému útoku [[Dánsko-Nórsko|Dánsko-Nórske kráľovstvo]]. == Z nemeckej vojny napokon celoeurópsky konflikt == Dánsky kráľ menom [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristián IV.]] sa vyznačoval na jednej strane ako chrabrý bojovník. Bol zároveň veľkorysý človek. Z konfesijného hľadiska vedel byť silne veriaci. Na druhej strane sa však vo vojenskej stránke prejavil ako amatér a zároveň ľahkomyseľný. Dočkal sa veľkej finančnej podpory zo strany diplomatov ale aj vyslancov z [[Anglické kráľovstvo|Anglického]] a [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskeho kráľovstva]] a takisto [[Republika siedmich spojených provincií|Nizozemska]]. Práve tento akt ho viedol k tomu, aby zhromaždil vojsko, ktoré malo vpochodovať smerom na územie [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]]. Týmto aktom sa napokon zmenila Tridsaťročná vojna z pôvodne náboženskej vojny v [[Krajiny českej koruny|Českom kráľovstve]] a na území [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]] vo vojnový konflikt na území celej [[Európa|Európy]]. == Sformovanie protichodných síl == Dánsky kráľ [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristián IV.]] si však vybral horšiu príležitosť. Proti nemu sa formovala katolícka armáda spriaznená s rakúskymi [[Habsburgovci|Habsburgovcami]] pod velením českého šľachtica [[Albrecht z Valdštejna|Albrechta Václava Eusebia z Valdštejna]]. Sám [[Albrecht z Valdštejna|Valdštejn]] zbohatol vďaka skonfiškovaniu majetkov protestantských šľachticov na území [[Čechy|Čiech]]. Navyše vlastnil veľkú časť z toho, čo bolo potrebné pre vedenie vojny a to od plukov až po manufaktúry na muníciu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ENGLUND|meno=Peter|titul=Nepokojná léta - Historie tricetileté války|vydanie=1|vydavateľ=NLN, s.r.o|miesto=Praha|rok=2000|isbn=80-7106-355-X|strany=57}}</ref> == Prológ útoku a jeho odraz == Dňa [[25. apríl|25. apríla]] roku [[1626]] rozprášila cisárska armáda pod velením [[Generalissimus|generalissima]] [[Albrecht z Valdštejna|Albrechta z Valdštejna]] pri meste [[Dessau]] vojenský zbor generála Mansfelda. Zvyšky porazených vojakov utieklo z bojového poľa smerom cez [[Sliezsko]] a [[Morava (región)|Moravu]] do [[Uhorsko|Uhorska]], kam boli prenasledovaní práve [[Albrecht z Valdštejna|Valdštejnovými]] ozbrojencami. O štyri mesiace neskôr, presnejšie dňa [[27. august|27. augusta]] roku [[1626]] sa strhol doslova krutý boj medzi armádou [[Katolícka liga|Katolíckej ligy]] pod velením [[Generalissimus|generalissima]] [[Albrecht z Valdštejna|Albrechta z Valdštejna]] a dánskou armádou, ktorej na bojisku velil sám kráľ [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristián IV.]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír et al|titul=Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-551-5611-8|strany=130}}</ref> Vojenská bitka sa skončila po dvoch hodinách náročných bojov napokon porážkou dánskej armády. Tá prišla o 1 000 vojakov a všetky delá.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=182}}</ref> == Konečný úder a vyrovnanie == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Lübecká zmluva]]'' Ponížený dánsky kráľ menom [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristián IV.]] musel napokon roku [[1629]] uzavrieť s cisárom [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinandom II. Habsburským]] (* [[1578]] – † [[1637]]) a predstaviteľmi [[Katolícka liga|Katolíckej ligy]] [[Lübecká zmluva|mier]] v [[Lübeck|Lübecku]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ENGLUND|meno=Peter|titul=Nepokojná léta - Historie tricetileté války|vydanie=1|vydavateľ=NLN, s.r.o|miesto=Praha|rok=2000|isbn=80-7106-355-X|strany=58}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * SEGEŠ, Vladimír et al., (2020). ''Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť''. Bratislava: Ikar, a.s., 2020. <nowiki>ISBN 978-80-551-5611-8</nowiki>. * SKŘIVAN, Aleš, (2002). ''Lexikon světových dějin 1492'' ''&#x2013;'' ''1914''. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml., 2002. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Pozri aj == * [[Tridsaťročná vojna]] * [[Dánska vojna]] * [[Kristián IV. (Dánsko)]] == Zdroj == * ENGLUND, Peter, (2000). ''Nepokojná léta - Historie tricetileté války''. Praha: NLN, s.r.o., 2000. ISBN 80-7106-355-X. [[Kategória:Bitky tridsaťročnej vojny]] [[Kategória:Bitky Rímsko-nemeckej ríše]] [[Kategória:1626]] 77curd60ptxpsbj15pwpw13rr1f2181 8199345 8199314 2026-04-16T20:44:15Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie nových pojmov v kapitole ,, Pozri aj". 8199345 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Bitka pri Lutteri|súčasť=[[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]|dátum=[[27. august]] [[1626]]|miesto=Lutter am Barenberge, Dolné Sasko|výsledok=vojenské víťazstvo Katolíckej ligy náboženská vojna v nemeckých krajinách napokon ako celoeurópsky konflikt|protivník1=[[Dánsko-Nórsko]]|protivník2=[[Svätá ríša rímska]]<br/>[[Katolícka liga]]|velitel1=[[Kristián IV. (Dánsko)]]|velitel2=[[Albrecht z Valdštejna]]<br/>[[Jan Tserclaes Tilly]]|obrázok=Schlacht bei Lutter am Barenberge.jpg|popis=Bitka pri Lutteri z roku [[1626]] na dobovej rytine od neznámeho umelca.}} '''Bitka pri Lutteri''' bola vojenskou bitkou, ktorá sa odohrala dňa [[27. august|27. augusta]] roku [[1626]] pri meste Lutter am Barenberge a to medzi dánskou armádou ako protestantskou pod priamym velením kráľa [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristiána IV.]] na jednej strane a vojskom [[Katolícka liga|Katolíckej ligy]] na čele s vojvodom von Tillym na strane druhej. Vojenská bitka bola súčasťou [[Dánska vojna|dánskej etapy]] počas [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]. Skončila sa napokon vojenskou porážkou dánskej armády.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml.|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=182}}</ref> == Diplomatické podnecovanie == Politické kruhy na území [[Anglické kráľovstvo|Anglického kráľovstva]] boli doslova znepokojené náboženským dianím na území [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]]. Navyše anglický kráľ menom [[Jakub I. (Anglicko)|Jakub I.]] bol svokrom [[Fridrich V. (Falcko)|Fridricha V.]] ako falckého [[Kurfirst|kurfistu]], ktorý bol známy ako český „zimný“ kráľ. Anglický kráľ [[Jakub I. (Anglicko)|Jakub I.]] sa vyznačoval na diplomatickom poli svojou tvrdohlavosťou. Práve vďaka usilovnému navádzaniu v zahraničnej politike sa mu podarilo roku [[1625]] presvedčiť k vojenskému útoku [[Dánsko-Nórsko|Dánsko-Nórske kráľovstvo]]. == Z nemeckej vojny napokon celoeurópsky konflikt == Dánsky kráľ menom [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristián IV.]] sa vyznačoval na jednej strane ako chrabrý bojovník. Bol zároveň veľkorysý človek. Z konfesijného hľadiska vedel byť silne veriaci. Na druhej strane sa však vo vojenskej stránke prejavil ako amatér a zároveň ľahkomyseľný. Dočkal sa veľkej finančnej podpory zo strany diplomatov ale aj vyslancov z [[Anglické kráľovstvo|Anglického]] a [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskeho kráľovstva]] a takisto [[Republika siedmich spojených provincií|Nizozemska]]. Práve tento akt ho viedol k tomu, aby zhromaždil vojsko, ktoré malo vpochodovať smerom na územie [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]]. Týmto aktom sa napokon zmenila Tridsaťročná vojna z pôvodne náboženskej vojny v [[Krajiny českej koruny|Českom kráľovstve]] a na území [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]] vo vojnový konflikt na území celej [[Európa|Európy]]. == Sformovanie protichodných síl == Dánsky kráľ [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristián IV.]] si však vybral horšiu príležitosť. Proti nemu sa formovala katolícka armáda spriaznená s rakúskymi [[Habsburgovci|Habsburgovcami]] pod velením českého šľachtica [[Albrecht z Valdštejna|Albrechta Václava Eusebia z Valdštejna]]. Sám [[Albrecht z Valdštejna|Valdštejn]] zbohatol vďaka skonfiškovaniu majetkov protestantských šľachticov na území [[Čechy|Čiech]]. Navyše vlastnil veľkú časť z toho, čo bolo potrebné pre vedenie vojny a to od plukov až po manufaktúry na muníciu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ENGLUND|meno=Peter|titul=Nepokojná léta - Historie tricetileté války|vydanie=1|vydavateľ=NLN, s.r.o|miesto=Praha|rok=2000|isbn=80-7106-355-X|strany=57}}</ref> == Prológ útoku a jeho odraz == Dňa [[25. apríl|25. apríla]] roku [[1626]] rozprášila cisárska armáda pod velením [[Generalissimus|generalissima]] [[Albrecht z Valdštejna|Albrechta z Valdštejna]] pri meste [[Dessau]] vojenský zbor generála Mansfelda. Zvyšky porazených vojakov utieklo z bojového poľa smerom cez [[Sliezsko]] a [[Morava (región)|Moravu]] do [[Uhorsko|Uhorska]], kam boli prenasledovaní práve [[Albrecht z Valdštejna|Valdštejnovými]] ozbrojencami. O štyri mesiace neskôr, presnejšie dňa [[27. august|27. augusta]] roku [[1626]] sa strhol doslova krutý boj medzi armádou [[Katolícka liga|Katolíckej ligy]] pod velením [[Generalissimus|generalissima]] [[Albrecht z Valdštejna|Albrechta z Valdštejna]] a dánskou armádou, ktorej na bojisku velil sám kráľ [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristián IV.]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír et al|titul=Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-551-5611-8|strany=130}}</ref> Vojenská bitka sa skončila po dvoch hodinách náročných bojov napokon porážkou dánskej armády. Tá prišla o 1 000 vojakov a všetky delá.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SKŘIVAN|meno=Aleš|titul=Lexikon světových dějin 1492 – 1914|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Aleš Skřivan ml|miesto=Praha|rok=2002|isbn=80-86493-06-7|strany=182}}</ref> == Konečný úder a vyrovnanie == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Lübecká zmluva]]'' Ponížený dánsky kráľ menom [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristián IV.]] musel napokon roku [[1629]] uzavrieť s cisárom [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinandom II. Habsburským]] (* [[1578]] – † [[1637]]) a predstaviteľmi [[Katolícka liga|Katolíckej ligy]] [[Lübecká zmluva|mier]] v [[Lübeck|Lübecku]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ENGLUND|meno=Peter|titul=Nepokojná léta - Historie tricetileté války|vydanie=1|vydavateľ=NLN, s.r.o|miesto=Praha|rok=2000|isbn=80-7106-355-X|strany=58}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * SEGEŠ, Vladimír et al., (2020). ''Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť''. Bratislava: Ikar, a.s., 2020. <nowiki>ISBN 978-80-551-5611-8</nowiki>. * SKŘIVAN, Aleš, (2002). ''Lexikon světových dějin 1492'' ''&#x2013;'' ''1914''. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml., 2002. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Pozri aj == * [[Tridsaťročná vojna]] * [[Dánska vojna]] * [[Zoznam vojenských bitiek Tridsaťročnej vojny]] * [[Kristián IV. (Dánsko)]] == Zdroj == * ENGLUND, Peter, (2000). ''Nepokojná léta - Historie tricetileté války''. Praha: NLN, s.r.o., 2000. ISBN 80-7106-355-X. [[Kategória:Bitky tridsaťročnej vojny]] [[Kategória:Bitky Rímsko-nemeckej ríše]] [[Kategória:1626]] 3hdjp068snysmusjz6czuuh1ubnpi17 0 748358 8199301 2026-04-16T19:14:40Z Bakjb 236375 Vytvorené prekladom stránky „[[:cs:Special:Redirect/revision/25117438|Antonín František z Lambergu]]“ 8199301 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}}{{Infobox Osobnosť}}'''Anton František z Lambergu-Sprintzensteinu''' ({{V jazyku|deu|Anton Franz von Lamberg -Sprintzenstein}}; * [[2. august|2 august]] [[Diplomat|1740]][[1740|,]] [[Viedeň]]{{--}}† [[26. jún|26. júna]] [[1822]], [[Viedeň]]) bol [[Rakúska šľachta|rakúsky šľachtic]] zo [[Sprinzenstein|sprinzensteinskej]] línie rodu Lambergovcov, pôsobil ako cisársky [[diplomat]] a zberateľ umenia. == Život == [[Súbor:Christian_Kollonitsch_(Werkstatt)_Bildnis_Graf_Lamberg-Sprinzenstein_(unsicher).jpg|vľavo|náhľad|Portrét Antonína Františka z Lambergu-Sprinzensteinu, Christian Kollonitsch (1730 – 1802)]] Narodil sa vo [[Viedeň|Viedni]] ako syn [[František Anton z Lambergu-Sprintzensteinu|Františka de Paula Antonína]] a jeho druhej manželky grófky Márie Jozefy [[Esterháziovci|Esterháziovej z Galanty]]. Vstúpil do diplomatických služieb, potom strávil dva roky ako cisársky vyslanec na [[Turín|turínskom]] dvore a šesť rokov na rakúskom veľvyslanectve v [[Neapol|Neapole]]. Počas tohto obdobia sa venoval [[Archeológia|archeológii]] a zhromaždil viac ako päťsto starogréckych váz a ďalších starovekých predmetov. Tie neskôr v roku 1815 za 12 000 [[Rakúsky zlatý|florínov]] odpredal Kabinetu starožitností vo Viedni, ktoré je dnes súčasťou [[Kunsthistorisches Museum|Umeleckohistorického múzea]] vo Viedni. Vďaka svojmu zapáleniu pre archeológiu a starovekej kultúry sa v roku 1807 stal čestným členom viedenskej [[Akadémia výtvarných umení vo Viedni|Akadémie výtvarných umení]]. Po odchode z diplomatických služieb v roku 1818, daroval tej istej akadémii svoju zbierku obrazov starých majstrov, medzi ktorými boli diela [[Tiziano Vecelli|Tiziana]], [[Diego Rodríguez de Silva y Velázquez|Velázqueza]], [[Francesco Guardi|Guardiho]], [[Rembrandt|Rembrandta]], [[Jan van Goyen|Jana van Goyena]], [[Jacob van Ruisdael|Jacoba van Ruisdaela]] a ďalších. Jeho zbierka v súčasnosti tvorí jadro umeleckej galérie Akadémie výtvarných umení vo Viedni. Antonín František z Lambergu-Sprinzensteinu zomrel vo [[Viedeň|Viedni]] [[26. jún|26.]] [[26. jún|júna]] [[1822]]. <references /> == Externé odkazy == * <nowiki>{{</nowiki> [[Kategória:Úmrtia v 1822]] [[Kategória:Úmrtia 26. júna]] [[Kategória:Rakúski diplomati]] [[Kategória:Narodenia v 1740]] [[Kategória:Narodenia 2. augusta]] 4622ei5zcfnq5xuuxnzp53pe9ylvwvw 8199328 8199301 2026-04-16T20:04:03Z Bakjb 236375 nová 8199328 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Popis portrétu = Anton František z Lambergu-Sprintzensteinu, Christian Kollonitsch, [[Akadémia výtvarných umení vo Viedni]] | Meno = Anton František z Lambergu | Popis osoby = rakúsky diplomat a zberateľ umenia | Dátum narodenia = {{dn|1740|08|02}} | Miesto narodenia = [[Viedeň]] | Portrét = Christian Kollonitsch - Portrait of Anton Franz von Lamberg-Sprinzenstein, 1770..jpg | Dátum úmrtia = {{dúv|1822|06|26|1740|08|02}} | Miesto úmrtia = [[Viedeň]] | Rodičia = František Anton z Lambergu-Sprinzensteinu a Mária Jozefa Esterháziová z Galanty | Portál1 = Umenie }} '''Anton František z Lambergu-Sprintzensteinu''' ({{V jazyku|deu|Anton Franz von Lamberg -Sprintzenstein}}; * [[2. august|2 august]] [[Diplomat|1740]][[1740|,]] [[Viedeň]]{{--}}† [[26. jún|26. júna]] [[1822]], [[Viedeň]]) bol [[Rakúska šľachta|rakúsky šľachtic]] zo [[Sprinzenstein|sprinzensteinskej]] línie rodu [[Lambergovci|Lambergovcov]], pôsobil ako cisársky [[diplomat]] a zberateľ umenia. == Život == [[Súbor:Christian_Kollonitsch_(Werkstatt)_Bildnis_Graf_Lamberg-Sprinzenstein_(unsicher).jpg|vľavo|náhľad|Portrét Antonína Františka z Lambergu-Sprinzensteinu, Christian Kollonitsch (1730 – 1802)]] Narodil sa vo [[Viedeň|Viedni]] ako syn [[František Anton z Lambergu-Sprintzensteinu|Františka de Paula Antonína]] a jeho druhej manželky grófky Márie Jozefy [[Esterháziovci|Esterháziovej z Galanty]]. Vstúpil do diplomatických služieb, potom strávil dva roky ako cisársky vyslanec na [[Turín|turínskom]] dvore a šesť rokov na rakúskom veľvyslanectve v [[Neapol|Neapole]]. Počas tohto obdobia sa venoval [[Archeológia|archeológii]] a zhromaždil viac ako päťsto starogréckych váz a ďalších starovekých predmetov. Tie neskôr v roku 1815 za 12 000 [[Rakúsky zlatý|florínov]] odpredal Kabinetu starožitností vo Viedni, ktoré je dnes súčasťou [[Kunsthistorisches Museum|Umeleckohistorického múzea]] vo Viedni. Vďaka svojmu zapáleniu pre archeológiu a starovekej kultúry sa v roku 1807 stal čestným členom viedenskej [[Akadémia výtvarných umení vo Viedni|Akadémie výtvarných umení]]. Po odchode z diplomatických služieb v roku 1818, daroval tej istej akadémii svoju zbierku obrazov starých majstrov, medzi ktorými boli diela [[Tiziano Vecelli|Tiziana]], [[Diego Rodríguez de Silva y Velázquez|Velázqueza]], [[Francesco Guardi|Guardiho]], [[Rembrandt|Rembrandta]], [[Jan van Goyen|Jana van Goyena]], [[Jacob van Ruisdael|Jacoba van Ruisdaela]] a ďalších. Jeho zbierka v súčasnosti tvorí jadro umeleckej galérie Akadémie výtvarných umení vo Viedni.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Biographie|meno=Deutsche|titul=Lamberg-Sprinzenstein, Anton Franz Graf von - Deutsche Biographie|periodikum=www.deutsche-biographie.de|url=https://www.deutsche-biographie.de/sfz47515.html|dátum prístupu=2025-08-01|jazyk=de}}</ref> Antonín František z Lambergu-Sprinzensteinu zomrel vo [[Viedeň|Viedni]] [[26. jún|26.]] [[26. jún|júna]] [[1822]]. == Rodokmeň == {{Rodokmeň predkov |1 = Anton František z Lambergu |2 = František Anton z Lambergu |3 = Mária Jozefa Esterháziová |4 = [[Karol Jozef František z Lambergu]] |5 = Mária Františka Wadbursko-zeilská |6 = [[Jozef I. Esterházi]] |7 = Mária Oktávia z Gilleisa |8 = [[Leopold Jozef z Lambergu]] |9 = Katarína Eleonóra zo Sprinzensteinu |10 = [[Sebastián Wunibald Wadbursko-zeilský]] |11 = Mária Katarína zo Salm-Reifferscheidtu |12 = [[Pavol I. Esterházi]] |13 = [[Eva Tököliová]] |14 = Juraj Július z Gilleisa a Sonnbergu |15 = Sabína Kristína zo Starhembergu |16 = [[Ján František z Lambergu]] |17 = Mária Konštancia z Questenbergu |18 = [[Ferdinand Maximilín zo Sprinzensteinu]] |19 = |20 = [[Ján Jakub I. Waldbursko-zeilský]] |21 = Johana z Wolkenstein-Trostburgu |22 = [[Erich Adolf zo Salm-Reifferscheidtu]] |23 = [[Magdaléna Hesensko-kasselská]] |24 = [[Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)|Mikuláš Esterházi]] |25 = [[Kristína Ňáriová]] |26 = [[Štefan II. Tököli]] |27 = [[Mária Gyulaffyová]] |28 = Wolfgang Juraj z Gilleisa |29 = Izabela Rueberová z Pixendorfu |30 = [[Bartolomej III. zo Starhembergu]] |31 = Ester z Windisch-Graetza }} == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Citácia periodika|titul=[[BLKÖ]]:Lamberg, Anton Franz de Paula Graf – Wikisource|periodikum=de.wikisource.org|url=https://de.wikisource.org/wiki/BLK%C3%96:Lamberg,_Anton_Franz_de_Paula_Graf|dátum prístupu=2025-08-01|jazyk=de}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Antonín František z Lambergu|25117438}} {{Poradie |Meno = Anton František z Lambergu |Deň mesiac narodenia = 2. august |Rok narodenia = 1740 |Deň mesiac úmrtia = 26. jún |Rok úmrtia = 1822 |Dynastia = [[Lambergovci]] |Šablóny poradí = {{S-dip}} |Titul = [[Zoznam rakúskych vyslancov v Sardínskom kráľovstve|cisársky vyslanec v Turíne]] |Od = 1776 |Do = 1778 |Predchodca = [[Anton Henriquez de Ben]] |Nástupca = [[Anton Henriquez de Ben]] |Šablóny poradí2 = |Titul2 = [[Zoznam rakúskych vyslancov v Neapole|cisársky vyslanec v Neapole]] |Od2 = 1778 |Do2 = 1784 |Predchodca2 = [[Ján Jozef Mária Wilczek]] |Nástupca2 = [[Karl von Richecourt]] }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lambergu, Anton František z}} [[Kategória:Osobnosti z Viedne]] [[Kategória:Rakúski diplomati]] [[Kategória:Zberatelia umenia]] [[Kategória:Lambergovci|Anton František]] 686u7wdaa4axbeyrmjxotpljh8hxq3x 0 748359 8199304 2026-04-16T19:19:14Z Bakjb 236375 p 8199304 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich]] 1uq2fgwf90ham3k6vt9175tlk5n2mth 14 748360 8199316 2026-04-16T19:49:05Z ~2026-20335-96 290941 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:47 pred Kr.]] [[Kategória:Narodenia v 40. rokoch 1. storočia pred Kr.]]“ 8199316 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:47 pred Kr.]] [[Kategória:Narodenia v 40. rokoch 1. storočia pred Kr.]] f4apc17hh1smu4yqdv8tez5sjg2rh1g 14 748361 8199329 2026-04-16T20:05:14Z Bakjb 236375 nová kategória 8199329 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Zberatelia]] [[Kategória:Umenie]] 3hjzgy4lhsp5hpovzkko0x1rlb1swcm 8199330 8199329 2026-04-16T20:05:36Z Bakjb 236375 zmena poradia v [[Kategória:Zberatelia]]: "umenie" pomocou použitia HotCat 8199330 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Zberatelia|umenie]] [[Kategória:Umenie]] 0imtv7uoblbbqenm6asjjjzxcxra4lj 14 748362 8199331 2026-04-16T20:07:09Z Bakjb 236375 nová kategória 8199331 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Šľachtické rody v Rakúsku]] bq6k868ktmp56orxn2jmqk4h1iuujnk 1 748363 8199332 2026-04-16T20:08:17Z Bakjb 236375 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8199332 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8199333 8199332 2026-04-16T20:08:40Z Bakjb 236375 krajina 8199333 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 |krajina=Rakúsko }} gb40xxs83l1z0l5abquhkg8sybbcl2v 3 748364 8199335 2026-04-16T20:11:37Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8199335 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:11, 16. apríl 2026 (UTC) jh1y4t91kkwjfiipimtdhjw4ylagag9 0 748365 8199336 2026-04-16T20:14:37Z Bakjb 236375 p 8199336 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Ptolemaios XV.]] 4a2gqvlyi3f100k3jz5dextux0vhyxr 0 748366 8199337 2026-04-16T20:14:52Z Bakjb 236375 p 8199337 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Ptolemaios XV.]] 4a2gqvlyi3f100k3jz5dextux0vhyxr 0 748367 8199338 2026-04-16T20:15:13Z Bakjb 236375 p 8199338 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Ptolemaios XV.]] 4a2gqvlyi3f100k3jz5dextux0vhyxr 0 748368 8199339 2026-04-16T20:17:52Z Bakjb 236375 p 8199339 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Ptolemaios XV.]] 4a2gqvlyi3f100k3jz5dextux0vhyxr 0 748369 8199340 2026-04-16T20:19:28Z Bakjb 236375 p 8199340 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Ptolemaios XV.]] 4a2gqvlyi3f100k3jz5dextux0vhyxr 0 748370 8199348 2026-04-16T20:46:10Z ~2026-23690-99 292199 Pridanie informácií o známej osobnosti/speváčke na SR, keďže stránka bola prázdna 8199348 wikitext text/x-wiki Sara Rikas, vlastným menom Sára Štoselová, je slovenská speváčka, rapperka a autorka pôsobiaca na česko-slovenskej hudobnej scéne. Patrí medzi výrazné nové mená modernej popovej, R&B a rapovej hudby. Na hudobnej scéne sa začala výraznejšie presadzovať okolo roku 2024, keď sa stala prvou ženskou interpretkou v česko-slovenskom hudobnom vydavateľstve Milion+. Jej tvorba je charakteristická kombináciou melodického spevu a rapu, pričom tematicky sa venuje najmä osobným skúsenostiam, vzťahom a identite mladej generácie. Počas svojej kariéry spolupracovala s viacerými známymi interpretmi českej a slovenskej scény, ako sú Yzomandias, Nik Tendo či Viktor Sheen. Medzi jej známe skladby patria napríklad „Talk2me“ a „Všade vidíš mňa“, ktoré zaznamenali výrazný úspech na streamovacích platformách. V roku 2025 vydala debutový album s názvom ''Ja, Sára'', ktorý sa stretol s pozitívnym ohlasom a umiestnil sa na popredných priečkach hudobných rebríčkov na Slovensku aj v Česku. Jej rastúca popularita jej priniesla aj medzinárodnú pozornosť, vrátane účasti v kampani Spotify Equal, v rámci ktorej sa objavila na billboarde na newyorskom Times Square. Sara Rikas je považovaná za jednu z najvýraznejších predstaviteliek nastupujúcej generácie umelcov na česko-slovenskej hudobnej scéne. 6h9dz6q26hmi3cjqjlw69i790szpbjk 8199357 8199348 2026-04-16T20:53:28Z Pe3kZA 39673 urgent 8199357 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260416}} {{Významnosť}} '''Sara Rikas''', vlastným menom Sára Štoselová, je slovenská speváčka, rapperka a autorka pôsobiaca na česko-slovenskej hudobnej scéne. Patrí medzi výrazné nové mená modernej popovej, R&B a rapovej hudby. Na hudobnej scéne sa začala výraznejšie presadzovať okolo roku 2024, keď sa stala prvou ženskou interpretkou v česko-slovenskom hudobnom vydavateľstve Milion+. Jej tvorba je charakteristická kombináciou melodického spevu a rapu, pričom tematicky sa venuje najmä osobným skúsenostiam, vzťahom a identite mladej generácie. Počas svojej kariéry spolupracovala s viacerými známymi interpretmi českej a slovenskej scény, ako sú Yzomandias, Nik Tendo či Viktor Sheen. Medzi jej známe skladby patria napríklad „Talk2me“ a „Všade vidíš mňa“, ktoré zaznamenali výrazný úspech na streamovacích platformách. V roku 2025 vydala debutový album s názvom ''Ja, Sára'', ktorý sa stretol s pozitívnym ohlasom a umiestnil sa na popredných priečkach hudobných rebríčkov na Slovensku aj v Česku. Jej rastúca popularita jej priniesla aj medzinárodnú pozornosť, vrátane účasti v kampani Spotify Equal, v rámci ktorej sa objavila na billboarde na newyorskom Times Square. Sara Rikas je považovaná za jednu z najvýraznejších predstaviteliek nastupujúcej generácie umelcov na česko-slovenskej hudobnej scéne. 2x03rwyw1ca5t02mckx2zr6rc0qhg0b 8199371 8199357 2026-04-16T21:00:55Z ~2026-23690-99 292199 datum narodenia 8199371 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260416}} {{Významnosť}} '''Sara Rikas''' (vlastným menom '''Sára Štoselová''';*20. september 2001, Slovensko) , je slovenská speváčka, rapperka a autorka pôsobiaca na česko-slovenskej hudobnej scéne. Patrí medzi výrazné nové mená modernej popovej, R&B a rapovej hudby. Na hudobnej scéne sa začala výraznejšie presadzovať okolo roku 2024, keď sa stala prvou ženskou interpretkou v česko-slovenskom hudobnom vydavateľstve Milion+. Jej tvorba je charakteristická kombináciou melodického spevu a rapu, pričom tematicky sa venuje najmä osobným skúsenostiam, vzťahom a identite mladej generácie. Počas svojej kariéry spolupracovala s viacerými známymi interpretmi českej a slovenskej scény, ako sú Yzomandias, Nik Tendo či Viktor Sheen. Medzi jej známe skladby patria napríklad „Talk2me“ a „Všade vidíš mňa“, ktoré zaznamenali výrazný úspech na streamovacích platformách. V roku 2025 vydala debutový album s názvom ''Ja, Sára'', ktorý sa stretol s pozitívnym ohlasom a umiestnil sa na popredných priečkach hudobných rebríčkov na Slovensku aj v Česku. Jej rastúca popularita jej priniesla aj medzinárodnú pozornosť, vrátane účasti v kampani Spotify Equal, v rámci ktorej sa objavila na billboarde na newyorskom Times Square. Sara Rikas je považovaná za jednu z najvýraznejších predstaviteliek nastupujúcej generácie umelcov na česko-slovenskej hudobnej scéne. lc77qph8fa6yzfukkunowhq60pzfbdt 8199373 8199371 2026-04-16T21:01:18Z ~2026-23690-99 292199 format 8199373 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260416}} {{Významnosť}} '''Sara Rikas''' (vlastným menom '''Sára Štoselová'''; * 20. september 2001, Slovensko), je slovenská speváčka, rapperka a autorka pôsobiaca na česko-slovenskej hudobnej scéne. Patrí medzi výrazné nové mená modernej popovej, R&B a rapovej hudby. Na hudobnej scéne sa začala výraznejšie presadzovať okolo roku 2024, keď sa stala prvou ženskou interpretkou v česko-slovenskom hudobnom vydavateľstve Milion+. Jej tvorba je charakteristická kombináciou melodického spevu a rapu, pričom tematicky sa venuje najmä osobným skúsenostiam, vzťahom a identite mladej generácie. Počas svojej kariéry spolupracovala s viacerými známymi interpretmi českej a slovenskej scény, ako sú Yzomandias, Nik Tendo či Viktor Sheen. Medzi jej známe skladby patria napríklad „Talk2me“ a „Všade vidíš mňa“, ktoré zaznamenali výrazný úspech na streamovacích platformách. V roku 2025 vydala debutový album s názvom ''Ja, Sára'', ktorý sa stretol s pozitívnym ohlasom a umiestnil sa na popredných priečkach hudobných rebríčkov na Slovensku aj v Česku. Jej rastúca popularita jej priniesla aj medzinárodnú pozornosť, vrátane účasti v kampani Spotify Equal, v rámci ktorej sa objavila na billboarde na newyorskom Times Square. Sara Rikas je považovaná za jednu z najvýraznejších predstaviteliek nastupujúcej generácie umelcov na česko-slovenskej hudobnej scéne. 2u3ydjaffkpai7oytieup8prl2lo7vi 8199385 8199373 2026-04-16T21:06:31Z ~2026-23690-99 292199 referencie 8199385 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260416}} {{Významnosť}} '''Sara Rikas''' (vlastným menom '''Sára Štoselová'''; * 20. september 2001, Slovensko), je slovenská speváčka, rapperka a autorka pôsobiaca na česko-slovenskej hudobnej scéne. Patrí medzi výrazné nové mená modernej popovej, R&B a rapovej hudby. Na hudobnej scéne sa začala výraznejšie presadzovať okolo roku 2024, keď sa stala prvou ženskou interpretkou v česko-slovenskom hudobnom vydavateľstve Milion+<ref>https://www.facebook.com/funradioslovensko/posts/-slovensk%C3%A1-spev%C3%A1%C4%8Dka-a-raperka-sara-rikas-sa-v-roku-2024-stala-prvou-%C5%BEenskou-%C4%8Dlen/1190428932525313/</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydavateľstvo Milion Plus má svoju prvú ženskú členku. Je ňou slovenská raperka a speváčka | url = https://refresher.sk/161535-Vydavatelstvo-Milion-Plus-ma-svoju-prvu-zensku-clenku-Je-nou-slovenska-raperka-a-spevacka/gallery/amp | vydavateľ = refresher.sk | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk | priezvisko = REFRESHER}}</ref>. Jej tvorba je charakteristická kombináciou melodického spevu a rapu, pričom tematicky sa venuje najmä osobným skúsenostiam, vzťahom a identite mladej generácie. Počas svojej kariéry spolupracovala s viacerými známymi interpretmi českej a slovenskej scény, ako sú Yzomandias, Nik Tendo či Viktor Sheen<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Toto spojenie musíš počuť: Sara Rikas si na skvelú novinku pozvala Viktora Sheena | url = https://hashtag.zoznam.sk/sara-rikas-feat-viktor-sheen/ | dátum vydania = 2024-12-12 | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Webikon.sk | meno2 = #Stano | priezvisko2 = Fatul}}</ref>. Medzi jej známe skladby patria napríklad „Talk2me“ a „Všade vidíš mňa“, ktoré zaznamenali výrazný úspech na streamovacích platformách. V roku 2025 vydala debutový album s názvom ''Ja, Sára''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sara Rikas vydala svoj debutový album „Ja, Sára“. Z jej intímnej spovede behá mráz po tele | url = https://refresher.sk/180719-Sara-Rikas-vydala-svoj-debutovy-album-Ja-Sara-Z-jej-intimnej-spovede-beha-mraz-po-tele-Recenzia | vydavateľ = refresher.sk | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk | priezvisko = REFRESHER}}</ref>, ktorý sa stretol s pozitívnym ohlasom a umiestnil sa na popredných priečkach hudobných rebríčkov na Slovensku aj v Česku. Jej rastúca popularita jej priniesla aj medzinárodnú pozornosť, vrátane účasti v kampani Spotify Equal<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalší úspech Slovenky na Times Square! Kampaň Equal plní hudobné sny | url = https://kamdomesta.sk/tlacove-spravy/dalsi-uspech-slovenky-na-times-square-kampan-equal-plni-hudobne-sny | vydavateľ = Kamdomesta.sk | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk}}</ref>, v rámci ktorej sa objavila na billboarde na newyorskom Times Square. Sara Rikas je považovaná za jednu z najvýraznejších predstaviteliek nastupujúcej generácie umelcov na česko-slovenskej hudobnej scéne. 4px2n7hdq3n8y09r814bzx2pasvxjq0 8199403 8199385 2026-04-16T21:13:51Z ~2026-23690-99 292199 doplnenie diskografie 8199403 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260416}} {{Významnosť}} '''Sara Rikas''' (vlastným menom '''Sára Štoselová'''; * 20. september 2001, Slovensko), je slovenská speváčka, rapperka a autorka pôsobiaca na česko-slovenskej hudobnej scéne. Patrí medzi výrazné nové mená modernej popovej, R&B a rapovej hudby. Na hudobnej scéne sa začala výraznejšie presadzovať okolo roku 2024, keď sa stala prvou ženskou interpretkou v česko-slovenskom hudobnom vydavateľstve Milion+<ref>https://www.facebook.com/funradioslovensko/posts/-slovensk%C3%A1-spev%C3%A1%C4%8Dka-a-raperka-sara-rikas-sa-v-roku-2024-stala-prvou-%C5%BEenskou-%C4%8Dlen/1190428932525313/</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydavateľstvo Milion Plus má svoju prvú ženskú členku. Je ňou slovenská raperka a speváčka | url = https://refresher.sk/161535-Vydavatelstvo-Milion-Plus-ma-svoju-prvu-zensku-clenku-Je-nou-slovenska-raperka-a-spevacka/gallery/amp | vydavateľ = refresher.sk | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk | priezvisko = REFRESHER}}</ref>. Jej tvorba je charakteristická kombináciou melodického spevu a rapu, pričom tematicky sa venuje najmä osobným skúsenostiam, vzťahom a identite mladej generácie. Počas svojej kariéry spolupracovala s viacerými známymi interpretmi českej a slovenskej scény, ako sú Yzomandias, Nik Tendo či Viktor Sheen<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Toto spojenie musíš počuť: Sara Rikas si na skvelú novinku pozvala Viktora Sheena | url = https://hashtag.zoznam.sk/sara-rikas-feat-viktor-sheen/ | dátum vydania = 2024-12-12 | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Webikon.sk | meno2 = #Stano | priezvisko2 = Fatul}}</ref>. Medzi jej známe skladby patria napríklad „Talk2me“ a „Všade vidíš mňa“, ktoré zaznamenali výrazný úspech na streamovacích platformách. V roku 2025 vydala debutový album s názvom ''Ja, Sára''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sara Rikas vydala svoj debutový album „Ja, Sára“. Z jej intímnej spovede behá mráz po tele | url = https://refresher.sk/180719-Sara-Rikas-vydala-svoj-debutovy-album-Ja-Sara-Z-jej-intimnej-spovede-beha-mraz-po-tele-Recenzia | vydavateľ = refresher.sk | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk | priezvisko = REFRESHER}}</ref>, ktorý sa stretol s pozitívnym ohlasom a umiestnil sa na popredných priečkach hudobných rebríčkov na Slovensku aj v Česku. Jej rastúca popularita jej priniesla aj medzinárodnú pozornosť, vrátane účasti v kampani Spotify Equal<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalší úspech Slovenky na Times Square! Kampaň Equal plní hudobné sny | url = https://kamdomesta.sk/tlacove-spravy/dalsi-uspech-slovenky-na-times-square-kampan-equal-plni-hudobne-sny | vydavateľ = Kamdomesta.sk | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk}}</ref>, v rámci ktorej sa objavila na billboarde na newyorskom Times Square. Sara Rikas je považovaná za jednu z najvýraznejších predstaviteliek nastupujúcej generácie umelcov na česko-slovenskej hudobnej scéne. == Diskografia == === Štúdiové albumy === '''Ja, sára (2025)''' # Stále som (2:38) # Tempo za 2 [feat. Raphael] (3:07) # Feel my love (2:28) # Eufória (2:47) # Talk2me [feat. Yzomandias] (2:43) # Ži pre môj svet (3:10) # Ups and downs (2:15) # Iné Plemená [feat. Viktor Sheen] (3:07) # Cigarety [feat. Matej Turcer] (4:41) == Referencie == 4hgvgnyweec6bh8fuf9n7mjthzg1ouk 8199418 8199403 2026-04-16T21:23:32Z ~2026-23690-99 292199 osobnostny profil 8199418 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260416}} {{Významnosť}}{{Infobox Osobnosť | Meno = Sára Štoselová | Popis osoby = Slovenská speváčka, rapperka a autorka | Dátum narodenia = 20. september 2001 | Aktívne roky = 2023 - súčasnosť | Miesto narodenia = Slovensko | Iné mená = Sara Rikas | Portrét = https://www.hudb.sk/images/f/fe/Sara_Rikas.jpg | Portál1 = Hudba }} '''Sara Rikas''' (vlastným menom '''Sára Štoselová'''; * 20. september 2001, Slovensko), je slovenská speváčka, rapperka a autorka pôsobiaca na česko-slovenskej hudobnej scéne. Patrí medzi výrazné nové mená modernej popovej, R&B a rapovej hudby. Na hudobnej scéne sa začala výraznejšie presadzovať okolo roku 2024, keď sa stala prvou ženskou interpretkou v česko-slovenskom hudobnom vydavateľstve Milion+<ref>https://www.facebook.com/funradioslovensko/posts/-slovensk%C3%A1-spev%C3%A1%C4%8Dka-a-raperka-sara-rikas-sa-v-roku-2024-stala-prvou-%C5%BEenskou-%C4%8Dlen/1190428932525313/</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydavateľstvo Milion Plus má svoju prvú ženskú členku. Je ňou slovenská raperka a speváčka | url = https://refresher.sk/161535-Vydavatelstvo-Milion-Plus-ma-svoju-prvu-zensku-clenku-Je-nou-slovenska-raperka-a-spevacka/gallery/amp | vydavateľ = refresher.sk | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk | priezvisko = REFRESHER}}</ref>. Jej tvorba je charakteristická kombináciou melodického spevu a rapu, pričom tematicky sa venuje najmä osobným skúsenostiam, vzťahom a identite mladej generácie. Počas svojej kariéry spolupracovala s viacerými známymi interpretmi českej a slovenskej scény, ako sú Yzomandias, Nik Tendo či Viktor Sheen<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Toto spojenie musíš počuť: Sara Rikas si na skvelú novinku pozvala Viktora Sheena | url = https://hashtag.zoznam.sk/sara-rikas-feat-viktor-sheen/ | dátum vydania = 2024-12-12 | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Webikon.sk | meno2 = #Stano | priezvisko2 = Fatul}}</ref>. Medzi jej známe skladby patria napríklad „Talk2me“ a „Všade vidíš mňa“, ktoré zaznamenali výrazný úspech na streamovacích platformách. V roku 2025 vydala debutový album s názvom ''Ja, Sára''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sara Rikas vydala svoj debutový album „Ja, Sára“. Z jej intímnej spovede behá mráz po tele | url = https://refresher.sk/180719-Sara-Rikas-vydala-svoj-debutovy-album-Ja-Sara-Z-jej-intimnej-spovede-beha-mraz-po-tele-Recenzia | vydavateľ = refresher.sk | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk | priezvisko = REFRESHER}}</ref>, ktorý sa stretol s pozitívnym ohlasom a umiestnil sa na popredných priečkach hudobných rebríčkov na Slovensku aj v Česku. Jej rastúca popularita jej priniesla aj medzinárodnú pozornosť, vrátane účasti v kampani Spotify Equal<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalší úspech Slovenky na Times Square! Kampaň Equal plní hudobné sny | url = https://kamdomesta.sk/tlacove-spravy/dalsi-uspech-slovenky-na-times-square-kampan-equal-plni-hudobne-sny | vydavateľ = Kamdomesta.sk | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk}}</ref>, v rámci ktorej sa objavila na billboarde na newyorskom Times Square. Sara Rikas je považovaná za jednu z najvýraznejších predstaviteliek nastupujúcej generácie umelcov na česko-slovenskej hudobnej scéne. == Diskografia == === Štúdiové albumy === '''Ja, sára (2025)''' # Stále som (2:38) # Tempo za 2 [feat. Raphael] (3:07) # Feel my love (2:28) # Eufória (2:47) # Talk2me [feat. Yzomandias] (2:43) # Ži pre môj svet (3:10) # Ups and downs (2:15) # Iné Plemená [feat. Viktor Sheen] (3:07) # Cigarety [feat. Matej Turcer] (4:41) == Referencie == oy83fe6zb7xfypu3klj95fd6ig2fhkq 8199420 8199418 2026-04-16T21:28:15Z ~2026-23690-99 292199 /* Štúdiové albumy */ 8199420 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260416}} {{Významnosť}}{{Infobox Osobnosť | Meno = Sára Štoselová | Popis osoby = Slovenská speváčka, rapperka a autorka | Dátum narodenia = 20. september 2001 | Aktívne roky = 2023 - súčasnosť | Miesto narodenia = Slovensko | Iné mená = Sara Rikas | Portrét = https://www.hudb.sk/images/f/fe/Sara_Rikas.jpg | Portál1 = Hudba }} '''Sara Rikas''' (vlastným menom '''Sára Štoselová'''; * 20. september 2001, Slovensko), je slovenská speváčka, rapperka a autorka pôsobiaca na česko-slovenskej hudobnej scéne. Patrí medzi výrazné nové mená modernej popovej, R&B a rapovej hudby. Na hudobnej scéne sa začala výraznejšie presadzovať okolo roku 2024, keď sa stala prvou ženskou interpretkou v česko-slovenskom hudobnom vydavateľstve Milion+<ref>https://www.facebook.com/funradioslovensko/posts/-slovensk%C3%A1-spev%C3%A1%C4%8Dka-a-raperka-sara-rikas-sa-v-roku-2024-stala-prvou-%C5%BEenskou-%C4%8Dlen/1190428932525313/</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydavateľstvo Milion Plus má svoju prvú ženskú členku. Je ňou slovenská raperka a speváčka | url = https://refresher.sk/161535-Vydavatelstvo-Milion-Plus-ma-svoju-prvu-zensku-clenku-Je-nou-slovenska-raperka-a-spevacka/gallery/amp | vydavateľ = refresher.sk | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk | priezvisko = REFRESHER}}</ref>. Jej tvorba je charakteristická kombináciou melodického spevu a rapu, pričom tematicky sa venuje najmä osobným skúsenostiam, vzťahom a identite mladej generácie. Počas svojej kariéry spolupracovala s viacerými známymi interpretmi českej a slovenskej scény, ako sú Yzomandias, Nik Tendo či Viktor Sheen<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Toto spojenie musíš počuť: Sara Rikas si na skvelú novinku pozvala Viktora Sheena | url = https://hashtag.zoznam.sk/sara-rikas-feat-viktor-sheen/ | dátum vydania = 2024-12-12 | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Webikon.sk | meno2 = #Stano | priezvisko2 = Fatul}}</ref>. Medzi jej známe skladby patria napríklad „Talk2me“ a „Všade vidíš mňa“, ktoré zaznamenali výrazný úspech na streamovacích platformách. V roku 2025 vydala debutový album s názvom ''Ja, Sára''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sara Rikas vydala svoj debutový album „Ja, Sára“. Z jej intímnej spovede behá mráz po tele | url = https://refresher.sk/180719-Sara-Rikas-vydala-svoj-debutovy-album-Ja-Sara-Z-jej-intimnej-spovede-beha-mraz-po-tele-Recenzia | vydavateľ = refresher.sk | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk | priezvisko = REFRESHER}}</ref>, ktorý sa stretol s pozitívnym ohlasom a umiestnil sa na popredných priečkach hudobných rebríčkov na Slovensku aj v Česku. Jej rastúca popularita jej priniesla aj medzinárodnú pozornosť, vrátane účasti v kampani Spotify Equal<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalší úspech Slovenky na Times Square! Kampaň Equal plní hudobné sny | url = https://kamdomesta.sk/tlacove-spravy/dalsi-uspech-slovenky-na-times-square-kampan-equal-plni-hudobne-sny | vydavateľ = Kamdomesta.sk | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk}}</ref>, v rámci ktorej sa objavila na billboarde na newyorskom Times Square. Sara Rikas je považovaná za jednu z najvýraznejších predstaviteliek nastupujúcej generácie umelcov na česko-slovenskej hudobnej scéne. == Diskografia == {{Infobox album|Interpret=Sara Rikas|Názov=Ja, Sára|Dátum vydania=2025|Žáner=RnB, Rap, Hip-hop, Pop|Vydavateľ=Milion+|Obrázok albumu=https://i.scdn.co/image/ab67616d0000b27303ccd9623130ad06aeca8e71|Typ=Štúdiový album}} === Štúdiové albumy === '''Ja, sára (2025)''' # Stále som (2:38) # Tempo za 2 [feat. Raphael] (3:07) # Feel my love (2:28) # Eufória (2:47) # Talk2me [feat. Yzomandias] (2:43) # Ži pre môj svet (3:10) # Ups and downs (2:15) # Iné Plemená [feat. Viktor Sheen] (3:07) # Cigarety [feat. Matej Turcer] (4:41) == Referencie == 17dk0wg9gdyhraeebkmifrt8f0l4wiu 8199421 8199420 2026-04-16T21:30:07Z ~2026-23690-99 292199 fix maly 8199421 wikitext text/x-wiki {{Významnosť}}{{Infobox Osobnosť | Meno = Sara Rikas | Popis osoby = Slovenská speváčka, rapperka a autorka | Dátum narodenia = 20. september 2001 | Aktívne roky = 2023 - súčasnosť | Miesto narodenia = Slovensko | Portrét = https://www.hudb.sk/images/f/fe/Sara_Rikas.jpg | Portál1 = Hudba | Rodné meno = Sára Štoselová }} '''Sara Rikas''' (vlastným menom '''Sára Štoselová'''; * 20. september 2001, Slovensko), je slovenská speváčka, rapperka a autorka pôsobiaca na česko-slovenskej hudobnej scéne. Patrí medzi výrazné nové mená modernej popovej, R&B a rapovej hudby. Na hudobnej scéne sa začala výraznejšie presadzovať okolo roku 2024, keď sa stala prvou ženskou interpretkou v česko-slovenskom hudobnom vydavateľstve Milion+<ref>https://www.facebook.com/funradioslovensko/posts/-slovensk%C3%A1-spev%C3%A1%C4%8Dka-a-raperka-sara-rikas-sa-v-roku-2024-stala-prvou-%C5%BEenskou-%C4%8Dlen/1190428932525313/</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vydavateľstvo Milion Plus má svoju prvú ženskú členku. Je ňou slovenská raperka a speváčka | url = https://refresher.sk/161535-Vydavatelstvo-Milion-Plus-ma-svoju-prvu-zensku-clenku-Je-nou-slovenska-raperka-a-spevacka/gallery/amp | vydavateľ = refresher.sk | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk | priezvisko = REFRESHER}}</ref>. Jej tvorba je charakteristická kombináciou melodického spevu a rapu, pričom tematicky sa venuje najmä osobným skúsenostiam, vzťahom a identite mladej generácie. Počas svojej kariéry spolupracovala s viacerými známymi interpretmi českej a slovenskej scény, ako sú Yzomandias, Nik Tendo či Viktor Sheen<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Toto spojenie musíš počuť: Sara Rikas si na skvelú novinku pozvala Viktora Sheena | url = https://hashtag.zoznam.sk/sara-rikas-feat-viktor-sheen/ | dátum vydania = 2024-12-12 | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Webikon.sk | meno2 = #Stano | priezvisko2 = Fatul}}</ref>. Medzi jej známe skladby patria napríklad „Talk2me“ a „Všade vidíš mňa“, ktoré zaznamenali výrazný úspech na streamovacích platformách. V roku 2025 vydala debutový album s názvom ''Ja, Sára''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sara Rikas vydala svoj debutový album „Ja, Sára“. Z jej intímnej spovede behá mráz po tele | url = https://refresher.sk/180719-Sara-Rikas-vydala-svoj-debutovy-album-Ja-Sara-Z-jej-intimnej-spovede-beha-mraz-po-tele-Recenzia | vydavateľ = refresher.sk | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk | priezvisko = REFRESHER}}</ref>, ktorý sa stretol s pozitívnym ohlasom a umiestnil sa na popredných priečkach hudobných rebríčkov na Slovensku aj v Česku. Jej rastúca popularita jej priniesla aj medzinárodnú pozornosť, vrátane účasti v kampani Spotify Equal<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalší úspech Slovenky na Times Square! Kampaň Equal plní hudobné sny | url = https://kamdomesta.sk/tlacove-spravy/dalsi-uspech-slovenky-na-times-square-kampan-equal-plni-hudobne-sny | vydavateľ = Kamdomesta.sk | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = sk}}</ref>, v rámci ktorej sa objavila na billboarde na newyorskom Times Square. Sara Rikas je považovaná za jednu z najvýraznejších predstaviteliek nastupujúcej generácie umelcov na česko-slovenskej hudobnej scéne.{{urgentne upraviť|20260416}} == Diskografia == {{Infobox album|Interpret=Sara Rikas|Názov=Ja, Sára|Dátum vydania=2025|Žáner=RnB, Rap, Hip-hop, Pop|Vydavateľ=Milion+|Obrázok albumu=https://i.scdn.co/image/ab67616d0000b27303ccd9623130ad06aeca8e71|Typ=Štúdiový album}} === Štúdiové albumy === '''Ja, sára (2025)''' # Stále som (2:38) # Tempo za 2 [feat. Raphael] (3:07) # Feel my love (2:28) # Eufória (2:47) # Talk2me [feat. Yzomandias] (2:43) # Ži pre môj svet (3:10) # Ups and downs (2:15) # Iné Plemená [feat. Viktor Sheen] (3:07) # Cigarety [feat. Matej Turcer] (4:41) == Referencie == qxlbgfynbnr6omr6nkcdxs3kry4wk17 0 748371 8199355 2026-04-16T20:52:02Z Dobrovolnylucifer 186936 Vytvorená stránka „{{Infobox Hokejista|Meno=Jack Campbell|Štátna príslušnosť=USA|Portrét=E99A2393jpg 23186437360 l - 50574524786.jpg|Dátum narodenia={{dnv|1992|1|9}}|Miesto narodenia=[[Port Huron]], [[Michigan]], [[Spojené štáty]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=|Váha=|Draft=1. kolo, 11. celkovo, 2010{{break}} [[Dallas Stars]]|Rok1=2012|Rok2=2025|Popis=|Tím=|Hral za=''[[NHL]]''{{break}} [[Dallas Stars]] (2013){{break}} [[Los Angeles Kings]] (2016-2020){{bre…“ 8199355 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Jack Campbell|Štátna príslušnosť=USA|Portrét=E99A2393jpg 23186437360 l - 50574524786.jpg|Dátum narodenia={{dnv|1992|1|9}}|Miesto narodenia=[[Port Huron]], [[Michigan]], [[Spojené štáty]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=|Váha=|Draft=1. kolo, 11. celkovo, 2010{{break}} [[Dallas Stars]]|Rok1=2012|Rok2=2025|Popis=|Tím=|Hral za=''[[NHL]]''{{break}} [[Dallas Stars]] (2013){{break}} [[Los Angeles Kings]] (2016-2020){{break}} [[Toronto Maple Leafs]] (2020-2022){{break}} [[Edmonton Oilers]] (2022-2024){{break}}{{break}} ''[[AHL]]''{{break}} [[Texas Stars]] (2012-2016){{break}} [[Ontario Reign]] (2016-2019){{break}} [[Bakersfield Condors]] (2023-2024){{break}} [[Grand Rapids Griffins]] (2024-2025){{break}}{{break}} ''[[ECHL]]''{{break}} [[Idaho Steelheads]] (2014-2016)}}{{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{USA|lh|1}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvá sveta do 18 rokov]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2009|2009]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2010|2010]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvá sveta do 20 rokov]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2010|2010]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2011|2011]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji |Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|2015]]</center>|}} {{Infobox koniec}}'''Jack Campbell''' (*9. január, 1992, [[Port Huron]], [[Michigan]], [[Spojené štáty]]) je americký bývalý profesionálny hokejový brankár. Preslávil sa najmä pôsobením v klube [[Toronto Maple Leafs]] v [[National Hockey League]]. Má početné úspechy v juniorskom reprezentačnom hokeji. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jack Campbell - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/20709/jack-campbell | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-04-16}}</ref> == Kariéra == Jack Campbell patril k najvýraznejším talentom amerického hokeja. Pôsobil v elitných juniorských ligách [[USHL]] a [[OHL]]. Úspechy zbieral skôr v juniorskom reprezentačnom hokeji, za čo v roku 2010 získal ocenenie pre najlepšieho amerického mládežníckeho brankára: ''Dave Peterson Award.'' V roku 2010 bol draftovaný do [[NHL]] klubom [[Dallas Stars]], už v 1. kole (celkovo ako 11.), čím sa stal najvyššie draftovaným brankárom daného ročníka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Draft 2010 - Every Pick by Team | url = https://www.eliteprospects.com/draft/nhl-entry-draft/2010 | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-04-16}}</ref> Do seniorského hokeja vstúpil v roku 2012, keď začal nastupovať v afiliáte [[Dallas Stars|Dallasu Stars]] - [[Texas Stars]], ktorý pôsobili v [[American Hockey League]]. V roku 2014 s Texasom získal [[Calder Cup]]. V organizácii Stars Campbell figuroval až do roku 2016, ale drvivú väčšinu času strávil v [[AHL]] a [[ECHL]]. Za prvý tím odchytal iba jediný zápas, svoj debut. Odohral sa 20. októbra 2013 proti [[Anaheim Ducks|Anaheimu Ducks]]. V zápase Campbell čelil 47 strelám, z ktorých inkasoval 6 gólov. V zápase, v drese Ducks, debutoval taktiež ďalší brankár -[[Frederik Andersen]]. Stars zápas prehrali 3:6.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jack Campbell | url = https://hockeygoalies.org/bio/campbell.html | vydavateľ = hockeygoalies.org | dátum prístupu = 2026-04-16}}</ref> V lete 2016 Campbella Stars vymenili do [[Los Angeles Kings]] za obrancu [[Nick Ebert|Nicka Eberta]]. Aj v organizácii Kings pôsobil v prvých dvoch sezónach prevažne v [[AHL]], v tíme [[Ontario Reign]]. Jeho výkonnosť sa oproti pôsobeniu v Texase zlepšila a v roku 2017 si zahral aj v [[AHL All-Star Game]]. V prvom tíme dostával najskôr šance iba sporadicky, keď pri zranení jednotky Kings [[Jonathan Quick|Jonathana Quicka]] ho zastupovali [[Peter Budaj]], [[Cal Petersen]] a [[Jeff Zatkoff]]. Až v setóne 2018/2019 dostal skutočnú príležitosť v [[NHL]], keď z pozície náhradníka vytlačil Petersena a v 31 zápasoch si udržal až 92,8% úspešnosť zákrokov. Ako "dvojka" pokračoval aj v sezóne 2019/2020, ale Kings sa ho napokon pred prestupovou uzávierkou rozhodli vymeniť. V tíme ostal tandem Quick-Petersen a Campbell sa sťahoval do [[Toronto Maple Leafs|Toronta Maple Leafs]]. V Toronte Campbell zažil svoje najlepšie obdobie. Stal sa stabilnou "jednotkou" tímu, dokonca z klubu vytlačil predošlú "jednotku" [[Frederik Andersen|Frederika Andersena]]. V roku 2 022 bol menovaný do [[NHL All-Star Game]]. Jediným problémom jeho pôsobenia boli neúspechy v Play-Off, keď v oboboch z pokusov Leafs vypadli už v prvom kole. Kým v 2021 Campbell bol považovaný za svetlú výnimku vo výkone Leafs, tak v roku 2022 jeho výkony boli nedostatočné a fanúšikovia žiadali zmenu na brankárskom poste. Po sezóne sa Campbell s Torontom na novej zmluve nedohodol a nový päťročný kontrakt podpísal s [[Edmonton Oilers|Edmontonom Oilers]], ktorí po ukončení kariéry [[Mike Smith|Mikom Smithom]] hľadali nového prvého brankára. [[Súbor:Campbell 10 2 (53231836896).jpg|vľavo|náhľad|Campbell v drese Edmontonu Oilers]] Campbell v Edmontone vytvoril tandem s mladým [[Stuart Skinner|Stuartom Skinnerom]], avšak zažil obrovský výkonnostný prepad. Herná koncepcia Edmontonu mu nevyhovovala a Skinner prevzal pozíciu jednotky. Campbell ešte v sezóne 2021/2022 udržal 91,4% úspešnosť zárkokov, v 2022/2023 klesol až na 88,8%. Sklamaním bol aj začiatok sezóny 2023/2024, keď v piatich zápasoch podával katastrofálne výkony a Oilers ho umiestnili na waiver listinu, odkiaľ následne bol poslaný do [[AHL]], kde nastupoval za [[Bakersfield Condors]]. V lete 2024 ho Oilers vykúpili zo zmluvy a stal sa neobmedzeným voľným hráčom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Campbell to have final 3 years of contract bought out by Oilers {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/jack-campbell-placed-on-unconditional-waivers-by-edmonton-oilers | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-06-30 | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = en}}</ref> Poslednú šancu v [[NHL]] Campbell dostal od [[Detroit Red Wings|Detroitu Red Wings]], ktorý s ním v lete 2024 podpísali jednoročný dvojcestný kontrakt. Do prvého tímu sa však nepozrel a sezónu stávil u [[Grand Rapids Griffins]] v [[AHL]]. Kariéru oficiálne neukončil, ale v sezóne 2025/2026 nezískal žiadnu ponuku. Špekulácie o jeho návrate do [[NHL]] sa nepotvrdili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Does Jack Campbell Have One More NHL Comeback Left in Him? - The Hockey Writers Latest News, Analysis & More | url = https://thehockeywriters.com/does-jack-campbell-have-one-more-nhl-comeback-left-in-him/ | dátum vydania = 2025-07-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = en-US | meno = The Old | priezvisko = Prof}}</ref> == Reprezentačná kariéra == Jack Campbell zažil výrazné úspechy najmä na juniorskej reprezentačnej úrovni. Na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|Majstrovstvách sveta hráčov do 18 rokov]] získal dve zlaté medaile (2009, 2010) a na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvách sveta hráčov do 20 rokov]] zlatú (2010) a bronzovú (2011) medailu. Na Majstrovstvách sveta do 18 rokov (2010) bol menovaný za najužitočnejšieho hráča a najlepšieho brankára turnaja, a na Majstrovstvách sveta do 20 rokov (2011) získal taktiež ocenenie pre najlepšieho brankára. Na seniorskej úrovni reprezentoval [[Spojené štáty]] na dvoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvách sveta]] (2011, 2015), pričom pri svojej druhej účasti získal bronzovú medailu. == Štatistiky v NHL == {| class="wikitable sortable" !Sezóna !Tím !Z !V-P-PP !GAA !SV% !SO |- |13-14 |[[Dallas Stars]] |1 |0-1-0 |6.00 |'''.872''' |0 |- |16-17 |[[Los Angeles Kings]] |1 |0-0-0 |0.00 |'''1.000''' |0 |- |17-18 |Los Angeles Kings |5 |2-0-2 |2.48 |'''.924''' |0 |- |18-19 |Los Angeles Kings |31 |10-14-1 |2.30 |'''.928''' |2 |- | rowspan="2" |19-20 |Los Angeles Kings |20 |8-10-2 |2.85 |'''.900''' |0 |- |[[Toronto Maple Leafs]] |6 |3-2-1 |2.63 |'''.915''' |0 |- |20-21 |Toronto Maple Leafs |22 |17-3-2 |2.15 |'''.921''' |2 |- |21-22 |Toronto Maple Leafs |49 |31-9-6 |2.64 |'''.914''' |5 |- |22-23 |[[Edmonton Oilers]] |36 |21-9-4 |3.41 |'''.888''' |1 |- |23-24 |Edmonton Oilers |5 |1-4-0 |4.50 |'''.873''' |0 |- | colspan="2" |'''Spolu''' |'''176''' |'''93-52-18''' |'''2.76''' |'''.909''' |'''10''' |} == História zmlúv v NHL == {| class="wikitable" !Tím !Rok začiatku !Rok konca !CAP HIT* !Typ zmluvy** !Poznámka |- |[[Dallas Stars]] |2012 |2015 |740 000 $ |nováčikovská | |- |Dallas Stars |2015 |2016 |650 000 $ |dvojcestná | |- |[[Los Angeles Kings]] |2016 |2018 |613 000 $ |dvojcestná | |- |Los Angeles Kings |2018 |2020 |675 000 $ |dvojcestná | |- |[[Toronto Maple Leafs]] |2020 |2022 |1 650 000 $ |jednocestná | |- |[[Edmonton Oilers]] |2022 |2027 |5 000 000 $ |jednocestná |vykúpený zo zmluvy 30.6.2024 |- |[[Detroit Red Wings]] |2024 |2025 |775 000 $ |dvojcestná | |} == Prehľad transakcií == {| class="wikitable" !Dátum !Odkiaľ !S kým / S čím !Kam !Za koho / Za čo |- |25.6.2015 |[[Dallas Stars]] | |[[Los Angeles Kings]] |Nick Ebert (D) |- |5.2.2020 |[[Los Angeles Kings]] |[[Kyle Clifford]] (F) |[[Toronto Maple Leafs]] |[[Trevor Moore]] (F), 3. kolo draftu 2021 |} == Referencie == <references /> {{KLÍČŘAZENÍ:Campbell_Jack}} [[Kategória:Narodenia v 1992]] [[Kategória:Narodenia 9. januára]] [[Kategória:Hokejisti USA]] [[Kategória:Hokejoví brankári USA]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Dallas Stars]] [[Kategória:Brankári Dallas Stars]] [[Kategória:Brankári Los Angeles Kings]] [[Kategória:Brankári Toronto Maple Leafs]] [[Kategória:Brankári Edmonton Oilers]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2011]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2015]] 586v7fztxrpvyh3zh0dayo59oa4n38k 3 748372 8199359 2026-04-16T20:53:59Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8199359 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť autor|Sara Rikas}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:53, 16. apríl 2026 (UTC) 2uied2bi3bzqja58pa5j7937d1t4s3c 0 748373 8199422 2026-04-16T21:38:19Z Jetam2 30982 nový, 1541, 068/100 WD 8199422 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Río Lempa | other_name = | category = [[rieka]] <!-- *** Image *** --> | image = Lempa River bridge.jpg | image_caption = Rieka pri meste [[Kasane]] (Botswana) <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Guatemala | country_flag = 1 | country1 = Honduras | country1_flag = 1 | country2 = Salvádor | country2_flag = 1 | country3 = | country3_flag = | state = | state_type = | state1 = | state1_type = | region = | district = | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = | source_type = | source_location = | source_region = | source_elevation = | source_lat_d = 13.002112 | source_long_d = 19.121119 | mouth = | mouth_location = | mouth_elevation = | mouth_lat_d = 13.2561 | mouth_long_d = -88.8261 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 320 | width = | depth = | watershed = 18000 | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Free fields *** --> <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Lempa River | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Río Lempa''' je [[rieka]] v [[Guatemala|Guatemale]], [[Honduras|Hondurase]] a [[Salvádor|Salvádore]].<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Lempa River | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Lempa-River | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = }}</ref> Jej dĺžka je {{km|320|m}}.<ref name="britannica"/> Plocha povodia je {{km2|18000}}.<ref name="cuenca-del-rio-lempa"/> Je najväčšia a jediná splavná rieka Salvádora.<ref name="britannica"/> == Popis == Pramení v Guatemale, blízko mesta [[Esquipulas]], krátko tečie cez [[Honduras]] a vteká do [[Salvádor|Salvádora]]. Tečie na východ a neskôr na juh.<ref name="britannica"/> Rieka je dôležitá pre výrobu elektrickej energie, nachádzajú sa na nej 4 priehrady, ktoré majú spolu [[inštalovaný výkon]] 412 [[|Megawatt|MW]].<ref name="cuenca-del-rio-lempa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = La Cuenca del río Lempa | url = https://rio.sv/la-cuenca-del-rio-lempa/ | vydavateľ = Somos Río Lempa. | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = }}</ref> V južnej časti povodia sa nachádzajú poľnohospodárske oblasti.<ref name="britannica"/> V povodí sa nachádza [[Rámsarský dohovor|ramsarská lokalita]] ako aj prírodnú lokalitu [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]] zvanú Reservas de Biosfera Apaneca-Llamatepec y Trifinio-Fraternidad. <ref name="cuenca-del-rio-lempa"/> == Galéria == <gallery> Súbor:Rio Lempa Presa Enero 2011.jpg|Priehrada 15 de Septiembre Súbor:El Salvador - San Salvador - panoramio (4).jpg|Rieka pri Amando López </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rieky v Guatemale]] [[Kategória:Rieky v Hondurase]] [[Kategória:Rieky v Salvádore]] [[Kategória:Medzinárodné rieky v Severnej Amerike]] [[Kategória:Úmoria Tichého oceánu]] t0r8mp13wtehs0zuv52m2v7la4bwwuo 8199423 8199422 2026-04-16T21:38:42Z Jetam2 30982 /* Popis */ form 8199423 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Río Lempa | other_name = | category = [[rieka]] <!-- *** Image *** --> | image = Lempa River bridge.jpg | image_caption = Rieka pri meste [[Kasane]] (Botswana) <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Guatemala | country_flag = 1 | country1 = Honduras | country1_flag = 1 | country2 = Salvádor | country2_flag = 1 | country3 = | country3_flag = | state = | state_type = | state1 = | state1_type = | region = | district = | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = | source_type = | source_location = | source_region = | source_elevation = | source_lat_d = 13.002112 | source_long_d = 19.121119 | mouth = | mouth_location = | mouth_elevation = | mouth_lat_d = 13.2561 | mouth_long_d = -88.8261 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 320 | width = | depth = | watershed = 18000 | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Free fields *** --> <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Lempa River | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Río Lempa''' je [[rieka]] v [[Guatemala|Guatemale]], [[Honduras|Hondurase]] a [[Salvádor|Salvádore]].<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Lempa River | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Lempa-River | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = }}</ref> Jej dĺžka je {{km|320|m}}.<ref name="britannica"/> Plocha povodia je {{km2|18000}}.<ref name="cuenca-del-rio-lempa"/> Je najväčšia a jediná splavná rieka Salvádora.<ref name="britannica"/> == Popis == Pramení v Guatemale, blízko mesta [[Esquipulas]], krátko tečie cez [[Honduras]] a vteká do [[Salvádor|Salvádora]]. Tečie na východ a neskôr na juh.<ref name="britannica"/> Rieka je dôležitá pre výrobu elektrickej energie, nachádzajú sa na nej 4 priehrady, ktoré majú spolu [[inštalovaný výkon]] 412 [[|Megawatt|MW]].<ref name="cuenca-del-rio-lempa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = La Cuenca del río Lempa | url = https://rio.sv/la-cuenca-del-rio-lempa/ | vydavateľ = Somos Río Lempa. | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = }}</ref> V južnej časti povodia sa nachádzajú poľnohospodárske oblasti.<ref name="britannica"/> V povodí sa nachádza [[Rámsarský dohovor|ramsarská lokalita]] a obsahuje aj lokalitu [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]] zvanú Reservas de Biosfera Apaneca-Llamatepec y Trifinio-Fraternidad. <ref name="cuenca-del-rio-lempa"/> == Galéria == <gallery> Súbor:Rio Lempa Presa Enero 2011.jpg|Priehrada 15 de Septiembre Súbor:El Salvador - San Salvador - panoramio (4).jpg|Rieka pri Amando López </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rieky v Guatemale]] [[Kategória:Rieky v Hondurase]] [[Kategória:Rieky v Salvádore]] [[Kategória:Medzinárodné rieky v Severnej Amerike]] [[Kategória:Úmoria Tichého oceánu]] 9m4wzsxsp3ghtvyupfo8q8s09mkh4u2 8199425 8199423 2026-04-16T21:38:58Z Jetam2 30982 /* Popis */ wl 8199425 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Río Lempa | other_name = | category = [[rieka]] <!-- *** Image *** --> | image = Lempa River bridge.jpg | image_caption = Rieka pri meste [[Kasane]] (Botswana) <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Guatemala | country_flag = 1 | country1 = Honduras | country1_flag = 1 | country2 = Salvádor | country2_flag = 1 | country3 = | country3_flag = | state = | state_type = | state1 = | state1_type = | region = | district = | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = | source_type = | source_location = | source_region = | source_elevation = | source_lat_d = 13.002112 | source_long_d = 19.121119 | mouth = | mouth_location = | mouth_elevation = | mouth_lat_d = 13.2561 | mouth_long_d = -88.8261 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 320 | width = | depth = | watershed = 18000 | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Free fields *** --> <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Lempa River | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Río Lempa''' je [[rieka]] v [[Guatemala|Guatemale]], [[Honduras|Hondurase]] a [[Salvádor|Salvádore]].<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Lempa River | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Lempa-River | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = }}</ref> Jej dĺžka je {{km|320|m}}.<ref name="britannica"/> Plocha povodia je {{km2|18000}}.<ref name="cuenca-del-rio-lempa"/> Je najväčšia a jediná splavná rieka Salvádora.<ref name="britannica"/> == Popis == Pramení v Guatemale, blízko mesta [[Esquipulas]], krátko tečie cez [[Honduras]] a vteká do [[Salvádor|Salvádora]]. Tečie na východ a neskôr na juh.<ref name="britannica"/> Rieka je dôležitá pre výrobu elektrickej energie, nachádzajú sa na nej 4 priehrady, ktoré majú spolu [[inštalovaný výkon]] 412 [[Megawatt|MW]].<ref name="cuenca-del-rio-lempa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = La Cuenca del río Lempa | url = https://rio.sv/la-cuenca-del-rio-lempa/ | vydavateľ = Somos Río Lempa. | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = }}</ref> V južnej časti povodia sa nachádzajú poľnohospodárske oblasti.<ref name="britannica"/> V povodí sa nachádza [[Rámsarský dohovor|ramsarská lokalita]] a obsahuje aj lokalitu [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]] zvanú Reservas de Biosfera Apaneca-Llamatepec y Trifinio-Fraternidad. <ref name="cuenca-del-rio-lempa"/> == Galéria == <gallery> Súbor:Rio Lempa Presa Enero 2011.jpg|Priehrada 15 de Septiembre Súbor:El Salvador - San Salvador - panoramio (4).jpg|Rieka pri Amando López </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rieky v Guatemale]] [[Kategória:Rieky v Hondurase]] [[Kategória:Rieky v Salvádore]] [[Kategória:Medzinárodné rieky v Severnej Amerike]] [[Kategória:Úmoria Tichého oceánu]] j1v83uxswp8t4lwizpcay9lvm3lohwa 8199438 8199425 2026-04-16T21:51:18Z Jetam2 30982 opr 8199438 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Río Lempa | other_name = | category = [[rieka]] <!-- *** Image *** --> | image = Lempa River bridge.jpg | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Guatemala | country_flag = 1 | country1 = Honduras | country1_flag = 1 | country2 = Salvádor | country2_flag = 1 | country3 = | country3_flag = | state = | state_type = | state1 = | state1_type = | region = | district = | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = | source_type = | source_location = | source_region = | source_elevation = | source_lat_d = 13.002112 | source_long_d = 19.121119 | mouth = | mouth_location = | mouth_elevation = | mouth_lat_d = 13.2561 | mouth_long_d = -88.8261 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 320 | width = | depth = | watershed = 18000 | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Free fields *** --> <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Lempa River | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Río Lempa''' je [[rieka]] v [[Guatemala|Guatemale]], [[Honduras|Hondurase]] a [[Salvádor|Salvádore]].<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Lempa River | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Lempa-River | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = }}</ref> Jej dĺžka je {{km|320|m}}.<ref name="britannica"/> Plocha povodia je {{km2|18000}}.<ref name="cuenca-del-rio-lempa"/> Je najväčšia a jediná splavná rieka Salvádora.<ref name="britannica"/> == Popis == Pramení v Guatemale, blízko mesta [[Esquipulas]], krátko tečie cez [[Honduras]] a vteká do [[Salvádor|Salvádora]]. Tečie na východ a neskôr na juh.<ref name="britannica"/> Rieka je dôležitá pre výrobu elektrickej energie, nachádzajú sa na nej 4 priehrady, ktoré majú spolu [[inštalovaný výkon]] 412 [[Megawatt|MW]].<ref name="cuenca-del-rio-lempa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = La Cuenca del río Lempa | url = https://rio.sv/la-cuenca-del-rio-lempa/ | vydavateľ = Somos Río Lempa. | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-16 | jazyk = }}</ref> V južnej časti povodia sa nachádzajú poľnohospodárske oblasti.<ref name="britannica"/> V povodí sa nachádza [[Rámsarský dohovor|ramsarská lokalita]] a obsahuje aj lokalitu [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]] zvanú Reservas de Biosfera Apaneca-Llamatepec y Trifinio-Fraternidad. <ref name="cuenca-del-rio-lempa"/> == Galéria == <gallery> Súbor:Rio Lempa Presa Enero 2011.jpg|Priehrada 15 de Septiembre Súbor:El Salvador - San Salvador - panoramio (4).jpg|Rieka pri Amando López </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rieky v Guatemale]] [[Kategória:Rieky v Hondurase]] [[Kategória:Rieky v Salvádore]] [[Kategória:Medzinárodné rieky v Severnej Amerike]] [[Kategória:Úmoria Tichého oceánu]] gpos4a16ysxba1edi38wwy68b5buf49 3 748374 8199427 2026-04-16T21:40:20Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8199427 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:40, 16. apríl 2026 (UTC) 93juopk5s6qn3r95o5w8ll3v49m4gy3 0 748375 8199429 2026-04-16T21:40:55Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej stránky. 8199429 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Film | Názov = Divoká a krásná | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = Sauvage et beau | Názov2 = | Žáner = dokumentárny | Dĺžka = 92 | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Jazyk = [[francúzština|francúzsky]] | Rok = [[1986]] | Dátum uvedenia = [[]] (Francúzsko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = <!-- <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Convertisseur franc-euro {{!}} Insee | url = https://www.insee.fr/fr/information/2417794 | vydavateľ = www.insee.fr | dátum prístupu = 2025-07-01}}</ref> --> | Zárobok = <!-- --> | Ocenenia = | Veková prístupnosť = | Réžia = [[Frédéric Rossif]], Jean-Charles Cuttoli | Scenár = | Predloha = | Námet = | Produkcia = | Hudba = [[Vangelis]] | Kamera = | Strih = | Zvuk = | Scénografia = | Kostýmy = | Masky = | Špeciálne efekty = | Obsadenie2 = [[Richard Berry]] (rozprávač) | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = }} '''''Divoká a krásná''''' ({{Vjz|fra|''Sauvage et beau''}}) je francúzsky [[Dokumentárny film|dokumentárny]] film z roku [[1984]], ktorý režíroval [[Frédéric Rossif]]. == Filmový štáb == == Technické parametre == == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * ''[[Zvieratá (dokument)|Zvieratá]]'' (1965){{--}}dokument * ''[[Le Territoire des autres]]'' (1970){{--}}dokument * ''[[La Fête sauvage]]'' (1976){{--}}dokument * ''[[Les Contes sauvages]]'' (1991){{--}}dokument * ''[[Putovanie vtákov]]'' (2001){{--}}dokument * ''[[Zamilované zvieratá]]'' (2007){{--}}dokument == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=138222}} * {{Imdb film|id=0088043}} * {{Fdb film|id=77382}} * {{Kinobox film|id=215588}} * {{Allociné film|id=294}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 1984]] [[Kategória:Francúzske dokumentárne filmy]] [[Kategória:Filmy o zvieratách]] [[Kategória:Filmy s hudbou Vangelisa]] 9tfsyyaye24hmsg4tdykqv13x9dxn6c 8199485 8199429 2026-04-17T09:43:49Z Fillos X. 212061 Fillos X. premiestnil stránku [[Divoká a krásná]] na [[Sauvage et Beau]] 8199429 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Film | Názov = Divoká a krásná | Poster = | veľkosť obrázku = | popis obrázku = | Originál = Sauvage et beau | Názov2 = | Žáner = dokumentárny | Dĺžka = 92 | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Jazyk = [[francúzština|francúzsky]] | Rok = [[1986]] | Dátum uvedenia = [[]] (Francúzsko) | Spoločnosť = | Produkčná spoločnosť = | Distribučná spoločnosť = | Rozpočet = <!-- <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Convertisseur franc-euro {{!}} Insee | url = https://www.insee.fr/fr/information/2417794 | vydavateľ = www.insee.fr | dátum prístupu = 2025-07-01}}</ref> --> | Zárobok = <!-- --> | Ocenenia = | Veková prístupnosť = | Réžia = [[Frédéric Rossif]], Jean-Charles Cuttoli | Scenár = | Predloha = | Námet = | Produkcia = | Hudba = [[Vangelis]] | Kamera = | Strih = | Zvuk = | Scénografia = | Kostýmy = | Masky = | Špeciálne efekty = | Obsadenie2 = [[Richard Berry]] (rozprávač) | Obsadenie = | Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = }} '''''Divoká a krásná''''' ({{Vjz|fra|''Sauvage et beau''}}) je francúzsky [[Dokumentárny film|dokumentárny]] film z roku [[1984]], ktorý režíroval [[Frédéric Rossif]]. == Filmový štáb == == Technické parametre == == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * ''[[Zvieratá (dokument)|Zvieratá]]'' (1965){{--}}dokument * ''[[Le Territoire des autres]]'' (1970){{--}}dokument * ''[[La Fête sauvage]]'' (1976){{--}}dokument * ''[[Les Contes sauvages]]'' (1991){{--}}dokument * ''[[Putovanie vtákov]]'' (2001){{--}}dokument * ''[[Zamilované zvieratá]]'' (2007){{--}}dokument == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=138222}} * {{Imdb film|id=0088043}} * {{Fdb film|id=77382}} * {{Kinobox film|id=215588}} * {{Allociné film|id=294}} [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 1984]] [[Kategória:Francúzske dokumentárne filmy]] [[Kategória:Filmy o zvieratách]] [[Kategória:Filmy s hudbou Vangelisa]] 9tfsyyaye24hmsg4tdykqv13x9dxn6c 3 748376 8199430 2026-04-16T21:41:33Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8199430 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:41, 16. apríl 2026 (UTC) 2c4w1qp61lsazjh9jvmqlvj4nbs9vl2 14 748377 8199432 2026-04-16T21:45:42Z Jetam2 30982 nová 8199432 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Geografia Hondurasu]] [[Kategória:Rieky podľa štátu|Honduras]] [[Kategória:Rieky v Severnej Amerike|Honduras]] 69wjwpu02dr6lnecduuj73vt65z5q9w 14 748378 8199434 2026-04-16T21:45:48Z Jetam2 30982 nová 8199434 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Geografia Guatemaly]] [[Kategória:Rieky podľa štátu|Guatemala]] [[Kategória:Rieky v Severnej Amerike|Guatemala]] 0s27w7vboigyyuu31qwmlxmskun0dv9 14 748379 8199435 2026-04-16T21:46:07Z Jetam2 30982 nová 8199435 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Geografia Salvádoru]] [[Kategória:Rieky podľa štátu|Salvádor]] [[Kategória:Rieky v Severnej Amerike|Salvádor]] gfyy4awah3fn1e6jhop0uqzr6wmv1ju 8199436 8199435 2026-04-16T21:50:21Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Geografia Salvádoru]]; pridaná [[Kategória:Geografia Salvádora]] pomocou použitia HotCat 8199436 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Geografia Salvádora]] [[Kategória:Rieky podľa štátu|Salvádor]] [[Kategória:Rieky v Severnej Amerike|Salvádor]] egahwh35aho7s5v4nuicgak1juurx7t 0 748380 8199442 2026-04-16T23:14:00Z Gitanes232 142243 vytvorenie článku 8199442 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- \\\*\\\*\\\* Heading \\\*\\\*\\\* --> | name = Dom-múzeum Iľa vojvodu | native_name = Къща-музей Ильо войвода | other_name = Dom Iľa vojvodu | category = dom <!-- \\\*\\\*\\\* Image \\\*\\\*\\\* --> | image = House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria02.jpg | image_caption = celkový pohľad na budovu z juhozápadu <!-- \\\*\\\*\\\* Name \\\*\\\*\\\* --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- \\\*\\\*\\\* Country etc. \\\*\\\*\\\* --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]] | region_type = Oblasť | district = [[Kiustendil (okres)|Kiustendil]] | commune_type = Mesto | commune = [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] | municipality_type = | municipality = <!-- \\\*\\\*\\\* Family \\\*\\\*\\\* --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- \\\*\\\*\\\* Locations \\\*\\\*\\\* --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =16| lat_s =55.54 | lat_NS = S | long_d =22| long_m =41| long_s =50.36 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- \\\*\\\*\\\* Dimensions \\\*\\\*\\\* --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- \\\*\\\*\\\* Features \\\*\\\*\\\* --> | author = | style = architektúra bulharského{{break}}národného obrodenia | material = <!-- \\\*\\\*\\\* History \\\& management \\\*\\\*\\\* --> | established = [[1870]] | date = [[1981]] | date_type = Otvorenie múzea | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- \\\*\\\*\\\* Acess \\\*\\\*\\\* --> | public = | access = <!-- \\\*\\\*\\\* Free frields \\\*\\\*\\\* --> | free = múzeum | free_type = Využitie | free1 = | free1_type = <!-- \\\*\\\*\\\* Maps \\\*\\\*\\\* --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- \\\*\\\*\\\* Websites \\\*\\\*\\\* --> | commons = House-museum of Ilyo Voyvoda | statistics = | statistics_type = | website = <!-- \\\*\\\*\\\* Footnotes \\\*\\\*\\\* --> | footnotes = }} '''Dom-múzeum Iľa vojvodu''' ({{vjz|bul|Къща-музей Ильо войвода|''Iľo vojvoda''}}),<ref name="ref101">{{Citácia knihy |autor= KOLEKTÍV AUTOROV |titul = Enciklopedičen rečnik Kiustendil (A – JA) |miesto = Sofia |vydavateľ = Obštinski naroden săvet – Regionalen centăr po kultura – Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite |rok = 1988 |isbn = 954-90993-1-8 |strany = 334}}</ref><ref name="kustendil.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Къща-музей "Ильо Войвода" | url = http://kustendil.com/bg/landmarks/view/3/33/%D0%9A%D1%8A%D1%89%D0%B0-%D0%BC%D1%83%D0%B7%D0%B5%D0%B9-%22%D0%98%D0%BB%D1%8C%D0%BE-%D0%92%D0%BE%D0%B9%D0%B2%D0%BE%D0%B4%D0%B0%22 | vydavateľ = kustendil.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Регионален исторически Музей "Акад. Йордан Иванов", Кюстендил | odkaz na autora = | titul = КЪЩА - МУЗЕЙ “ИЛЬО ВОЙВОДА” | url = http://www.kyustendilmuseum.primasoft.bg/bg/mod.php?mod=userpage&menu=3700&page_id=163 | vydavateľ = kyustendilmuseum.primasoft.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="poseti.guide-bulgaria.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Guide Bulgaria | odkaz na autora = | titul = Къща-музей "Ильо войвода" | url = http://poseti.guide-bulgaria.com/a/1179/house-muesum_ilyo_voyvoda.htm | vydavateľ = poseti.guide-bulgaria.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo '''Dom Iľa vojvodu''' ({{vjz|bul|Къщата на Ильо войвода |''Kăštata na Iľo vojvoda''}})<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Кюстендил | url = http://ninkn.bg/documents/download/263 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> je obytný dom a v súčasnosti múzejný objekt z druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]], ktorý sa nachádza v meste [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] v rovnomennej [[Kiustendil (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /><ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /><ref name="ref101"/> Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="ref101"/> Od roku [[1981]] dom funguje ako múzeum,<ref name="kustendil.com" /> pričom je jedným z objektov [[Regionálne historické múzeum (Kiustendil)|kiustendilského regionálneho historického múzea]].<ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> V dome žil jeden z najvýznamnejších dejateľov bulharského národno-oslobodzovacieho hnutia, [[Iľo vojvoda]].<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /><ref name="ref101"/> == Lokalita == [[Súbor:House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria05.jpg|Pohľad na prednú fasádu budovy|náhľad|vľavo]] Dom-múzeum Iľa vojvodu sa nachádza v centrálnej časti mesta [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] na bulvári „Car Osvoboditel“ ({{vjz|bul|''булевард „Цар Освободител“''}}, doslova ''bulvár cára Osloboditeľa'') č. 189.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> Leží v bezprostrednej blízkosti [[Dom Konstantina Berovského|domu Konstantina Berovského]] a [[Dom Tončeho Kadinmostkiho|domu Tončeho Kadinmostkiho]], ako aj [[Pamätník Iľa vojvodu (Kiustendil)|pamätníka Iľa vojvodu]] s ktorými vytvára jedinečný obrodenecký pamätný súbor.<ref name="kustendil.com" /> == Dejiny = [[Súbor:House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria09.jpg|Detailný pohľad na vchod do budovy|náhľad|vľavo]] Dom bol postavený v roku [[1870]].<ref name="kustendil.com" /><ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /> Od roku [[1878]] do roku [[1898]] v dome žil [[Iľo vojvoda]], jeden z najvýznamnejších dejateľov bulharského národno-oslobodzovacieho hnutia.<ref name="kustendil.com" /><ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /><ref name="ref101"/> V roku [[1974]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.<ref name="ninkn.bg" /> V rokoch [[1979]]{{--}}[[1980]] prebehli na budove reštaurátorské práce.<ref name="kustendil.com" /><ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /> V roku [[1981]] bol dom oficiálne otvorený ako múzeum.<ref name="kustendil.com" /> == Charakteristika == [[Súbor:House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria14.jpg|Celkový pohľad na dom z juhozápadu|náhľad|vľavo]] Dom je postavený na úzkom a strmom pozemku. Prednou fasádou je orientovaný na severozápas smerom do ulice. Hlavná symetrická os budovy je na prednej fasáde zdôraznená vystupujúcou rizalitovou časťou.<ref name="ref101"/> == Múzejná expozícia == V roku [[1981]] sa dom stal múzejným objektom.<ref name="kustendil.com" /> V dome sa nachádza expozícia ''Národno-oslobodzovacie boje obyvateľstva Kiustendilského kraja'' ({{vjz|bul|Национално-освободителните борби на населението от Кюстендилския край|''Nacionalno-osvoboditelnite borbi na naselenieto ot Kiustedilskija kraj''}}).<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /><ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /> Expozícia sleduje boje bulharského obyvateľstva<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> od [[15. storočie|15. storočia]]<ref name="kustendil.com" /> až po oslobodenie a jeho príspevok k oslobodeniu a zjednoteniu bulharského ľudu na konci [[19. storočie|19. storočia]] a na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] so zameraním na Kiustendilský kraj.<ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /><ref name="kustendil.com" /> Expozícia sa nachádza v šiestich sálach na ploche 150 m² a pozostáva z približne 800 exponátov.<ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /><ref name="kustendil.com" /> Hlavné akcenty sú venované životu a dielu [[Iľo vojvoda|Iľu vojvodu]], [[Razlovské povstanie|Razlovskému povstaniu]] v máji [[1876]], účasti miestneho obyvateľstva v bulharských milíciách a oslobodeniu mesta spod [[Osmanská ríša|osmanskej nadvlády]] v januári [[1878]].<ref name="kustendil.com" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1974]] je stavba evidovaná ako kultúrna pamiatka miestneho významu pre historickú hodnotu stavby, od roku [[1976]] aj pre architektonicko-staviteľskú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria04.jpg|celkový pohľad na dom zo severozápadu House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria11.jpg|pohľad na dom z juhozápadu House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria12.jpg|pohľad na centrálnu časť prednej fasády House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria07.jpg|pohľad na severovýchodnú bočnú fasádu House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria13.jpg|pohľad na juhozápadnú bočnú fasádu House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria10.jpg|pohľad na centrálnu rizalitovú časť prednej fasády </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:House-museum of Ilyo Voyvoda}} [[Kategória:Stavby v Kiustendile]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Domy v Kiustendile]] [[Kategória:Múzeá v Bulharsku]] [[Kategória:Architektúra z 1870]] [[Kategória:Organizácie založené v 1981]] ehuyi6hcrz9yr8crfprdqvxqby01d95 8199448 8199442 2026-04-16T23:20:57Z Gitanes232 142243 fix 8199448 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- \\\*\\\*\\\* Heading \\\*\\\*\\\* --> | name = Dom-múzeum Iľa vojvodu | native_name = Къща-музей Ильо войвода | other_name = Dom Iľa vojvodu | category = dom <!-- \\\*\\\*\\\* Image \\\*\\\*\\\* --> | image = House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria02.jpg | image_caption = celkový pohľad na budovu z juhozápadu <!-- \\\*\\\*\\\* Name \\\*\\\*\\\* --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- \\\*\\\*\\\* Country etc. \\\*\\\*\\\* --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]] | region_type = Oblasť | district = [[Kiustendil (okres)|Kiustendil]] | commune_type = Mesto | commune = [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] | municipality_type = | municipality = <!-- \\\*\\\*\\\* Family \\\*\\\*\\\* --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- \\\*\\\*\\\* Locations \\\*\\\*\\\* --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =16| lat_s =55.54 | lat_NS = S | long_d =22| long_m =41| long_s =50.36 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- \\\*\\\*\\\* Dimensions \\\*\\\*\\\* --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- \\\*\\\*\\\* Features \\\*\\\*\\\* --> | author = | style = architektúra bulharského{{break}}národného obrodenia | material = <!-- \\\*\\\*\\\* History \\\& management \\\*\\\*\\\* --> | established = [[1870]] | date = [[1981]] | date_type = Otvorenie múzea | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- \\\*\\\*\\\* Acess \\\*\\\*\\\* --> | public = | access = <!-- \\\*\\\*\\\* Free frields \\\*\\\*\\\* --> | free = múzeum | free_type = Využitie | free1 = | free1_type = <!-- \\\*\\\*\\\* Maps \\\*\\\*\\\* --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- \\\*\\\*\\\* Websites \\\*\\\*\\\* --> | commons = House-museum of Ilyo Voyvoda | statistics = | statistics_type = | website = <!-- \\\*\\\*\\\* Footnotes \\\*\\\*\\\* --> | footnotes = }} '''Dom-múzeum Iľa vojvodu''' ({{vjz|bul|Къща-музей Ильо войвода|''Iľo vojvoda''}}),<ref name="ref101">{{Citácia knihy |autor= KOLEKTÍV AUTOROV |titul = Enciklopedičen rečnik Kiustendil (A – JA) |miesto = Sofia |vydavateľ = Obštinski naroden săvet – Regionalen centăr po kultura – Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite |rok = 1988 |isbn = 954-90993-1-8 |strany = 334}}</ref><ref name="kustendil.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Къща-музей "Ильо Войвода" | url = http://kustendil.com/bg/landmarks/view/3/33/%D0%9A%D1%8A%D1%89%D0%B0-%D0%BC%D1%83%D0%B7%D0%B5%D0%B9-%22%D0%98%D0%BB%D1%8C%D0%BE-%D0%92%D0%BE%D0%B9%D0%B2%D0%BE%D0%B4%D0%B0%22 | vydavateľ = kustendil.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Регионален исторически Музей "Акад. Йордан Иванов", Кюстендил | odkaz na autora = | titul = КЪЩА - МУЗЕЙ “ИЛЬО ВОЙВОДА” | url = http://www.kyustendilmuseum.primasoft.bg/bg/mod.php?mod=userpage&menu=3700&page_id=163 | vydavateľ = kyustendilmuseum.primasoft.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="poseti.guide-bulgaria.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Guide Bulgaria | odkaz na autora = | titul = Къща-музей "Ильо войвода" | url = http://poseti.guide-bulgaria.com/a/1179/house-muesum_ilyo_voyvoda.htm | vydavateľ = poseti.guide-bulgaria.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo '''Dom Iľa vojvodu''' ({{vjz|bul|Къщата на Ильо войвода |''Kăštata na Iľo vojvoda''}})<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Кюстендил | url = http://ninkn.bg/documents/download/263 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> je obytný dom a v súčasnosti múzejný objekt z druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]], ktorý sa nachádza v meste [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] v rovnomennej [[Kiustendil (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /><ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /><ref name="ref101"/> Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="ref101"/> Od roku [[1981]] dom funguje ako múzeum,<ref name="kustendil.com" /> pričom je jedným z objektov [[Regionálne historické múzeum (Kiustendil)|kiustendilského regionálneho historického múzea]].<ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> V dome žil jeden z najvýznamnejších dejateľov bulharského národno-oslobodzovacieho hnutia, [[Iľo vojvoda]].<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /><ref name="ref101"/> == Lokalita == [[Súbor:House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria05.jpg|Pohľad na prednú fasádu budovy|náhľad|vľavo]] Dom-múzeum Iľa vojvodu sa nachádza v centrálnej časti mesta [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] na bulvári „Car Osvoboditel“ ({{vjz|bul|''булевард „Цар Освободител“''}}, doslova ''bulvár cára Osloboditeľa'') č. 189.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> Leží v bezprostrednej blízkosti [[Dom Konstantina Berovského|domu Konstantina Berovského]] a [[Dom Tončeho Kadinmostkiho|domu Tončeho Kadinmostkiho]], ako aj [[Pamätník Iľa vojvodu (Kiustendil)|pamätníka Iľa vojvodu]] s ktorými vytvára jedinečný obrodenecký pamätný súbor.<ref name="kustendil.com" /> == Dejiny == [[Súbor:House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria09.jpg|Detailný pohľad na vchod do budovy|náhľad|vľavo]] Dom bol postavený v roku [[1870]].<ref name="kustendil.com" /><ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /> Od roku [[1878]] do roku [[1898]] v dome žil [[Iľo vojvoda]], jeden z najvýznamnejších dejateľov bulharského národno-oslobodzovacieho hnutia.<ref name="kustendil.com" /><ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /><ref name="ref101"/> V roku [[1974]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.<ref name="ninkn.bg" /> V rokoch [[1979]]{{--}}[[1980]] prebehli na budove reštaurátorské práce.<ref name="kustendil.com" /><ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /> V roku [[1981]] bol dom oficiálne otvorený ako múzeum.<ref name="kustendil.com" /> == Charakteristika == [[Súbor:House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria14.jpg|Celkový pohľad na dom z juhozápadu|náhľad|vľavo]] Dom je postavený na úzkom a strmom pozemku. Prednou fasádou je orientovaný na severozápas smerom do ulice. Hlavná symetrická os budovy je na prednej fasáde zdôraznená vystupujúcou rizalitovou časťou.<ref name="ref101"/> == Múzejná expozícia == V roku [[1981]] sa dom stal múzejným objektom.<ref name="kustendil.com" /> V dome sa nachádza expozícia ''Národno-oslobodzovacie boje obyvateľstva Kiustendilského kraja'' ({{vjz|bul|Национално-освободителните борби на населението от Кюстендилския край|''Nacionalno-osvoboditelnite borbi na naselenieto ot Kiustedilskija kraj''}}).<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /><ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /> Expozícia sleduje boje bulharského obyvateľstva<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> od [[15. storočie|15. storočia]]<ref name="kustendil.com" /> až po oslobodenie a jeho príspevok k oslobodeniu a zjednoteniu bulharského ľudu na konci [[19. storočie|19. storočia]] a na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] so zameraním na Kiustendilský kraj.<ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /><ref name="kustendil.com" /> Expozícia sa nachádza v šiestich sálach na ploche 150 m² a pozostáva z približne 800 exponátov.<ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /><ref name="kustendil.com" /> Hlavné akcenty sú venované životu a dielu [[Iľo vojvoda|Iľu vojvodu]], [[Razlovské povstanie|Razlovskému povstaniu]] v máji [[1876]], účasti miestneho obyvateľstva v bulharských milíciách a oslobodeniu mesta spod [[Osmanská ríša|osmanskej nadvlády]] v januári [[1878]].<ref name="kustendil.com" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1974]] je stavba evidovaná ako kultúrna pamiatka miestneho významu pre historickú hodnotu stavby, od roku [[1976]] aj pre architektonicko-staviteľskú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria04.jpg|celkový pohľad na dom zo severozápadu House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria11.jpg|pohľad na dom z juhozápadu House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria12.jpg|pohľad na centrálnu časť prednej fasády House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria07.jpg|pohľad na severovýchodnú bočnú fasádu House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria13.jpg|pohľad na juhozápadnú bočnú fasádu House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria10.jpg|pohľad na centrálnu rizalitovú časť prednej fasády </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:House-museum of Ilyo Voyvoda}} [[Kategória:Stavby v Kiustendile]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Domy v Kiustendile]] [[Kategória:Múzeá v Bulharsku]] [[Kategória:Architektúra z 1870]] [[Kategória:Organizácie založené v 1981]] abgpiv2sn8d1ef8m9zcz0dh8tgi6gj0 8199449 8199448 2026-04-16T23:37:53Z Gitanes232 142243 /* Lokalita */ fix 8199449 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- \\\*\\\*\\\* Heading \\\*\\\*\\\* --> | name = Dom-múzeum Iľa vojvodu | native_name = Къща-музей Ильо войвода | other_name = Dom Iľa vojvodu | category = dom <!-- \\\*\\\*\\\* Image \\\*\\\*\\\* --> | image = House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria02.jpg | image_caption = celkový pohľad na budovu z juhozápadu <!-- \\\*\\\*\\\* Name \\\*\\\*\\\* --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- \\\*\\\*\\\* Country etc. \\\*\\\*\\\* --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]] | region_type = Oblasť | district = [[Kiustendil (okres)|Kiustendil]] | commune_type = Mesto | commune = [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] | municipality_type = | municipality = <!-- \\\*\\\*\\\* Family \\\*\\\*\\\* --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- \\\*\\\*\\\* Locations \\\*\\\*\\\* --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =16| lat_s =55.54 | lat_NS = S | long_d =22| long_m =41| long_s =50.36 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- \\\*\\\*\\\* Dimensions \\\*\\\*\\\* --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- \\\*\\\*\\\* Features \\\*\\\*\\\* --> | author = | style = architektúra bulharského{{break}}národného obrodenia | material = <!-- \\\*\\\*\\\* History \\\& management \\\*\\\*\\\* --> | established = [[1870]] | date = [[1981]] | date_type = Otvorenie múzea | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- \\\*\\\*\\\* Acess \\\*\\\*\\\* --> | public = | access = <!-- \\\*\\\*\\\* Free frields \\\*\\\*\\\* --> | free = múzeum | free_type = Využitie | free1 = | free1_type = <!-- \\\*\\\*\\\* Maps \\\*\\\*\\\* --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- \\\*\\\*\\\* Websites \\\*\\\*\\\* --> | commons = House-museum of Ilyo Voyvoda | statistics = | statistics_type = | website = <!-- \\\*\\\*\\\* Footnotes \\\*\\\*\\\* --> | footnotes = }} '''Dom-múzeum Iľa vojvodu''' ({{vjz|bul|Къща-музей Ильо войвода|''Iľo vojvoda''}}),<ref name="ref101">{{Citácia knihy |autor= KOLEKTÍV AUTOROV |titul = Enciklopedičen rečnik Kiustendil (A – JA) |miesto = Sofia |vydavateľ = Obštinski naroden săvet – Regionalen centăr po kultura – Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite |rok = 1988 |isbn = 954-90993-1-8 |strany = 334}}</ref><ref name="kustendil.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Къща-музей "Ильо Войвода" | url = http://kustendil.com/bg/landmarks/view/3/33/%D0%9A%D1%8A%D1%89%D0%B0-%D0%BC%D1%83%D0%B7%D0%B5%D0%B9-%22%D0%98%D0%BB%D1%8C%D0%BE-%D0%92%D0%BE%D0%B9%D0%B2%D0%BE%D0%B4%D0%B0%22 | vydavateľ = kustendil.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Регионален исторически Музей "Акад. Йордан Иванов", Кюстендил | odkaz na autora = | titul = КЪЩА - МУЗЕЙ “ИЛЬО ВОЙВОДА” | url = http://www.kyustendilmuseum.primasoft.bg/bg/mod.php?mod=userpage&menu=3700&page_id=163 | vydavateľ = kyustendilmuseum.primasoft.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="poseti.guide-bulgaria.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Guide Bulgaria | odkaz na autora = | titul = Къща-музей "Ильо войвода" | url = http://poseti.guide-bulgaria.com/a/1179/house-muesum_ilyo_voyvoda.htm | vydavateľ = poseti.guide-bulgaria.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo '''Dom Iľa vojvodu''' ({{vjz|bul|Къщата на Ильо войвода |''Kăštata na Iľo vojvoda''}})<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Кюстендил | url = http://ninkn.bg/documents/download/263 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> je obytný dom a v súčasnosti múzejný objekt z druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]], ktorý sa nachádza v meste [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] v rovnomennej [[Kiustendil (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /><ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /><ref name="ref101"/> Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="ref101"/> Od roku [[1981]] dom funguje ako múzeum,<ref name="kustendil.com" /> pričom je jedným z objektov [[Regionálne historické múzeum (Kiustendil)|kiustendilského regionálneho historického múzea]].<ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> V dome žil jeden z najvýznamnejších dejateľov bulharského národno-oslobodzovacieho hnutia, [[Iľo vojvoda]].<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /><ref name="ref101"/> == Lokalita == [[Súbor:House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria05.jpg|Pohľad na prednú fasádu budovy|náhľad|vľavo]] Dom-múzeum Iľa vojvodu sa nachádza v centrálnej časti mesta [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] na bulvári „Car Osvoboditel“ ({{vjz|bul|''булевард „Цар Освободител“''}}, doslova ''bulvár cára Osloboditeľa'') č. 189.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> Leží v bezprostrednej blízkosti [[Dom Kostantina Berovského|domu Kostantina Berovského]] a [[Dom Tončeho Kadinmostkiho|domu Tončeho Kadinmostkiho]], ako aj [[Pamätník Iľa vojvodu (Kiustendil)|pamätníka Iľa vojvodu]] s ktorými vytvára jedinečný obrodenecký pamätný súbor.<ref name="kustendil.com" /> == Dejiny == [[Súbor:House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria09.jpg|Detailný pohľad na vchod do budovy|náhľad|vľavo]] Dom bol postavený v roku [[1870]].<ref name="kustendil.com" /><ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /> Od roku [[1878]] do roku [[1898]] v dome žil [[Iľo vojvoda]], jeden z najvýznamnejších dejateľov bulharského národno-oslobodzovacieho hnutia.<ref name="kustendil.com" /><ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /><ref name="ref101"/> V roku [[1974]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.<ref name="ninkn.bg" /> V rokoch [[1979]]{{--}}[[1980]] prebehli na budove reštaurátorské práce.<ref name="kustendil.com" /><ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /> V roku [[1981]] bol dom oficiálne otvorený ako múzeum.<ref name="kustendil.com" /> == Charakteristika == [[Súbor:House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria14.jpg|Celkový pohľad na dom z juhozápadu|náhľad|vľavo]] Dom je postavený na úzkom a strmom pozemku. Prednou fasádou je orientovaný na severozápas smerom do ulice. Hlavná symetrická os budovy je na prednej fasáde zdôraznená vystupujúcou rizalitovou časťou.<ref name="ref101"/> == Múzejná expozícia == V roku [[1981]] sa dom stal múzejným objektom.<ref name="kustendil.com" /> V dome sa nachádza expozícia ''Národno-oslobodzovacie boje obyvateľstva Kiustendilského kraja'' ({{vjz|bul|Национално-освободителните борби на населението от Кюстендилския край|''Nacionalno-osvoboditelnite borbi na naselenieto ot Kiustedilskija kraj''}}).<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /><ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /> Expozícia sleduje boje bulharského obyvateľstva<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> od [[15. storočie|15. storočia]]<ref name="kustendil.com" /> až po oslobodenie a jeho príspevok k oslobodeniu a zjednoteniu bulharského ľudu na konci [[19. storočie|19. storočia]] a na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] so zameraním na Kiustendilský kraj.<ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /><ref name="kustendil.com" /> Expozícia sa nachádza v šiestich sálach na ploche 150 m² a pozostáva z približne 800 exponátov.<ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /><ref name="kustendil.com" /> Hlavné akcenty sú venované životu a dielu [[Iľo vojvoda|Iľu vojvodu]], [[Razlovské povstanie|Razlovskému povstaniu]] v máji [[1876]], účasti miestneho obyvateľstva v bulharských milíciách a oslobodeniu mesta spod [[Osmanská ríša|osmanskej nadvlády]] v januári [[1878]].<ref name="kustendil.com" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1974]] je stavba evidovaná ako kultúrna pamiatka miestneho významu pre historickú hodnotu stavby, od roku [[1976]] aj pre architektonicko-staviteľskú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria04.jpg|celkový pohľad na dom zo severozápadu House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria11.jpg|pohľad na dom z juhozápadu House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria12.jpg|pohľad na centrálnu časť prednej fasády House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria07.jpg|pohľad na severovýchodnú bočnú fasádu House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria13.jpg|pohľad na juhozápadnú bočnú fasádu House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria10.jpg|pohľad na centrálnu rizalitovú časť prednej fasády </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:House-museum of Ilyo Voyvoda}} [[Kategória:Stavby v Kiustendile]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Domy v Kiustendile]] [[Kategória:Múzeá v Bulharsku]] [[Kategória:Architektúra z 1870]] [[Kategória:Organizácie založené v 1981]] shyjs7ylgb4gp527msas42j8qs507ws 8199456 8199449 2026-04-17T06:40:55Z Scholastikos 174170 d. 8199456 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- \\\*\\\*\\\* Heading \\\*\\\*\\\* --> | name = Dom-múzeum Iľa vojvodu | native_name = Къща-музей Ильо войвода | other_name = Dom Iľa vojvodu | category = dom <!-- \\\*\\\*\\\* Image \\\*\\\*\\\* --> | image = House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria02.jpg | image_caption = celkový pohľad na budovu z juhozápadu <!-- \\\*\\\*\\\* Name \\\*\\\*\\\* --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- \\\*\\\*\\\* Country etc. \\\*\\\*\\\* --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]] | region_type = Oblasť | district = [[Kiustendil (okres)|Kiustendil]] | commune_type = Mesto | commune = [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] | municipality_type = | municipality = <!-- \\\*\\\*\\\* Family \\\*\\\*\\\* --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- \\\*\\\*\\\* Locations \\\*\\\*\\\* --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =16| lat_s =55.54 | lat_NS = S | long_d =22| long_m =41| long_s =50.36 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- \\\*\\\*\\\* Dimensions \\\*\\\*\\\* --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- \\\*\\\*\\\* Features \\\*\\\*\\\* --> | author = | style = architektúra bulharského{{break}}národného obrodenia | material = <!-- \\\*\\\*\\\* History \\\& management \\\*\\\*\\\* --> | established = [[1870]] | date = [[1981]] | date_type = Otvorenie múzea | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- \\\*\\\*\\\* Acess \\\*\\\*\\\* --> | public = | access = <!-- \\\*\\\*\\\* Free frields \\\*\\\*\\\* --> | free = múzeum | free_type = Využitie | free1 = | free1_type = <!-- \\\*\\\*\\\* Maps \\\*\\\*\\\* --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- \\\*\\\*\\\* Websites \\\*\\\*\\\* --> | commons = House-museum of Ilyo Voyvoda | statistics = | statistics_type = | website = <!-- \\\*\\\*\\\* Footnotes \\\*\\\*\\\* --> | footnotes = }} '''Dom-múzeum Iľa vojvodu''' ({{vjz|bul|Къща-музей Ильо войвода|''Iľo vojvoda''}}),<ref name="ref101">{{Citácia knihy |autor= KOLEKTÍV AUTOROV |titul = Enciklopedičen rečnik Kiustendil (A – JA) |miesto = Sofia |vydavateľ = Obštinski naroden săvet – Regionalen centăr po kultura – Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite |rok = 1988 |isbn = 954-90993-1-8 |strany = 334}}</ref><ref name="kustendil.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Къща-музей "Ильо Войвода" | url = http://kustendil.com/bg/landmarks/view/3/33/%D0%9A%D1%8A%D1%89%D0%B0-%D0%BC%D1%83%D0%B7%D0%B5%D0%B9-%22%D0%98%D0%BB%D1%8C%D0%BE-%D0%92%D0%BE%D0%B9%D0%B2%D0%BE%D0%B4%D0%B0%22 | vydavateľ = kustendil.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Регионален исторически Музей "Акад. Йордан Иванов", Кюстендил | odkaz na autora = | titul = КЪЩА - МУЗЕЙ “ИЛЬО ВОЙВОДА” | url = http://www.kyustendilmuseum.primasoft.bg/bg/mod.php?mod=userpage&menu=3700&page_id=163 | vydavateľ = kyustendilmuseum.primasoft.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="poseti.guide-bulgaria.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Guide Bulgaria | odkaz na autora = | titul = Къща-музей "Ильо войвода" | url = http://poseti.guide-bulgaria.com/a/1179/house-muesum_ilyo_voyvoda.htm | vydavateľ = poseti.guide-bulgaria.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo '''Dom Iľa vojvodu''' ({{vjz|bul|Къщата на Ильо войвода |''Kăštata na Iľo vojvoda''}})<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Кюстендил | url = http://ninkn.bg/documents/download/263 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> je obytný [[Dom (objekt)|dom]] a v súčasnosti múzejný objekt z druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]], ktorý sa nachádza v meste [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] v rovnomennej [[Kiustendil (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /><ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /><ref name="ref101"/> Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="ref101"/> Od roku [[1981]] dom funguje ako múzeum,<ref name="kustendil.com" /> pričom je jedným z objektov [[Regionálne historické múzeum (Kiustendil)|kiustendilského regionálneho historického múzea]].<ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> V dome žil jeden z najvýznamnejších dejateľov bulharského národno-oslobodzovacieho hnutia, [[Iľo vojvoda]].<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /><ref name="ref101"/> == Lokalita == [[Súbor:House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria05.jpg|Pohľad na prednú fasádu budovy|náhľad|vľavo]] Dom-múzeum Iľa vojvodu sa nachádza v centrálnej časti mesta [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] na bulvári „Car Osvoboditel“ ({{vjz|bul|''булевард „Цар Освободител“''}}, doslova ''bulvár cára Osloboditeľa'') č. 189.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> Leží v bezprostrednej blízkosti [[Dom Kostantina Berovského|domu Kostantina Berovského]] a [[Dom Tončeho Kadinmostkiho|domu Tončeho Kadinmostkiho]], ako aj [[Pamätník Iľa vojvodu (Kiustendil)|pamätníka Iľa vojvodu]] s ktorými vytvára jedinečný obrodenecký pamätný súbor.<ref name="kustendil.com" /> == Dejiny == [[Súbor:House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria09.jpg|Detailný pohľad na vchod do budovy|náhľad|vľavo]] Dom bol postavený v roku [[1870]].<ref name="kustendil.com" /><ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /> Od roku [[1878]] do roku [[1898]] v dome žil [[Iľo vojvoda]], jeden z najvýznamnejších dejateľov bulharského národno-oslobodzovacieho hnutia.<ref name="kustendil.com" /><ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /><ref name="ref101"/> V roku [[1974]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.<ref name="ninkn.bg" /> V rokoch [[1979]]{{--}}[[1980]] prebehli na budove reštaurátorské práce.<ref name="kustendil.com" /><ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /> V roku [[1981]] bol dom oficiálne otvorený ako múzeum.<ref name="kustendil.com" /> == Charakteristika == [[Súbor:House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria14.jpg|Celkový pohľad na dom z juhozápadu|náhľad|vľavo]] Dom je postavený na úzkom a strmom pozemku. Prednou fasádou je orientovaný na severozápad smerom do ulice. Hlavná symetrická os budovy je na prednej fasáde zdôraznená vystupujúcou rizalitovou časťou.<ref name="ref101"/> == Múzejná expozícia == V roku [[1981]] sa dom stal múzejným objektom.<ref name="kustendil.com" /> V dome sa nachádza expozícia ''Národno-oslobodzovacie boje obyvateľstva Kiustendilského kraja'' ({{vjz|bul|Национално-освободителните борби на населението от Кюстендилския край|''Nacionalno-osvoboditelnite borbi na naselenieto ot Kiustedilskija kraj''}}).<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /><ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /> Expozícia sleduje boje bulharského obyvateľstva<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> od [[15. storočie|15. storočia]]<ref name="kustendil.com" /> až po oslobodenie a jeho príspevok k oslobodeniu a zjednoteniu bulharského ľudu na konci [[19. storočie|19. storočia]] a na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] so zameraním na Kiustendilský kraj.<ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /><ref name="kustendil.com" /> Expozícia sa nachádza v šiestich sálach na ploche 150 m² a pozostáva z približne 800 exponátov.<ref name="poseti.guide-bulgaria.com" /><ref name="kustendil.com" /> Hlavné akcenty sú venované životu a dielu [[Iľo vojvoda|Iľu vojvodu]], [[Razlovské povstanie|Razlovskému povstaniu]] v máji [[1876]], účasti miestneho obyvateľstva v bulharských milíciách a oslobodeniu mesta spod [[Osmanská ríša|osmanskej nadvlády]] v januári [[1878]].<ref name="kustendil.com" /> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1974]] je stavba evidovaná ako kultúrna pamiatka miestneho významu pre historickú hodnotu stavby, od roku [[1976]] aj pre architektonicko-staviteľskú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /> == Galéria == <gallery> House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria04.jpg|celkový pohľad na dom zo severozápadu House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria11.jpg|pohľad na dom z juhozápadu House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria12.jpg|pohľad na centrálnu časť prednej fasády House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria07.jpg|pohľad na severovýchodnú bočnú fasádu House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria13.jpg|pohľad na juhozápadnú bočnú fasádu House-museumIlyoVoyvoda-Kiustendil-Bulgaria10.jpg|pohľad na centrálnu rizalitovú časť prednej fasády </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:House-museum of Ilyo Voyvoda}} [[Kategória:Stavby v Kiustendile]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Domy v Kiustendile]] [[Kategória:Múzeá v Bulharsku]] [[Kategória:Architektúra z 1870]] [[Kategória:Organizácie založené v 1981]] ohoim84h2ybo0jae6stwljsaf2e2u4w 14 748381 8199443 2026-04-16T23:16:33Z Gitanes232 142243 kategoria 8199443 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Kiustendil]] [[Kategória:Stavby v Bulharsku podľa mesta|Kiustendil]] [[Kategória:Stavby podľa mesta|Kiustendil]] nvh7zkswhxvdltzh6nekbxzmnrv9989 14 748382 8199444 2026-04-16T23:17:13Z Gitanes232 142243 kategoria 8199444 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Mestá v Bulharsku]] [[Kategória:Kiustendil (oblasť)]] 21nuunlvmrwbqt7lsp02z103a3ene1l 14 748383 8199445 2026-04-16T23:18:17Z Gitanes232 142243 kategoria 8199445 wikitext text/x-wiki {{Všetky súradnice}} {{Commonscat|Houses in Kiustendil}} [[Kategória:Stavby v Kiustendile]] [[Kategória:Domy v Bulharsku]] [[Kategória:Domy v Bulharsku podľa mesta|Kiustendil]] dwkqm3fcvm0vjdd0tlx88qnocnph7z9 1 748384 8199446 2026-04-16T23:18:52Z Gitanes232 142243 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8199446 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8199447 8199446 2026-04-16T23:20:05Z Gitanes232 142243 upresnenie 8199447 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = Bulharsko }} rflcr623op9xkxy4zwji3tzvn9xg59u 0 748385 8199462 2026-04-17T06:51:32Z Pe3kZA 39673 základ 8199462 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Selický kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Šaľa (okres)|Šaľa]] | district1 = | commune = | municipality = [[Diakovce]], [[Šaľa]] | municipality1 = [[Selice]] | municipality2 = [[Žihárec]] | municipality3 = [[Vlčany]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Vznik | source_location = <nowiki>Piesky</nowiki>, [[Kráľovský kanál]], [[Diakovce]] | source_elevation = cca 114 | source_lat_d = 48.1508 | source_long_d = 17.8276 | mouth = [[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)|Kolárovský kanál]], [[Vlčany]] | mouth_location = [[Podunajská rovina]], [[Salibská mokraď]] | mouth_elevation = cca 108 | mouth_lat_d = 48.0343 | mouth_long_d = 17.8846 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 19 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-10-1335--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Selický kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Šaľa (okres)|Šaľa]]. Je to významný ľavostranný prítok [[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)|Kolárovského kanála]]<ref name=vku/> v povodí [[Váh]]u, má dĺžku približne 19 km a je tokom V. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na severe strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | miesto = Bratislava}}</ref>, západne od [[Šaľa|Šale]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|114}}<ref name=UGK/> Začína napojením na [[Kráľovský kanál]] v lokalite Piesky<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, severne od [[Diakovce|Diakoviec]], odkiaľ tečie juhovýchodne cez lokalitu Pod Bilicou, kde križuje [[Šaliansky kanál]].<ref name=mcz/> V lokalite Gerša<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.140664,17.869514,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = }}</ref> Pokračuje priamym smerom k mestu [[Šaľa]], na okraji ktorého v lokalite Želiare<ref name=mcz/> križuje [[Železničná trať Šaľa – Neded|trať do Nededa]] a v oblasti Pasienky sa dostáva k [[Cesta II. triedy 573 (Slovensko)|ceste II/573]] do [[Kolárovo|Kolárova]].<ref name=Tm/> Tu sa kanál stáča na juh a sleduje hlavnú cestu i [[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)|Kolárovský kanál]], vedúci opačnou stranou cesty.<ref name=UGK/> V oblasti Gerša je pravostranné prepojenie so Šalianskym kanálom, onedlho, v lokalite Hetméň<ref name=vku/>, sa Selický kanál križuje s Kolárovským, ktorý vedie k [[Žihárec|Žihárcu]]. Selický však ďalej sleduje cestu na juh, pričom v lokalite Pod Sebešom je opäť pravostranne prepojený na Kolárovský kanál. Pokračuje pomerne blízko od [[Váh|vážskej]] hrádze oblasťou Za Váhom, Panské pasienky a Selické, kde pravostranne prijíma [[Slaništský kanál]].<ref name=UGK/> Severne od [[Vlčany|Vlčan]] sa stáča na západ, prechádza do geomorfologickej časti [[Salibská mokraď]]<ref name=GP/> a v blízkosti [[Železničná trať Šaľa – Neded|trate do Nededa]] sa stáča na juhozápad. Tu priberá pravostranný [[Žihársky kanál]] a zároveň sa južným smerom oddeľuje Vlčiansky kanál, onedlho sa pravostranne pripája ďalší menší prítok. Na dolnom toku už tečie rovinou cez poľnohospodársku oblasť, okrajom menšieho hája s názvom Les<ref name=mcz/> do lokality Trasovište, západne od obce [[Neded]]. Tu, v oblasti Rakytník<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}}, ústi ľavostranne do [[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)|Kolárovského kanála]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.88471&y=48.03463&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Selický kanál vzniká na území obce [[Diakovce]], pokračuje katastrom mesta [[Šaľa]], hranicou územia obce [[Žihárec]] a [[Selice]] a napokon hranicou obce [[Vlčany]] a Žihárec. Preteká iba okresom [[Šaľa (okres)|Šaľa]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=%C5%BDih%C3%A1rec&source=osm&id=1015716578&ds=1&x=17.8911665&y=48.0387136&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská rovina]], [[Salibská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.88471&y=48.03463&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Malého Dunaja (2. časť)}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Šaľa]] [[Kategória:Šaľa]] [[Kategória:Diakovce]] [[Kategória:Žihárec]] [[Kategória:Selice]] [[Kategória:Vlčany]] 03uifgl8jrlirjau399x933wky8xmxh 3 748386 8199469 2026-04-17T07:35:07Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8199469 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:35, 17. apríl 2026 (UTC) oyzxyx5i79f68v75y3kqn5ey5plbl2h 0 748387 8199471 2026-04-17T07:49:23Z Scholastikos 174170 Vytvorená stránka „{{Infobox Spisovateľ | meno = Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk | pseudonym = | popis osoby = ukrajinský skladateľ, básnik a textár | obrázok = Володимир Михайлович Івасюк.jpg | popis obrázka = | rodné meno = {{Ukr|Володи́мир Миха́йлович Івасю́к}} | dátum narodenia = [[4. marec]] [[1949]] | miesto narodenia = [[Kicmaň]], [[Černovická oblasť]], […“ 8199471 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk | pseudonym = | popis osoby = ukrajinský skladateľ, básnik a textár | obrázok = Володимир Михайлович Івасюк.jpg | popis obrázka = | rodné meno = {{Ukr|Володи́мир Миха́йлович Івасю́к}} | dátum narodenia = [[4. marec]] [[1949]] | miesto narodenia = [[Kicmaň]], [[Černovická oblasť]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | dátum úmrtia = apríl/máj [[1979]] (30 rokov) | miesto úmrtia = [[Briuchovycký les]] pri [[Ľvov]]e, Ukrajinská SSR, ZSSR | národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | štátna príslušnosť = Sovietsky zväz | alma mater = Ľvovský lekársky inštitút (1973); Ľvovské konzervatórium (nedokončil) | zamestnanie = skladateľ, básnik, textár, hudobník | rodičia = Mychajlo Ivasiuk | príbuzní = | súrodenci = | partner = | partnerka = | deti = | vzťahy = | žáner = piesňová tvorba, populárna hudba, poézia | obdobie = [[60. roky 20. storočia|60.]] a [[70. roky 20. storočia]] | téma = láska, folklór, ukrajinská identita | hnutie = novodobá ukrajinská národná estráda | debut = | významné práce = ''[[Červona ruta (pieseň)|Červona ruta]]'', ''Vodohraj'', ''Dva persteni'', ''Ja{{--}}tvoje krylo'', ''Malvy'' | významné ocenenia = [[Hrdina Ukrajiny]] (2009, ''in memoriam''); Národná cena Tarasa Ševčenka (1994, ''in memoriam'') | ovplyvnený = ukrajinský hudobný folklór, karpatský folklór | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = ukrajinskú populárnu hudbu a piesňovú tvorbu v krajinách bývalého ZSSR | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = Hudba | portál2 = }} '''Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk''' alebo len '''Volodymyr Ivasiuk''' ({{Ukr|Володи́мир Миха́йлович Івасю́к}}; * [[4. marec]] [[1949]], [[Kicmaň]]{{--}}† apríl/máj [[1979]], [[Briuchovycký les]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[lekár]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[básnik]]-[[textár]], jeden zo zakladateľov novodobej ukrajinskej populárnej hudby.<ref name="ESU">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Selezinka | meno = Vasyľ Mychajlovyč | titul = Encyklopedija sučasnoj Ukrajiny | kapitola zborník = Ivasiuk Volodymyr Mychajlovyč | url = https://esu.com.ua/article-13545 | vydavateľ = Instytut encyklopedyčnych doslidžeň NAN Ukrajiny | miesto = Kyjiv | dátum vydania = 2010-12-12 | dátum prístupu = 2026-04-06 | jazyk = }} </ref><ref name="UME">{{Citácia knihy | kapitola zborník = IVASIUK | titul = Ukrajinska muzyčna encyklopedija | zväzok = 2 | typ zväzku = Tom. | vydavateľ = Instytut mystectvoznavstva foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho NAN Ukrajiny | miesto = Kyjiv | rok = 2008 | strany = 185{{--}}186 }} </ref> Zomrel tragicky za nevyjasnených okolností. Hoci sa už počas života dočkal značnej obľúbenosti u širokej verejnosti, [[Sovietsky zväz|sovietsky]] režim mu pre jeho umelecký štýl a ukrajinskú orientáciu nebol nikdy naklonený. Po jeho smrti sa dokonca snažil obmedziť Ivasiukovo verejné pripomínanie. Neskôr sa Ivasiuk stal jedným zo symbolov ukrajinského národného a kultúrneho obrodenia, ako aj odporu voči sovietskemu režimu, pričom jeho smrť bola verejnosťou interpretovaná ako možný dôsledok politickej represie.<ref name=ZW /> V roku [[1994]] mu bola ''in memoriam'' udelená [[Štátna cena Ukrajiny Tarasa Ševčenka]]<ref name="UME" /> a v roku [[2009]] aj titul [[Hrdina Ukrajiny]].<ref name="ESU" /> == Život == [[Súbor:Volodymyr_Ivasyuk_House.JPG|vľavo|náhľad|Ivasiukov rodný dom]] === Raný život === Narodil sa v marci [[1949]] do rodiny spisovateľa<ref name="UME" /> Mychajla Ivasiuka. Ako pätnásťročný zorganizoval školský dievčenský vokálny súbor [[Bukovynka]], pre ktorý písal piesne a s ktorým získal prvé verejné úspechy.<ref name="ESU" /><ref name="UME" /> V roku 1966 sa spolu s rodinou presťahoval do [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]], kde nastúpil na lekársky inštitút, no vzápätí bol vylúčený pre incident s bustou [[Vladimir Iľjič Lenin|Vladimíra Iljiča Lenina]] v [[Kicmaň|Kicmani]] (po maturitnom večierku spolu so spolužiakmi náhodne zhodil zle upevnenú bustu, ktorá sa rozbila). Ivasiuk musel následne pracovať ako [[zámočník]] v závode Lehmaš, kde zorganizoval zbor, ktorý na oblastnej prehliadke-súťaži získal vysoké hodnotenie poroty.<ref name="ESU" /> [[Súbor:Володимир_Івасюк.jpg|vľavo|náhľad|Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk, fotografia]] O rok neskôr (1967) opätovne nastúpil na lekársky inštitút a súčasne pokračoval v štúdiu na hudobnej škole. Hral na husliach v orchestri ľudových nástrojov študentského spevácko-tanečného súboru lekárskeho inštitútu, pri ktorom zorganizoval komorný orchester (neskôr preň písal skladby), a takisto hral a spieval ako sólista v estrádnom orchestri „Karpaty“ pri Paláci textilníkov.<ref name="ESU" /> === Vrchol kariéry === V televíznom štúdiu sa Ivasiuk zoznámil s Levom Dudkivským, vedúcim vychádzajúceho súboru [[Smerička]], s ktorým nadviazal tvorivú spoluprácu. Najznámejšie Ivasiukove piesne, ktoré získali svetovú popularitu, zazneli práve v podaní „Smeričky“ a jej sólistov [[Vasyľ Ivanovyč Zinkevyč|Vasyľa Zinkevyča]] a [[Nazarij Nazarovyč Jaremčuk|Nazarija Jaremčuka]]. Na prvých miestach celozväzového rozhlasu sa pravidelne umiestňovala najmä Ivasiukova pieseň [[Červona ruta (pieseň)|Červona ruta]], ktorá sa okamžite dostala aj do repertoáru zahraničných interpretov. Ivasiukove piesne vyhrali viacero súťaží v Sovietskom zväze.<ref name="ESU" /><ref name="UME" /> Napriek týmto úspechom sa Ivasiukovi nikdy nepodarilo stať členom Zväzu skladateľov, a preto zostával podľa sovietskych kritérií iba „amatérom“.<ref name=ZW>{{Citácia periodika | priezvisko = Wojnowski | meno = Zbigniew | titul = The Lives and Afterlives of a Soviet Misfit: Volodymyr Ivasiuk, the Emotional Crisis of Late Socialism and the Anti-Soviet Turn in Ukrainian Popular Culture | periodikum = Contemporary European History | dátum = 2023 | číslo = 32 | strany = 61{{--}}78 | doi = https://doi.org/10.1017/S0960777321000709 }} </ref> [[Súbor:Могила_В._М._Івасюка,.jpg|vľavo|náhľad|Hrob Volodymyra Mychajlovyča Ivasiuka, [[Ľvov]], [[Ukrajina]]]] V roku 1972 sa Ivasiuk presťahoval do [[Ľvov]]a, kde nastúpil na [[konzervatórium]] a zároveň pokračoval v štúdiu na lekárskom inštitúte, ktoré dokončil o rok neskôr. V tom čase začal spolupracovať s básnikmi [[Rostyslav Andrejevyč Bratuň|Rostyslavom Bratuňom]], [[Roman Mychajlovyč Kudlyk|Romanom Kudlykom]] a [[Bohdan Mychajlovyč Steľmach|Bohdanom Steľmachom]], na ktorých texty tvoril nové piesne, pričom naďalej písal hudbu aj na vlastné verše.<ref name="ESU" /><ref name="UME" /> === Záver života a smrť === Napriek popularite a úspechu Ivasiukových piesní sa mu nepodarilo získať pevné postavenie v oficiálnych hudobných štruktúrach, čo uňho prehlbovalo pocity neistoty a frustrácie. Súčasníci ho opisovali ako človeka, ktorý citlivo prežíval konflikty s kultúrnym aparátom i neisté vyhliadky do budúcnosti. V posledných rokoch života sa tieto tlaky zintenzívnili a podľa neskorších svedectiev mu v roku 1978 v ľvovskej psychiatrickej nemocnici diagnostikovali [[Depresia (psychológia)|depresiu]].<ref name=ZW /> Ivasiuk zahynul za nevyjasnených okolností v období od 24. apríla do 18. mája [[1979]] v [[Briuchovycký les|Briuchovyckom lese]] pri [[Ľvov]]e.<ref name="ESU" /><ref name="UME" /> Sovietske úrady označili jeho smrť za [[Samovražda|samovraždu]], ale už krátko po jeho smrti sa šírili správy o výhražných telefonátoch a podozrivých mužoch, ktorí ho sledovali, čo podporilo podozrenia, že mohol byť zavraždený. Niektoré indície nasvedčovali, že za Ivasiukovou smrťou mohla byť [[KGB]].<ref name="UME" /><ref name=ZW /> Po nájdení tela nasledoval veľmi necitlivý a represívny postup úradov voči rodine. Podľa spomienok rodiny boli rodičia pri tele syna zároveň vypočúvaní a mali nadobudnúť dojem, že štát chce mať pod kontrolou aj to, ako budú jeho smrť verejne interpretovať a oplakávať. Právny poradca (pravdepodobne príslušník KGB) mal Ivasiukovej rodine jasne naznačiť, že o okolnostiach jeho smrti sa nemá hovoriť a rodina navyše dlhé roky nesmela dať postaviť ani pomník na jeho hrobe.<ref name="ZW" /> Vyšetrovanie Ivasiukovej smrti bolo obnovené až po mnohých desaťročiach. V roku 2019 dospeli odborníci z Kyjevského ústavu súdneho výskumu na základe experimentu a podkladov z roku 1979 k záveru, že Ivasiuk sa nemohol obesiť sám bez účasti tretej osoby. Otázka, kto mohol stáť za jeho smrťou, oficiálne stále zostáva otvorená.<ref name="ZW" /> === Pohreb a spoločenský odkaz === Ivasiukov pohreb 22. mája [[1979]] vo [[Ľvov]]e sa zmenil na masovú verejnú manifestáciu smútku, ktorej sa podľa článku zúčastnilo približne 50 000 ľudí. Miestne stranícke orgány sa pokúšali usmerniť a obmedziť verejné pripomínanie jeho osoby. Organizovali povinné zväzácke schôdze, aby zabránili študentom ísť na pohreb, a tým, ktorí by zákaz porušili, hrozili sankciami vrátane vylúčenia zo školy alebo straty štipendia. Zároveň postihli aj niektorých predstaviteľov ukrajinskej inteligencie a kultúrnej obce, ktorí na pohrebe alebo v súvislosti s ním vystúpili spôsobom, ktorý úrady nepovažovali za prijateľný.<ref name=ZW /> S nástupom [[Glasnosť|glasnosti]] v druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Ivasiukova smrť začala verejne interpretovať novým spôsobom. Jeho priatelia, novinári i kultúrni činitelia začali zdôrazňovať, že jeho hľadanie originálneho a autentického výrazu bolo obmedzované represívnym sovietskym systémom. Ivasiuk sa stal silným symbolom ukrajinskej kultúry a spoločenskej vzbury proti sovietskemu poriadku. Vrcholom posunu bolo založenie festivalu [[Červona ruta (festival)|Červona ruta]] v roku [[1989]], ktorý sa stal fórom pre novú ukrajinskú populárnu hudbu a pre vystúpenia, ktoré prekračovali dovtedajšie hranice prípustného verejného prejavu.<ref name=ZW /> == Dielo == Ivasiukovou azda najznámejšou piesňou je [[Červona ruta (pieseň)|''Červona ruta'']]. Námet textu a hudby vznikol vplyvom práce [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyra Hnaťuka]] ''Kolomyjky''. V tom istom čase napísal aj pieseň ''Vodohraj'', s ktorou speváčka [[Sofia Rotaru]] obsadila prvé miesto na festivale v Sopotoch. Spolu sa tieto skladby objavili v hudobnom filme [[Červona ruta (film)|''Červona ruta'']] s hlavným interpretom [[Vasyľ Ivanovyč Zinkevyč|Vasyľom Zinkevyčom]].<ref name="ESU" /> [[Súbor:Пам'ятник_Володимиру_Івасюку.jpg|náhľad|Pamätník Volodymyra Ivasiuka, [[Kicmaň]], Ukrajina]] Ivasiukova piesňová tvorba vyrastala z výrazného lokálno-národného základu, najmä z [[Huculi|huculského]] a bukovinského prostredia, a vyznačovala sa melodickosťou. Tú spájal s vtedajšou estrádnou rytmikou [[bigbít]]u, ktorá sa zároveň ukázala ako blízka rytmom karpatského hudobného folklóru. Ivasiuk tak prekonal stereotypy [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]], teda ideologizovanej, odnárodnenej a neosobnej hudby. Naopak, sám sa opieral predovšetkým o historické a ľudové východiská tvorby. Svojím prístupom ovplyvnil nielen rozvoj ukrajinskej populárnej vokálno-inštrumentálnej hudby, ale aj hudobnú kultúru krajín bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].<ref name="ESU" /> Ivasiuk sa zaujímal aj o fotografiu, filmovanie a zbieranie folklóru. Značné množstvo jeho piesní vyšlo v zbierkach ''Pisni'' (1977; 1983), ''Moja pisňa'' (1988), ''Vodohraj'' (1989). Bol aj autorom hudby k inscenáciám ''Praporonosci'' podľa románu [[Olexandr Terentijovyč Hončar|Olesa Hončara]] (1975) a ''Mezozojska istorija'' podľa poviedky [[Bohdan Mychajlovyč Steľmach|Bohdana Steľmacha]] (1976; obe v Ľvovskom ukrajinskom činohernom divadle Marije Zaňkoveckej); ďalej aj polyfonickej Suity pre komorný orchester (1978).<ref name="ESU" /> [[Súbor:Volodymyr_Ivansiuk_12.jpg|vľavo|náhľad|Múzeum Volodymyra Mychajlovyča Ivasiuka, [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]], [[Ukrajina]]]] Pracoval aj na opere ''Daryna'', ktorá sa mala stať jeho diplomovou prácou. Dokončiť svoj zámer, absolvovať konzervatórium i postgraduálne štúdium na lekárskom inštitúte mu prekazila predčasná smrť.<ref name="ESU" /> == Pocty == [[Súbor:Coin-2009_Ivasiuk.jpg|náhľad|Minca vyrazená na Ivasiukovu počesť]] Už počas svojho života vyhral viacero menších i väčších cien v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. V roku 1994 mu bola ''in memoriam'' udelená Štátna cena Ukrajiny Tarasa Ševčenka a v roku 2009 titul [[Hrdina Ukrajiny]].<ref name="ESU" /> Vo [[Ľvov]]e (1990, 2011) a v [[Kicmaň|Kicmani]] (1999) mu postavili pomníky; v [[Černovice (Ukrajina)|Černivciach]] bolo vytvorené Černovické oblastné pamätné múzeum Volodymyra Ivasiuka a bola po ňom pomenovaná ulica. Ivasiukovi sú venované aj festival ukrajinskej modernej piesne a populárnej hudby [[Červona ruta (festival)|Červona ruta]] (od 1989), Medzinárodná súťaž mladých interpretov ukrajinskej populárnej hudby pomenovaná po Ivasiukovi (od 1993) a súťaž mladých skladateľov „Putujúci hudobník“ (od 1997).<ref name="ESU" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ivasiuk, Volodymyr Mychajlovyč}} [[Kategória:Narodenia 4. marca]] [[Kategória:Narodenia v 1949]] [[Kategória:Úmrtia v 1979]] [[Kategória:Ukrajinskí básnici]] [[Kategória:Ukrajinskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Ukrajinskí speváci]] [[Kategória:Ukrajinskí lekári]] [[Kategória:Osobnosti na ukrajinských poštových známkach]] [[Kategória:Hrdinovia Ukrajiny]] [[Kategória:Obete vrážd]] d75yg5jqnzqfgt933ezvvlicuwh0ksn 8199473 8199471 2026-04-17T07:52:20Z Scholastikos 174170 8199473 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk | pseudonym = | popis osoby = ukrajinský skladateľ, básnik a textár | obrázok = Володимир Михайлович Івасюк.jpg | popis obrázka = | rodné meno = {{Ukr|Володи́мир Миха́йлович Івасю́к}} | dátum narodenia = [[4. marec]] [[1949]] | miesto narodenia = [[Kicmaň]], [[Černovická oblasť]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | dátum úmrtia = apríl/máj [[1979]] (30 rokov) | miesto úmrtia = [[Briuchovycký les]] pri [[Ľvov]]e, Ukrajinská SSR, ZSSR | národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | štátna príslušnosť = Sovietsky zväz | alma mater = Ľvovský lekársky inštitút (1973); Ľvovské konzervatórium (nedokončil) | zamestnanie = skladateľ, básnik, textár, hudobník | rodičia = Mychajlo Ivasiuk | príbuzní = | súrodenci = | partner = | partnerka = | deti = | vzťahy = | žáner = piesňová tvorba, populárna hudba, poézia | obdobie = [[60. roky 20. storočia|60.]] a [[70. roky 20. storočia]] | téma = láska, folklór, ukrajinská identita | hnutie = novodobá ukrajinská národná estráda | debut = | významné práce = ''[[Červona ruta (pieseň)|Červona ruta]]'', ''Vodohraj'', ''Dva persteni'', ''Ja{{--}}tvoje krylo'', ''Malvy'' | významné ocenenia = [[Hrdina Ukrajiny]] (2009, ''in memoriam''); Národná cena Tarasa Ševčenka (1994, ''in memoriam'') | ovplyvnený = ukrajinský hudobný folklór, karpatský folklór | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = ukrajinskú populárnu hudbu a piesňovú tvorbu v krajinách bývalého ZSSR | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = Hudba | portál2 = }} '''Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk''' alebo len '''Volodymyr Ivasiuk''' ({{Ukr|Володи́мир Миха́йлович Івасю́к}}; * [[4. marec]] [[1949]], [[Kicmaň]]{{--}}† apríl/máj [[1979]], [[Briuchovycký les]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[lekár]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[básnik]]-[[textár]], jeden zo zakladateľov novodobej ukrajinskej populárnej hudby.<ref name="ESU">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko zborník = Selezinka | meno zborník = Vasyľ Mychajlovyč | titul = Encyklopedija sučasnoj Ukrajiny | kapitola zborník = Ivasiuk Volodymyr Mychajlovyč | url = https://esu.com.ua/article-13545 | vydavateľ = Instytut encyklopedyčnych doslidžeň NAN Ukrajiny | miesto = Kyjiv | dátum vydania = 2010-12-12 | dátum prístupu = 2026-04-06 | jazyk = }} </ref><ref name="UME">{{Citácia knihy | kapitola zborník = IVASIUK | titul = Ukrajinska muzyčna encyklopedija | zväzok = 2 | typ zväzku = Tom. | vydavateľ = Instytut mystectvoznavstva foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho NAN Ukrajiny | miesto = Kyjiv | rok = 2008 | strany = 185{{--}}186 }} </ref> Zomrel tragicky za nevyjasnených okolností. Hoci sa už počas života dočkal značnej obľúbenosti u širokej verejnosti, [[Sovietsky zväz|sovietsky]] režim mu pre jeho umelecký štýl a ukrajinskú orientáciu nebol nikdy naklonený. Po jeho smrti sa dokonca snažil obmedziť Ivasiukovo verejné pripomínanie. Neskôr sa Ivasiuk stal jedným zo symbolov ukrajinského národného a kultúrneho obrodenia, ako aj odporu voči sovietskemu režimu, pričom jeho smrť bola verejnosťou interpretovaná ako možný dôsledok politickej represie.<ref name=ZW /> V roku [[1994]] mu bola ''in memoriam'' udelená [[Štátna cena Ukrajiny Tarasa Ševčenka]]<ref name="UME" /> a v roku [[2009]] aj titul [[Hrdina Ukrajiny]].<ref name="ESU" /> == Život == [[Súbor:Volodymyr_Ivasyuk_House.JPG|vľavo|náhľad|Ivasiukov rodný dom]] === Raný život === Narodil sa v marci [[1949]] do rodiny spisovateľa<ref name="UME" /> Mychajla Ivasiuka. Ako pätnásťročný zorganizoval školský dievčenský vokálny súbor [[Bukovynka]], pre ktorý písal piesne a s ktorým získal prvé verejné úspechy.<ref name="ESU" /><ref name="UME" /> V roku 1966 sa spolu s rodinou presťahoval do [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]], kde nastúpil na lekársky inštitút, no vzápätí bol vylúčený pre incident s bustou [[Vladimir Iľjič Lenin|Vladimíra Iljiča Lenina]] v [[Kicmaň|Kicmani]] (po maturitnom večierku spolu so spolužiakmi náhodne zhodil zle upevnenú bustu, ktorá sa rozbila). Ivasiuk musel následne pracovať ako [[zámočník]] v závode Lehmaš, kde zorganizoval zbor, ktorý na oblastnej prehliadke-súťaži získal vysoké hodnotenie poroty.<ref name="ESU" /> [[Súbor:Володимир_Івасюк.jpg|vľavo|náhľad|Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk, fotografia]] O rok neskôr (1967) opätovne nastúpil na lekársky inštitút a súčasne pokračoval v štúdiu na hudobnej škole. Hral na husliach v orchestri ľudových nástrojov študentského spevácko-tanečného súboru lekárskeho inštitútu, pri ktorom zorganizoval komorný orchester (neskôr preň písal skladby), a takisto hral a spieval ako sólista v estrádnom orchestri „Karpaty“ pri Paláci textilníkov.<ref name="ESU" /> === Vrchol kariéry === V televíznom štúdiu sa Ivasiuk zoznámil s Levom Dudkivským, vedúcim vychádzajúceho súboru [[Smerička]], s ktorým nadviazal tvorivú spoluprácu. Najznámejšie Ivasiukove piesne, ktoré získali svetovú popularitu, zazneli práve v podaní „Smeričky“ a jej sólistov [[Vasyľ Ivanovyč Zinkevyč|Vasyľa Zinkevyča]] a [[Nazarij Nazarovyč Jaremčuk|Nazarija Jaremčuka]]. Na prvých miestach celozväzového rozhlasu sa pravidelne umiestňovala najmä Ivasiukova pieseň [[Červona ruta (pieseň)|''Červona ruta'']], ktorá sa okamžite dostala aj do repertoáru zahraničných interpretov. Ivasiukove piesne vyhrali viacero súťaží v Sovietskom zväze.<ref name="ESU" /><ref name="UME" /> Napriek týmto úspechom sa Ivasiukovi nikdy nepodarilo stať členom Zväzu skladateľov, a preto zostával podľa sovietskych kritérií iba „amatérom“.<ref name=ZW>{{Citácia periodika | priezvisko = Wojnowski | meno = Zbigniew | titul = The Lives and Afterlives of a Soviet Misfit: Volodymyr Ivasiuk, the Emotional Crisis of Late Socialism and the Anti-Soviet Turn in Ukrainian Popular Culture | periodikum = Contemporary European History | dátum = 2023 | číslo = 32 | strany = 61{{--}}78 | doi = https://doi.org/10.1017/S0960777321000709 }} </ref> [[Súbor:Могила_В._М._Івасюка,.jpg|vľavo|náhľad|Hrob Volodymyra Mychajlovyča Ivasiuka, [[Ľvov]], [[Ukrajina]]]] V roku 1972 sa Ivasiuk presťahoval do [[Ľvov]]a, kde nastúpil na [[konzervatórium]] a zároveň pokračoval v štúdiu na lekárskom inštitúte, ktoré dokončil o rok neskôr. V tom čase začal spolupracovať s básnikmi [[Rostyslav Andrejevyč Bratuň|Rostyslavom Bratuňom]], [[Roman Mychajlovyč Kudlyk|Romanom Kudlykom]] a [[Bohdan Mychajlovyč Steľmach|Bohdanom Steľmachom]], na ktorých texty tvoril nové piesne, pričom naďalej písal hudbu aj na vlastné verše.<ref name="ESU" /><ref name="UME" /> === Záver života a smrť === Napriek popularite a úspechu Ivasiukových piesní sa mu nepodarilo získať pevné postavenie v oficiálnych hudobných štruktúrach, čo uňho prehlbovalo pocity neistoty a frustrácie. Súčasníci ho opisovali ako človeka, ktorý citlivo prežíval konflikty s kultúrnym aparátom i neisté vyhliadky do budúcnosti. V posledných rokoch života sa tieto tlaky zintenzívnili a podľa neskorších svedectiev mu v roku 1978 v ľvovskej psychiatrickej nemocnici diagnostikovali [[Depresia (psychológia)|depresiu]].<ref name=ZW /> Ivasiuk zahynul za nevyjasnených okolností v období od 24. apríla do 18. mája [[1979]] v [[Briuchovycký les|Briuchovyckom lese]] pri [[Ľvov]]e.<ref name="ESU" /><ref name="UME" /> Sovietske úrady označili jeho smrť za [[Samovražda|samovraždu]], ale už krátko po jeho smrti sa šírili správy o výhražných telefonátoch a podozrivých mužoch, ktorí ho sledovali, čo podporilo podozrenia, že mohol byť zavraždený. Niektoré indície nasvedčovali, že za Ivasiukovou smrťou mohla byť [[KGB]].<ref name="UME" /><ref name=ZW /> Po nájdení tela nasledoval veľmi necitlivý a represívny postup úradov voči rodine. Podľa spomienok rodiny boli rodičia pri tele syna zároveň vypočúvaní a mali nadobudnúť dojem, že štát chce mať pod kontrolou aj to, ako budú jeho smrť verejne interpretovať a oplakávať. Právny poradca (pravdepodobne príslušník KGB) mal Ivasiukovej rodine jasne naznačiť, že o okolnostiach jeho smrti sa nemá hovoriť a rodina navyše dlhé roky nesmela dať postaviť ani pomník na jeho hrobe.<ref name="ZW" /> Vyšetrovanie Ivasiukovej smrti bolo obnovené až po mnohých desaťročiach. V roku 2019 dospeli odborníci z Kyjevského ústavu súdneho výskumu na základe experimentu a podkladov z roku 1979 k záveru, že Ivasiuk sa nemohol obesiť sám bez účasti tretej osoby. Otázka, kto mohol stáť za jeho smrťou, oficiálne stále zostáva otvorená.<ref name="ZW" /> === Pohreb a spoločenský odkaz === Ivasiukov pohreb 22. mája [[1979]] vo [[Ľvov]]e sa zmenil na masovú verejnú manifestáciu smútku, ktorej sa podľa článku zúčastnilo približne 50 000 ľudí. Miestne stranícke orgány sa pokúšali usmerniť a obmedziť verejné pripomínanie jeho osoby. Organizovali povinné zväzácke schôdze, aby zabránili študentom ísť na pohreb, a tým, ktorí by zákaz porušili, hrozili sankciami vrátane vylúčenia zo školy alebo straty štipendia. Zároveň postihli aj niektorých predstaviteľov ukrajinskej inteligencie a kultúrnej obce, ktorí na pohrebe alebo v súvislosti s ním vystúpili spôsobom, ktorý úrady nepovažovali za prijateľný.<ref name=ZW /> S nástupom [[Glasnosť|glasnosti]] v druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Ivasiukova smrť začala verejne interpretovať novým spôsobom. Jeho priatelia, novinári i kultúrni činitelia začali zdôrazňovať, že jeho hľadanie originálneho a autentického výrazu bolo obmedzované represívnym sovietskym systémom. Ivasiuk sa stal silným symbolom ukrajinskej kultúry a spoločenskej vzbury proti sovietskemu poriadku. Vrcholom posunu bolo založenie festivalu [[Červona ruta (festival)|Červona ruta]] v roku [[1989]], ktorý sa stal fórom pre novú ukrajinskú populárnu hudbu a pre vystúpenia, ktoré prekračovali dovtedajšie hranice prípustného verejného prejavu.<ref name=ZW /> == Dielo == Ivasiukovou azda najznámejšou piesňou je [[Červona ruta (pieseň)|''Červona ruta'']]. Námet textu a hudby vznikol vplyvom práce [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyra Hnaťuka]] ''Kolomyjky''. V tom istom čase napísal aj pieseň ''Vodohraj'', s ktorou speváčka [[Sofia Rotaru]] obsadila prvé miesto na festivale v Sopotoch. Spolu sa tieto skladby objavili v hudobnom filme [[Červona ruta (film)|''Červona ruta'']] s hlavným interpretom [[Vasyľ Ivanovyč Zinkevyč|Vasyľom Zinkevyčom]].<ref name="ESU" /> [[Súbor:Пам'ятник_Володимиру_Івасюку.jpg|náhľad|Pamätník Volodymyra Ivasiuka, [[Kicmaň]], Ukrajina]] Ivasiukova piesňová tvorba vyrastala z výrazného lokálno-národného základu, najmä z [[Huculi|huculského]] a bukovinského prostredia, a vyznačovala sa melodickosťou. Tú spájal s vtedajšou estrádnou rytmikou [[bigbít]]u, ktorá sa zároveň ukázala ako blízka rytmom karpatského hudobného folklóru. Ivasiuk tak prekonal stereotypy [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]], teda ideologizovanej, odnárodnenej a neosobnej hudby. Naopak, sám sa opieral predovšetkým o historické a ľudové východiská tvorby. Svojím prístupom ovplyvnil nielen rozvoj ukrajinskej populárnej vokálno-inštrumentálnej hudby, ale aj hudobnú kultúru krajín bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].<ref name="ESU" /> Ivasiuk sa zaujímal aj o fotografiu, filmovanie a zbieranie folklóru. Značné množstvo jeho piesní vyšlo v zbierkach ''Pisni'' (1977; 1983), ''Moja pisňa'' (1988), ''Vodohraj'' (1989). Bol aj autorom hudby k inscenáciám ''Praporonosci'' podľa románu [[Olexandr Terentijovyč Hončar|Olesa Hončara]] (1975) a ''Mezozojska istorija'' podľa poviedky [[Bohdan Mychajlovyč Steľmach|Bohdana Steľmacha]] (1976; obe v Ľvovskom ukrajinskom činohernom divadle Marije Zaňkoveckej); ďalej aj polyfonickej Suity pre komorný orchester (1978).<ref name="ESU" /> [[Súbor:Volodymyr_Ivansiuk_12.jpg|vľavo|náhľad|Múzeum Volodymyra Mychajlovyča Ivasiuka, [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]], [[Ukrajina]]]] Pracoval aj na opere ''Daryna'', ktorá sa mala stať jeho diplomovou prácou. Dokončiť svoj zámer, absolvovať konzervatórium i postgraduálne štúdium na lekárskom inštitúte mu prekazila predčasná smrť.<ref name="ESU" /> == Pocty == [[Súbor:Coin-2009_Ivasiuk.jpg|náhľad|Minca vyrazená na Ivasiukovu počesť]] Už počas svojho života vyhral viacero menších i väčších cien v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. V roku 1994 mu bola ''in memoriam'' udelená Štátna cena Ukrajiny Tarasa Ševčenka a v roku 2009 titul [[Hrdina Ukrajiny]].<ref name="ESU" /> Vo [[Ľvov]]e (1990, 2011) a v [[Kicmaň|Kicmani]] (1999) mu postavili pomníky; v [[Černovice (Ukrajina)|Černivciach]] bolo vytvorené Černovické oblastné pamätné múzeum Volodymyra Ivasiuka a bola po ňom pomenovaná ulica. Ivasiukovi sú venované aj festival ukrajinskej modernej piesne a populárnej hudby [[Červona ruta (festival)|Červona ruta]] (od 1989), Medzinárodná súťaž mladých interpretov ukrajinskej populárnej hudby pomenovaná po Ivasiukovi (od 1993) a súťaž mladých skladateľov „Putujúci hudobník“ (od 1997).<ref name="ESU" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ivasiuk, Volodymyr Mychajlovyč}} [[Kategória:Narodenia 4. marca]] [[Kategória:Narodenia v 1949]] [[Kategória:Úmrtia v 1979]] [[Kategória:Ukrajinskí básnici]] [[Kategória:Ukrajinskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Ukrajinskí speváci]] [[Kategória:Ukrajinskí lekári]] [[Kategória:Osobnosti na ukrajinských poštových známkach]] [[Kategória:Hrdinovia Ukrajiny]] [[Kategória:Obete vrážd]] q5lvmhssxdl4rr0w1qvk4tmggglpp7z 8199487 8199473 2026-04-17T09:53:05Z Scholastikos 174170 +obr. 8199487 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk | pseudonym = | popis osoby = ukrajinský skladateľ, básnik a textár | obrázok = Володимир Михайлович Івасюк.jpg | popis obrázka = | rodné meno = {{Ukr|Володи́мир Миха́йлович Івасю́к}} | dátum narodenia = [[4. marec]] [[1949]] | miesto narodenia = [[Kicmaň]], [[Černovická oblasť]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] | dátum úmrtia = apríl/máj [[1979]] (30 rokov) | miesto úmrtia = [[Briuchovycký les]] pri [[Ľvov]]e, Ukrajinská SSR, ZSSR | národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | štátna príslušnosť = Sovietsky zväz | alma mater = Ľvovský lekársky inštitút (1973); Ľvovské konzervatórium (nedokončil) | zamestnanie = skladateľ, básnik, textár, hudobník | rodičia = Mychajlo Ivasiuk | príbuzní = | súrodenci = | partner = | partnerka = | deti = | vzťahy = | žáner = piesňová tvorba, populárna hudba, poézia | obdobie = [[60. roky 20. storočia|60.]] a [[70. roky 20. storočia]] | téma = láska, folklór, ukrajinská identita | hnutie = novodobá ukrajinská národná estráda | debut = | významné práce = ''[[Červona ruta (pieseň)|Červona ruta]]'', ''Vodohraj'', ''Dva persteni'', ''Ja{{--}}tvoje krylo'', ''Malvy'' | významné ocenenia = [[Hrdina Ukrajiny]] (2009, ''in memoriam''); Národná cena Tarasa Ševčenka (1994, ''in memoriam'') | ovplyvnený = ukrajinský hudobný folklór, karpatský folklór | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = ukrajinskú populárnu hudbu a piesňovú tvorbu v krajinách bývalého ZSSR | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = Hudba | portál2 = }} '''Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk''' alebo len '''Volodymyr Ivasiuk''' ({{Ukr|Володи́мир Миха́йлович Івасю́к}}; * [[4. marec]] [[1949]], [[Kicmaň]]{{--}}† apríl/máj [[1979]], [[Briuchovycký les]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[lekár]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[básnik]]-[[textár]], jeden zo zakladateľov novodobej ukrajinskej populárnej hudby.<ref name="ESU">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko zborník = Selezinka | meno zborník = Vasyľ Mychajlovyč | titul = Encyklopedija sučasnoj Ukrajiny | kapitola zborník = Ivasiuk Volodymyr Mychajlovyč | url = https://esu.com.ua/article-13545 | vydavateľ = Instytut encyklopedyčnych doslidžeň NAN Ukrajiny | miesto = Kyjiv | dátum vydania = 2010-12-12 | dátum prístupu = 2026-04-06 | jazyk = }} </ref><ref name="UME">{{Citácia knihy | kapitola zborník = IVASIUK | titul = Ukrajinska muzyčna encyklopedija | zväzok = 2 | typ zväzku = Tom. | vydavateľ = Instytut mystectvoznavstva foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho NAN Ukrajiny | miesto = Kyjiv | rok = 2008 | strany = 185{{--}}186 }} </ref> Zomrel tragicky za nevyjasnených okolností. Hoci sa už počas života dočkal značnej obľúbenosti u širokej verejnosti, [[Sovietsky zväz|sovietsky]] režim mu pre jeho umelecký štýl a ukrajinskú orientáciu nebol nikdy naklonený. Po jeho smrti sa dokonca snažil obmedziť Ivasiukovo verejné pripomínanie. Neskôr sa Ivasiuk stal jedným zo symbolov ukrajinského národného a kultúrneho obrodenia, ako aj odporu voči sovietskemu režimu, pričom jeho smrť bola verejnosťou interpretovaná ako možný dôsledok politickej represie.<ref name=ZW /> V roku [[1994]] mu bola ''in memoriam'' udelená [[Štátna cena Ukrajiny Tarasa Ševčenka]]<ref name="UME" /> a v roku [[2009]] aj titul [[Hrdina Ukrajiny]].<ref name="ESU" /> == Život == [[Súbor:Volodymyr_Ivasyuk_House.JPG|vľavo|náhľad|Ivasiukov rodný dom]] === Raný život === Narodil sa v marci [[1949]] do rodiny spisovateľa<ref name="UME" /> Mychajla Ivasiuka. Ako pätnásťročný zorganizoval školský dievčenský vokálny súbor [[Bukovynka]], pre ktorý písal piesne a s ktorým získal prvé verejné úspechy.<ref name="ESU" /><ref name="UME" /> V roku 1966 sa spolu s rodinou presťahoval do [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]], kde nastúpil na lekársky inštitút, no vzápätí bol vylúčený pre incident s bustou [[Vladimir Iľjič Lenin|Vladimíra Iljiča Lenina]] v [[Kicmaň|Kicmani]] (po maturitnom večierku spolu so spolužiakmi náhodne zhodil zle upevnenú bustu, ktorá sa rozbila). Ivasiuk musel následne pracovať ako [[zámočník]] v závode Lehmaš, kde zorganizoval zbor, ktorý na oblastnej prehliadke-súťaži získal vysoké hodnotenie poroty.<ref name="ESU" /> [[Súbor:Володимир_Івасюк.jpg|vľavo|náhľad|Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk, fotografia]] O rok neskôr (1967) opätovne nastúpil na lekársky inštitút a súčasne pokračoval v štúdiu na hudobnej škole. Hral na husliach v orchestri ľudových nástrojov študentského spevácko-tanečného súboru lekárskeho inštitútu, pri ktorom zorganizoval komorný orchester (neskôr preň písal skladby), a takisto hral a spieval ako sólista v estrádnom orchestri „Karpaty“ pri Paláci textilníkov.<ref name="ESU" /> === Vrchol kariéry === V televíznom štúdiu sa Ivasiuk zoznámil s Levom Dudkivským, vedúcim vychádzajúceho súboru [[Smerička]], s ktorým nadviazal tvorivú spoluprácu. Najznámejšie Ivasiukove piesne, ktoré získali svetovú popularitu, zazneli práve v podaní „Smeričky“ a jej sólistov [[Vasyľ Ivanovyč Zinkevyč|Vasyľa Zinkevyča]] a [[Nazarij Nazarovyč Jaremčuk|Nazarija Jaremčuka]]. Na prvých miestach celozväzového rozhlasu sa pravidelne umiestňovala najmä Ivasiukova pieseň [[Červona ruta (pieseň)|''Červona ruta'']], ktorá sa okamžite dostala aj do repertoáru zahraničných interpretov. Ivasiukove piesne vyhrali viacero súťaží v Sovietskom zväze.<ref name="ESU" /><ref name="UME" /> Napriek týmto úspechom sa Ivasiukovi nikdy nepodarilo stať členom Zväzu skladateľov, a preto zostával podľa sovietskych kritérií iba „amatérom“.<ref name=ZW>{{Citácia periodika | priezvisko = Wojnowski | meno = Zbigniew | titul = The Lives and Afterlives of a Soviet Misfit: Volodymyr Ivasiuk, the Emotional Crisis of Late Socialism and the Anti-Soviet Turn in Ukrainian Popular Culture | periodikum = Contemporary European History | dátum = 2023 | číslo = 32 | strany = 61{{--}}78 | doi = https://doi.org/10.1017/S0960777321000709 }} </ref> [[Súbor:Могила_В._М._Івасюка,.jpg|vľavo|náhľad|Hrob Volodymyra Mychajlovyča Ivasiuka, [[Ľvov]], [[Ukrajina]]]] V roku 1972 sa Ivasiuk presťahoval do [[Ľvov]]a, kde nastúpil na [[konzervatórium]] a zároveň pokračoval v štúdiu na lekárskom inštitúte, ktoré dokončil o rok neskôr. V tom čase začal spolupracovať s básnikmi [[Rostyslav Andrejevyč Bratuň|Rostyslavom Bratuňom]], [[Roman Mychajlovyč Kudlyk|Romanom Kudlykom]] a [[Bohdan Mychajlovyč Steľmach|Bohdanom Steľmachom]], na ktorých texty tvoril nové piesne, pričom naďalej písal hudbu aj na vlastné verše.<ref name="ESU" /><ref name="UME" /> === Záver života a smrť === Napriek popularite a úspechu Ivasiukových piesní sa mu nepodarilo získať pevné postavenie v oficiálnych hudobných štruktúrach, čo uňho prehlbovalo pocity neistoty a frustrácie. Súčasníci ho opisovali ako človeka, ktorý citlivo prežíval konflikty s kultúrnym aparátom i neisté vyhliadky do budúcnosti. V posledných rokoch života sa tieto tlaky zintenzívnili a podľa neskorších svedectiev mu v roku 1978 v ľvovskej psychiatrickej nemocnici diagnostikovali [[Depresia (psychológia)|depresiu]].<ref name=ZW /> [[Súbor:Меморіал_Володимиру_Івасюку_на_місті_трагічної_загибелі_у_Брюховицькому_лісі.jpg|náhľad|Pamätník Volodymyra Ivasiuka na mieste jeho tragickej smrti v [[Briuchovycký les|Briuchovyckom lese]]]] Ivasiuk zahynul za nevyjasnených okolností v období od 24. apríla do 18. mája [[1979]] v [[Briuchovycký les|Briuchovyckom lese]] pri [[Ľvov]]e.<ref name="ESU" /><ref name="UME" /> Sovietske úrady označili jeho smrť za [[Samovražda|samovraždu]], ale už krátko po jeho smrti sa šírili správy o výhražných telefonátoch a podozrivých mužoch, ktorí ho sledovali, čo podporilo podozrenia, že mohol byť zavraždený. Niektoré indície nasvedčovali, že za Ivasiukovou smrťou mohla byť [[KGB]].<ref name="UME" /><ref name=ZW /> Po nájdení tela nasledoval veľmi necitlivý a represívny postup úradov voči rodine. Podľa spomienok rodiny boli rodičia pri tele syna zároveň vypočúvaní a mali nadobudnúť dojem, že štát chce mať pod kontrolou aj to, ako budú jeho smrť verejne interpretovať a oplakávať. Právny poradca (pravdepodobne príslušník KGB) mal Ivasiukovej rodine jasne naznačiť, že o okolnostiach jeho smrti sa nemá hovoriť a rodina navyše dlhé roky nesmela dať postaviť ani pomník na jeho hrobe.<ref name="ZW" /> Vyšetrovanie Ivasiukovej smrti bolo obnovené až po mnohých desaťročiach. V roku 2019 dospeli odborníci z Kyjevského ústavu súdneho výskumu na základe experimentu a podkladov z roku 1979 k záveru, že Ivasiuk sa nemohol obesiť sám bez účasti tretej osoby. Otázka, kto mohol stáť za jeho smrťou, oficiálne stále zostáva otvorená.<ref name="ZW" /> === Pohreb a spoločenský odkaz === [[Súbor:Stamp_of_Ukraine_s236.jpg|náhľad|Ukrajinská poštová známka s Ivasiukovou podobizňou]] Ivasiukov pohreb 22. mája [[1979]] vo [[Ľvov]]e sa zmenil na masovú verejnú manifestáciu smútku, ktorej sa podľa článku zúčastnilo približne 50 000 ľudí. Miestne stranícke orgány sa pokúšali usmerniť a obmedziť verejné pripomínanie jeho osoby. Organizovali povinné zväzácke schôdze, aby zabránili študentom ísť na pohreb, a tým, ktorí by zákaz porušili, hrozili sankciami vrátane vylúčenia zo školy alebo straty štipendia. Zároveň postihli aj niektorých predstaviteľov ukrajinskej inteligencie a kultúrnej obce, ktorí na pohrebe alebo v súvislosti s ním vystúpili spôsobom, ktorý úrady nepovažovali za prijateľný.<ref name="ZW" /> [[Súbor:Levytskoho106-3.jpg|vľavo|náhľad|Plaketa na dome, v ktorom Ivasiuk žil, Levyckého ulica, Ľvov, Ukrajina]] S nástupom [[Glasnosť|glasnosti]] v druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Ivasiukova smrť začala verejne interpretovať novým spôsobom. Jeho priatelia, novinári i kultúrni činitelia začali zdôrazňovať, že jeho hľadanie originálneho a autentického výrazu bolo obmedzované represívnym sovietskym systémom. Ivasiuk sa stal silným symbolom ukrajinskej kultúry a spoločenskej vzbury proti sovietskemu poriadku. Vrcholom posunu bolo založenie festivalu [[Červona ruta (festival)|Červona ruta]] v roku [[1989]], ktorý sa stal fórom pre novú ukrajinskú populárnu hudbu a pre vystúpenia, ktoré prekračovali dovtedajšie hranice prípustného verejného prejavu.<ref name=ZW /> == Dielo == Ivasiukovou azda najznámejšou piesňou je [[Červona ruta (pieseň)|''Červona ruta'']]. Námet textu a hudby vznikol vplyvom práce [[Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk|Volodymyra Hnaťuka]] ''Kolomyjky''. V tom istom čase napísal aj pieseň ''Vodohraj'', s ktorou speváčka [[Sofia Rotaru]] obsadila prvé miesto na festivale v Sopotoch. Spolu sa tieto skladby objavili v hudobnom filme [[Červona ruta (film)|''Červona ruta'']] s hlavným interpretom [[Vasyľ Ivanovyč Zinkevyč|Vasyľom Zinkevyčom]].<ref name="ESU" /> [[Súbor:Пам'ятник_Володимиру_Івасюку.jpg|náhľad|Pamätník Volodymyra Ivasiuka, [[Kicmaň]], Ukrajina]] Ivasiukova piesňová tvorba vyrastala z výrazného lokálno-národného základu, najmä z [[Huculi|huculského]] a bukovinského prostredia, a vyznačovala sa melodickosťou. Tú spájal s vtedajšou estrádnou rytmikou [[bigbít]]u, ktorá sa zároveň ukázala ako blízka rytmom karpatského hudobného folklóru. Ivasiuk tak prekonal stereotypy [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]], teda ideologizovanej, odnárodnenej a neosobnej hudby. Naopak, sám sa opieral predovšetkým o historické a ľudové východiská tvorby. Svojím prístupom ovplyvnil nielen rozvoj ukrajinskej populárnej vokálno-inštrumentálnej hudby, ale aj hudobnú kultúru krajín bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].<ref name="ESU" /> Ivasiuk sa zaujímal aj o fotografiu, filmovanie a zbieranie folklóru. Značné množstvo jeho piesní vyšlo v zbierkach ''Pisni'' (1977; 1983), ''Moja pisňa'' (1988), ''Vodohraj'' (1989). Bol aj autorom hudby k inscenáciám ''Praporonosci'' podľa románu [[Olexandr Terentijovyč Hončar|Olesa Hončara]] (1975) a ''Mezozojska istorija'' podľa poviedky [[Bohdan Mychajlovyč Steľmach|Bohdana Steľmacha]] (1976; obe v Ľvovskom ukrajinskom činohernom divadle Marije Zaňkoveckej); ďalej aj polyfonickej Suity pre komorný orchester (1978).<ref name="ESU" /> [[Súbor:Volodymyr_Ivansiuk_12.jpg|vľavo|náhľad|Múzeum Volodymyra Mychajlovyča Ivasiuka, [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]], [[Ukrajina]]]] Pracoval aj na opere ''Daryna'', ktorá sa mala stať jeho diplomovou prácou. Dokončiť svoj zámer, absolvovať konzervatórium i postgraduálne štúdium na lekárskom inštitúte mu prekazila predčasná smrť.<ref name="ESU" /> == Pocty == [[Súbor:Coin-2009_Ivasiuk.jpg|náhľad|Minca vyrazená na Ivasiukovu počesť]] Už počas svojho života vyhral viacero menších i väčších cien v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. V roku 1994 mu bola ''in memoriam'' udelená Štátna cena Ukrajiny Tarasa Ševčenka a v roku 2009 titul [[Hrdina Ukrajiny]].<ref name="ESU" /> Vo [[Ľvov]]e (1990, 2011) a v [[Kicmaň|Kicmani]] (1999) mu postavili pomníky; v [[Černovice (Ukrajina)|Černivciach]] bolo vytvorené Černovické oblastné pamätné múzeum Volodymyra Ivasiuka a bola po ňom pomenovaná ulica. Ivasiukovi sú venované aj festival ukrajinskej modernej piesne a populárnej hudby [[Červona ruta (festival)|Červona ruta]] (od 1989), Medzinárodná súťaž mladých interpretov ukrajinskej populárnej hudby pomenovaná po Ivasiukovi (od 1993) a súťaž mladých skladateľov „Putujúci hudobník“ (od 1997).<ref name="ESU" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ivasiuk, Volodymyr Mychajlovyč}} [[Kategória:Narodenia 4. marca]] [[Kategória:Narodenia v 1949]] [[Kategória:Úmrtia v 1979]] [[Kategória:Ukrajinskí básnici]] [[Kategória:Ukrajinskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Ukrajinskí speváci]] [[Kategória:Ukrajinskí lekári]] [[Kategória:Osobnosti na ukrajinských poštových známkach]] [[Kategória:Hrdinovia Ukrajiny]] [[Kategória:Obete vrážd]] k6lwe3zqkmwnue5o9bqq6jwjt87s8iz 0 748388 8199472 2026-04-17T07:50:19Z Scholastikos 174170 Presmerovanie na [[Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk]] 8199472 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk]] 128kbfcov1ii4x3qj3fceh8fahixpu0 1 748389 8199474 2026-04-17T07:52:42Z Scholastikos 174170 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8199474 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8199475 8199474 2026-04-17T07:53:16Z Scholastikos 174170 8199475 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = Ukrajina | Krajina2 = | Krajina3 = }} 8dr6jmygjq1rzn3zza3qmxz8349tg0y 0 748390 8199482 2026-04-17T09:29:58Z Lekvarnička 262477 Vytvorená stránka „{{Infobox ligová sezóna|liga=Liga majsteriek|sezóna=2021/2022|sezóna_po=Liga majstrov žien UEFA 2022/2023|majster={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] (8. titul)|2_miesto={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]|najlepší_strelec={{minivlajka |Španielsko}} [[Alexia Putellas]] (11 gólov)|sezóna_pred=Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|počet_mužstiev=72 (zo 50 asociácii)|odohraté_zápasy=61|počet_gólov=220|…“ 8199482 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=Liga majsteriek|sezóna=2021/2022|sezóna_po=Liga majstrov žien UEFA 2022/2023|majster={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] (8. titul)|2_miesto={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]|najlepší_strelec={{minivlajka |Španielsko}} [[Alexia Putellas]] (11 gólov)|sezóna_pred=Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|počet_mužstiev=72 (zo 50 asociácii)|odohraté_zápasy=61|počet_gólov=220|začiatok=17. august 2021|koniec=21. máj 2022|počet_divákov=551 578|priemer_gólov_na_zápas=3,61}}'''Liga majsteriek 2021/2022''' bol 21. ročníkom [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majsteriek]]. Bol prvým ročníkom po zmene formátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New Women’s Champions League format with group stage: how it will work | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0258-0e222dadd45e-11c2e2ca042a-1000/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Finále sa konalo na v [[Turín|Turíne]] na [[Juventus Stadium]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Turin and Eindhoven to stage 2022 and 2023 finals | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/025b-0ed521530720-610eacceb1e7-1000--2022-2023-finals-turin-eindhoven/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Víťaz sa automaticky kvalifikoval do skupinovej fázy ročníka Ligy majsteriek 2022/23. Vo všetkých zápasoch vyraďovacej fázy sa použil VAR.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Women's Champions League: Financial distribution model central to European game's drive for sustainability | url = https://www.uefa.com/news-media/news/0268-1224105e2fa9-56cd49889447-1000--how-the-new-uwcl-financial-model-works/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> 24. júna 2021 UEFA schválila návrh na zrušenie [[Pravidlo vonkajších gólov|pravidla vonkajších gólov]] vo všetkých klubových súťažiach. Ak je po dvojzápase remíza, o víťazovi rozhodne 30 minútové predĺženie, ak je remíza aj po predĺžení, o víťazovi rozhodne [[penaltový rozstrel]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Abolition of the away goals rule in all UEFA club competitions | url = https://www.uefa.com/news-media/news/026a-1298aeb73a7a-5b64cb68d920-1000--abolition-of-the-away-goals-rule-in-all-uefa-club-competitions/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] ako obhajca titulu prehrala vo finále s [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]], tie vyhrali svoj ôsmy titul. Keďže v tomto ročníku neboli už v žiadnej krajine obmedzenia divákov na vonkajších športových podujatiach, návštevnosť (od skupinovej fázy) sa zvýšila na 552 000 divákov, čo je viac ako dvojnásobok predchádzajúceho rekordu 228 000 divákov v ročníku 2016/17, pomohli tomu aj dva zápasy vyraďovacej fázy na štadióne [[Camp Nou]] s viac ako 90 000 divákmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's Champions League attendances still surging upward | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0281-17ec3944f311-325d53d00720-1000--women-s-champions-league-attendances-still-surging-upward/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Priradenie asociačných tímov == Rebríček futbalových asociácii bol na základe koeficientov UEFA, a určili počet tímov z asociácii, ktoré sa zúčastnili súťaže.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2021/22 Women’s Champions League: dates, access list, full guide | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0262-108bd1c13e3a-cd0bf3210aad-1000--2021-22-women-s-champions-league-dates-access-list-full-guide/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> *Asociácie na 1. až 6. mieste - 3 tímy *Asociácie na 7. až 16. mieste - 2 tímy * Ostatné asociácie - 1 tím * Ak by sa víťazný tím [[Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|Ligy majsteriek 2020/21]] nekvalifikoval cez svoju domácu súťaž, dostal by dodatočné miesto v súťaži. Futbalové asociácie musia mať domácu ligu hranú systémom jedenásť na jedenásť, aby mohol tím súťažiť. Od sezóny 2019/2020 organizuje ženskú domácu ligu 52 z 55 členov UEFA, neorganizujú ich krajiny: Andorra, Lichtenštajnsko a San Maríno. === Rebríček UEFA === Pre tento ročník sa použil koeficient ženských tímov 2020, ktoré brali do úvahy výsledky v európskych súťažiach od sezóny 2015/2016 do 2019/2020.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Member associations - UEFA Coefficients - Country coefficients | url = https://www.uefa.com/memberassociations/uefarankings/womenscountry/#/yr/2020 | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com | url archívu = https://web.archive.org/web/20181030202925/https://www.uefa.com/memberassociations/uefarankings/womenscountry/#/yr/2020}}</ref> {| class="wikitable" |+ !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! rowspan="20" | !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! rowspan="20" | !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> |- !<small>1.</small> |<small>{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]]</small> | align="right" |<small>96,000</small> | rowspan="6" align="center" |<small>3</small> !<small>20.</small> |<small>{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]]</small> | align="right" |<small>14,500</small> | rowspan="18" align="center" |<small>1</small> !<small>38.</small> |<small>{{Minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]]</small> | align="right" |<small>4,000</small> | rowspan="13" align="center" |<small>1</small> |- !<small>2.</small> |<small>{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]</small> | align="right" |<small>73,000</small> !<small>21.</small> |<small>{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]</small> | align="right" |<small>14,500</small> !<small>39.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]</small> | align="right" |<small>4,000</small> |- !<small>3.</small> |<small>{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]</small> | align="right" |<small>58,000</small> !<small>22.</small> |<small>{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]]</small> | align="right" |<small>12,500</small> !<small>40.</small> |<small>{{Minivlajka|Wales}} [[Wales]]</small> | align="right" |<small>3,500</small> |- !<small>4.</small> |<small>{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]]</small> | align="right" |<small>56,500</small> !<small>23.</small> |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]]</small> | align="right" |<small>12,000</small> !<small>41.</small> |<small>{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]]</small> | align="right" |<small>3,000</small> |- !<small>5.</small> |<small>{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]</small> | align="right" |<small>45,500</small> !<small>24.</small> |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]]</small> | align="right" |<small>12,000</small> !<small>42.</small> |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[Faerské ostrovy]]</small> | align="right" |<small>2,500</small> |- !<small>6.</small> |<small>{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]]</small> | align="right" |<small>40,500</small> !<small>25.</small> |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]]</small> | align="right" |<small>11,000</small> !<small>43.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]]</small> | align="right" |<small>2,000</small> |- !<small>7.</small> |<small>{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]]</small> | align="right" |<small>34,500</small> | rowspan="10" align="center" |<small>2</small> !<small>26.</small> |<small>{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]</small> | align="right" |<small>10,500</small> !<small>44.</small> |<small>{{Minivlajka|Malta}} [[Malta]]</small> | align="right" |<small>1,000</small> |- !<small>8.</small> |<small>{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]]</small> | align="right" |<small>33,000</small> !<small>27.</small> |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]</small> | align="right" |<small>10,000</small> !<small>45.</small> |<small>{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]</small> | align="right" |<small>1,000</small> |- !<small>9.</small> |<small>{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]</small> | align="right" |<small>30,500</small> !<small>28.</small> |<small>{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]]</small> | align="right" |<small>9,500</small> !<small>46.</small> |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]]</small> | align="right" |<small>0,500</small> |- !<small>10.</small> |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]]</small> | align="right" |<small>29,000</small> !<small>29.</small> |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]]</small> | align="right" |<small>9,000</small> !<small>47.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]]</small> | align="right" |<small>0,000</small> |- !<small>11.</small> |<small>{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]]</small> | align="right" |<small>27,500</small> !<small>30.</small> |<small>{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]</small> | align="right" |<small>7,500</small> !<small>48.</small> |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]]</small> | align="right" |<small>0,000</small> |- !<small>12.</small> |<small>{{Minivlajka|Island}} [[Island]]</small> | align="right" |<small>26,000</small> !<small>31.</small> |<small>{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]]</small> | align="right" |<small>7,500</small> !<small>49.</small> |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]]</small> | align="right" |<small>0,000</small> |- !<small>13.</small> |<small>{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]]</small> | align="right" |<small>24,000</small> !<small>32.</small> |<small>{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]]</small> | align="right" |<small>7,000</small> !<small>50.</small> |<small>{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]]</small> | align="right" |<small>0,000</small> |- !<small>14.</small> |<small>{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]]</small> | align="right" |<small>23,000</small> !<small>33.</small> |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]]</small> | align="right" |<small>7,000</small> ! rowspan="5" |<small>{{Tooltip|BP|Bez poradia}}</small> |<small>{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]]</small> | align="center" |<small>—</small> | rowspan="2" align="center" |<small>{{Tooltip|NDS|Nevstúpili do súťaže}}</small> |- !<small>15.</small> |<small>{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]</small> | align="right" |<small>22,500</small> !<small>34.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]]</small> | align="right" |<small>6,000</small> |<small>{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]]</small> | align="center" |<small>—</small> |- !<small>16.</small> |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]]</small> | align="right" |<small>19,000</small> !<small>35.</small> |<small>{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]]</small> | align="right" |<small>5,000</small> |<small>{{Minivlajka|Andorra}} [[Andorra]]</small> | align="center" |<small>—</small> | rowspan="3" align="center" |<small>{{Tooltip|NDL|Neorganizujú domácu ligu}}</small> |- !<small>17.</small> |<small>{{Minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]]</small> | align="right" |<small>16,000</small> | rowspan="3" align="center" |<small>1</small> !<small>36.</small> |<small>{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]</small> | align="right" |<small>4,500</small> |<small>{{Minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]]</small> | align="center" |<small>—</small> |- !<small>18.</small> |<small>{{Minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]]</small> | align="right" |<small>15,500</small> !<small>37.</small> |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]]</small> | align="right" |<small>4,500</small> |<small>{{Minivlajka|San Marino}} [[San Maríno|San Marino]]</small> | align="center" |<small>—</small> |- !<small>19.</small> |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]]</small> | align="right" |<small>15,000</small> | colspan="4" | | colspan="4" | |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" ! colspan="2" | !Tímy vstupujúce do tohto kola !Tímy postupujúce z predchádzajúceho kola |- ! rowspan="2" |1. kolo !Majstrovstvá časť (43 tímov) | * 43 majsteriek z asociácií na 8. až 50. mieste | |- !Nemajstrovská časť (16 tímov) | * 10 tímov z druhého miesta z asociácií na 7. až 16. mieste * 6 tímy z tretieho miesta z asociácií na 1. až 6. mieste | |- ! rowspan="2" |2. kolo !Majstrovstvá časť (14 tímov) | * 3 majsteriek z asociácií na 5. až 7. mieste | * 11 víťaziek miniturnajov z prvého kola majstrovskej časti |- !Nemajstrovská časť (10 tímov) | * 6 tímov z druhého miesta z asociácií na 1. až 6. mieste | * 4 víťaziek miniturnajov z prvého kola nemajstrovskej časti |- ! colspan="2" |Skupinová fáza (16 tímov) | * 4 majsteriek z asociácií na 1. až 4. mieste | * 7 víťaziek z druhého kola majstrovskej časti * 5 víťaziek z druhého kola nemajstrovskej časti |- ! colspan="2" |Vyraďovacia fáza (8 tímov) | | * 4 víťazky skupinovej fázy * 4 tímy na druhých miestach skupinovej fázy |} === Tímy === Legenda: * LM - tím vyhral Ligu majstrov žien v minulom ročníku * (1) - tím bol na prvom mieste v domácej lige * (2) - tím bol na druhom mieste v domácej lige * (3) - tím bol na treťom mieste v domácej lige * {{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}} - súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19 {| class="wikitable" |+Tímy kvalifikované do Ligy majsteriek 2021/22 ! colspan="2" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" |Skupinová fáza |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]<small>^{[[Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|LM]]}</small> (1) |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] (1) |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] (1) |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] (1) |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="3" |2. kolo !MČ |{{Minivlajka|Švédsko}} BK Häcken (1) |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] (1) |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> Køge (1) | |- ! rowspan="2" |NČ |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] (2) |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] (2) |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Real Madrid (2) |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City (2) |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Rosengård]] (2) |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] (2) | colspan="2" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="15" |1. kolo ! rowspan="11" |MČ |{{Minivlajka|Holandsko}} Twente (1) |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] (1) |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> BIIK Kazygurt (1) |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small>Vålerenga (1) |- |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Breiðablik ({{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}}-1) |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}Servette Chênois (1) |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] (1) |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> CSKA Moskva (1) |- |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> Dinamo-BGU Minsk (1) |{{Minivlajka|Cyprus}} Apollon Limassol (1) |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica (1) |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] (1) |- |<small>{{Minivlajka|Litva}}</small> [[FC Gintra|Gintra Universitetas]] (1) |<small>{{Minivlajka|Poľsko}}</small> Czarni Sosnowiec (1) |<small>{{Minivlajka|Belgicko}}</small> Anderlecht (1) |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> Benfica (1) |- |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}</small> [[SFK 2000]] (1) |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}}</small> Olimpia Cluj (1) |{{Minivlajka|Fínsko}} Åland United (1) |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv (1) |- |<small>{{Minivlajka|Grécko}}</small> PAOK (1) |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}}</small> Ferencváros (1) |{{Minivlajka|Turecko}} Beşiktaş (1) |<small>{{Minivlajka|Írsko}}</small>Peamount United (1) |- |{{Minivlajka|Albánsko}} Vllaznia (1) |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}}</small> Osijek (1) |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> Pomurje (1) |<small>{{Minivlajka|Izrael}}</small> Kiryat Gat (1) |- |<small>{{Minivlajka|Estónsko}}</small> Flora (1) |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}}</small> NSA Sofia (1) |<small>{{Minivlajka|Kosovo}}</small> Mitrovica (1) |<small>{{Minivlajka|Slovensko}}</small> [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] ({{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}}-[[1. slovenská futbalová liga žien 2020/2021|1]]) |- |<small>{{Minivlajka|Wales}}</small> Swansea City (1) |{{Minivlajka|Čierna hora}} Breznica Pljevlja (1) |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}}</small> [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ]] (1) |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}}</small> Glentoran (1) |- |{{Minivlajka|Malta}} Birkirkara ({{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}}-1) |{{Minivlajka|Lotyšsko}} Rīgas FS (1) |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}}</small> Agarista-ȘS Anenii Noi (1) |<small>{{Minivlajka|Macedónsko}}</small> Kamenica Sasa (1) |- |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}}</small> Tbilisi Nike (1) |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}}</small> Racing FC (1) |<small>{{Minivlajka|Arménsko}}</small> Hayasa (1) | |- ! rowspan="4" |NČ |{{Minivlajka|Francúzsko}} Bordeaux (3) |{{Minivlajka|Nemecko}} 1899 Hoffenheim (3) |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Levante (3) |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] (3) |- |{{Minivlajka|Švédsko}} Kristianstad (3) |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> Slovácko (3) |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby IF]] (2) |{{Minivlajka|Holandsko}} PSV (2) |- |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> Milan (2) |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> Okzhetpes (2) |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> Rosenborg (2) |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Valur ({{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}}-2) |- |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} Zürich (2) |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small>Celtic (2) |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> Lokomotiv Moskva (2) |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> FC Minsk (2) |} == Harmonogram == Termíny pre odohranie jednotlivých kôl a ich žrebovanie sú uvedené nižšie.<ref name=":0" /> {| class="wikitable" |+ !Fáza !Kolo !Losovanie !1. zápas !2. zápas |- | rowspan="2" align="center" |'''Kvalifikácia''' | align="center" |'''1. kolo''' |align=center|2. júl 2021 2021 |align=center|17. – 18. august 2021 (semifinále) |align=center|20. – 21. august 2021 (o 3. miesto a finále) |- | align="center" |'''2. kolo''' |align=center|22. august 2021 |align=center|31. august – 1. september 2021 |align=center|8. – 9. september 2021 |- |align=center rowspan="6" |'''Skupinová fáza''' |align=center|'''1. zápas''' |align=center rowspan="6" |13. september 2021 |align=center colspan="2" |5. – 6. október 2021 |- |align=center|'''2. zápas''' |align=center colspan="2" |13. – 14. október 2021 |- |align=center|'''3. zápas''' |align=center colspan="2" |9. – 10. november 2021 |- |align=center|'''4. zápas''' |align=center colspan="2" |17. – 18. november 2021 |- |align=center|'''5. zápas''' |align=center colspan="2" |8. – 9. december 2021 |- |align=center|'''6. zápas''' |align=center colspan="2" |15. – 16. december 2021 |- | rowspan="3" align="center" |'''Vyraďovacia fáza''' |align=center|'''Štvrťfinále''' |align=center rowspan="3" |20. december 2021 |align=center|22. – 23, marec 2022 |align=center|30. – 31. marec 2022 |- |align=center|'''Semifinále''' |align=center|23. – 24. apríl 2022 |align=center|30. apríl – 1. máj 2022 |- |align=center|'''Finále''' |align=center colspan="2" |21. máj 2022 na [[Juventus Stadium]], [[Turín]] |} == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2021/2022}} === 1. kolo === ==== Majstrovstvá časť ==== '''Turnaj 1''' * Usporiadateľ: [[FC Gintra|Gintra Universitetas]].{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Litva}} [[FC Gintra|Gintra Universitetas]]|0|{{minivlajka |Estónsko}} Flora|0|18. august|{{minivlajka |Island}} Breiðablik|7|{{minivlajka |Faerské ostrovy}} [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ]]|0|21. august|{{minivlajka |Litva}} [[FC Gintra|Gintra Universitetas]]|1|{{minivlajka |Island}} Breiðablik|8|21. august|{{minivlajka |Faerské ostrovy}} [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ]]|0|{{minivlajka |Estónsko}} Flora|1}}'''Turnaj 2''' * Usporiadateľ: Glasgow City. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Kazachstan}} BIIK Kazygurt|4|{{minivlajka |Slovensko}} [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]|0|18. august|{{minivlajka |Škótsko}} Glasgow City|3|{{minivlajka |Malta}} Birkirkara|0|21. august|{{minivlajka |Kazachstan}} BIIK Kazygurt|0|{{minivlajka |Škótsko}} Glasgow City|1|21. august|{{minivlajka |Slovensko}} [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] ([[Predĺženie|po p.]])|1|{{minivlajka |Malta}} Birkirkara|0}}'''Turnaj 3''' * Usporiadateľ: Osijek. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Belgicko}} Anderlecht|3|{{minivlajka |Arménsko}} Hayasa|0|18. august|{{minivlajka |Chorvátsko}} Osijek|5|{{minivlajka |Čierna hora}} Breznica Pljevlja|0|21. august|{{minivlajka |Belgicko}} Anderlecht|0|{{minivlajka |Chorvátsko}} Osijek|1|21. august|{{minivlajka |Čierna hora}} Breznica Pljevlja|3|{{minivlajka |Arménsko}} Hayasa|2}}'''Turnaj 4''' * Usporiadateľ: SFK 2000. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Portugalsko}} Benfica|4|{{minivlajka |Izrael}} Kiryat Gat|0|18. august|{{minivlajka |Bosna a Hercegovina}} SFK 2000|0|{{minivlajka |Luxembursko}} Racing FC|1|21. august|{{minivlajka |Portugalsko}} Benfica|7|{{minivlajka |Luxembursko}} Racing FC|0|21. august|{{minivlajka |Bosna a Hercegovina}} SFK 2000 ([[Predĺženie|po p.]]) ([[Penaltový rozstrel|p]])|1 (4)|{{minivlajka |Izrael}} Kiryat Gat|1 (2)}}'''Turnaj 5''' * Usporiadateľ: Åland United. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Švajčiarsko}} Servette Chênois|1|{{minivlajka |Severné Írsko}} Glentoran|0|18. august|{{minivlajka |Rumunsko}} Olimpia Cluj|0|{{minivlajka |Fínsko}} Åland United|4|21. august|{{minivlajka |Švajčiarsko}} Servette Chênois|1|{{minivlajka |Fínsko}} Åland United|0|21. august|{{minivlajka |Rumunsko}} Olimpia Cluj|0|{{minivlajka |Severné Írsko}} Glentoran|2}}'''Turnaj 6''' * Usporiadateľ: Apollon Limassol. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Cyprus}} Apollon Limassol|2|{{minivlajka |Bielorusko}} Dinamo-BGU Minsk|0|18. august|{{minivlajka |Rusko}} CSKA Moskva|4|{{minivlajka |Wales}} Swansea City|1|21. august|{{minivlajka |Cyprus}} Apollon Limassol|2|{{minivlajka |Rusko}} CSKA Moskva|1|21. august|{{minivlajka |Bielorusko}} Dinamo-BGU Minsk|2|{{minivlajka |Wales}} Swansea City|0}}'''Turnaj 7''' * Usporiadateľ: PAOK. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Nórsko}} Vålerenga|5|{{minivlajka |Kosovo}} Mitrovica|0|18. august|{{minivlajka |Grécko}} PAOK|6|{{minivlajka |Moldavsko}} Agarista Anenii Noi|0|21. august|{{minivlajka |Nórsko}} Vålerenga|2|{{minivlajka |Grécko}} PAOK|0|21. august|{{minivlajka |Kosovo}} Mitrovica|3|{{minivlajka |Moldavsko}} Agarista Anenii Noi|0}}'''Turnaj 8''' * Usporiadateľ: Juventus. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]|7|{{minivlajka |Turecko}} Beşiktaş|0|18. august|{{minivlajka |Taliansko}} Juventus|12|{{minivlajka |Macedónsko}} Kamenica Sasa|0|21. august|{{minivlajka |Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]|1|{{minivlajka |Taliansko}} Juventus|4|21. august|{{minivlajka |Turecko}} Beşiktaş|4|{{minivlajka |Macedónsko}} Kamenica Sasa|0}}'''Turnaj 9''' * Usporiadateľ: Twente {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Holandsko}} Twente|9|{{minivlajka |Gruzínsko}} Tbilisi Nike|0|18. august|{{minivlajka |Srbsko}} Spartak Subotica|5|{{minivlajka |Írsko}} Peamount United|2|21. august|{{minivlajka |Holandsko}} Twente ([[Predĺženie|po p.]])|5|{{minivlajka |Srbsko}} Spartak Subotica|3|21. august|{{minivlajka |Írsko}} Peamount United|kont.|{{minivlajka |Gruzínsko}} Tbilisi Nike|}}'''Turnaj 10''' * Usporiadateľ: Pomurje. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Ukrajina}} Zhytlobud-1 Kharkiv|5|{{minivlajka |Bulharsko}} NSA Sofia|1|18. august|{{minivlajka |Slovinsko}} Pomurje|6|{{minivlajka |Lotyšsko}} Rīgas FS|1|21. august|{{minivlajka |Ukrajina}} Zhytlobud-1 Kharkiv|4|{{minivlajka |Slovinsko}} Pomurje|1|21. august|{{minivlajka |Bulharsko}} NSA Sofia|2|{{minivlajka |}}|1}}'''Turnaj 11''' * Usporiadateľ: Czarni Sosnowiec. {{Play-off3|RD1=Semifinále|RD2-team1={{minivlajka|Albánsko}} Vllaznia ([[Predĺženie|po p.]]) ([[Penaltový rozstrel|p]])|RD1-team1={{minivlajka|Maďarsko}} Ferencváros|RD1-team2={{minivlajka|Poľsko}} Czarni Sosnowiec|RD1-score1=2|RD1-score2=1|RD2-team2={{minivlajka|Maďarsko}} Ferencváros|RD2-score1=0 (3)|RD2-score2=0 (1)}} === Nemajstrovská časť === '''Turnaj 1''' * Usporiadateľ: [[FC Zürich (ženy)|Zürich]].{{Play-off4+3miesto|17. august|{{minivlajka |Nemecko}} 1899 Hoffenheim|1|{{minivlajka |Island}} Valur|0|17. august|{{minivlajka |Švajčiarsko}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]]|1|{{minivlajka |Taliansko}} AC Miláno|2|20. august|{{minivlajka |Nemecko}} 1899 Hoffenheim|2|{{minivlajka |Taliansko}} AC Miláno|0|20. august|{{minivlajka |Švajčiarsko}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]]|1|{{minivlajka |Island}} Valur|3}}'''Turnaj 2''' * Usporiadateľ: Kristianstad. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Francúzsko}} Bordeaux|2|{{minivlajka |Česko}} Slovácko|1|18. august|{{minivlajka |Dánsko}} [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby IF]]|0|{{minivlajka |Švédsko}} Kristianstad|1|21. august|{{minivlajka |Francúzsko}} Bordeaux|3|{{minivlajka |Švédsko}} Kristianstad|1|21. august|{{minivlajka |Dánsko}} [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby IF]]|2|{{minivlajka |Česko}} Slovácko|1}}'''Turnaj 3''' * Usporiadateľ: [[Rosenborg BK (ženy)|Rosenborg]].{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Španielsko}} Levante|2|{{minivlajka |Škótsko}} Celtic|1|18. august|{{minivlajka |Bielorusko}} FC Minsk|1|{{minivlajka |Nórsko}} [[Rosenborg BK (ženy)|Rosenborg]]|2|21. august|{{minivlajka |Španielsko}} Levante ([[Predĺženie|po p.]])|4|{{minivlajka |Nórsko}} [[Rosenborg BK (ženy)|Rosenborg]]|3|21. august|{{minivlajka |Bielorusko}} FC Minsk ([[Predĺženie|po p.]])|3|{{minivlajka |Škótsko}} Celtic|2}}'''Turnaj 4''' * Usporiadateľ: Lokomotiv Moskva. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|4|{{minivlajka |Kazachstan}} Okzhetpes|0|18. august|{{minivlajka |Holandsko}} PSV|6|{{minivlajka |Rusko}} Lokomotiv Moskva|1|21. august|{{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|3|{{minivlajka |Holandsko}} PSV|1|21. august|{{minivlajka |Kazachstan}} Okzhetpes|2|{{minivlajka |Rusko}} Lokomotiv Moskva|4}} === 2. kolo === {| class="wikitable" |+Majstrovská časť !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |{{Minivlajka|Česko}}[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |align=center|{{ku|0|3}} |bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> Køge |align=center|{{ku|0|1}} |align=center|{{ku|0|2}} |- |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}}</small> Osijek |align=center|{{ku|1|4}} |bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Breiðablik |align=center|{{ku|1|1}} |align=center|{{ku|0|3}} |- |{{Minivlajka|Albánsko}} Vllaznia |align=center|{{ku|0|3}} |bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|{{ku|0|1}} |- |{{Minivlajka|Holandsko}} Twente |align=center|{{ku|1|5}} |bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> Benfica |align=center|{{ku|1|1}} |align=center|{{ku|0|4}} |- |{{Minivlajka|Cyprus}} Apollon Limassol |align=center|{{ku|2|5}} |bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv |align=center|{{ku|1|2}} |align=center|{{ku|1|3}} |- |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švajčiarsko}}Servette Chênois |align=center|{{ku|3|2}} |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] |align=center|{{ku|1|1}} |align=center|{{ku|2|1}} |- |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small>Vålerenga |align=center|{{ku|3|6}} |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švédsko}} BK Häcken |align=center|{{ku|1|3}} |align=center|{{ku|2|3}} |} {| class="wikitable" |+Nemajstrovská časť !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Levante |align=center|{{ku|2|4}} |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|{{ku|1|2}} |align=center|{{ku|1|2}} |- |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |align=center|{{ku|7|0}} |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |align=center|{{ku|3|0}} |align=center|{{ku|4|0}} |- |bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Real Madrid |align=center|{{ku|2|1}} |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City |align=center|{{ku|1|1}} |align=center|{{ku|1|0}} |- |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] |align=center|{{ku|5|5}} ({{ku|3|0}} [[Penaltový rozstrel|p]].) |{{Minivlajka|Francúzsko}} Bordeaux |align=center|{{ku|3|2}} |align=center|{{ku|2|3}} ([[Predĺženie|po p.]]) |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Rosengård]] |align=center|{{ku|3|6}} |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Nemecko}} 1899 Hoffenheim |align=center|{{ku|0|3}} |align=center|{{ku|3|3}} |} Zdroj.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Club Championship (Women) 2021/22 | url = https://www.rsssf.org/ec/ec-wom2022.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-04-17}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Season 2021/2022 Matches | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/history/seasons/2022/matches/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Skupinová fáza == {{Hlavný článok|Skupinová fáza Ligy majstrov žien UEFA 2021/2022}} Losovanie do skupinovej fázy sa uskutočnilo 13. septembra 2021 o 13:00.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Women's Champions League group stage draw made | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/026d-133b83fe0356-8e9b0df0a565-1000--group-stage-draw-in-full/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> 16 tímov bolo vylosovaných do 4 skupín po 4 tímy. Pred losovaním boli tímy rozdelené do 4 košov podľa týchto pravidiel: * kôš 1 obsahoval 4 tímy, ktoré sa priamo kvalifikovali do skupinovej fázy (víťazný tím minulej sezóny a majsterky domácich líg 3 najlepších asociácii podľa UEFA koeficientu žien 2020.<ref name=":1" /> * kôš 2, 3 sa 4 obsahovali zvyšné tímy, nasadené podľa UEFA koeficientu žien 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Member associations - UEFA Coefficients - Club coefficients | url = https://www.uefa.com/memberassociations/uefarankings/womensclub/#/yr/2021 | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com | url archívu = https://web.archive.org/web/20180930193107/https://www.uefa.com/memberassociations/uefarankings/womensclub/#/yr/2021}}</ref> Tímy z rovnakej asociácie nemohli vyť vyžrebované do rovnakej skupiny. Pred losovaním UEFA vytvorila páry tímov pre asociácie s 2 alebo 3 tímami, kde jeden tím bol vylosovaný do skupiny A alebo B, a druhý do C alebo D, aby tímy hrali zápasy v iné dni. Klubom z krajín s extrémnymi zimnými podmienkami (Švédsko, Island) boli určené pozície, aby hrali 6. zápas vonku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's Champions League group stage draw live on Monday: full guide | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/026d-13321cc4df4c-32df21f92e32-1000--group-stage-draw-guide/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> === Skupina A === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} !Postup ! rowspan="5" | !WOL !JUV !CHE !SER |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|1. |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|6 |align=center|3 |align=center|2 |align=center|1 |align=center|17 |align=center|7 |align=center| +10 |align=center|'''11''' |align=center rowspan="2" |Postup na vyraďovacej fázy |align=center|— |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|{{ku|4|0}} |align=center|{{ku|5|0}} |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|2. |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] |align=center|6 |align=center|3 |align=center|2 |align=center|1 |align=center|12 |align=center|4 |align=center| +8 |align=center|'''11''' |align=center|{{ku|2|2}} |align=center|— |align=center|{{ku|1|2}} |align=center|{{ku|4|0}} |- |align=center|3. |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |align=center|6 |align=center|3 |align=center|2 |align=center|1 |align=center|13 |align=center|8 |align=center| +5 |align=center|'''11''' | rowspan="2" | |align=center|{{ku|3|3}} |align=center|{{ku|0|0}} |align=center|— |align=center|{{ku|1|0}} |- |align=center|4. |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}Servette Chênois |align=center|6 |align=center|0 |align=center|0 |align=center|6 |align=center|0 |align=center|23 |align=center|−23 |align=center|'''0''' |align=center|{{ku|0|3}} |align=center|{{ku|0|3}} |align=center|{{ku|0|7}} |align=center|— |} <small>Poznámka: Vzájomné body: Wolfsburg 5, Juventus 5, Chelsea 5. Vzájomný gólový rozdiel: Wolfsburg +2, Juventus +1, Chelsea −3.</small> === Skupina B === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} !Postup ! rowspan="5" | !PSG !RMA !KHA !BRE |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|1. |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|6 |align=center|6 |align=center|0 |align=center|0 |align=center|25 |align=center|0 |align=center| +25 |align=center|'''18''' |align=center rowspan="2" |Postup na vyraďovacej fázy |align=center|— |align=center|{{ku|4|0}} |align=center|{{ku|5|0}} |align=center|{{ku|6|0}} |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|2. |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Real Madrid |align=center|6 |align=center|4 |align=center|0 |align=center|2 |align=center|12 |align=center|6 |align=center| +6 |align=center|'''12''' |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|— |align=center|{{ku|3|0}} |align=center|{{ku|5|0}} |- |align=center|3. |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv |align=center|6 |align=center|1 |align=center|1 |align=center|4 |align=center|2 |align=center|15 |align=center|−13 |align=center|'''4''' |align=center rowspan="2" | |align=center|{{ku|0|6}} |align=center|{{ku|0|1}} |align=center|— |align=center|{{ku|0|0}} |- |align=center|4. |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Breiðablik |align=center|6 |align=center|0 |align=center|1 |align=center|5 |align=center|0 |align=center|18 |align=center|−18 |align=center|'''1''' |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|{{ku|0|3}} |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|— |} === Skupina C === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} !Postup ! rowspan="5" | !BAR !ARS !HOF !KOG |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|1. |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|6 |align=center|6 |align=center|0 |align=center|0 |align=center|24 |align=center|1 |align=center| +23 |align=center|'''18''' |align=center rowspan="2" |Postup na vyraďovacej fázy |align=center|— |align=center|{{ku|4|1}} |align=center|{{ku|4|0}} |align=center|{{ku|5|0}} |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|2. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |align=center|6 |align=center|3 |align=center|0 |align=center|3 |align=center|14 |align=center|13 |align=center| +1 |align=center|'''9''' |align=center|{{ku|0|4}} |align=center|— |align=center|{{ku|4|0}} |align=center|{{ku|3|0}} |- |align=center|3. |{{Minivlajka|Nemecko}} 1899 Hoffenheim |align=center|6 |align=center|3 |align=center|0 |align=center|3 |align=center|11 |align=center|15 |align=center|−4 |align=center|'''9''' | rowspan="2" | |align=center|{{ku|0|5}} |align=center|{{ku|4|1}} |align=center|— |align=center|{{ku|5|0}} |- |align=center|4. |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> Køge |align=center|6 |align=center|0 |align=center|0 |align=center|6 |align=center|2 |align=center|22 |align=center|−20 |align=center|'''0''' |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|{{ku|1|5}} |align=center|{{ku|1|2}} |align=center|— |} <small>Poznámka: Vzájomné body: Arsenal 3, 1899 Hoffenheim 3. Vzájomný gólový rozdiel: Arsenal +1, 1899 Hoffenheim −1.</small> === Skupina D === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} !Postup ! rowspan="5" | !LYO !BAY !BEN !HAK |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|1. |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|6 |align=center|5 |align=center|0 |align=center|1 |align=center|19 |align=center|2 |align=center| +17 |align=center|'''15''' |align=center rowspan="2" |Postup na vyraďovacej fázy |align=center|— |align=center|{{ku|2|1}} |align=center|{{ku|5|0}} |align=center|{{ku|4|0}} |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|2. |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |align=center|6 |align=center|4 |align=center|1 |align=center|1 |align=center|15 |align=center|3 |align=center| +12 |align=center|'''13''' |align=center|{{ku|1|0}} |align=center|— |align=center|{{ku|4|0}} |align=center|{{ku|4|0}} |- |align=center|3. |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> Benfica |align=center|6 |align=center|1 |align=center|1 |align=center|4 |align=center|2 |align=center|16 |align=center|−14 |align=center|'''4''' | rowspan="2" | |align=center|{{ku|0|5}} |align=center|{{ku|0|0}} |align=center|— |align=center|{{ku|0|1}} |- |align=center|4. |{{Minivlajka|Švédsko}} BK Häcken |align=center|6 |align=center|1 |align=center|0 |align=center|5 |align=center|3 |align=center|18 |align=center|−15 |align=center|'''3''' |align=center|{{ku|0|3}} |align=center|{{ku|1|5}} |align=center|{{ku|1|2}} |align=center|— |} Zdroj.<ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Season 2021/2022 Groups | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/history/seasons/2022/groups/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Vyraďovacia fáza == {{Hlavný článok|Vyraďovacia fáza Ligy majstrov žien UEFA 2021/2022}} === Štvrťfinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |align=center|{{ku|3|4}} |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|{{ku|1|2}} |align=center|{{ku|2|2}} ([[Predĺženie|po p.]]) |- |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] |align=center|{{ku|3|4}} |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|{{ku|2|1}} |align=center|{{ku|1|3}} |- |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|{{ku|1|1}} |align=center|{{ku|0|2}} |- |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Real Madrid |align=center|{{ku|3|8}} |bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|{{ku|1|3}} |align=center|{{ku|2|5}} |} === Semifinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|{{ku|5|3}} |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|{{ku|5|1}} |align=center|{{ku|0|2}} |- |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|{{ku|5|3}} |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|{{ku|3|2}} |align=center|{{ku|2|1}} |} Zdroj.<ref name=":2" /><ref name=":3" /> === Finále === {{Futbalbox3|dátum=21. máj 2022|čas=19:00|mužstvo1={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]|mužstvo2={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|skóre={{ku|1|3}}|polčas={{ku|1|3}}|štadión=[[Juventus Stadium]], [[Turín]]|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2034585/|rozhodca={{minivlajka |Fínsko}} Lina Lehtovaara|góly2={{gól|6}} Amandine Henry<br/>{{gól|23}} Ada Hegerberg<br/>{{gól|33}} Catarina Macario|žlté karty1={{žltá karta |33}} Mapi León<br/>{{žltá karta |80}} Giráldez<br/>{{žltá karta |85}} Irene Paredes|žlté karty2={{žltá karta |45+3}} Hegerberg<br/>{{žltá karta |65}} Macario<br/>{{žltá karta |90+4}} Morroni|divákov=32 257|góly1={{gól|41}} Alexia Putellas}} == Štatistiky == === Najlepšie strelkyne === {| class="wikitable" |+ !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Hráčka !Klub !{{Tooltip|G|Počet gólov}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Women's Champions League – Goals | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/history/seasons/2022/statistics/players/goals/?sortBy=goals | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> |- ! align="center" |1. | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Alexia Putellas | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|11 |- ! align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}}Tabea Waßmuth | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|10 |- ! align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|USA}}Catarina Macario | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|8 |- ! align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Marie-Antoinette Katoto]] | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|7 |- ! rowspan="2" |5. | align="left" |{{Minivlajka|Nórsko}}Ada Hegerberg | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center rowspan="2" |6 |- | align="left" |{{Minivlajka|Kanada}}Jordyn Huitema | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- ! rowspan="3" |7. | align="left" |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small>Cristiana Girelli | align="left" |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] |align=center rowspan="3" |5 |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Jennifer Hermoso | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Holandsko}}</small>Jill Roord | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- ! rowspan="4" |10. | align="left" |<small>{{Minivlajka|Švajčiarsko}}</small>Ramona Bachmann | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center rowspan="4" |4 |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Aitana Bonmatí | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Austrália}}</small>Sam Kerr | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}}Lea Schüller | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |} === Káder sezóny === Tieto hráčky boli vybraté do kádra sezón:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2021/22 Women's Champions League Team of the Season | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0275-15363874f70f-dd08b6e37100-1000--2021-22-all-star-xi/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable" |+ !Pozícia !Hráčka !Klub |- !Brankárky | align="left" |<small>{{Minivlajka|Čile}}</small>Christiane Endler | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- ! rowspan="4" |Obrankyne | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}Griedge Mbock Bathy | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}Wendie Renard | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Mapi León | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}Selma Bacha | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- ! rowspan="4" |Stredopoliarky | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Aitana Bonmatí | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Patricia Guijarro | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}Amandine Henry | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Alexia Putellas | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- ! rowspan="2" |Útočníčky | align="left" |{{Minivlajka|Nórsko}}Ada Hegerberg | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Marie-Antoinette Katoto]] | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|2021–22 UEFA Women's Champions League|1320378853}}{{Zoznam sezón Ligy majstrov žien UEFA}} [[Kategória:Liga majstrov žien UEFA]] gf0vjdvovk3b921u0v66cft1s8ug6n9 8199484 8199482 2026-04-17T09:40:47Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8199484 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=Liga majsteriek|sezóna=2021/2022|sezóna_po=Liga majstrov žien UEFA 2022/2023|majster={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] (8. titul)|2_miesto={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]|najlepší_strelec={{minivlajka |Španielsko}} [[Alexia Putellas]] (11 gólov)|sezóna_pred=Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|počet_mužstiev=72 (zo 50 asociácii)|odohraté_zápasy=61|počet_gólov=220|začiatok=17. august 2021|koniec=21. máj 2022|počet_divákov=551 578|priemer_gólov_na_zápas=3,61}} '''Liga majsteriek 2021/2022''' bol 21. ročníkom [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majsteriek]]. Bol prvým ročníkom po zmene formátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New Women’s Champions League format with group stage: how it will work | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0258-0e222dadd45e-11c2e2ca042a-1000/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Finále sa konalo na v [[Turín|Turíne]] na [[Juventus Stadium]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Turin and Eindhoven to stage 2022 and 2023 finals | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/025b-0ed521530720-610eacceb1e7-1000--2022-2023-finals-turin-eindhoven/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Víťaz sa automaticky kvalifikoval do skupinovej fázy ročníka Ligy majsteriek 2022/23. Vo všetkých zápasoch vyraďovacej fázy sa použil VAR.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Women's Champions League: Financial distribution model central to European game's drive for sustainability | url = https://www.uefa.com/news-media/news/0268-1224105e2fa9-56cd49889447-1000--how-the-new-uwcl-financial-model-works/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> 24. júna 2021 UEFA schválila návrh na zrušenie [[Pravidlo vonkajších gólov|pravidla vonkajších gólov]] vo všetkých klubových súťažiach. Ak je po dvojzápase remíza, o víťazovi rozhodne 30 minútové predĺženie, ak je remíza aj po predĺžení, o víťazovi rozhodne [[penaltový rozstrel]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Abolition of the away goals rule in all UEFA club competitions | url = https://www.uefa.com/news-media/news/026a-1298aeb73a7a-5b64cb68d920-1000--abolition-of-the-away-goals-rule-in-all-uefa-club-competitions/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] ako obhajca titulu prehrala vo finále s [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]], tie vyhrali svoj ôsmy titul. Keďže v tomto ročníku neboli už v žiadnej krajine obmedzenia divákov na vonkajších športových podujatiach, návštevnosť (od skupinovej fázy) sa zvýšila na 552 000 divákov, čo je viac ako dvojnásobok predchádzajúceho rekordu 228 000 divákov v ročníku 2016/17, pomohli tomu aj dva zápasy vyraďovacej fázy na štadióne [[Camp Nou]] s viac ako 90 000 divákmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's Champions League attendances still surging upward | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0281-17ec3944f311-325d53d00720-1000--women-s-champions-league-attendances-still-surging-upward/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Priradenie asociačných tímov == Rebríček futbalových asociácii bol na základe koeficientov UEFA, a určili počet tímov z asociácii, ktoré sa zúčastnili súťaže.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2021/22 Women’s Champions League: dates, access list, full guide | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0262-108bd1c13e3a-cd0bf3210aad-1000--2021-22-women-s-champions-league-dates-access-list-full-guide/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> *Asociácie na 1. až 6. mieste - 3 tímy *Asociácie na 7. až 16. mieste - 2 tímy * Ostatné asociácie - 1 tím * Ak by sa víťazný tím [[Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|Ligy majsteriek 2020/21]] nekvalifikoval cez svoju domácu súťaž, dostal by dodatočné miesto v súťaži. Futbalové asociácie musia mať domácu ligu hranú systémom jedenásť na jedenásť, aby mohol tím súťažiť. Od sezóny 2019/2020 organizuje ženskú domácu ligu 52 z 55 členov UEFA, neorganizujú ich krajiny: Andorra, Lichtenštajnsko a San Maríno. === Rebríček UEFA === Pre tento ročník sa použil koeficient ženských tímov 2020, ktoré brali do úvahy výsledky v európskych súťažiach od sezóny 2015/2016 do 2019/2020.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Member associations - UEFA Coefficients - Country coefficients | url = https://www.uefa.com/memberassociations/uefarankings/womenscountry/#/yr/2020 | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com | url archívu = https://web.archive.org/web/20181030202925/https://www.uefa.com/memberassociations/uefarankings/womenscountry/#/yr/2020}}</ref> {| class="wikitable" |+ !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! rowspan="20" | !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> ! rowspan="20" | !<small>{{Tooltip|Po.|Poradie podľa koeficientu}}</small> !<small>Asociácia</small> !<small>{{Tooltip|Koef.|Koeficient}}</small> !<small>Tímy</small> |- !<small>1.</small> |<small>{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]]</small> | align="right" |<small>96,000</small> | rowspan="6" align="center" |<small>3</small> !<small>20.</small> |<small>{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]]</small> | align="right" |<small>14,500</small> | rowspan="18" align="center" |<small>1</small> !<small>38.</small> |<small>{{Minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]]</small> | align="right" |<small>4,000</small> | rowspan="13" align="center" |<small>1</small> |- !<small>2.</small> |<small>{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]</small> | align="right" |<small>73,000</small> !<small>21.</small> |<small>{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]</small> | align="right" |<small>14,500</small> !<small>39.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]</small> | align="right" |<small>4,000</small> |- !<small>3.</small> |<small>{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]</small> | align="right" |<small>58,000</small> !<small>22.</small> |<small>{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]]</small> | align="right" |<small>12,500</small> !<small>40.</small> |<small>{{Minivlajka|Wales}} [[Wales]]</small> | align="right" |<small>3,500</small> |- !<small>4.</small> |<small>{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]]</small> | align="right" |<small>56,500</small> !<small>23.</small> |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]]</small> | align="right" |<small>12,000</small> !<small>41.</small> |<small>{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]]</small> | align="right" |<small>3,000</small> |- !<small>5.</small> |<small>{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]</small> | align="right" |<small>45,500</small> !<small>24.</small> |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]]</small> | align="right" |<small>12,000</small> !<small>42.</small> |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[Faerské ostrovy]]</small> | align="right" |<small>2,500</small> |- !<small>6.</small> |<small>{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]]</small> | align="right" |<small>40,500</small> !<small>25.</small> |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]]</small> | align="right" |<small>11,000</small> !<small>43.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]]</small> | align="right" |<small>2,000</small> |- !<small>7.</small> |<small>{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]]</small> | align="right" |<small>34,500</small> | rowspan="10" align="center" |<small>2</small> !<small>26.</small> |<small>{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]</small> | align="right" |<small>10,500</small> !<small>44.</small> |<small>{{Minivlajka|Malta}} [[Malta]]</small> | align="right" |<small>1,000</small> |- !<small>8.</small> |<small>{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]]</small> | align="right" |<small>33,000</small> !<small>27.</small> |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]</small> | align="right" |<small>10,000</small> !<small>45.</small> |<small>{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]</small> | align="right" |<small>1,000</small> |- !<small>9.</small> |<small>{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]</small> | align="right" |<small>30,500</small> !<small>28.</small> |<small>{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]]</small> | align="right" |<small>9,500</small> !<small>46.</small> |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]]</small> | align="right" |<small>0,500</small> |- !<small>10.</small> |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]]</small> | align="right" |<small>29,000</small> !<small>29.</small> |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]]</small> | align="right" |<small>9,000</small> !<small>47.</small> |<small>{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]]</small> | align="right" |<small>0,000</small> |- !<small>11.</small> |<small>{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]]</small> | align="right" |<small>27,500</small> !<small>30.</small> |<small>{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]</small> | align="right" |<small>7,500</small> !<small>48.</small> |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]]</small> | align="right" |<small>0,000</small> |- !<small>12.</small> |<small>{{Minivlajka|Island}} [[Island]]</small> | align="right" |<small>26,000</small> !<small>31.</small> |<small>{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]]</small> | align="right" |<small>7,500</small> !<small>49.</small> |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]]</small> | align="right" |<small>0,000</small> |- !<small>13.</small> |<small>{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]]</small> | align="right" |<small>24,000</small> !<small>32.</small> |<small>{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]]</small> | align="right" |<small>7,000</small> !<small>50.</small> |<small>{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]]</small> | align="right" |<small>0,000</small> |- !<small>14.</small> |<small>{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]]</small> | align="right" |<small>23,000</small> !<small>33.</small> |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]]</small> | align="right" |<small>7,000</small> ! rowspan="5" |<small>{{Tooltip|BP|Bez poradia}}</small> |<small>{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]]</small> | align="center" |<small>—</small> | rowspan="2" align="center" |<small>{{Tooltip|NDS|Nevstúpili do súťaže}}</small> |- !<small>15.</small> |<small>{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]</small> | align="right" |<small>22,500</small> !<small>34.</small> |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]]</small> | align="right" |<small>6,000</small> |<small>{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]]</small> | align="center" |<small>—</small> |- !<small>16.</small> |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]]</small> | align="right" |<small>19,000</small> !<small>35.</small> |<small>{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]]</small> | align="right" |<small>5,000</small> |<small>{{Minivlajka|Andorra}} [[Andorra]]</small> | align="center" |<small>—</small> | rowspan="3" align="center" |<small>{{Tooltip|NDL|Neorganizujú domácu ligu}}</small> |- !<small>17.</small> |<small>{{Minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]]</small> | align="right" |<small>16,000</small> | rowspan="3" align="center" |<small>1</small> !<small>36.</small> |<small>{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]</small> | align="right" |<small>4,500</small> |<small>{{Minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]]</small> | align="center" |<small>—</small> |- !<small>18.</small> |<small>{{Minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]]</small> | align="right" |<small>15,500</small> !<small>37.</small> |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]]</small> | align="right" |<small>4,500</small> |<small>{{Minivlajka|San Marino}} [[San Maríno|San Marino]]</small> | align="center" |<small>—</small> |- !<small>19.</small> |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]]</small> | align="right" |<small>15,000</small> | colspan="4" | | colspan="4" | |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" ! colspan="2" | !Tímy vstupujúce do tohto kola !Tímy postupujúce z predchádzajúceho kola |- ! rowspan="2" |1. kolo !Majstrovstvá časť (43 tímov) | * 43 majsteriek z asociácií na 8. až 50. mieste | |- !Nemajstrovská časť (16 tímov) | * 10 tímov z druhého miesta z asociácií na 7. až 16. mieste * 6 tímy z tretieho miesta z asociácií na 1. až 6. mieste | |- ! rowspan="2" |2. kolo !Majstrovstvá časť (14 tímov) | * 3 majsteriek z asociácií na 5. až 7. mieste | * 11 víťaziek miniturnajov z prvého kola majstrovskej časti |- !Nemajstrovská časť (10 tímov) | * 6 tímov z druhého miesta z asociácií na 1. až 6. mieste | * 4 víťaziek miniturnajov z prvého kola nemajstrovskej časti |- ! colspan="2" |Skupinová fáza (16 tímov) | * 4 majsteriek z asociácií na 1. až 4. mieste | * 7 víťaziek z druhého kola majstrovskej časti * 5 víťaziek z druhého kola nemajstrovskej časti |- ! colspan="2" |Vyraďovacia fáza (8 tímov) | | * 4 víťazky skupinovej fázy * 4 tímy na druhých miestach skupinovej fázy |} === Tímy === Legenda: * LM - tím vyhral Ligu majstrov žien v minulom ročníku * (1) - tím bol na prvom mieste v domácej lige * (2) - tím bol na druhom mieste v domácej lige * (3) - tím bol na treťom mieste v domácej lige * {{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}} - súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19 {| class="wikitable" |+Tímy kvalifikované do Ligy majsteriek 2021/22 ! colspan="2" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" |Skupinová fáza |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]<small>^{[[Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|LM]]}</small> (1) |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] (1) |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] (1) |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] (1) |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="3" |2. kolo !MČ |{{Minivlajka|Švédsko}} BK Häcken (1) |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] (1) |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> Køge (1) | |- ! rowspan="2" |NČ |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] (2) |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] (2) |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Real Madrid (2) |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City (2) |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Rosengård]] (2) |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] (2) | colspan="2" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="15" |1. kolo ! rowspan="11" |MČ |{{Minivlajka|Holandsko}} Twente (1) |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] (1) |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> BIIK Kazygurt (1) |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small>Vålerenga (1) |- |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Breiðablik ({{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}}-1) |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}Servette Chênois (1) |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] (1) |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> CSKA Moskva (1) |- |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> Dinamo-BGU Minsk (1) |{{Minivlajka|Cyprus}} Apollon Limassol (1) |<small>{{Minivlajka|Srbsko}}</small> Spartak Subotica (1) |<small>{{Minivlajka|Rakúsko}}</small> [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] (1) |- |<small>{{Minivlajka|Litva}}</small> [[FC Gintra|Gintra Universitetas]] (1) |<small>{{Minivlajka|Poľsko}}</small> Czarni Sosnowiec (1) |<small>{{Minivlajka|Belgicko}}</small> Anderlecht (1) |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> Benfica (1) |- |<small>{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}}</small> [[SFK 2000]] (1) |<small>{{Minivlajka|Rumunsko}}</small> Olimpia Cluj (1) |{{Minivlajka|Fínsko}} Åland United (1) |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv (1) |- |<small>{{Minivlajka|Grécko}}</small> PAOK (1) |<small>{{Minivlajka|Maďarsko}}</small> Ferencváros (1) |{{Minivlajka|Turecko}} Beşiktaş (1) |<small>{{Minivlajka|Írsko}}</small>Peamount United (1) |- |{{Minivlajka|Albánsko}} Vllaznia (1) |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}}</small> Osijek (1) |<small>{{Minivlajka|Slovinsko}}</small> Pomurje (1) |<small>{{Minivlajka|Izrael}}</small> Kiryat Gat (1) |- |<small>{{Minivlajka|Estónsko}}</small> Flora (1) |<small>{{Minivlajka|Bulharsko}}</small> NSA Sofia (1) |<small>{{Minivlajka|Kosovo}}</small> Mitrovica (1) |<small>{{Minivlajka|Slovensko}}</small> [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] ({{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}}-[[1. slovenská futbalová liga žien 2020/2021|1]]) |- |<small>{{Minivlajka|Wales}}</small> Swansea City (1) |{{Minivlajka|Čierna hora}} Breznica Pljevlja (1) |<small>{{Minivlajka|Faerské ostrovy}}</small> [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ]] (1) |<small>{{Minivlajka|Severné Írsko}}</small> Glentoran (1) |- |{{Minivlajka|Malta}} Birkirkara ({{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}}-1) |{{Minivlajka|Lotyšsko}} Rīgas FS (1) |<small>{{Minivlajka|Moldavsko}}</small> Agarista-ȘS Anenii Noi (1) |<small>{{Minivlajka|Macedónsko}}</small> Kamenica Sasa (1) |- |<small>{{Minivlajka|Gruzínsko}}</small> Tbilisi Nike (1) |<small>{{Minivlajka|Luxembursko}}</small> Racing FC (1) |<small>{{Minivlajka|Arménsko}}</small> Hayasa (1) | |- ! rowspan="4" |NČ |{{Minivlajka|Francúzsko}} Bordeaux (3) |{{Minivlajka|Nemecko}} 1899 Hoffenheim (3) |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Levante (3) |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] (3) |- |{{Minivlajka|Švédsko}} Kristianstad (3) |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> Slovácko (3) |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby IF]] (2) |{{Minivlajka|Holandsko}} PSV (2) |- |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> Milan (2) |<small>{{Minivlajka|Kazachstan}}</small> Okzhetpes (2) |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small> Rosenborg (2) |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Valur ({{Tooltip|zruš.|Súťaž zrušená kvôli pandémii COVID-19}}-2) |- |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} Zürich (2) |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small>Celtic (2) |<small>{{Minivlajka|Rusko}}</small> Lokomotiv Moskva (2) |<small>{{Minivlajka|Bielorusko}}</small> FC Minsk (2) |} == Harmonogram == Termíny pre odohranie jednotlivých kôl a ich žrebovanie sú uvedené nižšie.<ref name=":0" /> {| class="wikitable" |+ !Fáza !Kolo !Losovanie !1. zápas !2. zápas |- | rowspan="2" align="center" |'''Kvalifikácia''' | align="center" |'''1. kolo''' |align=center|2. júl 2021 2021 |align=center|17. – 18. august 2021 (semifinále) |align=center|20. – 21. august 2021 (o 3. miesto a finále) |- | align="center" |'''2. kolo''' |align=center|22. august 2021 |align=center|31. august – 1. september 2021 |align=center|8. – 9. september 2021 |- |align=center rowspan="6" |'''Skupinová fáza''' |align=center|'''1. zápas''' |align=center rowspan="6" |13. september 2021 |align=center colspan="2" |5. – 6. október 2021 |- |align=center|'''2. zápas''' |align=center colspan="2" |13. – 14. október 2021 |- |align=center|'''3. zápas''' |align=center colspan="2" |9. – 10. november 2021 |- |align=center|'''4. zápas''' |align=center colspan="2" |17. – 18. november 2021 |- |align=center|'''5. zápas''' |align=center colspan="2" |8. – 9. december 2021 |- |align=center|'''6. zápas''' |align=center colspan="2" |15. – 16. december 2021 |- | rowspan="3" align="center" |'''Vyraďovacia fáza''' |align=center|'''Štvrťfinále''' |align=center rowspan="3" |20. december 2021 |align=center|22. – 23, marec 2022 |align=center|30. – 31. marec 2022 |- |align=center|'''Semifinále''' |align=center|23. – 24. apríl 2022 |align=center|30. apríl – 1. máj 2022 |- |align=center|'''Finále''' |align=center colspan="2" |21. máj 2022 na [[Juventus Stadium]], [[Turín]] |} == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia Ligy majstrov žien UEFA 2021/2022}} === 1. kolo === ==== Majstrovstvá časť ==== '''Turnaj 1''' * Usporiadateľ: [[FC Gintra|Gintra Universitetas]].{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Litva}} [[FC Gintra|Gintra Universitetas]]|0|{{minivlajka |Estónsko}} Flora|0|18. august|{{minivlajka |Island}} Breiðablik|7|{{minivlajka |Faerské ostrovy}} [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ]]|0|21. august|{{minivlajka |Litva}} [[FC Gintra|Gintra Universitetas]]|1|{{minivlajka |Island}} Breiðablik|8|21. august|{{minivlajka |Faerské ostrovy}} [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ]]|0|{{minivlajka |Estónsko}} Flora|1}}'''Turnaj 2''' * Usporiadateľ: Glasgow City. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Kazachstan}} BIIK Kazygurt|4|{{minivlajka |Slovensko}} [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]|0|18. august|{{minivlajka |Škótsko}} Glasgow City|3|{{minivlajka |Malta}} Birkirkara|0|21. august|{{minivlajka |Kazachstan}} BIIK Kazygurt|0|{{minivlajka |Škótsko}} Glasgow City|1|21. august|{{minivlajka |Slovensko}} [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] ([[Predĺženie|po p.]])|1|{{minivlajka |Malta}} Birkirkara|0}}'''Turnaj 3''' * Usporiadateľ: Osijek. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Belgicko}} Anderlecht|3|{{minivlajka |Arménsko}} Hayasa|0|18. august|{{minivlajka |Chorvátsko}} Osijek|5|{{minivlajka |Čierna hora}} Breznica Pljevlja|0|21. august|{{minivlajka |Belgicko}} Anderlecht|0|{{minivlajka |Chorvátsko}} Osijek|1|21. august|{{minivlajka |Čierna hora}} Breznica Pljevlja|3|{{minivlajka |Arménsko}} Hayasa|2}}'''Turnaj 4''' * Usporiadateľ: SFK 2000. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Portugalsko}} Benfica|4|{{minivlajka |Izrael}} Kiryat Gat|0|18. august|{{minivlajka |Bosna a Hercegovina}} SFK 2000|0|{{minivlajka |Luxembursko}} Racing FC|1|21. august|{{minivlajka |Portugalsko}} Benfica|7|{{minivlajka |Luxembursko}} Racing FC|0|21. august|{{minivlajka |Bosna a Hercegovina}} SFK 2000 ([[Predĺženie|po p.]]) ([[Penaltový rozstrel|p]])|1 (4)|{{minivlajka |Izrael}} Kiryat Gat|1 (2)}}'''Turnaj 5''' * Usporiadateľ: Åland United. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Švajčiarsko}} Servette Chênois|1|{{minivlajka |Severné Írsko}} Glentoran|0|18. august|{{minivlajka |Rumunsko}} Olimpia Cluj|0|{{minivlajka |Fínsko}} Åland United|4|21. august|{{minivlajka |Švajčiarsko}} Servette Chênois|1|{{minivlajka |Fínsko}} Åland United|0|21. august|{{minivlajka |Rumunsko}} Olimpia Cluj|0|{{minivlajka |Severné Írsko}} Glentoran|2}}'''Turnaj 6''' * Usporiadateľ: Apollon Limassol. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Cyprus}} Apollon Limassol|2|{{minivlajka |Bielorusko}} Dinamo-BGU Minsk|0|18. august|{{minivlajka |Rusko}} CSKA Moskva|4|{{minivlajka |Wales}} Swansea City|1|21. august|{{minivlajka |Cyprus}} Apollon Limassol|2|{{minivlajka |Rusko}} CSKA Moskva|1|21. august|{{minivlajka |Bielorusko}} Dinamo-BGU Minsk|2|{{minivlajka |Wales}} Swansea City|0}}'''Turnaj 7''' * Usporiadateľ: PAOK. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Nórsko}} Vålerenga|5|{{minivlajka |Kosovo}} Mitrovica|0|18. august|{{minivlajka |Grécko}} PAOK|6|{{minivlajka |Moldavsko}} Agarista Anenii Noi|0|21. august|{{minivlajka |Nórsko}} Vålerenga|2|{{minivlajka |Grécko}} PAOK|0|21. august|{{minivlajka |Kosovo}} Mitrovica|3|{{minivlajka |Moldavsko}} Agarista Anenii Noi|0}}'''Turnaj 8''' * Usporiadateľ: Juventus. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]|7|{{minivlajka |Turecko}} Beşiktaş|0|18. august|{{minivlajka |Taliansko}} Juventus|12|{{minivlajka |Macedónsko}} Kamenica Sasa|0|21. august|{{minivlajka |Rakúsko}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]|1|{{minivlajka |Taliansko}} Juventus|4|21. august|{{minivlajka |Turecko}} Beşiktaş|4|{{minivlajka |Macedónsko}} Kamenica Sasa|0}}'''Turnaj 9''' * Usporiadateľ: Twente {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Holandsko}} Twente|9|{{minivlajka |Gruzínsko}} Tbilisi Nike|0|18. august|{{minivlajka |Srbsko}} Spartak Subotica|5|{{minivlajka |Írsko}} Peamount United|2|21. august|{{minivlajka |Holandsko}} Twente ([[Predĺženie|po p.]])|5|{{minivlajka |Srbsko}} Spartak Subotica|3|21. august|{{minivlajka |Írsko}} Peamount United|kont.|{{minivlajka |Gruzínsko}} Tbilisi Nike|}}'''Turnaj 10''' * Usporiadateľ: Pomurje. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Ukrajina}} Zhytlobud-1 Kharkiv|5|{{minivlajka |Bulharsko}} NSA Sofia|1|18. august|{{minivlajka |Slovinsko}} Pomurje|6|{{minivlajka |Lotyšsko}} Rīgas FS|1|21. august|{{minivlajka |Ukrajina}} Zhytlobud-1 Kharkiv|4|{{minivlajka |Slovinsko}} Pomurje|1|21. august|{{minivlajka |Bulharsko}} NSA Sofia|2|{{minivlajka |}}|1}}'''Turnaj 11''' * Usporiadateľ: Czarni Sosnowiec. {{Play-off3|RD1=Semifinále|RD2-team1={{minivlajka|Albánsko}} Vllaznia ([[Predĺženie|po p.]]) ([[Penaltový rozstrel|p]])|RD1-team1={{minivlajka|Maďarsko}} Ferencváros|RD1-team2={{minivlajka|Poľsko}} Czarni Sosnowiec|RD1-score1=2|RD1-score2=1|RD2-team2={{minivlajka|Maďarsko}} Ferencváros|RD2-score1=0 (3)|RD2-score2=0 (1)}} === Nemajstrovská časť === '''Turnaj 1''' * Usporiadateľ: [[FC Zürich (ženy)|Zürich]].{{Play-off4+3miesto|17. august|{{minivlajka |Nemecko}} 1899 Hoffenheim|1|{{minivlajka |Island}} Valur|0|17. august|{{minivlajka |Švajčiarsko}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]]|1|{{minivlajka |Taliansko}} AC Miláno|2|20. august|{{minivlajka |Nemecko}} 1899 Hoffenheim|2|{{minivlajka |Taliansko}} AC Miláno|0|20. august|{{minivlajka |Švajčiarsko}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]]|1|{{minivlajka |Island}} Valur|3}}'''Turnaj 2''' * Usporiadateľ: Kristianstad. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Francúzsko}} Bordeaux|2|{{minivlajka |Česko}} Slovácko|1|18. august|{{minivlajka |Dánsko}} [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby IF]]|0|{{minivlajka |Švédsko}} Kristianstad|1|21. august|{{minivlajka |Francúzsko}} Bordeaux|3|{{minivlajka |Švédsko}} Kristianstad|1|21. august|{{minivlajka |Dánsko}} [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby IF]]|2|{{minivlajka |Česko}} Slovácko|1}}'''Turnaj 3''' * Usporiadateľ: [[Rosenborg BK (ženy)|Rosenborg]].{{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Španielsko}} Levante|2|{{minivlajka |Škótsko}} Celtic|1|18. august|{{minivlajka |Bielorusko}} FC Minsk|1|{{minivlajka |Nórsko}} [[Rosenborg BK (ženy)|Rosenborg]]|2|21. august|{{minivlajka |Španielsko}} Levante ([[Predĺženie|po p.]])|4|{{minivlajka |Nórsko}} [[Rosenborg BK (ženy)|Rosenborg]]|3|21. august|{{minivlajka |Bielorusko}} FC Minsk ([[Predĺženie|po p.]])|3|{{minivlajka |Škótsko}} Celtic|2}}'''Turnaj 4''' * Usporiadateľ: Lokomotiv Moskva. {{Play-off4+3miesto|18. august|{{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|4|{{minivlajka |Kazachstan}} Okzhetpes|0|18. august|{{minivlajka |Holandsko}} PSV|6|{{minivlajka |Rusko}} Lokomotiv Moskva|1|21. august|{{minivlajka |Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]|3|{{minivlajka |Holandsko}} PSV|1|21. august|{{minivlajka |Kazachstan}} Okzhetpes|2|{{minivlajka |Rusko}} Lokomotiv Moskva|4}} === 2. kolo === {| class="wikitable" |+Majstrovská časť !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |{{Minivlajka|Česko}}[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |align=center|{{ku|0|3}} |bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> Køge |align=center|{{ku|0|1}} |align=center|{{ku|0|2}} |- |<small>{{Minivlajka|Chorvátsko}}</small> Osijek |align=center|{{ku|1|4}} |bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Breiðablik |align=center|{{ku|1|1}} |align=center|{{ku|0|3}} |- |{{Minivlajka|Albánsko}} Vllaznia |align=center|{{ku|0|3}} |bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|{{ku|0|1}} |- |{{Minivlajka|Holandsko}} Twente |align=center|{{ku|1|5}} |bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> Benfica |align=center|{{ku|1|1}} |align=center|{{ku|0|4}} |- |{{Minivlajka|Cyprus}} Apollon Limassol |align=center|{{ku|2|5}} |bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv |align=center|{{ku|1|2}} |align=center|{{ku|1|3}} |- |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švajčiarsko}}Servette Chênois |align=center|{{ku|3|2}} |<small>{{Minivlajka|Škótsko}}</small> [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]] |align=center|{{ku|1|1}} |align=center|{{ku|2|1}} |- |<small>{{Minivlajka|Nórsko}}</small>Vålerenga |align=center|{{ku|3|6}} |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Švédsko}} BK Häcken |align=center|{{ku|1|3}} |align=center|{{ku|2|3}} |} {| class="wikitable" |+Nemajstrovská časť !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Levante |align=center|{{ku|2|4}} |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|{{ku|1|2}} |align=center|{{ku|1|2}} |- |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |align=center|{{ku|7|0}} |<small>{{Minivlajka|Česko}}</small> [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |align=center|{{ku|3|0}} |align=center|{{ku|4|0}} |- |bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Real Madrid |align=center|{{ku|2|1}} |{{Minivlajka|Anglicko}} Manchester City |align=center|{{ku|1|1}} |align=center|{{ku|1|0}} |- |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] |align=center|{{ku|5|5}} ({{ku|3|0}} [[Penaltový rozstrel|p]].) |{{Minivlajka|Francúzsko}} Bordeaux |align=center|{{ku|3|2}} |align=center|{{ku|2|3}} ([[Predĺženie|po p.]]) |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[FC Rosengård|Rosengård]] |align=center|{{ku|3|6}} |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Nemecko}} 1899 Hoffenheim |align=center|{{ku|0|3}} |align=center|{{ku|3|3}} |} Zdroj.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Club Championship (Women) 2021/22 | url = https://www.rsssf.org/ec/ec-wom2022.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-04-17}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Season 2021/2022 Matches | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/history/seasons/2022/matches/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Skupinová fáza == {{Hlavný článok|Skupinová fáza Ligy majstrov žien UEFA 2021/2022}} Losovanie do skupinovej fázy sa uskutočnilo 13. septembra 2021 o 13:00.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Women's Champions League group stage draw made | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/026d-133b83fe0356-8e9b0df0a565-1000--group-stage-draw-in-full/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> 16 tímov bolo vylosovaných do 4 skupín po 4 tímy. Pred losovaním boli tímy rozdelené do 4 košov podľa týchto pravidiel: * kôš 1 obsahoval 4 tímy, ktoré sa priamo kvalifikovali do skupinovej fázy (víťazný tím minulej sezóny a majsterky domácich líg 3 najlepších asociácii podľa UEFA koeficientu žien 2020.<ref name=":1" /> * kôš 2, 3 sa 4 obsahovali zvyšné tímy, nasadené podľa UEFA koeficientu žien 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Member associations - UEFA Coefficients - Club coefficients | url = https://www.uefa.com/memberassociations/uefarankings/womensclub/#/yr/2021 | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com | url archívu = https://web.archive.org/web/20180930193107/https://www.uefa.com/memberassociations/uefarankings/womensclub/#/yr/2021}}</ref> Tímy z rovnakej asociácie nemohli vyť vyžrebované do rovnakej skupiny. Pred losovaním UEFA vytvorila páry tímov pre asociácie s 2 alebo 3 tímami, kde jeden tím bol vylosovaný do skupiny A alebo B, a druhý do C alebo D, aby tímy hrali zápasy v iné dni. Klubom z krajín s extrémnymi zimnými podmienkami (Švédsko, Island) boli určené pozície, aby hrali 6. zápas vonku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's Champions League group stage draw live on Monday: full guide | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/026d-13321cc4df4c-32df21f92e32-1000--group-stage-draw-guide/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> === Skupina A === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} !Postup ! rowspan="5" | !WOL !JUV !CHE !SER |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|1. |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|6 |align=center|3 |align=center|2 |align=center|1 |align=center|17 |align=center|7 |align=center| +10 |align=center|'''11''' |align=center rowspan="2" |Postup na vyraďovacej fázy |align=center|— |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|{{ku|4|0}} |align=center|{{ku|5|0}} |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|2. |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] |align=center|6 |align=center|3 |align=center|2 |align=center|1 |align=center|12 |align=center|4 |align=center| +8 |align=center|'''11''' |align=center|{{ku|2|2}} |align=center|— |align=center|{{ku|1|2}} |align=center|{{ku|4|0}} |- |align=center|3. |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |align=center|6 |align=center|3 |align=center|2 |align=center|1 |align=center|13 |align=center|8 |align=center| +5 |align=center|'''11''' | rowspan="2" | |align=center|{{ku|3|3}} |align=center|{{ku|0|0}} |align=center|— |align=center|{{ku|1|0}} |- |align=center|4. |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}Servette Chênois |align=center|6 |align=center|0 |align=center|0 |align=center|6 |align=center|0 |align=center|23 |align=center|−23 |align=center|'''0''' |align=center|{{ku|0|3}} |align=center|{{ku|0|3}} |align=center|{{ku|0|7}} |align=center|— |} <small>Poznámka: Vzájomné body: Wolfsburg 5, Juventus 5, Chelsea 5. Vzájomný gólový rozdiel: Wolfsburg +2, Juventus +1, Chelsea −3.</small> === Skupina B === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} !Postup ! rowspan="5" | !PSG !RMA !KHA !BRE |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|1. |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|6 |align=center|6 |align=center|0 |align=center|0 |align=center|25 |align=center|0 |align=center| +25 |align=center|'''18''' |align=center rowspan="2" |Postup na vyraďovacej fázy |align=center|— |align=center|{{ku|4|0}} |align=center|{{ku|5|0}} |align=center|{{ku|6|0}} |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|2. |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Real Madrid |align=center|6 |align=center|4 |align=center|0 |align=center|2 |align=center|12 |align=center|6 |align=center| +6 |align=center|'''12''' |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|— |align=center|{{ku|3|0}} |align=center|{{ku|5|0}} |- |align=center|3. |<small>{{Minivlajka|Ukrajina}}</small> Zhytlobud-1 Kharkiv |align=center|6 |align=center|1 |align=center|1 |align=center|4 |align=center|2 |align=center|15 |align=center|−13 |align=center|'''4''' |align=center rowspan="2" | |align=center|{{ku|0|6}} |align=center|{{ku|0|1}} |align=center|— |align=center|{{ku|0|0}} |- |align=center|4. |<small>{{Minivlajka|Island}}</small> Breiðablik |align=center|6 |align=center|0 |align=center|1 |align=center|5 |align=center|0 |align=center|18 |align=center|−18 |align=center|'''1''' |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|{{ku|0|3}} |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|— |} === Skupina C === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} !Postup ! rowspan="5" | !BAR !ARS !HOF !KOG |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|1. |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|6 |align=center|6 |align=center|0 |align=center|0 |align=center|24 |align=center|1 |align=center| +23 |align=center|'''18''' |align=center rowspan="2" |Postup na vyraďovacej fázy |align=center|— |align=center|{{ku|4|1}} |align=center|{{ku|4|0}} |align=center|{{ku|5|0}} |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|2. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |align=center|6 |align=center|3 |align=center|0 |align=center|3 |align=center|14 |align=center|13 |align=center| +1 |align=center|'''9''' |align=center|{{ku|0|4}} |align=center|— |align=center|{{ku|4|0}} |align=center|{{ku|3|0}} |- |align=center|3. |{{Minivlajka|Nemecko}} 1899 Hoffenheim |align=center|6 |align=center|3 |align=center|0 |align=center|3 |align=center|11 |align=center|15 |align=center|−4 |align=center|'''9''' | rowspan="2" | |align=center|{{ku|0|5}} |align=center|{{ku|4|1}} |align=center|— |align=center|{{ku|5|0}} |- |align=center|4. |<small>{{Minivlajka|Dánsko}}</small> Køge |align=center|6 |align=center|0 |align=center|0 |align=center|6 |align=center|2 |align=center|22 |align=center|−20 |align=center|'''0''' |align=center|{{ku|0|2}} |align=center|{{ku|1|5}} |align=center|{{ku|1|2}} |align=center|— |} <small>Poznámka: Vzájomné body: Arsenal 3, 1899 Hoffenheim 3. Vzájomný gólový rozdiel: Arsenal +1, 1899 Hoffenheim −1.</small> === Skupina D === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} !Postup ! rowspan="5" | !LYO !BAY !BEN !HAK |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|1. |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|6 |align=center|5 |align=center|0 |align=center|1 |align=center|19 |align=center|2 |align=center| +17 |align=center|'''15''' |align=center rowspan="2" |Postup na vyraďovacej fázy |align=center|— |align=center|{{ku|2|1}} |align=center|{{ku|5|0}} |align=center|{{ku|4|0}} |- bgcolor="#ccffcc" |align=center|2. |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |align=center|6 |align=center|4 |align=center|1 |align=center|1 |align=center|15 |align=center|3 |align=center| +12 |align=center|'''13''' |align=center|{{ku|1|0}} |align=center|— |align=center|{{ku|4|0}} |align=center|{{ku|4|0}} |- |align=center|3. |<small>{{Minivlajka|Portugalsko}}</small> Benfica |align=center|6 |align=center|1 |align=center|1 |align=center|4 |align=center|2 |align=center|16 |align=center|−14 |align=center|'''4''' | rowspan="2" | |align=center|{{ku|0|5}} |align=center|{{ku|0|0}} |align=center|— |align=center|{{ku|0|1}} |- |align=center|4. |{{Minivlajka|Švédsko}} BK Häcken |align=center|6 |align=center|1 |align=center|0 |align=center|5 |align=center|3 |align=center|18 |align=center|−15 |align=center|'''3''' |align=center|{{ku|0|3}} |align=center|{{ku|1|5}} |align=center|{{ku|1|2}} |align=center|— |} Zdroj.<ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Season 2021/2022 Groups | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/history/seasons/2022/groups/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Vyraďovacia fáza == {{Hlavný článok|Vyraďovacia fáza Ligy majstrov žien UEFA 2021/2022}} === Štvrťfinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |align=center|{{ku|3|4}} |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|{{ku|1|2}} |align=center|{{ku|2|2}} ([[Predĺženie|po p.]]) |- |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] |align=center|{{ku|3|4}} |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|{{ku|2|1}} |align=center|{{ku|1|3}} |- |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]] |align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|{{ku|1|1}} |align=center|{{ku|0|2}} |- |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> Real Madrid |align=center|{{ku|3|8}} |bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|{{ku|1|3}} |align=center|{{ku|2|5}} |} === Semifinále === {| class="wikitable" |+ !Tím 1 !Skóre !Tím 2 !1. zápas !2. zápas |- |bgcolor="#ccffcc"|<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|{{ku|5|3}} |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|{{ku|5|1}} |align=center|{{ku|0|2}} |- |bgcolor="#ccffcc"|{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|{{ku|5|3}} |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|{{ku|3|2}} |align=center|{{ku|2|1}} |} Zdroj.<ref name=":2" /><ref name=":3" /> === Finále === {{Futbalbox3|dátum=21. máj 2022|čas=19:00|mužstvo1={{minivlajka |Španielsko}} [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]|mužstvo2={{minivlajka |Francúzsko}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|skóre={{ku|1|3}}|polčas={{ku|1|3}}|štadión=[[Juventus Stadium]], [[Turín]]|správa=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2034585/|rozhodca={{minivlajka |Fínsko}} Lina Lehtovaara|góly2={{gól|6}} Amandine Henry<br/>{{gól|23}} Ada Hegerberg<br/>{{gól|33}} Catarina Macario|žlté karty1={{žltá karta |33}} Mapi León<br/>{{žltá karta |80}} Giráldez<br/>{{žltá karta |85}} Irene Paredes|žlté karty2={{žltá karta |45+3}} Hegerberg<br/>{{žltá karta |65}} Macario<br/>{{žltá karta |90+4}} Morroni|divákov=32 257|góly1={{gól|41}} Alexia Putellas}} == Štatistiky == === Najlepšie strelkyne === {| class="wikitable" |+ !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Hráčka !Klub !{{Tooltip|G|Počet gólov}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Women's Champions League – Goals | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/history/seasons/2022/statistics/players/goals/?sortBy=goals | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> |- ! align="center" |1. | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Alexia Putellas | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |align=center|11 |- ! align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}}Tabea Waßmuth | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |align=center|10 |- ! align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|USA}}Catarina Macario | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center|8 |- ! align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Marie-Antoinette Katoto]] | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center|7 |- ! rowspan="2" |5. | align="left" |{{Minivlajka|Nórsko}}Ada Hegerberg | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |align=center rowspan="2" |6 |- | align="left" |{{Minivlajka|Kanada}}Jordyn Huitema | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |- ! rowspan="3" |7. | align="left" |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small>Cristiana Girelli | align="left" |<small>{{Minivlajka|Taliansko}}</small> [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] |align=center rowspan="3" |5 |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Jennifer Hermoso | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Holandsko}}</small>Jill Roord | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] |- ! rowspan="4" |10. | align="left" |<small>{{Minivlajka|Švajčiarsko}}</small>Ramona Bachmann | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |align=center rowspan="4" |4 |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Aitana Bonmatí | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Austrália}}</small>Sam Kerr | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}}Lea Schüller | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]] |} === Káder sezóny === Tieto hráčky boli vybraté do kádra sezón:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2021/22 Women's Champions League Team of the Season | url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0275-15363874f70f-dd08b6e37100-1000--2021-22-all-star-xi/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable" |+ !Pozícia !Hráčka !Klub |- !Brankárky | align="left" |<small>{{Minivlajka|Čile}}</small>Christiane Endler | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- ! rowspan="4" |Obrankyne | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}Griedge Mbock Bathy | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}Wendie Renard | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Mapi León | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}Selma Bacha | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- ! rowspan="4" |Stredopoliarky | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Aitana Bonmatí | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Patricia Guijarro | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}Amandine Henry | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small>Alexia Putellas | align="left" |<small>{{Minivlajka|Španielsko}}</small> [[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] |- ! rowspan="2" |Útočníčky | align="left" |{{Minivlajka|Nórsko}}Ada Hegerberg | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] |- | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Marie-Antoinette Katoto]] | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|2021–22 UEFA Women's Champions League|1320378853}} {{Zoznam sezón Ligy majstrov žien UEFA}} [[Kategória:Liga majstrov žien UEFA]] qu66jzqu9wy8j6dj6yiqacg4y4znawu 0 748391 8199486 2026-04-17T09:43:49Z Fillos X. 212061 Fillos X. premiestnil stránku [[Divoká a krásná]] na [[Sauvage et Beau]] 8199486 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Sauvage et Beau]] 32y996c655acmfehld91thokb73yhjc 0 748392 8199491 2026-04-17T11:21:09Z Pe3kZA 39673 nová 8199491 wikitext text/x-wiki {{Infobox Múzeum | Meno = Múzeum nákladných automobilov Tatra | Obrázok = Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, exteriér obr01 (cropped).jpg | Popis obrázka = Múzeum nákladných automobilov Tatra, vľavo depozitár Slovenskej strely | Adresa = Husova 1326/13, 742 21 | Mesto = [[Kopřivnice]] | Krajina = [[Česko]] | Rok založenia = [[2021]] | Rok zatvorenia = | Typ = technické, historické | Zbierka = | Návštevníci = | Súčasť = Múzea Novojičínska | Riaditeľ = | Vedúci = | Kurátor = | Web = [https://www.muzeumnj.cz/tatra www.muzeumnj.cz/tatra] | Commons = {{Projekt}} }} '''Múzeum nákladných automobilov Tatra''' alebo {{V jazyku|ces|'''Muzeum nákladních automobilů Tatra'''}} (MNAT) sa nachádza v [[česko]]m meste [[Kopřivnice]], na okraji areálu automobilky [[Tatra (podnik)|Tatra]], v priestoroch jej bývalej zlievárne. Je zamerané na nákladné, vojenské a špeciálne automobily, vyrobené [[Kopřivnická vagónka|Kopřivnickou vozovkou]] a [[Tatra (podnik)|Tatrou]], no súčasťou expozície je i samostatný depozitár pre [[Slovenská strela|motorový vozeň M 290.0 ''Slovenská strela'']]. Organizačne je MNAT súčasťou [[Muzeum Novojičínska|Muzea Novojičínska]], kde spolu s [[Múzeum osobných automobilov Tatra|Múzeom osobných automobilov Tatra]] (MOAT) tvorí organizačnú jednotku ''Múzeum Tatra Kopřivnice''. Vzdušnou čiarou sú od seba budovy MNAT a MOAT vzdialené asi 600 m, pešou cestou asi 1 km. Budova MNAT vrátane depozitára je vlastnená [[Moravsko-sliezsky kraj|Moravsko-sliezskym krajom]]. Prevažná časť exponátov pochádza z pôvodnej zbierky zberateľa Jiřího Hlacha, ktorú Tatra získala v roku 2015. Menšia časť exponátov je zapožičaná od súkromných zberateľov alebo iných inštitúcií. == História múzea == Vtedajšie [[Technické múzeum Tatra]] sa do nových priestorov v kopřivnickej Záhumennej ulici presunulo v roku 1997, ale už vtedy bojovalo s nedostatkom priestoru a nebolo tak možné dostatočne prezentovať posledný existujúci výrobný sortiment Tatry, tzn. nákladné automobily. V roku 2008 vznikol projekt ''Vedecko-technického múzea TATRA'' (VTMT), ktorý zahŕňal tiež interaktívne modely strojov a mechanizmov podľa pôvodných konštrukčných výkresov a poznámok, trenažéry, renovačné dielne, študovne, projekcie zo skúšok, pretekov a expedícii. Toto malo slúžiť k vedecko-vzdelávacím akciám pre odborníkov i verejnosť, k výskumnej a študijnej činnosti. Pre novú expozíciu bola vybraná budova bývalej zlievárne, dokončenej v roku 1911 pre výrobu súčiastok automobilov vtedajšej [[Kopřivnická vagónka|Kopřivnickej vozovky]] a neskoršej [[Tatra (podnik)|Tatry]]. Výroba v danej hale prebiehala až do konca 20. storočia. Na realizáciu projektu VTMT Tatra bola vyhlásená architektonická súťaž a automobilka Tatra ako iniciátor projektu, podala v roku 2010 žiadosť o dotáciu z európskych štrukturálnych fondov. Tento projekt však podporu nezískal a tak bol ukončený, pretože Tatra nedokázala jeho vznik a prevádzku z vlastných zdrojov financovať. V roku 2015 uzatvorila Tatra a [[Moravsko-sliezsky kraj]] novú dohodu o vytvorení múzea po tom, čo Tatra odkúpila desiatky nákladných automobilov zo zbierky pána Jiřího Hlacha, ktorá obsahovala i unikátne stroje. Zberateľ v tom čase vystavoval svoju zbierku v prenajatých priestoroch mestečka [[Trhové Sviny]], ale pre končiacu nájomnú zmluvu hrozila skaza desiatkam unikátov. Projekt nového múzea spočiatku počítal s presťahovaním celej zbierky osobných a nákladných automobilov z TMT do nového múzea, lenže priestorové podmienky by neumožnili sprístupniť všetky exponáty. Preto bolo rozhodnuté administratívne i priestorovo rozdeliť zbierky na dve časti: uzavretú kapitolu výroby osobných automobilov prezentovať v existujúcich priestoroch TMT, pokračujúcu výrobu nákladných a špeciálnych vozidiel presunúť do novej budovy. Toto riešenie umožnilo sprístupniť a predstaviť aj rozmerné exponáty, desiatky rokov umiestnené v depozitári. Na vytvorení múzea sa nakoniec podieľalo viac subjektov: Moravsko-sliezsky kraj, jeho príspevková organizácia Muzeum Novojičínska, firma [[Tatra (podnik)|TATRA TRUCKS a.s.]], mesto [[Kopřivnice]] a Regionálne múzeum v Kopřivnici.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kopřivnice | meno = Muzeum Tatra | autor = | odkaz na autora = | titul = Muzeum Tatra Kopřivnice | url = https://www.muzeumtatra.cz/ | vydavateľ = muzeumtatra.cz | miesto = | dátum vydania = 2021-08-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-01 | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, depoziář Slovenské strely, obr02.jpg|náhľad|Depozitár Slovenskej strely, Stavba roka 2021]] Projekt rekonštrukcie starej budovy zlievárne vytvorila firma ATRIS, s ktorou spolupracovalo architektonické štúdio Kamil Mrva Architects, samotnú stavbu dodala a zhotovila firma MORYS, expozície a interiér projektoval a zhotovoval Art Consultancy spolu s Ing. Radomírom Smolkom a Ing. Ondřejem Skácelom.<ref name=":1" /> Premena zlievárne na múzeum začala 1. marca [[2019]] a trvala do decembra [[2020]]. Robotníci budovu kompletne odstrojili až na holú nosnú oceľovú konštrukciu, odstránili neskoršie prístavby a znovu vystavali všetky steny. V blízkosti budovy múzea vznikla i novostavba ''Depozitár Slovenskej strely'', ktorá bola ocenená v súťaži Stavba roka 2021. Počas príprav novej budovy bolo opravených alebo reštaurovaných i niekoľko vzácnych strojov. Realizácia vyvrcholila prevozom 77 exponátov z TMT a depozitárov, ktorý bol zahájený 6. apríla 2021 a pripojili sa k nemu i desiatky technologických prvkov, motorov a doplňujúcich zbierkových predmetov. Celkové náklady na vytvorenie MNAT dosiahli 173 miliónov [[Česká koruna (mena)|korún]], z toho 141,5 miliónov bola hodnota stavebných prác a 18,3 miliónov hodnota práce na zariadení expozícií. Náklady uhradil predovšetkým [[Európsky fond regionálneho rozvoja]] (104,8 mil. Kč), automobilka Tatra (40 mil. Kč), štát (6 mil. Kč) a [[Moravsko-sliezsky kraj]]. Múzeum bolo pre verejnosť slávnostne otvorené 17. novembra 2021, v deň prvého výročia smrti Jiřího Hlacha. == Expozície múzea == V múzeu je vystavených 80 úžitkových a nákladných automobilov, viac ako 20 motorov a veľké množstvo modelov a ďalších drobných exponátov, súvisiacich s automobilmi či priamo tatrovkami. Expozícia je rozdelená do 14 tematických celkov s ohľadom na časovú postupnosť výroby. Niektoré celky sa venujú konkrétnym odvetviam – tatrám v službách hasičov, expedičným či závodným vozidlám. === Prvá, druhá a štvrtá skupina === Tieto skupiny sa venujú od počiatku výroby vozidiel v Kopřivnici do obdobia [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Od roku 1850 sa v Kopřivnici vyrábali koče nazývané [[Neutitscheinka]]. V expozícii je tiež replika [[Prvý nákladný automobil NW|prvého nákladného vozidla NW]], ktorý bol vyrábaný od roku [[1898]]. Vystavený tu je tiež podvozok NW TL 4 s rámovou konštrukciou. Ďalším exponátom je [[Tatra 11]] konštruktéra [[Hans Ledwinka|Hansa Ledwinku]], [[Tatra 12|T 12]] i prvý čisto úžitkový model [[Tatra 13|T 13]]. Nasledujú typy malých úžitkových vozidiel s chrbticovým rámom – [[Tatra 26|T 26/30]], [[Tatra 72|T 72]], [[Tatra 82|T 82]], [[Tatra 93|T 93]], [[Tatra 43|T 43]], T 43/52. Je tu i [[Tatra 23]], čo bol prvý nákladný automobil s [[Tatrovácka koncepcia|centrálnou nosnou rúrou]] a výkyvnými polonápravami. V expozícii sú tiež typy T 24/67, [[Tatra 25|T 25]] a [[Tatra 85|T 85]]. === Tatra 111 a jej súrodenci === Celok je venovaný [[Tatra 111|Tatre 111]], typu, ktorý bol vyrábaný v rokoch [[1942]] až 1962. Súčasťou celku sú tiež ďalšie exponáty, [[Ťahač (automobil)|ťahač]] ťažkých prívesov [[Tatra 141]] a valník [[Tatra 128]]. V roku 1950 vznikol prvý prototyp horského [[autobus]]u [[Tatra 500 HB]], ktorý bol postavený na podvozku s centrálnou nosnou rúrou s poháňanou dvojicou zadných náprav a využíval motor a prevodovky Tatra. Išlo o spoločný projekt Tatry a závodu [[Karosa]] vo Vysokom Mýte. === Povojnové obdobie do zamatovej revolúcie === Pre toto obdobie je v expozícii niekoľko vozidiel [[Tatra 805|T 805]], prezývaných ''Kačena''. V expozícii sú tiež exponáty, v ktorých boli niektoré technické riešenia, ktorá vznikli práve v Tatre, a to [[Tatra 810|Tatra – OT-810]] a [[SKOT|OT-64]] v expozícii nazvanej „obrněnce s geny Tatry“. V tejto časti je tiež vystavená [[Tatra 138]] z prelomu 50. a [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] a typ [[Tatra 148|T 148]], ktorého bolo vyrobených viac ako 100 000 kusov, prvýkrát v histórii automobilky. Nechýba [[Tatra 813]] ako pôvodne delostrelecký ťahač, vyrábaný od roku 1967, odvodená verzia T 813 8x8 KOLOS i variant T 813 S1 8x8 prezývaný „Drtikolka“. Novšie typy sú už ovplyvnené rozhodnutím [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|RVHP]], že Tatra bude výrobcom terénnych nákladných vozidiel s nosnosťou nad 12 ton. Preto je v múzeu vystavená [[Tatra 815]], vojenský prototyp T 815 VT 8x8 z roku 1974 s pôvodným prevedením kabíny a prototyp cisterny na palivo Tatra 815-6 8x8 LIWA PETRA. === Po roku 1989 – nová produkcia === Porevolučné nákladné vozidlá prezentujú typy Tatra 815-2 Terra, [[Tatra 810]] a [[Tatra 815-7]]. Dôležitý je tiež exponát patentového riešenia zvaného King Frame, ktoré umožnilo využívanie tatrováckej koncepcie dodnes.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Muzeum nákladních automobilů Tatra | url = https://www.muzeumtatra.cz/objekty-a-expozice/muzeum-nakladnich-automobilu-tatra | vydavateľ = muzeumtatra.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = }}</ref> == Galéria == <gallery widths="160" heights="160" perrow="4"> Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, exteriér obr01 (cropped).jpg|Vpravo múzeum, vľavo depozitár Slovenskej strely Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, exteriér obr02.jpg|Exteriér múzea Súbor:Slovenská strela (Muzeum Tatra Kopřivnice) 28.jpg|Slovenská strela v depozitári Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, interiér obr01.jpg|Interiér múzea Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, interiér obr02.jpg|Interiér múzea Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, interiér obr04.jpg|Interiér múzea Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, interiér obr07.jpg|Interiér múzea Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, NW typ K hasičský, obr01.jpg|[[NW K|NW typ K]] Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, Tatra 24-67 podvozek, obr01.jpg|Podvozek [[Tatra 24|Tatra 24/67]] Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, Tatra 82 break obr01.jpg|[[Tatra 82]] break Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, Tatra 805 H+Z obr01.jpg|[[Tatra 805|Tatry 805]] Hanzelky a Zikmunda Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, Tatra 138 Lambaréné obr01.jpg|[[Tatra 138]] [[Expedícia Lambaréné|Expedície Lambaréne]] Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, Tatra 815 4x4 Dakar 1988 obr01.jpg|[[Tatra 815]] 4x4, víťaz [[Rallye Dakar 1988]] Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, Tatra 162 S3T 6x4 prototyp obr01.jpg|Prototyp [[Tatra 162]] S3T 6x4 </gallery> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.muzeumtatra.cz/objekty-a-expozice Vebstránky múzea] == Zdroj == * {{Preklad|cs|Muzeum nákladních automobilů Tatra|25577263}} {{Tatra}} [[Kategória:Tatra (podnik)| ]] [[Kategória:Múzeá v Česku]] tnt8yukrg0tuh7lzsm8ogzfc8hyp8rh 1 748393 8199492 2026-04-17T11:24:08Z Pe3kZA 39673 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8199492 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv 8199495 8199492 2026-04-17T11:24:53Z Pe3kZA 39673 šabl. 8199495 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026 | Krajina = Česko }} scuscmitpr6mytp1ehfwxb29i5a5utf